SLOVENSKÝ TÝŽDENNÍK VYCHODÍ KAŽDÝ PIATOK.

A d r e s s a na dopisy, listy, predplatky a všetky zásielky : „Slovenský Týždenník" (Budapest, VIII., Mária-u. 15.) Číslo účtu v pošt. spor.: 15040. — Clslo telefonu: József 12—97.

Hlavný redaktor: == MILAN HODŽA. =

Majiteľ a vydavateľ: BUDAPEŠTIAM! RAKLADATEtSHÍ SPOLOK ÚC. SPOL.

PREDPLATNÉ: Do Uhorska a Rakúska: 5 korún, do Nemecka 6 korún, do ostatného cudzozemská 8 korún na celý rok. — Predplatky z Ameriky zasielajú sa na Bank of Europe, F i r s t Avenue

= o o r 74-th S t r e e t , Mew-York. City. - =-= Administrácia si môže povilmnúf en na túto adresu zaslaných reklamácii. Jednotl ivé i l e l a v Uhorsku a Rakúsku po 8 ha l ierov .

Ročník XII. U Pešfbudíne, u piatok, 13. februára 1914. Číslo 7.

Rusíni a my. Minulý štvrtok uzreli konečne sihotskf ru­

sínski obžalovaní g ófa Bobrinského. Toho muža, o ktorom toľko boli počuli a ku ktorému pripínali a iste a| pripínajú toliké nádeje. N e k jeho osobe, ale k tomu všetkému čo on za­stupuje: veliká pravoslávnu cirkev a mocných rodných bratov. To musel byf dojímavý obraz, tam pred sihoťským súdom. Cnudáci rusínski sedliačkovia, skľúčení núdzou a žandárskymi bitkami — mocný ruský gróf, vodca veľkej

any v ruskej „gosudarstvennej dume" (na rliskom sneme), človek, jehoZ meno je známé po celej Europe. On prišiel z ďalekého sveta, vydať svedectvo, že považuje týchto biednych za svojich bratov dľa krvi v Kristu, že sa jeho ľud cíti s Jejich ľudom ako národ Jeden.

Akoby neckúzlil zjav grófa Vladimíra Bobrin­ského úbohých Ruslnov? Veď aj nejednemu Slovákovi sa to hlboko zaryje do srdca, keď dti teplotu lásky mocného brata.

Ale život je zlý. Čo si človek nasniva a na-báji, a čo si celé malé národy nasnivajú a nabája, to akoby spálil mráz, keď na tie ná-deje a báje dýchne skutočný život svojim stu­deným dychom.

My sa obávame, že gróf Bobrinský našim Rusinom predsa nepomôže.

Ti Ruslni, čo tam stoja pred súdom, to sú ľudia, ktorým slúžny, financ, žlrf a maďarónsky " ňaz už všetko pobrali. Im zostala už len mo­dlitba. Ten Kabaľuk a temer všetci Jeho dru-hovia, ti žijú natoľko výlučne v náboženskom rozjímaní, ako by ich svet ani nebol na tejto zemi.

Krásna je a dojímavá táto oddanosť Bohu, ale národ, chcejúci žiť, nemôže sa uspokojiť s božou milosťou len na druhom svete. Národ, čo Je aký biedny, ak chce žiť, musí si vydo­byť živobytie aj v živote tomto. Bobrinský a Jeho ruskí druhovia konajú možno bohumilý skutok, keď vychovávajú Rusinom pobožných mníchov a keď im dávajú modlitebné knižky a pravoslávne cirkevné časopisy. Môže síce nie-kdo povedať, aby Ruslni zostali len vo svojej grécko-katollckej viere, vzdor tomu, že ich jejich kňazi žandármi traktujú miesto slovom božím. Ale dajme tomu, že Je to, čo v Rusku 2a Ruslnov robia, dobré a bohumilé. To môže utužiť Ruslnov v pobožnosti, ale im nedá ni­jakej sily v boji o každodenný chlieb. Ani v boji proti ážere. Ani v boji proti maďarón-skym kňazom, proti notárom, proti slúžnym, proti celej panskej klike, čo tam od desaťročia cicia špiky najúbohejšieho národa na zemskom okrSleku.

Qióf Bobrinský Je Rusinom len dľa rodu brat, v ohľade politickom im Je ďaleký.

Qiói Bobrinský Je syn obrovskej národnej spoločnosti, ktorá tam na Rasi vládne proti chudobe, proti národem. On Je páncm vo ve-

Cktj panskej vrstve, panujúcej a vládnúcej. uslni sú nešťastní potomci ubohých podda­

ných. Oni otiocia dnes slúžnemu a židovi a pánovi a maďarónskemu kňazovi zrovna tak, ako otročil pánom otec a starý otec.

Na povznesenie národa takto ubitého Je nie spôsobný gróf Bobrinský. Kdo la má za utla­čených obetovať, ten musí aj sám byt utlačený. Rusinom musia vzniknúť obrancovia vo vlast­nom lone, kost z vlastnej kosti, krv z vlastnej krve.

Že dnes nemajú Ruslni inteligencie svojej vlastnej, to je síce národné nešťastie, ale veď v tom je práve hodnota slovanského bratstva, aby brat bratovi vypomáhal.

Rusinom treba predovšetkým opora proti úžere a pomoc verného inteligentného človeka. Päf bankových filiálok a piatich pravotárov dajme my Slováci našim bratom Rusinom a na začiatok to dostačí. Preto my Slováci, lebo my sme vzdor svojej chadobe Jediný národ v Uhrách aj v šírom Slovanstve, čo úplne po­chopíme a preeltime neresť rusínsku v ohľade náboženskom, politickom, hospodárskom a ná­rodnostnom. To beztak musí prestať tá ha­nebnost, že sa naši ľudia štitia ešte aj len slo­venského Východu. Na pranler budeme stávat po všetkých slovenských novinách tých našich pánov a tie naše banky, čo by sa hravé a snadno mohli zapracovať od Popradu po Mi­chalovce a sedia doma v teple pri mamičke, len preto, že sú nie preniknutí tým vedomím, že ak sa Slovač nechce ponoriť, musí napnúť všetky svoje sily. A tak sa musíme dostať a] na kraje rusínske.

Niet hnusnejšieho, ako frflať o slovanstve a nepřeloží za ubíjaného blízkeho slovanského brata ani krížom slamy.

A| my sami sme sa v ohľade národnom a hospodárskom povzniesli aj preto, že sme sa naučili pracovať národne a hospodársky od na­šich bratov na Západe, od Cechov. Dajme te­raz zo svojich zkušenosti a z výsledkov našej práce aj našim bratom na Východe, nielen Slo­vákom, ale aj Rusinom.

Nebude to tak, že Ruslnov od východu oslo­bodia. Ľudské a občanské povedomie národov kráča pochodom od západu.

A dokonca by bolo škodlivé ponechať osud Ruslnov Jejich zahraničným rodákom, a síce tak pánom z tábora Bobrinského ako aj halič­ským Ukrajincom. Ruslni patria do čiary do­mácej politiky demokratickej a národnostnej, ta, kde srny any, a Srbi a Rumuni a Nemci. A naša národnostná politika nemá ničoho spolo­čného ani 8 ruským svatým synodom ani 8 politickými kotrmelcami strany ukrajinskej.

Ruslnov! Je Slovák najbližší brat.

POUflCK^PiffittUID Kdo má najviac tlačových pravôt? Čo

sa týka tlačových pravôt pre to takzvané burič­stvo, o tom vsž len vedia niečo zo zkušenosti rozprával a] naše slovenské časopisy. Ale toho času převýšily aj nás aj Rumunov časopisy

uhorsko-nemeckej národnostnej strany. Len ne­dávno si odsedeli ťažké pokuty redaktori te-mešvárskeho „Deutschungarischer Volksfreund" a teraz majú druhé dva nemecké národnostné časopisy dohromady desať tlačových pravôt. A sice má „Sodungariscber Oeneralanzeiger" vo Vršci šesta.SQdbácskaer Zeitung" štyri.

Jedna a možno najzaujímavejšia z týchto pravôt bola v Srgedlne 6. t. m., ale súd mu­sel prellčenie odročiť, lebo je pôvodcom žalo­vaného článku občan rakúsky, bývalý major Flešariu. V článku stálo toľko, Že treba obme­dziť vládu maďarskú len na tie kraje, kde by-dlla Maďari, lnáie aby si doma každý národ sám rozhodoval. To vraj už i preto, lebo Ma­ďari len zavadzujú riši v zahraničnej poli­tike.

Všetkým rečiam rovné prával V najväč­šom prístavnom meste ríše, v Trstu, vládli do­nedávna len sami Taliani. Od pár rokov ale sa Slovinci zmáhajú nielen na okolí, ale aj v samom meste. Bojovali, hospodársky sa orga­nizovali a svorne pracovali, a] sa dostali do mestského zastupiteľstva, vzdor všetkým talian­skym priekorám. Tento týždeň bola slovinská deputácia u miestodržiteľa a žiadala, aby sa reči slovinskej vzdala náležitá úcta a| vo všet­kých úradoch a] úradných náveítiach a nápi­soch. Miestodržiteľ im dal za pravdu a od týchto čias budú v Trstu všetky náveštia osno­vané nielen ako dosial bolo po taliansky a po nemecky, ale aj po slovinsky a po horvatsky. Tallinom sa od zloby nad týmto slovinským víťazstvom pysky penia, ale všetko Je marné. Národnosti, kde svorne pracujú, a] napredujú. V Uhrách Je, pravda, inak. Ako by to vraj bolo, vravi taký maďarón, dávať úradné náve­štia vo dvoch rečiach. V Trstu nie je moc ani štvoro úradných reči. U nás mimo Skalice, Martina, a ešte sopár miest nevidno sloven­skej reci ani na tých najdôležitejších nápisoch, ani v úradoch, ani na železnici. Pracujme, ako pracujú národnosti v Rakúsku, — a bude sa aj nám lepšie voditi

Delegácie, výbory všetkých snemovni z Pešti a z Viedne, budú zasedat v Pešti od 16. aprila. Možno, že přijde v ten čas do Pešti a] kráľ.

Horvatsky výdobytok. Dľa Uhorsko-hor-vatského vyrovnania z roku 1868. za vedu je si Horvatsko samosprávne tieto záležitosti: vnú­tornú správu, školstvo aj súdobnlctvo. Každá z týchto záležitosti má v Záhrebe v horvatskej vláde osobitný oddiel a na čele oddielového predstaveného. Záležitosti hospodárske sú tiež samosprávné, ale patřily dosiaľ do oddielu zá­ležitosti vnútorných. Teraz si Horvati vymohli pre hospodárske veci oddiel osobitný. Že Je to nielen horratskému hospodárstvu na osoh, ale a] horvatskej samospráve, preto maďatóni v Pešti už zase skáču ako posedli.

Zázrak: okresy, čo si sami volia po­slanca . . . Odkedy vláda cbcej-necbce| musí vyjednávať s rumunskou národnou stranou, je v mameluckom Izraeli neustály plač a škrípa­nie zubov. Konečne si Tisza zavolal tento týž­deň sopár mamelukov, ktori sa najväčšmi tria­sli, že si rumunský ľud nspozatým zo svojej vôle bude môcť vyberať zástupcov a povedal im medzi iným toto:

„V Sedmohradsku bude ovšem šesť okresov s nepremožiteľnou rumunskou väčšinou. Týchto šest okresov st na každý pád bude vysielať do

-h

Strana Ŕ SLOVENSKY TÝŽDENNÍK CWo7

snemovne takých poslancov, jejichž osoby si vyberte sám oktes . . . Bjdú potom elte šryri okresy s rumunskými väčšinami, ale tieto sa možno dajú madarstvu vydobyt. . .•

Doftlovne takto vraj bovoril mameiukom Ti-flza. Seal okresov, kde si sám okres vyberie poslanca. 2pomedzi 50 okresov šesť I Tlsza týmto nepriamo aim priznáva, že z ostatných okresov prichodia poslanci, Jejich! osoby si ne­vyberá sám okres. A kdože tu teda vymenúva poslancov? Vláda, so svojimi slúžnovd a žan­dármi. A sbor takýchto z panskej kliky vyme­novaných pajtášov — to je vraj krajinské za­stupitelstvo 1

Poldruha milióna dlhu za Styrl roky. Minulý týždeň vyzdvihla uhorská vláda nový Štátny dlh v obnose 500 miliónov korún. S tý­mito 500 mllionarai to už bude 1500 miliónov, čim obťažuje krajinu terajšia vládna strana. Od sedemdesiatych rokov až do roku 1910. obná-ial uhorský itátny dlh niečo vyie 4000 milió­nov (Štyroch miliard) a za posledné Ityri roky nám ide pribuer.úf dlhu pol druhej miliardy! Vedia maďarskí páni, prečo sa musia báť ľudu! Kde si sněmovnu veil ozaj ľud a nie žandári, tam platia tie dlhy nielen vrstvy výrobné, ale aj boháči, a sice v primerane va*še| miere.

tí MILÝM SLOVENKAMI Výbavy, prádlo pekné a trvácne spraco­vané, biely tovar vlnený a bavlnený, kraj­ky, švajčiarske výšivky vám ponúka

ANNA ZEMANOVA v L I B S T A T E (Čechy). Na barchety barevné lb';, slevy.

itofeyie R o r t j ! Badete debre obslúžení I

Čo povie rumunský národný výbor?

V utorok sa povie v rumunskom pokonávani posledné slovo. Povie bo rumunský národný výbor, svolaný do Peiti na deň 17. februára.

Tisza povedal svoje slovo eite minulý týž­deň. K tomu, čo núkal Rumunom do tých čias, pridal eSte dva ústupky, týkajúce sa školstva. Dovolila by vláda k dosavádnym piatim gym­náziám ešte jedno rumunské gymnázium a dala by mu štátnu podporu. Mimo toho by uviedla reč rumunskú ako povinný učebný predmet pre žiakov rumunských, aj do ľudových štátnych škôl, aj do štátnych gymnázií. Mimo toho by vyhovela eSte v drobnejších školských požia-davkocb.

Viac vláda popustit nechce. Žiada ale od Rumunov, aby napozatým ne­

požadovali samosprávu Sedmohradska, aby uznali uhorský štát a aby sa nestavali velmi ostro proti vláde, sk by si v sneme osobitnú národnú stránku a] podržali.

Na takomto základe sa Rumuni nechcú po­konaj.

Co je pokonanlu na závade? Niektorí Rumuni majú Tisza v podozrení, že

im naschvál nechce viac ustúpiť. Beztak vraj cíti, že musí padnúť, nuž vraj radšej chce padnúť pre Rumunov, aby si týmto zljka! priazeň ma­ďarských šovinistov.

Ini myslia inak, hlavne vedúci Rumuni, ktorí mali príležitosť často hovoriť s Tiszom. Tito tvrdia, Že si Tisza i sám žiada mier. Nie snáď z dákej lásky k Rumunom alebo snáď k vôli spravedlnosti, ale preto, že on vôbec nechce padnúť. Ani pre rumunskú záležitosť ani pre Inú. On za každú cenu že chce zostať u vesla a preto všetko chce uskutočniť, čo vo Viedni požadujú.

