SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA

DIPLOMOVÁ PRÁCA

2008 Peter Káčerik

9

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

Rektor: prof. Ing. Mikuláš Látečka, PhD.

FAKULTA EURÓSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA

Dekan: prof. Ing. Dušan Húska, PhD.

Opatrenia civilnej ochrany na znižovanie rizík pri preprave nebezpečných látok cez horské priechody

Šturec, Donovaly a Čertovica

Diplomová práca

Katedra európskych štúdií

Vedúci katedry: doc. Dr. Ing. Pavol Fekete, PhD.

Vedúci práce: Ing. Peter Magdolen

Peter Káčerik

10

ABSTRAKT

KÁČERIK, Peter: Opatrenia civilnej ochrany na znižovanie rizík pri preprave nebezpečných

látok cez horské priechody Šturec, Donovaly a Čertovica. Slovenská poľnohospodárska

univerzita v Nitre. Fakulta Európskych štúdií a regionálneho rozvoja. Katedra európskych

štúdií. Vedúci práce: Ing. Peter Magdalen. Nitra, 2008

Táto práca je zameraná na problematiku cestnej prepravy nebezpečných látok cez horské

priechody. V teoretickej časti práce autor opisuje legislativne podmienky prepravy

nebezpečných látok, ozrejmuje základné pojmy a zaoberá sa podmienkami prepravy,

prevádzkou a výbavou cestných vozidiel určených na prepravu týchto látok ako aj ich

označovanie, tiredenie a účinky. Taktiež je zo strany autora venovaná pozornosť osobám a

orgánom podieľajúcich sa na preprave nebezpečných látok ako aj nevyhnutným školeniam

k tejto činnosti. V ďalšej časti sa zameriava na stručnú analýzu územia horských priechodov

Šturec, Donovaly a Čertovica. Získané informácie a poznatky využíva do vlastného návrhu na

zlepšenie stavu pri preprave nebezpečných materiálov, činností civilnej ochrany, fyzických

osôb ako aj organizácií ktoré sa podieľajú na tejto činnosti. Samotný návrh by mal poslúžiť

pre prevenciu pred krízovými situáciami, ktoré môžu vzniknúť pri preprave nebezpečných

materiálov cez horské priechody a mal by poslúžiť ako opatrenie na znižovanie rizik

dopravných nehôd.

Kľúčové slová: nebezpečné látky, krízová situácia, mimoriadna udalosť, riziko, cestná

preprava, dopravná nehoda, horské priechody.

11

ABSTRAKT

KÁČERIK, Peter: Measures of the civil protection to decrease the risks at the transport of

hazardous substance through the mountain passageways Šturec, Donovaly and Čertovica.

Slovak University of Agriculture in Nitra, Faculty of European Studies and Regional

Development, Department of European Studies. Diploma thesis coordinator: Ing. Peter

Magdolen, 2008.

This diploma thesis focuses on the problem of the transport of hazardous materials through

the mountain passageways. In the theoretical part, the author describes the legislative

conditions for the transport of hazardous goods, clarifies the basic notions and deals with the

conditions of transport, operation and equipment of vehicles aimed for transport of hazardous

substances and their designation, classification and effects.

The author also discusses the issue of the persons and authorities dealing with the transport of

hazardous goods as well as the necessary training for this activity. In the following part, he

focuses on a brief analysis of the territory of the mountain passageways Šturec, Donovaly and

Čertovica.

He uses the obtained information and knowledge in his proposal for the improvement of the

condition of transport of hazardous substances, for the improvement of the activity of civil

protection, natural persons, and organizations that are involved in this activity. The proposal

itself should serve for the prevention of crisis situations which can happen at the transport of

hazardous material through the mountain passageways. The proposal should also serve as a

measure for decreasing the risks of traffic accidents.

Key words: civil protection, transport of hazardous substance, crisis situation, traffic

accident, vehicles aimed for transport of hazardous substances, desigantion of vehicles aimed

for transport of hazardous substances

12

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Čestne vyhlasujem, že som diplomovú prácu na tému Opatrenia civilnej ochrany na znižovanie rizík pri preprave nebezpečných látok cez horské priechody Šturec, Donovaly a Čertovica vypracoval samostatne, a že som uviedol všetku použitú literatúru súvisiacu so zameraním diplomovej práce.

V Nitre ................................ Peter Káčerik

13

Touto cestou vyslovujem poďakovanie Ing. Petrovi Magdolenovi za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej diplomovej práce.

Nitra ................................ Peter Káčerik

14

Zoznam skratiek a symbolov

NL nebezpečné látky

MU mimoriadna udalosť

MS mimoriadna situácia

ZP záchranné práce

IZS integrovaný záchranný systém

SaP sily a prostriedky

CO civilná ochrana

HaZZ hasičský a záchranný zbor

MTZ materiálne technické zabezpečenie

MV SR Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

NR SR Národná rada Slovenskej republiky

OcÚ obecný úrad

ObÚ obvodný úrad

PO právnická osoba

PZ policajný zbor

VaV varovanie a vyrozumenie

VTÚ KM a CO vzdelávací a technický ústav krízového manažmentu a civilnej

ochrany

15

OBSAH

Úvod................................................................................................................................9

1. Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky................................................10

1.1 Krízový manažment a jeho úlohy v krízových situáciách, charakteristika

pojmov krízový stav, krízová situácia, kríza…………………………………...10

1.2 Ekológia, životné prostredie, ich charakteristika a právna úprava v

legislatíve SROV……………………………………………………………….12

1.3 Mimoriadna udalosť, havária, doprava, nehoda, nehodovosť,

ich charakteristika a právna úprava v legislatíve SROV………………………14

1.4 Podmienky na vykonávanie prepravy nebezpečných látok,

ich právna úprava v SR a medzinárodná právna úprava……………………….22

1.5 Pozemné komunikácie, záchranné systémy v krajinách susediacich so SR,

zložky požiarnej a civilnej ochrany…………………………………………...26

2. Cieľ a metodika práce……………………………………………………………29

3. Charakteristika nebezpečných látok....................................................................31

3.1 Triedenie nebezpečných látok...........................................................................31

3.2 Označovanie nebezpečných látok a cestných vozidiel pri ich preprave...........35

3.3 Účinky nebezpečných látok..............................................................................38

3.3.1 Výbušnosť....................................................................................................38

3.3.2 Horľavosť.....................................................................................................39

3.3.3 Toxicita.........................................................................................................39

4. Príčiny vzniku havárií pri cestnej preprave........................................................40

5. Všeobecná charakteristika územia.......................................................................41

5.1 Charakteristika cestnej siete.............................................................................41

5.2 Horský priechod Šturec....................................................................................42

5.3 Horský priechod Donovaly..............................................................................43

5.4 Horský priechod Čertovica...............................................................................43

6. Prehľad prepravovaných NL................................................................................44

7. Prehľad mimoriadnych udalostí spojených s prepravou

16

NL cez horské priechody......................................................................................44

8. Základné pravidlá pre prepravu NL..................................................................46

8.1 Legislatívne zabezpečenie prepravy NL.........................................................46

8.2 Európska dohoda o medzinárodnej cestnej preprave NL................................46

8.3 Právne normy súvisiace s prevádzkovaním cestnej dopravy………………..47

9. Opatrenia na zníženie rizík pri príprave prepravy NL...................................49

9.1 Povinnosti a odosielateľa a prepravcu NL.......................................................49

9.1.1 Značenie....................................................................................................50

9.1.2 Sprievodné doklady..................................................................................50

9.1.3 Požiadavky na osádku, výbavu vozidla a prevádzku...............................52

9.1.4 Požiadavky na školenie osádky vozidla...................................................53

9.2 Opatrenia civilnej ochrany pred prípravou a realizáciou

prepravy NL..................................................................................................55

10. Opatrenia na zníženie rizík počas prepravy NL...............................................56

10.1 Opatrenia prepravcu......................................................................................56

10.2 Postup a činnosť pri preprave NL..................................................................57

11. Vznik mimoriadnej udalosti pri preprave NL..................................................57

11.1 Povinnosti odosielateľa a dopravcu...............................................................57

11.2 Opatrenia CO.................................................................................................58

11.2.1 Na úrovni kraja........................................................................................58

11.2.2 Na úrovni obce........................................................................................59

11.2.3 Na úrovni územného obvodu obvodného úradu......................................60

11.2.4 Návrh opatrení CO na riešenie znižovania rizík......................................60

11.2.5 Návrh opatrení ku skvalitneniu postupu riešenia mimoriadnych

udalostí pri preprave nebezpečných látok…………………………….61

12. Záver......................................................................................................................67

13. Zoznam použitej literatúry..................................................................................68

14. Prílohy...................................................................................................................72

17

Úvod

Ústavným právom občanov SR je právo na ochranu života, zdravia a majetku v prípade

vzniku mimoriadnych udalostí a práve toto je poslaním civilnej ochrany, ktorá vykonáva

opatrenia na znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti na odstránenie následkov týchto

udalostí.

Každá ľudská činnosť spojená s chemickými látkami, či už je to ich výroba, preprava,

používanie, skladovanie alebo likvidácia predstavuje veľké zdravotné riziko pre človeka a

environmentálne riziko pre životné prostredie.

Nebezpečné látky sa stali súčasťou nášho, čoraz zrýchľujúceho sa života. Pôsobia nielen

v špecifickej časti výroby a spotreby, ale zasahujú i do bežného života človeka. Okrem

vlastnosti pomáhať, majú však tieto látky obrovské ničivé účinky a ak sa vymknú kontrole

spôsobujú značné materiálne škody, poškodzujú životné prostredie a to niekedy na celé

desaťročia i storočia a predovšetkým ohrozujú a často i spôsobujú smrť samotného tvorcu –

človeka.

Príčin ťažkých havárií počas prepravy cez horské priechody je viacero. Prvoradou

príčinou a vari základnou je samotný charakter horských priechodov druhoradými sú zlé

vybavenie a zlý technický stav prepravného prostriedku, nedodržanie predpisov, únava

a nepozornosť vodičov, preťaženie vozidiel a podceňovanie skutočného nebezpečenstva.

Aké následky môže mať havária vozidla prepravujúceho NL na horskom priechode?

Horské priechody sú málo obývané, zväčša ďaleko od miest kde sídlia útvary HaZZ. Cesty

cez horské priechody sú zväčša cesty III triedy, úzke, s nebezpečnými zákrutami, stúpaniami

a klesaniami, kedy dochádza k najčastejšiemu zlyhaniu bŕzd. V zimnom období nebezpečie

znásobí zlá viditeľnosť, vozovka s mokrým alebo šmykľavým povrchom, padanie lavín, pri

odstraňovaní závejov dochádza k stretom s technikou na uvoľňovanie a čistenie ciest. Pri

havárii nastávajú najväčšie problémy s bojom o čas. Neskorý príchod záchranných zložiek,

možnosť ohrozenia osádok okoloidúcich vozidiel, odklonenie dopravy, paralyzovanie celej

dopravy, horský zalesnený terén v ktorom sa NL dlho udrží, horšie meteorologické

podmienky s rýchlejším vetrom, málo priestoru na ZP a pod.

Je dôležité si uvedomiť, že v takom prostredí, ako sú horské priechody je každá havária

z hľadiska pôsobenia na životné prostredie nebezpečná. Okrem prepravovaných

nebezpečných látok dochádza aj k úniku pohonnej látky či už nafty alebo benzínu.

V prípade väčšieho rozsahu takejto udalosti môže dôjsť v postihnutých oblastiach

k čiastočnému narušeniu chodu života, prerušeniu dopravy a ohrozeniu života a zdravia

18

obyvateľstva. Preto je potrebné sa na havárie pripraviť tak, aby buď vôbec nevznikali, alebo

aby boli prevenciou a konkrétnymi opatreniami paralyzované hneď v počiatku.

1. Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky

V súčasnosti krízové situácie, ktoré vznikajú na pozemných komunikáciách a horských

priechodoch nemajú len vnútroštátny charakter, ale aj medzištátny. Slovensko ako malá

krajina v centre Európy slúži ako tranzitný koridor na prepravu najrozličnejších

nebezpečných látok a preto táto situácia núti štáty podpisovať bilaterálne zmluvy o spôsoboch

riešenia krízových situácií.

1. 1 Krízový manažment a jeho úlohy v krízových situáciách,

charakteristika pojmov krízový stav, krízová situácia, kríza

ŠIMÁK, L. (26) uvádza, že „organizačná štruktúra krízového manažmentu musí byť

založená na princípe centralizácie. Toto vytvára podmienky na riadenie kríz prostredníctvom

jednotného a centrálne koordinovaného celku. Na základe tohto princípu je možné zaviesť

jednotné pravidlá v rôznych oblastiach spoločenského života v rôznych rezortoch

a podnikoch, vykonávať kontrolnú činnosť v celom systéme. Umožňuje tiež maximálne

zhospodárniť chod systému, odstrániť duplicitu a dosiahnuť maximálnu koordináciu pri

riadení síl a prostriedkov“.

Podľa PROCHÁZKA, J. (20) „riešením krízových situácií sa zaoberá krízový

manažment. Poslaním manažmentu v doprave je dosiahnutie úspešnosti (prosperity) riadenej

dopravnej organizácie. Každý vedúci pracovník v doprave však musí vedieť riadiť úsek svojej

zodpovednosti nielen v bežnej dobe, ale aj v krízovej situácii. Podľa užšej definície je možné

krízový manažment definovať v cestnej doprave ako súhrn vedeckých poznatkov, odborných

postupov a aplikačných nástrojov preventívnych, rozhodovacích a technologických opatrení

umožňujúcich vedúcim pracovníkom riešiť krízové dopravné situácie. Zahrňuje prípravu

a zaistenie krízových a havarijných plánov dopravnej organizácie pre ochranu a záchranu

života a zdravia obyvateľstva, ochranu životného prostredia, zabezpečenie zásobovania,

krízovú dopravnú obslužnosť, ekonomiku (majetku), ako základných hodnôt štátu“.

GOZORA, V. (11) krízovú situáciu definuje ako „nepredvídateľný alebo ťažko

predvídateľný priebeh dejov a činností po narušení rovnovážneho stavu prírodných,

19

spoločenských, výrobných a technologických systémov, ktoré ohrozujú život obyvateľstva,

životné a pracovné prostredie, ekonomické a duševné statky krajiny a jej obyvateľstva“.

Podľa FILIP, S. (5) je krízová situácia „časovo a priestorovo vymedzený alebo

ohraničený priebeh javov a procesov po narušení rovnovážneho stavu spoločenských,

prírodných a technologických systémov a procesov, v dôsledku ktorých sú ohrozené životy

ľudí, životné prostredie, ekonomika, duchovné a hmotné hodnoty štátu alebo regiónu a jeho

obyvateľov a môže byť narušené fungovanie inštitúcií verejnej moci“. Krízovú situáciu

nevojenského charakteru definuje ako „pojem zahrňujúci všetky typy krízových situácií, ktoré

sú spôsobené vplyvom prírodných katastrôf, technických a technologických havárií, ako aj

pôsobením sociálnych síl bez použitia vojenskej sily“.

MIKOLAJ, J. (15) uvádza, že „ krízy a krízové situácie nevznikajú náhodne, ale vždy

majú svoje príčiny. To nakoniec vyplýva aj z kauzality bytia, z kauzality existencie. Je

v záujme každého štátu postarať sa o svoje obyvateľstvo a vytvoriť také podmienky, aby čo

možno v najväčšej možnej miere boli eliminované následky mimoriadnych udalostí pri

preprave nebezpečných látok po pozemných komunikáciách“.

Podľa PROCHÁZKU, J. (20) „krízový stav vzniká v prípade keď :

• je narušená normálna funkcia odvetvia cestnej dopravy alebo celého dopravného systému

• navodenie normálneho stavu nie zvládnuteľné silami integrovaného záchranného systému

a prostriedkami rezortu, ktoré sú bežné dosažiteľné

• pre obnovu funkčnosti systému je nutné použiť prostriedky a opatrenia rozpracované

v krízových plánoch

Podľa druhu krízových situácií ich rozdeľuje na havárie (prevádzkové), živelné pohromy,

sociálne katastrofy a situácie s ekologickým dopadom“.

Vo svojom článku ŠIMÁK, L. (27) okrem iného uvádza, že „riadenie krízy je proces,

počas ktorého sa subjekt riadenia snaží určiť pravdepodobný priebeh pôsobenia existujúcich

a očakávaných negatívnych javov a navrhnúť postupy, ktoré umožnia vyhnúť sa ich

pôsobeniu a využiť pozitívne tendencie na ozdravenie celého systému.

Každá riadená kríza je charakterizovaná logickou postupnosťou krokov, ktorých cieľom je

zabrániť vzniku akútneho a chronického štádia, alebo aspoň znížiť ich negatívne dopady.

Odhliadnuc od cesty, ktorou sa riadenie krízy uskutočňuje, znižujú sa počas každej riadenej

krízy škody a straty a na druhej strane sa znižuje pravdepodobnosť jej opakovania. Závisí to

od miery pochopenia príčin krízy a prijatia optimálneho scenára na jej riešenie“.

20

Orgány krízového riadenia sú podľa Zákona NR SR č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu

v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov

(40) :

a) Vláda SR, Bezpečnostná rada SR,

b) Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy,

c) Národná banka Slovenska,

d) Obvodný úrad v sídle kraja,

e) Bezpečnostná rada kraja,

f) Obvodný úrad,

g) Bezpečnostná rada okresu,

h) Obec

Podľa Zákona NR SR č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny,

vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov

(35) núdzový stav môže vyhlásiť vláda len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí,

že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, životného prostredia alebo k ohrozeniu značných

majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo

inej prevádzkovej havárie; núdzový stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo

bezprostredne ohrozenom území.

1.2 Ekológia, životné prostredie, ich charakteristika a právna úprava

v legislatíve SR

ĎURČANSKÁ, D. (4) uvádza, že „dopravné stavby majú či už priamy alebo

nepriamy vplyv na hospodárske a sociálne procesy regiónu stimulujúc jeho rozvoj.

Špeciálnym problémom však je možnosť rizika z prevádzky, čo podmieňuje opodstatnené

obavy obyvateľstva.

Hodnotenie vplyvov dopravných stavieb na životné prostredie si vyžaduje maximálnu

komplexnosť (vplyvy na prírodné prostredie, na priestorové fyzikálne a biologické procesy,

migráciu živočíchov, na krajinnú scenériu, na obyvateľstvo a jeho životné podmienky, na

hospodárske aktivity, využívanie zeme a na budúci možný regionálny rozvoj)

a zohľadňovanie všetkých aspektov územia (ekologických, sociálnych a hospodárskych)“.

MAJZLAN, O. – KUSIN, V. (13) tvrdia, že „človek produktmi svojej vlastnej

činnosti ohrozuje sám seba. Obavy vyústili v období, v ktorom bol svet čoraz viac závislý na

21

petrochémii. Zistilo sa, aké riziká táto závislosť prináša – havárie tankerov, únik chemikálií

v chemických podnikoch a iné. Ukázalo sa, že človek nemá pre prípady podobných havárií –

a objavovali sa ďalšie – žiadne riešenia. Renesanciu pozornosti k prírode možno pozorovať

posledných tridsať rokov aj kvôli tomu, že znižovanie kvality životného prostredia ukazuje,

že ohrozená je kvalita vody, pôdy, vzduchu, že potraviny obsahujú neprípustné množstvo

škodlivých látok. Znepokojenie vyvolávajú ropné škvrny na hladinách oceánov, horiace

naftové polia atď. Deštruktívne pôsobenie človeka na prírodné podmienky svojej existencie sa

stalo viditeľným aj v dôsledku medializácie radu environmentálnych katastrôf“.

V článku pod názvom Zlepšovanie krízového manažmentu prostredníctvom

zhodnotenia historického dopadu ROGERS, D., KAUFMAN, M. a MURRAY, K. (21)

uvádzajú, že „enviromentálny manažment v priemyselných podnikoch bol tradične zameraný

na dodržiavanie enviromentálnych zákonov, hlavne tých, ktoré ovplyvňujú výrobu.

Dodržiavanie takýchto noriem a zákonov je prísne sledované organizáciami na to určenými

(inšpekcia životného prostredia). Dôraz na kontrolu životného prostredia dokazuje aj výška

prostriedkov, ktoré sú v tejto oblasti vynakladané. Len v USA je to zhruba 150 miliárd USD

ročne. Táto čiastka sa má postupne zvýšiť až na 250 miliárd aj v súvislosti s tým, že len

v roku 2004 bolo na území USA zaznamenaných 350 tisíc prípadov kontaminácie

nebezpečnými látkami“.

