roÈnÍk xxi ÈÍslo 10 oktÓber 2011 o návrhu...

8
Práve v utorok ráno však vyhlásením Ivety Radièovej o spojení „eurovalového“ hlasova- nia s hlasovaním o dôvere vláde vznikla úplne iná situácia, ktorá mala negatívny dopad v tom, že na fórum neprišiel ten, koho všetci najviac èakali – predklada- te¾ návrhu zákona o úprave príjmu zo závislej èinnosti (SHM) minister práce, sociálnych vecí a rodiny Jozef Mihál. Èelom k audi- tóriu sa tak posadili (z¾ava) posla- nec NR SR za Smer Braòo Ondruš, Martin Fassmann z Èeskomoravskej konfederácie odborových zväzov, Rastislav Machunka z Asociácie zamest- návate¾ských združení SR, vice- prezident KOZ SR Vladimír Mojš a ¼uboš Pavelka z Ekonomickej univerzity. V pléne však sedeli mnohí ïalší odborníci, prišiel Ernst Tucher z rakúskej odbo- rovej centrály ÖGB, nechýbala bývalá ministerka práce, poslan- kyòa NR SR za Smer Viera To- manová, prezident KOZ SR Mi - roslav Gazdík, predseda OZ Ko- vo Emil Machyòa, poslanec NR SR za KDH Anton Marcinèin i Zuzana Macková z Univerzity Komenského. Diskusiu poèúvali aj predseda OZP v SR Miroslav Litva a podpredsedovia Ladislav Graèík a Marián Magdoško. Mo- deroval redaktor Ta 3 Peter Bie- lik. Bez konsenzu to nejde Ako prvý dostal slovo ¼uboš Pavelka, ktorý zdôraznil, že s de- ficitom verejných financií zápasia mnohé krajiny, záleží na tom, ako pristúpia ku konsolidácii. Pod¾a neho je dôležité, aby vláda zvoli- la opatrenia, ktoré sa stretnú so širokospektrálnou zhodou v spo- loènosti, lebo „pokia¾ nebude a je zameraná na urèité cie¾ové skupi- ny, prièom vynecháva èas oby- vate¾stva s extrémne vysokými príjmami, tak potom nenájde ce- lospoloèenský konsenzus, stretne sa s apatiou a neprijatím.“ Pod¾a Pavelku musí by reforma prija- te¾ná pre všetky vrstvy obyva- te¾stva, ktoré majú zdanite¾né prí- jmy. Viceprezident Vladimír Mojš vyslovil po¾utovanie, že sa na fó- re nezúèastnil hlavný aktér mi- nister Jozef Mihál a neposlal ani nijakého iného predstavite¾a mi- nisterstva. Najviac to asi mrzelo zástupcu zamestnávate¾ov Rasti- slava Machunku, pretože sa ako priaznivec návrhu zákona o su- perhrubej mzde ocitol viac–menej osamotený zoèi–voèi zástancom sociálneho štátu. Viceprezident V. Mojš pripomenul, že koalícia a vláda celý projekt superhrubej mzdy (SHM) pripravovala v ti- chosti, dokonca aj vláda prvýkrát návrh zákona prerokovala bez predchádzajúceho prerokovania s odbormi. „Keï sme to zistili, vy- nútili sme si opakované rokova- nie, pripravili sme alternatívu, bo- la prediskutovaná na ministerstve financií, bola zaslaná všetkým mi- nistrom aj predsedom koalièných V èísle: l Rozhovor s M. Magdoškom s.3 l Sviatok sv. Michala s.5 l ťaž Žilina 2011 s.6 l V lone prírody s.7 l Rozkazy s.8 NOVINY ODBOROVÉHO ZVÄZU POLÍCIE V SR NOVINY ODBOROVÉHO ZVÄZU POLÍCIE V SR ROÈNÍK XXI « ÈÍSLO 10 « OKTÓBER 2011 Konfederácia odborových zväzov SR pripravila na utorok 11. októbra 2011 v hoteli Regia v Bratislave ve¾ké diskus- né fórum na atraktívnu tému Daòová reforma a a jej dopa- dy na príjmy obèanov a stabilitu verejných financií. Inak povedané: na tému superhrubej mzdy. Hodinu diskusie v priamom prenose vysielala TA 3, o úèas na fóre bol medzi odborníkmi ve¾ký záujem. Diskusné fórum KOZ SR: Daòová reforma a a jej dopady na príjmy obèanov a stabilitu verejných financií O návrhu zákona a ¾udskej dôstojnosti… Aj o tom sa redakcia POLÍCIA rozprávala s predsedom Odboro- vého zväzu polície v SR Mirosla - vom Litvom. l Pán predseda, OZP v SR je jedným zo stabilizovaných èlenských zväzov Konfederá - cie odborových zväzov SR. V iných zväzoch je situácia ove¾a dramatickejšia, èo otriasa pod - statou existencie KOZ SR. V KOZ turbulencie, viaceré odborové zväzy majú rôzne predstavy o prioritách a vo svojej práci volia na dosiahnu - tie svojich cie¾ov vlastné cesty. Chýba skutoèná jednota. Tieto faktory viedli aj k zvolaniu mi - moriadneho snemu KOZ SR, ktorý sa konal vo štvrtok 20. októbra. Ako vnímate súèasnú situáciu v odboroch zo širšie - ho poh¾adu? Situáciu v Konfederácii odbo - rových zväzov v SR sledujeme ve¾mi pozorne, keïže sa aktívne zúèastòujeme na jeho èinnosti. Mnoho ¾udí kritizuje KOZ a teraz všetci vedia, èo by konfederácia mala robi. Položme si však otáz- ku – èo to vlastne je KOZ? Je to dobrovo¾né združenie odboro- vých zväzov. KOZ nemôže by lepšia, než sú zväzy a naopak, nemala by by horšia ako sú zvä - zy. Takže KOZ odzrkad¾uje situá- ciu v odboroch. Dianie vo zvä - zoch zasa odráža situáciu v èlen - skej základni každého z týchto zväzov. Keï sa vrátime k podsta- te, normálne odbory fungujú od- spodu hore. KOZ teda musí reali- zova priania a predstavy vedenia odborových zväzov, ktoré zasa musia rešpektova nálady a predstavy èlenskej základne. Tak by to malo fungova, pokia¾ sú v poriadku prirodzené korekèné mechanizmy. KOZ by mala ko- ordinova, zlaïova èinnos, zjed- nocova odbory pri presadzovaní záujmov zamestnancov voèi vlá- de a zamestnávate¾om. Celý ten- to mechanizmus však nefunguje tak, ako by mal. l Roène teraz strácajú od - bory na Slovensku okolo desa percent èlenskej základne. To je alarmujúce. Príèin je objek- tívne viacero, ale podstata… Namiesto prirodzeného samo- èistiaceho mechanizmu u nás funguje typicky slovenská vlast- nos frfla, ale niè neurobi, ohnem chrbát a len pozerám, no frfla neprestávam. Kto by však mal obhajova záujmy zamest- nancov? Existuje iná alternatíva, ako sú odbory? Èo keï nebudú, èo keï pri tomto tempe úbytku èlenskej základne zaniknú? Kto bude obhajova záujmy zamest- nancov? Zamestnávatelia? Vlá- Superhrubá mzda je nebezpeèenstvom pre väèšinu obyvate¾stva Slovensko zažíva politické zemetrasenie, ktoré má, èi chceme alebo nie, dopad na celú spoloènos. Pravicová vláda svojimi zámermi vážne atakovala sociálne istoty pracujúcich. Vláda síce padla, ale tak akosi po slovensky, nebezpeèenstvá sú možno oddialené, ale nie zažehnané. Hlavným „strážcom“ v takýchto situáciách majú by od- bory, no odborová pôda na Slovensku je už dlhšie rozko- lísaná. M. Litva: Prosím, aby si koneène všetci otvorili oèi a netvárili sa, že sa ich to nedotýka (Pokraèovanienastrane4) Hlavnéslo vonadiskusnomfó rema liBra òoOndruš,Mar tinFassmann,Ras ti slavMa chunka,Vla di mír Mojša¼u bošPa velka (Pokraèovanienastrane2) Riadite¾stvo hraniènej polície (RHP) Sobrance spolu so zá- kladnou organizáciou Odborové- ho zväzu polície v SR zor- ganizovalo dòa 27. sep- tembra 2011 v poradí už 8. odber krvi v spolupráci s Národnou transfúznou sta- nicou Košice. O tom, že policajtom nie je ¾ahostajná pomoc tým, ktorí ju potrebujú, svedèí aj po- èet darcov. Do Sobraniec ich prišlo 76. Poïakovanie patrí nie- len im, ale aj vedeniu RHP Sobrance a riadite¾om základ- ných útvarov, ktorí upravili služ- by tak, aby darcom umožnili èerpa vo¾no. Aj takýmto spôso- bom napåòajú policajti zo sloven- sko–ukrajinskej štátnej hranice heslo „Pomáha a chráni“ v pra- xi. Agne saKo pernická, ho vorky òaRiadi te¾stva hra niènejpo cieSobrance V Sobranciach 76 darcov krvi!

Upload: duongbao

Post on 17-Jun-2018

216 views

Category:

Documents


0 download

TRANSCRIPT

Page 1: ROÈNÍK XXI ÈÍSLO 10 OKTÓBER 2011 O návrhu …ozpsr.sk/dev/wp-content/uploads/2018/04/policia2011-10.pdfKu kri ti ke po stu pu vlá dy v prí-pravnom ob do bí sa pri dal aj Ras

Prá�ve� v� uto�rok� rá�no� všakvyhlá�se�ním� Ive�ty� Ra�di�èo�vej� ospo�je�ní� „euro�va�lo�vé�ho“� hla�so�va�-nia�s�hla�so�va�ním�o�dô�ve�re�vlá�devznik�la� úplne� iná� si�tuá�cia,� kto�ráma�la�ne�ga�tívny�do�pad�v� tom,�žena� fó�rum� nepri�šiel� ten,� ko�hovšetci�najviac�èa�ka�li�–�predkla�da�-te¾� ná�vr�hu� zá�ko�na� o� úpra�ve

príjmu�zo�zá�vislej�èin�nos�ti�(SHM)mi�nister�prá�ce,�so�ciálnych�ve�cí�aro�di�ny�Jo�zef�Mi�hál.�Èe�lom�k�audi�-tó�riu�sa�tak�po�sa�di�li�(z¾a�va)�po�sla�-nec� NR� SR� za� Smer� Bra òoOndruš,� Mar tin Fassmann zÈesko�mo�ravskej� konfe�de�rá�cieod�bo�ro�vých� zvä�zov,� Ras ti slavMa chunka z�Aso�ciá�cie� za�mest�-ná�va�te¾ských� zdru�že�ní� SR,� vi�ce�-pre�zi�dent�KOZ�SR�Vla di mír Mojša�¼u boš Pa velka z�Eko�no�mickejuni�ver�zi�ty.� V� plé�ne� však� se�de�limno�hí� ïalší� od�bor�ní�ci,� pri�šielErnst Tu cher z ra kúskej odbo -ro vej cen trá ly ÖGB,� ne�chý�ba�labý�va�lá�mi�nisterka� prá�ce,� poslan�-ky�òa�NR�SR�za�Smer�Viera To -ma no vá,� pre�zi�dent�KOZ�SR�Mi -ro slav Gazdík,�predse�da�OZ�Ko�-vo�Emil Ma chy òa,�po�sla�nec�NRSR� za�KDH�An ton Marcinèin iZu za na Macko vá z� Uni�ver�zi�tyKo�men�ské�ho.�Disku�siu� po�èú�va�liaj�predse�da�OZP�v�SR�Mi ro slavLit va a�podpredse�do�via�La di slavGra èík a�Ma rián Magdoško. Mo�-de�ro�val�re�dak�tor�Ta�3�Pe�ter�Bie-lik.

Bez kon sen zu to ne jdeAko� pr�vý� do�stal� slo�vo� ¼u�boš

Pa�velka,�kto�rý�zdô�raznil,�že�s�de�-fi�ci�tom�ve�rejných�fi�nancií�zá�pa�siamno�hé�kra�ji�ny,�zá�le�ží�na�tom,�akopristú�pia� ku� konso�li�dá�cii.� Pod¾ane�ho�je�dô�le�ži�té,�aby�vlá�da�zvo�li�-la� opatre�nia,� kto�ré� sa� stretnú� so

ši�ro�kospektrálnou�zho�dou�v� spo�-loènosti,�le�bo�„po�kia¾�ne�bu�de�a�jeza�me�ra�ná�na�ur�èi�té�cie¾o�vé�sku�pi�-ny,� pri�èom� vy�ne�chá�va� èas�� oby�-va�te¾stva� s� extrémne� vy�so�ký�mipríjma�mi,� tak�po�tom�ne�nájde�ce�-lospo�lo�èenský�konsenzus,�stretnesa�s�apa�tiou�a�nepri�ja�tím.“�Pod¾aPa�velku�mu�sí� by�� re�for�ma� pri�ja�-te¾ná� pre� všetky� vrst�vy� oby�va�-te¾stva,�kto�ré�ma�jú�zda�ni�te¾né�prí-jmy.

Vi�ce�pre�zi�dent� Vla�di�mír� Mojšvy�slo�vil�po�¾u�to�va�nie,�že�sa�na�fó�-re� ne�zú�èast�nil� hlavný� ak�tér�mi�-nister�Jo�zef�Mi�hál�a�ne�pos�lal�anini�ja�ké�ho� iné�ho� predsta�vi�te�¾a�mi�-nis�ter�stva.�Najviac� to� asi�mr�ze�lozástupcu�za�mestná�va�te�¾ov�Ras�ti�-sla�va�Ma�chunku,�pre�to�že�sa�akopriazni�vec� ná�vr�hu� zá�ko�na� o� su�-perhru�bej�mzde�oci�tol�viac–me�nejosa�mo�te�ný� zo�èi–vo�èi� zástancomso�ciálne�ho� štá�tu.� Vi�ce�pre�zi�dentV.�Mojš�pri�po�me�nul,�že�koalí�cia�avlá�da� ce�lý� pro�jekt� su�perhru�bejmzdy� (SHM)� pripra�vo�va�la� v� ti�-chos�ti,�do�konca�aj�vlá�da�prvýkrátná�vrh� zá�ko�na� pre�ro�ko�va�la� bezpredchádza�jú�ce�ho� pre�ro�ko�va�nias�odbormi.�„Keï�sme�to�zisti�li,�vy�-nú�ti�li� sme� si� opa�ko�va�né� ro�ko�va�-nie,�pripra�vi�li�sme�alterna�tí�vu,�bo�-la�pre�disku�to�va�ná�na�mi�nisterstvefi�nancií,�bo�la�zasla�ná�všetkým�mi�-nistrom�aj�predse�dom�koalièných

V èísle:

l Rozhovor s M. Magdoškom s.3

l Sviatok sv. Michala s.5

l Súťaž Žilina 2011 s.6

l V lone prírody s.7

l Rozkazy s.8NOVINY�ODBOROVÉHO�ZVÄZU�POLÍCIE�V�SRNOVINY�ODBOROVÉHO�ZVÄZU�POLÍCIE�V�SR

ROÈNÍK XXI « ÈÍSLO 10 « OKTÓBER 2011

Konfe�de�rá�cia�od�bo�ro�vých�zvä�zov�SR�pripra�vi�la�na�uto�rok11.�októbra�2011�v�ho�te�li�Re�gia�v�Bra�tisla�ve�ve¾ké�diskus-né�fó�rum�na�atraktívnu�té�mu�Da�òo�vá�re�for�ma�a�a�jej�do�pa�-dy�na�príjmy�obèa�nov�a�sta�bi�li�tu�ve�rejných�fi�nancií.�Inakpo�ve�da�né:�na�té�mu�su�perhru�bej�mzdy.�Ho�di�nu�disku�sie�vpria�mom� pre�no�se� vy�sie�la�la� TA� 3,� o� úèas�� na� fó�re� bolmedzi�odborníkmi�ve¾ký�záujem.

Diskusné fó rum KOZ SR: Da òo vá re for ma a a jej do pa dy na príjmy obèa nov a sta bi li tu ve rejných fi nancií

O�návrhu�zákona�a�¾udskej�dôstojnosti…

Aj�o�tom�sa�re�dakcia�PO�LÍ�CIArozprá�va�la�s�predse�dom�Od�bo�ro�-vé�ho�zvä�zu�po�lí�cie�v�SR�Mi�rosla�-vom�Litvom.

l Pán predse da, OZP v SRje jedným zo sta bi li zo va nýchèlen ských zvä zov Konfe de rá -cie od bo ro vých zvä zov SR. Viných zvä zoch je si tuá cia ove ¾adra ma tickejšia, èo otria sa pod -sta tou existencie KOZ SR. VKOZ sú turbu lencie, viace réod bo ro vé zvä zy ma jú rôznepredsta vy o prio ri tách a vosvo jej prá ci vo lia na do siahnu -tie svo jich cie¾ov vlastné ces ty.Chý ba sku toèná jed no ta. Tietofak to ry viedli aj k zvo la niu mi -mo riadne ho sne mu KOZ SR,

kto rý sa ko nal vo štvrtok 20.októbra. Ako vní ma te sú èasnúsi tuá ciu v odbo roch zo širšie -ho poh¾a du?

