JÚN 2005

Téma mesiaca

� Starostlivosť o deti –

starostlivosť

o budúcnosť

Z obsahu

� Sociálnoprávna

ochrana

a prevencia

� Informácia

o poskytovaní dotácií

pre deti v hmotnej

núdzi

� Národná správa

o politike mládeže

mesačník Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR

SOCIÁLNA POLITIKAA ZAMESTNANOSŤ

SPZ_06/05 24.6.2005 7:13 Stránka 1

2 || EDITORIÁL

Obsah čísla 6/2005

� Sociálnoprávna ochrana a prevencia 3–4

� Informácia o poskytovaní dotácií pre deti v hmotnej núdzi 4–5

� Náhradné výživné 5

� „Aby každé dieťa malo rodinu...“ 6–7

� Zmeny v poskytovaní rodičovského príspevku od 1. júla 2005 7

� Súčasný stav detských domovov na Slovensku 8

� Národná správa o politike mládeže v SR 9–10

� Naučme sa „splietať“ po anglicky 11

� Od nového zákona čakáme veľa, ale veľa musíme aj vložiť 12

� Krížovka 13

� Poradňa 14

� Fotoobjektívom 15

� Poradie podľa evidovanej miery nezamestnanosti v SR 16

Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny sú verejnosÈouzjednodu‰ene vnímané ako úrady, kde sa evidujúnezamestnaní, vyplácajú prídavky na deti a posky-tujú dávky sociálne odkázan˘m.

âinnosti úradov sú v‰ak komplex-nej‰ie a rozsiahlej‰ie. Ich poslanieje krásne. Poskytujú obãanompomoc, útoãisko a v˘chodiskov Ïivotn˘ch situáciách, kedy si uÏnevedia pomôcÈ sami. Dávajú imnádej na zmenu ich situácie. Sú toskupiny obãanov, ktorí sa stalinezamestnan˘mi, pri‰li sa doúradu zaevidovaÈ a za odbornejpomoci hºadaÈ nové zamestnanie,zmeniÈ svoju profesijnú orientáciuformou rekvalifikácie, prípadne

získaÈ základné informácie o samozamestnaní sa.ëal‰ou skupinou obãanov, nav‰tevujúcich na‰e úrady,sú obãania v hmotnej núdzi a s ÈaÏk˘m zdravotn˘mpostihnutím, poberatelia ‰tátnych sociálnych dávoka obãania, ktor˘m poskytujeme sociálnoprávnuochranu. Tieto sluÏby obãanom sa ‰truktúrou lí‰iav závislosti od ‰pecifík regiónov.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku mávo svojej územnej pôsobnosti dva okresy – Pezinoka Senec. K˘m okres Pezinok moÏno charakterizovaÈako poºnohospodársko-priemyselnú oblasÈ, okresSenec má poºnohospodársko-potravinársky charakter.Spoloãnou ãrtou je blízkosÈ Bratislavy, ãím je ovplyv-nená aj nízka miera nezamestnanosti v obidvochokresoch. VzdialenosÈ hlavného mesta vpl˘va aj napoãet poberateºov ‰tátnych sociálnych dávok a prís-pevkov v hmotnej núdzi, ktor˘ má klesajúci trend,hoci nekopíruje trend poklesu miery nezamestnanosti.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinkuaktívne pôsobí vo svojom regióne, kde formou úãastina stretnutiach so zdruÏeniami podnikateºov, obãanova in˘ch záujmov˘ch skupín informuje o svojej ãinnos-ti a aktivitách. Osvedãili sa formy pravideln˘ch stret-nutí so starostami a primátormi miest a obcí, tema-ticky zamerané vystúpenia v regionálnej televízii,publikovanie oznamov v regionálnych tlaãovinách,ako aj osvetová ãinnosÈ v ‰kolách, organizovaná na‰i-mi zamestnancami v spolupráci s in˘mi in‰titúciami.T˘mito formami sa snaÏíme oboznámiÈ verejnosÈv regióne s ãinnosÈou úradu, uºahãiÈ aplikáciu nov˘chlegislatívnych zmien do praxe a upozorÀovaÈ nazmeny a povinnosti vypl˘vajúce zo zmien zákonov.

Nakoºko osobitná pozornosÈ zo strany ‰tátu jei naìalej venovaná rodinnej politike, práve odbory so-ciálnych vecí a rodiny sú nositeºom úloh v tejto oblasti.Neúplné rodiny, zniÏujúca sa priemerná veºkosÈ rodiny,narastajúca kriminalita a ìal‰ie závaÏné javy sú oblasti,v ktor˘ch poskytujeme obãanovi pomoc, priãom kladiemedôraz na vãasnú a úãinnú pomoc, ãi uÏ realizovanímpreventívnej ãinnosti, poskytovaním poradensk˘ch slu-Ïieb a ìal‰ími prístupmi.

âím skonãiÈ? Nemali by sme zabudnúÈ, Ïe sme tupre ºudí. Pre tú skupinu ºudí, ktorá sa na nás obracia.Tak ich nesklamme.

Ing. GABRIELA STEINEROVÁ,riaditeºka UPSVaR Pezinok

Sociálna politika a zamestnanosťVydáva Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v náklade 10 000 ks. Nepredajné.

Redakčná radaPhDr. Rudolf Sokol – predsedaMgr. Martin Danko – podpredsedaMgr. Katarína Belická – šéfredaktorkaMgr. Peter Húska, Ing. Tatiana Matejovičová, Ing. Ildikó Polačeková, Ing. Pavel Veverka, Igor Kňazovický

RedakciaVazovova 7/A, 811 07 BratislavaTel.: 02/5729 1326E-mail: spz@upsvar.sk

ŠéfredaktorkaMgr. Katarína BelickáTel.: 02/5933 0511, Fax: 02/5441 0440

Foto na obálke: Ján KuchtaFoto: archív redakcie

Jazyková úprava: Mária BerdisováDesign & layout: Marián Úradník – MacoSupervisor: Mgr. Štefan BerdisTlač: Iress, s.r.o., Mamateyova 32, Bratislava

Reg. číslo: 3197/2004, ISSN: 1336 5053

Nesmieme zabúdaÈ, Ïe sme tu pre ºudí

SPZ_06/05 24.6.2005 7:13 Stránka 2

ROZHOVOR || 3

Sociálnoprávna ochrana a prevencia

�

„Štatistiky na Slovensku hovoria o zvyšujúcom sa počteneúplných rodín, narastajúcom počte detí narodenýchmimo manželstva, stúpajúcej rozvodovosti, klesajúcejpôrodnosti a znižujúcej sa priemernej veľkosti rodiny.Podľa prieskumov stúpa už niekoľko rokov vo svetedetská kriminalita a Slovensko v tomto trende nijakonezaostáva. Podľa informácií z Prezídia policajnéhozboru v roku 2004 spáchali maloletí a mladiství 3 035trestných činov, ako sú lúpeže, vydierania, vraždy, zná-silnenia. Podľa názorov odborníkov je možné hľadaťpríčiny v rodine, počiatočné zlyhávanie detí môže byťnásledkom zlyhania biologickej rodiny. Z pohľadu so-ciálnych pracovníkov tieto štatistické údaje svedčiao nutnosti a potrebe venovať naďalej veľkú pozornosťpráci s rodinou, klásť dôraz na preventívnu činnosť,výchovnú činnosť, poradenstvo, či ďalšie činnosti naochranu práv a právom chránených záujmov občanov,najmä detí. Je však treba tiež uviesť, že k samotnémuvýkonu sociálnoprávnej ochrany absentovali niektorémetódy a postupy, ktoré by v rámci Slovenska túto čin-nosť ujednotili a usmernili. Preto legislatívne zmeny,ako napr. prijatie Zákona o sociálnoprávnej ochranedetí a sociálnej prevencii a novelizácie Zákona o rodine,hodnotíme pozitívne,“ hovorí Mgr. RENÁTA ZÁRECKÁ,vedúca pracoviska odboru sociálnych vecí v Senci.

■ Mohli by ste nám priblížiť zámerspomínaných projektov?Projekt je zameran˘ na:

� nadviazanie kontaktov s deÈmiprostredníctvom besied na Z·;

� diskusnú ãinnosÈ o právach, povin-nostiach detí, o ich problémocht˘kajúcich sa kriminality a ìal‰íchnegatívnych javoch, s následnoumoÏnosÈou prepojenia na prácuv kluboch;

� sociálnoprávne a psychologicképoradenstvo v kluboch;

� empirickú ãasÈ a tvorivú ãinnosÈ(dotazníky zamerané na názorydetí k danej problematike, vytvore-nie slovníka, ktor˘ môÏe byÈ vyuÏi-t˘ pri práci so skupinou in˘mi sub-jektmi);

� návrhy a tvorba plagátov a letákovk téme kriminalita mlad˘ch, ichzáujmovú ãinnosÈ v kluboch;

� informovanie v regionálnej tlaãi,kontaktné adresy pre prípad pomoci;

� streetwork;� vyhodnotenie získan˘ch poznatkov

a informácií.

■ Ktoré subjekty okrem vášhoodboru sa budú spolu podieľať narealizácii projektu „Rekognoská-cia kriminality maloletých a mla-distvých“?

■ Ktorými konkrétnymi činnosťamiv rámci sociálnoprávnej ochranydetí sa zaoberá váš odbor?Na oddelení sociálnoprávnej ochra-

ny sa snaÏíme, tak ako v predchádzajú-com období, klásÈ dôraz na predchá-dzanie vzniku negatívnych javov, akozá‰koláctvo, prejavy agresívneho sprá-vania detí, násilie, t˘ranie, trestná ãin-nosÈ, drogové závislosti, preventívnouprácou a poradenstvom, priãom dôleÏi-tú úlohu zohráva i súãinnosÈ s in˘miin‰titúciami a samosprávou. V rámci

prevencie sme sa rozhodli nadviazaÈna aktivity a projekty, ktoré sociálno-právna ochrana realizovala, na ktoréboli vyãlenené finanãné prostriedky zo‰tátneho rozpoãtu SR a ktoré sa v praxiosvedãili. Na Krajsk˘ úrad v Bratislavesme predloÏili na schválenie dva pro-jekty: Rekognoskácia kriminalityv meste Senec ZETA (Klub komuniká-cie s mlad˘mi a pre mlad˘ch od Z poA a prevencia kriminality malolet˘cha mladistv˘ch) a Klub obetí domácehonásilia.

SPZ_06/05 24.6.2005 7:13 Stránka 3

4 || ROZHOVOR / DÁVKY

k danej problematike a moÏnosti ich rie-‰enia. Tieto besedy je moÏné realizovaÈv rámci prevencie i v prípade, ak by pro-jekt nebol schválen˘. Ich veºk˘m príno-som pre pracovníkov sociálnoprávnejochrany a políciu je získanie závaÏn˘chinformácií t˘kajúcich sa trestnej ãinnostidetí, zlej starostlivosti rodiãov, zanedbá-vania detí, t˘rania detí vlastn˘m rodi-ãom, neúmerného fyzického trestaniarodiãom za zl˘ prospech dieÈaÈa, drogo-v˘ch závislostí a ìal‰ích. Kriminalita,drogové závislosti, t˘ranie a zneuÏívaniedetí, domáce násilie, ale aj rozvodovosÈ,nezamestnanosÈ a ìal‰ie závaÏné javy súoblasti, v ktor˘ch poskytnutie vãasneja úãinnej pomoci môÏe zamedziÈ v˘sky-tu negatívnych javov, môÏe viesÈ k pred-chádzaniu a zabraÀovaniu príãin vznikua odstráneniu ich sociálnych dôsledkov.Predchádzanie a zabraÀovanie príãin úz-ko súvisí s preventívnou ãinnosÈou, ktorúsa snaÏíme ako oddelenie sociálnopráv-nej ochrany i takouto formou realizovaÈ.

