ročník IX. • číslo 40 • 10. marec 2009. • bezplatný výtlačok www.lsv.org.rs

focus str. 7

fókus str. 7

zhodnocovanie str. 3

Vojvodina potrebujevíziu pre 21. storočie

Seldlarević: Kancelária v Bruseli nie je cesta k separatizmu!

Pozor str. 8

Jovanović: Musí sa zaistiť bezpečnosť občanov

ROZRUCH V SÚVISLOSTI SO ŠTATÚTOM VOJVODINY

ODVRACIA POZORNOSŤ Z DAROVANIA NIS-u RUSOM

LSV upozorňuje:

Čanak: Nasleduje boj proti idei Veľkého Srbska

Liga sociáLnych demokratov vojvodny si pripomenuuLa 35. výročie schválenia Ústavy vojvodiny

Úvodnik

str. 2 i 3

Za Naftagasmusíme bojovať!

Lsv si pripomenuLa 60 rokov vojvodinskej naftovej kompánie

fókus str. 6

SlobodnÁVojVodina

slobodná vojvodIna ÚvodnIk2

DOZORORNÁVzbura proti jazyku nenávistiVelimira Ilića

NOVÝ SAD – Počas schôdze Národného zhromaždenia Republiky Srbsko 12. feb-ruára predseda Nového Srbska Velimir Ilić urazil ministra pre prácu a sociánu politiku Rasima Ljajića na národnostnom základe. Ilić za hovorňou ukázal pozvanie na osla-vu Dňa štátnosti Republiky Srbsko, ktorú podpísalo Ljajićovo ministerstvo a takéto pozvanie nazval „ urážkou pre Srbsko, Ka-radjordja a všetko čo je srbské“. Hoci Ministerstvo pre prácu a sociál-nu politiku oznámilo, že aj minulého roku zasielalo takéto pozvania, lebo to patrí k jeho príslušnostiam, Ilić sa ospravedlňo-val, že jeho vyhlásenienebolo správne pochopené, ako aj to, že

on nemá nič proti Ljajićovi. Údajne, jemu zavadzalo to, že na oslavu Dňa štátnos-ti nepovoláva premiér alebo prezident Srbska, ale obyčajné ministerstvo. Ale, transkript Ilićovho prejavu to dementuje. Pozrite, dnes sme dostali jedno pozva-nie, národní poslanci. Na Sretenje, Deň štátnosti Srbska, oslava je v Orašci. Pozva-nie nám zasiela ministerstvo, ktorého mi-nistrom je pán Rasim Ljajić, môj priateľ, mimoriadne si ho uctievam a vážim. Po-chopte z vládnucej koalície, vy idete Ka-radjordjovi na návštevu, do Orašcu, a poz-vania zasiela Rasim Ljaljić, môj kamarát, každá česť, ale to je urážanie dôstojnosti tohto štátu, to je urážka pre Kradjordja, to je urážka pre všetko, čo je srbské. To sa jednoducho nepodobá na Srbsko, za ktoré sa my zasadzujeme – vyhlásil Ilić za hovor-ňou pri tej príležitosti.-Všetci v uplynulých desaťročiach mali česť presvedčiť sa o tom, že na pries-toroch, na ktorých sa zjavovali podobní Ilićovi magistrovi Velimirovi viac nieto Sr-bov. Ako ti nezavadzal Ljajić, Kasa alebo hocikto iní, keď sme spolu bojovali proti Miloševićovi?! Toto zhromaždenie je zni-čené, Srbsko ako demokratický štát je zastrčené do blata vďaka loptošom ako čo si ty – odkázal Čanak a v tej chvíli uderil päsťou o hovorňu v Zhromaždení. Po tom, Velimir Ilić nahnevane začal smerovať k nemu, dožadujúc sa práva na repliku, ale Slavica Djukićová Dejanovićová v pa-nike schôdzu prerušila. Aj Ilić, aj Čanak potom dostali napomenutie. Čanak neskoršie povedal, že očividne Ilić mal v úmysli uraziť Rasima Ljajića.-To je celkom jasné! Prečo nemôže Rasim Ljajić?! Preto, že je v percepcii primitívov ako čo je Ilić, Rasim Ljajić Turek a Karad-jordje Srb! Pretože je tu nejaká súvislosť s Kardajordjom, tak Srb musí pozývať, a nie Turek. Hľa, to je ten druh politic-kého názoru, ktorý pravdepodobne patrí medzi najodpornejšie a najhnusnejšie zjavy v Srbsku- prízvukoval Čanak. Ilić po schôdzi novinárom povedal, že je líder LSV narkoman, a že do zhromaždenia prišiel len preto, aby ho naurážal, na čo Čanak odpovedal tak, že si samoiniciatívne dal otestovať krv a moč a zahlásil, že podá obžalobu proti proti Ilićovi. Rasim Ljajić 14. februára navštívil Ilića v nemocnici, po čom obaja v médiách vy-hlásili, že je nedorozumenie prekonané. O tom, že to však nie je epilóg celého prípadu nasvedčuje krok republikového verejného obžalobcu Slobodana Rado-vanovića, ktorý od Zhromaždenia Srbska žiadal video nahrávky prejavu lídra Nové-ho Srbska Velimira Ilića, aby sa vyšetrilo, či v jeho prejave jestvujú prvky páchania trestného činu. Ilićovo vyhlásenie odsúdi-la aj Vláda a prezident Srbska.

Čanak: Nasleduje bojproti idei Veľkého SrbskaČanak: Nasleduje bojproti idei Veľkého SrbskaNOVÝ SAD-Koniec krízy v Srbsku bude vtedy, keď sa otvorí vnútorná otázka stavu ducha a tu nás očakáva najťažší boj, lebo ona viac nie je s vykonávateľmi prác, ale so samou ideou Veľkého Srbska, prízvukoval líder Ligy sociálnych demokratov Vojvodiny Nenad Čanak. Na sviatočnej schôdzi Hlavného výboru LSV zorga-nizovanej pri príležitosti 35 rokov od schválenia Ús-tavy Vojvodiny, na ktorej boli prítomní aj veľvyslanci a predstvitelia veľvyslanectiev Nórska, Čiernej Hory, Turecka, Chorvátska, Rumunska, Maďarska, SŠA, predstavitelia OBSE, ako aj predstaviteľ Zväzu vojvo-dinských Maďarov Ištván Pástor.Čanak uviedol, že je v tom boji pravda jediná a naj-väčšia zbraň.- Pravda znie, že Vojvodina mala Ústavu, že tá Ústa-va bola násilne zrušená, nuž Vojvodina utratila auto-nómiu právnym násilím a násilím nad jej občanmi. Pravda je, že sme na území Vojvodiny preto znášali mnohé obete a že to nemôže byť niečo, na čo sa vrá-time-uviedol Čanak a dodal, že je celkom isté, že to bude inšpirácia pre Vojvodinu, ktorú „vytvoríme pre našu generáciu a generácie, ktoré prichádzajú“. Uviedol aj to, že tá Ústava Vojvodine zaručovala rov-nosť a rovnoprávnosť všetkých národov a národností, slobodný rozvoj a prejavovanie národnostnej špecific-kosti, jazyka, kultúry, historických a iných príznakov. Ústava predpisovala aj to, že sa úzmie Vojvodiny ne-môže meniť bez jej súhlasu a že jej hlavným mestom je Nový Sad.-Podľa tej Ústavy Socialistická autonómna pokraji-na Vojvodina je súčasťou SR Srbsko a SFRJ! A preto, každý ten, kto na to zabúda, zabúda pravdu. Alebo je neoboznámený alebo je zlomyseľný, a ani jedno, ani druhé dejiny neodpúšťajú- uvádza Čanak.

Miloševićovi útočníci búrali ústavné zriadenie

-Miloševićova ústava z roku 1990 bola ústavou, na základe ktorej fakticky Juhoslávia prestala jestvovať a Srbsko sa stalo prvou separatistickou federatívnou jednotkou z ústavno-právneho systému SFRJ-povedal Čanak. Doložil, že by bolo nezodpovedne povedať, že Slobodan Milošević bol izolovanným zjavom v deji-nách a prízvukoval, že on je vlastne podstatným pred-staviteľom idey centralizmu a Veľkého Srbska, ktorá žije už viac ako 160 rokov.-Keď elita v Belehrade má voliť medzi veľkosťou štát-neho územia a centralizmu, vždy sa rozhodne pre centralizmus a odhrýza kúsok za kúskom štátneho územia, aby sa nedostala do situácie, že musí zmeniť spôsob fungovania a vnútornú logiku fungovania kompletnej štátnej sústavy. Práve tak bola schválená aj Ústava z roku 2006- povedal Čanak.