Si�tuá�ciu� v� Konfe�de�rá�cii� od�bo�-ro�vých� zvä�zov� v� SR� sle�du�je�meve¾mi�po�zorne,�keïže�sa�aktívnezúèast�òu�je�me� na� je�ho� èin�nos�ti.Mno�ho�¾u�dí�kri�ti�zu�je�KOZ�a�te�razvšetci� ve�dia,� èo� by� konfe�de�rá�ciama�la�ro�bi�.�Po�lož�me�si�však�otáz�-ku�–�èo�to�vlastne�je�KOZ?�Je�todobro�vo¾né� zdru�že�nie� od�bo�ro�-vých� zvä�zov.� KOZ� ne�mô�že� by�lepšia,� než� sú� zvä�zy� a� na�opak,ne�ma�la�by�by��horšia�ako�sú�zvä�-zy.�Tak�že�KOZ�odzrkad¾u�je�si�tuá�-ciu� v� odbo�roch.�Dianie� vo� zvä�-zoch�za�sa�odrá�ža�si�tuá�ciu�v�èlen�-

skej� základni� kaž�dé�ho� z� týchtozvä�zov.�Keï�sa�vrá�ti�me�k�podsta�-te,� normálne� od�bo�ry� fun�gu�jú� od�-spo�du�ho�re.�KOZ�te�da�mu�sí�reali�-zo�va��pria�nia�a�predsta�vy�ve�de�niaod�bo�ro�vých� zvä�zov,� kto�ré� za�samu�sia� rešpekto�va�� ná�la�dy� apredsta�vy�èlenskej�zák�ladne.�Takby� to�ma�lo� fungo�va�,�po�kia¾�sú�vpo�riadku� pri�rodze�né� ko�rekènéme�cha�nizmy.� KOZ� by�ma�la� ko�-ordi�no�va�,�zla�ïo�va��èinnos�,�zjed�-no�co�va��od�bo�ry�pri�pre�sadzo�va�nízáujmov� za�mest�nancov� vo�èi� vlá�-de�a�za�mestná�va�te�¾om.�Ce�lý�ten�-to�me�cha�niz�mus� však� ne�fun�gu�jetak,�ako�by�mal.

l Roène te raz strá ca jú od -bo ry na Slo ven sku oko lo de sa�percent èlenskej základne. Toje alarmu jú ce. Prí èin je objek-tívne viace ro, ale pod sta ta…

Na�miesto�pri�rodze�né�ho�sa�mo�-èistia�ce�ho� me�cha�nizmu� u� násfun�gu�je� ty�pic�ky� slo�ven�ská� vlast�-nos�� –� frfla�,� ale� niè� neuro�bi�,ohnem�chrbát�a�len�po�ze�rám,�nofrfla�� neprestá�vam.� Kto� by� všakmal� obha�jo�va�� záujmy� za�mest�-nancov?�Exis�tu�je� iná� alterna�tí�va,

ako�sú�od�bo�ry?�Èo�keï�ne�bu�dú,èo� keï� pri� tom�to� tempe� úbyt�kuèlenskej� základne� za�niknú?�Kto

bu�de� obha�jo�va�� záujmy� za�mest�-nancov?� Za�mestná�va�te�lia?� Vlá�-

Su�perhru�bá�mzda�je�ne�bezpe�èenstvom�pre�väèši�nu�oby�va�te¾stvaSlo�ven�sko� za�ží�va� po�li�tic�ké� ze�metra�se�nie,� kto�ré� má,� èichce�me�ale�bo�nie,�do�pad�na�ce�lú�spo�loènos�.�Pra�vi�co�vávlá�da� svo�ji�mi� zá�mermi� vážne� ata�ko�va�la� so�ciálne� isto�typra�cu�jú�cich.�Vlá�da�sí�ce�pad�la,�ale�tak�ako�si�po�slo�ven�sky,ne�bezpe�èenstvá�sú�mož�no�oddia�le�né,�ale�nie�za�žeh�na�né.Hlavným�„strážcom“�v�ta�kýchto�si�tuá�ciách�ma�jú�by��od�-bo�ry,�no�od�bo�ro�vá�pô�da�na�Slo�ven�sku�je�už�dlhšie�roz�ko�-lí�sa�ná.�

M. Lit va: Pro sím, aby si ko neène všetci otvo ri li oèi a netvá ri li sa, že sa ich to ne do tý ka

(Pokraèovanie�na�strane�4)

Hlavné�slo�vo�na�diskusnom�fó�re�ma�li�Bra�òo�Ondruš,�Mar�tin�Fassmann,�Ras�ti�slav�Ma�chunka,�Vla�di�mírMojš�a�¼u�boš�Pa�velka

(Pokraèovanie�na�strane�2)

Riadi�te¾stvo� hra�niènej� po�lí�cie(RHP)� Sobrance� spo�lu� so� zá�-klad�nou�orga�ni�zá�ciou�Od�bo�ro�vé�-

ho� zvä�zu�po�lí�cie� v�SR�zor�-ga�ni�zo�va�lo� dòa� 27.� sep-tembra�2011�v�po�ra�dí�už�8.odber� kr�vi� v� spo�lu�prá�ci� sNá�rodnou� transfúznou� sta�-ni�cou�Ko�ši�ce.

O�tom,�že�po�li�cajtom�nieje� ¾a�hostajná� po�moc� tým,kto�rí� ju� potre�bu�jú,� svedèí� aj� po�-èet� darcov.� Do� Sobra�niec� ichprišlo�76.�Po�ïa�ko�va�nie�patrí�nie-

len� im,� ale� aj� ve�de�niu� RHPSobrance� a� riadi�te�¾om� základ-ných�útva�rov,�kto�rí�upra�vi�li�služ�-by� tak,� aby� darcom� umož�ni�lièerpa��vo¾no.�Aj�ta�kýmto�spô�so�-bom�napåòa�jú�po�li�caj�ti�zo�slo�ven�-sko–ukra�jinskej� štátnej� hra�ni�cehes�lo�„Po�má�ha��a�chrá�ni�“�v�pra�-xi.

Agne�sa�Ko�pernická,�ho�vorky�òa�Riadi�te¾stva�

hra�niènej�po�lí�cie�Sobrance

V Sobranciach 76 darcov kr vi!

Page 2: ROÈNÍK XXI ÈÍSLO 10 OKTÓBER 2011 O návrhu …ozpsr.sk/dev/wp-content/uploads/2018/04/policia2011-10.pdfKu kri ti ke po stu pu vlá dy v prí-pravnom ob do bí sa pri dal aj Ras

strán�aj�do�jed�not�li�vých�po�sla�nec�-kých�klu�bov.�Náš�ná�vrh�alterna�tí�-vy� je� v� tom,� že� ide� úplne� inýmsme�rom.�Chce�me,�aby�sa�po�die�-¾a�li� tí� bo�hat�ší� opro�ti� chu�dobným.Vládny� ná�vrh� zvý�hod�òu�je� vyššiepríjmo�vé� sku�pi�ny,� zadlžu�je� ve�-rejné�fi�nancie,�ne�mô�že�me�to�pod-po�ri�,“�zdô�raznil.

Dôkladná prípra vaKu�kri�ti�ke�po�stu�pu�vlá�dy�v�prí-

pravnom�ob�do�bí�sa�pri�dal�aj�Ras�-ti�slav�Ma�chunka,�kto�rý�ta�kisto�vlá�-de�vytkol,�že�ka�bi�net�ná�vrh�pre�ro�-ko�val� bez�predchádza�jú�ce�ho�po�-sú�de�nia�v�tri�parti�te.�Zdô�raznil,�ženo�ve�la� je�mi�mo�riadne� obsa�ho�vorozsiahla,�za�sa�hu�je�bez�má�la�120ïalších� zá�ko�nov� a� vy�ža�du�je� sispo�lo�èenský� aj� po�li�tic�ký� konsen�-zus,�bo�lo�by�pod¾a�ne�ho�zlé,�ke�bysa� po� pár�me�sia�coch�mu�sel� zá�-kon� zno�va� pre�rá�ba�,� pre�to�že� za�-ve�de�nie�SHM�predsta�vu�je�ob�rov�-ské�ná�kla�dy�pre�za�mestná�va�te�¾ovi�pre�štát.�Sta�bi�li�ta�podni�ka�te¾ské�-ho�prostre�dia�je�pod¾a�ne�ho�ve¾midô�le�ži�tá.

Po�sla�nec�Bra�òo�Ondruš�pri�po�-me�nul,� ko¾ko� mý�tov� a� lží� je� soSHM� spo�je�ných,� mi�nis�ter�stvonezdô�razòu�je,� že� ka�sa�So�ciálnejpois�ovne�bu�de�po�za�ve�de�ní�SHMešte�prázdnejšia.� „So�ciálna�pois�-�ov�òa�bu�dú�ci�rok�prí�de�o�1,4�mi�li�-ar�dy�eur,�ïalší�rok�o�vy�še�1,5�mi�-li�ar�dy�eur.�To�je� inšti�tú�cia,�o�kto�-rej�ho�vo�ria,�že�má�vážne�pro�blé�-my�a�štát�ju�mu�sí�zachra�òo�va�…“Mo�del�ozna�èil�za�šialenstvo�v�so�-ciálnej,�ale�i�v�zdra�votníckej�sfé�re,keïže� rovna�ký� do�pad� bu�de�ma�tzv.� re�for�ma� na� príjmy� zdra�-votných� pois�ovní.� „Re�for�ma� jepo�sta�ve�ná�tak,�že�¾u�dia�bu�dú�pla�-ti�� vyššie� da�ne,� ich� využi�tie� alene�mô�žu�ovplyvni�,�to�sú�pe�nia�ze,kto�ré� odovzdá�va�jú� do� rúk� po�li�ti�-kom.�Pri�tom�poiste�nie,�èi�už�zdra�-votné�ale�bo�dô�chodko�vé,�je�služ�-ba,�kto�rú�si�ob�èan�predplá�ca,�ob�-èan� si� ju� ku�pu�je.“� Za�ve�de�nie� re�-for�my� pod¾a� Ondru�ša� „spô�so�bíneudrža�te¾nos�� te�rajších� systé�-mov� a� po�ve�die� k� ïalším� opatre�-niam,� kto�ré� ne�ga�tívne� za�siahnu¾u�dí.“

Najväèší ob chodViera� To�ma�no�vá� v� prí�pa�de

„chu�do�by“� So�ciálnej� pois�ovnerovna�ko�pla�menne�ar�gu�men�to�va�-la�najmä�èísla�mi.�Pri�po�me�nu�la,�žetakmer�rovna�ká�vlá�da�spus�ti�la�re�-for�mu� dô�chodko�vé�ho� sys�té�mu� vro�ku�2004,�kto�rá�bo�la�po�sta�ve�nána� „to�tálnej� záslu�ho�vosti“.� Te�-rajšia�re�for�ma�má�presne�opaè�nýcha�rak�ter:�„te�raz�ide�me�k�to�tálnejso�li�da�ri�te,� bo�nus� zna�me�ná� ru�še�-nie� ce�lé�ho� sys�té�mu� so�ciálne�hoza�bezpe�èe�nia.“� Do� konca� ro�ku2003� v� prie�me�re� ¾u�dia� pla�ti�li� dosys�té�mu�dô�chodko�vé�ho�za�bezpe�-èe�nia� 43,8� ro�ka,�mu�ži� ešte� viac,èi�že� ¾u�dia� si� naskla�da�li� pe�nia�zena�svo�je�dô�chodky.�V�ro�ku�1998štát�odovzdal�dô�chodko�vý�sys�témSo�ciálnej� pois�ovni� s� pre�bytkom,ale�re�for�ma�v�ro�ku�2004�už�zna�-me�na�la�vý�pa�dok�88,8�mi�li�ar�dy�ko�-rún� „v� dôsledku� ne�dobre� od�-hadnu�tých� kro�kov,� ne�dosta�-toèných� ana�lýz,� kto�ré� bo�li� vy�ko�-na�né.“�Viera�To�ma�no�vá�zdô�razni�-la,� že� najväèší� vý�pa�dok� príjmovza�zna�me�na�la�So�ciálna�pois�ovòa

„vïa�ka“� za�ve�de�niu�2.�pi�lie�ra,� ke�-dy�do�ne�ho� išla�po�lo�vi�ca,� te�da�9percent� z� poiste�nia,� èo� predsta�-vo�va�lo�roène�25�mi�liárd�ko�rún,�te�-raz� je� to� (v�ko�ru�nách)�30�mi�liárdko�rún.

„Pe�nia�ze�z�pri�va�ti�zá�cie�SPP�sami�nu�li� v� ja�nuá�ri� 2010� a� dnes� tumá�me�no�vú�re�for�mu,�kto�rá�ho�vo�río� tom,� že� odtrhne�me� so�ciálnepoiste�nie�od�miezd“.�Pod¾a�nej�te�-raz� vlastne� štát� do�tu�je� So�ciálnupois�ovòu� pre�to,� že� po�lo�vi�cupoistné�ho� pre�vádza� ten� istý� štátdo�rúk�súkromné�ho�ka�pi�tá�lu.�„Za�-ve�de�nie� 2.� pi�lie�ra� po�va�žu�jem� zanajväèší�ob�chod�tre�tie�ho�ti�sícro�èiapre�šes��spo�loèností,�pre�to�že�od�-vod� 9� percent� zna�me�ná� umàtve�-nie� 24–30�mi�liárd� ko�rún� roène,kto�ré�je�potrebné�každo�roène�do�-sy�pa��zo�štátne�ho�roz�poè�tu.�“�„Za�-vádza�me�ïalšiu�se�ke�ru�do�sys�té�-mu,“�skonšta�to�va�la�a�pri�po�me�nu�-la,� že�schvá�le�ním�ná�vr�hu�by�do�-šlo� k� hru�bé�mu�po�ru�še�niu� ce�lé�hora�du�medzi�ná�rodných�zmlúv,�kto�-ré� sme� podpí�sa�li� aj� vo� vz�a�hu� kEÚ.� „Ne�rešpektu�je�me�medzi�ná�-rodné� zmlu�vy!� Èo� na� to� ho�vo�riapredkla�da�te�lia?“

2. pi lier stra ší¼u�boš�Pa�velka�z�Eko�no�mickej

uni�ver�zi�ty�do�dal,�že�SR má k�jú�lu2011� cel�ko�vý� ve�rejný�dlh� 30�mi�-

liárd�eur,�pri�èom�úro�ky�za�pô�žièkyko�lí�šu�a�aj�v�euro�zó�ne�sa�zvy�šu�júúro�ko�vé� sadzby.� SR� pla�tí� 4,� 25percentný� úrok,� èo� sa� ni�kde� ne�-zve�rejòu�je,�to�je�roène�1,3�mi�li�ar�-dy�eur�len�na�úro�ky.�Štát�for�mou„diskrétnej� do�tá�cie“� vy�rovná�vapotre�by�So�ciálnej�pois�ovne,�pre�-to�že�pa�ra�metre�2.�pi�lie�ra�bo�li�zlena�sta�ve�né.�Dru�hým� fakto�rom� súnízke�mzdy,� jed�ny�z�najnižších�vEÚ.�„Se�ke�ra“�So�ciálnej�pois�ov�nek�septembru�je�1,�1�mi�li�ar�dy�eur.Pa�velka�uvie�dol�aj�pre�po�èet�dlhuna�jedné�ho�oby�va�te�¾a.�Prie�mernáhru�bá�me�saèná�mzda�je�769�eur,ale� dve� tre�ti�ny� za�rá�ba�jú� me�nejako� je� prie�mer,� ne�za�rá�ba�jú� ani600� eur�me�saène.� Po� za�ve�de�níSHM�by�de�fi�cit�v�so�ciálnom�pois-te�ní�predsta�vo�val�13,�4�eura�me�-saène�na� jedné�ho�za�mestnanca.Tieto�de�fi�ci�ty�ma�jú�pod¾a�vládnejpredsta�vy� zaplá�ta�� „do�ho�dá�ri“� aživ�nost�ní�ci,� pri�èom� však� ide� onesta�bilné�príjmy�a�pre�tieto�sku�-pi�ny� by� bo�li� zme�ny� ve¾mi� ne�vý�-hod�né.� Príklad:� upra�to�vaèka� so400� eura�mi�me�saène� za�pla�tí� 19percent�daò�a�19�percent�od�vo�dy,to�zna�me�ná,�že�na�do�ho�du�za�pla�-

tí�zo�100�euro,�za�ro�be�ných�poprisvo�jom�ma�lom�pla�te,� 38� percentdaò�a�od�vo�dy,�v�èistom�te�da�do�-sta�ne�iba�53�eur.�Ale�ma�na�žér�spla�tom�3–ti�síc� eur� za�pla�tí� len�19percent.

Vi�ce�pre�zi�dent� KOZ� V.� Mojšpri�po�me�nul,�že� inšti�tút�SHM�pre�-sú�va� ce�lú� zodpo�vednos�� za� so�-

ciálne�a�zdra�votné�za�bezpe�èe�nievý�luène� na� ple�cia� obèa�nov� za�-mestnancov�a�na�ich�pe�òa�ženky.Re�for�ma� zvý�hod�òu�je� vyššie� prí-jmo�vé�sku�pi�ny�na�úkor�nízkych�aje�mož�né�predpokla�da�,�že�dôjde

k�zní�že�niu�dy�na�mi�ky�rastu�miezd.Pod¾a� tohto�mo�de�lu�èím�viac�za�-rá�baš,�tým�pla�tíš�menšie�od�vo�dy.„Ne�mô�že� sa� de�fi�cit� So�ciálnejpois�ovne� vykrý�va�� cez� da�òo�výsys�tém,“� podèiarkol� a� po�sla�necOndruš� la�pi�dárne� konšta�to�val:„Ho�vo�ria,�že�vý�pad�ky�príjmov�So�-ciálnej�pois�ovne�bu�dú�sa�no�va�nézo� štátne�ho� roz�poè�tu.� Na�èo� topo�tom� všetko� ro�bí�me?�So�ciálnapois�ovòa� bu�de� stá�le� potre�bo�va�tie� isté� pe�nia�ze,� bu�de� potrebnéplá�ta��diery.�Ho�vo�rí�me,�aké�je�ne�-systé�mo�vé� plá�ta�� diery,� ale� tiediery� zväèšu�je�me� a� ide�me� ichešte�viac�plá�ta�?“

Sy sté mo vá nespra vodli vos�V� disku�sii� odznel� ce�lý� rad

argu�mentov,� kto�ré� presvedèi�vodo�ku�mentu�jú�vážne�do�pa�dy�SHMna�ži�votnú�úro�veò�väèši�ny�oby�va�-te¾stva.� ¼u�boš�Pa�velka:�Na�Slo�-ven�sku�má�me�23–ti�síc�¾u�dí�z�prí-jmom�nad�3�200�eur.�K�dob�ru�bu�-dú�ma�� vïa�ka� re�forme� 245� ti�síceur,�ale�23–ti�síc� ¾u�dom,�kto�rí�za�-rá�ba�jú� 400� eur,� pri�dá�me� 4� 600euro.�To�je�ob�rov�sky�nespra�vodli�-vý�pre�po�èet.

Na� fó�re� sa� medzi� repre�zen-

tantom� za�mestná�va�te�¾ov� a� ra�-kúskym�odbo�rá�rom�E.�Tu�che�romroz�vi�nu�la�aj�de�ba�ta�o�da�òo�vom�aodvo�do�vom� za��a�že�ní� podni�ka�te�-¾ov.�Na�ši�podni�ka�te�lia�si�ne�ustá�les�a�žu�jú�na�vy�so�ké�da�òo�vo–od�vo�-do�vé� za��a�že�nie,� pri�èom� však� ajpod¾a�OECD�je�dru�hé�najnižšie�veuro�zó�ne.� ¼u�boš�Pa�velka:� „Zob�-

ral�som�si�ra�kúsku�mzdo�vú�kal�ku�-laè�ku.� Pri� príjme� 4–ti�síc� eur�me�-saène� osta�ne� nášmu� ob�èa�no�vi3018� eur,� Ra�kú�ša�no�vi� však� len2371�eur.�Na�jed�nom�ma�na�žé�ro�vitak�ve�rejné�fi�nancie�u�nás�získa�júsko�ro�o�700�eur�me�nej�ako�v�Ra�-kúsku!�Do�konca�ešte�aj�pri�príjme5–ti�síc�eur�do�sta�ne�Ra�kú�šan�me�-nej� ako� Slo�vák� so� 4–ti�sí�co�výmhru�bým�príjmom.“

Zaují�ma�vé�pri�po�mienky�mal�ajra�kúsky� odbo�rár� Ernst� Tu�cher.Nazdá�va�sa,�že�pro�blém,�do�akejmiery�je�štát�schop�ný�naplni��svo�-je� so�ciálne� funkcie,� zá�vi�sí� pre�-dovšetkým� od� tvor�by� zdro�jov� aodpo�ru�èil,� aby� sme� sa� bližšiepozre�li�na�ten�to�pro�blém,�keï�sí�-ce�pro�duk�ti�vi�ta�na�šej�prá�ce�rastie,ale� neodzrkad¾u�je� sa� to� namzdách� a�má�me� vy�so�ký� po�dielprá�ce� s� níz�kou� pri�da�nou� hod�no�-tou.� Lacnú� pra�covnú� si�lu� všakma�jú� aj� iné� štá�ty,� tre�ba� sa� za�-myslie�� nad� tým,� kde� bu�de�Slo�-ven�sko�o�pä��èi�de�sa��ro�kov,�akobu�de�„upgra�do�va�“.

