•yehodia t r i razy do ty í dňa: T utorok, Štvrtok a sobotu. Fndpbtú M U pre Iíkáíko-Chorsiio Ba celý rok 16 k., na pol roka 8 k.,

t * KTrt roka 4 t , na mesiac i k. 60 n.

t * Mdsex«uk«: Nemecka 16 mariek. Bnaka

9 nibiov, Ameriky 4 doll. 76 &, •statné cndxozemako 24 franky.

Predplatná orná ma t o b e t n a j S i e i í s l a Jei

pre Rakúgko-Uhorsko ročne 4 kor., pre Nemecko 4 marky,

Buako S rob., Ameriku 1 d. 26 c , ostatné cadaoaemiko 6 fr.

Jednotlivé fiala predávajú « ! po 10 h,, poStou 18 h.

Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine.

Ročník XLVI. Štvrtok, 15. júla 1915. Číslo 83.

Svetová vojna. Cis. a krá!, tlačový tábor, 11. júla. (Telegramm

„Az Estu".) Po deaattýždennom gigantickom boji, ope­rácia priala ns pokojný strategický punkt, ktorá Ba počala na počiatku mája s prielomom pri Qorlici. Spojené vojská na obrovsky dlhej bojovnej línii ne vyrovnanon útočnou silon skončily svoju offenrívu, tak že mohly ni i zastať, tým viacej, že taký strate­gický pokojný punkt očakávaly ešte i prvej. V tomto momente máme položenie, že sme dosiahli tie obranné oddiely, ktoré umožnily ruským vojskám zastavit spia­točný pohyb a poatavií sa viacej na sever. Ruské ar­mády našly možnost medsi Lvovem a ruskou hranicou, pozdĺž Bugu a severne od Krasnika shromáždit svoje rozptýlené sily, priviesť do línie a pokosit sa vado rovat. Severne od Krasnika, kde maďarský a rakúsky

Berlín, 12. júla. Pri moskovských proti nemeckých j Bern, 12. júla. Francúzske noviny jedným hlaBom neporiadkoch utrpeli i niektorí Francúzi škody, lebo!zvestujú, že generál Porro, námestník šéfa generálneho ich mená znely po nemecky. Ruská vláda sľúbila, že im dá odškodnenie. (Az Est.)

Stockholm, 12. júla. Na otázku dopisovatela „Stockholms Dagbladu", či Rusi hodlajú na Berlín, odpovedal známy vojenský spisovatel: .Berlín je pre nás iba symbolům. My sa uspokojíme, keď dosiahneme Poznaňsko."

Berlín, 12. júla. „Vossische Zeitung" píše z Am­sterdamu, že ministerpredseda kanadskej vlády Sir Robert Borden, ktorý sa zdržuje v Londýne, zajavil, že Kanada od počiatku vojny pracuje harmonicky s Angliou. „Národy britanskej imperie konajú velkú mšsaiu. Ich prostriedky sú nevyčerpatelné, ten prípravy boly chybné a neúplné, čo je dôkazom, že nemyslely na vojnu, ale na mier. Tak stojíme voči najmohut-

front vydržal mohutný útok, chceli sa Rusi viac ráz aeJSeJ« najvyvinutejšej organizácii Nemecka. Na nás přelomit, čo sa nepodarilo, dnes tam panuje pomerná 8 a p n p n w a l i cez pol stoletia, aby Bcbytili do rúk ticho. Ani na iných bojovných líniách nejde akcia vo P a n 8 t v o nad celým B vetom. Kanada oddá Anglii víetky väčšom rozmere. i a T 0 ' e " ' y B maJet l íy» l e D 0 ™e« ž e t r e D a osvobodit svet

Carihrad, 12. júla. (Tnrecká zpráva) Na darda- o d t l a k u militarizmu." ( A a E ? t )

nellskom fronte pri Ari Búrnu a Sed il Bahre sú ka-| Berlín, 12. júla. .Newyork Sun" a „Newyork

štábu, preto prišiel do Paríža, aby s francúzskym kom-mandom a vládou ustanovil podmienky, pri ktorých Taliansko je hotové poslať pomocné vojská na severné bojiště. Nemecké diplomatické kraby to dementujú, lebo Taliani nemôžu poslaí vojská Francúzom, majúc doBt starosti na Soči a v Alpách. Porro bezpochyby má úlohu přesvědčit Franciu o nemožnosti takého po­slania.

Viedeň, 12. júla. Korunný princ Karol Franc Jozef prišiel z hlavného tábora do Viedne, aby referoval Jeho Veličenstvu o bežiacich dielach.

Bukarešt, 12. júla. .Moldova" vyratuje, ie ententa má v rukách 12.000 štvoročných kilometrov cudzieho territoria, centrálne velmoci 141.000. Pravda, tento pomer často Ba sem i tam mení dla vojenských uda­lostí.

Cernovce, 12. júla. Dopisovatel „Az Estu" tvrdí, že Rusi opevňujú rusko-románske hranice zákopami a drôtovým plotom. Na bukovinskej bojovnej línii pa­nuje úplná nehybnost.

Nový Sad, 12. júla. Nad mestom lietal nepria-nónové boje a súboje pechoty. S anatolskýcb batterií < Herald" píšu, ie Wilson nemeckej nóty neodvrhne, \ teľský aeroplán a hodil na most bombu, ktorá nena­strieľali sme na nepriateľský tábor pred Teke Búrnu N e podá návrh. „Newyork World" zato myslí, ie j'obila škody. Naši vojaoi počali Btrielať na letúna a a v okolí Sed il Bahru. Na ostatných punktoch ticho, j Wilson nemeckú nótu prísne odvrhne. | prinútili ho sadnúť.

Berlín, 12. júla. Grécke noviny zdujú sa na au-f Berlín, 12. júla. Anglická zpráva, ako by sa ne-] Bukarešt, 12. júla. „Universu!" píše: Na besserab-glické a francúzske útisky po obsadených ostrovoch. Anglickí vojaci zle sa chovajú proti obyvateľstvu a najmä proti tureckým zajatým, nútiac ich do (ažkej dautom vyjednávania ešte idú. práce. Turci hrozia repressáliami.

Stockholm, 12. júla. Japonská vojenská deputácia jtentátu v sofijskom kasíne odsúdil Vikenti Anastasova odcestovala do Itálie. MÍBBÍU prijal kráľ a šéf gene- * I z « Santova na smrť, Jura Ilieva na 80-ročný žalár, rálneho štábu Gadorna. Ďalej pôjdu do Paríža a Londýna.

Sofia, 12. júla. Dva rakúsko-uhorské aeroplány cez Belehrad přeletěly nad Obrenovae a bádzaly bomby na vojenský magazín a kasáreň. Letúni vrátili sa bez pohromy na uhorský breh.

Berlín, 12. júla. Z Kišineva píšu, že gubernátora Besarabie demissionovali, na jeho miesto vymenovali za gubernátora Arienieva.

Mánova na 5-roéný žalár, ostatných obvinených na 4—10-ročný žalár. Dobrinoviča osvobodil.

mecké juho-sfrikánske vojská boly vzdaly, nezakladá skej línii je ticho. Tým tuhšie boje zúria v južnom sa na pravde. Medzi Botbom a nemeckým komman-j Poľsku pozdĺž Vieprza. Ruský nábeh od Zamoscia na

východ sa nepodaril. Spojenei s výšin okolo Zamoscia zničili nepriateľské pozície. Pri Krasniku Rusov, hoci vyvinuli silné sprotivenie, odtisli na lOkilometrov. Rakúsko-uhorské vojská sú na 10 kilom, od Lublina.

