spojenie procesov degradácie pôdy, poľnohospodárskych … · 2009-05-26 · organických látok...

1Informačný prehľad č.Udržateľné poľnohospodárstvo a ochrana pôdyÚvod

Spojenie procesov degradácie pôdy, poľnohospodárskych postupov šetrných k pôde

a politických opatrení týkajúcich sa pôdy

P(Zdroj: Geertrui Louwagie)

(Zdroj: Geertrui Louwagie)

oľnohospodárstvo zaberá podstatnú časť územia Európy. Preto zohráva významnú

úlohu pri ochrane prírodných zdrojov a kultúrnej krajiny a je podmienkou ďalších ľudských aktivít vo vidieckych oblastiach. Obhospodarovanie pôdy po stáročia prispievalo k vytváraniu a udržiavaniu bohatej rozmanitosti krajín a biotopov. Poľnohospodárske postupy však môžu mať aj škodlivé účinky na životné prostredie. Degradácia pôdy, znečistenie pôdy, vody a vzduchu, fragmentácia biotopov a úbytok divej zveri môžu byť výsledkom nesprávnych poľnohospodárskych postupov.

Uznávajúc environmentálne výzvy využívania poľnohospodárskej pôdy Európsky parlament požiadal Európsku komisiu, aby zrealizovala skúšobný projekt s názvom Udržateľné poľnohospodárstvo a ochrana pôdy prostredníctvom zjednodušených pestovateľských techník (SoCo). Projekt sa realizuje v spolupráci Generálneho riaditeľstva pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (GR AGRI) so Spoločným výskumným centrom (JRC).

Toto je prvý zo súboru desiatich informačných prehľadov, ktoré sumarizujú hlavné zistenia projektu SoCo. Tri informačné prehľady budú zamerané na procesy degradácie pôdy, tri ďalšie na poľnohospodárske postupy šetrné k pôde a ďalšie tri na politické opatrenia týkajúce sa pôdy. V tomto informačnom prehľade sa spájajú témy predstavené v jednotlivých informačných prehľadoch (informačný prehľad č. 1).

Pôda sa skladá z minerálnych častíc, vody, vzduchu a organických látok vrátane živých organizmov. Je to zložitý, dynamický, živý zdroj, ktorý plní

Informačný prehľad č. 1: Spojenie procesov degradácie pôdy, poľnohospodárskych postupov šetrných k pôde a politických opatrení týkajúcich sa pôdy

Účinky (pozitívne/negatívne) poľnohospodárskych postupov na procesy degradácie pôdy, súvisiace

environmentálne otázky a hospodárstvo a ich podpora prostredníctvom tzv.

požiadavky GAEC a agroenvironmentálne platby alebo oboje

Legenda: *: pôdoochranné poľnohospodárstvo zahŕňa tento súbor doplnkových poľnohospodárskych postupov; +: pozitívny konštatovaný

účinok; –: negatívny konštatovaný účinok; [x]: očakávaný účinok; (x): obmedzený (napr. krátkodobý) alebo nepriamy účinok; prázdne políčko: žiadne známe podrobnosti; : podpora prostredníctvom požiadavky

GAEC; : podpora prostredníctvom agroenvironmentálnych platieb; : podpora prostredníctvom požiadavky GAEC a agroenvironmentálnych platieb

(Zdroj: Stephan Hubertus Gay)

mnoho dôležitých funkcií: produkcia potravy a inej biomasy, hromadenie, filtrácia a transformácia látok vrátane vody, uhlíka a dusíka. Pôda tiež slúži ako prirodzené prostredie a genofond, poskytuje základ pre ľudské aktivity, krajinné prostredie a dedičstvo a zásoby surovín.

Pôda je vystavená mnohým procesom degradácie. Niektoré z týchto procesov úzko súvisia s poľnohospodárstvom: erózia vplyvom vody, vetra a obrábania pôdy; zhutnenie; úbytok organického uhlíka v pôde a pôdnej biodiverzity; salinizácia a sodifikácia; a kontaminácia pôdy (ťažkými kovmi a pesticídmi alebo nadmerným množstvom dusičnanov a fosfátov). V sprievodnom informačnom prehľade sa bližšie zameriavame na vodnú eróziu a zhutňovanie (informačný

prehľad č. 2), úbytok organických látok v pôde (informačný prehľad č. 3) a salinizáciu a sodifikáciu (informačný prehľad č. 4). Predstavené sú aj súvislosti s príslušnými procesmi degradácie a environmentálnymi otázkami (ako je kvalita vody, biodiverzita a krajinné prostredie).

Procesy degradácie pôdy zahŕňajú potrebu ochrany, údržby a zlepšenia kvality pôdy. Vlastnosti pôdy, ako aj faktory podieľajúce sa na tvorbe pôdy ako klíma, využívanie pôdy a hospodárenie s pôdou určujú rozsah degradácie pôdy. Niektoré poľnohospodárske systémy a postupy sú zamerané na jeden alebo viacero procesov degradácie pôdy a môžu pomôcť dosiahnuť lepšiu ochranu a udržiavanie pôdnych zdrojov. V informačných prehľadoch o pôdoochrannom poľnohospodárstve

Procesy degradácie pôdy Súvisiace environmentálne otázkyHospo-dárstvo

Vodná erózia Zhut-nenieÚbytok

organic-kých látok

Salinizá-cia/sodi-fikácia Kvalita vody

Emisie skleníko-vých

plynovBio-diverzita

Pôdoochranné poľnohospodárstvo

Žiadne alebo obme-dzené obrába-nie pôdy* -/+ + + -/+ -/+ [+] -/+

Krycie plodiny* + [+] + + + [+] +

Strieda-nie plodín* + + + + (+) + +

Šetrné postupy obrábania pôdy

Využívanie medziplo-dín + + + + + -/+

Kyprenie podorničia (+) (+) -/+

Obrábanie po vrstevniciach +

Poľnohospodárske infraštruktúrne prvky šetrné k pôde

Oddeľo-vacie pásma + [+] [+] + + -/+

Terasy + [+] -

1Informačný prehľad č.Udržateľné poľnohospodárstvo a ochrana pôdyÚvod

(informačný prehľad č. 5), šetrných postupoch obrábania pôdy (informačný prehľad č. 6) a poľnohospodárskych infraštruktúrnych prvkoch (informačný prehľad č. 7) sú opísané takéto príslušné postupy.

Politickí činitelia sa môžu rozhodnúť podporiť konkrétne poľnohospodárske postupy (alebo systémy) prostredníctvom príslušných politík alebo ich môžu urobiť povinnými. Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) zohráva významnú úlohu pri prevencii a zmierňovaní procesov degradácie pôdy. Informačné prehľady o požiadavke zachovať poľnohospodársku pôdu v dobrom poľnohospodárskom a environmentálnom stave (GAEC) (informačný prehľad č. 8), agroenvironmentálnych opatreniach

(informačný prehľad č. 9) a poradenských službách (informačný prehľad č. 10) sú zamerané na túto tému.

Procesy degradácie pôdy, poľnohospodárske postupy (alebo systémy) šetrné k pôde a politické postupy týkajúce sa pôdy navzájom súvisia. V nasledujúcej tabuľke je prehľad prepojení, ktoré sú predložené v sprievodných informačných prehľadoch. Environmentálne, ako aj hospodárske účinky poľnohospodárskych postupov šetrných k pôde sú zvýraznené. Ďalšie podrobnosti možno nájsť v informačných prehľadoch č. 2 – 9.

Ďalšie informáciehttp://soco.jrc.ec.europa.eu

Procesy degradácie pôdy Súvisiace environmentálne otázkyHospo-dárstvo

Vodná erózia Zhut-nenieÚbytok

organic-kých látok

Salinizá-cia/sodi-fikácia Kvalita vody

Emisie skleníko-vých

plynovBio-diverzita


Žiadne alebo obme-dzené obrába-nie pôdy* -/+ + + -/+ -/+ [+] -/+

Krycie plodiny* + [+] + + + [+] +

Strieda-nie plodín* + + + + (+) + +

Šetrné postupy obrábania pôdy

Využívanie medziplo-dín + + + + + -/+

Kyprenie podorničia (+) (+) -/+

Obrábanie po vrstevniciach +


Oddeľo-vacie pásma + [+] [+] + + -/+

Terasy + [+] -

Informačný prehľad č. 1: Spojenie procesov degradácie pôdy, poľnohospodárskych postupov šetrných k pôde a politických opatrení týkajúcich sa pôdy

Máj 2009

© Európske spoločenstvá 2009. Rozmnožovanie je povolené len so súhlasom autora.

Tento informačný prehľad je založený na zisteniach projektu s názvom Udržateľné poľnohospodárstvo a ochrana pôdy (SoCo). Je súčasťou balíka desiatich prehľadov týkajúcich sa troch hlavných tém projektu. Prehľady obsahujú nasledujúce témy:

– Úvod: – Informačný prehľad č. 1: Spojenie procesov degradácie pôdy, poľnohospodárskych postupov

šetrných k pôde a politických opatrení týkajúcich sa pôdy;

– Procesy degradácie pôdy: – Informačný prehľad č. 2: Vodná erózia a zhutnenie; – Informačný prehľad č. 3: Úbytok organických látok; – Informačný prehľad č. 4: Salinizácia a sodifikácia;

– Poľnohospodárske systémy a postupy šetrné k pôde: – Informačný prehľad č. 5: Pôdoochranné poľnohospodárstvo; – Informačný prehľad č. 6: Šetrné postupy obrábania pôdy; – Informačný prehľad č. 7: Poľnohospodárske infraštruktúrne prvky šetrné k pôde;

– Príslušné politiky súvisiace s pôdou: – Informačný prehľad č. 8: Požiadavky na zachovanie dobrých poľnohospodárskych a

environmentálnych podmienok pôdy (GAEC); – Informačný prehľad č. 9: Agroenvironmentálne opatrenia; – Informačný prehľad č. 10: Poradenské služby.

Všetky informačné prehľady o udržateľnom poľnohospodárstve a ochrane pôdy ako aj správy o projektoch môžete prevziať na: http://soco.jrc.ec.europa.eu.

