PÚŠŤ GOBI

je púšť v Mongolsku a severnej Číne S celkovou rozlohou 1 295 000 km² je to najväčšia púšť v Ázii a štvrtá

najväčšia na svete. Zo severozápadu je ohraničená

pohorím Altaj a pastvinami Mongolska a z juhu tibetskou náhornou plošinou.

V okolí mesta môžeme menovať niekoľko turistických zaujímavostí, ako napríklad Khara-Khoto približne 240 km

Okolie

Púšť je aj náleziskom ropy, uhlia, krištálov, achátu a tyrkysu.

Púšť Gobi má aj vlastnú legendu o tajomnom živočíchovi ktorého domáci nazývajú Olgoj Chorchoj.

Podľa domácich obyvateľov ide až o 1,5 metrov dlhého slepého červa, ktorý žije v piesočných oblastiach a údajne má na svedomí aj ľudské životy. Pre vedcov je však tvor dosiaľ neznámy.

Gobi zaberá asi 30 % plochy Mongolska Tiahne sa v oblúku dlhom približne 1

500 km Od juhovýchodných výbežkov pohoria

Altaj až k hraniciam Mandžuska na východe.

GEOGRAFIA

Severnú hranicu tvorí pohorie Jablonový chrbát a južnú Tibetská náhorná plošina a čínske nížiny.

Priemerná nadmorská výška je približne 1 000 m a prevažná väčšina povrchu púšte je pokrytá skalami, nie pieskom (piesočné duny zaberajú len 3 % celkového povrchu púšte).

História púšte Gobi siaha hlboko do minulosti našej planéty.

Pred 300 miliónmi rokov v karbone bola Gobi morským dnom, ale potom nastala horotvorná činnosť, ktorá mala za následnok vyvrásnenie pohoria Altaj a Ťan-šan.

História vzniku púšte

Gobi je studená púšť. Teplotné výkyvy sa pohybujú od −40 °C v zime do 40 °C v letných mesiacoch.

Ročný úhrn zrážok predstavuje len 194 mm, tienenie má na svedomí už spomínaná Tibetská náhorná plošina.

V druhohorách bola oblasť Gobi bohatá na život, čo dokladajú početné nálezy fosílií dinosaurov v mongolskej časti.

Koncom kriedy však došlo ku kolízii Indického subkontinentu s Áziou, následkom čoho vyvrásnili Himaláje a klíma v oblasti sa radikálne zmenilo.

Aj napriek púštnym podmienkam je v oblasti Gobi značná diverzita života, niektoré časti boli vyhlásené za národné parky.

V púšti žije vzácny leopard snežný, kozorožec horský, kôň przewalského.

Častým porastom sú rôzne druhy stepných tráv.

Ku Gobi sa viaže aj legenda o červovi Olgoj chorchoj, ktorý má dĺžku asi 1,5 m a dokáže zabiť aj človeka.

Fauna a flóra

Aj v púštnej oblasti nájdeme bohaté zastúpenie rastlín a živočíchov.

Klimatické podmienky z nich urobili mimoriadne odolné a životaschopné jedince.

Medzi najvýznamnejšie rastliny patria stepná tráva, divoký tymián alebo tamariška.

Zo živočišnej ríše môžete na Gobi stretnúť ovce argali, snežného leoparda, gogijskeho medveďa, kozorožca horského alebo veľmi vzácny druh koňa Przewalskeho, jež ušatý a mnoho ďalších.

Vďaka bohatému životu a množstvu ojedinelých druhov boli veľké časti mongolskej púšte prehlásené za národné park (napríklad Velká gobijská rezervácia).

História púšte Gobi siaha hlboko do minulosti našej planéty.

Pred 300 miliónmi rokov v karbone bola Gobi morským dnom, ale potom nastala horotvorná činnosť, ktorá mala za následnok vyvrásnenie pohoria Altaj a Ťan-šan.

V ďalšej geologickej etape druhohôr sa Gobi stala úrodnou oblasťou,ktorú v hojnej miere obývali dinosauri

Po ktorých je možné nájsť na púšti mnoho kostných pozostatkov.

Koncom kriedy ale začalo dochádzať k dramatickým klimatizačným zmenám

ktorých výsledkom bola zmena zrážkového systému a teda výrazné obmedzenie zrážok.

To sa prejavilo na druhotnom vyschnutí riečisk a zmene biotopu z bujnej vegetácie na trávu a kríky.

Rekordný objav dinosaurov v púšti Gobi

Paleontológom sa podaril skutočne husársky kúsok, keď v priebehu dvoch dní objavili v púšti Gobi 67 kostier dinosaurov.

Objavené pozostatky budú skúmať odborníci v Mongolsku a Spojených štátoch.

V roku 1922 bol v tejto oblasti objavený prvý exemplár Psittacosaura, alebo tzv. papagájovitého jaštera.

Teraz objavili vedci hneď 67 exemplárov tohto vyhnutého druhu.

Na mieste sa zúčastnili odkrývania dva tímy, jeden mongolský a druhý americký.

Týmto objavom bol prekonaný minuloročný „úlovok“ paleontológov, kedy objavili naraz v jednej oblasti 30 kostier papagájovitého jaštera.

Tieto zvieratá žili približne pred 120 miliónmi rokov a živili sa bylinnou potravou.

Mali by byť predchodcami Triceratopov.

Dodnes bolo objavených spolu viac než 100 exemplárov, čo odborníkom poskytuje dostatočný materiál, aby sa o týchto zvieratách mnohé dozvedeli.

Výška objavených kostier sa pohybuje od 30 do 150 centimetrov.

Khara-Khoto (Heishuicheng), doslova Čierne mesto je stredoveké mesto v Číne.

Nachádza sa na severe krajiny, v oblasti Ejin khoshuu.

Leží v blízkosti jazernej oblasti Juyan, neďaleko hraníc s Mongloskem.

Mesto Khara-Khoto bolo založené v roku 1032. V 11. storočia sa stalo prosperujúcim obchodným centrom národa Tangut.

Khara-Khoto

Tvrz bola v roku 1227 dobytá Džingischánom a pod nadvládou Mongolska naďalej mesto prosperovalo.

V roku 1372 bolo dobité armádou čínskej dynastie Ming.

Celé mesto Khara-Khoto bolo vyvraždených a zostalo opustené.

Jeho trosky potom boli vykopané v roku 1908 ruským cestovateľom Piotr Kuzma Kozlov.

Bolo tu objavených viac ako 2000 kníh v jazyku Tanghut.

Dochované sú 9 m vysoké hradby a vonkajšie steny.