Slovenský rajSlovenský rajNárodný park Slovenský raj sa nachádza vo východnej časti Národný park Slovenský raj sa nachádza vo východnej časti

Slovenska, r. 1964 bol vyhlásený za chránenú krajinnú oblasť a v r. Slovenska, r. 1964 bol vyhlásený za chránenú krajinnú oblasť a v r. 1988 bol Nariadením vlády SR prekategorizovaný na národný park. 1988 bol Nariadením vlády SR prekategorizovaný na národný park.

Má rozlohu 19 763 ha a ochranné pásmo 13 011 ha. Má rozlohu 19 763 ha a ochranné pásmo 13 011 ha.     Pôvodne bola celá oblasť národného parku veľkým plošným     Pôvodne bola celá oblasť národného parku veľkým plošným celkom, ktorý postupne toky riek (celkom, ktorý postupne toky riek (HornádHornád, Hnilec) a potokov (, Hnilec) a potokov (

Veľký SokolVeľký Sokol, , Suchá Suchá BeláBelá, , Biely potokBiely potok) rozkrájali na niekoľko väčších i ) rozkrájali na niekoľko väčších i menších plošín (menších plošín (GlacGlac, , GeravyGeravy). Menšie toky vytvorili za tisícročia pre ). Menšie toky vytvorili za tisícročia pre

Slovenský raj tak charakteristické rokliny s vodopádmi (Slovenský raj tak charakteristické rokliny s vodopádmi (KyseľKyseľ, , PieckyPiecky, , Sokolia dolinaSokolia dolina, , ZejmarskáZejmarská roklina roklina). ).

    Na plošinách sa nachádzajú mnohé krasové javy - závrty, škrapy,     Na plošinách sa nachádzajú mnohé krasové javy - závrty, škrapy, podzemné jaskyne a diery (podzemné jaskyne a diery (Dobšinská ľadová jaskyňaDobšinská ľadová jaskyňa, Stratenská , Stratenská

jaskyňa, jaskyňa, Medvedia jaskyňaMedvedia jaskyňa, , Čertova dieraČertova diera). ).     V bezprostrednej blízkosti národného parku sa nachádzajú obce     V bezprostrednej blízkosti národného parku sa nachádzajú obce

s historickými pamiatkami (s historickými pamiatkami (Spišská Nová VesSpišská Nová Ves, , MarkušovceMarkušovce, , Spišský ŠtvrtokSpišský Štvrtok) a turistické strediská () a turistické strediská (ČingovČingov, , KláštoriskoKláštorisko, , PodlesokPodlesok, , DedinkyDedinky) s možnosťou ) s možnosťou ubytovaniaubytovania. Z ubytovacích stredísk je možné . Z ubytovacích stredísk je možné

robiť celodenné robiť celodenné výletyvýlety do širšieho okolia ( do širšieho okolia (LevočaLevoča, , Vysoké TatryVysoké Tatry, , Nízke TatryNízke Tatry, , PieninyPieniny, , Spišský hradSpišský hrad, , PlejsyPlejsy, , Chrám Chrám sv.Jakubasv.Jakuba v Levoči v Levoči). ).

Prielom HornáduPrielom Hornádu• Prielom Hornádu je približne 16 km dlhý úsek horného toku Prielom Hornádu je približne 16 km dlhý úsek horného toku

rieky Hornád od ústia Veľkej Bielej vody po rieky Hornád od ústia Veľkej Bielej vody po SmižanySmižany. Hornád . Hornád tu vytvoril kaňonovité údolie, brehy ktorého spadajú z tu vytvoril kaňonovité údolie, brehy ktorého spadajú z bočných hrebeňov a vrchov miestami s vyše 300 m výškovým bočných hrebeňov a vrchov miestami s vyše 300 m výškovým rozdielom. Vďaka svojej turistickej histórii má Prielom rozdielom. Vďaka svojej turistickej histórii má Prielom Hornádu zvláštne postavenie medzi prírodnými hodnotami Hornádu zvláštne postavenie medzi prírodnými hodnotami Slovenského raja. Slovenského raja.     Predchodca Hornádu na konci mladšieho neogénu tiekol po     Predchodca Hornádu na konci mladšieho neogénu tiekol po plochom dne dnešnej Hornádskej kotliny približne o 150 m plochom dne dnešnej Hornádskej kotliny približne o 150 m vyššie. V období na rozhraní mladšieho neogénu a štvrtohôr vyššie. V období na rozhraní mladšieho neogénu a štvrtohôr sa územie Slovenského raja začalo zdvíhať, kým dno sa územie Slovenského raja začalo zdvíhať, kým dno Hornádskej kotliny klesať. Hornád sa začal zarezávať do Hornádskej kotliny klesať. Hornád sa začal zarezávať do podložia svojho toku a tak vznikol nielen on, ale aj naň podložia svojho toku a tak vznikol nielen on, ale aj naň nadväzujúce prítoky ( nadväzujúce prítoky ( LesnicaLesnica, Veľká Biela voda, , Veľká Biela voda, Biely potokBiely potok) s ) s menšími prítokmi s vodopádmi a kaskádami, ktoré do nich menšími prítokmi s vodopádmi a kaskádami, ktoré do nich stekajú zo svahov planiny stekajú zo svahov planiny GlacGlac. .     Prvý prechod Prielomom Hornádu po jeho zamrznutej     Prvý prechod Prielomom Hornádu po jeho zamrznutej hladine sa uskutočnil vo februári 1906. V júli 1906 sa hladine sa uskutočnil vo februári 1906. V júli 1906 sa B.Hajtsch a L.Hajtsch na primitívnej plti splavili tokom B.Hajtsch a L.Hajtsch na primitívnej plti splavili tokom Hornádu od Hornádu od HrabušícHrabušíc (Hrdlo Hornádu) po (Hrdlo Hornádu) po SmižanySmižany (vyústenie (vyústenie Hornádu pri Smižanskej Maši). Hornádu pri Smižanskej Maši).     Prielom Hornádu nebol po celej svojej dĺžke priechodný. Až     Prielom Hornádu nebol po celej svojej dĺžke priechodný. Až roku 1960 sa začalo s výstavbou lanovej lávky v ústí roku 1960 sa začalo s výstavbou lanovej lávky v ústí Kláštorskej roklinyKláštorskej rokliny a roku 1974 sa ukončila etapovitá výstavba a roku 1974 sa ukončila etapovitá výstavba "chodníka Horskej služby". Na tomto chodníku je "chodníka Horskej služby". Na tomto chodníku je zabudovaných 7 kovových mostíkov a lávok, približne 320 m zabudovaných 7 kovových mostíkov a lávok, približne 320 m reťazí v exponovaných skalných stenách, 140 stúpačiek a reťazí v exponovaných skalných stenách, 140 stúpačiek a približne 70 m drevených lávok. približne 70 m drevených lávok.