Európska komisiaPoľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

Informačný prehľad č.Udržateľné poľnohospodárstvo a ochrana pôdyProcesy degradácie pôdy 2

Vodná erózia a zhutnenie

Čo je to erózia? Erózia je strata pôdy. Keď dažďové kvapky dopadnú

na zem, oddeľujú pôdne častice. Miera tohto oddeľovania závisí od veľkosti a rýchlosti padajúcich

dažďových kvapiek. Uvoľnené pôdne častice sú potom prenášané povrchovým vodným tokom.

Niektoré častice zapĺňajú medzery v pôde, čím utesňujú povrch pôdy. Erózia prebieha vtedy, ak úhrn

zrážok presahuje infiltračnú schopnosť pôdy.

Čo je to zhutnenie?Pri vyvíjaní tlaku na povrch pôdy prebieha zhutnenie. Tým sa menia pôdne vlastnosti ako pórovitosť a priepustnosť. Póry sú prerušené a pohyb plynov a vody cez pôdu je brzdený, čo vedie k zníženej dostupnosti vody a kyslíka. Rast koreňov je obmedzený.

Prečo je dôležité bojovať proti erózii a zhutneniu?Erózia odstraňuje pôdu omnoho rýchlejšie, ako sa stihne obnoviť pôdotvorným procesom. Strata ornice vedie k zníženej úrodnosti a následne k nižším výnosom. Prenesená pôda takisto prispieva ku kontaminácii a zanášaniu vodných ciest.

Zhutnením pôdy sa znižuje jej schopnosť zadržiavať vodu a dodávať kyslík rastlinným koreňom. Ak je pôda menej schopná zadržiavať vodu, výnosy klesajú, zvyšuje sa odtok vody a pôda je väčšmi vystavená pôdnej erózii.

Čo spôsobuje erózia alebo zhutnenie?Vodná erózia je prírodný proces; hlavnými činiteľmi sú intenzívne dažde, topografia, nízky obsah organických látok v pôde, podiel a druh vegetačného krytu. Tento proces však zintenzívňujú a zrýchľujú ľudské aktivity, ako sú nevhodné pestovateľské techniky a postupy obrábania, zmeny hydrologických podmienok, odlesňovanie a marginalizácia a zanechanie pôdy.

Nevhodné hospodárenie s pôdou je hlavnou príčinou zhutňovania pôdy. Príkladom týchto nevhodných postupov je príliš veľké množstvo dobytka na určitú veľkosť pozemku, nevhodné používanie ťažkých strojov v poľnohospodárstve a obrábanie poľa, keď je príliš mokré. Mokré pôdy nie sú dostatočne pevné na to, aby odolávali hmotnosti, čo vedie k zhutneniu.

(Zdroj: Agenzia per i Servizi nel Settore Agroalimentare delle Marche, Taliansko)

(Zdroj: Stephan Hubertus Gay)

Výskyt usadenín v Stredozemnom mori zapríčinené transportovaním častíc pôdy z erodovaných vnútrozemných oblastí (Taliansko) (Zdroj: Agenzia per i Servizi nel Settore Agroalimentare delle Marche, Taliansko)

Príklad ryhovéj erózie a obnovené nanášanie usadenín na dolnej časti svahu (Zdroj: Soil Atlas of Europe)

Na mape je znázornené riziko vodnej erózie v 27 členských štátoch Európskej únie0 250 500 1 000 1 500 2 000

km

0 - 0.5

0.5 - 1

1.0 - 2.0

2.0 - 5.0

5.0 - 10.0

10.0 - 20.0

20.0 - 50.0

>50

Riziko eróziev t/ha/rok

Cyprus

Aké škody erózia spôsobuje?Škody spôsobené vodnou

eróziou na miesteŠkody spôsobené vodnou

eróziou mimo daného miesta• Úbytok organických látok• Degradácia štruktúry pôdy• Zhutnenie povrchu pôdy• Zníženie infiltrácie vody• Znížené zásobovanie vodnej

hladiny vodou• Strata pôdy na povrchu• Strata živín• Zvýšenie hrubej fragmentácie

pôd• Vytváranie rýh a výmoľov• Klčovanie rastlín• Zníženie produktivity pôdy

• Znečistenie vody• Eutrofizácia vody • Záplavy• Prekrytie infraštruktúry• Zatarasenie odvodňovacích

sietí• Zmeny tvaru vodného toku• Zanesenie vodných ciest

a prístavov

Miesto výskytu a rozsah

Odhaduje sa, že 115 miliónov hektárov alebo jedna osmina všetkých pozemkov v Európe je postihnutých vodnou eróziou a 42 miliónov hektárov je postihnutých veternou eróziou. Oblasť Stredozemia je obzvlášť náchylná na eróziu, keď nastanú prudké dažde po dlhých obdobiach sucha.

Odhaduje sa, že tretina európskych orníc je veľmi citlivá a pätina je mierne citlivá na zhutnenie. Náchylnosť na zhutnenie závisí od textúry pôdy; siaha od piesčitej (najmenej náchylná) – hlinito-piesočnatej – piesočnato-hlinitej – hlinitej – ílovito-hlinitej – hlinito-ílovitej – až po ílovité pôdy (najviac náchylné na prirodzené zhutnenie).

Informačný prehľad č. 2: Vodná erózia a zhutnenie

S


This map shows the natural susceptibility of agricultural soils to compaction if they were to be exposed to compaction. The evaluation of the soil’s natural susceptibility is based on the creation of logical connections between relevant parameters (pedotransfer rules). The input parameters for these pedotransfer rules are taken from the attributes of the European soil database, e.g. soil properties: type, texture and water regime, depth to textural change and the limitation of the soil for agricultural use. Besides the main parameters auxiliary parameters have been used as impermeable layer, depth of an obstacle to roots, water management system, dominant and secondary land use. It was assumed that every soil, as a porous medium, could be compacted.

0 500 1 000 1 500 2 000250km

Natural susceptibility

to compaction

No soil

Low

Medium

High

Very high

No evaluation

Spatial coverage: 27 Member States of the European Union where data available

Pixel size: 1 kmProjection: ETRS89 Lambert Azimuthal Equal Area

Input data - sourceSoil data - European Soil Database v2Land use - CORINE Land Cover 2000

MAP INFORMATION

© European Communities, 2008

Beata Houšková, European Commission, Institute of Environment and Sustainability, Land Management and Natural Hazards Unit, Ispra, Italy. Email: [email protected]

Digital datasets can be downloaded fromhttp://eusoils.jrc.ec.europa.eu/

For more information:

BIBLIOGRAPHIC INFORMATION

Author: Beata Houšková

0 250 500 1 000 1 500 2 000km

Kombajn na zber cukrovej repy(Zdroj: Soil Atlas of Europe)

Zhutnená pôda(Zdroj: Soil Atlas of Europe)

Na mape je znázornená prirodzená náchylnosť pôd na zhutnenie v 27 členských štátoch Európskej únie

Bez pôdy

Nízka

Stredná

Vysoká

Veľmi vysoká

Bez hodnotenia

Prirodzená náchylnosť nazhutnenie

Cyprus

Súvislosti s inými procesmi degradácie pôdy a/alebo environmentálnymi otázkamiSchopnosť pôdy odolávať erozívnym meteorologickým podmienkam (napr. vetru, dažďu, tečúcej vode) závisí predovšetkým od textúry pôdy a obsahu organických látok, ktoré ovplyvňujú schopnosť zadržiavať vodu a schopnosť pôdy vytvárať zhluky a kôry. Pri erózii spôsobuje strata ornice zníženie úrodnosti pôdy a kontamináciu vodného ekosystému. Strata úrodnosti pôdy a rozpad štruktúry v konečnom dôsledku vedie k dezertifikácii.

Zhutnenie pôdy môže zapríčiniť alebo zrýchliť procesy degradácie pôdy, ako je erózia alebo zosuvy pôdy. Zhutnením sa znižuje rýchlosť infiltrácie, čo zvyšuje odtok v svahových oblastiach. Vplyvom prítomnosti vrstvy s nízkou priepustnosťou sa takisto zvyšuje náchylnosť na nasýtenie vrchnej vrstvy vodou, čím sa stáva ťažšou. Hrozí, že táto vrchná vrstva sa zosunie a spôsobí zosuv pôdy. Na nížinách môže zhutnenie spôsobiť podmočenie, ktoré vyústi do narušenia zhlukov a môže spôsobiť vytvorenie kôry. Štruktúru pôdy zlepšujú organické látky v pôde, ktoré znižujú náchylnosť pôdy na zhutnenie, eróziu a zosuvy pôdy.

Ďalšie informáciehttp://soco.jrc.ec.europa.euhttp://eusoils.jrc.ec.europa.eu/projects/soil_atlas/

S

Informačný prehľad č. 2: Vodná erózia a zhutnenie

Máj 2009












Úbytok organických látok

Pôda bohatá na organické látky (Zdroj: Soil Atlas of Europe)

Čo je to úbytok organických látok?Pôdne organické látky zahŕňajú všetky živé pôdne organizmy spolu so zvyškami odumretých organizmov v rôznych stupňoch rozkladu. Obsah organického uhlíka v pôde je tvorený rôznorodou zmesou jednoduchých, ale aj zložitých látok obsahujúcich uhlík. K zdrojom pre organické látky patria rastlinné zvyšky, živočíšne a zelené hnojivá, kompost a ďalšie organické látky. Úbytok organických látok je spôsobený zníženou prítomnosťou rozkladajúcich sa organizmov alebo zvýšenou mierou rozkladu v dôsledku zmien prirodzených a antropogénnych faktorov. Organické látky sa považujú za dôležitú zložku zdravej pôdy; ich úbytok vyúsťuje do znehodnotenia pôdy.

Prečo sú pôdne organické látky/uhlík dôležité?Pôdne organické látky sú zdrojom potravy pre pôdne organizmy a prispievajú k pôdnej diverzite tým, že slúžia ako zásobáreň pôdnych živín, ako sú dusík, fosfor a síra; sú hlavným prispievateľom k úrodnosti pôdy. Organický uhlík v pôde podporuje pôdnu štruktúru tým, že zlepšuje fyzické prostredie pre korene prenikajúce do pôdy.

Organické látky absorbujú vodu – sú schopné zadržať až šesťnásobok svojej hmotnosti –, čím umožňujú život vegetácii v prirodzene suchých a piesočnatých pôdach. Pôdy obsahujúce organické látky majú lepšiu štruktúru, ktorá zlepšuje infiltráciu vody a znižuje náchylnosť pôdy na zhutnenie, eróziu, dezertifikáciu a zosuvy pôdy.

