správa o bezpečnosti 3. a 4. blok atómových elektrární ... · > systémové zmeny –...

Správa o bezpečnosti

3. a 4. blok Atómových elektrární MochovceZhrnutie

2 Slovenské Elektrárne Slovenské ElektrárneBezpečnostná správa 2011 Bezpečnostná správa 2011 3

1. ÚvodPovolenia na začatie umiestnenia a výstavby AE Mochovce vydal Úrad životného prostredia v Le-

viciach v čase od marca 1983 do novembra 1986 na základe viacerých fáz celkového stavebného

projektu. Tieto povolenia boli vydané so súhlasom bývalej Československej komisie pre atómovú

energiu na základe predloženej bezpečnostnej správy. Vydanie stavebného povolenia vyžaduje pí-

somný súhlas ďalších štátnych orgánov.

Stavebné povolenia pre jednotlivé etapy výstavby AE Mochovce boli udeľované so súhlasom úradu

krajského hygienika, inšpektorátu bezpečnosti práce (SÚBP) okresných úradov požiarnej ochrany,

riaditeľstva telekomunikácií a orgánu civilnej ochrany.

Držiteľom platného stavebného povolenie č. Výst. 2010/86 pre dostavbu 3. a 4. bloku AE Mo-

chovce (MO34) sú:

Slovenské elektrárne, a.s., IČO: 35 829 052,

3. a 4.blok Elektrárne Mochovce

935 39 Mochovce

Stavebníkom sú:

Slovenské elektrárne, a.s.,

závod 3. a 4. blok Elektrárne Mochovce,

935 39 Mochovce

Dodávateľský model pre výstavbu MO34 bol zostavený na základe aktuálnych vedomostí ako

aj reálnych skúseností s dodávateľským systémom v rámci dostavby 1. a 2. bloku AE Mochovce.

Hlavnými dodávateľmi jadrovej časti sú Enseco, Inžinierske stavby Košice, ŠKODA JS, VUJE, do-

dávateľom nejadrovej časti tzv. EPCM dodávateľ je spoločnosť ENEL Ingegneria e Innovazione.

Dodávateľom systému kontroly a riadenia je konzorcium Areva – Siemens. Spracovateľom pred-

bežnej a predprevádzkovej bezpečnostnej správy je VUJE, a.s.

Budúcim prevádzkovateľom elektrárne sú Slovenské elektrárne, a.s. - Atómové elektrárne Mo-

chovce.

Projekt AE Mochovce vychádza z koncepcie prevádzkovo overených ruských reaktorov VVER 440

typ V-213. V súčasnosti sú v Slovenskej republike prevádzkované štyri reaktory typu VVER 440/V-

213. Dva sú v elektrárni V2 v Jaslovských Bohuniciach a dva v Mochovciach, ktorých výstavba a

uvedenie do prevádzky boli preverované a schválené ÚJD SR.

Revidovaný úvodný projekt 3. a 4. bloku (MO34) vychádza z pôvodného úvodného projektu MO34

a zo zmien prijatých v priebehu predchádzajúcej výstavby MO34, kedy boli vypracované niektoré

vykonávacie projekty a ich dodatky, čiastočne realizované pred pokračovaním vo výstavbe v roku

2008. V revízii úvodného projektu boli využité aj overené realizované bezpečnostné opatrenia v AE

EMO12. Použili sa aj niektoré zmeny overené v iných AE podobného typu.

Úpravy a zlepšenie projektu MO34 sú z hľadiska ich obsahu a charakteru rozdelené na:

> zmeny súvisiace s plnením legislatívnych požiadaviek v zákonoch a vykonávacích právnych pred-

pisoch,

> zmeny vyplývajúce z náhrady technologických komponentov (strojných, elektrických zariadení

atď.) pri nezmenenej funkcii, ale so zvýšením úrovne kvality, spoľahlivosti, životnosti meneného


technologického komponentu,

> zmeny technologických komponentov so zmenou funkčnosti a so zvýšením úrovne bezpečnosti,

kvality, spoľahlivosti, životnosti technologického komponentu,

> systémové zmeny – zámena, výmena celého systému so zreteľom na zvýšenie bezpečnosti, spo-

ľahlivosti, informovanosti obslužného personálu a zvýšenie komfortu obsluhy jednotlivých tech-

nologických zariadení,

> zmeny a odporúčania vyplývajúce z riešenia bezpečnostných opatrení,

> zmeny súvisiace so zmierňovaním následkov ťažkých havárií.

Systémy primárneho a sekundárneho okruhu sa zdokonaľovali podľa skúseností z výstavby, spúš-

ťania a prevádzky rovnakého typu elektrárne v Mochovciach a v Jaslovských Bohuniciach s cieľom

dosiahnuť, aby MO34 bola na požadovanej medzinárodnej akceptovanej úrovni.

Porovnanie s referenčnou elektrárňou

Ako referenčná elektráreň bola vybratá elektráreň EMO. V porovnaní hlavných parametrov MO34

a referenčnej EMO nie sú podstatné rozdiely. Zmeny parametrov a zariadení sú vyvolané predpo-

kladaným zvýšením výkonu bloku zo 440 MW na 471 MW. Z hlavných technologických zariadení

sa zmenili turbíny, čerpadlá, havarijné a superhavarijné čerpadlá na napájanie parogenerátorov a

hlavné kondenzátory. Upravené sú chladiace veže

2. Všeobecný popis elektrárne a jej projektové charakteristikyV dobe projektovej prípravy a zahájenia realizácie výstavby MO34 boli rešpektované všetky plat-

né slovenské právne a technické požiadavky z oblasti jadrovej, požiarnej a radiačnej bezpečnosti,

požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, v oblasti stavebného práva, a ochrany ŽP.

Zároveň projektová dokumentácia spĺňala medzinárodne požiadavky definovane v dokumentácii

MAAE, WANO a v dokumentoch spracovaných európskymi prevádzkovateľmi jadrových elektrární.

2.1 Popis procesu a základné technické charakteristikyJadrová elektráreň MO34 s reaktorom typu V-213 je elektráreň s tlakovodným energetickým hetero-

génnym reaktorom, v ktorom štiepna reakcia prebieha pôsobením prevažne tepelných neutrónov.

3. a 4. blok AE Mochovce (MO34) budú mať dva nezávisle fungujúce jadrové bloky; oba budú ob-

sahovať samostatné jadrové a konvenčné časti. Oba bloky MO34 budú prepojené na prvé dva

bloky - 1. a 2. blok (EMO). Vo všetkých štyroch blokoch komplexu sa používajú spoločné pomocné

prevádzkové systémy.

Na obr. č. 2.2–1 je znázornené všeobecné usporiadanie troch okruhov prenosu tepla v MO34 – pri-

márny, sekundárny a okruh chladiacej vody.

2.2 Základné technické údaje hlavných zariadení

2.2.1 Primárny okruhJe umiestnený v reaktorovej budove; tvorí ho reaktor, chladiaci systém reaktora a viaceré pomocné

a bezpečnostné systémy.

Teplo vzniká štiepením uránového jadra v palive, ktoré je vo forme oxidu uraničitého. Moderátorom

neutrónov pre štiepnu reakciu je demineralizovaná voda s rozpusteným bórom. Táto voda tiež slúži

ako primárne chladivo. Palivo je umiestnené v priestore aktívnej zóny v tlakovej nádobe reaktora.

Chladiaca voda preteká cez aktívnu zónu, odoberá teplo z povrchu palivových prútikov a tým udr-

žiava teplotu v strede paliva (pri plnom výkone) na hodnote približne 1 200°C.


Riadenie štiepnej reťazovej reakcie sa dosahuje zasúvaním/vyťahovaním regulačných kaziet do ak-

tívnej zóny a zmenou koncentrácie kyseliny boritej v chladive reaktora.

Na odvod tepla z aktívnej zóny reaktora slúži chladiaci systém. Aktívna zóna sa nachádza v oceľovej

tlakovej nádobe s vnútornou výstelkou z nehrdzavejúcej ocele. Chladiace médium reaktora pre-

chádza cez aktívnu zónu, odoberá teplo z paliva a potom vchádza do jednej zo šiestich hlavných

chladiacich slučiek (primárny okruh). Teplota chladiaceho média (chemicky upravenej vody) reakto-

ra je asi 297°C a tlak 12,26 MPa. Teplota vzrastie prechodom cez reaktor o asi 29°C.

Ohriate chladivo z primárneho okruhu prechádza do teplovýmenných rúrok parogenerátora.

Obr. č. 2.2–1 Všeobecné usporiadanie troch okruhov prenosu tepla

Tieto rúrky sú obklopené vodou sekundárneho okruhu, ktorá sa zahrieva a vyrába paru. Týmto spô-

sobom sa teplo odvádza z chladiva primárneho okruhu do systému konverzie energie (sekundárny

okruh) bez toho, aby sa obe kvapaliny zmiešali. Chladivo primárneho okruhu sa potom vracia do

aktívnej zóny pomocou hlavných cirkulačných čerpadiel.

Účelom pomocných a bezpečnostných systémov primárneho okruhu je zaistiť, aby sa reaktor dal

bezpečne odstaviť a udržať v tomto stave kedykoľvek je to potrebné a zaistiť za každých okolností

odvod tepla z palivových kaziet. Pomocné a bezpečnostné systémy zahŕňajú: systém doplňovania

a bórovej regulácie, systém odvodu zvyškového tepla, systém havarijného chladenia aktívnej zóny,

systémy hermetickej zóny, pomocný systém dopĺňania vody a systémy chladenia komponentov.

2.2.2 Sekundárny okruh Sekundárny okruh spája systém dodávky pary so systémom konverzie energie. Para vyrobená v

šiestich parogenerátoroch je privádzaná šiestimi vysokotlakovými parovodmi z budovy reaktora do

turbín na rotáciu turbíny a napojených elektrických generátorov. Strojovňa turbín je spoločná pre

všetky štyri bloky a je orientovaná v smere pozdĺžnej osi strojovne. Pre každý reaktorový blok sú dva

turbogenerátory. Každý turbogenerátor má jeden vysokotlakový a dva nízkotlakové diely.

Expandovaná para kondenzuje v hlavnom kondenzátore turbíny, ktorý je chladený systémom cirku-

lačnej chladiacej vody. Kondenzát sa potom vracia späť do parogenerátorov.

2.2.3 Elektrické systémyKaždý generátor parnej turbíny vyrába elektrinu s napätím 15,75 kV. Časť z nej sa používa pre vlast-

nú spotrebu elektrárne. Vyvedenie výkonu je riešené prepojením generátora s hlavným transformá-

torom (15,75/420 kV). Výkon každého z blokov 3 a 4 je vyvedený samostatnou jednoduchou von-

kajšou linkou 400kV do rozvodne Veľký Ďur. Energiu pre vlastnú spotrebu každého bloku normálne

zabezpečujú dva pomocné transformátory (15,75/6,3 kV).

Tabuľka č.2–1 Všeobecné technické parametre bloku EMO34Všeobecné technické parametre

Počet prevádzkových blokov: 2 Menovitý výkon reaktora: 440 MWe

Typ reaktora: VVER 440/V-213 (tlaková voda) Vlastná spotreba: 35 MW (8% z menovitého výkonu)

Tepelný výkon reaktora: 1 375 MWt Účinnosť bloku: 29,5%

Tlaková nádoba reaktora Parogenerátor

Vnútorný priemer: 3 542 mm 6 na jeden blok

Hrúbka stien: 140 + 9 mm Typ: PGV-213

Výška: 11 805 mm Množstvo vyrobenej pary: 450 t/h

Hmotnosť (bez vnútorných častí): 215 150 kg Výstupný tlak pary: 4,64 MPa

Materiál: legovaná oceľ Cr-Mo-V Výstupná teplota pary: 267 °C

Teplota dodávanej vody: 158÷223 °C

Aktívna zóna Turbogenerátor

Počet palivových kaziet: 312 2 na jeden blok

Počet havarijno-regulačno-kompenzačných kaziet: 37 Typ: 220 MWe

Celková hmotnosť paliva (UO2) v aktívnej zóne: 42 t Časti: 1 vysokotlaková, 2 nízkotlakové

Obohatenie paliva štandardného typu (prvá aktívna zóna): 3,6%, 2,4% a 1,6% (v závislosti od polohy v aktívnej zóne

Počet otáčok za min.: 3 000 ot/min

Obohatenie paliva radiálne profilovaného typu (pre ďalšie kampane MO34): 4,87% v priemere a s obsahom gadolínia

Svorkové napätie: 15,75 kV

Primárny okruh Kondenzátor

Počet chladiacich slučiek: 6 Prietok chladenej vody: 35 000 m3

/h

Prietok chladiacej vody: 42 600 m3/h Maximálna teplota chladiacej vody: 33 °C

Menovitý tlak: 12,26 MParel

Teplota chladiacej vody pri výstupe reaktora: 297,3 °C

Teplota chladiacej vody pri vstupe reaktora: 267,9 °C

Celkový objem: 250 m3

HAVARIJNÉ SYSTÉMY

Pasívne Aktívne

Hydroakumulátory (4x) Vysokotlakový systém (3x)

Celkový objem: 60 m3 Kapacita čerpadla: 65 m3

/h

Objem vody: 40 m3 Hlava čerpadla: 13,5 MPa

Objem dusíka: 20 m3 Nízkotlakový systém (3x)

Barbotážna veža Kapacita čerpadla: 800 m3

/h

Celkový objem barbotážnej veže: 13 800 m3 Tlak na výtlaku čerpadla: 0,72 MPa

Objem 4 plynových záchytných komôr: 16 140 m3 Sprchový systém

Objem 12 barbotážnych nádrží: 1 380 m3 Kapacita čerpadla: 380-520 m3

/h

Niektoré zo zberníc 6 kV sú určené pre napájanie dôležitých a bezpečnostných systémov. Tieto

zbernice môžu byť napájané z lokálnych energetických zdrojov 3,5 MVA pohotovostných dieselo-

vých generátorov. Na zabezpečenie dodávky energie do systémov 1. kategórie (dôležité systémy)

sa používajú batérie a striedače.


2.2.4 Prístrojová technika a jej ovládanieMO34 bude používať najmodernejšiu komerčne dostupnú digitálnu technológiu. Digitálnu elektro-

nickú technológiu charakterizuje zvýšená funkčnosť, spoľahlivosť a znížené nároky na údržbu. Mo-

derné rozhranie človek-stroj zlepší reakciu operátora na akýkoľvek stav v elektrárni. Na diagnostiku

stavu bloku a na pokyny operátorom sa využijú aj expertné systémy. Operátor bude mať k dispozícii

osobitný systém zobrazenia bezpečnostných parametrov, aby mal prístup ku všetkým dôležitým

informáciám na najefektívnejšie riadenie bloku i pri najnepravdepodobnejších haváriách.

2.2.5 Chladiace systémyV MO34 sa používa uzavretý systém cirkulácie chladiacej vody, kde tepelná výmena prebieha v chla-

diacich vežiach s prirodzenou cirkuláciou. Zohriata voda z kondenzátorov turbín je nasmerovaná do

chladiacich veží s chladením prirodzenou cirkuláciou. Na každý reaktorový dvojblok sú štyri chladia-

ce veže. Všetky čerpadlá cirkulačnej chladiacej vody na chladenie kondenzátorov dvoch blokov sú

umiestnené v spoločnej čerpacej stanici. Voda sa odoberá z nádrže rieky Hron pri Veľkých Kozmá-

lovciach, vo vzdialenosti asi 5 km od Mochoviec.

K dispozícii je aj systém technickej vody dôležitej, ktorý sa používa na chladenie dôležitých spotre-

bičov. Technická voda dôležitá sa chladí pomocou mokrých chladiacich veží s nútenou cirkuláciou.

Systémy technickej vody dôležitej sú tri (200% redundancia).

2.2.6 Seizmická odolnosťNajdôležitejšie budovy a zariadenia výrobného procesu sú seizmicky odolné až do úrovne maxi-

málneho výpočtového zemetrasenia pre danú lokalitu. Pod seizmickou odolnosťou sa rozumie za-

istenie celistvosti chladiaceho systému reaktora vrátane bezpečného odstavenia reaktora a jeho

priebežné ochladzovanie počas a po zemetrasení.

2.2.7 Bezpečnostné systémyBezpečnostné systémy slúžia na bezpečné odstavenie reaktora a na zabránenie nekontrolovaného

úniku rádioaktívnych látok do prostredia. Systémy majú zaisťovať požadované funkcie aj pri výpad-

ku vonkajších zdrojov elektrickej energie a po seizmickej udalosti. Pri výpadku externého elektrické-

ho zdroja zabezpečuje napájanie bezpečnostných systémov núdzová dieselgenerátorová stanica so

šiestimi dieselgenerátormi s výkonom po 3,5 MVA).

Elektrické zariadenia bezpečnostných systémov sú napájané energiou zo zdrojov kategórie I (nevy-

hnutné) alebo kategórie II (dôležité) a sú seizmicky odolné. Bezpečnostné systémy sú zálohované

na 200%, t.j. každý systém má tri identické fyzicky oddelené komplety, z ktorých jeden je postaču-

júci na zabezpečenie požadovanej bezpečnostnej funkcie. Medzi bezpečnostné systémy patrí aj

systém protipožiarnej ochrany.

Dôležitým ochranným a riadiacim bezpečnostným systémom reaktorov sú havarijné ochrany reak-

tora, ktoré zaisťujú rýchle odstavenie reaktora. Úlohou systému rýchleho odstavenia reaktoru je pri

dosiahnutí zadaných podmienok spustiť havarijné a regulačné kazety do aktívnej zóny reaktora a

zaistiť tým rýchle odstavenie reaktora.

Reaktory 3. a 4. bloku budú tiež vybavené ochranným a riadiacim systémom, ktorý aktivuje automa-

tickú ochranu na zníženie tepelného výkonu reaktora pri dosiahnutí zadaných podmienok.

2.2.8 Pomocné systémyNa zachovanie prevádzky bloku sú v blízkosti blokov inštalované pomocné systémy. Dôležitú úlohu

majú aj ďalšie zariadenia a objekty ako je budova pomocných aktívnych prevádzok, stanica die-

selgenerátorov, kompresorová stanica, čerpacia stanica technickej vody dôležitej a požiarnej vody.

2.3 Umiestnenie elektrárne

Stavba AE Mochovce sa nachádza v Nitrianskom kraji 11 km severozápadne od mesta Levice. Leží v

Podunajskej nížine na západnom okraji Štiavnických vrchov, na rozhraní riek Nitry a Hrona. Okolité

kopce dosahujú výšku do 346 m n.m..

Mapa s umiestnením lokality AE Mochovce je na obrázku Obr. 2.3–1. Umiestnenie lokality EMO s

vyznačením ochranného pásma je na obrázku Obr. 2.3-2.

2.3.1 Rozmiestnenie stavebných objektov Usporiadanie stavebných objektov v areáli hlavnej stavby je na obrázku Obr. 2.3-3. Územie hlav-

nej stavby je ohraničené betónovou bariérou oplotenia systému automatizovanej bezpečnostnej

ochrany AE.

Obr. 2.3–1 Mapa s umiestnením lokality AE Mochovce


2.3.2 Stručný popis stavebných objektovJednotlivé objekty sú rozdelené na objekty výrobného charakteru, pomocné objekty a administra-

tívno-riadiace objekty.

Výrobné objekty sú založené na jednej výškovej úrovni. Patria sem hlavný výrobný blok s prevádz-

kovou budovou, budovou pomocných prevádzok, dieselgenerátorovou stanicou, kompresorovou

stanicou a objektmi prípravy vody. Tieto objekty tvoria jadro celého komplexu. Chladiaci okruh s

čerpacou stanicou a chladiacimi vežami je umiestnený v severnej časti areálu EMO. Na strojovňu

nadväzuje oblasť vyvedenia elektrického výkonu, t.j. transformátory a rozvodňa.

Pomocné objekty sú koncipované komplexne s EMO12. V areáli EMO12 sa nachádzajú dielne, cen-

trálne a pomocné sklady, ktoré sú spoločné pre všetky štyri bloky sú na území EMO12. Dopravné

hospodárstvo sa nachádza na území EMO12 rovnako ako sklady pohonných hmôt a požiarna sta-

nica.

Územie AE MO34 priamo nadväzuje na územie EMO12 a má s ním spoločné vonkajšie oplotenie.

Areál MO34 je z hľadiska zabezpečenia jednotlivých objektov rozdelený na bezpečnostné zóny.

Hlavný výrobný blok

Reaktorovňa (objekt 800/1-02) tvorí centrálnu časť hlavného výrobného bloku, v ktorom sú umiest-

nené hlavné technologické zariadenia primárneho okruhu, ventilačné centrum a barbotážne veže,

s ktorými tvorí dispozične jeden celok. Reaktorová sála je spoločná pre 3. a 4. blok.

Objekt sa člení na hermetickú a nehermetickú zónu. Hermetická zóna (kontejnment) je v priestore

okolo šachty reaktora a vyúsťuje do barbotážných veží. Steny týchto priestorov sú obložené súvis-

lou vrstvou z nehrdzavejúcej ocele a konštrukcie sú dimenzované na pretlak, ktorý vznikne a pôsobí

pri projektových haváriách .

Ventilačné centrum prevádzkovo zabezpečuje ventiláciu a klimatizáciu miestností primárneho

okruhu.

Budova pomocných aktívnych prevádzok (objekt 801/1-02)

V budove pomocných prevádzok sú umiestnené technologické celky, ktoré slúžia na ukladanie rá-

dioaktívnych odpadov, čistenie technologických odvzdušnení a časti čistiacich staníc rádioaktívnych

médií technologickej časti II a na prípravu reagentov.

Strojovňa

Strojovňa je súčasťou hlavného výrobného bloku. Je v nej umiestnené hlavné výrobné zariadenie

pre výrobu elektrickej energie. Strojovňa je v čistej zóne.

Vonkajšie rozvodne 440 kV a 110 kV

Účelom objektu je zabezpečiť prenos výkonu MO34 do prenosového systému 400 kV. Rozvodňa je

viazaná priamo na hlavný výrobný blok. Vlastná spotreba sa zabezpečuje transformátormi vlastnej

spotreby cez linky 110 kV a rozvodní 110 kV.

Budova dieselgenerátorov

Objekt slúži na zabezpečenie dodávky elektrickej energie na zaistenie činnosti zariadení potreb-

ných pri neočakávanom odstavení elektrárne. Je napojený na hlavný výrobný blok a má svoj vlastný

sklad pohonných hmôt - Naftové hospodárstvo.

Dispozične má budova šesť úplne rovnakých buniek, z ktorých každá slúži pre prevádzku jedného

z agregátov.

Budova čerpacej stanice

Čerpacia stanica je súčasťou veľkého chladiaceho okruhu elektrárne a slúži na čerpanie ochladenej

chladiacej vody privádzanej gravitačnými kanálmi z vaní chladiacich veží cez kondenzátory na jed-

notlivé chladiace veže.

Súčasťou tohoto objektu je ďalej čerpacia stanica technickej vody nedôležitej a dve čerpacie stanice

nesystémovej požiarnej vody.

Systém chladiacich veží

V elektrárni MO34 sú štyri chladiace veže spojené spojovacími kanálmi riešenými tak, aby sa

jednotlivé veže dali prevádzkovať samostatne pri rekonštrukcii vo vnútri veže alebo pri havárii

výrobného bloku.

Ostatné stavebné objekty

Okrem uvedených hlavných objektov sú pre prevádzku elektrárne potrebné pomocné objekty.

Na zásobovanie vodou sú to objekty chemickej úpravy vody, prívodné potrubie, výtlačné potrubia

z čerpacej stanice, nádrže a iné, ktoré zabezpečujú výrobu a skladovanie požadovaného množstva

upravenej vody.

Pre nakladanie s odpadovými vodami sú vybudované systémy dažďovej, splaškovej a priemyselnej

kanalizácie s doplňujúcimi systémami objektov na zaistenie čistoty vypúšťaných vôd.

V areáli AE sú ďalej skladovacie a dielenské objekty pre priebežnú údržbu, administratívne objekty

so sociálnym vybavením, objekty dopravného hospodárstva a pod. Tieto objekty sú v čistej zóne AE

a sú to zariadenia, ktoré sú konštrukčne riešené a vybavené tak ako bežný priemyselný areál.

2.4 Prevádzkové režimy bloku jadrovej elektrárne

2.4.1 Normálna prevádzkaPrevádzka na výkone

Prevádzkou na výkone sa rozumie prevádzka reaktora na výkone bez obmedzení vyplývajúcich z

limít a podmienok. Základný režim je režim ustálenej prevádzky s nominálnym výkonom.

Pre plánované odstavenie bloku sa výkon bloku znižuje v spojitosti so znižovaním výkonu turbín,

pričom sa nesmie prekročiť povolená rýchlosť znižovania výkonu reaktora. Po odstavení turbogene-

rátorov sa skontroluje stav súvisiacich strojných a elektrických zariadení. V konečnom stave je blok

dochladený, v primárnom okruhu je tzv. odstavná koncentrácia kyseliny bóritej, ktorá znemožňuje

neplánovaný rozbeh reaktora. Ďalšia činnosť na bloku závisí od toho, či je blok odstavený na výme-

nu paliva a/alebo na opravy.

Pre režim výmeny paliva musia byť pripravené potrebné dokumenty, predovšetkým program vý-

meny paliva v reaktore, harmonogramy prác na reaktore, harmonogramy opráv, revízií a prác na

rôznych zariadeniach, systém pohybu pracovníkov v kontrolovanom pásme a ďalšie administratívne

opatrenia na zaistenie bezpečnosti.


2.4.2 Abnormálna prevádzka a hlavné kroky pre zaistenie bezpečnostiPôsobenie ochrán reaktora

Aktivácia systému ochrany reaktora spôsobí odstavenie reaktora pádom všetkých kaziet do aktívnej

zóny. Systém ochrany reaktora pôsobí pri abnormálnych stavoch v prevádzke, pri ktorých sa ne-

predpokladá deštrukcia komponentov primárneho a sekundárneho okruhu bloku. Po odstránení

príčiny pôsobenia systému ochrany reaktora môže byť blok znovu uvedený do prevádzky po overe-

ní, že jeho uvedenie do prevádzky je bezpečné.

2.4.3 Havarijné podmienky a nadprojektová haváriaReaktor je odstavený systémom reaktorových ochrán, ktoré pôsobia po aktivácii signálov „systému

zaistenia bezpečnosti“. Jadrovú bezpečnosť reaktora a odvod zvyškového výkonu zabezpečuje ha-

varijný systém chladenia aktívnej zóny.

Po aktivácii signálu systému zaistenia bezpečnosti a naštartovaní havarijného systému chladenia

aktívnej zóny je generovaný časový interval 30 minút, počas ktorého sú blokované zásahy operáto-

ra. Zabezpečovacie systémy zaisťujú bezpečnosť reaktora automaticky počas tohto intervalu.

Prevádzka bloku pri havarijných podmienkach nie je dovolená. Reaktor musí byť uvedený do bez-

pečného stavu. V primárnom okruhu musí byť vytvorená odstavná koncentrácia kyseliny bóritej.

Reaktor a primárny okruh musia byť vychladené a ak je to možné, vadná časť zariadenia musí byť

oddelená. Elektráreň musí mať vytvorený havarijný plán pre riešenie havárií spojených s únikom

chladiva z primárneho okruhu alebo s únikom rádioaktívnych látok.

3. Riadenie bezpečnosti3.1 Riadenie kvality, jadrovej bezpečnosti a licencovania

Programy zabezpečovania kvality sú súčasťou dokumentácie systému kvality jadrového zariadenia.

Všetky činnosti, ktoré majú vplyv na kvalitu jadrového zariadenia, je možné robiť len podľa doku-

mentácie schválenej pred výkonom týchto činností.

Programy zabezpečovania kvality jadrového zariadenia sa delia na:

a. zadávací program zabezpečovania kvality jadrového zariadenia, v ktorom sú rozpracované zá-

kladné požiadavky na zabezpečovanie kvality pre všetky etapy existencie jadrového zariadenia

b. etapový program zabezpečovania kvality jadrového zariadenia, v ktorom sú rozpracované požia-

davky na zabezpečovanie kvality pre konkrétnu etapu existencie jadrového zariadenia

Zadávací program kvality a etapový program kvality pre výstavbu boli schválené ÚJD SR.

SE majú vypracovaný a aplikovaný „Integrovaný systém manažérstva“ platný v celej spoločnosti

SE, a.s. pre všetkých jej zamestnancov. V septembri 2010 získali SE certifikáty manažérstva kvality,

životného prostredia a BOZP. V etapovom programe zabezpečenia kvality MO34 pre výstavbu sú

definované aj zodpovednosti rozhodujúcich riadiacich funkcií. Požiadavky na jadrovú bezpečnosť

sú prioritné vo všetkých činnostiach/procesoch týkajúcich sa výstavby 3. a 4. bloku elektrárne SE

MO34.

Základné požiadavky na systémy manažérstva kvality dodávateľov sú uplatnené cez Zadávací

program zabezpečovania kvality, ktorý je zmluvným dokumentom pre všetkých dodávateľov.

3.2 Monitorovanie jadrovej bezpečnosti a dozor počas výstavby mo34Dozor SE-MO34 nad jadrovou bezpečnosťou v etape výstavby JE MO34 je rozdelený na:

> Dozor v etape vypracovania projektovej dokumentácie

> Dohľad nad výrobou zariadení

> Dohľad nad procesmi výstavby a montáže

> Dozor nad kontrolami a skúškami

3.3 Požiadavky na kvalitu projektu jadrových zariadení Podľa § 8 Vyhlášky ÚJD SR č. 58/2006 Z.z. predbežná bezpečnostná správa obsahuje požiadavky na

kvalitu projektovaného zariadenia. V rámci prípravy projektu dostavby AE MO34 bol vypracovaný


dokument „Požiadavky na kvalitu jadrového zariadenia 3. a 4. bloku AE Mochovce“. Požiadavky

uvedené v danom dokumente boli prenesené do predbežnej bezpečnostnej správy M034, schvále-

nej ÚJD SR. Vyhodnotenie ich splnenia bude súčasťou predprevádzkovej bezpečnostnej správy, kto-

rá bude zároveň definovať nevyhnutné požiadavky pre uvádzanie JZ do prevádzky a prevádzku JZ.

4. Hodnotenie lokality MO34 z hľadiska jadrovej bezpečnosti4.1 Základné údaje o lokaliteStavba EMO sa nachádza v Nitrianskom kraji 11 km severozápadne od mesta Levice. Leží v Podu-

najskej nížine na južnom výbežku Pohronského Inovca, na rozhraní riek Nitry a Hrona. Hlavné stave-

nisko je v priestore Kohútí Vrch - Malá Vápená na západnom okraji Veľkej Vápenej.

4.1.1 Hydrogeologické pomeryZ hydrogeologického hľadiska patrí lokalita k tzv. hronsko-žitavskému artézskemu rajónu. Podzem-

né vody sa vyskytujú v divoch horizontoch.

4.2 Hodnotenie špecifických vonkajších rizík a odozva elektrárneVybrané zariadenia sú projektované tak, aby pri živelných pohromách, ktoré sa dajú reálne pred-

pokladať alebo pri udalostiach vyvolaných ľudskou činnosťou mimo jadrového zariadenia, alebo

pri ich kombinácii bolo možné jadrové zariadenie bezpečne odstaviť a udržiavať v podkritickom

stave, odvádzať zostatkové teplo z vyhoreného jadrového paliva a/alebo rádioaktívneho odpadu a

udržiavať aktivitu unikajúcich rádioaktívnych látok menšiu ako sú hodnoty stanovené hygienickými

predpismi.

Pri hodnotení sa uvažujú:

> Pád lietadla. Rozbor leteckej činnosti bol spracovaný na základe aktuálnych informácií dostup-

ných v r.2007. Podľa kritérií medzinárodných metodík a aktuálneho hodnotenia letovej pre-

vádzky v okolí EMO aj po dostavbe MO34 bude hodnota ohrozenia jadrovej bezpečnosti AE

Mochovce dostatočne nízka – menšia ako 1.10-7 /rok a nie sú potrebné žiadne technické alebo

organizačné opatrenia.

> Extrémne meteorologické podmienky. Hodnotili sa extrémny vietor, extrémny sneh, extrémna

teplota a extrémne prívalové dažde Lokalita EMO je z hľadiska určenia parametrov pre aplikáciu

postupov hodnotenia zaťaženia od klimatických faktorov podľa STN 73 0035 bezproblémová.

> Zemetrasenie. Pre určenie hraničnej seizmickej odolnosti jestvujúceho technologického zariade-

nia 3. a 4. bloku AE Mochovce, ako aj pre návrh najrôznejších opatrení pre zvýšenie jeho seizmic-

kej odolnosti platí základné seizmické zadanie:

- zrýchlenie 0,15 g v horizontálnom smere,

- zrýchlenie 0,10 g vo vertikálnom smere, čo je 0,67 násobok zrýchlenia v horizontálnom smere

> Pri dosiahnutí úrovne prevádzkového zemetrasenia bude blok havarijne odstavený s následný-


mi automatickými činnosťami podľa projektu. Po seizmickej udalosti s úrovňou maximálneho

výpočtového zemetrasenia je zaistené odstavenie reaktora, zabezpečenie udržania reaktora v

podkritickom stave, odvod zvyškového tepla z aktívnej zóny a ďalšie potrebné bezpečnostné

funkcie. Stavebné objekty po realizácii navrhovaných konštrukčných úprav vyhovujú kritériám

pre zaťaženie stavebných objektov MO34 maximálnym výpočtovým zemetrasením (MVZ), spolu

s kombináciami na stále a náhodné zaťaženia extrémnych klimatických zaťažení.

> Blízke priemyselné, dopravné a vojenské objekty. V okolí AE Mochovce sa nevyskytujú zdroje

iniciačných udalostí spôsobujúcich explózie, vznik oblakov horľavých pár, únik toxických látok,

porušenie vtokových objektov, veľké požiare alebo zamorenie škodlivými kvapalinami, ktoré by s

frekvenciou väčšou ako 10-6 za rok mohli ohroziť prevádzku a bezpečnosť elektrárne. Vplyv oko-

litého priemyslu na prevádzku AE Mochovce bol vylúčený jej lokalizáciou v dostatočnej, vyhláška-

mi a zákonmi predpísanej minimálnej vzdialenosti od nebezpečných objektov a komunikácií.

> Elektromagnetická interferencia. Základom ochrany pred elektromagnetickou interferenciou sú

opatrenia pri konštruovaní a inštalácii elektrických a elektronických zariadení.

> Vonkajšie záplavy. Pri vonkajších záplavách spôsobených extrémnymi zrážkami v extraviláne AE

Mochovce vzhľadom k výškovému a situačnému umiestneniu areálu AE nehrozí vlastnému are-

álu zaplavenie v dôsledku prítoku zrážkových vôd z priľahlých extravilánov elektrárne, z Hrona,

ani pri roztrhnutí priehrady.

> Sabotáž. Údaje o ochrane objektov, opatreniach proti vonkajším a vnútorným útokom a poško-

deniam a ich vplyve na prevádzku AE spadajú do oblasti obrany štátu, sú predmetom ochrany

štátneho tajomstva a služobného tajomstva a nie je ich možné z hľadiska platnej legislatívy uvá-

dzať vo všeobecno-verejných častiach.

4.3 Hydrológia

4.3.1 Hydrologické pomeryÚzemie ochranného pásma MO34 patrí čiastočne (západná časť) do povodia Nitry a čiastočne

(severovýchodná a východná časť) do povodia Hrona. Územím ochranného pásma MO34 preteká

Telinský potok a jeho pravostranný „bezmenný“ prítok C, ktorý sleduje jeho juhozápadnú hranicu -

patria do povodia Nitry.

Hydrologické podmienky uvedených prítokov Hrona ani „bezmenného“ pravostranného prítoku

Telinského potoka neovplyvňujú prevádzku ММ34, ani čerpacej stanice na Hrone.

Povrchové vody

Priemerná ročná hodnota zrážkového úhrnu spadnutého na povodie Telinského potoka dosahuje

635 mm; v Mochovciach 883 mm. Z hľadiska ročného režimu sa maximálny denný úhrn atmosfé-

rických zrážok môže vyskytnúť s najväčšou pravdepodobnosťou v mesiacoch máj až október. Pre

lokalitu Mochovce je maximálny denný úhrn zrážok 93,0 mm.

Významné vodohospodárske diela

Pre prevádzku MO34 je dôležitá vodná stavba V. Kozmálovce, ktorá bola uvedená do prevádzky

v roku 1989. Priemerný odber vody z nádrže Veľké Kozmálovce pre potreby EMO je 5 360 m3/h.

Pri extrémnych letných podmienkach (zvýšené teploty, zvýšený odpar vody) je prietok približne

6 000 m3/h.

Podzemné vody

Pri hrubých úpravách terénu bol odstránený málo výdatný horizont plytkých podzemných vôd. Pod-

zemná voda sa až do úrovne založenia stavebných objektov v areáli EMO nevyskytuje.

Zdroje podzemnej pitnej vody

V širšom okolí AE sa nachádza viac významných vodárenských lokalít. Veľa zdrojov je doteraz využí-

vaných, aj keď hlavné vodovodné zdroje v okolí Levíc a Zlatých Moraviec sú už odstavené. V súčas-

nosti už nie sú v prevádzke studne lokalizované južne od Malých Kozmáloviec, JZ od N. Tekova a S

od Kalnej n/Hronom. Okolité obce sú zásobované z centrálneho vodovodu z Gabčíkova.

4.4 Meteorológia

Priemerná ročná teplota vzduchu v Mochovciach (1981-1996) dosiahla 9,3°C. Najchladnejším me-

siacom je január (-1,6°C) a najteplejším júl (19,9°C), absolútne maximum 36,4 °C a minimum -30,8

°C. Priemerne za rok sa vyskytne 16,9 tropických dní, 65,5 letných dní, 101,6 mrazových dní, 26,5

ľadových dní a 16,6 dňa so silným mrazom.

Priemerná ročná relatívna vlhkosť vzduchu v Mochovciach (1981-1996) je 75 %. Najvyššia hod-

nota relatívnej vlhkosti vzduchu (100 %) sa vyskytuje pomerne často v nočných hodinách a počas

hmly, zaznamenané bolo minimum 14 %.

Priemerný ročný úhrn zrážok v Mochovciach (1981-1996) dosiahol 575 mm. Najvyšší mesačný

priemerný úhrn zrážok je v máji (71 mm) a najnižší vo februári (31 mm). Priemerný počet dní so

zrážkami ≥ 0,1 mm za rok je 136,0 a zrážkami ≥ 1,0 mm je 87,1. Priemerný počet dní s búrkovými

javmi bol 13,2. Priemerne bolo 43,9 dní za rok so snehovou pokrývkou a maximálna výška snehovej

pokrývky bola 40 cm.

Priemerné trvanie slnečného svitu za rok bolo 1954,4 h, s maximom v júli (280,6 h) a minimom v

januári (69,2 h). Priemerná ročná oblačnosť je 58 %, priemerný počet jasných dní za rok je 50,5 a

zamračených 106,3.

Najväčšie priemerné relatívne početnosti smerov vetra počas roka majú severozápad (22,5 %) a

juhovýchod (21,4 %). Priemerná ročná rýchlosť vetra je 2,8 m/s, najväčšie priemerné rýchlosti vetra

sú zo smerov východ (3,7 m/s) a severozápad (3,4 m/s). Maximálny náraz vetra sa vyskytuje v tejto

oblasti do 35 m/s. Hurikány a tornáda sa v tejto lokalite nevyskytujú.

Na obrázku Obr..4.6-1 je uvedená smerová veterná ružica za roky 1997-2004 a na obrázku Obr..4.6-

2 je ružica priemernej rýchlosti vetra za to isté obdobie.


Obr. 4.6-1 Smerová veterná ružica

Obr..4.6-2 Ružica priemernej rýchlosti vetra

4.5 Rádiologické podmienky spôsobené vonkajšími zdrojmi

4.5.1 Prirodzená rádioaktivita Prirodzenú radiačnú situáciu v lokalite Mochovce charakterizujú úroveň externého žiarenia a výskyt

rádionuklidov v jednotlivých zložkách životného prostredia – v prízemnej vrstve vzduchu, v pôde,

v povrchových a podzemných vodách, v krmovinách a ostatných produktoch poľnohospodárskej

činnosti.

Prirodzená radiačná situácia v lokalite Mochovce bola monitorovaná v značnom predstihu pred

uvedením JZ do prevádzky a to rôznymi organizáciami i samotným prevádzkovateľom jednotlivých

JZ v rámci predprevádzkového monitorovania.

4.5.2 Externé žiarenieCelková úroveň externého žiarenia meraná pred začatím výstavby EMO v r.1979-82 bola výrazne

variabilná v závislosti hlavne na charaktere geologického podložia. Na väčšine územia v okolí EMO

bola aktivita prirodzených rádionuklidov približne rovnaká.

Priemerná hodnota meraného dávkového príkonu je 95 ± 6,1 nGy/h. Úroveň kozmického žiarenia

nad vodnou hladinou prepočítaná pre lokalitu Mochovce je 34 nGy/h. Veľkosť terestriálnej zložky

externého gama žiarenia je v priemere 61 nGy/h.

4.5.3 Aktivita rádionuklidov v jednotlivých zložkách životného prostrediaAktivita rádionuklidov vo vzorkách životného prostredia je všeobecne veľmi nízka. Súčasné postupy

hlavne vďaka veľkoobjemovým odberovým zariadeniam (s prietokom vzduchu väčším ako 200

m3/h) dovoľujú spoľahlivo stanoviť aktivity 137Cs vo vzduchu na úrovni jednotiek mBq/m3 pri

dobe odberu jeden týždeň.

Výskyt pozaďovej aktivity v jednotlivých zložkách životného prostredia a vo vybraných článkoch

potravinového reťazca bol sledovaný priebežne od r.1979 až do uvedenia elektrárne v lokalite do

prevádzky v r. 1998 a 1999.

Rádioaktivita vo vyšetrovanej lokalite bola malá. Prevažnú časť zistenej aktivity v jednotlivých zlož-

kách životného prostredia tvorila rádioaktivita prirodzeného izotopu draslíka 40K.

Predprevádzkovým monitorovaním a jeho štatistickým vyhodnotením nebola zistená žiadna výraz-

nejšia rádiologická anomália.

4.6 Havarijné plánovanie a riadenie havárií v lokalite elektrárne

4.6.1 Realizovateľnosť opatrení havarijného plánovaniaZabezpečenie a realizovateľnosť opatrení havarijného plánovania sú podrobne dokumentované

v predbežnom vnútornom havarijnom pláne pre MO34, vo vnútornom havarijnom pláne EMO12

0

5

10

15

WNW

NW

NNW

W

WSW

SW

SSW SSE

SE

ESE

E

ENE

NE

NNE

S

N

20

0

5

10

15

WNW

NW

NNW

W

WSW

SW

SSW SSE

SE

ESE

E

ENE

NE

NNE

S

N

20

4.7-2 Priemerná rýchlosť

vetra daného smeru

(m/s) v Mochovciach za

obdobie 1997-2004

4.7-1 Priemerná

početnosť výskytu vetra

daného smeru (%) v

Mochovciach za obdobie

1997-2004


a plánoch ochrany obyvateľstva pre prípad jadrovej havárie jadrového zariadenia v Mochovciach.

