sluha

- 1 -

Občianske združenie SLUHA kto je SLUHA?

Vznik Občianske združenie vzniklo v roku 2006. Mladí ľudia z rôznych cirkví pod vedením Jany Feríkovej spojili svoj um a ochotu v myšlienke odohrať divadelné predstavenie na medzinárodnej konferencii Za živú cirkev, ktorá sa uskutočnila v Starej Turej pri príležitosti 70. výročia od smrti Kristíny Royovej. Prvé stretnutia budúcich hercov sa udiali už v roku 2005. V nasledujúci rok sa Pán svojim požehnaním priznal k tejto práci a z pôvodne zamýšľaného predstavenie vzišlo divadelné turné po celom Slovensku i na Dolnej zemi. Počas pobytu vo vojvodinskom Báčskom Petrovci sa ochotnícky súbor rozhodol založiť občianske združenie, ktoré sa popri divadelných predstaveniach bude angažovať aj v sociálnej oblasti. Prípravný výbor v zložení Jana Feríková, Peter Ferík a Pavol Trúsik pripravili stanovy a zakladajúce Valné zhromaždenie, ktoré sa uskutočnilo 13. januára 2007. Od toho dňa občianske združenie riadne funguje až podnes. Štruktúra Na čele občianskeho združenia stojí Valné zhromaždenie a ním zvolená Správna rada. Štatutárnymi orgánmi sú Riaditeľ (Peter Ferík) a Predseda (Pavol Trúsik). Okrem toho existuje Revízor hospodárenia a dodržiavania stanov (Zuzana Klimáčková) a samostatná jednotka Divadlo Sluha (Jana Feríková). Všetky spomenuté funkcie majú platnosť pôsobenia 2 roky. Členská základňa prebieha rôznym zmenami, jej počet sa pohybuje okolo 25 členov. Čestnými členmi o. z. SLUHA sú manželia Rumánkovci a Fülöpovci. Oblasť pôsobenia Nadväzujúc na odkaz života a diela sestier Royových má aj naša činnosť tri hlavné piliere: národno-kultúrny, sociálny a duchovný. Podrobnejšie o všetkých pilieroch hovorí náš materiál. Geograficky naša činnosť presahuje hranice mesta a štátu, predovšetkým sa však sústreďuje do Starej Turej.

VALNÉ ZHROMAŽDENIE

- členovia o. z. -

SPRÁVNA RADA

Ing. Martin Medňanský, Jana Feríková, Mgr. Zuzka Klimáčková, Ing. Ivan Kormoš, Eliška Belišová,

Mgr. Pavol Trúsik

PREDSEDA (štatutárny orgán)

Pavol Trúsik

RIADITEĽ (štatutárny orgán)

Peter Ferík

REVÍZOR HOSPODÁRENIA

A DODRŽIAVANIA STANOV

Mgr. Zuzana Klimáčková

DIVADLO SLUHA

Jana Feríková,

ČESTNÍ ČLENOVIA

manželia Rumánkovci manželia Fülöpovci

Generated by Foxit PDF Creator © Foxit Softwarehttp://www.foxitsoftware.com For evaluation only.

- 2 -

Národno-kultúrny pilier divadlo

Divadlo Sluha posiaľ odohralo radu predstavení divadelných hier Sluha (podľa rovnomennej novely Kristíny Royovej zdramatizovala Elena Mária Rumánková) a Oľga (podľa diela K. Royovej V pevnej ruke napísala E. M. Rumánková). Obe diela tiež poslúžili pre vytváranie osvety o našej kultúre, dejinách a osobnosti Kristíny Royovej. Momentálne SLUHA spolupracuje s absolventom bábkoherectva na VŠMU Martinom Žákom, zakladateľom Divadla Agape.

