Hlavný redaktor (Chief Editor): prof. Ing. Dr. Róbert ŠTEFKO, PhD. Fakulta manažmentu, Prešovská univerzita v Prešove

Redakčná rada (Editorial Board): prof. h. c. prof. Ing. Ondrej HRONEC, DrSc. Fakulta manažmentu, Prešovská univerzita v Prešove

prof. Ing. Jiří KERN, CSc. Fakulta manažmentu, Prešovská univerzita v Prešove prof. Pantelis KYRMIZOGLOU Alexander Technological Institution of Thessaloniki, Greece prof. dr. hab. Maria NOWICKA-SKOWRON Faculty of Management, Czestochova University of Technology prof. P.Cz. dr. hab. inż. Janusz GRABARA Faculty of Management, Czestochowa University of Technology prof. P.Cz. dr. hab. inż. Sebastian KOT Faculty of Management, Czestochowa University of Technology doc. PhDr. Miroslav FRANKOVSKÝ, CSc. Fakulta manažmentu, Prešovská univerzita v Prešove doc. Ing. Peter ADAMIŠIN, PhD. Fakulta manažmentu, Prešovská univerzita v Prešove

Výkonný redaktor (Executive Editor): Ing. Ján VRAVEC, PhD.

Fakulta manažmentu, Prešovská univerzita v Prešove

Grafická úprava (Design): Ing. Jozef NEMEC, PhD.

Journal of Management and Business: Research and Practice Časopis pre manažment a podnikanie: Výskum a prax Fakulta manažmentu Prešovská univerzita v Prešove Konštantínova 16 080 01 Prešov Tel.: +421 51 7715 699 e-mail: jmb@unipo.sk

Journal of Management and Business: Research and Practice

Časopis pre manažment a podnikanie: Výskum a prax

Prešovská univerzita v Prešove 1/2012Fakulta manažmentu ROČNÍK .4

Journal of Management and Business: Research and PracticeČasopis pre manažment a podnikanie: Výskum a prax

Vedecký časopis Fakulty manažmentu Prešovskej univerzity v Prešove.Vychádza 2x ročne.Evidenčné číslo EV 2858/09.

Obsahové zameranie: Manažment, Marketing, Segmenty a aplikácie manažmentu, Obchodné podnikanie, Podniková ekonomika, Ekonomická teória, Ekonometria, Regionálny rozvoj, Spoločenskovedné aspekty súčasného manažmentu a marke-tingu

Jazyk vydávania periodickej tlače: slovenský anglický

Periodicita vydávania periodickej tlače: dvakrát ročneVydavateľ: Prešovská univerzita v Prešove, Námestie Legionárov 3, 080 01 PrešovTlač: GRAFOTLAČ PREŠOV, s.r.o.Náklad: 200 ks

ISSN 1338-0494

©Prešovská univerzita v Prešove

, a český

3

O B S A H

Miroslav Frankovský…………………………………………………………... 7 MOŽNOSTI ZISŤOVANIA ENVIRONMENTÁLNEHO POVEDOMIA Lenka Horváthová……………………………………………………………... 15 ZHLUKOVÁ ANALÝZA VYBRANÝCH KRAJÍN NA ZÁKLADE ICH MAKROEKONOMICKÝCH UKAZOVATEĽOV Marianna Siničáková - Simona Rozmanová…………………………………… 23 VÝZNAM NEZÁVISLOSTI V MANAŽMENTE CENTRÁLNYCH BÁNK: PRÍPAD VYŠEHRADSKÝCH KRAJÍN Marián Gál.......................................................................................................... 34 ZMENA V SPRÁVANÍ SA SPOTREBITEĽOV PO ZAVEDENÍ VYBRANEJ SPOTREBNEJ DANI Tomáš Klieštik - Miloš Birtus……………………………………….................. 40 KVANTIFIKÁCIA VÝNOSOV NA FINANČNÝCH TRHOCH Jaroslav Korečko................................................................................................ 50 PROBLÉMY PROCESU DAŇOVEJ HARMONIZÁCIE V EURÓPSKEJ ÚNII Zuzana Viglašová ………………………………............................................... 59 ANALÝZA VÝVOJA SPOTREBNÝCH DANÍ NA SLOVENSKU VO VYBRANÝCH ROKOCH Dušan Sabadka.................................................................................................... 67 PRÍSTUPY K HODNOTENIU INOVAČNEJ KAPACITY REGIÓNOV A PODNIKOV Peter Čisárik - Iveta Jeleňová…………………………………………............. 77 CHARAKTERISTIKA POPULÁCIE A NEZAMESTNANOSTI V EÚ Zuzana Pogranová - Zuzana Kapsdorferová………………………………….. 86 VYUŽITIE METÓD KOMPLEXNÉHO VYHODNOCOVANIA VARIANTOV PRI VÝBERE NOVÝCH ZAMESTNANCOV

3

Rastislav Kotulič – Miroslava Rajčániová.......................................................... 93 DU PONTOV ROZKLAD RENTABILITY A JEHO VYUŽITIE V MANAŽMENTE PODNIKU Martin Lačný....................................................................................................... 101

3

C O N T E N T S

Miroslav Frankovský…………………………………………………………… 7 POSSIBILITIES OF DETECTING THE ENVIRONMENTAL AWARENESS Lenka Horváthová……………………………………………………………… 15 CLUSTER ANALYSIS OF CHOSEN COUNTRIES ACCORDING TO THEIR MACROECONOMICS INDICATORS Marianna Siničáková - Simona Rozmanová …………………………………... 23 IMPORTANCE OF INDEPENDENCE IN CENTRAL BANK MANAGEMENT: THE CASE OF THE VISEGRAD COUNTRIES Marián Gál.......................................................................................................... 34 CHANGE IN CONSUMER BEHAVIOUR AFTER IMPLEMENTATION OF SELECTED CONSUMPTION TAX Tomáš Klieštik - Miloš Birtus............................................................................. 40 QUANTIFICATION OF YIELDS IN THE FINANCIAL MARKETS Jaroslav Korečko................................................................................................. 50 PROBLEMS OF TAX HARMONIZATION PROCESS IN THE EUROPEAN UNION Zuzana Viglašová …………………………………........................................... 59 ANALYSIS OF THE EXCISE TAXES ON SLOVAKIA IN SELECTED YEARS Dušan Sabadka.................................................................................................... 67 APPROACHES TO THE EVALUATION OF REGION'S AND FIRM'S INNOVATION CAPACITY Peter Čisárik - Iveta Jeleňová............................................................................. 77 DESCRIPTION OF THE POPULATION AND UNEMPLOYMENT IN THE EU Zuzana Pogranová - Zuzana Kapsdorferová ………………………………….. 86 USING OF METHODS FOR COMPLEX EVALUATION OF VARIANTS WHEN CHOOSING NEW EMPLOYEES

3

Rastislav Kotulič - Miroslava Rajčániová........................................................... 93 DU PONT DECOMPOSITION MODEL AND ITS USE IN FIRM MANAGEMENT Martin Lačný....................................................................................................... 101

7

Miroslav Frankovský MOŽNOSTI ZISŤOVANIA ENVIRONMENTÁLNEHO POVEDOMIA POSSIBILITIES OF DETECTING THE ENVIRONMENTAL AWARENESS Abstract: The issue of the environmental context of our life from the viewpoint of the past, present and future attracts the attention of professionals from various areas connected not only to the scientific studies and learning but also outside the scientific area of the society life. It is therefore inevitable to learn about this context interdisciplinarily but simultaneously multidimensionally because it is represented by a rich mosaic of the concrete problems and issues. In the presented report the attention is paid to the problem of detecting the environmental awareness which represents a significant area of the presented rich mosaic of researched issues and is closely integrated in and affects the whole environmental context. In the research, which was carried out on the sample of 226 respondents, three essential components of the environmental awareness were extracted by means of the factor analysis. The cognitive, emotional and behavioral factor represent the internal structure of the analyzed problem of environmental awareness. The items related to these factors at the same time represent the content of the DEP methodology (Dotazník enviromentálneho povedomia – The environmental awareness questionnaire), developed for the needs of detection of the environmental awareness degree. The detected indicators (eigenvalue, explained variance, Cronbach's alpha, intercorrelations of factors) confirmed the meaningfulness of the development of this methodology and argument in favour of the proposed DEP concept. Kľúčové slová: Environmentálne povedomie, Enviroment Abstrakt: Problematika environmentálneho kontextu nášho života koncentruje z hľadiska minulosti, súčasnosti aj budúcnosti pozornosť odborníkov z rôznych oblastí nielen vedeckého skúmania a poznávania, ale aj mimo vedeckého priestoru života spoločnosti. Tento kontext je preto nevyhnutne potrebné poznávať interdisciplinárne, ale zároveň aj multidimenzionálne, pretože je reprezentovaný bohatou mozaikou konkrétnych problémov a otázok. V prezentovanom príspevku venujeme pozornosť problematike zisťovania environmentálneho povedomia, ktoré reprezentuje z uvedenej bohatej mozaiky skúmaných otázok jednu významnú oblasť, ktorá je však úzko prepojená a ovplyvňuje celý environmentálny kontext. Vo výskume, ktorý bol uskutočnený na vzorke 226 respondentov, sme metódou faktorovej analýzy extrahovali tri podstatné komponenty environmentálneho povedomia. Kognitívny, emocionálny a behaviorálny faktor reprezentujú vnútornú štruktúru analyzovanej problematiky environmentálneho povedomia. Položky, súvisiace s týmito faktormi, zároveň reprezentujú obsah metodiky DEP – Dotazník environmentálneho povedomia, ktorá je vyvíjaná pre potreby zisťovania úrovne environmentálneho povedomia. Zistené ukazovatele (eigenvalue, vysvetlená

8

variancia, Cronbach’s alpha, interkorelácie faktorov) potvrdili zmysluplnosť vývoja tejto metodiky a svedčia v prospech navrhnutého konceptu DEP. Key word: Environmental awareness, Environment JEL: Q 51 Úvod Špecifickú oblasť pri predikcii a vysvetľovaní správania človeka tvoria environmentálne kontexty spoločenského života ľudí. Vnímanie a prežívanie jednotlivých atribútov environmentálneho prostredia a následne správanie sa človeka vo vzťahu k tomuto prostrediu, riešenie alebo neriešenie environmentálnych problémov je významnou súčasťou života ľudí. Je potrebné zdôrazniť, že správania sa človeka k životnému prostrediu, riešenie environmentálnych problémov má význam nielen z hľadiska súčasnosti, ale ešte možno závažnejšie dôsledky z hľadiska budúcnosti. S environmentálnymi faktormi sa stretávame v rôznych životných kontextoch, v rôznych oblastiach spoločenskej praxe, manažment nevynímajúc. Dokumentuje to skutočnosť, že čoraz väčšia pozornosť sa venuje aj problematike environmentálneho manažmentu. Problematika environmentálneho kontextu nášho života koncentruje pozornosť odborníkov z rôznych oblastí tak vedeckého skúmania a poznávania, ako aj z oblastí mimo vedeckého priestoru života spoločnosti. Významnú úlohu v tomto zameraní majú občianske združenia, politické strany. Environmentálny kontext je preto nevyhnutne potrebné poznávať interdisciplinárne, ale zároveň aj multidimenzionálne, pretože je reprezentovaný bohatou mozaikou konkrétnych, aj keď navzájom súvisiacich, problémov a otázok. Jednou z podstatných charakteristík, ktorú môžeme pri vysvetľovaní a predikcii environmentálneho správania využívať, je environmentálne povedomie. Pri vymedzení environmentálneho povedomia zdôrazňujeme to, ako jedinec rozumie tomuto prostrediu, interpretuje vlastné správanie a správanie sa iných ľudí, ich myslenie a cítenie vo vzťahu k nemu a tiež, ako v závislosti od tejto interpretácie dokáže efektívne usmerňovať svoje správanie a správanie iných ľudí vo vzťahu k životnému prostrediu. Rozvíjať environmentálne povedomie a environmentálne správanie jedinca predpokladá zlepšenie sebareflexie, reflexie environmentálnych faktorov, reflexie subjektívneho zmyslu a interpretácií správania, vzdelávanie a rozvoj environmentálneho povedomia. Pojmy a kategórie ako životné prostredie, environmentálne podmienky, ohrozujúce faktory životného prostredia, starostlivosť o životné prostredie a pod., úzko navzájom súvisia a je možné ich zahrnúť pod spoločný, všeobecnejší pojem environmentálne povedomie a to tak v rovine individuálnej (týkajúcej sa konkrétneho človeka), ako aj v rovine skupinovej (týkajúce sa konkrétnej skupiny s rôznou veľkosťou), až po celú spoločnosť, resp. svet. K charakteristike pojmu environmentálne povedomie, ktorý na všeobecnej úrovni má blízko k pojmom právne povedomie, ekonomické povedomie, je možné pristupovať z rôznych pozícií, z rôznych uhlov pohľadu. Jednou z možností je aj úsilie o štrukturálnu analýzu tejto kategórie z hľadiska rozhodujúcich formálno-obsahových prvkov, ktoré môžeme nájsť vo vzťahu k environmentálnemu

9

povedomiu, aj keď sa dotýka ľubovoľnej, konkrétnej oblasti nášho života (pôda, voda, vzduch a pod.). Metóda Vo výskume, výsledky ktorého uvádzame v tomto príspevku, sme použili pôvodnú, vyvíjanú metodiku DEP (Dotazník environmentálneho povedomia. Tento dotazník je vyvíjaný na báze zisťovania posúdenia jednotlivých aspektov environmentálneho povedomia. Vývoj dotazníka vychádzal z uplatnenia princípu transsituačnej stability v konštrukcii nástrojov na diagnostiku osobnosti, ako uvedený postup popísal Výrost (1998). Jeho konštrukcia reflektuje skúsenosti z postupov vytvárania viacerých dotazníkov v rámci výskumov sociálnej inteligencie a zvládania náročných situácií (metodika SPNS(r) Frankovský, Baumgartner, 1997a, Frankovský, Baumgartner, 1997b, dotazníka SSPMP, Frankovský, Ištvániková, Štefko, 2009, Frankovský, Ištvániková, 2008, metodik EMESI Birknerová, Frankovský, 2011a, Birknerová, Frankovský, 2011b). Vyvíjaná verzia metodiky DEP obsahuje 33 tvrdení, ktoré reprezentujú rôzne aspekty posúdenia environmentálneho povedomia. Ako príklad uvádzame:

∑ Domnievam sa, že je dostatok informácii o životnom prostredí. ∑ Informácie o životnom prostredí sa zámerne zamlčujú. ∑ V médiách je len veľmi málo priestoru venovaného informáciám o životnom

prostredí. ∑ Cítim sa bezmocný pri riešení problémov životného prostredia. ∑ Som sklamaný z nezáujmu ľudí o životné prostredie. ∑ Znervózňuje má neustále opakovanie problémov životného prostredia. ∑ Nezapájam sa do aktivít na ochranu životného prostredia. ∑ Vstúpil by som do nejakej skupiny bojujúcej o životné prostredie. ∑ Ak by som mal možnosť, napísal by som článok na ochranu životného

prostredia. Úlohou respondentov bolo posúdiť jednotlivé tvrdenia na 7-bodovej škále Likertovho typu (1 - rozhodne áno, 2 – áno, 3 - skôr áno ako nie, 4 - neviem posúdiť, 5 - skôr nie ako áno, 6 – nie, 7 - rozhodne nie). Výskumu sa zúčastnilo 226 respondentov v priemernom veku 21,9 rokov (smerodajná odchýlka – 2,394 rokov, vekové rozpätie od 18 do 39 rokov)). Z tohto počtu respondentov bolo 74,7% žien a 25,3% mužov. Zo všetkých zúčastnených bývalo v meste 55,3% a na vidieku 44,7% ľudí. Výsledky Faktorovou analýzou (použili sme metódu Principal Conpoment s Varimax rotáciou) boli vyextrahované tri faktory, ktoré popisujú jednotlivé štrukturálne prvky environmentálneho vedomia (tabuľka 1 a obrázok 1). Faktory sme pomenovali ako:

∑ Emocionálny faktor. Tento faktor je emocionálnou reakciou na

environmentálnu problematiku. Ako prežívame fakty environmentálnej problematiky, aké emócie, zážitky tieto otázky vyvolávajú, ako ich duševne

10

vieme spracovať. Vyššie v tomto faktore skórujú ľudia, ktorí intenzívnejšie prežívajú otázky súvisiace s touto problematikou.

∑ Behaviorálny faktor. Obsahom tohto faktora je bezprostredná behaviorálna reakcia. Nižšie v tomto faktore skórujú ľudia, ktorí sú ochotní niečo konkrétne, praktické urobiť, a nielen pasívne sledovať túto problematiku. Sú to ľudia ochotní vstúpiť do nejakej skupiny, ktorá bojuje o životné prostredie, napísať nejaký článok, vystúpiť verejne na ochranu životného prostredia a pod.

∑ Kognitívny faktor. Obsahom tohto faktora opäť nie je bezprostredná behaviorálna reakcia, ale uvažovanie, premyslenie, hľadanie ďalších informácií o environmentálnej problematike. Nižšie v tomto faktore skórujú ľudia, ktorí sa snažia získať informácie, vedomosti z environmentálnej problematiky, majú o nich záujem a zároveň kriticky hodnotia ich dostupnosť a dostatočnosť.

Extrahované faktory vysvetľujú 38 % variancie. Percento vysvetlenej variancie extrahovanými faktormi nie je celkom uspokojivé, ale špecifikácia ďalších faktorov, ktoré by uvedené percento zvyšovali, nebola vhodná. Ďalšie faktory nebolo možné zmysluplne obsahovo vymedziť. Uvedenú štruktúru faktorov potvrdzuje aj výsledok použitej metódy Scree plot (obrázok 1). Naopak, extrahované faktory bolo možné celkom jednoznačne obsahovo špecifikovať. Svedčia o tom aj uspokojivé hodnoty Cronbach’s alpha (tabuľka 2, tabuľka3, tabuľka 4), ktoré reprezentujú úroveň reliability položiek v rámci jednotlivých faktorov. Z týchto údajov je zrejmé, že ďalšia úprava výpočtu hodnoty jednotlivých faktorov by nepriniesla zvýšenie úrovne reliability položiek, ktoré sýtia jednotlivé extrahované faktory. Obrázok 1 Zobrazenie identifikovaných faktorov na báze metódy Scree plot

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25

Component Number

0

1

2

3

4

5

Eige

nval

ue

Scree Plot

11

Tabuľka 1 Sýtenie extrahovaných faktorov jednotlivými položkami, hodnoty eigenvalue a percento vysvetlenej variancie jednotlivými faktormi

Položky

Faktory

Emocionálny Behaviorálny Kognitívny v1 -,550 v2 ,663 v3 ,528 v4 ,474 v8 ,561 v9 -,687 v10 ,601 v11 ,562 v12 ,558 v13 -,545 v15 -,642 v16 ,509 v17 ,565 v18 ,450 v24 ,693 v25 ,695 v26 ,749 v27 ,587 v29 ,534 v32 ,614 v33 ,468

Eigenvalue 4,979 2,392 2,137 % Variancie 19,916 9,567 8,548

Ako sme už uviedli, v prospech extrahovanej faktorovej štruktúry metodiky DEP svedčia aj uspokojivé hodnoty Cronbach’s alpha (tabuľka 2, tabuľka3, tabuľka 4), ktoré reprezentujú úroveň reliability položiek v rámci jednotlivých faktorov. Emocionálny faktor, ktorý súvisí hlavne s s tým, ako prežívame fakty environmentálnej problematiky, aké emócie, zážitky, duševné spracovanie má environmentálna problematika. Tento faktor súvisí so strachom o budúcnosť životného prostredia, so sklamaním z nízkeho záujmu ľudí o životné prostredie atď. a bol sýtený položkami, ktorých reliabilita, hodnotená Cronbach’s alpha, bola 0,763 (tabuľka 2).

Tabuľka 2 Hodnoty Cronbach’s alpha pre položky sýtiace emocionálny faktor (Item-Total Statistics)

Scale Mean if Item Deleted

ScaleVariance if Item Deleted

CorrectedItem-Total Correlation

Cronbach's Alpha if Item Deleted

v9x 33,2634 24,347 ,606 ,708 v10 33,3125 24,575 ,506 ,729 v11 33,5982 25,587 ,385 ,758 v13x 33,5982 25,676 ,484 ,734 v15x 33,3929 25,199 ,555 ,720 v17 33,4866 26,314 ,418 ,747 v32 33,4554 26,698 ,448 ,741

Legenda tabuľka 2 – tabuľka 4 x – sú označené položky, ktoré boli prekódované

12

Druhý behaviorálny faktor bol obsahovo špecifikovaný položkami, ktoré súvisia hlavne s tým, ako na úrovni správania reagujeme na environmentálne problémy, či sme ochotní niečo aj konkrétne, prakticky urobiť, alebo len pasívne sledujeme túto problematiku. Či sú ľudia ochotní vstúpiť do nejakej skupiny, ktorá bojuje o životné prostredie, napísať nejaký článok, vystúpiť verejne na ochranu životného prostredia a pod. Pri položkách sýtiacich behaviorálny faktor bola hodnota Cronbach’s alpha ako ukazovateľa vnútornej konzistencie položiek zistená na úrovni 0,755 (tabuľka 3). Tabuľka 3 Hodnoty Cronbach’s alpha pre položky sýtiace behaviorálny faktor (Item-Total Statistics)

Scale Mean if Item Deleted

ScaleVariance if Item Deleted

CorrectedItem-Total Correlation

Cronbach's Alpha if Item Deleted

v8 25,45 27,952 ,422 ,735 v24 25,95 25,235 ,548 ,707 v25 25,98 25,313 ,556 ,705 v26 25,98 24,179 ,652 ,682 v27 26,64 27,066 ,461 ,727 v29 25,01 29,009 ,347 ,750 v33 26,95 28,899 ,312 ,758

Tretí faktor reprezentovali položky koncentrujúce sa na kognície o životnom prostredí. Kognitívna zložka súvisí hlavne s tým, aké máme informácie, vedomosti z environmentálnej problematiky, ako získavame informácie z tejto oblasti, ako sú tieto informácie dostupné, ako ich hodnotíme a pod. Cronbach’s alpha uvedeného faktora dosiahla hodnotu 0,630 (tabuľka 4). Tabuľka 4 Cronbach’s alpha pre položky sýtiace kognitívny faktor (Item-Total Statistics)

Scale Mean if Item Deleted

ScaleVariance if Item Deleted

CorrectedItem-Total Correlation

Cronbach's Alpha if Item Deleted

v1x 21,6222 22,647 ,312 ,602 v2 22,1600 21,403 ,397 ,577 v3 22,8400 21,331 ,369 ,584 v4 21,4667 22,348 ,324 ,599 v12 22,6711 21,865 ,308 ,604 v16 23,3333 20,473 ,397 ,574 v18 22,8667 20,964 ,296 ,612

Výsledky analýzy vnútornej reliability položiek extrahovaných faktorov potvrdili uspokojivú hodnotu týchto koeficientov. Zároveň analýzy Item – Total Statistics svedčia o skutočnosti, že vylúčením ľubovoľnej položky z extrahovaných faktorov, nie je možné zvýšiť koeficient Cronbach’s alpha. Zmysluplnosť špecifikovanej faktorovej štruktúry environmentálneho povedomia potvrdzujú aj zistené hodnoty interkorelačných koeficientov (Pearsonova korelácia) extrahovaných faktorov (tabuľka 5). Všetky analyzované korelácie medzi

13

extrahovanými faktormi sú štatisticky významné. Emocionálny faktor záporne koreluje s kognitívnym aj behaviorálnym faktorom. Je potrebné upozorniť, že uvedená záporná korelácia je spôsobená dikciou položiek, ktoré sýtia emocionálny faktor. Pozitívna korelácia bola zistená medzi kognitívnym faktorom a behaviorálnym faktorom. Uvedené zistenia svedčia o tom, že ľudia, ktorí sa snažia získať informácie, vedomosti z environmentálnej problematiky, majú o nich záujem a zároveň kriticky hodnotia ich dostupnosť a dostatočnosť, zároveň sú ochotní niečo aj konkrétne, prakticky urobiť, nielen pasívne sledujú túto problematiku. Podobnú súvislosť môžeme charakterizovať aj medzi emocionálnym a kognitívnym, resp. behaviorálnym faktorom. V kontexte týchto vzťahov intenzívnejšie emocionálne prežívanie environmentálnej problematiky (mám strach o budúcnosť životného prostredia, nezlostia ma aktivity organizácií bojujúcich za životné prostredie, aktívne vystúpenie na ochranu životného prostredia neznevažuje človeka) súvisí s vyšším záujmom o informácie o životnom prostredí, o ich kritickejšom hodnotení a zároveň aj s aktívnym zapájaním sa do boja na ochranu životného prostredia. Tabuľka 5 Interkorelácie extrahovaných faktorov metodiky DEP

kognitívny

faktor emocionálny

faktor behaviorálny

faktor kognitívny faktor 1 -,300(**) ,238(**) Významnosť . ,000 ,000 N 225 223 223 emocionálny faktor

-,300(**) 1 -,254(**)

Významnosť ,000 . ,000 N 223 224 224 behaviorálny faktor

,238(**) -,254(**) 1

Významnosť ,000 ,000 . N 223 224 224

Záver Environmentálne povedomie je významným faktorom pri predikcii a interpretácii správania ľudí v rôznych environmentálnych kontextoch spoločenského života. Rozvoj environmentálneho povedomia je nevyhnutnou podmienkou ochrany životného prostredia a všeobecného presadzovania zásad tejto ochrany. Bez environmentálneho povedomia, ktoré má byť vlastné pre nás všetkých, nie je možné efektívne usmerňovať spoločenský rozvoj v kontexte ochrany životného prostredia. Rozvoj environmentálneho vedomia je zároveň aj cestou, ako nadradiť kolektívny záujem, súvisiaci s ochranou životného prostredia, nad individuálne alebo parciálne záujmy. Rozvoj environmentálneho povedomia má byť súčasťou vzdelávacieho procesu predovšetkým mladých ľudí, ale aj súčasťou celoživotného vzdelávania. Environmentálne vedomie pri napĺňaní týchto neľahkých úloh má veľký význam a v kontexte ďalších oblastí poznania, ktoré súvisia s environmentálnou problematikou, dotvára mozaiku faktorov, ktoré súvisia s ochranou životného prostredia. Domnievame sa, že prezentovaná koncepcia a vyvíjaná metodika zisťovania environmentálneho vedomia je produktívna. Doposiaľ získané verifikačné údaje

14

o koncepcii a metodike svedčia o zmysluplnosti tohto postupu a v prospech extrahovanej vnútornej štruktúry environmentálneho povedomia, ktorá z hľadiska praktických potrieb a využitia v praxi môže byť prínosom. Plne si uvedomujeme obmedzenia našich zistení a nevyhnutnosť overiť prezentovaný koncept v oveľa širších súvislostiach, predovšetkým na vzorke ľudí, ktorí pôsobia v rôznych oblastiach spoločenskej praxi, sú v rôznom veku, s rôznym vzdelaním, žijú a bývajú v rôznom prostredí. *Prezentovaný príspevok vznikol na základe riešenia výskumného projektu grantovej agentúry APVV č. LPP-0211-09. Literatúra [1] BIRKNEROVÁ, Z. - FRANKOVSKÝ, M. 2011a. Možnosti zisťovania

sociálnej inteligencie ako výkonovej komponenty. In Sociální procesy a osobnost. Conference Proceedings. Brno: Tribun EU, 2011, s. 30-34.

[2] BIRKNEROVÁ, Z. - FRANKOVSKÝ, M. 2011b. Osobnosť budúcich manažérov a sociálna inteligencia ako výkonová charakteristika. In Theory of Management 3 - The Selected Problems for the Development Support of Management Knowledge Base. Žilina: EDIS ŽU, 2011, s. 210-215.

[3] FRANKOVSKÝ, M. - BAUMGARTNER, F., 1997a. Vývin a konštrukcia metodiky skúmania stratégií správania v náročných situáciách (Dotazník SPNS). In: L. Lovaš, J. Výrost, (Eds.), Stratégie správania v náročných životných situáciách, Košice: Spoločenskovedný ústav SAV, 1997, s. 61-81.

[4] FRANKOVSKÝ, M. - BAUMGARTNER, F., 1997b. Behavior strategies in demanding life situations. Studia psychologica, 1997, 39, 2, p. 103-109.

