Seminárna práca

Erich Maria RemarqueNa západe nič nové

Peter Berzéty1.A

31.12.2008

Obsah

Úvod (zaradenie autora a diela do kontextu periodizácie literatúry).........................3

1. Autor (život a tvorba).............................................................................................4

2. Základná charakteristika diela................................................................................5

2.1 Námet, téma, idea.............................................................................................52.2 Žáner a jazyk....................................................................................................52.3 Kompozícia diela a jazykové prostriedky........................................................52.4 Charakteristika postáv...................................................................................5-62.5 Obsah diela .................................................................................................7-12

3. Rozbory ukážok – 5 citácií....................................................................................13

4. Záver ( zhodnotenie, postrehy, prínosy pre dnešného čitateľa )...........................14

5. Zoznam použitej literatúry....................................................................................15

Úvod

Motto:

"Táto kniha", ako hovorí malý výrok na úvod, "nechce byť ani obžalobou ani vyznaním, Chce sa iba pokúsiť vydať svedectvo o generácii, ktorú - poznačila vojna - i keď unikla jej granátom."

Výber diela:

Túto knihu som si vybral hlavne preto lebo jej autor je považovaný za jedného z najlepśích autorov ktorý písali vojnové romány a taktiež preto lebo som chcel lepšie pochopiť 1. sv. vojnu, jej vplyv na obyčajných ľudí a ich pocity a myšlienky k vojne v ktorej žijú a bojujú.

Odiele:

Je spísaná na do 12 kapitol. Doslov opisuje situácie v akej bol román publikovaný. V januári 1929, v období hospodárskej krízy, keď sa už Nemecko po každej stránke zrehabilitovalo z vojny; v období nacionalizmu a vzostupu Adolfa Hitlera.Vyšiel v náklade osem miliónov exemplárov a je najčítanejšou knihou prvej polovici 20. storočia.Dej je zasadený do prvej svetovej vojny na západnom fronte vo Francúzsku. Je podávaný či rozprávaný jedným zo zúčastnených. Devätnásťročným nemcom Paulom Baumerom z druhej kompánii.

Realizmus:

- Pravdivé zobrazovanie skutočnosti- Obyčajný človek, všedný život- Všetky spoločenské vrstvy- Typické postavy, typické prostredie- Kritika nedostatkov spoločnosti (satira, irónia)

patira sem tieto žánre – novela, poviedka, román

Autor

Život a tvorba:

E rich Maria Remarque sa narodil v Nemecku, v meste Osnabruck v roku 1898 v rodine kníhviazača. Patril k tzv. „obetovanej generácii“, ktorú rovno zo školských lavíc poslali do zákopov 1. svetovej vojny. Po vojne vystriedal množstvo rozličných zamestnaní. Bol účtovn íkom, učiteľom, predavačom náhrobných kameňov, organistom i redaktorom. Z obavy pred fašizmom sa v roku 1931 presťahoval do Švajčiarska, v roku 1939 do USA. Cestu z Nemecka do nie veľmi priateľských susedných európskych štátov a do predvojnovej Ameriky neskôr opísal vo svojich početných románoch. Podobne ako autor, aj jeho postavy vstupujú do problematického vojnového života a musia sa obrniť nielen tvrdosťou ľudí, ktorí vidia denne umierať svojich kamarátov, ale aj nevyhnutnou obrannou dávkou cynizmu. Svetový úspech dosiahol už prvým románom Na západe nič nového, v ktorom vyslovil za seba a za svoju generáciu odpor k vojne. Na osudy ľudí poznačených vojnou reagoval aj vo svojich ďalších románoch Cesta späť a Víťazný oblúk. Z 2. svetovej vojny, respektíve z obdobia nacizmu čerpajú jeho ďalšie romány Iskra života, Čas žitia a čas umierania a dráma Posledné dejstvo. Román Traja kamaráti situoval do predvojnového Nemecka. Úspech jeho románov sa zakladá na napínavom deji, účinnej charakterizácii postáv a najmä na nekompromisnom humanistickom, antifašistickom a protivojnovom postoji autora. Viackrát bol navrhnutý na udelenie Nobelovej ceny – za literatúru i za mier. Nikdy ju nezískal, mierové posolstvo v jeho knihách si však vysoko cenia čitatelia i literárna kritika. Zomrel v roku 1970.

Súhrn diel: Cesta späť Čas žitia , Čas umierania Čierny obelisk GamIskra života Kútik snov Miluj blížneho svojhoNa západe nič nového Nebo nepozná obľúbencov NepriateľNoc v Lisabone Posledná zastávka Tiene v raji Traja kamaráti Vábivé horizonty

Víťazný oblúkZasľúbená krajina

Základná charakteristika diela

Námet: námetom pre tohto autora bola 1. sv. vojna a hlavne jeho vlastné zážitky, myšlienky a pocity z nej, keďže ju sám zažil.

Téma: 1. sv. vojna z pohľadu obyčajného človeka, jeho pocity a myšlienky o vojne a vyzdvihnutie priateľstva medzi vojakmi.

Idea: Autor chce poukázať na zbytočnosť vojny a na generáciu ktorú vojna poznačila.

