sambucus nigra l.) z rÔznych oblastÍ slovenska · budúcich listov a kvetov (hucul, 2007). púiky...

FENOTYPOVÁ VARIABILITA HOSPODÁRSKY VÝZNAMNÝCH ZNAKOV

VYBRANÝCH GENOTYPOV Z PRÍRODNÝCH POPULÁCIÍ BAZY ČIERNEJ

(Sambucus nigra L.) Z RÔZNYCH OBLASTÍ SLOVENSKA

GENOTYPIC VARIABILITY OF AGRICULTURAL SIGNIFICANT MARKS OF

SELECTED GENOTYPES FROM NATURAL POPULATIONS ELDERBERRY

(SAMBUCUS NIGRA L.) FROM VARIOUS REGIONS IN SLOVAKIA

Vladimíra HORČINOVÁ SEDLÁČKOVÁ – Ján BRINDZA – Anna TIRPÁKOVÁ – Beáta

STEHLÍKOVÁ

The aim of this work is genotypes of elderberry (Sambucus nigra. L) retrieval and assessment

from natural populations in various regions of Slovakia for procuranve suitable genetic sources

because of the breeding new cultivars of elderberry. In the experiment 125 genotypes were

qualified. On basis of morphometric analysis in the collection was determined the average

weight of fresh inflorescences in the interval 0.91 – 34.81 g, the count of petals 4 – 8, the count

of floral stamens in the range 4 – 8, the count of lobules on stigma 2 – many, the average weight

of fresh collectives fruits in the interval 4.51 – 111.19 g, the total amount of drupes in the fresh

condition 37.0 – 928.0 drupes, the total amount of immature drupes in the fresh condition 0.0 –

217.4 drupes, the total length of leaves in the range 106.6 - 303.8 mm, the total width of leaves 71.0

– 221.6 mm. In the research of genotypes were assessed significant differences also in the form

and colour of buds, leaves, inflorescences, collective fruits and seeds. From the assessment

collection of genotypes we selected 5 genomes with very positive agricultural marks for practical

uses.

Key words: elderberry, Sambucus nigra L., genomes, natural population, morphological marks,

inflorescences, collectives fruits

Baza je ker polguľovitého tvaru, zriedkavejšie i strom, ktorý môţe dorásť aţ do výšky 8-10 metrov

(Miller et Wojciech, 2008). Má hustý, obrátene vajcovitý aţ nepravidelný habitus (Paganová,

2001). Koreņový systém je výrazne povrchový, dobre vetvený a výbeţkatý (Mareček et Hejný,

2001). Borka má svetlo sivú farbu, je jemná a zvonka korkovitá, so zreteľnými bradavičkami

vzdušných otvorov; biela a hladká na vnútornom povrchu (Grieve, 1967). Stará borka je

pozdĺţne hlboko rozpukaná do obdĺţnikovitých dlhších platničiek, svetlá, hnedasto sivá, lenticely

sú výrazné (Mareček et Hejný, 2001). Výhonky sú priame, pomerne hrubé, zo začiatku

zelenkasté, riedko a drsno chlpaté, neskôr ţltosivé aţ sivohnedé s mnohými vypuklými

nápadnými lenticelami. V strede kmeņa a konárov je pomerne hrubý biely alebo hrdzavo hnedý

strţeņ (belavá dreņ), nazývaný aj ”bazová duša“. Na koncoch konárikov vyrastajú púčiky

budúcich listov a kvetov (Hucul, 2007). Sú valcovité, zahrotené, polonahé, len na báze pokryté

zelenkastými aţ červenohnedými púčikovými šupinami, pomedzi ktoré prečnievajú základy

listov (Paganová, 2001). Farba púčikov je čierna aţ fialová (Hucul, 2007). Listy sú protiľahlé

alebo zriedka praslenovité, zperené alebo lichozperené (Watson et Dallwitz, 2007). Bohaté

súkvetia s kvetmi skoro v jednej rovine vyrastajú na koncoch konárikov. Kvety sú veľmi drobné,

ţltobiele, zloţené do bohatých 100 - 200 mm širokých chocholíkových, mnohoramenných

vrcholíkov (Paganová, 2001). Kalich je zelený, má krátku rúrku a 5 zúbkov, koruna je

lievikovitá. Semenník je polospodný, 5-3 púzdry, blizna trojlaločnatá, takmer sediaca. Spočiatku

sa tvoria červené, neskôr tmavomodré aţ čierno-fialové, guľovité, lesklé kôstkovičky s malým

embryom priamo v olejnatom endosperme (Watson et Dallwitz, 2007). Sú pribliţne 4-8 mm

veľké (Mareček et Hejný 2001).

