slovakia eb69 national report validated-03.07.2008 · 2017. 9. 11. · táto správa bola...

1

Standard Eurobarometer European

Commission

EUROBAROMETER 69 VEREJNÁ MIENKA V EURÓPSKEJ ÚNII

JAR 2008

NÁRODNÁ SPRÁVA

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

Tento výskum bol objednaný a koordinovaný Generálnym riaditeľstvom pre komunikáciu. Táto správa bola vypracovaná pre Zastúpenie Európskej komisie v Slovenskej republike. Tento dokument nereprezentuje stanovisko Európskej komisie. Interpretácie a názory obsiahnuté v tejto správe reprezentujú výhradne pohľad autora.

Sta

ndar

d E

urob

arom

eter

69

/ Spr

ing

2008

– T

NS

Opi

nion

& S

ocia

l

2

Obsah Úvod.........................................................................................................................................3 1. Nálady obyvateľstva 1.1. Celková spokojnosť...........................................................................................................4 1.2. Očakávania na najbližších 12 mesiacov............................................................................5 1.3. Vyvíja sa situácia správny smerom?................................................................................13 1.4. Problémy ktorým musí Slovensko čeliť............................................................................15 2. Dôvera 2.1. Dôvera k Európskej únii...................................................................................................18 2.2. Dôvera k inštitúciám Európskej únie................................................................................20 2.3. Dôvera k domácim inštitúciám.........................................................................................23 3. Pohľad na Európsku úniu 3.1. Slovensko v Európskej únii..............................................................................................26 3.2. Prospech z členstva v Európskej únii..............................................................................28 3.3. Európska únia - bezpečnosť a prosperita.…………………………………………………...31 3.4. Berú sa záujmy Slovenska v Európskej únii do úvahy?..................................................32 3.5. Úroveň rozhodovania…………………………...................................................................35 4. Budúcnosť európskej integrácie 4.1. Budúcnosť Európskej únie...............................................................................................38 4.2. Priority európskeho integračného procesu v najbližších rokoch......................................39 4.3. Rozšírenie Európskej únie...............................................................................................41 Záver......................................................................................................................................44 Špecifikácia výberovej vzorky.............................................................................................46 Dotazník.................................................................................................................................49

Národnú správu o výsledkoch prieskumu verejnej mienky Eurobarometer č. 69 pre Zastúpenie Európskej komisie v Slovenskej republike vypracoval Ivan Kuhn

3

Úvod Prieskum verejnej mienky Eurobarometer sa v členských krajinách Európskej únie organizuje od roku 1973. Dvakrát ročne sa realizuje tzv. Štandardný Eurobarometer, ktorý sa týka širokého spektra otázok súvisiacich s európskou integráciou. Okrem neho sa realizujú aj špeciálne Eurobarometre, venujúce sa špecifickým témam a tzv. flešové Eurobarometre, ktoré sa venujú vysoko aktuálnym témam európskeho integračného procesu. Štandardný Eurobarometer č. 69 bol ôsmy v poradí od vstupu Slovenska do Európskej únie a štvrtý od nástupu novej vlády, ktorá vzišla z parlamentných volieb uskutočnených v júni 2006. Odpovede respondentov na otázky v prieskume Eurobarometer č. 69 boli, alebo mohli byť ovplyvnené takými spoločenskými udalosťami ako proces schvaľovania vstupu Slovenska do eurozóny, ratifikačný proces Lisabonskej zmluvy (ale ešte nie výsledok írskeho referenda) a samozrejme aktivitami a postojmi súčasnej vlády predovšetkým v ekonomickej a sociálnej oblasti, ale napríklad aj schvaľovaním tlačového zákona a verejnou diskusiou ktorá mu predchádzala. Zber dát v rámci dvadsiatich siedmich členských krajín Európskej únie a troch kandidátskych krajín (Chorvátsko, Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko a Turecko) sa realizoval v období od 25. marca do 4. mája 2008. Zabezpečovalo ho konzorcium TNS Opinion & Social pozostávajúce z firiem Taylor Nelson Sofres a TNS opinion. Prieskum sa realizoval na reprezentatívnych vzorkách obyvateľov starších ako 15 rokov. Na Slovensku prieskum uskutočnila v období od 1. do 20. apríla 2008 spoločnosť TNS AISA Slovensko na vzorke 1085 respondentov. V texte a grafoch sú použité nasledujúce skratky: EÚ Európska únia EÚ27 označuje skupinu 27 krajín, ktoré boli v čase realizácie prieskumu členskými

krajinami Európskej únie SR Slovenská republika EK Európska komisia EP Európsky parlament ECB Európska centrálna banka FM Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko CY (tcc) Turecká komunita na Cypre (Turkish Cypriot Community) – územie Cyperskej

republiky, ktoré nie je pod kontrolou vlády Cyperskej republiky HDP Hrubý domáci produkt

4

1. Nálady obyvateľstva 1.1. Celková spokojnosť Prieskum Eurobarometer č. 69 potvrdil, že na Slovensku naďalej panuje menšia spokojnosť so životom, ako je európsky priemer. Kým v EÚ27 je veľmi spokojných 19% občanov, na Slovensku je to iba 10%. Takmer žiadny rozdiel nie je v kategórii skôr spokojných, ktorých je na Slovensku 59% občanov a v EÚ27 58% občanov. Naopak, na Slovensku je skôr nespokojných 25% občanov, čo je o 8 percentuálnych bodov viac ako v celoeurópskom priemere. Vôbec nie spokojných so svojim životom je na Slovensku 6% občanov a v EÚ27 5% občanov. Otázka: Celkovo ste veľmi spokojný(á), skôr spokojný(á), nie veľmi spokojný(á), vôbec nie spokojný(á) so životom, ktorý vediete?

Celková spokojnosť so životom

19%

10%

58%

59%

17%

25% 6%

5%

0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90% 100%

EÚ27

SR

veľmi spokojný/á skôr spokojný/á nie veľmi spokojný/á vôbec nie spokojný/á

Z pohľadu trendov nedošlo na Slovensku pri hodnotení spokojnosti či nespokojnosti so svojím životom k žiadnemu posunu a po období rastu spokojnosti od jesene 2004 do jesene 2006 tak trvá obdobie stagnácie.

Celková spokojnosť so životom (trend)

59% 63% 64% 66% 72% 72% 69% 69%

40% 37% 36% 33% 28% 28% 31% 31%

0%10%20%

30%40%50%60%70%

80%90%

100%

jeseň 2004 jar 2005 jeseň 2005 jar 2006 jeseň 2006 jar 2007 jeseň 2007 jar 2008

spokojný/á nespokojný/á

5

1.2. Očakávania na najbližších 12 mesiacov Očakávania občanov Slovenskej republiky na nasledujúcich 12 mesiacov týkajúce sa života celkovo sú takmer totožné s očakávaniami občanov EÚ27. Takmer tretina (32% v EÚ27 a 31% v SR) občanov očakáva zlepšenie situácie, približne polovica (49% v EÚ27 a 52% v SR) neočakáva žiadnu zmenu a zhoršenie situácie očakáva iba 16% občanov na Slovensku i v celoeurópskom priemere. Otázka: Aké sú Vaše očakávania pre nasledujúcich 12 mesiacov, bude nasledujúcich 12 mesiacov lepších, horších alebo rovnakých, čo sa týka...?

Očakávania na nasledujúcich 12 mesiacov týkajúce sa života celkovo

32%

49%

16%3%

31%

52%

1%

16%

0%

10%

20%30%

40%

50%

60%

Lepšie Rovnaké Horšie Neviem

EÚ27 SR

Od posledného prieskumu Eurobarometer, ktorý bol uskutočnený na jeseň roku 2007, došlo iba k minimálnemu nárastu počtu Slovákov, ktorí očakávajú zlepšenie svojho života celkovo a to o 3 percentuálne body a k poklesu počtu tých, ktorí očakávajú zhoršenie o 2 percentuálne body. Počet občanov, ktorí v nasledujúcich dvanástich mesiacoch neočakávajú žiadnu zmenu sa od posledného prieskumu nezmenil. Potvrdilo sa tak, že výraznejší pokles počtu slovenských občanov, ktorí v blízkej budúcnosti očakávajú zlepšenie situácie, ktorý sme zaznamenali v období od jari do jesene v roku 2007 a to až o 8 percentuálnych bodov, nebol náhodnou výchylkou.

Očakávania na nasledujúcich 12 mesiacov týkajúce sa života celkovo (trend)

27%

49%

21%

34%

17%

46%

29%

44%

24%

47%

18%

33%33%

51%

14%14%

47%36%

18%

52%

28%

16%

52%

31%

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

Lepšie Rovnaké Horšie


6

Pokiaľ však ide o očakávania týkajúce sa ekonomickej situácie vo svojej krajine, sú Slováci naladení oveľa pozitívnejšie než je celoeurópsky priemer. Ale aj na Slovensku je viac tých, ktorí očakávajú zhoršenie, než tých ktorí očakávajú zlepšenie. Zlepšenie situácie očakáva 28% občanov SR čo je o 8 percentuálnych bodov viac ako v EÚ27. Zhoršenie ekonomickej situácie vo svojej krajine v nasledujúcich dvanástich mesiacoch očakáva 35% občanov SR čo je o 11 percentuálnych bodov menej ako v EÚ27. Žiadnu zmenu neočakáva tretina občanov (34% v SR a 33% v EÚ27).

Očakávania na nasledujúcich 12 mesiacovtýkajúce sa ekonomickej situácie vo svojej krajine

16%

33%

46%

5%

35%

28%

3%

34%

0%

10%

20%

30%

40%

50%


EÚ27 SR

Z hľadiska trendu však už hodnotenie nie je také pozitívne. Zatiaľ čo v počte Slovákov, ktorí očakávajú zmenu k lepšiemu, nenastala v porovnaní s predchádzajúcim prieskumom takmer žiadna zmena, počet tých, ktorí očakávajú zhoršenie, stúpol až o 7 percentuálnych bodov. Súčasne od jesene minulého roku o 6 percentuálnych bodov klesol počet tých, ktorí v nasledujúcich dvanástich mesiacoch neočakávajú žiadnu zmenu. V tomto prípade vidno jasnú zmenu trendu, ktorá nastala na jar roku 2007. Kým od jesene 2005 do jari 2007 počet občanov Slovenskej republiky, ktorí očakávali zhoršenie ekonomickej situácie na Slovensku klesal postupne zo 48% na 22%, teda o 26 percentuálnych bodov za jeden a pol roka, od jari 2007 došlo k zvýšeniu počtu negatívne a pesimisticky naladených Slovákov až o 17 percentuálnych bodov v priebehu jedného roka. Kým v prvej fáze tohto nárastu došlo k poklesu v počte občanov, ktorí očakávali zlepšenie ekonomickej situácie na Slovensku v nasledujúcich dvanástich mesiacoch, v druhej fáze nastal pokles v kategórii tých, ktorí neočakávali žiadnu zmenu. Tento negatívny trend je prekvapujúci vzhľadom na to, že v uvedenom období (teda od jari 2007 do jari 2008), slovenská ekonomika zažívala nebývalý rozmach, rast HDP dosahoval rekordné hodnoty a prvé informácie o spomalení ekonomického rastu boli medializované až v máji 2008, teda po skončení zberu dát.

Očakávania na nasledujúcich 12 mesiacov týkajúce sa ekonomickej situácie na Slovensku (trend)

28%

45%

31%

20%

38%

25% 32%

48%

31%

17%

38%

22%

35%30%

38%

28%

40%

35%

22%

40%

29%35%34%

28%

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%



7

Z tohto dôvodu môžeme predpokladať, že príčinou rastu pesimizmu Slovákov boli zrejme obavy z dopadu krízy na svetových finančných trhoch na slovenskú ekonomiku a tiež pokles dôvery v ekonomickú politiku vlády. Napriek tomuto negatívnemu trendu sú Slováci v rámci Európskej únie štvrtým najoptimistickejším národom, po Malťanoch, Poliakoch a Rumunoch, pokiaľ ide o ich očakávania týkajúce sa vývoja ekonomickej situácie v ich krajine. Toto postavenie však nie je dané tým, že by optimizmus na Slovensku dosahoval vysoké hodnoty, ale tým, že aj v ostatných členských krajinách EÚ došlo od jesene minulého roku k výraznému poklesu počtu občanov, ktorí očakávajú zlepšenie ekonomickej situácie vo svojej krajine v nasledujúcich dvanástich mesiacoch.

8

Pokiaľ ide o očakávania občanov týkajúce sa finančnej situácie domácnosti v nasledujúcich dvanástich mesiacoch, Slováci sú trochu menej optimisticky naladení ako v prípade očakávaní týkajúcich sa ekonomickej situácie v ich vlasti, ale na druhej strane sú aj menej pesimistickí. Ako na Slovensku tak aj v celoeurópskom priemere očakáva zlepšenie finančnej situácie svojej domácnosti menej ako štvrtina občanov (22%) a zhoršenie očakáva 31% občanov na Slovensku a 25% v EÚ27. Rovná polovica občanov Európskej únie neočakáva v tomto smere v nasledujúcich dvanástich mesiacoch žiadnu zmenu, na Slovensku je to o 5 percentuálnych bodov menej.

Očakávania na nasledujúcich 12 mesiacovtýkajúce sa finančnej situácie vašej domácnosti

22%

50%

3%

25%

45%

22%

31%

2%

0%10%20%30%40%50%60%


EÚ27 SR

Pokiaľ ide o vývoj očakávaní občanov Slovenskej republiky týkajúcich sa finančnej situácie domácností, za posledného dva a pol roka tento takmer kopíruje vývoj očakávaní týkajúcich sa ekonomickej situácie na Slovensku. Od jesene 2005 až do jesene 2006 došlo k postupnému zníženiu počtu občanov, ktorí očakávali zhoršenie finančnej situácie svojej domácnosti, z 35% na 21%. Od jari 2007 do jari 2008 však ich počet opätovne stúpol z 21% na 31%. Aj v prípade očakávaní týkajúcich sa finančnej situácie domácnosti, došlo najprv v období od jari do jesene 2007 k poklesu počtu Slovákov, ktorí v nasledujúcich dvanástich mesiacoch očakávali zlepšenie finančnej situácie svojich domácností (o 9 percentuálnych bodov) a v období od jesene 2007 do jari 2008 došlo aj k poklesu počtu slovenských občanov, ktorí v nasledujúcich dvanástich mesiacoch neočakávali žiadnu zmenu finančnej situácie ich domácnosti (o 6 percentuálnych bodov). Aj dôvody rastu pesimistických očakávaní na nasledujúcich dvanásť mesiacov týkajúcich sa finančnej situácie domácnosti slovenských občanov za posledný rok môžeme pripísať rovnakým príčinám ako v prípade očakávaní týkajúcich sa ekonomickej situácie na Slovensku.

Očakávania na nasledujúcich 12 mesiacovtýkajúce sa finančnej situácie vašej domácnosti (trend)

43%34%

20%

27%

44%

26%

35%41%

21%23%

47%

28%24%

53%

21%

30%

46%

21%26%

51%

21%

31%

45%

22%

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%



9

Slováci sú optimistickejší než je celoeurópsky priemer pokiaľ ide o očakávania týkajúce sa možnosti zamestnania vo svojej krajine. Takmer tretina Slovákov (32%) očakáva v tomto smere v nasledujúcich dvanástich mesiacoch zlepšenie, čo je o 11 percentuálnych bodov viac ako v EÚ27. Zhoršenie očakáva iba presná štvrtina slovenských občanov, čo je o 14 percentuálnych bodov menej ako v EÚ27. Žiadnu zmenu neočakáva 39% občanov SR a 34% občanov EÚ27.

Očakávania na nasledujúcich 12 mesiacov týkajúce samožnosti zamestnania vo svojej krajine

39%

21%

6%

34%25%32%

4%

39%

0%

10%

20%

30%

40%

50%


EÚ27 SR

Z pohľadu trendu je situácie trochu odlišná od predchádzajúcich dvoch otázok. Na rozdiel od očakávaní týkajúcich sa ekonomickej situácie na Slovensku a finančnej situácie domácnosti, v prípade očakávaní týkajúcich sa možnosti zamestnania na Slovensku v nasledujúcich dvanástich mesiacoch nedošlo od jari 2007 k žiadnemu nárastu počtu občanov očakávajúcich zhoršenie situácie. Potvrdil sa však výrazný pokles počtu tých, ktorí očakávajú zlepšenie situácie, ktorý bol zaznamenaný v období od jari 2007 do jesene 2007. Aj na jar 2008, rovnako ako na jeseň 2007 očakávala zlepšenie možnosti zamestnania na Slovensku menej ako tretina občanov, čo je o 7 percentuálnych bodov menej ako na jar 2007. Zároveň však môžeme konštatovať, že pozitívny trend postupného poklesu počtu občanov očakávajúcich zhoršenie situácie týkajúcej sa možnosti zamestnania na Slovensku, ktorý v období od jesene 2005 do jari 2007 viedol k zníženiu počtu Slovákov s pesimistickým pohľadom na túto otázku o 15 percentuálnych bodov (z 39% na 24%) sa zastavil.

