rok 2006 voda a kultúra

Enviromagazín – časopis o tvorbe a ochrane životného prostredia, XI. ročník, prvé číslo,február 2005, vydáva Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky a Slovenská agentúraživotného prostredia, www.enviromagazin.sk. Adresa redakcie: SAŽP, Tajovského 28, P.O.B. 252, 97590 Banská Bystrica, tel./fax: 048/4230694, e-mail: [email protected]. Zodpovedný redaktor: Ing. Miro-slav Tončík, redaktorka: Mgr. Alena Kostúriková, predseda redakčnej rady: RNDr. Jozef Klinda,členovia: Ing. Vladimír Benko, prof. Ing. Imrich Beseda, DrSc., RNDr. Peter Bohuš, Ing. arch. VieraDvořáková, doc. RNDr. Zdenko Hochmuth, CSc., RNDr, Zita Izakovičová, Ing. Pavel Jech, RNDr. MartinKassa, doc. RNDr. Mária Kozová CSc., Ing. arch. Anna Kršáková, Ing. Miroslav Lacuška, CSc., Ing.Zuzana Lieskovská, prof. Ing. Rudolf Midriak, DrSc., Ing. Dagmar Rajčanová, prof. RNDr. Milan Ružič-ka, DrSc., doc. Ing. Štefan Sklenár, CSc., RNDr. Jozef Šteffek, CSc., prof. Ing. Juraj Tőlgyessy, PhD.,DrSc., Ing. Tomáš Vančura. Nakladateľ: EM DESIGN, Zvolen, Písomné objednávky prijíma redakcia,cena 20 Sk. Celoročné predplatné (6 čísel) 120 Sk. Reg. MK SR č.1459/96, ISSN 1335-1877.Nevyžiadané materiály redakcia nevracia.

Vytlačené na ekologickom papieri Magnostar. Výrobca má certifikovaný EMS pod-ľa medzinárodnej normy ISO 14001. Papier spĺňa environmentálne kritériá nordic-kého ekolabelingového systému podľa verzie 1.4. Je ocenený nordickou environ-mentálnou značkou Biela labuť.

Z obsahu

ENVIROMAGAZÍN 1/20062

22. marec Svetový deň vody

Rok 2006 Voda a kultúraVýznam vody pre život človeka, ale aj pre ostatné ekosystémy, si plne uvedomilo

aj svetové spoločenstvo, a preto Valné zhromaždenie OSN v roku 1992 schválilo22. marec za Svetový deň vody. V roku 2005 potvrdilo Valné zhromaždenie OSNsvoj záujem riešiť na medzinárodnej pôde otázky vodného hospodárstva a vyhlásiloDekádu vody na roky 2005 - 2015.

Leitmotívom tohtoročného Svetového dňa vody pod záštitou UNESCO je témaVoda a kultúra. V blízkosti vody si staviame naše sídla; vo vode sa kúpeme; vovode sa hráme; vo vode pracujeme. Svetové ekonomiky sú postavené na sile vod-nej dopravy. Produkty, ktoré kupujeme, sú čiastočne VODA. Naše bežné denné fun-govanie je podmienené a tvarované VODOU. Bez vody, ktorá nás obklopuje, by smenemohli existovať; bez vlhkosti vzduchu, bez meandrujúcich vodných tokov, beztečúcej vody z vodovodných kohútikov, bez prírodných jazier...

Voda je život?!V posledných desaťročiach voda v našich hodnotových rebríčkoch poklesla. Nie

je to viac zložka/živel, ktorý si vážime a chránime, ale je to pre nás len konzumnývýrobok/produkt, ktorý nehanebne zanedbávame. Voda je súčasťou nás: naše telotvorí 80 % vody. Dve tretiny našej planéty predstavuje voda; voda je naša kultúra,náš život.

Žiadny živel nepodnecuje ľudskú predstavivosť v takej miere, ako voda. Všetkyľudské civilizácie sú s vodou nevyhnutne spojené, a preto nás voda vo všetkýchsvojich podobách fascinuje...

Téma Voda a kultúra odráža v sebe množstvo pohľadov a spôsobov, akými sastaviame k vode, k jej využívaniu a oslavovaniu. Skrýva v sebe toľko rozmanitostí,koľko je na svete rozmanitých kultúr. V mnohých náboženstvách je voda chápanáako „svätá”, používa sa pri rôznych rituáloch a slávnostiach. Už mnohé storočia jeinšpiráciou umenia, či už výtvarného umenia, literatúry, kinematografie. Aj sloven-ských umelcov voda inšpiruje, slovenskí filmári sa jej venujú už niekoľko desaťročí,vlastne už od obdobia nemého filmu. Na tému voda boli nakrútené desiatky filmovpoukazujúce na jej funkciu a význam v živote človeka, filmy o slovenských riekacha kúpeľoch, kde voda hrá vždy dôležitú liečivú úlohu. Už staré príslovie hovorí, ževo víne je pravda a vo vode zdravie. Pritom jedna tretina ľudstva nemá prístupk zdravotne nezávadnej pitnej vode. Čistá voda sa v súčasnosti stáva jednouz najvzácnejších surovín a v niektorých krajinách doslova komfortom. Iba prostéumytie rúk mydlom znižuje o tretinu úmrtnosť detí na chronické hnačky a radikálneznižuje chorobnosť.

Voda je objektom mnohých výskumov. Každý región sveta si ctí vodu svojímspôsobom, každý však rozoznáva jej nenahraditeľnosť v ľudskom živote. Kultúrnetradície, domorodé zvyky a sociálne hodnoty podmieňujú vnímanie ľudí, ich nakla-danie a manipulovanie s vodnými zdrojmi.

Ďalšie informácie: www.unesco.org/water

Pri prameni Hrona (foto: Ján Lichý)

Na obálke: Poézia vodopádu v Slovenskom raji (foto: Tomáš Kopečný)

4 Koncepcia vodohospodárskej politikySR do roku 2015

7 Aarhuský dohovor platí aj na Slovensku

8 Plán rozvoja verejných vodovodova verejných kanalizácií pre územie SR

11 Otázniky okolo ochrany kormoránaveľkého

12 Dohovor o ochrane a využívaníhraničných vodných tokova medzinárodných jazier

14 SIŽP vstúpila do jubilejného pätnástehoroku svojej činnosti

15 Európska konferencia o podzemnejvode 2006

16 Kvalita vôd vhodných na kúpaniev slovenskom a európskom kontexte

18 Voda a jej slovenské NAJ...

20 Dohovor o spolupráci pri ochranea trvalom využívaní Dunaja

24 Samuel Mikovíni geniálny vedeca významný vodohospodár

25 Prečo by sme mali byť v Zaragozev roku 2008?

26 Rodáčka z Liptova žije na anglickomvidieku, študuje environmentálne vedya miluje rieky

28 Medzevské hámre si zaslúžili lepší osud

30 Martinik – ostrov nezabudnuteľnýchprírodných scenérií

32 Historické základy environmentalizmua environmentálneho práva (XII.)

34 Fotosúťaž

Plus Príloha

Slovo na úvod

1/2006 ENVIROMAGAZÍN 3

Voda je podľa definície, ktorú sme sa učili už na zá-kladnej škole, tekutina bez chuti a zápachu. Jej významsi okrem ľudí, ktorí sa ňou zaoberajú denne ako profesio-náli vo vede, výskume, školstve a v praxi pri správe vod-ných tokov a povodí, pri zásobovaní pitnou vodou, odka-nalizovaní a čistení odpadových vôd, alebo ktorých ko-níčky súvisia s vodou – vodáci a rybári, väčšina obyvate-ľov Slovenska v bežnom živote príliš neuvedomuje. Zprírodných a klimatických pomerov Slovenska totiž vy-plýva, že s vodou väčšinou nemáme problémy. Voda jeale prírodný fenomén, ktorí si obyvatelia Slovenska uve-domujú najmä v čase, keď im začne komplikovať aleboaj ohrozovať život. Ak je vody priveľa – počas povodní,prudkého topenia snehu a odchode ľadov, alebo keď jevody málo – počas období sucha, prípadne v čase rôz-nych havárií, význam vody stúpa. Okrem ohrozenia ob-čanov a ich majetku voda v takýchto situáciách spôso-buje škody na biotopoch, prírodnom prostredí,v poľnohospodárstve, lesnom a vodnom hospodárstve,v doprave, priemysle, službách atď., čím ohrozuje aj eko-nomiku Slovenska.

Z histórie vieme, že všetky staroveké civilizácie sarozvíjali najmä v povodiach riek – Sumeri v povodí Eufra-tu a Tigrisu, Egypt v povodí Nílu, civilizácie v Čínev povodiach Žltej rieky a Jang-tze, v Indii pri riekach Gan-

ga a Indus atď. Rozvoj týchto civilizácií bol podmienenýrozvojom vodného hospodárstva, ktoré zabezpečilo zá-vlahovými kanálmi dostatok vody pre poľnohospodárstvo,umožnilo dopravu po budovaných plavebných kanáloch,ale zároveň aj ochranu pred povodňami.

Aj na území Slovenska si v minulosti ľudia stavali svo-je príbytky pri riekach. Vodu využívali najprv len pre svo-ju potrebu, neskôr v súvislosti s rozvojom remesiel zača-li rieky využívať na dopravu ľudí, tovarov a najmä dreva.Sila vody sa začala využívať vo vodných mlynoch, vod-ných pílach a hámroch, nahradila človeka pri úprave vy-ťaženej rudy. S rozvojom baníctva a úpravy rúd sa začalina území Slovenska budovať významné vodohospodár-ske sústavy. Tzv. Turčekovský vodovod zabezpečil pre-vodom vody z povodia Váhu dostatok vody v deficitnompovodí Hrona pre bane v okolí Kremnice a Banskej Bys-trice. Sústavy zberných jarkov a nádrží v okolí BanskejŠtiavnice zabezpečili nielen dostatok vodnej energie preťažbu a úpravu rúd, ale po zatopení baní vodou zachránilibaníctvo v regióne pred zánikom. Dnes časť týchto ume-lých nádrží je nielen integrálnou súčasťou prírodnéhoprostredia okolia Banskej Štiavnice, ale je aj v zoznamepamiatok svetového dedičstva a významu.

Ako postupoval vývoj ďalej, človek zistil, že s vodouako prírodným živlom nemôže bojovať sám. Spojil svojesily a už v 19. storočí založili naši predkovia vodné druž-stvá, ktoré budovali ochranné hrádze na ochranu predpovodňami, budovali odvodňovacie a závlahové kanálya regulovali vodné toky. Viac ako 150–ročnú históriu majúvodné družstvá v Medzibodroží, na Ondave, ale aj na Žit-nom ostrove.

V prvej polovici 20. storočia prudko vzrástli potrebyspoločnosti na zabezpečenie elektrickej energie, a pretosa začala najmä na Váhu výstavba vodných diel využíva-júcich obnoviteľnú, ekologicky čistú vodnú energiu navýrobu elektrickej energie. Po druhej svetovej vojne po-kračovala výstavba nádrží, ale tieto už neboli budovanéako jednoúčelové vodné diela. Viacúčelové vodné dielahospodária s vodou počas celého roka, zabezpečujúochranu pred povodňami, dostatok vody pre obyvateľov,poľnohospodárstvo a priemysel, zabezpečujú nadlepše-né prietoky, ekologicky nevyhnutné pre život vodnýchživočíchov a s vodou súvisiacich biotopov a v niektorýchprípadoch umožňujú aj ekologicky najvhodnejšiu vodnúdopravu.

V polovici 20. storočia aktivity podunajských štátovvyústili do podpisu tzv. Belehradského dohovoru. Na jeho

základe bola vytvorená Dunajská komisia so sídlomv Budapešti, ktorej úlohou je koordinovať činnosť podu-najských štátov pri zabezpečovaní plavebných podmie-nok na Dunaji ako významnej európskej medzinárodnejplavebnej ceste. Význam tejto dopravnej tepny medzivýchodom a západom Európy vzrástol najmä po dokon-čení prieplavu Rýn – Mohan - Dunaj.

Pre zabezpečenie trvalo udržateľného, spravodlivéhoa ekologického hospodárenia s vodou pre dnešnéa budúce generácie, podpísali štáty, ktoré sa nachádzajúv medzinárodnom povodí rieky Dunaj, v Sofii v roku 1994Dohovor o spolupráci a trvalom využívaní vôd Dunaja.Na základe tohto Dohovoru bola vytvorená Medzinárod-ná komisia pre ochranu a využívanie vôd Dunaja so síd-lom vo Viedni. Jej úlohou je koordinovať všetky aktivityv povodí Dunaja tak, aby povrchové a podzemné vodyboli spravodlivo využívané, dosiahol sa dobrý stav vôda aby boli v povodí zachované a obnovované ekosysté-my.

Legislatíva Európskej únie rieši problematiku ochranya trvalo udržateľného využívania vôd prostredníctvomzákladného dokumentu - Rámcovej smernice o vodnejpolitike, ktorej hlavným cieľom je dosiahnuť do roku 2015dobrý stav vôd. Slovenská republika ako členský štátEurópskej únie od roku 2004 v plnom rozsahu implemen-tovala túto smernicu, ale aj ďalšie právne normy EÚ dosvojej národnej legislatívy.

Záverom si dovolím vyjadriť želanie, aby si Svetovýdeň vody pripomenuli nielen pracovníci vodného hospo-dárstva, ale aj ostatní občania Slovenskej republikya najmä tí, ktorí na akejkoľvek úrovni rozhodujú o pri-deľovaní finančných prostriedkov na ochranu pred po-vodňami, správu a údržbu vodných tokov, budovanievodovodov, odkanalizovanie a čistenie vôd. Bez kvalitnejvodohospodárskej infraštruktúry sa totiž žiaden štát ne-môže považovať za vyspelý a pre budúce generácie, ajv súvislosti s možnými následkami klimatických zmien,zanechá na riešenie množstvo problémov.

Ing. Marián Supekgenerálny riaditeľ sekcie vôd

Ministerstvo životného prostredia SR

Svetový deň vody 2006

Téma


Voda z hľadiska biologického a spoločenského životaje nenahraditeľnou zložkou prírodného a životného prostre-dia, ale zároveň nenahraditeľnou aj v ekonomickej čin-nosti spoločnosti. Obidva tieto aspekty majú úzky vzťah.Ochrana vôd vytvára predpoklady na ich ekonomickévyužitie a naopak, hospodárska činnosť s vodami je pred-pokladom požadovaného stavu životného prostredia. Tr-valo udržateľné využívanie vôd z dôvodov zabezpečeniavody ako základnej podmienky zachovania života vyvo-láva čoraz nástojčivejšiu potrebu efektívneho integrova-ného riadenia ochrany a nakladania s vodami.

Hospodárenie s vodou a jej ochrana nadobúda stáleväčší strategický význam najmä preto, že dostupnosťvodných zdrojov vystupuje ako jeden z globálnych prob-lémov sveta. Slovensko má vcelku priaznivú situáciuz pohľadu výskytu zásob vody, najmä podzemnej, ale ajpovrchovej, čím sú vytvorené podmienky na uspokojeniepožiadaviek a nárokov na zabezpečenie vody pre jednot-livých užívateľov. Aj pri tejto, v súčasnosti priaznivej situ-ácii je potrebné hospodáriť s vodou, najmä v súvislostis očakávanou klimatickou zmenou, a z toho vyplývajú-cich problémov v znižovaní výdatností vodných zdrojov.Ochrana a šetrné hospodárenie s vodou je verejným zá-ujmom.

S vodou, napriek tomu, že je obnoviteľným prírodnýmzdrojom, je potrebné hospodáriť šetrne a využívať len ne-vyhnutné množstvo na uspokojovanie potrieb, starať sao jej ochranu kvalitatívnu, ale aj o kvantitatívnu, čím sazabezpečí vylepšovanie životného prostredia. Ochranaa hospodárenie s vodou je celospoločenským záujmom,preto má byť pod kontrolou a jej využívanie a nakladanies ňou musí byť transparentné a demokratické.

• Vodné plánovanie musí obsahovať túto postupnosť:- racionálne hospodárenie, efektívne využívanie

a revitalizáciu existujúcich zdrojov (ochrana vodných zdro-jov);

- ekonomickú efektívnosť vkladaných investícií do vod-ného hospodárstva a posudzovanie ich skutočných ná-kladov a prínosov už v čase návrhu a predprojektovejprípravy s výberom ekonomicky najvhodnejšej alternatí-vy riešenia, ktorá zabezpečí zlepšenie ekológie územia;

- spravodlivosť - zásahy vyvolané výstavbou vodohos-podárskych diel nesmú obmedzovať práva iných.V prípade, že nie je možná ich realizácia bez ujmy zása-hov do prostredia a majetkov iných, musia byť vopredodsúhlasené s dotknutými subjektmi a spravodlivo kom-penzované. Dôsledne sa musí uplatňovať princíp zodpo-vednosti vykonávateľa vodohospodárskej činnosti, ale ajužívateľa výsledkov činnosti.

• Vodné hospodárstvo musí klásť dôraz na diverzifi-káciu zdrojov. Navrhované alternatívy riešenia problémuje potrebné rovnocenne posúdiť v celej škále oblastí.Vybrať tú, ktorá vyhovuje z hľadiska hydrologického za-ťaženia povodia bez negatívnych dopadov na stav vôda určí možný rozvoj územia a orientácie pri plánovaní preďalšie rezorty.

• Kontrolovať hospodárne využívanie vody a činnosťv povodí. Oddeliť kontrolné funkcie od funkcií poskytujú-cich vodohospodárske služby. Kontrolou poveriť orgány,ktorých činnosť je nezávislá a posilniť ich právomoci vy-plývajúce z legislatívnych predpisov vodného hospodár-stva.

• V spolupráci orgánov štátnej vodnej správy, samo-

správ, správcov povodí, vodárenských spoločností, in-vestorov a iných zložiek verejného života zabezpečiť vy-budovanie verejných vodovodov a verejných kanalizáciína celom území SR, dosiahnuť dobrý stav povrchovýcha podzemných vôd.

• Zabezpečiť účelnú správu vodného hospodárstva:vytvoriť integrovaný manažment povodí pre správu vôdv oblastiach povodí podľa hydrologických povodí. Sprá-vu povodí zabezpečovať cez odborný štátny subjekt, kto-rým je Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., Ban-ská Štiavnica.

• Zreálniť ceny za vodohospodárske služby a činnosti:vytvoriť také podmienky a pravidlá, opierajúce sa výluč-ne o ekonomické princípy, ktorými sa zabezpečia zdrojena financovanie správy a prevádzky povodí. Tým záro-veň zabezpečiť financovanie rozvoja, výskumua investičnej výstavby vodného hospodárstva pri postup-nom znižovaní nárokov na prostriedky zo štátneho roz-počtu.

Koncepcia vodohospodárskej politiky SR na obdobiepo vstupe SR do Európskej únie v plánovanom horizontedo roku 2015 nadväzuje na predchádzajúcu Koncepciuvodohospodárskej politiky do roku 2005 spracovanúMinisterstvom pôdohospodárstva SR a schválenú vládouSR uzn. č. 404 z 9. 5. 2001 a nadväzne Národnou ra-dou SR uzn. č. 1477 z 13. 6. 2001. Predchádzajúca kon-cepcia vodohospodárskej politiky vymedzila systém vod-ného hospodárstva, ciele a hlavné okruhy opatrení naich dosiahnutie. Reagovala na základné princípy, ktorésa objavili v návrhu Rámcovej smernice o vodnej politi-ke EÚ (RSV) a vytvorila základ na prijatie novej vodo-právnej legislatívy.

V roku 2003 došlo k novele kompetenčného zákona– kompetencie týkajúce sa vody a rekreačného rybár-stva prešli v plnom rozsahu z MP SR na MŽP SR. Nad-väzne došlo k transformácii štátnych podnikov vodárnía kanalizácií na akciové spoločnosti. V legislatívnej ob-lasti boli schválené rozhodujúce dokumenty na riadenie

vodného hospodárstva na Slovensku – zákon o vodácha vykonávacie predpisy k tomuto zákonu, zákono verejných vodovodoch a verejných kanalizáciácha niektoré vykonávacie predpisy, zákon o rybárstvea zákon o ochrane pred povodňami. MŽP SR je zároveňzodpovedné za implementáciu Rámcovej smernice EÚo vodnej politike.

Súčasný stav vodného hospodárstva na Slovensku mástagnujúcu a v niektorých činnostiach upadajúcu tenden-ciu, i keď toto odvetvie s vypätím plní svoje spoločenskéfunkcie. Tento stav je dôsledkom rozsiahlej spoločenskejtransformácie po roku 1989, ktorá je sprevádzaná mimonesporných pozitív aj radom negatívnych ekonomickýchjavov, ovplyvňujúcich vodné hospodárstvo.

Prechod na trhovú ekonomiku priniesol v oblasti vod-ného hospodárstva aj niektoré problémy, v dôsledku kto-rých sa odsunulo plnenie cieľov Koncepcie vodohospo-dárskej politiky SR do roku 2005. Dôsledkom toho jevýrazné zníženie starostlivosti o už vybudovaný vodohos-podársky hmotný investičný majetok a o neupravenétoky, rovnako aj v rozvojovej sfére, kde nie je v plnej mie-re zabezpečovaná ani jednoduchá reprodukcia celéhohmotného investičného majetku. Pokračovanie týchtotrendov môže v dohľadnom čase spôsobiť vážne ohroze-nie fungovania vodného hospodárstva so všetkými mož-nými dôsledkami na zdravie a bezpečnosť obyvateľstva,rozvoja jednotlivých regiónov, ako aj funkčnosť podnika-teľskej sféry. Stav vo vodnom hospodárstve ovplyvnilaaj extrémnosť počasia posledných rokov prejavujúca samnožstvom rozsiahlych ničivých povodní alebo sucha.Všetky tieto negatívne faktory spôsobili odsun plneniacieľov tejto koncepcie do roku 2005. Nepodarilo sa tiežv potrebnom rozsahu finančne zabezpečiť najmä prevádz-kovú sféru.

Nová koncepcia reaguje na úlohy a potreby v horizontedo roku 2015, kedy skončí obdobie na splnenie požiada-viek smernice Rady 91/271/EHS o čistení mestskýchodpadových vôd a zároveň na implementáciu najnovšej

Koncepcia vodohospodárskej politiky SRdo roku 2015

Vodné dielo Ružín I.

Koncepcie


smernice ES – Rámcovej smernice o vodnej politike(2000/60/ES) a pokračovanie úloh v zabezpečovaní pre-ventívnych protipovodňových opatrení. V oboch prípa-doch zásadným problémom je zabezpečenie finančnýchprostriedkov. Je zrejmé, že i napriek maximálnemu vyu-žitiu pridelených prostriedkov z fondov EÚ je potrebnézabezpečiť národné zdroje, v prípade potreby posilnenévhodnými úvermi od medzinárodných finančných inštitú-cií (najmä naviazaných na finančné zdroje EÚ prostred-níctvom programového financovania). V tomto smere tre-ba, aby vláda vzala na vedomie finančné nároky na štát-ny rozpočet. Nezabezpečenie potrebných národných fi-nančných zdrojov, najmä zo štátneho rozpočtu, môže viesťk nesplneniu požiadaviek smernice o čistení mestskýchodpadových vôd, t. j. nezaistenie výstavby kanalizáciía čistiarní odpadových vôd. To by viedlo k sankciovaniuSlovenskej republiky zo strany EÚ. Pokiaľ by sa nepoda-rilo potrebné finančné zdroje včas zaistiť, bude potrebnézačať uvažovať o vyjednávaní s Európskou komisiouo možnostiach posunu termínu prechodného obdobia nasplnenie záväzkov za rok 2015. Ďalšou podstatnou prio-ritou je príprava nového štýlu vodohospodárskeho pláno-vania – formou integrovaného riadenia nakladaniaa ochrany vodných zdrojov v hydrologických povodiach.

Koncepcia vodohospodárskej politiky SR na obdobiepo vstupe SR do EÚ v plánovacom horizonte do roku2015 nadväzuje na predchádzajúcu koncepciu spraco-vanú v roku 2001. Základné dokumenty, z ktorých vod-ná politika vychádza, sú: smernica 2000/60/ES Európ-skeho parlamentu a Rady ustanovujúca rámec pôsob-nosti spoločenstva v oblasti vodnej politiky (Rámcovásmernica o vode), Koncepcia vodohospodárskej politikySR do roku 2005, Národná stratégia trvalo udržateľnéhorozvoja, Národný environmentálny akčný program II(NEAP II), Akčný plán pre životné prostredie a zdravieobyvateľov SR, Akčný plán trvalo udržateľného rozvojaSR 2005 – 2010, Stratégia konkurencieschopnostis akčným plánom stratégie usmernenia Spoločenstva,Národný rozvojový plán SR – Operačný program – Zá-kladná infraštruktúra, Územné plány veľkých územnýchcelkov, Stratégia, zásady a priority štátnej environmen-tálnej politiky SR a Koncepcia územného rozvoja SR(KURS).

Štátna vodohospodárska politika je koncipovaná akosúbor zásad a spôsobov praktického používania podpo-rujúcich a obmedzujúcich účinných nástrojov a opatrenína ochranu a hospodárenie s vodou. Zameriava sa navodu ako súčasť trvalo udržateľného rozvoja a v tejtosúvislosti najmä na:

a) Zabezpečenie všestrannej ochrany vôd vrátane vod-ných a od vôd priamo závislých ekosystémov, zachovaniealebo zlepšenie stavu vôd, účelné, hospodárne a trvalo udr-žateľné využívanie vôd (zabezpečenie dostatočného množ-stva vody dobrej kvality pri zachovaní hydrologických, biolo-gických a chemických funkcií ekosystémov, prispôsobeníľudských činností kapacitným možnostiam prírody), integro-vaný manažment povodí, zlepšenie kvality životného prostre-dia a jeho zložiek. Integrovaný manažment treba chápať akokomplexný, široko koncipovaný, účelne prepojený súborpostupov, ekostabilizačných, technických, technologic-kých, legislatívnych a ekonomických opatrení a nariadení,vychádzajúcich z hydrologického, hydrogeologického, soci-álno-ekonomického a krajinnoekologického hodnotenia po-vodia, ktorých cieľom je dosiahnutie a udržanie dobrého sta-vu vôd a dobrého stavu povodia ako celku. Voda je integrál-nou súčasťou ekosystému, je prírodným zdrojom, zároveňspoločenským a ekonomickým tovarom, ktorého množstvoa kvalita závisí od spôsobu jeho užívania. Preto treba všetkyvody tak povrchové, ako aj podzemné, chrániť a využívať

komplexne, so zohľadnením potrieb ostatných ľudských čin-ností, ale aj opačne, ostatné činnosti musia akceptovať prí-tomnosť tak povrchových, ako aj podzemných vôdv ekosystéme a podľa toho svoje činnosti upraviť.

b) Zabezpečenie súboru činností charakteru služiebs významnými verejnoprospešnými účinkami, ktorév hydrologických povodiach harmonizujú formya spôsoby využívania vodných zdrojov s požiadavkouzabezpečenia ich prirodzenej obnovy, ochrany vodnýchekosystémov, pri zohľadnení opatrení vedúcich k zníženiuškodlivých účinkov vôd.

c) Dosiahnutie strategických cieľov a realizáciu kon-cepčných zámerov pri zohľadnení globálnych, európskycha susedských vzťahov, ako aj národno-štátnych záujmovv sektore vodného hospodárstva – prostredníctvom in-tegrovaného manažmentu v povodiach, zabezpečiť vy-tváranie podmienok na trvalé využívanie zdrojov vodyv potrebnom množstve a vo vyhovujúcej kvalite pri napĺ-ňaní environmentálneho cieľa, ktorým je „dobrý stav vôd”.

Vodohospodárska politika musí úzko nadväzovať nainé odvetvia národného hospodárstva a pri jej realizáciibude nevyhnutné spolupracovať s orgánmi štátnej sprá-vy, miestnych samospráv, občianskymi združeniamia mimovládnymi organizáciami. Koordinovaná tvorbapolitiky na všetkých úrovniach od ministerstiev po miest-ne správy alebo miestne inštitúcie je nevyhnutná. Kon-cepciu treba považovať za otvorený dokument vyjadrujú-ci potrebné smerovanie vodného hospodárstva. Jehočasová realizácia bude ovplyvnená možnosťami zabez-pečenia potrebných finančných prostriedkov.

Koncepcia obsahuje: Analýzu splnenia cieľov Koncep-cie vodohospodárskej politiky SR do roku 2005, Prírod-né podmienky tvorby a užívania vôd v súvislostis realizáciou Koncepcie vodohospodárskej politiky SR doroku 2015, Strategické ciele vodohospodárskej politikydo roku 2015, Realizačné nástroje vodohospodárskejpolitiky a predpokladané náklady na reali-záciu záverov tejto koncepcie do roku2015.

Stratégia ďalšieho vývoja je orientova-ná na:

• skvalitnenie starostlivosti o vodnézdroje a súvisiacu vodohospodársku in-fraštruktúru vrátane naplnenia právnychpredpisov EÚ,

• vytváranie predpokladov na zabezpe-čenie bezproblémového zásobovania oby-vateľov kvalitnou pitnou vodou a efektívnulikvidáciu odpadových vôd bez negatívnychdopadov na životné prostredie,

• prevenciu pred negatívnymi dopad-mi extrémnych hydrologických situácií,

• skvalitnenie činnosti odborných vo-dohospodárskych organizácií.

Realizačné nástroje vodo-hospodárskej politiky

Legislatívne nástrojeLegislatívne predpisy upravujúce oblasť

vôd podliehali v ostatnom období výraz-ným zmenám, najmä z dôvodu tak prístu-pového procesu, ako aj samotného vstu-pu SR do EÚ, aby sa dosiahla ich úplnázhoda s právom EÚ. Prijatím novej legis-latívy bola v roku 2005 zavŕšená reformavodného zákonodarstva. Prijatie ďalších le-gislatívnych predpisov do roku 2015 sanepredpokladá pokiaľ takáto povinnosťnevyplynie priamo z požiadaviek EÚ. Prirealizácii vodohospodárskej politiky po

roku 2005 sa preto bude vychádzať zo súčasne plat-ných legislatívnych predpisov, a to najmä:

• zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zá-kona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení ne-skorších predpisov (vodný zákon),

• zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodocha verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákonač. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a ozmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskoršíchpredpisov,

• zákona č. 666/2004 Z. z. o ochrane pred povodňa-mi,

• zákona č. 139/2002 Z. z. o rybárstve v znení ne-skorších predpisov,

• vykonávacích predpisov k citovaným zákonom.Súčasne pri plnení koncepcie sa budú zohľadňovať plat-

né zákony a normy v odvetviach súvisiacich s plnením úlohkoncepcie, napr. zák. č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskejplavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zneníneskorších predpisov.

Ekonomické nástrojePodľa Rámcovej smernice o vode členské štáty zohľad-

nia princíp úhrady nákladov za vodohospodárske službyvrátane nákladov na ochranu životného prostredia a nazdroje, majúc na zreteli ekonomickú analýzu. Do roku2010 je potrebné zabezpečiť:

• oceňovanie vodných zdrojov, ktoré stimuluje efek-tívne využívanie vôd a prispieva k dosahovaniu environ-mentálnych cieľov,

• aby užívatelia vody (minimálne priemysel, poľno-hospodárstvo a domácnosti) primerane prispievali naúhradu nákladov na vodohospodárske služby,

• náhradu celkových nákladov služieb spojenýchs využívaním vodných zdrojov.

Nástroje (strategického plánovania) manažmentu povodiaV súlade so zákonom o vodách plán opatrení tvorí

Zachytenie prameňa vo Vysokých Tatrách

Vodohospodárska politika


záväznú časť plánu manažmentu povodia a vydáva hoorgán štátnej vodnej správy. Aby navrhnuté výsledné rie-šenia v oblasti hospodárenia s vodnými zdrojmi boli tr-valo udržateľné, je potrebné jasne pochopiť skutočnýhydrologický cyklus a jeho vzťahy v rámci povodiaa urbanizovaných území, v rozhodovacom procese pou-žiť také metódy, ktoré v sebe zahŕňajú komplex celéhosystému riadenia a obzvlášť sociálno-technické a ekono-mické aspekty, zainteresovať užívateľov a spolupracovaťs verejnosťou v rámci rozhodovacieho procesu, aby savyhlo možným problémom v budúcnosti a to najmä: zlep-šením chápania regionálneho kolobehu vody v prírode achápania súvislostí medzi pit-nou vodou a odpadovou vo-dou v rámci jedného cyklu ko-lobehu vody, informovanosťouverejnosti o hlavných problé-moch týkajúcich sa hospodá-renia s vodou a informovanos-ťou o alternatívnych zdrojochvody.

Iniciačnú, koordinačnúa štandardizačnú úlohu priusmerňovaní rozvoja a riadeníkvality postupov používaných vovodnom hospodárstvea integrovanom manažmente po-vodí zohrávajú dnes viaceré vlád-ne, štátne a mimovládne riadia-ce a odborné telesá pod vede-ním MŽP SR v legislatívnej a eko-nomickej oblasti, ale aj v oblastiodvetvových a technických no-riem a pod. V nasledujúcom ob-dobí bude potrebné do súborutýchto postupov a nástrojovzaradiť aj matematické mode-lovacie postupy. Rôznorodosťexistujúcich modelov, podmie-nok ich využívania a interpretácie výsledkov nebude viesťku vzájomne porovnateľným výpovediam a tieto nebudúpre plánovanie ako v rámci vodného hospodárstva, takaj využívania krajiny prakticky použiteľné. Preto budepotrebné začať upravovať podmienky používania mate-matických modelov v súlade s celosvetovým trendom aju nás a to najmä v aplikáciách súvisiacich s krajinnýmplánovaním, vodným plánovaním a integrovaným manaž-mentom vo všeobecnosti.

S ohľadom na potrebu kompatibility a porovnateľnostipostupov a výstupov v budúcom plánovacom procesebude rozhodujúca koordinačná a iniciačná úloha MŽP SR,detailné riešenie problémov by neskôr malo prejsť napodriadené zložky ministerstva. S ohľadom na doklado-vaný zahraničný vývoj a existenciu veľkého množstvamodelovacích nástrojov v oblasti integrovaného manaž-mentu povodí preto navrhujeme nasledovné kroky:

• vyjasniť pojem a záber integrovaného manažmentupovodí a legislatívne ho zakotviť vrátane zodpovednostijednotlivých organizácií činných vo VH a v súvisiacichsektoroch,

• nadväzne vybrať okruh nástrojov (modelov) potreb-ných pre podporu realizácie integrovaného manažmen-tu, resp. plánovacích procesov vo vodnom hospodárstve,

• v hlavných povodiach preveriť výpovednú schop-nosť týchto nástrojov v našich fyzicko-geografických pod-mienkach a rozhodnúť o ich koordinovanom nasadení,

• v prvej fáze sa zamerať na zrážkovo-odtokovéa hydraulické modely s rozčlenenými parametrami na hod-notenie vplyvu využívania územia na hydrologický režim

a na obdobné modely hodnotenia kvality vôd,• v ďalšom kroku bude nasledovať nasadenie mode-

lov v oblasti integrovaného hospodárenia s vodou na bázepovodí, ktoré sa u nás zatiaľ v plánovacom procese vô-bec neuplatnili, t. j. na základe prieskumu vykonaného vtejto etape uskutočniť ich skúšobné testovanie pre úlo-hy, ktoré vyplynú z vyjasnenia zodpovednosti a úloh jed-notlivých organizácií činných vo vodnom hospodárstvea v súvisiacich sektoroch.

Vychádzajúc zo zahraničných skúseností z oblasti ria-denia kvality nasadzovania modelovania, bude MŽP SRiniciovať riadenie kvality všetkých oblastí modelovania,

ako sú: identifikácia problému a definovanie cieľa mode-lovania, príprava a zaručenie kvality vstupných údajov,tvorba programového kódu modelov, postupy kalibráciea validácie modelov, zobrazovanie a hodnotenie výstupovmodelovania, definovanie alternatívnych riešení, doku-mentácia modelov a aktualizácia a doplňovanie modelova školenia užívateľov.

Informačné nástrojeDôležitým aspektom pre všeobecné prijatie zámerov

vodohospodárskej politiky verejnosťou (užívatelia vody,fyzické alebo právnické osoby, združenia, mimovládneorganizácie, predstavitelia verejnosti a pod.) je včasnéposkytovanie informácií. Informácie verejnosti sa budúposkytovať jednak priamo ako „online” informácie alebosprostredkovane ako „offline” informácie.

Nástroje zapojenia verejnostiZámery vodohospodárskej politiky, najmä jej strate-

gické ciele, budú rozpracované v rámci plánovacieho pro-cesu vo Vodnom pláne Slovenska a v plánoch manaž-mentu oblastí povodí. V súlade s požiadavkou Rámcovejsmernice o vode musí byť plánovací proces založený naprincípoch otvorenosti a transparentnosti tak, aby moti-voval záujmové skupiny podieľať sa na príprave týchtoplánovacích dokumentov. Toto je možné zabezpečiť lenvčasnou a úplnou informovanosťou verejnosti s využitímpríslušných informačných nástrojov.

Výskum a vývojZámery vodohospodárskej politiky predurčujú aj sme-

rovanie výskumu a vývoja vo vodnom hospodárstve, ktorýbude orientovaný najmä na napĺňanie: potrieb vodného

Vodné dielo Orava

hospodárstva súvisiacich s rozvojom a prevádzkou vod-ného hospodárstva, prevencie negatívnych dopadov ex-trémnych hydrologických situácií v čase povodní a sucha,požiadaviek definovaných v príslušných dokumentoch EÚpodľa prijatých implementačných stratégií, požiadaviekdefinovaných v medzinárodných zmluvách a záväzkochSR.

V súvislosti s uvedenými zámermi je potrebné zabezpe-čiť skvalitnenie činnosti odborných vodohospodárskych in-štitúcií najmä so zameraním na zvýšenie kvalifikácie ve-decko-technického potenciálu a zvyšovanie kvalifikácie pra-covníkov vo vodnom hospodárstve, odborný poradenský

servis pre výrobnú sféru, štát-nu správu a samosprávu.

V rámci medzinárodnej spo-lupráce je potrebné zabezpečo-vať úlohy vyplývajúce z člen-stva SR v EÚ, ďalej z Dohovoruo ochrane a využívaní hranič-ných vodných tokov a medzi-národných jazier a z Dohovoruo spolupráci pri ochrane a tr-valom využívaní Dunaja, kto-rých je SR signatárom, ako ajúlohy vyplývajúce z bilaterál-nych dohôd a zmlúv o spolu-práci na hraničných vodáchuzatvorených medzi SR a su-sednými krajinami. Je potreb-né sa aktívne zúčastňovať prácv medzinárodných organizáci-ách, ďalej na riešení a využíva-ní výsledkov medzinárodnýchprogramov a spolupráci v rám-ci medzinárodnej a európskejnormalizácie.

Realizácia návrhu koncepciesi vyžiada finančné prostried-ky vo výške 193, 138 mld. Sk.

Je zrejmé, že i napriek maximálnemu využitiu pridelenýchfinančných prostriedkov z fondov EÚ je potrebné zabez-pečiť národné zdroje posilnené vhodnými úvermi od me-dzinárodných finančných inštitúcií. Nezabezpečenie po-trebných finančných prostriedkov môže viesť najmä:

• k nesplneniu požiadaviek o čistení mestských od-padových vôd a nadväzne k nedodržaniu termínov do-jednaných prechodných období, a teda k nesplneniu zá-väzkov prijatých v rámci prístupových rokovaní s EÚ,

• k nesplneniu úloh súvisiacich s rozvojom verejnýchvodovodov, a tým k nezabezpečeniu zdraviu vyhovujú-cej pitnej vody,

• k nesplneniu uznesení vlády SR súvisiacichs realizáciou protipovodňových opatrení (uznesenievlády č. 25/2003 k aktualizovanému Programu proti-povodňovej ochrany SR do roku 2010) a uzneseniavlády č. 463/2002 týkajúceho sa rozvoja vodnej do-pravy.

Vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa15. februára 2006 prerokovala a uznesením vlády č. 117zobrala na vedomie materiál Návrh koncepcie vodohos-podárskej politiky SR do roku 2015 a poverila predse-du vlády predložiť Koncepciu vodohospodárskej politi-ky SR do roku 2015 na prerokovanie Národnej radeSR.

Ing. Ladislav Krechňák,hlavný radca, MŽP SR,

odbor koncepcií a vodného plánovania, sekcia vôdIlustračné foto: Ján Lichý

Medzinárodné dohovory


Na štvrtej ministerskej konferencii Životné prostre-die pre Európu v dánskom meste Aarhus podpísalo 35štátov a Európske spoločenstvo dňa 25. júna 1998 Do-hovor EHK OSN o prístupe k informáciám, účasti verejnosti narozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitos-tiach životného prostredia – Aarhuský dohovor.

Aarhuský dohovor je zásadným prelomovým doku-mentom v oblasti starostlivosti o životné prostrediea napĺňania jedného zo základných ľudských práva slobôd – práva na priaznivé životné prostredie –v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja. Aar-huský dohovor je dôležitý tak pre vlády, ako aj pre ob-čanov a environmentálne mimovládne organizácie. Jehomimoriadnosť spočíva najmä v tom, že kým väčšinamnohostranných dohôd o životnom prostredí pokrývazáväzky, ktoré majú strany voči sebe, Aarhuský doho-vor pokrýva záväzky, ktoré majú strany voči verejnosti.Je dôslednejší ako ktorýkoľvek iný dohovor pri stano-vovaní jasných záväzkov pre strany a verejné inštitúcievo vzťahu k verejnosti, v prístupe k informáciám a účastiverejnosti na rozhodovaní v záležitostiach životnéhoprostredia. Aarhuský dohovor stojí na troch základných pilie-roch:

Prvý pilier Aarhuského dohovoru deklaruje právo verejnostina prístup k informáciám o životnom prostredí. Jeho účelomje zabezpečiť, aby verejnosť mala k dispozícii dostatokinformácií na to, aby mohla pochopiť, čo sa v životnomprostredí okolo nej deje, zúčastňovať sa aktívne a soznalosťou veci na rozhodovaní v záležitostiach životné-ho prostredia a spolupodieľať sa na ďalších aktivitáchv oblasti starostlivosti o životné prostredie, vrátane zlep-šovania svojho environmentálneho správania.

Na zabezpečenie konzistentnosti komunitárnej legis-latívy s prvým pilierom tohto dohovoru bola vydaná smer-nica Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/4/ES z 28.januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciámo životnom prostredí. Vláda Slovenskej republiky už v roku1998 deklarovala záujem o pristúpenie k tomuto doho-voru. V máji roku 2000 Národná rada SR prijala zákon č.211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciáma o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý kodifi-kuje právo občanov na prístup k informáciám a poskytu-je im zákonný rámec prístupu k informáciám. Tento zá-kon v istej miere vychádza z princípov Aarhuského doho-voru, ale s ohľadom na rozsah predmetu právnej úpravyznačne presahujúci oblasť prvého piliera dohovoru, nena-pĺňa a ani nemôže dôsledne napĺňať jeho princípy, najmäpokiaľ ide o niektoré špecifiká, týkajúce sa informáciío životnom prostredí a systému ich zhromažďovania,uchovávania a šírenia. Z iniciatívy MŽP SR bol preto 12.marca 2004 prijatý zákon č. 205/2004 Z. z. o zhromaž-ďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredía o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákonnadobudol účinnosť 1. júla 2004. Predmetom právnejúpravy tohto zákona je transpozícia smernice Európske-ho parlamentu a Rady č. 2003/4/ES, a tým aj prísluš-ných princípov a záväzkov vyplývajúcich z prvého pilieraAarhuského dohovoru do právneho poriadku SR.