Skutočné prekážky proti pokonanlu by dľa tohoto boly hlavne v nenasytných a zadubených mamelukoch. Vládni poslanci a hlavni župani chodia ako posedli, odkedy sa vláda s Ru­munmi shovára. Oni a Ich rodiny obstoja v rumunských stoliciach v úradoch len do tých čias, kým sa vláda nedohodne so zástupcami Iudu. Dajme tomu, Jest v stolici len čiro-čisté obyvatelstvo rumunské. Ako by sa tam udržali

síoličiari Maďari, keby ich vláda násilím nedr­žala proti Rumunom? Toto zkrachované ma­ďarsko-panské plena je pokonanlu medzi Ru­munmi a medzi vládou ozaj na závade. Vládni mameluci v tej istej miere, ako a] KoSutisti, Andrášisti a ludáci.

Keď aj mameluk strečkuje. To sa ostatne a] celkom určite vidí na ma- j

melukoch. NUdy ešte, čo svet svetom stoji, i neriekol mameluk proti v!£ť« ani slova. Koho si raz vláda dala zvoliť, taký mameluk hlasoval ako stroj, ale jakživ nemyslel ani nevravel. A teraz aj mameluci strečkujú. Čo vážnejší a zá­možnejší strečkujú verejne (post. Kabol), — ostatní pod pokrievkou a tajne po novinách.

Upodozrievanie proti rumunskému vodcovi. Takýmto mameiukom Je už potom nič na

svete nie tak podlé, čoho by oni nepoužili. V jedných parížskych novinách sa odrszu

zjavil chýr, že si Tlsza podplatil rumunských vodcov, len aby mu pristali na jeho návrhy. Takto chceli vzbudiť proti rumunským vodcom nedôveru i] v samej rumunskej strane.

Najčelnejílm mužom medzi Rumunmi je teraz bývalý poslanec Manlu. On viedol aj s Tiszom všetky rozhovory. Odrazu začaly vychodit proťl Maniovi po peštianskych novinách podozrivé chýry. Jedny noviny plsaly, že mu pravotárska kancelária už nejde tak dobre, ako predtým. Druhé noviny ut plsaly, že je zadĺžený. Tretie ul a) vedely zvestovať, Že sú proti nemu vy­písané licitácie. Vraj na 900.000 korún. Štvrté a piate už roztrušovaly, že |e medzi Rumunmi nepokoj, že sa im to nevidí, keď Ich tak veľmi zadĺžený človek zastupuje.

Takýmito oplanskýml talafatkaml probovali rozsievať rozklad v samom rumunskom tábore, od prvopočiatku.

,BeH tme svorní I . . .' Pravda, Rumuni majú viac rozumu, než aby

komukoľvek sadli na lep. Práve teraz piSe o tom hlavný rumunský denník „Rnmanul*. Ako­koľvek sa — vraj —- skončia tieto rozhovory s Tiszom. jedno nám Ramunom zostane: do­kázali sme svoju politickú vyspělost a školo-vanost. Boli sme jedna myset Ešte a| len naši biskupi boli aj sú s našou národnou stranou v úplnom súhlase.

Bude mier, — ČI nebude? Ak sa do utorku nič nového neudá medzi

vládou a medzi Rumunmi, nuž mier nebude. V tomto páde vynaložia Rumuni všetky svoje sily len na to, aby bola svornosť v ich tábore trvalá a aby sa im biskupi neodštieptli, lebo to by bola Tlszovi posila proti rumunskej ná­rodne] strane.

„Zlé znaky." Aradský rumunský denník „Rotnanul" po­

ukazuje v článku „Zlé znaky" na to, že sa s Tiszom sotva dá teraz uzavrel mier. Píše:

». . . Položenie vykazuje o moc temnejšie príznaky, ako pred dvoma týždňami. Z Tiažo­vých záhadných osvedčení, ktoré posledne pred­niesol, kričí nepochopiteľná sebadôvera. To Je zpupnosl lži-brdinu, ktorý sa tvári ako viťaz, voči takému protivníkovi, čo mal ruky od pr­vopočiatku poviazané . . . On ukázal, že má eite vždy nové a nové putá pre verných psov Habsburskej riše. Nie Je Tlsza ten muž bez bázne, ktorý by sa z pravdymilovnosti postavil proti storočnej lži . . ."

B . . . My sme teraz posledný raz napli svoje sily, aby sa u nás vyhlo osudnému výbuchu. Dvadsať rokov si láme Tlsza hlavu nad ru­munskou otázkou a ešte vždy nerozumie, že pre rumunskú otázku povstala v Europe z Uhorska nová Macedonia . . ."

„Romanul" poznamenáva ešte a] to, Že Tisza chce podelením okresov rumunskú stranu zni­čit a že bude blažený, ak sa mu nepodarí ru­munský mier.

Hlas z Viedne. Viedenský denník „Reichspost" obracia sa

pre nezdar pokonanla proti Tlszovi a piie takte:

„Ak sa Dokonanie nepodarí, to bude veľké nešťastie. Rumuni sú štátu a rlSi takí vzácni, že by ich sily už dávno bolo treba obrátiť v prospech riše. Ak sa mier nepodarí, (o pred­staví Tfszove politické schopnosti vo v;fmi nepriaznivom svetle •

Čitateľky tohoto časopisu upozorňujeme na výbornú kolínsku cikorku, ako aj obraoené kávy fikové žitné a sladové. .am

Brezová, kde si? — Otvorený list. —

Viem, že leiil sta živá mrtvola kdesi v sc-vero západnom kútiku Nitrianskej, viem, že si bola nlekdy statná, že ešte aj teraz kedy-tedy dáš o sebe znať, Že máš najnovšie ženský spo­lok, večernú školu, ale aj to viem, že sú to len ťahy živorenia. KrvácaS z rany najhákllvej-šej: hospodárskeho a remeselníckeho úpadku a — hladnému sa ťažko filozofuje, vzdeláva, prednáša, uči. Je pravda, že za niektoré prí­činy svojej rany nemôžeš, ale aj v tebe je vina! Že ti remeslo ničia fabriky, konkurencia, Amerika — to je od teba neodvlslý duch času. Ale prečo nehľadáš liehy na ranu garbiarskeho už upadnuvšleho remesla? Si |ako nemocný, ktorý sa neobzre po lekárovi. Prečo nehľadáš rady, keď komu niet rady, aj tomu niet po­moci? Lleča ta tvoji horlivci slea — buď im zato vďačná — ale na túto najelementároefšiu a najboľastnejilu ranu nik sa ti neozre. Keby sa komu podarilo tvoje remeslo, hospodárstvo zodvthnúf, viem, žeby aj na druhom poli života krajši kvet zkvltol. Ty si od vekov ducha prie­myselného, kupeckého, tebe to treba pestovať, v tom napredoval a po ničom inom sa neshá-fiaf. Práve preto upadáš, krvácaš, že na zá­klade starom nestáváš ďalej t Odtiaľ, že si ma­lomocná, vyžitá, ľahostajná, že ani nevieš, kedy sú stoličné volby.

Dovoľ, Brezová, synovi svojmu, aby ti ma­ličkou — snáď dobrou a snáď bezvýslednou — radou poslúžil. Základnou myšlienkou mojej rady je: zveľadiť, pozdvihnut tvoj upadajúci garbiarsky, na Slovensku tak zriedkavý prie­mysel. Táto myšlienka nech sa obráti každému Brezovanovi do krve i Keď sa pozdvihne prie­mysel, pozdvihne sa kupectvo, menšie bude vytfahovalectvo, oživneš, nebudeS tak mladú krv púSfaf do Ameriky, nebudeš taká ľaho­stajná vo veciach pokroku duševného, začne prúdiť rezkejšla krv v tvojich žilách, obnoví sa dávny garbiarsky život, Jako bol za časov cechov.

Pravda, mô) Jedon liek ti hneď také vyzdra-venle nespôsobí, ale snáď bude, alebo by mo­hol byt prvým krokom k nemu.

Neviem, ale myslím, že jestvujú ešte u vás chybne, dľa starodávnych, stredovekých Časov menované „cechy", „cechmajsrrovia". „lady", „safari", „notári", „mládkovia" atď.

Krajinský zákon z roku 1872. Vili zák. ČI. za príkladom celej Earopy cechy zrušil Vaši — a] moji — otcovia po tomto sotreti neza­háľali, ale utvorili si ^Garbiarsky priemyselný Spolok", ktorého stanovy potvrdil minister pod Ušlom 31248/1889. roku 1880. 19. okí. v Bu­dapešti. Dľa týchto stanov predsedom bol vtedy Juro Kostelný, podpredsedom Juro Do-drv, zápisníkom ján Gaza, kontrolórom Štefan jurecký, akiste jednaiefjm Juro štejántk, vý-bcrnlkml: Martin Vlcjan Juraj Michálek, To­máš Křižko, Jano Tomáška. Neviem, či ktorý z údov spolku dnes stanovy Číta, ale ak chcete si ich precitať u pána cechmajstra — do ne­dávna bol pán Kopecký — ich najdete. Ci snáď bez likvidovania spolok zaspal? Nemo­hol, keď aste aj teraz „lady prenášate". Ci len k vôli hostine sa schádzate? čo robia páni predsedovia alebo mcechmajstri" — (ako ich vy

Chcete maí peknú školu? Najlepšie vystaví váni ju aj na splá­tky staviteľ: :o:

111. M. HflRMIHG BUDAPEST, VIL, Vara* PáMkai. I t

Clilo 7 SLOVENSKÝ TÝŽDENNÍK Strana 3

voláte, Jako dozerajú na plnenie stanov? Prvý par;e'»f hovoří:

„Cieľ garbiarskeho priemyselného spolku je: spoločné priemyselné záujmy členov spolku zveľaďovať.'

Jako ich zveľaďujete? {ak ste eite nemalý tohoročné „cechy" sidené, nože premýšľajte nad touto otázkou! Príponufíte si stanovy I Robte voľačo k zveladkul čo vim otcovia vaši zanechali, vy nielen že to nepestujete, ale za lahii konec chytáte, robíte, čim nezvefaďu(ete velmi.

Zase 2. § litera d hovorí: „Postará sa spolok, aby pre dosaženle vše­

obecne/ t odbornej vzdelanosti učňov a tova-rysov osobitné vyučovanie sa ustrojilo, skrze týchto riadne navštevované bolo a ono spol­kom dľa možnosti i peňažité podporované bolo*.

Jako zodpovedáte tomuto bodu? UČite učňov jako pred 100 a 100 rokmi, ale o odborné vzdelanie prečo sa nestaráte? Poviete, viak už ani učňov, ani tovarylov niet.

Nuž ale zase 2. §. litera c hovori: „Spolok ustanoví poriadok, aby členovia

spolku pomocníkov v dostatočnom počte obdr-žat mohli*. Vy len na Brezovej hladáte učňov. Prečo sa neozrete, neoznamujete Jako spolok v novinách: toľko a toľko učňov by sa prijalo?

Alebo prečo nevstúpite do potyku s nailm „Ústredným družstvom* ? Tu fa práve hľadám brezovský garbiarsky priemyselný spolok, tu medzi podielnikmi a nenachodlac (a, pýtam sa: „Brezová, kde si?* Ja tak myslim, žeby veľmi dobre pôsobilo na vašu ľahostajnosť: vstúpiť do Ústredného družstva. Možno, že by ste od­tiaľ dostavili nové a nové pokyny. Cestou toho by ste sa skôr mohli priblížiť k vytknutému cieľu: spoločné priemyselné záujmy členov spolku zveľaďovať. Možno, žeby vás Družstvo pohlo do práce, rozprúdilo rezkejši život, sta­ralo sa, radilo učňov a pomocníkov, poradilo, ako a kde máte vái priemyselný podrost vzde­lávať. Máte Safarov, dľa stanov: (ednateľov, na pr. na trieslo, na vápno, na nation, či by vám nepomáhalo Družstvo? Od koho kupujete, ob­jednávate? To neni žiadna organizácia, jakú vy posiaľ máte a práca eite malichernejiia, Jakú konáte. Na pohraboch sa zúčastniť, sviece vyniesť, mlddkov voliť, pri schôdzke hostlno-vat, to ešte nenl organizačná osvetová, vzde-lávatttná práca. Tým Je vačii vái hriech, že ani o povolenie spolku by ste nemuseli chodiť, ved bo máte, máte minittrom potvrdené sta­novy, len treba trochu chuti, rozvahy a dľa Stanov konať I Žalujeme sa, že nám spolky ne­povoľujú. Načo? Viak a] ktoré máme, nero­bíme v nich nič. Keď si sami nepomôžeme, nepracujeme, len brezovským humorom a ľah­kosťou vietko odbavíme, pravdaže živoríme. Ani iného nezaslúžime.

Len Jedna vec ml |e záhadná. Jako je to, že taki zkúseni, nacestovani, prefíkaní Brezovania, zo sveta žiadneho pokroku si nepriniesli pre svoje remeslo. Eite a] dnes sa tak podmazáva, iklbe, strúha, dubl, itrícbuje jako pred 100 rokmi, kdežto mnobl už videl v Amerike a a] inde, Jako sa tá istá práca dá rýchlejšie vy­konať. Je to hrozné, keď vidí človek, že z Ameriky přišlý, čo sa tam jakej dobrej práci naučil, doma robí len po „starosvetsky". Jakoby sa na Béžovej moderneliie, rýchlejšie, s le-

gSIm využitím času robiť nedalo. Pozemky na rezové] nevyživia nikoho. Iného zamestknania

sa bojíte chytiť, tak si zdokonaľujte garbiar-stvo.

Tieto smutné taktá nevynášam k náimu za­hanbeniu, ale k povzbudeniu. Verte, drahí ot­covia, že nám synom, ktorí sme pošli hnaní žitia nevôľou, boľastne padne o vás počuť, ako

vietko rapidně klesá, padá, až sklesne niekdy statná Brezová na úroveň najposlednejiej slo­venskej dediny. Vy budete zato zodpovední prtd Bohom, pred predchodcami, ktorí vám drahé dedictvo nechali a pred potomkami, že ste ľahostajnosťou vietko zameškali, času ne­vážili, premárnili Rada mola teda na krátko: upovedomte st, že garbiarsky priemysel máte pozdvihnúť cestou ministrom potvrdeného vášho garbiarskeho priemyselného spolku pri pomoci peštlanskeho „Ústredného družstva*. O toto vás prosí, to vám z uboleného srde* rHI vái syn Ostrležsky.

ZO ZAHRANIČIA. Anglická vláda slúži príkladom, ako sa

robí politika za ľud. Po dlhej prestávke zase začal zasedat snem

anglický a ide zvŕiiť nasledujúce práce: 1. Predovšetkým odhlasuje eite aj po tretí

raz zákon o samospráve národa Irského. Vyie sto rokov trvaly boje Irčanov, aby im

Argličania vrátili vlastný irský snem a] samo­správu. Kým boli u vesla lordi, pažraví veľko­statkári, do tých čias přepadávaly vo snemovni všetky predlohy aj vlády, čo Irčanom chcely dal samosprávu. Konečne predlanským snem odhlasoval taký zákon, — ale snemovňa pan­ská, záležajúca z lordov, eite aj teraz zavá­dzala. Predtým mohlo takéto lordovské zava­dzanie zákon zrušiť, keď ho poslanci ľudu aj chceli. Ale anglický národ práve za posledné dva roky tak obstrihal veľkostatkársko*grôfiku moc, že čo za dva roky tri razy odhlasujú po­slanci, to Je už platný zákon, a čo by ho lordi koľkorazi zavrhli. Takéto tretie hlasovanie bude teraz v londýnskej poslaneckej snemovni za „home rule* (homrúl). Takto menujú Angliča­nia zákon o Írskej samospráve.