[5] FRANKOVSKÝ, M. - IŠTVANÍKOVÁ, L. - ŠTEFKO, R.,2009. Strategies of behavior in demanding managerial work situations in social context. Studia psychologica. 2009, 51, 2-3, p. 231-236.

[6] FRANKOVSKÝ, M. - IŠTVANÍKOVÁ, L., 2008. Management of the strategies of behavior in the demanding work situations. In: R. Štefko, M. Frankovský (Eds.), Management 2008. (Part II.) : in times of global change and uncertainty. Prešov : University of Prešov in Prešov, p. 377-388.

[7] VÝROST, J., 1998. Uplatnenie princípu transsituačnej stability v konštrukcii nástrojov na diagnostiku osobnosti. In: Človek na počiatku nového tisícročia. Bratislava: SPS, 1998, s. 45-47.

Adresa autora: doc. PhDr. Miroslav Frankovský, CSc., Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta manažmentu, Katedra manažérskej psychológie, Konštantínova 16, 080 01 Prešov, e-mail: miroslav.frankovsky@unipo.sk

 

15

Lenka Horváthová CLUSTER ANALYSIS OF CHOSEN COUNTRIES ACCORDING TO THEIR MACROECONOMICS INDICATORS ZHLUKOVÁ ANALÝZA VYBRANÝCH KRAJÍN NA ZÁKLADE ICH MAKROEKONOMICKÝCH UKAZOVATEĽOV Abstract: The current bogey of some EU countries – public debt is not the only one negative factor that influences the economic situation in these countries. Other macroeconomic indicators also show several problems resulting from the economic recession and have important impact on the country´s welfare. The main challenge for the decision – makers on the EU level was to identify the possible treatment of the financial crisis and to find the most endangered economies. The aim of this paper is to classify chosen countries into clusters according to their macroeconomics indicators that are unemployment rate inflation rate, GDP growth rate and public debt as the percentage of the GDP. This paper is published within the project VEGA no. 1/1195/12 and VEGA no. 1/0973/11. Key words: cluster analysis, EU and OECD countries, Misery Index, public debt, GDP growth JEL: E 24, E27, E31, H63 Introduction A lot of economic news and studies about the European Union (EU) reflects on the negative impact of the financial crisis on its member countries´ economies. One of the most frequently discussed topics is the public debt, which hasincreased dramatically in some countries and has caused bankruptcy of the Greece. As the [5] or [6] mentions, financial problems have also other EU countries as Italy and Portugal.According to [7] this causes the instability of the eurozone. Furthermore, because of the persisting economic recession in the world, many countries have to face the increase of the inflation rate, unemployment rate and the stagnancy or even decrease of the gross domestic product growth. As [1]writes, theeurozone activity slowed down significantly; “...the underlying trend of activity is losing momentum, and the pace of the slowdown is accelerating. ...” This paper focuses on finding the similarities in macroeconomic situation among 21 European countries according to their macroeconomics indicators that are unemployment rate, inflation rate, GDP growth rate and public debt as the percentage of the GDP. Countries in question are members of the EU and also of the OECD. Similarities are detected according to chosen indicators describing the macroeconomic situation in these countries. The process of analysing the resemblance is described in the next part of this paper.

 

16

Methods and Data The basic analytical instrument used in this paper is the cluster analysis. Clustering serves to finding outsimilarities among analyzed objects. It is based on creating clusters which represent groups of objects that are similar according to chosen variables.The main principle of clustering is to obtain the highest possible similarity inside of the group and the lowest similarity among different groups.[2][4] In this paper more clustering algorithms are used – the hierarchical clustering base on Euclidean distance and Ward method and the non-hierarchical clustering based on k-means. The data are analyzed through the statistical program R. The input to the statistical processing is pre - prepared dataset of chosen variables describing the macroeconomic situation of selected countries. As the measurement of the macroeconomic stability we use the Misery Index. It was introduced by economist Arthur Okun in the 1960s and is constructed as the unemployment rate added to the inflation rate. It is assumed that both a higher rate of unemployment and a worsening of inflation together create economic and social costs for a country. A combination of rising inflation and more people out of work implies deterioration in economic performance and a rise in the Misery Index. [3] Therefore, the Misery Index presents the level of macroeconomic instability.[9] Other macroeconomic indicators are public debt and the GDP growth. [8][11] Development of the public debt is under the EU institutions surveillance. It is one of the Maastricht criteria and demands that the national public debt must not exceed 60 % of their gross domestic product. In the period of the financial crisis, indicators mentioned hereinbefore often change their tendency. For the crisis is typical deceleration of the GDP growth and increase of the inflation rate and unemployment. This increase is usually followed by increasing public debt. The main source of data used in this paper is the OECD Statistics. From thisdatabase are used following indicators:

gross domestic product growth rate from the Gross domestic product (annual) dataset,

total central government debt as %of the GDP from the Central government debt dataset,

unemployment rate – total persons from the Labour force statistics and inflation from the Consumer prices indices dataset.[10]

Data are collected for year 2010 when the financial crisis approved fully and the eurozone was not rescued by the Eurozone bailout mechanism.The indicators´ values in the 2010 are illustrated on the Figure 1.

 

17

Fig. 1 Chosen indicators in the 2010 in %

-20

0

20

40

60

80

100

120

140

160

gdpg pd MI

Source: own results according to the OECD Statistics [10] As the Figure 1 shows, the highest public debt can be observed in Greece, Italy, Portugal and Belgium and in the country outside of the eurozone – the United Kingdom. This corresponds to the statement mentioned in [5]. The highest Misery Index can be observed in Greece, Spain, Estonia, Slovak Republic and Hungary. The lowest GDP growth rate can be observed in Greece, Ireland and Spain. Clustering according to all variables As was mentioned hereinbefore, clustering divides object according to their similarity. Object that are similar are in the same cluster, object with different characteristics are in separate clusters. In this paper, member countries of the EU and OECDare objects. Their characteristics are unemployment rate, inflation rate, GDP growth rate and public debt as the percentage of the GDP. Using the hierarchical clustering as a function of the program R it is possible to create several clusters by the bottom – to – up algorithm, as shows the Figure 2. According to the cluster dendrogram which depicts clusters´ location, the optimal number of clusters is five. So five clusters are created and shown in the Figure 2. The size of clusters varies. The first cluster has five members, the second has four members, the third is the biggest and has nine members, the fourth has two members and the fifth has only one member.

 

18

Fig. 2 Creating clusters

GR

PT

UK B

E

ITA ES

P

HU

IRE

AU

T

FRA ES

T

LUX

FIN

GE

R NL

PL

SV

K

SW

E

DK

CZ

SLO

050

100

150

200

250

300

Cluster Dendrogram

hclust (*, "ward")clustering_MI_PD_GDPgrowth

Hei

ght

Source: own contribution, data output from the R As the Figure 2 shows, the structure of the biggest cluster (the third cluster) reveals that the further division of the countries create other two groups inside this cluster. But creating more than five clusters could lead to defragmented results without predicative ability. The arrangement of countries to the clusters is shown also in Table 1. Tab. 1 Members of clusters Cluster Member countries

1. Austria, France, Hungary, Ireland, Spain 2. Belgium, Italy, Portugal, United Kingdom

3. Czech Republic, Denmark, Finland, Germany, Netherlands, Poland, Slovakia Slovenia, Sweden

4. Estonia, Luxembourg 5. Greece

Source: own contribution based on results shown in the Figure 2 According to countries´ similarity in the field of unemployment rate, inflation rate, GDP growth rate and public debt there is one outstanding country. Greece has created isolated cluster what indicates that there are big differences and inequalities between Greece and other countries. Composition of the second cluster confirms the statement of the [5] that besides Greece, Italy and Portugal, also United Kingdom and Belgium meet economic problems. Countries in the first cluster as Spain, Hungary and Ireland confront lowered rating. The most stabile seems to by the third cluster which contains countries with average values of the Misery Index and public debt and above – average values of the GDP growth.

4 312 5

 

19

Clustering according to Misery Index and public debt Clustering according to two variables – the Misery Index, including the unemployment rate and inflation rate, and public debt based on k – means gives little different results, because of the exclusion of one variable. Five clusters were created again and results shown in the scatter plot in the Figure 3.

Fig. 3 Clustering the chosen countries according to their Misery Index and Public Debt

-2 -1 0 1 2 3

-2-1

01

Component 1

Com

pone

nt 2

These two components explain 100 % of the point variability.

AUT BE

CZ DK

EST

FIN

FRAGER

GR

HU

IRE

ITA

LUX

NL

PL

PT

SVK

SLO

ESP

SWE

UK

1

2

3

4

5

Source: own contribution, data output from the R The fifth cluster located in the Figure 3 in the right top corner is created by the Greece alone and indicates the highest values of the public debt. In the middle of the scheme there are three clusters – cluster one, four and two. The first cluster is created by Italy, Belgium, United Kingdom, Portugal, France, Ireland and Hungary. The second cluster includes Germany, Czech Republic, Slovenia, Finland, Denmark, Sweden and Poland. The fourth cluster is represents similarities of Slovakia, Spain and Estonia. In the left top corner of the Figure 3 is located the third cluster created by Luxembourg, Netherlands and Austria. Clustering according to Misery Index and GDP growth rate Clustering according to the Misery index and GDP growth rate naturally gives different results as were mentioned in the previous part. As the Figure 4 shows, the most stabile clusters are created by Greece and on the other side by Luxembourg, Netherlands and Austria. The label of the cluster created by Greece is “two” and for this cluster is characteristic low rate of the GDP growth. Luxembourg, Netherlands and Austria are involved in cluster three.

 

20

Fig. 4 Clustering the chosen countries according to their Misery Index and GDP growth

-3 -2 -1 0 1 2

-1.5

-1.0

-0.5

0.0

0.5

1.0

( p _ _ p _ g )

Component 1

Com

pone

nt 2

These two components explain 100 % of the point variability.

AUT

BECZ

DK

EST

FIN

FRA

GER

GR

HU

IRE

ITA

LUX

NL

PL

PT

SVK

SLO

ESP

SWE

UK

1

2 3

4

5

Source: own contribution, data output from the R Cluster with label one shows similarities among Ireland, Slovenia, Denmark, Italy, France, Portugal, United Kingdom Belgium and Czech Republic. The fourth cluster involves Germany, Sweden, Finland, Poland and Slovakia and the last cluster is made from Hungary Estonia and Spain. Conclusion Public debt is currently the most discussed problem in certain European countries. However, from the people´s point of view there are also other factors that influence their welfare, living standard and social confidence. These are unemployment and inflation. The total of unemployment and inflation is often called as the Misery Index. From the government´sside the mostly mentioned economic category is the GDP growth rate.These four macroeconomic indicators are used in this paper to find out the resemblance among countries which are members of the EU and also of the OECD. The main goal of this paper was to classify chosen countries into clusters according to their macroeconomics indicators that are unemployment rate inflation rate, GDP growth rate and public debt as the percentage of the GDP. For this purpose the cluster analysis supported by the statistical program R was used and the results reveal certain facts. Countries in the question were clustered by several modes. Hierarchical clustering based on Euclidean distance and Ward method was used to cluster countries according to all four followed macroeconomic indicators. Non – hierarchical clustering based on k-means was used to classify countries according to the Misery

 

21

Index and public debt on the first side and the Misery Index and the GDP growth rate on the other side. The optimal number of clusters in all these clustering procedures was assigned at five. In all these case one cluster seems to have stabile structure according to selected macroeconomic indicators and it is isolated from the other clusters. This cluster has only one member – Greece. For Greece is typical high public debt and low GDP growth rate. The cluster analysis shows also other countries with potentially problems with their macroeconomic stability (data are from 2010) what is confirmed by several current literature sources. These countries are Italy and Portugal. Other threatened countries are Spain, Hungary, Ireland,United Kingdom and Belgium. Súhrn Verejný dlh je v súčasnosti často diskutovaným problémom v určitých európskych krajinách. Avšak z pohľadu obyvateľstva existujú aj ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú ich blahobyt, životnú úroveň a sociálne istoty. Tými sú nezamestnanosť a inflácia. Súčet miery nezamestnanosti a miery inflácie sa často označuje ako „index mizérie“. Ekonomickou kategóriou často používanou zo strany vlády je miera rastu HDP. Tieto štyri menované makroekonomické ukazovatele sú v tomto článku použité na nájdenie podobností medzi krajinami, ktoré sú členmi EÚ a zároveň členmi OECD. Hlavným cieľom článku je zatriediť vybrané krajiny do zhlukov (klastrov) podľa výšky ich verejného dlhu ako % z HDP, miery nezamestnanosti miery inflácie a miery rastu HDP. Pre tento účel bola použitá zhluková analýza, ktorá bola realizovaná prostredníctvom štatistického programu R a výsledky odkrývajú niekoľko skutočností. Zhlukovanie bolo realizované viacerými spôsobmi. Hierarchické zhlukovanie založené na euklidovskej vzdialenosti a wardovej metóde bolo využité pri zhlukovaní krajín podľa všetkých štyroch makroekonomických ukazovateľov súčasne. Nehierarchické zhlukovanie založené na k – priemeroch sa využilo pri triedení krajín podľa indexu mizérie a verejného dlhu alebo miery ratu HDP. Optimálne množstvo zhlukov vo všetkých týchto zhlukovacích procedúrach bolo stanovené na päť. Vo všetkých troch prípadoch vykazoval stabilnú štruktúru jeden zhluk, ktorý bol od ostatných zhlukov izolovaný. Tento zhluk má len jedného člena – Grécko. Pre Grécko je charakteristický vysoký podiel verejného dlhu na HDP a nízka miera rastu HDP. Zhluková analýza poukazuje aj na ďalšie krajiny s potenciálnymi problémami s ich makroekonomickou stabilitou (údaje sú z 2010), čo viacerésúčasné literárne zdroje aj potvrdzujú. Týmito krajinami sú Taliansko a Portugalsko. Ďalšími ohrozenými krajinami sú Španielsko, Maďarsko, Írsko, Veľká Británia a Belgicko.

 

22

References [1] CLEMENTE, d.L:Eurozone: GDP GrowthDecelerated to 0,2% in Q2 2011.

BNP ParibasEconomicResearch Department, sept. 2011 [on line] availableathttp://pipconferences.com/wp-content/uploads/2011/09/Eurozone-GDP-growth-decelerated.pdf

[2] HORVÁTHOVÁ, L.: Evaluating the questionnaire using principal component analysis and clustering: the case of verifying the conception of the fiscal decentralization in the Slovak Republic, 2010. In Transactions of the Universities of Košice. Č. 1 (2010), s.19-25. – ISSN 1335-2334

[3] HORVÁTHOVÁ, L.:Macroeconomic stability measured by misery index and its relationship with fiscal decentralization in the case of the Slovak Republic2011. In: Transactions of the Universities of Košice. Č. 3 (2011), s. 30-35. - ISSN 1335-2334

[4] LIU, S. – EKLUND, T. – COLLAN, M. – SARLIN, P.: Visualization and Clustering Approach to Analyzing the Early Warning Signals of Currency Crises 2010. In: BusinessIntelligence in EconomicForecasting: Technologies and Techniques, Hershey, New York 2010. ISBN 978 – 1 – 61520 – 630 – 8 p. 65 – 81

[5] Dvanásť členských ekonomík čelí dlhodobej nestabilite 2012, Euractiv[on line], availableathttp://www.euractiv.sk/podnikanie-v-eu/clanok/dvanast-clenskych-ekonomik-celi-dlhodobej-nestabilite-018654

[6] Fitch prvýkrát od roku 2003 zvýšila grécky rating 2012, Euractiv[on line], availableathttp://www.euractiv.sk/ekonomika-a-euro/clanok/fitch-prvykrat-od-roku-2003-zvysila-grecky-rating-018833

[7] Instability in theEurozone: STRATFOR 2011. In WarsawBusinessJournal 2011 [on line], availableathttp://www.wbj.pl/article-54240-stratfor-instability-in-the-eurozone.html?typ=ise

[8] Main MacroeconomicIndicators [on line] availableathttp://www.markets.com/education/fundamental-analysis/main-economic-indicators.html

[9] Misery Index throughtheYears[on line], availableathttp://www.loansandcredit.com/arthur-okun-misery-index-through-the-years_2010-04-19/

[10] OECD StatExtracts[on line], availableathttp://stats.oecd.org/Index.aspx [11] BasicMacroeconomicsIndicators, [on line],

availableathttp://www.nbs.sk/en/statistics/selected-macroeconomics-indicators/basic-macroeconomics-indicators

Address: Ing. Lenka Horváthová, PhD., Ekonomická fakulta TUKE, Katedra financií, B. Němcovej 32, Košice e-mail: lenka.horvathova@tuke.sk tel.: 00421 55 602 26 65

23

Marianna Siničáková Simona Rozmanová IMPORTANCE OF INDEPENDENCE IN CENTRAL BANK MANAGEMENT: THE CASE OF THE VISEGRAD COUNTRIES VÝZNAM NEZÁVISLOSTI V MANAŽMENTE CENTRÁLNYCH BÁNK: PRÍPAD VYŠEHRADSKÝCH KRAJÍN Abstract: Relevance of independence in central bank independence should not be underestimated as it can have positive impact on other especially macroeconomic spheres of a country. Positive correlations between central bank independence and chosen macroeconomic indicators led to wide spread implementation of legislation towards increased independence in the most countries in the world. Changes in the Visegrad countries legislation were delayed as they had started only during transition process. The paper describes basic aspects of central bank independence, central bank responsibility and it quantifies corresponding criteria for the Visegrad countries. The article identifies the break point in the Hungarian Central Bank independence and explains this rupture in the context of other central banks in the region. Key words: central bank independence, Visegrad countries, responsibility Kľúčové slová: nezávislosť centrálnej banky, krajiny V4, zodpovednosť centrálnej banky JEL: E58 Introduction Central bank independence is generally considered as a positive phenomenon in market economy. Favourable impacts were observed e.g. by Cukierman, Lippi (1999), Blinder (2000). Several economists tried to suggest different criteria how to measure and consequently quantify and qualify central bank independence. Among the first authors we can mention Bade and Parkin (1982) (see Rozmanová, 2010), later on Grilli, Masciandaro, Tabellini (1991) specified other possible criteria. This topic has been frequently analysed since 1980’ and importance of central bank independence had increasing trend. However, independence of a monetary authority is linked to central bank responsibility that has been analysed since mid-1990’. Central bank independence is one of relevant steps towards the European Union and the euro area accession. According Article 108 of Agreement on European Community (1992), independence of the European Central Bank and national central banks has to be guaranteed. Consequently, the most of new EU member states had to adopt their legislation in favour of central bank independence already before their entry to the EU. Central Bank Independence Importance The most obvious reason for central bank independence relevance was abuse of central bank emission monopoly for the purpose of certain governments (Mach, 1999).

24

Already Keynes claimed than an ideal central bank should combine government responsibility and high degree of monetary authority independence and central bank employees should be protected (1964). For Holinka (2009) central bank independence is attentively observed by potential foreign investors and high degree of independence encourages their investments. Central bank independence arose much attention with central bankers, politicians, academicians and public as a whole during last two decades. Some countries have declared their central bank independence even in the constitutions, e.g. Germany, Sweden, Finland, Slovakia, etc. (Bažantová, Loužek, 2001, p. 177). For some authors, central bank independence is important for world´s economy as much as the gold standard in the past. They consider it as a new gold standard, new global anchor (Eijffinger, Haan, 1996, p. 6). However, it is not possible to achieve absolute central bank autonomy and in addition, a total independence could have some negative impacts. Combination of too high independence rate, insufficient control from government and low central bank responsibility contributed to serious macroeconomic difficulties in Iceland. Central Bank of Iceland neglected several aspects of adequate bank supervision and of monetary policy. The Central Bank of Iceland, according to the report of independent committee, failed several times. To give just one example, the Central Bank of Iceland “forgot” to prolong a 500 million euro loan provided by the Bank for International Settlement (Trend, 2010). In addition, it was just in times when creation of foreign reserves was very important for Iceland. Consequently, one of the richest economies almost collapsed due to irresponsible central bank. This bank was perhaps too independent in the functional, financial, institutional and personal level. Fig. 1: Relationship between central bank independence and average rate of unemployment (1960 – 1995)

Source: Cukierman, Lippi; 1999

Spain

Italy

N.Zealand

G.BritainDanmark

Austria

SwedenNorway

France

Japan

Canada

USA

Belgium

Netherlands

Switzerland

GermanyFínsko

Portugal

Austria

0

2

4

6

8

10

12

0 0,1 0,2 0,3 0,4 0,5 0,6 0,7 0,8

aver

age

rate

of u

nem

ploy

men

t

CB independence index

25

Fig. 2: Relationship between central bank independence and average annual rate of inflation (1961 – 1990)

Source: Blinder, 2000 Nevertheless, generally we can observe rather positive impacts of central bank independence. Well known are analyses by Cukierman, Lippi (1999) and Blinder (2000) depicted in the Figures 1, 2 and 3. While central bank independence had and still had positive impact on low inflation and sufficient economic growth, correlation between central bank independence and rate of employment is not obvious at all.

Spain

Italy

N. Zealand

G.Britain

DanmarkAustraliaSwedenNorway

France

Japan

Canada

USABelgium

Netherlands

Switzerland

Germany

0

2

4

6

8

10

12

0 0,5 1 1,5 2 2,5 3 3,5 4 4,5

aver

age

annu

al ra

te o

f inf

latio

n

CB independence index

26

Fig. 3: Relationship between central bank independence and average rate of economic growth (1961 – 1990)

Source: Blinder, 2000 Central Bank Responsibility and Its Measurement Central bank independence is narrowly linked to its responsibility. Responsibility can be defined as a central bank commitment towards an institution which provides a central bank with autonomy or monetary policy goals (Bažantová, Loužek, 2001, p. 178-179). We can distinguish three degrees of central bank responsibility:

a) central bank transparency – the lowest degree: rate of public understanding regarding monetary policy decision making process (Kotlán, 2001, p. 43);

b) central bank obligation to explain inflation gap to public; c) radical and the highest degree is a possibility to take over the monetary policy

control in a certain case as it is defined in legislation of several countries (Kotlán, 2001, p. 33-34).

Spain

Italy

N.ZealandG.Britain

Denmark

Australia

Sweden

NorwayFrance

Japonsko

Canada

USA

Belgium

Netherlands

Switzerland

Germany

0

1

2

3

4

5

6

7

0 1 2 3 4 5

aver

age

annu

al r

ate

of e

cono

mic

gro

wth

CB independence index

27

The higher central bank independence is, the higher level of responsibility for its measurements it requires [Kotlán, 2001, p. 33]. Central bank responsibility measurement is based on methodology developed by Briault et al. (1995). They formulated a responsibility focusing on four criteria:

1. external monitoring of a central bank by the parliament, 2. publishing of central bank board reports from all meetings on monetary

policy, 3. publishing of inflation reports or reports on monetary policy in addition to its

bulletin publish on regular basis, 4. possibility of the government to control monetary policy implementation

under certain conditions. First three criteria are awarded by one point. The last criterion depends on declaration in legislation on central bank. If it is declared directly by the Act on central bank, the criterion will be awarded by two points. If this principle is outcome of some other legislation, it will be awarded by only one point. If it is not mentioned in any legislation, it will not be awarded by a point [Briault, Haldane, King, 1995, p. 44]. Central Bank Independence Measurement Central bank independence can be measured through three kinds of attributes; economic, political and financial ones (Revenda, 2001, p. 106). We will gradually mention these attributes as we have applied them for our calculations. Economic attributes are: - providing with credit (in short term) by central bank: this credit is exclusively

determined by central bank which has right to refuse it and to set interest rate, - monetary policy instruments: exclusive competencies of a central bank to set

minimal, reserves rates, interest rate and credit limitations with commercial banks, - direct credits from a central bank to government: forbidden according to legislation, - indirect credits from a central bank to government: restricted through limitations

linked to state bonds purchasing. Political attributes are: - manners of the top central bankers appointment, - possibilities of the top central bankers dismissal, - period in function, - approvement of monetary policy, - central bank obligation to support price stability declared by legislation, - explicit possibility of a clash between central bank and government, - membership of government representatives in the central bank management. Financial attributes are: - central bank budget formulation, - rules of profit or loss management.

28

During last two decades most of the countries in the world as well as countries in transition adopted very progressively new legislation measurements towards central bank independence as it is obvious from Figure 4.

Fig. 4: Legislation changes in central banks

number of countries Source: own representation according to Guillén, Guillén (2004, p. 58) Results and Discussion within the Visegrad countries We have decided to analyze and to measure the central bank independence within the Visegrad (V4) countries, i.e. the Czech Republic, Hungary, Poland and Slovakia. As other post-communist countries, the V4 group was highly motivated to increase their originally low level of central bank independence. Countries in transition were motivated at least by two factors. Firstly, by well-known autonomy of Bundesbank that led to low and stable inflation in Germany in long-term. Secondly, they were motivated by integration requirements of the European Union and the euro area.

year

ofle

gisl

atio

n

29

Tab. 1: Central bank independence comparison within V4 countries as for the year 2009

Analyzed indexes CNB HNB PNB NBS maximal independence

GMT Political independence 8 6 4 4 8 Economic independence 5 7 5 7 8

Legal ind.

LVAU 0,849 0,911 0,849 0,88 1 LVAW 0,892 0,929 0,904 0,929 1

Real ind.

QVAU 0,89 0,67 0,83 0,83 1 QVAW 0,925 0,825 0,875 0,875 1

Rate of governor’s turnover (1/period of governor’s mandate) 0,17 0,17 0,17 0,2 0,1*

Central Bank Responsibility 3 3 2 3 4 AVERAGE OVERALL INDEPENDENCE (in%) 81,5 78,7 70,9 76,7

100

N.B.: CNB, HNB, PNB, NBS – Czech, Hungarian, Polish and Slovak National Bank GMT - Grilli, Masciandaro, Tabellini criteria, LVAU, LVAW, QVAU, QVAW – Legal/ Questionnaire Variable Average Weighted/Unweighted

* 0,1 can be considered as maximal value of independence in this criterion, as 10 years for central bank governor mandate can be considered as adequate, longest periods are seldom and extreme IIIIII the best value among V4 countries within particular criterion Source: own calculations

Consequently, we have decided to measure progress of central bank autonomy in V4 countries that was almost inexistent before 1990, i.e. it was almost zero. Results are represented in Table 1.

Central bank independence rate in the V4 countries is quite similar. However, the CNB (Czech National Bank) obtained the best evaluation, i.e. 81,5% as for average overall independence, if we take weights of mentioned criteria as equal. The CNB just after division of the Czechoslovakia has implemented legislation required by the future European System of Central Banks (Martinčík, 2006). The CNB was among the first European central banks that manage to implement the legislation. However, fulfilment of all Maastricht criteria has not been yet the priority in the Czech Republic as there is no political will to join the euro area during nearest years. The NBS (National Bank of Slovakia) had been delayed in comparing with the CNB especially during 1990s. Finally, the NBS managed to forbid direct loans to the government and that meant important step forward independence. Other necessary measurements were adopted in the beginning of 2000s. The Slovak Republic managed to join the euro area as the first country among V4 countries. The PNB (Polish National Bank) had the lowest average level of overall independence, i.e. 70,9% as for the year 2009. The PNB should adopt some changes to its legislation prior to its euro introduction. Sufficient rate of central bank independence enables smoother and successful integration into monetary union led by common independent central bank.

30

Legal or official independence does not mean automatically high real independence. This is true especially in the case of the HNB (Hungarian National Bank). It reached the highest level of legal independence among compared countries as for the year 2009; on the other hand its real autonomy was the lowest one. The situation would be much better, if the HNB could determinate independently its own incomes and expenditures. Recent political and economic changes in Hungary led to the restriction of central bank independence in legal level, too. Tab. 2: Central bank independence comparison within V4 countries as for the year 2012

Analyzed indexes CNB HNB PNB NBS maximal independence

GMT Political independence 8 5 4 4 8 Economic independence 5 7 5 7 8

Legal ind.

LVAU 0,849 0,821 0,849 0,88 1 LVAW 0,892 0,823 0,904 0,929 1

Real ind.

QVAU 0,89 0,59 0,83 0,83 1 QVAW 0,925 0,738 0,875 0,875 1

Rate of governor’s turnover (1/period of governor’s mandate) 0,17 0,17 0,17 0,2 0,1*

Central Bank Responsibility 3 3 2 3 4 AVERAGE OVERALL INDEPENDENCE (in%) 81,5 69,2 70,9 76,7

100

N.B.: CNB, HNB, PNB, NBS – Czech, Hungarian, Polish and Slovak National Bank GMT - Grilli, Masciandaro, Tabellini criteria, LVAU, LVAW, QVAU, QVAW – Legal/ Questionnaire Variable Average Weighted/Unweighted

* 0,1 can be considered as maximal value of independence in this criterion, as 10 years for central bank governor mandate can be considered as adequate, longest periods are seldom and extreme IIIIII the best value among V4 countries within particular criterion Source: own calculations Consequently, average overall independence in Hungary dropped significantly, whereas there had not been changes in the Czech Republic, Poland and Slovakia as for their central bank independence. Updated situation is represented in the Table 2.