Očakávania na nasledujúcich 12 mesiacov týkajúce samožnosti zamestnania na Slovensku (trend)

38%

26% 32%

38%

26% 31%

39%35%

20%24%

33%

37%

26% 27%

42%

24%

39% 34%

23%

42%

32%32%

39%

25%

0%

10%

20%

30%

40%

50%

Lepšie Rovnaké Horšiejeseň 2004 jar 2005 jeseň 2005 jar 2006 jeseň 2006 jar 2007 jeseň 2007 jar 2008

Dôvodom pre menej pesimistické očakávania slovenských občanov na nasledujúcich dvanásť mesiacov týkajúce sa možnosti zamestnania na Slovensku je zrejme fakt, že v období od jari 2007 boli silne medializovné informácie o tom, že zahraniční investori na Slovensku začínajú pociťovať nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily.

10

Iba minimálne rozdiely sú v názoroch občanov SR a EÚ27 vo vzťahu k očakávaniam týkajúcim sa osobnej situácie občanov ohľadom zamestnania. Väčšina občanov SR (60%) aj EÚ27 (61%) neočakáva v nasledujúcich dvanástich mesiacoch v tomto smere žiadnu zmenu. Občania EÚ27 sú mierne optimistickejší, keď zlepšenie očakáva 20%, kým na Slovensku je to 16%. Zhoršenie očakáva iba 9% Slovákov a 10% občanov EÚ27.

Očakávania na nasledujúcich 12 mesiacov týkajúce savašej osobnej situácie ohľadom zamestnania

9%10%

61%

20%

60%

15%9%

16%

0%10%20%30%40%50%60%70%


EÚ27 SR

Aj v prípade očakávaní týkajúcich sa osobnej situácie občanov ohľadom zamestnania v nasledujúcich dvanástich mesiacoch, podobne ako v prípade očakávaní týkajúcich sa možnosti zamestnania na Slovensku, nedošlo od jari 2007 k žiadnemu nárastu počtu občanov očakávajúcich zhoršenie situácie, aj keď v tomto prípade ani v predchádzajúcom období nedošlo k tak výraznému poklesu počtu pesimisticky naladených občanov ako v prípadoch očakávaní týkajúcich sa ekonomickej situácie na Slovensku, finančnej situácie domácností a možnosti zamestnania na Slovensku. Odlišný trend je však v kategórii občanov očakávajúcich zlepšenie a v kategórii občanov neočakávajúcich žiadnu zmenu. Od jari 2007 došlo k poklesu počtu občanov očakávajúcich zlepšenie osobnej situácie ohľadom zamestnania z 25% na 16% a zároveň k nárastu počtu tých, ktorí neočakávajú žiadnu zmenu zo 49% na 60%.

Očakávania na nasledujúcich 12 mesiacov týkajúce savašej osobnej situácie ohľadom zamestnania (trend)

17%

50%

17%

49%

16%20%

14%

47%

16%

51%

13%19%

11%

56%

17%

12%

49%

25%

10%

56%

18%

9%16%

60%

0%10%20%30%40%50%60%70%

Lepšie Rovnaké Horšiejeseň 2004 jar 2005 jeseň 2005 jar 2006 jeseň 2006 jar 2007 jeseň 2007 jar 2008

11

Slovenskí občania majú tradične optimistickejší pohľad, než občania EÚ27, na vývoj ekonomickej situácie v Európskej únii. Kým v celoeurópskom priemere zlepšenie ekonomickej situácie EÚ v nasledujúcich dvanástich mesiacov očakáva iba 18% občanov EÚ27, na Slovensku je to 28% občanov. Na druhej strane zhoršenie očakáva na Slovensku iba 14% občanov, čo je o 12 percentuálnych bodov menej ako v EÚ27. Žiadnu zmenu neočakáva 44% Slovákov a 38% občanov EÚ27.

Očakávania na nasledujúcich 12 mesiacov týkajúce saekonomickej situácie v EÚ

18%

38%

18%26%28%

44%

14% 14%

0%

10%

20%

30%

40%

50%


EÚ27 SR

Pokiaľ ide o odpovede na otázku aké sú očakávania občanov na nasledujúcich dvanásť mesiacov týkajúce sa ekonomickej situácie Európskej únie, keďže táto otázka bola do prieskumu Eurobarometer zaradená iba na jar roku 2007, chýbajú nám dlhodobejšie údaje a tak trendy môžeme pozorovať iba za posledný rok. Aj v tomto prípade môžeme pozorovať pokles optimizmu, keď počet Slovákov ktorí očakávali zlepšenie ekonomickej situácie EÚ poklesol zo 41% na jar 2007 na 32% na jeseň toho istého roku a dokonca až na 28% na jar tohto roku, čo je pokles o 13 percentuálnych bodov za dvanásť mesiacov.

Očakávania na nasledujúcich 12 mesiacov týkajúce saekonomickej situácie v EÚ (trend)

8%

34%41%

13% 12%

44%

32%

16%

44%

28%14% 14%

0%

10%

20%

30%

40%

50%


jar 2007 jeseň 2007 jar 2008

Slovenskí občania majú tiež menej pesimistický pohľad na vývoj ekonomickej situácie v EÚ ako vo svojej vlastnej krajine. Zhoršenie ekonomickej situácie v EÚ očakáva iba 14% občanov, kým zhoršenie ekonomickej situácie Slovenska očakáva až 35% občanov. Žiadnu zmenu ekonomickej situácie EÚ neočakáva 44% občanov a žiadnu zmenu ekonomickej situácie SR 34% občanov. Zlepšenie ekonomickej situácie ako v prípade EÚ tak v prípade SR v nasledujúcich dvanástich mesiacoch očakáva 28% Slovákov.

12

Očakávania občanov SR na nasledujúcich 12 mesiacov týkajúce sa...

28%

14%14%

44%

28%

3%

35%34%

0%

10%

20%

30%

40%

50%


ekonomickej situácie v EÚ ekonomickej situácie na Slovensku

13

1.3. Vyvíja sa situácia správny smerom? Napriek rastu pesimizmu, resp. zastaveniu jeho poklesu, ako ukazujú výsledky prieskumu popísané v predchádzajúcej kapitole, Slováci majú celkovo optimistickejší pohľad nielen na smerovanie Európskej únie, ale aj ich vlastnej krajiny než je európsky priemer. Kým v EÚ27 sa až 45% občanov domnieva, že veci v ich krajine idú nesprávnym smerom, na Slovensku si to myslí iba 19% občanov čo je rozdiel 26 percentuálnych bodov. Menej výrazný je rozdiel v počte občanov, ktorí si myslia, že veci v ich krajine idú správnym smerom. Na Slovensku tento názor zdieľa 41% občanov, čo je o 9 percentuálnych bodov viac ako je európsky priemer. Je to dané tým, že na Slovensku je takmer tretina občanov (37%), ktorí si o súčasnej situácii na Slovensku myslia, že sa nevyvíja ani správnym, ale ani nesprávnym smerom, zatiaľ čo v EÚ27 má takýto pohľad na súčasné smerovanie svojej krajiny iba 19% občanov. Rovnako výrazné sú rozdiely v názoroch občanov SR a EÚ27 na súčasné smerovanie Európskej únie (zber dát bol realizovaný pred írskym referendom o Lisabonskej zmluve). Štvrtina občanov EÚ27 sa domnieva, že dianie v Európskej únii sa uberá nesprávnym smerom, zatiaľ čo na Slovensku má tento názor iba 5% občanov. Väčšina Slovákov (53%) si myslí, že veci v Európskej únii idú správnym smerom. V EÚ27 má takýto pohľad na dianie v únii iba 42% občanov. Otázka: V súčasnej dobe by ste povedali, že vo všeobecnosti idú veci správnym smerom alebo nesprávnym smerom...?

Akým smerom idú veci....

32%

41%

42%

53%

19%

37%

19%

31%

45%

19%

25%

5%

14%

11%

4%

3%

0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90% 100%

EÚ27

SR

EÚ27

SR

v m

ojej

kra

jine

V E

uróp

skej

úni

i

Veci idú správnym smerom Ani jedným ani druhým smeromVeci idú nesprávnym smerom Nevie, bez odpovede

14

Z pohľadu trendov môžeme na Slovensku v priebehu dvoch rokov pozorovať pokles počtu občanov, ktorí si myslia, že veci v Európskej únii idú nesprávnym smerom zo 14% na jar 2006 na 10% na jeseň 2006 aj na jeseň 2007 a dokonca až na 5% na jar 2008. Na druhej strane došlo k nárastu počtu občanov, ktorí si myslia, že v Európskej únii idú veci správnym smerom (zo 42% na 53%), pričom v tomto prípade k nárastu došlo viac-menej jednorázovo v období od jari do jesene 2006 a odvtedy sa počet optimisticky naladených občanov pohybuje s menšími odchýlkami zhruba na rovnakej úrovni. V prípade pohľadu na smerovanie svojej krajiny došlo na Slovensku medzi jarou a jeseňou 2006 k ešte väčšiemu názorovému skoku ako v prípade pohľadu na smerovanie EÚ. Keďže práve v tomto období sa na Slovensku konali parlamentné voľby a došlo k zmene vlády možno tento názorový skok jednoznačne pripísať predovšetkým tejto skutočnosti. Na jar 2006 totiž menej ako štvrtina slovenských občanov (24%) mala pocit, že veci na Slovensku idú správnym smerom, ale na jeseň toho istého roku to už bolo 39%. Po miernom poklese optimizmu na jeseň 2007 (34%) malo na jar 2008 optimistický pohľad na smerovanie svojej krajiny 41% Slovákov. Súčasne počet občanov, ktorí mali pocit, že veci idú nesprávnym smerom sa znížil z 37% na jar 2006 na 25% na jeseň 2006. Na jeseň 2007 síce opäť mierne vzrástol na 30%, ale na jar 2008 zaznamenal opätovný pokles na iba 19%.

Akým smerom idú veci.... (trend)

24%

39%

34%

41%

42%

51%

49%

53%

36%

34%

32%

37%

35%

30%

29%

31%

37%

25%

30%

19%

14%

10%

10%

5%

8%

9%

12%

11%

3%

3%

4%

3%

0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90% 100%

jar 2006

jeseň 2006

jeseň 2007

jar 2008

jar 2006

jeseň 2006

jeseň 2007

jar 2008

na S

love

nsku

V E

uróp

skej

úni

i

Veci idú správnym smerom Ani jedným ani druhým smerom

Veci idú nesprávnym smerom Nevie, bez odpovede

15

1.4. Problémy ktorým musí Slovensko čeliť Podľa občanov Slovenskej republiky, rovnako ako pre občanov EÚ27, najdôležitejšími problémami, ktorým musí ich krajina v súčasnosti čeliť sú rastúce ceny / inflácia, nezamestnanosť, ekonomická situácia, systém zdravotnej starostlivosti a kriminalita. Slovenskí občania podobne ako občania EÚ27 na prvé miesto radia rastúce ceny / infláciu, ktoré za najväčší problém svojej krajiny považuje 43% Slovákov a 37% občanov EÚ27. Na druhom mieste je nezamestnanosť, ktorú za jeden z dvoch najväčších problémov považuje 29% občanov SR a 24% občanov EÚ27. Slováci na tretie miesto zaradili ekonomickú situáciu, ktorú za problém považuje 28% občanov, zatiaľ čo v celoeurópskom priemere sa o pomyselné tretie a štvrté miesto delia ekonomická situácia a kriminalita, ktoré za problém považuje zhodne 20% občanov. Na štvrté miesto slovenskí občania zaradili systém zdravotnej starostlivosti, ktorý za problém považuje 26% Slovákov a na piate kriminalitu (19%). V celoeurópskom priemere občania zaradili systém zdravotnej starostlivosti na piate miesto, keď ho za jeden z dvoch najväčších problémov ich krajiny považuje 19% občanov EÚ27. Výrazné rozdiely sú v pohľade občanov Slovenskej republiky v porovnaní s európskym priemerom, na niektoré menej závažné problémy. Napríklad dane považujú za problém iba 4% občanov SR a 10% občanov EÚ27, terorizmus považujú za problém 2% občanov SR a 7% občanov EÚ27 a prisťahovalectvo považuje za jeden z dvoch najväčších problémov 1% občanov SR a až 11% občanov EÚ27. Z pohľadu trendov je najviditeľnejší a najdramatickejší prudký nárast vnímania rastu cien / inflácie ako najväčšieho problému, ktorému musí Slovensko v súčasnosti čeliť. Kým na jar 2007 rast cien / infláciu za jeden z dvoch najväčších problémov svojej krajiny považovalo iba 19% Slovákov, na jeseň 2007 to bolo už 33% a na jar 2008 dokonca až 43% občanov SR. Druhý najvýraznejší trend sa týka poklesu vnímania nezamestnanosti ako jedného z dvoch najväčších problémov krajiny. Aj keď v porovnaní s predchádzajúcim prieskumom nenastala takmer žiadna zmena, potvrdil sa prudký pokles vnímania nezamestnanosti ako problému sužujúceho krajinu, ktorý bol na Slovensku zaznamenaný v uplynulom období. Kým na jar 2006 považovalo nezamestnanosť za jeden z dvoch najzávažnejších problémov svojej krajiny 61% Slovákov, na jar 2008 to bolo už len 29% slovenských občanov, čo je pokles o 32 percentuálnych bodov za dva roky. K výraznejšej zmene názorov Slovákov už došlo iba v prípade vnímania bývania ako jedného z dvoch najväčších problémov, keď v porovnaní s jeseňou 2007, kedy bývanie za problém považovalo iba 7% slovenských občanov, na jar 2008 to bol už takmer dvojnásobok – 13% Slovákov. Pod pokles vnímania nezamestnanosti ako jedného z najväčších problémov krajiny sa s najväčšou pravdepodobnosťou podpísali také faktory ako príchod nových zahraničných investorov vytvárajúcich nové pracovné miesta, prejavujúci sa nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, ktorý začínajú pociťovať zahraniční investori v niektorých lokalitách, zníženie miery nezamestnanosti v oficiálnych štatistikách a samozrejme silná medializácia uvedených faktorov. Na druhej strane pod nárast vnímania rastu cien / inflácie ako najväčšieho problému, ktorému musí Slovensko čeliť, sa podpísal rast cien potravín a ropy na svetových trhoch ako aj obavy obyvateľov z dopadu prechodu na novú menu – euro.

16

Otázka: Čo si myslíte, ktoré sú dva najdôležitejšie problémy, ktorým musí Slovensko v súčasnosti čeliť?

Najdôležitejšie problémy, ktorým musí krajina čeliť

2%

5%

5%

2%

1%

10%

37%

24%

20%

20%

7%

11%

9%

8%

19%

12%

26%

43%

29%

28%

19%

4%

13%

1%

7%

11%

4%

4%

0% 5% 10% 15% 20% 25% 30% 35% 40% 45% 50%

kriminalita

ekonomická situácia

rastúce ceny / inflácia

dane

nezamestnanosť

terorizmus

obrana / zahraničnápolitika

bývanie

prisťahovalectvo

systém zdravotnejstarostlivosti

vzdelávací systém

dôchodky

ochrana životnéhoprostredia

záležitosti týkajúce saenergie

SR

EÚ27

17

Najdôležitejšie problémy, ktorým musí krajina čeliť (trend)

30%

5%

6%

2%

3%

1%

19%

7%

7%

31%

5%

5%

1%

4%

1%

21%

5%

7%

2%

61%

2%

1%

6%

2%

31%

5%

9%

6%

6%

2%

6%

3%

19%

5%

11%

6%

4%

2%

8%

3%

5%

13%

5%

5%

2%

7%

2%

30%

7%

15%

43%

4%

2%

1%

13%

1%

7%

33%

17%

59%

36%

23%

49%

18%

33%

20%

19%

36%

21%

44%

27%

29%

27%

19%

36%

27%

20%

33%

30%

26%

11%

28%

19%

29%

0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70%

kriminalita

ekonomická situácia

rastúce ceny / inflácia

dane

nezamestnanosť

terorizmus

obrana / zahraničnápolitika

bývanie

prisťahovalectvo

systém zdravotnejstarostlivosti

vzdelávací systém

dôchodky

jar 2008

jeseň 2007

jar 2007

jeseň 2006

jar 2006

jeseň 2005

jar 2005

18

2. Dôvera 2.1. Dôvera k Európskej únii Slovenská republika patrí tradične k tým krajinám EÚ27, ktorých občania majú vysokú dôveru k Európskej únii. Európskej únii dôverujú dve tretiny (67%) Slovákov, zatiaľ čo v celoeurópskom priemere únii dôveruje iba rovná polovica občanov EÚ27. Európskej únii nedôveruje menej ako jedna štvrtina Slovákov (23%) kým v rámci európskej dvadsaťsedmičky únii nedôveruje viac ako tretina občanov (36%). Slovensko je tak v rebríčku dôvery občanov členských krajín k Európskej únii na štvrtom mieste hneď za Cyprom, Estónskom a Belgickom. Na opačnom konci tabuľky sa nachádzajú Veľká Británia a Rakúsko, v ktorých viac ľudí Európskej únii nedôveruje ako dôveruje.