Divadelné hry Sluha (vľavo), a Oľga (vpravo)


- 3 -

Národno-kultúrny pilier umelci, publicisti, osvetoví pracovníci

Spisovateľka, výtvarníčka, skladateľka, osvetová pracovníčka Elena Mária Rumánková - čestná členka o. z. SLUHA Umelecké obrazy tejto dlhoročnej staroturianskej učiteľky sa, okrem Slovenska, nachádzajú v Česku, Rakúsku, Nemecku, Holandsku, Veľkej Británii, Japonsku a Spojených štátoch amerických. Jej dielo v sebe zahŕňa olejomaľby, akvarely, pastely. Vo viac než 400 obrazoch dominujú najmä výtvarné kompozície a kvetinové zátišia. Medzi najznámejšie obrazy patrí Veduta Starej Turej (2003), ktorú autorka venovala svojmu mestu. V rámci jej literárnej tvorby vyšli: divadelná hra Sluha (2003), Zakvitli lipy pod Drahami – historely zo Starej Turej (2004), Slnko im svieti do vlasov (2006), divadelná hra Oľga (2007), Za tajomstvom pečatí – historely zo Starej Turej II (2009) a divadelná hra Vykúpené šťastie (2010). Elena Mária Rumánková je držiteľkou ocenenia Čin roka (2009). Mala dôležité miesto pri začiatkoch činnosti Divadla Sluha a od zakladajúceho Valného zhromaždenia o. z. SLUHA je čestnou členkou tejto organizácie. Spisovateľ, publicista, osvetový pracovník Gustáv Rumánek – čestný člen o. z. Gustav Rumánek je držiteľom niekoľkých patentov. Jeho život je spätý so Starou Turou. V roku 1991 tu založil časopis Staroturiansky spravodajca, v ktorom dodnes pôsobí a publikuje predovšetkým historicky zamerané články. Podieľal sa na odhaľovaní 6 pamätných tabulí. V Starej Turej spolu s manželkou E. M. Rumánkovou založili miestny odbor Matice slovenskej. Napísal básnické zbierky Napokon odložím husle (2003), Po splne slnečníc (2006), Zdvihnutá minca (2009); faktografické práce Bryndziarske pastorále (2009) a Staroturianske trvalky (2009). Je držiteľom titulu Významná osobnosť Podjavoriny, ceny Čin roka (spolu s E. M. Rumánkovou), čestného uznania v súťaži Najlepšie genealogické práce. Vydavatelia kníh a osvetoví pracovníci manželia Fülöpovci Ich vydavateľstvo MSEJK sa špecializuje na vydávanie a propagovanie diel Kristíny Royovej. Ich snahou je predostrieť verejnosti osobnosti a históriu prebudeneckého hnutia, ktoré pred storočím vznikalo na Starej Turej. Vydavateľstvo tiež publikuje množstvo ďalšej kresťanskej literatúry. Manželia Fülöpovci žijú v Bratislave a od vzniku o. z. SLUHA sú jeho čestnými členmi.

Prednáška Imricha Fülöpa v bývalých priestoroch o. z. SLUHA v DK Javorina


- 4 -


Spisovateľka a osvetová pracovníčka Jarmila Slezáčková Jarmila Slezáčková pochádza z významnej staroturianskej rodiny. Známa je svojou osvetovou a publikačnou zanietenosťou. Už v roku 1991 vydala cennú prácu Život a dielo sestier Márie a Kristíny Royových v náklade 5 000 kusov. Rovnako napísala monografiu o pokračovateľke Kristíny Royovej na poli kultúrnom, sociálnom i duchovnom: Maria Rafajová. V roku 2005 jej vyšla publikácia Buditeľ a národovec Ján Pravoslav Leška a v roku 2009 Život viery, lásky a služby, kde zaznamenáva životné pôsobenie staroturianskeho rodáka biskupa Rudolfa Koštiala. Jarmila Slezáčková je oficiálne členkou o. z. SLUHA od roku 2011. Vzájomná spolupráca a jej podporovanie združenia je dlhodobejšie. Hudobná umelkyňa Jana Feríková V ZUŠ v Prešove vyštudovala hru na klavíry. Spievala v Continentals Encore Slovakia (2003), bola asistentkou dirigentky v Continentals Kids Slovakia (2004) a členkou celoslovenského spevokolu Eben Ezer. Momentálne študuje spev v 5. ročníku Súkromného konzervatória Dezidera Kardoša v Topoľčanoch. Jana Feríková sa už od začiatkov Divadla Sluha podieľala na jeho formovaní, organizačnej a režisérskej práci. Jej zásluhou sú organizované benefičné koncerty, v rámci ktorých prebieha i vyhlasovanie Činu roka. Taktiež sa výdatnou mierou podieľala na organizovaní rôznych detských vystúpení. Pôsobila aj ako dirigentka spevokolu Cirkvi bratskej v Starej Turej.

