rocnikova praca kubo 2011-2012 - shovel caster

7/23/2019 Rocnikova Praca Kubo 2011-2012 - Shovel Caster

1/18

kola pre mimoriadne nadan deti a gymnzium, Teplick 7, BratislavaGymnzium Skalick 1, Bratislava

__________________________________________________________________

Jakub HantablPrma C

SHOVELCASTER

moja vlastnorune vyroben gitara(ronkov prca v kolskom roku 2011/2012)


2/18

Shovelcaster moja vlastnorune vyroben gitara

________________________________________________________________________________________________________________________________________________

Obsah

1. vod

2. O hudobnch nstrojoch

3. Doma vyroben hudobn nstroje (Homemade instruments)

4. Shovelcaster

4.1. Ako som postupoval pri vrobe mjej gitary

4.2. Porovnanie s relnou gitarou

5. Zver

6. Poakovanie

7. Pouit literatra

______________________ Strana 2 ____


3/18


________________________________________________________________________________________________________________________________________________

1. vod

Zaujma ma hudba. Hrm na klavri, bicch, elektrickej gitare a basgitare. Tie aj komponujem a chodm aj nahodiny kompozcie. Doma mm nahrvacie tdio, kde s hudbou pracujem: spracovvam svoje hudobnmotvy a npady, spoznvam hudobn softvry a snam sa s nimi pracova a finalizujem svoje skladby.

Minul rok som psal ronkov prcu o tomto mojom tdiu, ktor sa vol Arakti. Psal som o hudobnch

nstrojoch, ktor bene pouvam, komponentoch potrebnch v hudobnom tdiu, softvri a hardvri,nahrvan, ozvuen nstrojov a o tom, ako je treba prepoji jednotliv asti - komponenty, aby bolonahrvanie a cel procesing spen.

Tento rok tto tmu rozrim a obohatm pohadom z inej strany. Popem hudobn nstroje (nielen tie, naktorch ja hrm), opem ich kontrukn zklady a na zklade tohto popisu sa nakoniec poksim ovytvorenie vlastnho hudobnho nstroja.

Videl som mnostvo filmov, v ktorch ukazovali technolgiu vroby rznych hudobnch nstrojov. Vinouilo o vie prevdzky (fabriky) znmych znaiek: Fender, Cort, Gibson, M-audio, Yamaha. Vemi ma tozaujalo a tie vyzvalo k tomu, aby som sa aj ja sm poksil vytvori, skontruova, hudobn nstroj, ktor bynaozaj aj hral. To je pre ma vzva.

Napadlo mi, e vyskam zhotovi hudobn nstroj za pomoci bene dostupnch komponentov, naprkladtakch, ktor mme doma a pouvame ich na plne in el.

Dfam, e moja prca prispeje k spoznvaniu hudobnho sveta aj zbavnejou formou.

______________________ Strana 3 ____


4/18


________________________________________________________________________________________________________________________________________________

2. O hudobnch nstrojoch

V tejto kapitole strune popem histriu hudobnch nstrojov a ich sasn delenie.

Vetky druhy hudobnch nstrojov, samozrejme, akustickch, sa spomnaj u v psomnostiach ako segyptsk zvitky alebo Biblia. Prv nstroje vyroben z kost pochdzaj u cca. spred 9 000 rokov. Ete predtmito kostenmi nstrojmi udia objavili, e rzne druhy materilov vydvaj rzne druhy zvukov.

Poklepvanm na tieto materily vznikla prv hudba. Nstroje sa postupne vyvjali, pridvali sa ozvunice,struny, blany, a nstroje nadobudli dnen podobu.

Zkladn delenie hudobch nstrojov je nasledovn:

BICIE NSTROJE

Bije (udiera) sa po nich alebo nimi. Je to asi najvia skupina hudobnch nstrojov. Delia sa na:

Blanozvun (Membranofny): maj telo a blanu po ktorej sa udiera.

s vyladenm tnom - do tejto skupiny sa radia len tympany, pretoe len tympany ladme nakonkrtny tn,

s nevyladenm tnom - nstroj vydva len zvuk, nie tn, preto sli len na udvanie rytmu,nie na hru meldie, napr.: bubon, tamburna, bong.