Definícia životného prostredia podľa Zákona NR SR č. 17/1992 Zb. o životnom

prostredí v znení neskorších predpisov (29) :

Životným prostredím je všetko, čo vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov

včítane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja. Jeho zložkami sú najmä ovzdušie,

voda, horniny, pôda, organizmy.

Ekologická ujma je strata alebo oslabenie prirodzených funkcií ekosystémov vznikajúca

poškodením ich zložiek alebo narušením vnútorných väzieb a procesov v ľudskej činnosti.

Zákon NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších

predpisov (41) uvádza, že každý je povinný chrániť prírodu a krajinu pred ohrozovaním,

poškodzovaním a ničením a starať sa svojich možností o jej zložky a prvky na účel ich

zachovania a ochrany zlepšovaniu stavu životného prostredia a vytvárania a udržiavania

územného systému ekologickej stability.

22

1.3 Mimoriadna udalosť, havária, doprava, nehoda, nehodovosť, ich

charakteristika a právna úprava v legislatíve SR

Definícia pojmu mimoriadna udalost podľa FILIP, S. (5) je „závažná časovo obtiažne

predvídateľná a priestorovo ohraničená príhoda, spôsobená vplyvom živelnej pohromy,

technickej alebo technologickej havárie, prevádzkovej poruchy, prípadne úmyselného konania

človeka, ktorá vyvolala narušenie stability systému alebo prebiehajúcich dejov a činností,

ohrozuje životy a zdravie osôb, hmotné a kultúrne statky či životné prostredie“. Hovorí, že

núdzový stav „ môže vláda vyhlásiť len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že

dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, životného prostredia, alebo k ohrozeniu značných

majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo

inej prevádzkovej havárie“.

Mimoriadnu udalosť prezentuje PROCHÁZKA, J. (20), ktorý uvádza, že

„mimoriadne udalosti v cestnej doprave majú spravidla pôvod vo vnútri dopravného systému

(sústavy), ich spúšťacím mechanizmom je mimoriadna udalosť.

Nehodový stav charakterizuje ako „ stav po dopravnej nehode a inej udalosti, ktorá

svojím rozsahom výrazne naruší plynulosť premávke po dopravnej ceste a vyžaduje prijímať

mimoriadne opatrenia. K dosiahnutiu normálneho stavu stačia spravidla sily a prostriedky

integrovaného záchranného systému“.

Havarijný stav charakterizuje ako „ stav kedy dôjde k narušeniu funkčnosti dopravnej

cesty alebo vznikne hromadná dopravná nehoda alebo komplikovaná dopravná nehoda

vozidla s nebezpečným nákladom- K obnoveniu normálneho stavu stačia sily a prostriedky

integrovaného záchranného systému a rezortu dopravy“.

NOVÁK, L. (17) uvádza, že „mimoriadna udalosť je závažná, časovo obtiažne

predvídateľná a priestorovo ohraničená príhoda, spôsobená vplyvom živelnej pohromy,

technickej alebo technologickej havárie, prevádzkovej poruchy, prípadne úmyselného konania

človeka, ktorá vyvolala narušenie stability systému alebo prebiehajúcich dejov a činností,

ohrozuje životy a zdravie osôb, hmotné a kultúrne statky či životné prostredie.

Kríza je rozhodný okamih alebo časový úsek, po ktorom môže nasledovať zásadná

zmena vo vývoji daného deja alebo systému. Je to zložitý, ťažko prekonateľný a nebezpečný

stav alebo priebeh dejov v živote spoločnosti, v prírode, v činnosti technických prostriedkov

a v technologických procesoch, ktorého negatívne dôsledky môžu vážne ohroziť ich funkciu,

prípadne i existenciu.

23

Krízová situácia je taký časovo a priestorovo vymedzený alebo ohraničený priebeh

javov a procesov po narušení rovnovážneho stavu spoločenských, prírodných

a technologických systémov a procesov, v dôsledku ktorých sú ohrozené životy ľudí, životné

prostredie, ekonomika, duchovné a hmotné hodnoty štátu alebo regiónu a jeho obyvateľov

a môže byť narušené fungovanie inštitúcií verejnej moci.

Krízový stav je právny stav vyhlásený kompetentným orgánom verejnej správy na

určitom území na riešenie krízovej situácie v priamej závislosti od jej charakteru a obsahu

(vojna, vojnový stav, výnimočný stav, núdzový stav)“.

Podľa SEIDL, M. - ŠIMÁK, L. (23) doprava je „ pohyb (jazda, plavba, let)

dopravných prostriedkov po dopravných cestách alebo činnosť dopravných zariadení, ktorými

sa uskutočňuje preprava“.

Rozdeľuje sa:

• podľa priestoru (prostredia) – pozemná, riečna, námorná, vzdušná,

• podľa dopravnej cesty – cestná, dráhová (koľajová – železničná, bezkoľajová), vodná,

letecká, potrubná,

• podľa pohonu – motorová, bezmotorová,

• podľa smeru (sklonu) dráhy – vodorovná, šikmá, zvislá,

• podľa charakteru dopravného pohybu – pretržitá (diskontinuálna), nepretržitá

(kontinuálna),

• podľa pravidelnosti – pravidelná, nepravidelná,

• podľa intenzity v istom časovom úseku – sedlová, špičková,

• podľa predmetu prepravy – osobná, nákladná,

• podľa uspokojovania prepravnej potreby – doprava pre vlastnú a cudziu potrebu,

• podľa účasti na celkovom dopravnom procese – hlavná, prísunová, následná,

• podľa územného rozsahu prepravných potrieb – vnútorná, medzinárodná,

• podľa vzťahu k určitému územiu – vnútorná, výstupná, vstupná, zdrojová, cieľová,

tranzitná,

• podľa smerového vedenia dopravných prostriedkov – smerovo závislá a nezávislá,

• podľa vzdialenosti – blízka, diaľková,

• podľa účasti jedného alebo viacerých druhov dopravy – jednoduchá, kombinovaná.

Podľa ŠIMÁKA, L. (23) „bezpečnosť dopravy a dopravných systémov vyjadruje stav,

v ktorom je na prijateľnú úroveň eliminované riziko poškodenia zdravia osôb alebo vzniku

24

materiálových škôd. Oblasť dopravy patrí stále viac medzi odvetvia s najvyšším stupňom

výskytu mimoriadnych udalostí.

Nehodová udalosť v cestnej doprave (cestná dopravná nehoda) je mimoriadne udalosť,

ktorá vznikla zrážkou cestných dopravných prostriedkov na pozemnej komunikácii alebo

zrážkou cestného dopravného prostriedku s pevnými dopravnými zariadeniami, prípadne

ďalšími objektmi v blízkosti pozemnej komunikácie, s následkom smrti osôb, zranenia osôb

alebo rozsiahlych hmotných škôd. Nehodové udalosti v cestnej doprave narušujú plynulosť

a pravidelnosť cestnej prevádzky, ohrozujú jej bezpečnosť a následne vyvolávajú ďalšie

nehodové udalosti“.

ČEČOT, V. (2) tvrdí, že „jedným zo základných charakteristických rysov modernej

civilizácie je rozvoj dopravy. Priniesol celý rad výhod v ekonomike a odzrkadľuje i rast

životnej úrovne. Na druhej strane však dynamický rozvoj najmä cestnej dopravy prináša

zložité sociálno-ekonomické problémy, ktorých riešeniu má pomôcť dopravná politika.

Zvyšujúca sa koncentrácia vozidiel a iných dopravných prostriedkov, ich neustále

zdokonaľovanie a zvyšovanie ich rýchlosti, to všetko so sebou prináša aj negatívne javy.

Jedným z nich je zvyšujúci sa počet dopravných nehôd.

Vo všeobecnosti môžeme rozdeliť dopravné nehody podľa jednotlivých druhov

dopráv, a to na cestné, dráhové (niekedy nazývané aj železničné), plavebné a letecké. Cestné

dopravné nehody majú špecifické postavenie, najmä vzhľadom na ich počet, ostatné druhy

nehôd si vyžadujú zvláštny prístup, najmä pre ich zriedkavosť a osobitosti ich vyšetrovania.

Cestná doprava zaznamenala po druhej svetovej vojne takmer vo všetkých krajinách

prudký rozvoj. V súčasnosti je z dôvodu operatívnosti a dostupnosti nezastupiteľnou

a rozhodujúcou súčasťou komplexného dopravného systému. Aj v Slovenskej republike

dramaticky stúpa jej význam v súvislosti s rozvojom ekonomickej základne a so zvyšujúcou

sa životnou úrovňou. S rastúcou intenzitou a objemom cestnej dopravy sa však neustále

výraznejšie prejavujú aj jej negatívne sprievodné znaky, problémy, s ktorými sa spája

vytvorenie a fungovanie výkonného dopravného systému. Ide predovšetkým o negatívny

vplyv na životné prostredie – hlučnosť, znečisťovanie ovzdušia, znečisťovanie vôd,

a neklesajúci, prípadne z dlhodobého hľadiska narastajúci počet dopravných nehôd so

sprievodnými následkami na životoch a zdraví ľudí a hmotnej škode. Ekonomické a sociálne

dôsledky týchto nehôd sú nesmierne a je problematické ich vôbec vyčísliť. Tieto problémy,

v počiatkoch motorizmu zanedbateľné sa stávajú v posledných rokoch aktuálnym

celosvetovým problémom“.

25

Vymedzenie vybraných základných pojmov používaných v doprave podľa SEIDL, M.

(23) :

• cestná komunikácia – je pozemná komunikácia určená prevažne na premávku cestných

motorových vozidiel, ktorej charakteristickým znakom je spevnená vozovka,

• dopravná nehodovosť – je ukazovateľ vyjadrujúci počet nehôd pripadajúcich na určitý

dopravný alebo prepravný výkon, prípadne obdobie,

• dopravná nehoda (havária) :

1. mimoriadna udalosť, pri ktorej vznikne ujma na zdraví osôb alebo škoda na veciach

v priamej súvislosti s prevádzkou dopravného prostriedku alebo dopravného zariadenia,

2. podľa Dohovoru o práve použiteľnom na dopravné nehody : nehoda, na ktorej sa

zúčastňuje jedno alebo viac cestných vozidiel (motorových alebo bezmotorových)

súvisiaca s dopravou na verejných cestách, pozemkoch prípustných verejnosti alebo

súkromných pozemkoch s právom prístupu určitých osôb,

• dopravné riziko – je nebezpečenstvo vzniku škody na zdraví prepravovaných osôb, resp.

škody na prepravovaných veciach v súvislosti s prevádzkou dopravného prostriedku

alebo dopravného zariadenia,

• katastrofálne (závažné) nehody – je v poistných podmienkach pre medzinárodnú

prepravu menovite uvedené nehody (napr. živelné pohromy, väčšie nehody dopravných

prostriedkov, pád celých kusov pri náklade), ktoré sa posudzujú priaznivejšie z hľadiska

poistnej ochrany,

• komunikácia – je hmotne vymedzené dopravné spojenie určené na pohyb dopravných

prostriedkov, chodcov, zvierat alebo na premiestňovanie tuhých a sypkých materiálov,

kvapalín a plynov a energie,

• nehodovosť cestná – je počet nehôd v cestnej premávke za stanovené obdobie

MESZÁROŠ, Š. (14) považuje za „jednu zo základných požiadaviek spoločnosti na

fungujúci dopravný systém bezpečnosť cestnej dopravy. Hlavnými ukazovateľmi

charakterizujúcimi vývoj dopravnej nehodovosti je počet dopravných nehôd, ich závažnosť

a následky. Sledovanie a vyhodnotenie dopravnej nehodovosti, ako pretrvávajúceho

negatívneho javu v cestnej doprave a jej priebežná analýza napomáhajú odhaľovať dopravno-

organizačné, stavebno-technické nedostatky a závady na cestných komunikáciách. Vznik

cestnej dopravnej nehody z matematicko-štatistického pohľadu je v podstate náhodný jav,

ktorý buď nastane s určitou pravdepodobnosťou, alebo nenastane. Na výpočet takéhoto

pravdepodobného javu pri určovaní miest a úsekov, kde sa kumuluje vyšší počet dopravných

26

nehôd, SSC používa softvérový exaktný model na základe poznatkov zo štátov EÚ. Exaktné

postupy vylučujú subjektívne a pevné stanovovanie absolútneho počtu dopravných nehôd,

ako kritériá pre určovanie kritických nehodových lokalít na cestných komunikáciách“.

Dopravu definuje MEDELSKÁ, V. (14) ako „fenomén podmieňujúci život

spoločnosti v určitom území, prináša so sebou ako pozitíva, tak aj negatíva, medzi ktoré patrí

dopravná nehodovosť nielen svojimi hmotnými škodami ale aj stratou ľudských životov či

zranením účastníkov cestnej premávky, často s trvalými následkami na ich zdraví

i spoločenskými následkami, ktoré nemožno celkom jednoducho vyčísliť. Podľa nej dopravná

nehodovosť na pozemných komunikáciách závisí od :

• kvality a veľkosti dopravného systému,

• počtu obyvateľov sledovaného územia,

• stupňa motorizácie a automobilizácie,

• kvality vozidiel,

• kvality vodičov a ich spôsoby jazdy,

• organizácie dopravy a navigácie vozidiel,

• počasia,

• okamžitého stavu vozovky,

• výkonu vozidiel ( km/rok)“

Podľa FAJTA, V. (14) „neustály rast intenzity dopravy na cestnej sieti prináša

negatívne účinky, ktoré sa prejavujú okrem iného i rastom počtu dopravných nehôd. Pritom

tempo budovania nových cestných ťahov, či už diaľničných alebo rýchlostných ciest

nezodpovedá rastúcim nárokom automobilovej dopravy. Rast intenzity dopravy má za

následok prekračovanie prípustných intenzít, preťažovanie križovatiek hlavne v blízkosti

väčších miest, obmedzené možnosti pri vzájomnom predchádzaní sa vozidiel aj v priamych

úsekoch ciest. Tento stav vyvoláva u vodičov agresivitu, ktorej dôsledkom je nesprávny

spôsob jazdy, nerešpektovanie ostatných účastníkov cestnej premávky a dopúšťaniu sa

závažných porušovaní pravidiel cestnej premávky“.

Vo svojom článku SCHMEIDLER, K. (24) okrem onoho publikuje, že „s rastom

mobility a počtom individuálnych dopravných prostriedkov rastie nehodovosť a ohrozenie

našich životov, zdravia a životného prostredia. Najnebezpečnejšie cesty a vodiči sa

nachádzajú na východe a juhu Európskej únie. Vyplýva to z bilancie Európskej komisie,

podľa ktorej relatívne najviac ľudí umiera práve na cestách z geografického hľadiska na

27

východe a juhu spoločenstva. Bezpečnosť na cestách v týchto krajinách, dopravné nehody sú

tu jednou z hlavných príčin úmrtia určitých segmentov populácie“.

DALOŠ, A. (3) definuje ekologické havárie ako havárie, ktoré „výraznou mierou

ovplyvnia životné podmienky biocenózy, no v prvom rade obyvateľstva na určitom území. Ak

ekologické havárie dosiahli také rozmery, že ohrozujú územie s veľkým počtom obyvateľstva,

respektíve ostatných zástupcov flóry a fauny, hovoríme o ekologických katastrofách.

V prípadoch veľkých havárií a katastrôf, musia orgány štátnej správy a krízové manažmenty

zainteresovaných závodov a zariadení včas aktivizovať a koordinovanie riadiť jednotlivé

zložky Integrovaného záchranného systému pri vykonávaní záchranných, lokalizačných

a likvidačných prác. Niekedy vznikajú ekologické havárie pri železničných dopravných

nehodách, častejšie však pri automobilových nehodách cisternových vozidiel, prevážajúcich

stovky druhov hlavne tekutých chemikálií, často aj toxického, horľavého, žieravého

výbušného a iného nebezpečného charakteru. V závislosti od stupňa poškodenie cisterien,

miesta havárie, meteorologických podmienkach ako aj od rýchlosti príchodu požiarnych

a záchranných síl, môže dôjsť k vážnemu postihnutiu (aj k úmrtiu) veľkého počtu osôb.

Obzvlášť ťažké následky môžu nastať vtedy, ak takého havárie vzniknú v zložitom teréne,

kde sú komunikačné tepny v hĺbené do okolitého terénu, respektíve ak sú doprevádzané

hromadnou zrážkou veľkého množstva vozidiel.

Pri ekologických haváriách a katastrofách je dôležitá okamžitá informácia

o vlastnostiach nebezpečnej látky, ktorá sa pri havárii (katastrofe) dostala do životného

prostredia. Poskytnutie takýchto informácií o špecifických vlastnostiach nebezpečných látok

a predmetov, je nevyhnutnou podmienkou pre úspešnú činnosť zásahových jednotiek.

K tomuto slúži Integrovaný informačný systém pre havárie nebezpečných látok.

Medzi najčastejšie príčiny vzniku krízových situácií ekologického charakteru

spojených s haváriami nebezpečných látok, možno zaradiť tieto druhy havárií: havárie

cestných cisterien, havárie železničných cisterien, havárie zásobníkov nebezpečných látok,

technologické havárie v rámci výroby a iné. V technicky rozvinutej spoločnosti dochádza

sporadicky k nežiadúcim haváriám nebezpečných látok, z ktorých mnohé tvoria havárie

ropných látok. Dochádza k nim hlavne pri technologických procesoch, pri preprave ropných

látok, ako aj pri dopravných haváriách respektíve pri rôznorodej manipulácii s ropnými

látkami. Podľa prostredia, kde sa prejavujú ich negatívne účinky, hovoríme o haváriách

ropných látok na povrchových a podzemných vodách, pôdach alebo o havarijných stavoch

v ovzduší – tzv. environmentálnych haváriách“.

28

GNAP, J. (7) uvádza základné pojmy z cestnej nákladnej dopravy podľa

novelizovanej STN 01 8500 Základné názvoslovie v doprave:

• doprava je úmyselný pohyb (jazda, plavba, let) dopravných prostriedkov po dopravných

cestách alebo činnosť dopravných zariadení, ktorými sa uskutočňuje preprava

• cestná doprava je prevádzka cestného vozidla na prepravu osôb a ich batožiny (osobná

doprava) alebo prepravu vecí, prípadne zvierat (nákladná doprava) a výkon činností,

ktoré bezprostredne s touto prepravou súvisia alebo prevádzka samotného cestného

vozidla,

• automobilová doprava je cestná doprava vykonávaná automobilmi,

• nákladná doprava je doprava, ktorej základným poslaním je preprava zvierat a vecí,

• preprava je činnosť, ktorou sa priamo uskutočňuje premiestňovanie osôb a vecí

(nákladu) dopravnými prostriedkami alebo dopravnými zariadeniami,

• nebezpečný náklad je náklad, ktorý svojimi vlastnosťami môže ohroziť zdravie a životy

osôb alebo zvierat a úžitkové vlastností vecí, na prepravu ktorého sú určené osobitné

prepravné podmienky

Pri prevádzke cestnej dopravy je potrebné tiež uvažovať s tým, že či už vinou

dopravcu, či iných osôb môže dôjsť k mimoriadnym udalostiam, k dopravným nehodám,

ktoré nielen narušia priebeh dopravy, ale môžu predstavovať aj značné škody. Neodborný

postup pri riešení týchto udalostí môže vytvoriť predpoklady pre ich ďalšie rozšírenie

a naopak, dostatočné znalosti môžu znamenať minimalizáciu strát. Dopravca, ktorý možnosti

nevyužije ako zaistiť svoju firmu proti eventuálnym škodám sa môže dostať do situácie, že

takáto mimoriadna udalosť zlikviduje jeho fungovanie na dopravnom trhu.

Vo svojom príspevku PÍŠEK, Z. (19) uviedol, že „meteorologické podmienky do

značnej miery ovplyvňujú pozemnú dopravu. Zhoršenie viditeľnosti pri hmle, snehových

závejoch, poľadovice, silných dažďoch, povodniach a silnom vetre sťažujú prácu

v automobilovej a železničnej doprave. V dňoch s hmlou alebo trvalým dažďom sa prúd

automobilovej dopravy znižuje až o 50% v porovnaní s intenzitou dopravy za jasného

počasia. Je len ťažko stanoviť presnú kvantitatívnu väzbu medzi meteorologickými

podmienkami a dopravnými nehodami, aj keď nepochybne existuje. Aj napriek zníženiu

počtu automobilov za zlého počasia počet havárií pri poľadovici v porovnaní so suchým

počasím vzrastá až o 25%“.