Žáner: vojnový román

Jazyk: Rozprávač je v prvej osobe. Rozprávačom je Paul, rpzpráva vecne, jednoducho, potláčajúc akékoľvek citové vzrušenie.Remarque dosahuje veľký komtrast tým, že vo vypetých situáciách postupuje tak, že pomocou krátkych viet alebo priraďovacích súvetí pokojne opisuje, čo postava robí. Napäté ovzdušie boja vytvára krátkymi vetami. Na stupňovanie deja používa monológ aj dialóg. Údernosť (silu) vety dosahuje tým, že dáva sloveso na začiatok krátkej vety – Čakám ešte chvíľu, dvíham raneného, ...Opisy prostredia pôsobia až expresionisticky. Dej býva spomalený filozofickými úvahami, väčšinou o mieste mladých vo svete.

Autor používa v diele aj expresívne slová:Pejoratíva – všivavá vojnaSlang – bifľovať, štígra

Kompozícia diela:

1. Expozícia: oboznámenie sa s dejom a hlavnými postavami. Taktiež prostredím a zvykmi.2. Kolízia: Prvé stretnutie s frontom. Paul sa dostáva domov, dostáva dovolenku. Doma sa zmení a cíti sa celý nesvoj, keď sa vracia na bojové pole, akoby zmäkol.3. Peripetia: Na poli ostane sám s raneným francúzom, ktorý nakoniec umrie, hoci mu Paul pomáhal, ako mohol, ale výčitky svedomia ho trýznili stále. Umierajú jeho kamaráti.4. Rozuzlenie: Šíria sa chýri o prehre a Paulovi najlepší priatelia umierajú, taktiež aj Katczinsky, ktorému sa snažil ešte Paul zachrániť život, ale nakoniec na jeho ramenách umiera.5. Katastrofa: Paul sa zmieril so smrťou a nakoniec aj umiera a možno aj rád....

Jazykové umelecké prostriedky:

epiteton: kanónová horúčka, gulášový kanónpersonifikácia: svetlomety sliedia po čiernej obloheprirovnanie: chudý ako trieska

Charakteristika postáv:

Hlavná postava:

Paul Bäumer:Na základe otrasných frontových skúseností vytriezvie z nacionalistického opojenia a uvedomuje si nezmyselnosť vojnového besnenia. Paul bol kamarátom nadovšetko, ktorý bol ochotný aj za priateľa padnúť v boji. Vojnu bral ako fakt a nerozmýšlal nad ňou. Nakoniec umiera v poli opustený, ale pokojný, bez svojich kamarátov, ktorí taktiež padli v boji.

Spolužiaci: (19 ročný)

Albert Kropp: malý, ale z nich najinteligentnejší a najbystrejší. Vo vojne príde o nohu.Müller: sníval o vojnovej mature, rojko, ktorý stále so sebou vláčil učebnice. V zákopoch sa bifľoval fyzikálne poučky. Zomrel, lebo ho z blízkej vzdialenosti trafila svetlica.Leer: ustavične sníval o dievčatách a dôstojníckych nevestincoch. Nakoniec umrel, lebo ho roztrhal šrapnel.Mittelstaedtom: poddôstojník, je v kasárňach ďaleko od frontu kde riadi výcvik domobrany a trestá Kantorka zato že ho nechal prepadnúť.

Ich kamaráti:

Tjaden: chudý zámočník, ktorý bol tiež v tých istých rokoch. A ako ho Paul nazval, bol najväčší žráč v kompánii. O ňom nie je dopovedaný príbeh, nedozvedáme sa, ako dopadol.Haie Westhus: 19 ročný kopáč rašeliny s obrovskými rukami, umrel keď ho trafila rana do chrbta.Detering: sedliak, čo myslí iba na svoje hospodárstvo a ženu. Jedného dňa utiekol, ale chytili ho poľní žandári. A viac o ňom nebolo počuť.Stanislaus Katczinsky (Kat): prezývajú ho Kat. Je hlava skupiny, húževnatý, prefíkaný, ľstivý štyridsiatnik s nehybnou tvárou, modrooký, s ovisnutými plecami a úžasným nosom, čo vždy zaňuchá, keď sa má čosi zomlieť, kde možno prísť k dobrému jedlu, alebo kde sa dá poriadne uliať. Kat umiera, keď ho Paul prenáša cez pole s rozmliaždenou nohou a cestou schytá do hlavy črepinu.Franz Kemmerich: prvý, kto zo skupiny kamarátov zomrie.

Ostatné postavy:

Kantorek: Paulov bývalý triedny profesor, nahovoril celú svoju triedu, aby šla do vojny a narukovala k armáde. Neskôr je súčasťou domobrany kde je ich nadriadením Mittelstaedtom.Himmelstoss: v civile poštár, vo vojne desiatnik, ktorý zneužíval svoje postavenie tým, že šikanoval vojakov. Paul a jeho kamaráti ho pred odchodom na front zbili.Bertnick: veliteľ roty, zomrel lebo utrpel priestrel hrudníka.