Podrobnosti sú popísané v kapitole 14.

4.6.2 Plnenie požiadaviek na vonkajšiu infraštruktúruOchranné pásmo pre AE Mochovce, vrátane MO34, bolo určené Rozhodnutím Krajského hygienika

č. H-IV-2370/79 z 15.10.1979. Hranica ochranného pásma je nakreslená na

Obr. 2.3-2. Ochranným pásmom neprechádza žiadna diaľnica, železničná trať (okrem vlečky slúžia-

cej na prísun a odvoz materiálu do areálu EMO), alebo vodná cesta. Ochranné pásmo nepretínali

pred jeho vytýčením žiadne verejné komunikácie, ktoré by museli byť zrušené či premiestnené.

Vonkajšie dopravné spojenie využíva jestvujúce komunikácie i železničný systém. Na hlavných cest-

ných a železničných ťahoch v kraji nie sú v podstate mimoriadne nebezpečné úseky vytvorené prí-

rodnými pod¬mienkami.

Lokalita Mochovce a jej okolie do vzdialenosti 20 km má pomerne riedku sieť železničných tratí.

Najdôležitejším bodom železničných tratí je stanica Kalná nad Hronom.

4.7 Monitorovanie územia a okolia JZ

V rámci EMO sa monitorujú tieto parametre a javy:

> Radiačné charakteristiky a obsah rádionuklidov v jednotlivých zložkách životného prostredia.

> Rádiologická záťaž okolia – dlhodobé pozorovania vývoja radiačnej situácie počas normálnej

prevádzky alebo monitorovanie radiačnej situácie počas havárie JE

> Meteorologická situácia – okamžitá situácia, dlhodobé pozorovania, predpovede

> Hydrologická situácia – okamžitá situácia, dlhodobé pozorovania

> Seizmicita, geológia a hydrológia podzemných vôd – dlhodobé pozorovania

> Demografické a iné parametre – okamžitá situácia, dlhodobé štatistické údaje – demografické

údaje, priemerná spotreba potravín, a podobne.

Za zber, archiváciu, kontrolu a dodatočnú úpravu jednotlivých výsledkov monitorovania zodpove-

dajú určené organizácie.

4.7.1 Rádiologické parametre pre potreby dohľadu nad vplyvom AE na životné prostredie Pred uvedením EMO12 do prevádzky sa začalo predprevádzkové monitorovanie rádioaktivity v

okolí AE podľa schváleného prevádzkového plánu monitorovania, ktorého cieľom bolo získať cha-

rakteristické informácie o okolí a získať pozaďové a základné údaje o lokalite a okolí a stanoviť

príslušné referenčné údaje potrebné na vyhodnotenie prevýšenia nameraných údajov oproti nor-

málnym pozaďovým hodnotám.

Monitorovací plán zahŕňa radiačnú kontrolu rôznych zložiek životného prostredia v okolí AE Mo-

chovce do vzdialenosti cca 20 km od jadrovej elektrárne.

4.7.2 Zisťovanie odchýlky od normálneho pozaďového stavu Podľa doterajších skúseností normálna prevádzka AE nespôsobuje merateľné zvýšenie obsahu rá-

dionuklidov v tých zložkách životného prostredia, ktoré významne prispievajú k ožiareniu obyvate-

ľov v okolí AE.

4.7.3 Vplyv susedných externých zdrojov v lokaliteOdchýlka od normálneho stavu môže byť spôsobená vplyvom susedného bloku EMO12 alebo su-

sedného republikového úložiska rádioaktívnych odpadov. Možný vplyv EMO12 sa dá zistiť na zá-

klade informácií z prevádzky AE pri zisťovaní príčin zvýšenej aktivity v okolí a prijatia príslušných

nápravných opatrení. Ohodnotenie možného vplyvu republikového úložiska rádioaktívnych odpa-

dov je komplikovanejšie, pretože by mohli uniknúť iba rádionuklidy s dlhým polčasom rozpadu a

najpravdepodobnejšia expozičná cesta je cez hydrosféru.

Prevýšenie rádioaktivity v okolí zdroja môže byť spôsobené nekontrolovaným únikom rádioaktivity

v AE mimo lokality (napríklad z AE Jaslovské Bohunice, havária pri transporte rádioaktívnych látok),

prípadne aj mimo hraníc SR.

Monitorovanie sa zabezpečuje radiačnou monitorovacou sieťou SR (jej zložkou je aj EMO), okrem

iného aj pri jadrovej/radiačnej havárii, resp. mimoriadnej udalosti spojenej s únikom rádionuklidov

do životného prostredia alebo pri podozrení na ich vznik či už na území alebo mimo územia SR.

4.7.4 Monitorovanie podzemných a povrchových vôdUcelený hydrologický monitorovací program povrchových a podzemných vôd v lokalite Mochovce

s využitím lokálnych prostriedkov a vybavenia inštalovaného v lokalite v súčasnosti neexistuje. Hyd-

rologické monitorovanie podzemných i povrchových a drenážnych vôd v lokalite RÚ RAO zabez-

pečujú iba špeciálne organizácie (EKOSUR a JAVYS). Do monitorovacieho plánu radiačnej kontroly

okolia boli zahrnuté aj novovybudované vrty okolo odpadového potrubia a tiež bolo rozšírené aj

monitorovanie pitných vôd o lokalitu - SE EMO.

Monitorovanie povrchových vôd zabezpečuje na národnej úrovni Slovenský hydrometeorologický

ústav (SHMÚ) a Slovenský vodohospodársky podnik (SVP).

4.7.5 Parametre pre odhad rizika extrémnych javov na projekt a prevádzku AEÚdaje o meteorologickej situácii v lokalite AE Mochovce zhromažďuje SHMÚ podľa meraní v me-

teorologickej stanici Mochovce v areáli SE-EMO. Údaje sú štatisticky spracované pre dve návrhové

úrovne zaťaženia: projektové - so strednou dobou návratu 100 rokov a extrémne - pre strednú dobu

návratu 10 000 rokov.

Seizmickú činnosť a parametre monitoruje Geofyzikálny ústav SAV Bratislava v rámci Národného

programu monitorovania. Rozmiestnenie seizmických staníc bolo navrhnuté tak, aby bolo možné

lokalizovať zemetrasenie s možnými makroseizmickými účinkami na území Slovenska bez ohľadu

na to, v ktorej oblasti sa vyskytne. V lokalitách seizmických staníc je nepretržite meraná rýchlosť

pohybu pôdy.


5. Všeobecné aspekty projektu MO345.1 Všeobecné požiadavky na projekt

Bezpečnostné ciele a princípy sú odvodené od všeobecných cieľov jadrovej bezpečnosti, cieľov ra-

diačnej ochrany a technických bezpečnostných cieľov. Požiadavky na jadrovú bezpečnosť jadrových

zariadení pri ich projektovaní sú dané legislatívnymi predpismi SR a projekt je v zhode aj so zadaním

a požiadavkami dozorných orgánov. Každá navrhovaná úprava systémov, konštrukcií a komponen-

tov dôležitých pre jadrovú bezpečnosť musí byť kategorizovaná podľa jej bezpečnostného význa-

mu. Projekt okrem iného obsahovať požiadavky na kvalifikáciu zariadení a musí zabezpečiť, aby

všetky systémy, konštrukcie a komponenty mali také vlastnosti, ktoré zaručia bezpečnú prevádzku

jadrového zariadenia počas celej projektovej životnosti, predchádzanie udalostiam a ochranu zdra-

via zamestnancov jadrového zariadenia pri práci, obyvateľov a životného prostredia.

5.1.1 Základné bezpečnostné ciele

5.1.1.1 Všeobecný cieľ jadrovej bezpečnosti a bezpečnostná politikaZákladným všeobecným cieľom jadrovej bezpečnosti je chrániť osoby, spoločnosť a životné pros-

tredie a to vytvorením a udržiavaním efektívnej ochrany proti rádiologickému ohrozeniu. Z tohto

cieľa sú odvodené dva ciele ochrany pred žiarením. Prvým je zabezpečiť počas normálnej prevádzky,

aby ožiarenie ionizujúcim žiarením v elektrárni a dávky spôsobené únikom rádioaktívnych látok z

elektrárne boli taká malé, ako sa dá rozumne dosiahnuť (princíp ALARA) a menšie ako predpísané

hodnoty podľa legislatívnych predpisov.

Druhý cieľom ochrany pred žiarením je zaistiť, aby pri všetkých havarijných podmienkach, s ktorý-

mi sa v projekte elektrárne uvažuje, boli rádiologické dôsledky, ak by nastali, minimálne prípadne

žiadne.

Jadrová bezpečnosť jadrového zariadenia je zaistená prostredníctvom ochrany do hĺbky založenej

na použití viacnásobných fyzických bariér brániacich šíreniu ionizujúceho žiarenia a rádionuklidov

do životného prostredia a s opakovaným použitím systému technických a organizačných opatrení

slúžiacich na ochranu a zachovaniu fyzických bariér a tiež na ochranu osôb v areáli AE, obyvateľov

v okolí a životného prostredia.

Bariéry a bezpečnostné funkcie

Dôležitým prvkom ochrany do hĺbky sú štyri fyzické bariéry proti úniku štiepnych produktov ako

najväčšieho zdroja aktivity:

> palivo a jeho štruktúra (prvá bariéra),

> pokrytie palivových prútikov (druhá bariéra),

> tlakové zariadenia primárneho chladiaceho okruhu reaktora (tretia bariéra),

> kontajnment (štvrtá bariéra).

Obr.5.1.-2 Baréry a bezpečnostné funkcie

Následky prípadného porušenia prvých bariér kompenzuje vždy nasledujúca bariéra. Až po poruše-

ní štvrtej bariéry by mohli rádioaktívne látky uniknúť do životného prostredia.

Projektovaná životnosť prvej a druhej bariéry závisí na predpokladanej dobe práce palivových člán-

kov. Tretia a štvrtá bariéra sú projektované na celú dobu životnosti elektrárne.

Projektom sú zabezpečené základné bezpečnostné funkcie, ktoré umožňujú uplatniť princípy

ochrany do hĺbky. Hlavným účelom bezpečnostných funkcií je ochrana fyzických bariér pred poško-

dením a/alebo deštrukciou.

Komponenty, systémy a konštrukcie elektrárne majú také charakteristiky, parametre, materiálové

zloženie a sú zostavené a usporiadané tak, aby umožnili bezpečnú a spoľahlivú prevádzku systémov

a elektrárne s dôrazom na zaistenie vysokého stupňa celistvosti palivových prútikov, systému chla-

denia reaktora a systémov k nemu pripojených.

Riadiace systémy musia udržiavať parametre reaktora v medziach zadaných pre normálnu prevádz-

ku. Ak by odchýlky od podmienok normálnej prevádzky boli také, že by boli prekročenie ochranné

medze, potom systém ochrany reaktora tieto poruchové stavy zistí a zabráni rozvoju do havarijných

podmienok alebo do nadprojektových havárií.

Ak by aj napriek všetkým preventívnym opatreniam vznikla havária, potom hlavne následky úniku

rádioaktívnych látok cez jednu alebo viacero bariér zmierňuje systém kontajnmentu. Je naprojek-

tovaný a vybudovaný s takou tesnosťou, aby únik rádioaktívnych látok z neho nebol väčší ako 2% z

celkového objemu kontajnmentu za 24 hodín pri havarijnom projektovom tlaku 0,250 MPa.

Na dosiahnutie požadovanej spoľahlivosti sú systémy dôležité pre bezpečnosť zálohované, rôzno-

rodé, nezávislé a fyzicky oddelené. Pravidelne sa skúšajú a udržiavajú v prevádzkyschopnom stave.

Základné požiadavky na jadrovú bezpečnosť sú pri hodnotení jadrovej bezpečnosti pretransformo-

vané do kritérií prijateľnosti. Kritériá prijateľnosti stanovujú číselné limity hodnôt modelovaných

parametrov, podmienky pre stavy AE počas a po odznení udalosti, požiadavky na odozvu systémov

i na zásahy prevádzkového personálu.

Bariéry proti úniku rádioaktívnych látok do okolia:

Matica paliva

Stena komponentov primárneho okruhu

Kontejnment


5.1.1.2 Radiačné ciele pre projekt výstavby MO34Na minimalizáciu rádiologického vplyvu na životné prostredie, obyvateľstvo a pracovníkov elektrár-

ne sú dané limity dávok ionizujúceho žiarenia. Pre normálnu a abnormálnu prevádzku podľa legis-

latívnych predpisov efektívne dávky jednotlivca v príslušnej kritickej skupine obyvateľov spôsobené

výpusťami rádioaktívnych látok pri normálnej prevádzke za hranicami ochranného pásma nie sú

väčšie ako 0,25 mSv za jeden rok. Radiačným cieľom projektu MO34 je pre rádioaktívne výpuste po-

čas normálnej prevádzky dvojbloku MO34 neprevýšiť polovicu z vyššie uvedenej hodnoty povolenej

dávky pre lokalitu EMO, t.j. 0.125 mSv.

Pre pracovníkov elektrárne počas normálnej a abnormálnej prevádzky je limit efektívnej dáv-

ky 100 mSv počas piatich za sebou nasledujúcich kalendárnych rokov a v žiadnom kalendárnom

roku nesmie prekročiť 50 mSv.

Všeobecným bezpečnostným cieľom projektu pre havarijné udalosti týkajúcim sa obyvateľov za

hranicou ochranného pásma je, aby sa nemuseli použiť žiadne neodkladné ochranné opatrenia –

ukrytie, jódová profylaxia, evakuácia a dočasné premiestnenie. Kvantitatívne radiačné bezpečnost-

né ciele a kritériá prijateľnosti pre dávku na jednotlivca z obyvateľov sú v Tabuľke č. 5.3–1.

V projekte AE MO34 sú zohľadnené všetky opatrenia na zabránenie vzniku a rozvoja porúch. Pro-

jekt palivových elementov a sú také, aby bol zaistený vysoký stupeň jeho integrity. S dostatočnou

rezervou zaisťuje integritu systému chladenia reaktora, ako aj integritu systémov k nemu pripo-

jených. Projekt sa snaží o jednoduchosť, dostatočné rezervy a charakteristiky na minimalizovanie

následkov chýb operátora.

Tabuľka č. 5.3–1 Kritériá prijateľnosti pre analýzy radiačných následkovStav Kritérium prijateľnosti

Normálna a abnormálna prevádzka Efektívna dávka menšia ako 0.125 mSv/rok za hranicou ochranného pásma

Projektové havárie (s malou frekvenciou výskytu)

Efektívna dávka menšia ako 1 mSv/rok za hranicou ochranného pásma

Projektové havárie (s veľmi malou frekvenciou výskytu)

Efektívna dávka menšia ako 5 mSv/rok za hranicou ochranného pásma

Vybrané nadprojektové havárie Efektívna dávka menšia ako 5 mSv/rok za hranicou ochranného pásma

Na dosiahnutie požadovanej úrovne spoľahlivosti bola pri projektovaní bezpečnostných a ochran-

ných systémov venovaná primeraná pozornosť zálohovaniu a prevencii porúch so spoločnou príči-

nou s využitím takých prostriedkov ako sú rôznorodosť, nezávislosť a fyzická separácia, požiadavky

na skúšanie a údržbu.

5.1.1.3 Pravdepodobnostné bezpečnostné cieleBezpečnostná úroveň JE MO34 s navrhovanými zmenami je najmenej na rovnakej úrovni alebo

vyššia ako súčasná úroveň bezpečnosti elektrárne EMO12 a sú splnené pravdepodobnostné kritériá

odporučené ÚJD SR:

> Sumárna frekvencia poškodenia jadrového paliva vplyvom vnútorných a vonkajších iniciačných

udalostí nemá byť pre existujúce bloky jadrových elektrární väčšia ako 1.10-4/rok, pre nové pro-

jektované jadrové bloky na 1.10-5/rok;

> Sumárna frekvencia skorého veľkého úniku rádioaktívnych látok vplyvom vnútorných a vonkaj-

ších iniciačných udalostí nemá byť pre nové projektované jadrové bloky väčšia ako 1.10-6/rok.

Pre MO34 je výsledná frekvencia tavenia aktívnej zóny 9.79.10–6 za rok. V tejto frekvencii sú zahr-

nuté príspevky od prevádzky na plnom výkone, znížených výkonoch a pri odstavenom reaktore s

uvažovaním príspevkov od vonkajších udalostí a vnútorných udalostí.

MO34 spĺňa pravdepodobnostné kritériá bezpečnosti odporučené ÚJD SR a EUR.

5.1.1.4 Deterministický prístup pre oblasť bezpečnosti v rámci úvodného projektu Projekt je vytvorený na základe deterministických kritérií. Fyzikálne a technologické vlastnosti

blokov MO34 spĺňajú požadované podmienky jadrovej bezpečnosti a pri vzniku iniciačnej

udalosti nie sú porušené kritériá prijateľnosti stanovené pre danú kategóriu procesov.

Každá iniciačná udalosť je charakterizovaná aj frekvenciou výskytu, podľa ktorej je možné ich

rozdeliť na tieto skupiny:

> Očakávaná udalosť

> Projektová havária

> Nadprojektová havária

> Vybraná nadprojektová havária

Tieto kategórie uvažujú celý rozsah možných stavov reaktora a projekt úplne zohľadňuje

možné poruchy v režimoch odstavenia. Kategória udalostí kombinovaných s konkrétnym sta-

vom reaktora zohľadňuje frekvenciu tejto kombinácie.

Pre každú skupinu iniciačných udalostí sa preukázalo, že fyzikálne a technologické vlastnosti

blokov MO34 spĺňajú požadované podmienky jadrovej bezpečnosti a že pri vzniku akejkoľvek

iniciačnej udalosti nebudú porušené kritériá prijateľnosti zadané pre danú kategóriu proce-

sov.

Pri vypracovávaní bezpečnostných analýz sa použili teoretické modely založené na známych

vedeckých prístupoch, validované a primerané na základe príslušných experimentálnych úda-

jov a štandardné konzervatívne metodiky a prístupy požadované a odporučené slovenskou

legislatívou, bezpečnostnými návodmi ÚJD SR.

5.2 Kategorizácia zariadení dôležitých pre bezpečnosť do bezpečnostných tried

Pre zaistenie bezpečnosti počas spúšťania, normálnej prevádzky a udalostí podľa yyhlášky

ÚJD SR č. 50/2006 Z.z. musí byť projekt jadrového zariadenia taký, aby pri abnormálnej pre-

vádzke, projektových haváriách a v primeranej miere aj pri vybraných nadprojektových havá-

riách zaručil splnenie základných bezpečnostných funkcií:

Bezpečnostné funkcie zahŕňajú všetky funkcie, ktoré sú potrebné na zabránenie vzniku hava-

rijných podmienok a na zmiernenie dôsledkov havarijných podmienok uvažovaných v projek-

te. Pre plnenie každej z bezpečnostných funkcií boli určené potrebné komponenty, systémy

a zariadenia. Každá súčasť systému bola zaradená do bezpečnostnej triedy obvykle podľa

najvyššej úrovne bezpečnostnej funkcie, ktorú musí dané zariadenie splniť.

Zariadenia, ktoré plnia bezpečnostné funkcie sú vybrané zariadenia. Musia byť kvalifikované


na predpokladané účinky prostredia na projektom uvažované podmienky vrátane seizmickej

odolnosti počas spúšťania, skúšobnej prevádzky, prevádzky a počas projektových havárií.

Bezpečnostné systémy plnia bezpečnostné funkcie určené na bezpečné odstavenie jadro-

vého reaktora alebo na odvod tepla z aktívnej zóny reaktora alebo obmedzenie následkov abnor-

málnej prevádzky a projektových havárií pri seizmickej udalosti, požiari, víchrici, záplave a pri

poruche, výpadku dôležitého zariadenia a havárie vrátane maximálnej projektovej havárie.

Vybrané zariadenia (systémy) sú kategorizované do bezpečnostných tried jedna až štyri. Pri

kategorizácií vybraných zariadení sa uplatňuje odstupňovaný prístup tak, že do triedy jedna

sú zahrnuté vybrané zariadenia na ktoré sú najvyššie nároky na spoľahlivosť, kvalifikáciu, za-

bezpečovanie kvality, početnosť a rozsah kontrol a s tým súvisiacu dokumentáciu.

Do bezpečnostných tried sú zaradené aj stavebné konštrukcie na hranici kontajnmentu, vy-

brané systémy a zariadenia vzduchotechniky, hermetické priechodky, stabilné hasiace zaria-

denie v primárnej časti elektrárne a elektrická požiarna signalizácia v stavebných objektoch.

Súčasťou zoznamu vybraných zariadení je aj kategorizácia systémov a zariadení podľa seiz-

mických kategórií. Vybrané zariadenia sa zaraďujú do seizmických kategórií podľa toho, akú

majú funkciu pre zabezpečenie jadrovej bezpečnosti počas a 72 hodín po seizmickej udalosti.

5.2.1 Požiadavky z hľadiska zabezpečovania kvalityZabezpečovanie kvality vybraných zariadení sa riadi slovenskou legislatívou. Pre vybrané zaria-

denia (VZ) kategorizované v najvyššej bezpečnostnej triede sa spracovávajú pre každú etapu ich

životnosti plány kvality, ktoré definujú požiadavky na zabezpečenie kvality VZ.

5.2.2 Kvalifikácia zariadení a podmienky prostrediaKvalifikáciou sa potvrdzuje, že vybrané zariadenia sú schopné počas svojej projektovej prevádzkovej

životnosti v danom prostredí, vrátane podmienok pri havárii a pri seizmickej udalosti, splniť požia-

davky na vykonávanie ich funkcií.

Kvalifikácii podliehajú zariadenia MO34 dôležité pre bezpečnosť. V programe kvalifikácie sú zohľad-

nené aj vplyvy starnutia spôsobené faktormi prostredia – ako sú napríklad extrémna teplota, radiá-

cia a vibrácie – počas celej očakávanej doby životnosti zariadenia.

5.3 Ľudský faktor

Blokové dozorne sú všeobecne určené ako miesto, z ktorého sa ovláda celý výrobný proces

elektrárne. Dominantné postavenie digitálnej techniky v automatických riadiacich systémoch

a potreba bezpečného a efektívneho riadenia výroby vedie k nárastu používania automatic-

kého riadenia prevádzky a posúva operátora do funkcie supervízora nad komplexnými auto-

matizovanými systémami.

Prácu operátora však ovplyvňujú aj ďalšie aspekty, ako napr. teplota a vlhkosť vzduchu v blo-

kovej dozorni, osvetlenie panelov, pultov a obrazoviek, hluk, chvenie a tiež čistota na praco-

visku. Spoľahlivý výkon operátora je závislý ďalej od organizačného zabezpečenia práce na

blokovej/núdzovej dozorni vyjadreného jednoznačnou deľbou pracovných úloh, hierarchiou

autority na zmene a dodržovaním pracovných predpisov.

Bezpodmienečnou požiadavkou na zvládnutie úloh operatívneho riadenia na blokovej//nú-

dzovej dozorni je dôkladná teoretická a praktická príprava zamestnancov, ktorí sú poverení

týmito úlohami. Vyžaduje sa u nich podľa atómového zákona osobitná odborná spôsobilosť.

Na jej získanie musia absolvovať výcvik na reprezentatívnom plnorozsahovom simulátore,

ktorý je potrebný aj na verifikáciu a validáciu návrhu blokovej/núdzovej dozorne.


6. Opis systémov elektrárne a ich porovnanie s projektom6.1 Reaktor

6.1.1 Celkový popis reaktoraTlakovodný reaktor typu VVER - 440/213/Č je vodou chladený, vodou moderovaný energetický

reaktor určený pre bloky jadrovej elektrárne s nominálnym výkonom elektrickým výkonom 440

MW. Reaktor bol vyrobený v závode Škoda Plzeň, závod Energetické strojírenství podľa ruskej

dokumentácie.

Reaktor je zdrojom tepla využívaním štiepnej reťazovej reakcie jadrového paliva pôsobením

tepelných neutrónov. Chladivom a súčasne moderátorom je demineralizovaná voda s obsahom

kyseliny boritej.

Do reaktora sa chladivo privádza šiestimi hlavnými cirkulačnými potrubiami s vnútorným prieme-

rom Js500 mm od hlavných cirkulačných čerpadiel, ktoré zaisťujú cirkuláciu chladiva v slučkách

primárneho okruhu. Pri prechode aktívnou zónou sa chladivo ohrieva v priemere o 28ºC teplom

uvoľneným zo štiepnej reakcie. Chladivo vystupuje z reaktora šiestimi výstupnými nátrubkami do

hlavných cirkulačných slučiek primárneho okruhu. Teplota chladiva na vstupe do reaktora je 267ºC.

Výstupná teplota závisí od vstupnej teploty a od ohrevu chladiva pri prechode aktívnou zónou. Vý-

stupný tlak chladiva je 12,26 MPa (pretlak) t.j. absolútna hodnota tlaku je 12,36 MPa.

Výkon reaktora sa riadi a reguluje vertikálnym premiestňovaním regulačných kaziet v aktívnej zóne

a zmenou koncentrácie kyseliny boritej v chladive v rozmedzí 0 – 12 g/kg.

Pred nedovolenými odchýlkami základných parametrov je reaktor chránený limitačným systémom

a systémom automatickej ochrany reaktora, ktorá pôsobí vtedy, keď automatickou reguláciou nie

je možné zabezpečiť normálnu prevádzku zariadenia reaktora.

K ochranným systémom tiež patria systémy havarijného chladenia aktívnej zóny, ktoré majú zabrá-

niť roztaveniu aktívnej zóny reaktora pri strate chladiva.

Funkčnými celkami reaktora sú tlaková nádoba reaktora, horný blok tlakovej nádoby, komponenty

aktívnej zóny a vnútorné konštrukčné prvky. Tlaková nádoba reaktora je umiestnená v betónovej

šachte reaktora. Zariadenie betónovej šachty zabezpečuje biologickú ochranu proti žiareniu z aktív-

nej zóny, spoľahlivé upevnenie reaktora a tepelnú izoláciu jeho vonkajšieho povrchu.

Reaktor sa spolu so zariadeniami primárneho okruhu nachádza v hermetických priestoroch, v kto-

rých sa lokalizujú rádioaktívne látky uvoľňujúce sa pri prípadných projektových haváriách.

6.1.2 Aktívna zónaV aktívnej zóne reaktora je tristo štyridsaťdeväť kaziet, z ktorých je tristo dvanásť pracovných a tri-

dsaťsedem automatických regulačných a kompenzačných ARK.

Ako palivo sa používa spekaný oxid uraničitý UO2 v tvare tabletiek, z ktorých sa formuje palivové

jadro palivového prútika. Palivový prútik má cylindrický obal – pokrytie, zaslepené na koncoch zá-

slepkami – určené pre zadržanie rádioaktívnych produktov vznikajúcich pri štiepnej reakcii. Palivová

kazeta obsahuje zväzok palivových prútikov navzájom oddelených dištančnými mriežkami, hlavicu,

pätky a obalovú rúru.

Obalové rúry zo zirkóniovej zliatiny E125 (Zr+2,5%Nb) slúžia na ochranu zväzku palivových prúti-

kov pred mechanickým pôsobením a na usmerňovanie organizovanie prúdu chladiva.

6.1.2.1 Kazeta ARKKazeta ARK je pracovným orgánom systému riadenia a ochrany a skladá sa z dvoch častí: palivovej

časti ARK a nadstavca, spojených spojovacou tyčou. Kazeta ARK plní nasledujúce funkcie:

> Zabezpečuje rýchle prerušenie štiepnej reťazovej reakcie v reaktore, rýchlym zavedením absor-

bátora do aktívnej zóny a súčastne vyvedením palivovej časti z aktívnej zóny.

> Je prvkom automatickej regulácie s cieľom udržiavať výkon reaktora na zadanej úrovni a jeho

previesť ho z jednej úrovne výkonu na druhú.

> Kompenzuje rýchle zmeny reaktivity (teplotný, výkonový efekt, otrava, atď.).

Kazeta ARK má nadstavec a palivovú časť spojené navzájom spojovacou tyčou. V predpokladanom

palivovom cykle sa budú do aktívnej zóny zavážať palivové časti ARK druhej generácie. Palivová časť

ARK je svojou konštrukciou okrem niektorých rozmerov analogická s pracovnou kazetou.

6.1.3 Hodnotenie vlastností reaktoraPevnostné výpočty tlakovej nádoby reaktora a jeho vnútroreaktorových častí dokumentoval do-

dávateľ zariadenia pri jeho dodávke. Tlaková nádoba reaktora je tesná a nepredpokladajú sa u nej

úniky chladiva.

V uvažovaných procesoch abnormálnej prevádzky i pri projektových haváriách je zaistené bezpeč-

né odstavenie jadrového reaktora, udržanie podkritickosti a dostatočné chladenie aktívnej zóny.

Vnútroreaktorové časti sú konštruované tak, že nebránia odstaveniu jadrového zariadenia ani od-

vádzaniu zostatkového tepla.

Životnosť tlakovej nádoby reaktora je projektovaná na 40 rokov. Pevnosť a integrita tlakovej nádo-

by je zabezpečená aj v havarijných situáciách. Zariadenie reaktora bolo dodatočne preverované aj

na seizmické vplyvy.

Chladenie aktívnej zóny počas normálnej prevádzky zabezpečuje hlavný chladiaci systém – reaktor,

chladiace slučky, parogenerátory. Pri odstavení reaktora je možné odvádzať teplo z reaktora priro-

dzenou cirkuláciou chladiva. Chladenie aktívnej zóny počas abnormálnej prevádzky zabezpečujú

aktívne systémy – nízkotlakový a vysokotlakový havarijný systém a pasívny systém hydroakumulá-

torov.

Na reguláciu reaktivity a odstavenie reaktora sa používajú dva nezávislé spôsoby – mechanický po-

hyb regulačných kaziet v aktívnej zóne a zmena koncentrácie kyseliny boritej v chladive primárneho

okruhu. Reaktor má samoregulačné vlastnosti, t.j. pri prevádzke reaktora na výkone, počas celej

kampane, je teplotný koeficient reaktivity od moderátora záporný.

Udržanie rádioaktívnych produktov v dovolených medziach je zabezpečené tesnosťou tlakovej ná-

doby reaktora a zariadeniami primárneho okruhu.


6.2 Popis primárneho okruhu

6.2.1 Popis systému primárneho okruhuPrimárny okruh je systém zariadení a komponentov, ktoré slúžia na výrobu tepla v reaktore a súčas-

ne zaisťujú prenos tepla z reaktora do sekundárneho okruhu počas prevádzky, nabiehania, odsta-

venia a dochladzovania reaktorového bloku. Chladivo primárneho okruhu slúži zároveň ako mode-

rátor neutrónov. Primárny okruh je okrem iného aj treťou bariérou proti úniku rádioaktívnych látok.

Obrázok 6.2.–1 Zostava primárneho okruhu so šiestimi chladiacimi slučkami

Hlavnými časťami primárneho kruhu sú: reaktor, šesť hlavných cirkulačných slučiek, parogenerátory,

kompenzátor objemu, poistné ventily kompenzátora objemu a barbotážna nádrž. Zariadenie pri-

márneho okruhu je umiestnené v hlavnom výrobnom bloku, väčšina zariadení sa nachádza vo

vnútri hermetickej zóny.

Hlavné cirkulačné slučky Js500 mm tvoria cirkulačné potrubie, ktoré spájajú reaktor s parogenerá-

tormi a ostatnými technologickými zariadeniami primárneho okruhu šiestimi cirkulačnými slučka-

mi, rozdelenými na dve vetvy. Na každej z nich sú hlavné uzatváracie armatúry.

Hlavná uzatváracia armatúra Js500 mm slúži na odpojenie cirkulačnej slučky primárneho okruhu

od reaktora pri poruche na oddeliteľnej časti niektorej slučky, alebo počas výmeny paliva na výkon

údržbárskych prác.

Hlavné cirkulačné čerpadlo zabezpečuje cirkuláciu potrebného množstva chladiva v primárnom

okruhu. Na každej zo šiestich slučiek primárneho okruhu sú hlavné cirkulačné čerpadlá umiestnené

na studenej vetve hlavného cirkulačného potrubia medzi parogenerátorom a reaktorom.

Parogenerátor slúži na výrobu suchej sýtej pary pre pohon turbín a tvorí rozhranie medzi primár-

nym a sekundárnym okruhom jadrovej elektrárne. V parogenerátoroch sa teplo odvádzané z reak-

tora odovzdáva vode sekundárneho okruhu.

V každej zo šiestich cirkulačných slučiek primárneho okruhu je inštalovaný jeden parogenerátor.

Všetky parogenerátory sú oddeliteľné od reaktora hlavnými uzatváracími armatúrami. Na ochra-

nu pred nadmerným nárastom tlaku na sekundárnej strane parogenerátorov slúžia poistné ventily

parogenerátorov a prepúšťacie stanice do atmosféry. Primárna časť parogenerátorov tvorená pri-

márnymi kolektormi a zväzkom teplovýmenných rúrok je napojená na hlavné cirkulačné potrubie.

Sekundárna časť tvorená plášťom s nátrubkami a vnútornou vostavbou je spojená s potrubiami

sekundárneho okruhu a s potrubiami čistiacich, pomocných a bezpečnostných systémov.

Systém kompenzácie objemu slúži na vytváranie počiatočného tlaku v primárnom okruhu v reži-

me spúšťania, na udržanie tlaku a na kompenzáciu tlakových odchýlok v primárnom okruhu počas

normálnej prevádzky a vo všetkých prechodových režimoch bloku.

Kompenzátor objemu je základným prvkom systému kompenzácie objemu a slúži na kompenzáciu

výchyliek tlaku a objemu pri zmenách teplotných režimov v primárnom okruhu a tiež na poisteniu

primárneho okruhu proti zvýšeniu tlaku nad povolenú medzu. S primárnym okruhom je neoddeli-

teľne spojený. Pre výrobný blok je inštalovaný jeden kompenzátor objemu, ktorý je v nepretržitej

prevádzke počas prevádzky výrobného bloku.

Uzol poistných ventilov kompenzátora objemu slúži na potlačenie nežiaduceho zvýšenia tlaku

v primárnom okruhu pri poruche technologického zariadenia a bezpečnostných systémov. Tento

systém chráni kompenzátor objemu a tým aj celý primárny okruh proti nedovolenému stúpnutiu

tlaku. Prípadné zlyhanie tohto systému by malo za následok deštrukciu komponentov primárneho

okruhu spojenú so stratou chladiva (LOCA).

Barbotážna nádrž slúži na prijímanie a kondenzáciu pary prichádzajúcej z kompenzátora objemu

a na prijímanie H2.

6.2.2 Pomocné systémy primárneho okruhuPomocné systémy primárneho okruhu sa priamo nepodieľajú na základných funkciách hlavných

zariadeniach primárneho okruhu Sú to nadväzujúce systémy na primárnom okruhu, ktorých funkč-

nosť je nutná na zabezpečenie prevádzkyschopnosti hlavných zariadení primárneho okruhu, t.j.

prívod alebo odvod pracovných médií, resp. vytvorenie podmienok pre chod hlavných zariadení

primárneho okruhu.

6.2.3 Havarijné systémy primárneho okruhuHavarijné systémy primárneho okruhu sú určené na minimalizáciu následkov havárií, ktoré sú spo-

jené s poškodením primárneho zariadenia, resp. zariadenia sekundárneho okruhu. Popísané sú

v kapitole 6.4.

Aktívny sprchovací havarijný systém znižovania tlaku pri vzniku havarijnej situácie reaktoro-

vého bloku, ktorá je spojená s nárastom tlaku v boxoch parogenerátorov zabezpečuje znižovanie

tlaku v boxoch parogenerátorov kondenzáciou paroplynnej zmesi na rozstrekovaných vodných

kvapkách a zachytáva 131J z paroplynnej zmesi a prevádza ho do vodného roztoku

Systém je projektovaný s redundanciou 3x100% t.j. má tri nezávislé funkčne a technologicky iden-

tické podsystémy, z ktorých každý je schopný pracovať samostatne.

Pasívny vákuobarbotážny havarijný systém slúži na znižovanie tlaku pri vzniku havarijnej situá-

cie reaktorového bloku, ktorá je spojená s nárastom tlaku v boxoch parogenerátorov.

Systém dochladzovania primárneho okruhu po seizmickej udalosti je systém, ktorý umožňu-

je dochladiť blok vtedy, ak po seizmickej udalosti sa nedá na dochladzovanie použiť zariadenie

sekundárnej časti a súčasne nebola narušená integrity primárneho okruhu Systém nie je určený

pre normálne plánované dochladzovanie primárneho okruhu. Systém je projektovaný s redundan-

ciou 3x100% t.j. má tri nezávislé, funkčne a technologicky identické podsystémy, z ktorých každý je

schopný pracovať samostatne.


6.3 Kontejnment

Bloky MO34 majú systém ochrannej obálky – kontejnment – na zadržanie parovzdušnej zmesi a po-

tlačenie tlaku, ktorý vzniká odparením vody z primárneho okruhu pri haváriách s únikom chladiva

z primárneho okruhu, vrátane roztrhnutia hlavného cirkulačného potrubia s vnútorným priemerom

500 mm s obojstranným výtokom.

Ochranná obálka je štvrtou, poslednou fyzickou bariérou proti úniku rádioaktívnych látok do okolia

JE a tvorí ju: hermetická zóna, ktorá oddeľuje priestor od ostatných priestorov elektrárne a od okolia

a systémy na ochranu integrity hermetickej zóny – vákuobarbotážny systém a systém odvodu tepla

po havárii. Stavba je dimenzovaná na vnútorný absolútny tlak 250 kPa, ktorý vzniká pri projektových

haváriách.

Súčasťou hranice hermetickej zóny sú tiež rýchločinné uzatváracie armatúry umiestnené na všet-

kých technologických trasách prechádzajúcich hranicou hermetického priestoru. Principiálna sché-

ma hermetickej zóny je na Obrázku 6.3.1–1.

Obrázok 6.3.1-1 Principiálna schéma hermetickej zóny. Červenou čiarou je znázornená hranica hermetickej zóny

Steny hermetickej zóny sú zvonku alebo zvnútra obložené plechmi – výstelkou – prevažne hrubými

6 mm z ocele 11 373, spojenými navzájom hermetickými zvarmi.

6.3.1 Vákuovobarbotážny systém Vákuovobarbotážny systém je pasívny systém na zníženie tlaku v hermetických priestoroch, ktorý sa

uplatňuje pri haváriách s únikom vysokoenergetického média z primárneho alebo sekundárneho

okruhu do hermetických priestorov. Jeho funkcia je pri projektových haváriách nezávislá na ener-

getických zdrojoch. Okrem znižovania tlaku v kontejnmente slúži aj na zadržiavanie rádioaktívnych

plynov po dobu potrebnú na likvidáciu havárie a na viazanie rádioaktívnych aerosólov a 131J v ha-

varijnom režime.

6.3.2 Systém odvodu tepla z kontejnmentu Odvod tepla z kontejnmentu vo všetkých prevádzkových režimoch bloku zabezpečuje vzducho-

technika hermetickej zóny. Je to pomocný technologický systém, ktorý zaisťuje vetranie a odvod

tepla z priestorov miestností hermetickej zóny. Pomáha likvidovať následky havárií technologických

zariadení vrátane maximálnej projektovej havárie.

Sprchový systém

Sprchový systém je súčasťou systému znižovania tlaku, teploty a lokalizácie rádioaktívnych únikov.

Je aktívnym zariadením a v spolu s barbotážnym systémom a so zadržaním nekondenzovateľných

plynov v záchytných plynojemoch spôsobuje v hermetických miestnostiach podtlak.

Sprchový systém je projektovaný s 200 % rezervou a je tvorený tromi funkčne samostatnými, nezá-

vislými podsystémami. Na úspešné zvládnutie následkov havárie v hermetickom priestore postačuje

činnosť jedného podsystému.

6.3.3 Skúšky tesnosti a pevnosti kontejnmentuOchranná obálka a ostatné pomocné zariadenia sú riešené tak, aby sa mohli robiť periodické integ-

rálne skúšky tesnosti hermetických priestorov kontejnmentu ako celku.

Pred uvedením bloku do prevádzky budú v hermetických priestoroch kontejnmentu lokálne skúšky

jednotlivých hermetizačných uzlov a integrálne skúšky.

Po spustení oboch blokov do energetickej prevádzky sa budú pravidelné – každoročné – prevádzko-

vé periodické integrálne skúšky tesnosti pri pretlaku 50 kPa v hermetických priestoroch.

6.4 Bezpečnostné systémy

6.4.1 Systém havarijného chladenia aktívnej zónyHavarijné systémy slúžia na zmiernenie priebehu a likvidáciu následkov havarijných stavov spo-

jených so stratou tesnosti primárneho a sekundárneho okruhu. Zariadenia havarijného systému

chladenia aktívnej zóny zabezpečujú počas havarijnej situácie na bloku odvod tepla z aktívnej zóny

reaktora až do jeho úplného vychladenia.

Všetky zariadenia havarijného systému chladenia aktívnej zóny musia byť prevádzkyschopné počas

aj po seizmickej udalosti. Zariadenia musia byť odolné maximálnemu výpočtovému zemetraseniu

s parametrami: horizontálna zložka x = 0,15 g a vertikálna zložka y = 0,1 g.

V projekte uvažované bezpečnostné systémy sú výkonovo a parametrami navrhnuté a stavebne

usporiadané tak, že tvoria tri navzájom redundantné systémy, seizmicky odolné a elektricky napája-

né zo zaisteného napájania II. kategórie. Sú umiestnené v stavebne od seba izolovaných miestnos-

tiach, s vylúčením prenášania požiaru zo systému na systém a umožňuje navzájom izolovať systémy

aj proti záplavám.


Z hľadiska funkcie sa havarijné systémy havarijného systému chladenia aktívnej zóny delia na dve

zásadné skupiny a to pasívne a aktívne.

Pasívny havarijný systém chladenia aktívnej zóny reaktora slúži pri haváriách na primárnom

okruhu spojených s veľkým unikom chladiva a výrazným poklesom tlaku na zaliatie aktívnej zóny

reaktora roztokom H3BO3 s koncentráciou 12 g/kg z tlakových zásobníkov – hydroakumulátorov.

Systém je navrhnutý s redundanciou 2x100% a pre svoju činnosť nepotrebuje žiadnu elektrickú

energiu.

Vysokotlakový aktívny havarijný systém chladenia aktívnej zóny reaktora slúži na kompenzá-

ciu havarijných únikov chladiva z primárneho okruhu a na vnesenie zápornej reaktivity do aktívnej

zóny pri havárii a na potlačenie kladných efektov reaktivity aktívnej zóny vyvolaných porušením

parametrov sekundárneho okruhu. Je projektovaný s redundanciou 3x100% t.j. má tri nezávislé,

funkčne a technologicky identické podsystémy, z ktorých každý je schopný samostatne plniť úlohy,

pre ktoré je projektovaný.

Nízkotlakový aktívny havarijný systém chladenia aktívnej zóny reaktora slúži na opätovné za-

plneniu aktívnej zóny po havárii primárneho okruhu spojenej s veľkým únikom chladiva a na odvod

zvyškového tepla z aktívnej zóny. Pracovné médium je roztok H3BO3 s koncentráciou 12 g/kg, ktorý

je pripravený v zásobných nádržiach. Je projektovaný s redundanciou 3x100% t.j. má tri nezávislé,

funkčne a technologicky identické podsystémy, z ktorých každý je schopný pracovať samostatne.