Z cis. a kráľ. tlačového tábora, 12. júla. Generál

Berlín, 12. júla. Sofijský trestný súd v diele at

Ženeva, 12. júla. Rakúsko-uhorský aeroplán zjavil sa nad Cormonou a hodil na mesto dve bomby.

jkonnice Dankl, kommandant tyrolskej domobrany, vy-

BESEDNICA. Ezeohiáš.

(Pokračovanie.)

Sanher ibove úspechy. Akokoľvek sa boly priaznivé ntvorovaly pomery

po smrti Sargonovej pre sýrskych spojencov, predsa nedospelý ich námahy k nijakému inému cieľu, než zadovážily Egvptu pokoj na niekoľko desatletí pred assyrskými vojenskými výpravami, súčasne ale mnsel si behom toho času nadobudnút Egypt zkušenost, že Sýriu nemožno vyrvat Assyrským z rúk. Á to bola zásluha Sanheribova.

Prvá válečná výprava Sanheribova naměřená bola proti Merodach Baladanovi, aby přemožením tohto UBurpátora obnovil moc Assyrie nad Babylonom. Nápis Sanheribov z Nebi Junns hovorí hneď v úvode: „Vo veľkej bitke premohol som Merodach Baladana a ná­rody Chaldei a Aramr, vojská Elama, ktoré mu přišly na pomoc" (r. 703 pr. Kr.).

Ked to povstanie na východe bolo zvládané, obrátil

pripisujú velký význam. Treba udržat medzi spojen­cami tesné sväzy. Porro zúčastní Ba i porád v Calais,

slovil sa pred deputáciou, ktorú v tábore prijímal: Vďaka samožertve Tyrolanov a ich oduševneniu, utvo-

Chiasso, 12. júla. Ceste generála Porro do Paríža rila sa na našich hraniciach taká obranná bašta, ktorú nepriateľ nikdy nepreborí. (Roda-Roda.)

Paríž, 12. júla. Rodzianko, predseda dumy, vy-navštívi francúzsky i anglický front a vráti sa do j slovil sa pred novinármi, že hlavnou úlohou dumy Paríža. i bude vojenská organizácia celej dŕžavy.

robili. Tubala (Ithobala) posadil som na kráľovský Kňazov a pohlavárov, ktorí boli vzburu vyvolali, usmrtil prestol nad nimi a uložil som podávanie ročného po- som; ich mrtvoly stoknul som na koly mestského piatku mojej vláde im ako trvácu dávku. Doniesli múru. Obyvateľov mesta, ktorí boli zle činili a po-Menahem zo Samarie, Tubal zo Sidonu, Abdilit z Aradu, Bmecby tropili, určil som k presídleniu; ostatným oby-Urmelek z Byblosu, Mitinti z Asdotu, Kamosnadab vatelom, ktorí sa nedopustili nevernosti a vzbury, z Moaba, Malikram z Edomu, všetci kráľovia západnej ] oznámil som odpustenie. Ja som vykonal, že Padi, zeme Bvoje bohaté dary a drahocennosti a bozkali ich kráľ, mohol Jeruzalem opustiť, posadil som ho na moje nohy." panovnícky stolee nad nimi a uložil som mu poplatok

„Zioka ale z Askalona, ktorý Ba nezohnul bol P r e moje panstvo." pod moje jarmo, bohov domu jeho otca, poklady, jeho] .Ezeehiášových ale z Judy, ktorý Ba mi nepodrobil, ženu, jeho synov, jeho dcéry odviedol som do AsByrie.! 46 pevných jeho mieBt, nepočetné malé obce v ich Sarludari, syna Rukibti, ich predošlého kráľa, jeho;obvode, som obliehal, zaujal; 200.160 ľudí mužského posadil som nad ľuďmi z Askalona, uložil som mu & ženského pohlavia, kone, mulice, oslov, veľblúdy, dodávanie poplatku ako znak podrobenosti poď moje rožný statok a ovce bez počtu odviedol som im preč, panstvo a on preukazoval poslušnosť, V ďalšom prie-1 vyhlásil za vojenskú korisť. Jeho samého zavrel som behu môjho vojenského ťaženia obrátil som sa proti ako vtáka v klietke v Jeruzaleme, v jeho kráľovskom mestám Zídkovým. Beth Dagon, Jappu (Joppe), Bene j meste. Obliehačné valy a veže staval som proti nemu, Barak, Azor (Jasur), ktoré sa mi neboly chcely poddat, j východ veľkej brány dal som preboriť. Jeho mestá, obliehal som, zaujal som a ich zajatcov odviedol somf k t o r é 8 0 m spuBtošil, oddelil som od jeho územia a dal preč,"

„Pohlavári a Ind Elrrona, ktorí boli Padiho, svojho kráľa, verného a stáleho prívrženca ^asýrskeho, želez­nými putami Bputnali a Ezeehiäšovi z Judy, môjmu

sa Sanherib r. 701 pr. Kr. proti Sýrii, aby priviedol* nepriateľovi vydali, báli sa v srdci pre tento zločin, k poslušnosti vzbúrené mestá a dŕžavy. Sanherib vy- ktorý spáchali. Kráľovia z Egypta a lukostrelci, vozy, pravuje vo Bvojicfa nápisoch: B kone kráľa z Merve, nepočetné vojsko shromáždilo striebra, drahokamy, slonové stolce amsikože, amsi-

,V mojom tretom vojenskom podujatí tiahol som sa a prišlo, aby im pomohlo. V blízkosti Eltekoh I f?.h7» vT e , k é . P ™ ! * Je,h? 1 ^ ^ ^ ^ , ^ 1 = 0 . . ^

som ich Milinti, kráľovi z Asdeti, Padi, kráľovi Ekronu a Isnúbil, kráľovi z Gázy, tak zmenšil som jeho oblasť. Jeho (Ezechiáša) premohol strach pred mojou mocou a Crbi a tí dobrí bojovníci, ktorých bol k obrane Je­ruzalema pritiahol, klonili sa k poddaniu. Privolil k plateniu poplatku. 30 talentov zlata, 800 talentov

proti zemi Cbatti (Sýrskych). Lníi (Elul&eos) kráľa j (Altaku) postavil Ba bojovný šík proti mne, oni obo-Sidona prevládal mohutný strach pred mojou vládou; j drovali svojich vojakov k boju. V službe Assura bo­on ušiel zo západnej zeme (Achari) do Kupros (Jat-jjoval som s nimi a prehovoril som ich. Pohoničov a nan) uprostred mora. Jeho zem som si podrobil. Veľký i Bynov kráľov z Egypta s pohoničmi kráľa z Merve Sidon, Malý Sidon, Beth Zitti, Zarpstti, Manchallib,' vzala moja ruka uprostred boja živých do zajatia. El-Acuzib, Akka, jeho pevné mestá, sila mojich vojakov i tekeh a Timnoth (Taamna) napadol som, ich zajatcov a strach pred Assurom premohol ich, oni Ba mi pod- odviedol som preč, Obrátil som sa proti mestu Ekron.

láca, ženy a mužov poslal do Ninive, sídla mojej vlády a Bvojho vyslanca, aby mi odovzdal poplatok a za­sľúbil poddanost."

P o r o v n a n i e obsahu assýrskych nápisov 8 hebre j ským p o d a n í m .

Assýrske nápisy Sanheribove poukazujú, že Sidon a Juda stály na čele sýrskeho povstania, že obýva-

a^äaaaa ••••l

Paríž, 12. júli. Hanotaux, bývalý miniiter zahra-j Na korutánskej hranici trvajú kanónové boje.