Ne�dal� sa� však� ani� zástupcaza�mestná�va�te�¾ov�R.�Ma�chunka,keï�zo�pa�ko�val,� že�vy�so�ké�od�vo�-

do�vé�a�da�òo�vé�za��a�že�nie�je�hlav-nou�pre�kážkou�zvy�šo�va�nia�po�è�tupra�covných�miest,� ho�ci� už� te�razmá�me� takmer� 14–percentnú� ne�-za�mestna�nos�.�Zho�dol�sa�však�sdisku�térmi�v�tom,�že�potre�ba�zní�-ži�� admi�nistra�tívnu� ná�roènos�� ce�-lé�ho� sys�té�mu� má� šan�ce� do�-siahnu��ce�lospo�lo�èenský�konsen-zus.� Te�rajší� sys�tém� je� zlo�ži�tý� adra�hý� pre� za�mestná�va�te�¾ov,� aleaj�pre�štát.

O ¾udskej dôstojnostiZu�za�na�Macko�vá� akcento�va�la

najmä�¾udský,�hu�mánny�prístup�kza�mestnancom�a�k�chu�do�be�nie-len�u�nás,�ale�vša�de�vo�sve�te.�Vy�-še�pä��mi�liárd�¾u�dí�na�sve�te�ži�vo�-rí,�Euró�pa�je�za�pla�ve�ná�to�va�rom,kto�rý�vy�rá�ba�jú�aj�de�sa�roèné�de�ti,ide�o�so�ciálny�dum�ping,�pri�po�me�-nu�la.�Z�jej�poh¾a�du�sú�èasná�krí�zanie�je�fi�nanènou�krí�zou,�ale�krí�zouhodnôt,�pre�to�že�chu�do�ba�zni�žu�je¾udskú�dôstojnos�.�Dôsledne�brá�-ni�la�myšlienkou� poiste�nia,� kto�réza�vie�dol� pre� za�mestnancov� užBismark�a�vša�de�ho�za�vádza�li�za�-mestná�va�te�lia,� aby� tak� chrá�ni�lisvo�jich�za�mestnancov,�svo�ju�pra�-covnú� si�lu� a� aby� tlmi�li� so�ciálnena�pä�tie.�Sú�podni�ka�te�lia,�kto�rí�ne�-potre�bu�jú� pre� ochra�nu� za�mest�-nancov� Zá�konník� prá�ce� ani� sta�-no�ve�nie� výš�ky�mi�ni�málnej�mzdy,pre�to�že� be�rú� svo�jich� za�mest�-nancov�ako�partne�rov.�Prá�vo�na�-stu�pu�je�vte�dy,�keï�ne�fungu�jú�do�-ho�dy,�pri�po�me�nu�la�a�vy�slo�vi�la�ná�-zor,�že�keï�dnes�za�mestná�va�te�liacú�va�jú�zo�so�ciálne�ho�dialó�gu,�sútak� aj� pro�ti� se�be,� pre�ne�chá�va�júpriestor�vlá�de.

Dôkladná prípra vaZaují�ma�vý� poh¾ad� vnie�sol� aj

po�sla�nec� za� KDH� An�ton� Mar�-cinèin.� Vy�slo�vil� presvedèe�nie,� žev� potre�be� zní�ži�� admi�nistra�tívnuná�roènos�� da�òo�vo–odvo�do�vé�hosys�té�mu�sa�zhodnú�všetci.�Pri�ho�-vo�ril�sa�však�za�to,�aby�vlá�da�priprípra�ve�ta�kej�zlo�ži�tej�zme�ny,�akátu�ne�bo�la�od�ro�ku�1993,�po�stu�po�-va�la� ove�¾a� zodpo�ved�nejšie.�Mi�-nis�ter�stvo�fi�nancií�sa�prizna�lo,�žezlep�še�ním�vý�be�ru�da�ní�by�si�mo�-hol� roz�po�èet�po�lepši��o�1,�5�mi�li�-ar�dy� eur,� ná�vrh� zá�ko�na� všaknepri�ná�ša� ni�ja�ké� opatre�nia,� ako

OKTÓBER��20112

O�návrhu�zákona�a�¾udskej�dôstojnosti…(Pokraèovanie�zo�strany�1)

(Pokraèovanie�na�strane�6)

Úlo�hy� z� uzne�se�nia� mi�mo�-riadne�ho� ro�ko�va�nia� Sne�muKOZ�SR�(20.10.2011)�–�pripra�-vi��vysvet¾u�jú�cu�kam�paò�k�da�òo�-vej� a� odvo�do�vej� re�forme� v� sú�-vislosti�s�nadchádza�jú�ci�mi�pred�-èasný�mi� vo¾ba�mi� do�Ná�rodnejra�dy�SR�a�ta�kisto�pripra�vi��stra�-té�giu� do� bu�dúcnosti� sme�rom� kbu�dú�co�roèné�mu� VII.� zjazduKOZ,� bo�li� výsledkom� ši�ro�kej� apo�la�ritne�ve�de�nej�disku�sie�de�le�-gá�tov� zastu�pu�jú�cich� èlenskúzákladòu�28�od�bo�ro�vých�zvä�zovzdru�že�ných�v�Konfe�de�rá�cii.

De�le�gá�ti�sa�na�mi�mo�riadnomro�ko�va�ní� Sne�mu� zaobe�ra�li� dô�-sledka�mi� pri�ja�tej� no�ve�ly� Zá�-konní�ka�prá�ce�na�èinnos��odbo�-rov�ako�aj�po�da�ním�s�ažnosti�tý�-ka�jú�cej� sa� ob�sa�hu� no�ve�ly� naÚstavný� súd.� Mi�mo�riadnu� po�-zornos��ve�no�va�li�posto�jom�Kon-fe�de�rá�cie� k� navrho�va�nej� da�òo�-

vej� a� odvo�do�vej� re�forme� a� po�-stu�pu�odbo�rov�pri�pre�sadzo�va�níjej�ná�zo�rov�a�návrhov�v�tejto�sú�-vislosti.

Na� ro�ko�va�ní� bol� predlo�že�nýná�vrh� na� zvo�la�nie� VII.� zjazduKOZ�SR,�kto�rý�by�sa�mal�usku�-toèni��v�zá�ve�re�bu�dú�ce�ho� ro�ka.Na�po�kon�sa�de�le�gá�ti�do�hod�li�ro�-ko�va��o�de�tailnej�prípra�ve�a�za�-bez�pe�èe�ní� od�bo�ro�vé�ho� zjazduna� za�èiatku� bu�dú�ce�ho� ro�ka.� Vzá�ve�re�mi�mo�riadne�ho�ro�ko�va�niasne�mu� vo�li�li� prí�tomní� de�le�gá�tino�vé�ho�vi�ce�pre�zi�den�ta�KOZ�preodbo�ro�vú�po�li�ti�ku�po�tom,�èo�do�-te�rajšia�vi�cepre�zi�dentka�Da�nie�laŽuffo�vá�na�tú�to� funkciu�abdi�ko�-va�la.� No�vým� vi�cepre�zi�dentomKOZ�SR� pre� odbo�ro�vú� po�li�ti�kubol� zvo�le�ný� pán� Ja�ro�slav� Kor-dek� (OZ�KO�VO),� kto�rý� nastú�pido�funkcie�1.�no�vembra�t.r.Ot�to�Ewiak,�ho�vorca�KOZ�SR

Zaostre né na stra té giu a VII. zjazd KOZ SR

Diskusné�fó�rum�sa�stretlo�so�ži�vým�záujmom�odborní�kov

Z�plé�na�dis�ku�to�va�li�aj�(z¾a�va)�Mi�ro�slav�Gazdík,�pre�zi�dent�KOZSR,�bý�va�lá�mi�nisterka�prá�ce,�poslanky�òa�NR�SR�(Smer)�Viera�To�-ma�no�vá�a�a�Zu�za�na�Macko�vá�z�Uni�ver�zi�ty�Ko�men�ské�ho

Page 3: ROÈNÍK XXI ÈÍSLO 10 OKTÓBER 2011 O návrhu …ozpsr.sk/dev/wp-content/uploads/2018/04/policia2011-10.pdfKu kri ti ke po stu pu vlá dy v prí-pravnom ob do bí sa pri dal aj Ras

OKTÓBER��2011 3

V�prí�pa�de�odmien�sa�stal�preš¾ap,�mu�sí�prís��k�nápra�ve

l Hodno tia ci sys tém je stá leve¾mi vïaèná té ma na disku siuv po li cajných ra doch…

To� ve�ru� je,� ve¾mi� èas�to� sadostá�vam�na�tú�to�té�mu�do�de�ba�-ty� s� po�li�cajtmi� na� rôznych� úrov�-niach.� Mu�sím� konšta�to�va�,� žehod�no�tia�ci�sys�tém�stá�le�re�zo�nu�jemedzi� po�li�cajtmi� ako�nieèo� zlé� vtom�zmysle,�že�po�ma�ly�je�vin�ný�ajnáš�od�bo�ro�vý�zväz�za�všetko,�èosme�doteraz�s�hodno�tia�cim�systé�-mom�pre�ži�li.

l Ve ru, po èú va me aj ta kéná zo ry, že od bo ry sa spriahli sve de ním pre zí dia, sú to ju dá -ši…

Po�viem� to� tak�to.� Od�bo�ro�výzväz�po�lí�cie�v�SR�všetko,�èo�ro�bí,ro�bí� na� ochra�nu� po�li�cajtov� a� vzáujme� skva�litne�nia� ich� pra�-covných�a�so�ciálnych�podmie�nok.Ni�kdy� sme� sa� týmto� prog�ra�mo�-vým� cie¾om� nespre�ne�ve�ri�li,� ni�ko�-ho�sme�nezra�di�li.�Bol�by�som�rád,ke�by�si�všetci�uve�do�mi�li,�že�OZPv�SR�ne�ria�di�po�lí�ciu�ani�mi�nis�ter�-stvo,�ne�rozdá�va�kar�ty,�mu�sí�hra��sta�ký�mi,�aké�do�sta�ne.�Reagu�je�mena�to,�èo�sa�v�PZ�de�je.�Dooko�labu�dem� opa�ko�va�,� že� hodno�tia�cisys�tém� ako� ta�ký� náš� od�bo�ro�výzväz�chce�a�bu�de�ho�–�po�splne�-ní�podmie�nok,�kto�ré�sme�na�nieslina� je�sennej� ra�de� predse�dov� –podpo�ro�va�.� To� všetko,� èo� je� užza�na�mi�od�za�èiatku�tohto�ro�ku,�jepo�zna�me�na�né�množstvom� chýb,ne�do�robkov,� ne�do�ro�zu�me�ní,� ne�-do�ko�na�lostí…�Je�mi�to�ve¾mi�¾ú�to,ale�ne�má�zmyslu�sa�k�to�mu�vra�-ca�.� No� je� pre�dovšetkým� zá�slu�-hou�OZP�v�SR,�že�sa�hodno�tia�cisys�tém�postupne�me�ní�a�na�do�bú�-da� kontú�ry,� sme�ru�jú�ce� k� cie¾om,kto�ré� od� ne�ho� oèa�ká�va�me.� Premòa�je�pod�stat�né,�že�OZP�ve�delsvo�jim� èle�nom,� a� v� ko�neènomdôsledku�všetkým�po�li�cajtom,�do�-konca�aj�neprajní�kom�ga�ranto�va�,že� doteraz� kvô�li� hodno�tia�ce�musys�té�mu� ne�bol� nikto� postihnu�tý.Ne�by��OZP,� si�tuá�cia�by� vy�ze�ra�laúplne� inak,� ove�¾a� horšie.� Somzve�da�vý,�o�kom�by�rôzni�mudrlan�-ti� rozprá�va�li,� ke�by� ne�bo�lo�OZP.Náš�od�bo�ro�vý�zväz�uro�bil�ku�siskopocti�vej� prá�ce.� Stá�le� sme� ne�po�-ve�da�li,�že�sys�tém�je�v�úpl�nom�po�-riadku�a�nie�je�už�èo�na�òom�ro�-bi�.�Hodno�tia�ci�sys�tém�v�po�do�be,v� akej� si� ho� predsta�vu�je�me,� jeprá�ca�na�nieko¾ko�ro�kov�a�s�týmve�do�mím� sme� do� to�ho� šli.� No�véme�to�dic�ké� po�ky�ny,� zve�rejne�né� voktóbri,� však� vo� ve¾kej� mierezahàòa�jú�pri�po�mienky,�kto�ré�smeako�od�bo�ro�vý�zväz�na�niesli�z�na�-šej� pra�covnej� sku�pi�ny.� Kaž�dý� siich�mô�že�pozrie��na�na�šej�we�bo�-vej�stránke.�Otvo�re�né�osta�li�tu�šímdve�pri�po�mienky,�aj�tie�do�rie�ši�me.

l Pla tí, že sa ïa lej bu de te

stre tá va� s pre zi dentom PZkaž dý me siac, aby ste sys témïa lej la di li?

Stretnu�tia� ïa�lej� pla�tia,� ale� vtejto� chví�li� zastá�va�me� ná�zor,� žene�bu�de�me�otvá�ra��pra�vidlá�kaž�dýme�siac.�Ne�chá�me�sys�tém�ne�ja�kýèas�pra�co�va�,�aby�sa�v�tejto�fá�zevykryšta�li�zo�val.� Od� októbra� bysme�už�niè�nechce�li�me�ni��na�vá�-hach� a� na� indi�vi�duálnych� koefi�-cientoch,�pre�to�že�sys�tém�ne�mô�žefungo�va�� tak,� že� sa� bu�de�me�ni�kaž�dý�me�siac.�Ne�chá�memu� èas,� nech� pra�cu�je,ako� je� nasta�ve�ný� poposledných� pri�po�-mienkach.� Mi�mo�riadnek¾ú�èo�vé� je,� že� bol� zme�-ne�ný� hlavný� vzo�rec� preindi�vi�duálne� ko�efi�cien�ty,už�sa�ne�po�èí�ta�prie�mer�anajlepší�–�a�z�to�ho�prie�-mer.�Bol�to�dos��ne�š�ast�-ný,� ve¾mi� ambi�cióznyvzo�rec,�pre�to�že�zakla�dalprie�pastné�rozdie�ly�v�ko�-lektí�voch.� Tak�že� podlhých� ro�ko�va�niach� napre�zí�diu�sa�nám�po�da�ri�lopre�sa�di�,� že� pre�zi�dentPZ� súhla�sil� so� zme�noutohto� vzorca�na�normál-ny� arit�me�tic�ký� prie�mer.� Bo�lo� topre�zi�den�to�vo� správne� rozhodnu�-tie.

l No, však sa hneï cezTASR pus ti la informá cia, akosa po li caj ti v hodno tia com sys-té me po lep ši li…

Z� dô�vo�dov,� kto�ré� som� užvysvetlil,� po�va�žu�jem� po�dob�nézve�rejne�nia�za�ne�š�ast�né.�Sys�témešte�potre�bu�je�zá�beh,�ta�ké�to�mo�-mentálne�vý�sled�ky�ne�ma�jú�vy�po�-ve�da�ciu� hod�no�tu,� skôr�mô�žu� za�-vádza�.� Èas� najlepšie� od�ha�lí,� èoešte�tre�ba�sko�ri�go�va�.

l Ho ca ko, tvrdi� v tejto chví -li, že sys tém má pod po ruväèši ny po li cajtov, by bo la mo -mentálne ešte asi od va ha?

Z� jed�nej� stra�ny� je� ne�po�cho�pi�-te¾né,� ko¾ko� nezmyslov,� nepres-ností� a� de�zinformá�cii� v� tom�tosme�re� ko�lu�je�medzi� ¾uïmi.� Na�-vodzu�je�to�vážnu�otáz�ku,�ako�fun�-gu�je� informaèný� tok,�ako� riadia�cipra�cov�ní�ci� na� jed�not�li�vých� stup�-òoch�pre�ná�ša�jú�po�ky�ny�pre�zi�den�-ta.� Èo�ma� tiež� skla�ma�lo,� že� jemá�lo� ¾u�dí� v�PZ,� kto�rí� sú�schop�nívysvetli�,� ako� by�mal� hodno�tia�cisys�tém� fungo�va�.�Opa�ku�je�sa� to,èo� pri� 328–èke,� kde� sme� ro�bi�livšetko�mož�né� a� ne�mož�né,� abysme�¾u�dom�vysvetli�li,�o�èo�ide,�alena�še�úsi�lie�ko¾kokrát�ne�ma�lo�ni�ja�-ký�efekt.�Nieke�dy�mám�po�cit,� žepresne� to�to� sa� z� h¾a�diska� úèin�-nos�ti�na�šej�osve�ty�de�je�aj�v�prí�pa�-de�hodno�tia�ce�ho�sys�té�mu.�Má�meve¾mi�dobrú�spätnú�väzbu�a�èo�sa

v�mno�hých� prí�pa�doch� dozve�dá�-me,� to� je�až�k�neuve�re�niu.�Je� tune�ma�lá� sku�pi�na� po�li�cajtov,� kto�rási� ešte� stá�le� ne�da�la� tú� ná�ma�hu,aby�sa�so�systé�mom�dôkladnejšieobozná�mi�la.�Na�po�kon,� je� tu�sku�-pi�na,� kto�rá� sí�ce�mô�že� by�� lepšiein�for�mo�va�ná,� ale� je� a� prio�ri� a� zprincí�pu� pro�ti� kaž�dé�mu� spô�so�buhodno�te�nia.� Tejto� sku�pi�ne� sa�ažko� argu�men�tu�je� èo�ko¾vek.Ve¾mi� dobre� si� pa�mä�tám,� ko¾kobo�lo� kri�ti�ky� na� rôznych� fó�rachkvô�li�subjekti�vizmu�hodno�te�nia�zauply�nu�lé� dlhé� ro�ky,� ko¾ko� pla�èunad� neobjektívnos�ou,� subjektív-nos�ou�pri� rozdá�va�ní�odmien,�priprizná�va�ní� osobných� príplatkov,ko¾ko� kri�ku� bo�lo� kvô�li� po�èet�nýmprí�pa�dom� ro�dinkárstva,� kliente�-lizmu,� po�li�tic�kým� tla�èenkám,� ka�-ma�rátšaftom…� všetci� sa� zho�do�-va�li�v� tom,�že�s�prizná�va�ním�ne�-ná�ro�ko�vých�zlo�žiek�mzdy�sa�ša�fá�-ri� neobjektívne.� Ja� však� ne�po�-