Jakovljev: Vojvodina je vitálny záujem Srbska

Predseda Politickej Rady LSV Dušan Jakovljev prí-zvukoval, že je Vojvodina Srbsku nevyhnutná, lebo je jeho najeurópskejšou, najvyvinutejšou a najkul-túrnejšou časťou.-Vojvodina veľkosťou svojej autonómie nepriamo obmedzuje aj monopoly v celom Srbsku, no Voj-vodina s maximálnymi príslušnosťami predstavuje vitálny záujem pre celé Srbsko, samozrejme vyjmúc belehradských tajkúnov a niektorých politických vrchov- uviedol Jakovljev. No, Vojvodina bola de-saťročia rabovaná, a nielen že jej nebola vynahrade-ná škoda, ale až dodnes, podľa jeho slov, nevidí ani že by centralistická, politická, parapolitická a me-diálna verejnosť vôbec chápali prítomnosť a rozme-ry ekonomického rabovania Vojvodiny.-Autonómna Vojvodina so svojimi vlastnými príj-mamy znamená len jedno: väčšie platy pre vojvo-dinských osvetových a zdravotných pracovníkov, úradníkov, väčšie penzie z pokrajinského fondu pre penzistov, väčšiu možnosť, aby sa stimulatívnymi opatreniami podporilo poľnhospodárstvo a dalo tým, ktorí sú dočasnými a trvalými obeťami tran-zície, prízvukoval.Jakovljev zopakoval aj to, že Liga sociálnych de-mokratov Vojvodiny nepodporí zmeny aktuálneho Návrhu štatútu AP Vojvodiny v pokrajinskom par-lamente, o ktorých sa stále viac hovorí vo verejnosti. Okrem iného, ako uviedol, aj preto, že ani sám Ro-kovací poriadok nepredpokladá takúto možnosť.-Musím uznať, že by som veľmi rád počul navrho-vateľa, ktorý by predstúpil pred zhromaždenie a po-vedal napríklad niečo takéto: To, o čom sme pred-nedávnom hlasovali, to sme sa trochu žartovali.

No, teraz máme vážny návrh Štatútu, ktorý je na-písaný na základe sugescií, ktoré sme dostali od ministra Vlády Republiky Srbsko, na základe pra-covnej skupiny, ktorá bola formovaná a na základe mienky expertov pre ústavno-právne otázky pána Plamu a pána Ilića. Neviem, ako kto bude reagovať, ale iste viem, že LSV v tom nebude účinkovať-prí-zvukoval Jakovljev

Gajinov: Túžba po autonómii pochádza ešte z čias Kráľovstva Juhoslávie

Posledný predseda Ústavného súdu Vojvodiny Todor Gajinov prízvukoval,že autonómia Vojvodiny nie je komunistický výtvor, ale že je prítomná ešte od čias Kráľovstva Juhoslávie ako reakcia na bezpríkladnú expolatáciu občanov Vojvodiny. Skrátka predstavil genézu zväčšovania autonómie Vojvodiny cez zmeny ústavy z roku 1963, potom z roku 1967, ako aj aman-dementy na ústavu z roku 1971, no vrchol svojho rozvoja Vojvodina zažila schválením ústavy SFRJ z roku 1974, na základe ktorej aj sama dostala Ústavu ako najvyšší právny akt.-Vojvodina vtedy dostala rozšírenú zákonodarnú moc, dostala výkonnú a súdnu autonómiu a realizo-vaním vlastnej zákonodarnej činnosti sa jej podarilo dokázať, že je schopná spravovať svojimi resursmi- vysvetlil Gajinov.Doložil, že to boli roky najúspešnejšieho rozvoja Vojvodiny, ktorá vtedy dosiahla viditeľné výsledky v rozvoji hospodárstva a spoločenských aktivitách celkového kultúrneho a civilizačného priestoru Voj-vodiny.-Ona vtedy dokázala, že sa vie starať sama o seba, ale dokázala aj to, že sa vie starať o štát, ktorého je súčasťou-uzavrel Gajinov.

Liga sociáLnych demokratov vojvodny si pripomenuuLa 35. výročie schváLenia Ústavy vojvodiny

35 rokov ÚstavY vojvodInY slobodná vojvodIna 3

SVEDECTVOAutonómia nie je dar,ona je historicky nadobudnutá

Boško Krunić, niekdajší predseda CK ZKJ

NOVÝ SAD- Hoci Vojvodina za svoju úplnú autonómiu v rámci SFRJ bojovala dve de-saťročia po skončení Druhej svetovaj voj-ny, schvaľovaním Ústavy z februára roku 1974 sa konečne dožila, aby po prvýkrát samostatne spravovala svojím osudom.Bývalý predseda Centrálneho komitétu Zväzu komunistov Juhoslávie Boško Kru-nić, jeden z najlepších svedkov z tých čias, hovorí pre SV, že pokrajine Ústavou z roku

1974 nebolo nič darované a že si ona svoju autonómiu vybojovala účasťou v Druhej svetovej vojne.-Je dôležité vedieť, že roku 1974 Vojvo-dine nič nebolo darované, lebo ona počas vojny bola vytvorená ako entita, ktorá v systéme federácie niečo znamená. Bol to logický sled decentralizácie v SFRJ. Teda, Vojvodna nie je nejakým regiónom, ktorý niečo dostáva novým štatútom v týchto dňoch alebo mesiacoch, ona má historicky zakorenenú svojbytnosť-mieni Krunić.Podľa jeho slov, ako hovoríme o tom, čo sme utratili zrušením Ústavy z roku 1974, môžeme povedať – „stratili sme všetko“.Milošević mal tézu, a s ňou vystupoval aj na verejnosti, a tá téza úprimne hovori-ac sa v Srbsku prijala s otvorenou náručou je, že Srbsku bolo vrátené iba to, čo mu bolo odňaté- jeho štátnosť. To bola noto-rická lož. Srbsku to nebolo vrátené, lebo je autonómia počas vojny utvorená a Re-publika Srbsko počas vojny konštituovaná ako federálna jednotka. Ako aj Bosna, ako aj Čierna Hora, bez ohľadu na to, ktorá z týchto federatívnych jednotiek aj skôr mala historickú štátnosť-mieni Krunić.Ako hovorí, z uvedeného sa jasne vidí, že je autonómia odňatá štátnym prevra-tom, ktorý sa začal „jogurtovou revolúci-ou“ a pokračovala schválením ústavných amandmentov roku 1989. Jediným cieľom bola úplná centralizácia Srbska.-Všetky fondy zmizli, všetko sa prelialo, všetko bolo centralizované a všetko odrazu zmizlo.Jednoducho, pozbierané boli peni-aze, zmizli fondy, zrušený bol Pokrajinský štatistický ústav. Nikdy nikto nemohol spočítať štatisticky čo to z Vojvodiny bolo vziate, čo utratila, čo sa v nej vyrobilo, čo sa stváralo a aká je hodnota všetkého toho. Tu sa účty celkom zatratili-povedal Krunić.Tvrdí aj to, že vo Vojvodine počas platnosti Ústavy z roku 1974 nikdy nikto nerozmýšľal o odšiepení od Srbska.-My sme mali idey uskutočniť vysoký stupeň autonómie a to, čo sa stávalo ďalej bolo politickým podfukom pred verejnosťou, ako keby sme sa my tobôž chceli odštie-piť. To sú výmysly. Nikdy nikto v dejinách Vojvodiny nežiadal, aby ona bola štátom. A to sa v súčasnosti, keď sa hovorí o šta-túte podkladá, a to nielen zo strany radi-kálnej pravice v Srbsku, ale aj zo strany tých, takzvaných európsky orientovaných organizácií, jednotlivcov a strán- povedal nám niekdajší predseda CK ZKJ.Hoci hovorí, že sme zrušním autonómie utratili všetko, Kruić mieni, že nám v tých-to ťažkých časoch najviac chýba majetok.- Za tých 17 rokov úplnej autonómie, Voj-vodina ukázala svoj plný zmysel, ktorý sa zakladá na samoorganizovaní.

Píše: Bojan Kostreš Tridsaťpäť rokov po schválení Ústavy, ktorá Voj-vodine od februára roku 1974 umožnila takmer pol druha desaťročia najintenzívnejšieho rozvoja a ekonomického silnenia pokrajiny, dve desaťročia po takzvanej „ jogurtovej revolúcii“ čiže násilnom zrušení ústavného zriadenia zo strany Slobodana Miloševića, je jasnejšie ako hocikedy skôr, že mu-síme vytvoriť jednu novú víziu a politiku budovania Vojvodiny.

Pazúry centralizmu

To je vízia a to je politika založená na skúsenosti z tých zlatých štrnástich rokov, keď sme boli maji-teľmi svojich peňazí a svojho majetku. Keď sme mali príležitosť najlepším spôsobom rozvíjať Vojvodinu a celé Srbsko. Pomáhať všetkým, ktorí pomoc potre-bovali, od Kosova cez Macedónsko po Čiernu Horu. Platiť svoje účty, budovať Naftagas, zamestnávať ľudí a pestovať svoje odlišnosti.Ukázalo sa, že vtedajšia politika a udalosti v tých štrnástich rokoch vo Vojvodine boli predchodcami niečoho, čo dnes vidíme v moderných európskych regiónoch: rozvinutých, multikultúrnych, multi-konfesionálnych, viacjazykových spoločností, v kto-rých každý žije zo svojej práce. V ktorých sa rozvíja medzinárodná spolupráca a tým sa, z regionálnej úrovne, posilňuje celkový štát. Také regióny jestvujú v mohých európskych štátoch, a to je ich bohatstvo. Ale, aby Vojvodina, ktorej sa podarilo ísť do kroku a nájsť si miesto v spoločnosti európskych regiónov, mohla dosiahnuť ten tempo rozvoja, potrebuje novú víziu, rýchlosť a rozhodnosť.

Tu Vojvodina stráca dych, lebo ju centralisti neúnav-ne ťahajú späť, do feudu, vymýšľajúc najrozličnejšie spôsoby, aby uhasili, pozbavili zmyslu jej autonómiu alebo aby ju jednoducho marginalizovali.A to vidno často, a zakaždým je boľavé, lebo sa uka-zuje, že aj ľudia, ktorí sú z Vojvodiny, a ktorí majú stále plné ústa autonómie, záväzne povolia pred príkazmi straníckych stredísk v Belehrade, nuž LSV najčastejšie zostáva osamelá v boji o záujmy Vojvo-dinčanov.To sa vidí teraz aj vo veci štatútu a predaju NIS-u.