29

V Zákone NR SR č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších

predpisov (36) sú uvedené nasledovné opatrenia pri haváriách a iných mimoriadnych

situáciách:

a. zákaz alebo obmedzenie výroby alebo prevádzky,

b. bezodkladné informovanie verejnosti a pracovníkov príslušnej organizácie o havárii alebo

inej mimoriadnej situácii a o prostriedkoch a spôsobe ochrany pred ich možnými

škodlivými vplyvmi na zdravie,

c. príkaz na varovné označenie objektov,

d. jódová profylaxia,

e. návrh na nariadenie regulácie spotreby určitých druhov požívatín a vody,

f. príkaz na osobitnú manipuláciu a pochovávanie mŕtvych

Zákon NR SR č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách

v znení neskorších predpisov (38) pojem dopravná nehoda, účastník dopravnej nehody,

stanovuje povinnosti účastníka dopravnej nehody upravuje nasledovne :

Dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, pri ktorej dôjde k usmrteniu alebo zraneniu

osoby alebo ku škode na majetku v priamej súvislosti s premávkou vozidla.

Povinnosti vodiča pri dopravnej nehode – vodič, ktorý sa zúčastnil dopravnej nehody, je

povinný:

• bezodkladne zastaviť vozidlo,

• zdržať sa požitia alkoholického nápoja, alebo užitia inej návykovej látky po nehode v čase,

ak by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkoholický nápoj

alebo užil inú návykovú látku

Účastník dopravnej nehody je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na

dopravnej nehode.

Ak pri dopravnej nehode došlo k usmrteniu osoby alebo k jej zraneniu, ak došlo

k poškodeniu cesty alebo všeobecne prospešného zariadenia, ak unikli nebezpečné veci alebo

ak na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom

majetku vznikla hmotná škoda zrejme prevyšujúca desaťnásobok minimálnej mzdy, účastník

dopravnej nehody je povinný:

• ohlásiť bezodkladne dopravnú nehodu policajtovi,

• zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody,

30

• zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto

vrátiť bezodkladne po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej

nehody.

1.4 Podmienky na vykonávanie prepravy nebezpečných látok, ich právna

úprava v SR a medzinárodná právna úprava

Podľa DALOŠA, A. (3) výroba, skladovanie, transport a používanie rôznych

chemických látok predstavujú „sami o sebe určitý druh nebezpečenstva a nebezpečnej

činnosti, ktorá pri nedodržovaní výrobných, skladovacích, prepravných a užívateľských

noriem môže reálne ohrozovať človeka i okolie.

Bezpečnosť systému, v ktorom sa vyrábajú, používajú alebo prepravujú nebezpečné

látky je podmienená bezporuchovým chodom a kvalitou celého radu podsystémov. Rôzne

druhy nebezpečných látok, s ktorými sa manipuluje, skrývajú v sebe také fyzikálne, chemické

a toxikologické vlastnosti, ktoré pri strate funkčnosti niektorého vyššie uvedeného

podsystému dokážu prekvapivo ohroziť svoje okolie, t.j. vytvárajú určité riziko, ktoré

vyjadruje pravdepodobnosť vzniku negatívneho javu a zároveň je kvantitatívnym

a kvalitatívnym vyjadrením ohrozenia. Vznik takéhoto javu možno nazvať ako kríza daného

systému alebo ako havária. Ak vzniknuté havárie majú veľký rozsah, môžu vyvolať ťažko

predvídateľný priebeh dejov, vážne narušenie rovnovážneho stavu spoločenských, prírodných

a technologických procesov. Takýto sta sa nazýva krízovou situáciou. Ak dôjde k zásadným

zmenám rovnovážneho stavu u ekosystémov a v životnom prostredí, možno hovoriť

o ekologických krízových situáciách, spôsobených ekologickými haváriami“.

KURIC, I. (12) konštatuje, že „globálne ekologické problémy, priemyselné havárie

a nehody v procese prepravy nebezpečných látok sa podieľajú na vzniku permanentnej

ekologickej krízy. Ľudský organizmus sa nedokáže v plnej miere prispôsobovať znečistenej

prírode, čo sa negatívne odráža na zdravotnom stave ľudí.

Okrem rôznych druhov a foriem mimoriadnych udalostí sú nielen u nás, ale aj

v susedných a ďalších krajinách čoraz častejšie zaznamenávané rôzne ekologické havárie,

živelné pohromy a iné mimoriadne udalosti. Nepochybne ide o problematiku, ktorá sa

z celospoločenského i medzinárodného hľadiska stáva vysoko aktuálnou, pretože aj

bezprostrednou reguláciou vzájomných vzťahov , najmä so susednými štátmi, je možné

dospieť ku komplexnejšiemu a efektívnejšiemu napĺňaniu poslania zložiek podieľajúcich sa

31

na záchrane ľudských životov a spoločenských hodnôt“. Ekologická katastrofa je podmienená

únikom aj ropných produktom.

SAMEŠOVÁ, D. (22) uvádza, že „ropnými látkami sa podľa STN 75 34 15 označujú

uhľovodíky a ich zmesi, ktoré sú pri teplote 40 stupňov C ešte kvapalné. Je to všeobecné

pomenovanie organických látok, ktoré bezprostredne pochádzajú z ropy. Ako závažné

kontaminanty sa dostávajú do životného prostredia pri činnostiach súvisiacich s ťažbou

a spracovaním ropy, skladovaním, prepravou či využívaním ropných produktov vo výrobných

procesoch i v domácnostiach. Napriek platným legislatívnym ustanoveniam môže vzniknúť

nárazové havarijné znečistenie, ako aj dlhodobá menej intenzívna kontaminácia. K menším,

ale „kontinuálnym zdrojom“ ropných látok patrí doprava, rôzne stavebné mechanizmy, či

mechanizmy na ťažbu a zvážanie dreva. Dôsledky kontaminácie sú dlhodobé, odstraňovanie

následkov je zložité a nákladné“.

BÉDI, E. (1) píše vo svojom článku, že „ropa je dnes najdôležitejšou energetickou

surovinou. Na celosvetovej spotrebe energie sa podieľa 40% a predstavuje až 90%

dopravných palív. Je to unikátna surovina s extrémne vysokou energetickou hustotou a závisí

od nej prakticky každá krajina. Ak zoberieme do úvahy ostatných 100 rokov, spotreba ropy

narastala 87 rokov, zvyšných 13 boli mimoriadne obdobia (vojny, ekonomické depresie). Ani

v jednom roku so zaznamenaným rastom hrubého domáceho produktu ( HDP) sa spotreba

ropy neznížila. Previazanosť rastu ekonomiky lacnou ropou je obrovská. Nízka ceny ropy

však závisí od jej dostatku a ako sa ukazuje, nájsť nové ložiská je čoraz zložitejšie. Je dobrou

správou, že alternatívy k fosílnym palivám vrátane ropy existujú. Bolo by len opakovaním

všeobecne známeho faktu, že obnoviteľné zdroje energie sú schopné pokryť celú energetickú

spotrebu v každej krajine a že vo svete existuje dostatok príkladov svedčiacich o reálnosti

takého vývoja. Skutočne si treba uvedomiť, že ľudstvo z dlhodobého hľadiska ani inú

možnosť ako využívanie obnoviteľných zdrojov energie nemá, a čím neskôr túto cestu

nastúpi, tým bolestivejší prechod to bude“.

Podľa ŠAFR, G. (25) je dnešná moderná spoločnosť „závislá na výhodách, ktoré jej

výroba celého spektra chemikálií prináša. Slovenská republika rovnako ako Česká republika

partia ku krajinám, kde je značne rozvinutý chemický priemysel a to ako v oblasti

veľkotonážnej alebo malotonážnej výroby, tak predovšetkým v oblasti spracovania

chemických látok. Avšak mnohé z chemických látok, z ktorých vznikajú požadované

výrobky, sú v dnešnej dobe nebezpečné – buď sú jedovaté pre človeka a jeho prostredie, alebo

sú horľavé, alebo oboje.

32

Ďalej uvádza, že „preprava nebezpečných vecí v cestnej doprave je v súčasnosti

jedným s veľmi vážnych rizikových faktorov. Hustota tejto prepravy väčšinou na diaľnicach

a cestách prvej triedy – ale nielen na nich, predstavuje neustále riziko vzniku dopravnej

nehody v možnými veľmi vážnymi následkami ako pre účastníkov cestnej premávky, tak aj

pre ostatné obyvateľstvo, živú prírodu, infraštruktúru“.

Vo svojom článku pod názvom Nové technológie odstraňovania ropných škvŕn

MINAKOV, V. (16) hovorí, že „v posledných obdobiach môžeme badať enormné zvýšenie

aktivít spojených s ťažbou a prepravou ropy, čo následne znamená, že existujúce technológie

používané pre elimináciu znečistenia hydrokarbonóm nemajú požadovaný stupeň odstránenia

znečistenia prírodných, priemyselných a iných objektov, sú neefektívne a drahé a neprinášajú

požadované ekologické požiadavky. Približne 3-7% vyťaženej a prepravovanej ropy je

nezvratnej v znečistení a odpade.

Hlavným zdrojom znečistenia ropnými látkami sú ťažobné organizácie, prečerpávacie

stanice, preprava ropy do terminálov, sklady ropných látok v tepelných elektrárňach

a poľnohospodárskych podnikoch, v teplárňach, v mestách a iných obývaných lokalitách,

preprava ropných látok po cestných komunikáciách a železnici, po riekach, oceánoch

a nakoniec čerpacie stanice pre osobnú a nákladnú dopravu.

Odpad obsahujúci ropné produkty a nečistoty sa uskladňuje na určených miestach do úrovne

desiatok až stoviek kubických metrov.

Momentálna situácia v ekológii zvýrazňuje nevyhnutnosť používania najnovších

technológií pri ťažbe, rafinácii a preprave ropy, aby sa zabezpečila maximálna eliminácia

znečistenia životného prostredia a tiež vytváranie odpadov, ktoré sú sprevádzané nízkymi

nákladmi na odstraňovanie jednoduchou implementáciou a bezpečnou prevádzkou.

RITV – vedecká spoločnosť (pre vývoj a uplatnenie technológií) vyvinula vo svojej

podstate úplne nový priemyselný detergent (WFW ID), ktorý umožňuje separovať

hydrokarbonáty v ropných produktoch z rôznych typov materiálov. Rozhoduje „mokrý efekt“,

ktorý izoluje ropné znečistenie z povrchov a konvertuje na nezávislý roztok. WFW ID má

vysokú kapacitu a je používaný pri jednoduchej separácii ropných látok. Tiež, čo je dôležité,

WFW ID nereaguje s ropnými produktmi, má antikorózne vlastnosti, môže byť opakovane

recyklovaný a má nízku toxicitu“.

Zákon NR SR č.168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov

(34) okrem iného uvádza, že :

33

• nákladná cestná doprava je preprava vecí a zásielok, ktorú dopravca vykonáva na

základe zmluvy o preprave vecí (tovaru), prípadne inej zmluvy podľa prepravného

poriadku a tarify,

• nebezpečné veci, ktoré pre svoju jedovatosť, horľavosť, výbušnosť, samozápalnosť,

infekčnosť, rádioaktívnosť alebo inú vlastnosť sú hrozbou pre zdravie a život osôb,

zvierat alebo rastlinstva, alebo pre zložky životného prostredia, možno prepravovať iba

za mimoriadnych podmienok. Cestnou dopravou je dovolené prepravovať iba nebezpečné

veci vymedzené medzinárodnou zmluvou a za podmienok určených touto dohodou

a týmto zákonom,

• nebezpečné veci môže prepravovať iba dopravca, ktorý má potrebnú technickú základňu,

špeciálne vozidlá, ktoré svojou konštrukciou, vybavením a prevádzkou sú určené,

vyrobené a schválené na takúto prepravu, a vyškolené osádky vozidiel a ďalšie osoby,

ktoré sa zúčastňujú na nakládke nebezpečných vecí alebo na inej manipulácii s nimi.

ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR (28) – v bulletine ŠÚ SR sa uvádza, že „nákladnou

dopravou sa od začiatku roka prepravilo 133,6 mil. ton tovaru. V porovnaní s rovnakým

obdobím roka 2005 preprava tovaru klesla o 2,8%. V dopravných organizáciách vzrástla

o 4,3% a v nedopravných organizáciách sa znížila o 7,2%. Výkony v tonokilometroch spolu

za dopravné a nedopravné organizácie sa zvýšili o 1,3%, z toho v dopravných organizáciách

o 9%. Do verejnej dopravy patria podniky s prevažujúcou dopravnou činnosťou vykonávajúce

prepravu tovaru a osôb vo vnútroštátnej a medzinárodnej doprave vrátane vedľajších

a pomocných činností v doprave. Do neverejnej dopravy sú zahrnuté podniky s prevažujúcou

činnosťou nedopravnou, vykonávajúce prepravnú činnosť pre vlastné potreby (na

zabezpečenie vlastného výrobného procesu) a pre cudzie potreby (doprava za úplatu na

základe právneho vzťahu)“.

GOGA, M. (9) tvrdí, že „hospodársky a priemyselný rozvoj a osobitne rozvoj

medzinárodnej spolupráce spôsobuje, že predmetom cestnej prepravy sú stále vo väčšej miere

aj látky a predmety, ktoré svojou povahou a vlastnosťami môžu ohroziť ostatných účastníkov

cestnej prepravy a spôsobiť závažné poškodenie životného prostredia. Preprava výbušných

látok, látok jedovatých, žieravých, rádioaktívnych, prípadne spôsobujúcich infekcie sa z roka

na rok rozrastá, a tak aj riziko z týchto preprav je čoraz väčšie. V záujme zmenšenia dosahu

z prepravy týchto rizikových vecí bola v roku 1957 uzatvorená Európska dohoda

o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí ( ADR), ktorá vstúpila do platnosti

v roku 1968 a od roku 1987 je členom Dohody ADR aj Slovenská republika“.

34

Podľa GNAPA, J. (6) sa „preprava nebezpečných látok a predmetov cestnou

nákladnou dopravou odlišuje od ostatných druhov prepráv predovšetkým tým, že pri nej musí

byť splnený celý rad technických, prevádzkových, prepravných a bezpečnostných podmienok

a požiadaviek.

Medzinárodná cestná doprava nebezpečných vecí a predmetov sa riadi Európskou dohodou

o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí (ADR). Skratka ADR vystihuje

začiatočné písmená z francúzskeho názvu dohody: Accord – dohoda, Dangereuse –

nebezpečné, Route – cesta“.

GOGA, M., KANÓCS, Š. (10) definujú v zmysle Dohody ADR nebezpečné veci ako

látky a predmety, ktoré „svojimi vlastnosťami ako sú napr. výbušnosť, horľavosť, jedovatosť,

možnosť vyvolať infekcie, rádioaktivita a žieravosť v prípade nedodržania stanovených

podmienok alebo nehody dopravného alebo prepravného prostriedku, môžu ohroziť niektorú

zložku životného prostredia alebo bezpečnosť ostatných účastníkov cestnej dopravy. Napriek

tomu, že v Slovenskej republike neexistujú presné štatistické údaje o objemoch alebo

prepravných výkonoch súvisiacich s prepravou nebezpečných vecí, odhaduje sa, že

nebezpečné veci predstavujú až 30% z celkového objemu nákladnej dopravy na dlhé

vzdialenosti a na kratšie vzdialenosti ( do 100km) až 60% z celkového objemu nákladnej

dopravy. Na cestnú dopravu pripadá cca 70%, železnicu cca 10% a zbytok na ostatné druhy

dopravy. Až okolo 80% z prepravovaných nebezpečných vecí pripadá na horľavé kvapaliny,

ktoré sú prepravované cisternovými dopravnými a prepravnými prostriedkami. Tieto

cisternové dopravné a prepravné prostriedky v cestnej doprave nepredstavujú ani 1 celé

percento zo všetkých dopravných prostriedkov a prepravujú až 70% nebezpečných vecí

v kvapalnej, plynnej alebo práškovej forme“.

1.5 Pozemné komunikácie, záchranné systémy v krajinách susediacich so

SR, zložky požiarnej a civilnej ochrany

Podľa Zákona NZ ČSSR č.135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný

zákon) v znení neskorších predpisov (33) pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a jej

súčasti. Cestné teleso je ohraničené vonkajšími hranami priekop, rigolov, násypov a zárezov

svahov, zárubných a obkladových múrov, pätou oporných múrov a pri miestnych

komunikáciách pol metra za zvýšenými obrubami chodníkov alebo zelených pásov. Pri

znečistení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť

závadu zjazdnosti, je povinný ten, kto znečistenie spôsobil, bez prieťahov ho odstrániť

35

a komunikáciu uviesť do pôvodného stavu; ak sa tak nestane, je povinný uhradiť správcovi

komunikácie náklady spojené s odstránením znečistenia a s uvedením komunikácie do

pôvodného stavu.

Cestnú komunikáciu definuje SEIDL, M. (23) ako „pozemnú komunikáciu určenú

prevažne na premávku cestných motorových vozidiel, ktorej charakteristickým znakom je

spevnená vozovka“.

V Zákone NR SR č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách

v znení neskorších predpisov (38) je uvedené, že vozovkou je časť cesty určená

predovšetkým na premávku motorových vozidiel.

Vo svojom príspevku ORINČÁK, M. (18) vysvetlil „systém fungovania záchranných

systémov a civilnej ochrany v krajinách susediacich so Slovenskou republikou nasledovne:

Česká republika – tak ako na Slovensku aj v českej republike prebieha transformácia systému

civilného núdzového plánovania. Predchádzajúci systém, ktorý bol ešte z obdobia studenej

vojny bol zameraný na riešenie kríz v období vojnového ohrozenia a v užšej forme sa

zachoval či už v Čechách ale aj na Slovensku, v Poľsku a Maďarsku.

Poľská republika – oblasť organizácie záchranných prác v Poľsku je zastrešovaná najmä

systémom civilného núdzového plánovania. Tento systém zabezpečuje najmä prevenciu pred

katastrofami, krízami, ochranu obyvateľstva pred účinkami katastrofy, rieši spoluprácu

s armádou Poľskej republiky počas katastrôf, živelných pohrôm a podobne.

Ukrajina – oblasť organizácie záchranných prác pri haváriách a katastrofách je v Ukrajine

zastrešená systémom civilnej ochrany, ktorý je tvorený vládnymi orgánmi a vojenskými

silami a prostriedkami. Tento systém, okrem záchranných prác plní aj ďalšie úlohy ako je

varovanie obyvateľstva pred technologickými mimoriadnymi situáciami, informovanie

obyvateľstva o ohrození, ochrana obyvateľstva. Všetky opatrenia súvisiace s ochranou

obyvateľstva sa vykonávajú na širokom území.

Maďarská republika – pre naplnenie cieľom, úloh a činností maďarskej protipožiarnej

ochrany a civilnej ochrany bol vytvorený nový jednotný národný systém ochrany. Tento

jednotný organizovaný a koordinovaný systém umožňuje úspešne sa podieľať jednotlivým

zložkám na riadení akejkoľvek mimoriadnej udalosti.

Rakúska republika – organizácia záchranných prác pri haváriách a katastrofách v Rakúsku

spadá pod systém civilného núdzového plánovania, ktorý je tvorený civilnou obranou

a ekonomickou obranou. Ich najvýznamnejšími prvkami sú spolkové a krajinské varovacie

a vyrozumievacie strediská a koordinačná komisia národného krízového manažmentu“.

36

Zákon NR SR č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení

neskorších predpisov (32) uvádza, že integrovaný záchranný systém je koordinovaný postup

jeho zložiek pri zabezpečovaní ich pripravenosti a vykonávaní činnosti a opatrení súvisiacich

s poskytovaním pomoci v tiesni.

V zákone NR SR č. 315/2001 Z. z. O hasičskom a záchrannom zbore v znení

neskorších predpisov (39) sú okrem iného uvedené nasledovné úlohy, ktoré zbor plní :

• úlohy súvisiace so zdolávaním požiarov, s poskytovaním pomoci a s vykonávaním

záchranných prác pri haváriách, živelných pohromách a podieľa sa na poskytovaní

pomoci pri iných mimoriadnych udalostiach,

• poskytovanie pomoci v prípadoch ohrozenia života a zdravia osôb a majetku právnických

osôb a fyzických osôb, ako aj životného prostredia

Zákon NR SR č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších

predpisov (37) upravuje podmienky na ochranu života a zdravia fyzických osôb, majetku

a životného prostredia pred požiarmi a ustanovuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí na

úseku ochrany pred požiarmi a hasičských jednotiek pri vykonávaní záchranných prác pri

požiaroch, živelných pohromách a iných mimoriadnych udalostiach.