Mgr. BRANISLAV KARVAŠOdbor mediálny a informačný UPSVaR

Foto: Senec

Na projekte rekognoskácie pouliã-nej kriminality by okrem ná‰ho úraduparticipovali CPPS Bratislava II., Ob-ãianske zdruÏenie Odyseus, Obãian-ske zdruÏenie Labyrint, Mestská polí-cia Senec a základné ‰koly v mesteSenec (ìalej Z·).

Projekt by sa dot˘kal Ïiakov 5. a 6.roãníka Z· a Ïiakov 7. aÏ 9. roãníka,ktorí by boli zároveÀ cieºovou skupi-nou projektu.

■ Aké zmeny očakávate od realizo-vania týchto projektov?Oãakávan˘m prínosom projektu je

zlep‰enie osvety a informovanosti detík danej problematike, zapojenie ‰tát-nych a ne‰tátnych subjektov do pre-ventívnej ãinnosti. MoÏnosÈ vytvo-renia pozitívnych vzÈahov medzi reali-zátormi a cieºovou skupinou, tieÏaktivizácia detí prostredníctvom pria-mej participácie na vybran˘ch ãas-tiach projektu, moÏnosÈ pomoci deÈomv oblasti psychologického a sociálno-právneho poradenstva v kluboch, pod-

chytenie prob-lémov˘ch sku-pín detí a mlá-deÏe, vytypova-nie skupín, kto-r˘m je potrebnévenovaÈ zv˘‰e-nú pozornosÈ,a zníÏenie rizíksúvisiacich s po-hybom problé-movej mládeÏev uliciach mes-ta. Na predloÏe-n˘ projekt smeÏiadali vyãleniÈfinancie zo ‰tát-neho rozpoãtu.

■ Okrem spomínaných projektovrealizujete v súčasnosti ešte ajiné aktivity v oblasti sociálno-právnej ochrany detí. V súãasnosti oddelenie sociálnopráv-

nej ochrany realizuje v spoluprácis Mestskou políciou v Senci besedy nazákladn˘ch ‰kolách s cieºovou skupinouprojektu. Cieºom besiedje nadviazaÈ kontaktys deÈmi, oboznámiÈ ichs ãinnosÈou sociálno-právnej ochrany, infor-movaÈ o základn˘ch prá-vach a povinnostiachdetí, upozorniÈ na vy‰‰ieuvedené negatívne javy,moÏnosti pomoci a sank-cií. Îiakom sú poskytnu-té kontakty na sociálno-právnu ochranu, mest-skú políciu, ‰tátnu polí-ciu a bezplatnú linkupomoci. V rámci besiedmajú vytvoren˘ priestorna kladenie otázok

Informácia o poskytovaní dotáciíPodľa Výnosu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny z 25. februára 2004 č. 37/2004-II/1 v znení výnosu MPSVR SR zo 7. septembra 2004 č. 3950/2004-II/l sa od mája 2004 posky-tujú dotácie na stravu, školské potreby a na výkon osobitného prí-jemcu dávky a príspevkov v hmotnej núdzi a od septembra 2004aj dotácia na štipendium pre dieťa v hmotnej núdzi navštevujúcezákladnú školu alebo špeciálnu základnú školu, okrem špeciálnejzákladnej školy pre deti s mentálnym postihnutím.

Po uplynutí jedného roku poskyto-vania dotácií je moÏné skon‰tato-

vaÈ, Ïe napriek urãit˘m nedostatkom,ktoré sa vyskytujú pri ich realizácii, sú jednoznaãne prínosom pre rodiãova deti, ktor˘m sa poskytuje pomocv hmotnej núdzi.

Poskytovanie dotácií má kladn˘vplyv na ‰kolskú dochádzku detí a na

zlep‰enie vyuãovacieho procesu, zv˘‰ilsa poãet stravujúcich sa detí. Detiv hmotnej núdzi majú zabezpeãenú teplústravu, osvojili si stravovacie a hygienic-ké návyky, kultúru stolovania. Zvy‰uje sapoãet zriaìovateºov a ‰kôl, ktorí Ïiadajúo poskytnutie dotácie na stravu. Poskyto-vanie dotácie na ‰kolské potreby napo-máha aktívnemu zapájaniu detí do vyu-

ãovacieho procesu a odstraÀovaniu so-ciálnych rozdielov medzi deÈmi v ‰kole.Dotácie na stravu a ‰kolské potreby súposkytované úãelne a adresne. Na mesiacjún 2005 bola dotácia na stravu poskyt-nutá pre 79 748 detí v sume 34 820 837 Ska dotácia na ‰kolské potreby na II. polrok‰kolského roku 2004/2005 bola poskytnu-tá pre 73 206 detí v sume 34 806 400 Sk.

Rozhodujúcim kritériom, ktoré ov-plyvÀuje v˘‰ku poskytovanej dotácie na‰tipendium, je priemern ̆ prospech do-siahnut ̆ za dva posledné ‰kolské pol-roky. V˘‰ka dotácie na ‰tipendium sa pre-hodnocuje polroãne, po skonãení ‰kolské-ho polroku. Poskytovanie dotácie na ‰ti-pendium je motiváciou k zlep‰eniu ‰kol-ského prospechu. Na mesiac jún 2005

||

SPZ_06/05 24.6.2005 7:13 Stránka 4

návrhov na v˘kon rozhodnutia nasúde, ak Ïiadateºke nie je známa adre-sa povinného, alebo nie je známe, kdeje povinná osoba v súãasnosti zamest-naná. V takom prípade môÏe ÏiadateºpoÏiadaÈ súd o súãinnosÈ pri hºadanízamestnávateºa povinného.

V prípadoch, ak súd nariadil v˘konrozhodnutia v minulosti a ten sa aj rea-lizoval, keìÏe bola povinná osobazamestnaná, pre priznanie náhradnéhov˘Ïivného je potrebné, aby súd vydalaktuálne potvrdenie, Ïe nariaden˘v˘kon rozhodnutia nie je moÏné reali-zovaÈ. Podávanie návrhov na v˘konrozhodnutia, ak je povinná osoba cud-zinec, sa realizuje prostredníctvomCentra pre medzinárodnoprávnu

ochranu detí a mládeÏe. Tak˘to návrhnie je moÏné podaÈ, ak s príslu‰noukrajinou nie sú uzatvorené medziná-rodné dohovory o vymáhaní v˘Ïivné-ho.

Ak je povinná osoba poberateºomdávky a príspevkov k dávke v hmotnejnúdzi, je podºa § 278 a § 299 Obãian-skeho súdneho poriadku moÏné vyko-návaÈ zráÏky z dávky v hmotnej núdzia príspevkov k dávke v hmotnej núdzina úãely v˘konu rozhodnutia na vymá-hanie v˘Ïivného pre maloleté dieÈa, aksúd tak˘to v˘kon rozhodnutia nariadi.

V konaní o náhradnom v˘Ïivnommajú úrady práce, sociálnych vecía rodiny, odbory sociálnych vecí, pro-blémy s doruãovaním v˘zvy a rozhod-nutia povinnému, ktor˘ sa zdrÏiava naneznámom mieste, prípadne v cudzi-ne. Pobyt sa zisÈuje prostredníctvom

DÁVKY || 5

Náhradné výživné sa poskytujena základe zákona č. 452/2004Z. z. o náhradnom výživnom,ktorý nadobudol účinnosť od 1. 1. 2005. Je to suma poskyt-nutá štátom na zabezpečenievýživy oprávnenej osoby v prípa-de, ak si vyživovaciu povinnosťneplní povinná osoba. Náhradnévýživné možno poskytnúť ibav prípade, ak povinná osobaneplatí výživné v plnej výške,v lehote a spôsobom tak, ako jeupravená splatnosť jednotlivýchsplátok výživného právoplatnýmrozhodnutím súdu alebo súdomschválenou dohodou, pričom sazohľadňuje iba bežné výživné.

Pri uplatÀovaní nároku na náhrad-né v˘Ïivné je Ïiadateº povinn˘

doloÏiÈ okrem písomnej Ïiadosti ajnasledovné prílohy: � právoplatné rozhodnutie súdualebo súdom schválenú dohodu, kto-r˘m bola povinnej osobe urãená povin-nosÈ platiÈ oprávnenej osobe v˘Ïivné,� potvrdenie súdu, Ïe sa Ïiadateºnávrhom na v˘kon rozhodnutia domá-hal platenia v˘Ïivného najmenej trimesiace, � potvrdenie ‰koly, Ïe si oprávnenáosoba riadne plní povinnú ‰kolskúdochádzku,� potvrdenie o aktuálnom príjme Ïia-dateºa a spoloãne posudzovan˘chosôb, ktor˘ch príjmy sa spoloãneposudzujú.

Najväã‰ím problémom pri doklado-vaní t˘chto príloh sa javí podávanie

Centrálnej evidencie obyvateºstva SR,obecného úradu, kde povinn˘ b˘val,prípadne po‰ty. Pri doruãovaní písom-ností sa ìalej potom postupuje podºa § 26 zákona o správnom konaní v zne-ní neskor‰ích predpisov.

Administratívna nároãnosÈ vybavo-vania Ïiadostí o náhradné v˘Ïivné sazvy‰uje v prípadoch, ak si povinnáosoba plní svoju vyÏivovaciu povin-nosÈ ãiastoãne. Vtedy je potrebnémesaãne rozhodovaÈ o v˘‰ke poskyt-nutého náhradného v˘Ïivného v závis-losti od v˘‰ky zaplateného v˘Ïivnéhov mesiaci. Pre posudzovanie nároku nanáhradné v˘Ïivné sa sleduje aktuálnypríjem Ïiadateºa a spoloãne posudzo-van˘ch osôb, ktor˘ch príjmy sa spoloã-ne posudzujú. Ak tento príjem prekro-ãí zákonom stanovenú hranicu 2,2-ná-sobku sumy Ïivotného minima podºaosobitného predpisu, je potrebné roz-hodnúÈ o zastavení v˘platy náhradné-ho v˘Ïivného. Ak sa príjem ÏiadateºaopäÈ zníÏi, musí o priznanie náhradné-ho v˘Ïivného opätovne poÏiadaÈa úrad rozhodnúÈ o jeho priznaní. Akje z vyjadrenia povinného zrejmé, Ïe jepoberateºom dôchodku, nie je dôvodpre priznanie náhradného v˘Ïivného,je potrebné, aby sa Ïiadateºka domáha-la na príslu‰nom súde v˘konu rozhod-nutia zráÏkami z dôchodku.