Obsah diela

Dej začína kdesi 9 km od frontu. Rota dostala veľa jedla a dvojnásobnú dávku fajčiva. Tento stav bol však vlastne omyl. Jedlo bolo objednané pre 150 mužov, ale anglické delostrelectvo nečakane zaútočilo a rota utrpela ťažké straty. Vrátilo sa ich len 80. Vďaka dostatku jedla sú všetci spokojní.Ďalší deň vníma Paul ako dobrý. Kamaráti sa poberú za Kemmerichom, ktorý leží v poľnom lazarete s priestrelom stehna. Nohu mu už síce amputovali, no on o tom nevie. Pomaly zomiera, je celý bledý a stráca črty svojej tváre.Müller nájde pod Kemmerichovou posteľou pár leteckých čižiem. Vypytuje sa Kemmericha, či si ich chce nechať, či by ich nevymenil. Keď sú už chlapi na odchode začne Kemmerich stenať (od horúčky). Vonku zastavia sanitára a Paul ho podplatí cigaretami, aby pichol Kemmerichovi morfium.Z Paulovych spomienok sa dozvedáme, ako sa on a jeho kamaráti dostali na front. Všetko to začal profesor Kantorek a jemu podobne rozmýšľajúci ľudia. Celú triedu nahovoril, aby šla do vojny, pretože si myslel, že oni budú môcť niečo ovplyvniť. Tí, čo na front ísť nechceli, boli nepriamo donútení.Neskôr Paul sedí pri Kemmerichovej posteli. Utešuje ho, hoci sám vie, že Franz zomrie. Rozpráva mu o tom, ako mu bude, keď sa dostane domov. Lenže Franz vie, že už je koniec a Paulove "táraniny" ho iba rozľútostia. Odrazu príde Kemmerichovi zle a začne chrčať. Kým Paul nájde lekára, Franz zomrie.Na ďalší deň armáda doplní chýbajúci počet vojakov roty. Je medzi nimi aj 25 nováčikov. Paul a jeho kamaráti sa pred nimi tvária ako "prastará vojna". Kat oboznámi jedného nováčika, že vie zohnať jedlo (samozrejme, výmenou za cigary či zvyšky vyfajčeného tabaku).Ďalšie ráno začína debatou o zneužívaní moci vojenských hodnostárov. Zrazu sa objaví Tjaden s radostnou správou: "Himmelstoss je na ceste. Príde na front." Vojaci si už dávnejšie zaumienili odplatiť mu to, čo im robil vo výcvikovom tábore. Najviac sa na pomstu teší Tjaden, ale Kropp sa chce pomstiť nie len nasledujúci deň, ale aj po vojne.Partia si na Himmelstossa počkala do večera, kým vyjde z krčmy, v tmavej uličke za kopou kamenia. Zozadu mu natiahli na hlavu plachtu, stiahli ju dole (takže bol ako vo vreci), poriadne ho zbili a utiekli.