MATERIÁL A METÓDY

V rokoch 2008 aţ 2010 sme realizovali základný prieskum a vyhľadávanie hospodársky

významných genotypov z prírodných populácií rozšírených na území Slovenska. Zamerali sme

sa na lokality s rozšírenou populáciou bazy čiernej (Sambucus nigra L.) na našom území podľa

dostupných literárnych poznatkov v období kvitnutia, dozrievania plodov a vo vegetačnom

kľude. Našim cieľom bolo určenie stupņa variability hospodársky významných znakov

z vybranej kolekcie genotypov. Hodnotenie morfometrických znakov na rastlinách, púčikoch,

listoch, súkvetiach, kvetoch, súplodiach, kôstkovičkách a semenách sme zabezpečili na 125

genotypoch. Pre hodnotenie sme pouţili automatickú makrolupu Zeiss Discovery V12, obrazovú

analýzu sme zabezpečili s pouţitím softwaru Zeiss AxioVision 4.7.1 (modul Automatic

Measurement). Súčasne sme vyuţili aj ostatné laboratórne zariadenia a podmienky v rámci

Exceletného centra ochrany a vyuţívania agrobiodiverzity Fakulty agrobiológie a potravinových

zdrojov pri SPU v Nitre.

VÝSLEDKY A DISKUSIA

Habitus rastlín

Baza je ker polguľovitého tvaru, zriedkavejšie i strom, ktorý môţe dorásť aţ do výšky 8-10

metrov (Miller et Wojciech, 2008). Má hustý, obrátenovajcovitý aţ nepravidelný habitus (Grieve,

1931). Často krát s priamo vztýčeným kmeņom od základu, ktorého konáre tvoria oblúkovité

vyklenutie (Atkinson et Atkinson, 2002). Mladé rastliny Sambucus nigra majú početné vetvy

vyrastajúce zo základne. Z mnohých týchto konárov sa následne vytvoria ďalšie konáriky a tie sú

základom pre nové výhonky. Po uplynutí veku 20-30 rokov, sa bazálna regenerácia často zastaví,

a len jeden kmeņ sa stáva dominantným (Bolli, 1994).

Obrázok 1 Variabilita v tvare kríkov a stromov v kolekcií genotypov bazy čiernej (Sambucus nigra L.)

vybraných z voľne rastúcich populácií na Slovensku

Figure 1 Variability form of bushes and trees in collection of genotypes elderberry (Sambucus nigra L.)

from natural populations in Slovakia

Pri hodnotení 125 genotypov z voľne rastúcich populácií sme určili rôzne tvary rastlín.

V mnohých prípadoch je tvar závislý od pestovateľských podmienok a od toho, či rastie ako

solitér v priestore alebo v skupine rastlín (Obrázok 1).

Borka kmeňov

Borka bazy čiernej sa vyznačuje svetlo sivou farbu, je jemná a zvonka korkovitá, so

zreteľnými bradavičkami vzdušných otvorov; biela a hladká na vnútornom povrchu (Grieve,

1967). Podľa Atkinsona et Atkinsona (2002) je borka hnedasto-sivá, hlboko zvrásnená, korková.

Stará borka je pozdĺţne hlboko rozpukaná do obdĺţnikovitých dlhších platničiek, svetlá, hnedasto

sivá, lenticely sú výrazné (Mareček et Hejný, 2001). Obrazová dokumentácia z hodnotenia

kolekcie genotypov potvrdzuje tieto literárne poznatky (Obrázok 2).

Obrázok 2 Variabilita borky na kríkoch a stromoch v kolekcií genotypov bazy čiernej (Sambucus nigra

L.) vybraných z voľne rastúcich populácií na Slovensku

Figure 2 Variability rhytidome on bushes and trees in collection of genotypes elderberry (Sambucus nigra

L.) from natural populations in Slovakia

Tvar a veľkosť púčikov

Na koncoch konárikov, ktoré sú akýmisi traverzami nosných plôch stromov, vyrastajú púčiky

budúcich listov a kvetov (Hucul, 2007). Púčiky sú postavené kriţmo protistojne, sú vo veľkosti

7-10 x 4-5 mm, valcovité, zahrotené, polonahé, len na báze pokryté zelenkastými aţ

červenohnedými púčikovými šupinami, pomedzi ktoré prečnievajú základy listov (Paganová,

2001). Podľa Atkinsona et Atkinsona (2002) sú axilárne púčiky trojuholníkové, červenkasté, 2-3

mm dlhé. Tieto poznatky dokumentujú aj naše výsledky z hodnotenia kolekcie genotypov

(Obrázok 3).

