.

Správa o činnosti a hospodárení za 1. polrok 2013

Bratislava, júl 2013

1

Obsah 1. Identifikácia organizácie

2. Poslanie a strednodobý výhľad SND

3. Kontrakt organizácie so zriaďovateľom a jeho plnenie za 1. polrok 2013

4. Hodnotenie fondov organizácie

5. Podnikateľská činnosť

6. Zhodnotenie majetkovej pozície organizácie

7. Personálne otázky

8. Ciele organizácie v roku 2013 a prehľad ich plnenia

9. Hlavné skupiny užívateľov výstupov organizácie

10. Zhodnotenie výsledkov kontrol vykonaných kontrolnými orgánmi

11. Záver

2

1. Identifikácia organizácie:

Názov organizácie: Slovenské národné divadlo

Sídlo organizácie: Bratislava, 819 01, Pribinova 17

Identifikačné číslo organizácie: 164 763

Zriaďovateľ: Ministerstvo kultúry SR

Dátum zriadenia: 1. 3. 1920

Štatutárny zástupca organizácie – generálny riaditeľ:

Mgr. art. Marián Chudovský

Členovia vedenia SND:

Mgr. Alžbeta Bednáriková, riaditeľka kancelárie generálneho riaditeľa

Roman Polák, riaditeľ činohry

Friedrich Haider, riaditeľ opery

Mgr. art. Jozef Dolinský, riaditeľ baletu

Mgr. Peter Janků, riaditeľ umelecko-dekoračných dielní

Bc. Daniel Rabina, riaditeľ centra marketingu

Ing. Vladimír Antala, ekonomický riaditeľ

Ing. Jozef Mušec, technicko-prevádzkový riaditeľ

Hlavné činnosti:

Hlavné činnosti SND definuje zákon č. 385/1997 Z. z. o Slovenskom národnom divadle.

Postavenie a povinnosti SND upravuje Rozhodnutie č. MK-144/1999-1 o vydaní Zriaďovacej

listiny Slovenského národného divadla z 29. januára 1999 v znení jeho dodatkov zo dňa

08. 07. 2002, 15. 12. 2005 a 5. 6. 2007.

Slovenské národné divadlo je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR, ktorá

svoju činnosť zabezpečuje vlastnými príjmami a príspevkom zo štátneho rozpočtu.

2. Poslanie a strednodobý výhľad SND

Slovenské národné divadlo je celoslovenská reprezentatívna národná kultúrna organizácia

v priamom riadení Ministerstva kultúry SR, je najstaršou divadelnou inštitúciou na Slovensku,

založenou v roku 1920. Slovenské národné divadlo rozvíja najmä tieto umelecké činnosti:

rozvíja národnú divadelnú kultúru, ktorú prezentuje na území Slovenska a v zahraničí,

3

umelecky pripravuje a verejne predvádza dramatické, hudobno-dramatické a tanečné diela,

prezentuje klasickú a súčasnú slovenskú a svetovú dramatickú tvorbu,

prispieva k rozvoju slovenského divadelného umenia a pôvodnej slovenskej dramatickej tvorby,

poskytuje priestor pre prezentáciu tvorby iných divadiel pôsobiacich na Slovensku a partnerských divadiel zo zahraničia,

prispieva k prehlbovaniu vzťahu verejnosti k divadelnému umeniu,

poskytuje návštevníkom široké spektrum žánrov, tém a výrazových prostriedkov,

sprostredkuje divadelné umenie čo najširšej verejnosti,

rozvíja vzťahy so slovenskou divadelnou obcou, angažuje sa pri príprave systémových zmien v divadelníctve,

spolupracuje so slovenskými a zahraničnými umeleckými telesami, kultúrnymi organizáciami, s festivalmi a so školami,

rozvíja vzťahy so zahraničnými partnerskými divadlami a umožňuje ich prezentáciu na Slovensku,

vydáva a rozširuje periodické a neperiodické publikácie, propagačné materiály,

usporadúva výstavy, ktoré propagujú jeho činnosť,

zabezpečuje ďalšie umelecko-vzdelávacie aktivity, workshopy a pod.,

vykonáva vlastnú sprostredkovateľskú činnosť,

realizuje scénické a kostýmové výpravy,

vyvíja ďalšie významné kultúrne a spoločenské aktivity.

Svoje hlavné úlohy plnilo Slovenské národné divadlo v 1. polroku 2013 na vysokej úrovni

a dosiahlo nasledovné výkony: počas 1. polroka 2013 uviedlo SND 10 premiér vrátane ich

materiálno-technického zabezpečenia, odohralo 429 predstavení pre 139 220 divákov a

dosiahlo tržby v sume 1 375 326,97 €. Predstavenia súbory SND odohrali v historickej

budove, v novej budove SND a na zájazdoch.

3. Kontrakt organizácie so zriaďovateľom a jeho plnenie Ministerstvo kultúry SR uzavrelo so Slovenským národným divadlom „Kontrakt č. MK

564/2012-103/16311 na rok 2013“.

Kontrakt bol uzatvorený v súlade so zriaďovacou listinou na poskytovanie verejných

služieb a realizáciu nasledovných aktivít a činností :

- rozvoj novej produkcie dramatických, hudobnodramatických a baletných diel vrátane

ich materiálno-technického zabezpečenia, podpora pôvodnej dramatickej tvorby

a tvorba pre deti a mládež

4

- šírenie vlastných dramatických, hudobnodramatických a baletných diel na domácich

scénach, v SR a v zahraničí, prezentácia hosťujúcich súborov zo Slovenska a zo

zahraničia na scénach SND

- sprístupňovanie kultúry a podpora návštevnosti prostredníctvom kultúrnych poukazov

Činnosti prijímateľa majú napĺňať najmä nasledovné ciele :

počet predstavení celkom minimálne 680

z toho :

pre deti a mládež minimálne 105

zabezpečenie realizácie hosťujúcich súborov minimálne 25

počet premiér minimálne 15

Plnenie kontraktu:

SND v zmysle predmetu kontraktu v priebehu 1. polroku 2013 odohralo 429 predstavení.

Uviedlo 10 premiér vrátane ich materiálno-technického zabezpečenia.

Vyššie uvedený počet predstavení videlo 139 220 divákov a SND dosiahlo tržby v sume

1 375 326,97 €. Oproti 1. polroku 2012 (447 predstavení), odohralo SND v 1. polroku 2013

o 18 predstavení menej.

Slovenské národné divadlo zverejňovalo vo svojich informačných a propagačných

materiáloch informáciu, že organizácia je štátnou príspevkovou organizáciou Ministerstva

kultúry SR.

3.1. Činnosti/produkty organizácie a ich náklady

Umelecké činnosti

SND vykonávalo v 1. polroku 2013 umelecké aktivity v súlade so zákonom č. 385/1997 Z. z.

o Slovenskom národnom divadle a so Zriaďovacou listinou SND:

rozvíjalo národnú divadelnú kultúru, ktorú prezentovalo aj v zahraničí

realizovalo tvorbu nových dramatických, hudobno-dramatických a tanečných diel

zabezpečovalo kvalitné uvádzanie reprízovaných inscenácií

realizovalo výrobu scénických a kostýmových výprav

5

vydávalo a rozširovalo periodické a neperiodické publikácie, propagačné materiály,

usporadúvalo výstavy, ktoré propagujú jeho činnosť

zabezpečovalo ďalšie významné kultúrne a spoločenské aktivity

rozvíjalo spoluprácu s partnerskými divadlami a festivalmi na Slovensku a v zahraničí

Na realizáciu týchto aktivít SND využíva výnosy z vlastnej činnosti a príspevok zo štátneho

rozpočtu.

Premiéry súborov SND v 1. polroku 2013

V 1. polroku 2013 uviedlo SND 10 premiér. Z celkového počtu uviedla opera 2 premiéry,

balet 2 a činohra 6 premiér.

Prehľad jednotlivých titulov podľa umeleckých súborov je uvedený v nasledujúcej tabuľke.

Premiéry SND v 1. polroku 2013

Autor Názov hry Dátum

premiéry

Opera:

Gioacchino Rossini Barbier zo Sevilly 8.2.2013

Richard Wagner Lohengrin 24.5.2013

Balet:

Sergej Sergejevič Prokofiev Romeo a Júlia 12.4.2013

Tibor Frešo Narodil sa chrobáčik 1.6.2013

Činohra:

Janusz Glowacki Antigona v New Yorku 2.2.2013

Bertolt Brecht Malomeštiakova svadba 9.2.2013

Ivan Horváth, Peter Pavlac Bratia Jurgovci 23.3.2013

Fiodor Michajlovič Dostojevskij Bratia Karamazovovci 13.4.2013

Elfriede Jelinek Rechnitz - Anjel skazy 8.6.2013

William Shakespeare Veľa kriku pre nič 15.6.2013

6

Činnosť SND

ČINOHRA

Janusz Glowacki: ANTIGONA V NEW YORKU

Preklad: Jozef Marušiak

Réžia: Emil Horváth

Dramaturgia: Martin Kubran

Scéna: Peter Janků

Kostýmy: Peter Čanecký

Pohybová spolupráca: Juraj Letenay

Premiéra: 2. 2. 2013 - nová budova, štúdio

Hra súčasného poľského dramatika Janusza Głowackeho (1938) Antigona v New Yorku sa

na javisku Činohry SND objavila prvý raz. Ale je už druhou hrou tohto autora v réžii Emila

Horvátha. Hra o skupinke emigrantov, toho času bezdomovcov v New Yorskom parku, je len

čiastočnou alúziou na antickú drámu Antigona. Túžba po lepšom živote, ktorý neprichádza,

nemožnosť zaradiť sa do väčšinovej society, strata absolútnej dôstojnosti sú témy, ktoré

dnes aktuálne zasahujú väčšinovú spoločnosť. Głowacki sa však na hrdinov pozerá optikou

trpkého humoru. V inscenácii dominujú herci mladšej (Táňa Pauhofová) a strednej generácie

(Branislav Bystriansky, Robert Roth a Alexander Bárta). Je určená najmä strednej generácii,

ktorá sa so sociálno-etickou problematikou stretá intenzívne.

