9

1 Starogreacutecky a latinskyacute jazyk ndash nositelia kultuacuternych tradiacuteciiacute

10

11 Klasickeacute jazyky ich vyacutevoj a vyacuteznam

Korene suacutečasnej euroacutepskej civilizaacutecie siahajuacute až do antiky

Antickaacute civilizaacutecia materiaacutelna a duchovnaacute kultuacutera starovekeacuteho

Greacutecka a Riacutema je jedinečnaacute Na rozdiel od inyacutech vyacuteznačnyacutech

kultuacuter (napr čiacutenskej alebo indickej) nesie v sebe silu pretrvať

a vyacuteznamnyacutem spocircsobom ovplyvňovať ineacute kultuacutery Priacutenos

antiky nie je samozrejme vo všetkyacutech oblastiach kultuacutery

rovnakyacute a jej pocircsobenie bolo v rocircznych obdobiach rocirczne

v zaacutevislosti od otvorenosti a stupňa pochopenia u tyacutech ktoriacute ju

prijiacutemali Poznanie greacuteckej a naacutesledne riacutemskej kultuacutery však

otvaacutera dvere pre poznanie euroacutepskych kultuacuternych dejiacuten

všeobecne

Miestom zrodu moderneacuteho sveta je starovekeacute Greacutecko

Tam malo pocircvod množstvo rozličnyacutech kultuacuter a celkov v oblasti

Stredozemneacuteho mora odtiaľ sa šiacuterila kultuacutera do ďalšiacutech končiacuten

sveta Greacuteci sa zaoberali rocircznymi politickyacutemi naacuteboženskyacutemi

a filozofickyacutemi otaacutezkami Oni boli prvyacutemi Euroacutepanmi ktoriacute

piacutesali histoacuteriu a v dramatickyacutech dielach inscenovali ľudskeacute

osudy a ich literaacuterne diela mali vplyv na literatuacutery ďalšiacutech

naacuterodov v Euroacutepe

Pokiaľ ide o Riacutem jeho kultuacutera nebola pocircvodnaacute Už

Horatius v jednom zo svojich listov napiacutesal bdquoGraecia capta

ferum victorem cepit et artis intulit agresti Latioldquo (Ep 2 1

156n) Literatuacutera filozofia vyacutetvarneacute umenie i vaumlčšina

naacuteboženskej mytoloacutegie Riacutema boli postaveneacute na greacuteckych

zaacutekladoch Rimania preberali cudzie hodnoty vdychovali im

svojho ducha a pretvaacuterali ich Nemožno im však uprieť

prvenstvo v oblasti praacuteva

Na vzniku a vyacutevoji euroacutepskej kultuacutery majuacute ako nositelia

kultuacuternych tradiacuteciiacute rozhodujuacuteci podiel starogreacutecky a latinskyacute

jazyk Boli (a neprestali byť) kultuacuterne vyspelyacutemi spisovnyacutemi

Antika = historickaacute epocha

(antickyacute starovek) ktorej

počiatok je datovanyacute do

obdobia vzniku

homeacuterskych baacutesniacute a koniec

byacuteva uvaacutedzanyacute rozdielne

pre obe časti Riacutemskej riacuteše ndash

pre zaacutepadnuacute polovicu do

roku 375 (začiatok

sťahovania naacuterodov) alebo

do roku 476 (zaacutenik

Zaacutepadoriacutemskej riacuteše) pre

vyacutechodnuacute časť do roku 529

(zatvorenie pohanskyacutech

filozofickyacutech škocircl

v Ateacutenach čo znamenalo

definitiacutevny rozchod

s antickou kultuacuternou

tradiacuteciou)

Civilizaacutecia = 1 suacutehrnnyacute

naacutezov všetkyacutech obyvateľov

zeme 2 ľudskaacute

pospolitosť vo vyacutevojovom

stupni charakterizovanaacute

technickyacutem vzostupom

a duchovnou vyspelosťou

vyacutevojoveacute obdobie

v ktorom sa prejavuje jeho

materiaacutelna a duchovnaacute

kultuacutera

Horatius (65 ndash 8 pred Kr)

= riacutemsky baacutesnik žijuacuteci za

vlaacutedy cisaacutera Augusta

V jeho poeacutezii sa stretaacutevajuacute

rozličneacute pruacutedy od starej

greacuteckej lyriky cez

helenistickuacute alexandrijskuacute

poeacuteziu až po domaacutecu

tradiacuteciu riacutemskej satiry

Epistulae 2 1 156n

Zdolaneacute Greacutecko drsnyacutech

hľa viacuteťazov zdolalo

vnieslo umenie do

sedliackeho zas Latia

11

jazykmi s bohatou slovnou zaacutesobou a prepracovanou stavbou reči Suacute nositeľmi

naacuteboženskyacutech textov Staacuteli pri zrode slovanskyacutech i romaacutenskych spisovnyacutech jazykov Suacute

zaacutekladom terminoloacutegie rocircznych vednyacutech odborov

111 Greacutecky jazyk

Greacutecky jazyk je jednyacutem z najlepšie dokumentovanyacutech jazykov sveta Jeho existenciu

je možneacute sledovať v rozpaumltiacute viac ako 3000 rokov Najstaršie pamiatky pochaacutedzajuacute zo 14 ndash

13 stor pred Kr Suacute piacutesaneacute mykeacutenskym slabičnyacutem piacutesmom (lineaacuterne piacutesmo B) ktoreacute zaniklo

okolo roku 1100 pred Kr keď kreacutetsko-mykeacutensku kultuacuteru zničili vpaacutedy Doacuterov Asi štyri

storočia po paacutede vyspelej mykeacutenskej civilizaacutecie sa greacutečtina objavila znova (približne v 8 stor

pred Kr) ale tentoraz bola piacutesomne zaznamenaacutevanaacute hlaacuteskovyacutem piacutesmom ktoreacute sa použiacuteva

dodnes

Starogreacutečtina je bohatyacute a tvaacuterny jazyk Spočiatku sa s ňou stretaacutevame ako s veľkyacutem

spektrom dialektov Takmer každyacute mestskyacute štaacutet mal svoj vlastnyacute variant postupne sa však

diferencovali štyri veľkeacute dialektoveacute skupiny 1 ioacutensko-attickaacute (maloaacutezijskeacute pobrežie ostrovy

v Egejskom mori Euboia Attika) 2 aiolskaacute (ostrov Lesbos maloaacutezijskeacute pobrežie Thessaacutelia

Boioacutetia) 3 zaacutepadogreacutecka alebo doacuterska v širšom zmysle (Peloponeacutez a stredneacute Greacutecko) a 4

arkaacutedsko-cyperskaacute skupina

Obr 1 Rozmiestnenie greacuteckych dialektov

12

Najvyacuteznamnejšie diela greacuteckej literatuacutery vznikli na pocircde prvyacutech troch skupiacuten preto

pod naacutezvom literaacuterne dialekty rozumieme aiolčinu doacuterčinu a ioacutenčinu ktoraacute sa zachovala vo

viaceryacutech variantoch (attičtina sa naplno rozvinula až v tzv klasickom obdobiacute) Paradoxom

dejiacuten greacuteckeho jazyka a literatuacutery je to že dialekty si dlho udržali nielen miestnu suverenitu

ale zostali spojeneacute aj s literaacuternymi žaacutenrami ktoreacute ich začali použiacutevať ako prveacute ndash ioacutenčina sa

použiacutevala ako jazyk epiky aiolčina v soacutelovej lyrike v zborovej lyrike doacuterčina Attičtina sa

ujala ako jazyk reacutetoriky a filozofie ktoreacute hrali docircležituacute uacutelohu v politike a jej znalosť sa

postupne staacutevala potrebnou pre všetky greacutecke kmene Piacutesali ňou autori trageacutediiacute (Aischylos

Sofokleacutes Euripideacutes) komeacutediiacute (Aristofaneacutes) historici (Thukydideacutes Xenofoacuten) filozofi (Platoacuten)

i rečniacuteci (Deacutemostheneacutes) V 5 stor pred Kr sa stala hlavnyacutem naacuterečiacutem a všeobecnou

diplomatickou rečou v rozsiahlych oblastiach greacuteckeho sveta

Na jej zaacuteklade vznikla na konci 4 stor pred Kr spoločnaacute forma greacuteckeho jazyka tzv

koineacute ako medzietnickyacute jazyk Vďaka Alexandrovi Macedoacutenskemu a jeho vyacutebojom sa koineacute

rozšiacuterila ako fungujuacuteci prostriedok medzinaacuterodnyacutech stykov po celom uacutezemiacute ktoreacute dobyl

Stala sa jazykom každodennej bežnej aj uacuteradnej komunikaacutecie a tiež literatuacutery O hovorovej

koineacute maacuteme len nepriame svedectvaacute zo suacutekromnej korešpondencie zachovanej na papyrusoch

a z priacutepadnyacutech pravopisnyacutech bdquochyacutebldquo v spisoch oficiaacutelnejšieho charakteru V literaacuternej koineacute

sa v zaacutevislosti od vzdelania a spoločenskeacuteho postavenia autora prejavovali rozmaniteacute uacuterovne