Druhý pilier Aarhuského dohovoru – účasť verejnosti narozhodovacom procese zavádza také systémy rozhodo-vania, ktoré umožnia aktívnu účasť verejnosti na roz-hodovaní o konkrétnych významných činnostiach,plánoch, programoch a pol it ikách a na tvo rbea schvaľovaní všeobecne záväzných právnych pred-pisov, ktoré môžu mať významný vplyv na životnéprostredie. Účasť verejnosti na rozhodovacom pro-

cese je upravená smerni-cou Európskeho parlamen-tu a Rady č. 2003/35/ES.Do slovenského právnehosystému je premietnutá vnovom zákone č. 24/2006Z. z. o posudzovaní vply -vov na životné prostrediea o zmene a doplnení nie-ktorých zákonov, ktorýnadobudol účinnosť dňa1. februára 2006 a do no-velizovaného zákona č.245/2003 Z. z. o integro-vanej prevencii a kontroleznečistenia a o zmenea doplnení niektorých zá-konov.

Zapojenie verejnosti dotohto procesu môže prechá-dzať rôznymi etapami amôže mať rôznu formu, a tood možnosti prís tupuk informáciám, účasťou vpripomienkovom konanía konzultáciách, až po mož-nosť byť výlučne informova-ný, čo môže napr. zname-nať byť v zozname zaintere-sovanej verejnosti pre danúoblasť a dostať materiáls požiadavkou na pripo-mienkovanie. Účasť verej-nosti na rozhodovaní zohrá-va základnú úlohu pri zabez-pečovaní mechanizmu, kto-rým verejnosť uplatňujesvoje právo na životv prostredí primeranomz hľadiska zdravia, pohodya spĺňa povinnosť chrániť ži-votné pros tredie. Tie ž podporuje zodpovednosťa transparentnosť rozhodovacieho procesu a posilňujepodporu verejnosti rozhodnutiam o životnom prostredí.

Tretí pilier Aarhuského dohovoru sa týka prístupu verejnostik spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. Vytváragarancie toho, aby každý, koho environmentálne právaboli porušené, mal možnosť spravodlivého posúdenianezávislými orgánmi (napríklad súdmi). Prís tupk spravodlivosti sa nechápe iba vo vzťahu k prvým dvompilierom, ale zasahuje aj nad ich rámec. Ustanovuje ajniektoré ďalšie práva verejnosti, týkajúce sa ovplyvňo-vania konania verejných inštitúcií, pr ávnickýcha fyzických osôb z hľadiska požiadaviek ochrany život-ného prostredia, ako aj prístupu verejnosti k spra-vodlivosti.

Vláda SR v plnom rozsahu rešpektuje občianske en-vironmentálne práva a snaží sa prijímaním nových zá-konov, rozširovaním environmentálnej výchovy a prípra-vou environmentálnych projektov neustále skvalitňovaťvšetky formy verejného prístupu k environmentálnyminformáciám, k rozhodovacím procesom o životnomprostredí a k spravodlivosti v záležitostiach životnéhoprostredia. SR tak podporuje aarhuský proces a snažísa aktívne participovať v zlepšovaní environmentálnychobčianskych práv.

MŽP SR predložilo po splnení záväzkov návrh na pri-stúpenie SR k Aarhuskému dohovoru na rokovanie vlá-dy Slovenskej republiky. Dňa 8. júna 2005 prijala vládaSR uznesením č. 453 návrh na pristúpenie a odporučilaNárodnej rade SR návrh schváliť. V septembri 2005 na50. schôdzi vyslovila Národná rada SR súhlass pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru Európ-ske j hospodárske j komisie OSN o prístupek informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom pro-cese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach život-ného prostredia. Prezident Slovenskej republiky podpí-sal súhlas s pristúpením 31. októbra 2005.

Listina o pristúpení Slovenskej republiky k DohovoruEHK OSN o prístupe k informáciám, účasti verejnosti narozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v zá-ležitostiach životného prostredia bola uložená 5. decem-bra 2005 u depozitára dohovoru, generálneho tajomní-ka Organizácie Spojených národov. Platnosť nadobudla90. deň po dátume uloženia listiny o pristúpení, t. j. 5.marca 2006.

Ing. Janka Dulayováriaditeľka odboru pre styk s verejnosťou

MŽP SRIlustračné foto: Ján Lichý

Aarhuský dohovor platí aj na Slovensku

Na organizácii Medzinárodného dňa Dunaja 2005 (29. jún) sa veľkou mierou podieľal aj odbor pre styks verejnosťou ministerstva životného prostredia (na snímke minister László Miklós so žiakmi škôl z povodiaDunaja)

Plány


Hlavným nástrojom presadzovania vodohospodár-s ke j po l i t iky do pr axe je p lánovací pr oces.V súčasnosti je štátna vodohospodárska politika kon-cipovaná ako súbor zásad a princípov praktickéhopoužívania účinných nástrojov a opatrení na ochra-nu a hospodárenie s vodou. Zásobovanie obyvateľ-stva kvalitnou pitnou vodou, odvádzanie a čistenieodpadových vôd sú základnými predpokladmi prekvalitu ľudského života a ochranu životného prostre-dia. Existencia vodohospodárskej infraštruktúry sú-časne vytvá ra podmienky pr e ďalš í sociá lnyi ekonomický rozvoj na miestnej, regionálnej, štátneji globálnej úrovni. Ministerstvo životného prostrediaSR ako gestor vodného hospodárstva vypracovaloa na rokovanie vlády SR dňa 15. februára 2006 pred-ložilo dva rozhodujúce plánovacie a koncepčné ma-teriály a to Koncepciu vodohospodárskej politiky doroku 2015 a Plán r ozvoja verejných vodovodova verejných kanalizácií pre územie Slovenskej repub-liky. Úloha vypracovať tento plán rozvoja verejnýchvodovodov a verejných kanalizácií bola uložená Mi-nisterstvu životného prostredia SR ustanovením zá-kona č. 442/2004 Z. z. o verejných vodovodocha verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zá-kona č. 276/2002 Z. z. o regulácii v sieťových od-vetviach v znení neskorších predpisov. Tento plán roz-voja sa spracovával súčasne s Koncepciou vodohos-podárskej politiky SR do roku 2015 a úzko spolu sú-visia.

Plán rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií preúzemie SR je rámcovým dokumentom na usmernenie prípravy,plánovania a realizácie verejných vodovodov a verejných kanali-zácií na území SR. Smeruje k naplneniu požiadaviek kla-dených na oblasť verejných vodovodov a verejnýchkanalizácií európskou a národnou legislatívou. Cieľomtohto plánu rozvoja je analyzovať podmienky na zabez-pečenie zásobovania kvalitnou pitnou vodou, efektívne-ho odvádzania a čistenia odpadových vôd bez negatív-nych dopadov na životné prostredie a rámcovo aj sta-noviť podmienky na jeho realizáciu. Plán rozvoja jev súlade so základnými strategickými materiálmi (pozris. 5.) vrátane Návrhu Koncepcie vodohospodárskej po-litiky SR do roku 2015.

Pri jatím zákona č. 364/2004 Z . z. o vodácha o zmene zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v zne-

ní neskorších predpisov (vodnýzákon) a zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovo-doch a verejných kanalizáciáchbola ukončená reforma zásad-ných zákonov vzťahujúcich sak vode. Vodný zákon taxatívnevymedzil kompetencie niekto-r ých ministerstie v k vodea súčasne stanovil i štruktúrua pôsobnosť vodoprávnych or-gánov. Transpozíciou požiada-viek smernice č. 2000/60/EHS,ustanovujúcej rámec pôsobnos-ti spoločenstva v oblasti vodnejpolitiky (Rámcová smernica ovode) do vodného zákona, bolipoložené základy sústavnej atr valej koncepčnej činnosti –vodné plánovanie, ktorá napĺňavíziu udr žateľnosti vodnýchzdrojov prijatú na 2. svetovomfóre o vode.

Vodný zákon a zákon o ve-rejných vodovodoch a verej -ných kanal izác iách spolus vykonávacími predpismiupravujú pôsobnosť ústred-ných orgánov pri schvaľovanírozhodujúcich plánovacích do-kumentov o vode, a to plánu oblastí povodí, programu opat-rení a plánov rozvoja verejnýchvodovodov a verejných kana-lizácií. Ďalej uvedené rozhodu-júce zákony a vykonávaciepredpisy k nim vymedzili rámec na riadne fungova-nie zásobovania pitnou vodou a odvádzanie a čistenieodpadových vôd v nových spoločenských podmien-kach - zákon o ochrane zdravia ľudí, zákon o obecnomzriadení, spolu s vykonávacími vyhláškami k zákonuo verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách,ktoré stanovujú hygienické požiadavky na pitnú vodu,početnosť a rozsah kontroly pitnej vody a odpadovejvody. Poradie realizácie chýbajúcej vodohospodárskej

infraštruktúry určia krajské plány rozvoja verejnýchvodovodov a verejných kanalizácií. Tieto majú byťv súlade s plánom rozvoja pre SR a budú schvaľova-né MŽP SR na obdobie šiestich rokov.

Plán rozvoja verejných vodovodovPlánom rozvoja verejných vodovodov sa navrhuje

realizovať tri základné ciele: výstavbu verejných vo-dovodov v obciach bez vodovodu, zvýšenie počtuobyvateľov zásobovaných z verejných vodovodov azabezpečiť bezproblémové zásobovanie obyvateľovpitnou vodou bez negatívnych dopadov na životnéprostredie.

Z celkového počtu obyvateľstva v SR bolo k 1. 1.2005 zásobovaných pitnou vodou 84,9 %. Z hodno-tenia súčasného stavu zásobovania obyvateľstva pit-nou vodou z verejných vodovodov vyplýva, že nie jedostačujúci. Ak porovnáme zásobovanosť obyvateľ-stva na Slovensku s úrovňou zásobovania v štátochEÚ, musíme konštatovať, že za väčšinou štátov zao-stávame.

Z hľadiska hodnotenia jednotlivých krajov je najpriaz-nivejšia situácia v Bratislavskom kraji, kde zásobo-vanosť obyvateľov dosahuje 95,5 %. Zásobovanosťvyššiu ako celoslovenský priemer vykazujú aj Tren-čiansky kraj (89,6 %), Ži l inský kraj (88,6 %)a Nitriansky kraj (86,1 %). Na úrovni priemeru je Tr-navský kraj (84,7 %). Za celoslovenským priemerom

Plán rozvoja verejných vodovodova verejných kanalizácií pre územie SR

Tab. 1 Pri hodnotení súčasného stavu zásobovania obyvateľov pitnou vodou podľa jednotlivých krajov a okresov môžeme vychádzať z tejtotabuľky

9

Vodovody a kanalizácie

1/2006 ENVIROMAGAZÍN

zaostávajú kraje Banskobystrický (84,2 %), Košický(79,2 %) a Prešovský so 76,2 % podielom obyvate-ľov zásobovaných pitnou vodou z verejných vodovo-dov.

Úroveň zásobovanosti v jednotlivých okresoch Slovenskaje veľmi rozdielna.

Okrem miest nadokresného významu (Bratislava,Košice), ktoré dosahujú vysoký stupeň zásobovanosti(98 – 99 %), je najvyššia zásobovanosť aj v okresochMartin, Prievidza, Banská Bystrica. Veľmi vysoká zá-sobovanosť je aj v okresoch Pezinok, Trenčín, Parti-zánske, Šaľa, Liptovský Mikuláš, Turčianske Teplice,Tvrdošín, Banská Štiavnica. Vyšší podiel zásobovanýchobyvateľov ako je celoslo venský priemer dosahuje celkom 32okresov. Naopak najnižší podiel zásobovaných obyva-teľov je dlhodobo v okrese Vranov nad Topľou, kdetakmer polovica obyvateľov je zásobovaná pitnouvodou z domových studní s nevyhovujúcou kvalitou.Podobne nepriaznivý stav je aj v okresoch Sabinov,Gelnica, Košice - okolie, Bytča. Menej ako 70 % zá-sobovaných obyvateľov je aj v okresoch Trebišov, Mi-chalovce, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Čadca, Pú-chov. Za celoslovenským priemerom zaostáva spolu 39 okre-sov. Zásobovanie obyvateľov pitnou vodou z verejnýchvodovodov zabezpečuje v zmysle zákona o obecnomzriadení obec. Po transformácii štátnych podnikovvodární a kanalizácií obce túto činnosť zabezpečujúv rozhodujúcej miere prostredníctvom obchodnýchspoločností (vodár enské akciové spoločnos ti)a z časti samotné obce.

Plán rozvoja obsahuje tieto prílohy:• Obce s verejným vodovodom Z evidovaných 2 882 sídiel, z nich v 2 172 bol

vybudovaný aspoň v časti sídla verejný vodovod, čopredstavuje 75,4 %. V 12 okresoch (Bratislava, Ko-šice, Pezinok, Prievidza, Šaľa, Dolný Kubín, Čadca,Kysucké Nové Mesto, Turčianske Teplice, Tvrdošín,Banská Bystrica a Brezno) je vybudovaný verejný vo-dovod vo všetkých sídlach. Menej ako polovica sí-diel má vybudovaný verejný vodovod v okresochLučenec, Michalovce, Sabinov, Snina, Stropkov, Me-dzilaborce. Veľmi nepriaznivá situácia je aj v okresochRimavská Sobota, Veľký Krtíš, Poltár, Humenné, Svid-ník, Vranov nad Topľou s menej ako 60 % podielomsídiel vybavených verejným vodovodom.

• Obce s rozostavaným vodovodom Na Slovensku bol k 1. 1. 2005 rozostavaný verejný

vodovod v cca 110 obciach, z toho najviac v Prešovskomsamosprávnom kraji v 44 obciach a v Košickom sa-mosprávnom kraji v 31 obciach. Mnohé z nich sú ro-zostavané už dlhodobo, najmä z dôvodov nezabez-pečeného financovania.

• Obce bez verejného vodovodu a návrh na riešenie Všetky obce bez verejného vodovodu sú akcio-

nármi vodárenských spoločností a ako také môžuuplatňovať svoje akcionárske práva, teda požadovaťvýstavbu verejného vodovodu. Ich požiadavky budúpodľa naliehavosti a finančných možností zapraco-vané v Pláne rozvoja verejných vodovodov kraja doroku 2015. Prednostne by sa mala realizovať výstav-ba verejných vodovodov v obciach, ktorých obyva-telia sú zásobovaní pitnou vodou z domových stud-ní, v ktorých kvalita vody nevyhovuje požiadavkámvyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 151/2004 Z. z. V najbližšom období by mali byť vybudo-vané verejné vodovody v dosahu existujúcich prívo-dov vody a tam, kde je k dispozícii zdroj kvalitnejpitnej vody s dostatočnou výdatnosťou. Postupne bysa mali realizovať ďalšie prívody vody a postupne na

ne napájať ďalšie obce.• Vodovody problémové z hľadiska kvality dodávanej vody,

nedostatočnej kapacity vodných zdrojov a návrh na riešenie. Podľa zákona č. 442/2002 Z. z. pitná voda do-

dávaná verejným vodovodom musí spĺňať požiadav-ky na zdravotnú bezchybnosť pitnej vody ustanove-né vyhláškou MZ SR č. 151/2004 Z. z. Vlastník ve-rejného vodovodu je povinný zabezpečiť sledovaniekvality vody počas jej odberu, akumulácie, úpravya dopravy k odberateľovi a zistené hodnoty výsled-kov odovzdávať príslušnému orgánu na ochranu zdra-via. Prednostne treba vyriešiť vodovody, ktoré nespĺ-ňajú požiadavky vyhlášky MZ SR č. 151/2004 Z. z.a majú udelené výnimky, takýchto vodovodov je v SR44. Najčastejšie nedostatky sa prejavujú na vodnýchzdrojoch určených najmä na zásobovanie miestnychvodovodov. Často ide o problémy nedostatku vodyv období dlhotrvajúcich periód sucha, prípadnev kvalite odoberanej vody, ktorá nezodpovedá požia-davkám tejto vyhlášky. Najčastejšie prekračované ukazo-vatele sú dusičnany, železo, mangán, ale aj arzén, antimón,radón. Ďalšie nedostatky sú vo vodovodných radoch,časté sú poruchy na prívodoch vody, ale aj na vodo-vodných sieťach, čo nepriaznivo vplýva jednak naplynulosť dodávky vody spotrebiteľom, ale aj na vý-voj strát vody. Treba systematicky kontrolovať únikyvody, operatívne zasahovať a spracovať plán rekon-štrukcie potrubí a postupne ho napĺňať. Zvýšené po-žiadavky sú aj na vybavenie úpravní vody, ich mo-dernizáciu a zvýšenie účinnosti procesu úpravy vody.

Jedným z rozhodujúcich faktorov ovplyvňujúcich rozvoj ve-rejných vodovodov sú kvalitné vodné zdroje. Ich výdatnosť,kvalita a lokalizácia sú rozhodujúcimi východzímipodmienkami, ktoré determinujú rozvoj verejných vo-dovodov. Na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodousú v súlade so zákonom o vodách prednostne urče-né útvary podzemných vôd. V oblastiach s ich nedo-statkom sa využívajú na zásobovanie obyvateľstvapitnou vodou jednak priame odbery z tokov, ale naj-mä veľkokapacitné zdroje povrchovej vody – vodá-renské nádrže.

Strategický cieľ rozvoja verejných vodovodov - zabezpe-čenie bezproblémového zásobovania obyvateľov SRkvalitnou pitnou vodou bez negatívnych dopadov naživotné prostredie.

Priority výstavby verejných vodovodovNa naplnenie strategického cieľa rozvoja verejných

vodovodov sú stanovené nasledovné priority výstav-by verejných vodovodov: zvyšovať podiel obyvate-ľov zásobovaných nezávadnou a kvalitnou pitnouvodou z verejných vodovodov, hlavne v tých okre-soch, ktoré v súčasnosti nedosahujú ani celosloven-skú úroveň, najmä v Prešovskom a Košickom krajia v južných okresoch Banskobystrického kraja, a to:(1.) urýchlením dokončením rozostavaných vodovo-

dov, (2.) výstavbou nových vodovodov a (3.) realizá-c iou opat ren í na odst r ánen ie nedostatko vv problémových vodovodoch (kvalita a kvantita).

Postup mimo rámca tohto plánu rozvoja a ním de-finovaných priorít spôsobuje riziko nesplnenia medzi-štátnych záväzkov SR. Jeho využitie ako rozhodova-cieho nástroja pre smerovanie podpory v pláne na-vrhnutých investičných akcií v oblasti verejných vo-dovodov a verejných kanalizácií je rozhodujúce. Efek-tívnym nástrojom štátnej politiky na naplnenie záväzkov SRv oblasti verejných vodovodov a verejných kanalizácií budefinančná podpora len tých aktivít, ktoré sú v súlade s týmtoplánom.

Koncepcia rozvoja verejných vodovodov je orien-tovaná predovšetkým na využívanie kapacít vybudo-vaných zdrojov pitnej vody. Všade tam, kde je dosta-tok zdrojov podzemnej vody vyhovujúcej kvality, sabudú aj v budúcnosti prednostne využívať tieto zdro-je na zásobovanie obyvateľov pitnou vodou.

Do obcí, ktoré sú mimo dosahu terajších prívodovvody a veľkokapacitných zdrojov by mali byť postup-ne budované prívody vody. Ak je možnosť získaťmiestne zdr oje s dos tatočnou výdatnosťoua vyhovujúcou kvalitou, bude efektívnejšie zriadiťmiestny vodovod. Nepredpokladá sa, že do roku 2015 budúmať všetky obce vybudovaný verejný vodovod. Okrajové osíd-lenia s malým počtom obyvateľov, ktorí využívajú nazásobovanie domové studne s vyhovujúcou kvalitouvody, budú najmä z ekonomických dôvodov riešenéaž v ďalšej etape.

Realizáciou navrhovaného riešenia rozvoja verej-ných vodovodov v SR sa do roku 2015 zvýši početobyvateľov zásobovaných z verejných vodovodovo cca 613 tis. obyvateľov, čím sa podiel zásobova-ných obyvateľov zvýši zo súčasných 84,9 % na viacako 90 %.

Odhad orientačných nákladov: hlavné prívody vody -9 248 mil. Sk, vodné zdroje 6 780 mil. Sk, vodnézdroje 6 780 mil. Sk, prívody vody + vodovodnésiete v obciach 35 500 mil. Sk, rekonštrukcie prí-vodov vody, vodovodných s ie t í a zar iadení2 200 mil. Sk, spolu 53 728 mil. Sk. Predpokladanénáklady budú zabezpečené jednak z fondov EÚ, časťby mala byť zo štátneho rozpočtu a ostatné nákladyby mali zabezpečiť vodárenské spoločnosti z vlast-ných zdrojov, úvermi a pôžičkami. Plán rPlán rPlán rPlán rPlán rozvozvozvozvozvoooooja vja vja vja vja vererererereeeeejných kjných kjných kjných kjných kanalizáciíanalizáciíanalizáciíanalizáciíanalizácií

Zabezpečenie zodpovedajúceho odvádzania a čis-tenia odpadových vôd je stanovené požiadavkamismernice Rady 91/271/EHS o čistení komunálnychodpadových vôd a záväzkami, ktoré sa Slovenská re-publika zaviazala plniť v rámci predvstupových ro-kovaní s EÚ a ktoré sú jednoznačne definované i vzákone č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene záko-na SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení ne-

Poznámka: Z celkového počtu komunálnych ČOV evidovaných na území SR bolo hodnotených len 210 ČOV, o ktorých boli k dispozíciipotrebné údaje. Prevažná väčšina ČOV, ktoré neboli zahrnuté do predmetnej analýzy patria do veľkostnej kategórie pod 2 000 EO,prípadne do kategórie od 2 000 do 10 000 EO.

Tab. 2 Hodnotenie ČOV podľa smernice Rady 91/271/EHS v roku 2003


Plány

skorších predpisov (vodný zákon). Hlavným cieľomsmernice Rady 91/271/EHS je ochrana vodných ekosys-témov v európskom spoločenstve pred škodlivýmúčinkom vypúšťania nečistených alebo nedostatoč-ne čistených komunálnych odpadových vôd. Emisnépožiadavky smernice o nakladaní s komunálnymi odpadovýmivodami sú dopĺňané kvalitatívnymi - imisnými požiadavkamina ochranu vôd, formulovanými v smerniciach č.: 76/160/EHS kvalita vody určenej na kúpanie, 75/440/EHS požadovaná kvalita povrchovej vody určenej naodber na výrobu pitnej vody a 78/659/EHS o kvalitesladkej vody vyžadujúcej ochranu alebo zlepšeniekvality za účelom podpory prirodzeného života a re-produkcie rýb.

Požiadavky uvedených smerníc sú plne transpo-nované aj do právnych predpisov SR. Porovnanie zá-sadných požiadaviek európskej a slovenskej právnej úpravyzahŕňajúcej vynegociované podmienky a časový harmonogr amtýkajúci sa odvádzania a čistenia odpadových vôd z aglomeráciív SR je zhrnutý v tabuľke č. 3.

Pre oblasť odvádzania a čistenia komunálnych od-padových vôd majú zásadný význam ustanovenia zá-kona č. 364/2004 Z. z., ktoré sú transpozíciou po-žiadaviek smernice Rady 91/271/EHS o čistení ko-munálnych odpadových vôd. V aglomeráciách od 2000 do 10 000 ekvivalentných obyvateľov, ktorénemajú vybudovanú verejnú kanalizáciu a v aglo-meráciách menších ako 2 000 ekvivalentných oby-vateľov, v ktorých je vybudovaná verejná kanalizá-cia bez primeraného čistenia, sa zabezpečí vypúšťa-nie komunálnych odpadových vôd do 31. decembra2015 a v aglomeráciách nad 10 000 ekvivalentnýchobyvateľov do 31. decembra 2010 podľa Plánu roz-voja verejných kanalizácií pre územie SR.

Komunálne odpadové vody, ktoré vznikajú v aglomeráciách,možno v súlade so zákonom o vodách odvádzať len verejnoukanalizáciou. Tam, kde výstavba verejnej kanalizácievyžaduje neprimerane vysoké náklady alebo jej vy-budovaním sa nedosiahne výrazné zlepšenie život-ného prostredia, možno použiť iné vhodné spôsobyodvádzania komunálnych odpadových vôd, ktorýmisa dosiahne rovnaká úroveň ochrany vôd ako priodvádzaní týchto vôd verejnou kanalizáciou.

Jednou z rozhodujúcich povinností vlastníka ve-rejného vodovodu a verejnej kanalizácie uloženýchzákonom č. 442/2002 Z. z. je zabezpečiť rozvoj ve-rejného vodovodu a verejnej kanalizácie v súlade soschváleným plánom rozvoja s ohľadom na ekologic-ké aspekty a finančné možnosti. Zákon ustanovujetaktiež povinnosť zabezpečiť podmienky na zásobo-vanie obyvateľstva pitnou vodou, odvádzaniea zneškodňovanie odpadových vôd od obyvateľov,

čím konkretizuje činnosť obcí v oblas ti verejnýchvodovodov a verejných kanalizácií podporovanú ajustanoveniami zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriade-ní v znení neskorších predpisov.

Rozvoj verejných kanalizácií na Slovensku výraz-ne zaostáva za stavom v zásobovaní obyvateľstvapitnou vodou a to cca o 28,4 % v počte pripojenýchobyvateľov.

Ku koncu roku 2004 bol počet obyvateľov v SRbývajúcich v domoch pripojených na verejnú kanali-záciu 3 039 944 (56,45 % z celkového počtu oby-

vateľov), z čoho verejné kanalizácie v správe vodá-renských spoločností (VS) zabezpečovali odvádzanieodpadových vôd od 2 838 645 obyvateľov (93,4 %)a verejné kanalizácie v správe obecných úradov (OÚ)od 201 299 obyvateľov (6,6 %). Počet obyvateľovbývajúcich v domoch pripojených na kanalizáciu sČOV bol 2 913 392.

V SR je štatisticky evidovaných 336 verejných ka-nalizácií (bez ČOV je 49 kanalizácií). Verejná kanali-zácia je vybudovaná alebo čiastočne vybudovaná v594 obciach, z čoho v správe vodárenských spoloč-ností sú kanalizácie v 337 obciach a v 257 obciachje kanalizácia v správe obecných úradov. Celkovo jev SR evidovaných 440 komunálnych ČOV, z ktorých238 je v správe VS a 202 v správe OÚ. Celková dĺž-ka kanalizačnej siete bola 7 218 km, z toho v správeVS 6 149 km a v správe OÚ 1 069 km.

Stav v čistení odpadových vôd v jednotlivých veľ-kostných kategóriách je uvedený v tabuľke č. 2 (hod-

notenie podľa smernice Rady 91/271 EHS, s. 9).Pri väčších ČOV sú problémové práve ukazovatele du-sík a fosfor. Zabezpečenie zosúladenia reálnych mož-ností existujúcich ČOV s kvalitatívnymi požiadavkamiplatnej legislatívy si vyžaduje najčastejšie úplnú re-konštrukciu, resp. vybudovanie nových ČOV.

Priority výstavby vychádzajú z pohľadu medziná-rodných záväzkov, ekonomických a organizačno-tech-nických možností. Nevyhnutné je riešiť v horizontedo roku 2010 všetky aglomerácie nad 10 000 EOa v časovom období do roku 2015 všetky aglomerá-cie nad 2 000 EO. Ostatné aglomerácie (obce) ne-spadajúce do uvedených veľkostných kategórií budúriešené priebežne, postupne a individuálne.

Z údajov uvedených v tabuľke č. 4 vyplýva, že doroku 2010 je treba zabezpečiť požadované odvádza-nie a čistenie odpadových vôd z minimálne 93 aglo-merácií, čo predstavuje vyriešenie odkanalizovaniav 542 obciach SR s celkovým počtom 3 304 256obyvateľov. Priemerná aglomerácia v tejto veľkost-nej kategórii má cca 35 530 obyvateľov. Do roku2015 je nadväzne treba vyriešiť odvádzanie a čiste-nie odpadových vôd v ďalších 277 aglomeráciách,ktoré zahŕňajú 527 obcí SR s 1 002 065 obyvateľmia to vo veľkostnej kategórii od 2 001 do 10 000 EO.

Z odborného odhadu finančných prostriedkov potreb-ných na realizáciu stavieb v súlade s plánom rozvoja ve-rejných kanalizácií a v súlade so záväzkami, ktoré sa SRzaviazala splniť v rámci rokovaní o vstupe našej krajinydo EÚ vyplýva, že do roku 2015 treba zabezpečiť cca 60 mld.Sk, z ktorých cca 40 mld. Sk treba zabezpečiť už do roku 2010.To znamená, že do oblasti odvádzania a čistenia odpado-vých vôd je treba investovať ročne do roku 2010 cca 6,7mld. Sk a do roku 2015 cca 4,0 mld. Sk ročne. V súčas-nosti (k 30. 6. 2005) sú z uvedených nárokov pokrytéschválenými projektmi akcie za približne 15 mld. Sk (sosumárnym príspevkom z európskych fondov približne 9mld. Sk). Ostávajúce, doposiaľ finančne nezabezpečenéaglomerácie s termínom zosúladenia k 31. 12. 2010 pred-stavujú odhadovaný nárok do 25 mld. Sk. Zabezpečenietejto požiadavky tak predstavuje nesmierne náročný prob-lém pre celý rezort životného prostredia na Slovensku.

Ing. Lýdia Bekerováhlavná štátna radkyňa

MŽP SR, sekcia vôd, odbor štátnej vodnej správy,Ilustračné foto: Tomáš Kopečný

Tab. 5 Prehľad stavu v odvádzaní a čistení odpadových vôd na Slovensku k začiatku roka 2005

Tab. 4 Súhrnný prehľad počtu obyvateľov, obcí a aglomerácií na Slovensku zaradených podľa veľkostných kategórií

Tab. 3


Polemika

Predačný tlak migrujúcich populácií kormorána veľ-kého na rybie populácie na našom území vyvoláva stálebúrlivejšiu polemiku v odborných kruhoch.

Na Slovensku hniezdi ročne iba približne 250 pá-rov kormorána veľkého (Phalacrocorax carbo) (DAN-KO et al. 2002). K zvýšenej koncentrácii vačšiehopočtu kormoránov v kŕdľoch dochádza hlavnev období jesene a zimy, kedy na naše územie prilietapopulácia kormorána zo severských krajín. V roku2005 počas zimného sčítania kormoránov bolo nanocoviskách zistených 7 521 až 8 436 jedincov(KRAJČ & RIDZOŇ 2005).

Kormorán denne skonzumuje približne 0,5 kg rýb.Je preto nespochybniteľné, že kormorán spôsobujeurčité škody na rybách, hlavne v rybochovných zaria-deniach. Najväčší výskyt zimujúcej populácie kormo-rána na tečúcich vodách je v oblastiach, kde sú upra-vené čast i r ieky s rovnakou výškou hladinya nedostatkom úkrytov pre ryby. V takýchto oblastiachje úspešnosť lovu rýb kormoránom 60 %. V oblastiach,kde majú ryby prirodzený tvar riečneho korytas dostatočným množstvom úkrytov sa úspešnosť lovuznižuje. Začiatkom novembra 2004 sa v Žiline kona-la konferencia Kormorán veľký a rybárstvo na Slo-vensku pod záštitou MŽP SR, ktorej cieľom bolo pre-diskutovať uvedenú problematiku na širšom fóre. Vý-sledkom konferencie boli závery, na ktorých sa zhodlivšetci prítomní: vytvoriť interdisciplinárnu pracovnúskupinu zo zástupcov štátnej správy, Slovenskéhovodohospodárskeho podniku, Slovenského rybárske-ho zväzu, Slovenského poľovníckeho zväzu, Štátnejochrany prírody SR, vedecko-výskumných inštitúciía mimovládnych organizácií na riešenie otázok ma-nažmentu populácie kormorána veľkého na Sloven-sku, zaviesť dlhodobý celoplošný monitoring populá-cií kormorána veľkého a rýb vyskytujúcich sa na úze-mí Slovenska, zapojiť Slovensko do všetkých medzi-národných projektov týkajúcich sa kormorána veľ-kého (napr. INTERCAFE), ini-ciovať riešenie problémov re-vitalizácie vodných ekosysté-mov Slovenska a navrhnúťkonkrétne projekty.

Koncom novembra 2005ŠOP SR zorganizovala ďalšiestretnutie zasadnutia pracov-nej skupiny k riešeniu prob-lematiky manažmentu. Naj-dôležitejším záverom tohtozasadnutia bola opätovne na-stolená potreba vytvoreniapracovnej skupiny k riešeniuproblematiky manažmentupopulácie kormorána veľké-ho na Slovensku, ktorá by sapravidelne stretávala za úče-lom čo najefektívnejšieho rie-šenia vzniknutých problémova nájdenia spoločného kom-promisu. Problematiku vply-vu kormorána na rybie popu-lácie je však potrebné riešiťcitl ivo a z celoeurópskehohľadiska (napr. projekt IN-TERCAFE, do ktorého sa ŠOPSR zapojila).

PlašenieProblematiku škôd spôsobovaných kormoránom je

vhodné z hľadiska ŠOP SR riešiť viacerými spôsobmi,pričom jedným z najdostupnejších je plašenie. Kormo-rány sa na svoje nocoviská vracajú často až po zápa-de slnka, preto je plašenie v priebehu dňa síce účinné,ale je potrebné v ňom pokračovať aj po západe slnka.Plašenie je potrebné real iz ovať pravidelnea permanentne, aby bolo čo najefektívnejšie. Typy pla-šenia je potrebné striedať, aby nedošlo k návyku najeden typ, čím by sa znížila jeho účinnosť. Plašenie jepotrebné realizovať koordinovanie. Iba takto je možnédosiahnuť, aby kormorány boli trvalo vytlačenéz požadovaných lokalít. Skúsenosti s takýmto typomakcie už ŠOP SR má. Na odplašovanie kormoránov jemožné využiť aj sokoliarsky upotrebiteľné druhy drav-cov, v spolupráci s členmi Slovenského klubu sokolia-rov. V minulosti boli sokoliarsky upotrebiteľné dravcevyužívané aj na lov kormoránov a bocianovitých vtá-kov, preto je možné túto ich vlastnosť využiť ajv súčasnosti pri ich odplašovaní ako biologickú ochra-nu vodných plôch. Pri vyrušovaní a plašení je všakumelo zvýšený energetický výdaj kormoránov z dôvo-du častejších nútených preletov, čo proporcionálne zvy-šuje ich potravné nároky. V prípade plašenia je potreb-né dodržiavať určité pravidlá.

Iné riešeniaĎalšou možnosťou je v prípade chovných revírov

s malou výmerou zabezpečiť vodnú plochu proti prilie-taniu r ybožravých vtákov sieťami, prípadne inými do-stupnými spôsobmi (napr. natiahnuť špagát vo vzdia-lenosti 1 – 6 m od seba ponad vodnú hladinua viditeľne ich označiť stužkami, prípadne lesklýmipredmetmi). Ďalším možným riešením je vybudovaťv rybochovných zariadeniach dostatok umelých úkry-tových miest pre ryby. Takáto investícia môže byť sícefinančne náročná, ale z dlhodobejšieho hľadiska jenávratná.

Otázniky okolo ochrany kormorána veľkéhoPrevenciaNajvhodnejším riešením do budúcnosti je však preven-

cia. Správca, resp. užívateľ rybárskeho revíru, v spolupráciso Slovenským vodohospodárskym podnikom, v rámciprotipovodňovej ochrany a prebiehajúcich úprav tokov,by mal realizovať úpravy tokov tak, aby tok poskytovaldostatok vhodných úkrytových miest pre ryby i v časezimy a nízkych prietokov. Prípadne je možné na dno ko-rýt umiestniť úkryty pre ryby z inertného (prostrediu ne-škodiaceho) materiálu. Tzn. neplanírovať dná tokov, vý-sledkom čoho je niekedy len niekoľko centimetrový vod-ný stĺpec v celej šírke koryta. Oveľa vhodnejší je miskovi-tý profil so systémom hlbočín a zátok. Prirodzená tenden-cia riek meandrovať, zdravý a stabilný brehový porast sautochtónnymi druhmi drevín je riešením pre oba problé-my. Ďalším problémom je vypúšťanie teplých spodnýchvôd z veľkých vodných nádrží v zimnom období, ktoréspôsobujú rozmrznutie vodnej hladiny pod priehradnýmmúrom, a tým aj prístup kormoránov k zimujúcim popu-láciám rýb, ktoré sú inak pod ľadom chránené.

MonitoringV budúcnosti je potrebné v spolupráci so Sloven-

ským rybárskym zväzom a mimovládnymi organizácia-mi ochrany prírody (Spoločnosť pre ochranu vtáctvana Slovensku) monitorovať výskyt kormoránov navodných plochách (či už tečúcich alebo stojatých) a ichvplyv na ryby a rybné hospodárstvo. Podľa podkladov,ktoré sú k dispozícii, nie je možné jednoznačne určiťmieru vplyvu kormorána na početnosť rybích populá-ci í . V súčasnosti nemáme kvalifikované údajeo výskyte a počtoch rýb a škodách spôsobených kor-moránom, preto navrhujeme po dohode so správcamia uží vateľmi r ybárs kych revírov, v spoluprácis vedeckými inštitúciami, na najkritickejších lokalitáchrealizovať výskum vplyvu kormorána na populácie rýb.

Mgr. Michal AdamecŠtátna ochrana prírody SR

Ilustračné foto: Braňo Molnár

Kormorán veľký dorastá do dĺžky 94 cm, váži asi 1,9 kg, rozpätie krídel môže byť 124 cm. Je zákonom chránený, jeho spoločenská hodnota predstavuje 10-tisíc korún.


OSN

Európska hospodárska komisia OSN (EHK OSN) jezákladným geopolitickým, hospodárskym, sociálnyma environmentálnym systémom v Európe, iniciátoroma garantom programu Životné prostredie pre Európu.Ministerstvo životného prostredia SR sa spolu so svojimipodriadenými organizáciami podieľa na všetkých relevant-ných aktivitách koordinovaných Výborom pre environ-mentálnu politiku EHK OSN a Výborom pre ľudské sídlaEHK OSN. Dohovor EHK OSN o ochrane a využívaní hra-ničných vodných tokov a medzinárodných jazier bol pod-písaný v Helsinkách 17. marca 1992 a vstúpil do plat-nosti 6. októbra 1996, Slovenská republika ho ratifikova-la 7. júla 1999 a platnosť pre SR nadobudol dňom 5.októbra 1999. Gestorom dohovoru v SR je MŽP SR (po-zri webovú stránku ministerstva).

Hlavným cieľom dohovoru je ochrana a využívaniehraničných vodných tokov a medzinárodných jazier, kto-ré možno dosiahnuť len posilnením preventívnych opat-rení zameraných na redukciu znečistenia vôd na národ-nej i medzinárodnej úrovni, ako aj posilnením dvojstran-nej a mnohostrannej spolupráce krajín, trvalo udržateľ-ným manažmentom vôd a zachovaním vodných zdrojova životného prostredia. Zmluvné strany dohovoru sa za-viazali, že prijmú opatrenia na redukciu znečistenia vôd,ktoré môže mať vplyv presahujúci hranice, zabezpečia,že hraničné vody sa budú využívať s orientáciou na eko-lógiu a racionálne vodné hospodárstvo, zabezpečia ochra-nu vôd a kde je to potrebné aj obnovenie ekosystémov.Opatrenia na prevenciu, reguláciu a znižovanie znečiste-nia vody sa budú vykonávať podľa možnosti priamo prizdroji znečistenia a budú aplikovať medzi iným používa-nie nízkoodpadovej alebo bezodpadovej technológie.

K tomuto dohovoru bol v Londýne 17. júna 1999 mi-nistrami zdravotníctva podpísaný Protokol o vode a zdraví.Slovenská republika ho ratifikovala 2. októbra 2001 avstúpil do platnosti 4. augusta 2005. Jeho gestorom jerezort Ministerstva zdravotníctva SR. MŽP SR v rámcisvojich kompetencií úzko spolupracuje na plnení záväz-kov vyplývajúcich z tohto protokolu pre SR. Taktiež

k tomuto dohovoru bol vypracovaný aj Protokolo zodpovednosti za škody na cezhraničných vodách spô-sobených priemyselnými haváriami, ktorý ešte nenado-budol platnosť a zatiaľ ho ratifikovala len Maďarská re-publika.

Sekretariát dohovoru pracuje v sídle OSN v Ženeve,činnosť a aktivity v rámci dohovoru riadi výbor na zákla-de schváleného plánu práce najvyšším orgánom – roko-vaním zmluvných strán. Prácu zabezpečujú pracovnéskupiny zamerané na riešenie špecifických problémova oblastí spadajúcich do pôsobnosti dohovoru. Sloven-ská republika je zastúpená vo väčšine pracovných sku-pín dohovoru.

V súčasnosti prebieha implementácia pracovného plá-nu na roky 2004 - 2006 nadväzujúceho na predošlé čin-

nosti, schváleného na rokovaní zmluvných strán. Pracov-ný plán je rozčlenený do štyroch programových oblastí a vkaždej z nich spolupracujú v pracovných skupinách podľazamerania aj medzinárodné inštitúcie a organizácie: (I) Pod-pora dohovoru a jeho aktivít a poradenské služby, (II) Integ-rovaný manažment vôd a ich ekosystémov, (III) Monitoringa hodnotenie a (IV) Voda a ľudské zdravie.

Podpora dohovoru a jeho aktivít a poradenské službyTáto programová oblasť je zameraná na budúcich čle-

nov dohovoru, s cieľom podporiť ich a pomôcť im v ra-tifikačnom procese. Poradenstvo sa sústreďuje na práv-ne a technické aspekty splnenia požiadavok dohovoru.V praxi to znamená napr. prezentáciu dohovoru a jehocieľov, vydávanie publikácií, CD, tvorba webových strá-nok atď., pričom do spolupráce sú zahrnuté mnohé me-dzinárodné organizácie pôsobiace v oblasti ochrany ži-votného prostredia. Sekretariát informuje na svojichstránkach o aktivitách v rámci dohovoru na adrese:www.unece.org/env/water.

Jednou z hlavných úloh tejto programovej oblasti jepomoc a poradenstvo spoločným komisiám v regiónoch,s cieľom podporiť integrovaný manažment a ochranu vôd.Aktivity manažuje predovšetkým sekretariát.

Integrovaný manažment vôd a ich ekosystémovTáto pracovná skupina pracuje od roku 2004,

a participuje v nej zástupca SR, sa zameriava na inter-sektorálny manažment vôd: kontrolu, prevenciu a zníženierizika, ktoré by mohlo mať cezhraničný dopad na kvalitualebo množstvo vôd; na ochranu a obnovu vodných eko-systémov; prevenciu škôd spôsobených úpravami tokov,nedostatok vody, ochranu pred povodňami, problémyspôsobené eróziou a pod. Jedným z dôležitých cieľovvytýčených v tejto programovej oblasti je pomôcť kraji-nám zapracovať prvky integrovaného manažmentu vôddo ich bilaterálnych, resp. multilaterálnych dohôdo hraničných vodách.

V oblasti ochrany pred povodňami sa využijú skúse-nosti získané zo seminára Ochrana pred povodňami, or-ganizovaného Nemeckou spolkovou republikou v roku

Dohovor o ochrane a využívaní hraničnýchvodných tokov a medzinárodných jazier



2004, ktoré sa aktualizujú, a poslúžia pri tvorbe práv-nych nástrojov. Spolupráca s Európskou komisiou zaistíich harmonizáciu s pripravovanou integrovanou stratégioupri ochrane pred povodňami na úrovni EÚ. Hlavnými spo-lupracujúcimi partnermi budú predovšetkým medzinárod-né komisie vytvorené pre ochranu riek Dunaja, Labe, Rýnaatď., ako aj spoločné komisie pre hraničné vody vo vý-chodnej Európe a na Kaukaze.