Bertolt Brecht: MALOMEŠTIAKOVA SVADBA

Preklad: Martin Porubjak

Réžia: Diego de Brea

Dramaturgia: Miriam Kičiňová

Scéna: Diego de Brea

Kostýmy: Martin Kotúček

Hudba: Vladislav Šarišský

Premiéra: 9. 2. 2013 - nová budova

Nemecký dramatik, dnes už ikona, Bertolt Brecht (1898 – 1956) napísal jednoaktovku

Malomeštiakova svadba v roku 1919. Hra o pokryteckej morálke malomeštiackej society má

v Činohre SND pomerne expresívnu podobu. Slovinský režisér Diego de Brea, ktorý pre

SND pripravil Coriolana, uplatnil aj v tejto inscenácii scénografický minimalizmus

a expresivitu hereckého prejavu, ktorá je jeho režijnej poetike vlastná. Inscenácia, ktorá

7

vyvolala isté kontroverzie, však má parametre dobre zvládnutého groteskného žánru, ktorý

hovorí o téme vyprázdnenej spoločnosti, odsúdenej na zánik. Sedem smrteľných hriechov,

na ktoré hynie svet za oknami domácností sa zhmotňuje len v náznaku, ale veľmi intenzívne.

Inscenácii dominujú herecké výkony, ktoré ukazujú nové polohy a výrazové prostriedky aj

u hercov staršej generácie ako je Dušan Jamrich a Anna Javorková, ale aj strednej ako je

Richard Stanke, Gabriela Dzuríková a Ivan Vojtek, či mladšej ako Milan Ondrík, Petra

Vajdová a Peter Brajerčík. Výraznú hudobnú zložku, ktorá dopĺňa zvolený žáner realizoval

Vladislav Šarišský. Cieľovou skupinou je mladšia a stredná generácia, ktorá prijíma zvolené

výrazové prostriedky ako prirodzenú podobu žánru.

Ivan Horváth, Peter Pavlac: BRATIA JURGOVCI

Réžia: Ľubomír Vajdička

Dramaturgia: Peter Pavlac

Scéna: Jozef Ciller

Kostýmy: Milan Čorba

Hudba: Peter Mankovecký

Premiéra: 23.3.2013 – nová budova, štúdio

Slovenský modernista Ivan Horváth (1904 – 1960) patrí svojím spôsobom k zjavom

slovenskej literatúry. Dramatizácia jeho próz o bratoch Jurgovcoch je nadviazaním na líniu

dramatizácií slovenských autorov, ako bolo Veľké šťastie od Boženy Slančíkovej Timravy, či

Kukučínov Dom v stráni. Peter Pavlac ako autor dramatizácie sa v najväčšej možnej miere

priblížil k reflexívnej poetike predlohy. Nechal slová plynúť a lyriku textu ešte viac vyniknúť.

Decentne minimalistická réžia nie klasickej narácie textu Ľubomíra Vajdičku dopomohla

k vytvoreniu estetického a poetického zážitku, v ktorom majú rovnaké zastúpenie herci

štyroch generácií. Od najstaršieho otca rodiny Leopolda Haverla cez starších bratov,

Mariána Geišberga a Jozefa Vajdu, strednú generáciu, Richarda Stankeho a Roberta Rotha,

až po najmladšiu, Petru Vajdovú, Evu Sakálovú a Dominiku Zeleníkovú. Slovo má

dominantnú funkciu a meditatívny obraz celku zvýrazňuje i hudba Petra Mankoveckého.

Inscenácia má možnosť osloviť diváka mladšej vekovej kategórie, pretože je živým

oboznámením sa s učebnou látkou, ale rovnako dobre môže komunikovať aj so strednou,

staršou i najstaršou generáciou divákov. Problémy hľadania sa, nájdenia zmyslu života,

nájdenie životnej lásky a určenie svojho miesta na zemi očami štyroch bratov, štyroch

generácií dávajú spoločný referenčný bod pre mnohých divákov.

8

Fiodor Michajlovič Dostojevskij: BRATIA KARAMAZOVOVCI

Preklad: Ján Ferenčík

Dramatizácia: Daniel Majling, Roman Polák

Réžia: Roman Polák

Dramaturgia: Darina Abrahámová, Daniel Majling

Scéna: Pavel Borák

Kostýmy: Peter Čanecký

Hudba: Lucia Chuťková

Pohybová spolupráca: Stanislava Vlčeková

Masky: Juraj Steiner

Premiéra: 13. 4. 2013 – nová budova

Uvedením titulu Bratia Karamazovovci nadväzuje Činohra SND na líniu veľkých opusov

dramatizácií diel svetovej klasiky, ako bola Anna Kareninová. Dramatizáciu románu pripravil

spoločne režisér Roman Polák s dramaturgom Danielom Majlingom. Otázky o vine a nevine,

treste, najmä o hľadaní Boha a následne zmyslu života sú v technokratickom storočí

konzumnej spoločnosti veľmi aktuálne. Inscenácia má charakter veľkého plátna, s vizuálne

pútavou a dynamickou scénografiou s početným obsadením. Na javisku sa tak stretajú herci

staršej (Dušan Jamrich, František Kovár, Anna Javorková), strednej (Szidi Tobiasz,

Alexander Bárta, Tomáš Maštalír, Ján Koleník, Zuzana Fialová, Ľuboš Kostelný)

i najmladšej (Táňa Pauhofová, Milan Ondrík) generácie, hosťujúci umelci (Ivan Romančík)

i študenti VŠMU. Režisér využíva rôzne herecké štýly i divadelné postupy. Pripravil tak

divadelne bohatý tvar, ktorý je určený naozaj širokému spektru divákov. Od školopovinnej

mládeže, cez dospelých až po najstaršiu generáciu. Rozmanitosť prostriedkov však

nenarúša celok. Bratia Karamazovovci sa stali nielen pútavým príbehom s detektívnym

rozmerom, ale najmä inscenáciou s filozofickým posolstvom o morálnom rozklade

spoločnosti, ktorá zrozumiteľnou formou spracúva jeden z najvýraznejších Dostojevského

románov. Na pôde Činohry SND sa prvý raz predstavila aj mladá hudobná skladateľka Lucia

Chuťková.

Elfride Jelinek: RECHNITZ - ANJEL SKAZY

Preklad: Peter Lomnický

Réžia: David Jařab

Dramaturgia: Martin Kubran

Scéna: David Jařab

Kostýmy: Silvia Zimulová Hanáková

9

Hudba: Petr Haas

Premiéra: 8. 6. 2013 - nová budova, štúdio

Text hry Rechnitz – anjel skazy od rakúskej držiteľky Nobelovej ceny Elfriede Jelinek (1946)

nepatrí k jednoduchým. Ani svojou formou a ani obsahom. Český režisér David Jařab spolu

so svojím tímom Martinom Kubranom, Luciou Zimulovou Hanákovou a Petrom Haasom našli

kľúč na zjasnenie a porozumenie. Inscenáciou Rechnitz – anjel skazy sa v Činohre SND

pomaly uzatvára cyklus Endlösung, ktorý systematicky a z rôznych uhlov pohľadu mapoval

problematiku holokaustu. Tentoraz je to pohľad nielen na udalosti rechnitzkého masakra

z 25. marca 1945, keď grófka Margit von Batthyány usporiadala oslavu, počas ktorej

účastníci z rozmaru zabili 200 židov, ale najmä na vrahov, nie na obete. Vrahovia neboli

potrestaní a telá boli utajene prevezené. Režisér David Jařab pristúpil k zobrazeniu

„banality“ zla veľmi poeticky a sugestívne v duchu Jelinekovej textu, ale zvýraznil cynicko-

ironický postoj generácie súčasných znalcov i laických konzumentov histórie. Anulovanie

pamäti, postoj k dejinám a minulosti, perverznosť človeka tak v inscenácii ostro vystupujú do

popredia práve vďaka scénografickej voľbe dvoch hracích plánov. V prvom pláne rodina

spätne analyzuje udalosti. No tvári sa pritom nezainteresovane, až bohorovne cynicky, teda

nie zodpovedne. V druhom pláne vidíme útržky orgií, ktoré predchádzali samotnému

masakru. Krutosť, mrazivý chlad a cynizmus vrcholia. Vyrovnané herecké výkony Emílie

Vášáryovej, Františka Kovára, Richarda Stankeho, Szidi Tobiasz a hosťujúcej Zuzany

Porubjakovej pomáhajú k jasnému interpretačnému kľúču novodobého postoja k tragickej

minulosti. Rovnako sugestívne pôsobia aj herci v druhom pláne - Ivana Kuxová, Peter

Brajerčík, Alexandra Palatínusová a Gabriel Tóth. Zvláštnu pozornosť venovali tvorcovia

hudobnej zložke, ktorá sa vďaka Petrovi Haasovi stáva integrálnou a rovnocennou súčasťou

celku. Inscenácia svojím obsahom prekračuje rámec témy holokaustu a dotýka sa

zodpovednosti za pamäť, minulosť a súčasné konanie každého jednotlivca.