Obrázok 3 Variabilita púčikov v kolekcií genotypov bazy čiernej (Sambucus nigra L.) vybraných

z voľne rastúcich populácií na Slovensku

Figure 3 Variability buds in collection of genotypes elderberry (Sambucus nigra L.) from natural

populations in Slovakia

Celková dĺžka listu (mm)

Listy bazy čiernej sú protiľahlé alebo zriedka praslenovité, nepárno perovito zloţené, (Watson

et Dallwitz, 2007). Na líci sú tmavozelené, na rube svetlejšie. Vrcholový lístok je väčší. Listová

stopka je zvrchu ţliabkatá (Bolliger, 1999). Pri hodnotení celkovej dĺţky listu sme určili rozsah

daného znaku od 106,6 mm (SN105) do 303,8 mm (SN65). Hodnoty variačných koeficientov

dokumentujú stredný stupeņ variability daného znaku medzi jednotlivými genotypmi aj v rámci

samotných genotypov (Tabuľka 1). Jednotlivé listy a lístky sa vyznačovali svetlozelenou aţ

tmavozelenou farbou (Obrázok 4).

Tabuľka 1 Variabilita dĺţky celého listu v testovanej kolekcií vybraných genotypov bazy čiernej

(Sambucus nigra L.) z voľne rastúcich populácií na Slovensku.

Genotypy s nízkymi hodnotami znaku Genotypy s vysokými hodnotami znaku

Číslo

genotypu

n min max

V % Číslo

genotypu

n min max

V %

105 5 59 146 106,6 30,52 65 5 225 384 303,8 24,63

107 5 79 146 107,8 26,99 97 5 202 360 301,2 25,40

58 10 80 140 125,2 15,18 19 10 209 336 261,0 14,39

85 5 97 162 126,8 21,91 51 10 198 306 256,1 13,86

32 10 98 153 133,5 12,38 28 10 190 302 254,1 13,37

Table 1 Variability length of the whole leaf in testing collection of genotypes elderberry (Sambucus nigra


Celková šírka listu (mm)

Pri hodnotení celkovej šírky listu sme určili rozsah daného znaku od 71,0 mm (SN107) do

221,6 mm (SN72). Hodnoty variačných koeficientov dokumentujú stredný aţ vysoký stupeņ

variability daného znaku medzi jednotlivými genotypmi aj v rámci samotných genotypov

(Tabuľka 2). Pri niektorých genotypoch boli vyvinuté aj prílistky na posledných dvoch pároch

lístkov (Obrázok 4). Lístky sú často s listovými palístkami, tieto sú niekedy redukované do

ţľazovitých príveskov alebo dokonca nie sú vytvorené (Watson et Dallwitz, 2007). Prílistky sú

opadavé, malé, niťovité a ţliazkaté (Bolliger, 1999). Podľa Atkinsona et Atkinsona (2002)

prílistky nie sú ţiadne alebo sú veľmi malé. Prílistky chýbajú na prvých dvoch pároch listov,

ktoré sa vyvíjajú na jar z prezimovaných púčikov (Neubauer, 1977).

Tabuľka 2 Variabilita šírky celého listu v testovanej kolekcií vybraných genotypov bazy čiernej

(Sambucus nigra L.) z voľne rastúcich populácií na Slovensku.


Číslo

genotypu

n min max

V % Číslo

genotypu

n min max

V %

107 5 32 116 71,0 46,84 72 5 177 279 221,6 17,55

105 5 42 102 75,6 33,58 65 5 60 272 192,6 49,91

110 5 55 92 78,0 18,15 71 5 170 199 184,6 6,08

70 5 54 115 86,6 30,39 67 5 164 195 182,8 6,71

85 5 69 119 89,8 22,60 80 5 144 251 182,6 24,00

Table 2 Variability width of the whole leaf in testing collection of genotypes elderberry (Sambucus nigra


Obrázok 4 Variabilita v tvare a zafarbení listov v kolekcií genotypov bazy čiernej (Sambucus nigra L.)


