Ivana Sekeráková 3.CJuhozápadná Ázia - oblasť Stredného Východu – Katar – Ťavie dostihy

Ťavie dostihy majú dávnu tradíciu na celom Arabskom polostrove, no najviac sa asi zachovali v Katare, konkrétne v meste Al Shahaniya, ktoré leží asi 40 km od mesta Doha. V Katare sa konajú výlučne na tomto mieste. V Al Shahaniyi sa ťavie dostihy konajú v pravidelných intervaloch od roku 1972. Je to oblasť minimálne poznačená človekom. Aby také ťavy mohli pretekať v dostihoch, potrebujú, samozrejme, svojho džokeja. V minulosti boli džokejmi malé deti vo veku 10 až maximálne 14 rokov. Neboli však katarské. Na túto prácu sa z Bangladéša, Pakistanu a Sudánu deti nelegálne privážali. Zo spomínaných krajín boli buď od rodičov za symbolickú cenu odkúpené, alebo boli dokonca unesené. Prečo boli džokejmi deti? Lebo bohatí Arabi nemali záujem vynakladať prostriedky na tréning a diéty iných ľudí, váha džokeja totiž nesmie presiahnuť 45 kg. Tradíciu v ťavích dostihoch však udržiavať chceli a deti boli najjednoduchším riešením. S tými sa navyše zaobchádzalo veľmi zle, kŕmili ich len dvomi sušienkami a pohárom vody na deň, alebo ich nútili v najväčších horúčavách nosiť ťažké kovové prilby, od ktorých im krvácalo z nosa a deti teda schudli. Toto všetko podnietilo mnohé organizácie pre ľudské práva zastaviť toto šialenstvo a už asi 2 roky je zákaz používať deti ako džokejov. Situáciu pre bohatých Arabov zachránili investície zo Švajčiarska, vďaka ktorým boli skonštruovaní robotickí džokeji na ovládanie, ktorí vedú ťavy tým správnym smerom. Odvtedy má aj tento šport lepšiu celosvetovú reputáciu. Malé súkromné dostihy organizujú bohatí Arabi aj každý piatok a sobotu, no k prístupu sú potrebné široké konexie. Veľké oficiálne preteky sa konajú koncom novembra, a tie sú prístupné za poplatok aj verejnosti. Dostihom predchádza prechádzanie sa normálnych ľudí na ťavách aj hodiny po predurčenej dráhe, aby si ťavy zvykli.

http://qatardiary.blogspot.com/2006/01/some-traditions-never-change.html

Južná Ázia – Afganistan – Nelegálna ópiová veľmoc

Afganistan je krajina, ktorá celosvetovo vyexportuje najviac ópia získavaného z makovíc. Pochopiteľne má aj najvyššie percento ľudí závislých na tejto droge alebo jej derivátoch, napr. heroíne. V číslach to znamená, že z asi 33-miliónovej populácie krajiny užíva heroín približne 2,7 % obyvateľstva, no vzhľadom na podhodnotenie závislých žien a detí je toto číslo oveľa väčšie. Dôvod, prečo sa v krajine pestuje toľko maku na ópium, je jednoduchý – 30 rokov vojnových konfliktov v Afganistane zničili afganskú poľnohospodársku tradíciu a domácim poľnohospodárom neostávalo nič iné, ako začať s nesmierne jednoduchým a aj finančne výhodným pestovaním maku. Preto aj v súčasnosti viac ako 90% nelegálneho ópia a heroínu vo svete pochádza z afganských polí. Ópium tvorí veľkú časť príjmov aj pre povstalecké hnutie Taliban. ktoré nimi dotuje svoju vojnu proti afganskej vláde a zahraničným jednotkám v krajine. Prieskumy ukázali, že v afganskej polícii malo pozitívne testy na drogy priemerne 12 až 41%

Ivana Sekeráková 3.Cbrancov, medzi obyvateľmi vo veku 15 až 64 rokov je závislých asi 8% obyvateľstva. Mnohé zdroje uvádzajú, že príčinou týchto závislostí je neustála vojnová situácia a z toho vyplývajúce traumatizujúce zážitky; mnohí sa stali

narkomanmi v utečeneckých táboroch v Pakistane a Iráne. Závislí rodičia dávajú drogy úmyselne aj svojim deťom, aby ich upokojili. Od roku 2004 stúpol počet užívateľov ópia o 53% a heroínu až o 140%. Až 90% z milióna závislých má záujem zbaviť sa tejto závislosti, no 40 rehabilitačných centier pre narkomanov nie je schopné zvládnuť nápory toľkých pacientov, a preto asi 700-tisíc Afgancov nemá k liečbe prístup. Toto ópiové šialenstvo by však mohlo byť nahradené ťažbou obrovských ložísk železa, medi, kobaltu, zlata a najmä lítia potrebného pre batérie do notebookov a mobilných telefónov. Americkí geológovia a pracovníci Pentagonu totiž objavili v krajine obrovské náleziská nerastných surovín za asi jeden bilión dolárov. Pentagon v interných dokumentoch prirovnáva význam ložísk v Afganistane k zásobám ropy v Saudskej Arábii, znamená to, že Afganistan by sa stal jedným z najvýznamnejších ťažobných centier na svete. Zároveň by sa však vojna v krajine vyostrila na maximum a nie je vylúčené, že aj ostatné krajiny by sa na tom snažili profitovať. Isté ale je, že toto nerastné bohatstvo by utvorilo novú pevnú chrbticu afganskému hospodárstvu a zlepšilo by životnú úroveň krajiny.

http://spravy.pravda.sk/najvacsi-vyvozca-opia-afganistan-ma-aj-najviac-zavislych-pel /sk_svet.asp?c=A100621_173450_sk_svet_p09http://ekonomika.etrend.sk/svet/afganistan-presedla-z-opia-na-tazbu-kovov.html