PRÍSTUP: Peši zo PRÍSTUP: Peši zo Spišskej Novej VsiSpišskej Novej Vsi, , SmižianSmižian, , Spišských Spišských TomášoviecTomášoviec, , LetanoviecLetanoviec, , HrabušícHrabušíc a a DediniekDediniek. . OKOLIE: OKOLIE: ČingovČingov, , Tomášovský výhľadTomášovský výhľad, , Kláštorská roklinaKláštorská roklina, , Letanovský mlyn, Letanovský mlyn, PodlesokPodlesok, , KláštoriskoKláštorisko a dolina a dolina Bieleho potokaBieleho potoka. .

Veľký SokolVeľký Sokol• Mohutná a dlhá tiesňava na Mohutná a dlhá tiesňava na

západnom okraji planiny západnom okraji planiny GlacGlac. . Ukončuje ju romantická Ukončuje ju romantická Róthova roklina, pomenovaná Róthova roklina, pomenovaná po jednom z priekopníkov po jednom z priekopníkov turistiky v Slovenskom raji. Oba turistiky v Slovenskom raji. Oba brehy tiesňavy vytvárajú skalné brehy tiesňavy vytvárajú skalné svahy často až 300 m vysoké. svahy často až 300 m vysoké.     Prvý úplný prechod sa     Prvý úplný prechod sa uskutočnil 20.8.1898 skupinou uskutočnil 20.8.1898 skupinou prof. M. Rótha, dr. N. Filarského prof. M. Rótha, dr. N. Filarského a M. Karolinyho. O mesiac a M. Karolinyho. O mesiac neskôr tá istá skupina doplnená neskôr tá istá skupina doplnená umeleckým fotografom V. umeleckým fotografom V. Forbergerom prešla tiesňavou Forbergerom prešla tiesňavou druhýkrát. Fotografie V. druhýkrát. Fotografie V. Forbergera boli prvými zábermi Forbergera boli prvými zábermi z tiesňav Slovenského raja. z tiesňav Slovenského raja.     Roku 1956 namontovali     Roku 1956 namontovali členovia Horskej služby v členovia Horskej služby v tiesňave prvé kovové rebríky. tiesňave prvé kovové rebríky. Na začiatku Róthovej rokliny je Na začiatku Róthovej rokliny je umiestnená pamätná tabuľa. umiestnená pamätná tabuľa.

Suchá BeláSuchá Belá

• Jedna z najromantickejších tiesňav Slovenského raja. Voda Jedna z najromantickejších tiesňav Slovenského raja. Voda ňou pretekajúca pramení na severnom okraji planiny ňou pretekajúca pramení na severnom okraji planiny GlacGlac. . Jej tok oddeľuje od seba masív Vtáčieho hrbu a Rumanovej. Jej tok oddeľuje od seba masív Vtáčieho hrbu a Rumanovej. Do Veľkej Bielej vody ústí priamo v stredisku Podlesok. Do Veľkej Bielej vody ústí priamo v stredisku Podlesok.     História turistického objavovania Suchej Belej sa začína     História turistického objavovania Suchej Belej sa začína roku 1900, keď skupina pod vedením prof. M.Rótha sa roku 1900, keď skupina pod vedením prof. M.Rótha sa dostala až k Misovým vodopádom. Roku 1908 vyznačkovali dostala až k Misovým vodopádom. Roku 1908 vyznačkovali a upravili k nim turistický chodník. V marci 1910 skupina a upravili k nim turistický chodník. V marci 1910 skupina pod vedením A.Mervaya prešla po prvýkrát v zime celou pod vedením A.Mervaya prešla po prvýkrát v zime celou tiesňavou. Úplne, vrátane Rokliny Misových vodopádov, ju tiesňavou. Úplne, vrátane Rokliny Misových vodopádov, ju sprístupnili členovia Horskej služby roku 1957. sprístupnili členovia Horskej služby roku 1957.     Vodopády v slede postupu: Misové vodopády, Roklina     Vodopády v slede postupu: Misové vodopády, Roklina Misových vodopádov, Roklina, Okienkový vodopád, Misových vodopádov, Roklina, Okienkový vodopád, Korytový vodopád, Bočný vodopád, Kaskáda. Korytový vodopád, Bočný vodopád, Kaskáda.