Samozvun (Idiofny): pri tejto kategrii nstrojov sa udiera len po tele nstroja, telo je zdroj ajzosilova zvuku zrove.

s vyladenm tnom - tieto nstroje slia hlavne na hru meldie, s naladen na konkrtnetny, s to napr.: zvonkohra, metalofn, xylofn,

s nevyladenm tnom - nstroj vydva len zvuk, nie tn, preto sli len na udvanie rytmu,

nie na hru meldie, napr.: inely, triangel, ozvun drievko, paliky, maracas.

STRUNOV NSTROJE

Tieto nstroje pouvaj rzne druhy strn. Patria sem:

Slikov: struna sa rozozvu ahom slika, napr.: husle, viola, violonelo, kontrabas, ale aj in,exotick, udov, i zaniknut nstroje (nstroje starch nrodov, vyhynutch kmeov).

Brnkacie: struna sa rozozvu brnknutm na u.

s hmatnkom - na jednej strune je mon hra viac tnov, struna sa skracuje pritlanm ohmatnk, napr.: gitara, banjo, lutna, ukulele, balalajka, mandolna,

bez hmatnka - kad struna vydva spravidla iba jeden tn (niekedy sa d preladi), pretoje poet strn pomerne vysok, napr.: harfa, lra, ale aj embalo a jeho menia verzia spinet(predchodca klavra, m klvesov mechaniku, ale po strunch sa aj brnk).

derov: struna sa rozozvu derom kladivka i paliky, v podstate len klavr a cimbal. (Niekto radklavr aj do bicch nstrojov, aj to je v podstate sprvne, lebo struna sa rozozvu derom kladivka. Vtomto zmysle patr klavr aj do strunovch, ale aj do bicch ladench nstrojov.)

VZDUCHOV NSTROJETieto nstroje funguj na princpe prdenia vzduchu, ie obsahuj mechaniku, ktor potrebuje vzduch narozozvuanie tnu.

______________________ Strana 4 ____


5/18


________________________________________________________________________________________________________________________________________________

Mechov: vzduch sa do nich vha pomocou mechu, doku hra viac tnov naraz, preto hovorme,e s akordick. Naprklad organ, harmnium, akorden, gajdy a in.

Dychov: vzduch sa do nich vha fkanm, doku zahra naraz iba jeden tn, preto hovorme, es melodick.

plechov - iba ntrubkov (nstroje, ktor maj ntrubok, o je nsada na mieste, kam safka, ntrubok vytvra as zvuku), teda: trbka, pozauna (altov, tenorov, bas-barytnov), lesn roh, tuba a in,

dreven - nie vetky maj telo z dreva, ale lia sa zdrojom zvuku.

hranov - fka sa do nich cez nustok na jednom konci stenen trubiku, s tonapr. flauta, fujara, palka, zobcov flauta, panova flauta,

pltkov - namiesto nustku maj pltok, ie vemi zky nustok,naprklad hoboj,klarinet, saxofn, fagot.

ELEKTRONICK NSTROJETieto nstroje vytvraj zvuk pomocou elektronickch zariaden a obvodov. Svojim tvarom astonapodobuj ostatn nstroje (najm klvesy alebo bubny), v zsade vak ich viz nem vplyv na ichfungovanie.

HLAS

udsk hlas je vo svojej podstate hudobnm nstrojom. Je to teda najstar originlny hudobn nstroj.Vka tnu je regulovan vzdialenosou hlasivkovch bln od seba. m s k sebe bliie, tm je tn vy.