Central bank independence path is more or less similar in Visegrad countries, starting at the comparatively low level in the beginning of 1990´s when central banks applied also not very standard monetary policy instruments (Hanasová, 2010).

Hungarian Central Bank independence was shattered in Hungary at the end of 2010 and in 2011 as well. Hungarian forint reacted quite flexibly to the European Central Bank comments on Hungarian government´s attacks on Hungarian National Bank (Trend, 2011/10). Jean-Claude Trichet criticised measurements of Hungarian government towards its central bank. He was especially against reduction of central bank governor competencies in the field of monetary policy council nomination. After government changes, the governor should nominate only two external council members instead of four as it was up to now. Besides, current Hungarian prime

31

minister believes that a central bank should be helpful to government through its monetary policy and criticizes recent increase of base rate. New HNB council members have already admitted their supportive role to governmental policy. On the other hand their underlined inflation target priority. Anyway, HNB independence has been reduced from the point of view of legal and de facto independence. Hungarian governor declared that an unnamed political leader had warned him that he would face a cruel struggle (Trend, 2011/10, p. 61). Frightening of governor does not contribute positively to central bank independence. Conclusion As we do not have sufficiently long central bank independence observations in the case of the V4 countries, it is not possible to search some correlations between independence evolution and inflation, economic growth or unemployment on the other side. Nevertheless we can observe worsen macroeconomic situation (especially inflation, economic growth, public debt, budget deficit) in Hungary these last years and at the same time restriction of Hungarian central bank independence. Yet, it is not obvious what the causality of this phenomenon is. We can not claim that the reason of the above mentioned macroeconomic problems in Hungary is low central bank independence. It is rather possible that unsuccessful government undertook a measurement leading to the restriction of central bank independence. However, it seems that the measurement does not lead to significant macroeconomic improvement. Consequently, we can expect that after some time, Hungarian government, perhaps new one, will have to finally fortify central bank independence.

Súhrn Meraním nezávislosti centrálnych bánk vo Vyšehradskej štvorke sme zistili, relatívne vysokú mieru nezávislosti podľa politických, ekonomických aj právnych kritérií, z hľadiska de jure i de facto. Krajiny V4 sa prispôsobili svetovým trendom, aj keď s určitým oneskorením vzhľadom na politicko-ekonomický vývoj v týchto štátoch. Aj keď v uvedených ekonomikách sledujeme za posledných desať rokov značné zlepšenie makroekonomických ukazovateľov, nemôžeme to jednoznačne pripísať na vrub zvýšeniu nezávislosti centrálnych bánk. Na toto konštatovanie nám chýbajú dlhšie časové rady. Na druhej strane môžeme predpokladať, že nezávislosť centrálnych bánk mohla k istému zlepšeniu prispieť. Špecifický vývoj sledujeme v Maďarsku, kde bola do roku 2009 centrálna banka charakterizovaná značnou nezávislosťou. Po roku 2009 sa však pôsobenie centrálnej banky začalo obmedzovať opatreniami vlády a novo prijatou legislatívou. K zníženiu nezávislosti došlo de jure aj de facto. Napriek kritike mnohých zahraničných ekonómov sa situácia nezmenila a nezávislosť centrálnej banky v Maďarsku ešte viac klesla. Na základe analogického pozorovania a skúseností z iných krajín však nemožno očakávať, žeby práve tieto kroky pomohli Maďarsku odstrániť ťažkosti v makroekonomickej oblasti.

32

References [1] Act on European Union – Maastricht Agreement from 7.2.1992 - Article 101,

105, 108. [online]. Available at the Internet: http://www.euroinfo.gov.sk/index/go.php?id=89

[2] BAŽANTOVÁ, I. – LOUŽEK, M.: Ekonomická a právní analýza nezávislosti a odpovědnosti centrálních bánk. Praha: Vysoká škola ekonomická v Praze. In: Politická Ekonomie, 2001, č. 2, s. 177–189.

[3] BLINDER, A. S. Central Banking in Theory and Practice. The MIT Press Cambridge, Massachusetts. 2000. 4. vydanie. ISBN 0-262-02439-X.

[4] BRIAULT, C. B. – HALDANE, A. G. – KING, M. A. Central Bank Independence and Accountability. In: 7. Medzinárodná konferencia Inštitútu pre menové a ekonomické štúdie. Bank of Japan: Tokyo, 26.-27.10.1995, p. 2-44.

[5] CUKIERMAN, A. - LIPPI, F. Central Bank Independence, Centralization of Wage Bargaining, Inflation and Unemployment. Theory and Some Evidence. In: European Economic Review, 1999. vol. 43, p. 1395 – 1434.

[6] EIJFFINGER, S.C.W. – DE HAAN, J. The political economy of Central Bank Independence. Princeton: New Jersey, 1996. p. 1-6.

[7] GRILLI, V. - MASCIANDARO, D. – TABELLINI, G. Political and Monetary Institutions and Public Financial Policies in the Industrial Countries. Blackwell Publishing. In: Economic Policy. 1991. Vol. 6, No. 13.

[8] GUILLÉN, M.F. - POLILLO, S. Globalization Pressures and the State: The Worldwide Spread of Central Bank Independence. In: American Journal of Sociology 2005, No. 105.

[9] HANASOVÁ, I. Využitie monetárnych nástrojov krajín V4. Diplomová práca. Košice: Technická univerzita v Košiciach, Ekonomická fakulta. 2010. 101 s.

[10] HOLINKA, T. Nezávislost centrální banky. 2009. In: Tiscali [online]. [cit. 2009-11-10]. Dostupné na internete: http://tiscali.cz/mone/mone_center_050607.858428.html

[11] KEYNES, J.M. The General Theory of Employment, Interest, and Money. 1964. New York and London: Harcourt Brace Jovanovich.

[12] KOTLÁN, V.: Politická ekonomie nezávislosti centrální banky. Praha: ČVUT, Studie 4/2001. p. 5-72.

[13] MACH, P.: Potřebujeme stále nezávislou centrální banku? In: Petrmach [online]. 1.9.1999. [cit. 2009-11-20]. Dostupné na internete: <http://www.petrmach.cz/cze/prispevek.php?ID=168>

[14] MARTINČÍK, D. Míra nezávislosti ČNB - minulý vývoj a vstup do EMU. In: Firma a konkurenční prostředí. Sekce 1: Makroekonomická výkonnost a konkurenceschopnost české ekonomiky jako součásti ekonomiky EU: Mezinárodní vědecká konference, 2006. p. 106–118. ISBN 80 7302 120 X.

[15] REVENDA, Z. et al. Peněžní ekonomie a bankovnictví. Praha: Management Press, 2001. p. 35–128, ISBN 80-7261-051-1.

33

[16] ROZMANOVÁ, S. Analýza nezávislosti centrálnych bánk krajín V4 a jej význam. Diplomová práca. Košice: Technická univerzita v Košiciach, Ekonomická fakulta, 2010. 89p.

[17] Trend. Zlým scenárom stres testu by neprešli dve banky.“ In: Trend, No. 15/2010, Vol. 20., s. 44. ISSN 1335-0684

[18] Trend. „Správy z Budapešti.“ In: Trend, No. 10/2011, Vol. 21., s. 61. ISSN 1335-0684

Adresa autorov: Ing. Marianna Siničáková, PhD., Technická univerzita v Košiciach, Ekonomická fakulta, Katedra financií, B. Němcovej 32, 040 01 Košice, e-mail: marianna.sinicakova@tuke.sk Ing. Simona Rozmanová, IBM ISC s.r.o., Apollo II, Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, e-mail: simona.rozmanova@gmail.com

34

Marián Gál CHANGE IN CONSUMER BEHAVIOUR AFTER IMPLEMENTATION OF SELECTED CONSUMPTION TAX ZMENA V SPRÁVANÍ SA SPOTREBITEĽOV PO ZAVEDENÍ VYBRANEJ SPOTREBNEJ DANI Abstract: Consumption taxes belong to indirect taxes collected in the Slovak Republic. In our paper we examined the influence of consumption tax on tobacco products on consumer behaviour. After defining and characterising selected consumption tax, we provided a questionnaire research how changes in consumption tax rate influence consumer behaviour. We examined how change in price caused by change in tax influenced purchase behaviour. Consumers were chosen randomly. In conclusion, we draw proposals in application of selected tax. Key words: Consumption tax, questionnaire, research, random consumers Kľúčové slová: Spotrebná daň, dotazník, výskum, náhodní spotrebitelia JEL: D 12, H 24 Introduction Consumption tax from tobacco products is adapted by the Act 106/2004 followed by further amendments. Subject of this Act is taxation of tobacco products by consumption tax in given area. Under tobacco products we mean cigarettes, cigars, cigarillos, and tobacco. Tax base is expressed as an amount of tobacco products in pieces or kilograms except of cigarettes. Tax base for cigarettes is number of cigarettes’ pieces in consumer package and cigarette price stated in control stamp. Tax rate is different for every product. There are three types of tax rate used: percentile, specific and combined. In 2011-2012, the following tax rates are applied:

- on cigars, cigarillos: 0,07286 € / piece - tobacco: 66,96 € / kg - specific part of cigarettes: 0,0557 € / piece - percentile part from price: 23 %

Analysis of changes in consumer behaviour after implementation of consumption tax from tobacco products In this chapter we will analyse how consumer behaviour changes after the consumption tax on tobacco products is implemented. We will analyse how change in tax load and change in price influence consumers’ decision whether to buy or not cigarettes and other tobacco products. We also analyse how consumers are informed about tax impact on total price paid. In order to determine and evaluate the impact of selected tax on final consumer purchase decisions, we formulated questionnaire and provided terrain research.

35

The main objectives of questionnaire were: - to evaluate the impact of an increase or decline in price of tobacco

products on consumers - to determine general knowledge of consumers about tax influence on their

final purchase decisions. Methodology: - formulation of questionnaire: target groups; identification questions such

as sex, age, education, working activity, and income; - formulation of questions concerning target objective of questionnaire: tax

influence on consumer purchase behaviour; - formulation of possible answers; - personal data collection provided from September to November 2011 on a

sample of 500 randomly chosen responders in the city of Košice; - evaluation of collected data; - conclusions a proposals.

Tab. 1: Structure of responders Sing Share in %

Sex male 65 female 35

Age up to 18 10 18 – 24 42 25 – 34 25 35 – 54 16 over 55 7

Education elementary 9 secondary without exam 14 secondary with exam 60 university 17

Occupation student 29 employed 58 unemployed 10 pensioner 3

Income no income 19 up to 330 € 22 331 – 600 € 35 601 – 1000 € 10 1001 – 1500 € 8 over 1500 € 6

Source: Own table from obtained data from questionnaire research

36

The most important objective of our research was to find out how consumers perceive consumption tax from tobacco products and its influence on their purchase behaviour and attitude to smoke. Figure 1 answers the question what consumers would do if the price from tobacco products increased. Fig. 1: Consumer behaviour if price from tobacco products increased I will not change my behaviour (36 %)

I will search for illegal products (7 %) I will buy cheaper products (10 %)

I will restrict my smoking (39 %)

I will stop smoking (8 %) Source: Own figure from obtained data from questionnaire research Research showed that most of consumers would restrict their consumption (39%) in case of price increase. We assume they try to hold their costs constant. Almost the same amount of consumers (36%) agreed to keep their consumption unchanged though prices of cigarettes would increase. 10% of responders answered that they would prefer cheaper products. We can consider this as tax substitution effect. Former conclusions, provided in Figure 1, were influenced by what percentage the price increased. Therefore, the second question dealt with task what percentage in price change influences consumer behaviour (Figure 2). Fig. 2: Percentage in price increase that would lead consumer to stop smoking

1-20% 20-50% 50-90% over 90% I will not stop

Source: Own figure from obtained data from questionnaire research

37

From our research sample results that only 30-50% increase in tobacco price would lead most of consumers to restrict smoking (28%). 21% of our research sample would stop smoking only if price increased by 60-90% and the same amount only if price doubled. Even 19% of responders would not change their attitude to smoke cigarettes no matter what price increase. We can only argue if they try to change branch mark or not, or if they try to prefer goods from “black” market. The third question we stated in our research was, how lower prices influence consumers. We found out that more than 90% of responders would not change their behaviour if price decreased. Only few of responders (3%) would prefer more smoking if tobacco price decreased. On a basis of provided research we investigated general knowledge of consumers concerning factors influencing final price of tobacco products. Fig. 3: Factors influencing prices of tobacco products

VAT (43%)

Sellers’ decision (19%)

Producer costs (28%)

Consumption tax (84%) Source: Own figure from obtained data from questionnaire research Responders were asked to determine in their opinion factors that mostly influence final price of tobacco products. They could choose from more answers. The most of responders (84%) replied that consumption tax from tobacco products influences final price at most. The second most frequently reply (43%) was VAT. On the other hand, responders are not very well informed about the tax rate. Even 42% replied they have no idea what the tax rate is and 41% replied they are even not interested in it at all. From provided facts it is not surprising that over 85% of random responders said that they do not focus on precise tax rates and they do not care about it. Finally, in our research we tried to find out the level of smoking dependency of responders. We were interested in how many cigarettes they smoke and how often.

38

Fig. 4: Level of smoking dependency

exceptionally randomly regularly daily

Source: Own figure from obtained data from questionnaire research After evaluation of given question we found out that most of responders (43%) smoke daily. Great amount of responders also smoke regularly (28%) and only few of responders are random smokers. The number of cigarettes they smoke per day varies from less than 5 (39% of responders) to more than 20 (5%). The most of our responders smoke 5-10 cigarettes per day (23%) and 11-15 cigarettes (21%). Responders also replied to question what criteria influence their decision to smoke. The following Figure 5 indicates their answers Fig. 5: Decision criteria to purchase tobacco products

design advertisement quality

branch mark

price

Average intensity of influence to buy: 0 1 2 3 4

Source: Own figure from obtained data from questionnaire research

39

The most of responders decide about final consumption according to quality of cigarettes. The second most important feature influencing final decision is a branch mark. Price is the third important indicator in decision making process. This may mean that people who smoke are not primarily influenced in their decision making whether to smoke or not by price. Final price influences mostly their decision how many cigarettes to smoke, whether to decrease consumption or not. Conclusions After providing research on a sample of 500 randomly chosen responders in the city of Košice we found out that tax increase led to the rise of final prices for consumers. This causes a change in consumer behaviour. On the one hand, we can positively perceive that decreasing consumption of tobacco products due to the consumption tax rate growth leads to healthier population, on the other one we have to note that lower consumption finally leads to lower revenues of state budget. But it is not obvious that consumers would consume fewer cigarettes since they try to change branch mark at first, or they start to search for cheaper products from “black market”. As practice showed, constant increase of consumption tax rate led to decrease in consumption of tobacco products. And this has also been the most important conclusion from provided questionnaire research. Súhrn Spotrebné dane patria medzi nepriame dane vyberané na Slovensku. V príspevku analyzujeme vplyv spotrebnej dane z tabakových výrobkov na správanie sa spotrebiteľov. Po zadefinovaní a charakterizovaní vybranej spotrebnej dane sme uskutočnili dotazníkový prieskum, ako ovplyvňuje zmena v sadzbe spotrebnej dane správanie sa spotrebiteľov. Vyhodnotili sme, ako zmena v cene spôsobená zmenou v daňovej sadzbe vplýva na nákupné rozhodnutia spotrebiteľov. Respondenti boli vybraní náhodným výberom. V závere vyhodnocujeme najvýznamnejšie otázky a odpovede pri aplikácii spotrebnej dani. References [1] Babčák V.: Taxes and taxation law. Košice, Aprilla publishing, 2008, 339 p.

ISBN 978-80-89346-05-9 [2] Bánociová A.: Application of Slovak taxies in practice. Košice, Elfa, 2011,

193 p. ISBN 978-80-8086-174-2 [3] Pauličková A.: Indirect taxes in the Slovak Republic. Bratislava, Eurounion,

2002, 118 p. ISBN 80-88984-36-X. [4] Schultzová A., Rabatinová M.: Taxes from consumption. Bratislava, Ekonóm,

2008, 196 p. ISBN 978-80-225-2643-2. [5] Act 106/2004 about consumption tax from tobacco products with further

amendments. Address: Ing. Marián Gál, PhD., Technical university in Košice, Faculty of Economics, Department of Finance, Nemcovej 32, Košice, e-mail: marian.gal@tuke.sk

40

Tomáš Klieštik Miloš Birtus QUANTIFICATION OF YIELDS IN THE FINANCIAL MARKETS1 KVANTIFIKÁCIA VÝNOSOV NA FINANČNÝCH TRHOCH Abstract: The article deals with problematics of correct determination of yields on financial markets. Firstly, the transformation of prices to yields is described in the article. Secondly, on the basic of transformation, financial yields are described and quantified according to component and time aspect. To specify: historical yields, pro forma yields, arithmetical yields, logarithmic yields, permanent yields and capital yields. Key words: prices, yields, arithmetical yields, logarithmic yields, permanent yields, capital yields Kľúčové slová: ceny, výnosy, aritmetické výnosy, logaritmické výnosy, permanentné výnosy, kapitálové výnosy. JEL: C 02, G 11 Introduction Every investor operating in the financial market is permanently confronted with three basic investment fundaments: yield, risk and liquidity. The aim of the papers is to test one of them - financial yield - by forensic analysis. For this purpose in the papers will be used four basic methods of formal logic – description, comparison, analysis and synthesis. In the issue of financial investments we can understand the term yield as a sum of all yields which are flowing from the investment (for example from commercial paper) for investor, i. e. it is investor’s reward for the risk which he run and for the temporal abnegation of the possibility to dispose of cash. We can quantify yield of financial asset over a period of time via the changes of financial assets over a period of time.2 These changes we can present in two basic ways:

1. total price change, 2. relative price change.

Arithmetic and logarithmic yields If the price change is defined relatively to initial (basic) price, we call it yield. Most of the financial papers´ authors don’t considerate the prices of the financial assets at analysis of financial time series, but they transform them to yields. This

1 The article is an output of scientific project VEGA 1/0357/11 2 We can also quantify risk of financial asset via the changes of financial asset.

41

transformation can be made in two ways: by arithmetic transformation and logarithmic transformation. According to it we know two types of yields:

1. arithmetic yields, 2. logarithmic yields.

We can use following graphs to demonstrate differences between prices, or more precisely between their development and development of arithmetic and logarithmic yields. Graph no. 1 depicts development of Dow Jones Index over the period. Graph no. 2 depicts prices which are transformed into arithmetic yields and graph no. 3 depicts logarithmic transformation of these prices into yields.

Fig. 1 Development of Dow Jones index

Source: www.yahoofinance.com

42

Fig. 2 Development of daily arithmetic yields of Dow Jones index

Source: www.yahoofinance.com Fig. 3 Development of daily logarithmic yields of Dow Jones Index

Source: www.yahoofinance.com

43

Development of arithmetic and logarithmic yields depicted in the graphs no. 2 and 3 are almost identical, because for small values of yields (approximately to 15 %) is valid:

t tR r≈ ° (1)

where: Rt - logarithmic yield, rt - arithmetic yield.

Arithmetic yields have one essential disadvantage towards logarithmic yields: the price of asset can’t be negative, i. e. the smallest possible yield is -100 %, i. e. amount of decrease can never be more than -100 %, but the amount of increase isn’t determined. As well, the yields in logarithmic form are used by reason of problems involved in asymmetry of percentage changes´ distribution. Arithmetic rate of yield isn’t symmetric because for example if the price of asset increases from 10 € to 20 € its percentage increase will be 100 %. If we consider with decrease from 20 € to 10 € the loss will not be – 100 % but only – 50 %. And additionally it is evident that the amount of decrease can never be over than – 100 %, but on the other hand the amount of increase isn’t limited in any way. The advantage of geometric yields is in their meaningful interpretation in the construction of function of probability density. If we assume normal distribution of geometrical yields, it is clear that this distribution can’t lead to negative price of asset as it can be in the case of normal distribution of arithmetic yields. Negative price of asset misses economic interpretation and application of normal distribution to arithmetical yields would lead to senseless assumes about behavior of financial assets prices. Historical yield As it was mentioned, we have to regard the yields of financial tools (in our case security papers) as random quantities, which acquire various values on the basis of their stochastic distribution and mainly in quantification of the future yields. Mean values of these random quantities are called average expected rate of return and their standard deviations are mostly called risk (or sometimes volatility). If standard deviation is expression of average deviation from the average so it is normal to consider it as quantifier of risk of the financial instrument. For example stocks with a high oscillation of yields thus with a high level of standard deviations are in the ordinary way much more risk-bearing than stocks with stable yields. Estimation of expected rate of return can be made in two ways. Estimation of average expected rate of return based on historical data at the same T time comes from the references (2) and (3):

( )1

1 T

tt

E r r rT =

= = ⋅∑%

(2)

( )1

1 T

tt

E r r RT =

= = ⋅∑%

(3)

44

where: rt - arithmetic yield in the time t, Rt - logarithmic yield in time t,

( )E r% - average expected rate of return,

r - estimation of average expected rate of return, T - number of reporting periods.

Expected yield can be transformed from gross prices by using of various methods. If we calculate yield as relative change of prices, we speak about arithmetic or discrete yield in the time rt. If we calculate yield as logarithmic change of prices than we speak about logarithmic3 or linear yield in the time Rt. Relation between arithmetic and logarithmic yield is:

( )ln 1t tR r= + (4)

But the estimation of expected yield based on references (2) or (3) is deformed in some measure. And it comes from this reason: occurrences which happened at the end of the monitored time period ( )t T→ have impact on the present time by higher weight than occurrences at the beginning of the monitored time period ( )0t → . This statement is more important in increasing interval of monitoring of yields´ development of financial assets T. Original references (2) and (3) assign the same weight to each time period. We can eliminate this deficiency by discounting with discounting factor p:

( ) 1

1

TT t

tt

TT t

t

p rE r r

p

−

=

−

=

⋅= =

∑

∑%

(5)

( ) 1

1

TT t

tt

TT t

t

p RE r r

p

−

=

−

=

⋅= =

∑

∑%

(6)

where: p - discounting factor, (0,1p∈ ⟩

We can achieve original references for p = 1. For p < 1 we lay stress on recent information. The smallest is p, the recent (t = T) gaining higher weigh against past. We can gain more real estimation of average expected rate of yield based on historic information.

3Some of the authors use also term geometric yield.

45

Components of yield We can quantified the total yield, consists of regular rent and capital profit,4 in this way:

BV I K= + (7) ( )1B n nV I P P −= + − (8)

where: VB - total gross yield, I - rent, K - capital profit, Pn - sale prices of financial instrument at the end of the holdings time, Pn-1 - purchase price of financial instrument at the beginning of the holdings time.

If we want to express total net yield, the expenses (which were invest) have been also taken into account in the calculation. The expenses are mainly tax costs related to tax payment from capital profits, dividends and vouchers and the others transaction costs, for example bookmakers´ percentages for purchasing and selling of instruments, advisory services fees, fees for analyses etc. Then the calculation of net gain is:

NV I K T C= + − − (9) ( )1N n nV I P P T C−= + − − − (10)

where: VN - total net yield, T - tax costs spent in the specified time of holdings, C - transactional costs spent in the specified time of holdings

References (7) and (8) express total yields. But investor often needs to know relative yield of financial instrument. Then it is easy to compare the yield expresses in this way with yield from the other financial instruments. As it was mentioned we can express relative yield in arithmetic and logarithmic form. References (11) and (12) are valid for arithmetical yields.

( )11 1 1

1n nn n

Bn n n

P P IP I P IrP P P

−

− − −

− ++ Δ += − = =

(11)

( )1

1100B

n nm

n

P P Ir

P−

−

− += ⋅

(12)

4 We can speak about capital profit only in the situation if sale price is higher than purchase price. In the opposite direction the investor realized capital loss.

46

where: rB - arithmetic relative yield, rmB - arithmetical rate of return in percentage, Pn - sale price of financial instrument at the end of the time of holdings,

Pn-1 - purchasing price of financial instrument at the beginning of the time of holdings,

I - rent (dividend, voucher).

We can quantify net relative arithmetic yield and relative arithmetic rate of return as: ( )1

1 1 11

n nn nN

n n n

P P I T CP I T C P I T CrP P P

−

− − −

− + − −+ − − Δ + − −= − = =

( )11

100N

n nm

n

P P I T Cr

P−

−

− + − −= ⋅

(13)

where: rN - net arithmetic relative yield, rmN - net arithmetic rate of return in percentage.

We can generalize references (11) for various time periods, then the yield is:

t t kt

t k

i i iti

i

P P Ir

P−

−

− += (14)

where:

tir - observed arithmetic yield of i commercial paper in the time t = 1,2,3,…,T

T - number of time periods,

tiP - market price of i commercial paper at the beginning of the following time period,

t kiP − - market price of i commercial paper at the beginning of the time period,

itI - dividends or voucher of i commercial paper for the time period

These references are valid for logarithmic yields:

11 1

ln 1 ln ln( ) lnn nB n n

n n

P I P IR P I PP P

−− −

+ +⎛ ⎞ ⎛ ⎞= − = = + −⎜ ⎟ ⎜ ⎟⎝ ⎠ ⎝ ⎠

(15)

1ln 100n

mBn

P IRP −

+⎛ ⎞= ⋅⎜ ⎟⎝ ⎠

(16)

lni it t

itit k

P IR

P −

⎛ ⎞+= ⎜ ⎟

⎝ ⎠ (17)

47

where: RB - logarithmic relative yield, rmB - logarithmic rate of return in percentage, Pn - sale price, Pn-1 - purchase price, I - rent (dividend or voucher),

tiR - observed logarithmic yield of i commercial paper in the time t = 1,2,3,…,T

T - number of time periods,

tiP - market price of i commercial paper at the beginning of the following time period,

t kiP − - market price of i commercial paper at the beginning of the time period,

itI - dividend or voucher of i commercial paper for the time period.

We can also analogically express net logarithmic relative yield and logarithmic rate of return:

11

ln ln( ) lnnN n n

n

P I T CR P I T C PP

−−

+ − −⎛ ⎞= = + − − −⎜ ⎟⎝ ⎠

(18)

1ln 100N

nm

n

P I T CRP −

+ − −⎛ ⎞= ⋅⎜ ⎟⎝ ⎠

(19)

where: RN - net logarithmic relative yield, rmN - net logarithmic rate of return in percentage.

According to (12) and (15) we can detect yields in one period t, for example one month. If we want to quantify yields in all periods of commercial papers holdings, i. e. in the period T, which consist of t same time periods, then we can express them as sum of t consecutive yields. Then yields of i asset during the duration of portfolio T is:

1

1t

T

i i

t

r rT =

= ∑ (20)

1

1t

T

i i

t

R RT =

= ∑ (21)

where:

tiR - observed logarithmic yield of i commercial paper in the time t = 1,2,3,…,T

tir - observed arithmetic yield of i commercial paper in the time t = 1,2,3,…,T

T - number of time periods.

48

If we consider only capital yield (without dividend yield or voucher), then we comes from assumption that expected yield of portfolio during the time of holdings is created by sum of short-term yields of commercial papers during this time period. Usually dividend or voucher yield is much more lower than capital yield. And we can have the commercial paper in holdings during several days and dividends or vouchers are usually paid once a year. Than the yield of i asset in one time period is:

t t kt

t k

i ii

i

P Pr

P−

−

−= (22)

ln t

t k

iit

i

PR

P −

⎛ ⎞= ⎜ ⎟

⎝ ⎠ (23)

For the purpose of praxis we usually use k = 1, what means for example the number of oneday change of market price of commercial paper. If we use k = 2 it will be two-days change of commercial paper etc. Of course the period hasn’t to be in the days, it could be in weeks, months etc. Then the yield of I asset during the whole time of duration of portfolio is:

1

1t

T k

i i

t

r rT k

−

=

=− ∑ (24)

1

1t

T k

i i

t

R RT k

−

=

=− ∑ (23)

Historical approach belongs, despite of some negatives, to one of the essential orientation form of yield’s quantification. Conclusion The aim of the investors’ majority is to maximize their yield in relation to risk and liquidity. Yield is rational motive of investing and at the same time it is reward for realization of investment process. Investment yield is very difficult quantity because in overwhelming majority of cases the yield isn’t guaranteed, i. e. investors make decisions based on expected yields, which needn’t to be realized and there is relatively a big amount of methods for measurement of yield, which are often used incorrectly. Súhrn Cieľom väčšiny investorov je maximalizácia zisku vo vzťahu k riziku a likvidite danej investície. Výnos predstavuje racionálny motív investovania a zároveň je to odmena za podstúpenie vždy prítomného rizika. Predpokladom každej efektívnej investície na finančnom trhu je fundovaná kvantifikácia jej výnosnosti. A práve výnosy na finančných trhoch sú predmetom problematiky riešenej v predkladanom príspevku, ktorý sa snaží popísať a kvantifikovať všetky ich aspekty. Popisuje finančné výnosy aritmetické a logaritmické, permanentné a kapitálové, ale aj vplyv daní a transakčných nákladov na ich výšku.

