RIEŠENIE KONFLIKTOV: VYMEDZENIE POJMU; FAKTORY OVPLYVŇUJÚCE PRIEBEH KONFLIKTOV;AKO ROZMÝŠĽAME O KONFLIKTE; ZDROJE KONFLIKTU; SPÔSOBY RIEŠENIA KONFLIKTOV

S O C I Á L N A P A T O L Ó G I A

 Sociálno - patologické javy sa vyskytujú:

v nefunkčných rodinách (hodnoty, normy a pravidlá sú degradujúce)

odlúčením dieťaťa od rodinydeprimovaným deťomTieto faktory ovplyvňujú vznik soc. patológie. V období puberty má partia väčší vplyv

ako rodina, ak má dieťa pevné zázemie v rodine,

Faktory, ktoré znižujú odolnosť k záťaži:

patogénna citová väzba rodiča a dieťaťa (príliš úzkostný alebo príliš dominantný rodič)

ambivalentný vzťah rodiča k dieťaťu (príliš liberálni rodičia, dieťa nemá hranice)

prílišné akceptovanie, nadmerné potláčanie iniciatívy a potrieb dieťaťa

citový nedostatok v detstve

Sociálna deviácia

Soc. deviácia – predstavuje termín na označenie odchýlky od očakávaného štandardizovaného a inštitucionalizovaného správania, ktoré predpisuje soc. norma.

Správanie - zmysluplná odpoveď jednotlivca alebo skupiny na situáciu, ktorá má tiež zmysel.

Soc. správanie - každé správanie, ktoré je svojim zmyslom orientované na partnera soc. kontaktu alebo vzťahu

Deviantné správanie nie je možné vysvetľovať iba prostredníctvom osoby, ktorá sa deviantne správa, vzniká ako dôsledok vzájomnej interakcie medzi indivíduom a spoločnosťou.

Konanie - je súčasťou správania, vedomá činnosť zameraná k cieľu Soc. konanie - konanie zamerané na správanie iných ľudí, jeho

orientácia na partnera v správaní 

Konflikt

Je významnou súčasťou vnímanej reality.

Je prejavom dynamického priebehu všetkého diania a neustálej zmeny. Zdá sa, že úspech v akejkoľvek oblasti ľudského úsilia často závisí práve od schopnosti rozoznať, správne interpretovať a následne vyriešiť konflikt.

Treba ho vždy chápať ako nedorozumenie medzi ľuďmi. Títo sa stotožňujú s nedorozumením, stávajú sa účastníkmi konfliktu.

Christopher W. Moore (1989) rozdeľuje konflikty do 5 skupín:

• konflikt vzťahov

• konflikt informácií

• konflikt záujmov

• štrukturálny konflikt

• konflikt hodnôt

Faktory ovplyvňujúce priebeh konfliktu:

Povahové vlastnosti zúčastnených strán a ich hodnotové systémy, ich predchádzajúci vzťah.

Typ problému, o ktorý ide.Prostredie, v ktorom konflikt prebieha.Prítomnosť zainteresovaných divákov – či aktérov

konfliktu niekto vidí, ako sa správajú a hodnotia ich.Osobná stratégia oboch strán – či sú skôr ústupčiví

alebo agresívni.Dôsledky riešenia – lákavá odmena alebo obávaný

trest.Strach z rizika – otázky dôvery voči druhému, strach

zo zlyhania a prehry.Komunikácia medzi oboma stranami – či existuje a

aká je jej forma

Charakteristika konfliktu

Tri základné druhy konfliktov: vonkajší, vnútorno-vonkajší a vnútorný.

O vonkajšom konflikte sa hovorí vtedy, keď vonkajšie prostredie kladie na naše správanie protikladné požiadavky.

  O vnútorno-vonkajšom konflikte hovoríme vtedy, keď nastane

zrážka, stretnutie medzi vonkajšou požiadavkou na správanie a vnútornou tendenciou človeka správať sa istým spôsobom.

O vnútorný konflikt ide vtedy, keď v človeku samotnom vzniknú protikladné tendencie k istému správaniu, činnosti alebo konaniu, niekedy môže dôjsť aj k navrstvovaniu konfliktov, keď sa stretávajú viaceré uvedené druhy konfliktov.

Závažnosť konfliktov v našom živote zvyšuje to, že k nim spravidla dochádza v ťažkých chvíľach, keďže ide o významné hodnoty, keď si treba niečo vybrať, zvoliť alebo odmietnuť a keď si uvedomujeme možné následky.