Nstroje vieme deli aj poda inho kritria, naprklad poda systmu tvorby tnu:

Akustick:

Funguj isto akusticky, o znamen, e nepotrebuj k tvorbe tnu snmae ani iadne ozvuovaciepomcky. Namiesto nich vyuvaj rezontor, ktor vibrciami zvyuje intenzitu zvuku. Klasickmprkladom je akustick gitara. M struny, ktor vibrovanm vytvoria zvukov vlnu, ktor sa v rezontorezosiln. Kvli rezontoru maj akustick nstroje vek telo, o je niekedy nepraktick. Je ich trebaozvuova mikrofnmi.

Elektrofonick (elektroakustick):

Elektrofonick nstroje funguj akusticky, rovnako ako akustick nstroje, no maj v sebe zabudovanmikrofn alebo in zvukov snma. S to len strunov nstroje. Funguj sce ako akustick, alenemaj rezontor. Niekedy maj jeho zmenen verziu, ale je to len kvli efektu. Rezontornepotrebuj, lebo tn sa snma elektronickmi snmami.

Elektronick:

Funguj isto elektricky d sa na nich hra iba s pouitm elektronickho zosilovaa. Aj tn vznikelektricky, ie nstroj m len elektronick spa tnu kontakt, ktor po spusten vyle signl dozvukovho genertora (elektronick zariadenie, ktor vie bu kombinovanm alebo modulciou(upravovanm) zvukov dokza nastaven zvuk).

______________________ Strana 5 ____


6/18


________________________________________________________________________________________________________________________________________________

3. Doma vyroben hudobn nstroje (Homemade instruments)

V tejto kapitole opem domcu vrobu hudobnch nstrojov a tie aj niektor ben domce nstroje.

Niektor udia sa nechaj zabva naprklad sledovanm televzie. S vak aj tak, ktor sa zabvajinvennou prcou, ie tvoria. Niekto sa zaujma o elektroniku a vytvra si obvody, in lep lietadielka alebolode, niekto si, naprklad, vyrba vlastn hudobn nstroje.

Ke som si pozeral informcie o vrobe domcich nstrojov, natrafil som na vek mnostvo domcichnstrojov a inpirci. Naiel som vea perkus a fkacch nstrojov, no potom som naiel aj pokroilnstroje, ako mandolna, banjo, i husle.

Teraz opem niekoko doma vyrobench nstrojov, ktor ma zaujali. Pripjam ich fotografie a pomenujemkomponenty, z ktorch s vyroben.

Fkacia harmonika je vyroben z dvoch lekrskych paliiek,papiera, lepiacej psky a troch irokch gumiiek. Na rozdiel odrelnej fkacej harmoniky, ktor m pevn telo z kovu, je tto menej

pevn a m trochu in zvuk.

Tamburna tento nstroj jevyroben z kovovch vrchnkov odfaiek, lepiacej psky, drtu advoch kovovch alebo drevenchobru. Tamburna je rovnak akorelna, rozdiel je len v materile aspsobe vroby.

Ronikov palice s vyroben

z kovovch fakovch vrchnkov,klincov a paliiek. Tento nstroj jerovnak a na zvuk a materil.

Banjo banjo sa sklad z plastovej ndoby(najvhodnejie je vedro), drevenej dosky,rybrskeho vlasca, klincov a kska dreva. Narozdiel od relneho banja s blanou, ak sapodob na blanu na bubnoch m toto banjo inzvuk, o je spsoben aj inm materilom strn (nylon), ale aj inm tvarom,vekosou a blanou rezontora.

Oton bubienok sklad sa z plechovky,paliky, pagtu, dvoch drevench guok advoch plastovch krkov, doliehajcich naplechovku.

Laden pohre je to viaceropohrov, naplnench vodou. mviac je vody v pohri, tm je tnvy. Takto nstroj sa nakoncertoch bene nevyskytuje.Podob sa na xylofn alebo

zvonkohru, je to ich obdoba. Od tchto nstrojov sa skoroneli.

______________________ Strana 6 ____


7/18


________________________________________________________________________________________________________________________________________________

Steel drum sklad sa z kovovho suda alebo plynovejtlakovej ndoby. Na ndobe s vyklepan plochy, kadvydva in tn. Tento nstroj je plne rovnak ako pravsteel drum. Prv steel drumy sa skutone vyrbali zolejovch barelov.