V súlade so zameraním tejto pracovnej oblasti imple-mentácia smernice 2000/60/ES Európskeho parlamen-tu a Rady ustanovujúca rámec pre činnosť Spoločenstvav oblasti vodnej politiky (Rámcová smernica o vode) dopracovných aktivít, ako aj rozširovanie informácií o nejv nečlenských krajinách EÚ, patrí k jedným z najvýz-namnejších aktivít. Zameriava sa na lepšiu integráciu zlo-žiek manažmentu vôd do sektorálnych politík v krajináchv prechodnom období, odovzdávaním získaných skúse-ností z aplikácie Spoločnej implementačnej stratégiez cezhraničných povodí v EÚ.

V oblasti ochrany vôd pred následkami priemyselnýchhavárií sa pripravujú odoporúčania pre spoločné komisiena hraničných vodách, ako aj pre iné organizáciea inštitúcie, ktorých účelom je zlepšiť bezpečnosťa manažment priemyselných zariadení, a tým zabezpe-čiť prevenciu pred havarijným znečistením cezhraničnýchvôd. Využijú sa skúsenosti zo spoločných hraničnýchkomisií na riekach Labe, Dunaj a Rýn. Krátkodobé opat-renia majú zahŕňať bezpečnostné návody, systém varo-vania, vzájomnej komunikácie v prípade havárií atď. Dl-hodobé opatrenia majú zahŕňať právne a technické opat-renia v priemyselných prevádzkach.

V súčasnosti sa pripravuje tretia medzinárodná konfe-rencia Trvalo udržateľný manažment cezhraničných vôdv Európe, plánovaná na rok 2007, nadväzujúca na pre-došlé v rokoch 1997 a 2002. Prezentované skúsenostieurópskych krajín majú pomôcť rozšíriť poznatkyz manažmentu vôd v celom regióne OSN EHK.

Monitoring a hodnoteniePracovná skupina Monitoring a hodnotenie vedená

zástupkyňou Fínska, predtým Holandska, patrí k prvýmustanoveným pracovným skupinám. Jej činnosť začalav druhej polovici 90-tych rokov s významnou podporouHolandského ústavu manažmentu a čistenia odpadovýchvôd (RIZA) a Medzinárodného centra hodnotenia vôd(IWAC), ktoré zbiera a rozširuje informácie z danej oblas-ti a sprostredkúva kontakt a výmenu informácií medzi

expertmi a inštitúciami. Holandská vláda dlhodobo finanč-ne podporovala aktivity tejto pracovnej skupiny, v po-sledných rokoch podporu zabezpeču je Fínsko.V súčasnosti sa zvažuje alternatíva premiestnenia IWACdo SR, na čom má podiel aj aktívna práca slovenskýchzástupcov v pracovnej skupine.

Program je zameraný na pomoc krajinám so spoloč-nými hraničnými vodami na vytvorenie a implementáciuspoločných programov monitoringu vôd, vrátane povod-ní, ľadochodov, cezhraničného vplyvu, a na dohodu mo-nitorovaných parametrov a spôsob hodnotenia výsledkov.Pre tieto účely pracovná skupina vypracovala smernicepre monitoring a hodnotenie cezhraničných vodných to-kov, podzemných vôd a jazier. Niektoré boli aktualizova-né na základe obdržaných skúseností. Verifikácia smer-nice pre monitoring a hodnotenie cezhraničných vodnýchtokov prebiehala na tzv. pilotných projektoch, z ktorýchSlovensko najviac realizovalo pilotný projekt s Českourepublikou na rieke Morava, s Maďarskou republikou naIpli a s Ukrajinou na rieke Uh. Smernica pre monitoring ahodnotenie cezhraničných podzemných vôd sa verifiku-je v spolupráci s Maďarskou republikou v krasovej oblasti

Aggtelek. Slovenská republika je aj vedúcou krajinouv príprave pilotných projektov na cezhraničných podzem-ných vodách.

Vypracované smernice pre monitoring a hodnotenievôd spolu s ďalšími dokumentmi a zapracovaním aspek-tov týkajúcich sa ľudského zdravia poslúžia ako odporú-čania vládam, ako aj regionálnym a lokálnym inštitúci-ám, ako manažovať monitoring vôd z hľadiska technic-kého aj strategického. Návrh strategického dokumentupre monitoring a hodnotenie cezhraničných vôd (riek,podzemných vôd, jazier) má byť schválený v tomto rokuna rokovaní zmluvných strán. Zohľadňuje sa v ňom po-stupná harmonizácia s Rámcovou smernicou o vode.

Voda a ľudské zdravieTáto pracovná skupina sa zameriava na podporu trva-

lo udržateľného zásobovania vodou a manažment záso-bovania miest a vidieka, dobudovanie zásobovacích sys-témov a odkanalizovania a minimalizácie negatívnychúčinkov antropogénnych činností (napr. vypúšťanie od-padových vôd) na ľudské zdravie a bezpečnosť. Programsa taktiež zaoberá redukciou zdravotných problémova chorôb vznikajúcich v dôsledku nevyhovujúcej kvalityvody. Ministerstvo zdr avotníctva SR ako gestorv spolupráci s Ministerstvom životného prostredia SR v roku 2003 vypracovali Národnú správu o zabezpečovanízáväzkov SR vyplývajúcich z Protokolu o vode a zdraví.V roku 2005 bol materiál aktualizovaný.

Pracovná skupina pripravuje smernicu o národnom amedzinárodnom dohľade nad vodou, určenú na zásobo-vanie obyvateľstva a o včasnom varovaní pri ohrozenízdrojov vody. V súčasnosti prebieha inventarizácia infor-mačných zdrojov a pripravuje sa workshop pri príležitos-ti ECWATECH 2006. Taktiež sa venuje pozornosť rizikámmožných zdravotných problémov vznikajúcich v krytýchbazénoch.

Dohovor EHK OSN o ochrane a využívaní hraničnýchvodných tokov a medzinárodných jazier významnou mie-rou prispieva k posilneniu vzájomnej spolupráce medzištátmi, ktoré majú spoločné vody a napomáha imv hľadaní vhodných nástrojov a opatrení v oblasti ochra-ny a manažmentu vôd.

Ing. Zdena Kelnarováhlavná radkyňa

MŽP SR, sekcia vôd, odbor koncepcií a vodného plánovaniaIlustračné foto: Adriána Kušíková


Rozhovor

Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP)vznikla v roku 1991 zlúčením Slovenskej vodohospo-dárskej inšpekcie a Štátnej technickej inšpekcie ochra-ny ovzdušia. Tento rok je teda jubilejný pätnásty v jejčinnosti. Nastúpila do neho s viacerými pozoruhodný-mi výsledkami, ktoré dosiahla v roku 2005. Podrob-nejšie sme si o nich pohovorili s generálnym riadite-ľom SIŽP RNDr. Otom Hornákom.

Koľko kontrol a s akým výsledkom ste vykonali v minulom roku?Bolo ich presne 3 531, čo je o 661 kontrol viac ako

v roku 2004 a napríklad až o 1 074 viac ako v roku2003. Porušenie právnych predpisov sme zistili pri1 209 kontrolách, čo je 34,2 percenta z celkového poč-tu kontrol. Podiel porušenia právnych predpisov sa vla-ni oproti roku 2004 znížil o 4,8 percenta. Previnilcomsme uložili 828 pokút v celkovej výške 19 136 984 Sk.Oproti roku 2004 to bolo o 70 pokút viac, pričom celko-vá suma pokút bola približne na rovnakej úrovni. Uložilisme tiež 217 opatrení na nápravu zistených nedostatkov.

Vieme, že popri plánovaných kontrolách vykonávate aj kontro-ly na základe podnetov občanov a rôznych inštitúcií. Koľko ta-kýchto podnetov ste riešili vlani?

Od občanov, mimovládnych organizácií, podnikateľ-ských subjektov, colných úradov, polície, orgánov štátneja verejnej správy, ako aj od anonymných pisateľov smedostali celkove 546 podnetov, čo bolo o 129 viac akov roku 2004. Z nich sme 475 riešili vo svojej kompeten-cii a 71 podnetov sme odstúpili na vybavenie iným orgá-nom. Porušenie zákona sme zistili pri 204 podnetoch.

Prejdime na kontrolnú činnosť vašej inšpekcie podľa jednotli-vých zložiek životného prostredia. Začnime inšpekciou ochrany vôd.

Z 3 531 kontrol, ktoré sme vykonali v minulom roku,ich najviac, 1 514, uskutočnili práve naši inšpektoriochrany vôd, ktorí tiež uložili najvyššiu sumu pokútv rámci šiestich útvarov SIŽP - celkove 7 455 384 Sk.Porušenie právnych predpisov zistili pri 336 kontrolách,čo znamená podiel 22,2 percenta z vykonaných kon-trol. Zaregistrovali sme 119 prípadov mimoriadnehozhoršenia vôd, na vzniku ktorých sa v najväčšej miere(58 %) podieľali ropné látky. Naši inšpektori skontrolo-vali vlani aj 308 producentov odpadových vôd a 213

čistiarní odpadových vôd (ČOV). Zistili, že najlepšia si-tuácia je v tých ČOV, ktoré prevádzkujú vodárenskéspoločnosti, naopak, nedostatky sú hlavne u prevádz-kovateľov malých ČOV. Pokiaľ ide o najvyššie pokuty,za mimoriadne zhoršenie vôd sme uložili dve pokutyv súhrnnej sume 1,2 milióna korún Tehelniam Temako,a. s., v Hanušovciach nad Topľou, 150 000 Sk hydinár-skej farme Bodok vo Veľkom Lapáši, ktorá patrí Hybra-vu, a. s., a 100 000 Sk Vinici, a. s., v rovnomennej obci.Za porušenie povinností pri zaobchádzanís nebezpečnými látkami dostalo pokutu 120 000 SkSpektrum, a. s., Trenčín a 80 000 Sk Hornonitrianskebane Prievidza, a. s. Západoslovenskej vodárenskej spo-ločnosti, a. s., sme uložili pokutu 100 000 Sk za vypúš-ťanie odpadových vôd z ČOV v Bánovciach nad Bebra-vou.

Aké boli v minulom roku zistenia inšpektorov ochrany ovzdušia?Vykonali 468 kontrol, pričom porušenie zákona zisti-

li pri 163 z nich, čo je 34,8 percenta z celkového počtukontrol. Za porušenie právnych predpisov uložili 163pokút vo výške 4 594 000 Sk a 154 opatrení na nápra-vu nedostatkov. Z celkového počtu 468 kontrol bolo 420inšpekčných a 48 meraní emisií. Inšpekčné kontroly bolizamerané najmä na plnenie všeobecných podmienokprevádzkovania vo firmách. Ich nedodržiavanie sme zis-tili u 26 prevádzkovateľov. Pri meraniach emisií sa zisti-lo prekročenie emisných limitov v ôsmich prípadoch.Naši inšpektori ochrany ovzdušia kontrolovali v minulomroku napríklad aj dodržiavanie ustanovení zákona oochrane ozónovej vrstvy Zeme a kvalitu pohonných lá-tok na čerpacích staniciach. Obzvlášť zarážajúce boloaž vyše 110-násobné prekročenie povoleného obsahusíry v motorovej nafte na dvoch čerpacích staniciachna východnom Slovensku. Najvyššiu pokutu, 1,4 milió-na Sk, sme uložili Kovohutám, a. s., Krompachy za opa-kované znečisťovanie ovzdušia v tomto východosloven-skom meste. Bola to aj najvyššia pokuta v rámci celejSIŽP v minulom roku. Spoločnosť OLO v Bratislave do-stala za nedodržiavanie určených emisných limitov po-kutu 250 000 Sk. Treťou najvyššou bola pokuta130 000 Sk, ktorú musela zaplatiť spoločnosť Silome-tal v Sečovciach za prevádzkovanie lakovne v rozpore

s dokumentáciou a za ďal-šie nedostatky.

V ostatnom čase sú „ostrosledované” aj kontroly v oblastiodpadového hospodárstva...

Je to naozaj tak a ichoprávnenosť dokazujú ajzistenia našich inšpektorovodpadového hospodárstva.Vlani vykonali 748 kontrol,z ktorých až pri 393 kon-trolách (52,5 %) zazname-nali porušenie právnychpredpisov. S tým súvisí ajnajvyšší počet pokút, kto-ré uložili v rámci celej SIŽP- 288 v celkovej výške5 357 200 Sk. Kontrolova-li pôvodcov odpadu, pre-vádzkovateľov zariadení nazneškodňovanie, zhodno-

covanie a zber odpadu, obce pri nakladaní s komu-nálnym a drobným stavebným odpadom, výrobcova dovozcov vybraných komodít, nakladanie so starýmivozidlami, povinnosti vyplývajúce zo zákona o obalochči platenie poplatkov za uloženie odpadu. Aj v minulomroku sme pokračovali v osvedčenej spoluprácis inšpektormi odpadového hospodárstva Českej inšpek-cie životného prostredia. V ostatnom období sme ju za-merali predovšetkým na problematiku nezákonnej ce-zhraničnej prepravy odpadu, ktorou sme sa nedávnozaoberali aj na spoločnom trojdňovom pracovnom stret-nutí na pôde našej inšpekcie. V tejto oblasti sme nadvia-zali tiež konkrétne kontakty s partnermi v Rakúsku, Ne-mecku a Holandsku. Pri objasňovaní nezákonnej cezhra-ničnej prepravy odpadu aktívne spolupracujeme ajs Policajným zborom SR a colníkmi. Najvyššiu pokutuv minulom roku, 180 000 Sk, uložili naši inšpektori od-padového hospodárstva spoločnosti Martoš v To-poľčanoch za neplnenie základných povinností pôvod-cu odpadu. Spoločnosť ASBIS SK v Bratislave dostalapokutu 120 000 Sk a spoločnosť Peugeot Slovakia110 000 Sk za to, že ako dovozcovia určených výrob-kov neplatili včas a v plnej výške príspevok do Recyk-lačného fondu a tomuto fondu tiež nezaslali hlásenieo objeme dovozu.

Čo podstatné zistili vlani inšpektori ochrany prírody a krajiny?Celkove vykonali 669 kontrol, pričom porušenie práv-

nych predpisov zistili pri 300 z nich, čo znamená podiel44,8 percenta. V rámci SIŽP riešili najviac podnetov,205, pričom porušenie zákona zistili pri 78 z nich. Zazistené nedostatky uložili celkove 165 pokút vo výške1 400 400 Sk. Najvážnejším nedostatkom aj v minulomroku bolo nedostatočné zvládnutie výkonu štátnej sprá-vy obcami pri výrube drevín. Opakovalo sa tiež nedodr-žiavanie podmienok na rôzne činnosti na chránenýchúzemiach, na ktoré treba súhlas, resp. výnimku orgánuochrany prírody. Viaceré podnety mimovládnych orga-nizácií a Štátnej ochrany prírody poukazovali na poško-dzovanie biotopov európskeho a národného významu,

SIŽP vstúpila do jubilejnéhopätnásteho roku svojej činnosti

RNDr. Oto Hornák, generálny riaditeľ SIŽP

Vodu najviac znečisťujú ropné látky


SIŽP

najmä pri lesohospodárskej a vodohospodárskej činnos-ti. Veľký počet podnetov sme evidovali v súvislostis odstraňovaním následkov kalamity vo Vysokých Tat-rách. Najvyššími pokutami, ktoré uložili naši inšpektoriochrany prírody a krajiny v minulom roku, boli dve po-kuty po 95 000 Sk. Jednu dostala spoločnosť EUROPASC v Banskej Bystrici za výrub 28 stromov bez súhlasuorgánu ochrany prírody. Druhú sme uložili spoločnostiGOIMPEX Bratislava za to, že na ploche približne 3 hana zjazdovej lyžiarskej trati Nová Hoľa - Donovaly, vochrannom pásme Národného parku Nízke Tatry, zlikvi-dovala existujúce trvalé trávne porasty, pričom odstrá-nili vegetačný pôdny kryt až po kamenistý substrát.

Ako sa vám darí v oblasti inšpekcie biologickej bezpečnosti?Vzhľadom na to, že tejto činnosti sa venujeme iba od

druhej polovice roka 2003, môžem s jej výsledkami jed-noznačne vysloviť spokojnosť. Inšpektori biologickej bez-pečnosti vykonali vlani 116 kontrol, pričom porušeniezákona zistili v 8 prípadoch, čo je 6,9 percentaz vykonaných kontrol. Uložili dve pokuty a dvanásť opat-rení na nápravu nedostatkov. Pokutu 100 000 Sk do-stal Ústav experimentálnej endokrinológie Slovenskejakadémie vied za použitie genetických technológií (GT)a geneticky modifikovaných organizmov (GMO)v zariadeniach, ktoré nie sú zapísané v registri zariade-ní a bez súhlasu na prvé použitie v uzavretých priesto-roch, a 50 000 Sk Ústav experimentálnej onkológie SAVza použitie GT a GMO bez súhlasu na prvé použitiev uzavretých priestoroch. Osobitne nás potešil výraznýprienik našich inšpektorov biologickej bezpečnosti doEurópy. SIŽP sa totiž v minulom roku stala členom európ-skej siete inšpektorov biologickej bezpečnosti pôsobia-cej v rámci Európskej únie pod názvom „European Enfor-cement Project” (EEP). Pritom na konferencii o genetickymodifikovaných organizmoch v Dubline sa vedúca odbo-ru inšpekcie biologickej bezpečnosti Inšpektorátu život-ného prostredia v Banskej Bystrici RNDr. Janka Schwar-zová stala členkou výkonného a riadiaceho výboru EEP,zastupujúcou všetky nové členské štáty EÚ.

Konferenciu organizujerakúska s trana v rámcisvojho predsedníctva EÚpod záštitou UNESCO od22. do 23. júna 2006 voViedni a je určená široké-

mu spektru odbornej verejnosti. Konferencia sa budezaoberať aspektmi polit iky, v edecke j doktr ínya všeobecnej európskej právnej štruktúry, týkajúcej sachemickej kvality podzemných vôd a implementáciečasti Rámcovej smernice o vode 2000/60/EC, ktorésa týkajú podzemnej vody a iných európskych smer-níc. Kľúčovou témou konferencie bude nová dcérskasmernica EÚ, vzťahujúca sa na ochranu podzemnejvody proti znečisteniu.

Všeobecné informáciePodzemná voda je jedným zo základných zdrojov pit-

nej vody a zdrojom vody pre poľnohospodárskea priemyselné účely. Vo veľkom počte prípadov, pod-zemná voda je hlavným zdrojom povrchových vôd a jenevyhnutná pre existenciu prírodných ekosystémov.Kvantitatívny a chemický stav podzemnej vody závisíod veľkého množstva antropogénnych vplyvov spôso-bených napr. poľnohospodárskou činnosťou, infraštruk-túrou, priemyslom či skládkami. Preto manažment pod-zemnej vody sa stretáva s rôznymi konfliktmi protichod-ných názorov na využívanie a ochranu podzemných vôd.

Európska konferencia o podzemnej vode 2006 voViedni vytvorí priestor pre vzájomnú komunikáciu, kdesa o kvalite podzemných vôd bude diskutovaťv závislosti od rôznych druhov politík, administrácie,vedy a priemyslu a i. Hlavným záujmom je diskutovaťo harmonizovanom a efektívnom spôsobe implementá-cie relevantných smerníc EÚ a ako k tomuto procesumôže prispieť veda a výskum. Spoločná právna požia-davka na úrovni EÚ je dosiahnuť a udržať adekvátnykvantitatívny a chemický stav európskych podzemnýchvôd najneskôr do roku 2015.

Tematické zameranieTematické zameranie konferencie je založené na im-

plementácii Rámcovej smernice o vode, ako aj novejdcérskej smernice o podzemnej vode, ktorá bude dô-ležitým krokom k harmonizácii ochrany podzemnýchvôd, a tým k posilneniu rovnocennej súťaže v celejEurópe.

Prvý deňPrvý deň konferencie bude venovaný právnej štruk-

túre ochrany podzemných vôd v EÚ a prezentácii práv-nych zmien týkajúcich sa podzemných vôd na európ-skej úrovni. Európska komisia a jej pracovná skupinazameraná na problematiku podzemných vôd predsta-via špecifické riadiace dokumenty, napr. pre monito-ring podzemnej vody a budú informovať o stave im-plementácie Rámcovej smernice o vode.

Členské štáty predložia správu o určitých aspektochimplementačného procesu Rámcovej smernice o vode.Správa sa bude dotýkať úspechov, odporúčanía poučení, ako aj problémov, s ktorými sa bude nutnépopasovať v nadchádzajúcich rokoch.

Druhý deňDruhý deň konferencie sa zameria na spoluprácu vedy

a politiky a na výmenu informácií. Výskumné aktivitypoukážu na to, akoby mohli prispieť k ochrane podzem-ných vôd a kvality, podporiť implementačný proces re-levantnej legislatívy, čo doplní prezentácia projektovzaoberajúcich sa integráciou ochranných aspektov nalokálnej a regionálnej úrovni a projektov podporujúcichvýmenu informácií. Počíta sa s vystúpením zástupcovnapr. vodární, priemyslu, poľnohospodárstva, ekologic-kých združení, ktorí vyjadria svoje stanoviská k tejto le-gislatíve.

Rokovanie okolo okrúhleho stolaRokovania a diskusie okolo okrúhleho s tola

s politickými reprezentantmi, administráciou, vedoua zástupcami dotknutých oblastí sa zamerajú na európ-sku legislatívu týkajúcu sa podzemnej vody a na ďalšiekroky do budúcnosti, ktoré zavŕšia Európsku konferen-ciu o podzemnej vode 2006.

Ďalšie informácie:http://www.umweltbundesamt.at/en/umweltschutz/

wasser/wasser_events/eu-grundwasser2006/

Európska konferencia o podzemnej vode 2006

Zostal nám posledný z vašichšiestich odborných útvarov, kto-rý sa zaoberá integrovaným po-voľovaním a kontrolou...

Jeho špecifikom je, akohovorí jeho názov, že mánielen kontrolné, ale predo-všetkým povoľovacie kom-petencie. Podľa zákona ointegrovanej prevencii akontrole znečisťovania ži-votného prostredia z roku2003 totiž SIŽP vydáva in-tegrované povolenia na čin-nosť priemyselných i poľno-hospodárskych prevádzokod určitej kapacity. Totopovolenie musia prevádzkyzískať najneskôr do 30. ok-tóbra 2007, po tomto termíne nebudú môcť bez nehovykonávať svoju činnosť. V súčasnosti evidujeme pri-bližne 545 prevádzok, ktoré by mali integrované povo-lenie získať. V roku 2004 vydali naše štyri regionálneinšpektoráty prvých 69 povolení, vlani už 133. Z nichbolo najviac povolení, 43, vydaných pre prevádzky zao-berajúce sa nakladaním s odpadmi, 18 pre prevádzkyzameriavajúce sa na výrobu a spracovanie kovov, po17 v energetike a chemickom priemysle, 14 pri spraco-vaní nerastov a 24 bolo ostatných prevádzok. V týchpodnikoch, ktoré už integrované povolenie majú, vyko-návali naši inšpektori kontroly plnenia jeho podmienok.V minulom roku uskutočnili 16 takýchto kontrol, pričomv 9 prípadoch zistili porušenie podmienok. Štyrom sub-jektom uložili za to pokuty v celkovej výške 180 000 Sk.

Ako by ste stručne zhodnotili vašu minuloročnú činnosť?Našou trvalou prioritou je zvyšovanie úrovne a účin-

nosti kontrolnej činnosti. Čísla a ostatné fakty, ktorésom uviedol, svedčia o tom, že v tomto trende smeúspešne pokračovali aj vlani. Na domácej „scéne” sme

prehĺbili kontakt s podnikateľskými subjektmi a ostat-nou verejnosťou v tom zmysle, aby v nás nevideli lenprísny sankčný orgán, ale partnera, na ktorého sa môžukedykoľvek s dôverou obrátiť. Medziročné zníženieporušenia právnych predpisov takmer o päť percenthodnotíme pozitívne aj v tomto kontexte, považujemeho aj za výsledok našej dlhodobej systematickej prá-ce. Vlani sme výraznejšie vykročili tiež smerom „von”,do Európy. Naše zahraničné kontakty siahajú už nie-len k tradičným partnerom do Českej republiky, Poľ-ska či Maďarska, ale oveľa ďalej, do zakladajúcich inových členských krajín Európskej únie. Aktívne smesa zúčastňovali na viacerých medzinárodných projek-toch, čo nám umožnilo získať nové poznatky. V tejtokonfrontácii sme sa však zároveň presvedčili, že úro-veň činnosti našej inšpekcie je porovnateľná s úrovňouinšpekcií životného prostredia v najvyspelejších kraji-nách Európskej únie.

Zhováral sa Michal Štefánek


Environmentálne hodnotenie

Vstupom Slovenskej republiky do štruktúr Európskejúnie akoby sa s rôznymi štatistickými hodnoteniami na-šej krajiny roztrhlo vrece. Z médií a zo zdrojov OECDa Eurostatu sme sa dozvedeli, že Slovensko patrí medzikrajiny s najvyššou mierou chudoby spomedzi krajín EÚ,že viac ako 50 % dospelých obyvateľov Slovenska trpínadváhou podobne ako v USA, Mexiku, Veľkej Británii, anaša vzdelanostná úroveň je podpriemerná. A rovnakýmspôsobom sme sa dozvedeli, že máme najhoršiu kvalituvôd vhodných na kúpanie v EÚ. Na jednej strane je niečopozitívne na takýchto negatívnych hodnoteniach – totižnedovolia nám zaspať na vavrínoch. Na druhej strane jepotrebné neprepadať panike a zamyslieť sa na základeakých čísiel a akých štatistických metód sa k týmto zá-verom dospelo. Poďme sa teraz spolu pozrieť, čo sa zatak odstrašujúcou kvalitou naši vôd na kúpanie v hodno-tení Európskej komisie skrývalo.

Požiadavky na kvalitu a monitoring vôd vhodných nakúpanie, ktoré sú jednotne platné pre všetky krajiny EÚ,stanovuje smernica Rady 76/160/EHS. Smernica je doslovenskej legislatívy transponovaná vo vyhláške MZ SRč. 30/2002 Z. z. o požiadavkách na vodu na kúpanie, kon-trolu kvality vody na kúpanie a na kúpaliská, v znení ne-skorších predpisov. Pre kvalitu vôd vhodných na kúpaniestanovuje smernica 76/160/EHS dva druhy limitných hod-nôt: hodnota I = záväzná (minimálna) limitná hodnota), ahodnota G = smerná (odporúčaná) limitná hodnota (je prís-nejšia ako hodnota I). Počet ukazovateľov kvality, pre kto-ré táto smernica vymedzuje niektorú z limitných hodnôt (t.j. hodnotu I a/alebo G), je 13. Naša vyhláška MZ SR č. 30/2002 Z. z. upravuje medzné hodnoty a početnosť vyšetre-ní pre 30 ukazovateľov kvality vody vhodnej na kúpanie.Minimálna frekvencia odberu vzoriek vody je 14 dní, pri-čom monitoring je potrebné vykonávať 2 týždne pred vy-hlásením kúpacej sezóny a dva týždne po jej ukončení.Zodpovednosť za kontrolu kvality vody na kúpanie v tomtoobdobí v požadovanom rozsahu nesie prevádzkovateľ prí-rodného kúpaliska. Regionálne úrady verejného zdravot-níctva v SR vykonávajú štátny zdravotný dozor na všetkýchvýznamných prírodných aj umelých kúpaliskách. Výsled-ky z monitoringu kvality vôd vhodných na kúpanie sú zhro-mažďované a vyhodnocované Úradom verejného zdravot-níctva SR (ÚVZ SR).

Vráťme sa teraz k hodnoteniu kvality vôd našich prí-rodných vodných lokalít v európskom kontexte, ktoré

v roku 2005 rozvlnilo hladinu záujmu širokej verejnosti.V roku 2004 bolo v SR sledovaných 67 prírodných

vodných rekreačných lokalít. V tomto počte boli zahrnu-té i lokality s neorganizovanou rekreáciou, ktoré nevyho-vovali kvalitatívnym požiadavkám, ale aj napriek tomuich počas letnej turistickej sezóny na kúpanie využívaloväčšie množstvo ľudí. Na takýchto lokalitách neprebie-hal regulárny monitoring ich kvality, odoberané boli lentzv. orientačné vzorky. Na 12 lokalitách (t. j. 17,9 %) bolokúpanie zakázané a ďalších 29 lokalít (t. j. 43,2 %) malopodľa hodnotenia Európskej komisie (EK) nevyhovujúcukvalitu vody, t. j. presahovalo záväzné limitné hodnoty I.Čo sa však za týmto hodnotením v skutočnosti skrýva?Ak by sme striktne čakali prekročenie limitu čo i lenv jednom ukazovateli v každom z takto hodnotenýchmiest, nie je to v skutočnosti pravda.

Kvalitu vôd v celoeurópskom porovnaní vyhodnocujeEK na základe 5 ukazovateľov: koliformné baktérie, ter-motolerantné koliformné baktérie, minerálne oleje, povr-chovo aktívne látky a fenoly. Pre všetkých 5 ukazovate-ľov je v smernici zadefinovaný limit pre hodnotu I a preprvé dva ukazovatele aj limit pre hodnotu G. Ak v danejlokalite neboli odoberané vzorky, lokalita bola automatic-ky hodnotená ako nevyhovujúca. A to aj v prípade, ak

vzorky vody neboli odobraté z dôvodu rekonštrukcie lo-kality, čo bol v roku 2004 prípad 2 našich lokalít. Zanevyhovujúcu bola lokalita považovaná aj v prípade, akv nej nebol sledovaný čo i len jeden zo spomínaných 5ukazovateľov kvality.

Rozmenením na drobné to znamená, že dôvody klasi-fikácie 29 (t. j. 43,2 %) rekreačných oblastí do kategórienevyhovujúca v roku 2004 boli tieto: neodobraté vzorkyvody - 8 lokalít, nestanovovaný jeden zo spomínanýchpiatich ukazovateľov (pričom v ostatných zostávajúcichukazovateľoch bola splnené hodnota I alebo dokonca aj G)- 18 lokalít, nevyhovujúca kvalita vody (prekročenie limit-nej hodnoty aspoň v jednom ukazovateli) - 3 lokality. Pre-ukázateľne nevyhovujúca kvalita vody v roku 2004, (t. j.zistená monitoringom a skutočným rozborom vzoriek)bola teda len v troch z pôvodne dvadsiatich deviatich taktooznačených lokalít. V percentuálnom vyjadrení je to 1,5 %namiesto 43,2 % prezentovaných ako nevyhovujúcichv súhrnnej správe EK z r. 2005.

Týmto však v žiadnom prípade nechceme situáciuokolo kvality našich vôd bagatelizovať. Zvyšných 26 lo-kalít, v prípade, ak by v nich boli sledované všetky uka-zovatele, nemuseli, ale rovnako i mohli spĺňať limitnéhodnot y a ich zaradenie do tejto kategórie mohloi nemuselo byť oprávnené. Celým týmto popisom smechceli naznačiť, čo sa za konečnými číslami, ktoré minu-lý rok pobúrili novinársku verejnosť, skrýva, a čo všetkomôžu štatistické hodnotenia zakrývať a neodkrývať.

Negatívnym a reálnym faktom zostáva, že na 12 lokali-tách (17,9 %) musel byť na podnet orgánu na ochranuzdravia vyhlásený zákaz kúpania z dôvodu hygienickejzávadnosti vody, a že preukázateľne vyhovujúcu kvalituvody (t. j. potvrdenú rozbormi vody v rámci monitoringuvykonávaného v požadovanom rozsahu a frekvencii) do-siahlo len 15 (t. j. 27,3 %) lokalít. Pre porovnanie, v krajináchako Fínsko a Švédsko viac ako 98 % lokalít spĺňa (z pohľa-du vyššie spomínaného hodnotenia) záväzné i smerné li-mitné hodnoty. Za zmienku stojí aj situácia v Nemeckualebo Francúzsku, ktoré pri obrovskom počte viac ako1 400 vôd vhodných na kúpanie, ktoré sa nachádzajú naich území, môžu preukázateľne dokázať vyhovujúcu kvali-tu u cca 95 % lokalít (pozri graf 1, 2, príloha s. 4.)

Kvalita vôd vhodných na kúpaniev slovenskom a európskom kontexte

Zdroj: ÚVZ


Kvalita vody

V súhrnnej správe Európ-skej komisie o kvalite vôd ur-čených na kúpanie na územíčlenských krajín EÚ je možnésa dočítať, že počas kúpacejsezóny 2004 bol v Európe za-znamenaný pokles priemernejkvality vôd v oblastiach urče-ných na kúpanie, predo-všetkým v sladkovodných ob-lastiach. V správe sa uvádza,že tento trend možno vysvet-liť zaradením 6 nových člen-ských štátov do celkovéhohodnotenia, nakoľko výsledkyzaznamenané v týchto kraji-nách sú horšie ako bol pozo-rovaný priemer (4 nové člen-ské štáty údaje pre EK nepo-skytli a neboli do hodnoteniazaradené). V správe sa tiežzdôrazňuje, že dobré výsled-ky kvality vôd vhodných nakúpanie v „starých” členských štátoch boli dosiahnutéaž po viacerých rokoch uplatňovania princípov smernice76/160/EHS. Vo všeobecnosti zostáva priemerná kvali-ta oblastí určených na kúpanie v Európe dobrá, i keď tuexistuje priestor pre citeľné zlepšenie, najmä pokiaľ ideo súlad so smernými (prísnejšími) hodnotami. Vysokýsúlad s požiadavkami smernice bol dosiahnutý v prípadepobrežných oblastí celej EÚ. Horšia situácia bola v prípadesladkovodných oblastí, kde bude potrebné prijať opatre-nia na zlepšenie kvality vôd. To bola situácia spojená súrovňou kvality vôd vhodných na kúpanie v SR a v EÚv letnej turistickej sezóne v roku 2004 a spôsob akýmboli (a sú) interpretované výsledky Európskou komisiou.

Slovenská republika v rámci plnenia si svojich repor-tingových povinností (podávanie správ) voči EK, ktoré jejvyplývajú z článku 13 smernice 76/160/EHS, pripravilaSprávu o kvalite vôd určených na kúpanie v roku 2005,ktorej zostavovateľom bol Úrad verejného zdravotníctvaSR. Hodnotenie letnej turistickej sezóny a kvality vôdvhodných na kúpanie v SR v roku 2005 prezentovanév tejto správe nájdete na prílohe, s. 4. - 5.

V roku 2005 bolo vyhláškami krajských úradov ži-votného prostredia vybraných zo 70 prírodných vod-ných lokalít 39, ktoré boli oficiálne vyhlásené za vodyvhodné na kúpanie v SR. Ich zoznam a hodnotenie kva-lity ich vôd môžete nájsť v tabuľke 1 (pozri prílohu, s.5.)

Ak sa opäť vrátime k európskemu hodnoteniu kvali-ty vôd na kúpanie na základe spomínaných piatich uka-zovateľov, môžeme povedať, že v letnej turistickej se-zóne 2005 z 39 registrovaných oblastí vhodných nakúpanie v SR: 14 lokalít (35,9 %) spĺňalo prísnejšie kri-tériá na kvalitu vôd, tzv. smerné hodnoty G, 4 lokality(10,26 %) spĺňali záväzné limitné hodnoty I., na 14 lo-kalitách (35,9 %) nebol vykonaný odber vzoriekv dostatočnej frekvencii, 4 lokality (10,26 %) nevyho-vovali limitným hodnotám (Veľké Richňavské jazero,Vindšachtské jazero a Zemplínska Šírava – Hôrka,z dôvodu nevyhovujúcej kvality vody v ukazovateli ko-liformné baktérie, a lokalita Tona v Šuranoch, kde vodanespĺňala limitné hodnoty v parametri fenoly), na 3 lo-kalitách (7,69 %) bolo kúpanie zakázané kvôli neukon-čeným rekonštrukčným prácam.

V percentuálnom vyjadrení tieto čísla v porovnanís predchádzajúcim rokom vyznievajú optimistickejšie.Podiel lokalít s vyhovujúcou kvalitou vody (t. j. vyhovu-

júcich limitnej hodnote I alebo G) sa v roku 2005v porovnaní s rokom 2004 výrazne zvýšil z 22,39 %na 46,15 %, a to i napriek tomu, že v týchto registrova-ných 39 lokalitách k výrazným zmenám kvality vôd,v porovnaní s predchádzajúcim rokom, nedošlo. Zlep-šenie kvality vody bolo v skutočnosti zaznamenané lenna jednej lokalite (Vinianske jazero), zatiaľ čo v ďalšíchpiatich prípadoch bol dôvodom pozitívnejšieho hodno-tenia fakt, že v roku 2005 bol do monitoringu kvalityvody danej lokalit y zaradený ukazovateľ, ktorýv predchádzajúcom roku v monitoringu chýbal. K zhor-šeniu kvality vôd naopak došlo na 2 lokalitách (Richňav-ské jazero a Zemplínska Šírava – Hôrka). Ako možnovidieť, aj takáto je sila čísiel. Ak ešte zoberieme do úva-hy hypotetickú možnosť, že na ôsmich zo 14 lokalítevidovaných ako lokality s nevyhovujúcim odberomvzoriek, by sa v roku 2005 vykonal iba o jeden odbervzoriek viac, lokality by boli zaradené do skupiny vyho-vujúcich, a ich pomer by stúpol zo skutočných 46,15 %na v tomto prípade hypotetických 66,67 %.

Ale dosť bolo nereálnych úvah. Či podiel lokalíts vodami vhodnými na kúpanie v SR dosahuje 22,38%, 46,15 % alebo hypotetických 66,67 %, nás neposu-nie v európskom hodnotení vyššie ako o 1 alebo 3 prieč-ky, najmä ak si uvedomíme, že nadpolovičná väčšinakrajín EÚ, dosiahla v roku 2004 vyhovujúcu kvalitu vodyvo viac ako 90 % svojich lokalít (pozri graf 1, príloha, s.4.) Cestu k tomu, aby sme sa k podobným métam pri-blížili i my, zabezpečuje zákon č. 364/2004 Z. z.o vodách (vodný zákon). Vodný zákon, podobne akoRámcová smernica o vodách 2000/60/ES, ktorá jev ňom transponovaná, si stanovuje za cieľ – do roku2015 dosiahnuť dobrú kvalitu všetkých vôd, t. j. vráta-ne vôd vhodných na kúpanie. Tieto ciele majú byť do-siahnuté prostredníctvom programov opatrení, ktorébudú od roku 2010 tvoriť súčasť plánov manažmentupovodí.

V súčasnosti kvalitu vôd vhodných na kúpanietakmer vo všetkých lokalitách ohrozujú nečistené od-padové vody z priľahlých rekreačných objektov. Množ-stvo súkromných rekreačných chát nie je pripojenýchna verejnú kanalizáciu, majú nedostatočne izolovanéžumpy a septiky, alebo v blízkosti vodného zdroja pou-žívajú latríny. Čistiarne odpadových vôd niektorých obcísú zaústené do tokov vlievajúcich sa do vodných nádr-ží, alebo sú dokonca zaústené priamo do vodnej nádr-

že. Zdrojom mikrobiologického znečistenia vôd vhod-ných na kúpanie často bývajú i ich prítoky, ktoré prete-kajú sídlami s nevybudovanou verejnou kanalizáciu,toky znečistené ropnými látkami z cestnej dopravy aodpadovými vodami z poľnohospodárskej výroby. Zne-čistenie pochádza tiež z neupravených skládok odpa-du, zo splachov pôdy z okolitých poľnohospodárskychpozemkov, z prebiehajúcich ťažobných prác na štrko-viskách a z divokej rekreácie bez zariadení na osobnúhygienu a pod.

V kompetencii orgánu na ochranu zdravia je monito-rovať kvalitu vôd vhodných na kúpanie a zakázanie kú-pania v danej lokalite pri zistení závažného, zdravieohrozujúceho stavu vôd. V kompetencii orgánu na ochra-nu zdravia však nie je kontrola činnosti alebo obmedze-nie činnosti pôvodcom znečistenia týchto vôd. Z tohtodôvodu je potrebná operatívna a účinná spolupráca re-zortu ministerstva životného prostredia s rezortom mi-nisterstva zdravotníctva, a to jednak z dôvodu ochranyzdravia ľudí, ako aj z dôvodu ochrany vôd a zachovaniapríjemného prírodného prostredia vhodného pre odpo-činok a rekreáciu počas letných dní.

Informácie o kvalite vôd vhodných na kúpanie v SRje možné získať na ÚVZ SR a regionálnych úradoch ve-rejného zdravotníctva (http://www.uvzsr.sk). Vody nakúpanie sú tiež jedným zo subsystémov čiastkovéhomonitorovacieho systému Voda (ČMS Voda), ktoréhoročné správy sú prístupné na stránke SHMÚ (http://www.shmu.sk/?page=220). Na stránke SAŽP (http://www.sazp.sk/public/index/go.php?id=1167&lang=sk)sú tiež dostupné všetky správy o implementácii smer-níc v oblasti životného prostredia, ktoré SR predložilana EK, a medzi nimi i Správy o kvalite vôd na kúpaniev SR. Hodnotenie kvality vôd na kúpanie v krajináchEÚ, je k dispozícii na stránke generálneho riaditeľstvapre životné prostredie pri EK, http://www.europa.eu.int/water/water-bathing/index_en.html.

Pozn: Článok bo spracovaný na základe údajov, ktorépre EK v rámci plnenia reportingových povinností SRposkytol ÚVZ SR.

Ing. Renáta Grófová, Slovenská agentúra životného prostredia,Banská Bystrica

RNDr. Elena Matisová, Úrad verejného zdravotníctva SR,Bratislava

Ilustračné foto: Tomáš Kopečný

Voda a jej slo

Je to vzácny zdroj živ

Plocha povodia SR: 49 014 km2

Celková dĺžka evidovaných tokov (riečna sieť): 49 775 kmHustota riečnej siete: 920 m.km-2

Úmorie Slovenska: Baltské more (Poprad a Dunajec), Čier-ne more (Dunaj, Morava, Váh, Hron, Ipeľ, Nitra, Slaná,Hornád, Bodva a BodrogNajdlhšia rieka a najväčšie povodie: Váh 367,2 km s povodím14 268 km2

Najväčšia rieka: Dunaj 2 857 km, z toho na Slovensku 172 kmNajdlhšie obdobie suchých rokov: 1981 – 1993Najvyšší mesačný úhrn zrážok: Zverovka 582 mm (júl 2001)Najvyšší denný úhrn zrážok: Salka 232 mm (júl 1957)Najsuchšia oblasť: Západná časť okresu Galanta (Pusté Uľa-ny, Senec) len 483 mm atmosférických zrážok za rokNajdaždivejšia oblasť: Zbojnícka chata (Vysoké Tatry), prie-merne až 2130 mm atmosférických zrážok za rokAbsolútny rozdiel ročných zrážok: 2946 mm (Zbojnícka chata3223 mm v roku 1958, Trebišov 238 mm v roku 1917)Najväčšia povodeň: Bratislava v roku 1501 (kulminačný prie-tok vo Viedni 14 000 m3.s-1)Rekordný prietok: Dunaj, v Komárne v roku 1965, 8 290m3.s-1

Priemerný špecifický odtok: 8,6 l.s-1.km-2

Najväčšie a najhlbšie jazero: Veľké Hincovo pleso vo VysokýchTatrách (hĺbka 53,2 m, plocha 0,2 km2, objem 1,8 mil.m3 )Najvyššie ležiace pleso: Modré pleso (2 192m n.m.) vo Vy-sokých TatráchNajvyšší vodopád: Kmeťov vodopád na Nefcerke (80 m)v troch stupňoch o dĺžke 900 m vo Vysokých TatráchNajväčší riečny ostrov: Žitný ostrov na Podunajskej nížine(1 236,12 km2)Najvyšší gejzír: Herľanský gejzír, ktorý po navŕtaní v roku1857, vyviera v intervale 33 hodín z hĺbky 405 m dovýšky až 40 m (erupcia trvá 30 minút)Vývery minerálnych vôd: 1 644 výverov, najvýznamnejšiez nich dosahujú kapacitu viac ako 700 l.s-1

Výskyt geotermálnych vôd: 106 lokalít so sumárnou výdat-nosťou 1 811 l.s-1 s technicky využiteľným potenciálom250 MWMedzinárodne významné mokrade – Ramsarské lokality: 13 loka-lít s rozlohou 38 922,5 haNajstaršie vodárenské vodné nádrže: Štiavnické vrchyv 16.storočiíPrvá vodná elektráreň: vybudovaná v Gelnici v roku 1892Prvý vodovod: Turček, Kremnica (22km) z 15. storočia

ovenské NAJ...

vota a radosti na Zemi

Európska charta o vode

Európska charta o vode bola vyhlásená 6. mája 1968 v Strasburgu.

