rocnikova praca kubo 2009-2010 - rozpravky

7/23/2019 Rocnikova Praca Kubo 2009-2010 - Rozpravky

1/15

kola pre mimoriadne nadan deti a gymnzium, Teplick 7, Bratislava_______________________________________________________________________

Rozprvky a mj ivot s nimi

ronkov prca

Jakub Hantabl, 4.C

kolsk rok 2009/2010


2/15

Rozprvky a mj ivot s nimi

Obsah

1. vod alebo nao s nm rozprvky?2. o je rozprvka?3. Ako rozprvky vznikli?4. O om s rozprvky?5. Brutalita v rozprvkach6. Delenie rozprvok7. Ak hrdinovia vystupuj v rozprvkach?8. Najastejie sa vyskytujce rozprvkov bytosti9. Ako s slovensk udov rozprvky napsan?10. Moja obben rozprvka11. Mj obben rozprvkov hrdina12. Modern alebo sasn rozprvky

13. Namiesto zveru14. Odkia som erpal

________________________________________________________________________________________________________________________________________________Jakub Hantabl, ronkov prca 2009/2010, "Rozprvky a mj ivot s nimi" Strana 1


3/15

1. vod alebo nao s nm rozprvky?

Poda ma s rozprvky vemi uiton. Aj v sasnosti. Aj ke vea det rozprvky vbec neta.Aj ke ich vea ud povauje za nemodern. D sa z nich zisti, ako ili udia v minulosti. Aleboako sa starali o svoje rodiny a ako tak rodina vyzerala. Alebo ako sa udia delili na spoloenskvrstvy. Z rozprvok sa d zisti velio. Aj to, e t udia, ktor v tej dobe nemohli ma deti, vymyslelisi Jankov Polienkov, Pinochiov a tak podobne. Ale tie aj to, ak neastia ud v tom asepostihovali, ako na nich vplvali vojny, ako mocn trestali tch, ktor neposlchali, akmi chorobamiudia trpeli a ako ich vedeli i nevedeli liei. Meme sa z nich dozvedie aj to, ak men udia vtch dobch pouvali.

Rozprvky sa tkaj minulosti blzkej, dvnej aj vemi dvnej (naprklad Star grcke bje apovesti), ale vinou vdy je v nich nieo, o je pre ns platn aj dnes. Rozprvkov prbehypopisuj hlavne boj dobra so zlom, lsky s nenvisou, hrdinovia svojim dvtipom a umom dokuprekona biedu, ary a rzne ak prekky a menia svoj ivot a svet k lepiemu.

Ale rozprvky s uiton aj inm spsobom. Akm? No naprklad tak, e je dleit tarozprvky u malm deom. Lebo to rozvja ich fantziu. Ke deti pouj nov slov, zapamtaj siich a bud ich neskr aj pouva. Dleit je to aj preto, lebo vie deti potom v kole dokupsa pekn slohy a prerozprva pekn prbehy.

Na internetovch strnkach pre rodiov som tal, e rozprvky tie pomhaj spoznva deomsvet okolo seba. e rodiia, ktor svojim deom taj rozprvky, s aj prvmi uitemi dieaa a ekadodenn tanie rozprvok je pre deti tou najlepou formou uenia. Aj vskumy, ktor tamuvdzali potvrdzovali, e kadodenn tanie pomha deom rozvja sa a uspie v kole. Ja mmu 10 rokov, a stle tam rozprvky, lebo si v nich viem vdy njs nieo, o ma zaujme. A hlavne,niektor rozprvky s vemi poun. Tak rozprvky tam najradej. A mnoh s krsne a d sa

pri nich krsne snva... A vea rozprvkovch kniiek, ktor mm, m krsne kresby.

S rozprvkami ijem od detstva. Vdy som mal pri sebe nejak rozprvkov kniku, z ktorej mimama tala. Mama vie prbehy ta fakt dobre: kadej postave d jej vlastn hlas, ke treba tasilnm hlasom, inokedy slabm a eptom, ke treba spieva. A ke zavriem oi, viem si celprbeh ivo predstavi. Aj ja, ke budem rodi, budem svojim deom ta rozprvky takto krsnezaujmavo. S rozprvkou som ako keby dobr kamart. Teraz chcem, aby to moje priatestvo srozprvkami prevzal aj mj brat.

