1

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V

NITRE

FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO INŽINIERSTVA

2125362

Riadenie vlhkostného režimu pôdneho profilu futbalového štadióna v

Leopoldove

Nitra 2011 Michal Hargaš Bc.

2

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V

NITRE

FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO INŽINIERSTVA

Riadenie vlhkostného režimu pôdneho profilu futbalového štadióna v

Leopoldove

Diplomová práca

Študijný program: Krajinné inžinierstvo

Študijný odbor: Krajinárstvo (4127800)

Školiace pracovisko: Katedra krajinného inžinierstva

Školiteľ: Bárek Viliam doc. Ing., CSc.

Nitra 2011 Michal Hargaš Bc.

3

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO INŽINIERSTVA

Katedra krajinného inžinierstva

Akademický rok : 2010/2011

ZADÁVACÍ PROTOKOL DIPLOMOVEJ PRÁCE

Študent : Bc.Michal Hargaš

Študijný odbor : Krajinárstvo

Študijný program: Krajinné inžinierstvo

V zmysle 3. časti, čl. 21 Študijného poriadku FZKI SPU v Nitre z roku 2004 Vám

zadávam tému diplomovej práce:

„Riadenie vlhkostného režimu pôdneho profilu futbalového štadióna v Leopoldove“

Cieľ práce: Cieľom diplomovej práce je na základe posúdenia potrieb a prevádzky

futbalového ihriska v Leopoldove stanoviť a navrhnúť potrebné opatrenia na

optimalizáciu vlhkostného režimu pôdneho profilu s cieľom zefektívnenia prevádzky.

Rámcová metodika práce:

- Spracovanie literárneho prehľadu k danej problematike.

- Získanie podkladových materiálov

- Vlastná práca – návrh závlahy a odvodnenia

- Interpretácia výsledkov.

- Záver.

Rozsah textovej časti: 71 strán

4

Odporúčaná literatúra:

1. BÁREK, V. 2005. Návody na cvičenia zo závlah. Nitra: SPU v Nitre, 2005, s.

156, ISBN 80-8069-533-4

2. GREGOROVÁ, H. 2001. Trávnikarstvo. Nitra: SPU v Nitre, 2001, s.303

3. KABINA, P., HALAJ, P. 2006. Návody na cvičenia z odvodňovania pôd. Nitra:

SPU, 2006. 156 s. ISBN 80-8069-667-5

4. STATELOVÁ, R. 1990. Športové a rekreačné stavby. Bratislava: Alfa, 1990.

304 s. ISBN 80-05-00652-7

Vedúci diplomovej práce: doc. Ing. Viliam Bárek, CSc.

Konzultant diplomovej práce: doc. Ing. Viliam Bárek, CSc

Dátum zadania diplomovej práce: máj 2010

Harmonogram postupu prác:

Spracovanie literárneho prehľadu k danej problematike: december 2010

Vyhodnotenie a spracovanie výsledkov: február 2011

Vypracovanie a odovzdanie diplomovej práce: máj 2011

Dátum odovzdania diplomovej práce : máj 2011

doc. Ing. Viliam Bárek, CSc.

Vedúci diplomovej práce

doc. Ing. Viliam Bárek, CSc. doc. Ing. Karol Kalúz, CSc.

Vedúci katedry Dekan

5

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Podpísaný Bc.Michal Hargaš týmto vyhlasujem, že som diplomovú prácu na

tému: “ Riadenie vlhkostného režimu pôdneho profilu futbalového štadiónu v

Leopoldove“ vypracoval samostatne s použitím uvedených literárnych zdrojov.

Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak hore uvedené údaje nie sú

pravdivé.

V Leopoldove 26. apríla 2011

.......................................................

Bc. Michal Hargaš

6

POĎAKOVANIE

Touto cestou si dovoľujem poďakovať pánovi doc. Ing. Viliamovi

Bárekovi, PhD. za čas, ktorý mi venoval pri konzultáciách, odborné vedenie, pomoc,

poskytnuté cenné rady a pripomienky pri vypracovávaní tejto diplomovej práce.

Ďalej by som sa chcel poďakovať doc. Ing. Ľubošovi Juríkovi, PhD., Ing.

Ľubomírovi Koncovi, PhD., Ing. Jozefovi Gabčovi, Jaroslavovi Gergičovi, PhDr.

Rolandovi Osvaldovi, PaedDr. Bohumírovi Chatrnuchovi a futbalovému klubu MTK

Leopoldov a Spartak Trnava za prejavený záujem a ochotu pri poskytovaní podkladov

a informácií, ako aj všetkým tým, ktorí mi pomohli.

V Leopoldove 26. apríla 2011

........................................................

Bc Michal Hargaš

7

Abstrakt

Šport a obzvlášť futbal ako najrozšírenejšie športové odvetvie dokáže lámať

bariéry medzi ľuďmi všetkých rás, národností, kultúr, náboženstiev... Neodmysliteľnou

súčasťou futbalu je aj povrch, na ktorom sa tento šport uskutočňuje. Charakteristický je

najmä prírodný i keď v poslednom období zaznamenal veľký pokrok aj povrch umelý.

Na prírodnom trávniku aby sa dokázal udržať v dobrej kondícii sa musí počas roka

robiť komplex opatrení. Jednou z najdôležitejším požiadaviek trávnikov je požiadavka

na vhodný vlhkostný režim pôdneho profilu v hĺbke, v ktorej sa nachádza hlavná časť

koreňového systému tráv. Toto sa dá zabezpečiť vhodným spôsobom závlahy, ktorý je

veľmi dôležitý tak ako v prípade potreby návrh vhodného spôsobu odvodnenia.

V našej diplomovej práci sme sa zaoberali posúdením potrieb futbalového ihriska

v Leopoldove z hľadiska vlhkostného režimu. V prípade potreby navrhnúť potrebné

opatrenia na zoptimalizovanie jeho vlhkostného režimu s cieľom ho priaznivo

ovplyvňovať.

Bolo zistené, že na závlahu sa používajú stojanové úderové ostrekovače s hadicou Tento

spôsob zavlažovania je náročný na prácnosť, prevádzku, čas a zároveň je neefektívny

bol preto nami navrhnutý automatický závlahový systém. Ďalej bolo zistené, že sa tu

nachádza funkčná drenáž a preto sa jej nový návrh javí ako zbytočný. Pre zlepšenie

priepustnosti vrchnej vrstvy trávnika sa opatrenia vykonávané na ihrisku odporúča

doplniť aerifikáciou.

Kľúčové slová: futbalové ihrisko, závlaha ihriska, závlahová voda, odvodnenie ihriska,

drenážne potrubie, údržba ihriska.

8

Abstract

Sport and especially football as the most extended sport branch can break the

barriers between people of different races, nationalities, cultures, religions... Football

turf is essential part of football pitch where the game is being played. The most

common surface is natural grass, even though artificial football turf is making great

progress in the last period of time. Complex of actions needs to be taken into account, in

order that football pitch remains in prime conditions during whole year. One of the most

important arrangement is suitable moisture of soil profile in depth of grass main

rootage. This can be ensured by appropriate way of irrigation which is as important as

proper design of drainage.

Our thesis work mainly consists the needs of football pitch in term of moisture.

And if necessary, to propose appropriate actions to optimize its moisture level in order

to ensure positive influence.

It was found that rotary lawn sprinkler with water hose are used for irrigation. This

system is difficult to operate, is highly inefficient and time consumable, so new

automatic lawn sprinkler system were designed by us. It was also found that existing

drainage is working well and therefore new drainage appears to be unnecessary. It is

also recommended to improve the permeability by aeration of the top layer of soil.

Key words: football pitch, irrigation, irrigation water, drainage, drainage pipe, football

pitch maintenance.

9

OBSAH Úvod................................................................................................................................11 1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky .................................................. 13

1.1 Voda a jej význam ................................................................................................ 13 1.1.1 Pôdna voda ..................................................................................................... 13

1.1.1.1 Prístupnosť pôdnej vody pre rastliny ...................................................... 14 1.2 Regulácia vlhkostného režimu pôdy ..................................................................... 15 1.3 Nároky trávy na vodu ........................................................................................... 16 1.4 Potreba vody pre závlahu futbalového ihriska ...................................................... 18 1.5 Prírodný futbalový trávnik .................................................................................... 20

1.5.1 Charakteristika trávnika ................................................................................. 20 1.5.2 Konštrukcia plochy ........................................................................................ 20

1.5.2.1 Druhy podloží ......................................................................................... 22 1.5.3 Zastúpenie trávnych druhov ........................................................................... 23 1.5.4 Výstavba trávnatého ihriska ........................................................................... 24

1.5.4.1 Príprava podložia .................................................................................... 24 1.5.4.2 Výber a príprava ornice .......................................................................... 25 1.5.4.3 Kladenie ornice ....................................................................................... 25 1.5.4.4 Založenie trávnika ................................................................................... 26

1.5.5 Športové zaťaženie......................................................................................... 26 2 Cieľ práce ................................................................................................................... 28 3 Metodika práce .......................................................................................................... 29

3.1 Použité materiály a podklady ................................................................................ 29 3.1.1 Postup pri návrhu zavlažovacieho systému ................................................... 30

3.2 Všeobecná charakteristika územia ........................................................................ 30 3.2.1 Klimatické pomery ........................................................................................ 31

3.2.1.1 Veternosť ................................................................................................ 31 3.2.2 Geologické pomery ........................................................................................ 31 3.2.3 Pedologické pomery ...................................................................................... 32 3.2.4 Geomorfologické pomery .............................................................................. 32 3.2.5 Charakteristika prírodného prostredia ........................................................... 33 3.2.6 Obyvateľstvo .................................................................................................. 33

3.3 História futbalového ihriska v Leopoldove .......................................................... 34 3.3.1 Súčasný stav ihriska ....................................................................................... 36

3.4 Odvodnenie ........................................................................................................... 37 3.4.1 Typy drenáži na futbalovom ihrisku .............................................................. 38

3.4.1.1 Odvodnenie povrchu ............................................................................... 39 3.4.1.2 Odvodnenie podložia .............................................................................. 39

3.4.2 Návrh intenzity odvodnenia ........................................................................... 40 3.4.3 Situačné riešenie zberných drénov ................................................................ 40 3.4.4 Situačné riešenie zvodných drénov ................................................................ 41

3.4.4.1Návrh sklonu zvodných drénov ............................................................... 41 3.4.5 Návrh hĺbok a rozchodov u rúrkovej drenáže ................................................ 42

3.4.5.1 Technológia výstavby rúrkovej drenáže u existujúcich ihrísk ................ 42 3.4.5.2 Stavebný materiál ................................................................................... 43

3.4.6 Ochrana drenážneho potrubia ........................................................................ 43 3.4.7 Materiál drenážnych rúrok ............................................................................. 44

3.5 Závlahy ................................................................................................................. 45 3.5.1 Vývoj a popis automatického závlahového systému .................................... 46

3.5.1.1 Zazimovanie systému ............................................................................. 48

10

3.5.1.2 Jarné spúšťanie........................................................................................ 49 3.5.1.3 Materiál závlahových potrubí pre automatické závlahové systémy ....... 49

3.5.2 Požiadavky na vodný zdroj ............................................................................ 50 4 Výsledky práce a diskusia ......................................................................................... 52