:

ničných diel, píše vo .Figare", že 8 Carihradom treba urobit koniec, preto Taliansko má ísť na pomoc spo­jencom. Bnin Turecka ladŕiajú teraz len balkánske štáty. Treba Ba ponáhlat, prečo otáls Itália?

Amsterdam, 12. júla. .Tyd", hollandBký orgán, odkryl tajnost, že sa hotuje vo Francii založenie proti-nemeekého žurnalistického spolku, ktorého cielom má byt boj proti militarisms.

Ženeva, 12. júla. Arras vždy bombardujú. Prš-fektúru oddialili z mesta.

Rotterdam, 12. júla. Nemci v južnej Afrike bo­jujú proti 10-násobnej anglickej presile, ktorú kom-manduje Botha. Do 40.000 Angličanov ide na Nemcov.

Dna Zprávy nemeckého najvyššieho kommanda, 12. júla.

Na severnom svahu výšiny 60, južne od Ypern, bola čast anglických pozícii do vozduchu vyhodená.

Rukopašný boj na západnom boku od Souchez ide napred.

Na južnej strane Souchez, na ceste vedúcej k Ar-rasu ležiaci cintorín je zasa v našich rukách. Bol včera po tuhom boji šturmovaný. Dvoch officierov, 163 Francúzov Brne zajali, jednu strojovú pušku uko­ristili.

Pri Combres a v hore Ailly išiel protivník po velkej kanónovej príprave na útok.

Na výšine GombreB podarilo Ba nepriateľovi vniknut do našej línie, ale bol zasa nazad odhodený.

V hore Ailly nepriatelská pechota stroskotala sa pred našimi pozíciami v našom ohni.

Severne od výšiny Ban de Sapt Brne kus hory od nepriatela očistili.

Pri Ammerschweieri severo-západne od Altkirch prepadli sme oddelenie v zákope. Nepriatelskú pozíciu zatlačili sme v šírke 500 metrov.

Naše voJBko potom, soberúc niekolko zajatých, vrátilo sa na svoje miesto, nepriatelom nepronásle­dované.

Na ceste do Suvaliek do Kavarie v kraji Lupiny naše vojská šturmovaly nepriateľské predpozície v šírke 4 kilometrov.

Na jnho-východnom bojišti je položenie nemeekých vojsk nepremenené. Najvyššie kommando.

Úradná zpráva nášho generálneho štábu. Dňa 12. júla o 5. hod. 80 min.

Na Bugu severo-západne Burka naše vojská vzaly pri Dercolanoch oporný punkt ruský.

Na celom ostatnom fronte na severo-východe ani včera nebolo bojov.

Situácia je nepremenená. Na prímorskom fronte pokúsili sa Taliani zas

napádat, boli ako vždy odklonení, tak pri Verme-gliano, Redipuglia a na viac punktoch južne Krna.

telstvo filištýnských miest horlivejšie Ba chystalo k boju proti Ässyrským, než ich kniežatá. Askalonskí boli svoje knieža, ktoré držalo B Assýrskymi, buď zosadili, bud po ňom Zidka proti Assýrskym povýšili. Poneváč sa knieža z Ekronu, Padi, nechcel připojit k povstaniu proti AsByrii, vzbúrili sa pohlavári, kňazia a jedna čiastka meštanstva, poviazali ho a odovzdali ho Ezechiášovi. Videli Brne v udaní knihy královskej, že Ezechiáš porobil o mnoho lepšie prípravy k boju, než pred dvadsaťpäť rokmi Hozeáš v Izraeli. Jeho .zbrojná komora bola plná zbrane. Múry a veže Jeru­zalema boly poopravené a zosilnené. Obranná hradba medzi Sionom a mestom, Millo, bola novými pev­nosťami zabezpečená, výdatný vodovod bol do mesta dovedený. Keď sa nebezpečenstvo priblížilo, boly pra­mene okolo mesta zahádzané, vonkajší múr, ako prvá obranná čiara, okolo mesta postavený. Aby sa získal materiál k jeho vystaveniu, bol istý počet domov mestá zborený, ako nás o tom uvedomuje Izaiáš v XXII, 9. 10. 11: ,1 k zbořeninám mesta Dávidova dohlédli ste; nebo mnohé byly a shromáždili ste vody rybníka dolního. Domy též Jeruzalemské sečtli ste i pobořili ste z nich nékteré, aby ste utvrdili zed. Udělali ste také stav medzi dvěma zdmi pro vody rybníka starého."

„Sanherib, král assýrsky" — vypravuje druhá kniha královská v 18. kapitole — „přitáhl proti všechnôm městům Judským hrazeným a zdobýval jích. Tedy poslal Ezechiáš, král Judský, ku králi Aasýrskemu do Láchis, řka: Zhrešilt sem, odtáhni ode mne; eožkoli na mne vložiš, ponesu. I uložil král AsBýroky Ezechiášovi, králi Judskému, tři sta centnéřů stříbra a třidceti centnéřů zlata. I dal Ezechiáš všecky peníze nalezeny v domě Hospodinové a v pokladích

I proti našim pozíciám na pohraničných vrchoch se vero-východue sedla Kreuzbergu a proti jednotlivým tyrolským opevneniam Btrielajú z kanónov.

Novšie útoky nepriatela na Gol di Lana strosko-taly Ba, ako prvej.

V poslednom čase Černohorci vyvinuli na herce-govinskej hranici živšiu, ale bezúspešne činnosť. Tak nedávno circa dva černohorské bataillony napadly naše pohraničné pozície východne od Aftovca, potom, keď na ne dlhšie strieľali z kanónov. Boli odklonení.

Jeden náš letún hádzal medzitým s úspechom bomby na černohorský tábor.

Ďalej jnžne jeden bataillon nepriatelský vnikol cez hranicu. Odtisli sme ho protiútokom na černo­horské územie.

Východne od Trebinia darmo pokúsil Ba nepriatel ťažkými kanónmi dobyť aa úspechu. Námestník šéfa generálneho štábu v. Hôfer, felmaršalleutnant.

Berlín, 12. júla. „Agenzia Stefani" opisuje ťažkosti šturmu na rafinovane stavané rakúsko-uhorské šiance. Všetky druhy vojaka sa výborne držia, ale nemôžu rýchlo napred pre ťažký terrain. Na Soči musíme col za colom vydobýjať.

Lugano, 12. júla. Marinároke ministerium vyše­truje záhubu. .Amaífi". Vedie vyšetrovanie sekretár admirál Nrcastero. Kommandant lodí bol kapitán Riendo.

Trieat, 12. júla. Nemecký konzul z Lublany vrátil sa do Triestu.

Lugano, 12. júla. Včera taliansky generál Porro navštívil Joffŕea na fronte. aQiornale ď Itália" po­zdravuje generála a menuje terajšiu svetovú vojnu vojnou za osvobodenie románskej rassy zpod tlaku germanizma.

Amsterdam, 12. júla. Generál Gourand v tou-lonskom špitáli dostal vizitu ministra Milleranda. Ge­nerál má obe nohy zlomené, okrem toho mu amputo­vali rameno.

Athény, 12. júla. „Nea Aletheia" píše: Naša alliancia zo Srbskom mala za osnovu rovnováhu na Balkáne. Ale keď Srbsko bez opýtania Ba nás v Albánii robí výdobytky, pokazilo rovnováhu, srbsko-grécka alliancia ztratila význam. Grécko sa nedá Srbskom vytÍBkat.

Lugano, 12. júla. V tomto mesiaci má byt schôdzka v Athénách kráľov rumunského, bulharského a gréckeho. Kráľov budú sprevádzať ministri zahra­ničných diel.