49

Literature [1] CIPRA, T.: Matematika cenných papíru, HZ Praha 2000, ISBN 80-86009-35-1 [2] ČÁMSKÝ, F.: Teorie portfolia. 2. přeprac. a rozš. vyd. Brno : Masarykova

univerzita, 2007. 115 s. ISBN 978-80-210-4252 [3] ELTON, J. E. – GRUBER, M, J. – BROWN, S. J. – GOETZMANN, W. N.:

Modern Portfolio Theory and Investment Analysis, Wiley Publishing; 8 edition, New York 2009ISBN: 978-047-0388-327

[4] GUERARD, J.B.: Handbook of Portflio – Contemporary of Markowitz Techniques, Springer, New York 2006, ISBN 978-0-387-77438-1

[5] PIKE R., NEALE B.: Corporate Finance and Investment, Financal Times Management, London 2008, ISBN 978-0273-721-468

[6] SHARPE, W. F. – ALEXANDER, G. J.: Investice, VICTORIA Publishing, Plzeň, ISBN 80-85605-47-3

[7] VESELÁ, J.: Investování na kapitálových trzích, ASPI, Praha 2007, ISBN 978-80-7357-297-6

Address: doc. Ing. Tomáš Klieštik, PhD., University of Žilina in Žilina, Faculty of Operation and Economics of Transport and Communications, Department of Economics Univerzitná 1, 010 26 Žilina, Slovak Republic e-mail: tomas.kliestik@fpedas.uniza.sk Ing. Miloš Birtus, PhD., University of Žilina in Žilina, Faculty of Operation and Economics of Transport and Communications, Department of Economics Univerzitná 1, 010 26 Žilina, Slovak Republic e-mail: milos.birtus@fpedas.uniza.sk

50

Jaroslav Korečko PROBLÉMY PROCESU DAŇOVEJ HARMONIZÁCIE V EURÓPSKEJ ÚNII PROBLEMS OF TAX HARMONIZATION PROCESS IN THE EUROPEAN UNION Abstract: The growth of interdependence of economies in the European Union is connected with the growing interest on the international aspects of public finances. Creation of a common market in Europe, resp. the growing interaction of multinational corporations and the financing of joint activities in the framework of integration groupings has highlighted the need for tax co-ordination and harmonization in EU. The aim of this article is to show how different are the tax rates, tax burdens and the gist of the taxes in tax systems of theMember countries of the EU. Key words: Tax, Tax Harmonization, Tax Competition, European Union, CCCTB JEL: H20, H24, H29 Úvod Špecifiká vo vývoji každej krajiny sú príčinou toho, že aj daňové systémy uplatňované v jednotlivých krajinách sa vyvíjali a dodnes vyvíjajú odlišným spôsobom zodpovedajúcim konkrétnym podmienkam a rôznorodým cieľom príslušnej krajiny. Zákonite sa teda medzi sebou do určitej miery líšia. Štruktúra i obsah optimálneho daňového systému závisí od toho, kto, kedy ale a kde bude taký systém vytvárať alebo uplatňovať. Snahou Európskej únie je vytvoriť harmonizovanú štruktúru daňových systémov členských krajín a podporiť tak lepšie fungovanie vnútorného trhu. História daňovej konvergencie Existuje dôkaz o tom, že by daňová legislatíva rozličných krajín vzájomne konvergovala? Je konvergencia pozitívnym alebo negatívnym prejavom? Yonah [6] tvrdí, že ak sa detailnejšie pozrieme na daňové systémy, daňovú legislatívu či jednotlivé dane v rozličných krajinách, na prvý pohľad je jasne viditeľná práve odlišnosť týchto znakov. Daňový systém reflektuje špecifickú národnú históriu, kultúru aj národné záujmy, ktoré sa, vôbec nie prekvapujúco, od seba navzájom líšia. Otázkou však nie je, či vzájomné rozdiely pretrvávajú, ale skôr či „dane“ v čase globalizácie (cca. od roku 1980, keď krajiny začali odstraňovať bariéry pre pohyb kapitálu) vo svete konvergovali. V niektorých prípadoch je konvergencia daní pozorovateľná.

51

Dane V roku 1980 existovali zreteľné rozdiely medzi daňami v krajinách OECD a rovnako tiež daňami v krajinách ostatných. Kým väčšina krajín OECD mala individuálnu a podnikovú daň z príjmov skoro na začiatku 20. storočia, iba krajiny EÚ a niekoľko ďalších sa spoliehali výslovne na zdaňovanie spotreby. Jednou z najdôležitejších vývojových čŕt v daňovej politike nasledujúcich rokov (po roku 1980) je rozširovanie sa dane z pridanej hodnoty (VAT – value added tax). V súčasnosti zostávajú USA jedinou z členských krajín OECD, ktorá nemá VAT, zatiaľ čo veľká väčšina rozvinutých krajín ju zavedenú má. Dokonca aj dlhodobí odporcovia VAT ako Kanada, Austrália, Japonsko a India ju zaviedli od roku 1990. Aj v ostatných krajinách, podobne ako vo väčšine rozvojových (ešte skôr v EÚ) VAT nahradila rôzne poplatky alebo obratové dane. Zavádzanie a rastúci význam VAT znamená presun z primárnej opory zdaňovania príjmov na oporu v zdaňovaní spotreby, a teda pozorovateľnú konvergenciu krajín k spoločnému cieľu v tejto daňovej oblasti.

Svetové a teritoriálne zdanenie V roku 1980 bol svet jasne rozdelený na krajiny, ktoré zdaňovali rezidentov na celosvetovej báze (USA, Veľká Británia a Japonsko), a väčšinu ostatných krajín, ktoré zdaňovali rezidentov aj nerezidentov na teritoriálnej báze (iba tuzemské zdroje príjmov) a nezdaňovali zahraničné zdroje príjmov (väčšina kontinentálnej Európy a ostatných rozvojových krajín). V súčasnosti je však obraz, z hľadiska uplatňovania svetového alebo teritoriálneho zdaňovania viditeľne iný, čo opäť naznačuje istú konvergenciu v daňových systémoch krajín. Nezostala už takmer žiadna krajina, ktorá by uplatňovala čisto teritoriálny princíp zdaňovania.[6]

Možno povedať, že konvergencia v daňovej oblasti vo svete určite existuje. Je dôsledkom globalizácie medzinárodných ekonomík. Možno ju kritizovať ak veríme, že rozmanitosť je dôležitá, a že krajiny majú byť slobodné pri uplatňovaní daňovej legislatívy bez tlaku „z vonku“ a tlaku globalizácie. Na druhej strane však vidieť, že je to proces prirodzený, a je potrebné chápať ho ako priebeh stále limitovaný mnohými aspektmi jednotlivých daňových systémov, predovšetkým ich spoločenskými a medzinárodnými podmienkami. Daňová harmonizácia Pre druhú polovicu 20. storočia je príznačný pomerne rýchly proces globalizácie a internacionalizácie v mnohých spoločenských oblastiach nevynímajúc ani medzinárodnú ekonomickú spoluprácu. Či už v rámci mnohých novovzniknutých integračných zoskupení alebo v celom svete. Tomuto všetkému sa samozrejme už od počiatku nemohla vyhnúť ani Európska únia a jej členské štáty, ktoré mali a majú vybudované vlastné daňové systémy. Daňové systémy musia v dôsledku zvyšovania objemu medzinárodného obchodu reagovať na systémy svojich obchodných partnerov. Harmonizovať dane v Európskej únii však znamená skoordinovať 27 rozličných daňových systémov.

52

Podstatným dôvodom záporného postoja členských štátov Únie k harmonizácii je snaha zachovať si fiškálnu autonómiu. Funkcia menovej politiky po vstupe krajín do menovej únie sa výrazne obmedzila a fiškálne nástroje tak ostali posledným prostriedkom v rukách krajín pre zásahy do ekonomiky. Z tohto pohľadu harmonizácia daní nie je žiaducim procesom, obmedzuje do značnej miery samostatnosť fiškálnej politiky štátu. Ďalším dôležitým faktorom smerujúcim proti daňovej harmonizácii v EÚ je skutočnosť, že daňové základy a daňové sadzby zodpovedajú požiadavkám a špecifikám jednotlivých štátov. Obr. 1: Podiel daňových príjmov podľa jednotlivých štátov v % HDP za rok 2009

11

11

11

11

11

11

11

111

1111

11

11

11

22

22

22

22

22

22

22

22

22

22

22

22

22

2

33

33

33

33

33

33

33

33

333

33

33

33

33

0,0 5,0 10,0 15,0 20,0 25,0 30,0 35,0 40,0 45,0 50,0

RakúskoBelgicko

BulharskoCyprus

Česká rep.Dánsko

EstónskoFínsko

FrancúzskoNemecko

GréckoMaďarsko

ÍrskoTalianskoLotyšsko

LitvaLuxembursko

MaltaHolandsko

PoľskoPortugalskoRumunskoSlovenskoSlovinsko

ŠpanielskoŠvédsko

Veľká Británia

Napriame dane Priame dane Príspevky na sociálne zebezpečenie1 32

zdroj: http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/setupModifyTableLayout.do

Oblasť nepriamych daní je z pohľadu harmonizácie v pokročilom štádiu uplatňovania spoločných pravidiel a dohôd (napr. smernice 92/77/EHS, 2005/92/ES, 2006/112/ES o minimálnych sadzbách VAT, smernice 92/82EHS, 2003/96/ES, 92/79/EHS, 92/80/EHS, 2002/10/ES, 92/84/EHS o sadzbách spotrebných daní

53

a ďalšie). Stále diskutovanou a dosiaľ nevyriešenou otázkou zostáva harmonizácia priamych daní. Zástancovia zjednocovania daňových systémov tvrdia, že harmonizácia je nevyhnutnou podmienkou pre fungovanie jednotného trhu, odporcovia sú naopak presvedčení, že v prípade priamych daní by mala byť zachovaná suverenita v rozhodovaní jednotlivých krajín (daňová konkurencia). V Európskej únii harmonizácia priamych daní stále stagnuje. Dôvodom stagnácie a ťažiskom problematiky sú osobné dôchodkové dane a podnikové dane, ktoré sa vo výraznej miere v jednotlivých členských krajinách navzájom líšia. Či sa jedná o výpočet základu dane, daňové sadzby alebo daňovú administratívu, správu a pod. Tabuľka zobrazuje sadzby dane z príjmov fyzických osôb (DZPFO), sadzby dane z príjmov právnických osôb (DZPPO) a štandardné, resp. redukované sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH). Tab. 1: Sadzby dane z príjmov FO (DZPFO), sadzby dane z príjmov PO (DZPPO) a sadzby DPHv EÚ (2010)

Krajina DZPFO DZPPO DPH štand. reduk.

Belgicko 25 30 40 45 50 33,99 21 6/12 Bulharsko 10 10 20 7 Cyprus 20 25 30 10 15 5/8 Česká republika 15 21 20 10 Dánsko 28 42 25 25 - Estónsko 21 20 20 9 Fínsko 6,5 17,5 21,5 30 26 23 9/13 Francúzsko 0 5,5 14 30 40 33,33 19,6 5,5 Grécko 25 35 40 25 23 5,5/11 Holandsko 33,45 42 52 25,5 19 6 Írsko 20 41 12,5 21 13,5 Litva 15 20 20 21 5/9 Lotyšsko 26 15 21 10 Luxembursko 0 8 10 12 14 16 18 20 22 24 28,59 15 6/12 Maďarsko 17 32 10 25 5/18 Malta 0 15 25 35 35 18 5 Nemecko 0 14 42 45 31,5 19 7 Poľsko 18 32 19 22 7 Portugalsko 10,5 13 23,5 34 36,5 40 42 15 21 6/13 Rakúsko 0 36,5 43,21 50 25 20 10 Rumunsko 16 16 24 5/9 Slovensko 19 19 19 6/10 Slovinsko 16 27 41 20 20 8,5 Španielsko 24 28 37 43 30 18 8 Švédsko 30 50 55 26,3 25 6/12 Taliansko 23 27 38 41 43 31,4 20 10 Veľká Británia 20 40 23,5 17,5 5

zdroj: http://ec.europa.eu/taxation_customs/taxinv/welcome.do

54

Daňová harmonizácia verzus daňová konkurencia V poslednýchrokoch je v Európskej únii neustále diskutovaná otázka, či je výhodnejšie dane harmonizovať alebo ponechať členským štátom možnosť samostatne rozhodovať o svojich daňových systémoch. Jedným zo základných argumentov zástancov daňovej harmonizácie je skutočnosť, že spoločný daňový systém by výrazne zlepšil fungovanie jednotného trhu. Na jednej strane sa teda Európska komisia snaží o harmonizáciu daní, ktorej cieľom je obmedziť nadmernú daňovú konkurenciu medzi členskými štátmi únie. Na strane druhej však stoja mnohé členské štáty, ktoré nie sú myšlienke vzdať sa tejto konkurenčnej výhody príliš naklonené.

Výhody daňovej harmonizácie ∑ spoločný daňový systém by mohol zlepšiť pracovnú mobilitu ∑ odstránenie „daňovej konkurencie“ medzi národmi, ktorá vedie k „Race to a

Bottom“ 1 ∑ zredukovanie potenciálu pre daňové úniky ∑ daňové rozdiely môžu deformovať jednotný trh ∑ odstránenie problému „environmentálneho parazitovania“

Daňová konkurencia znamená „súťaž štátov o investorov a daňové zdroje za pomoci daňového práva“.[8] Argumenty „pre“ daňovú konkurenciu ∑ zvyšujúca sa internacionalita odbytových trhov vedie k stúpajúcemu

konkurenčnému tlaku => možnou konkurenčnou výhodou je nižšia daňová sadzba => nízke daňové sadzby slúžia na ochranu domácich podnikov

∑ prostredníctvom konkurencie medzi jednotlivými krajinami pribúdajú podnety na zlepšenie vzťahu náklady-výkony jednotlivých štátov

∑ bráni pred nebezpečenstvom potenciálneho zneužitia moci štátneho monopolu

Argumenty „proti“ daňovej konkurencii ∑ mohla by viesť ruinujúcim daňovým pretekom (Race to theBottom) => čo by

mohlo mať za následok dlhotrvajúcu zníženú ponuku verejných statkov (zníženie daní pod „prirodzenú“, resp. únosnú hranicu)

∑ daňová konkurencia ohrozuje zamestnanosť, ide o tzv. delokalizáciu podnikov do priaznivejších podmienok (pracovná sila je totiž oveľa menej mobilná ako kapitál)

∑ daňová konkurencia je prekážkou fungovania jednotného trhu v Európskej únii

Ekonóm RobertHolman na túto tému poznamenal: „Vo svete kde sa môže kapitál voľne a rýchlo pohybovať z krajiny do krajiny, môžeme očakávať, že pôjde do krajiny s nízkymi daňami. To sa aj deje, a tým sa vlády dostávajú pod tlak, že ak

1TeóriaRace to theBottomhovorí, že štáty tvrdo súťažia o to, kto pritiahne viac PZI v snahe získať iluzórny prospech. Aby obstáli v tejto súťaži, vlády ponúkajú zahraničným investorom rozsiahle a dlhodobé daňové prázdniny, širokú škálu priamych i nepriamych subvencií, novelizáciu zákonov a iné stimuly, ktoré majú pritiahnuť PZI.

55

budú zaťažovať kapitál vysokými daňami, jednoducho im utečie do zahraničia. Ukazuje sa, že kapitál je plachý a najviac sa vyplaší vysokej dane. Predtým vlády tento problém necítili, pretože medzinárodná pohyblivosť kapitálu bola obmedzená a podliehala mnohým reguláciám. Dnes však vysoká medzinárodná pohyblivosť kapitálu vyvoláva medzi krajinami daňovú konkurenciu: kto má nízke dane, získa viac kapitálu.“ [2] Spoločný konsolidovaný podnikový základ dane (CCCTB) Spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb je súbor pravidiel, podľa ktorého by spoločnosti vyvíjajúce činnosť v EÚ mohli počítať svoje zdaniteľné zisky. To znamená, že podnik alebo skupina podnikov, by mala pri výpočte zdaniteľného zisku dodržiavať jeden spoločný komplex pravidiel Európskej únie. Spoločnosti, ktoré pôsobia vo viac ako jednom členskom štáte by v systéme CCCTB podávali iba jedno daňové priznanie za všetky svoje aktivity v EÚ. V praxi by to fungovalo tak, že podľa jedného konsolidovaného daňového priznania (všetky zisky a straty, ktoré vzniknú spoločnostiam na území EÚ) by sa určil základ dane spoločnosti. Takto by mal každý z členských štátov, v ktorých podnik pôsobí, nárok na istú časť základu dane. Tá sa vypočíta pomocou vzorca založeného na troch rovnako vážených faktoroch – aktíva, práca a obrat. CCCTB znamená:

∑ spoločný – jeden súbor pravidiel platný v celej EÚ, ∑ konsolidovaný – súčet všetkých ziskov a strát podniku (skupiny podnikov)

z územia EÚ. Čistý zisk alebo čistá strata by boli výsledkom, ktorý by sa použil stanovenie konečného základu dane podniku alebo skupiny,

∑ podnikový, ∑ základ dane – jednotný základ dane by znamenal výpočty (príjmy, odpočty,

oslobodenia) podľa jednotných pravidiel. V systéme CCCTB sa stanovený základ dane rozdelí (prisúdi) medzi členské štáty, v ktorých spoločnosť pôsobí, na základe určeného vzorca prisúdenia základu dane. Vzorec je založený na troch rovnako vážených faktoroch[11]: ∑ Aktíva: Patrí sem všetok dlhodobý hmotný majetok vrátane budov, lietadiel

a strojov. Náklady na výskum a vývoj, marketing a reklamu, ktoré spoločnosť vynaložila počas 6 rokov pred svojím vstupom do systému CCCTB, sa takisto budú zahŕňať ako zástupná hodnota za nehmotný majetok počas 5 rokov.

∑ Práca: Vo faktore práca sa zohľadnia dva čiastkové faktory: z 50 % náklady na objem miezd a z 50 % počet zamestnancov.

∑ Obrat: Počíta sa na základe toho, kam sa tovar zasiela/je určený. V prípade služieb ide o miesto, kde sa služba fyzicky poskytuje.

CCCTB by zaviedol jeden súbor spoločných pravidiel, a tým uľahčil aj zlacnil veľký počet záležitostí, ktoré riešia podniky keď sa pri výpočte svojho základu dane musia riadiť až 27 odlišnými skupinami daňových pravidiel a musia podávať daňové priznanie správcovi dane v každom členskom štáte, kde pôsobia. Podniky sú zaťažené zložitou administratívou a zvýšenými nákladmi.

56

Zavedenie CCCTB samozrejme neznamená harmonizáciu sadzieb podnikových daní v členských štátoch. Komisia nemá v úmysle obmedziť právomoc členských krajín určovať si vlastné sadzby. Obr. 2: Odhady zníženia nákladov po zavedení CCCTB (Európska komisia)

7 %

zníženie nákladov na dodržiavanie právnych pradpisov o 7 percent

62%

zníženie nákladov súvisiacich s daňami pri založení dcérskej spoločnosti v členskom štáte o 62 percent

zdroj: spracované podľa údajov Európskej komisie [11]

Európska komisia odhaduje, že CCCTB by podnikom ušetril 0,7 miliardy EUR pri dodržiavaní právnych predpisov, 1 miliardu na znížených nákladoch pri expandovaní do zahraničia a 1,3 miliardy EUR vďaka konsolidácii. CCCTB by bol voliteľný, zvolili by si ho teda spoločnosti, pre ktoré by bol takto harmonizovaný systém výhodný. Na druhej strane spoločnosti, ktoré neplánujú expandovať za hranice budú fungovať v jednom daňovom systéme a nebudú musieť prechádzať na iný. Spoločnosti, ktoré by si zvolili systém CCCTB, musia podľa neho postupovať bez zmeny minimálne 5 rokov.Systém CCCTB by priniesol transparentnosť, nižšie náklady pre podniky a mohol by zvýšiť atraktívnosť Európskej únie pre zahraničných investorov. Určovanie daňových sadzieb by zostalo v rukách jednotlivých členských krajín.K návrhu takéhoto systému musí zaujať stanovisko Európsky parlament a následne ho musia prediskutovať a prijať členské štáty v Rade. Dlhotrvajúci trend vysokých daní v EÚ V roku 2009 pomer všetkých vybraných daní k HDP (vrátane odvodov do sociálneho zabezpečenia) v Európskej únii predstavoval 38.4% priemerne váženého HDP, čo predstavuje o viac ako jednu tretinu vyššiu úroveň ako v Spojených štátoch amerických a Japonsku. Výška daní v EÚ tiež výrazne presahuje hladinu daňového zaťaženia vo všetkých iných členských štátoch OECD. Aj Izrael a Nový Zéland, ktorých vybrané dane boli v roku 1995 vyššie ako 35% HDP začali odvtedy výrazne znižovať túto úroveň.

57

Obr. 3: Podiel z príjmov všetkých daní a príspevkov soc. zabezpečenia k HDP v %

38,4 % 24,0 % 28,1 %0

5

10

15

20

25

30

35

40

45

EÚ USA Japonsko

r. 2005r. 1995

zdroj: spracované podľa údajov Európskej komisie [8] V Európskej únii je jasne sledovateľný trend vývoja tohto ukazovateľa už od začiatku 80-tych rokov 20. storočia. Drží sa stále v intervale 38 – 40 % HDP a ani vstup nových členských krajín do Únie tento vývoj výraznejšie neovplyvnil. Mnohé z členských krajín si však uvedomujú, že ich celkové daňové zaťaženie sa nachádza pod touto hranicou a racionálne využívajú túto svoju výhodu práve v boji o zahraničné investície. Je to opäť fakt, ktorý nenahráva do karát myšlienke daňovej harmonizácie. Zhrnutie Snahu a úsilie o vytvorenie fungujúceho systému harmonizovaných daní vnútri integračného zoskupenia nemožno Európskej únii uprieť. Zatiaľ čo, už spomínaná, oblasť nepriamych daní (napr. DPH) je predmetom dohôd a mnohých jednaní členských krajín už od začiatku ekonomickej integrácie, proces harmonizácie priamych daní naráža neustále na rozličné bariéry. Priame dane sú nástrojom daňovej konkurencie v rukách členských štátov, a tie sa ho prirodzene nechcú vzdať. Prvým krokom v ústrety snaženia Európskej únie by mohol byť spoločný konsolidovaný základ dane podnikov, ktorý by podľa vyjadrení Európskej komisie priniesol zjednodušenie výberu daní, menej komplikovanú administratívu a zníženie nákladov pre podniky realizujúce svoju činnosť aj na území členských štátov.

Literatúra [1] BLANKART, CH. B.: Öffentliche Finanzen in der Demokratie, Mníchov:

Vahlen Verlag, 2003. 651 s. ISBN 10 3800629860 [2] HOLMAN, R. 2004. Makroekonomie, středně pokočilý kurz. Praha : C. H.

Beck, 2004. str. 424 s. Sv. 1. vydání. ISBN 80-7179-764-2 [3] KUBÁTOVÁ, K.: Daňová teorie a politika, Praha: ASPI, 2003. 264 s. ISBN

80-86395-84-7

58

[4] ŠIROKÝ, J.: Daně v Evropské unii, Praha: Linde, 2010. 351 s. ISBN 978-80-7201-799-7

[5] MITCHEL, D.: Daňová harmonizácia vs. konkurencia v Európskej únii. [online]. [aktualizované November 2005]. Dostupné z <http://www.konzervativizmus.sk/article.php?660>

[6] AVI-YONAH, S. R.: Tax Convergence and Globalization. University of Michigan Law School. [online]. Dostupné z <http://papers.ssrn.com/sol3/papers.cfm?abstract_ id=1636299>

[7] The OECD classification of taxes and interpretative guide. [online]. Dostupné <http://www.oecdwash.org/PUBS/ELECTRONIC/SAMPLES/revenuemethodology2004.pdf>

[8] Taxation trends in the European Union. [online]. Dostupné z <http://ec.europa.eu /taxation_customs/resources/documents/taxation/gen_info/economic_analysis/tax_structures/2010/2010_main_results_en.pdf >

[9] Jednoduchšie pravidlá pre zdaňovanie podnikov. [online]. [aktualizované Máj 2011]. http://ec.europa.eu/news/economy/110318_1_sk.htm

[10] Poznámka k daňovej harmonizácii. [online]. [aktualizované Marec 2007], Dostupné z <http://www.ineko.sk/diskusia/poznamka-k-danovej- harmonizacii>

[11] <europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=MEMO> [12] <ntj.tax.org/wwtax%5Cntjrec.nsf/.../$FILE/v51n3601.pdf> [13] <http://europa.eu/abc/12lessons/lesson_6/index_en.htm>

Adresa autora: Ing. Jaroslav Korečko, PhD., Katedra financií a účtovníctva, Fakulta manažmentu, Prešovská Univerzita v Prešove, Konštantínova 16, 080 01 Prešov, SR. e-mail: jaroslav.korecko@unipo.sk

59

Zuzana Viglašová ANALÝZA VÝVOJA SPOTREBNÝCH DANÍ NA SLOVENSKU VO VYBRANÝCH ROKOCH ANALYSIS OF THE EXCISE TAXES ON SLOVAKIA IN SELECTED YEARS Abstract: The excise taxes are from the fiscal point of view the most important duties across the European Union. These taxes are quite demanding in terms of the complex mechanism of ensuring the functioning of one of the so called four freedoms. This freedom is the free movement of goods without customs formalities when crossing geographical boundaries. The excise duties are not among the duties which directly affected the natural or legal persons. They affect them indirectly - purchasing of selected goods, because the excise tax is accruing in the selling price. This article briefly describes the development of excise taxes in Slovakia in selected years: 2004 (accession to the EU), 2009 (euro introduction) and 2011 (present). Key words: Tax, Excise taxes, Tax rates, Government budget, Tax base. Kľúčové slová: Daň, spotrebné dane, daňové sadzby, štátny rozpočet, daňový základ. JEL: H25 Úvod V rámci reformy daňovej sústavy boli od 1. januára 1993 zavedené spotrebné dane, ktoré spolu s daňou z pridanej hodnoty nahradili dovtedy uplatňovanú daň z obratu a dovoznú daň. Pôvodná právna úprava spotrebných daní platná od 1. januára 1993 (zákon č. 213/1992 Zb. o spotrebných daniach v znení neskorších predpisov) bola od 1. januára 1994 nahradená zákonmi Národnej rady Slovenskej republiky upravujúcimi zdanenie tovarov podliehajúcich spotrebným daniam jednotlivo.

Materiál a metódy Základy jednotlivých spotrebných daní a analýza ich vývoja vo vybraných rokoch Základy jednotlivých spotrebných daní na Slovensku sú stanovené nasledovne:

pri víne je základom dane množstvo vína vyjadrené v hektolitroch, pri pive je základom dane množstvo piva vyjadrené v hektolitroch, pri tabakových výrobkoch je základom dane množstvo tabakových výrobkov

vyjadrené v kusoch alebo v kilogramoch s výnimkou cigariet, v ich prípade je základom dane vo všeobecnosti počet kusov cigariet v spotrebiteľskom balení cigariet a cena cigariet uvedená na kontrolnej známke,

pri liehu je základom dane množstvo liehu vyjadrené v hektolitroch 100 % alkoholu (ďalej len "hl.) pri teplote 20 °C,

60

pri minerálnych olejoch je základom dane množstvo minerálneho oleja vyjadrené v litroch (pri teplote 15 stupňov Celzia) alebo kilogramoch alebo množstvo v ňom obsiahnutej energie vyjadrenej v gigajouloch,

pri elektrine je základom dane množstvo elektriny vyjadrené v megawatthodinách (MWh),

pri uhlí je základom dane množstvo uhlia vyjadrené v tonách (t), pri zemnom plyne je základom dane množstvo zemného plynu vyjadrené v

megawatthodinách (MWh). Nasledujúce časti článku informujú o vývoji jednotlivých spotrebných daní na Slovensku za vybrané roky, ktoré boli významné pre Slovenskú republiku, a to rok 2004 – vstup do EÚ, rok 2009 – vstup do menovej únie a rok 2011 – teda aktuálny rok. Spotrebná daň z vína Sadzby dane z vína v roku 2004, 2009 a 2011, teda pred a po zavedení eura, sú na porovnanie uvedené v tabuľke č. 1.