Zákon NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších

predpisov (30)

Civilná ochrana je systém úloh a opatrení zameraných na ochranu života, zdravia

a majetku, spočívajúcich najmä v analýze možného ohrozenia a v prijímaní opatrení na

znižovanie rizík ohrozenia, ako aj určenie postupov a činností pri odstraňovaní následkov

mimoriadnych udalostí.

Na účely tohto zákona sa mimoriadnou situáciou rozumie obdobie ohrozenia alebo

obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok, ktorá je

vyhlásená podľa tohto zákona; počas nej sa vykonávajú opatrenia na záchranu života, zdravia

alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia

a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti.

Na účely tohto zákona sa mimoriadnou udalosťou rozumie živelná pohroma, havária,

katastrofa alebo teroristický útok, pričom :

37

• Havária je mimoriadna udalosť, ktorá spôsobí odchýlku od ustáleného prevádzkového

stavu, v dôsledku čoho dôjde k úniku nebezpečných látok alebo k pôsobeniu iných

ničivých faktorov, ktoré majú vplyv na život, zdravie alebo na majetok.

V Zákone NR SR č. 84/1994 Z. z. o Slovenskom Červenom kríži a o ochrane

znaku a názvu Červeného kríža v znení neskorších predpisov (31) je uvedené, že

Slovenský Červený kríž v súlade so Ženevskými dohovormi a ich dodatkovými protokolmi

a závermi medzinárodných konferencií Červeného kríža a Červeného polmesiaca plní

v mierových a vojenských časoch okrem iného aj túto úlohu:

• pôsobí v oblasti civilnej ochrany obyvateľstva a poskytuje pomoc v prípade katastrôf,

živelných pohromách, mimoriadnych udalostiach alebo iných nešťastiach

2. Cieľ a metodika práce

Cieľom diplomovej práce je charakterizovať riziká a krízové situácie v cestnej

doprave, riešenie krízovej dopravnej situácie pri preprave nebezpečných látok cez horské

priechody, určiť podmienky prepravcu, skúmať vznik možných rizík ovplyvňujúcich ich

prepravu ako aj hľadať možné riešenia, ktoré by eliminovali vznik ohrozenia a mimoriadnych

udalostí v súvislosti s prepravou nebezpečných vecí a navrhnúť opatrenia na znižovanie rizík

pri preprave nebezpečných látok.

Metodika práce

Pri spracovaní analýzy vzniku krízovej situácie v cestnej doprave pri preprave

nebezpečných látok po pozemných komunikáciách som vychádzal zo štúdia dostupnej

literatúry, internetových stránok, vyhlášok, stratégií a nariadení vydaných vládou v SR,

a usmernenia vedúceho diplomovej práce.

38

Charakteristika objektu skúmania

Objektom skúmania boli bezpečnostné opatrenia pri preprave nebezpečných látok po

pozemných komunikáciách a horských priechodoch ako aj dodržiavanie podmienok pri

preprave nebezpečných látok.

Pracovné postupy

Pre splnenie stanovených cieľov práce som analyzoval dostupné materiály zaoberajúce

sa problematikou analýzy územia a prepravou nebezpečných látok jako aj materiály direktívy

EÚ, ( SEVESO a ADR ), ktoré sa zaobezajú problematikou prepravy nebezpečných látok.

Následne boli získané a analyzované materiály, týkajíce sa konkrétnych horských priechodov

jako aj počtu dopravných nehod na týchto priechodoch.

Použité metódy vyhodnotenia a interpretácia výsledkov

V diplomovej práci sme použili nasledovné metódy:

analýzy – spočíva v rozložení problematiky na jednotlivé zložky, čím sa umožňuje

poznať ich vzájomná súvislosť. Postup od celku k častiam umožní získať všeobecnú

orientáciu o skúmanej problematike. V tomto prípade systémová analýza zložiek

podieľajúcich sa na riešení krízových situácií vzniknutých pri cestnej preprave

nebezpečných vecí.

vedecká abstrakcia - výber a definovanie úloh analýzy krízového manažmentu,

syntézy – nadväzuje na analýzu a na základe získaných poznatkov umožňuje sformovať

celok ako vyvážený, vzájomne prepojený systém vzťahov,

porovnávania (komparácie) – skúmané javy sú porovnávané s inými analogickými

javmi. V našom prípade ide o porovnávanie s právnymi normami a zákonmi.

indukcie a dedukcie – formulácia záverov analýz.

Z technických prostriedkov využívame spracovanie podkladových údajov pomocou

výpočtovej techniky (MS Word, MS Excel).

Primárny zber údajov bude organizovaný pomocou techniky osobného a riadeného

rozhovoru a technikou telefonického dopytovania sa po informáciách.

39

Ďalej budú podklady čerpané prostredníctvom internetu z webových stránok

organizácii.

Na sekundárny zber údajov, predovšetkým štatistických údajov, budeme využívať

údaje Ministerstva vnútra SR, Úradu vlády SR a údaje z informačných zdrojov.

3. Charakteristika nebezpečných látok

Mimoriadne udalosti spojené s únikom nebezpečných látok môžu predstavovať vážne

nebezpečenstvo pre obyvateľstvo okolitých sídiel, a to zvlášť vtedy, ak sú uvedené látky

toxického charakteru. Nebezpečnými látkami pritom rozumieme prírodné alebo syntetické

látky, ktoré svojimi chemickými, fyzikálnymi, toxickými alebo biologickými vlastnosťami

samostatne alebo v kombinácii môžu spôsobiť ohrozenie života, zdravia alebo majetku.

Rozlohu oblasti ohrozenia nebezpečnou látkou pritom budú ovplyvňovať rôzne faktory, ktoré

môžu byť, pri ich správnom definovaní a vyhodnotení, do istej miery usmernené človekom.

3.1 Triedenie nebezpečných látok

Triedenie nebezpečných látok a predmetov je celosvetovo unifikované, nakoľko

predpisy všetkých druhov dopráv prevzali toto triedenie zo zoznamu vypracovaného

Skupinou expertov pre dopravu nebezpečných vecí pri OSN v New Yorku.

Jednotlivé triedy nebezpečnosti podľa dohody ADR možno v stručnosti charakterizovať:

Trieda 1 – Výbušné látky a predmety (uvedené v prílohe A)

a) výbušné látky – pevné alebo kvapalné, ktoré sú schopné chemickou reakciou vyvíjať

plyny pri takej teplote a tlaku a pri takej rýchlosti, že môžu spôsobiť škodu okoliu

b) výbušné predmety – predmety obsahujúce jednu alebo viac výbušných látok alebo

pyrotechnických látok

c) látky a predmety, ktoré nie sú uvedené v písmenách a) a b), ktoré nie sú vyrábané za

účelom vyvolania praktického účinku výbuchom alebo pyrotechnickým účelom

40

Trieda 2 – Stlačené, skvapalnené alebo pod tlakom rozpustné plyny (uvedené v prílohe A)

Za látky tejto triedy sa považujú tie, ktoré majú kritickú teplotu nižšiu než 50 stupňov

Celzia alebo ktorých tenzia pár pri teplote 50 stupňov Celzia je vyššia než 300 kPa. Látky

a predmety triedy 2 sa členia takto:

A. stlačené plyny, ktorých kritická teplota je nižšia než -10 stupňov Celzia

B. skvapalnené plyny, ktorých kritická teplota je -10 stupňov Celzia alebo vyššia

C. hlboko schladené skvapalnené plyny

D. pod tlakom rozpustné plyny

E. nádobky s plynmi pod tlakom

F. plyny podliehajúce zvláštnym predpisom

G. vyprázdnené nádoby a vyprázdnené cisterny

Ďalej sa látky, predmety triedy 2 na základe stupňa nebezpečenstva členia nasledovne:

a) nehorľavé; nehorľavé, jedovaté

b) horľavé; horľavé, jedovaté

c) chemicky nestále; chemicky nestále, jedovaté

Trieda 3 – Horľavé kvapaliny (uvedené v prílohe B)

Za horľavé kvapaliny v zmysle dohody ADR sa považujú horľavé látky, ktoré majú

pri 50 stupňoch Celzia tenziu pár najviac 300 kPa bod vzplanutia najviac 100 stupňov Celzia.

Vyňaté sú horľavé kvapaliny, ktoré sú pre svoje dodatkové nebezpečné vlastnosti buď

uvedené v iných triedach alebo je ich možné do týchto tried zaradiť. Látky triedy 3 sa členia

nasledovne:

A. nejedovaté a nežieravé látky s bodom vzplanutia pod 21 stupňov Celzia

B. jedovaté látky s bodom vzplanutia pod 21 stupňov Celzia

C. žieravé látky s bodom vzplanutia pod 21 stupňov Celzia

D. nejedovaté a nežieravé látky s bodom vzplanutia pod 21 stupňov Celzia do 100 stupňov

Celzia

E. vyprázdnené obaly

Podľa stupňa nebezpečenstva sú látky triedy 3 v príslušných číslicach zaradené pod písmená

takto:

a) veľmi nebezpečné látky – horľavé kvapaliny s bodom varu alebo počiatkoch varu najviac

35 stupňov Celzia a horľavé kvapaliny s bodom vzplanutia pod 21 stupňov Celzia

41

b) nebezpečné látky – horľavé kvapaliny s bodom vzplanutia pod 21 stupňov Celzia, ktoré

nie sú zaradené pod písmeno a)

c) menej nebezpečné látky – horľavé kvapaliny s bodom vzplanutia pod 21 stupňov Celzia

do 100 stupňov Celzia

Trieda 4.1 – Horľavé tuhé látky (uvedené v prílohe B )

Pod týmto pojmom rozumieme látky, ktoré sa môžu počas prepravy ľahko vznietiť

(zapáliť) alebo trením vyvolať vznietenie, prípadne k nemu prispieť. Nepatria sem látky

a predmety zaradené do triedy 1. do tejto triedy patria:

A. horľavé organické tuhé látky a výrobky

B. horľavé anorganické tuhé látky a výrobky

C. výbušné látky v nevýbušnom prevedení

D. samovoľne reagujúce látky

E. vyprázdnené obaly

Trieda 4.2 – Samozápalné látky (uvedené v prílohe B )

Ide o látky, ktoré sú za normálnych podmienok prepravy náchylné k samovoľnému

zahriatiu alebo k zahriatiu pri styku so vzduchom a tým k samovznieteniu. Do tejto triedy

patria:

A. samozápalné organické látky

B. samozápalné anorganické látky

C. samozápalné organicko-kovové zmesi

D. vyprázdnené obaly

Trieda 4.3 – Látky, ktoré pri styku s vodou vyvíjajú zápalné plyny (uvedené v prílohe B )

Sú to látky, ktoré sa vzájomným pôsobením s vodou môžu stať samovoľne

vznietiteľnými alebo môžu vyvíjať zápalné plyny v nebezpečných množstvách. Do tejto

triedy patria:

A. organické látky, organicko-kovové zmesi a látky v organických roztokoch, ktoré pri

vzájomnom pôsobení s vodou vyvíjajú horľavé plyny

B. anorganické látky, ktoré pri vzájomnom pôsobení s vodou vyvíjajú horľavé plyny

C. vyprázdnené obaly

42

Trieda 5.1 – Látky pôsobiace vznetlivo (uvedené v prílohe B )

Pod týmto pojmom chápeme látky, ktoré aj keď samé nemusia byť horľavé, môžu

vyvíjaním kyslíka, resp. jeho spotrebovaním spôsobiť alebo prispieť k horeniu hmoty. Sú to

látky s oxidačnými horenie podporujúcimi vlastnosťami – oxidovadlá. Do tejto triedy patria:

A. kvapalné okysličujúce látky a ich vodné roztoky

B. tvrdé okysličujúce látky a ich vodné roztoky

C. vyprázdnené obaly

Trieda 5.2 – Organické peroxidy (uvedené v prílohe B )

Obsah tejto triedy určuje jej názov. Do tejto triedy patria:

A. organické peroxidy, ktoré nepotrebujú regulovať teplotu

B. organické peroxidy, ktoré potrebujú regulovať teplotu

C. vyprázdnené obaly

Trieda 6.1 – Jedovaté látky (uvedené v prílohe C )

Jedovatými látkami sa rozumejú také látky, ktoré samé o sebe majú toxické účinky

a látky, ktoré uvoľňujú toxické plyny alebo pary. Stlačené a skvapalnené jedovaté plyny sú

zaradené podľa Dohody ADR do triedy 2, i keď charakter ich nebezpečenstva je podobný ako

u jedovatých látok, lebo sa prepravujú v rovnakých nádobách a cisternách s rovnakou

dopravnou technológiou. Do tejto triedy patria:

A. veľmi jedovaté látky s bodom vzplanutia pod 21 stupňov Celzia a bodom varu pod 200

stupňov Celzia, ktoré nie sú látkami triedy 3

B. organické látky s bodom vzplanutia 21 stupňov Celzia alebo vyšším a nehorľavé

organické látky

C. organické zlúčeniny kovov a karbonyly

D. anorganické látky, ktoré pri styku s vodou (taktiež s vlhkosťou), vodnými roztokmi alebo

kyselinami môžu tvoriť jedovaté plyny

E. ostatné anorganické látky

F. látky a prípravky slúžiace ako prostriedky k ničeniu škodcov (pesticídy)

G. aktívne látky určené pre laboratórne a pokusné účely, ako aj k výrobe liekov, pokiaľ nie

sú uvedené pod inými číslicami tejto triedy

43

Trieda 6.2 – Látky vzbudzujúce odpor alebo látky spôsobilé vykonať nákazu (uvedené

v prílohe C )

Do tejto triedy patria látky, ktoré svojim vzhľadom alebo zápachom vyvolávajú

v človeku nepríjemné pocity, odpor, prípadne nevoľnosť ako aj látky obsahujúce

choroboplodné mikroorganizmy, ktoré môžu vyvolať infekčné ochorenia.

Trieda 7 – Rádioaktívne látky (uvedené v prílohe C )

Rádioaktívnymi látkami sa podľa Dohody ADR rozumejú látky, ktorých špecifická

aktivity prevyšuje 70 kBq a predmety, ktoré takéto látky obsahujú.

Trieda 8 – Žieravé látky (uvedené v prílohe D )

Sú to látky, ktoré svojimi chemickými vlastnosťami môžu spôsobiť pri styku so živým

tkanivom vážne poškodenie a v prípade úniku týchto látok vážne materiálne škody alebo

dokonca zničenie ostatného nákladu alebo dopravného prostriedku, prípadne môžu spôsobiť

iné škody. Členíme ich na:

A. látky kyslej povahy

B. látky zásaditej povahy

C. iné žieravé látky

Trieda 9 – Iné nebezpečné látky a predmety (uvedené v prílohe D )

Ide o látky, ktoré predstavujú iné nebezpečenstvo než to, ktoré prináleží ostatným

triedam. Do tejto triedy patria:

A. látky, ktoré pri vdychovaní vo forme jemného prachu môžu ohroziť zdravie

B. látky a prístroje, ktoré môžu v prípade požiaru tvoriť dioxíny

C. látky vyvíjajúce horľavé pary

D. lítiové batérie

E. záchranné zariadenia

F. vyprázdnené obaly

3.2 Označovanie nebezpečných látok a cestných vozidiel pri ich preprave

Cestné nákladné vozidlá (motorové, prívesy, návesové súpravy) prepravujúce určené

nebezpečné predmety a látky musia byť pri týchto prepravách označené tzv. identifikačnou

tabuľou nebezpečného tovaru. Označenie pozostáva z dvoch reflexných pravouhlých tabúl

44

oranžovej farby (koeficient odrazivosti je predpísaný Dohodou ADR) o rozmeroch 400 mm

(základňa) x 300 mm, na ktorých je čierny okraj o maximálnej šírke 15 mm. V odôvodnených

prípadoch, napríklad ak sú rozmery a konštrukcia dopravného prostriedku také, že

neumožňujú umiestnenie identifikačných tabúl daných rozmerov, môžu byť rozmery tabúl

upravené na 300 mm x 120 mm okrajom šírky 10 mm. Dolný okraj výstražnej tabule nesmie

byť umiestnený vyššie než 1,5 m nad vozovkou. Uvedené umiestnenie výstražných tabúl sa

vyžaduje aj v takých prípadoch, keď zásielky nebezpečnej povahy sú prepravované len na

jednom vozidle súpravy. Povinnosť vybaviť vozidlo, respektíve vozidlá súpravy výstražnými

oranžovými tabuľami je presne určená a závisí na povahe prepravovaných nebezpečných vecí

a na ich hmotnosti.

Pokiaľ nie je označenie vozidla výstražnými tabuľami opodstatnené, je nutné tieto

tabule odstrániť alebo úplne zakryť. Šikmé prepásanie výstražných tabulí gumou, ktoré sa

často praktizuje pri tabuliach s nápisom TIR (preprava tovaru na podklade karnetov TIR), je

zakázané a neprípustné. Pokiaľ je príves alebo náves s nebezpečným nákladom odpojený

a odstavený, musí byť označený výstražnou značkou nielen vzadu, ale tiež vpredu. Okrem

oranžových výstražných značiek sa valníkové zaplachtované a skriňové vozidlá ničím iným

neoznačujú.

Pri cisternových vozidlách prepravujúcich nebezpečné látky, musí byť výstražná

oranžová tabuľa horizontálne rozdelená deliacou čiarou čiernej farby o hrúbke 15 (10) mm

(uvedené v prílohe E).

V hornej časti tabuľky sa uvedie tzv. Kemler kód, ktorý udáva číslo nebezpečnej látky,

v dolnej časti sa udáva tzv. UN kód, čo je identifikačné číslo prepravovanej látky. V odbornej

terminológii je možné sa stretnúť aj s pomenovaním „číslo látky“, resp. „číslo k označeniu

látky, prípadne skupiny látok“.

Kemlerov kód tvorí skupina dvoch alebo troch arabských číslic, pričom v niektorých

prípadoch môže byť pred touto skupinou číslic uvedené písmeno X. V takom prípade to

znamená, že prepravovaná látka sa nesmie dostať do styku s vodou, nakoľko by mohli nastať

nežiadúce reakcie. V súčasnosti sa používa 82 kombinácií číslic na označovanie Kemler

kódov.

UN kód je štvormiestne číslo nebezpečnej látky, resp. skupiny látok, ktoré je

v zozname nebezpečných látok a predmetov, ktorý vypracovala komisia OSN.

Obidva identifikačné čísla musia byť vyhotovené ako nezmazateľné a musia zostať čitateľné

aj po 15 min pôsobenia priameho ohňa.

45

Identifikačné tabule musia byť umiestnené na dobre viditeľnom mieste zvislej plochy

vozidla, pričom jedna tabuľa sa musí nachádzať na prednej strane a druhá na zadnej strane

vozidla (súpravy), obidve kolmo vzhľadom na os vozidla. Cisternové vozidlá alebo vozidlá

s jednou alebo viacerými cisternami, s vnútorným objemom väčším ako 3000 litrov alebo

s celkovou hmotnosťou nad 3,5t, prepravujúce nebezpečné látky uvedené v dodatku B.5

Prílohy B Dohody ADR, musia mať zhodné tabule ako na čelnej a na zadnej strane, aj na

oboch bočných stranách každej cisterny, resp. cisternovej komory. Tieto musia byť

umiestnené rovnobežne s pozdĺžnou osou vozidla. Cisternové vozidlá alebo vozidlá so

snímateľnými cisternami a cisternové kontajnery musia byť na oboch bočných stranách a na

zadnej strane vozidla (súpravy) opatrené bezpečnostnými značkami prislúchajúcimi triede

nebezpečnej látky (uvedené v prílohe F ) .

Ak po upevnení kontajnerov na vozidle nie sú viditeľné bezpečnostné značky, ktorými

je kontajner označený, je potrebné označiť týmito bezpečnostnými značkami aj bočné a zadnú

stranu vozidla alebo návesovej súpravy.

Po vykládke nebezpečných látok, vyčistení a odplynení cisterien nesmú už byť

oranžové výstražné tabule ani bezpečnostné značky viditeľné (t.j. musia byť zakryté alebo

odstránené).

Je potrebné uviesť, že označenie zásielok nebezpečnej povahy výstražnými značkami

a vozidiel, ktoré ich prepravujú výstražnými tabuľami sa riadi pri vnútroštátnej doprave tiež

medzinárodnými predpismi podľa Dohody ADR.