19

Dôvera občanov Slovenskej republiky k Európskej únii sa dlhodobo pohybuje na takejto vysokej úrovni, aj keď v období od jesene 2006 do jari 2008 môžeme pozorovať kolísanie úrovne dôvery v dosť veľkom rozmedzí od 58% do 67%. Práve na jar 2008 však úroveň dôvery slovenských občanov k únii dosiahla najvyššiu hodnotu od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie na jar 2004. K vysokej dôvere slovenských občanov k Európskej únii prispieva predovšetkým skutočnosť, že Slováci vnímajú EÚ ako združenie demokratických krajín, z ktorých veľká časť má dlhoročné demokratické tradície a vyššiu politickú kultúru ako je tomu na Slovensku.

Dôvera k inštitúciám - skôr dôveruje (trend)

47%

60% 55% 56% 53%

62% 66%

58%

67%

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

80%

Európska únia

jar 2004 jeseň 2004 jar 2005 jeseň 2005 jar 2006

jeseň 2006 jar 2007 jeseň 2007 jar 2008

20

2.2. Dôvera k inštitúciám Európskej únie Slovenská republika vykazuje aj vysokú úroveň dôvery k jednotlivým inštitúciám Európskej únie. Najvyššia miera dôvery panuje na Slovensku tradične k Európskemu parlamentu, ktorému dôveruje 69% Slovákov, čo je o 17 percentuálnych bodov viac ako je európsky priemer. Na druhom mieste je Európska komisia, ktorej dôveruje 61% občanov SR (v EÚ27 iba 47%) a na treťom mieste sú Rada Európskej únie a Európska centrálna banka, ktorým zhodne dôveruje 58% slovenských občanov (v EÚ27 43% resp. 50% občanov). Všetky štyri najdôležitejšie inštitúcie Európskej únie teda majú dôveru nadpolovičnej väčšiny slovenských občanov, zatiaľ čo v celoeurópskom priemere má nadpolovičná väčšina dôveru iba k Európskemu parlamentu a Európskej centrálnej banke dôveruje rovná polovica občanov EÚ27. Otázka: Povedzte ku každej inštitúcii, či jej skôr dôverujete alebo skôr nedôverujete?

Dôvera k inštitúciám Európskej únie

50%

58%

43%

58%

47%

61%

52%

69%

24%

21%

26%

21%

27%

20%

27%

19%

26%

21%

31%

21%

26%

19%

21%

12%

0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90% 100%

EÚ27

SR

EÚ25

SR

EÚ27

SR

EÚ27

SR

Eur

ópsk

ace

ntrá

lna

bank

aR

ada

Eur

ópsk

ejún

ieE

uróp

ska

kom

isia

Eur

ópsk

ypa

rlam

ent

skôr dôveruje skôr nedôveruje nevie

21

Slovensko je v rebríčku krajín Európskej únie na piatom mieste pokiaľ ide o dôveru k Európskej komisii, a to za Belgickom, Cyprom, Holandskom a Portugalskom. Pokiaľ ide o dôveru k Európskemu parlamentu je Slovensko dokonca krajinou s druhou najvyššou mierou dôvery k tejto inštitúcii, hneď za Belgickom. Najnižšia dôvera k Európskej komisii aj k Európskemu parlamentu panuje vo Veľkej Británii, Rakúsku a Lotyšsku.

22

Kým po vstupe do Európskej únie sme zaznamenali postupný výrazný nárast dôvery k inštitúciám EÚ, za posledný rok a pol nastal veľmi mierny pokles dôvery k týmto inštitúciám. Dôvera k Rade Európskej únie vzrástla od jari 2004 do jesene 2006 o 20 percentuálnych bodov, ale od jesene 2006 do jari 2008 poklesla o 5 percentuálnych bodov. Dôvera k Európskej komisii vzrástla od jari 2004 do jesene 2006 o 12 percentuálnych bodov, ale od jesene 2006 do jari 2008 poklesla tiež o 5 percentuálnych bodov. Dôvera k Európskemu parlamentu vzrástla od jari 2004 do jari 2007 o 13 percentuálnych bodov, od jari 2007 do jari 2008 však poklesla iba 3 percentuálne body čo je na hranici štatistickej odchýlky. Celkovo môžeme povedať, že pokiaľ ide o mieru dôvery k inštitúciám Európskej únie nejde o nejaký dramatický pokles a Slovensko sa iba približuje vo výsledkoch k európskemu priemeru.

Dôvera k inštitúciám Európskej únie (trend) - skôr dôveruje

62%

72%

59%54%

43%

70%61%

49%56%

63%

55%57%

65%

55%62%

56%50%

66% 71%63%62%

62%

70%

59% 61%69%

58%

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

80%

Rada Európskej únie Európska komisia Európsky parlament

jar 2004 jeseň 2004 jar 2005 jeseň 2005 jar 2006

jeseň 2006 jar 2007 jeseň 2007 jar 2008

Dlhodobo vysoká dôvera slovenských občanov k Európskemu parlamentu je zaujímavým fenoménom, ak vezmeme do úvahy, že Slovensko patrí ku krajinám s menším počtom poslancov (14 poslancov z celkového počtu 785), čo je dosť málo na zásadnejšie ovplyvňovanie jeho rozhodnutí a tiež vzhľadom na skutočnosť, že na voľbách do EP sa v roku 2004 na Slovensku zúčastnilo iba 16,96% oprávnených voličov, čo bola najnižšia volebná účasť zo všetkých členských krajín.

23

2.3. Dôvera k domácim inštitúciám Slováci majú tradične vyššiu dôveru k médiám ako k štátnym inštitúciám. Zároveň slovenskí občania dôverujú médiám viac ako občania EÚ27. A aj dôvera k vláde je v súčasnosti na Slovensku vyššia ako je celoeurópsky priemer. Rozhlasu dôveruje 78% občanov SR (v EÚ27 61%), televízii dôveruje 71% občanov SR (v EÚ27 53%) a tlači dôveruje 56% občanov SR (v EÚ27 44%). Naproti tomu vláde dôveruje iba 37% slovenských občanov (32% v EÚ27) a parlamentu dôveruje iba 34% občanov na Slovensku i v celoeurópskom priemere. Otázka: Povedzte pre každú z nasledujúcich inštitúcií, či jej skôr dôverujete alebo skôr nedôverujete.

Dôvera k domácim inštitúciám a médiám

32%

37%

34%

34%

46%

31%

63%

36%

44%

56%

61%

78%

53%

71%

62%

58%

58%

60%

48%

62%

32%

61%

50%

42%

32%

19%

43%

27%

6%

5%

8%

6%

6%

7%

5%

6%

7%

4%

2%

3%

2%

3%

0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90% 100%

EÚ27

SR

EÚ27

SR

EÚ27

SR

EÚ27

SR

EÚ27

SR

EÚ27

SR

EÚ27

SR

náro

dná

vlád

aná

rodn

ýpa

rlam

ent

súdn

y a

práv

ny s

ysté

mpo

lícia

tlač

rozh

las

tele

vízi

a

skôr dôveruje skôr nedôveruje nevie

24

Priepastný rozdiel panuje medzi občanmi SR a európskym priemerom pokiaľ ide o dôveru k súdom a polícii. Súdom a právnemu systému dôveruje iba 31% občanov SR, čo je o 15 percentuálnych bodov menej ako v EÚ27 a polícii dôveruje iba 36% občanov SR čo je dokonca o 27 percentuálnych bodov menej ako v EÚ27.

Z hľadiska trendov v prípade dôvery k televízii môžeme za sledované obdobie pozorovať výrazné kolísanie dôvery. Kým od jesene 2005 do jari 2007 stúpla dôvera k televízii zo 60% na 71% na jeseň 2007 klesla na 63% a na jar 2008 opäť stúpla na 71%. Dôvera k rozhlasu zaznamenala od jesene 2005 do jari 2007 miernejší vzrast zo 72% na 79% ale hlbší prepad na jeseň 2007 na 70%, ale na jar 2008 dôvera k rozhlasu opäť stúpla na 78%. Dôvera k tlači je síce na Slovensku nižšia ako dôvera k elektronickým médiám, ale má stabilnejšiu úroveň keď od jesene 2004 do jari 2008 sa pohybovala v rozmedzí od 51% do 56%. Z pohľadu domácich udalostí je zaujímavé, že prieskum verejnej mienky Eurobarometer č. 69 sa na Slovensku uskutočňoval v období, keď prebiehala živá debata týkajúca sa návrhu tlačového zákona, ktorý vláda predložila do parlamentu. Zber dát sa uskutočnil v období krátko pred a po prijatí tohto kontroverzného zákona, ktorý kritizovali novinári, vydavatelia, opozícia aj nezávislí analytici. Preto je zaujímavé, že kým v období od jesene 2004 do jesene 2007 sa dôvera k tlači pohybovala v ešte užšom rozsahu od 51% do 53%, práve na jar 2008 dosiahla najvyššiu úroveň 56%, čo je síce iba mierny nárast o 4 percentuálne body v porovnaní s predchádzajúcim prieskumom, ale naznačuje to, že v spore medzi vládou a médiami o podobu tlačového zákona sa viac občanov pridalo na stranu médií. Tomu by nasvedčoval aj mierny pokles dôvery k vláde SR ktorý nastal od jesene 2007 do jari 2008. Naopak, v prípade vlády a parlamentu môžeme po prudkom náraste dôvery k týmto inštitúciám po parlamentných voľbách v r. 2006 sledovať postupný pokles dôvery. Pred voľbami na jar 2006 slovenskému parlamentu dôverovalo 27% občanov, po voľbách na jeseň 2006 došlo k prudkému nárastu na 38% na jar 2007 dôverovalo parlamentu 39% občanov, na jeseň 2007 37%, ale na jar 2008 došlo k miernemu poklesu dôvery na 34%.

25

Vláde Slovenskej republiky pred voľbami na jar 2006 dôverovalo iba 21% občanov, po voľbách na jeseň dôvera k vláde prudko vzrástla na úroveň 39%, na jar 2007 vzrástla dokonca až na 42%, ale na jeseň 2007 klesla na 40% a na jar 2008 klesla opäť až na 37%.

Dôvera k inštitúciám - skôr dôveruje (trend)

17%

8%

19%

72%

65%

9%

22%

25%

52%

27%

22%

11%

23%

51%

72%

60%

31%

18%

7%

20%

35%

29%

27%

10%

21%

66%

75%

38%

16%

39%

31%

43%

53%

71%

79%

42%

39%

53%52%

63%

34%

27%

37%

13%

70%

40%

56%

71%

36%

31%

37%

34%

78%

0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90%

politické strany

národná vláda

národný parlament

súdny a právnysystém

polícia

tlač

rozhlas

televízia

jar 2008

jeseň 2007

jar 2007

jeseň 2006

jar 2006

jeseň 2005

jar 2005

jeseň 2004

jar 2004

26

3. Pohľad na Európsku úniu 3.1. Slovensko v Európskej únii Slovensko patrí tradične ku krajinám, ktorých väčšina občanov považuje členstvo v Európskej únii za dobrú vec. Na jar 2008 tento názor zastávalo 57% Slovákov čo bolo o 5 percentuálnych bodov viac ako celoeurópsky priemer. Za zlú vec považuje členstvo svojej krajiny v EÚ iba 6% slovenských občanov, čo je o 8 percentuálnych bodov menej ako v EÚ27. Viac ako tretina, 35% slovenských občanov si myslí, že členstvo SR v EÚ nie je ani dobrá ani zlá vec. V EÚ27 si to o členstve svojej krajiny v Európskej únii myslí 29% občanov. Otázka: Vo všeobecnosti si myslíte, že členstvo Slovenska v Európskej únii je...?

Členstvo v Európskej únii

29%

52%

5%

14%

35%

57%

2%6%

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

dobrá vec ani dobrá ani zlá vec zlá vec nevie

EÚ27 SR

Členstvo v Európskej únii (trend)

9%

39%46%

37%

57%

4%6%

38%

54%50%

7%

42%

6%

36%

55%61%

6%

31%

64%

28%

6%

58%

34%

6%

35%

6%

57%

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

dobrá vec ani dobrá ani zlá vec zlá vec

jar 2004 jeseň 2004 jar 2005 jeseň 2005 jar 2006 jeseň 2006 jar 2007 jeseň 2007 jar 2008

27

V pohľade na členstvo SR v EÚ však za posledný rok došlo k zmene trendu. Od jesene 2005 postupne stúpal počet tých, ktorí považovali členstvo v EÚ za dobrú vec, z 50% až na 64% na jar 2007. Na jeseň 2007 však došlo k výraznému poklesu o 6 percentuálnych bodov. Na jar 2008 sa počet občanov, ktorí členstvo SR v EÚ považovali za dobrú vec, dosiahol úroveň 58% a stabilizoval sa tak zhruba na úrovni z jesene 2007. Zároveň však treba uviesť, že nárast počtu občanov, ktorí považovali členstvo SR v EÚ za dobrú vec, v období od jesene 2005 do jari 2007 bol sprevádzaný poklesom počtu občanov, ktorí členstvo v únii nepovažovali ani za dobrú ani za zlú vec. Pokles počtu občanov, ktorí členstvo SR v EÚ považovali za dobrú vec v období od jari 2007 do jari 2008 bol podobne sprevádzaný nárastom počtu občanov, ktorí členstvo v únii nepovažovali ani za dobrú ani za zlú vec. Pritom počet občanov, ktorí členstvo SR v EÚ považovali za zlú vec sa v uvedenom období vôbec nezmenil. Tieto pohyby môžeme vysvetliť tým, že nárast počtu občanov, ktorí členstvo SR v EÚ považovali za dobrú vec nastal v čase keď dochádzalo k výraznému zlepšovaniu ekonomickej situácie na Slovensku (rast HDP, znižovanie nezamestnanosti), čo si mnohí občania spojili práve s členstvom SR v EÚ. Pokles pozitívneho hodnotenie členstva SR v EÚ môže súvisieť s celkovým poklesom optimizmu Slovákov tak ako je to popísané v 1. kapitole tejto správy, ako aj s tým, že občania reálnejšie hodnotia skutočný prínos členstva v Európskej únii a ekonomických reforiem uskutočnených predchádzajúcou vládou.

28

3.2. Prospech z členstva v Európskej únii Hodnotenie členstva Slovenskej republiky v Európskej únii nepochybne úzko súvisí s tým, ako hodnotia občania prospech a východy, ktoré krajiny vstupom do únie získala. Viac ako tri štvrtiny Slovákov (76%) si myslia, že Slovensko má výhody zo vstupu do EÚ, zatiaľ čo v EÚ27 tento názor zastáva iba niečo vyše polovice občanov (54%). Otázka: Ak zvážite všetky okolnosti, povedali by ste, že Slovensko má alebo nemá prospech a výhody zo vstupu do Európskej únie?

Prospech z členstva v Európskej únii

54%

76%

31%

15%

15%

9%

0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90% 100%

EÚ27

SR

áno, má výhody nie, nemá výhody nevie/bez odpovede

V prípade hodnotenia prospechu z členstva v EÚ nepozorujeme trend poklesu a následnej stabilizácie, tak ako v prípade hodnotenia členstva v EÚ ako takého. Za posledný rok môžeme pozorovať mierne kolísanie názorov na túto otázku, pričom po poklese na jeseň 2007 došlo na jar 2008 k opätovnému nárastu a vyrovnaniu „slovenského rekordu“ z jari 2007, keď až 76% slovenských občanov sa priklonilo k názoru, že Slovensko má výhody z členstva v Európskej únii.

Prospech z členstva v Európskej únii (trend)

18%

57%

25%

13%

25%

62%

27%

11%

63%

28%

10%

62%

20%

10%

70%71%

21%

8%8%

16%

76%

10%

20%

70%76%

15%

9%

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

80%

áno, má výhody nie, nemá výhody nevie/bez odpovede

jar 2004 jeseň 2004 jar 2005 jeseň 2005 jar 2006 jeseň 2006 jar 2007 jeseň 2007 jar 2008

29

Slovensko sa tak v rebríčku krajín EÚ radí na piate miesto v počte občanov, ktorí sa domnievajú, že ich krajina mala prospech a výhody zo vstupu do Európskej únie.

