Letecká legislatíva

Ing. Peter KOŠČÁK, PhD., ING.PAED.IGIP

Právo je systém noriem a pravidiel správania v spoločnosti, ktoré stanovuje

a sankcionuje (vynucuje) štátna moc. Právne normy sú záväzné pre všetkých

členov spoločnosti a na rozdiel, povedzme od morálnych noriem ich možno

vynútiť orgánmi a inštitúciami, ktoré si ľudstvo v dejinách postupne vytvorilo.

Morálne normy upravujú vzťahy v spoločnosti na báze tradícií, zvykov a iných

vplyvov. Už pri vymedzení práva sa teda stretávame s troma základnými súčasťami

jej štruktúry. Sú to:

právne normy,

právne inštitúcie a

právne vedomie.

Právne normy sú idey, všeobecne záväzné pravidlá správania, vystupujúce

v podobe zákonov, vládnych nariadení, vyhlášok, výnosov, či iných foriem práva.

Upravujú vzájomné vzťahy medzi jednotlivými členmi spoločnosti, ako aj medzi

nimi a štátom. Predstavujú určitý právny ideál, vzor želateľného správania, ktorý

by mal každý dodržiavať.

Na dodržiavanie, prípadne vynucovanie práva má štát celý systém právnych

inštitúcií. Pomáhajú občanovi orientovať sa v systéme právnych noriem tak, aby si

mohol riadne plniť povinnosti, ale zároveň aj uplatňovať svoje práva. Do tohto

systému patrí sústava súdov, prokuratúra, advokácia, notárstvo a polícia.

Právne vedomie predstavuje individuálne alebo spoločenské právne myslenie

o práve a jeho uskutočňovaní. Je to súhrn poznatkov a postojov z oblasti práva,

ktoré má buď jednotlivec, alebo istá skupina, či celá spoločnosť. Právne vedomie

formuje množstvo materiálnych (vek, bydlisko, pohlavie), ako aj duchovných

(politická kultúra, spoločenské vedomie) vplyvov. Ako sa mení a vyvíja právne

vedomie, tak sa menia právne normy aj inštitúcie a naopak, spätne pôsobia na

právne vedomie.

Všetky tri zložky štruktúry práva sú navzájom späté a tvoria dve roviny práva:

teoretickú a praktickú. Veľmi dôležitú úlohu v štruktúre práva majú rôzne neštátne

občianske združenia a nadácie, podporujúce rozvoj a uplatňovanie ľudských práv.

Právnou normou sa rozumie všeobecne záväzné pravidlo správania sa,

ktorého dodržiavanie je vynútiteľné štátnou mocou. Právne normy vznikajú

v procese tvorby právnych predpisov (legislatívny proces) a pri ich realizácii

i aplikácii. Právne normy sú obsiahnuté v právnych predpisoch, v zmluvách

a rozhodnutiach štátnych orgánov, vydávaných v procese aplikácie práva

(individuálne právne akty, napr.:rozsudky, uznesenia a pod.).

Normatívnym právnym aktom sa rozumie akt normotvornej činnosti

orgánu s legislatívnou právomocou, ktorým sa ustanovujú, menia alebo rušia

právne normy.

Právnym predpisom sa rozumie písomný normatívny právny akt, ktorý

obsahuje aspoň jednu právnu normu a ktorý je uverejnený v Zbierke zákonov.

Uverejnením (publikáciou) sa rozumie vyhlásenie celého textu právneho predpisu

(promulgácia), alebo oznámenie o vydaní právneho predpisu (registrácia).

Interným predpisom sa rozumie interná (vnútrorezortná) normatívna

inštrukcia, ktorá je prostriedkom riadiacej činnosti ústredného orgánu voči

podriadeným orgánom, organizáciám a ich pracovníkom.

Rozdiel medzi právnym a interným predpisom spočíva najmä v tom, že kým

právny predpis je všeobecne záväzný, interný predpis zaväzuje len orgány,

organizácie a pracovníkov, riadených orgánom, ktorý interný predpis vydal.

CHARAKTERISTIKA PRÁVA

verejné právo

súkromné právo

Verejné právo (jus publicum) je časť právneho poriadku európskeho

kontinentálneho právneho systému zameraná na ochranu verejných vecí, ako sú verejné inštitúcie, verejný poriadok. Je to opak súkromného práva.

Zložky:

• Ústavné právo

• Trestné právo

• Správne právo

• Finančné právo

• Európske právo

• Medzinárodné právo

• Kánonické právo

• Konfesné právo

Ústavné právo reguluje štátnu moc vnútri štátu, jej fungovanie a organizáciu na určitých princípoch a určuje základné pravidlá vzťahu štátnej moci a občanov

Trestné právo chráni spoločenské vzťahy pred protiprávnym konaním

Správne právo upravuje organizáciu a činnosť verejnej správy, ktoré vznikajú medzi správnymi orgánmi a fyzickými, právnickými osobami alebo medzi orgánmi navzájom

Finančné právo upravuje vzťahy pri získavaní, zhromažďovaní a použití finančných prostriedkov štátnymi orgánmi

Európske právo - medzinárodnými zmluvami medzi európskymi štátmi upravujúcimi vznik a fungovanie európskych medzinárodných organizácií, vnútroštátne právne normy všetkých európskych štátov, zmluvy Európskych spoločenstiev (primárne právo a sekundárne právo)

Medzinárodné právo upravuje vzťahy medzi subjektmi majúcimi medzinárodnoprávnu subjektivitu a je tvorené pomocou medzinárodných právnych zmlúv

Kánonické právo je právom cirkvi - najmä Katolíckej cirkvi (nie je súčasťou právneho systému SR)

Konfesné právo definuje postavenie a pôsobenie registrovaných cirkví a náboženských spoločností v štáte

Súkromné právo - časť právneho poriadku európskeho kontinentálneho

právneho systému. Opak verejného práva. Pojem sa často zamieňa s občianskym právom, pretože tvorí jeho najpodstatnejšiu časť. Normy, ktoré tu patria, sú (na rozdiel od verejného práva) založené na princípe rovnosti a nezávislosti, sú formulované ako dovolenia, charakterizuje ich zmluvný princíp a spory sa riešia z iniciatívy zainteresovaných osôb.

Obsahuje:

Občianske právo

Pracovné právo

Rodinné právo

Obchodné právo

Medzinárodné právo súkromné

Občianske právo - vzťah k občanovi (osobné a osobnostné práva), najmä vlastnícke právo, dedičské právo a záväzkové právo

Pracovné právo upravuje vzťahy medzi ľuďmi pri uskutočňovaní ľudskej práce

Rodinné právo upravuje najmä vzťahy medzi manželmi (vznik a zánik manželstva), vzťahy medzi rodičmi a deťmi, náhradnú rodinnú starostlivosť

Obchodné právo upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré vzťahy súvisiace s podnikaním

Medzinárodné právo súkromné reguluje súkromnoprávne vzťahy s cudzím prvkom. Teda také spoločenské vzťahy, ktoré v určitých prvkoch presahujú hranice štátu a vykazujú vzťah k zahraničiu

17. december 1903: Prvý dvanásťsekundový let v Kitty Hawk

Bratia Orville a Wilbur Wrightovci

VÝVOJ LETECKÉHO PRÁVA

17. decembra 1903 v Kitty Hawk, Severná Karolína (USA), sa uskutočnil prvý

kontrolovaný motorový neprerušovaný let lietadla Flyer I., ktorý bol pilotovaný

Orvillom Wrightom a skonštruovaný spolu s jeho starším bratom Wilburom.

Prvý, oficiálne registrovaný let v Európe vykonal Brazílčan Alberto Santos Dumont so

svojím strojom 14-bis v Paríži až v roku 1906.

Letectvo v tom čase bolo privilégiom iba pár vyvolených a odvážnych jednotlivcov ako Henri Farman, či Louis Blériot. Let sa meral na minúty a dolet maximálne na niekoľko desiatok kilometrov.

pred prvou svetovou vojnou začalo byť zrejmé, že toto nové odvetvie dopravy sa

postupným vývojom nebude prísne obmedzovať len na územia jednotlivých štátov. Z

tohto dôvodu bola 18. mája 1910 v Paríži zvolaná prvá dôležitá konferencia,

týkajúca sa kodifikácie medzinárodného leteckého práva.

Konferencie sa zúčastnilo 18 európskych krajín a cieľom bolo položiť základne princípy

pre medzinárodnú leteckú dopravu. Na konferencii sa však nedospelo k

jednomyseľnému súhlasu, definitívny text teda nebol schválený a od ďalších rokovaní

sa upustilo.

