rocnikova praca kubo 2012-2013 - internetove radio

7/30/2019 Rocnikova Praca Kubo 2012-2013 - Internetove Radio

1/16

Jakub Hantabl Internetov rdio

INTERNETOV RDIO

ronkov prca Jakuba Hantablav kolskom roku 2012/2013

Internetov rdio ronkov prca Jakuba Hantabla v kolskom roku 2012/2013


2/16


INTERNETOV RDIOronkov prcaJakub Hantabl

sekunda Ckolsk rok 2012/2013



3/16


Obsah:1. vod2. o je internetov rdio a ako funguje

2.1. o je internetov rdio2.2. Vysielacie tdio

2.3. Vysielanie2.4. Ako si vytvori internetov rdio3. Moje vlastn internetov rdio4. Autorsk prva

4.1. o s autorsk prva4.2. SOZA a autorsk prva na Slovensku

5. Zver 6. Pouit literatra a zdroje



4/16


1. vod

Mnoho ud pova hudbu z rdia. No niekedy sa mi nezd, e by v rdich hrali dobr hudbu. Samozrejme,nie je to vdy tak. Sta si naladi sprvne rdio poda vkusu poslucha. Ale ja som sa rozhodol, e sizriadim vlastn rdio, kde sa bude hra hudba poda mjho vkusu. Tak som sa vybral cestou najahieho

odporu a rozhodol som sa pre rdio, ktor si me zriadi naozaj kad internetov rdio. Pozbieral sompotrebn komponenty, posahoval potrebn softvry (freeware), ale stle som nevedel, ako to vetkofunguje, ako treba komponenty poprepja, aby vznikla funkn internetov rdiostanica. V tom mi pomohlatto ronkov prca. Okrem napsania textovej asti tejto prce som si zriadil vlastn, plne funkninternetov rdiostanicu, navtvil som profesionlne tdio internetovho rdia a plnujem aj zriadi kolskrdio pre nau kolu alebo hudobn kolu.

V tejto ronkovej prci priblim internetov rdio; o to je, ako funguje a ako sa z neho vysiela. Uvediemtie aj nvod ako vytvori internetov rdio.



5/16


2. o je internetov rdio a ako funguje

V tejto kapitole popem, o je internetov rdio a uvediem komponenty, ktor s potrebn na spustenieinternetovho rdia. Na nkrese tie vysvetlm, ako tento druh rdia funguje.

2.1. o je internetov rdio

Internetov rdio je rdio, ktorho prenos je zabezpeen internetovou sieou a nie rdiovmi vlnami. Vemisa podob klasickmu rdiu, ale jeho prenos sa uskutouje pomocou internetu. Rovnako ako pri klasickomrdiu, ani tu neme posluch meni prehrvan hudbu. Vina, ak nie vetky, terestrilnych rdi ponkasvoje vysielanie aj cez internet. Toto vysielanie sa d njs na strnke samotnho rdia alebo na niektorchinch strnkach, ktor ponkaj slubu vyhadvaa internetovch rdi, prpadne na strnke poskytovateasluby vysielania (ICEcast directory a pod.).

Rdio sa d pova pomocou prehrvaov mdi, ako je iTunes, VLC media player, Winamp aleboWindows Media Player. alia monos ako pova internetov rdio je s na jeho webov strnku a tamspusti live stream. Na povanie internetovho rdia sa daj poui aj hardvrov prehrvae hudby (mediaexpander) ak maj pripojenie na internet. To s zariadenia ako napr. SONOS alebo Terratec. Tie na

prehrvanie streamu pouvaj naprklad slubuTuneIn alebo Radio567 a podobne.

Prv internetov rdio vytvoril Carl Malamud v roku 1993, pouil technolgiu zvan MBONE (IP MulticastBackbone on the Internet). Neskr toho roku zaal Austin Arts BBS prevdzkova Screenprinters Radio, kdevysielal u zaznamenan rozhovory, prbehy a hudbu.

WXYC bola prv rozhlasov stanica ktor oznmila vysielanie na internete v novembri 1994. WXYC pouvalFM rdio pripojen k systmu v SunSite, neskr znme ako Ibiblio, beiace v CU- SeeMe software. WXYCzaala skobn vysielanie a testovanie priepustnosti siet u v auguste 1994.