Bol to zatiaľ ten najlepší deň, aký v živote zažili. Nasledujúci večer už taký skvelý nie je. Musia ísť dopredu na opevňovacie práce. Ako ich tak nesú nákladnými autami, zrazu začujú Paul a Kat gagot husí. Už si rozumejú aj bez slova, dobre vedia, že budú mať čo jesť.O chvíľu prídu za malý lesík a vystúpia. Je úplná tma a hmla, jediný zdroj svetla je Mesiac. Rota musí roztiahnuť ostnatý drôt, o niekoľko hodín sú hotoví. Paul zaspí a o chvíľu sa prudko preberie. Francúzi ich začínajú ostreľovať kanónmi, všetci sa rýchlo plazia preč. Odkiaľsi je počuť strašný krik, nepatrí však ľuďom, ale koňom. Nik nevládze vydržať ten strašný rev, a tak niekto kone zastrelí.O tretej hodine rannej sa rota vracia do barakov. Keď sa však vojaci dostanú na lúku, vybuchne pri nich niekoľko granátov. Les je ďaleko a lúka rovná. Jediné miesto na úkryt je cintorín.Zrazu Paulovi do hlavy udrie črepina. Náraz ho odsotí do blata, nie je však zranený. Granát, ktorý vybuchol pred ním, vytvoril v zemi jamu. Paul do nej skočí, zakrýva sa mŕtvolou, vníma však iba paľbu. O chvíľu k nemu príde Kat a kričí: "Plyn - plyyn - plyyyn! - povedz ďalej!". Paul si okamžite nasadí masku, pomôže jednému nováčikovi, ktorý stále kričí a nedáva si masku. Zrazu smerom k nemu letí rakva. Padne však na ruku iného vojaka. Kat, Paul a Albert mu pomáhajú. Za úsvitu si už všetci dávajú dole masky, vietor totiž plyn rozfúkal. Ponáhľajú sa preč.Keď sa vrátia do barakov, zabíjajú vši (majú ich toľko, že ich hádžu rovno do ohňa) a myslia na to, že Himmelstoss je už s nimi na fronte.Odrazu sa hladný Müller vypytuje každého na to, čo by robil, ak by nastal mier. Všetci sa ponoria do myšlienok, o chvíľu pokračujú v debate. Zrazu sa pri nich zjaví Himmelstoss. Očakáva, že sa k nemu budú správať ako ku generálovi. Vôbec nečakal také tvrdé otvorené nepriateľstvo. Najdrzejší je k nemu Tjaden: "...Chceš vedieť, čo si? Si sviňa!..." To si samozrejme Himmelstoss nenechá a vynadá Tjadenovi do hovniválov. Potom mu dáva rozkaz, aby vstal. Tjaden tvrdohlavo odmieta. Je mu celkom jedno, že sa preto môže dostať do väzenia: "...Päť dní basy, je päť dní pokoja. "A keď sa dostaneš do pevnosti?" vyzvedá sa dôslednejší Müller. "Tak sa pre mňa zatiaľ vojna skončila."Potom, ako Himmelstoss odíde, sa vojaci opäť vrátia k debate o mieri, ktorá sa zmení na spomínanie na študentské časy. Paul si nevie predstaviť, čo by naozaj robil, ak by nastal mier, pretože ho vojna silno poznačila.Medzitým Himmelstoss "zalarmoval" rotmajstra. Hľadajú Tjadena, no nevedia ho nájsť. Jeho kamarátom povedia, aby mu odkázali, že sa má o 10 minút hlásiť v kancelárii. Paul šiel Tjadenovi povedať, že sa má stratiť. O pol hodiny Himmelstoss opäť hľadá Tjadena. Vypytuje sa Kroppa, či nevidel Tjadena. Ten mu však jasne a zrozumiteľne vysvetlí, že velitelia ako on sú zbytoční. Himmelstoss bez slova odíde.Pri večernom nástupe sa už vyšetruje. Vypočúvali vojakov jedného po druhom a zistili, že ich výpovede sa takmer zhodujú. Príbeh s Tjadenovým pomočovaním na vyšetrovateľa (poručík Bertnick) zapôsobí. Okamžite si ho overí priamo u Himmelstossa a pokarhá ho. Tjadenovi uložia 3 dni strednej väzby a Kroppovi 1 deň väzby. Hodinu po uväznení v chlieve k nim idú na návštevu ostatní kamaráti. Do večera hrajú skat.Keď odídu, rozhodnú sa, že dnes ukradnú hus. Ku stajni ich odvezie kolóna s muníciou. Paul po ťažkostiach so psom prehodí hus cez múr, a potom spoločne s Katom utečú. Rozhodnú sa, že hus hneď upečú. Vošli do malej kôlne, zakryli jej jediné okno a hus upiekli. Keď sa najedli, zvyšok husi zabalili do novinového papiera a odniesli hoRáno vojaci znovu odchádzajú na front. Keď uvidia vedľa zbombardovanej školy celkom nové rakvy (sú určené pre nich), začnú o nich vtipkovať. Zábava však s príchodom na front skončí.

Francúzi a Angličania posilňujú svoju armádu. Naproti tomu, pruská armáda je ohrozená svojimi vlastnými nepresnými delami. Preto sú všetci nepokojní a neistí.Zásoby potravín pruských vojakov nestoja zaveľa. Musia uchrániť chlieb pred potkanmi. Nemajú inú možnosť, než ich ubiť lopatkami.Na druhý deň sa situácia zlepší. Jednotka dostane zásoby eidamského syra a rumu, lenže vojaci sú práve preto znepokojení. Netrvá dlho a predtuchy vojakov sa naplnia. Nepriateľ zahájil dlhotrvajúcu ofenzívu. Jeden nováčik medzitým dostane záchvat zúrivosti a chce vyjsť z úkrytu. Paul a Kat mu v tom zabránia bitkou. Keď však jedna rana z dela presne zasiahne ich betónový úkryt, nováčik vybehne von. Ďalší výstrel z dela je mu osudný - roztrhá ho na kusy.Ostatní nováčikovia v úkryte tiež zúria, jedného musia dokonca zviazať. V noci sa napätie stupňuje, vojaci sú vysilení, ale nemôžu proti tomu nič urobiť. Ráno bombardovanie kanónmi prestane a pruská pechota útočí. Nepriateľ má po krátkom čase veľké straty. Na poludnie použijú Prusi delá a útok sa presunie o 100 metrov dopredu. Keď sa dostanú blízko k nepriateľovi, sú nútení bojovať zaostrenými lopatkami. Len čo sa dozvedia, že sa majú stiahnuť, prehľadajú nepriateľské úkryty a berú všetky konzervy, ktoré nájdu.Večer majú lepšiu náladu, lebo paľba utíchla.