Figure 4 Variability form and colouring of leaves in collection of genotypes elderberry (Sambucus nigra


Hmotnosť súkvetí (g)

Tabuľka 3 Variabilita hmotnosti súkvetí v testovanej kolekcií vybraných genotypov bazy čiernej

(Sambucus nigra L.) z voľne rastúcich populácií na Slovensku dosahujúcich extrémne

hodnoty


Číslo

genotypu

n min max

V % Číslo

genotypu

n min max

V %

77 10 0,45 1,84 0,91 50,03 22 10 22,46 52,45 34,81 29,08

111 10 0,92 2,22 1,27 31,77 34 10 22,76 57,59 34,01 29,75

92 10 0,72 2,46 1,40 35,25 17 10 11,51 48,52 28,82 42,38

69 10 0,71 2,43 1,52 34,06 15 10 16,33 40,70 26,45 26,15

81 10 1,23 2,52 1,95 22,11 37 10 7,73 40,40 23,29 40,08

Table 3 Variability weight of inflorescens (g) in testing collection reach the extremely values from

natural populations elderberry (Sambucus nigra L.) in Slovakia

Obrázok 5 Variabilita v tvare súkvetí v kolekcií genotypov bazy čiernej (Sambucus nigra L.) vybraných


Figure 5 Variability form of inflorescens in collection of genotypes from natural populations elderberry

(Sambucus nigra L.) in Slovakia

Pri hodnotení hmotnosti súkvetí sme určili rozsah daného znaku od 0,91 g (SN77) do 34,81 g

(SN22). Hodnoty variačných koeficientov dokumentujú vysoký stupeņ variability daného znaku

aj v rámci samotného genotypu (Tabuľka 3). Genotypy vyznačujúce sa vysokou hmotnosťou

súkvetí sú vhodné pre zber na čajoviny. Súčasne je pri týchto genotypoch veľká

pravdepodobnosť poskytnutia aj hmotnejšieho súplodia.

Pri prevaţnej väčšine súkvetí sme určili smotanovo biele kvety, čo dokumentuje aj obrázok 1.

Súkvetia sa vyznačovali hustejším ako aj redším rozloţením kvetov (Obrázok 5). Naše výsledky

sa zhodujú s poznatkami Pišťankovej (2002), ktorá určila aj pri odrode Bohatka stredne veľké

hustejšie súkvetie so stredne veľkými kvietkami, smotanovo bielej farby. Obdobne aj pri odrode

Dana charakterizuje súkvetie ako veľké, s menšími drobnejšími kvietkami, smotanovo bielej

farby, súkvetie je redšie.

Počet kvetných lupienkov

Pri hodnotení počtu kvetných lupienkov sme určili rozsah daného znaku od 4 do 8 kvetných

lupienkov. Hodnoty variačných koeficientov sa pohybujú od 11,91 do 23,96 (SN99)

a dokumentujú nízky aţ stredný stupeņ variability daného znaku aj v rámci jednotlivých

genotypov (Tabuľka 4). Hodnoty dokazujú, ţe tento znak je taktieţ značne variabilný, čo nebýva

zvyčajné pri iných ovocných druhoch.

Pri prevaţnej väčšine kvietkov sme určili 5 korunných lupienkov, menej často sa vyskytovali

6-početné a 4-početné korunné lupienky (Obrázok 6).

Podľa Watsona et Dallwitza (2007) sú kvety malé, dvojpohlavné, zriedka diklinické, radiálne

symetrické s 3 – 5 kališnými lístkami a s 3 – 5 sympetálnymi korunnými lupienkami (Atkinson

et Atkinson, 2002; Paganová, 2001).

Tabuľka 4 Variabilita počtu kvetných lupienkov v testovanej kolekcií vybraných genotypov bazy čiernej


hodnoty


Číslo

genotypu

n min max

V % Číslo

genotypu

n min max

V %

2 5 4 5 4,6 11,91 15 5 5 7 5,8 14,43

13 5 4 5 4,6 11,91 91 5 5 7 5,8 14,43

48 5 4 5 4,6 11,91 108 5 5 7 5,8 14,43

60 5 4 5 4,6 11,91 99 5 5 8 5,6 23,96

Table 4 Variability amount of petals in testing collection reach the extremely values from natural

populations elderberry (Sambucus nigra L.) in Slovakia

Obrázok 6 Variabilita počtu kvetných lupienkov v kolekcií genotypov bazy čiernej (Sambucus nigra L.)


Figure 6 Variability amount of petals in collection of genotypes values from natural populations

elderberry (Sambucus nigra L.) in Slovakia

Počet tyčiniek v kvetoch

Pri hodnotení počtu tyčiniek v kvetoch sme v hodnotenom súbore zaznamenali rozsah daného

znaku od 4 do 8 tyčiniek (SN99). Hodnoty variačných koeficientov dokumentujú stredný aţ

vysoký stupeņ variability daného znaku aj v rámci samotného genotypu (Tabuľka 5).

V hodnotenej kolekcii 125 genotypov prevaţovali kvietky s počtom tyčiniek 5. Počet

korunných lupienkov bol zhodný s počtom tyčiniek pri väčšine genotypov (Obrázok 7).