Prvé komerčné lety - preprava leteckej

pošty a nákladu – rok 1911

Prvá letecká pošta

Z Nassau Boulevard, Long Island, N. Y. do Mineoly, N.Y., počas týždňa

v septembri 1911. pilot Earle L. Ovington letecky prepravil - upustil -

sáčky s poštou:

- 32415 pohľadníc,

- 3993 listov a

- 1062 obežníkov

VÝVOJ LETECKÉHO PRÁVA

1784 - nariadenie parížskej polície zakazujúce lety balónov bez

špeciálneho povolenia

1874 - Bruselská deklarácia o právnom štatúte vzduchoplavcov

vytvorená ako následok právneho riešenia použitia balónov počas francúzsko-pruskej vojny v rokoch 1870-1871

riešila právne postavenie posádky balóna zajatej nepriateľom

nikdy nevstúpila do platnosti

1889 - prvý aeronautický kongres

posúdil otázky vlastníckeho práva k balónom

zodpovednosti vzduchoplavcov

záchrany balónov a ich posádok

1899 - Haagska konferencia

Dohovor o zákonoch a obyčajach pozemnej vojny

prevzal do svojich ustanovený deklaráciu o právnom štatúte vzduchoplavcov

Deklarácia o zákaze vrhania striel alebo výbušných látok z balónov

1905 - založenie Medzinárodnej leteckej federácie (FAI) Slovenský národný aeroklub gen. M. R. Štefánika je riadnym členom FAI od roku 1920, kedy na 12. generálnej konferencii konanej 8. – 10. septembra 1920 v Ženeve bol za riadneho člena prijatý Československý aviatický klub.

1909 - Výnos o letoch cudzích lietadiel s úlohou:

vytvoriť podmienky pre rozvoj medzinárodnej leteckej dopravy

zaistenie bezpečnosti a ochrany suverénnych štátov pred vonkajšími zásahmi

1910 - Parížska diplomatická konferencia (19 krajín)

riešenie problémov leteckého práva v medzinárodnom meradle

Medzinárodný dohovor o letectve

neúspešná pre rozpor v oblasti definovania právneho režimu vzdušného Priestoru

1913 - medzinárodná dohoda (Francúzsko – Nemecko) o režime vzdušného priestoru určovala, že:

vojenské lietadlá druhej strany môžu uskutočňovať lety nad cudzím územím len na základe povolenia druhej strany

lety nevojenských lietadiel sa povoľovali tak, že príslušný orgán druhej strany vydal osvedčenie o práve na let

1914 - mnohé, hlavne neutrálne krajiny deklarovali svoju neutralitu

1918 aj na vzdušný priestor (Švajčiarsko, Holandsko, Švédsko, Nórsko)

deklarácie zdôrazňovali skutočnosť, že prelety vojenských lietadiel narušujú ich suverenitu a tieto krajiny prijmú proti narušiteľom akékoľvek adekvátne opatrenia

bojujúce strany toto prehlásenie nespochybnili a vytvorili tak obyčajové medzinárodné právo

1919 - Parížska konferencia

Hlavnou úlohou bolo prerokovať otázky:

právneho systému v oblasti letectva o vzdušnom priestore letov nad cudzím územím

Hlavnou ideou sa stal:

princíp suverenity nad vlastným územím, ktorý uznalo aj Francúzsko.

Hlavným schválený dokument:

Zmluva o úprave letectva (Parížsky dohovor)

Zmluva o úprave letectva (Parížsky dohovor) (8 kapitol – 43 článkov)

Kapitola I. Základné princípy

Článok 1 každý štát má úplnú a výlučnú suverenitu nad vzdušným priestorom nad vlastným územím

Článok 2 právo pokojného preletu cudzích lietadiel nad územím druhých štátov

Kapitola II. Štátna príslušnosť lietadiel

Kapitola III Osvedčenie o spôsobilosti a schopnosti

Kapitola IV. Prípustnosť leteckej dopravy nad cudzím územím

Kapitola V. Pravidlá sponzorovania pri odlete, v priebehu prevádzky a pristáti

Kapitola VI. Zakázaná preprava

Zmluva o úprave letectva (Parížsky dohovor) (8 kapitol – 43 článkov)

Kapitola VII. Lietadlá signatárskych štátov

Kapitola VIII. Medzinárodná komisia pre civilné letectvo

Článok 34 zakladá Medzinárodnú komisiu pre civilné letectvo (CINA), ktorá bola oprávnené riešiť otázky aplikácie zmluvy, jej zmien a doplnkov

PRÍLOHY (8)

Jej ustanovenia boli prevzaté aj do:

Iberoamerický dohovor (1926)

Panamerický dohovor o odchodnom letectve (1928)

Zákon o letectví č.172/1925 Sb.

Vládne nariadenie č.148/1934 Sb. predpisy o cudzozemských lietadlách

1928 - Havanská konferencia

Hlavnou úlohou bolo :

• zjednotiť medzinárodné dohovory v krajinách amerického kontinentu

• prevziať ustanovenia Parížskeho dohovoru nesignatárskymi krajinami

Hlavný schválený dokument:

- Panamerický dohovor o obchodnom letectve (Havanský dohovor)

Išlo o prepis Parížskeho dohovoru s dôrazom na základné princípy ako sú:

princíp plnej suverenity a kontroly vzdušného priestoru

právo voľného preletu vzdušného priestoru iného zmluvného štátu bez medzipristátia

ustanovenia o lietadlách signatárskych štátov

ustanovenia regulujúce zakázané predmety na palubách lietadiel

povinnosť registrácie a označenia lietadiel

1929 - Varšavská konferencia Hlavnou úlohou bolo zjednotiť medzinárodné dohovory týkajúce sa:

prepravy osôb, batožiny, tovaru zodpovednosti za poskytovanie týchto služieb

Hlavný schválený dokument:

Dohovor o zodpovednosti v leteckej preprave (Varšavský dohovor)

Upravoval právny režim regulujúci medzinárodnú zodpovednosť leteckých dopravcov v prípade spôsobenia škody, omeškania alebo straty prepravovaného tovaru. Obsahoval 5. kapitol - 41. článkov:

• pôsobnosť – definície

• prepravná dokumentácia

• zodpovednosť prepravcu

• ustanovenie o kombinovanej preprave

• všeobecné a záverečné ustanovenia

Dohovor o zodpovednosti v leteckej preprave (Varšavský dohovor) Dokument mal v dobe platnosti dva dodatky:

• Haagsky protokol (1955)

• Montrealský protokol č.4 (1975)

V plnej miere ho nahradil:

Medzinárodný dohovor pre zjednotenie niektorých pravidiel medzinárodnej leteckej prepravy (Montrealský dohovor - 1999)

1933 - Dohovor o zjednotení niektorých pravidiel o náhrade škody spôsobenej tretím osobám alebo majetku na zemi cudzími lietadlami (Rím)

1938 - Dohovor o zjednotení niektorých pravidiel týkajúcich sa pomoci a záchrany lietadiel alebo lietadlami na mori (Brusel)

1944 - Chicagská konferencia

Hlavnou úlohou bolo: prehodnotiť ustanovenie doteraz platných medzinárodných dohovorov a

zmlúv na základe získaných poznatkov

Ekonomicky silnejúce USA mali snahu na základe nimi presadzovaného princípu slobody vzduchu zmeniť medzinárodné letecké právo vychádzajúce z Parížskeho dohovoru (USA neboli nikdy jeho signatárom), proti čomu sa razantne postavili Veľká Británia, Kanada, Nový Zéland

Obsahovo preberá všetky dokumenty a ustanovenia Parížskeho dohovoru

1944 - Chicagská konferencia

Rokovanie sa nieslo v duchu 9 zásad:

zabezpečiť bezpečný a usporiadaný rozvoj medzinárodného civilného letectva na celom svete

podporovať projekty a stavby lietadiel a ich prevádzku pre mierové účely

podporovať rozvoj leteckých liniek, letísk a leteckých zariadení pre medzinárodné civilné letectvo

zabezpečovať potreby ľudu celého sveta na bezpečnú, pravidelnú, účinnú a hospodárnu leteckú dopravu

zabraňovať hospodárskym stratám vyvolaných nerozumnou súťažou

zabezpečovať, aby sa rešpektovali práva členských štátov a aby sa každý

zmluvný štát mal rovnakú možnosť vykonávať medzinárodnú leteckú dopravu

zabraňovať diskriminácii zmluvných štátov

napomáhať bezpečnosti letov v medzinárodnej leteckej prevádzke

napomáhať všeobecne rozvoju medzinárodného letectva vo všetkých smeroch

Hlavné schválené dokumenty:

Záverečný akt

Dočasná dohoda o medzinárodnom civilnom letectve (PICAO - prijalo

34 krajín)

Dohovor o medzinárodnom civilnom letectve (ICAO - Chicagský

dohovor) (prijalo 38 krajín vrátane ČSR)

Dohody o tranzite medzinárodných leteckých dopravných služieb

(dohody o dvoch „leteckých slobodách“) (prijalo 26 krajín vrátane ČSR)

Dohody o medzinárodnej leteckej doprave (dohody o piatich

„leteckých slobodách“) (prijalo 11 krajín)

Dočasná dohoda o medzinárodnom civilnom letectve

Platila: 6.6.1945 – 4.4.1947 kým nenadobudol platnosť

Dohovor o medzinárodnom civilnom letectve (Chicagský dohovor)

Definovala: organizáciu PICAO (Provisional International Civil Aviation

Organization), ktorá plnila dočasne úlohu ICAO

Dohovor o medzinárodnom civilnom letectve (Chicagský dohovor)

Sú tu zakotvené ustanovenia upravujúce vzťahy medzi štátmi v oblasti

medzinárodného civilného letectva.

