Sahovanie nrodov alebo vek sahovanie nrodov bolo obdobie rozsiahlych etnickch presunov germnskych a slovanskch kmeov a krytalizcie novej etnicko-politickej mapy Eurpy od konca 4

Sahovanie nrodovalebovek sahovanie nrodovbolo obdobie rozsiahlych etnickch presunov germnskych a slovanskch kmeov a krytalizcie novej etnicko-politickej mapyEurpyod konca4. storoiado konca6./7. storoia(spravidla sa uvdza375/568)[chba citcia]. Sahovanie nrodov ukonilo ru neskorejantikya zaalo ruranho stredoveku.

Ako priny migranej vlny sa uvdzaj najm tlakHunova svisiaca turkick migrcia zoStrednej zie, rastci populan tlak a klimatick zmeny. Poas sahovania dolo k ovldnutiu rozsiahlych oblastZpadormskej Regermnskymi kmemi (Ostrogti,Vizigti,Burgunania,Alni,Longobardi,Anglovia,Sasi,Jutovia,Svbi,Alemani) a tm k jej faktickmu zniku.

Pod tlakom, ktor takto vznikol a smeroval na zpad, opustili zemie Slovenskakeltskkmene (KvdiaMarkomani).

Pohyb GtovOd 2. storoia zaal pohybGtovod stiaVisly(dnenPosko) smerom na juh kiernemu moru, priom vytlaili Burgunanov na zpad a Vandalov a Markomanov smerom na juh. Dochdzalo k drobnm vpdom na zemie Rmskej re, ktor boli bu odrazen, alebo skonili drobnmi posunmi hranc (Dcia).

Na prelome 3. a 4. storoia sa Gti rozdelili do dvoch skupn: Vchodn Gti (Greutungovia) sa usdlili pri iernom mori a Zpadn Gti (Tervingovia) na Balknskom polostrove, na sever od Dunaja (dnenRumunsko). Tieto dve skupiny nemono zamiea s neskorie existujcim rozdelenm naOstrogtovaVizigtov.

Prchod HunovVznamn podnet na sahovanie nrodov daliHuni, ktor od polovice 4. storoia zaali prenika z krajov zaVolgouna zemie germnskych VchodnchGtovpri iernom mori. V roku375podahli Hunom najprv Greutungovia a neskr aj Tervingovia, ktor boli vytlaen zo svojho zemia.

Krovstvo Hunov v 5. storo

Huni prenikli a do Karpatskej kotliny a usadili sa vPotis, kde do polovice 5. storoia zaloili vek ru. Po smrti kraAttilusa hunsk ra rozpadla.

[upravi]alie migran vlnyalie vlny migrcie v Eurpe sa vinou nezahrnuj do vlastnho obdobia sahovania nrodov, formovali vak dnen nrodnostno-geografick usporiadanie v Eurpe.

Od 5. storoia rozriliProtobulharisvoj vplyv na zemie vchodnhoBalknua vo Vchodnej Eurpe sa zaali usadzovaSlovania. V ich stopch alebo spolu s nimi prenikali do Strednej Eurpy v druhej polovici 6. storoiaAvari.

V druhej polovici 7. storoia sa Arabi snaili prenikn do Eurpy cez Mal ziu a Trkiu, ale boli odrazen spojenmi vojskamiByzantskej reaBulharska. V dsledku toho presunuli svoje silie naPyrenejsk polostrov, kde zaloiliCrdobsk emirt.

V priebehu 8.10. storoia dolo k poslednej vekej vlne migrcie, kedy do Eurpy prichdzali prvMaariz vchodu aVikingoviazokandinvie.

ahovanie nrodov Eurpa sa delila na 2 asti:juhozpadn as starovek otrokrske vzahyseverovchodn as pravek barbarsk Eurpa obinov vzahy

V roku 375 prichdzaj HUNI z alekho vchodu. Ich prchod m 2 dsledky : - sahovanie nrodov (tlaili pred sebou barbarsk kmene -dominov efekt)- toky na zpadn as rmskej re (od roku 395Zpadormska ra)

v roku 451 sa odohrala bitka na Katalnskych poliach a aj ke skonila nerozhodne znamen stup Hunov, ich znienie a nvrat asti sp

tlak

Hunov posva OSTROGTOV do Pannie a neskr Itlie, kde zniili Odoakerovu (germnsku ru) a vytvorili Ru Ostrogtov

na zem Ostrogtov Itlia vytvorili neskr svoju ru LONGOBARDI

VIZIGTI mieria na Balkn bitka pri Hadrianopoli 378 prehra a znienie rmskych elitnch jednotiek. Z Balknu sa presvaj do Itlie, usadili sa v Hispnii a junej Galii