Úrady práce, sociálnych vecía rodiny k 31. 5. 2005 evidujú 3 294Ïiadostí o náhradné v˘Ïivné, vydali 3 580 rozhodnutí v konaní o náhrad-nom v˘Ïivnom, v mesiaci marec 2005bolo na náhradnom v˘Ïivnom vyplate-n˘ch 310-tis. Sk pre 153 poberateºov,v mesiaci apríli 2005 854-tis. Sk pre331 poberateºov a v mesiaci máji 20051 987-tis. Sk pre 789 poberateºov.

Ing. LADA DÉČIOVÁOdbor pomoci v hmotnej núdzi

Náhradné výživné||

pre deti v hmotnej núdzibola dotácia poskytnutá pre 19 964 detív sume 7 736 100 Sk.

Poskytovanie dotácie na v˘kon oso-bitného príjemcu dávky a príspevkovv hmotnej núdzi, ktoré sa poskytujú obcina financovanie v˘konu osobitného prí-jemcu, sa v˘razne neodrazilo na zv˘‰enípoãtu osobitn˘ch príjemcov dávkya príspevkov v hmotnej núdzi. Tentoosobitn˘ in‰titút sa uplatÀuje predov‰et-k˘m v obciach Pre‰ovského, Ko‰ickéhoa Banskobystrického kraja, z ostatn˘chlen v jednej obci v Nitrianskom kraji. Namesiac jún 2005 bola dotácia poskytnu-tá 29 obciam v sume 154 000 Sk.

ĽUDMILA HRDINOVÁÚstredie práce, sociálnych vecí a rodiny

odbor pomoci v hmotnej núdzi

SPZ_06/05 24.6.2005 7:13 Stránka 5

6 || DÁ SA TO

Systém organizácie internátnej v˘-chovy (ktor˘ charakterizuje najmä

kolektivizmus, presne organizovan˘reÏim dÀa a „ãakanie v rade pred okien-kom“), totiÏto obmedzuje aÏ znemoÏ-Àuje zdrav˘ rozvoj detskej osobnosti.NeumoÏÀuje identifikovaÈ skutoãn˘stav osobnosti dieÈaÈa a jeho individu-álne v˘chovné potreby. Neposkytujevhodnú kvantitu a kvalitu podnetov,aby mohlo dieÈa získaÈ, ão potrebujev aktuálnom ãase i v budúcnosti.

Transformácia je v tomto duchu cestak naplneniu práva kaÏdého dieÈaÈa naÏivot v rodine. Na Slovensku systémovoprebieha uÏ piaty rok (zaãala v roku2000). V praxi znamená navrátenie die-ÈaÈa do rodiny – ãi uÏ pôvodnej biologic-kej, prostredníctvom dôslednej sociálnejpráce i prevencie, alebo do rodinynáhradnej, prostredníctvom osvojenia,pestúnstva, náhradnej osobnej starostli-vosti. Ak to nie je doãasne moÏné, takznamená aspoÀ umiestnenie do detské-ho domova, ktor˘ rodinu v maximálnejmoÏnej miere pripomína. Predov‰etk˘mje to v‰ak zmena detsk˘ch domovovz koneãnej na prestupnú stanicu.

Kºúãov˘m bodom transformaãnéhoprocesu je prevencia. Je potrebné pove-daÈ, Ïe bez dobre realizovanej prevenciezlyhávania pôvodnej rodiny dieÈaÈa sav rámci premeny systému náhradnej sta-rostlivosti poÏadovaná zmena neudeje.Rodina musí maÈ nárok na potrebnú

ochranu a takú pomoc, aby mohla plniÈsvoju úlohu v spoloãnosti. V súãasnostiprvotn˘m impulzom pre prácu s rodi-nou b˘va zväã‰a situácia, keì je nutnédieÈa z rodiny vyÀaÈ. Oveºa skôr byv‰ak mal vstúpiÈ do situácie tím odbor-níkov a spolu s ãlenmi rodiny vytvoriÈplán intervencie v podobe podporya pomoci tejto rodine.

So sociálne slab˘mi rodinami saãasto zachádza rovnako ako s rodiãmi,ktorí svoje deti t˘rajú, zneuÏívajú aleboinak ohrozujú ich Ïivot a v˘chovu. Detisú odoberané z rodín na základe hygie-nick˘ch nedostatkov v byte alebo preto,Ïe si ich rodiãia nevedia zabezpeãiÈb˘vanie. Rodiny, ktoré strácajú alebostratili schopnosÈ plniÈ svoju ekono-mickú funkciu, môÏu v‰ak plniÈ naìalejfunkciu citovú a vzÈahovú.

V prípadoch, keì nie je moÏné rie‰iÈsituáciu v rodine inak, neÏ odÀatímdieÈaÈa kvôli jeho ochrane a bezpeãnos-ti, sú najlep‰ím rie‰ením tejto situácienáhradné rodiny. Náhradní rodiãiamajú vo veºkej miere moÏnosÈ ovplyv-niÈ kontinuitu vzÈahov dieÈaÈa. Toto ichposlanie ãi sluÏba si v‰ak vyÏaduje zod-povednú prípravu. Aj na‰e obãianskezdruÏenie poskytuje poradenstvo, spre-vádzanie, vzdelávanie a supervíziu preÏiadateºov o náhradné rodiãovstvo, akoaj pre fungujúce náhradné rodiny prost-redníctvom programu PRIDE. Do za-ãiatku roka 2005 sme prostredníctvomprogramu PRIDE pre‰kolili vy‰e 1500odborníkov a náhradn˘ch rodiãov.

Transformaãné zmeny v zariadeniachnáhradnej starostlivosti je potrebné vyko-naÈ v ‰tyroch oblastiach: v˘chovné pod-mienky, personálna ‰truktúra, pries-torové podmienky a ekonomicko-hos-podárske podmienky. Cieºom je pre-chod od kolektívnej formy v˘chovyk individuálnej práci s dieÈaÈom. Sociál-ni pracovníci v spolupráci s vychováva-teºmi a s ostatn˘mi zamestnancami za-

riadenia sa budú zameriavaÈ najmä naaktívnu participáciu v procese sanáciebiologickej rodiny dieÈaÈa, spoluprácus Àou, ako aj na neustále hºadanie moÏ-ností pre rie‰enie nepriaznivej Ïivotnejsituácie dieÈaÈa v rámci náhradnejrodinnej starostlivosti.

V záujme zabezpeãenia jednotnéhokomplexného a systémového rie‰eniarealizovania ústavnej starostlivosti naddieÈaÈom bolo nevyhnutné, aby sa procestransformácie zaãal realizovaÈ aj v ‰peci-álnych ‰kolách a ‰kolsk˘ch zariadeniach,ão znamená zrovnoprávnenie podmie-nok ich priradením do „kmeÀového“detského domova, ão v praxi ukonãí ichputovanie medzi zariadeniami. (Podºaná‰ho prieskumu prejde dieÈa v rezorte‰kolstva do dov⁄‰enia plnoletosti v prie-mere 3,98 zariadení.) Zjednocovací pro-ces musí byÈ ukonãen˘ transformácioureedukaãn˘ch detsk˘ch domovovv roku 2008.

Pred piatimi rokmi sme na základe skúseností a vlastného pozoro-vania v práci s opustenými deťmi v rámci aktivít Úsmev ako dardospeli k záveru, že je nevyhnutné iniciovať zmenu systému výcho-vy a starostlivosti vo vtedajších veľkokapacitných internátnych za-riadeniach pre deti s nariadenou ústavnou výchovou.

|| DETI UMIESTNENÉ V INŠTITÚCIÁCHtyp inštitúcie / rok 2000 2001 2002 2003detské domovy 3 637 3 493 3 260 3 324špeciálne školy internátne 781 800 1 248 1 545reedukačné zariadenia * * * * * * * * 903 902

počet umiest. detí v inštitúciách 6 121 6 888 6 751 6 944**** údaje neboli k dispozícii Zdroj: štatistický úrad MPSVaR SR

„Aby každé dieťa malo rodinu...“

SPZ_06/05 24.6.2005 7:13 Stránka 6

DÁ SA TO || 7

Zmeny v poskytovaní rodičovského príspevku od 1. júla 2005

Rodiãovsk˘ príspevok je ‰tátnasociálna dávka, ktorou ‰tát pris-

pieva rodiãovi na zabezpeãovanieosobnej starostlivosti a riadnej sta-rostlivosti o dieÈa do troch rokovveku dieÈaÈa alebo o dieÈa s dlhodobonepriazniv˘m zdravotn˘m stavomdo ‰iestich rokov veku dieÈaÈa, alebodo ‰iestich rokov veku dieÈaÈa, ktoréje zverené do starostlivosti nahrá-dzajúcej starostlivosÈ rodiãov, naj-dlh‰ie tri roky od právoplatnosti roz-hodnutia súdu o zverení dieÈaÈa dotejto starostlivosti.

O rodiãovsk˘ príspevok môÏepoÏiadaÈ:� a) rodiã dieÈaÈa alebo� b) osoba, ktorej je dieÈa zverené

do starostlivosti nahrádzajúcejstarostlivosÈ rodiãov.

Od úãinnosti zákona ã. 36/2005 Z. z. o rodine, od 1. apríla 2005, Ïiada-teºom o v˘platu rodiãovského prís-pevku je aj malolet˘ rodiã, star‰í ako16-rokov veku, ak mu boli priznanérodiãovské práva a povinnosti vovzÈahu k osobnej starostlivostio maloleté dieÈa v zmysle § 29 záko-na o rodine. Na základe právoplat-ného rozhodnutia súdu platiteºvyplatí rodiãovsk˘ príspevok odnarodenia dieÈaÈa, ak sú splnenépodmienky nároku na jeho v˘platu. � V prípade maloletého rodiãa,ktor˘ má menej ako 16 rokov veku,je potrebné maloletému dieÈaÈu usta-noviÈ súdom poruãníka v zmysle § 56,resp. § 57 zákona o rodine, ktor˘bude dieÈaÈu zabezpeãovaÈ osobnúa riadnu starostlivosÈ do plnoletostirodiãa. Ak sa poruãník o maloletédieÈa osobne stará, má nárok narodiãovsk˘ príspevok. V takomtoprípade príslu‰n˘ úrad práce, sociál-nych vecí a rodiny vyplatí rodiãov-sk˘ príspevok poruãníkovi, ktor˘ sao dieÈa osobne stará, a to odo dÀaprávoplatnosti rozhodnutia súdus prihliadnutím na v˘rokovú ãasÈrozhodnutia.

Ak ide o starostlivosÈ o to istédieÈa, patrí rodiãovsk˘ príspevok lenjednému z rodiãov, a to rodiãoviurãenému podºa ich dohody.

� Od 1. júla 2005 budú rodiãiadostávaÈ rodiãovsk˘ príspevokv plnej v˘‰ke, t. j. 4 110 Sk mesaãne,tzn. Ïe príspevok dostanú aj rodiãia,ktorí pracujú. Ru‰í sa jednorazov˘rodiãovsk˘ príspevok pre druhéhorodiãa vo v˘‰ke 1 300 Sk.