štyacutelu a rocirczne veľkyacute vplyv attickej literatuacutery i ľudovyacutech prvkov V koineacute piacutesali napr dejepisci

Polybios (2 stor pred Kr) a Plutarchos (12 stor po Kr) zemepisci Straboacuten (okolo

prelomu letopočtov) a Pausanias (2 stor po Kr) tiež rečniacutek Dionysios z Halikarnassu (1

stor pred Kr) Použiacutevala sa približne do 6 stor po Kr

Variantom koineacute je aj biblickaacute greacutečtina v ktorej suacute napiacutesaneacute spisy Noveacuteho zaacutekona (2

polovica 1 stor ndash 1 polovica 2 stor po Kr) vďaka čomu sa greacutečtina (popri aramejčine

a hebrejčine) stala v staroveku nielen nositeľkou kultuacuternych tradiacuteciiacute ale tiež nositeľkou

noveacuteho naacuteboženstva ndash kresťanstva Biblickaacute greacutečtina mala nesmierny vplyv na formovanie

latinskej kresťanskej terminoloacutegie

a prostredniacutectvom nej aj na

kresťanskuacute terminoloacutegiu

modernyacutech euroacutepskych naacuterodov

Obr 2 Text proloacutegu Jaacutenovho

evanjelia (Jn 1 1-5)

13

V 2 stor pred Kr sa Greacutecko dostalo pod nadvlaacutedu Rimanov a naacutesledne v 1 stor pred

Kr vzniklo z nostalgie za dňami greacuteckej slobody puristickeacute hnutie ndash atticizmus ktoreacute hlaacutesalo

naacutevrat k jazyku klasickyacutech autorov 5 a 4 stor pred Kr Jazyk sa stal prostriedkom

udržujuacutecim kultuacuternu kontinuitu so slaacutevnou a slobodnou minulosťou a nebola žiaduca nijakaacute

zmena greacuteckeho jazyka nijakyacute odklon od jazyka klasikov Koineacute bola zavrhovanaacute ako

produkt ignorancie Autori neskorej antiky boli buď striktniacute atticisti alebo sa priklaacuteňali ku

kultivovanej literaacuternej koineacute Taacuteto naacuteuka prevlaacutedla vo vzdelaacutevaniacute a stala sa zaacutekladom

staacuteročnej greacuteckej diglosie paralelnej existencie dvoch variantov jedneacuteho jazyka ndash jedneacuteho

literaacuterneho a jedneacuteho hovoroveacuteho Takto piacutesali napr

historik Arrianos a prozaik Lukianos (2 stor po Kr)

ale i veľkiacute cirkevniacute otcovia Bazil Veľkyacute Gregor

Nazianzskyacute Gregor Nysskyacute a Jaacuten Zlatouacutesty (4 stor po

Kr)

V obdobiacute Byzancie (600 ndash 1453) bola jazykom

administratiacutevnej spraacutevy a vaumlčšiny piacutesomnostiacute klasickaacute

greacutečtina V nižšej literatuacutere (kroniky životy svaumltyacutech

od 12 stor aj poeacutezia) sa však prejavoval živyacute

hovorovyacute jazyk ktoryacute sa vyviacutejal zo starovekej koineacute

Pretrvaacutevajuacuteca diglosia sa postupne čoraz viac

pociťovala ako probleacutem Naacutestojenie na klasickej

greacutečtine bolo na jednej strane vyacuterazom kultuacuternej

kontinuity ale na strane druhej aj prekaacutežkou vzdelania

a kultuacutery Jej zvlaacutednutiu bolo totiž treba venovať veľa

času a zaacuteroveň ňou piacutesaneacute diela zostaacutevali vyhradeneacute

pre elitu

Koncom 18 storočia sa sformovala akaacutesi

strednaacute cesta medzi klasickou greacutečtinou a ľudovyacutem jazykom tzv kathareusa V roku 1830

vznikol modernyacute greacutecky štaacutet a vzdelaacutevaciacutem jazykom zostala staraacute greacutečtina Naďalej však

existovala hovorovaacute greacutečtina dimotiki v ktorej v tomto obdobiacute vznikali prveacute baacutesnickeacute diela

Do začiatku 20 storočia sa v literatuacutere definitiacutevne presadila dimotiki no napriek tomu bola

podľa uacutestavy z roku 1911 štaacutetnym jazykom kathareusa V roku 1976 sa podľa zaacutekona

o všeobecnom vzdelaniacute stala vyučovaciacutem jazykom na všetkyacutech stupňoch škocircl dimotiki

a zatiaľ poslednou zmenou tyacutekajuacutecou sa greacuteckeho jazyka je pravopisnaacute reforma z roku 1982

ktoraacute upravila piacutesanie priacutezvuku Zaviedol sa monotonickyacute systeacutem

Koineacute (ἡ κοινὴ διάλεκτος

spoločneacute naacuterečie) ndash

substantiacutevum dialektos je

v greacutečtine ženskeacuteho rodu a tomu

zodpovedaacute aj adjektiacutevum koineacute

(spoločneacute) ktoreacute sa použiacuteva

v substantivizovanej podobe na

označenie spoločnej formy

greacuteckeho jazyka

Diglosia ndash ovlaacutedanie a

použiacutevanie dvoch jazykov

s odlišnou sociaacutelnou a kultuacuternou

funkciou na jedinom uacutezemiacute

Kathareusa ndash καθαρός

(katharos) = čistyacute jazyk bez

novotvarov a cudziacutech slov ktoreacute

boli bežneacute v hovorovej reči no

svojou štruktuacuterou bol bližšie

hovorovej ako archaickej

greacutečtine

14

Greacutecke piacutesmo sa podľa svojich prvyacutech piacutesmen volaacute alfabeta Svoj pocircvod maacute vo

fenickom hlaacuteskovom piacutesme Greacuteci ho prevzali i keď nie v plnom zmysle slova od Feničanov

spolu s naacutezvami piacutesmen a ich poradiacutem Keďže pre Semitov bolo zbytočneacute piacutesať popri

spoluhlaacuteskach aj samohlaacutesky (semitskaacute slabika začiacutena spoluhlaacuteskou a priacuteslušneacute samohlaacutesky sa

rodenyacutem Semitom vybavujuacute automaticky) obsahovala fenickaacute abeceda 22 znakov

vyjadrujuacutecich iba spoluhlaacutesky čo predstavovalo o paumlť spoluhlaacutesok viac než mala prvotnaacute

alfabeta

Obr 3 Fenickeacute piacutesmo

Greacuteci ktoryacutem boli niektoreacute semitskeacute spoluhlaacutesky uacuteplne cudzie a navyše pociťovali ako zaacuteklad

svojho jazyka samohlaacutesky museli s prevzatyacutem fenickyacutem piacutesmom naložiť naozaj reformnyacutem

spocircsobom Museli si poradiť s nadbytkom znakov pre semitskeacute sykavky tiež izolovať znaky

reprezentujuacutece semitskeacute spoluhlaacutesky neexistujuacutece v greacutečtine a tieto priradiť samohlaacuteskam

pričom na eacute a oacute sa spočiatku nedostalo Naacutesledne prechaacutedzalo greacutecke piacutesmo vďaka vplyvu

dialektov vlastnyacutem vyacutevojom v každej z oblastiacute Greacutecka Nakoniec v 5 storočiacute pred Kr

prevlaacutedla ioacutensko-attickaacute abeceda so svojimi 24 piacutesmenami (17 spoluhlaacutesok a 7 samohlaacutesok)

ktoraacute sa doteraz použiacuteva v novej greacutečtine

Z greacuteckej alfabety vzniklo už v staroveku latinskeacute piacutesmo Latinskaacute abeceda však

vychaacutedzala zo zaacutepadnej greacuteckej alfabety nie z vyacutechodnej ako ioacutensko-attickaacute Rozdiel medzi

nimi sa prejavoval napriacuteklad v akustickej hodnote piacutesmena X (v latinčine x v greacutečtine ch)

V greacuteckej abecede sa použiacutevali veľkeacute piacutesmenaacute i maleacute piacutesmenaacute Chronologicky staršie

suacute veľkeacute piacutesmenaacute naacutepisoveacute majuskuly Pre pocircvodneacute texty je priacuteznačneacute piacutesanie slov bez

medzier tzv scriptio continua či piacutesanie veršov bez ohľadu na ich začiatok a koniec Na

konci staroveku sa v koacutedexoch rozšiacuterilo unciaacutelne piacutesmo ktoreacute je charakteristickeacute svojimi

15

zaoblenyacutemi literami ndash napriacuteklad sigma ktoraacute maacute v naacutepisovej majuskule podobu Σ v unciaacutele

vyzeraacute ako C

Obr 4 Ukaacutežka unciaacutelneho piacutesma Codex Sinaiticus jeden z najstaršiacutech opisov Biblie na svete

Maleacute piacutesmenaacute minuskuly vychaacutedzajuacute zo stredovekej pisaacuterskej praxe Umožňovali ryacutechlejšie

piacutesanie a šetrili piacutesaciacute materiaacutel Greacutecka alfabeta v tejto podobe sa v stredoveku stala jednyacutem

zo zdrojov pre vznik cyriliky Z malyacutech piacutesmen greacuteckej alfabety zostavil totiž sv Konštantiacuten-