4.1 Posúdenie súčasného spôsobu závlahy ................................................................. 52 4.1.1 Návrh závlah pre futbalové ihrisko ................................................................ 53 4.1.2 Výpočet potreby vody pre ihrisko ................................................................. 54 4.1.3 Návrh automatického zavlažovacieho systému ............................................. 54

4.1.3.1 Posúdenie výdatnosti a vhodnosti zdroja vody ....................................... 55 4.1.3.2 Výber typu, spôsob rozmiestnenia postrekovačov a ich zoradenie do sekcií ................................................................................................................... 55 4.1.3.3 Dimenzovanie potrubí automatického zavlažovacieho systému ............ 58 4.1.3.4 Inštalácia automatického zavlažovacieho systému ................................. 68 4.1.3.5 Použité zariadenia a prvky automatického zavlažovacieho systému ...... 68 4.1.3.6 Popis vybraného typu postrekovača ....................................................... 69 4.1.3.7 Popis vybraného typu čerpacej stanice ................................................... 71

4.2 Posúdenie súčasného stavu odvodnenia ............................................................... 73 4.2.1 Návrh na zlepšenie štruktúry vrchnej vrstvy pôdneho profilu ....................... 74

4.3 Posúdenie opatrení vykonávaných na ošetrenie trávnatého ihriska ...................... 75 4.3.1 Návrh na doplnenie caespestechnických opatrení ......................................... 76

4.3.1.1 Hnojenie trávnikov ................................................................................. 77 4.3.1.3 Použitie herbicídov ................................................................................. 78 4.3.1.4 Mulčovanie ............................................................................................. 78 4.3.1.5 Vyrovnávanie povrchu plochy ................................................................ 79 4.3.1.6 Oprava bránkovísk .................................................................................. 79

5 Záver ........................................................................................................................... 80 6 Použitá literatúra ....................................................................................................... 82 Prílohy ........................................................................................................................... 86

11

Úvod Šport je špecializovaná telovýchovná činnosť človeka zameraná na rozvoj jeho

telesného, funkčného, pohybového, psychického a sociálneho potenciálu (Moravec,

2004). Šport je fenomén, ktorý v poslednom období neuveriteľne hýbe svetom. (Hrnčár,

2007) Vo svojej podstate predstavuje systematické úsilie človeka rozšíriť hranice

svojich možností pomocou špeciálnej prípravy a plánovitej účasti na pretekoch,

súťažiach, no je aj obľúbenou zábavou a v súčasnosti patrí medzi jedno

z najmasovejších spoločenských hnutí (Matvejev, 1987). Je to fenomén, ktorý dokáže

upútať všetky vekové kategórie, vie spojiť politikov s opačným názorom, dokáže

zmieriť ľudí nezmieriteľných, vie zaplniť športoviská a štadióny na celom svete, vie

svojou atmosférou a napätím pritiahnuť milióny fanúšikov k televíznym prijímačom.

Medzi najobľúbenejšie, najrozšírenejšie a najsledovanejšie športové odvetvie

patrí futbal. Získal si popularitu všetkých vrstiev obyvateľstva skoro vo všetkých

krajinách sveta. Prakticky všade na svete sa do futbalu investujú veľké peniaze.

Futbalové štadióny rastú ako huby po daždi. Pomocou televíznych obrazoviek, týždeň

čo týždeň, sledujú miliardy fanúšikov na celom svete futbalové zápasy zo špičkových

líg. Futbal sa stal pre mnohých zdrojom neuveriteľných prímov. To sú atribúty, ktoré

ešte pred pár rokmi neexistovali, a ktoré futbal za posledné roky posúvajú

neuveriteľným tempom vpred. Toto všetko je príčinou toho, že nároky na pripravenosť

hráčov v oblasti pohybovej kultúry, precíznosti ovládania lopty, psychologickej

prípravy sa stále zvyšujú. Zlepšuje sa pohybová koordinácia, rýchlosť, obratnosť,

vytrvalosť, sila, technika práce s loptou. Zvyšovanie náročnosti na hráčov a trénerov,

má za následok zvyšovanie požiadaviek na tréningový proces z hľadiska cieľov,

obsahu, metód a foriem práce. Tréningový proces sa musí skvalitňovať. Vyžaduje si to

nové, moderné prístupy a neustále vzdelávanie sa (Hrnčár, 2007). Tak ako rastú nároky

na hráčov priamoúmerne rastie požiadavka na kvalitný trávnatý povrch, (pri futbale

hovoríme o trávnikoch) bez ktorých by bolo vykonávanie športu a zvlášť futbalu ako

takého nemysliteľné.

Preto aby futbalový trávnik mohol plniť svoju funkciu a mohol byť pýchou,

snažíme sa pozitívne ovplyvňovať jeho kvalitu. Kvalitu futbalového trávnika sa

snažíme ovplyvňovať cez komplex opatrení povahy biologickej, chemickej

a mechanickej (caespestechnika), ktorými sa trávnik pri rešpektovaní biológie

12

a ekológie udržiaval v požadovanom estetickom vzhľade a biologicky aktívnom stave

tak, aby plniť svoju funkciu (Gregorová, 2001). Jednou z najdôležitejším požiadaviek

trávnikov je požiadavka na vhodný vlhkostný režim pôdneho profilu v hĺbke, v ktorej sa

nachádza hlavná časť koreňového systému tráv. Nedostatok vlahy v pôdnom profile sa

rieši zavlažovaním plochy. V prípade potreby ak ihrisko zadržuje veľa vody alebo

neprepúšťa dostatočne rýchlo volíme opatrenia na jeho odvodnenie. Futbalové ihriská

patria medzi najviac zaťažované trávniky. Pri vysokej frekvencii záťaže hracej plochy

je pravidelný a dostatočný prísun vody nevyhnutným predpokladom jeho regenerácie.

Vzhľadom k tomu, že sa jedná o pomerne veľké plochy je dôležitý spôsob akým sa

bude zavlažovanie ihriska uskutočňovať (www.meandr.cz, 14.12.2008). Najvhodnejší

spôsob závlahy a aj najpoužívanejší pri novozakladaných futbalových ihriskách je

automatická závlaha pomocou samovysúvacích postrekovačov, ktorú využíva väčšina

ak nie všetky vyspelé kluby v Európe. Zavlažovanie môžeme brať ako jednu z

najdôležitejších podmienok pestovania kvalitného trávnika ale ako jediný spôsob

ošetrovania trávnika je nepostačujúci. Až kvalitným vykonávaním súboru ďalších

opatrení (kosenie, hnojenie, regulácia zaburinenosti, prísev preriednutých miest

a ďalšími caespestechnickými opatreniami) na futbalových trávnikoch môžeme

zabezpečiť pri rešpektovaní jeho odvodnenia jeho kvalitný stav.

13

1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky

1.1 Voda a jej význam Voda je dôležitou zložkou životného prostredia a významnou častou prírodného

bohatstva Zeme. Pokrýva asi 2/3 zemského povrchu a vo forme vodných pár sa vždy

vyskytuje i v zemskej atmosfére . Okrem toho podstatnou zložkou biosféry a popri pôde

má prvoradý význam pre zabezpečenie výživy ľudstva. Ako vynikajúce rozpúšťadlo

rozmanitých látok sa zúčastňuje na ich transporte v neživej prírode (erózia pôdy, pohyb

splavenín vo vodných tokoch a pod) a spolupôsobí pri príjme, premene a rozvádzaní

živín a produktov látkového metabolizmu v živých organizmoch. Aby sa voda nestala

v budúcnosti limitujúcim faktorom ďalšieho rozvoja ľudstva, je potrebné s ňou účelne

hospodáriť a zároveň ju chrániť pred znečistením. Je dokázané, že cirkulujúce zdroje

sladkej vody sú vo svojich úžitkových vlastnostiach zdrojom neobnoviteľným, a tým aj

vyčerpateľným. Na celom svete sa využiteľnosti, kvalite a ochrany vodných zdrojov

venuje veľká pozornosť. Táto problematika nemôže byť na okraji pozornosti ani

v našom štáte. Práve naopak, pretože kým v celosvetovom meradle pripadá na 1

obyvateľa približne 12000 m3 využiteľných zásob vody, u nás je to len 2000 m3, t.j. 1/6

celosvetového priemeru (Antal, Špánik 2004).

1.1.1 Pôdna voda

Z hľadiska pestovania rastlín má najväčší význam tá časť podpovrchovej vody,

ktorá sa nachádza v dosahu koreňovej sústavy pestovaných plodín a ktorá sa nachádza

v kvapalnom skupenstve. Táto časť podpovrchovej vody býva označovaná termínom

pôdna voda. Jednou z najdôležitejších charakteristík úrodnej pôdy je jej schopnosť

zabezpečiť pestovaným rastlinám dostatok vody, vzduchu a živín počas celého

vegetačného obdobia (Antal, Špánik 2004).

Aby bola pôda schopná plniť tieto funkcie, musí byť schopná:

-prijať zrážkovú vodu, ktorá predstavuje najdôležitejší zdroj pôdnej vody,

-zabezpečiť prítok vody do koreňovej zóny pôdneho profilu od hladiny podzemnej vody

(môže, ale aj nemusí),

14

-akumulovať a udržať vodu, ktorá sa dostane do pôdy infiltráciou zrážkovej vody, resp.

do koreňovej zóny pôdneho profilu kapilárnym vstupom od hladiny podzemnej vody,

-umožniť pohyb pôdnej vody ku koreňom pestovaných rastlín takou rýchlosťou

a v takom množstve, ktoré zodpovedá požiadavkám pestovaných rastlín,

-zabezpečiť, aby sa v koreňovej zóne pestovaných rastlín vždy nachádzalo požadované

množstvo pôdneho vzduchu.

Na druhej strane, pôdna voda, aby pôda bola schopná zabezpečiť pestovaným

rastlinám i dostatok živín, musí mať schopnosť rozpúšťať a transportovať rastlinné

živiny z miesta ich aplikácie, resp. z miesta ich výskytu ku koreňom rastlín, a to znova

takou rýchlosťou a v takom množstve, ktoré zodpovedá požiadavkám pestovaných

rastlín (Antal, Špánik 2004).

1.1.1.1 Prístupnosť pôdnej vody pre rastliny Rastliny môžu využívať len určitú časť z celkového obsahu vody, ktorá sa

nachádza v pôde. Pôdna voda, ktorú rastliny môžu prijať svojim koreňovým systémom

sa nazýva prístupná pôdna voda (Antal, Špánik 2004).

Pre rastliny je prístupná len tá časť pôdnej vody, ktorá sa nachádza v intervale

vlhkosti medzi hydrolimitmi poľná vodná kapacita ΘPK a bod vädnutia ΘV, t.j. len

pôdna voda z intervalu využiteľnej vodnej kapacity ΘP (obr. č.1). Zrnitostne extrémne

pôdy, t.j. pôdy ílovité a piesočnaté, majú hodnotu ΘP veľmi malú (Špánik, Šiška 2004).

Obr. č. 1: Vplyv pôdneho druhu na hodnotu využiteľnej vodnej kapacity - ΘP (Antal,

1999)

15

1.2 Regulácia vlhkostného režimu pôdy

Optimálna vlhkosť pôdy definovaná najčastejšie rovnicou ΘV ≤ Θ ≤ ΘPK

zabezpečuje pre väčšinu našich pôd aj:

-optimálny vzdušný, tepelný, živinný a biologický režim pôdy,

-optimálne podmienky pre rast pestovaných plodín,

- optimálne podmienky pre vykonávanie zásahov do pôdy .