Biely potokBiely potok• Biely potok je pravostranný prítok Hornádu, ktorý má Biely potok je pravostranný prítok Hornádu, ktorý má

prameniská približne vo výške 900 m na severných prameniská približne vo výške 900 m na severných svahoch svahoch GeravyGeravy, ohraničenej zo severu , ohraničenej zo severu Holým kameňomHolým kameňom, Červenou skalou a Suchým vrchom. , Červenou skalou a Suchým vrchom. Na jeho hornom toku, ktorý sa nazýva Tomášovská Na jeho hornom toku, ktorý sa nazýva Tomášovská Belá je účelová vodná nádrž Klauzy. Jej zadržané vody Belá je účelová vodná nádrž Klauzy. Jej zadržané vody slúžili v minulosti k splavovaniu dreva až do slúžili v minulosti k splavovaniu dreva až do SmižianSmižian. .     Do Bieleho potoka ústia potoky vytvárajúce     Do Bieleho potoka ústia potoky vytvárajúce tiesňavy tiesňavy KyseľKyseľ a a Sokolia dolinaSokolia dolina. V triasových . V triasových vápencoch, ktorými Biely potok preteká najmä na vápencoch, ktorými Biely potok preteká najmä na dolnom a strednom toku, vznikli kratšie kaňonovité dolnom a strednom toku, vznikli kratšie kaňonovité úseky. V ľavostranných svahoch, vo východných úseky. V ľavostranných svahoch, vo východných skalnatých svahoch zrázov planiny skalnatých svahoch zrázov planiny GlacGlac, sa , sa nachádzaju priestory nachádzaju priestory Medvedej jaskyneMedvedej jaskyne a Zlatej diery. a Zlatej diery. Podstatná časť doliny Bieleho potoka je súčasťou Podstatná časť doliny Bieleho potoka je súčasťou Štátnej prírodnej rezervácie Štátnej prírodnej rezervácie KyseľKyseľ. .

GlacGlac• Najrozsiahlejšia planina v Najrozsiahlejšia planina v

Slovenskom raji, dosahujúca Slovenskom raji, dosahujúca najväčšiu výšku 1061 m nad najväčšiu výšku 1061 m nad bývalou horárňou Glac. V jej bývalou horárňou Glac. V jej svahoch su vyerodované prakticky svahoch su vyerodované prakticky všetky najatraktívnejšie tiesňavy všetky najatraktívnejšie tiesňavy Slovenského raja - na východe Slovenského raja - na východe KyseľKyseľ a a Sokolia dolinaSokolia dolina, na západe , na západe Veľký SokolVeľký Sokol, , PieckyPiecky, a na severe , a na severe Suchá Suchá BeláBelá, , Kláštorská roklinaKláštorská roklina a a Zelená dolina (turisticky Zelená dolina (turisticky neprístupná). Okrem množstva neprístupná). Okrem množstva povrchových krasových útvarov na povrchových krasových útvarov na poľanách sa vo východných poľanách sa vo východných svahoch nad údolím svahoch nad údolím Bieleho potokaBieleho potoka nachádzajú najznámejšie jaskyne nachádzajú najznámejšie jaskyne planiny Glac - planiny Glac - Medvedia jaskyňaMedvedia jaskyňa a a Zlatá diera. Zlatá diera.     Na planinu Glac a jej výbežky     Na planinu Glac a jej výbežky vyúsťuje podstatná časť vyúsťuje podstatná časť značkovaných chodníkov v značkovaných chodníkov v Slovenskom raji a vytvára tak z nej Slovenskom raji a vytvára tak z nej ústredný orientačný priestor ústredný orientačný priestor územia. územia.

GeravyGeravy

• Rozľahlá planina na juhu Slovenského raja s veľkým Rozľahlá planina na juhu Slovenského raja s veľkým množstvom povrchových krasových útvarov, ktorej množstvom povrchových krasových útvarov, ktorej ohraničenie tvoria vrcholy Suchého vrchu, Červenej ohraničenie tvoria vrcholy Suchého vrchu, Červenej skaly, skaly, Holého kameňaHolého kameňa a Gačovskej skaly. Tvorí ju súbor a Gačovskej skaly. Tvorí ju súbor horských lúk a polianok s lesíkmi a hájikmi slúžiacimi horských lúk a polianok s lesíkmi a hájikmi slúžiacimi ako úkryt drobnej zvere. ako úkryt drobnej zvere.     Severné svahy sú prevažne husto zalesnené,     Severné svahy sú prevažne husto zalesnené, pozvoľne klesajú do dolín a tvoria záver doliny pozvoľne klesajú do dolín a tvoria záver doliny Bieleho potokaBieleho potoka. Južné svahy strmými zrázmi padajú do . Južné svahy strmými zrázmi padajú do údolia Hnilca. Na Geravách je hustá sieť udržiavaných údolia Hnilca. Na Geravách je hustá sieť udržiavaných lyžiarskych bežeckých tratí (Memoriál Jozefa Šlejzáka) a lyžiarskych bežeckých tratí (Memoriál Jozefa Šlejzáka) a lyžiarske vleky umožňujúce základný lyžiarsky výcvik lyžiarske vleky umožňujúce základný lyžiarsky výcvik na nenáročných svahoch. Roku 1964 sa tu uskutočnil na nenáročných svahoch. Roku 1964 sa tu uskutočnil IX.zraz turistov SNP. IX.zraz turistov SNP.