Vo všeobecnosti pôdy obsahujú zhruba dvojnásobné množstvo uhlíka, ktoré sa nachádza v atmosfére, a trojnásobné množstvo nachádzajúce sa vo vegetácii. Európske pôdy sú obrovskou zásobárňou uhlíka a obsahujú okolo 75 miliárd ton organického uhlíka. Pri rozklade organických látok v pôde sa do atmosféry uvoľňuje oxid uhličitý (CO2); na druhej strane sa pri ich tvorbe CO2 z atmosféry spotrebúva.

Čo spôsobuje úbytok organických látok?Obsah organického uhlíka v pôde ovplyvňuje predovšetkým klíma, textúra, hydrológia, využitie pôdy a vegetácia.

KlímaOrganické látky sa rýchlejšie rozkladajú pri vyšších teplotách, preto pôdy v oblastiach s teplejším podnebím obsahujú zvyčajne menej organických látok ako pôdy v oblastiach s chladnejším podnebím.

Textúra pôdyPôdy s jemnou textúrou obsahujú zvyčajne viac organických látok ako hrubozrnnejšie pôdy; lepšie zadržiavajú živiny a vodu, čím poskytujú dobré podmienky na rast rastlín. Hrubozrnné pôdy sú lepšie prevzdušnené a vplyvom kyslíka sa organické látky rozkladajú rýchlejšie.

Hydrológia pôdy (odvodnenie)Čím je pôda vlhkejšia, tým menej kyslíka majú organické látky na rozklad, preto sa hromadia.

Využitie zeme (obrábanie)Obrábaním pôdy sa dodáva kyslík do pôdy a zvyšuje sa priemerná teplota, čo prispieva k zvýšenej miere rozkladu organických látok. Organické látky takisto ubúdajú, lebo eróziou sa odplavuje ornica a humus. Obrábaním sa celkovo do pôdy dostáva menej organických látok ako v prípade prirodzenej vegetácie.

VegetáciaKorene vo veľkej miere prispievajú k organickým látkam v pôde. Na lúčinách sa vytvárajú hlboké korene, ktoré sa rozkladajú hlboko v pôde. Na rozdiel od toho zásobovanie lesných pôd organickými látkami závisí od rozkladu lesnej hrabanky. Plodiny vytvárajú viac nadzemnej biomasy ako korene. Prísun organických látok v ornej pôde závisí od postupov hospodárenia s pôdou, ako aj od toho, či sa zvyšky plodín odstraňujú alebo nechávajú na mieste.

Miesto výskytu a rozsahNedávne trendy vo využívaní zeme a zmene klímy sa prejavili úbytkom organického uhlíka v pôde v miere, ktorá je ekvivalentom 10 % celkových emisií fosílnych palív pre Európu ako celok. Pôdy s nízkym obsahom organického uhlíka možno nájsť v teplých, suchých podnebiach a pôdy s vyšším obsahom organického uhlíka možno nájsť v chladnejších, vlhkejších podnebiach. Takmer polovica pôd v Európe má nízky obsah organických látok, najmä v južnej Európe, ale aj v oblastiach Francúzska, Spojeného kráľovstva a Nemecka.

Príklad priestorovej kolísavosti obsahu organického uhlíka v pôde(Zdroj: Soil Atlas of Europe)

Informačný prehľad č. 3: Úbytok organických látok

Informačný prehľad č.Udržateľné poľnohospodárstvo a ochrana pôdyProcesy degradácie pôdy

This map shows the actual carbon content of mineral soils in agricultural areas. The actual soil organic carbon content (Act SOC) refers to the amount of carbon (kg/m2 or t C/ha) derived by pedotransfer rule for the Soil Typological Units. The Act SOC (in %) is calculated from the equation: The pedotransfer rule (Jones et al. , 2004) provides its results in four classes: very low < 1.0 %, Low 1.1-2.0 %, medium 2.1-6.0 % and high > 6 %. The actual amount of soil organic carbon (kg/m2 or t C/ha) can then be calculated for each within a bioclimatic region using Act SOC = C*BD*Depth*(1-Frag), where C is the percentage of SOC content, BD is the bulk density of soil (in kg/m3 or t/ha), Depth is the thickness of a soil layer (in m) and, (1-Frag) is the content of stones (in %).

0 500 1 000 1 500 2 000250km

in t C/ha

< 20

21 - 40

41 - 60

61 - 80

81 - 100

101 - 200

201 - 400

> 400



Input data - sourceSoil data - European Soil Database v2Land use - CORINE Land Cover 2000Climatic areas - Soil regions map of Europe

MAP INFORMATION


Vladimir Stolbovoy, European Commission, Institute of Environment and Sustainability, Land Management and Natural Hazards Unit, Ispra, Italy. Email: [email protected]




Authors: Vladimir Stolbovoy, Brechje Maréchal

3

Súvislosti s inými procesmi degradácie pôdy a environmentálnymi otázkamiStrata obsahu organického uhlíka v pôde môže obmedziť schopnosť pôdy zabezpečovať živiny pre udržateľnú rastlinnú výrobu. To môže viesť k nižším výnosom a ovplyvniť potravinovú bezpečnosť. Menej organického uhlíka takisto znamená menej potravy pre živé organizmy nachádzajúce sa v pôde, čím sa znižuje pôdna biodiverzita.

Vplyvom úbytku organických látok sa znižuje schopnosť infiltrácie vody v pôde, čo vedie k zvýšenému odtoku a erózii. Eróziou sa zase znižuje obsah organických látok, keďže sa odplavuje úrodná ornica. V polosuchých podmienkach to môže viesť dokonca k dezertifikácii.

Na mape je znázornený súčasný obsah organického uhlíka v poľnohospodárskej pôde v 27 členských štátoch Európskej únie

Pri globálnom otepľovaní sa predpokladá, že sa urýchli rozklad organických látok, čím sa uvoľní viac CO2 a zintenzívni sa zmena klímy. V dôsledku toho sa dezertifikácia môže šíriť na sever. Pri teplejších podmienkach sa zo zásobární uhlíka, ktoré zadržiavajú chladné a vlhké klimatické podmienky, uvoľnia do atmosféry významné množstvá CO2 a metánu (CH4). To isté sa deje pri vysúšaní mokradí alebo ťažbe rašeliny. Pri pokračujúcom odvodňovaní zvyšných rašelinísk v Európe sa napríklad uvoľní 30 miliónov ton uhlíka ročne, pričom ide o rovnaké množstvo, ktoré by sa uvoľnilo z dodatočných 40 miliónov automobilov na európskych cestách.


0 250 500 1 000 1 500 2 000km

<20

21 - 40

41 - 60

61 - 80

81 - 100

101 - 200

201 - 400

>400

Súťasný obsah organického uhlíkav v t/ha

Cyprus

S

Informačný prehľad č. 3: Úbytok organických látok

Máj 2009












Čo je salinizácia a sodifikácia?Salinizácia vzniká nahromadením solí rozpustných

vo vode v pôde. Tieto soli obsahujú draslík (K+), horčík (Mg2+), vápnik (Ca2+), chlór (Cl-), sírany (SO4

2-), uhličitany (CO3

2-), hydrogenuhličitany (HCO3-) a sodík

(Na+). Nahromadenie sodíka sa nazýva tiež sodifikácia. Soli sa rozpúšťajú a presúvajú spolu s vodou. Po

vyparení vody soli ostávajú na mieste.

Prvotná salinizácia zahŕňa nahromadenie solí prostredníctvom prirodzených procesov spôsobených

vysokým obsahom soli v pôdnom substráte alebo v podzemnej vode. Druhotná salinizácia je spôsobená

ľudskými zásahmi, ako sú nevhodné zavlažovacie postupy, napríklad zavlažovacou vodou s vysokým obsahom soli a/alebo nedostatočným odvodnením.

Salinizácia a sodifikácia

Zničená štruktúra pôdy zapríčinená prebytkom sodíka

(Zdroj: Soil Atlas of Europe)

Prečo je dôležité bojovať proti salinizácii a sodifikácii?Nahromadenie solí (najmä sodných solí) je jednou z hlavných fyziologických hrozieb pre ekosystémy. Soľ narúša vývin rastlín obmedzením príjmu živín a znížením kvality vody dostupnej rastline. Ovplyvňuje metabolizmus pôdnych organizmov, čo vedie k vážnemu zníženiu úrodnosti pôdy. Vysoká úroveň salinity v pôde spôsobuje vädnutie rastlín v dôsledku zvýšeného osmotického tlaku a toxického účinku solí.

Prebytok sodíka vyúsťuje do narušenia štruktúry pôdy, ktorá vplyvom nedostatku kyslíka nie je schopná udržať rast rastlín alebo život živočíchov.

Salinizáciou sa zvyšuje nepriepustnosť hlbokých vrstiev v pôde, čím sa znemožňuje využitie pôdy na pestovanie.

PríčinyFaktory vedúce k nadmernému nahromadeniu solí v pôde môžu byť prirodzené alebo antropogénne.

Environmentálne (prírodné) faktory, ktoré vedú k salinizácii alebo sodifikácii: • geologické javy, vplyvom ktorých sa môže zvýšiť koncentrácia solí v podzemnej vode a v dôsledku

toho aj v pôde; • prírodné faktory, ktoré môžu priviesť podzemnú vodu s vysokým obsahom solí na povrch, blízko

k povrchu alebo k vrstvám nad hladinou spodnej vody; • presakovanie podzemnej vody do oblastí ležiacich pod úrovňou mora, ako sú mikro-depresie s malým

alebo žiadnym odvodnením;

• vody pritekajúce z území s geologickým podložím, ktoré uvoľňuje veľké množstvá solí; • činnosť vetra, ktorý môže v pobrežných oblastiach do vnútrozemia priviať menšie množstvá solí.

K prírodným faktorom ovplyvňujúcim salinitu pôd patria klíma, materský pôdny substrát, pôdny kryt, vegetačný typ a topografia.