Dni plynú jednotvárne, stále sa bojuje a mŕtvi pribúdajú. Zachrániť vedia iba tých, ktorí sú dosť blízko. Iní kričia o pomoc, ale nikto ich nevie zachrániť. Jednotka je opäť doplňovaná nováčikmi. Ostatní vojaci z nich majú viac škody ako osohu, pretože ich musia mnohému priučiť.Pri jednom z útokov stretne Paul v tom istom zákope Himmelstossa. Keď majú vojaci z úkrytu vyraziť, Himmelstoss sa ani nepohne. Má celkom ľahké zranenie, a preto ho Paul začne biť hlava - nehlava. Vôbec to však nepomáha. Keď však dostane rozkaz od poručíka, ide do útoku.Po niekoľkých dňoch musia rotu vystriedať. Zo 150 mužov zostalo nažive len 32. Tých musia stiahnuť do doplňovacieho útvaru.Himmestoss, ktorí sa na fronte celkom zmenil, navrhuje Paulovi a jeho priateľom, aby sa zmierili. Všetci súhlasia, iba Tjaden si nie je celkom istý. Nechá sa však prehovoriť, pretože Himmelstoss má vystriedať kuchára, ktorý ide na dovolenku.Jedného dňa si idú Paul, Tjaden, Leer a Kropp zaplávať v kanáli za domami, v ktorých sú ubytovaní. Ako tak plávajú, uvidia na druhom brehu tri pekné mladé Francúzsky. Dohodnú sa s nimi, že večer za nimi prídu a donesú aj nejaké jedlo. Chlapci sú štyria, ale ženy sú len tri. Preto opijú Tjadena a odídu za ženami. Keď sa neskôr vracajú, stretnú vytriezveného Tjadena, ako nahý, iba v čižmách, nesie chlieb.Na druhý deň dostane Paul 14 dní dovolenky a tri dni na cestu. Keď si prezrie cestovný lístok, zistí, že po dovolenke sa má hlásiť do kurzu v tábore v trasovisku. Ten bude trvať mesiac. Preto Leera, Tjadena a Müllera pozve do kantíny a poriadne si vypijú. Večer ešte raz zájdu k ženám na druhej strane kanála a Paul vysvetlí "počernej", že sa asi už nikdy nestretnú. Jej to však nevadí, pretože ho neľúbi.Ráno sa ešte nechá odvšivaviť, rozlúči sa s kamarátmi a odíde na železničnú stanicu. Ako tak cestuje vlakom, obdivuje krajinu vôkol. O chvíľu už prichádza do kraja, ktorý dobre pozná, až napokon príde do mesta, v ktorom býva. Prechádza ulicami, obzerá si všetky tie dobre známe budovy a spomína na to, ako bolo pred vojnou. Zrazu zastane pred domom s hnedými dverami. Prišiel domov! Zvíta sa so sestrou (volá sa Erna) a matkou. Je sobota, a preto Paulova matka navarila jeho obľúbené jedlo - zemiakové placky a zavárané brusnice. Keď sa ho matka pýta na

to, aké je to na fronte, klame jej, že sa to dá vydržať. Nechce jej povedať pravdu, pretože by jej to aj tak nevedel vysvetliť. Na fronte nebola, a preto by to podľa neho nemohla pochopiť.Neskôr odchádza na krajské veliteľstvo. Keď sa vracia domov, stretne namysleného majora. Ten ho tvrdo skritizuje a Paul sa musí pretvarovať, aby nemal nijaké problémy.Vráti sa domov, oblečie si civilné šaty a odchádza s rodičmi do záhrady hostinca. Všetci sa ho vypytujú, aké to je na fronte. Paul sa im však bojí odpovedať: "...je však nebezpečné pre mňa vyjadrovať tieto veci slovami, mám strach, že by potom narástli do obrovských rozmerov a nedali by sa ďalej ovládať..."Po chvíli od spoločnosti odíde, no nepomôže mu to. Stretne aj svojho bývalého učiteľa nemčiny. Ten ho dotiahne k akémusi "stamtišu" a zapojí ho do rozhovoru s akýmsi riaditeľom. Ten mu rozpráva o tom, ako by bolo potrebné postupovať vo vojne. Keď mu však Paul povie svoj názor, tučný chlap si ho ani nevšimne. Paul je z toho znechutený a odchádza preč.Na druhý deň odíde do kasární za svojím bývalým spolužiakom, teraz už poddôstojníkom, Mittelstaedtom. Ten mu oznámi, že Kantorek nastúpil do armády ako vojak. To Paula poteší. Mittelstaedt mu ukáže, ako trestá Kantorka za to, že ho nechal prepadnúť.Štyri dni pred odchodom na kurz odíde za Kemmerichovou matkou, aby jej oznámil, že jej syn je mŕtvy. Povie jej, že zomrel rýchlo, lebo ho strelili do srdca. Neverí mu, ale nakoniec ju presvedčí. Nevie celkom dobre pochopiť jej smútok, pretože už videl mnoho umierajúcich a mŕtvych ľudí.V posledný deň dovolenky sa pozhovára s matkou. Nie je k nej však úprimný, hovorí iba to čo chce počuť. Už nie je ľahostajný, ale seba ľútostivý a hnevá ho, že vôbec na dovolenku šiel.Keď Paul nastúpi na kurz do trasoviska, musí strážiť ruských zajatcov. Nevie o nich nič, a preto je jeho otras bez zmyslu. Verí, že keby o nich vedel viac, mohol by s nimi aspoň súcitiť. V poslednú nedeľu pred odchodom prídu Paula navštíviť otec a sestra. Rozprávajú sa o chorej matke, ktorá už leží v nemocnici, pravdepodobne kvôli rakovine. Paulov otec už nemá nijaké peniaze a strachuje sa, že nebude mať z čoho zaplatiť operáciu. Potom otca a sestru odprevadí na železničnú stanicu. Predtým než odídu, dajú Paulovi zemiakové placky a marmeládu. Keďže mu nechutia, dá 2 placky Rusom, ostatné odloží pre svojich kamarátov.Po príchode do barakov Paul zistí, že z jeho roty urobili "lietajúcu divíziu" a nasadzujú ich tam, kde je to najhoršie. Vypytuje sa na Kata a Alberta, ale nikto o nich nič nevie. O 4 dni sa rota vráti a medzi vojakmi sú aj Kropp, Katzinsky, Müller a Tjaden. Uložia si slamníky vedľa seba a Paul im dá zvyšné placky.Na druhý deň sa koná množstvo prehliadok, vojaci dostávajú nové šaty. Medzi vojakmi sa rozšíria klebety o mieri a odchode do Ruska. Nakoniec sa však ukáže, že má prísť sám cisár. Keď odovzdá niekoľko železných krížov a odíde, začnú sa vojaci rozprávať o cisárovi a vojne.Miesto toho aby šli vojaci do Ruska, idú znova na front. Paul sa prihlási ako dobrovoľník do prieskumnej hliadky, ktorá má zistiť, pokiaľ sú obsadené nepriateľské pozície. Paul sa vydá na prieskum, ale keď počuje ako kdesi blízko neho spadne granát, zľakne sa a zmocní sa ho nezmyselný strach. Onedlho však začuje za sebou kroky a hlasy. Pravdepodobne je to Kat. Paul sa upokojí a pokračuje ďalej v prieskume. V tme čoskoro zablúdi a preto vlezie do hlbokého krátera naplneného vodou a blatom. Uvedomí si, že mu môže skočiť do krátera francúzsky vojak, a preto si vytiahne bodák. Počuje, ako údery z pušiek silnejú a ako sa k nemu niekto blíži. Zrazu na neho skočí nejaký vojak a Paul ho začne mechanicky bez rozmýšľania bodať. Vojak začne chrčať, Paul má strach, že ho kvôli nemu nájdu. Z kráteru však vyjsť nemôže, lebo guľomety prečesávajú terén.