Faktory ovplyvňujúce rozlohu oblasti ohrozenia nebezpečnou látkou:

- množstvo uniknutej nebezpečnej látky,

- doba trvania úniku nebezpečnej látky,

- fyzikálne a chemické vlastnosti nebezpečnej látky,

- meteorologické podmienky v prízemnej vrstve atmosféry,

- charakter terénneho reliéfu,

- charakter zalesnenia a zástavby a pod.

46

3.3 Účinky nebezpečných látok

Unikajúca látka môže ohroziť nielen osoby nachádzajúce sa v bezprostrednom

kontakte s miestom úniku, ale aj obyvateľstvo v okolí nehody. K ohrozeniu môže dojsť

v dôsledku niektorých fyzikálnych, fyzikálne chemických, chemických a toxikologických

vlastností unikajúcej látky. Tieto vlastnosti teda predurčujú tzv. nebezpečné účinky látok.

Nebezpečná látka , ktorá sa pri havárii uvolňuje do preostredia, môže byť v skupenstve

pevnom, kvapalnom a plynnom. Najväčšie nebezpečenstvo pritom predstavujú úniky látok

plynných a ďalej tekutých kvapalných látok. Pary a plyny môžu byť horľavé, môžu tvoriť

výbušné zmesi so vzduchom alebo môžu človeka ohrozovať svojimy toxickými (jedovatými)

účinkami. Na rozdiel od pevných látok či kvapalín, ktorých únik je väčšinou priestorovo

obmedzený, sa môžu šíriť v smere vetra až do obrovských vzdialeností. Preto je možné

povedať, že najväčšie ohrozenie človeka predstavuje únik plynov alebo pár látok, ktoré

sú horľavé, výbušné alebo jedovaté či inak škodlivé zdraviu.

Výrazne sa pri haváriách uplatňujú rovnako ďalšie nebezpečné vlastnosti, ako sú

reaktivita alebo oxidačné schopnosti látok, ktoré súvisia s ich chemickými vlastnosťami.

Konečným efektom uplatnenia týchto vlastností je niektorý z vyššie uvedených nebezpečných

účinkov (výbušnosť, horľavosť či toxicita), ktorý sa však prejaví až po reakcii dannej látky

s inou látkou, ako napr. s vodou, kovmi, organickými látkami a pod.

3.3.1 Výbušnosť

Množstvo látok v zmesi so vzduchom v prítomnosti otvoreného plameňa vybuchuje.

K tomu aby k výbuchu došlo, je nutné dosiahnutie určitej koncentrácie plynov alebo pár

látkyv ovzduší. Koncentračné rozpätie, v ktorom pary látky v zmesi so vzduchom vybuchujú,

sa označuje oblasť výbušnosti. Spodná hodnota koncentrácie tejto oblasti sa nazýva dolná

hranica výbušnosti, horná hodnota sa nazýva horná hranica výbušnosti.

Najnebezpečnejšie sú také látky, ktoré majú veľmi nízku hranicu výbušnosti. Patria

k nim známe a široko využívané plyny, aku sú napr. zemný plyn, svietiplyn, propan – butan,

acetylén, vodík a i. Veľa udalostí ukazuje, že výbušnosť látok dokáže spôsobiť obrovské

materiálne škody a straty na životoch.

Príčinou explózií však nemusí byť len tvorba tvorba zmesí výbušných látok so

vzduchom. Veľmi prudký a často sa vyskytujúci typ havárie predstavuje výbuch tlakovej

nádoby so skvapalneným horľavým plynom, napr. propan- butanom. Ak dôjde v okolí

47

nádoby k požiaru, nastáva prudké zvýšenie tlaku v nádobe, otvoreniu poistného tlakového

ventilu, a tím k ďalšej podpore horenia v okolí nádoby. Behom niekoľkých minút dochádza

k porušeniu nádoby a jej explózii. Následkom sú potom silné ničiví účinky v podobe ohnivej

guli , tepelného žiarenia, destrukčnej tlakovej vlny a mechanického pôsobenia lietajúcich

oceľových zbytkov nádoby. Tento typ výbuchu sa nazýva BLEVE efekt.

3.3.2 Horľavosť

Všeobecne je známe, že niektoré látky sú horľavé a niektoré nehorľavé. Pri priblížení

horiacej zápalky do vody zápalka zhasne. Ak však to isté za normálnej teploty urobíme

s etanolom, začne horieť. Aj horľavá látka však k tomu, aby sa vznietila, potrebuje určitú

teplotu. Pokiaľ sa napríklad etanol silne podchladí, nehorí. Pri postupnom zahrievaní sa etanol

ohreje až na teplotu, pri ktorej sa jeho pary vznietia a ďalej samy horia. Táto teplota sa nazýva

teplota horenia a je pre každú látku charakteristická. Čím je nižšie, tým je látka z hľadiska

svojej horľavosti nebezpečnejšia. Niektré látky sa pritom vznietia už pri veľmi nízkych

teplotách.

Teplotu, pri ktorej výpary látky pri normálnom tlaku sa nakrátko vznietia a ďalej samy

nehoria označujeme ako teplotu vznietenia. Podľa teploty vznietenia radíme látky do tzv.

tried nebezpečnosti, ktoré sa označujú číslami I.,II.,III., a IV. Horľaviny I. triedy

nebezpečnosti majú teplotu vznietenia nižšiu než 21 °C a sú tedy najnebezpečnejšie.

K najnebezpečnejším horľavým látkam patria rôzne druhy benzínov, beznzén, toluen,

sirouhlík, fosfor, metanol, etanol, acetaldehyd, acetón a iné beýne používané látky. Horenie

látok pri haváriách patrí medzi najvýznamnejšie ničivé faktory tejto udalosti a takéto havárie

na celom svete ukázaly, aké škody napáchaly a koľko obetí si vyžiadali veľké požiare.

3.3.3 Toxicita

Problematika toxických účinkov látok je veľmi široká a zasahuje do mnohých vedných

odborov. Rozsiahly rozvoj chemických technológií neohraničuje možnosti používania stále

nových toxických zlúčenín. Na druhej strane kladie tento aspekt stále vyššie nároky nielen na

bezpečnosť technológií, ale aj na orgány štátnej správy, ktoré musia vytvárať odborné aj

legislatívne nástroje pre maximálne obmedzenie toxických účinkov látok na človeka a životné

prostredie.

48

Všeobecne možno povedať, že jed je látky, ktorá spôsobuje otravu aj v jednorázových

dávkach, alebo poškodzuje organizmus v nepatrných dávkych, ktorých účinok sa sčíta.

Toxický účinok je výsledkom interakcie živej hmoty a látky. Pôsobenie látky na oragnizmus

a pôsobenie organizmu na látky sú jediný komplexný proces.

Najčastejší spôsob vniknutia toxickej látky do organizmu predstavuje pri haváriách

vdýchnutie plynov alebo pár( tzv. inhalačná explózia ). V pľúcach dochádza k životne

dôležitému procesu výmeny plynov, a to k sýteniu krvi kyslíkom a zároveň k odstraňovaniu

oxidu uhličitého.

Pre najvýznamnejší vstup toxickej látky do organizmu - vdýchnutiu – možno teda

konštatovať, že účinok toxickej látky závisý na celkovej dávke, ktorá ja približne určená

koncentráciou toxickej látky v ovzduší a dobou vdychovania. Z toho vyplýva aj základný

a hlavný spôsob, ako znižiť riziko ohrozenia človeka: čo najskôr zamedziť alebo aspoň

znížiť styk nebezpečnej látky s organizmom. Tým sa zníži ako koncentrácia látky vo

vdychovanom vzduchu, tak doba vdychovania látky.

Pri vniknutí do organizmu vyvolávajú jednotlivé toxické látky rôzne príznaky

zasiahnutia, t.j. rôznu odozvu organizmu. Je dôležité vedieť, že veľká väčšina

najrizšírenejších toxických plynov a pár má dráždivé účinky. Výsledkom dráždivých

účinkov látok je výrazné slzenie, pocit cudzieho telesa v oku, zdurenie viečok, tvorba sekretu

v dýchacích cestách, kašeľ, kýchanie, nádcha, svrbenie či pálenie pokožky, bolesť hlavy,

pocit tlaku na hrudníku, niekedy aj dusenie, pocit nevoľnosti a zvracanie.

Medzi najčastejšie používané, vysokotoxické látky patria amoniak, chlór, sírouhlík,

formaldehyd, kynovodík, sulfán, fosgén, fluorovodík, chlorovodík

4. Príčiny vzniku havárií pri cestnej preprave

Najčastejšie príčiny dopravných nehôd na horských priechodoch sú:

- únava, nepozornosť vodičov, podráždenosť a podceňovanie nebezpečenstva,

- zlý technický stav vozidiel,

- nedodržanie obmedzenej rýchlosti,

- neprispôsobenie jazdy klimatickým podmienkam a stavu cestnej komunikácie,

- neúplné, alebo nedostatočné zaškolenie vodičov, nepreverenie ich vedomostí,

- ojazdené pneumatiky,

- nepoužívanie snehových reťazí,

- neúčinné brzdy, najmä na prívese vozidla,

49

- nefunkčné brzdové svetlá,

- preťaženie vozidiel nákladom,

- obtiažnosť terénu,

- náhle zmeny povrchu vozovky,

- prudké klesanie terénu na krátkej vzdialenosti.

5. Všeobecná charakteristika územia

Územný obvod Banská Bystrica a Brezno ležia v strede Slovenskej Republiky

v severnej časti Banskobystrického kraja. V geografickom členení sú územia obvodov značne

členité . Os územia v smere východ – západ tvorí Hronské podolie, vinúce sa pozdĺž rieky

Hron. Z južnej strany územie obvodov ohraničuje Slovenské Rudohorie, západnú časť

ohraničuje Veľká Fatra a severnú časť Nízke Tatry. Najnižšie položené miesto územných

obvodov Banská Bystrica a Brezno je obec Hronsek, ktorá leží v n.v. 312 m n.m. a najvyššie

položené miesto najvyšší vrch Nízkych Tatier Ďumbier v n.v. 2043 m n.m. Mnohotvárnosť

reliéfu spôsobuje veľké klimatické rozdiely, v kotline je teplejšie a suchšie, na pohoriach

chladnejšie a vlhšie. Klimatické rozdiely spôsobujú, že povrchy ciest sú na rôznych úsekoch

ciest rôzne, čo je častou príčinou havárií dopravných prostriedkov.

5.1 Charakteristika cestnej siete

Pri charakteristike cestnej siete vychádzame z Analýzy možností vzniku mimoriadnych

udalostí v územnom obvode Banská Bystrica a Brezno.

Priemerná hustota cestnej siete je 420 km na 100 km2. Okolo 50% všetkých ciest sú

cesty 3. triedy, neprašné so šírkou 3,5 – 4 m, vyhovujúce dvojsmernej premávke. 20% ciest sú

cesty 2. triedy so šírkou 5 – 6 m.

Hlavné cestné ťahy sú vedené cestami 1. triedy po ceste I/66 v smere Zvolen – Banská

Bystrica – Brezno a naprieč územného obvodu Banská Bystrica po ceste I/55 v smere Banská

Bystrica – Donovaly – Ružomberok a cesta II/577 v smere Banská Bystrica – Šturec –

Turčianske Teplice, naprieč územným obvodom Brezno je to cesta I/72 v smere Banská

Bystrica – Podbrezová – Liptovský Mikuláš.

50

Územným obvodom Banská Bystrica prechádza medzinárodný cestný ťah E77 Waršava

- Trstená – Ružomberok – Donovaly – Banská Bystrica – Komárno – Budapešť.

Väčšina ciest sa nachádza v podhorskom a horskom teréne, čo najmä v zimnom období

kladie mimoriadne nároky na ich zjazdnosť.

5.2 Horský priechod Šturec

Obrázok č. 1: Lavína na horskom priechode Šturec ( rok 2001 )

Na ceste druhej triedy č. 577 leží dôležitý a náročný horský priechod na trase Banská

Bystrica – Harmanec – Martin, ktorý spája Pohronie s Turcom a severným Slovenskom.

Často je využívaný pre nákladnú dopravu. Približne 9 km dlhý úsek sa vyznačuje prudkými

zákrutami a prudkým klesaním, ako do obce Harmanec od hranice územného obvodu Banská

Bystrica, tak aj od vrcholu horského priechodu na Martinskú stranu. V letných mesiacoch je

priechod nebezpečný najmä z dôvodu padania skál, v zimnom období poľadovicou,

snehovými závejmi, padaním lavín. Pri havárii je nebezpečenstvo spadnutia prepravného

prostriedku po prudkom svahu až niekoľko desiatok metrov, čo veľmi sťažuje záchranné

práce.

51

5.3 Horský priechod Donovaly

Hlavný cestný ťah naprieč územným obvodom Banská Bystrica je štátna cesta I/59

medzinárodného významu ako spojnica Maďarska s Poľskom. Vyznačuje sa veľmi hustou

osobnou a kamiónovou prepravou. K najnebezpečnejším úsekom patrí 8 km úsek z obce

Donovaly po Jergaly, ktorý má 12 a pol stupňové klesanie. V zimnom období hrozí

nebezpečenstvo padania lavín a zosuvov skál, vysokých závejov, silných námraz a poľadovíc.

Obec Donovaly je významným centrom cestovného ruchu ktoré charakterizuje

aj množstvo športových akcií medzinárodného charakteru, čo spôsobuje hustú osobnú

dopravu.

Donovaly sú však špecifické tým, že v bezprostrednej blízkosti frekventovanej

medzinárodnej cesty sú ochranné pásma pitnej vody I. stupňa. Tieto významné zdroje pitnej

vody sú napojené na Pohronský skupinový vodovod, ktorý okrem územného obvodu Banská

Bystrica zásobuje vodou ďalšie štyri územné obvody. V prípade znečistenia podzemných

vodných zdrojov by táto skutočnosť mala nedozerné následky.

Opatrenia, ktoré boli doteraz na tomto priechode vykonané, ako moderný výstražný

systém dopravného značenia, vykonávanie kontrol vozidiel na ceste, pripravovaný projekt

únikových rámp – retardérov nezabezpečujú účinnú ochranu pred únikom nebezpečných látok

a ropných látok z havarovaných dopravných prostriedkov. Najúčinnejšia ochrana by bola

zabezpečená odklonom nákladnej dopravy z horského priechodu Donovaly.

5.4 Horský priechod Čertovica

Dôležitý horský priechod sa nachádza v územnom obvode Brezno na ceste I/72

Podbrezová – Čertovica – Liptovský Mikuláš, ktorá prechádza masívom Nízkych Tatier.

Najnebezpečnejší je 6,5 km úsek Čertovica (1138 m n.m.) - Jarabá, ktorý sa vyznačuje

nebezpečnými neprehľadnými zákrutami a nebezpečným klesaním. V zimnom období hrozí

padanie lavín, tvorenie veľkých závejov a poľadovice. V úseku Jarabá sa často vyskytuje

padanie skál.

Čertovica je významné stredisko cestovného ruchu a preto sa priechod vyznačuje

celoročnou hustou osobnou a nákladnou dopravou.

52

V oblasti priechodu sa nachádza minerálny prameň, ktorý je hojne využívaný nielen

domácim ale aj prechádzajúcim obyvateľstvom.

6. Prehľad prepravovaných NL

V územnom obvode Banská Bystrica a Brezno sa nachádza cca 27 zdrojov NL podľa

zaradenia do kategórie v zmysle „Direktív Seveso“. Do všetkých týchto prevádzok sa musia

prepravovať látky potrebné pre chod ich výroby. Najčastejšie prepravujúce NL sú čpavok,

chlornan sodný, kyselina dusičná, hydroxid draselný, kyselina sírová, kyselina

chlorovodíková, butanol, anilín, butylacetát, kyselina octová, chlór

Ročne sa územím obvodov prepraví asi 15 000 až 30 000 ton nebezpečných látok čo sa

mesačne pohybuje od 1 300 do 2 500 ton, pričom prevláda tranzitná preprava. Je to fenomén

ktorý môže ohroziť obyvateľstvo najmä pri havárii v obytných zónach viac ako prípadná

havária na stacionárnom zdroji.

7. Prehľad mimoriadnych udalostí spojených s prepravou NL cez

horské priechody

Na horskom priechode Šturec došlo od roku 2000 k siedmim závažným dopravným

nehodám z toho dve pri preprave nebezpečnej látky. Príkladom je havária kamióna, ktorý

prepravoval hydroxid sodný v pevnom skupenstve. K zraneniu osôb nedošlo, ale bol ohrozený

zdroj pitnej vody.

Na horskom priechode Donovaly dochádza každoročne k množstvu dopravných nehôd

pri ktorých dochádza k úniku paliva, olejov a kyselín. Už aj tieto látky ohrozujú zdroje pitnej

vody. Od roku 2000 došlo k 47 vážnym dopravným nehodám, z toho v šiestich prípadoch

došlo k úniku prepravovaných NL. Príkladom nehôd s prepravou nebezpečných látok je:

- havária poľského kamióna prevážajúceho oxid olovnato-olovičitý pod vodným zdrojom,

- samovznietenie v kabíne vozidla T 815 s prívesom prevážajúcim umelé hnojivo

- havária kamiónu prevážajúci farbu Primalex,

53

- skríženie dvoch kamiónov v dôsledku poľadovice, pričom došlo k prevráteniu poľského

kamióna na bok a následne úniku prevážanej nebezpečnej škodliviny polymérovej perly

polystyrol (cca 22.700 kg), k znečisteniu vodných zdrojov nedošlo.

Obrázok č. 2: Havária kamiónu prevážajúci PRIMALEX

Obrázok č. 3 :Odstraňovanie následkov havárie na Horskom priechode Donovaly

Na horskom priechode Čertovica došlo od roku 2000 k dvanástim dopravným

nehodám, pričom v troch prípadoch išlo o prepravu NL. Príkladom môže byť dopravná

54

nehoda, kde došlo k prevráteniu kamióna s následným únikom nebezpečnej látky HEDIFIX.

Uvedená látka nie je nebezpečná pre ľudské zdravie.

8. Základné pravidlá pre prepravu NL

Hospodársky a priemyselný rozvoj spôsobuje, že predmetom prepravy tovarov po

cestných komunikáciách a železnici sú stále vo väčšej miere aj nebezpečné látky, ktoré svojou

povahou a vlastnosťami môžu ohroziť životy, zdravie a majetok obyvateľstva. Podmienky na

zabezpečenie ochrany obyvateľstva pred účinkami NL z hľadiska vzniku MU pri preprave NL

po dopravných komunikáciách sú upravené legislatívne a v záujme zmenšenia dosahu

nebezpečenstva z prepravy NL boli uzatvorené medzinárodné dohody o preprave týchto látok

po ceste a po železnici a ich najdôležitejšie časti postupne dostávajú do legislatívy

jednotlivých štátov.

8.1 Legislatívne zabezpečenie prepravy NL

Z hľadiska civilnej ochrany sa uvedenou problematikou podrobne zaoberá vyhláška

MV SR č. 533/2006 Z.z. o ochrane obyvateľstva pred účinkami nebezpečných látok. V tejto

o vyhláške sa podrobne uvádza postup pri zabezpečovaní ochrany obyvateľstva pri výrobe,

preprave, skladovaní a manipulácii s nebezpečnými látkami, ako aj určuje povinnosti

odosielateľov nebezpečných látok a to pred realizáciou prepravy, ako aj pri havárii

dopravných prostriedkov, ktoré prepravujú NL.

8.2 Európska dohoda o medzinárodnej cestnej preprave NL

Cestná preprava NL bola v roku 1957 upravená podpísaním dohody o medzinárodnej

cestnej preprave nebezpečných vecí – Dohody ADR, ktorá určila základné podmienky

bezpečnosti prepravy látok, ktoré počas prepravy môžu rôznymi nebezpečnými vlastnosťami

ohroziť život a zdravie ľudí a zvierat a spôsobiť poškodenie životného prostredia. Preprava

výbušných látok, látok jedovatých, žieravých, rádioaktívnych, prípadne spôsobujúcich

infekcie sa rozrastá a tak aj riziko z týchto prepráv je čoraz väčšie.

Zabezpečenie bezpečnej prepravy NL vyžaduje špeciálne podmienky, preto Dohoda

ADR obsahuje ustanovenia týkajúce sa látok a predmetov, určených na prepravu, ich

55

klasifikácia, UN kódy, ustanovenia o konštrukcii obalov a prepravujúcich vozidiel,

označovanie zásielok ako i povinnosti osôb dotknutých prepravou. Preprava nebezpečných

látok podlieha povinnému použitiu stanoveného dopravného prostriedku alebo spôsobu

prepravy. Zvláštne podmienky prepravy sú uvedené ku každej jednotlivej triede

nebezpečných látok a predmetov.