30

Tí slovenskí občania, ktorí si myslia, že ich krajina má prospech a výhody z členstva v Európskej únii, uvádzajú najčastejšie ako dôvod tohoto svojho pohľadu to, že EÚ prináša Slovákom nové pracovné príležitosti (54%), členstvo v EÚ zlepšuje spoluprácu medzi Slovenskom a inými krajinami (47%) a EÚ prispieva k hospodárskemu rastu na Slovensku (44%). Otázka: Ktoré z nasledujúcich možností sú hlavné dôvody, prečo si myslíte, že Slovensko má prospech z členstva v Európskej únii? (maximálne 3 možnosti)

Prečo si občania myslia, že ich krajina profitovala z členstva v EÚ

12%5%

5%

54%

37%

30%

32%

16%

14%

15%

15%

22%

25%

7%

28%

44%

47%

21%

21%

21%

15%

1%

0% 10% 20% 30% 40% 50% 60%

Európska únia prispieva k demokracii na Slovensku

Európska únia prispieva k zachovaniu mieru aupevneniu bezpečnosti

Európska únia prispieva k hospodárskemu rastu naSlovensku

Niektoré záležitosti, ktoré sú dôležité pre Slovákov,sa riešia na úrovni Európskej únie

Členstvo v Európskej únii zlepšuje spoluprácumedzi Slovenskom a inými krajinami

Slováci majú významný vplyv na rozhodnutiaprijímané na úrovni Európskej únie

Európska únia dáva Slovákom silnejšie slovo vosvete

Európska únia zlepšuje životnú úroveň Slovákov

Európska únia pomáha Slovákom čeliť novýmvýzvam globalizácie

Európska únia prináša Slovákom nové pracovnépríležitosti

Vo všeobecnosti ste za Európsku úniu

EÚ27 SR

31

3.3. Európska únia - bezpečnosť a prosperita To, že Slováci vnímajú Európsku úniu, a členstvo svojej krajiny v nej, pozitívnejšie než je celoeurópsky priemer, sa prejavilo aj v odpovediach na ďalšie dve otázky v prieskume Eurobarometer. Kým menej ako polovica (49%) občanov EÚ27 sa cíti bezpečnejšie vďaka tomu, že ich krajina je členom EÚ, na Slovensku sa vďaka členstvu svojej krajiny v EÚ cíti bezpečnejšie až 59% občanov. A dokonca až 63% Slovákov má pocit, že sme ekonomicky stabilnejší, pretože naša krajina je členom EÚ. V členských krajinách Európskej únie, ktoré sú aj členmi eurozóny, má pritom pocit ekonomickej stability vyplývajúcej z členstva v EÚ iba 49% občanov a v krajinách EÚ ktoré nie sú členmi eurozóny (kam zatiaľ patrí aj Slovenská republika) má tento pocit iba 46% občanov. Z pohľadu trendov, v oboch ukazovateľoch nedošlo od posledného prieskumu, kedy boli tieto otázky respondentom položené (teda na jar 2007), k žiadnemu výraznému názorovému posunu. Otázka: Povedzte mi pre každý z nasledujúcich výrokov, či s ním skôr súhlasíte alebo skôr nesúhlasíte?

Pocity vyplývajúce z členstva krajiny v Európskej únii

49% 59%46% 49%

63%

41%35%

43% 41%31%

6%10%11%6%10%

0%10%20%30%40%50%60%70%80%90%

100%

EÚ27 SK EÚ - mimoeurozóny

EÚ - eurozóna SK

Cítim sa bezpečnejšie,pretože moja krajina je

členom EÚ

Mám pocit, že sme ekonomicky stabilnejší,pretože moja krajina je členom EÚ

nevie

skôr nesúhlasí

skôr súhlasí

Pocity vyplývajúce z členstva v Európskej únii (trend)

57% 51% 61% 59% 53% 46%65% 63%

35% 43% 34% 35% 40% 48%31% 31%

6%4%6%7%6%5%5%8%

0%10%20%30%40%50%60%70%80%90%

100%

jar 2005 jar 2006 jar 2007 jar 2008 jar 2005 jar 2006 jar 2007 jar 2008

Cítim sa bezpečnejšie, pretože Slovensko ječlenom EÚ

Mám pocit, že sme ekonomicky stabilnejší,pretože Slovensko je členom EÚ

skôr súhlasí skôr nesúhlasí nevie

32

3.4. Berú sa záujmy Slovenska v Európskej únii do úvahy? Tento europozitívny a eurooptimistický obraz občanov Slovenskej republiky dostáva vážnu trhlinu pri pohľade na odpovede na ďalšiu sadu otázok, ktoré respondenti zodpovedali v prieskume Eurobarometer. Až 73% občanov si nemyslí, že ich hlas má váhu v Európskej únii, zatiaľ čo v EÚ27 si to myslí 57% občanov. Pritom to, že ich hlas nemá váhu v ich vlastnej krajine si myslí iba 62% občanov SR (45% občanov EÚ27). Až 73% Slovákov si však nemyslí, že slovenská vláda počúva ich hlas ohľadne európskych záležitostí. V EÚ27 takto hodnotí svoju vládu iba 63% občanov. Až 72% slovenských občanov si nemyslí, že členovia Európskeho parlamentu počúvajú ich hlas ohľadne európskych záležitostí. V EÚ27 tento názor zastáva 61% občanov. Rovnako 72% slovenských občanov si nemyslí, že Európska komisia počúva ich hlas ohľadne európskych záležitostí. V EÚ27 tento názor zastáva opäť iba 61% občanov. Iba 41% občanov Slovenskej republiky súhlasí s názorom, že hlas Slovenska má v EÚ váhu zatiaľ čo až 47% občanov s týmto názorom nesúhlasí. V EÚ27 pritom až 61% občanov súhlasí s názorom, že hlas ich krajiny má váhu v Európskej únii. Väčšina Slovákov (54%) si zároveň myslí, že Európska únia vnucuje svoje názory Slovensku. V EÚ27 si 60% občanov myslí, že EÚ vnucuje svoje názory ich krajine. Z týchto čísel vyplýva, že Slováci na jednej strane nemajú pocit, že by mali významnejší, či dokonca akýkoľvek vplyv na dianie v Európskej únii, alebo žeby národné či európske inštitúcie načúvali ich hlasu, pokiaľ ide o európske záležitosti a naopak skôr majú pocit, že EÚ nanucuje svoje názory ich krajine. Zdá sa však, že občania Slovenskej republiky sú s týmto stavom nielen zmierení, ale dokonca aj spokojní. Napriek uvedenému totiž väčšina občanov nielenže dôveruje Európskej únii ako celku, a tiež jej jednotlivým inštitúciám, ale zároveň si myslí, že Slovenska má prospech a výhody z členstva v EÚ. Tieto výsledky preto nesvedčia ani tak o aktívnom Európanstve Slovákov ako skôr o pasívnom prijímaní výhod vyplývajúcich z členstva v EÚ. Svoju úlohu tu zrejme tiež zohráva skutočnosť, že väčšina (57%) slovenských občanov si nemyslí, že rozumie tomu ako funguje Európska únia (čo je o 10 percentuálnych bodov viac ako v EÚ27) a iba 36% sa domnieva, že tomu rozumie (o 8 percentuálnych bodov menej ako v EÚ27).

Rozumiem ako funguje Európska únia

44%

36%

47%

57%

9%

7%

0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90% 100%

EÚ27

SR


33

Otázky: Povedzte pre každý z nasledujúcich výrokov, či s ním skôr súhlasíte alebo skôr nesúhlasíte?

Hlas v Európskej únii

60%

54%

61%

41%

22%

14%

25%

15%

25%

17%

48%

31%

31%

17%

26%

32%

29%

47%

61%

72%

61%

72%

63%

73%

45%

62%

57%

73%

14%

14%

10%

12%

17%

14%

14%

13%

12%

10%

7%

7%

12%

10%

0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90% 100%

EÚ27

SR

EÚ27

SR

EÚ27

SR

EÚ27

SR

EÚ27

SR

EÚ27

SR

EÚ27

SR

Eur

ópsk

a ún

iavn

ucuj

e sv

oje

názo

ry m

ojej

kraj

ine

Hla

s m

ojej

kra

jiny

má

v E

Ú v

áhu

EK

poč

úva

môj

hlas

ohľ

adne

euró

psky

chzá

leži

tost

í

Čle

novi

a E

Ppočú

vajú

môj

hla

sohľa

dne

euró

psky

chzá

leži

tost

í

Naš

a vl

áda

počú

vam

ôj h

las

ohľa

dne

euró

psky

chzá

leži

tost

í M

ôj h

las

má

váhu

v m

ojej

kra

jine

Môj

hla

s m

á vá

huv

Eur

ópsk

ej ú

nii


34

Od jesene 2006 môžeme pozorovať postupný nárast počtu slovenských občanov, ktorí sa nestotožňujú s názorom, že ich hlas má váhu v Európskej únii, zo 62% na 73% na jar 2008, aj keď v porovnaní s predchádzajúcim prieskumom došlo k poklesu o 2 percentuálne body. Na jar 2008 bol na Slovensku zároveň najnižší počet ľudí od jari 2005, ktorí si mysleli, že ich hlas má váhu v Európskej únii – iba 17% slovenských občanov zastávalo tento názor.

Môj hlas má váhu v Európskej únii (trend)

22% 26% 21%31% 25% 20% 17%

69% 68%69%

62% 69% 75% 73%

10% 10% 10%6% 5%7%6%

0%10%20%30%40%50%60%70%80%90%

100%

jar 2005 jeseň 2005 jar 2006 jeseň 2006 jar 2007 jeseň 2007 jar 2008


V porovnaní predchádzajúcim prieskumom klesol počet Slovákov, ktorí súhlasia s názorom, že hlas ich krajiny má v EÚ váhu zo 48% na 41% aj keď ich počet je stále výrazne vyšší ako tomu bolo v rokoch 2005 a 2006. Opäť však prevažuje názor, že hlas Slovenska v EÚ nemá váhu.

Hlas Slovenska má v EÚ váhu (trend)

31% 32%48% 41%

54% 55%45%

47%

15% 13% 7% 12%

0%10%20%30%40%50%60%70%80%90%

100%

jar 2005 jar 2006 jar 2007 jar 2008

nevie

skôr nesúhlasí

skôr súhlasí

35

3.5. Úroveň rozhodovania Výrazná väčšina občanov Slovenskej republiky sa prikláňa k tomu, aby v takých oblastiach ako boj proti zločinu, boj proti terorizmu, obrana a zahraničná politika a prisťahovalectvo rozhodovala národná vláda spoločne s Európskou úniou. Slováci sa navyše k spoločnému rozhodovaniu v týchto oblastiach prikláňajú oveľa viac ako občania EÚ27. Ide o dlhodobý postoj slovenských občanov k týmto oblastiam. Dôvodom je s najväčšou pravdepodobnosťou predpoklad slovenských občanov, že Slovensko ako malá krajina nie je schopná sama zabezpečiť svoju bezpečnosť a preto musí v tejto oblasti úzko spolupracovať s inými krajinami. Prejavujú sa pritom zrejme aj protiamerické nálady, ktoré spôsobujú, že Slováci sa prikláňajú viac k tomu, aby bezpečnosť a obranu zastrešovala Európska únia a nie NATO. Otázka: Pre každú z nasledujúcich oblastí myslíte si, že by mala slovenská vláda rozhodovať samostatne alebo spoločne s Európskou úniou?

úroveň rozhodovania (tab. 1)

39%

25%

18%

8%

32%

16%

38%

35%

58%

74%

79%

91%

64%

83%

58%

64%

3%

3%

1%

1%

4%

1%

4%

1%

0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90% 100%

EÚ27

SR

EÚ27

SR

EÚ27

SR

EÚ27

SR

boj p

roti

zloč

inu

boj p

roti

tero

rizm

uob

rana

aza

hran

ičná

pol

itika

prisťa

hova

lect

vo

národná vláda národná vláda spoločne s EÚ nevie

Spoločné rozhodovanie národnej vlády s Európskou úniou preferujú Slováci aj v takých oblastiach ako podpora regiónov trpiacich ekonomickými problémami, boj proti nezamestnanosti, politika v oblasti konkurencie, energetická politika a hospodárstvo. Dôvodom je zrejme to, že podobne ako v prípade bezpečnostných otázok, slovenskí občania predpokladajú, že takéto spolurozhodovanie prinesie na Slovensko aj určitú finančnú pomoc vo forme Štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu, resp. že Slovensko ako malá krajina aj tak nemá šancu robiť samostatnú politiku v daných oblastiach v globalizovanom svete.

36

V prípade poľnohospodárstva sa však väčšina občanov SR (57%) prikláňa k tomu, aby v tejto oblasti rozhodovala slovenská vláda samostatne, zatiaľ čo v rámci EÚ27 sa väčšina (51%) občanov prikláňa k tomu aby o tejto oblasti rozhodovala národná vláda spoločne s EÚ. Úplne jednoznačne slovenskí občania odmietajú spolurozhodovanie slovenskej vlády a EÚ v oblasti daní, keď 74% občanov preferuje aby o tejto oblasti rozhodovala výlučne národná vláda, čo je o 6 percentuálnych bodov viac ako je celoeurópsky priemer.


68%

74%

35%

43%

36%

40%

44%

57%

49%

45%

57%

42%

31%

26%

28%

24%

61%

56%

55%

56%

51%

41%

47%

54%

40%

58%

64%

73% 1%

5%

0%

3%

1%

4%

2%

5%

4%

9%

1%

2%

4%

4%

0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90% 100%

EÚ27

SR

EÚ27

SR

EÚ27

SR

EÚ27

SR

EÚ27

SR

EÚ27

SR

EÚ27

SR

dane

ener

getic

kápo

litik

apo

litik

a v

obla

sti

konk

uren

cie

poľn

o-ho

spod

ársk

a a

rybá

rska

pol

itika

hosp

odár

stvo

boj p

roti

neza

mes

tnan

osti

podp

ora

regi

ónov

trpia

cich

ekon

omic

kým

ipr

oblé

mam

i


37

Slováci preferujú spolurozhodovanie slovenskej vlády s Európskou úniou v oblastiach vedeckého a technologického výskumu, ochrany životného prostredia a ochrany spotrebiteľa. Naopak v oblasti dôchodkov, zdravotníctva, sociálnej starostlivosti a vzdelávania by rozhodovanie malo ostať v exkluzívnej kompetencii národnej vlády.


30%

37%

64%

70%

67%

69%

73%

71%

25%

15%

66%

63%

46%

44%

66%

61%

33%

29%

30%

30%

24%

28%

70%

84%

31%

36%

50%

55% 1%

4%

1%

3%

1%

5%

1%

3%

1%

3%

1%

3%

2%

4%

0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90% 100%

EÚ27

SR

EÚ27

SR

EÚ27

SR

EÚ27

SR

EÚ27

SR

EÚ27

SR

EÚ27

SR

ochr

ana

živo

tnéh

opr

ostre

dia

zdra

votn

íctv

oso

ciál

nast

aros

tlivo

sťdô

chod

ky

vede

cký

ate

chno

logi

cký

výsk

umvz

delá

vací

syst

émoc

hran

asp

otre

biteľa


38

4. Budúcnosť európskej integrácie 4.1. Budúcnosť Európskej únie Slováci majú na budúcnosť európskej integrácie výrazne optimistický pohľad. Takmer dve tretiny (65%) občanov SR majú skôr optimistický pohľad na budúcnosť Európskej únie (zber dát sa realizoval pred írskym referendom o Lisabonskej zmluve), čo je o 11 percentuálnych bodov viac ako je celoeurópsky priemer. Ďalších 7% slovenských občanov je v súvislosti s budúcnosťou EÚ dokonca veľmi optimistických. Skôr pesimistických a veľmi pesimistických je ohľadne budúcnosti Európskej únie menej ako štvrtina (24%) Slovákov. Z pohľadu trendov nedošlo od posledného prieskumu k žiadnym významným posunom takže môžeme konštatovať, že Slováci si vysokú mieru optimizmu týkajúcu sa budúcnosti Európskej únie zachovávali počas uplynulých dvanástich mesiacov. Otázka: Povedali by ste, že ste veľmi optimistický(á), skôr optimistický(á), skôr pesimistický(á) alebo veľmi pesimistický(á) ohľadne budúcnosti Európskej únie...?

Pohľad na budúcnosť Európskej únie

22%

54%

9%6%9%

21%

3%4%7%

65%

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

Veľmioptimistický(á)

Skôroptimistický(á)

Skôrpesimistický(á)

Veľmipesimistický(á)

Nevie, bezodpovede

EÚ27 SR

Pohľad na budúcnosť Európskej únie

12%

7%

7%

63%

62%

65%

19%

23%

21% 3%

3%

3%

4%

5%

3%

0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90% 100%

jar 2007

jeseň 2007

jar 2008

Veľmi optimistický(á) Skôr optimistický(á) Skôr pesimistický(á)

Veľmi pesimistický(á) Nevie, bez odpovede

39

4.2. Priority európskeho integračného procesu v najbližších rokoch Podľa občanov Slovenskej republiky by sa Európska únia mala v najbližších rokoch zamerať na sociálne otázky, otázky životného prostredia a boj proti zločinu. Sociálne otázky by sa mali stať prioritou Európskej únie podľa 36% občanov SR, zatiaľ čo v EÚ27 si iba 24% občanov myslí, že táto oblasť by mala byť prioritou EÚ. Otázka: Európska integrácia sa v posledných rokoch sústredila na rôzne záležitosti. Podľa Vášho názoru, na ktoré oblasti by mali európske inštitúcie klásť dôraz v nasledujúcich rokoch, aby sa Európska únia v budúcnosti posilnila? (vyberte si maximálne tri možnosti)

Na ktoré oblasti by mali európske inštitúcie klásť dôrazv nasledujúcich rokoch

20%

15%

11%

6%

13%

15%

32%

30%

33%

14%

24%

33%

22%

27%

19%

17%

5%

23%

22%

26%

36%

14%

36%

32%

0% 5% 10% 15% 20% 25% 30% 35% 40%

Vnútorný trh

Kultúrna politika

Európska zahraničná politika

Európska obranná politika

Otázky prisťahovalectva

Európska vzdelávacia politika

Otázky životného prostredia

Energetické otázky

Solidarita s chudobnejšími regiónmi

Vedecký výskum

Sociálne otázky

Boj proti zločinu

SR

EÚ27

Väčšia zhoda panuje medzi občanmi SR a EÚ27 v otázke životného prostredia, ktoré za prioritu považuje 36% Slovákov a 33% občanov EÚ27. Slováci sa s celoeurópskym priemerom zhodujú aj v otázke boja proti zločinu, ktorý by mal byť prioritou EÚ podľa 32% občanov SR a 33% občanov EÚ27. Podobný rozdiel ako v prípade pohľadu na sociálne otázky existuje medzi názormi slovenských občanov a európskym priemerom aj v prípade pohľadu na otázku prisťahovalectva. V tomto prípade však väčší dôraz na riešenie tejto

40

otázky na úrovni EÚ prikladajú občania EÚ27, z ktorých 32% si myslí, že Európska únia by sa v najbližších rokoch mala venovať aj tejto otázke, zatiaľ čo na Slovensku si to myslí iba 19% občanov. Slováci sa viac ako občania EÚ27 prikláňajú k tomu, aby sa Európska únia v najbližších rokoch venovala takým témam, ako sú solidarita s chudobnejšími regiónmi, vnútorný trh, európska vzdelávacia politika a európska zahraničná politika.

