Posudok na projekt dizertačnej práce Antónie Ficovej:

„The Impact of Debt Crisis on the Visegrad Economies“

Cieľom dizertačnej práce bude pomerne podrobne a obsiahlo analyzovať vplyv dlhovej krízy na dôležité parametre konjunkturálneho vývoja v krajinách V4, pričom sa správne vychádza z porovnania rozdielov a spoločných charakteristík medzi V4 a podobnými ekonomikami v Európe a v Ázii. Napokon sa spomína aj zámer porovnania medzi samotnými ekonomikami V4, čo považujem za najdôležitejšie a tejto stránke problému by sa mala podľa môjho názoru venovať väčšia pozornosť než je zrejmé z projektového zámeru – v rámci toho je potrebné viacej zdôrazniť špecifiká SVK v dôsledku zavedenia jednotnej meny Euro. Vo väčšej miere by som sa preto zameral na charakteristiky jednotlivých členských krajín V4 (a nie len na krajiny V4 ako skupinu) a na to, ako tieto špecifiká súvisia s procesom adaptácie na dlhovú krízu.

V úvode autorka správne píše o kľúčových faktoroch ktoré zvýraznili asymetrický vývoj a nerovnováhy medzi jednotlivými členskými krajinami EMÚ. Možno však polemizovať s tvrdením, že zostávajúce tri členské krajiny V4 odkladajú svoj vstup do EMÚ z dôvodu finančnej a dlhovej krízy a následných problémov spojených s plnením konvergenčných kritérií. Zväčša sa jedná o fiškálne kritérium, ktoré ale nespĺňa ani väčšina členských krajín EMÚ.

Text pôsobí v prvej časti „Introduction“ značne nekonzistentne a preto by bolo potrebné zvoliť jeho prehľadnejšiu štruktúru a členenie – častejšie využívať napríklad podnadpisy. Autorka by si mala tiež dať pozor na to, aby bol text zrozumiteľný, nakoľko na niektorých miestach bolo ťažké, až nemožné pochopiť čo tým vlastne chce povedať. To do značnej miery súvisí s menšou kvalitou anglického prekladu. Slovník je potrebné značne zlepšiť – na tejto úrovni je potrebné poznať a používať adekvátnu terminológiu: napr. „clean monetary policy“.

Tiež je potrebné používať aktuálne zdroje a nie ako napríklad na str.6, kedy sa v prípade analýzy konvergencie autorka odvoláva na správu ECB z roku 2010 a neskôr dokonca na správu EK z roku 2009. Taktiež napríklad na strane 7 sa v prípade Poľska uvádza odhad vstupu do ERM II. na rok 2012. Uvedené zdroje je samozrejme možné citovať, ale je potrebné dať ich do iných súvislostí. Z hľadiska zdrojov by som tie ktoré uvádza autorka rozšíril ešte o databázu BIS, ktorá umožňuje zaujímavé porovnania medzi krajinami práve vo väzbe na zahraničné banky.

V práci sa treba vyvarovať chýb ako na strane 9, kde je zle uvedený obrázok 1. Taktiež odporúčam spracovať obrázky (napr. č.4 na strane 12) samostatne, na základe vlastných údajov. Navyše je uvedený obrázok slabo čitateľný a nejasný. Časť „Real exchange rates and real interest rates“ by bolo v samotnej dizertačnej práci vhodné lepšie uviesť a vysvetliť prečo vôbec sledujeme tieto ukazovatele.

Predložený projekt je napriek nie najlepšie zvolenej argumentácii možné schváliť na riešenie.

V Bratislave, 18.5.2015 Vypracoval: Ing. Boris Hošoff, PhD.