Elektrické napájanie

Všetky čerpadlá vysokotlakového, nízkotlakového doplňovania a sprchového systému a na ne navä-

zujúce elektrické armatúry sú napájané zo systému zaisteného napájania II. kategórie.

6.5 Kontrola a riadenie

6.5.1 Všeobecné princípy projektuV projekte systému kontroly a riadenia sa rešpektuje základné členenie systémov elektrárne z hľa-

diska jadrovej bezpečnosti. Podľa nej sú systémy rozdelené na systémy dôležité pre bezpečnosť a

systémy nedôležité pre bezpečnosť.

Systémy a zariadenia dôležité pre bezpečnosť sa delia na bezpečnostné systémy – ochranné, výkon-

né a podporné – a systémy a zariadenia so vzťahom k bezpečnosti.

Ochranné systémy – systémy, ktoré monitorujú prevádzku reaktorového bloku a v prípade zistenia

abnormálnych podmienok automaticky iniciujú činnosti zabraňujúce vzniku nebezpečných alebo

potencionálne nebezpečných podmienok.

Výkonné bezpečnostné systémy – súbor zariadení, ktoré po iniciácii od ochranného systému vy-

konajú potrebnú bezpečnostnú činnosť.

Podporné bezpečnostné systémy – súbor zariadení, ktoré zabezpečujú funkciu ochranných a vý-

konných bezpečnostných systémov.

Na tieto systémy nadväzujú aj systémy kontroly a riadenia a ich riešenie zodpovedá bezpečnostnej

významnosti zariadení dôležitých z hľadiska bezpečnosti.

6.5.2 Systém kkontroly a riadenia systémov dôležitých pre bezpečnosť

6.5.2.1 Všeobecné požiadavkyPre monitorovanie stavu elektrárne musí byť zabezpečené meranie s automatickým záznamom

všetkých základných veličín, ktoré môžu ovplyvňovať proces štiepenia, integritu aktívnej zóny, sys-

tém chladenia reaktora a kontajnment.

Všetky štruktúry, systémy a komponenty, ktoré sú časťami dôležitými pre bezpečnosť používajú rôz-

ne technológie, rôzna logika alebo algoritmy, alebo rôzne prostriedky ovládania, aby bolo niekoľ-

ko spôsobov zistenia a reagovania na dôležitú udalosť. Zálohy bezpečnostných systémov vytvárajú

plne funkčne, priestorovo, signálovo a elektricky nezávislé systémy.

6.5.2.2 Základné funkcie kontroly a riadenia systémov dôležitých pre bezpečnosťZákladnými systémami kontroly a riadenia systémov dôležitých pre bezpečnosť sú:

a. Systém rýchleho odstavenia reaktoru na rýchle odstavenie reaktora pri prekročení nastave-

ných úrovní technologických alebo neutrónovo-fyzikálnych parametrov.

b. Systém aktivácie technických prostriedkov zaistenia bezpečnosti. Slúži na zistenie projekto-

vých havárií a na spúšťanie systémov potrebných na obmedzenie ich dôsledkov.

6.5.3 Kontrola a riadenie systémov so vzťahom k bezpečnosti Systémy kontroly a riadenia systémov so vzťahom k bezpečnosti plnia doplňujúcu úlohu bezpeč-

nostných systémov pri dosahovaní a udržiavaní bezpečnosti jadrovej elektrárne. Ich činnosti môžu

zamedziť potrebe iniciovať systém kontroly a riadenia bezpečnostných systémov, zlepšiť alebo

doplniť výkony systém kontroly a riadenia bezpečnostných systémov pri zmiernení dôsledkov po-

stulovaných iniciačných udalostí, aby poškodenie elektrárne alebo zariadenia, alebo úniky aktivity

neboli žiadne alebo minimálne. Uvedené systémy tiež plnia pomocnú alebo nepriamu úlohu pri

dosahovaní a udržiavaní bezpečnosti jadrovej elektrárne. Ich funkcie môžu byť súčasťou celkovej

odozvy (reakcie) na haváriu, ale nie sú priamo zapojené do zmierňovania jej fyzikálnych následkov.

6.5.3.1 Základné funkcie kontroly a riadenia systémov so vzťahom k bezpečnostia. Systém skupinového a individuálneho riadenia havarijných, regulačných a kompenzačných ka-

ziet. Zabezpečuje riadenie štiepnej reťazovej reakcie v aktívnej zóne reaktora.

b. Systém obmedzenia výkonu reaktora

c. Automatický regulátor výkonu reaktora. Slúži na reguláciu výkonu reaktora v súlade s výkonmi

turbogenerátorov a k stabilizácii výkonu reaktora na zadanej úrovni.

d. Pohavarijný monitorovací systém

e. Systém vnútroreaktorovej kontroly. Slúži na meranie parametrov aktívnej zóny.

f. Počítačový informačný a riadiaci systém. Slúži na sledovanie a riadenie technologického pro-

cesu – spúšťania, odstavovania, prevádzky na výkone, eliminácie porúch, detekovanie odchý-

liek, výkon opatrení. Systém tiež bude zabezpečovať signalizáciu prekročenia technologic-

kých medzí, stavov pohonov, armatúr a pod. na displejoch blokovej dozorne, ako aj priamo

na monitoroch umiestených na pracovných stoloch operátorov.


g. Panely blokovej a núdzovej dozorne. Hlavné pracoviská sú základné pracoviská pre obsluhu

pri riadení bloku pomocou ovládania na voľbu (soft control).

h. Prevádzkový riadiaci systém slúži na automatizáciu s pomocou regulačných okruhov, automa-

tík, ručného ovládania, funkcie merania a dohliadania pre prevádzkové systémy.

i. Havarijné podporné strediská a havarijný informačný systém. Havarijné strediská koordinujú a

riadia všetky činnosti súvisiace s likvidáciou havárie a jej následkov v elektrárni.

j. Technologická diagnostika primárneho a sekundárneho okruhu. Diagnostický systém poskytu-

je informácie o aktuálnom technickom stave monitorovaných komponentov a včas indikuje

možné poruchy alebo anomálne stavy.

k. Systém radiačnej kontroly. Je to rozsiahly merací a informačný systém na monitorovanie ra-

diačnej situácie v priestoroch elektrárne a v jej okolí

l. Chemické monitorovacie systémy. Systém zabezpečuje zber on-line meraní a spracovanie

údajov, hlásiť detekované poruchy a porušenia limít.

6.5.3.2 Systém monitorovania seizmicitySystém monitorovania seizmicity dáva on-line signály o prekročení úrovne tzv. kontrolného zemet-

rasenia pre systém automatického odstavenia reaktora a pre aktiváciu bezpečnostných systémov.

Okrem toho nepretržite hodnotí priebeh seizmickej situácie a pri výskyte seizmickej udalosti ju ana-

lyzuje a poskytuje vyhodnotené údaje na posúdenie možnosti ďalšej normálnej prevádzky po seiz-

mickej udalosti s úrovňou vyššou ako kontrolné zemetrasenie v kombinácii .

6.5.3.3 Systém aktivácie technických prostriedkov zaistenia bezpečnosti Systém aktivácie technických prostriedkov zaistenia bezpečnosti tvorí súčasť ochranných systémov

bloku JE. Jeho úlohou je rozoznávať vznik havarijných podmienok na bloku a riadiť systémy určené

na zmiernenie následkov týchto podmienok.

Pri prekročení medzných hodnôt sa vyhodnocujú inicializačné kritéria, ktoré aktivujú bezpečnost-

ný riadiaci systém. Vytvárajú sa akčné signály, ktorými sú spúšťané a odstavované zariadenia ním

ovládané.

6.5.4 Kontrola a riadenia ostatných systémov

6.5.4.1 Prevádzková diagnostika primárneho okruhuSystémy prevádzkovej diagnostiky slúžia na kontinuálne monitorovanie stavu vybraných technolo-

gických celkov a zber a vyhodnotenie vybraných technologických parametrov pre potreby včasnej

výstrahy pred vznikom poruchy významnej z hľadiska jadrovej bezpečnosti.

Na integráciu dostupných informácií z diagnostických systémov, informačného systému bloku a

potrebnej dokumentácie na jednom pracovisku slúži nadstavbový systém diagnostiky.

6.5.5 DozorneBloková dozorňa

Bloková dozorňa je miestom, z ktorého sa musí dať ovládať zariadenie MO34 vo všetkých projek-

tových režimoch. Ovládanie z blokovej dozorne je rozdelené na hlavné pracovisko, vedľajšie praco-

visko, bezpečnostné panely a pracovisko účelových služieb. Na bezpečnostných paneloch blokovej

dozorne sú umiestnené alarmy, zobrazovacie a riadiace prvky klasickej inštrumentácie systémov.

Núdzová dozorňa

Núdzová dozorňa plní funkciu záložného riadiaceho pracoviska pre blokovú dozorňu v situáciách,

kedy bloková dozorňa stratila schopnosť plniť funkciu riadenia a/alebo monitorovania a personál

blokovej dozorne sa po odstavení reaktora a turbogenerátorov presunie do núdzovej dozorne od-

kiaľ môže prakticky v plnom rozsahu alebo s obmedzením riadiť a monitorovať blok.

6.6 Elektrické napájanie

Elektrická schéma jadrovej elektrárne sa vyznačuje špecifickými zvláštnosťami, ktoré sú vyvolané

prevádzkovými stavmi jadrového reaktora.

Podstatnou zvláštnosťou oproti elektrickým schémam v klasických elektrárniach je to, že elektrická

schéma JE musí okrem spoľahlivej prevádzky všetkých zariadení JE pri výrobe elektrickej energie a

vyvedenia výkonu z JE do vonkajšej elektrizačnej sústavy zabezpečiť aj spoľahlivé dochladenie reak-

tora v normálnych i havarijných stavoch JE.

Z tohto pohľadu sú požiadavky na elektrické napájanie zariadení JE náročnejšie. Najzávažnejšie sa

uplatňujú pri zabezpečení napájania pre systémy, ktoré majú vzťah k jadrovej bezpečnosti.

Spotrebiče dôležité z hľadiska jadrovej bezpečnosti sú napájané zo systémov zaisteného napájania.

Systémy zaisteného napájania tvoria siete zaisteného napájania a núdzové zdroje. Pri strate napája-

nia sa príslušný systém zaisteného napájania odpája od siete III. kategórie a prechádza na napája-

nie z núdzových zdrojov. Akumulátorové batérie a agregát neprerušovaného napájania zabezpeču-

jú neprerušené napájanie sietí I. a III/I. kategórie, ktoré napájajú riadiace a ochranné systémy počas

doby stanovenú projektom. Dieselgenerátory štartujú automaticky a sú postupne zaťažované.

Spotrebiče nedôležité z hľadiska jadrovej bezpečnosti sú napájané zo siete III. kategórie. Sieť III.

kategórie je normálne napájaná z pracovných zdrojov, pri strate pracovného napájania prechádza

na napájanie rezervné.

6.6.1 Vonkajšie elektrické systémyVonkajšie elektrické systémy zahŕňajú:

> Zariadenia na vyvedenie výkonu, ktoré slúžia na prenos vyrobenej energie do elektrizačnej sústa-

vy a na zabezpečenie pracovného napájania vlastnej spotreby príslušného bloku cez odbočkové

transformátory.

> Zariadenia rezervného napájania vlastnej spotreby zo strany vonkajších zdrojov, ktoré slúžia na

zabezpečenie rezervného napájania vlastnej spotreby z vonkajších zdrojov cez rezervné trans-

formátory.

Systém vyvedenia výkonu nepatrí medzi zariadenia, ktoré majú zabezpečiť dochladenie reaktora,

ale jeho správna funkcia je dôležitá v rámci hĺbkovej ochrany v elektrickej časti a pre predchádzanie

poruchám iných zariadení.

Schéma vyvedenia výkonu i schéma napájania vlastnej spotreby z pracovného napájania MO34 je

riešená blokovo. Výkon každého z blokov MO34 sa po transformácii blokovými transformátormi

vyvádza do rozvodne Veľký Ďúr, ktorá je vzdialená sedem kilometrov od EMO.

Rezervné napájanie vlastnej spotreby je riešené dvojblokovo. Schéma rozvodne 400 kV a 110 kV

Veľký Ďúr ako aj spôsob ich prevádzky sú volené tak, aby bol maximálne obmedzený prenos porúch

medzi blokmi EMO navzájom a medzi blokmi EMO a elektrizačnou sústavou.

Pre trvalé monitorovanie hlavného elektrotechnického zariadenia pre vyvedenie elektrického vý-

konu a napájanie vlastnej spotreby JE v ustálených, prechodných, poruchových a havarijných reži-

moch bloku a elektrickej časti je spracovaný projekt diagnostického strediska elektro – DSE.


moch bloku a elektrickej časti je spracovaný projekt diagnostického strediska elektro – DSE.

6.6.1.1 Rezervné napájanie vlastnej spotrebyVlastná spotreba je normálne napájaná z pracovných zdrojov. Pri ich strate príslušné zariadenia

automatického záskoku rezervy zabezpečia prechod postihnutej časti vlastnej spotreby na rezerv-

né napájanie s cieľom nahradiť pracovné zdroje napájania pri normálnej, abnormálnej prevádzke

bloku i pri havarijných podmienkach bloku.

Spoľahlivosť zariadení rezervného napájania vlastnej spotreby má dopad na plynulosť a ekonomiku

výroby bloku a nemá priamy vplyv na jadrovú bezpečnosť

Pri strate pracovného i rezervného napájania sú spotrebiče dôležité z hľadiska bezpečnosti napá-

jané núdzovými zdrojmi a príslušnými systémami zaisteného napájania. Pri ťažkých haváriách sa

predpokladá použitie spoločného dieselgenerátora.

6.6.2 Vnútorné elektrické systémyVnútorné elektrické systémy slúžia na napájanie vlastnej spotreby elektrárne pri rešpektované

charakteru napájaných zariadení z pohľadu jadrovej bezpečnosti a prevádzkovej spoľahlivosti. Sú

vytvorené systémy s presne definovanými požiadavkami na spôsob napájania, seizmickú odolnosť,

funkčnú schopnosť a spoľahlivosť v projektom definovaných prevádzkových, poruchových i havarij-

ných stavoch. Na napájanie slúžia pracpvné a rezervné zdroje.

Požiadavky elektrických spotrebičov na napájanie

Požiadavky elektrických spotrebičov na napájanie sú dané ich kategorizáciou a tiež ich potrebnou

seizmickou odolnosťou. Pre napájanie najdôležitejších spotrebičov sa nepripúšťa prerušenie napá-

jania viac ako zlomky sekundy vo všetkých režimoch, vrátane straty pracovných a rezervných zdrojov

vlastnej spotreby.

Spotrebiče na odvrátenie zapôsobenia ochrany reaktora vyžadujú zaistené napájanie potrebné na

prekonanie niekoľko sekúnd trvajúcich prechodových procesov v elektrizačnej sústave.

Pre ostatné spotrebiče sa pripúšťa prerušenie napájania na čas daný podmienkami bezpečnosti od

desiatok sekúnd do desiatok minút vo všetkých režimoch, vrátane straty pracovných a rezervných

zdrojov vlastnej spotreby, prípadne na dobu potrebnú na ručné zapnutie rezervného napájania.

Najmenej dôležité spotrebiče nevyžadujú rezervné napájanie.

Týmto požiadavkám musia vyhovovať aj príslušné napájacie zdroje a to predovšetkým z hľadiska

spoľahlivosti a kontinuity dodávky elektrickej energie na požadovanej napäťovej úrovni.

Núdzové zdroje

Núdzové zdroje sú umiestnené v areáli EMO a nie sú závislé ani na pracovných ani na rezervných

zdrojoch. Po strate pracovných i rezervných zdrojov ich nahrádzajú. Núdzové zdroje sú súčasťou

systému zaisteného napájania. Sú tvorené dieselgenerátormi, akumulátorovými batériami, agregá-

tom neprerušovaného napájania a jednotkami neprerušeného napätia.

Náhradný striedavý zdroj

Náhradný striedavý zdroj je umiestnený v areáli EMO. Je to osobitný dieselgenerátor spolu s vlast-

nou 6kV rozvodňou a je nezávislý od pracovných i rezervných zdrojov. Je určený na zmiernenie

následkov ťažkých havárií alebo zvládnutie nadprojektových havárií.

6.6.2.1 Systém napájania III. kategóriePracovné zdroje vlastnej spotreby – sieť III. kategórie – musia byť schopné zaistiť napájanie po-

čas normálnej i abnormálnej prevádzky bloku a pri vzniku havarijných podmienok na bloku, pokiaľ

je toto napájanie k dispozícii. Pracovné zdroje musia umožniť spustenie najväčšieho elektrického

spotrebiča vlastnej spotreby a zachovať stabilitu pri krátkodobých prechodových procesoch v sieti

pracovného napájania vlastnej spotreby.

Rezervné zdroje vlastnej spotreby musia byť schopné nahradiť pracovné zdroje napájania počas

normálnej a abnormálnej prevádzky bloku a pri vzniku havarijných podmienok na bloku, pokiaľ je

toto napájanie k dispozícii.

Systémy normálneho napájania musia byť riešené tak, aby obmedzovali možnosť vzniku nadpro-

jektových havárií a boli schopné poskytnúť podporu preventívnym a zmierňujúcim opatreniam pri

ťažkých haváriách.

6.6.3 Sieť II. kategórie zaisteného napájania Núdzový zdroj

Núdzovým zdrojom pre každý zo systémov zaisteného napájania je dieselgenerátor umiestnený

v dieselgenerátorovej stanici. Budova a zariadenia dieselgenerátorovej stanici sú seizmicky odolné.

Dieselgenerátory a súvisiace zariadenia musia plniť funkciu núdzových zdrojov napájania bezpeč-

nostných spotrebičov JE v plnom rozsahu počas a po projektovej seizmickej udalosti a takisto počas

a po haváriách so stratou chladiva a/alebo stratou napájania.

6.6.4 Sieť I. kategórie zaisteného napájaniaNúdzové zdroje

Núdzovými zdrojmi pre každý systém zaisteného napájania sú nasledovné zariadenia:

> staničná olovenú akumulátorová batéria,

> agregát neprerušovaného napájania

V sieti I. kategórie je zavedená vnútorná redundancia 2 x 100% a 2 x 50% pre akumulátorové

batérie.

6.6.5 Sieť III/II. kategórie zaisteného napájaniaZariadenia sietí III/I. a III/II. sú z hľadiska jadrovej bezpečnosti vybranými zariadeniami. Vzhľa-

dom na predpokladanú životnosť elektrárne sa vyžaduje ich funkčná spoľahlivosť minimálne

štyridsať rokov.

Núdzový zdroj

Núdzovým zdrojom pre systém zaisteného napájania sú dieselgenerátory.

6.6.6 Riadenie a hlavné automatikyCentrálne automatiky bloku

Centrálne automatiky bloku v súčinnosti s ochranami bloku slúžia na ovládanie vypínačov v schéme

vyvedenia výkonu a rezervného napájania vlastnej spotreby a s tým súvisiace prepínanie napája-

cích prívodov daných rozvodní bloku na vytvorenie podmienok pre úspešný samonábeh pohonov

a poskytujú informácie o stave napätia pre potreby ďalších automatík v rámci systému kontroly a

riadenia.


6.6.7 Nadprojektová havária – úplná strata napájania vlastnej spotreby Nadprojektová havária tohto typu vznikne ak:

> Celá EMO1,2,3,4 je postihnutá stratou napájania z pracovných i rezervných zdrojov.

> Na jednom z blokov EMO34 nenaštartoval ani jeden dieselgenerátor vo vybraných systémoch

zaisteného napájania a zariadenia sú napájané len z batérií.

> Na druhom z blokov EMO34 je k dispozícii aspoň jeden systém zaisteného napájania.

> Bezprostredne pred ani pri úplnej strate napájania vlastnej spotreby nevznikla žiadna projektom

predpokladaná nehoda. Predpokladá sa, že všetky systémy v elektrárni, okrem tých, čo stratu

napájania spôsobili, sú v prevádzke alebo sú prevádzkyschopné.

Na riešenie úplnej straty napájania vlastnej spotreby sa predpokladá pripojenie napájania na vybra-

né systémy zaisteného napájania z náhradného striedavého zdroja pred uplynutím jednej hodiny,

čo je čas vyplývajúci z bezpečnostných analýz.

Neskôr sa predpokladá použitie prevádzkyschopných náhradných striedavých zdrojov mimo územia

elektrárne a to na úrovni 400 i 110kV prípadne napätie prostredníctvom niektorého zo susedných

blokov. Naviac spoločný dieselgenerátor, ktorý je doplnkovým zdrojom, môže rovnako zabezpečiť

napájanie 6kV linky pre dosiahnutie potrebnej úrovne bezpečnosti dvoch z troch bezpečnostných

systémov na každý blok JE.

6.7 Pomocné systémy elektrárne

6.7.1 Vodné systémyPre dlhodobo spoľahlivú, bezpečnú a ekonomicky výhodnú prevádzku EMO je okrem iného potreb-

ná aj kvalitná voda pre technologické účely. Na prípravu vody sú v EMO určené technologické celky:

> Chemická úprava prídavnej vody na výrobu demivody pre primárny a sekundárny okruh.

> Úprava chladiacej vody na výrobu dekarbonizovanej vody pre potreby chladiacich okruhov.

Systém surovej vody zabezpečuje hrubé predčistenie surovej vody a jej dodávku v požadovanom

množstve na zaistenie prevádzky všetkých štyroch blokov atómovej elektrárne Mochovce. Používa

sa na doplňovanie vody do primárneho a sekundárneho okruhu z chemickej úpravni vody, na úpra-

vu chladiacej vody, ktorá sa používa na doplňovanie strát cirkulačnej chladiacej vody a technickej

vody dôležitej a ako zdroj požiarnej vody. Systém nie je zaradený medzi bezpečnostné systémy.

Zdrojom surovej vody pre elektráreň Mochovce je rieka Hron z nádrže Veľké Kozmálovce, kde je

čerpacia stanica surovej vody. Čerpacia stanica surovej vody zaisťuje dodávku priemyselnej vody a

prídavnej vody cez výtlačné rady 2xDN 1200 v dĺžke 6 km do akumulačného vodojemu 2x6 000 m3

s dvoma oddelenými akumulačnými komorami zásobujúcimi elektráreň surovou vodou.

Nádrž Veľké Kozmálovce zabezpečuje plynulo dostatok vody pre EMO a to až do prietoku Qmax. =

1,8 m3.s-1. Prevádzka a doprava surovej vody sa požaduje počas nominálnej prevádzky blokov, počas

abnormálnej prevádzky a v havarijných podmienkach 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce.

Strata prívodu chladiacej vody a jeho obnova do dvoch hodín nemá vplyv na prevádzku elektrárne,

ale teoreticky v čase veľkého dlhodobého extrémneho sucha by mohla spôsobiť odstavenie elek-

trárne.

Pri strate prívodu vody na dobu dlhšiu ako dve hodiny sú pripravené opatrenia na obmedzenie

spotreby surovej vody pre doplňovanie okruhov EMO. Odstavuje sa odluh z chladiacich okruhov do

Hrona, znižuje sa výkon reaktorov až do prípadného odstavenia blokov elektrárne. Podľa získaných

skúseností a výsledkov prevádzkových experimentov je prípustná strata prívodu chladiacej vody

najviac na dobu osem až dvanásť hodín, v letnom období maximálne iba šesť hodín.

Ak sa predpokladá strata vody na dlhší čas, musí sa zaistiť náhradný spôsob dodávky surovej vody.

Elektráreň má pre takýto stav pripravenú analýzu ako postupovať od získavaní vody z možných

zdrojov v rámci vlastných zdrojov elektrárne – akumulácia vôd v bazénoch pod chladiacimi vežami

a iné – až do odstavenia elektrárne z prevádzky.

6.7.2 Systém stlačeného vzduchu a dusíkaSystémy stlačeného vzduchu zabezpečujú zdroj a rozvod stlačeného nízkotlakového vzduchu 0,8

– 0,81 MPa a stlačeného vysokotlakového vzduchu 4,5 – 5,0 MPa pre spotrebiče primárnej a sekun-

dárnej časti elektrárne.

Kompresorová stanica nízkotlakového vzduchu zabezpečuje v EMO dostatočné množstvo stlače-

ného vzduchu pracovného a sušeného pre všeobecnú potrebu spoločných prevádzok i postupne

pre všetky štyri energetické bloky.

Kompresorová stanica vysokotlakového vzduchu je zdrojom stlačeného vzduchu, ktorý je pracov-

ným médiom pohonov rýchločinných armatúr oddeľujúcich hermetickú zónu reaktorovne pri ha-

varijných režimoch reaktorového zariadenia.

Technologické zariadenie vysokotlakového kompresorovej stanice je umiestnené v samostatnom

objekte. Oddelene od kompresorových boxov sú situované priestory pre rozvádzače zaisteného i

nezaisteného napájania.

Rozvod vysokotlakého vzduchu zabezpečuje prívod ovládacieho vzduchu s tlakom 4,5 – 5,0 MPa

k pneumatickým pohonom rýchločinných armatúr oddeľujúcich hermetickú zónu reaktorovne pri

havarijných režimoch reaktorového zariadenia a pre ovládanie rýchločinných armatúr na parovo-

doch parogenerátorov.

6.7.3 Výroba a sklad dusíka a kyslíkaSystém výroby a skladu dusíka a kyslíka slúži na dodávku plynného tlakového dusíka ako produktu

zariadenia na delenie vzduchu vrátane skladu kvapalného dusíka pre potreby zariadení primárne-

ho okruhu v hlavnom výrobnom bloku a jeho pomocných prevádzok. Sklad kvapalného kyslíka slúži

na zaistenie prevádzky zariadení systému spaľovania vodíka v reaktorovni.

6.7.4 Systém odberu aktívnych vzoriekOdbery vzoriek rôznych médií sa robia na kontrolu dodržovania správnych chemických režimov.

Prostredníctvom potrubných rozvodov odberu vzoriek sa opakované odoberajú vzorky z primárne-

ho okruhu a ostatných technologických celkov, kde existuje možnosť výskytu rádioaktívnych látok.

Potrubné rozvody odberov vzoriek umožňujú ručne odoberať kvapalné vzorky zo systémov JE do

odberových nádob. Vzorky sa vyhodnocujú v chemických laboratóriách.

Na všetkých trasách sú pred hranicou hermetického priestoru umiestené rychlouzatváracie armatú-

ry s elektropohonmi, za hranicou hermetického priestoru sú ďalšie rýchločinné armatúry s elektro-

pohonom a dvojica vysokotlakových uzatváracích ventilov plniaca funkciu tlakovej bariéry.

6.7.4.1 Odbery vzoriek pre radiačnú kontroluSúčasť systému radiačnej kontroly je odber vzoriek najmä v reaktorovej sále, v strojovni, v budove

pomocných prevádzok a plynných vzoriek vo ventilačnom komíne.

Systémy radiačnej kontroly zabezpečujú kontrolu pri normálnej prevádzke JE i v abnormálnej pre-


vádzke a pri havarijných a pohavarijných podmienkach.

Objemová aktivita aerosólov a jódu v ovzduší pracovných priestorov kontrolovaného pásma sa me-

ria pomocou odberu vzoriek s kontinuálnym meraním, alebo odberom vzoriek a následným vyhod-

notením mimo miesta odberu.

Objemová aktivita aerosólov vzácnych plynov meria pomocou nepretržitého odberu vzoriek z urče-

ných miestností a ich okamžitým vyhodnocovaním.

Aktivita plynných výpustí sa meria pomocou komplexu meraní – meranie aktivity aerosólov, jódu,

vzácnych plynov, teploty, prietoku, vlhkosti a dávkového príkonu vo ventilačnom komíne, odbero-

vé zariadenia pre vzorkovanie 3H a 14C a veľkoobjemové odberové zariadenie pre odber aerosólov

a jódov pre neskoršie laboratórne analýzy pre účely bilancie. Súčasťou je aj vysokotlakové odberové

zariadenie do tlakových fliaš pre účely laboratórnej gamaspektrometrickej analýzy.

6.8 Systém konverzie výkonu

Systém konverzie výkonu je určený na premenu tepelnej energie pary vyrobenej v parogeneráto-

roch na elektrickú energiu. Jeho úlohou je zabezpečiť transport pary vyrobenej v systéme paro-

generátorov do turbíny resp. do obtoku turbíny – do prepúšťacej stanice do kondenzátora ak tur-

bogenerátory nepracujú – umožniť premenu tlakovej energie pracovného média na mechanickú

energiu rotora turbogenerátora, kondenzáciu v kondenzátoroch turbíny, termicky odplyniť a pri-

vádzať dostatočné množstvo hlavného kondenzátu späť vo forme vysokotlakej napájacej vody do

parných generátorov.

Para je vyrábaná v šiestich parogenerátorov umiestnených v hermetickej zóne. Z každého paroge-

nerátora je vyvedené potrubie, ktoré prechádza hermetickými priechodkami z hermetickej zóny

boxov parogenerátorov do nehermetickej zóny.

Zariadenia prepúšťacích staníc pary do atmosféry a poistné ventily parogenerátorov tvoria systém

ochrany sekundárneho okruhu od prevýšenia tlaku, ktorý je klasifikovaný ako výkonný bezpečnost-

ný systém.

Parogenerátory aj s parovodmi plnia bezpečnostnú funkciu – odvod zostatkového tepla pri normál-

nej prevádzke, abnormálnej prevádzke a havarijných podmienkach – keď nebola porušená integri-

ta chladiaceho okruhu jadrového reaktora.

Počas seizmickej udalosti sú všetky parogenerátory aj s parovodmi izolované od sekundárneho

okruhu pomocou rýchločinných armatúr a odvod tepla je zabezpečený cez prepúšťacie stranice do

atmosféry a/alebo cez poistné ventily parogenerátorov.

Pretože systém odvodu tepla z reaktora je riešený pomocou šiestich slučiek a na plnenie bezpeč-

nostnej funkcie odvodu zostatkového tepla pri odstavenom reaktore postačujú iba dve slučky,

systém ako celok obsahuje tri rovnocenné redundancie a deterministicky predstavuje pre plnenie

príslušnej bezpečnostnej funkcie dvojnásobne zálohovaný systém.

6.8.1 TurbogenerátorTurbogenerátor je hlavné zariadenie sekundárneho okruhu určené na premenu energie pary na

energiu elektrickú. Na každom reaktorovom bloku sú dva turbogenerátory. Hlavnou súčasťou tur-

bogenerátora sú dva samostatne funkčne odlišné celky:

> turbína s príslušenstvom

> generátor s príslušenstvom

Turbogenerátor je tvorený hlavnými časťami – kondenzačnou turbínou a turboalternátorom. Tur-

bíny sú trojtelesové s jedným vysokotlakovým dielom a dvomi nízkotlakovými dielmi na sýtu paru, s

prehrievaním medzi vysokotlakovým a nízkotlakovými dielmi.

Na výrobu elektrickej energie sú na každom bloku inštalované dva generátory s menovitým výko-

nom Sn = 300 MVA a Un = 15,75 kV.

6.8.2 Ostatné zariadenia v systéme konverzie výkonu Ostatné zariadenia plnia požadované funkcie s hlavným cieľom dopraviť paru z parogenerátorov k

turbogenerátorom, zabezpečiť vykurovanie ohrievačov pomocou odberovej pary, zabezpečiť skon-

denzovanie pary na výstupe z turbín v hlavnom kondenzátore, prečerpať kondenzát z hlavného

kondenzátora cez nízkotlakovú regeneráciu do napájacích nádrží a odtiaľ dopraviť napájaciu vodu

pomocou napájacích čerpadiel cez vysokotlakovú regeneráciu do jednotlivých parogenerátorov.

6.9 Ochrana pred požiarmi

Stavebné objekty sú rozdelené do viacero skupín z hľadiska umiestnenia bezpečnostných systé-

mov, systémov súvisiacich s jadrovou bezpečnosťou prípadne zariadení alebo ich komponentov,

na ktoré bezpečnostne významné zariadenia bezprostredne funkčne naväzujú. Týmto objektom sa

venuje zvláštna pozornosť z hľadiska ochrany pred požiarmi.

6.9.1 Koncepcia riešenia ochrany pred požiarmi vo vzťahu k jadrovej bezpečnostiKoncepcia riešenia ochrany pred požiarmi vychádza z legislatívy Slovenskej republiky. Zariadenia

dôležité z hľadiska jadrovej bezpečnosti jadrového zariadenia musia byť projektované tak, aby sa

predchádzalo požiarom, prípadný požiar aby sa dal zistiť, signalizovať a uhasiť a neuhasený požiar

lokalizovať. Musia byť k dispozícii požiarno-technické zariadenia a vznik požiaru na ľubovoľnom

mieste nesmie zabrániť bezpečnému odstaveniu jadrového reaktora, jeho udržaniu v bezpečnom

stave a nesmie spôsobiť únik rádioaktívnych látok alebo ožiarenie osôb nad ustanovené limity

V systéme ochrany pred požiarmi sa dôsledne uplatňuje prístup „ochrany do hĺbky“, ktorý vo vzťahu

vyššie uvedeným požiadavkám vytvára tieto tri úrovne tzv. bariéry:

1. Prevencia: opatrenia, ktoré majú v čo najvyššej miere zabrániť vzniku požiaru. V elektrárni sa

použili horľavé látky a materiály iba v nevyhnutných prípadoch. Ak sa nedalo vylúčiť použitie

horľavých látok a materiálov, boli prijaté opatrenia obmedzujúce alebo vylučujúce možnosť vzni-

ku a šíreniu požiaru, resp. boli obmedzené druhotné účinky požiaru. Káble odolné proti šíreniu

plameňa boli použité v objektoch dôležitých z hľadiska bezpečnej a spoľahlivej prevádzky. Sta-

vebné objekty MO34 sú rozdelené do požiarnych úsekov. Šíreniu požiaru medzi jednotlivými po-

žiarnymi úsekmi sa bráni dôsledným ohraničením každého požiarneho úseku požiarne deliacimi

konštrukciami s požadovanými požiarnymi odolnosťami.

2. Detekcia a represia: systémy zistenia, ohlásenia a hasenia požiaru majú zabezpečiť, aby požiar,

ktorý vznikne aj napriek preventívnym opatreniam bol zistený a ohlásený bezprostredne po svo-

jom vzniku a aby boli k dispozícii prostriedky na jeho rýchle uhasenie resp. k potlačenie. Pre

požiar, ktorý môže vzniknúť aj napriek preventívnym opatreniam sa na jeho rýchle zistenie a lo-


kalizáciu a následne na jeho uhasenie resp. uvedenie pod kontrolu využívajú požiarno-technic-

ké zariadenia – elektrická požiarna signalizácia, stabilné hasiace zariadenia a rozvody požiarnej

vody pre zabezpečenie stavieb vodou proti požiarom.

Elektrická požiarna signalizácia bude akusticky alebo opticky signalizovať poplach v stráženom

priestore alebo v jeho okolí a ovládať zariadenia, ktoré sú na ňu napojené.

1. Zabránenie šíreniu požiaru: využitie požiarne deliacich konštrukcií, ktoré zabraňujú v šíreniu neu-

haseného požiaru mimo požiarny úsek tak, aby nebolo ohrozené bezpečné odstavenie reaktora

a jeho bezpečné udržanie v odstavenom stave a odvod zvyškového tepla z aktívnej zóny reakto-

ra po jeho odstavení. Na zabránenie šírenia požiaru sa používajú požiarne deliace konštrukcie,

ktoré bránia šíreniu neuhaseného požiaru mimo požiarny úsek tak, aby nebolo ohrozené základ-

né bezpečnostné funkcie

Jednotlivé stavebné objekty MO34 sú situované tak, aby v prípade požiaru v ktoromkoľvek staveb-

nom objekte nebol ohrozený požiarom a sekundárnymi účinkami požiaru stavebný objekt nachá-

dzajúci sa v jeho okolí.

V MO34 sa používa plne adresovateľný systém elektrickej požiarnej signalizácie. Použité hlásiče sú

manuálne a automatické.

Subsystém kontroly a riadenia pre ochranu pred požiarmi využíva výstupy z elektrickej požiarnej

signalizácie. Bude iniciovať ich spustenie podľa definovaných algoritmov pre konkrétne požiarno-

-technické zariadenie.

6.9.2 Stabilné hasiace zariadeniaStabilné hasiace zariadenia je riešené tak, aby bol požiar uhasený alebo uvedený pod kontrolu,

signalizovali svoju činnosť a vykonali pomocnú funkciu.

Stabilné hasiace zariadenia pre vybrané priestory hlavného výrobného bloku slúžia na uhasenie

požiaru vo vybraných priestoroch princípom vytvorenia vodnej hmly. Na zachovanie funkčnosti po-

čas seizmickej udalosti je ochrana vybraných priestorov hlavného výrobného bloku pokrytá dvomi

systémami stabilného hasiaceho zariadenia:

> stabilné hasiace zariadenia seizmicky odolné, ktoré chráni priestory seizmicky odolné,

> stabilné hasiace zariadenia seizmicky neodolné, ktoré chráni priestory seizmicky neodolné

Elektrické napájanie pre stabilné hasiace zariadenie je zo 4. a 5. systému zabezpečeného napájania,

pri výpadku elektrickej energie sa samočinne prepína.

Seizmicky odolná časť stabilného hasiaceho zariadenia chráni seizmicky odolné priestory kábelové-

ho rozvodu a olejové systémy umiestnené v miestnostiach olejového hospodárstva hlavných cirku-

lačných čerpadiel a v miestnosti doplňovacích čerpadiel.

Seizmicky neodolná časť stabilného hasiaceho zariadenia chráni seizmicky neodolné priestory ká-

belového rozvodu v strojovni a v etažérkach.

Zdroj vody pre stabilné hasiace zariadenia seizmické je zaistený redundantným spôsobom napá-

jania čerpadiel. Prívod vody do zásobnej nádrže je redundantný. Elektrické napájanie čerpadiel je

redundantné.

Zariadenie na odvod tepla a splodín horenia v strojovni

Pre zariadenie na odvod tepla a splodín horenia strojovni je použitý nútený odvod tepla a splodín

horenia.

Počas normálnej prevádzky zariadenie na odvod tepla a splodín horenia v strojovni MO34 slúži

ako vetracie zariadenie na vytvorenie požadovaných teplotných podmienok v objekte. Pri požiari je

zariadenie na odvod tepla a splodín horenia pripravené na naprogramované otvorenie príp. zatvo-

renie okien v odvetrávaných dymových úsekoch.

6.9.3 Zabezpečenie stavieb vodou na hasenie požiaruVoda na hasenie požiarov je zabezpečená zariadeniami na dodávku vody na hasenie požiarov. Sys-

tém požiarnej vody pre EMO nadväzuje na zásobovanie surovou vodou, ktorá sa pre priemyselné

účely a na zásobovanie stavieb vodou na hasenie požiarov upravuje.

V areáli MO34 je požiarny vodovod rozdelený na tri nezávislé systémy:

1. Prvý systém zásobovania požiarnou vodou - seizmicky neodolný zabezpečuje požiarnu

vodu v hlavnom výrobnom bloku II pre seizmicky neodolnú časť stabilného hasiaceho zariadenia

a stabilné hasiace zariadenia vonkajších olejových transformátorov, olejových nádrží turbogene-

rátorov a vodnú clonu.

2. Druhý systém zásobovania požiarnou vodou – seizmicky neodolný zabezpečuje zásobova-

nie požiarnou vodou vnútorné aj vonkajšie požiarne hydranty pre všetky objekty MO34. Požiarna

sieť pre objekty MO34 je zásobovaná vodou z čerpacej stanice.

3. Tretí systém zásobovania požiarnou vodou – seizmicky odolný zabezpečuje zásobovanie

požiarnou vodou seizmicky odolné stabilné hasiace zariadenia. Systém je napájaný z chladia-

ceho okruhu technickej vody dôležitej. Tento systém je prepojený dvoma potrubiami s prvým

systémom.

6.9.4 Závodný hasičský útvarPre projekte požiarnej bezpečnosti stavebných objektov sa prihliadalo na postulované kritérium,

podľa ktorého sa nevyskytnú dva alebo viacero požiarov v rovnakom čase na hociktorých z blokov

EMO. Pri likvidácii požiaru sa uvažuje s využitím existujúceho profesionálneho závodného hasičské-

ho útvaru.

Jednotka závodného hasičského útvaru je vybavená podľa výsledkov analýzy nebezpečenstva po-

žiaru spracovanou pre EMO12.

6.10 Nakladanie s jadrovým palivom a jeho skladovanie

6.10.1 Transport a skladovanie čerstvého jadrového palivaČerstvé jadrové palivo – za čerstvé jadrové palivo sa pre účely nakladania s palivom pokladajú pa-

livové kazety a palivové časti kaziet ARK – sa do JE transportuje z výrobných závodov v špeciálnych

krytých železničných vagónoch. Je uložené v transportných kontajneroch, ktoré ich chránia pred

vonkajšími vplyvmi a umožňujú manipuláciu s čerstvým jadrovým palivom. Najviac osem kontaj-

nerov s čerstvým jadrovým palivom je umiestnených na vysúvateľnej plošine vagóna. Transportný

kontajner má kapacitu na štyri kazety.

Po vybratí paliva z transportného kontajnera sa robí jeho vstupná kontrola. Kazety určené na zave-

zenie do reaktora sa transportujú do zásobníkov, ktoré sú umiestnené na otočnom stole na podlahe


skladu čerstvého paliva. Celková kapacita skladu čerstvého paliva je päťsto dvadsaťštyri kaziet.

Komponenty zariadenia pre príjem a skladovanie čerstvého jadrového paliva musia byť stabilné pri

a po skončení seizmickej udalosti, až do úrovne najvyššieho výpočtového zemetrasenia. Týka sa to

transportného kontajnera, zásobníka na palivo a skladovacej mreže hermetických puzdier.

Fyzická ochrana

Urán obohatený do 10 % 235U je zaradený do III. kategórie jadrových materiálov a jeho ochrana je

zabezpečená technickými prostriedkami podľa systému AKOBOJE.

6.10.2 Transport a skladovanie vyhoreného palivaSkladovanie vyhorených palivových kaziet v elektrárni je ovplyvnené vysokým zostatkovým výko-

nom paliva a vysokou úrovňou ionizujúceho žiarenia po vybratí z reaktora. Preto musí zostať ulo-

žené tak, aby sa mohlo chladiť a súčasne aby bolo odtienené žiarenie. Pre tento účel je určený

bazén skladovania vyhoreného paliva, kde sa vyhorené palivo skladuje až do doby, keď tepelný

výkon a dávkový príkon gama žiarenia klesne na úroveň, pri ktorej je možné ho odviesť z hlavného

výrobného bloku.

6.10.2.1 Zariadenia pre transport a skladovanie vyhoreného paliva Zariadenia pre skladovanie vyhoreného jadrového paliva je určené pre prechodné skladovanie vy-

horeného alebo ožiareného paliva pred jeho vyvezením z hlavného výrobného bloku.

Jednotlivé časti systému sú umiestnené v bazéne skladovania vyhoreného paliva, v šachte transport-

ného kontajnera, vo vlečkovom koridore, v miestnosti na skladovanie riadiacich tyčí, odkladacej

šachte horných častí reaktora, v úložisku spojovacích a absorpčných tyčí, v miestnosti ionizačných

komôr a v miestnosti ovládacieho pultu žeriavu.