Viedeň, 12. júla. Cudzozemské noviny donášajú falošné chýry o ztrátách našej vojenskej flotty ná­sledkom nepriateľských útokov. Musíme tedy konsta­tovat, že naša flotts vo vojne s Itáliou nemala ni­jakých ztrát, ani na podmorských člnoch.

Bim, 12. júla. Nenie pravda, že by bol generál Cadorna hovoril o trvaní a skončení vojny.

Štýrský Hradec, 12. júla. Professorov, docentov, učiteľov, úradníkov volajú nazad do Triestu. Kto sa nevráti do 10. augusta, ztratí službu.

Curicb, 12. júla. V Avigliano v Piemonte are-stovali bratov Tomasetti pre špionBtvo.

Mníchov, 12. júla. Svolanie dumy je určené defi< nitívne na 81. augusta 1916.

Berlín, 12. júla. Ruské posolstvo pri svätej sto­lici vo Vatikáne dalo kommnniké: Ani jeden katolícky kňaz nebol vzatý ako rukojmí. Grécko-unirovaní kňazi boli arestovaní, keď sa na nich dokázalo špionstvo. Pomery medzi ruskou armádou a katolíckym klérom sú ideálne výborné, čo dokážu dioceBánski biskupi.

Ung^Tell. Kor. Bureau zvestuje z nepriateľských štábov. Večer 8. júla pri dedine Jednorožec bol tuhý kanónový boj. Medzi Prašnysom a Vislou sú časté potyčky. V noci dňa 9. júla Nemci opustili zákopy pri Humine na ľavo od Visly. Naše vojská zaujaly potok Vysnicu. Nepriateľ drží Ba na výšine 118 južne od Vilkolasa Gorného a napadá rezervami dedinu Bystricu. Odrazili sme všetky nápady. Naše rezervy prinútili nepriatela ustúpiť. Medzi Vieprzom a Bugom

[porazili sme nepriateľa. Pri dedineMienany kanónový a puškový oheň. Pri dedine Konjov nepriatel napádal naše zákopy a drôtené ploty, ale bol odklonený. Na ostatnom fronte niet premeny.

Bazileja, 12. júla. Anglický generalpoBtmeister hľadá pre poštu 35.000 žien, ktoré by zaplnily miesta, opustené vojakmi.

Paríž, 11. júla. Francúzske noviny urgujú, aby Ba s Bulharskom intenzívnejšie vyjednávalo. Francia má právo na urgenciu, lebo veľké jej territoria sú v nepriateľských rukách; sú činnost Bulharska by po­mohla urobiť poriadok s Carihradom. Ententa musí povedať jasné slovo Srbsku, aby zamíklo už nevraženie medzi balkánskymi štátmi.

Viedeň, 12. júla. Generál konzul Halla prišiel zo Skadra. Jemu dala černohorská vláda osobitný parník .Neptun" po Rjekn na jazere, ztadiaľ auto­mobil čez Cetinie do Nieguša. V Nieguši mu zavia­zali oči a priviezli ho na bránicu pod Lovčen. Naši officieri ho prevzali. Z Gruže išiel po železnici čez Hercegovina a Bosnu.

Cis. a kráľ. tlačový tábor dňa 12. júla. (Neue Freie Presse.) Vysoký officier dal mi nasledujúce vy­svetlenie posledných udalostí: Po veľmi pohnutom mesiaci máme teraz na fronte ticho. Pokiaľ? Môže trvat dni, hodiny.

Pred mesiacom počalo sa v Haliči nové obdobie vojny sieňavskou ofenzívou. 13. júna armády Bôhma, Mackensena a Jozefa Ferdinanda počaly útočit. Po prielome pri Magiere udaloBti rýchlo sa vyvinovaly: arsikňaz Jozef Ferdinand vydobyl Tanev, Bôhm-Ermoli

domu kráľovského. Toho času obloupal Ezechiáš, král Judsky, dvéře chrámu Hospodinova i sloupy, kteréž byl sám obložil a dal je králi Aasýrskemu.

.Avšak poslal král Assýrsky Tartana, Rabsara a Rabsake z Láchis ku králi Ezechiášovi B vojskom velikým ku Jeruzalému. Kteříž vytáhše přijeli k Jeru­zalému a položili se u stuchy rybníka hořejšího, kteráž jeat podle cesty dlážené při poli vslchářovu. A když volali na krále, vyšel k nim Eliachim, syn Helkiášův, kterýž byl správce domu a Sobne pisár a Ivách, syn AzafŮv, kancléř. I mluvil k nim Rabsake: Spolehl si na hůl třtinovou, a to ještě nalomenou, totiž na Egypt; na niž zpodepřel-li by se kdo, pronikne ona ruku jeho a probodne jí. I jakž by ste odolati mohli jednomu knížeti z nejmenších služebníků pána mého? I řekl Eliachim, syn Helkiášův a Sobna a Ivách Rabsakovi: Mluv medle k služebníkům svým sýrsky, však rozu­míme a nemluv k nám židovsky před lidem tímto, kterýž jest na zdech I Zdaliž ku pánu tvému a k tobě poslal mne pán můj, abych mluvil slova táto? však i k mužům těm, kteříž jsou na zdech; aby lejna svá jísti a moč svůj spolu s vámi píti, nechtejíce se pod­dati, nebyli přinuceni. A tak stoje Raksake volal hlasem velikým židovsky mluve: Slyšte slovo krále velikého, krále Assýrskehol Učiňte věc k libosti mé a vyjděte ke mně; a jedzte jedenkaždý z vinnice své a z fíku svého a píte jedenkaždý vodu z cisterny své. Lid pak mlčel; nebo tikové bylo rozkázání královo řkoucí: Neodpovídejte jemu. Rabrake pak navrátiv se nalezl krále Assýrskeho, on dobýva Lebna. A uslyšev o Tirhakovi, králi Mouřenínském, ano pravili: Aj, teď táhne, aby bojoval s tebou; a on poslal jiné posly k Ezechiášovi B těmito slovy: Nechť tebe nesvodí Bůh tvůj, v němž ty doufáš. Zdaliž sou je vysvobo­

dili bohové těch národů, kteréž zahladili otcové moji. Gossans Chorana, Reaefa a syny Eden, kterýž byli v Felasar? Kde jest král Emat, a král Arfad a král mesta Sefarraim, Ana i Ava?"

Tie výš uvedené nápisy Sinheribove potvrzojú a doplňjú túto zprávu židovskú. Ony hovoria, že San­herib obrátil svoju zbraň najprv proti Sidonu. On zaujíma menšie k Sidonu patriace mestá ua pobreží Zarpat, Acfasib, Akko; kráľ Elulaeos uteká na Kypros, Lidon otvára brány a prijíma nového vladára z ruky Sanheribovej, Ithobala (Tubol). Arados a BybloB do­nášajú Sanheribovi svoj poplatok. Muaelo to byť v priebehu tohto ťaženia v Sýrii, že dal Sanherib tu do skalnatých brál ústi rieky Nahrel Kelb vedľa týeh vypuklých obrazov, ktoré Ramses IL pred viac než šeststopätdesiat rokmi dal do nich vydlabat, vryť svoj obraz vo zvyčajnom spôsobe assýrskych vladárov s kidariaou na hlave, s pozdvihnutou pravicou s kly-novými nápismi vedľa hieroglyfov Ramseaových. Ten klynový nápis je na toľko porušený, že je už len meno Sanheribovo snateľné. Z fenického pobrežia tiabne Sanherib na juh vedľa mora proti filištýnekým mestám. Najprv obliehajú sa Askalonu podrobené mestá Japho, Beth Dagon, Bene Barak, Jasar a vy­dobývají sa. Knieža z Asdotu, Milinti, dáva Sanheri­bovi poplatok. Askalon sám zdá sa, že otvoril brány, Zidka že ušiel, lebo nápis spomína len odvedenie jeho ženy, jeho synov, jeho dcér; Sarludari, syn Ru-kiblibo, ktorý bol predtým vládnul v Askalone, a pri­dŕžal sa ABsyrie, zaujíma teraz prestol. Knieža Samárie, druhý Menahem, kniežatá Moaba a Edoma donášajú poplatok. Sanherib obracia sa proti Ekronu. EkronBkí boli, ako řečeno, zvrhli svoje knieža, Padibo, a odo­vzdali ho Ezechiášovi ako zajatca. Vedľa Ekronu je

Lvov. Potom počali opevňovať vydobytý terrain. Na juhu vítazil Linsingen, armády Bóhma a Mackensena išly na Bag.