Tab. 1: Sadzby dane z vína

Predmet dane Sadzba dane v €/hl (2004)

Sadzba dane v €/hl (2009)

Sadzba dane v €/hl (2011)

Tiché víno 0,00 0,00 0,00

Šumivé víno s obsahom alkoholu nie viac ako 8,5% 56, 42 56, 42 56, 42

Šumivé víno s obsahom alkoholu nad ako 8,5% 79,66 79, 66 79, 66

Medziprodukty 82, 98 82, 98 82, 98

zdroj: vlastné spracovanie Ako je možné vidieť, sadzby dane z vína sa zavedením eura nezmenili, ich výška z roku 2004 a 2009 je rovnaká ako aj v roku 2011. V súčasnosti však znovu prebieha diskusia zo strany Ministerstva financií Slovenskej republiky ohľadom zvýšenia spotrebnej dane z vína. Plánovaný návrh predstavuje zvýšenie sadzby „tichého“ vína zo súčasnej nulovej sadzby na 40 €/hl. Návrh by zároveň zaviedol možnosť výroby vína domácnosťou tak, aby takto vyrobené víno nebolo zaťažené spotrebnou daňou. Oslobodení majú byť vinári, ktorí by vyrobili maximálne tisíc litrov vína za jeden vinársky rok. Podľa mnohých by zvýšenie spotrebnej dane u tichého vína znamenalo nárast nelegálneho predaja a vrátilo by tak Slovensko do doby, keď čierny trh tvoril asi 30 % z celkového objemu predaného vína. Od zavedenia nulovej sadzby tejto dane sa podiel jeho predaja na čiernom trhu rapídne znížil. Pri výpočte výšky spotrebnej dane z vína sa vychádza zo zákona č. 104/2004 Z. z. o spotrebnej dani z vína.

61

Spotrebná daň z piva

Aj pri spotrebnej dani z piva uvádzame sadzby platné v rokoch 2004, 2009 a 2011, pričom stupeň Plato predstavuje obsah mladiny vyjadrený v hmotnostných percentách, čím sa vyjadruje koncentrácia piva. Podrobnejšie informácie o spotrebnej dani z piva sa nachádzajú v zákone č. 107/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva.

Tab. 2: Sadzby dane z piva

Sadzby dane z piva

Sadzba dane v €/stupeň

Plato/hl (2004)

Sadzba dane v €/stupeň

Plato/hl (2009)

Sadzba dane v €/stupeň

Plato/hl (2011) Základná sadzba dane 1,65 1,65 1,65 Znížená sadzba dane 1,22 1,22 1,22

zdroj: vlastné spracovanie

Podobne ako v predchádzajúcom prípade – teda pri spotrebnej dani z vína, sa sadzby dane z piva zavedením eura nezmenili. Avšak rovnako ako pri spotrebnej dani z vína, tak aj pri spotrebnej dani z piva sa uvažuje od roku 2012 so zvýšením sadzby a to tak, že cena pollitrového desaťstupňového piva by mala byť vyššia o 0,05 centov. Hoci cena piva rastie už teraz, keďže cena jačmeňa, ako kľúčovej komodity, stúpla vlani o 40 %. Ak sa k tomu pridá aj zvýšenie sadzby tejto spotrebnej dane zo strany štátu, pivovarníkov to výrazne zaťaží. Znížená sadzba tejto dane sa uplatňuje v prípade, že pivo bolo vyrobené malým samostatným pivovarom alebo bolo dodané na naše územie z iného členského štátu a pivo je preukázateľne vyrobené malým samostatným pivovarom tohto členského štátu (potvrdenie od správcu dane). Na pivo vyrobené na základe licencie sa vždy uplatňuje základná sadzba. Malý samostatný pivovar je fyzická alebo právnická osoba (FO alebo PO), ktorá v rámci podnikania vyrába pivo a spĺňa určité podmienky:

- ročná výroba piva nie je väčšia ako 100 000 hl respektíve 200 000 hl piva, - nie je majetkovo ani personálne prepojená s inou FO alebo PO, ktorá tiež

vyrába pivo v rámci podnikania, - nevyrába pivo na základe licencie (A. Bieliková, 2010).

Spotrebná daň z liehu

Sadzby spotrebnej dane z liehu sa riadia zákonom č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu. Na porovnanie vývoja sadzieb spotrebnej dane z liehu za sledované roky 2004, 2009 a 2011 je uvedená nasledujúca tabuľka.

62

Tab. 3: Sadzby dane z liehu

Sadzby dane z liehu Sadzba dane

v €/hl absolútneho alkoholu (2004)

Sadzba dane v €/hl absolútneho

alkoholu (2009)

Sadzba dane v €/hl absolútneho

alkoholu (2011) Základná sadzba dane 829, 84 939,38 1 080,00 Znížená sadzba dane 414, 92 481,64 540,00 zdroj: vlastné spracovanie Z tabuľky vyplýva, že sadzby dane z liehu sa za sledované roky zvýšili. Základná sadzba tejto dane od roku 2004 až po súčasnosť vzrástla o 250,16 eur/hl a znížená sadzba za sledované obdobie vzrástla o 125,06 eur/hl. Znížená sadzba dane sa uplatňuje na lieh vyrobený v liehovarníckom závode na pestovateľské pálenie ovocia najviac na množstvo 43 l absolútneho alkoholu pre jedného pestovateľa a jeho domácnosť na daňovom území (zákon č. 105/2004 Z. z.). Spotrebná daň z tabakových výrobkov

Vývoj sadzieb spotrebnej dane z tabakových výrobkov za sledované roky 2004, 2009 a 2011, sú uvedené v nasledujúcej tabuľke.

Tab. 4: Sadzby dane z tabakových výrobkov

Predmet dane Rok 2004 Rok 2009 Rok 2011 €/1000 ks/kg €/1000 ks/kg €/1000 ks/kg

Cigary a cigarky 46, 47 69, 70 77, 14 Tabak 11, 61 64, 06 70, 90 Cigarety 30, 20 a 20% 46, 80 a 24% 59,00 a 23 % Minimálna sadzba dane z cigariet 46,47 69, 70 90,00

Zdroj: vlastné spracovanie Z tabuľky je zrejmé, že spotrebná daň z tabakových výrobkov neustále rastie. Pri porovnávaní vývoja minimálnej sadzby dane za sledované obdobie došlo takmer k jej 100 % nárastu, pričom pri cigarách a cigarkách ide o nárast o 7,43 €/1 000 ks; pri tabaku o nárast o 6,84 €/1000 ks; pri cigaretách o nárast o 6,56 €/1 000 ks, avšak percentuálna časť sa znížila z pôvodných 24 % na 23 % z ceny cigariet; a minimálna sadzba dane z cigariet za sledované roky sa zvýšila takmer o 94 %. Minimálna sadzba dane z cigariet sa použije, ak výška dane pripadajúca na jeden kus cigarety vypočítaná podľa sadzby dane prepočítanej na kus cigarety nedosiahne minimálnu sadzbu dane, alebo ak výšku dane na cigarety nie je možné určiť podľa § 5 ods. 7 zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov.

63

Spotrebná daň z minerálnych olejov

Pri výpočte spotrebnej dane z minerálnych olejov sa vychádza zo zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja a zo zákona č. 465/2008 Z. z.. Vývoj sadzieb spotrebnej dane z minerálnych olejov za sledované roky je uvedený v nasledujúcej tabuľke: Tab. 5: Sadzby dane z minerálnych olejov

Predmet dane Sadzba

v roku 2004 €/1 000 l/ kg

Sadzba dane v roku 2009 €/1

000 l/ kg

Sadzba dane v roku 2011 €/1

000 l/ kg

1.

motorový benzín naturál, kód kombinovanej nomenklatúry 2710 11 41, 2710 11 45, 2710 11 49 s obsahom biogénnej látky:

514, 50/ 1 000 l 514, 50/1 000 l −

a) do objemu ustanoveného v osobitnom predpise 2e) − − 550, 52/ 1 000 l

b) v objeme ustanovenom v osobitnom predpise 2e) a viac − − 514, 50/ 1 000 l

2. b) motorový benzín kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 11 31, 2710 11 51 a 2710 11 59

597, 49/ 1 000 l 597, 49/ 1 000 l 597, 49/ 1 000 l

3. stredný olej - kerozín, kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 19 21 a 2710 19 25

481, 31/ 1 000 l 481, 31/ 1 000 l 481,31/ 1 000 l

4.

plynový olej- nafta, 2f) kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 19 41, 2710 19 45 a 2710 19 49 s obsahom biodiesla:

481, 31/ 1000 l 481, 31/ 1000 l −

a) do objemu ustanoveného osobitným predpisom 2e) − − 386, 40/ 1 000 l

b) v objeme ustanovenom v osobitnom predpise 2e) a viac − − 368, 00/ 1 000 l

5. vykurovací olej kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 19 61, 2710 19 63, 2710 19 65 a 2710 19 69

26, 55/1 000 kg 26, 55/1 000 kg 26, 55/ 1 000 kg

6.

skvapalnené plynné uhľovodíky (LPG) kódu kombinovanej nomenklatúry 2711 12 až 2711 19 00:

− − −

a) určené na použitie, pohonná látka 258, 91/ 1 000 kg 258, 91/1 000 kg 182, 00/ 1 000 kg

b) určené na použitie, použité ako palivo 0, 00/1 000 kg 0, 00/1 000 kg 0, 00/ 1 000 kg

zdroj: vlastné spracovanie Ako vidieť z tabuľky, sadzby dane z minerálnych olejov sa za obdobie 7 rokov výrazne nezmenili. Zmenami prešiel motorový benzín naturál a plynový olej, ktoré sú od 01. 01. 2011 členené podľa objemu a tomu sú prispôsobené aj sadzby týchto daní. Zmenou prešli aj sadzby skvapalnených plynných uhľovodíkov (LPG), ktoré

64

sú určené na použitie ako pohonná látka. Výška ich sadzby klesla z 258,91/1 000 kg na 182,00/1 000 kg. Spotrebná daň z elektriny, uhlia a zemného plynu

Tieto spotrebné dane sú pomerné nové. Európska únia zaviedla spotrebné dane z energií od 01. 01. 2004, Slovenská republika pôvodne plánovala ich zavedenie od 01. 01. 2007, nakoniec boli zavedené až od 01. 01. 2008. Primárnym zdrojom, z ktorého tieto dane a ich sadzby vychádzajú je zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a zákon č. 465/2008 Z. z.. Na základe toho, že ide o „nové“ typy daní v nasledujúcej tabuľke na porovnanie uvádzame výšky sadzieb v roku 2009, 2010 a 2011. Tab. 6: Sadzby daní z elektriny, uhlia a zemného plynu

Predmet dane Sadzba dane

2009 Sadzba dane

2010 Sadzba dane

2011 1. elektrina 0, 66 €/ MWh 1, 32 €/ MWh 1, 32 €/ MWh 2. uhlie 10, 62 €/ t 10, 62 €/ t 10, 62 €/ t 3. zemný plyn − − − a) ako pohonná látka 6, 63 €/ MWh 13, 27 €/ MWh 0, 141 €/ kg b) palivo na výrobu tepla 0, 66 €/ MWh 1, 32 €/ MWh 1, 32 €/ MWh

c) dodaný na výrobu stlačeného zemného plynu − − 9, 36 €/ MWh

zdroj: vlastné spracovanie

Uvedená tabuľka znázorňuje vývoj sadzieb daní spomínaných komodít. Sadzba spotrebnej dane z elektriny a zemného plynu bola pre obdobie 1.7.2008 - 31.12.2009 na úrovni 50% z minimálnej sadzby stanovenej EÚ, od 1.1.2010 predstavuje 100% z minimálnej sadzby. V roku 2011 nastali zásadné zmeny pri zemnom plyne používanom ako pohonná látka. Jeho sadzba v danom roku bola stanovená už na kilogramy a je pridaná aj nová zložka zemného plynu, ktorý je dodávaný na výrobu stlačeného zemného plynu.

Výsledky a diskusia Príjmy do štátneho rozpočtu sú tvorené aj príjmami zo spotrebnej dane z vína, piva, liehu, tabakových výrobkov, minerálneho oleja a od 1. 7. 2008 aj príjmami zo spotrebnej dane z elektriny, uhlia a zemného plynu. Vývoj celkových príjmov štátneho rozpočtu za obdobie rokov 2004 až 2011 je zachytený na obrázku č. 1. Na tomto obrázku je znázornený aj vývoj príjmov zo spotrebných daní.

65

Obr. 1: Podiel príjmov zo spotrebných daní na celkových príjmoch ŠR a ich vývoj

zdroj: vlastné spracovanie Ako vidieť z obrázku, malé výkyvy v oblasti príjmov zo spotrebných daní vyplývajú hlavne z nízkej dôchodkovej a cenovej elasticity skupiny produktov, ktoré sú nimi zdaňované. Tabuľka č. 7 ukazuje, že vývoj príjmov zo spotrebných daní kopíruje vývoj celkových príjmov štátneho rozpočtu, čo je možné pozorovať aj na obrázku č. 1. Teda keď celkové príjmy štátneho rozpočtu vzrástli, príjmy zo spotrebných daní vzrástli taktiež a naopak. Tendenciu rastu celkových príjmov a príjmov zo spotrebných daní negatívne ovplyvnila hospodárska kríza, ktorú sme začali na Slovensku pociťovať už koncom roku 2008. Výsledkom bolo zníženie celkových príjmov štátneho rozpočtu, a teda aj príjmov zo spotrebných daní. Pokles celkových príjmov štátneho rozpočtu v roku 2009 bol však výraznejší ako pokles príjmov zo spotrebných daní, čo sa odzrkadlilo aj v náraste podielu príjmov zo spotrebných daní na celkových príjmoch štátneho rozpočtu. Menej výrazný pokles príjmov štátneho rozpočtu zo spotrebných daní v porovnaní s poklesom celkových príjmov štátneho rozpočtu, a teda aj poklesom ostatných príjmov štátneho rozpočtu, možno vysvetliť nízkou dôchodkovou elasticitou tovarov podliehajúcich spotrebným daniam. Z tabuľky č. 7 môžeme vyčítať aj ďalšie výraznejšie výkyvy vo výške príjmov zo spotrebných daní. Ich príčiny môžeme hľadať v zmenách jednotlivých zákonov o spotrebných daniach. Ak sledujeme vývoj percentuálneho podielu príjmov zo spotrebných daní na celkových príjmoch štátneho rozpočtu, nemôžeme tvrdiť, že ide o rastúci charakter. Od roku 2004 do roku 2005 hovoríme o raste daného podielu, pričom v roku 2005 počas celého sledovaného obdobia bol podiel príjmov zo spotrebných daní na celkových príjmoch ŠR najväčší a predstavoval 19,32 %. Následne v roku 2006 klesol, čo bolo zapríčinené zmenami v spotrebných daniach, konkrétne sa tieto zmeny týkali spotrebných daní z tabakových výrobkov, liehu a vína. V nasledujúcom roku vidíme nárast podielu, no v roku 2008 nastáva pokles z dôvodu

66

finančnej krízy. V nasledujúcich rokoch okrem roku 2011, ktorý ale ešte nie je ukončený, mal podiel rastúci charakter.

Tab. 7: Podiel príjmov zo spotrebných daní na celkových príjmoch ŠR

Rok 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 6/2011 celkové príjmy ŠR (v mil. Eur) 8 047 8 587 9 691 10 695 11 352 10 540 10900 4877 spotrebné dane (v mil. Eur) 1 440 1 659 1 730 1 981 1 905 1 835 1944 810 Podiel (%) 17,89 19,32 17,85 18,52 16,78 17,41 17,83 16,61

zdroj: Vlastné spracovanie

Súhrn Súčasný harmonizačný proces v oblasti spotrebných daní v rámci Európskej únie predstavuje zmenu daňových sadzieb jednotlivých komodít. Boli stanovené minimálne sadzby, čo znamená, že pod ich úroveň by dané sadzby členských krajín nemali klesnúť. Zavedením eura 01. 01. 2009 nedošlo k výrazným zmenám, nakoľko harmonizácia už prebiehala pred zavedením eura, a teda zmena vo vývoji spotrebných daní postupovala chronologicky a nie nárazovo. Vo všeobecnosti dane predstavujú najväčšiu položku príjmov do štátneho rozpočtu, preto v záujme štátu je snaha zvyšovať ich sadzby. Otázne je, či pohyb sadzieb týmto smerom neodradí tých, ktorých sa to týka od legálneho obchodu a nevyberú si nelegálny (čierny) obchod ako lepšiu alternatívu. Avšak na druhej strane spotrebné dane sú selektívnymi daňami a ich existenciu štáty zdôvodňujú snahou o obmedzovanie škodlivej spotreby ich komodít. Literatúra [1] BÁNOCIOVÁ, A.: Daňovníctvo. Košice Elfa, s.r.o., 2004, 183 s., ISBN 80-

8073-093-8 [2] BIELIKOVÁ, A., ŠTOFKOVÁ K.: Dane v teórii a praxi. Žilina. EDIS –

Vydavateľstvo ŽU 2010., 180 s., ISBN 978-80-554-0169-0 [3] HARUMOVÁ, A: Účtovný a daňový reporting. Bratislava. Vydavateľstvo

Ekonóm 2004. ISBN 80-225-1935-9 [4] NERUDOVÁ, D.: Harmonizace daňových systému zemí Evropské únie.

Praha. Aspi, a. s., 2005. ISBN 80-7357-142-0 [5] SKALICKÁ, H.: Medzinárodní daňové vztahy. Praha. Vydavateľstvo Wolters

Kluwer ČR, a.s., 2010. 140 s. ISBN 978-80-7357-484-0 [6] ŠTOFKOVÁ, J.: Financie. Žilina. EDIS – Vydavateľstvo ŽU 2005. ISBN 80-

8070-501-1 [7] ZUBAĽOVÁ, A.: Daňové teórie, 1. časť. Bratislava. Vydavateľstvo Ekonóm

2003. ISBN 80-225-1789-5 Adresa autora: Ing. Zuzana Viglašová, Žilinská univerzita v Žiline, Univerzitná 1, 010 26, Žilina e-mail: zuzana.viglasova@fpedas.uniza.sk

67

Dušan Sabadka APPROACHES TO THE EVALUATION OF REGION'S AND FIRM'S INNOVATION CAPACITY PRÍSTUPY K HODNOTENIU INOVAČNEJ KAPACITY REGIÓNOV A PODNIKOV Abstract: If we consider about innovation as an important driver of economic growth, the main purpose of innovation is to create business value. The innovation potential estimation tools has been developed to measure the capacity of countries, regions and companies to be innovative. The objectives of this concept paper are to introduce innovation potential tools as estimating innovation from macroeconomic and microeconomic perspectives in a sector. Key words: innovation potential, innovation, innovation indicators, innovation performance Kľúčové slová: inovačný potenciál, inovácie, inovačné indikátory, inovačná výkonnosť JEL: O32 Introduction One way to increase business competitiveness on the market is innovation. Increasing economic growth is typically associated with a more significant share of investment in research and development, technology and innovation. The new economic environment, characterized by the globalization of markets, pressures companies to stay competitive by providing their customers with as much added value as possible. At the same time, the expectations of 21st century customers are constantly changing and growing. Therefore, a company’s speed of response to these expectations plays a vital role in its success. Innovation is then regarded as a continuous process which enables companies to respond optimally to existing market dynamism. Competitiveness and innovation potential With the increasing openness and integration increases the importance of mutual comparison of organizations, countries and regions. In the context of long-term growth ensuring is important to objectively assess the current situation, opportunities and abilities in comparison with competitors. Examination of the level of competitiveness is focused mainly on the identification and description of the key factors. From a macroeconomic perspective, the key factors considered statistically significant indicators identified by regression analysis. The most important are the nature of competitive advantage and the associated technological level of manufacturing process innovation capability, the amount and cost of development and so on. The business environment creates conditions for increasing competitiveness of enterprises and it is then reflected in the competitiveness of the country. One of the most important factors for increasing competitiveness, the level of innovation potential.

68

There are many tools to measure the level of innovation potential, either from microeconomic or macroeconomic perspective. The macroeconomic view of innovation potential at national level is the capacity to develop and advance further. This potential is proportional with the country´s, or region´s available intellectual assets including all public goods and intellectual properties. The number of patent applications reflects well a country’s intentions to improve and develop. A country’s innovation potential also depends on the material and financial resources provided for these purposes, which corresponds with the size of the GDP [1] [5]. On the other side there is an microecnonomic measurement of innovation potential on the firm´s level. It can be mesarure through innovation potential indicators, which is relevant to firm´s departments related to innovation or affects innovation performance. Both perspectives is important for evaluation of innovation exploitation in relevant environment.

Global Innovation Index The Global Innovation Index every year ranks 125 countries/economies across the world in terms of their innovation capabilities and results. The Report highlights those countries that achieve more innovation outputs surmounting weaknesses from the input side – the efficient innovators – and those that lag behind in fulfilling their innovation potential. Innovation performances are analyzed in reference to the income and regional groups. The Global Innovation Index contains two sub-indices (the Innovation Input Sub-Index and the Innovation Output Sub-Index) each of them is built around pillars. Five input pillars capture elements of the national economy that enable innovative activities: Institutions, Human capital and research, Infrastructure, Market sophistication, and Business sophistication. Two output pillars capture actual evidence of innovation outputs: Scientific outputs and Creative outputs. Each pillar is divided into sub-pillars and each sub-pillar is composed of individual indicators [4].

Fig 1 Framework of the Global Innovation Index 2011

Source: Global Innovation Index 2011

69

The top 10 countries in the GII 2011 edition are dominated by Europe with six countries, and includes two Asian economies and two North American countries: Switzerland, Sweden, Singapore, Hong Kong (SAR, China), Finland, Denmark, the United States of America (US), Canada, the Netherlands, and the United Kingdom (UK). Leaders in their respective regions are Switzerland (1st), Singapore (3rd), the US (7th), Israel (14th), Chile (38th), Mauritius (53rd), and India (62nd). V4 Countries of Central Europe has been rank at 25 (Hungary), 27 (Czech Republic), 37 (Slovak Republic) and 43 (Poland) positions [4]. Innovation Union Scoreboard The Innovation Union Scoreboard is prepared by the Maastricht Economic and Social Research Institute on Innovation and Technology. Includes innovation indicators and trend analyses for the EU27 Member States and near countries. Also includes comparisons based on a more reduced set of indicators between the EU27 and 10 global competitors. The report is based on the performance of 25 innovation indicators which are grouped in three categories shows in Fig.1 [6]:

enablers that capture the main drivers of innovation performance external to the firm,

firm activities that capture the innovation efforts at the level of the firm, and outputs that capture the effects of firms’ innovation activities on new products,

growth, employment, and exports. Fig 2 Innovation Indicators in Summary Innovation Index

Source: Innovation Union Scoreboard 2011

70

Fig 3 Innovation performance of EU Member States

Source: Innovation Union Scoreboard 2011 Fig 4 EU27 Innovation performance compared to main competitors

Source: Innovation Union Scoreboard 2011 Fig 5 EU27 Innovation performance per dimension

Source: Innovation Union Scoreboard 2011

71

Top 100 Global Innovative Companies Thomson Reuters Top 100 Global Innovators program recognizes the 100 most innovative companies in the world, according to a series of patent-related metrics that get to the essence of what it means to be truly innovative. All organizations with 100 or more “innovative” patents from the most recent three years were included. An “innovative” patent is defined as the first publication in a patent document of a new technology, drug, business process, etc. According to the researchers patent activity has always been an indicator of innovation. Protecting an invention in major world markets is an indication that the company places a significant value on those pieces of their intellectual property. The number of “innovative” patents that have quadrilateral patents in their patent families, according to the Thomson Reuters Quadrilateral Patent Index™ , was calculated to create a ratio to show which companies place a high value on their portfolios. The quadrilateral authorities comprise the Chinese Patent Office, the European Patent Office, the Japanese Patent Office, and the United States Patent & Trademark Office[8]. However, innovation comprises much more than mere patent filing volume. As such, they developed a range of metrics based on various facets of innovation that relate to patenting and science. The Thomson Reuters 2011 Top 100 Global Innovators are companies that invent on a significant scale; are working on developments which are acknowledged as innovative by patent offices across the world, and by their peers; and, whose inventions are so important that they seek global protection for them. Key findings and economic influence [8]:

Europe leads the world in Machinery Manufacturing and has more than half of the Top 100 Global Innovators in this category in Sweden

The United States leads the world in Semiconductor & Electronic Component Manufacturing

Asia leads the world in Computer Hardware Manufacturing and Automotive Manufacturing

France leads the world in Scientific Research and is the European nation with the most companies represented in the list

Top 100 Global Innovator companies added over 400,000 new jobs in 2010, a greater percent increase over 2009 than was experienced by the S&P 500 (Standard & Poor's).

The Market Cap Weighted Average revenue of the Top 100 Global Innovators increased by 12.9 percent, more than five percent more than the S&P 500 for the same period (2010 vs. 2009)

74.2 percent of the publicly-traded top 100 innovator companies had an increase in stock price year over year

72

Fig 6 100 most innovative companies – by country

Source: Top 100 Global Innovators IEEE Spectrum: Patent Power 2010 One of most important outputs of innovation activity is patent registration. IEEE Spectrum ranks the world's most valuable patent portfolios. Japanese companies rise to the top of IEEE Spectrum’s Patent Power 2010 rankings. Based on data from 2009, out of the 323 leading organizations in the scorecards, 65 (20%) are Japanese. This percentage is markedly higher than in the 2007 scorecards, in which 45 out of 319 companies (14%) were Japanese. Figure 9 represent most important ranking areas – automotive industry, conglomerates, electronics and universities/education area [3]. Fig 7 Most important areas of IEEE Spectrum: Patent Power 2010

Source: Patent Power 2010 EU Industrial Research and Development (R&D) Investment Scoreboard The 2011 “EU Industrial R&D Investment Scoreboard” presents economic and financial data of the world’s top 1400 companies ranked by their investments in R&D. The Scoreboard collects information on the top 1000 EU companies and 1000

73

non-EU companies investing the largest sums in R&D. Some key findings of 2010 are [2]:

In 2010, the 1400 companies analysed in the Scoreboard increased R&D investments by 4 % to € 456 bn. This represents a substantial turnaround following the previous 1.9 % drop during the recession in 2009.

Worldwide R&D investments of the top R&D investing companies increased by 4% in 2010, a robust up-turn after the 1.9% drop observed in 2009.

While R&D investments of EU and US companies were the most affected by the crisis in 2009 (-2.6% and -5.1% respectively), these companies show a strong recovery of respectively 6.1% and 10% in 2010.

The pharmaceuticals & biotechnology sector strengthens its position as the biggest sector in terms of R&D, while the other two top sectors (technology hardware & equipment and automobiles & parts) are now recovering from last year’s downturn.

The specialisation of EU companies in the medium-high and US companies in the high R&D intensity sectors in the Scoreboard has been reinforced during the past eight years.

Fig 8 R&D investment by the top 1400 companies, by main world regions

Source: The 2011 EU Industrial R&D Investment Scoreboard

74

Fig 9 The world's top 10 companies by their total R&D investment in the 2011

Source: The 2011 EU Industrial R&D Investment Scoreboard Results and Discussion This study has estimated innovativeness and innovation potential mainly from macroeconomic perspective, but also an microeconomic perspective too. On the basis of innovation potential analyse listed above it is possible to make a summary of some results.

The EU27 countries with a selected group of major global competitors shows that the US and Japan have an innovation performance lead over the EU27.

The global innovation leaders US and Japan are particularly dominating the EU27 in indicators capturing business activity and public-private cooperation: - R&D expenditure in the business sector - Public-private co-publications - License and patent revenues from abroad - PCT patent applications.