William Shakespeate: VEĽA KRIKU PRE NIČ

Preklad: Ľubomír Feldek

Réžia: Juraj Nvota

Dramaturgia: Miriam Kičiňová

Scéna: Tomáš Rusín

Kostýmy: Zuzana Štefunková Rusínová

Hudba: Daniel Fischer

Pohybová spolupráca. Štefan Capko

Premiéra: 15. 6. 2013 – nová budova

10

Komédia Williama Shakespeara (1564 – 1616) Mnoho kriku pre nič patrí k najhrávanejším.

V SND ju však naposledy uviedli v roku 1944. Hru o spletitých a niekedy aj

manipulovateľných cestách lásky, o osamelých súčasných „singles“, o neschopných

úradníkoch nanovo pre Činohru SND preložil Ľubomír Feldek. Režisér Juraj Nvota využil

potenciál mladých hercov, ako je Petra Vajdová a Milan Ondrík i čerstvého absolventa

Daniela Fischera, aby pripravil priam mladosťou a „tínedžerským“ duchom nabitú inscenáciu.

Využíva eklekticky a postmoderne rôzne herecké štýly i divadelný jazyk, citácie zo známych

filmových diel, narába s klišé a gýčom. Jedinými najstaršími členmi obsadenia sú Jozef

Vajda a Vladimír Obšil, ktorí vstupujú do diania s rovnakou mladíckou energiou ako Ľuboš

Kostelný, Tomáš Vravník, Daniel Fischer, Milan Ondrík, Petra Vajdová i ďalší hosťujúci

umelci. Výraznou zložkou inscenácie je živá kapela, ktorej protagonisti však figurujú ako

herci. Zhudobnené sonety tvoria jednu jej výraznú časť. Autorom hudby, teda aj frontmanom

kapely, je mladý absolvent herectva Daniel Fischer. Inscenácia je určená predovšetkým

mladému publiku, ktoré na ňu veľmi živo reaguje. Inscenácii dominuje výrazne výtvarné

riešenie architektonického charakteru Tomáša Rusína a interpretačne nápadito použité

kostýmy Zuzany Štefunkovej Rusínovej. Svet minulý a súčasný sa dostáva do neustálych

stretov, konfliktov a zlomov. Presne ako svety lásky a samoty.

11

OPERA

Gioacchino Rossini: BARBIER ZO SEVILLY

Hudobné naštudovanie: Rastislav Štúr

Réžia: Roman Polák

Dramaturgia: Martin Bendik

Scéna: Pavel Borák

Kostýmy: Peter Čanecký

Zbormajster: Pavol Procházka

Pohybová spolupráca: Stanislava Vlčeková

Dramaturgia: Martin Bendik

Premiéra: 8. a 9. 2. 2013 – historická budova

Komické opery patria vo všeobecnosti k populárnym titulom, ktoré hrajú dôležitú úlohu

v repertoári každého operného divadla. O to viac je zaujímavý Barbier zo Sevilly, ktorý

zastupuje v opernej literatúre komickú operu vyhraneného štýlu opery buffa. Tento titul sa

objavil na scéne Opery Slovenského národného divadla už po siedmy raz a vždy bol zárukou

nadštandardného diváckeho záujmu. Dramaturgický zámer pri výbere tohto titulu bol jasný,

nekládol si za cieľ dramaturgické ozvláštnenie repertoáru, ale predovšetkým chcel priniesť

kvalitné dielo, ktoré malo prispieť k zvýšeniu návštevnosti, čo sa v značnej miere aj podarilo.

Zároveň treba spomenúť, odhliadnuc od utilitárneho, čisto marketingového zámeru, že

uvádzanie tohto titulu si vyžaduje aj kvalitné sólistické obsadenie, ktoré sa vedeniu opery

podarilo zostaviť ako z domácich, tak aj z dostupných zahraničných zdrojov. Slovenská

mezzosopranistka Jana Kurucová, momentálne angažovaná v berlínskej Deutsche Oper,

predviedla nadštandardný výkon, ktorý citeľne podnietil návštevnícky záujem o túto

inscenáciu. Zo sólistov je nutné spomenúť i Aleša Jenisa, Jozefa Benciho, Gustáva Beláčka,

Teréziu Kružliakovú a Petra Mikuláša, ktorí boli tak isto zárukou excelentnej vokálnej kvality,

potvrdzujúcej dlhodobo vysoký štandard mladých sólistov angažovaných v divadle. Pri

zmienke o vokálnom doraste sa treba ešte obzvlášť pozastaviť pri veľmi šťastnom kroku

vedenia Opery SND, ktoré získalo do obsadenia tenorovej úlohy Almavivu mladého,

talentovaného tenoristu Juraja Hollého, v súčasnosti frekventanta renomovaného operného

štúdia v Opere Kolín nad Rýnom. Mladý umelec bol jednak citeľnou posilou sólistického

obsadenia titulu a jednak sľubuje i do budúcnosti perspektívu kvalitného zástoja v lyrickom

tenorovom odbore.

Réžiou inscenácie bol poverený činoherný režisér Roman Polák, ktorý sa už v minulosti

predstavil ako operný režisér v mimobratislavských divadlách (Štátne divadlo Košice, Štátna

12

opera Banská Bystrica). Inscenačný výklad režiséra bol objavný, operu buffa nepochopil iba

ako lacnú zábavu, ale do značnej miery akcentoval aj aktuálny spoločensko-kritický názor

v princípe „tu a teraz“.

Hudobné naštudovanie Rastislava Štúra sa nieslo v znamení „buffóznej“ hravosti a potvrdilo

dirigentove skúsenosti i skvelé dispozície pre tento žáner.

Celkovo môžeme konštatovať, že premiéra bola prínosom pre repertoár divadla a s veľkou

pravdepodobnosťou sa v ňom udrží dlhšie obdobie.

Richard Wagner: LOHENGRIN

Hudobné naštudovanie: Friedrich Haider

Réžia: Andrejs Žagars

Scéna: Reinis Suhanovs

Kostýmy: Kristine Pasternaka

Zbormajster: Pavol Procházka

Choreografia: Elita Bukovska

Svetelný dizajn: Kevin Wyn-Jones

Video dizajn: Ineta Sipunova

Dramaturgia: Slavomír Jakubek

Premiéra: 24. a 26. 5. 2013 - nová budova

Druhá operná premiéra roku 2013 bola realizovaná v spolupráci s Litovským národným

divadlom opery a baletu. Opera Slovenského národného divadla vidí v realizácii premiér

formou koprodukcií možnosť značných finančných úspor ale i priestor pre obohatenie

domácej tvorby a jej konfrontáciu so zahraničnými umeleckými trendmi. Je to zároveň

progresívna cesta, ako preniknúť do medzinárodného operného povedomia.

Wagnerovský titul sa už dlhšie obdobie neobjavoval v dramaturgickom pláne divadla, preto

sa pripravoval s dostatočne veľkým predstihom. Titul špecifickej hudobno-dramatickej

estetiky bol nesporne výzvou, vedenie Opery SND k nemu pristupovalo s vedomím, že

náročné dielo bude skúškou kvality ako vokálnej interpretácie, tak aj hudobného

naštudovania a celkovej organizačnej spôsobilosti súboru.

Ťažiskom úspechu inscenácie bolo kvalitné hudobné naštudovanie, ktoré výrazne

presahovalo dlhodobý štandard v opernom súbore SND. Dirigent Friedrich Haider je

hudobníkom znalým problematiky wagnerovskej interpretácie, schopný vystihnúť nuansy

farebnej inštrumentácie partitúry i jej hlbších obsahových prienikov. Orchester sa predviedol

v pozoruhodnom interpretačnom svetle a zaznamenal výrazný kvalitatívny vzostup. Režisér

Andrejs Žagars poňal mýtický príbeh v aktualizácii a našiel moderné metaforické prostriedky

k vyjadreniu nadčasového posolstva diela.

13

Spevácke výkony vzhľadom na maximálnu vypätosť partov boli zvládnuté na kvalitnej

úrovni, aj keď bolo nutné jednu alternáciu obsadiť zo zahraničných zdrojov. Najvyššie

ohodnotenie z domáceho súboru si zaslúžia sólisti Peter Mikuláš, Adriana Kohútková i

Denisa Hamarová, interpretačným obohatením boli z hosťujúcich umelcov predovšetkým

Miroslav Dvorský, Jolana Fogašová, ale i Anton Keremidtchiev, Ferdinand von Bothmer a

Jakub Kettner.

Inscenácia Lohengrin sa stala dôležitým pilierom repertoáru súboru opery a do značnej miery

prispieva k vytváraniu osobitého a progresívneho profilu súboru. Z iného pohľadu zasa

prostredníctvom koprodukcie vytvorila nové medzinárodné kontakty na operné domy vo

Vilniuse a Rige, ktoré sú prísľubom ďalších možností vzájomnej spolupráce do budúcnosti.