Prebral ustanovenia Parížskeho dohovoru, ako je napríklad

Úplná a výlučná suverenita (zvrchovanosť) nad vzdušným priestorom nad svojim štátnym územím (čl.1).

Celkovo má 4. Časti – XXII hláv – 96 článkov

I. Lietanie

II. Medzinárodné organizácie pre civilné letectvo

III. Medzinárodná letecká doprava

IV. Záverečné ustanovenia

- Prvá časť – obsahuje všeobecné zásady medzinárodnej civilnej

leteckej dopravy (sú tu zakotvené zásady, ktoré upravujú vzťahy medzi štátmi v oblasti medzinárodného civilného letectva)

- Druhá časť – zaoberá sa zriadením a činnosťou medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo ICAO

- Tretia časť – hovorí o medzinárodnej leteckej doprave, o letiskách a iných pomocných zariadeniach a o spoločných prevádzkových organizáciách

- Štvrtá časť - sa týka vzťahov k jednotlivým dohodám, riešeniu sporných otázok, výpovedí zmluvy a pod.

Dohody o tranzite medzinárodných leteckých dopravných služieb (dohody o dvoch „leteckých slobodách“)

Definuje výsady, ktoré má poskytovať jedna strana druhej pri preletoch územia a pri neobchodných pristátiach lietadiel jedného štátu na území druhého štátu.

Na základe tejto zmluvy môže každý štát:

• určiť leteckú cestu, ktorú musí nad jeho územím sledovať každá medzinárodná letecká spoločnosť, ako aj letiská, ktoré môžu byť pre medzinárodnú prevádzku používané

• ukladať alebo dovoliť, aby boli uložené medzinárodným leteckým spoločnostiam spravodlivé a primerané poplatky za používanie letísk a iných leteckých zariadení, nie však vyššie ako sú kladené domácim lietadlám

Dohody o medzinárodnej leteckej doprave (dohody o piatich „leteckých slobodách“)

Definuje výsady pri pravidelnej medzinárodnej leteckej doprave známe ako päť slobôd vo vzduchu:

sloboda - právo preletu územia druhej zmluvnej strany bez medzipristátia

sloboda - právo pristávať na území druhej zmluvnej strany pre neobchodné účely (doplnenie LPHM)

sloboda - právo vykladať na území druhého zmluvného štátu cestujúcich, tovar, poštu naložených na území, kde je lietadlo registrované

sloboda - právo nakladať na území druhého zmluvného štátu cestujúcich, náklad a poštu určenú do štátu, kde je lietadlo registrované

sloboda - právo nakladať na území zmluvného štátu cestujúcich, náklad a poštu určenú na územie tretieho štátu a vykladať na území zmluvného štátu cestujúcich, náklad a poštu z územia tretieho štátu.

Hlava I. (Všeobecné zásady a platnosť Dohovoru)

Hlava II. (Let nad územím zmluvných štátov)

Hlava III. (Štátna príslušnosť lietadiel)

Hlava IV. (Opatrenia na zjednodušenie letectva)

Hlava V. (Podmienky, ktorým musia vyhovovať lietadlá)

Hlava VI. (Medzinárodné normy a odporúčané predpisy)

CHICAGSKÁ DOHODA Časť I. - Lietanie

Hlava VII. (Organizácia)

Hlava VIII. (Zhromaždenie)

Hlava IX. (Rada)

Hlava X. (Letecká komisia)

Hlava XI. (Zamestnanci)

Hlava XII. (Financie)

Hlava XIII. (Iné medzinárodné jednania) Hlava XIV. (Správy a hlásenia)

Časť II. – Medzinárodná organizácia

civilného letectva ICAO

Hlava XV. (Letiská a iné letecké pomocné zariadenia)

Hlava XVI. (Spoločné prevádzkové organizácie a polové dopravné služby)

Časť III. – Medzinárodná letecká doprava

Časť IV. – Záverečné ustanovenia

Hlava XVII. (Iné letecké dohody a jednania)

Hlava XVIII. (Spory a tresty)

Hlava XIX. (Vojna)

Hlava XX. (Prílohy)

Hlava XXI. (Ratifikácia, prístupy, zmeny a výpovede)

Hlava XXII. (Definície)

CHICAGSKÁ DOHODA

3. Dohoda o tranzite medzinárodných leteckých služieb tzv. „dohoda o dvoch slobodách“

(Podpísalo 26 štátov)

1. výsady lietať cez územie účastníckeho štátu bez možnosti pristátia,

2. výsady pristavania pre potrebu nielen obchodnú, za predpokladu, že nejde o letisko využívané pre vojenské s vylúčením akejkoľvek pravidelnej medzinárodnej leteckej dopravnej služby.

- Sú v nej definované výsady, ktoré má poskytovať jedna strana druhej

pri preletoch územia a pri neobchodných pristátiach lietadiel jedného

štátu na území druhého štátu.

• S výhradou ustanovenia tejto dohody môže každý zmluvný štát :

• stanoviť leteckú cestu, ktorú musí nad jeho územím sledovať každá medzinárodná letecká spoločnosť, ako aj letiská, ktoré môžu byť používané

• ukladať alebo dovoliť, aby boli ukladané týmto medzinárodným letecký spoločnostiam spravodlivé a primerane poplatky za používanie týchto letísk a iných leteckých zariadení, nie však vyššie než sú ukladané domáce lietadlá.

CHICAGSKÁ DOHODA

3. Dohoda o medzinárodnej leteckej doprave

- definuje výsady pri pravidelnej medzinárodnej leteckej doprave,

ktoré sú známe ako „ Päť slobôd vo vzduch

- predstavuje súhrn bilaterálnych a multilaterálnych dohôd regulujúcich rôzne aspekty civilného letectva v medziach stanovených medzinárodnými dohovormi

- zavádza multilaterálnu výmenu prepravných práv pre pravidelné letecké služby medzi signatármi tejto dohody

CHICAGSKÁ DOHODA

1. Sloboda – právo preletu územia druhej zmluvnej strany bez pristátia.

- Prelet územia príslušného štátu bez využívania akýchkoľvek

obchodných práv na tomto území

- Prelet územia niekoľkých štátov

2. Sloboda – právo pristávať na území druhej zmluvnej strany pre

neobchodné účely (napr. doplniť pohonné hmoty).

- Pri letoch na veľké vzdialenosti

- Neumožňuje vykladať, alebo brať na palubu

3. Sloboda – právo vykladať na území druhého zmluvného štátu cestujúcich, tovar a a poštu, naložených na území štátu, kde je lietadlo registrované.

4. Sloboda – právo nakladať na území druhého zmluvného štátu cestujúcich, náklad a poštu, určenú do štátu, kde je lietadlo registrované.

CHICAGSKÁ DOHODA

5. Sloboda – právo nakladať cestujúcich, poštu a tovar, určený pre územie ktoréhokoľvek tretieho štátu a vykladať (vysadiť) cestujúcich, poštu a tovar, prichádzajúci z územia tretieho štátu (právo prepravovať cestujúcich, tovar a poštu medzi zmluvnými štátmi) na území zmluvného štátu.

- práva piatej slobody sa nikdy neposkytujú úplne bez obmedzenia

- určí sa krajina a v nej konkrétne body, do ktorých sa umožňuje vykonávať práva piatej slobody

- aby existovala možnosť využívať tieto práva, je treba tieto práva obdržať od oboch štátov, na ktorých území ležia body, medzi ktorými sa majú obchodné práva využívať.

CHICAGSKÁ DOHODA

1946 - Bermudská konferencia I.

Bilaterálna dohoda medzi USA a Veľkou Britániou s cieľom:

• vymedziť a určiť obmedzený počet trás prevádzkovaných

americkými a britskými leteckými spoločnosťami v súlade s so

zásadou voľnej konkurencie

• regulovať piatu slobodu

1952 - Rímska zmluva - 7. októbra 1952

Medzinárodná zmluva o odškodňovaní škôd spôsobených prevádzkou

lietadiel voči tretím osobám alebo na zemi (ČSR k nej nikdy nepristúpila)

Podľa zmluvy musí každá osoba, ktorá utrpí škodu na zemi preukázať, že táto

škoda bola spôsobená lietadlom za letu, alebo osobou či vecou vypadnutou z

lietadla

Vývoj v období po roku 1944

1953 - Ženevská zmluva

Cieľom zmluvy je zjednodušenie financovania nákupu lietadiel

používaných v medzinárodnej leteckej doprave pomocou úverov

zaistením záložným alebo iným právom

Zmluva upravuje medzinárodné uznávané práva a prednosti pohľadávky k

lietadlám, ktoré majú vzhľadom k svojej veľkej mobilite medzinárodný charakter.

Zmluva podporuje rozvoj leteckého priemyslu a zjednodušuje export lietadiel

-Platnosť – 17. septembra 1953

Vývoj v období po roku 1944

1963 - Tokijská zmluva

Medzinárodná zmluva hovoriaca o trestných a niektorých iných činoch

spáchaných na palube lietadla.

Protiprávne zmocnenie sa lietadla ešte nie je definované ako trestný čin.

1970 - Haagska zmluva

Prísne vymedzila čin protiprávneho zmocnenia sa lietadla a definovala

ho ako trestný čin. Zaviazala zmluvné strany prijať pre tento čin prísne

opatrenia.