Stanica WREK tie vyhlasuje, e zaala vysiela v novembri 1994 s pouitm ich vlastnho softvrunazvanho CyberRadio1.

2.2. Vysielacie tdio

Na spustenie internetovho rdia a na kompletn vysielanie je treba tieto komponenty: pota,

vysielac softvr alebo plug-in do prehrvaa hudby,

softvrov prehrva hudby,

leglnu hudobn databzu,

mikrofn,

broadcast server,

DJ-sk konzolu,

mixny pult, zvukov kartu,

kabel USB kble, TS kble, XLR kble a napjacie kble.

Pota je potrebn kvli softvrom, na ktorch je internetov rdio postaven. Pre zaiatonkov je najleppota s operanm systmom Windows, lebo niektor zaiatoncke softvry, naprklad softvr Winamp splug-inom SHOUTcast, s iba pre tento operan systm.

Vysielac softvr umouje vysiela hudbu, ktor sa prehrva z hudobnej databzy. Me to by samostatnsoftvr s monosou on-line vysielania (ako naprklad softvr Mixxx), plug-in do nejakho hudobnhoprehrvaa (naprklad plug-in SHOUTcast do prehrvaa Winamp) alebo to me by len samostatnsoftvr, ktor berie hudbu z prehrvaa a potom ju vysiela (to je naprklad B.U.T.T.). Ja vo svojom rdiu

pouijem softvr Mixxx.



6/16


Hudobn databza v potai je jedna z najpotrebnejch vec pre internetov rdio. Z nej erp hudbuprehrva alebo DJ softvr. Tu tie vysielate vyber vysielan hudbu. V tejto databze je potrebn, aby boliobsiahnut daje o CD nosii skladby a skladbe, je to kvli vysporiadaniu autorskch prv.

Mikrofn je nie a tak potrebn sas internetovho rdia. Je vak potrebn na vysielanie hovorenhoslova. Pre internetov rdio sa d poui niekoko typov mikrofnov. D sa poui mikrofn, ktor sa zapjapriamo do potaa, ale aj profesionlny mikrofn zapojen do mixpultu, ak sa pouva v hudobnchtdich.

Broadcast server pre internetov rdio je jedna zo sast, bez ktorej sa rdio nezaobde. Je potrebn naprevdzku rdia. Prve z tohto servera si posluch sahuje prve prehrvan hudbu do svojho potaa az neho si ju potom pova. D sa poui vlastn server, alebo sa d vyui sluba rznych poskytovateovserverov pre internetov rdi. Servery od poskytovateov maj niekedy rzne obmedzenia (naprkladobmedzenie rchlosti alebo kvality prenosu), ale pre potreby zaiatonkov to sta. Dve zkladn platformyserverov s SHOUTcast a ICEcast. Pri zriaovan internetovho rdia si meme vybra dve variantyserverov. Bu si ho prenajmeme u nejakho poskytovatea alebo si meme zriadi vlastn server. Prenajatserver m oproti vlastnmu t vhodu, e ho konfiguruje a udriava poskytovate. Vlastn si vak musmenakonfigurova, updatova, napja a udriava sami. Prenajat server m vak jednu nevhodu: ak zanechceme plati, dostaneme ho s nejakmi obmedzeniami (naprklad obmedzenie rchlosti alebo kvalityprenosu, obmedzenie potu posluchov). Bez obmedzen budeme ma prenajat server a vtedy, ke zabudeme plati mesan poplatky, o ns v konenom dsledku vyjde viac ako prevdzka vlastnho servera.Prenajat server je vhodnej vtedy, ke si chceme internetov vysielanie len vyska, ale ke sa muchceme dlhodobo venova je poda mjho nzoru lep vlastn server.

DJ-sk konzola tie nie je nevyhnutn, ale d sa z nej lepie ovlda vber hudby a obohacuje rdio omonos mixovania hudby. Pri niektorch softvroch sa vak ned poui.

Mixny pult sa pri zriaovan internetovho rdia d vynecha, ale je potrebn ak chcete poui inmikrofn, ako tak, ktor sa zapja priamo do potaa. V mixe sa stretvaj vetky signly, ktor id alejdo potaa. Mixpult im umouje nastavi hlasitosti a zkladn ekvalizan parametre (pomer vok,stredov a basov).