znám�iný�spô�sob,�ako�tieto�ne�du�-hy�zlikvi�do�va��–�len�hodno�ti��pod�-¾a� výsledkov� prá�ce.� Hodno�tia�cisys�tém�predsa�nie� je�cie¾,�ale� jeprostrie�dok� pre� spra�vodli�vejšieodme�òo�va�nie� a� pre� ka�riérny� po�-stup,�po�kto�rom�už�dlhé�ro�ky�vo�-lá�me.� Fun�gu�je� to� inde� vo� sve�te,ne�chá�pem,�pre�èo�by�ne�mo�hol�aju�nás.�Mu�sí�by��nasta�ve�ný�èo�na�-jobjektívnejšie,�mu�sí�by��jed�not�nýna� ce�lom�Slo�ven�sku� a�mu�sí� sado�tý�ka�� èo� najväèšej� èasti� po�li�-cajtov.�Dnes�je�v�òom�za�po�je�nýchoko�lo�11–ti�síc�príslušní�kov�zo�zlo�-žiek,�kto�ré�tvo�ria�chrbti�cu�PZ,� je�-ho�pô�so�be�nie�sa�však�mu�sí�rozši�-ro�va�.�Od� no�vé�ho� ro�ka� pri�budnemedzi�hodno�te�né�zložky�hra�niènápo�lí�cia�a�perspektívne�by�ma�li�by�tak�to�hodno�te�ní�všetci�po�li�caj�ti,�le�-bo�len�vte�dy�bu�de�ma��vá�hu.�Pro�-sím,� ak� je� niekto� pro�ti,� nech� sauspo�ko�jí�s�perma�nentný�mi�po�li�tic�-ký�mi�èist�ka�mi�v�po�lí�cii�po�kaž�dýchvo¾bách,�nech�presta�ne�kri�ti�zo�va�ro�dinkárstvo,� kliente�lizmus� avšet�ko�to�ne�ga�tívne,�èo�ho�sme�tubo�li�ro�ky�svedka�mi.�Ale�kto�s�týmspo�kojný�nie�je,�po�tom�je�aj�v�je�-ho�záujme,�aby�sa�sto�tož�nil�s�pro�-stried�ka�mi,� kto�ré� umož�ní� hodno�-tia�ci�sys�tém�naplni�.�Potre�bu�je�mená�stroj,� kto�rý� do�ká�že� objektívnezhodno�ti��prá�cu�jednotlivca.�Ten�tosys�tém�ni�kdy�ne�bu�de�ideálny,�ni�-kdy�ne�bu�de�do�ko�na�lý,�ale�OZP�siv�záujme�svo�jich�èle�nov�zobral�nase�ba�ne�¾ahkú,�aj�nevïaènú�úlo�hupri�spie��k�to�mu,�aby�sa�k�tejto�do�-

ko�na�los�ti�èo�najviac�blí�žil.�Mys�límsi,� že� sa� nám� to� krok� po� kro�kuda�rí.

l Akú znám ku by ste da lisys té mu v sú èasnosti? Do akejmiery už napåòa oèa ká va nia?

To,� èo� sme� úsi�lím� OZP� do�-siahli,� po�va�žu�je�me� za� úspech.Mo�mentálne�však�hodno�tia�ci�sys�-tém�ešte�stá�le�nie�je�v�sta�ve,�abybol�urèu�jú�cim�prvkom�pre�hodno�-te�nie�prá�ce�po�li�cajtov.�Pre�to�stá�leho�vo�rí�me�o�ka�libraènej�fá�ze.�O�toviac�mi� je� ¾ú�to,� že� šty�ri� kraj�skériadi�te¾stvá�roz�da�li�odme�ny�v�roz-po�re� s� týmto� pozna�ním,� te�daorien�to�va�li� odme�ny� len�na� ¾u�dí� vzložkách,�kto�ré�už�pod¾a�sys�té�mufungu�jú.� To� je� hru�bá� chy�ba,� ne�-viem,� èi� vznik�la� ne�do�ro�zu�me�nímmedzi� po�li�cajným� pre�zi�dentom� aštyrmi�kraj�ský�mi� riadi�te¾mi,�ale�boz� aké�ho� dô�vo�du,� faktom� je,� žeten�to� chyb�ný� krok� ne�mô�že�meprejs�� bez�povšimnu�tia.�OZP�za�-

stá�va�ná�zor,�že�bez�oh¾a�duna�fungo�va�nie�hodno�tia�ce�-ho� sys�té�mu� riadi�te¾� mu�síodme�òo�va�� pod¾a� do�-siahnu�tých� výsledkov,� kto�-ré�bez�po�chýb�ma�li�aj�¾u�diav� iných� zložkách� po�lí�cie.OZP�v�SR�uro�bí�všetko�preto,� aby� sa� spra�vodli�vostiuro�bi�lo�za�dos�.

l Ako, keï odme ny užbo li vypla te né?

Má�me� predsta�vu,� alekým�ne�do�siahne�me�v�tom�-to� sme�re� do�ho�du� s� mi�-nistrom� vnútra,� bo�lo� bypredèasné�po�ve�da��viac.

l Keï sa èlo vekzahåbi do me to dickýchpo ky nov pre jed not li vé

zložky po lí cie, vzbu dí to v òomïalšiu oba vu –�po ky ny za èí na -jú by� ne bezpeène de tailné asvo jím rozsa hom už mô žuodpudzo va�. To je daò za to, žetu bo li tla ky na èo najpresnej-šiu špe ci fi ká ciu a ta xa tívne vy -medze nie to ho, za èo je po li cajthodno te ný a za èo nie je. Všet-

ky nuansy po li cajnej prá cevšak ni ja ký sys tém ne do ká žepostihnú� na sto percent. S tro -chou nadsádzky –�kým v po ky -ne ne bu de jasne uve de né, žepre lo že nie no hy cez no hu ne -má v hodno te ní žiadnu vá hu,tak bu dú po li caj ti trva� na tom,aby bo li za pre lo že nie no hy cezno hu hodno te ní. Vi dí te v tom tosme re isté ri zi ká?

Má�te�prav�du,� vzni�ká� tu� ri�zi�ko,že�sa�po�ky�ny�sta�nú�nepreh¾adnéa� tým� v� pra�xi� aj� admi�nistra�tívneve¾mi� ná�roè�né,� èo� mô�že� eštepovzbu�di�� ne�chu�� najmä� niž�šíchriadia�cich�pra�covní�kov.�Tieto�dve

ve�ci�sa�bi�jú�–�na�jed�nej�stra�ne�sapo�ky�ny�de�tai�li�zu�jú,�na�dru�hej�stra�-ne� bu�de� rás�� nespo�kojnos�� sadmi�nistra�tívnou�ná�roènos�ou.�Tukde�si�tre�ba�nájs��kom�pro�mis,�sys�-tém� mu�sí� reflekto�va�� to� naj�-podstatnejšie�v�èin�nos�ti�po�li�caj�ta,to,� èo� sme�ru�je� k� splne�niu� hlav�-ných� cie¾ov.� Chcel� by� som� ešteupo�zorni��na�fak�tor,�kto�rý�si�ve¾mive�¾a� ¾u�dí� ešte� neuve�do�mu�je� –hodno�tia�ci� sys�tém� nám� pers�-pektívne� ve¾mi� presne� od�ha�lí� re�-zer�vy� v� si�lách� a� prostriedkoch,uká�že�nám�stav�ma�na�žo�va�nia�po�-lí�cie� za� uply�nu�lé� ro�ky,� zma�pu�jerozdie�ly� vo� vý�kon�nos�ti,� ale� ajdispro�porcie�tre�bárs�v�rozmieste�-ní� obvodných� odde�le�ní,� v� perso�-nálnej� naplne�nosti� jed�not�li�výchre�gió�nov�a�po�dobne.

l Zhodne me sa v tom, že naúspešnosti efek tu hodno tia ce -ho sys té mu mu sia ma� naj -väèšiu zá slu hu riadia ci pra cov -ní ci, oni ma jú by� pro pa gá tormia vysvet¾o va te¾mi po zi tív sys -té mu, ale aj odha ¾o va te¾mi ne -dostatkov. V sku toènosti sys -tém mno ho krát –�najmä v pr -vom polro ku – poslú žil ria dia -cim pra covní kom ako biè astra šiak.

Má�me� ta�ké�po�znat�ky.�V� inter-ných�nor�mách� je�na�pí�sa�né,� že�sne�uspo�ko�ji�vým� po�li�cajtom� jepotrebné� uro�bi�� po�ho�vor� kaž�dýme�siac.�Jasne�sme�sa�do�hod�li�spo�li�cajným� pre�zi�dentom� –� � apred�pokla�dám,� že� sme�rom� do�lebo�li� ta�ké�to� po�ky�ny� aj� da�né� –� žetieto�po�ho�vo�ry�ma�jú�vies��prá�ve�kosve�te,�ma�jú�by��za�me�ra�né�na�to,aby�sa�po�li�cajtom�vysvetli�lo,�na�èoje�hodno�tia�ci�sys�tém�dob�rý�a�akomá� fungo�va�.� ¼u�ïom� tre�bavysvet¾o�va�,� odrádza�� ich� od� ka�-muflo�va�nia� a� podvádza�nia.� Aledozve�de�li� sme� sa,� že� na� viace�-rých� kraj�ských� riadi�te¾stvách� saro�bia�po�ho�vo�ry�s�po�li�cajtmi,�kto�rívy�šli� ako�neuspo�ko�ji�ví� v� tom�du�-chu,�že�ak�ne�zaè�neš�ro�bi�,�tak��abu�de�me�mu�sie��pre�pusti�.�To�to�jeabso�lútne�po�mý�le�né,�pre�to�že� tí�toriadia�ci� pra�cov�ní�ci� ve¾mi� ško�diazákladnej�myšlienke.

l Je však prav dou, že èlo -vek –�po li caj ta ne vy ní ma júc –má da nos� h¾a da� ces tynaj¾ahšie ho od po ru. V tom todo ká žu by� na ši ¾u dia ve¾mi vy -na lie za ví…

Aj�to�je�prav�da.�Nieke�dy�sa�ažro�zum� za�sta�vu�je.� Stretli� sme� sanapríklad�s�prí�padmi�techni�kov�nadopravných� inšpekto�rá�toch,� kto�rísi�po�zorne�naštu�do�va�li,�za�èo�súhodno�te�ní,�a�tak�za�èa�li�tre�bárs�ajsvo�jich� ka�ma�rá�tov� a� zná�mychpresviedèa�,�že�vo�zid�lo�v�prí�pa�deukonèe�nia�lí�zingu�ne�mu�sia�prihlá�-si��do�15�dní,�ako�ká�že�zá�kon,�aleže� sta�èí� prís�� na� 16.� deò.� Je� tone�pa�tr�ný� preš¾ap,� ale� tech�ni�ci� siho�moh�li� vy�ká�za�,� ako�že� od�ha�li�line�dosta�tok� èi� po�ru�še�nie� predpi�-sov�pri�prihla�so�va�ní�vo�zi�diel.�Tak�-to�si� te�da�ro�bi�li�ume�lé�èiarky.�Touž�je�zvrhlos�.�Pri�tom�prá�ve�z�ra�-dov�techni�kov�sme�do�sta�li�do�pra�-covnej�sku�pi�ny�ve¾mi�má�lo�použi�-te¾ných�pri�po�mie�nok,�ako�objekti�-vi�zo�va��hodno�te�nie�ich�prá�ce.

Zho�vá�ral�sa�Pe�ter�Onde�ra

O hodno tia com systé me ho vo rí me s podpredse dom OZP v SR Ma riá nom Magdoškom

Pod¾a�informá�cii�z�je�senné�ho�za�sa�da�nia�ra�dy�predse�dovZO�OZP� v�SR�pre�zí�dium�PZ� avi�zo�va�lo� vy�da�� za�èiatkomoktóbra�no�vé�me�to�dic�ké�po�ky�ny�k�hodno�tia�ce�mu�sys�té�-mu,�kto�ré�by�ma�li�akcepto�va��aj�množstvo�pri�po�mie�nok,sústre�de�ných�pra�cov�nou�sku�pi�nou�odborní�kov�z�OZP.�Naaktuálnu�si�tuá�ciu�sa�re�dakcia�PO�LÍ�CIA�opý�ta�la�podpred-se�du�OZP�v�SR�Ma�riá�na�Magdoška,�kto�rý�ve�die�pra�covnúsku�pi�nu�k�hodno�tia�ce�mu�sys�té�mu�a�ko�mu�ni�ku�je�v� tejtove�ci�s�pre�zi�dentom�PZ�Ja�rosla�vom�Spi�šia�kom.

Náš od bo ro vý zväz uro bilku sisko pocti vej prá ce. Stá -le sme ne po ve da li, že sys -tém je v úpl nom po riadku anie je už èo na òom ro bi�.Hodno tia ci sys tém v po do -be, v akej si ho predsta vu je -me, je prá ca na nieko¾ko ro -kov a s tým ve do mím smedo to ho šli.

Page 4: ROÈNÍK XXI ÈÍSLO 10 OKTÓBER 2011 O návrhu …ozpsr.sk/dev/wp-content/uploads/2018/04/policia2011-10.pdfKu kri ti ke po stu pu vlá dy v prí-pravnom ob do bí sa pri dal aj Ras

OKTÓBER��2011

da?�Asi�sot�va.�Pri�tom�všetci�cí�ti�-me,� èo� sa� de�je,� vní�ma�me,� akoprudko� rastie� ne�rovnos�� medzi¾uïmi.� Vo� sve�te,� aj� v� kra�ji�náchvyspe�lej�Euró�py�to�vrie.�So�ciálnepro�tes�ty�pre�rasta�jú�do�ná�si�lia,�de�-je�sa� to�aj� v� tzv.�najvyspe�lejšíchde�mokra�ciách,� ne�po�ko�je� po�stih�liBer�lín,�Rím,�Bru�sel,�Ko�daò,�Lon�-dýn…�¼u�dia�vi�nia�ne�ná�sytný�ka�pi�-ta�lizmus,� ban�ky,� ve¾ko�ka�pi�tál.� Unás� je,� za�tia¾� a� naš�astie,� re�la�-tívny� so�ciálny� po�koj,� èo� ale� ne�-zna�me�ná,�že�ne�cí�ti��vážnu�nespo�-kojnos�.�Slo�vák�si�asi�ešte�potre�-bu�je� uži�� po�cit� ne�vo¾ní�ka,� dôk�-ladne� pre�cí�ti�� to,� že� ne�bu�de�ma�žiadnu�ochra�nu�a�bu�de� ro�bi�� lento,� èo�mu� po�vie� za�mestná�va�te¾.Èo�mô�že�uro�bi�?�Vydrža�,�zmie�ri�sa� s� po�zí�ciou� ne�vo¾ní�ka� –� ale�boutiec�.� Po�tom� sa�mož�no� zo�bu�dí.Slo�ven�sko� je�príkla�dom� takpo�ve�-diac� vzo�ro�vé�ho� extra�rýchle�horozvo�ja� so�ciálnej� ne�rov�nos�ti.Niekto�rí� eko�nó�mo�via� už� dáv�noho�vo�ria,� že� sa� zu�žu�je� špiè�kaextrémne� bo�ha�tých� ¾u�dí,� pri�bú�daši�ro�ká� bá�za� ve¾mi� chu�dob�ných.Ne�ho�vo�rím�o�tých,�kto�rí�nepra�cu�-jú,� le�bo� nechcú,� ale� o� tých,� èochcú,�a�ne�ma�jú�prí�le�ži�tos�,�ale�bopra�cu�jú� za� nepri�me�ra�ne� nízkumzdu.

l Ve¾mi je u nás cí ti� pre padstrednej vrst vy, kto rá by ma la vkaž dej vyspe lej spo loènostitvo ri� chrbto vú kos�. Uèi te lia,le ká ri, tech nic ká inte li gencia,kva li fi ko va ní od bor ní ci rôznychpro fe sií, vedci… Ale ten to javje vi di te¾ný aj inde, v zá pad -ných kra ji nách.

To,�že�sa�to�de�je�aj�inde,�eštene�zna�me�ná,�že�je�to�správne.�Jeto�nesprávne.�Sú�tu�na�sa�de�né�zléprincí�py.�Špe�ci�fi�kum�Slo�ven�s�ka�jev� tom,� že� sa� nesprávnym� sme�-rom� rú�ti�me� ve¾mi� rýchlo,�má�medo�slo�va� su�pertempo,� a� pri�tomspô�sob� zbo�hatnu�tia� jednotlivcovje� na�Slo�ven�sku� len� hus�tá� dlho�-roèná�hmla.�Dozrel�èas�ho�vo�ri��otýchto� ja�voch� ve¾mi� otvo�re�ne.Chy�tá�me� kompó�to�vých� zlo�de�jov,a� ve¾ké� ry�by,� kto�ré� vy�ci�cia�va�júten�to� štát,� stá�va�jú� sa� na�ši�mirepre�zentantmi,�sú�to�na�ši�tzv.�ži�-vi�te�lia,� chle�bo�darco,� ce�lebri�ty,zla�tá� ozdo�ba� Slo�ven�s�ka.� Nor�-málny� sluš�ný� podni�ka�te¾� ne�zbo�-hat�ne� zo� dòa� na� deò,� vonku� toväèši�nou�tr�va�lo�ge�ne�rá�cie.�Osob-ne�by�som�si�prial,�aby�sme�ma�lita�ké�to� tem�po�v� roz�vo�ji� de�mo�kra�-cie�a�so�ciálne�ho�cha�rak�te�ru�štá�tu.Trend�je�opaè�ný.

l Èo ïa lej s na ši mi odbormiv rám ci KOZ SR?

Dob�rým�signá�lom�je,�že�o�pro-blé�moch� sa� na� sne�me� otvo�re�neho�vo�ri�lo.�Otvo�re�nou�otáz�kou�všakzostá�va,�ke�dy�sa�prejde�do�eta�pyzodpo�ve�da�jú�cich�kro�kov�v�nápra�-ve�sta�vu.

l V tieni po li tic ké ho ze -metra se nia ostal aj osud zá ko -na, kto rý je pre bu dúcnos� Po -li cajné ho zbo ru ži votne dô le ži -tý. Je to pripra vo va ná no ve lazá ko na è. 328. Osta lo ti cho?

