Písali o nás v časopise ECHO.

V septembrovom čísle Ružinovského časopisu

ECHO písali článok, ako sme sa zúčastnili

športovej olympiády na Štrkoveckom jazere.

Súťažili sme vo viacerých disciplínach, darilo sa

nám a vyhrali sme medaily.

Prerábali sa kancelárie na 1. poschodí.

Po rekonštrukcii prízemia sa začalo rekonštruovať

aj izby na 1. poschodí. Prerobili sa izby na nové

modernejšie a následne sa zrekonštruovali aj

kancelárie.

Potrebné boli nové steny, dvere a koberce.

Momentálne sa rekonštruuje veľká kúpeľňa na

prvom poschodí a wc.

Išli sme na výlet.

Dňa 16.9. sme išli autobusom na výlet. Prvá naša

zastávka bola v kaviarni Zeleneč, kde sme si

pochutili na rannej kávičke so štrúdľou.

Štrúdľu sme mali makovo-višňovú alebo

tvarohovú, okrem kávičky sme pili aj pepsi. Po

kaviarni sme navštívili kaštieľ v Dolnej Krúpe.

Kaštieľ v Dolnej Krúpe je známy pobytmi

hudobného skladateľa Ludwika van Beethovena.

Skladateľ navštevoval kaštieľ a pri ňom býval

v domčeku, v ktorom je múzeum venované práve

jemu. V domčeku pri kaštieli Beethoven zložil

svoju svetoznámu Mesačnú sonátu. Zúčastnili sme

sa prehliadky kaštieľa a domčeka Beethovena, kde

sme sa dozvedeli, že kaštieľ preslávila aj grófka

Mária Henrieta Choteková (1863-1946), ktorú

všetci prezývali ružová grófka, lebo založila

najväčšie rozárium v strednej Európe. Ružovú

tradíciu pripomína veľa vysadených ruží v areáli

kaštieľa a v obci. V kaštieli bývala aj rodina

Dopyerovcov, ktorí sú vynálezcovia akustickej

rezofonickej gitary. Dozvedeli sme sa, že kaštieľ

navštívil Eugeň Suchoň, Ján Cikker, Andrej

Plávka, Peter Dvorský, Miroslav Válek, Ján Pálfy,

majiteľ Bojnického zámku, rakúsky maliar Oskar

Kokoschka, fotograf Karol Plicka aj nositeľ

Nobelovej ceny za literatúru Romain Roland, ktorý

zbieral materiál ku svojej knihe o Beethovenovi.

Kaštieľ navštívili aj slovenskí prezidenti – Michal

Kováč a Rudolf Schuster.

Po prehliadke kaštieľa a domčeka Beethovena sme

si posedeli v Červeníku a naobedovali sme sa. Mali

sme so sebou rezne, tak sme sa dobre najedli.

Po obede sme išli cez obec Radošina, ktorá je

známa Radošinským naivným divadlom. Divadlo

vzniklo v roku 1963 v Radošine. Založil ho herec

a režisér Stanislav Štepka.

Cestou do Topoľčian sme sa pozerali na krásnu

prírodu a dokonca nám pred autobusom prebehli

srnky. Mesto Topoľčany sa nám veľmi páčilo.

Prešli sme sa po hlavnom námestí, po korze, pešej

zóne, navštívili sme kostol, ponakupovali

v obchodíkoch a pochutili sme si na výborných

zákuskoch v cukrárni. Cestou domov sme si

spievali v autobuse ľudové piesne a zhodnotili

sme, že sme mali veľmi pekný výlet.

Súťažili sme na športovej olympiáde.

Dňa 22.9. sme sa zúčastnili športovej olympiády

na základnej škole Medzilaborecká. Súťažili sme

spoločne s deťmi zo školy.

V našom družstve sme mali 2 dievčatká – Sofinku

a Sašku, ktoré nám pomáhali umiestniť sa čo

najlepšie.