Zvukov karta je vemi potrebn, ak mte mixny pult, ktor nem USB vstup. Zvukov karta (aleboanalgovo/digitlny prevodnk) premiea analgov signl z mixpultu na digitlny signl (signl, ktor viepota spracova, je prenan po USB kbli).

Prepjanm tchto komponentov vznikaj rzne druhy zapojen takzvan setupy. Pre kad druh vysielaniaje treba in setup. Naprklad pre zahranie a odvysielanie pesniky alebo podcastu z potaa sta jedenpota so sprvnym softvrom a databzou hudby.

al setup vznik, ke chceme ovlda hudbu z DJ-skej konzoly. T sa jednoducho zapja do potaa.

Ak chceme vysielanie aj moderova, postavme setup s potaom, DJ-skou konzolou (ak chceme),mikrofnom, mixom a zvukovou kartou. Mix je potrebn na nastavovanie hlasitosti mikrofnu a prpadn

zapojenie na slchadl kvli monitorovaniu prehrvanej hudby. K mixu treba ete pripoji zvukov kartu,ktor spracuje signl z mixu tak, aby ho pota vedel spracova.

Pokia chceme vysiela rozhovor dvoch ud, okrem potaa, mixu a zvukovej karty potrebujeme ete dvamikrofny a dvoje slchadl.

Na vysielanie hudby z CD disku nm sta pota, ale len vtedy, ke m zabudovan CD mechaniku. Aknem, alebo chceme ovlda hlasitos a urobi ekvalizciu, potrebujeme extern CD prehrva, zvukovkartu a mix.



7/16


moja rdiostanica, v ktorej s obsiahnut vetky setupy

2.3. Vysielanie

Cel vysielanie funguje takto: vysielate vyberie hudbu v potai alebo spust prehrvanie CD disku. CD disksa prehrva priamo v prehrvai alebo vo vysielacom softvri, mikrofn treba zapoji do mixneho pultu aten nsledne do zvukovej karty a t do potaa.

Vysielac softvr vyle hudbu po internetovej sieti. T sa dostane do broadcast servera. Ten ju spracuje apole ju alej po internetovej sieti do inch potaov, ktor s pripojen na internet a zvolili toto rdio.

Posluch sa na tento server pripoj z jeho potaa. Po tomto pripojen pole server prehrvan hudbu doposluchovho potaa, odkia ju ten pova.

Pre bliie vysvetlenie tohto procesu som nakreslil jednoduch schmu:

Na tejto schme vidme, e vysiela sa d tromi zkladnmi spsobmi. Hore je posluch, ktor sa pripja naserver. Naavo vidme monos so samostatnm softvrom Mixxx alebo SAM Broadcaster a serverom subovonou platformou. Tieto softvry hudbu prehraj aj odvysielaj. V strede je varianta s ubovonmprehrvaom, samostatnm softvrom B.U.T.T. a hocakm serverom. Tu hudbu prehr prehrva avysielanie zariauje B.U.T.T. Vpravo je monos s prehrvaom Winamp s plug-inom SHOUTcast aserverom s platformou SHOUTcast. Tto varianta funguje rovnako ako t v strede, len vysielanienezabezpeuje samostatn softvr ale uveden plug-in.



8/16


2.3.1. Podcasty

Pri vysielan sa asto uplatuj aj podcasty pri takzvanom off-line broadcastingu. Podcast je zvukovzznam, ktor je u dopredu pripraven. Znamen to, e naprklad rozhovor sa nemus vysiela naivo, aleme sa nahovori nejak as dopredu a odvysiela neskr. Podcasty sa tie daj stiahnu aj z internetu zpodcast serverov. Najastejie s podcasty vo formte MP3.

Pri internetovom rdiu sa podcasty vyuvaj aj na reprzovanie moderovanch relci a vysielaniepredpripravench rozhovorov alebo DJ setov. Off-line je vhodn v tom, e na vysielanie takejtopredpripravenej relcie nie je potrebn iadna obsluha.

Nzov podcast vznikol z toho, e firma Apple vyvinula prehrva iPod. Pre prostrednctvom sluby iTuneszaala distribuova, uvoova, nahrvky, ktorm dala nzov spojenm slov Pod a Cast.