Keď toto zvŕii anglický snem, začne pretria­sať návrh zákona, jehož cieľom je,

aby grófske zeme přechodili do rúk roľ­níckych.

Majetky anglických lordov sú obrovské. Tam jest so desať g ófov a kniežat, majúcich vyie 100—200 000 jutrové majetky. A väčším die­lom potrebujú oni tieto obrovské priestranstvá len na daromné poľovačky, kdežto by malo-rofnictvo premenilo tieto zeme na úrodný raj.

Anglický financminister Lloyd-Džordž už za­čal boj proti týmto veľkostatkom pred siedmimi rokmi. Vtedy ich poriadne odanil. Keď bolo treba na nové kanóny a lode, uložil Lloyd-Džordž tieto nové výlohy anglickým msgnátom na plecia. Toto Je ten demokratizmus v poli­tike finančnej.

Ale anglickí grófi sa Jednak len držia svojich majetkov a necbcú ich predávať roľaletvu Oni si namýšľajú, že Je zem panský monopol, že zem smie mat len lord. Túto panskú nadutosť im ide teraz anglická vláda vyháňať. Lloyd-Džordž vra vi:

— Zemskí páni dostali svoje zeme od an­glického kráľa, ale nie za darmo. Dostali ich

Pozor! Pozor! Veľkú úsporu docielite len p iamym nákupom dámskych a všetkých prá­dlových látok u známej a chválenej firmy

ADOLF SOUMAR, r u č n á a mech. tkalcovna v Olesnici u Nového H e s l a nad Metuji, Čechy. Krásne zbytky za továrne ceny stále na sklade.5

Vzorky zdarma a franko, m •ii iwig

ÍDržtese toho.ee je dobré oračte, psáti o nové} vzorky do or^ch látek pánských i dám iKŠch.továrně na aukna KAREL KOCIÁN vHUMPOlC

za vojenskú službu. Teraz ale žiaden zemský pán nekoná dôležitejšiu vojenskú službu ako maloroľník. To značí, že sa gróf musí svoje] odmeny zriecť. Keď nechce, nuž ho donútime. Neideme ho o majetok orabovaf, zaplatíme mu, čo je zem hodná, ale zem patri pracovitým roľníkom a nie zaháľačom.

Lloyd-Džordž upozorňuje na to, že by z toho mohlo byt celé národné nešťastie, keby toľxé zeme boly v rukách niekoľkých magná­tov. Oni by diktovali ceny za obilie, za statok aké by sami chceli, roľník by musel čuisf. A keby chceli, mohli by celú krajinu aj hla­dom umoriť, len by potrebovali predať úrodu cudzozemskú . . .

Teda ide to s pánmi veľkostatkármi dolu kopcom. Skoda, že je to Anglicko tak daleko.

Mimo obnovy v politike národnostne! a po­zemkovej ide opraviť anglická vláda

aj volebné právo. Teraz je v Anglicku voličom len ten, kdo

má svoju trvalú domácnosť a stály byt. Teraz tam dajú volebné právo všetkým.

A eite jednu opravu chce previesť vláda. Jest tam Jedna cirkev (waleská) ohromne bo­hatá. Jej majetky prevezme vláda. To sa vie, že prevezme aj všetky úlohy, čo dosiaľ cirkev vykonávala, lenže dá všetky dôchodky vše­tkým clrkvám a všetkým veriacim, a nie len pá­nom biskupom.

Nový balkánsky spolok sa má utvoriť medzi Srbskom, Rumunskom a Gréckom. Aby bol svSzok Čim tuhší, berie si grécky princ-následnik vnučku rumunského kráľovu za ženu. Takýmto útvarom sa len upevni na Balkáne to, čo sa začalo po prvej balkánskej vojne, to jest úplná prevaha národov neslovanských nad národami slovanskými. Srbov, aspoň niekto­rých, tak sa zdá, predsa len mrzí, čo to z nich bude, keď sa s ich vlastnou pomocou upevni neslovanský balkánsky spolok a niektoré ich noviny probujú nahovoriť Bulharov, aby sa aj oni pripojili ku spolku. Bulharské noviny pre­ukazujú ku Srbora ešte vždy primálo dôvery a nechcú sa pripojiť ani na ľavo ani na pravo, kým nedostanú aspoň čiastku toho, čo im vzali Gréci a Srbi. A sice chcú od Srbov najmenej kra| Štipu a Kočany, od Grékov ale celý mor­ský breh až pod Solún.

Kdo zaďakuje: ministerský predseda — či kráf? Keď vznikne spor medzi kráľom a ministrom, to sa rozumie, že musi zaďakovat minister. Ale vo Š'édsku bolo tento týždeň už skoro tak, že nezaďakuje minister, ale že kráľ nrepusti trói svojmu synovi. Spor je o vojsko. Š'édsky kráľ sa obáva Ruska a chce zveľa­diť ivédské vojsko, čo aj za cenu nových vy­sokých dani. Veľká čiastka obyvateľstva sú­hlas! s nim, lebo tak ráta, že by to bolo ešte vždy menej škody, ako keby im Rus pobral všetko. Vláda je ale inej mienky, aj |ej strana, ktorá má teraz vo snemovni väčšinu. Vláda, my­sli, že naide proti Rusom dosť spojencov. Na to sa kráľ osvedčil, že ak mu vláda aj snem nevykonajú po vôli, že radšej zaďakuje. Od stredy má Švédsko už novú vládu: kráľ zví­ťazil a Švédsko bude platiť stá miliónov na vojsko.

Pánom drevokupcom a drevorezačom do pozornosti! Prv lež by sto s i z a r i a d i l i dielnu na motorový pohon, nezabudnite

— s i žiadaf nás obrázkový cenník pôvodných a m e r i c k ý c h «•*——

Waterloo motorových píl a rezačiek o k t o r ý o h j e všeobecne známe, že sa všade naj lepšie dokázaly.

B. DÉNES, Hzilt Budapest, V., L i p ó t - k o r u t 15. Cenník a vysvetlenie bezplatne. 2839

Straa* 4 SLOVENSKY TÝŽDENNÍK Oslo 7

Paáič a Venizelos. Títo dvaja najšťastnejší politiko via našich čias boli v stredu v Pešti, ovšem len na precestovaní, od |ednebo vlaku ku druhému. Venizelos navitivil Tiszu a] An-drássyho. Novinári sa sbŕkll okolo oboch bal­kánskych politikov, ale od Venizeiosa nevy-tiahli ani slova a od Paiiča len toľko, ie je spokojný s tým, So vykonal v BukareSti. Aj Pašlč aj Venizelos cestovali do Belehradu.

HOSTODfiBSKY PREHLflD. Co pomôže našim vinohradníkom?

Nál Čitateľ a priateľ O. V. z Peztnku sa nám ponosuje, ako je (aíko držať konkurenciu malým vinohradníkom s vinohradníkmi veľkými. Najťažšie ale 8 tými priekupcami, Co vino z vody rob!a a ipiritusom .naprávajú". O. V. píše medzi iným takto:

Aj u nás v Pezinku aj po celej krajine Jest plno priekupcov, ktorí sice kúpia trochu vina, ale len lacného a kyslého, len k vôli vinnej kyseline. Z tejto si potom nafaliujú vlna koľko len vládzu a predávajú kupcom takúto zfuiovanú otravu. To lepšie vlno u nás väfílm dielom stojí, lebo ho nevieme odpredať. A toto je pre nás vinohradníkov záhuba, lebo dávky, tie nestoja: tie nám vy­berajú, a sice pod postrachom ekzekúcie. Každú kvapôčku vlna zapišu. My musíme znášať bremená, a dôchodky soberú nesve­domití veľkokupci. Aj na naše banky sme sa už chceli obrátit, ale, bohužiaľ, ani tam nevládzeme úroky platif. Výlohy nám rastú jako huby po daždi a vlna lifruje veľký pod­nikateľ. U nás pokúpil žid Baron Dezíôfi niečo vlna po 26 korún, ale sa nespýtajte, po čom a koľko on teraz lifruje vlna každý deň široko-daleko?

U nás je vina dosť, aj je dobré, malo i teraz 11—12 stupňov. Len to nám chybuje, ako ho máme odpredať? Kdo nám dá rady a pomoci? A nám je vinohradníctvo mno­hým temer jediná živnost. Čo si my bez vinohradov počneme s našimi vrchmi, kde sa ani nedá iné dorobiť, len hrozno.

To je životná otázka pre nás, ako by sme mohli odpredať svoje úrody. Ones každý špekuluje na našu kožu. Ešte sa našiel aj v Pezinku jeden človek, čo odoprel skupovať naše vlna pre Viedenčanov, lebo že viak ho na jar dostanú čisté za tú cenu, aj lacnejšie, lebo že mail vinohradníci potom z núdze predajú akokoľvek,

č o a kdo nám vinohradníkom pomôže? Oddávame túto ponosu našich vinohradní­

kov našej slovenskej verejnosti, aby si jej všimly tie naše kruhy, ktorých sa táto otázka môže týkaf. Menovite upozoi ft ujeme naše Oitre-

dné Družstvo, že Sasl pomáhajú svojim vino­hradníkom družstvami. To tak robia, že sdružia vinohradníkov z jednoho miesta alebo kraja do jednoho družstva. Toto družstvo má svoju pi­vnicu a tam prijíma úrodu svojich členov a predáva buďto spoločne vo veľkom alebo dľa žiadosti patričných údov. Jestliže člen vino­hradníckeho družstva potrebuje peniaze, poži­čajú sa mu asi tri štvrtiny toho, čo asi bude hodna jeho úroda, ktorú složil v družstve. Takto a podobne pracujú vinohradnícke družstvá. Ak jest trochu svornosti a družstevného ducha medzi našimi vinohradníkmi, mržno by sa im takéto alebo podobné družstvo podarilo.

Nebolo by od veci, keby sa naši vinohrad­níci obrátili s otázkou na Ostredné Družstvo. A navzájom by časopis Ústredného Družstva „Hospodársky Obzor" mohol obšírnejšie opUaf, ako pôsobia v Uhrách vinohradnícke diuístvá.

Ako majú nepísmenni podpisovať zmenku.

Snem odhlasoval nový zmenkový zákon. Pod­statné zmeny týkajú sa protestovania: na bu­dúce bude možno protestovať sročné zmenky nielen u kráľovského (verejného) notára, ale aj pri okresnom súde. Ba ešte aj zpomedzi pra-votárov budú ustanoveni na ten cieľ zmenkoví notári.

Vedľa iných zmien obsahuje nový zákon dô­ležité ustanovenia o tom, ako majú podpisovať zmenky neplsmenni, to jest M, čo písať ne­vedia.

Dosiaľ by dľa zákona neplsmenného meno vôbec nemalo byť na zmenke platné. Ale súdy sa toho nedržaly a braly veľmi naľahko, akým spôsobom prišlo na zmenku neplsmenného meno. Aj to dostačilo, keď neplsmenný dako­mu slovom povedal, aby bo podpísal. Taktiež aj s tým sa uspokojil súd, keď neplsmenný ceruzou podpísané svoje meno perom prepila).

Dľa nového zákona to bude prísnejšie. Len ten bude smet podpísať neplsmenného

na zmenku, koho na to patričný nepffmenný na písme splnomocnil. A síce musí túto pí­somnú plnomoc podpísať neplsmenný svojim krížikom pred sudcom alebo pred kráľovským (verejným) notárom alebo aspoA pred dvoma svedkami. Patričný sudca, kráľovský notár alebo svedkovia musia takúto plnomoc ubodnoverniť svojimi podpisami.

A nielen to. V tejto písomnej plnoraocl musí byt napísané, po koľko smie na zmenke obnos (súrami) siahať. A ešte aj to, v akej vlastnosti má stáť ns zmenke patričný splnomocniteľ: či ako prljimateľ (akceptant), či ako vystaviteľ a či ako obracateľ.

Banky dávajú zo zisku na šírenie ná­rodnej vzdelanosti, a síce banky maďarské. Začala peštianska „Hizal" a jej príklad nasle­duje maďarská banka Hrďafsko-mádska v Zem­plínskej. Rozumie sa, že dávajú maďarské ban­ky na ciele madarsko-národné.

Z tohoto by pre nás nasledovalo dvoje, a sice:

1. Aby naše slovenské banky dva razy toľko dávaly na šírenie slovenskej vzdelaností medzi Pudom slovenským.

2. Aby Stovák ostražité hľadel na to, že by nedával svoje groše a nedával zarábať len ta kým bankám, čo potom z toho zisku aj na slo­venský vzdelanostný deľ dajú slušnú podporu.

Potešiteľný vývin hospodárskeho a úvěr­ného družstva v Pribovcach. .Hospodársky Obzor" uverejňuje pozvanie na mimoriadne val­né shromaždenie Hospodárskeho a úvěrného družstva v Pribovcach, na deň 1. marca, na 3. bod. odpoludnia do miestnosti spolkovej. Mi­moriadne valné shromaždenie potrebné je preto, lebo si družstvo ide rozšíriť činnosť ešte na dve obce, a sice na Ležiachovo a na Slovany a v tcmto smysle si musí doplniť stanovy. Zá­roveň si >| zvýši počet dozorných výbornikov zo 6 na 9. Zpomedzi troch nových miest v dozornom výbore dostanú dve údovia z Ležia-chova a jedno údovia zo Slovian.

Superfosfát Ústredné družstvo pre hospo­dárstvo a obchod v Budapešti (VIII., Józaef kôrut 2C) dodáva superfosfát za niže uvedené

ceny, ktoré rozumejú sa za 100 & g hrubej vá­hy vo vreciach 75 alebo 100 kg ových franko na stanicu odberateľovu pri hotovom platení 8 3*/i srážkou, alebo proti šesťmesačnej zmenke bez úroku. Tovar ide nevyplatene, ale dovozné odrá»a sa z účtu.

Ceny: franko na každú stanicu v stolid Abauj Bár** Békéá Canád Gemer Hont Liptov Nitra Novohrad Prefporok Spi A Snem Šariš Tekov Trenčín Torontál Turiec Zemplín Zvolen

pri 16«/. obsahu kyseliny fosforečnej

8 kor. 8 8 8 8 8 8 7 8 7 8 7 8 7 7 8 8 8 8

„ , -

g _

L

, >

24 hal. 08 24 •24 24 08 08 9 í 08 92 24 76 24 92 92 32 08 24 16

,

,

„ ,

, *

xa každý ďalíi 1%

317, h 50'/, . MV. -5 i y . . M*/. . 50V, . MV, . « V . , SOV, . « V t . MV. . 49 ! MV, . *•*/. » ««v! . 52 l soy, . MV . 51 .

Semena. Každý hospodár a zahradník veľmi dobre vie, čo to znamená mať dobré spoľahlivé semená peľných, či záhradných rastlfn. Kdo teda chce kupovať semeni akéhokoľvek druhu, nech sa najprv poradí s Ústredným družstvom pre hospodárstvo a obchod (Budapešť, VOL,

JAtset-tO-ut 22.)

Jožo Hlava j :

Na čo na všetko máme pamätať, keď ideme stavať?