Kvety sa spravidla tvorí 5 voľných tyčiniek so ţltými peľnicami. Peľnice majú krémovú

farbu (Atkinson et Atkinson, 2002). Podľa Watsona et Dallwitza (2007) sú tyčinky spojené

s korunnými lupienkami, ktoré sa striedajú s kvetnými lalôčikmi.

Tabuľka 5 Variabilita počtu tyčiniek v kvetoch v testovanej kolekcií vybraných genotypov bazy čiernej


hodnoty


Číslo

genotypu

n min max

V % Číslo

genotypu

n min max

V %

2 5 4 5 4,6 11,91 15 5 5 7 5,8 14,43

6 5 4 5 4,6 11,91 91 5 5 7 5,8 14,43

48 5 4 5 4,6 11,91 108 5 5 7 5,8 14,43

51 5 4 5 4,4 12,45 99 5 5 8 5,6 23,96

Table 5 Variability amount of floral stamens in testing collection reach the extremely values from


Obrázok 7 Tyčinky niektorých hodnotených genotypov bazy čiernej (Sambucus nigra L.) vybraných


Figure 7 Floral stamens of some assessmented genotypes of elderberry (Sambucus nigra L.) from

natural populations in Slovakia

Počet lalôčkov na blizne

Pri hodnotení počtu lalôčkov na blizne sme pri väčšine genotypov určili rozsah daného

znaku od 2 do 4 lalôčkov (Tabuľka 6). V kolekcii 125 divorastúcich genotypov prevládala 3-

laločnatá blizna (Obrázok 8). Variačné koeficienty dokumentujú stredný aţ vysoký stupeņ

variability a to nie len v rámci hodnotenej kolekcie genotypov, ale aj v rámci jednotlivých

genotypov. Dosiahnuté výsledky z hodnotenia kolekcie potvrdzujú údaje Watsona et Dallwitza

(2007) a Atkinson et Atkinson (2002), ktorí uvádzajú pri baze čiernej 3-5 laločnaté blizny.

Tabuľka 6 Variabilita počtu lalôčkov na bliznách v testovanej kolekcií genotypov bazy čiernej

(Sambucus nigra L.) z voľne rastúcich populácií na


Číslo

genotypu

n min max

V % Číslo

genotypu

n min max

V %

17 5 2 3 2,4 22,82 45 5 3 4 3,6 15,21

24 5 2 3 2,4 22,82 113 5 3 4 3,8 11,77

72 5 2 3 2,4 22,82 99 5 3 mnoho

Table 6 Variability amount of lobules on stigmas in testing collection from natural populations

elderberry (Sambucus nigra L.) in Slovakia

Obrázok 8 Variabilita počtu lalôčkov na blizne v hodnotenej kolekcií genotypov bazy čiernej (Sambucus

nigra L.).

Figure 8 Variability amount of lobules on stigma in testing collection of genotypes elderberry (Sambucus

nigra L.) from natural populations in Slovakia

Hmotnosť súplodí (g)

Pri hodnotení hmotnosti súplodí sme určili rozsah daného znaku od 4,51 g (SN110) do 111,19

g (SN48). Hodnoty variačných kosficientov od dokumentujú stredný aţ vysoký stupeņ variability

hodnoteného znaku medzi jednotlivými genotypmi, ale aj v rámci samotných genotypov

(Tabuľka 7). Genotypy s vysokou hmotnosťou súkvetia sa vyznačovali aj vysokou hmotnosťou

súplodia. Takéto genotypy sú vhodné pre potravinársky, farmaceutický priemysel a pre lekárske

účely.

Pri prevaţnej väčšine súplodí sme určili tmavobordovú aţ bordovočiernu farbu kôstkovičiek.

Výnimkou bol genotyp so zelenými kôstkovičkami z okolia Vrábeľ. Súplodia sa vyznačovali

hustejším ako aj redším rozloţením plodov (Obrázok 9).

Hričovský et al., (2001) uvádza pri odrode Sambo priemernú hmotnosť 5 strapcov 557 g.

Pišťanková (2002) určila pri odrode Bohatka priemernú hmotnosť súplodia 62 g. Waźbińska

et Puczel (2002) testovaním štyroch dánskych odrôd (Alles, Korsør, Sampo a Samyl) a voľne

rastúcich genotypov z prírodných populácií Poľska určili za trojročné obdobie štúdia priemernú

hmotnosť súplodí v rozsahu od 29,9 g do 67,4 g. Porpaczy et Laszlo (1984) určili priemernú

hmotnosť súplodí v rozsahu 32,1 aţ 186,2 g a Kaack (1997) 51 - 112 g. Zo vzájomného

porovnania výsledkov je potvrdená zhoda.