 

Zdroje konfliktu

Zdroj konfliktu - v akých rôznych oblastiach môžu konflikty vzniknúť:

Intrapersonálne sú konflikty vo vnútri jedného človeka.

Interpersonálne sú konflikty medzi dvoma alebo viacerými osobami.

Vnútroskupinové sú konflikty vo vnútri jednej skupiny.

Medziskupinové sú konflikty medzi dvoma alebo viacerými skupinami.

Druhy reakcií na konflikt

Reakciou na konflikt označujeme psychický stav alebo správanie jednotlivca, ku ktorým dochádza v konfliktovej situácii, najmä, keď sa konflikt bezprostredne a hladko nerieši, teda reakcia na konflikt je iba akoby jeho vedľajším produktom a vyskytuje sa iba preto, že konflikt nevieme riešiť.

  Pri konflikte vyvolanom prekážkou na ceste pri dosahovaní

cieľa, resp. uspokojovaní potreby sa rozlišujú tri typické druhy reakcií, v úsilí ubrániť vlastné ,,ja„:

  Reakcia trestajúca navonok, keď sa reakcia zameriava na

vonkajšiu prekážku. Jednotlivec agresívne prenáša vinu na iné osoby a veci, pričom presúvanie sprevádza hnevom, zlos ťou a pod.

  Reakcia trestajúca dovnútra, keď sa reakcia upriamuje na

vnútorné príčiny nedosiahnutia určeného cieľa. Jednotlivec je agresívny voči sebe, sprievodným znakom agresívnosti je sebaobviňovanie, výčitky svedomia,

  Netrestajúca (neobviňujúca) reakcia, keď sa konflikt

zľahčuje. Jednotlivec sa usiluje neúspech podceňovať

Ako rozmýšľame o konfliktoch

Naše nastavenie voči konfliktom veľmi ovplyvňuje, ako sa v konflikte správame a ako ho prežívame. S konfliktmi máme spojené aj predsudky alebo mylné predstavy, ktoré nám boli vštepené v rodine, a tie si so sebou nosíme celý život a často nám bránia pozrieť sa na konflikt „pozitívnejšími očami”.

Uvedieme niekoľko takých predsudkov a mýtov voči konfliktom:

• „Slušný chlapec”, „slušné dievča” neodvráva.• „Dobrí priatelia nemajú konflikty.”• „Konflikty sú zlé, nebezpečné a ubližujúce.”• „Konflikty majú len tí emocionálni a iracionálni, čo sa

nevedia kontrolovať.”• „Ak by si chcel, nemal by si konflikty s inými.”

Návrhy na konštruktívne riešenie konfliktov

Buďte konkrétny, keď uvádzate problémNeuspokojte sa so sťažnosťami aj keby boli konkrétneŽiadajte a poskytujte spätnú väzbu, aby ste si boli istí,

že ste dobre pochopili a boli pochopení.Sústreďte sa na jedinú tému, inak sa vám môže stať, že

sa stratíte v záplave tém.Nerozprávajte priveľa a buďte tolerantní. Všímajte si

vlastné pocity a pocity druhých.Uvažujte o kompromise. Neexistujú absolútne

objektívne pravdy.Nepredpokladajte, že viete, čo si druhí myslia, overte

si to v otvorenej komunikácii.

Nehovorte druhým, čo by mali vedieť alebo dokonca cítiť. Nenaprávajte druhých.

Neoznačujte druhých nálepkami. „ Do krabíc patria veci, nie ľudia.“

Sarkazmus je zákerná zbraň.Držte sa toho, čo je tu a teraz. Krivdy

týkajúce sa minulosti sa naprávajú veľmi ťažko alebo vôbec.

Usporiadajte si myšlienky skôr, ako prehovoríte.

Nebojte sa zatvoriť oči a premýšľať.Výhrou budú dobré medziľudské vzťahy.

Cieľ riešenia konfliktu

odstrániť ťažkosti, prekážky stojace na ceste uspokojovania potreby a dosahovania cieľa,

vybiť vnútorné napätie vzniknuté konfliktom, obnoviť narušenú vnútornú (duševnú) a vonkajšiu rovnováhu, Zásadne treba konflikty riešiť a ich riešenie neodďaľovať, neodkladať

Riešenie konfliktu je podstatne zindividualizovaný proces,

závisí od povahy konfliktu, situácie, od skúsenosti, osobných vlastností jednotlivca atď.,

zámery možno napriek prekážkam realizovať vtedy, keď sa nepripustí vznik reakcie na konflikt, ktorá oslabuje motiváciu jeho riešenia. To je prvý predpoklad jeho riešenia.