� Ak rodiã v období, keì sa staráo dieÈa, má nárok na materské, kto-rého v˘‰ka je niωia ako v˘‰ka rodi-ãovského príspevku, rozdiel medzimatersk˘m a rodiãovsk˘m príspev-kom matke na základe potvrdeniaSociálnej poisÈovne doplatí na Ïia-dosÈ matky príslu‰n˘ úrad práce,sociálnych vecí a rodiny podºa mies-ta trvalého bydliska.� Rodiãia, ktorí umiestnia dieÈa dozariadenia, ktoré je zaradené do siete‰kôl a ‰kolsk˘ch zariadení minister-stva ‰kolstva, nárok na rodiãovsk˘príspevok nemajú. Jasle nie sú zara-dené do siete ‰kôl a ‰kolsk˘ch zaria-dení ministerstva ‰kolstva, takÏepríspevok t˘mto rodiãom patrí.� Rodiãia môÏu od septembra 2005poãítaÈ so zv˘‰ením sumy rodiãov-ského príspevku.

Ing. Mgr. JARMILA FEKETOVÁOdbor štátnych sociálnych dávok

ÚPSVaR

Transformovan˘ detsk˘ domov voforme samostatn˘ch v˘chovn˘ch sku-pín dokáÏe lep‰ie dieÈaÈu saturovaÈ jehopotreby a ponúka mu ‰ancu vytvoriÈ sia rozvíjaÈ trvalé a pevné citové väzby. V˘sledky transformácie najlep‰ie ilus-truje fakt, Ïe od zaãiatku transformáciesa podarilo umiestniÈ do profesionál-nych rodín a samostatn˘ch v˘chov-n˘ch skupín ‰tyrikrát viacej detí.

SkúsenosÈ z medziºudsk˘ch vzÈahovvo vãasnom ‰tádiu Ïivota je absolútnenevyhnutná pre zdrav˘ du‰evn˘ a fyzic-k˘ rozvoj dieÈaÈa. SchopnosÈ pripútaÈ sak niekomu a maÈ pevn˘ vzÈah sa môÏevytváraÈ v dojãenskom veku a skoromdetstve, a ak dôjde k jej naru‰eniu,dôsledky budú trvaÈ po cel˘ Ïivot aschopnosÈ detí pripútaÈ sa, vytváraÈtrvácne vzÈahy a udrÏaÈ ich takmer vÏdynedostatoãná. Napriek t˘mto mimoriad-ne váÏnym faktom sa transformácia„dojãensk˘ch“ detsk˘ch domovov naSlovensku zaãala formovaÈ aÏ v roku2004. Cieº je v‰ak jednoznaãn˘. Postup-ne zabezpeãiÈ, aby deti do 6 rokov boliumiestÀované len do rodín.

Na záver chceme zdôrazniÈ, Ïe trans-formaãn˘ proces nemôÏe byÈ úspe‰n˘ako izolovan˘ proces. SkúsenosÈ z po-sledn˘ch rokov jasne hovorí, Ïe len ‰iro-ká „koalícia“ spolupráce rezortn˘chministerstiev, úradov práce, sociálnychvecí a rodiny, vy‰‰ích územn˘ch krajov,samosprávnych úradov, mimovládnychorganizácií a, samozrejme, odborníkov,podporovateºov i médií môÏe postupnenaplniÈ motto na‰ej Spoloãnosti „AbykaÏdé dieÈa malo rodinu“.

JOZEF MIKLOŠKOSP DDD – Úsmev ako dar

Foto: UaD

||

Poskytovanie rodičovského príspevku upravuje zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskoršíchpredpisov.

SPZ_06/05 24.6.2005 7:13 Stránka 7

8 || FAKTY

V domove je moÏné poskytovaÈzdravotnú starostlivosÈ za podmie-

nok ustanoven˘ch osobitn˘m predpi-som. Ak to vyÏaduje zdravotn˘ stavdieÈaÈa alebo dôvod, pre ktor˘ dieÈabolo umiestnené do detského domova,ten utvorí podmienky na zriadenie‰koly za úãelom plnenia povinnej‰kolskej dochádzky a prípravy napovolanie.

Do detského domova moÏno prijaÈdieÈa na základe:� a) právoplatného rozhodnutia súdu

o nariadení ústavnej starostlivosti,� b) predbeÏného opatrenia súdu

podºa osobitného predpisu,

� c) právoplatného rozhodnutia súduo uloÏení v˘chovného opatrenia.V naliehav˘ch prípadoch, najmä ak

je Ïivot alebo zdravie dieÈaÈa ohrozené,moÏno prijaÈ dieÈa do domova aj beznevyhnutn˘ch dokladov.

V súãasnosti je na Slovensku evido-van˘ch pribliÏne 1 300 000 detí, z nichasi 4 500 Ïije v 94 (78 ‰tátnych a 16 ne-‰tátnych) detsk˘ch domovoch a vo vy‰e30 osobitn˘ch ‰kolách internátnych.Väã‰inou ide o deti – siroty Ïijúcichrodiãov, ktorí sa z rôznych objektív-nych alebo subjektívnych dôvodovnemôÏu, nevedia alebo nechcú o nepostaraÈ (len niekoºko desiatok detí je

obojstranne osirel˘ch). Väã‰ina z nichÏije v zariadeniach ústavnej v˘chovyod narodenia alebo útleho veku, kdei najlep‰í vychovávateº zákonitenemôÏe pokryÈ prirodzené potreby sku-piny detí, ktoré pripadajú na jednéhoz nich, v jeho v˘chovnej skupine. V naj-väã‰om detskom domove na SlovenskuÏije vy‰e 200 detí, v najmen‰om ich jepribliÏne 10.

V súãasnosti prechádzajú detskédomovy v˘razn˘mi zmenami s cieºomvytvorenia samostatn˘ch, samostatnehospodáriacich skupín.

PhDr. MICHAL OLÁH,supervízor sociálnej práce

Súčasný stav detskýchdomovov na Slovensku

Detský domov sa zriaďuje naúčely výkonu rozhodnutia súduo nariadení ústavnej starostli-vosti, predbežného opatreniaa o uložení výchovného opatre-nia. Nahrádza prirodzené rodin-né prostredie dieťaťu od naro-denia do skončenia ústavnejstarostlivosti. Ak ústavná sta-rostlivosť skončí dosiahnutímplnoletosti alebo predĺženímústavnej starostlivosti do 19rokov veku, môže mladý dospe-lý požiadať detský domovo poskytovanie starostlivosti aždo jeho osamostatnenia sa,najdlhšie do 25 rokov veku.

||

SPZ_06/05 24.6.2005 7:13 Stránka 8

DOKUMENT || 9

Národná správa o politike mládeÏebola spracovaná Ministerstvom

‰kolstva SR v rokoch 2003 – 2004s pouÏitím vlastn˘ch informácií, pod-kladov z jednotliv˘ch rezortova v˘sledkov v˘skumu mládeÏe, ktorésa v SR realizovali v rokoch 2000 aÏ2004. Do jej tvorby bolo zapojen˘chviac ako 50 spolupracovníkov. Spra-covanie národnej správy sa nerobilolen mechanick˘m spájaním informá-cií, bol to proces, v ktorom boli za-hrnuté prieskumy, semináre, konferen-cie, konzultácie s predstaviteºmi ‰tát-nej správy, v˘skumu mládeÏe, mlá-deÏníckych pracovníkov, ako aj mla-d˘ch ºudí.

V období prípravy národnej správySlovenskú republiku dvakrát nav‰tívi-la skupina expertov Rady Európy,ktorá súbeÏne spracovala vlastnú sprá-vu – hodnotenie stavu politiky mláde-Ïe v Slovenskej republike. Prvá náv‰te-va expertov, ktorá sa uskutoãnilav novembri 2004, bola orientovaná nazískavanie informácií a podkladov navypracovanie správy expertov zo stret-nutí s predstaviteºmi ministerstiev,Národnej rady SR, splnomocnencamivlády SR pre decentralizáciu a rómskekomunity, v˘skumn˘mi pracovníkmi,predstaviteºmi celo‰tátnych obãian-skych zdruÏení mládeÏe, Radou mlá-deÏe Slovenska a Nadáciou mládeÏeSlovenska. Druhá náv‰teva expertov,ktorá sa uskutoãnila vo februári 2005,bola orientovaná na mapovanie úrov-ne rozvoja politiky mládeÏe na regio-nálnej a lokálnej úrovni.

Správa obsahuje ‰tyri základnékapitoly: politika mládeÏe, spoloãen-ské podmienky Ïivota mládeÏe, spô-sob Ïivota mládeÏe a nástroje politikymládeÏe. V rámci kapitoly SpôsobÏivota mládeÏe správa pojednávao problematike vzdelania, zamestna-nosti, rodine, zdraví, patologick˘chjavoch a spôsobu trávenia volnéhoãasu zo strany mládeÏe.

MLADÍ ĽUDIA A NEZAMESTNANOSŤNa trh práce vstupuje kaÏdoroãne cca105 000 absolventov v‰etk˘ch typov

‰kôl. Ide o ‰pecifickú skupinu trhupráce: získali najnov‰ie poznatky, nadruhej strane nemajú dostatoãné skú-senosti a zamestnávatelia dávajú rad-‰ej prednosÈ star‰ím a skúsenej‰ímzamestnancom, u ktor˘ch oãakávajúokamÏité plnenie konkrétnych úlohbez nutnosti ìal‰ieho do‰koºovania.Podºa národnej správy sú mladí ºudiauÏ pri vstupe na pracovn˘ trh ãastoznev˘hodnení oproti in˘m vekov˘mskupinám nielen z dôvodu nedostatoã-n˘ch praktick˘ch skúseností, ale ajpreto, Ïe ich odborná príprava nezod-povedá poÏiadavkám a najnov‰ímtrendom trhu práce.

Znepokojujúce sú v tomto smerenajmä údaje o nedostatoãnej priprave-nosti v komunikaãn˘ch zruãnostiach,schopnostiach samostatného rozhodo-vania, praktick˘ch odborn˘ch vedo-mostiach a zruãnostiach, ale i v orga-nizaãn˘ch a riadiacich schopnostiach,v jazykov˘ch vedomostiach a v prácis v˘poãtovou technikou, na ktoré ich‰koly nedostatoãne pripravili. V súãas-nosti majú problémy s hºadaním za-mestnania najmä absolventi stredn˘ch‰kôl v niektor˘ch odboroch – klesázáujem o absolventov manaÏérskych,ekonomick˘ch odborov a, naopak, jenedostatok ponuky pracovn˘ch sílv niektor˘ch robotníckych a remesel-níckych povolaniach.

NezamestnanosÈ má negatívnydopad na psychiku mlad˘ch ºudí,vedie k existenãnej frustrácii, sÈaÏujeosvojovanie si pracovn˘ch návykova adaptáciu na svet práce v budúcnos-ti. Ako základn˘ nedostatok povaÏujenárodná správa nedostatoãnú väzbumedzi ‰kolsk˘m systémom a trhompráce.