According to international comparison South Korea which is increasingly outperforming the EU27 is again having its biggest lead in R&D expenditures in the business sector. The EU27 has a performance lead over Australia, Canada and all BRICS countries (Brazil, Russia, India, China and South Africa)

China has been closing the innovation gap to Europe continuously in the last few years.

International analyse of Global Innovation Index shows that top 10 countries come from Europe (Switzerland, Sweden, Finland, Denmark, Netherlands, United Kingdom), Asia (Singapore, Hong Kong) and North America (USA, Canada). According to sequence of countries the leaders in their respective regions are: 1st.Switzerland (Europe), 2nd. Singapore (Asia), 3rd. United States (North America), 4th. Israel (Near East), 5th. Chile (South America).

With respect to investment in Research and Development in 2010 worldvide, R&D investments by the top R&D investing companies increased by 4% to € 456 bn. The improved R&D investment performance of the US companies compared to the EU ones is accompanied by net sales increases (13 % for both groups of firms) and improved profitability (14.4 % versus 10 % respectively). Companies from the rest of the world, and certain Asian countries in particular,

75

continue to show very strong increases in their R&D investment levels: 29.5 % for Chinese companies, 20.5 % for those in South Korea and 17.8 % for Taiwanese ones.

The top R&D investor is the Swiss company Roche, which was in 2nd place last year and has risen 17 places in the R&D ranking since 2004. Volkswagen in 6th place remains the leading EU firm in terms of R&D investments. Five of the other companies in the top-ten are from the US, plus one each from Japan, South Korea and Switzerland.

If we think over macroeconomic view, it is not only European or OECD countries that innovate. Innovation leaders are found across the world as it results from the presence of European, Asian and North American economies. Conclusion Innovative capacity is currently an ultimate condition of increase competitiveness in the global environment. Previous analysis showed that one of the cornerstones to achieve higher innovation performance of regions, or companies are investments in research and development. Generation of significant innovation depends largely on just the volume of funds spent on research and development. It is understandable that these costs must be adequately utilized, a process must be well managed, which requires high skills, knowledge, cooperation, favorable business environment etc. Innovation is a multi-stakeholder effort, with many different roles for the different actors. Governments have a role in setting the right environment and policies. Firms have to improve their innovation readiness and innovation results—they must protect and leverage their intellectual property, increase their investment in R&D, and make better use—through international trade, linkages, and the adoption of ICT—of innovations developed elsewhere. Societies and individual citizens also have to look at different aspects that help them create a broader capacity for innovation. All of these stakeholders must collaborate in order to foster and sustain innovation. Súhrn Inovačná schopnosť je v súčasnosti ultimatívnou podmienkou zvyšovania konkurencieschopnosti v globálnom prostredí. Predchádzajúca analýza ukázala, že jedným zo základných pilierov dosiahnutia vyššej inovačnej výkonnosti regiónov, alebo firiem, sú investície do výskumu a vývoja. Generovanie významných inovácií závisí do veľkej mieri práve od objemu finančných prostriedkov vynaložených na výskum a vývoj. Je pochopiteľné, že tieto náklady musia byť adekvátne využité, process musí byť dobre manažovaný, čo si vyžaduje vysokú kvalifikáciu, znalosti, spoluprácu, priaznivé obchodné prostredie a pod. Inovácia je mnohostranné úsilie, s rôznymi úlohami pre jednotlivých aktérov. Vlády zohrávajú úlohu pri stanovovaní vhodného prostredia a politiky. Úlohou firiem je zlepšiť ich inovačné pripravenosť a výsledky inovácií. Firmy musia chrániť a využívať svoje duševné vlastníctvo, zvýšiť svoje investície do výskumu a vývoja, a lepšie využívať, prostredníctvom medzinárodného obchodu, vzťahmi, a aplikáciou informačných a komunikačných technológií, externé inovačné možnosti a inovácie. Taktiež úlohou celej sociálnej spoločnosti a príbuzných inštitúcií je pozrieť sa na

76

rôzne aspekty, ktoré by mohli eventuálne pomôcť vytvoriť širšie kapacity a vhodné prostredie pre inovácie. Všetky tieto subjekty musia spolupracovať s cieľom podporiť a udržať inovácie. Bibliography [1] COOPER R.G.: Winning at New Product, Accelerating the Proces from Idea

to Launch. Second Edition. Addison Wesley Publishing Company 1998. ISBN 0-201-56381-9.

[2] EUROPEAN COMMISION: The 2011 EU Industrial R&D Investment Scoreboard. Publications Office of the European Union. Luxembourgh 2011. ISSN 1018-5593

[3] IEEE SPECTRUM: Patent Power 2010. Available: http://spectrum.ieee.org/static/patentpower2010

[4] INSEAD: Global Innovation Index 2011, Accelerating Growth and Development. june 2011. Swiss Press Club, Geneva, Switzerland. Available: http://www.globalinnovationindex.org

[5] KOVÁČ M. a kol.: Tvorba a riadenie inovácií. Edícia vedeckej a odbornej literatúry. Košice 2011. ISBN 978-80-553-0824-1

[6] MAASTRICH ECONOMIC AND SOCIAL RESEARCH AND TRAINING CENTRE ON INNOVATION AND TECHNOLOGY: Innovation Union Scoreboard 2011. Luxembourgh 2012. Available: http://www.proinno-europe.eu/inno-metrics/page/innovation-union-scoreboard-2011

[7] PITRA Z.: Management inovačních aktivit. Profesional Publishing 2006. ISBN 80-86946-10-XT

[8] THOMSON REUTERS: Top 100 Global Innovators, Findings and Methodology 2011. Available: http://top100innovators.com/

The contribution is part of a research project „Experimental methods and techniques of modeling in-house manufacturing and non-manufacturing processes” (1/0102/11) Adresa autora: Ing. Dušan Sabadka, PhD., Technická univerzita v Košiciach, Strojnícka fakulta, Katedra Technológií a materiálov, Mäsiarska 74, 042 00 Košice, SR, e-mail: dusan.sabadka@tuke.sk

77

Peter Čisárik Iveta Jeleňová CHARAKTERISTIKA POPULÁCIE A NEZAMESTNANOSTI V EÚ DESCRIPTION OF THE POPULATION AND UNEMPLOYMENT IN THE EU Abstract: The article has been using the cluster analysis to establish clusters of countries of the European Union, which would take into account three indicators: the country´s population, unemployment rate and employment rate. Part of the objective was to determine whether a correlation exists between the country´s population and the unemployment rate, as well as the country´s population and the employment rate. Key words:population, unemployment rate, employment rate, cluster analysis Kľúčové slová: populácia, miera nezamestnanosti, miera zamestnanosti, zhluková analýza JEL: P23, J54 Úvod Sociálne a ekonomické problémy sa stávajú čoraz častejšie stredobodom pozornosti každodenného života ľudí. O týchto záležitostiach sa veľa hovorí, diskutuje, hlavne v období, keď azda každá krajina je poznačená dôsledkami celosvetovej hospodárskej krízy. Nezamestnanosť sa stala prirodzeným fenoménom spoločnosti založenej na trhovom hospodárstve a demokracii. Jej vývoj je nekontrolovateľný, vyvoláva masový charakter. Ciele, status, sociálne kontakty, štruktúra života jedinca sú primárne odvodené od jeho zamestnania. Aj príprava na povolanie je chápaná ako príprava na výkon zamestnania a voľný čas je možné chápať len v spojení s protikladom trávenia voľného času jedinca, t.j. so zamestnaním. Produktívna práca a zamestnanosť patria k hlavným zložkám ekonomického a sociálneho rozvoja, sú dôležitými faktormi ľudskej identity. Ekonomický rast, rozširovanie zamestnanosti a udržateľný rozvoj sú navzájom úzko späté. Plná efektívna zamestnanosť je účinná forma boja s chudobou a presadzovania sociálnej integrácie [6, s. 5]. Cieľom príspevku je s využitím zhlukovej analýzy vytvoriť zhluky krajín Európskej únie, ktoré by brali do úvahy tri ukazovatele: populáciu krajiny, mieru nezamestnanosti a mieru zamestnanosti. Čiastkovým cieľom bolo zistiť, či existuje vzťah medzi populáciou krajiny a mierou nezamestnanosti, ako aj medzi populáciou krajiny a počtom zamestnaných ľudí z celkovej populácie.

78

Teoretické východiská a metódy Demografický vývoj obyvateľstva úzko súvisí so spoločenskými podmienkami života a následne vplýva na charakter ďalšieho rozvoja socioekonomických a sociálnych procesov v spoločnosti. Populácia predstavuje obyvateľstvo danej oblasti k 1. januáru daného roka (alebo vo výnimočných prípadoch, k 31. decembru predchádzajúceho roka). Údaje o obyvateľstve vychádzajú z posledného sčítania ľudu upravené o populačné zmeny a z registrov obyvateľstva [2; 27.3.2012]. Populáciu predstavuje počet obyvateľov, ktorí žijú na určitom vymedzenom území. Na jednej strane je to pracovná sila, ktorej kvalifikácia a podnikateľská činnosť môže mať významný vplyv na rozvoj ekonomiky v danom priestore, na druhej strane je to konzumná časť spoločnosti, ktorá má dopyt po tovaroch a službách. Vplyv pracovnej sily na štruktúru populácie je diferentný z viacerých hľadísk či už kultúrneho, ekonomického alebo sociálneho. Zo sociálneho hľadiska permanentná nerovnováha pracovnej sily viedla ku nezamestnanosti, ktorá je jedným z hlavných problémov každej rodiny i spoločnosti. [8, s. 59] Celková nezamestnanosťsa obvykle meria dvomi spôsobmi [5, s. 9]:

počtom nezamestnaných osôb (U), ktorý vyjadruje rozdiel medzi veľkosťou pracovnej sily (L) a počtom zamestnanej pracovnej sily (E) v každom časovom období

percentuálnou mierou nezamestnanosti (u), ktorá predstavuje počet nezamestnaných (U) v pomere k pracovnej sile (L)

Všetko práceschopné obyvateľstvo sa člení na 3 základné skupiny [4, s. 431]:

1. Zamestnaní – sú tí, ktorí vykonávajú akúkoľvek platenú prácu, ale aj tí, ktorí majú prácu, nepracujú však kvôli chorobe, dovolenke, štrajku.

2. Nezamestnaní – sú ľudia, ktorí nie sú zamestnaní, ale aktívne si hľadajú prácu. Aby bol niekto považovaný za nezamestnaného, musí byť registrovaný na úrade práce. Zamestnaní a nezamestnaní tvoria pracovnú silu.

3. Všetci ostatní (mimopracovná sila) – ktorí nie sú súčasťou pracovnej sily, je to časť dospelého obyvateľstva, ktorá je v škole, vedie domácnosť, nemôže pracovať pre chorobu alebo si prácu nehľadá.

Miera nezamestnanosti predstavuje nezamestnané osoby ako percento z pracovnej sily. Pracovná sila je celkový počet osôb zamestnaných aj nezamestnaných. Podľa štatistického úradu Európskych spoločenstiev nezamestnaných tvoria osoby vo veku 15 až 74 rokov, ktorí [3; 27.3.2012]:

79

boli bez práce počas referenčného týždňa, sú v súčasnosti k dispozícii pre prácu, t.j. boli k dispozícii pre výkon

plateného zamestnania alebo samostatne zárobkovej činnosti pred uplynutím dvoch týždňov po referenčnom období,

aktívne hľadajú prácu, t.j. podnikli špecifické kroky v období štyroch týždňov po referenčnom období s cieľom nájsť si zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť alebo kto si našiel prácu a začne pracovať neskôr, t.j. v lehote, maximálne tri mesiace.

Miera zamestnanosti sa podľa štatistického úradu Európskych spoločenstiev [3; 27.3.2012] vypočíta vydelením počtu osôb vo veku 15 až 64 rokov v zamestnaní na celkovej populácii rovnakej vekovej skupiny. Ukazovateľ je založený na zisťovaní pracovných síl EÚ. Prieskum zahŕňa celú populáciu žijúcu v domácnostiach a vylučuje tých, ktorí žijú v kolektívnych zariadeniach, ako sú penzióny, vysokoškolské internáty a nemocnice. Pracujúca populácia sa skladá z tých osôb, ktoré v priebehu referenčného týždňa urobili nejakú prácu za odmenu alebo zisk po dobu najmenej jednej hodiny, alebo nepracovali, ale majú zamestnanie, v ktorom dočasne absentovali. Východiskovým materiálom bola populácia, miera nezamestnanosti (vyjadrená v %) a miera zamestnanosti v roku 2010. Údaje boli získané zo štatistického úradu Európskych spoločenstiev – Eurostat. Tieto ukazovatele boli hodnotené za dvadsaťsedem krajín Európskej únie. Pri analýze uvedených údajov sme používali štatistický software Statistica a MS Excel. Dáta boli spracované s využitím viacdimenzionálnej štatistickej metódy, zhlukovou analýzou. Táto metóda skúma podobnosti viacrozmerných objektov a triedi ich do skupín. Zhluková analýza sa zvyčajne využíva na vytvorenie kategórií objektov. Možno ju využiť aj na redukciu premenných, na základe ich podobnosti a nepodobnosti. Výsledkom hierarchickej zhlukovej analýzy je názorné zobrazenie zhlukov vo forme dendrogramu (niekedy označovaného ako stromový diagram) a hypotéza o zaradení objektov do skupín (zhlukov). Výsledky a diskusia Európsku úniu tvorí v súčasnosti 27 krajín (tabuľka č.1), v ktorých k 31.12.2010 podľa štatistického úradu Európskych spoločenstiev žilo 501 114 164 ľudí.

80

Tabuľka 1 Vybrané ukazovatele krajín EÚ v roku 2010

populácia miera nezamestnanosti (%)

miera zamestnanosti (%)

Belgicko 10 839 905 8,3 62 Bulharsko 7 563 710 10,2 59,7 Česká republika 10 506 813 7,3 65 Dánsko 5 534 738 7,5 73,4 Nemecko 81 802 257 7,1 71,1 Estónsko 1 340 127 16,9 61 Írsko 4 467 854 13,7 60 Grécko 11 305 118 12,6 59,6 Španielsko 45 989 016 20,1 58,6 Francúzsko 64 694 497 9,8 63,8 Taliansko 60 340 328 8,4 56,9 Cyprus 803 147 6,2 69,7 Litva 2 248 374 18,7 59,3 Lotyšsko 3 329 039 17,8 57,8 Luxembursko 502 066 4,6 65,2 Maďarsko 10 014 324 11,2 55,4 Malta 414 372 6,9 56,1 Holandsko 16 574 989 4,5 74,7 Rakúsko 8 375 290 4,4 71,7 Poľsko 38 167 329 9,6 59,3 Portugalsko 10 637 713 12 65,6 Rumunsko 21 462 186 7,3 58,8 Slovinsko 2 046 976 7,3 62,2 Slovensko 5 434 925 14,4 58,8 Fínsko 5 351 427 8,4 68,1 Švédsko 9 340 682 8,4 72,7 Veľká Británia 62 026 962 7,8 78,2

zdroj: spracované podľa Eurostatu [1, 2, 3] Údaje o registrovaných nezamestnaných v EÚ predstavujú národné administratívne údaje zostavené len na základe národných podkladov. Európska únia v tejto oblasti nestanovuje celoeurópske pravidlá ani neurčuje a nedefinuje pravidlá pre vykazovanie nezamestnanosti. Ako je možné vidieť z tabuľky č. 1, v roku 2010 sa prejavila hospodárska kríza vo viacerých krajinách vyššou mierou nezamestnanosti. Španielsko zaznamenalo najvyššiu nezamestnanosť, na úrovni 20,1 %. Nepriaznivá situácia bola aj v pobaltských krajinách, kde miera nezamestnanosti predstavovala viac ako 16,9 %. Najpriaznivejšia situácia bola v Rakúsku (4,4 %), Holandsku (4,5 %) a Belgicku (4,6 %). Slovenská republika bola piatou krajinou s najvyššou mierou nezamestnanosti v celej únii, na úrovni 14,4 %.

81

Pracujúca populácia má najvyššie zastúpenie vo Veľkej Británii (78,2 %), Holandsku (74,7 %) a Dánsku (73,4 %). Medzi krajiny s najnižšou mierou zamestnanosti patria Maďarsko (55,4 %), Malta (56,1 %) a Taliansko (56,9 %). Šestnásť krajín má mieru zamestnanosti nad 60 %, z toho šesť krajín nad 70 %.

Pri zisťovaní, aký je vzťah medzi populáciou a mierou zamestnanosti(tabuľka č.2) sme použili Pearsonov korelačný koeficient. Zistili sme, že medzi týmito premennými je veľmi slabý vzťah, štatisticky nesignifikantný. Koeficient determinácie rovný 0,03 naznačuje, že ak by sme sa pokúsili na základe veľkosti populácie odhadnúť relatívnu mieru zamestnanosti, len 3 % variability zamestnanosti by bolo vysvetlených vplyvom veľkosti populácie.

Tabuľka 2 Výpočet korelácie medzi populáciou a miera zamestnanosti

STAT. BASIC STATS

Correlations (new.sta) Marked correlations are significant at p < ,05000

(Casewise deletion of missing data) Var. X & Var. Y Mean Std.Dv. r (X,Y) r2 t p

Populácia Miera zamestnanosti

185598E2

64,

234418E2

6, ,177664 ,031564

0,902679

,375312

zdroj: vlastné spracovanie v Statistice Pri sledovaní vzťahu populácie amierynezamestnanosti(tabuľka č.3)sme zistili, že medzi týmito premennými nie je štatisticky významný vzťah (r = -0,07; p >0,05). Môžeme konštatovať, že stupeň závislosti medzi vývojom populácie nemá žiaden podiel na vývoj miery nezamestnanosti. Tabuľka 3 Výpočet korelácie medzi populáciou a mierou nezamestnanosti

STAT. BASIC STATS

Correlations (new.sta) Marked correlations are significant at p < ,05000

(Casewise deletion of missing data) Var. X & Var. Y Mean Std.Dv. r (X,Y) r2 t p

Populácia Miera nezamestnanosti

185598E2

10,

23448E2

4, -,072420 ,005245

-,363056

,719615

zdroj: vlastné spracovanie v Statistice Na základe grafu spojenia vzdialenosti podľa jednotlivých krokov (graf č.1) sa ako vhodné riešenie javilo vytvorenie štyroch zhlukov, čo je pri počte krajín EÚ akceptovateľné.

82

Graf 1 Graf spojenia vzdialeností podľa jednotlivých krokov

vzdi

alen

ost s

poje

nia

-1e7

0

1e7

2e7

3e7

4e7

5e7

0 3 6 9 12 15 18 21 24 27 zdroj: vlastné spracovanie Keďže vo svete existujú zámery približovania sa v oblasti zvyšovania zamestnanosti a zároveň znižovania miery nezamestnanosti, je snaha o znižovanie rozdielov medzi krajinami aj v rámci Európskej únie. Výsledkom hierarchickej zhlukovej analýzy je názorné zobrazenie zhlukov vo forme dendrogramu (graf č.2). Do úvahy sme brali tri ukazovatele: populáciu krajiny, mieru nezamestnanosti a mieru zamestnanosti. Graf 2 Dendrogram zhlukov krajín EÚ

vzdi

alen

ost s

poje

nia

0

1e7

2e7

3e7

4e7

5e7

UK

I

TA

FR

A

GE

R

P

L

SP

A

RO

M

NLD

S

LO

LTU

M

LT

LU

X

CY

P

ES

T

LV

A

IR

L

FIN

S

VK

D

AN

A

UT

B

UL

S

WE

H

UN

G

RE

P

RT

C

ZE

BE

L

zdroj: vlastné spracovanie Zhluk 1 je najpočetnejší a je tvorený deväťnástimi krajinami. V rámci tohoto zhluku my sme ešte mohli identifikovať 2 najpodobnejšie zhluky. Prvý zhluk tvoria krajiny: Slovinsko, Litva, Malta, Luxembursko, Cyprus, Estónsko, Lotyšsko, Írsko, Fínsko, Slovensko a Dánsko. Tiež by bolo možné detailnejšie rozdeliť túto skupinu, na krajiny s nižším počtom populácie do 2,5 mil. obyvateľov, kde by patrili Slovinsko, Litva, Malta, Luxembursko, Cyprus a Estónsko. Sú to

83

krajiny, kde je ale miera nezamestnanosti rozdielna. Pri dvoch pobaltských krajinách dosahuje úroveň nad 16,9 %, zatiaľ čo pri ostatných krajinách tejto podskupiny miera nezamestnanosti nepresiahla výšku 7,3 %. Najpriaznivejšia situácia je v Luxembursku, kde je miera nezamestnanosti 4,6 %.Počet pracujúceho obyvateľstva na celkovej populácii sa pohybuje v rozmedzí od 56,1 % (Malta) do 69,7 % (Cyprus). Krajiny nad 2,5 mil. obyvateľov tak predstavujú Lotyšsko, Írsko, Fínsko, Slovensko a Dánsko. Posledné tri menované krajiny pritom majú takmer rovnaký počet obyvateľov. Krajiny sa vyznačujú vyššou mierou nezamesnanosti ako v predchádzajúcej podskupine. Najpriaznivejšia situácia je v Dánsku, kde je miera nezamestnanosti 7,5 %, pri troch z piatich krajín je ale nad úrovňou 13 %. Najvyššia nezamestnosť bola opäť v pobaltskej krajine, Lotyšsku, a to 17,8 %. Počet pracujúceho obyvateľstva na celkovej populácii sa pohybuje v rozmedzí od 57,8 % (Lotyšsko) do 73,4 % (Dánsko). V týchto krajinách oproti predchádzajúcej podskupine je teda viac pracujúceho obyvateľstva z celkovej populácie. Do druhého zhluku patria: Rakúsko, Bulharsko, Švédsko, Maďarsko, Grécko, Portugalsko, Česká republika, Belgicko. Krajiny sa vyznačujú približne rovnakým počtom obyvateľov. Najmenší počet obyvateľov má Bulharsko (7,6 mil.) a najväčší Grécko (11,3 mil.). Miera nezamestnanosti krajín nachádzajúcich sa v tejto skupine je nižšia ako v predchádzajúcej skupine, pohybe sa v rozmedzí od 4,4 % (Rakúsko) do 12,6 % (Grécko). Presne polovica krajín dosahuje mieru nezamestnanosti pod ako aj nad 10 %. Pri šiestich z ôsmich krajín sa počet pracujúceho obyvateľstva nachádza z rozmedzí od 55,4 % (Maďarsko) do 65,6 % (Portugalsko). Túto úroveň vysoko prevyšujú iba dve krajiny, a to Rakúsko (71,7 %) a Švédsko (72,7 %). Zhluk 2 predstavujú Rumunsko a Holandsko, ktoré sa z troch skúmaných ukazovateľov najviac zhodujú v počte obyvateľov a miere nezamestnanosti. Zhluk 3 tvoria Poľsko a Španielsko, pri ktorých je podobnosť v skúmaných ukazovateľoch ešte menšia ako v predchádzajúcom zhluku. Krajiny sa najviac zhodujú v počte pracujúceho obyvateľstva celkovej populácie, v Španielsku (58,6 %) a v Poľsku (59,3 %). V ostatných ukazovateľoch sa nedá hovoriť o veľkej podobnosti. Zhluk 2 a zhluk 3 majú najnižšiu úroveň zhlukovania, sú tvorené dvojicami krajín. Zhluk 4 je tvorený troma krajinami: Veľkou Britániou, Talianskom a Francúzskom. Krajiny sa vyznačujú podobnou veľkosťou populácie: 60,3 mil. (Taliansko), Veľká Británia (62 mil.) a Francúzsko (64,7 mil.). Miera nezamestnanosti týchto vyspelých európskych krajín je tiež podobná: Veľká Británia s úrovňou 7,8 %, Taliansko s 8,4 % a Francúzsko s 9,8 %. Najmenšia zhoda je v počte pracujúceho obyvateľstva z celkovej populácie. Tu je rozdiel medzi krajinami až vo výške 21,3 % populácie. Najmenej pracujúceho obyvateľstva je v Taliansku (56,9 %) a najviac zamestnaných je vo Veľkej Británii (78,2 %). Nemecko je v dendrograme na prvej vzdialenosti spojenia izolované od ostatných krajín. Môže to byť vysvetlené aj tým, že je považované za ekonomického vodcu Eúropskej únie. Miera nezamestnanosti sa pohybuje na úrovni 7,1 % a počet pracujúceho obyvateľstva z celkovej populácie je 71,7 %.

84

Záver Jedným z najvážnejších problémov súčasnej trhovej ekonomiky je nezamestnanosť. Snaha o vytvorenie nových pracovných príležitostí, ako aj snaha o zmenšenie ťarchy nezamestnanosti, je významným ekonomickým ale aj sociálnym a politickým problémom [7, s. 285]. Ekonomické dôsledky nezamestnanosti spočívajú v nedostatku vecí osobnej potreby, v nedostatku finančných prostriedkov, ktoré sťažujú jednotlivcom plánovanie svojej budúcnosti. V dôsledku ekonomických obmedzení sa mení životný štýl dlhodobo nezamestnaných. Sociálne dôsledky nezamestnanosti spôsobujú finančné ťažkosti, ktoré sa prejavujú v poklese dôchodkov, v nedostatku životnej náplne, v narušení denného režimu a bežného životného stereotypu tým, že obyvatelia EÚ nemajú žiadne povinnosti. Dlhodobo nezamestnaný človek stráca po určitej dobe nadobudnuté schopnosti a zručnosti, ktoré nevyužíva a postupne stráca pracovné návyky. Príspevok je súčasťou VEGY č. 1/0973/11 „Menové pravidlá a ich význam v kontexte menovej únie a hospodárskej krízy“. Súhrn Výsledky prezentované v príspevku poukazujú, že použitie zhlukovej analýzy vedie k priaznivým výsledkom vtedy, keď krajiny majú snahu zoskupovať sa do prirodzených zhlukov. Keďže vo svete existujú zámery približovania sa v oblasti zvyšovania zamestnanosti a zároveň znižovania miery nezamestnanosti, je snaha o znižovanie rozdielov medzi krajinami. Dôkazom toho bolo vytvorenie štyroch zhlukov, kde sme brali do úvahy tri ukazovatele: populáciu krajiny, mieru nezamestnanosti a mieru zamestnanosti. Vzťah medzi populáciou krajín EÚ a mierou nezamestnanosti, rovnako aj vzťah medzi populáciou krajín EÚ a mierou zamestnanosti sa nám potvrdil ako štatisticky nevýznamný. Literatúra [1] EUROSTAT. Employment rate. [online] [cit. 27.3.2012] Dostupné na:

http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&language=en&pcode=tsiem010&tableSelection=1&footnotes=yes&labeling=labels&plugin=1

[2] EUROSTAT. Population. [online] [cit. 27.3.2012] Dostupné na: http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&language=en&pcode=tps00001&tableSelection=1&footnotes=yes&labeling=labels&plugin=1

[3] EUROSTAT. Unemployment rate. [online] [cit. 27.3.2012] Dostupné na: http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tsiem110&plugin=1

[4] LISÝ, J. a kol. 2005. Ekonomika v novej ekonomike. 1. vyd. Bratislava: IURA Edition, 2005. 622 s. ISBN 80-8078-063-3

[5] MARTINCOVÁ, M. 2002. Nezamestnanosť ako makroekonomický problém. Bratislava: IURA Edition, 2002. 133 s. ISBN 80-89047-31-9

[6] RIEVAJOVÁ, E. a kol. 2009. Trh práce a politika zamestnanosti. Bratislava: EKONÓM, 2009. 272 s. ISBN 978-80-225-2878-8

85

[7] SAMUELSON, P. A. - NORDHAUS, W. D. 2000. Ekonómia. Bratislava: ELITA, 2000. 844 s. ISBN 80-8044-059-X

[8] VÝROSTOVÁ, E. 2010. Regionálna ekonomika a rozvoj. Bratislava: IURA Edition, 2010. 352 s. ISBN 978-80-8078-361-7

Adresa autorov: Ing. Peter Čisárik, Fakulta verejnej správy UPJŠ v Košiciach , Katedra ekonomiky a riadenia verejnej správy, Popradská 66, 041 32 Košice e-mail: peter.cisarik@upjs.sk Mgr. Iveta Jeleňová, PhD., Fakulta verejnej správy UPJŠ v Košiciach, Katedra sociálnych štúdií, Popradská 66, 041 32 Košice e-mail: iveta.jelenova@upjs.sk

86

Zuzana Pogranová Zuzana Kapsdorferová VYUŽITIE METÓD KOMPLEXNÉHO VYHODNOCOVANIA VARIANTOV PRI VÝBERE NOVÝCH ZAMESTNANCOV USING OF METHODS FOR COMPLEX EVALUATION OF VARIANTS WHEN CHOOSING NEW EMPLOYEES Abstrakt: Pri výbere nového zamestnanca zvyčajne nebýva možné rozhodovať sa len na základe jedného kritéria, ale je nutné zvažovať komplex podmienok a cieľov, t.j. rozhodovať sa na základe viacerých kritérií. V takom prípade je vhodné použitie metódy komplexného vyhodnocovania variantov. Získané výsledky slúžia nielen k výberu najvhodnejšieho zamestnanca, ale aj k stanoveniu celkového poradia a k vylúčeniu nevyhovujúcich uchádzačov. Cieľom príspevku je poukázať na vhodnosť a výhody použitia metód komplexného vyhodnocovania variantov pri hodnotení uchádzača o pracovné miesto. Kľúčové slová: Výber zamestnancov, viackriteriálne rozhodovanie, komplexné vyhodnocovanie variantov, váhy kritérií Abstract: When selecting a new employee is usually not possible to decide only on the basis of one criterion, but it is necessary to consider the complex conditions and objectives, i.e. to decide on the basis of several criteria. In this case, it is appropriate to use method such as complex evaluation of variants. Achieved results serve not only to choose the most suitable employee, but also to determine the overall ranking, and, moreover, to exclusion of non-suitable candidates. Aim of this paper is to show the feasibility and advantages of usingmethod for complex evaluation of variantswhen evaluating job candidates. Key words: Multiple criteria decision making, complex evaluation of variants, weights of criteria JEL: M51 Úvod Objektívne vybrať nového zamestnanca z pomedzi viacerých externých uchádzačov, ktorých osobne nepoznáme a o ktorých máme len základné informácie, nie je jednoduché, a preto sa možno dopúšťať viacero chýb. K najčastejšie sa vyskytujúcim patrí: haló efekt, stereotypy, efekt zrkadla, a pod. Napriek tomu sa každý personalista snaží byť v čo najväčšej miere objektívnym. Pre posilnenie objektívnosti možno použiť metódy operačného výskumu, ako napr. lineárne alebo nelineárne programovanie, komplexné vyhodnocovanie variantov, rozhodovacie stromy atď. Ak by išlo o hodnotenie uchádzačov iba na základe jednej požiadavky (kritéria), ide o jednoduchý postup, avšak v praxi je potrebné ho posúdiť na základe viacerých

87

kritérií. Môže nastať prípad, že poradie zamestnancov podľa hodnôt jednotlivých kritérií bude značne odlišné a navyše, jednotlivé kritériá majú aj rôzny stupeň dôležitosti. V takomto prípade, kedy sú známe presné požiadavky, ktoré by mal daný uchádzač spĺňať, môžu byť pri rozhodovaní o výbere nápomocné metódy komplexného vyhodnocovania variantov (napr. metóda váženého súčtu, metóda bázického variantu, Saatyho metóda a pod.). Tieto metódy predstavujú hodnotenie všetkých variantov podľa všetkých kritérií so zohľadnením váh kritérií a sú vhodné tak na hodnotenie kvalitatívnych, ako aj kvantitatívnych kritérií.