Vymyslený separatizmus

Aby sa Vojvodine podarilo vytvoriť, upevniť a zdo-konaliť tú novú politiku a víziu pre 21. storočie, kto-rá bude založená na všetkých hodnotách modernej spoločnosti, a žiť v rodine európskych regiónov, ona sa najprv musí vymaniť z pazúrov centralizmu. Musí sa jej zabezpečiť zákonodarná, výkonná a súd-na moc. Musí sa jej prinavrátiť jej majetok a vlastné prijímy.Aby sa nám to podarilo, jednou z prvoradých úloh nám musí byť zmena Ústavy Srbska, ktorú občania a občianky Vojvodiny nepodorili ani keď bola sch-vaľovaná. Jedine zmenou Ústavy môžu si vytvoriť príležitosť,aby spravovali svojimi životmi bez tútor-stva.Tá práca nebude ľahká, lebo ani Štatút, ktorý posky-tuje len kúsok toho, čo by bolo potrebné, nemôže byť schválený pre kanonádu lží a podfukov „ vlas-teneckých síl“.Ale, nevzdáme sa. Nesmieme, lebo už začali mrhať všetko to, čo naši predkovia stáročia budovali. Elek-trohospodárstvo Srbska, NIS, respektíve Naftagas,

cesty, železnice, Pošta, Telekom, to je vojvodinský majetok. Ale, ak žiadame vojvodinský majetok, to neznamená, že sme separatisti.LSV sa zasadzuje za to, aby rovnaké práva získali aj ostatné časti Srbska- Belehrad, Šumadija, Niš a Moravská oblasť.Nikdy Vojvodinčania neboli separatisti a také roz-právky slúžia len na politikánstvo a marketing ľu-ďom, ktorí by boli radi, keby Vojvodina nejestvova-la, aby sa zatrela aj spomienka na ňu.

Pomoc priateľov

Preto potrebujeme pomoc všetkých dobromyseľ-ných, rozumných ľudí, aby nás podorili a vysvetlili tým, ktorý by nás chceli vrátiť späť, že nieto európ-skych integrácií bez regionalizmu. Áno, nieto života bez priateľov v krajine a vo svete, ktorí Vojvodine pomôžu, aby potiahla aj Srbsko.Alebo možno niekto to nechce? Možno Gasprom-neft a strany, ktoré sa na neho tešia, majú iné plány? Pripomínaním tridsiatehopiateho výročia Ústavy, poukazujeme na krivku vzostupu a pádu Vojvodiny. Poukazujeme na to, kam a koľko môžeme, keď nám naše peniaze nedávajú po lyžičke. A kam sme, ani v priebehu tých štrnástich rokoch neodišli...

VOJVODINA POTREBUJE

VÍZIU PRE 21. STOROČIE

Výročie

pri príležitosti tridsiateho výročia Ústavy vojvo-diny 28. februára roku 2004 schválená bola vlaj-ka vojvodiny, zvolená bola aj Matičná komisia vojvodinskej akadémie vied a umenia a schvá-lená deklarácia, na základe ktorej sa všetci ob-čania, ktorí boli prinútení opustiť pokrajinu od 1990-teho do 2000-teho roku, povolávajú, aby sa vrátili späť.

Zhodnocovanie: kde je vojvodina, kde mohla byť a kde musí byť

Jerkovová: Autonómia- právo a záväzok

Členka Hlavného a výkonného výboru LSV Alexan-dra Jerkovová prízvukovala, že je autonómia univer-zálne právo, ktoré platí pre všetkých Vojvodinčanov, bez ohľadu na to, kedy prišli do Vojvodiny, aké majú politické presvedčenie alebo národnostnú príslušnosť.Jerkovová uviedla, že sa LSV nedožaduje Ústavy spred 35 rokov, ktorá bola funkčná v inakšom štáte a okol-nostiach.-My chceme riešenie pre nasledujúcich 30 rokov, preto že toto právo má jestvovať aj pre budúce generácie- uviedla Jerkovová.

Sikimić: Terajšia Ústava Srbska je nelegitímna

Predseda Právnej rady LSV Srdjan Sikimić prízvuko-val, že Liga sociálych demokratov Vojvodiny na ne-legitímnosť Ústavy z roku 2006 ukazovala ešte počas jeho prípravy, a to robí aj teraz. Aj napriek tomu, že

roku 2006 bola Ústava Srbska schválená, Sikimić mie-ni, že je otázka ústavy aj ďalej otvorená a nedoriešná, nuž jestvuje niekoľko dôvodov pre jeho nelegitimitu.-V prvom rade Návrh Ústavy bol schválený na základe revíziových ustanovení Ústavy z roku 1990 čiže podľa ustanovení, ktoré sa vzťahujú na zmenu Ústavy, a nie na schválenie novej. Okrem toho, poslanci v tomto

zložení neboli zvolení s mandátom na schavľovanie Ústavy, nuž ani Národné zhromaždenie nemá prá-vomoc schváľovať ústavu v rámci svojich príslušnos-tí. Okrem toho, táto ústava je schválená bez hociakej rozpravy-prízvukoval Sikimić a doložil, že je Ústava Srbska z roku 2006 výsledok dohovoru lídrov štyroch parlamentárnych strán.

slobodná vojvodIna téMa čísla 4

Vojvodinské podniky, ktoré boli privatizované na tenderoch a aukciách od od roku 2002 do konca roku 2006, boli predané za 31 milárd dinárov. Do pokrajinského rozpočtu neprišla ani tretina z tých peňazí, hoci Vojvodine podľa platných prepisov patrí 50 percent zárobku z predaja podnikov z jej územia.

Moraćemo da se dogovorimo da li je SVM na stanovištu da se Vojvodini vrati imovina ili nije i ono što je još važnije, Demokratska stranka i G 17 plus će morati da otvore karte i kažu da li je njima važnija centrala u Beogradu ili interesi građana Vojvodine. To je proces koji će biti bolan, ali će nam pokazati da li su ligaši ostali sami u borbi za vojvođansku imovinu

KDE SÚ NAŠE PENIAZE? Obdobie rozvoja Vojvodiny 1974-1989 NOVÝ SAD- Najdôležitejšou pákou rozvoja Vojvodiny v období tzv. reálnej autonómie iste bola jej fiškálna samostatnosť, ktorá má vskutku zásluhu v ohromnom, predov-šetkým hodpodárskom rozvoji pokrajiny. Vojvodina v tomto období mala priemerný ročný rast spoločenského výrobku okolo 6 percent, rast priemyselnej výroby okolo 8 percent a rast poľnohospodárskej výroby okolo dve až tri percentá ročne. Polože-

nie Vojvodiny a jej občanov bolo vtedy na rovnakej úrovni so Slovinskom a Chorvát-skom, ďaleko pred Srbskom, kým v deväť-desiatych rokoch Vojvodina bola natoľko opustošná, že sa v nej žilo horšie ako v Sr-bsku.Ale poďme radom.Ústavou z roku 1974 bolo predpísané, že z príjmu realizovaného v republike a po-krajinách zväzovému rozpočtu priamo pa-trí iba zväzová daň z obratu tovaru a slu-žieb a príjmy z cla. Tak podľa vtedajšieho rozpočtového systému, systému plánova-nia a rozvoja, z dôchodku stvoreného vo Vojvodine boli vyrovnávané záväzky voči rozpočtu federácie, Zväzovému fondu na podporu rozvoja nevyvinutých republík a AP Kosovo. Po vyrovnaní tých záväzkov, celkovým dôchodkom realizovaným vo Voj-vodine nakladali a spravovali bezprostred-ne jej občania cez orgány autonómnej pokrajiny a jednotlivé pokrajinské fondy( pre penzijné a invalidné poistenie, osvetu, zadravotníctvo, vedeckú prácu a iné).Vojvodina sa v tom období podľa hospodár-skych ukazovateľov mohla porovnávať so Slovinskom, bola pred Chorvátskom a ďaleko pred zvyškom Srbska. Tak napr. percento zamestnanosti v roku 1984 bolo o osem percent vyššie vo Vojvodine ako v Srbsku a priemerné platy zamestnaných boli o 36 percent väčšie od juhoslovanské-ho priemeru a až o 40 percent väčšie od zvyšku Srbska! Vojvodina s deviatimi per-centami účasti v celkovom obyvateľstve SFRJ dávala 44 percent celkového rozvoja Republiky. Mimovládna oraganizácia Fórum V-21 vy-počítala, že Vojvodina v období 1952-90 bola na samom vrchole podľa efektívnosti vložených peňazí vo vtedajšej Juhoslávii: Na 100 dinárov brutto investícií realizova-ný bol spoločenský prírastok 19 dinárov 4 pary, štvrté bolo Chorvátsko so 17 dinárov dve pary. Druhé bolo Slovinsko s 18 dinárov 9 parí. No, účasť brutto investícií v základ-ných prostriedkoch v spoločenskom výro-bku (SV) v období 1947-90 bola najnižšia práve vo Vojvodine. Vo Fóre V- 21 prišli k dvom úzáverom: vkladania boli mimori-adne malé práve v období, keď sa finan-covanie konalo z centralistických fondov a keď sa o rozvoji Vojvodiny rozhodovalo mimo nej, kým veľký rast investícií v SV (40,5 percenta) bol zaznamenaný práve vtedy, keď sa o jeho rozvrhovaní rozhodo-valo v pokrajine. Medzi údajmy, ktoré sú spracované v Do-kumente o Vojvodine sa uvádza, že zadĺže-nosť Vojvodiny na sklonku roku 1990 činila 905 000 000 dinárov, kým dlhy Srbska v tom istom čase dosiahli 3,78 miliárd. Autori tej-to analýzy poukazujú na to, že Vojvodina mohla svoje dlhy splatiť len optimalizáciou svojich zásob, nuž sa jej obyvateľstvo ťa-žko oškodzuje pokusmi o to, aby sa cudzie dlhy zvalili na nich.