Tabuľka 7 Variabilita hmotnosti súplodí v testovanej kolekcií vybraných genotypov bazy čiernej


hodnoty


Číslo

genotypu

n min max

V % Číslo

genotypu

n min max

V %

110 5 2,27 8,83 4,51 59,14 48 5 59,96 155,47 111,19 33,63

31 5 2,25 8,92 4,75 57,90 51 5 82,79 136,54 101,90 21,24

105 5 3,32 6,81 5,37 25,63 12 5 82,50 137,50 97,94 23,18

19 5 4,63 8,75 7,38 22,95 3 5 65,31 149,62 90,35 37,38

41 5 4,65 8,89 7,58 22,34 16 5 63,21 152,37 90,26 39,71

Table 7 Variability weight of collective fruits (g) in testing collection reach the extremely values from


Obrázok 9 Variabilita v tvare súplodí v kolekcií genotypov bazy čiernej (Sambucus nigra L.) vybraných


Figure 9 Variability form of collective fruits in collection of genotypes elderberry (Sambucus nigra L.)

from natural populations in Slovakia

Celkový počet kôstkovičiek

Pri hodnotení celkového počtu kôstkovičiek na strapine sme určili rozsah daného znaku od

37,0 bobúľ (SN110) do 928,0 bobúľ (SN54). Hodnoty variačných koeficientov dokumentujú

vysoký stupeņ variability hodnoteného znaku (Tabuľka 8). Waźbińska et Puczel (2002 určili

priemerný počet kôstkovíc v súplodí v rozsahu 100 – 300, Porpaczy et Laszlo (1984) v rozsahu

207 – 925. Dosiahnuté výsledky z hodnotenia kolekcie korešpondujú s údajmi autorov.

Tabuľka 8 Variabilita celkového počtu kostkovičiek v testovanej kolekcií vybraných genotypov bazy

čiernej (Sambucus nigra L.) z voľne rastúcich populácií na Slovensku dosahujúcich

extrémne hodnoty


Číslo

genotypu

n min max

V % Číslo

genotypu

n min max

V %

110 5 20 62 37,0 53,65 54 5 520 1208 928,0 28,00

31 5 18 60 37,2 46,19 5 5 455 1199 839,4 39,44

79 5 35 151 61 82,59 51 5 504 1004 791,2 25,87

63 5 27 98 65,2 47,79 25 5 627 1025 781,4 19,35

18 5 37 115 69,6 46,35 16 5 569 1203 755,4 34,35

Table 8 Variability total amount of drupes in testing collection reach the extremely values from natural

populations elderberry (Sambucus nigra L.) in Slovakia

Počet nezrelých kôstkovičiek

Pri hodnotení počtu nezrelých kôstkovičiek na strapine sme určili rozsah daného znaku od 0

bobúľ po 217,4 bobúľ (SN74). Hodnoty variačných koeficientov dokumentujú stupeņ variability

od najniţších nulových hodnôt aţ po hodnotu 223,61% (Tabuľka 9). Súplodia v rámci jedného

genotypu boli od úplne zrelých aţ po polozrelé s ešte nazelenalými kôstkovičkami.

Nerovnomernosť dozrievania pri genotypoch je nevýhodná. Pre praktické vyuţitie odrôd sa

jednoznačne rovnomerné dozrievanie plodov.

Tabuľka 9 Variabilita celkového počtu nezrelých kostkovičiek v testovanej kolekcií vybraných

genotypov bazy čiernej (Sambucus nigra L.) z voľne rastúcich populácií na Slovensku.

Genotypy s vysokými hodnotami znaku

Číslo

genotypu

n min max

V %

74 5 126 404 217,4 51,22

7 5 115 424 213,6 57,31

56 5 114 298 206,8 33,19

10 5 0 444 187,6 86,63

85 5 2 439 187,0 85,54

Table 9 Variability total amount of immature drupes in testing collection reach the extremely values from


Tvar a veľkosť semien

Kôstkovičky majú malé embryá priamo v olejnatom endosperme (Watson et Dallwitz, 2007)

väčšinou s tromi (5) semenami (Atkinson et Atkinson, 2002), ktoré sú 2-4 x 2 mm, vajcovito

hrotité, stlačené, hnedej farby (Bolliger, 1999; Paganová, 2001) a obsahujú silne farbiacu

červenú šťavu. Racek et Třešņák (2006) udávajú veľkosť semien 2-3 mm,

tvar semien ako semená sploštené s jemným priečnym ryhovaním

s naţltkastou aţ načervenalou farbou. Pri hodnotení kolekcie genotypov sme určili výrazné

rozdiely, v tvare, farbe a veľkosti semien (Obrázok 10).