Cyril predtyacutem ako prišiel v roku 863 na Veľkuacute

Moravu ohlasovať kresťanstvo v staroslovien-

čine hlaholiku Cez ňu vznikla naacutesledne

cyrilika ktoruacute zostavili Cyrilovi žiaci z veľkyacutech

greacuteckych piacutesmen Cyrilika zostala piacutesmom

vyacutechodoslovanskyacutech naacuterodov ndash Rusov

Ukrajincov a Bielorusov Z juhoslovanskyacutech

naacuterodov ju prijali s uacutepravami Bulhari

Macedoacutenci Srbi a Čiernohorci Na uacutezemiacute

Ruska sa z cyriliky vyvinula azbuka

Obr 5 Hlaholika

Obr 6 Cyrilika

16

Ako prostriedok šiacuterenia vedy a kultuacutery

zanechala greacutečtina stopy nielen v slovanskyacutech ale aj v

ostatnyacutech jazykoch Euroacutepy Žiadna inaacute reč nemala

prostredniacutectvom literatuacutery takyacute veľkyacute vplyv na

neskoršie indoeuroacutepske jazyky v Euroacutepe ako praacuteve

greacutečtina Mocircžeme hovoriť o jej propedeutickom

vyacutezname pre vznik inyacutech jazykov Praktickyacutem

priacutekladom je i latinskyacute jazyk na ktoryacute greacutečtina

vplyacutevala v morfoloacutegii v syntaxi i v lexike

112 Latinskyacute jazyk

Latinskyacute jazyk sa z indoeuroacutepskeho prajazyka

vydelil približne v 3 stor pred Kr V tom čase bol len

dialektom v okoliacute Riacutema Hovorili niacutem Latinovia

(Latīnī) obyvatelia Latia (Latium) Tento kraj sa

nachaacutedzal v strednej Itaacutelii pri dolnom toku rieky Tiber

Jednyacutem z kmeňov ktoreacute siacutedlili v Latiu boli Rimania

(Rōmānī) ktoriacute žili v Riacuteme (Rōma) a v jeho okoliacute

Nemal žiadne privilegovaneacute postavenie a nič

nenasvedčovalo tomu že by sa raz mohol stať

bdquomedzinaacuterodnyacutemldquo jazykom

Na rozšiacutereniacute a medzinaacuterodnom použiacutevaniacute

latinčiny mala rozhodujuacuteci podiel politickaacute

a hospodaacuterska aktivita jej nositeľov politickaacute moc

Riacutema a jeho expanzia Latinskyacute jazyk sa stal

oficiaacutelnym jazykom Riacutemskej riacuteše Mal nadnaacuterodnyacute

a nadetnickyacute charakter a preto mohol pocircsobiť aj ako

akyacutesi medzijazyk (lat interlingua) sprostredkovateľ

medzi naacutezorovo a naacutebožensky znepriatelenyacutemi

komunikačnyacutemi partnermi z ktoryacutech ani jeden

nepoužiacuteval tento jazyk ako etnickyacute Normatiacutevna

latinčina bola založenaacute na presne stanovenej slovnej

Vnuacutetornyacute vyacutevoj latinčiny

Popri svojom vonkajšom šiacutereniacute

prekonaacuteval latinskyacute jazyk aj

vnuacutetornyacute vyacutevoj V jeho vyacutevoji

v čase antiky rozoznaacutevame paumlť

obdobiacute

1 Predliteraacuterne obdobie siaha od

najstaršiacutech čias až do r 240 pred

Kr Latinskyacute jazyk tohto obdobia

poznaacuteme predovšetkyacutem zo značne

porušenyacutech naacutepisov

zo skromnyacutech zlomkov kultovej

poeacutezie a zo zlomkov dvanaacutestich

tabuacuteľ najstaršou naacutepisovou

pamiatkou je kovovaacute spona

z Praeneste (dnes Palestrina

neďaleko Riacutema) z 2 pol 7 stor

pred Kr

2 Archaickeacute obdobie sa datuje od

r 240 do r 80 pred Kr V tomto

obdobiacute vstupuje latinčina do dejiacuten

Množia sa naacutepisy a objavujuacute sa

prveacute literaacuterne texty Umeleckyacutem

vypestovaniacutem hovorovej reči

mesta Riacutema sa vytvoril a postupne

sa začal ustaľovať spisovnyacute jazyk

3 Klasickeacute obdobie siaha od r 80

pred Kr do r 14 po Kr V tomto

obdobiacute sa latinskyacute jazyk z

gramatickej a pravopisnej straacutenky

ustaacutelil Z lexikaacutelnej straacutenky sa

klasickaacute latinčina vyznačuje

snahou o čistotu jazyka vyhyacutebajuacutec

sa použiacutevaniu zastaranyacutech a

neobvyklyacutech slov a vylučujuacutec

všedneacute a cudzie slovaacute Ide

o vrcholneacute obdobie riacutemskej

literatuacutery V proacuteze sa stal

najvyacuteznamnejšiacutem klasickyacutem

vzorom Cicero v poeacutezii Horatius

a Vergilius

4 Strieborneacute obdobie siaha od r

14 po Kr do smrti cisaacutera Traiana

r 117 po Kr Z gramatickej a

pravopisnej straacutenky nenastaacuteva v

latinskom jazyku nijakaacute zmena

Rozdiely oproti klasickej latinčine

sa prejavujuacute len v štylistike

5 Uacutepadkoveacute (železneacute) obdobie

siaha od Traianovej smrti do

kodifikaacutecie riacutemskeho praacuteva

cisaacuterom Iustinianom I v r 529

17

zaacutesobe ktoraacute bola očistenaacute od barbarizmov slov

prevzatyacutech z inyacutech jazykov najmauml z greacutečtiny

Vyjadrovala sa presne jasne podľa gramatickyacutech

pravidiel a mala bohatuacute slovnuacute zaacutesobu

Postavenie latinčiny sa v priebehu euroacutepskych

dejiacuten rocirczne menilo Latinskyacute jazyk zažiacuteval vzostupy aj

paacutedy Zdanlivo vyacuteraznejšiacute uacutepadok prekonal už na

prelome letopočtov za vlaacutedy cisaacutera Augusta keď

spisovnaacute latinčina ustrnula vo svojej spisovnej forme

aby sa prakticky až po dnes zachovala v tej istej

gramatickej štruktuacutere a obohacovala sa len v lexike

Skutočnaacute hovorenaacute každodennaacute reč sa staacutele viac

vzďaľovala od tejto normy Z vulgaacuternej latinčiny

hovorovej ľudovej podoby latinskeacuteho jazyka sa

postupne vyvinuli romaacutenske jazyky

Strnulosť spisovnej latinčiny sa však ukaacutezala byť

jej veľkou prednosťou Stala sa svetovyacutem

komunikačnyacutem prostriedkom a vďaka rozšiacutereniu

kresťanstva aj oficiaacutelnym jazykom katoliacuteckej cirkvi

Podarilo sa jej dokonca preniknuacuteť aj tam kam sa

nedostala ako štaacutetny jazyk Po rozdeleniacute Riacutemskej riacuteše

na zaacutepadnuacute a vyacutechodnuacute bola totiž v zaacutepadnej časti

zavedenaacute ako liturgickyacute jazyk kresťanov Plnila

funkciu medzinaacuterodneacuteho odborneacuteho jazyka ktoreacuteho

znalosť umožnila šiacuteriť myšlienky evanjelia do

všetkyacutech krajiacuten kam smerovali misie Kanonickeacute

texty suacute dodnes vydaacutevaneacute viacjazyčne no vždy aj po

latinsky Spisovnaacute latinčina fungovala aj ako

referenčnyacute jazyk pre riacutemske praacutevo

Neskoraacute latinčina (nadvaumlzujuacuteca na klasickuacute

latinčinu a obohatenaacute o prvky najstaršiacutech latinskyacutech

prekladov Biblie) spolu s klasickou a ľudovou

latinčinou bola konštitutiacutevnym prvkom stredovekej

latinčiny a možno povedať že prispela k udržaniu jednotneacuteho raacutezu latinskeacuteho jazyka v obdobiacute

po Kr V tomto obdobiacute začiacutena

ľudovaacute latinčina ziacuteskavať

prevahu nad spisovnou Do

literaacuternych diel prenikajuacute v

značnej miere prvky hovorovej

ľudovej reči a rozličneacute

barbarizmy porušuje sa

gramatickaacute spraacutevnosť a priacutezvuk

Začiacutena sa straacutecať cit pre

kvantitu takže sa v poeacutezii

objavujuacute verše s čisto

priacutezvučnou prozoacutediou

lat vulgus -ī n = ľud

lat vulgaris = obyčajnyacute

všednyacute všeobecnyacute

V latinčine nemaacute slovo vulgaacuterny

pejoratiacutevne konotaacutecie t j nemaacute

vyacuteznam ako v slovenčine

(hrubyacute neslušnyacute grobiansky)

