Slovenské Rudohorie

Michal Mahút

PolohaTuristická oblasť „Rudohorie“ zaberá známe územie Slovenského rudohoria. Nachádza sa v centrálnej

časti Slovenska vo Vnútorných Západných Karpatoch. Slovenské rudohorie sa tiahne nesúvislým hrebeňom v smere západ – východ. Administratívne zasahuje do Banskobystrického kraja, Košického kraja a čiastočne do Prešovského kraja. Do oblasti rudohoria patria pohoria: Čierna hora, Slovenský kras, Spišsko-gemerský kras (Muránska planina a Slovenský raj), Stolické vrchy, Revúcka vrchovina, Veporské vrchy, Volovské vrchy vrátane Rožňavskej kotliny a Bodvianskej pahorkatiny. V oblasti sa rozprestierajú tri národné parky: Muránska planina, Slovenský kras a Slovenský raj.

IpeľPramení vo Veporských vrchoch neďaleko Lomu nad Rimavicou,spočiatku tečie na juh, pri Veľkej nad Ipľom dosahuje

slovensko- maďarské hranice, za Kováčovcami sa točí na západ, preteká popri Balážskych Ďarmotách a Šahách, pri Kubáňove sa zase točí na juh a pri Chľabe Celková dĺžka rieky je 232,5 km, z toho 140 km tvorí hranicu s Maďarskom. Celkový spád je 596 m. Prietok vody je nestály, priemerný prietok v ústí je 21 m³/s. Plocha povodia je 5 151 km².Z iniciatívy ochranárov prírody oboch krajín bola vytvorená Ipeľská únia.V 70. rokoch prebehlo na Slovensku horúčkovité upravovanie toku rieky, na mnohých úsekoch došlo k napriameniu a regulácii koryta.

Chata Zámok pod hradom MuráňChata Zámok bola vybudovaná v druhej polovici 19. stor. Coburgovcami, majiteľmi Muránskeho panstva, ako

horáreň. Sídlila tu hlavná lesná správa panstva, ktorá spravovala rozsiahle lesné hospodárstvo. Častým hosťom tu býval bulharský cár Ferdinand Coburg. V roku 1948 horáreň prevzal štát, no koncom 50-tych rokov prechádza do správy magnezitových baní v Lubeníku. V tom čase sa začína jej postupná premena na chatu. Koncom 20. stor. sa o chatu starajú dobrovoľní ochrancovia prírody, ale o pravidelnej prevádzke pre verejnosť sa nedá hovoriť. Až začiatkom 21. stor., keď chata prechádza do privátneho vlastníctva, začína fungovať ako horská chata.

Zaujímavosti• Najvyšší bod oblasti je vrch Stolica (1476 m n. m.) v Stolických

vrchoch, ktoré sú v poradí 7. najvyšším pohorím Slovenska. Najnižší bod leží na pomedzí Slovenského krasu a Juhoslovenskej kotliny, v prielomovej doline rieky Slaná v nadmorskej výške 200 m pri obci Bohúňovo. Prvé výbežky pohorí vystupujú z Lučensko-košickej zníženiny. Okrajové časti Bodvianskej pahorkatiny ležia na hranici s Maďarskom a taktiež cezhraničným pohorím je Slovenský kras. Ďalšími krasovými územiami sú Muránska planina a Slovenský raj v pohorí Spišsko-gemerský kras. Revúcka vrchovina tvorí južné predhorie Slovenského rudohoria, ktoré sa dvíha k najvyšším vrcholom na severe oblasti. Pomerne hustá sieť turistických

chodníkov rozmanitej kvality značenia pokrýva celú oblasť. Návštevnosť rozsiahlych zalesnených horstiev nie je vysoká a stretnúť väčší počet turistov je zriedkavosťou. Oblasť je ideálna pre viacdňové prechody, horskú cyklistiku a bežecké lyžovanie.

Koliba na RandaviciOkrajom lúky stúpa značená modro-žlto-zelená cesta od horárne Stožky až na

rázcestie na vrchole lúky. Asi 15 minút chôdze výstupom alebo 10

minút zostupom z uvedených bodov sa nachádza malá

koliba, ukrytá za hrádzou smrečiny. Pri výstupe je dobrým vodidlom tabuľa Náučného chodníka Stožky, koliba sa nachádza kúsok povyše vpravo. Pri zostupe z hrebeňa sa leskne plechová strecha po pravej strane lúky.

Zdroje informácií

www.hiking.sk www.google.sk