Skladovacia časť bazénu skladovania vyhoreného paliva je stále zaplavená vodou a palivové kazety

sa dobre chladia pomocou prirodzenej cirkulácie chladiacej vody.

Odvod tepla produkovaného vyhoreným palivom a ďalšie funkcie zabezpečuje systém chladenia

vôd transportného a skladovacieho bazénu vyhoreného jadrového paliva. Teplo sa odvádza z ba-

zénu pomocou troch chladiacich okruhov. Dva z nich sú na sebe nezávislé a výkonovo rovnocenné.

Každá z ich vetiev je dimenzovaná na 100 % výkon pri havarijnom vyvezení paliva z reaktora. Tretí

chladiaci okruh pracuje trvale a je pripojený na obe nezávislé vetvy. Pri poruche alebo oprave na

treťom chladiacom okruh sa spúšťa jeden z dvoch veľkých chladiacich okruhov.

Indikáciou únikov z bazénu vyhoreného paliva a šachty pre kontajner je zaistená kontrola a súčas-

ná indikácia unikajúcich vôd z priestoru bazénu paliva a šachty pre kontajner pri vzniku netesnosti

vo výstelke bazénu.

6.10.3 Systém pre výmenu paliva v reaktoreSystém pre výmenu paliva pracuje pri odstavenom reaktore. Počas prevádzky bloku tento systém

nepracuje a neovplyvňuje činnosť reaktora ani iných dôležitých zariadení.

Jadrová bezpečnosť počas výmeny paliva je zaistená hlbokou podkritičnosťou reaktora tým, že ak-

tívna zóna je zaplavená roztokom 12 g H3BO3/kg H2O. Koncentrácia sa priebežne kontroluje a ak sa

zmenší, manipulácie s palivom sa prerušia.

Výmena sa robí po odstavení bloku a po znížení tlaku v primárnom okruhu na atmosférický a na-

sledujúcej demontáži horných častí reaktora. Počas demontáže sa v primárnom okruhu udržiava

teplota chladiva 40 – 50°C.

Pri výmene sa približne jedna pätina palivových kaziet nahradí čerstvými a zostávajúce sa premiest-

ňujú v aktívnej zóne podľa pripraveného programu výmeny paliva. Pri prehliadke alebo oprave nie-

ktorých vnútorných častí reaktora musí sa vyviezť všetko palivo z aktívnej zóny reaktora.

6.10.3.1 Zavážací stroj s príslušenstvomZavážací stroj slúži na manipuláciu s palivovými kazetami, palivovými nástavcami, absorbčnými čas-

ťami kaziet ARK pri vyvážaní vyhoreného paliva, premiestňovaní paliva v aktívnej zóne, zavážaní

čerstvého paliva, na prehliadky a kontroly pomocou televíznych kamier, rozpojovanie a spájanie

riadiacich tyčí atď. Je spoločný pre 3. a 4. blok.

Zavážací stroj má antiseizmické poisťovacie zariadenie, ktoré pri seizmickej udalosti zafixuje vozík k

mostu a most ku koľajovej dráhe.

6.10.4 Odvoz vyhoreného paliva z elektrárneVyhorené paliva sa odváža ťažkým tieniacim kontejnerom s hmotnosťou približne sto ton. Kon-

tejner sa dozimetrickej kontrole prenáša cez reaktorovú sálu pri odstavenom reaktore po vopred

určenej trase.

Kontejner sa z reaktorovej sály spúšťa na železničný vagón z výšky asi devätnásť metrov. Na zistenie

bezpečnosti pri náhodnom páde kontejnera sa používa tlmič pádu. Ako tlmič pádu je použitý želez-

ničný vagón, na ktorom sú uložené tlmiace prvky tak, aby kontejner s vyhoreným palivom pri páde

z výšky devätnásť metrov nestratil integritu a tesnosť.

Vyhorené palivo sa po určitej dobe skladovania v bazéne bude prevážať v špeciálnych tieniacich

kontajneroch do medziskldau vyhoreného paliva v JE v Jaslovských Bohuniciach, prípadne do me-

dziskladu vybudovaného neskôr v EMO.

6.11 Nakladanie s rádioaktívnymi odpadmiPri prevádzke MO34 v chladive primárneho okruhu vznikajú rádioaktívne látky, ktoré sú zdrojom

plynných, kvapalných a pevných odpadov.

Rádioaktívne odpady tvoria súčasť technologicko-ekonomického systému elektrárne. Pretože sa

podieľajú na zaťažovaní životného prostredia, nakladanie s nimi sa riadi zásadami, ktoré umožňujú

minimalizovať ich množstvo a vplyv. Spôsob nakladania s rádioaktívnymi odpadmi je určený cha-

rakterom odpadov.

Minimalizácia vplyvu na životné prostredie sa dosahuje obmedzovaním ich tvorby a optimalizáciou

zaobchádzania s nimi.

6.11.1 Nakladanie s kvapalnými rádioaktívnymi odpadmiZdrojom kvapalných rádioaktívnych odpadov sú kvapalné médiá primárnej časti, ktoré sa počas

prevádzky jednotlivých zariadení kontaminujú rádioaktívnymi látkami. Množstvo kvapalných rádio-

aktívnych odpadov sa zmenšuje ich čistením.

Základnými spôsobmi čistenia odpadových vôd je mechanické čistenie, čistenie na štiepenia a ak-

tivácie v rozpustnej aj nerozpustnej forme okrem trícia, ktoré sa z čistených médií nedá odstrániť.

Tríciové vody sa po nariedení vypúšťajú do priemyselnej kanalizácie. Vyčistené kvapalné médiá sa


vracajú do procesu a z čistenia zostanú koncentráty, ktoré sa dočasne skladujú a potom upravujú

do formy vhodnej na ich trvalé uloženie. Kvapalné prevádzkové médiá sa čistia v systéme čistiacich

staníc.

Ďalším druhom kvapalného rádioaktívneho odpadu sú oleje a organické rozpúšťadlá, ktoré vznika-

jú pri údržbárskych zásahoch na jednotlivých častiach zariadení primárneho okruhu.

Aktívne odpadové vody sa zbierajú v dvojici zberných nádrží a potom čistia. Pri nefunkčnosti

jednej zo zberných nádrží sú odpadové vody z obidvoch blokov 3,4 zberané do jednej funkčnej

nádrže. Spoľahlivosť systému je zaistená zdvojením technologických zariadení dôležitých pre ne-

ustále zabezpečenie zberu a čistenia kvapalných rádioaktívnych odpadov.

Voda po vyčistení sa zhromažďuje v kontrolných nádržiach.Voda z kontrolných nádrží sa môže po

predchádzajúcej kontrole aktivity vypustiť do odpadového kanála a do životného prostredia. Vo vy-

púšťanej vode sa nepretržite meria prietok vody, aktivita koróznych a štiepnych produktov, aktivita

trícia a aktivita vybraných rádioizotopov.

Rozhodnutím dozorných orgánov sú limitované objemové aktivity (koncentrácia) koróznych a

štiepnych produktov a osobitne trícia a celková aktivita ich ročných výpustí. Súčasne je limitovaný aj

objem vypúšťanej vody.

6.11.1.1 Skladovanie rádioaktívnych koncentrátov, ionexov, kalov; spracovanie rádioaktívnych kalov, preprava koncentrátov a vysýtených sorbentov na finálne spracovanie kvapalných rádioaktívnych odpadov Systém slúži na dočasné skladovanie rádioaktívnych odpadov vznikajúcich v procese čistenia odpa-

dových vôd - rádioaktívneho koncentrátu, vysýtených sorbentov a kalov.

Zložisko kvapalných rádioaktívnych odpadov zabezpečuje separátny zber jednotlivých typov odpa-

dov s ohľadom na ich ďalšie spracovanie a úpravu pre konečné uloženie v Republikovom úložisku

rádioaktívnych odpadov. Konštrukcia zložiska zabraňuje úniku rádioaktívnych látok do životného

prostredia.

6.11.1.2 Nakladanie s rádioaktívnymi olejmi a rozpúšťadlamiNakladanie s rádioaktívnymi olejmi a rozpúšťadlami neobsahuje žiadnu špeciálnu technológiu. Pô-

vodca kontaminovaných olejov, rozpúšťadiel separuje oleje, rozpúšťadlá podľa ich druhov do kanis-

trov, resp. súdkov do 50 dm3. Obaly s olejmi vkladá do 200 l oceľových sudov bežne používaných pre

skladovanie pevných rádioaktívných odpadov.

Rádioaktívne oleje sú skladované v dvojitom obale v kobke s nerezovou výstelkou a budú prepravo-

vané do spaľovne bohunického spracovateľského centra.

6.11.2 Nakladanie s pevnými rádioaktívnymi odpadmiSo všetkým pevným odpadom vznikajúcim v kontrolovanom pásme sa nakladá ako s potencionálne

aktívnym odpadom. Pevné rádioaktívne odpady sa rozdeľujú podľa spôsobu spracovania a koneč-

nej úpravy.

Skladovacie priestory pre pevné rádioaktívne odpady sú v budove pomocných prevádzok a pre vy-

sokoaktívne odpady v úložisku absorbčných a predlžovacích častí riadiacich tyčí v reaktorovej sále.

Na manipuláciu s palivovými kazetami, palivovými nadstavcami, absorbčnými časťami kaziet ARK,

na prehliadky, kontroly a podobne slúži zavážací stroj.

Na vyberanie a prepravu použitých absorbčných častí kaziet ARK zo zásobníka v šachte transport-

ného kontajnera, vyberanie a prepravu predlžovacích častí kaziet ARK z bloku ochranných rúr v od-

kladacej šachte vnútorných častí reaktora do skladu absorbčných a predlžovacích častí kaziet ARK

pod úrovňou rektorovej sály slúži kontajner.

Všetky operácie s vysokoaktívnymi pevnými rádioaktívnymi odpadmi sa robia s pomocou tieniacich

prípravkov, diaľkovým ovládaním mechanizmov, pomocou priemyselnej televízie a systémov pre

spresnenie manipulácií.

6.11.3 Spracovanie plynných rádioaktívnych odpadov ventilačnými systémamiZariadeniami na nakladanie s plynnými rádioaktívnych odpadov sú vzduchotechnické systémy s

filtrami na zachytávanie aerosólov a jódu.

Všetky ventilačné systémy sú vyústené do ventilačného komína, cez ktorý sa vzduch vypúšťa do oko-

lia. Aktivita vzácnych plynov, aerosólov vo vypúšťanom vzduchu sa nepretržite monitoruje. Meria sa

aktivita vzácnych plynov, aerosólov, jódu, trícia a 14C. Rozhodnutím dozorných orgánov je limitova-

ná ročná hodnota aktivity jednotlivých zložiek plynných výpustí.

6.12 Ostatné podporné systémy

6.12.1 komunikačné systémyPrevádzka elektrárne je okrem iného zabezpečená aj niekoľkými na sebe nezávislými vnútornými a

vonkajšími komunikačnými systémami. Sú to: telefónna ústredňa, hodinové zariadenie, rozhlasové

ústredne, dispečerské hovorové zariadenie, dátová sieť, rozhlasové ústredne.

Zariadenia systémov komunikačnej a dátovej siete sú napájané zo systému zaisteného napája-

nia II. kategórie a majú záložný dobíjateľný zdroj na 8 hodín. Väčšina zariadení ako telefónne

ústredne, hodinové zariadenie, rozhlasové ústredne, dispečerské zariadenie a dátová sieť má

dva napájacie prívody zo systémov zaisteného napájania.

Telefónna ústredňa

Telefónna ústredňa zabezpečuje vnútornú hlasovú komunikáciu vo vnútri areálu MO34, vonkajšiu

telefónnu komunikačnú prevádzku s nadriadenými dispečerskými pracoviskami SE, spolupracujú-

cimi technologickými objektmi susediacimi energetickými objektmi transformovní SR, havarijnými

strediskami, krízovými centrami a organizáciami SR vyžadujúcimi vzájomnú komunikačnú väzbu.

Telefónna ústredňa zabezpečuje v normálnej prevádzke nielen hlasové spojenie v areáli MO34 a

mimo neho, ale je aj prvkom odozvy na havarijnú situáciu.

Systém pracuje v nepretržitej prevádzke, záložné napájanie je zabezpečené po dobu 8 hodín.

Dátová sieť informačného a kancelárskeho systému

Účelom dátovej siete je zaviesť v elektrárni kompaktný systém káblov na prenos hlasových a dáto-

vých signálov pri použití optických a drôtových káblov a dosiahnuť vysokú prenosovú rýchlosť pri

zabezpečení odpovedajúcej kvality prenosu informácií.

Dátovú sieť informačného a kancelárskeho systému je postavená na lokálnej počítačovej sieti typu

Ethernet. Na každom pracovnom mieste v elektrárni sú vždy inštalované dve dvojité zásuvky. Zásuv-

ky budú umiestnené v dozorniach, kancelárskych priestoroch, v dielňach, elektrických rozvodniach,


na všetkých technologicky dôležitých miestach elektrárne.

Do zásuviek štruktúrovaného káblového systému sú pripojované koncové prvky počítačovej siete,

IP telefónne prístroje a analógové telefónne prístroje.

Systém pracuje v nepretržitej prevádzke, záložné napájanie je zabezpečené po dobu osem hodín.

Pri výpadku hlavného napájania sú všetky aktívne prvky napájané z vlastných záložných zdrojov

najmenej po dobu osem hodín. Základná chrbticová sieť je riešená v redundantnom zapojení. Všet-

ky aktívne prvky majú vlastné záložné napájanie.

Ďalšími prvkami pre komunikáciu sú: rozhlasový systém, dispečerské hovorové zariadenie a rádiová

sieť a systém varovania a vyrozumenia.

6.12.2 Osvetlenie

6.12.2.1 Osvetlenie vnútorných priestorovOsvetlenie jednotlivých priestorov MO34 slúži na zabezpečenie správnej orientácie pracovníkov

v areáli elektrárne pri plnení jednotlivých pracovných úloh. Osvetlenie ako celok je v jednotli-

vých objektoch riešené kombináciou hlavného, náhradného a núdzového osvetlenia. Hlavné

osvetlenie slúži na zabezpečenie tzv. svetelnej alebo zrakovej pohody pracovníkov JE - EMO pri

bezpečnom plnení jednotlivých pracovných úkonov pri normálnej prevádzke. Je napájané z III.

kategórie napájania.

Náhradné osvetlenie je navrhnuté v tých miestnostiach, kde po výpadku hlavného osvetlenia je

treba po určitú dobu pokračovať v činnosti – napríklad v dozorniach alebo v reaktorovni.

Núdzové osvetlenie slúži na osvetlenie únikových ciest, miest dôležitých z hľadiska manipulácie

a priestorov, kde by sa mohol stať pracovný úraz. Osvetlenie má umožniť bezpečný odchod osôb

pri výpadku hlavného osvetlenia. V hlavnom výrobnom bloku spolu hlavným osvetlením musí byť

zapnuté aj náhradné a núdzové osvetlenie.

Zariadenia náhradného a núdzového osvetlenia sú plne prevádzky schopné i po seizmickom pôso-

bení až do hodnoty maximálneho výpočtového zemetrasenia. Núdzové osvetlenie je za normálnej

prevádzky napájané zo siete zaisteného napájania.

6.12.2.2 Osvetlenie komunikáciíOsvetlenie komunikácií je rozdelené na osvetlenie vonkajších a vnútorných komunikácií. Osvetle-

nie vonkajších komunikácií je riešené iba jedným druhom osvetlenia. Osvetlenie vnútorných

komunikácií je dvomi na sebe nezávislými druhmi osvetlenia, ktoré sú od seba priestorovo a

systémovo oddelené. Jednotlivé druhy osvetlenia zabezpečujú dostatočnú intenzitu osvetle-

nia komunikácií.

6.12.2.3 Prekážkové osvetleniePrekážkové osvetlenie je riešená dvomi na sebe nezávislými druhmi osvetlenia, ktoré sú od seba

priestorovo a systémovo oddelené. Jednotlivé druhy osvetlenia zabezpečujú dostatočnú intenzitu

osvetlenia v rôznych prevádzkových režimoch.

6.12.3 Systém spracovania plynných výpustí

6.12.3.1 Systém čistenia rádioaktívnych plynovNa spracovania plynných výpustí slúžia systém čistiacej stanice plynov technologických odvzdušne-

ní a systém spaľovania vodíka. Oba systémy na seba naväzujú a sú späté s technologickými zariade-

niami primárneho okruhu.

Čistiaca stanica technologických odvzdušnení je spoločným zariadením 3. a 4. bloku. Na vstupe do

systému sa spracováva plynovzdušnú zmes z blokových systémov spaľovania vodíka, z technologic-

kých odvzdušnení oboch blokov a blokových systémov odvetrania nádrží nečistého kondenzátu.

Výstup zo systému je vedený na jódový filter a do ventilačného komína.

Systém čistenia technologických odvzdušnení je systém so vzťahom k bezpečnosti, a je seizmicky

odolný. Skladá sa z troch rovnocenných vzájomne zameniteľných podsystémov, z ktorých každý

môže pracovať ako: základný, pomocný alebo rezervný. V nominálnom režime je konfigurácia pod-

systémov: jedna linka základná, druhá pomocná, tretia je v rezerve.

6.12.3.2 Systém spaľovania vodíkaZákladnou funkciou systému spaľovania vodíka je zabrániť tvorbe traskavej zmesi riadením koncen-

trácie vodíka v plynovzdušnej zmesi odsávanej z technologických odvzdušnení a nádrže a chladiča

organizovaných únikov. Okrem toho zaisťuje bezpečný odvod rádioaktívnych vzácnych plynov do

systému čistiacej stanice technologických odvzdušnení, t.j. izoluje v primárnom okruhu vznikajúce

rádioaktívne látky od pracovného prostredia.

Princípom funkcie systému je spaľovanie vodíka v kontaktnom aparáte, kde sa na katalyzátore

spaľuje vodík. Ostatné komponenty systému zabezpečujú optimálne podmienky pre činnosť

katalyzátora.

6.12.4 Systém dekontaminácieV primárnej časti JE počas prevádzky vznikajú rádioaktívne látky, ktoré postupne kontaminujú vnú-

torné, prípadne aj vonkajšie povrchy zariadení s ktorým sa dostanú do styku a spôsobujú zvyšovanie

dávkových príkonov v okolí zariadení. Pravidelné revízie a opravy jednotlivých zariadení sú kompli-

kovanejšie. Jednou z možností na zníženie kontaminácie a tým aj dávkového príkonu je dekontami-

nácia technologických zariadení a stavebných povrchov. Najväčší rozsah prác je najmä počas odsta-

venia príslušného bloku JE Mochovce na výmenu paliva, opravy a kontroly hlavných komponentov

primárnej časti. Pri dekontaminácii sa používajú rôzne metódy.

Všetky kvapalné rádioaktívne odpady vo forme kyslých a zásaditých dekontaminačných roztokov,

ktoré vzniknú pri dekontaminácii miestností a technologických zariadení sú zavedené do špeciálnej

kanalizácie a odtiaľ potrubným systémom na spracovanie v budove pomocných prevádzok.

6.12.5 Špeciálna práčovňa Špeciálna práčovňa je určená na pranie, sušenie, žehlenie a opravu odevov z kontrolovaného pásma

a neaktívnych prevádzok počas prevádzky a tiež počas odstávky blokov.

Práčovňa je umiestnená v prevádzkovej budove Súčasťou práčovne sú aj zberné nádrže a vyprázd-

ňovacie čerpadlá umiestnené v tom istom objekte. Nádrže sú určené pre odpadové vody z prania,

zo špeciálnej kanalizácie z hygienických slučiek, chemických a rádiochemických laboratórií v pre-

vádzkovej budove.


7. Bezpečnostné analýzyMetódy hodnotenia bezpečnosti

Úroveň jadrovej bezpečnosti jadrovej elektrárne a rozsah v akom je koncepcia ochrany do hĺbky

zahrnutá do projektu sa posudzuje pomocou deterministickej a tiež pravdepodobnostnej analýzy.

Tieto dva prístupy sa v súčasnej praxi vzájomne kombinujú.

Deterministický prístup

Deterministický prístup sa používa na demonštrovanie schopnosti elektrárne zvládnuť reprezen-

tačný súbor predvídaných poruchových stavov. Používajú sa na to vhodné posudzovacie nástroje

– napríklad skúšky, výpočty pomocou overených počítačových programov alebo inžinierska analýza

a tento prístup je konzervatívny, t.j. predvída také okrajové podmienky, ktoré zohľadňujú potenci-

álne najnepriaznivejší priebeh porúch, ktoré zhoršujú pôvodne uvažované scenáre. Zohľadňované

scenáre abnormálnych/havarijných stavov sa klasifikujú vzhľadom na odhadovanú frekvenciu ich

výskytu. Projekt elektrárne musí byť taký, že čím je vyššia je frekvencia vzniku udalosti, tým menšie

majú byť jej rádiologické následky.

Pravdepodobnostný prístup

Pravdepodobnostný prístup (bežne uvádzaný ako “pravdepodobnostné hodnotenie bezpečnosti” –

PSA) sa líši od deterministickej bezpečnostnej analýzy v tom, že poskytuje metodologický prístup

k identifikácii následkov havárie, ktorá môže byť spôsobená širokou škálou iniciačných udalostí.

Touto metódou sa realisticky stanovuje frekvencie (pravdepodobnosť) vzniku havárie a jej dôsled-

kov. Všeobecne sa uznáva, že primárnym cieľom vypracovania pravdepodobnostnej spoľahlivostnej

analýzy je hodnotenie “schopnosti” existujúceho bezpečnostného stavu zariadenia a zistenie opat-

rení na zvýšenie bezpečnosti.

7.1 Súhrn vstupných údajov pre deterministické analýzy

7.1.1 Primárny okruhPrimárny okruh je určený na výrobu tepelnej energie a na jej odvádzanie pre energetické využitie.

Zariadenie primárneho okruhu je umiestnené v hlavnom výrobnom bloku. Väčšina zariadenia sa

nachádza vo vnútri hermetickej zóny; výnimku tvorí iba časť parovodov ostrej pary od parogenerá-

torov, poistné ventily parogenerátorov a prepúšťacie stanice do atmosféry.

Prevádzku primárneho okruhu vo všetkých režimoch zabezpečuje celý rad pomocných

a havarijných technologických systémov ako napríklad havarijný dochladzovací systém,

vysokotlakový havarijný doplňovací systém, nízkotlakový havarijný doplňovací systém pasívny, ak-

tívny, sprchový systém, systém zníženia tlaku v hermetických priestoroch a lokalizácie aktivity úni-

kov, systém doplňovania primárneho okruhu a bórovej regulácie vzduchotechnika v hermetickej

zóne, rozvod technickej vody dôležitej v primárnom okruhu a ďalšie..

Pre analýzy sa použili údaje: teplofyzikálne parametre reaktora, rozmery hlavných častí reaktora

a ich hmotnosti, objemy chladiva vnútri častí reaktora, prietočné prierezy v reaktore, výškové kóty

častí reaktora, vlastnosti všetkých použitých materiálov, technické charakteristiky aktívnej zóny, pa-

livových kaziet, havarijných a regulačných kaziet, palivového prútika a Gd prútika.

Reaktor

Tlakovodný reaktor V 213 je vodovodný, energetický, heterogénny reaktor, pracujúci na báze štiep-

nej reakcie pôsobením tepelných neutrónov. Palivom je kysličník uraničitý UO2 obohatený U235. Ak-

tívna zóna má záporný teplotný a výkonový koeficient reaktivity. Chladivo a súčasne aj moderátor je

demineralizovaná voda s obsahom 0 až 12 g H3BO3/kg H2O pod tlakom 0,1 až 12,36 MPa.

Hlavné časti reaktora sú:

> teleso tlakovej nádoby reaktora,

> nosný plášť reaktora – nosný valec aktívnej zóny je nosnou konštrukciou dna šachty a aktívnej

zóny,

> dno nosného plášťa reaktora – nosného valca je určené na ukľudnenie prúdu vody pred vstupom

do aktívnej zóny, je v ňom vytvorený priestor pre palivové časti kaziet HRK pri ich zasúvaní do

aktívnej zóny a sú v ňom hydraulické tlmiče pádu kaziet HRK.

> kôš aktívnej zóny – je určený na uloženie palivových kaziet. Skladá sa z nosnej dosky valcového

plášťa s ohraničením aktívnej zóny. V nosnej doske je tristo dvanásť otvorov pre zasunutie spod-

ných koncov palivových kaziet a tridsaťsedem šesťbokých otvorov pre prechod kaziet HRK.

> horný blok,

> pohony kaziet HRK,

> suché kanály merania rozloženia neutrónového toku,

> betónová šachta reaktora.

Aktívna zóna

Aktívna zóna jadrového reaktora a jej prvky sú určené na generovanie tepla a jeho odovzdanie

chladivu z povrchu palivových prútikov počas určenej životnosti bez presiahnutia povolených limi-

tov poškodenia palivových prútikov. V aktívnej zóne je tristodvanásť palivových kaziet a tridsaťse-

dem riadiacich kaziet – havarijných, kompenzačných a regulačných.

Hlavný cirkulačný okruh

Odvod tepla z aktívnej zóny reaktora sa zabezpečuje šiestimi cirkulačnými slučkami. Každá slučka

obsahuje zariadenia:

> hlavné cirkulačné potrubie,

> hlavné uzatváracie armatúry,

> hlavné cirkulačné čerpadlo

> parogenerátor

a. Hlavné uzatváracie armatúry

Hlavné uzatváracie armatúry DN 500 slúžia na oddelenie cirkulačnej slučky primárneho okruhu od

reaktora pri:

> poruche na niektorej cirkulačnej slučke primárneho okruhu,

> údržbárskych prácach na cirkulačnej slučke primárneho okruhu, hlavných cirkulačných čerpadiel

a parogenerátorov.

Elektromotor s prevodovkou je umiestnený v m. č. A301 a teleso (hydraulická časť) v boxe paroge-

nerátorov a hlavných cirkulačných čerpadiel m. č. A201. Prestup je cez otvor v strope A201.


b. Hlavné cirkulačné čerpadlo

Hlavné cirkulačné čerpadlo slúži na zabezpečenie nútenej cirkulácie chladiva v primárneho okruhu

cez aktívnu zónu reaktora a v havarijných situáciách zabezpečuje dobehom odvedenie zvyškového

výkonu z aktívnej zóny.

c. Parogenerátor

Parogenerátor je určený na generovanie suchej sýtej pary s tlakom 4,74 MPaabs, teplotou 260,6ºC

v množstve 444 t/h pre pohon turbín. Konštrukčne je riešený ako jednoplášťový tepelný výmenník

horizontálneho typu, s ponoreným zväzkom teplovýmenných trubiek.

Chladivo z primárneho okruhu prechádza z horúcej vetvy slučky do vstupného kolektoru, prúdi cez

trubkový zväzok tvaru U do výstupného kolektoru a odtiaľ do studenej vetvy hlavného cirkulačného

potrubia. Z trubkového zväzku sa teplo odvádza do vody sekundárneho okruhu, ktorá sa v priestore

medzi trubkami odparuje. Para prechádza separátorom pary, zhromažďuje sa v parnom zberači a

v množstve 444 t/h je odvádzaná parovodmi do hlavného parného kolektoru a do turbín. Napá-

janie parogenerátorov je zaistené trasou normálneho doplňovania a trasou superhavarijného na-

pájania parogenerátorov. Normálne napájanie zaisťuje dodávku takého množstva napájacej vody,

aby bol zaistený požadovaný parný výkon, tj. 444 t/hod. Napájacia voda sa privádza na horúcu

stranu potrubného zväzku.

Systém kompenzácie objemu

Kompenzátor objemu je základným elementom systému kompenzácie objemu a regulácie tlaku v

primárnom okruhu. Kompenzátor objemu je vybavený elektrickými ohrievačmi, systémom vstupu

chladiva do parného priestoru kompenzátora objemu, prepúšťaním pary do barbotážnej nádrže a

prívodom vysokotlakového dusíku. V nominálnom režime sa tlak v kompenzátore objemu udržiava

regulovaným ohrevom vody. Pri zmenách tepelných pomerov a v dôsledku toho i pri zmenách ob-

jemu a tlaku sa tlakové výkyvy obmedzujú zvýšením ohrevu alebo vstrekovaním média zo studenej

vetvy hlavného cirkulačného potrubia. Chladivo sa ohrieva pomocou sto ôsmich kusov elektrických

ponorných vykurovacích telies, zapojených do piatich skupín s jednotkovým výkonom 15 kW v zá-

vislosti na tlaku v primárnom okruhu.

Uzol poistných ventilov kompenzátora objemu

Účelom uzla poistných ventilov kompenzátora objemu je zabrániť prekročeniu povolenej hodnoty

tlaku v primárnom okruhu a spolupracovať pri vytváraní dusíkového vankúša a pri jeho výmene za

parný vankúš.

Poistné zariadenie je z bezpečnostných dôvodov zdvojené a oba súbory sú identické. Rozdiel je v

nastavení, druhý súbor je nastavený na vyššie hodnoty. Účelom súboru odľahčovacieho poistné-

ho ventilu je zníženie pravdepodobnosti otvorenia hlavných poistných ventilov. Všetky výfukové

potrubia ventilov sú zaústené do hlavnej výfukovej trasy, čím je zabezpečená kondenzácia celého

parného množstva vo vodnom priestore barbotážnej nádrže.

Barbotážna nádrž

Barbotážna nádrž je horizontálna tlaková nádoba zvarená z troch prstencov a dvoch eliptických

viek. V spodnej časti vnútri barbotážnej nádrže sú dva kolektory na rozdelenie pary z kompenzáto-

ra objemu na prebublávanie cez vodu v barbotážnej nádrži. Nad kolektormi je chladič vloženého

okruhu chladenia hlavných cirkulačných čerpadiel, ktorý udržuje teplotu v barbotážnej nádrži 40

÷ 50°C .

V hornej časti nádoby je otvor s tromi poistnými membránami, ktoré chránia barbotážnu nádrž pri

neúspešnom skondenzovaní pary v barbotážnej nádrži a pri tlaku 1,45 ± 0,05 MPa prasknú a potom

pary z barbotážnej nádrže výfukuje do priestorov hermetickej zóny. Tento otvor slúži aj ako revízny

otvor.

Proti podtlaku je barbotážna nádrž chránená dvomi spätnými ventilmi, ktoré sajú vzduch z

miestnosti.

7.1.2 Sekundárny okruhSystém doplňovania chladiva do parogenerátorov

Napájacia voda je do hlavného napájacieho napájacieho kolektoru s Ø457x20mm privedená z vý-

tlaku hlavných napájacích čerpadiel cez vysokotlakové ohrievače alebo z výtlaku havarijných napá-

jacích čerpadiel. Hlavný napájací kolektor je rozdelený na dve polovice uzatváracími armatúrami a

s obtokovými armatúrami.

Systém elektrických napájacích čerpadiel

Napájacie čerpadlá sajú napájaciu vodu z napájacích nádrží. Hlavné napájacie čerpadlo je článko-

vé, horizontálne, odstredivé a je zapuzdrené v plášti. Je konštruované na štart bez predhrievania.

Čerpadlá sú poháňané elektromotorom cez hydraulickú spojku. Pre jeden blok je použitých päť

napájacích čerpadiel. Ľubovoľné štyri čerpadlá kryjú plný výkon bloku, piate je rezervné.

Systém napájacích nádrží

Systém napájacích nádrží slúži na vytvorenie zásoby napájacej vody a požadovanej nátokovej výšky

na saní napájacích čerpadiel. Každý blok je vybavený dvomi napájacími nádržami. Napájacie nádrže

sú po parnej a vodnej strane navzájom prepojené.

Systém havarijného napájania

Systém havarijných napájacích čerpadiel vrátane potrubných trás satia a výtlaku slúži na dopravu

napájacej vody z napájacích nádrží do parogenerátorov v režimoch nominálnych i havarijných.

Pre nábeh a odstavovanie bloku sú inštalované dve havarijné napájacie čerpadlá poháňané elektro-

motormi dodávajúce napájaciu vodu do parogenerátorov v dobe, kedy hlavné napájacie čerpadlá

nie sú v prevádzke. Elektromotory a elektroarmatúry systému havarijného napájania majú rezervné

el. napájanie z dieselgenerátorovej stanice, každý systém havarijného napájania napájacích čerpa-

diel z iného dieselgenerátora. Jedno čerpadlo má rezervné napájanie z 1.systému, druhé čerpadlo z

2.systému zaisteného napájania II. kategórie.

Systém superhavarijného napájania

Superhavarijné napájanie je bezpečnostný systém, ktorého úlohou je zabezpečiť dostatočné množ-

stvo vody v parogenerátoroch, ktoré je potrebné na spoľahlivý odvod tepla z primárneho do sekun-

dárneho okruhu vtedy, ak toto nie sú schopné zabezpečiť normálne systémy napájania t. j. hlavné

a havarijné napájacie čerpadlá.

Systém superhavarijného napájania slúži v havarijných prípadoch a v prípade zemetrasenia k do-

dávke demivody s teplotou 25°C zo zásobných nádrží demivody do parogenerátorov. Počas nor-

málnej prevádzky bloku systém nepracuje a je v stave pohotovosti.

Systém odberu pary z parogenerátorov

Parovody sú určené na odvod suchej sýtej pary od parogenerátorov do hlavného parného kolektoru

a ďalej k turbínam.

Potrubný systém zahrňuje šesť parovodov. Mimo hermetickú zónu sú parovody vybavené súborom

poistných ventilov, prepúšťacími stanicami do atmosféry, uzatváracími armatúrami a odbermi sys-

tému kontroly a riadenia.


Prepúšťacia stanica do atmosféry

Prepúšťacie stanice do atmosféry parogenerátorov zabezpečujú regulované prepúšťanie pary do

atmosféry vtedy, ak sú nepoužiteľné obtokové ventily turbíny, ktoré odvádzajú ostrú paru priamo

do kondenzátora. Prepúšťacie stanice parogenerátorov majú predchádzať zapracovaniu poistných

ventilov parogenerátorov regulovaným prepúšťaním pary/parovodnej zmesi do atmosféry pri zvý-

šení tlaku ostrej pary nad nastavenú hodnotu.

Systém prepúšťacej stanice do atmosféry parogenerátorov je bezpečnostný systém, ktorý je určený

na odvod tepla z aktívnej zóny reaktora za abnormálnej prevádzky bez porušenia integrity primár-

neho okruhu.

Poistné ventily parogenerátorov

Druhým stupňom ochrany sekundárneho okruhu od prevýšenia tlaku sú poistné ventily parogene-

rátorov. Na každom parovode parogenerátora sú dva poistné ventily. Poistné ventily parogeneráto-

rov plnia bezpečnostnú funkciu odvodu zostatkového tepla pri normálnej prevádzke, abnormálnej

prevádzke a havarijných podmienkach bez porušenia integrity primárneho okruhu.

Systém kondenzácie

Systém kondenzácie slúži na vytvorenie a udržiavanie vákua v kondenzátoroch turbín.

Systém vysokotlakovej a nízkotlakovej regenerácie

Regeneratívnym ohrevom sa zvyšuje účinnosť tepelného cyklu elektrárne. Vysokotlaková regenerá-

cia každého turbogenerátora slúži na predohrev napájacej vody pred vstupom do parogenerátorov.

Nízkotlaková regenerácia turbíny slúži na predohrev turbínového kondenzátu pred vstupom do od-

plyňovača napájacej nádrže. Je rozdelená do troch skupín, ktorú tvorí päť ohrievačov vykurovaných

parou odobranou z prvého až piateho odberu turbogenerátora.

Systém odluhu parogenerátorov

Účelom systému odluhu parogenerátorov je napomáhať dodržaniu predpísaného chemického re-

žimu vody na sekundárnej strane parogenerátorov. Nežiadúce mechanické a chemické prímesi z

napájacej vody sa odstraňujú prostredníctvom odluhovania a odkalovania parogenerátorov. Odlu-

hovanie sa robí z miest predpokladaného najväčšieho chemického zahustenia a odkalovanie z naj-

nižších miest parogenerátorov, kde sa usadzujú mechanické nečistoty. Množstvo odluhov a odkalov

riadi obsluha na základe vyhodnotenia chemického režimu sekundárneho okruhu.

Systém cirkulačnej vody

Systém cirkulačnej chladiacej vody slúži na odvádzanie tepla z kondenzátorov turbín cez chladiace

veže do atmosféry. Hlavné zdroj tepla je kondenzačné teplo z hlavných kondenzátorov turbín a nie-

ktorých chladičov. Chladiaci systém je tvorený dvoma cirkulačnými paralelnými okruhmi pre každý

blok. Každý blok má teda dva cirkulačné okruhy, ktoré môžu byť pri chladiacich vežiach prepojené.

Cirkulačný okruh je tvorený chladiacou vežou s prirodzeným ťahom. Z bazénov chladiacej vody pod

chladiacimi vežiam sa voda dopravuje čerpadlami cirkulačnej chladiacej vody na blok, vždy do prís-

lušnej polovice kondenzátorov. Oteplená voda sa vracia späť na chladiace veže. Prietok cirkulačnej

vody pre kondenzátorový okruh pre dva bloky je približne 140 000 m3/h. Náhrada strát odparom

na vežiach, odluhom a netesnosťami je približne 2500 m3/h.

7.1.3 Bezpečnostné a riadiace systémySystém zaistenia bezpečnosti (systém aktivácie technických prostriedkov zaistenia bezpečnosti)

patrí medzi bezpečnostné systémy bloku. Jeho úlohou je zabrániť vzniku havarijných udalostí tým,

že pri dosiahnutí medzných technologických parametrov spúšťa systémy určené na ich likvidáciu

prípadne na zmiernenie možných následkov takýchto udalostí. Bezpečnostný riadiaci systém je tr-

vale v prevádzke vo všetkých prevádzkových stavoch bloku. Počas normálnej prevádzky je v stave

pohotovosti a monitoruje vybrané technologické parametre. Bezpečnostnými systémami sú:

7.1.3.1 Systém ochrany reaktora (systém rýchleho odstavenia reaktora) Systém rýchleho odstavenia reaktora a diverzitný systém rýchleho odstavenia reaktora rýchleho od-

stavenia reaktora od technologických parametrov zabezpečuje funkciu ochrany od výkonu reakto-

ra pri prekročení nastavených medzí technologických parametrov.

7.1.3.2 Systém zaistenia bezpečnosti Systém zaistenia bezpečnosti ESFAS tvorí súčasť ochranných systémov bloku JE. Jeho úlohou je ro-

zoznávať vznik havarijných podmienok na bloku a riadiť systémy určené na zmiernenie následkov

týchto podmienok.

7.1.3.3 Limitačný systém reaktora Jeho úlohou je riešiť vybrané abnormálne situácie na bloku tak, aby sa predišlo pôsobeniu systému

rýchleho odstavenia reaktora resp. aj ESFAS.

7.1.3.4 Havarijný systém chladenia aktívnej zónyHavarijný systém chladenia aktívnej zóny pri havarijnej situácii zabezpečuje tieto funkcie:

> zaliatie a odvod tepla z aktívnej zóny,

> zabezpečenie protikritičnosti aktívnej zóny vnosom zápornej reaktivity,

> vychladenie bloku v havarijných podmienkach na teplotu 50 – 60°C

Úlohou systému je minimalizovať riziko porušenia celistvosti bariér – pokrytia paliva, tlakového roz-

hrania primárneho okruhu, hermetickej zóny – pri havárií.

Havarijný systém chladenia aktívnej zóny sa delí na pasívny a aktívny. Pasívny systém tvoria hyd-

roakumulátory. Aktívny systém tvoria vysokotlakové a nízkotlakové okruhy havarijného chladenia

aktívnej zóny, súčasťou ktorých je aj systém dochladzovania pri seizmickej udalosti.

Počas normálnej prevádzky bloku havarijné systémy nepracujú, sú v stave pohotovosti. Zariadenia

sú seizmicky odolné.

7.1.3.5 Hermetická zónaSystém hermetického priestoru – ochrannej obálky – kontajnment je komplex častí umožňujúcich

jednotlivo a vo vzájomnej súčinnosti plniť jeho bezpečnostné funkcie. Hermetická zóna predstavuje

poslednú, tretiu bariéru voči úniku rádioaktívnych produktov štiepenia do okolia JE. Delí sa na von-

kajšiu a vnútornú.

Vonkajšiu hermetickú hranicu tvoria železobetónové steny s výstelkou z oceľového plechu, ktoré

oddeľujú všetky hermetické priestory od okolia.

Vnútornú hermetickú hranicu tvoria steny podobnej konštrukcie ako má vonkajšia hranica a tie-

to oddeľujú hlavné hermetické priestory od vedľajších hermetických priestorov – poloobslužných

priestorov a hermetických uzáverov.


7.1.3.6 Systém znižovania tlaku v hermetickej zóne a lokalizácia únikovSprchový systém je súčasťou systému znižovania tlaku, teploty a lokalizácie rádioaktívnych únikov.

Je aktívnym lokalizačným zariadením a pracuje v úzkej súčinnosti s vákuobarbotážnym systémom.

Sprchový systém v súčinnosti s barbotážnym systémom a so záchytom nekondenzovateľných ply-

nov v záchytných plynojemoch barbotážneho systému spôsobuje v hermetických miestnostiach

podtlak.

Sprchový systém je tvorený tromi funkčne samostatnými, nezávislými okruhmi. Každý okruh sprcho-

vého systému je funkčne zviazaný s príslušným okruhom aktívneho systému havarijného chladenia

aktívnej zóny a tieto sú spolu umiestnené v samostatných miestnostiach.

Sprchový systém je pri normálnej prevádzke v stave pohotovosti a do činnosti vstupuje na impulz

vydaný riadiacim bezpečnostným systémom bloku.

7.1.3.7 Vákuobarbotážny systemVákuovobarbotážny systém je pasívny systém znižovania tlaku v hermetickej zóne, nezávislý na

energetických zdrojoch, ktorý sa uplatňuje v súčinnosti so sprchovým systémom pri haváriách

s väčším únikom vysokoenergetického média z primárneho alebo sekundárneho okruhu do

hermetickej zóny.

7.1.3.8 Vzduchotechnika hermetickej zónyVzduchotechnika hermetickej zóny je pomocný technologický systém, ktorý zaisťuje vetranie a od-

vod tepla z priestoru miestností hermetickej zóny a pomáhať likvidovať následky havárií technolo-

gických zariadení vrátane maximálnej projektovej havárie.

Tieto systémy majú za úlohu udržiavať v jednotlivých priestoroch požadované parametre vzduchu:

teplotu, aktivitu, rozdiel tlaku a výmenu vzduchu.

7.1.3.9 Špeciálna kanalizácia pre hermetickú zónuMiestnosti v hermetickej zóne sú vybavené špeciálnou kanalizáciou, ktorá slúži na zachytenie všet-

kých potenciálnych únikov z technológie v hermetickej zóne a ich účinné oddelenie od životného

prostredia.

7.1.3.10 Prostriedky pre riadenie zloženia atmosféry v kontajnmentu počas ťažkých haváriíPre tento účel sa inštalujú vhodné zariadenia s dostatočnou kapacitou pre riadené spálenie vodíka

v priestoroch kontajnmentu bez ohrozenia jeho integrity a hermetičnosti.