1971 - Montrealská zmluva

Zmluva o potlačovaní protiprávnych činov ohrozujúcich bezpečnosť

civilného letectva.

1977 - Bermudská konferencia II.

Bilaterálna dohoda medzi USA a Veľkou Britániou s cieľom renegociácie prvej dohody.

Reštriktívne vymedzila kapacitné obmedzenie letov a určila dve britské (British Airways, Virgin Atlantic) a dve americké letecké spoločnosti (American Airlines, United Airlines), ktoré môžu lietať z Heathrow do USA.

Výnimku majú len Air India a Kuwait Airways na trase Heathrow - New York

JFK.

1999 - Medzinárodný dohovor pre zjednotenie niektorých pravidiel medzinárodnej leteckej prepravy (Montrealský dohovor)

Hlavnou úlohou bolo :

aktualizácia zastaraného Varšavského dohovoru

zvýšenie kompenzačných súm v prípade odškodňovania

ustanovenia dvojstupňového systému odškodnenia v prípade smrti alebo zranenia cestujúcich

za škodu 100.000 SDR (118.900 euro) zodpovedá prepravca

za škodu nad 100.000 SDR prepravca nezodpovedá ak škoda nevznikla činnosťou prepravcu

povinnosť prepravcu poskytnúť úhradu kompenzácie vopred a vedenia konania v krajine pobytu poškodeného

2001 - 33.zasadnutie Zhromaždenia ICAO (Montreal)

Hlavnou úlohou bolo:

určiť základné smery mnohonárodnej spolupráce členských krajín ICAO v právnej oblasti

riešiť problém dosahu iných zmlúv na Chicagský dohovor ako sú: Dohovor OSN o morskom práve (1982) V dobe vzniku Chicagského dohovoru táto zmluva ešte neexistovala a upravuje režim letu nad rôznymi oblasťami mora. Incidenty závažné pre medzinárodné letecké spoločenstvo a

neupravené existujúcimi právnymi normami • Rieši problematiku adekvátneho spôsobu riešenia incidentov na palube lietadla

Modernizácia Dohovoru o škodách spôsobených cudzím lietadlom tretím osobám na zemi (Rímsky dohovor - 1952) • Jeho hlavnou úlohou je potreba rozlíšiť zodpovednosti prevádzkovateľa za

škody spôsobené bežnou • prevádzkou lietadla od škôd spôsobených následkom činu protiprávneho

zasahovanie do prevádzky

2005 - 5. Celosvetová konferencia o leteckej doprave(Montreal)

Hlavnou úlohou bolo:

• dať do súladu ekonomické potreby liberalizácie leteckej dopravy

• riešiť problémy medzi tendenciou liberalizácie a modelom dvojstranných zmlúv o leteckej doprave.

ICAO dokuments – Doc

ICAO Annexes

Letecké predpisy „L“

Štandard každá špecifikácia fyzikálnych charakteristík, konfigurácie, materiálu, výkonov, personálu

alebo postupov jednotného uplatňovania, ktoré je uznané ako nevyhnutné pre zaistenie bezpečnosti alebo pravidelnosti medzinárodnej leteckej navigácie a ktorým sa členské štáty budú riadiť v súlade s Dohovorom.

Odporúčanie každá špecifikácia fyzikálnych charakteristík, konfigurácie, materiálu, výkonov, personálu

alebo postupov jednotného uplatňovania, ktoré je uznané ako žiaduce v záujme bezpečnosti, pravidelnosti alebo efektívnosti medzinárodnej leteckej navigácie a ktorým sa členské štáty majú riadiť v súlade s Dohovorom. V prípade nemožnosti alebo nevhodnosti dodržania je nutné postupovať spôsobom, akceptovateľným pre zodpovedný orgán štátnej správy, ktorým sa dosiahne sledovaný cieľ.

Standard Any specification for physical characteristics, configuration, material, performance, personnel or procedure, the uniform application of which is recognised as necessary for the safety or regularity of international air navigation and to which Contracting States will conform in accordance with the Convention; in the event of impossibility of compliance, notification to the Council is compulsory under Article 38 of the Convention.

Recommended Practice Any specification for physical characteristics, configuration, material, performance, personnel or procedure, the uniform application of which is recognised as desirable in the interest of safety, regularity or efficiency of international air navigation, and to which Contracting States should endeavour to conform in accordance with the Convention.

ICAO ANNEX L

1. V r. 1944 na základe Chicagského dohovoru bola založená organizácia ICAO (Medzinárodná organizácia civilného letectva).

2. Prílohy k Chicagskej zmluve (ANNEX-y ), ktoré vydáva ICAO sú dôležitým prostriedkom formovania a regulovania medzinárodných leteckých vzťahov.

3. Annex-y schvaľuje Rada ICAO.

4. Slovenská republika ako člen organizácie ICAO prevzala predpisy ANNEX, ktoré sú na národnej úrovni pretransformované do predpisov

„L“ – vypracováva ich MVRR SR.

The ICAO Annexes

• Annex 1 - Personnel Licensing

• Annex 2 - Rules of the Air

• Annex 3 - Meteorological Services

• Annex 4 - Aeronautical Charts

• Annex 5 - Units of Measurement

• Annex 6 - Operation of Aircraft

• Annex 7 - Aircraft Nationality and Registration Marks

• Annex 8 - Airworthiness of Aircraft

• Annex 9 - Facilitation

• Annex 10 - Aeronautical Telecommunications

• Annex 11 - Air Traffic Services

• Annex 12 - Search and Rescue

• Annex 13 - Aircraft Accident and Incident Investigation

• Annex 14 - Aerodromes

• Annex 15 - Aeronautical Information Services

• Annex 16 - Environmental Protection

• Annex 17 - Security

• Annex 18 - The Safe Transportation of Dangerous Goods by Air

• Annex 19 - Safety management

L 1 Spôsobilosť leteckého personálu

Hlava 1 Definície, skratky a všeobecné ustanovenia o preukazoch spôsobilosti Hlava 2 Preukazy spôsobilosti a kvalifikácie pilotov Hlava 3 Preukazy spôsobilosti a kvalifikácie ostatných členov posádky (letecký

navigátor, palubný inžinier, palubný inštruktor, palubný inšpektor) Hlava 4 Preukazy spôsobilosti a kvalifikácie leteckého pozemného personálu (technik

údržby lietadiel, riadiaci letovej prevádzky, dispečer letovej prevádzky, operátor leteckej stanice)

L 1 Spôsobilosť leteckého personálu

Hlava 5 Preukazy spôsobilosti leteckého personálu (údaje o držiteľovi preukazu, farby preukazov) Hlava 6 Zdravotné predpoklady na vydanie preukazu spôsobilosti Doplnok – 1,2,3, Dodatok – 1,2, N,O

L 2 PRAVIDLÁ LIETANIA

Hlava 1 Definície a skratky Hlava 2 Pôsobnosť pravidiel lietania Hlava 3 Všeobecné pravidlá 3.1 Ochrana osôb a majetku 3.2 Zabraňovanie zrážkam 3.3 Letové plány 3.4 Signály 3.5 Čas - svetový koordinovaný čas (UTC) 3.6 Služba riadenia letovej prevádzky 3.7 Protiprávny zásah proti lietadlu 3.8 Zakročovanie proti lietadlám 3.9 Minimálne dohľadnosti a vzdialenosti od oblakov za VMC Hlava 4 Pravidlá na let za viditeľnosti Hlava 5 Pravidlá na let podľa prístrojov

L 3 LETECKÁ

METEOROLOGICKÁ SLUŽBA

Predpis obsahuje skratky používané leteckou meteorologickou službou. Hlava 1 – Definície • Briefing - Ústny komentár o aktuálnych a (alebo)

predpovedaných meteorologických podmienkach.

• Dráhová dohľadnosť (Runway visual range, RVR) - Vzdialenosť, na ktorú pilot lietadla na zostupovej čiare alebo na osovej čiare vzletovej a pristávacej dráhy môže vidieť značky alebo svetelné návestidlá, vyznačujúce vzletovú a pristávaciu dráhu alebo jej osovú čiaru.

• Meteorologická služobňa (Meteorological office) - Služobňa určená na poskytovanie meteorologických služieb pre leteckú prevádzku.

• Meteorologický bulletin (Meteorological bulletin) - Text

obsahujúci meteorologické informácie zostavené pod vhodným spoločným telekomunikačným záhlavím.

• Náhradné letisko - (Alternate aerodrome) Letisko, na ktoré

môže lietadlo pokračovať v lete, ak je buď nemožné alebo nevhodné pokračovať v lete alebo pristáti na letisku zamýšľaného na pristátie.

• Prevádzkový letový plán - (Operational flight plan) Plán

leteckého prevádzkovateľa na bezpečné uskutočnenie letu zostavený s ohľadom na vybavenie lietadla, na rôzne prevádzkové obmedzenia a očakávané miestne podmienky pozdĺž letovej trate a na záujmových letiskách.