Na Slovensku stavajú sa u nás zvaria len budovy menšie, postavené čo najlacnejšie. Nie­kedy ale, kde-tu vyskytne sa stavba a] s tak veľkým stavebným obnosom, pri ktorom by sa nemalo zabúdať ani na umelecké vystrojenie. Nechcem týmto povedať, že domy, aké sa u nás stavajú, teda domy menšie a lacnejšie sa z umeleckého stanoviska posudzovať nemôžu. Veď to naše staršie stavby dokazujú s našimi ľudovými a národnými umeleckými výzdobami. Ináče nielen vtedy má budova umeleckú hod­notu, keď jej na prúčelie nakladieme drahých, niekedy aj nemiestnych okrás, keď na strechu na miesto dobrej zodpovedajúcej plechárskej práce z obyčajného pccinkovanéso plechu na­kladieme všettakých nepotrebných figúr a dáme medený plech. Tento koná tú samú službu a o pár čias, keď očernel, nie je ani nič krajší, nei ten predošlý, vzdor tomu, že Je o mnoho drah­ší. Alebo na čo je to, keď hlavice mramoro­vých silpov, — ktoré by sa aj bez toho daly umelecky vypracovať, — zabarvíme zlatom, len aby dostaly tým čim väčšieho lesku?! Nielen zo zlata, ale aj z blata pekné veci robiť, to je umenie I Umelecké vlastnosti budovy nemáme hľadať len v jej vonkajších ozdobách a v tom, čo je na ne) drahého. Ony závisia, aj od formy budovy, od správneho podelenia vnútorných miestnosti, v primeranom a správnom upotre­bení stavebných materiálov a menovite ale o pohodlnosti budovy, totiž, že sa táto dá ku jej určenému cieľu v každom ohľade primerane upotrebiť.

My Slováci máme v stavebnom odbore málo odborne vzdelaných sil; a naše stavby pre­vádzajú väčšinou tak zv. pôdu Ji mat elia. Týchto je na Slovensku všade dosí. Podujlmatella sú väčšinou odborníkmi len jedného stavebného remesla, niekedy ani to nie úplne. Mnohý krčmár žid na Slovensku stal sa najobľúbenej­ším podujimatefom na svojom okolí. Ked však ani podujiraateľ je vôbec nie odborníkom, úlo­hu staviteľa koná si tu sám majiteľ stavby. 0<i si zostaví stavebný plán, rozdelí miestnosti, urči materiále stavby.

Opíšem niekoľko viac-menej známych veci, ktoré sú každému, kdo ide stavať, aiebo sa zo stavaním zaoberá, potrebné vedeť.

Praiaz* na stavba. Prv, než by sme sa rozhodli stavať —. platí

to menovite pri privátnych stavbách — musíme si dôkladne porá'af, aký obnos môžeme do stavby dat a či ten obnos bude nám donášať svoje úroky, totižto či sa nám tá stavba bude

vyplácaf. Ked takto přijdeme k pralnému vý­sledku, približne porátaný stavebný obnos ale celý v hotovosti nemáme, musíme sa postarat o potrebnú pôžičku. Samosebou sa rozumie, že túto pôžičku máme si vyzdvyhnút vždy len v našskom peňažnom ústave. Potom ale obrátime pozornost na

stavebný pozemok. Keď pozemok na stavanie eíie nemáme,

chceli by sme teda tento kupovsť, vtedy na koľko (e to možno dávajme pndnoať takým Stavebným pozemkom, ktoté majú k budovám, ktoré chceme postavit na ne, primeranú po­loha. Táto piati nielen pre privátne rodinné domy, ale menovite pre stavby verejné. Kostoly, školy a!ď. Pri vyberaní pozemku pre rodinný dom pamätajme na to, aby postavený dom mal dost zdravého povetria, svetla, dobrú vedu, pohodlné okolie a Jestli Je to možné, prijemný výhľad. Hladne tiež, aby bola — podlá možno­sti — ku východnej, < lebo k južnej strane hlavnou stranou obrátená Ináč každý kraj má isté strany odkiaľ najviac dážda a vetra pri­chodí, na te] strane teda nech sú v stavaní druhotriedne miestnosti.

Tiež dbajme na to, aby sme na koľko mo­žno nekupovali pozemok mokrý, močaristý; lebo na takomto pozemku nielen že s prí­padným robením umelých základov stavba značne zdražie; ale na takomto pozemku stá­vat — a to menovite rodinné domy — neod­porúča s? ani 70 zdravotných ohľadov; alebo steny musia bjf proti v'hiine bojované.

(Pokračovanie budúcne.)

z Hornfch strán. Po nebohom zostáva vdova, I dcéra Ludmila & syn, kaplán Vladimír Hmban ml., nadaný slovenský spisovateľ.

Badiž Hjrbano i ľ'hvá dsleká slovanská zem!

Súkna n a j m a d e r n e j é i e látky za ceny vefmi mierne dodáva

J. P. Pulfar, Brno, Veselá ul. 6. p r e d t ý m Lužný a T r l i c a .

Bohaté a úpravné vzornfky výhrad- [ T I ne pre pánov krajčírskych majstrov. f T l

SPRÁVY.

I Vladimir Hurban f I

V Starej Pazove, vo Srieme, zomrei v stredu, dňa 11. februára tamejši farár Vladimir Hurban, v 64. roku života. Ťažký smútok zaľahnul Jeh J úmrtím na výtečnú slovenskú redinu, na Jej nesčlselných ctiteľov a priateľov. Nebožtík bol mladším bratom našeho básnika-spisovateľa Svetozára Hurbana-Vajanského a druhým sy­nom slávnej pamSti Jozefa Miloslava Hurbana, vodcu z roku 1848 a vynikajúci ho činiteľa po­litického a literárneho cd rokov päťdesiatych až do rokov osemdesiatych.

Nebožtík Hurban pôsobil ako kňaz sloven­ské! cirkvi stsro-pazovskej v Horvatsku.

Stará Pazová Je nastatiia a najväčšia slo­venská osada v Srieme. Vznikla koncom sto-letia osemnásteho, pod vodcovstvom novosad-ského Turčana Bohna. On vymohol pre ro­diny vysťahovalcov z Báčky a čiastočne aj z Peitianske] pustatinu pazovskú a v roku 1770. si už staropazovski Slováci začali zakládat aj svoju vlastnú cirkev.

Dnes má Stará Pazová vyše 6000 sloven­ských duši, to Jest viac, než ktorákoľvek iná osFd3 našich asi 25 000 sriemskych Slovákov.

Že sa v tejto svojej osade slovenský ľud dôrazne vedel uplatnit tak v ohľade cirkevnom, ako aj politickom, to je v nemalej miere vý­sledok práce Hurbanovej. On húževnaté bojo­val tuhé politické a spoločenské boje proti tu­najším miestnym vládnym klikám a vždy verne podporoval strany národné. Slovenská cirkev i jej školy sú v Pazove] v dobrom poriadku. Ž niekdajšej malej pazovskej Pomocnice vzrástla terajšia naša Staro-pazovská banka, na Jejž prá­cach mal nebožtík značnú účast

Teraz odišiel sriemskym Slovákom Vladimír Hurban a veru zostane po ňom citeľná medzera. Na pohrabe, v piatek, prejavila sa sústrasť nad Jeho úmrtím v obrovskej účasti obecenstva do­máceho i prespolného, zo Sriemu.z Báčky a]

— Smrť. V Dolnom Srnl v Trenčianske! zomrel 7. februára v rodičovskom dome mladý Štefan Kliešek, v 27. roku života. Bol synom srnian-skeho roľ^ika, znamenitého našeho človeka Jána Klieška. Žiali nad nim a] širšia slovenská ve­rejnosť, lebo nebohý patril medzi tých veľmi, veľmi zriedkavých roľníckych synov, ktorí sa aj pri svojom vysokoškolskom vzdelaní celým svo­jim životom chcú venovať svojmu roľníckemu rodu. Mladý Kliešek študoval v Prešporku a chystal sa na právoletvo, vedľa toho ale sve­domité študoval a) poľné hospodárstvo. Bol odborne vzdelaným poľným hospodárom. Akým by mohol byf užitočným v našej národne] spo­ločnosti, kde sa tak málo inteligencie venuje vážne práci hospodárske] I A práve Jeho nám musela zkosit neúprosná nemoc. B vi od dávna suchotinárom a len opatera v dome rodičovskom mu predĺžila posledné chvíle. Nielen Jeho ro­dičia utratili svoju chľúbu a nádej, ale aj tá širšia slovenská rodina, čo si miluje slovenský roľnícky stav, utrpela úmrtím mladého Klieška velikú ztrátu. Jeho pamiatka zostane živá medzi nami.

— Rusínska pravota M?nule sme nakrát­k o už sdělili, čo svedčil vo štvrtok g'óf Vla­dimir Bobrinský. Vy roJ prával, že v ohľade cir­kevnom všemožne podporoval Ruslnov a| ich podporuje, ale do politiky že sa nemieša. Po Bobrinskcm postavil svojho hlavného svedka flškus. Týmto svedkom bol detektív Duliško-vič. Svedčil, že dostal predlanským rozkaz vy­stopovať, kdo a jako rozširuje medzi Rusinmi vlastizradu. On Je náhodou v rodine s Jedinými dvoma rusínskymi národovcami, s farárom Ba-čínským a s lekárom Homlčkom. Tito mu ovšem dôverovali a odporúčali bo bratom Ge-rovským v černoviclach. Takto sa Dullškovič votrel ku Gerovským, ku Bobrinskému a k mnohým iným rasfcým ľudom, bol šesť týždňov v Rusku Bobrlnikého hosťom. Robil svoju špic-lovskú robotu tak, že sa všade predstavil ako rusínsky národovec a ako taký, nahováral Bobrinskébo aj iných, aby začali medzi Ru­sinmi politický ruch proti Maďarom. Od Bo­brinskébo vyclgánil takto aj 2000 korún, pre jednu chorú Rusku a pre seba na cesty. To, na čo on nahováral ľudí, predstavil teraz pred súdom tak, ako čo by to ti patriční boli na­vrhovali alebo robili. AJ celý rad Slovákov chcel zamiešať do „veľkoruskej propagandy*. Pochodil slovenské redakcie v Pešti a v Mar­tine, všade rečnil, táral, spieval a teraz v ja­šení konečne začal vyjednávať s martinskou tlsčisrňou ohľadom tlače rusínskeho politického časopisu. A] si rozpočet žiadal. To všetko preto, aby teraz mohol vykrúcať vec tak, že Slováci chceli spolu 8 Bobrlnským roznietlf medzi Rumunmi politické hnutie proti Ma­ďarom a proti riši. G óf Bobrinský hneď za horúca podvrátil Duliškovlča a zpomedzi Slo­vákov sa prihlásilo plno svedkov, ktorí by po­vedali, čo robil u nich Dullškovič. Ale súd ne­javí dosiaľ zvedavosti na slovenských svedkov.

V stredu zase dokázaly svedkovské výpo­vede, že žandári ľudí bili, aby sa neopovážili svedčiť tak, ako by sami chceli. Toto Je už tretia obec, kde sa dokázaly ukrutné žandárske prechmaty. Holoková, Ivan Habaj, Vasll Kliinič, Juro SenoviČ a Ivan Fejsák sami svedčili, že ich žandári bili.

— Rumuni — národ sebavedomý. Ma­ďarská banka Pešti Hazai Ei; ô Tkp. uzavrela darovať na madaióiske ciele 1*/» svojho zisku, asi 8860 k-rún. Značný počet účastín tohoto ústavu mala aj peštianska Goždovská zákia dina, z ne|ž sa podporujú chudobní rumunskí študenti. Keď sa správa základiny dozvedela o uzavretí banky, naskutku dala na predaj vše­tky jej účastiny.

— Michalovce sa hnevajú. To Jest panáci v M'.chalovcach sa hnevajú, že im vláda roz-capartlla michalovský okres. SiŠli sa na pro­testnú schôdzku a odtiaľ vyslali vláde prípis, aby im ckr*s nechala tak, ako bol. Terajším poslancom okresu michalovské!:o je čierny gtóf Július Andrássy.

— Pavel Mudroň Už minuly štyri týždne, odkedy je náš znamenitý starec, predseda slo­venskej národnej strsny, Pavel Mudroň, v tě­šínské] nemocnici. Ako známo, zlomil a vy­tknul si nohu v členku. Takáto rana by a] u mladšieho človeka vyžadovala dlhú opateru, tým skôr u našeho 78ročného pacienta. Vzdor tomu, že pokračuje hojenie vetmi pomaly a prevažovanie že býva veľmi boíastné, prenáša Mudroň svoju bolia*í hrdinsky a s obdivuhod­nou trpeli vosfou. K«ncora minulého a začia­tkom tohoto týždňa sa zjavila horúčka, ale na treti deň prešla a pacient sa zase cíti dosť dobre. Že by sa stále zdržoval niekdo u neho v Tešine, to Mudroň nedopusti, ale ho rodina i známi navštevujú často. Iste si nepripomenie Mudroňa žiaden Slovák bez toho, že by mu v duchu z úprimnej duše nezaželalčim skoršieho vyzdravenia a zotavenia I

— Falšoval či nefalšoval? Ani u nás nebývajú vlády prieberčivé, ako majú prena­sledovať vedúcich ľudí z národných strán, ale vari ešte menej v Horvatsku. Tam si musel predlanským rdsedeť dr. Ivan Lorkovič pre padelanie písomnosti tri mesiace obyčajného ťažkého väzenia. Lorkovič je politickým vod­com mladších národných Horvatov a nechcel sa poddať nezákonitým vládam Raucbovským a Cuvajovikým. Postavili bo pred súd preto, že podpísal v mene svr.jln priateľa Bogdana Penča protest proti volbe niekdajšieho vlád­neho poslanca Neumanna. To sa rozumie, že bo Penič na podpis splnomocnil. Vzdor tomu, že to a] sám Penič potvrdil a| celý rad sved­kov, odsúdili Lorkoviča pre „falšovanie listin" — na tri mesiace. Lorkovič mal beztak slabé zdravie a toto trojmesačné väzenie ho stálo bezmála život Keď sa vyslobodil, temer dva roky bol neschopným práce. Lenže, medzitým nezákonité vlády popadaly a súdy môžu teraz u! aj v Horvatsku súdiť bez vládneho nátlaku. Lorkovič dal svoju pravotu obnoviť a súd te­raz už po vypočutí Pcniča i troch svedkov uznal Lorkoviča za nevinného. To je pekná vec, iste, ale či by nebolo od veci raz aj ta­kých Rauchov a čuvajov posadiť na tri me­siace za mreže?

— Detektív stopuje, čo musel podstúpiť od detektiva v Starej Beči Istý Ján Lengvel, to Je ešte a] tým skoro na neuverenie, čo ináče znajú „notárov" (pohraničných žandárov). Tak len vo stredoveku stopovali. Stalo sa, že z tej kancelárie, kde bol tento istý Lengyel zame­stnaný, zmizlo 1500 korún. Podozrenie padlo na Lengyela. Pohraničí á stráž ho chýlila a de­tektív Kádár ho začal vyšetrovať Pýtal si te­legrafické zprávy o Lergyelovi od policie z tých miest, kde Lengyel ped tým bol. A tak sa začalo „vyšetrovaní". Že či Je vlnný — opýtal sa detektív. Lengyel odvetil, že nie. A že či už bol trestaný. Lengyel a] na to svedčil, že nie. Kádár sa oddal do nebo, znosil ho a ked Lengyel trval sa na svojej výpovedi, dal ho poviazaf, tak, že sa nemohol hnúť a začal bo korbáčom bit po holých podošvách. Kuf už Lengyel od hrozného bôľu zamdlieval, K dár prestal a opýtal sa ho to isté, čo preč tým. Lengyel dal zase len tú istú odpoveď a de­tektív ho zase začal zrovna tak trýzniť. Raz ho bičom bil, raz palicou Aj druhému pohranič­nému žandárovi ho dal biť. Keď ho potom ešte aj po tretí raz tak ubili, Lergyelovi podošvy už boly rozkrvavené a opuchnuté. Vtedy vy­svitlo, že sa stal omyl. Detektiv dostal o istom Lengyelovl zlé zprávy, že už sedel pre krádež, ale to bol iný Lengyel, tiež zo Starej Bsči. Ked toto vyšlo na javo, sa detektív prestrašil a hnal nevinného dotrýzneného Lengyela do-ÍÍOV. Od tých čias minulo už vyše mesiaca a Lengyel až teraz dal uverejniť maďarským no­vinám zprávu, ako ho pohraničná stráž mučila.

