sÚČasnÝ stav a prognÓzy vÝvoja hynutia smreČÍn na … · sÚČasnÝ stav a prognÓzy vÝvoja...

SÚČASNÝ STAV

A PROGNÓZY VÝVOJA

HYNUTIA SMREČÍN

NA SLOVENSKUTomáš Hlásny Ladislav Kulla Tomáš Bucha

Jozef Konôpka

Zvolen, 2009

NÁRODNÉ LESNÍCKE CENTRUM

Prirodzené druhové zloženie lesov bolo na území Európy za posledné dve storočia dramaticky zmenené. Súčasné areály rozšírenia množstva drevín sú viac výsledkom hospodárenia ako prirodze-ných faktorov. Ako výsledok spoločen-ského a ekonomického vývoja vznikli rozsiahle regióny pokryté nepôvodnými monokultúrami drevín nachádzajúcimi sa mimo svojho prirodzeného rozšírenia, ktoré v súčasnosti trpia vážnymi problé-mami so zdravotným stavom, v mnohých prípadoch vyúsťujúcim do celkového roz-padu porastov.

Vysádzanie smreka od 19. do konca prvej polovice 20. storočia bolo v Európe všeobecným trendom, vyvolaným do-pytom po tejto hospodársky výnimočne efektívnej drevine. Vlna zalesňovania smrekom najviac postihla Českú repub-

liku (smrek tu tvoril v roku 1950 až 60 % lesov, v roku 2007 54 %), Nemecko (40 %) a neobišla ani Slovensko, kde sa však prejavila v oveľa menšom rozsahu. Smrek má podľa súčasného drevinového zloženia v našich lesoch 26,4 % zastúpe-nie, čo predstavuje približne 510 tis. ha. Smrekové porasty pestované síce z kvalit-ného, ale nepôvodného semena sa nedo-kázali na všetkých miestach prispôsobiť stanovištným podmienkam, čo sa v sú-časnosti negatívne prejavuje na ich stabi-lite a odolnostnom potenciáli, najmä vo vyšších vekových stupňoch. Tento vývoj je ďalej zhoršovaný klimatickými zmenami, ktoré v rôznych podobách pozorujeme už dlhšie obdobie. Ohrozenosť smreka škodlivými činiteľmi je však podmienená aj jeho prirodzenou predispozíciou k me-chanickému poškodzovaniu a širokému spektru biotických škodcov.

Súčasný stav smrekových porastov je na rozsiahlych územiach Slovenska

kritický. Dochádza k ich postupnému celkovému rozpadu, za ktorým stojí synergické pôsobenie abiotických škod-livých činiteľov a v mnohých oblastiach mimoriadne zvýšená aktivita podkôr-neho hmyzu a hubových patogénov. Vzniknutú situáciu v smrekových lesoch možno charakterizovať ako najvážnejší lesnícky problém v súčasnosti, ktorý exis-tenčne ohrozuje zabezpečovanie plnenia produkčných a mimoprodukčných funk-cií smrekových lesov v regiónoch Oravy, Kysúc, Tatier, Spiša a Horehronia. Situácia sa zdramatizovala najmä po vetrovej ka-lamite v novembri 2004, keď sa vytvorili vhodné podmienky na gradáciu podkôr-neho hmyzu. Problém prerástol do skôr nepoznaných rozmerov, keď vo viacerých regiónoch dochádza k postupnému plošnému rozpadu smrekových porastov, s negatívnym dopadom na ekologickú stabilitu krajiny a vážnymi sociálno-eko-nomickými dôsledkami.

Úvod

Hynutie smrečín na SlovenskuPlošné odumieranie smrekových

lesov v horských sústavách strednej Európy sa vo zvýšenej miere objavilo v druhej polovici minulého storočia. Na Slovensku bolo prvou vážnou epizódou premnoženie lykožrúta smrekového v dôsledku série horúcich a suchých rokov na Horehroní začiatkom 50-tych rokov. Náhodné ťažby smreka na Slovensku dosiahli v rokoch 1948 – 1954 výšku až 3 mil. m3, z čoho viac ako 80 % pripadalo na lykožrúta. Čoskoro sa hromadné odumieranie smreka objavilo severovýchodne od Vysokých Tatier v Levočských vrchoch, odkiaľ sa postupne rozšírilo na celý Spiš. Za hlavné príčiny sa označovali nízky odolnostný potenciál, najmä v dôsledku nepriaznivého druhového zloženia, oslabenie porastov vysokými teplotami a relatívne nízkymi zrážkami v jarných a letných mesiacoch, veľký výskyt podpňovky, tracheomykóz (rod Ceratocystis), podkôrneho hmyzu, zaťaženie imisiami, ale aj vírusové ochorenia. Chradnutie a hynutie stromov sa koncom 60. rokov objavilo v okolí lokálnych zdrojov priemyselného znečistenia (Stredný Spiš, magnezitky). V 70-tych a 80-tych rokoch poškodenie smrekových lesov značne stúplo a okrem východu zasiahlo aj sever Slovenska. Najväčší rozsah dosiahlo po roku 1984, odkedy sa s rôznou intenzitou vyskytuje

na celom Slovensku. V tomto období sa ako podstatný komponent v komplexe príčin odumierania uplatňujú imisie z lokálnych zdrojov a z diaľkového prenosu. V 90-tych rokoch odumieranie smrekových porastov ďalej pokračuje. Náhodné ťažby smreka v tomto období predstavujú v priemere 2,6 – 2,7 mil. m3 ročne, čo je skoro 70 % z celkovej ťažby ihličnatých drevín.

Súčasne pozorované hynutie smrekových porastov má medzi postihnutými regiónmi značne odlišný charakter z hľadiska vizuálnych prejavov, aktivity škodlivých činiteľov alebo uplatňovania stanovištných predizpozícií. Taktiež názory na príčiny hynutia smrekových porastov sa v domácej a zahraničnej literatúre značne líšia a otázku na príčiny hynutia v súčasnosti nie je možné jednoznačne zodpovedať. Charakter hynutia smrekových porastov u nás je podľa príčin a typických znakov poškodenia možné rozdeliť spôsobom uvedeným v Tab. 1 (Kulla a kol. 2003).