2. o je rozprvka?

Rozprvka je krtky prozaick tvar. Ale niekedy bvaj rozprvky aj verovan: bu cel, alebosa v nich vyskytuj kratie verovan asti, ktor sa asto opakuj. A asto s v rozprvkachobsiahnut aj pesniky. Vinou je rozprvkov prbeh vymyslen, ale s v om vdy aj relneprvky.

Cieom rozprvky je porozprvanie prbehu, pouenie a tie pobavenie, lebo asto s vrozprvke aj humorn prvky.

Zapsal som si mdru vetu, e: udov rozprvky s nrom udovej slovesnosti a patria knajstarm a najrozrenejm formm stnej slovesnosti. S tm shlasm, ve mus to bystna slovesnos, kee v tom ase boli knihy vek vzcnos, psa a ta vedel mlokto a takbenm uom, o boli hlavne robotnci na panskom, nezostvalo ni in, len si stne rozprvavelijak prbehy. Preto vina rozprvok ani nem autora, pretoe autori boli vlastne vetci, ktorprbeh rozprvali a vdy nejako pozmenili. (V jednej rozprvke sa vyskytol ernokank, ktor



4/15

uniesol princezn, ale aliemu rozprvaovi tohto prbehu sa ernokank nevidel dos dobr, atak zamenil ernokanka za stranho draka s vea hlavami.)

Takto rozprvky, pri ktorch sa nevie, kto ich vlastne vymyslel, to s rozprvky udov. Potom jena knikch uveden, e rozprvky zozbieral a upravil tak a tak lovek (vinou spisovate).

Ale s aj rozprvky, to s tie z nedvnejieho obdobia, ktor svojich autorov - rozprvkarov maj atie sa volaj autorsk.

Slovensko je pomerne mal krajina, ale rozprvok a prbehov, ktor sa podarilo zozbiera, mmnoho.

K mojim najobbenejm slovenskm rozprvkarom patria:

Pavol Dobinsk (zberate slovenskch udovch rozprvok, Slovensk rozprvky 1,Slovensk rozprvky 2, Slovensk rozprvky druh kniha, Zakliata hora),

Mria urkov (zberateka a autorka, Biela kan zbierka slovenskch udovchrozprvok),

Jozef Cger Hronsk(autor, Smel zajko, Smel zajko v Afrike, Budkik a Dubkik, Trirozprvky, Sokoliar Tom),

ubomr Feldek(autor a zberate, Vek kniha slovenskch rozprvok),

Anton Habovtiak(autor a zberate, Skamenen dievka zbierka slovenskch udovchrozprvok),

Jozef Hork (zberate, Povesti spod Sitna, Zlat poklad pod Babou mysl sa podPezinskou Babou),

Miroslav Huska (autor a zberate, Biela pl na Vhu),

Daniel Hevier (autor, Nevyplazuj jazyk na leva),

Rudo Moric(autor, Z poovnckej kapsy).

Zo svetovch rozprvkarov mm najradej:

FranczaAnthonyho de Saint Exupryho (Mal princ),

Dna Hansa Christiana Andersena (Dievatko so zpalkami, Staton cnov vojaik,Mal morsk vla, Kresadlo, kared katko, Posledn sen starho duba.......),

Nemcov Jacoba a Wilhelma Grimmovcov(Stolek, prestri sa, rozprvky),

Taliana Carla Collodiho (Pinochio),

echa Ondeja Sekoru (Kronika mesta Kocrkova, Ferdo Mravec, Ferdo cvimravenisko),

echa Karla apka (Devtoro rozprvok),

Francza Charlesa Perraulta (Rozprvky Pani husi),

Brazlana Horacia Quirogu(Rozprvky z pralesa).