Doplňujúci komentár

V druhej polovici sezóny došlo okrem premiérových titulov i k revízii, resp. k inováciám

v obsadení repertoárových predstavení. Cieľom bolo posilnenie kvality a aktuálna inovačná

reštrukturalizácia sólistického súboru. Viaceré tituly takto získali na umeleckej, predovšetkým

hudobnej úrovni i atraktivite vo vzťahu k publiku. Zmeny v obsadeniach sa niesli i v znamení

inovácií v oblasti zástoja hosťujúcich umelcov. Vo viacerých náročných postavách došlo

takto k výraznejšiemu vzostupu kvality, pričom vo viacerých prípadoch išlo aj o akvizíciu na

dirigentskom poste.

Vďaka systematickej práci šéfdirigenta Friedricha Haidera so sólistami sa prejavila i rastúca

úroveň sólistických zástojov z pohľadu detailnejšieho hudobného prepracovania jednotlivých

partov. Osobitou kapitolou tejto časti sezóny bola pozornosť, ktorú venoval šéfdirigent

orchestrálnemu telesu. Zvýšené nároky naň i permanentný a dôsledný skúšobný proces

priniesli nárast celkovej umeleckej a technickej dispozície telesa i jeho konkrétnych výkonov

v jednotlivých predstaveniach.

14

BALET

Sergej Prokofiev: ROMEO A JÚLIA

Hudba: Sergej Prokofiev

Libreto: Leonid Lavrovskij, Sergej Prokofiev

Hudobné naštudovanie: Rastislav Štúr

Choreografia a réžia: Massimo Moricone

Naštudovanie: Massimo Moricone, Daniel de Andrade

Scéna: Peter Janků

Kostýmy: Luca Dall ´Alpi

Hudobné naštudovanie: Rastislav Štúr

Premiéra: 11. a 12. 4. 2013 - nová budova

Dramaturgickým zámerom Baletu SND pri uvedení inscenácie Romeo a Júlia bolo obohatiť

repertoár z pohľadu hudby, libreta, choreografie a réžie o vrcholné dielo baletnej literatúry.

Pri hľadaní choreografa sme zohľadňovali niekoľko dôležitých faktorov. Predovšetkým úsilie

oprieť sa o renomované uvedenia baletu na svetových javiskách, návrat k tradícii, ktorá roky

má v kamennom divadle svoje pevné miesto a ktorá je naším publikom veľmi žiadaná.

Zároveň inscenovať dielo na takej interpretačnej úrovni, ktorá posunie baletný súbor

technicky vpred. Preto sme sa rozhodli osloviť skúseného a renomovaného choreografa

Massima Moriconeho a angažovať do hlavných úloh javiskovo skúsených a medzinárodne

oceňovaných baletných sólistov Anbetu Toromani a Alessandra Macaria. Najznámejší príbeh

lásky a smrti umocnený strhujúcou hudbou Sergeja Prokofieva hudobne naštudoval

Rastislav Štúr, dirigentmi sú Rastislav Štúr a Martin Leginus. Verziu baletu v troch dejstvách

na motívy rovnomennej tragédie Williama Shakespeara z dielne talianskeho choreografa

Massima Moriconeho charakterizuje dynamika a náročnosť tanca, výrazné herectvo,

pôsobivé ľúbostné scény v podmaňujúcej atmosfére repliky divadla Globe, miesta, pre ktoré

Shakespeare písal svoje diela.

Inscenácia, ktorú choreograf pôvodne uviedol v Northern Ballet Theatre (1991), sa vtedy

stala najúspešnejšou produkciou súboru a získala viacero ocenení ako napríklad Najlepšia

tanečná produkcia roka či Hudobná cena Kráľovskej filharmónie a nomináciu na Cenu

Laurencea Oliviera. Aj v Balete SND si počas niekoľkých repríz od premiéry do konca

sezóny získala výrazný divácky ohlas a stala sa hitom repertoáru Baletu SND. Zaslúžili sa

o to najmä tanečné výkony hosťujúcich umelcov, rovnako ako výkony domácich tanečníkov,

najmä Orazia di Bella ako Romea, Barbory Kubátovej ako Júlie, Ruana Crightona ako

15

Mercutia, Petra Dedinského ako Tybalta atď. Pod atraktívnosť inscenácie sa podpísala aj

výprava – veľkolepo koncipované kostýmy talianskeho výtvarníka Luca dall Alpi, vyhotovené

s majstrovstvom a kreativitou v Umeleckých dielňach SND a monumentálna scéna Petra

Janků. Inscenáciu s úspechom súbor uviedol na festivale Dotyky a spojenia v Martine - ako

prvé baletné predstavenie v histórii festivalu. Na prelome júla a augusta 2013 Balet SND

absolvuje turné v Taliansku, kde sa predstaví na významnom divadelnom festivale v divadle

Globe v Ríme a v Torre de Lago.

Tibor Frešo: NARODIL SA CHROBÁČIK

Obnovená premiéra baletu

Hudba: Tibor Frešo

Libreto: Boris Slovák

Choreografia a réžia: Igor Holováč

Úprava libreta a texty: Nikita Slovák

Scéna: Milan Ferenčík

Kostýmy: Josef Jelínek

Dirigent: Dušan Stefánek

Premiéra: 22. 6. 2001 - historická budova

Obnovená premiéra: 1. a 3. 6. 2013 - historická budova

V snahe rozšíriť ponuku pre najmenších divákov Balet SND uviedol v obnovenej premiére

pôvodnú baletnú rozprávku s hudbou slovenského skladateľa Tibora Freša – príbeh o malom

chrobáčikovi Svätojankovi a jeho rodinke.

Detský balet, ktorý mal pod taktovkou jeho autora Tibora Freša slovenskú premiéru v roku

1985 - v choreografii Jozefa Zajka, s libretom Borisa Slováka - ani po rokoch nestratil nič

zo svojej atraktívnosti. Naopak – v súčasnej „elektronickej“ dobe je svojou čistotou

a autenticitou ešte aktuálnejší a potrebnejší. Jeho aktuálna verzia dvojice autorov Igor

Holováč – Nikita Slovák predstavuje najmenším divákom svet roztancovaných chrobáčikov,

obohatený o súčasný jazyk, blízky vnímaniu detského diváka. Hudba s hlbokým etickým

posolstvom dáva detskému divákovi možnosť snívať na pozadí striedania ročných období a

večného kolobehu prírody, s množstvom poučení, ako sa treba správať k prírode i sebe

samým. Libreto Borisa Slováka doplnili autori o hereckú postavu rozprávača,

sprevádzajúceho deti celým predstavením. Text Nikitu Slováka umožňuje hercom deti ešte

viac vtiahnuť do deja a podieľať sa na ňom. Balet sa tým stáva interaktívnejším

a zrozumiteľnejším.

Inscenácia, ktorá sa na javisko SND vracia už tretí raz, oslovuje tých najmenších divákov,

ponúka deťom možnosť prvého stretnutia s divadlom v jeho tradičnej podobe, s dôrazom na

16

vnímanie baletu ako syntetického umenia, súčasťou ktorého je aj živý orchester, dirigent,

hráči, ich jednotlivé nástroje atď. Z interpretačnej stránky bola pre väčšinu tanečníkov

premiérou, takmer všetky postavy boli uvedené v novom naštudovaní. Mladí interpreti dodali

inscenácii svieži a dynamický ráz. V hlavných úlohách vyrovnane alternujú Barbora

Kubátová, Katarína Hollá, Juraj Žilinčár, Adrian Ducin, Oliver Jahelka, Orazio di Bella a ďalší.

Vypredané reprízy predstavenia baletu dokazujú úspešnosť a potrebu nového detského

titulu, ktorý sme v ďalšej sezóne nasadili aj počas víkendov, vychádzajúc tak v ústrety

požiadavke rodičov absolvovať spoločne s deťmi prvé kontakty s divadlom.

Obnovenú premiéru sme venovali 90. výročiu narodenia prvého slovenského choreografa

Jozefa Zajka (27. 4. 1923 - 13. 3. 1991). Pri tejto príležitosti sme za účasti spoluorganizátora

výstavy Divadelného ústavu a príbuzných Jozefa Zajka otvorili výstavu z tvorby tanečníka

a prvého slovenského choreografa, tanečného majstra a šéfa Baletu SND.

Hosťovanie Baletu SND

Balet SND v Národnom divadle Brno a v DAB Nitra

s inscenáciou Onegin

Vo februári sa súbor – na základe pravidelných výmenných hosťovaní - predstavil s

inscenáciou Onegin v Národnom divadle v Brne. V apríli 2013 s úspechom hosťoval s týmto

predstavením v Divadle A. Bagara v Nitre. Predstavil vrcholné dielo Alexandra S. Puškina.

Veršovaný román Eugen Onegin sa stal predlohou k inscenácii Vladimíra Medvedeva, ktorá

rečou súčasného baletu ponúka dynamický sled lyrických a dramatických obrazov

s nadčasovým posolstvom túžby človeka po osudovej láske, zdôraznené emocionálne

bohatou hudbou P. I. Čajkovského bez použitia partitúry rovnomennej opery.