Systém tvorí päťdesiatjeden pasívnych autokatalytických rekombinátorov, ktoré plnia duálnu funk-

ciu a to rekombináciu vodíka (pri koncentrácii 2% obj) a zapálenie vodíka (pri koncentrácii 7% obj.).

Rekombinátory budú umiestnené v boxe parogenerátorov ako aj v miestnostiach priamo susedia-

cich alebo prepojených s boxom parogenerátorov.

7.1.3.11 Dodatočný systém dodávky chladiva do primárneho okruhu alebo kontajnmentu z nádrží mimo kontajnment Systém bude mať pre dva bloky tri nádrže roztoku H3BO3 každú s objemom 500 m3, z toho sú dve

pracovné a jedna manipulačná. Manipulačná nádrž bude slúžiť na prečerpanie objemu jednej

z pracovných nádrží na umožnenie revízií a opráv.

Systém sa uvedie do činnosti manuálnym zásahom v blokovej dozorni. Musí byť schopný zabezpečiť

dodávku vody do sprchového systému a do primárneho okruhu do päť minút pri štarte systému zo

studenej rezervy. Táto požiadavka vyplynula z analýz ťažkých havárií a je daná vytvorením podmie-

nok pre fungovanie zapaľovačov vodíka.

7.2 Kritériá prijateľnosti pre deterministické analýzy bezpečnosti Pre hodnotenie jadrovej bezpečnosti sa používajú kritériá prijateľnosti, pomocou ktorých sa po-

sudzujú výsledky deterministických analýz. Kritériá definujú číselné limity hodnôt modelovaných

parametrov, podmienky pre stavy JE počas a po odznení udalosti, požiadavky na odozvu systémov

a na zásahy prevádzkového personálu. Najdôležitejším kritériom sú rádiologické následky repre-

zentované efektívnou dávkou.

7.2.1 Kritériá prijateľnosti pre zachovanie integrity bariérIntegritou bariér sa z hľadiska kritérií prijateľnosti rozumie integrita paliva, integrita primárneho

okruhu, integrita sekundárneho okruhu a integrita hermetickej zóny.

Kritériá prijateľnosti pre projektové podmienky a projektové havárie je možné rozdeliť na kritériá

prijateľnosti pre normálnu prevádzku, očakávané udalosti, projektové havárie a nevýkonové pre-

vádzkové režimy.

7.2.1.1 Kritériá prijateľnosti pre normálnu prevádzkuKritériom je bezpečnostný cieľ MO34 – efektívna dávka (pre 2 bloky) < 0,125 mSv/rok za hranicami

ochranného pásma – a autorizovaný limit – efektívna dávka (pre lokalitu EMO) < 0,25 mSv/rok

za hranicami ochranného pásma.

7.2.1.2 Kritériá prijateľnosti pre očakávané udalostiKritériá prijateľnosti pre očakávané udalosti sú také hodnoty paliva, pri ktorých sa nepoškodí jeho

integrita – jeho pokrytie, ani palivo samotné a taký tlak v primárnom okruhu, pri ktorom neporuší

sa integrita primárneho okruhu nadmerným natlakovaním. Z hľadiska ožiarenia sú kritériom prija-

teľnosti pre očakávané udalosti rovnaké dávky ako pre normálnu prevádzku.

7.2.1.3 Kritériá prijateľnosti pre projektové havárieKritériá prijateľnosti pre projektové havárie sú také hodnoty teploty paliva a jeho pokrytia, pri kto-

rých nenastane deštrukcia paliva, je zabezpečená krátkodobá i dlhodobá schopnosť chladenia pa-

liva, nie je porušená geometria aktívnej zóny (pre zabezpečenie pohyblivosti regulačných orgánov,

ani sa nesmú taviť).

Pre zachovanie integrity primárneho okruhu sú kritéria prijateľnosti hodnoty tlakov v primárnom

a sekundárnom okruhu a pre zachovanie integrity hermetickej zóny – kontajnmentu maximálny

a minimálny tlak v kontajnmente.


7.2.1.4 Kritériá prijateľnosti pre nevýkonové prevádzkové režimyPre odstavený reaktor – nevýkonovú prevádzku – sú kritériami zaistenie podkritičnosti v reaktore a

v bazéne skladovania vyhoreného paliva. Ak je reaktor zatvorený, potom pre palivo a pokrytie pali-

vových prútikov platia tie isté kritériá prijateľnosti ako pre havárie s únikom primárneho chladiva pri

výkonových prevádzkových režimoch.

Pre integritu primárneho okruhu je kritériom tlak pri uzatvorenom primárnom okruhu. Jeho hodno-

ta je pri odstavenom zatvorenom reaktore obmedzený teplotou krehkého lomu. Skutočná hodnota

kritickej teploty krehkosti TK pre základný materiál i zvar musí byť vždy menšia ako je dovolená

hodnota kritickej teploty krehkosti TKa.

7.2.1.5 Kritériá prijateľnosti pre vybrané nadprojektové havárieKritériá prijateľnosti pre vybrané nadprojektové havárie sú rovnaké ako kritériá prijateľnosti pre

projektové havárie, s výnimkou kritériá pre tlak v primárnom a sekundárnom okruhu, ktoré sú pre

nadprojektové havárie menšie ako 135% projektovej hodnoty.

7.2.1.6 Kritériá prijateľnosti pre analýzy rádiologických následkov Kritériá prijateľnosti podľa ktorých je možné posúdiť rádiologické následky na obyvateľstvo v okolí

elektrárne po vzniku iniciačnej udalosti zaradenej do kategórie projektové podmienky, projektové

havárie a vybrané nadprojektové havárie sú uvedené v Tabuľke č. 7.2-1.

Tab.č. 7.2-1 Kritériá prijateľnosti pre analýzy rádiologických následkovKritérium prijateľnosti

Radiačné ciele projektu MO34 Autorizované limity

Normálna prevádzka Efektívna dávka (pre 2 bloky) < 0,125 mSv/rok za hranicami ochranného pásma

Efektívna dávka (pre lokalitu EMO) < 0,25 mSv/rok za hranicami ochranného pásma

Očakávaná udalosť Efektívna dávka (pre 2 bloky) < 0,125 mSv/rok za hranicami ochranného pásma

Efektívna dávka (pre lokalitu EMO) < 0,25 mSv/rok za hranicami ochranného pásma

Projektová havária Efektívna dávka < 1 mSv/rok za hranicami ochranného pásma

Efektívna dávka < 50 mSv/rok za hranicami ochranného pásma Ekvivalentná dávka na štítnu žľazu < 250 mSv/rok za hranicami ochranného pásma

Efektívna dávka < 5 mSv/rok za hranicami ochranného pásma


Vybraná nadprojektová havária

Efektívna dávka < 5 mSv/rok za hranicami ochranného pásma


Kritérium prijateľnosti pre projektové havárie týkajúce sa obyvateľov je zadefinované tak, aby sa

nemusel urobiť zásah a nemuseli sa použiť neodkladné a následné opatrenia typu ukrytie, jódová

profylaxia, evakuácia, regulácia konzumácie potravín, vody a krmív kontaminovaných rádionuklid-

mi a ustajnenie zvierat za hranicou ochranného pásma a nemuseli sa dočasne resp. trvale premiest-

niť obyvatelia.

Kritérium prijateľnosti je založené na hodnotách prognózovanej dávky, spôsobenej externým ožia-

rením a súčasným príjmom rádioaktívnych látok inhaláciou.

7.2.2 Kritériá prijateľnosti pre vnútorné a vonkajšie udalosti

7.2.2.1 Kritérium prijateľnosti pre letiace predmety, pád bremena, pád lietadlaAko kritérium prijateľnosti pre analyzované udalosti je analyzovaná hodnota Pkrit, t.j. miera prijateľ-

ného rizika, ktorá bola na základe medzinárodnej praxe určená takto:

> Ak je miera rizika – pravdepodobnosť P – menšia ako 1.10-7 za rok, je toto riziko prijateľné a ne-

treba urobiť dodatočné bezpečnostné opatrenia.

> Ak je miera rizika v intervale 1.10-7 za rok až 1.10-6 za rok, o prijateľnosti alebo neprijateľnosti

rizika rozhoduje dozorný orgán.

> Ak je miera rizika väčšia než 1.10-6 za rok, sú potrebné bezpečnostné opatrenia, pretože riziko je

neprijateľné.

7.3 Identifikácia a kategorizácia postulovaných iniciačných udalostí

7.3.1 Kategorizácia iniciačných udalostíPostulované iniciačné udalosti sú v projekte definované udalosti, ktoré vedú k očakávaným násled-

kom na prevádzku, alebo k havarijným následkom. Samotné postulované udalosti nie sú haváriou;

sú to udalosti vyvolávajúce sled udalostí a vedú k abnormálnym prevádzkovým stavom, k maxi-

málnej projektovej havárii, alebo k ťažkej havárii v závislosti na tom, či sa vyskytnú ďalšie poruchy.

Typickými iniciačnými udalosťami sú poruchy zariadení vrátane roztrhnutia potrubia, udalosti spô-

sobené omylom personálu a prirodzené javy.

Niektoré typy postulovaných iniciačných udalostí – napríklad poruchy redundantných zariadení –

môžu mať malé následky a iné – ako poškodenie hlavného cirkulačného potrubia – môžu mať váž-

ne následky. Hlavným cieľom projektu je zabezpečiť, aby vlastnosti elektrárne boli také, že väčšina

postulovaných iniciačných udalostí má malé alebo zanedbateľné následky a zvyšné udalosti skončia

ako projektové havárie, ktorých následky sú prijateľné, alebo ako ťažké havárie, ktorých následky sú

obmedzené vlastnosťami elektrárne a riadením havárií.

Pre analýzy bezpečnosti a ich vyhodnotenie sa všetky postulované iniciačné udalosti zoskupujú do

tried podľa spoločných znakov.

Očakávaná udalosť je proces spôsobujúci odchýlku parametrov JE od normálnej prevádzky. Oča-

káva sa, že počas životnosti JE nastane raz alebo niekoľkokrát, pričom nespôsobí žiadne vážne po-

škodenie systémov ani zariadení dôležitých z pohľadu bezpečnosti a ani nepovedie k ešte vážnejšej

havárii. Po jeho ukončení, resp. odstránení príčin a následkov je jadrová elektráreň schopná nor-

málnej prevádzky. Vzhľadom na vplyv na jadrovú bezpečnosť je predpokladaná frekvencia výskytu

očakávaných udalostí väčšia ako 1.10-2 rok-1.

Projektová havária je taká udalosť, ktorá sa v projekte JE uvažuje a u ktorej sa očakáva aspoň čias-


točné poškodenie niektorej z ochranných bariér, a preto nie je možné bez ďalších opatrení uviesť

blok opäť do prevádzky. Poškodenia jadrového zariadenia a uvoľnenie rádioaktívnych látok do oko-

lia neprekročí ustanovené limity. Vzhľadom na vplyv na jadrovú bezpečnosť je predpokladaná frek-

vencia výskytu projektových havárií menšia ako 1.10-2 rok-1.

Do skupiny projektových havárií sú zaradené aj havárie a očakávané prechodové procesy pre nevý-

konové prevádzkové režimy.

Nadprojektová havária je havária závažnejšia ako projektová havária s možným poškodením ak-

tívnej zóny alebo palivových článkov.

Vybraná nadprojektová havária je taká udalosť, s ktorej výskytom počas prevádzky projekt JE ne-

uvažuje, ale je zvládnuteľná s použitím všetkých dostupných prostriedkov a opatrení uvažovaných v

projekte. Množstvo uvoľnených rádioaktívnych látok do okolia JE pritom neprekročí stanovené limi-

ty. Pri takomto type havárie sa môže poškodiť aktívna zóna. Vzhľadom na vplyv na jadrovú bezpeč-

nosť sa predpokladá frekvencia výskytu vybraných nadprojektových havárií menšia ako 1.10-4 rok-1.

Procesy typu očakávané prechodové stavy bez odstavenia reaktora (ATWS) sú samostatnou pod-

kategóriou vybraných nadprojektových havárií. Pre hodnotenie sa vyberá tá udalosť, pri ktorej sa

očakáva najnepriaznivejší priebeh.

7.3.2 Zoznam iniciačných udalostí/scenárov analyzovaných v predbežnej bezpečnostnej správe MO34V bezpečnostnej správe MO34 sú riešené pre každú skupinu iniciačných udalostí typické varianty,

podľa ktorých sa preukázalo, že fyzikálne a technologické vlastnosti blokov JE MO34 spĺňajú po-

žadované podmienky jadrovej bezpečnosti a že pri vzniku akejkoľvek iniciačnej udalosti nebudú

porušené kritériá prijateľnosti stanovené pre danú kategóriu procesov.

V predbežnej bezpečnostnej správe MO34 sú analyzované skupiny udalostí:

> Poruchy reaktivity a zmeny rozloženia výkonu,

> Zníženie prietoku primárneho chladiva

> Zvýšenie prietoku primárneho chladiva,

> Zvýšenie odvodu tepla z primárneho okruhu sekundárnym okruhom,

> Zníženie odvodu tepla z primárneho okruhu sekundárnym okruhom

> Zvýšenie množstva chladiva v primárnom okruhu

> Strata primárneho chladiva

> Úniky z primárnej na sekundárnu stranu parogenerátora

> Očakávané prechodové procesy bez odstavenia reaktora (ATWS)

> Termohydraulická odozva kontajnmentu na projektové havárie

> Analýza radiačných následkov obálkových projektových havárií

> Úniky rádioaktivity zo systémov alebo komponentov

> Havárie a očakávané prechodové procesy pre nevýkonové prevádzkové režimy

> Vybrané nadprojektové havárie

7.4 Zásahy personálu

Zásahy operátora sú rozdelené do nasledujúcich skupín.

a. Zásahy operátora, ktoré sú príčinou analyzovanej udalosti – napríklad nesprávne zavezenie pa-

livového článku, chybné uzatvorenie hlavnej uzatváracej armatúry, chybné uvedenie vysokotla-

kového čerpadla havarijného systému chladenia aktívnej zóny do činnosti a podobne.

Takýto zásah operátora vzniká chybnou manipuláciou so systémom alebo komponentom a spô-

sobí vznik samotnej iniciačnej udalosti. Vždy sa uvažuje na začiatku iniciačnej udalosti.

b. Zásahy operátora uvažované v konzervatívnych analýzach, ktoré sú zaradené do kategórie pro-

jektových havárií alebo očakávaných udalostí.

Takéto zásahy sa uvažujú v zhode s platnými havarijnými prevádzkovými predpismi. Zásahy ope-

rátora pred uplynutím dostatočnej doby – na identifikáciu poruchy, prípravu a vykonanie zásahu,

t.j. spravidla 30 minút, minimálne však 10 minút – sa neuvažovali. Jedinou výnimkou pre kategó-

riu očakávaných udalostí alebo projektových havárií je zásah operátora, ktorý je postulovanou

príčinou analyzovanej udalosti. So zásahom ope-

rátora po uplynutí dostatočnej doby na jeho prípravu a vykonanie sa uvažuje len vtedy, keď by

sa činnosťou automatických bezpečnostných systémov a ochrán nedosiahol bezpečný a stabi-

lizovaný stav a bez správneho zásahu operátora by daná iniciačná udalosť spôsobila porušenie

kritérií prijateľnosti.

c. Zásahy operátora v analýzach bezpečnosti riešených s realistickým prístupom, teda vo vybraných

nadprojektových haváriách.

V tejto skupine sa so zásahmi operátora uvažuje v zhode s príslušnými havarijnými predpismi.

Cieľom v analýze je preukázať, že daná udalosť je zvládnuteľná s použitím všetkých dostupných

prostriedkov a opatrení uvažovaných v projekte a že pri aplikácii realistického prístupu v zhode s

metodikou pre hodnotenie vybraných nadprojektových havárií nebudú porušené kritériá prija-

teľnosti stanovené pre danú kategóriu iniciačných udalostí.

S výnimkou prípadov, kedy je nesprávny zásah operátora príčinou iniciačnej udalosti sa pred-

pokladá, že operátor v priebehu prvých 30 minút nevykoná žiadne zásahy. V prípade jasnej a

spoľahlivej indikácie však v analýze bezpečnosti možno uvažovať, že doba na reakciu operátora

je kratšia, ale musí byť aspoň 10 minút. Neuvažuje sa s chybou operátora pri vykonávaní zásahu,

prípadne ďalšími.

7.5 Deterministické analýzy

7.5.1 Všeobecný popis prístupuCieľom analýzy bezpečnosti MO34 je preukázať, že fyzikálne a technologické vlastnosti blokov spĺ-

ňajú požadované podmienky jadrovej bezpečnosti a že v priebehu procesu, ktorý vznikol násled-

kom iniciačnej udalosti nebudú porušené kritériá prijateľnosti ani pri primeranej miere konzervatív-

nosti pri zostavovaní podmienok výpočtu. Kritériá prijateľnosti sú vyberané v závislosti na priebehu

udalosti tak, aby sa preukázalo, že je zachovaná integrita bariér proti úniku rádioaktívnych látok.

Konzervativizmus výpočtových analýz je zabezpečený voľbou vstupných údajov, okrajových a po-

čiatočných podmienok, rešpektovaním možných nepresností v nastavení parametrov a prijímaním

dodatočných obmedzujúcich predpokladov.

Vstupné údaje sú volené takým spôsobom, aby priebeh procesu bol čo najnepriaznivejší vzhľadom

na dosahované hodnoty limitujúcich parametrov. Pokiaľ sa pre uvažovaný typ udalosti pri overovaní

rôznych kritérií prijateľnosti dali voliť rôzne počiatočné a okrajové podmienky, urobili sa citlivostné

výpočty s cieľom oceniť vplyv danej voľby.


7.5.2 Súhrnné vyhodnotenie kritérií prijateľnosti pre analyzované udalosti pri prevádzke na výkonePriebeh procesov vyvolaných iniciačnými udalosťami uvedenými v kapitole 7.3.2 pri uvažovaní pri-

merane konzervatívnych počiatočných podmienok a nastavení ochranných a regulačných zariadení

je bezpečne zvládnuteľný. Fyzikálne a technologické vlastnosti blokov JE MO34 spĺňajú požado-

vané podmienky jadrovej bezpečnosti. V priebehu týchto procesov pri zadaných predpokladoch

nebudú porušené kritériá prijateľnosti pre dané kategórie udalostí.

Najnepriaznivejšími udalosťami z hľadiska uchladiteľnosti aktívnej zóny sú:

a. maximálna projektová havária LOCA 2x500 mm. Po tejto iniciačnej udalosti je odkrytá ak-

tívna zóna, stratí sa prietok chladiva cez aktívnu zónu a teplota pokrytia rastie a tvorí sa aj

tvorenie vodíka.

Ani najnepriaznivejšie hodnoty dávok nie sú väčšie ako kritériá prijateľnosti, t.j. efektívna dávka

je < 5 mSv/rok za hranicami ochranného pásma (podľa „Radiačné ciele pre projekt dostavby

MO34“), resp. < 50 mSv/rok za hranicami ochranného pásma podľa autorizovaných limitov,

a ekvivalentná dávka na štítnu žľazu je < 250 mSv/rok za hranicami ochranného pásma podľa

autorizovaných limitov.

b. Roztrhnutie rúrky parogenerátora a odklopenie veka kolektoru parogenerátora. Únik chladiva

primárnom okruhu mimo hermetické priestory bez možnosti recirkulácie do nádrží havarijného

systému chladenia aktívnej zóny a opätovného použitia na havarijné doplňovanie primárneho

okruhu. Rádioaktívne látky sa dostanú priamo do okolia.

Haváriu s únikom chladiva primárneho do sekundárneho okruhu. nie je možné lokalizovať bez

vhodného zásahu prevádzkového personálu. Časová rezerva dáva prevádzkovému personálu do-

statočný časový priestor na efektívny zásah, ktorý ukončí únik chladiva primárneho okruhu a zabez-

pečí odvod tepla z aktívnej zóny.

Ani pri tejto udalosti nebudú porušené stanovené kritériá prijateľnosti.

7.5.3 Tlakovo – teplotné šokyJedným z najnepriaznivejších procesov, ktoré sa môžu vyskytnúť počas prevádzky JE z hľadiska in-

tegrity tlakovej nádoby reaktora, sú teplotné šoky, najmä teplotné šoky pod tlakom (Pressurized

Thermal Shock - PTS). Počas ich trvania je materiál tlakovej nádoby reaktora namáhaný jednak na-

pätiami od rýchleho poklesu teploty, ale tiež mechanickými napätiami od vysokého tlaku.

Teplotné napätia vznikajú od rýchleho, hlbokého a časovo i priestorovo nerovnomerného ochlade-

nia materiálu steny tlakovej nádoby reaktora.

Typické iniciátory procesov teplotných šokov pod tlakom sa vyskytujú v skupinách iniciačných uda-

lostí: únik chladiva z primárneho okruhu, procesy so zvýšeným odvodom tepla z primárneho do

sekundárneho okruhu, roztrhnutie parovodu, alebo zníženým odvodom tepla z primárneho do se-

kundárneho okruhu, procesy so zvýšením hmotnosti chladiva v primárnom okruhu.

Použité kritériá prijateľnosti

Kritérium prijateľnosti pre takéto udalosti je stanovené pre projektové havárie z aspektu integrity

tlakovej nádoby reaktora. Integrita tlakovej nádoby reaktora je zabezpečená, ak skutočná hodnota

kritickej teploty krehkosti TK pre základný materiál i zvar je vždy menšia ako je dovolená hodnota

kritickej teploty krehkosti TKa. Bola určená dovolená kritická teplota krehkosti Tka=79 °C.

Hodnotenie integrity tlakovej nádoby reaktora a vyhodnotenie kritéria prijateľnosti

Pri analyzovaných udalostiach vypočítané Tka sú s dostatočnou rezervou vyššie, ako predikované

teploty krehkého lomu TKf pre základný materiál i pre zvarový kov tlakovej nádoby reaktora tretieho

a štvrtého bloku MO3,4. Kritérium prijateľnosti je splnené.

Pre integritu tlakovej nádoby reaktora je nebezpečnejší prechodový proces, pri ktorom sa zvýši tlak

v primárnom okruhu pri nízkych teplotách chladiva. Teplotný šok vtedy nie je výrazný, ale nízke tep-

loty materiálu zvyšujú riziko krehkého lomu. Tento proces sa označuje ako natlakovanie za studena.

Aby sa pravdepodobnosť vzniku tejto iniciačnej udalosti minimalizovala, sú urobené príslušné tech-

nické aj administratívne opatrenia.

Na bloku je nainštalovaný systém CPL na obmedzenie tlaku v primárnom okruhu v závislosti na tep-

lote chladiva na vstupe do tlakovej nádoby reaktora, ktorý automaticky vykoná postupnosť operácií

pre zaistenie podmienky, že pre danú teplotu chladiva je tlak v primárnom okruhu nižší ako limitný.

7.5.4 Namáhanie vnútroreaktorových častí

7.5.4.1 Namáhanie vnútroreaktorových častí počas LOCA haváriePri haváriách spojených s únikom chladiva z reaktora v prvej fáze havárie sa odtlakuje tlaková ná-

doba reaktora a celý primárny okruh. V mieste porušenia potrubia náhle klesne tlak z nominálnej

hodnoty na tlak nasýtenej pary pri danej teplote média. Vzniká podtlaková vlna, ktorá sa šíri rých-

losťou zvuku v primárnom okruhu. Táto vlna vstupuje do tlakovej nádoby reaktora a spôsobuje

rozdiel tlakov na vnútroreaktorových konštrukciách. Vplyvom tohto zaťaženia vznikajú deformácie

a namáhanie jednotlivých vnútroreaktorových konštrukcií.

Maximálne projektové havárie s únikom chladiva z primárneho okruhu predstavujú najpesimistic-

kejší prípad namáhania vnútroreaktorových častí.


Namáhanie vnútorných častí reaktora pri LOCA havárii bolo hodnotené podľa kritérií noriem ASME

Boiler & Pressure Vessel Code. Vo vybraných miestach výpočtového modelu sa sledoval priebeh

deformácií konštrukcií.

Vyhodnotenie kritérií prijateľnosti

Podmienky pevnostného hodnotenia podľa ASME Code boli pre LOCA splnené vo všetkých vnút-

roreaktorových častiach.

Úroveň namáhania všetkých konštrukcií bola tiež menšia ako limitná úroveň. Pri obidvoch analyzo-

vaných haváriách vznikli vo vnútroreaktorových častiach iba elastické deformácie, takže a vo vnút-

roreaktorových častiach nevzniknú trvalé plastické deformácie, ktoré by spôsobili spriečenie kaziet

ARK a tým nemožnosť ich pohybu.

7.5.5 Havárie a očakávané prechodové procesy pre nevýkonové prevádzkové režimy

7.5.5.1 Udalosti s reaktivitou a stratou chladiva pri zatvorenom reaktoreVyhodnotenie kritérií prijateľnosti

Pri udalostiach vedúcich k úniku chladiva primárneho okruhu pri zatvorenom reaktore by bolo po-

rušené kritérium prijateľnosti pre teplotu pokrytia v čase štyri hodiny dvadsaťšesť minút od vzniku


iniciačnej udalosti. Tento časový interval je dostatočný na to, aby obsluha bloku identifikovala po-

ruchu a zabezpečila dostatočné doplňovanie chladiva do primárneho okruhu a obnovila chlade-

nie paliva a odvod zvyškového tepla z aktívnej zóny. Fyzikálne a technologické vlastnosti blokov JE

MO34 spĺňajú požadované podmienky jadrovej bezpečnosti.

7.5.5.2 Udalostí s únikom chladiva pri porušení tesnosti potrubí primárneho okruhu pri otvorenom reaktoreAktívna zóna je spoľahlivo chladená až do doby devätnásť hodín od začiatku prechodového proce-

su, kedy je porušené kritérium prijateľnosti. Napriek varu chladiva v palivovej časti kaziet je pokry-

tie palivových prútikov dostatočne chladené a tesnosť palivových prútikov bude zachovaná až do

dvadsiatej hodiny od vzniku iniciačnej udalosti, kedy bude odhalená palivová časť kaziet.

Časový interval devätnásť hodín je dostatočný na to, aby obsluha bloku zabezpečila dodatočné do-

plňovanie chladiva do primárneho okruhu spustením aspoň jedného systému havarijného systému

chladenia aktívnej zóny a obnovila chladenia paliva a odvod zvyškového tepla z aktívnej zóny.

7.5.5.3 Strata odvodu zvyškového tepla z aktívnej zónyStrata odvodu zvyškového tepla z aktívnej zóny v zatvorenom reaktore


Okamžitá kombinácia tlaku v primárnom okruhu a najnižšej teploty studenej vetvy neprekročí hra-

ničné hodnoty určené p-T krivkou pre natlakovanie za studena.

Ďalej nesmie nastať ani lokálne tavenie paliva, nesmie byť prevýšená teplota pokrytia paliva, hrúbka

oxidácie pokrytia a množstvo vodíka.


V priebehu procesu by boli porušené kritéria prijateľnosti pre teplotu pokrytia paliva v čase šesť

hodín štyridsať minút od vzniku iniciačnej udalosti. Tento časový interval je dostatočný na to, aby

obsluha bloku dodatočne doplnila chladivo do primárneho okruhu spustením aspoň jedného ha-

varijného systému chladenia aktívnej zóny a urobila zásah na obnovenie prirodzenej cirkulácie v

primárnom okruhu a odvod zvyškového tepla z aktívnej zóny. Fyzikálne a technologické vlastnos-

ti blokov JE MO34 spĺňajú požadované podmienky jadrovej bezpečnosti. Čas šesť hodín štyridsať

minút je dostatočný na identifikovanie poruchy a zvrátenie jej nepriaznivého vývoja personálom

bloku.

Strata odvodu zvyškového tepla z aktívnej zóny pri otvorenom reaktore

V typických prípadoch pri otvorenom reaktore sa preruší prirodzená cirkulácia a výrazne sa zníži

odvod tepla z aktívnej zóny.


Kritériami sú zabránenie lokálneho varu chladiva a teplota pokrytia.


V priebehu procesu vyvolaného stratou odvodu zvyškového tepla z aktívnej zóny pri otvorenom

reaktore by bolo porušené kritérium prijateľnosti var chladiva v palivovej časti kazety v čase jedna

hodina päťdesiat minút od vzniku iniciačnej udalosti. Napriek varu chladiva v palivovej časti kaziet

je pokrytie palivových prútikov dostatočne chladené a tesnosť palivových prútikov bude zachovaná

až do tridsiatej ôsmej hodiny od vzniku iniciačnej udalosti, kedy sa odhalí palivová časť kaziet.

V priebehu daného časového intervalu (jedna hodina päťdesiat minút) musí obsluha bloku zasiah-

nuť a obnoviť prirodzenú cirkuláciu v primárnom okruhu a odvádzať zvyškového teplo z aktívnej

zóny otvorením hlavných uzatváracích armatúr na rezervnej slučke. Tým sa zabezpečí dostatočné

chladenie aktívnej zóny a nebude vrieť chladivo v palivovej časti kaziet. Čas jedna hodina päťdesiat

minút je dostatočný na identifikovanie poruchy a zvrátenie jej nepriaznivého vývoja personálom

bloku.

7.5.5.4 Zvýšenie množstva chladiva v primárnom okruhu Iniciačné udalosti, ktoré vedú k zvýšeniu množstva chladiva v primárnom okruhu spôsobujú rast

tlaku v primárnom okruhu vplyvom dodania chladiva, alebo privedením dodatočného tepla do pri-

márneho okruhu Pre udalosti sú navrhnuté dva reprezentatívne scenáre, ktoré predstavujú konzer-

vatívne iniciačné udalosti.


Pri zvýšení množstva chladiva v primárnom okruhu a pri náraste tlaku v primárnom okruhu by

mohlo byť porušené kritérium prijateľnosti – Pevnostné limity týkajúce sa hraníc primárneho okru-

hu a k nemu pripojených systémov sú dodržané.


Ochrana pred natlakovaním primárneho okruhu za studena činnosťou odľahčovacieho ventilu

kompenzátora objemu zabezpečuje, že okamžitá kombinácia tlaku v primárnom okruhu a najnižšej

teploty studenej vetvy neprekročí hraničné hodnoty určené p-T krivkou (pre natlakovanie za stude-

na. Priebeh procesu zvýšeniu množstva chladiva v primárnom okruhu je bezpečne zvládnuteľný. V

priebehu tohoto procesu, pri zadaných predpokladoch, nebudú porušené stanovené kritériá prija-

teľnosti pre nevýkonové prevádzkové režimy.

7.5.5.5 Udalosti s chladením bazénu skladovania vyhoreného jadrového palivaMožné udalosti sú: únik chladiva z bazénu skladovania vyhoreného paliva a strata chladenia bazé-

nu skladovania vyhoreného paliva. Pri úniku chladiva by sa mohla odhaliť palivová časť kaziet a tým

aj porušiť kritérium prijateľnosti.


Pri úniku chladiva z bazénu skladovania vyhoreného paliva je kritérium prijateľnosti –nebude od-

halená palivová časť kaziet a pri zachovaní činnosti chladiaceho systému nebude vrieť chladivo v

bazéne.


Priebeh procesu pri konzervatívnych počiatočných podmienkach je bezpečne zvládnuteľný. Cha-

rakteristiky bazénu skladovania vyhoreného paliva a existujúce prevádzkové predpisy zaisťujú jeho

dostatočnú bezpečnosť. V priebehu týchto procesov nebudú prekročené kritéria prijateľnosti.

7.5.5.6 Strata chladenia bazénu skladovania vyhoreného palivaStrata chladenia by spôsobila vzrast teploty chladiva v bazéne skladovania vyhoreného paliva až

na teplotu sýtosti a pri vare chladiva by v ďalšom vývoji havárie postupne klesala hladina v bazéne.

Na základe týchto príznakov, vrátane nepriamych efektov, najmä generovania veľkého množstva

pary v reaktorovej hale, by bolo treba obnoviť chladenie bazénu a prípadne na zabezpečiť dodávku


chladiva do bazénu skladovania vyhoreného paliva.


Pre túto analyzovanú iniciačnú udalosť sú príslušné kritériá prijateľnosti – bude zaistené požadova-

ná podkritičnosť a nebude odkryté palivo a ani nevznikne var chladiva v bazéne skladovania vyho-

reného paliva.


V čase 12,1 h od vzniku iniciačnej udalosti – by bolo porušené kritérium, časť týkajúca sa varu chla-

diva. Napriek varu chladiva v palivovej časti kaziet je pokrytie prútikov dostatočne chladené pro-

dukovanou parou až do doby odhalenia palivovej časti v čase dvadsaťtri hodín dvadsať minút od

začiatku udalosti. Do tohto času integrita pokrytia palivových prútikov vzhľadom na predpovedanú

nízku teplotu pokrytia nie je ohrozená.

Existujúca časová rezerva 12,1 h do doby odhalenia palivovej časti vytvára dostatočný priestor pre

zvrátenie nepriaznivého vývoja havárie a návratu bloku do stabilizovaného stavu.

V priebehu daného časového intervalu musí obsluha bloku obnoviť chladenie bazénu odstráne-

ním poruchy v chladiacom systéme a doplnením vypareného chladiva. Pre skupinu bezpečnostne

významných potenciálnych havárií iniciovaných stratou chladenia bazénu skladovania vyhoreného

paliva zabezpečujú charakteristiky bazénu skladovania vyhoreného paliva a existujúce prevádzkové

predpisy dostatočnú bezpečnosť bloku.

7.5.5.7 Pád kazety s vyhoreným palivom do reaktora alebo bazénu skladovania vyhoreného paliva počas výmeny palivaPri manipulácii s palivom počas transportu a zavážania palivovej kazety s čerstvým palivom do re-

aktora alebo vyvážania a transportu palivovej kazety s vyhoreným palivom z odstaveného reaktora

môže padnúť kazeta do bazénu skladovania aj napriek mnohým predpísaným opatreniam pri ma-

nipulácii s palivom..

Ako horšia udalosť bola uvažovaná možnosť pádu kazety s vyhoreným palivom do bazénu skla-

dovania, pričom sa predpokladá poškodenie palivovej kazety. Dôsledkom analyzovanej iniciačnej

udalosti môže byť poškodenie pokrytia palivových prútikov v kazete.


Kritériom prijateľnosti je neprekročenie cieľovej hodnoty ročných individuálnych dávok na hranici

ochranného pásma a tiež splnenie autorizovaných limitov.


Pád palivového článku počas výmeny paliva pri primerane konzervatívnych počiatočných podmien-

kach je bezpečne zvládnuteľný.

Existuje len malá pravdepodobnosť, že pád kazety do bazénu skladovania môže poškodiť iné pa-

livové kazety uložené v bazéne. Podľa výsledkov výpočtov dávok na dosiahnutie limitnej hodnoty

kritéria prijateľnosti efektívnej dávky 1 mSv/rok by sa hypoteticky malo poškodiť až deväťdesiat

palivových kaziet.

Vypočítané hodnoty dávok na hranici ochranného pásma sú nižšie ako stanovené kritérium prija-

teľnosti aj ako autorizované limity.

7.5.6 Vybrané nadprojektové havárie

7.5.6.1 Strata vnútorných a vonkajších zdrojov elektrického napájaniaHavária spôsobená stratou vnútorných a vonkajších zdrojov elektrického napájania s následným

zlyhaním nábehu turbogenerátorov (tzv. „blackout“) je zaradená do kategórie vybraných nadpro-

jektových havárií.

Pri trvalom prerušení napájania vlastnej spotreby zlyhajú činnosti kľúčových systémov. Činnosť ope-

rátora smerujúca k obnoveniu elektrickej energie z II. kategórie zaisteného napájania je nevyhnut-

nou podmienkou pre zvládnutie tejto havárie. Zásahy operátora sa sústreďujú predovšetkým na

získanie dostatočnej časovej rezervy potrebnej pre obnovenie napájania vlastnej spotreby pre kľú-

čové bezpečnostné systémy zabezpečujúce chladenie aktívnej zóny. Stratégia zásahov operátora

spočíva vo využití približne 300 m3 chladiva z dvoch napájacích nádrží umiestnených vo výške 8,53

m nad pozdĺžnou osou parogenerátorov.


Havária so stratou vnútorných a vonkajších zdrojov elektrického napájania je zaradená do skupiny

vybraných nadprojektových havárií s frekvenciou výskytu 10-6 – 10-4/rok.

Pre „Vybrané nadprojektové havárie“ sa overujú kritériá prijateľnosti:

> Nesmú byť porušené palivové elementy.

> Nesmie nastať ani lokálne tavenie paliva.

> Musí byť zabezpečená krátkodobá i dlhodobá schopnosť chladenia paliva – Teplota pokrytia

nesmie prekročiť 1200°C, celkové množstvo vodíka z chemickej reakcie pokrytia s vodou alebo

parou nesmie prekročiť 1 % z hypotetického množstva, ktoré by vzniklo pri zreagovaní celkové-

ho množstva pokrytia všetkých palivových článkov v aktívnej zóne, je zabezpečená pohyblivosť

regulačných orgánov a nesmie začať ich tavenie, zmeny v geometrii aktívnej zóny zaručia uchla-

diteľnosť aktívnej zóny.

> Efektívna dávka je < 5 mSv/rok za hranicami ochranného pásma (cieľ MO34)

> Autorizovaný limit:

> Efektívna dávka je < 50 mSv/rok za hranicami ochranného pásma, ekvivalentná dávka na štítnu

žľazu je < 250 mSv/rok za hranicami ochranného pásma

> Tlak v primárnom a v sekundárnom okruhu musí byť nižší ako 135% projektových hodnôt.

> Vypočítané tlaky v hermetickej zóne neprekročia povolené hodnoty – 250 kPaabs pre maximálny

tlak a 78 kPaabs pre maximálny podtlak.


Stratégia zásahov operátora umožňuje udržať odvod tepla z aktívnej zóny počas 12,5 hodiny od za-

čiatku iniciačnej udalosti, čím sa vytvára dostatočný časový priestor pre obnovenie elektrickej ener-

gie z II. kategórie zaisteného napájania, prípadne doplnenie zásoby napájacej nádrže z havarijného

mobilného zdroja. Po vyčerpaní elektrickej energie z I. kategórie zaisteného napájania odvod tepla

z aktívnej zóny je zabezpečený až do vyčerpania objemu napájacích nádrží (300 m3). Tie sa však

môžu kontinuálne doplňovať z mobilného havarijného zdroja, čím je zabezpečený dlhodobý odvod

tepla z aktívnej zóny aj bez obnovenia elektrickej energie z II. kategórie zaisteného napájania.

Pri iniciačnej udalosti „Strata vnútorných a vonkajších zdrojov elektrického napájania“ zaradenej do

kategórie vybraných nadprojektových havárií nebudú porušené kritériá prijateľnosti.


7.5.6.2 Roztrhnutie viacerých rúrok parogenerátoraOdozva bloku na iniciačnú udalosť závisí od veľkosti únikového otvoru. Analyzovaný únikový otvor

na hranici primárneho okruhu a sekundárneho okruhu je Ø59,03 mm.


Pre hodnotenie sa použili rovnaké kritériá ako pre horeuvedenú stratu elektrického napájania.


Pri nadprojektovej havárii roztrhnutie desiatich teplovýmenných rúrok parogenerátora sa správnou

činnosťou operátora spoľahlivo zastaví únik kontaminovaného chladiva do okolia JE v dostatočnom

časovom predstihu pred vyčerpaním zásoby chladiva v nádržiach havarijného systému chladenia

aktívnej zóny. Počas udalosti sa ani čiastočne nepoškodí aktívna zóna a dlhodobý odvod zvyškové-

ho tepla z aktívnej zóny je zabezpečený činnosťou prepúšťacej stanice do atmosféry na zdravých

parogenerátoroch.

Pri iniciačnej udalosti „Roztrhnutie viacerých rúrok parogenerátora“ zaradenej do kategórie vybra-

ných nadprojektových havárií nebudú porušené stanovené kritériá prijateľnosti.

7.5.6.3 Strata odvodu teplaNadprojektová havária so stratou odvodu tepla je spôsobená úplným výpadkom napájania všet-

kých parogenerátorov vodou. Bez zásahu operátora nie je možné zabrániť vysušeniu aktívnej zóny,

strate odvodu zvyškového tepla generovaného v palivových kazetách, strate integrity palivových

prútikov a následnému taveniu aktívnej zóny.


Boli použité rovnaké kritériá ako v kapitole 7.5.6.1.


Pri iniciačnej udalosti „Strata odvodu tepla“ nebudú porušené kritériá prijateľnosti.

7.5.6.4 Úplná strata technickej vodyIniciačnou udalosťou je úplná strata technickej vody spôsobená výpadkom všetkých čerpadiel tech-

nickej vody dôležitej.

Možné sú dva scenáre. Prvým je výpadok čerpadiel technickej vody dôležitej bez straty vnútorných a

vonkajších zdrojov elektrického napájania a druhým výpadok čerpadiel s úplnou stratou vnútorných

a vonkajších zdrojov elektrického napájania.


Pre oba scenáre boli použité rovnaké kritériá ako v kapitole 7.5.6.1.


Strata technickej vody dôležitej bez straty alebo so stratou vnútorných a vonkajších zdrojov elektric-

kého napájania nespôsobí porušenie kritérií prijateľnosti a zásah operátora poskytuje dostatočný

časový priestor na opätovné zabezpečenie prevádzky systému technickej vody dôležitej.

7.5.6.5 Roztrhnutie parovodu spojené so súčasným prasknutím teplovýmennej rúrky parogenerátoraNadprojektová havária riešená v tejto kapitole je spôsobená roztrhnutím jednej teplovýmennej rúr-

ky parogenerátora so súčasným gilotínovým roztrhnutím parovodu prislúchajúcemu k poškodené-

mu parogenerátoru v mieste rýchločinnej armatúry na parovode.


Použité boli kritériá rovnaké ako v kapitole 7.5.6.1.


Operátor prvýkrát vstupuje do predpisu v čase 10 min. po inicializácii signálu rýchleho odstavenia

reaktora. Sekvencia zásahov operátora prezentovaná v tejto kapitole je dostatočná na zastavenie

úniku chladiva pred vyčerpaním zásoby chladiva z nádrží havarijného systému chladenia aktívnej

zóny a zamedzenie porušenia týchto kritérií prijateľnosti.

Pri iniciačnej udalosti „Roztrhnutie parovodu spojené so súčasným prasknutím teplovýmennej rúrky

parogenerátora“ nebudú porušené stanovené kritériá prijateľnosti.

7.5.7 Analýza vnútorných rizík Analyzované boli následky:

> letiacich predmetov,

> dynamických účinkov vyvolaných postulovanými roztrhnutiami potrubí,

> pádu bremena,

> vnútorných požiarov a explózií,

> vnútorných záplav,

> elektromagnetickej interferencie.

7.5.7.1 Ochrana pred letiacimi predmetmiVo všeobecnosti, sa pre analýzu tejto kategórie externých udalostí používa metodika bezpečnost-

ného hodnotenia je založená na pravdepodobnostnom vyhodnotení potenciálneho vzniku letia-

cich predmetov a ich následkov na bezpečnosť jadrového zariadenia.