Na Bever od Taneva bolo treba zaujat krasnické výšiny a Zamoscie medzi Vieprzom a Bugom. Eu Krasniku tiahla armáda areikňaza: Rusi Ba tvrdo bránili, potom sa dost daleko utiahli po Iublinskej ceste. Centrum armády areikňaza aby ostalo v spo­jeni s nepriateľom, muselo silno napred ai za líaiu všeobecného fronta. Tak sa Btalo, ked Rusi prešli neočakávane k protiútoku, část armády areikňaza Jozefa Ferdinanda, cítac Ba napadnutou, vrátila sa nazad na svoje prvšie pozfcie, tak rieknne do svojho -oddelenia.

Oo primalo Rusov k tomato protiútoku, je tažko uhádnut. Práve tak ako neočakávane napadali, zasa i opustili offenzívu, dôkaz, že im bolo daleko prejsť do velkej offenzívy. Iste mali potreba po velkých stra' tách sa znovu organizovat.

Snáď cheeli vyhrát na čase pri Krasniku, snád -chceli připravit territorium okolo Lublina a opevnit, snád chceli odpratať vozotajstvo. Nechceli, aby arci-knaz razom zastavil sa pred Lublinom.

Ruský protiútok skoro sa zadrhol na vSeobecnom Jronte armády areikňaza, a ajhfa, tu povstala pausa, ktorá sa okázala potrebnou po velkej bitke. Taký široký požaduje nové podelenie, javiite sa musí znovu upraviť, aby Ba mohlo dalej hrať. Potravnú, línia treba napred poBonút, premávku obnoviť atd.

Tu opísané udalosti netýkajú Ba pravého krýdla spojených vojsk, armády Pflanzer-Baltina. Tam on stojí na pravom brehu Dniestra na bessarabskej hranici. Sice i tam konajú Ba príležitostné bitky, ruské útoky, ktoré nemajú na všeobecné položenie nijakého vlivu. (RodaRoda.)

Bnkarest, 13. júla. Na byte Bratiana bola mini­sterská porada. Na porade zúčastnili sa i cudzozemskí diplomatickí zástupci, prezidenti oboch komôr. Porum-banu, minister zahraničných diel, bol pred konferen­ciou u krála Ferdinanda na viachodinovej audiencii. Hovoria, že Marghiloman vatúpi do kabinetu.

ChiasBO, 13. júla. Lord Haldane v národnom klube v Londýne oznámil, že teraz bojuje na francúz­skom bojišti 600000 anglických vojakov.

Úradná správa nášho generálneho štábu. Dňa 13. júla o 4. hod.

Všeobecné položenie je nepremenené. Na prímorskom fronte boly miestami tuhé kanó­

nové boje. Útok viae talianskych plukov pri Redipuglia]

bol odklonený. Položenie v Korutánsku a Tyrolska je nepre­

menené. Námestník šéfa generálneho štábu v. HOfer, feldmaršalleutnant.

Zpráva nemeckého najvyššieho kommanda. Dňa 13. júla.

Francúzsky útok B ročnými granátmi pri cukro­vare Souehez bol odklonený.

Spolu so šturmom na cintorín naše postavenie v šírke 600 metrov bolo posunuté napred a kabaret Rouge Brne vydobyli na ceste k Arrasu. Počet za« jatých sa zväčšil o 3 offieierov a 215 mužov. Iné útoky boly vo vzniku zadusené.

Medii MaaBOu a Moselou bola živá artilleristická činnosť. Strieľali na naše pozície1 v hore Priestor. Útoky stroskotaly sa v našom ohni pred našimi líniami.

Na východnom bojišti je položenie nepremenené. Najvyššie kommando.

Peitbudín, 13. júla. Nepriateľský aeroplán letel nad Petrovaradínom a Novým Sadom, hodil niekoľko bomb. Streľbou Brne apparát prinútili sadnúť pri No­vom Sade a letúnov zajali.

Haag, 13. júla. Generál Porro cestoval do Paríža, aby vyjednával o použití talianskych vojsk na iných bojištiacb.

Londýn, 13. júla. Návrhy nemeckej nóty budú odvrhnuté. Celá amerikánska tlač považuje ich za ne­prijateľné. Wilson má svobodnu ruku.

Londýn, 13. júla. Rybársky parník „Hainton" v Severnom mori utonul. Rybárske člny „Merlin" a „Emerald" boly poškodené bombami B nemeckých podmorských člnov.

Londýn, 12. júla. Nemecký križiak „Kônigsberg* j v ústí rieky Rnfidie bol zničený anglickými monitormi

.Severn* a „Mersey". Bazileja, 13. júla. Eskadra talianskych veľkých

vojennýeh korábov shromáždila aa v Ägejskom mori, aby sa zúčastnila na boji proti Oardanellám. Prišla protiordra. Talianska eskadra torpedoviek prišla ku Korfa, ale nesmela telegrafovat, ani na breh vystúpiť.

Ženeva, 13. júla. Francúzsky a anglický poslanec oddali v Niši a Cetinie priateľskú kollektívnu nóta vzhľadom na Albáuiu.

Rotterdam, 13. júla. Carihradské turecké zprávy oznamujú, že na Balkáne počína sa nechuť k entente pre zamiešanie sa do vojny Itálie.

Bukarešt, 13. júla. Strana vojny robila veľké de­monštrácie, ktoré boly vojskom a políciou potlačené. V meste je ticho.

Rotterdam, 13. júla. NorvéŽBky parník „Nordaaa" bol v Severnom mori torpedovaný nemeckým podmor­ským člnom.

Ganf, 13. júla. Nemci toho bombardujú Arrar Pont-ft-MansBon a St. Dié. Padlo osôb a ešte viacej raněno.