Na úsvite sa telo neznámeho vojaka pohne. Aj keď Paul nechce, predsa sa naň pozrie. Snaží sa mu ešte pomôcť. Keby ho chytili nepriatelia a videli by, že mu chcel pomôcť, možno by ho nechali nažive. O tretej popoludní vojak zomrie. Paul už nedokáže ovládať svoje myšlienky. Keď objaví vojakovu náprsnú tašku, prečíta si listy v jej vnútri. Verí, že je s mŕtvym navždy spojený, a musí jeho rodine pomôcť, aby sa vykúpil z vojny.Popoludní sa Paul upokojí, celý zvyšok dňa prečká v kráteri. V noci sa vracia späť do pruských zákopov, kde stretne Kata a Alberta. Dajú mu jedlo a cigaretu a Paul im rozpráva o prieskume. Ráno sa im zverí aj o vojakovi, ktorého zabil a obaja kamaráti ho upokoja.Na druhý deň dostane družstvo (zložené z Katzinskeho, Kroppa, Müllera, Tjadena, Leera, Deteringa a Bäumera) novú službu - majú strážiť vysťahovanú dedinu. Úkryt nájdu vo vybetónovanej pivnici. Vydajú sa na prieskum po domoch. V jednom z nich nájdu 12 vajec a 2 libry masla. Takmer do nich narazí železná pec, ktorú z vedľajšieho domu vymrštil granát. Keď vyjdú von, uvidia v maštali 2 mladé prasiatka. Z jedného domu, ktorý predtým slúžil ako ubytovňa dôstojníkov, zoberú kuchynské náradie, z neďalekého poľa zeleninu. O hostinu je postarané. Medzitým ku nim prídu aj dvaja rádiotelegrafisti, ktorých samozrejme tiež zavolajú na "hostinu". Jeden z nich si sadne za klavír a hrá, druhý zasa spieva.Idyla však zakrátko skončí, pretože dom v ktorom sú, objavia (podľa stúpajúceho dymu z komína) pozorovacie balóny a začnú ich ostreľovať. Všetci utekajú s jedlom do pivničného úkrytu. Začnú jesť o druhej a skončia večer o desiatej. Ich črevá však tento nával jedla nevydržali, a preto každú chvíľu niekto vyjde, aby si uľavil.Ďalších 23 dní strávia v tejto dedine a strážia proviant. Občas sa do ich úkrytu nahrnú "vozkovia kolón" a vymieňajú veci, ktoré potrebujú strážcovia za jedlo. Vojaci spohodlneli, a keď si zvykli na dočasnú "nádheru", dostanú rozkaz vrátiť sa. Po príchode áut na ich odvoz si zoberú jednu posteľ, v ktorej sú ukryté vrecia plné najlepších potravín.O niekoľko dní odchádzajú vyprázdniť nejakú obec. Idú v pochodovom útvare v domnienke, že Francúzi nebudú ostreľovať vlastné územie. Mýlili sa. Paul utŕži zranenie ľavej nohy a Albert je ranený do kolena. Napriek tomu bežia preč. Po chvíli sa dostanú do priekopy, ktorá vedie k muničnému skladu. Preto zmenia plán a utekajú krížom cez pole. Konečne sa dostanú do malého úkrytu. Paul zavolá rebrinák, ktorý ide okolo. Ten ich odvezie do poľného lazaretu.Paula operujú, nechce sa však nechať uspať, a tak v bolestiach zatína zuby. Neskôr presvedčí rotného sanitára, aby mohol s Albertom odísť lazaretným vlakom. Ako úplatok použije cigary. Nadránom ich naložia do vlaku a Paul dá rotnému sľúbené cigary.Vlak ide pomaly, často zastaví, aby vyložil mŕtvych. Keď príde do Herberstale, sestra červeného kríža povie Paulovi, že Alberta v nasledujúcej stanici vyložia, lebo má horúčku. Paul a Albert chcú zostať spolu, a preto Paul pri nasledujúcej prehliadke simuluje horúčku. Je presvedčivý, a tak ho vyložia spolu s Albertom.V katolíckej nemocnici ležia v jednej izbe. Večer nikto nemôže zaspať, a keď nadránom začnú driemať, zobudia ich sestry svojimi modlitbami. Paul na ne kričí, aby zavreli dvere. Ani jedna to však neurobí, a preto v zúrivosti hodí cez dvere sklenenú fľašu. Na obed príde na prehliadku lazaretný inšpektor. Začne vyšetrovať ranný incident. Keď sa spýta, kto hodil fľašu, prihlási sa Josef Hamacher. Potom hneď odíde. Všetci sú zvedaví, prečo sa prihlásil. On sa len zaškerí a povie: "Na tom nezáleží. Mám to na papieri."Jedného dňa odvezú Franza Wächtera preč a nikdy viac sa nevráti. Tak sa Paul a Albert dozvedia o smrtnej izbe. Raz zastane pri Petrovej posteli plochý vozík (má rozstrieľané pľúca). Mníška mu povie, že ho musí zobrať do preväzovne. Na vozík mu však položí blúzu. Peter vie, že nejde do preväzovne, ale do smrtnej izby. Pri odchode sa bráni a ticho kričí: Vrátim sa! Vrátim sa!".