Na ktoré oblasti by mali európske inštitúcie klásť dôrazv nasledujúcich rokoch (trend)

8%5%

26%

21%

11%

30%

28%

27%

32%

18%

18%

25%

22%

15%

25%

41%

32%

27%

29%

4%

19%

19%

23%

25%

21%

17%

22%

23%

19%

22%

14%

27%

26%

36%

36%

32%

0% 10% 20% 30% 40% 50%

Vnútorný trh

Kultúrna politika

Európska zahraničná politika

Európska obranná politika

Otázky prisťahovalectva

Európska vzdelávacia politika

Otázky životného prostredia

Energetické otázky

Solidarita s chudobnejšími regiónmi

Vedecký výskum

Sociálne otázky

Boj proti zločinu

jar 2008

jeseň 2007

jar 2007

Z pohľadu trendov došlo za uplynulý rok k niekoľkým výrazným zmenám v názoroch Slovákov na priority Európskej únie v nasledujúcich rokoch. Kým od jari do jesene 2007 sa počet občanov SR, ktorí za jednu z priorít EÚ v nasledujúcich rokoch označili sociálne otázky, prudko zvýšil z 27% na 41%, teda o 14 percentuálnych bodov, od jesene 2007 do jari 2008 klesol o 5 percentuálnych bodov. Klesajúci trend má prioritizácia Európskej zahraničnej politiky, ktorú za jednu z priorít EÚ v nasledujúcich rokoch označilo na jar 2007 30% Slovákov, na jeseň 2007 len 25% Slovákov a na jar 2008 už iba 22% slovenských občanov. Naopak Slováci zvýšili dôraz na otázky životného prostredia, ktoré na jeseň 2007 označilo ako jednu z oblastí, ktorej by Európska únia v nasledujúcich rokoch mala venovať zvýšenú pozornosť, 29% občanov a na jar 2008 už 36% občanov Slovenskej republiky.

41

4.3. Rozšírenie Európskej únie Slováci sú viac naklonení vstupu nových krajín do Európskej únie než je celoeurópsky priemer. Najvyššiu podporu má na Slovensku, podobne ako v EÚ27, vstup Švajčiarska, Nórska, Islandu a Chorvátska. Okrem týchto krajín má nadpolovičnú podporu slovenských občanov už iba Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko a prekvapujúco Ukrajina. Vstup Čiernej Hory, Bosny a Hercegoviny a Srbska do Európskej únie podporuje menej ako polovica Slovákov, aj keď podpora pre tieto krajiny je na Slovensku vyššia ako je európsky priemer. Otázka: Boli by ste v budúcnosti pre alebo proti vstupu každej z nasledujúcich krajín alebo území do Európskej únie?

Podpora vstupu jednotlivých krajín do Európskej únie

77%

78%

71%

52%

40%

43%

41%

40%

38%

34%

34%

31%

30%

79%

87%

90%

53%

49%

79%

60%

47%

45%

32%

27%

0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90% 100%

Švajčiarsko

Nórsko

Island

Chorvátsko

Bývalá juhoslovanskárepublika Macedónsko

Ukrajina

Čierna hora

Bosna a Hercegovina

Srbsko

Kosovo

Albánsko

Turecko

EÚ27 Slovenská republika

42

Najmenšiu podporu pre vstup do únie majú Kosovo, Albánsko a Turecko. V prípade týchto troch krajín navyše platí, že podpora pre ich vstup do EÚ je na Slovensku nižšia než je európsky priemer. Dokonca v prípade týchto troch krajín je nadpolovičná väčšina Slovákov proti ich členstvu v Európskej únii.

Podpora vstupu jednotlivých krajín do Európskej únie (trend)

0%

92%

93%

53%

59%

59%

58%

73%

33%

36%

60%

84%

90%

87%

79%

79%

60%

53%

49%

47%

45%

32%

30%

27%

0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90% 100%

Švajčiarsko

Nórsko

Island

Chorvátsko

Bývalá juhoslovanskárepublika Macedónsko

Ukrajina

Čierna hora

Bosna a Hercegovina

Srbsko

Kosovo

Albánsko

Turecko

jeseň 2006 jar 2008

Najväčší rozdiel v názoroch občanov SR a EÚ27 je v pohľade na Chorvátsko, ktorého vstup do Európskej únie podporuje na Slovensku až 79% občanov, čo je o 27 percentuálnych bodov viac ako v EÚ27.

43

Z pohľadu trendu však môžeme konštatovať, že v porovnaní s prieskumom uskutočneným na jeseň 2006, kedy sa táto otázka naposledy objavila v prieskume Eurobarometer, klesla na Slovensku podpora pre všetky krajiny, s ktorými sa hoc aj teoreticky uvažuje ako ďalšími adeptmi na členstvo, s výnimkou Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, ktoré si zachovalo rovnakú úroveň podpory a Islandu u ktorého podpora dokonca stúpla. Zrejme najprekvapujúcejší je pokles podpory v prípade Srbska, Čiernej Hory a Bosny a Hercegoviny, u ktorých podpora pre ich vstup do EÚ klesla na Slovensku pod 50%. V prípade Srbska je pokles z 53% na 45% prekvapujúci jednak vzhľadom na tradične proslovanské nálady Slovákov ako aj vzhľadom na to, že Srbsko je prioritnou krajinou z hľadiska slovenskej zahraničnej politiky a slovenskí predstavitelia dlhodobo vyjadrujú podporu vstupu Srbska do EÚ. Dôvodom zmeny názoru občanov SR môžu byť vnútropolitické problémy Srbska, ktoré viedli k rozpadu vlády a predčasným parlamentným voľbám, nevyriešená otázka dolapenia Ratka Mladiča a Radovana Karadžiča, obvinených z vojnových zločinov a tiež nestabilná situácia súvisiaca s vyhlásením samostatnosti Kosova. V prípade Bosny a Hercegoviny je pokles z 59% na 47% prekvapujúci preto, že táto krajina za uplynulý rok spravila mimoriadny pokrok v riešení problémov, ktoré ju po ukončení vojnového konfliktu roky sužovali. Tento pokrok sa navyše udial pod patronátom a s výrazným prispením slovenského diplomata Miroslava Lajčáka, vďaka čomu bol progres dosiahnutý v Bosne a Hercegovine na Slovensku silne medializovaný. Na druhej strane práve silná medializácia situácie v Bosne a Hercegovine mohla spôsobiť, že si Slováci uvedomili hĺbku problémov v tejto krajine, čo mohlo byť príčinou poklesu podpory pre členstvo tejto krajiny v EÚ. No a nakoniec v prípade Čiernej Hory je pokles z 59% na 49% prekvapujúci preto, že tejto krajine sa vnútorné konflikty, aké môžeme sledovať v prípade Srbska a Bosny a Hercegoviny (a dokonca aj v prípade Slovákmi zatiaľ podporovanej Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko) vyhýbajú, takže z tohto hľadiska nemôžeme Čiernu Horu považovať za problematickú krajinu.

44

Záver Prieskum Eurobarometer č. 69 potvrdil, že na Slovensku naďalej panuje menšia spokojnosť so životom, ako je európsky priemer. Väčšina občanov Slovenskej republiky v nasledujúcich 12 mesiacoch neočakáva žiadnu zmenu týkajúcu sa ich života celkovo. Pokiaľ však ide o očakávania týkajúce sa ekonomickej situácie vo svojej krajine, sú Slováci naladení oveľa pozitívnejšie než je celoeurópsky priemer. Ale aj na Slovensku je viac tých, ktorí očakávajú zhoršenie, než tých ktorí očakávajú zlepšenie. Pokiaľ ide o očakávania občanov týkajúce sa finančnej situácie domácnosti v nasledujúcich dvanástich mesiacoch, Slováci sú trochu menej optimisticky naladení ako v prípade očakávaní týkajúcich sa ekonomickej situácie v ich vlasti, ale na druhej strane sú aj menej pesimistickí. Podľa občanov Slovenskej republiky, rovnako ako pre občanov EÚ27, najdôležitejšími problémami, ktorým musí ich krajina v súčasnosti čeliť sú rastúce ceny / inflácia, nezamestnanosť, ekonomická situácia, systém zdravotnej starostlivosti a kriminalita. Slovenská republika patrí tradične k tým krajinám EÚ27, ktorých občania majú vysokú dôveru k Európskej únii. Európskej únii dôverujú dve tretiny Slovákov. Slovenská republika vykazuje aj vysokú úroveň dôvery k jednotlivým inštitúciám Európskej únie. Najvyššia miera dôvery panuje na Slovensku tradične k Európskemu parlamentu, na druhom mieste je Európska komisia a na treťom mieste sú Rada Európskej únie a Európska centrálna banka Slováci majú tradične vyššiu dôveru k médiám ako k štátnym inštitúciám. Zároveň slovenskí občania dôverujú médiám viac ako občania EÚ27. Na druhej strane dôvera k vláde je v súčasnosti na Slovensku vyššia ako je celoeurópsky priemer napriek tomu, že za posledný rok došlo k jej poklesu. Slovensko patrí tradične ku krajinám, ktorých väčšina občanov považuje členstvo v Európskej únii za dobrú vec. Navyše viac ako tri štvrtiny Slovákov si myslia, že Slovensko má výhody zo vstupu do EÚ, zatiaľ čo v EÚ27 tento názor zastáva iba niečo vyše polovice občanov. Tí slovenskí občania, ktorí si myslia, že ich krajina má prospech a výhody z členstva v Európskej únii, uvádzajú najčastejšie ako dôvod tohoto svojho pohľadu to, že EÚ prináša Slovákom nové pracovné príležitosti, členstvo v EÚ zlepšuje spoluprácu medzi Slovenskom a inými krajinami a EÚ prispieva k hospodárskemu rastu na Slovensku. Väčšina občanov na Slovensku sa vďaka členstvu svojej krajiny v EÚ cíti bezpečnejšie. Takmer dve tretiny Slovákov majú pocit, že sme ekonomicky stabilnejší, pretože naša krajina je členom EÚ. Tri štvrtiny Slovákov si nemyslia, že ich hlas má váhu v Európskej únii a nemyslia si ani že slovenská vláda počúva ich hlas ohľadne európskych záležitostí. Zhruba rovnaký počet slovenských občanov si nemyslí, že členovia Európskeho parlamentu resp. Európska komisia počúva ich hlas ohľadne európskych záležitostí.

45

Výrazná väčšina občanov Slovenskej republiky sa prikláňa k tomu, aby v takých oblastiach ako boj proti zločinu, boj proti terorizmu, obrana a zahraničná politika a prisťahovalectvo rozhodovala národná vláda spoločne s Európskou úniou. Spoločné rozhodovanie národnej vlády s Európskou úniou preferujú Slováci aj v takých oblastiach ako podpora regiónov trpiacich ekonomickými problémami, boj proti nezamestnanosti, politika v oblasti konkurencie, energetická politika a hospodárstvo. V prípade poľnohospodárstva sa však väčšina občanov SR prikláňa k tomu, aby v tejto oblasti rozhodovala slovenská vláda samostatne. Úplne jednoznačne slovenskí občania odmietajú spolurozhodovanie slovenskej vlády a EÚ v oblasti daní. Slováci majú na budúcnosť európskej integrácie výrazne optimistický pohľad. Podľa občanov Slovenskej republiky by sa Európska únia mala v najbližších rokoch zamerať na sociálne otázky, otázky životného prostredia a boj proti zločinu. Slováci sú viac naklonení vstupu nových krajín do Európskej únie než je celoeurópsky priemer. Najvyššiu podporu má na Slovensku vstup Švajčiarska, Nórska, Islandu a Chorvátska. Okrem týchto krajín má nadpolovičnú podporu slovenských občanov už iba Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko a Ukrajina. Vstup Čiernej Hory, Bosny a Hercegoviny a Srbska do Európskej únie podporuje menej ako polovica Slovákov, aj keď podpora pre tieto krajiny je na Slovensku vyššia ako je európsky priemer.

46

Špecifikácia výberovej vzorky

“STANDARD” EUROBAROMETER 69 TECHNICAL SPECIFICATIONS

Between the 25th of March and the 04th of May 2008, TNS Opinion & Social, a consortium created between Taylor Nelson Sofres and TNS opinion, carried out wave 69.2 of the EUROBAROMETER, on request of the EUROPEAN COMMISSION, Directorate-General for Communication, “Research and Political Analysis”. The “STANDARD” EUROBAROMETER 69 is part of wave 69.2 and covers the population of the respective nationalities of the European Union Member States, resident in each of the Member States and aged 15 years and over. The “STANDARD” EUROBAROMETER 69 has also been conducted in the three candidate countries (Croatia, Turkey and the Former Yugoslav Republic of Macedonia) and in the Turkish Cypriot Community. In these countries, the survey covers the national population of citizens and the population of citizens of all the European Union Member States that are residents in these countries and have a sufficient command of the national languages to answer the questionnaire. The basic sample design applied in all states is a multi-stage, random (probability) one. In each country, a number of sampling points was drawn with probability proportional to population size (for a total coverage of the country) and to population density. In order to do so, the sampling points were drawn systematically from each of the "administrative regional units", after stratification by individual unit and type of area. They thus represent the whole territory of the countries surveyed according to the EUROSTAT NUTS II (or equivalent) and according to the distribution of the resident population of the respective nationalities in terms of metropolitan, urban and rural areas. In each of the selected sampling points, a starting address was drawn, at random. Further addresses (every Nth address) were selected by standard "random route" procedures, from the initial address. In each household, the respondent was drawn, at random (following the "closest birthday rule"). All interviews were conducted face-to-face in people's homes and in the appropriate national language. As far as the data capture is concerned, CAPI (Computer Assisted Personal Interview) was used in those countries where this technique was available.

47

ABBREVIATIONS COUNTRIES INSTITUTES N°

INTERVIEWS FIELDWORK

DATES POPULATION

15+ BE Belgium TNS Dimarso 1.003 01/04/2008 04/05/2008 8.786.805 BG Bulgaria TNS BBSS 1.000 27/03/2008 07/04/2008 6.647.375 CZ Czech Rep. TNS Aisa 1.014 02/04/2008 17/04/2008 8.571.710 DK Denmark TNS Gallup DK 1.005 02/04/2008 04/05/2008 4.432.931 DE Germany TNS Infratest 1.534 29/03/2008 28/04/2008 64.546.096 EE Estonia Emor 1.006 27/03/2008 21/04/2008 887.094 EL Greece TNS ICAP 1.000 28/03/2008 17/04/2008 8.691.304 ES Spain TNS Demoscopia 1.033 27/03/2008 26/04/2008 38.536.844 FR France TNS Sofres 1.040 27/03/2008 27/04/2008 46.425.653 IE Ireland TNS MRBI 1.004 28/03/2008 30/04/2008 3.375.399 IT Italy TNS Abacus 1.022 25/03/2008 26/04/2008 48.892.559 CY Rep. of Cyprus Synovate 504 31/03/2008 24/04/2008 638.900

CY(tcc) Turkish Cypriot Comm. KADEM 500 28/03/2008 30/04/2008 143.226 LV Latvia TNS Latvia 1.008 02/04/2008 29/04/2008 1.444.884 LT Lithuania TNS Gallup Lithuania 1.021 01/04/2008 22/04/2008 2.846.756 LU Luxembourg TNS ILReS 501 26/03/2008 29/04/2008 388.914 HU Hungary TNS Hungary 1.000 28/03/2008 26/04/2008 8.320.614 MT Malta MISCO 500 26/03/2008 16/04/2008 335.476 NL Netherlands TNS NIPO 1.041 01/04/2008 26/04/2008 13.017.690

AT Austria Österreichisches Gallup-Institut 1.000 27/03/2008 20/04/2008 7.004.205

PL Poland TNS OBOP 1.000 30/03/2008 23/04/2008 32.155.805 PT Portugal TNS EUROTESTE 1.001 26/03/2008 24/04/2008 8.080.915 RO Romania TNS CSOP 1.019 25/03/2008 23/04/2008 18.246.731 SI Slovenia RM PLUS 1.003 01/04/2008 27/04/2008 1.729.298 SK Slovakia TNS AISA SK 1.085 01/04/2008 20/04/2008 4.316.438 FI Finland TNS Gallup Oy 1.004 02/04/2008 04/05/2008 4.353.495 SE Sweden TNS GALLUP 1.007 28/03/2008 27/04/2008 7.562.263 UK United Kingdom TNS UK 1.306 01/04/2008 24/04/2008 50.519.877 HR Croatia Puls 1.000 28/03/2008 24/04/2008 3.734.300 TR Turkey TNS PIAR 1.003 29/03/2008 27/04/2008 47.583.830

MK Former Yugoslav Rep. of Macedonia TNS Brima 1.006 29/03/2008 06/04/2008 1.648.012

TOTAL 30.170 25/03/2008 04/05/2008 453.865.399

48

For each country a comparison between the sample and the universe was carried out. The Universe description was derived from Eurostat population data or from national statistics offices. For all countries surveyed, a national weighting procedure, using marginal and intercellular weighting, was carried out based on this Universe description. In all countries, gender, age, region and size of locality were introduced in the iteration procedure. For international weighting (i.e. EU averages), TNS Opinion & Social applies the official population figures as provided by EUROSTAT or national statistic offices. The total population figures for input in this post-weighting procedure are listed above. Readers are reminded that survey results are estimations, the accuracy of which, everything being equal, rests upon the sample size and upon the observed percentage. With samples of about 1,000 interviews, the real percentages vary within the following confidence limits:

Observed percentages 10% or 90% 20% or 80% 30% or 70% 40% or 60% 50%

Confidence limits ± 1.9 points ± 2.5 points ± 2.7 points ± 3.0 points ± 3.1 points

49

Dotazník A

(101-105)

B(106-107)

C(108-110)

D(111-116)

E(117)

12

Naše číslo prieskumu

EB69.1 A

Kód krajiny

EB69.1 B

Klientove číslo prieskumu

EB69.1 C

Číslo rozhovoru

EB69.1 D

Verzia dotazníka

AB

EB68.1 E

50

Q1

(138-170)1,2,3,4,5,6,7,8,9,

10,11,12,13,14,15,16,17,18,19,20,21,22,23,24,25,26,27,

L 28,L 29,L 30,L 31,

32,33,

QA1

(171)1234

Aká je Vaša štátna príslušnosť? Povedzte mi prosím krajinu alebo krajiny, kde ste občanom (občiankou).

