RÍMSKOKATOLÍCKA CIRKEVTRNAVSKÁ ARCIDIECÉZA

SIMEON

pre 1.r. ZŠ

Mgr.Edita Chovancová 2012

SIMEONPrehlbujúca podtéma

Klúčové slová: Jeruzalem, chrám, obetovanie, HromniceCiele:Reprodukovať príbeh obetovania Pána Ježiša v Jeruzalemskom chráme Poukázať na duchovný zmysel sviece ako symbol vieryPrejaviť radosť zo stretnutia, z dobrých skutkov

Pomôcky: biblické postavičky, sviečky, zápalky, prac. listMetódy: práca s postavičkami (obrazom), rozprávanieStratégia: kombinovaná

Poznámka pre katechétu:

S biblickými postavičkami nehráme bábkové divadlo, ale postavíme jednu hlavnú scénu. Ak máme dostatok postavičiek, text príbehu rozdelíme na tri časti, podľa ktorých postavíme tri scény.

Postavičky nemajú výraz tváre, deti sa stotožňujú s postavou príbehu a rozprávajú za ňu. Text príbehu vyrozpráva katechéta a potom deti vlastnými slovami prerozprávajú príbeh z pohľadu konkrétnej postavy, ktorú držia v ruke. Za postavu môžu vyjadriť aj svoje pocity.

Text, ktorý uvádzam je pre katechétu, aby ho prerozprával deťom.

Úvod Každý z vás si asi spomenie na večer, keď ste pozerali rozprávku v televízii a zrazu vypli elektrický prúd. Z obrazovky zmizol obraz. Ale najhoršie bolo, že zhaslo svetlo v celom dome a zavládla veľká tma. Ani neviete prečo, dostali ste strach. Alebo, keď ste išli niekedy vlakom a zrazu ste vošli do tunela a dlho, dlho ste išli v tme. Akú ste mali radosť, keď ste vyšli na svetlo. Čo je krajšie, tma alebo svetlo?Vidíte, deti, tma nie je dobrá, vyvoláva v nás strach. A Sväté písmo nám hovorí, že Ježiš nie je tma, ale Svetlo!Deti, boli ste už niekedy v kostole, keď sa tam svätili sviečky? Ľudia si vtedy zapálili sviečky a celý kostol len tak žiaril od plamienkov.... Viete, prečo sa to robí?

Hlavná časť

Dnes Vám chcem povedať príbeh o starom mužovi, ktorý čakal na svetlo. Volal sa Simeon. Bol to človek nábožný a spravodlivý. Pán Boh mu povedal, že nezomrie, kým neuvidí Mesiáša.

Jozef a Mária boli teraz v Betleheme. Na 40. deň po narodení Ježiša, šli do Jeruzalema, kde stál chrám.

Chrám je Boží dom, preto tam Jozef a Mária chceli ísť. Chceli povedať Pánu Bohu, ako sa radujú, že majú dieťatko. Chceli si vyprosiť Božie požehnanie. Keď rodičia prvýkrát išli so svojím dieťaťom do chrámu, priniesli Pánu Bohu obetu. Bohatí rodičia obetovali baránka, chudobní párik holubov.

Mária išla s malým Ježišom ulicami mesta. Bolo tam veľa ľudí, ale nikto sa za dieťaťom neobzeral. Nevedeli, že je to Spasiteľ, na ktorého tak dlho čakali. V chráme bolo tiež veľa ľudí, ale ani tam si nikto dieťa nevšimol.

Jozef priniesol Pánu Bohu obetu. Pretože bol chudobný, kúpil dva holúbky a dal ich kňazovi. Kňaz podržal obe ruky nad dieťatkom a povedal „Boh ťa požehnaj“. Nevedel, kto je to dieťa, ktoré požehnal.

Zrazu vošiel do chrámu starý muž. Išiel priamo k Panne Márii. Veľmi sa zaradoval, keď uvidel dieťa Ježiša. Od šťastia sa rozplakal. Ten muž sa volal Simeon. Simeon vedel, kto je to dieťa, Boh mu to povedal. Veľmi túžil po Pánu Ježišovi, po Spasiteľovi. Často bol smutný, lebo Spasiteľ neprichádzal. Ale Pán Boh mu povedal: „Nebuď smutný Simeon. Skôr ako zomrieš, uvidíš Spasiteľa.“.

A teraz vidí dieťa, na ktoré tak dlho čakal. Aký bol šťastný.

Vzal dieťa na ruky a povedal:

„Teraz už rád zomriem Pane, lebo si ma potešil. Moje oči uvideli Spasiteľa. On je Svetlo na osvietenie pohanov.“

Ježiš bol prvýkrát v chráme. Potešil niekoľkých ľudí.

Chlapci a dievčatá, Simeon nazval Pána Ježiša Svetlom.

Svetlo sviečky nám pripomína, že Ježiš je vždy s nami. Sviatok, ktorý slávime a pripomína nám túto udalosť, voláme Obetovanie Pána alebo Hromnice a sviečkam hovoríme Hromničky.

Doma nám neustále pripomínajú, že Ježiš je Svetlom aj pre nás. Zapaľujeme ich, keď sa modlíme, keď sa blíži búrka, alebo keď nám niekto zomrie.

Zapálime ich pri čítaní evanjelia a počas sprievodu.

Ježišovo učenie nás učí, aby sme sa nebáli, ale aby sme mali radi všetkých a robili každému dobre. Keď robíme druhým dobre a máme ich radi, nemusíme sa báť, lebo vtedy je s nami Ježiš. On nás učí robiť, čo je správne, on je akoby také svetlo, čo osvetľuje náš život.

Znakom toho svetla je práve sviečka. Prvýkrát začala svieca horieť v našom živote, keď sme boli pokrstení. Vtedy krstní rodičia držali našu krstnú sviečku.

A keď si na Hromnice zapálime sviečky, akoby sme dávali najavo, že chceme v tomto Ježišovom svetle kráčať celý život a konať podľa toho, ako nás učí.

ZáverPráca s pracovným listom

Pieseň „Moje malé svetielko“ (zapálime si sviečky)

Na znak toho, že chceme, aby v našich skutkoch Pán Ježiš

stále viac pôsobil, naučíme sa teraz peknú pesničku.

Moje malé svetielko, chcem, aby svietilo /2x/ svietilo, svietilo. Ježiš mi ho zapálil, chcem aby svietilo /2x/ svietilo, svietilo.

Schovať ho pod nádobu? Nie! Chcem aby svietilo /2x/svietilo, svietilo.

Nikto mi ho /fúú/ nezhasne! Chcem aby svietilo! svietilo, svietilo.

Na záver zdôrazníme, že naša sviečka viery zhasína, keď robíme zle, a svieti „stále viac“, keď máme radi Ježiša a robíme dobre rodičom, súrodencom, kamarátom, starým a iným ľuďom ...

Na budúcej hodine sa opýtame detí, či svietilo ich svetielko „stále viac“ a čím (akými skutkami) ho v sebe rozožíhali ...

Tým postupne učíme deti chápať vieru ako čosi konkrétne a záväzné pre praktický život.

Použitá literatúra:

• Metodická príručka pre 1.r. ZŠ Cesta lásky, podtéma: Simeon

• XX. Metodický list ku Katechizmu pre 1.r. ZŠ) téma: Hromnice

• 12. Metodický list pre katechétov 2.r. ZŠ téma: Ježiš - svetlo sveta

• Obrázok sviece z internetu – RKC Vyšné Ružbachy

• Obrázok Hromníc z internetu - RKC farnosť Víťaz

Ďakujem za pozornosť.