HOSTIA BALETU SND

Balet Štátnej opery Banská Bystrica - CARMEN

V rámci projektu Hostia baletu SND sme v marci privítali – po prvý raz v histórii – baletný

súbor Štátnej opery z Banskej Bystrice. V historickej budove uviedli známy titul Carmen

v netradičnom novom tvare, v choreografii a réžii Dany Dinkovej.

17

Balet Národného divadla Brno - STVORENIE

Po úspešnom hosťovaní Baletu SND s inscenáciou Onegin v Brne sa 9. februára 2013

predstavil na našej scéne Balet ND Brno s javiskovým dielom Stvorenie od Josepha Haydna

(1732-1809). Nemecký choreograf Uwe Scholz (1958-2004), ktorého dielo uviedol aj Balet

SND v minulej sezóne - II. Symfóniu na hudbu Schumana (spolu s dielom Duende od Nacha

Duata), v diele Stvorenie majstrovsky spojil hudbu a tanec do harmonického celku

s rovnocenným priestorom pre tanečníkov, spevákov i orchester.

Pražský komorný balet - POCTA PAVLOVI ŠMOKOVI

V apríli sme v historickej budove SND privítali po dlhom čase Pražský komorný balet

s predstavením Fenomén Šmok. Tvorili ho vrcholné diela jedného z najvýznamnejších

českých choreografov, zakladateľa Pražského komorného baletu - Pavla Šmoka. Jeho diela,

ako napríklad Stravinského Svadby, Vták ohnivák v minulosti zdobili aj repertoár Baletu

SND. Predstavenie Fenomén Šmok pôvodne vzniklo pri príležitosti jeho životného jubilea -

85. narodenín.

Po predstavení sa vedenie baletu osobne poďakovalo majstrovi Šmokovi za jeho prínos

v rámci SND – za účasti tanečných osobností, ktorí s choreografom spolupracovali.

SÚČASNÝ TANEC V SND - Pondelky súčasného tanca - Štúdio SND

Projekt Baletu SND - Súčasný tanec v SND, nadväzujúci na projekt Pondelky súčasného

tanca má za cieľ vytvoriť platformu na vznik a uvádzanie inscenácií súčasného tanca,

tanečného a pohybového divadla, prípadne iných alternatívnych tanečných žánrov.

Ako prvý sa v marci 2013 predstavil slovenský tanečník a choreograf Jaro Viňarský dvomi

sólami: Kablo – predstavenie o vzťahu človeka k Zemi v koncepcii a réžii bulharského

režiséra Petara Todorova a Posledný krok pred, ktorý je príbehom o jednom z mnohých

ľudských pokusov vzlietnuť. Jaro Viňarský zaň získal najvyššie možné ocenenie v oblasti

súčasného tanca v Čechách Cenu Sazky za “objav v tanci” spolu s Cenou diváka na Českej

tanečnej platforme v Prahe. V máji sa v Štúdiu novej budovy predstavilo divadlo Elledanse

v choreografii a réžii Lucie Holinovej a skupiny MED – FUGA. V júni sme uviedli dve

predstavenia. Projekt VŠMU Tanec a film, ktorý spájal tanečný a filmový žáner do

zaujímavého projektu TANEC A FILM a bol prvým výsledkom začínajúcej spolupráce medzi

Baletom SND a VŠMU. Posledným predstavením projektu Súčasný tanec v SND bola

inscenácia divadla Debris EPIC v choreografii Stanislavy Vlčekovej a réžii Jozefa Vlka.

18

Doplňujúci komentár

V prvej polovici roku 2013 Balet SND realizoval dramaturgický plán v zmysle umeleckých

vízií, ktoré si nastavil v úvode sezóny. Zámerom pri zostavovaní hracieho plánu bolo

zabezpečiť široký výber ponuky titulov v rámci baletnej klasiky, neoklasiky i súčasných

tanečných trendov a popritom mať na zreteli návštevnosť. V rámci ponuky premiér Baletu

SND, hosťovania významných baletných telies zo zahraničia ako aj domácich nezávislých

skupín bolo určujúcim faktorom udržanie úrovne repertoáru a zároveň reálnosť rozpočtu.

Z pohľadu interpretačnej úrovne sa súbor baletu počas 1. polroku 2013 skvalitnil vďaka

cieľavedomej práci domácich pedagógov a angažovania špičkových pedagógov zo

zahraničia. Vedenie baletu sa intenzívne snažilo dobudovať súbor angažovaním sólistov

medzinárodnej úrovne a úzkou spoluprácou s hosťujúcimi sólistami, ktorí zabezpečili

nadštandardnú úroveň predstavení.

Dramaturgická línia baletu pokračuje aj v roku 2013 v rámci vízie ponúkať vrcholné baletné

diela historického odkazu a zároveň dávať podnety na vznik pôvodných diel. Našim cieľom

do ďalšieho polroku je hľadať nové podnety a autorov s cieľom prezentovať pôvodnú tvorbu,

oslovovať mladých tvorcov, prinášajúcich nové témy a nové formy - v snahe priblížiť sa

tvorbou mladému divákovi rozširovať naďalej svoje publikum

Výstavy v priestoroch SND

Výstavy v spolupráci s Divadelným ústavom

V prvom polroku 2013 boli v SND inštalované výstavy dokumentačného charakteru

uskutočnené v spolupráci s Divadelným ústavom k jednotlivým výročiam.

V novej budove: Richard Wagner

V historickej budove: Ľudmila Brozmanová-Podobová, Jozef Zajko, Ľudovít Hradský, Mária

Bancíková, Viktor Šulc.

Výstavy v rámci zmluvy o externej spolupráci

Ako aj v minulosti tak teraz boli koncipované na základe výberu autorov, ktorých tvorba

nejakým spôsobom korešponduje s divadlom. Boli usporiadané v súvislosti s konkrétnou

premiérou, zároveň bol výber založený na spolupráci s jednotlivými inštitúciami, rovnako bola

zohľadnená selekcia súčasnej tvorby a renomovaných výtvarníkov z domáceho prostredia.

19

V spektre výstav je stále trvajúca stála expozícia, ktorá reprezentuje osobnosti a legendy

našej prvej národnej scény, ako aj reflexia všetkých premiér a udalostí SND za

predchádzajúce sezóny.

V rámci zmluvy o externej spolupráci so SND boli zrealizované nasledovné výstavy:

Frank Jalšovský: Poznanie a harmónia života - 17. 1. – 22. 2. 2013

Akad. maliar Frank Jalšovský (Komárno, 1959) absolvoval Strednú umelecko-priemyslovú

školu, štúdium voľnej grafiky, na VŠVU. Jeho diela sa nachádzajú vo významných galériách

a privátnych zbierkach, vystavoval na spoločných a samostatných výstavách v Amerike,

Európe a Ázii. Meno a dielo Franka Jalšovského je zahrnuté medzi tromi najlepšími grafikmi

a dvesto výtvarnými umelcami v medzinárodnej encyklopédii žijúcich umelcov.

Zora Kompánková: Vlnenie - 6.2. – 12. 3. 2013

Zora Kompánková (Trnava, 1967), absolventka Strednej školy umeleckého priemyslu

v Bratislave na oddelení textilu. V rokoch 1987-1994 pracovala v animovanom filme

v Slovenskej filmovej tvorbe, vo Vysokoškolskej únii Slovenska a v knižnom vydavateľstve

Columbus. Po roku 1995 sa venuje maľbe, kresbe, koláži a textilným technikám. Vystavovala

na Slovensku, v Rakúsku, Taliansku, na Kube.

Jaroslav Jelenek: Jelene, jelene, oči máš modré - 26. 2. – 5. 4. 2013

Jaroslav Jelenek (Bratislava, 1946), absolvent Slovenskej vysokej školy technickej

v Bratislave. Venuje sa prevažne maľbe a kresbe, využíva kombinované techniky,

asambláže a dominantou jeho malieb je figúra. Dôraz kladie na kolor, jeho obrazy sú veselé,

optimistické a pozitívne naladené. Vystavoval v Bratislave, Prahe, Brne, Mníchove, v St.

Pölten a zrejme vďaka cielenej a hravej teatralite výjavov si jeho tvorba často nachádza

cestu do divadelných priestorov.

Igor a Júlia Piačkovci: Rozmary / Rozmery - 14. 3.- 30. 4. 2013

Júlia Piačková (Hlohovec, 1961) študovala na Strednej priemyselnej škole textilnej v Brne a

na VŠVU v Bratislave. V rokoch 1992-2007 učila odborné výtvarné predmety, od roku 1995

sa venuje aj tvorbe poštových známok a realizuje prvé práce ex libris. Výtvarníčka je

držiteľkou niekoľkých domácich a zahraničných cien. Začínala ako textilná výtvarníčka pre

monumentálnu tvorbu do architektúry, jej záujem sa však postupne sústredil najmä na

kresbu a grafiku, či ilustráciu.

Igor Piačka (Třebíč, ČR, 1962), absolvent Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave na

oddelení voľnej grafiky. V rokoch 1987-1988 študoval na Academie Royale des Beaux Arts v

20

Bruseli. Neskôr pedagogicky pôsobil na VŠVU v Bratislave. Venuje sa maľbe, grafike,

kresbe, ilustrácii, ex libris a známkovej tvorbe. Vystavoval v približne tridsiatich krajinách na

50 samostatných a 200 kolektívnych výstavách.