(pokračovanie stĺpec 5)

NOVÝ SAD – Schválením Ústavy SFRJ z roku 1974 Vojvodina sa stala jedným z osem konštitutívnych a rovnoprávnych činiteľov juhoslovanskej federácie, síce bez práva na odšiepenie. No, čo sa týka nakla-dania a spravovania hmotnými statkami na svojom území mala vcelku celkom rovnaký status ako ostatné republiky. Vojvodinčania a ich administratíva maxi-málne využili nové okolnosti a možnosti zaručené Ústavou, a preto nasledujúcich 14 rokov zostalo v pamäti ako obdobie najúspešnejšieho rozvoja Vojvo-diny vôbec. Vojvodinčania spravovalisvojimi statkami

Občanania Vojvodiny čiže pokrajinské orgány, po-krajinské fondy, verejné služby a organizácie podľa tl-močenia bývalého predsedu Ústavného súdu Todora Gajinova spravovali a nakladali všetkými prírodnými bohatstvami a hmotnými statkami na území Vojvo-diny, ktorá zahŕnala všenárodný majetok ( vtedajší názov pre štátny majetok), potom celkový spoločen-ský, družstevný a osobný majetok občanov. Všetkými daňami a príspevkami z územia pokrajiny nakladali občania Vojvodiny cez pokrajinské a obecné orgá-ny a organizácie. Rozpočtu Republiky Srbsko patrili dane a príspevky výlučne z úzkeho územia Republi-ky. Takáto majetková a fiškálna autonómia republík a pokrajín bola založená na princípe z Ústavy SFRJ z roku 1974, podľa ktorej republiky a pokrajiny boli zodpovedné za svoj rozvoj, a všetky spolu aj za roz-voj SFRJ. Rozvoj Vojvodiny bol prerušený zrážkami na politickej scéne Srbska, keď začala vládnuť politika Slobodana Miloševića. Vtedy Vojvodine bolo odňaté právo na spravovanie naftovou kompániou, teleko-mom, poštou, cestami, železnicou, elektrohospodár-stvom a iným.

Šesť mostov cez Dunaj

A koľko bola úspešná investičná politika vtedajšej vojvodinskej administratívy možno najlepšie ilustru-je údaj, že v období rokov 1974-1984 bol vybudovaný veľký počet objektov v materiálnej výrobe, poľnohos-podárstve, potravinárskom priemysle, spracovaní ropy a v iných oblastiach. Podľa niektorých údajov v tomto období bolo vybudované a rekonštruované 250 tovární vo Vojvodine. Veľmi významne sa vkla-dalo do premávkovej infraštruktúry a len na Dunaji

v tomto období bolo vybudované šesť nových mos-tov: pri Bezdane, Bogojeve, Báčskej Palanke, Beške, Novom Sade a Kovine. Mosty boli stavané aj na Tise, Tamiši a Sáve. Do konca roku 1989, kým pokrajina mala príslušnosti nad cestami vo Vojvodine, všetkých 465 osídlení bolo spojené najsúčasnejšou asfaltovou cestou, urobená bola cesta Nový Sad-Zreňanin, z úveru bol vybudovaný druhý jazdný pruh z Bešky do Batajnice, boli rekonštruované početné cesty, mosty a obchádzky.

Dialnica vystavaná bez účasti Srbska

V úplnosti bola urobená aj diaľnica cez Sriem, ako aj polodiaľnica Belehrad-Feketić, ktorá bola neskor-šie predĺžená po štátnu hranicu. Vystupujúc proti koncesii na výstavbu diaľnice Horgoš-Požega Bojan Kostreš, vtedajší predseda Zhronaždenia Vojvodiny, koncesionárov upozornil na fakt, že pokrajinská ad-ministratíva v období rokov 1970-1988 úvermi finan-covala výstavbu diaľnice so 115 milónov dolárov a 240 miliónov Eki ( vtedajšia účtovacia valuta Európskeho spoločenstva). Takýmto spôsobom vystavané je, ako uviedol Kostreš, 88 kilometrov dopravného smeru Belehrad-Lipovac ( Koridor 10 smerom k Záhrebu) a 100 kilometrov jedného pruhu diaľnice Belehrad-Feketić ( smerom k Subotici, Koridor 10-odbočka B). Do roku 1991, keď na úrovni Srbska bolo formované jednotné Riaditeľstvo pre cesty, najväčšia časť toho dlhu bola yvplatená z vojvodinského rozpočtu a zy-šok vyrovanalo novoformované Riaditeľstvo z pros-triedkov inkasovaných z cestného z tohu úseku. Stratou autonómie vo Vojvodine náhle dochádza k úpadku ciest. Pre nedostatok prostriedkov podniky na udržovanie ciest ( záväzok podľa zákona) sa stávajú nelikvídnymi a mnohé sa dostávajú do konkurzného konania, vozidlá preto trpia veľké škody a bezpečnosť v premávke na cestách začína byť problemtická.

Zmizlo 30 kilometrov tratí,elektrická sieť...

Počas jestvovania ŽTO Nový Sad od 01.01.1977 do 31.12.1989, vo Vojvodine bolo remontované viac ako 527 tratí, všetky boli elektrifikované, zadovážené bolo viac ako 10 elektrických rušňov, 10 elektromotoro-vých vlakov a ostatný výstroj. Uvedená bola nultá fáza informačného systému dozerania vlakov, zrušený bol parný poťah, zadovážené bolo viac ako 100 náklad-

ných vagónov, 20 súčasných osobných vagónov rých-losti 200/km za hodinu. Vojvodina vtedy mala 44 elektrovlakov, desať elektromotorových rušňov, 94 dizelových rušňov, 13 parných rušňov, 67 koľajnico-vých vozňov, 61 osobných vlakov so 17.000 sedísk a 600 lôžok, ako aj viac ako 6000 nákladných vagónov. Všetky tie prostriedky patria belehradskému ŽTP-u, Vojvodina ich musí prenajímať! Posledný riaditeľ vojvodinských železníc a od-borník pre dopravu Gerchard Burbach viackrát na okrúhlych stoloch a v médiách vysvetľoval, že je cest-ná sieť od straty autonómie dodnes zničená a zaned-baná. Ako ilustráciu situácie železnice vo Vojvodine, ktorou sa spravuje z Belehradu, Burbach uviedol, že rýchly vlak z Belehradu do Subotice prichádzal za tri

hodiny a 15 minút a že dnes túto linku prejde za tri hodiny a osem minút. Burbach často pripomínal aj to, že na začiatku 90-tych boli prípady, že sa majetok pokrajinskej železnice aj fyzicky odnášal do Srbska, ako bol napr. zo Subotice odnesený výstroj na elek-trifikáciu trate v Čačku a Požege. Napríklad odnesené bolo okolo 100 km elektrickej siete vysokého napätia, ktorá bola pripravená na elektrifikáciu smeru Subotica-Sombor-Bogojevo, nevedno kam bolo odnesené 30 km celkom no-vých koľajníc, ktoré boli len dočasne položené na rekonštrukciu smeru B. Miloševo-Novi Bečej, „tma zjedla“ aj počítačové systémy zo Subotice a Nového Sadu. Odtiahnuté bolo bez akéhokoľvek evidovania a možnosti navrátenia na stovky vagónov a vlakov, všetko, čo bolo nové a dobré – uviedol okrem iného Burbach.ŽTO Nový Sad mala 15 tisíc zamestnancov posledný rok pred preberaním podľa výsledkov hospodárenia bola na rovankej úrovni ako Ľubľana. Burbach prí-

v priebehu štrnástich rokov najÚspešnješieho rozvoja vojvodina stvoriLakapitáL, ktorý ochudoňovaL najprv miLoševićov režim, aLe v tej praxi sa pokračovaLo aj po roku 2000

AKO SA PREMARHÁVALVOJVODINSKÝ MAJETOK

Stratou autonómie vo Vojvodine dochádza k ničeniu ciest, výstroj na elektrifikáciu trate sa nenávratne odnáša do Čačku a Požegy a svoje vagóny prenajímame od belehradského ŽTP-u. Vojvodinské PPT organizácie nemajú žiadny vplyv, a ani možnosť nahliadnutia do práce PTT Srbsko, devastované je vodohospodárstvo, vojvodinský sedliak robí

na devätnásťročnom traktore a každý rok umrie 8000 tisíc ľudí viac ako sa narodí.

35 rokov ÚstavY vojvodInY slobodná vojvodIna 5

V roku 2002 percento peňazí, ktoré sa vrátili do Nišu bolo dvakrát väčšie ako percento, ktoré bolo vrátené Novému Sadu, a percento ktoré bolo vrátené Kragujevcu bolo o 7,5 per-centa väčšie od toho, ktoré sa vrátilo do Subotice.

KDE SÚ NAŠE PENIAZE?