I. Bez vody niet života. Je hodnotou, ktorá je pre akúkoľvek ľudskú činnosť nenahraditeľná.II. Zásoby sladkej vody nie sú nevyčerpateľné. Treba ich chrániť, rozumne a s nimi nakladať a podľa

možnosti rozhojňovať.III. Znečisťovanie vody je škodlivé pre človeka i ostatné živé tvory, ktoré od nej závisia.IV. Kvalitu vody treba udržiavať na takej úrovni, aby ju bolo možné použiť na požadované účely a najmä

aby spĺňala príslušné zdravotnícke normy.V. Použitá vody po navrátení do spoločného zdroja nesmie mať nepriaznivý vplyv na možnosť jeho

ďalšieho využívania na verejné alebo súkromné účely.VI. Zásadný význam pre zachovanie vodných zdrojov má udržiavanie priemerného rastlinného krytu pôdy,

predovšetkým lesných porastov.VII. Vodné zdroje musia byť sledované a vyhodnocované.VIII. V záujme zosúladenia krátkodobých a dlhodobých cieľov je potrebné, aby príslušné úrady vypracúvali

plány racionálneho hospodárenia a vodnými zdroji.IX. Ochrana vody si vyžaduje zintenzívnenie vedeckého výskumu, výchovy odborníkov a informovania

verejnosti.X. Voda je spoločným dedičstvom, ktorého hodnotu musia uznávať všetci. Každý je povinný užívať vodu

starostlivo a hospodárne.XI. Hospodárenie s vodnými zdrojmi by malo byť organizované podľa prirodzených povodní, nie podľa

politických alebo administratívnych celkov.XII. Voda nepozná hranice; ako spoločný zdroj si vyžaduje medzinárodnú spoluprácu.

Výtvarné práce detí zo súťaže ZELENÝ SVET.



Dunaj je najmedzinárodnejšou riekou na svete.V rámci jeho povodia má územie osemnásť krajín, kto-ré zdieľajú zodpovednosť za manažment a starostlivosťza regionálne vodné zdroje. Napriek veľkým politic-kým a sociálnym rozdielom je, našťastie, medzi podu-najskými kraj inami veľký s tupeň spolupr ácea koordinácie na zabezpečenie spravodl iv éhoa ekologického hospodárenia s vodou pre dnešnéa budúce generácie. Právny rámec spolupráce zabez-pečuje Dohovor o spolupráci pri ochrane a trvalo udr-žateľnom využívaní rieky Dunaj, podpísaný konferen-ciou strán v Sofii v roku 1994. Na implementáciu do-hovoru bola zriadená Medzinárodná komisia na ochra-nu Dunaja ICPDR (International Commission for the Pro-tection of the Danube River).

Dohovor o spolupráci pri ochrane a trvalo udržateľ-nom využívaní rieky Dunaj vytvára celkový právny ná-stroj pre spoluprácu a cezhraničné riadenie vodného hos-

podárstva v povodí Dunaja. Cieľom dohovoru je zabez-pečiť, aby povrchové a podzemné vody boli udržateľnea spravodlivo využívané, a aby ekosystémy v povodí bolizachované a obnovované.

Legislatíva EÚ rieši problematiku ochrany a trvalo udr-žateľného využívania vôd prostredníctvom Rámcovejsmernice o vode (RSV). Veľa podunajských krajín všaknie je členom EÚ a nemá žiadnu právnu zodpovednosťna implementáciu tejto legislatívy, ale v rámci Medziná-rodnej komisie na ochranu Dunaja sa všetky podunaj-ské krajiny zaviazali plniť požiadavky RSV.

1. Rámcová smernica EÚo vodnej politike

Rámcová smernica EÚ o vodnej politike (RSV) jeprávnym rámcom pre hospodárenie s vodou v Európe(všetky členské štáty EÚ sú právne viazané touto le-gislatívou). Stanovuje jasné ciele - do roku 2015 do-

siahnuť dobrý stav kvality vôd a zaistiť udržateľnévyužívanie vôd.

Zameranie RSV• stanovuje jednotné normy pre vodnú politiku v

celej EÚ a zahrnutím vodných otázok integruje rozdiel-ne politické oblasti,

• predstavuje prístup podľa povodí pre vývoj integ-rovaného a koordinovaného manažmentu povodí prevšetky európske riečne systémy,

• určuje definovaný časový rámec na dosiahnutiedobrého stavu povrchových a podzemných vôd,

• predstavuje ekonomickú analýzu užívania vodypre stanovenie najefektívnejšej kombinácie opatrenív súvislosti s užívaním vody,

• zahŕňa účasť verejnosti pri rozvoji plánov vodo-hospodárskeho manažmentu povodí, podporujúc ak-tívne zapojenie zainteresovaných strán vrátane investo-rov, mimovládnych organizácií a občanov.

Dohovor o spolupráci pri ochranea trvalom využívaní Dunaja

Dynamické procesy v riekach zabezpečujú biodiverzitu druhov a habitátov


Povodie Dunaja

Stručný časový rozvrh implementácie RSV2003 Prevod RSV do národnej legislatívy2003 Stanovenie Správneho územia povodia2004 Analýza tlakov, dopadov a užívania vody

v povrchových a podzemných vodách2006 Prevádzkové monitorovacie programy2006 Najneskorší začiatok procesu verejnosti2006 Zverejniť časový harmonogram a pracovný

program Plánu vodohospodárskehomanažmentu povodí

2007 Zverejniť správu o najdôležitejších problé-moch vodohospodárskeho manažmentu

2008 Zverejniť návrh Plánu vodohospodárskehomanažmentu povodí

2008 Konzultovať s verejnosťou problémya zrevidovať návrh Plánu vodohospodárskehomanažmentu povodí

2009 Zverejniť Plán vodohospodárskehomanažmentu povodí

2010 Cenová politika v oblasti vôd musíposkytovať adekvátne stimuly na rozumnéužívanie vôd

2012 Implementovať Program opatrení nadosiahnutie dobrého stavu

2015 Dosiahnuť environmentálne ciele

2. Analýza povodia Dunaja(Správa RSV 2004)

Medzinárodná komisia (ICPDR) vypracovala Sprá-vu o analýze povodia Dunaja (Zastrešovacia správaRSV 2004), ktorá zodpovedá požiadavkám na podá-vanie správ v rámci Rámcovej smernice o vode EÚa ktorú členské štáty zaslali Európskej komisii v marci2005.

Správa poskytuje prvú kompletnú charakteristikua analýzu celej oblasti povodia Dunaja, na ktorej sa zú-častnili všetky podunajské krajiny. Charakter, rozsaha kvalita dostupných údajov a informácií značne kolíšev závislosti od problémov zainteresovaných krajín.Kľúčovým cieľom bolo zostaviť porovnateľné údajea informácie z celej oblasti povodia a vytvoriť úroveňdetailu alebo zoskupenie potrebné na hodnotenie cez-hraničných problémov a problémov v čiastkových po-vodiach. Pre povrchové vody sa zber údajov zameralnajmä na vlastnú rieku Dunaj a hlavné rieky a jazerá.Pre podzemné vody bolo zameranie na dôležité cezhra-ničné útvary podzemných vôd. Národné správy posky-tujú podrobnejšie analýzy.

Správa je tvorená dvoma časťami: Zastrešujúca sprá-va o povodí Dunaja 2004 (časť A), ktorá poskytuje pre-hľad o situácii v správnej oblasti povodia Dunaja a dávarámec pre porozumenie detailnejších národných správ(časť B), ktoré poskytujú ďalšie informácie na národnejúrovni a informácie koordinované na bilaterálnej úrov-ni. Zastrešujúca správa poskytuje informácie o hlavnýchpovrchových vodách v správnej oblasti povodia Dunajaa dôležité cezhraničné podzemné vody. Zahrňuje pre-hľad hlavných tlakov v správnej oblasti povodia Dunajaa zodpovedajúce dopady prejavujúce sa na životnomprostredí.

3. Charakterizácia povrchových vôdSúčasná analýza ukazuje, že počas posledných

dvoch dekád bolo dosiahnuté významné zlepšenieenvironmentálnych podmienok v povodí Dunaja. Tam,kde boli investície, ako napr. čistiarne odpadovýchvôd, je zlepšenie viditeľné. Napriek tomu hlavná časťredukcie znečistenia bola spôsobená znížením prie-myselných a poľnohospodárskych aktivít po roku

1989 v strednej a dolnej časti povodia. V týchto ob-lastiach investície na rozumné zníženie znečisteniaiba naštartovali a budú pokračovať ďalších 10 až 20rokov.

Niektoré časti povodia Dunaja majú skôr nedotknu-té ekosystémy a napriek problémom so znečistenímznamenajú unikátne dedičstvo, ktoré je treba zacho-vať. Okrem toho povodie Dunaja stále hostí mnohodruhov a habitátov s významnou ekologickou hodno-tou a jedinečnou biodiverzitou. Obzvlášť Dunajská deltamá globálny význam. Budúci manažment povodia rie-ky potrebuje zabezpečiť, aby sa miera opatrení robilanielen z hľadiska obnovy ovplyvnených vodných útva-rov, ale rovnako aj z hľadiska ochrany niekoľkých vý-znamných oblastí, ktoré sa vyznačujú ekologickou ne-porušenosťou.

Organické znečistenieV povrchových vodách sú záťaže organického zne-

čistenia stále neakceptovateľne vysoké vo väčšine prí-tokov a na niekoľkých úsekoch Dunaja. Ich značný po-diel tvoria znečistené alebo nedostatočne čistené odpa-dové vody od obyvateľstva a z bodových priemyselnýcha poľnohospodárskych zdrojov najmä v strednej a dolnejčasti povodia. Indikátory vplyvov organického znečiste-nia ukazujú, že kvalita vody je významne ovplyvnenáa že hlavnou príčinou je nedostatočné čistenie odpado-vých vôd od obyvateľstva.

Významný potenciál zníženia organického znečiste-nia spočíva v možnosti zavedenia najlepších dostupnýchzariadení a techník pre čistenie odpadových vôd. Veľkéúsilie treba vynaložiť hlavne z hľadiska investíciív niektorých častiach stredného a dolného povodia nazníženie organického znečistenia na akceptovateľnú úro-veň. Finančné programy a iniciatívy zo strany EÚ a inýchmedzinárodných darcov už existujú. Príprava konkrét-nych projektov a opatrení musí byť zabezpečená bezoneskorenia do konca roku 2009, pretože úspešné rie-šenie týchto základných problémov bude prvým význam-ným krokom v implementácii RSV a ďalšej legislatívyEÚ. Potom sa ukáže, či tieto redukcie zaťaženia organic-kých látok budú dostatočné na dosiahnutie „dobréhoekologického stavu”.

Znečistenie živinamiVo všeobecnosti sa zaťaženie živinami v povodí Du-

naja významne znížilo počas posledných 20 rokov, aleje aj tak je vyššie ako v roku 1955. V budúcnosti satoto zlepšenie môže opäť zhoršiť v dôsledku zvýšeniaplošného znečistenia z poľnohospodárstva. Vplyv ži-vín sa môže najviac prejavovať v pobrežných vodáchČierneho mora, ale tiež v mnohých jazerách a v pod-zemných vodách povodí. Pokiaľ živiny zapríčiňujúmenšie problémy v riekach v dôsledku turbulencie prie-toku, v niektorých pomalších riečnych úsekoch, napr.v strednej časti Dunaja a v jazerách spôsobujú eutro-fizáciu.

Aby bola zabezpečená ďalšia redukcia prinajmen-šom na súčasnej úrovni, očakávané zvýšenie plošnýchzdrojov musí byť kompenzované redukciou bodovýchzdrojov. Okrem toho sa ukazuje, že okrem popísanýchinvestičných stratégií na zníženie organického znečis-tenia budú z hľadiska ekonomickej nákladovosti po-trebné ďalšie opatrenia na zavedenie bezfosfátovýchdetergentov, ktoré budú pre povodie Dunaja výhodnej-šie. Takéto opatrenia na záväznom princípe je možnézaviesť na úrovni EÚ, avšak voľba dobrovoľných ná-strojov sa skúma už v kontexte ICPDR.

Ako už bolo spomenuté, ekonomický vývojv strednej a dolnej časti podunajského regiónu neže-lateľne zvýši vstupy plošného znečistenia. Preto je

nutné zabezpečiť najlepšie environmentálne a poľno-hospodárske praktiky, aby sa poľnohospodárstvo roz-víjalo trvalo udržateľne v dlhodobom horizonte. V tejtosúvislosti je tu priestor na redukciu záťaže živinamiv hornej časti povodia. Potenciál reformovanej spoloč-nej poľnohospodárskej politiky by sa mal skúmaťv tejto súvislosti.

Nebezpečné látkyStovky nebezpečných látok sa využíva a vypúšťa

do povodia Dunaja. Znečistenie nebezpečnými látka-mi je významné, hoci celý rozsah sa nedá vyhodnotiť.Existuje málo údajov o niektorých nebezpečných lát-kach, ako sú ťažké kovy a pesticídy, ktoré indikujú ce-zhraničný význam tohto problému. Kadmium a olovomôžu byť považované za najzávažnejšie ťažké kovy,ktoré významne prekračujú cieľové hodnoty na via-cerých miestach dolného Dunaja. Niektoré pesticídymajú alarmujúce koncentrácie v niektorých prítokocha v dolnej časti Dunaja. Bude potrebné zlepšiť databá-zy o tlakoch a dopadoch nebezpečných látok, napr.ďalším rozvojom Európskeho registra emisií znečiste-nia na dokonalejší Európsky regis ter vypúšťaniaa transferov. Napriek „vedomostnej bariére” je podstat-né, že zavedenie „najlepšie dostupných technológií” a„najlepších environmentálnych praktík” sa musí rozví-jať bez obmedzenia, inak nebude možné dosiahnuť„dobrý ekologický stav”.

Ako bolo spomenuté vyššie, existuje mnoho požia-daviek a príručiek vhodných opatrení v Európskej úniia v iných medzinárodných organizáciách, napriek tomuje potrebné, aby sa zabezpečili príslušné investícies jasne stanovenými prioritami.

Hydromorfologické zmenyRozsah hydromorfologických zmien v povodí Dunaja

bol významný počas posledných storočí. Takéto zmenyzahŕňajú, okrem iného, stavanie priehrad, hrádzía kanálov, kanalizáciu riek a príslušné odpojenia zápla-vových území a starých ramien, eróziu (prehĺbenie) rieč-neho dna a zníženie vodných úrovní s príslušným zvý-šením rizika povodní. Tieto niektoré zmeny sú nezvrat-né, avšak existuje potenciál pre obnovu, ktorá sa môževykonávať v čo najväčšom možnom rozsahu. To je kon-krétny príklad, keď údolné nivy môžu byť spojenés hlavným tokom, a tak zvýšia prirodzenú retenciu predpovodňami a podporia migráciu rýb v ich prirodzenýchpodmienkach. Okrem toho je potrebné dobudovať prie-chody pre vodné živočíchy cez bariéry na Dunaji a naväčšine prítokov.

V dôsledku týchto významných hydromorfologic-kých zmien veľké časti povodia Dunaja a početné prí-toky boli dočasne identifikované ako významne zme-nené vodné útvary na úrovni celého povodia. Priehra-dy a hrádze na Dunaji, ako aj rekonštrukcie brehova stabilizácie na prítokoch sa označujú ako úseky vkategórii „riziká” na nedosiahnutie „dobrého ekologic-kého stavu”.

Budúce projekty na infraštruktúru, akými sú pláno-vané hydroenergetické diela a plány na rozvoj vodnejdopravy, ohrozujú stav riečnych ekosystémov na Du-naji a v jeho prítokoch, a zvlášť tie projekty, ktoré môžuohroziť doteraz nedotknuté voľne tečúce úseky Dunaja.Je potrebné zabezpečiť, aby tieto budúce projekty mini-malizovali environmentálne vplyvy v povodí Dunajaa kompenzovali nežiaduce environmentálne škody vhod-nými opatreniami na ich zmiernenie.

MokradePovodie Dunaja obsahuje veľký počet mokradí, kto-

ré v unikátnych lokalitách poskytujú podmienky naživot bohatému množstvu vodných rastlín a živočíchov.


Dunaj

Mnohé tieto oblasti majú veľký potenciál, ako napr.veľké mokraďové komplexy chránené medzinárodný-mi konvenciami, iné stále čakajú na vyhlásenie za chrá-nené oblasti. 80 percent historických záplavovýchúzemí veľkých riek sa stratilo počas posledných 150rokov hlavne v dôsledku významných hydromorfolo-gických zmien a mnohé už ako chránené územia čelianovým ľudským náporom. Až doteraz mnohé mokra-de boli pod tlakom vodnej dopravy, hydroenergetic-kých diel, intenzívneho poľnohospodárstva a lesníctva,ako aj dôsledkov nových infraštrukturálnych projek-tov. Obnova mokradí môže priniesť mnoho úžitku,zvlášť pre ochranu pred povodňami. Ako prvý kroktreba vypracovať inventarizáciu najdôležitejších vodouovplyvnených oblastí pre život rastlín a živočíchovv povodí Dunaja.

Delta Dunaja zažila za posledných 50 rokov vý-znamné vplyvy antropogénych tlakov následkom veľ-kých záťaží živín a ťažkých kovov z Dunaja. Prítokživín viedol k eutrofizácii ramien delty a ich jazier;zvýšené množstvá ťažkých kovov sa vyskytujú hlav-ne v jazerách delty. Okrem toho závažné hydromor-fologické zmeny a intenzívne poľnohospodárstvoa lesníctvo viedli k strate a znehodnoteniu veľkýchoblas t í kra j iny predtým nevyuží vane j a viedl ik oddeleniu týchto oblastí od delty. Následkom tohosa biodiverzita druhov a lokalít znížila. Veľké množ-stvo hydraulických stavieb na Dunaji a jeho prítokochtiež významne znížilo transport sedimentov, ktoré byudržovali úroveň delty na želateľnej úrovni vo vzťa-hu k Čiernemu moru.

Hoci boli v posledných desaťročiach prijaté význam-né opatrenia na ochranu a obnovu, stále sú plánovanéa implementované nové kanalizačné projekty. Malo bybyť zabezpečené posudzovanie vplyvov na životnéprostredie a skúmanie alternatívneho riešenia najmäv súvislosti so záchranou tohto unikátneho dedičstvacelosvetového významu.

Pobrežné vodyPobrežné vody a širšie morské prostredie Čierneho

mora boli silne ovplyvnené vysokými záťažami živínz prítokov riek zvlášť počas obdobia do polovice 80-tych rokov. Odvtedy nastala značná redukcia vstupovživín, ale úroveň živín v súčasnosti je stále vyššia akopočas 60-tych rokov. Vplyvy redukcie vstupu živín sújasne viditeľné v oblasti plytkého pobrežia severozá-padnej časti Čierneho mora, ktoré je zvlášť náchylnéna eutrofizáciu. Morský ekosystém Čierneho mora jeveľmi zložitý a je silne ovplyvniteľný nielen vysokýmizáťažami živín, ale tiež inými tlakmi, ako je nadmernérybárstvo a zmeny obživy.

Iný problém Čierneho mora spôsobuje erózia pobre-žia, ktorá je hlavne determinovaná redukciou sedimen-tov z Dunaja (následok hydrotechnických diel v povodícelého Dunaja) a znížením množstva piesku v dôsledkuzníženia populácie mušlí (následok zvýšenia znečiste-nia vody).

Riziko nesplnenia environmentálnych cieľovDunaj a jeho prítoky sú vo veľkom rozsahu „v riziku”

alebo „v možnom riziku”, že nesplnia environmentálneciele stanovené RSV. Príčiny tohto rizika v hornej častipovodia Dunaja sú hlavne v hydromorfologických zme-nách, ktoré zohľadňuje fakt, že mnoho úsekov bolo pred-bežne identifikovaných ako významne zmenené vodnéútvary. Z regiónu stredného Dunaja sú v súčasnosti prí-stupné len obmedzené údaje. V regióne dolného Dunajahrajú podstatnú úlohu hydromorfologické zmeny, orga-nické a živinové znečistenie, rovnako ako aj znečiste-nie nebezpečnými látkami.

Z jazier bolo vybrané iba jazero Neusiedler See/Fer-to-to v kategórii „nie je v riziku” z hľadiska dosiahnutiaenvironmentálnych cieľov. Jazero Balaton je „v možnomriziku” v dôsledku hydromorfologických zmien. JazeroRazim je „v riziku” v dôsledku znečistenia živinami a „vmožnom riziku” vzhľadom na organické znečistenie,nebezpečné látky a hydromorfologické zmeny. Je tieždočasne identifikované ako významne zmenený vodnýútvar. O jazere Yalpug nie sú dostupné žiadne informá-cie.

Prechodné a pobrežné vody sú všetky „v riziku” ale-bo „v možnom riziku”, že nesplnia environmentálne cie-le hlavne následkom znečistenia živinami. Viac informá-cií je potrebných o organickom znečistení a o ne-bezpečných látkach.

4. Charakterizácia podzemných vôdSpráva poskytuje prehľad dôležitých cezhraničných

útvarov podzemných vôd v správnom území povodiaDunaja. Sú definované nasledovne: dôležité v dôsledkuveľkosti útvaru podzemných vôd, čo znamená oblasť> 4 000 km2, alebo dôležité v dôsledku rozličnýchkritérií, napr. sociálno-ekonomická dôležitosť, využitie,vplyvy, tlaky, interakcia s vodou podmienených eko-systémov. Použité kritéria boli dohodnuté bilaterálne.

Vplyvy a dopady na podzemné vodyHlavným využitím identifikovaných útvarov cezhra-

ničných podzemných vôd sú dodávka pitnej vody,poľnohospodárstvo a priemysel. Niektoré útvary pod-zemnej vody vykazujú mnohoraké využitie prevažnekombinovaním pre pitné účely, poľnohospodárstvoa priemysel. Niektoré druhy podzemných vôd slúžiapre kúpele a geotermálnu energiu.

Intenzívne poľnohospodárstvo a neadekvátne čis-tenie odpadových a splaškových vôd sú hlavnými ohro-zeniami kval ity podzemných vôd. T ieto vplyvyv kombinácii s vysokou zraniteľnosťou niektorýchzvodnených vrstiev vyžadujú vývoj stratégií ochranypodzemných vôd. Kvantitatívne aspekty zdrojov pod-zemných vôd sú ovplyvnené intenzívnymi vodohospo-dárskymi aktivitami.

Riziko nesplnenia environmentálnych cieľovČo sa týka kvantitatívneho stavu týchto cezhranič-

ných útvarov podzemnej vody žiadny útvar nie je „vriziku” nesplnenia environmentálnych cieľov. Šesť útva-rov podzemnej vody je jasne definovaných ako „niev riziku”. V troch prípadoch sú dáta neuspokojivé,a preto je potrebný ďalší monitoring. Vzhľadom na kva-litatívny stav žiadny z 11 identifikovaných dôležitýchútvarov podzemnej vody nie je jednoznačne „v riziku”.Aj tak však sedem z týchto útvarov je ohodnocovanýchna národnej úrovni rôzne. Pre jeden útvar sú prístupnéúdaje nedostatočné, a preto musel byť zaradený dokategórie „v možnom riziku”.

Táto správa je založená na počiatočnej zostave prí-stupných informácií o cezhraničných útvaroch podzem-nej vody. Ďalšie skúmanie môže viesť, samozrejme,k zmenám doteraz vymedzených útvarov podzemnejvody. Kvalitnejšie poznatky môžu viesť k vymedzeniuďalších útvarov podzemnej vody.

5. Inventarizácia chránených oblastíMokrade povodia rieky Dunaj hrajú dôležitú úlohu

v hydrologických procesoch, zvlášť pri prevencii predpovodňami, dopĺňaním podzemných vôd, rovnako akopre biodiverzitu druhov a stanovíšť. Povodie Dunajamá stále veľkú rôznorodosť dôležitých mokradí.

ICPDR vypracovalo inventarizáciu chránených úze-mí druhov a chránených stanovíšť tak, ako požaduje

RSV. Mnohé identifikované mokrade boli už označenéza chránené územia podľa legislatívy EÚ a/alebo pod-ľa celosvetových konvencií. Inventarizácia chránenýchúzemí poskytuje geografické, technické a právne in-formácie o situácii, charaktere a relevantnosti každé-ho chráneného územia v povodí rieky Dunaj. Tieto dô-ležité základné informácie sa využijú napr. pre prípra-vu plánu manažmentu povodia a jeho programu opat-rení. Časový harmonogram finalizácie inventarizáciezáleží na pokroku Európskej komisie pri vytvorení sie-te Natura 2000.

6. Ekonomická analýza využívaniavôd

Rámcová smernica pre vodu je jednou z prvýchsmerníc v oblasti environmentálnych politík, ktorá ex-plicitne integruje ekonomické požiadavky do procesudosiahnutia jej cieľov.

Podľa požiadaviek RSV bola urobená ekonomickáanalýza využívania vôd v roku 2004. Analýza zahŕňatieto náležitosti: odhad ekonomickej dôležitosti využí-vania vôd pre ekonomiku a sociálno-ekonomický roz-voj v povodí, plánovanie vývoja kľúčových ekonomic-kých indikátorov a jednotiek do roku 2015, zvlášť preovplyvnenie premenných veličín a v dôsledku toho nastav vôd a odhad súčasnej úrovne úhrady nákladovza poskytované služby vo vodnom hospodárstve.

Správa o analýze povodia Dunaja prezentuje porov-nateľné údaje o celom správnom území povodia Dunaja.Kompletná ekonomická analýza správneho územia po-vodia Dunaja nebola možná v dôsledku mnohých nedo-statkov a neurčitostí v procese zbierania údajov. Aj na-priek tomu sa však dospelo k týmto záverom:

Správa najprv predstavuje sociálno-ekonomické úda-je všetkých osemnástich krajín ležiacich v povodí Du-naja. Na základe veľkosti hrubého domáceho produk-tu (GDP) na osobu vznikli tri skupiny krajín. Prvá sku-pina sa skladá z troch členských štátov EÚ - Rakúsko,Nemecko, Taliansko a dodatkom Švajčiarsko (GDP naosobu presahuje 20 000 eur). Druhá skupina sa skla-dá z krajín, ktoré spoločne vstúpili do EÚ v máji 2004,t. j. Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Slovenskárepublika a Slovinsko, a dodatkom Chorvátsko (GDPna osobu je medzi 2 000 až 20 000 eur). Zostávajúcekrajiny, t. j. dve pristupujúce krajin y Bulharskoa Rumunsko, rovnako ako aj Albánsko, Bosnaa Hercegovina, Macedónsko, Moldavsko, Srbskoa Čierna Hora a Ukrajina tvoria tretiu skupinu (GDP naosobu je menej ako 2 000 eur).

Vzhľadom na charakteristiky využívania vôd úda-je ukazujú, že existujú veľké rozdiely v ekonomickejštruktúre podunajských štátov, ktoré sú hlavne spô-sobené relatívnou dôležitosťou poľnohospodárskehosektora. Bulharsko, Chorvátsko a Rumunsko vytvá-rajú okolo 10 percent hrubého národného produktuv poľnohospodárstve, v ostatných krajinách sa tátohodnota pohybuje medzi 1 až 3,7 percentami. V prie-mysle a výrobe energie je podiel na tvorbe hrubéhodomáceho produktu v jednotlivých krajinách viac kon-zistentný.

7. Účasť verejnostiAktívna účasť verejnosti je kľúčovým princípom tr-

valo udržateľného rozvoja vodného manažmentu. Ajtento fakt bol jedným z dôvodov podpísania Dohovoruo ochrane a využívaní vôd Dunaja 29. júna 1994 v So-fii. Dohovor predpokladá účasť organizovanej verejnostiv rámci jeho implementácie. Doteraz malo desať orga-nizácií príležitosť stať sa akreditovaným pozorovateľom


Dunaj

ICPDR. Táto spolupráca, ktorá zaručuje pozorovate-ľom právo zúčastňovať sa na spolurozhodovaní ICPDRna jej stretnutiach a na stretnutiach pracovných sku-pín, sa ukázala úspešnou a rôzne aspekty a prístupypozitívne ovplyvňujú vodný manažment v povodí Du-naja.

Pre ďalšie zvýšenie účasti verejnosti v súvislosti splnením požiadaviek RSV bola vypracovaná Stratégiapre účasť verejnosti v povodí Dunaja. Cieľom tejto stra-tégie je zabezpečiť účasť verejnosti pri implementáciiRSV, zvlášť pri príprave plánu manažmentu povodiaDunaja a uľahčiť vytvorenie efektívnych štruktúra mechanizmov účasti verejnosti, ktorá bude pokra-čovať dlhšie ako prvý cyklus plánovania manažmentupovodia. Operatívny plán ICPDR zabezpečuje všeobec-ný rámec pre aktivity v rámci celého povodia.

Organizácie so štatútom pozorovateľa ICPDR• Black Sea Commission (Čiernomorská komisia)• Danube Commission (Dunajská komisia)• Danube Environmental Forum (Dunajské environ-

mentálne fórum)• Global Water Partnership (Globálne vodné part-

nerstvo)• International Association for Danube Research

(Medzinárodná asociácia pre výskum Dunaja)• International Association of Water Supply Com-

panies in the Danube River Catchment Area (Me-dzinárodná asociácia združujúca vodárenské spo-ločnosti v povodí Dunaja)

• International Hydrological Programme of the UNE-SCO (Medzinárodný hydrologický program UNE-SCO)

• RAMSAR Convention on Wetlands (Ramsarskákonvencia o mokradiach)

• Regional Environmental Center for Central andEastern Europe (Regionálne environmentálne cen-trum pre strednú a východnú Európu)

• World Wide Fund for Nature, Danube-CarpathianProgramme (Svetový fond pre prírodu, Dunajsko-Karpatský program).

Deň DunajaICPDR iniciovala prvýkr át oslavu Dňa Dunaja

v celom povodí 29. júna 2004 s každoročnou periodi-citou. Všeobecný charakter aktivít Dňa Dunaja bol po-vzbudzujúci a oslavný. Deň Dunaja sa venoval podpo-re uvedomeniu a solidarity obyvateľstva žijúcehov jednom povodí. K veľkému úspechu Dňa Dunajaprispelo viac ako 100 podujatí a osláv, ktoré sa konaliv celom povodí Dunaja v 13 krajinách. Medzinárodnádetská súťaž Dunajských maliarov zaznamenala viacako 100 príspevkov. Bola uvedená do činnosti webo-vá stránka Dňa Dunaja, ktorá prezentuje informácieo aktivitách vo všetkých dunajských krajinách. Je pred-poklad, že každoročné oslavy Dňa Dunaja budú ďalejstimulovať solidaritu a dobré vzťahy medzi ľuďmi spo-ločne využívajúcimi povodie Dunaja.

8. VýhľadPrvá analýza oblasti povodia Dunaja je založená na

dostupných podkladoch a výsledkoch. V dôsledku tohoodráža súčasnú úroveň prípravy harmonizovaneja integrovanej analýzy povodia. Východisková pozíciaa dostupnosť údajov je značne rôznorodá v oblasti ce-lého povodia Dunaja. Rozsah, kvalita a stupeň harmoni-zácie údajov sa bude v budúcnosti zlepšovať a nadväznéaktualizácie budú robiť hodnotenie viac komplexným.

Na základe výsledkov rizikovej analýzy bude potreb-né nadväzne uskutočniť doplňujúce pozorovaniaa zamerať sa hlavne na prijatie nových monitorova-cích sietí a programov do konca roku 2006. Budú takzabezpečené údaje na národnej úrovni a na úrovnicelého povodia. Údaje o ekologickom a chemickomstave zo základného, prevádzkového a prieskumnéhomonitorovania prispejú viac k poznaniu ekologického

Správne územie povodia Dunaja: dôležité útvary cezhraničných podzemných vôd

a chemického stavu povodí. Teda toto hodnotenie overísprávnosť súčasného ohodnotenia rizika, ktoré sa usku-točnilo na základe dostupných údajov.

V ďalšej etape prípravy plánu riadenia povodia sačinnosť zameria na prepojenie výsledkov analýzy tla-kov a dopadov s výsledkami ekonomickej analýzy vy-užívania vôd. Cieľom bude vytvoriť program opatrenípre útvary vôd, ktoré budú v „riziku” nesplnenia envi-ronmentálnych cieľov, a ktoré budú súčasťou komplex-ného Plánu riadenia oblasti povodia Dunaja. Prvá kon-ferencia pre užívateľov sa uskutočnila 28. až 29. júna2005, s cieľom informovať zainteresované strany averejnosť o výsledkoch prvej analýzy oblasti povodiaDunaja a o príprave procesu účasti verejnosti. Procesinformovania verejnosti a konzultácií je potrebné za-čať najneskôr do konca roka 2006.

Ďalšie informácie: webová stránka ICPDR (prepojeniena zastrešovaciu správu)

h t t p : / /www. i cpd r. o rg /p l s /danub i s /DANU -BIS_DB.DYN_NAVIGATOR.show

MŽP SR http://www.enviro.gov.sk/servlets/page/166

Prepojenie na národnú správu: (pôsobnosť – ochra-na vôd – vodné hospodárstvo – ochrana vôd): http://www.enviro.gov.sk/servlets/page/317?cid=404&cid=372&cid=179&cid=180&cid=371&type_id=1&cat_id=2582

Európska komisia – všetky členské štáty (národnésprávy, medzinárodné povodia)

http://forum.europa.eu.int/Public/irc/env/wfd/libra-r y ? l = / f r a m e w o rk _ d i r e c t i v e / i m p l e m e n ta -tion_documents_1/wfd_reports

(Pozn. red.: V prílohe na s. 6 nájdete organizačnúštruktúru dohovoru)

Ing. Norber t Halmoriaditeľ odboru správy vodných tokova správy povodí sekcia vôd MŽP SR

Ilustračné foto: archív ICPDR


Osobnosti

Svetová dekáda venovaná vode (2005 – 2015) jejedným z pádnych dôvodov spomenúť si aj na význam-né historické osobnosti, ktoré sa v minulosti narodili a žilina území dnešného Slovenska a mali bl ízkok problematike vodného hospodárstva. Na prvé miestorozhodne patrí Samuel Mikovíni.

Samuel Mikovíni, človek, ktorého celoživotné dieloby naplnilo životy desiatok ľudí. Veď keby bol len zeme-meračom, bol by tým najlepším, jeho realizované vodo-hospodárske projekty by stačili na existenciu veľkej pro-jektovej organizácie, za opevnenia miest a hradov bysa nemusel hanbiť žiaden architekt – staviteľ, aj akostaviteľ ciest by sa uživil a jeho umelecká tvorba, vý-zdoba kníh a veduty miest a hradov by ho samy osebespravili slávnym, a to sme nespomenuli ešte jeho vyni-kajúce matematické schopnosti. Celý tento súhrn prác,z ktorých veľkú časť môžeme označiť za jedinečné, jedielom jedného geniálneho Slováka, ktorého označenieslovenským Leonardom da Vinci môžeme brať s plnouvážnosťou a úctou.

Paradoxom je, že o narodení a smrti tohto význam-ného muža vieme veľmi málo. Nevieme kedy sa narodila rovnako nevieme ani celkom presne, kedy zomrel a kdeje pochovaný. Predpokladá sa, že sa narodil v rozmedzírokov 1686 až 1700 a zomrel s veľkou pravdepodob-nosťou 23. marca 1750. Celkom presne vieme (VojtechBaker), že Samuel Mikovíni študoval „božské matema-tické vedy” v rokoch 1721 až 1722 na Altdorfskej uni-verzite neďaleko Norimberku a v Jene v roku 1723 do-končil svoje štúdia ako zememeračský inžinier. Užv tomto období a dokonca aj pred ním sa v Nemeckuvenoval grafickým umeleckým prácam, dokonca mu

v Norimberku vyšiel aj bohato ilustrovanýsprievodca mestom, doplnený textom (autor-stvo textu nie je potvrdené).

Z pohľadu vodohospodárskeho je mimo-riadne dôležité poznanie, že v roku 1723 saSamuel Mikovíni stáva župným (komitátnym)inžinierom Bratislavskej župy. Najstarší služob-ný doklad o jeho práci pochádza zo 7. júna1725, kedy mu bola vyplatená odmena zaprehliadku potoka Sisek, ktorý tiekol cez Blat-né (predtým Šarfia). V oblasti pod Blatnýmboli v tom čase veľké močariská, ktoré všakneboli odvodnené ešte ani v roku 1735. Odzačiatku svojej kariery župného inžiniera, vy-užíval Mikovíni pri prehliadkach lokalít svojezememeračské znalosti na zhotovenie svojichnávrhov „projektov”, ktoré dokladal vlastný-mi náčrtmi a neskôr mapami.

Dá sa povedať, že za obdobie 10 rokov, čobol Mikovíni župným inžinierom, sa prevažnevenoval vodohospodárskym prácam v oblastiDunaja, Dudváhu a dolného Váhu, na Považí(Madunice, Piešťany, Trenčín) a melioračnýmprácam v oblasti svahov Malých Karpáta Podunajskej nížiny.

Bratislavskú a čiastočne Nitriansku župusužovali v tom období časté záplavy vyvola-né jednak pretrhnutím nedostatočne pevnýcha nízkych hrádzi, ale aj situačnými zmenamitokov Váhu a Dunaja, hlavne v oblasti Dolné-ho Váhu a Žitného ostrova. Samuel Mikovíninavrhoval opravy existujúcich hrádzi, budovanie nových

hrádzí a z veľkej časti aj upravoval smerovépomery tokov.

Popri vodohospodárskych prácach hov roku 1731 poveril cisár Karol VI. spracova-ním mapových podkladov pre historicko-gra-fické spracovanie Uhorska, ktoré redigovalMatej Bel pod názvom Notítie. Týmito práca-mi sa Samuel Mikovíni dostáva na vrchol svo-jich zememeračských prác. Treba pripomenúť,že Samuel Mikovíni ilustroval svojimi grafika-mi práce Mateja Belu už počas pobytuv Norimberku, s ktorým sa zrejme poznalprostredníctvom svojho otca, pôsobiaceho akoevanjelický farár v Brezne.

V roku 1735, 28. septembra, vymenovalcisár Karol VI. Samuela Mikovíniho za profe-sora do Banskej Štiavnice a zároveň za cisár-sko-kráľovského inžiniera hornouhorskýchbanských miest. Môžeme povedať, že toto me-novanie bolo len potvrdením aktivít Mikovíni-ho v oblasti Banskej Štiavnice, pretože užv roku 1729 požiadali Mikoviního o návrh naopravu Vindšachtských jazier. Tým sa všakjeho práca na protipovodňových opatreniachneskončila. Žiaľ, potvrdzuje to aj smutná sku-točnosť, že jeho smrť v roku 1750 je spojenás protipovodňovými prácami pre mesto Tren-čín.

Situácia v banskoštiavnických baniachkoncom 17. a začiatkom 18. storočia bolaviac ako katastrofálna. Ťažba v baniach sa

stávala ekonomicky neúnosná vzhľadom na problémys banskými vodami, resp. s ich odčerpávaním. Baniamtrikrát hrozilo ich odstavenie a trikrát ich zachránil Ma-tej Kornel Hell, hlavný banský strojmajster. Hell bol vy-nálezcom a zlepšovateľom čerpacej techniky, ale aj ďal-ším budovateľom vodných nádrží – tajchov. Do tejtonáročnej situácie prišiel Samuel Mikovíni. Bol to všakpráve Mikovíni , kto r ý doplnením, prepo jeníma rozšírením existujúcich vodných nádrží vybudoval ge-niálny vodohospodársky systém, ktorého jedinečnosťsi dostatočne neuvedomujeme v odborných kruhochani dnes. Mikovíni dokonale využil už existujúce vod-né nádrže a doplnil ich ďalšími, prepojil a zvýšilich kapacitu výstavbou desiatok kilometrov zbernýchjarkov a podzemných štôlní. Podarilo sa mu vybudo-vať hydroenergetický potenciál pre pohon čerpadiela strojov na spracovanie rudy až do času, keď nastú-pila nová generácia parných a elektrických pohonov.Bol to Mikovíni, ktorý tiež navrhoval a posudzoval novéstroje a technológie. Banská škola, ktorú založil, sav roku 1770 stala prvou baníckou akadémiou v Európe.Mimo iných významných mužov táto akadémia vycho-vala aj známeho astronóma Maximiliána Hella.

Z hľadiska priehradárskeho osobitnú pozornosť sizasluhuje jeho projekt a realizácia priehrady Rozgrund,ktorá bola pod jeho dohľadom postavená v rokoch 1743– 1744. Priehrada Rozgrund so svojou výškou 30,2 mpatrila po celé storočie k najvyšším zemným priehra-dám v Európe. Svojimi sklonmi svahov, na vzdušnejstrane 1: 1,25 – 1,75 a na návodnej 1: 1,5 patrík najúspornejšie navrhnutým priehradám u nás. Roz-grund slúži ako vodárenská nádrž a v súčasnej dobe

Samuel Mikovíni geniálny vedeca významný vodohospodár

Socha Samuela Mikovíniho na Dunajskom nábreží v Bratislave

Vindšachtská vodná nádrž dnes


Medzinárodné výstavy

Od 14. júna do 13. septembra 2008 bude v španielskejZaragoze medzinárodná výstava EXPO 2008 s hlavnoutémou Voda a udržateľný rozvoj. Časovo spadá medzi dvesvetové výstavy, vlaňajšiu v Aichi a v roku 2010v Šanghaji. Obsahovo zapadá do Svetovej dekády vodyvyhlásenej v roku 2005 OSN a zároveň si pripomeniejubileum - 100 rokov, čo v Zaragoze bola spoločná fran-cúzsko-španielska výstava. Organizovať ekologicky za-meranú výstavu má Zaragoza plné právo aj vzhľadom naskutočnosť, že v roku 2008 bude Zaragoza a jej okolieenergeticky plne sebestačné z obnoviteľných zdrojov.Miesto pre výstavu je priam ideálne. Jedná sa o meanderrieky Ebro s výborným spojením s centrom mesta.