— Nešťastie na železnici udalo sa v pon­delok ráno pri Zlatých Moravcach v Tekove. Na voze sa viezlo desať školských deti do mesta. Keď prechodil voz cez železničnú traf, práve vtedy jacbal z Moraviec osobný vlak. Rampy neboly zatvorené a vozňovodlč nevidel pred seba, lebo bola hustá hmla. Až vtedy sa zba­dal, ked rušeň už bol vrazil do voza. Chúdatá deti sú temer všetky poráflané. Troje Ich zo­mrelo hneď, šestoro sa ich ešte trápi v nemoc­nici. Len jedno stačilo ešte s voza skočiť. Po­honič Je tiež na smrť ranený.

S t r a n u S SLOVENSKY TÝŽDENNÍK Cisle 7

— • ar A MÓDNE LÁTKY pre pa­rtov a dámy kúpite naj'.epile

u známe/firmy: UKNA Prokop Skorkovským syn

HUMPOLEC Vttkf výber. Vzorky franko. Noví letni vzorky sa ui posielajú. Čechy.

— Oplanský podnik so slovenskými io-brajúcimi deťmi v Berlině. Zo sídelného mesta ríše nemeckej, z Berlina, ide chýr, kto­rému na prvé počutie až ťažko veril. Tam vraj If Je akýsi oplan Kubáček, ten vra] skupúva z uhorského Slovenska od chudobných rodičov malé deti, berie ich do Berlina a tam im vra) diva žobral. Tam sa vraj potulovali po meste, žobrali po na|živifch uliciach, bledne, uipinené, kým konečne policia nezlapala Kubická a kým mu nerozbila celý brloh.

Berlínska policia oznamuje o tejto veci na­sledovné: Kubačkovi podobných žobráckych podnikateľov bolo fôvodne vtfmi mnoho, ale ich policia pomaly vykynožila. Zostalo ich iesf, a z týchto najhorší bol Kubáček. On si držal na žobranie aj do sto malých deti. Nad nim! ustanovil viacerých dozorcov, čo dozerali, aby decki usilovne žobraly. Aj výberči boli usta­noveni, ti vyberali od deti nažobrané peniaze.

Kubičkovi dodávala deti jedna ženski z Trenčianskej. Sľubovala rodičom za diefa 60 al do 80 korún ročnej mzdy a diefafu celé zaopatrenie. Často sa vraj nachodili rodičia, čo si deti prepú Itali za tieto podmienky. Ženski náhonk)fia vraj llfrovala do Berlí.ia naraz aj 10—12 deti.

Každé dieta muselo 1st na ulicu žobraf, a sice od svitania do 10. hodiny večera. V noci spivali vo spoločnom brlohu. Kedľ ich policia začala stopovat, vie Im vtrhla do brlohu a v tom čase sa deti musely poschovivať. Ktoré sa neiikovno schovalo, zbili ho ako hovldo. Niektoré z deti boly aj dokaličené.

Najmenej tri koruny muselo doniesť domov každé dieťa každý večer. Už či zo žobrania, či z krádeže, o to sa Kubiček nestaral. Keď decko menej donieslo, zbili ho nemilosrdne a nedali mu jest.

Konečne sa na detský krik upozornili suse­dia i oznimili brloh. Polícia dala pochytat žo-bričence po celom Berlíne. Na policii sa ich potom dozvedúvali, kdo im je gazdom, ale deti sa bily. Len keď ich už bolo na policii blízko sto, osmělily sa a povedaly Kubičkovo meno.

Tento Kubiček vraj z toho detského žobra­nia zbohatnul. On vraj v Berlíne hýril s pa­dlými ženskými a jeho iena vraj žije kdesi v Uhorsku, na Kubačkovom majetku. A nie len v Berlíne mal Kubiček svoj žobrácky podnik, aie vraj udržoval aj filiálky vo viacerých ne­meckých mestách: v Postupime, v Hannover! a v Migdebcrgu.

— Beda dlžníkom v Peiti Dosiiľ nebý­valy v Pešti licitácie ver.nl ptliné. Dlžník za­platil aspoň jednomu veriteľovi čiastku a exe­kútor vďačne odročil licitáciu, lebo si tým ča­stejšie mohol počitat trovy. Teraz ale nariadil minister, že sa licitácie odkladať nesmú. Ak je dlžník dlžen viacerým dlžníkom a ak jednomu alebo dvom aj niečo splatí, licitáciu jednak len treba vykonať, v prospech ostatných veriteľov.

— Viedeň vo tme. V utorok bola vo Vie­dni pre hmlu taká tma, že sa až do poludnia musely po c lom meste pr rozžíhať lampy.

— Smrtný výrok — pre nesrozumitelná súdnu reč. j dnomu americkému maďarskému časopisu pis*! desne smutný list istý Michal Madár, maďarský vysťahovalec, z väzenia zo Sommersetu v Pa. Je vraj odsúdený na smrť, ale omylom. On síce zabil Človeka, ale len zo sebaobrany, tebo sa musel brániť proti jeho prepadnutiu Toto vraj hovoril súdu, ale súd nevedel po maďarsky, ani tlumača vraj nebolo. Ak je pravda, čo Maďar píše, bol by to priamo hrozný dôkaz, čo je to za neľudskosť, keď súd súdi nad človekom, s ktorým sa sudcovia ne­môžu dorozumět. Toho by si mala všimnúť napríklad aj uhorská vláda a mala by nariadiť, abv súdy s každým pojednávaly v jeho mate­rinskej reči. Súd v reči nesrozumitelné) Je nie súd spravodlivý.

— Zábavy. Slovenský Spolok a Stolová Spol. „Krlváh* v BudapeStl usporiadajú Fašian­govú zábavu, dňa 15. februára (v rmdefu) t. r.

vo velkej dvorane budovy Organizácie stavebných robotníkov (VI., Aréna-út 68., vchod z Dembin-ského ulice). Na zábave* predstavia ochotníci „Kri-váňa" Fr. Urbánkovu veselohru „Ui sú všetci v jednom vreci" alebo „Prevrátený svet" a ochot­nici Slovenského spolku jednoaktovú frašku gr. Alex. Fredra .Jediná dcéra". Medzi divadelnými predstaveniami budú veselé výstupy. Po programe tanec pri hudbe cis. a kráľ. pešieho pluku Č. 23. Vstupné: na L miesto K 3 — , II. miesto K 2*— a na III. miesto K 1.—. Vstupenky možno dostať v predpredaji u pána Viktora Sekeya, poklad-nika Slovenského Spolku (VIII. okr., Mária-u. 15, I. 8., číslo telefonu: József 12-97,) u pána hostinského Jána Janíka (VIII. okres, Szilz u. 11), u členov riaditeľstva a večer pri pokladnici. Za­čiatok večer o 8 hod. — KrátovoUhotská mládež usporiada v nedeľu dňa 15 februára 1914. v „dome familinskom" divadelné predstavenie. Predstav! sa: „Ženský zákon" od Jozefa Gregora Tajovského Začiatok o pol 8. hodine večer. Vstupné : 1. miesto K 1-40, II. miesto K 1—, na státie 80 hal. Po divadle tanečná zábava so svetovou poštou Vstu­pné pre pánov 1 kor. Čistý zisk obráti sa na splá­canie organovej dlžoby. Nadplatky s vďakou prij­meme. Deti niže 15-ročné prístupu nemajú. — Sváto-Peterský Ólatetský spolok v Liptove uspo­riada v nedeľu dňa 15. februára 1914 v spolko­vej miestnosti u p. Jána Vozárika divadelné pred­stavenie. Predstav! sa: „Martin Zuba." Začia­tok o pol 8. hodine večer. Vstupné: I. miesto K 160, II. miesto K 120, miesto na státie 80 hal. Po divadle tanečná zábava. Vstupné pre pá­nov 1 kor. Nadplatky sa s vďakou prijímajú Či­stý zvyšok na spolkovú knižnicu. Deti niže 15-ro čné prístupu nemajú. — Námestovskt slovenskí dtvadťlnt ochotníci usporiadajú s pričinením bra­tov Stražanovcov dňa 15. februára 1914 vo veľ­kej dvorane u Stiglitza divadelné predstavenie činohry „Svedomie" od Terezie Vansovej. Vstu­pné: I. miesto K 2 - , II. miesto 1-20,111. miesto na sedenie 80 hal., na státie 60 hal., pre deti 30 hal. Nadplatky sa s vďakou prijmú. Po di­vadle tanečná zábava: vstupné pre mužských K 1-—. Hudbou poslúži Pišta Porteleky Začia­tok divadla presne o pol 8 hodine večer. Čistý výnos upotrebí sa na odmenu bratov Strnžanov-cov a zvyšok na maľbu námestovského r. kath. kostola. — Svätojánska mládež usporiada dna 15. februára 1914 u p . Kašiakovcov divadelné predstavenie. Predstaví sa: ,,Kubo" veselohra v 3 dejstvách od Jozefa Hollého. „UŽ sú všetci v jednom vred" alebo: Prevrátený svet. Veselohra v jednom dejstve od Fr. Urbánka. Začiatok o pol 8. hodine večer. — Viedenskí Slováci, sdru­ženi okolo lit. spolku Národ usporiadali dňa 8. febr. v nedeľu večer v spolkových miestnosfach pri výbornej hudbe Veselýho ve'mi vydarenú zá­bavu, na ktorej sa súčastnila aj viedenská slo­venská inteligencia ako aj slovenskí poslucháči viedenských škôl všetci napospol. Nával sveta bo! tak veľký, že miestnosti ani nepostačovali. Nenú­tená zábava zanechala vo všetkých účastníkoch najlepšie rozpomienky. Tancovaly sa utešené staré slovenské tance.

— Bliži se konec masopustu (fašiangov) a tak i konec večerních zábav a plesů. Proto každému bude vítána dobrá, poutavá četba, již poskytuji „Nové sebrané spisy Boh. Brodského". Právě vydán 3. sešit, obsahujíc! pokračováni na­pínavého románu z vojenské nemocnice za války na Balkáně „Po osamělých cestách". Oblíbený spisovatel liči tam osudy inteligentní důstojuické dcery, prostředí malé garntsony a lásku mladého vojenského lékaře, jenž obětavě stará se nejen o raněné, ale i vydává život svůj v šanc péči o nemocné, stížené zhoubnou epidemii. Osobnost tohoto hrdiny zaujme rázem čtenáře právě tak jako povaha Líny Durasové, neohrožené ošetřo­vatelky raněných. Nové sebrané spisy Boh. Brod­ského vycházej! čtrnáctidenně v sešitech po 24 hal., poštou 26 hal. Ukázková čísla zašle a obje­dnávky přijímá každý knikkupec, zvláště Země­dělské knihkupectví A. Ntubert v Praze, Hybern­ská ul. 20.

— Ústredná banka úč spol. v Budapešti, József-korut 31/a nám oznamuje, že pri ťahu lo­sov Prvej peštianskej vlasteneckej sporiteľne, boly vytiahnuté tieto hlavné výhry: K 200.000— č. 1896/5; K 25.000— č. 2724/7; K 8000— č. 1140/18: K 5000— č 3500/15; K 3000— č. 3046/4 a 5046/2; K 2000— č. 386,1/36, 1306/1, 2694/9; K 1000 — č. 5079/34, 5920/2», 1740743,

4713/30, 2852/23,2548/11 ; K 500.— č. 5734/16, 5304/50, 3810/25, 119/23, 757/18, 3263/20, 5135/12, 51/38, 4939/25, 3937/18. 3796/14, 5895/41, 483 49, 4841/32, 3723/2, 2971/25, 3201/11, 5066/34, 2320/47.

JBKO IBŽIVBMB. Sietnica, v Liptova. (Ponosa na našeho rych­

tám] Minulý týždeň prišiel o 9. hodine večer medzi pokojne v súkromom dome na priadkach sa baviacu mládež nfš rychtář a miesto, aby ju bol pekným slovom upomenul ku rozchodu, dal sa s ňou do bitky palicou. Jednoho z po­medzi mládeže tak udrel po hlave, že ostal bez povedomia omráčený. Keď ale sa spamätal, čo sa s nim robí (čo ho iba Iní na pamäť priviedli), vychytil milému rychtářovi palicu a mu toto ná­ležité odplatil. Pred verejnosť preto s týmto vystupujem, aby ti u ni t nik lemysleL le čo sa u nás povystrája, to že sa svet nedozvie.

Zo Sldu v Horvataka. jVolby v cirkvi J Na konvente zvolili sme za kurátora Pavla Andrišku, za kostolníka Ondreja Chovaná a za preebyte-rov sú zvoleni: Ondrej Tom»n, Ján Stupavský, Štefan Kollír, Ján Pečnlk. Důro Chován, Ján Srnka |án Cbovan, Pav»l Mlkiovic, Ján Djerčan, Mišo Čmčurák, Martin Cipkar a Jáa CánL

Llpt. Sv. Mikuláš", 10/U. 1914. [Divadlo na Závažnej Porubej V krásny hviezdnatý ve­čer usilujú sa koníčky aj cez ostatný kopček naše sane pretiahnuť, blížime sa ku dedinke, v úpatl Poludnice ležiacej. Dnes akoby aj prí­roda chcela prispieť ku slávnostnej nálade, tak krišny jasný večer nim dožičila, ako málokedy Aj mesiičik, ale aj každi, i t i najmeniia hviez­dička ta usilovala ako najkrajšie jagotaf, veď kdeže by a] nie, keď sa pod Poludnicou tak veľ* é veci idú diaf. V Porube sa prvý raz ide představovat slovenské divadlo. Novina iste ve­liká a vec nie ľahká. Veru neviem, či by si t i obecni krčma bola dakedy trúfala 1 len vo sne myslet na to, že vo veľkej izbe naraz mládenci Javisko postavia, pálenku aj s krčmárom do zadných izieb vytitnú a ozniml sa celej obci, že v nedeľu v krčme brat sa bude „Stridia z podhija*. Obraz veru povznášijoci, aspoň raz do roka vidlef tú .izbu", ktorá je prameňom tak mnoho nešťastia a hriechu, premenenú, aspoň raz do roka počuf tam pekné slová z úst dievčat a mládencov a zas na drahej strane vi­deí starších i mlsdllch pozorne počúvať a po­zorovať, čo sa na javisku deje. No ale bola to vlastne a] opravdová radost tam byt. Haed na začiatku nim výborni sriadenosf riaditehtva napadla. I privítanie hosti aj udržovanie po­riadku bolo tak príkladne prevedené, že by sa veru mnohí boli mohli príjsť poučiť. Aie obe­censtvo aj malo veľký reipekt pred riaditeľmi. Keď tak p. Čunga zavolal že „ticho, lebo kneď pôjdeš von", nuž veru zatichnul aj ten gazda hneď, ktorý nebol so všetkými výpoveďami her­cov spokojný a ktorý, keď Verunka Martiaovi „nech Ťa pán Boh škára" priala, zavolal, že „to sa tak nepatri hovoriť. Toto iniče len to do­kazuje, že herci tak prirodzene hrali, že aa ne­jeden posluebič nazdal, že je to naozaj. A sku­točne, bolo to na obdiv, že herci takí, ktorí zväčša alebo hádam všetci prvý raz vystúpili na Javisko, svoje úlohy tak prirodzene i roz­umne previedli. Niektoré výstupy bolo oprav­dovým požitkom vypočuť, menovite keď úlohy tak znamenite všetci vedeli. Hrali: Michal Rú-fus, Evka Hrtková, Zuzka Nlňajová. Martin Ši-raffn, Michal Nina], Ján Kováč, Mária Hlatká, Anka Hlatká, Michal Iľanovský, Rožka Jureč-ková, Ján Mlynček, Zuzka Valentová, Evka Jsm-brichovi a Marka Iľanovská. Ťažko Je z po­medzi nich vyzdvihovat jednotlivcov, ale nemů­žeme predsa nesporne; úť meno riaditeľa, šep-kára a sbormajstra v osobe mladého učiteľa p. Aurela Rumana Pre takú dedinku je opravdové šťastie, keď si takéhoto človeka za učiteľa zvoii. Na Porube je krásne pole účinkovania, ľud do­brý, prívetivý a vnímavý; začiatok sa vi uro­bil, ľad preborený, teraz už vieme, že Porub­čania nezastanú, ale že s pilnou ná'cdn'u a spoločenskou prácou Porubu tak pozdvihnú, že budí onedlho tiež medz' také obce patriť, ako sú Žiar a Srarečiany, na ktoré je celý Liptov pyšný. Dr. Ivan Stodola.