Hlava 2 – Všeobecné ustanovenia Hlava 3 – Svetový oblastný predpovedný systém a pracoviská meteorologickej služby Letisková meteorologická služobňa na letisku a) pripravuje a (alebo) získava predpovede a iné potrebné informácie na

zabezpečenie letov v jej pôsobnosti; rozsah jej zodpovednosti za prípravu predpovedí závisí od miestnych možností a dostupnosti letových a letiskových predpovedných materiálov prijímaných z iných služobní;

b) pripravuje a (alebo) získava predpovede miestnych meteorologických podmienok (v danej lokalite);

c) nepretržite sleduje meteorologické podmienky na letiskách, pre ktoré je určená pripravovať predpovede;

d) poskytuje briefing, konzultácie a letovú dokumentáciu posádkam lietadiel a (alebo) inému leteckému personálu;

e) poskytuje ďalšie meteorologické informácie leteckým používateľom; f) vystavuje k dispozícií meteorologické informácie; g) vykonáva výmenu meteorologických informácií s inými meteorologickými

služobňami.

Zariadenie meteorologickej služobne na letisku Košice

L 4 LETECKÉ MAPY

Hlava 1 Definície a skratky

Hlava 2 Všeobecné ustanovenia

Letiskové prekážkové mapy:

ICAO typ A – Hlava 3

ICAO typ B – Hlava 4

ICAO typ C – Hlava 5

Hlava 6 Terénna mapa pre presné priblíženie

Hlava 7 Traťová mapa

Hlava 8 Oblastná mapa

Hlava 9 Mapa štandardných prístrojových odletových tratí

(SID)

Hlava 10 Mapa štandardných prístrojových príletových tratí

(STAR)

.

.

.. L 5 MERACIE JEDNOTKY V LETECKEJ

PREVÁDZKE Normalizované používanie meracích jednotiek SI, prevodové

koeficienty, koordinovaný svetový čas, celočíselná forma zápisu a dátumu...

L 6 PREVÁDZKA LIETADIEL

1. časť – Obchodná letecká doprava – Letúny 2. časť – Všeobecné letectvo – Letúny

3. časť – Prevádzka vrtuľníkov

L7 Značky štátnej príslušnosti a registrové značky

lietadiel HLAVA 1 DEFINÍCIE

• Register lietadiel (Aircraft register)

Súbor informácií a dokumentov o lietadlách, tvorený v zmysle príslušného

Ustanovenia leteckého zákona.

• Štátna príslušnosť lietadla (Nationality of aircraft)

Vzťah lietadla k štátu, v registri ktorého je zapísané.

• Prevádzkovateľ lietadla (Operator of aircraft)

Fyzická alebo právnická osoba, ktorá používa lietadlo ako vlastník alebo

nájomca, alebo na inom právnom základe, a ktorá zodpovedá za zaistenie

bezpečnosti jeho prevádzky.

.

HLAVA 2 POUŽITIE POZNÁVACÍCH ZNAČIEK

• Poznávacia značka civilného lietadla pozostáva zo:

o značky štátnej príslušnosti (nazývaná tiež spoločná značka),

o spojovníka a

o registrovej značky.

• Značka štátnej príslušnosti sa zhoduje s volacou značkou štátu, s ktorou je

zapísaný v registri Medzinárodného rádiokomunikačného poriadku.

• Spravidla ide o dvojicu písmen; Slovenská republika má značku štátnej

príslušnosti OM.

• Spoločnú značku prideľuje úradu zapisujúcemu do registra spoločné značky

Medzinárodná organizácia civilného letectva.

• Registrová značka motorových lietadiel pozostáva z troch písmen, ultraľahkých

letúnov zo štyroch písmen a bezmotorových lietadiel zo skupiny štyroch číslic.

Register lietadiel Slovenskej republiky na základe žiadosti prevádzkovateľa lietadla pridelí lietadlu predbežnú poznávaciu značku na uskutočnenie letov za účelom vydania osvedčenia letovej spôsobilosti.

Po vydaní osvedčenia letovej spôsobilosti sa lietadlo zapíše do registra lietadiel spravidla pod značkou, ktorú mu už register lietadiel predbežne pridelil.

Príklad poznávacej značky lietadla:

OM - BYR

značka štátnej príslušnosti spojovník registrovaná značka lietadla

.

• Ďalej sa na lietadlách umiestňuje poznávacia značka buď na každej strane trupu, prípadne obdobnej časti lietadla medzi krídlami a chvostovými plochami alebo na hornej polovici pevných zvislých chvostových plôch.

• Ak sú poznávacie značky na jednoduchej zvislej chvostovej ploche, musia byť na jej obidvoch stranách; v prípade viacerých zvislých chvostových plôch sa značky umiestňujú na

vonkajších stranách vonkajších plôch.

Slovak Air Force – Yakovlev Yak - 40

L 8 Letová spôsobilosť lietadiel

Časť I. – Definície Časť II. – Administratívne ustanovenia Časť III. – Letúny Časť IV. – Vrtuľníky

L 9 Uľahčenie leteckej dopravy

V tomto predpise sú uvedené požiadavky na zjednodušenie formalít pasovej,

vízovej, sanitárnej a karanténnej kontroly, colných formalít, formalít pri vstupe,

výstupe a tranzite cestujúcich, prílete a odlete lietadiel.

L 10 Letecké telekomunikácie

Zväzok I. - Rádionavigačné zariadenia

Zväzok II. – Spojovacie postupy

L 11 Letové prevádzkové služby

Hlava 1 Definície a skratky Hlava 2 Všeobecné ustanovenia Hlava 3 Služba riadenia letovej prevádzky Hlava 4 Letová informačná služba Hlava 5 Pohotovostná služba Hlava 6 Požiadavky letových prevádzkových služieb na spojenie Hlava 7 Požiadavky letových prevádzkových služieb na informácie .

. Úlohy letových prevádzkových služieb: a) zabraňovať zrážkam medzi lietadlami; b) zabraňovať zrážkam lietadiel s prekážkami na prevádzkovej ploche c) udržiavať rýchly a usporiadaný tok letovej prevádzky; d) poskytovať rady a informácie vhodné na bezpečné a hospodárne vykonávanie letov; e) informovať príslušné organizácie o lietadlách, po ktorých sa má pátrať, alebo ktorým sa má poskytnúť záchranná služba a podľa

potreby spolupracovať s týmito organizáciami. Tieto úlohy zabezpečujú Letové prevádzkové služby SR, štátny podnik. www.rlp.sk

L 12 Pátranie a záchrana

HLAVA 1 DEFINÍCIE A SKRATKY

HLAVA 2 ORGANIZÁCIA

HLAVA 3 SPOLUPRÁCA

HLAVA 4 PRÍPRAVNÉ OPATRENIA

HLAVA 5 POSTUPY PRI PÁTRANÍ A ZÁCHRANE

DODATOK A PÁTRACIE A ZÁCHRANNÉ SIGNÁLY

Úradom zodpovedným za organizovanie pátracích a záchranných

služieb je MDVaRR SR .

Pôsobnosť Leteckého a námorného vyšetrovacieho útvaru - zriaďuje odbornú komisiu z členov stálej komisie na vyšetrovanie leteckých udalostí v civilnom letectve aje poverený koordinovať pátracie a záchranné akcie. Pátracie a záchranné akcie sú organizované na základe uzavretej

viacstrannej dohody v spolupráci s MDVRR a Ministerstvom vnútra SR, prípadne s inými štátnymi orgánmi a verejnými organizáciami na základe dvojstranných dohôd.

Doc 7333 Search and Rescue Manual

Útvary

Policajného

zboru

Osoby

povolané

na osobné

úkony

Záchranné práce vykonávajú

Základné záchranné

zložky integrovaného

záchranného systému

Ostatné záchranné

zložky integrovaného

záchranného systému

Napríklad

nezamestnaní

obyvatelia

postihnutého

regiónu

Vyhláška

MV SR

č. 523/2006

§ 1 ods. 1

Záchranné zložky IZS Hasičský

a záchranný

zbor Zákon č. 315/2001

Z. z. v zn. n. p.

Poskytovatelia

záchrannej

zdravotnej

služby Zákon č. 579/2004 Z. z

Kontrolné chemické

laboratóriá CO § 4 zákona NR SR

č. 42/1994 Z. z.

v z. n. p..

Armáda SR

(Ozbrojené sily SR )

Banská záchranná

služba § 7 zákona SNR č. 51/1988 Zb.

v zn. z. SNR č. 499/1991 Zb.”.

Obecné ( mestské)

hasičské zbory

Závodné hasičské

útvary

Závodné hasičské

zbory

Jednotky

civilnej

ochrany

Obecná

polícia

Útvary

železničnej

polície

Slovenský

Červený kríž

a

Iné právnické

osoby a fyzické

osoby, ktorých

predmetom

činnosti je

poskytovanie

pomoci

Horská záchranná

služba Zákon č. 544/2002 Z. z.

o Horskej záchrannej službe

v zn. zákona

č. 515/2003 Z. z.