Slovenská republika má od svojho vzniku za seboupomerne úspešné účasti na Špecializovaných svetových

výstavách v Tejone v roku 1993, v Lisabone v roku 1998a naposledy na Svetovej výstave v Hannoveri v roku2000. Hlavne Hannover je možné považovať za výraznýúspech, pretože naša expozícia vo výstavnej hale (nema-li sme samostatný pavilón) svoju architektúrou, ale ajcelkovou koncepciou zaujala odbornú a laickú verejnosť.Žiaľ, na Svetovej výstave v Aichi sme chýbali.

Oficiálne pozvanie zo španielskej strany do Zaragozysme dostali 19. 1. 2006 prostredníctvom španielskehoveľvyslanca Miguela Aguirre de Cárcer, ktorý vyjadril pre-svedčenie, že pozvanie prijmeme a zároveň vyjadril plnúpodporu našej účasti.

Pred rozhodnutím či ísť, alebo neísť na EXPO 2008,sa môžeme oprieť o doterajšiu bilanciu troch pomerneúspešných účastí a jednej neúčasti. Nemali by sme všakzabúdať na úspechy československých expozícií v Bruseli,Montreali a Osake. Česká republika využila práve veľmidobrú povesť, ktorú sme v roku 1970 získali v Japonsku,a svojou účasťou v Aichi sa pokúsila v tejto úspešnej tra-dícii pokračovať.

Na začiatku histórie svetových výstav sa tieto svojímobsahom dosť podobali veľtrhom, doplneným o kultúrnea spoločenské podujatia. Tu sa od roku 1851 stretávaliodborníci, umelci a mecenáši, aby dostali informácieo stave „ sveta” a jeho budúcnosti. Hannover v roku 2000znamenal pokus o zmenu v tom zmysle, že ukazoval sícepokrok, ale zároveň aj daň, ktorú ľudstvo – Zem za tentopokrok platí. Tento rozpor sa prejavil ešte výraznejšiev Aichi, kde akoby boli popri sebe dve výstavy; jednaukazujúca technologický pokrok, ktorý by mal zlepšiťsúčasný stav sveta a druhá cestu návratu k prírode a jejochrane. Dôležitou zmenou, ktorá nastúpila na EXPO 2000boli aj stovky ekologických projektov, ktoré sa pred a

počas výstavy vo svete realizovali a na tejto výstave pre-zentovali. Táto myšlienka pokračovala aj v Aichi, kde eštenaviac boli súčasťou výstavy aj ekologické kurzy prezáujemcov.

Je nesporné, že EXPO 2008 bude predovšetkým tu-ristickou atrakciou, ktorej sa zúčastnia domácia zahraniční návštevníci. Na druhej strane tým, že hlavnátéma a podtémy vyčerpávajúco pokrývajú problematikuvody a udržateľného rozvoja, bude EXPO 2008 stretnu-tím odborníkov na odborne zameraných konferenciácha kongresoch. Je preto celkom pochopiteľné, že aj zostrany odborníkov v oblasti vody a životného prostrediana Slovensku je o našu účasť záujem. Na podporu účastisa na spoločnom stretnutí v októbri 2005 vyslovilo takvedenie Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p.,ako aj vodárenské spoločnosti, Hydrometeorologickýústav, Slovenská akadémia vied a ďalšie organizácie.

Z tohto pohľadu naša expozícia by nemala byť len pre-zentáciou Slovenska, ale aj vodného hospodárstva SR.Tým sa vlastne naša prípadná účasť líši od našich dote-rajších prezentácií. Samozrejme, že by sme nemali za-budnúť na naše bohatstvo minerálnych a termálnych vôd,ale aj na našu jedinečnú a bohatú vodohospodársku mi-nulosť. V našom prípade rozhodnutie ovplyvňujú finanč-né možnosti, miera našej angažovanosti a celkový po-hľad na našu účasť predovšetkým z pohľadu vlády SR.Času na serióznu prípravu nie je veľa. Včasné rozhodnu-tie o účasti, dohoda zainteresovaných, dobrý výber ge-nerálneho komisára a seriózny výber návrhárskeja realizačnej firmy sú predpokladom úspešnej prezentá-cie Slovenskej republiky na EXPO 2008 v Zaragoze.

Ing. Ján Lichý

Prečo by sme mali byť v Zaragozev roku 2008?

na ňom prebiehajú rekon-štrukčné práce.

Množstvo práce, ktoré Mi-kovíni musel zvládať, sa pre-mietlo aj do vyučovaciehosystému na škole. Teoretic-ká výučba bola počas zimya praktické zamestnaniebolo počas leta. Vtedy Miko-víni aj so svojimi žiakmi vy-konával požadované zeme-meračské práce.

Akoby toho Mikovíni nemaldosť na svojich pleciach, Má-ria Terézia, ktorá nastúpila poKarlovi VI., ho poverila zabez-pečením moravsko-slovenskejhranice pred vpádom vojskFridricha II. zo Sliezska. Miko-víni tvoril vojenské mapy, na-vrhoval zabezpečovacie systé-my a bol aj vojenským straté-gom. Okrem toho navrhovala realizoval opevnenia pevnos-tí a miest Kozlie a Komárno.

Dobrá znalosť matematiky, ktorú preukázal pri polemikeo kvadratúre kruhu, mu, samozrejme, mimoriadne pomá-hala pri jeho zememeračských prácach a astronomickýchpozorovaniach. Ako zememerač poznal veľmi dobre reliéf

Pôdorys a profil Richnianských vodných nádrží spolu s priečnou bránou vybudovanou v r. 1716 od Samuela Mikovíniho

terénu, čo mu pomáhalo pri jeho vodohospodárskych, ces-társkych, opevňovacích prácach a návrhoch. Musel byťveľmi zdatný „manažér”, keďže dokázal zvládnuť také množ-stvo rôznorodej práce. To, že ho môžeme smelo prirovnať

k Leonardovi da Vincimu, jekvôli jeho vynikajúcemu ume-leckému cíteniu, ktoré sav plnej miere prejavilo v jehomedirytinách a hlavne vedu-tách a mapách, ktoré tvorili sú-časť diel Mateja Belu, ale tvoriliaj samostatné vydania.

Komplexný pohľad na jehocelé dielo by tvorilo viaczväz-kovú encyklopédiu, ktorá bymohla byť na Slovensku vy-daná, a z ktorej by sme sa ajdnes mohli všeličomu naučiť,bolo by to však zároveň, ajkeď neskoré, ocenenie nie-len jeho geniality, ale aj tvr-dej a usilovnej práce.

Pri písaní tohto príspevkusom vychádzal z publikácieJana Purginu Samuel Miko-víni – život a jeho dielo, Ma-riana Lichnera Banskoštiav-nické tajchy a z referátov,ktoré odzneli na medzinárod-

nom seminári 19. októbra 2005 Samuel Mikovíni a jehoodkaz pre dnešok v Banskej Štiavnici.

Ing. Ján Lichý


Rozhovor

Lenka Milonová... Meno, ktoré čitateľom Enviroma-gazínu iste nie je neznáme. Objavuje sa pravidelne naprvej strane prílohy, pod ilustračnou kresbou vo Frodo-vej ceste. Lenka je autorkou týchto kresieb. Kreslenie amaľovanie ju sprevádza od detstva a výtvarníctvu savenuje dodnes. Dokonca aj v Anglicku, kde od vlaňajšejjari žije v Suffolku a na univerzite v Norwichi študujeenvironmentálne vedy. V rámci tohto štúdia pracuje navýskume riečnej dynamiky. Býva na vidieku a tamojšíuž vedia, že sympatická a usmievavá dievčina zo Slo-venska je zanietená ekologička. V rozhovore pre Envi-romagazín sme sa Lenky opýtali aj na to, čo pojem za-nietená ekologička podľa nej obnáša. Ale začnime odzačiatku. Teda od detstva.

Aké boli tvoje prvé dotyky s prírodou, s kvetmi, stromami, zvie-ratami... s potokmi.

Na to by skôr vedela odpovedať moja mama. Ale naj-silnejšie zážitky z môjho detstva sa určite spájajú s cha-tou starých rodičov v Západných Tatrách. Svieži vzduch,hučanie vetra vysoko v korunách smrekov, vôňa hríbova živice, sladučké jahody... Tu neexistuje čas a aj tie naj-menšie veci sa zdajú byť úžasne zaujímavé. Lienky, mrav-ce, svetlušky, kamienky... Tento detský svet chcem na-vždy nosiť v srdci a nikdy ho nestratiť – nikdy nedospieť.Narodila som sa v Liptovskom Mikuláši a až donedávnasom žila len tu. Detstvo doma na záhrade, na chate v lese,či u starkej v sieti za humnom, zanechalo vo mne veľmipekné spomienky. Bola som šťastlivec, ktorý nemuselpozorovať oblaky z okna paneláku.

Tvoj rodný kraj, Liptov, je inšpiráciou pre umelcov, básnikov,maliarov... inšpiruje iste aj teba. Mal vplyv aj na tvoje rozhodnutieštudovať environmentalistiku?

Ako by som mohla tvrdiť, že nie? Liptov je unikátnykraj. Môže byť pyšný na svoje prírodné poklady, ale máaj svoje veľké starosti a rany, ktoré bolia. I ľudia sú tu ajdobrí, aj menej dobrí, ale majú láskavejšie srdce ako ľu-

Rodáčka z Liptova žije na anglickomvidieku, študuje environmentálne vedy

a miluje rieky

Posledné prípravy pred otvorením Lenkinej prvej výstavy v Rotunde v Liptovskom Mikuláši

dia vo veľkomeste. Mnohí z nich mav dobrom ovplyvnili, ale najviac zovšetkých úžasne obetavá pani Mária Čaj-ková z bývalého M-klubu a Rudo Padoz Občianskeho združenia Tatr yv Liptovskom Mikuláši, prostredníctvomktorých som dostala šancu realizovaťsvoje vtedajšie sny.

Si absolventkou odboru environmentálnej eko-lógie na Univerzite Pavla Jozefa Šafárikav Košiciach. Išla si na túto školu aj s predsavza-tím urobiť po jej skončení niečo v prospech ži-votného prostredia Liptova?

Predovšetkým som chcela získať ve-domosti, pochopiť prírodné vzťahy, nau-čiť sa toľko, aby som mohla konať správ-ne. Svoje rozhodnutie neľutujem. Alesnáď rovnako dôležitou školou bola premňa dobrovoľná práca počas štúdia naprojektoch Občianskeho združenia Tatrya spoločnosti Priateľov Zeme. Hoci rodi-čom veľmi prekážalo, že pomáham za-darmo, získala som nezaplatiteľné skú-senosti. Naučila som sa veľa o písanía manažovaní projektov, práci s verejnos-ťou, organizovaní a vedení seminárov,kampaní, výstav, aj to, ako sa prezento-vať a obhájiť si názor... S týmto pozadímbolo pre mňa oveľa jednoduchšie odpich-núť sa v Anglicku, vytvoriť vlastný PhD.

projekt, osloviť odborníkov a vlastníkov pôdy na spolu-prácu, získať si podporu u kľúčových osobností,a v konečnom dôsledku dúfam i v dosiahnutie zmeny.Nielen v Anglicku, ale aj na Liptove. Tento priestor bysom však chcela využiť a osloviť mladých ľudí, nech ne-vidia svet len v peniazoch a nájdu si čas, ktorý venujúmiestnej prírode či ľuďom. Stonásobne viac sa im vráti

späť v podobe skúseností, poznatkov a nových priate-ľov.

Témou tvojej diplomovej práce bola rieka Váh...K Váhu mám silný vzťah, strávila som pri ňom veľa

času, pozorovala ho, objavovala. A hoci som túto riekupoznala veľmi dobre, vždy ma čímsi nečakaným prekva-pila, či už to boli šantiace vydry na zamrznutej štrkovejlavici, hlavátka v tíšine, rybárik, volavka, stará vŕba, jas-kyňa... Diplomovka bola šanca lepšie spoznať rieku, priktorej žijem. Bolo to pre mňa fascinujúce dobrodružstvo.A taktiež poučné, vďaka skvelému vedúcemu DušanoviBarabasovi z Ústavu geografie UPJŠ.

Kedy si objavila „svoju” prvú rieku?Letné prázdniny boli odmalička o Váhu. O surfovaní

na lepenke, budovaní hatí zo skál, splavovaní na dušiachz traktora. Vtedy relatívne čistejší Váh s ostrovčekmiuprostred ponúkal nám, desaťročným z Ohradnej ulice,kapsu plnú jedinečných zážitkov.

Ktorú rieku nosíš v srdci?Váh.Kedy a na aký podnet si sa rozhodla pre štúdium v Anglicku?Anglicko ma pôvodne veľmi nelákalo. Upršaný kraj

bez hlbokých lesov a vysokých hôr, plný chladných, kon-zervatívnych ľudí. Takéto dojmy vo mne zanechali hodi-ny angličtiny. Môj priateľ, ktorý pochádza z tejto krajiny,sa však vždy zabával na článkoch v mojich starých učeb-niciach a na ruských cestopisoch, ktoré som čítala. Svojpohľad som zmenila, keď som v Anglicku strávila letnéprázdniny. Netrvalo dlho a našla som si svoje miesta, ja-zerá, lesy, rieku. Náš vzťah, priateľov neodkladný návratLenka na chate v Západných Tatrách (lúka Sokol, v pozadí Baranec)


Osobnosti

do práce v Londýne, bol hlavným podnetom pre život aštúdium v tejto krajine. V Anglicku som od jari minuléhoroku. Študujem na univerzite v Norwichi, hoci v súčasnostipracujem viac-menej samostatne doma a v teréne namiestnej rieke Stour.

Ako si vnímala rozdiely, ak boli, na začiatku pobytu v Anglickua ako ich vnímaš dnes?

Ľudí a ich životný štýl som spočiatku videla dosť ne-gatívne. Všadeprítomný konzum, rastúca arogancia, po-hodlnosť, chladné medziľudské vzťahy. Keď však prídemobčas domov, nenahnevajte sa, nevidím nič iné, len rov-naký „americký sen”. Momentálne sa snažím viac orien-tovať na pozitívne veci, zbieram inšpiráciu a nápady, kto-ré by boli užitočné pre Slovensko, ako možnosť výberueko a fair trade výrobkov, dobrovoľnícka práca, vyššieenvironmentálne povedomie u ľudí, ochrana prírody apamiatok... Aj keď Lovelock tvrdí, že tento svet už nemášancu, ja mám iný názor.

Žiješ na anglickom vidieku. Aký je... anglický vidiek?Je veľmi romantický a čistý, minimálne v Suffolku.

A hoci si uvedomujem rastúci civilizačný tlak na krajinu,vnímam zmenu myslenia farmárov a t eším saz všadeprítomnej novovýsadby, ale aj starých živých plo-tov, osamelých stromov i hájov, voľne pasúcich sa hos-podárskych zvierat, či z množstva divo rastúcich druhov,ktoré vidím pri bežnej prechádzke v poliach. Zdá sa mi,že aj záujem a kontrola verejnosti je tu pomerne silná.Najrozšírenejším hobby v regióne je pozorovanie vtáctva,a tak podpora biodiverzity pri akomkoľvek zásahu je pri-oritou.

Akí sú tvoji anglickí priatelia?Sú to zaujímavé osobnosti. George je lovcom jašteríc,

Nick je ranger, prírodný vševed, pritom ten najskromnej-ší človek... Peter, ktorého prezývam „Muž, ktorý sadí stro-my”, sa snaží zachrániť pôvodný topoľ čierny... a párďalších. Sú to ľudia, ktorých môžem bez obáv kedykoľ-vek poprosiť o radu či o pomoc. Cez víkendy spolu po-máhame budovať jašteričie biotopy, sadíme stromy,a taktiež nesmieme chýbať na žiadnom bláznivom orien-tačnom behu.

Určite si v Anglicku nazbierala už aj zopár nezabudnuteľnýchzážitkov...

Zážitkom, na ktorý nikdy nezabudnem bol tuleň, kto-rého sme videli pri večernej prechádzke po pobreží. Oči-vidne sa na nás zabával a keď sme ho prestali zaujímať,zmizol vo vlnách. Bolo úžasné vidieť toto zviera v jehoprirodzených podmienkach a nie kdesi v cirkuse.

Do Anglicka si si preniesla nielen svoj vzťah k prírode, ale ajlásku k „obrázkom”. Kde hľadáš a nachádzaš inšpiráciu?

Inšpiráciu hľadám vo svete okolo seba. Znázorňujemprírodnú harmóniu a prepojenosť, ale snažím sa pouka-zovať aj na environmentálne problémy. Obrázky kreslímpre mimovládky, do knižiek a časopisov, ktoré sú väčši-nou určené pre deti. Používam kombinovanú techniku,akvarel a tuš. Ak už hovorím o inšpirácii, nemôžem ne-spomenúť mená ako Košický a Dubnička, ktorí ma zauja-li svojím štýlom tieňovania. Ovplyvnil ma aj Mucha, alehlavne Brunovský, ktorý prekonal nepoznané hranice fan-tázie. Vynašiel detail, ktorý spojil do šokujúcej dynamic-kej kompozície, ktorá má hlbokú myšlienku a spôsobujemi husiu kožu. Tak nesmierne ho obdivujem... Chcemvedieť snívať tak, ako to vedel on.

A povedz, ako je to s tou tkáčskou firmou, pre ktorú v Anglickupracuješ?

Založila som umeleckú živnosť a občas sa pritrafí ne-jaká zákazka. Práve na jednej robím. Väčšinou navrhu-jem motívy zvieratiek s prvkom ľudskej satiry, športu čiprofesie, ktoré budú ako vzorka na kravate. Je to piplavárobota s výsledkom o priemere asi jeden a pol centimet-

ra. Ale keď sú motívy utkané na hodvábe, dostaví sapocit zadosťučinenia a hrdosti na svoju prácu. Ešte somvšak nevidela hotovú kravatu. Prvé motívy, ktoré somrobila v lete minulého roku pre tohtoročnú sezónu pôjduna trh čoskoro. Som zvedavá, ako sa budú predávať.

Neuvažovala si niekedy, že by si sa mala prednostne venovaťvýtvarníctvu?

Nikdy mi nešli portréty ani zátišia. Neviem, či by somobstála. A uživiť sa výtvarníctvom je veľký problém. Akvšak dostanem zaujímavú príležitosť, určite ju vyskúšam.

Hovorí sa o tebe, že si zanietená ekologička. Čo tento pojempodľa teba a o tebe prezrádza?

Kto to o mne hovorí? Hádam to so mnou nie je až takézlé (smiech). Snažím sa vypočuť si aj odlišné názory, nebyťako hluchý baran. Venujem svoj voľný čas dobrej veci, toje všetko.

Čo ťa ako ekologičku najviac hnevá?Ľudská hlúposť nekonečná. Vyhadzovanie odpadu do

krovia, lebo tam ho menej vidieť, vypúšťanie žúmp doriek za búrok, lebo to vtedy nikto nezbadá, spaľovanieškodlivín doma v peciach, lebo vyfučia komínom a už ichniet...

Máš túžby? Čo robíš, alebo mieniš robiť pre to, aby sa naplnili?Mám. Napríklad byť dobrým človekom a nechovať sa

ako neokresané poleno, ktoré ustavične prenasledujú

Rieka Stour – Lenkina anglická rieka, predmet jej výskumu i inšpirácia

chyby, tréma a trapasy. Robím pre to všetko, ale zatiaľsa mi veľmi nedarí...

Vlaňajšiu jar si zažila už v Anglicku. Aká je?Jar je tu farebná. Prichádza skoro po krátkej zablate-

nej zime s kobercom bielych snežienok. Okraje ciest ožlt-nú narcismi, brehy riek záružlím, polia sa rozžiaria rep-kou a sviežou zelenou trávou, v lesoch rozkvitnú belasézvončeky. Príchod jari vnímam najintenzívnejšie zovšetkých prelomov ročných období. Je to zásadná zme-na, zrod nového života, zázrak prírody. A čo je ešte kraj-šie, jar vnímam aj na ľuďoch.

Čo zo Slovenska ti chýba v Anglicku a naopak, čo z Anglicka bysi chcela mať doma na Slovensku?

Chcela by som tu mať svoju rodinu, kamarátku a chýbami aj môj pes. Z východného Anglicka by som chceladomov priniesť úctu ľudí ku krajine, dobrovoľníckehoducha spoločnosti, šance pre integráciu postihnutýchmladých ľudí, možnosť výberu, rasovú a národnostnútoleranciu.

Čo plánuješ po skončení štúdia?Plánujem pracovať na projektoch revitalizácie riek.

Práce je všade dosť. Chcem vidieť svet, porovnať, naučiťsa čosi viac, ale nakoniec sa chcem vrátiť domov.

Anna GudzováFoto: archív Lenky Milonovej

Jar na vresovisku Sutton Heath v Suffolku


Technické pamiatky

Územie terajšieho Slovenska bolo v stredoveku ban-skou a kovohutnou veľmocou. Z obrovského množstvahistorických objektov nám v akom-takom stave zostalilen zvyšky. Výnimku tvoria len banskoštiavnické tajchy

(historický vodohospodársky systém z polovice 18. sto-ročia v okolí Banskej Štiavnice), ktoré vďaka PovodiuHrona, teraz Slovenskému vodohospodárskemu podni-ku, sú aspoň z časti vo veľmi dobrom technickom stavea sú dôstojnou súčasťou Svetového dedičstva. Zoznamtých pamiatok, ktoré by si zaslúžili lepší osud, by bol

veľmi dlhý. Pre mňa má najsmutnejší osud viac ako stov-ka hámrov, ktoré v minulosti pracovali v okolí Medzeva.

Tohtoročný Svetový deň vody sa nesie v znamení slo-ganu Voda a kultúra. Je to zároveň aj jedna z podtémmedzinárodnej výstavy EXPO v Zaragoze v roku 2008.Je dobre, že sa voda spája aj s kultúrou, pretože voda, jejdostatok, alebo nedostatok, rieky, jazerá a moria výraz-nou mierou ovplyvňujú život človeka na Zemi. Voda bolav minulosti spolu so živou silou jedinou energiou, ktorúčlovek vedel využívať.

Na Medzevských hámroch bolo a je krásne to, že slú-žili hlavne na výrobu poľnohospodárskeho náčinia. Ko-váči však dokázali, že keď bolo treba, vyrobiť aj zbrane.Vo svojich predstavách vidím a počujem v dolinách oko-lo Medzeva, hlavne Šugovskej a Zlatej, prácu kamenno-drevených stavieb, cez ktoré presvitá pahreba ohnišťaa v pravidelných intervaloch znejú údery bucharu (kladi-va) na kovaný predmet. Predstavte si, že týchto staviebboli desiatky. Nebola to práca ľahká, o tom sa ešte ajdnes môžeme presvedčiť v dvoch, troch zachovalých

hámroch.V dobe, kedy sa Matej Kornel Hell, Samuel Mikovíni

a ďalší borili s problémami banskoštiavnických baní,v čase, keď tu vznikal geniálny vodohospodársky sys-tém, pri Medzeve pracoval, i keď nie tak komplikovaný,ale tiež dokonalý vodný systém, ktorý zabezpečoval vod-nú energiu pre vodné kolesá hámrov.

Prvé písomné pamiatky o výstavbe hámrov pochádzajúz roku 1371, keď flámsky kováčsky majster Eliáš Tagnä-gel začal stavať v Šugovskej doline tri hámre s vodnýmikolesami. Ich počet počas storočí postupne rástol. Vie-me celkom presne, že v roku 1893 tu pracovalo 109hámrov, a to v období ich stagnácie a začiatku ich záni-ku. Definitívnym koncom hámrov v okolí Medzeva bol rok1963. V súčasnej dobe sú podľa mojich znalostí činnédva a tretí je majetkom Technického múzea v Košiciach.

Ilustračné fotografie k tomuto článku sú z hámra, kto-rý pôvodne patril Východoslovenským železiarňam, te-raz by mal byť už v majetku Medzeva. Kováč, ktorého

Medzevské hámre si zaslúžili lepší osud

Vodné koleso

Kováč žeraví železný polotovar na ohnisku

vidíte pri kovaní motyky, sa volá Kováč, čo jednoznačnedokazuje minulosť jeho predkov. On sám má túto prácurád a verí, že v hámri bude môcť pracovať stále, nielenpri náhodných návštevách, aj keď to boli často návštevyvysoko postavené. Pravdepodobne bývalý pán prezidentŠuster, ktorý rád predvádzal hámor svojím hosťom, asipre ich záchranu veľa neurobil, pretože dnes by to tu vy-zeralo ináč.

Ako fungoval systém hámrov na jednom potoku? Ich

činnosť bola závislá od množstva vody. Počas zimnýchmesiacov a často aj počas suchého leta nemohli hámrepracovať. Pre pohyb vodného kolesa je dôležité množ-stvo vody a spád. Pred hámrami sa preto budovali nádr-

Kováč kuje a pomocník usmerňuje tyčou prívod vody na koleso,a tým reguluje rýchlosť úderov kladiva (bucharu)

Pohľad na proces kovania

Detail kovania motyky


Zaujímavosti

Vedeli ste že…• väčšina ľudí nepije dostatočné množstvo vody

pre optimálne udržanie svojho zdravia a trpí takmerneustálou miernou dehydratáciou,

• človek potrebuje vypiť denne prinajmenšom1,5 až 2 litre vody, v horúcom prostredí alebo pritelesnej námahe ešte viac,

• pitie vody napomáha nášmu telu zbaviť saškodlivých produktov metabolizmu, toxínov a ďal-ších nežiaducich látok (dokonca kofeínu a alkoho-lu) oveľa rýchlejšie,

• nedostatok vody znižuje úroveň koncentráciea zvyšuje náchylnosť k stresu,

• príliš málo vody zapríčiňuje problémy nášhotráviaceho systému, zápchu alebo príznaky podráž-denia čriev,

• bolesti hlavy sú len ďalším príznakom nedo-statku vody v organizme, kofeín a alkohol viaževodu v organizme a spôsobuje dehydratáciu, pretošálka kávy alebo pohárik alkoholu vyžaduje zvýše-ný príjem vody,

• pitím vody je treba predísť pocitu smädu; smädje už príznakom dehydratácie,

• dehydratácia spôsobuje pokles imunity a zvý-šenú náchylnosť k chorobám,

• nedostatok vody zapríčiňuje vysúšanie pokož-ky, pleti a otupený výzor, vrásky budú jemnejšie,ak budete piť dostatok čistej vody,

• pitie dostatočného množstva čistej vody mini-malizuje takmer všetky druhy pôžitkárstva, počnúcalkoholom až po prejedanie sa,

• chlórovaná pitná voda obsahuje tzv. trihalo-metány (THM), vedľajšie produkty dezinfekcie vody,ktoré z dlhodobého hľadiska vážne poškodzujú zdra-vie (karcenogénne účinky na tráviaci trakt),

• dlhodobý príjem vody s vysokým stupňom mi-neralizácie spôsobuje usadzovanie zlúčenín vápni-ka v rôznych častiach organizmu a prispieva tak kvzniku srdcovo-cievnych chorôb, poruchám sluchua zraku, ako aj k patogénnym zmenám v mozgu.

Čo by sme mali robiť...• piť 6 až 8 pohárov vody denne, na pitie a vare-

nie používajte len mine-rálnu vodu s nižším stup-ňom mineralizácie alebofiltrovanú pitnú vodu,

• nepiť vodu tesnepred jedlom, ale cca polhodiny pred jedlom ale-bo hodinu po jedle, abyste nenarušili proces trá-venia zriedením trávia-cich štiav,

• nepiť ľadovú vodu,zvlášť nie pri jedení, za-medzujete tým tvorbetráviacich štiav,

• pokiaľ je to možné, nepoužívať sýtenú vodu,prekysľuje organizmus a pôsobí dráždivo na trávia-ci trakt,

• popíjať vodu po dúškoch, nie naraz,• pohár čerstvej čistej vody - prvá vec, ktorú by

sme mali urobiť ráno a posledná vec pred spaním,• zdroj vody môže obsahovať chlór, THM, rôzne

organické látky, herbicídy a pesticídy, ťažké kovy,baktérie... Ak sa vám nechce chodiť z nákupov ove-šaní taškami s drahou balenou vodou, vyrobte si jusami a lacnejšie. Filtrácia vody je dobrým riešením.

Niektoré fakty o „stave vody”• 1 liter odpadovej vody znečistí okolo 8 litrov

sladkej vody,• na svete je 12 000 km3 znečistenej vody,• 50 % populácie v rozvojových krajinách je od-

kázaných na znečistené vodné zdroje,• spotreba vody sa za posledných 50 rokov

zdvojnásobila,• dieťa narodené v rozvinutom svete spotrebuje

30 až 60- krát viac vody ako dieťa v rozvojovomsvete,

• denne zomrie 6 000 ľudí, väčšinou detí do 5rokov, na hnačkové ochorenia vyvolané znečiste-nou vodou,

• voda a poľnohospodárstvo: 25 000 ľudí/deňzomrie na hladomor, 815 miliónov ľudí trpí podvýži-vou – 777 mil. v rozvojových krajinách, 27 mil. vreformujúcich sa krajinách a 11 mil. v priemysel-ných krajinách,

• okolo 10 % zavlažovanej krajiny je zničenejprevodnením a zasolením,

• do vôd každý rok vypúšťame 300 – 500 mil.ton ťažkých kovov, rozpúšťadiel a pod., priemyselspotrebováva 22 % vody,

• existuje 261 medzinárodných riečnych povo-dí, ktoré zahŕňajú 145 národov, asi jedna tretina ztýchto povodí preteká viac ako 2 krajinami, 19 pia-timi a viac; v posledných 50 rokoch bolo min. 507konfliktov vyvolaných „vodnou krízou”.

(Zdroj: internet)Ilustračné foto: Gabriela Hupianová

že, o veľkosti cca 1 000 – 1 500 m3, v ktorých sa jed-nak akumulovala voda a jednak sa udržovala stála zvý-šená hladina. Rýchlosť otáčania vodného kolesa, a tedaaj rýchlosť úderov kladiva, sa regulovala prítokom vody,čo sa robilo z vnútra hámra. Hámre pracovali na jednompotoku v tandeme, to znamená, že tá istá voda roztáčalavodné kolesa na začiatku potoka a postupne smerompo prúde ďalšie a ďalšie.

Vlastný hámor sa skladal a skladá z jedného alebodvoch vodných kolies. Jedno poháňalo kladivo a druhé,obyčajne menšie, brúsku, ktorou sa obrusovali nerov-nosti na hranách výkovku. Hlavné vodné koleso bolo cezhriadeľ spojené s bucharom, boli tu dve alebo jedna pec,ohniská, do ktorých sa privádzal vzduch z dúchadiel,s ktorými sa manipulovalo ručne. Na ohnisku sa na za-čiatku a počas kovania nahrieval kovaný predmet. Oby-čajne pracovali v jednom hámri dvaja kováči s po-mocníkmi.

V súčasnej dobe je už veľmi ťažké zrekonštruovať sys-tém hámrov. Z nich poväčšine zostali len ruiny a nádržeby si žiadali vyčistenie a rekonštrukciu. Čo je horšie, úze-mia okolo potokov sú už v rukách súkromníkov. No ajnapriek tomu si myslím, že by sa mohli zrekonštruovaťaspoň tri hámre aj s nádržkami, na ktorých by návštev-ník videl, ako systém v minulosti fungoval. Navštívil sompodobné objekty, ktoré „žijú” v holandských skanze-noch, o ktoré prejavujú návštevníci mimoriadny záujem.Výrobky, ktoré sa tam vyrábajú, nástroje, ručný papier,rôzne textílie, syry, chlieb sa dajú ochutnať, vyskúšaťa obyčajne aj kúpiť. Nepochybujem o tom, že ľudia akopán Kováč, by si na seba a pomocníka dokázali zarobiť,veď ručne vykovaná motyka alebo rýľ sú úplne iné akovylisovaný nástroj. Obnovená činnosť aspoň minimálne-ho torza hámrov by mala pre lokalitu Medzeva mimoriad-ny význam z hľadiska cestovného ruchu. Musíme veriť,že sa podarí túto mimoriadne cennú technickú pamiatkuaspoň z časti obnoviť.

Ing. Ján LichýFoto: autor

Konečná úprava výrobku po odbrúsení hrán

Všeličo o vode


Reportáž

Kto by netúžil navštíviť ostrovy Karibského mora, kdebolo v 16. až 19. storočí „eldorádo” pirátov, kde domo-rodci boli kanibalmi, kde africkí otroci pracovaliv neľudských podmienkach a kde sa odohrávali námor-né bitky vtedajších mocností o ich vlastníctvo? Našťastietie časy už dávno pominuli a príroda prekryla stopy hrô-zy. Potomkovia otrokov, otrokárov, vydedencov, rôznychobchodníkov a v súčasnosti aj turisti nažívajú v zhodev lone prekrásnej prírody, ktorá je v predstavách mno-hých turistov rajom na našej planéte. K takýmto patrí ajostrov Martinik (Martinique), jeden zo skupiny ostrovovMalých Antíl (Lesser Antilles), ktoré sú známe aj podmenom Windwardské ostrovy. Patria k nim aj Svätá Lu-cia, Dominika, Svätý Vincent, Guadeloupe Grenada, Gre-nadíny, Svätý Krištof, Navis, Barbados ...

Ostrov Martinik , na ktorom žili karibskí Indiánia Arawakovia, objavil počas svojej štvrtej plavby do No-vého sveta v roku 1502 Krištof Kolumbus. Jeho socha,hľadiaca na more, stojí v prístave Fort de France pripo-mínajúc túto udalosť.

Ostrov má pretiahnutý tvar zo severu na juh, pričomvýchodné brehy obmýva Atlantický oceán a južné bre-hy vody Karibského mora. Plocha ostrova je 1 102 km2

s najväčšou dĺžkou 80 km, šírkou 39 km a najvyššíbod 1 397 m dosahuje na sopke Mount Pele.

Klíma sa v priebehu roka mení dvakrát. Pokiaľ horú-ca sezóna začína v máji až júni, daždové obdobie na-stáva v novembri až decembri. Júl až október je pozna-čený občasnými dažďami a január až apríl je obdobímsucha. V jeseni nie súzriedkavosťou ani hu-rikány, ktoré prichá-dzajú od Afrikya niekedy dosahujúrýchlosť vetra až 150km/hod.

Obyvateľstvo ostro-va zastupujú rasy zovšetkých kontinentov.Stretnete tu potomkovpôvodných Indiánov, tunazývaných Amerindiá-ni, potomkov otrokárovz Európy, potomkovotrokov z Afriky, Azia-tov z Indie, Číny, zostredného i ďalekéhovýchodu a rôznychmiešancov. Oficiálnymjazykom je francúzšti-

Martinik – ostrov nezabudnuteľnýchprírodných scenérií

Nádherné pláže ostrova Martinik

na, no každý domorodec rozpráva aj jazykom patoi, resp.creol, ktorý je zmiešaninou francúzštiny, angličtiny, afric-kých dialektov a jazyka pôvodných Amerindiánov.V súčasnosti žije na ostrove približne 400 000 obyvate-

Kvet „horiaceho stromu” z Brazílie


Zo sveta

Nezabudnuteľné sú západy slnka na pobreží ostrova

Banánovník

ľov, z ktorých viac ako 100tisíc žije v hlavnom mesteFort de France. 27 z 34miest leží na pobreží. Naekonomike ostrova sa po-dieľa hlavne pestovanie ba-nánov, cukrovej trstiny, ana-násov, výroba rumu, rybo-lov a hlavne turizmus.

Turisti sem jazdia predo-všetkým za prírodnými krá-sami a nádhernými plážami.Tropická klíma, pôdne pod-mienky, nadmorská výškaa v neposlednom rade aj člo-vek, tu umožnili vznik via-cerým typom vegetácie odpôvodných hustých dažďo-vých pralesov, horských sa-ván, suchých tropických le-sov až po čiastočne obhos-podarované lesy a plantážes tropickým ovocím. Nespo-četné množstvo drevína rastlín robí z Martiniku bo-tanickú záhradu.

Z rastlín nie je možné sinevšimnúť kvitnúce druhyibištekov (Hibiscus sp.),helikónií (Heliconia cari-bea, H. pendulata), bugen-vílií (Bougainvillea specta-

bilis, B. glabra) atď. Päť percent stromov a kríkov je tuendemických a mnohé druhy drevín sem boli zavlečenéuž pred niekoľkými storočiami z rôznych krajín. Nájde-me tu kávovník z Afriky (Coffea arabica), kakaovníkz Mexika (Theobroma cacao), niekoľko druhov bambu-sov (Bambusa vulgaris, B. multiplex) z Indie, palmy z Arábie (Phoenix dactylifera), z Afriky (Elaeis guinensis),z Filipín (Adoniudia Merrillii) alebo juky z juhu USA (Yu-cca aloifolia, Y. filamentosa, Y. gloriosa). Pozornosti tu-ristov istotne neunikne tzv. horiaci strom z Brazílie, kto-rého veľké oranžové kvety pripomínajú plameň.

Veľkú diverzitu tu tvoria aj živočíchy, spomedzi kto-rých vysoký stupeň ochrany majú endemické druhy pla-zov z rodu Anolis a Iguana. Z veľkých voľne žijúcich ci-cavcov tu nežije veľa druhov. V horských oblastiach mož-no stretnúť munga (Mongoose sp.), ktorého tu vypustilina ničenie hadov, no spôsobil veľké škody aj na vtáctvea drobných zemných cicavcoch. Početne sú zastúpenévtáky, z ktorých asi 80 druhov žije v oblasti vodnýchbiotopov. Zážitkom je pozorovať kolibríky, ktoré pijú nek-tár z kvetov helikónií.

Kto navštívi Martinik, nenechá si ujsť príležitosť vy-stúpiť na jeho najvyšší vrchol, ktorým je sopka MountPele. Známou sa stala v roku 1902, kedy počas výbu-chu zničila niekoľko miest, v ktorých zahynulo viac ako30 000 obyvateľov. Vďaka priaznivým klimatickým pod-mienkam je dnes porastená bujnou vegetáciou až posamý vrchol. Navštívte tento krásny ostrov a natrvalovám zostanú v pamäti západy slnka nad morom.

Jozef Šteffek, Miroslav Ruskofoto: J. Šteffek


História

Historické základy environmentalizmua environmentálneho práva (XII.)

„Táto stavba má štyri schodištia smerujúce na štyrisvetové strany; sú tridsaťtri stôp široké o deväťdesiatje-den schodoch, ktoré vyšliapať nahor je peklo.”

(Diego de Landa: Relación de las cosas de Yucatán/Správa o veciach na Yucatáne.1566)

Najznámejšie mayské pyramídy (z 2. - 13. storočia,najmä z klasického obdobia 290 - 925 n. l.) odkryli odselvy v Chichén Itzá/Uucil-abnal/Ústach studne Itzov pôvodnes vyše 35 000 obyvateľmi (v rokoch 987 - 1221 toltéc-ke). Centrálna maysko-toltécka pyramída pre bieleho dob-rotivého fúzatého boha Kukulcána, nazvaná El Castil-lo (na ploche 55,5 x 55,5 m vysoká 24 m s chrámovounadstavbou do 30 m), pochádza v toltéckej úprave za-čiatkom toltécko-mayského poklasického obdobia tzv.Novej ríše z rokov 889 – 1697. Na každej strane sa naňu vystupuje 91 strmými schodmi, ktoré s vrcholovouplošinou tvoria 365 plôch, zhodných s počtom dní roka.Vo vnútri obsahuje staršiu menšiu pyramídu s pôdorysom33 x 33 m a výškou 17 m asi zo 6. storočia (postavenúpo obsadení lokality váženými – svätými Itzami od 18.10. 514 do 18. 3. 692, kým sa neodsťahovali do Champo-tónu/Chakanputúnu, kde žili do 24. 6. 948, aby 27. 11. 987Chichén Itzá znovu obsadili). V tomto meste, ktoré May-ovia začali stavať asi v rokoch 415 - 455 n. l. na miestepiatich vodnatých až 35 m hlbokých posvätných kraso-vých studní (cenotov/chen), sa nachádzajú aj ďalšie py-ramidálne objekty. Ide napríklad o Chrám bojovníkov/Templo de los Guerreros s Templo de Chac-Mool (asiz roku 1100) s obetnou miskou (možno pre vyrvané srdeobete) s priľahlou Kolonádou 1 000 stĺpov/Grupo de lasMil Columnas asi z roku 1100 (s obrazmi troch typovbojovníkov – tmavej pleti, svetlejších a obrezaných bie-lych) a s tržnicou (Mercado). V Chichén Itzá vybudovaliaj 166 m dlhý a 68,6 m široký areál ihriska Juego dePelota Principal (z toho len ihrisko 146,3 x 36,5 m)s Templo de los Jaguares a Templo Norte, terasu Plata-forma de las Calaveras/Terasa lebiek/azt. Tzompantli,jedenásťposchodovú pyramídu El Osario/Kostnica s Tum-ba del Gran Sacerdote (Hrobom veľkňaza), valcovité ob-servatórium Slimačí dom/El Caracol (údajne až z roku1400) o priemere 6,6 m a výške 7,2 m na dvojstupňovejpyramidálnej základni (45 x 67 m) vysokej skoro 10 m.Za najstaršiu stavbu sa považuje Dom čierneho písmaAkab Dzib neďaleko Domu kňažiek/Edifício de las Mon-jas.

V selvou značne prekrytom Uxmale/´oosh-MAL´ (Troji-tý/Trikrátstavaný), správnom centre obnovenom 15. 8.