Zľava Jarmila Slezáčková v rozhovore s E. M. Rumánkovou a G. Rumánkom


- 5 -


Fotograf Martin Medňanský Jeho umelecká tvorba bola prezentovaná na výstavách AMFO 2003,2004,2006, Slovensko moje 2005,2006, Doprava 2004, Cesta svetla 2005,2006, Kameň, ktorý rozpráva 2006, Fotografie2007 (Myjava). Martin Medňanský externe spolupracuje s agentúrou SITA, vydavateľstvom Tranoscius, časopisom ASB, vydavateľstvom Sunnyland. Okrem združenia SLUHA spolupracuje aj s n. o. Maják. Svoje fotky publikuje na stránke www.fotografika.sk. Martin Medňanský je už od začiatkov Divadla Sluha jeho členom a dvorným fotografom. Bol nominantom združenia v pracovnej skupine mesta, ktorá bola poverená zriadiť pamätnú tabuľu na židovskú synagógu – M. Medňanský vypracoval jej konečný návrh. Vydavateľ a publicista Bohuslav Piatko Riaditeľ vydavateľstva Media Svatava, zakladateľ a šéfredaktor mesačníka Dialóg. V roku 1989 bol členom koordinačného výboru Verejnosti proti násiliu v Československom rozhlase a šéfom revolučného rozhlasového vysielania. Následne začiatkom 90. rokov bol politickým komentátorom v Slovenskom rozhlase. Vydavateľstvo Media Svatava je držiteľom ocenenia Najkrajšia kniha Slovenska, Certifikátu kvality SLOVAK GOLD a laureátom Grand Prix SLOVAK GOLD. Bohuslav Piatko je oficiálnym členom o. z. SLUHA od roku 2011.

Bohuslav Piatko (vpravo) v rozhovore s Pavlom Trúsikom (vľavo) a Petrom Feríkom objektívom Martina Medňanského


- 6 -


Začínajúca výtvarníčka Katarína Belišová vyštudovala propagačnú grafiku na Škole úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru v Bratislave. V súčasnosti navštevuje Pedagogickú fakultu Univerzity Komenského, odbor výtvarná výchova, dejepis. Ilustrovala knižku Darček (Stanislav Beliš) a pripravila ilustrácie k novému vydaniu diela Bez Boha na svete. V občianskom združení pôsobí od jeho divadelných začiatkov. Podieľa sa tu na všetkých veciach estetickej príchute: od tvorby kulís po aranžovanie miestnosti. Pozitívny ohlas zaznamenala jej výstava s Jakubom Jenčom v priestoroch Cirkvi bratskej. Začínajúci filmový dokumentarista Šimon Horna V CVČ vyštudoval hru na gitare, v súčasnosti študuje filmovú dokumentárnu tvorbu na Akadémii umení v Banskej Bystrici, kde už získal titul Bc. Pôsobil v amatérskej parodickej skupine Simino & Lukas. Zúčastnil sa natáčania filmu Juraja Nvotu Konfident a vzdelávania Šanca pre mladé filmové talenty Šariša. Na svoju dráhu dokumentaristu vykročil v rámci o. z. SLUHA hodinovým filmom Stará Turá. Jeho ďalšie dielo Deň raka bol premietaný na festivaloch Dámy a páni prichádzame, Artorium, Earlymelons a iných. Na festivale ArtFilmFest 2011 bol premietnutý jeho dokument Myjavská alchýmia. Do podujatia Filmová noc a niekoľkých filmových festivalov bol zaradený aj jeho posledný dokončený dokument Slivovica – sila tradície.


- 7 -


Začínajúci spisovateľ a vydavateľ Aleš Horváth Aleš Horváth sa popri učiteľskom povolaní začína udomácňovať vo svete literatúry. Je autorom prózy Návrat z Gobi, náučnej publikácie pre rodičov Mama, ja chcem lepšiu známku a tiež sa pokúša o básnickú tvorbu. Obe diela vyšli v jeho vydavateľstve Príprava do školy. Členom o. z. SLUHA je od roku 2011. Nádejný spisovateľ Samuel Jurčo Svoj talent zdedil po starom otcovi, známom staroturianskom kazateľovi a básnikovi Milanovi Jurčovi. Jeho prvé texty a básnické pokusy sú nádejným prísľubom začínajúceho autora. Nádejná spisovateľka Zuzana Jurčová Prvotná tvorba sestry Samuela Jurču obsiahla celé literárne spektrum od prózy, cez poéziu a drámu. V autorke sa tiež preukazuje talent hudobného komponovania. Pavol Trúsik – zamestnanec o. z. SLUHA (bližšie informácie sú uvedené na str. 19) Neuviedli sme viacero umelcov, s ktorými združenie len spolupracuje alebo v združení už aktívne nepôsobia. (Zuzana Jurčová) Potenciál tvorby talentovaných umelcov vyjaví čas.