5/15

tal som aj vek zbierky rozprvok rznych nrodov:

Zbierka tureckch rozprvok Padiachova dcra,

Zbierka maarskch rozprvok Rozprvkov zhrada,

Zbierka arabskch rozprvok Arabsk rozprvky,

Zbierka indickch rozprvok Poves o Rmovi,

Zbierka svetovch rozprvok Z rozprvky do rozprvky,

Zbierka ruskch rozprvok Sedemfarebn kvietok,

Zbierka rskych rozprvok Spiaca krsavica,

Zbierka zimnch rozprvok Tulenia princezn (vdske, rumunsk, rusk, franczske,posk),

Zbierka arabskch rozprvok Tisc a jedna noc,

Zbierka slovenskch rozprvok Kr asu,

Zbierka rozprvok Indinov severnej a junej Ameriky Indinske rozprvky.

Kad z tchto kniiek je vnimon. Kad m osobitn aro. Kad m svojsk jazyk. Kad msvojskch hrdinov. Kad sa odohrva vo svojskom, pre jednotliv krajiny a nrody typickomprostred. A nezameniten obrzky. Obrzky s v rozprvkovch knikch strane dleit.Pomhaj fantazrova. Predstavi si prbeh, pochopi dej. Tie presun nae myslenie dorozprvkovho prostredia. A z ilustrci je tie vidie, ako rzne (rznymi tlmi) sa d kresli.

Mm niektor obben ilustrcie v mojich rozprvkovch knihch, naprklad:

Grafick ilustrcia Rberta Dbravca v knihe M. A. Husku Biela pl na Vhu, Mlad let, Bratislava, 1981



6/15

Ilustrcia Petra Uchnra v knihe . Feldeka Vek kniha slovenskch rozprvok, Readers Digest Vber, Bratislava, 2003

Ilustrcia Daniely Leukaniovej v knihe maarskch rozprvok Rozprvkov zhrada, Vchodoslovensk vydavatestvo, Koice, 1977



7/15

3. Ako rozprvky vznikli?

Rozprvky si udia rozprvali u vemi dvno pred tm, ako ich niekto nazval rozprvkami. Taktorozprvania prbehov (relnych alebo vymyslench) v tej dobe neboli uren pre deti. Vinou ichrozprvali dleit udia v prslunej komunite: aman u indinskych a prrodnch nrodov, nelnkkmea, vedci alebo najsksenej lovec, farr, mdry star deduko alebo mdra babkabylinkrka a tak podobne. Skrtka niekto, kto mal dostatok sksenost a vedomost. elom tohtorozprvania bolo odovzdvanie sksenost, ale aj snaha vysvetli prrodn kazy i zkonitosti.Postupne posluchmi takchto prbehov zaali by aj deti. Rozprvky vtedy zaali obsahovaobrazy arovnho sveta odlinho od sveta dospelch. asto maj dramaticky stupovan dej ahlavn lohu v nich m nieo nadprirodzen. Postavy v rozprvkach s zva jednoduch, nie jekomplikovan ich pochopi a s vsaden do rozprvkovho prostredia. Rozprvky ale dlhoneexistovali napsan. rili sa len stne a tak asto vznikali rzne mutcie. Naprklad bolarozprvka o sedemhlavom drakovi. asom kad rozprva pridal jednu hlavu, a tak sa zosedemhlavho draka vykul stohlav drak.

Kad kultra si spravila rozprvky poda vlastnho vkusu a tak m kad kultra, nrodin rozprvky. o je dobre. S tak v nich obsiahnut rzne geografick, nboensk,

kultrne, morlne a in predpoklady. Poda ma vak rozprvky nie s iba tak povedaky,ktor si udia vymysleli. Ale s v nich premietnut konkrtne veci, ktorm udia v tom ase verili apoda nich ili. Naprklad niektor rozprvky sa riadia poda nboenskho: Posledn bud prvmia prv poslednmi (napr. Popolvr, ktor cel ivot len le na peci a je hlpy naraz uskutonhrdinsk iny a stane sa krom), lebo udia mali zafixovan, e by to tak malo by, lebo by to bolospravodliv. V inch sa stan skutonosou nesplnen tby (z drevenho polienka v rozprvkeJanko Polienko je naozajstn diea, dokonca s vnimonmi schopnosami). Naprklad verili vmagickos sla 3, o me svisie naprklad s prezentovanm trojjedinho Boha, a preto sa vmnohch rozprvkach tento motv dookola opakuje: kr m 3 dcry, chudobn otec troch synov,treba vykona 3 skutky, treba porazi 3 drakov troj-, dev- a dvanshlavho a tak podobne.Takto trojrta je v rozprvkach vemi obvykl. Zl veci v prrode naprklad povodne, poiare,utopenie lod a ud sa dvaj za vinu vymyslenm rozprvkovm bytostiam napr. dmonom,

ertom, vodnkom, drakom a arkanom. Existencia nerastnho bohatstva sa pripisuje podzemnmkrom a kriatkom i permonkom.