Viedeň, 13. júla. Z Bnkarešti telegrafujú: Z Petro-jP r a v d e P o d o l > n é -hradu odišla vojenská missia: kňaz Urusov, dvaja! Viedeň, 13. júla. Jeho Veličenstvo cisár a kráľ plukovníci a jeden diplomatický atašé do Bnkarešti, \Ffanc Jozef daroval generálovi Linsingenovi záslužný

Eoppenhagen, 12. júla. Nemecká odpoveď na amerikánsku nótu považuje sa vo Washingtone za nedoatatočnú, lebo nehovorí nič o zahynutí „Lusi-tanie". Položenie je kritické. Wilson nejde dalej vy-

mnoho civilných sjednávat s Berlínom. Ale roztrhnutia diplomatického I spojenia medzi Amerikou a Nemeckom ešte nenie

vojenský kríž I. triedy s vojenskou dekoráciou. Záhreb, 13. júla. Kommandanti horvatských plu­

kov pochválili horvatské voJBká za chrabrost v po-

kde ostane tri dni, potom pôjde do Sofie a Nisu. Viedeň, 13. júla. „Fremdenblatt" oznamuje, že

anglická vojenská pôžička dala asi 800 millionov funtov Bterlingov, čo vraj málo imponuje, hoci je to Biednych bitkách. BUmma ohromná (8000 millionov zlatých, 16.000 mil- Eoppenhagen, 13. júla. „Daily Telegraph" varuje lionov korún). [RUBOV pred preceňovaním úspechu pri Krasniku, lebo

Lngano, 13. júla. Genadieva skutočne uväznili Majú j v nemeckej a rakúsko-uhorskej armáde panuje živá ho v podozrení, že obcoval B odsúdeným ÄnaBtasovom í činnosť. Generál Mackensen vyslovil v rozkaze, že a dal mu 10.000 frankov. boje v Haliči sú len predihrou k velkej nastávajúcej

Nii, 13. júla. Skupštinu odročili do lô. auguBta.' dráme.

nž len Juda vo zbrani proti Assyrii. Zpráva židovskáIčeravi, bradatý zajatci: pod nimy ženy. Vrchný nápis hovorí, že Sanherib pozaujímal všetky pevné mestá hovorí: „Stán Sanheribov, kráľa zeme AsBÚr; dolný: Judove; Sanberibova zpráva hovorí že zaujal 46 opev-! Sanherib kráľ národov, kráľ zeme Assur, sedí na vy-nených miest, nepočetné malé obce, že preč odviedol j výšenom prestole a prijíma válečnú korisť z Lakisu." 200.150 mužov a žien. Vtedy poslal Ezechiáž dľa ži- j Sanherib bol, ako z jeho nápisov vysvitá, tiahol zo dovakej zprávy do Laebjaku kráľovi assýrskema vy- jSidonu vedľa pobrežia na juh; on prišiel poniže Japho, slancov cieľom vyjednávanie. |ked ho zastavil odpor Ekrona. Aby priviedol Asdo a

Eteehiái bol podmaněním fenických a filištin-! A a k S n k uLp 0ť°M "** d o č k a l P r i o h ° d T ŕ h a k o v ' Bkych miest, podrobením ostatných kniežat, zpustoše-' ?ol?iú. ^ Sanherib táborom u Lachis, abyr kry1 ob-ním svojej zeme prestrašený. Vojsko Tirhakove ešte j S ? * " " ^ i o a \ °*»«! J ^ J Í * * * a Bthiopakých, vždy nebolo v Sýrii; on pochyboval, že by sa mohol k t o r í d , a l?*ojidania tiahli Ekronu na pomoc. Aby v takých okolnostiach udržať a platil poplatok, ktorý Sanherib od neho žiadal, 30 talentov zlata, 300 ta­lentov striebra, ako udáva židovská zpráva. Dľa uda­nia Sanheribovho bolo 30 talentov zlata a 800 talen­tov striebra. Ked dalej Sanherib udáva, že vymohol Padiho z Jeruzalema, tak istotne pri tomto vyjedná­vaní z Ezechiášom žiadal a obdržal vedľa toho po piatku i vydanie Padiho. Ale Sanherib neostal stáť pri tejto požiadavke. On bol zrejme postavil, keď bol ten poplatok vyplatený a Padi vydaný, tú ďalšiu po­žiadavku, aby otvoril brány Jeruzalema. Túto zavrhol Ezechiáš. Obliehanie Jeruzalema, ktoré mal Ezechiáš v úmysle odvrátiť, započalo. „Ja Bom bo zavrel" ho­vorí Sanherib — ako vtáka v klietke v Jeruzaleme.

Sanherib nenachádzal aa, ako poukazuje židov­ská zpráva, osobne pred Jeruzalemom. Vyslanci Eze-chiášoví naehodia ho u Láchisa, na juhu Júdy. Obraz vypuklý v paláci Sanheribovom v Knjandžiku predsta­vuje kráľa v tábore u Lachia. Držiac v pravej ruke dve strely v ľavej luk, sedí v stane na vysokom pekne okrášlenom stolci, dva kleštěnci za ním vejármi mu jhlad pripravujú, jeden veliteľ pred ním, za ním ku-

pri príchode Tirhakovom nemal žiadneho nepriateľa za chrbtom, poslal svojho vrchného veliteľa, Tartona s jedným dielom svojho vojska, pustošit judsko územie. Tým docielil to, že Ezechiáš platil poplatok, že vydal Padiho. Ale vydania Jeruzalema sa nedočkal. Teraz dal obkolesiť Jeruzalem. Ťaženie Ässýrskych proti Jeruzalemu nedialo sa v týchto okolnostiach, ako bol Izaiáš predpovedal, zo Beveru priesmykom Michmas, lež z juhu. Po príchode pred Jeruzalem počali veli­telia assýraki vyjednávať; oni vyzývajú k poddaniu mesta: nádej na Egypt je marná. Potom pokúšajú, ked nemohol nájst sluchu pri Esecbiášových vyslan­coch, zviesť k odpadnutiu vojakov na múre. Aby to­muto vyjednávaniu dodal dôrazu, započal obliehanie. Medzitým približujú sa Egyptskí, Sancherib vracia sa k Libue a to obnovenie vyjednávanie, ktoré dľa správy židovskej odtiaľto započína, pokasuje, koľko mu na tom záležalo, aby dostal Jeruzalem do svojej moci. Poneváč je zmarené, musí Ba pokúšať útokom, valmi a oblie­hanými vežami vynútiť otvorenie mesta.

(Dokončenie.)

Boje v Alpách. Z opisu, podaného v „Pesti Hir-lape", přejímáme:

Pomaly sme sa celkom udomácnili tu, na vrchol­coch rakúskych Alp, vo výške 1500—2500 metrov. Eeď Brne prvý raz pozreli sdola na hor, nazdali sme Ba, že sa Bern nedostaneme nikda. No prišiel rozkaz, na svitaní sme Ba pohli, a večer Brne bezmála už boli na strašných skalách. Ale cesta vera bola strašná. Miesty maseli sme sa driapat po skalách celkom kol­mých... Za pár dní spravili sme si potom i miesto i krytie.

Prišla i prvá nedeľa. Mužstvo naše, ktoré zkusilo Halič, bolo přivyknuté k torna, že nedeľa Rusi svätili riadne tuhšou paľbou a tuhšími nápadmi, čudovali Brne sa teda, ked ta nedeľa svitla nám pri úplnej ti-chosti na talianskom fronte. Delá i pechota odpočívaly. Zvedavé sme pozerali a skúmali, čo Ba to stalo, prečo nestrieľajú. Ale hoci sme sa i vytŕčali a vyzývali, guľka nezahvižďala. „Dobre!" pokonávali sme sa B nimi v duchu, „ak vy nestrieľate, nebudeme ani my". . .

Ako tu žijeme, vo výške 2000 metrov? spýtate sa. Nuž sprvu nám to veru bolo čudné vidieť všetko pod sebou. Opanoval nás akýsi atraäne cudzí, neznámy cit tu medzi oblakmi. Bývali sme alebo strašne ner­vózni, alebo strašne apatickí. Akoby nie! Všade samé skaly, sneh, priepasti... Utiahli sme sa v svojich šiatrooh, ani mrznúce vrabce. Nastavali sme si bytov, a teraz už veselo žijeme. Do poludnia je v Alpách pekne, slnečno, ranná a večerná hmla tiež má svoje pôvaby, ale čo je pravda, to je pravda, v noci sa trasieme od zimy. Lebo hoci je jún, ak since nepáli úplným svojím ohňom, tu oziaba.