Optimálne podmienky pre rast pestovaných rastlín možno vzhľadom na

klimatické, pôdne topografické a výrobné podmienky nášho územia, dosiahnuť len tzv.

obojstrannou reguláciou vlhkostného režimu v koreňovej zóne pestovaných plodín, t.j.

možnosťou aj odvodnenia, aj dodania potrebného množstva vody do pôdneho profilu

(Špánik, Šiška 2004).

Pri návrhu odvodnenia (drenáže) sa musí, okrem iného zohľadnovať podľa Špánika

a Šišku (2004) aj tzv. požadovaný čas odvodnenia, t.j. čas, za ktorý musí byť

z koreňovej zóny pestovanej plodiny odvedená prebytočná voda. Pričom o prebytku

pôdnej vody sa najčastejšie hovorí vtedy, keď platí: Θ>ΘPK

Naopak, ak sa vlhkosť pôdy v koreňovej zóne pôdneho profilu blíži k hodnote

ΘBZD, resp. keď sa negatívny tlakový potenciál pôdnej vody blíži k hodnote hp,krit je

potrebné začať so závlahou pôdy. Zavlažovať musíme dovtedy ,kým sa neprevlhčí celá

účinná hĺbka zavlažovanej plodiny, t.j kým sa do pôdy neinfiltruje celé množstvo

závlahovej vody vypočítane podľa vzťahu:

Md = 1000kz .(Θpk-Θmom). hu [mm] (1.1)

Kde: Md –veľkosť závlahovej dávky [mm],

kz –stratový súčiniteľ

ΘPK –hodnota poľnej vodnej kapacity zavlažovanej pôdy , [L3.L-3],

Θmom -pred závlahová vlhkosť pôdy, [L3.L-3],

hu –účinná hĺbka pôdy, [m].

Okrem tzv. priamych metód regulácie vlhkostného režimu pôd odvodnením

a závlahami, môžeme vlhkostný režim pôd ovplyvňovať aj nepriamo, a to

ovplyvňovaním jednotlivých procesov, ktoré sa podieľajú na hydrologickej bilancií

koreňovej zóny pôdneho profilu( napr. infiltrácií, výpare, transpirácii a pod.) (Špánik,

Šiška 2004).

16

1.3 Nároky trávy na vodu

Kvalitný trávnikový porast je veľmi náročný na výživu a na dostatočnú zásobu

prístupnej pôdnej vody. Tráva má vysoký koeficient transpirácie a plytký koreňový

systém, ktorý neumožňuje čerpanie vody z hlbších pôdnych horizontov.

Na kvantifikáciu potreby vody pre trávy je vypracovaných viacero metód, ktoré sú

založené na rozličných vstupných údajoch. V podstate sa však zhodujú v jednom

výsledku, že nároky trávy na vodu sú vysoké. Najväčšiu časť vody spotrebuje tráva na

transpiráciu, až 95 % z celkového spotrebovaného množstva. Transpirácia je výpar z

povrchu listov, ktorý je finálnym javom toku vody od koreňov, cez telo rastliny až do

listov. Jednou z hlavných funkcii transpirácie je ochladzovanie rastliny, ochrana proti

prehriatiu a podpora fyziologických pochodov (Novotný, 1995).

Veľkosť transpirácie pri trávach, ktorá je blízka hodnote vlahovej potreby, záleží

najmä na týchto podmienkach:

- klimatické a meteorologické pomery

- druh a odroda trávy

- veľkosť listovej plochy

- stupeň pokrytia pôdy, atd.

Na exaktný výpočet celkovej vlahovej potreby, príp. i jej rozdelenia počas vegetácie

slúžia viaceré metódy. U nás bola experimentálne zistená a v praxi aplikovaná metóda

biologických kriviek, ktorej podkladom je sledovanie denných teplôt vzduchu,

sýtostného doplnku a zrážok (Sláma, 1978):

Vc = kb . Sd [mm] (1.2)

Kde: Vc - vlahová potreba v mm

kb - tabuľková hodnota koeficientu biologickej krivky (príloha č.1)

Sd -súčet denných hodnôt sýtostného doplnku za bilancované obdobie v torroch

Bilančné obdobie pri tejto metóde najvhodnejšie pre trávy je 5-7 dní. Od

vybilancovanej vlahovej potreby Vc odpočítame skutočné zrážky a dostaneme hodnotu

vlahového deficitu v mm. Všetky potrebné meteorologické údaje môžeme získať

hydrometeorologickej stanice (Novotný, 1995).

V zahraničí sa často používa výpočet potenciálnej evapotranspirácie (výpar z rastlín

i pôdy ) podľa Pennmanna:

17

£ L. C

S . C . ) B-R ( £

p

dpa

++= ρE [kg. m-2 . s-1] (1.3)

£ - derivácia závislosti medzi vlhkosťou a teplotou vzduchu

R - intenzita radiačnej bilancie

B - tok tepla do pôdy

ρa - hustota vzduchu

Cp - tepelná kapacita vzduchu

D – súčiniteľ prenosu pary do atmosféry

L - skupenské teplo vyparovania

Pre naše podmienky je táto metóda modifikovaná (Novák, 1989) a práve pre

trávne plochy je veľmi vhodná, pretože kosený trávnik je referenčným modelom na

výpočet evapotranspirácie pre ostatné plodiny. Využitie týchto metód je ekonomické

pre väčšie celky (napr. golfové a futbalové ihriská ) (Novotný, 1995).

Oveľa zložitejším problémom je stanovenie správneho termínu závlahy. Ide o to,

že procesy, ktoré tento faktor určujú, majú stochastický charakter: zmena hodnoty

meteorologických prvkov, vlhkosť pôdy, fenolágia, transpirácia. Napr. denná

transpirácia trávy sa môže v letných mesiacoch pohybovať v rozmedzí 1 až 8 i viac mm.

Určenie termínu závlahy podľa vlhkosti pôdy nezohľadňuje síce všetky faktory,

je však jednoduché a operatívne. Staršiu gravimetrickú metódu, pri ktorej sa odoberali a

vysušovali vzorky pôdy, nahradili meracie prístroje a snímače. Pre naše účely je vhodný

napr. irrometer a vlhkomer (Novotný, 1995).

Irrometer (tenziometer ) meria sací tlak pôdy, to znamená silu, ktorou je voda

viazaná v pôde, teda pracuje ako rastlina. Hodnota tohto tlaku je odčitateľná na

manometri. Trávu je potrebné začať zavlažovať pri sacom tlaku 30 kPa. Snímaciu časť

irrometra treba osadiť v pôde do hĺbky 0.20 0,25 m. Vyrábajú sa aj irrometre s

odporovými vývodmi a pomocou nich je možné automatizovať prevádzku závlahy.

Nevýhodou irrometrov je skutočnosť, že ich treba permanentne kontrolova1 a

doplňova1 destilovanou vodou. Irrometer musí preto vyčnievať nad pôdu, čím sa stáva

zraniteľným a tvorí prekážku pri kosení a pri športe.

Vlhkomer sníma a udáva priamo obsah vody v pôde v objemových percentách.

Môže byť osadený trvale pod povrchom pôdy a odčítanie sa robí cez káble, vyvedené

na povrch. Začiatok závlahy je pri tráve daný hodnotou 60 % Θp (Pozn.: Θp - využiteľná

18

vodná kapacita pôdy, t.j. rozdiel medzi poľnou vodnou kapacitou a bodom vädnutia).

Meracie čidlo vlhkomera má byť pod trávnikom uložené v hĺbke 0,2 - 0,3 m.

1.4 Potreba vody pre závlahu futbalového ihriska

Všetky rastliny vrátane trávy potrebujú k životu pravidelné zásobovanie vodou.

Množstvo vody, ktoré bude vyžadovať trávnik, bude závisieť na odolnosti použitých

druhov tráv voči suchu, na ročnom období a na prevládajúcich klimatických pomeroch

(Courtier, 2002).

Dostatočné zabezpečenie vlahou je nevyhnutným predpokladom pre optimálny

priebeh fyziologických procesov v rastlinách. Ovplyvňuje bunkový turgor a spolu s

obsahom podporných pletív mechanickú pevnosť tráv a ich odolnosť proti ušliapavaniu.

Ak sa v nadzemnej hmote zníži obsah vody na 60 – 75 % t.j. už o 10 % oproti

optimálnemu stavu, trávy vädnú. Na trávniku sa to prejavuje stratou pružnosti,

zreteľnými šľapajami po chôdzi a postupnou stratou sviežej zelenej farby. Ak sa obsah

vody v trávach ďalej znižuje, listy žltnú a odumierajú, trávnik prechádza do kľudového

štádia (dormancia) (Gregorová, 2001).

Kvalitu závlahovej vody treba kontrolovať. Nesmie sa použiť voda

kontaminovaná kaktériámi alebo látkami nebezpečnými pre ľudí a zvieratá (Zavadil,

1999).

Bureš (1998) uvádza tieto zásady zavlažovania:

- závlahová voda musí zodpovedať smerniciam na obsah minerálnych látok, chloridov,

síranov a bóru

- nezavlažovať pri silnom vetre (voda nie je rovnomerne rozdelená po celej ploche)

- priemerná potreba vody od apríla do konca septembra je 3 l.m-2 na deň

- dávka 15 – 20 l na 1 m2 zavlaží do požadovanej hĺbky 100 – 150 mm, menšie dávky

skracujú koreňový systém.

- pri poludňajšej teplote 20 °C je priemerná denná potreba vody na ihriskových

trávnikoch 2 1.m-2 pri teplote 25 °C -3 1.m-2, pri 30 °C – 5 1.m-2 a pri 35 °C až 7 1.m-2

- intervaly zavlažovania závisia od dažďových zrážok a teploty vzduchu, v priemere

sa pohybujú od 5 – 10dní.

Skutočnú potrebu závlahovej vody ihriskového trávnika ovplyvňuje viacero

faktorov a to najmä evapotranspirácia, ročné obdobie, priemerná denná teplota, dĺžka

19

slnečného svitu, výška nadzemnej biomasy trávnika, rýchlosť vetra, vzdušná vlhkosť,

percento pokryvnosti, zaburinenosť trávnika, živinový režim, typ podkladu a drenáže

ihriska, zloženie vegetačnej vrstvy, zaťaženosť ihriska (www.eurogreensk.sk,

18.2.2011).

Najvhodnejšie je zavlažovať večer a v noci, aby sa zabránilo stratám vody

výparom (Šuranská, 1991). Závlaha cez deň počas veľkého dusna trávniku škodí, lebo

tepelný šok neznáša a často dochádza k jeho zapareniu a následnému podhnívaniu.

Nikdy nezavlažujete vypúšťaním vody z položenej hadice alebo postrekovačom

usadenom dlho na jednom mieste, najmä keď netesní a odkvapkáva, lebo dochádza k

deformácii (www.egardening.sk, 14.12.2008).