Následky udalostí sú prijateľné, ak:

a. potenciálna energia predpokladaného letiaceho predmetu je príliš malá na to, aby spôsobila

poškodenie prvku bezpečnostne dôležitého,

b. pravdepodobnosť zásahu bezpečnostne významného cieľa je dostatočne nízka,

c. celková pravdepodobnosť neprijateľných následkov je dostatočne nízka.

Analyzované boli možné udalosti, resp. kategórie letiacich predmetov vo vnútri aj mimo ochrannej

obálky.


Celková pravdepodobnosť ohrozenia jadrovej bezpečnosti letiacimi úlomkami je pre všetky analy-

zované udalosti je P < 1,0.10-7/rok, t.j. uvažované kritérium prijateľnosti je splnené.

7.5.7.2 Pád bremenaPre EMO12 je pád bremena analyzovaný pre manipulácie s bremenom v miestnostiach:

Reaktorová hala. Pre žeriav 250 t, ktorým sa prepravujú ťažké bremená pravdepodobnosť pádu

bremena je 5,12.10–8. Pre žeriav 32 t pravdepodobnosť pádu bremena je P = 7,77.10–6. Frekvencia

pádu bremien prepravovaných nad reaktorovou halou počas odstávky reaktora je 5,63.10–7/rok.

Frekvencia poškodenia bezpečnostne významného zariadenia v boxe parogenerátorov je

1,86.10–8/rok.

Frekvencia deštrukcie bazénu skladovania výmeny paliva alebo šachty pre kontajner vyhorené-

ho paliva 3,84.10–8/rok.


> Miestnosť havarijných systémov. Pravdepodobnosti pádu bremena zo žeriavu v miestnostiach

havarijných systémov sa pesimisticky predpokladá väčšia ako 1,0.10–6. V miestnostiach havarij-

ných systémov sa počas prevádzky nepredpokladá preprava ťažkých predmetov.

> Dieselgenerátorová stanica, Celková pravdepodobnosť pre pád ťažkého bremena zo žeriavu v

dieselgenerátorovej stanici počas manipulácie trvajúcej 7,5 minúty je 6,1.10-5

> Strojovňa. Výsledná hodnota pravdepodobnosti pádu bremena je 2,33.10–5.


S ohľadom na podobnosť projektov EMO12 a MO34, totožnosť použitých materiálov a zariadení,

vysokú konzervatívnosť získaných výsledkov a s uvážením použiteľnosti odporučení pre EMO12 na

podmienky MO34 na dosiahnutie celkovej pravdepodobnosti ohrozenia jadrovej bezpečnosti pa-

dajúcimi bremenami P < 1,0.10–7/rok, t.j. na splnenie kritéria prijateľnosti treba urobiť deterministic-

ké resp. pravdepodobnostné vyhodnotenie následkov v čerpacej stanici technickej vody dôležitej.

7.5.7.3 Vnútorný požiar a explóziaVnútorný požiar

Koncepčné riešenie ochrany pred požiarmi v EMO12 vychádza z pôvodne ruskej koncepcie „ochra-

ny do hĺbky“, ktorá je založená na prepojení prioritného pasívneho systému – stavebného rozdele-

nia objektov do požiarnych úsekov s požadovanou požiarnou odolnosťou – a aktívnych protipožiar-

nych systémov. Tento koncepčný prístup označovaný ako „požiar zadržujúci prístup“ sa zmenil na

kombinovaný prístup „požiar zadržujúci a požiar ovplyvňujúci“.

V projekte MO34 boli tri hlavné ciele ochrany pred požiarmi:

Tabuľka 7.5.7-1 Ciele ochrany proti požiaromHlavné ciele ochrany do hĺbky Protipožiarno-technické systémy

Predchádzanie vzniku požiarov – požiarna prevencia Pasívne protipožiarne systémy

Včasné zisťovanie a hasenie tých požiarov, ktoré napriek prevencii vznikli, obmedzovanie škôd

Aktívne protipožiarne systémy

Predchádzanie šíreniu tých požiarov, ktoré neboli uhasené, minimalizácia ich účinkov na bezpečnostné funkcie jadrovej elektrárne

Systémy pre zmiernenie účinkov požiarov

Pre zabezpečenie ochrany pred požiarmi sú vytvorené tri úrovne/bariéry, pozri kapitola 6.9. Pod-

ľa deterministického hodnotenia a s uvážením záverov pravdepodobnostného hodnotenia pre

EMO12 vykonaného sú podľa projektu k dispozícii také technické prostriedky, ktoré zaručujú s veľ-

kou mierou istoty, že pravdepodobnosť vzniku požiaru je taká malá, ako je rozumne dosiahnuteľné.

Súčasne možno konštatovať, že bezpečnostné systémy budú primerane chránené tak, že následky

jednotlivého požiaru s veľkou mierou istoty nezabránia týmto systémom v plnení funkcií podľa kri-

térií prijateľnosti.

Vnútorné explózie

Deterministické hodnotenie dosiahnutej úrovne ochrany proti vnútorným výbuchom je analogická

ako hodnotenie pre požiare s tým rozdielom, že sú postulované konkrétne postulované iniciačné

udalosti pre udalosti spojené s vnútorným výbuchom. Pri hodnotení účinkov hraničnej udalosti sa

posudzuje, či systémy a zariadenia identifikované v JE pre plnenie bezpečnostných funkcií spĺňajú

definované kritériá prijateľnosti.

Z predbežného hodnotenia situácie pri výbuchu v sklade vodíka vyplynulo, že ohrozené hraničným

vnútorným výbuchom sú niektoré objekty v rozsahu rizika blízkeho ľahkému poškodeniu.

Pri výbuchu v sklade vodíka všetky uvažované nosné konštrukcie dotknutých budov okrem vrch-

nej konštrukcie budovy pomocných prevádzok hlavného výrobného bloku I majú dostatočnú kon-

štrukčnú odolnosť voči havarijnej pretlakovej záťaži.

Všetky kritéria prijateľnosti definované pre vnútorné výbuchy sú v plnom rozsahu plnené.

Celkové hodnotenie výsledkov bezpečnostných rozborov pre vnútorné požiare a výbuchy

Pre MO34 v rámci doplnenia projektu je v zmysle medzinárodných požiadaviek na ochranu do hĺbky

v projekte dosiahnutá akceptovateľná úroveň jadrovej bezpečnosti blokov MO34 pri udalostiach

spojených s vnútorným požiarom.

Po vzniku iniciačnej udalosti – vnútorný výbuch s hraničným účinkom na dôležité objekty MO34

– nebude poškodený žiadny dôležitý stavebný objekt v takom rozsahu, ktorý by ohrozil funkcie

dôležitých systémov z hľadiska splnenia požadovaných činností pri vzniku a po udalosti. Požado-

vaná jadrová bezpečnosť MO34 pre všetky postulované udalosti spojené s vnútornými výbuchmi

je splnená.

7.5.7.4 Vnútorné záplavyPri vnútornej záplave sa médium šíri zo zdroja záplavy priestormi vo vnútri objektov reaktorového

bloku a pôsobí na systémy a zariadenia situované v týchto priestoroch. Pokiaľ vnútorná záplava ne-

vyradí z prevádzky resp. z prevádzkovej pohotovosti systémy a zariadenia dôležité pre bezpečnosť

v rozsahu, ktorý by znamenal narušenie konkrétnej bezpečnostnej funkcie, nie je ohrozená jadrová

bezpečnosť. V tomto zmysle je kritériom prijateľnosti plnenie každej bezpečnostnej funkcie

pri vnútornej záplave.

V objektoch dôležitých z hľadiska vnútornej záplavy môžu byť hlavnými zdrojmi vnútorných záplav

predovšetkým prasknutie alebo netesnosti potrubia technologických systémov, nádrží a zásobní-

kov vody, poruchy čerpadiel, poškodenie systému kanalizácie, zapracovanie systému hasenia po-

žiarnou vodou a zlyhanie ľudského faktoru.

V rozboroch zraniteľnosti prvkov systémov a zariadení dôležitých z hľadiska bezpečnosti elektrárne

sú špecifikované iniciačné udalosti vnútorných záplav, ktoré predstavujú potenciálne riziko ohroze-

nia systémov a zariadení dôležitých z hľadiska bezpečnosti MO34.

Celkové hodnotenie rizika vnútorných záplav na bezpečnosť prevádzky MO34

Všetky uvažované a analyzované postulované iniciačné udalosti boli na základe skúseností fenome-

nologicky odhadnuté ako „očakávané udalosti“, t.j. ich uvažovaná frekvencia výskytu je rovná alebo

menšia ako 1,0.10–2/reaktor/rok.

Vnútorné záplavy na MO34 nebudú mať zásadný vplyv na bezpečnosť prevádzky JE Mochovce.

7.5.7.5 Elektromagnetická interferenciaRiziko elektromagnetickej interferencie spočíva v možnosti ovplyvnenia správnej činnosti/funkcie

ktoréhokoľvek elektrického alebo elektronického zariadenia elektrárne elektromagnetickým ruše-

ním vznikajúcim vo vnútri systémov JE alebo mimo JE.

Kritériá prijateľnosti v rámci projektu MO34 možno rozdeliť do dvoch skupín – splnenie požia-

daviek stanovených všeobecnými normami a medzné hodnoty rezervy odolnosti pre všetky druhy

elektromagnetických rušivých faktorov požadovaných normou.

> Pre zabezpečenie ochrany elektrických zariadení pred elektromagnetickou interferenciou platia

rovnaké pravidlá bez ohľadu na to, odkiaľ pôsobí zdroj rušenia – či je to zdroj vnútorný, vonkajší

alebo elektromagnetické účinky výboja blesku.

Pre odolnosť elektrických zariadení systémov dôležitých z hľadiska bezpečnosti v rámci projektu

MO34 voči elektromagnetickým rušivým faktorom boli definované skúšobné úrovne rušivých fak-


tov. Príslušné funkčné kritériá pre zariadenie a sa pri overovaní odolnosti používajú.

Pri dodržiavaní pravidiel na odolnosť voči elektromagnetickej interferencii v MO34 je vylúčené rizi-

ko zásadného vplyvu elektromagnetickej interferencie na bezpečnosť prevádzky. Ich splnenie bude

dokumentované v predprevádzkovej bezpečnostnej správe po zhodnotení skutočného stavu.

8. Rádiologické následky MO34 na okolie8.1 Rádiologický vplyv normálnej prevádzky

Uvoľňovanie rádionuklidov do životného prostredia sa riadi prísnymi kritériami podľa aktuálnych

legislatívnych požiadaviek a zároveň aj podľa rozhodnutia dozorných orgánov.

Aktivita rádionuklidov vypúšťaných do atmosféry sa bilancuje prostredníctvom monitorovania vo

ventilačnom komíne. Aktivita rádionuklidov uvoľňovaných do hydrosféry sa bilancuje z analýzy

vzoriek odobratých z kontrolných nádrží, kde sa zhromažďujú vody určené na uvoľnenie do povr-

chových vôd. Vodné hospodárstvo je inak uzatvorené a žiadne iné odpadové vody ako vody z kon-

trolných nádrží sa do životného prostredia nemôžu dostať. Na výtoku odpadových vôd do potrubia

odvádzajúceho vody z územia elektrárne je v meracej stanici kontroly odpadových vôd inštalované

zariadenie na monitorovanie kvapalných odpadov. Tu sa kontrolujú referenčné úrovne vypúšťaných

vôd za hranice JE. Kvapalné odpady sú prostredníctvom podzemného potrubného systému odvá-

dzané priamo do rieky Hron, kde sú ďalej riedené vodou rieky. Vyústenie do rieky je pod haťou vo

Veľkých Kozmálovciach.

8.1.1 Rádioaktívne výpuste a ich limitovaniePre vypúšťanie plynných a kvapalných rádioaktívnych látok do okolia JE sú stanovené limity tak, aby

v príslušnej kritickej skupine obyvateľov efektívne dávky v dôsledku týchto výpustí neprekročili 250

µSv za jeden kalendárny rok (v súlade s NV SR č. 345/2006 Z.z.). Ak je v jednej lokalite viac jadrových

zariadení, ktoré ovplyvňujú dávky obyvateľov v tej istej kritickej skupine, vzťahuje sa táto hodnota

na všetky jadrové zariadenia.

Pri vypúšťaní rádioaktívnych látok do životného prostredia sa v elektrárni uplatňuje princíp ALARA

na celkové ožiarenie zo všetkých jadrových zariadení v lokalite alebo regióne.

8.1.1.1 Limity pre uvoľňovanie rádionuklidov do životného prostredia Limity pre EMO34 budú zrejme podobné ako pre EMO12. Limity pre EMO12 boli doplnené o refe-

renčné úrovne. Ak nebude dodržaná limitná podmienka v ktorejkoľvek zložke, musí byť príslušný

blok plynulo odstavený.

Zo všetkých druhov vypúšťaných nízkoaktívnych a podmienečne aktívnych vôd sú z rádio-hygienic-

kého hľadiska najvýznamnejšie vody s obsahom trícia. Tríciové vody sa vypúšťajú organizovane po

predchádzajúcej rádiochemickej kontrole z nádrží čistiacej stanice aktívnych vôd.

Podľa skúseností z doterajšej prevádzky skutočné aktivity rádionuklidov v plynných exhalátoch z JE

nedosahujú ani 1 % z autorizovaných limitov. Podobne skutočné aktivity výpustí štiepnych a ko-


róznych produktov do hydrosféry dosahujú < 1% z autorizovaných limitov. Iba aktivita trícia vypúš-

ťaná do okolitej hydrosféry dosahuje rádovo desiatky % (30 až 80 %) z autorizovaných limitov. To

znamená, že v našich podmienkach v dôsledku malých prietokov vody v riekach je kritickou cestou

radiačnej záťaže obyvateľstva zo skutočných výpustí hydrosféra. Kritickým rádionuklidom je trícium

- 3H, ktoré spôsobuje viac ako 99 % radiačnej záťaže obyvateľstva z hydrosféry aj napriek tomu, že

patrí medzi rádionuklidy s najnižšími rádiologickými následkami.

Na ocenenie rádiologických následkov výpustí rádioaktívnych látok do atmosféry cez ventilačné

komíny JE EMO a do hydrosféry - povrchových vôd, t.j. do rieky Hron pri normálnej prevádzke bol

použitý výpočtový programový systém RDEMO (Ročné Dávky v okolí EMO).

Všetky vypočítané hodnoty individuálnych dávok z projektovaných výpustí z EMO12 a MO34 počas

normálnej prevádzky sú nižšie ako 250 µSv, čo je cieľová hodnota kritérií prijateľnosti pre projekt

MO34 a zároveň limit ožiarenia podľa slovenskej legislatívy – Nariadenia vlády SR č. 345/2006 Z.z.

8.1.2 Hodnotenie dôsledkov doterajšej prevádzky EMO12 na životné prostrediePre zhodnotenie reálneho vplyvu JE Mochovce na okolité obyvateľstvo sa 1x ročne analyzuje dávko-

vá záťaž okolitého obyvateľstva podľa aktivity skutočných výpustí rádioaktívnych látok do atmosféry

a hydrosféry pomocou programu RDEMO, ktorý bol použitý aj pre projektové výpočty.

Podľa výpočtov sa oblasti s najvyššími hodnotami ročných individuálnych efektívnych dávok nachá-

dzajú v smere VJV (v smere toku rieky Hron) a v smere SZ (smer prevládajúcich vetrov) od areálu

EMO. Zóna s trvalým osídlením s najvyššou vypočítanou hodnotou ročnej ID z údajov o reálnych

výpustiach je v smere VJV, vo vzdialenosti 3 až 5 km. V zóne sa nachádza obec Nový Tekov. V roku

2005 najvyššia hodnota ročnej individuálnej efektívnej dávky bola vypočítaná v lokalite Nový Tekov

a dosiahla:

> pre kojencov 0,56 μSv

> pre dospelých 0,30 μSv

Hodnota 0,56 μSv predstavuje 0,22 % z povoleného ročného limitu 250 μSv pre jednotlivca z oby-

vateľstva podľa Nariadenia vlády č.345/2006 Z.z.

Počas bežnej prevádzky má na hodnotu individuálnej efektívnej dávky dominantný vplyv aktivita

trícia v kvapalných výpustiach, pretože aktivita skutočných výpustí z ventilačného komína EMO12 je

len malým zlomkom z projektovaných hodnôt. Významný rozdiel v hodnotách aktivity skutočných

vypustí do atmosféry oproti projektovým je daný predovšetkým dobrou kvalitou pokrytia palivových

článkov, kedy k výskytu netesnosti v pokrytí paliva dochádza iba výnimočne.

8.2 Rádiologické následky pri havarijných podmienkach - abnormálna prevádzka (havárie typu DBC 3a) a projektové havárie (havárie typu DBC 3b)

8.2.1 Rádiologické následky pri potenciálnych únikoch zo subsystémov alebo komponentov (havárie typu DBC 3a)Na hodnotenie rádiologických následkov sa uvažovalo s udalosťami:

> únik alebo porucha v systéme rádioaktívnych plynných odpadov,

> únik alebo porucha v systéme rádioaktívnych kvapalných odpadov,

> pád palivového článku počas výmeny paliva,

> pád kontajnera s čerstvým alebo vyhoreným palivom.

8.2.2 Rádiologické následky pri projektových udalostiach (haváriách typu DBC 3b)Pri výpočte rádiologických následkov projektových udalostí sa konzervatívne zvažujú udalosti s naj-

horšími projektovými stavmi so stratou chladiva:

> obojstranný výtok chladiva LOCA 2xØ500 mm, miesto únikového otvoru je na neoddeliteľnej

časti studenej vetvy slučky, na konci kampane,

> roztrhnutie impulznej rúrky systému kontroly a riadenia alebo inej rúry pripojenej k primárnemu

okruhu a prechádzajúcej stenou ochrannej obálky,

> roztrhnutie rúrky parogenerátora a odklopenie veka kolektoru parogenerátora.

V scenároch sú použité vysoko konzervatívne predpoklady – najhorší možný priebeh havárie, na-

príklad zlyhanie bezpečnostných systémov, priamy únik rádioaktívnych látok z hermetickej zóny,

najvyššia aktivita v primárnom okruhu, najhoršie meteorologické podmienky a podobne. Z toho je

zrejmé, že skutočné následky budú výrazne menšie ako vypočítané.

8.2.3 Kritériá prijateľnosti pre hodnotenie rádiologických následkov projektových udalostí (haváriách typu DBC 3a a DBC 3b)Kritériom prijateľnosti rádiologických následkov na obyvateľstvo pre projektové havárie typu DBC

3a je neprekročenie hodnoty individuálnej ročnej efektívnej dávky pre najviac ohrozených jednot-

livcov z obyvateľstva v okolí jadrového zdroja, t.j. na hranici ochranného pásma 1 mSv/rok (v súlade

s NV SR č. 345/2006 Z.z.).

Kritériom prijateľnosti rádiologických následkov na obyvateľstvo pre projektové havárie typu DBC

3b je neprekročenie hodnoty individuálnej ročnej efektívnej dávky pre najviac ohrozených jednot-

livcov z obyvateľstva v okolí jadrového zdroja, t.j. na hranici ochranného pásma 5 mSv/rok (v súlade

s cieľmi projektu).

Poznámka: Ochranné pásmo bolo zriadené záväzným rozhodnutím ÚVZ SR ako územie, v kto-


rom je zakázané osídlenie. Pre JE EMO bola stanovená Rozhodnutím Krajského hygienika č.

H-IV-2370/79 z 15.10.1979 a zakreslená je na obrázku v Prílohe 1 tejto kapitoly. Najmenšia vzdia-

lenosť hranice ochranného pásma od JE EMO je 2 km.

Tieto hodnoty sú v analýzach následkov tzv. kritériami prijateľnosti a konzervatívnym prístupom sa

overovali vo vzdialenosti dva kilometre od elektrárne. Teda ak sú kritériá prijateľnosti splnené na

hranici ochranného pásma, určite budú splnené aj vo väčších vzdialenostiach.

Kvantitatívne radiačné bezpečnostné ciele Projektu dostavby MO34 pre analýzy radiačných násled-

kov havárií v PpBS sú aj s autorizovanými limitmi stanovenými dozorným orgánom, t.j. ÚVZ SR (Sta-

novisko ÚVZ SR pre ÚJDR SR: Stanovenie smerných hodnôt alebo limitov ožiarenia obyvateľstva,

OOZPŽ/8155/2006 z 25.1.2007) uvedené v nasledovnej tabuľke.

Tabuľka 1 Kritériá prijateľnosti pre analýzy radiačných následkov Označenie Kritérium prijateľnosti

Radiačné ciele projektu MO34 Autorizované limity (Stanovisko ÚVZ)

pre normálnu a abnormálnu prevádzku

Efektívna dávka z dvoch blokov < 0.125 mSv / rok za hranicou ochranného pásma

Efektívna dávka zo štyroch blokov < 0,25 mSv/rok za hranicami ochranného pásma

pre projektové havárie (kategória DBC 3a)

Efektívna dávka < 1 mSv / rok za hranicou ochranného pásma


pre projektové havárie (kategória DBC 3b)

Efektívna dávka < 5 mSv / rok za hranicou ochranného pásma


8.2.4 Vyhodnotenie kritérií prijateľnosti pre hodnotenie rádiologických následkov projektových udalostí (haváriách typu DBC 3a a DBC 3b)

8.2.4.1 Havárie typu DBC 3aNajnepriaznivejšia hodnota efektívnej dávky pre možné úniky do atmosféry je 0,18 mSv/rok vo

vzdialenosti 2 km a 0,101 mSv/rok vo vzdialenosti 3 km. Najnepriaznivejšia hodnota ekvivalentnej

dávky na štítnu žľazu je 0,301 mSv/rok vo vzdialenosti 2 km a 0,141 mSv/rok vo vzdialenosti 3 km.

Najnepriaznivejšia hodnota efektívnej dávky pre možné úniky do hydrosféry je 1,66.10-2 mSv/rok,

najnepriaznivejšia hodnota ekvivalentnej dávky na štítnu žľazu je 8,64.10-4 mSv/rok vo vzdialenosti

3 až 5 km (smer VJV - obec Nový Tekov).

Hodnotené udalosti sú pri uvažovaní primerane konzervatívnych počiatočných podmienok a

nastavení ochranných a regulačných zariadení bezpečne zvládnuteľné. Vypočítané hodnoty

dávok na hranici ochranného pásma pre horeuvedené udalosti sú nižšie ako stanovené krité-

rium prijateľnosti.

8.2.4.2 Havárie typu DBC 3bNajnepriaznivejšia hodnota efektívnej dávky je 2,92 mSv/rok vo vzdialenosti 2 km a 2,10 mSv/rok

vo vzdialenosti 3 km. Najnepriaznivejšia hodnota ekvivalentnej dávky na štítnu žľazu je 18,5 mSv/

rok vo vzdialenosti 2 km a 13,3 mSv/rok vo vzdialenosti 3 km. Existuje teda veľká rezerva v hodno-

tách dávok a teda rádiologické následky projektových havárií sú prijateľné.

9. Pravdepodobnostná analýza bezpečnosti Pravdepodobnostné hodnotenie bezpečnosti sa líši od deterministickej bezpečnostnej analýzy v

tom, že sa nehodnotí zadaný priebeh udalosti, ale celý reťazec s použitím pravdepodobnosti, že

každá časť reťazca bude plniť funkciu, na ktorú je určená. Všeobecne sa pre elektráreň požaduje,

aby všetky kombinácie porúch zariadenia, ľudských zlyhaní, človekom zapríčinených udalostí a prí-

rodných udalostí mali dostatočne nízku frekvenciu výskytu. Sú tri úrovne pravdepodobnostného

hodnotenia bezpečnosti:

Úroveň 1: frekvencia poškodenia aktívnej zóny.

Úroveň 2: frekvencia úniku rádioaktívnych látok do okolia,

Úroveň 3: rádiologické následky pre obyvateľov v okolí.

V rámci prác na MO34 a v rámci štúdií pravdepodobnostného hodnotenia bezpečnosti refe-

renčnej JE sa uvažujú iba štúdie 1. a 2. úrovne. Pravdepodobnostné hodnotenie bezpečnosti

3. úrovne sa na Slovensku ešte nerobilo a ani ÚJD SR ju nepožaduje.

Zhodnotenie výsledkov predbežnej štúdie pravdepodobnostnej analýzy bezpečnosti 1. úrovne pre

JE MO34

Výsledná frekvencia tavenia aktívnej zóny je 9,79.10–6/rok. V tejto frekvencii sú zahrnuté príspevky

od prevádzky na plnom výkone, znížených výkonoch a pri odstavenom reaktore a s uvažovaním

príspevkov od vonkajších udalostí a vnútorných udalostí.

Vypočítaná hodnota frekvencie tavenia aktívnej zóny pre plný výkon pre model MO34 je 1.28.10–6/

rok. Skutočná hodnota frekvencie tavenia aktívnej zóny sa potom s 90%-nou pravdepodobnosťou

nachádza v intervale od 3,99.10–6/rok do 3.53.10–6/rok.

Vypočítaná hodnota frekvencie tavenia aktívnej zóny pre odstavený reaktor pre ten-

to model je 8.51.10–6/rok. Skutočná hodnota frekvencie tavenia aktívnej zóny sa potom s

90%-nou pravdepodobnosťou nachádza v intervale od 1.85. 10–6/rok do 2.19. 10–5/rok.

K celkovej ročnej frekvencii tavenia aktívnej zóny viac ako reaktor na výkone (približne 13%) prispie-

va odstavený reaktor (približne 87%).

Najvýznamnejšie príspevky k frekvencii tavenia aktívnej zóny na plnom výkone predstavujú iniciač-

né udalosti, ktoré sú spojené so stratou chladiva.

Prevádzkové stavy bloku, v ktorých je systém zaistenia bezpečnosti bloku funkčný, majú malý prí-

spevok k taveniu aktívnej zóny. Ak je systém zaistenia bezpečnosti zablokovaný, po vzniku iniciačnej

udalosti sa vyžaduje činnosť personálu. Preto sú príspevky od ľudského činiteľa k celkovej frekvencii

tavenia aktívnej zóny počas odstávky vysoké.

Najvýznamnejšími prispievateľmi k taveniu aktívnej zóny počas odstávky sú havária so stratou chla-

diva, strata vonkajšej siete elektrickej energie a strata prirodzenej cirkulácie. Tieto tri iniciačné uda-

losti majú 85.30%-ný príspevok k celkovej frekvencii tavenia aktívnej zóny počas odstávky.

Pre zlepšenie bezpečnosti JE MO34 sa podľa výsledkov pravdepodobnostných analýz bezpečnosti

odporúčajú a navrhujú úpravy projektu, technické a administratívne opatrenia, ktoré by v budúc-

nosti mohli znížiť hodnotu frekvencie tavenia aktívnej zóny pre odstavený reaktor.

Podľa výsledkov predbežnej štúdie pravdepodobnostnej analýzy bezpečnosti 1. úrovne pre MO34

elektráreň MO34 splňuje pravdepodobnostné kritériá bezpečnosti doporučené Úradom jadrového

dozoru SR.


10. Spúšťanie jadrového zariadenia 10.1 Legislatívne požiadavky

Proces uvádzania JZ do prevádzky ďalej len „spúšťanie jadrového zariadenia“ je rozdelený na rôzne

etapy. Pre začiatok spúšťania je nutné povolenie ÚJD SR.

Spúšťanie jadrového zariadenia sa začína zavezením prvého palivového článku do jadrového reak-

tora.. Pred začiatkom spúšťania musí SE predložiť Úradu jadrového dozoru SR na schválenie súbor

dokumentov tak ako je definovaný v prílohe č.1 bod C k Atómovému zákonu č. 541/2004 v zne-

ní neskorších predpisov. Niektoré dokumenty ako napr. predbežný vnútorný havarijný plán, musí

predtým posúdiť Ministerstvo zdravotníctva SR, ktoré môže predložiť svoje pripomienky.

Ostatné oprávnenia

V súvislosti so spúšťaním musí prevádzkovateľ predložiť doklad o odbornej spôsobilosti personálu

a súčasne musí mať aj povolenia podľa atómového zákona pre:

> Nakladanie s jadrovými materiálmi vnútri a mimo jadrového zariadenia,

> dovoz a vývoz jadrových materiálov, špeciálnych materiálov a zariadení,

> prepravu rádioaktívnych materiálov,

> prepravu rádioaktívnych odpadov.

10.2 Obecné zásady pre spúšťanie

Spúšťanie je veľmi zložitým procesom a musí robiť v takom logickom a časovom slede, ktorý reš-

pektuje vzájomné väzby jednotlivých zariadení, subsystémov a systémov jadrovej elektrárne. Pre

riadenie procesu spúšťania má MO34 spracovaný dokument riadenia kvality pre neaktívne skúšky

a spúšťanie.

Hlavné fázy procesu spúšťania sú: neaktívne skúšky, spúšťanie fyzikálne a energetické, preukazný

144-hodinový chod bloku na nominálnom výkone ako záverečná časť spúšťania. Následne, po ude-

lení súhlasu ÚJD SR, je blok uvedený do skúšobnej prevádzky a po jej úspešnom ukončení môže SE

požiadať o povolenie na prevádzku.

10.2.1 Zásady pre vypracovanie programov spúšťaniaNa overenie prevádzkyschopnosti systémov, konštrukcií a komponentov a potvrdenie splnenia po-

žiadaviek na jadrovú bezpečnosť sa spracovávajú programy pre všetky etapy spúšťania. Spúšťanie

začína zavezením prvej palivovej kazety do reaktora a pokračuje podľa programu uvádzania JE do

prevádzky, ktorý schvaľuje ÚJD SR.

Program skúšok je vypracovaný na celý technologický systém alebo etapu a obsahuje postupy jed-

notlivých skúšok na všetky zariadenia v rámci systému alebo etapy. Program skúšok na technologic-

kom systéme sa môže skončiť až keď budú úspešne ukončené všetky postupy skúšok jednotlivých

komponentov systému.

Program musí obsahovať najmä kritériá úspešnosti skúšok a spôsob vyhodnotenia skúšok a celého

programu. Ďalšie požiadavky a podrobný postup sú v dokumentoch kvality MO34.

Pred začiatkom zavážania paliva sa musia spoľahlivo overiť všetky funkcie bezpečnostných systé-

mov a ochranných systémov, ktoré sú potrebné pre preukázanie jadrovej bezpečnosti a zároveň sú

potrebné na povolenie pre začatie zavážania paliva.

10.2.2 Dokumentovanie spúšťaniaSpúšťanie bloku prebieha plynulo a skúšky naväzujú na seba bez časových strát. Priebeh a výsledky

všetkých skúšok dokladuje vedúci skúšky. Podľa výsledkov skúšky sa rozhoduje o povolení na pokra-

čovanie spúšťania. Na konci jednotlivých výkonových hladín spúšťania. vydáva VÚJE, a. s. písomné

odporučenie pre MO34, v ktorom na základe existujúcich podkladov zhodnotí vykonané skúšky a

odporučí pokračovanie skúšok ďalšou etapou, resp. na ďalšej výkonovej hladine.

Pre zaznamenávanie priebehu spúšťacích prác sú určené denníky neaktívnych skúšok a spúšťania.

Sú založené na každý jednotlivý program skúšok resp. pre etapu fyzikálneho a energetického spúš-

ťania. V denníku sa zaznamenáva priebeh a výsledky skúšok, odchýlky oproti programu skúšok,

požiadavky vedúceho skúšok na prevádzku, zacvičenie pracovníkov prevádzky.

10.3 Zaistenie bezpečnosti počas spúšťaniaZásadné opatrenia pre zaistenie jadrovej bezpečnosti sú:

> jednotlivé etapy spúšťania sa nesmú začať bez udelenia súhlasu ÚJD SR vydaného na základe

posúdenia výsledkov predchádzajúcich skúšok

> pri vzniku režimu nebezpečného z hľadiska JB je nutné realizáciu fyzikálneho a energetického

spúšťania prerušiť a reaktor uviesť do bezpečného stavu

> všetky operácie, skúšky a ich výsledky sú zaznamenávané v knihe príkazov a v denníkoch a robia

sa podľa platných prevádzkových predpisov, pri dodržaní limitov a podmienok. Jasne a zrozumi-

teľne sú definované pravidlá prevádzky s príslušnými presne definovanými vzťahmi nadriadenos-

ti a podriadenosti a kompetenciami.

> stálou prítomnosťou kontrolného fyzika a zmenového vedúceho vedecko-technickej podpory

spúšťania je zaistená nezávislá kontrola jadrovej bezpečnosti.

Požiarna bezpečnosť počas spúšťania je zabezpečená štandardným postupom tak, ako za normál-

nej prevádzky podľa predpisu na zabezpečenie ochrany pred požiarmi v SE-MO34.


11. Podmienky prevádzky11.1 Držiteľ povolenia a jeho organizačná štruktúraSlovenské elektrárne sú akciovou spoločnosťou v zmysle Obchodného zákonníka, so sídlom v Bra-

tislave. Najvyšším orgánom spoločnosti SE, a. s. je valné zhromaždenie. Vzťahy vo vnútri SE, a.s.

upravuje Organizačný poriadok SE, a.s., ktorý vymedzuje právomoci, zodpovednosti a vzťahy vnútri

spoločnosti, definuje postavenie riaditeľstva, závodov a vzťahy medzi nimi, definuje organizačné

úrovne riadenia a stanovuje pôsobnosti útvarov.

Pre závod sa spracovávajú osobitne organizačné poriadky závodov a teda aj pre závod Atómové

elektrárne Mochovce, skratka SE-EMO a závod 3. a 4. blok Elektrárne Mochovce, skratka SE-MO34.

11.2 Systém manažérstva kvality

V MO34 je zavedený integrovaný systém manažérstva, ktorý je súčasťou integrovaného systému

manažérstva SE. V systéme manažérstva má každý zamestnanec elektrárne stanovené svoje posta-

venie, úlohy, kompetencie, zodpovednosti a primerané právomoci.

Každý zamestnanec, ktorý môže ovplyvniť kvalitu, životné prostredie alebo bezpečnosť, pracuje

podľa vopred spracovaných písomných postupov a o vykonanej práci vyhotovuje stanovené

záznamy.

Zabezpečovanie kvality jadrových zariadení

MO34 má vypracovaný a Úradom jadrového dozoru SR schválený:

> zadávací program zabezpečovania kvality JZ, kde sú vypracované požiadavky na kvalitu procesov

dôležitých na zabezpečovania kvality JZ, uplatnených pri zabezpečovaní kvality JZ v jednotlivých

etapách jeho životnosti,

> etapový program zabezpečovania kvality JZ pre etapu výstavby.

Etapové programy pre spúšťanie a prevádzku sa musia spracovať pred začatím spúšťania a prevádz-

ky. Bez ich predloženia a schválenia ÚJD SR nedá povolenie na tieto etapy.

Prevádzkové predpisy sú súčasťou dokumentácie potrebnej k žiadosti o povolenie na uvedenie JZ

do prevádzky a prevádzku. Prevádzkové predpisy sú vypracované pre režim normálnej prevádzky,

abnormálnej prevádzky a pre havarijné podmienky tak, aby zohľadňovali aktuálny stav systémov,

konštrukcií a komponentov MO34 a postihli všetky projektové zmeny v priebehu realizačných prác

pri dostavbe MO34.

11.3 Dokumentácia podliehajúca schváleniu dozorného orgánu

Na schválenie úradom jadrového dozoru SR sa v určených termínoch predkladajú predpisy:

> Limity a podmienky bezpečnej prevádzky

> Limity a podmienky pre prvé fyzikálne a energetické spúšťanie

> Vnútorný havarijný plán atď.

Na posúdenie úradom jadrového dozoru SR sa predkladajú:

> Program prevádzkových kontrol zariadení (komponentov a systémov)

> Vybrané prevádzkové predpisy

> Programy vyskúšania zariadení a systémov dôležitých z hľadiska jadrovej bezpečnosti

11.4 Pravidelná údržba, kontroly a skúšky Pre zaistenie prevádzkovej spoľahlivosti jadrových zariadení sú vybrané zariadenia pravidelne sys-

tematicky udržiavané a kontrolované tak, aby bola ich spoľahlivosť a funkcia v definovaných me-

dziach limitov a podmienok. Údržba a prevádzkové kontroly vybraných zariadení sa robia podľa

vypracovaného programu prevádzkových kontrol a kontrol.

11.5 Aktívna zóna reaktora a nakladanie s jadrovým palivom Plánovanie, zaobstarávanie čerstvého jadrového paliva, doprava, manipulácia, kontrola jadrového

paliva, využívanie čerstvého jadrového paliva na výrobu elektrickej energie a tepla a nakladanie

s vyhoreným jadrovým palivom riadne dokumentované pre prevencia ich neoprávneného použitia

na iné účely, ako na tie, ktoré sú určené.

Nakladanie s jadrovým palivom sa týka prednej, strednej i záverečnej časti palivového cyklu.

Pred plánovaným ukončením kampane je vypracovaný dokument „Pracovný program výmeny pa-

liva“. Výmena paliva v reaktore môže začať až po súhlase ÚJD SR. Vlastnosti novej aktívnej zóny sa

overujú pri prvom uvedení reaktora do kritického stavu po výmene paliva, počas testov fyzikálneho

a energetického spúšťania.

Evidencia jadrových materiálov

Za činnosti spojené s evidenciou jadrových materiálov je menovaný pracovník. V priestoroch elek-

trárne sú inštalované dozorné zariadenia pre sledovanie pohybu jadrových materiálov. Každá tech-

nologická operácia spojená s premiestňovaním jadrových materiálov je zaznamenaná do samostat-

ného dokumentu s uvedením jej východiskového a konečného miesta. Počas celej doby od príjmu

až do odoslania sa zaznamenávajú údaje o pohybe a využívaní jadrových materiálov v MO34.


11.6 Riadenie starnutiaRiadenie starnutia je súborom inžinierskych, prevádzkových a údržbárskych opatrení na kontrolu

degradácie systémov, komponentov a konštrukcií starnutím a opotrebovaním v akceptovateľných

limitoch. Patria sem všetky organizačné a technické opatrenia, pomocou ktorých prevádzkovateľ

dokáže identifikovať a riadiť prejavy starnutia tak, že je garantované bezpečné a spoľahlivé vyu-

žívanie zariadenia po celú projektovanú dobu prevádzky, alebo umožňuje predlžiť túto dobu. Na

riadenie starnutia sa spracovávajú programy, v ktorých je schválený a zavedený systém organizač-

ných a technických opatrení vrátane optimálnej organizačnej štruktúry, stanovenia zodpovedností,

vypracovania potrebných metodík, technologických postupov, materiálneho a personálneho za-

bezpečenia.

11.7 Riadenie modifikácií

Pri modifikácii je existujúci stav elektrárne, príp. stavby alebo technologického systému nahradený

novým, odlišným stavom s inými parametrami alebo úžitkovými vlastnosťami.

Modifikácie v elektrárni ktoré ovplyvňujú jadrovú bezpečnosť či už počas výstavby, uvádzania do

prevádzky, prevádzky sa môžu realizovať len po predchádzajúcom súhlase alebo schválení ÚJD SR a

v osobitných prípadoch aj po stanovisku Európskej komisie.

Každá organizačná zmena musí byť posúdená z hľadiska jej vplyvu na bezpečnosť. Ak organizačná

zmena bude mať vplyv na jadrovú bezpečnosť, musí byť predložená na posúdenie Úradu jadrového

dozoru.

Záznamy o všetkých modifikáciách sa uchovávajú a ak je treba, pravidelne sa aktualizuje všetka

dokumentácia, predpisy, návody a schémy so zahrnutím týchto modifikácií.

11.8 Kvalifikácia a odborná príprava zamestnancovPrevádzkovateľ rozdeľuje zamestnancov podľa ich vplyvu na jadrovú bezpečnosť do troch skupín –

zamestnanci s priamym vplyvom na jadrovú bezpečnosť – osobitne odborne spôsobilí zamestnanci

alebo aj vybraní zamestnanci – zamestnanci s vplyvom na jadrovú bezpečnosť – odborne spôsobilí

zamestnanci – a zamestnanci bez vplyvu na jadrovú bezpečnosť – ostatní zamestnanci.

Pre každú vytvorenú pracovnú funkciu sú určené požiadavky podľa popisu pracovnej funkcie pre

denných zamestnancov, alebo funkčných povinností pre zmenových zamestnancov a podľa činnos-

tí, ktoré pracovná funkcia vykonáva a za ktoré zodpovedá.

Systém odbornej prípravy zamestnancov, ktorý schváli ÚJD SR je jednou z podmienok pre vyda-

nie povolenia. Pre každú pracovnú funkciu sú definované požiadavky na vzdelanie, prax, odbornú

prípravu, psychickú spôsobilosť a zdravotnú spôsobilosť, ktoré zabezpečia, že zamestnanec nado-

budne potrebné vedomosti, zručnosti a postoje potrebné na výkon pracovných činností na získanie

a udržanie odbornej spôsobilosti a osobitnej odbornej spôsobilosti

11.9 Ľudský činiteľ

Zmenový personál prevádzky tvoria všetci zamestnanci JZ, ktorí nepretržitým striedaním sa v pra-

videlných intervaloch obsluhujú, alebo riadia obsluhu výrobných a rozvodných zariadení JZ. V SE,

a.s. je jednoznačne určený systém jednotného vedenia a riadenia technologického procesu pre JZ.

Bloková dozorňa je z pohľadu riadenia prevádzky najdôležitejším pracoviskom v JE. V blokovej do-

zorni sa koordinuje a riadi plnenie všetkých dôležitých vykonávaných prác spojených s technologic-

kým procesom bloku. Prístup do blokovej dozorne je regulovaný.

Pre analýzu problémov spojených s prevádzkou zariadenia a ľudskou výkonnosťou, pre odhalenie

koreňových príčin takýchto problémov a pre určenie nápravných opatrení na prevenciu opakovania

sa podobných problémov sa v SE, a.s. používa metodika analýzy koreňových príčin udalostí.

11.10 Spätná väzba z prevádzkových skúsenostíSpätná väzba z prevádzkových skúseností zaisťuje hodnotenie prevádzkových udalostí a skorou-

dalostí, ich analýzu a prenesenie výsledkov analýz späť do riadenia prevádzky vo forme stanove-

ných nápravných opatrení, ktoré majú zaistiť, aby sa táto udalosť neopakovala pri rovnakých alebo

podobných koreňových príčinách. Systém taktiež zahrňuje vyhodnocovanie účinnosti stanovených

nápravných opatrení.

Zásady a činnosti pri uplatňovaní spätnej väzby z prevádzkových skúseností vo vlastnej elektrárni aj

z cudzích organizácií sú popísané v príslušných predpisoch. Externé informácie sa najskôr posudzu-

jú, či sú vhodné na použitie v elektrárni. V elektrárni je vytvorený systém, podľa ktorého sa prevádz-

kové skúsenosti systematicky hodnotia.

Hlavným indikátorom účinnosti spätnej väzby z vlastných prevádzkových udalostí je trend výskytu

porúch s analogickým mechanizmom zlyhania. Kontrola účinnosti nápravných opatrení závisí na

type opatrenia a robí sa v rámci systému zabezpečenia kvality.

11.11 Systém vedenia záznamov a prevádzkovej dokumentácieV MO34 je stanovený a udržovaný jednotný systém dokumentácie a záznamov pre prevádzkovanie

elektrárne, ktorý zabezpečuje, aby sa dokumentácia spracovávala a distribuovala predpísaným spô-

sobom a aby zamestnanci pri výkone činností používali zodpovedajúcu a správnu dokumentáciu.