V 20. storo rozprvky verejne prehlsili za literatru pre mlde.

4. O om s rozprvky?

V rznorodch rozprvkach vidme spolon znaky. Vystupuj v nich udia chudobnho pvodu,ktor sa za pomoci nieoho nadprirodzenho (naprklad hovoriacej vely, vly, kriatka) stanvekmi hrdinami. Vinou uskutonia nejak vznamn hrdinsk in (zabij zlho draka aleboniekoho inho zlho, zachrnia princezn, zachrnia cel krovstvo alebo dedinu prednepriateom skutonm alebo vymyslenm). No niekedy to nie je celkom tak. Niekedy hlavnhrdina, predtm chudobn, teraz bohat ako kr zahynie, lebo sa z neho stal neprajnk alakomec. Ale je len mlo rozprvok, ktor konia takto. Vinou sa rozprvky konia astne,pozitvne a v duchu oakvania: dobro zvaz nad zlom a zlo je potrestan. To vyjadruje aj astzveren veta naprklad: A ili astne, ak nepomreli... A ili astne a do smrti... A tak si ili vast, km si po nich neprila smr...

5. Brutalita v rozprvkach

Doteraz som psal o rozprvkach hlavne ako o arovnch prbehoch, v ktorch sa vetko dejepozitvne. Zlo je v nich potrestan a dobro pozdvihnut. No treba spomen aj to, e v mnohch



8/15

historick

rozprvkach sa vyskytuje aj vek brutalita. V zsade je jedno, o ak rozprvky ide: i arabsk,slovensk alebo rusk i maarsk, brutlne vjavy s obsiahnut vade. Myslm si, e je to takpreto, lebo to asi odzrkadovalo ivot v tch dobch, ke tieto prbehy vznikali. ud v tom aseasto trestali aj za vemi mal prehreky krutmi trestami naprklad natiahnutie na kripec apouvali aj in spsoby muenia na muiacich strojoch, uplenie, obesenie, roztvrtenie,ukameovanie, lmanie na kolese, utopenie, muenie hladom a neudskmi podmienkami vtemniciach, roztrhanie divou zverou, ak nten prce, telesn zohavenie (odsekvanie

konatn, vypaovanie znakov), polievanie rozeravenm olejom, i hasenm vpnom, prebodnutiemeom a podobne.

Tieto hrozn veci sa relne diali a s zdokumentovan aj v existujcich a zachovanchhistorickch zznamoch. Je tie znme, e asto sa takto hrozn veci diali verejne a teda bolihlboko zapamtan v pamti ud. A preto si myslm, e sa prirodzene preniesli aj do rozprvan aprbehov. Take brutalita a vek krutos je vlastne v rozprvkach ben a prirodzen. Mj nzorje, e vemi obdivuhodn, koko rznych foriem brutality je odzrkadlench v udovchrozprvkach. Tie som si vimol, e nae slovensk udov rozprvky v krutosti nezaostvaj zarozprvkami inch nrodov. Naprklad aj v rozprvkach zozbieranch Pavlom Dobinskm savyskytuj mnoh krut vjavy:

zbojnci potrestaj chamtivho sedliaka za to, e objavil ich skru pokladov tak, e horoztvrtia a kusy jeho tela zavesia na javor, aby sa tam presali ako plty slaniny po den(Hopsa, hor sa, zem otvor sa!),

drak rozsek Vazka a jeho srdce zaves na trm na povale (O Vazkovi), staton uhaj mus bi kad de po tri roky maku drevenm prtom a nakoniec ju mus

ete rozsekn na tri kusy a spli, aby vyslobodil a odklial krsnu dievinu (Pani maika).