Desaťročie úpadku Vojvodiny 1989-2000

Po prevrate vykonanom podľa príkazu Slo-bodana Miloševića, ktorý bol neskoršie potvrdený Ústavou a zákonmi sa začal hos-podársky úpadok Vojvodiny. Do konca roku 2000 Vojvodina zostala s 53 percent kapi-tálu vzhľadom na 1989. rok. Presné údaje o ekonomickom úpadku Vojvodiny v období od roku 1989 do roku 2000 zoskupila a v Do-kumente o Vojvodine zverejnila organizácia V-21. V tíme, ktorý pripravoval tento doku-

ment, sa zúčastnil Boško Petrov, Jon Srbo-van, Miroslav Francuski, Sredoje Erdeljanin, Živan Marelj a Todor Gajinov. Tak sa v Dokumente o Vojvodine uvádza, že sa v období od roku 1990 do roku 2000 utratilo viac ako 70 percent spoločenského kapitálu vo Vojvodine čiže na jedného za-mestnaného okolo 10.500 dolárov, kým na každého zamestnaného občana vo Vojvo-dine od 1990. do 2000. roku zmizlo okolo 16.000 dolárov majetku. Spoločenský výro-bok Vojvodiny roku 1989 činil 6,095 milárd dolárov na obyvateľa ( 3.100 na obyvateľa), aby v roku 1999 upadol na 2,534 miliárd ( 1.269 dolárov na obyvateľa). Len za desať rokov Vojvodina utratila 58,43 miliárd svoj-ho spoločenského výrobku ( 1.831 dolára na obyvateľa), kým kumulované manko, aj za predpokladu, že ekonomický rast vystal, dosiahlo astronomických 27,68 miliárd do-lárov! Ako poukazuje V21, v tomto desaťroč-nom období každá rodina vo Vojvodine, ktorá mala dvoch zamestnaných členov, utratila byt veľkosti 40 štvorcových metrov, v prípade, že sa berie do ohľadu, že každý zamestnaný v tom období utratil po 16.000 dolárov. Súčasne, v Pokrajine vzhľadom na počet obyvateľov bolo vybudované päťkrát menej bytov ako v ostatných častiach Srb-ska. Zaujímavé je aj to, že v priebehu roku 2000 inkasovanie dane vo Vojvodine činilo 75,5 percenta a v ostaných častiach Srb-ska iba 34,75 percenta. Okrem uvedených ekonomických činiteľov, príchod Miloševića k moci sprevádzala aj zmena 37.000 vojvo-dinských funkcionárov. Z funkcie odstavili 8.000 úspešných manažérov vojvodinských podnikov, a to možno chápať ako začiatok krachu voľakedy úspešného vojvodinského hospodárstva. Slovinsko dnes má šesťkrát väčší spolo-čenský výrobok ako Vojvodina. Percento nezamestnanosti v AP Vojvodine sa z deväť percent zvýšilo na 28 a zrušené bolo tak-mer 200.000 pracovných miest. Takmer 25 percent obyvateľstva vo Vojvodine žije na hranici chudoby a sedem percent v abso-lútnej biede. Brutto národný dôchodok vo Vojvodine vo Vojvodine je dnes o približne 35 percent väčší ako v centrálnom Srbsku, ale priemerné platy a penzie sú vo Vojvo-dine nižšie. Keby sa náhodou neudiala „jogurtová revolúcia“, ale keby bola vykonaná tran-zícia podobná tej v Slovinsku, odborníci odhadujú, že by spoločenský výrobok vo Vojvodine dnes činil 16.000 dolárov na obyvteľa, percento nezamestnanosti 6 až 8 percent a priame zahraničné vklady by boli o niečo menšie ako v Slovinsku. V polovici 90-tych by boli skončené práce na dialnici Horgoš-Belehrad a dopravná sieť by bola na úrovni európskych. Z peňazí, ktoré v tom období boli odňaté vo Vojvodine sa mohlo vybudovať 3000 súčasne vybavených škôl a predškolských ustanovizní, 500 kompletne vybavených zdravotných ustanovizní a naše poľnohospodárstvo by bolo konkurenčné a úspešné...

zvukuje, že vojvodinská železnica podľa štyroch kri-térií bola najúspešnejšia vo „veľkej“ Juhoslávii: najme-nej zamestnancov na kilometer trate, najmenšia ad-ministratíva, najväčší realizovaný výkon po kilometri trate a najmenší úverový dlh. Iba 15 percent prijímov boli štátne dotácie, predovšetkým pre urýchlené in-vestície.

Každoročne bolo 25.000telefonických prípojov

Na začiatku osemdesiatych rokov Združený PTT podnik Vojvodiny koordinoval prácu pracovných or-ganizácií na území Vojvodiny – Nový Sad, Sombor, Subotica, Zreňanin, Pančevo, Sriemska Mitrovica a Kikinda. Všetky základné PTT prostriedky na území pracovnej organizácie patrili tejto organizácii, ako aj realizované prijímy z hociakého základu. Tranzitné ústredie v Novom Sade a spoje s inými tranzitnými strediskami Juhoslávie a medzinárodným ústredím boli základnými prostriedkami podniku Nový Sad, kým medzinárodné ústredie bolo základným pros-

triedkom podniku Belehrad. Ako príklad územnej príslušnosti možno brať koaxiálny kábel Belehrad-Nový Sad, ktorý do Batajnice bol základným pros-triedkom podniku Belehrad a od Batajnice základ-

ným prostriedkom poniku Nový Sad. V tomto obdo-bí Vojvodina podľa vyvinutosti telefonickej dopravy bola na úrovni Chotvátska a Slovinska a pomaly vchá-dzala medzi oblasti so stredne vyvinutou dopravou v Európe. Priemerne do roka bolo inštalované viac ako 25 000 prípojov podľa vtedy najvyšších štandardov. Formovaním Verejného PTT podniku Srbsko všetky základné prostriedky prešli do jeho vlastníc-tva, kým vojvodinské PTT organizácie nemajú viac žiaden vplyv, dokonca ani možnosť nahliadnutia do práce PTT Srbsko.

Devastované je aj vojvodinské vodohospodárstvo

Expert pre vodohospodárstvo Prof.Dr. Žarko Milošev roku 2007 v novinách Danas vysvetlil, že v dôsledku starty autonómie bolo devastované aj vojvodinské vodohospodárstvo. Predovšetkým, ako uviedol, pre zanedbávanie, ktoré trvalo dve desaťročia, došlo k zmenšeniu funkčnosti násypov a kanálov. -Vojvodina to všetko vykonávala, stavala a udržo-vala zo svojich prostriedkov. Len pri výstavbe hydro-systému DTD boli prostriedky aj z iných prameňov. Po povodni v roku 1965 vojvodinská moc venovala veľkú pozornosť vodohospodárskym systémom a ob-jektom – prízvukoval Milošev. Čo zostalo z autonómie? V októbri roku 2000 konečne bol zrušený režim Slo-bodna Miloševića, no hlavné páky tohto režimu do-dnes zostali nedotknuté. Todor Gajinov upozorňuje, že Ústava republiky Srbsko z roku 2006 si zachovala všetky dôležité charakteristiky moci Miloševićovej čierno-červenej koalície. Novou Ústavou Srbsko je len zdanlivo a formálne decentralizované, lebo sú or-ganizácia štátu a spravovanie hmotnými statkami aj ďalej sústredené v rukách štátnej moci Republiky. Ani

nové zákony o organizácii Republiky a lokálnej samo-správy nezabezpečujú decentralizáciu rozhodovania a spravovania hmotnými statkami, lebo to údajne bude vykonané nejakými budúcimi zákonmi, keď ich bude a ak vôbec budú.

Rabovanie aj po roku 2000

Za čias SFRJ Vojvodina vyrábala 64 percent trhových zvyškov pšenice, 73 percent kukurice, 72 percent cukrovej repy a 84 percent slnečnice a sóje a dopesto-vala aj 47 percent ošípaných. V súčasnosti vojvodin-ský sedliak sa viac nemôže uživiť zo svojej práce a má traktor, ktorý má priemerne 16 až 18 rokov. Úpadok poľnohospodárstva zasiahol aj vedu a odbornosť a vo Vojvodine na prácu čaká viac ako tisíc agronómov a takmer sedem tisíc nezamestnaných poľnohospo-dárskych technikov. Súpis obyvateľstva z roku 2002 nasvedčuje, že všetky obce vo Vojvodine majú negatívne percento priro-dzeného prírastku a až 32 obcí malo viac zomretých ako narodených obyvateľov. Vo Vojvodine každý rok zomrie o 8000 ľudí viac ako sa narodí, čo znamená, že zmizne jedno mesto veľkosti Sriemskych Karlo-viec. Daňové rabovanie Vojvodiny pokračovalo aj po 5. októbri roku 2000.V roku 2002 percento peňazí, kto-ré boli vrátené Nišu, bolo dvakrát väčšie ako to, ktoré sa vrátilo do Subotice! Vojvodinské podniky, ktoré boli privatizované na tenderoch a aukciách od roku 2002 do konca roku 2006, boli predané za 31 miliárd dinárov. Do pokra-jinského rozpočtu neprišla ani tretina tých peňazí, hoci Vojvodine, podľa platných predpisov patrí 50 percent zárobku z predaju podnikov z jej územia. To, že AP Vojvodina nemá možnosť nakladať vlastnými prijímami a spravovať svojím majetkom a nehnuteľnosťami regionálenho významu na území Vojvodiny, umožňuje ďalší úpadok Vojvodiny a jej degradáciu a expoloatáciu.

slobodná vojvodIna Fókus6

Akcia!S predajom NIS-u bude rovnako ako so zmluvou o koncesii

VOJVODINA- Liga sociálnych demokratov Vojvodiny zorganizovala 10. februára pri príležitosti 60. narodenín Naftagasu seriál konferencií pre novinárov, na ktorých žiadala, aby Vojvodine bola vynahradená škoda vzniknutá pri privatizácii tejto kompánie čiže NIS-u ako sa dnes volá. Konferencie, na ktorých hovoril šéf poslaneckej skupiny LSV Spolu za Vojvodinu Branislav Bogaroški, pokrajinskí poslanci Jovica Vasiljević a Ján Gages a poslankyňa Marija Radojčićová prebiehali v Subotici, Sombore, Sriemskej Mitrovici, Pančeve a Vršci. Funkcionári LSV pri tej príležitosti poukázali na fakt, že je hodnota NIS-u vyčíslená na 2,2 miliárd a Gaspromu je z toho 51 percent predané za iba 400 miliónov Eúr a žiadali, aby sa Vojvodine vynahradila škoda v sume 840 miliónov Eúr, koľko utratila takýmto predajom NIS-u. Funkcionári odkázali, že s touto zmluvou bude rovnaký prípad ako s tou o koncesii na dialnicu Horgpoš-Požega. V tom istom čase funkcionárka LSV a podpredsedníčka Zhromždenia AP Vojvodiny Maja Sedlarevićová pobudla na návšteve Belej crkvy.