(MOŽNOSŤ VIACERÝCH ODPOVEDÍ)

BelgickoDánskoNemeckoGréckoŠpanielskoFrancúzskoÍrskoTalianskoLuxemburskoHolandskoPortugalskoSpojené Kráľovstvo (Veľká Británia, Severné Írsko)RakúskoŠvédskoFínskoCyperská republika (Juh)Česká republikaEstónskoMaďarskoLotyšskoLitvaMaltaPoľskoSlovenskoSlovinskoBulharskoRumunskoTureckoChorvátsko

Iné krajiny: VYPÍŠTE:Nevie, bez odpovede [NEPONÚKAJTE]

EB68.1 Q1

AK INÁ ODPOVEĎ ALEBO NEVIE, UKONČITE ROZHOVOR

Keď sa stretnete s priateľmi, povedali by ste, že diskutujete o politických záležitostiach často, príležitostne alebo nikdy?

častopríležitostnenikdynevie, bez odpovede (NEPONÚKAJTE)

EB68.1 QA1

51

QA2

(172)12345

QA3

(173)12345

QA4a

(174) 1

(175)2

(176)3

(177)4

(178) 5

(179)6

Keď ste presvedčený(á) o svojom názore, stane sa Vám niekedy, že presviedčate svojich priateľov, príbuzných alebo kolegov v práci, aby zdieľali rovnaký názor ako Vy? Stáva sa Vám to:

(PREČÍTAJTE)

častoz času na časzriedkanikdynevie, bez odpovede (NEPONÚKAJTE)

EB68.1 QA2

Celkovo ste veľmi spokojný(á), skôr spokojný(á), nie veľmi spokojný(á), vôbec nie spokojný(á) so životom, ktorý vediete?

(PREČÍTAJTE)

veľmi spokojný(á)skôr spokojný(á)nie veľmi spokojný(á)vôbec nie spokojný(á)nevie, bez odpovede (NEPONÚKAJTE)

EB68.1 QA3

NEPÝTAJTE SA QA4a NA CY(tč) – CY(tč) PREJDITE NA QA4b

Aké sú Vaše očakávania pre nasledujúcich 12 mesiacov, bude nasledujúcich 12 mesiacov lepších, horších alebo rovnakých, čo sa týka...?

(PREČÍTAJTE) LEPŠIE HORŠIE ROVNAKÉ NEVIEM

4ekonomickej situácie na Slovensku 1 2 3 4vášho života celkovo 1 2 3

4

možnosti zamestnania na Slovensku 1 2 3 4

finančnej situácie Vašej domácnosti 1 2 3

4ekonomickej situácie v EÚ 1 2 3 4Vašej osobnej situácie v zamestnaní 1 2 3

EB68.1 QA5

NA OTÁZKU QA4b SA PÝTAJTE IBA NA CY(tč) - OSTATNÍ PREJDITE NA QA5a

52

QA5a

Oveľa

lepšia

Skôr lepši

a

Skôr horši

a

Oveľa

horšia

Rovnaká (SPONTÁNNE)

NEVIEM

(186)1

(187)2

(188)3

(189)4

(190)5

Pre každú z nasledujúcich oblastí mi, prosím, povedzte, či je situácia na Slovensku lepšia alebo horšia ako priemer v európskych krajinách? (M)

(PREDLOŽTE KARTU SO STUPNICOU - JEDNA ODPOVEĎ V RIADKU)

(PREČÍTAJTE - MEŇTE PORADIE POLOŽIEK)

Stav slovenskej ekonomiky 1 2 3 4 5

4 5

Stav zamestnanosti na Slovensku

1 2 3 4 5

4 5

Náklady na živobytie na Slovensku

1

Ceny energií na Slovensku 1 2 3

2 3

4 5

EB67.2 QA7a (ITEMS 1-4) - QA7C (ITEM 5) TREND MODIFIED

NA OTÁZKU QA5b SA PÝTAJTE IBA NA CY(tč) - OSTATNÍ PREJDITE NA QA6a

Kvalita života na Slovensku 1 2 3

QA6a

(196-211)1,2,3,4,5,6,7,8,9,

10,11,12,13,14,15,16,

Čo si myslíte, ktoré sú dva najdôležitejšie problémy, ktorým musí Slovensko v súčasnosti čeliť?

(PREDLOŽTE KARTU - MAX. 2 MOŽNÉ ODPOVEDE)

kriminalitaekonomická situáciarastúce ceny, infláciadaňový systémnezamestnanosťterorizmusobrana, zahraničná politikabývanieprisťahovalectvosystém zdravotnej starostlivostivzdelávací systémdôchodkyochrana životného prostrediazáležitosti týkajúce sa energieiné (SPONTÁNNE)nevie, bez odpovede (NEPONÚKAJTE)

EB68.1 QA6a

PÝTAJTE SA QA6b IBA NA CY(tč) - OSTATNÍ PREJDITE NA QA7

53

QA7a

(228)1234

QA8a

(229)123

Vo všeobecnosti si myslíte, že členstvo Slovenska v Európskej únii je...?

(PREČÍTAJTE)

dobrá veczlá vecani dobrá ani zlá vecnevie, bez odpovede (NEPONÚKAJTE)

EB68.1 QA12a

Ak zvážite všetky okolnosti, povedali by ste, že Slovensko má alebo nemá prospech a výhody zo vstupu do Európskej únie?

áno, má výhodynie, nemá výhodynevie, bez odpovede (NEPONÚKAJTE)

EB68.1 QA13a

PÝTAJTE SA QA7b a QA8b IBA v FM, TR a HR - EU27 PREJDITE NA QA9a QA9a

(234-246)

1,

2,

3,

4,

5,

6,

7,

8,

9,

10,

11,12,13,

Ktoré z nasledujúcich možností sú hlavné dôvody, prečo si myslíte, že Slovensko má prospech z členstva v Európskej únii?

(PREDLOŽTE KARTU - MEŇTE PORADIE POLOŽIEK - MAX. 3 ODPOVEDE)

Európska únia prispieva k demokracii na Slovensku

Európska únia prispieva k zachovaniu mieru a upevneniu bezpečnosti

Európska únia prispieva k hospodárskemu rastu na Slovensku

Niektoré záležitosti, ktoré sú dôležité pre Slovákov, sa riešia na úrovni Európskej únieČlenstvo v Európskej únii zlepšuje spoluprácu medzi Slovenskom a inými krajinamiSlováci majú významný vplyv na rozhodnutia prijímané na úrovni Európskej únieEurópska únia dáva Slovákom silnejšie slovo vo svete

Európska únia zlepšuje životnú úroveň Slovákov

Európska únia pomáha Slovákom čeliť novým výzvam globalizácie

Európska únia prináša Slovákom nové pracovné príležitosti

Vo všeobecnosti ste za Európsku úniu (SPONTÁNNE)

Iné (SPONTÁNNE)Nevie, bez odpovede

NEW

QA9b IBA NA CY(tč) - PÝTAJTE SA AK "TURECKÁ KOMUNITA NA CYPRE BY MALA PROSPECH Z PLNEJ APLIKÁCIE LEGISLATÍVY EÚ" - OZNAČENÉ AKO 1 v QA8c - OSTATNÍ PREJDITE NA QA10a

54

QA10a

(260-272)

1,

2,

3,

4,

5,

6,

7,

8,

9,10,

11,12,13,

Ktoré z nasledujúcich možností sú hlavné dôvody, prečo si myslíte, že Slovensko nemá prospech z členstva v Európskej únii?

(PREDLOŽTE KARTU - MEŇTE PORADIE POLOŽIEK - MAX. 3 ODPOVEDE)

Členstvo v Európskej únii má negatívny vplyv na demokraciu na Slovensku

Členstvo v Európskej únii má negatívny vplyv na udržanie mieru a upevnenie bezpečnostiČlenstvo v Európskej únii má negatívny vplyv na hospodársky rast SlovenskaZáležitosti, ktoré sú dôležité pre Slovákov, je najlepšie riešiť na vnútroštátnej úrovniČlenstvo v Európskej únii vytvára napätie medzi Slovenskom a inými krajinamiSlováci majú len malý vplyv na rozhodnutia prijímané na úrovni Európskej únieHlas Slovenska vo svete je členstvom v Európskej únii oslabený

Európska únia znižuje životnú úroveň Slovákov

Členstvo v Európskej únii robí Slovensko viac zraniteľným voči negatívnym vplyvom globalizácieEurópska únia ohrozuje pracovné miesta SlovákovVo všeobecnosti ste proti Európskej únii (SPONTÁNNE)


NEW

PÝTAJTE SA QA10b IBA NA CY(tč) - PÝTAJTE SA AK "TURECKÁ KOMUNITA NA CYPRE BY NEMALA PROSPECH Z PLNEJ APLIKÁCIE LEGISLATÍVY EÚ" - OZNAČENÉ AKO 2 v QA8c - OSTATNÍ PREJDITE NA QA11a

QA11a

(286) 1(287) 2

V súčasnej dobe by ste povedali, že vo všeobecnosti idú veci správnym smerom alebo nesprávnym smerom...?

(JEDNA ODPOVEĎ V KAŽDOM RIADKU)

Nevie, bez odpovede

Na Slovensku 1 2 3 4

(PREČÍTAJTE) Veci idú správnym smerom

Veci idú nesprávnym smerom

Ani jedným ani druhým

smerom

4

EB68.1 QA7

PÝTAJTE SA QA11b LEN NA CY(tč) - OSTATNÍ PREJDITE NA QA12

V Európskej únii 1 2 3

55

QA12

(290) 1(291) 2(292) 3(293) 4(294) 5(295) 6(296) 7(297) 8(298) 9

(299)

10

(300) 11(301) 12

QA13

(302)123456

Rád(a) by som sa Vás spýtal(a) do akej miery dôverujete niektorým inštitúciám. Povedzte mi prosím pre každú z nasledujúcich inštitúcií, či jej skôr dôverujete alebo skôr nedôverujete.

(PREČÍTAJTE) SKÔR DÔVERUJ

EM

SKÔR NEDÔVERUJEM

NEVIEM

Tlač 1 2 3Rozhlas 1 2 3Televízia 1 2 3Internet 1 2 3Súdy, slovenský právny systém 1 2 3Polícia 1 2 3Armáda 1 2 3Politické strany 1 2 3Vláda Slovenskej republiky 1 2 3Národná rada Slovenskej republiky 1 2 3

Európska únia 1 2 3Organizácia spojených národov 1 2 3

EB68.1 QA8

PÝTAJTE SA VŠETKÝCH

Vo všeobecnosti, aký máte dojem a pocit z Európskej únie - veľmi pozitívny, skôr pozitívny, neutrálny, skôr negatívny alebo veľmi negatívny?

Veľmi pozitívnySkôr pozitívnyNeutrálnySkôr negatívnyVeľmi negatívnyNEVIEM

EB68.1 QA14

56

QA14

(303-318)1,2,3,4,5,6,7,8,9,

10,11,12,13,14,15,16,

QA15a

(319)1

(320)

2

(321)

3

(322) 4(323) 5

(324)6

(325)7

(326)8

(327)9

(328) 10

(329)11

(330)12

Čo pre Vás osobne Európska únia znamená?

(PREDLOŽTE KARTU - PREČÍTAJTE - MOŽNOSŤ VIACERÝCH ODPOVEDÍ - MEŇTE PORADIE POLOŽIEK STRIEDAVO ZHORA DOLU A ZDOLA HORE )

mierekonomická prosperitademokraciasociálna ochranasloboda cestovať, študovať a pracovať kdekoľvek v EÚkultúrna rôznorodosť"silnejšie slovo" vo sveteEuronezamestnanosťbyrokraciaplytvanie peniazmistrata našej kultúrnej identityzvýšená kriminalitanedostatočná kontrola vonkajších hraníciné (NEPONÚKAJTE) VYPÍŠTE: .....nevie, bez odpovede (NEPONÚKAJTE)

EB67.2 QA12

NEPÝTAJTE SA QA15a NA CY(tč) - POLOŽKU 2 SA PÝTAJTE IBA V KRAJINÁCH, KTORÉ NIE SÚ V EUROZÓNE/POLOŽKU 3 SA PÝTAJTE IBA V KRAJINÁCH EUROZÓNY - CY(tč) PREJDITE NA QA15b

Povedzte mi, prosím, pre každý z nasledujúcich výrokov, či s ním skôr súhlasíte alebo skôr nesúhlasíte?

(PREČÍTAJTE) SKÔR SÚHLASÍ

SKÔR NESÚHLA

SÍ

NEVIE

Cítim sa bezpečnejšie, pretože Slovensko je členom EÚ

1 2 3

Mám pocit, že sme ekonomicky stabilnejší, pretože Slovensko je členom EÚ

1 2 3

1 2 3

Môj hlas má váhu v Európskej únii 1 2 3Môj hlas má váhu na Slovensku 1 2 3Naša vláda počúva môj hlas ohľadne európskych záležitostí

1 2 3

Členovia Európskeho parlamentu počúvajú môj hlas ohľadne európskych záležitostí

1 2 3

Európska komisia počúva môj hlas ohľadne európskych záležitostí

1 2 3

Rozumiem ako funguje Európska únia 1 2 3

Hlas Slovenska má v EÚ váhu 1 2 3Záujmy Slovenska sú v EÚ brané do úvahy 1 2 3

Európska únia vnucuje svoje názory Slovensku 1 2 3

57

QA16

(336) 1(337) 2(338) 3(339) 4

QA17

(340) 1(341) 2(342) 3(343) 4

QA18

(344) 1(345) 2(346) 3(347) 4

Počuli ste už niekedy o...?

(PREČÍTAJTE) ÁNO NIE NEVIEM

Európskom parlamente 1 2 3Európskej komisii 1 2 3Rade Európskej únie 1 2 3Európskej centrálnej banke 1 2 3

EB68.1 QA15

A pre každú z nasledujúcich Európskych inštitúcii mi prosím povedzte, či si myslíte, že zohráva alebo nezohráva dôležitú úlohu v živote Európskej únie?

PREČÍTAJTE ZOHRÁVA DÔLEŽITÚ ÚLOHU

NEZOHRÁVA

DÔLEŽITÚ ÚLOHU

NEVIEM

Európsky parlament 1 2 3Európska komisia 1 2 3Rada Európskej únie 1 2 3Európska centrálna banka 1 2 3

EB67.2 QA14

Povedzte mi prosím ku každej inštitúcii, či jej skôr dôverujete alebo skôr nedôverujete?

(PREČÍTAJTE) SKÔR DÔVERUJ

E

SKÔR NEDÔVE

RUJE

NEVIEM

Európsky parlament 1 2 3Európska komisia 1 2 3Rada Európskej únie 1 2 3Európska centrálna banka 1 2 3

EB68.1 QA16

PÝTAJTE SA QA19a Až QA26a IBA V EÚ27 - CY(tcc), AM, HR a TR PREJDITE NA QA27. PÝTAJTE SA qa19A AK "DÔVERUJE EURÓPSKEMU PARLAMENTU" - OZNAČENÉ 1 v QA18 POLOŽKA 1

58

QA19a

(348-358)

1,

2,

3,4,

5,6,7,

8,

9,10,11,

Ktoré z nasledujúcich možností sú hlavné dôvody, prečo dôverujete Európskemu parlamentu?