- 8 -

Národno-kultúrny pilier vydavateľská a publikačná činnosť

V združení pôsobí niekoľko spisovateľov a vydavateľov. Jednou z činností združenia je predaj kníh. V minulosti jednotliví členovia tiež spolupracovali na príprave niektorých titulov. Aktuálnou výzvou je postupné preberanie štafety z rúk vydavateľstva MSEJK. Prvou pripravovanou knihou združenia má byť v dohľadnej budúcnosti najprekladanejšie dielo slovenskej literatúry Bez Boha na svete od Kristíny Royovej. Kniha bude obsahovať nové ilustrácie od Kataríny Belišovej a simultánny preklad do anglického jazyka (v pláne je aj distribúcia pre potomkov slovenských vysťahovalcov do Ameriky). Ďalšou ambíciou je pravidelné vydávať prílohu k mesačníku Dialóg. Príloha by mala niesť meno časopisu Kristíny Royovej Večernica.

Vľavo ilustrácia mladého pastierika Martinka, hlavného hrdinu novely Bez Boha na svete. Vpravo rozdávanie kníh žiakom a knižniciam staroturianskych škôl, predaj kníh pri divadelných vystúpeniach a na festivale Startfest.


- 9 -

Národno-kultúrny pilier koncerty

V minulosti sme zorganizovali viacej koncertov s charitatívnym účelom. Založili sme tradíciu odovzdávania ocenenia Čin roka, ktoré je vždy spojené s benefičným koncertom. Tiež sme spolupracovali s organizátormi prvého ročníka festivalu Startfest.

Koncert skupiny Timothy a benefičný koncert s odovzdávaním ocenenia Čin roka.


- 10 -

Národno-kultúrny pilier výstavy

Výstavami občianske združenie podnes verejnosti predstavili predovšetkým mladé talenty. V bývalých priestoroch v Dome kultúry Javorina vystavovalo umeleckú dokumentáciu turné s divadelnou hrou Sluha, ktorú nafotil Martin Medňanský. Popri jednom z benefičných koncertov o. z. predstavilo tvorbu staroturianskej talentovanej výtvarníčky Kataríny Belišovej a Jakuba Jenču z Jenkoviec (obec pri ukrajinskej hranici). Momentálne sa združeniu naskytá jedinečná možnosť organizovania ďalších výstav. Pre tento účel spĺňa dve podstatné podmienky: má svojho zamestnanca a zatiaľ (kým ešte nezriaďuje denný stacionár) aj dostatočne veľké priestory. Tretím dôvodom je, že Katarína Belišová už vyhotovila ilustrácie pre dielo Bez Boha na svete, Martin Medňanský umelecký dokument o Starej Turej. SLUHA však mieni spolupracovať aj s externými umelcami.

Nádejní výtvarníci Katarína Belišová zo Starej Turej a Jakub Jenčo z Jenkovic v tvorivom umeleckom dialógu


- 11 -

Národno-kultúrny pilier posedenia, besedy

Popri Valných zhromaždeniach a konferenciách združenie tiež zorganizovalo viacero posedení a besied. V rámci nich jeho priestory navštívili napr. chirurg Martin Pecka, manželia Fülöpovci, americký herec Roger Nelson, nemecký podnikateľ Martin Maurer a ďalší. V budúcnosti združenie mieni zintenzívniť a skvalitniť túto činnosť. V dlhodobom pláne je aj zriadenie kaviarne či čajovne, kde návštevníci budú môcť stráviť čas v pokojnom a kultúrnom prostredí. Hore besedy s manželmi Fülöpovcami na základnej škole Dole vľavo posedenie s prednáškou Martina Maurera Dole vpravo beseda a posedenie s Rogerom Nelsonom