Mária Bidelnicová: Relax - 8. 4. – 14. 5. 2013

Mária Bidelnicová (Bratislava, 1954) študovala na Strednej škole umeleckého priemyslu,

neskôr na Katedre reštaurovania na VŠVU. V roku 1982 absolvovala štúdium na Instituto

Centrale del Restauro v Rím. Následne pôsobila na katedre reštaurovania na VŠVU, kde

končila doktorandskou prácou v oblasti výtvarného umenia. Popri reštaurovaní diel

európskych majstrov, vytvárala kópie van Gogha, P. Gaugina, P. Picassa a ďalších velikánov

maliarstva. Okrem reštaurovania diel a maliarskej tvorby sa venuje aj fotografovaniu.

Alexandra Barth a Peter Cvik: Spaces Between Us - 16. 5. – 30. 6. 2013

Peter Cvik (Bratislava, 1985) študoval na VŠVU v Bratislave na katedre maľby a iných médií.

Momentálne je študentom Doktorandského stupňa na VŠVU, študijný odbor Výtvarné

umenie. V roku 2012 sa stal finalistom súťaže Maľba roka 2012 a v roku 2011 finalistom

súťaže Strabag Art Award vo Viedni.

Alexandra Barth (Malacky, 1989). Od roku 2007 študuje na VŠVU na katedre maľby. Počas

štúdií sa prezentovala na niekoľkých samostatných i skupinových výstavách v Bratislave,

Zvolene, Košiciach, Dolnom Kubíne a Budapešti. Jej tvorba je výsostne charakteristická a

rozpoznateľná, čerpá zo súčasnej semiotiky i vizuálne nabitej pop - kultúry, aj keď proces

tvorby naznačuje ovplyvnenie metódami surrealizmu. Ako sama hovorí, jej tvorba, podobne

ako život, osciluje medzi snom a realitou.

Vladimír Král: Portrét neznámeho - 1. 6. – 30. 6. 2013

Vladimír Král (Bratislava, 1974), absolvent štúdia na Katedre animovanej tvorby na FTF

VŠMU v Bratislave, ilustrátor, scénický výtvarník, grafický dizajnér a režisér animovaných TV

spotov. Kolekcia malieb Vlada Krála bola prezentovaná v Slovenskom národnom divadle pri

príležitosti Medzinárodného dňa detí.

Svoju fotografickú tvorbu, pod názvom Deň v divadle, odprezentovala členka činohry Ivana

Kuxová, (výstava bola predĺžená z minulého roka). Občianske združenie Plamienok

prezentovalo výstavu Malý princ vo fotografiách.

21

Prevádzkové činnosti

Pre zabezpečenie svojho poslania vykonávalo SND okrem hlavných činností aj činnosti

výrobného, technicko-obslužného, marketingového a ekonomicko-administratívneho

charakteru.

Ide najmä o výrobu a opravy scénických a kostýmových výprav, ich skladovanie, ochranu

a prepravu na miesto uskutočnenia výkonu. Ďalej ide o činnosti súvisiace s obstarávaním

tovarov, služieb a prác, technickú údržbu budov a zariadení, zabezpečenie bezpečnosti pri

práci a požiarnej ochrany, evidenciu a správu majetku, rozpočtovanie a informatiku,

personálne a mzdové práce, sociálno-právnu agendu, ako aj služby a práce súvisiace

s ochranou majetku SND. Dôležitou súčasťou činností divadla je tiež predaj vstupeniek,

marketingové aktivity, mediálne kampane, strategické partnerstvá a sponzoring,

vydavateľské činnosti.

Výroba a opravy scénických a kostýmových výprav

Umelecko-dekoračné dielne SND v 1. polroku 2013 vyrobili 9 kostýmových a scénických

výprav do inscenácií, ktorých premiéry boli uvedené v 1. polroku 2013. Výrobu scénických

výprav a kostýmových výprav realizovali na vysokej profesionálnej úrovni.

V 1. polroku 2013 boli vyrobené kostýmové a scénické výpravy do nasledovných inscenácií :

opera : Barbier zo Sevilly, Lohengrin

balet : Rómeo a Júlia,

činohra : Antigona v New Yorku, Malomeštiakova svadba, Bratia Jurgovci, Bratia

Karamazovovci, Anjel skazy, Veľa kriku pre nič

3.2 Rozpočet organizácie SND v súlade so zriaďovacou listinou zabezpečuje svoju činnosť vlastnými príjmami a

príspevkom zo štátneho rozpočtu.

Najvyšší objem finančných prostriedkov potrebných na dosiahnutie cieľov SND predstavujú

osobné náklady, čo vyplýva z realizácie potrebného rozsahu prác a činností.

22

Ministerstvo kultúry SR určilo pôvodným rozpisom bežný transfer na činnosť Slovenského

národného divadla v objeme 16 200 000,- € a na kapitálový transfer vo výške 0,- €. Úpravou

záväzných ukazovateľov (list č. MK-586/2013-341/3388 zo dňa 21.2.2013) pridelilo MK SR

21 150,- € a to na podporu kultúrnych aktivít RO a PO na realizáciu podujatia „Cyril a Metod –

Slovanské oratórium“. Rozpočtovým opatrením č.2 (list č. MK-586/2013-341/6309 zo dňa

12.4.2013) pridelilo MK SR finančné prostriedky na podporu kultúrnych aktivít RO a PO

(40 000,- €) a na podporu kultúrnych aktivít v zahraničí (80 000,- €). Listom č. MK – 586/2013-

340/9410 zo dňa 30.5.2013 zvýšilo MK SR rozpočet kapitálových výdavkov o 80 000,- € .

3.2.1 Plnenie ukazovateľov rozpočtu

3.2.1 a) Prevádzkové dotácie Prevádzková dotácia od zriaďovateľa bola pre 1. polrok 2013 upravená na celkovú sumu

16 341 150,- € . Záväzný ukazovateľ na mzdy zo štátneho rozpočtu bol stanovený vo výške

8 683 573,- €.

SND má k 30.6.2013 vo svojej správe tieto objekty: novú budovu SND, historickú

budovu SND, umelecko-dekoračné dielne SND, chaty v Liptovskom Jáne a v Senci.

V 1. polroku 2013 boli na prevádzku budov Slovenského národného divadla

vynaložené porovnateľné náklady na energie a tiež na služby (upratovacie práce, strážna

služba, požiarno-asistenčné služby a odvoz odpadu ) ako v 1. polroku 2012, teda primerané

na zabezpečenie plynulého chodu a potrieb SND.

Okrem týchto nákladov boli na prevádzku a údržbu budov vynaložené prostriedky

predovšetkým na zabezpečenie pravidelných odborných prehliadok vyplývajúcich zo

zákonov a vyhlášok a iných služieb, ktoré je bežne potrebné zabezpečovať pre plynulý chod

divadla.

Na opravy a údržbu budov boli doposiaľ vynaložené bežné plánované náklady a to

napríklad na opravu chladiaceho zariadenia v NB, dieselgenerátora, vzduchotechniky,

serverovne v NB SND, na opravy kresiel v hľadisku HB SND, hydroizolačné práca na HB

SND a podobne.

Tak ako aj po minulé roky väčšina opráv a údržbárskych prác sa bude vykonávať

v mesiacoch júl a august, kedy sú divadelné prázdniny a je preto možné vykonať všetky

potrebné úpravy a opravy bez toho, aby sa narušil plynulý chod divadla, najmä čo sa týka

skúšobného procesu divadelných inscenácií, ale aj predstavení počas divadelnej sezóny.

Podrobnejší rozbor ostatných nákladov a výnosov uvádzame v bode 3.2.2.

23

3.2.1 b) Dotácie na investície – kapitálový transfer ( v € )

Rozpočtové opatrenie č. 3 zo dňa 30.5.2013

list č. MK-586/2013-340/9410 - rozpisový list KV 80 000

A. Podprogram 08T0105 - kapitálové výdavky

č.IA.: 28 195 SND – Modernizácia riadiaceho systému scénického

zariadenia 80 000

Kapitálové výdavky a ich čerpanie

Ministerstvo kultúry SR neurčilo v pôvodnom rozpise pre SND rozpočet kapitálových

výdavkov.

Úpravou záväzných ukazovateľov list č. MK-586/2013-340/9410 - rozpisový list KV zo dňa

30.5.2013 bol zvýšený rozpočet na kapitálové výdavky o sumu 80 000,- € a to nasledovne:

v programe 08T0105 o sumu 80 000,- € na investičnú akciu Modernizácia riadiaceho

systému scénického zariadenia.

Investičná akcia č. 28195 – „SND – Modernizácia riadiaceho systému scénického

zariadenia“

Na túto investičnú akciu boli SND v r. 2012 poskytnuté prostriedky vo výške 9 000 €. Tieto

prostriedky neboli čerpané v r. 2012, ale až v r. 2013 vo výške 7 500 € na vypracovanie

štúdie projektu (zdroj 131C). Zo sumy 80 000 €, ktorá bola SND pridelená RO č. 3 na túto IA

v roku 2013 neboli čerpané prostriedky, pretože sa nedá začať s prvou etapou modernizácie,

keďže tieto práce je možné vykonávať len počas divadelných prázdnin v letných mesiacoch.

Vzhľadom na to, že rozpočtové opatrenie bolo do SND doručené 6.6.2013 nie je možné

v takomto krátkom časovom úseku práce obstarať a zrealizovať. Objem pridelených

finančných prostriedkov poskytnutých v r. 2012 a 2013 nie je dostačujúci na predpokladané

pokrytie celej investičnej akcie (SND pôvodne žiadalo o sumu 600 000 €).