Obrázok 10 Variabilita v tvare a zafarbení semien v kolekcií genotypov bazy čiernej (Sambucus nigra

L.) vybraných z voľne rastúcich populácií na Slovensku

Figure 10 Variability form and colouring of seeds in collection of genotypes elderberry (Sambucus nigra


ZÁVER

Na základe realizovaného prieskumu a hodnotenia 125 vybraných genotypov z voľne rastúcich

populácií bazy čiernej (Sambucus nigra L.) na území Slovenska sme určili:

a) Priemernú hmotnosť súkvetí v čerstvom stave v rozsahu od 0,91 g (SN77) do 34,81 g

(SN22),

b) Počet kvetných lupienkov v rozsahu od 4 do 8 kvetných lupienkov (SN99),

c) Počet tyčiniek v kvetoch v rozsahu od 4 do 8 kvetných lupienkov (SN99),

d) Počet lalôčkov na blizne v rozsahu od 2-laločnatej po mnoho-laločnatú bliznu (SN99),

e) Priemernú hmotnosť súplodí v čerstvom stave v rozsahu od 4,51 g (SN110) do 111,19 g

(SN48),

f) Priemerný celkový počet kôstkovičiek na strapine v čerstvom stave v rozsahu daného

znaku od 37,0 bobúľ (SN110) po 928,0 bobúľ (SN54),

g) Priemerný celkový počet nezrelých kôstkovičiek na strapine v čerstvom stave v rozsahu

od 0,0 bobúľ po 217,4 bobúľ (SN74),

h) Priemernú celkovú dĺţku listu v rozsahu daného znaku od 106,6 mm (SN105) do 303,8

mm (SN65),

i) Priemernú celkovú šírku listu v rozsahu daného znaku od 71,0 mm (SN107) do 221,6 mm

(SN72).

Získané poznatky sa vyuţijú pri výbere biologického materiálu pre šľachtenie nových odrôd.

Z hodnotených genotypov sme vybrali 5 genotypov ako potenciálne genetické zdroje pre

vyšľachtenie nových odrôd.

SÚHRN

Cieľom práce je vyhľadanie a zhodnotenie genotypov bazy čiernej (Sambucus nigra L.) z voľne

rastúcich populácií v rôznych oblastiach Slovenska pre získanie vhodných genetických zdrojov

pre vyšľachtenie nových odrôd bazy čiernej. V experimentálnom štúdiu sme zhodnotili 125

genotypov. Na základe morfologickej analýzy sme v kolekcii určili priemernú hmotnosť súkvetí

v čerstvom stave v rozsahu od 0,91 - 34,81 g; počet kvetných lupienkov 4 – 8; počet tyčiniek

v kvetoch v rozsahu 4 – 8; počet lalôčkov na blizne 2 – mnoho; priemernú hmotnosť súplodí

v čerstvom stave 4,51 - 111,19 g; celkový počet kôstkovičiek na strapine v čerstvom stave 37,0

- 928,0 bobúľ; celkový počet nezrelých kôstkovičiek na strapine v čerstvom stave 0,0 - 217,4;

celkovú dĺţku listu 106,6 - 303,8 mm ; celková šírka listov 71,0 - 221,6 mm. V hodnotenom

súbore genotypov sme určili významné rozdiely aj v v tvare a farbe púčikov, listov, kvetov,

plodov a semien. Z hodnoteného súboru sme vybrali 5 genotypov s veľmi dobrými

hospodárskymi znakmi pre praktické vyuţívanie.

Kľúčové slová: baza čierna; Sambucus nigra L; hodnotenie znakov, púčiky, listy, kvety,

súkvetia, súplodia, semená

POĎAKOVANIE

Táto publikácia bola vytvorená realizáciou projektu „Excelentné centrum ochrany a vyuţívania

agrobiodiverzity - ECOVA, ITMS 26220120015“, na základe podpory operačného programu

Výskum a vývoj financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

LITERATÚRA

ATKINSON, M.D. et ATKINSON, E. 2002. Sambucus nigra L. In Journal Ecology, 2002, No. 90, 895-

923.

BARNOLA, P. 1972. Étude expérimentale de la ramification basiton du sureau noir (Sambucus nigra L.).

In Annales des Sciences Naturelles, Botanique, Paris, 1972, vol. 12, no. 13, p. 369-400.

BOLLI, R. 1994. Revision of the genus Sambucus. Dissertationes Botanicae, 223, 1–227.