Súťažilo sa v piatich disciplínach – hod loptou do

basketbalového koša, kop loptou do futbalovej

bránky, hod šípkou do terča, slalom s hokejkou s

tenisovou loptičkou a beh na krátku vzdialenosť.

Najviac sa nám darilo v kopoch loptou do bránku

a najmenej sa nám darilo hádzať loptu do

basketbalového koša.

Na súťažné disciplíny sa prišla pozrieť Ružinovská

televízia, ktorá všetko zaznamenala a na druhý deň

nás vysielali v televízii, ako sme súťažili.

Po súťažných disciplínach sme išli na obed do

školskej jedálne. Pochutili sme si na rezni so

zemiakovým šalátom. Po obede prišlo na rad

vyhlasovanie výsledkov a ocenenie najlepšie

umiestnených. Obsadili sme 5. miesto a dostali

sme bonboniéru, ktorú sme si rozdelili.

Páčil sa nám koncert Fragile.

Dňa 23.9. sa konal v DK Ružinov koncert

hudobnej skupiny Fragile. O koncert bol veľký

záujem, prišli veľmi veľa ľudí.

Naši obyvatelia sa ledva zmestili dovnútra, zo

začiatku sa im neušlo ani voľné miesto, až neskôr

sa im podarilo usadiť sa. Koncert bol vynikajúci

a všetkým sa veľmi páčil.

Boli sme v divadle Astorka.

Dňa 26.9. navštívili niektorí naši obyvatelia

divadelné predstavenie Túlavé srdce od

spisovateľa Jozefa Cígera Hronského. Predstavenie

sa konalo v divadle Astorka.

Jozef Cíger Hronský sa narodil v roku 1896,

zomrel v roku 1960. Dožil sa 64 rokov. Pochádzal

zo siedmich detí - štyria bratia a tri sestry. Za

manželku si vzal Annu Valériu, s ktorou mal syna

Juraja.

Pracoval ako učiteľ na viacerých miestach (Horné

Mladonice, Senohrad, Krupina, Kremnica). Od

roku 1933 pracoval ako tajomník Matice

slovenskej a od roku 1940 ako správca Matice

slovenskej, až do roku 1945. Zaslúžil sa o

založenie tlačiarne Neografia v Martine, ktorá

mala šíriť slovenskú literatúru v lacných edíciách

medzi dedinskými ľuďmi. V roku 1944 ho počas

Slovenského národného povstania povstalci zatkli

a uväznili, no po krátkom čase bol prepustený.

Začiatkom roku 1945 sa potom presťahoval z

Martina do Bratislavy, odkiaľ onedlho odchádza a

zo strachu pred komunistickým prenasledovaním

emigroval. V roku 1945 sa vydáva najprv do

Rakúska, kde žil v americkej zóne. Neskôr sa

rozhodol odísť do Talianska, kde v Ríme zostal až

do februára 1948. Po zatknutí talianskou políciou

sa mu podarilo utiecť a odišiel do Argentíny, kde

zostal v meste Luján. V roku 1993 previezli jeho

telesné pozostatky do Martina a uložili ich na

Národnom cintoríne. Začínal písaním noviel a

krátkych próz, ktoré neskôr vyšli v zbierkach: U

nás, Domov, Medové srdce a Podpolianske

rozprávky. Vo svojich dielach často opisuje

obyčajných slovenských ľudí, často sa vracia i k

spomienkam na detstvo, takže niektoré jeho diela

sú autobiografické.

Jeho známe diela sú Jozef Mak, Pisár Gráč, Svet

na Trasovisku, Smelý Zajko, Smelý Zajko

v Afrike, Budkáčik a Dubkáčik, Sokoliar Tomáš,

Tri múdre kozliatka, Traja bratia a ďalšie.

Predstavenie sa nám páčilo, hlavné postavy hrali

známi herci: Zuzana Kronerová, Lukáš Latinák,

Marián Miezga, Petra Vajdová a Ady Hajdu.