Typ odumierania

A – deštrukčný B – fyziologický C – biotický

Príčiny

deštrukčne pôsobiace činitele prevažne abiotického alebo antropogénneho pôvodu

fyziologicky pôsobiace činitele prevažne abiotického alebo antropogénneho pôvodu (sucho, imisie, ozón)

biotické činitele a/alebo fytopatogénne organizmy spôsobujúce choroby a v konečnom dôsledku fyziologický kolaps

Príznakyvývraty, zlomy, následky ťažby a pod.

defoliácia a depigmentácia korún plošnejšieho rozsahu, zonálne odumieranie

nepravidelná defoliácia a depigmentácia, výskyt typických sprievodných symptómov, ohniskovité odumieranie

SÚČASNÝ STAV A PROGNÓZY VÝVOJA HYNUTIA SMREČÍN

NA SLOVENSKUTomáš Hlásny, Ladislav Kulla, Tomáš Bucha, Jozef Konôpka

Tab. 1: Charakteristika typov odumierania smrekových porastov

1

SÚČASNÝ STAV A PROGNÓZY VÝVOJA HYNUTIA SMREČÍN NA SLOVENSKU

S uvedeným členením korešponduje napr. práca Jakuša (2001), ktorý uvádza, že na Slovensku sa stretávame s:

• Klasickým rozpadom, inicializova-ným deštrukciou lesa mechanicky pôsobiacimi faktormi, predovšetkým vetrom, a následne umocňovaným gradáciami kambiofágneho hmyzu na fyziologicky oslabených porasto-vých stenách

• Novodobým odumieraním, inicializo-vaným multifaktoriálnym fyziologic-kým oslabením jednotlivých stromov, následne sprevádzaným a dokonče-

ným nástupom fytopatogénnych or-ganizmov, prípadne kambiofágnym hmyzom

Odumieranie smrekových porastov na Slovensku je vo väčšine postihnutých oblastí typu tzv. novodobého odumie-rania, resp. chradnutia a žltnutia, s do-minantným výskytom biotického C-typu odumierania. Toto platí predovšetkým pre pohraničné oblasti severného Sloven-ska, (oblasť Oravy a Kysúc), kde je rozpad spôsobený biotickými činiteľmi – podkôr-nym hmyzom a podpňovkou. Najnovšie výsledky výskumu tu nepotvrdili význam-nejšie fyziologické oslabenie smreka.

V oblasti Tatier a ostatných centrálnych pohorí Západných Karpát je možné hovoriť prevažne o deštrukčnom type rozpadu, prejavujúcom sa pravidelným výskytom rozsiahlych vetrových kalamít, na ktoré pravidelne nadväzujú premno-ženia podkôrneho hmyzu. Špecifi ckým je územie Spiša, kde sa pod odumieranie smrekových lesov podpísalo fyziologické oslabenie imisiami z lokálnych zdrojov a chronický defi cit zrážok z dôvodu polohy územia v zrážkovom tieni Tatier. Možno tu hovoriť o mimoriadne komplexnom synergicky podmienenom odumieraní.

Objemy náhodných ťažieb v dôsledku jednotlivých škodlivých činiteľov podľa lesnej hospodárskej evidencie sú vhod-ným podkladom na porovnanie špecifík odumierania smreka v postihnutých re-giónoch. V ďalšom texte stručne charak-terizujeme tri regióny najvážnejšie po-stihnuté hynutím smrekových porastov,

a to Kysuce-Orava, Nízke Tatry a Spiš. V prípade regiónu severozápadného

Slovenska, pracovne označeného ako Kysuce-Orava, bola podľa jednotlivých okresov v rokoch 1996 - 2007 najnepriaz-nivejšia situácia v okrese Čadca, kde sa priemerne ročne realizovala náhodná ťažba v objeme 192 tis. m3. Na druhom

mieste bol okres Námestovo (132 tis. m3). V okrese Čadca najviac ťažieb pripadalo na huby (74 tis. m3), podkôrny a dre-vokazný hmyz (60 tis. m3) a abiotické škodlivé činitele (50 tis. m3). V okrese Námestovo boli na prvom mieste abi-otické činitele (66 tis. m3) a podkôrny a drevokazný hmyz (46 tis. m3) (Obr. 1). Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v procese rozpadu smrekových porastov v postihnutých oblastiach Kysúc a Hornej Oravy zohrávajú najvýznamnejšiu úlohu biotické činitele.

V regióne zahŕňajúcom Nízke Tatry a širšie okolie bola v rokoch 1996 - 2007 najnepriaznivejšia situácia v okrese Po-prad, kde sa priemerne ročne realizovala náhodná ťažba v objeme 447 tis. m3. Na druhom mieste bol okres Brezno s 326 tis. m3. V okrese Poprad najviac pripadalo na abiotické činitele (304 tis. m3) a na podkôrny a drevokazný hmyz (131 tis. m3). V okrese Brezno vysoko prevažovali abiotické činitele (288 tis. m3), a následne podkôrny a drevokazný hmyz (27 tis. m3) (Obr. 2). V tomto regióne sa teda výrazne prejavuje už zmienená dominancia deš-trukčného rozpadu s následnými podkôr-nikovými kalamitami.

V regióne Spiš bola v rokoch 1996 - 2007 najnepriaznivejšia situácia v okrese Kežmarok, kde sa priemerne ročne rea-lizovala náhodná ťažba v objeme 182 tis. m3. Na druhom mieste bol okres Gelnica so 160 tis. m3, nasledovaný Spišskou No-vou Vsou so 101 tis. m3. V okrese Kež-marok najviac pripadalo na abiotické činitele (104 tis. m3), následne podkôrny a drevokazný hmyz (52 tis. m3) a na an-tropogénne činitele (18 tis. m3). V okrese Gelnica boli na prvom mieste antropo-génne činitele (93 tis. m3), podkôrny a drevokazný hmyz (42 tis. m3), abiotické činitele (25 tis. m3). V okrese Spišská Nová Ves bol na prvom mieste podkôrny a dre-vokazný hmyz (44 tis. m3) a následne an-tropogénne škodlivé činitele (28 tis. m3) a abiotické činitele (21 tis.m3) (Obr. 3). Z uvedených vzťahov medzi jednotlivými činiteľmi zreteľne vyplýva, že na odumie-raní smreka v regióne Spiša sa synergic-kým spôsobom podieľa celý komplex škodlivých činiteľov.

Charakteristika rozpadu smrečín podľa vývoja náhodných ťažieb

Obr. 1 Poradie okresov v regióne Kysuce – Orava podľa priemerného ročného obje-mu náhodnej ťažby (m3) za roky 1996-2007 a súborov škodlivých činiteľov.

Obr. 2 Poradie okresov v regióne zahŕňajúcom Nízke Tatry a širšie okolie podľa priemerného ročného objemu náhodnej ťažby (m3) za roky 1996-2007 a súborov škodlivých činiteľov.

okres

ob

jem

ažb

y (

m3)

okres

ob

jem

ažb

y (

m3)

2


S ohľadom na plošný charakter roz-padu smrekových porastov je na vyhod-notenie ich stavu a pre ich pravidelné monitorovanie vhodné využiť údaje diaľkového prieskumu Zeme (DPZ). Lesy SR š.p. a Národné lesnícke centrum Zvo-len v rokoch 2007 a 2008 riešili uvedenú problematiku pomocou satelitných sní-mok SPOT a ASTER. Záujmové územia predstavujú lesné porasty so zastúpením smreka nad 25 %. Na lokalizáciu týchto porastov sme využili digitálnu mapu jednotiek priestorového rozdelenia lesa (JPRL) s príslušným opisom porastov.