Investičná akcia č. 27910 – „SND – Obnova nástrojového vybavenia“– zostatok 60 000 €

z r. 2012

Z uvedenej sumy neboli v roku 2013 čerpané prostriedky.

24

Kapitálové výdavky čerpané z vlastných zdrojov (zdroj 45) - stav k 31.5.2013

Z vlastných zdrojov bol v roku 2013 financovaný nákup dlhodobého majetku v celkovej

sume 23 811,57 € nasledovne:

Investičná akcia č. 28819 – „SND – Umiestnenie veľkoplošnej obrazovky“

V roku 2012 boli vynaložené prostriedky v celkovej sume 2 010,- €, v r. 2013 1 400 €. IA nie

je ukončená.

Investičná akcia č. 29127 – „SND – Logo SND redesign“

V r. 2013 boli čerpané prostriedky vo výške 5 640 €. IA je ukončená.

Investičná akcia č. 21827 – „SND –Nákup prevádzkových strojov, prístrojov, techniky a

náradia“

V r. 2013 bola financovaná doplnková konštrukcia scény Rómeo a Júlia v sume 3 991,57 €.

Investičná akcia č. 28888 – „SND – Ploter formát A0“

V r. 2013 boli čerpané prostriedky vo výške 3 660 €. IA je ukončená.

Investičná akcia č. 29416 – „SND –Alternatívny hrací priestor Kuchyňa“

V r. 2013 boli čerpané prostriedky vo výške 2 400 € na architektonické návrhy.

Investičná akcia č. 29417 – „SND – Rekonštrukcia čističky odpadových vôd L. Ján“

V r. 2013 neboli čerpané prostriedky na túto IA.

Investičná akcia č. 28936 – „SND – Kamera pre Operu“

V r. 2013 boli vyčerpané prostriedky vo výške 6 720 €. IA je ukončená.

3.2.2 Rozbor nákladov a výnosov uvedených v tabuľkovej časti – tabuľky č. 1A a 1B Náklady:

(tabuľka 1A)

Spotrebované nákupy – V položke je zahrnutá spotreba materiálov a energií. Čerpanie

týchto nákladov je vyššie oproti skutočnosti v 1. polroku 2012, (v 1. polroku 2012 bolo

čerpanie vo výške 1 287 800,06 € a v 1. polroku 2013 vo výške 1 407 805,75 € ). Spotreba

energie v 1. polroku 2013 bola vyššia o 0,29% (678 107,07 €) oproti 1. polroku 2012

(676 113,74 €).

25

Služby – V uvedenej skupine nákladov vykazuje SND znížené čerpanie v porovnaní s 1.

polrokom 2012. Náklady v 1. polroku 2012 boli vo výške 2 235 462,28 €, náklady v 1. polroku

2013 boli vo výške 1 832 995,19 €. V konkrétnych nákladových položkách došlo k týmto

zmenám:

Oprava a údržba – čerpanie nákladov je nižšie o 54,45% v porovnaní s 1. polrokom 2012

(náklady v 1. polroku 2012 boli vo výške 152 532,87 €, náklady v 1. polroku 2013 boli

98 758,35 € ).

Náklady na upratovacie služby v 1. polroku 2013 vzrástli o 4,38% (v 1. polroku 2013 –

36 559,80 €, v 1. polroku 2012 – 35 024,22 €).

V porovnaní so skutočnosťou 1. polroka 2012 poklesli náklady na honoráre výkonných

umelcov o 14,22% (v 1. polroku 2013 – 727 469,18 €, v 1. polroku 2012 – 848 079,93 €)

a autorské honoráre o 18,52% (v 1. polroku 2013 – 187 276,68 €, v 1. polroku 2012 –

229 847,20 €).

Náklady na honoráre vynaložilo SND na umelecké aktivity so zámerom skvalitniť tvorivú

a interpretačnú zložku hlavnej činnosti a zatraktívniť predstavenia.

Čerpanie nákladov na reprezentáciu je nižšie oproti 1. polroku 2012, tieto náklady nie sú

limitovanou položkou a SND ju čerpá vo výške zodpovedajúcej významu inštitúcie.

Mzdové náklady – Mzdové náklady boli čerpané v súlade so stanovenými záväznými

ukazovateľmi. V 1. polroku 2013 bol prepočítaný stav zamestnancov 884,6. Priemerná

mesačná mzda v 1. polroku 2013 bola 881 €, čo je oproti 1. polroku 2012 (879 €) zvýšenie

o 0,23%.

Dane a poplatky – Daň z nehnuteľnosti bola pre rok 2013 vyrátaná na základe Zákona

č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za odpady v znení neskorších

predpisov a v zmysle všeobecne záväzných nariadení miest a obcí.

SND v 1. polroku 2013 zaplatilo daň vo výške 50 883,76 €. Celková suma bola rozdelená

nasledovne: za historickú budovu SND 4 972,73 €, novú budovu SND 34 982,08 €, za areál

UDD 10 204,20 €, chatu v Liptovskom Jáne 603,89 € a za chatu v Senci 120,86 €.

Odpisy DLHM a DLNM, ich tvorba a finančné krytie – Účtovné a daňové odpisy sú

vypočítavané mesačne v zmysle Smernice č. 6/2006 a Dodatku č. 1/2007 k nej, t.j. „Plánu

účtovných a daňových odpisov DLHM a DLNM v správe SND „.

Vedenie evidencie dlhodobého majetku a automatický výpočet odpisov sú zabezpečované

prostredníctvom ekonomického softvéru SOFTIPProfit.

Celkové odpisy DLHM a DLNM k 30.06.2013 boli 1 786 236,95 €

26

Výnosy:

(tabuľka 1B)

SND dosiahlo v 1. polroku 2013 celkové výnosy vo výške 10 882 056,65 €, čo predstavuje

oproti 1. polroku 2012 (11 509 082,52 € ) pokles vo výške 5,4%.

Výnosy z bežných transferov ŠR boli v 1. polroku 2012 vo výške 7 352 701,08 €, a v

1. polroku 2013 vo výške 6 820 162,63 €.

Výnosy z kapitálových transferov ŠR boli v 1. polroku 2012 vo výške 1 738 070,50 € a v

1. polroku 2013 vo výške 1 711 416,95 €.

3.2.3 Hodnotenie vlastných výnosov

Tržby z predaja služieb a tržby za tovar v 1. polroku 2013 dosiahli spolu výšku 2 125 187,82 €.

- Tržby z predstavení

Slovenské národné divadlo dosiahlo v 1. polroku 2013 v porovnaní s 1. polrokom 2012 tieto

výkonové ukazovatele:

Ukazovateľ 1. polrok 2013 1. polrok 2012

Počet premiér 10 11

Počet predstavení 429 447

Počet návštevníkov 139 220 146 141

Tržby z predstavení v € 1 375 326,97 1 481 718,20

V 1. polroku 2013 odohralo divadlo celkom 429 predstavení (Činohra SND 290, Opera SND

103 a Balet SND 36), čo je o 18 predstavení menej ako v 1. polroku 2012. Počet

návštevníkov v 1. polroku 2013 klesol o 6 921 osôb. Tržby z predstavení cudzích súborov

boli v 1. polroku 2013 (16 282,00€) oproti 1. polroku 2012 (35 789,18 €) nižšie o 54,5 %.

Tržby za bulletiny boli v 1. polroku 2013 (26 634,00 €) oproti 1. polroku 2011 (31 185,9 €)

nižšie o 14,6 %.

27

Štruktúra dosiahnutých tržieb – 1. polrok 2013

Ukazovateľ Opera Balet Činohra SND spolu

Tržby z predstavení na domácej scéne 470 493,19 113 826,64 730 035,45 1 314 355,28

Tržby na tuzemských zájazdoch 0,00 12 080,00 20 668,99 32 748,99

Tržby na zahraničných zájazdoch 0,00 9 771,00 18 451,7 28 222,7

Tržby spolu 470 493,19 135 677,64 769 156,14 1 375 326,97

- Prenájom

Druhou najpodstatnejšou zložkou príjmov SND sú tržby z prenájmu. V priebehu 1. polroka

2013 dosiahlo SND tržby z tejto činnosti v sume 380 417,29 €. Oproti 1. polroku 2012

(247 037,84 €) je príjem z prenájmu o 133 379,45 € vyšší.

- Iné zdroje

V 1. polroku 2013 SND získalo darované (sponzorské) prostriedky vo výške 5 300 €. SND

vyčerpalo v 1. polroku 2013 sponzorské prostriedky vo výške 15 373,81 €. V tejto čiastke

sú zahrnuté aj finančné prostriedky, ktoré boli poskytnuté na činnosť činohry

v predchádzajúcich rokoch.

- z toho: Opera: 2 250,- €

Balet: 0,- €

Činohra: 13 123,81 €

3.2.4 Hodnotenie hospodárskeho výsledku

SND vykazuje vo výkaze zisku a strát k 30.6.2013 stratu vo výške 947 924,85 €. Súvisí to

s metodikou účtovníctva, ktorá predpisuje zaúčtovať výnosy za mzdy, odvody a honoráre

vyplatené z bežného transferu zo ŠR až po ich vyplatení v nasledujúcom mesiaci. Náklady

na ne sú zaúčtované podľa spomínaného zákona do obdobia, s ktorým časovo a vecne

súvisia.