Juhovýchodná Ázia – Thajsko – Krokodília farma a ZOO Samut Prakan

Táto krokodília farma bola zriadená v roku 1950 ako prvá farma takéhoto druhu v Thajsku. V súčasnosti je to najväčšia krokodília farma na svete. Leží v časti Tambon Tai Ban, ktorá leží 3 km od mesta Samut Prakan nachádzajúce sa približne 28 km južne od hlavného mesta Thajska, Bangkoku. Na farme žije v rôznych jamách viac ako 60 000 krokodílov skoro všetkých druhov. V denných show, ktoré sa konajú každú hodinu od 9.00 do 17.00 okrem obeda, ukazujú chytanie krokodílov holými rukami. Po tomto čase sa krokodíly kŕmia. Vstupné je dvojaké, ak ste Thajčan, alebo sa dokážete dohovoriť bezproblémovo thajsky, zaplatíte 80 bathov. No v prípade, že ste cudzinec, cena je omnoho vyššia, a to 300 bathov. nájdete tu aj slony, tigre, ťavy, gibony, hady a mnohé iné ázijské zvieratá.

Ivana Sekeráková 3.C

http://www.paknam.com/tourist-attractions/crocodile-farm-and-zoo.html

Východná Ázia – Japonsko – Herečka, ktorá honorár neberie

Asi žiadny režisér by nebol spokojný s mechanickým výkonom herca, ktorý by nedokázal prebudiť emócie ani v sebe, a teda ani v divákovi. Tolerovať sa to ale dá v jedinom prípade, a to vtedy, ak je hercom naozajstný ľudský robot - androidka. Tento nápad dostal japonský režisér Oriza Hirata, ktorý do svojej hry Sayonara obsadil len dve herečky, a to Američanku Bryerly Long a začínajúcu robotickú hviezdu Geminoid F. – robota navrhnutého tak, aby vyzeral a konal ako človek. Takáto situácia vznikla na tokijskom divadelnom javisku v dojímavom príbehu o žene trpiacej na nevyliečiteľnú chorobu, ktorú opustia rodičia a zabezpečia jej robotickú opatrovateľku. Ľudský robot, miešanka s ruskými a japonskými koreňmi, jej kráti dlhé chvíle aj prednesom poézie. Dokáže zvládnuť monológy, dialógy, klipká pravidelne očami a hrudník sa jej dvíha, akoby dýchala, vie sa usmiať aj prejaviť smútok, no jej gestám chýba živá iskra. Aj napriek tomu zožala v hre Sayonara veľký potlesk. Hlas a aj pohyby tejto androidky boli vytvorené herečkou sediacou vo zvukotesnej kabíne za oponou. Androidka tieto pohyby a zvuky imitovala vďaka špeciálnej kamere. Jej stvoriteľom je Hiroshi Ishiguro, známy výrobca robotov z Univerzity v Osake. Tomuto robotovi ale skonštruoval len najzákladnejšie funkcie poháňané 12 motormi. Podľa jeho slov dokáže vytvoriť aj androidov, ktorí by sami rozprávali, hýbali sa, aj kráčali, no stálo vy to okolo 900 tisíc eur, a to si japonský režisér dovoliť nemohol. Americká herečka bola taktiež spovedaná novinármi, ako sa cítila pri stvárnení svojej úlohy s robotom. Vyjadrila sa, že prirodzene tam vznikol odstup. Aj keď s robotom komunikovala, chýbala jej ľudská prítomnosť, celá interakcia bola diametrálne odlišná v porovnaní s človekom. Zároveň však priznáva, že v budúcnosti by mohlo byť pravdepodobné, že takíto roboti budú bežne pracovať v nemocniciach pri chorých ľuďoch. O netradičnú hru prejavili ľudia záujem, za dva dni si ju pozrelo 600 ľudí. Hra sa sťahuje po celom Japonsku, no chystá sa navštíviť napríklad aj Viedeň.

http://magazin.atlas.sk/techmag/video-neuveritelne-roboticka-herecka-vyzera-ako-ziva-/711685.html

Ivana Sekeráková 3.C

Stredná Ázia a Zakaukazsko – Uzbekistan – Srdce Hodvábnej cesty Buchara

Buchara, jedno zo svätých miest Ázie, je piate najväčšie centrum Uzbekistanu. Žije tu približne 230 tisíc obyvateľov. História mesta siaha ďaleko do praveku, kedy tu stála oáza, a v roku 500 PNL tu bolo oficiálne založené mesto, osídlené bolo však už okolo 13. storočia PNL. Od roku 1993 je zachované historické jadro Buchary súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Zaujímavé sú tu židovské, zoroastrianske tradície, mauzóleum Ismaila Samaniho (z 10. storočia), Char Minar, výhľady z impresívneho minaretu Kalon. V minulosti bola Buchara centrom Hodvábnej cesty a dôležitou odbočkou z Ruska do Európy na území dnešného Uzbekistanu. Aj počas nadvlády Ruska si toto mesto uchovalo obchodný ráz. Svojou orientálnou atmosférou však bola aj kultúrnou a náboženskou metropolou Strednej Ázie. Preslávila sa aj svojimi bazármi a kupeckými dómami zo 16. storočia, vďaka ktorým je Buchara najväčším obchodným centrom oblasti.

http://www.novinky.cz/cestovani/194553-putovani-s-bbc-buchara-obchodni-centrum-ktere-pulzuje-stovky-let.html

Ivana Sekeráková 3.Cmauzóleum Ismaila Samaniho

Char Minar

Minaret Kalon

Buchara