Ostatné

záchranné

zložky

IZS

Zákon č. 129/2002 Z.z.

v znení

neskorších predpisov

Základné

záchranné

zložky

IZS

pracoviská

vykonávajúce

štátny dozor

Útvary

policajného

zboru

L 13 Vyšetrovanie leteckých nehôd a incidentov

Hlava 1 Definície a skratky

Hlava 2 Použiteľnosť

Hlava 3 Všeobecné ustanovenia

Hlava 4 Oznamovanie

Hlava 5 Zisťovanie príčin

Hlava 6 Záverečná správa

Hlava 7 Správy ADREP

Hlava 8 Opatrenia na predchádzanie leteckým nehodám

Dodatok Osnova záverečnej správy

L 14 Letiská

I. zväzok: Navrhovanie a prevádzka letísk II. Zväzok: Heliporty Predpis obsahuje skratky, symboly a manuály. Skratky:

Aircraft classification number ACN - Klasifikačné číslo lietadla Accelerate-stop distance available ASDA - Použiteľná dĺžka prerušeného vzletu Landing distance available LDA - Použiteľná dĺžka pristátia Pavement classification number PCN - Klasifikačné číslo vozovky Runway end safety area RESA - Koncová bezpečnostná plocha Runway visual range RVR - Dráhová dohľadnosť Runway RWY - Vzletová a pristávacia dráha Take-off distance available TODA - Použiteľná dĺžka vzletu Take-off run available TORA - Použiteľná dĺžka rozjazdu Taxiway TWY - Rolovacia dráha

L 15 Letecká informačná služba

Hlava 1 Úvodné ustanovenie

Hlava 2 Definície

Hlava 3 Všeobecné ustanovenia

Hlava 4 Letecká informačná príručka (AIP)

Hlava 5 NOTAM

Hlava 6 Regulácia a riadenie leteckých informácií (AIRAC)

Hlava 7 Letecké obežníky (AIC)

Hlava 8 Predletové a poletové informácie

Hlava 9 Požiadavky na telekomunikácie

Dodatok 1 Obsah leteckej informačnej príručky

Dodatok 2 Formulár SNOWTAM

Dodatok 3 Formulár ASHTAM (NOTAM zvláštnej

série, oznamujúci aktivity sopečnej erupcie

a/alebo oblaku sopečného popola, ktorý je

dôležitý pre prevádzku lietadiel

Dodatok 4 Informácie, ktoré sa musia zverejňovať

systémom AIRAC

Dodatok 5 Vopred určený systém distribúcie správ NOTAM

Dodatok 6 Formulár NOTAM

Dodatok 7 Požiadavky na kvalitu leteckých údajov

L16 Ochrana životného prostredia

Zväzok I. – Hluk lietadiel

Časť I. – Definície

Časť II. – Overovanie hlukovej spôsobilosti lietadiel Hlava 1 – Správne opatrenia

Hlava 2 – Podzvukové prúdové letúny

Hlava 3 – Podzvukové prúdové a vrtuľové letúny

Hlava 4 – Žiadosti o osvedčenie letovej spôsobilosti

Hlava 5 – Vrtuľové letúny nad 5700 kg

Hlava 6 – Vrtuľové letúny nepresahujúce 8618 kg

Hlava 7 – Vrtuľové letúny s krátkym vzletom a pristátím

Hlava 8 – Vrtuľníky

Hlava 9 – Vstavané pomocné energetické systémy APU a pridružené

sústavy lietadla pri prevádzke na zemi

Zväzok II. – Emisie lietadlových motorov

Časť I. – Definície a symboly Hlava 1 – Definície

Hlava 2 – Symboly

Časť II. – Únik paliva Hlava 1 – Všeobecne

Hlava 2 – Opatrenie proti zámernému úniku paliva

Časť III. – Overovanie emisnej spôsobilosti Hlava 1 – Všeobecne

Hlava 2 – Prúdové a dvojprúdové motory určené k pohonu

pri podzvukových rýchlostiach

Hlava 3 - Prúdové a dvojprúdové motory určené k pohonu

pri nadzvukovej rýchlosti

L 17 Ochrana proti činom protiprávneho zasahovania

HLAVA 1 – DEFINÍCIE

Čin protiprávneho zasahovania - násilie voči osobe na palube letiaceho lietadla, ak táto akcia môže

ohroziť bezpečnosť tohto letu

- úmyselné zničenie prevádzkovaného lietadla, jeho navigačných prostriedkov alebo úmyselné poškodenie prevádzkovaného lietadla

- umiestnenie alebo napomáhanie pri umiestnení zariadenia alebo materiálu do lietadla, ktorý môže zničiť alebo poškodiť lietadlo

- oznámenie informácií, ktoré sú vedome falošné a môžu ohroziť bezpečnosť letu atd

L 18 Letecká preprava nebezpečného tovaru

HLAVA 1 Definície a skratky HLAVA 2 Použiteľnosť HLAVA 3 Klasifikácia HLAVA 4 Obmedzenia v leteckej preprave nebezpečného tovaru HLAVA 5 Balenie HLAVA 6 Štítkovanie a označovanie HLAVA 7 Povinnosti odosielateľa HLAVA 8 Povinnosti prevádzkovateľa HLAVA 9 Poskytovanie informácií HLAVA 10 Tvorba výcvikových programov HLAVA 11 Súlad HLAVA 12 Hlásenie leteckej nehody a incidentu s nebezpečným tovarom, ďalej

členené na jednotlivé ustanovenia, ktoré vecne a technický definujú a aplikujú jednotlivé požiadavky noriem a odporúčaní ICAO.

L 19 – zatiaľ nevydaný v SR Riadenie bezpečnosti

Český predpis

• Hlava 1 - Definice

• Hlava 2 - Působnost

• Hlava 3 - Odpovědnosti státu v řízení bezpečnosti

• Hlava 4 - Systém řízení bezpečnosti (SMS)

• Hlava 5 - Sběr, analýza a výměna údajů o bezpečnosti

• Doplněk 1 - Státní systém dozoru nad bezpečností

• Doplněk 2 - Koncept Systému řízení bezpečnosti (Safety Management System – SMS)

• Dodatek A - Koncept Státního programu bezpečnosti (State Safety Programme – SSP)

• Dodatek B - Právní výklad k ochraně informací ze systémů sběru a zpracování údajů vztahujících se k bezpečnosti

• Dodatek N - Státní program bezpečnosti České republiky

L 4444 POSTUPY LETOVÝCH NAVIGAČNÝCH SLUŽIEB

USPORIADANIE LETOVEJ PREVÁDZKY

L 8168 POSTUPY NA VYKONÁVANIE LETOV

L 9432 RÁDIOTELEFÓNNE POSTUPY

A LETECKÁ FRAZEOLÓGIA

• Annexy ešte obsahujú asi 4000 štandardov a odporúčaní, z toho 80% tvoria štandardy a 20% tvoria odporúčania. Tieto materiály sú potom uvádzané v dodatkoch k prílohe (annexu), ktoré sú z dôvodu vhodnosti uverejnené oddelene. Okrem toho sa tu uvádza prehľad odchýlok medzi pravidlami a praxou zmluvných štátov a štandardami a odporúčaniami ICAO.

• Prílohy ( anexy ) k Chicagskej zmluve sú dôležitým prostriedkom formovania a regulovania medzinárodných leteckých vzťahov. Okrem toho ICAO prevádza systematickú činnosť pri zdokonaľovaní predpisov nachádzajúcich sa v prílohách za účelom ich maximálneho priblíženia k požiadavkám diktovaným rozvojom súčasného civilného letectva. Táto činnosť sa uskutočňuje formou úvodov, poznámok a doplnení k prílohám.

• Okrem toho sa prílohy doplňujú o postupy aeronavigačných služieb (PANS), ktoré podrobnejšie popisujú metódy a prostriedky prevádzania štandardov a doporučení. PANS sa prijímajú rovnako ako prílohy, to znamená, že vyžadujú schválenie Radou. Avšak na rozdiel od príloh k Chicagskej zmluve nevyžaduje sa od PANS ich predchádzajúce schválenie členskými štátmi ICAO. O nič menej sa pokladá za potrebné, aby štáty informovali Radu ICAO o rozdieloch medzi PANS a praxou štátu.

Medzinárodné organizácie v oblasti

medzinárodného civilného letectva

vládne organizácie

združenie krajín reprezentovaných príslušnými štátnymi orgánmi alebo

inštitúciami na základe medzinárodných zmlúv medzi viac ako troma krajinami

nevládne organizácie

združenie právnických alebo fyzických osôb rôznych krajín na základe

medzinárodných zmlúv

Podľa rozsahu pôsobnosti pôsobnosti:

celosvetové organizácie

ich pôsobnosť je obmedzená len členstvom zmluvnej krajiny v danej organizácii

regionálne organizácie

ich pôsobnosť je obmedzená presne vymedzeným regiónom, spravidla

kontinentom, alebo skupinou krajín

MEDZINÁRODNÉ VLÁDNE ORGANIZÁCIE (takmer 200)

Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo (International Civil Aviation Organization – ICAO)

Európska organizácia pre bezpečnosť letovej a leteckej prevádzky (EUROCONTROL)

Európska letecká bezpečnostná agentúra (European Air Safety Agency – EASA)

Európska konferencia pre civilné letectvo (European Civil Aviation Conference – ECAC)

Združené letecké úrady (Join Aviation Autorities - JAA)

Federálna správa letectva (US) (Federal Aviation Administration - FAA)

ECAC Európska konferencia pre civilné letectvo

European Civil Aviation Conference

Založená: 29. 11. – 16. 12. 1955 (Vznikla z podnetu Rady Európy a úzko spolupracuje s ICAO, ktorej činnosť v zmysle stanov dopĺňa)

Sídlo: Paríž

Členské krajiny: 44 členských krajín

SR členom: 1. január 1993

Organizačné prvky: • Prezident

• Viceprezidenti (3)

• Koordinačný výbor

ECAC

Hlavné úlohy:

• Podpora kontinuálneho vývoja úrovne bezpečnosti, výkonnosti

a udržateľnosti európskeho leteckého dopravného systému.