Romaacutenske jazyky

Zaacutekladom dnešnyacutech

romaacutenskych jazykov sa latinčina

stala v romanizovanyacutech

riacutemskych provinciaacutech Na uacutezemiacute

Itaacutelie sa z nej vyvinula

taliančina V Galii kde žili tri

veľkeacute rečovo odlišneacute naacuterody ndash

Belgovia Akvitaacutenci a Kelti ndash

pocircsobila latinčina od 1 stor

pred Kr najprv ako interetnickyacute

jazyk a postupne sa na tomto

uacutezemiacute začala vyviacutejať

francuacutezština V naacuterodnostne

nejednotnej Hispaacutenii sluacutežil

latinskyacute jazyk ako

dorozumievaciacute prostriedok tak

medzi jednotlivyacutemi naacuterodmi

ako i so zvyškom riacutemskeho

sveta Vyvinula sa tu kastiacutelčina

ktoraacute bola v roku 1925 oficiaacutelne

nazvanaacute španielčinou Odpor

proti latinskej nadvlaacutede

najdlhšie pretrvaacuteval v Lusitaacutenii

kde sa z latinčiny vyvinula

portugalčina Zvyškom

latinčiny v dnešnom

Švajčiarsku je reacutetoromaacutenčina

18

stredoveku Ešte koncom antiky sa o zachovanie

riacutemskeho piacutesomniacutectva pre neskoršie generaacutecie zasluacutežili

okrem pohanskyacutech Rimanov i kresťania

predovšetkyacutem benediktiacuteni Tiacute vo svojich klaacuteštoroch

zachraacutenili a prostredniacutectvom školstva ďalej

odovzdaacutevali riacutemsku spisbu impregnovanuacute greacuteckym

duchom celej zaacutepadnej Euroacutepe pre ktoruacute ostala

latinčina po celyacute stredovek zjednocovaciacutem elementom

Uchovaniu jednotneacuteho raacutezu latinčiny napomaacutehal aj

univerzaacutelne vybudovanyacute vzdelaacutevaciacute systeacutem ktoryacute

spočiacuteval na tom istom povinnom čiacutetaniacute klasikov tyacutech

istyacutech gramatikaacutech pochaacutedzajuacutecich ešte z obdobia

neskorej antiky hoci boli obdobia (napr za vlaacutedy

Merovejovcov v Galii 5 ndash pol 8 stor) keď sa

latinčina v suacutevislosti s nedostatočnou uacuterovňou

vzdelania staacutevala doslova nezrozumiteľnou čiacutem

straacutecala svoju komunikatiacutevnu funkciu a zažiacutevala ďalšiu

existenciaacutelnu kriacutezu Keďže naacuterodneacute jazyky v tom čase

ešte neprevzali funkciu uacuteradneacuteho dorozumievacieho

jazyka považovali niektoriacute euroacutepski panovniacuteci za

nutnuacute reformu školstva a obnovu latinskeacuteho jazyka

jeho pribliacuteženiacutem resp naacutevratom ku klasickej jazykovej norme Takto sa už v stredoveku

stretaacutevame s niekoľkyacutemi renesanciami

Najvyacuteznamnejšou z nich bola tzv karoliacutenska renesancia Jej iniciaacutetorom bol Karol

Veľkyacute (8 9 stor) ktoryacute obnovil školskuacute vyacuteučbu jazyka Dal podnet k štuacutediu latinčiny ako

všeobecneacuteho dorozumievacieho jazyka (lingua franca) a urobil z nej naacutestroj euroacutepskej

komunikaacutecie Tento naacutevrat k antike bol uacutečelovyacutem naacutevratom ku klasickej jazykovej forme aby

sa latinčina stala opaumlť zrozumiteľnou a funkčnou Na zaacutekladoch karoliacutenskej renesancie potom

vyraacutestla bohato rozvinutaacute stredovekaacute latinskaacute literatuacutera i euroacutepske vysokeacute školy

Na konci stredoveku však latinčina ako umeleckyacute a komunikačnyacute jazyk začala straacutecať

svoju silu Obmedzila sa len na jazyk scholastickej filozofie a degenerovala do neživyacutech

scheacutem Zachraacutenili ju renesančniacute humanisti (15 ndash 16 stor) ktoriacute znovu odkryli Ciceronovo

jazykoveacute umenie i diela ostatnyacutech antickyacutech autorov Latinčina sa vraacutetila do sfeacutery umenia

a tvoriveacuteho jazykoveacuteho procesu Štuacutediom antickyacutech textov (zachovanyacutech v stredovekyacutech

Reč ranyacutech kresťanov

Pre rozmaacutehajuacutece sa kresťanstvo

prvyacutech storočiacute po Kr bolo

nevyhnutnosťou naacutejsť

vyjadrenie pre svoje noveacute

zmyacutešľanie pomenovať

skutočnosti ktoreacute v profaacutennej

literatuacutere tej doby neexistovali

Jazyk použiacutevanyacute kresťanmi

nadviazal na predchaacutedzajuacutece

vyacutevojoveacute štaacutedia latinčiny do ich

formaacutelneho hovoreneacuteho

i piacutesomneacuteho prejavu však

prenikol slovniacutek syntax a štyacutel

biblickyacutech prekladov V prvyacutech

storočiach naacutešho letopočtu tak

pre potreby kresťanov vzniklo

veľa neologizmov Hoci sa

medzi nimi nachaacutedzal značnyacute

počet vyacutepožičiek či už

greacutecizmov alebo hebraizmov

pre docircležiteacute idey kresťanskej

doktriacuteny vytvaacuterala latinskaacute

komunita od samotneacuteho

počiatku ekvivalentneacute vyacuterazy vo

svojom materinskom jazyku

V tomto možno sledovať priamy

vplyv kresťanstva na latinčinu

19

odpisoch) sa zbavila stredovekyacutech naacutenosov a napodobňovaniacutem vzorov (imitātiō) sa viac či

menej uacutespešne pribliacutežila k podobe akaacute jej bola vlastnaacute v jej klasickom obdobiacute

Od 17 storočia začali latinčinu z postavenia medzinaacuterodneacuteho jazyka najprv v literatuacutere

a neskocircr aj vo vede vytlaacutečať postupne sa presadzujuacutece naacuterodneacute jazyky čo priamo suacuteviselo so

vznikom modernyacutech naacuterodnyacutech štaacutetov a vzrastajuacutecim naacuterodnyacutem povedomiacutem Napriek tomu

latinčina ostaacutevala naďalej dorozumievaciacutem jazykom vzdelanej Euroacutepy V Uhorsku (a teda aj

na našom uacutezemiacute) bola jazykom štaacutetnej spraacutevy a vedy takmer až do polovice 19 storočia

V obdobiacute keď sa zdalo že latinčina v akademickom svete skončila začala jej veľkaacute

epocha v školskom systeacuteme Stala sa najvyacuteznamnejšiacutem jazykom na gymnaacuteziaacutech a tento stav

trval až do vypuknutia 2 svetovej vojny Zatiaľ čo u naacutes došlo po vojne k značneacutemu

vtedajšou štaacutetnou ideoloacutegiou regulovaneacutemu odlivu klasickeacuteho vzdelania zo strednyacutech škocircl

a z verejneacuteho života v slobodnom svete sa klasickeacute vzdelanie opaumlť vraacutetilo na gymnaacuteziaacute

a zotrvalo tam dodnes

Obr 7 Mapa provinciiacute Riacutemskej riacuteše po roku 135

20

12 Lingua Latina

121 Latinskaacute abeceda

Rimania prevzali piacutesmo od Greacutekov prostredniacutectvom Etruskov Spočiatku poznali len

veľkeacute piacutesmenaacute (majuskula) maleacute (minuskula) vznikli až v pisaacuterskej praxi v stredoveku Po

rocircznych uacutepravaacutech mala latinskaacute abeceda 23 piacutesmen

A B C D E F G H I K L M N O P Q R S T V X Y Z

V suacutečasnosti sa latinskeacute texty piacutešu malyacutemi piacutesmenami Veľkyacutemi piacutesmenami sa začiacutenajuacute vety

použiacutevajuacute sa na začiatku vlastnyacutech mien a ich odvodeniacuten (Rōma Riacutem Rōmānus riacutemsky

Latīnē latinsky) a veľkeacute piacutesmenaacute vytvaacuterajuacute niektoreacute skratky (SPQR = senātus pōpulusque

Rōmānus senaacutet a ľud riacutemsky)

Naacutezvy jednotlivyacutech piacutesmen zneli rovnako ako tie naše teda a beacute ceacute deacute atď

(abecedarius = žiak prvej triedy) Tieto naacutezvy vytvorili Etruskovia ktoriacute nimi nahradili

greacutecke menaacute alfa beacuteta atď

122 Latinskeacute hlaacutesky a ich vyacuteslovnosť

Latinskeacute hlaacutesky sa delia na samohlaacutesky (vōcālēs) dvojhlaacutesky (diphtongī)

a spoluhlaacutesky (cōnsonantēs)