KyseľKyseľ• Tiesňava na východnom okraji planiny Tiesňava na východnom okraji planiny GlacGlac, medzi hrebeňmi Pircu a Čertovej , medzi hrebeňmi Pircu a Čertovej

Sihote. Na dĺžke približne 1,5 km má spád približne 180 m. Na rázcestí v Sihote. Na dĺžke približne 1,5 km má spád približne 180 m. Na rázcestí v Kyseli sa delí na Veľký, Malý a Vyšný Kyseľ. Kyseli sa delí na Veľký, Malý a Vyšný Kyseľ.     Z turistického hľadiska je zaujímavá história objavovania tiesňavy. Aj keď     Z turistického hľadiska je zaujímavá história objavovania tiesňavy. Aj keď Kyseľ bol najbližšie k vtedajšiemu turistickému centru - Kyseľ bol najbližšie k vtedajšiemu turistickému centru - Spišskej Novej VsiSpišskej Novej Vsi - - trvalo veľa rokov, kým priekopníci dosiahli úplny prechod touto tiesňavou. trvalo veľa rokov, kým priekopníci dosiahli úplny prechod touto tiesňavou. Dňa 27.6.1900 sa uskutočnila prvá objavná túra, ale celou tiesňavou sa Dňa 27.6.1900 sa uskutočnila prvá objavná túra, ale celou tiesňavou sa podarilo prejsť až 25.8.1907 Kazimírovi Kozlovskému so spoločníkmi. Roku podarilo prejsť až 25.8.1907 Kazimírovi Kozlovskému so spoločníkmi. Roku 1925 pracovníci Rušňového depa v 1925 pracovníci Rušňového depa v Spišskej Novej VsiSpišskej Novej Vsi umiestnili v tiesňave umiestnili v tiesňave prvé kovové mostíky a rebríky. Roku 1975 členovia Horskej služby prvé kovové mostíky a rebríky. Roku 1975 členovia Horskej služby sprístupnili dovtedy obchádzaný úsek nad Obrovským vodopádom. sprístupnili dovtedy obchádzaný úsek nad Obrovským vodopádom.     V dňoch 16.-17.7.1976 vypukol pri ústi tiesňavy do     V dňoch 16.-17.7.1976 vypukol pri ústi tiesňavy do Bieleho potokaBieleho potoka požiar, požiar, ktorý postupne zachvátil celú stranu na ľavom brehu Kyseľa (svah Pirca). ktorý postupne zachvátil celú stranu na ľavom brehu Kyseľa (svah Pirca). Požiaru podľahlo vyše 30 ha lesa. Z tohto dôvodu sa až do odvolania Požiaru podľahlo vyše 30 ha lesa. Z tohto dôvodu sa až do odvolania prechod tiesňavou zakazuje pre mimoriadne nebezpečenstvo padania skál a prechod tiesňavou zakazuje pre mimoriadne nebezpečenstvo padania skál a zhorených stromov. V tiesňave sa z bezpečnostných dôvodov demontovali zhorených stromov. V tiesňave sa z bezpečnostných dôvodov demontovali rebríky a verejnosti je prístupná iba náhradná trasa vedúca požiarom rebríky a verejnosti je prístupná iba náhradná trasa vedúca požiarom nezasiahnutou častou (prístupná časť), Malý a Veľký Kyseľ. nezasiahnutou častou (prístupná časť), Malý a Veľký Kyseľ.

•         Vodopády (v slede postupu): Vodopády (v slede postupu): Kyseľ (neprístupná časť): Barikádový, Kaplnkový, Roklina, vodopád v Kyseľ (neprístupná časť): Barikádový, Kaplnkový, Roklina, vodopád v Temnici, Obrovský vodopád. Temnici, Obrovský vodopád. Kyseľ (prístupná časť): Karolínyho vodopád. Kyseľ (prístupná časť): Karolínyho vodopád. Malý Kyseľ: Malý vodopád, Machový vodopád. Malý Kyseľ: Malý vodopád, Machový vodopád. Veľký Kyseľ: Pawlasov vodopád, vodopád Ochrancov prírody, vodopád v Veľký Kyseľ: Pawlasov vodopád, vodopád Ochrancov prírody, vodopád v Bariére.Bariére.

PieckyPiecky

•     Vápencová tiesňava v Vápencová tiesňava v severozápadnej časti severozápadnej časti opisovaného územia. Potok opisovaného územia. Potok pramení v západných svahoch pramení v západných svahoch GlacuGlacu, ústi do Veľkej Bielej , ústi do Veľkej Bielej vody pri osade Píla. Dolný tok vody pri osade Píla. Dolný tok až po rozvetvenie sa nazýva až po rozvetvenie sa nazýva aj Bielou dolinou. Prvý aj Bielou dolinou. Prvý prechod tiesňavou sa pripisuje prechod tiesňavou sa pripisuje A.Mervayovi so spoločníkmi v A.Mervayovi so spoločníkmi v roku 1911. roku 1911.     Vodopády v smere     Vodopády v smere postupu: Veľký vodopád, postupu: Veľký vodopád, Kaskády, Terasový vodopád. Kaskády, Terasový vodopád.