VANDALI sa zo severu Eur. cez Galiu a Hispniudostvaj do severnej Afriky (429), kde zakladaj ru Vandalov a odtia toia na ostrovy v Stredozemnom mori a Rm (455) ANGLOVIA a SASI sa usadzuj v Britnii FRANKOVIA si zakladaj ru v severnej Galii BURGUNANIA v juhovchodnej Galii

Tieto toky ohrozovali cel rmsku ru.V zfalej snahe zachrni ru ju Theodosius rozdelil na 2 asti: Zpadormsku a Vchodormsku, ktor trpela menej barbarskmi tokmi (neskr Byzantsk ra - do roku 1453).Na troskch Zp. re vznikaj nov re a vznik feudalizmus.

Vek

sahovanie

nrodov

Medzi 3.-7. storom sa

obrovsk kmene dali do

pohybu v strednej Eurpe,

ktor zaali hada svoju nov

vlas. Mnoh nrody z zia a zo severu Eurpy sa zaali sahova za legendrnym

bohatstvom Rmskej re. Tto ra mala o ponknu barbarskm kmeom, ktor postupne

prenikali do srdca tejto re. Vek mest s murovanmi domami, vodovodmi, palcmi,

parkami, arnami, kpeami, ktor slili na oddych a zbavu. Nali sa tu zsoby obilia,

mky, msa, zeleniny, vna. Dokonca aj vybudovan cestn sie, ktor slila ako vojsku tak

aj obchodu.

Koncom 4.storoia vtrhli do Eurpy Huni z iernomorskch step.

Boli to pastieri a koovnci zo Strednej zie. Na ele stl Attila, ktorho

prezvali Bi bo. Vpd Hunov do Eurpy uviedol do pohybu germnske

kmene, ktor prenikaj za hranice Rmskej re. Prv vek porku

Rimanom utedrili vojsk Gtov na ele s Alarichom, ktor prenikli a

k brnam Rma. Zpadormska ra sa u nedokzala ubrni pred njazdami

barbarskch kmeov a v roku 455 Vandali dobyli a vyrabovali Rm a v roku

476 Odoakar zosadil poslednho rmskeho cisra Romula Augustula a m sa histria

Zpadormskej ri kon. Nrody, ktor toili na Rmsku ru boli: Huni, Gti Ostrogti

a Vizigti, Langobardi,....

V tomto ase aj jeden z najvch

kmeov Slovania opaj svoju

pravlas, ktor sa rozprestierala

medzi riekami Dneper a Visla

a zanaj osdova nov zemia.

Jun Slovania ( Slovnci, Srbi,

Chorvti, Macednci, Bulhari)

osduj balknsky polostrov.

Zpadn Slovania (Poliaci, Slovci,

ei, Pobaltsk Slovania, Luick

Srbi) osdlili dnen Posko,

vchodn as Nemecka, Raksko

a Maarsko. Vchodn Slovania

(Rusi, Bielorusi, Ukrajinci) sa usadili na zem dnenho Ruska. Po rozchode z pravlasti sa

zaali odliova aj ich jazyky.

Slovania patria medzi najstarch obyvateov Eurpy. Okolit nrody ich volali

Vendi alebo Slavni. Zaoberali sa prevane ronctvom. Pestovali vetky druhy obilnn

(penica, ra, jame, proso), strukoviny (hrach, oovicu, bb), mak repu, zeleninu, ovocie. Pestovali aj an a konope z ktorch tkali ltky a odevy. Vyuvali dvojpon hospodrenie.

Obilie mleli na kamennch arnovoch. Z mky piekli poschy a chlieb, z prosa varili kau

sladen medom, z medu pripravovali medovinu. Chovali hydinu, opan, ovce a kone.

Okrem inho sa zaoberali rybrstvom, poovnctvom a brtnctvom. Brtnci vyberali divm

velm plsty z medom. Nstroje vyrbali z dreva a zo eleza.

Slovania verili v posmrtn ivot. Verili v nadprirodzen silu prrodnch kazov

(slnko, blesk, hrom, smr). Najvym uctievanm bohom bol Pern boh hromu a brky,

darkya ivota a jari bola Vesna alebo Lada, bohya smrti a zimy bola Morena.

Prv kmene Slovanov sa usdlili na naom zem v 6. Storo. Zaali sa usadzova

v ninch pri riekach Labe, Morava, Dunaj, Vh, kde boli vhodn podmienky pre ronctvo

a pastierstvo.

Postupne si zdokonaovali pracovn nstroje a tak sa oddelili remeselnci a ronci,

medzi ktormi sa zaal vmenn obchod. Slovania si budovali opevnen hradisk, ne ele

ktorho stl nelnk.