Daov palica tentonstroj sa sklad zkartnovej trubice,klincov (skrutiek) rznejdky a rye, oovice, hrachu alebo trku. Tento nstroj jevlastne obdoba shakera, obohaten o klince, cez ktor saprespa sypk materil.

Shaker z plechovky tentonstroj je vyroben z

plechovky od piva, rye alebo trku a lepiacej psky. Shaker je rovnak,rozdiel je len v materile.

Roniky roniky s vyroben z palice tvaru Y,pagtika a roniiek. Roniky tvoria tnrovnako, rozdiel je len v tvare a materile.

Plechovkovbubienok tto perkusia je vyroben zvej plechovky, kruhovho kusa koe (o 2- 5cm vej v priemere ako priemerplechovky) a sahovacej kovovej obrue.Takto perkusie skutone existuj, take

rozdiely medzi nimi a bubnom z plechovkynie je, a na systm uchytenia blany aniekedy aj materilu blany.

PVC flauta je vyroben z PVC rrky. Od normlnejflauty sa neli okrem materilu.

Mrkvov flauta sklad sa z vyvtanej

mrkvy. Od flauty saokrem materilu neli.

PVC pan flauta tento nstroj sa sklad z mench PVC flut bezdierok na prsty. Od pan flauty z plastov sa neli a na materil.

______________________ Strana 7 ____


8/18


________________________________________________________________________________________________________________________________________________

Brokolicov okarna je to brokolica s vyrezanm nustkom adierkami na prsty. Od okarny sa neli, samozrejme m in materil.

Uhorkov trbka trbka sa sklad zuhorky, na jej konci je paprika.Ntrubok je z mrkvy. Tto trbka nemklapky ani zloit systm rrok. Zvukm vak podobn. M ale jedennedostatok: kee nem klapky, zvuk

sa d regulova len stami.

Zemiakov okarna to ist akobrokolicov okarna, len je vyroben zo zemiaku. Od okarny saneli, samozrejme m in materil.

Mrkvov pan flauta to ist ako

pan flauta z PVC, je vakmrkvovch pal. Od pan flauty zplastov sa neli a na materil.

Kazo je vyroben z papierovejtrubice, voskovho papiera agumiiek. Toto kazo je rovnak.

Kastanety na ich vrobu je trebakartn, lepidlo a dva vek gombkyalebo kovov ztky od flia.

Kastanety z dreva a tieto kastanetys rovnak a na ich materil.

Ukulele tto havajsk gitara sasklad z nylonovch strn (aleborybrskeho vlasca), drevenej dosky,skrutiek a vekej plechovky. Ukulele vyzer ako mal gitara. Mrezontor, krk a struny. Toto ukulele m vetky tieto asti, len zinch materilov.

Detsk gitara d sa

vyrobi z kartnovejalebo plastovej katule s vyrezanm otvorom a gumiiek. Tentonstroj funguje na princpe akustickej gitary s rezontorom, nedsa vak ladi, ani sa na nej ned inak meni vka tnu. Take tonie je akustick gitara, len tak tvor tn.

Ako vidno, vina tchto nstrojov s bicie a fkacie nstroje. To preto, lebo prve tieto dve skupiny majnajjednoduchiu kontrukciu. Niektor s uren pre deti, preto len funguj ako relne nstroje, niektor srelne nstroje, len s vyroben doma.

Ak u mte takto nstroj vyroben, mete s nm donekonena pracova: zdokonaova jeho zvuk, pridva

nov komponenty alebo svoj nstroj ozdobova.

______________________ Strana 8 ____


9/18


________________________________________________________________________________________________________________________________________________

4. Shovelcaster

Okrem nstrojov s jednoduchou vrobou, ak som uviedol v predchdzajcej kapitole, sa daj vyrba ajzloitejie nstroje.