Pre potreby hodnotenia sme v roku 2007 získali 6 satelitných snímok SPOT. V roku 2008 to bolo 8 snímok, z toho 6 snímok SPOT a 2 snímky ASTER. Väčšina záznamov bola nasnímaná v septembri.

Stav a postup rozpadu smrekových porastov bol hodnotený dvomi doplňu-júcimi sa spôsobmi – stanovením poško-denia pomocou parametra defoliácie (straty asimilačných orgánov) a vizuálnou interpretáciou zmien stavu smrekových porastov medzi obdobím 2002 – 2007 a 2007 – 2008.

Úzky vzťah medzi poškodením a spektrálnou odraznosťou vegetácie dokumentujeme na Obr. 4, kde sú zo-brazené ukážky kompozície blízkeho infračerveného – stredného infračerve-ného a červeného kanálu satelitných snímok SPOT z roku 2007 a 2008 z Tichej a Kôprovej doliny v TANAPe. Vo svetlej-ších odtieňoch tyrkysovej farby sa v kom-pozícii kanálov zobrazujú kalamitné plochy po vetrovej kalamite. V tmavších odtieňoch tyrkysovej farby sa zobrazujú

Obr. 3 Poradie okresov v regióne Spiš podľa priemerného ročného objemu náhod-nej ťažby (m3) za roky 1996-2007 a súborov škodlivých činiteľov.

Využitie satelitných snímok pri identifi kácii stavu a vývoja smrečín

Obr. 4 Tichá a Kôprová dolina vo Vysokých Tatrách.

Kompozícia blízkeho infračerveného – stredného infračerveného a červeného

kanála satelitných snímok SPOT. Hore: stav k septembru 2007. Dole: stav k septembru 2008.

Tyrkysovou farbou sú zobrazené kalamit-né plochy po vetrovej kalamite z roku

2004 a silne poškodené a odumierajúce porasty napadnuté podkôrnym hmyzom.

Veľkosť výrezu ~ 11 x 7,5 km.

Parametre použitých záznamov: Priestorové rozlíšenie snímok SPOT je 10 x 10 m, snímok ASTER 15 x 15 m. Snímka SPOT pozostávala zo 4 spektrál-nych kanálov – zeleného, červeného, blízkeho a stredného infračerveného. Snímka ASTER bola dodaná v 3 kaná-loch – zelenom, červenom a infračerve-nom (IČ). Snímky boli ortorektifi kované v súradnicovom systéme JTSK a po relatívnej kalibrácii spojené do jednej mozaiky. Kvalita záznamov bola veľmi dobrá, okrem časti snímky z roku 2008 pokrývajúcej región Oravy, ktorá bola ovplyvnená oblačnosťou. Z dôvodu chýbajúcich satelitných snímok nemo-hol byť hodnotený stav smrekových porastov v časti Ľubovnianskej vrchovi-ny, Braniska a Volovských vrchov.

okres

ob

jem

ažb

y (

m3)

3


podkôrnym hmyzom silne poškodené a odumierajúce porasty. Hnedou farbou sa zobrazujú porasty zdravé, resp. len slabo poškodené. Zjavný je vznik početných nových ohnísk podkôrnikovej kalamity v bezprostrednom okolí holín po vetro-vej kalamite.

Poškodenie porastov sme vyjadrili pomocou defoliácie, ktorá sa vypočítala pre každý obrazový prvok satelitného záznamu klasifi kovaný v roku 2007 alebo 2008 ako ihličnatý les, a ktorý sa nachá-dzal v poraste so zastúpením smreka nad 25%. Výsledné hodnoty sme podľa veľ-kosti defoliácie zaradili do 11 defoliač-ných tried. V súvislosti s hynutím smrečín vystúpila do popredia otázka ich stavu a zachovania v chránených územiach, predovšetkým v štvrtom a piatom stupni ochrany. Základnú informáciu o smreko-vých porastoch nachádzajúcich sa v ma-loplošných chránených územiach (MCHÚ) sme odvodili prekrytom vytvorenej klasi-fi kácie s hranicami MCHÚ. Prehľadný výsledok je uvedený v Tab. 2.

Klasifi kácia stavu smrekových poras-tov v roku 2008, vyjadrená na základe defoliácie, preukázala pretrvávajúcu ne-priaznivú situáciu. Plošný rozpad, najmä

Defoliačnátrieda

Smrečiny spoluZ toho MCHÚ(IV a V stupeň

ochrany)Opis poškodenia

porastov

tis. ha % tis. ha %

0-10% 18.5 4.4 0.38 1.4 Porasty zdravé

11-20% 66.1 15.9 3.17 11.5 Slabo poškodené porasty21-30% 107.8 25.9 6.35 23.2

31-40% 118.2 28.4 8.31 30.3Stredne silne

poškodené porasty41-50% 48.3 11.6 3.73 13.6

51-60% 22.3 5.3 1.81 6.6

61-70% 12.4 3.0 1.26 4.6Silne poškodené

porasty71-80% 7.2 1.7 0.72 2.6

81-90% 4.8 1.2 0.49 1.8

91-100% 4.8 1.2 0.65 2.4Odumierajúce a mŕtve

porasty

Odhad ťažby 5.8 1.4 0.54 2.0Odhad ťažby

v období 2007–2008 a nespracovaná kalamita

SPOLU 416.2 100 27.41 100 —

Tab. 2 Vyhodnotenie stavu smrekových porastov v roku 2008 na základe stupňa de-foliácie.

Obr. 5 Klasifi kácia poškodenia smrekových porastov zo zastúpením smreka 25 % a viac v roku 2008 pre oblasť Kysúc zo satelitných snímok SPOT a ASTER. Veľkosť výrezu ~ 45 x 32 km. Legenda korešponduje s Tab.2.

Obr. 6 Ukážka mapového výstupu klasifi kácie poškodenia smrekových porastov v správe Lesov SR š.p. z lesného hospodárskeho celku Čadca. Zelená farba: zdravé porasty; Žltá až oranžová farba: slabo a stredne silne poško-dené porasty; Odtiene červenej: silne poškodene až odum-reté. Bordová farba: ťažba medzi rokmi 2007 a 2008. Legenda korešponduje s Tab.2.