Dohoda ADR je dohoda medzi štátmi a nemá žiadnu vrcholovú autoritu. V praxi sú

vykonávané cestné kontroly zmluvnými štátmi a prípadné reakcie potom vyvolávajú konanie

národných orgánov proti vodičovi v súlade s ich vnútroštátnym právom.

8.3 Právne normy súvisiace s prevádzkovaním cestnej dopravy

Medzinárodné dohody a predpisy :

• Dohovor o cestnej premávke (Viedeň 1968)

• Dohovor o cestných značkách (Viedeň 1968)

- Európska dohoda doplňujúca Dohovor o cestnej premávke (Ženeva 1971)

- Európska dohoda doplňujúca Dohovor o cestných značkách a signáloch (Ženeva

1971)

• Európska dohoda o hlavných cestách s medzinárodnou premávkou (Ženeva 1975 –

Dohoda AGR; obsahuje plán siete európskych ciest, ich popis a číslovanie, ich parametre

a technické podmienky)

• Európska dohoda o práci osádok vozidiel v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave

(Ženeva 1970 – Dohoda AETR) – vyhláška č.108/1976 Zb.

• Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej doprave (Ženeva 1956 – Dohovor

CMR) – vyhláška č.11/1974 Zb.

• Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej preprave cestujúcich a batožín

(Ženeva 1973 – Dohovor CVR) – vyhláška č.39/1979 Zb.

• Európska dohoda o medzinárodnej cestnej doprave nebezpečných vecí (Ženeva 1957 –

Dohoda ADR) – vyhláška č.64/1987 Zb.

• Dohoda o medzinárodných prepravách potravín podliehajúcich skaze a špecializovaných

prostriedkoch určených na tieto prepravy (Ženeva 1970 – Dohoda ATP) – vyhláška

č.61/1983 Zb.

56

• Colný dohovor o medzinárodnej doprave na základe karnetov TIR (Ženeva 1975 –

Dohovor TIR) – vyhláška č.144/1982 Zb.

Zákony a vyhlášky Slovenskej republiky :

• Zákon NR SR č.168/1996 Z.z. o cestnej doprave novelizovaný č.58/1997 Z.z.

(všeobecné a osobitné podmienky podnikania v cestnej doprave, pravidelná autobusová

doprava, ostatné druhy cestnej dopravy, medzinárodná cestná doprava, pôsobnosť

správnych orgánov a odborný dozor, konanie, prechodné ustanovenia)

• Zákon NR SR č.315/1996 Z.z. o premávke na cestných komunikáciách (pravidlá

cestnej premávky, vedenie vozidiel, dopravná evidencia a evidovanie vozidiel, výcvik

vodičov a inštruktorov, technická spôsobilosť vozidiel, výkon štátnej správy)

• Úplné znenie zákona č.135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (uverejnený ako

č.193/97, novela v č. 395/1998 Z.z., č. 343/1999 Z.z., č. 388/2000 Z.z., č. 416/2001 Z.z.,

č. 524/2003 Z.z., č. 534/2003 Z.z., č. 639/2004 Z.z.)

• Zákon NR SR č.725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky v premávke na cestných

komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (podmienky konštrukcie

a schvaľovanie cestných vozidiel, povinnosti prevádzkovateľov a výrobcov CV, emisné

a technické kontroly CV, kontroly originality CV, plynové zariadenia CV, pôsobnosť

orgánov štátnej správy, v prílohe č.1 druhy a kategórie CV)

• Vyhláška MV SR č.90/1997 o premávke na pozemných komunikáciách (doplňuje

zákon č.315/96 Zb. v otázkach označovania vozidiel, dopravných značiek a zariadení,

osvedčení o evidencii, poznávacích značiek, vrátane vyobrazenia dopravných značiek,

zariadení a osobitných zariadení),

• Vyhláška MDPT SR č.95/1998 o výcviku žiadateľov o vodičské oprávnenie,

doškoľovanie

• Vyhláška MZ SR č.164/1998 o zdravotnej spôsobilosti na vedenie motorových

vozidiel

• Nariadenie Vlády Slovenskej republiky č.403/2005 o najväčších prípustných

rozmeroch a najväčšej prípustnej hmotnosti niektorých vozidiel.

57

9. Opatrenia na zníženie rizík pri príprave na prepravy NL

9.1 Povinnosti odosielateľa a prepravcu NL

Každý účastník prepravy NL je povinný prijať primerané opatrenie na zaistenie

bezpečnosti cestnej prepravy NL a to podľa povahy a rozsahu predvídateľného

nebezpečenstva, aby sa vyhlo zraneniam alebo škodám a aby sa, ak nastanú, minimalizovali

ich účinky.

Odosielateľ NL je povinný odovzdať na prepravu len také zásielky, ktoré zodpovedajú

požiadavkám ADR. Základné povinnosti odosielateľa sú:

- presvedčiť sa, že NL sú správne zatriedené a povolené prepravovať v súlade ADR,

- poskytnúť dopravcovi vyčerpávajúce informácie o prepravovanom tovare a v prípade

potreby mu poskytnúť požadované dopravné a sprievodné doklady,

- na balenie kusových NL používať iba obaly a cisterny schválené na prepravu príslušných

NL a tie, ktoré sú na to aj príslušne označené,

- vyhovieť požiadavkám týkajúcich sa obmedzení dopravných prostriedkov a dopravným

obmedzeniam pri odosielaní,

- zabezpečiť, aby aj vyprázdnené, nevyčistené a neodplynené cisterny, obaly, kontajnery a

vozidlá prepravujúce voľne ložené látky boli uzatvorené a označené tak, ako keby boli

naplnené.

Dopravca vo väzbe na všeobecné povinnosti všetkých účastníkov prepravy NL je

povinný:

- presvedčiť sa, že NL určené na prepravu je povolené prepravovať cestnou dopravou

v zmysle ADR,

- presvedčiť sa, že na dopravnom prostriedku sa nachádza predpísaná dopravná a

sprievodná dokumentácia,

- vizuálne sa presvedčiť, že vozidlá a náklady (obaly) nemajú zjavné poškodenia, netesnosti

alebo trhliny,

- presvedčiť sa, že vo vozidle sa nachádza predpísaná výbava,

58

- presvedčiť sa, že neprešiel dátum nasledujúcej prehliadky cisternových vozidiel a

kontajnerov,

- overiť si, že vozidlá nie sú preťažené,

- presvedčiť sa, že vozidlá sú označené predpísanými bezpečnostnými značkami,

- zabezpečiť, aby boli vozidlá označené predpísanými výstražnými tabuľami,

- presvedčiť sa, že vozidlá sú vybavené výbavou požadovanou písomnými pokynmi pre

prípad nehody.

9.1.1 Značenie

Každá kusová zásielka musí mať na svojom obale zreteľne a trvanlivo uvedené

identifikačné číslo zodpovedajúcej prepravovanej NL, pred ktorým sú písmená UN. Ak sa

jedná o nebezpečné predmety, označenie musí byť priamo na predmete. Kontajnery,

cisternové kontajnery a prenosné cisterny musia byť po oboch stranách a na každom čele

označené bezpečnostnou nálepkou o rozmeroch najmenej 25 x 25 cm.

9.1.2 Sprievodné doklady

Popri dokladoch požadovanými inými predpismi sa v kabíne dopravnej jednotky počas

prepravy NL musia nachádzať nasledujúce sprievodné doklady:

a) Dopravný doklad (nákladný list), ktorý musí pre každú nebezpečnú látku, materiál alebo

predmet obsahovať nasledujúce údaje, ktoré musia byť v každom prípade vyplnené čitateľne:

- identifikačné číslo prepravovanej NL (UN kód),

- vlastné dopravné pomenovanie, ak je potrebné doplnené technickým, chemickým alebo

biologickým názvom,

- triedu, prípadne podtriedu a písmeno znášanlivosti u vecí triedy I,

- ak je stanovená, obalová skupina látky alebo predmetu,

- skratka ADR,

- počet a opis obalov,

- celkové množstvo nebezpečných vecí (objem alebo čistá alebo hrubá hmotnosť podľa

toho, čo je požadované),

- meno a adresa odosielateľa,

59

- meno a adresa prijímateľa,

- vyhlásenie požadované akoukoľvek osobitnou dohodou.

b) Písomné pokyny musí vodič obdržať od odosielateľa pre prípad havárie alebo MU, ktoré

môžu nastať počas prepravy NL. Pokyn obsahuje informácie čo má vykonať on alebo

záchranná zložka na odstránenie následkov z takýchto udalostí alebo na zmiernenie ich

dopadu. Písomné pokyny sa musia vypracovať na každú prepravovanú NL alebo predmet,

prípadne skupinu NL predstavujúcich rovnaké nebezpečenstvo.

Písomné pokyny sa musia odovzdať vodičovi najneskôr pri nakladaní nebezpečných

vecí na vozidlo. Informácia o obsahu písomných pokynov sa musí odovzdať dopravcovi

najneskôr pri podaní objednávky na prepravu, aby dopravca mohol pripraviť vhodné vozidlo,

vybaviť ho požadovanou výbavou a vykonať ostatné potrebné kroky zabezpečujúce, že

osádka vozidla je oboznámená s obsahom týchto pokynov a vie ich vhodne použiť.

Za obsah písomných pokynov je zodpovedný odosielateľ. Pokyny musia byť

vyhotovené v jazyku vodiča a vo všetkých úradných jazykoch krajiny pôvodu, tranzitu a

určenia. Písomné pokyny vzťahujúce sa na prepravovaný náklad musia byť uložené v kabíne

vodiča tak, aby boli ľahko identifikovateľné.

Písomné pokyny sa musia vypracovať podľa nasledovného vzoru ( Príloha G):

- náklad – dopravné pomenovanie látky vrátane triedy a identifikačného čísla,

- povaha nebezpečenstva – stručné vymenovanie nebezpečenstiev (hlavné

nebezpečenstvo, dodatočné nebezpečenstvo vrátane možných neskorších účinkov,

správanie sa NL za rôznych podmienok – oheň, teplo, voda a pod.),

- osobná ochrana – osobitná výbava v záujme osobnej ochrany osádky,

- všeobecné činnosti, ktoré musí vykonať vodič – vypnúť motor, nepoužívať otvorený

oheň, rozostaviť výstražné značky, informovať verejnosť o vyniknutom nebezpečenstve,

čo najskôr informovať IZS ,

- dodatočné (špeciálne) činnosti ktoré musí vykonať vodič a osádka pri vzniku

mimoriadnej udalosti a taktiež zoznam dodatočného vybavenia na vykonanie dodatočných

činností (lopata, metla a pod.), vodič musí byť školený z dodatočných činností, aby mohol

zabrániť pri malom rozsahu rozšíreniu NL,

60

- požiar – osádka vozidla je školená na zvládnutie menších požiarov vozidla, nesmie sa

však pokúšať o hasenie požiaru ktorý zasiahol prepravované NL,

- prvá pomoc – informácie pre prípad kontaktu s prepravovanou NL,

- dodatočné informácie – informácie odosielateľa na uľahčenie riešenia mimoriadnej

situácie, do ktorej sa osádka vozidla dostať pri preprave NL, osobitne adresy a čísla

telefónov, na ktorých je možné dovolať sa pomoci a pod.

c) Ďalšie doklady

- kópia hlavného textu osobitnej dohody v zmysle ADR,

- osvedčenie o schválení vozidiel podľa ADR ( Príloha H),

- osvedčenie pre vodiča prepravujúceho NL (Príloha I),

- povolenie povoľujúce určitú dopravnú operáciu.

9.1.3 Požiadavky na osádku, výbavu vozidla a prevádzku

Dopravná jednotka nesmie mať v žiadnom prípade viac ako jeden príves. Musí byť

vybavená hasiacimi prístrojmi a osobitnou výbavou. Osobitná výbava obsahuje:

- aspoň jeden zakladací klin,

- dve samostatne stojace výstražné značky,

- vhodnú výstražnú vestu alebo výstražný odev pre každého člena osádky vozidla,

- jednu ručnú lampu bez kovového povrchu, ktorý by mohol vyvolať iskrenie, pre každého

člena osádky vozidla,

- ak sú prepravované plyny a prchajúce NL musí byť každý člen osádky vozidla vybavený

ochranným dýchacím prístrojom, ktorý im umožní únik.

Ostatné požiadavky na osádku vozidla

- zákaz prepravovať iných pasažierov,

- zákaz otvárať kusové zásielky,

- znalosti s použitím hasiacich prístrojov,

- prenosné osvetľovacie zariadenie,

- zákaz použitia otvoreného ohňa,

61

- vypnutie motora počas nakládky a vykládky,

- nutnosť vždy použiť parkovacej brzdy,

- zabezpečenie dozoru nad zaparkovanou súpravou.

9.1.4 Požiadavky na školenie osádky vozidla

Vo všeobecnosti môžeme za účastníkov podieľajúcich sa na preprave nebezpečných

vecí považovať vodičov vozidiel, spolujazdcov, osoby vykonávajúce nakládku a vykládku

prepravovaných vecí, školiteľov a osoby, ktoré vykonávajú dohľad nad uvedenou prepravou.

V prvom rade sú to však vodiči vozidiel, ktorí sú do prepravy nebezpečných vecí

zainteresovaný najviac, zodpovedajú za bezpečnosť uvedenej prepravy a z tohto dôvodu je im

venovaná pozornosť v rámci školení a ich prípravy vykonávať takúto činnosť.

Dohoda ADR a Zákon č. 168/1996 Z. z. v znení z. č. 506/2002 Z. z. upravujúce cestnú

prepravu nebezpečných vecí stanovujú, že všetky osoby zúčastnené na tomto procese musia

byť vyškolené podľa požiadaviek určených na túto prepravu primerane k ich zodpovednosti a

povinnostiam.

Tieto školenia sa delia na:

● školenie vodičov – kapitola 8.2 ADR

● školenie iných ako vodičov – kapitola 1.3 a bod 1.8.3 ADR

● školenie bezpečnostných poradcov – bod 1.8.3 ADR.

Školenia vodičov a bezpečnostných poradcov môžu vykonávať len organizácie

schválené MDPT SR. Školenia iných ako vodičov môžu vykonávať aj bezpečnostní

poradcovia na ADR.

Vodiči vozidiel prepravujúci nebezpečné veci musia byť držiteľmi osvedčenia

vydaného príslušným orgánom alebo inou organizáciou poverenou týmto orgánom

osvedčujúceho, že sa zúčastnili na školení a vyhoveli na skúške o osobitných požiadavkách,

ktoré je potrebné dodržať pri preprave nebezpečných vecí.

Osvedčenie musí byť vyhotovené v jazyku alebo v jednom z jazykov krajiny

príslušného orgánu alebo poverenej vydávajúcej organizácie, ktorá vydala osvedčenie, a ak

tento jazyk nie je angličtina, francúzština alebo nemčina, potom aj v jazyku anglickom,

francúzskom alebo nemeckom, ak nie je v dohodách uzatvorených medzi štátmi

62

zúčastňujúcimi sa na dopravných operáciách uvedené inak. Vzor osvedčenia je uvedný

v prílohe.

Vodič vozidla sa musí prostredníctvom primeraných zápisov na jeho osvedčení

preukázať, že v roku pred dátumom ukončenia platnosti jeho osvedčenia ukončil obnovovací

výcvik a urobil predpísanú skúšku. Všetky osvedčenia o školení vydávané podľa vzoru

príslušným orgánom členského štátu alebo inou organizáciou poverenou týmto orgánom

musia byť uznávané počas obdobia ich platnosti príslušnými orgánmi ostatných zmluvných

strán.

Vodiči vozidiel prepravujúci nebezpečné veci musia absolvovať základné školenie.

Toto školenie musí byť vykonávané vo forme školenia schváleného príslušným orgánom.

Jeho hlavným poslaním je oboznámiť vodiča s rizikami vznikajúcimi pri preprave

nebezpečných vecí a poskytnúť im základné informácie nevyhnutné na minimalizáciu

pravdepodobnosti vzniku nehody, a ak k nej príde, umožniť mu vykonať opatrenia

nevyhnutné pre jeho vlastnú bezpečnosť, pre ochranu verejnosti a životného prostredia, na

obmedzenie následkov nehody.

Potrebné znalosti a zručnosti musia byť sprostredkované školením, ktoré sa skladá z

teoretických kurzov a praktických cvičení. Tieto znalosti sa musia preverovať skúškami.

Školiaca organizácia musí zabezpečiť, aby prednášatelia mali dobré znalosti a aby

zohľadňovali súčasný vývoj v predpisoch a v požiadavkách na školenie vzťahujúcich sa na

prepravu nebezpečných vecí.

Základné školenie musí obsahovať najmenej tieto predmety:

(a) všeobecné požiadavky vzťahujúce sa na prepravu nebezpečných vecí,

(b) hlavné typy nebezpečenstva,

(c) informácie o ochrane životného prostredia pri kontrole premiestňovania odpadov,

(d) preventívne a bezpečnostné opatrenia primerané rozličným typom nebezpečenstva,

(e) čo robiť po nehode (prvá pomoc, bezpečnosť cestnej premávky, a pod.),

(f) označovanie, bezpečnostné značky, nálepky a označovanie oranžovými tabuľami,

(g) čo by mal a čo by nemal robiť vodič počas prepravy nebezpečných vecí,

(h) účel a postupy prevádzkovania technického vybavenia na vozidle,

(i) zákazy zmiešanej nakládky na tom istom vozidle alebo v kontajneri,

(j) opatrenia, ktoré treba vykonať počas nakládky a vykládky nebezpečných vecí,

(k) všeobecné informácie o občianskej zodpovednosti,

(l) informácie o preprave viacerými druhmi dopravy (kombinovaná doprava),

63

(m) manipulácia a uloženie kusových zásielok,

(n) postupy, ako sa správať v tuneloch (napríklad prevencia a zabezpečenie, činnosť v

prípade ohňa alebo iných havárií).

Osoby, ktorých povinnosti sa týkajú cestnej prepravy nebezpečných vecí musia

absolvovať školenie podľa požiadaviek upravujúcich prepravu nebezpečných vecí primerane

k ich zodpovednosti a povinnostiam. Táto požiadavka sa musí použiť pre také osoby, ktoré

pracujú ako:

● prevádzkovateľ cestných vozidiel,

● odosielateľ,

● osoby, ktoré nakladajú alebo vykladajú nebezpečné veci

● osoby v nákladnej doprave alebo agentúrach nákladnej dopravy

● vodiči, ktorí prepravujú nebezpečné veci v režime podlimitnej prepravy a nemajú

ADR - osvedčenie o školení.

Pracovníci si pri školení musia uvedomiť osobnú zodpovednosť za bezpečnú

manipuláciu a havarijné postupy pri mimoriadnej udalosti spolu s uvedomením si požiadaviek

iných druhov dopravy, kde preprava nebezpečných vecí bude zahŕňať rôznorodé dopravné

operácie. Podrobnosti všetkých školení sú záväzné, musia byť dodržané obidvoma stranami

ako zamestnávateľom, tak i zamestnancom. Pri nástupe každého nového zamestnania sa musí

overiť, či je nastupujúci zamestnanec školený podľa ADR.

Školenie pracovníkov podieľajúcich sa na cestnej preprave nebezpečných vecí sa musí

periodicky dopĺňať obnovovacím školením pri každej zmene ADR.

Bezpečnostný poradca musí byť školený na túto funkciu organizáciou, ktorá je na

takéto školenie schválená. Osvedčenie o absolvovaní školenia bezpečnostného poradcu platí 5

rokov odo dňa skúšky. Vzor osvedčenia je uvedený v prílohe. Toto osvedčenie je možné

obnoviť vykonaním obnovovacej skúšky. Obnovovacia skúška však musí byť úspešne

vykonaná do termínu platnosti osvedčenia.

9.2 Opatrenia civilnej ochrany pred prípravou a realizáciou prepravy NL

Odbor krízového riadenia obvodného úradu plní tieto úlohy pre prepravu NL:

- vypracúva analýzu možnosti vzniku MU,

64

- vypracúva plán ochrany obyvateľstva,

- riadi a organizuje prípravu na CO,

- riadi informačný systém CO,

- v spolupráci s verejnoprávnymi inštitúciami s humanitným poslaním organizuje

a vykonáva preventívno-výchovnú a propagačnú činnosť,

- plánuje, vyhlasuje, riadi a zabezpečuje evakuáciu, ak nepatrí do pôsobnosti PO,

podnikateľov alebo obcí.