V druhej polovici 6. storoia do Eurpy prichdzaj zijsk koovnci Avari

a zakladaj si ru v Podunajskej nine, odkia podnikali vboje, podmanili si slovansk

kmene. Na obranu proti Avarom sa slovansk kmene zanaj zjednocova. Na elo Slovanov

sa postavil fransk kupec Samo, ktor sa k nim pridal so svojou druinou. Tak vznik prv

kmeov zvz Slovanov SAMOVA RA. Zjednoten kmene spene bojovali proti

Avarom ako aj proti Frankom. V druhej polovici 7. storoia sa Samova ra rozpadla.

Koncom 8. storoia Avarov porazil Karol Vek - fransk kr, zniil ich ru a vyslobodil

Slovanov spod ich nadvldy.

Eurpa sa okolo roku 300 delila na 2 asti:

Juhozpadn as - starovek - otrokrske vzahy

Severovchodn as - pravek - barbarsk Eurpa - obinov vzahy

V roku 375 prichdzaj HUNI z alekho vchodu. Ich prchod m 2 dsledky : - sahovanie nrodov (tlaili pred sebou barbarsk kmene - dominov efekt).

- toky na zpadn as rmskej re (od roku 395Zpadormska ra).V roku 451 sa odohrala bitka na Katalnskych poliach a aj ke skonila nerozhodne znamen stup Hunov, ich znienie a nvrat asti sp.Tlak Hunov posva OSTROGTOV do Pannie a neskr Itlie, kde zniili Odoakerovu (germnsku ru) a vytvorili Ru Ostrogtov.Na zem Ostrogtov - Itlia vytvorili neskr svoju ru LONGOBARDI.VIZIGTI mieria na Balkn - bitka pri Hadrianopoli -378 -prehra a znienie rmskych elitnch jednotiek. Z Balknu sa presvaj do Itlie, usadili sa v Hispnii a junej Galii.

- Mapka putovania VizigtovVANDALI sa zo severu Eur. cez Galiu a Hispniu dostvaj do severnej Afriky (429), kde zakladaj ru Vandalov a odtia toia na ostrovy v Stredozemnom mori a Rm (455)