Klasifi kácia a interpretácia satelit-ných snímok je založená na špecifi ckých spektrálnych charakteristikách vege-tácie. Sú pomerne komplexné, čo je spôsobené vplyvom interakcie žiarenia s bunkovými štruktúrami, chlorofylom a ďalšími pomocnými pigmentami. Výsledkom je, že zdravá, vitálna ve-getácia odráža viditeľnú časť spektra v modrej a červenej oblasti iba slabo, väčšina žiarenia je pohltená. V zelenej časti, v okolí vlnovej dĺžky 550 nm, je pre zdravú vegetáciu typická mierne zvýšená odraznosť dopadajúceho žiarenia. Chronické poškodenie alebo dlhodobá záťaž spôsobujú degradáciu chloroplastov. Táto zmena vo fyziológii sa prejavuje žltnutím asimilačných or-gánov, preto vo viditeľnej časti spektra sa maximálna odraznosť presúva zo zeleného pásma do červeného. V pásme blízkeho infračerveného žiarenia zdra-vý asimilačný aparát absorbuje iba malý podiel žiarenia a väčšinu žiarenia odrazí alebo prepustí. Pre oblasť infračervené-ho žiarenia nad 1300 nm je typická silná absorbcia žiarenia, spôsobená obsahom vody v pletivách. Na základe stavu ple-tív a obsahu vody v nich je preto možné usudzovať na úroveň poškodenia a mo-mentálnu vitalitu porastov.

4


Obr. 7 Kompozícia kanálov satelitných snímok Landsat ETM+ z roku 2002 a SPOT septembra 2007 z oblasti Kozích chrbtov a Nízkych Tatier. Poradie kanálov v RGB zobrazení: – stredný IČ(SPOT-2007) – stredný IČ(Landsat-2002) – zelený(Landsat-2002). Červenou farbou sa zobrazujú najmä plochy lesa, v ktorých sa realizovala ťažba v období 2002 – 2007, najmä z dôvodu vetrovej kalamity v roku 2004. Veľkosť výrezu ~ 16 x 10 km.

Obr. 8 Kompozícia kanálov satelitných snímok SPOT zo septembra 2007 a septembra 2008 z oblasti Kozích chrbtov a Nízkych Tatier. Poradie kanálov v RGB zobrazení: – stredný IČ(SPOT-2008) – stredný IČ(SPOT-2007) – zelený(SPOT-2007). Červenou a tehlovou farbou sa zobrazujú plochy lesa, v ktorých došlo k výraznému zhoršeniu zdravotného stavu až odumretiu stromov počas uvedeného obdobia, najmä z dôvodu vetrovej kalamity v roku 2008 a premnoženia podkôrneho hmyzu. Veľkosť výrezu ~ 16 x 10 km.

v dôsledku premnoženia podkôrneho hmyzu a vetrových kalamít, pokračoval v podstate v celom areáli ich výskytu. Najintenzívnejší rozpad bol pozorova-ný v strednej a východnej časti Kysúc (Obr. 5) na severe Oravy, vo Vysokých a Belianskych Tatrách, v severovýchodnej a juhovýchodnej časti Nízkych Tatier, v severnej časti Veporských vrchov a v ce-lej oblasti Spiša. Alarmujúci je vysoký podiel porastov s odumierajúcimi a mŕt-vymi stromami. Tento podiel je 1,2 % z nami vyhodnotenej výmery smrečín, čo predstavuje plochu 4,8 tis ha. Vysoký je aj podiel porastov so silne poškodenými stromami s defoliáciou od 60 % do 90 %. Plocha takto poškodených porastov je 24,4 tis ha, čo predstavuje 5,9 % výmery smrečín.

Nami vyhodnotená výmera MCHÚ so smrečinami je 27 410 ha, čo predstavuje 6,6 % z celkovej výmery smrečín. Z tabuľ-ky 2 vyplýva, že podiel zdravých a slabo poškodených porastov je v MCHÚ nižší a naopak, podiel poškodených porastov s defoliáciou nad 30 % je v MCHU vyšší ako na celom súbore smrekových porastov. V chránených územiach vo vyššom stupni ochrany je realizácia lesohospodárskych opatrení, vrátane opatrení na zabráne-nie šírenia podkôrneho hmyzu, viazaná na výnimku zo zákona o ochrane prírody. To v praxi znamená, že takéto opatrenia sa tu realizujú vo výrazne menšej miere ako v lesoch s nižším stupňom ochrany. Údaje v tabuľke poukazujú na to, že tam, kde sa realizujú lesohospodárske opatre-nia, klesá podiel poškodených stromov

a tým aj miera poškodenia porastov.Výsledná klasifi kácia bola základom

pre tvorbu mapových výstupov poško-denia smrekových porastov v mierke 1 : 25 000 (Obr. 6), ktoré boli priprave-né pre každý lesný hospodársky celok. Výhodou je, že klasifi kácia na úrovni jednotlivých obrazových elementov umožňuje identifi kovať rôznu mieru poškodenia aj v rámci základných JPRL. Toto je zvlášť dôležité pre pracovníkov lesnej prevádzky, pretože tematická in-formácia spolu s vloženým polohopisom im poskytuje polohovú, kvalitatívnu (intenzita poškodenia) a kvantitatívnu informáciu (rozsahu poškodenia) o stave porastu a umožňuje im tak jednoznačne lokalizovať problémové miesta v rámci porastu.

5


Okrem digitálnej klasifi kácie defo-liácie smrekových porastov sme s vyu-žitím záznamov DPZ vizuálne hodnotili a slovne opísali celkové odlesnenie území postihnutých rozpadom smrekových po-rastov. Na vizuálnu interpretáciu zmien stavu smrekových porastov sme vytvorili kompozície satelitných snímok z rokov 2002–2007 a 2007–2008 tak, aby sme zvýraznili lokality, kde došlo v uvedenom období k silnému poškodeniu, rozpadu alebo odlesneniu spôsobenému ťažbou.

Na Obr. 7 a 8 sú ukážky kompozícieuvedených kanálov satelitných snímok z rokov 2002–2007 a 2007–2008, na kto-rých je dobre viditeľný postup rozpadu smrekových porastov v oblasti Nízkych Tatier a Kozích chrbtov. V rôznych odtie-ňoch červenej farby sú indikované zmeny z dôvodu prevažne náhodnej ťažby me-dzi uvedenými rokmi. Hrdzavočervenou (tehlovou) farbou sa zobrazujú plochy lesa, v ktorých došlo k výraznému zhor-šeniu zdravotného stavu až odumretiu

stromov. Ihličnatý les, v ktorom nedošlo k podstatnejším zmenám, sa zobrazuje v odtieňoch tmavofi alovej, tmavomodrej až tmavohnedej farby.

Kompozícia satelitných snímok z ro-ku 2007–2008 bola spracovaná vo forme tematických máp v mierke 1 : 25 000 s polohopisom z lesníckej organizačnej mapy pre každý lesný hospodársky celok s výskytom smrekových porastov. Tento výstup umožňuje pracovníkom lesnej prevádzky priamo interpretovať infor-máciu o zmene stavu lesných porastov zo satelitnej snímky v širších súvislostiach organizačného a hospodársko-úpravníc-keho členenia a sprístupnenia porastov.