- 12 -

Národno-kultúrny pilier osveta

Divadlo Sluha a následne o. z. SLUHA sa už od svojich začiatkov snažilo robiť osvetu, predovšetkým v súvislosti s bielymi miestami našej národnej histórie. Ide o osobnosti nášho kultúrneho, duchovného a národného života, ktoré formovali prebudenecké hnutie na prelome 19. a 20. storočia, t. j. v čase, keď Starú Turá bola označovaná za „slovenský Jeruzalem“. Osveta sa robila formou príhovorov, publikačnej činnosti, besied, atď. Samozrejme záber osvety o našich dejinách je oveľa širší. Už v minulosti združeniu prichádzali rôzne skupinové či individuálne návštevy, nielen zo Slovenska. Ich počet sa v poslednom čase zvýšil. Aj pre nich mienime v najbližšom čase vytvoriť trvalú výstavu o živote a diele sestier Royových a ich nasledovníkov, o ktorých sa, kvôli pretláčaniu materialistickej ideológie v bývalom politickom režime, vie len žalostne málo. Hore a vľavo: Zájazd z Liptovského Petra nemohol Domov bielych hláv nenavštíviť. Vpravo dole: Aj tejto skupinke z Dolnej zeme združenie pomohlo spoznať Starú Turú i celý región.

(získané kontakty neskôr využila stredná škola pre nábor žiakov z vojvodinskej oblasti)


- 13 -

Sociálny pilier zapožičiavanie antidekubitnych matracov

K tejto službe členov o. z. SLUHA inšpiroval príbeh pani R z Nového Mesta nad Váhom. Po náhlej cievnej príhode zostala ležať a napriek dobrej starostlivosti jej vznikol na päte dekubit (preležanina). Dekubit sa rozširoval, spôsoboval bolesti a trápenie nielen pacientke, ale aj rodine, ktorá sa o ňu starala. Dospelo to až k amputácii nohy v nadkolennej oblasti. Z choroby sa postupne zotavila, ale nohu jej už nikto nevráti. Aj takúto traumu dokáže spôsobiť obyčajná preležanina, ktorej sa však dá predísť. Za divácke príspevky a finančné prostriedky podporovateľov združenia boli nakúpené antidekubitné matrace. Tie sú zapožičiavané ľuďom, ktorí ich súrne potrebujú. Dekubity vznikajú už po niekoľkých hodinách nehybného ležania. Nemocnice ich k dispozícii nemajú, preto sa rodina pacienta môže obrátiť na občianske združenie SLUHA. Jedná sa o najmodernejšie aktívne antidekubitné matrace s kompresorom, ktorý zabezpečuje striedanie tlaku na tkanivá zadnej časti tela, na ktorej postihnutý leží. Tým sa účinne predchádza vzniku dekubitov. Princíp fungovania antidekubitných matracov zaujal aj B. Piatka.


- 14 -

Sociálny pilier služba

Sociálny pilier je indikovaný už samotným názvom združenia. Združenie svojimi činmi, finančnými a vecnými darmi podporilo niekoľko rodín a jednotlivcov. Ďalej organizovalo zbierky pre rôzne projekty a inštitúcie pôsobiace v sociálnej oblasti. Slovákom v Srbsku do trvalého užívania darovalo zdravotnícke pomôcky (nízka vybavenosť tamojšieho zdravotníctva), antidekubitné matrace taktiež darovalo do rôznych miest.

Morálnu a drobnú finančnú podporu dostali i nositelia Činu roka manželia Kravárikovci


- 15 -

Sociálny pilier ....deti

Práca s deťmi býva v týždenných intervaloch realizovaná v rámci Klubu dobrej zvesti. Počas letných prázdnin sa deti stretávali pri zaujímavých hrách dvakrát do týždňa. Podporili sme materské centrum a zrealizovali množstvo detských párty a ďalších zaujímavých podujatí. V organizovaní zaujímavých akcií pre deti mienime naďalej pokračovať. Klobúková párty Divadlo o Pyšnej Margarétke