11.12 Odstávky reaktora

Z hľadiska rozsahu a náplne odstávok sú tieto typy plánovaných odstávok:


Garančná oprava – odstavenie bloku na odstraňovanie závad zariadení a na záručné kontroly za-

riadení po ukončení spúšťania bloku.

Typová generálna oprava – pravidelná odstávka reaktora na štandartnú výmenu paliva v reaktore

podľa štandartného harmonogramu. Počas tejto odstávky sa komponenty bloku opravujú a kontro-

lujú podľa harmonogramu prác spojených s výmenou paliva v reaktore.

Rozšírená generálna oprava – pravidelná odstávka reaktora v stanovených intervaloch a je spo-

jená s kompletným vyvezením paliva z reaktora podľa osobitného harmonogramu odstávky. Počas

tejto odstávky sa robia komplexné kontroly materiálu najdôležitejších komponentov primárneho

aj sekundárneho okruhu, zariadení elektrickej časti blokov a zariadení systému kontroly a riadenia

reaktora podľa s individuálnych programov zabezpečenia kvality.

Rekonštrukcia – nepravidelná odstávka bloku spojená s rekonštrukciou zariadení, resp. určitých

prevádzkových systémov. Jej cieľom je spravidla odstrániť poruchovosť konkrétnych prevádzkových

systémov bloku, resp. elektrárne.

Modernizácia – nepravidelná odstávka bloku na podstatnú modernizáciu zariadení a prevádzko-

vých systémov bloku nahradením morálne zastaralých zariadení zariadeniami súčasnými, ktoré zvý-

šia spoľahlivosť, bezpečnosť a kultúru prevádzky.

Na prípravu, realizáciu a vyhodnotenie plánovaných odstávok blokov musia byť vypracované

programy zabezpečovania kvality. Program zabezpečenia kvality musia vypracovať aj dodávateľské

organizácie zúčastnené na prácach.

Po skončení plánovanej odstávky na výmenu paliva sa písomne vyhodnocuje priebeh plánovanej

odstávky. Vo vyhodnotení odstávky sú tiež navrhnuté opatrenia na využitie skúseností z odstávky

v budúcnosti.

Riešenie neočakávaných udalostí počas odstávok

Pri výskyte ľubovoľnej abnormality na technologickom systéme kontroly a chladenia reaktora, na

meraní neutrónového toku, na prácach súvisiacich s výmenou paliva alebo pri probléme súvisiacom

s dodržiavaním programu výmeny paliva musia sa všetky práce súvisiace s výmenou paliva ihneď

zastaviť. Práca môže pokračovať až po odstránení abnormality a po písomnom súhlase kontrolného

fyzikom aj zmenového inžiniera elektrárne s pokračovaním práce.

Neočakávané udalosti sa nedajú predvídať, ale elektráreň musí mať vypracované havarijné prevádz-

kové predpisy pre zaistenie bezpečnosti pri vzniku týchto udalostí počas odstávky.

12. Limity a podmienky bezpečnej prevádzkyV legislatívnych dokumentoch i v bezpečnostných návodoch Medzinárodnej agentúry pre atómo-

vú energiu sa požaduje, aby sa prevádzka elektrárne riadila podľa súboru prevádzkových limitov a

podmienok, odvodených z bezpečnostných analýz. V nich sú určené hranice bezpečnej prevádzky.

Limity a podmienky prevádzky sú základným samostatným dokumentom pre riadenie bezpečnej

prevádzky elektrárne.

V projekte JE sa rešpektuje zásada, že tam kde bezpečnostné funkcie vyžadujú prevádzkyschopnosť

nejakého zariadenia, musí byť zaistená i prevádzkyschopnosť zariadení zaisťujúceho podporné

funkcie pre tieto zariadenia – zaistenie energií a médií, mazanie a podobne.

Do limitov a podmienok sú zaradené zariadenia, systémy a funkcie, ktoré plnia niektorú z bezpeč-

nostných funkcií, alebo sa na jej plnení podieľajú. Limitné podmienky pre bezpečnostné systémy

požadujú prevádzkyschopnosť zariadení a funkcií, ktorá musí byť zachovaná pri všetkých projektom

predpokladaných udalostiach vrátane prípadov vzniku jednoduchej poruchy, ďalej počas revízií,

opráv a skúšok.

Ak by boli bezpečnostné systémy neprevádzkyschopné, tak by sa prevádzka JE dostala mimo rámec

požiadaviek a predpokladov bezpečnostných analýz.

U bezpečnostných systémov býva v projekte pre zaistenie spoľahlivosti aktívnych bezpečnostných

systémov použitá koncepcia zálohovania 3 x 100%. To znamená, že systém je rozdelený do troch

samostatných nezávislých celkov, z nich každý je schopná v celom rozsahu plniť požadované bez-

pečnostné funkcie.

U pasívnych bezpečnostných systémov sa táto zásada nedodržuje, pretože pasívne systémy sú vše-

obecne spoľahlivejšie ako aktívne. Je to dané tým, že k svojej funkcii nevyžadujú zdroj energie a

obsahujú buď len málo aktívnych prvkov alebo neobsahujú žiadne.

12.1 Usporiadanie limitov a podmienok

Dokument Limity a podmienky pre prevádzku obsahuje súbor údajov o prípustných paramet-

roch, požiadavkách na prevádzkovú schopnosť zariadenia, nastavení ochranných systémov, zá-

kladných predpokladoch a o úkonoch pracovníkov pri určitých prevádzkových stavoch a orga-

nizačných opatreniach.

Každý limit a podmienka obsahuje cieľ, limitnú podmienku alebo limitné podmienky pre daný

parameter, zariadenie alebo systém, platnosť, činnosť prevádzkového personálu a požiadavky

na kontrolu.

V limitoch majú osobitnú úlohu bezpečnostné limity, definované ako medzné hodnoty pa-

rametrov technologických procesov, v rozsahu ktorých bola preukázaná bezpečnosť jadrovo-

-energetického zariadenia a ktoré sa nesmú prekročiť. Bezpečnostné limity sú určené pre výkon

reaktora a hornú hranicu tlaku v primárnom okruhu.


13. Radiačná ochrana13.1 Všeobecné požiadavky pre zabezpečenie radiačnej ochrany

Základné bezpečnostné požiadavky na ochranu zdravia pracovníkov a obyvateľov pred ionizujúcim

žiarením pri činnostiach vedúcich k ožiareniu sú v zákone NR SR 355/2007 o ochrane, podpore

a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v nariadení vlády SR

č.345/2006 a vo vyhláške MZd. SR 545/2007.

Systém rádiologickej ochrany v MO34 rešpektuje slovenskú legislatívu a je založený na nasledov-

ných všeobecných zásadách:

Zdôvodnenie praxe - nemôže byť povolená žiadna činnosť spojená s ožiarením osôb, pokiaľ táto

nie je spojená s väčším prínosom, než je s ňou spojená zdravotná ujma.

Optimalizácia ochrany - úroveň radiačného ožiarenia má byť udržiavaná tak nízko, ako je to ro-

zumné dosiahnuť pri uvážení ekonomických a spoločenských hľadísk - princíp ALARA. Zdravotná

ujma z danej činnosti musí byť obmedzená ochrannými opatreniami na takú hodnotu, že jej ďalšie

zníženie sa stáva menej významné ako prídavné úsilie, ktoré by bolo potrebné vynaložiť.

Limitovanie individuálnej dávky a rizika - ožiarenie pracovníkov JE ako aj jednotlivcov z obyva-

teľstva zo zdrojov, vznikajúcich pri prevádzke elektrárne, ako aj ďalších s prevádzkou súvisiacich

zdrojov musí byť nižšie ako sú schválené limity individuálneho ožiarenia. Limity plynných a kvapal-

ných výpustí počas normálnej prevádzky sú také, že nebude prekročená dávka pre jednotlivcov z

obyvateľstva 0.25 mSv/rok.

Proces optimalizácie ochrany sa prvýkrát uplatňuje už v štádiu návrhu príslušného projektu alebo

plánovania konkrétnej činnosti pomocou rôznych alternatívnych postupov a príslušných optimali-

začných štruktúr. Zníženie dávok sa môže dosiahnuť v tomto štádiu výberom najlepšieho – optimál-

neho – riešenia porovnaním nákladov a prínosov.

Splnenie horeuvedených zásad radiačnej ochrany je v EMO zabezpečené projektovým riešením

a pomocou súboru predpisov.

Princíp optimalizácie radiačnej ochrany sa uplatňuje v oblastiach:

> rádioaktívne výpuste,

> dávky zamestnancov elektrárne a dodávateľov,

> tvorba a nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi,

> havarijné plánovanie.

Pre každú z týchto oblastí je vypracovaná databáza všetkých činností, resp. oblastí, ktoré sa môžu

týkať radiačnej ochrany.

13.1.1 Zásady regulácie osobných dávok a referenčné úrovne dávkovej záťaže pracovníkovDo kontrolovaného pásma môžu vstupovať len osoby s povolením vstupu. Limity ožiarenia osôb sú

prevzaté v celom rozsahu z Nariadenia vlády č. 345/2006. V EMO je prijatý systém limitovania osob-

ných dávok pre profesionálnych pracovníkov kategórie A v kontrolovanom pásme pre normálnu pre-

vádzku i pre radiačné havárie. Limity ožiarenia pre pracovníkov kategórie A v bežnej prevádzke sú:

> efektívna dávka 100 mSv počas piatich za sebou nasledujúcich rokov, pričom efektívna dávka

v žiadnom kalendárnom roku nesmie prekročiť 50 mSv,

Prostriedkami a metódami osobnej dozimetrie je zabezpečené meranie a dlhodobé sledovanie

efektívnych dávok a kolektívnej efektívnej dávky pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia.

13.2 Zdroje žiarenia

Hlavným zdrojom rádioaktívnych látok je aktívna zóna reaktora, v ktorej tieto látky vznikajú štie-

pením jadrového paliva, aktiváciou konštrukčných materiálov a koróznych produktov a aktiváciou

vlastného chladiva a jeho prímesí. Tieto látky šíria v primárnom okruhu a v súvisiacich technologic-

kých systémoch únikmi a manipuláciou s kontaminovanými médiami vrátane vzduchotechnických

systémov.

Palivo v aktívnej zóne je hlavným potenciálnym zdrojom látok emitujúcich ionizujúce žiarenie. Pro-

dukty štiepenia sa dostávajú do chladiva buď z povrchu konštrukčných materiálov kontaminova-

ných uránom, alebo únikom z palivových prútikov s poškodeným pokrytím. Preto je veľmi dôležité

zachovať tesnosť pokrytia v každých podmienkach.

Významným nuklidom z hľadiska ďalšieho zaobchádzania s vodou primárneho okruhu po prečiste-

ní na čistiacich staniciach je trícium.

Zdrojmi žiarenia sú potom zariadenia primárneho okruhu a ďalších systémov v ktorých sa nachádza

primárne chladivo. Všetky tieto zariadenia sú tienené od ostatných priestorov a miestnosti, v kto-

rých sa nachádzajú, sú vetrané osobitnými vzduchotechnickými systémami s filtrami na zachytáva-

nie rádioaktívnych látok.

Základnými materiálmi pre tienenie sú betón s mernou hmotnosťou 2,45.103 kg/m3, serpentinito-

vý betón s mernou hmotnosťou 2,13.103 kg/m3, oceľ a voda.

13.3 Rozdelenie priestorov

Podľa NV č.345/2006 Z.z. priestory JE, kde by efektívna dávka z ožiarenia mohla prekročiť 6 mSv/rok

alebo ekvivalentné dávky by mohli prekročiť tri desatiny príslušných limitov ožiarenia pracovníkov

sa vymedzujú ako kontrolované pásmo.

13.4 Monitorovanie

Monitorovanie rádioaktívneho žiarenia v MO34 a okolí je súčasťou radiačnej ochrany. Cieľom mo-

nitorovania okrem získania údajov o aktuálnej radiačnej situácii v pracovných priestoroch je predo-

všetkým monitorovať stav – tesnosť – fyzických bariér proti šíreniu rádioaktívnych látok do pracov-

ných priestorov a do životného prostredia, kontrolovať prevádzku technologických systémov pre

hodnotenie ich správnej činnosti a/alebo účinnosti, kontrolovať povrchovú kontamináciu priesto-

rov a povrchovú kontamináciu personálu a materiálu pri výstupe z kontrolovaného pásma a z are-

álu JE, kontrolovať aktivitu plynných a kvapalných výpustí z JE do životného prostredia a aktivitu


jednotlivých zložiek životného prostredia v okolí pre účely hodnotenia vplyvu prevádzky elektrárne

na životné prostredie.

Základné kontrolované veličiny sú príkon dávky externého žiarenia, objemová aktivita kvapalín, ply-

nov, jódu, objemová aktivita plynov a aerosólov vo vzduchu a povrchová kontaminácia.

13.4.1 Systém monitorovaniaSystémy radiačnej kontroly sa budú používať na kontrolu radiačnej situácie v prevádzkových objek-

toch JE, v areáli JE a v okolí JE včítane systematickej kontroly úrovne aktivít, transportu, hromade-

nia a únikov v technologických okruhoch i kontroly dávok personálu. Systém radiačnej kontroly ako

celok je samostatný a nezávislý na ostatných systémoch JE.

Z funkčného hľadiska je radiačná kontrola rozdelená na:

a. radiačnú kontrolu pracovného prostredia

b. technologickú radiačnú kontrolu

Pre jednotlivé merania kontroly pracovného prostredia sa použije centralizovaný systém radiačnej

kontroly, autonómne, stabilne inštalované monitorovacie zariadenia predovšetkým na meranie po-

vrchovej kontaminácie, súbor prenosných prístrojov, odbery a vyhodnotenie aktivity vzoriek vzdu-

chu a prostriedky osobnej dozimetrie.

Technologickou radiačnou kontrolou sa budú nepretržite monitorovať technologické procesy a za-

riadení z hľadiska ich správnej funkcie, tesnosti a účinnosti.

Centralizovaný systém radiačnej kontroly

Základom systému radiačnej kontroly je centralizovaný systém radiačnej kontroly nazývaný tiež ako

informačný systém radiačnej kontroly, ktorý bude v činnosti nepretržite a ako taký bude obsaho-

vať i počítačovú nadstavbu, ktorá slúži na zber, vyhodnocovanie, zobrazenie a interpretáciu name-

raných údajov. Systémom sa trvalo sleduje radiačná situácia s potrebným voliteľným zobrazením,

záznamom a signalizáciou dosiahnutia nastavených prahových úrovní pre limitné alebo referenč-

né hodnoty meraných veličín. Prevýšenie nastavených signalizačných hodnôt dávkového príkonu

bude signalizované v rámci systému v dozorniach radiačnej kontroly a v príslušnom mieste merania

svetelým a zvukovým signálom.

V dozorni radiačnej kontroly pre 3. a 4. blok budú inštalované prostriedky informačnej nadstav-

by a prezentačné prostriedky. Všetky merania radiačnej kontroly, vrátane ovládania odberových

systémov a ventilov a odblokovania vstupov do hermetickej zóny, budú prepojené aj na dozorňu

radiačnej kontroly pre 1. a 2. blok. To umožňuje prevádzkovať systémy radiačnej kontroly centrálne

z tejto dozorne. Dozorňa radiačnej kontroly MO34 nebude trvale obsluhovaná; personál v nej bude

iba v dobe odstávok tretieho, resp. štvrtého bloku.

Spracovanie, záznam nameraných hodnôt a styk s inými informačnými systémami JE zabezpečuje

informačný systém radiačnej kontroly.

Informácie zo systému vrátane informácií dôležitých z hľadiska jadrovej bezpečnosti sú z informač-

ného systému radiačnej kontroly zavádzané do systému kontroly a riadenia (I&C) v rámci ktorého

sú prenášané a prezentované na príslušných pracoviskách obsluhy JE – blokové a núdzové dozorne,

havarijné strediská a iné. V blokových a núdzových dozorniach sú prezentované aj signály z hava-

rijných monitorov radiačnej kontroly pohavarijného monitorovacieho systému a sú tam tiež moni-

torovacie prostriedky na kontrolu obývateľnosti jednotlivých dozorní pri havarijných podmienkach.

Spoľahlivosť dôležitých meraní a častí systému je tiež zabezpečená ich zdvojením.

Kontinuálne meranie aktivity plynných výpustí

Kontinuálny systém monitorovania zabezpečuje meranie objemovej aktivity základných zložiek

plynných výpustí: rádioaktívnych vzácnych plynov, aerosólov a jódu v plynnej fáze a pomocných

parametrov.

Bilancovanie výpustí je založené na diskontinuálnom meraní. Vzorky jednotlivých zložiek výpustí –

aerosólov, jódu, trícia a oxidov uhlíka pre analýzu uhlíka 14C – sa hromadia na vhodných filtračných

materiáloch v optimálnych periódach. Odobraté vzorky sa merajú v laboratóriu, metodikami s vy-

sokou citlivosťou. Odberové zariadenia sú súčasťou systému radiačnej kontroly, ich charakteristiky

a stavy sú monitorované.

Meranie aktivity kvapalných výpustí

Systém monitorovania kvapalných výpustí je spoločný systém pre všetky štyri bloky JE Mochovce.

Pre toto monitorovanie slúži stanička kontroly odpadových vôd, kde sú dva monitory pre kontinu-

álne monitorovanie a odberový systém pre diskontinuálnu kontrola aktivity odpadových vôd na

ich výtoku v spoločnom zberači z územia EMO. Systém monitorovania zahŕňa aj kontinuálne mera-

nie prietoku (resp. množstva) odpadovej vody. Stanička je v prevádzke od uvedenia prvého bloku

EMO12 do prevádzky.

Systém monitorovania dáva impulz na automatické zatvorenie ventilu na vypúšťaní vody z kontrol-

nej nádrže v budove pomocných prevádzok vtedy, ak je prekročený limit aktivity, alebo zariadenie

je v poruche.

13.4.2 Osobná dozimetriaOsobné dávky z vonkajšieho ožiarenia sa merajú spoločným systémom úradnej filmovej dozimetrie

na EMO12 a termoluminiscenčnými dozimetrami pre doplnkové meranie a spoločným systémom

elektronických osobných dozimetrov v EMO12, doplneným ďalšími dozimetrami a čítačkami. Pou-

žívajú sa osobné komplexné dozimetrické kazety pre filmový dozimeter, termoluminiscenčný dozi-

meter, dozimetre rýchlych neutrónov a kazety pre prstové dozimetre. Základným prostriedkom pre

evidenciu osobných dávok pracovníkov sú filmové dozimetre.

Ožiarenia z vnútornej kontaminácie pracovníkov je zaistená spoločným vybavením zdravotného

strediska: celotelovým počítačom, zostavou pre meranie aktivity jódu v štítnej žľaze, alfa - beta

automatom pre meranie veľmi nízkych a-b aktivít exkrétov, súpravou pre kontinuálne meranie s de-

tekčnými jednotkami a sondami na meranie biologických vzoriek, nízkopozaďovým analyzátorom

trícia pre kontrolu trícia v moči a merače povrchovej kontaminácie.

13.5 Program radiačnej ochrany

Pre zaistenie potrebnej úrovne ochrany zdravia pred ionizujúcim žiarením je v EMO vypracovaný

ucelený systém technických a organizačných opatrení.

13.5.1 Základné princípy radiačnej ochranyRadiačná ochrana je zabezpečená:

> vymedzením sledovaných pásiem a kontrolovaných pásiem

> kategorizáciou pracovníkov a usmerňovaním ich pobytu v kontrolovanom pásme pomocou vy-


dávania vstupov útvarom radiačnej ochrany s ohľadom na obdržané osobné dávky,

> centrálnou evidenciou a riadením osobných dávok pracovníkov pracujúcich v kontrolovanom

pásme

> zabezpečením sústavného dozoru nad radiačnou ochranou, predpismi, vybavením pracovísk prí-

strojmi, zariadeniami a pomôckami v dostatočnom množstve a kvalite na zabezpečenie meraní

uvedených v monitorovacom pláne, vybavením pracovníkov osobnými ochrannými pracovnými

prostriedkami,

> monitorovaním pracovných podmienok vo vymedzených ochranných pásmach a tam, kde je to

potrebné aj osobným monitorovaním,

> zdravotným dohľadom.

13.6 Monitorovanie rádioaktivity v životnom prostredí Rádiologický vplyv na životné prostredie a obyvateľstvo sa kontroluje podľa monitorovacieho plánu

radiačnej kontroly okolia JE Mochovce.

V okolí jadrovej elektrárne Mochovce je rozmiestnených dvadsaťštyri monitorovacích staníc teledo-

zimetrického systému, ktoré monitorujú príkon dávky gama žiarenia, objemovú aktivitu aerosólov

a rádioaktívny jód.

Štvrťročne sa odoberajú sedimenty z rieky Hron z troch lokalít umiestnených v Tlmačoch (hore prú-

dom nad priehradou V. Kozmálovce), po prúde vo vypúšťacom kanále priehrady N. Tekov a v Kalnej

nad Hronom.

Vzorky ovzdušia, pôdy, vody a potravinového reťazca (krmivo, mlieko, poľnohospodárske výrobky

a pod.) sa pravidelne odoberajú z územia do dvadsať kilometrov okolo elektrárne. Ich aktivita sa

meria a vyhodnocuje v laboratóriách radiačnej kontroly okolia v Leviciach. Monitorujú sa všetky po-

tenciálne rádioaktívne vplyvy emisií a iných splodín do ovzdušia a do zložiek hydrosféry (povrchové

vody, pitná voda, priebežné usadeniny dna nádrží a pod.) na okolie elektrárne.

V okolí jadrovej elektrárne Mochovce je rozmiestnených pätnásť stabilných dozimetrických staníc.

V staniciach sa kontinuálne odoberajú aerosólové častice ich absorpciou na filtri, suchý aj mokrý

spad a sú v nich termoluminiscenčné dozimetre.

14. Pripravenosť na haváriePripravenosť na havarijné situácie je systém, ktorý zaisťuje, že zariadenie a personál elektrárne

bude reagovať primerane na udalosť s možným alebo skutočným nepriaznivým vplyvom na per-

sonál i obyvateľstvo v okolí. Pre odozvu na takýto stav je pripravená organizácia havarijnej odozvy,

organizačné usporiadanie, dokumentácia, technické prostriedky, systém školení a cvičení personálu

a jeho ochrany, systém zistenia a klasifikácie prevádzkovej udalosti podľa závažnosti následkov,

postupy pre potlačenie následkov udalosti, t.j. uvedenie zariadenia do stabilizovaného stavu až po

fázu vlastnej likvidácie následkov udalosti. Školenie a výcvik sa týka aj personálu orgánov a organi-

zácií zúčastňujúcich sa činností podľa havarijných plánov. Styku s verejnosťou a hromadnými ozna-

movacími prostriedkami sa venuje osobitná pozornosť.

Pre zabezpečenie požadovanej odozvy na havarijnú situáciu má elektráreň vypracovaný a dozorný-

mi orgánmi schválený Vnútorný havarijný plán EMO12 a predbežný vnútorný pre MO34 (po uvede-

ní 3. A 4. bloku do prevádzky bude iba jeden dokument) .

Vnútorný havarijný plán súhrnne popisuje všetky činností od klasifikácie akejkoľvek udalosti s mož-

ným alebo skutočným vplyvom na úroveň bezpečnosti. Mnohé tieto činnosti sú špecifické, pri vzni-

ku udalosti je potrebné urobiť ich čo najskôr a presne. Preto sú vopred pripravené podrobné po-

stupy pre rozhodujúce činnosti.

Pre plnenie činností predpísaných havarijným plánom má elektráreň potrebný personál a technické

prostriedky. Organizujú sa pravidelné školenia a výcvik predovšetkým členov havarijných stredísk

a raz za rok je celoareálové havarijné cvičenie s účasťou aj všetkých osôb nachádzajúcich sa na

území elektrárne.

14.1 Havarijný manažment

14.1.1 Organizácia havarijnej odozvy v elektrárniOrganizácia havarijnej odozvy je tvorená útvarmi a osobami, určenými na plnenie úloh podľa hava-

rijného plánu. Schéma usporiadania je na Obr.č. 14–1.

V rámci národnej organizácie havarijnej odozvy spolupracujú s organizáciou havarijnej odozvy

EMO:

> Centrum havarijnej odozvy Úradu jadrového dozoru SR v Bratislave poskytuje technickú podporu

Ústrednému krízovému štábu, zriadenému Vládou SR. Je spojené komunikačnými prostriedkami

na strediská organizácie havarijnej odozvy SE-EMO. Tiež poskytuje technickú podporu krízovým

štábom pri obvodných úradoch s pôsobnosťou kraja.

> Slovenské ústredie radiačnej monitorovacej siete zriadené Ministerstvom zdravotníctva ako cen-

trum hodnotenia úrovne žiarenia mimo areál elektrárne posudzuje radiačný vplyv na životné

prostredie. Personál centra poskytuje tiež odporúčania na ochranu obyvateľom v okolí závodu

Zmenový inžinier ako prvý klasifikuje udalosť podľa závažnosti a spočiatku je poverený povinnos-

ťami vedúceho dočasnej organizácie havarijnej odozvy.


Obr.č. 14–1: Schéma organizácie havarijnej odozvy

Legenda: OHO – organizácia havarijnej odozvy, DO OHO dočasná organizácia havarijnej odozvy, ZHÚ – závodný hasičský útvar, BS – bezpečnostná služba, PPÚ – Polícia, RC–FO – riadiace centrum fyzickej ochrany, RC VYR-VAR – riadiace centrum systému vyrozumenia a varovania, BD – bloková dozorňa, DRK – dozorňa radiačnej kontroly, HRS – havarijné riadiace stredisko, TPS – technické podporné stredisko, PPS – prevádzkové podporné stredisko, IS – informačné stredisko, VVS – vonkajšie vyhodnocovacie stredisko, CO2 – civilná ochrana

14.2 Strediská havarijnej odozvy v areáli elektrárneNa zabezpečenie činnosti organizácie havarijnej odozvy slúžia zariadenia, pracoviská a prostriedky

pre havarijnú odozvu s dostupným prístrojovým vybavením pre rýchlu detekciu a priebežným vy-

hodnocovaním očakávaných udalostí. Organizácia havarijnej odozvy má pri nehode alebo havárii

k dispozícii tieto strediská havarijnej odozvy:

> bloková a núdzová dozorňa,

> havarijné riadiace stredisko s technickým podporným strediskom a prevádzkovým podporným

strediskom,

> vonkajšie vyhodnocovacie stredisko,

> informačné stredisko,

> záložné havarijné riadiace stredisko.

Havarijné strediská

V havarijnom riadiacom stredisku na území elektrárne pracuje riadiaca skupina – havarijná komisia

– ktorá koordinuje činnosti všetkých zložiek organizácie havarijnej odozvy pri plnení opatrení na

zmiernenie a obmedzenie následkov nehody alebo havárie všetkých stupňov závažnosti a vydáva

rozhodnutia. Súčasťou havarijného riadiaceho strediska je technické podporné stredisko a prevádz-

kové podporné stredisko.

Záložným pracoviskom havarijného riadiaceho strediska je pracovisko umiestnené mimo územia JE

v budove laboratórií radiačnej kontroly okolia LRKO Levice. Záložné havarijné riadiace stredisko sa

využíva pri neobývateľnosti havarijných stredísk a informačného strediska v areáli JE a po jeho ak-

tivovaní spĺňa funkcie a poslanie havarijných stredísk a informačného strediska. V záložnom hava-

rijnom riadiacom stredisku pracujú všetky funkcie z havarijných stredísk a informačného strediska.

Personál havarijných stredísk je organizovaný v piatich rovnocenných posádkach, z ktorých jedna je

vždy v pohotovosti.

Bloková a núdzová dozorňa

Bloková dozorňa a núdzová dozorňa sú primárnym strediskom pre riadenie havarijnej odozvy. Blo-

ková dozorňa je dostatočne tienená, vzduchotesná s ventiláciou a poskytuje bezpečný pobyt po

dobu požadovanú na ovládanie zariadení v priebehu havárií bez toho, aby personál dostal dávky

žiarenia väčšie, ako je prípustné. Pre prípad evakuácie z blokovej dozorne je pripravené náhradné

pracovisko – núdzová bloková dozorňa – ktorej prevádzka zabezpečí základné bezpečnostné funk-

cie zariadenia.

Vonkajšie vyhodnocovacie stredisko

Vo vonkajšom vyhodnocovacom stredisku umiestnenom mimo územia JE pracuje skupina určená

pre monitorovanie rádioaktivity a odhad dávok v okolí JE a prípravu podkladov pre odporúčania na

ochranu obyvateľstva. Je pohotovostnou zložkou monitorovacej siete riadenej Slovenským ústre-

dím radiačnej monitorovacej siete.

14.3 Technické prostriedky pre havarijnú odozvuNa skoré zistenie udalosti, monitorovanie a hodnotenie podmienok v elektrárni vyžadujúcich

činnosť organizácie havarijnej odozvy sa používajú dostupné vstupné údaje: z blokovej do-

zorne, z dozorne radiačnej kontroly, informácie o stave technologických systémov, zo systému

AKOBOJE a overené informácie od ktoréhokoľvek zamestnanca elektrárne.

Rozhodujúcim pre ohodnotenie závažnosti udalosti je zistiť či došlo alebo môže dôjsť k radiačnej

udalosti. Zmena udalosti na radiačnú sa zistí systémami radiačnej kontroly.

Ak pri technologickej udalosti sú možné radiačné následky, zisťujú sa dávkové príkony prípadne

iné parametre radiačnej situácie na území JE a v okolí JE, alebo sa počítajú predpokladané hodnoty

dávok v stanovených miestach.

14.3.1 Technické prostriedky havarijných stredísk Na jednotlivých pracoviskách dočasnej organizácie havarijnej odozvy sú k dispozícii tieto prostried-

ky: prostriedky pre výkon činnosti za normálnej prevádzky, počítače informačnej siete organizácie

havarijnej odozvy, podporné aplikácie pre sledovanie technologických a radiačných parametrov,

softvérové prognostické nástroje, tlačiarne, komunikačné prostriedky pre výkon činnosti počas ha-

varijného stavu (krízový telefón, faxtelefón), dokumentácia pre výkon činnosti počas havarijného

stavu základné prostriedky individuálnej ochrany pracovníkov stredísk.

> Havarijné strediská v elektrárni, vonkajšie vyhodnocovacie stredisko a záložné havarijné

riadiace stredisko sú vybavené: hardwarovými a softwarovými prostriedkami umožňujúcimi


prostredníctvom údajov z technologickej informačnej siete monitorovať, vyhodnocovať a zobra-

zovať informácie o technologickom procese, radiačnej situácii na území JZ a v jeho okolí a stave

elektrárne, komunikačnými prostriedkami pre výkon činnosti, pomocnými technickými zariade-

niami (dieselgenerátorom, UPS, klimatizačnou jednotkou, systémom na monitorovanie radiač-

nej situácie v priestoroch strediska, záznamovým zariadením, atď.), dokumentáciou pre výkon

činnosti a základnými prostriedkami individuálnej ochrany pracovníkov pre svojich členov.

> Vonkajšie vyhodnocovacie stredisko je vybavené: hardwarovými a softwarovými prostried-

kami umožňujúcimi prostredníctvom údajov z technologickej informačnej siete monitorovať,

vyhodnocovať a zobrazovať informácie o radiačnej situácii na území elektrárne a v jeho okolí,

komunikačnými prostriedkami pre výkon činnosti, pomocnými technickými zariadeniami spo-

ločnými so záložným havarijným riadiacim strediskom a dokumentáciou pre výkon činnosti a

základnými prostriedkami individuálnej ochrany pracovníkov pre svojich členov.

Potrebné vybavenie je aj v úkrytoch a na zhromaždiskách, v závodnom zdravotnom stredisku, cen-

tre systému vyrozumenia a varovania a na pracoviskách JE so stálou obsluhou.

14.3.2 Autonómny systém vyrozumenia a varovaniaSystém je inštalovaný v objektoch elektrárne, na území a v okolí elektrárne – v oblasti ohrozenia. Je

v nepretržitej prevádzke po celú dobu životnosti elektrárne. Slúži na vyrozumenie osôb určených

na riadenie odozvy na haváriu a na rýchle varovanie obyvateľov o tom, že sú potrebné ochranné

opatrenia po havárii v elektrárni.

Systém tvoria dva samostatné nezávislé systémy – systém Varovania a systém Vyrozumenia. Systé-

my zabezpečujú diaľkové bezdrôtové výberové ovládanie, priebežné zisťovanie prevádzkyschop-

nosti prostriedkov a pri výpadku primárneho zdroja je zálohovaným napájaním zabezpečené varo-

vanie a vyrozumenie ohrozených osôb po dobu najmenej 72 hodín.

Technickým prostriedkom systému varovania je elektronická siréna s výstražným zvukovým signá-

lom a doplnená slovnou informáciou.

Základným technickým prostriedkom v systéme vyrozumenia je jednosmerný prijímač (pager),

ovládaný samostatným komunikačným kanálom. Vyrozumenie systémom paging je určené pre

členov organizácie havarijnej odozvy pohotovosti a pre funkcionárov obcí, miest , okresov a

krajov v oblasti ohrozenia

Obyvateľstvo v oblasti ohrozenia dostane ďalšie pokyny cez rozhlasové alebo televízne vysielanie.

15. Vplyv MO34 na životné prostredie15.1 Nerádiologické vplyvy

Riadenie vplyvu elektrárne na jednotlivé zložky životného prostredia je neoddeliteľnou súčasťou

environmentálneho manažérskeho systému certifikovaného v SE, a.s., v ktorom sa sleduje a hodnotí

vyprodukované neaktívne tuhé a kvapalné odpady, odpadové vody z procesov čistenia odpadových

vôd a chemickej úpravy vody a neaktívne emisie do ovzdušia. Ďalej sa sleduje množstvo odoberanej

a pitnej vody povrchovej vody pre technologické účely.

15.1.1 VstupyOdber povrchovej vody

Povrchová voda pre zabezpečenie prevádzky SE-EMO (technologická voda) sa odoberá z Hrona -

z vodnej nádrže Veľké Kozmálovce. Ročný limit odberu z tohto odberového miesta podľa povolenia

vodohospodárskeho orgánu platného pre 4. bloky JE Mochovce je 47 304 000 m3/rok.

Odber podzemnej vody

Pitná voda sa do EMO od roku 2005 privádza len z vlastného zdroja z obce Červený Hrádok, kde sú

dve artézske studne. Množstvo odobratej podzemnej vody z vlastného zdroja bolo 144 828 m3. Po

uvedení do prevádzky MO34 sa odber o niečo zvýši.

15.1.1.1 SurovinyPočas prevádzky MO34 bude spotreba surovín približne rovnaká ako v EMO12. Základným prvkom

pre výrobu tepla v MO34 budú palivové kazety s palivovými prútmi s mierne obohateným UO2, z

ktorých sa ročne vymieňa cca jedna štvrtina. Okrem nich v jadrovom reaktore sú aj havarijné, regu-

lačné a kompenzačné kazety. Spotreba palivových článkov v MO34 bude asi päťdesiat ton za rok.

Ďalšími spotrebnými prvkami a materiálmi sú filtre pre zachytávanie rádioaktívnych aerosólov a izo-

topov jódu, anexové a katexové filtre pre čistenie rádioaktívnych vôd, vodík, dusík, kyselina boritá,

iné chemikálie a dezaktivačné roztoky, ťažký vykurovací olej, zemný plyn, motorové palivá, mazacie

oleje, mazivá, transformátorové oleje a iné.

Pre MO34 v Mochovciach budú potrebné materiály pre prevádzku a údržbu strojných a iných tech-

nologických zariadení, materiály pre prevádzku a údržbu stavebných objektov a ich exteriérov.

Spotreba týchto ostatných materiálov sa pohybuje v rozpätí od niekoľko desiatok kg po niekoľko

stoton materiálu. Podľa kvalifikovaného odhadu celková spotreba materiálov je 20 – 25 tisíc ton

ročne.

Medzi ostatné suroviny súvisiace s prevádzkou JE a údržbou jej zariadení a objektov sú zahrnuté lát-

ky voči životnému prostrediu neutrálne, ktoré sú buď spotrebovávané v technológii a údržbe, alebo

po použití tvoria odpad kategórie O – papier, drevo a podobne; druhú skupinu tvoria predovšetkým

rôzne chemické látky a ropné produkty.

Palivové články sa dovážajú z Ruskej federácie, ostatné spotrebovávané materiály sa získavajú podľa

potreby, dostupnosti a ceny od domácich a zahraničných dodávateľov.


15.1.1.2 Energetické zdrojeEnergie v SE-EMO sa získavajú z vlastných zdrojov, okrem nákupu zemného plynu od SPP.

Hlavnou spotrebovávanou energiou je elektrická energia a JE si ju vykrýva z vlastnej výroby. Počas

prevádzky predstavuje asi 966 000.MWh/r, čo je 1,07 % celkovo vyrobenej energie. Náhradným

zdrojom na výrobu elektrickej energie je dieselgenerátorová stanica. Spotreba nafty na skúšky die-

selgenerátorov bola 80,6 t v roku 2006.

Teplo pre SE-EMO sa čerpá z prebytku tepelnej energie produkovanej jadrovými reaktormi elektrár-

ne; v roku 2006 pri prevádzke EMO12 to bolo 2 231 TJ.

Doplňujúcimi zdrojmi pre výrobu tepla sú pomocná nábehová kotolňa na zemný plyn so spotrebou

53 561 m3 zemného plynu v roku 2006 a kotolňa v strážnom areáli so spotrebou 87 540 m3 zemné-

ho plynu v roku 2006.

Počas prevádzky EMO34 bude spotreba tepla približne rovnaká ako v EMO12, t.j. asi 2 230 TJ. Spot-

reba zemného plynu a motorových palív počas prevádzky EMO34 bude zabezpečená miestnymi

distribučnými sieťami a predpokladá sa iba mierny nárast.

15.1.1.3 Dopravná a iná infraštruktúraV dotknutom území je historicky vytvorená sieť cestných komunikácií a železničných tratí. Pre po-

treby SE-EMO boli vybudované cestné prípojky, železničná prípojka ako aj prípojky inžinierskych a

telekomunikačných sietí, spolu s vnútroareálovými komunikáciami, vlečkami a rozvodmi, ktoré uva-

žovali s komplexnou výstavbou všetkých štyroch blokov JE. Dostavba MO34 a jej následná prevádz-

ka sa dopravná záťaž cestných komunikácií a železničných tratí ani nároky na technickú štruktúru

územia podstatne nezvýšia.

15.1.2 Údaje o výstupoch

15.1.2.1 Množstvo a zloženie vypúšťaných odpadových vôd Celkové množstvo vypúšťaných odpadových vôd výpustným objektom z areálu EMO do toku Hron

v roku 2006 bolo 4 858 647 m3, z čoho 96 000 m3 tvorili splaškové vody. Množstvo vypúšťaných

priemyselných vôd bolo 4 762 647 m3.

Množstvo vypúšťaných odpadových vôd neprekračuje povolené ročné hodnoty stanovené v roz-

hodnutí Krajského úradu v Nitre platnom pre 2 a 4 bloky JE EMO. Účinnosť čistenia splaškových

odpadových vôd sa pravidelne – štyrikrát za rok – kontroluje.

15.1.2.2 Prevádzka zdrojov znečistenia ovzdušiaZdrojmi znečistenia ovzdušia sú dieselgenerátorová stanica, pomocná nábehová kotolňa na zemný

plyn a kotolňa v strážnom areáli. Dieselgenerátorová stanica je v prevádzke iba v obmedzenom

rozsahu počas pravidelných skúšok spoľahlivosti. Nábehová kotolňa EMO patrí svoji výkonom me-

dzi „veľké zdroje znečisťovania“, ale bude v prevádzke menej ako 360 hodín ročne a preto sa v nej

nemusí robiť bilančné meranie emisií.

15.1.2.3 Nakladanie s odpadmiS odpadmi z produkcie SE-EMO sa nakladá podľa právnych predpisov platných v odpadovom hos-

podárstve a podľa vnútorných predpisov, v ktorých je zahrnutý Program odpadového hospodárstva

schválený obvodným úradom životného prostredia a ďalšie rozhodnutia a nakladaní s odpadmi.

Vznik a množstvo nerádioaktívnych odpadov v SE-EMO zodpovedá sústredeniu pracovnej činnosti,

ktorá nemá charakter výroby tovaru, ale charakter údržbárskych a pomocných prác.

Kaly z čírenia surovej vody pre potreby chemickej úpravy vody a úpravy chladiacej vody sa v súčas-

nosti odčerpávajú na odkalisko v Čifároch. Odsadená voda z kalovej lagúny sa odvádza do Telínske-

ho potoka, pričom odsadená voda z kalov je primiešavaná späť k surovej vode a opätovne upravo-

vaná v systéme úpravy chladiacej vody.

Kal z kalových polí v čistiarni odpadových vôd môže byť po vyhovujúcej dozimetrickej kontrole likvi-

dovaný na obecnej skládke, ktorá má na takýto druh odpadu povolenie. Ak sa v kale zistí rádioakti-

vita, musí byť kal z týchto kalových polí skladovaný na území EMO.

Počas prevádzky EMO34 produkcia odpadov z hľadiska druhov a skladby bude podobná ako pro-

dukcia odpadov v EMO12.

15.1.2.4 Prevádzka zdrojov znečistenia ovzdušiaZdrojmi znečistenia ovzdušia sú diesel generátorová stanica, pomocná nábehová kotolňa na zem-

ný plyn a kotolňa v strážnom areáli. Dieselgenerátorová stanica je v prevádzke iba v obmedzenom

rozsahu počas pravidelných skúšok spoľahlivosti dieselgenerátorov. Nábehová kotolňa EMO patrí

svoji výkonom medzi „veľké zdroje znečisťovania“, ale bude v prevádzke menej ako 360 hodín ročne

a preto sa v nej nemusí robiť bilančné meranie emisií.

15.1.2.5 Zdroje hluku a vibráciíV okolí SE-EMO nadmerný hluk nie je zaznamenaný. Pre areál platia limity určené pre priemyselné

objekty a súbory stanovujúce hladinu hlučnosti pracovného prostredia na max 80 dB. Do vzdiale-

nosti 3 km od areálu sa nenachádzajú žiadne obytné súbory, zdravotné, rekreačné alebo iné súbory

s limitovanými hladinami hluku. V SE-EMO nie sú pracoviská kde by boli vibrácie väčšie ako je limit

v zmysle nariadenia vlády. Takéto pracoviská nevzniknú ani v prevádzke SE-EMO.

15.1.2.6 Zdroje tepla a zápachuV reaktoroch JE pri riadenom procese štiepenia atómov jadrového paliva (urán, obohatený o 235U)

vzniká teplo, ktoré sa odvádza pomocou chladiaceho média primárneho okruhu. Toto teplo sa vy-

užíva na výrobu prehriatej pary, ktorá poháňa turbíny turbogenerátora pre výrobu elektrickej ener-

gie. Na jej výrobu sa využíva približne 32 % tepelnej energie vyrobenej v reaktore. Zvyšná tepelná

energia, ktorá sa nevyužije ani v ďalších spotrebičoch tepla v zariadeniach a objektoch JE, sa odvá-

dza chladiacimi vežami do ovzdušia a čiastočne oteplenými odpadovými vodami do povrchových

vôd ako odpadové teplo. EMO12 sa pokladá za veľký zdroj tepelného „znečisťovania“ životného

prostredia. Počas prevádzky EMO34 sa tento zdroj tepelného „znečisťovania“ životného prostredia

zdvojnásobí.