2.3.2. Terestrilne rdio vs. satelitn vs. internetov

Existuj tri druhy prenosu signlu rdi: internetov, satelitn a terestrilny (AM / FM). TV internetovom sasignl ri cez internetov sie, pri terestrilnom s to rdiov vlny a pri satelitnom sa signl ri z vysielaacez satelit do prijmaa. Okrem spsobu renia signlu sa tieto rdi lia nronosou ich prevdzky.Najjednoduchie sa prevdzkuje internetov rdio. Na jeho prevdzku posta len pota a dobrinternetov pripojenie. Na prevdzku terestrilneho alebo satelitnho rdia treba pecilne vysielaciezariadenie a nkladn vybavenie. Lia sa aj v investovanch nkladoch; v internetovom rdiu je nutn platiza internet (v zsade mlo) a licenn poplatky autorom (SOZA). Pri terestrilnom rdiu treba plati zaprenjom frekvencie (to znamen, e za to, aby sa dalo vysiela na uritej frekvencii treba zaplati ovea viacako pri internetovom rdiu) a poplatky SOZE. Na prevdzku satelitnho rdia je treba zaplati okrempoplatkov SOZE aj vek sumu poskytovateovi sluby prenosu cez satelit. al rozdiel je v ohlasovacejpovinnosti. Terestrilne a satelitn rdi musia Rade pre vysielanie a retransmisiu nahlsi program aprpadn zmeny programu. Internetov rdio jej mus nahlsi len kedy zane vysiela.

alia vhoda internetovho rdia je monos kolaborcie a vyuitia dislokovanho tdia. Kolaborcia je to,e rzni udia sa podieaj na vysielan. Nemusia by v jednom tdiu, sta, ke m kad pota s

internetom a potrebn setup a me sa podiea na vysielan z ubovonho miesta. Pojem dislokovantdio znamen viacero mench setupov, ktor sa podieaj na vysielan.

Take pouvatesky najprvetivejiu alternatvu predstavuje internetov rdio: na jeho prevdzku nie jepotrebn nkladn tdio, sta pota. Ohlasovacia povinnos je minimlna, je jednoduch na obsluhu ajeho prevdzka je lacn.

2.3.3. Program

Program profesionlneho rdia sa me sklada naprklad z tchto druhov relci:

1. Medzinrodn popmusic v anglitine, melodick, menej rytmicky drazn. Sprvy, dopravn servis a

aktulne informcie len v strunej podobe. Cieov publikum s udia vo veku 25 a 49 rokov.2. Domca melodick hudba, aktulne a klasick lgre, udov hudba. Pokojn program bez nhlychudalost a medilnych senzci, prjemn a pokojn hlsatelia. Cieov publikum s hlavne starie vekovronky.

3. Aktulne hity vetkch nrov (pop, rock, techno, rap, house, ...). S to hlavne skladby z poslednhodesaroia, rchle a modern. S moderovan z nadhadom a moderne. Posluchom sa tyk, sprvy ainformcie s o najstrunejie. Cieov publikum je mlde.

4. Klasick hudba od evergreenov a po klasick diela, svetov hudba a folklr, informcie z kultry arozhlasov hry. Prejav hlsateov je serizny a vecn. Cieov publikum s milovnci vnej hudby a kultryzo vetkch vekovch kategri.

5. Prevaujce hovoren slovo, o najmenej hudby. o najviac podrobnch informci z rznych oblast,



9/16


rozhovory. Cieov publikum s zujemcovia o obsiahlejie informcie, ktor si nezapnaj rdio kvli hudbe.

Dramaturgia (alebo vytvranie programu) je vemi nron innos. V mojom rdiu sa zatia hr len hudba,ale ak by sa mi podarilo zriadi kolsk rdio predstavujem si, e by jeho program tvorili sprvy, hudobnrelcie (o historickej hudbe, prezentcia kapiel a obhajovanie vlastnej tvorby, hudobn novinky, hitpardy),literrne relcie (tanie na pokraovanie, autorsk tanie, prezentcia knihy), informan relcie (o histrii,o zahraninom a miestnom dian, o spolonosti), diskusn relcie a reprzy relci.

2.4. Ako si vytvori vlastn internetov rdio

Ak mte pota s Windowsom, je pre vs najlep plug-in SHOUTCast do prehrvaa Winamp. Tu jekompletn postup, ako si vytvori vlastn internetov rdio.