Ani� nie.� V� uto�rok� 18.� októbrasa�skon�èi�lo�vnútro�re�zortné�pri�po�-mienko�vé�ko�na�nie�a�po�odstrá�ne�-ní� rozpo�rov� pôjde� ná�vrh� no�ve�lydo�medzi�re�zortné�ho�pri�po�mienko�-

vé�ho�ko�na�nia.�Aj�my,�ako�zástup-co�via�Od�bo�ro�vé�ho�zvä�zu�po�lí�cie�vSR,�sme�ve�no�va�li�prá�cam�na�ná�-vr�hu� no�ve�ly� ma�xi�málnu� po�zor�-nos�.�No�ve�la�v�zá�sa�de�nie�je�po�-pu�lárna,�ob�sa�hu�je�sprísne�né�pod-mienky�na�zotrva�nie�v�Po�li�cajnomzbo�re,�ale�ak�si�uve�do�mí�me�eko�-no�mic�ké,� roz�poè�to�vé� manti�ne�lytejto� spo�loènosti,� z� h¾a�diskaudrža�te¾nosti�oso�bitné�ho�sys�té�muso�ciálne�ho� za�bezpe�èe�nia� ju� po�-va�žu�je�me� za� ne�vy�hnutnú.� Prenás�je�za�cho�va�nie�sys�té�mu�abso�-lútnou�prio�ri�tou�pre�bu�dúcnos��po�-lí�cie�v�SR.

l Mys lí te si, že te rajší ná vrhno ve ly zá ko na è. 328 je dobrenasta ve ný? Ne hro zí, že pro fe -sia po li caj ta stra tí atraktívnos�,ne bu dú sa za sa ro bi� ná bo ryna miesto vý be rov?

Existencia� PZ� z� h¾a�diska� so�-ciálne�ho�za�bezpe�èe�nia�má�svo�jemanti�ne�ly.� Keï� tr�vá�me� na� oso�-bitnom� systé�me� so�ciálne�ho� za�-bezpe�èe�nia,� prvým� manti�ne�lomsú�eko�no�mic�ké�mož�nos�ti.�V�pod-

sta�te�od�ro�ku�1998�pre�šiel�PZ,�je�-ho� sys�tém� so�ciálne�ho� za�bezpe�-èe�nia�do� re�ži�mu�sa�mo�fi�nanco�va�-nia,�kto�rý�je�te�raz�opä��ohro�ze�ný,oso�bitný� úèet� ide� do� mí�nu�su.Manti�nel� je� te�da� ob�jem� zdro�jov,kto�rý�bu�de�k�dispo�zí�cii�zo�štátne�-ho�roz�poè�tu.�A�po�tom�je�tu�otáz�-ka�vý�drže�po�li�cajtov�v�službe.�No�-ve�la� sí�ce� mô�že� me�cha�nic�kypredåži�� do�bu� zotrva�nia� v� zbo�repo�vznik�ná�ro�ku,�k� to�mu� je�všakpotrebné� utvo�ri�� podmienky,� abyzáujemci� do� zbo�ru� vstú�pi�li,�ma�limo�ti�vá�ciu�v�òom�zotrva�,�aby�to�ajfy�zic�ky,� aj� psy�chic�ky� zvlád�li.� Asme�zno�va�pri�utvo�re�ní�funkèné�homo�de�lu�ka�riérne�ho�po�stu�pu,�kto�rýby�mal�za�bezpe�èi��kva�litným�po�li�-cajtom� ce�lo�ži�votnú� per�spek�tí�vu.Ak�ne�za�ène�fungo�va��ka�riérny�po�-stup,� osta�ne�me� pri� sta�rej� pra�xiná�vra�tu� ¾u�dí� z� ci�vi�lu,� ná�bo�ru� ziných�pro�fe�sií�–�so�všetký�mi�sprie�-vodný�mi�ne�ga�tívny�mi�javmi.�Pre�tozdô�razòu�jem,�ako�je�dô�le�ži�té,�aby¾u�dia�s�dob�rý�mi�výsledka�mi�ma�li�vpo�lí�cii� per�spek�tí�vu,� aby� po�lí�ciuriadi�li�¾u�dia,�kto�rí�ro�zu�me�jú�ro�bo�tea� ve�dia� ¾u�ïom� po�ra�di�,� do�ká�žusprávne� rozho�do�va�,� nie� hu�lá�ka�a�zneu�ží�va��svo�je�prá�vo�mo�ci�nad�-ria�de�né�ho.

l Ve rí te ale, že 328–èka vbu dúcnosti nespô so bí zní že nieatrak ti vi ty po li cajnej pro fe sie?

�ažké�je�odhadnú��ïalší�vý�voj,najmä� otáz�ku� „ži�vot�nos�ti“� po�li�-cajtov� v� dlho�roènej� službe.�Do�-mnie�vam� sa,� že� najdô�le�ži�tejšiebu�de� služ�bu� zba�vi�� stre�sov.� Zve¾kej�èasti�ich�to�tiž�nespô�so�bu�je

sa�mo� –� ako�ko¾vek� ná�roè�né� pro�-stre�die� –� ale� pra�covné� vz�a�hy� ane�schop�ní� riadia�ci� pra�cov�ní�ci,kto�rí� vlastnú� nespô�so�bi�los��mas�-ku�jú� utvá�ra�ním� stre�so�vých� si�tuá�-cií,� ne�kultú�rou,� kri�kom� a� vyhráž-ka�mi� na�miesto� kva�li�fi�ko�va�né�horiade�nia.�Te�raz�však�mu�sím�spo�-me�nú�� aj� ïalší� vý�znam�ný� fak�tor,ako�ko¾vek�je�v�sú�èasnej�atmosfé�-re�hospo�dárskej�krí�zy�ne�èa�so�vý�–a�to� je�potre�ba�do�tiahnu��sys�témodme�òo�va�nia� po�li�cajtov� v� du�chuna�èa�tej� re�for�my,� kto�rá� pre� ne�-dosta�tok� pe�òa�zí� do�siahla�ma�xi�-málne� po� pla�to�vú� trie�du� 4.� Akvšak�forsí�ru�je�me�ka�riérny�po�stup,po�tom� bu�de� do�tiahnu�tie� re�for�myodme�òo�va�nia� ne�vyhnutnos�ou,aby� ¾u�dia� ma�li� záujem� na� ka�-riérnom�postu�pe�–��bez�oh¾a�du�nato,�aké�vlá�dy�prí�du.

l Ob¾ú be ná pesnièka –�nato te raz nie sú pe nia ze, veïkaž dý pý ta…

Stá�le� si� mys�lím,� že� spô�sob,akým�sa�u�nás�mí�òa�jú�ve�rejné�fi�-nancie,�má�ïa�le�ko�od�hos�po�dár�-

nos�ti.�Pe�òa�zí�je�viac,�ako�si�mys�-lí�me,� len� je�potrebné�presta��po�-uží�va��fa�lošné�heslá,�ko¾ko�sa�na�-le�je� tre�bárs� do� zdra�votníctva,ko¾ko�do�školstva,�aké�uš¾achti�léciele� vlá�du� ve�dú� k� týmto� roz�-hodnu�tiam.�Fa�lošnos��je�v�tom,�žepod�ke�pienkom�týchto�he�siel�námute�ka�jú� pe�nia�ze,�mno�žia� sa� ak�-cio�vé�spo�loènosti,�pri�bú�da�jú�námpa�pie�ro�ví� od�bor�ní�ci,� predsta�-venstvá� spo�loènosti,� no�mi�nantibez�schop�nos�tí.�Tam�sa�strá�ca�júpe�nia�ze,� kaž�dý� prí�de� do� koalí�cienieèo�si�odšklbnú�.�Bu�de�to�bo�lie�,ale� raz� to�mu�sí� presta�,� pre�to�žetieto� prak�ti�ky� pre�rástli� ce�lú� spo�-loènos��a�sta�li�sa�nor�mou,�po�li�tic�-ké�no�mi�ná�cie�sú�už�vša�de.�Ne�ho�-vo�rím�o�po�li�tickej�ko�rupcii�vo�vz�a�-hu� k� po�li�ti�kom,� ale� k� riadia�cimfunkcio�ná�rom�aj�u�nás,�k�funkcio�-ná�rom,� kto�rí� si� vy�be�ra�jú� ¾u�dípod¾a� vku�su� svo�jich� nadria�de�-ných�a�ži�jú�v�presvedèe�ní,�že�po�-jem�vý�be�ro�vé� ko�na�nie� zna�me�ná,že�si�oni�vy�bra�li.�V�po�lí�cii�sa�to�mudá�zabrá�ni�� je�di�ným�spô�so�bom�–ka�riérnym�postu�pom�na�podkla�dehodno�tia�ce�ho�sys�té�mu.

l Dotk li ste sa hodno tia ce -ho sys té mu, kto ré mu sa bližšieve nu je me v rozho vo re s pod-predse dom Ma riá nom Magdo-škom. Predsa však –� na je -sennej ra de predse dov si pánmi nister vy po èul šes� po žia da -viek, kto rý mi OZP v SR pod -mie nil svo ju ïalšiu spo luú èas�na ka libro va ní hodno tia ce hosys té mu. Aký je ich osud?

Pá�na� mi�nis�tra� sme� o� pri�ja�tí

týchto�po�žia�da�viek�bezprostredneaj�pí�somne�in�for�mo�va�li.�Pri�osob-ným�stretnu�tiach�s�mi�nistrom�smebo�li� opa�ko�va�ne� ubezpe�èe�ní,� ževe�de�nie�po�lí�cie�sa�s�na�ši�mi�po�žia�-davka�mi� sto�tožni�lo.� Rád� by� sompri�tejto�prí�le�ži�tosti�podèiarkol,�žemy� naozaj� nie� sme� tí,� èo� riadiaPo�li�cajný� zbor,� sme� na� to,� abysme� brá�ni�li� záujmy� za�mest�nan�-cov�a�v�prí�pa�de�prob�lé�mov�sa�usi�-lo�va�li�do�siahnu��ná�pra�vu.�To�je�ajprí�pad� hodno�tia�ce�ho� sys�té�mu,kde�sme�si�da�li�podmienky.�Mož�-no�pri�niekto�rých�bu�de�ma��dru�hástra�na� iné� predsta�vy,� ale� po�tomzno�va�mu�sí�me� do�siahnu�� ná�pra�-vu.� To� je� aj� prí�pad� odmien,nesprávne� rozde�le�ných� hneï� všty�roch�kra�joch�z�ôsmich.

l Blí ži sa ko niec ro ka a votázke roz poè tu aj pre náš re -zort je jas né len to, že niè jas -né nie je.

Po�zná�me� hru�bé� ry�sy,� ako� ichpre�dostre�la� koalièná� štvorka� pospo�loèných� ro�ko�va�niach.� Z� to�hovy�ply�nu�lo,�že�re�zort�vnútra�by�maldosta��opro�ti�pô�vodnej�predsta�vemi�nis�ter�stva�fi�nancií�o�43�mi�lió�noveur�viac.�Ale�nie� je� to�ni�ja�ká�vý�-hra,�pre�to�že�z�tejto�su�my�zo�že�rietakmer� dve� tre�ti�ny� mí�nuska� naoso�bitnom�úète,�ïalšie�pros�tried�-ky� sú� ur�èe�né� na� pro�ti�po�vodòo�véopatre�nia.� Tak�že� výh¾ad� hod�no�-tím� skôr� tak,� že� nás� èa�ká� ïalšískrom�ný� rok.�Náš� re�zort� pri�tomrozpo�ro�val� oko�lo� 300� mi�lió�noveur.�Chcem�po�žia�da�,�aby�sme�savšetci� cho�va�li� s� ve�do�mím� tejtosku�toènosti.� Pod¾a� niekto�rýchpredkla�da�ných�návrhov�si�to�všet-ci�ešte�neuve�do�mi�li,�stá�le�sú�tla�kyna�ná�rast�po�è�tu�¾u�dí,�mzdo�vé�pro-striedky,� tech�ni�ku…�Nech�sa� tí�toriadia�ci� pra�cov�ní�ci� za�myslia,� akoby� sa�mal� sprá�va�� zodpo�vednýma�na�žér�v�èa�se�krí�zy.�Vzh¾a�domna�po�li�tic�ké�ze�metra�se�nie�je�tak�èitak�otáz�ka�schvá�le�nia�roz�poè�tu�vtejto�chví�li�len�ve¾kým�otázni�kom.

l V októbro vom èís le PO LÍ -CIE ve nu je me ve¾kú po zornos�pro blé mu tzv. su perhru bejmzdy, pre to že má lokto ve rí, žeby sa koalí cia tohto me gapro -jektu len tak ¾ahko vzda la. Do -sah myšlie nok a cie¾ov, kto réob sa hu je, je to tiž stá le ve¾mine bez peè ný.

Ve¾mi� oce�òu�jem� po�stoj� pre�-miérky,� kto�rá� ve�rejne� ozná�mi�la,že� na� pre�sadzo�va�ní� su�perhru�bejmzdy�tá�to�garni�tú�ra�ne�bu�de�ïa�lejpra�co�va��a�vy�so�ko�kvi�tu�jem�aj�dô�-vo�dy,�kto�ré�uviedla.

l Mám po cit, že ri zi ká,vyplý va jú ce zo za ve de nia su -perhru bej mzdy (SHM), si mno -ho na šich ¾u dí plne neuve do -mi lo, ho ci úèas� na podpi so vejakcii bo la povzbudzu jú ca.

Ne�mu�sím� azda� de�tailne� opa�-ko�va�,�èo�by�za�ve�de�nie�SHM�spô�-so�bi�lo.�Prud�ký�po�kles�zdro�jov�preso�ciálnu� a� zdra�votné� pois�ovne,zni�žo�va�nie� dô�chodkov,� tlak� nazdra�votné� pri�poiste�nie,� zda�ne�nieodvo�dov…�V� po�rovna�ní� s� ne�do�-mysle�nou� tzv.� re�for�mou,� kto�rúvlá�da�pre�sadzo�va�la�v�ro�ku�2004,ide�pri�tom�o�prud�ký�obrat�na�so�li�-dárny�sys�tém,�kto�rý�by�v�tejto�po�-do�be�spô�so�bil�len�to,�že�aj�po�be�-ra�te�lia�dô�chodkov�by�bo�li�postup-ne�od�ká�za�ní�na�dáv�ky�v�so�ciálnej

núdzi� a� tí,� èo� pocti�vo� prispie�va�lido�sys�té�mu,�by�bo�li�zne�vý�hodne�-ní.� My� sme� od� za�èiatku� ost�rovystú�pi�li�pro�ti�fi�lo�zo�fii�SHM,�pre�to�-že� sa� by�tostne� do�tý�ka� nielenvšetkých� na�šich� za�mestnancov,ale� drvi�vej� väèši�ny� oby�va�te�¾ovtohto�štá�tu.�Veï�aj�príslušní�ci�PZma�jú� svo�je� ro�di�ny,� sú�ro�dencov,ro�di�èov,� sta�rých� ro�di�èov.�Do�padna�obèianskych�za�mestnancov�bybol� ešte� hor�ší.� Ná�vrh� zá�ko�na� vse�be� ob�sa�ho�val� ne�po�cho�pi�te¾nékro�ky� –� ak� ho�vo�rí�me� o� tom,� žesys�tém�so�ciálne�ho�za�bezpe�èe�niatr�pí�ne�dostatkom�zdro�jov,�ako�immô�žem�ešte�viac�ako�ïalšiu�pä�ti�-nu�prostriedkov�zobra�?�Obèa�niaby�si�ma�li�na�pl�no�uve�do�mi�,�èo�tovlastne�pán�mi�nister�Mi�hál�pripra�-vo�val,�pre�ko�ho�to�ro�bil.�Sta�no�vi�bo�ha�tým�odvo�do�vý�strop�je�ïalšiane�ho�ráznos�,� kto�rou� pre�ná�šalpod�sta�tu� bre�me�na� na� tých� so�-ciálne� najslabších.�Ce�lý� da�òo�výsys�tém� sa� pro�jek�to�val� tak,� abyzvý�hodnil� bo�ha�tých.�Ma�lý�príkladz� diskusné�ho� fó�ra:� ak� by�mal� unás�niekto�vy�so�ký�plat�4–ti�síc�eurbrut�to,�v�èistom�by�mu�pod¾a�mi�-nis�tra�Mi�há�la� vy�šlo� 3018� eur.� VRa�kúsku�je�to�však�z�rovna�kej�su�-my�2�371�eur.�Vní�ma�me�ten�roz-diel?�Ho�vo�rím�o�tom�pre�to,�že�jetu�vážna�oba�va:�po�kojne�sa�mô�žesta�,� že� pro�jekt�SHM�s�ne�ja�ký�mikozme�tický�mi�zme�na�mi�opä�tovnedo�ra�zí�do�par�la�men�tu,�ak�len�ne�-na�ra�zí� na�ove�¾a�dô�raznejší� ko�or�-di�no�va�ný�od�por�obèa�nov,�ako�to�-mu�bo�lo� doteraz.�Burcu�jem� te�daaj�na�šich�za�mestnancov�k�ostra�-ži�tos�ti,� pro�sím,� aby� si� ko�neènevšetci�otvo�ri�li�oèi�a�netvá�ri�li�sa,�žesa� ich� to� ne�do�tý�ka.� Do�tý�ka� savšetkých.

l Pán predse da, naosta tokešte jed na bo lest ná té ma –�od -cho dy po li cajtov do ci vi lu. Zdása, že opro ti dlho do bejšie muprie me ru ich aj tohto ro ku – povla òajšom re kordnom –� zno vaodí de viac. Je to ve¾ká ško dapre ce lý re zort.

Je.�Náš�poh¾ad�je�však�striktneta�ký,�že�z�Po�li�cajné�ho�zbo�ru�mož�-no� na� vlastnú� žiados�� odís�� lenraz.�Bu�de�me�ïa�lej�brá�ni��tu�risti�ketohto� dru�hu.�Napríklad�mám� nasto�le� žiados�� že�ny,� kto�rá� odišlaod� zbo�ru� dobro�vo¾ne� ku� koncufebruá�ra� a� už� sa� pý�ta� spä�.� Oèom�to�je?�Mno�hí�¾u�dia�ako�by�ne�-rozmýš¾a�li,� keï� si� po�dá�va�jú� žia-dosti.�Uro�bi�li�sme�ma�xi�mum,�abysme� týmto� neuvá�že�nostiam� za�-brá�ni�li,� žia¾,� na�še�úsi�lie� stá�le�nieje� ko�ru�no�va�né� efektom,� aký� bysme� èa�ka�li.� Isto,� v� Po�li�cajnomzbo�re�je�stá�le�množstvo�ne�du�hov,kto�ré� aj� sluš�ným� po�cti�vým� po�li�-cajtom�do�ká�žu�strpèi��ži�vot�tak,�žesa�na�po�kon�rozhodnú�odís�.�Pre�-èo� by� však�ma�li� odchádza�� oni?Tre�ba�do�siahnu�,�aby�odišli�tí,�èone�ve�dia�riadi��a�zneu�ží�va�jú�aj�pa�-ra�graf�35,�ods.�2,�s�kto�rým�sa�ni�-kdy�nezmie�ri�me.�Mys�lím�si,�že�zave¾kou� èas�ou� ne�žia�du�cich� od�-cho�dov�je�prá�ve�nízka�kultú�ra�ria-dia�cej�prá�ce.�Z�funkcií�bo�lo�od�vo�-la�ných� dos�� ¾u�dí,� kto�rí� zodpo�-vedne� vy�ko�ná�va�li� svo�ju� prá�cu.Tým,�èo�to�ro�bi�li,�pra�jem�iba�jed�-no�–�aby�to�za�ži�li�na�vlastnej�ko�-ži,�aby�ve�de�li,�aké�to�je…

Zho�vá�ral�sa�Pe�ter�Onde�ra

(Pokraèovanie�zo�strany�1)

Su�perhru�bá�mzda�je�ne�bezpe�èenstvom�pre�väèši�nu�oby�va�te¾stva

Prestávku�na�diskusnom�fó�re�vy�u�žil�predse�da�OZP�v�SR�M.�Lit�-va� (na� snímke� vpra�vo)� na� vo¾nú� de�ba�tu� s� poslancom�NR�SR(KDH)�Anto�nom�Marcinèi�nom

Page 5: ROÈNÍK XXI ÈÍSLO 10 OKTÓBER 2011 O návrhu …ozpsr.sk/dev/wp-content/uploads/2018/04/policia2011-10.pdfKu kri ti ke po stu pu vlá dy v prí-pravnom ob do bí sa pri dal aj Ras

OKTÓBER��2011 5

Projekt EURO PRE ONKOLÓGIU

Dakujeme.