Sokolia dolinaSokolia dolina

• Sokolia dolina je jedna z najdivokejších tiesňav Slovenského raja a Sokolia dolina je jedna z najdivokejších tiesňav Slovenského raja a nachádza sa na východných okrajoch planiny nachádza sa na východných okrajoch planiny GlacGlac. .     Sokolia dolina bola turisticky objavená ako jedna z posledných.     Sokolia dolina bola turisticky objavená ako jedna z posledných. Prvý prechod (obojsmerne) sa uskutočnil v apríli 1910. Prvý prechod (obojsmerne) sa uskutočnil v apríli 1910. L.Rokfalussy so spoločníkmi prešli tiesňavou zdola a A.Mervay so L.Rokfalussy so spoločníkmi prešli tiesňavou zdola a A.Mervay so spoločníkmi zhora z planiny spoločníkmi zhora z planiny GlacGlac. Roku 1912 zaznamenali prvý . Roku 1912 zaznamenali prvý zimný prechod. Roku 1913 ju po prvý raz vyznačkovali. V období zimný prechod. Roku 1913 ju po prvý raz vyznačkovali. V období 1979-1981 sa prechodová trasa úplne prestavala, 1979-1981 sa prechodová trasa úplne prestavala, najvýznamnejšou je úprava prechodu Závojovým vodopádom najvýznamnejšou je úprava prechodu Závojovým vodopádom (najvyšši v Slovenskom raji). Na rozdiel od pôvodného (najvyšši v Slovenskom raji). Na rozdiel od pôvodného obchádzania exponovaným traverzom, sa dnes úsekom prechádza obchádzania exponovaným traverzom, sa dnes úsekom prechádza priamo, vyše 80 m dlhou sústavou rebríkov, mostíkov a stúpačiek. priamo, vyše 80 m dlhou sústavou rebríkov, mostíkov a stúpačiek.     Vodopády v slede postupujú: Bočný, Skalný, Závojový, Vyšný.     Vodopády v slede postupujú: Bočný, Skalný, Závojový, Vyšný.     Sokolia dolina je súčasťou štátnej prírodnej rezervácie     Sokolia dolina je súčasťou štátnej prírodnej rezervácie KyseľKyseľ. . Prechod je iba po značkovaných chodníkoch. Prechod je iba po značkovaných chodníkoch.

Zejmarská roklinaZejmarská roklina• Zejmarská roklina je Zejmarská roklina je

sprístupnená tiesňava v južnej sprístupnená tiesňava v južnej časti Slovenského raja časti Slovenského raja vytvorená tokom, ktorý steká z vytvorená tokom, ktorý steká z planiny planiny GeravyGeravy. Potok, ktorý . Potok, ktorý ňou preteká, ústi do Hnilca pod ňou preteká, ústi do Hnilca pod osadou osadou Mlynky-BieleMlynky-Biele Vody Vody. . Jeho hlavným zdrojom je Jeho hlavným zdrojom je výdatná vyvieračka Zejmarská výdatná vyvieračka Zejmarská studňa. studňa.     Potok vytvára     Potok vytvára niekoľkostupňovú sústavu niekoľkostupňovú sústavu vodopádov pomenovanú na vodopádov pomenovanú na počesť kpt.Jána Nálepku počesť kpt.Jána Nálepku (hrdina z bojov v Rusku počas (hrdina z bojov v Rusku počas 2. svetovej vojny), ktorý 2. svetovej vojny), ktorý pôsobil v osade Biele Vody ako pôsobil v osade Biele Vody ako učiteľ. Tiesňavu sprístupnili učiteľ. Tiesňavu sprístupnili členovia Horskej služby roku členovia Horskej služby roku 1963. 1963.

Dobšinská ľadová jaskyňaDobšinská ľadová jaskyňa

• Tento chránený prírodný výtvor je jeden z najvzácnejších a Tento chránený prírodný výtvor je jeden z najvzácnejších a najpozoruhodnejších prírodných javov u nás. najpozoruhodnejších prírodných javov u nás.     Objavil ju 15.7.1870 banský inžinier E. Ruffinyi so spoločníkmi.     Objavil ju 15.7.1870 banský inžinier E. Ruffinyi so spoločníkmi. Už 1871 ju sprístupnili verejnosti. 1887 bola prvou jaskyňou v Už 1871 ju sprístupnili verejnosti. 1887 bola prvou jaskyňou v Európe s elektrickým osvetlením. Európe s elektrickým osvetlením.     Vchod do jaskyne je v severnom úbočí vrchu Duča vo výške     Vchod do jaskyne je v severnom úbočí vrchu Duča vo výške 969,5 m, dĺžka jaskyne dosahuje 1232 m. Priestory jaskyne od 969,5 m, dĺžka jaskyne dosahuje 1232 m. Priestory jaskyne od vstupného otvoru postupne klesajú, čo spolu so severnou vstupného otvoru postupne klesajú, čo spolu so severnou orientáciou umožňuje v zimnom období klesanie studeného orientáciou umožňuje v zimnom období klesanie studeného vzduchu a celkové podchladenie priestorov. V letnom období sa vzduchu a celkové podchladenie priestorov. V letnom období sa zase teplejší vzduch s menšou špecifickou hmotnosťou nemôže zase teplejší vzduch s menšou špecifickou hmotnosťou nemôže dostať do jaskynných priestorov, čím sa priemerná teplota v dostať do jaskynných priestorov, čím sa priemerná teplota v jaskyni udrží pod hodnotou 0 °C po celý rok. jaskyni udrží pod hodnotou 0 °C po celý rok.     Dlhodobým opakovaním tohto cyklu vzniklo zaľadnenie     Dlhodobým opakovaním tohto cyklu vzniklo zaľadnenie jaskynných priestorov. Bohatá výzdoba má útvary do značnej jaskynných priestorov. Bohatá výzdoba má útvary do značnej miery vytvarované prúdením vzduchu. miery vytvarované prúdením vzduchu.     Celkový objem ľadu sa odhaduje na cca 110 000 m3.     Celkový objem ľadu sa odhaduje na cca 110 000 m3.