Radosť detí - cieľ i odmena


- 16 -

Duchovný pilier odkaz sestier Royových

O. z. SLUHA vzniklo na pôde Divadla Sluha, v ktorom pôsobili členovia rôznych kresťanských cirkví. Jeho úlohou bolo aj poukázať na odkaz života a diela sestier Royových. Vyznávame, že Biblia je Sväté písmo, veríme v osobného Boha, Ježiša, ktorý je Kristus, zomrel za každého z nás, vstal z mŕtvych a skrze pokánie a očistenie v Jeho krvi, Jeho prijatie vo viere a láske, máme večný život s Bohom. Duchovný rozmer združenia je implicitne prítomný v jeho národno-kultúrnych a sociálnych aktivitách. Odkaz života a diela sestier Royových... v umení Pred vyše sto rokmi sa na Starej Turej začali diať veci. Chatrná žena tu na povaly pri sviečke na jedno posedenie napísala najprekladanejšie dielo slovenskej literatúry. A Kristína Royová už písať neprestala. V roku 1969, keď jej bola odhalená pamätná tabuľa, významný slovenský básnik Emil Boleslav Lukáč tak mohol prehlásiť: „Aký to div! Zašiel som v Štokholme, v Oslo, v Helsinkách do kníhkupectiev, a tam som videl v popredí diela Kristíny Royovej. To isté som zažil v Nemecku: v Drážďanoch, v Lipsku, i v Berléne, a podobne v parížskom kníhkupectve. Nie je to úžasné?“ Po skončení Studenej vojny sa jej dielo, ako prvý nositeľ západnej kultúry, prekladal do jazykov kaukazských národov. Royová je i dnes stál čítanou a najprekladanejšou slovenskou spisovateľkou. Okrem toho Kristína Royová bola vydavateľkou kníh a časopisov a zakladateľkou literárneho družstva. Spolu so sestrou Máriou vydala prvý slovenský kresťanský spevník. v národe Z hľadiska patriotizmu si len veľmi ťažko predstaviť, že by sa niekto narodil do lepšej rodiny. Blízki priatelia J. M. Hurbana Royovci i Holubyovci boli stelesnením činnej a obetavej národnej hrdosti. Tieto korene cítiť aj v celoživotnom pôsobení sestier Royových. Ako dostatočný dôkaz Royovej lásky k svojmu národu snáď postačia slová Jozefa Markuša: „Vyznávam spolu so svojím zosnulým otcom, že bez nej a bez jej žiakov by aj nás, nireďházskych Slovákov, postihla duchovná i národná smrť“. Ak o Royovej možno povedať, že jej ľudskosťou mazala hranice uprostred ľudstva, v prvom rade to platilo o rôznych typoch hraníc v slovenskom národe. Sestry Royové a ich spolupracovníci cestovali po celom Slovensku i slovenskej Dolnej zemi. Zvlášť významnými boli konferencie, ktoré na rôznych miestach organizovali. Tiež udržiavali vrelé vzťahy so Slovákmi v Amerike. A zo všetkých týchto končín potom prichádzali návštevy do Sterej Turej, toho slovenského Jeruzalemu, ako sa tomuto mestečku začalo hovoriť. v láske k človeku Royová s vypätím množstva síl bojovala za vyslobodenie ľudí z otrockých okov alkoholu. Ich tiaž doliehala zvlášť na obyvateľstvo podjavorinského regiónu. Víťazné ťaženie v tomto zápolení však malo ďalekosiahle výsledky. Jeden zachránený človek, znamenal pre celú jeho rodinu i jej ďalších generáciu cestu od trýzne a hladu a nevzdelanosti k harmonickému životu, láske i prosperite. Zázračným riadením ľudských osudov Kritína Royová v tom boji i dodnes pokračuje. Jedna jej čitateľka z Charkova napísala: „V mojej dedine žije jedna dôchodkyňa (Alexandra). Väčšinu svojho života bola alkoholičkou. Nevieme ako (snáď z knihovne nášho zboru) sa jej do rúk dostala knižka Kristíny Royovej Sluha. Po jej prečítaní prestala piť a všetkým v našej dedine rozpráva, že Boh ju oslobodil“. Kristína Royovej sa v zapojilia aj do množstva sociálnych projektov. V Starej Turej zriadila útulne, nemocnicu s prvou slovenskou diakoniou, sirotinec Chalúpka a Domov bielych hláv. Ani tento výpočet však zďaleka nepostačuje na dokladovanie jej zanietenosti pre človeka. V celom odkaze sestier Royových nie je nič, čo by nevyvieralo z ich lásky k Bohu. Prebudenecké hnutie, ktoré sa vôkol nich formovalo dodnes prináša svoje ovocie u nás i zahraničí. Provizórne budovy, často len stodoly či humná sú už nahradené chrámami a modlitebňami rôznych cirkví. Z negramotných spoločenstiev vyrástli zhromaždenie s najšpičkovejšími vedcami a umelcami. Zostáva však celkom prosté nasledovanie Krista, kresťanstvo, ktoré nie je vtesnané do priestoru chladných kostolných múrov a siedmeho dňa v týždni, ale je živým vzťahom k živému a osobnému Bohu. Nejde mu o deklaračný a formálny charakter, ale o skutočnú zanietenosť činorodej lásky k Bohu a blížnemu. „Chceli sme zostať iba pravými evanjelikmi a tvoriť v tej našej, tuho spiacej cirkvi malú vetvu onej pravej, živej cirkvi, ktorej členovia sa nesčítavajú podľa údajov v matrike, ale podľa zápisov v knihe života Baránkovho.“