Podºa ‰tatistick˘ch dát i mnoh˘chprieskumov zostáva v SR manÏelskárodina univerzálnym spôsobom Ïivot-nej dráhy. Vy‰e 90 % obyvateºov vstúpipoãas Ïivota aspoÀ raz do manÏelstva,dobrovoºne bezdetn˘mi zostáva ibaminimum manÏelstiev. Diferenciáciadomácností podºa príjmu je pomernevysoká. Najsilnej‰ím diferencujúcimfaktorom je rastúci poãet ãlenov domác-ností a poãet detí. Domácnosti s vy‰‰ímpoãtom detí ako dve sa v˘razne posú-vajú do niωích príjmov˘ch pásiem.V rámci dvojdetn˘ch domácností bolopod priemern˘m príjmom uÏ takmer 70 % z nich, u trojdetn˘ch rodín aÏ vy-‰e 90 %. Poãet detí naìalej zostávav˘znamn˘m faktorom, ktor˘ podstatnezniÏuje Ïivotnú úroveÀ rodiny.

Znaãnú ãasÈ rómskych rodín moÏnovzhºadom na sociálne a demografickésprávanie povaÏovaÈ za typick˘chreprezentantov dlhodobého sociálneho

vylúãenia najmä na etnickom princípe.Z rómskeho etnika sa kumuluje relatív-ne vysoké percento rodín nachádzajú-cich sa v hmotnej núdzi. Rovnako znaã-nú ãasÈ detí odkázan˘ch na pomoc spo-loãnosti v súvislosti s potrebou ochranyich práv tvoria práve deti z rómskychrodín. Táto skupina detí je spravidla naj-ãastej‰ie zastúpená v skupine nezaopat-ren˘ch detí, ktoré po skonãení povinnej‰kolskej dochádzky nepokraãujú v prí-prave na povolanie a r˘chlo vstupujú dopartnersk˘ch, resp. manÏelsk˘ch vzÈa-hov, podstatne r˘chlej‰ie ako majoritnápopulácia sa stávajú rodiãmi. Vzhºadomna nízku odbornú a vzdelanostnú prí-pravu patria do relatívne poãetnej sku-piny nezamestnan˘ch s hor‰ou pozí-ciou na uplatnenie sa na trhu práce. Ichzákladné Ïivotné potreby sú saturovanétakmer len zo sociálnych dávok ‰tátu,ãím sa spravidla uzatvára ich príleÏitosÈprekroãiÈ hranicu existujúceho spôsobuÏivota. Otázka ‰pecifikácie úãinn˘chnástrojov na ich integráciu do väã‰ino-vej populácie zostáva stále otvorená nie-len na národnej úrovni, ale aj v medzi-

Národná správao politike mládeže v SRV mesiaci máj vyšla Národná správa o politike mládeže na Sloven-sku pre Radu Európy, ktorá je výsledkom spolupráce štátnychinštitúcií a občianskych združení. Komplexný materiál monitorujú-ci všetky stránky života mladých ľudí v SR, informujúci o pod-mienkach, problémoch a prognózach v oblasti politiky vo vzťahuk mládeži.

EVIDOVANÍ NEZAMESTNANÍ ABSOLVENTI PODĽA TYPOV ŠKÔL K 31. 1. 2004

Stav evidovaných nezamestnaných absolventovVysokých škôl 3 781Stredných odborných škôl 7396Gymnázií 983Stredných odborných učilíšť 7 777Stredných odborných učilíšť bez maturity 8 433Spolu 28 370

Zdroj: ÚPSVaR

||

SPZ_06/05 24.6.2005 7:13 Stránka 9

10|| DOKUMENT

||

národnom kontexte. Podºa národnejsprávy by sa mala podpora a pomoct˘mto rodinám staÈ vecou rodinnej poli-tiky realizovanej na miestnej ãi regio-nálnej úrovni.

DOMÁCE NÁSILIE A NÁSILIEV RODINE PÁCHANÉ NA DEŤOCH(v kapitole Rodinná politika)Domáce násilie je na Slovensku váÏnou,aj keì nie novou témou. Viac sa o nejzaãalo hovoriÈ v posledn˘ch rokoch pre-dov‰etk˘m zásluhou mimovládnychorganizácií. V súãasnosti sa médiá anga-Ïujú v prezentácii konkrétnych prípa-dov, odborníci o probléme verejne dis-kutujú, vznikajú organizácie na pomocobetiam domáceho násilia. Otázkydomáceho násilia sa dostali do verejnejpolitickej agendy. Novelizovali sa viace-ré zákony za úãelom o‰etriÈ javy domá-ceho násilia z legislatívneho aspektu –definovali sa ako kriminálny ãina postup pri ich rie‰ení bude maÈpodobn˘ priebeh ako pri hociktorominom kriminálnom ãine. V˘skum potvr-dil, Ïe obe pohlavia, tak dievãatá ako ajchlapci, boli rovnako ohrozenou skupi-nou. Dievãatá boli t˘rané matkamiv dôsledku Ïenskej roly, chlapcov t˘raliotcovia. Z hºadiska veku boli najohroze-nej‰ou skupinou deti vo veku 11 – 15rokov. V rodinách, v ktor˘ch sa vyskyt-lo násilie, prevládalo vo vzÈahoch rodi-ãov k deÈom nedorozumenie, povrch-nosÈ, nadraden˘ vzÈah, podceÀovaniedetí, pouÏívanie devalvujúcich v˘chov-n˘ch postupov, manipulácia, pomsta.Najãastej‰ou formou t˘rania je zanedbá-vanie (nerozvíjanie základn˘ch hygie-nick˘ch návykov u detí, deti sú neupra-vené, b˘vajú v nevhodn˘ch priesto-roch). Z aspektu poru‰ovania práv detív rodine v˘skum potvrdil, Ïe najviac jeporu‰ené právo detí na lásku obochrodiãov.

NÁHRADNÁ RODINNÁ STAROSTLIVOSŤ AINŠTITUCIONÁLNA STAROSTLIVOSŤFormy systému náhradnej rodinnejstarostlivosti na Slovensku:� osvojenie, � pestúnska starostlivosÈ,� náhradná osobná starostlivosÈ

(zverenie inému obãanovi neÏ rodi-ãovi),

� opatrovníctvo, poruãníctvo. Problematiku rodiny, náhradné rodin-né formy starostlivosti a problemati-ku detí vyníman˘ch a vyÀat˘chz pôvodného rodinného prostredia –detí mimo vlastnej rodiny, upravujúv súãasnosti tri základné právnenormy:� Zákon ã. 94/1963 Zb. o rodinev znení neskor‰ích predpisov (zákon bolzru‰en˘ a v súãasnosti je platn˘ zákon ã. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmenea doplnení niektor˘ch zákonov),

� Zákon ã. 195/1998 Z. z. o sociálnejpomoci v znení neskor‰ích predpisov,� zákon ã. 279 /1993 o ‰kolsk˘chzariadeniach v znení neskor‰íchpredpisov.

V súãasnosti prebiehajú v Sloven-skej republike reformné zmeny a dot˘-kajú sa aj oblasti náhradnej v˘chovy.Ministerstvo spravodlivosti SR vypra-covalo návrh nového zákona o rodinea dÀa 10. 12. 2004 ho plénum Národ-nej rady SR schválilo. Schválen˘ zá-kon nadobudol úãinnosÈ od 1. 4. 2005.Nová úprava zákona priná‰a dlho oãa-kávané rie‰enia, na ktoré spoloãenskáprax ãakala. Okrem iného vymedzujesúhrn rodiãovsk˘ch práv a povinností,v súlade s medzinárodn˘m právomterminologicky rozli‰uje pojmy opa-trovníctvo a poruãníctvo a odstra-Àuje doteraj‰iu roztrie‰tenosÈ právnejúpravy koncepcie náhradnej starost-livosti.

Návrh zákona o sociálnoprávnejochrane detí a sociálnej kuratele, ktor˘pripravuje ministerstvo práce, sociál-nych vecí a rodiny, zaruãuje vykoná-vanie opatrení sociálnoprávnej ochra-ny detí a sociálnej kurately kaÏdému

dieÈaÈu, ktoré sa nachádza na územíSlovenska. Návrh zákona zároveÀupravuje postavenie dieÈaÈa, práva die-ÈaÈa a spôsob ich uplatÀovania v oblas-ti sociálnoprávnej ochrany detí a soci-álnej prevencie. Návrh právnej úpravyzavádza pojem „mlad˘ dospel˘”, pre-toÏe z pohºadu sociálnej prevencie jepráve táto veková skupina mlad˘chºudí povaÏovaná za rizikovú. Návrhzákona ìalej upravuje povinnosÈ po-núknuÈ psychologickú pomoc dieÈaÈu,ktorého rodiãia sa rozvádzajú, roz‰iru-je moÏnosti pomoci ohrozen˘mdeÈom, rodinám aj plnolet˘m fyzic-k˘m osobám, zavádza in‰titút sociál-nej kurately, úpravu v˘konu opatrov-níctva a poruãníctva, pomoci malo-let˘m bez sprievodu, zabezpeãenienáhradného rodinného prostrediaa upresÀuje pravidlá medzi‰tátnehoosvojenia detí.

ZároveÀ sa v˘razn˘m spôsobomroz‰irujú moÏnosti vykonávaÈ opatre-nia sociálnoprávnej ochrany detía sociálnej prevencie ne‰tátnymi sub-jektmi.

Jednou z najohrozenej‰ích, najrizi-kovej‰ích a aj najviac zraniteºn˘ch so-ciálnych skupín sú deti, ktoré súumiestnené a istú dobu vyrastajúv internátnom type starostlivosti:

� v detsk˘ch domovoch,� ‰peciálnych základn˘ch ‰koláchinternátnych, � odborn˘ch uãili‰tiach internát-nych, � reedukaãn˘ch detsk˘ch domovoch, � diagnostick˘ch centrách, � domovoch sociálnych sluÏieb.

Prostredie v internátnom modelistarostlivosti v zariadeniach má veºanev˘hod, z nich najv˘znamnej‰ie sútieto:� neexistencia vzÈaÏnej osoby vediek neschopnosti nadväzovaÈ primeranévzÈahy s rovesníkmi, star‰ími dospel˘-mi, ale aj mal˘mi deÈmi a spôsobujeznaãnú nev˘hodu pri neskor‰om nad-väzovaní a budovaní partnersk˘chvzÈahov,� nerozvinutosÈ osobnosti dieÈaÈa,ktoré rastie v takomto prostredí, môÏespôsobiÈ okrem iného neschopnosÈ byÈdobr˘m rodiãom svojim deÈom,� preferovanie skupinovej prácea nemoÏnosÈ realizovania dôslednejindividuálnej práce s deÈmi,� vysoká anonymita internátnehotypu detského domova,

� „verejné“ prostredie internátu ne-umoÏÀuje vytvorenie pocitu vlastnéhoãi osobného priestoru, absencia napl-nenia základn˘ch psychick˘ch potrieb(napr.: túÏby po láske, potreba spolu-patriãnosti, potreby bezpeãia, dôvery,zo strany vychovávateºov),� málo podnetné a umelé prostredie,spôsobujúce slab‰ie v˘sledky v ‰kole,zlyhávajú aj deti s normálnou inteli-genciou,� vysok˘ v˘skyt negatívnych vply-vov kolektívnej v˘chovy – ‰ikanova-nie, krádeÏe, zníÏenie vedomia osob-nej zodpovednosti, strata alebo neexis-tencia osobnej intimity,� u detí prevláda nedostatok rôzno-rod˘ch pracovn˘ch návykov.