Faktory vyvolané ľudskou činnosťou, ktoré môžu viesť k salinizácii alebo sodifikácii: • zavlažovanie vodou s vysokým obsahom solí; • zvýšenie vodnej hladiny spôsobené ľudskými aktivitami (presakovanie z neutesnených kanálov

a nádrží, nerovnomerná distribúcia vody na zavlažovanie, nedokonalé zavlažovacie postupy, nevhodné odvodnenie);

• používanie hnojív a iných vstupov, najmä tam, kde má zem vplyvom intenzívneho poľnohospodárstva nízku priepustnosť a obmedzené možnosti presakovania;

• využívanie odpadových vôd s vysokým obsahom solí na zavlažovanie; • vypúšťanie odpadovej vody s vysokým obsahom solí do pôdy;Vkontaminácia pôdy odpadovou vodou s vysokým obsahom solí a vedľajšími priemyselnými produktmi.

K faktorom vyvolaným ľudskou činnosťou s najväčším vplyvom patria využívanie pôdy, pestovateľské systémy, hospodárenie s pôdou a degradácia pôdy. Nevhodné zavlažovacie postupy (ako je používanie vody s vysokým obsahom solí na zavlažovanie) a nedostatočné odvodnenie spôsobujú salinizáciu.

Salinizácia a sodifikácia často súvisia so zavlažovanými oblasťami, kde nízky úhrn zrážok, vysoká miera evapotranspirácie alebo textúrne vlastnosti pôdy zabraňujú odplaveniu solí z pôdy, ktorá sa v dôsledku toho hromadí v povrchovej vrstve. Zavlažovanie vodou s vysokým obsahom solí výrazne zhoršuje tento problém.

V pobrežných oblastiach môže byť salinizácia spojená s nadmerným využívaním podzemnej vody spôsobeným dopytom zo strany rastúcej urbanizácie, priemyslu a poľnohospodárstva. Nadmerným odčerpávaním podzemnej vody sa môže znížiť bežná vodná hladina a dôjsť k prenikaniu morskej vody.

Soľná usadenína v pôdnom profile (Maďarsko) (Mollic Solonetz ‑ World Reference Base for Soil Resources 2006) (Zdroj: Gergely Tóth)

Miesto výskytu a rozsah Salinita je jedným z najrozšírenejších procesov degradácie pôdy na svete. V Európe sa poškodenie pôdy soľou zistilo v Maďarsku, Rumunsku, Grécku, Taliansku a na Pyrenejskom polostrove. V severských krajinách môže odstraňovanie ľadu z ciest pomocou solí viesť k lokalizovanej salinizácii.

Odhaduje sa, že salinizáciou je postihnutých 1 až 3 milióny hektárov pôdy v EÚ. Považuje sa za hlavnú príčinu dezertifikácie, a preto je vážnou formou degradácie pôdy. So zvyšovaním teploty a znížením zrážkových vlastností klímy za posledné roky sa problém salinizácie v Európe zhoršuje.

Informačný prehľad č. 4: Salinizácia a sodifikácia


This map shows the occurrence of salt affected areas and potentially salt affected areas in agricultural areas on a scale of 1:1 000 000. To produce an overview of most significant salt-affected regions the most appropriate is to use 3 main classes (saline soils, sodic or alkali soils and potentially salt-affected soils).

0 500 1 000 1 500 2 000250km

Occurrence of salinisation/

sodification

Saline >50 % of the area

Sodic >50 % of the area

Saline <50 % of the area

Sodic <50 % of the area

Potentially affected areas



Input data - sourceMap of salt affected soils in Europe (Szabolcs (1974))Soil data - European Soil DatabaseLand use - CORINE Land Cover 2000

MAP INFORMATION


Gergely Tóth, European Commission, Institute of Environment and Sustainability, Land Management and Natural Hazards Unit, Ispra, Italy. Email: [email protected]




Authors: Gergely Tóth, Kabindra Adhikari, Vladimir Stolbovoy and Katalin Bódis

0 250 500 1 000 1 500 2 000km

Súvislosti s inými procesmi degradácie pôdy a/alebo environmentálnymi otázkamiSalinizáciou sa významne znižuje kvalita pôdy a vegetačné pokrytie. Vplyvom narušenia štruktúry pôdy zasolené a sodné pôdy ľahšie podliehajú erózii vodou a vetrom. Ak sa degradácia vyskytuje v suchých, polosuchých a v málo vlhkých oblastiach, hovoríme o dezertifikácii. Salinizácia vyvoláva dezertifikačné účinky, ako je strata úrodnosti pôdy, narušenie štruktúry pôdy a zhutnenie, ako aj vytváranie pôdnej kôry.


Na mape sú znázornené zasolené a sodné pôdy v 27 členských štátoch Európskej únie

Zasolené >50 % oblasti

Sodné >50 % oblasti

Zasolené <50 % oblasti

Sodné <50 % oblasti

Potenciálne postihnuté oblasti

Výskytsalinizácie/sodifikácie

Cypvrus

S

Informačný prehľad č. 4: Salinizácia a sodifikácia

Máj 2009











Informačný prehľad č.Udržateľné poľnohospodárstvo a ochrana pôdyPoľnohospodárske systémy a postupy šetrné k pôde 5


Čo je pôdoochranné poľnohospodárstvo a prečo je užitočné?Pôdoochranné poľnohospodárstvo zahŕňa súbor doplnkových poľnohospodárskych postupov, a to: • minimálne narušenie pôdy (prostredníctvom obmedzeného alebo žiadneho obrábania) s cieľom

zachovať štruktúru pôdy, pôdnu faunu a organické látky; • trvalé pokrytie pôdy (krycie plodiny, zvyšky a mulče) na ochranu pôdy a zamedzenie burine; • diverzifikované striedanie a kombinácie plodín, ktorým sa podporujú pôdne mikroorganizmy

a narúšajú rastlinní škodcovia, burina a choroby.

Cieľom pôdoochranného poľnohospodárstva je podporiť poľnohospodársku výrobu prostredníctvom optimalizácie poľnohospodárskych zdrojov a pomôcť znížiť rozšírenú degradáciu pôdy prostredníctvom integrovaného riadenia dostupných pôdnych, vodných a biologických zdrojov v kombinácii s externými vstupmi. Mechanické obrábanie je nahradené biologickým miešaním pôdy, keďže pôdne mikroorganizmy, korene a ostatná pôdna fauna preberá obrábaciu funkciu a vyváženie pôdnych živín. Úrodnosť pôdy (živiny a voda) sa riadi prostredníctvom hospodárenia s pôdnym krytom, striedaním plodín a ochranou proti burinám.

Diskový podmietač používaný pri redukovanom obrábaní pôdy (Nemecko) (Zdroj: Stephan Hubertus Gay)

RealizáciaPôdoochranné poľnohospodárstvo sa zvyčajne uskutočňuje prostredníctvom týchto krokov, z ktorých každý trvá dva alebo viac rokov. • Prvá fáza. Inverzná orba je zastavená

a namiesto toho sa uplatňujú obmedzené alebo žiadne obrábacie techniky. Prinajmenšom tretina povrchu zeme musí ostať pokrytá zvyškami plodín a krycie plodiny treba zaviesť po zbere hlavnej plodiny. Používajú sa diskové, klinové alebo rotačné brány (priame sejačky v prípade, ak sa zem neobrába). Môže sa prejaviť zníženie výnosov.

• Druhá fáza. Prirodzené zlepšenie pôdnych podmienok a úrodnosti sa prejavuje vďaka organickým látkam pochádzajúcim z prirodzeného rozkladu zvyškov. Môže sa zvýšiť množstvo buriny a škodcov, a preto sa musia regulovať, a to chemicky alebo inými prostriedkami.

• Tretia fáza. Je možné zaviesť diverzifikáciu osevného postupu (striedanie plodín). Celkový systém sa postupne stabilizuje.

• Štvrtá fáza. Poľnohospodársky systém dosahuje rovnováhu a výnosy sa môžu v porovnaní s tradičným poľnohospodárstvom zlepšiť. Tým sa znižuje potreba používať chemické látky na kontrolu buriny a škodcov alebo na podporu úrodnosti.

Poľnohospodári potrebujú školenie pre každú fázu. Skúsenosti je možné získavať v teréne, ale výnosy a zisky môžu byť krátkodobo nižšie. Systém nie je vhodný pre zhutnené pôdy, ktoré je najskôr potrebné prekypriť.

VýhodyZ uplatňovania pôdoochranného poľnohospodárstva vyplývajú viaceré výhody, pričom niektoré z nich (zlepšené výnosy, biodiverzita atď.) sa objavia, keď systém dosiahne stabilitu.

• Zlepšuje sa zásoba organického uhlíka, biologická aktivita, biodiverzita nad zemou a pod ňou, ako aj štruktúra pôdy. Vplyvom vyššej biologickej aktivity sa vytvárajú dobre prepojené, prevažne vertikálne pôdne makrobiopóry, pomocou ktorých sa zvyšuje infiltrácia vody a odolnosť proti silnému zhutneniu. Degradácia pôdy – najmä erózia pôdy a odtok – sa do veľkej miery znižuje, čo často vedie k zvýšeným výnosom. Znížené straty pôdy a živín v kombinácii s rýchlejším rozkladom pesticídov a väčšou adsorpciou (vplyvom vyššieho obsahu organických látok a biologickej aktivity) takisto vyúsťujú do zlepšenej kvality vody. Emisie oxidu uhličitého (CO2) sú nižšie v dôsledku obmedzeného použitia strojov a zvýšeného nahromadenia organického uhlíka. Postupmi pôdoochranného poľnohospodárstva by sa v pôdach v Európe mohlo izolovať 50 až 100 miliónov ton uhlíka ročne, čo je množstvo emisií zo 70 – 130 miliónov automobilov.

• Vstupy práce a energie súvisiace s prípravou zeme a zbavovaním buriny sú do veľkej miery znížené.

• Požiadavky na hnojenie a zásahy na obnovu pôdy sú znížené.

Nedostatky• Zvyčajne je potrebné prechodné obdobie

piatich až siedmich rokov, skôr než systém pôdoochranného poľnohospodárstva dosiahne rovnováhu. V začiatočných rokoch môžu byť výnosy nižšie.

• Ak sa nezohľadnia sezónne faktory, nevhodnou aplikáciou chemických látok sa môže zvýšiť riziko presakovania spôsobené rýchlejším pohybom vody cez biopóry.