Ja som sa rozhodol vyrobi sofistikovan hudobn nstroj - elektrick gitaru. Bola to pre ma vek vzva,pretoe aj ke by sa mi podarilo gitaru zhotovit, ete sa mohlo sta, e nemusela hra.

Pri vrobe svojej gitary som pouil tieto komponenty:

zhradn r (musel som kpi nov, lebo mama mi odmietla da ten zo zhradnho domeka), improvizovan kobylka (z L-kovho kovovho dielu rozmerov 2x5 cm), improvizovan ladiaca mechanika (skrutky s metrickm zvitom s motlikom), tienen kabel, gitarov struny (.5 tn A a 6 tn E znaky Tenson), gitarov snma typu humbucker (daroval mi kamart z Facebooku), potenciometer (elektronick siastka) a oton kryc gombk (z ockovej archaickej katule s plne

starmi elektronickmi siastkami), vstupn konektor (z tej istej katule), spojovac materil, gitarov popruh (pouil so originlny z mojej gitary zn. Tenson), improvizovan horn kobylka (skrutka).

Pre lepiu predstavu o komponentoch prikladm fotografie:

(r, budca kobylka, potenciometer)

(gombk na potenciometer, kabel, gitarov popruh, gitarov snma)

______________________ Strana 9 ____


10/18


________________________________________________________________________________________________________________________________________________

(spojovac materl, ladiaca mechanika, vstupn konektor)

(struny a mj vzor elektrick gitara typu Stratocaster)

______________________ Strana 10 ____


11/18


________________________________________________________________________________________________________________________________________________

4.1 Ako som postupoval pri vrobe mojej gitary

Na zaiatku vetkho bol schmatick nkres budcej gitary a vek nkup v Hornbachu.

Ke som mal v hlave ujasnen, ako budem postupova a mal som vetko potrebn na vrobu budcej gitary,

rozvrhol som si umiestnenie komponentov na tele gitary a oznail som si, kde budem vta.

Navtal som vetky diery, dokopy 12 dier (4 diery pre spodn kobylku, 2 diery pre snma, 2 diery pre chytpopruhu, 1 diera pre potenciometer, 1 diera pre vstup, 2 diery pre ladiacu mechaniku) do epele ra (ovak ilo vemi ako, lebo r m epe z ocele) a do krku gitary. Na vtanie do kovu som pouil elektrickvtaku, na drevo staila akumultorov.

______________________ Strana 11 ____


12/18


________________________________________________________________________________________________________________________________________________

Pripevnil som spodn kobylku a vybrsil som pilnkom zrez do krku pre horn kobylku.

Do dier pre ladiacu mechaniku som vyrobil zvit pecilnym nstrojom zvitnkom a do vyrobench dier sozvitom som umiestnil ladiacu mechaniku.

Do alej diery som naskrutkoval vstupn jack.

Z potenciometra som odplil plkou na elezo prebyton asti a naskrutkoval som ho do prslunej diery.

______________________ Strana 12 ____


13/18


________________________________________________________________________________________________________________________________________________

Na potenciometer som pripevnil gombk a naintaloval som snma.

Vetky komponenty som spjkoval, ie prepojil tienenm vodiom, a to poda elektrickej schmy, ktor somnaiel na internete.

Na gitaru som nalepil nlepku s jej nzvom.

Osadil som struny a odstrihol som ich prebyton konce, gitaru som naladil pomocou ladiky, zapojil avysal s gitarovm kombom. Znie fakt pardne!

______________________ Strana 13 ____


14/18


________________________________________________________________________________________________________________________________________________

A tu je mj vtvor!

4.2 Porovnanie s relnou gitarou:

Mon funkcie Mon spsoby hry

Gitara z ra kontrola hlasitosti dvojstrunov power-akordy, hra meldie vnich polohch

Relna gitara kontrola hlasitosti,kontrola hlasitostijednotlivch snmaov,pomer medzi snmami,vber snmajcichsnmaov

dvojstrunov power-akordy, kompletnakordy, hra meldie vovych polohch, hrameldie v nichpolohch

Pr informci o benej elektrickej gitare

Elektrick gitara je brnkac strunov hudobn nstroj. Je jednm z najpouvanejch hudobnch nstrojov vsasnej populrnej hudbe, predovetkm v rocku a podobnch tloch.