Medvedia jaskyňaMedvedia jaskyňa

• Vyhlásená: Vyhlásená: r.1972 ako r.1972 ako Chránený prírodný výtvor, Chránený prírodný výtvor, r.1995 ako Prírodná r.1995 ako Prírodná pamiatka pamiatka Rozloha Rozloha ochranného pásma: ochranného pásma: 188,39 ha 188,39 ha Katastrálne Katastrálne územie:územie: Hrabušice Hrabušice Okres: Okres: Spišská Nová Ves Spišská Nová Ves Dôvod Dôvod zriadenia chráneného zriadenia chráneného územia: územia: Jaskyňa s Jaskyňa s kvapľovou výzdobou, v kvapľovou výzdobou, v ktorej sa našli kosti ktorej sa našli kosti jaskynného medveďa. jaskynného medveďa. Jaskyňa má veľký vedecko-Jaskyňa má veľký vedecko-výskumný význam. výskumný význam.       Nie je verejnosti       Nie je verejnosti prístupná. prístupná.

Jaskyňa čertova dieraJaskyňa čertova diera

• Vyhlásená: Vyhlásená: r.1981 ako r.1981 ako Chránený prírodný výtvor, Chránený prírodný výtvor, r.1995 ako Prírodná pamiatka r.1995 ako Prírodná pamiatka Rozloha ochranného Rozloha ochranného pásma: pásma: plocha Národnej plocha Národnej prírodnej rezervácie Kyseľ prírodnej rezervácie Kyseľ Katastrálne územie:Katastrálne územie: Letanovce Letanovce Okres: Okres: Spišská Spišská Nová Ves Nová Ves Dôvod zriadenia Dôvod zriadenia chráneného územia: chráneného územia: Významná archeologicko-Významná archeologicko-paleontologická lokalita, bez paleontologická lokalita, bez kvapľovej výzdoby. Jaskyňa je kvapľovej výzdoby. Jaskyňa je dlhá 45 m. Podľa dlhá 45 m. Podľa archeologických správ bola archeologických správ bola jaskyňa obývaná v eneolite i v jaskyňa obývaná v eneolite i v halštate. halštate.       Jaskyňa nie je verejnosti       Jaskyňa nie je verejnosti prístupná. prístupná.

Spišská Nová VesSpišská Nová Ves• Kultúrno-spoločenské, administratívne a Kultúrno-spoločenské, administratívne a

hospodárske centrum, stredisko Spiša. Mesto hospodárske centrum, stredisko Spiša. Mesto vzniklo gotickou zástavbou okolo západo-východnej vzniklo gotickou zástavbou okolo západo-východnej obchodnej cesty z obci Iglov a Villa Nova. Prvá obchodnej cesty z obci Iglov a Villa Nova. Prvá písomná zmienka je z roku 1268. Mesto malo účasť písomná zmienka je z roku 1268. Mesto malo účasť v spoločenstve Spišských Sasov a bolo 360 rokov v v spoločenstve Spišských Sasov a bolo 360 rokov v zálohu u Poľského kráľa. Bolo sídlom provincie XVI zálohu u Poľského kráľa. Bolo sídlom provincie XVI Spišských miest a centrom priemyselnej výroby, Spišských miest a centrom priemyselnej výroby, obchodu, remesiel (zvonolejárstva), baníctva a obchodu, remesiel (zvonolejárstva), baníctva a hutníctva. hutníctva.     V meste je rímsko-katolícky farský kostol z     V meste je rímsko-katolícky farský kostol z polovice 14.storočia s najvyššou vežou na polovice 14.storočia s najvyššou vežou na Slovensku (87m), klasický evanjelický kostol z konca Slovensku (87m), klasický evanjelický kostol z konca 18.storočia, meštianske a remeselnícke domy na 18.storočia, meštianske a remeselnícke domy na najväčšom šošovkovitom námestí na Slovensku, najväčšom šošovkovitom námestí na Slovensku, klasistická budova radnice - sídlo magistrátu, klasistická budova radnice - sídlo magistrátu, secesná budova Reduty z prelomu 19. a 20. storočia secesná budova Reduty z prelomu 19. a 20. storočia - sídlo Spišského divadla, provinčný dom z roku - sídlo Spišského divadla, provinčný dom z roku 1763 - sídlo Spišského múzea. 1763 - sídlo Spišského múzea.