Priama sejačka (bezorbová technológia) v prevádzke (Zdroj: Jana Epperlein, Gesellschaft für konservierende Bodenbearbeitung e.V., Nemecko)

Informačný prehľad č. 5: Pôdoochranné poľnohospodárstvo


• Ak striedanie plodín, pôdny kryt a/alebo druhy plodín nie sú nastavené na optimálnu úroveň, na reguláciu buriny a škodcov môže byť potrebné väčšie množstvo chemických látok.

• Emisie oxidu dusného (N2O) sa v prechodnom období zvyšujú.

• Poľnohospodári musia vynaložiť počiatočné investície do špecializovaných strojov a potrebujú mať za primerané náklady prístup k semenám krycích plodín, ktoré sú prispôsobené miestnym podmienkam.

• Poľnohospodári potrebujú rozsiahle školenie a prístup ku kvalifikovaným poradenským službám. V porovnaní s tradičným poľnohospodárstvom je potrebná podstatná zmena prístupu.

Úspešné príkladyV Európe sa postup neobrábania realizuje na ploche nie väčšej ako desatina využívanej poľnohospodárskej plochy vo Fínsku a Grécku

a do piatich percent v Českej republike, na Slovensku, v Španielsku a v Spojenom kráľovstve. Obmedzené obrábanie sa uplatňuje na takmer polovici využívanej poľnohospodárskej plochy vo Fínsku a v Spojenom kráľovstve a na štvrtine využívanej poľnohospodárskej plochy v Portugalsku, Nemecku a vo Francúzsku. Vo francúzskom regióne Midi-Pyrénées boli v roku 2006 v rámci obmedzeného obrábania priemerne tri štvrtiny ozimín a štvrtina jarín. V tom istom roku tvorili krycie plodiny pätinu plochy jarín, čo je trojnásobne viac ako v roku 2001.

Ďalšie informáciehttp://soco.jrc.ec.europa.euwww.fao.org/ag/ca/www.fao.org/ag/catd/www.ecaf.org/First.htmlhttp://kassa.cirad.fr/www.sowap.org/

Obrábanie kukurice bez orby: zbytky z predchádzajúcej plodiny sú stále viditeľne pod kukuričným porastom (Nemecko) (Zdroj: Jana Epperlein, Gesellschaft für konservierende Bodenbearbeitung e.V., Nemecko)

Informačný prehľad č. 5: Pôdoochranné poľnohospodárstvo

Máj 2009












Šetrné postupyobrábania pôdy

Šetrné postupy obrábania pôdy môžu pomôcť dosiahnuť lepšiu ochranu pôdnych zdrojov. Medzi hlavné typy patria využívanie medziplodín, kyprenie podorničia a obrábanie po vrstevniciach. O každom z týchto typov sa hovorí ďalej v tomto texte.

Využívanie medziplodínČo je využívanie medziplodín a prečo je užitočné?Využívanie medziplodín predstavuje pestovanie dvoch alebo viacerých plodín v striedavých radách v susediacich pásoch rôznej šírky alebo v rôznych vrstvách (podsiate plodiny) na tom istom pozemku počas toho istého vegetačného obdobia. Tým sa podporuje priaznivá interakcia medzi rôznymi druhmi rastlín alebo odrôd.

VýhodyKonkurencia a komplementarita medzi primerane zvolenými medziplodinami zvyšuje celkovú stabilitu systému vrátane značnej odolnosti voči škodlivému hmyzu, chorobám a burine. Takýto postup má pozitívny vplyv na pórovitosť a biologickú diverzitu pôdy, podporuje kolobeh živín a tým aj zvýšenie úrody. Z celkového hľadiska vedie k lepšiemu využívaniu dostupných zdrojov.

NevýhodyKombinácie plodín v systémoch medziplodín sa musia starostlivo zvoliť. Pestovanie medziplodín môže mať za následok zníženie výnosov v porovnaní so samostatne pestovanými plodinami, ak vedie k nadmernej súťaži o zdroje. Náklady na nákup semien a prípravu pôdy môžu byť dosť vysoké.

Príklad úspechu

Pestovanie medziplodín na svahovitej pôde zahrňujúce pšenicu, kukuricu a ľan (Francúzsko) (Zdroj: Solagro, Francúzsko)

Výsadba medziplodín v povodí rieky Svratka (Česká republika)Táto oblasť sa vyznačuje vysokým rizikom degradácie pôdy. Výsadba medziplodín (podsiate plodiny) je jedným z hlavných spôsobov, ako úspešne čeliť tomuto riziku a v tejto oblasti sa veľmi často využíva, najmä v ekologickom poľnohospodárstve. Zasejú sa podsiate plodiny (ako tráva alebo lucerna) pri súčasnom pestovaní hlavnej plodiny (napr. pšenice). Tieto plodiny sú tak schopné zabrániť erózii pôdy a strate živín potom, ako sa zožne hlavná plodina, a zároveň zvýšiť povrchovú biologickú diverzitu. Výsadbou medziplodín sa zmierňuje vodná a pôdna erózia, úbytok organických látok, rozptýlená kontaminácia pôdy a vedľajšie škody v tejto oblasti. Tento postup sa podporuje v rámci agroenvironmentálnych opatrení, čím poľnohospodárom poskytuje motiváciu na jeho využívanie.

Zdroj: prípadová štúdia SoCo

Kyprenie podorničiaČo je kyprenie podorničia a prečo je užitočné?Dlhodobé rozorávanie a neustále využívanie ťažkej techniky môže zapríčiniť vytvorenie hlbokej nepriepustnej pôdy a zhutnených pôdnych vrstiev. To môže brániť rastu koreňov a prieniku vody a živín. Kyprenie podorničia je zamerané na obnovenie stratenej kvality pôdy a na základe neho sa kypria zhutnené pôdne vrstvy pod rozorávanou hĺbkou bez toho, aby sa obracali. Pracovná hĺbka podryváka by sa mala určiť podľa stupňa zhutnenia a obsahu vlhkosti v pôde v tejto hĺbke.

VýhodyKyprením podorničia sa zlepšuje rast koreňov a prenikanie vody a živín. Pomáha tak znížiť odtok povrchových vôd a podporuje väčšiu úrodu.

NevýhodyKyprenie podorničia si vyžaduje veľa energie. Tento postup má nápravný charakter: znamená to, že ak sa neodstránia príčiny zhutnenia a slabej štruktúry pôdy, zhutnené vrstvy sa môžu zakrátko znovu objaviť. Kyprenie podorničia je menej účinné pri znižovaní plytkého zhutnenia povrchu, ktorý je dôsledkom nevhodného chovu dobytka na pastvinách.

Príklad úspechu

Stroj na kyprenie podorničia (Zdroj: Roger Langohr, Universiteit Gent, Belgicko)

Kyprenie podorničia v obci Belozem (južné Bulharsko)Salinizácia je jeden z najčastejších procesov degradácie pôdy v južnej Európe. V Bulharsku je viac ako 35 000 hektárov pôdy nasiaknutej soľou. V obci Belozem je 40 % pôdy postihnutej salinizáciou. Zistilo sa, že pravidelným kyprením podorničia (až do 40 – 45 cm) sa napravia účinky zhutnenia a salinizácie ťažkej pôdy. Zvyšuje sa tým prenikanie vody a znižuje kapilárny pohyb spodnej vody s vysokým obsahom soli smerom nahor. Takisto sa zlepšuje štruktúra pôdy a môže sa zjednodušiť vylúhovanie nadbytočnej soli z hornej časti pôdy. Účinok tohto postupu je však krátkodobý, kým sa zavedú opatrenia na zlepšenie pôdy.


Informačný prehľad č. 6: Šetrné postupy obrábania pôdy


Obrábanie po vrstevniciachČo je obrábanie po vrstevniciach a prečo je užitočné?Obrábanie po vrstevniciach zahŕňa činnosť na poli, ako je kyprenie, brázdenie a výsadba pozdĺž vrstevníc (v pravom uhle k bežnému odtoku povrchovej vody, nie zosuvom hore a dole). Snaží sa zachytávať vodu na povrchu pôdneho horizontu a spomaliť mieru odtoku povrchových vôd tým, že jej poskytne čas na to, aby prenikla do pôdy.

VýhodyObrábaním po vrstevniciach sa zvyšuje schopnosť prenikania do pôdy a znižuje sa strata vody a erózia v dôsledku obrábania pôdy.

NevýhodyNa svahoch so stúpaním vyšším ako 10 % by sa vrstevnicová orba mala kombinovať s inými opatreniami, ako je terasovanie alebo pásové obrábanie pôdy. Účinnosť obrábania po vrstevniciach na zachovanie vody a pôdy závisí od návrhu systémov, ale aj od faktorov, ako je pôda, podnebie, poloha svahu a využívanie pôdy jednotlivých polí.

Príklad úspechu

Ďalšie informáciehttp://soco.jrc.ec.europa.euftp://ftp.fao.org/agl/agll/docs/lw8e.pdf

Obrábanie po vrstevniciach v povodí rieky Guadalentín(Murcia, Španielsko)Erózia spôsobená vodou sa tradične považovala za hlavný proces degradácie pôdy v tomto regióne. Vrstevnicové obrábanie pôdy, zákaz riadkovej kultúry na strmých svahoch a znížené obrábanie sú hlavnými preventívnymi opatreniami, ktoré boli prijaté. Vrstevnicové obrábanie pôdy sa všeobecne využívalo od jeho zavedenia do Kódexu dobrých postupov v poľnohospodárstve (2001), a na základe krížového plnenia bolo od roku 2005 pre tento región povinné. Vrstevnicové obrábanie pôdy je vysoko účinné pri znižovaní erózie spôsobenej vodou.


Informačný prehľad č. 6: Šetrné postupy obrábania pôdy

Máj 2009













Poľnohospodárske infraštruktúrne prvky môžu pomôcť dosiahnuť lepšiu ochranu pôdnych zdrojov. O oddeľovacích pásmach (v ich mnohých podobách) a terasách sa hovorí ďalej.

Oddeľovacie pásmaČo sú oddeľovacie pásma a prečo sú užitočné?Oddeľovacie pásma sú oblasti alebo pásy pozemkov, ktoré sú neustále pokryté vegetáciou. Môžu sa využívať popri riekach, jazerách, vrstevniciach, okrajoch polí alebo dokonca v rámci nich. Príklady oddeľovacích pásiem:

• Pásy trávy sú trávnaté oblasti využívané na zachytávanie náplav a znečisťujúcich látok z priľahlých polí, skôr ako sa dostanú do haťových polí alebo citlivých oblastí.