Ďalší vývoj rozpadu smrekových po-rastov je výsledkom komplexu faktorov, z ktorých niektoré je možné do istej mie-ry ovplyvniť ľudskými intervenciami, iné sú objektívne mimo kontroly. Ako hlavné faktory, ktoré budú určovať vývoj hynu-tia smrekových porastov v budúcnosti je možné označiť:

• Súčasnú a minulú aktivitu biotických škodlivých činiteľov v danom regióne, ktorá z krátkodobého hľadiska výraz-ne určuje ďalší charakter a intenzitu hynutia. Cielenými ochrannými a ob-rannými opatreniami je možné vplyv tohto faktora do určitej miery kontro-lovať.

• Rizikovosť územia z hľadiska výskytu vetrových kalamít, ktorá sa prejavuje priamou deštrukciou porastov, ako aj tvorbou východísk pre vznik podkôr-nikových kalamít. Primárna možnosť kontroly tohto faktora je minimálna, dlhodobými cielenými aktivitami

zameranými na zvyšovanie statickej stability porastov a boj s podkôrnym hmyzom je však možné do istej miery znižovať pokalamitné straty.

• Klimatické zmeny predstavujúce kom-plexný a pomerne neurčitý faktor, kto-rého nepriaznivé dopady na smrekové lesy je možné efektívne zmierniť len systémovými dlhodobými opatreniami. V súčasnosti sú, na základe riešenia projektu zadanom MP SR, pre lesné hospodárstvo vypracované rámce strednodobých adaptačných a zmier-ňovacích opatrení (Čaboun a kol. 2008). V prípade dopadov klimatických zmien na les sa je potrebné vysporia-dať s:- s priamymi dopadmi zmien jed-

notlivých klimatických prvkov, ako teploty vzduchu, zrážok, slnečnej radiácie alebo vlhkosti vzduchu, na rast, produkciu, mortalitu a re-produkciu drevín

- s nepriamymi dopadmi, ktoré sa prejavujú napr. zmenami hydro-logického režimu území, zmenami rozšírenia a populačnej dynamiky škodcov a patogénov, vytvorením podmienok pre rozšírenie intro-dukovaných druhov a pod.

• Manažment lesa v ďalšom období, naj-mä úspešnosť ochranných a obranných opatrení proti biotickým škodcom (naj-mä podkôrnemu hmyzu), dôslednosť podpory odolnostného potenciálu a statickej stability existujúcich po-rastov opatreniami pestovania lesa a rozsah uskutočnených rekonštrukcií najviac ohrozených porastov na ekolo-gicky stabilnejšie ekosystémy.

K uvedenému komplexu faktorov pristupujú ďalšie, ako imisné zaťaženie územia či vyčerpanosť pôd, ktoré však v súčasnosti nepatria k dominantným faktorom ovplyvňujúcim hynutie smre-kových porastov. V prípade regiónu Spiš, kde sa novodobý typ rozpadu smreko-vých porastov začal skôr, ako v ostatných postihnutých regiónoch Slovenska, však nepochybne zohralo výraznú úlohu prá-ve imisné zaťaženie, najmä z lokálnych zdrojov.

Prognózy ďalšieho vývoja hynutia smrečín

Národné lesnícke centrum – Lesnícky výskumný ústav Zvolen vypracoval v roku 2008 pre okresy Slovenska postihnuté hynutím smrekových porastov krátko-dobé a strednodobé prognózy hynutia

v najviac postihnutých oblastiach Sloven-ska. Prognózy hynutia sú spracované na úrovni okresov a sú založené na vývoji objemov náhodných ťažieb v minulom období. Súčasťou riešenia je ekonomické zhodnotenie prognózovaných strát.

Pri prognózach boli zohľadnené znalosti ekológie biotických činiteľov, očakávaného vývoja klimatických pod-mienok a vývoja objemov náhodných ťažieb v dôsledku podkôrneho hmyzu, hubových patogénov a vetra od roku 1972. Pre každý okres bola vypracovaná optimistická, realistická a pesimistická prognóza. Kompletné dokumenty sú do-stupné na internetovom odkaze [1].

Ako príklad uvádzame grafy vyjadru-júce priebeh hlásených objemov ťažieb v dôsledku uvedených činiteľov od roku 1972 a ich prognózu do roku 2030 za vybrané okresy na území Oravy (okre-sy Námestovo, Dolný Kubín, Tvrdošín) (Obr. 9-11).

Prognózy podľa objemov náhodných ťažieb

Zmeny stavu smrekových porastov medzi rokmi 2002–2007 a 2007–2008

Obr. 9 Prognóza vývoja objemov náhodných ťažieb v dôsledku abiotických činiteľov na území Oravy.

6


Rozptyl znázornených prognóz je v prípade abiotických činiteľov veľký, čo vyplýva z vysokej variability pozoro-vaných hodnôt za obdobie 1972-2006 a značnej náhodnosti v ich prejavoch. Konštantný nárast objemov ťažieb v dô-sledku abiotických činiteľov (prevažne vetra) vychádza aj z poznatkov o oča-kávanom budúcom vývoji klímy, ktoré hovoria o náraste frekvencie a intenzity tohto typu disturbancií (IPCC 2007).

Progresívny nárast objemov ťažieb v budúcnosti, okrem zvyšujúcej sa ten-dencie objemov ťažieb v posledných rokoch, odráža aj očakávané zvyšovanie počtu generácií podkôrneho hmyzu vy-vinutých za rok v dôsledku globálneho otepľovania. V prípade podkôrneho a drevokazného hmyzu bol okrem tren-du prognózovaný aj istý periodický vzor, odvodený na základe pozorovaných hod-nôt v období 1972-2006.

V posledných rokoch bol v regióne Oravy zaznamenaný enormný nárast objemov ťažieb v dôsledku hubových patogénov. Nie je však známy ekologický dôvod jeho ďalšieho neobmedzeného rastu, preto sa prognóza v ďalšom obdo-bí výrazne zmierni. Ďalší pozvoľný nárast odráža väzbu hubových patogénov na stúpajúce objemy ťažieb v dôsledku pre-javov abiotických činiteľov a podkôrneho a drevokazného hmyzu, pri ktorých je v ďalšom období možné vysoko prav-depodobne očakávať intenzívny nárast ťažieb (podporenie šírenia hubových pa-togénov mechanickým poškodzovaním stromov pri ťažbe, ako aj ďalšie mecha-nizmy ich vzájomného pôsobenia).

Obr. 10 Prognóza vývoja objemov náhodných ťažieb v dôsledku podkôrneho a drevokazného hmyzu na území Oravy.

Obr. 11 Prognóza vývoja objemov náhodných ťažieb v dôsledku hubových patogénov na území Oravy.