Oslo T SLOVENSKY TÝŽDENNÍK íJL Urbárske majetky

a zemskí páni. — Zemskí pánt nemajú práva užívať urbárske

majetky. — Neraz sa Stáva, že majetky urbárske užívajú

nielen urbárnici, ale celá obec a v ne] a) t á n zemský pán. Toto je už potom krivda i po­smech v Jednom. Urbárnici si boli urbárske majetky od zemských pánov vydobyli, zaslú­žili alebo kúpili — a teraz by sa zemský pán zase chcel viantročlf do užitku dávno preda­ného alebo odstúpeného majetku.

Že zemskí páni patričné majetky urbárnikom v skutku odstúpili, tomu dôkazy sú vždy aj v archf/e prislulného súdu. Obyčajne bývajú tam pôvodné smhivy alebo odstupné listiny.

Tieto urbárske majetky pozostávajú zväčia z hôr a paiienok. Urbárnici ich užívali každý v pomere ku svojmu majetku. Často býva mimo hôr aj paiienok aj vnútornosť (intravil-lán), aj role a lúky.

Kde väzí omyl ? V rokoch päťdesiatych sa spisovaly pozem­

kové knihy (Qrundbuchy) a vtedy sa vietky tieto spoločné urbárske majetky poprepisovaly na meno patričných obci. Prirodzene rozuměly sa vtedy pod „obciaml" len urbárske spoloč­nosti, lebo vtedy ešte politických obci v dne­šnom slova smysle ani nebolo.

Politické >bce ustanovil sž zákon XVII. z r 1871.

A kedy sa oddelila manipulácia majetku obecného od manipulácie majetku urbárskeho? To sa stalo novšim obecným zákonom, či. XXII. z r. 1885.

A vtedy sa stala chyba. Na mnohých miestach zabudli prepísal ur-

bársky majetok z mena obce na meno urbár­skeho spolku, a sice zabudly aj obecné pred­stavenstvá a zabudli často aj sami urbárnici.

Zemskí páni sa veru neponáhlall upozorňo­vat urbárnikov na ich nároky 1 Ani notári, ani jejím podobni.

Aké mi t i chyba teraz následky?

Na mnohých miestach je teraz taký nepo­riadok, že sú urbárske pasienky a hory na mene o»ce, ačkolvek ich užívajú len urbár­nici.

Inde sa už aj celkom zabudlo na to, že je niie obec a inšie že je urbárstvo. Tam potom aj bývalí urbárnici môžu len za plícu hnať sta­tok na svoj vlastný paiienok a len za peniaze dostanú dreva zo svoje] vlastnej hory.

Kde sú obce čisto sedliacke, tam Je to vla­stne ani nie krivda. Urbárnici sice platia za svoje, ale platia zase len sebe, ak aj v obci zase len oni rozhodujú, čim viacej má obec príjmov, trebárs aj z urbárskeho majetku, — tým menej platia potom občania obecných pri­rážok.

Ale kde v obci nerozhodujú rofnici ? Keď v obci má veľké slovo sopár vefkokupcov-viri-listov? Alebo keď obec využíva nejaký fabri­kant?

V takomto páde je to urbárnikom hrozná škoda, lebo s Jejich majetkom sa nakladá tak, že je to vlastne proti jejich záujmom.

Ale najväčšia krivda je, keď sa v obci roz­tahuje velkostatkář, zemský pán. Teď potom uživa niekdajší urbársky majetok tak, ako aj urbárnici. Ba ešte výdatnejšie. Veď to vieme, veľkostatkárovi robí po vôli a] notár aj stolica. Bývali urbárnici mu kedysi za urbársky maje­tok boli zaplatili alebo sa mu ťažko odslúžili, a teraz prešiel ten majetok zase z veľiej čia­stky do jeho užitku, len preto, ie si bo urbár­

nici nedali na seba prepísať, ale aa obec a v ; obci Je pánom velkostatkář.

Toto je «5 ozaj tá najbolastnejlia krivda. Celé desaťročia musely prejsť, kým si rol­

nictvo vydobylo od zemských pánov kus tej zeme a teraz by sa zemskí páni zase vtisli do jej úžitku.

Lebo veď ten pán nedal urbárnikom tú zem z dobrej vôle. Preto dal, že dať musel. Alebo preto, že mu ju odkúpili. Do týchto urbárskych nemovitosti on už nemá nijakého práva. Tak, ako nemá právo ani do regálového odškod­ného, bo on za svoj regál dostal, čo mal do­stať a za urbársky regál patri odškodné urbár­nikom.

Toto je teda nič nie iné, len skrivodlivé vy­korisťovanie bývalých urbárnikov skrze zem­ských pánov.

Co robif proti tejto krivde ? Proti takémuto vyciciavaniu skrze veľkostat­

károv sa musi urbárske roľníctvo húževnaté brániť.

Pravdu svoju môžu hľadať urbárnici na zá­klade zákona VI. z roku 1836. Tento zákon je mocnejší jako chybná pozemková kniha. Tá obec, s ktorou zemský pán bol spravil smluvu, nebola dnešná obec politická, ale obec urbár-ska.

Len vtedy sú práva urbárnikov obmedzené, ak zemský pán ustanovil v smluve, že sa má dôchodok vynakladať aj na nejaký iný cieľ. Ale takéto výnimky sú v utbárnických smlu-vách veľmi zriedkavé.

Veď by to ozaj bol až posmech, aby pre­dané alebo odstúpené urbárske majetky mal teraz zase užívať aj zemský pán. To by bolo toľko, že čo zemský pán na základe urbár­skeho zákona musel sedliakom jednou rukou dať, to že si teraz druhou rukou berie nazpät, na základe zákona obecného a na základe nedbalého a chybného pozemnoknlžného prle-plsu. A to často len preto, aby sa v obci z urbárskeho majetku zaokrylo to, čo by ináče veľký majiteľ na prirážke musel platiť.

Kde Je pre zemského pána alebo pre hbri-kantských a podobných virilistov takáto krivda, tam nech urbárnici si pýtajú nazpät svoj ur­bársky nepohnntetný majetok. Prosbu treba po­dať k obecnému výboru.

Ak aj regilske majetky a ich úroky uživa obec a$v obci aj zemský pán alebo nepriatelia roľníctva, — tam treba žiadať tieto regálske majetky ešte v osobitnej žiadosti.

Urbárske nepohnuteľnosti treba žiadať od obci čim skôr, najďalej behom dvoch rokov. Obecný zákon vyšiel totiž roku 1885. R. 1916

Hlasy z obecenstva. Tisíci chvál ia všeobecne známy a obrúbený „Ju­

no krém" mast na tvár, lebo kdo ju upotrebnje, Istot­ne opeknie. Pehy, pupence a iné tvár spariace fľaky za krátky čas skapú a patričný dostane hladkú a svie­žu tvár. Téglik .Juno krému" stojí K 1-20 a k tomu fiatriace mydlo 70 halierov. Z vidieku je najlepšie ob-ednat tak, ked vopred aašl°te K 230, za ktorý obnos

dostane „juno krém* k tomu patriace mydlo a návod k upotrebeniu bez všetkých iných poštových výdav­kov. Kdo ale nechce zaslat peniaze vopred, tomu i na dobierku zasielame. Dostať u dr. Eugena Flittnera, Beszterczebánya.

Pište teda ešte dnes na túto adresu.

Dávajme si pozor na zdravie, lebo je to náš najdrahší poklad. Mnohým fažkým chorobám mô-ieme vyhnút, ked sa začneme hneď liečiť. Kdo trpi na žalúdkové bofostt a kŕče alebo nemá dobrého apetitu, nech hneď uživa „Kalvarské aromatické kvapky*. 20 kvapák dostačí, aby přestaly hneď všetky bofastl a napravily žalúdok. Cena fiasky 50 ha;. Poštou zasie­lajú sa najmenej 4 fľašky «a vopred poslaný obnos K 2-30 franko alebo na dobierku. Pri každej zásielke je priložený návod k upotrebeniu. Dostať u dr. Euge­na Flittnera, Beszterczebánya.

Vezmite teda doplsnicu a piate na túto adresu ešte dnes. 2683

minie teda 30 rakov od tých čias, ake uživaji obce majetky urbárske • keď se majitel proti užívaniu za 30 rokov neohlási, ssajitslské právo mu odumrie.

Ak by žiadosť arbárnikov obecný výbor od­vrhol, treba apelovať aa výbor stoUčaý; ak by aj ten odvrhol, možno pravotlt.

Rozumie sa, Ee aj žiadosť aj pravotenie má smysel len v tom páde, ak sa v obci do úžitku majetkov urbárskych votrel nejaký zemský pán ale b 5 nejakí proti roľníctvu pracujúci ka­pitalisti.

Humpolecký súkenicky priemysel a ob­chod teii sa od dávna zvučnému, dobrému me­nu nielen v Čechách, ale a] v ostatných slo­vanských zemiach a za hraniciam!.

Výrobky humpolecké: síikna, lodeny, ehe-vioty a múdne látky na obleky konkurujú zdar­né na trhu textilnom.

Upozorňujeme našich ct. čitateľov na tirmu Karol Kodaň, továrna na súkna v Humpolci, ktorá začína práve rozosielať nové jarné vzor-niky panských a dámskych látok každému na ukážku franko. Odporúčame dopísať si o zasla­nie vzoriek a odvolávať sa pritom na nái časopis.

Reumatické bôle rýchle a iste pominú, Je­stli ich potřeme na boľavom mieste od desať­ročia dobre známym Kriegnerovým Reparáto-rom, 1 fľaia stojí 1 kor., veľká ffasa 2 kor. Dostať v lekárni Kriegner, Budapest, Kálvin tér. Rozposiela sa každý deň.

NajkrásnejSI rukopis v niekoľko hodinách osvojíte si senzačnou methodou „The kallgraph", ktorú po mnohých štúdiách svojim nákladom vydal v nádhernej a novej úprave prof Roubí­ček, Praha, Eliičina tř. 5 Cena K 5 — .

Zodpovedný redaktor: MILAN HODŽA.

Škodné čiastky pečeňorybacieho ole­ja sú Skott ovou Cmulsiou přemožené

Obyčajný rybací olej ačkoívek je aj vzácny po­silňujúci prostriedok, predsa má mnoho ueprljem-nosti, následkom čoko sa jeho užívania musíme Často zrieknuť. Dorástli, ako aj deti, nielen že oprávnene vzdorujú jeho chuti, lež často ho ne­môžu zniesť pre jeho ťažké trovenie. Docela ináč je to so Skottovou pečeňoolejovou Emulsiou, čo neni nič iné, ako chutno pripravený a ľahko stroviteľný rybací olej.

Po prestydnuti, vysilený, ťažkom do­stavaní zubov, počas priďiiania pri dle-tkach útlych údov, nechuti k jedlu a to­muto podobné, je od sto rokov Skottova Emulsla najvýbornejšim prostriedkom.

Cena povodne) skleničky 2 K 80 h. K doeta-nln vo vietkýcta tekárftack Keď zaJlete 90 hal. * poštových známkach n* SCOTT u. BOVNE O. m.

H. Wlen, VIU. a odvoláte aa na tento iaaepia, dostanete rat lednu zásielku bezplatne od bárs-ktorej lekárni. SŠÚ

] . SzontáglH jedálna Budapest, IV., Muzeum-IMt 27. Výborná feuchyňa. „* Vínu vlastnej úroriy. Solidná a rýohla obsluha.

Vzorky atalobaravnano kanafaau zafíru, okaf ordit. nrádla. aJpkovfiny. ako I barohatu. flaaelu. i t rvkan. manioatru a podobné aa-

alala zdarma a franko f irmo BENJAMIN HEJZLAR,

tkalcovna o závod zaalolatorakf v Bystrém u Nov. Města n. Metuji Cechy. Objednávky vrie 30 korún vyplatené a &i, alevoti Dale) zasielam fr.Uk dobrých zbytkov od 3 ai do 15 m. dlbýca. 40 m kanafaaových 78 ai 12Q cm. Mrká . . . a K It -4 m. kanaiaeových a zeHrových . . . . . za K 19;— 40 m. 1-a zeHrových a krlzetových 78 at 120 iirka K 2fc-40 m. llanelovýcb a barchetových sa K 20 — Zbytky tieto sú dobre a trvácns zabarvené žiadna shnité a preležané septety. :o: Kdo obledná, bude Iste spokojný. Kaldý obdrtl Het pekný nástenný kalendár úplne zdarma.

DROBNÉ OZNAMY Za drobné oznamy platí sa vždy vopred, a síce 5 halierov za slovo; začiatočné a každé hrubo tlačené slovo 10 halierov. K nabídkám k sňatku a ku väetkým takým oznamom, kde doSlé pří­hlasy expeduje administrácia, treba priložif 20 halierov na porto. Pri dotazoch treba priložiť známku na odpoveď, alebo upotrebiť dvojitú (odpo-= = ^ = verfovú) dopisnicu. = =

v

D o m a k r ó m e u , obchodom a trafikou, je na predaj. Dom je na vý­h o d n o m mieste a pozo­stáva zo 6 izieb s vedľaj šftnl miestnosťami. Obchod e d o b r ý , r e n t a b i l i t a e z r e j m á a sa dokáže,

pravých rukách pri za­ujat sti môže sa značne rozšíriť. Podrobnú a bližšiu zprávu podá S a m o J u -r e n k a na Myjave (Ml-ava). 2850

Veľký z á r o b o k môžu si zadovážiť ti muž­skí, ktori by sa chceli za­oberať s rozširovaním ka­plniek po vidieku. Vysve­tlenie podá . K a l v á r i a " , Budapešť. Ollfti-u. 109/A.