Tab. č. 1: Spotreba vody v závislosti od teploty prostredia a zavlažovací interval

(www.eurogreensk.sk, 18.2.2011)

Najvyššie denné teploty

Spotreba vody v l / m2 / deň

Zavlažovacie intervaly (dni)

> 35 > 7 2 - 3

30 - 35 5 - 6 4 - 5

25 - 30 3 - 4 6 - 8

20 - 25 2 - 3 8 - 10

< 20 1 - 2 10 -15

Svobodová (1998) poukazuje na to, že závlaha trávnikov súvisí aj s plánom

tréningov a zápasov na ploche. Čerstvo zavlažený a premokrený povrch je málo únosný,

nezodpovedá požiadavkám hry a pri pohybe hráčov dochádza k poškodeniu trávnika.

Preto treba zavlažovať v určitom predstihu pred hrou. Ani príliš suchý povrch

nevyhovuje hre, pretože je veľmi tvrdý (Cuninka, 2001).

K optimálnemu riešeniu veľmi napomáha automatická závlaha. Zo všetkých

druhov zavlažovačov je v súčasnosti u nás najvýhodnejší plne automatický,

podpovrchovo vedený závlahový systém, lebo nielen šetrí pracovnú silu, ale hlavne šetrí

dnes stále drahšiu vodu. Menej výhodné sú poloautomatické pásové zavlažovače.

Ostatné, hlavne typy PPU, sú najmenej vhodné, aj keď ešte často používané (www.e-

gardening.sk, 14.12.2008).

20

1.5 Prírodný futbalový trávnik

Trávnaté ihriská predstavujú spojenie živých organizmov s minerálnym-

,,mŕtvym“ podkladom. Upraviť podmienky pre optimálny život pôdnych

mikroorganizmov vegetačného substrátu je nutné k výžive, zakoreneniu, odnožovaniu-

hustnutiu a rastu tráv, teda k životu tráv, vytvárajúcich ihriskový trávnik. Ihriskový

trávnik ako živý organizmus v rôznych prírodných podmienkach sa rôzne vyvíja

a vyžaduje časové, kvalitatívne i kvantitatívne odlišné pestovateľské opatrenia (Bureš,

1989).

1.5.1 Charakteristika trávnika

Trávnik je umelé rastlinné spoločenstvo, rovnomerne pokrývajúce pôdu a nie je,

alebo je len výnimočne poľnohospodársky využívané. Pozostáva prevažne z tráv

nízkeho rastu, ktoré intenzívnym odnožovaním a bohatým koreňovým systémom tvoria

pevnú, pružnú a nerozpadavú mačinu. Ošetrujú a využívajú sa tak, aby prednostne plnili

tie funkcie, pre ktoré sa zakladajú (estetické, pôdoochranné, športovo-rekreačné a iné)

(Gregorová, 2001). Podľa Bureša (1991) je športový trávnik porast vhodných druhov

tráv bez, prípadne s menším zastúpením bylín, zodpovedajúci hustotou, pevnosťou

a pružnosťou mačiny danému športu. Jeho stav a kvalita je závislá na celkovej

konštrukcii hracej plochy, miestnych klimatických podmienok, zastúpenia trávnych

druhov, športového zaťaženia a na úrovni jeho údržby (www.e-gardening.sk,

14.12.2008).

1.5.2 Konštrukcia plochy

Tu sa hodnotí kvalita výstavby ihriska t.j. rovinatosť povrchu, dostatočné

spádovanie, účinnosť odvodnenia drenážami, priepustnosť podložného materiálu a

skladba substrátu vegetačnej vrstvy tráv. Priepustné, alebo odvodnené podložie a rovný

vyspádovaný povrch (1% od stredu k okrajom) zaisťujú účinný odvod vody i pri

nadmerných zrážkach. Hodnotný substrát vegetačnej vrstvy je tvorený kvalitnou

ornicou vyľahčenou potrebným množstvom kremičitého piesku (až 80%) a doplnenou

21

rašelinou tak, aby obsah humusu bol 2-4%. Týmto sú trávam ponúknuté optimálne

podmienky k rastu (www.e-gardening.sk,14.12.2008).

Trávniky možno zakladať na prirodzenom alebo umelo vytvorenom profile.

Závisí to od funkcie trávnika a pôdnych vlastností. Intenzívne, silne namáhané športové

trávniky sa takmer vždy zakladajú na umelo navrstvenom pôdnom profile s drenážnym

systémom. Viac vrstvový pôdny profil sa skladá zo základu, drenážnej vrstvy, filtračnej

vrstvy a vegetačnej vrstvy (Gregorová, 2001).

Futbalové ihriská sa budujú ako jednovrstvové, alebo viacvrstvové.

Jednovrstvový profil prichádza do úvahy vtedy, ak je základ ihriska dostatočne

priepustný pre vodu (K= alebo viac ako 0,01mm.sek.-1) a súčasne dostatočne únosný.

Vegetačná vrstva jednovrstvového ihriska je tvorená pôvodnou zeminou (ornicou, keď

vyhovuje požiadavkám hry), prípadne upravenou ornicou. Ak je základ ihriska menej

priepustný až nepriepustný (K= menej ako 0,004 cm.sek.-1), ihrisko sa nachádza v

oblasti s väčším výskytom zrážok, dlho trvajúcou snehovou prikrývkou a predpokladá

sa jeho zaťažovanie hrou skoro na jar a dlho do jesene, buduje sa ako viacvrstvové. Pri

viacvrstvových futbalových ihriskách rozlišujeme tieto vrstvy: základ ihriska, drenážna

vrstva, filtračná vrstva, vegetačná vrstva (Gregorová, 2001).

Základ ihriska je najspodnejšia vrstva profilu ihriska. Môže byt‘ pôvodný,

alebo navozený, musí však byt‘ dostatočne pevný a upravený v požadovanom spáde, t.j.

v súlade so spádom povrchu vegetačnej vrstvy. Ak základ ihriska nie je dostatočne

únosný, treba ho stabilizovať (bitumenovým nástrekom, vápnom, geotextíliou, štrkom a

pod.). Málo únosný základ ihriska môže spôsobiť postupnú deformáciu povrchu ihriska.

Drenážna vrstva je 120-200mm vrstva uložená pod vegetačnou, alebo

filtračnou vrstvou. Buduje sa z drobného štrku, štrkopiesku (2-8 mm bez prachového

podielu), alebo hrubšieho podielu po preosiatí škvary a je napojená na drenáž.

Hydraulickú vodivosť má väčšiu ako má vegetačná vrstva (priemerne 0,0lcm.s-1).

Úlohou drenážnej vrstvy je primerane rýchle odvedenie vody, ktorá presiakla z

vegetačnej vrstvy. Na menej pevných základoch má aj stabilizačnú funkciu. Spád má

mat‘ ako základ (Gregorová, 2009). Pri návrhu automatickej závlahy sú rozvodné

potrubia pre závlahovú vodu súčasťou tejto vrstvy.

Filtra čná vrstva je tvorená vhodnou, vodu prepúšťajúcou, agro-textíliou alebo

geotextíliou (najmenej 300g .m2) aj ej úlohou je zabrániť splavovaniu jemných pôdnych

častíc z vegetačného substrátu do drenážnej vrstvy, jej zanášanie a znefunkčnenie.

22

Oddeľuje vegetačnú vrstvu od filtračnej. Nebýva pravidelnou súčasťou výstavby

každého ihriska (skôr výnimočnou) (Gregorová, 2009).

Vegetačná vrstva je vrchná vrstva zeminy, na ktorej sa trávnik pestuje. Musí

poskytovať optimálne rastové podmienky, zodpovedať požiadavkám tráv na vhodný

vodno-vzdušný režim, na namáhaných ihriskových trávnikoch musí spolu s trávnikom

vytvárať protisklzové podmienky. Jej hrúbka po uľahnutí má byť minimálne 120 – 150

mm. Požiadavky na vlastnosti vegetačného substrátu závisia od druhu a kategórie

trávnikov (Gregorová, 2001). Optimálne fyzikálne a chemické vlastnosti substrátu pre

trávniky podľa Bedrnu a Račka sú súčasťou príloh (príloha č. 2 a 3).

Obr. č. 2: Profil futbalového ihriska pri prírodnom trávniku (www.old.mendelu.cz,

14.12.2008).

1.5.2.1 Druhy podloží Pôda na výstavbu ihrísk musí byť dostatočne a rovnomerne únosná, aby

nevznikli na povrchu ihrísk priehlbiny a nerovnosti. Pôda má byť dostatočne priepustná,

aby dažďová voda vsiakla do pôdy v čo najkratšom čase. Najväčšiu schopnosť

vsakovania vody majú štrkopieskové pôdy, ktoré sú na budovanie ihrísk najvhodnejšie.

Okrem tohoto druhu podložia (priepustné) môžu sa budovať ihriská aj na

polopriepustnom podloží. Pri polopriepustnom podloží je nutné vyspádovať povrch

podložia a uložiť drenážne vrstvy tak, aby voda, ktorá presiakla z povrchu ihriska mohla

sa v nich zadržať pokiaľ nevsiakne do pôdy. Pri nepriepustnom podloží je nutné

oddrenážovanie podložia ihrísk. Drenážny systém treba navrhovať uvážene a iba vtedy

,ak je to nevyhnutné, pretože mechanické namáhanie drenáží ako aj ich neodborné

23

vyhotovenie zvyšuje náklady na zavlažovanie a údržbu. Drenážny systém vyúsťuje buď

do blízkeho vodného toku, alebo do vsakovacích jám. Nie je správne aby, drenážne

vody vyúsťovali do spoločnej kanalizácie obce, pretože tým značne narastajú nároky na

čistenie odpadových vôd a znižuje sa aj množstvo podzemnej vody v kraji (Statellova,

Daniš 1983). Priepustnosť podložia pri budovaní futbalových ihrísk určujeme

geologickým prieskumom, pomocou kopaných sónd.

Priepustné podložie -vsiakne 1cm vrstvu vody za 1minútu. Tieto druhy podloží

sú najvhodnejšie. Sú to najmä štrkopieskové pôdy.

Polopriepustné podložie -čas vsakovania 1cm vrstvy vody trvá 2-16minút. Do

tohto podložia sa vkladá v hrúbke10-20cm drenážna vrstva zo štrkopiesku.

Polopriepustné podložie tvorí pôda s prímesou ílu, kamenitá hlina, orná a obrábaná

pôda, ílovité hliny s prímesou štrku alebo piesku.

Nepriepustné podložie -čas vsakovania 1cm vody trvá viac ako 16 minút,

prípadne voda nevsiakne vôbec. Vodu treba odvádzať drenážami do vsakovacej jamy,

do vodného toku, prípadne sa pripúšťa napojenie na dažďovú kanalizáciu.

-drenážny systém treba vybudovať aj vtedy, keď je hladina spodnej vody viac ako 70cm

pod terénom (Statellová,1990).

1.5.3 Zastúpenie trávnych druhov

Vhodné pre futbalové ihriská sú tie druhy, ktoré dobre znášajú pravidelné a časté

kosenie, ušliapavanie, musia mať vysokú regeneračnú schopnosť po kosení alebo

poškodení, dobré mechanické vlastnosti koreňového systému a listov a spolu so

substrátom vytvárať dobré protišmykové podmienky (Gregorová, 2001).