(PREČÍTAJTE - MEŇTE PORADIE POLOŽIEK - MAX. 2 ODPOVEDE)

Rozhodnutia prijímané v Európskom parlamente sú prijímané demokratickým spôsobomRozhodnutia prijímané v Európskom parlamente prispievajú k hospodárskemu rastu SlovenskaEurópsky parlament dobre chráni záujmy všetkých občanov Európy

Ste dobre informovaný(á) o činnostiach Európskeho parlamentuČlenovia Európskeho parlamentu sú na správnom mieste, aby robili rozhodnutia o záležitostiach Európskej únie ako celku

Európsky parlament dobre reprezentuje Váš názor na EurópuDôverujete členom Európskeho parlamentuVo všeobecnosti ste za Európsku úniu (SPONTÁNNE)

Vo všeobecnosti dôverujete politickým inštitúciám/politikom (SPONTÁNNE)


NEW

PÝTAJTE SA QA19b IBA NA CY(tč) - PÝTAJTE SA AK "DÔVERUJE EURÓPSKEMU PARLAMENTU" - OZNAČENÉ 1 v QA18 POLOŽKA 1 - OSTATNÍ PREJDITE NA QA20a

QA20a

(370-380)

1,

2,3,

4,

5,

6,7,

8,

9,10,11,

Ktoré z nasledujúcich možností sú hlavné dôvody, prečo nedôverujete Európskemu parlamentu?


Rozhodnutia prijímané v Európskom parlamente nie sú prijímané demokratickým spôsobomRozhodnutia prijímané v Európskom parlamente majú negatívny vplyv na hospodársky rast SlovenskaEurópsky parlament je príliš vzdialený od bežných občanovNemáte dostatok informácií o Európskom parlamente

Členovia Európskeho parlamentu nie sú na správnom mieste, aby robili rozhodnutia o záležitostiach Európskej únie ako celku

Európsky parlament nereprezentuje dobre Váš názor na Európu

Nedôverujete členom Európskeho parlamentuVo všeobecnosti ste proti Európskej únii (SPONTÁNNE)

Vo všeobecnosti nedôverujete politickým inštitúciám/politikom (SPONTÁNNE)Iné (SPONTÁNNE)Nevie, bez odpovede

NEW

59

QA21a

(392-402)

1,

2,

3,

4,

5,6,7,

8,

9,10,11,

Ktoré z nasledujúcich možností sú hlavné dôvody, prečo dôverujete Európskej komisii?


Rozhodnutia prijímané Európskou komisiou sú prijímané demokratickým spôsobomEurópska komisia prispieva k hospodárskemu rastu Slovenska

Európska komisia dobre chráni záujmy všetkých občanov Európy

Ste dobre informovaný(á) o činnostiach Európskej komisie

Európska komisia je na správnom mieste, aby prijímala užitočné návrhy pre Európsku úniu ako celokDôverujete komisáromEurópska komisia dobre reprezentuje Váš názor na EurópuVo všeobecnosti ste za Európsku úniu (SPONTÁNNE)



NEW

PÝTAJTE SA QA21b IBA NA CY(tč) - PÝTAJTE SA AK "DÔVERUJE EURÓPSKEJ KOMISII" - OZNAČENÉ 1 v QA18 POLOŽKA 2 - OSTATNÍ PREJDITE NA QA22a

QA22a

(414-424)

1,

2,3,

4,

5,6,

7,

8,

9,10,11,

Ktoré z nasledujúcich možností sú hlavné dôvody, prečo nedôverujete Európskej komisii?


Rozhodnutia prijímané Európskou komisiou nie sú prijímané demokratickým spôsobomEurópska komisia má negatívny vplyv na hospodársky rast Slovenska

Európska komisia je príliš vzdialená od bežných občanovNemáte dostatok informácií o Európskej komisii

Európska komisia nie je na správnom mieste, aby prijímala užitočné návrhy pre Európsku úniu ako celokNedôverujete komisáromEurópska komisia nereprezentuje dobre Váš názor na Európu

Vo všeobecnosti ste proti Európskej únii (SPONTÁNNE)


NEW

60

QA23a

(436-446)

1,

2,

3,

4,

5,

6,

7,

8,

9,10,11,

Ktoré z nasledujúcich možností sú hlavné dôvody, prečo dôverujete Rade Európskej únie?


Rozhodnutia prijímané Radou Európskej únie sú prijímané demokratickým spôsobomRozhodnutia Rady Európskej únie prispievajú k hospodárskemu rastu SlovenskaRada Európskej únie dobre chráni záujmy všetkých občanov Európy

Ste dobre informovaný(á) o činnostiach Rady Európskej únie

Rada európskej únie dobre reprezentuje záujmy Slovenska v Európskej únii

Rada Európskej únie dobre reprezentuje záujmy Slovenska v Európskej únii

Dôverujete politikom, ktorí sedia v Rade Európskej únie

Vo všeobecnosti ste za Európsku úniu (SPONTÁNNE)



NEW QA24a

(458-468)

1,

2,

3,

4,

5,

6,

7,

8,

9,10,11,

Ktoré z nasledujúcich možnosti sú hlavné dôvody, prečo nedôverujete Rade Európskej únie?


Rozhodnutia prijímané Radou Európskej únie nie sú prijímané demokratickým spôsobomRozhodnutia robené Radou Európskej únie majú negatívny vplyv na hospodársky rast SlovenskaRada Európskej únie je príliš vzdialená od bežných občanov

Nemáte dostatok informácií o Rade Európskej únie

Rada Európskej únie nereprezentuje dobre záujmy Slovenska v Európskej úniiRada Európskej únie nie je na správnom mieste, aby rozhodovala o záležitostiach dôležitých pre Európsku úniu ako celok

Nedôverujete politikom, ktorí sedia v Rade Európskej únie

Vo všeobecnosti ste proti Európskej únii (SPONTÁNNE)


NEW

61

QA25a

(480-490)

1,

2,3,

4,

5,

6,7,

8,

9,10,11,

Ktoré z nasledujúcich možností sú hlavné dôvody, prečo dôverujete Európskej centrálnej banke?


Európska centrálna banka prispieva k hospodárskemu rastu Slovenska

Ste dobre informovaný(á) o činnostiach Európskej centrálnej banky

Európska centrálna banka dobre bojuje s infláciouEurópska centrálna banka dobre chráni Európu pred finančným zmätkom

Európska centrálna banka dobre reprezentuje záumy krajín eurozóny vo sveteEurópska centrálna banka chráni stabilitu meny, eura, čo má pozitívny vplyv na európske hospodárstvoSte za euroVo všeobecnosti ste za Európsku úniu (SPONTÁNNE)

Vo všeobecnosti dôverujete bankám/bankárom (SPONTÁNNE)


NEW

PÝTAJTE SA QA25b IBA NA CY(tč) - PÝTAJTE SA AK "DÔVERUJE EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKE" - OZNAČENÉ 1 v QA18 POLOŽKA 4 - OSTATNÍ PREJDITE NA QA26a

QA26a

(502-512)

1,

2,

3,

4,

5,

6,7,

8,

9,10,11,

Ktoré z nasledujúcich možností sú hlavné dôvody, prečo nedôverujete Európskej centrálnej banke?


Európska centrálna banka má negatívny vplyv na hospodársky rast SlovenskaNemáte dostatok informácií o Európskej centrálnej banke

Európska centrálna banka nie je dostatočne efektívna v boji s infláciou

Európska centrálna banka zle chráni Európu pred finančným zmätkom

Európska centrálna banka reprezentuje vo svete len záujmy krajín eurozóny

Európska centrálna banka chráni stabilitu meny, eura, čo má negatívny vplyv na európske hospodárstvoSte proti euruVo všeobecnosti ste proti Európskej únii (SPONTÁNNE)

Vo všeobecnosti nedôverujete bankám/bankárom (SPONTÁNNE)


NEW

62

QA27

(524)1234

QA28

(525)12345

QA29

(526)1234

Ak premýšľate o svojej kúpnej sile, čiže o veciach, ktoré si môže Vaša domácnosť dovoliť v každodennom živote, a ak porovnáte svoju súčasnú situáciu s tou spred piatich rokov, povedali by ste, že sa zlepšila, zostala rovnaká alebo sa zhoršila?

(PREDLOŽTE KARTU - LEN JEDNA ODPOVEĎ)

Zlepšila saZostala rovnakáZhoršila saNevie, bez odpovede

NEW

Povedzte mi, prosím, do akej miery súhlasíte alebo nesúhlasíte s nasledujúcim výrokom: Máte problém zaplatiť všetky účty na konci mesiaca. (M)

(PREČÍTAJTE - LEN JEDNA ODPOVEĎ)

Rozhodne súhlasímSkôr súhlasímSkôr nesúhlasímRozhodne nesúhlasímNevie, bez odpovede

EB65.1 QA3 TREND MODIFIED

Myslíte si, že život tých, čo sú dnes deťmi bude vo všeobecnosti ľahší, ťažší alebo ani ľahší, ani ťažší ako život Vašej generácie?


ĽahšíŤažšíAni ľahší, ani ťažšíNevie, bez odpovede [NEPONÚKAJTE]

EB66.3 QA17

Teraz prejdime k inej téme.

NEPÝTAJTE SA QA30a NA CY(tč) - CY(tč) PREJDITE NA QA30b

63

QA30a

(527)12345

Nakoľko je podľa Vás transparentná (priehľadná) verejná správa na Slovensku? Povedali by ste, že verejná správa na Slovensku je veľmi transparentná, transparentná, nie veľmi transparentná alebo vôbec nie transparentná?

(PREDLOŽTE KARTU SO STUPNICOU)

Veľmi transparentnáTransparentnáNie veľmi transparentnáVôbec nie transparentnáNevie, bez odpovede

NEW

PÝTAJTE SA QA30b IBA NA CY(tč) - OSTATNÍ PREJDITE NA QA31a QA31a

(529)12345

Povedali by ste, že je pre Vás veľmi dôležité, dôležité, nie veľmi dôležité alebo vôbec nie dôležité, či Slovenská verejná správa funguje transparentne?


Veľmi dôležitéDôležitéNie veľmi dôležitéVôbec nie dôležitéNevie, bez odpovede

NEW

PÝTAJTE SA QA31b IBA NA CY(tč) - OSTATNÍ PREJDITE NA QA32 QA32

(531)12345

Nakoľko sú podľa Vás dnes transparentné (priehľadné) inštitúcie Európskej únie? Povedali by ste, že sú veľmi transparentné, transparentné, nie veľmi transparentné alebo vôbec nie transparentné?


Veľmi transparentnéTransparentnéNie veľmi transparentnéVôbec nie transparentnéNevie, bez odpovede

NEW

64

QA33

(532)12345

QA34

(533)1

(534)2

(535)

3

(536)4

QA35a

(537) 1(538) 2(539) 3(540) 4(541) 5(542) 6(543) 7(544) 8(545) 9

Povedali by ste, že je pre Vás veľmi dôležité, dôležité, nie veľmi dôležité alebo vôbec nie dôležité, či inštitúcie Európskej únie fungujú transparentne?


Veľmi dôležitéDôležitéNie veľmi dôležitéVôbec nie dôležitéNevie, bez odpovede

NEW

Mohli by ste mi, prosím, povedať, či sú nasledujúce výroky o Európskej únii podľa Vás pravdivé alebo nepravdivé?

(PREČÍTAJTE) Pravdivý Nepravdivý

NEVIEM

EÚ v súčasnosti pozostáva z pätnástich členských štátov

1 2 3

Švajčiarsko je členom Európskej únie (N) 1 2 3

Rade Európskej únie predsedá každých šesť mesiacov iný členský štát

1 2 3

Eurozóna v súčasnosti pozostáva z dvanástich členských štátov

1 2 3

EB68.1 QA17 TREND MODIFIED

PÝTAJTE SA QA35a až QA36a IBA V EÚ27 - OSTATNÍ PREJDITE NA QA37

Pre každú z nasledujúcich oblastí myslíte si, že by mala slovenská vláda rozhodovať samostatne alebo spoločne s Európskou úniou?

(PREČÍTAJTE - MEŇTE PORADIE POLOŽIEK) Slovenská vláda

Spoločne s EÚ

NEVIE

Boj proti zločinu 1 2 3Dane 1 2 3Boj proti nezamestnanosti 1 2 3Boj proti terorizmu 1 2 3Obrana a zahraničné záležitosti 1 2 3Prisťahovalectvo 1 2 3Vzdelávací systém 1 2 3Dôchodky 1 2 3Ochrana životného prostredia 1 2 3

EB68.1 QA20a

65

QA36a

(555) 1(556) 2(557) 3(558) 4(559) 5

(560)6

(561) 7(562) 8(563) 9(564) 10(565) 11

Pri každej z nasledujúcich oblastí by podľa Vás rozhodnutia mali byť prijímané slovenskou vládou alebo spoločne s Európskou úniou?

(PREČÍTAJTE - MEŇTE PORADIE POLOŽIEK) Slovenskou vládou

Spoločne s EÚ

NEVIE

Zdravotníctvo (M) 1 2 3Sociálna starostlivosť (M) 1 2 3Poľnohospodárstvo a rybárstvo 1 2 3Ochrana spotrebiteľa 1 2 3Vedecký a technologický výskum 1 2 3Podpora regiónov trpiacich ekonomickými problémami

1 2 3

Energia 1 2 3Oblasť konkurencie 1 2 3Doprava 1 2 3Ekonomika 1 2 3Boj s infláciou 1 2 3

EB68.1 QA20a TREND MODIFIED

PÝTAJTE SA QA36b IBA NA CY(tč) - OSTATNÍ PREJDITE NA QA37 QA37

(577)1

(578)2

(579)3

(580)4

QA38

(581)12345

Aký máte názor na každý z nasledujúcich výrokov? Povedzte mi, prosím, pre každý výrok, či ste "za to" alebo "proti tomu".

(PREČÍTAJTE - MEŇTE PORADIE POLOŽIEK) ZA PROTI NEVIE

Európska menová únia s jednotnou menou - Euro 1 2 3

Spoločná zahraničná politika členských štátov EÚ voči iným krajinám

1 2 3

Spoločná obranná a bezpečnostná politika členských štátov EÚ

1 2 3

Ďalšie rozšírenie EÚ o nové krajiny v budúcich rokoch

1 2 3

EB68.1 QA22

Povedali by ste, že ste veľmi optimistický(á), skôr optimistický(á), skôr pesimistický(á) alebo veľmi pesimistický(á) ohľadne budúcnosti Európskej únie...?

(LEN JEDNA ODPOVEĎ)

Veľmi optimistický(á)Skôr optimistický(á)Skôr pesimistický(á)Veľmi pesimistický(á)Nevie, bez odpovede [NEPONÚKAJTE]

EB68.1 QA24

66

QA39

(582-596)1,2,3,4,5,6,7,8,9,

10,11,12,13,14,15,

QA40

(597)123

Európska integrácia sa v posledných rokoch sústredila na rôzne záležitosti. Podľa Vášho názoru, na ktoré oblasti by mali európske inštitúcie klásť dôraz v nasledujúcich rokoch, aby sa Európska únia v budúcnosti posilnila?

( PREDLOŽTE KARTU - PREČÍTAJTE -MEŇTE PORADIE POLOŽIEK - MAX. 3 ODPOVEDE)

Vnútorný trhKultúrna politikaEurópska zahraničná politikaEurópska obranná politikaOtázky prisťahovalectvaEurópska vzdelávacia politika Otázky životného prostrediaEnergetické otázkySolidarita s chudobnejšími regiónmiVedecký výskumSociálne otázkyBoj proti zločinuŽiadne z uvedených (SPONTÁNNE)Iné (SPONTÁNNE) Nevie, bez odpovede [NEPONÚKAJTE]

EB68.1 QA25

PÝTAJTE SA QA40 IBA V EÚ27 - OSTATNÍ PREJDITE NA QA41

V Európskej únii sa každá členská krajina strieda na poste predsedu Rady Európskej únie na šesť mesiacov. Teraz je na rade Slovinsko. Čítali ste v poslednom čase v novinách alebo počuli v rozhlase alebo televízii alebo videli na internete niečo o predsedníctve Slovinska? (M)

ÁnoNieNevie, bez odpovede

EB68.1 QA18a TREND MODIFIED

PÝTAJTE SA QA41 IBA V SI - OSTATNÍ PREJDITE NA QA42 QA42

(599)123

V Európskej únii sa každá členská krajina strieda na poste predsedu Rady Európskej únie na šesť mesiacov. Od prvého júla 2008 bude na rade Francúzsko. Čítali ste v poslednom čase v novinách alebo počuli v rozhlase alebo televízii alebo videli na internete niečo o predsedníctve Francúzska? (M)

ÁnoNieNevie, bez odpovede (NEPONÚKAJTE)

EB68.1 QA18c TREND MODIFIED

PÝTAJTE SA QA43 IBA VO FR - OSTATNÍ PREJDITE NA QA44

67

QA44

(601) 1(602) 2(603) 3(604) 4(605) 5(606) 6(607) 7(608) 8(609) 9(610) 10(611) 11(612) 12

QA45

(613)12345

QA46

(614)12345

Boli by ste v budúcnosti pre alebo proti vstupu každej z nasledujúcich krajín alebo území do Európskej únie?