Vokaacutely a e i o u y Mocircžu byť kraacutetke alebo dlheacute Prirodzenaacute kvantita latinskyacutech

samohlaacutesok je fonologickaacute vyacuteznamotvornaacute (podobne ako v greacutečtine slovenčine či v češtine

napr malum zlo ne mālum jablko populus ľud ne pōpulus topoľ) Dĺžka sa v latinčine označuje

vodorovnou čiarkou nad vokaacutelom (ā ē ī ō ū) ale len

z didaktickyacutech docircvodov Rimania dĺžky v piacutesme

neoznačovali a nenachaacutedzajuacute sa ani v modernyacutech

ediacuteciaacutech latinskyacutech textov (s vyacutenimkou učebniacutec)

Diftongy ae au ei eu oe ui Diftongy eu ei

ui sa vyskytujuacute len v citoslovciach (heu ach eheu

beda ei oh hui ha) v časticiach (seu lebo ceu ako)

a v cudziacutech slovaacutech (Eurōpa Euroacutepa) V ostatnyacutech

priacutepadoch sa vyslovujuacute oddelene (ne-uter nijakyacute re-us

vinnyacute)

Za to že poznaacuteme kvantitu

latinskyacutech slov vďačiacuteme

čiastočne zachovanyacutem uacutedajom

riacutemskych gramatikov

predovšetkyacutem však latinskej

poeacutezii Bola piacutesanaacute časomernou

prozoacutediou v ktorej je

rozhodujuacuteca kvantita slabiacutek

a teda okrem ineacuteho aj dĺžka

samohlaacutesok

21

Zaacutekladneacute pravidlaacute latinskej vyacuteslovnosti

dokaacutežeme rekonštruovať na zaacuteklade svedectva staryacutech

gramatikov z prepisov do greacutečtiny a zo stredovekej

tradiacutecie Po rozpade Riacutemskej riacuteše sa vyacuteslovnosť

latinčiny začala prispocircsobovať vyacuteslovnosti jazykov

romaacutenskych naacuterodov Tieto rozdiely sa udržali dodnes

Každyacute naacuterod uchovaacuteva vlastnuacute vyacuteslovnosť latinčiny

prispocircsobenuacute svojmu jazyku Naša vyacuteslovnosť sa

definitiacutevne ustaacutelila na rakuacutesko-uhorskyacutech gymnaacuteziaacutech

v 19 storočiacute Pravidlaacute vyacuteslovnosti ktoraacute je normatiacutevna

v slovenskom stredoškolskom a vysokoškolskom

prostrediacute suacute

grafeacutemu i vyslovujeme na začiatku slova pred

vokaacutelom ako j iam (jam) už vo vnuacutetri slova

medzi dvoma vokaacutelmi vyslovujeme i ako jj

maior (majjor) vaumlčšiacute eius (ejjus) jeho

V greacuteckych slovaacutech je i vždy samohlaacuteskoveacute

Iōnēs (Ioacuteneacutes) Ioacutenovia

diftongy ae oe znejuacute ako slovenskeacute eacute Caesar

(Ceacutezar) proelium (preacutelium) boj Ak sa maacute

diftong vysloviť oddelene kladuacute sa nad druhyacute

vokaacutel dve bodky alebo čiarka poeumlta alebo

poēta baacutesnik

c vyslovujeme ako slovenskeacute c pred e i y ae

oe eu cēna obed cibus jedlo caelum nebo

atď všade inde sa vyslovuje ako k cor srdce

caput hlava clārus slaacutevny locus miesto dīc

povedz

d t n pred i e sa nemaumlkčiacute dīcō (dyacutekoacute)

hovoriacutem tibi (tybi) tebe decem desať

ngu sa vyslovuje ako ngv lingua (lingva)

jazyk

ph sa vyslovuje ako f philosophia (filozofia)

Piacutesmeno C bolo pocircvodne

znakom pre hlaacutesku k i g Až

neskocircr od pol 3 stor pred Kr

došlo s rozvojom literaacuterneho

života pod vplyvom rozdielnej

vyacuteslovnosti (nezneleacute k ne zneleacute

g) k rozlišovaniu aj v grafike C

versus G V klasickej latinčine

sa c vyslovovalo ako k bez

ohľadu na foneacutemu ktoraacute

nasledovala

Zvyšky stareacuteho pravopisu G suacute

zachovaneacute v skratkaacutech osobnyacutech

mien C = Gāius a Cn =

Gnaeus

K sa zachovalo len

v niekoľkyacutech slovaacutech K = Kal

= Kalendae prvyacute deň v mesiaci

Karthāgō (ale i Carthāgō)

mesto v severnej Afrike K =

Kaesō osobneacute meno

Naše U označovali Rimania

grafeacutemou V Dnes ich už

v piacutesme rozlišujeme

Y a Z sa vyskytujuacute len

v greacuteckych slovaacutech

Reštituovanaacute vyacuteslovnosť

V polovici 20 storočia vznikla

snaha zjednotiť latinskuacute

vyacuteslovnosť na zaacuteklade

predpokladaneacuteho stavu

v klasickej dobe V mnohyacutech

krajinaacutech tuacuteto tzv reštituovanuacute

čiže obnovenuacute vyacuteslovnosť

prijali Dvojhlaacutesky ae oe

vyslovujeme [aacutee] [oacute

e] saepe

[saacuteepe] poena [poacuteena] ndash obe

slovaacute suacute dvojslabičneacute Greacutecke

piacutesmeno y sa vyslovuje uuml

Piacutesmeno c znie ako k všade teda

aj pred e a i Spojenie ti

vyslovujeme ako ti aj pred

nasledujuacutecou samohlaacuteskou

amīcitia [amiacutekitia] Znak v

označuje zvuk anglickeacuteho w

Piacutesmeno h sa nečiacuteta alebo znie

len veľmi slabo

22

qu sa vyslovuje ako kv aqua (akva) voda

rh sa vyslovuje ako r rhētor (reacutetor) rečniacutek učiteľ rečniacutectva

s sa medzi vokaacutelmi a spravidla medzi vokaacutelom a konsonantmi m n l vyslovuje ako z

rōsa (roza) ruža mensis (meacutenzis) mesiac pulsus (pulzus) zahnanyacute

ti vyslovujeme pred vokaacutelom alebo pred ae ako ci grātia (graacutecija) vďaka dīvitiae

(dyacutevicijeacute) bohatstvo ALE po s t x tiež ak maacute priacutezvuk a v greacuteckych slovaacutech

vyslovujeme ako ty bestia (bestya) zviera mixtiō (mixtyoacute) zmiešanina tōtīus (toacutetyacuteus)

celeacuteho Miltiadēs (Miltyadeacutes) Miltiadeacutes greacutecky štaacutetnik

123 Kvantita slabiacutek

V latinčine rozlišujeme nielen kraacutetke a dlheacute vokaacutely ale aj kraacutetke a dlheacute slabiky

Slabika je kraacutetka vtedy keď obsahuje kraacutetky vokaacutel po ktorom nasleduje iba jednoduchyacute

konsonant populus ľud Ak však za kraacutetkym vokaacutelom nasledujuacute aspoň dva konsonanty

slabika je dlhaacute

Latinskeacute slabiky suacute teda dlheacute 1 prirodzene keď obsahujuacute dlhyacute vokaacutel alebo diftong

nātūra priacuteroda aurum zlato 2 poziacuteciou keď po kraacutetkej slabike nasleduje skupina aspoň

dvoch konsonantov modestia skromnosť Rimania ciacutetili oba druhy slabiacutek celkom prirodzene

ako dlheacute Treba však poznamenať že kombinaacutecia jedneacuteho z konsonantov p b t d c g na

prvom a l alebo r na druhom mieste konsonantickej skupiny nemaacute na dĺžku slabiky vplyv

slabika s kraacutetkym vokaacutelom ostaacuteva kraacutetka (integra ndash druhaacute slabika je kraacutetka i keď pre

baacutesnikov nie vždy)

Tento dvojityacute typ kvantity je rozhodujuacuteci pre miesto slovneacuteho priacutezvuku

124 Priacutezvuk latinskyacutech slov

Latinskeacute slovaacute sa skladajuacute z priacutezvučnyacutech a nepriacutezvučnyacutech slabiacutek Priacutezvuk sa v piacutesme

neoznačuje Jednoslabičneacute slovaacute (okrem predložiek a spojok) majuacute priacutezvuk vždy

Dvojslabičneacute slovaacute majuacute priacutezvuk na predposlednej slabike Troj- a viacslabičneacute slovaacute majuacute

priacutezvuk

1 na predposlednej slabike ak je taacuteto dlhaacute laudāmus honestus

2 na tretej slabike od konca ak je predposlednaacute slabika kraacutetka fēmina lēgimus

23

Znamenaacute to že priacutezvuk sa mocircže (na rozdiel od slovenčiny) v jednotlivyacutech tvaroch jedneacuteho

slova pohybovať napr amor ndash amōrem (laacuteska) tenebrae ndash tenebrārum (temnota) repetere ndash

repetō ndash repetāmus (opakovať)

125 Odraz klasickyacutech jazykov vo zvukovej straacutenke slovenčiny

Suacutečasťou našej slovnej zaacutesoby je množstvo slov pochaacutedzajuacutecich ešte z antiky