Prvou elektrickou gitarou bola Frying pan (panvica), ktor zostrojili v roku 1931 hudobnk GeorgeBeauchamp a ininier Adolph Rickenbacker. Tto gitara vychdzala z malej havajskej gitary ukulele a svojimikvalitami ete mala vemi aleko (aj vzhadom k stavu vtedajej elektrotechniky) od dnes bench nstrojov,rozbehla vak vvoj takchto gitr u rznych vrobcov nstrojov.

Masov pouitie elektrickch gitr zaalo v 50-tych rokoch, ke Amerian Leo Fender rozbehol vekosriovvrobu tchto nstrojov. Dodnes s populrne modely Telecaster (pvodnm nzvom Broadcaster) aStratocaster. V roku 1952 spolonos Gibson uviedla takisto dodnes vysoko cenen model, Les Paul.

Nemono zabudn na al faktor vvoja elektrickch gitr a to gitarov zosilovae a reprosstavy. Medzinajznmejie patria britsk znaky Marshall a Vox a americk zosilovae Fender. Mnoh hudobnci oskoroprili na to, e pri presiahnut maximlneho rozumnho vkonu vtedy ete elektrnkovch zosilovaovvznik skreslenie so zaujmavm zvukom. To dalo prleitos vzniku typicky rockovmu zvuku elektrickch

______________________ Strana 14 ____


15/18


________________________________________________________________________________________________________________________________________________

gitr. Neskr vznikli rozmanit zapojenia efektov, ktor umouj dosiahnu neprebern mnostvo fariebzvuku.

Kontrukcia elektrickej gitary

Tento popis kontrukcie sed aj na moju gitaru z ra, ktor som nazval Shovelcaster.

1. telo hlavn, najvia as nstroja, kde s umiestnen tieto asti: snma, potenciometer(kontrola hlasitosti) a kobylka, ie mechanizmus, ktor dr struny stle napnut.

2. krk cez krk ved struny, ktor s umiestnen nad hmatnkom. Pri gitarch s kovovmi strunami jekrk vystuen kovovm prtom, inak by struny krk odlomili. Na krku s prace, ktor som vak naShovelcasteri len nakreslil.

3. hmatnk sli ako opora prstov pri dran strn, m sa zvyuje alebo zniuje tn. Hmatnk vak nasvojej gitare nemm.

4. ladiaca mechanika je to as nstroja, ktor umouje jeho ladenie. Funguje tak, e hudobnkoto kolk, m sa napna alebo uvouje struna a tm men vku tnu. Pri laden nm pomha

ladika mechanick alebo elektronick prvok, ktor vydva tn s presnou frekvenciou alebodoke uri, i m dan tn presn frekvenciu alebo nie a vie uri aj odchlku danho tnu odpresnej frekvencie.

5. vstupn konektor do vstupu sa zapja kbel, po ktorom ide signl z nstroja. Z gitary vediekbel, ktor sa vol TS jack.

6. snma zvuku aby sme z elektrickej gitary dostali zvuk, musia sa vibrcie strn snma elektronickya elektronick signl sa potom vedie cez zosilova do reproduktora. Snmanie prebieha vmagnetickom snmai umiestnenom pod strunami gitary. Hlavnou asou snmaa je magnet acievka, ktor m okolo 7000 zvitov. Pri chven struny sa na cievke indukuje elektrick prd. Existujeviacero druhov snmaov. Niektor maj len jeden magnet uloen pod vetkmi strunami, in majpre kad strunu osobitn magnet. Na niektorch gitarch sa d dokonca vka kadho magnetu

nastavi pomocou skrutky. m je magnet bliie ku strune, tm je signl silnej. Druhy snmaovs: single-coil (snma s jednou cievkou a iestimi magnetmi) a humbucker (dve cievky a jedenmagnet, alebo 12 magnetov, tento snma neprodukuje vedajie zvuky um). Na svojej gitaremm snma typu humbucker.