- 17 -

Domov bielych hláv DBH - minulosť

Dva ideály sprevádzali ma cez môj dlhý život. Prvý urobiť dobre opusteným deťom, druhý osladiť ešte posledné dni opusteným starým ľuďom. Tu a tam podarilo sa mi takýchto opustených starcov privinúť, no nebolo to to, po čom som túžila... Že je teraz peňažná kríza, to my spolok "Vieroslava" najviac cítime, keď mnohí z našich dobrodincov už nám nemôžu tak pomáhať, ako pomáhali, naše deti živiť. A tu rozum hovorí, nezačínaj teraz, no moje slabnúce sily volajú: teraz alebo nikdy... Aj mne sa zdá, že jak si svoju túžbu, postaviť prístrešie a domov pre opustených starcov a stareny, nebudem môcť vyplniť, že ma tiež až do údolia smrti budú sprevádzať zalomené, vystreté, chudé ruky, beznádejné smutné pohľady... Prosím, nehnevajte sa na mňa za tento môj list, prepáčte mi ho. Je to môj posledný ideál a iste posledná prosba podobného druhu... Proste, aby sme ten dom mohli za slušnú cenu kúpiť, aby náš bohatý nebeský Otec dokázal svoju moc a milosrdenstvo a zvlášť, aby nám dal svoje požehnanie. Láska Božia so všetkými nami! Túžba, s ktorou sa v roku 1931 podelila bez mála 72 ročná Kristína Royová s čitateľmi Večernice, nezostala len na papieri, hoci by všetky okolnosti tomu nasvedčovali. Svet sa nachádzal v ťažkej hospodárskej kríze, obnos slovenskej najprekladanejšej spisovateľky síce činil 20 000 Kčs, no to nepredstavovalo ani len desatinu potrebných nákladov. Realizácia projektu tak bola skôr dielom viery než rozumu. Našlo sa dostatok dobrých ľudí s túžbou osláviť Boha a zavďačiť sa za to, čo sa im i skrze Kristínu Royovu dostalo. Vďačili prácou, finančnými prostriedkami, majetkom, ktorý vlastnili. Prevažne šlo o ľudí starších nemajetných. Domov bielych hláv bol slávnostne otvorený 2. mája 1933. Budova sa tak zaradila medzi sociálne ústavy, ktoré tu vďaka Royovej už skôr fungovali – sirotinec, útulňa, nemocnica s prvou slovenskou diakoniou. Samotná spisovateľka tu strávila posledné roky svojho života. Jej nástupkyňou na poli sociálnom i v umeleckej sfére sa stala Marie Rafajová, ktorá s ďalšími statočnými ženami obstála i v ťažkých skúškach II. svetovej vojny, keď s nasadením vlastných životov zachraňovali židovské deti i protifašistických bojovníkov. Potom nastala doba budovania socializmu a z Domova bielych hláv sa stala hudobná škola. Napriek pretláčaniu materialistickej ideológie z pozície moci, nikdy sa nepodarilo dôkladne prekryť biblický verš, ktorý sa dodnes týči na západnej stene: AK BUDEŠ VERIŤ UVIDÍŠ SLÁVU BOŽIU.