28

3.2.5 Prioritné projekty a ich plnenie (kultúrne aktivity)

SND malo v priebehu 1. polroka 2013 upravený rozpočet na „Podporu kultúrnych aktivít RO

a PO“ v sume 61 150,- € a na „Podporu kultúrnych aktivít v zahraničí“ v sume 80 000,- €.

Vyúčtovanie prioritných projektov nebolo predložené do 30.6.2013 na MK SR, keďže

predmetné kultúrne aktivity budú ukončené až v nasledujúcom polroku.

3.2.6 Rozbor výdavkov podľa prvkov

Bežný transfer od zriaďovateľa k 30.06.2013 bol po úpravách vo výške 16 341 150 €

a kapitálový transfer vo výške 80 000,- €. Celkovo boli rozpísané do 4 programov, a to:

V programe 08S - Tvorba a šírenie, ochrana a prezentácia kultúrnych hodnôt

bežný transfer:

V podprograme 08S0101–Divadlá a divadelná činnosť– bežný transfer 16 200 000 €

z toho: mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania 8 683 573 €

V programe 08T - Účelovo určené finančné prostriedky na kultúrne aktivity

bežný transfer:

V podprograme 08T0103 – Podpora kultúrnych aktivít RO a PO 61 150 €

V podprograme 08T0104 – Podpora kultúrnych aktivít v zahraničí 80 000 €

kapitálový transfer :

V podprograme 08T 0105 – Projekt informatizácie kultúry 80 000 €

Program 08S0101 – Divadlá a divadelná činnosť

v EUR

Názov Celkom 610 620 630 640 710

Schválený rozpočet 19 601 000,00 8 683 573,00 3 039 250,00 7 739 620,00 138 557,00 0,00

Upravený rozpočet 19 601 000,00 8 683 573,00 3 039 250,00 7 739 620,00 138 557,00 0,00

Skutočnosť 9 553 293,93 4 526 324,64 1 350 118,13 3 610 629,59 42 410,00 23 811,57

Program 08T0103 – Podpora kultúrnych aktivít RO a PO

v EUR

Názov Celkom 610 620 630 640 710

Schválený rozpočet 0,00 0,00

Upravený rozpočet 61 150,00 61 150,00

Skutočnosť 7 408,61 7 408,61

29

Program 08T0104 – Podpora kultúrnych aktivít v zahraničí

v EUR

Názov Celkom 610 620 630 640 710

Schválený rozpočet 0,00 0,00

Upravený rozpočet 80 000,00 80 000,00

Skutočnosť 25 435,70 25 435,70

Program 08T0105 – Projekt informatizácie kultúry

v EUR

Názov Celkom 610 620 630 640 710

Schválený rozpočet 0,00 0,00

Upravený rozpočet 80 000,00 80 000,00

Skutočnosť 0,00 0,00

4. Hodnotenie fondov organizácie

4.1 Rezervný fond

K 1.1.2013 bol stav rezervného fondu 400 589,42 €. Stav rezervného fondu zostal

k 30.06.2013 nezmenený t.j. vo výške 400 589,42 €. SND v roku 2012 dosiahlo záporný

hospodársky výsledok vo výške 17 279,89 €, ktorý bude v r. 2013 zaúčtovaný na rezervný

fond po odsúhlasení zriaďovateľom.

4.2 Sociálny fond

K 1.1.2013 bol stav sociálneho fondu 28 557,65 €. V priebehu roka bol sociálny fond

vytváraný z povinného prídelu vo výške 0,6 % z vymeriavacieho základu a ďalšieho prídelu

vo výške 0,25 % z vymeriavacieho základu, čo predstavuje čiastku 36 892,20 €. Sociálny

fond bol použitý vo výške 41 947,59 €. Stav sociálneho fondu k 30.06.2013 je 23 502,26 €.

5. Podnikateľská činnosť

SND nevykonávalo v sledovanom období žiadnu podnikateľskú činnosť.

6. Zhodnotenie majetkovej pozície organizácie

Významnou položkou súvahy v oblasti majetku je hodnota novej budovy SND. Nepoužiteľný

a nepotrebný dlhodobý nehmotný a hmotný majetok v SND nevykazuje.

Stav a vývoj pohľadávok a záväzkov k 30.6.2013 Stav pohľadávok a záväzkov je uvedený v tabuľke č. 9.

30

7. Personálne otázky

Prepočítaný stav zamestnancov v SND v 1. polroku 2013 bol 884,6.

Z uvedeného počtu bolo 399 žien. Na kratší pracovný čas pracovalo v Slovenskom

národnom divadle 35 zamestnancov. Na rodičovskej dovolenke je 9 zamestnancov. Mimo

pracovného pomeru na základe dohody o prácach pracovalo 81 osôb. Slovenské národné

divadlo v sledovanom období zamestnávalo 29 zamestnancov so zdravotným postihnutím I.

stupňa a 7 zamestnancov so zdravotným postihnutím II. stupňa.

V priebehu I. polroka 2013 v Slovenskom národnom divadle pokračovala realizácia

procesných opatrení za účelom zlepšenia organizačnej štruktúry v jednotlivých umeleckých

aj neumeleckých zložkách s cieľom zvýšiť efektivitu práce, motiváciu a produktivitu

zamestnancov a následne zefektívniť v najväčšej možnej miere náklady organizácie.

Priemerná mesačná mzda zamestnancov SND v 1. polroku 2013 bola 881 €. Priemerná

mesačná mzda v 1. polroku 2012 bola 879 € čo znamená 0,23 % nárast oproti 1. polroku

2012.

8. Ciele organizácie v roku 2013

Umelecké zámery a ciele, ktoré SND napĺňalo v 1. polroku 2013:

Vytvorenie (realizácia) nových divadelných titulov v Činohre, Balete a Opere SND

Kvalitná realizácia nových scénických a kostýmových výprav v nových inscenáciách

SND

Kvalitné zabezpečenie a uvádzanie repríz repertoáru SND – činohry, opery a baletu

Zvyšovanie kultúrnej úrovne obyvateľstva, sprostredkovanie divadelného umenia čo

najširšej verejnosti

Výchova mladého diváka, spolupráca so školami

Podpora a prezentácia pôvodnej slovenskej tvorby

Prezentácia slovenského divadelného umenia v zahraničí

Prezentácia SND na slovenských javiskách mimo Bratislavy

Prezentácia divadelnej tvorby partnerských zahraničných a slovenských divadiel, ako

aj umelcov zo zahraničia i zo Slovenska na javiskách SND

31

Vytvorenie (realizácia) nových divadelných titulov v Činohre, Balete a Opere SND

V 1. polroku 2013 SND uviedlo 10 premiér. Činohra uviedla 6 premiér, opera 2 premiéry

a balet 2 premiéry.

Kvalitné zabezpečenie a uvádzanie repríz repertoáru SND

SND v 1. polroku 2013 zabezpečovalo prevádzku spolu na štyroch javiskách a dosiahlo

nasledovné merateľné ukazovatele svojej hlavnej činnosti:

Počet predstavení 429

Počet návštevníkov 139 220

Tržby z predstavení v € 1 375 326,97

9. Hlavné skupiny užívateľov výstupov organizácie

Hlavnými užívateľmi výstupov Slovenského národného divadla – predstavení činohry, opery

a baletu – je široká verejnosť, občania všetkých sociálnych vrstiev a vekových skupín.

V 1. polroku 2013 navštívili novú budovu SND občania zo všetkých častí Slovenska.

Predstavenia SND navštívili aj zahraniční diváci, najmä z okolitých krajín. Zahraničné

publikum sa vo väčšej miere orientuje na žáner opery a baletu.

SND plánuje aj naďalej ponúkať kvalitné divadelné umenie a zlepšovať služby poskytované

verejnosti.

10. Zhodnotenie výsledkov kontrol

V 1. polroku 2013 boli v SND vykonané tieto vonkajšie kontroly:

Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta SR Bratislavy vykonal v historickej

budove SND komplexnú kontrolu 15.1.2013 – neboli zistené žiadne nedostatky,

Inšpektorát práce Bratislava vykonal v dňoch 18.6. až 24.6.2013 kontrolu

bezpečnosti práce a nelegálneho zamestnávania. Neboli zistené nedostatky.

32

11. Záver

Slovenské národné divadlo v 1. polroku 2013 aj napriek zložitej finančnej situácii plní

stanovené ciele v súlade s kontraktom a zriaďovacou listinou. Uvádza tituly, ktoré oslovujú

širokú divácku verejnosť doma i v zahraničí nielen režijným spracovaním, výkonom

protagonistov, umeleckou kvalitou, ale aj umeleckým spracovaním scény a kostýmov.

Udržiava divácky záujem inscenovaním nových titulov, uvádzaním repertoáru, v ktorom bola

zastúpená svetová klasická i súčasná tvorba, ako aj pôvodná slovenská tvorba.

Bratislava, 29.7.2013

Podklady : od organizačných zložiek SND

Predkladá: Ing. Vladimír Antala, ekonomický riaditeľ SND

Ing. Eva Lepešová, vedúca OPKR

Mgr. Darina Reguliová, asistentka generálneho riaditeľa

Schválil: Mgr. art. Marián Chudovský

generálny riaditeľ SND