BOLLIGER, M. 1999. Kry. Bratislava : Ikar, 1999, 287 s. ISBN 80-7118-689-9.

DRÁBEK, J. – JALŦVKOVÁ, M. - FRÉBORT, I. 2007. Kvantitativní PCR detekce nepovoleného

přibarvení vína bezinkami (Sambucus nigra L.). In Chemické listy, 2007, vol. 101, no. 7, p. 550-555.

GRIEVE, M. 1931, reprinted 1961. A Modern Herbal. Elder. New York : Barnes & Noble Books, [cit.

2007-12-20], p. 1-18.

http://www.botanical.com/botanical/mgmh/e/elder-04.html

GRIEVE, M. 1967.. A Modern Herbal. Elder. New York : Hafner, vol. 2, 1967.

HRIČOVSKÝ, I. 1994. Baza čierna – okrasná i úţitková. In Naturalium, roč. 4, 1994, č. 1, s. 4-5. ISSN

1210-0161.

HRIČOVSKÝ, I. et al. 2001. Pomológia. Marhule, broskyne, slivkoviny, drobné ovocie a menej rozšírené

ovocné druhy. Bratislava : Nezávislosť, 2001, 408 s. ISBN 80-85217-64-3.

HUCUL, J. 2005. Stromy a drevo, [cit. 2007-10-11];

http://www.johny.hucul.sk/stromy_drevo.htm-12k-

KAACK, K. 1997. „Sampo‟ and „Samdal‟, elderberry cultivars for juice

concentrates. In Fruit Varieties Journal, 1997, no. 51, p. 28-31.

KINTLEROVÁ, A. - ŠILHÁR,S. – KAĎAROVÁ, S. 1993. Baza čierna – významná surovina pri výrobe

zdravých potravín. In Záhradníctvo, roč. 18, 1993, č. 11, s. 410-412. ISSN 1211-0922.

MAREČEK, F. – HEJNÝ, S. 2001. Zahradnický slovník naučný 5 R-Ţ. Praha : Ústav zemědelských

a potravinářských informací. 2001, s. 174-175. ISBN 80-7271-075-3.

MILLER, J.H. et WOJCIECH, G. 2008. Native Irish Elder/Ekderberry...Sambucus nigra..An Trom.,

[2008-21-4];

http//:www.F.\Elderberry\Native Irish Elder – Elderberry_Sambucus nigra_An Trom.htm

http://www.botanical.com/botanical/mgmh/e/elder-04.html

MRATINIC, E. – FOTIRIC, M. 2007. Selection of black elderberry (Sambucus nigra L.) and evaluation

of its fruits usability as biologically valuable food . In Genetika, vol. 39, no. 3, p. 305-314.

NEUBAUER, H. F. 1977. Morphologische Beobachtungen an Sämlingen von. In Sambucus nigra. Phyton

(Austria), 1977, vol. 18, p. 57–69.

PAGANOVÁ, V. 2001. Základy dendrológie. Autochtónne krovité dreviny. Nitra : SPU, 2001, s. 151-

152. ISBN 80-7137-937-9.

PIŠŤANKOVÁ, J. 2002. Poznáte odrody bazy čiernej? In Záhradkár, 2002, roč. 38, č. 7, s. 13.

PORPACZY, A. – LASZLO, M. 1984. Evaluation of elderberry (Sambucus nigra L.) clones based on the

quality of the fruit. In Acta Alimentaria, 1984, vol. 13, no. 2, p. 109–115.

RACEK, T. – TŘEŠŅÁK, J. 2006. Prednáška o semenách [elektronická pošta]. Správa pre: Vladimíra

HORČINOVÁ SEDLÁČKOVÁ. 2006-15-5 [cit. 2010-10-01]. Osobná komunikácia.

SMATANA, L. 1993. Uplatní sa u nás kultúrne pestovanie bazy čiernej? In Záhradníctvo, roč. 18, 1993,

č. 1, s. 7-8. ISSN 1211-0922.

WATSON, L. et DALLWITZ, M.J. 2007. The families of flowering plants: descriptions, illustrations,

identification, and information retrieval. Sambucaceae Link. Version: 1st, June 2007 (1992 onwards),

[2007-12-12];

WAŹBIŃSKA, J. – PUCZEL, U. 2002. Fruit characteristics of the elderbery (Sambucus nigra L.) grown

on two different soils. In Journal of Fruit and Ornamental Plant Research. Skierniewice, 2002, no. 10,

p. 117–128.

sambucus nigra l.) z rÔznych oblastÍ slovenska · budúcich listov a kvetov (hucul, 2007). púiky...

Documents