Raz prinesú do izby, v ktorej ležia Paul a Albert dvoch nováčikov. Pri prehliadke im lekár zistí ploché nohy. Povie im že stačí 1 malá operácia a budú mať normálne nohy. Keď odíde, Jozef im vysvetlí, že ich len klame. Vraj si chce z nich urobiť pokusných králikov a urobí z nich mrzákov. Jednému to nevadí, lebo potom by sa mohol vyhnúť vojne, no mladší na operáciu ísť nechce. Na druhý deň ráno však oboch vojakov presvedčí, aby podstúpili operáciu.Albertovi sa zhorší stav, v dôsledku čoho mu musia amputovať nohu. Vôbec nerozpráva, iba občas povie, že keby mal revolver, zastrelil by sa.Vojaci umierajú rýchlo, nestačí už ani dvojlôžková smrtná izba. Jedného dňa sa na izbe rozletia dvere, na plochom vozíku privezú bledého, vychudnutého Petra. Paulov stav sa zlepší, dostane barly, aby mohol chodiť. Keď vidí toľko ranených a zomierajúcich vojakov, uvedomí si čo je vojna. Uvedomí si tiež, že patrí k stratenej generácii, ktorá nevie nič iné, len zabíjať.Najstarší pacient na izbe je štyridsiatnik Johan Lewandowski. Je celkom vzrušený, lebo dostal list od manželky, že ho príde navštíviť. Lenže deň predtým, ako má jeho žena s dieťaťom prísť, dostane Johan horúčku. Už chcel požiadať o vychádzku na deň príchodu svojej ženy, ale teraz je to už zbytočné. Ostatní ho upokoja s tým, že to potom nejako vyriešia.Na druhý deň príde Marja aj s dieťaťom. Po chvíli rozpakov podložia Johanovi pod chrbát zopár podušiek, Albert sa postará o dieťa a dvaja ďalší chlapi strážia dvere. Ostatní hrajú skat. Po 15 minútach už leží Johan spotený a žiari. Marja vytiahne z tašky klobásu, a každého ňou ponúkne. Vojaci ju oslovujú mama, a ona im napráva vankúše.Po niekoľkých týždňoch musí Paul chodiť na rehabilitáciu. Ruku má zahojenú. Aj Albertov kýptik sa dobre hojí. Stále však hovorí málo a je veľmi vážny. Raz dostane Paul dovolenku na zotavenie. Potom musí ísť znova na front. Rozlúčka s Albertom je preňho veľmi ťažká.Po príchode na front v lete 1918 zomierajú jeho kamaráti. Detering sa pokúsil dezertovať, chytili ho však poľní žandári. Ďalší bol Berger. Od nosiča jedla sa dozvedel, že niekoľko sto krokov od ich úkrytu je ranený pes. Berger ho chcel zachrániť, ale zasiahli ho guľometom do panvy. Ani Müller nevyviazne živý. Z najkratšej možnej vzdialenosti ho trafila do žalúdka svetlica. Čižmy získané po Kemmerichovi daruje Bäumerovi. Veliteľ roty Bertnick utrpí priestrel hrudníka a črepina mu odtrhne bradu. Tá istá črepina má ešte dosť sily na to, aby odtrhla Leerovi bok.Pruskí vojaci sú už celkom vysilení, nemajú dobrú stravu a málo munície a počet samotných vojakov je veľmi nízky. Naproti tomu ich nepriatelia majú dostatok dobrej stravy a munície a je ich približne 5 krát viac.V jeden deň babieho leta Katzinskeho zrania - má rozmliaždenú holennú kosť. Podoprie ho a berie ho na stanovište sanitárov. Keď už sú tesne pred stanovišťom, Katzinskemu vletí do hlavy malá črepina. Paul si to však nevšimne, a odovzdá Kata sanitárom. Až vtedy mu jeden z nich povie, že Kat je mŕtvy.Na jeseň sa Paul nadýchal trocha plynu, a tak dostal na 14 dní voľno. Všade sa šušká o mieri a prímerí. Dokonca aj pesimistický Paul verí, že sa dostane domov.Ak by sa vôbec vrátil, bol by bez nádeje, nevedel by sa zaradiť späť do spoločnosti. Je zmierený s tým, čo ho čaká. Cíti, že teraz mu už nemôžu zobrať nič, pretože vojna ho pripravila o jeho život.

