KLIEŠTE

Čo sú kliešte?

• ektoparazity stavovcov, ţivia sa ich krvou

• človek je náhodným hostiteľom

• patria medzi roztoče, sú príbuzné pavúkom

• majú štyri vývojové štádiá: vajíčko, larva, nymfa, imágo

• sú prenášačmi (vektormi) pôvodcov ochorení zvierat aj ľudí

Kde kliešte ţijú?

• listnaté a zmiešané lesy (lesný bylinný a krovinový podrast)

• neupravované mestské parky

• uprednostňujú vlhké prostredie

Na akých ţivočíchoch kliešte najčastejšie cicajú krv?

• cicavce: malé (hlodavce), stredne veľké (zajace, jeţkovia, veveričky a i.),

veľké (srnčia a jelenia zver)

• vtáky (najmä tie, ktoré zbierajú potravu na zemi – drozdy a i.)

• plazy (jašterice)

Čo kliešte (najčastejšie) prenášajú?

• vírusy (kliešťová encefalitída)

• baktérie (borélia, anaplazma, rickettsia, neoehrlichia, francisella)

• prvoky (babézia)

KLIEŠTE

Aké druhy kliešťov môţu byť nebezpečné pre človeka a zvieratá?

• kliešť obyčajný (Ixodes ricinus)

- najbeţnejší druh kliešťa na Slovensku

• pijak luţný (Dermacentor reticulatus)

• pijak stepný (Dermacentor marginatus)

Zľava: larva, nymfa, samček, samička

Ixodes ricinus

Dermacentor reticulatus

Zľava: samček, samička

Pijak stepný (Dermacentor marginatus)

Kliešť obyčajný (Ixodes ricinus) – na celom území SR

Pijak lužný (Dermacentor reticulatus)

Druhy kliešťov spôsobujúce ochorenia ľudí a ich

výskyt na Slovensku

Listnaté lesy

sú hlavným

pásmom

rozšírenia

kliešťa

obyčajného

Postupne preniká

do vyšších

nadmorských

výšok (nad 1000 m

n.m.) do pásma

zmiešaných lesov

Rozšírenie Ixodes ricinus na Slovensku

NAJVÝZNAMNEJŠIE KLIEŠŤAMI PRENÁŠANÉ PATOGÉNY SPÔSOBUJÚCE

OCHORENIA U ĽUDÍ NA SLOVENSKU

VÍRUSY:

• Vírus kliešťovej encefalitídy => kliešťová encefalitída

BAKTÉRIE:

• Borrelia burgdorferi sensu lato (s.l.) => lymská borelióza

• Rickettsia helvetica, R. monacensis, R. slovaca, R. raoultii => rickettsiózy

• Anaplasma phagocytophilum => anaplazmóza

• Candidatus Neoehrlichia mikurensis => neoehrlichóza

• Coxiella burnetii => Q horúčka

• Francisella tularensis => tularémia

Vírus kliešťovej encefalitídy

- 0-10% kliešťov je infikovaných

- je rozšírená ohniskovo

- na prenos vírusu z kliešťa do hostiteľa stačí niekoľko sekúnd, keďţe vírus je

lokalizovaný v slinných ţľazách kliešťa

- vírus sa prenáša prostredníctvom infikovaného kliešťa (kliešť obyčajný), ale aj

konzumáciou infikovaného mlieka, príp. mliečnych výrobkov pochádzajúcich zo

zvieraťa, ktoré bolo infikované kliešťom

- Symptómy: podobné viróze, bolesti hlavy, zvýšená teplota, sťaţené dýchanie,

nechutenstvo, vracanie, svetloplachosť, stuhnutie šije a i.

- proti kliešťovej encefalitíde existuje účinná očkovacia látka

- špecifická liečba na kliešťovú encefalitídu neexistuje, uţívajú sa len lieky na

zmiernenie príznakov

Borrelia burgdorferi sensu lato/lymská borelióza

- je komplex 19 druhov borélií, z ktorých ochorenie spôsobujú len niektoré druhy

- najfrekventovanejšie kliešťami prenášané ochorenie v Európe

- vyskytuje sa takmer všade, kde sa vyskytuje kliešť obyčajný (7-80% infikovaných

kliešťov)

- infekcia je prenosná len kliešťami (Ixodes ricinus, kliešť obyčajný)