Zápachy osobitného charakteru, ktoré znižujú pohodu prostredia sa v technologickom procese JE

nevyskytujú a nevyskytnú sa ani počas dostavby a prevádzky MO34.


16. Nakladanie s rádioaktívnymi odpadmiVyhláška ÚJD SR č. 53/2006 stanovuje povinnosti na charakterizovanie a zdokumentovanie rá-

dioaktívnych odpadov od ich vzniku až po uloženie v Republikovom úložisku rádioaktívnych

odpadov, vrátane sledovania plynných a kvapalných výpustí pred ich uvedením do životného

prostredia.

Veľmi dôležitými časťami nakladania s rádioaktívnymi odpadmi je ich spracovanie a úprava, vý-

sledkom ktorých je konečná balená forma pripravená v zhode s požiadavkami na bezpečnú ma-

nipuláciu, prepravu, skladovanie a ukladanie, pričom sa musia uvažovať také vplyvy na matricu a

na obalové súbory ako je vznik plynov, korózia a biologická degradácia spôsobené vlastnosťami

rádioaktívnych odpadov.

Pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi sa v EMO uplatňuje princíp ALARA.

16.1 Spracovanie a kontrola rádioaktívnych odpadov

16.1.1 Monitorovanie kvapalných rádioaktívnych odpadov Množstvo odpadových vôd v nádržiach na ich zbieranie sa bude sledovať nepretržite meraním hla-

diny. Kvapalné rádioaktívne odpady sa v čistiacej stanici odpadových vôd odparovaním v odparke

spracovávajú do formy rádioaktívneho koncentrátu. Rádioaktívny koncentrát z odparky a doodpar-

ky sa dopravuje do skladovacích nádrží.

Ak je treba znížiť obsah trícia v primárnom okruhu, vody z kontrolných nádrží sa vypúšťajú ako tzv.

nadbilančné tríciové vody do priemyselnej kanalizácie. Pred začiatkom vypúšťania sa musia zmerať:

> objemová aktivita vody,

> objemová aktivita trícia 3H.

Aktivita a prietok na výtoku odpadových vôd v spoločnom zberači z územia SE-EMO sa meria v sta-

ničke kontroly odpadových vôd. Pri poruche merania aktivity vody v odpadovom kanále a prekroče-

ní limitných hodnôt sa automaticky zatvára armatúra na vypúšťaní kontrolných nádrží.

Okrem kvapalných rádioaktívnych odpadov sa monitorujú rádioaktívne kaly, vysýtené ionexy, oleje

a organické rozpúšťadlá, pevné rádioaktívne odpady, plynné rádioaktívne odpady, aktivita vo vzdu-

chotechnických systémoch, v čistiacich systémoch plynov a vôd a vo ventilačnom komíne.

16.2 Nakladanie s odpadmi

16.2.1 Nakladanie s kvapalnými rádioaktívnymi odpadmiV procese čistenia kvapalných aktívnych prevádzkových médií vznikajú okrem vyčisteného produk-

tu, ktorý sa vracia naspäť do technologického procesu, aj zahustené rádioaktívne odpady – koncen-

tráty, dočasne skladované v budove pomocných prevádzok. Do budovy pomocných prevádzok sú

po vysýtení transportované aj nízkoaktívne a stredneaktívne ionexy.

Základnými spôsobmi čistenia rádioaktívnych prevádzkových médií sú: mechanické čistenie, čiste-

nie pomocou ionexov, destilácia a adsorpcia plynných rádioaktívnych odpadov. Najrozšírenejšou

technológiou pre čistenie kvapalných prevádzkových médií je čistenie na ionexoch, ktorých čistiaca

schopnosť sa po určitom čase vyčerpá a nedá sa obnoviť. Vysýtené ionexy sa z filtrov vyvážajú a skla-

dujú v budove pomocných prevádzok až do ich finálnej úpravy vhodnou technológiou. Po úprave

bude možné uložiť ich v povrchovom úložisku.

Aktívne oleje, mazadlá a rozpúšťadla budú zhromažďované podľa druhu do PE plastových bandas-

iek alebo do PE 50 l súdkov s objemom 50 dm3. Tieto obaly sa budú vkladať do štandardných oceľo-

vých 200 l sudov v štandardnej oceľovej palete na 4 sudy. Tento druh odpadu sa bude spracovávať

v bohunickom spracovateľskom centre. Prepravovať sa bude špeciálnym prepravným kontajnerom.

Počas prevádzky sa budú v kvapalnom rádioaktívnom odpade vyskytovať rádioaktívne kaly, ktoré sa

budú postupne usádzať v zberných a sedimentačných nádržiach.

Odsadený kal zo sedimentačnej nádrže sa bude spracovávať fixáciou kalov do spevňovacej matrice

a uložený do 200 l suda s nadávkovaným cementom a prísadami.

Kvapalné rádioaktívne odpady budú na finálnu úpravu z budovy pomocných prevádzok MO34

prepravované do objektu finálneho spracovania kvapalných rádioaktívnych odpadov po potrub-

nom moste a to buď priamo do objektu finálneho spracovania kvapalných rádioaktívnych odpadov

alebo do skladovacích nádrží budovy pomocných prevádzok EMO12.

Systém skladovania kvapalných rádioaktívnych odpadov je navrhnutý tak, aby pri porušení jednej

z nádrží bolo možné prečerpať obsah z porušenej nádrže do rezervnej nádrže. Systém skladovania

kvapalných rádioaktívnych odpadov je schopný plniť svoju funkciu vo všetkých prevádzkových re-

žimoch.

16.2.2 Nakladanie s pevnými rádioaktívnymi odpadmiPočas prevádzky technologických zariadení alebo prác spojených s opravou a údržbou kontrolova-

nom pásme alebo počas manipulácie so žiaričmi vznikajú pevné rádioaktívne odpady.

Technické riešenie nakladania s pevnými rádioaktívnymi odpadmi je založené na tom, že sa vzni-

kajúci odpad triedi podľa aktivity na odpad rádioaktívny a odpad, ktorý môže byť uvoľnený do

životného prostredia. So všetkým odpadom vznikajúcim v kontrolovanom pásme sa nakladá ako

s potenciálne aktívnym.

Proces nakladania s nízkoaktívnymi a strednoaktívnymi suchými pevnými rádioaktívnymi odpadmi

v JE Mochovce má tieto fázy:

1. zber, triedenie a fragmentácia na mieste zberu a skladovania v areáli elektrárne,

2. redukcia objemu – nízkotlakové lisovanie – nehorľavých pevných rádioaktívnych odpadov, ich

odvoz do bohunického spracovateľského centra a po ich úprave transport do republikového úlo-

žiska rádioaktívneho odpadu,


3. odvoz horľavých pevných rádioaktívnych odpadov do Bohunického spracovateľského centra a

po ich úprave transport do republikového úložiska rádioaktívneho odpadu,

4. úprava ostatných pevných rádioaktívnych odpadov v centre na úpravu odpadov a po ich úprave

prevezenie do Republikového úložiska rádioaktívneho odpadu.

Miesto ukladania pevných rádioaktívnych odpadov je v priestoroch budovy pomocných prevádzok.

Pevný rádioaktívny odpad, ktorý sa privezie do tejto budovy, sa spracováva v určených miestnos-

tiach. Tu sa pevný rádioaktívny odpad v obaloch vkladá do obalov na skladovanie, t.j. sudov alebo

paliet. V týchto obaloch sa odváža na skladovanie.

Odpad určený pre uvoľnenie do životného prostredia bude do doby odvozu z budovy pomocných

prevádzok organizovane skladovaný v paletách vo vyčlenenej skladovacej kobke. Pred transportom

po premeraní na gamaspektrometrickom stende bude odpad vložený do kontajnera určeného na

tento účel.

16.2.2.1 Triedenie odpadovTriedenie odpadov je dôležitým prvkom v narábaní s rádioaktívnymi odpadmi. Pevné rádioaktívne

odpady z MO34 sa sústreďujú a presúvajú k triediacemu karuselu. Tu sa odpad rozdelí do troch

skupín podľa nameranej aktivity. Tu budú pevné rádioaktívne odpady tiež triedené a balené do

kovových 200 l sudov podľa druhu na lisovateľný odpad, nelisovateľný odpad, spáliteľný odpad,

handry určené na pranie a sušenie. Veľkorozmerný odpad sa podrobí fragmentácii na hydraulických

nožniciach, pílou na drevo resp. na dezintegrátore polymérnych fólií. Takto predupravené a roztrie-

dené pevné odpady sa budú vnútropodnikovým prostriedkami prepravovať na premeranie v mera-

cej komore, prechodne sa budú skladovať a neskôr odosielané do bohunického spracovateľského

centra, resp. uvoľňované do životného prostredia.

Pevný rádioaktívny odpad vytváraný v MO34 bude sústredený v budove pomocných prevádzok. Iný

odpad sa bude aj s obalom ukladať do 200 l sudov alebo určených paliet.

16.3 Minimalizovanie hromadenia odpadovMinimalizácia rádioaktívnych odpadov predstavuje súhrn technických, technologických a organi-

začných opatrení smerujúci k redukcii objemu odpadov vznikajúcich v kontrolovanom pásme.

Schematické znázornenie zásad minimalizácie tvorby rádioaktívnych odpadov je uvedené na nasle-

dujúcom obrázku 16.3.1-1.

Obrázok č. 16.3.1-1 Zásady minimalizácie tvorby rádioaktívnych odpadov

Pre vznik minimálneho množstva rádioaktívnych odpadov sa vytvorili podmienky už v projekte. Pri

výrobe zariadení sa použili materiály odolné voči korózii s kvalitným ľahko dekontaminovateľným

povrchom, aktívne a neaktívne systémy sú oddelené a tam, kde sa dá, používajú sa systémy umož-

ňujúce opätovné použitie médií po ich očistení od rádioaktívnych látok.

Prevádzka MO34 sa bude riadiť pracovnými predpismi, v ktorých budú uplatnené požiadavky ALA-

RA na tvorbu odpadov a doplní sa smernica na minimalizáciu rádioaktívnych odpadov.

16.4 Spracovanie odpadov

16.4.1 Spracovanie kvapalných rádioaktívnych odpadovNa čistenie rádioaktívnych prevádzkových médií sa používajú rôzne technologické postupy. Základ-

nými spôsobmi čistenia sú mechanické čistenie, čistenie pomocou ionexov, destilácia a adsorpcia

plynných rádioaktívnych odpadov. Najrozšírenejšou technológiou na čistenie kvapalných prevádz-

kových médií je čistenie na ionexoch.

Uvedenými postupmi sa z aktívnych médií odstraňujú v potrebnej miere predovšetkým produkty

štiepenia a aktivácie v rozpustnej i nerozpustnej forme. Výnimku predstavuje trícium, ktoré sa uve-

denými metódami z čistených médií odstrániť nedá. Pre udržanie požadovanej koncentrácie trícia

je potrebné určité množstvá vody s obsahom trícia vypustiť do priemyselnej kanalizácie po nevy-

hnutnom riedení a dodržaní všetkých legislatívnych podmienok a odtiaľ do životného prostredia.

Časť kvapalných odpadov je možné recirkulovať a vrátiť späť na ich opätovné technologické použi-

tie v technologických okruhoch pri použití systémov čistiacich staníc elektrárne.

Poslednou skupinou sú kvapalné odpady, ktoré nie sú využiteľné a nie je možné ich vypustiť do

životného prostredia.

Z odpadových vôd sa nečistoty priebežne odstraňujú sedimentáciou a následnou filtráciou. Potom

sa táto voda zhromažďuje v nádržiach na odpadovú vodu, kde sa homogenizuje a chemicky upra-

vuje pred spracovaním v odparkách. Para z odpariek po skondenzovaní a prečistení v špeciálnej

očistke vôd vytvorí čistý kondenzát, ktorý sa dá opätovne použiť. Zvyškom čistenia v odparkách je

rádioaktívny koncentrát – rádioaktívny odpad.

16.4.2 Finálne spracovanie a úprava kvapalných rádioaktívne odpadyV EMO je vybudovaný objekt pre finálne spracovanie kvapalných rádioaktívnych odpadov s cie-

ľom zabezpečiť finálne spracovanie a úpravu všetkých druhov kvapalných rádioaktívnych odpadov

uskladnených v skladovacích nádržiach.

Pre spracovanie a úpravu kvapalných rádioaktívnych odpadov z EMO12 a MO34 je vybudovaná

technológia bitúmenácie a cementácie. Sudy s uzavretými vekami sa ukladajú do vláknobetóno-

vých kontajnerov a zalievajú sa cementovou zálievkou. Finálny produkt sa v kontajneroch traspor-

tuje na konečné uloženie v republikovom úložisku rádioaktívnych odpadov v Mochovciach.

Zlisovateľné pevné rádioaktívne odpady vzniknuté v obslužnej budove s aktívnymi látkami budú

zabalené v úložných boxoch a sudoch a vložené do ISO kontajnerov na transport a spracovanie v

bohunickom spracovateľskom centre


16.4.3 Spracovanie rádioaktívnych ropných produktovRádioaktívne oleje, organické rozpúšťadlá a iné rádioaktívne kvapaliny sa v hlavnom výrobnom blo-

ku alebo v budove pomocných prevádzok nespracovávajú. Zberajú sa do rôznych obalov s označe-

ním recyklovateľnosti. Dočasne sa zhromažďujú a skladujú v budove pomocných prevádzok v 200

litrových pozinkovaných sudoch. Ich regeneráciou je možná na špeciálnej aparatúre, ale v EMO sa

s ňou neuvažuje.

16.4.4 Spracovanie pevných rádioaktívnych odpadov Pre väčšie alebo dlhšie kusy kovových odpadov resp. drevených odpadov sú pre pracovisko v BPP

k dispozícii fragmentačné zariadenia vrátane dezintegrátora veľkorozmerných fólií. Dezintegrátor

veľkorozmerných fólií je nové zariadenie, ktorého účelom je rozfragmentovať veľkoplošné polyety-

lénové fólie na drobné kúsky.

16.4.4.1 Spracovanie vysokoaktívnych rádioaktívnych odpadovVysokoaktívne vnútroreaktorové časti sa počas prevádzky elektrárne nespracovávajú, ale skladujú

v hlavnom výrobnom bloku. K odpadom, ktoré vznikli v čase prevádzky blokov patria napr. vnút-

roreaktorové časti, spojovacie tyče, absorbátory, absobčné časti kaziet HRK, ktoré musia byť vy-

menené. Pre tento typ rádioaktívnych odpadov nie je v súčasnosti k dispozícii v SR spracovateľská

technológia.

16.4.5 Spracovanie plynných odpadovProcesom spracovania a vypúšťania plynných rádioaktívnych odpadov do atmosféry je filtrácia,

prípadne oneskorenie odsávanej vzdušniny z jednotlivých priestorov, miešanie výstupných prúdov

vzduchu z ventilačných systémov vo ventilačnom komíne a významný rozptyl rádioaktívnych látok

na výstupe z ventilačného komína.

Aerosólové a jódové filtre sú v odsávacom systéme pre udržanie podtlaku v hermetickom priestore,

v odsávacom systéme z hermetického priestoru – opravárenskom, v cirkulačnom systéme pre filtrá-

ciu vzduchu v boxe parogenerátorov a paluby hlavných cirkulačných čerpadiel. Aerosólové filtre sú

v odsávacom systéme z priestorov budovy pomocných prevádzok.

Systémy lokalizácie únikov rádioaktívnych látok

Účelom systémov spracovania plynných rádioaktívnych odpadov na zvládnutie havárie typu s úni-

kom chladiva – LOCA – je minimalizovať zdrojový člen vo vnútri hermetickej zóny. Pri takejto havá-

rii sú ventilačné systémy vypnuté a oddelené od hermetickej zóny. Systémy lokalizácie únikov sú

určené na zníženie teploty a tlaku v hermetickom priestore pri havarijných únikoch pracovných

médií primárneho a sekundárneho okruhu a tiež na lokalizáciu rádioaktívnych látok v hermetickom

priestore.

16.5 Zariadenia na skladovanie rádioaktívnych odpadov

16.5.1 Zariadenia na skladovanie kvapalných odpadovKvapalný rádioaktívny odpad sa umiestni do uzatvárateľných nádrží z nehrdzavejúcej ocele. Nádrže

s obsahom média rovnakého typu sa môžu pri operáciách vzájomne zamieňať. Pri úniku z nádrže je

možné unikajúcu kvapalinu prečerpať z podlahy príslušnej miestnosti do rezervnej nádrže.

16.5.2 Skladovanie rádioaktívnych olejových produktov a olejovPočas prevádzky MO34 sa vyprodukuje určité množstvo kontaminovaných olejov. Postup naklada-

nia s kontaminovanými rádioaktívnymi olejmi neobsahuje ich spracovanie, ale len prípravu na odo-

slanie do spracovateľského centra v Jaslovských Bohuniciach. Rádioaktívne oleje, olejové produkty,

riedidlá a podobne sa skladujú v budove pomocných prevádzok.

16.5.3 Zariadenia na skladovanie pevných odpadovKonečným miestom dočasného skladovania pevných rádioaktívnych odpadov uložených v rôznych

obaloch je budova pomocných prevádzok MO34. Pevné rádioaktívne odpady sa skladujú v priesto-

roch pozostávajúcich z betónových miestností. Otvory do nich sú zatvorené hermetickými oceľový-

mi uzávermi resp. snímateľným stropným prekrytím.

Plánovaná úložná kapacita na pevný rádioaktívny odpad v MO34 je približne 2 000 m3.

16.5.4 Skladovanie vysokoaktívneho rádioaktívneho odpadu Vysokoaktívny rádioaktívny odpad sa skladuje v úložisku, ktoré je pripravené pre absorbčné časti

a riadiace tyče regulačných kaziet. Skladovacie miestnosti sú v reaktorovej sále. Na manipuláciu s

predmetmi vysokej rádioaktivity sa používajú špeciálne obaly – kontajnery. Kontajnery sa vložia do

otvorov so snímateľnými krytmi, pod ktorými sa nachádzajú rúry s rôznou výškou, v závislosti od

rozmerov odpadu. Do tohto úložiska sa vkladajú absorbčné časti regulačných kaziet, riadiace tyče,

vnútroreaktorové detektory neutrónov, termočlánky, ionizačné komory s exspirovanou životnosťou

a ďalšie drobné predmety. Vysokoaktívne odpady budú zneškodnené až po ukončení prevádzky

bloku reaktora, počas odstavenia reaktora z prevádzky.


16.6 Zneškodnenie rádioaktívnych odpadovPrevádzkové odpady z MO34 sa po spracovaní a úprave uložia v Republikovom úložisku rádioak-

tívnych odpadov Mochovce. Rádioaktívne odpady, ktoré nebudú prijateľné na povrchové uloženie,

budú uskladnené v Integrovanom sklade rádioaktívnych odpadov spoločnosti JAVYS, a.s. v Jaslov-

ských Bohuniciach a následne uložené v hlbinnom podzemnom geologickom úložisku. Rádioak-

tívne odpady, ktoré sa nemôžu skladovať v povrchovom úložisku, budú obsahovať hlavne kovové

časti z aktívnej zóny aktivované počas prevádzky reaktora a spracované počas etapy vyraďovania z

prevádzky, spolu s ďalšími kovovými rádioaktívnymi odpadmi.

17. Postup vyraďovania jadrového zariadenia z prevádzky17.1 Stratégia vyraďovania MO34Stratégia záverečnej časti jadrovej energetiky bola schválená Ministerstvom hospodárstva Sloven-

skej republiky a Národným jadrovým fond Bratislava v októbri 2007. Nutnosť aktualizácie bola

schválená uznesením vlády SR č. 328/2008 v máji 2008 a v októbri 2010 bola vydaná Stratégia

záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie Slovenskej republiky, ktorú spracovali

SE, a.s. v spolupráci s ÚJV Řež a.s., EGP Invest, s.r.o., JAVYS, ÚJD SR, ÚVZ SR a nezávislým odborníkom

s MAAE.

Jadrové elektrárne s reaktorom VVER 440 (EBO V1, EBO V2, EMO 1,2 a MO34) sa budú vyraďovať

podľa varianty bezprostredného kontinuálneho vyraďovania rozdeleného na etapy, pričom celková

doba vyraďovania jednotlivej JE nebude dlhšia ako dvadsať rokov,

Vstupné časové predpoklady pre ukončovanie prevádzky a vyraďovanie JE MO34 sú tieto:

Tab.č. 17.1-1 Vstupné časové predpoklady pre ukončovanie p r e v á d z k y a vyraďovanie JE MO34

BlokZačiatok prevádzky

Ukončenie prevádzky

Šesťdesiatročná prevádzka Štyridsaťročná prevádzka

EMO 3 2012 2072 2052

EMO 4 2013 2073 2053

Potrebná doba dochladzovania paliva v bazéne skladovania sa konzervatívne uvažuje po dobu päť

rokov od odstavenia druhého bloku. Pre túto dobu sa taktiež predpokladá fáza ukončovania pre-

vádzky. Ukončovanie prevádzky potrvá do konca roku 2078 a vlastné vyraďovanie oboch blokov

začne v roku 2079. Preferovaný variant bezprostredného vyraďovania bude mať dve etapy:

> I. etapa (2079 - 2085) – začiatok demontáže zariadení v neaktívnych objektoch a následná de-

molácia objektov,

> II. etapa (2085 – 2097) – dekontaminácia a demontáž v aktívnych objektoch, demolácia staveb-

nej časti, finálne naloženie s lokalitou.


Obrázok 17.1-1 Zjednodušená časová postupnosť bezprostredného vyraďovania

Vysvetlivky: OR - konečné odstavenie reaktorov, ZL – konečný stav

Pre uvoľnenie celej lokality z inštitucionálnej kontroly bude potreba uvoľniť taktiež ďalšie objekty

jadrového zariadenia v lokalite – finálne spracovanie kvapalných rádioaktívnych odpadov.

17.1.1 Stratégia ukončovania prevádzkyObdobie medzi ukončením prevádzky jadrového zariadenia a vlastným vyraďovaním je obdobím

tzv. ukončovania prevádzky jadrového zariadenia. V tomto období prebiehajú činnosti smerujúce

k východiskovému stavu pre začiatok vyraďovania, t.j. k stavu s vyvezeným jadrovým palivom mimo

jadrového zariadenia a s odstránenými rádioaktívnymi odpadmi vytvorenými počas prevádzky prí-

padne s dekontamináciou primárneho okruhu.

17.1.2 Všeobecné princípy nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a klasifikácia odpadovNakladanie s rádioaktívnymi odpadmi predstavuje súhrn činností smerujúcich k minimalizácii tvor-

by odpadov a k ich bezpečnému uloženiu. Základná stratégia je určená najmä klasifikáciou rádioak-

tívnych odpadov na prechodné odpady, ktorých aktivita v priebehu skladovania klesne na hodnotu

umožňujúcu ich uvoľnenie do životného prostredia, nízko a stredne aktívne odpady a vysokoaktív-

ne odpady ktoré nie je možné do povrchového úložiska.

17.1.3 Stratégia nakladania s vyhoreným jadrovým palivomZákladná stratégia pre nakladanie sa formuluje takto:

1. Bezpečne skladovať palivo z reaktorov JE V2 a zatiaľ i palivo z reaktorov EMO 12 v rekonštruo-

vanom medzisklade vyhoreného paliva v Jaslovských Bohuniciach do roku 2037 a potom palivo

premiestniť do hlbinného úložiska, ak úložisko bude k dispozícií. Ak nebude dovtedy hlbinné úlo-

žisko schopné prevádzky, je treba získať povolenie na predlženie životnosti medziskladu v Jaslov-

ských Bohuniciach, alebo vyhorené palivo premiestniť do nového vybudovaného skladu.

2. Vybudovať do roku 2018 nový medzisklad vyhoreného jadrového paliva v Mochovciach.

Hlavným problémom výstavby hlbinného úložiska je získanie súhlasu pre umiestnenie a výstavbu

úložiska obcami, kde by úložisko malo byť umiestnené. tieto obce spravidla významne podporujú

rôzne mimovládne ekologické organizácie.

17.1.4 Variant bezprostredného vyraďovaniaVariant bezprostredného vyraďovania predstavuje prechod z etapy prevádzky cez etapu ukončo-

vania prevádzky priamo do etapy vyraďovania. V tomto variante sa predpokladá, že sú vytvorené

všetky podmienky pre vyraďovanie už v etape ukončovania prevádzky.

Hlavnou črtou tohto variantu je bezprostredná a plynulá demontáž zariadení, demolácia stavebnej

časti do úrovne -1 m a finálna úprava terénu lokality pre neobmedzené použitie.

V rámci ukončovania prevádzky sa vyvezie palivo do medziskladu vyhoreného paliva, spracujú sa

zostávajúce prevádzkové rádioaktívne odpady, dekontaminuje sa primárny okruh ako celok, od-

stránia sa prevádzkové médiá. Systémy ktoré sa nebudú používať počas vyraďovania, budú vysuše-

né a odpojené. Tento stav je východiskový stav pre vyraďovanie.

Minimálna doba dochladzovania paliva v bazéne skladovania sa predpokladá v MO34 päť rokov

vzhľadom k typu medziskladu vyhoreného jadrového paliva uvažovaného v lokalite, ktorým podľa

doterajších strategických úvah bude suchý sklad kontajnerového typu.

17.1.5 Nakladanie s rádioaktívnymi odpadmiPri charakterizácii druhov odpadov z vyraďovania sa vychádza zo stavu JE na konci fázy ukončova-

nia prevádzky, kedy je všetko vyhorené palivo vyvezené z bazénu skladovania paliva pri reaktore a

všetky kvapalné a tuhé prevádzkové odpady sú spracované. Vyhorené palivo a prevádzkové odpady

nie sú predmetom vyraďovania JE.

S konvenčnými odpadmi sa nakladá spôsobom bežným ako pri likvidácii nejadrových priemysel-

ných zariadení a prevádzok s ohľadom na nebezpečné odpady.

Zdrojmi odpadov budú všetky činnosti súvisiace s vyraďovaním: demontáž aktívnych i neaktívnych

zariadení, dekontaminácia, odstránenie prípadnej kontaminácie v teréne, demolácia stavebných

objektov a finálna úprava lokality.

Pevné odpady ktoré spĺňajú limit budú uvoľnené na pracovisku v MO34. Triedenie vychádza zo

spôsobu nakladania s nimi v technológii pre spracovanie a úpravu rádioaktívnych odpadov v Jaslov-

ských Bohuniciach, kde sa budú spracovávať a upravovať pevné rádioaktívnych odpadov z vyra-

ďovania MO34 a z plánovaného spôsobu nakladania s kvapalnými rádioaktívnymi odpadmi vo

finálnom spracovaní kvapalných rádioaktívnych odpadov v Mochovciach, kde sa budú spracovávať

aj kvapalné rádioaktívne odpady z vyraďovania MO34.

Pevné rádioaktívne odpady tvoria najmä primárne odpady z vyraďovania. Sú to materiály z demon-

táže technologických zariadení a zo stavebných konštrukcií. Ďalej sú to sekundárne materiály vzni-

kajúce počas vyraďovania – ochranné oblečenie, ochranné pomôcky, ochranné fólie, rôzne textílie,

vzduchotechnické filtre, použité demontážne nástroje a pomôcky a podobne).

17.1.5.1 Spracovanie kovových rádioaktívnych odpadov Scenár spracovania a úpravy kovových rádioaktívnych odpadov z vyraďovania predpokladaný pre

vyraďovanie MO34 má tri základné vetvy členené podľa aktivity demontovaných materiálov.

Scenár predpokladá použitie pretavovacej linky, ktorá v súčasnosti nie je v zostave technológií spra-

covania a úpravy rádioaktívnych odpadov. Scenár nakladania s kovovými rádioaktívnymi odpadmi

je však aplikovateľný aj bez pretavovacej linky. Otvorenou je aj otázka kontajnera pre hlbinné ukla-

danie rádioaktívnych odpadov z vyraďovania.


17.1.5.2 Spracovanie nekovových rádioaktívnych odpadov Nekovové rádioaktívne odpady sa po demontáži triedia na triediacom pracovisku v bohunickom

spracovateľskom centre na päť skupín materiálov:

> materiály uvoľniteľné do životného prostredia,

> spáliteľné,

> ostatné rádioaktívne odpady.

Ostatné odpady sú nelisovateľné a nespáliteľné, ako napr. kontaminované betóny, odpad z obru-

sovania stavebných povrchov. Tie sa cementujú do sudov, resp. priamo do vláknobetónových kon-

tajnerov a finálne upravované do vláknobetónových kontajnerov pre republikové úložisko rádioak-

tívnych odpadov.

17.1.5.3 Kvapalné rádioaktívne odpady Kvapalné odpady tvoria výlučne sekundárne odpady. Sú to najmä rôzne použité dekontaminačné

roztoky po preddemontážnych dekontamináciách, podemontážnych dekontamináciách, dekonta-

mináciách stavebných povrchov ďalej kondenzáty a pracie vody z technologických liniek na spraco-

vanie odpadov ako aj voda z hygienických slučiek.

17.1.5.4 Zmiešané odpady obsahujúce rádionuklidy a iný nebezpečný materiálV procese vyraďovania elektrárne z prevádzky môžu vzniknúť zmes kontaminovaných, nekontami-

novaných a nebezpečných materiálov. Typickým príkladom sú zeminy, ktoré môžu tvoriť historicky

vyťažené zeminy z miest s lokálnou kontamináciou v lokalite. Tieto zeminy bývajú vybrané a sklado-

vané v miestach, ktoré sú v dobe ich odťaženia k dispozícii.

Pri finálnom vyraďovaní je potrebné uvedenú zmes odpadov vytriediť, zmerať aktivitu a naložiť pod-

ľa zistenej kategórie, resp. uvoľniť do životného prostredia.

17.1.6 ÚdržbaV období ukončovania prevádzky a počas vyraďovania sa bude robiť preventívna, korektívna i pre-

diktívna údržba potrebných dôležitých zariadení a zariadení pomocných systémov. Neprevádzko-

vané zariadenia budú vypustené z plánov údržby.

Osobitným prípadom bude kontrola a údržba stavebných objektov, ktorá je zameraná na kontrolu

bariér a zisťovanie aktuálneho stavu, na základe ktorého sa bude plánovať korektívna údržba.

17.2 Opatrenia na zaistenie bezpečnosti počas vyraďovania

17.2.1 Radiačná ochrana a bezpečnosťPočas vyraďovania musia byť dodržiavané základné princípy pre ochranu pred radiačným žiarením

vyžadované slovenskou legislatívou – pozri kapitolu 13. Princípy a ciele radiačnej ochrany počas

energetickej prevádzky a počas vyraďovania sú v podstate rovnaké, musia sa však rešpektovať špe-

cifiká vyraďovania. V zhode so slovenskou legislatívou bude spracovaný plán zaistenia kvality ra-

diačnej ochrany.

V rámci ochrany pred žiarením budú používané všetky administratívne opatrenia používané počas

prevádzky s dôrazom na nešírenie kontaminácie. Popri radiačnej bezpečnosti nesmie pri bežne

prevádzke nesmie byť ohrozené zdravie personálu z pohľadu klasickej priemyselnej bezpečnosti.

Podstatným opatrením z hľadiska bezpečnosti počas vyraďovania je minimalizovanie ožiarenia pra-

covníkov a obyvateľstva vyplývajúce z plynných a kvapalných výpustí z týchto činností podľa plat-

ných legislatívnych predpisov.

Významné zdroje plynnej aktivity v etape vyraďovania nebudú. Vypočítaná celková hodnota plyn-

ných výpustí počas vyraďovania JE MO34 je pre variant bezprostredného vyraďovania 1,16.108 Bq.

Kvapalné výpuste sú počas vyraďovanie organizované tak, že sú vždy podlimitné, a teda vplyv na

obyvateľstvo pri výkone normálnych činností vyraďovania bude menší ako limity.

17.2.2 Bezpečnostné rozbory Hodnotené sú predpokladané havarijné situácie súvisiace s únikom rádioaktívnych odpadov a ae-

rosólov pri dekontaminácii technologických zariadení, pri spracovaní vzniknutých rádioaktívnych

odpadov a pri demontáži.

Rádiologické dôsledky hodnotených vybraných udalostí

Pri úniku kvapalných rádioaktívnych odpadov v najhoršom prípade celková aktivita bude približne

2,7.1010 Bq a objemová aktivita bude 2,7.109 Bq/m3. Táto situácia je riešiteľná bežným postupom.

Pri nevhodnej manipulácii s demontovanými zariadeniami môžu vzniknúť aerosóly. Najnepriazni-

vejšia vypočítaná objemová aktivita aerosólov vo vzduchu bude 3.102 Bq/dm3 pre 60Co a 3 Bq/dm3

pre 137Cs. Predpokladá sa dosiahnutie intervenčná úroveň objemovej koncentrácie rádionuklidov v

pracovných priestoroch. Tieto situácie sa budú riešiť okamžitým odchodom personálu a odvetraním

príslušných priestorov.

Pri páde prepravovanej vnútornej časti reaktora vypočítaný najväčší dávkový príkony bude v naj-

horšom prípade 2 029 [mGy.h-1] vo vzdialenosti desať centimetrov od zdroja. Okrem toho pri páde

sa môže uvoľniť povrchová kontaminácia a spôsobiť zvýšenú aktivitu aerosólov vo vzduchu. Najne-

priaznivejšia vypočítaná objemová aktivita aerosólov vo vzduchu bude 1.102 Bq/dm3 pre 60Co a 1

Bq/dm3 pre 137Cs.

17.2.3 Bezpečnosť vzhľadom na okolieVplyv vyraďovania na životné prostredie vyplýva hlavne z rozsahu prevádzkovaných zariadení v kon-

trolovanom pásme a spôsobu ich prevádzky, z množstiev rádioaktívnych materiálov, ktoré sa de-

montujú a zo spôsobu nakladania s rádioaktívnymi odpadmi vyprodukovanými počas vyraďovania.

Hlavným zdrojom rádioaktívnych výpustov bude spracovanie a úprava rádioaktívnych odpadov,

dekontaminácia rádioaktívnych materiálov a demontáž. Odhadnutá maximálna hodnota ročnej

rádioaktivity kvapalných výpustov predstavuje približne 15 % a príslušná hodnota plynných výpus-

tí predstavuje 0,25 % z odpovedajúcich nameraných ročných hodnôt pre energetickú prevádzku

MO34.

17.2.4 Zmierňovanie negatívnych vplyvovPre zmiernenie negatívnych účinkov procesu vyraďovania sa budú robiť opatrenia na minimalizáciu

dávok, aktivity výpustí, spotreby vody a tvorby aktívnych odpadových vôd a záberu pôdy. Okrem

toho sa predpokladá úprava areálu na ďalšie využitie a architektonické riešenie prípadných nových

budov tak, aby sa nenarušila scenéria krajiny.

Schvaľovací proces počas vyraďovania

Po ukončení prevádzky jadrového zariadenia MO34, je držiteľ povolenia na prevádzku povinný


zabezpečiť vyraďovanie. Držiteľ povolenia na prevádzku je povinný pred plánovaným odstavením

jadrového zariadenia na účel ukončenia prevádzky predložiť dokumentáciu, tak aby vyhovovala

požiadavkám na obsah koncepčného plánu vyraďovania. Povolenie na etapu vyraďovania vydá ÚJD

SR na základe písomnej žiadosti doloženou predpísanou dokumentáciou.

Pre vybraný variant vyraďovania sa vypracuje plán etapy vyraďovania. Plán etapy vyraďovania spres-

ňuje koncepčný plán vyraďovania.

Všetky činnosti spojené z uvoľňovaním lokality musia byť v súlade so schváleným plánom vyraďo-

vania a musia byť patrične zdokumentované. Predpokladaným postupom pri uvoľňovaní lokality

MO34 bude neobmedzené uvoľnenie lokality, pokiaľ v priebehu prevádzky MO34 nevznikne iná

situácia.

18. Ťažké havárie18.1 Všeobecný popis ťažkých havárií a súvisiace bezpečnostné záležitostí

Pod pojmom „ťažké havárie“ sa rozumejú všetky potenciálne scenáre zahŕňajúce čiastočné alebo

úplné tavenie aktívnej zóny.

Tento typ havárií vo všeobecnosti zahŕňa viacnásobné zlyhania/poruchy – na zariadeniach predo-

všetkým na redundantných bezpečnostných systémoch, ktoré sú určené na zvládnutie projektových

havárií tak, aby sa zabránilo nepriaznivému priebehu s prechodom do ťažkej havárie – a/alebo ne-

správne činnosti prevádzkového personálu pri riadení elektrárne. Kumulácia týchto nepriaznivých,

nepatrných udalostí vedie k stupňovaniu pôvodnej poruchy až do ťažkej havárie.

Napriek tomu, že ťažké havárie môžu byť spôsobené rôznymi poruchami alebo počiatočnými uda-

losťami – napríklad haváriou so stratou chladiva pri roztrhnutí hlavného cirkulačného potrubia,

strate elektrického napájania v elektrárni s dlhšie trvajúcou stratou odvodu tepla z aktívnej zóny

a podobne – vývoj ťažkej havárie je charakterizovaný sledom procesov a javov, ktoré musia byť

vyriešené v projekte elektrárne. Pri zvládaní ťažkých havárií sa uvoľňuje rádioaktívny materiál z roz-

taveného materiálu do ochrannej obálky, ktorá je poslednou bariérou proti úniku rádioaktívnych

látok do priestorov elektrárne a do jej okolia. Preto musí byť celistvosť ochrannej obálky zaistená pri

všetkých javoch ťažkých havárií. Hlavné problémy, ktoré je treba vyriešiť v projekte elektrárne a pri

ťažkých haváriách zvládnuť sú tieto:

1. Vznik vodíka pri kontakte paliva s vodou a parou vzniká vodík. Vodík sa uvoľňuje do bezpeč-

nostnej obálky a tvoria sa horľavé zmesi, ktoré môžu pri nekontrolovanom horení – výbuchu –

ohroziť alebo porušiť celistvosť bezpečnostnej obálky.

2. Celistvosť tlakovej nádoby reaktora. Aktívna zóna nachádzajúca sa v tlakovej nádobe reaktora

sa počas ťažkých havárií taví a roztavené časti aktívnej zóny – palivo a konštrukčné časti – sa zhro-

mažďujú na dne tlakovej nádoby. Pre uchovanie celistvosti bezpečnostnej obálky je v prvom rade

dôležité, aby roztavená aktívna zóna zostala v tlakovej nádobe reaktora, ktoré by mala zostať

celistvá počas celej havárie.

3. Vývoj teploty a tlaku v bezpečnostnej obálke. Pri scenároch ako je napríklad strata normálne-

ho a zaisteného napájania sa môže znížiť možnosť odvádzať teplo z ochrannej obálky, ktorá sa

tak môže nadmerne natlakovať/prehriať a môže sa narušiť jej celistvosť.

4. Rádioaktivita v priestoroch elektrárne. Môže spôsobiť obmedziť obývateľnosť niektorých

miestností - blokovej dozorne - dôležitých pre určenie najlepších opatrení potrebných na zmier-

nenie a ukončenie havárie.


18.2 Bezpečnostné zlepšenia v projekte MO34 súvisiace so zvládaním ťažkých havárií

V projekte sa zobrali do úvahy najnovšie požiadavky v oblasti jadrovej bezpečnosti a zároveň sa

uchovali prednosti elektrární typu VVER 440 pri porovnaní s inými tlakovodnými elektrárňami. Pro-

jekt blokov MO34 je pokročilý projekt, ktorý dosahuje zlepšenia v porovnaní s existujúcimi projekt-

mi prostredníctvom malých až stredných úprav, so silným dôrazom na udržanie dobrých vlastností

projektu a tým sa minimalizujú technologické riziká.

V revízii úvodného projektu je aj veľká skupina úprav zameraných predovšetkým na významné zlep-

šenie odozvy MO34 na ťažké havárie. Konkrétne bol do projektu zahrnutý súbor opatrení proti

nekontrolovanému horeniu vodíka, na rýchle odtlakovanie reaktora, na chladenie reaktorovej ná-

doby zvonku, na zvýšenie množstva bórovej vody na sprchovanie ochrannej obálky v prvých fázach

havárie, inštalovanie dodatočného dieselgenerátora, ktorý je fyzicky oddelený od ostatných hava-

rijných dieselgenerátorov, zlepšenie pohavarijného monitorovacieho systému inštaláciou a tlakové

zásobníky s čistým vzduchom pre zaistenie obývateľnosti blokovej dozorne 3. a 4. bloku.

Cieľom týchto úprav je minimalizovať dopad na životné prostredie mimo elektrárne pri ťažkej havá-

rii a obyvateľov tak, aby neboli potrebne evakuácia ani dočasné, alebo trvalé presídlenie.

Obrázok č.1: Nákres hlavných úprav na zvládanie ťažkých havárií:

1. zaplavenie dutiny na chladenie tlakovej nádoby reaktora zvonku vodou, ktorá prejde drenážnym

systémom bartážnych žľabov,

2. pridaná samostatná nádrž s bórovou vodou na kontrolu tlaku/teploty v ochrannej obálke,

3. pasívne autokatalytické rekombinátory/aktívne spaľovanie na kontrolu horenia vodíka,

4. dodatočný dieselgenerátor na napájanie spotrebičov potrebných na zvládnutie scenárov s vý-

padkom napájania v elektrárni.

18.3 Ochrana blokov MO34 proti nárazu malého lietadlaV zhode s článkom 41 Zmluvy o Euratome v roku 2077 spoločnosť Slovenské elektrárne informo-

vala Európsku komisiu o projekte dokončenia 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce. Komisia

vydala stanovisko podľa požiadaviek článku 43 Zmluvy o Euratome. Hoci komisia potvrdila bez-

pečnosť projektu, odporučila spoločnosti SE – v úzkej spolupráci s národnými kontrolnými úradmi

vypracovať referenčný scenár vrátane deterministického hodnotenia bezpečnosti z externého rizi-

ka - dopad malého lietadla a určiť dodatočné funkcie, funkčné možnosti a postupy zamerané na

zvládnutie takéhoto scenára.

V analýze sa uvažovalo s dvomi typmi dopadov – primárny dopad pri náraze lietadla, t.j. celkové

poškodenie stavby a lokálne škody a spôsobené vibrácie a sekundárne dopady, t.j. pádom lietadla

vyvolané požiare/výbuchy.

Konečným výsledkom týchto činností bolo určenie stavebných objektov v JE, ktoré sú dôležité pre

bezpečnosť elektrárne a neboli dostatočne a úplne chránené proti predpokladanému externému

riziku. Do projektu boli doplnené externé ochranné konštrukcie, projektované so samostatnými

základmi a teda sú štrukturálne oddelené od iných stavebných objektov JE, aby následky dopadu

nijako neovplyvnili bezpečnosť elektrárne.

˜

2

1

3

4

správa o bezpečnosti 3. a 4. blok atómových elektrární ... · > systémové zmeny –...

Documents