MarkušovceMarkušovce

• Obec Spiša, ktorá vznikla ako strážna a Obec Spiša, ktorá vznikla ako strážna a hraničná obec asi v 12. storočí. V obci je hraničná obec asi v 12. storočí. V obci je gotický kostol sv. Michala z 13. storočia so gotický kostol sv. Michala z 13. storočia so zachovanými časťami hradu. Obec sa zachovanými časťami hradu. Obec sa neskôr stala sídlom rodiny Mariassyovcov, neskôr stala sídlom rodiny Mariassyovcov, ktorí tu dali postaviť renesančný kaštieľ, ktorí tu dali postaviť renesančný kaštieľ, neskôr rokokovo prestavaný. V kaštieli je neskôr rokokovo prestavaný. V kaštieli je expozícia historického nábytku. expozícia historického nábytku.     Okolo kaštieľa je francúzsky park s     Okolo kaštieľa je francúzsky park s rokokovým letohrádkom Dardanely s rokokovým letohrádkom Dardanely s expozíciou klávesových hudobných expozíciou klávesových hudobných nástrojov. nástrojov.     Neďaleko Markušoviec na svahu nad     Neďaleko Markušoviec na svahu nad tokom rieky Hornád sa nachádza ojedinelý tokom rieky Hornád sa nachádza ojedinelý skalný útvar - Markušovský skalný hríb. skalný útvar - Markušovský skalný hríb.

Spišský ŠtvrtokSpišský Štvrtok

• Obec leží na dôležitej historickej križovatke Obec leží na dôležitej historickej križovatke Spiša. V katastri obce na Myšej Hôrke je Spiša. V katastri obce na Myšej Hôrke je archeologické nálezisko otomanskej kultúry. archeologické nálezisko otomanskej kultúry.     Prvá zmienka o obci je z roku 1263, neskôr     Prvá zmienka o obci je z roku 1263, neskôr po roku 1412 bola sídlom provincie XVI po roku 1412 bola sídlom provincie XVI Spišských miest (tých, ktoré neboli v Spišských miest (tých, ktoré neboli v Poľskom zálohu). V roku 1672 tu bol založený Poľskom zálohu). V roku 1672 tu bol založený kláštor rehole minoritov. V obci je gotický kláštor rehole minoritov. V obci je gotický kostol s románskými detailami z 13.storočia. kostol s románskými detailami z 13.storočia. Je tu najkrajšia gotická kaplnka na Slovensku Je tu najkrajšia gotická kaplnka na Slovensku z roku 1473 - kultúrna pamiatka. z roku 1473 - kultúrna pamiatka.

ČingovČingov

• Stredisko cestovného Stredisko cestovného ruchu a letovisko ruchu a letovisko Novovešťanov v Novovešťanov v kotline rieky Hornád. kotline rieky Hornád. Nachádza sa tu aj Nachádza sa tu aj významné významné archeologické archeologické nálezisko (slovanské nálezisko (slovanské osídlenie osídlenie HradiskoHradisko). ).

KláštoriskoKláštorisko

• Jediné stredisko turistiky, Jediné stredisko turistiky, nachádzajúce sa vo vnútri nachádzajúce sa vo vnútri územia Národného parku územia Národného parku Slovenský raj. Prvá Slovenský raj. Prvá turistická útulňa tu bola turistická útulňa tu bola postavená v roku 1923. postavená v roku 1923.     Na kláštorisku sa     Na kláštorisku sa nachádzajú nachádzajú rekonštruované ruiny rekonštruované ruiny kartuziánskeho kláštora z kartuziánskeho kláštora z prelomov 13. a 14. prelomov 13. a 14. storočia. storočia.

PodlesokPodlesok

• Významné turistické Významné turistické stredisko v západnej stredisko v západnej časti Slovenského raja časti Slovenského raja v údolí Veľkej Bielej v údolí Veľkej Bielej vody na začiatku vody na začiatku Prielomu HornáduPrielomu Hornádu a a pri ústí rokliny Suchá pri ústí rokliny Suchá Belá. Vhodné Belá. Vhodné východisko na túry do východisko na túry do roklín Slovenského roklín Slovenského raja. raja.

DedinkyDedinky

• Obec v Hnileckej Obec v Hnileckej doline pri brehoch doline pri brehoch vodnej nádrže vodnej nádrže Palcmanská Maša Palcmanská Maša vznikla v roku 1933 vznikla v roku 1933 zlúčením obcí zlúčením obcí Imrichovce a Imrichovce a Štefánovce. Štefánovce.

LevočaLevoča•         Súčasné mesto je mestskou pamiatkovou rezerváciou a vzniklo po tatárskom spustošení lokality Súčasné mesto je mestskou pamiatkovou rezerváciou a vzniklo po tatárskom spustošení lokality