- na prenos borélie z kliešťa do hostiteľa je potrebných 12-48 hodín, pretoţe baktérie

sa nachádzajú v čreve kliešťa a pre ich presun do slinných ţliaz kliešťa je potrebná

určitá doba

- proti borelióze neexistuje očkovanie pre ľudí, účinnou ochranou je prevencia

(repelenty, dôkladné prekontrolovanie tela po vychádzke v lese)

- po nakazení boreliózou je potrebné uţívať antibiotiká, ktoré pri včasnej diagnostike

ochorenie vyliečia

Pricicanie kliešťa I. štádium - lokálna infekcia kože, červená vyrážka (po

2-30 dňoch)

Prít

omno

sť

bor

élií v

krv

i

II. štádium – postihnutie orgánov – včasná diseminovaná infekcia, postihnutie centrálneho

nervového systému, kože, zápal srdca a kĺbov (dni až týždne od infekcie)

III. štádium – chronické postihnutie orgánov, perzistentná infekcia, zápal mozgových blán, zápal kĺbov, postihnutie kože

Patogenéza lymskej boreliózy

Rickettsia spp./rickettsiózy

- Infikovaných je 5-10% kliešťov Ixodes ricinus a 0–36% kliešťov rodu Dermacentor

- vyskytujú sa všade, kde sa vyskytujú kliešte

- cca 20 druhov rickettsií je schopných spôsobiť ochorenia ľudí a zvierat

- baktérie sú prenášané výlučkami slinných ţliaz kliešťov. V kliešťoch sa rickettsie

vyskytujú v hemolymfe, čreve, Malphigiho trubiciach, nervových gangliách, spojivových

tkanivách, slinných ţľazách a v pohlavných orgánoch

- proti rickettsiózam taktieţ neexistuje očkovanie, účinnou ochranou je prevencia

(repelenty, dôkladné prekontrolovanie tela po vychádzke v lese), účinná je liečba

antibiotikami

- Symptómy rickettsióz sú: horúčka, vyráţky, postihnutie vnútorných orgánov, nevoľnosť,

zvracanie, bolesti brucha, zápal mozgu, zníţenie krvného tlaku, akútne zlyhanie

obličiek, dýchacie ťaţkosti

Mapka ukazuje lokality, kde bol sledovaný výskyt rickettsí a aké druhy sa tam vyskytujú, to však

neznamená, ţe na ostatnom území sa rickettsie nevyskytujú. Rozšírenie rickettsií je zhodné s

rozšírením kliešťov.

Anaplasma phagocytophilum/anaplazmóza

• infikovaných je 0-10% kliešťov Ixodes ricinus

• vyskytujú sa v celej Európe

• baktérie sú prenášané výlučkami slinných ţliaz kliešťov

• proti anaplazmóze neexistuje očkovanie, účinnou ochranou je prevencia, účinná je

liečba antibiotikami

• Symptómy: horúčka, anorexia, letargia, strata váhy, zápal kĺbov

Interakcie medzi vektorom (kliešťom), patogénom a

hostiteľom

patogén

rezervoárový hostiteľ vektor

Najčastejší prirodzení hostitelia kliešťov

jašterice

Zdroj: V. Tarageľová

vtáky

Zdroj: V. Tarageľová

Zdroj: V. Tarageľová Zdroj: M. Stanko

hlodavce

jelenia a srnčia zver

Zdroj: V. Tarageľová

*upravené podľa Manneli et al. 2012

Ţivotný cyklus kliešťa obyčajného

Ako správne vybrať pricicaného kliešťa

• Samička kliešťa má dlhý chobôtik -

hypostóm, ktorý zaborí pomerne

hlboko do koţe

• Nymfa má krátky chobôtik - hypostóm,

ktorý je v koţi upevnený plytko

• Samičku uchopíme pinzetou

(špeciálnou alebo obyčajnou) čo

najbliţšie pri koţi

• Otočíme 1-2krát

• Pomaly ťaháme kolmo proti koţi

• Ranu vydezinfikujeme

• Samičku nevyberáme z koţe

pomocou tampónu, mohli by sme

zlomiť hypostóm

• Nymfu vyberieme pinzetou podobne

ako samičku

• Alebo pouţijeme navlhčený vatový

tampón, ktorý priloţíme na kliešťa a

jemne krúţime – kliešť sa uvoľní z koţe

• Ranu vydezinfikujeme

SAMIČKA NYMFA

Kliešť sa upevní v koţi látkou označovanou ako „cement“.