• Živé ploty sú pásy rastlín podobné kríkom, ktoré sa využívajú na vyznačenie hraníc majetku alebo ako nepriepustná ohrada. Môžu slúžiť aj na filtrovanie usadenín a znečisťujúcich látok z priľahlých polí alebo na zabránenie prívalu pesticídov, najmä pri postrekovaní vysokých plodín.

• Zatrávnené haťové polia sú široké, plytké, zarastené kanály v tvare taniera, určené na smerovanie povrchovej vody cez poľnohospodársku pôdu bez toho, aby spôsobila eróziu pôdy. Bylinné rastliny spomaľujú tok vody a chránia povrch kanála pred ryhovou a odtokovou eróziou, najmä ak je povrch povodia relatívne veľký.

• Vetrolamy tvoria rady stromov alebo krovín. Ich účelom je znížiť rýchlosť vetra a veternú eróziu, a tým chrániť mladé plodiny a usmerniť rovnomerné ukladanie snehu a znižujú defláciu pôdy.

• Pobrežné oddeľovacie pásma sú zóny porastené trávou, stromami alebo kríkmi hraničiace s vodným tokom, ktoré filtrujú znečisťujúce látky.

RealizáciaVybudovanie oddeľovacích pásiem môže zahŕňať výsadbu pásov trávy, živých plotov alebo radu stromov, alebo ich kombináciu. Je potrebná všeobecná údržba, aby sa zabezpečilo účinné filtrovanie alebo obmedzenie nadmerného rastu, ktoré by mohlo negatívne ovplyvniť úrodu plodín. V niektorých európskych krajinách sú nárazníkové zóny povinné na okrajoch poľnohospodárskej pôdy, ktorá hraničí s vodou.

VýhodyOddeľovacie pásma môžu znížiť vplyv erózie spôsobenej vodou a vetrom. Tak môžu značne obmedziť objem náplav a živín prinášaných odtokom vôd z poľnohospodárskej pôdy do vody, alebo zabrániť vyplavenie pesticídov z polí do vody, na cesty alebo do iných oblastí. Najmä vetrolamy môžu znížiť rýchlosť vetra na vzdialenosť, ktorá sa rovná dvadsaťnásobku výšky stromov, a zachytávať nánosy znečisťujúcich látok zo vzduchu a pôdnych častíc. Pomáhajú tak znížiť náklady na čistenie (ako je odstránenie nánosov). Oddeľovacie pásma môžu meniť tvar krajiny. Postupom času sa môžu zmeniť na poloprírodné biotopy, v ktorých žije na poľnohospodárskej pôde množstvo divej zveri, a vytvárať tak sieť koridorov pre pohyb fauny a flóry. Najúčinnejšie sú vtedy,

Oddeľovacie pásma (živý plot) pozdĺž parcely ornej pôdy (Somerset, Spojené) (Zdroj: Geertrui Louwagie)

keď sa plánujú ako súčasť komplexného systému zachovávania zdrojov. Oddeľovacie pásma môžu poskytovať aj užitočné suroviny (ovocie, drevo, krmivo atď.), a tým prispieť k rozmanitejšej produkcii na poľnohospodárskej pôde.

NevýhodyZa istých okolností môžu oddeľovacie pásma spôsobiť stratu produktívnej pôdy. Rastliny v oddeľovacom pásme môžu s plodinami súťažiť o dostupné zdroje (najmä v prípade vetrolamov zo stromov), a priestor na používanie strojov sa zmenšuje. Je potrebná údržba, čo si vyžaduje dodatočné náklady. Oddeľovacie pásma nakoniec riešia dôsledky, nie príčinu degradácie pôdy; napríklad filtrujú pôdne častice prinášané odtokom vody, nebránia však erózii.

Príklady úspechuV Európe je spoločných niekoľko typov oddeľovacích pásiem. Írsko a Spojené kráľovstvo majú najhustejšiu sieť živých plotov v rámci EÚ-27. Vetrolamy sú rozšírené na mnohých rozsiahlych európskych rovinách a zatrávnené haťové polia sa vo veľkej miere využívajú vo Francúzsku.

TerasovanieČo je terasovanie a prečo je užitočné?Terasovanie pozostáva z rozčlenenia pôdy na viacero úrovní pri svahoch s väčším alebo miernejším sklonom, ktorý sa upraví pozdĺž svahových vrstevníc v primeraných rozstupoch pomocou kamenných múrov. Terasovanie sa vo všeobecnosti využíva na pestovanie plodín na svahoch, keď by spád a hĺbka pôdy za bežných okolností bránili pestovaniu, a na obmedzenie odtoku vody alebo zvýšenie schopnosti pôdy zadržiavať vodu.

RealizáciaSvah sa vyklčuje po vrstevniciach a pôda sa rozčlení tak, aby tvorila rovnú terasu na pestovanie. Oporný múr na podporu terasy sa bežne stavia z kameňov. Keďže na jednotkovú plochu je potrebné množstvo úprav a sypania, terasy nie sú optimálnym postupom pri pôde, ktorá ľahko podlieha erózii. Terasovanie sa často využívalo v minulosti a v niektorých oblastiach sa zachovalo ako súčasť kultúrneho dedičstva.

VýhodyTerasovanie umožňuje pestovanie na svahoch a vedie k zníženiu odtoku vody a zlepšeniu jej zadržiavania. Údržba starých terás v dobrom stave vo všeobecnosti bráni erózii a zabezpečuje trvalú existenciu tradičného rázu krajiny.

Tradičné oddeľovacie pásmo slúžiace ako koridor pre pohyb divej zveri (County Sligo, Írsko) (Zdroj: Geertrui Louwagie)

Skalnaté terasovite olivové sady v Les Garrigues (Cataluña, Španielsko)

(Zdroj: Geertrui Louwagie)

Informačný prehľad č. 7: Poľnohospodárske infraštruktúrne prvky šetrné k pôde


NevýhodyVýstavba nových terás si vyžaduje veľa práce a energie. Takisto sa musí rozčleniť veľké množstvo pôdy, čím sa značne narušuje ráz krajiny a životné prostredie vo všeobecnosti. Terasy si vyžadujú vysokú úroveň údržby a ak spustnú, môžu mať sklon k erózii. Často sú umiestnené vo vzdialených alebo nedostupných oblastiach, z ktorých odišla kvalifikovaná pracovná sila a vo všeobecnosti aj vidiecke obyvateľstvo. Terasovanie vo všeobecnosti nie je vhodné na poľnohospodársku činnosť, pri ktorej sa využíva veľká a ťažká technika.

Príklady úspechuTerasy pokrývajú rozsiahle oblasti v Stredozemí (v Španielsku, Portugalsku, Grécku, Taliansku, južnom Francúzsku, na Cypre a na Malte), kde sa všeobecne využívajú na pestovanie viniča a olív. Terasy sa uchovávajú ako významné prvky kultúrneho dedičstva v mnohých národných programoch na rozvoj vidieka.


Oddeľovacie pásmahttp://www.fao.org/docrep/W2598E/W2598E00.htm

Terasovaniehttp://www.fao.org/docrep/T0321E/T0321E00.htm http://www.fao.org/docrep/T1765F/T1765F00.htm

Terasovité pestovanie viniča (Zdroj: Agripublications European

Commission)

Informačný prehľad č. 7: Poľnohospodárske infraštruktúrne prvky šetrné k pôde

Máj 2009











Informačný prehľad č.Udržateľné poľnohospodárstvo a ochrana pôdyPríslušné politiky súvisiace s pôdou 8

Požiadavky na zachovanie dobrých poľnohospodárskych

a environmentálnych podmienokpôdy (GAEC)

KontextSúčasťou Spoločnej poľnohospodárskej politiky je krížové plnenie, ktoré má rôzny vplyv na ochranu pôdy. Krížové plnenie je mechanizmus kontroly a sankcií, ktorý vedie k zníženiu priamej podpory v prípade neplnenia noriem v oblasti životného prostredia, verejného zdravia ako aj zdravia fauny a flóry, a dobrých životných podmienok zvierat. Krížové plnenie sa vzťahuje na požiadavku zachovať dobré poľnohospodárske a environmentálne podmienky pôdy (GAEC). Čo všetko to zahŕňa, určia členské štáty na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni v súlade so spoločným rámcom.

Krížové plnenie sa uplatňuje na priame príjmové platby, ako aj na väčšinu environmentálnych platieb, ktoré sa uplatňujú v rámci rozvoja vidieka. Krížové plnenie sa vzťahuje na základnú alebo referenčnú úroveň pre dobrovoľné agroenvironmentálne opatrenia (informačný prehľad č. 9), v rámci ktorých sa poskytujú platby poľnohospodárom, ktorí preberajú environmentálne záväzky presahujúce povinné požiadavky vrátane noriem krížového plnenia.

Vplyv na procesy degradácie pôdyPožiadavka GAEC sa vzťahuje na sériu noriem, ktoré sa týkajú ochrany pred eróziou pôdy, zachovania organických látok a štruktúry pôdy, zabránenia zhoršeniu stavu biotopov a hospodárenia s vodou. Minimalizovanie oblasti holej pôdy a zachovanie terás priamo prispieva k zabráneniu erózii pôdy, pričom riadenie v oblasti zvyškov plodín a striedanie plodín pomáha udržiavať organické látky v pôde. Splnenie požiadaviek riadenia, ktoré sa zameriavajú na kvalitu biotopov a vody, ako je zachovanie krajinných prvkov, vytvorenie nárazníkových zón pozdĺž vodných tokov alebo zabránenie rozrastaniu, môže pomôcť

kontrolovať vodnú eróziu a prispieť k biologickej diverzite pôdy. Udržiavanie rázu krajiny ako trvalých pasienkov je ďalšou výhodou zachovania organických látok pôdy. Primerané využívanie vodného zavlažovania pomáha kontrolovať salinizáciu a sodifikáciu.

Krížové plnenie vo všeobecnosti zvýšilo informovanosť poľnohospodárov, pokiaľ ide o degradáciu pôdy a environmentálne dôvody zavedenia noriem, aby sa tomu predchádzalo.