Najprv si treba zohna potrebn komponenty a softvrov vybavenie. Pred zaatm vysielania trebaSHOUTcast aktivova vo Winapmpe. To sa rob v nastaveniach Winampu (Options). alej treba klikn namonosti (Preferences), vybra DSP/Effects a kliknutm na Nullsoft SHOUTcast Source ho aktivova. Totookno treba necha otvoren, ete bude potrebn.

Potom treba nastavi server, na ktor sa vysielanie odole. D sa vytvori aj vlastn server, ale existuj ajverejn servery. Tam sa treba zaregistrova. Po registrci server pole e-mail s heslom, ktor bude potrebnpri nastavovan Winampu.

Pre kad strnku je alie nastavenie in, ale v zsade si treba zvoli tzv. port. Vinou treba klikn natlaidlo von porty a tam si jeden zvoli. Potom si treba zapamta informcie Adress a Port, daj sanjs pri vobe portu.

Teraz treba ete nastavi SHOUTcast vo Winampe. Treba si otvori okno s nastaveniami Winampu. Ideme dozloky Output. Treba stlai tlaidlo Connection a do kolnky Adress napsa internetov domnu servera(naprklad www.radioo.cz). Do kolonky Port treba zada port, ktor se zistili na strnke servera (v kolonkeVon porty). Do kolonky Heslo treba napsa heslo, ktor poslal server e-mailom, do kolnky Encoder treba

zada slo 1. Veda tlatka Output (na ktor sme klikli pred chvou) je tlaidlo Yellowpages. Na trebaklikn a uisti sa, i je zakrtnut kolonka Make this server public. Tak sa d toto rdio njs na rznychverejnch strnkach s internetovmi rdiami. Ete sa tam daj vyplni daje ako info o rdiu a kontakt nardio, bude sa to zobrazova posluchom.

alej treba otvori zloku Encoder. Tam treba zvoli Encoder type ako MP3 Encoder a v Encoder settingstreba vybra 64kbps, 44.100kHz, Mono.

alej treba zvoli zloku Input. Ak nechceme pouva mikrofn, zvolme v kolnke Input device Winamp.Ak ho chceme poui, zvolme Input device Soundcard input a v Input settings nechme 44100Hz, Stereo.Ostatn nastavenia netreba meni.

Posledn krok je nastavenie mikrofnu vo Windows. Toto nastavenie robme vak len vtedy, ke chceme pri

vysielan pouva mikrofn. Tu treba spusti ovldanie hlasitosti (Sound control), je pravdepodobne vpravodolu na lite a m ikonku reproduktora. Ak tam nie je, treba s do tart/ovldacie panely. V tomto menutreba plne stiahnu MIDI, Line In a CD Audio, Wave vytiahneme plne. alej treba klikn na Monosti(alebo Options) a Preferences. V stpci Stereo Mix ozname mal polko, njdeme ho dolu. Hlasitos hudby(Wave) dme ete na maximum a mikrofn (Mic Volume) plne stime. Ak budeme chcie rozprva,mikrofn zvime a hlasitos hudby znime. Celkov hlasitos (Volume Control) si nastavujeme len preseba.



10/16


3. Moje vlastn internetov rdio

Ako sas tejto ronkovej prce som si poskladal vlastn, plne funkn internetov rdiostanicu. Kvli nejsom navtvil profesionlne internetov rdio, aby som videl ako internetov rdiostanica funguje. Vysielac

setup mali podobn ako mm aj ja vo svojom rdiu, take som nebol prekvapen a potvrdil som si, e svojkoncept internetovej rdiostanice mm vymyslen dobre.

moja rdiostanica celkov pohad na komponenty profesionlne rdio

Na tomto obrzku je mj pota MacBook. V mojom internetovom rdiusli ako vysielac pota. Je na om naintalovan DJ-sk softvr Mixxx,ale aj prehrva VLC media player, softvr B.U.T.T. a virtulna zvukov kartaSoundflower. Tie sa v om nachdza aj hudobn databza. V mojejrdiostanici je prepojen so zvukovou kartou (pomocou USB kbla) a DJ-skou konzolou (tie USB kblom).