Tieto nedostatky prostredia diskva-lifikujú internátny spôsob v˘chovya poskytovania starostlivosti, ktoráneposkytuje dieÈaÈu základné pod-mienky úspe‰ného v˘vinu a rozvoja(hlavne po psychickej stránke), nevy-tvára priestor na zabezpeãenie základ-n˘ch práv dieÈaÈa zakotven˘chv Dohovore o právach dieÈaÈa a pod.

ANDREA HAŠČÍKOVÁ Mgr. BRANISLAV KARVAŠ

Odbor mediálny a informačný UPSVaR

DETI UMIESTNENÉ V NÁHRADNÝCH RODINÁCH

Forma / rok 2000 2001 2002 2003Právoplatné osvojenie 404 400 412 364 (26)Zverenie dieťaťa do starostlivosti … * * * * * * * * 3 450 3 823

V pestúnskej a opatrovníckej starostlivosti 2 581 2 819 2 817 3 054V náhradných rodinách celkom * * * * * * * * 6 679 7 241

Zdroj: ÚPSVaR

SPZ_06/05 24.6.2005 7:13 Stránka 10

EURES || 11

VáÏne nedá. Ponuka je obmedzenáa e‰te k tomu musím re‰pektovaÈ

poÏiadavky zamestnávateºov, podºaktor˘ch kaÏd˘ uchádzaã musí (!) ovlá-daÈ príslu‰n˘ cudzí jazyk. Na rôznejúrovni, ale predsa len musí – aj keì ideiba o obyãajn˘ zber ‰pargle.

Pomaly v‰ak zisÈujem, Ïe ani klientinie sú vÏdycky príjemní a pohodoví. Jasom zatiaº protivná a u‰tipaãná ibav hlave (a v tej sa teda odohrávajú sce-náre!) a pevne verím, Ïe to tak aj zostane.

Pre istotu som sa v‰ak zaãala zam˘‰-ºaÈ nad t˘m, ako by sa dalo nebiling-válnym záujemcom o prácu v zahraniãípomôcÈ. Napadlo mi, Ïe by ‰tát moholorganizovaÈ bezplatné jazykové kurzy(aspoÀ pre t˘ch nezamestnan˘ch bezpravidelného príjmu). Doteraz zákonnedovoºoval úradom práce, sociálnychvecí a rodiny preplácaÈ jazykové kurzy.Tento rok sa to v‰ak zmenilo. BohuÏiaºsa zdá, Ïe to budú kurzy pre pokroãi-l˘ch, zamerané na odbornú terminoló-giu v konkrétnych profesiách.

Mojim nespokojn˘m klientom by sav‰ak zi‰iel kurz pre úpln˘ch zaãiatoãní-kov, kde by pochytili základné komu-nikaãné frázy. Veì odbornú terminoló-giu sa nauãia za pochodu, pri práci.

Na vlastné oãi som videla chlapíka,ktor˘ v angliãtine neskutoãne splietal.Jeho rozhovor so zahraniãn˘m zamest-návateºom nemal hlavu ani pätu. No,moÏno tú pätu mal, pretoÏe si rozume-li a dohodli sa.

Veì keì poãujeme cudzinca splie-taÈ po slovensky, nepomyslíme si, Ïe jeto prí‰erné hyzdenie na‰ej rodnej reãi,ale naopak, Ïe je to hrozne milé, ako sasnaÏí. A presne to si pomyslí kaÏd˘Angliãan ãi Ír, keì bude poãúvaÈ nespi-sovnú angliãtinu s chybami a skomole-ninami.

Ja by som teda uãila Slovákov splie-taÈ po anglicky a myslím, Ïe by im tourãite zv˘‰ilo ‰ance zamestnaÈ sav priateºsk˘ch krajinách EÚ, ktoré násneobmedzujú prechodn˘mi obdobiami.

Mgr. ANDREA UHLJAROVÁ,EURES poradkyňa

Tento článok bol uverejnený na uhljarova.blog.sme.sk

Naučme sa „splietať“ po anglicky

Pracujem na ÚPSVaR akoEURES poradkyňa a mojou prá-cou je hľadať ľuďom prácu.A nie len tak hocijakú, ale prácuv zahraničí. Vlastne len v „po-otvorenej“ Európskej únii, aledá to zabrať. Napriek tomu, žeby som každému človiečikovi,ktorý ku mne príde s obrov-ským očakávaním, najradšejzohnala ten najlepší „job“, abysi zaplatil, vyplatil a kúpil, čolen chce, nedá sa to.

||

r˘ch mu trãí jedno obrovské âOÎE???.Tak˘ zamestnávateº predsa nemápotrebu zamestnaÈ niekoho, s k˘m sabude musieÈ dohováraÈ rukami-noha-mi, pretoÏe hneì vedºa ãaká ãlovek,s ktor˘m sa dohodne bez väã‰ích pro-blémov.

Niektorí ºudia si to proste nedajúvysvetliÈ a kriãia na mÀa a v‰elijako sana mÀa osopujú a nútia ma posielaÈÏivotopisy obsahujúce ‰tyri riadkytextu. Keì to odmietnem urobiÈ, kriãiae‰te hlasnej‰ie a búchajú dverami.

Niektorí majú svoju vlastnú teóriu.Takúto: „Veì tam chcem ísÈ robiÈ právepreto, Ïe sa chcem nauãiÈ reã?!“ (Pche,keì sa chce‰ uãiÈ, choì do ‰koly. Veìani u nás Èa nikto nezamestná v kuchy-ni iba preto, Ïe sa chce‰ nauãiÈ variÈ!)

Iní majú tieÏ svoju teóriu (a tá jeveºmi populárna), takúto: „Veì aj FeroNeviemak˘ robí v Anglicku, a keì tami‰iel, nevedel po anglicky ani pozdra-viÈ?!“ (Tak zavolaj Ferovi, nech ti pora-dí a choì za ním.)

UpozorÀujem, Ïe v‰etko, ão je v zát-vorkách, som e‰te nikomu nepovedala,ale bojím sa, Ïe sa raz neovládnem a nie-koho po‰lem kamsi. ZároveÀ som zdese-ná zo svojich nepriateºsk˘ch reakcií,pretoÏe ºudí som mala (a mám, stálemám!!!) vÏdy rada, bola som miláa ochotná pomôcÈ. LenÏe odkedy prenich hºadám prácu v EÚ, ãasto sa pris-tihnem pri neveºmi priateºsk˘ch a dob-rosrdeãn˘ch my‰lienkach. Nechcem sastaÈ podráÏdenou, nepríjemnou a aro-gantnou úradníãkou, ktorú obÈaÏujekaÏd˘, kto otvorí dvere na jej kancelárii.

A tu je ten kameÀ úrazu. Z vlast-n˘ch skúseností (obmedzen˘ch hra-nicami regiónu) môÏem povedaÈ, Ïeväã‰ina Slovákov, ktorí chcú odísÈ zaprácou do niektorej z krajín EÚ, neo-vláda (okrem toho svojho) nijak˘ cudzíjazyk.

Svoju prácu mám celkom rada.Rada si mailujem so zamestnávateºmia in˘mi kontaktn˘mi osobami tvoriaci-mi sieÈ EURES, podporujúcu medziná-rodnú mobilitu pracovníkov, radaºuìom pomáham so Ïivotopismi(v na‰ej branÏi naz˘van˘mi sí-ví-ãka),rada si s ºuìmi vymieÀam skúsenosti,rada sa s nimi zoznamujem a som vÏdyrada, ak sa niekomu podarí odísÈa potom dá o sebe vedieÈ. Napí‰e ãoa ako v cudzom svete. Toto v‰etko mabaví. Nebaví ma v‰ak dookola vysvet-ºovaÈ, Ïe: „... ak neviete anglicky,nemôÏem vám sprostredkovaÈ prácu voVeºkej Británii. Nie, nie, ani v Írsku ...“

Niektorí to pochopia. Pochopia, Ïeaj keì napí‰em krásne „sívíãko“ v cu-dzom jazyku namiesto nich, nemôÏemísÈ za nich na pohovor, ani za nich ne-budem rozprávaÈ do telefónu. Pocho-pia a odídu. MoÏno s predsavzatímzaãaÈ sa uãiÈ angliãtinu. (Tú totiÏ v‰et-k˘m odporúãam, vzhºadom k tomu, ÏeBritánia a Írsko neobÈaÏujú pracovn˘-mi povoleniami.)

Av‰ak aÏ príli‰ veºa ºudí to pocho-piÈ nechce. Nechápu, Ïe je tu veºkákonkurencia, Ïe tak˘ írsky zamestnáva-teº si môÏe vyberaÈ a nikto na svete honedonúti zamestnaÈ chlapíka, ktor˘ pokaÏdej jeho otázke vyvaºuje oãi, z kto-

SPZ_06/05 24.6.2005 7:13 Stránka 11

12|| LEGISLATÍVA

Od nového zákona čakáme veľa,ale veľa musíme aj vložiťV uplynulom mesiaci bol v parlamente schválený nový zákono sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. Je to ďalšiazmena v sociálnej politike štátu, ktorá smeruje stále viac a viack zefektívneniu práce s rodinou. A to aj vtedy, keď sa javí, že inejcesty, ako umiestnenie dieťaťa do ústavnej výchovy, teda do det-ského domova, niet.

MoÏno budete mnohí namietaÈ, Ïe satak dialo, ãi sa deje. Nie v‰ak dostatoã-

ne. Mnohé in‰titucionálne zmeny, preno-sy kompetencií – zo ‰tátu na krajské úrady(dekoncentrácia), z krajsk˘ch úradov naúrady práce, sociálnych vecí a rodiny, tov‰etko je akoby strata ãasu. Ale len zdanli-vo. Je to strata v prospech zmeny, ktoráurãite príde, keì budeme chcieÈ, ale musí-me chcieÈ v‰etci. Myslím t˘m v‰etk˘chaktérov procesu – rodiãia, deti, úrady...

Obdobie, ktoré je tieÏ naz˘vané ob-dobím implementácie zmien, ktoré sú ob-siahnuté v novom zákone, bude obdobímzásadn˘ch zmien zameran˘ch na v˘raznúpodporu rodinnej formy náhradnej v˘chovy.Táto bude maÈ prednosÈ pred v˘chovnoustarostlivosÈou v ústavn˘ch zariadeniach.A tak sa fenomén v˘chovy dostáva na prvémiesto pred ostatné prvky transformáciestarostlivosti v detsk˘ch domovoch. Alenielen v detsk˘ch domovoch.