Vo viacerých oblastiach Slovenska má hynutie smrekových porastov výrazne biotický charakter, pričom zohráva vý-znamnú úlohu podkôrny hmyz. V pred-chádzajúcom texte sme sa niekoľkokrát zmienili o vzťahu medzi rozpadom smrekových porastov a v dôsledku klima-tických zmien stúpajúcim počtom vyvinu-tých generácií škodcu za jednu sezónu. Komplexná prognóza vývoja počtu ge-nerácií lykožrúta smrekového pre územie Slovenska bola spracovaná v práci Hlás-ny a Turčáni (2009). Niektoré výsledky prognózy pre územie celého Slovenska sú uvedené v Tab. 3. Je možné vidieť, že územie s klimatickými podmienkami umožňujúcimi vývoj druhej generácie ly-kožrúta smrekového na území súčasného

rozšírenia smreka sa oproti súčasnosti do roku 2075 takmer zdvojnásobia. Približ-ne 20 % tohto územia má do roku 2045 predpoklady pre vývoj tretej generácie. Obdobné prognózy boli spracované pre regióny Slovenska postihnuté hynutím smrekových porastov. V ďalšom texte uvedieme očakávaný vývoj počtu gene-rácií lykožrúta smrekového v dvoch re-giónoch Slovenska líšiacich sa z hľadiska prírodných podmienok, ako aj z hľadiska charakteru hynutia smrekových porastov – Kysúc a Nízkych Tatier.

V prípade prognózy pre územie Ky-súc je možné vidieť, že v pri súčasných klimatických podmienkach prevažná časť územia (celkového aj obsadeného smrekom) umožňuje existenciu dvoch generácií v roku. Významnejší nárast územia s podmienkami na vývoj tretej generácie bol prognózovaný do obdo-bia rokov 2015-2045 (22-50% výmery celkového územia a 6-30% územia v sú-časnosti obsadeného smrekom). Z hľa-diska praktických opatrení je vhodné už v súčasnosti venovať pozornosť územiam

Časový horizont

/GeneráciaPrvá (%) Druhá (%) Tretia (%) Štvrtá (%)

Variant 1 2 1 2 1 2 1 2

1951-1980 98,72 97,59 90,07 52,92 51,54 1,01 0,00 0,00

2015 100,00 98,57 95,74 78,42 68,78 7,43 20,88 0,00

2045 100,00 100,00 97,29 88,01 78,04 20,48 35,61 0,12

2075 100,00 100,00 98,64 96,77 89,76 51,95 54,68 1,44

Tab. 3: Prognóza budúceho vývoja počtu generácií lykožrúta smrekového na území Slovenska. Variant 1 predstavuje percento rozlohy územia SR umožňujúce vývoj daného počtu generácií, variant 2 percento súčasnej rozlohy smrekových porastov.

Prognózy vývoja počtu generácií podkôrneho hmyzu v podmienkach klimatických zmien

7


umožňujúcim v horizonte 2045 vývoj tre-tej generácie (Obr. 12).

Situácia v území Nízkych Tatier a ich širšom okolí je obdobná. Na Obr. 13 je možné vidieť, že v pri súčasných klima-tických podmienkach celé územie umož-ňuje vývoj 1. generácie. Riziková je druhá generácia, ktorej potenciál výrazne stúpa. Významnejší nárast územia s pod-mienkami na realizáciu druhej generácie oproti súčasnosti bol prognózovaný do obdobia rokov 2075. Toto územie sa oproti súčasnosti zdvojnásobí (44% územia obsadeného smrekom v roku 2000 na 70% v roku 2045 a 88% v roku 2075). Výraznejší nárast oblastí umož-ňujúcich vývoj tretej generácie v oblas-tiach obsadených smrekom bol taktiež prognózovaný na obdobie 2075 (26%). Značne nepriaznivý je vývoj z hľadiska celého územia, kde rozloha územia s po-tenciálom na realizáciu druhej a tretej generácie dramaticky stúpa. Vzhľadom na vysokohorský ráz pohoria, na rozdiel od území Kysúc a Oravy, ostane aj v naj-bližších rokoch väčšina zalesnenej plochy územia v zóne podmienok pre jednu generáciu podkôrnikov, tlak druhej ge-nerácie sa však v dlhodobejšom časovom horizonte prejaví aj tu, hlavne na južnej strane hlavného hrebeňa Nízkych Tatier a v nižšie položených predhoriach na se-vere – Kozích chrbtoch a Demänovských vrchoch. Je potrebné uviesť, že prognóza na vzdialenejšie časové horizonty sa stá-va značne neurčitou a indikuje len celko-vú tendenciu vývoja počtu generácií pod-kôrneho hmyzu. Obrázky znázorňujúce tento stav v horizonte 2075 je z hľadiska praktických opatrení potrebné vnímať skôr ilustračne.

Obr. 12 Postup zmeny klimatických podmienok umožňujúcich vývoj daného počtu generácií Ips typographus v uvedených časových horizontoch v regióne Kysúc.

Obr. 13 Postup zmeny klimatických podmienok umožňujúcich vývoj daného počtu generácií Ips typographus v uvedených časových horizontoch v regióne Nízkych Tatier a širšom okolí.

8


Hynutie smrekových porastov je možné považovať za dominantný prob-lém súčasného lesníctva na Slovensku. Vývoj zmien lesa prezentovaný v pred-chádzajúcom texte pomocou satelitných záznamov a hlásení náhodných ťažieb je charakteristický rozsiahlymi odlesnenia-mi, postihujúcimi celé regióny.

Na základe prebiehajúcich vý-skumných aktivít je možné konštatovať, že pri novodobom odumieraní smreka zohráva rozhodujúcu úlohu práve zvý-šená aktivita pôsobenia disturbančných faktorov súvisiaca s klimatickými zme-nami. Biotickým škodlivým činiteľom vo všeobecnosti vyhovujú stúpajúce teploty a predlžujúce sa vegetačné obdobie. So zvyšujúcou sa početnosťou meteorologic-kých anomálií stúpa ničivosť abiotických faktorov, najmä vetra. Na druhej strane, fyziologické oslabenie smreka v miere, ktorá by mohla spôsobovať odumieranie, sa vo väčšine prípadov nepodarilo preu-kázať a uvažuje sa s ním často viac-menej hypoteticky. O dobrej adaptačnej schop-nosti smreka na extrémne podmienky nepriamo svedčí jeho úspešné prežívanie na hornej hranici lesa, ale aj v izolova-ných menších populáciách mimo areálu jeho prirodzeného rozšírenia v najnižších lesných vegetačných stupňoch.

Z hľadiska vývoja aktivity jednotli-vých škodlivých činiteľov sa kritický stav ohrozenia rozsiahlych smrekových území, aj v rámci areálu prirodzeného výskytu smreka, javí ako zákonitý. V sústredenej podobe sa tu prejavujú negatíva narasta-júcich disturbancií a kontrola biotických činiteľov sa často ocitá na hranici reál-nych možností lesníckej praxe. Súčasné poznatky naznačujú, že tento trend bude s vysokou pravdepodobnosťou pokračovať aj v budúcnosti. Pesimistické varianty prognóz dokonca predpoklada-jú v najbližších desaťročiach v niektorých regiónoch celkový rozpad a zánik kom-plexov smrekových porastov. Pomiestne prežívanie smreka v prímesi na vhodných stanovištiach (vyššie polohy, inverzné lo-kality) je aj naďalej pravdepodobné, nie však ako hlavnej porastotvornej dreviny. Vzhľadom na vývoj poškodenia doku-mentovaný na kompozíciách satelitných snímok a vzhľadom na podiel porastov v silnom stupni poškodenia z klasifi kácie zdravotného stavu v roku 2008, možno aj v roku 2009 očakávať pokračovanie plošného rozpadu smrekových porastov a s tým súvisiaci vysoký podiel náhod-ných ťažieb.