6. Delenie rozprvok

Rozprvky meme rozdeli do mnohch skupn.

Zkladn delenie:

som u spomenul je to rozdelenie na udov a autorsk rozprvky.

Prirodzene poda tm ich meme rozdeli poda toho, o om s, alebo o obsahuj. Tu je jednodelenie rozprvok:


udov autorsk

fantastickdobrodrun

dmonologick

irealistick


9/15

7. Ak hrdinovia vystupuj v rozprvkach?

Hrdinovia udia:

udsk hrdinovia s hlavne chudobnho pvodu, jednoduch a s stelesnenm vlastnost, ktor siudia v tom ase cenili dobr, pracovit, odvni, iliv, mil, pekn... a kad si vie poradi vkadej situcii. Hne od zaiatku s nm sympatick, pretoe maj vlastnosti a rty, ktor sa nmprirodzene pia.

Naprklad:

Jano urovk, ktor utancoval vly ktor utancovali na smr kadho, kto okolo nich len

preiel, Nebojsa, ktor iel do sveta hada strach a naiel ho, ale musel pri tom prekona rzne

nebezpeenstv, Lomidrevo, ktor premohol Laktibradu, troch drakov a zachrnil tri princezn.

Mal hrdinovia alebo hrdinovia deti:

Tto hrdinovia s poda ma prianiami bezdetnch rodiov, ktor chceli ma deti. Ako udskhrdinovia, aj oni s chudobnho pvodu. Vinou sa zrodili len tak. Naprklad Janko Hrako vstalz misy hrachu, alebo Pinochio a Janko Polienko boli dreven bbky.

Tu s moji najobbenej mal vek hrdinovia:


humoristick

novelistick

legendrneo mtvych

o straidlch a ertoch

realistick

o zvieratch

satirick


10/15


11/15

slovensk rozprvky poda mjho nzoru teda nerozprvaj len o princeznch a princoch avybjench postavch. Rozprvaj o tvrdom kadodennom ivote udu v tch dobch. Tie hovoriao tbach chudobnho udu. V tchto rozprvkach vinou bojuje dobro so zlom, nakoniec dobrozvaz a zlo je potrestan.

eurpske rozprvky:

Eurpske rozprvky s vemi pekn. Niet pochb, e najvm eurpskym rozprvkarom bol DnHans Christian Andersen. Jeho rozprvky pozn cel svet. Ale nielen Dnsko m vbornchrozprvkarov. Aj Franczi maj naprklad Anthonyho de Saint Exupryho, ktor napsalMalho princa. Ale ani Nemci nezaostvaj. Maj vynikajcich Jacoba a Wilhelma Grimmovcov.Alebo Taliani s dobr rozprvkari. Talian je naprklad Carlo Collodi, ktor napsal Pinochia. Alepozrime sa na kultru tchto rozprvok. S menej brutlne, maj pekn dej a nevystupuje v nichtoko vymyslench a nadprirodzench bytost. A hlavne vea z tchto rozprvok kon astne apozitvne - ako v slovenskch rozprvkach: dobro je pozdvihnut a zlo potrestan.

arabsk rozprvky:

S to asi najbrutlnejie rozprvky, ale vdy sa skonia dobre. asto v nich aj niekoho zabij.Najznmejie s prbehy tisc a jednej noci, kde princezn ahrazd rozprva krovi rzneprbehy. Bolo to takto: Kr chcel zosta mlad, preto si na noc k sebe zavolal nejak devu. Rno jupotom dal sa. Takto to ilo, a km nezostali v krovstve len princezn ahrazd a jej sestraDunjzd. Kr si teda dal zavola princezn ahrazd. Ke nastala noc, ahrazd zaalarozprva rozprvku. No koniec sa jej vdy podarilo zamota tak, aby bol kr zvedav, ako todopadne . Ke skonila tisc a prv noc, kr uznal, e takto neomladne a e ahrazd je omnohomdrejia ako on. No tieto rozprvky mu ma aj neastn koniec. Naprklad e niekto niekohozachrni a pritom sm prde o ivot. Tieto rozprvky sa mi pia, len keby nebolo tej brutality.