Návrh opatrení na zníženie rizík pri preprave NL

- zabezpečiť prípravu a výcvik zamestnancov na riešenie MU vo všetkých oblastiach

činností záchranných zložiek,

- prevádzať výcvik odosielateľov, prepravcov a osádiek vozidiel prevážajúcich NL na

zvládanie riešenia MU spojenej s haváriou a následným únikom NL,

- venovať zvýšenú pozornosť informovanosti obyvateľstva trvalo obývajúceho dané

územie o možnosti vzniku MU a prípravy na sebaochranu a vzájomnú pomoc,

- venovať pozornosť materiálno-technickej vybavenosti ako výjazdových skupín, tak aj

záchranných zložiek (terénne automobily, osvetľovacie telesá, dieselagregáty,

spojovacie prostriedky, dokumentačná technika, ochranné prostriedky),

- vybavenie riadiacich orgánov ochrannými prostriedkami pre prácu v teréne (čižmy,

pláštenky, baterky a pod.),

- spolupracovať s ozbrojenými silami a jednotkami CO v oblasti prípravy, vzdelávania

a výcviku počas roka,

- prijímanie oznámení o preprave NL,

- vytvoriť databázu znalcoch majetku, pre urýchlený odhad škôd,

- vytvoriť databázu prekladateľov, tlmočníkov a odborníkov z rôznych činností ,

- vykonávať kontroly vozidiel vážením náprav, aby nedochádzalo k ich preťažovaniu

a pod.

10. Opatrenia na zníženie rizík počas prepravy

10.1 Opatrenia prepravcu

65

Odosielateľ by mal byť oboznamovaný osádkou vozidla o priebehu cesty pre prípad, ak

by nastala porucha alebo havária. Ak sa preprava uskutočňuje v mimopracovnom čase, mal

by na túto činnosť zabezpečiť stálu službu. Pre prípad havárie musí mať v pohotovosti

výjazdovú skupinu, ktorá bude pomáhať pri ZP a odstraňovať následky havárie.

10.2 Postup a činnosť pri preprave NL

Počas prepravy NL je potrebné sledovať oznámenia o preprave NL. V spolupráci

s príslušníkmi so zástupcami dopravného inšpektorátu OR PZ, ktorí jediný sú oprávnení

zastavovať vozidlá, so zástupcami obvodného úradu životného prostredia, zástupcami

obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie prevádzajú zástupcovia

odborov civilnej ochrany a krízového riadenia kontrolu vozidiel prepravujúcich NL. Účelom

kontroly je kontrola dokladov o vozidle, sprievodných dokladov, dokladov o školení osádky

vozidla, kontrola výbavy vozidla, zaťaženosť vozidla, dodržiavanie pokynov odosielateľa na

osádku vozidla. Z kontroly sa spisuje kontrolný zápis (Príloha D) a záznam o kontrole

(Príloha E), ktorý podpisuje každý z účastníkov kontroly.

Zvlášť je nutné sprísnenie kontrol pred príjazdom na horské priechody. Odstavné

parkoviská majú významné miesto pri preprave najmä v zimných mesiacoch, kedy sú

priechody často neprejazdné a prejazd je zakázaný. Dopravná polícia nepovolí vjazd ani

vozidlám bez príslušnej zimnej výbavy ako sú pneumatiky so zimným dezénom, snehové

reťaze a pod.

11. Vznik mimoriadnej udalosti pri preprave NL

11.1 Povinnosti odosielateľa a dopravcu

Pri havárii dopravných prostriedkov, ktoré prepravujú NL dopravca a podnikatelia, ktorí

zabezpečujú odstraňovanie následkov havárie sa:

- podieľajú na vyrozumení v oblasti predpokladaného ohrozenia NL,

- na regulácii v oblasti predpokladaného ohrozenia NL,

- na likvidácii úniku NL,

- na znížení nebezpečenstva ohrozenia života, zdravia a majetku a životného prostredia

ak to nepatrí do pôsobnosti štátnej správy alebo obcí.

66

Odosielateľ pri odstraňovaní následkov havárie spolupracuje s orgánmi miestnej štátnej

správy a s obcami pri:

- odstraňovaní následkov MU,

- vykonávaní asanácie podľa pokynov príslušných orgánov štátnej správy v súlade

s osobitnými predpismi,

- zneškodňovaní všetkých odpadov, ktoré vznikli v dôsledku MU a jej likvidácie, a to

spôsobom, ktorý neohrozuje život, zdravie, majetok ani životné prostredie.

Odosielateľ, dopravca a podnikatelia, ktorí zabezpečujú odstraňovanie následkov MU sú

povinní podriadiť sa rozhodnutiam a príkazom veliteľa zásahu, ako aj strpieť úkony súvisiace

s činnosťou záchranných zložiek IZS

11.2 Opatrenia CO

11.2.1 Na úrovni kraja

Obvodný úrad v sídle kraja koordinuje a metodicky riadi plnenie úloh na úseku

integrovaného záchranného systému na území kraja. Činnosť koordinačného strediska pri MU

spojenej s haváriou pri preprave NL zabezpečuje:

- príjem tiesňového volania na linke tieňového volania,

- vyhodnocuje informáciu o tiesňovom volaní,

- zabezpečuje prenos informácií s operačnými strediskami tiesňového volania

- vypracúva plán poskytovania pomoci,

- vydáva pokyn príslušnej základnej záchrannej zložke na vykonanie zásahu a vyzýva

niektoré ostatné záchranné zložky na vykonanie zásahu,

- vedie evidenciu o SaP využiteľných na zásah v obciach a u právnických osobách

a podnikateľoch,

- zabezpečuje varovanie obyvateľstva v prípade rozsiahlej MU, ktorá môže presiahnuť

hranice obce,

- vyrozumieva obce, orgány štátnej správy a iné právnické osoby, ktoré zabezpečujú

úlohy súvisiace so ZP pri MU,

67

- podieľa sa na plnení úloh súvisiacich s vykonávaním ZP.

Na mieste zásahu riadi a koordinuje činnosť záchranných zložiek IZS veliteľ zásahu

z HaZZ, pričom nezasahuje do odborných činností iných záchranných zložiek IZS. Ak si to

situácia vyžaduje, zriaďuje si veliteľ zásahu alebo oprávnená osoba štáb ako svoj poradný

orgán zložený zo zástupcov zasahujúcich zložiek IZS.

Obsahom činností pri ZP je

- včasné varovanie obyvateľstva a vyrozumenie osôb ohrozených MU, ako aj pri

zmenách situácie pri ZP,

- vykonanie prieskumu a pozorovania na ohrozenom území, ktorého cieľom je vyhľadať

osoby postihnuté MU a vyznačenia kontaminovaného územia,

- vyslobodenie postihnutých osôb z vrakov dopravných prostriedkov,

- poskytnutie prostriedkov individuálnej ochrany osobám v kontaminovanom priestore

a ich odsun z neho,

- poskytnutie zdravotníckej pomoci zraneným osobám vrátane odsunu postihnutých

osôb do zdravotníckych zariadení,

- kontrola kontaminovania a ožiarenia osôb, kontrola kontaminovania územia a

ovzdušia,

- vykonanie hygienickej očisty,

- dekontaminácia územia, priestorov, dopravných prostriedkov a komunikácií,

- uzatvorenie postihnutého územia,

- ochrana postihnutých osôb a nasadených SaP pred nepriaznivými poveternostnými

vplyvmi a následkami MU,

- odsun nezranených osôb z postihnutého územia.

11.2.2 Na úrovni obce

V prípade väčšieho rozsahu MU starosta obce:

- vyhlasuje MS,

- vykonáva hlásnu službu,

- analyzuje situáciu,

68

- v zmysle plánu ochrany vyhlasuje, koordinuje a zabezpečuje evakuáciu osôb

z ohrozeného územia,

- povoláva jednotky CO obce na ZP,

- odvoláva MS.

11.2.3 Na úrovni územného obvodu obvodného úradu

V prípade, že Mimoriadna udalosť presiahne hranice obce a nie je možné zvládnuť

situáciu základnými záchrannými zložkami prednosta úradu:

- vyhlasuje MS,

- zvoláva krízový štáb,

- spolu s KŠ analyzuje a vyhodnocuje riziká vzniknutej krízovej situácie,

- vydáva príkazy na vykonanie ZP s určením hlavných úloh a úloh SaP určených na ZP

s určením predpokladaných termínov splnenia,

- vydáva príkazy na materiálno-technické a finančné zabezpečenie ZP,

- určuje spôsob odovzdávania informácií,

- odvoláva MS.

11.2.4 Návrh opatrení CO na riešenie znižovania rizík

- označiť personál CO a ostatných zložiek podieľajúcich sa na riešení vzniknutej MU

(preukazy, pásky a pod.),

- včas informovať médiá o vzniknutej MU z dôvodu uverejňovania pravdivých

informácií,

- nespoliehať sa na deklarované údaje o prepravovanej NL ale dať ich na overenie,

- pripraviť sa na príchod SaP (určiť miesto sústredenia, pripraviť úlohy, zabezpečiť

spojenie, ubytovanie, stravovanie a pod.).

V rámci navrhovaných opatrení by som ďalej odporúčal:

- školenie vodičov vykonávať so zameraním na užšiu špecializáciu na prepravovanú triedu

nebezpečných vecí, tak ako je to pri triedach 1 a 7,

- v rámci školenia oboznámiť vodičov o spôsobe a špecifikách jazdy s cisternovým

vozidlom, o postupoch pri vzniku mimoriadnej situácie a o poskytovaní prvej pomoci a

69

protipožiarnych opatreniach. V rámci záverečných skúšok zahrnúť do otázok aj

informácie z tejto problematiky,

- v prípade dôležitých zmien alebo v prípade zavedenia nových pravidiel a informácií

týkajúcich sa prepravy nebezpečných vecí, bezodkladne vykonať dodatočné preškolenie.

Ďalej by bolo potrebné o preprave nebezpečných vecí informovať aj širokú verejnosť.

Na tieto účely navrhujem zostavenie a vydanie informačného materiálu v podobe brožúry ako

jedno z navrhovaných opatrení na skvalitnenie stavu pri cestnej preprave nebezpečných vecí.

Uvedený informačný materiál by obsahoval:

- zoznam druhov nebezpečných látok s ich označením

- zásady správania sa pri dopravnej nehode vozidla prepravujúceho nebezpečnú látku

- zásady prvej pomoci

- dôležité čísla tiesňového volania

- informačné miesta, na ktoré sa môžete obrátiť v prípade vzniku mimoriadnej udalosti

11.2.5 Návrh opatrení ku skvalitneniu postupu riešenia mimoriadnych

udalostí pri preprave nebezpečných látok

Havárie nebezpečných látok majú nepriaznivý dopad na živé organizmy a ekosystémy,

a preto otázka protihavarijnej prevencie sa stala trvalo aktuálnou záležitosťou celej

spoločnosti, ktorá pre tento účel vytvára adekvátnu legislatívu. Ochrana a tvorba životného

prostredia je zakotvená v právnych predpisoch, ktoré sú tvorené:

• zákonmi,

• nariadeniami vlády SR,

• vyhláškami Ministerstva životného prostredia, Ministerstva hospodárstva, Ministerstva

kultúry,

• opatreniami Ministerstva životného prostredia,

• oznámeniach Ministerstva zahraničných vecí

Vychádzajúc z platnej legislatívy o životnom prostredí, platí, že povinnosťou pôvodcu

havárie je ohlásenie havárie a jej odstránenie, pričom ohlasovaciu povinnosť má nielen

pôvodca havárie, ale každý kto haváriu zistil. Pôvodca havárie je povinný ihneď po havárii

realizovať opatrenia, ktoré sa delia na okamžité a následné.

70

Štatistiky zaoberajúce sa sledovaním vývoja a príčin vzniku mimoriadnych udalostí

poukazujú na každoročný nárast vzniku takých mimoriadnych udalostí, ktoré svojim

rozsahom vyžadujú takmer vždy väčší počet odborne pripravených, fyzicky zdatných a dobre

materiálne vybavených záchranárov. V súčasnej dobe škálu rôznorodých mimoriadnych

udalostí nemôže zvládnuť jedna špecializovaná jednotka. Na ich riešení sa podieľa viacero

zložiek, ktorých úlohou je minimalizovať následky týchto udalostí a zabezpečiť ochranu

obyvateľstva pred ich negatívnymi účinkami.

Medzi tieto udalosti môžeme zaradiť aj mimoriadne udalosti – dopravné nehody pri

preprave nebezpečných látok, pri ktorých existujú tieto špecifiká:

• široký okruh prepravovaných látok,

• nemožno presne predvídať miesto ich vzniku,

• často obtiažny prístup k miestu udalosti pre zasahujúce jednotky,

• ich výskyt aj v husto obývaných zónach,

• časová náročnosť pri rozhodovaní veliteľa zásahu,

• preprava nebezpečných látok sa uskutočňuje po rôznych typech cestných komunikácií

• potreba špecifického materiálu a prostriedkov na vykonávanie záchranných prác

Na riešení mimoriadnych udalostí sa podieľa viacero zložiek. Je dôležité, aby

koordinácia ich činnosti bola na vysokej úrovni. Pri nekoordinovanom postupe môže dôjsť

k zvýšeniu negatívnych účinkov, čo má za následok zvýšenie škôd na majetku, stratách na

životoch a ujme na zdraví občanov. Podstatná je tá skutočnosť, že ihneď po vzniku

mimoriadnej udalosti a po príchode zasahujúcich jednotiek na jej miesto, je potrebné vyriešiť

otázku riadenia záchranných prác. Nie je žiadúce, aby príkazy k ich vykonávaniu vydávalo

viacero, i keď oprávnených osôb.

Všeobecné nedostatky pri riešení mimoriadnej udalosti - havárie vozidla

s nebezpečnou látkou:

• nedostatočná odborná príprava záchranárskych zložiek, hlavne však obyvateľstva pre

prípad vzniku mimoriadnej udalosti,

• nekompaktibilita spojovacích prostriedkov jednotlivých záchranárskych zložiek,

• nedostatočné alebo neefektívne spracovanie plánovacích dokumentov využiteľných pri

riešení mimoriadnej udalosti

71

Väčšina z uvedených nedostatkov je ovplyvnená nedostatočným finančným

zabezpečením zložiek Integrovaného záchranného systému ako aj iných zložiek, ktoré sa

podieľajú na riešení mimoriadnych udalostí.

Pri ekologických haváriách a katastrofách je dôležitá okamžitá informácia

o vlastnostiach nebezpečnej látky, ktorá sa pri havárii dostala do životného prostredia.

Poskytnutie takýchto informácií o špecifických vlastnostiach nebezpečných látok

a predmetov, je nevyhnutnou podmienkou pre úspešnú činnosť zásahových jednotiek.

V poslednom období sa uskutočnilo niekoľko cvičných testov medzi európskymi ICE

centrami (Nórsko, Francúzsko). Neustále sa sprísňujúce podmienky prepravy a skladovania

nebezpečných látok nútia výrobcov, spracovateľov, predajcov aj dopravcov k zabezpečeniu

nepretržite pracujúceho informačného servisu.

Povinnosťou chemického výrobcu je posúdiť vlastnosti výrobkov a určiť, či sú

nebezpečné pre prepravu podľa európskych predpisov. Ak áno, spadajú pod Dohodu ADR pre

cestnú alebo Poriadok RID pre železničnú dopravu. Ich zmena v roku 2001 zaviedla funkciu

bezpečnostného poradcu, ktorého povinnosťou je koordinovanie činnosti prepravy vo firme.

Problematika je veľmi rozsiahla a v zahraničí podlieha prísnym kontrolám a vysokým

pokutám. Bezpečnostní poradcovia ovplyvňujú bezpečnosť prepravy preventívnymi

opatreniami. Pokuty za porušovanie predpisov v zahraničí v poslednom čase výrazne stúpli

a postihujú nielen vodiča, ale už aj dopravcu a odosielateľa.

CEFIC (Európska rada chemického priemyslu program ICE (International Chemical

Enviroment) má za cieľ koordinovať na medzinárodnej úrovni existujúce národné systémy

dobrovoľnej pomoci pri nehodách dopravných prostriedkov prevážajúcich nebezpečné látky

v rámci medzinárodnej dopravy. Do tohto programu je zapojený aj náš systém DINS.

Chemický priemysel v Európe využíva vo veľkom rozsahu logistické služby, ako je

skladovanie, manipulácie a doprava nebezpečných látok, ktoré ponúkajú dopravné

spoločnosti. Chemické podniky však chcú mať záruku, že tieto služby realizujú bezpečne

a kvalitne s príslušným zreteľom na ochranu zamestnancov, verejnosti a životného prostredia.

Preto začiatkom deväťdesiatych rokov CEFIC pripravil program na zisťovanie úrovne

logistických služieb z pohľadu bezpečnosti a kvality „Safety and Quality Assessment

System“ (SQAS). Tento systém sa vytvoril samostatne pre cestnú, železničnú a lodnú

dopravu a tiež pre čistiace stanice cisterien. Podstata SQAS spočíva v možnosti zhodnotiť

dopravnú firmu, ktorej služby chce využívať chemická spoločnosť prostredníctvom dotazníka

a nezávislého audítora zaškoleného na túto oblasť v CEFIC-u. Po vyhodnotení dotazníka za

72

prítomnosti všetkých troch strán a vyhovujúcej úrovni sa dostane logistická spoločnosť do

zoznamu spoľahlivých firiem, ktorý vypracúva v rámci celej Európy CEFIC. Potom jej služby

môže využívať aj hociktorá ďalšia chemická spoločnosť. Týmto spôsobom sa zabezpečuje

vysoká úroveň a konkurencie schopnosť logistických služieb. V súčasnosti má zoznam

v CEFIC-u 160 firiem.

V podmienkach transformácie slovenskej spoločnosti i verejnej správy sa aplikovala

transformácia už existujúceho systému. Mozaiku fungujúcich výkonných prvkov krízového

manažmentu bolo možné využiť a zdokonaliť, ich funkčnosť bolo možné zvýšiť

prostredníctvom efektívnej riadiacej štruktúry a spoločného dispečerského riadenia. Značná

časť profesionálnych pracovníkov, ktorí pôsobia vo výkonných orgánoch, inštitúciách

a výkonných jednotkách krízového manažmentu, má charakter štátnych zamestnancov, na

ktorých sa počas pôsobenia v záchranných systémoch vzťahujú osobitné legislatívne normy.

Ich pôsobnosť aj základné úlohy stanovené zákonmi, ktoré neboli navzájom dostatočne

previazané a pri spoločnom riešení krízových javov mohli spôsobiť rad problémov. Uvedený

problém bolo potrebné riešiť novou právnou normou, prostredníctvom ktorej by mohla byť

činnosť záchranných zložiek koordinovaná. Takouto právnou normou je zákon

o integrovanom záchrannom systéme.

Krízové javy môžu vzniknúť na ktoromkoľvek mieste, v ľubovoľnej dobe a ich

negatívne dôsledky môžu byť nepodstatné, no aj katastrofické. Môžu spôsobiť nárast

negatívnych spoločenských procesov a tým vyvolať paniku a chaos, prerušenie dopravných

tepien, výrobných procesov, znemožniť komunikáciu a funkčnosť informačných systémov.

Vyspelé krajiny majú v súčasnosti dostatok odborne pripravených ľudí, ako aj rad vyspelých

technických prostriedkov, aby mohli účinne čeliť krízovým javom. I na území SR majú

záchranné organizácie a jednotky profesionálnu úroveň. Sú schopné kvalitne plniť úlohy aj

napriek tomu, že nie sú finančne dostatočne zabezpečené, a preto ich technické vybavenie nie

je na požadovanej úrovni. Aktuálnym problémom zostáva tiež efektívne nasadenie

vyčlenených síl a prostriedkov na riešenie krízových javov a účelná kontrola činností.

Rizikovou oblasťou je doprava. V cestnej doprave je zdrojom rizika rastúci rozsah

kamiónovej dopravy na našom území s vysokým objemom prepravy nebezpečných nákladov.

Takto sa na pomerne malom priestore v strede Európy vytvára rad potencionálnych možností

vzniku krízových javov. Na ich vznik musíme a chceme byť trvalo pripravení. Je potrebné

jednoznačne stanoviť zodpovednosť riadiacich orgánov, ako aj výkonných síl a prostriedkov,

ich práva a povinnosti v priebehu záchranných akcií.