Krycia plodina medzi radmi vinohradu tiež používaná ako zelene hnojivo (Rheinland‑Pfalz, Nemecko) (Zdroj: Geertrui Louwagie)

Spoločný rámec pre definíciu GAEC (nariadenie Rady (ES) č. 73/2009, príloha III)

Oblasť Povinné normy Nepovinné normyErózia pôdy:Chrániť pôdu pomocou vhodných opatrení

Minimálne pokrytie pôdy Zadržiavacie terasyMinimálne obhospodarovanie pôdy odrážajúce osobitné miestne podmienky

Organická pôdna hmota: Zachovať množstvá organickej pôdnej hmoty pomocou vhodných postupov

Obhospodarovanie ornej pôdy so strniskom

Normy pre striedanie plodín

Štruktúra pôdy: Zachovať štruktúru pôdy pomocou vhodných opatrení

Vhodné používanie strojov

Minimálna miera údržby:Zabezpečiť minimálnu mieru údržby a zabrániť zhoršeniu biotopov

Zachovanie krajinných prvkov, vo vhodných prípadoch vrátane živých plotov, rybníkov, priekop, stromov v rade, v skupine alebo izolovane a medzí

Minimálna miera intenzity chovu a/alebo vhodné režimy

Vytváranie a/alebo zachovanie biotopov

Zabránenie rozrastaniu neželanej vegetácie na poľnohospodárskej pôde

Zákaz klčovania olivovníkov

Ochrana trvalých pasienkov Udržiavanie olivových hájov a viniča v dobrom vegetatívnom stave

Ochrana vody a hospodárenie s vodou: Ochrániť vodu pred znečistením a odtokom a používať regulovanie vody

Vytvorenie nárazníkových zón pozdĺž vodných tokovAk používanie vody na zavlažovanie podlieha udeleniu povolenia, dodržiavanie schvaľovacích postupov

Zákaz pálenia strniská (Fínsko) (Zdroj: Geertrui Louwagie)

Rad stromov pozdĺž trávneho porastu (County Sligo, Írsko) (Zdroj: Geertrui Louwagie)

Informačný prehľad č. 8: Požiadavky na zachovanie dobrých poľnohospodárskych a environmentálnych podmienok pôdy (GAEC)


Príklady úspechu


Pobrežný nárazníkový pás (County Sligo, Írsko)(Zdroj: Geertrui Louwagie)

Pri riešení rôznych aspektov degradácie pôdy sa ako úspešné ukázali nasledujúce postupy (týkajúce sa noriem GAEC).

Postupy zamerané na vodnú eróziu • Minimalizácia oblasti holej pôdy Vyžaduje sa pre oblasti poľnohospodárskej pôdy a lesa s podsadenými plodinami, zelenou

pokrývkou (vysadenou alebo samovoľne rastúcou) od 15. novembra do 1. marca s výnimkou počas prípravy pôdy na novú výsadbu plodín (Portugalsko).

• Primerané obhospodarovanie pôdy odrážajúce osobitné miestne podmienky Na pozemkoch s vysokým rizikom erózie pôdy s výnimkou terás alebo parciel v oblastiach

zahrnutých do údolných nív nie je povolená výsadba dočasných plodín ani nových pasienkov. Zlepšenie prírodných trvalých pasienkov sa povoľuje len v prípade, že pôda nebola pooraná. Výsadba nových trvalých plodín sa povoľuje len v situáciách, ktoré príslušný orgán považuje za technicky primerané (Portugalsko).

Dočasné smerovanie hladiny vody prostredníctvom odvodňovacích brázd priamo po zasiatí sa vyžaduje sa pre strmé svahy so zreteľným znakom erózie (ako je množstvo rýh) (Taliansko, najmä autonómna provincia Bolzano/Bozen a Kalábria).

Postupy zamerané na úbytok organických látok a biodiverzity • Obhospodarovanie ornej pôdy so strniskom Niektoré členské štáty rozširujú túto normu na ornú pôdu a takisto zakazujú vypaľovať zvyšky

plodín (strnisko, slamu, odumretú trávu, seno) na pastvinách (prírodných alebo siatych) a pasienkoch (Taliansko, najmä autonómna provincia Bolzano/Bozen a Kalábria) alebo na všetkej poľnohospodárskej pôde (Estónsko).

Všeobecné postupy na zlepšenie kvality pôdy na ornej pôde • Poľnohospodári musia vyplniť výročnú správu o ochrane pôdy, ktorá pozostáva z jednoduchého

vyhodnotenia rizika škôd pre štruktúru pôdy, straty organických látok a erózie, a v ktorej sa určujú nápravné opatrenia, ktoré sa majú zaviesť (Anglicko, Spojené kráľovstvo). Správa o ochrane pôdy umožňuje výber možností riadenia, ktoré sú vhodné za rôznych miestnych podmienok a vyžaduje si každoročnú aktualizáciu s cieľom odzrkadliť meniace sa okolnosti.

Zdroj: prieskum SoCo o vykonávaní politiky EÚ a prípadové štúdie SoCo

Informačný prehľad č. 8: Požiadavky na zachovanie dobrých poľnohospodárskych a environmentálnych podmienok pôdy (GAEC)

Máj 2009












Agroenvironmentálne opatreniaKontextPolitika rozvoja vidieka v Európskej únii poskytuje finančné prostriedky pre širokú škálu opatrení, ktoré členské štáty alebo regióny používajú na podporu trvalo udržateľného rozvoja svojich príslušných vidieckych oblastí. Členské štáty vytvárajú svoje programy na rozvoj vidieka na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni v súlade so svojimi potrebami, ktoré odrážajú ich príslušné národné strategické plány. Programy na rozvoj vidieka spolufinancuje EÚ a členské štáty.

Opatrenia na rozvoj vidieka sú zoradené do troch politických tém, ktoré sú známe ako tematické osi: konkurencieschopnosť, životné prostredie a krajina, kvalita života a hospodárska diverzifikácia. Opatrenia v rámci všetkých troch osí sú zamerané na riešenie problematiky degradácie pôdy na poľnohospodárskej pôde. Tieto opatrenia zahŕňajú školenie, modernizáciu poľnohospodárskych podnikov, platby pre oblasti so znevýhodnenými podmienkami, agroenvironmentálne platby,

neproduktívne investície, agrolesníctvo a zalesňovanie.

Agroenvironmentálne opatrenia konkrétne podporujú poľnohospodárov, aby chránili, udržiavali a zvyšovali kvalitu životného prostredia svojej poľnohospodárskej pôdy. Agroenvironmentálne opatrenia môžu byť navrhnuté na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni a tak ich je možné prispôsobiť konkrétnym poľnohospodárskym systémom a osobitným environmentálnym podmienkam. Podporovaním opatrení presahujúcich právne a povinné požiadavky tieto agroenvironmentálne opatrenia dopĺňajú prístup GAEC (pozri informačný prehľad č. 8).

Medzi vykonávajúcim orgánom a poľnohospodárom sa schvália konkrétne agroenvironmentálne záväzky prostredníctvom zmlúv na obdobie päť až sedem rokov. Agroenvironmentálne platby sa vypočítajú na základe vynaložených nákladov a ušlých príjmov ako výsledok stanovených agroenvironmentálnych záväzkov.

Protierózny rybník zachytávajúci usadeniny (Somerset, Spojené kráľovstvo) (Zdroj: Geertrui Louwagie)

Vplyv na procesy degradácie pôdyAgroenvironmentálne opatrenia, ktoré sú zamerané na ochranu, zachovanie alebo zlepšenie stavu pôdy, riešia najmä eróziu spôsobenú vodou alebo vetrom, kontamináciu pôdy alebo určité fyzické, chemické a biologické vlastnosti pôdy. Schémy, ktoré sa v prvom rade zameriavajú na ochranu vody, biodiverzity alebo krajiny, môžu fungovať na základe prijatia postupov na ochranu pôdy. Namiesto zamerania sa na jednotlivé postupy na ochranu pôdy sa agroenvironmentálne opatrenia môžu zameriavať aj na prijatie environmentálne priaznivých poľnohospodárskych systémov, ako je pôdoochranné poľnohospodárstvo alebo ekologické poľnohospodárstvo.

Tradičný živý plot medzi parcelami repky olejnej (Schleswig-Holstein, Nemecko) Zdroj: Stephan Hubertus Gay)

Postupy zamerané na vodnú eróziu • Ochranné kultivačné postupy ako je neobrábanie pôdy, najmä v oblastiach s vysokou hodnotou

biologickej diverzity na podporu biologickej diverzity pôdy, alebo sejby do mulču bez obrábania alebo so zníženou mierou obrábania: zvyšky plodín (väčšinou slama) sa nechajú ležať na poliach (zvyčajne počas zimných mesiacov) a siatie semien priamo pod mulč; alebo priame siatie a obrábanie bez obracania

• plodiny so zelenou pokrývkou počas zimy • zavedenie a údržba trávnatých nárazníkových zón, trávnatých koridorov alebo protierózne rybníky a

priehrady • vybudovanie alebo prebudovanie štruktúr na zachovanie pôdy, ako sú terasy alebo múry, na

hraniciach zavlažovaných strmých polí

Postupy zamerané na úbytok organických látok a biodiverzity • Používanie exogénnych organických látok v ornej pôde, ako je hnoj, zelená pokrývka, slama atď. • Techniky pôdoochranného poľnohospodárstva, ako je neobrábanie pôdy v oblastiach s vysokou

hodnotou biologickej diverzity pod jednoročnými plodinami • (Prechod na) organické poľnohospodárstvo, najmä prostredníctvom zníženia vstupov, rotácie plodín

a extenzifikácie chovu. Očakávajú sa pozitívne vedľajšie účinky na lokálnu a rozptýlenú kontamináciu pôdy.