Kvalitnú v˘chovu bez kvalitného ºud-ského potenciálu asi nedosiahneme.(Samá kvalita! Akoby i‰lo o v˘robok ãitovar.) Veì aj kaÏd˘ proces moÏno hodno-tiÈ na základe ist˘ch kritérií, indikátorov,‰tandardov. Proces je nevyhnutné dopra-covaÈ, i keì základy sú naãrtnuté. âi tobude poãet návratov detí do pôvodnejrodiny, ãi umiestnenie do náhradnej rodi-ny, bude asi jedno. Len aby dieÈa vyrastalov rodine, a nie v ústavnom zariadení. TamtotiÏ stratí veºmi r˘chlo schopnosti vedúcek samostatnosti a uvedomeniu si zodpo-vednosti za mnohé veci a situácie v Ïivote.

V súãasnosti uÏ takmer v‰etky detskédomovy pre‰li, resp. prechádzajú posled-nou etapou transformaãného procesu. Pro-ces, ktor˘ bol sprevádzan˘ prejavmi a hod-noteniami v pozitívnom, ale aj v negatív-nom smere. Proces, ktor˘ mal a e‰te stálemá za cieº zmenu zariadení z internátnehona rodinn˘ typ. Aj dnes totiÏ v niektor˘chdetsk˘ch domovoch nesmerujú v˘chovnémetódy k dostatoãnej samostatnosti, k zís-kavaniu návykov ãi zruãností, ktoré majúbyÈ mostom pre domovákov pri zaradenísa, ãi skôr vhupnutí do tvrdej reality sku-toãného Ïivota. A tu sme pri veºkom a za-tiaº málo rie‰enom probléme. Ako a ãoponúknuÈ dospelému dieÈaÈu, napr.v oblasti b˘vania? Mestá a obce nemajúdostatok sociálnych bytov ãi ubytovní preznev˘hodnené skupiny, medzi ktoré také-to dospelé deti patria. A preto je nevyhnu-

té pripraviÈ zo strany ‰tátu, samozrejme,v spolupráci so samosprávou také opatre-nie, aby sa nezvy‰ovali poãty tejto cieºovejskupiny a nepremieÀali sa na skupinu bez-domovcov. Aj preto sa na MPSVaR prijalplánovací dokument – akãn˘ plán nazabezpeãenie ochrany ohrozen˘ch detí naroky 2005 – 2006. V˘chodiská, ktoré sa prispracovávaní uvedeného dokumentu pou-Ïili, potvrdzujú, Ïe vykonávanie opatrenísociálnoprávnej ochrany detí a sociálnejkurately bude maÈ predov‰etk˘m preven-tívny charakter, tzn., Ïe pre poskytnutiepomoci deÈom a ich rodinám a uplatÀova-nie opatrení sociálnoprávnej ochrany detía sociálnej kurately nie je podmienka exis-tencie krízovej situácie v rodine. DeÈoma ich rodiãom musí byÈ poskytnutá pomocpri predchádzaní situáciám, ktoré sú prerodinu neúnosné a vznikajú z nich krízy,ale tieÏ pri ich rie‰ení.

ëal‰ou prioritou bude uplatÀovanieopatrení sanovaÈ rodinné prostredie die-ÈaÈa tak, aby mohlo dieÈa zotrvaÈ v prirod-zenom rodinnom prostredí, a ak dieÈanemôÏe byÈ vychovávané vo vlastnej rodi-ne, zameraÈ opatrenia na odstráneniedôvodov, pre ktoré bolo dieÈa vyÀatéz rodiny. Náhradná starostlivosÈ má lendoãasn˘ charakter, náhradná osobná sta-

rostlivosÈ a pestúnska starostlivosÈ majúprednosÈ pred ústavnou starostlivosÈoua popri základnej úlohe v tejto oblasti jecieºom zabezpeãiÈ dieÈaÈu ão najvhodnej-‰ie náhradné rodinné prostredie. S nároã-n˘mi opatreniami sa budú musieÈ vyspo-riadaÈ v‰etky úrady práce, sociálnych vecía rodiny a najmä ich ãasti zaoberajúce sasociálnoprávnou ochranou a centrá pora-densko-psychologick˘ch sluÏieb, ktorébudú vãlenené do tejto ãasti vykonávacej‰tátnej správy. Bez informaãno-propagaãnejkampane, ãi osvety zameranej na motivo-vanie a podporu záujmu verejnostio náhradnú rodinnú starostlivosÈ, ako ajo pestúnsku starostlivosÈ a osvojenie, sav‰ak asi radikálne stav v oblasti náhradnejstarostlivosti o dieÈa nezmení.

Na zmenu je ale vÏdy ãas, i keì sa nie-komu zdá, Ïe sme ho uÏ preme‰kali. Sompresvedãená, Ïe disponujeme dostatoã-n˘m ºudsk˘m kapitálom, len sa mi zdá, Ïeho nevyuÏívame v plnej miere. Nie som siistá, ãi nám pomôÏe zriadenie ‰pecifické-ho in‰titútu, ktor˘ sa bude zaoberaÈv˘luãne problematikou ochrany právdetí. In‰titúcií máme dosÈ, len ch˘ba vôºaich skoordinovaÈ. Sociálna politika jezrkadlom spoloãnosti. Akú poskytujeme,záleÏí od vyspelosti demokracie, teda ajod nás v‰etk˘ch. Îelám preto v‰etk˘maktérom tohto neºahkého reformného pro-cesu veºa chcenia, dobr˘ch nápadova veºa dobr˘ch partnerov.

OĽGA REPTOVÁ,poradkyňa ministra PSVaRpre oblasť sociálnej pomoci

BRATISLAVA 17. JÚNA (TASR) – Prezident Ivan Ga‰paroviã podpísal zákon o so-ciálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. TASR o tom dnes informovala Margi-ta Ivaniãková z tlaãového oddelenia Kancelárie prezidenta SR. Zákon, ktor˘ schváliliposlanci v máji, predpokladá transformáciu detsk˘ch domovov internátneho typu nasamostatné rodinné bunky pre pribliÏne desaÈ detí. Cieºom právnej normy je zníÏiÈnutnosÈ vynímania detí z rodín a ich umiestÀovania v detsk˘ch domovoch ãi krízo-v˘ch centrách a zabezpeãiÈ r˘chle navrátenie detí do prirodzeného rodinného prost-redia v prípade, Ïe boli z rodiny vyÀaté. Zv˘‰il sa príspevok na b˘vanie – rodinámo 250 korún a jednotlivcom o 150 korún. Celkov˘ príspevok na b˘vanie pre rodinu bytak v roku 2005 mal byÈ 1 920 korún a pre jednotlivca 1 130 korún. Menia sa v˘‰kypríspevkov na dosiahnutie "úãelu ústavnej starostlivosti a na uºahãenie osamostatne-nia sa mladého dospelého". Úprava tieÏ umoÏÀuje mladému dospelému zotrvaÈ v so-ciálnej starostlivosti aÏ do jeho osamostatnenia. Zv˘‰i sa aj vreckové a zavedie sa ude-ºovanie vecn˘ch darov pri príleÏitosti v˘znamn˘ch sviatkov. Zákon tieÏ urãuje poãetdetí v profesionálnej rodine. Na jedného zamestnanca detského domova by mali pri-padaÈ tri deti alebo ‰esÈ detí v prípade, ak v detskom domove pracujú manÏelia. Zákonupravuje aj podmienky adopcie detí do in˘ch krajín. Centrum pre medzinárodnoprá-vnu ochranu detí zostalo zachované. Zákon nadobudne úãinnosÈ 1. septembra 2005,s v˘nimkou dvoch paragrafov t˘kajúcich sa moÏnosti poskytnúÈ finanãn˘ príspevokzo strany VÚC opatrovateºom. Tie by mali platiÈ od 1. januára 2006.

Prezident podpísal zákon o sociálnoprávnej ochrane detí

||

SPZ_06/05 24.6.2005 7:13 Stránka 12

KRÍŽOVKA || 13

Tajnička – máj 2005: Pravdivé slová sa často podobajú svojim protikladom

SPZ_06/05 24.6.2005 7:13 Stránka 13

? Ak Ïiadateºka podá ÏiadosÈo náhradné v˘Ïivné v mesiaci

marec 2005, povinn˘ po podaní Ïia-dosti (taktieÏ v marci) uhradí v˘Ïiv-né v plnej v˘‰ke za jeden kalendár-ny mesiac, je potrebné ihneì zasta-viÈ konanie, alebo je potreb-név konaní pokraãovaÈ, keìÏe Ïia-dateºka poÏiadala aj o vyplatenienáhradného v˘Ïivného za tri pred-chádzajúce mesiace?

Jednou zo základn˘ch podmienoknároku na priznanie náhradnéhov˘Ïivného je neplatenie v˘Ïivnéhov plnej v˘‰ke povinnou osobou v leho-te a spôsobom tak, ako je upravenásplatnosÈ jednotliv˘ch splátok v˘-Ïivného právoplatn˘m rozhodnutímsúdu alebo súdom schválenou doho-dou, najmenej za tri po sebe nasledu-júce mesiace.

V prípade, ak povinná osobav mesiaci marec zaplatila v˘Ïivnév plnej v˘‰ke, podmienka nie je spl-nená. Podºa § 7 ods. 2 zákona o ná-hradnom v˘Ïivnom, ak povinná osobana v˘zvu v uvedenej lehote preukáÏezaplatenie v˘Ïivného vo v˘‰ke urãenejprávoplatn˘m rozhodnutím súdualebo vo v˘‰ke súdom schválenejdohody, príslu‰n˘ orgán konanieo poskytnutie náhradného v˘Ïivnéhozastaví. V konaní nie je moÏné pokra-ãovaÈ.

Ing. LADA DÉČIOVÁOdbor pomoci v hmotnej núdzi

? Ako má postupovaÈ po 1. júli2005 rodiã, ktor˘ poberá rodi-

ãovsk˘ príspevok vo v˘‰ke 4 110 Sk?Rodiã sa môÏe rozhodnúÈ, ãi pôjde

pracovaÈ a zabezpeãí riadnu dennústarostlivosÈ o dieÈa, alebo sa naìalejbude o dieÈa osobne staraÈ, na v˘‰kupríspevku to nebude maÈ vplyv. Ak byrodiã dal dieÈa do zariadenia (‰kôlky),spadajúceho do siete ministerstva‰kolstva, nárok na rodiãovsk˘ príspe-vok stráca.

Jasle nie sú zaradené do siete ‰kôla ‰kolsk˘ch zariadení ministerstva‰kolstva, takÏe príspevok t˘mto rodi-ãom patrí.

Ing. Mgr. JARMILA FEKETOVÁOdbor štátnych sociálnych dávok

? Ako má postupovaÈ po 1. júli2005 matka, ktorej materské je

niωie ako rodiãovsk˘ príspevok?Na základe potvrdenia zo Sociálnej

poisÈovne poÏiada o jeho dorovnaniedo v˘‰ky rodiãovského príspevku napríslu‰nom úrade práce, sociálnychvecí a rodiny podºa miesta trvaléhobydliska.

Ing. Mgr. JARMILA FEKETOVÁOdbor štátnych sociálnych dávok

? Ako má postupovaÈ po 1. júli2005 rodiã, ktor˘ poberá zníÏe-

n˘ rodiãovsk˘ príspevok vo v˘‰ke 1 300 Sk?