1007 Ah Zuitok Tutul Xiom,odkryli ukážky architektúryPuuc (pahorkov/serrania)so 6 skupinami stavieb –v prvej s La Gran Pirámide(z rokov 750 - 900 n. l. vy-sokej 32 m), na 12 m vyso-kej trojstupňovej terase(180 x 200 m) El PalacioGovernador (vysoký 8,5 mna ploche 98 x 12 m) s 24miestnosťami a Domom ko-rytnačiek/La Casa de lasTortugas, v druhej skupines obdĺžnikovou budovoukňažiek El Cuadrángulo delas Monjas so 74 miestnos-ťami otvorenými do námes-tia a z roku 1100 s elipso-vitou Kúzelníkovou pyramídou/La Pirámide del Adivino(vysokou 39 m s dĺžkou osí 70 x 50 m), zasvätenou vlád-covi nebies a hlavnému božstvu západu a mágie/pozna-nia Mayov – Itzamná/Zamná (znalcovi písma a kalendá-ra), synovi mladého slnečného boha a vládcu – stvoriteľaHunab Ku (starého vládcu Slnka nazývali Ahau Kin). Tre-tiu južnú štruktúru charakterizuje El Templo del Sur; ďal-šími sú severná El Grupo del Norte a El Grupo del Cemen-terio. V šiestej skupine vyniká Pyramída/Dom starej ženy/La Casa de la Vieja. V zmysle legendy zapísanej pátromRamónom Orodóňezom y Aguilar (objaviteľom Palenquev roku 1773) v knihe História stvorenia neba a zeme ta-kýmto božským synom, učiteľom a vodcom Tzentalovbol Votan so semitskými črtami tváre a symbolom hadaako sumerský Enki, ktorý učil stavať pyramídy na chia-paskej lokalite Palenque (431 - 850 n. l. na staršom osíd-lení od roku 100 prnl.), nazvanej podľa susednej dedinySanto Domingo del Palenque. Táto legenda pochádzaz knihy Mayov Quiché, spálenej roku 1691 chiapaskýmbiskupom Nunesom de la Vega, podľa ktorej Votanov ľudprišiel od pobrežia Atlantiku z krajiny Valum Chivim/Can(Votan sa počas pobytu v Palenque do nej štyrikrát vrá-til, preto ho neskoršie v novoveku považovali aj za fénic-kého moreplavca). Zatiaľ tu na Tumbalských kopcochYucatanu (cca 200 m n. m.), na brehoch Arroyo Picotaa Arroyo Otolum, terén očistili od Lacandonskej selvy lenna ploche 450 x 300 m (urbanizovaná plocha pôvodneaž po anexiu Totonakmi zaberala 81 km2). Z vyše 500väčších objektov tohto bývalého Hadieho mesta/Cho-

Chan/Nachan-Can (od roku1981 v NP na 1780 ha),ktoré miestami pripomínajúindické pyramidálne stavby,zreštaurovali len 30, medzinimi stupňovitý Chrám ná-pisov/Templo de las Inscrip-ciones z roku 692 (na 23m vysokej osemterasovejpyramíde, neskoršie uprave-nej na trojterasovú). Mexic-ký historik Alberto RuzL´Huillier 15. júna 1952prenikol v hĺbke 24 m do ko-mory (vysokej 7 m nad plo-

chou 9 x 4 m) hrobu kráľa K´inich Janaab´ Pakala I.(615 - 683 n. l.) so sarkofágom, zakrytým 25 cm hruboupäťtonovou kamennou platňou (3,8 x 2,2 m) so známymzložitým a polemickým basreliéfom „postavy so stromomživota”, pripomínajúceho „kozmonauta pri riadiacom pul-te”. K ďalším pyramidálnym stavbám v NP Palenque pat-ria Chrám Slnka/Templo del Sol (päťstupňová pyramídaz roku 642 n. l.), Chrám kríža/Templo de la Cruz, Chrámlistového kríža/Templo de la Cruz Foliada, Chrám jaguá-ra/Templo del Jaguar, Chrám lebiek/Templo de las Cala-veras, Templo XI., Chrám netopierov/Templo de los Mur-ciélagos, okúzľujúci Templo Encantado, Templo del Con-de, Templo Olvidado, Pirámide Batres, chrámy XIII.až XVI.atď. Najväčšia stavba z nich - Centrálny palác/El Palacio(100 x 80 m) upúta hranolovitou štvorposchodovou ve-žou El Torre (vysokou 10 m nad základňou 7 x 7 m naterase), ktorá asi slúžila ako hvezdáreň a rozhľadňa. Bas-reliéfy na jemnozrnnom vápenci v Palenque z rokov 643- 783 sa vyrovnajú staroegyptským basreliéfom. Vysokúumeleckú úroveň dosiahli aj na ďalších lokalitách, naprí-klad v strednej časti Yucatánu pri Ríu Usumacintav Lacandónskej selve v sídlach Pomoná, Lacanhá, Bonampak,Yaxchilán (692 - 726) a guatemalskom Piedras Negras. Namnohých miestach ich dopĺňa mozaikovité štukovité zdo-benie fasád „hadích mreží”, podľa José Diaza Bolia inšpi-rované štvorcami na chrbte štrkáča (Crotalus durissus),asi symbolu Veľkého božského hada/ Ahau Cau, resp.Hunab Ku/Ometeotla. V Yaxchiláne, neďaleko sídla Plan-chón de las Figuras, ide najmä o pyramidálne stavby, oltárea stély z rokov 290 - 925 n. l. nad riekou okolo GranPlaza, ale aj na La Pequeňa Acrópolis s komplexom štruk-túr 42 až 52 a na Gran Acrópolis s Edifício 39 až 41 s LaEstela 11 (po príchode Španielov roku 1696 všetky užpokrývala selva). K najväčším pyramidálnym objektomna terasovitých plošinách tu patria Edifícios 18 a 33. Vešte staršom mayskom kultovom centre Comalcalco (200- 900 n. l. v štáte Tabasco s ruinami Gran Acrópolis aAcrópolis Este), okolo námestia s pyramidálnymi stavba-mi na vrchole s chrámami, len tu v predkolumbovskejAmerike budovali objekty z pálených tehál a pochováva-li mŕtvych na vrstvu lastúr pod prevrátenou nádobou (ne-skoršie na pálenie tehál v Amerike akosi zabudli). Via-ceré z uvedených lokalít (Chichén Itzá, Uxmal, Palenque...)zapísali do Zoznamu svetového dedičstva (Klinda,J.:

Maysko-toltécka pyramída El Castillo v Chichén Itzá

Centrálny palác/El Palacio v Palenque


Environmentalizmus

Svetové kultúrne a prírodné dedičstvo I., Bratislava, 2000).Na polostrove Yucatan odhalili viaceré pyramidálne

stavby, niektoré postavené v štýle Puuc z klasickéhoobdobia (600 - 900 n. l.). Charakterizujú najmä väč-šie sídla, napríklad spomenutý Uxmal, Oxkintok (dve veľképyramídy, štruktúry s chrámami a unikátne skulptúry 30km severovýchodne od Uxmalu pri meste Maxcanu),Acancéh (La Pirámide, El Palacio de los Estucos 25 kmjuhovýchodne od Méridy), mesto cisterien/chultunov Labná(zo 6. storočia El Mirador/Rozhľadňa s observatóriom napyramíde, 6 m vysokým a 3 m širokým prečnelkovýmoknom/bránou El Arco, El Palacio, El Templo de Este,Kráľovskou cisternou s objemom 30 000 litrov), Sayil (s87 m dlhým El Gran Palacio nadväzujúcim na La TerrazaGrande s obrazom Zostúpeného boha Tzentemocav sprievode divných živočíchov, Juego de Pelota, El Pa-tio del Rey, vzdialenejším chrámom El Mirador s falickýmkultom), X´lapak (v selve tzv. Staré múry s chrámom naumelom pahorku), skupina Chacmultún pri Tekaxe z rokov300 prnl. – 1000 n. l. (štruktúry Cabal Pak,dekorované objekty A až C s monolitickýmipiliermi, hadovitou výzdobou a maľbami).Staré osídlenie neďaleko Sayilu dokazujeaj vyše 6 000 rokov obývaný Loltún s jas-kyňami. Podzemný oltár „ľudu jaguárov”z cca 300 rokov prnl. objavili roku 1959 ajv Balankanché/Jaskyni čarodejníkov pri Chi-chén Itzá. K významným centrom bol aj Ka-báh (založený/obnovený údajne roku 879)s Templo Mayor, stĺpovým Templo de lasColumnas, Templo de los Dinteles, Las Tum-bas, El Palacio na Gran Teocalli a malou ElPirámide de las Mascarones v pozadí s Pa-lácom tisícich masiek/Codz Pop. Jeho oso-bitosťou je 4,5 m vysoký prečnelkový ob-lúk na začiatku 14,5 km dlhej kamennejvalcovanej cesty do Uxmalu. Východne odCampeche vynikajú najmä staré mayskésídla Edzná (z rozvojového obdobia 550 -810 n. l. na báze staršieho sídla neďalekoCampeche z roku 800 prnl. s 30 m vyso-kou päťstupňovou pyramídou - Edificio/Templo de Cinco Pisos na Gran Acrópolis,Templo de los Mascarones), v slohu ChenesDzibiltún/Dzibitún, Hochob (Estructura I. s Palaciodel Este, Estructura II. s Palacio Principal asiz roku 900 n. l., štruktúry III. – VI.) , Dzibilno-cac (už v 7. - 8. storočí veľké mesto na plo-che 1,32 km2 s pyramidálnymi stavbami a precnelkovýmioknami), Chal-Tuni, Chunjabin, El Tabasqueňo; severne na neo-bývanom pobreží sídla ostrova Jaina, Zac-Pol a Huaymil. V SantaRosa Xtampak (137 km od Campeche) existovala už v rokoch300 prnl. – 88 n. l. okolo centrálnej plošiny urbanizovanáplocha 9 km2 so starými múrmi (800 prnl.), trojúrovňo-vým palácom a monolitickými stélami. Medzi Sayiloma Xtampakom objavili mayské sídla Kiuic/Keuic/Kihuica Xkichmook. Neďaleko jazera Ocom sa nachádzajú ruinymayskych sídiel Huntichmul a Ichmul.

Východne od Méridy upúta masívnou stupňovitou py-ramídou slnečného boha Kínich Kák´ Mo´/Kini-kakmó a Itzamnovými/Zamnovými obrými hlavamiv stene Izamal/Itzamatul. Smerom k pobrežiu na vápenco-vej plošine s cenotami zo selvy archeológovia postupneodhaľujú viac ako 3 500 rokov obývaný a stále záhadnýrozsiahly Dzibilchaltún (1500 prnl. - 1540 n. l. s rozvojomv predklasickom období 320 prnl. - 300 n. l., dnes s Museodel Pueblo Maya). Toto Staré mesto/Xlacah po úplnomodkrytí asi 8 400 štruktúr na 16 km2 (zatiaľ napríklad130 m dlhá stupňovitá štruktúra č. 44, Chrám 7 bábok/

Templo de las Siete Muňecas so sacbé na Plaza Abiertak 40 m hlbokému cenotu Xlacah) so zázemím na ploche48 až 80 km2 môže sa stať najväčším mestom starove-ku (od roku 1987 v NP). Neďaleko na severnom pobrežíobjavili roku 1980 na 2 km2 sídlo Komchen s obradnýmnámestím 70 x 75 m ohradeným 1 – 2,5 m vysokýmmúrom a s cca 1 000 štruktúrami vrátane pyramíd.Z neskorého mayskeho obdobia 1200 - 1541 (pred ob-sadením Yucatánu Španielmi po predchádzajúcom doby-tí Guatemaly roku 1525; slobodné ostalo len ceremoniál-ne centrum Tayasal s neďalekým sídlom Yachulv guatemalských lesoch pri jazere Petén Itzá; zničenéaž 27. 7. 1697 Martinom de Ursua) možno uviesť Maya-pán založený Kukulcánom 27. 11. 987. Podľa legendyKukulcán, vládca Itzov, najskôr po príchode zo západuso svojimi dvomi bratmi, založil/obnovil Chichén Itzá,následne mesto T´ho/Tiho (dnes Mérida) a až potom May-apán (dnes ruiny severne od Ticulu a 25 km severový-chodne od mesta Mayapán), z ktorého v mieri odišiel

navždy do Champotónu/Chakanputúnu a odtiaľ nevedno kam.Opevnený elipsovitý Mayapán ako sídlo Cocomov všakostal a v období od 30. 9. 1204 do 21. 4. 1441 získalnadvládu na Yucatane. Za jeho hradbami okolo plochy3,5 km2 postavili cca 400 pyramidálnych štruktúr (z toho114 ceremoniálnych chrámov – Kukulcána, Caracol...) aúdajne až 4 120 domov, v ktorých žilo do jeho zničenia6. 1. 1461 asi 15 000 obyvateľov, využívajúcich voduasi z 20 cenotov. Na počesť Kukulcána mu neskoršieMayovia pridelili vládu nad dňom krvavých ľudských obetíEdznab, symbolizovanom obetným ohňovým kameňom– obsidiánom. Z mierumilovného starca sa tak stal krvi-lačný boh priradený k starému univerzálnemu božstvusmrti Ah Puch/Chamalcánovi, psiemu bohu Tzulovi, kto-rý vládol zlému desiatemu dňu Oc a bohovi vojny Cit ChacCohovi. Od boha dažďa Chaca bola závislá pani zeme,kukurice, plodnosti, sexu i zemetrasenia Ixquic, resp.božstvo kukurice, plodov a lesa Yum Kax. Bohovia sídliliv trinásťnásobnom božskom nebi Oxlahun-ti-ka deväťnásobnom božskom podsvetí Bolon-ti-k/Xibalbá.O božstvách Mayov sa zachovalo len málo písomných

dokladov, lebo väčšinu kódexov (pik huún) zničili špa-nielski kňazi a mnísi. Po františkánskom mníchovi Ber-nardinovi de Sahagun po jeho príchode do Mexika roku1529 ostávala len spúšť. Františkánsky mních a biskupYucatánu Diego de Landa (1524 - 1579) zničil 12. júla1562 asi 5 000 modiel a 27 kódexov písaných na amato-vom papieri vyrobenom z fikusového dreva a skladanýchako leporelo do pásov (k najznámejším zachovaným pat-ria: 56-listový a 6,7 m dlhý Madridský/Tro-Cortesiánskykódex, 39-listový a 3,5 m dlhý Drážďanský kódexa Parížsky/Pereziánsky kódex). Vďaka dominikánskemumníchovi Franciscovi Jiménezovi/Ximénezovi sa zacho-vala kópia textov posvätnej knihy Mayov Popol Vuh, napísa-ná pokrsteným Mayom Diegom Reynosom asi v rokoch1554 - 1558. Mních si ju požičal roku 1700 od MayovQuiché v dedine Santo Tomás Chichicastenango, násled-ne opísal (56 strán) a preložil do latinčiny. Podľa nehoMayovia prišli „z druhej strany mora, kde vychádza Sln-ko”; vraj prekročili more tam, kde sa voda rozostúpila

(obdobne biblický Exodus). Zachoval sa ajobdobný príbeh ako stretnutie Evys jablkom a hada. Mayský slnečný boh Hun- Hunahpú pripomína egyptského bohaMína, Hadí boh Kukumaz/Gukumatz (tol-técky Ce Acatl Topiltzin) ako tvorca ľud-skej civilizácie zase sumerského Enkiho.Obyvatelia Yucatanu, tak ako obyvateliaMezopotámie, verili, že bolesť zubov spô-sobuje červ. O histórii a environmente pô-vodných obyvateľov Mexika sa dnes viacdozvedáme zo „starých slov” huetlahtolli(najmä z kódexu Florentinus), obsahujúcichvýklad náboženských doktrín, morálkya správania sa, ďalej magických – kúzel-níckych slov nahuallahtolli a vešteckýchslov o osudoch tlatlahtolli.

Neďaleko Méridy odkryli pyramidálnestavby (okolo Veľkého námestia štruktúry2, 6, 7, 9 a 13) so stĺporadím v Aké a ďalej21 km od Chichén Itzá na najdlhšej sacbe(sac = umelá, bé = cesta) do mesta Cobávo veľkom archeologickom nálezisku Yaxu-ná. Na tejto vyvýšenej ceste našli na úpra-vu jej povrchu 4 m dlhý vápencový valeco priemere 71 cm a hmotnosti 5 ton, ktorýdokázalo pohnúť len 15 mužov. Východ-nejšia Cobá vyniká impozantnou 42 m vy-sokou pyramídou Nohoch Mul zo 6. - 9.

storočia a ďalšími vežovitými pyramidálnymi stavbami(ako v guatemalskom Tikale) v areáli cca 50 km2 v okolí5 jazier, kde žilo 50 000 obyvateľov, napríklad v okolíLaguna Macanxos s Grupo Cobá, Grupo Las Pinturas,Grupo Macanxos a Uitzil Mul, ďalej Grupo Zacakal, Chac-ne a Kitamna, vrátene 40 spevnených ciest = sacbé-obaj na 2,5 m vysokých násypoch/hrádzach cez mokrade.Severne od Valladolidu vyniká Ekbalám – opevnené mestoČierneho jaguára z rokov 700 - 1000 n. l. s masívnou 30m vysokou pyramídou, dvojchrámom Las Gemelas, ve-žou El Torre, ceremoniálnou cestou (sacbe) a cisternami(chultunes). Ďalší Ekbalám objavili pri Tzucacabe.

Na východnom pobreží z troch strán až 5 m hrubýmmúrom (Muralla Fortificada) opevnený pobrežný Tulúm/Zemá/Svitanie zahŕňa viacero pyramidálnych stavieb z rokov1250 - 1521, napríklad El Castilo po stranách s Templode la Serie Inicial/Chrámom počiatočnej série a Templodel Dios Descendente/Chrámom zostúpeného boha,Templo de los Frescos/hrám fresiek, Plataforma del Ca-racol/Slimačou platformou, Altar Pequeňo/Malý oltár,Estructura 20, 21 a 25, Plataforma Funeraria/Pohrebná

Kúzelníkova pyramída v Uxmale


Fotosúťaž

F O T O S Ú Ť A ŽDobrý nápad a či len z núdze cnosť?

Presne v zmysle názvu dnešnej fotosúťaže môžeme polemizovať,či tento, nesporne originálny nápad „výzdoby” plota, môže slúžiťako príklad nasledovaniahodný, alebo skôr naopak, odstrašujúci.Isté je, že obyvatelia tohto domu vyriešili otázku: čo s umelohmotnýmifľašami po svojom a celkom svojrázne. A tak starý zhrdzavený plotzískal takto novú, farebnejšiu podobu. Aj keď, hovoriť v tomto prípa-de o vkuse, je diskutabilné. Na druhej strane, tieto fľaše určite neza-ťažujú životné prostredie ani kontajnery. A pokiaľ nie je u nás uzá-konená návratnosť umelohmotných fliaš, je tento spôsob ich využi-tia prinajmenšom šetrný voči prírode. Čiže spĺňa účel.

Ak máte fotoaparát a prechádzate našou krajinou s otvorenýmiočami, určite aj vy zaregistrujete podobné zaujímavosti ako autortejto fotografie Ing. Ján Lichý. Pošlite ich do našej fotosúťaže!

Vaša redakcia

platforma, Plataforma Grande. 14 km južne od Tulúmu sanachádza Muyil/Chunyaxché so 180 budovami (Castillo,Temple 8, Veľká platforma Estructura 8I - 2) z rokov 300prnl. - 800 n. l. K pobrežným opevneným mestám patriliaj El Meco a Ecab pri Cancúne a Xelhá s Palácom/El Pala-cio a Vtačím chrámom/Templo de los Pájaros. Na Lasto-vičom ostrove/Cozumel (sídla bohýň Ixchel a Teel Cozama boha Ahulneba) našli viacero menších mayskych sídiel– dnes San Gervaiso (300 - 1200 n. l.), El Caracol, CiencoPuertas, El Cedral, San Benito, Santa Rita, Santa Pilar, AguadaGrande, Buena Vista, El Castillo Real .

Od rokov 320 - 200 prnl. sa rozvíjali zárodočné sídlamayskej kultúry Chacchobén (mohutná pyramída Edificio24, na Gran Basamento Templo 1 a pyramída Las Vasi-jas) a spomenutá Cobá, smerom k Chichén Itzás archeologickými náleziskami Ixhil a Kulubá (300 objek-tov vrátane Palacio de los Mascarones).

V regióne mokradí Río Bec odkryli v slohu Río Becmestá Becán (Hadia cesta) osídlený cca od roku 2000prnl. s výstavbou v rokoch 550 prnl. - 1000 n. l. (typickédvojvežové Edificio I., 30 m vysoké Edificio IX., štruktúryIII.,VIII., X. a predklasická IV., prečnelkový tunel, ihriská),perspektívny Xpujil/Xpuhil s výstavbou najmä v rokoch 400- 900 n. l. (17 skupín budov okolo námestia s trojvežovou15 m vysokou stavbou – Edificio I. v Grupo I., reziden-ciou Edificio II.) a Chicanná osídlená v rokoch 660 prnl. -1100 n. l.(obdivuhodné Edificio II v Grupo A asi z roku820 n. l. a Edificio XX.v Grupo D zasvätené bohom Zam-ná a Chac, Edificio VI. v Grupo B, Edificios X .- XI. v GrupoC). Na lokalite Hormiguero z rokov 50 - 250 n. l. upútajúniektoré skupiny stavieb (grupo) – centrálna s EdificioV., severná a južná s pyramidálnymi štruktúrami – Edifi-cios I.- II. Samotné osídlenie Río Bec tvorí aglomeráciamenších miest na cca 50 km2 (napríklad Grupo B, I, Ns Edificios I., XVII. a XI.). Od Río Bec smerom na juh exis-tovalo viacero mayských sídiel, ktoré svedčia o pôvodneurbanizovanej krajine, napríklad mexické La Muňeca a ElPalmar; guatemalské Balakbal, Río Azul, La Honradez a Xultún(so stélami datovanými do rokov 435 - 534 n. l.). Nahraniciach s Guatemalou na okraji Parque Nacional La-gunas de Montebello (z roku 1959 na 6 022 ha) jednozo zárodočných sídiel mayskej civilizácie Chinkultic pozo-stáva dnes z asi 200 moundov budovaných od roku 200n. l. a viacero pyramidálnych štruktúr, najmä z rokov 591- 897 n. l. (najväčšia E 23), na zrezaných bralách nadjazerami/cenotmi. V pohraničnej Reserva de La BiosferaCalakmul sa nachádzajú v selve zvyšky mayskych miest

Chrám 7 bábok/Templo de las Siete Muňecas v Dzibilchaltúne

Maruchin, El Ramonal, Vaacbal,Oxpemul so stélami datova-nými do rokov 731 - 790,spomenuté La Muňeca, naj-južnejší Uxul a Calakmul - asiveľkého centra kráľovstvaKaan/Can/Hada z rokov250/650 – 909 na 15 - 25km2, pôvodne obývaných50 000 obyvateľmi, so 117monumentami (napríkladodkryté štruktúry XI. a XIII.,okolo Plaza Central VI., IV.a V.; na sprístupnenie čaka-jú viaceré stély a cca 6 500štruktúr vr átane veľkejštruktúry II., 50 m vysokejpyramídy a otesaného bra-la o dĺžke 6,5 m a šírke 5m s basreliéfom 7 zajatcovvysokých 2,7 m).V ďalšej biosférickej rezervácii MontesAzules (NP Agua Azul) v štáte Chiapas južne od Yaxchi-lánu objavili roku 1946 chicleros (hľadači živice chicledo žuvačiek) zvyšky veľkého mayského sídla Bonampak/Yahaw Chan Muwan s celou sústavou stél a štruktúr (Edifi-cio I. s Chrámom fresiek/Templo de los Frescoes zo Sta-rej ríše) Neďaleko sa nachádza spomenuté veľké sídloLacanhá a menšie sídla Landeros a Tzendales.

Západne od mesta Conhuás objavili v selve roku 1990mayské sídlo Balam Kú (balam=jaguár, kú=chrám) s Domomštyroch kráľov so 17 m dlhým múrom zdobeným výjavmiz histórie Mayov a kozmu. Západne od Chetumalu mayskyKohunlich/Cohunlik (objav z roku 1967) zahŕňa cca 200 mo-undov asi z obdobia 100 až 1250 n. l. K väčším stavbámna tejto mexickej lokalite patrí Chrám stél/Templo de lasEstelas, El Rey, La Tribuna, El Palacio, Acrópolis a veľkáPirámide de los Mascarones z roku 500 n. l. s trojmetrovýmištukovými maskami/tvárami. V blízkosti Chetumalu sanachádza aj archeologická zóna Oxtankah - Ichpaatúns výraznými štruktúrami (Domom Slnka – pyramídou Ki-nichná) a bránou, obývaná v rokoch 600 prnl. - 1550 n. l.Z predklasickej doby pochádza dnešná archeologická zónaDzibanché - Kinichná (obývaná do roku 1250) zatiaľs odkrytými pyramidálnymi stavbami okolo Plaza Princi-pal (veľké Palacio Sur a Placio Norte, Templo I. a TemploII.), Templo VI. s Templo de los Dinteles, Templo XIII.s Templo de los Cautivos/Chrámom zajatcov, veľkou ne-

prebádanou Edifício Desconocido a malou Pequeňa Acrópo-lis) a 18 m vysoká omietnutá stupňovitá pyramída z adobevo Miraflores s dvomi hrobkami, ale tiež protomayska Izapav štáte Chiapas ovplyvnená Olmékmi (s množstvom stéla s 80 pyramidálnymi pahorkami z rokov 300 prnl. až 250n. l.). Na chiapaskej lokalite Toniná (500 - 930 n. l.) upúta16 sochársky opracovaných stél vysokých do 2,15 m, aleaj Templo de la Guerra/Chrám vojny a Templo del EspejoHumeante na mohutnej stupňovitej štruktúre umiestnenejna rozsiahlej platforme, El Palacio de los Jaguares, El Pala-cio del Inframundo/Palác podsvetia, južný Templo del Sura Juego de Pelota. Celkove bolo doteraz zaevidovanýchcca 1 500 takýto ihrísk na asi 1 250 lokalitách, čo dokazu-je, že nielen „chlieb”, ale aj „hry” sa výrazne podieľali nazmenách environmetu.

„...a vládcovia vedeli, či príde vojna, nič neuniklo ichzraku; videli príchod smrti, hladu a rozkolov... Videlia mohli vidieť ďaleko, a dokázali tak poznať celý svet.Keď sa rozhliadli, hneď videli všetko okolo sebaa pozorovali nebeskú klenbu i guľatú tvár Zeme. Veciskryté v diaľke videli všetky, bez toho, aby sa pohli;v okamžiku videli celý svet... veľká bola ich múdrosť.”

(Výňatok z Popol Vuh/Knihy ľudu – posvätnej knihyMayov kmeňa Quiché)

RNDr. Jozef Klinda

Prírodnú rezerváciu Srebarna vyhlásilo bulharské Ministerstvo poľnohospo-dárstva a výživy v roku 1948. V roku 1975 ju zaradili medzi tzv. Ramsarskélokality určené na ochranu medzinárodne významných mokradí a v roku 1977sa stala biosférickou rezerváciou Programu UNESCO Človek a biosféra. Rezervá-cia zaberá rovnomenné sladkovodné jazero s okolitými močaristými brehmi, do-sahujúce dĺžku 1,5 km, ktoré lemujú prevažne husté porasty trste obyčajnej(Phragmites australis, syn. communis). Celkove tu rastie 67 druhov vodných amokraďových rastlín. V Srebarne zaznamenali výskyt až 180 druhov vtákov (ztoho 99 druhov sa nevyskytuje nikde inde v Bulharsku), z toho 80 migrantov.Hniezdi tu 50 až 100 párov pelikánov kučeravých (Pelecanus crispus), jedenpár orliaka morského (Haliaeetus albicilla), 50 - 500 párov ibisov hnedých (Ple-gadis falcinellus), 20 párov kormoránov malých (Phalacrocorax pygmeus), 13párov lyžičiarov bielych (Platalea leucorodia), 10 - 15 párov volaviek bielych(Egretta alba/Casmerodius albus). V rezervácii sa vyskytuje aj labuť hrbozobá,hus divá, kačica chripľavá, hrdzavka potápavá, chochlačka bielooká, rybár čier-ny, rybár bahenný, kazarka hrdzavá, potápka červenokrká, fúzatka trsťová, vo-lavka purpurová aj striebristá. Cez zimu sa tu zdržuje bernikla červenokrká, husbieločelá a slávik modrák. Z 39 druhov cicavcov rezervácie a jej ochrannéhopásma možno uviesť najmä vydru riečnu (Lutra lutra), líšku hrdzavú (Vulpesvulpes), sysľa pasienkového (Citellus citellus), slepca malého (Spalax leucodon),chrčka dobrudžského (Mesocricetus newtoni), ježa tmavého (Erinaceus euro-paeus roumanicus), tchora stepného (Putorius eversmanni), zriedkavého tchoraškvrnitého (Vormela peregusna), aklimatizovanú ondatru pižmovú (Ondatra zi-bethica). Okrem rýb systém chordát dopĺňa 21 druhov obojživelníkov a plazov,napríklad korytnačka močiarna, užovka obojková a užovka fŕkaná. Pelikány, kto-ré sem prilietajú začiatkom marca zo severnej Afriky a začiatkom jesene sa vra-cajú do delty Nílu, pri preletoch na lovištia v okolí Dunaja ohrozujú rumunskípytliaci, takže ich stavy sa výrazne zredukovali. Z uvedených dôvodov v roku1992 zapísal Výbor svetového dedičstva Srebarnu aj do Zoznamu ohrozenéhosvetového dedičstva. Vládne opatrenia viedli k tomu, že počet hniezdiacich pá-rov pelikánov sa zvýšil z 29 v roku 1989 na cca 80 (v roku 1991 vyviedli 85mláďat a v roku 1992 asi 61 mláďat).

Súčasťou SD je Srebarna od roku 1983.

Bulharsko - Prírodná rezervácia SrebarnaDrevený evanjelický kostol v dedinke Petäjävesi postavili na mieste zhorené-

ho kostola v rokoch 1764 - 1766. Podľa plánu tesára Jaakka KlemetinpoikuLeppänena z roku 1763 malo ísť len o drevenú kaplnku, ku ktorej sa prichádzalona člnku po jazere alebo v zime na saniach a lyžiach. Postavil ju na pôdoryserovnoramenného kríža nad prekrížením vymedzeného trámami prekrytého ose-muhlou kupolou podľa vzoru stockholmského Kostola sv. Kataríny. Pri stavbepoužil aj neolúpané kmene stromov, pričom sa snažil o aplikáciu techniky ka-menných stavieb v drevenej architektúre. Išlo o charakteristickú sakrálnu dreve-nú architektúru Fínska v 18. storočí (z viac než 60 takýchto stavieb sa zachova-lo len niekoľko), zakončenú valbovou strechou pokrytou šindľom a vyrezávanýmštítom. Stavbu vysvätili v roku 1778. Zväčšením okien a prístavbou zvonice v roku1821 premenil Leppänenov vnuk Erkki kaplnku skutočne na kostol. Hranolovitúvežu so zníženým zvonovým poschodím na vrchole zakončil osemstennou lucer-nou a krížom. Zvonica oddelená od kostolnej lode slúžila dedinčanom aj na ukla-danie zbraní pred návštevou kostola. Neskoršie po získaní ďalších finančnýchpríspevkov tieto dve stavby prepojili spojovacou chodbou. Interiér kostola pozo-stáva len z dvoch radov drevených lavíc v hlavnej lodi, priečne uložených lavícv prekrížení, jednoduchého oltára s oltárnym obrazom na stene z roku 1843a rezbársky dotvorenej drevenej kazateľnice, ktorej výzdoba predstavuje unikát-ne dielo naivného sakrálneho umenia. Na tmavšom pozadí umiestnili v trochradoch na ňu svetlé omaľované drevené figúrky anjelov a svätcov, pričom ichsvätožiaru tvorí na červeno natretý kruh vyrezaný do dosiek steny.

Kostol „objavil” rakúsky architekt Josef Strzygowsky v dvadsiatych rokoch20. storočia a na jeho hodnoty ľudového staviteľstva, remeselníctva a umeniaupozornil fínsku i svetovú verejnosť. Jeho dôsledným zreštaurovaním (s obno-vou šindľovej strechy v roku 1953) a sprístupnením (predtým bol asi 100 rokovuzavretý a na cirkevné účely slúžila novostavba priamo v dedine) Fínsko po zís-kaní nezávislosti prezentovalo históriu a ľudovú umeleckú tvorbu svojho národa.Pri kostole je menší cintorín, pred ním lúka ako zhromaždište a okolo ihličnatéa listnaté stromy, prevažne brezy, ktoré dotvárajú pozadie bielo-červeno-hnedejstavby.

Súčasťou SD je kostol v Petäjävesi od roku 1994.

Fínsko - Starý kostol v Petäjävesi

...................................................................................

......

......

......

......

......

......

......

......

......

......

....

......

......

......

......

......

......

......

......

......

......

....

RNDr. Jozef Klinda

Národný park Pirin vyhlásili v roku 1976 na mieste menšieho Národného par-ku Vichren, ktorý zaberal severnú najvyššiu časť pohoria Pirin a zároveň horozšírili na 27 000 ha. Súčasťou národného parku sa stala Prírodná rezerváciaBajuvi Dupki vyhlásená už v roku 1934. Rastú tu jedince borovice pancierovej(Pinus heldreichii), dosahujúce údajne vek až 550 rokov.

V najsevernejšej časti sa súčasťou národného parku stala ďalšia rezerváciaMalka Džindžirica i Segmen tepe s 250 až 300-ročným porastom borovice bal-kánskej (Pinus peuce) a borovice bielokôrej (P. leucodermis) s výškou 30 - 45m. Ďalšou rezerváciou je Julen z roku 1994 na 3 200 ha s jedľovým porastom astarými borovicami balkánskymi v závere doliny Vasilaški Circus. NP dosahujedĺžku 80 km a šírku v západovýchodnom smere 40 km.

V Pirine 81 vrcholov dosahuje nadmorskú výšku 2 500 m a 7 vrcholov nad-morskú výšku 2 800 m. V juhovýchodnej oblasti okolo vrcholu Momin dvor sanachádza najviac glaciálnych a periglaciálnych jazier – plies.

Zo 176 jazier najväčšiu rozlohu (12,5 ha) a hĺbku (-30 m) dosahujú Popovoezero pod Džengalom a tri Kremenski ezera (9,8 ha, -25 m) pod Džanom (2 707m n. m.).

V národnom parku objavili niekoľko jaskýň, priepastí, ponorov a vyvieračieka zaznamenali výskyt asi 2 100 druhov vyšších rastlín, z toho asi 20 % chráne-ných druhov Bulharska a 114 endemitov (54 balkánskych a 60 bulharských,z toho 31 lokálnych endemitov).

Zo 171 druhov zistených chordát v Bulharsku chránia 114. V národnom par-ku žije asi 80 - 100 medveďov hnedých, 15 vlkov dravých, ďalej vydra riečna,kamzík vrchovský balkánsky, mačka lesná, jeleň lesný, srnec lesný, kuna skalnáaj lesná, tchor tmavý, jazvec lesný, diviak lesný. Hniezdi tu aj orol skalný, výrskalný, tetrov hlucháň, jariabok hôrny, tesár čierny, ďateľ trojprstý atď.

Národný park, ktorý v roku 1977 zaradili do Programu UNESCO Človek abiosféra, navštívi ročne asi 300 000 – 500 000 turistov. Prvý botanický výskumtu vykonával v roku 1843 A. Grisebach.

Súčasťou SD je Národný park Pirin od roku 1983.

Bulharsko - Národný park PirinBuharsko - Bojanský kostolBojanský kostol (Bojanskata čerkva) sa skladá z troch stavieb postavených v

11. až 13. storočí, tvoriacich jeden harmonický celok. Zasvätili ho sv. Mikulášovi(Sveti Nikola); kaplnku sv. Panteleimonovi. Väčšia časť má v pôdoryse tvar gréc-keho kríža v strede prekrytého kupolou. Kým východný kostol (pôvodne hradnúkaplnku) z roku 1048 symbolizuje príchod a štátotvornosť Bulharov, západnýkostol so zvonicou (z roku 1882) ich oslobodenie z nadvlády v roku 1878.

Neznámi autori celý kostol za niekoľko mesiacov farebne vymaľovali 89 maľ-bami s 240 postavami. Fresky, okrem tradičných sakrálnych motívov stvárne-ných v rámci byzantského umenia podľa prísnych pravidiel kresťanského káno-nu, upútajú najmä svetskými motívmi. Výtvarníci tu preukázali značnú sloboduumeleckej tvorivosti. Na omietku realisticky namaľovali kolorované postavy Se-bastokratora Kalojana v ľavej ruke s modelom kostola a jeho manželky Desisla-vy, vo vyšívaných bojarských rúchach.

Portrét Desislavy odborníci považujú za jeden z najlepších stredovekých žen-ských portrétov. Stredovekí byzantskí umelci majstrovsky zobrazili aj postavy atváre svätých, najmä archanjela Gabriela vo výjave Zvestovanie. K najvydarenejšímpatrí obraz sv. Teodora Tyroského. Upútajú aj tri podoby Krista ako dieťaťa v náručímatky, dvanásťročného chlapca medzi mudrcmi a žehnajúceho mladíka.

Mimoriadnu pozornosť si zasluhuje obraz bulharského chána (cára/kráľa)Konstantina Asena a jeho manželky Iriny. Podľa namaľovaného dátumu sa vy-sviacka kostola uskutočnila v roku 1259. Obraz Sveti Nicola Čudotvorec pochá-dza už z 19. storočia.

Prejavom stredovekého konzervativizmu je obraz Smrť Márie z 11. storočia.Len strop zdobí asi 54 fresiek zobrazujúcich výjavy zo života Krista a sv. Mikulá-ša. Celkove nástenné maľby s povinnými obrazmi pôsobia ako obrázková biblia.

Tehlová stavba na kamenných základoch, dnes umiestnená do parkovo upra-veného prostredia, bola pôvodne zdobená/obložená glazovanou keramikou, kto-rá sa sčasti zachovala na priečeliach a na oblúkoch okien a dverí. V spodnejčasti stredného kostola bola pôvodne krypta.

Bojanský kostol je súčasťou SD od roku 1979.

PRÍLOHA


VZDELÁVANIE

FRODOVA CESTAKapitola XXII.

Brehové porasty

Milí mladí priatelia,sedel som na pustom brehu. Brehu bez života. Chlad-

ný betón zvieral to, čo sa niekde v tôni lesa, vzdialenejkilometre od tohto miesta, nazýva vodou. Tu to bola lenakási ľahostajne tečúca tekutina. Len tu i tam spod be-tónových tvárnic vytŕčal kus trávy. Kačice chodiace podne stoky nervózne gagotali. Možno tiež spomínali napotok, v ktorom sa dalo plávať v prúdnici zurčiacej bys-triny... na mloky, žaby a kadejaké iné vodné potvorky.

Bolo mi smutno. Veľmi smutno. Slnko teplými lúčmiprejasňovalo deň, ale v mojom srdci driemal mra-zivý nesúhlas s tým, čo videli moje oči.

Odprírodňujeme sa. Strácame kontakt s tým,z čoho sme vzišli, strácame kontakt s minulosťoua tradíciami. Zabúdame texty rozprávok rovnakoľahko a ľahostajne, ako zabúdame na to, čím bolpotok v dedine. Stokou? Ťažko!

Nikto z nás by nehádzal morénu medzi plas-tové fľaše, žiadny chlapec s prakom vo vreckua s hlinenými guličkami v druhom by nepostavilvodný mlynček v smradľavej brečke. Devyv bielych sukniciach by nikdy neodhaľovali svojelýtka niečomu tak odpornému. A noc, tá by nikdyneskrývala tajomstvá. Tie o starom sivovlasomvodníkovi sediacom na hlave bútľavej vŕby, anitie o tancujúcich bludičkách v trstinovom opare.

Život zbavený prepojenia s minulosťou, tajom-stvom a úctou prestáva byť životom. Tak ako riekya potoky zbavené „svojprávnosti“ prestávajú byťriekami a potokmi. Sú to žily a tepny krajiny, kto-ré sme z nej ostrou britvou buldozérov a bagrovvypreparovali. Čo sa stane? Skúste zobrať ostrýnôž a vyberte zo svojho tela všetky žily a tepny,ktoré nájdete. A potom ten krvavý vretenec ľaho-stajne odhoďte a žite ďalej...

Vaše listy, kresby, fotografie… očakáva-me na adrese:ENVIROMAGAZÍN, ,,Frodova cesta”, Tajov-ského 28, P. O. Box 252, 975 90 BanskáBystrica.

Obálku označte: „Prísne tajné! Len pre Fro-da”. Najšikovnejších Frodových pomocníkovčakajú knižné odmeny.Váš Frodo

Funkcie vegetáciev úpravách vodných tokov

Brehové porasty ako významný prvok stabilizácie bre-hov v súčasnosti nenachádzajú uplatnenie pri rekonštruk-cii drobných porúch brehov – eróziách. Práve neoprave-nie drobnej poruchy neskôr vedie k vzniku rozsiahlehopoškodenia s nutnosťou breh opevniť „tvrdým“ opevne-ním. Pritom výsadba vegetácie pozdĺž vodných tokov nieje len vodohospodárskou otázkou, ale aj otázkou tvorbykrajiny a biológie. Názory vodohospodárskych odborní-kov sú rôzne, pričom sa často preceňuje potreba pestov-ných zásahov do vegetácie a náročnosť manuálnej prá-ce, príp. nemožnosť použitia ťažkej mechanizácie.

Vo všeobecnosti možno hovoriť o konflikte záujmovv oblasti vodohospodárskej, hydrotechnickej, poľnohos-

podárskej, krajinnotvornej, ochranárskej a v oblasti sta-rostlivosti o vodný tok.

Výhody brehových porastov sú v:• stabilizácii brehov,• zatienení dna a brehov, a tým zmenšenom zarasta-

ní vodnou flórou,• zvýšení stupňa drsnosti brehu, a tým znížení prie-

točnej rýchlosti,• znížení výparu z hladiny,• zvýšení samočistiacej schopnosti toku,• význame pre chov rýb, vodnú faunu, vtáctvo, zver,• estetickej a krajinnotvornej funkcii,• znížení účinku vetrov, prašnosti, hluku,• ochrane pred splachmi z pôdy,• poskytovaní drevnej hmoty,• rekreačnom význame.

Plnia ochrannú funkciu (ochrana brehov) pred účinka-mi prúdiacej vody, vlnobitím, chodom ľadu a splavenín.Ochranu poskytujú nadzemné aj podzemné časti (kore-ne) rastlín.

Korene plnia ochrannú funkciu prerastaním pôdnymprofilom – navzájom sa prepletajú, uzatvárajú celé častipôdy a vytvárajú hustú spleť jednotlivých koreňov. Vo vše-obecnosti zabraňujú odnášaniu zeminy zo svahov koryta.

Nadzemné časti trávnych porastov a krovitých druhovvŕb tvoria plošnú ochranu povrchu brehu pred účinkomprúdiacej vody. Stromy miernia účinok vodného prúdu –znižujú miestne rýchlosti, pri pohybe ľadu bránia stykusvahov s pohybujúcim sa ľadom. Tiež plnia aj funkciu ochra-ny pred vodou pritekajúcou zo svahov – spôsobujú poklesmnožstva prívalovej vody a stabilizujú brehovú líniu.

Ochranu pred zanášaním a zarastaním tvoria vďakazatieneniu koryta – znižujú prehriatie vody a znižujú prí-

stup svetla. Táto funkcia je dôležitá hlavne vo vegetač-nom období a pri nízkych vodných stavoch, kedy sav nezatienených úsekoch rozširujú vodné rastliny (na dnea na svahoch). Tie zvyšujú stupeň drsnosti korytaa znižujú prietokovú plochu. So zvýšeným stupňom drs-nosti súvisí aj zníženie rýchlosti, čo má za následok usa-dzovanie jemných splavenín a plavenín, ktoré postupnezanášajú koryto. Toto nebezpečie sa prejavuje hlavne primalých tokoch s malým sklonom dna, kde sú následnepotrebné časté zásahy. Zatienené koryto spôsobuje tedaochladzovanie vody, zníženie zarastania dna, zníženie jehozanášania, pričom prípadné vzniknuté nánosy nie sú spev-nené vodným rastlinstvom a pri veľkých prietokoch súodnášané.

Zlepšenie samočistiacej schopnosti toku. Táto funk-cia je v čiastočnom rozpore s predchádzajúcou funkciou,

pretože pre samočistiacu schopnosť vody je po-trebný čiastočný prístup svetla. Samočistiacaschopnosť vody je vlastnosťou vody, ktorá spô-sobuje rozklad organických látok až na látky an-organické. Prebieha v závislosti od prítomnostiživých organizmov vo vode, kyslíka, teploty a odpohybu vody. Organické látky rozkladajú organiz-my nazývané deštruenti. Produkty ich látkovejvýmeny konzumuje skupina organizmov nazýva-ná konzumenti. Samočistenie vody prebieha narastlinách, na ponorených častiach koreňov, navetvách a rôznych predmetoch, všade tam, kdesa usadzujú kolónie polysapróbnych baktérií roz-kladajúcich organické látky.

Estetickou funkciou je ich účasť pri spoluvy-tváraní krajiny. Umelé úpravy tokov pôsobia akonevhodný a neestetický prvok. Brehové porastykrajinu naopak harmonizujú vytváraním líniovýchporastov lemujúcich toky. V prípade nevykonaniavýsadby po úprave sa brehy oživia náletmi stro-mov, ktoré nie vždy majú optimálne zloženiea môžu spôsobiť nevhodnú stabilizáciu brehov.