rusk rozprvky:

S to rozprvky vinou o ruskch bohatieroch, ktor pomhaj prostmu udu. T bohatieri snieo ako t vrni junci v slovenskch rozprvkach. Vinou maj meno Ivan. Vade sa tamspomna crovi Ivan, hlpy Ivan, udatn bohatier Ivan.... A v mnohch rozprvkach sa vyskytujeaj Baba Jaga, to je asi najznmejia rusk arodejnica. T niekedy pomha, no vinou rob zlebohatierom a uom, ale vdy sa ju d prekabti zdravm sedliackym rozumom. Tieto rozprvky,ako vetky in s prispsoben podmienkam Ruska. To znamen, e naprklad baa si neobleieiricu (dlh vlnen baovsk pl), ale sa zababu do kabanice a ide cez brezov hje. Tietorozprvky takmer neobsahuj brutalitu, t je tam iba pri bojoch a vojnch. Rusk rozprvky sa mivemi pia.

9. Ako s slovensk udov rozprvky napsan?

Nae slovensk udov rozprvky s krsne a vemi poun. Naim najznmejm zberateomslovenskch udovch rozprvok bol nepochybne Pavol Dobinsk. Pvodne zozbieranDobinskho rozprvky obsahuj vea pvodnch slov a vrazov, ktorm u, ia, sasn deti aninerozumej. Viem, e mloktor 10 ron diea bez vhania povie, e Dobinsk je preho tensprvny autor. A aj vety, ktor Dobinsk pouva, s asto poprekrcan - slov v nichnenasleduj tak, ako sme zvyknut. Deti v sasnosti pouvaj pri vyjadrovan vea sasnchslov, ktor asto maj zklad v anglitine. A starm tradinm slovenskm slovm nerozumej. Jeto asi aj tm, e vea tradinch predmetov, ktor boli v dvnych dobch benmi a udia ichpouvali kad de, sa u nepouva a daj sa vidie iba v mzech. A tie tak tradin remesl,pri ktorch sa takto nstroje a nradie pouvali, u dnes vyzeraj plne inak naprklad pltnctvo,pastierstvo dobytka a oviec, vroba vrobkov z mlieka.



12/15

V knike Zakliata hora Pavla Dobinskho vydanej v roku 1980, ktor edine upravil a rozprvkyvybral Eugen Pauliny, ma vemi zaujalo to, e na konci je uveden, odkia s rozprvky v tejtoknike pozbieran. Naprklad, e rozprvku s nzvom Zakliata hora podali Samuel Ormis zGemera, Gustv Reusz z Gemera, Eduard kultety z Novohradu, Aurel Kellner a Daniel Bodick zLiptova a tefanovi zo Zvolena.

Preto sasn autori vydvaj kniky slovenskch rozprvok, ktor s u vyjadrovanm a jazykom

prispsoben dnenm deom naprklad ubomr Feldek.

Ja som na seba pyn, e vea archaickch vrazov ovldam. A ke naprklad v mzeu poviem,e viem, ako sa ten expont vol a na o sa pouval, je sprievodca prekvapen. Z toho mmdobr pocit.

Tu som spsal niektor vrazy, ktor sa v rozprvkach asto vyskytuj a dnes u nepouvaj:

Bahor as obvodu vozovho kolesa Beah zrdnik, parom, zl choroba Budk hlinen krah s zkym, vysokm hrdlom Budnok - prbytok Capina, Capn druh pltnckej sekery Cedidlo sito anka vbi, lka erka trngota inova tkanina utkan zo tyroch nit Dodieva dora Faktor vedci pracovnej skupiny pltnkov Funt vhov miera, asi 40 dekagramov Ganica guatina, opracovan kmene stromov Haj strca pol a lesa Hintov pardny koiar