73

Problémom je tiež nižšia úroveň vybavenosti zásahových jednotiek špeciálnymi

ochrannými prostriedkami a technikou. To v niektorých prípadoch môže zapríčiniť vážne

ohrozenie alebo trvalé poškodenie zdravia osôb podieľajúcich sa na záchranných prácach.

Doriešená musí byť aj právna ochrana osôb, ktoré riadia záchranné práce a rozhodujú

o nasadení síl a prostriedkov.

Výcvik a odborná príprava pracovníkov záchranných organizácií je trvalý proces,

ktorý nekončí prijatím pracovníkom a ich zaradením do funkcie. Naopak, týmto krokom sa

pracovník dostáva do systému permanentnej prípravy a výcviku, ktorých cieľom je dosiahnuť

požadovanú úroveň pripravenosti pracovníkov a celého systému aj v období, keď nie sú

riešené žiadne krízové javy. V súčasnosti sa na výcvik záchranárskych profesií stále viac

využívajú trenažéry a simulátory, ktoré dokážu v súčinnosti s vyspelou výpočtovou technikou

navodzovať podmienky, v ktorých sa záchranár nachádza počas krízy. Súčasťou výcviku

a odbornej prípravy pracovníkov IZS je aj periodické preverovanie vedomostí, odborných

zručností a fyzickej pripravenosti.

Komunikačný a informačný systém je významnou súčasťou všetkých riadiacich

procesov. Počas riešenia krízových javov jeho význam podstatne narastá. Pri vytváraní tohto

systému je nutné vzájomne prepojiť súčasné systémy spojenia. V ďalšom poradí je potrebné

vytvoriť spoločný informačný systém, naplniť ho potrebnými údajmi a stanoviť zásady jeho

využívania. Informačný systém IZS bude zasahovať do rôznych rezortov a využívať časť

údajov z ich internej informačnej základne.

Záchranné systémy v automobilovej doprave poskytujú nevyhnutnú pomoc

postihnutým pri dopravných nehodách a technickú pomoc pri poruchách. Majú potrebné

technické prostriedky, materiálne vybavenie a personálne zabezpečenie na poskytovanie

nepretržitej pomoci motoristom v akejkoľvek krízovej situácii. Významným prínosom pre

bezpečnosť na cestách je tiež ich informačný systém a jeho možnosti. Sú vytvárané na

komerčných princípoch.

Aj napriek tomu, že Slovenská republika má už zriadený integrovaný záchranný

systém a systémy týkajúce sa prepravy nebezpečných látok, z vyššie uvedeného vyplývajú

nedostatky a tým aj problémy, ktoré sa vyskytujú pri riešení mimoriadnych udalostí pri

preprave nebezpečných látok :

• na území SR majú záchranné organizácie a jednotky profesionálnu úroveň, ale na druhej

strane sa môže vyskytnúť aj nedostatočná odborná príprava záchranárskych zložiek a

hlavne obyvateľstva pre prípad vzniku mimoriadnej udalosti,

74

• aj napriek tomu, že nie sú finančne dostatočne zabezpečené a preto ich technické

vybavenie nie je na požadovanej úrovni, sú schopné kvalitne plniť úlohy,

• problémom zostáva tiež efektívne nasadenie vyčlenených síl a prostriedkov na riešenie

krízových javov a účelná kontrola činností,

• problémom je tiež nižšia úroveň vybavenosti zásahových jednotiek špeciálnymi

ochrannými prostriedkami a technikou - nedostatočné materiálne a technické vybavenie

zložiek Integrovaného záchranného systému v porovnaní s okolitými štátmi,

• komunikačný a informačný systém je významnou súčasťou všetkých riadiacich procesov -

nekompaktibilita spojovacích prostriedkov jednotlivých záchranárskych zložiek,

• nedostatočné alebo neefektívne spracovanie plánovacích dokumentov využiteľných pri

riešení mimoriadnej udalosti.

75

12. Záver

Územie postihnuté MU je okrem iného charakterizované celkovým narušením chodu

života jej obyvateľov a štrukturálneho usporiadania systému. V snahe čo možno najviac

minimalizovať negatívne dopady spôsobené MU je potrebné pokiaľ možno ihneď po

vyhlásení mimoriadnej situácie zaviesť režimové opatrenia na ochranu obyvateľstva obce na

postihnutom území.

Hlavným cieľom režimových opatrení je ustanovenie optimálnych praktických postupov

činnosti a správania sa pri zabezpečovaní efektívnej ochrany nielen vlastného života, zdravia

a majetku, ale aj iných ohrozených osôb v oblastiach ohrozených účinkami MU.

Jedným z predpokladov rýchlej a adekvátnej reakcie obyvateľstva v prípade vzniku

a vyhlásenia mimoriadnej situácie je jeho teoretická a praktická pripravenosť na vzniknutú

situáciu. Obyvateľstvo musí byť informované o možných zdrojoch a druhoch ohrozenia,

poznať ich špecifiká, musí vedieť ako sa správať v prípade vzniku konkrétnej MU a získať

nevyhnutné vedomosti a zručnosti na sebaochranu a pomoci iným osobám v núdzi.

Vždy je lepšie predchádzať vzniku mimoriadnej udalosti, ako naprávať škody pri nej

vzniknuté. Dôsledným dodržiavaním predpisov, uvedomovaním si nebezpečenstva, byť

pripravený na rýchle riešenie situácie môže napomôcť k tomu, že obyvatelia nebudú

vystavený psychickým újmam, nebude ohrozený ich život a zdravie, majetok a hlavne nebude

ohrozené životné prostredie.

Práve touto prácou som chcel poukázať na základné kroky k tomu aby boli riziká

ohrozenia pri preprave NL znížené na čo najmenšiu možnú mieru. Je nutné poznamenať, že

dodržiavanie pravidiel prepravy musí v hlavnej miere dodržiavať odosielateľ a prepravca. Bez

ich aktívnej účasti a zodpovednosti nie je v moci civilnej ochrany zabezpečiť dostatočnú

ochranu obyvateľstva a životného prostredia.

76

13. Zoznam použitej literatúry

1. BÉDI, Emil: Kríza ropnej éry ako cesta k obnoviteľným zdrojom energie. Životné

prostredie, 3/2006, 117 s., ISSN 0044-4863

2. ČEČOT, Vladimír a kol.: Dopravné nehody. Respo spol. s r.o. Bratislava, 2003, 10-17

s., ISBN 80-968953-5-4

3. DALOŠ, Alexander a kol.: Nebezpečné látky a ekologické havárie. ŽU Žilina, 2003, 50

s., ISBN 80-8070-056-7

4. DURČANSKÁ, Daniela a kol.: Posudzovanie vplyvov ciest a diaľnic na životné

prostredie. ŽU Žilina, 2002, 30-34 s., ISBN 80-8070-029-X

5. FILIP, Stanislav: Bezpečnostný systém SR. SPU v Nitre, 2006, 6-7, 55 s., ISBN 80-

8069-642-X

6. GNAP, Jozef: Medzinárodná cestná nákladná doprava, ŽU Žilina, 1999, 137 s., ISBN

80-7100-567-3

7. GNAP, Jozef – PAĽOVÁ, Miriam – PONIŠČIAKOVÁ, Oľga: Technológia cestnej

nákladnej dopravy. ŽU Žilina, 2002, 7-28 s., ISBN 80-7100-938-5

8. GNAP, Jozef – ŠTETINOVÁ, Adela: Ekonomické aspekty zabezpečovania kvality

v cestnej nákladnej doprave. Horizonty dopravy, 1/2005, 114 s., ISSN 1210-0978

9. GOGA, Miroslav: Európska dohoda o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných

vecí (ADR) a protokol o podpísaní. Ústav cestnej dopravy, Bratislava 1999, ISBN 80-

968118-9-4

10. GOGA, Miroslav - KANÓCS, Štefan: Bezpečne s nebezpečnými vecami. CMS Trend

s.r.o. Bratislava, 2004, ISBN 80-969095-0-9

11. GOZORA, Vladimír: Krízový manažment. SPU v Nitre, 2000, 57 s., ISBN 80-

7137-802-X

12. KURIC, Ivan: Vzájomná spolupráca pri riešení mimoriadnych udalostí. Krízový

manažment 1/2005, 36 s., ISSN 1336-0014

13. MAJZLAN, Oto – KUSIN, Vasko: Humánna ekológia. PdF UK v Bratislave, 2003, 99

s., ISBN 80-7245-865-4

77

14. MESZÁROŠ, Štefan - MEDELSKÁ, Viera - FAJTA, Vojtech: Zborník zo seminára

Bezpečnosť dopravy na cestných komunikáciách, Liptovský Ján 2003. MDPaT SR,

Bratislava; ISBN 80-232-0217

15. MIKOLAJ, Ján a kol.: Krízová manažment ako spoločensko-vedný problém. ŽU

Žilina, 2000, 139 s., ISBN 80-88829-54-2

16. MINAKOV, V. V.: New technologies for cleaning up oil spills, Khimicheskoe

i Neftegazovoe Mashinostroenie, Plenum Publishing corporation 1/2004, 59 s., ISSN

0009-2355

17. NOVÁK, Ladislav a kol.: Krízové plánovanie. ŽU Žilina, 2005, 15-17 s., 151s., ISBN

80-8770-391-4

18. ORINČÁK, Michal: Záchranné systémy a civilná ochrana v zahraničí. Krízový

manažment 1/2005, 94 s., ISSN 1336-0014

19. PÍŠEK, Zdeněk: Vpliv klimatických podmínek na dopravu. In: Zborník príspevkov z 9.

vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou, Žilina, 2004, ISBN 80-8070-273-X

20. PROCHÁZKA, Jaroslav: Některé problémy krizového manažera při řešení krizových

situací v silniční dopravě, 10. medzinárodná vedecká konferencia FŠI Žilina, 2005

21. ROGERS, Daniel T. – KAUFMAN, Martin M. – MURRAY, Kent S.: Improving

enviromental risk management through historical impact assessments, Air and waste

management association 56/2006, 816 s., ISSN 1047-3289

22. SAMEŠOVÁ, Dagmar – LADOMERSKÝ, Juraj: Výskyt a stanovenie ropných látok

v povrchových vodách. Životné prostredie, 2/2006, 84 s., ISSN 0044-4863

23. SEIDL, Miloslav – ŠIMÁK, Ladislav: Doprava v krízových situáciách. SPU Nitra,

2006, 7-10 s., 63 s., 80 s.

24. SCHMEIDLER, Karel: Podíl lidského faktoru na bezpečnosti a nehodovosti dopravy.

Horizonty dopravy, 3/2006, 15 s., ISSN 1210-0978

25. ŠAFR, Gustav: Riziká silniční přepravy nebezpečných věcí a připravenost čelit jim, 10.

medzinárodná vedecká konferencia FŠI Žilina, 2005

26. ŠIMÁK, Ladislav: Krízový manažment vo verejnej správe. ŽU FŠI Žilina, 1998, 132 s.,

ISBN 80-88829-30-5

27. ŠIMÁK, Ladislav: Všeobecné zásady a metódy krízového riadenia. Civilná ochrana,

2/2005, 46-47 s., ISSN 1335-4094

28. ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR: Bulletin. 7/2006, 14 s., 410-0057/06

29. Zákon NR SR č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov

78

30. Zákon NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších

predpisov

31. Zákon NR SR č. 84/1994 Z. z. o Slovenskom Červenom kríži a o ochrane znaku

a názvu Červeného kríža v znení neskorších predpisov

32. Zákon NR SR č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení

neskorších predpisov

33. Zákon NZ ČSSR č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon)

v znení neskorších predpisov

34. Zákon NR SR č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov

35. Zákon NR SR č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu,

výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov

36. Zákon NR SR č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov

37. Zákon NR SR č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších

predpisov

38. Zákon NR SR č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení

neskorších predpisov

39. Zákon NR SR č. 315/2001 Z. z. O hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších

predpisov

40. Zákon NR SR č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času

vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov

41. Zákon NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších

predpisov

42. Vyhláška MV SR č.533/2006 o zabezpečovaní ochrany obyvateľstva pred účinkami nebezepečných látok.

43. Vyhláška MV SR č.388/2006 o zabezpečení technických a prevádzkových podmienok informačného systému civilnej ochrany.

44. Vyhláška MV SR č.523/2006 o podrobnostiach na zabezpečenie záchranných prác a organizovania jednotiek civilnej ochrany.

45. Obvodný úrad v Banskej Bystrici, Odbor CO a KR, Analýza územia z hľadiska

možných mimoriadnych udalostí

46. Príručka CO č. 5/1998 Režimy života v oblastiach ohrozenia a predpokladaného ohrozenia pri úniku nebezpečných látok. Úrad CO MV SR, Bratislava 1998.

47. Civilná ochrana, revue pre civilnú ochranu obyvateľstva. VTÚ civilnej ochrany Slovenská Ľupča č. 3/2001, 3/2004.

79

48. Daloš A.: Identifikácia, označovanie a vyhodnocovanie nebezpečných látok. Žilina, RVŠ FŠI ŽU 1999.

49. Preprava nebezpečných vecí, ÚCD Bratislava, november 2001

50. MARTÍNEK, Bohumír- LINHART, Petr – BALEK, Václav – ČAPOUN, Tomáš

a spol.: Ochrana člověka za mimořádných událostí. Příručka pro učitele základních

a středních škol. 2 . upr. A rozš. Vyd. Praha:MV- generální ředitelství Hasičského

záchranného sboru ČR. 2003

80

14. PrílohyPríloha AVzory bezpečnostných značiek

81

Zdroj: Odbor dopravnej polície Prezídia Policajného zboru Bratislava

Príloha B

Vzory bezpečnostných značiek – pokračovanie

Zdroj: Odbor dopravnej polície Prezídia Policajného zboru Bratislava

82

Príloha C

Vzory bezpečnostných značiek - pokračovanie

83

Zdroj: Odbor dopravnej polície Prezídia Policajného zboru Bratislava

Príloha D

Vzory bezpečnostných značiek - pokračovanie

Zdroj: Odbor dopravnej polície Prezídia Policajného zboru Bratislava

84

Príloha E

Príklad oranžovej tabule s identifikačným číslom nebezpečnosti látky a s identifikačným

číslom látky

Identifikačné číslo nebezpečnosti látky (2 alebo 3 číslice, pred ktorými môže byť písmeno X)

331088

Identifikačné číslo látky (4 číslice)

● Rozmery tabuľky sú 300mm x 400mm, podklad oranžový.

● Okraj, horizontálna čiara a číslice čierne, so šírkou 15 mm a veľkosťou 100mm.

Zdroj: Odbor dopravnej polície Prezídia Policajného zboru Bratislava

85

Príloha F

Príklad umiestnenia oranžových tabúl s identifikačným číslom nebezpečnosti látky na

vozidle

Zdroj: Odbor dopravnej polície Prezídia Policajného zboru Bratislava

86

Umiestnenie identifikačných tabúl a bezpečnostných značiek na vozidle

Umiestnenie identifikačných tabúl na vozidle

Príloha G

POKYNY PRE PRÍPAD NEHODY

NákladNázov látky/ok:...........................................................................................................................................................Opis látky: .......................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................Povaha nebezpečenstva:

Osobná ochrana:

Všeobecné opatrenia vodiča:

Dodatočné alebo špeciálne opatrenia vodiča:

Požiar:

Prvá Pomoc:

87

Dodatočné informácie pre núdzové služby

Doplnkové informácie:

Núdzový telefón:

Príloha H

OSVEDČENIE O SCHVÁLENÍ VOZIDLANA PREPRAVU URČITÝCH NEBEZPEČNÝCH VECÍ

Toto osvedčenie dokazuje, že vozidlo uvedené nižšie spĺňa požiadavky, ktoré predpisuje Európska dohoda

o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí (ADR).

1. Osvedčenie č.: 2. Výrobca vozidla: 3. Číslo podvozka vozidla:

4.Evidenčné číslo vozidla (ak je):

5. Názov a obchodná adresa dopravcu, prevádzkovateľa alebo vlastníka:

6. Opis vozidla: 1

7. Vozidlo schválené podľa bodu 9.1.1.2 ADR: 2EX/II EX/III FL OX AT

8. Spomaľovací brzdový systém: 3Nie je použiteľnýÚčinnosť podľa bodu 9.2.3.1.2 ADR je vhodná pre celkovú hmotnosť dopravnej jednotky ____t49. Opis cisternového(ých) vozidla (iel) /batériového vozidla (ak je):9.1 Výrobca cisterny:9.2 Schvaľovacie číslo cisternového/batériového vozidla:9.3 Výrobné sériové číslo cisterny/označenie článkov batériového vozidla:9.4 Rok výroby:9.5 Kód cisterny podľa bodu 4.3.3.1 alebo 4.3.4.1 ADR:9.6 Osobitné ustanovenia podľa bodu 6.8.4 ADR (ak je použiteľný):

10. Nebezpečné veci schválené na prepravu:Vozidlo spĺňa podmienky požadované na prepravu nebezpečných vecí, stanovené na vozidlo označené v bode č. 7.10.1 V prípade vozidla EX/II alebo EX/III 3 □ veci triedy 1 vrátane skupiny znášanlivosti J □ veci triedy 1 bez skupiny znášanlivosti J10.2 V prípade cisternového vozidla/batériového vozidla 3 □ môžu sa prepravovať 5 len látky povolené podľa cisternového kódu a podľa akýchkoľvek osobitných ustanovení uvedených v bode č. 9 alebo □ môžu sa prepravovať len nasledujúce látky (trieda, identifikačné číslo látky (UN), a ak je to

88

potrebné, obalová skupina a vlastné dopravné pomenovanie):Môžu sa prepravovať len látky, ktoré nie sú schopné nebezpečných reakcií s materiálmi nádrže, tesnení, výstroja a ochranných obložení (ak je použiteľné).

11. Poznámky:

12. Platí do: Pečiatka vydávajúcej organizácie Sídlo, dátum, podpis

1 Podľa definícií pre mechanicky poháňané vozidlá a pre prípojné vozidlá kategórie N a O, ako sú definované v prílohe 7 Spojenej rezolúcie o konštrukcii vozidiel (R.E.3) alebo v smernici 97/27/EC.2 Vyčiarknite, čo nie je vhodné.3 Vhodná značka.4 Údaj príslušnej hodnoty. Hodnota 44 t nebude obmedzovať "najväčšiu povolenú registrovanú/prevádzkovú hmotnosť" uvedenú v registračnom(ých) doklade(och).5 Látky určené cisternovým kódom uvedeným v bode č. 9 alebo ďalším cisternovým kódom dovoleným podľa odstupňovania v bode 4.3.3.1.2 alebo 4.3.4.1.2 vysvetľujúcom osobitné ustanovenie (ia), ak je.

Príloha I

1ADR – OSVEDČENIE O ŠKOLENÍ VODIČOV

VOZIDIEL PREPRAVUJÚCICH NEBEZPEČNÉ VECI

V cisternách 1/ Inak ako v cisternách 1/

Osvedčenie č. .....................................................

Rozlišovacia značkavydávajúceho štátu ..............................................

Platné pre triedu alebo triedy 1/ 2/

V cisternách Inak ako v cisternách1 12 23 34.1, 4.2, 4.3 4.1, 4.2, 4.35.1, 5.2 5.1, 5.26.1, 6.2 6.1, 6.27 78 89 9Do (dátum) 3/ ...........................

1/ Čo sa nehodí, prečiarknite.2/ O rozšírení platnosti na iné triedy pozri stranu 3.3/ O predĺžení platnosti pozri stranu 2.

2Priezvisko .............................................................

Meno (á)................................................................

Dátum narodenia ...................................................

Štátna príslušnosť ..................................................

Podpis držiteľa ......................................................

Vydané, kým .........................................................

Dátum ...................................................................

Podpis 4/ ................................................................

Predĺžené do .........................................................

Kým ......................................................................

Dátum ...................................................................

Podpis 4/ ................................................................

4/ a/alebo pečať (alebo pečiatka) orgánu vydávajúcehoosvedčenie.

3PLATNOSŤ ROZŠÍRENÁ NA TRIEDU (TRIEDY) 5/

V cisternách 12 Dátum .........................34.1, 4.2, 4.3 Podpis a/alebo pečať5.1, 5.2 alebo pečiatka6.1, 6.27

4Iba na účely vnútroštátnych predpisov

89

89

Inak ako v cisternách12 Dátum .........................34.1, 4.2, 4.3 Podpis a/alebo pečať5.1, 5.2 alebo pečiatka6.1, 6.2789––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––5/ Čo sa nehodí, prečiarknite.

90