Zoocenologická funkcia spočíva vo vytváraníexistenčných podmienok pre tvorbu úkrytova zdrojov potravy živočíchov. Vytvára vhodnépriestory pre rozmnožovanie. Brehové porasty vy-tvárajú vhodné podmienky pre život rôznych ope-ľovačov rastlín, hmyzích parazitov a predátorov.Väčšina druhov stromov a krov v brehových po-rastoch kvitne skoro na jar a v tomto období pred-stavuje významný zdroj potravy pre opeľovače.

Nevýhody brehových porastov sú v:•zábere poľnohospodárskej pôdy,

• neprístupnosti k toku,• zhoršení údržby a čistení koryta mechanizmami,• zatienení priľahlých pozemkov a opadávaní listov na

ich plochu,• koreňovej konkurencii a odčerpávaní živín poľnohos-

podárskym plodinám,• nežiaducom rozrastaní výmladkov a náletov,• zarastaní koreňov do drenáže,• trvalú ochranu tvoria až po niekoľkých rokoch,• potrebe pestovných a ťažobných zásahov pri vras-

taní do prietočného profilu,• možnosti tvorby vývratov – narušenie stability,• nebezpečí ľadových zápch pri väčších prietokoch.

Stromové porasty

Cieľom výsadby stromových porastov je vytvoriť vegetač-né spoločenstvo stromov a krov, ktoré najviac zodpovedá

Ilustračná kresba: Lenka Milonová

PRÍLOHA


stanovištným podmienkam a blíži sa porastom, ktoré bytu vznikli prirodzeným vývojom.

Obnovenie krytu stromov a krov je dlhý proces, a pretoby zachovanie jestvujúcej vegetácie malo byť prvoradýmcieľom pri zásahoch do porastov. Druhovú skladbu neur-čuje len vlastné stanovište, ale aj konkurenčné vzťahymedzi drevinami. Konkurenčne silnejšie druhy potláčajúslabšie a tieto v boji podliehajú. Preto pred výsadbou jepotrebné určiť optimálnu druhovú skladbu.

Vytvorenie brehového porastu je dlhodobý proces vy-tvárania nového drevinného biotopu. Vhodné je, keď pre-vláda výšková aj horizontálna rozmanitosť druhova zastúpenie jedincov rôzneho veku. Pri výsadbe stro-mových porastov je potrebné dbať na to, aby bol zacho-vaný plynulý prietok vody v koryte a vhodné smerovévedenie koryta. Pri návrhu treba zvažovať možné prehl-bovanie koryta do budúcnosti tvorbou výmoľov. Keďžekorene mnohých drevín sa nedokážu prispôsobiť zme-nám, môže nastať strata opory, čo vedie k narušeniukoreňov a následne k narušeniu brehu.

• Sadenice - pri výsadbe uprednostňujeme 4 – 6-ročnésadenice (s výnimkou výsadby porastov z odrezkov).

• Odrezky - volíme najčastejšie z kríkovitých druhovvŕb a len z kvalitných prútov. Hladký rez vediemekolmo na os. Horný rez vedieme tesne nad pupe-ňom. Pred použitím je potrebné namočiť prúty na 24- 48 hodín do vody. Vhodné je vytvoriť cez zimu väč-šie množstvo odrezkov.

• Prúty - pri prútoch platí to isté ako pri odrezkoch, lenvolená hrúbka je väčšia. Vhodné sú do kamennýchzáhodzov a drôtokamenných matracov.

• Koly - zhotovujeme z hrubších častí vŕbových vetieva kmeňov.

Výsadbu uskutočňujeme pri teplote 7 - 10 °C, kedy jenízky výpar a transpirácia. Hustotu výsadby navrhujemehustejšiu ako cieľový stav. Počas rastu vykonávame pes-tovné zásahy, prebierky a prerezávky. Pri výsadbe ochran-ných brehových porastov na svahoch toku vysádzamestromy v rozstupoch 2 m v priamej trase, v konkávnychoblúkoch 1,3 - 1,7 m, v konvexných 2 - 3 m. V spodnýchčastiach svahu volíme hustejšiu výsadbu, v hornej, me-nej namáhanej časti volíme väčšie rozstupy.

Pri výsadbe sa môžu vyskytnúť aj nebezpečia – mik-roklimatické podmienky (presychanie povrchu), výskytburiny, zver a pastva hospodárskych zvierat.

Voľba vhodného druhu vegetácie závisí od stanovišťa, pri-čom rozlišujeme pramennú, hornú, strednú a dolnú časť toku.

Vegetačné opevnenia brehov

Zápletový plôtik je prácny a náročný na vyhotovenie.Rozoznávame jedno a dvojradový zápletový plôtik. Vhod-né použitie je pri miestnych úpravách a pri likvidácii po-vodňových škôd. Uprednostňujeme ho hlavne pri drobnýchtokoch. Pri drobných tokoch sa umiestňuje priamo do pätysvahu, pri väčších tokoch s trvalo vyšším vodným stavomtesne nad hladinu vody vo vegetačnom období.

Zápletový plôtik vzniká prepletaním medzi kolmi vovzdialenosti 60 cm a s priemerom 8 - 10 cm z vŕbovéhomateriálu, do ryhy hlbokej do 30 cm. Na záplet sú vhod-né živé vŕbové prúty, na konci 2 - 4 cm hrubé. Zápletovýplôtik má pätu svahu chrániť, preto musí byť založený dotakej hĺbky, ktorá zodpovedá vytvoreniu výmoľa v pätesvahu. Hlbšie založenie volíme v konkávnych oblúkoch.Po zhotovení plôtika sa zo strany svahu dosype zemina,prípadne štrk, so sklonom povrchu 1 : 8.

Osadenie vŕbovými rezkami je najjednoduchšou me-tódou stabilizácie brehu. Volíme ju pri menších nátržiach,pričom je najlepšie zabezpečiť pätu svahu latovým plôti-kom. Rezky sadíme v spone 30 x 30 cm až 50 x 50 cm.

Smer volíme šikmo proti smeru prúdenia vody. V suchýchpôdach rezky vsunieme do pôdy až po horný koniec, navzduchu sa nechá len jedno očko. Vo vlhkých pôdachponechávame rezky trčať 5 - 10 cm nad terénom.

Vŕbová krytina predstavuje rýchly opevňovací prostrie-dok na veľkej ploche. Najvhodnejšia je na pokrytie ne-stabilných štrkov. Výhodou vŕbovej krytiny je jej pôsobe-nie hneď po uložení, pričom predstavuje vhodnú mecha-nickú ochranu brehu. Na jej zhotovenie používame vy-zreté, čo najdlhšie (2 - 3 m), priame, slabo rozvetvenéprúty z kríkovitých druhov vŕb. Sklon volíme 1 : 1,5, 1 : 2až 1 : 3 kolmo na os toku. Prúty kladieme vedľa sebas medzerami 3 cm v jednej (na menej namáhaných úse-koch) alebo vo viacerých vrstvách (na ohrozených úse-koch alebo konkávach).

Položené vŕbové prúty upevňujeme o svah rôznymitechnickými spôsobmi, ktoré volíme podľa stupňa namá-hania vodným prúdom. Pri bystrinách a potokoch silnej-šie konce ukladáme do pozdĺžnej ryhy na dne s hĺbkou30 - 50 cm. V menej namáhaných úsekoch postačujeupevnenie pomocou kolov dĺžky 1 m. Rozstup upevňo-

vacích kolov volíme max. 1 m. Vŕbové prúty postačujeukotviť k zemi drôtom. V miestach, kde je nebezpečietvorby výmoľov v päte svahu, je potrebné pätu zabezpe-čiť latovým plôtikom, ktorého výšku volíme podľa stupňaohrozenia. V priamych tratiach s 2 latami, v konkávnychoblúkoch aj viac. Upevnené prúty chránime pred vysy-chaním pokrytím vrstvou zeminy v hrúbke 3 - 5 cm. Nachudobných pôdach je vhodné vykonať podsyp aj podprúty. Podsyp a zásyp je vhodné vykonávať až po jar-ných zvýšených prietokoch. Je potrebné použiť zeminubez vyššieho obsahu semien burín.

Oživený zrub patrí medzi často využívané spôsobyopevnenia brehov. Jeho konštrukcia je vhodná hlavnena zaistenie kratších brehových výmoľov, môže sa všakpoužiť aj na opevnenie brehov v súvislých vegetačnýchúpravách tam, kde je breh vystavený zvýšenému namá-haniu brehov.

Oživený zrub tvorí niekoľko radov latových plôtikovumiestnených nad sebou tak, aby spojnica horných ra-dov mala potrebný sklon. Na laty sa používa drevenáguľatina priemeru 10 cm, ktorá sa pribíja ku koloms priemerom 12 cm a dĺžkou 1,5 - 2,5 m. Pri prvom radelatkového plôtika musia byť min. 3 rady pod dnom. Me-dzi horné dve laty sa vkladá vrstva živého vŕbového kles-tu. Skrátené vŕbové prúty sa ukladajú šikmo do svahu,silnejším koncom smerom k toku a zasypávajú sa zemi-nou v hrúbke 5 – 10 cm. Ak sa zhotovuje oživený zrubv brehových nátržiach, buduje sa konštrukcia zrubovsúčasne s vyplňovaním nátrže sypaninou.

Oživený rošt je vhodné použiť pri úpravách tokovna opevnenie násypov založených na výmoľoch, pri sta-bilizácii brehových nátrží pri bystrinných tokoch alebo pridlhých násypových svahoch pri väčších tokoch. Hlavnúkostru opevnenia tvorí drevený rošt. Pri krátkych sva-hoch sa používa drevo schopné tvoriť výmladky, pri dlh-ších svahoch nevýmladkové dreviny. Zvislé a vodorovnéprvky sa spájajú kovovými skobami a klincami. Jednotli-vé roštové polia osádzame vŕbovými rezkami, prípadnevypĺňame vŕbovými vetvami presypanými zeminou.

PRÍLOHA


Drevená konštrukcia poskytuje svahu vhodnú stabilitu, pojej rozložení stabilizačnú funkciu preberá vzrastlá vegetácia.

Pri tokoch s nižšou hladinou vo vegetačnom období jevhodné v päte svahu zaistiť dôkladnejšie opevnenie.Najvhodnejšia je kamenná rovnanina.

Oživený kamenný zához patrí medzi najčastejšie pou-žívané spôsoby vegetačného opevnenia päty svahu bre-hov vodných tokov. Jeho výhody sú v jednoduchosti zho-tovenia (potrebná mechanizácia) a v maximálnej miereúčinnosti ochrany pred eróziou. Vyznačuje sa vysokoumierou odolnosti pri povodňových prietokoch. Pri vznikuvýmoľa v dne sa táto pružná konštrukcia dokáže vznik-nutému stavu prispôsobiť.

Existujú dva spôsoby vyhotovenia kamenného záhozu.Lomový (príp. miestny) kameň ukladáme na upravenýsvah, príp. do výmoľa a povrchovú vrstvu upravíme dopožadovaného sklonu. Odporúča sa založenie záhozu podúroveň dna, do vyhĺbenej ryhy. Uložený kameň je vhod-né upraviť preštrkovaním, prípadne pohodením vrstvyštrku na povrch. Do medzier medzi kameňmi vkladámevŕbové odrezky alebo koly. V preštrkovanom záhoze sazachytávajú splaveniny, ktoré majú pozitívny vplyv nazakorenenie použitého materiálu.

Druhý spôsob zhotovenia je ukladanie kameňa napodložku z vŕbových prútov. Odporúčaná hrúbka vrstvyprútov je 20 – 30 cm. Vetvy môžu byť rozkonárené. Takto

zhotovený zához nie je nutné preštrkovávať. Vŕbový po-rast zakrýva neestetický vzhľad záhozu a zvyšuje drs-nosť brehov. Oživená kamenná rovnanina sa zakladá podúroveň dna do ryhy. Povrch tvoria väčšie kamene, vnú-torný priestor môže byť vyplnený menším kamenivom.Vzniknuté priestory medzi kameňmi sa vypĺňajú hlinoua prútmi vŕb (odrezky, koly), hrubším koncom smeromvon, aby sa dosiahla väčšia drsnosť. Kamenná rovnani-na sa používa pri rozsiahlejších úpravách. Vytvára vhod-nú stabilizačnú oporu pre svah brehu.

Údržba brehových porastov

• Údržba trávnatých porastovPri údržbe trávnatých porastov je vhodné zvoliť tech-

niky, ktoré podporujú odnožovanie tráv, hustnutie drnu,zlepšujú vytrvalosť porastu a obmedzujú rast burín. Zá-kladnými zásahmi sú kosenie, dosievanie a hnojenie po-rastov. Kosba sa doporučuje 1 až 2-krát ročne. Pri ko-sení a odstraňovaní pokosenej trávy sú svahy ochudob-ňované o živiny, a preto je potrebné trávnaté porastyprihnojovať vhodnými hnojivami. Je potrebné dbať namožné ovplyvnenie kvality vody v toku spláchnutýmihnojivami.• Údržba stromovitých a krovitých brehových porastov

Pred rozhodnutím sa o spôsobe starostlivosti o breho-vé porasty je potrebné stanoviť si motívy a ciele starost-livosti. Môžu to byť napr. požiadavky protipovodňovejochrany (strom alebo ker môžu negatívne ovplyvniť prie-tok). Stromy tiež obmedzujú prístup mechanizácie k toku,znižujú kapacitu koryta a zvyšujú jeho drsnosť.

Motívom starostlivosti môžu byť aj vodohospodár-ske a ekologické ciele. Dôraz pri starostlivosti o drevinyby mal byť zameraný skôr na ich údržbu ako na odstra-ňovanie, ktoré by malo byť posledné možné riešenie.Vždy je potrebné pokúsiť sa zachrániť jestvujúcu vege-táciu. Strom je rýchlejšie zoťať, ako pracovať s me-chanizmami okolo neho, no nie je to dôvod na jeho zo-ťatie. Dospelé stromy a kry sú hlavnou súčasťou breho-vých a sprievodných porastov a nie je možné ich rých-lo nahradiť.

Pri rozhodovaní sa o spôsobe starostlivosti je potreb-né vedieť o regeneračných schopnostiach drevín (tvor-ba výmladkov). Pri vyrúbaní súvislej rady stromov saporast pravdepodobne znovu obnoví. Tento však môžeznamenať väčšiu prekážku pre prietok vody (veľká hus-tota výmladkov). Na druhej strane výrub môže zname-nať zlepšenie podmienok pre určité živočíchy a zlepšiťprístup mechanizácie k toku. Pri údržbe stromovej ve-getácie je možné odstraňovať jednotlivé vetvy, zmla-dzovať stromy, zrezávať korunu na hlavu alebo úplnelikvidovať jednotlivé stromy. Pri odstraňovaní vetiev,vytvárajúcich povodňové riziko, sa odstraňujú hlavnevetvy rastúce nad korytom toku. Tieto môžu zachytá-vať plávajúce predmety, a tým zhoršovať odtokové cha-rakteristiky toku. Uprednostňuje sa zmladzovaniea zrezávanie na hlavu.

Zmladzovanie je tradičný spôsob starostlivostio stromy. Zmladzovať je možné jedine stromy so schop-nosťou tvoriť výmladky pri zrezaní na koreň. V minulostitakto obhospodarované porasty tvorili zdroj palivaa materiálu vhodného na údržbu toku, prípadne pre koši-kárske výrobky. Pravidelne orezávané výmladky doras-tajú, a tvoria tak mnohokmenný porast. Pri zrezávanímôžeme ponechať jeden najsilnejší konár a ostatné zre-zať. Ponechaný konár začne vytvárať budúci kmeň. Priperiodickom zmladzovaní sa stínajú celé plochy poras-tov. Výhonky (aj najsilnejšie) sú pravidelne odstraňova-né v intervaloch 10 až 15 rokov. Voľba intervalu závisíod druhu vyskytujúcich sa drevín. Zmladzovaná vegetá-

cia vytvára hustý a odolný kryt chrániaci brehy. Pri zmla-dzovaní dlhých úsekov by však mali zostať zachovanéskupiny stromov.

Zrezávanie na hlavu znamená zrezanie kmeňa stromuvo výške min. 2 m nad terénom. Hlavové stromy, podob-ne ako zmladzované, poskytujú palivo, košikárske prútiealebo materiál na údržbu koryta. Na hlavu môže byť zre-zaná väčšina listnatých drevín, hlavne však vŕba a jaseň.Cyklus orezávania závisí od druhu stromu a od použitiazískaného dreva. Odporúča sa 5 až 10-ročný cyklus preprodukciu dreva, no pri záujme o zachovanie bohatéhospoločenstva organizmov v korunách a o vzhľad stromumôžu byť hlavy orezávané v 20 až 30-ročnom cykle.Pokiaľ má byť orezaný dlhý úsek toku, je vhodné vyko-nať ho po etapách, a zamedziť tak nepriaznivému vzhľa-du krajiny. Celá koruna musí byť orezaná na jedenkrát,nie je vhodné orezávať len niektoré vetvy. Čiastočný rezmôže viesť k rozlomeniu stromu. Hlavy je vhodné zakla-dať pri priemere stromu okolo 30 cm (pri starostlivomošetrení aj viac).

Pravidelné orezávanie hláv zamedzuje rozlomeniu stro-mu, znižuje riziko upchatia koryta a predlžuje životnosťstromov. Takto obhospodarovaná vŕba sa môže dožívať200 rokov (zahraniční autori uvádzajú až 1 000 rokov),čo je v mnohých prípadoch viac ako životnosť v súčas-nosti uprednostňovaných opevnení.

Prebierka a likvidácia sú zriedka vhodným riešením.Likvidácia stromov môže z vodohospodárskych dôvodovspôsobiť zvýšenie prietočnej kapacity koryta. Často byvšak postačovalo orezanie nižšie rastúcich vetiev.

Starostlivosť o stromy a kry vyžaduje odborné posú-denie. Niektoré stromy môžu vyzerať nestabilne, to všakneznamená, že sú naozaj nestabilné a je potrebné ichvyrúbať. Tiež platí, že brehové porasty nie sú zameranéhlavne na produkciu dreva, ale predovšetkým na ochra-nu brehov proti erózii. Pre zachovanie kontinuity bioto-pov je najlepšie zásahy vykonávať častejšie a v menšomrozsahu. Úplné odstránenie biotopu má vplyv nielen navzhľad toku, ale aj na živočíchy a rastliny. Údržba by malaprebiehať od novembra do marca, mimo vegetačnej se-zóny. Dreviny majú v tomto období lepšie podmienky naprežitie zásahov. Vo vegetačnej sezóne by sa mali prevá-dzať len ľahšie zásahy. Z dôvodu dokonalej ochrany bre-hov bez nepriaznivého ovplyvnenia prietoku vodyv koryte, je potrebné krovité porasty vŕb udržiavaťv optimálnej hustote a musia byť dostatočne pružné. Ten-to stav vyžaduje zrezávanie vŕbových prútov pri rýchlorastúcich druhoch vždy po 2 až 3 rokoch, pri pomalšierastúcich druhoch po 6 až 7 rokoch. Ak to dovoľujú hyd-raulické podmienky, je vhodné zachovať súvislý porastaspoň na jednom brehu, prípadne zachovať pásy poras-tov striedavo raz na jednom a raz na druhom brehu.Pozn. red: Za realizáciu brehovej výsadby sú zodpovednísprávcovia toku, a to Slovenský vodohospodársky pod-nik, š. p., Štátne lesy, š. p., Štátne lesy TANAP-u, š. p.Brehová výsadba a jej údržba je veľmi náročná predo-všetkým pre veľkú dĺžku tokov, ktorej sa týka, ale aj prejej viacnásobné poslanie.

PRÍLOHA


KVALITA VÔD VHODNÝCH NA KÚPANIE U NÁS V SLOVENSKOMA EURÓPSKOM KONTEXTE(príloha k článku na s. 16 − 17)

PRÍLOHY K ČLÁNKOM

Graf 2: Podiel počtu registrovaných lokalít vhodných na kúpanie v krajinách EÚ, v ktorých bolo v kúpacej sezóne 2004 kúpanie zakázané

Zdroj: EK** údaje prezentované v grafe sa vzťahujú len na sladkovodné a nie na pobrežné oblasti

Kvalita vody určenej na kúpanie

Vodné útvary vhodné na kúpanie sú tečúce alebo sto-jaté vody, v ktorých je kúpanie povolené alebo nie je kú-panie zakázané a v ktorých sa kúpe väčší počet ľudí.Požiadavky na kvalitu vody, v ktorej je kúpanie povole-né, ustanovuje § 13d zákona Národnej rady SR č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších pred-pisov a vyhláška MZ SR č. 30/2002 Z. z. o požiadavkáchna vodu na kúpanie, kontrolu kvality vody na kúpaniea na kúpaliská v znení neskorších predpisov.

V letnej turistickej sezóne roku 2005 sledovali regi-onálne úrady verejného zdravotníctva v SR (RÚVZ)a Úrad verejného zdravotníctva SR prírodné vodné re-kreačné lokality na Slovensku, ktoré v rôznej mierevyužívali obyvatelia na kúpanie a umelé kúpaliskás termálnou a netermálnou vodou. Na prírodných ajumelých kúpaliskách sa najneskôr dva týždne predzačiatkom letnej turistickej sezóny kontrolovala kvalitavody, stav vybavenosti areálov, príprava na zabezpeče-nie zdravotne nezávadnej prevádzky a tiež možné zdro-je znečistenia v okolí nádrží a na prítokoch vody donádrží. Na základe kladných výsledkov previerok RÚVZv SR vydávali povolenia na prevádzku kúpalísk. Odbe-ry vzoriek vôd sa počas letnej turistickej sezóny spra-vidla realizovali v dvojtýždňových intervaloch, na ume-lých kúpaliskách sa kontrolovalo 22 ukazovateľov, naprírodných lokalitách musela voda vyhovovať v 27 uka-zovateľoch. Dozor sa vykonával aj nad dodržiavanímpovinností uložených právnickým a fyzickým osobámplatnou legislatívou.

Zo 70 prírodných lokalít, ktoré boli v roku 2005 naSlovensku kontrolované, a medzi ktorými je zahrnutýchaj 39 kúpacích oblastí s vyhlásenými vodami vhodný-mi na kúpanie, len na 28 lokalitách prebiehala organi-zovaná rekreácia vrátane kúpania. Na lokalitách s or-ganizovanou rekreáciou je za kvalitu prevádzkya kvalitu vody zodpovedný prevádzkovateľ. Na 40 lo-kalitách prebiehala neorganizovaná rekreácia, čo zna-mená, že tieto lokality nemajú prevádzkovateľa, alev horúcich letných dňoch ich využíval na rekreáciu väčšípočet osôb. Na týchto lokalitách sa vykonávali aspoňorientačné kontroly kvality vody na kúpanie na začiat-ku sezóny a pokiaľ to situácia vyžadovala, aj v priebehusezóny. Pri výbere vodných útvarov, ktoré boli zarade-né medzi vyhlásené vody vhodné na kúpanie v jed-notlivých krajoch, sa okrem výsledkov dlhodobého sle-dovania ukazovateľov kvality vody zohľadnil aj ich významz hľadiska rekreačného využívania, typu lokality, veľkostiareálov, vybavenosti, možnosti zberu a likvidácie odpadov,ako aj dostatok údajov o reálnych a potenciálnych zdro-joch znečistenia.

Počas sezóny bolo vykonaných 2 547 vyšetrení fyzi-kálno-chemických, mikrobiologických a biologickýchukazovateľov kvality vody zo vzoriek vôd odobratýchz vyhlásených prírodných kúpalísk. Medzná hodnota sta-novených ukazovateľov bola prekročená 43-krát v počtevzoriek presahujúcich povinné hodnoty I a 223-krátv počte vzoriek presahujúcich odporúčané hodnoty Gstanovené smernicou Rady 76/160/EHS. 84 vzoriek pre-sahovalo medzné hodnoty národných limitov.

Poznámka: Z grafického znázornenia vývoja kvality vôd na Slovensku podľa kritérií EK (v 39 registrovaných lokali-tách vôd vhodných na kúpanie) možno vidieť, že v porovnaní s rokom 2004 podiel lokalít s vyhovujúcou kvalitou vodymierne stúpol. Pokles podielu nevyhovujúcich lokalít možno zdôvodniť presunom lokalít, v ktorých bola v roku 2004zistená nevyhovujúca kvalita vody, alebo v ktorých nebol vykonaný odber vzoriek do kategórií vyhovujúca (7 lokalít),nedostatočný odber vzoriek (3 lokality), a zakázané kúpanie (3 lokality). Na všetkých troch lokalitách s kúpanímzakázaným boli dôvodom zákazu prebiehajúce rekonštrukčné práce. K zlepšeniu kvality vody nedošlo na 2 lokalitách,ktoré boli v roku 2004 tiež kategorizované ako lokality s nevyhovujúcou kvalitou vody (Vindšachtské jazero a Tona).Naopak, k zhoršeniu kvality vôd oproti roku 2004 došlo na 2 nových lokalitách (Richňavské jazero a ZemplínskaŠírava – Hôrka).

Graf 3: Vývoj kvality vôd 39 lokalít registrovaných ako vody vhodné na kúpanie v SR

Zdroj: ÚVZ

Poznámka: Hoci podiel lokalít s vyhovujúcou kvalitou vody v SR je v porovnaní s ostatným krajinami EÚ pomerne nízky, tentoukazovateľ jednoznačne nepotvrdzuje skutočnosť, že vo zvyšných 78 %-tách ostatných našich lokalít musí byť automatickynevyhovujúca kvalita vody. V tomto zvyšnom percente sa skrývajú lokality, ktorých kvalita vody môže byť v skutočnostivyhovujúca, ale podľa pravidiel vyhodnocovania, porovnateľného pre všetky členské štáty EÚ, neboli zaradené do tejtokategórie, a to z dôvodu nedostatočného počtu vykonaných odberov vzoriek, z dôvodu nesledovania a nestanovenia čo i lenjedného z požadovaných ukazovateľov, z dôvodu rekonštrukcie alebo vypustenia vodnej nádrže a pod.

Vysvetlivky:* - v zátvorke je uvedený celkový počet registrovaných lokalít vhodných na kúpanie v príslušnom štáte? - krajiny údaje o kvalite vôd vhodných na kúpanie v kúpacej sezóne 2004 Európskej komisii neposkytli** - údaje prezentované v grafe sa vzťahujú len na sladkovodné, nie na pobrežné oblasti

Graf 1: Podiel počtu registrovaných lokalít vhodných na kúpanie s vyhovujúcou kvalitou vody v kúpacej sezóne 2004 v krajinách EÚ

Zdroj: EK

Zo Správy o kvalite vôd určených na kúpanie v roku 2005

PRÍLOHA


Príčinou nevyhovujúcej kvality vody boli najčastejšiezvýšené hodnoty:

• v chemických ukazovateľoch: farba, priehľadnosť, pH,• v mikrobiologických ukazovateľoch: koliformné bak-

térie, termotolerantné koliformné baktérie,• v biologických ukazovateľoch: chlorofyl, počty siníc,

sapróbny index, riasy.Letnú turistickú sezónu roku 2005 možno hodnotiť z dôvodu

nepriaznivého počasia ako sezónu s malou návštevnosťou kú-palísk. Poškodenie zdravia alebo podozrenie na ochorenie oby-vateľstva v súvislosti s kúpaním v prírodných a umelých kúpa-liskách počas letnej sezóny 2005 nebolo zaznamenané.

Tabuľka 1: Zoznam lokalít vôd vhodných na kúpanie a výsledky sledovania ich kvality v letnej turistickej sezóne 2004 a 2005

Zdroj: vyhlášky KÚ ŽP, ÚVZVysvetlivky:

CG – lokalita v súlade s odporúčanými hodnotami G na kvalitu vody

CI - lokalita v súlade so záväznými hodnotami I na kvalitu vody

IF – nedostatočný odber vzoriek

NC – lokalita nie je v súlade s minimálnymi limitmi na kvalitu (t. j. v nesúlade so záväznými hodnotami I)

NS – lokalita, na ktorej neboli vykonané odbery vzoriek

BP – lokalita s kúpaním zakázaným

PRÍLOHA


DOHOVOR O SPOLUPRÁCI PRI OCHRANE A TRVALOM VYUŽÍVANÍDUNAJA(príloha k článku na s. 20 – 23)

PODPORTE MVO

Prvé mesiace roka sa okrem iného nesú aj v znamenídvoch percent daní z príjmov, ktoré občania Slovenskamôžu venovať mimovládnym organizáciám (MVO)a podporiť tým ich verejnoprospešné aktivity. O túto pod-poru sa v tomto roku uchádza rekordných viac ako 7 tisícMVO. Možno ste sa už rozhodli, komu svoje dve percentávenujete, ak nie, zoznam prijímateľov a všetky potrebnéinformácie nájdete na www.rozhodni.sk. My vám dnes pred-stavíme niektoré mimovládne organizácie, ktorých činnosťsa orientuje na ochranu a tvorbu životného prostredia.

Priatelia Zeme (Friends of the Earth International –FoEI) sú medzinárodnou federáciou nezávislých občian-skych skupín, ktoré pôsobia vo viac ako 70 krajináchcelého sveta. Ich spoločným poslaním je vytvárať pod-mienky pre trvalo udržateľný rozvoj spoločnosti, ktorýchráni prírodu, rešpektuje jej prirodzené limity a garantujesociálnu a ekonomickú spravodlivosť. Friends of the EarthEurope (FoEE) spájajú vyše 30 národných organizáciízdružujúcich tisíc miestnych skupín v Európe, organizá-cia je súčasťou FoEI. Od roku 1997 má zastúpenie aj naSlovensku, kedy boli Priatelia Zeme Slovensko prijatí začlena federácie FoEI a jej regionálneho zoskupenia FoEE.Slovenskí priatelia Zeme v súčasnosti združujú tri orga-nizácie: Priatelia Zeme – CEPA, Priatelia Zeme – SPZa Lesoochranárske zoskupenie VLK. Každá z nich mávlastný štýl práce, každá sa sústreďuje na riešenie inýchproblémov, všetkých však spája spoločný záujem o lepšiubudúcnosť.

Priatelia Zeme – CEPA sa zaoberajú pôsobením kor-porácií, politikou medzinárodných finančných inštitúcií,

využívaním fondov EÚ, regionálnym rozvojom, udržateľ-nými alternatívami v poľnohospodárstve, doprave, ener-getike, vodnom hospodárstve, ako aj dôchodkovou re-formou. Lesoochranárske zoskupenie VLK sústreďujesvoje aktivity na ochranu lesov, vytvára sieť prirodze-ných lesných ekosystémov, zameriava sa na ochranudravcov.www.priateliazeme.sk

Priatelia Zeme – SPZ (do februára 2005 pôsobili podnázvom Spoločnosť priateľov Zeme) je nezisková organi-zácia chrániaca prírodu a životné prostredie. Pracuje nazastavovaní ekologicky škodlivých činností, hlavne savšak snaží vytvárať pozitívne riešenia pre dosiahnutietrvalo udržateľnej spoločnosti. Už od roku 1996 organi-zácia pracuje na znižovaní množstva odpadov, toxickéhoznečistenia, pričom spolupracuje s obcami na celom Slo-vensku, poskytuje im bezplatnú pomoc a poradenstvopri zavádzaní separovaného zberu, budovaní kompostár-ní, pri zastavení výstavby skládok či spaľovní odpadov.Pracuje na legislatívnych zmenách, ktoré by pomohli zlep-šiť odpadové hospodárstvo na Slovensku a zabrániť zne-čisťovaniu toxickými látkami. Priatelia Zeme – SPZ mobi-lizujú verejnosť pre environmentálne zmeny. Zorganizo-vali desiatky odborných seminárov pre samosprávy aširokú verejnosť a prednášok pre žiakov a študentov zá-kladných a stredných škôl.www.priateliazeme.sk/spz

Greenpeace je medzinárodná organizácia ochrancovživotného prostredia, ktorá má pobočky v 39 krajináchsveta, Slovensko nevynímajúc. Ich spolupráca dáva Gre-

enpeace schopnosť konfrontovať a vyzývať znečisťova-teľov a tlačiť ich ku zmenám všade tam, kde je to potreb-né. Kampane Greenpeace sú zamerané na toxické látky,genetické inžinierstvo, ochranu oceánov, odzbrojenie,energiu, klimatické zmeny, na ochranu lesov a vody.V súčasnosti Greenpeace presadzuje, aby bola v rámciSlovenska zakázaná tzv. kyanidová metóda ťažby zlata.Environmentálne riziká tohto spôsobu sú podľa Greenpe-ace neadekvátne ziskom, ktoré takáto ťažba prináša.www.greenpeace.sk

Dubnická environmentálna skupina (DES) sa už viacako 12 rokov snaží chrániť životné prostredie najmä (alenielen) pred odpadmi, a to predovšetkým (ale nielen)v Dubnici nad Váhom. Ochrane životného prostredia ve-nuje každý rok minimálne 3 tisíc hodín. Z aktivítv minulom roku uvádzame napríklad vrecový množstvo-vý zber v Prejte, ktorým sa o 80 % znížilo množstvo od-padu predtým končiaceho na skládke. V spoluprácis mestami Dubnica nad Váhom, Nová Dubnica, Ilava,Nemšová, Trenčianske Teplice a obcou Trenčianska Tep-lá DES získavala údaje o produkcii bioodpadov. Na zá-klade získaných a spracovaných údajov sa bude projek-tovať kapacita a technológia regionálnej kompostárnePovažie. Ďalej sa DES zapájala do procesu posudzova-nia vplyvov skládky odpadov Luštek na životné prostre-die, ako aj do stavebného konania na jej rozšírenie. V leteminulého roku DES usporiadala v Zaježovej pri Zvolene det-ský Eko Tábor, kde deti mali možnosť spoznať tradičný laz-nícky život. Už tradične dubnická skupina prispela k ochraneKrivoklátskych lúk (prírodná pamiatka), s výskytom

Už ste sa rozhodli, komu venujte svoje dve percentá?

PRÍLOHA


vzácnych orchideových rastlín, desiatok druhov pavúkova ďalších prírodných vzácností.www.des.sk

Občianske združenie TATRY (OZ TATRY) vzniklov októbri 2000 z ľudí, ktorí pracovali v podtatranskej ob-lasti od decembra 1998. Cieľom OZ je ochrana životnéhoprostredia a kultúrneho dedičstva v podtatranskej oblas-ti v spolupráci so štátnymi a samosprávnymi orgánmi,podnikateľskými subjektmi a ďalšími mimovládnymi or-ganizáciami. Jednou z úspešných aktivít OZ TATRY jekampaň Toky nie sú stoky! nadväzujúca na výsledkymonitorovacieho projektu Expedícia Liptov. V rámci tejtokampane realizovanej od roku 2003 sa uskutočnili adop-cie tokov mládežníckymi skupinami, brigády a monitoringvodných tokov v podtatranskom regióne, výstavy. Meto-

dický materiál Rieka ako živý organizmus združenie dis-tribuovalo cca 800 školám a samosprávam, ako aj účast-níkom seminárov s rovnomenným názvom, ktoré sa ko-nali po celom Slovensku. Do výtvarnej súťaže organizo-vanej OZ Tatry Živá a mŕtva voda sa zapojilo 357 žiakovz 24 škôl. V minulom roku združenie zorganizovalo 7 bri-gád (427 ľudí, 2 135 hodín), od roku 2002 sa OZ poda-rilo z Liptova odstrániť cca 60 % tzv. divokých skládokodpadu, z viac ako 200, ktoré boli zmapované počasprojektu Expedícia Liptov (celkový dobrovoľnícky vkladdo projektu predstavuje viac ako 9 tisíc hodín). V januárit. r. kampaň Toky nie sú stoky! prešla do druhej fázy,počas ktorej bude pokračovať intenzívny terénny moni-toring environmentálnych záťaží.www.ekokompas.host.sk

SOSNA je mimovládna, nezisková a nepolitická orga-nizácia, ktorá vznikla v roku 1992 s cieľom pomáhať ži-votnému prostrediu v Košiciach a okolí. Jej poslaním jespájať a aktivizovať ľudí na podporu a realizáciu alterna-tívnych modelov riešenia environmentálnych problémov,prednostne na miestnej a regionálnej úrovni (hlavne mik-roregión Hornád, Košice a okolie, oblasť Slovenskéhokrasu). Toto poslanie napĺňa prostredníctvom programov:Riečne programy (napr. projekt Dobrodružná riečna ces-ta pre mládežnícke skupiny, v rámci ktorého sa realizujechemický a biologický monitoring kvality vody v povodíHornádu), Podpora trvalo udržateľného rozvoja regiónu,Environmentálna výchova a vzdelávanie (napr. programŠkolská záhrada ako ekoplocha, Zelená škola).www.sosna.sk

SPRÁVA Z ČESKAKonference Krajinné inženýrství 2005

Voda v krajině 21. stoletíVe dnech 8. - 9. 12. 2005 se konala v Pardubicích kon-

ference Krajinné inženýrství 2005 „Voda v krajině 21. sto-letí“ pořádaná Českou společností krajinných inženýrů. Tatokonference navazuje na předcházející akce, které Českáspolečnost krajinných inženýrů pořádá pravidelně každýrok od doby vzniku této společnosti tj. roku 1998.

Záštitu této konference převzali ministři 3 ministerstev,do jejichž kompetence otázky krajinného inženýrství patří,tj. ministerstva zemědělství, ministerstva životního prostředía ministerstva pro místní rozvoj a dále rektor UniverzityPardubice, na jejíž půdě se konference konala.

Konference se zúčastnilo celkem 116 odborníků, z toho14 z Pozemkových úřadů, 14 ze státní správy a samo-správy, 30 ze Zemědělské vodohospodářské správy,23 z projektových firem, 24 z výzkumu a vysokých škol,8 z podniků Povodí a 3 ze Státních lesů ČR.

Vzhledem k velice širokému spektru problémů, kteréspadají do oboru Krajinného inženýrství, rozhodl příprav-ný výbor konference o rozdělení příspěvků do 3 sekcí:

Pro první sekci - Vodní hospodářství malých toků, ryb-níků a nádrží je ve sborníku publikováno celkem 18 pří-spěvků, které pokrývají velkou část spektra problémůvodního hospodářství krajiny, z toho 6 příspěvků bylo nakonferenci předneseno.

U druhé sekce - Vodohospodářské aspekty krajinnéhoplánování a pozemkových úprav je ve sborníku publiko-váno celkem 9 příspěvků, zabývajících se problematikoupozemkových úprav se zaměřením na vodní hospodářstvía protierozní ochranu. Zvláštní pozornost je věnovánaproblematice financování pozemkových úprav, krajinné-mu rázu, ochraně vodních zdrojů a vodohospodářské kon-cepci krajinného plánování. Na konferenci doplnili 4 před-nášející své příspěvky ze sborníku o obrazové podklady.

Ve třetí sekci Udržitelné využívání vody v půdě melio-račními stavbami je ve sborníku publikováno a bylo před-neseno celkem 9 příspěvků, zabývajících se problemati-kou meliorací ve výzkumu, v projekční a provozní praxi,včetně rozboru environmentálních, vodohospodářských,majetkoprávních, ekonomických a rozvojových problémůvyužívání stávajících melioračních staveb ve 21. století.Z jednání konference vyplynuly následující závěry:

• nutnost vypracování ucelené koncepce výzkumu voblasti vodního hospodářství krajiny, zahrnující jakkvalitativní a kvantitativní optimalizaci vodních zdrojůkrajiny, tak i udržitelné využívání vody v půdě prozemědělské a lesní hospodářství,

• vypracovat ucelenou dlouhodobou koncepci finan-cování pozemkových úprav v České republice,

• problematiku protipovodňové ochrany řešit s kom-

plexním využitím retenční schopnosti krajiny i tech-nických opatření,

• z hlediska pozitivního ovlivnění hydrologických ex-trémů mají významnou funkci rybniční soustavy,mokřady, suché nádrže,

• revitalizace drobných vodních toků má dle prvníchpoznatků pozitivní vliv na povodňové průtoky. Po-kračovat ve vývoji metod hodnocení tohoto vlivu,

• průběžně informovat odbornou veřejnost o zkuše-nostech z realizovaných revitalizačních akcí,

• vytvořit podmínky pro hospodárné ekologické a eko-nomicky efektivní zemědělsko-lesnické hospodaře-ní v krajině,

• soustavně udržovat a zvyšovat ekologickou stabili-tu krajiny kvalitním environmentálním managemen-tem, tj. prostřednictvím krajinného plánování, kom-plexními pozemkovými úpravami a řízenou ochra-nou jakosti i množství její vodní komponenty,

• chránit zemědělsko-lesnickou krajinu před nepřízni-vými vlivy vodní a větrné eroze,

• regulovat srážko-odtokové procesy s cílem účinnéprotipovodňové ochrany území,

• navracet do zemědělské a lesní výroby antropogen-ní činností devastovanou půdu,

• v legislativě a následně v provozní praxi řešit perso-nálně i programově management krajiny jako základ-ní článek samosprávy multidisciplinárně odborněkoordinující veškeré antropogenní činnosti v krajině,

• hlavním požadavkem využívání stávajících i nověbudovaných melioračních staveb je zajistit spolus ekonomickými požadavky zemědělského a lesní-ho hospodářství i optimalizaci vodního hospodářstvía ekologickou stabilitu krajiny,

• na základě podrobného rozboru stanoviště a stáva-jící meliorační stavby nutno navrhnout optimální ře-šení obnovy funkce, rekonstrukce nebo moderniza-ce (optimálně s víceúčelovým využitím stavby i vyu-žíváním netradičních vodních zdrojů jako jsou od-padní vody, kaly, kejda, atd.),

• ke zlepšení jakosti drenážních vod přispívají zatravně-ní zdrojových oblastí nad drenážními systémy, retar-dace a regulace vody v drenážních systémech, pří-padně výstavba kořenových čistíren jako recipientudrenážních vod,

• s ohledem k významu modernizace odvodňovacístavby pro zvýšení ekologické stability a retencevody v krajině, stanovit motivační subvenční politi-ku státu,

Plán odborných akcí v roce 2006 České společnosti krajinných inženýrů

Další podrobné aktuální informace včetně pozvánek a přihlášek lze získat na webové stránce:http://web.quick.cz/cski a přihlášky lze zaslat na e-mail : [email protected]

PRÍLOHA


• k zajištění podkladů pro modernizaci melioračníchstaveb aktualizovat a dále vést centrální evidencii shromažďování základní dokumentace melioračníchstaveb u Zemědělské vodohospodářské správy (op-timálně s převodem do digitální databáze),

• k zajištění obnovy požadované funkce melioračnístavby a její pravidelné údržby, včetně odborně pro-váděných oprav, se doporučuje zavést do praxe vhod-

nou motivační subvenční politiku, neboť zanedbáníúdržby těchto staveb může způsobit ekologické ško-dy v krajině,

• pro zajištění odborného řešení modernizací i údržbymelioračních staveb obnovit činnost provozně – rea-lizačních týmů podobných někdejším Vodním druž-stvům. Je nutno si uvědomit specifičnost hydromeli-oračních staveb jak z hlediska přípravy a projekto-

vání těchto staveb, tak i nároků na specifické envi-ronmentální pracovní a technologické postupy přirealizaci a údržbě, včetně specifických nároků nastrojní vybavení k zajištění ochrany krajiny a životní-ho prostředí.

Podrobné informace o názvech jednotlivých příspěv-ků včetně jejich plných znění lze získat na webové strán-ce: http://web.quick.cz/cski

PONUKA KURZOV

Ministerstvo životného prostredia SR, Výskumnýústav vodného hospodárstva, Pobočka Slovenskej vo-dohospodárskej spoločnosti pri VÚVH v tomto roku or-ganizujú vzdelávacie kurzy pre vodohospodárov. Cie-ľom týchto kurzov je získať komplexné základné po-znatky a prehľad z problematiky vodného hospodárstvas možnosťou ich prehlbovania v jednotlivých oblastiach,ako aj riešenie metodických problémov vodohospodár-skych činností.