• Zostavuje prehľady o situácii v leteckej doprave.

• Rieši konkrétne problémy a pripravuje návrhy medzinárodných

dohovorov.

• V širšom rozsahu sa zaoberá unifikáciou leteckých predpisov

v Európe a poskytovaním technickej pomoci.

EASA Európska agentúra pre bezpečnosť letectva

European Air Safety Agency

• Založená: 28. septembra 2003

(nezávislá vládna organizácia)

• Sídlo: Kolín nad Rýnom (Nemecko)

• Členské krajiny: 31 členských krajín

• SR členom: 1. mája 2004

• Cieľ: Jej hlavným poslaní je presadzovanie

spoločných bezpečnostných a environmentálnych noriem v civilnom

letectve v rámci stratégie Európskej únie pre bezpečnosť letectva.

EASA je v prvom rade regulatívnou organizáciou, to znamená, že aj keď

síce združuje letecké úrady svojich členských štátov, disponuje

právomocou uzákoňovať svoje vlastné bezpečnostné nariadenia,

opatrenia ... a to prostredníctvom Európskeho parlamentu

EASA

• Hlavné úlohy:

- Expertné poradenstvo pri vytváraní legislatívy EÚ

- Zavádzanie a kontrola bezpečnostných pravidiel

- Vykonávanie inšpekcií

- Typové osvedčovanie lietadiel a iných komponentov z oblasti letectva

- Kontrola organizácií, ktoré vyrábajú lietadlá a vykonávajú leteckú údržbu v krajinách mimo EÚ

- Analýza bezpečnosti, zber údajov a realizácia výskumu

JAA Združené letecké úrady

Joint Aviation Authorities

• Založená: Konzultácie o cieľoch a organizačnom

usporiadaní „JAA“ začali v roku 1970.

• Sídlo: Amsterdam

• Členské krajiny:

• Členstvo v „JAA“ je podmienené podpisom tzv. „Cyperskej dohody“, ktorú koncom

roku 1990 podpísalo 12 zakladajúcich štátov.

• Postupne podpísali „Cyperskú dohodu“ ďalšie štáty.

• V súčasnosti majú Združené letecké úrady „JAA“ 33 plných členov a 16 kandidátov

členstva

• SR členom:

• Slovenská republika sa stala kandidátskou krajinou 25. júna 1996 a plným členom

25. novembra 2003

Predpisy JAA - JAR • JAR – 1: Definície a skratky

• JAR – 66: Osvedčujúci personál údržby – odvolávka na PART 66

• JAR – 145: Organizácie schválené na údržbu – PART 145

• JAR – 147: Schválený výcvik údržby/skúšky – PART 147

(PART 66, 145 a 147 sú časti Nariadenia EP a R 2042/2003)

• JAR OPS 1: Obchodná letecká doprava, platná len sekcia 1

(nahradený EU OPS)

• JAR MMEL/MEL: Základný zoznam minimálneho vybavenia/zoznam minimálneho vybavenia

• JAR FCL 1: Licencovanie letovej posádky (Letún)

• JAR FCL 3: Licencovanie letovej posádky (zdravotná spôsobilosť)

• JAR OPS 3: Obchodná letecká doprava (vrtuľníky)

• JAR AWO: Prevádzka za každého počasia

• JAR 26: Dodatočné požiadavky na letovú spôsobilosť lietadiel v prevádzke

FAA

Federálna správa letectva Federal Aviation Administration

• Pod tlakom vznikajúceho leteckého priemyslu, bol Fede-

rálnou vládou USA 20. mája 1926 prijatý zákon

„Air Commerce Act“ čím bol položený základný kameň

v oblasti civilnej leteckej legislatívy v USA.

FAA

• Zavedenie prúdových civilných dopravných lietadiel a séria

vzdušných kolízií malo za následok v roku 1958 prijatie zákona

„Federal Aviation Act“.

• Tento legislatívny krok mal za následok transformáciu CAA na nový

nezávislý úrad „the Federal Aviation Agency“ (FAA) Federálna

letecká agentúra.

• 1. apríla 1967 vzniklo Ministerstvo dopravy USA. Jeho súčasťou

sa stala aj FAA, ktorá dostala nový názov „Federal Aviation

Administration“ (Federálna správa letectva)

EUROCONTROL

- Európska organizáciu pre bezpečnosť leteckej prevádzky,

- je medzivládna organizácia,

- zložená z 38 členských štátov a Európskeho spoločenstva

- bol pôvodne založený v roku 1960 ako civilno-vojenská

organizácia na riešenie prevádzky vzduchu pre civilných a

vojenských užívateľov v hornom vzdušnom priestore

EUROCONTROL Ciele:

- Plynulý rozvoj Európskej (ATM) riadenia letovej prevádzky

- Prispieť k výkonným, riadeným, environmentálne udržiavaným a bezpečným letom

- So svojimi partnermi sa zaviazali k vytvoreniu jednotného európskeho neba

- Implementáciu jednotného európskeho neba

- Podporovať zúčastnené strany v implementácií

- Harmonizovať a integrovať letecké navigačné služby v EURÓPE

- Vytvoriť systém pre civilných a vojenských užívateľov, za účelom dosiahnutia bezpečnej, riadenej, rýchlej a ekonomickej plynulosti premávky v celej Európe

- Minimalizovať negatívny dopad na životné prostredie

- Posilnenie civilno-vojenskej spolupráce

- Ďalšie zlepšenia letovej prevádzky a kapacity riadenia, ako aj leteckej informačnej služby

Vaše otázky

???

UŽ MUSÍM LETIEŤ !

REŽIM ŠTÁTNEHO ÚZEMIA

Štátne územie je časť zemegule vymedzená štátnymi hranicami a podriadená zvrchovanosti určitého štátu.

Pričom v medzinárodnom práve nie je definovaná: veľkosť počet obyvateľov

Suchá zem

Tvoria ju všetky časti zemského povrchu, ktoré ležia vo vnútri štátnych hraníc.

Toto územie nemusí byť súvislé alebo členité a jeho jednotlivé časti môžu byť

oddelené územím iných štátov, morom a podobne (ostrovy).

Vodstvo

Všetky:

národné vody, ktoré ležia na území štátu, kam patria:

národné rieky

vnútrozemské kanály

vnútrozemské jazerá

vnútorné morské vody

vnútrozemské moria zálivy, prielivy, prístavné vody

pobrežné vody (pás morských vôd tvoriaci štátnu hranicu)

Vnútro zeme

Tvorí ho priestor pod povrchom a hladinami vôd až do stredu Zeme.

Z tohto vyplýva zákaz dolovania pod povrchom iného suverénneho štátu, pokiaľ sa tieto na tom vzájomne nedohodli.

Nadzemský priestor

Tvorí ho tá časť vzdušného priestoru, ktorá sa nachádza nad suchou zemou a vodstvom určitého štátu.

Zahrňuje aj podmienené (fiktívne) územie kam patria:

budovy a pozemky na základe diplomatickej imunity

podmorské káble

námorné a riečne plavidlá plávajúce pod vlajkou svojho štátu

lietadlá označené výsostnými znakmi štátu

Územie, národné vody: Enkláva

Časť územia alebo celé územie obklopené územím iného štátu bez morského

Poloenkláva

Časť územia alebo celé územie obklopené územím iného štátu, ktoré má morský

breh. (Kaliningradská oblasť Ruskej federácie)

Polárna oblasť Arktídy

Územie Arktídy je rozdelené podľa medzinárodného

práva na sektory, ktoré sú považované za ich štátne

územie.

Je tvorená piatimi sektormi: ruský kanadský americký nórsky dánsky

Zmena štátneho územia:

nadobudnutie štátneho územia

pôvodné (originárne)

Prvotná okupácia:

je podriadenie územia bez pána (res nullius) alebo opusteného územia

(territorium derelictum) pod zvrchovanosť určitého štátu.

NIE JE TOTOŽNÁ s vojenskou okupáciou (ANEXIA)

V SÚČASNOSTI STRATILA SVOJU PODSTATU

Akcesia:

je spôsob akým štát nadobudne územie, ktoré vzniklo pôsobením prírodných síl

alebo umelým vytvorením.