Tu vidme DJ-sk konzolu od firmy Hercules. S ou sa ahieovlda vber a prehrvanie hudby a obohacuje moje rdio omonos DJingu. Je prepojen s notebookom pomocou USBkbla.

Na tomto obrzku je mikrofn od firmy HQ. Pomocou neho mem vysiela svoj hlas.Tento mikrofn je dynamick.



11/16


Na tejto fotke vidme zvukov kartu alebo analgovo/digitlny prevodnk.Vyrobila ho firma Edirol. Tento prevodnk prevzda analgov signl (nadigitlny signl (tento druh signlu vie pota spracova, prena sa poUSB kbli). Pri mojom rdiu prevdza signl z mixneho pultu do potaa.

Tu vidme mixny pult, ktor vyrobila firma Behringer. Doho zapjammikrofn. Tu sa stretvaj vetky signly, ktor alej putuj do zvukovejkarty a alej do potaa a tu v mixe mem upravova ich vstupn avstupn hlasitos a pomer vok, stredov a basov. Tento mix m lenanalgov vstup, ie ho musm zapja do analgovo/digitlnehoprevodnka s ktorm je prepojen pomocou dvoch TS/TS kblov. M monoaj stereo vstupy a vstupy pre rzne druhy kblov.

Tu vidme dvoje slchadl znaky Superlux. Tie slia na monitoring zvukupri vysielan. Pouvaj ich vetci, ktor sa podieaj na vysielan. Sprepojen s mixom.



12/16


Toto je kompletn kabel, ktor potrebujem pri prevdzke svojhointernetovho rdia. S tu dva TS/TS kble, jeden XLR/TS kbel, dva USBkble, jeden cinch/cinch kbel a jeden napjac kbel.

USB kbel TS/TS kbel napjac kbel XLR/TS kbel

cinch/cinch kbel



13/16


4. Autorsk prva

Autorsk prva s problm, ktormu sa pri prevdzke vlastnho internetovho rdia nevyhneme. Preto somv tejto kapitole spomenul, o s autorsk prva a nieo o autorskch prvach na Slovensku. Tie somuviedol poplatky, ktor budeme musie plati pri prevdzke vlastnho internetovho rdia.

4.1. o s autorsk prva

Autorsk prvo je jednoducho prvo rozhodova o vlastnom diele. To znamen, e naprklad autor pesnikysa me rozhodn, i ju bud hra v rdiu, alebo i si ju bude pa len pre seba. Toto prvo jegarantovan zkonmi krajiny, v ktorej bolo dielo vydan, alebo ktorej oban je autor diela. Na Slovensku to jeautorsk zkon (Zkon . 618/2003 Zz o autorskom prve a prvach svisiacich s autorskm prvom).Medzinrodn dodriavanie tchto prv je definovan rznymi medzinrodnmi dohodami a zmluvami, akoje naprklad Bernsk dohovor o ochrane literrnych a umeleckch diel.

Toto prvo na dielo vznik vtedy, ke je dielo vyjadren vo vnmatenej podobe bez ohadu na jeho podobu,obsah, kvalitu, el alebo formu jeho vyjadrenia. Vzahuje sa na cel dielo, na jeho vvojov fzy a asti

vrtane nzvu diela alebo mien postv (naprklad pri divadelnej hre).

V zsade vo vetkch krajinch plat o autorskch prvach, e:

(1) Predmetom autorskho prva je literrne dielo, vedeck dielo alebo umeleck dielo, ktor je vsledkomvlastnej tvorivej duevnej innosti autora, najma) slovesn dielo a potaov program, b) stne podan, predveden alebo inak vykonan slovesn dielo,najm prejav a prednka, c) divadeln dielo, predovetkm dramatick dielo, hudobnodramatick dielo,pantomimick dielo a choreografick dielo, ako aj in dielo vytvoren na zverejnenie alebo verejnpredvedenie, d) hudobn dielo s textom alebo bez textu, e) audiovizulne dielo, predovetkm filmov dielo,f) maba, kresba, nrt, ilustrcia, socha a in dielo vtvarnho umenia, g) fotografick dielo, h)architektonick dielo, dielo stavebnej architektry a urbanizmu, dielo zhradnej a interirovej architektry adielo stavebnho dizajnu, i) dielo itkovho umenia, j) kartografick dielo v analgovej alebo v inej forme.