Zdroj: prieskum SoCo o vykonávaní politiky EÚ

Informačný prehľad č. 9: Agroenvironmentálne opatrenia


Príklady úspechu

Použitie feromónu vo vinohradníctve umožňujúce

znížené aplikovanie pesticídov (Rheinland‑Pfalz, Nemecko) (Zdroj: Geertrui Louwagie)

Agroenvironmentálna schéma ekologického poľnohospodárstva (Murcia, Španielsko)Toto opatrenie je zamerané na ochranu ekosystémov, zachovanie alebo zvýšenie úrodnosti pôdy a obsahu organických látok, pestovanie plodín bez chemických rezíduí a zníženie chemického znečistenia z poľnohospodárskych zdrojov. V Španielsku existovala od roku 1992; implementácia v Murcii sa začala v roku 2001. V rámci súčasného programu (2007 – 2013) poľnohospodári podpísali zmluvu na 5 rokov a platby sa líšia vzhľadom na jednotlivé plodiny. Je to najdôležitejšia agroenvironmentálna schéma v regióne, ktorá spotrebúva 57 % rozpočtu, v rámci ktorej je naplánovaná podpora pre 1 500 poľnohospodárskych podnikov alebo 30 000 hektárov zameraná na 25 % zvýšenie plochy oblasti, v ktorej sa uplatňuje organické poľnohospodárstvo v regióne, a ktorá sa zameriava na ochranu prírodných oblastí.Predpisy schémy týkajúce sa individuálnych opatrení navrhla regionálna vláda v konzultácii s regionálnou radou pre reguláciu organického poľnohospodárstva, a poľnohospodárske organizácie. Tie zohrávajú významnú úlohu, pokiaľ ide o pomoc poľnohospodárom s vykonávaním opatrenia, a konajú aj ako poradné orgány.Toto opatrenie má výrazný potenciál na riešenie problémov degradácie pôdy v regióne, pričom je dôležité najmä v zavlažovaných oblastiach. Ďalšími pozitívnymi prvkami je prispôsobenie sa regionálnym podmienkam a kontinuita v čase; jeho význam zaručuje aj pokračovanie opatrenia v budúcnosti. Toto opatrenie je medzi poľnohospodármi dobre známe a dosť populárne, aj napriek veľkej administratívnej záťaži a obmedzeným finančným prostriedkom pre účastníkov.


Úspešné agroenvironmentálne opatrenia pozitívne ovplyvňujúce stav pôdy, napríklad: • Opatrenia prostredníctvom výsadby živých plotov v Piemonte (Taliansko) majú výrazný vplyv na

eróziu pôdy. • V Rakúsku sa pomocou techniky priamej výsadby kukurice dosiahlo 40 % zníženie erózie pôdy. • Postupy v oblasti organického poľnohospodárstva v Umbrii (Taliansko) pomohli znížiť eróziu pôdy

v priemere o 6.8 ton na hektár ročne. Zmena ornej pôdy na pastviny mala za následok zníženie erózie o 30 ton na hektár ročne.

• Z výpočtov vo Flámsku (Belgicko) vyplynulo, že zelená pokrývka znižuje eróziu pôdy najmenej o 50 %.

Zdroj: strednodobé hodnotenie PRV 2000 – 2006


Informačný prehľad č. 9: Agroenvironmentálne opatrenia

Máj 2009












Poradenské služby

KontextCieľom poradenských služieb je pomôcť poľnohospodárom zlepšiť celkovú výkonnosť svojho podniku. Môžu podporovať aj ochranu, údržbu a zlepšenie pôdneho zdroja. V dôsledku spoločnej poľnohospodárskej politiky sú členské štáty povinné vytvoriť poľnohospodársky poradenský systém. Zriadenie a využívanie takýchto služieb sa môže podporovať v rámci politiky rozvoja vidieka v EÚ; takéto iniciatívy môžu podporiť aj vnútroštátne alebo regionálne schémy.

Vplyv na procesy degradácie pôdyVäčšina poradenských iniciatív zohľadňuje mieru procesov degradácie pôdy a zameriava sa skôr na poľnohospodárske systémy ako na jednotlivé poľnohospodárske postupy.

Poradca pomáhajúci vytvoriť mapu komplexného hodnotenia rizikovosti degradácie pôdy (Somerset, Spojené kráľovstvo) (Zdroj: Geertrui Louwagie)

Cielené informácie pomáhajú poľnohospodárom chrániť pôdu a vodu(eská republika)V Českej republike sa uplatňuje precízny poradný program na podporu vykonávania smernice o dusičnanoch. Zahŕňa to sériu regionálnych seminárov, distribúciu letákov a poskytovanie informácií o primeranom riadení. Informácie možno vyhodnotiť prostredníctvom Systému identifikácie poľnohospodárskych parciel (LPIS), t. j. databázy, v ktorej sú zaznamenané oblasti a vymedzenie poľnohospodárskych parciel. Český systém LPIS, ktorý bol vytvorený v roku 2004, je inovačný systém, pretože zlučuje environmentálne údaje s normou LPIS. Registrovaní užívatelia môžu získať prístup k informáciám o požiadavkách týkajúcich sa smernice o dusičnanoch (napríklad zákaz používania umelých hnojív, a požiadavky na rotáciu plodín), ktoré sú presné, konkrétne a zamerané na jednotlivé parcely. Systém je dostupný na internete a využívajú ho poľnohospodári, poľnohospodárski poradcovia a inšpektori. Systém LPIS sa doplnil o podrobné údaje o pôde a digitálny model územia, ktoré tvoria základ pre presný výpočet erózie pôdy. Preto sa navrhli konkrétne protierózne opatrenia vrátane protieróznych trámov, priekop, pásov trávy a záchytných nádrží. Na základe tohto systému sa takisto určilo 100 000 hektárov na pastviny a uplatnili sa konkrétne agronomické opatrenia.


Riešenie problematiky erózie pôdy v regióne Midi-Pyrenées (Francúzsko)Súčasné využívanie poľnohospodárskej pôdy a poľnohospodárske postupy v regióne Midi-Pyrenées vykazujú vysoké riziko erózie. Technickí poradcovia zohrávajú ústrednú úlohu pri riešení poľnohospodárskeho rozvoja a zohľadňovaní tohto procesu degradácie. Viac ako 20 rokov viedla Regionálna poľnohospodárska komora pracovné skupiny na kontrolu erózie, a od roku 2000 sa pôdoochranné poľnohospodárstvo stalo hlavnou pracovnou náplňou. Regionálna pracovná skupina hľadajúca najvýhodnejšie spôsoby pôdoochranného poľnohospodárstva bola zriadená na obdobie 2007 – 2012. Je založená na partnerstve medzi poľnohospodárskymi komorami, technickými inštitútmi a poľnohospodárskymi asociáciami, ktoré medzi sebou tvoria sieť ukážkových poľnohospodárskych podnikov a výskumných programov. Jej ciele sú: • rozvoj zjednodušených techník obrábania pôdy (obmedzenie alebo neobrábanie) prispôsobený typu

pôdy a klimatickým podmienkam juhozápadného Francúzska; • vyhodnotenie agronomických, hospodárskych a environmentálnych výhod týchto techník; • definícia požadovaných podmienok, s cieľom odovzdať tieto informácie poľnohospodárom a ďalším

poradcom.Súkromné spoločnosti medzitým podporujú v regióne Midi-Pyrenées zjednodušené techniky obrábania pôdy. Tie spĺňajú potreby poľnohospodárov týkajúce sa zvýšenia ich marží a lepšieho riešenia v oblasti procesov degradácie pôdy v rámci riadenia ich poľnohospodárskych podnikov. Poľnohospodári platia za toto poradenstvo prispôsobené miestnym podmienkam poplatok 90 EUR/hektár.

Vnímanie závažnosti (suma jednotlivých výsledkov na stupnici od 0 do 5) degradácie pôdy pred a po realizácii pôdoochranného poľnohospodárstva v 14 poľnohospodárskych podnikoch v regióne Midi-Pyrenées (Francúzsko)


Informačný prehľad č. 10: Poradenské služby

Pôdna erózia (vietor)

Rozptýlená kontaminácia

Škody mimo daného miesta

Nízka retenčná schopnosť

Zhutnenie

Pôdna erózia (voda)

Úbytok organických látok

Suma jednotlivých výsledkov

Výsledok po implementácii pôdoochranného poľnohospodárstva Výsledok pre implementáciou pôdoochranného poľnohospodárstva

Informačný prehľad č.Udržateľné poľnohospodárstvo a ochrana pôdyPríslušné politiky súvisiace s pôdou

Zvýšenie informovanosti: významný prvok pri podpore ochrany pôdy (Somerset, Spojené kráľovstvo)(Zdroj: Ian Fenn)

10

Iniciatíva poľnohospodárstva šetrného k vodným zdrojom (Anglicko)Poľnohospodárstvo šetrné k vodným zdrojom (2006 – 2011) je partnerská iniciatíva, ktorú spustilo Defra (Ministerstvo životného prostredia, výživy a poľnohospodárstva v Anglicku) a dve vládne environmentálne organizácie (Agentúra pre životné prostredie a agentúra Natural England). Vláda poskytuje finančné prostriedky, pričom na prvé dva roky tejto iniciatívy vyčlenila 25 miliónov GBP vrátane 5 miliónov GBP na kapitálovú grantovú schému. Jej cieľom je podporiť včasné dobrovoľné činnosti zo strany poľnohospodárov na zníženie rozptýleného znečistenia vody a zlepšenie postupov riadenia pôdy a krajiny v 40 prioritných povodiach, a tým prispieť k množstvu politických cieľov vrátane realizácie rámcovej smernice o vode. Dôraz sa kladie na poskytovanie informácií, poradenstvo a budovanie kapacít.Tieto opatrenia boli úspešné pri zvyšovaní informovanosti poľnohospodárov o rozsahu problému rozptýleného znečistenia a postupov obhospodarovania pôdy spojených s touto problematikou. Financovaním poradenského personálu v teréne sa zvýšila kapacita na obhospodarovanie pôdy s väčším zameraním na ostatné opatrenia vrátane environmentálneho správcovstva, čo je hlavné agroenvironmentálne opatrenie v Anglicku, a poľnohospodársku kapitálovú grantovú schému. Hoci táto schéma fungovala len krátky čas, fáza jej spustenia bola veľmi úspešná. V rámci tejto schémy sa uviedlo viac ako 14 000 odporúčaní týkajúcich sa poľnohospodárstva, z ktorých veľké množstvo súviselo s náležitým hospodárením s pôdou. Táto schéma má potenciál zaplniť významnú medzeru v súbore politík zameraných na riešenie problematiky rozptýleného znečistenia vody a pôdy z poľnohospodárskej činnosti, ako aj získať značnú mieru podpory zúčastnených strán.



Informačný prehľad č. 10: Poradenské služby

Máj 2009











spojenie procesov degradácie pôdy, poľnohospodárskych … · 2009-05-26 · organických látok...

Documents