Pripravil: Komunikačný odbor KMV SR.

EURO PRE ONKOLÓGIU

Projekt EURO PRE ONKOLÓGIU pripravil rezort vnútra pre všetkých policajtov, hasičov, záchranárov a civilných zamestnancov, ktorí majú chuť dobrovoľne pomôcť sumou 1 EURO zo svojho príjmu raz ročne ľudom, ktorí sa ocitli v zložitej situácii a trpia chorobou rakoviny. Ministerstvo vnútra chce vďaka každému jednotlivcovi v našom rezorte zastrešiť pomoc pre detské onkologické oddelenia na Slovensku dobrovoľnou �nančnou sumou, ktorá sa vyzbiera od prispievateľov z rezortu.

KOMU POPUTUJE POMOC

Pomoc bude rozdelená prioritne pre detské onkologické oddelenia v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach. Detské onkologické kliniky si budú môcť zakúpiť potrebný materiál pre zlepšenie prostredia a stavu pacientov a ich blízkych. Deti najťažšie znášajú choroby a odlúčenie od rodiny, preto sa rezort rozhodol ponúknuť túto možnosť pre všetkých, ktorí chcú hoci aj symbolickou sumou pomôcť. Použité �nancie klinika zverejní na svojej web stránke. V informačnom materiáli s fotodokumentáciou o tom bude informovať internetová a intranetová stránka MV SR.

Po�du�ja�tie� za�èa�lo� sym�bo�lic�kyzosko�kom� pa�ra�šu�tistov� z� vrtu¾ní�-ka,�medzi� kto�rý�mi� bol� aj� riadi�te¾KR�PZ�plk.�Mgr.�Pe�ter�Mül�ler.�Pozosko�ku� nasle�do�val� prí�ho�vor,� vkto�rom�riadi�te¾�pri�rovnal�po�li�cajtov

k� anje�lo�vi�Mi�cha�lo�vi:� „Ako� anjelMi�chal�mu�sí� zle�tie�� z� ne�ba,� abymo�hol�ko�na��dob�ro,�aj�po�li�caj�ti�súna�to,�aby�po�má�ha�li�a�chrá�ni�li,�èi�-že� ko�na�li� dob�ro� na� ze�mi� v� svet-skej�po�do�be“.

Pre� zve�da�vé� detské� oèká� de�tíz� trenèianskych� základných� škôlbo�li� pripra�ve�né� dy�na�mic�kéukážky� zá�kro�ku� pro�ti� ne�bez�peè�-né�mu�pá�cha�te�¾o�vi�idú�ce�mu�vo�vo�-zid�le,� vý�cvik� slu�žobných� psov,ukážky� po�li�cajnej� hi�po�ló�gie,� ná�-cvik� po�riadko�vej� jed�not�ky� aukážka�zá�sa�hu�„kuklá�èov“,�kto�rousa�ce�lá�akcia�ukon�èi�la.

Po�èas� pro�gra�mu� pre�bie�ha�lista�tic�ké� ukážky� po�li�cajnej,� ha�-sièskej� i� záchra�nárskej� tech�ni�ky.Vy�sta�ve�né�mo�tor�ky,�autá,�èlny�simoh�li�de�ti�aj�„odskú�ša�“.

Okrem�spo�me�nu�tých�uká�žok�si

de�ti� po�èas� prestá�vok� vyskú�ša�lisvo�ju� ši�kovnos�� v� rôznych� sú��a�-žiach� a� ví��a�zi� si� odniesli� do�movpekné�ce�ny.

Vy�da�re�nej�akcie�sa�zú�èast�ni�lovy�še� 1� 200� de�tí� zo� základnýchškôl�okre�su�Tren�èín.�Cie¾�po�du�ja�-tia�–�priblí�ži��prá�cu�po�li�cajtov�de�-�om� a� zá�ro�veò� vzbu�di�� v� nichzáujem,� ale� aj� rešpekt� –� bolsplne�ný�a�de�ti�odchádza�li�z�akcienad�še�né�a��–�ako�to�oko�mento�va�li–�„bo�lo�to�hus�té“.

O� orga�ni�zaèné� za�bezpe�èe�niece�lé�ho�po�du�ja�tia�sa�po�sta�ral�riadi�-te¾�OPP�Ras�ti�slav�Pe�lech,�ma�te�-riálnu�pod�po�ru�akcie�za�bez�pe�èi�love�de�nie�KR�PZ,�pro�pa�gá�ciu�a�sú�-�a�že�pripra�vi�li�po�li�caj�ti�OKAP,�pri�-èom�na� reali�zá�cii� ce�lé�ho� pro�gra�-mu�sa�po�die�¾a�li�mno�hí�po�li�caj�ti�aci�vil�ní� za�mestnanci,� vïa�ka� kto�-rých� po�mo�ci� odchádza�li� z� akcievšetci�spo�kojní.

mjr.�Mgr.�Pa�vol�Kudlièka,ho�vorca�KR�PZ�v�Trenèí�ne

Vy da re né po du ja tie Trenèa nov pre de ti základných škôl i ostatnú ve rejnos�

Patrón�po�li�cajtov�Svä�tý�Mi�chal�mal�svoj�svia�tokDòa�29.�septembra�2011�sa�otvo�ri�li�brá�ny�le�tiska�v�Trenèí�-ne�pre�de�ti�základných�škôl�Trenèianske�ho�okre�su,�v�prie-sto�roch�kto�ré�ho�Kraj�ské�riadi�te¾stvo�Po�li�cajné�ho�zbo�ru�vTrenèí�ne�zor�ga�ni�zo�va�lo�po�du�ja�tie�s�názvom�„Svä�tý�Mi�chals�po�lí�ciou,“�èím�si�pri�po�me�nu�lo�pat�ró�na�po�li�cajtov�Svä�té�-ho�Mi�cha�la.

Ne za bú da meDòa� 31.� októbra� 2011� uply�nie� 13� ro�kov� od� tra�gickej� smr�ti

nášho�ko�le�gu,�man�že�la�a�otca�mjr. Jú liu sa VA VÁ KA.

Kto�ži�je�v�srdciach�tých,kto�rých�opus�til,ten�ne�zomrel.

Spo�mí�na�jú�ko�le�go�via�zo�SOŠ�PZ�Pe�zi�nok,�man�žel�ka�a�de�ti.

Page 6: ROÈNÍK XXI ÈÍSLO 10 OKTÓBER 2011 O návrhu …ozpsr.sk/dev/wp-content/uploads/2018/04/policia2011-10.pdfKu kri ti ke po stu pu vlá dy v prí-pravnom ob do bí sa pri dal aj Ras

to� chce�mi�nis�ter�stvo� do�siahnu�.Pri�tom�reali�zá�cia�zá�ko�na�o�úpra�-ve� príjmu� zo� zá�vislej� èin�nos�ti(SHM)�bu�de�ma��ne�ga�tívny�do�padna�štátny�roz�po�èet�a�zvý�ši�ná�kla�-dy� za�mestnancov:� „V� re�forme� jeza�bu�do�va�ná� stra�ta� 60�až�80�mi�-lió�nov�eur,� len� je� to� �ažké�v� tomma�te�riá�li� nájs�,“� konšta�to�val.� Pri�-ho�vá�ral�sa�tak�za�to,�aby�sa�pro�-blé�my� rieši�li� odde�le�ne,� je� pot�-rebné�v�prvom�kro�ku�rieši��admi�-nistra�tívnu�ná�roènos�,�spo�ji��da�òo�-vé�a�colné�úra�dy,�po�tom�pois�ov�-ne,�až�po�tom�by�sme�ma�li�prikro�-èi��k�ïalším�opatre�niam�–�najmäpre�to,� že� te�rajšia� ve¾mi� neistáeko�no�mic�ká�si�tuá�cia�ne�dá�va�dob�-ré�šan�ce:� „My�sme�predpokla�da�li4,� 4� percentný� ná�rast�HDP� prerok�2012,�po�tom�sa�to�zní�ži�lo�na3,�4,�percenta.�Vo�lal�som�eko�nó�-mom�bánk,�pod¾a�nich�sú�predpo�-ve�de,�že�ak�bu�de�rast�HDP�2�per-centá,� tak� je� to� dnes� prí�liš� op�ti�-mis�tic�ké.� To� je� ob�rov�ský� vý�pa�-dok.“

Dobro vo¾né poiste nieJe� zná�me,� že� su�perhru�bú

mzdu� za�viedla� su�sedná� Èes�káre�pu�bli�ka�a�už� ju�aj�za�vrh�la.�Po�-tvr�dil� to�Mar�tin� Fassmann,� kto�rývšak�audi�tó�riu�vysvetlil,�že�èes�kásu�perhru�bá�mzda�má�so�slo�ven�-skou� spo�loèný� len� ná�zov.� Pod¾ane�ho� však� prístu�py� pra�vi�co�výchvlád�k�proble�ma�ti�ke�so�ciálne�ho�azdra�votné�ho�poiste�nia�sú�v�obochkra�ji�nách� dos�� po�dob�né,� keï� sapre�ja�vu�je�dlho�do�bý� tlak�na�ústupštá�tu� z� po�zí�cii� v� tejto� ob�las�ti� aotvo�re�nie�sa�súkromné�mu�poiste�-niu,�èo�v�ko�neènom�dôsledku�mô�-že�vies��aj�k�to�mu,�že�dospe�je�mek�ame�ric�ké�mu�mo�de�lu,�keï�bu�depoistné�dobro�vo¾né�a�štát�ne�bu�denies��ni�ja�kú�zodpo�vednos�.�Ten�topro�ces�má�pod¾a�Fassmanna�via-ce�ro�po�stup�ných�kro�kov,�„Su�lí�kovbo�nus� ide� týmto� sme�rom“.� Fas�-mann� si�mys�lí,� že� v� da�òo�vom� a

odvo�do�vom� systé�me� je� aj� v� na�-šom� prí�pa�de� potrebné� uro�bi�rázny� po�ria�dok,� uro�bi�� dôkladnýaudit,�aby�štát�zistil,� èi� tu�nie�súsku�pi�ny,� kto�ré� sa� z� da�òo�vé�hosys�té�mu� vy�my�ka�jú,� vy�hodno�ti�všet�ky�ú¾a�vy�a�bo�nu�sy�najmä�prepráv�nic�ké�oso�by,�a�až�po�tom�zvá�-ži��percento�da�òo�vé�ho�a�odvo�do�-vé�ho�za��a�že�nia.�To�všetko�by�savšak�ne�ma�lo�dia��prud�ký�mi�zme�-na�mi,� kto�ré� zneis�u�jú� podni�ka�-

te¾ské�prostre�die.�„Eko�no�mi�ka�byma�la� ži�� svo�jím� ži�vo�tom.� Eko�no�-mi�ka�kto�rejko¾vek�kra�ji�ny�nezná�šane�ja�ké�ve¾ké�pre�me�ty�a�sko�ky,�tiepatria�do�te�locviène,�a�nie�do�eko�-nó�mie.“�Va�ro�val� tiež� pred�mi�mo�-riadne� zhubným� úèinkom� ko�-rupcie� na� všetky� štruktú�ry� štá�tu.Naosta�tok� trpko� po�ba�vil� ce�léaudi�tó�rium,�keï�vy�tia�hol�výstri�žokèes�kých�no�vín�s�ti�tulkom�Mú�ka�acesto�vi�ny� po�te�ši�li� bra�ti�slav�skýchchu�dob�ných.�„Ni�kdy�by�ma�ne�na�-pad�lo,�že�potra�vi�no�vá�po�moc�bu�-de�sme�ro�va��do�ob�las�ti�nášho�vo�-¾a�ke�dy�spo�loèné�ho�štá�tu,“�po�zna�-me�nal�sar�kas�tic�ky.

Stov ky pri po mie nokZ�prostre�dia�par�la�men�tu�pri�nie�-

sol� zaují�ma�vé� de�tai�ly� Bra�òoOndruš.� Pri�po�me�nul,� že� ná�vrhSHM� no�ve�li�zu�je� bez�má�la� 120ïalších�zá�ko�nov.�Pre�šiel�sí�ce�re�-zortným� a� po�tom� aj� medzi�re�-zortným� pri�po�mienko�vým� ko�na�-ním,�z�kto�ré�ho�vzišlo�ve¾ké�množ-stvo� pri�po�mie�nok,� napriek� to�mu

sa�na�pô�de�parla�mentné�ho�vý�bo�-ru� pre� so�ciálne� ve�ci� obja�vi�loïalších� 132� pozme�òo�va�cích� ná�-vrhov�pria�mo�z�re�zortov,�kto�ré�užpo�skon�èe�ní�medzi�re�zortné�ho�ko�-na�nia�ne�ma�li� inú�možnos�,�a� takich�pre�niesli� for�mou�pozme�òo�va�-cích�návrhov�do�NR�SR�prostred-níctvom�poslanca�Brocku.�„Ako�jená�vrh� pripra�ve�ný,� keï�mi�nister�-stvá� ešte� v� II.� èí�ta�ní� dá�va�jú� 132pozme�òo�va�cích� návrhov?� Za�-vádza�me�sys�tém,�kto�rý�ni�kde�ne�-fun�gu�je,� ne�má�me� odkia¾� zobra�skú�se�nosti.� Pý�tal� som� sa� vlád�-nych�ko�le�gov,�pre�èo�to�vlastne�ro�-bia,�po�ve�da�li,� že�v�nieèom� tre�bavy�ho�vie��aj�Su�lí�ko�vi.�Je�to�extrém�-ne�ne�bez�peè�ný�ex�pe�ri�ment,�mámvážne� oba�vy,� že� do�pad�ne� zle.Prá�ve�pán�Su�lík�pred� ro�kom�pri�-šiel�s�expe�ri�mentom,�navrhol� inýsys�tém�po�sla�nec�kých�miezd,�kto�-rý�mi�mal� štátny� roz�po�èet� ušetri�.Výsle�dok� je,� že� bu�dú�ci� rok� bysme�ma�li�za�rá�ba��o�400�eur�viac,ako�by�sme�za�rá�ba�li�pod¾a�nášhoná�vr�hu� na� zmra�ze�nie� po�sla�nec�-kých�miezd.�Tak�to�vy�ze�ra�jú�po�ku�-sy�pá�na�Su�lí�ka…“�Ondruš�tiež�ob�-vi�nil�mi�nis�tra�Mi�há�la,�že�do�ná�vr�-hu� zá�ko�na� pre�pa�šo�val� mno�housta�no�ve�ní,�kto�ré�so�su�perhru�boumzdou�vô�bec�ne�sú�vi�sia.

Naosta�tok� ešte� nieko¾ko�myš�-lie�nok� exmi�nisterky� To�ma�no�vej.Zno�va�pri�po�me�nu�la,�že�slo�venskípodni�ka�te�lia� pla�èú� nad� výš�kouodvo�dov,�pri�èom�ich�má�me�v�po�-rovna�ní� s� iný�mi� kra�ji�na�mi� ve¾minízke:�„Za�na�mi�je�už�len�Me�xi�ko:“Upo�zor�ni�la� na� celko�vo� biednuúro�veò�Slo�ven�s�ka,�keï�napríkladsku�toèný� ho�di�no�vý� ná�klad� za�-mestná�va�te�¾a� na� jedné�ho� za�-mestnanca�je�na�Slo�ven�sku�6,�06eura,� v� Belgicku� vy�še� 38� eur.„Má�me�najnižšie�mzdy,� najnižšiedô�chodky,�za�na�mi�sú�len�Bul�har�-sko�a�Ru�mun�sko.�Už�te�raz�re�du�-ku�je�me�dô�chodky,� od� ro�ku� 2016je�tu�plá�no�va�ná�re�dukcia�až�na�52

percent.�Èo�je�to�za�sys�tém,�keïkaž�dým� ro�kom� bu�dú� odchádza�¾u�dia� s� niž�ším� dô�chodkom,� ho�ciuž� v� sú�èasnosti� 60� percent� dô�-

chodcov�má�niž�ší�ako�prie�mernýdô�cho�dok?“

Spra�co�val�Pe�ter�Onde�raSním�ky�O.�Ewiak,�J.�Ko�vá�èik

Možno� to� bola� inšpirácia� vo�-jenským�Antropoidom,� ktorú� navlastnej�koži�kedysi�absolvoval�aovplyvnila� tak� zrod�myšlienky� uvelite¾a�žilinských�"péemjeèkárov"npor.� Mgr.� Pavla� Poláèka� pri�-pravi�� sú�až,� v� ktorej� nepôjde� o

zistenie,� ktorý� útvar� je� lepší,vytrvalostnejší� a� taktickejší,� èiktorý� sa� vie� lepšie� orientova�� vteréne.� Ale� sú�až,� ktorej� myš�-lienkou�bude�predovšetkým�spoji�príslušníkov� ozbrojených� a� bez�-peènostných� zborov� èi� zách�-

ranných� zložiek� v� ich� nároènejprofesionálnej�práci�a�vytvori��takpre� spoluprácu� užitoèné� priate¾�-ské�vz�ahy.�

A� tak� Pavol� Poláèek� osloviltých� správnych� nadšencov� zmest�skej�polície�v�Žiline,�útvaru�5.pluku�osobitného�urèenia�J.�Gab�-èíka� v� Žiline� i� hasièov� –� zá�-chranárov� a� sú�až� zaèala� nado-búda��reálne�kontúry.�Najskôr�savymýš¾ali� jednotlivé� disciplíny,aby� v� sú�aži� boli� zahrnuté� tienajcharakteristickejšie�èrty�z�kaž-dej� profesie,� boli� zaujímavé� anajmä� zvládnute¾né.� Hneï� nazaèiatku� bolo� jasné,� že� družstvábudú� zmiešané.� Keï� sa� nechalPa¾o� presvedèi�,� aby� kapitánovdružstiev� vybrali� z� osobnostíverejného�športového�života,�bolojasné,�že�sú�až�nemôže�neuspie�.�

Myšlienku� podporil� a� záštitunad� celým� podujatím� prevzalriadite¾�Krajského� riadite¾stva�PZv�Žiline�plk.�Ing.�Peter�Fízel.�A�takpo� nieko¾kotýždòových� prípra�-vách� sa� sú�ažné� družstvá� stretlivo�štvrtok�29.�septembra�2011�vareáli� Strednej� požiarnej� školy� vPovažskom�Chlmci� na� historicky

prvom� roèníku� sú�aže� pod� náz�-vom�ŽILINA�2011.��

Sú�ažilo� celkom� šes�� pä��-èlenných� zmiešaných� druž�stiev.Sú�ažiaci�museli� absolvova�� cel�-kom�13� stanovíš�,� kde�preukázalisvoje� schopnosti� v�plavení� sa�naèlne,�v� lezení�po� lane,�v�behu�sozá�ažou� a� v� plazení� so� zá��a�žou(každý�èlen�po�2�kanistre�o�obje-me� 25� l� na�plnených� vo�dou),� zostre¾by� za� samopalu� vz.� 58� akrátkej�gu�¾ovej�zbrane,�presunompo�ur�èenej� trase� (dvoj�kilometrovýbeh),� prenosom� zranenej� osobyna� nosidlách� s� plynovými� mas�-kami�zo�zadymeného�priestoru,�vslalome�s�vozidlom�pomedzi�pre�-kážky,�v�hasení�na�presnos��a�pre�-nos� "zraneného"� ka�pitána�na�no�-sidlách.�Sú��až�ným�druž�stvám�sa�vprie�behu�celej�sú��aže�me�ral�èas.�

Samotný� tvo�rca� myšlienky� avelite¾�žilinského�PMJ�Pavol�Polá�-èek�si�celú�tra��na�záver�ako�èlennesú�až�né�ho� družstva� vys�kúšal.Vý�borný�mi� výsled�kami� prekvapilisú�a�žia�ci� nielen� se�ba,� ale� aj� sa�-mot�ných� organi�zá�to�rov� sú�aže.Naj��lepšie�družstvo�skon�èilo�v�cielis�èasom�42�minút�16�sekúnd.�

Na� záver� ostáva� len� vyjadri�poïakovanie� tvorcom� a� orga�-nizátorom�prvého� roèníka�sú�ažeŽilina� 2011� a� to� npor.� Mgr.Pavlovi�Poláèkovi�(PMJ�KR�PZ�vŽiline),�mjr.� Svetlane� Tomanovej(5.� pluk� Špeciálneho� urèenia� J.Gabèíka� Žilina),� kpt.� MilošoviTomašcovi� � z�Mestskej� polície� vŽiline� a� npor.� Mgr.� MiroslavoviKopèanovi�a�npor.� Jurajovi�Dan-kovi�zo�Záchrannej�brigády�HaZZŽilina.�

Jana�Balogová,�hovorkyòa�KR�PZ�v�Žiline�

OKTÓBER��20116

Sú�až�Žilina�2011Na�zaèiatku�všetkého�bola�chu��zašportova��si,�zmera��aporovna�� sily� s� kamarátmi� vojakmi� èi� mestskýmipolicajtmi�a�zasú�aži��si.�

V�dòoch�7.�až�9.�septembra2011�uspo�ria�da�la�Po�ho�to�vostnámo�to�ri�zo�va�ná� jed�not�ka�Po�lí�cieÈeskej� re�pub�li�ky� Sprá�vy� hlav�-né�ho�mesta� Pra�hy� a� športo�výklub� po�lí�cie� FC� 158� 14.� roè�níkfutba�lo�vé�ho� turna�ja� „Me�mo�riá�luppor.�Mi�cha�la�Bra�ni�še“�pod�zá�-šti�tou� riadi�te�¾a� Kraj�ské�ho� riadi�-te¾stva� Po�lí�cie� ÈR� hlavné�homesta� Pra�hy� plk.�Mgr.�Mar�ti�naÈervíèka.�Usku�toènil�sa�v�Pra�hena� ume�lom� trávni�ku� Tré�ningo�-vé�ho�cent�ra�mlá�de�že�AC�Spar�tyPra�ha�za�úèas�ti�mužstiev�z�Pra�-hy,�Plzne,�Ost�ra�vy,�Br�na,�Bra�ti�-sla�vy�a�Ko�šíc.

Muž�stvo� Kraj�ské�ho� riadi�-te¾stva�PZ�v�Ko�ši�ciach�pod�ve�-de�ním�ppor.�Ing.�Pet�ra�Se�lepku,ve�li�te�¾a�1.�èa�ty�PMJ�OPP�KR�PZv�Ko�ši�ciach�vzorne� re�pre�zen�to�-

va�lo� ko�šic�kých� po�li�cajtov� aumiestni�lo�sa�na�3.�mieste.�Hrá�-èi�bo�li�oce�ne�ní�me�dai�la�mi�a�po�-há�rom� turna�ja.� Za� najlepšie�hohrá�èa� muž�stva� bol� vyhlá�se�ný

ppráp.� Pe�ter� Kra�kovský� z�Ok�-resné�ho�riadi�te¾stva�PZ�v�Tre�bi�-šo�ve.

„Me�mo�riál�Mi�cha�la� Bra�ni�še“je� dôstojným� ucte�ním� si� pa�-miatky� po�li�caj�ta�PMJ,� kto�rý� za�-hy�nul� pri� vý�ko�ne� služ�by.� Máhlbo�kú�myšlienku�v� tom,�že� ta�-ký�to� èlo�vek� neupa�dá� do� za�-budnu�tia�a�že�je�ho�obe��ne�bo�lamárna.� Ne�chá�va� od�kaz� preïalšie� ge�ne�rá�cie� ko�le�gov� po�li�-cajtov,�kto�rí� je�ho�hrdinstvo�pre�-zentu�jú�na�medzi�ná�rodnej�úrov�-ni�prá�ve�ces�tou�ta�ké�ho�to�športo�-vé�ho� zá�po�le�nia.� „Je� pre� násc�ou,�že�sme�každo�roène�po�zý�-va�ní�orga�ni�zá�tormi�turna�ja.�Ve�rí�-me,� že� v� tejto� tra�dí�cii� bu�de�mepokra�èo�va�� a� vzorne� repre�-zento�va�� kraj�ské� riadi�te¾stvo� ajna� ju�bi�lejnom�15.� roè�ní�ku“�kon-

šta�tu�jú�po�li�caj�ti�ko�šickej�po�ho�to�-vostnej�mo�to�ri�zo�va�nej�jed�not�ky.

npor.�Mgr.�Ja�na�Mé�sa�ro�vá,ho�vorky�òa�KR�PZ�Ko�ši�ce

14.�roè�ník�futba�lo�vé�ho�turna�ja�„Me�mo�riá�lu�ppor.�Mi�cha�la�Bra�ni�še“

O�návrhu�zákona�a�¾udskej�dôstojnosti…(Pokraèovanie�zo�strany�2)

Zda ne nie vy so kopríjmo výchosôb vo sve te

Švajèiarsko(nad�50–ti�síc�eur�roène)� 42,6�%USA 35,0�%Po¾sko 32,0�%Èí na 45,0�%Ne mecko 47,5�%Ra kúsko (nad�60–ti�síc�eur�roène)� 50,0�%

Page 7: ROÈNÍK XXI ÈÍSLO 10 OKTÓBER 2011 O návrhu …ozpsr.sk/dev/wp-content/uploads/2018/04/policia2011-10.pdfKu kri ti ke po stu pu vlá dy v prí-pravnom ob do bí sa pri dal aj Ras

V� piatok� ve�èer� sa� v� re�-kreaènom�za�ria�de�ní�MV�SR�Kre�-me�nec� v� Tatranskej� Lomni�ci� us�-ku�toèni�lo�stretnu�tie�s�du�chov�ný�miúra�du� eku�me�nickej� pasto�raènejsluž�by�MV�SR,�na�kto�rom�za�zú�-èast�nil� a� prí�tomných� po�zdra�vil� ajge�ne�rálny� du�chovný� ústre�diaeku�me�nickej�pasto�raènej�služ�by�vOS�a�OZ�SR�pplk.�Mgr.�Mi�ro�slavTá�borský.�Riadi�te¾�úra�du�EPS�MVSR�mjr.�Mgr.�Mi�lan�Petru�la�sa�prí�-tomným� pri�ho�vo�ril� na� té�muhodnôt�v�ži�vo�te�èlo�ve�ka,�kde�po�-uká�zal�na�dô�le�ži�tos�� lás�ky�nielen¾udskej,�ale�aj�Bo�žej�pre�po�koj�nýa� vy�rov�na�ný� ži�vot,� v� kto�rom� saobja�vu�jú� popri� pekných� chví�¾achaj�roz�liè�né�sta�ros�ti�a�pro�blé�my.

V� so�bo�tu� rá�no� o� 6.15� za�èí�nana� parko�visku� Biele� vo�dy� pre�-zentá�cia� úèastní�kov� a� prevza�tietri�èiek�a�pa�mätných�listov�k�vý�stu�-pu�.�Celko�vo�sa�prihlá�si�lo�224�po�-li�cajtov� a� ha�si�èov� s� ro�din�ný�mipríslušníkmi,� èo� je� do�po�sia¾najväèší�po�èet�zo�všetkých�roèní�-kov.

Krát�ko�po�pol�ôsmej�od�chá�dzaposledná� sku�pin�ka� sme�rom� naCha�tu�pri�Ze�le�nom�Ple�se.�Ces�tousa�pred�na�mi�otvá�ra�krásna�do�li�-na� Bielej� vo�dy� s� ma�jestátny�mištítmi�Ta�tier.�Po�èa�sie� je� rozpráv�-ko�vé.�Mod�rá� ob�lo�ha,� slneèné� lú�-èe,� po�koj� a� ma�leb�ná� sce�né�riatatranskej� prí�ro�dy� nám� do�dá�va�júra�dos�� a� nadše�nie� zdo�la�� vr�cholJahòa�cie�ho� ští�tu.� Pri� cha�te� ro�bí�-me�spo�loènú�fot�ku�a�pod�slo�ven�-skou� zá�sta�vou� spie�va�me� na�šuná�rodnú� hym�nu:� Mo�hut�ný� spevsa�ozý�va�do�li�nou.�O�10.00�hod�sapostupne� v� sku�pin�kách� vy�dá�va�-me� k� vr�cho�lu.� Ces�tou� nás� spre�-vádza�jú� ko�le�go�via� z� Horskejzáchrannej� služ�by.�Ces�ta� na� vr�-chol�je�ná�roè�ná,�re��a�ze,�stú�pa�nia,no�túžba�by��ho�re�a�vy�chutna��siten� nád�her�ný� poh¾ad� je� hna�címmo�to�rom,�kto�rý�nám�dá�va�si�lu�is�vpred.

Zho�ra� je� nád�her�ný� poh¾ad.Lomnický� štít� na� jed�nej� stra�ne,Žiarske�vidly�na�dru�hej,�ce�lá�pa�-no�rá�ma� Ta�tier� za�lia�ta� slnkom.Ho�vo�rím,� vïa�ka� Pá�nu� Bo�hu� zata�ký�to�krásny�èas,�za�možnos��vi�-die�� èas�� Je�ho� stvo�re�nia� v� taknádhernej� atmosfé�re� fa�rieb� asvetla.�Mys�lím�si,�že�v�lo�ne�prí�ro�-dy� si� kaž�dý� po�lo�ží� otáz�ku,� akovznik�la�ta�ká�to�nád�he�ra.�Je�to�vô�-bec�mož�né,�aby�to�bo�lo�dielo�ná�-ho�dy?�Aj�poh¾ad�na�krá�su�prí�ro�dymô�že�èlo�ve�ka�pri�vies��k�to�mu,�žena� po�èiatku�mu�sel� by�� Stvo�ri�te¾,ten� kto�rý� to� tak�to� na�plá�no�val� aspo�lu�s�majstrom�Mi�la�nom�Rú�fu�-som�vyzná�vam:�

Viem jed�no hniezdo. Rád homám.

V òom ako v Bo�žej sieti jemno�ho otcov, mno�ho mám, mno�-ho, mno�ho de�tí.

To hniezdo uvil Stvo�ri�te¾. Asám aj ur�èil, ko�mu, ko�ho tam po�-zve

pre�bý�va� do èlo�ve�èie�ho do�mu.Viem jed�no hniezdo. Rád ho

mám.Hre�je ma dòom i no�cou,vy�stla�né mäkkou vra�vou mám

a mo�zo¾mi otcov.Môj dob�rý Bo�že, zhliadni naò.

Stráž nám ho ne�ustá�le.A as�poò ty ho, Ve¾ký, chráò,

keï si ho stvo�ril ma�lé.Ho�ci�ma�lé�je�Slo�ven�sko,�pred�-

sa�to¾ko�krás�je�v�òom.�Zostu�pu�-je�me�z�vr�cho�lu�na�cha�tu,�kde�násèa�ká� tep�lá� po�lievka� a� te�ku�téosvie�že�nie.� Èa�ká� nás� ešte� dvoj-ho�di�no�vá�ces�ta�na�parko�visko.

So�botný� vý�stup� sme� úspešneza�kon�èi�li,� pl�ní� ra�dos�ti� a� dob�ré�hopo�ci�tu�a�absolvo�va�né�ho�vý�stu�pu.

Náš�pro�gram�ale�po�kra�èu�je.�Vne�de�¾u� rá�no� sa� stre�tá�va�me� priBo�žom� slo�ve� v� evanje�lickomchrá�me�v�Tatranskej�Lomni�ci.�Do�-má�ci�brat� fa�rár�Pa�vol�Kušnír�nássrdeène�pri�ví�tal�a�po�rozprá�val�his-tó�riu�chrá�mu,�kto�rý�osla�vo�val�svo�-je�109�vý�ro�èie�posta�ve�nia.�Té�mane�de�le� ho�vo�rí� o� vïaènosti.� Prí�-hodná�té�ma,�le�bo�bo�lo�za�èo�ïa�-ko�va�,�nielen�za�krásny�èas,�kto�rýnám�bol�dopria�ty,�ale�aj�za�spo�lo�-èenstvo� ¾u�dí,� kto�ré� sa� zišlo� privýstu�pe,� za� spo�loèné� roz�ho�vo�ry,za� to,� že� sa� ni�ko�mu� pri� výstu�peniè� zlé� ne�sta�lo.� NO� nielen� to,chce�li�sme�Pá�nu�Bo�hu�po�ïa�ko�va�za�dar�je�ho�lás�ky,�za�Je�ho�slo�vo,

z� kto�ré�ho�mô�že�me� èerpa�� povz�-bu�de�nie�a�múdre�ra�dy�pre�náš�ži�-vot.�Po�ïa�ko�va��sa�patrí,�to�uèí�mena�še�de�ti,�bez�rozdie�lu�to�ho�èi�jeniekto�ve�ria�ci�ale�bo�nie.�Z�poh¾a�-du� ve�ria�ce�ho� èlo�ve�ka� je� vïa�kapre�ja�vom�uve�do�me�nia�si�to�ho,�èoBoh� uro�bil� pre� èlo�ve�ka,� za� darlás�ky�a�zá�chra�ny�v�Je�ži�šo�vi�Kris�-to�vi.

Ïa�ku�jem�ve�de�niu�HZS�za�po�-skytnu�tie� sprie�vo�du� záchra�ná�rovpre�ten�to�vý�stup.�Ïa�ku�jem�ve�de�-niu� sekcie� perso�nálnych� a� so�-ciálnych� èin�nos�tí� a� pra�covní�komrekreaèné�ho� odde�le�nia� za� vý�-bornú�spo�luprá�cu�pri�za�bez�pe�èe�-ní�uby�to�va�nia�po�èas�ví�ken�du,�akoaj�per�so�ná�lu�a�riadi�te�¾o�vi�za�ria�de�-nia�MV�SR�Kre�me�nec�za�prie�behuby�to�va�nia� a� sta�rostli�vos�� po�èasví�ken�du.

Te�šiac�sa�na�spo�loèné�stretnu�-tia�nielen�o�rok

Mi�lan�Petru�la

OKTÓBER��2011 7

Po li caj ti a ha si èi na Jahòa com ští te (2229 m)

V�lo�ne�prí�ro�dy�si�kaž�dý�po�lo�ží�otáz�ku,�ako�vznik�la�ta�ká�to�nád�he�ra…Posledný�septembro�vý�ví�kend�sa�usku�toènil�v�po�ra�dí�3.roè�ník� po�li�cajné�ho� a� ha�siè�ské�ho� vý�stu�pu� vo� Vy�so�kýchTat�rách.�Ten�to�krát�bol�cie¾�ces�ty�Jahòa�cí�štít�so�svo�jimvrcho�lom�vo�výške�2229�m.n.m.

Poďakujte�sa�manželke,�inak�by�sme�vás�prehliadli...

Záhorácka�smerovka...

Nech sa vám da rí…V�piatok�30.10.2011�v�spo�loènosti�ko�le�gýò�a�ko�le�gov�som�sa�zú�-

èast�ni�la�prí�jemné�ho�rozlúèko�vé�ho�po�se�de�nia�pri�prí�le�ži�tosti�od�cho�-du�zo�slu�žobné�ho�po�me�ru,�na�kto�ré�nás�po�zva�li�na�ši�tra�ja�„už�dô�-chodco�via“�–�Pe��o�Ko�val,�Pe��o�Urbá�nek�spo�lu�so�Šte�fa�nom�Kolcu�-nom�–�po�li�caj�ti�OR�PZ�Dolný�Ku�bín.

Viace�rí� ko�le�go�via� už� v� predchádza�jú�com� ob�do�bí� ukon�èi�li� slu�-žobný�po�mer�a�odišli�do�výslu�ho�vé�ho�dô�chodku,�viace�rí�na� ten�topost�v�najbližšej�do�be�ešte�len�èa�ka�jú.�Tak�ako�aj�mo�ji�piati�ko�le�go�-via�z�OO�PZ�Tvrdo�šín.

Tou�to�cesto�by�som�im�všetkým,�kto�rí�už�ofi�ciálne�nie�sú,�ale�bov�najbližšej�do�be�ne�bu�dú�po�li�cajtmi�v�aktívnej�službe,�chce�la�za�se�-ba�ako�i�za�ostat�ných�ko�le�gov,�kto�rí�sa�s�tý�mi�to�slo�va�mi�sto�tožnia,po�ïa�ko�va��za�spo�loène�uži�toène�strá�ve�ný�èas�po�èas�vý�ko�nu�služ�-by� ako� i� za� pekné� chví�le,� kto�ré� sme� v� ko�lektí�ve� za�ži�li� v� èa�seosobné�ho� vo¾na� napr.� for�mou� po�ho�do�vých� po�se�de�ní,� športo�výchakti�vít�a�pod.

Nech�sa�vám�všetkým,�chlap�ci,�v�ïalšom�súkromnom�ži�vo�te�da�-rí�najmä�s�perspektí�vou�pev�né�ho�zdra�via�a�ro�dinnej�po�ho�dy.