Vývoj každého škodlivého činiteľa predstavuje pre lesy zvyšujúce riziko zni-čenia alebo poškodenia. Za najvážnejšie

budúce riziko považujeme podkôrny hmyz, ktorého premnoženia podporené klimatickými zmenami, prejavujúcimi sa zvýšenou frekvenciou vetrových kalamít a zmenami voltinizmu (počtu vyvinutých generácií v jednom roku), nebudú súčas-nými metódami boja s týmto škodcom zvládnuteľné. Špecifi cký je región Kysúc a Hornej Oravy, kde sa vzhľadom na vý-voj v posledných rokoch očakáva naďalej významné postavenie patogénnych húb, najmä podpňovky smrekovej. Zaujíma-vé je, že doposiaľ nedošlo k aktivizácii podopňovky v smrečinách južnejších a nižšie položených okresov regiónu (Pú-chov, Bytča, Žilina, Považská Bystrica), čo v určitom zmysle odporuje teoretickým poznatkom o vyššej agresivite tohto činiteľa v nižších vegetačných stupňoch. S týmto rizikom však je potrebné do bu-dúcna počítať. Špecifi cká je tiež situácia v okrese Kežmarok (Levočské vrchy), kde sa odumieranie začalo najskôr a v pomerne krátkom čase tu hrozí úplný zánik smre-kových porastov.

Objektívne príčiny nepriaznivého vývoja vyplývajú zo zmenených existenč-ných podmienok lesných ekosystémov, najmä v dôsledku klimatickej zmeny. Ide o oslabenie lesných ekosystémov, či zníženie ich odolnosti, najmä však o zvýšenie agresivity škodlivých činiteľov. Túto situáciu nie je možné podstatnejšie ovplyvniť či zmeniť. Príčiny subjektívneho charakteru súvisia s konkrétnou lesníc-kou činnosťou, teda s tým, či sa dosta-točne reaguje na novú situáciu, ktorá vznikla v dôsledku klimatickej zmeny. Ide o oblasť, do ktorej je možné aktívne vstúpiť a nepriaznivý vývoj do určitej miery zmeniť, resp. zmierniť (Konôpka a kol., 2008).

Na uvedený stav reagovalo Minis-terstvo pôdohospodárstva SR vydaním rozhodnutia č. 4022 z 3. októbra 2008, v ktorom okrem iného uložilo obhospo-darovateľom lesa a odborným lesným hospodárom prednostne vykonať náhod-nú ťažbu dreviny smrek so zameraním na stromy, ktoré sú napadnuté podkôrnym hmyzom a sú zdrojom jeho ďalšieho šírenia. Ostáva vysloviť presvedčenie, že rozhodnutie ministerstva bude dôsledne a včas lesnou prevádzkou realizované a to aj napriek prepadu cien dreva, zvýšeným nákladom a možným stratám vyplývajúcim z realizácie týchto opatrení. Zabezpečenie ochrany lesných porastov proti pôsobeniu škodlivých činiteľov a ich dlhodobá systémová adaptácia na meniace sa podmienky je za tejto situ-ácie najzávažnejšia úloha lesníctva na Slovensku.

Záver

9


HLAVNÉ ŠKODLIVÉ ČINITELE V SMREČINÁCH

Abiotické škodlivé činitele

Z abiotických škodlivých činiteľov smrekové porasty najviac poškodzuje vietor, sneh a námraza. Poškodenie spôsobuje me-chanické pôsobenie, v dôsledku čoho vznikajú vetrové, snehové a námrazové polomy. Rozsah poškodenia závisí od charakteru (agresivity) príslušného abiotického činiteľa a statických vlastností lesného porastu.

Vlastnosti (agresivitu) mechanicky pôsobiacich abiotických či-niteľov určujú meteorologické podmienky rýchlosť vetra, padanie vlhkého (ťažkého) snehu pri teplote nad 0°C a tvorba námrazy pri hmle alebo mrholení pri teplote nižšej ako 0°C. V dôsledku proce-sov globálnej zmeny klímy je v Európe už v súčasnosti pozorovaná zvýšená frekvencia a intenzita víchric a následných škôd v lesných porastoch, čomu zodpovedá rozsah poškodzovania lesných poras-tov snehom a námrazou. Obdobný vývoj je možné predpokladať aj v budúcnosti. Je možné konštatovať, že v budúcnosti dôjde k zvýšeniu agresivity mechanicky pôsobiacich abiotických činiteľov, a že dôjde k zníženiu odolnosti a statickej stability lesných poras-tov (Konôpka a Konôpka, 2007).

Odlišný charakter poškodzovania lesných porastov majú abiotické faktory pôsobiace fyziologicky (najmä sucho, lokálne imisie). Ich rozsah (realizovaná náhodná ťažba) v jednotlivých rokoch značne kolíše v závislosti od výskytu zrážok, najmä počas vegetačného obdobia. Problematická je aj ich evidencia, vzhľadom na to, že sú často prekryté biotickými škodlivými činiteľmi (hlavne podkôrnym hmyzom) dokončujúcimi spravidla hynutie. V kontex-te očakávaných klimatických zmien je možné očakávať nárast aj tohto typu disturbancií.

Podkôrny a drevokazný hmyz

Zo všetkých druhov podkôrneho hmyzu je v našich lesoch naj-nebezpečnejším lykožrút smrekový (Ips typographus). Ostatné druhy svojou škodlivosťou zďaleka nedosahujú množstvo ním napadnutej drevnej hmoty. V poradí významnosti nasleduje ly-kožrút lesklý (Pityogenes chalcographus), lykožrút smrečino-vý (Ips amitinus) a lykožrút severský (Ips duplicatus), ktorého význam v posledných rokoch stúpa hlavne v oblasti severného Slovenska (Orava – Kysuce).

Podkôrny hmyz pôsobí prevažne ako sekundárny škodlivý činiteľ, čiže napáda živé stromy, ktoré sú oslabené vplyvom iných faktorov. V prípade kalamitného premnoženia a nedostatku po-travných zdrojov dokáže usmrtiť i zdravé stromy. Lykožrút smre-kový sa pravidelne premnožuje po vetrových kalamitách, obyčajne 2. až 3. rok po kalamite a dokáže v nasledujúcich rokoch zničiť viac stromov ako samotná vetrová kalamita. V posledných rokoch sa premnožuje v smrečinách na nepôvodných stanovištiach, s tým, že predispozícia vo forme rozsiahlejších vetrových polomov nie je nevyhnutná.