Hlavienka (v ohni) horiace poleno Hrdlica - jarmo Hva skrten prt s miazgou, pripraven na viazanie Chujavn kvnu Kaavn ri, umn Kantr konsk ohlvka Ke ti aka ke m vu, chu Kepe dlh kabt Kindal zakriven n, ben u Turkov Kinte suka Kaga syr zra syr z ovieho mlieka Knochta-vtk bjny vtk Noh (Gifron) Kahya kan Korec starodvna dut merica na obilie Koarova role hnoji postupnm premiestovanm koiara s ovcami po roli Krpec star druh obuvi, ktor sa pripevoval k nohe zkymi remienkami (nvlakmi) Kuky prasiatka Lesica pl upleten z prtia Mrvenica rune nadroben cesto do polievky, druh polievky Ndobn ri Napama sa dosta chu Napapren nahnevan, podrden Odmha sa vzdorova, nedopria

Ovbi oklama Oeh pometlo, ohreblo (druh kuta)



13/15

Paripa pekn k Pazderie odpadky z konop Plonica estonedieka, ena po prode Psica ostr nekvalitn trva Rataj or Rudn cesty kamenist cesty irica dlh vlnen baovsk pl Trlica trepaka na an alebo konope Uuka uti diea Vatr valask palica na podopieranie Zahvi zaviaza hvou Zpoa vysok kamenn zrz

Tie pre zaujmavos napem pr viet, ktorm vea dnench det u ani nerozumie:

I poiel matke hada ten budnok.I vychytil sa domov a nezastal krem svojej chalupy.

Obsadol na ttoka a tasil palo svoj.Kmr sa zakol ozruty chlapa, nu natoil mu tam zlievkov dkych a Pustaj mu za to dukt vylepil.Zmlelo to dolu komnom a tam im pred nohy odgeglo.

10. Moja obben rozprvka

Keby som si mal vybra rozprvku, ktor sa mi najviac pi, vybral by som si rozprvku Strelec ajeho priatelia. A preo? No preto, lebo sa mi zd dos poun a zaujmav. No nie je to rozprvkazo Slovenska. Je to tadick rozprvka. Je o strelcovi, ktor si naiel priateov, ktor mu zachrniliivot. Tto rozprvku mm rd preto, lebo tam bolo dobro pozdvihnut a zlo potrestan. A tentostrelec hlavn hrdina bol dobrosrden a mnohm uom pomohol. To mi je na om sympatick.

Tto rozprvka sa mi vid aj poun. Vyplva mi z nej ponauenie dobro sa ti dobrom odplat. A ttorozprvka aj odzrkaduje jednotliv vlastnosti, ktor si aj ja vemi vim: skromnos,dobrosrdenos, ilivos, priatestvo. A priatestvo chpem ako vemi dleit vec pre ivot. Smby som si prial, aby som mal v ivote to astie stretn ozajstnch priateov. Nemus ich by vea,dobr priate je blzky lovek, ktor je ochotn vdy pomc. Myslm si, e v tejto dobe, kedy myijeme, nie je ben ma naozaj dobrho priatea. A ja sa v ivote chcem snai, aby som dobrchpriateov mal o najviac. Ete sa mi pi, e hlavn hrdina tohto prbehu strelec je cieavedom apresn vdy zasiahne cie. To s vlastnosti, ktor sa mi pia a tie by som ich chcel ma. Keetto rozprvka obsahuje aj ponauenie, aj je vemi pekn, stala sa mojou nateraz najobbenejourozprvkou.

11. Mj obben rozprvkov hrdina

Mj najobbenej rozprvkov hrdina je Vazko z rozprvky O Vazkovi. Vazko bol skromnchlapec chudobnho pvodu, ktor prekonal vetky prekky (za pomoci Svtej Nedieky dobrej,krsnej a mdrej eny), aby splnil priania svojej matky (prasiatko od zemskej svine, iv a mtvuvodu, vtka Velikna, zlat jablk zo arkanovej zhrady). Vetko konal z naozaj istej lsky ksvojej matke, hoci sa ukzalo, e t jednoducho vymenila bohatstvo a monos i v blahobyte adostatku na zmku (hoci so arkanom) za svojho syna. Vazko je dobr, skromn a mdry. Vievyui dobre mienen rady a zdola prekky a nstrahy. Ale je aj zvltny, pretoe mus sarozhodn a bez emci zvi, i doke bi svoju matku, ktor sa ho rozhodla zabi. To jezvltne na tomto hrdinovi. Ale aj tak mi je sympatick.