Radaković priniesol peniaze z hier na šťastie

SUBOTICA- Štátny tajomník Ministerstva pre štátnu správu a lokálnu samosprávu Duško Ra-daković odovzdal primátorovi Subotice Sašovi Vučinićovi riešenie o udelení 730 000 dinárov. Sú to prostriedky z hier na šťastie, ktoré lo-kálne samosprávy získávajú na základe súbe-hu. Tieto peniaze boli udelené na vypracova-nie projektovo-technickej dokumentácie pre projekt Panónska dráha mieru čiže Panónska osmička. Subotica z hier na šťastie minulý rok dostala okolo sedem miliónov dinárov na sanovanie depónie a vybavenie strediska pre služby.-Ministerstvo pre štátnu správu a lokálnu sa-mosprávu určilo 1,1 miliardy dinárov na raci-onalizáciu počtu zamestnaných v lokálnych samosprávach-povedal Radaković a zahlásil, že tieto prostriedky budú združené s pros-triedkami, ktoré budú vyčleňovať lokálne sa-mosprávy.

Láska je aj solidarita medzi ľuďmi

SRIEMSKA KAMENICA- Obecný výbor Ligy so-ciálnych demokratov Vojvodiny v Sriemskych Karlovciach 14. februára zorganizoval akciu Zamilovaní do Sriemskych Karloviec, zamilova-ní do Vojvodiny, v ktorej promovali jednu z kľú-čových ideí sociálnej demokracie-solidaritu.Podľa slov predsedníčky OV Nataše Rakošovej solidarita je dnes jedna z najdôležitejších hod-nôt, ktoré treba pestovať.-V situácii hlbokej hospodárskej recesie, zosil-nenia jazyka nenávisti, ktorý počúvame aj za hovorňou v zhromaždeniach, je dôležité pripo-menúť si, že sú láska a solidarita medzi ľuďmi hodnoty, ktoré musia byť na prvom mieste. Ekonomickú krízu môžeme prekonať len lás-kou a uctievaním všetkých a všetkého, čo je odlišné-povedala Nataša Rakošová.

ZREŃANIN- Liga sociálnych demokratov Voj-vodiny si 10. februára v Zreňanine pripomenula 60-te narodeniny Naftagasu. Pri tej príležitosti pod-predseda LSV Aleksandar Marton vyzval občanov Vojvodiny, aby rozmýšľali o tom, ako ochránia svoj najhodnotnejší majetok, aby o rok na Nafagasove 61. narodeniny mohli znovu povedať, že je to voj-vodiská kompánia. Povedal, že je boľavý fakt, že je Naftový priemysel Srbska, ktorý tvorí 90 percent niekdajšieho Naftagasu predaný za iba 400 milió-nov Eúr a že je jeho hodnota 2,2 milárd Eúr.-Za ten peňažný rozdiel vo Vojvodine mohlo byť otvorené viac ako 150 tisíc pracovných miest- po-vedal a doložil, že je pre mnohých Vojvodinča-nov 10. február smutný deň, lebo v ten deň NIS dostal nových majiteľov. A to práve vo chvíli, keď Dimitrij Mališev smeroval do Nového Sadu v ko-lóne so sprievodom, za aký by sa nezahanbil ani Putin osobne, na okrúhlom stole, ktorý moderoval Marton, hovoril riaditeľ podniku Transnaftu Srd-jan Mihajlović, generálny riaditeľ NIS-u v rokoch 2001-2003 Dimitrije Vukčević, predseda SR NIS-u v rokoch 2002-2004 Branislav Pomoriški a ekono-mický analytik Dimitrije Boarov. Pomoriški: Nikto nemôže zameniť Naftagas

Branislav Pomoriški pri tej príležitosti zhodnotil, že teraz, keď je NIS predaný Rusom treba hovoriť o najmenej troch dôležitých veciach. Najprv sa, ako povedal, musí hovoriť o tom, čo Naftagas znamenal pre vojvodinské hospodárstvo, potom o cene, ktorá je nižšia od každého minimumu a po tretie o budú-cich aspektoch energetickej stability Srbska.Pokiaľ ide o vplyv Naftagasu na Vojvodinu, sotvaže niektorá kompánia v budúcnosti bude môcť mať takú úlohu- povedal. Naftagas bol nositeľom hos-podárskeho rozvoja Vojvodiny, významne vplýval na formovanie ceny ropy, zamestnával iné úseky hospodárstva, a po štvrté Pomoriški uviedol vplyv Naftagasu ako najväčšieho podniku na formovanie úverového a investičného potenciálu Vojvoidny.Upozornil aj na to, že štát za 400 miliónov Eúr pre-dal celý majetok Naftagasu, vrátane rudných bo-hatstiev. A to nielen jestvujúce rudné bohatstvo, ale aj budúce náleziská.-Nie mi je známe, či to vôbec voľakedy niekto urobil. Zvyčajne si štát ponecháva vlastníctvo nad rudným bohatstvom a neskoršie sa určuje, kto čo

získáva v po-stupe expo-latácie. Pri-tom zvyčajne štátu zostáva 80 percent- povedal. Po-moriški povedal aj to, že je cena 400 miliónov Eúr za NIS veľmi nízka v porovnaní s vyhodnotenou cenou 2,2 miliárd. -Niekto povie, že trh nedovolil viac. Ja by som to mohol pochopiť, keby predaj prebiehal na tenderi a keby druhí účastníci mali možnosť ponúknuť svoju cenu. Vieme, že ešte skôr bolo za-interesovaných kompánií a že sa hovorilo o pod-statne väčších sumách- povedal bývalý predseda SR NIS-u. Zhodnotil aj, že je energetická stabilita po predaji Nis-u menšia ako skôr, lebo Srbsko viac nemá vlastnú ropu, a to preto, že je Rusom touto zmluvou predaný aj monopol v nadchádzajúcich dvoch rokoch.

Mihajlović: Zahraničná kompánia, štátny majetok

Riaditeľ Transnafty Srdjan Mihajlović povedal, že my teraz v Srbsku máme jeden fenomén, a to je že „máme kompániu, ktorá viac nie je štátnym majet-kom a nakladá niečím, čo sa nazýva štátny maje-tok“.-Treba brať do ohľadu aj to, že ten, už spomínaný monopol, nesúvisí len s náleziskami 700 000 ton surovej ropy, koľko my ročne exploatujeme, ale je niečo, čo má priamy vplyv na rozvoj stratégie energetiky, ktorá aj ďalej súvisí s konkurenciou a dokonca aj so spotrebiteľom- povedal Mihajlović. Zhodnotil, že sa teraz po predaji NIS-u otvárajú nové otázky, na ktoré štát musí odpovedať novou zákonnou regulatívou.

Vukčević: Zvýšenie rudnej renty

Bývalý riaditeľ NIS-u Dimitrije Vukčević prízvu-koval, že je v tejto chvíli dôležité zhodnotiť účinok Naftagasu v systéme NIS-u.-NIS v roku 2007 vyrobil 720 000 ton ropy v hodno-

te 500 m i l i -ó n o v d o l á -rov. To

vyrobil Naftagas.

A potom máme NIS,

ktorí má zisk len 100 miliónov

dolárov. Teda NIS vzal 500 miliónov dolárov a z

nich stvoril 100 miliónov- povedal a zhodnotil, že ak sa to zoberie do úvahy, hodnota NIS-u je „nula“.-Teda NIS nemá hodnotu, milióny a miliardy je hodnota Naftagasu-povedal. Vukčević povedal aj to, že štát musí zvýšiť rudnú rentu, lebo situácia, v ktorej sa je rudná renta iba tri percentá je neprija-teľná.

Boarov: Od NIS-u mnohí záviseli

Prízvukujúc význam NIS-u Dimitrije Boarov pove-dal, že táto kompánia zo svojich prameňov podoro-vala veľký počet športových, politických, hospodár-skych a mnohých iných organizácií. Povedal aj to, že jeho netrápi cena 400 miliónov, hoci by si prial, aby bola vyššia, ale fakt, že NIS bol chrbticou, od ktorej záviselo mnoho subjektov v štáte.-Neočakávam, že Gaspromnjeft ako nový majiteľ povie, že nikoho ekonomicky nebude podoprovať, ale že si bude vyberať, koho bude podoprovať-po-vedal Boarov. Doložil, že je ťažko zhodnotiť, ako sa Gaspromnjeft bude správať, lebo nie je súkrom-ným, ale štátnym podnikom. Keby bol súkromným, povedal, mohlo by sa očakávať, že sa bude viesť zis-kom, a takto zostáva otázka, ako sa bude správať, lebo aj doteraz fungovali podľa politických smerníc svojho štátu. Na jednom príklade poukázal na vý-znam, a samým tým aj na to, aký je dôležitý vplyv NIS-u v Srbsku.-NIS roku 2007 mal úhrnný zisk 252,8 miliárd dinárov a Srbijagas 50 miliárd dinárov. Keď sa to spočíta, dostane sa celkový zisk ropovo-plynového komplexu v hodnote 303 miliárd dinárov. A cez účty štátu Srbsko v tom roku prešlo 600 miliárd di-nárov. Teda 50 percent celkového štátneho dôchod-ku mal NIS-povedal Boarov.