Ako riešiť konflikt

  1) je potrebné nedovoliť citové napätie, potlačiť „citový

tlak“.  2) ďalšou požiadavkou je tzv. racionalizácia konfliktu, t. j.

premyslenie Ide o pochopenie podstaty konfliktu, jeho rozbor, osvetlenie, o vyjasnenie, ako a prečo ku konfliktu došlo, a o zaplánovanie jeho riešenia.

 

 

3) riešenie konfliktu často vyžaduje aj zmenu citového postoja, prípadne aj intelektuálneho postoja k jednému zo vzájomne sa vylučujúcich cieľov alebo motívov konania,

často ide najmä o zámernú zmenu záporného postoja na kladný, ak sú obidva ciele alebo motívy záporné, ale aj o zmenu kladného postoja na záporný (ak sú obidva ciele alebo motívy kladné),

zmenou postoja, prehodnotením hodnôt sa spravidla likviduje napätie, ktoré už prípadne konflikt vyvolal, a možno ho už racionálne riešiť.

  4) jednou z ciest riešenie konfliktov je aj zvýšené úsilie

objektívne poznať seba, neobjektívne sebapoznanie je totiž jednou z veľmi častých

príčin konfliktov so sebou i s okolím, na druhej strane objektívne poznanie vlastných kladov a

nedostatkov umožňuje zvýšenou sebakontrolou i sebavýchovou vyhýbať sa konfliktom aj úspešnejšie ich riešiť.

Fázy konfliktu

1. fáza – Príznaky konfliktu2. fáza – Otvorenie konfliktu3. fáza – Polarizácia – strany si začínajú brániť

svoje pozície4. fáza – Izolácia – táto fáza môže, ale nemusí nastať5. fáza – Deštrukcia6. fáza – Únava, depresia

Spôsoby riešenia konfliktov

1. AutoritatívnePresadenie sa silou - strany komunikujú

spolu priamo, ale silnejšia z nich presadí svoje rozhodnutie v takej miere, aký je pomer síl. Strany si merajú sily a neriešia podstatu konfliktu. Rozhoduje silnejšia strana.

Rozhodnutie autoritou - Autorita (podľa vlastného úsudku rozhodne bez vypočutia alebo po vypočutí strán.

2. AlternatívneTretia nezaujatá strana pomáha viesť korektný a

vyvážený proces komunikácie medzi oboma stranami. Strany komunikujú priamo za pomoci tretej osoby, ktorá riadi a sprehľadňuje diskusiu - dohodu dosahujú spoločne.

Mediácia – sprostredkovateľ komunikácie strán pri riešení konfliktu komunikuje osobitne aj s

jednou aj s druhou stranou, pomáha udržiavať korektnú komunikáciu a pomáha viesť proces

vyjednávania strán. Dohodu dosahujú spoločne. Zmierovanie - Zmierovanie strán sa môže konať

pomocou zástupcov strán.Vyjednávanie - Strany spolu komunikujú priamo,

nemajú žiadneho prostredníka - dohodu dosahujú strany spoločne.

Záver

Konflikty sú prirodzenou súčasťou nášho života a je normálne, že sa s nimi v bežnom kontakte s ostatnými ľuďmin stretávame. Keďže každý človek má v rozličných časoch odlišné potreby vychádzajúce z jeho osobnosti a situácie v ktorej sa nachádza, je nevyhnutné, že v priebehu svojho života (je to väčšinou dennodenne) narazí na iného človeka alebo ľudí, ktorí majú iné potreby a záujmy, ktoré sú s jeho záujmami v konflikte. Riešenie konfliktu a jeho efektívne využívanie patrí spolu s vyjednávaním medzi významne zručnosti, ktoré by si mal každý osvojiť.

Zdroje

Aleš Bednářik, Prevencia a riešenie konfliktov, 2001 -

Linky:- mediacia.pdcs.sk/rozdelenie_sposobov.html#autor- pdcs.sk/mod/fileman/files/01_UVODNE.pdf- referaty-seminarky.sk/riesenie-konfliktov-a-

vyjednavanie/Koniec vytlačenej stránky z http://referaty.atlas.sk ONDREJKOVIČ, Peter a kolektív: Sociálna patológia.

Bratislava, Veda, 2001, ISBN 80-224-0685-6  TOKÁROVÁ, Anna a kolektív: Sociálna práca. Prešov:

Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, 2003. ISBN 80-968367-5-7

 

Ďakujem za pozornosť

Mgr. Alena Grešlíková

( ZŠ s MŠ Bukovce)