V súčasnosti sa pri zostavovaní kvalitných trávnych zmesí pre futbalové ihriská ustálilo

zloženie na dvoch druhoch tráv (Lolium perene a Poa pratensis). Pritom sú vždy oba

druhy zastúpené niekoľkými odrodami vybranými pre jednotlivé lokality. Miešané sú

najčastejšie v pomere 1:1 až 7:3 pre výsevy a 9:1 pre dosevy (www.e-gardening.sk,

14.12.2008). Pre zakladanie kvalitných futbalových trávnikou s vysokou celoročnou

záťažou sa odporúča miešanka s podielom 60% lipnice lúčnej (v 3 odrodách) a 40%

mätonohu trváceho (v 2 odrodách), na dosievanie ihrísk miešanka s podielom 0-20%

lipnice lúčnej a 80-100% mätonohu trváceho (Bureš, 1998).

24

1.5.4 Výstavba trávnatého ihriska

Výstavba ihriska zahrňuje podľa Statelovej a Daniša (1983):

- prípravu podložia;

- výber a prípravu ornice;

- kladenie ornice;

- siatie alebo mačinovanie.

Základné technické parametre futbalového ihriska možno vidieť v prílohe 10.

1.5.4.1 Príprava podložia Po vytýčení plochy ihriska sa upraví podložie v príslušných spádoch, prípadne

sa urobí oddrenážovanie podľa typu podložia. Pri priepustnom podloží, ktoré má

vhodne zrnenú zeminu s malým obsahom ílu, môžeme použiť časť podložia ako

podklad. Podložie, podkladové vrstvy a vlastný trávnik sa vybudujú v strechovitých

spádoch vzhľadom na pozdĺžne strany ihriska. Pni úprave podložia sa vybudujú základy

na brány, prípadne pred definitívnou úpravou podložia pri nepriepustnom podloží sa

vybudujú výkopy na drenáže. Skladba podkladových vrstiev je určená únosnosťou a

priepustnosťou podložia. Pri polopriepustnom podloží sa vkladá drenážna vrstva. Medzi

drenážnu vrstvu a ornicu sa môže položiť filtračná vrstva, ktorá zabraňuje prenikaniu a

odplavovaniu ornice (Statellova, Daniš 1983).

Obr. č. 3: Príprava podložia – výkopy na drenáže (www.scottishsport.co.uk, 7.4. 2011)

25

1.5.4.2 Výber a príprava ornice Na dosiahnutie kvalitného trávnika je najdôležitejší výber a príprava ornice,

ktorá je základným prvkom tradičných trávnatých povrchov. Zlé ukladanie ornice môže

mat za následok zničenie mikrobiologického života.

Požadované vlastnosti na ornicu:

- priepustnosť, závisí od granulometrického zloženia ornice a od zhutnenia;

- odolnosť voči ubíjaniu športovou obuvou;

- ornica sa nesmie deformovať pod tlakom nôh, aby nevznikali jamky,

- nesmie obsahovať v povrchovej časti kamene,

- musí umožňovať dobrý rast trávy;

- nesmie obsahovať parazitný hmyz, semená buriny a rôzne odpadky.

Na zlepšenie fyzikálnych a chemických vlastností sa do ornice pridávajú rôzne zložky

(piesok; vápenné, humídne prísady; hnojivá) (Statellova, Daniš 1983).

1.5.4.3 Kladenie ornice Upravená ornica sa kladie na pripravený podklad naraz v celej hrúbke, pričom

treba počítať s jej uľahnutím. Ornica sa kladie od najvzdialenejšieho konca ihriska alebo

od stredu tak, aby sa nemuselo stúpať na čerstvo navezenú ornicu. Ak sa ornica kladie

priamo na priepustné podložie, odporúča sa pobrániť povrch podložia, čím sa zachová

priepustnosť pôdy a zabráni sa vytvoreniu tvrdej nepriepustnej kôry. V prípade, že sa

ornica kladie na drenážnu vrstvu, treba dať pozor, aby sa pri rozvoze ornice neporušila

drenážna sieť. Položenú ornicu je najlepšie nechať uľahnúť prirodzeným spôsobom. V

praxi sa však uľahnutie urýchľuje valcovaním, pričom treba striedať valcovanie

s bránením, aby sa ornica neubila do nepriepustnosti (Statellova, Daniš 1983).

Obr. č. 4: Rozprestieranie vrchnej vrstvy ornice (www.fine-turf.co.uk, 7.4. 2011)

26

1.5.4.4 Založenie trávnika Založenie futbalového trávnika na dokonale pripravený vegetačný substrát sa

môže uskutočniť buď sejbou, alebo pomocou predpestovaných trávnikov. Výsevok sa

pohybuje od 20 do 30 g.m-2 (200-220 kg na celé ihrisko), hĺbka sejby je 5-10 mm. V

ostatných rokoch sa evidujeme narastanie spôsobu zakladania trávnika mačinovaním.

Uložený trávnik treba ešte určitú dobu, najlepšie 12 týždňov ,‚dopestovat“, najmä ak je

v jeho zložení väčší podiel lipnice lúčnej. Prvá kosba sa uskutočňuje na výšku 60 mm,

neskôr 50 mm, nie však menej ako na výšku 40 mm. Do odovzdania ihriska treba

uskutočniť minimálne 6 kosieb. Približne 1 mesiac po prevzatí novozaloženého trávnika

možno zahájiť šetrné zaťažovanie trávnika formou krátkodobých tréningov v ľahkej

obuvi. Využívanie trávnika na majstrovské súťaže možno až po jeho prezimovaní.

Obr. č.5: Ukladanie trávnych rohoží (www.scottishsport.co.uk, 7.4. 2011)

1.5.5 Športové zaťaženie Trávnik je prírodné spoločenstvo tráv, ktoré podlieha poškodeniu počas

využívania. Ihriskový typ trávnika má tzv. hranicu samoregeneračnej schopnosti, ktorá

zabezpečí znovu zregenerovanie trávnika po jeho bežnom poškodení bez nutnosti

realizácie zložitejších caespestechnických zásahov. Ak využívaním trávnika prekročíme

hranicu samoregenerácie, t.j. pokryvnosť porastu poklesne pod 75 %, dochádza k

znižovaniu % pokryvnosti trávneho porastu oveľa rýchlejšie ako pri vyššej pokryvnosti.

Počet odnoží na 1 dm2 nie je dostatočný, na ploche sa začínajú objavovať prázdne

miesta, rast trávnika sa spomaľuje. Toto poškodenie vyžaduje odbornejší trávnikársky

27

zásah v podobe aerifikácie, vertikutácie, perforačného prísevu, pieskovania, prípadne

hĺbkovo vibračného uvoľnenia (www.eurogreen.sk, 18.2.2011).

Zaťaženosť futbalových trávnatých plôch možno prispôsobiť a prepočítať

potrebám jednotlivých futbalových mužstiev:

- ak trénuje na ihrisku 1 hráč 1 hodinu je zaťaženosť ihriska 1 hodina, ak trénujú 2 hráči

1 hodinu je zaťaženosť ihriska 2 hodiny za 1 časovú hodinu tréningu. Počas jedného

zápasu je pohyb na ihrisku 11 + 11 + 3 t.j. 25 x 1,5 = 37,5 hod., zaokrúhľuje sa vždy

smerom hore, t. j. 38 hodín,

- ak trénujú na ihrisku mladší žiaci doporučujeme celkové číslo vynásobiť koeficientom

0,8 – 0,9 podľa obtiažnosti tréningu,

- ak intenzívne trénujú na ihrisku muži aj za vlhkého počasia bude nutné celkové číslo

vynásobiť zvyšovacím koeficientom 1,1 – 1,2.

Objektívnu zaťaženosť ihriska zistíme porovnaním súčtu herných a tréningových

hodín s hodnotami pridelenými jednotlivým mesiacom (www.eurogreen.sk, 18.2.2011).

Tab. č. 2: Hodnoty maximálnej zaťaženosti v jednotlivých mesiacoch

január február marec apríl máj jún

0 0 380 760 1140 1140

júl august september október november december

regenerácia 950 760 760 380 0

Pri zostavovaní tréningového a súťažného plánu treba prispôsobiť potreby klubu

zaťaženosti jednotlivých ihrísk. Rovnomerné zaťaženie tréningového ihriska možno

regulovať častým používaním a presúvaním prenosných brán počas tréningu

(www.eurogreen.sk, 18.2.2011).

28

2 Cieľ práce

Hlavným cieľom našej diplomovej práce bolo na základe posúdenia potrieb

futbalového ihriska v Leopoldove stanoviť a navrhnúť potrebné opatrenia na

zoptimalizovanie vlhkostného režimu jeho pôdneho profilu s cieľom riadiť

a optimalizovať jeho prevádzku.

Na dosiahnutie hlavného cieľa bolo potrebné si stanoviť čiastkové ciele, medzi

ktoré patrilo:

- posúdenie vhodnosti a dostatočnosti súčasného spôsobu závlahy ihriska,

prípadne návrh na jeho zlepšenie (modernizáciu)

- posúdenie dostatočnosti súčasného odvodnenia ihriska, prípadne návrh na jeho

zlepšenie, rekonštrukciu

- celkové posúdenie vhodnosti a dostatočnosti súčasného spôsobu prevádzkových

opatrení vykonávaných na futbalovom trávniku, prípadne návrh na ich zlepšenie

a doplnenie

29

3 Metodika práce

3.1 Použité materiály a podklady

Pri spracovaní danej problematiky a riešení vytýčených cieľov postup

vypracovávania tejto diplomovej práce bol nasledovný:

1. krok Oboznámenie sa s problematikou.

2. krok Výber záujmového územia.

3. krok Získavanie informácií o histórií a súčasnom stave riešeného územia.

4. krok Obhliadka záujmového územia, komplexné zmapovanie.

5. krok Spracovanie a analýza informácií získaných.

6. krok Získavanie informácií pomocou konzultácií a štúdia materiálov.

7. krok Výber a návrh vhodného riešenia danej problematiky.

8. krok Spracovanie a interpretácia nadobudnutých informácií a výsledkov vo

forme diplomovej práce.

Hlavnými grafickými a písomnými podkladmi pri tvorbe a vlastnom návrhu

v diplomovej práci boli:

- Územný plán mesta Leopoldov

- Projekt rekonštrukcie hlavnej hracej plochy štadiónu Antona Malatinského

v Trnave

- Dokumentácia pre stavebné povolenie a realizačný projekt závlahy futbalového

ihriska MTK Leopoldov

- Základná mapa Slovenskej republiky v mierke 1:10 000, mapové listy 35-34-12,

35-34-07

- Polohopis 1:5 000, 1:10 000

Grafický návrh riešenia automatickej závlahy bol vykonávaný v programe

AutoCAD 2008

30

3.1.1 Postup pri návrhu zavlažovacieho systému Správny návrh systému je základným predpokladom k správnej funkčnosti

závlahového systému. Správnym navrhnutím rozmiestnenia postrekovačov docielime

optimálnu rovnomernosť závlahy, premysleným rozdelením do sekcií optimalizujeme

využitie možností vodného zdroja, správnou voľbou dimenzie potrubia, tvaroviek,

armatúr a ventilov zaistíme v systéme tlakové pomery, ktoré nebudú vytvárať veľké

straty a návrh dimenzií bude ekonomicky výhodný (Hunter).

Pred každou inštaláciou by sme mali mať k dispozícii vypracovaný detailný

projekt alebo návrh technického riešenia závlahy. Na papieri je najlepšie vidieť

prekrývanie dostrekov postrekovačov a je možné teda ľahšie vykonávať rôzne zmeny a

dospieť tak k najvýhodnejšiemu riešeniu.