v polovici 13. storočia. Postupne sa stalo najvýznamnejším mestom spišského etnika. Od roku v polovici 13. storočia. Postupne sa stalo najvýznamnejším mestom spišského etnika. Od roku 1271 bolo sídlom samosprávy 24 spišských miest. Bohatstvo mesta dokumentujú historické 1271 bolo sídlom samosprávy 24 spišských miest. Bohatstvo mesta dokumentujú historické gotické a renesančné stavby. Levoča bola kultútnym centrom reformácie na Slovensku. Od roku gotické a renesančné stavby. Levoča bola kultútnym centrom reformácie na Slovensku. Od roku 1624 pracovala v meste tlačiareň. Úpadok mesta nastal za protihabsburských povstaní v 17. 1624 pracovala v meste tlačiareň. Úpadok mesta nastal za protihabsburských povstaní v 17. storočí. storočí.     V 40. rokoch 19. storočia bola Levoča strediskom Slovenského národného hnutia štúrovskej     V 40. rokoch 19. storočia bola Levoča strediskom Slovenského národného hnutia štúrovskej generácie. Tu po prvýkrát zaznela slovenská časť hymny „Nad Tatrou sa blýska". generácie. Tu po prvýkrát zaznela slovenská časť hymny „Nad Tatrou sa blýska".     Levoča patrí svojimi historickými stavebnými pamiatkami k najvýznamnejším mestám na     Levoča patrí svojimi historickými stavebnými pamiatkami k najvýznamnejším mestám na Slovensku. Na historickom námestí je viac ako 50 gotických, renesančných a ranobarokových Slovensku. Na historickom námestí je viac ako 50 gotických, renesančných a ranobarokových patricijských domov s arkádovitými vnútornými dvormi. Po obvode historického jadra sú zachovalé patricijských domov s arkádovitými vnútornými dvormi. Po obvode historického jadra sú zachovalé časti gotických mestských opevnení zo 14. a 15. storočia v dĺžke 2 km. Reštaurované sú viaceré časti gotických mestských opevnení zo 14. a 15. storočia v dĺžke 2 km. Reštaurované sú viaceré bašty, veže, Košická a Menhardtovská brána. bašty, veže, Košická a Menhardtovská brána.     Architektonicky zaujímavú radničnú budovu postavili koncom 15. storočia v gotickom štýle a     Architektonicky zaujímavú radničnú budovu postavili koncom 15. storočia v gotickom štýle a začiatkom 17. storočia ju prestavali v renesančnom štýle. Na južnej fasáde má alegorické fresky. začiatkom 17. storočia ju prestavali v renesančnom štýle. Na južnej fasáde má alegorické fresky. Zvonica z rokov 1656-1661, zbarokizovaná v 18. storočí, je novou strechou spojená s radnicou. Zvonica z rokov 1656-1661, zbarokizovaná v 18. storočí, je novou strechou spojená s radnicou. Dnes je v budove radnice umiestnené Spišské múzeum. Pred radnicou je klietka hanby z roku Dnes je v budove radnice umiestnené Spišské múzeum. Pred radnicou je klietka hanby z roku 1600. 1600.     Chrám sv.Jakuba - národná kultúrna pamiatka a druhý najväčší kostol na Slovensku - postavený     Chrám sv.Jakuba - národná kultúrna pamiatka a druhý najväčší kostol na Slovensku - postavený pred rokom 1400, ku koncu 15. storočia upravený v neskorogotickom štýle. Je v ňom mimoriadne pred rokom 1400, ku koncu 15. storočia upravený v neskorogotickom štýle. Je v ňom mimoriadne cenný neskorogotický interiér a niekoľko fresiek z konca 14. storočia. Veľmi pozoruhodný je cenný neskorogotický interiér a niekoľko fresiek z konca 14. storočia. Veľmi pozoruhodný je predovšetkým jeho hlavný oltár, vysoký 18,6 m a široký 6 m, pochádzajúci zo začiatku 16. predovšetkým jeho hlavný oltár, vysoký 18,6 m a široký 6 m, pochádzajúci zo začiatku 16. storočia. Sochárska časť pochádza z dielne Majstra Pavla z Levoče. V strede oltára je skriňa so storočia. Sochárska časť pochádza z dielne Majstra Pavla z Levoče. V strede oltára je skriňa so sochami Madonny s dieťaťom (2,47 m), sv. Jakuba st. (2,32 m) a sv. Jána Evanjelistu (2,30 m), na sochami Madonny s dieťaťom (2,47 m), sv. Jakuba st. (2,32 m) a sv. Jána Evanjelistu (2,30 m), na krídlach sú reliéfy, pri zatvorení tabuľové maľby. V predele je skupina Poslednej večere. Celý krídlach sú reliéfy, pri zatvorení tabuľové maľby. V predele je skupina Poslednej večere. Celý interiér kostola, veľmi dobre zachovalý, je v podstate múzeom sakrálneho umenia stredoveku. interiér kostola, veľmi dobre zachovalý, je v podstate múzeom sakrálneho umenia stredoveku. Pozoruhodné sú najmä gotické krídlové oltáre s plastikami a maľbami a jednotlivé sochy. Pozoruhodné sú najmä gotické krídlové oltáre s plastikami a maľbami a jednotlivé sochy.     Hlavný oltár je najvyšším dreveným neskorogotickým oltárom na svete. Dielo Majstra Pavla z     Hlavný oltár je najvyšším dreveným neskorogotickým oltárom na svete. Dielo Majstra Pavla z Levoče je národnou kultúrnou pamiatkou. Levoče je národnou kultúrnou pamiatkou.     Z meštianskych domov na námestí medzi najzaujímavejšie patrí renesančný tzv. Thurzov dom.     Z meštianskych domov na námestí medzi najzaujímavejšie patrí renesančný tzv. Thurzov dom. Vznikol v 16. storočí spojením dvoch gotických domov. Pozornosť upúta sgrafitovou fasádou a Vznikol v 16. storočí spojením dvoch gotických domov. Pozornosť upúta sgrafitovou fasádou a štítkovou atikou. Zo sakrálnych stavieb je ďalej cenný gotický minoritský kostol s kláštorom zo 14. štítkovou atikou. Zo sakrálnych stavieb je ďalej cenný gotický minoritský kostol s kláštorom zo 14. storočia pri mestských hradbách, s gotickými nástennými maľbami zo 14. a 15. storočia a s storočia pri mestských hradbách, s gotickými nástennými maľbami zo 14. a 15. storočia a s barokovým interiérom. Kostol sv. Ducha a kláštor minoritov sa nachádza pri Košickej bráne a barokovým interiérom. Kostol sv. Ducha a kláštor minoritov sa nachádza pri Košickej bráne a pochádza z roku 1747. pochádza z roku 1747.

ĎĎakujem za pozornosakujem za pozornosť .ť .