Kurz vzorkovaniaje určený zamestnancom vodární a kanalizácií, podni-

kom povodí a ostatným pracovníkom zaoberajúcim sakvalitou a ochranou životného prostredia. Jeho absolventizískajú osvedčenie o spôsobilosti vzorkovania vôd, sedi-mentov a kalov. Kurz sa koná v dvoch termínoch (jarný

3. – 5. 4. a jesenný 9. – 11. 10.) v priestoroch VÚVH Bra-tislava, a 25. 9. (jesenný termín).

Kurz vodohospodárov I. stupeňtrvá 5 dní (22. – 26. 5.), koná sa v priestoroch VÚVH

v Bratislave a končí exkurziou na významné vodohospo-dárske objekty. Je zameraný na získanie komplexnýchpoznatkov o problematike vodného hospodárstva. Záväz-nú prihlášku treba zaslať najneskôr do 9. 5. 2006.

Kurz vodohospodárov II. stupeň(25. – 29. 9. vo VÚVH Bratislava) je určený na prehl-

bovanie poznatkov z oblasti vodného hospodárstva.Účastníci po jeho ukončení získajú potvrdenie o ab-solvovaní kurzu. Po vypracovaní práce, ktorej tému riešivysielajúca organizácia a jej obhájení pred komisiou, zís-ka účastník Osvedčenie vodohospodára. Termín na za-

slanie záväznej prihlášky je 11. 9. 2006.Kurz hydrometrovania(15. – 18. 5. vo VÚVH Bratislava) je zameraný na zvý-

šenie kvalifikácie pracovníkov rezortu vodného hospodár-stva. Jeho účastníci sa teoreticky a prakticky zoznámias problematikou hydrometrovania a získajú zručnosť primeraní prietoku v laboratórnych podmienkach aj v teréne.Prihlásiť sa treba do 14. 4. 2006.

Prihlášky a ďalšie informácie získate na adrese:Pobočka SVHS ZSVTS pri VÚVHNábrežie L. Svobodu 5812 49 BratislavaTel.: 02/59 34 33 44, fax: 02/54 41 57 43, 54 41 84 79E-mail: [email protected], www.vuvh.sk.

Kurzy pre vodohospodárov

MEDZINÁRODNÉ DOHOVORYKarpatský dohovor vstúpil do platnosti

Dohovor o ochrane a tvralo udržateľnom rozvoji Kar-pát (Karpatský dohovor) vstúpil do platnosti 4. januára2006. Rámcový dohovor o ochrane a trvalo udržateľ-nom rozvoji Karpát podpísali ministri životného prostre-dia ČR, Maďarska, Poľska, Rumunska, Srbska a Čiernejhory, Slovenska a Ukrajiny 22. 5. 2003 v Kyjeve. Kon-vencia predstavuje rámec pre spoluprácu a koordiná-ciu multisektorálnych politík, platformu pre spoločnéstratégie trvalo udržateľného rozvoja, fórum pre dialógmedzi všetkými zainteresovanými subjektami a inova-tívny nástroj na zabezpečenie ochrany a podporu trva-lo udržateľného rozvoja regiónu Karpát. Dohovor pre-sadzuje komplexnú politiku a komplexný prístup a spo-luprácu pri ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Kar-pát založenom na bohatých prírodných, environmentál-nych, kultúrnych a ľudských zdrojoch regiónu a prezachovanie jeho prírodného a kultúrneho bohatstva prebudúce generácie.

Dohovor obsahuje 24 článkov, ktoré sa dotýkajúvšeobecných ustanovení, ustanovení pre jednotlivésektory a procedurálnych otázok. Okrem všeobecnýchcieľov a princípov rozoberajú aj princípy integrovanejstarostlivosti o pôdny fond, zachovanie a trvalo udr-žateľné využívanie biologickej a krajinnej diverzity,územné plánovanie, trvalo udržateľný a integrovanýmanažment povodí, poľnohospodárstvo a lesné hos-

podárstvo, dopravu a infraštruktúru, turistický ruch,priemysel a energetiku, kultúrne dedičstvo a tradície,informačný systém stavu životného prostredia, moni-toring a systém včasného varovania, zvyšovanie po-vedomia, vzdelávanie a účasť verejnosti. Slovenskárepublika podpísala dokument 22. 5. 2003 a ratifiko-vala ho 3. 3. 2004. Nadobudnutie platnosti dohovorusúvisí s uložením štvrtej listiny potvrdzujúcej ratifiká-ciu, schválenie a prijatie dohovoru ďalšou signatárskoukrajinou (po ČR, SR, Ukrajine tak urobilo aj Maďar-sko). Na rámcový dohovor by mal nadväzovať Karpat-ský akčný plán zabezpečujúci implementáciu dohovo-ru, informovanosti verejnosti, vyhlásenie dohovoruv Zbierke zákonov SR, zriadenie medzirezortnej pra-covnej skupiny, rozvoj a prijatie protokolov pre špeci-fické oblasti a podpora činnosti a úzka spolupráca sosekretariátom dohovoru.

Karpaty predstavujú ekologické, ekonomické, kul-túrne, rekreačné a životné prostredie mnohých náro-dov a krajín. Sú jedným z najväčších európskych hor-ských pásiem s jedinečným prírodným bohatstvoma krásou, vrátane ekologických hodnôt (pramenná ob-lasť hlavných riek, dôležitý rezervoár biodiverzity a bio-topov, útočisko mnohých ohrozených druhov rastlína živočíchov, najväčšia európska oblasť prírodných le-sov, posledné európske útočisko pre veľké cicavce).

Karpaty s celkovou rozlohou 204 700 km2 sú zarade-né v zozname výnimočných ekoregiónov sveta Global200, pričom 16 % územia je pod nejakou formou ochra-ny. Práve vďaka medzinárodnej iniciatíve karpatskéhoekoregiónu, založenej Dunajsko-karpatským programomWWF v roku 1999, ktorej cieľom je prispieť k ochranevýnimočnej a svetovo významnej biodiverzity Karpát, sapodarilo zorganizovať summit na najvyšej úrovni, ktorývyvrcholil podpisom Karpatskej deklarácie.

Konvencia usiluje o komplexný prístup a spoluprá-cu pri ochrane a trvalo udržateľnom využívaní Kar-pát. Je navrhnutá ako inovatívny nástroj, ktorý mázabezpečovať a podporovať trvalo udržateľný rozvojtohto jedinečného regiónu a jeho živej prírody. Kon-vencia usiluje o podporu kvality života a posilneniemiestnej ekonomiky a komunít. Za cieľ si kladie ajochranu a obnovu jedinečných, vzácnych a typickýchprírodných komplexov a objektov rekreačného a iné-ho významu nachádzajúcich sa v srdci Európy, ochra-ňovať ich pred negatívnymi ľudskými vplyvmi prostred-níctvom podpory alebo spoločnej politiky trvalo udr-žateľného rozvoja regiónu. Prostredie Karpát, ktorýchsúčasťou sú aj Tatry, tak bude odteraz chrániť ďalšílegislatívny nástroj - ekologický plán pod záštitouprogramu UNEP OSN. Ďalšie informácie získate naadrese www.carpathianconvention.org

Dohovor z Espoo má 15 rokov25. februára 2006 sme si pripomenuli 15. výročie pri-

jatia medzinárodného Dohovoru OSN E/ECE/1250 o hod-notení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štát-ne hranice, ktorý je známy aj pod názvom Dohovorz Espoo. Dohovor bol prijatý 25. februára 1991 vo fín-skom meste Espoo v záujme rozvoja medzinárodnej spo-lupráce pri zabezpečovaní priaznivého životného prostre-dia a trvalo udržateľného rozvoja. Dohovor nadobudolplatnosť 10. septembra 1997.

Cieľom dohovoru je zaviesť princíp posudzovania

vplyvov na životné prostredie do vnútroštátnej legislatí-vy jednotlivých štátov a umožniť iným štátom zasiah-nuť presne stanoveným spôsobom do prípravy činnos-tí, ktoré sa vykonávajú mimo ich územia a ktoré môžumať nežiaduci vplyv na ich životné prostredie.

Bývalá ČSFR podpísala dohovor 20. augusta 1991 popredchádzajúcom súhlase obidvoch republík s výhradouratifikácie, nakoľko v tom čase neboli na plnenie záväzkovvyplývajúcich z tohto dohovoru vytvorené podmienky. Vdňoch 18. až 20. mája 1998 sa v nórskom Oslo konalo 1.

stretnutie strán Dohovoru z Espoo za účasti zástupcov MŽPSR vo funkcii pozorovateľa. V období od podpísania doho-voru sa v Slovenskej republike vytvorili všetky potrebnépodmienky - legislatívne, inštitucionálne i finančné pre pl-nenie záväzkov vyplývajúcich z tohto dohovoru. Na zákla-de súhlasu vlády SR a NR SR bola vyhotovená ratifikačnálistina SR, ktorá bola 22. novembra 1999 podpísaná prezi-dentom SR. Dohovor nadobudol pre SR platnosť 17. febru-ára 2000. Do konca roka 2000 podpísalo dohovor 56 štá-tov a 29 štátov ho ratifikovalo.

PRÍLOHA


NOVÉ ZÁKONY

Gašparovič podpísalzákon o perzistentnýchlátkach

Pokuta do výšky milióna korún hrozí od novéhoroku človeku, ktorý nakladá so zásobami perzistent-ných (ťažko odbúrateľných) látok nebezpečnýma environmentálne neprijateľným spôsobom. Vyplývato zo zákona o perzistentných organických látkach,ktorý 17. februára 2006 podpísal prezident Ivan Gaš-parovič.

Do výšky pol milióna korún bude môcť byť pokutova-ná aj osoba, ktorá neoznámi veľkosť a charakter zásobperzistentných látok, nevedie ich evidenciu a neumožníkontrolu. Držiteľ takýchto látok bude povinný poskytnúťinformácie o charaktere a veľkosti zásob do 12 mesia-cov od ich nadobudnutia v prípade, že jeho zásoby budúväčšie ako 50 kilogramov.

Pokuty za porušenia zákona bude vyberať Slovenskáinšpekcia životného prostredia (SIŽP), ktorá môže záro-veň porušovateľovi nariadiť nápravu. SIŽP bude tiež kon-trolovať výrobu perzistentných látok, ich uvádzanie natrh a používanie. Zameria sa tiež na znižovanie a eliminá-ciu uvoľňovania neúmyselne produkovaných látok a ichmonitoring v životnom prostredí.

Perzistentné organické látky sú chemikálie, ktoré bolivyvinuté a používané na prevenciu smrteľných ochoreníprenášaných hmyzom, na ochranu priemyselných plodínpred škodcami ako aj priemyselné chemikálie. Medzi tie-to látky patria tiež niektoré nežiaduce vedľajšie produktypriemyselných a spaľovacích procesov, ako napríkladdioxíny.(Zdroj: TASR)

KOMUNÁLNY ODPAD

Moderný zber rapídneznížil výšku poplatkov

Viac ako 340 tisíc korún ušetrili za posledných deväťmesiacov minulého roku obyvatelia Dubnice nad Váhom,časť Prejta, ktorí sa zapojili do moderného systému zbe-ru komunálneho odpadu. Predstavuje to až 84-percent-nú úsporu na týchto miestnych poplatkoch. Projekt pod-porila banskobystrická Nadácia Ekopolis.

,,Celkové náklady na zber zmesového odpadu sa zní-žili o 79,5 percenta a objem odpadu uloženého na sklád-ku klesol o takmer 86 percent. Projekt s názvom Vreco-vý zber - Plať toľko, koľko vyhadzuješ realizovala Dub-nická environmentálna skupina (DES) v spolupráci s mes-tom a miestnymi partnermi,“ informovala TASR PR ma-nažérka Nadácie Ekopolis Henrieta Hrinková.

V mestskej časti Prejta, kde je približne 300 rodin-ných domov a asi 30 bytov, nahradili zberné nádobyv domácnostiach priesvitnými plastovými vrecami s ob-jemom 15, 30 a 60 litrov. Každá domácnosť, zapojenádo tohto zberu, dostala od mesta identifikačnú kartu, naktorú si môže podľa vlastnej potreby kupovať vrecia nazmesový komunálny odpad. Spolu s vrecami dostane ajnálepku s čiarovým kódom, ktorú na ne nalepí. Naplnenévrecia zbierajú spred domov raz týždenne. Počas zberusnímajú prepravcovia prenosným ručným terminálom čia-rové kódy z nálepiek na vreciach, dodala Hrinková.

Motiváciou pre zapojenie sa do takéhoto zberu odpa-du je najmä miestny poplatok za túto službu. Občaniaa firmy v časti Prejta ho platia pri kupovaní vriec. V ichcene sú započítané všetky náklady na zber, prepravu alikvidáciu zmesového odpadu. K separácii a komposto-vaniu zvyšného odpadu sú obyvatelia motivovaní tým,

že za zber, prepravu a zhodnocovanie vyseparovanýchsurovín neplatia. Náklady na separovaný zber hradí mestoz príjmov získaných za odpredaj druhotných surovín, zRecyklačného fondu a z iných príjmov.

Čím viac vlastných odpadov si obyvatelia vytriediaa skompostujú, tým menej vriec na zmesový odpad sipotrebujú kúpiť.

,,Projekt Vrecový zber - Plať len toľko, koľko vyhadzu-ješ potvrdil, že tento spôsob zberu odpadu aj na Sloven-sku prináša environmentálne a tiež ekonomické výho-dy,“ zdôraznila Hrinková.(Zdroj: TASR)

KONGRESY

Na kongrese ANIMALVETEX v Brne sa budehovoriť aj o víruse vtáčejchrípky

Aktuálna problematika sveta - vírus vtáčej chrípkya jeho prevencia bude jednou z tém Stredoeurópskeho kon-gresu veterinárov, ktorý sa bude v rámci 8. medzinárodnéhoveľtrhu ANIMAL VETEX konať 2. až 6. apríla 2006 na výsta-visku v Brne. Medzi témy kongresu organizátori - akademici,profesijné zväzy a ministerstvá ČR - zaradili čipovanie zvierat vEurópe, bezpečnosť zvierat a tiež vtáčiu chrípku. Na kongressa doteraz prihlásilo 200 veterinárov - lekárov z 8 štátov, vrá-tane SR. Hoci na veľtrhu chovatelia z európskeho regiónu pred-stavia život, choroby a liečbu hospodárskych zvierat, očakávasa, že medzi odborníkmi bude veľký záujem o vírus vtáčejchrípky. Pod jednou strechou brnianskych veľtrhov sa v rov-nakom termíne uskutočnia aj dve ďalšie akcie, veľtrh poľno-hospodárskej techniky a veľtrh lesníctva a poľovníctva.(Zdroj: TASR)

TATRYZ darovaných peňazí savysadí 1 200 ha kalamitouzničeného lesa v Tatrách

Všetky darované finančné prostriedky získané na ob-novu kalamitou zničených Vysokých Tatier budú použi-té výlučne na nákup sadeníc. Z vyzbieranej sumy35,321 milióna Sk na účte zriadenom Štátnymi lesmiTANAP-u.

Na obnovu tatranských lesov bude vysadených 1 200hektárov zničeného lesa nad Cestou slobody, od Tatran-ských Matliarov po Vyšné Hágy. Rozhodla o tom špeciál-na komisia, ktorá 7. februára rokovala na pôde Minister-stva pôdohospodárstva SR. Jej predsedom je rezortnýminister Zsolt Simon a členmi sú zástupcovia subjektov,ktorí na obnovu veľhôr prispeli sumou nad 1 milión Sk.Komisia má dohliadať, aby sa s vyzbieranými peniazmina pomoc Tatrám hospodárilo najefektívnejšie a najtrans-parentnejšie.

Komisia opäť potvrdila, že vysádzanie stromčekovbude pokračovať postupne, aby sa docielila vekovárôznorodosť porastov, ktorá zvyšuje ich stabilitu aodolnosť. Vlani bolo z vyzbieraných prostriedkov na-kúpených 30 000 sadeníc v hodnote 182 000 Sk,ktorými sa zalesnilo viac ako 38 ha. V roku 2006 saplánuje vysadenie 77 000 sadeníc za 423 000 Sk,čím sa obnoví plocha viac ako 70 ha. V ďalších ro-koch bude zalesňovaná plocha postupne narastať. Svyužitím celej vyzbieranej čiastky sa ráta v horizon-te 10 rokov.Informáciu pre TASR poskytla hovorkyňa MP SRKatarína Czajliková.

Lesná stráž vlani udelilapokuty za 85 tisíc Sk

Vyše 400 prípadov porušenia zákona návštevníkmiTatranského národného parku (TANAP) zaznamenali vlaničlenovia lesnej stráže Štátnych lesov TANAP-u. Na poku-tách zinkasovali viac ako 85 tisíc korún.

,,Išlo predovšetkým o porušenie sezónnej uzávery tu-ristických chodníkov, pohyb mimo značkovaných chod-níkov alebo ich skracovanie. Častým prehreškom bolonedovolené bivakovanie vo vysokohorskom teréne či ru-šenie pokoja a ticha v horskom prostredí,“ informovalodborný pracovník ŠL TANAP-u Pavol Pitoňák. K frek-ventovaným zaradil aj priestupky motorizovaných turis-tov, ktorí s vozidlami vchádzali, prípadne parkovali nalesných cestách a pozemkoch.

Zákon porušovali turisti, ktorí znečisťovali prostredienárodného parku odpadkami, narúšali pôdny kryt, rúbalikroviny, zbierali lesné plody, vstupovali do lesných škôlok,či vyberali semenáčiky prirodzeného zmladenia lesa.Sankcie sa vzťahujú aj na rýchlu jazdu na bicykloch, kto-rá ohrozuje turistov, táborenia mimo vyznačených miestči lyžovanie v nevyznačených územiach rezervácií.

Napriek vysokému riziku požiaru v kalamitnom územíTANAP-u, osobitne v letných mesiacoch, zaznamenalistrážcovia 22 prípadov zakladania ohňa mimo vyznače-ných miest. Až v 55 prípadoch sa „turisti“ namiesto pre-chádzky chceli vyviesť na Sliezsky dom autom. Pribudlotiež návštevníkov národného parku so psami, ktoré voľ-ne pobehovali bez ochranného košíka.

,,Výška pokút zďaleka neodzrkadľuje množstvo prie-stupkov, ktoré členovia lesnej stráže riešili väčšinou do-

hovorom priamo na mieste,“ konštatoval Pitoňák. Dodal,že na dodržiavanie zákonov v národnom parku dohliadapopri ďalších pracovných povinnostiach viac ako 150členov lesnej stráže ŠL TANAP-u.(Zdroj: TASR)

Nové informačné terminályInteraktívny informačný terminál je jedným z výstupov

realizácie projektu Monitoring biotopov v oblastiach po-stihnutých vetrovou kalamitou v TANAP-e. Projekt reali-zuje Správa Tatranského národného parku v TatranskejŠtrbe vďaka programu Obnovme Tatry, financovanéhoz výnosov verejnej zbierky usporiadanej Kontom Oran-ge, n. f.

Zámerom projektu je vybudovať monitorovací sys-tém víchricou postihnutej oblasti v TANAP-e, založenýna pozemnom zisťovaní vybraných ukazovateľov stavuekosystémov a leteckom snímkovaní územia. Predo-všetkým pôjde o geografickú lokalizáciu pomocou GPS.Monitorovací systém bude predstavovať základný ná-stroj pre skvalitnenie starostlivosti o TANAP a zároveňposkytne informácie širokej verejnosti. V rámci projek-tu vzniknú aj informačné kiosky v informačných cen-trách TANAP-u a informačné kútiky na vysokohorskýchchatách.

Nezávislá štúdia o TatráchRegionálne environmentálne centrum Slovensko

v spolupráci so Spoločnosťou pre trvalo udržateľný životv Slovenskej republike vypracovali v období máj - október

PRÍLOHA


2005 nezávislú štúdiu strategického charakteru pod ná-zvom Smerom k trvalo udržateľnému tatranskému regi-ónu. Viac ako 300-stranový materiál s početnými texto-vými a grafickými prílohami je dielom dvoch desiatokautorov - renomovaných odborníkov na problematiku tr-valo udržateľného rozvoja. Štúdia vznikla s podporouFondu Tatry pri Nadácii Ekopolis. Je príspevkom nezá-vislých odborníkov do diskusie o súčasných problémochi perspektívnych možnostiach smerovania tatranskéhoregiónu k udržateľnejšej budúcnosti.

Analýza prináša charakteristiku záujmového územiaz jednotlivých aspektov trvalej udržateľnosti (geoekolo-gicko-environmentálny, ekonomický, sociálny, kultúrno-historický ako aj inštitucionálny). Syntéza poznatkov,kauzality a implikácie, regionálne vzťahy a väzby obsa-hujú stručnú syntézu poznatkov, ku ktorým autori dospe-li a poukazujú na najdôležitejšie súvislosti. Analyzujú tiežsilné a slabé stránky, príležitosti a ohrozenia (SWOT ana-lýza) Tatier a tatranského regiónu. V ďalšej časti predkla-dá štúdia štyri alternatívne scenáre budúceho vývoja resp.rozvoja tatranského regiónu. Nasleduje návrh stratégietrvalo udržateľného rozvoja tatranského regiónu, pozo-stávajúci najmä zo strategických cieľov, návrhov a odpo-rúčaní s naznačením prioritných krokov a opatrení po-trebných na ich realizáciu. Na záver štúdie je zaradenézhrnutie stratégie, resp. vízie trvalo udržateľného rozvojatatranského regiónu. (Zdroj: Správa TANAP-u)

Medvede sa už prebudili,netreba však panikáriť

Niektoré medvede v Tatrách sa už zobudili. Podľa zoo-lóga Robina Rigga zo SWS - Spoločnosti pre výskum, vzde-lávanie a spolužitie s prírodou by však návštevníci hôr ne-mali panikáriť. „Tradične niektorých ľudí na konci zimy vy-plaší správa, že po lese sa túlajú po zime vyhladovanéa agresívne medvede, ale nie je to celkom tak,“ hovorí Rigg.„Medvede síce v brlohu nežerú a stratia 15 - 40 % svojejjesennej váhy, ale po zime majú ešte spomalený metabo-lizmus. A okrem toho, doteraz nebol žiaden prípad, keďmedveď na Slovensku zaútočil na človeka ako na korisť.“

Rigg je predsedom SWS a už tretí rok vedie projekt BE-ARS Vzdelávanie, informovanosť a výskum medveďov naSlovensku. V rámci projektu monitoruje konflikty medveď –človek. „Na Slovensku býva ročne do 10 ľudí vážnejšie zra-nených medveďom. Výsledky z vedeckého výskum jedno-značne ukazujú, že sa to stane hlavne vtedy, keď ľudia pre-kvapia medveďa pri náhodnom stretnutí zblízka a medveďzaútočí v sebaobranne,“ vysvetľuje Rigg. „V rokoch 2004aj 2005 boli ľudia zranení medveďom na jar, ale stalo sa toaž v marci - apríli, keď bol medveď (alebo medvedicas mladými) prekvapený a zaútočil, lebo sa cítil ohrozený.“

Ak vieme o tom, kde sa medvede vyskytujú a ak smepozorní na takýchto miestach, častokrát sa dá vyhnúť prob-lémom. Podľa Rigga poľovníci na strednom Slovensku bymali byť opatrní, keď napríklad idú ku krmelcom, nielen

v horách, ale aj v kotlinách. Aj zbierači parohov by malibyť opatrní, najmä ráno, večer, v hustom poraste a v okolízdrojov potravy. „Ak sa aj napriek opatrnosti stretnemes medveďom, stále si môžeme pomôcť, ak vieme, ako samáme zachovať“, konštatuje Rigg, ktorý už má niekoľkostretnutí s medveďmi za sebou. Napríklad na prekvapené-ho medveďa sa neodporúča kričať ani pred ním utekať –môže to vyprovokovať útok. Lepšie je zostať stáť a ak samedveď nepribližuje, pokúšať sa zväčšiť vzdialenosť me-dzi vami a medveďom pomalým cúvaním späť.

Iný prípad je, keď si medveď zvykne chodiť na odpad-ky, stratí plachosť a stane sa agresívnym. Podľa Riggasa dá aj tejto nebezpečnej situácii predísť pomocou špe-ciálnych kontajnerov alebo elektrických oplôtkov, ako touž robia v Tatrách Poliaci.

Rigg potvrdil, že tatranské medvede boli už hore28. februára. „Bol som ráno na Podbanskom, pod Krivá-ňom, a našiel som čerstvé stopy v 900 m n. m. Medveď,ktorý podľa stôp mal okolo 80 - 100 kíl, ma zrejme predbe-hol v noci alebo nadránom. Asi sa zobudil keď sa minulýtýždeň oteplilo a zostal von aj napriek opätovne mrazivémupočasiu,“ dodal zoológ. Medvedice s mláďatami, častokrátpovažované za najnebezpečnejšie, ostanú zväčša najdlhšiev brlohu, ale v priebehu marca sa môžu tiež vybrať von.

Ďalšie rady ako sa vyhnúť problémom s medveďmia informácie o projekte BEARS sú k dispozícii na strán-ke www.medvede.sk.(Zdroj: SWS)

SÚŤAŽEEnviroOtázniky 2005/2006Korešpondenčná olympiáda o životnom prostredí

Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP), Cen-trum environmentálnej výchovy a propagácie v BanskejBystrici v septembri 2005 vyhlásilo I. ročník celosloven-skej vedomostnej súťaže pre žiakov II. stupňa základ-ných škôl.

Cieľom olympiády je pritiahnuť záujem detí základnýchškôl o prírodovedné predmety a o problematiku životné-ho prostredia všeobecne ešte pred rozhodovaním sao budúcom štúdiu na stredných školách. Súčasne máprispieť k zvyšovaniu environmentálneho vedomia a an-gažovanosti žiakov v otázkach životného prostredia doma,v škole a vo svojom regióne.

Do súťaže prihlasovala žiakov škola. Prihlasovací for-mulár so súťažnými otázkami si škola rozmnožila podľapotreby a záujmu žiakov. Počet zapojených žiakov z jednejškoly bol neobmedzený. Termín uzávierky súťaže bol 15.december 2005.

Do súťaže sa prihlásilo 1 233 žiakov II. stupňa zá-kladných škôl z celkového počtu 332 základných škôl.Súťažné dotazníky hodnotili odborní pracovníci Centraenvironmentálnej výchovy a propagácie SAŽP v BanskejBystrici.

V zmysle propozícií sa porota zhodla na nasledovnýchkritériách hodnotenia projektov:

počet získaných bodov, čitateľnosť textu, aktuálnosťpoužitých zdrojov, samostatnosť pri vypĺňaní (kolektívnepráce sa vyraďovali) a vyplnené čestné prehlásenie.

Na základe uvedených kritérií porota vybrala 10 žia-kov v poradí od prvého po desiate miesto.

Na prvých 10 miestach sa umiestnili:1. Katarína Šrámková, 14 rokov – 58 bodov

Základná škola s MŠ K. StrmeňaKomenského 8941 11 Palárikovo

2. Božena Polypovová, 14 rokov – 57 bodov*Základná škola s MŠ K. StrmeňaKomenského 8941 11 Palárikovo

3. Zuzana Hodulíková, 14 rokov – 57 bodov*Základná školaVýchodná ulica 9911 08 Trenčín

4. Peter Bogdaň, 13 rokov – 56 bodov*Základná škola Jána ZemanaŠkolská ulica968 01 Nová Baňa

5. Monika Valkovičová, 15 rokov – 56 bodov*Základná školaUlica Sv. Michala 42934 01 Levice

6. Jana Horváthová, 13 rokov – 56 bodov*Základná škola s MŠHargašova 5841 06 Záhorská Bystrica

7. Zuzana Kmecová, 12 rokov – 56 bodov*Základná školaŠkolská ulica076 22 Vojčice

8. Lucia Kochiarová, 14 rokov – 55 bodov*Základná školaJahodnícka 1036 01 Martin

9. Anna Ürgeová, 15 rokov – 55 bodov*Základná školaProstějovská 38080 01 Prešov

10.Alexandra Čajková, 13 rokov – 55 bodov*Základná školaMukačevská 1080 01 Prešov

* Pri rovnakom počte bodov rozhodla kvalita spracova-nia odpovedí

K pozitívam 1. ročníka súťaže môžeme nepochybne zara-diť množstvo prihlásených žiakov, ktorí prejavili záujem o témyživotného prostredia. Množstvo správnych odpovedí zasehovorí o ich práci s literatúrou a internetovými zdrojmi. K ne-gatívam patrí časová náročnosť spracovania a hodnoteniadotazníkov, nadsadená odbornosť či nejasná formulácianiektorých súťažných otázok. Vychádzajúc z tohto hodnote-nia, v II. ročníku by sme sa chceli vyhnúť negatívam a naopakešte vyzdvihnúť pozitíva a objektívnosť súťaže. Veríme, žejej kvalita bude mať z roka na rok stúpajúcu tendenciu.

Súťaž bude pokračovať aj v školskom roku 2006/2007.Bližšie informácie je možné získať na adresách: Slovenskáagentúra životného prostredia - CEVAP, Tajovského 28,P.0.B. 252, 975 90 Banská Bystrica, e-mail: [email protected],vvvv.sazp.sk, telefón / fax: +421 048 4374 175.

ENVIROFOTOEnvirofoto je názov fotografickej súťaže určenej žiakom

a študentom základných škôl, špeciálnych základných škôla stredných škôl Malokarpatského regiónu, ktorú vyhlasu-je Stredisko environmentálnej výchovy Harmónia – Modrav spolupráci s Ministerstvom životného prostredia pri príle-

žitosti Svetového dňa životného prostredia.Poslaním súťaže je vštepovať deťom vzťah k prírode

a k životnému prostrediu, nenásilným spôsobom ich mo-tivovať k vychádzkam do prírody a prebúdzať u nich vší-mavosť k okolitým (aj negatívnym) javom, veciam, ob-

jektom. Téma nultého ročníka tejto súťaže je Čo trápiživotné prostredie? A zameriava sa na zachytenie prob-lémov a nedostatkov životného prostredia očami detíprostredníctvom fotoaparátu, prípadne na zdokumento-vanie vývoja určitého stavu životného prostredia.

PRÍLOHA


Účastníkmi súťaže môžu byť jednotlivci v trochkategóriách:

a) žiaci základných škôlb) žiaci špeciálnych základných škôlc) študenti stredných škôl

Súťažné podmienky:• na zadnej strane každej fotografie musí byť uvede-

ný názov fotografie, meno a vek autora + názovškoly, ktorú navštevuje, miesto a dátum fotografo-vania; bez týchto údajov nebude fotografia zarade-ná do súťaže

• fotografie do súťaže môžu prihlásiť i rodičia, resp.pedagógovia (vedúci záujmových krúžkov), avšaknie bez vedomia tvorcov snímkov

• fotografie môžu byť aj z digitálneho fotoaparátu (už

vytlačené), nesmú však byť nijak upravované• minimálny rozmer fotografie je 9 x 13 cm• jeden účastník môže prihlásiť do súťaže maximálne

4 fotografie (farebné či čiernobiele)• fotografie sa po skončení súťaže autorom nevracajú,

v letných mesiacoch budú vystavené v Stredisku en-vironmentálnej výchovy v Modre – Harmónii a násled-ne doručené ministrovi životného prostredia

• v každej zo súťažných kategórií budú vecnými cena-mi odmenené 3 najlepšie zúčastnené práce

• vyhlasovateľ súťaže si vyhradzuje právo ceny roz-deliť alebo neudeliť

• autor fotografií súhlasí s podmienkami súťaže a s vys-tavením, zverejnením, či publikovaním jeho fotografiía propagáciou bez nároku na honorár

Kritériá hodnotenia fotografií:• pridržanie sa témy súťaže• dokumentačná hodnota snímky• pôvodnosť, originalita pohľadu• primeraná technická kvalita snímkyUzávierka súťaže je do 15. 5. 2006, súťažné fotogra-

fie je potrebné zaslať alebo osobne doručiť na adresu:Mgr. Erika Jauschová, SEV SAŽP Harmónia, Harmónia3547, 900 01 Modra .

Ďalšie informácie o súťaži získate na tel. čísle: 033/647 31 51 alebo 0904 324 398.

Slávnostné vyhlásenie výsledkov a odovzdanie ciensa uskutoční pri príležitosti Svetového dňa životnéhoprostredia (7. 6. 2006) v priestoroch Strediska environ-mentálnej výchovy v Modre – Harmónii.

POZVÁNKAEnviropodujatia lákajú do Banskej Štiavnice

Slovenské banské múzeum v Banskej Štiavnici (SBM)pripravuje aj na rok 2006 mnoho zaujímavých podujatípre veľkých i malých. Zvláštnou skupinou z pripravova-ných akcií sú podujatia zamerané na enviromnentálnua regionálnu výchovu, ktoré majú každoročne v plánochmúzea významné postavenie.

V roku 2006 múzeum pokračuje v projekte Školav múzeu. Na základe stretnutia s učiteľmi škôl z celéhoregiónu pripravujeme ďalšie rozšírenie ponuky tak, abyzodpovedala požiadavkám slovenského školstva a učeb-ných osnov. Škola v múzeu prezentuje široké okruhy prob-lematík prostredníctvom tvorivých dielní, kvízov, prehlia-dok expozícií a regiónu určených pre všetky kategóriedetí a mládeže – od materských škôlok až po vysoko-školákov.

Osobitnou kapitolou práce SBM sú výstavy s envi-ronmentálnou tematikou. A o tom, že bude z čoho vybe-

rať sa môžete presvedčiť sami na webovej stránke mú-zea (www.muzeumbs.sk). Medzi najzaujímavejšie výsta-vy s uvedenou tematikou budú iste patriť My sa nevie-me sťažovať nahlas, Mini ZOO., či VIII. trienále drobnejplastiky a kresby – Človek v prírode, príroda v človeku.

SBM sa aktívne zapája do príprav medzinárodnéhofestivalu Envirofilm v Banskej Štiavnici, kde nesie hlav-né organizátorské bremeno. V roku 2006 si budú môcťnávštevníci všetkých vekových kategórií priamov priestoroch expozícií múzea pozrieť desiatky dokumen-tov z uvedeného festivalu. Aj v tomto roku budú s Envirofil-mom spojené zaujímavé sprievodné podujatia, ktoré saoplatí navštíviť.

Festival kumštu, remesla a zábavy (19. – 20. 5.) jetradičným podujatím, ktoré oslávi v tomto roku už devia-ty ročník. Témou tohtoročného festivalu je drevo a všet-ky jeho podoby. Výber hlavného motívu festivalu dáva

tušiť, že sa bude na čo pozerať. Festival si počas svojejexistencie vybudoval dobré meno, o čom svedčí aj sku-točnosť, že ho v roku 2005 navštívilo takmer 4 000 náv-števníkov.

Noc múzeí (20. 5.) je medzinárodný projekt, do ktoréhoprvýkrát v histórii vstupuje aj SBM. Počas jednej noci budúvybrané expozície múzea otvorené do neskorých nočnýchhodín a okrem klasických prehliadok pripravuje múzeumaj zaujímavú ponuku ďalších atraktívnych podujatí.

Aj v druhom polroku pripravujeme množstvo ďalšíchzaujímavých podujatí. Za všetky spomenieme aspoň tra-dičné nočné prehliadky Starého zámku, burzu starožit-ností s názvom Haraburdy?, či výstavu o histórii ban-skoštiavnickej Banskej akadémie Alma Mater. Je tedazrejmé, že aj v roku 2006 sa oplatí prísť do Banskej Štiav-nice a zažiť opäť raz niečo výnimočné.(Zdroj: SBM)

KNIHYPomsta oceána alebo... schyľuje sa ku katastrofe ľudstva?

Na otvorenom mori zmizne peruánsky rybár. Austrál-ske pobrežie obliehajú záľahy prudko jedovatých medúz.Veľryby priplávajú ku Kanade s niekoľkotýždňovým meš-kaním a správajú sa nezvyčajne agresívne. Medzitýmnájde tím z ropného vrtu na dne nórskeho mora zvláštnečervy s mocnými čeľusťami, ktoré sa zavŕtavajú do mor-ského dna. Biológ Sigur Johanson sa snaží zistiť, či pred-stavujú hrozbu pre morský priemysel. Johanson tuší, žetieto anomálie nie sú len radom kurióznych náhod: niečoobracia život v mori proti ľudstvu. K podobným záveromprichádza aj Leon Anawak zaoberajúci sa výskumom ži-vota veľrýb, ktorý sa v priebehu jednej noci musí popa-sovať so zrútením veľrybárskeho turizmu, fanatickýmiochrancami životného prostredia a americkým vojskom,ktoré prípad náhle zahalí rúškom tajomstva. Vlády USAa Kanady očividne vedia o hrozbe z oceánu viac - schyľu-je sa ku katastrofe, ktorá by mohla ohroziť ďalšiu exis-tenciu ľudskej rasy. No kto alebo čo ju vyvolá? Vedcizisťujú, že človek o planéte, ktorú údajne ovláda, vie menejako o vesmíre...To je v krátkosti obsah románu Pomstaoceána. Jeho autor, nemecký spisovateľ Frank Schätzing(1957), je činný ako kreatívny šéf reklamnej agentúry,hudobník a hudobný producent, nadšený kuchár a odpolovice deväťdesiatych rokov aj ako spisovateľ. Už jehoprvý román Tod und Teufel (Smrť a diabol), odohrávajú-ci sa v 13. storočí, mu priniesol obrovské uznanie a hneďsa zaradil na rebríček bestsellerov. Druhú knihu, politic-ký thriller Lautlos (Nehlučne), vychválila tlač ako „jaga-vú momentku končiaceho sa tisícročia“. Románom Pom-sta oceána si Frank Schätzing splnil sen...

V Pomste oceána nastoľujete otázku, čo by samohlo stať, keď sa príroda postaví proti človeku,ktorý si ju neváži a ubližuje jej. Tento príbeh savám údajne prisnil...

Sen mi priniesol obraz – obrovský húf najrozmanitej-ších rýb, ktoré tesne pod vodnou hladinou úzko zomknu-

té priplávali k pobrežiu. Myšlienka, ktorá z toho vznikla,bola: Aké by to bolo, keby v neprebádaných hĺbkach sve-tových morí jestvovala inteligentná forma života, ktoráby mohla zapríčiniť takýto jav? Z toho sa potom stal veľ-

ký scenár vzbury mora proti človeku ako znečisťovateľo-vi životného prostredia.

Do akého literárneho žánru by ste zaradili Pom-stu oceána?

Vedecký thriller.

Cítili ste potrebu touto knihou vyjadriť určité po-solstvo, alebo sa vám téma javila „iba“ ako atrak-tívna a pútavá pre čitateľov?

Knihy nemusia obsahovať žiadne posolstvo, ale roz-právať napínavé príbehy, ktoré dobre zabavia čitateľa.Ak si z toho navyše môže niečo odvodiť pre seba, týmlepšie. A prirodzene išlo o to, literárne spracovať aktuál-ne a budúce problémy ľudstva.

Čím je život pod morskou hladinou pre vás príťažlivý?O živote v mori vie človek menej ako o kozmickom

priestore. Ako potápača ma veľmi zaujíma tento životnýpriestor. Svet pod morskou hladinou je oveľa viac akolen to, čo možno vidieť pri potápaní. Práve tam, kde tlaka tma už viac nedovolia potápať sa, je to zaujímavé.V marci vychádza vo vydavateľstve Kiepenheuer&Witschmoja kniha o vzniku morí.

Veľryby zohrávajú vo vašom románe dôležitú úlo-hu? Čím vás tieto prekrásne tvory fascinujú?

Sú veľmi inteligentné, perfektne prispôsobené svoj-mu životnému prostrediu, mierumilovné ale žiaľ, takmerbezbranné, vydané napospas človeku.

PRÍLOHA


Píšete knihy, venujete sa reklame, hudbe a navyšeste údajne aj nadšeným kuchárom. Ktorej z týchtoaktivít sa venujte najviac?

Žiadnej výhradne či prednostne, ale písaniu najdô-slednejšie.

Ako kreatívny šéf reklamnej agentúry sa pravde-podobne nemôžete vyhnúť reklame produktov ale-bo činností, ktoré „neladia“ s ideami ochrany ži-votného prostredia. Alebo je to inak?

Aj ako pracovník v reklame má človek etické štandar-dy, ktoré nepripúšťajú všetko.

Keby ste dostali ponuku sfilmovať Pomstu oceá-na, hudbu k nemu by ste si zložili sám?

Zložil som hudbu k Pomste oceána a dá sa počú-vať pri čítaní knihy. Hudba slúži ako prostriedok navytvorenie atmosféry a premenu vizuálu na zvuk.Niektoré scény by som si však vedel predstaviť aj nasfilmovanie.

Aby sme neopomenuli ani vaše kuchárske kvali-ty... keď sa vraví, že ste nadšený kuchár, zname-ná to, že ste aj dobrý kuchár? Aké sú vaše špe-ciality?

Rizoto. A či som dobrý kuchár, to by ste sa už museliopýtať mojej ženy a priateľov.

Prostredie, v ktorom sa odohráva román Smrť a diabolsa diametrálne odlišuje od prostredia v Pomste oceá-na. V ktorom storočí, v akej dobe ste sa cítili lepšie?

Ako autor sa človek musí vcítiť do najrôznejších dôba priestorov, aby ich mohol hodnoverne opísať. Naša sú-časnosť mi otvára možnosť sledovať moje záujmy a získaťpotrebné vedomosti k mojim témam. Preto som rád, žežijem v 21. storočí.Anna Gudzová

Súťaž o knihu Pomstaoceána

Tisíc strán napínavého čítania ponúka čitateľomnovinka vydavateľstva Ikar Pom-

sta oceána. A my dvomz vás ponúkame možnosťtúto hodnotnú knihu vy-hrať. Do žrebovania zara-díme všetkých, ktorí naj-neskôr do 20. apríla po-šlú na adresu našej redak-cie správne odpovede nasúťažnú otázku: Ktorémorské živočíchy v romá-ne Pomsta oceána zohrá-vajú dôležitú úlohu?

KRÍŽOVKA

Treba mať kvapku šťastia alebo sud rozumu. Tak znie tajnička krížovky šiesteho čísla Enviromagazínu. 2005. Spomedzi správnych riešiteľov sme vyžrebovali troch výhercov.Knižné dary redakcie dostanú: Michal Kalamenovič z Rybiek, Dušan Greguš z Ružomberku a Štefan Palaťka z Levíc. Výhercom srdečne blahoželáme. Ďalšie zaujímavé publikáciečakajú na troch správnych lúštiteľov tejto krížovky. Vaše odpovede čakáme v redakcii do 20. apríla 2006.

Pracovné listy Voda

V týchto dňochopäť vychádza upra-vená a doplnená me-todická príručka preučiteľov základnýchškôl na tému Voda.Okrem spresnenianiektorých pojmovnajväčšou úpravouprešla kapitola 6. Sta-rostlivosť o vodnézdroje a ich ochrana.V tejto kapitole bolav súvislosti so zme-

nou zákonov kompletne upravená a zmenená legislatí-va. Autori dúfajú, že takto novelizované pracovné listy siopäť nájdu svoje uplatnenie medzi pedagogickými pra-covníkmi a budú v hojnom počte využívané tak v pedago-gickom procese na školách, ako aj v mimoškolských ak-tivitách.Kontakt: SAŽP – CEVAPTajovského 28P. O. Box 252974 90 Banská BystricaE-mail: [email protected]

rok 2006 voda a kultúra

Documents