Pre vytvorenie optimálneho návrhu automatického závlahového systému je

nutné zaistiť čo najpodrobnejšie zadanie a informácie. Vlastný návrh potom vychádza

jednak zo skúseností, ale predovšetkým zo znalostí reálneho chovania jednotlivých

komponentov systému pri určitom zapojení či kombinácii. Pri zložitejších systémoch je

nutné okrem vlastného návrhu urobiť aj posúdenie tlakových strát (Hunter).

Postup ako sme sa riadili pri výbere navrhovaní zavlažovacieho systému sme

rozdelili do niekoľko nasledovných krokov:

1. Zisťovanie informácií o riešenej ploche

2. Voľba spôsobu zavlažovania a posúdenie vodného zdroja

3. Návrh

3.2 Všeobecná charakteristika územia

Územie Leopoldova spadá do rozsiahlej Podunajskej nížiny. Morfologicky na

rovinu s minimálnym prevýšením na aluviálnej nive, ktorá je typická pre Považie.

Lokalizácia mesta na pravom brehu v smere toku s početnými meandrami a bývalými

ramenami, teraz regulovaným tokom v derivačnom kanále, tvorí aj v Leopoldove

typický charakter sídla v povodí rieky Váh s relatívne malou nadmorskou výškou 139m

n.m. až 145m n.m.. Územie Leopoldova sa v minulosti rozprestieralo v tesnej blízkosti

pevnosti. Postupne sa rozširovalo nielen z dôvodov potreby zabezpečovania

31

remeselníckych prác a obchodu, ale aj z hľadiska využitia prírodných daností lokalít a

jej zemepisnej polohy predovšetkým na hlavných dopravných ťahoch.

Kataster mesta má rozlohu 565,24ha. Mesto Leopoldov hraničí so štyrmi

obcami. Na severe s katastrálnym územím Červeníka, východnú hranicu má sledované

územie s katastrom okresného mesta Hlohovec, na juhu so Šulekovom a nepatrná

hranica na západe je s obcou Trakovice. Poloha mesta je 64 km severovýchodne od

Bratislavy (www.leopoldov.sk, 26.11. 2010).

3.2.1 Klimatické pomery Územie patrí prevažne do teplého okrsku A3. Klíma je mierne suchá s miernou

zimou a relatívnym dostatkom zrážok v období chladného polroka (X-III), pomerne

dlhým priemerným trvaním slnečného svitu, najmä v teplom polroku (V-IX), málo

stabilnou a relatívne nízkou snehovou pokrývkou, s málo častým výskytom bezvetria a

hmly, s pomerne častým výskytom nízkej oblačnosti spojenej s vyvýšenými teplotnými

inverziami, mrholením alebo tvorbou námrazy (v mesiacoch XI-I), s častým výskytom

slabého až mierneho prúdenia teplotne stabilne zvrstveného relatívne chladnejšieho

vzduchu v prízemnej vrstve od severu až severozápadu. Vlhkostné pomery zodpovedajú

nížinnej polohe okolia mesta. V priebehu roka minimum relatívnej vlhkosti pripadá na

apríl (67 %) a maximum na december (86 %) (www.leopoldov.sk, 26.11. 2010).

Údaje z klimatickej charakteristiky môžete nájsť v prílohe 4.

3.2.1.1 Veternosť V území prevládajú severozápadné, severné a juhovýchodné vetry. V údolí Váhu

sa v nižších polohách najčastejšie vyskytuje bezvetrie alebo slabý vietor do 3-4 m/s (až

52% času v priemere za rok) (www.eia.enviroportal.sk, 26.11. 2010).

3.2.2 Geologické pomery

Záujmové územie sa nachádza vo výbežku podunajskej panvy, nazývanej

blatnianska priehlbina, ktorá je z východu lemovaná výbežkami mezozoika Považského

Inovca. Na geologickej stavbe sa zúčastňujú sedimenty neogénu a kvartéru.

32

Neogén: Panva je vyplnená vo vrchnej časti dominantne sedimentami pliocénu –

prevažujú polimiktné štrky s vrstvami pieskovcov a šošovkami šedých a zelených ílov.

Mocnosť súvrstvia dosahuje 100 m.

Kvartér: Územie sa nachádza v poriečnej nive Váhu tvorenej fluviálnymi

štrkopieskovými sedimentami, ktoré sú prekryté povrchovými hlinami nivnej fácie

mocnosti 0,4 – 3,0 m. Jedná sa o hliny ílovité, menej piesčité. Pod hlinami sa nachádza

vrstva pomerne čistých vážskych štrkopieskov, s priemerom valúnov prevažne 5 – 12

cm. Celková mocnosť kvartéru dosahuje 10 – 12 m (www.eia.enviroportal.sk, 26.11.

2010).

3.2.3 Pedologické pomery Z pôdnych typov prevládajú na území katastra lužné a nivné pôdy. Základnými

pôdnymi druhmi sú pôdy piesočnato-hlinité, hlinité a ílovito-hlinité.

Pôdy nachádzajúce sa v k.ú. Leopoldov sú pôdy všetkých druhov- plytké, stredne

hlboké aj hlboké cez 60 cm. Zrnitostne sú stredne ľahké až ťažké hlinité a ílovitohlinité

pôdy. Sú bez skeletu alebo len s nízkou skeletosťou do 10 %. Ak sa približujú k

vodnému toku vo východnej časti sú to so stredne až silnou skeletosťou a sú to pôdy

nivné, plytké, hlinitopiesčité. Celá východná časť k.ú. predstavuje plytké nivné pôdy na

pôdotvorných substrátoch hlinitých aluviálnych náplav karbonátových, lebo lokalita je

ovplyvnená vodným tokom Váhu. Západnú časť hraničiacu s predmetným územím

predstavujú lužné pôdy ťažké, ktoré na niektorých miestach prechádzajú do pôd

černozemných stredne ťažkých. Lužné černozeme a karbonátová lužná pôda sú

najúrodnejšie pôdy katastra, lebo ich fyzikálne vlastnosti sú veľmi priaznivé. Vyznačujú

sa dostatočnou prevzdušnenosťou, ľahkým prenikaním koreňov do hĺbky pôdy a

dobrým tepelným režimom (www.eia.enviroportal.sk, 26.11. 2010).

3.2.4 Geomorfologické pomery

Z geomorfologického hľadiska patrí územie do oblasti Podunajská nížina, celku

Podunajská pahorkatina, podcelku Dolnovážska niva. Prírodné krajinné typy sú tvorené

mladými agradačnými valmi a nivami s nivnými a lužnými pôdami a mäkkým lužným

lesom v intramontánnej nížinnej krajine mierneho pásma. Odlesnený chotár s

33

množstvom mŕtvych ramien tvoria mladé treťohorné usadeniny pokryté riečnymi

uloženinami. Podľa typov súčasnej krajiny patrí sídlo k typu poľnohospodárskej krajiny

so sústredenými vidieckymi sídlami v rovinnej krajine ako krajina oráčinová. Kvartér je

tvorený fluviálnymi- nivnými sedimentmi v nížinách. Hrúbka kvartérnych sedimentov

dosahuje do 10 m (www.leopoldov.sk, 26.11. 2010).

3.2.5 Charakteristika prírodného prostredia Prirodzenú vegetáciu tvoria jaseňovo-brestovo-dubové a jelšové lužné lesy a v

povodí Váhu vŕbovo-topoľové lužné lesy. Človek však lesné spoločenstvá takmer

odstránil, plochy sú využívané na poľnohospodárske účely. Väčšinu územia tvorí

kultúrna step. Pôvodné lesné spoločenstvá boli prevažne umelo nahradené

monokultúrami topoľa šľachteného a výsadbou nepôvodných druhov, orecha čierneho,

agáta bieleho atď. (www.leopoldov.sk, 26.11. 2010).

3.2.6 Obyvateľstvo V meste Leopoldov žije (k 31. 01. 2008) 4 079 obyvateľov, z toho približne

51,5% žien a 48,5% mužov. Približne 23% obyvateľov je v predproduktívnom veku,

63% v produktívnom a 14% v poproduktívnom (www.leopoldov.sk, 26.11. 2010).

Tab. č. 3: Vývoj počtu obyvateľov v rokoch 1975-2008

Územie Rok

1975 1995 2000 2005 2008

Leopoldov 3433 3980 4004 4061 4079

In: Bilancia pohybu obyvateľstva r. 1998, 2001. ŠÚ SR Bratislava. Encyklopédia

Slovenska. SAV Bratislava, r. 1980

34

3.3 História futbalového ihriska v Leopoldove

Prvé ihrisko sa nachádzalo na námestí. Bolo nepravidelného tvaru, ktorý bol

prispôsobený okolitému priestoru a terénu. I keď ihrisko malo provizórny charakter

boli s ním problémy. Počas silných dažďov bolo takmer vždy zatopené vodou. Problém

bol v tom, že sa ihrisko nachádzalo v jednom z najnižších miest v Mestečku. Hrať futbal

či iné športy, na ktoré v tom čase táto plocha slúžila bolo naozaj komplikované.

Nová éra rozvoja futbalu v mestečku sa začala písať na začiatku tridsiatich rokov

výstavbou nového ihriska na Trolaskoch. Počiatky tejto myšlienky sa však stretávali

s nevôľou u predstaviteľov obce, ktorý odmietali prideliť pozemok na podobný účel.

Nakoniec sa však našlo pochopenie pre túto myšlienku. Následne za nájomné prenajali

klubu dobre situovaná farskú roľu. Futbalový hráči a športový nadšenci vlastnými

silami zabezpečili výstavbu nového ihriska. Práce na výstavbe ihriska boli dokončené

v roku 1931. Šatňa sa nachádzala v neďalekom hostinci, keďže na výstavbu nových

nezostali peniaze a ani sily, ako i na oplotenie a podobné príslušenstvo. Významný bol

aj hendikep neprítomnosti vody na ihrisku. Nenachádzala sa tu žiadna studňa ani iný

zdroj vody. Tento stav zotrval do roku 1939, kedy pomocnú ruku podal náčelník

železničnej stanice v Leopoldove. Ten poskytol vozeň, ktorý mal funkciu šatne a skladu

materiálu. Umiestnený bol na severovýchodnej strane ihriska.

Absencia zdroja vody bola čoraz výraznejšia, pretože jediným blízky miestom

výskytu bola mláka pod mostom na Trolaskoch. Takže futbalistom po zápase

nezostávalo nič iné ako použiť na umytie studne blízkych domov. V roku 1960 sa klub

vtedy pod názvom Červená hviezda rozhodol areál oplotiť betónovými prefabrikátmi.

V roku 1962 mení názov na TJ Slovan Leopoldov a po postupe v toho istom ročníku do

okresných majstrovstiev bolo nutné oddeliť hraciu plochu od divákov železným

zábradlím. Myšlienka postaviť na ihrisku budovu so sociálnymi zariadeniami začala

naberať reálne kontúry v roku 1965. Na ihrisko bola dopravená železná konštrukcia,

ktorá mala tvoriť kostru budovy. Následne bola vypracovaná projektová dokumentácia,

ktorej sa konštrukcia prispôsobila. A tak 6. septembra 1965 mohli začať výkopové

práce. Súčasne s výstavbou sociálnej budovy bežali práce na výstavbe malej tribúny.