ANGLOVIA a SASI sa usadzuj v Britnii

FRANKOVIA si zakladaj ru v severnej Galii

BURGUNANIA v juhovchodnej GaliiTieto toky ohrozovali cel rmsku ru.V zfalej snahe zachrni ru ju Theodosius rozdelil na 2 asti: Zpadormsku a Vchodormsku, ktor trpela menej barbarskmi tokmi (neskr Byzantsk ra - do roku 1453).Na troskch Zp. re vznikaj nov re a vznik feudalizmus.Sahovanie nrodovHuni patrili medzi turkotatrske kmene, ijce vo vchodnej zii na zpad od ny. V 1. storo n. l. zaali zvova svoje zemie na zpad. Monou prinou tohto pohybu je rozvoj ny za dynastie Chan alebo zmena podnebia. Huni tak zaprinili sahovanie nrodov. Do tohto sahovania sa zapojili semitsk kmene (Mezopotmia), Germni, Balti, Slovania, ugrofnske kmene a nrody ijce v eurpskej asti Rmskej re.1. Huninarazili na obyvateov Mezopotmie.2. Roku 375 narazili na Gtov (Germnske kmene), ktor ili pri iernom mori a uli pred nimi na zpad.3. Gti roku 375 prekroili hranice Rmskej re a bojovali s Rimanmi. (pri Adrianopole) .4. as Gtov - Vizigtiputovali Itliou, roku 410 na ele s Alarichom vyplienili Rm, preli Franczskom a osdlili Hispniu, kde vytvorili svoje krovstvo. Druh as Gtov - Ostrogti doli do Talianska, kde ich nelnk Teodorich zavradil rmskeho panovnka Odoakara. (Odoakar tie patril k Germnom a predtm, roku 476 prevzal moc nad Itliou). Ostrogti teda vytvorili svoje krovstvo v Taliansku. Vandali utvorili svoj tt v severnej Afrike. Oblas Glie - Franczsko osdlili kmene Frankov.5. V 5.storo prili Huni doEurpy pod vedenm nelnka Atilu. Niili krajinu. Po bitke na Katalnskych poliach (r. 451), kde ich Eurpania porazili, sa vrtili sp do zie a alie storoia ili hlavne v jej strednej asti.Germnske krovstv v EurpeNa miestach Rmskej re teda vznikli germnske krovstv. Z Vchodormskej re sa vytvorila Byzantsk ra a Afriku a ziu ovldli Arabi. Germni v Eurpe prijali Kresanstvo, ich star zriadenie zaniklo, prijali rmsku kultru a premieali sa s romnskym obyvatestvom. Zaalo satak nov obdobie - stredovek. Ostrogtske krovstvo v Taliansku existovalo od roku 493 do r. 553, kedy ho ovldla Byzantsk ra. Potom tto oblas osdlili germnske kmene Longobardov a tch ovldla a v 8. storo Fransk ra. Ra Vandalov existovalav rokoch 429-534, kedy ju ovldli Arabi. Vizigtov dobyli Arabi roku 711. Fransk krovstvo zaznamenalo rozmach a neskr sa z neho vykula vemoc.Fransk raZakladateom Franskej re bol Chlodvik z rodu Merovejovcov. Zjednotil Frankov a prijal do re Kresanstvo. Obyvatestvo tvoril panovnk, vojensk druina a slobodn ronci. Z nich sa vyvinuli dve vrstvy stredovekej spolonosti: achta (kr, rytieri) a poddanstvo (obyvatestvo dedn zvislch od kra). Po Chlodvikovej smrti ru tvorili 4 asti - Austrzia, Neustria, Akvitnia a Burgbundsko. Najviu moc zskali majordmovia (vazali, pvodne sprvcovia krovskho majetku). Fransk kr - majordm Karol Martel porazil Arabov. Pipin III. rozril zemie re, zaloil nov rod - Karolovcov.Byzantsk raByzantsk ra mala hlavn mesto Kontantnopol. Jej hospodrstvo nadvzovalo na hospodrstvo Rma. Obyvatestvo tvoril cisr, svetsk a cirkevn hodnostri, radnci, obchodnci, slobodn ronci a kolni. Najv rozmach dosiahla za cisra Justinina (527 - 565), ktor dobyl nov zemia. Vydal i zkonnk Corpus Juris Civilis. Za jeho vldy ri patrilo zemie od Palestny po Itliu a do Balknu po Egypt. Kultru Byzantskej re tvorili prvky grckej antiky a orientlnych tlov. Vznikali ikony - obrazy svtch. Bolo tu kresansk nboenstvo. V rokoch 730-843 bol zkaz uctievania ikon (obrazoborectvo).Arabsk raArabi ili a ij na Arabskom polostrove. V 7. storo zvovali svoju ru. Obyvatestvo ilo v rodoch. Dobyli Perziu, Mezopotmiu, Egypt, ru Vandalov a Ostrogtov. Ich vek ra zaznamenala padok v 11. storo pod vplyvom novho nroda - Turkov. Nboenstvo Arabov je islam. Ich svt kniha sa vol Korn a boh Alah. Tvorca nboenstva bol Mohamed. il v meste Mekka, kde vyuoval nov nboenstvo. Jeho veriaci sa volali moslimovia. Roku 622 musel ods do Mediny kvli neprajnkom (hidra). Po jeho smrti sa nboenstvo rozrilo. Ra sa nazvala kalift, hlavn mesto bolo Bagdad. Arabi zaloili svoje slice, psmo a vynikaliv lekrstve.SlovaniaMedzi riekami Visla a Dneper ili pvodne Slovania. Zaoberali sa prevane ponohospodrstvom, chovom dobytka, rybrstvom a brtnctvom. Poznali dvojpon hospodrstvo. Ich stravu tvorili mnej jedl, med a syr. Pili medovinu. Mali rodov zriadenie. Na ele rodu bol stareina. Rody sa spjali do kmeov, na ich ele bola rada starch a nelnk. Mali vlastn nboenstvo. Naprklad boh hromu bol Pern, bohya jari Vesna a bohya zimy Morena. Mtvych spaovali a ukladali do popolnc. V4.-5. storo sa sahovali. V strednej Eurpe ili prapredkovia dnench echov, Slovkov, Poliakov a Luickch Srbov. Na Balkne ili Srbi, Chorvti, Juhoslovania, Slovinci a as obyvateov Bulharska. Vo vchodnej Eurpe to boli Rusi, Bielorusi a Ukrajinci. V 7. storo koovali do Eurpy Avari, ktor ili z vojnovej koristi. Slovanskch muov brali do otroctva. Fransk kupec Samo zaloil preto roku 623 nadkmeov zvz Slovanov - Samovu ru na ochranu pred Avarmi. Samo sa vak dostal do konfliktu s Franskm krom Dagobertom, lebo aj Frankovia mali zujem zvi svoju ru na zem Slovanov. Po Samovej smrti sa ra rozpadla. Slovanov ovldli Avari. V polovici 8. storoia ich Frankovia porazili a oni opustili Eurpu. tt Avarov sa volal kagant, na elebol kagan. Slovania zaali vytvra prv knieatstv.