(2) Predmetom autorskho prva je bza dt v akejkovek forme za predpokladu, e je pvodn z hadiskatvorivho vberu alebo usporiadania jej obsahu.

(3) Ochrana sa nevzahuje naa) mylienku, spsob, systm, metdu, koncept, princp, objav alebo informciu, ktor bola vyjadren,opsan, vysvetlen, znzornen alebo zahrnut do diela, b) text prvneho predpisu, rozhodnutieadministratvnej a prvnej povahy, verejn listinu, radn spis, denn sprvy a prejavy prednesen priprerokvan vec verejnch a ich preklad; na sborn vydanie tchto prejavov a na ich zaradenie do zbornkaje potrebn shlas toho, kto ich predniesol.

Prvo je treba v ttoch eurpskej nie dodriava ete 70 rokov po autorovej smrti, ale v niektorchkrajinch je to a 90 rokov od smrti autora. Po uplynut tejto lehoty sa dielo stva vonm a na jeho pouitiei interpretciu netreba iadny shlas autora ani finann iastku.

Ete pred uplynutm tejto lehoty treba vak za interpretciu chrnenho diela zaplati ist finann iastku,alebo sa dohodn s autorom diela.

Mnoho vlastnkov autorskch prv sa stretva s poruovanm ich prv formou pirtstva a falovania. Deje sato hlavne pri hudbe. Aj na sieach peer-to-peer, na ktorch si udia vzjomne poskytuj hudobn aaudiovizulne sbory (aj leglne zakpen) dochdza k poruovaniu autorskch prv, kee odberateliatchto sborov sa nijako nedohodli s autorom a ani mu nezaplatili poplatok za odoberanie jeho diela.

4.2. SOZA a autorsk prva na Slovensku

O autorsk prva v oblasti hudby sa na Slovensku star organizcia nazvan SOZA Slovensk ochrannzvz autorsk. Funguje ako prvnick osoba, neziskov obianske zdruenie autorov a vydavateovhudobnch diel, ktor psob u 90 rokov. Tto organizcia zastupuje niektorch autorov v oblasti ich



14/16


autorskch prv. Autor m tie monos si svoje autorsk prva spravova sm.

Udeuje licencie na pouvanie hudobnch diel (na zklade ktorch m niekto monos dan hudbunaprklad vysiela v rdiu) a vyber autorsk odmeny poplatky za renie hudobnch diel. Na Slovenskuspravuje autorsk prva k hudbe z celho sveta.

M uzavretch 61 medzinrodnch zmlv o vzjomnom zastpen, na zklade ktorch zabezpeujeuplatovanie prv slovenskch hudobnch tvorcov vo vetkch krajinch sveta, v ktorch existuje autorsko-prvna ochrana. Tmito zmluvami s partnerskmi ochrannmi organizciami m pokryt prakticky cel svet.Reciprone SOZA zabezpeuje na zem SR uplatovanie prv zahraninch tvorcov rovnocenne prvamdomcich autorov. To jej umouj inpektori, ktor sa zastuj podujat s prehrvanou hudbou a ptaj sausporiadateov, prpadne disdokejov alebo inch zodpovednch osb na to, i maj vybaven licennzmluvu.

SOZA vznikla v roku 1922 ako slovensk odno eskho Ochrannho sdruen spisovatel a nakladatelhudebnch dl, z ktorho sa v roku 1939 vylenila a alej fungovala pod nzvom Slovensk autorsk zvzhudobnch skladateov, spisovateov a nakladateov, drustva s r.o. (skrtene SAS). lenmi SAS sa stalo 34skladateov a textrov, medzi nimi: Mikul Schneider-Trnavsk, Eugen Sucho, Alexander Moyzes aleboGejza Dusk. Po obdob, v ktorom bola socialistickou organizciou rezortu kultry, sa v roku 1992 zmenila nanezvisl obianske zdruenie. Je uznvan aj v zahrani. Je plnoprvnym lenom dvoch vekchcelosvetovch organizci CISAC a BIEM.

SOZA hovor, e zmluvu s ou treba uzavrie kvli akmukovek verejnmu prevedeniu (podujatie, kde jeprehrvan nejak hudba), priom za verejn predvedie/vykonanie sa povauje akkovekpredvedenie/vykonanie diela na mieste, kde je alebo me by prtomn verejnos, alebo na mieste, ktorsce nie je prstupn verejnosti, ale kde je prtomn podstatn mnostvo osb mimo benho rodinnhokruhu a kruhu najblich osobnch znmych.