Tomuto rodiãovi zaãne po 1. júli2005 vyplácaÈ úrad rodiãovsk˘ príspe-vok v plnej v˘‰ke 4 110 Sk. Prv˘krátdostane príspevok v auguste (vyplácasa mesiac pozadu). Rodiã nemusíúradu priniesÈ Ïiadne potvrdenie, prís-pevok mu bude zv˘‰en˘ automaticky.

Ing. Mgr. JARMILA FEKETOVÁOdbor štátnych sociálnych dávok

? Ako dopadla akcia Vietor?Malo to vôbec zmysel takto

vystra‰iÈ zamestnávateºov a za-mestnancov?

V ãase od 6. do 10. júna sa usku-toãnila mimoriadna kontrolná akciaVIETOR 2 zameraná na odhaºovanienelegálnej práce a nelegálneho zamest-návania, priniesla nasledovné v˘sled-ky:

In‰pektori spolu s kontrolórmi úra-dov práce a ústredia skontrolovali 3 607 zamestnávateºsk˘ch subjektov,v ktor˘ch preverili 11 025 osôb.Z tohto poãtu bolo 338 osôb zamestna-n˘ch nelegálne. Subjektom, ktoré tietoosoby zamestnávali, bolo navrhnutéudenie sankcií vo v˘‰ke 2 494 500,-Sk.

Tu sú niektoré zaujímavosti z tejtoakcie:� väã‰ina pokút bola navrhnutá vo

v˘‰ke 5.000,-Sk,� úradom v Ko‰iciach bola navrhnu-

tá pokuta vo v˘‰ka 150 000,-Sk sub-jektu, ktor˘ „naãierno“ zamestná-val 7 cudzích ‰tátnych príslu‰ní-kov, tí boli vyhostení cudzineckoupolíciou,

� najniωia pokuta navrhnutá prezamestnanca bola vo v˘‰ke 500 Sk

Časopis Sociálna politika a zamestnanosť si dáva za úlohu posky-tovať svojim čitateľom rady a riešenia situácií, ktoré sa v životebežného občana vyskytnú. Chceme túto úlohu robiť čo najlepšie,preto budeme pripravovať poradňu, v ktorej nájdete otázky kon-krétnych ľudí na konkrétne problémy. Veríme, že poskytnú čitate-ľom inšpiráciu pri riešení ich problémov.

14|| PORADŇA

� najvy‰‰ia pokuta navrhnutá pre za-mestnanca bola vo v˘‰ke 3 000,-SkZ celkového poãtu zisteného nele-

gálneho zamestnávania uviedli jednot-livé úrady najãastej‰í v˘skyt v t˘chtoodvetviach:� re‰tauraãné a pohostinské

sluÏby 40% úradov� ostatné sluÏby 34% úradov� drevospracujúci priemysel

a lesné hospodárstvo 10% úradov� stavebníctvo 7% úradov� iné (agentúry,

spracovanie mäsa, obuv. priemysel) 7% úradov

� poºnohospodárstvo 2% úradovZávereãné hodnotenie kontrolnejakcie VIETOR 2 – Úrady práce, sociál-nych vecí a rodiny vo väã‰ine prípa-dov kon‰tatujú, Ïe zamestnávateliazodpovednej‰ie pristupujú k povin-nosti nahlasovaÈ zamestnancov doSociálnej poisÈovne. Z celkovéhopoãtu 46 úradov aÏ 15 úradov prácepoãas akcie nezistilo nelegálnu prácuani nelegálne zamestnávanie. TútoskutoãnosÈ moÏno pripísaÈ najmäpredchádzajúcim akciám podobnéhocharakteru.

IGOR KŇAZOVICKÝOdbor mediálny a informačný ÚPSVaR

? Majú úrady práce tlmoãníkapre potreby ºudí, ktorí sa

zamestnajú pomocou EURES aleboúradu práce v zahraniãí?

Úrady práce sociálnych vecí a rodi-ny na Slovensku nemajú tlmoãníkova neposkytujú ani prekladateºské sluÏ-by. EURES poradcovia alebo EURESasistenti ovládajú jeden zo svetov˘chjazykov, ale nie je ich povinnosÈouprekladaÈ dokumenty záujemcomo prácu v EÚ, ãi uÏ pracovné zmluvyalebo iné dokumenty v slovenskomjazyku.

Mgr. VANDA GRÓFOVÁEURES

? Plánujem ìal‰iu pracovnúcestu do zahraniãia, ão v‰etko

mam pred vycestovaním urobiÈ?Pri va‰ej ìal‰ej pracovnej ceste by

som vám odporuãila, aby ste sa dosta-toãne informovali, ão v‰etko je potreb-né spraviÈ pred odchodom do krajinyEÚ/EHP u EURES poradcov, aleboEURES asistentov na úradoch práce,sociálnych vecí a rodiny. Odporúãamvám na‰u webovú stránku sieteEURES – www.eures.sk, je tu sekciaÎivotné a pracovné podmienky v jed-notliv˘ch krajín EÚ/EHP, kde nájdetemnoÏstvo uÏitoãn˘ch a praktick˘chinformácií.

Mgr. VANDA GRÓFOVÁEURES

Otázky a odpovede

SPZ_06/05 24.6.2005 7:13 Stránka 14

FOTOOBJEKTÍVOM || 15

V roku 1929 bol Alicou, dcérou prezidenta Masaryka,

zaloÏen˘ v Bernolákove sirotinec. V súãasnosti je to DD internátneho

typu s postupn˘m prechodom na rodinn˘ typ. 60 detí tu Ïije

v ‰iestich skupinách po 10 detí.KaÏdá skupina vytvára rodinnú

bunku so svojou ob˘vaãkou, kuchynkou a kúpeºÀou s práãkou.„SnaÏíme sa o to, aby sa na‰e deti

nauãili samostatnosti a boli dobre pripravené do Ïivota,“

povedal riaditeº Detského domovaNádej Mgr. JÁN KUZÁR.

Detsk˘ domov Nádej sa stal domovom pre mnohé deti.||

Máme uÏ 75 rokov, a predsa sme stále mlad‰í a mlad‰í...||·koda, Ïe takáto oslava narodenín neb˘va kaÏd˘ deÀ.||

Varí vám to? Nám áno a musel to uznaÈ aj moderátor. ||

Detský domov NÁDEJv Bernolákove

Na tomto útulnom dvore sa hráme, oddychujeme aj upevÀujeme svoje zdravie pri ‰porte.||

Îijeme spolu, a predsa má kaÏd˘ z nás kútik,ktor˘ je iba jeho.||

SPZ_06/05 24.6.2005 7:13 Stránka 15

16|| PORADIE PODĽA EVIDOVANEJ MIERY NEZAMESTNANOSTI V SR*

Územie Ku koncu sledovaného mesiaca v % Ku koncu predchádz. mesiaca v %Košický kraj 17,79 18,37Banskobystrický kraj 17,64 18,32Prešovský kraj 15,70 16,47Nitriansky kraj 11,93 12,39 Žilinský kraj 8,89 9,56Trnavský kraj 7,49 7,92 Trenčiansky kraj 6,55 6,98Bratislavský kraj 2,61 2,82

Územie Ku koncu sledovaného mesiaca v % Ku koncu predchádz. mesiaca v %SSLLOOVVEENNSSKKOO 1111,,3333 1111,,8877

Ku koncu Ku koncu ZmenaPor. Územie sledovaného predchádzaj. poradia

mesiaca v % mesiaca v %1 Rimavská Sobota 28,31 28,75 •2 Revúca 27,69 27,96 •3 Trebišov 24,79 25,08 -34 Veľký Krtíš 24,74 25,99 15 Rožňava 24,58 25,34 •6 Kežmarok 24,16 25,60 27 Sobrance 22,29 22,62 •8 Košice – okolie 21,57 22,35 •9 Poltár 20,94 22,27 •

10 Sabinov 20,74 21,75 •11 Lučenec 19,86 20,86 •12 Žarnovica 19,53 20,57 •13 Gelnica 19,52 20,00 •14 Michalovce 19,02 19,35 •15 Medzilaborce 17,98 19,00 •16 Vranov nad Topľou 17,74 18,50 •17 Krupina 17,67 18,17 •18 Banská Štiavnica 16,80 17,36 -119 Svidník 16,62 16,90 -220 Spišská Nová Ves 16,50 17,78 221 Stropkov 16,36 17,25 122 Detva 16,03 16,81 •23 Levoča 15,77 16,52 •24 Žiar nad Hronom 15,49 15,88 -325 Levice 15,40 15,87 -326 Bardejov 15,17 16,00 •27 Snina 15,14 16,28 328 Prešov 15,00 15,53 -129 Brezno 14,47 16,02 430 Nové Zámky 12,92 13,58 •31 Šaľa 12,76 13,01 -232 Zlaté Moravce 12,55 13,43 133 Humenné 12,38 13,23 134 Poprad 12,19 12,78 -135 Turčianske Teplice 11,92 12,87 136 Kysucké Nové Mesto 11,52 12,31 -137 Dolný Kubín 11,40 12,41 138 Komárno 10,92 11,47 -139 Partizánske 10,86 11,61 140 Košice II 10,56 11,20 •

Ku koncu Ku koncu ZmenaPor. Územie sledovaného predchádzaj. poradia

mesiaca v % mesiaca v %41 Zvolen 10,48 10,82 -142 Košice I 10,32 10,72 -443 Stará Ľubovňa 10,31 11,00 244 Košice III 10,02 10,53 -345 Ružomberok 9,98 10,77 146 Bytča 9,89 10,80 347 Topoľčany 9,80 10,53 -148 Nitra 9,73 9,79 -549 Tvrdošín 9,63 10,76 450 Martin 9,62 10,31 151 Hlohovec 9,54 10,05 152 Košice IV 9,52 9,86 153 Čadca 9,16 9,83 154 Dunajská Streda 8,94 9,54 -155 Námestovo 8,77 9,64 156 Liptovský Mikuláš 8,59 9,33 •57 Senica 8,44 8,77 •58 Prievidza 8,35 8,52 -159 Bánovce nad Bebravou 8,14 8,67 160 Skalica 7,73 7,60 -261 Považská Bystrica 7,15 7,96 162 Banská Bystrica 7,07 7,26 -163 Galanta 7,06 7,75 264 Nové Mesto nad Váhom 6,47 7,01 •65 Myjava 6,35 6,69 •66 Žilina 6,16 6,42 •67 Trnava 6,00 6,39 •68 Piešťany 5,97 6,29 •69 Púchov 4,78 5,24 •70 Malacky 4,74 5,11 •71 Ilava 4,06 4,47 •72 Trenčín 3,85 4,17 •73 Pezinok 3,29 3,76 •74 Senec 2,81 3,27 •75 Bratislava V 2,52 2,67 •76 Bratislava I 2,22 2,42 •77 Bratislava III 2,22 2,25 -178 Bratislava II 2,16 2,32 179 Bratislava IV 1,76 1,86 •

Zdroj: ÚPSVAR

Slovensko celkovo

Poradie krajov

Poradie okresov

*) V uplynulom období vykazované ako miera disponibilných evidovaných nezamestnaných.

SPZ_06/05 24.6.2005 7:13 Stránka 16