Lsv si pripomenuLa 60 rokov vojvodinskej naftovej kompánie

ZA NAfTAgAS MUSÍME BOJOVAť

ZA NAfTAgAS MUSÍME BOJOVAť

Fókus slobodná vojvodIna 7

SPRÁVYRadojičićová: Čo bude s obchádzkou okolo Irigu?

NOVÝ SAD – Poslankyňa LSV Marija Radojčićo-vá sa od Výkonnej rady dožadovala odpovede na poslaneckú otázku v súvislosti s výstavbou obchádzky okolo Irigu. Pokrajinský sekretariát pre architektúru, urabanizmus a stavebníctvo v médiách zahlásil, že prebieha vypracovanie preistorového plánu pre infraštruktúrny koridor M-21, ktorý tiahne od Nového Sadu cez Rumu do Šapcu.-Je v plánoch na výstavbu dopravného smeru zaplánovaná aj výstavba obchádzky okoloIrigu alebo v nadchádzajúcom období budeme mať ešte väčšiu frekvenciu premávky v Irigu vzhľadom na to, že táto cesta v súčasnosti tiah-ne samým stredom mesta? Ak je obchádzaka zaplánovaná, chcela by som konečne dostať konkrétnu odpoveď, kedy sa to stane-povedala Radojčićová a doložila, že chce súrnu odpoveď s presným dátumom pokračovania prác.

Márton sa zastal výrobcov mlieka

ZREŃANIN- Predseda Zhromaždenia mesta Zreňanin Aleksandar Márton prijal predstavi-teľov výrobcov mlieka z Meleniec, Mihajlova a Jankového Mostu, ktorí sa naňho obrátili s požiadavkou o pomoc. Sú to výrobcovia, ktorí mlieko odovzdávajú podniku Somboled, ktorý zasa jednoducho s nimi jednostranne prerušil zmluvu o odkupe. Predseda Márton prejavil porozumenie pre problémy výrobcov a a ad-resoval dopisy ministrovi obchodu a služieb vo Vláde Srbska Dr. Slobodanovi Milosavljevićovi a ministrovi poľnohospodárstva, vodohospodár-stva a lesníctva Dr. Sašovi Draginovi, od ktorých žiada, aby súrne vyriešili tento problém.

Karadžić: Podpora Rómom pre zápis do policajnej školy

Belehrad- Ministerstvo pre ľudské a menšinové práva v spolupráci s OBSE a Ministerstvom vnút-ra podnietilo akciu, ktorej zámerom je podpo-ra rómskym kandidátom pri zápise do Strediska pre základný policajný výcvik.-Osoby rómskej národnosti budú môcť získať základné predpoklady na zápis do policajnej školy a neskoršie pri vykonávaní služby- pove-dal v interview agentúre Tanjug štátny tajom-ník Ministerstva pre ľudské a menšinové práva Marko Karadžić, inak funkcionár LSV.

Moldvai: Zabezpečiť prostreidky pre osoby s invaliditou

KIKINDA- Zoltán Moldvai, predseda organi-zácií osôb s invaliditou v Kikinde a dlhoročný aktivista LSV postúpil dokumentáciu o zdru-ženiach osôb s inavaliditou predsedníčke SO Kikinda Jagode Tolickej s návrhom, aby v obecnom rozpočte našli porozumenie pre členstvo týchto organizácií. Nateraz odpo-veď neprišla a Moldvai, olimpijský víťaz v plávaní a súkroný podnikateľ, zahlásil, že bude vytrvalý. Pízvukoval, že sa osoby s in-validitou cez svoje oragnizácie v uplynulých štyroch rokoch darmo snažili vytvoriť hocia-

ký kontakt s predsedom obce Dr. Branislavom Blažićom (SRS, potom SNS)

NOVÝ SAD – Podpredsedníčka Zhromaždenia Vojvodiny Maja Sedlarevićo-vá 11. februára blahoželala Republike srbskej (RSp) k otvoreniu predstaven-stva v Bruseli.-Mimoriadne ma teší, že sa vám po značne vynaloženom úsilí podarilo pre-konať všetky prekážky a že ste otvorilli predstavenstvo v politickom a admi-nistratívnom stredisku Európskej únie. Verím, že aj Vojvodina za určitý čas realizuje tú možnosť- uviedla Sedlarevićová v gartulácii pri tej príležitosti.V liste šéfovi predstavenstva RSp v Bruseli Máriovi Djuragićovi vyjadrila presvedčenie, že táto entita najlepším možným spôsobom využije prednosti priamej prítomnosti v Bruseli. Sedlarevićová neskoršie vo vyhlásení pre no-vosadský Gradjanski list prízvukovala, že otvorením kancelárie Republika Srbská ukázala, že tento proces môže prebiehať rýchlo, na rozdiel od Voj-vodiny, ktorá je členkou Zhromaždenia európskych regiónov ešte od roku 2002.-Republika Srbská sa začlenila do Zhromždenia európskyh regiónov roku 2007 a hneď začala so zakladaním kancelárie v Bruseli- povedala a doložila, že by aj Vojvodina pre viacero dôvodov to mala urobiť, predovšetkým preto, že

je Brusel politické a administratív-ne stredisko EÚ a že 300 európskych regiónov a miest má predstavenstvá v tom meste. Sedlarevićová uviedla aj to, že kancelária v Bruseli posky-tuje možnosť maximálneho využitia prostriedkov z fondov EÚ a dáva aj šancu na vypracovanie spoločných projektov s inými regiónmi.-Táto kancelária nie je cestou k sepa-ratizmu, lebo nie je diplomatickým, ale ekonomickým predstavenstvom. Kancelária by Vojvodine umožnila monitoring všetkých možností fi-nancovania z programu EÚ a pre-zentáciu Vojvodiny napr. vojvo-dinského turizmu-uzavrela.

Sedlarevićová: Kancelária v Bruseli nie je cesta k separatizmu!

Lsv nepristane na podstatné zmeny štatÚtu ap vojvodiny a upozorňuje

NOVÝ SAD – V uplynulých týždňoch predovšetkým v belehradských médiách sa zjavila informácia, že Návrh štatútu Vojvodiny bude vrátený do pokrajin-ského parlamentu, aby na ňom boli pozemenené ur-čité ustanovenia, ktoré zavadzajú niektorým stranám v Belehrade, ale aj niektorým členom Demokratickej strany. Ako najväčšie problémy v texte štatútu, médiá každý deň spomínajú predstavenstvo Vojvodiny v Bruseli, Vojvodinskú akadémiu vied a umení, práva Vojvodiny na uzavieranie medzinárodných zmlúv a ešte mnoho toho. Hoci predseda Výkonnej rady Voj-vodiny Bojan Pajtić vyhlásil, že zmeny budú technické a terminologické a že sa do Štatútu vsunú cez Zákon o príslušnostiach, ktorý je v záverečnej fáze, aj ďalej nie je jasné, na čo sa konkrétne tieto zmeny vzťahujú a v akej miere narušia originálny text Štatútu.Predseda a zástupca predsedu Ligy sociálnych demok-ratov Vojvodiny Nenad Čanak a Bojan Kostreš vyhlá-sili, že tieto zmeny nesmú zmenšiť stupeň autonómie, ktorú poskytuje spomínaný Návrh štatútu.-LSV podporí štatút v prípade, že sa vykonajú právno-technické zmeny. Hociaké podstatné zmeny, ktoré by zmenšili príslušnosti Vojvodiny nedovolíme- povedal Kostreš a zhodnotil, že rozruch v súvislosti so štatútom má v podstate odvrátiť pozornosť z darovania NIS-u Rusom. A Čanak povedal, že by ingerencie Vojvodiny

mali byť regulované vlastnou Ústavou a nie štatútom, lebo by sa týmto spôsobom Vojvodina, na rozdiel od chvíľkového stavu naozaj stala ústavnou kategóriou. Ako povedal, takáto pokrajinská ústava by mala byť v súlade s Ústavou Republiky Srbsko, ktorá by takto, svo-jim častiam, v tomto prípade Vojvodine, dala možnosť pevným zákonným aktom definovať svoje položenie.

Šéf poslaneckej skupiny LSV Spolu za Vojvodinu v pokrajinskom parlamente Branislav Bogaroški zhod-notil, že Štatút definitívne musí byť schválený v tomto tvare, ale doložil, že je najväčší problém štatútu vlastne Ústava Srbska, v ktorej nieto pevných záruk autonó-

mie, nuž preto musí byť pozmenená.Hovorkyňa LSV a poslankyňa v Zhromždení Srbska Aleksandra Jerkovová uzavrela, že sa vo veci zmeny Štatútu v podstate skrýva výnimočne ponižujúci vzťah k občanom Vojvodiny.-Očividne je, že sa ich politickí predstavitelia hodno-tia ako ľudia, ktorí sú neschopní pre túto prácu, ako nejakí slabomyseľní rodáci, ktorým treba dovoliť, aby sa najprv rozohrali, ale sa vec v úplnosti mení, keď ich opatrovníkom, v tomto prípade Belehradu to nezod-povedá-prízvukovala ona.Všetci funkcionári LSV rázne odsúdili aj list Svätého Sinodu Srbskej pravoslávnej cirkvi adresovaný všet-kým najvyšším oficiálnym predstaviteľom v Srbsku, v ktorom ich upozorňuje, že sa Návrhom štatútu Vojvo-diny „začína nové kúskovanie a rozklad“ štátu.Predseda LSV Nenad Čanak pri tej príležitosti vyhlá-sil, že Sinod týmto listom priamo zasahuje do štátnej politiky, na čo nemá žiadne právo a že sa časť SPC vlastne snaží, aby zo Srbska urobila „najčiernejšiu pra-voslávnu džamachíriu“.-Nevzpiera sa cirkev ako cirkev, ale sa vzpiera Amfi-lohije Radović a časť kléru vôkol neho, ktorá má naj-konzervatívnejšie stanoviská. On by chcel pravoslávnu monarchiu, ktorou spravuje duchovenstvo- po-vedal Čanak.