Cieľ a metodika Cieľom príspevku je poukázať na vhodnosť a výhody použitia metód komplexného vyhodnocovania variantov pri hodnotení uchádzača o pracovné miesto. Aplikačné možnosti uvedených metód sú dokumentované na fiktívnom príklade hodnotenia šiestich uchádzačov. V príspevku sa budú pod pojmom kritériá rozumieť požiadavky na uchádzača a pod pojmom varianty jednotliví uchádzači o danú pozíciu. V príspevku sú použité metódy vektorovej optimalizácie a metódy komplexného vyhodnocovania variantov vyžadujúce kvantifikáciu relatívnej dôležitosti jednotlivých kritérií, ktorú môžeme vyjadriť pomocou váh kritérií v = (v1, v2, v3, …, vn), pričom: v1 + v2 + … vn = 1 avi≥ 0 i = 1, 2,..., n (1) kde: n – počet kritérií, vi– váha i-teho kritéria

Získať tieto váhy je pomerne ťažké, ale existujú metódy, ktoré na základe jednoduchších subjektívnych informácií od zadávateľa alebo viacerých expertov umožňujú konštruovať odhady váh. V príspevku je na identifikáciu váh zvolených kritérií použitá bodovacia metóda. Ide o jednoduchú metódu pre stanovenie váh kritérií využívajúcu ordinálne informácie získané od expertov, ktorých môžeme označiť E1, E2,..., Es. Je stanovený predpoklad, že experti sú rovnako kompetentní. Pri rôznej miere kompetencií by bolo potrebné postup modifikovať pomocou tzv. koeficientov kompetentnosti expertov. Stanovené kritériá sú každým expertom obodované od 1 do 10. To znamená, že každému i-temu kritériu je podľa j-teho experta priradené číslo kij.

Váha i-teho kritéria sa vypočíta pomocou vzťahu:

∑ ∑

∑=

= =

=n

i

s

jij

s

jij

ik

kv

1 1

1 (2)

kde: vi – váha i-teho kritéria, n – počet kritérií, s – počet expertov, kij– prirodzené číslo priradené i-temu kritériu podľa bodovania (bodové hodnotenie i-teho kritéria) Následne sú všetky kritériá zoradené podľa zistených váh, pričom za najdôležitejšie je považované kritérium s najvyššou váhou.

88

V prípade explicitne zadaných variantov je vhodné použiť metódy komplexného vyhodnocovania variantov, ktoré predstavuje systematické hodnotenie všetkých variantov podľa všetkých kritérií so zohľadnením váh kritérií. V príspevku je použitá metóda váženého súčtu s cieľom ohodnotiť uchádzačov o voľné pracovné miesto. Metóda váženého súčtu je založená na tom, že sa stanovuje celkové ohodnotenie variantov ako vážený súčet čiastkových ohodnotení variantov vzhľadom k jednotlivým kritériám.

∑=

=m

jijji rvr

1 i = 1, 2,..., n (3)

kde:ri – celkové ohodnotenie i-teho variantu, vj – váha j-teho kritéria, rij – čiastkové ohodnotenia i-teho variantu vzhľadom k j-temu kritériu, n– počet variantov, m– počet kritérií Na základe celkového ohodnotenia variantov je potom možné určiť ich preferenčné poradie, pričom najvyššie ohodnotený variant je najlepším variantom. Metóda má viacero obmien líšiacich sa spôsobom normalizácie hodnôt kritérií jednotlivých variantov: a) normalizácia podľa minimálnej a maximálnej hodnoty, b) normalizácia podľa bázického variantu. Normalizácia je potrebná preto, lebo hodnoty kritérií sú vyjadrené v rôznych jednotkách a stupniciach. Pri výpočtoch je použitá normalizácia podľa minimálnej a maximálnej hodnoty, pri ktorej sa hodnoty maximalizačných kritérií normalizujú podľa vzťahu:

jj

jijij DH

Dyr

−

−= i = 1, 2,..., n, j = 1, 2,..., m (4)

a hodnoty kritérií minimalizačného charakteru podľa vzťahu:

jj

ijjij DH

yHr

−

−= (5)

kde: yij – je hodnota i-teho variantu podľa j-teho kritéria, Dj – minimálna (dolná) hodnota j-teho kritéria, Hj – maximálna (horná) hodnota j-teho kritéria. Výsledky a diskusia Ako už bolo uvedené, aplikačné možnosti metód komplexného vyhodnocovania variantov sú dokumentované na fiktívnompríklade hodnotenia šiestich uchádzačov (variantov) o voľné pracovné miesto, pričom je stanovených šestnásť požiadaviek (kritérií). Skúmaní uchádzači majú rôzne vzdelanie, skúsenosti, schopnosti atď., dosahujú teda rôzne hodnoty zvolených kritérií.Podmienkou je vyjadriť numericky jednotlivé požiadavky na uchádzača. Závisí len na samotnom personalistovi, aké kritériá a kódovanie ich splnenia uchádzačmi si zvolí. Mal by zohľadniť všetky požiadavky na základe obsadzovaného pracovného miesta. V prípade opomenutia, podhodnotenia alebo nadhodnotenia hociktorého kritéria môže dôjsť k výberu nesprávneho uchádzača. Niektoré uvedené kritériá môžu byť ohodnotené na základe

89

životopisu bez priameho kontaktu s potenciálnym zamestnancom. Iné, ako napr. komunikačné schopnosti, organizačné schopnosti atď. je možnézistiť a overiť až priamo na pohovore, či už zadaním rôznych úloh, testov a pod. Obdobne aj jazykové alebo počítačové znalosti môžu byť preskúšané pri osobnom stretnutí a výsledky následne zaznamenané do kriteriálnej matice (tabuľka 1). To znamená, že voľba požiadaviek (kritérií hodnotenia) a metodika ich ocenenia v plnej miere spočívajú na samotnom personalistovi.

V tabuľke 1 možno vidieť rôzne splnenie stanovených kritérií (K1 až K16) uchádzačmi (U1 až U6) a váhy jednotlivých kritérií (vi). Je náročné vybrať najvhodnejšieho kandidáta, pretože niektorí majú viac praxe, vyššie vzdelanie, iní zasa na lepšej úrovni organizačné a riadiace schopnosti alebo sú zručnejší v práci na počítači, atď. Numerické vyjadrenie splnenia jednotlivých kritérií láka k vytvoreniu poradia uchádzačov na základe sumy dosiahnutých bodov. Pre ilustráciu skreslenia výsledkov uvádzame poradie, ktoré by bolo na základe konečného počtu bodov nasledovné: U5 > U4 > U6 > U2 > U3 > U1. Nie všetky kritéria však majú pre personalistu rovnakú preferenciu, preto je potrebné stanoviť ich váhy a tieto zohľadniť pri výbere zamestnanca. Bodovacou metódou boli odhadnuté váhy jednotlivých kritérií (vi), ktoré sú následne použité ku komplexnému vyhodnoteniu variantov. Riešením rozhodovacieho problému o výbere najvhodnejšieho uchádzača metódou váženého súčtu sú pomocou vzťahu (3) získané celkové ohodnotenia variantov ri (i = 1, ..,6), na základe ktorých ich možno zoradiť od najlepšieho po najmenej vhodný. Všetky uvedené kritériá sú maximalizačného charakteru (čím vyššie ohodnotenie, tým pozitívnejšie), preto bola normalizácia uskutočnená podľa vzťahu (4). Tabuľka 2 informuje o konečnom poradí variantov. Možno z nej vyčítať nasledovné poradie uchádzačov: U4 > U5 > U2 > U6 > U3 > U1.

90

Tabuľka 1 Kritériá hodnotenia uchádzačov a ich váhy

Kritéria/Uchádzači U1 U2 U3 U4 U5 U6 vi Vzdelanie a prax

K1 najvyššie dosiahnuté vzdelanie (ZŠ – 1, SŠ – 5, VŠ 1.st. – 7, VŠ 2.st – 10) 5 1 7 10 10 7 0,065

K2 vzdelanie alebo skúsenosti v odbore, ktorom spoločnosť pôsobí(nie - 0, vzdelanie – 5, skúsenosti – 7, oboje – 10)

0 7 5 5 7 0 0,073

K3 počet rokov praxe na obdobnej pozícii 0 3 0 5 5 0 0,041 Jazykové znalosti (AJ – +4, NJ – +4, +iný výhodou – +2)

K4 znalosť cudzieho jazyka slovom aj písmom 4 8 6 8 10 4 0,083 Počítačové zručnosti (ECDL – 10, neovláda – 0, začiatočník – 2,

pokročilý – 5, expert – 10, certifikát – +2) K5 Word 2 2 7 5 10 5 0,070 K6 Excel 5 0 5 7 5 5 0,080 K7 PowerPoint 5 2 5 5 10 7 0,042 K8 Outlook 0 0 5 2 5 2 0,037

Administratívne a ekonomické znalosti (neovláda – 0, začiatočník – 5, pokročilý – 10) K9 strojopis 5 0 5 0 0 5 0,068 K10 fakturácia 5 5 5 5 5 0 0,073 K11 hospodárska korešpondencia 5 0 0 10 5 0 0,068

Vodičský preukaz skupiny B (nie – 0, áno nejazdí – 5, áno jazdí – 10) K12 vodičský preukaz skupiny B 10 10 5 5 5 10 0,078 Iné (na základe pohovoru a testu)K13 komunikačné schopnosti (na pohovore) 7 9 2 5 2 8 0,057 K14 časová flexibilita 4 10 10 8 4 7 0,067 K15 organizačné schopnosti 3 7 3 6 4 10 0,056 K16 odolnosť voči stresu 5 8 1 7 7 9 0,044 Suma 65 72 71 93 94 79 1

zdroj: vlastné výpočty Z komplexného vyhodnotenia variantov metódou váženého súčtu teda vyplýva prioritné postavenie uchádzača U4 (s celkovým ohodnotením 0,615) a najmenej vhodný je uchádzač U1 (s celkovým ohodnotením 0,416). Je zrejmé, že poradie so zohľadnením váh kritérií sa odlišuje od poradia získaného na základe sumy dosiahnutých bodov. Preto je nevyhnutné určiť preferencie stanovených požiadaviek na uchádzača, aby nedošlo k skresleniu výsledkov a k nesprávnemu výberu nového zamestnanca.

91

Tabuľka 2 Vyhodnotenie variantov metódou váženého súčtu na základe zvolených kritérií

Varianty ri Poradie U1 0,416 6 U2 0,497 3 U3 0,484 5 U4 0,615 1 U5 0,614 2 U6 0,496 4

Zdroj: vlastné výpočty Záverom je potrebné poukázať na fakt, že najväčší vplyv na váhy kritérií a následne aj usporiadanie variantov majú hodnotiaci odborníci, t.j. experti. Preto sa preferencie niektorých kritérií nemusia zhodovať s preferenciami personalistu. Môže sa spoliehať na názory odborníkov a pri komplexnom ohodnocovaní použiť váhy odhadnuté na základe ich názoru. V opačnom prípade si môže sám zvoliť preferencie jednotlivých kritérií, prípadne ich odhadnúť vhodnou metódou, napr. pomocou Saatyho metódy.

Záver Voľba kritérií hodnotenia uchádzačov závisí od samotného rozhodovateľa, t.j. personalistu. Záleží len na ňom, ktoré kritéria uprednostní a bude podľa nich hodnotiť. Z uvedených výsledkov vyplýva, že voľba kritérií v značnej miere ovplyvňuje konečné poradie uchádzačov. Preto je nevyhnutné klásť náležitú pozornosť ich výberu. V prípade voľby nesprávnych kritérií, ktoré sa nezhodujú s danou pozíciou a s podnikovými cieľmi, môže v konečnom dôsledku viesť k výberu nevhodného zamestnanca a v najhoršom prípade priviesť podnik k strate a ohroziť jeho stabilitu.Zodpovedný prístup k príprave podkladov potrebných k aplikovaniu metód komplexného vyhodnocovania variantov vedie k neskresleným výsledkom, a tak uvedené metódy môžu byť veľmi vhodným a efektívnym pomocníkom k objektívnemu výberu budúceho zamestnanca. Literatúra [1] POGRANOVÁ, Zuzana. 2010. Zohľadnenie viacerých kritérií pri výbere

variantu riešenia v investičnom rozhodovaní. In Mezinárodní Baťova konference pro doktorandy a mladé vědecké pracovníky : recenzovaný sbornik přispěvků, 15. dubna 2010. Zlín : Univerzita Tomáše Bati, 2010. ISBN 978-80-7318-922-8.

[2] REPISKÝ, Jozef. 2000. Tvorba a hodnotenie investičných zámerov pomocou modelovej techniky. Nitra : SPU v Nitre, 2000. 105 s. ISBN 80-7137-806-2.

[3] VIŠŇOVSKÝ, Jozef – NAGYOVÁ, Ľudmila – ŠAJBIDOROVÁ, Mária. 2003. Manažment ľudských zdrojov. 2. prepracované. vyd. Nitra : SPU, 2003. 170 s. ISBN 80-8069-268-8.

92

Adresa autorov: Ing. Zuzana Pogranová, PhD., Katedra manažmentu, Fakulta ekonomiky a manažmentu SPU v Nitre, e-mail: zuzana.pogranova@fem.uniag.sk, tel: 037 641 4169 Ing. Zuzana Kapsdorferová, PhD., Katedra manažmentu, Fakulta ekonomiky a manažmentu SPU v Nitre, e-mail: zuzana.kapsdorferova@fem.uniag.sk, tel: 037 641 4131

93

Rastislav Kotulič Miroslava Rajčániová DU PONTOV ROZKLAD RENTABILITY A JEHO VYUŽITIE V MANAŽMENTE PODNIKU DU PONT DECOMPOSITION MODEL AND ITS USE IN FIRM MANAGEMENT Abstract: Pyramidal systems belong to the modern analytical tools, which comes from the retrospective view. However they provide the managers with information enabling the perspective view. Thus they are a suitable tool to verify the firm prosperity and to compare the real and desirable values of analyzed indicators. Pyramidal systems find their use mostly in the field of internal financial analysis of the business. Content of the scientific paper describes different theoretical aspects of Du Pont equation and its practical use in the field of pyramidal systems of financial and economic indicators. Key words: Du Pont Equation. Return on Assets. Return on Equity. Kľúčové slová: Du Pont rovnica. Rentabilita majetku. Rentabilita vlastného kapitálu. JEL: C58, M21. Úvod Pri hľadaní optimálnych metód merania výkonnosti podniku je možné vychádzať z empírie, že v ekonomike podnikov existujú medzi jednotlivými ukazovateľmi veľmi jasné vzťahy a kauzálne väzby. Podobného názoru sú aj autori uvádzaní v literatúre [1], [2], [3], [4], [5], [6], [9]. Príkladom takéhoto prístupu sú pyramídové sústavy ukazovateľov, ktoré predstavujú logicko-deduktívny systém ukazovateľov, rozkladom jedného relatívne veľmi syntetického ukazovateľa logicky deduktívnou cestou na ďalšie ukazovatele stojace v pozícií príčinných faktorov. Vzniká pritom účelová hierarchia ukazovateľov, pričom možno voliť rôzny počet stupňov rozkladu. Pyramídové sústavy patria k moderným analytickým metódam, ktoré síce vychádzajú z retrospektívneho pohľadu, ale vybavujú riadiacich pracovníkov informáciami, ktoré umožňujú pohľad perspektívny a môžu sa tak stať verifikátorom úspešnosti podniku. Nachádzajú svoje využitie väčšinou v oblasti internej podnikovej analýzy a sú nástrojom manažérov k porovnaniu skutočných a žiaducich hodnôt ukazovateľov. Jedným z najpoužívanejších rozkladov ukazovateľov je tzv. Du Pontov rozklad rentability. Samotné ukazovatele rentability poskytujú obraz o výkonnosti podniku, no nevysvetľujú, ktoré dôvody stoja za jeho výkonnosťou. Pre pochopenie týchto dôvodov je nevyhnutné, venovať hlbšiu pozornosť analýze finančných výkazov.

94

Materiál a metódy Cieľom vedeckého príspevku je teoreticky popísať proces vytvárania rozkladu pomerového ukazovateľa rentability majetku a vlastného kapitálu za pomoci Du Pont rovnic pre následné praktické využitie v oblasti pyramídových sústav finančno-ekonomických ukazovateľov. Z obsahového hľadiska vedecký článok popisuje rôzne teoretické pohľady na vytváranie Du Pont rovníc a ich využitie pri riadení podniku. Podkladové údaje boli získané z odborných časopisov, knižiek a internetu. Pri napĺňaní cieľa boli použité rôzne štandardné vedecké metódy skúmania, ako sú napríklad metóda porovnávacia (komparačná), metóda analýzy a syntézy. Výsledky a diskusia Faktory výkonnosti podniku a ich vzájomné väzby je možné pozorne sledovať aj pomocou Du Pontovho rozkladu1, ktorý sa v literatúre zvykne uvádza v dvoch podobách – ako rozklad rentability majetku (ROA) alebo ako rozklad rentability vlastného kapitálu (ROE). Zdroje rastu rentability sú pre analytika cennými poznatkami, ktoré sa dajú využiť aj v budúcnosti. Rozklad rentability majetku na jednotlivé jej komponenty umožní rozšírenie (vynásobením alebo vydelením čitateľa aj menovateľa) zlomku pomocou ukazovateľa tržieb. Prvá podoba rozkladu je nasledujúca2:

MajetokTržby

TržbyVH

TržbyTržby

MajetokVH

MajetokVHROA ⋅=⋅==

kde ROA – rentabilita majetku VH – výsledok hospodárenia

Tento rozklad si vyslúžil popularitu pre svoju jednoduchosť ale pritom významnú mieru vypovedacej schopnosti. Vyjadruje: ∑ úzky vzťah (previazanosť) medzi rentabilitou a obratovosťou, ∑ ak je cieľom zvýšiť rentabilitu majetku (resp. celkového vloženého kapitálu do

podnikania), je nutné pôsobiť na obrat majetku a/alebo na ziskovosť v smere ich zvyšovania,

∑ ak rentabilita majetku bude konštantná (napr. neelastická z dôvodu silnej konkurencie v danom odvetví), potom sa podnik rozhoduje o preferenciách

1 Du Pontov rozklad rentability vlastného kapitálu (resp. rentability majetku) bol prvý krát navrhnutý v roku 1919 nadnárodnou chemickou spoločnosťou E. I. Du Pont de Nemours a v súčasnosti je najpoužívanejším hierarchicky usporiadaným modelom. 2 V danom zmysle sa tiež hovorí o tzv. Du Pont rovnici.

Rentabilita tržieb

Obrat majetku

95

medzi dvoma veličinami – buď pre vyšší obrat s nižšou ziskovosťou alebo vyššiu ziskovosť a pomalším obratom. V praxi tak hospodária napr. hypermarkety alebo diskontné predajne s potravinami, ktoré volia vysoký obrat tovarov s nižším ziskom na tovarovú položku, alebo na druhej strane sú napr. zlatníctva, ktoré predajú za rovnaké obdobie menej tovaru ale zato s vyššími jednotkovými maržami.

Tabuľka 1 Porovnanie podnikov s rôznym predmetom činnosti v spôsobe dosahovania ROA

Podnik Rentabilita majetku Obrat aktív Rentabilita tržieb

Rýchle občerstvenie 10 % 2,0 5 %

Hotel 10 % 0,5 20 %

zdroj: Spracované podľa BREALEY, R. A. et al.: Fundamentals of Corporate Finance, McGraw-Hill, 2001, s. 145

Záporná hodnota ukazovateľa ROA by bola spôsobená výhradne vplyvom záporného výsledku hospodárenia a teda vplyvom rentability tržieb. Z vyššie uvedeného vzťahu vyplýva, že rentabilita majetku je závislá od rentability tržieb a obratu majetku. V prípade, že by podnik využíval iba vlastný kapitál, potom celkový kapitál by bol tvorený iba vlastným kapitálom (bez cudzieho), ktorého hodnota by tak bola totožná s hodnotou majetku, t.j. VK = CK = M. V takom prípade by platila aj rovnosť ROA = ROE. V podnikovej praxi je prípad využitia výlučne vlastného kapitálu pomerne vzácny. Cudzie zdroje v kapitálovej štruktúre ovplyvňujú výslednú výkonnosť podniku a spôsobujú odlíšenie hodnôt ROA a ROE (ROA ≠ ROE). Dôležitý je pritom podiel cudzích zdrojov na celkovom kapitáli, ktorý určuje intenzitu pákového efektu. Preto sa základná Du Pont rovnica rozširuje, čo umožní získať druhú podobu rozkladu:

VKCK

MajetokVH

MajetokMajetok

VKVH

VKVHROE ⋅=⋅==

VKCK

MajetokTržby

TržbyVH

VKVHROE ⋅⋅==

Rentabilita majetku (ROA)

Finančná páka

Obrat majetku

Multiplikátor imania akcionárov (EQM)

Rentabilita tržieb

Zisková páka Obratová páka Finančná páka

96

kde ROE – rentabilita vlastného kapitálu VK – vlastný kapitál VH – výsledok hospodárenia CK – celkový kapitál Poznámka: Majetok a celkový kapitál (CK) sú hodnotovo totožné. Pomocou sledovania a finančného riadenia v uvedených troch oblastiach (t.j. pôsobenia na tri páky) môžu manažéri ovplyvňovať rentabilitu vlastného kapitálu, ktorej maximalizácia je pokladaná za základný cieľ podnikania. Vychádzajúc zo vzťahu ROE = (ROA · Finačná páka) má na ukazovateľ ROE okrem ukazovateľov vplývajúcich na výšku ROA vplyv aj ďalší ukazovateľ, ktorým je finančná páka. Na základe rozšírenej Du Pont rovnice je možné konštatovať, že cesty k maximalizácii rentability vlastného kapitálu sa v niektorých podnikoch môžu odlišovať, pretože v niektorých podnikoch je rozhodujúcou veličinou rentabilita tržieb, v iných obrat majetku a v ďalších finančná páka. Úlohou manažérov je kombinovať tieto nástroje tak, aby rentabilita vlastného kapitálu bola čo najvyššia. Rast ROE možno dosiahnuť rastom aspoň jedného z týchto troch ukazovateľov, pričom je dôležité ustrážiť, aby rast jedného nespôsobil pokles druhého v takej miere, že konečným výsledkom by bolo zníženie ROE. V tab. 2 je uvedených niekoľko príkladov podnikov a nimi dosahovaných hodnôt determinujúcich ukazovateľov pre ROE. Tabuľka 2 Porovnanie podnikov s rôznym predmetom činnosti v spôsobe dosahovania ROE

Podnik ROS ROCK FP ROE A – vývoj, výroba a predaj elektroniky 5,8 1,21 1,97 13,8 B – ropná spoločnosť 4,7 1,32 2,42 15,2 C – hypermarket 2,5 1,99 2,51 12,5 D – letecká spoločnosť 7,4 0,89 2,44 16,1 E – banka 12,3 0,09 10,9 11,4

zdroj: Spracované podľa HIGGINS, R. C.: Analysis for Financial Management. Irwin, 1995, s.53 Vysvetlivky: kde ROS – rentabilita tržieb

ROCK – obrat majetku FP – finančná páka ROE – rentabilita vlastného kapitálu (= ROS · ROCK · FP)

V tab. 2 si možno všimnúť dôležitý fakt, a to, že rôzne typy podnikov dokážu dosiahnuť rovnako uspokojivé hodnoty ROE (od 11 % do 16 %) rôznym spôsobom. Napríklad: banka nízkym obratom, ale vyššou mierou marže a použitím vysokého objemu

cudzích zdrojov (cca 90 %), etablovaný výrobca elektroniky nižšou mierou ziskovosti a vyšším objemom

vlastného kapitálu (cca 50 %), ale vyšším obratom,

97

hypermarket nízkou maržou, ale rýchlym obratom tovarov, i keď s použitím vyššieho objemu cudzích zdrojov.

Nie je teda pravidlom, že cieľom je predávať produkty s vysokou maržou. Vysoké ceny spomaľujú obrat. Dôležitý je preto synergický efekt uvedených troch determinantov. Zaujímavá otázka je, aké vysoké hodnoty rentability vlastného kapitálu možno dosiahnuť. V trhovej ekonomike, ktorá je charakteristická konkurenčným prostredím, sa tá časť trhu, kde dosiahnu podniky vyššiu hodnotu ROE, čoskoro zaplní ďalšími podnikmi, ktoré sú možnosťou dosiahnutia vysokej hodnoty ROE motivované. Zvýši sa konkurencia, čo spôsobí najčastejšie zníženie cien a obratu. To má za následok, že ROE podnikov klesne. Analogicky to platí aj naopak. Nízke hodnoty ROE odlákajú podniky a v podnikoch, ktoré zostanú (prežijú), sa ROE zvýši. Ukazovateľ finančná páka je vyjadrením zadlženosti podniku, pretože vyjadruje podiel celkovej hodnoty majetku a hodnoty vlastného kapitálu. V literatúre sa môžeme stretnúť s označením finančnej páky ako Equity Multiplier (EQM), čo v preklade znamená multiplikátor vlastného imania, resp. multiplikátor imania akcionárov. Toto pomenovanie si finančná páka vyslúžila svojou špecifickou vlastnosťou, a to, že aj relatívne malá zmena ukazovateľa ROA sa prejaví vo výrazne vyššej zmene ukazovateľa ROE. Ak je rentabilita vloženého kapitálu vyššia ako úroková miera, pôsobí zadlženosť pozitívne na rentabilitu vlastného kapitálu. Navyše, účinok finančnej páky je tým silnejší, čím je podiel cudzieho kapitálu na celkovom kapitále vyšší. Je však nutné pripomenúť, že tento vzťah platí iba po určitú hranicu, pretože neustále zvyšovanie cudzieho kapitálu vyvoláva nadmerné zadlžovanie podniku spojené s rastom nákladov na cudzí kapitál a v konečnom dôsledku poklesom rentability. Preto je dôležité pri analýze finančnej páky sledovať aj „úrokové bremeno“ vyjadrujúce mieru, ktorou nákladové úroky zaťažujú zisk podniku. Pre účely tejto analýzy je možné použiť nasledovný rozklad ROE (rozšírime rentabilitu tržieb o rôzne formy výsledku hospodárenia, tak, aby nové členy rozkladu umožnili sledovať vplyv daní a úrokov na ROE).