V posledných rokoch sa pravidelne a častejšie vyskytujú vetro-vé a snehové kalamity, dochádza k otepľovaniu atmosféry, k ex-trémnym výkyvom teplôt a úhrnov zrážok. Z týchto dôvodov môžeme očakávať, že množstvo dreva napadnutého podkôrnym hmyzom bude naďalej narastať.

Hubové patogénne organizmy

K významným hubovým patogénom, ktoré majú vplyv na zdravotný stav lesov Slovenska, patria pôvodcovia koreňových hnilôb (Armillaria ostoyae, Heterobasidion annosum), hnilôb dreva kmeňov (Fomes fomentarius), tracheomykóznych ochorení (Ophiostoma, Ceratocystis, Graphium, Chalara fraxinea), rako-vín (Neonectria coccinea), odumierania výhonkov (Sphaeropsis sapinea, Phomopsis), sypaviek (Lophodermium, Dothistroma septospora), hrdzí (Coleosporium) a múčnatiek (Microsphaera alphitoides). Najväčší vplyv na zdravotný stav smrekových poras-tov má v posledných rokoch jednoznačne podpňovka smreková (Armillaria ostoyae).

Podpňovku smrekovú je vzhľadom na jej stálu prítomnosť v smrekových porastoch nutné vnímať ako stanovištný činiteľ, kto-rý sa aktivizuje v závislosti od miery stresovej záťaže hostiteľa abi-otickými, najmä klimatickými faktormi. Doposiaľ chronické, často latentné poškodenie koreňového systému podpňovkou môže vo veľmi krátkom čase prejsť do akútnej parazitickej fázy (Čermák a kol., 2004).

Z podmienok prostredia je najdôležitejší výskyt klimatických extrémov vo vegetačnej dobe, najmä vysokých teplôt. Známa je zvýšená agresivita podpňovky na živných stanovištiach a v nižších vegetačných stupňoch. Parazitické prejavy však boli zaznamena-né aj v stresovaných porastoch vo vysokých polohách nad 1100 m n. m. Aj keď sa armillariózy bežne vyskytujú v porastoch napad-nutých podkôrnym hmyzom, priama súvislosť medzi napadnutím podpňovkou a náletom podkôrnikov nebola doposiaľ doložená (Jankovský, 2002).

Hynutie smrečín v dôsledku infekcie podpňovkou smrekovou je zaznamenané v celej Európe. Predpokladá sa, že zvýšenie ag-resivity a virulencie podpňovky smrekovej je najmä dôsledkom klimatických extrémov, vyskytujúcich sa na rozsiahlom území, ktoré môžu byť v niektorých regiónoch umocnené imisiami (aj depozíciou imisií v minulosti). Aj keď problematika agresivity podpňovky nie je doposiaľ úplne vysvetlená, z uvedeného vyplýva zrejmé stúpajúce riziko v podmienkach klimatickej zmeny, ktoré bude kolísať najmä v súvislosti s výskytom klimaticky nepriazni-vých rokov (suchých a horúcich epizód).

Použitá literatúraČABOUN, V., MINĎÁŠ, J., PRIWIZER, T., ZÚBRIK, M., MORAVČÍK, M. 2008: Vplyv globálnej klimatickej zmeny na lesy Slovenska. Správa pre záverečnú oponentúru úlohy výskumu a vývoja. Zvolen, NLC-LVÚ

ČERMÁK, P., JANKOVSKÝ, L., CUDLÍN, P., PLAŠIL, P. 2006: Rizika pěstování smrku v 3. – 4. LVS v souvislosti s globální změnou klimatu na příkladu ŠLP Křtiny, Drahanská vrchovina. In: Hlaváč, P. (Ed.) Nové trendy v ochrane lesa a krajiny. Zborník z konferencie venovanej životnému jubileu Prof. Ing. Dr.h.c. Miroslava Stolinu, DrSc., Sielnica, 23. – 24. január, 2003, s. 181 – 193

HLÁSNY, T., TURČÁNI, M. 2009: Insect pests as climate change driven disturbances in forest ecosystems. In: Boclimatology and Natural Hazards. (edited volume) Springer – Verlag, v tlači

IPCC, 2007. Climate Change 2007: Impacts, Adaptation and Vulnerability. Contribution of Working Group II to the Fourth Assessment Report of the Intergovernmental Panel on Climate Change. M.L. Parry, O.F. Canziani, J.P. Palutikof, P.J. van der Linden and C.E. Hanson, Eds., Cambridge University Press, Cambridge,UK

JAKUŠ, R. A KOL. (EDS.) 2001: Analýza príčin a návrh opatrení proti hromadnému odumieraniu smrečín v pohraničných oblastiach severného Slovenska. Záverečná správa riešenia projektu APVT-51-019302, ÚEL SAV Zvolen, s. 113 – 115.

JANKOVSKÝ, L. 2002: Zhodnocení výsledků dopadu klimatické změny na lesy v ČR z hlediska aktivizace houbových patogenů a hmyzích škůdců. Zprávy z lesníckeho výzkumu. 46, 2, s. 95-98

KONÔPKA, J., KONÔPKA, B. 2007: Vývoj náhodnej ťažby dreva na Slovensku a jej prognóza pre vietor, sneh a námrazu. Lesnícky časopis - Forestry Journal 53, 4, s. 273- 291

KONÔPKA, J., KONÔPKA, B., NIKOLOV, CH. 2008: Rozbor náhodných ťažieb dreva na Slovensku podľa škodlivých činiteľov a lesných vegetačných stupňov. Zprávy z lesníckeho výzkumu, 53, 4, s. 308-317

KULLA, L., JAKUŠ, R., TURČÁNI, M. 2003: Metodický postup Lesoprojektu pre mapovanie výskytu syndrómu „nešpecifi ckého odumierania smrečín“. Lesoprojekt Zvolen

Použité internetové zdroje[1] http://www.nlcsk.sk/nlc_sk/ustavy/lvu/vyskum/oeble/sluzby/prognozy_vyvoja_ hynutia_smrecin_a_vavrh_opatreni.aspx

12


NLC - ÚSTAV LESNÍCKEHO PORADENSTVA A VZDELÁVANIA ZVOLEN

Pôdohospodársky poradenský systém v lesnom hospodárstve

NLC - LESNÍCKY VÝSKUMNÝ ÚSTAV ZVOLEN

Názov: Súčasný stav a prognózy vývoja hynutia smrečín na SlovenskuAutori: Tomáš Hlásny, Ladislav Kulla, Tomáš Bucha, Jozef KonôpkaAutori fotografi í: Vladimír Čaboun, Milan ZúbrikGrafi cký návrh a sadzba: NLC Zvolen, oddelenie reprografi e, 2009

sÚČasnÝ stav a prognÓzy vÝvoja hynutia smreČÍn na … · sÚČasnÝ stav a prognÓzy vÝvoja...

Documents