Použiacutevame ich v odbornej ale i bežnej každodennej komunikaacutecii bez toho aby sme si

uvedomili že ich vyacuteslovnosť a pravopis je ovplyvnenyacute klasickyacutemi jazykmi a nie vždy

zodpovedaacute slovenskeacutemu jazykoveacutemu uacutezu

Slovenčina patriacute k tzv zaacutepadoslovanskyacutem jazykom do ktoryacutech mnoheacute slovaacute antickeacuteho

pocircvodu neprenikli na rozdiel od vyacutechodoslovanskyacutech

jazykov priamo z greacutečtiny ale prostredniacutectvom

latinčiny ktoraacute zachovala pocircvodnuacute klasickuacute greacutecku

vyacuteslovnosť i pravopis tyacutechto slov Vo

vyacutechodoslovanskyacutech jazykoch sa prejavuje vyacuteslovnosť

greacuteckych hlaacutesok z 9 ndash 10 stor (obdobie vzniku

cyriliky z greacuteckej alfabety) ktoraacute bola v niektoryacutech

priacutepadoch odlišnaacute ako v obdobiacute klasickej ioacutensko-

attickej greacutečtiny Napriacuteklad litera Β β (beacuteta b)

označovala v byzantskej greacutečtine hlaacutesku v vokaacutel Η η

(eacuteta eacute) sa vyslovoval ako i litera Θ θ (theacuteta th) sa

vyslovovala ako f Z pocircvodneacuteho greacuteckeho Βαβυλών (Babyloacuten) maacuteme preto dnes v ruštine

Вавилόн (Vaviloacuten) ale v slovenčine Babylon z greacuteckeho ῥήτώρ (rheacutetoacuter) ruskeacute рuacuteтор (riacutetor)

a slovenskeacute reacutetor z greacuteckeho καθέδρα (kathedra) ruskeacute кaacuteфедра (kaacutefedra) a slovenskeacute

katedra

Pri slovaacutech ktoreacute obsahujuacute diftong je situaacutecia zložitejšia Starogreacutecky diftong αι (ai

v byzantskej vyacuteslovnosti e) sa vo vlastnyacutech menaacutech spravidla zachovaacuteva napr Aischylos

(Αἰσχύλος) Aiolos (Αἴολος) ale Etioacutepia (Αἰθιοπία) v apelatiacutevach však nachaacutedzame eeacute cez

latinskyacute diftong ae (e) napr gr σφαῖρα (sfaira) gt lat sphaera slovenskeacute sfeacutera gr αἵρεσις

(hairesis) gt lat haeresis slovenskeacute hereacuteza

V priacutepadoch korelaacutecie tvrdostimaumlkkosti (dď tť nň) pri viac menej zdomaacutecnenyacutech

slovaacutech nie je vyacuteslovnosť slov pochaacutedzajuacutecich z klasickyacutech jazykov ovplyvnenaacute slovenskyacutemi

Vyacutechodoslovanskeacute naacuterody ndash Rusi Ukrajinci Bielorusi

Zaacutepadoslovanskeacute naacuterody ndash Poliaci Ćesi Slovaacuteci Lužickiacute Srbi

Juhoslovanskeacute naacuterody ndash Bulhari Macedoacutenci Srbi Čiernohorci Slovinci Chorvaacuteti

24

pravidlami diktaacutetor disk titul kritika panika nivelaacutecia atď V slovenčine sa odraacuteža aj

dvojakaacute vyacuteslovnosť latinskeacuteho c (ako k alebo c) Vo vlastnyacutech menaacutech sa pritom zvykne

zachovaacutevať aj pocircvodnyacute latinskyacute pravopis (Cato Claudius) Všeobecneacute menaacute sa piacutešu domaacutecim

pravopisom (kauza kultuacutera klasika)

126 Vyacuterazy antickeacuteho pocircvodu v slovnej

zaacutesobe slovenčiny

Z najstaršej doby preberajuacute zaacutepadoslovanskeacute

jazyky (a teda aj slovenčina) obzvlaacutešť latinskeacute slovaacute

suacutevisiace s naacuteboženskou a cirkevnou tradiacuteciou napr

klaacuteštor (lt claustrum od claudo = uzatvaacuteram) kostol (lt

castellum) pašie (lt passiō = utrpenie)

Neskocircr prenikajuacute do slovanskyacutech jazykov

rocircznymi cestami opaumlť prevažne z latinčiny ale

prostredniacutectvom nemeckeacuteho alebo romaacutenskeho

prostredia mnoheacute ďalšie slovaacute latinskeacuteho priacutep

latinsko-greacuteckeho pocircvodu napr škola (lt lat schōla lt

gr σχολή) komnata (lt lat caminata = miestnosť

s ohniskom gr κάμινος pec ohnisko) kalamaacuter (lt lat

calamarium lt calamus = trstina) skriňa (lt lat

scrinium = puzdro skriňa)

Najviac slov s latinskyacutemi a greacuteckymi koreňmi

sa dostalo do slovanskyacutech jazykov pod vplyvom

zaacutepadoeuroacutepskych jazykov najmauml od 16 storočia

a mnoheacute z nich fungujuacute dodnes ako internacionalizmy

Najčastejšiacutem zdrojom vyacutepožičiek bola francuacutezština

v ktorej pramenia vyacuterazy z oblasti politiky

diplomacie umenia moacutedy stravovania napr republika (lt lat rēs pūblica = vec verejnaacute)

kandidaacutet (lt lat candidus = biely čistyacute nepoškvrnenyacute) moacuteda (lt lat modus = spocircsob) menu

(lt lat minūtus lt minuere = zmenšenyacute počet jedaacutel)

V starovekom Riacuteme bolo

potrebneacute pri uchaacutedzaniacute sa o uacuterad

podať prihlaacutešku V priacutepade ak

bola prihlaacuteška uchaacutedzača

praacutevoplatnaacute nosil na verejnosti

bielu toacutegu (toga candida) Takto

mohla aj verejnosť veľmi

jednoducho kontrolovať jeho

spraacutevanie sa Uchaacutedzač

oblečenyacute do bielej toacutegy =

candidatus

25

V ekonomickej a komerčnej sfeacutere nachaacutedzame rad vyacuterazov talianskeho pocircvodu napr

brutto (lt lat brutus = hrubyacute) manko (lt lat mancus = kusyacute neuacuteplnyacute) inkaso (tal sloveso

incassare dať peniaze do pokladne tal cassa lt lat capsa = puzdro skrinka)

Z angličtiny pochaacutedzajuacute vyacuterazy pre oblasť techniky tradičnej i suacutečasnej V tomto

priacutepade možno hovoriť o skrytyacutech latinizmoch napr procesor (lt lat prōcedō = pokračujem)

enter (lt lat intrō = vstupujem) manažeacuter (angl to manage z tal maneggiare lt z lat manū

agō = konaacutem tvoriacutem rukou)

Na prevažne latinskom zaacuteklade je vytvorenaacute lingvistickaacute terminoloacutegia a na kombinaacutecii

greacuteckych a latinskyacutech prvkov je zas založeneacute umelo vytvoreneacute pomenovanie jednotiek

metrickej suacutestavy napr meter (lt gr μέτρον = miera) gram (lt gr γράμμα = zaacuteznam) deka- (lt

gr δέκα = 10) hekto- (lt gr ἑκατόν = 100) kilo- (lt gr χίλιοι = 1000) deci- (lt lat decem =

10) centi- (lt lat centum = 100) mili- (lt lat mille = 1000)

26

13 Mennaacute a slovesnaacute flexia v latinčine

131 Mennaacute flexia

Podstatneacute menaacute (nōmina substantīva) suacute zaacutekladnyacutem slovnyacutem druhom a v raacutemci

slovnej zaacutesoby tvoria najpočetnejšiu skupinu S tyacutem ako sa menia a rozširujuacute ľudskeacute

vedomosti a skuacutesenosti meniacute sa i slovnaacute zaacutesoba nevyhnutnaacute na zachytenie mimojazykoveacuteho

sveta V uacutelohe substantiacutev mocircžu v latinčine vystupovať aj slovaacute ktoreacute pocircvodne nie suacute

substantiacutevami V takyacutechto priacutepadoch hovoriacuteme o substantivizaacutecii napr suprēmum valē

(poslednyacute pozdrav valē = imperatiacutev buď zdravyacute)

Substantiacuteva pomenuacutevajuacute samostatneacute pojmy veciacute (substanciiacute) v raacutemci gramatickyacutech

kategoacuteriiacute rodu čiacutesla a paacutedu

Rod substantiacutev klasickej latinčiny je určenyacute buď ich vyacuteznamom (prirodzenyacute rod) alebo

koncovkou (gramatickyacute rod) Menaacute osocircb a zvierat majuacute prevažne prirodzenyacute rod (mužskyacute

alebo ženskyacute) menaacute veciacute mužskyacute ženskyacute alebo strednyacute rod V latinčine však existujuacute i

viacrodoveacute substantiacuteva (commūnia) ktoreacute označujuacute jednyacutem slovom mužskyacute aj ženskyacute rod