Dňa 1.7. 1967 končí jedna éra Leopoldovského futbalu a začína nová. Mení sa

názov na Lokomotíva Leopoldov a mení sa i vedenie. Nové vedenie ruší výstavbu

tribúny, mení tiež s časti priestory v budove tak, aby vyhovovali novým požiadavkám.

35

Slávnostným otvorením budovy 1. augusta 1968 sa sťahujú futbalisti do novej budovy.

No so stúpajúcim záujmom o futbal priamoúmerne narastal problém s priestormi a tak

sa k budove dodatočne postavila 15m dlhá prístavba.

Obr. č. 6: Sociálna budova počas a po ukončení jej výstavby (ostatné fotky z histórie

viď. prílohy 12, 13 a 14) (www.mtkleopoldov.leonet.sk, 26.11.2010)

Tento rastúci záujem mal za následok tiež, že 15. apríla 1973 sa v areáli TJ

Lokomotívy Leopoldov začína s výstavbou druhého ihriska. Začali ho budovať za

Spolkovou záhradou, oproti starému ihrisku. Počas tohto obdobia zúročil výbor TJ

dobré vzťahy so Spartakom Trnava, odkiaľ čerpali informácie týkajúce sa výstavby

ihriska. Počas prác na ihrisku sa začala riešiť otázka vody na zavlažovanie. Keďže

v blízkosti nebol žiadny dostupný zdroj vody, bola ručne vykopaná studňa a v jej tesnej

blízkosti zriadená vodáreň s čerpadlom. Odtiaľto sa rozvádzala voda potrubím k obom

ihriskám, do vodovodných šácht. Tu sa dala napojiť hadica na zavlažovanie. Výsledkom

prác v roku 1976 bolo zatrávnené ihrisko s dostatočným sklonom (prevýšenie od stredu

k okraju až cca 0,5m). Pozdĺž autových čiar boli zabudované trativody na odvod

prebytočnej dažďovej vody. Následne sa všetky športové aktivity presťahovali na túto

plochu. Odstupom času tu bolo ešte dobudované kvalitné osvetlenie.

Keďže ihrisko pred sociálnou budovou bol v katastrofálnom stave, začalo sa aj

s jeho kompletnou rekonštrukciou. Ako jednou z prvých prác sa začalo s odstraňovaním

a vývozom pôvodnej starej zeminy. Potom urovnala nová základová vrstva. Keďže

jedným z problémov bolo, že po výdatnejších dažďoch sa na ihrisku tvorili mláky

navrhlo sa odvodnenie. Realizovalo sa položením hlinených drenážnych rúrok na

základovú vrstvu. Následne sa urobil obsyp drenážnych rúrok a mohla sa naviesť nová

zemina. Po urovnaní sa na plochu ihriska vysadila tráva. Slávnostné otvorenie novej

36

hracej plochy sa uskutočnilo 30.4. 1981. Tým spôsobom, že sa vybudovali dve kvalitné

hracie plochy sa rovnomernejšie rozložilo zaťaženie na obidve ihriská. Takto mohlo

jedno ihrisko slúžiť na súťažné zápasy a druhé pre verejnosť alebo tréningy futbalistov.

3.3.1 Súčasný stav ihriska

Rozmery hlavnej hracej plochy, ktorá je riešená v našej diplomovej práci sú:

- rozmer plochy po zábradlie 120,00 x 75,00m

- rozmer hracej plochy 108,20 x 69,45m

Ihrisko sa nachádza v nadmorskej výške 199,00 m.n.m.

Pokryvnosť ihriska je v súčasnosti asi najväčší problém. Preriednutý trávnik

oveľa častejšie a rýchlejšie vyschýňa čím sa stáva tvrdým. Trávnik sa tak stáva

pre zdravie futbalistov nebezpečnejší a neraz sa to stretáva i s ich pochopiteľnou

nevôľou hrať na takomto povrchu. Neraz sa tak stáva, že sa trénuje na čerstvo

popolievanom ihrisku, čím trávnik trpí ešte viac a stáva sa ešte viac redším. Na takomto

ihrisku potom dostávajú možnosť zakoreniť sa rôzne buriny. Najviac sa tu vyskytuje

Skorocel väčší, Púpava lekárska a Ďatelina plazivá.

Zavlažovanie ihriska je stále riešené manuálne, mobilným hadicovým

systémom, resp. postrekovačom PU-K. Zdrojom vody je hĺbená studňa DN 1000 hĺbky

cca 10,0 m so stĺpcom vody – 3,3 m p.t. Čerpacia stanica pozostáva z ponorného

čerpadla NAUTILA s technickými parametrami Q=3,3l/s; H=10Mpa; N=2850ot./min.;

P=7,5kW. Čerpadlo je prepojené so stojatou tlakovou nádržou o objeme V=380 l.

Súčasťou čerpacej stanice sú rúrové rozvody vrátane potrebných armatúr a elektrických

rozvádzačov. Odvodnenie ihriska zabezpečuje rúrková drenáž.

V súčasnosti je využitie ihrísk podobné ako je vyššie uvedené i keď kvalita

oboch plôch výrazne klesla. Výber ihriska, na ktorom sa bude trénovať sa teda dnes

riadi s ohľadom na poveternostné podmienky a taktiež na ročné obdobie. V roku 2009

sa oživil budovateľský duch, kedy sa pri areáli MTK Leopoldov vybudovalo

parkovisko, zrekonštruovala sa časť vonkajšieho oplotenia. Najvýznamnejším počinom

ale bolo postavenie novej multifunkčnej haly za sociálnou budovou. Tlak na sociálne

priestory zvyšuje aj stolnotenisový oddiel, ktorý si zrekonštruoval 15m prístavbu a tak

sa napojil na budovu MTK. Aktuálne začína vynárať myšlienka rekonštrukcie sociálnej

budovy, ktorá od postavenia v roku 1968 bola iba udržiavaná.

37

Obr. č. 7: Pohľad na futbalové ihrisko v Leopoldove zo S-Z strany (zdroj autor) (ostatné

fotky zo súčasnosti viď. prílohy 15, 16, 17, 18, 19, 20 a 21)

3.4 Odvodnenie

Voda má dôležitú úlohu pri budovaní ihrísk a pri ich údržbe a priamo

ovplyvňuje ich trvácnosť. Prebytkom vody sa priepustné povrchy stávajú mäkké a

nepoužívateľné; povrchy nepriepustných ihrísk sa stávajú šmykľavé a tým i nebezpečné

pre športovcov, prípadne pri nesprávnom spádovaní sa na nich vytvárajú mláky. Naopak

určité optimálne množstvo vody je potrebné a užitočné. Voda povrchy zmäkčuje, robí

ich bezprašnými a prispieva k ich súdržnosti a pevnosti. Množstvo vody na povrchu i v

podkladových vrstvách regulujeme vyspádovaním a drenážami, ktoré sú buď vertikálne

alebo horizontálne (viď. príloha 5). Voda, ovplyvňujúca kvalitu ihrísk pochádza buď z

dažďových zrážok, snehu alebo spodnej vody (ak je jej hladina nízko pod povrchom a

voda kapilaritou vystupuje do podkladových vrstiev, prípadne. až do povrchových

vrstiev). Športové objekty a zariadenia musia byt chránené proti prebytku dažďovej i

spodnej vody (Statelová, Daniš 1983).

38

Obr. č. 8: Cirkulácia vody (Statelová, 1990)

3.4.1 Typy drenáži na futbalovom ihrisku - Plošná drenáž skladá sa zo stabilizovanej štrkodrvy zabudovanej pod celou plochou

trávnika. Výhodu uvedeného drenážovania tvorí trvalá nivelačná stabilita plochy

ihriska.

- Drážková potrubná drenáž je tvorená systémom zberných a obvodových kanálov.

- Štrbinové drenáže sú tvorené systémom sietí malých úzkych odvodových kanálikov.

- Kombinovaná drenáž je tvorená kombináciou viacerých typov drenáže.

Základ kvalitného futbalového ihriska tvorí funkčný drenážny systém. Drenážny

systém odvádza prebytočnú pôdnu vodu hlavne v období intenzívnej zrážkovej činnosti

t.j. v priebehu jari a v jesennom období. Dobre vybudovaná a funkčná drenáž

zabezpečuje hernú využiteľnosť trávnika aj v zrážkovo intenzívnom období. Drenážny

systém možno zabudovať aj do jestvujúceho trávnika (www.eurogreen.sk, 1.4. 2011).

Obr. č. 9: Schematické znázornenie nepriepustnosti vegetačnej vrstvy

(www.eurogreen.sk,1.4. 2011)

Obr. č. 9: Správny vodný režim trávnika so zabudovanou drenážou (www.eurogreen.sk,

1.4. 2011)

Vlastné odvodnenie ihrísk delíme na: odvodnenie povrchu a odvodnenie podložia.

39

3.4.1.1 Odvodnenie povrchu

Aký má mať povrch ihriska spád, tak taký istý spád majú podkladové vrstvy a

podložie. Množstvo vôd, ktoré treba odviesť závisí od množstva zrážok a od druhu

povrchovej vrstvy ihriska. Pni malom množstve odtekajúcej vody, najmä čo sa týka

priepustných povrchov sa voda vyspádovaním povrchu zvedie do terénu. Pri väčšom

množstve vody sa táto odvedie do odvodňovacieho žľabu, ktorý podľa vyspádovania

ihriska je buď po dvoch stranách alebo po obvode ihriska Pri priepustných povrchoch sa

odvodnenie môže vybudovať vložením drenážnych trubiek po okraji ihriska. Uložiť ich

môžeme aj v ochrannom priestore okolo hracej plochy, pretože povrch nad drenážnymi

trubkami je rovnaký ako vlastná hracia plocha (Statelová, Daniš 1983).

Pri nepriepustnom povrchu sa voda zvedie do odvodňovacieho žľabu, ktorý je

umiestený za ochranným priestorom ihriska. Odvodňovací žľab sa navrhne s 1,5 %

spádom smerom k vpusti, odkiaľ sa kanalizačným potrubím odvedie voda do revíznej

šachty, z ktorej je odtok buď do dažďovej kanalizácie, vsakovacej jamy, alebo do

blízkeho vodného toku (Statelová, Daniš 1983). Varianty odvodnenia povrchu ihrísk

môžete vidieť v prílohe 6.

3.4.1.2 Odvodnenie podložia

Pri polopriepustnom podloží sa zväčší drenážna vrstva, v ktorej sa udržuje voda

pokým nevsiakne do podložia. Pri nepriepustnom podloží, ako i v prípade, že spodná

voda má vyššiu hladinu ako 70 cm pod úrovňou terénu, je nutné plochu oddrenážovať.

Pretože budovaním drenáži sa podstatne zvyšujú investičné náklady, pristupujeme k

budovaniu ihrísk na nepriepustnom podloží len výnimočne, keď už nie je možné iné

riešenie. Horizontálne drenáže delíme na zberné a zvodné (Statelová, Daniš 1983).