EBTVH

EBITEBT

TržbyEBIT

VKCK

MajetokTržby

VKVHROE ⋅⋅⋅⋅==

kde VK – vlastný kapitál VH – výsledok hospodárenia CK – celkový kapitál EBIT – výsledok hospodárenie pred odpočítaním úrokov a daní EBT – výsledok hospodárenia pred odpočítaním dane z príjmov

Obrat majetku

Zisková marža

Úrokové bremeno

Finančná páka (EQM)

Daňové bremeno

98

Ak by podnik využíval výlučne vlastný kapitál, potom: finančná páka = 1, pretože ak VK + CuK = CK a CuK = 0, potom VK = CK, úrokové bremeno = 1, pretože ak EBT + Ún = EBIT a Ún = 0, potom EBT =

EBIT. Ak podnik využíva okrem vlastného aj cudzí kapitál, potom finančná páka > 1 (CK > VK), úrokové bremeno < 1 (EBT < EBIT).

Du Pontov rozklad ROE je možné ďalej prispôsobovať, čím je možné získať rovnicu pre alternatívne vyjadrenie rentability vlastného kapitálu bez toho, aby bola narušená pôvodná matematická väzba. Tento prispôsobený rozklad ukazovateľa ROE je vhodný pre analýzu komplexného účinku finančnej páky. Alternatívne vyjadrenie rozkladu ROE pre stanovenie ziskového účinku finančnej páky je potom možné zakresliť nasledovne3:

VKCK

EBITEBT

MajetokTržby

TržbyEBIT

EBTEAT

VKEATROEEAT ××××==

Samotný účinok finančnej páky môže byť pozitívny, ale aj negatívny: Pozitívny pákový efekt (Positive Leverage Effect) – pokiaľ sú náklady na

investovaný cudzí kapitál (úroková miera investovaných cudzích zdrojov) nižšie ako rentabilita celkového kapitálu, rastie s rastúcim sa zadlžovaním podniku rentabilita vlastného kapitálu (ROE), t.j. cudzí kapitál je lacnejší ako vlastný kapitál.

Negatívny pákový efekt (Negative Leverage Effect) – pokiaľ sú náklady na investovaný cudzí kapitál (úroková miera investovaných cudzích zdrojov) vyššie ako rentabilita celkového kapitálu, klesá s rastúcim sa zadlžovaním podniku rentabilita vlastného kapitálu (ROE), t.j. cudzí kapitál je drahší ako vlastný kapitál.

Záver Prezentovaná oblasť rozkladu finančno-ekonomických pomerových ukazovateľov rentability majetku a rentability vlastného kapitálu pomocou tzv. Du Pontovho rozkladu prispieva ku komplexnejšiemu pohľadu na podnik v oblasti rentability a zadlženosti podniku. Na základe vyššie uvedeného je možné konštatovať, že podnik, ktorý podniká za účelom zisku (prospechu), sa snaží dosiahnuť maximálnu možnú rentabilitu

3 Podrobnejšie KONEČNÝ, M.: Finanční analýza a plánování. 9. vyd. Brno : Vysoké učení technické, 2004. s. 66 – 67.

Obrat majetku

Zisková marža

Úrokové bremeno

Finančná páka (EQM)

Daňové bremeno

Základná produkčná sila Komplexný účinok fin. páky

99

majetku, avšak jeho možnosti sú obmedzené (napr. v dôsledku existencie konkurencie). Podnik preto volí kompromis medzi výškou rentability tržieb a obratom majetku. Napr. hypermarkety alebo diskontné predajne s potravinami volia vysoký obrat tovarov s nižším ziskom na tovarovú položku, na druhej strane napr. zlatníctva predajú za rovnaké obdobie menej tovaru, ale s vyššími jednotkovými maržami. Stánok s rýchlym občerstvením môže dosahovať vyššiu rentabilitu majetku vďaka vyššiemu obratu majetku pri nižšej úrovni rentability tržieb, zatiaľ čo hotel bude mať nižší obrat majetku ale vyššia rentabilita tržieb mu zabezpečí rovnakú rentabilitu majetku ako stánku s občerstvením. Du Puntov rozklad rentability sa dá ďalej prispôsobovať aj tak, aby bol vhodný pre analýzu komplexného účinku finančnej páky. V prípade pozitívneho pákového efektu finančnej páky je vhodné zvyšovať podiel cudzieho kapitálu a tým zvyšovať rentabilitu vlastného kapitálu (ROE). Zvýšenie cudzích zdrojov zväčša spôsobí rast nákladov na úroky, čo sa následne prejaví v znížení rentability tržieb (ROS). Samotný komplexný účinok finančnej páky, ktorý zahŕňa vplyv finančnej páky, ako aj vplyv daňového bremena je možné interpretovať aj tak, že ak je jeho hodnota vyššia ako 1, potom je výhodné podiel cudzieho kapitálu zvyšovať (t.j. ešte je výhodné zadlžovať sa). Poznanie týchto vzťahov medzi vyššie popísanými finančno-ekonomickými ukazovateľmi prispeje k efektívnejšiemu rozhodovaniu manažmentu podniku, v oblasti identifikácie faktorov vplývajúcich na finančnú štruktúru a zadlženosť podniku. Súhrn Pyramídové sústavy patria k moderným analytickým metódam, ktoré síce vychádzajú z retrospektívneho pohľadu, ale vybavujú riadiacich pracovníkov informáciami, ktoré umožňujú pohľad perspektívny a môžu sa tak stať verifikátorom úspešnosti podniku. Nachádzajú svoje využitie väčšinou v oblasti internej podnikovej analýzy a sú nástrojom manažérov k porovnaniu skutočných a žiaducich hodnôt ukazovateľov. Z obsahového hľadiska vedecký článok popisuje rôzne teoretické pohľady na vytváranie Du Pont rovníc a ich následné praktické využitie v oblasti pyramídových sústav finančno-ekonomických ukazovateľov. Literatúra [1] ADAMIŠIN, P.: Riadenie a financovanie environmentálnych projektov.

Košice: Royal Unicorn, 2006. 135 s. ISBN 80-969181-5-X. [2] DAŇKOVÁ, A.: Rozvoj malých a stredných podnikov v Karpatskom

euroregióne. Bratislava : Ekonóm, 2005, 68 s. ISBN 80-225-1951-0. [3] HEČKOVÁ, J.: Finančné riadenie podniku v podmienkach EÚ. In: Európske

financie – teória, politika, prax: Zborník z medzinárodného vedeckého seminára – 10.11.2006. Banská Bystrica: EF UMB, 2007. ISBN 80-8083-335-4.

[4] HRABOVSKÁ, Z. – HEČKOVÁ, J.: Teória finančnej a kapitálovej štruktúry F. Modiglianiho a M. Millera. In: Theory and Practice of European Integration Process in Higher Education and Science: The scientific herald special issue.

100

Uzhgorod: Ukraine Transcarpathian State University – Scientific Council Transcarpathian State University, 2006, s. 57-62. ISBN 966-2921-07-9.

[5] HUDÁKOVÁ, I.: Konkurencieschopnosť vybraných odvetví priemyslu v SR v procese integrácie do EÚ. In: Zborník príspevkov zo 4. medzinárodnej konferencie - Ekonomické, politické a právne otázky medzinárodných vzťahov, Bratislava 1.6.2005, vyd. Ekonóm, s. 41, ISBN 80 – 225 – 2047 – 0.

[6] HUDÁKOVÁ STAŠOVÁ, L.: Zhodnotenie finančnej situácie podniku služieb. In: Zborník vedeckých prác Katedry ekonómie a ekonomiky ANNO 2007. Prešov : Univerzitná knižnica PU, 2007, s. 41-54. ISBN 978-80-8068-657-4.

[7] KONEČNÝ, M.: Finanční analýza a plánování. 9. vyd. Brno : Vysoké učení technické, 2004. 102 s. ISBN 80-214-2564-4.

[8] KOTULIČ, R. – KIRÁLY, P. – RAJČÁNIOVÁ, M.: Finančná analýza podniku. Bratislava : IURA edition, 2007. 206 s. ISBN 978-80-8078-117-0.

[9] ZÁVARSKÁ, Z.: Determinanty kapitálovej štruktúry podniku. In: Ekonomická revue. Ostrava : Ekonomická fakulta Vysoké školy báňské – Technická univerzita Ostrava, 2007, č. 4, s. 38 – 49 ISSN 1212-3951.

Adresa autorov: doc. Ing. Rastislav Kotulič, PhD., vedúci Katedry ekonómie a ekonomiky, Fakulta manažmentu, PU v Prešove, 17. novembra č. 1, Prešov 080 01 e-mail: rkotulic@unipo.sk Ing. Miroslava Rajčániová, PhD., Katedra ekonomiky, Fakulta ekonomiky a manažmentu, SPU v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, Nitra 949 76 e-mail: miroslava.rajcaniova@fem.uniag.sk

 

101

Martin Lačný (2012): Spoločenská zodpovednosť podnikov a korporatívne občianstvo – otázky a výzvy. Prešov: Vydavateľstvo Prešovskej univerzity. 102 s. ISBN 978-80-555-0425-4. Téma spoločenskej zodpovednosti podnikov (Corporate Social Responsibility - CSR) je v strede záujmu podnikateľskej etiky už dlhší čas, a to minimálne z dôvodu niekoľkých problematických okruhov, ktoré so sebou táto téma prináša, pričom názory sa rôznia. Možno uvažovať o zodpovednosti podnikov? Kto je subjektom zodpovednosti? Ako hodnotiť/posudzovať spoločenskú zodpovednosť podnikov? Ako napĺňať zodpovednosť v čiastkových vzťahoch (k jednotlivým stakeholderom)? Ako odôvodniť význam motivácie byť spoločensky zodpovedným podnikateľom/manažérom v ekonomickom, spoločenskom, politickom, ale aj etickom kontexte? Aký zmysel nadobúda meno firmy v spojitosti s preferovaním spoločensky zodpovedného podnikania? To je len niekoľko otázok, ktoré sa odkrývajú v rámci tematiky o spoločenskej zodpovednosti podnikov v predmetnom teoretickom poli skúmania (nielen) na akademickej pôde a ich odpovede závisia od zvoleného metodologického východiska, prostredníctvom ktorého sa problém zvažuje a hodnotí. Martin Lačný, odborný asistent na Inštitúte politológie FF PU, vo svojej aktuálnej monografii nazerá na spoločenskú zodpovednosť podnikov a uvedené otázky skrz hodnotový rozmer konzekvencialistickej etickej teórie etiky sociálnych dôsledkov a teoretických konceptov R.C. Solomona a P. Ulricha. Hneď v úvode tejto recenzie je potrebné poznamenať, že zvolené východisko autora prináša isté nóvum v zmysle spôsobu nazerania na problém. Etika sociálnych dôsledkov v rámci témy o CSR zatiaľ nemá vybudované také pevné teoretické východiskové zázemie v podnikateľskej etike, ako napríklad utilitaristická etika, deontologická etika a iné, preto vysoko hodnotím snahu Lačného spracovať tému spoločensky zodpovedného podnikania iným ako tradičným výberom niektorej vyššie spomenutej etickej teórie. Monografia obsahuje tri nosné kapitoly, ktoré sú členené na ďalšie menšie rozvíjajúce hlavnú tému, ktorou je konkretizácia obsahu a rozsahu spoločenskej zodpovednosti podnikov, hodnotenia a reportovania CSR aktivít, tiež vymedzenie predmetu a subjektov zodpovednosti, ako aj charakteristika jednotlivých oblastí spoločenskej zodpovednosti (s. 5-6). V prvej kapitole s názvom Hodnoty v kontexte ekonomických aktivít sa autor zamýšľa nad hodnotovým rozmerom ekonomickej činnosti, pričom význam hodnôt vníma ako motivačné premenné v ekonomickom správaní. Prikláňa sa k euro-americkému modelu hodnôt v ekonomike, a to je sloboda, spravodlivosť, zodpovednosť, dôvera, pokrok, prosperita a racionalita (racionálnosť). Uvedené hodnoty sa stávajú predmetom analýzy v troch podkapitolách, v ktorých je pozornosť autora sústredená najmä na vymedzenie obsahu hodnoty, hľadanie jej miesta v ekonomike, poukázanie na možné aplikácie a význam (zdôvodnenie potreby) konkrétnej hodnoty v ekonomike. Záverečná podkapitola prvej časti monografie akcentuje prítomnosť hodnôt v ekonomike s prízvukovaním „etického

 

102

hľadiska motivácie“ či „etického hľadiska spoločenskej prospešnosti“ aj cez normatívnu ekonómiu, nielen podnikateľskú etiku. Etický uhol je prítomný a dôležitý najmä v rozhodovacom procese pri eticko-ekonomickej dileme a jeho prítomnosť „vytvára podmienky pre kvalifikovanejšie a často i spravodlivejšie rozhodnutia“ (s. 26) a práve tu sa odkrýva okrem iného relevantnosť etických hodnôt v ekonomike. Hlavným predmetom druhej kapitoly monografie je Spoločenská zodpovednosť a korporatívne občianstvo, v ktorej autor tematizuje najmä koncept spoločenskej zodpovednosti podnikov, pričom kapitola je výskumne zameraná na otázku podniku ako subjektu zodpovednosti, čo je vôbec jeden z najdiskutovanejších problémov podnikateľskej etiky (s. 31). Podnik plní viaceré najmä ekonomické úlohy, no okrem nich teória spoločensky zodpovedného podnikania poukazuje aj na etické záväzky podniku - a niekedy je hotový rébus rozlúštiť prioritu ekonomiky verzus etiky v striktne daných ekonomických reláciách podniku. Avšak ukazuje sa, že ekonomika aj etika zrejme nebudú súperiť, ale skôr hľadať vzájomný prienik, pretože efektívnosť podnikania vyžaduje jedno aj druhé. V tejto časti monografie Lačný kladie dôraz aj na definície a teórie spoločenskej zodpovednosti podnikov, ktoré variujú, upravujú sa, prechádzajú zmenami od vzniku CSR (50-te roky 20.storočia) a sú rozdielne v európskom a americkom chápaní. Podčiarkuje evidentnosť nezhody teórií, čo sa týka vymedzenia subjektu zodpovednosti: ide o individuálno-etickú a inštitucionálno-etickú paradigmu, ktorá sa stáva predmetom záujmu autora, a to najmä v krátkej, ale obsahovo zaujímavej kritickej konfrontácii s Friedmanovým chápaním spoločenskej zodpovednosti (Stockholders Theory), na ktorý reaguje Stakeholders Theory. Autor monografie čitateľa ďalej postaví zoči voči problému „pomerne vágneho uchopenia podniku ako subjektu zodpovednosti“ v uvedených teóriách (s. 42), pričom následne hľadá riešenie v pohľade na podnik ako subjekt zodpovednosti skrz optiku chápania zodpovednosti (mravnej a spoločenskej) v etike sociálnych dôsledkov. Obsahovo bohatú a na myšlienky podnetnú druhú kapitolu dopĺňajú aj informácie o premietaní spoločenskej zodpovednosti do oblastí ekonomickej, sociálnej a environmentálnej, ktoré sú vzájomne rozmanito prepojené, resp. závislé a pomáhajú vymedziť zodpovednosť manažérov, aj podnikov. Posledná podkapitola druhej časti práce sa zameriava na koncept korporatívneho občianstva (corporate citizienship), kde sa autor opiera o názory na zodpovednosť podnikov R.C. Solomona a P. Ulricha, podľa ktorých sa majú podniky stať „skutočnými slobodnými a uvedomelými občanmi demokratickej spoločnosti, ktorí vedome nesú zodpovednosť za svoje rozhodnutia“ (s. 58). V tretej kapitole Inštitucionalizácia a reporting spoločenskej zodpovednosti sa autor primárne sústreďuje na fakt dobrého mena či povesti podniku, ktoré sa stávajú relevantným nástrojom budovania dôvery a identity podniku (no zároveň upozorňuje na problém posudzovania spoločensky zodpovedného podnikania a slabé vedomosti o CSR). Lačný spája princíp zodpovednosti v podniku s nástrojmi inštitucionalizácie etiky, resp. s etickým programom podniku, ktorý spolu so zhodnotením sociálnych dôsledkov patrí medzi kľúčové momenty pri hodnotení spoločenskej zodpovednosti. Autor kladie do pozornosti aj koncept Triple Bottom Line (TBL), ktorý prezentuje snahu merať a hodnotiť výkon podnikov v oblasti spoločenskej a environmentálnej

 

103

zodpovednosti (s. 69) - popisuje podrobne túto koncepciu, no nezabúda ani na kritické ohlasy a opäť hľadá možné (iné) riešenie v princípoch etiky sociálnych dôsledkov, a to najmä v kontexte upozornenia na neschopnosť kvantitatívne merať eticky relevantné aspekty činnosti podniku (s. 74). Iná metodika merania je naznačená v podkapitole o Global Reporting Initiative (GRI) a Integrujúcom modeli CSR, ktoré autor objektívne porovnáva s TBL, hľadá pozitíva i negatíva a upozorňuje na úskalia. Treba poznamenať, že konštruktívna kritika je typická pre celú monografiu a je prijateľná, pretože dynamizuje text a zároveň odkrýva či naznačuje čitateľovi ďalšie podnety na uvažovanie. Monografia je písaná zreteľne a jasne, nosné kapitoly obsahujú krátke zhrnutia s anticipáciou ďalších čiastkových tém sledujúcich pomerne široký cieľ práce. Kniha je zaujímavá a iná spracovaním témy – oceňujem snahu autora konfrontovať známe názory na tematiku spoločenskej zodpovednosti, Lačný sa nebojí polemizovať a ukázať aj na iné ako tradičné (etické, sociálne, ekonomické, politické, ekologické) východiská spoločenskej zodpovednosti – v tom spočíva podľa mňa prínos tejto knihy. Iné plus je v analytickosti jazyka, ktorá vyrovnáva miestami deskriptívny popisný rozmer práce (pravdaže nutný). Prehľadnosť je zvýraznená niekoľkými obrázkami, ktoré jasne koncipujú podstatné závery niektorých kapitol. Naozaj – 102 strán zaujímavého a inšpiratívneho čítania, pri ktorom sa čitateľ niečo nové naučí, ale nad mnohými interpretáciami sa aj zamyslí, čo osobne považujem za veľké plus, ak kniha dokáže vyvolať u adresáta ďalšie uvažovanie o téme. Určite odporúčam knihu študentom/tkám ekonómie, manažmentu, ale aj etiky. Svet podnikania nie je čierno-biely, ale mnohorozmerný a je nutné poznať viaceré východiská, aby sme sa vedeli správne rozhodnúť a konať. Táto monografia ich v sebe spája a otvára tak dvere potrebnej interdisciplinarite – podčiarkujem úsilie o interdisciplinárne prepojenia pri spracovaní témy, o čom svedčí aj pomerne bohatý zoznam použitej literatúry, vrátane zahraničných zdrojov. PhDr. Gabriela Platková Olejárová, PhD. Katedra etiky, Inštitút filozofie a etiky Filozofická fakulta PU v Prešove, 17.novembra č. 1, 080 01 Prešove mail: gabriela.platkova-olejarova@unipo.sk

Pokyny pre autorovPríspevky do vedeckého časopisu Journal of Management and Business: Research and Practice sa prijímajú prednostne v anglickom jazyku, ďalej v slovenskom a českom jazyku.Za pôvodnosť, odbornú stránku a formálnu úpravu zodpovedá autor príspevku. V časopise nie je možné publikovať príspevok, ktorý už bol publikovaný inde. Pôvodnosť príspevku dokladá autor, resp. autori príspevku písomným prehlásením o pôvodnosti príspevku. Text prehlásenia možno získať vyžiadaním na adrese: jmb@unipo.sk.Redakčná rada si vyhradzuje právo odmietnuť príspevok. Prijaté príspevky prechádzajú recenzným hodnotením. O zaradení príspevku do časopisu rozhoduje redakčná rada s prihliadnutím na výsledky recenzného hodnotenia. Príspevky sa zasielajú výhradne v elektronickej podobe, vo formáte MS Word. Príspevky sa zasielajú na adresu: jmb@unipo.sk

Štruktúra príspevkuMeno autora, resp. autorov bez titulov. Písmo Times New Roman, veľkosť písma 14, bold, zarovnanie zľava.Názov príspevku v jazyku príspevku. Písmo Times New Roman, veľkosť písma 16, bold, zarovnanie zľava.Názov príspevku v druhom jazyku. Ak je príspevok napísaný v slovenskom, alebo českom jazyku, názov je v anglickom jazyku. Ak je príspevok napísaný v anglickom jazyku, názov je v slovenskom, alebo českom jazyku. Požiadavky na formálnu úpravu sú rovnaké ako vyššie.Abstrakt (súhrn) v anglickom jazyku. Písmo Times New Roman, veľkosť písma 12, kurzíva, zarovnanie do bloku. Rozsah 100 – 250 slov. Kľúčové slová v anglickom jazyku. 3-5 kľúčových slov. Písmo Times New Roman, veľkosť písma 12, kurzíva zarovnanie do bloku.JEL klasifikácia. Zaradenie príspevku do tematickej oblasti podľa klasifikácie JEL. Písmo Times New Roman, 12, zarovnanie zľava.(http://www.aeaweb.org/journal/jel_class_system.php). Vlastný text príspevku. Odporúčaná štruktúra textu príspevku je nasledovná: Úvod, Materiál a metódy, Výsledky a diskusia, Súhrn. Súhrn je vždy v slovenskom, alebo českom jazyku, aj v prípade, ak príspevok je v anglickom jazyku. Písmo Times New Roman, veľkosť písma 12, zarovnanie do bloku, riadkovanie 1, strany nečíslovať.Kľúčové slová v slovenskom, alebo českom jazyku. 3-5 kľúčových slov. Písmo Times New Roman, veľkosť písma 12, zarovnanie zľava.LiteratúraKontaktná adresaZa každou časťou štruktúry príspevku je potrebné vložiť prázdny riadok vo veľkosti písma príslušnej časti štruktúry príspevku.Tabuľky a grafy sa číslujú a musia byť rozlíšiteľné aj v menšom formáte. Označenie a názov tabuľky (Tab. 1: Názov), alebo grafu (Obr. 1: Názov) je napísaný vo formáte písma Times New Roman, veľkosť písma 10, bold, zarovnanie vľavo. Obsah tabuľky je vo formáte písma Times New Roman, veľkosť písma 10. Pod tabuľkou a grafom musí byť uvedený zdroj (Zdroj: ), napísaný vo formáte písma Times New Roman, veľkosť písma 10, zarovnanie zľava.Vzorce sa označujú číslom v okrúhlej zátvorke. Formát písma je Times New Roman, veľkosť písma 10. Vzorce sa zarovnávajú zľava, označenie sa zarovnáva sprava.Dĺžka príspevku by nemala presiahnuť 15 normostrán vrátane príloh.Odkazy na literatúru sa uvádzajú v zmysle platných noriem STN ISO 690 a ISO 690-2. Na príslušnom mieste v texte príspevku sa uvedie odkaz ako číselné označenie v hranatej zátvorke [ ]. Pod týmto číslom je potom práca uvedená na konci príspevku v zozname literatúry podľa vzoru:[1] BROOKES, B.C. Foundation of information science : part I. In Journal of Information Science.

1980, vol. 31(2), p. 128.[2] ROSS, S. A. - WESTERFIELD, R.W. - JAFFE, J. Corporate Finance. 8th ed. New York:

McGraw-Hill Publishing Company, 2006. 541 s. ISBN 978-0-07-325737-2. V hranatej zátvorke sa okrem poradového čísla práce uvádza strana, resp. strany parafrázovanej práce.adresa autora, resp. autorov je uvedená pod zoznamom literatúry. Obsahuje meno a priezvisko vrátane akademických titulov, názov vysokej školy, fakulty a katedry (resp. ústavu), poštovú adresu pracoviska a e-mailovú adresu autora.Recenzie príspevkov zabezpečuje redakčná rada. Recenzné konanie je anonymné. Recenzent nie je zamestnancom tej istej vysokej školy ako autor príspevku.

Instructions to authorsArticles submitted to the scientific journal Journal of Management and Business: Research and Practice are accepted preferably in English, but articles in Slovak or Czech are also acceptable. The author is responsible for the originality, scientific accuracy, and formal appropriateness of the article. The journal does not accept articles which have already been published somewhere else. Author(s) declare the originality of the paper by submitting written statement on the originality of the article. The template statement on originality could be requested at the email address jmb@unipo.sk.The editorial board reserves the right to refuse the publication of the article. Accepted articles are peer reviewed and they might be accepted or refused by the editorial board taking into consideration results of peer review process. Articles must be submitted electronically using a MS Word format to the email address: jmb@unipo.sk

article structureThe author’s name should be given without academic titles. Font Times New Roman, size 14 points, bold, aligned to the left.Title of article in the language of the article. Times New Roman, 16 points, bold, aligned to the left.Title of article in the second language. If the article is written in the Slovak or Czech language, the title is given in English. If the article is written in the English language, the title is given in Slovak or Czech. Formal requirements are the same as above.Abstract (summary) in English. Font Times New Roman, size 12 points, italics, the text should be justified and in a range from 100 to 250 words.Keywords in English. 3-5 keywords. Font Times New Roman, 12 points, italics, the text should be justified.JEL classification. The classification of articles into a subject category according to JEL classification. Font Times New Roman, size 12 points, aligned to the left.(http://www.aeaweb.org/journal/jel_class_system.php)The text of the article The recommended structure of the text of the article is as follows: Introduction, Material and Methods, Results and Discussion, Summary. The summary is always in the Slovak or Czech language even if the article is in English. The text is written in Times New Roman, 12 points, justified. Single line spacing, pages are not numbered.Keywords in the Slovak or Czech language. 3-5 keywords. Times New Roman, 12 points, alignment to the left.Referencesauthor’s addressAfter each part of the given structure insert a blank line in the font size of the respective part.Tables and graphs must be numbered and must also be distinguishable in a smaller format.Reference and the title of the table - ‘caption’ (Tab. 1: Caption) or graph (Fig. 1: Caption) are written in Times New Roman, 10 points, bold, aligned to the left. The contents of the table are formatted in Times New Roman, 10 points. The source of the table and graph must be provided below the table or graph (Source :), written in Times New Roman, size 10, aligned to the left.Formulas are labelled by numbers in parentheses. Font style is Times New Roman, size 10 points. Formulas are aligned to the left margin; labels are aligned to the right. Length of the article should not exceed 15 standard pages including annexes.References are given in accordance with applicable standards STN ISO 690 and ISO 690-2. References are indicated by a number in square parentheses [ ] at the corresponding place in the text. Bibliographical details of references indicated by the number are given at the end of the article in the list of references – see the following examples:[1] BROOKES, B.C. Foundation of information science: part I. In Journal of Information Science.

1980, vol. 31(2), p. 128.[2] ROSS, S. A. - WESTERFIELD, R.W. - JAFFE, J. Corporate Finance. 8th ed. New York:

McGraw-Hill Publishing Company, 2006. 541 s. ISBN 978-0-07-325737-2The square brackets include the serial number of the work and page(s) of the paraphrased work.The author’s address is provided below the list of references. It must include full name, including academic degrees, name of university, faculty and department (institute), post address and e-mail address of the author.Reviews of articles are arranged by the editorial board. Peer review process is anonymous. The reviewer is not an employee of the same higher education institution as the author of the contribution.

UPOZORNENIE: OD NASLEDUJÚCEHO ČÍSLA (2/2012) SA BUDÚ UVEREJŇOVAŤ PRÍSPEVKY LEN V ANGLICKOM JAZYKU.