(napr cīvis m občan f občianka sacerdōs m kňaz f kňažka) V ľudovej latinčine sa

rozlišovanie maskuliacuten a feminiacuten zachovalo neutrum však zaniklo a substantiacuteva patriace

k tejto rodovej triede sa stali maskuliacutenami alebo feminiacutenami Menaacute naacuterodov mužskyacutech

bytostiacute vetrov a mesiacov suacute v latinčine vždy maskuliacutena menaacute riek suacute vaumlčšinou maskuliacutena

menaacute ženskyacutech bytostiacute stromov krajiacuten ostrovov a miest feminiacutena

Kategoacuteria čiacutesla poukazuje na počet substanciiacute V latinčine sa prejavuje len singulaacuterom

alebo pluraacutelom Singulaacuter však neznamenaacute že pomenovanaacute vec alebo jav pozostaacuteva

nevyhnutne len z jedneacuteho člena mocircže označovať i skupinu totožnyacutech alebo rovnako

charakterizovanyacutech osocircb či veciacute Podobne aj pluraacutel

nemusiacute označovať mnohosť Tak ako v slovenčine

existujuacute aj v latinčine slovaacute ktoreacute majuacute len singulaacuter

(napr slovenskeacute liacutestie latinskeacute plebs = ľud) alebo

naopak len pluraacutel (napr slovenskeacute nožnice latinskeacute

castra = vojenskyacute taacutebor) alebo majuacute v singulaacuteri

a pluraacuteli rocirczny vyacuteznam napr latinskeacute littera (sg) =

piacutesmeno litterae (pl) = list

Kategoacuteria paacutedu naznačuje syntaktickeacute funkcie

(vetneacute vzťahy) substantiacutev Latinčina maacute šesť paacutedov

Latinskeacute pluralia tantum

(substantiacuteva majuacutece len pluraacutel

pomnožneacute substantiacuteva) typu

nuptiae (svadba) feriae

(sviatky slaacutevnosti) epulae

(hostina hody) suacute typologicky

bliacutezke slovenskyacutem naacutezvom

rocircznych rodinnyacutech a inyacutech

slaacutevnostiacute ako suacute napr

narodeniny krstiny meniny

hody a i

27

Prvyacute paacuted nazyacutevali Rimania cāsūs nominatīvus (paacuted ktoryacute pomenuacuteva nomināre = nazyacutevať)

Druhyacute paacuted mal viacero naacutezvov (c patrius = otcovskyacute pretože udaacuteval pocircvod ndash čiacute syn alebo

dceacutera c possessīvus pretože ukazoval komu čo patriacute ndash čia vec c generalis pretože bol

vyacutechodiskom pre tvorbu ďalšiacutech tvarov od ich zaacutekladu ndash corpus corpor-is c qualitātis

pretože udaacuteval vlastnosť niečoho c partitīvus pretože udaacuteval celok z ktoreacuteho sa uvaacutedza

nejakaacute časť) Zo všetkyacutech naacutezvov sa ujal naacutezov genitīvus (rodinnyacute) Tretiacutem paacutedom sa

vyjadroval predovšetkyacutem vyacuteznam daacutevania a bol preto nazyacutevanyacute casus datīvus (dare = daacutevať)

Štvrtyacute paacuted nazyacutevali Greacuteci πτῶσις αἰτιατική (ptoacutesis aitiatikeacute = priacutečinnyacute paacuted) Riacutemski gramatici

sa mylne domnievali že je tento termiacuten vytvorenyacute od slovesa αἰτιᾶσθαι (aitiasthai =

obviňovať) a preto paacuted nazvali accūsatīvus (obviňovaciacute accūsāre = obviňovať) Piaty paacuted

nazyacutevali v Riacuteme cāsūs vocatīvus (volaciacute vocāre = volať) Vokatiacutev nie je pravyacutem paacutedom stojiacute

gramaticky mimo vety Zvlaacuteštny tvar pre vokatiacutev existuje v latinčine len v singulaacuteri o-

deklinaacutecie (2 deklinaacutecia) V ostatnyacutech priacutepadoch sa pri osloveniacute použiacuteva nominatiacutev

Spomenutyacutech paumlť paacutedov maacute latinčina so slovenčinou spoločnyacutech navyše maacute ešte ablatiacutev (paacuted

odlukovyacute) ktoryacute zodpovedaacute tak slovenskeacutemu lokaacutelu ako aj inštrumentaacutelu

Latinskeacute substantiacuteva sa rovnako ako slovenskeacute

skloňujuacute V latinčine existuje paumlť typov skloňovania

ktoreacute v podstate na rozdiel od slovenčiny nemajuacute

nijakyacute vzťah ku gramatickeacutemu rodu substantiacutev Každeacute

latinskeacute substantiacutevum sa daacute jednoznačne zaradiť do

jedneacuteho z piatich typov skloňovania do jednej

z deklinaacuteciiacute (dēclinātiō) Skloňovanie sa v latinčine

realizuje podobne ako v slovenčine pripaacutejaniacutem

paacutedovyacutech koncoviek ku kmeňu Aby sme mohli

substantiacuteva skloňovať musiacuteme poznať genitiacutev

singulaacuteru (umožňuje zaradenie substantiacuteva do jednej

z piatich deklinaacuteciiacute) a kmeň slova pretože k nemu sa

pripaacutejajuacute koncovky jednotlivyacutech paacutedov (kmeň

dostaneme po odtrhnutiacute koncovky genitiacutevu singulaacuteru

resp pluraacutelu -(r)um) Nominatiacutev singulaacuteru prezraacutedza

spoľahlivo deklinaacuteciu do ktorej substantiacutevum patriacute

len v menšine priacutepadov Pocircvodnyacute slovnyacute zaacuteklad bol

totiž v nominatiacuteve často rocircznymi jazykovyacutemi procesmi

1 deklinaacutecia

femina feminae f = žena

poēta poētae m = baacutesnik

2 deklinaacutecia

servus servī m = otrok

puer puerī m = chlapec

ager agrī m = pole

laurus laurī f = vavriacuten

verbum verbī n = slovo

3 deklinaacutecia

victor victōris m = viacuteťaz

nomen nominis n = meno

oratiō oratiōnis f = reč

mare maris n = more

caput capitis n = hlava

4 deklinaacutecia

exercitus exercitūs m = vojsko

manus manūs f = ruka

cornū cornūs n = roh paroh

5 deklinaacutecia

diēs diēī mf = deň

rēs reī f = vec

28

podstatne zmenenyacute V genitiacuteve singulaacuteru ale ostal naproti tomu zjavnyacute napr iter (N sg)

itineris (G sg) = cesta Od kmeňa substantiacutev sa tvoria aj odvodeniny napr lex legis (zaacutekon)

ndash legaacutelny nox noctis (noc) ndash nocturno genus generis (rod) ndash generaacutecia mens mentis

(myseľ) ndash mentaacutelny facultās facultātis (možnosť) ndash fakultatiacutevny

Koncovka genitiacutevu singulaacuteru sa uvaacutedza v každom slovniacuteku za nominatiacutevom

substantiacuteva Substantiacuteva 1 deklinaacutecie majuacute v G sg koncovku -ae substantiacuteva 2 deklinaacutecie

koncovku -ī substantiacuteva 3 deklinaacutecie koncovku -is substantiacuteva 4 deklinaacutecie -ūs a napokon

substantiacuteva 5 deklinaacutecie koncovku -ēī-eī

Pre všetky deklinaacutecie platia nasledujuacutece formaacutelne pravidlaacute

1 neutraacute majuacute bez vyacutenimky tvar akuzatiacutevu singulaacuteru totožnyacute s nominatiacutevom singulaacuteru

2 všetky neutraacute majuacute v nominatiacuteve a v akuzatiacuteve pluraacutelu koncovku -a

3 vo všetkyacutech deklinaacuteciaacutech znie ablatiacutev pluraacutelu rovnako ako datiacutev pluraacutelu

132 Vzťah latinčiny k morfoloacutegii a tvorbe slov slovenskeacuteho jazyka

Pokiaľ ide o morfologickeacute javy mocircžeme vzťah latinčiny (greacutečtiny) k slovenčine

sledovať predovšetkyacutem na lexikaacutelnych jednotkaacutech latinsko-greacuteckeho pocircvodu Slovenčina

tvoriacute pri zaraďovaniacute substantiacutevnych latinizmov do

deklinačneacuteho systeacutemu tvary zvaumlčša (nie však celkom

docircsledne) od latinskeacuteho zaacutekladu napr pri maskuliacutenach

na -us -ius realizm-us realizm-u egoizm-us egoizm-

u exit-us exit-u logaritm-us logaritm-u laps-us

laps-u August-us August-a Vergili-us Vergil-ia a i

Naproti tomu mnoheacute podobneacute substantiacuteva

ktoreacute suacute siacutece utvoreneacute od latinskyacutech slovnyacutech

zaacutekladov ale pri ktoryacutech koncoveacute -us nie je

nominatiacutevnou koncovkou lež suacutečasťou kmeňa alebo

širšej koncovky a tiež substantiacuteva cudzieho (nie

latinskeacuteho) pocircvodu sa skloňujuacute s ponechaniacutem -us vo

všetkyacutech paacutedoch Do tejto skupiny patria napr vyacuterazy

autobus omnibus reacutebus bambus kaktus luxus a i

Radia sa sem aj niektoreacute slovaacute latinskeacuteho

pocircvodu pri ktoryacutech je siacutece -us nominatiacutevnou

Omnibus ndash dopravnyacute

prostriedok ktoryacute vznikol

v roku 1825 vo Francuacutezsku Bol

použiacutevanyacute ako dostavniacutekovaacute

doprava na trati Nantes ndash

Richebourg

Voiture omnibus = voz pre

všetkyacutech všetkyacutem skraacuteteneacute na

omnibus a neskocircr na bus

lat omnis = všetok (omnibus =

D pl všetkyacutem)