1.dôkladná prehliadka celého tela po návrate z prírody

2.rýchle a bezpečné odstránenie kliešťa

3.dezinfekcia miesta pricicania kliešťa

4.pouţívanie účinných repelentných prípravkov (drogéria, lekáreň)

5.vakcinácia proti vírusu kliešťovej encefalitídy

Ochrana prostredia:

• parková úprava

• odstraňovanie krovia a burinového zárastu

• kosenie trávy a jej odvoz

Ako sa chrániť pred kliešťami a patogénmi, ktoré kliešte

prenášajú

Výskyt kliešťov v Bratislavskom kraji - početný výskyt kliešťov

- ojedinelý výskyt kliešťov

* údaje získané v rokoch 2011 a 2012

- početný výskyt kliešťov

- ojedinelý výskyt kliešťov

Výskyt kliešťov v Bratislavskom kraji

* údaje získané v rokoch 2011 a 2012

0

20

40

60

80

100

120

IV V VI VIII IX III IV V VI VII VIII IX X

2011 2012

34

40

27 34

1

73

109

115

89

43

29

15

3

19

0

22

13

3

37

113

88

34

13 19

3 5

Železná Studienka Horský park

Počet zozbieraných kliešťov I. ricinus v jednotlivých mesiacoch a rokoch*

Sezónny výskyt kliešťa obyčajného v lesoparkoch Bratislavy

*počet kliešťov zozbieraných za hodinu

0

20

40

60

80

100

120ap

ríl

máj

jún

augu

st

sep

t.

mar

ec

aprí

l

máj

jún júl

augu

st

sep

t.

okt

ób

er

2011 2012

26 35

20 11

1

69 87 94

83

39 25

13 3

2 3

2 8

0

3

18 18

6

4

2

2 0

Po

čet

klie

šťo

v

negatívne pozitívne

0

20

40

60

80

100

120

aprí

l

jún

augu

st

sep

t.

mar

ec

aprí

l

máj

jún júl

augu

st

sep

t.

okt

ób

er

2011 2012

11 14 9 3

36

97

70

30 12 14

3 5

8 7 2 0

1

15

14

4

1 3 0 0

Po

čet

klie

šťo

v

negatívne pozitívne

Borrelia

pomer infikovaných a

neinfikovaných

kliešťov v lesoparkoch

Bratislavy

Ţelezná studienka

Horský park

0

20

40

60

80

100

120ap

ríl

máj

jún

augu

st

sep

t.

mar

ec

aprí

l

máj

jún júl

augu

st

sep

t.

okt

ób

er

2011 2012

25 35

22 19 1

69

103 106

83

42 26

15 3

3 3

0 0

0

3

2 6

6

1

1 0

0 Po

čet

klie

šťo

v sp

olu

negatívne pozitívne

0

20

40

60

80

100

120

aprí

l

jún

augu

st

sep

t.

mar

ec

aprí

l

máj

jún júl

augu

st

sep

t.

okt

ób

er

2011 2012

19 18 11 3

34

99 82

32 11 14

3 5

0 3 0

0

3

12

2

2

2 3 0 0 P

oče

t kl

iešť

ov

spo

lu

negatívne pozitívne

Ţelezná studienka

Horský park

Anaplasma

pomer infikovaných a

neinfikovaných kliešťov

v lesoparkoch Bratislavy

Kliešťami prenášané patogény v kliešťoch Ixodes ricinus v Bratislavskom

kraji

Prevalencia* kliešťami prenášaných patogénov v rokoch 2008-2012

*percento pozitívnych kliešťov

lokalita

prevalencia (%)*

B. burgdorferi s.l. Anaplasma phagocytophilum Rickettsia spp.

Ţelezná studnička 11,9 4,4 8,1

Horský park 15,3 7,5 9,0

areál SAV 6,8 5,8 5,9

Malacky 36,6 4,0 10,8

Vojka nad Dunajom - - 11,7

Ďakujeme za podporu v rámci operačného programu Výskum a vývoj pre projekt: Vývoj diagnostických

postupov pre detekciu patogénov prenášaných kliešťami a postupov na prípravu vakcín proti kliešťom,

(kod ITMS: 26240220044), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja

Autori webovej stránky:

Mgr. Veronika Rusňáková Tarageľová, PhD., Mgr. Eva Špitalská, PhD.,

Mgr. Diana Selyemová, PhD., MVDr. Markéta Derdáková, PhD.

Na získaní výsledkov sa podieľali:

Mgr. Elena Ondrisková, Mgr. Tatiana Vaculová, Mgr. Michal Chvostáč,

Mgr. Andrea Švehlová, Bc. Katarína Cabadajová