- 18 -

Domov bielych hláv DBH - vízia

V roku 2010 Reformata, spol. s r. o. (správca nehnuteľností Evanjelickej cirkvi a. v. ) otvorila dvere Domova bielych hláv občianskemu združeniu SLUHA. Vzájomnou spoluprácou a prispením nezištnej pomoci mnohých dobrovoľníkov boli zrekonštruované priestory vrchného poschodia. Ich slávnostné otvorenie sa uskutočnilo 19. februára 2011 na Valnom zhromaždení o. z. SLUHA. 13. augusta 2011 sa v DBH uskutočnila konferencia s názvom Nový začiatok sociálnej práce v Domove bielych hláv. Zúčastnili sa jej odborníci v oblasti sociálnych služieb a predstavitelia samosprávy: Mgr. Zuzana Filipková, PhD, PhDr. Slavomir Krupa, Ing. Anna Halinárová, Mgr. Soňa Krištofíková a Bc. Júlia Bublavá. Výstupom konferencie bolo, že Domovu bielych hláv by mal byť navrátený jeho pôvodný zmysel – služba starším ľuďom. Víziou o. z. SLUHA je zriadenie denného stacionára, v ktorom sa láskavosť personálu snúbi s profesionalitou v cenovej dostupnosti pre všetkých potenciálnych klientov, „veď nie je len východ slnka pekný, krásny býva aj západ! Nie je milé len ráno, veľmi útulný býva aj podvečer. Keby ten náš domov mal byť len domovom biedy a hynutia, to by som vás veru nevyzývala, aby sme ho stavali..“ (Večernica, 11/1932). Dobrovoľní brigádnici prišli až z ďalekého Írska. Výmena strechy. Nové priestory.


- 19 -

Prvý zamestnanec Pavol Trúsik

Mgr. Pavol Trúsik vyštudoval Strednú odbornú školu v Starej Turej. Stal sa tu spoluzakladateľom a predsedom študentského parlamentu a spoluzakladateľom a šéfredaktorom školského časopisu. Tiež sa podieľal na organizovaní niektorých podujatí. Stal sa dopisovateľom Staroturianskeho spravodajcu. Zvíťazil v celoslovenskej esejistickej súťaži Ja v Európskej únii – vyhral jazykový pobyt vo Francúzsku. Stál na čele petície za obmedzenie fajčenia v Starej Turej, petícia bola úspešná a cez záujem médií oslovovala celé Slovensko. Vo svojom štúdiu pokračoval na Filozofickej fakulte Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Popri štúdiu tu spoluorganizoval dva ročníky medzinárodnej študentskej a doktorandskej konferencie Na kus reči. V jednom z ročníkov medzi zadané témy bola zaradená aj Kristína Royová. O tejto spisovateľke tiež napísal esej Kristína Royová – slovenský Kierkegaard?, na ktorú dostal viacero pozitívnych reakcií. Na štúdium Royovej nadväzovala aj diplomová práca Bio-bibliografický portrét Kristíny Royovej ohodnotená známkou A. Popri vysokoškolskom štúdiu sa Pavol Trúsik zapojil aj do Divadla Sluha. V inscenácii Sluha i Oľga stvárnil jednu z hlavných postáv. Pri zakladaní občianskeho združenia dostal spolu s Petrom Feríkom a Janou Feríkovou poverenie vypracovať stanovy a pripraviť prvé (zakladajúce) Valné zhromaždenie, na ktorom mu bola vyslovená dôvera naďalej stáť na čele združenia v pozícii jeho predsedu. Túto funkciu doposiaľ vykonáva. Medzi jeho hlavné náplne doposiaľ patrila predovšetkým publikačná a osvetová činnosť. Po získaní magisterského titulu pôsobil dva roky na základnej škole v Lubine. V roku 2011 mu vyšiel dramatický experiment Cesta na vrch Morja, ktorý poetologicky nadväzuje na jeho literárno-filozofickú esej Rozklad reality u Ballu a Shakespeara a obsahovo na biblický príbeh o Abrahámovi a Kierkegaardov existencializmus. Od septembra 2011 je zamestnancom občianskeho združenia SLUHA v pozícii projektového manažéra.

Pavol Trúsik vľavo hore vedie zakladajúce Valné zhromaždenie; vpravo hore v úlohe Žida Dávida; vľavo dole v úlohe doktora Tichého; vpravo dole oboznamuje návštevníkov z históriou DBH


sluha

Documents