2848 P. o b c h o d n i c i a p o ­domoví k u p c i z a r o ­b i a m n o h o p e n a z i , keď kupujú všetky tkal­covské výrobky, ako: ka-nafasy, sypký, vreckové šatky, ručníky, obruse, Ox­fordy, šotyše, Sifony, pre-stleradlá, plátna a t, ď. u známej Co solídnej českej firmy A o g u a t l n K l a u s , t k a l c o v A a v Č e r v e n . K o s t e l c i , C e c h y . Zá­sielky posielajú sa na do­bierku. Urobte hneď malú zkúšku a budete iste mo­jimi stálymi odberateľmi. Prijmú sa aj zavedeni, po­riadni a solidní zástupco­via. 2860

V hornovidieckom ľstoli-čnom meste je pre iné za­ujatie n a p r e d a j dobre zavedený o b c h o d o o • k l o m m m i e š a n ý m ~ o v a r o m . Dom v ktorom je obchod a bývanie, dá sa aj na ďalej do árendy,

Íiripadne sa aj predá. O-erty ráčte poslať na ad-

minlstr. tohoto časopisu pod značkou .Dobrý ob­chod 2852".

Karol léderlj panský a ženský o b u v

nicky majster.

dla miery ako aj opravy presne vybavuje.

B u d a p e s t VIII., Klsfaludy-u. 28. 27B1

K a l e n d á r z a d a r m o dostane každý odběratel časopisu .Svět Venkova", Chrudim, Cechy. Žlaaajte ho na ukážku zdarma. 2580

P i p n e k e u d o m vlast­nej výroby za ťavnú cenu predáva a podomovým obchodníkom slovenským do všetkých zemi zasiela A n t o n i n T u l k a v Čer­veném Kostelci, Čechy. Cenník zdarma a franko,

2859 H r a d á m do árendy a mo­žno že aj kúpim valcový m l y n aj p í l u hnaté vo­dou alebo sj s výpomo-cným motorom. | . Poltin, mlynár na Myjave (Miava 423. Nyitra m ) 2824

JOZEF TAVIK, údenár a obchodník s de­

likatesami MÍS BUDAPEST, VII I ., R f i k k S z i l á r d u . A. 14.

Ž á d e j t e n a u k á z k u zdarma nejstarší a mjvétší illua-trovaný český hospodáříky tý­

denník . . H o s p o d á ř s k ý L i s t "

v Chrudimi Pallet, předplať K 5.—. Předplatitelé obdrží zdarní < velký Eckertuv hospod Kalen­dář pro rok 1914. Administrace .Hospqdářskéko Listu* <r Chru­dimi, Cechy. 2785 B e r i e m na 2 a pol roka chlapcov za učňov, jozef Oemblcký, obuvník, Rima-kokava. 2818

Michsl Šarudy, o b u v n f k 2816

BUDAPEST, V l i l . ,

T i a z a K á l m á n t é r 12.

# # # # # & • % #

SI B19 tH 19 SI 1919 NI. B o t f á n

f o t o g r a f i c k ý a t e l i e r

Budapest, Hákóczi-úí SG. Telefon 67-55.

N é p e z i n h á z u . 6 . 81. Telefon 30-94.

Slovanským bratom vyho­tovuje m lacno a prvotried­ne. Fotografujem v mojom atelieru. — Na požiadanie však aj mimo neho. 2752

51 SI SI SI SI SI SI 19 2794

Grádits anglický panský krajčír.

Budapešť, VIII., Németh-utca č. 34. fMVLA zaručený, p r a v ý , Vllilt včelný od vlastných včiel vymetaný, I. lipový, akátový a esparzetový, 5 kg. ta Korún 8'50 zasiela dobierkou franko Ondrej Mudroch, veľkcvčelár, UJ-vidék (Nový Sad, Holubo­vá ulica č. 8.) 2770

K r á o n o z b y t k y l á t o k polovlnené, zaručené do­brej jakosti, pekných vzo­rov b a l í k B k i lový za K H"—• l e p é i d r u h za K 12 6 0 franko dobierkou zasiela A. jelínek, tkalcov­na, jimramov, Morava. — Valmi o d p o r ú č a m e I

2761

flf\m\7ÍMrti P r " T U kárpttsW, člsiú, pôvodnú. D U r U V l L K U SHYOVÍCU stolovú iriemsku, astú pôvodnú. Karpatské horké žalúdoCné bylinné, všetky tri druhy v S1/, litr. pletených Hatiach 1 liter za K 2 40. A m a r e l pravé, bylinné, červené, železné zdra­votné vlno. C h i n o l , zdravotné žalúdočné vino, obidva druhy lekármi odporúčané, znamenitou výbornou lie­čebnou silou dokázané pri chudokrevnost, bledničke a žalúdkových chorobách, povzbudzuje chuť k jedlu a napomáha trovenie. Cena: prvého pôvodná veľká f lasa K 3 40, druhého pôvodná veľká fiaša K 3 60 v 5 kil. pošt. zásielkach, obsahujúcich z prvého 1, z druhéhe 2 flaše. bezplatné balí nie, vyplatené dobierkou zasiela L u d . S t e i n d l v S k l a b i n e j , Turčianska stolica. 2858

Natleptlccskynákupný prameni L » C I t é > D S P I S I

i kg iM, Oobrt.párantKT.-—, iepfie K 2-40. príma polobblt K 2 80, biele K 4 -, bktepôpe-rtsté K 5-10, 1 kg veľmi fénmi, snehobiele párané K 640, K R-, i kgpdperovi tivi K B'—, K V—, biele temné K10*—, naflenuitj-

9c páperie s pr$ K Í2 —. ^ r l 5 kg objednávke: tranko.

H n f n w á nnsKvÉtlst * nuitocvernoväio Cervené-n O l O V S p O V t e i e h 0 f modrťío, bieleho alebo Šitého nanktngu, 1 p e n * I'D cm. dika, 120 cm. Mroki, • dvo­ma hlavnicami, í azda 80 cm. dlha, 60 cm. široká, naplnená s no­vým sivým, vennl trvanlivým temným perím K 16-—, potopdpe-rovi K *•-, pdperové K24.-. Jednotnú permy: K 18-, K \í-, K 14-. K 18-, hlavnice K S - . K 3 » , K 4 - . permy 200 cm. dlh* 140 cm. široké K 13-, K 14-, K 14-70, k 17-80, K 31--. Hlavnice 90 cm. dlhé 70 cm. lirok* K 4-50, K 3-20, K 370. Spodní periny zo silní ho strslkového grádhl ISO cm. dlhá, 116 cm. U-

roké K 12«), K 14-80. 2474 Zásielky na dobierku od K 12 — franko. Zámena dovolená. Za nezodpovedajúce vrátim peniaze, u MftWJ unit ettw > tnut,

S. BEN1SCH, DEŠBN1CB í . 931. (Čechy).

!jíe 20 korún I objednávky za­sielam franko, barchety, llanelj,

leajky, vln. látky, zellry, oxtordy,

I kanafasy, krlsttj

Odporúčame firmu 2160

FR. HUDEC, tkalcovna

Nové Mesto n. Met (Cechy).

5% slevj damaiky, plát­no, sfpkoviny,

brokáty stel. 11 postelné súbory, I kotele, zástery, I

spodky.

S S 3 " K obzretiu vzorky zdarma a franko!

# # * * * * « * « * * # # * * * *

Pokladnice asbestové skrine a pulty na knihy, KASETY a niklové

ŠPORNICKY (po 4 korunách) 3834

Fr, Procházka a spol. Dol. Kounlce (Morava).

*

*

*

*ft4#ttt*4*#4#tt#t# Slováci navštevuj te

Grand-kaoiareň RÉMY Budapešť, VIII., József-kQrut 4.

(oproti Národnému divadlu). Na najživšom mieste. Výtečné spojenie elektrickou s nádražiami. Slovenské časopisy, slovenská ob­sluha. Pre slovenských rodákov osobitné rezer­vované miesto. • Štyri telefony. • Lavné ceny.

M a j i t e l i JULIUS KÁLMÁN. 2843

Pri veľké) dražobe potravín BRYNDZA ©

le následkom lačnoty a vyti vnésti

v domácnostiach nepostradatelná a chut- / £ \ ná strava. — Prvá liptovská bryndzlaren \£/

Fil ín Ppwrsv v Liptovskom Sv. Mikuláši * l l i p A W W 11 V (Uptószentmlklós, Llptô megye).

odporúía desertnú bryndzu . . . K 7*50 I. výživnú bryndzu (temnú) . . . K 5-30 II. výživnú bryndzu (pikantnú) . . K 5'— V 5 kg.-ovýeh galetkách franko na každú stanicu. 2836

Detailný cennik a reklamnú tabulu zdarma a franko.

H

II

II II II II II II II II

í!

svojmu!! Slováci, svoj k Knpujte len ten najlepší, najtrvácnejší to­var, priamo od bratskej českej firmy, kto­

rá Vám dá za výrobnú cenu: | grádle

damasky matrace plátna na obilné vrecia obrusy servi ty uteráky

šypkovlny vreckovky atď. zbytky, len dobrý tovar !

Vzorky na požiadanie zdarma a franko I Budete prekvapení krásou a lacnou cenou 1 Podporujtesvojlcbbratovi P í š te s i o vzorky f i r m e : dán Balcar, ^£&&Stär£Z& Mám mnoho odreraterbv Slovákov a ka­ždý Je spokojný • mojim tovarom I 2S35

zeffry hodváby delený ballsty eponzé rypsy satény mndrotlsky tlače

oxfordy čierne látky Stoly čajky kanafasy plátna sifony prestieradlá šypkovlny

Žiadne shnilé

3q II II II II II II II II II II II II II II M

© SVOJ K S V O J M U ! © © D o D o l n e j B á č k y h o s p o d á r o m © © Najlepšie a najdokonalejšie sušiarne na © fä\ c h m e l svojho patentu dodáva (5) @ J a r o s l a v V l t a v s k ý , @ / » majiteľ železnej fabriky a mernik, bývalý y-y. *S) hlavný mernik firmy lán Linhart. Býva v Ra- ^ © kov niku (Rakovltz, Cechy.) 2808 © © Hlavný zástupca pre Uhorsko: i. KUBÁNI, PETBOVEC. ©

Nepremokavé plachty stohy, kramárske búdy, na vozy, lokomotívy, plášte, kapuce, zástery atď. Potom kanafasy a iné tkalcov­ské druhy vo veľkom výbere, ďalej Z B Y T K Y zeTIn.v 40 netráv . . . n K 20- látky vlnené dvojitej llrkí 4 m.it I I'll kinatasov 48 metrov . . n K 21- koiele lellrovi mužské, I km u K n o príma barchetev, so nelror n K 35- , II..neloví „ 1 kos n K 220 celkov o metrov . . . n K 2250Spodní nebavíce „ I O I B I 170 atď. — Vzorky od ostatných druhov na požiadanie

' s cennikami zdarma od tkalcovně -^=^

Ferdinand mc^c.., v ý r o b a n e p r e m o k a v ý c h l á t o k

B y s t r é u Nového Mesta n/Met. (Čechy) 2863

Lacné čítanie a t o j i l e n 6 0 b a l . a j a p o r -

tostt. S t r á n 270. Peniaze m o ž n o p o s l a ť a j v z n á m k a c h n a B u d a p e š t i a n s k y n a k l a d a -teľaký a p o l o k ú o a e t i n á r a k u s p o l o č n o s ť ,

B u d a p e s t . VI I I . , M á r i a u l i c a č. 15.

# *

*

*

* *

* *

Len pre pánov krajčírov! K n a s t á v a j ú c e j s e z ó n e o d p o r ú č a f i r m a s

& r L

>

( R e p r e z e n t a č n ý palác), e l e g a n t n é v z o r n í k y l á t o k a p o d š í v o k .

S t a č i l í s t o k bez z n á m k y . V z o r n í k y z d a r m a a f r a n k o . m

*

*

*

*

* *

$ # * • « * • * « * * « * • * « * * « * * * * * • * * * « • * * * « $

Odo 7 SLOVENSKÝ TÝŽDENNÍK

K ú p i m hostines i s ne-

Íkým pozemkom niže renčína. Po pripade by

aa piižtuil. Nabidky račte

Eoslaf na administráciu lavtnskeho Týždensíka

pod značkou: .Evanjelik 2BCB."

( I X - . L . L viadevovlaitnom IiarDIDn prfbytka.-Lahke kty vyplatené posiela KAROL WOLF, Wltn Vil., MariakiHer-itraaac I I . 2543

V é o t k * zkraaajta a čo aa samo chváli, to kupujte. Najlacnejšiu iltnú kávu (Roagkafe) 9 kg. za K 3 6 0 - 3 80 dla darčeka, za­sielala všade vyplatené na dobierku, Čítanie zdarma. Zkiiste prosím. Fr. Rajnyš,

ha. vfvoa Žitné kávy, Pra Vršovice. Založ. 1884,

2793

j Mám na předa] majetok v obci Tcrnoii pri Nitre, ktorý pozostáva z 10 ju tár orácej zeme, 3'/, jutra velmi dobrej lúky, podiel v hore, ďalej dom s 2 iz­bami a kuchyňou, 1 ko­mora, miital pre 7 kusov statku. Zem je veľmi do­brá. Urodí sa cukrová re­pa a] vinohrady sú tam. Dotazy ráčte poslať na ad­resu Slovenského Týžden­níka pod značkou .číslo 2867".

Fi rma Frlas Zlgmond a dr. Doctor Ouido, Prvá uhorská dielňa na výrobu pohrabných potrieb a okra-slovanle urorčichtruhálaa-ile na požiadanie cenník zdarma a franko. Úplne aariaduje pohrabné ob­chody, Budapest, VI., Le-hel-u. č. 8. 2578

dostane každý 2'/, m. dobrej bluanej látky altbo 3 m. aafíru, oxtordu, flanelu na koiele, barva a vzor úU ľúbosti

k á * ••Jeals.á • kg. fealiôak t l t a a j a laao-*•{ kávy atajlapaaj jakoat i z a K 4-50. Vy­platené na doMarku zaalela lan Baktrleká verkopraila-eň a vývoz žitnej kávy

RUDOLF VLTAVSKÝ. C h o t é b o ŕ . ( C e c h y ) . zne

jprajaMégjKsas^seirriiií runiaaa nania

Singer o ve šijacie stroje! Celkom nová malá Singerka za K 60 —, dobre

a> ^ _ opravená pre domácnost a pre re-« ^ J E a V meslo od K 24 —

m vyielNaaklademá

t dozei Habán lutfipnt. ¥11.. fllmiuf-tir í». H.

Obrázkový cenník poslem na žladosf zdarma.!!

Najlepší Dákupný prameň h o t o v ý c h p e r i n z dobrého českého peria I Plnaná * h u totn červenom na-klngu. Cvha diká 180/1:.0 cm. spolu a dToaaa poduškami kaidá 88.10 e n . a novtm. mä k m a trvalým perím K 16'—. Pelepú-pérovú K <U--. Mperové K 24—. Crha sama K 10— K 1 J - . K U ' — a K I S ' - . Podúika aama

I K 3 — , K 3 50 a K 4 —. Dvojité cyhr 300/ 40 cm. K 13—, K 14-90, K 7-50 a K 21 '—. K tomu po-l ú i k a 90,70 cm. K 4 4U. K 5'20 a K S'90 za 5 11 led* paria K 9 40, lepile K 12—, rajlepsteK 16 —, poiobiele 9 kg. K 17—, dobré, nové biele postelné serte bea prachu K .4 '—, enahoblale

K S*'—, lepila K 3 6 - , najlepšie panike K 45'—. 5 kg aedrl«pa-né naiklbene so živ huil K 2 S — a K 30—. Biele koaUnkové prv vyvetraní K 5'—, lepila K 6'—, najlepúle, jemaé prsavé perle K 6-50 ta '/t kg., fade páperia >/i *e K f 50 i K 3'—. — Zasiela sa franko na doblarsa, jari samenenl treba nahradit poštovné. 2814

Žigmund ĹEderer, ] i i n l c i n/lHilnou 136 o Klatov. Cechy.