Ani nie div. Dovôkola samý biely svet — samý sneh. Ľadové polia, snehom naplnené priepadiská, snehom takým, ktorý je nie tohoročný ani lanský. A ešte dobre, že je tak. Ved bez snehu by sme azda i pomreli od smädu... I tak je strašne tažko za­opatřovat vojsko živnosťou, no a keby sa ešte i voda musela zdola sem vynášať!

Chýrnik. Peniaie zajatým do Ruska najlepšie je posielať

obyčajnou medzinárodnou poštovou poukážkou. Naj­vyššia Bumma, ktorá môže byt na raz poslaná, je 800 frankov. Summn na poukážke treba udať vo frankoch; adressovat: An die Oberpostkontrolle in Bern, Schweiz. Na ľavom strižku prednej strany poukážky odosielateľ udá svoje meno a adressu. Na opaku tohto strižku treba udať akurátna adressu toho, komu posielame, jeho krstoé meno, priezvisko, vojenskú hodnosť, pluk, mesto, v ktorom ho držia zajatého. Radno je napísať túto adresBu nielen po nemecky, ale i po rusky. Na pravom strižku prednej strany poukážky (kde lepie-vame marky), treba napísať: „Eriegsgefangenensendung Gebůhrenfrei" alebo aPrisonnier de guerre — en fran­chise de taxe", lebo od týchto zásielok pošte sa neplatí.

Nii rodák Ivan Thurzo z Čaby, jednoročný dobro­volník 17. honvédskeho peš. plukn, ranený bol na talian­skom bojišti granátom do ľavého kolena. V pred­bežnej opatere je v c. a k. rezervnej nemocnici.

Dáitf. V Rakúska i po tieto dni zoBtávalo sucho. V Uhorsku v polnočných a v západných krajoch boly miesty menšie dažde.

Pozottalotf baróna Fráňa Révaya. Ako je známo i a našich novic, pre pozostalosť mošovakého baróna Fráňa Révaya je process. Svoju najbližšiu rodina ne­bohý v svojom testamente vytvoril z dedictva a sa všeobecného dediča ustanovil Jána Reichla, ktorému od nejakých dvadsiatich rokov bol velkým priaznivcom a z chudobného šuhaja urobil bo už dávnejšie majet­ným človekom. Príbuzní, menovite grófka Mária Cebria-nová, vydaná za Eugenom Bubaiom, grófka Roz» Cebrisnová c gróf Rudolf Schaffgotsch, napadli testa­ment. TJ peálianskeho centrálneho okresného súdu žiadali, aby do tých čias, kým aa vec sádoboe nerieši, nariadil sekvesttr na všetka pozostalosť, menovite na turčianske panstvá, činiace asi 30000 jntier, a na hotové peniaze nebohébn (viacmillionové) i na ceiné papiere. Ich advokát Žigmund Farkasházy k tejto žiadosti priložil lekársku mienku, ktorou by cheeli dokázat, ie nebohý barón, keď robil testament, ni nebol pri zdravom rozume. Okresný súd vypovedal, že skú-mat platnosť testamentu je neoprávnený, a žiadosť príbuzných zavrhol. Proti tomuto uzavretiu príbuzní rekurrovali ku král. súdnej stolici. Král. súdna stolica zmenila uzavretie okreeného súdu a na všetka pozo­stalosť baróna Fraíia Révaya nariadila aekveatei. Zi kurátora sekvestru, na žiadosť príbuzných, král. BÚdna stolica vymenovala Štefana Nováka, prešovského bi­skupa Proti tomuto uzavretiu súdnej stolice testa mentárny dedič Ján Reichel appelioval na kariu. Proti uzavretia o sekvestre appelioval i bansko-bystrícky advokát Bela Tilless, ktorého nebohý barón ustanovil za exekútora testamentu. Na kurii patričný senát 12 júla odvrhol obe appellácie, a tak sekvester zostáva v platnosti.

Vo vojne. Lubliansky „Slovenskí Národ" píše: Úradným jazykom magistrátu v Oorici bola taliančina. Magistrát bol prinútený přijímat písemnosti i v slovin­skom jazyku, ale vybavovalo Ba všetko po taliansky. So slovinskými atráckarni hovorilo sa len taliansky. Vyššie vrchnosti dôsledce podporovaly Talianov. Eed v máji vypukla vojna s Talianskom, starostu v Gorici složili a správu mesta prevzal cisársky komisár. Hlo-j vinské obyvatelstvo prišlo k svojmu právu.

Ministri v Šariši. Minister vnútorných diel Ján Sándor a poľného hospodárstva barón Imrich Ghillány v sprievode viac vyšších miniBteriálnych úradníkov v utorok ráno prišli do Prešova. Prezerajú škody, za­príčinené v Šarišskej stolici vojnou, menovite vpádom Rusov a B ním spojenými bojmi.

Minister Kôrber v Sarajeva. Spoločný finančný minister Kôrber 13. júla prišiel do Sarajeva.

Pohoršlivó veoi. „Reichenberger Zeitung" píše: Priekupec z Warusdorfu kúpil tučnú kravu za 680 korún. O niekolko daí predal ja mäsiarovi za 900 korún. Očakávalo by sa, že mäsiar šiel zabíjať kúpenú j kravu. Nie; mäsiar predal ja viedenským prieknpcom za 1200 korún. Tak za niekolko dní zarobili na je dinej krave 520 korún. Ä obecenstvo stená a nevie BÍ rady v drahote 1

i

Nádeja pre iných. Technik Jozef Rubáš, rodák z Podolia v Cechách, bojoval v 11. pešom pluku v Srbsku. Rodičia dostali od neho pogledný list 23. decembra; v nom zvestoval im, že je zajatý a lelí ťažko chorý v špitali, v Niši. Potom rodičia o ňom: nevedeli. A na začiatku júna prišiel farskému úradu' do Podolia úradný prípis zo Srbska, že Jozef Rubáš 23. februára v Niši umrel. Rodičia oplakali svojho jediného syna. Ale teraz ich zármutok zmenil sa v ta dosť. Dostali list, písaný vlaBtnoa rukou synovou a dato­vaný 13. júna, že je zdravý a koná v špitali službu opatrovníka. Úradná zpráva o jeho smrti zakladala Ba azda na pomýlení mena.

Za mŕtveho pokladaný je živý. Josef Habětín, z Yosnice v Cechách, nárokoval hneď na počiatku vojny. Asi za mesiac píaavnl domov, ale potom nedo­stali od neho, ani o ňom od nikoho, nijakej zvesti. Minulý týídeň smutná rodina dala za Jozefa Habétína slúžiť zádušnú omšu. Ale na druhý deň po omši dostali list. List bol z Ruska, a Jozef Habětín v ňom ozna muje, že je tam v zajatí.

Ohromná práoa vojenskej posty. Nedávno počítali zásielky, ktoré v ten deň poprichodily na všetkých vojenských poštách rakúsko-uhorskej armády. Bolo rozličných zásielok 1,852.820 kusov; z toho 1,044.849 korre8podenčných lístkov, 396.945 liBtov, 60.970 novín a časopisov. Samých peňažných listov bolo 8617.

87.000 žien v anglických fabrikách, dorábajúcich muníciu. V Anglii do fabrík, ktoré mnníciu dorábajú, do konca minulého týždňa hlásilo sa za robotníčky 87.000 žien. Pohybu tomato na čelo stojí známa pani Pankhu.stová.

Priemysel, obchod, hospodárstvo. Ceny obilia a múky v Rakúsku. Úradná „Wiener

Zeitung" 12. júla uverejnila ministerské nariadenie, ktorým BÚ určené ceny za prevzaté obilie.

Tieto ceny zostanú v platnosti až do žatvy roka 1916.