7. potenciometer pri gitare sli ako kontrola hlasitosti a ako korekcie zvuku, ktor na svojej gitarevak nemm.

______________________ Strana 15 ____


16/18


________________________________________________________________________________________________________________________________________________

5. Zver

V tejto prci som sa snail dokza, e hudba nie je len o stupniciach a Beethovenovi. Hudba je zbava.Hudba je o tvorivosti a o netandardnch prstupoch. A tvorivos nie je len tvorenie skladieb.

Pri prci na prprave mjho Shovelcastera som naiel vea rznych nvodov na vrobu vlastnch nstrojov,na zdokonaovanie hotovch nstrojov a dokonca na vrobu vlastnch efektov. Naiel som vea vide s

nzvom Making music without instruments, kde udia tvorili hudbu s tmi najrozlinejmi vecami odvtaiek a po dmske nohaviky. To bolo vemi zbavn a inpirujce.

Nech sa kad, koho to aspo trochu zaujma, zamysl nad hudbou ako takou. Ma zaujalo skmaniezvukovch bz nstrojov alebo vec. Toto ma na hudbe fascinuje. A navye, podarilo sa mi vyrobi relnuelektrick gitaru, ktor fakt dobre hr! A m naozaj skvel meno: Shovelcaster.

A aby toho nebolo mlo, o vrobe Shovelcasteru vzniklo how-to video, ktor som umiestnil na YouTube.Popri tom som na mojom Mac-u v softvri iWeb urobil jednoduch web strnku, na ktorej som popsal postupvroby, dopnil obrzky a sprstupnil video z vroby. Kad nvstevnk sa me inpirova. A ak je jejadresa? Ako inak, predsa www.shovelcaster.com!

______________________ Strana 16 ____


17/18


________________________________________________________________________________________________________________________________________________

6. Poakovanie

Za pomoc pri tvoren tejto prce akujem mjmu ockovi za odborn rady pri prci s nstrojmi a elektrickmnradm, za fotenie, kamerovanie a vrobu videa; Dennisovi Havlenovi, ktor ma inpiroval svojim webom onpadoch na domce hudobn nstroje; Maroovi Vrecnkovi z facebookovej skupiny Hudobnci z Bratislavy,ktor mi daroval snma, bez ktorho by som nemohol vyrobi Shovelcaster a nakoniec i mojej mame, lebonov r ako telo Shovelcastera je lep ako jej obben zablaten.

______________________ Strana 17 ____


18/18


________________________________________________________________________________________________________________________________________________

7. Pouit literatra

WAUGH, Alexander: Umenie pova hudbu, Slovo, Bratislava, 1997

WILLIAMS, John-Paul: Piano, Quarto, Londn, 2002

STRIEENEC, Alexander: Bubny a bubenci, Muzikus, Bratislava, 2010

LABORECK, Jozef: Hudon terminologick slovnk, Slovensk pedagogick nakladatestvo, Bratislava,2010

SLIACKA, Daniela: Hudobn nstroje, Mlad let, Bratislava, 1979

HUNKOV, Alison, BUNTINGOV, Philippa, WALTON, Simon, ARCHIBALD, Paul, BLACKWOOD, Alan:Kniha pre mladch hudobnkov, Prroda, Bratislava, 1996

FORR, Daniel: Potae a hudba, Grada, Praha, 1994

KUBT, Karel: Pruka zvukae a fonoamatra, SNTL, Praha, 1990

SKORA, Rudolf, KUTLEK, Frantiek, VELA, Jaroslav: Elektronick hudebn nstroje a jejich obvody,SNTL, Praha, 1981

SYROVTKO, Milan: Obvody zesilova a pijma, SNTL, Praha, 1991

Internetov strnka Dennisa Havlenu vrobcu domcich hudobnch nstrojov (www.dennishavlena.com)

rocnikova praca kubo 2011-2012 - shovel caster

Documents