Patria sem: - naplavenina (al luvio)

- objavenie sa ostrova alebo polostrova v územných vodách

- zmena toku rieky, ktorá tvorí hranicu medzi krajinami

- presuny zemského povrchu

- umelá akcesia

Zmena štátneho územia - nadobudnutie štátneho územia

odvodené (derivatívne)

Zmluvné nadobudnutie:

cesia

- je prevod časti územia spod správy jedného štátu inému štátu na

základe medzinárodnej zmluvy. MÁ VŽDY ZMLUVNÝ CHARAKTER

adjudikácia

- je nadobudnutie štátneho územia na základe Výroku rozhodcovského

alebo súdneho orgánu podľa medzinárodnej zmluvy

Mimozmluvné nadobudnutie:

anexia

- je zakázaná chartou OSN z roku 1970.

vydržanie (usucapio)

- je nadobudnutie štátneho územia v dôsledku oprávnenej nepretržitej

a neprerušovanej držby. sporným prvkom je dĺžka

vydržacej doby

strata štátneho územia

Zánik zvrchovanosti určitého štátu nad časťou alebo nad celým svojim územím.

Spôsoby straty územia: cesia vydržanie adjukácia

Vzdušný priestor SR

Základným predpokladom pokojnej existencie nejakého javu v realite sú jasne dané

hranice, ktorými je tento jednak vymedzený, a zároveň chránený pred možnými

negatívnymi zásahmi. Podobne, i v oblasti letectva vznikla potreba stanoviť

fyzickému priestoru, v ktorom sa má lietanie uskutočňovať, všeobecne prijateľný

právny režim.

V leteckom práve sa rozlišuje medzi:

1.) režimom slobodného preletu nad voľným morom

2.) režimom preletu nad územím štátneho suveréna

1.) V právnej úprave lietania nad voľným morom sa prejavil silný vplyv morského

práva, kde sa sloboda voľného mora všeobecne a dlhodobo rešpektuje už stáročia.

V leteckom práve sa princíp slobodného mierového využívania voľného mora prejavuje

v podobe slobody preletu nad voľným morom.

Medzinárodnými dokumentami, ktoré výslovne potvrdzujú slobodu voľného mora sú

Dohovor o voľnom mori (1958) a Dohovor OSN o morskom práve (1982)*.

Vzdušný priestor

* čl. 2 písm. 4) Dohovoru o voľnom mori, (1958) čl. 87 odst. 1 b) Dohovoru OSN o morskom práve, (1982)

Keďže vo svojich ustanoveniach zakotvujú právo slobodného preletu nad voľným

morom, možno ich považovať za okrajové pramene medzinárodného leteckého

práva.

Lety nad voľným morom ďalej reflektuje Chicagský dohovor o civilnom letectve

(1944).

Vo svojom ustanovení článku 12 ukladá svojim zmluvným štátom povinnosť

dodržiavať výhradne pravidlá lietania stanovené medzinárodnou

organizáciou ICAO* a zároveň vykonávať účinnú kontrolu nad územím

zvereným im v rámci voľného mora.**

• pravidlá lietania konkretizuje príloha č. 2 Chicagského dohovoru o civilnom letectve

** v počiatkoch existencie organizácie ICAO sa na regionálnych mítingoch dohodlo akési „rozdelenie“ priestoru voľného mora medzi členské štáty; odvtedy má každý zmluvný štát zodpovednosť nad kontrolou leteckej dopravy v jemu zverenom úseku. Heere, W.P. Problems of Jurisdiction in Air and Outer Space. Air & Space law, 1999 , no.2, s. 76.

Vzdušný priestor

Rozdelenie vzdušného priestoru Vzdušný priestor SR sa delí :

Horizontálne

Vertikálne

Horizontálne rozdelenie VP:

Vzdušný priestor SR je tvorený letovou informačnou oblasťou (FIR), ktorého

vodorovné hranice sú štátnymi hranicami SR.

Podľa určenia sa vzdušný priestor SR horizontálne rozdeľuje na:

CTR (control zone) - riadené okrsky letísk

TMA (terminal control area) - koncové riadené oblasti letísk

CTR/TMA

Horizontálne rozdelenie VP :

LZP (prohibited areas) - zakázané priestory

LZR (restricted areas) obmedzené priestory

TSA (temporary segregated areas) - prechodne vyčlenené priestory

trate letových prevádzkových služieb (letové cesty, radionavigačné trate)

Vertikálne rozdelenie VP :

Podľa rozsahu zodpovednosti za let a poskytovanie letových

prevádzkových služieb sa vzdušný priestor SR delí vertikálne na oblasti

riadené a neriadené. Ich charakter je vyjadrený zaradením do

klasifikačných tried (C, D, E, G), kde triedy C, D, E sú triedy riadené

a trieda G je neriadená oblasť.

Neriadený vzdušný priestor triedy „G“ zahrňuje priestor SR

mimo CTR/TMA letísk, zakázaných priestorov (LZP), vyhlásených

obmedzených (LZR) a prechodne vyčlenených (TSA) priestorov

vymedzených vertikálne od zeme do 8000 ft/2450 m MSL alebo 300 m

AGL podľa toho čo je vyššie.

AGL (above ground level) výškou nad zemou (nad terénom) MSL (mean sea level) označovanou výškou nad morom,

Lety lietadiel cudzích štátov:

civilné lietadlá:

pravidelné lety

o povoľuje Ministerstvo DVaRR na základe žiadosti prepravcu

o letový poriadok najneskôr 45 dní pred začatím prevádzky

nepravidelné lety

o povoľuje Ministerstvo DVaRR na základe žiadosti prepravcu

o letový plán najneskôr 5 dní pred vykonaným letu

o povolenie platí 72 hodín

štátne lietadlá:

nepravidelné lety

povoľuje Ministerstvo zahraničných vecí na základe žiadosti

prepravcu

letový plán najneskôr 72 hodín pred vykonaným letu

povolenie platí 72 hodín

Orgány štátnej správy a organizácie civilného letectva

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR

Odbor civilného letectva

Pôsobnosť odboru civilného letectva:

oblasť zabezpečenia rozvoja civilného letectva

regulácia civilného letectva

bezpečnosť a bezpečnostná ochrana civilného letectva

oblasť legislatívy civilného letectva

zastupuje SR vo veciach civilného letectva pri styku s inými štátmi a medzinárodnými organizáciami

rozhoduje o zavedení koordinácie prideľovania časových intervalov na použitie letísk a určuje koordinátora na výkon koordinačnej činnosti

vykonáva činnosti spojené s projektom Dopravná infraštruktúra

vykonáva štátny odborný dozor v civilnom letectve v rozsahu svojej pôsobnosti.

Divízia civilného letectva Dopravného úradu zabezpečuje výkon štátnej

správy a štátneho odborného dozoru v civilnom letectve ako aj plnenie ďalších

úloh vyplývajúcich zo zákona č. 143/1998 Z. z. z 2. apríla 1998 o civilnom letectve

(letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonom v znení neskorších

predpisov, všeobecne záväzných právnych predpisov, právne záväzných aktov

Európskej únie a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Dopravný úrad

Dopravný úrad bol zriadený zákonom NR SR č. 402/2013 Z.z. o Úrade pre reguláciu

elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a

doplnení niektorých zákonov (zákon o dopravnom úrade) s účinnosťou od 1.

januára 2014 ako orgán štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou pre oblasť

dráh a dopravy na dráhach, civilného letectva a vnútrozemskej plavby. Dopravný

úrad je právnym nástupcom Úradu pre reguláciu železničnej dopravy, Leteckého

úradu Slovenskej republiky a Štátnej plavebnej správy.

Divízia civilného letectva vykonáva funkciu národného dozorného orgánu

v oblasti:

osvedčovania letovej spôsobilosti,

zachovania letovej spôsobilosti a environmentálneho osvedčovania lietadiel,

osvedčovania projekčných a výrobných organizácii,

prevádzky lietadiel,

odbornej spôsobilosti leteckého personálu,

osvedčovania výcvikových zariadení,

poskytovania leteckých navigačných služieb,

prevádzky letísk a leteckých pozemných zariadení a

bezpečnostnej ochrany civilného letectva.

Dopravného úradu

Sekcia navigačných služieb a letísk:

dohľad nad bezpečnosťou komunikačných, navigačných a sledovacích systémov, systémom riadenia toku letovej prevádzky a manažmentu vzdušného priestoru pre všeobecnú letovú prevádzku

regulácia bezpečnosti a štátny odborný dozor nad poskytovateľmi leteckých navigačných služieb

určovanie podmienok na prevádzku letísk

posudzovanie prevádzkovej spôsobilosti letísk a ich prevádzkovateľov

vyhlasovanie a rušenie ochranných pásiem letísk a leteckých pozemných zariadení

posudzovanie bezpečnostných programov na ochranu civilného letectva

hodnotenie plnenia požiadaviek bezpečnostnej ochrany a verejného poriadku na letiskách

posudzovanie spoľahlivosti personálu bezpečnostnej ochrany a posádok lietadiel

Sekcia letovej prevádzky zabezpečenie efektívnej kontroly prevádzkovateľov a výrobcov lietadiel,

údržby lietadiel a výcviku leteckého personálu

overovanie letovej spôsobilosti lietadiel

vydávanie súhlasu na prevádzku lietadiel

vedenie registra lietadiel

SAFA (Safey Assessment of Foreign Aircraft) – bezpečnostné posúdenie zahraničných lietadiel

povoľovanie usporiadania verejných leteckých podujatí

licencovanie leteckého personálu, členov technického personálu, riadiacich letovej prevádzky, výcvikových zariadení

vedenie registra členov leteckého personálu