(MEŇTE PORADIE POLOŽIEK)

(PREČÍTAJTE) Pre Proti NEVIEM

Bosna a Hercegovina 1 2 3Srbsko 1 2 3Čierna hora 1 2 3Kosovo (N) 1 2 3Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko 1 2 3Chorvátsko 1 2 3Albánsko 1 2 3Turecko 1 2 3Ukrajina 1 2 3Švajčiarsko 1 2 3Nórsko 1 2 3Island 1 2 3

EB66.1 QA33

Keď Turecko splní všetky podmienky stanovené Európskou úniou, boli by ste rozhodne za, skôr za, skôr proti alebo rozhodne proti vstupu Turecka do Európskej únie? (M)

Rozhodne zaSkôr zaSkôr protiRozhodne protiNeviem, bez odpovede

EB65.2 QD16 TREND MODIFIED

Súhlasili alebo nesúhlasili by ste s nasledujúcim výrokom: Ak by krajiny a územia Západného Balkánu (Bosna a Hercegovina, Srbsko, Čierna Hora, Kosovo, Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, Chorvátsko a Albánsko) vstúpili do Európskej únie, pomohlo by to stabilizovať túto časť Európy.

(PREDLOŽTE KARTU)

Rozhodne súhlasímSkôr súhlasímSkôr nesúhlasímRozhodne nesúhlasímNeviem, bez odpovede

NEW

NEPÝTAJTE SA QA47a NA CY(tč) - CY(tč) PREJDITE NA QA47b

68

QA47a

(615)

1

(616)2

(617)

3

(618)

4

(619)

5

(620)

6

(621)

7

(622)

8

(623)

9

(624)

10

(625)

11

NEVIEM

2 3

Pre každý z nasledujúcich výrokov mi, prosím, povedzte, či s ním rozhodne súhlasíte, skôr súhlasíte, skôr nesúhlasíte alebo rozhodne nesúhlasíte.

(PREDLOŽTE KARTU SO STUPNICOU - JEDNA ODPOVEĎ V RIADKU)

(PREČÍTAJTE - MEŇTE PORADIE POLOŽIEK)

Rozhodne súhlasím

Skôr súhlasím

Skôr nesúhlasí

m

Rozhodne nesúhlasí

m

4 5

Globalizácia zvyšuje sociálne rozdiely

1 2 3 4 5

Globalizácia je príležitosť pre hospodársky rast

1

Európska únia a USA majú rovnaké záujmy, čo sa týka globalizácie

1 2 3

4 5

Globalizácia nás ochraňuje pred nárastom cien

1 2 3

4 5

4 5

4 5

Globalizácia napomáha svetovému mieru

1

Globalizácia predstavuje hrozbu pre slovenskú kultúru

1 2 3

2 3

Globalizácia je výnosná len pre veľké podniky, nie pre občanov

1 2 3

4 5

Globalizácia znamená viac zahraničných investícií na Slovensku

1 2 3

4 5

4 5

4 5

Globalizácia pomáha rozvíjať chudobnejšie krajiny

1

Globalizácia vytvára potrebu spoločných pravidiel na svetovej úrovni ("celosvetová správa")

1 2 3

2 3

4 5

NEW

PÝTAJTE SA QA47b IBA NA CY(tč) - OSTATNÍ PREJDITE NA QA48a

Globalizácia umožňuje ľuďom, aby boli viac otvorení kultúram zvonka

1 2 3

69

QA48a

(637)

1

23

QA48b

L

L

LL

QA49a

(639)12345

Ktoré z nasledujúcich dvoch tvrdení je bližšie Vášmu názoru na globalizáciu?

PREČÍTAJTE - LEN JEDNA ODPOVEĎ

Globalizácia predstavuje dobrú príležitosť pre slovenské spoločnosti vďaka otvoreniu trhovGlobalizácia predstavuje hrozbu pre zamestnanosť a spoločnosti na SlovenskuNevie, bez odpovede

EB66.1 QA43

PÝTAJTE SA QA48b IBA NA CY(tč) - OSTATNÍ PREJDITE NA QA49a

NEW (BASED ON EB66.1 QA43)

NEPÝTAJTE SA QA49a NA CY(tcc), FM, HR a TR - PRI VERZII DOTAZNÍKU A - OSTATNÍ PREJDITE NA QA49b

Do akej miery súhlasíte alebo nesúhlasíte s nasledujúcim výrokom: Európska únia nás pomáha chrániť pred negatívnymi dosahmi globalizácie.

(PREČÍTAJTE – IBA JEDNA ODPOVEĎ)


EB67.2 QA30a

NEPÝTAJTE SA QA49a NA CY(tcc), FM, HR a TR - PRI VERZII DOTAZNÍKU B - OSTATNÍ PREJDITE NA QA50

70

QA49b

(640)12345

QA50

(641) 1(642) 2(643) 3(644) 4(645) 5(646) 6

QA51a

(647)

12

3456

Do akej miery súhlasíte alebo nesúhlasíte s nasledujúcim výrokom: Európska únia umožňuje európskym občanom mať väčší prospech z pozitívnych vplyvov globalizácie.



EB67.2 QA30b

PÝTAJTE SA VŠETKÝCH

Povedali by ste, že európska ekonomika funguje lepšie, horšie alebo rovnako ako ekonomika...?

PREDLOŽTE KARTU

PREČÍTAJTE FUNGUJE LEPŠIE

FUNGUJE HORŠIE

FUNGUJE ROVNAK

O

NEVIEM

4Japonska 1 2 3 4Spojených štátov amerických 1 2 3

4Indie 1 2 3 4Číny 1 2 3

4Brazílie (N) 1 2 3 4Ruska (N) 1 2 3

EB65.2 QC4 TREND MODIFIED

NEPÝTAJTE SA QA51a na CY(tč) - CY(tč) PREJDITE NA QA51b

Globalizácia obchodu má mnoho dôsledkov. Čo Vás prvé napadne, keď počujete slovo „globalizácia"?

PREČÍTAJTE - LEN JEDNA ODPOVEĎ

Príležitosti pre slovenské spoločnosti preniknúť na nové trhy

Zahraničné investície na SlovenskuPresun niektorých spoločností do krajín s lacnejšou pracovnou silou

Nárast konkurencie pre slovenské spoločnostiiné (NEPONÚKAJTE) VYPÍŠTE: .....nevie, bez odpovede (NEPONÚKAJTE)

EB67.2 QA29a

PÝTAJTE SA QA51b IBA NA CY(tč) - OSTATNÍ PREJDITE NA QA52

71

QA52

(649)123

Ktorý z dvoch nasledujúcich názorov je najbližšie Vášmu? Vo všeobecnosti podniky, ktoré sa presídlia…

(PREČÍTAJTE – JEDNA ODPOVEĎ V KAŽDOM RIADKU)

Nemajú žiadnu inú možnosť pokiaľ chcú predísť svojmu zánikuUrobia tak, aby zvýšili svoj zisknevie, bez odpovede (NEPONÚKAJTE)

EB64.2 QA57

PÝTAJTE SA IBA V EÚ27 - OSTATNÍ PREJDITE NA QC

72

D1

(1087-1088)1

ľavica

2 3 4 5 6 7 8 9 10 pravica

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

11

12

D2

(1089-1090)1234

56789

101112131415161718

DEMOGRAFIA

V politike sa hovorí o „ľavici" a „pravici". Kde by ste sa Vy zaradili s Vašimi názormi na tejto stupnici?

(PREDLOŽTE KARTU) - (NENÚŤTE - AK ZAVÁHA, SKÚSTE ZNOVU)

Odmietol(a) (SPONTÁNNE)

Nevie, bez odpovede

EB69.1 D1

PÝTAJTE SA D2 IBA V EÚ27 - OSTATNÍ PREJDITE NA D7

Ktorá z nasledujúcich politických strán je Vám najbližšia alebo najmenej vzdialená?

(PREDLOŽTE KARTU - LEN JEDNA ODPOVEĎ)

ANO - Aliancia nového občanaKDH - Kresťansko-demokratické hnutieKSS - Komunistická strana Slovenska ĽS - HZDS - Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko SDKÚ - DS - Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana SMER - SD - Smer - Sociálna demokracia SMK (MKP) - Strana maďarskej koalícieSNS - Slovenská národná strana

Žiadna (SPONTÁNNE)Iná (NEPONÚKAJTE) Nevie, bez odpovede [NEPONÚKAJTE]

NEW

ŽIADNE OTÁZKY D3 AŽ D6

73

D7

(1091-1092)1234

56789

10

D8

(1093-1094)

D10(1095)

12

D11(1096-1097)

Aký je Váš rodinný stav?

(UKÁŽTE KARTU - PREČÍTAJTE - LEN JEDNA ODPOVEĎ)

ženatý/vydatáznovu ženatý/znovu vydatáslobodný(á), v súčasnosti žije s partnerom(kou)slobodný(á), nikdy nežil(a) s partnerom(kou)slobodný(á), predtým žil(a) s partnerom(kou), teraz žije sám/sama

rozvedený(á)odlúčený(á)ovdovený(á)iné (NEPONÚKAJTE) VYPÍŠTE: .....odmietnutie (SPONTÁNNE)

EB69.1 D7

Koľko ste mali rokov, keď ste ukončili Vaše vzdelanie? Máme na mysli riadne, denné štúdium.

(INT.: AK „STÁLE ŠTUDUJE", OZNAČTE „00" - AK "ŽIADNE VZDELANIE" OZNAČTE "01" - AK "ODMIETNUTIE", OZNAČTE "98" - AK "NEVIE", OZNAČTE "99")

EB69.1 D8

NIE JE OTÁZKA D9

Pohlavie.

MužŽena

EB69.1 D10

Koľko máte rokov?

EB69.1 D11

NIE JE OTÁZKA D12 AŽ D14

PÝTAJTE SA D15b IBA AK "SÚČASNE NEVYKONÁVA ŽIADNU PLATENÚ PRÁCU", OZNAČENÉ 1 až 4 v D15a

74

D15a

D15b

(1098-1099) (1100-1101)

Aké je Vaše súčasné zamestnanie?

Vykonávali ste nejakú platenú prácu v minulosti? Aké bolo Vaše posledné zamestnanie?

D15a D15bSÚČASNÉ

ZAMESTNANIEPOSLEDNÉ

ZAMESTNANIE

NIE JE ZÁROBKOVO ČINNÝStará sa o bežné nákupy a domácnosť alebo nemá žiadne zamestnanie, nepracuje

1 1

Študent/-ka 2 2Nezamestnaný(á) alebo prechodne bez práce 3 3Na penzii alebo práceneschopný(á) kvôli nemoci 4 4SAMOSTATNE ZÁROBKOVO ČINNÝ(Á)Poľnohospodár 5 5Rybár 6 6Odborník (právnik, lekár, účtovník, architekt, …) 7 7

Majiteľ predajne, remeselník alebo iná samostatne zárobkovo činná osoba

8 8

Majiteľ firmy, vlastník (úplný alebo spoločník) podniku 9 9

ZAMESTNANECZamestnaný odborník (zamestnaný lekár, právnik, účtovník, architekt)

10 10

Generálny riaditeľ, riaditeľ alebo vrcholový manažment (generálni riaditelia, riaditelia všeobecne, iní riaditelia)

11 11

Stredný manažment, iní manažéri (vedúci oddelenia, učiteľ, technik)

12 12

Zamestnanec, pracujúci hlavne v kancelárii (na jednom mieste)

13 13

Zamestnanec, ktorý nepracuje na jednom mieste, ale na cestách (obchodný cestujúci, vodič ..)

14 14

Zamestnanec v službách (nemocnice, reštaurácie, polícia, hasiči)

15 15

Supervízor / majster 16 16Kvalifikovaný robotník 17 17iní (nekvalifikovaní) robotníci, služobníctvo 18 18

Nikdy nevykonával platenú prácu 19 19

EB69.1 D15a D15b

NIE SÚ OTÁZKY D16 AŽ D24

75

D25

(1102)1234

D40a

(1103-1104)

D40b

(1105-1106)

D40c

(1107-1108)

D41

(1109)123456

Povedali by ste, že žijete...?

PREČÍTAJTE

na vidieku alebo na dedinev malom alebo v stredne veľkom mestevo veľkom mestenevie, bez odpovede (NEPONÚKAJTE)

EB69.1 D25

NIE SÚ OTÁZKY D26 AŽ D39

Mohli by ste mi povedať koľko osôb vo veku 15 rokov alebo starších žije vo vašej domácnosti vrátane Vás?

(INT.: PREČÍTAJTE - ZAPÍŠTE)

EB69.1 D40a

Koľko detí, mladších ako 10 rokov žije vo vašej domácnosti?

INT.: PREČÍTAJTE - ZAPÍŠTE )

EB69.1 D40b

A koľko detí, vo veku 10 až 14 rokov žije vo vašej domácnosti?

INT.: PREČÍTAJTE - ZAPÍŠTE )

EB69.1 D40c

Vy osobne ste sa narodili...?

(PREDLOŽTE KARTU - PREČÍTAJTE - LEN JEDNA ODPOVEĎ)

na Slovenskuv inej členskej krajine Európskej úniev Európe, ale nie v členskej krajine Európskej úniev Ázii, v Afrike alebo v Latinskej Amerikev severnej Amerike, v Japonsku alebo v Oceániiodmietnutie (NEPONÚKAJTE)

EB69.1 D41

76

D42

(1110)1

2

3

45

67

D43a

D43b(1111) (1112)

D46

(1113-1122)1,2,3,4,5,6,7,8,9,

10,

Ktorý z týchto výrokov vystihuje Vašu situáciu?

PREDLOŽTE KARTU - PREČÍTAJTE - LEN JEDNA ODPOVEĎ

Obidvaja Vaši rodičia sa narodili na SlovenskuJeden z Vašich rodičov sa narodil na Slovensku a druhý v inom členskom štáte EÚVaša matka aj Váš otec sa narodili v inom členskom štáte EÚ

Jeden z Vašich rodičov sa narodil na Slovensku a druhý mimo EÚ

Vaša matka aj Váš otec sa narodili mimo EÚJeden z Vašich rodičov sa narodil v inom členskom štáte EÚ a druhý sa narodil mimo EÚ (N)Nevie / Odmietnutie (SPONTÁNNE)

EB69.1 D42

Vlastníte vo Vašej domácnosti pevnú telefónnu linku?

Vlastníte osobný mobilný telefón?

D43a D43bPevná linka Mobil

Áno 1 1Nie 2 2

EB69.1 D43a D43b

Ktoré z nasledujúcich produktov vlastníte vo Vašej domácnosti?

(PREDLOŽTE KARTU – PREČÍTAJTE – MOŽNOSŤ VIACERÝCH ODPOVEDÍ)

TelevízorDVD prehrávačCD prehrávačPočítačPripojenie na InternetAutoByt, dom, ktorý ste už splatiliByt, dom, ktorý splácateŽiadne (SPONTÁNNE)nevie, bez odpovede (NEPONÚKAJTE)

EB69.1 D46

77

P1(1143-1144) (1145-1146)

P2

(1147-1148) (1149-1150)

P3(1151-1153)

P4(1154)

1234

P5(1155)

1234

P6

(1156-1157)

P7

(1158-1159)

PROTOKOL ROZHOVORU

DÁTUM ROZHOVORU

DEŇ MESIAC

EB69.1 P1

ČAS ZAČIATKU ROZHOVORU

(INT.: POUŽITE 24-HODINOVÝ ČASOVÝ ÚDAJ)

HODINA MINÚTY

EB69.1 P2

TRVANIE ROZHOVORU V MINÚTACH

MINÚTY

EB69.1 P3

Počet osôb, prítomných počas rozhovoru, vrátane anketára

dvaja (anketár a respondent)trajaštyriapiati a viac

EB69.1 P4

Spolupráca respondenta

výbornácelkom dobrápriemernázlá

EB69.1 P5

Veľkosť miesta bydliska

do 1 000 obyvateľov; 1 000-5 000 obyvateľov; 5 001-20 000 obyvateľov; 20 001 - 100 000 obyvateľov; viac ako 100 000 obyvateľov

EB69.1 P6

Okres

Vypíšte:

EB69.1 P7

78

P8(1160-1167)

P9(1168-1175)

P10(1176-1183)

P11(1184-1191)

P13(1192)

L 1L 2L 3

Poštové smerové číslo

EB69.1 P8

Číslo výberového bodu

EB69.1 P9

Číslo anketára

EB69.1 P10

Hodnotový faktor

EB69.1 P11

PÝTAJTE SA IBA v LU, BE, ES, FI, EE, LV, MT, TR A FM

Jazyk rozhovoru

Jazyk 1Jazyk 2Jazyk 3

EB69.1 P13

slovakia eb69 national report validated-03.07.2008 · 2017. 9. 11. · táto správa bola...

Documents