Koho r-y nscaujimalo v tieto kritické časy k a i h a

SLOVANSTVO Cta& brož. K 1250, v skvostnej vlabe K 14 90,

s p : iOu o 72 halierov viac. / i ta výcmam iá kniha dejín Slovanstva, ktorú nal by si kaídý Slovák saopaaif. Skvôstno toto

Cicia nemalo by chybovať v žiadnom slovenskom dome. = = = = = Objednávky adresujte:

Buu.p6.liiB.aj iiUriiteískí spolok ói spil Budapešť, VIII., Mária ulica číslo 15. Objednávky vybavujeme len za vopred zaslaný

obnos alebo na dobierku.

® @ ® ® ® ® ® ® ® ® S-® ® ®

Este dnes si objednajte najlacnejší a najobsažnejši Slo­venský kalendár (kalendár Slovenského Týž­denníka) s 35 krásnymi obrázkami, ako z bal­kánskej vojny a iné. Len za 50 hal. i s poštou.

¥ f f f

¥ ¥ ¥ ¥ ¥

U EUGENA GLflSNER, „$ÍAV«ř. VIII., RBkk S z i l á r d u . 17. možno najlacnejšie nakupit.

Ceny anglických gumových opätkov: 2766

Pôsobí Uám starosti 7 ? kde dobre a lacno kúpite t k á č a -e t o v a r y pre jarné a letné obdobie? Tak píšte si pre nádhernú kolekciu vzoriek z e f i r o v , k a n a f a a o v , oxferdov, kryzetov, dámskych lálck, modrotlače, satínov, delenov, cajek na mužské or leky atď. našej doa ácej

— tkalcovně = = = = =

¥ ¥ ¥ ¥ ¥ ¥ ¥ ¥

HUDEC & LOCHMAN, Nové Mes to n a d Met. Ceohy, ktorú zdarma a franko obdržíte k obaretiu. W

TjTsZásleiky od K 10-— franko. Výrobné ceny. ~jf

¥¥¥¥¥¥¥¥¥¥¥¥¥¥¥¥¥

Kdo má rád

dobrú kávu, nech použiva jako prídavok len „pravej Franckovky" s ochrannou známkou „kávo­

vým mlynčekom".

Cislo | 0 | 1 Cena | 14 | 16

2 20

3 24

4 28

5 | 6 | 7 3 | 36 | 40

8 «

» 50

* * * * * * * * * * * * * * * * *

•NÁBYTOK* * každého druhu v najsolíd- * * nejšom převedeni za ceny * * najravnejiie vyhotovuje * *

m * * * * * * * * * * * * * * * * *

tzef Antal, stolár * r Piešťanoch (Póstyén). g J

B A S T I R A CZEICZ, Z H I p a n s k ý k r a j č í r i TTT m a j ú n a s k l a d e m u ž s k é a j d e t ­s k é obleky. B u d a p e s t , VIII., Ba-r o s s u. 87. (Stoličný dom peštianskej stol.)

II II II II IH

im

®@® ®®@ ®@® ®@®

R

P a U i c D skvelým

výsledkom lieči

E

Proti mm je nallepii vyprobova-ný domáci

liek

P

Pri liečení lámkj

nevyrovna-tefného účinku

A

RbenmoTé bofastl uľa­vuje a aj

vylieči

R

Proti osadu má veľký

úspech, vyzkušený

liek

A

Boleným kostí zapríčinené bofasti

hneď zastaví

T O

®@® ®@® ®@® ©@®

R Kriegaarow

REPARATOR v nemocnici Sv. Rókuia x pomedzi 136

pádov 129 úplne vyliečil. Veľká f i a s k a . . . K 2 ' -malá fraftka . . . K 1 * -5 malých fľašiek 5 korún alebo 3 veľ­

ké 8 korún franko.

Jediný derábateľ:

tin Budapest, Kálvin-tér.

3808

K r i a g n a r o v

REPARATOR ]e taký vyrkúiený liek, i e ho o překot napodobňujú. Cliríňine aa preto od na-nlihodnýck napodobnenín. — P a t t e r n •a r o a o a l a l a d a n n a a a d o b l a i -k u a l a b a a a v a a r a d z a a l a n é .

ZEMSKÁ PilÚMYSLOflá BflHRfl aHCIOUfl SPOLEČNOST. zaloiená Živnostenskou bankou v Prahe.

V., Ferencz József tér 6. BUDAPEST, V., Fereacz József tér 6. (palác .QRE5HAM")

T a l a a r a f l e v é a i r g a a „ ! • — T W I A L E " . í l l l-OB

Telefon :< 131-98 \ 111-70

U t e t a nhornUel p a i t a v e ] aperltcTny f. »120 Úcat a rakaakaj paatovej apari terny t. 1869S9. Učet a b e e : kare . p o l t apariterny t. 8 1 « .

Zmenáreň:

Filiálka v MUNKAČI. Účastinný kapitál ŽIVNOSTENSKEJ BANKY V PRAHE Je K 80,000.000*— a rezervy vyše K 20,000.000-

Prijíma vklady pri najvyššom zúročení. Eskont zmeniek. Pretfúavky aa cenné papiera. Vybavenie všetkých bankových a barzavýck transakcií na budapeštianskej a cadsacara-ských burzách. Kúpa a predaj caaaaacaaských peaaxl,. zvláite aalcraw, m a r i a k a rak-to*. Živé spojenie s vidieckymi ústavmi. Priame %tfkf so zahranlíím a Amarikaa.

10 SLOVENWCY TÝŽDENNÍK

LieÔme Opilstvo "*PV» n e * , a *?u*° nereofou po- { ^••g^äid-g W P " ^ " W stížený proti zákonu previnil ZKkrttM epika, pn, i l l to alkotol putml x M ciajelky a chuti ku práci, prv, sež siar! jebá zachránenie znenieM

Alkolin je náhrada za alkohol a spôsobuje to, že sa opil-covi liehové nápoje úplne sprotivia. — Alkolin Je úplne ne­škodný a účinkuje tak intenzívne, že aj opilstvu vo veľkej miere oddané osoby do tejto neresti nikdy viacej násad neupadnú. Alkolin je to najnovšie, čo veda v tomto ohľade priniesla a liek tento zachránil už tisíce fudi od biedy, úpadku1 • skazy. Alkolin je íahko rozpusťitefoý preparát, ktorý na pr. môže daf žena svojmu manželovi do raňajšieho nápoja (kávy, mil ska, čaju), bez toho, žeby to najmenšie zbadal. V najviace) pádoch nevie si patričný vysvětlit, prečo odrazu opojné nápoje neznesie a mysli, že to prílišný pôžitok zapríčiňuje, tak ako sa nám mnoho­krát isté Jedlo prejie, keď ho často poži varne. Alkolin mal by dať každý otec svojmu synovi-študentovl, prv než pri zkúáke prepadne, bo keď je aj pijatike nie tak veľmi oddaný, alkohol predsa oslabuje mu modzok. Vôbec každý, kto nemá dosť sily v sebe, aby sa zdržal opojných nápojov, mal by užívať dávku Alkolinu. Tento je úplne neškodný. Patričný zachová si tým zdravie a usporí mnoho peňazí, ktoré by bol lnáče vyhodil za vino, pivo, pálenku a likéry. — Preparát Alkolin stoji 10 kor. a zasiela sa pri poslaní peňazí vopred alebo na dobierku.

ALKOLIN-INSTITUT, KOPENHAGEN B. 3 2 . (H (Na listy príde 25 halierová, na dopisnlce 10 halierová známka.) zr

Kdo o h o * atlf t o v a r , aoosnlo H n l c ofcjodnaf I — T r v a n l i v é

výkorao trUelan*

ZBYTKY at U m. dlhí, ako: kanafasy, plátno, prestleradld, zrflry, modrá tlač, tiby, Ufóny, grUetj a lni M a * 4 * o a o t r o v a o » k o r á n . najUphť

Lacné perie a páperie w

••trov a o 11 k o r á n , najlepších za K zasiela na dobierka mina tkalcovna

16--

U Sít!.1(0.1, IITf Bílili, taj. Vzorky ntzastetam a diaľka st dľa potreby ustanovit, Ml

—" K a t a ? kado opekojnýl -ygr

1 ks, icGihc driapanŕho per i l K 2 - , lapala K 2-40, poiobleie K <W, n'tlu A (•—, p n e š nápariatc K S'—, i-atjemueJMe n T - , B- — a BUO, p á p e i e Sedí K « - , T--, Wtla priam K >!)•—, nranŕ K B" - , 9t Skf, vottrM trasfce.

ffi Hotové postele

Predám veľké množstvo! slivkových stromov

vysokokm* nových a mnoho keřového egrešu (po!k>), iýbiilol a korenaté vinné révf v pekných druhoch.] Vaclav MalAk, Vohlovloo u Bolatfca, Čochy. I

2847. I

e bB»!*iij tenaodStc, ĽTOrtrttio, t t t t* ' r.lefco Meíoo MuMnxt-. t uvrina vwfciHí asi 180|I2C em. a * tankiliml Telkcotl art

" " Ca. doatatotee Bantteae l ntvf m tmrttm, trrteic porta •—, poi'íoŕ.psrtts K Ar—, piperrni K J4-—. fúrii* sai-útu*

. H —, »•—, VMÍUOJ pn K r - t ran, 4•-. pmn I1 80(60 eci

K 1 8 -, K 10- . ..

200)140 ta. ve ti--*, K 13 , 1 ver.ŕ K 4'íit:, í•—. 3-90. SĽ-OAIÍ periny a K*íit|rirJei>0 t r id lu I iWjtM fn.vefk* í t w — , in.— etaleJa od K m-

|s-_, is--, w - . VMkottaoiroaii. , —• (ranko na

tfoblcrfcn. aíefca aa rapietí poslaní nlnot. MAX B E R G E R , D E S E N I C E , 6. I T f / 4 , (Čechy). Ztráta iTlaSeaa. Zametu atví/iana, alebo aa ,*n>iii« vráta. Uotato Ilustrované sevaíky !Kj vtettálro coatefaénn tovaru

i x J a r m a ' 2521

Továría v flyore Králové nlĹabem a v Castofoviciacli

Čechy.

Čo je Eonit? Eonit je výborná moderná

škrydla na pokrývanie, ktorá v konkurencii s cudzími vý­robkami yydobila si prvé mie­sto. Žiadajte prospekty! Cen­trálna kancelária v Hradci Králové, Čechy. ^

ZňSTERY a SUKNE

• Umfcoroľaaim «| inaUla oidabtnt, i kanalasa, krl->«tu, iot>iu, klotu Btŕ od­porúča U|tfce lacao len pre o b a h o d n l k o v to­várna kontcktufcti OdtT^T

Fr. Sshnal, Lomnice

n a d Pop. (čochy). Cenníky z d a r m a . Výroba pracovných pláif u

•k/ •; pre Tíntky ofcory. 2B40

ZBYTKY 27U

100.000 metiov, t-\* metr. dlhí 1-a jakottl lranko dob. ponúka: 40 m. blua. barekeťu 1. 20 K tu m. Mua. bircheru II. 16 K «0 m. Ilaaelu katclavébo 19 K IS n panák, oblek. Ittok 30 K (K»id> abytok S m. dlkf mod.) F r o n t , r o o k , tko looof lo Lean* B« lohrad {Cechy).

O-.ftdieoým domt-íim praciíedkem z Oíinntch bylinných l a t t k p t ŕ l i r t připra­veným, který oil.u-)e, podparu.c a n-pravul* triMBl t C! uf k j í d l u p o t a t n -iuje t mírni, b t lbo-l««inř pořiatlTipů-

aobl a tuk iBime následky n u t ŕ l d a o a t l , po-cnybené dlety, naMuienl z acpŕllemot zácpy, napf.iáhu,nadmu«l,tvníeniaep/řbyte£nťkyie-liny, k řecovltá bolesti aralrnuje a odstraňuje, J.-st

I . MSI BAlSiM pro žaludek c lékárny B. Fragnera. Hlavný aklad T lekárni B a F R A G M E R | ioaaTatei ,o černého orla", Praha, Malá strana t. 203,

roh Nerudovy ulice Objednávky potton vyílxnji ae obratem. 1 read láhev 2 K, I malá láhev I K, puitou proti přeuetUnl K ISO zt silá se mam tthav, proti K 2 80 velká iábev, proti K 4 70 posílají ae 2 velké láhve, proti 8 K poallajUe Á velké láhve, proti 22 K zisllá se 14 velkých lahvi franko na veíkert stardee Rakousko-Uheraka. Sklady v lékárnách celého Ra­

kouska.

1 / Ý S T R A H A ! Velkeré řásti v obalu apatřeny jaoa och­

rannou známkou — — — tun

Ž i t n á k J . . . .GLORIA" je naflepila a najzdravší* dblVfleal K á v a ^ , . zMi pra defi, nervdzeveh a

nemocných na ta údek. taeiela sa do vletkých Itátov v 3 kg. balíčkoch lranko at dobierku za K 4 — I a krá­snym darom do kuchyne -m-f--.--. -Mnoho tlafc uznania. a t O a o P l i l o a .Gloria" výroba) kAvy, Knktis 45. (Čechy). Pri odobranl 6 balíkov ei le 1 ba.lk kávy zdarma, ale­bo I krásnu tunelovú deku na postel alebo 2 mocné fenské sukne s krianym okrajom. 1898

Roľnícka akciová továrňa na stroje slévárna a koflárnaU ED. KOKORA A SPOL. V PŘEROVE, MORAVA. Odporúôai Parné a benxinové mláfacie garnitúry najnovšej konštrukcie.

r a r i t e lokomoblly a ooalovými vlnitými ohnlétaml od 3-IO HP, najmenšia, spotreba uhlia. Boaxinavé motory od 2 - 8 0 HP bezvadné pra­cujúce pri nepatrnej spotrebe benzinu. P a r a é a bonxlaové mlatooky s dvojitým Čisteným s cepovým bubnom, roctrledbvadm valcom a trlerom, na žiadosť s prístrojom k odstráneniu plevy a ohrabkov. Elovátory k malým a velkým garnitúram. Lioy (profto) na slamu, ručné viazanie slamy alebo so samovlazacom. Pm-tontné kamonio Arotovniky s kolmo postavenými mlynskými kamenami na pohon motorom alebo lokomobllou. Olaoo otrojo na obilie a repu a vrchným a spodným vý­sevom a s prístrojom na roímeiivanle hno­jiv. Taktiež všetky iné hospodárske stroje z najlepšieho materiálu a v najdokonalejšom prevedení. Všestranná aaruka. Výhodné plá­tenné podmienky. Žiadajte si cenník a nabídku

20»

BudapfcWanAebo nak:!adst*ri%«rio (polku 6 f r t f n i r s M epotořnotT? B*sí«neM. Vili, M£r|»-* % í5