Do SOZY vstupuj niektor autori preto, aby sa im starala o autorsk prva. Aby vstpili, musia vyplnidotaznk a aj s dokladom o ren tvorby (naprklad obal z CD urenho na predaj) ho posla SOZE. Potomlensk podvbor SOZY zasadne (zasad dvakrt do roka) a overuje verejn pouitie hudobnho diela. Ak

podvbor uzn autora za vhodnho na vstup do SOZY, navrhne ho vboru, ktor nvrh schvli aleboneschvli.

V internetovom rdiu sa SOZE platia takto poplatky: za hudobn program (70 100% hudby) 40,00 EUR mesane alebo 20,00 EUR denne

za veobecn program (20 70% hudby) 27,00 EUR mesane alebo 13,50 EUR denne

za spravodajsk program (do 20% hudby) 13,00 EUR mesane alebo 6,50 EUR denne

Poplatky SOZA tuje tvrrone. Bez platenia tchto poplatkov je vysielanie hudby neleglne trestn. Bezohadu na uzatvorenie zmluvy so SOZOU sa neme vysiela neleglne zskan hudba.

Aby SOZA vedela autorom zaplati ich odmeny, mus vedie, koko hudby danho autora sa hralo. Zist topomocou takzvanho reportingu. Reporting je povinnos kadho prevdzkovatea internetovho rdiaoznmi daje o kadej skladbe. V rmci reportingu SOZA vyaduje: ISRC (International Standard ReadingCode, nieo ako ISBN pri knihch), nzov skladby, dku skladby (v mintach a sekundch), autorov hudby atextu, vydavatea CD disku, vrobcu CD disku, rok vroby CD disku, interpretov, nzov CD nosia,katalgov slo nosia, nzov stanice, ktor skladbu vysielala, dtum vysielania skladby, nzov relcie vktorej je skladba pouit a ISWC (medzinrodn kd skladby). Tieto daje treba posiela kad mesiac.



15/16


5. Zver

Pri psan tejto ronkovej prce som sa dozvedel vea novch vec o internetovom rdiu. Navtvil somprofesionlne internetov rdio, porozprval som sa s jeho majitemi o jeho fungovan. Nauil som sa akotreba prepoji komponenty, ak softvry treba poui a ak postupy sa pouvaj pri vysielan. Tie som

dokzal ak ahk je posklada si vlastn internetov rdiostanicu a kompletne vysiela. Tie som sadozvedel o autorskch prvach, o organizci SOZA a o zmluvch s ou.

Okrem toho sa mi podarilo postavi plne funkn internetov rdio, ktor m nzov Bratislavsk kolskvysiela a njdete ho na strnke www.bratislavskyskolskyvysielac.eu.



16/16


6. Pouit literatra a zdroje

1. www.soza.sk internetov strnka Slovenskho ochrannho zvzu autorskho

2. www.rvr.sk internetov strnka Rady pre vysielanie a retransmisiu SR3. asopis PC Revue (slo 5, mj 2012)

4. internetov strnky terestrilnych a internetovch vysielateov5. FORR, Daniel: MIDI Komunikace v hudb, Grada, Praha, 19936. FORR, Daniel: Potae a hudba, Grada, Praha, 19947. KUBT, Karel: Pruka zvukae a fonoamatra, SNTL, Praha, 19908. SLOBODA, Ladislav, TEFAN, Miroslav, Reproduktory a reproduktorov soustavy, SNTL, Praha,

19839. zkon 618/2003 Z. z. zo 4. decembra 2003 o autorskom prve a o prvach svisiacich s autorskm

prvom (autorsk zkon)10. ARNOLD, Nick: Pekeln zvuky, Egmont, Praha, 200611. COULTER, Leo, JONES, Richard: Jak nahrvat svoje skladby a umsovat je na internet, Slovart,

201112. COX, Michael: Blzniv hudba, Slovart, Bratislava, 2009

http://www.slobodnyvysielac.sk/http://www.slobodnyvysielac.sk/

rocnikova praca kubo 2012-2013 - internetove radio

Documents