14/15

12. Modern alebo sasn rozprvky

Ete by som chcel spomen, e rozprvky vznikaj aj teraz v sasnosti, ale s to plne inprbehy, ako star udov rozprvky. Modern rozprvky maj in tmy, ale tak isto reaguj naveci, ktor s typick pre nau dobu. Preto v nich nenjdeme temnice a polievanie vriacim olejom,ale potae a internet, koly a medziudsk vzahy medzi demi navzjom, rodimi a demi, demia starmi rodimi a tak podobne.Rozprvky sa v sasnosti daj nielen pova a ta, ale aj pozera na DVD, v televzii i v kine.Meme s na rozprvkov predstavenia do divadla, i bbkovho divadla. Kee vea asutrvime cestovanm v autch mme monos pova rozprvky na audiodiskoch vo formeaudioknh. Tie si ich mme preta alebo on-line vypou na internete.

K autorom takchto modernch rozprvok patria naprklad:

Daniel Hevier Nevyplazuj jazyk na leva, Krista Bendov Opice z naej police, Osmijanko rozprva osem rozprvok o zvieratkch,

Dobrodrustv Samka Klamka, Duan Taragel Rozprvky pre neposlun deti a ich starostlivch rodiov,

Irena Glov a Vlasta Barnkov Lieskuka, Lieskuka sa tla, Toa Revajnov Denis a jeho sestry, Boena Maingov Danuka, Vclav tvrtek ry-mry na mre, Miroslav Vlek Do Tramtrie, Jozef Pavlovi Deduko Veernek, Klra Jarunkov Hrdinsk zpisnk, Obrzky z ostrova, Eleonra Gaparov poklad na Zvonovej hore, Rudo Moric Z poovnckej kapsy, Duan Duek Pitik, Jlius Satinsk Rozprvky uja Klobsu, Jozef Repko Udatn Idar, Mria urkov Nie je kola ako kola, nie je iak ako iak, O Gukovi Bombukovi,Najkrajie na svete, Terzia Dvidov Poklady starej truhlice, Vladislav Vanura Kubulo a Kubo Kubikulo, Marie Majerov Robinsonka, Ondej Sekora Ferdo cvi mravenisko, Mravce sa nedaj, Kronika mesta Kocrkova, A. A. Milne Macko Pu, Josef apek Rozprvky o Pskovi a Maike, Jakov Dlugolenskij Dobrodrustvo vo vletnom vlaku, Nikolaj Nosov a Igor Nosov Nevedkove dobrodrustv, Nevedkov ostrov.

13. Namiesto zveru

Tto tmu som si vybral preto, lebo rozprvky mm vemi rd a rastiem s nimi. Tto prcu somnapsal s myslom ukza mj pohad na rozprvkov svet. Mal som vybrat plne in tmuronkovej prce, ale inpirovalo ma, ke sme v kole psali esej. Tak som rozmal, o om bysom chcel psa esej. Hadal som, ak tma by sami pila. A potom som si uvedomil, e mmdoma vemi vea rozprvkovch knh a e rozprvky vemi rd tam. Tak som sksil napsa, opre ma rozprvky znamenaj a tie zhrn, o vlastne o rozprvkach viem. A toto je vsledok.



15/15

14. Odkia som erpal

internetov strnky:

www.rozpravky.wz.cz, www.dieta.sk, www.forum.rodinka.sk, www.dieta.tym.sk, www.rodicia.tym.sk, www.mamatata.sk, www.citanie.sk.

knihy:

Pavol Dobinsk: Zakliata hora, Tatran, Bratislava, 1980, predslov a edin poznmkaEugen Pauliny,

O. Holcyov, M. Rusnkov: Kniha pre najmench, SPN, Bratislava 1971,

Encyklopdia pre rodiov, Larrouse1994,1995, slovensk vydanie Slovart Bratislava 1997.

Poznmka:

Vetky kniky, ktor v tejto prci spomnam, som pretal. Vinu z nich niekokokrt.Urobil som si revziu mojej kninice.


rocnikova praca kubo 2009-2010 - rozpravky

Documents