„Padol v októbri 1918, jedného dňa, čo bol na celom fronte taký pokojný a tichý, že sa správa z bojiska obmedzila iba na vetu: Na západe nič nového...Padol dolu tvárou, ležal na zemi, akoby spal. Keď ho obrátili, videli, že sa asi dlho netrápil. V tvári mal taký pokojný výraz, akoby bol takmer spokojný s tým, že sa to tak skončilo.“

Zaujímavé citáty

"...Päť dní basy, je päť dní pokoja. "A keď sa dostaneš do pevnosti?" vyzvedá sa dôslednejší Müller. "Tak sa pre mňa zatiaľ vojna skončila."

Tjaden neposlúchol rozkaz Himmelstossa a je mu jedno že sa preto môže dostať do väzenia.Aspoň nemusí byť na fronte

„Paulov stav sa zlepší, dostane barly, aby mohol chodiť. Keď vidí toľko ranených a zomierajúcich vojakov, uvedomí si čo je vojna. Uvedomí si tiež, že patrí k stratenej generácii, ktorá nevie nič iné, len zabíjať.“Už samotný vojaci si uvedomujú ako ich poznačila vojna, boja sa toho že sa nebudú vedieť zaradiť do spoločnosti a nenájdu si v nej svoje miesto.

"Vraj sme železná mládež.""Áno, tak zmýšľajú, presne tak, tie státisíce Kantorkov! Železná mládež. Mládež! Ani jeden z nás nemá viac ako dvadsať. Sme ešte mladí? Mladosť? Tá už dávno pominula.Sme starci."

Reakcia kamarátov na list ktorý im napísal ich bývalý profesor na front.

"Praskot ručných granátov vniká mocne do našich rúk, do našich nôh; bežíme prikrčení ani mačky, zaplavení vlnou, čo nás unáša, ktorá z nás robí surovcov, zákerníkov, vrahov, pre mňa za mňa hoci diablov. Keby z druhej strany prichádzal tvoj otec, neváhal by si hodiť mu granát do pŕs!"Bezradnosť vojakov ktorý sa menia z ľudí na nemilosrdné zvery lebo ich vojna poznačila.

"Sú ľudskejší a takmer by som uveril, že jeden k druhému aj bratskejší ako my. Pritom vojna sa pre nich skončila.""Neviem o nich nič, iba to, že sú zajatci, a práve to je otrasné. Keby som vedel o nich viac, ako sa volajú, ako žijú, čo očakávajú, čo ich trápi, tak by môj otras mal zmysel a mohol by sa zmeniť

na súcit. Teraz však cítim nad nimi iba bolesť živého tvora, strašnú zádumčivosť života a ľudskú nemilosrdnosť."Paul sa zamýšľa nad ich nepriateľom – Rusmi.

Záver

Po prečítaní diela Na západe nič nové som zistil, že autor v ňom naozaj veľmi pútavo a strhujúco opisuje životné osudy ľudí postihnutých vojnou. Vďaka tomu si viem urobiť vskutku presný obraz prvej svetovej vojny a to hlavne kvôli skvelému rozprávačskému talentu E.M.Remarqua. Dej tejto knihy je strhujúci a núti nás čítať knižku ďalej a ďalej.Tomuto autorovi musíme byť veľmi vďační, lebo nám uchoval spomienky na jednu z najhorších vojen, ktoré ľudstvo počas svojej niekoľko tisícročnej existencie zažilo. Mali by sme sa z nich poučiť a snažiť sa predchádzať ďalším takýmto utrpeniam, ktoré vojna so sebou vždy priniesla, prináša a aj v budúcnosti by priniesla.

Ericha Maria Remarqua môžeme teda právom považovať za jedného z najlepších svetových autorov, ktorí vystupovali proti vojne. Som rád že som sa dostal k tejto knihe lebo je to jedna z

najlepších ktoré som do teraz čítal a môžem o nej povedať len jedno slovo: „fantastická“

Zoznam použitej literatúri

Internet – www.zlatyfond.skVyhľadávač GoogleKniha – Erich Maria Remarque – Na západe nič nové

1