Zberné drény majú za cieľ zberať prebytočnú vodu z pôdneho profilu a súčasne pôdny

profil prevzdušňovať. Zaúsťujú zásadne do zvodných drénov. Zvodné drény prijímajú

vodu zo zberných drénov a transportujú ju ďalej. Sami majú však taktiež odvodňovaciu

účinnosť podobne ako zberné drény. Zvodné drény tvoria kostru systematickej drenáže

(Kabina, Halaj 2006). Drenážny systém, vzhľadom na množstvo odvádzaných vôd

nemá vyúsťovať do splaškovej kanalizácie. Vyúsťuje buď do dažďovej kanalizácie,

vsakovacej jamy alebo priamo do vodného toku. Vzdialenosť vsakovacej jamy od

40

plochy ihriska je minimálne 20 m, aby nevznikalo spätné podmokanie podkladových

vrstiev (Statelová, Daniš 1983).

3.4.2 Návrh intenzity odvodnenia

Pod intenzitou odvodnenia rozumieme schopnosť odvodňovacích zariadení

odstrániť škodlivé zamokrenie pôdy v požadovanej dobe a s požadovanou

zabezpečenosťou. Nepriaznivý vodný režim pôd je podmienený krátkodobo alebo trvalo

vyššou hladinou podzemnej vody, dažďom alebo topením snehu.

Návrh intenzity odvodnenia sa stanovuje tak, aby nepriaznivý vodný režim pôd a ďalšie

príčiny zamokrenia nespôsobili významné poškodenie hlavných rastlín a aby pozemky

po ukončení dažďa alebo po topení snehu boli v požadovanej dobe prístupné. Pritom za

významné zníženie výnosov plodín sa považuje zníženie väčšie ako 10-20% pri

porovnaní s výnosmi rovnakých plodín na nezamokrených pozemkoch rovnakých

pedologických pomerov (Kabina, Halaj 2006).

3.4.3 Situačné riešenie zberných drénov

Zberná drenáž sa navrhuje o určitom rozchode a hĺbke. Situačne sa navrhujú ako

priame a rovnobežné drény. U jednotlivých drénov je možné urobiť smerové zalomenie.

Zberné drény sú zaústené do zvodných drénov a to pod uhlom 60° - 90°. Smerovo majú

byt‘ drény vedené pokiaľ možno naprieč prúdu podzemnej vody. Smerové navrhovanie

zberných drénov je v zásade závislé od sklonu terénu. Podľa sklonu terénu navrhujeme

drenáž tak, aby sme dosiahli optimálny sklon zberných drénov (l0 -20‰), resp. aby sme

dosiahli aspoň minimálny sklon zberných drénov, ak už dosiahnutie optimálneho sklonu

nie je možné (Kabina, Halaj 2006). Podľa smerového usporiadania vo vzťahu ku sklonu

terénu rozoznávame potom nasledovné druhy rúrkovej drenáže (obr.č.10).

Obr. č.10: Schéma drenáže a) pozdĺžnej, b) priečnej, c) protismernej (Kabina, Halaj

2006).

41

3.4.4 Situačné riešenie zvodných drénov

Zvodné drény v rovinatom teréne môžeme navrhnúť ako pravidelnú sieť

zvodných drénov orientovanú hlavnými zvodnými drénmi v smere sklonu terénu, do

ktorých zaúsťujeme vedľajšie zvodné drény obyčajne kolmo. Tak máme možnosť

navrhnúť zberné drény v maximálnej dĺžke. Zmena smeru sa robí podľa toho, o aký

uhol sa zvodný drén vychýli z pôvodnej trasy. Zmena smeru do 15° sa robí bez oblúka,

od 15° do 30° pozvoľným oblúkom o polomere 5 - 20 m a pri zmene smeru nad 30° sa

vykoná pomocou vloženia drenážnej šachty do miesta zmeny smeru. Pri napojení na

väčší priemer a pri napojení 3 a viacej zvodných drénov do jedného miesta je nutné

použiť vždy revíznu šachtu. Napojenie dvoch zvodných drénov sa urobí najlepšie pod

uhlom 60 - 75°. Dĺžka zvodných drénov nie je obmedzená (Kabina, Halaj 2006).

3.4.4.1Návrh sklonu zvodných drénov

Sklon zvodných drénov obyčajne riešime u dlhších a komplikovanejších drénov

pomocou pozdĺžneho profilu. V zásade by mala byt‘ niveleta zvodného drénu

rovnobežná s povrchom terénu v ose drénu. Hraničné hodnoty sklonu zvodných drénov

sú však dané prípustnou minimálnou a maximálnou rýchlosťou vody v nich. Ako

minimálne dovolenú rýchlosť vo zvodných drénoch uvažujeme: v piesočnatých 0,30

m.s-1, v hlinitých pódach 0,20 m.s-1, v ílovitých pódach 0,16 m.s-1. Potom orientačně

hodnoty minimálnych sklonov zvodných drénov navrhujeme podľa tab.č. 4.

Tab č. 4: Hodnoty minimálnych sklonov pre zvodné drény (Kabina, Halaj 2006)

Druh pôdy Priemer zvodných drénov

do 10 cm nad 10 cm

ťažká 2 ‰ 1 ‰

piesočnatá 5 ‰ 3 - 2 ‰

silne železitá 5 ‰ 5 ‰

Pokiaľ by nebolo možné dodržať hodnoty uvedené v tab. č. 4 je potrebné

pamätať na návrh opatrení voči nadmernému zanášaniu drénov, napr. zväčšenie

priemeru drenážnych rúrok na vyšší priemer, filtračný obsyp a pod. Za optimálnu

rýchlosť prúdenia vody v dréne považujeme hodnotu 0,8 m.s-1 (Kabina, Halaj 2006).

42

3.4.5 Návrh hĺbok a rozchodov u rúrkovej drenáže

Hĺbka drénov je kolmá vzdialenosť medzi povrchom pôdy a dnom drenážnej

ryhy. Táto hĺbka závisí od účelu odvodnenia, od príčiny zamokrenia a druhu kultúr.

Hĺbka je v priamej závislosti na rozchode drenáže, t. j. od kolmej vzdialenosti dvoch

susedných drénov (Kabina, Halaj 2006)

Drenáž podľa hĺbky rozdeľujeme do troch skupín:

- Drenáž plytká - hlboká 0,8 - 1,0 m; navrhuje sa pri silne podzolovaných, ťažkých

pôdach, pri pôdach zamokrených povrchovou vodou, pri pôdach piesočnatých.

- Drenáž stredná - hĺbka 1,0 - 1,20 m; navrhuje sa na odvodnenie pôd ťažkých a stredne

ťažkých, na odvodnenie zle prevzdušnených pôd s uľahlov spodinou, silne železitou.

-Drenáž hlboká - hĺbka 1,20 - 1,40 m; navrhuje sa na odvodnenie hlbokých hlinitých

pôd na nížinách s malými zrážkami.

Uvedené rozdelenie hĺbok platí pre zbernú drenáž. Zvodné drény sú hlbšie a to obyčajne

o svoju vnútornú svetlosť.

Rozchod drénov je kolmá vodorovná osová vzdialenosť dvoch susedných

rovnobežných drénov. V dávnejšej minulosti sa rozchod drénov určoval len na základe

praktických skúseností. Dnes môže projektant pri riešení rozchodu drénu postupovať

podľa Kabinu a Halaja (2006) nasledovne:

- Určovanie rozchodu drénov podľa druhu pôd a ich využitia

- Určovanie rozchodov drénov podľa priepustnosti pôd

3.4.5.1 Technológia výstavby rúrkovej drenáže u existujúcich ihrísk Drenážne rúrky z plastických hmôt nielenže uľahčili pôvodnú technológiu

výstavby, ale umožnili vznik novej, progresívnejšej technológie výstavby (Kabina,

Halaj 2006). Preto v súčasnosti môžeme technológiu výstavby rúrkovej drenáže deliť

nasledovne:

a) rozčlenená technológia výstavby - výkopová: hlavné pracovné úkony sa vykonávajú

postupne za sebou (výkop ryhy, uloženie rúrok, zabortovanie, zásyp ryhy), stroj použitý

pri výkopovej technológii viď. príloha 11

b) nerozčlenená techno1ógia výstavby - bezvýkopová: všetky hlavné pracovné úkony sa

vykonávajú naraz, pri jednom prechode mechanizmu (Kabina, Halaj 2006).

43

3.4.5.2 Stavebný materiál

Drenážny kanál vypĺňa triedená štrkodrva vrstvená podľa veľkosti frakcií

klinovacou metódou. Technologicky najvhodnejší stavebný materiál na výstavbu

drenážneho systému tvorí triedená štrkodrva z hornín nepodliehajúcich rozpadu

vplyvom pôsobenia vody a času. Stavebný materiál musí byť odolný proti mrazu,

nesmie obsahovať žiadne rastlinám škodlivé ľahko-rozpustné zložky. Hmotnostný

podiel karbonátov nesmie prekročiť 15 %. Miera infiltrácie vody mod k* má byť > 5

mm/min a mala by byť < 20 mm/min. Pri stavebnom materiále s obsahom vody mod k*

< 5 mm/min sa musí rozstup drenážneho potrubia zvoliť zodpovedajúco úzko. Línia

zrnitosti stavebného materiálu má byť v oblasti rozdelenia zrnitosti podľa prílohy 7

v tejto diplomovej práci. Hmotnostný podiel zložiek s d < 0,063 mm smie byť nanajvýš

5 %. U prírodného kameňa s otvorenými pórami, smie byť podiel d < 0,063 mm

nanajvýš 8 %. S ohľadom na zladenie zrnitosti ku nosnej vrstve trávnika sa musí zvoliť

podľa možnosti stavebný materiál bohatý na piesok (www.eurogreen.sk, 1.4. 2011).

3.4.6 Ochrana drenážneho potrubia Potreba ochrany drenážneho potrubia je v prevažnej miere vyvolaná pôdnymi

pomermi v bezprostrednom okolí drénu, ďalej spôsobom výstavby, ale taktiež i dobou a

prostredím, v ktorých sa práce robia. Zvláštne opatrenia na zabezpečenie bezporuchovej

činnosti drenáže sa navrhujú tam, kde hrozí nebezpečie zanášania drénov zemnými

časticami, zlúčeninami železa, alebo kde hrozí nebezpečie zarastania drénov koreňmi

(Kabina, Halaj 2006).

a) Ochrana voči zanášaniu zemnými časticami

V pôdach silne náchylných na zanášanie je nutné drenážne potrubie opatriť

vhodným filtrom. Filter musí byť prevedený okolo celého povrchu drenážnej rúrky, aby

chránil nielen pred zanesením prietokového profilu, ale i vtokových otvorov.

Drenážny filter môže byť urobený podľa Kabinu a Halaja (2006) ako:

- filtračný obal - robí sa z vláknitého materiálu (geotextília, rešelina a pod.);

- filtračný obsyp - robí sa z granulovaného materiálu (štrkopiesok a pod.).

b) Ochrana voči zanášaniu zlúčeninami železa

Na lokalitách, kde podľa výsledkov hydropedologického prieskumu hrozí

nebezpečie zanášania zlúčeninami železa je vhodné navrhovať malé drenážne skupiny.

44

Proti zanášaniu zlúčeninami železa je filter nedostatočnou ochranou. Požadovaná

životnosť drenážneho systému sa zabezpečuje najmä pravidelným preplachovaním

zvodných drénov vo výustných tratiach tlakovou vodou. Na lokalitách, kde hrozí

nebezpečie zanášania drenáže zlúčeninami železa, odporúča sa robiť periodické

vápnenie s intenzívnym prevzdušňovaním pôdy (Kabina, Halaj 2006).

Obr. č.1