Zu�za�na�Záhradní�ko�vá,va�ša�ko�le�gy�òa�z�OR�PZ�Dolný�Ku�bín

Zasmejme sa

Vý zvaOd bo ro vý zväz po lí cie v SR ne ustá le usi lu je v rám ci svo -

jich mož nos tí po má ha� aj hmotne tým, kto rí sa sta li so ciálneod ká za ný mi, prišli o svo jich blízkych, po stih la ich ži vel ná po -hro ma ale bo sa mu sia dlho do bo sta ra� o postihnu tých ro din -ných príslušní kov. Na tieto úèe ly OZP v SR použí va pro-striedky, zís ka né pre dovšetkým z 2–percentnej da ne, prí -padne z iných zdro jov, kto ré sa po tom príslušná ko mi sia usi -lu je ma xi málne zodpo vedne rozde li� medzi ¾u dí, najviac potre -bu jú cich po moc. Nie je to ¾ahká úlo ha, to bôž, keï zdro jov,žia¾, bý va poskromne. O to je dô le ži tejšie, aby OZP v SR malhodno verné informá cie zo všetkých kú tov Slo ven s ka. Od bo -ro vý zväz po lí cie v SR pre to vyzýva predse dov ZO OZP, ale ajvšetkých èle nov, aby èo najskôr in for mo va li cent rá lu o ¾u -ïoch zo svojho re gió nu, kto rí na lie ha vo potre bu jú po moc.

Kon takt: La�di�slav�Gra�èík,�podpredse�da�OZP�v�SRmail: la�di�slav.gra�[email protected],�tel.: 09610�519�50

Page 8: ROÈNÍK XXI ÈÍSLO 10 OKTÓBER 2011 O návrhu …ozpsr.sk/dev/wp-content/uploads/2018/04/policia2011-10.pdfKu kri ti ke po stu pu vlá dy v prí-pravnom ob do bí sa pri dal aj Ras

KO�RY�TÁRKY.� Èlo�vek� vždyspo�zornie,� keï� pre�chádza� oko�lopo�li�cajné�ho�au�ta.�Má�me�to�ako�siv�se�be.�Po�cit,�že�pouèia�rov�ná�sazá�kon,�ani�po�ro�koch�nie�je�z�násvy�ma�za�ný.� No� po�li�caj�ti� v� po�-sledných� týždòoch� evi�dentnezme�ni�li�svo�ju�prá�cu.�Tak�to�to�as�-poò�po�ci��u�jú�v�niekto�rých�ma�lýchobciach.�Upo�zor�ni�li�nás�na�to�ichoby�va�te�lia.�Nie,�ne�ko�na�jú�pro�ti�zá�-konne,�napriek�to�mu�nad� ich�ko�-na�ním�¾u�dia�za�èí�na�jú�krú�ti��hla�va�-mi.

„Ne�mám�prá�vo� po�li�cajtom�ho�-vo�ri�,�aby�sem�ne�cho�di�li.�No�zdása�mi�až�nezmy�selné�pre�nasle�do�-va�� star�ších� ¾u�dí.� Keï� ide� niektona� bi�cykli� a� ne�ja�ví� znám�ky� opi�-tosti,� no�oni�mu�da�jú� fú�ka�…�Pojed�nom�pi�ve�na�fú�kal,�no�ja�si�ne�-mys�lím,�že�sú�to�¾u�dia,�kto�rí�ro�biave�rejné� po�horše�nie� ale�bo� inakohro�zu�jú� cestnú� pre�mávku.� Sa�-mozrejme� chá�pem� po�li�cajtov,� žesi�iba�plnia�svo�je�po�vin�nos�ti,“�ho�-vo�rí� sta�ros�ta� Ko�ry�tá�rok� ¼u�bo�mírStra�ka.�Ma�lú� obec� navští�vi� po�li�-cajná� hliadka� aj� trikrát� za� deò� apo�ku�tu�je�¾u�dí�za�všetko�mož�né.�Ajza� odho�de�ný� ci�ga�re�to�vý� oho�rok.„Viem,�že�aj� to� je�priestu�pok,�no¾u�dí� mu�sí�me� vy�cho�vá�va�� tro�chuinak�a�nie� tak�to� repre�sívne,“� do�-dá�va�sta�ros�ta.

Ci�ga�re�to�vé� ohorky� èi� ne�po�ria�-dok�na�uli�ciach�v�Ko�ry�tárkach�niesú� problé�mom� èís�lo� jed�na.� Amož�no� ani� dva.� „Keï� som� predpolro�kom� na�hlá�sil,� že� sa� u� náspestu�je�ma�ri�hua�na,� za� pol� ro�ka

ne�vy�šetri�li�niè.�Skon�èi�lo�to�tým,�žeju�oni�sa�mi�prišli�zobra�,“�do�dá�vasta�ros�ta.� Kto� „ma�rišku“� pestu�je,ne�zisti�li.� „Prí�pa�dy,� keï�zistia� èlo�-ve�ka,�kto�rý�po�miestnej�ceste�idepod� vply�vom� al�ko�ho�lu� na� bi�cykliale�bo�ju�zne�èis�tilo d h o �d e �n ý mohorkom,� prí�-padne� po�ku�to�-va�� ¾u�dí�na�zastávke,�kto�rí� fajèia,sú� ve¾mi� jed�no�du�ché,“� do�dá�vasta�ros�ta.� Šes�de�siattri�roèný� dô�-chodca� za�pla�til� po�ku�tu� aj� za� to,že�v�ob�ci�mo�èil�niekde�do�krí�kov.O�je�de�nástej�ve�èer!

„Prio�ri�ty�by�pod¾a�sta�ros�tu�ma�liby��inde.�“Ho�vo�ril�som�aj�s�ve�de�-ním�po�lí�cie,� tí�mi� po�ve�da�li,� že� ajta�ké�to� priestupky�mu�sia� vy�ka�zo�-va�.„

Zvý�še�ný� po�hyb� po�li�cajtov� sivšim�li�aj�v�Detvianskej�Hu�te.�Ne�-mám� do�jem,� že� by� si� ve¾mi� vší�-ma�li�ma�lé�priestupky�¾u�dí.�Za�me�-ria�va�jú� sa� oby�èajne� na� kon�tro�lupo�ži�tia�al�ko�ho�lu�u�vo�di�èov,“�ho�vo�-rí�sta�rostka�Ja�na�Hronèe�ko�vá.

Pod¾a� krajskej� po�li�cajnej� ho�-vorky�ne�Petry� Vaško�vej� je� prav�-dou,�že�za�posledné�obdo�bie�mô�-žu�obèa�nia�vi�die��v�uli�ciach�(a�tonie� len� v� uli�ciach� ob�cí,� ale� aj� vmestách)� viac� po�li�cajtov,� resp.mô�žu� stre�tá�va�� viac� po�li�cajnýchhlia�dok.� „Je� to� dôsledkom� to�ho,že�po�lí�cia�celko�vo�po�silni�la�vý�konsluž�by.�Sú�to�služ�by,�kto�ré�slú�žiav�prvom�ra�de�obèa�nom.�Sna�ží�mesa� tak� chrá�ni�� ži�vot� a� zdra�vieobèa�nov� a� tiež� týmto� spô�so�bom

zabra�òo�va��pá�cha�niu�trestnej�èin�-nos�ti,“�ho�vo�rí�Vaško�vá.

V�prí�pa�de,�že�po�li�caj�ti�pri�vý�ko�-ne�svo�jej�služ�by�zistia�priestupky,sú� po�vin�ní� ich� pod¾a� ho�vorky�nerieši�.�„Vo�ve¾kej�miere�sa�za�me�-ria�va�me�aj�na�priestupky�pá�cha�név�cestnej�pre�mávke.�Pre�všetkých

úèastní�kov,�a�te�-da� aj� pre� cyklis-tov� pla�tia� pra�-vidlá,� o� kto�rých

ho�vo�rí�zá�kon�o�cestnej�pre�mávke,a�kto�ré�sú�po�vin�ní�dodržia�va�.“

(Zvo�lensko–Podpo�lianske�no�-vi�ny�11.�10.�2011)

Ber lín de sia úto kyna vla ky

Pre� tu�ristov� je� Ber�lín�magne�-tom.�Len�v�auguste�prišlo�do�ne�-mecké�ho� hlavné�ho� mesta� viacako�pol�mi�lió�na�cudzincov�a�uro�-bi�li� no�vý� re�kord.�Európski�podni�-ka�te�lia�si� rovna�ko�ne�ve�dia�Ber�línvy�nachvá�li�� a� pod¾a� poslednejštú�die�ho�da�li�na�piate�miesto�na�-jatraktívnejších�európskych�miest.

Pre�Berlínèa�nov� to�v� tria�polmi�lió�-no�vej�me�tro�po�le� ta�ké�bez�sta�rost�-né�nie�je.

Najprv�to�bo�li�pre�pa�dy�v�metre,po�tom�530�podpá�le�ných�áut�a�te�-raz�úto�ky�na�že�lez�ni�ci.�Ne�meckými�nister� vnútra� Hans–Pe�terFried�rich�ho�vo�rí�o�„zne�po�ko�ju�jú�cejsé�rii� ná�si�lia“� a�mi�nister� do�pra�vyPe�ter�Ramsauer�o�„te�ro�ris�tic�kýchúto�koch,� kto�ré� do�siahli� no�vú� di�-menziu�a�je�jed�no,�èi�je�to�¾a�vi�co�-vý,� ale�bo� pra�vi�co�vý� extré�miz�-mus“.

Ta�ké�to� vyhlá�se�nia� stra�šiaBerlínèa�nov� viac� ako� po�silne�néhliadky� na� že�leznièných� sta�ni�-ciach,� he�li�ko�pté�ry� vo� vzdu�chu� anieko¾ko�ho�di�no�vé�meška�nie� vla�-kov.�Od� pondelka� na�šli� na� rôz-nych�miestach� v� Berlí�ne� a� oko�lívo�vla�koch�a�na�tra�tiach�15�trha�-vín,�z�to�ho�dve�explo�do�va�li.�Niktone�bol� zra�ne�ný.� Vy�šetro�va�te�liatvrdia,�že�ide�zrejme�o�ma�lú,�aleorga�ni�zo�va�nú� sku�pi�nu,� kto�rá� savy�zná� a� všetko� ro�bí� tak,� abyvznik�li� len� ve¾ké� ško�dy.� Tak�tovšak�za�èí�na�la�v�70.�ro�koch�i�obá�-va�ná� Frakcia� Èerve�nej� ar�má�dy(RAF).

„Najprv� to� bo�li� ve¾ké� ma�te�-riálne�ško�dy�v�bo�ji�pro�ti�štá�tu,�alepo�tom� prišli� na� rad� i� ná�si�lie� avraž�dy,“� ho�vo�rí� pre�SúddeutscheZeitung� ex�pert� na� te�ro�rizmusButz� Pe�ters,� kto�rý� však� ne�chcešpe�ku�lo�va�,�èi� trha�vi�ny�do�vla�kovdá�va�jú�te�ro�risti.

Za�tia¾�si�s�tým�berlínska�po�lí�ciane�vie�po�ra�di��a�pri�púš�a,�že�trha�-vín�bu�de�viac.�Pá�cha�te�lia,�na�kto�-rých� vy�pí�sa�li� odme�nu� 100–ti�síceur,�vraj�na�stra�ži�li�bom�by�na�raz�apo�lí�cia� ich� len� postupne� na�-chádza.� K� úto�kom� sa� prizna�lama�lá�¾a�vi�co�vá�sku�pi�na,�kto�rú�všaknikto�ne�po�zná.

Ber�lín� zvlá�da� tu�ristov� i� podni�-ka�te�¾ov,�ale�kri�mi�na�li�ta�mu�rastie.Mesto�so�64�mi�li�ar�da�mi�eur�dlhovmá�pro�blém�po�silòo�va��hliadky�afi�nanène� zvlá�da�� ta�ké�to� mi�mo�-riadne�si�tuá�cie.

Ber�lín�a�ná�si�lie:l podpa�¾aèstvo:�od�ja�nuá�ra�do

au�gus�ta�pod�pá�li�li�530�áut,l pre�pa�dy� v�metre� –� najne�-

bezpeènejšia�je�sta�ni�ca�met�ra�naAle�xanderplatzi,� kde� bo�lo�mi�nu�lýrok�79�pre�padnu�tí�a�67�krá�de�ží.

(Sme�14.10.2011)

OKTÓBER��20118

l Vydáva�Odborový zväz polície v Slovenskej republike ako�mesaèník.�l Zodpovedný�zástupca�vydavate¾a:�plk. Mgr. Marián Magdoš-ko l Redakcia:�Mgr. Peter Ondera l Adresa�redakcie�pre�poštový�styk:�MV SR Pribinova è.2, 812 72 Bratislava. Pre�osobný�kontakt:budova PZ Raèianska 5, Bratislava, vchod zo Sibírskej ul., prízemie, l Telefón:�09610/51956.� Fax:�09610/59096. l e–mail:�[email protected], [email protected], [email protected], [email protected] l www.ozpsr.sk l Uzávierka nasledovného èísla1. novembra 2011. To to èís lo bo lo vy tla èe né a expe do va né v 3. týždni. l Neobjednané�príspevky�redakcia�nevracia.�l Tlaèia�VER-SUS, a.s., prevádzka: Pribinova 21, 819 6 Bratislava. l Náklad: 10 000 kusov l Nepredajné

Nariadenia a rozkazy prezidenta PZ

S�E�P�T�E�M�B�E�R���2�0�1�1�

NARIADENIA PREZIDENTA PZ

23. ktorým� sa�mení� nariade-nie�prezidenta�Policajného�zboruč.�5/2011�o�medzinárodnej�poli-cajnej� spolupráci� vykonávanejprostredníctvom� spoločnýchkon�taktných�pracovísk

ROZKAZY PREZIDENTA PZ

71. ktorým�sa�vyhlasuje�poli-cajná�akcia�„Beta“

72. ktorým� sa� mení� rozkazprezidenta� Policajného� zboru� č.

74/2008�o�spracúvaní�a�predkla-daní� prehľadov� o� činnosti� útva-rov� služby� poriadkovej� políciePolicajného�zboru�a� vykazovanívýslednosti�práce�pri�objasňova-ní� priestupkov� orgánmi� Policaj-ného� zboru� v� znení� neskoršíchpredpisov

73. o�zriadení�pracovnej�sku-piny

7. ktorým�sa�vyhlasuje�poli-cajná�akcia�„Gama“

75. o�vykonaní�streleckej�prí-pravy� príslušníkov� Policajnéhozboru� zásahovej� skupiny� úraduboja�proti�organizovanej�krimina-lite�Prezídia�Policajného�zboru�aodboru�ochranných�služieb�Pre-zídia�Policajného�zboru

Len�spoloène�sme�silní!Tvoja šanca je v odboroch.

Staò sa èlenom Odborového zväzu polície v SR,odbory Ti pomôžu.

OZP v SRl je�nezávislým,�samostatným,�dobrovo¾ným,�slobodným�a�demokratickým�združením�

základných�organizácií,�ktorých�èlenmi�sú�príslušníci�PZ�a�obèianski�pracovníci�ministerstva�vnútra�SR

l vystupuje�na�ochranu�tvojich�práv�a�oprávnených�záujmov�v�zmysle�zákona�o�štátnej�službe�a�zastupuje�Tvoje�záujmy�v�sociálnej�oblasti

l prostredníctvom�svojich�orgánov�presadzuje�tvoje�záujmy�a�požiadavky�-�odborárov�a�zamestnancov�rezortu�Ministerstva�vnútra�SR

l vedie�kolektívne�vyjednávanie�na�zlepšenie�podmienok�výkonu�služby,�zdravotných,�sociálnych�a�kultúrnychpotrieb

l pre�zabezpeèenie�komplexnosti�realizácie�programu�OZP�v�SR�uzatvára�dohody�s�vedením�MV�SRl je�èlenom�EuroCOP-u,�medzinárodného�združenia�policajných�odborových�organizáciíl pri�riešení�oprávnených�záujmov�a�potrieb�svojich�èlenov�a�ich�ochrane�vystupuje�vo�vz�ahu�k�zákonodarným,

štátnym�a�služobným�orgánom�ako�ich�rovnocenný�partner�a�ich�obhajcal za�Teba�sa�podie¾a�na�dodržiavaní�zásad�spravodlivého�odmeòovania�v�podmienkach�MV�SRl je�jediným�inštitútom,�ktorý�ti�poskytne�právnu�ochranul vytvára�priestor�pre�širokú�a�slobodnú�výmenu�názorov�na�všetky�otázky�týkajúce�sa�oprávnených�záujmov�a

potrieb�èlenovl èlen�OZP�požíva�výhody�Podporného�fondu

Dôstojná životná úroveò - naše právo

Niè nie je samozrejmé!Bez odborov

nie je možná kontrola nad�dodržiavaním�pracovno-právnych,�mzdových�predpisov�a�bezpeènos�ou�a�ochranouzdravia�pri�práci�l nie�je�možné�uzatvori��kolektívnu�zmluvu,�zamestnávate¾�sám�rozhoduje�o�mzdovom�zaradení,pracovnom�poriadku,�skonèení�pracovného�pomeru,�l o�rozvrhnutí�pracovného�èasu,�l o�pružnom�pracovnom

èase,�l o�rozsahu�a�podmienkach�práce�nadèas�l o�pláne�dovoleniek,�hromadnom�èerpaní�dovolenky,�l o�pracovnom�poriadku

Ako sa sta� èlenom odborov?

Staèí�sa�obráti��na�ZO�OZ�na�mieste�pracoviska�a�poda��prihlášku.�Ak�potrebujete�informácie,�staèí�sa�obráti��nacentrálu�OZP�v�SR.

Tvojím advokátom sú odbory

l Odbory poskytujú svojim èlenomochranu�pri�porušení�ich�práv�ochranu�pred�šikanovaním�l bezplatné�zastupovanie�pred�súdom�l právne�po-radenstvo�v�pracovno-právnych�vz�ahoch�l podporu�v�prípade��ažkej�finanènej�situácie�a�sociálnej�tiesni�l ak-tuálne�informácie�o�všetkých�otázkach�dotýkajúcich�sa�postavenia�a�záujmov�odborárov�a�zamestnancov�l

odborárske�vzdelávanieÏalšie�informácie�na�adrese:�OZP�v�SR,�Pribinova�2,�810�72�Bratislava�alebo�na�intranetovej�stránke�pod�našou�hlavièkou,�

e-mail:�[email protected],�tel:�09610/51950,�58�fax:�09610/59096

Po ku tu jú kaž dý priestu pok. Mu sia!

Spo mienka

Dòa�04.11.2011�uply�nie�5�ro�kov�od�tra�gickej�smr�ti

ppor. Ti bo ra Bo le cha in me mo riam

Èas�ply�nie,�ži�vot�ide�v�dia¾,nám�ži�vým�na�Te�ba�zosta�lalen�spo�mienka�a�žia¾.���

S� úc�tou� spo�mí�na�jú�man�žel�ka� a� ko�le�go�via� z�OO�PZ�No�véMesto�nad�Vá�hom