ROZRUCH V SÚVISLOSTI SO ŠTATÚTOM VOJVODINYODVRACIA POZORNOSť Z DAROVANIA NIS-u RUSOM

Špeciálny zákon

politická rada ligy sociálnych demokratov vojvodiny po analýze rozličných tlmočení zákona o určovaní príslušností ap vojvodiny, ktorý by mal byť schválený v zhromaždení srbska, uzavrela, že tento zákon musí mať status špeciálneho zákona. rada mieni, že je takýto status zákona o príslušnostiach nevyhnutný, aby sme sa nedostali do situácie, že sa budúcimi republikovými zákonmi budú meniť ustanovenia Štatútu ap vojvodiny.

Pozor slobodná vojvodIna 8

SLOBODNá VOJVODINA: Nový Sad, zakladateľ a vydavateľ Liga sociálnych demokratov Vojvodiny, Námestie mladomanželov 10, Nový Sad Rediguje: Redakčné kolégium; Tlačí : COLOR PRINT , Nový Sad

LIGISTKANada Lazićová

Podpredsedníčka Ligy sociálnych demok-ratov Vojvodiny Nada Lazićová sa narodila 11.novembra roku 1950 v Zreňanine. Základ-nú školu a gymnázium Svetozara Markovića skončila v Novom Sade, kde aj zdiplomovala na Prírodovedeckej fakulte na Oddelení ché-mie.Roky pracovala ako profesorka cheémie na dvoch stredných školách, ako asistentka vo vedeckej práci na Prírodomatematickej fa-kulte v Novom Sade, v podniku Zorka v Šap-ci a 22 rokov vo VKP Vodovod a kanalizácia v Novom Sade v službe Rozvoj a zaoberala sa problémami kvality, technológie a och-rany vôd. Od roku 2002 je zamestnaná vo Výkonnej rade AP Vojvodiny na pracovanom mieste námestníčky pokrajinského tajomní-ka pre ochranu životného prostredia a udrža-teľný rozvoj, Úsek určovania, systematické-ho sledovania a skúmania kvality životného prostredia. Angažuje sa predovšetkým v re-alizácii dlhoročného projektu Za čistejšiu a zelenšiuVojvodinu. V období 2003-2006 bola predsedníčkou Srbskočiernohorsko-ru-munskej podkomisie pre ochranu kvality vôd v rámci hydrotechnickej komisie dvoch štátov. Členkou LSV sa stala v roku 1997. Stranícku činnosť vykonávala predovšetkým v oblasti rovnoprávnosti pohlaví. Bola prvou predsedníčkou Fóra žien Mestského výboru Nový Sad a predsedníčka Fóra žien LSV v ro-koch 2001- 2005. Ako predsedníčka Fóra žien LSV bola aj členka Hlavného výboru a členka Predsedníctva strany.Na 13. kongrese LSV roku 2005 tajným hlso-vaním bola zvolená za podpredsedníčku stra-ny ako prvá žena na tejto funkcii v dejinách LSV. Na 14.kongrese LSV v decembri roku 2008 bola znovu zvolená za podpredsedníčku strany.Zúčastnila sa na seminároch pre posilňovnie žien pre prácu v politike Ženy to dokážu II, kurzoch posilňovnia schopnosti rokovania a výcviku výstupu vo verejnosti.V zložení Zhromaždenia mesta Nový Sad v období 2000-2004 bola členkou Rady pre ochranu životného prostredia.Je členka Rady pre ochranu životného pro-stredia LSV, Hnutia zalesňovateľov Vojvodiny a Združenia občanov Humans.Používa anglický a ruský jazyk. Inak má veľmi rada hudbu. Najmä tamburášov, latino ryt-my, ambientálnu a vážnu hudbu v závislosti od nálady. Jej obľúbené skupiny sú Queen, Dire Straits i Bajaga a instruktori. Hoci ho-vorí, že má málo času na hobby, rada zbiera autentické suveníry a turistické prospekty z cestovaní. Postupom času toho dosť naz-bierala. Veľmi rada číta. Jej obľúbená kniha je Pevnosť Mešu Selimovića. V profesionálnej činnosti sa pýši predovšetkým prácou na pro-jekte Za čistejšiu a zelenšiu Vojvodinu.V straníckej práci je najviac hrdá na činnosť

Fóra žien LSV.

NOVÝ SAD- Predseda Zhromaždenia Mes-ta Nový Sad Aleksandar Jovanović mal 6. februára schôdzu s náčelníkom novosadskej polície Miladinom Kosreševićom. Kosterše-vić predsedu mestského parlamentu obozná-mil so štruktúrou a situáciou v novosadskej polícii a bezpečnostnou situáciou v Novom Sade. Ako bolo vysvetlené, PS Nový Sad, kto-rá je najväčšou policajnou správou v štáte aj napriek ťažkej materiálnej situácii a nedos-tatku personálu, využíva všetky svoje kapaci-ty a usiluje sa, aby Nový Sad bol bezpečným mestom.Na schôdzi sa dohovorili, že v budúcnosti zintenzív-nia spoluprácu me-dzi Zhromaždením mesta a Policajnou správou Nový Sad.-Dohodli sme sa, že sa bude viac praco-vať na zlepšení bez-pečnosti v meste a že v nadchádzajúcom období podnietime niekoľko iniciatív k po-licajnej správe-vyhlá-sil Jovanović. S náčel-n í -k o m

Policajnej správy Nový sa dohovoril, že od polície dostane aj správu o bezpečnosti na Novom naselji a že jedna z tém budúcich rozhovorov bude výstavba poli-cajnej stanice v tejto časti mesta.Schôdzi predchádzal list predsedu novo-sadského par-lamentu, v kto-rom v súvislosti s opakovanými incidentmi na uli-

ciach Nového Sadu od Kos-

treš e v ića žiadal, aby policajná správa vy-užila všetky

kapacity aby sa za-bezpečila bezpečnosť všetkých občanov No-

vého Sadu, ako aj tých, ktorí sú pre charakter práce ohrození a bývajú

častým terčom útokov. Jovanović pri tej príležitosti upozornil,

že sa v posledných dňoch udial veľký počet inci-

dentov v ktrorých, žiaľ, na svojom p r a c o v i s k u boli napadnutí zamestnaci na

Železničnej stanici vodiči Verejného mestské-ho dopravného podniku Nový sad a taxikári.Po stret- nutí s Kostrešvićom Jova-

nović navštívil aj novo-sadské Divadlo mla-dých, do ktorého pred dvomi rokmi

ešte stále neznáme osoby v noci vošli

a zbili troch hercov.-Pred dvomi

rokmi v tomto divadle sa udial škandál, na aký si Nový Sad nespo-mína. Vtedy herci boli zbití len preto, že bojovali o svoje

práva a za obstátie tejto inštitúcie.

Pripomínam vám, že v pr-vých výpovediach pred vyšet-

rovacími orgánmi boli apostrofo-vaní jednotliví politikovia vtedajšej moci,

a dodnes pred tvár pravdy neboli predvedení tí, čo tento hanebný čin prikázali a vykonali- vyhlásil pri tej príležitosti Jovanović a doložil, že verí, že sa všetci vinníci nájdu. Jovanović s riaditeľom divadla Zoranom Djerićom ho-voril o ťažkostiach, na ktoré naráža najstaršie bábkové divadlo v Srbsku. Riaditeľ Djerić ako najväčšie problémy uviedol staré elektrické inštalácie v budove a nevyhnutnú adaptáciu Veľkej scény.

predseda zhromaždenia mesta nový sad aLeksandar jovanović sa rozprávaL s náčeLníkom novosadskej poLície

MUSÍ SA ZAISTIť BEZPEČNOSť OBČANOV

Postaviť pomník Vasovi Stajićovi

predseda zhromaždenia mesta aleksandar jovanović zahlásil, že podnieti iniciatívu, aby sa v novom sade postavil pomník srbskému

spisovateľovi, filozofovi, historikovi a významnému kultúrnemu dejate-ľovi vasovi stajićovi. Iniciatíva, aby sa stajićovi postavil pomník bude

zaslaná rade pre kultúru zhromždenia mesta. predseda mestského par-lamentu povedal, že stajić aj napriek útokom rôznych režimov zostal verný svojim ideám a že sa zasadzoval za spoločný život veľkého počtu národov vo vojvodine bojujúc za európske hodnoty, toleranciu medzi ľuďmi a uctievanie rozličných kultúr.-jeho historické a politické angažovanie malo základ v humánnosti a kultúre a v boji proti národnostnej neznášanlivosti- prízvukoval jovanović a doložil, že nový sad má skôr postaviť pomník vasovi stajićovi než vrahovi a antisemitovi akým bol jaša tomić.

STRIP