Sú nasledujúce: Pšenica 34 korány metrický cent; rai 28 korún;

jačmeň na slad 28 korún, jačmeň na krm 26 k., ovos tiež 26 korún.

Pri prevzatí pšenice pred dňom 16. septembra, raži pred dňom 16. augusta a ovsa pred dňom 1. októbra bndú prídavky, a to

1) pre pšenica až do 31. júla 4 koruny, do 15. augusta 3 koróny, do 31. augusta 2 k. a do 15. sep­tembra 1 koruna;

2) pre raž do 31. júla 2 korány, do 15. augusta 1 koruna;

3) pre OVOB do 30. septembra 1 koruna. Prídavky k cenám budú preto, aby Ba napomohlo

mlátenie. Cena múky je ešte nie určená. Ale miešanie

múky prestane a bude sa predávať čistá múka.

Zohrievanie pôdy. Na majetku vysokej technickej školy v Draždanoch robili próby, aké výsledky by malo zohrievanie pôdy. Hriali pôdu rúrami zvláštne ostro jenými. Výsledky boly velmi dobré: úroda (najviac záhradná) bola o 20—40 percenrov ťažšia, ako s pôdy tej istej kvslity, ale nezohrievanej.

Listáreň redakcie. Veporín. V utorok príde.

P r e Axri.e:ril£ia „Národnte Noviny"

možno p r e d p l a t i ť i p r o s t r e d n í c t v o m P a p á n e k , K o v á č & C o . , kníhkupectvo,

886 Milwaukee Ave., Chicago, 111. za cenu 4 doll. 75 centov ročne, sobotňajšie I doll. 25 centov ročne .

Klerikalizmus a pokrokárstvo. Moderné filozcÄcko teologické úvahy. Napísal Fr. Hr.

48 strán 8*. Cena 50 halierov, postou o 5 hal. viae.

Vydal

Kníhtlaóiarsky úó. spolok v Turčianskom Sv. Martine.

Dostat a vydavateľa i v každom kníhkupectve. —

Zo Španielska. z á p i s k y o e s t o v a t e ř a K o r n e l a S t o d o l u .

F^rľnátfi»'' C e n a K 1 ' - ' Postou o 5 halierov strán 68. viac.

Dostat r každom kníhkupectve i n vydavateľa

Kníbtlaciarskelio úč. spolku v T u r č i a n s k o m S v . M a r t i n e

(Turóczszentmárton).

Kníhtlačiarsky účast, spolok • Turčianskom Sv. Martino

•• odporne* pozornosti veractenéhe obecenstva svoju m o d e r n e a na

elektrický pohon aariadenO

KNÍHTLAČIAREŇ. Akékoľvek knihtlaciarske práce, menovite: navštívenky, snúbenky, pozvánky, obálky, úěty, plakáty, smútočné oznamy, listové papiere, obežníky, tabelly, cenníky, diela, účastiny atď. atď. vyhotoví vkusne

a za mierne ceny.

I

V S

mm: •••••••!••••••••••

Odporúčame nášmu obecenstva

I 1

=Sobrané Spisy= Martina Kukučina.

Vychádzajú vo sväzkoch 15—30-hirkových.

s S v a Z O k I . S podobizňou spisovatelovou.

250 strán 8* K *•— viazaný vo vkusnej plátenej v&ibe „ 3-20

Obsah: Z teplého hniezda. — Neprebudený.— Tichá voda. — Keď báčik s Chochoľova umre. — Slepá kura a zrno.

S v a z O k I I . 264 strany 8*, broáirovaný . . „ za­viazaný „ 3-20

Obsah: Dedinský román. — Mišo. — Zakááa — darmo je. — Rekrúti Na podkonickom bále. — Tiene i svetlo. — Sviatočné dumy.

S v a z O k I I I . 240 strán 8* broiirovaný . . „ 2 — viazaný „ 8-20

Obsah: So stupňa na stupeň. — Dies irae. — Na svitaní. — Rysavá jalovica.

S v ä z O k I V . DOM V STRANÍ. Diel I., bro­áirovaný „ 2*— viazaný „ 8*20

S v ä z O k V . DOM V 8TRANL Diel n., bro­áirovaný „ S'— viazaný . . . . ' . ' . , 3*80

S v ä z o k V I . (v tlači). i P f Ked sa peniaze pošlú vopred, treba präoHt na po­

štové porto jedného sv&shm 20 halierov. Jednotlivé svášky na dobierku neodporúčame, lebo je pošt. porto drahšie. Pri 3—4 alebo viacerých svaskoch odporúčame objednat knihy na dobierku.

Zvláštnosťou Kukučínovho umenia je, že z dnáe každého človeka vynesie niečo milého, pre čitateľa zaujímavého. O velkom jeho diele, Dome v stráni, i najnovšie kri­tika hovorila: „Zaujímavosť diela je nie v príbehoch, ale v Indoch samých: v bohatstve vnútorného obsahu. Čo by s ktorej stránky vzal svojho človeku, Liukučin vyvedie z neho nit čo pozoruhodného., zaojlntfvého, pú­tavého. Ľudská du ̂ a je hlboká, a ked r. a;j ň on do­tkne, ona vyjaví vĚetky svoje tajností. Filoi mu. života, humánne názory, teplotu citu. vieru, krusta stvo, ideály — v knihe tejto máte váetko.' Pritom vo v< etkom miera — vlastnost umeleckej nátury. A okrem vecí svätých a bôľu všetko ožiarené humorom."

Kto eaujima sa sa slovenský tud, m j-ho obyčaje, ducha a celý život, nemôže byt bes Sobrcw.ýeh Spisov Martina Kukučina.

Odporúčané spisy dostat v k a ž d o m k n í h k u'p e c t v e i u nakladatela:

KníMlačiarskebo úč. spolku v Turčianskom Sv. Martine

(Tnróezszentmárton).

Pre každého KffiSrs

Napíaal dr. VaVTO SľObár. F o r m á t 8°, s t r á n 3 6 9 , s 8 6 r o z l i č n ý m i v y o b r a z e n i a m i . Dielo v y d a l o d o l u p o d -p i s a n é n a k l a d a t e l s t v o . C e n a b r o š . vý­t i sku K 3-60, viaž. K 4-50, p o š t o u o 2 0 hal . , r e k o m m a n d o v a n e o 4 5 h a l . v i a c Dr. Vavro Šrobár aobral v tejto knihe BO zreteľom na naše BÍovenské pomery všetko, čo treba vediet každému z nás zo zdravotníctva, Kniha táto poučuje, ako treba žit, aby BÍ človek svoje zdravie vo všet­kých neprajných okolnostiach neporušece zachoval. O B S A H : Předmluva. L O vzduchu. II. Odev a šatstvo. III. O vode. IV. O pôde. V. O výžive a pokrmoch. VI. Príbytok. VIL O osvetľovaní. VIII Pochovávanie mŕtvych. IX Deti a škola. X. O práci. XI. O nákazlivých cborouách. XII. O pohlavnej do­spelosti a o pohlavných nemociach. XIII Prvá pomoc pri úrazoch. XIV. Stavy bezvedomia. XV. O otravách.

— Objednávky vybavuje: —

Kníhtlačiarsky účast, spolok v Turčianskom Sv. Martine.

Inserujte

S B B H M H . „Národných Novinách."

i$gr* 2£c&. o b « a h i n s e r á t o v d a k o i a n i e j e t o d p o v e d n á . ~3ftRS

Zodpovedný redaktor: S v a t o s i r Hwrban. Majitel a vydavataľ: Consortium F a v o l Kodroft a Spol. Tlaion a nákladom Kníhtlačiarakeho účestiaárskeho apolka v TurčisBukora Sv. Martina.