29

koncovkou ale ktoreacute nadobudli inyacute vyacuteznam akyacute mali

v latinčine takže v ich štylistickom použiacutevaniacute nastal

posun a tyacutem sa stratila aj kontinuita s pocircvodnyacutem

skloňovaniacutem Takyacutemi suacute napr vyacuterazy cirkus cirkusu

humus humusu funus funusu (ale funebraacutek ndash tvar

odvodenyacute od slovneacuteho zaacutekladu funus funebris m) a i

Rešpektovanie latinskeacuteho deklinačneacuteho systeacutemu

je v protiklade k princiacutepu nemennosti zaacutekladnej

morfeacutemovej skladby slova ktoryacute je vlastnyacute napr ruštine Taacute skloňovanie substantiacutev

zdomaacutecňuje a to buď tak že zachovaacuteva pocircvodnuacute latinskuacute koncovku nominatiacutevu v celom

skloňovaniacute napr казус -уса (kaacutezus kaacutezusa) alebo ju celkom vypuacutešťa napr Юлий -ия

(Julij Julija) Princiacutep morfeacutemovej nemennosti prenikaacute pod vplyvom hovoroveacuteho uacutezu aj do

slovenčiny napr viacuterus viacuteru aj viacuterusu

Vzťah latinskyacutech a slovenskyacutech substantiacutev možno do istej miery sledovať aj v

ich rodovej charakteristike Slovenčina veľmi často zachovaacuteva pri slovaacutech pochaacutedzajuacutecich

z latinčiny ich pocircvodnyacute rod napr doctor ndash doktor (muž rod) professor ndash profesor (muž rod)

auctoritās ndash autorita (žen rod) facultās ndash fakulta (žen rod) praesidium ndash preziacutedium (str

rod) laboratorium ndash laboratoacuterium (str rod) Rod si teda udržali latinskeacute maskuliacutena na -or

neutraacute na -um-ium a feminiacutena na -tās Latinskeacute feminiacutena so sufixom -tiō-siō majuacute

v slovenčine zakončenie -cia-zia napr resolutiō ndash rezoluacutecia imitatiō ndash imitaacutecia corruptiō ndash

korupcia invasiō ndash invaacutezia a i

133 Slovesnaacute flexia

Slovesaacute (verba) suacute zaacutekladnyacutem slovnyacutem druhom pomenuacutevajuacutecim procesuaacutelne priacuteznaky

substanciiacute Všetky tvary latinskeacuteho slovesa sa rozdeľujuacute podľa gramatickeacuteho rodu na určiteacute

a neurčiteacute slovesneacute tvary Určiteacute slovesneacute tvary suacute tie ktoreacute označujuacute všetky gramatickeacute

vyacuteznamy najmauml osobu a čiacuteslo Neurčiteacute slovesneacute tvary neoznačujuacute osobu a čiacuteslo

Slovesnaacute flexia či časovanie (coniugātiō) sa v latinčine vyznačuje schopnosťou

vyjadrovať slovesnyacute rod čas spocircsob osobu a čiacuteslo

Rod (genus) latinskyacutech slovies je dvojakyacute činnyacute (g āctīvum) a trpnyacute (g passīvum)

V latinčine podobne ako v slovenčine deliacuteme slovesaacute v aktiacuteve na predmetoveacute

a bezpredmetoveacute pričom sa predmetoveacute členia ďalej na prechodneacute (trānsītīva) a neprechodneacute

Pri preklade je tiež nevyhnutneacute

nezabuacutedať na fakt že latinskyacute

svet nie je identickyacute s tyacutem našiacutem

a aj zdanlivo rovnakeacute veci mocircžu

mať inyacute obsah (napr dom voz

lampa vojak sloboda a pod)

30

(intrānsītīva) Prechodneacute slovesaacute majuacute predmet v prostom akuzatiacuteve neprechodneacute slovesaacute

v inom prostom paacutede alebo v predložkovom paacutede Uacuteplneacute pasiacutevum vytvaacuterajuacute len prechodneacute

slovesaacute Pri neprechodnyacutech slovesaacutech sa použiacuteva pasiacutevum iba v 3 os sg (pugnātur = bojuje

sa) Latinskeacute pasiacutevum maacuteva často zvratnyacute (reflexiacutevny) vyacuteznam (lavor = umyacutevam sa)

Latinskyacute jazyk rozlišuje šesť časov ndash jeden priacutetomnyacute (tempus praesēns) tri minuleacute (t

imperfectum t perfectum t plūsquamperfectum) a dva buduacutece (t futūrum prīmum t futūrum

exāctum)

Slovesneacute spocircsoby suacute v latinčine tri (tzv

osobneacute) oznamovaciacute (modus indicātīvus) rozkazovaciacute

(m imperātīvus) a spojovaciacute (m coniūnctīvus)

Indikatiacutev predstavuje proces vyjadrenyacute slovesom ako

skutočnyacute konjunktiacutev ako takyacute ktoryacute hovoriaci alebo

autor predpokladaacute a imperatiacutev označuje snahu

hovoriaceho alebo autora ovplyvniť spraacutevanie

adresaacuteta

Okrem troch osobnyacutech maacute latinčina aj paumlť

neosobnyacutech spocircsobov ktoreacute neoznačujuacute ani osobu ani

čas Ide o menneacute tvary Infinitiacutev je slovesneacute

substantiacutevum ktoreacute maacute menneacute i slovesneacute vlastnosti

Ako meno je neutrom singulaacuteru ako sloveso vyjadruje

rod aktiacutevny alebo pasiacutevny Nevyjadruje čas ako takyacute

ale len časovyacute vzťah (tvoriacute sa infinitiacutev preacutezenta

perfekta a futuacutera) Supiacutenum je slovesneacute substantiacutevum

ktoreacute maacute len dva paacutedy Supiacutenum na -um (akuzatiacutev) maacute

funkciu priacuteslovkoveacuteho určenia smeru uacutečelu pri

slovesaacutech pohybu a supiacutenum na -u (ablatiacutev) ktoreacute maacute

funkciu priacuteslovkoveacuteho určenia obmedzenia (naznačuje

že tvrdenie neplatiacute všeobecne ale len v určitom

zmysle) pri niektoryacutech adjektiacutevach Gerundium

(slovesneacute substantiacutevum na -nd) je v podstate

skloňovanyacute infinitiacutev preacutezenta zvaumlčša aktiacuteva Maacute len

štyri paacutedy (genitiacutev datiacutev akuzatiacutev ablatiacutev)

Gerundiacutevum (slovesneacute adjektiacutevum na -nd) maacute pasiacutevny

Legenda

lat legere = čiacutetať gerundiacutevum

legendum = niečo maacute musiacute byť

čiacutetaneacute (legenda = tvar pluraacutelu)

1 rozpraacutevanie nepodloženeacute

skutočnosťou o nejakej

osobnosti či udalosti pocircvodne

rozpraacutevanie o živote svaumltyacutech

ktoreacute bolo treba čiacutetať v určityacutech

dňoch

Legenda o sv Jurajovi

2 vysvetlivky na mape skratky

značky na mape treba čiacutetať ako

suacute vysvetleneacute

3 veľmi znaacutema osobnosť

31

vyacuteznam ku ktoreacutemu sa pripaacuteja modaacutelny vyacuteznam

nutnosti alebo možnosti Particiacutepium je adjektiacutevum

odvodeneacute od slovesa V texte zastupujuacute particiacutepiaacute

v najjednoduchšom priacutepade uacutelohu adjektiacutev (napr

mulier amans = milujuacuteca žena videō virum

territum = vidiacutem vydeseneacuteho muža) častejšie však

plnia ineacute uacutelohy V spojeniacute so substantiacutevom alebo

zaacutemenom sa často použiacutevajuacute tam kde by sme

v slovenčine použili vedľajšiu vetu a v tzv vaumlzbe

ablatiacutevu absoluacutetneho sa použiacuteva dokonca na uacuterovni

samostatnej vety Latinčina rozlišuje dve aktiacutevne

(part preacutezenta a futuacutera) a jedno pasiacutevne particiacutepium

(part perfekta) Particiacutepia sa skloňujuacute

V slovesnej flexii sa rozlišujuacute tri osoby

(personae) 1 2 3 a čiacuteslo (numerus) je dvojakeacute

jednotneacute (n singulāris) a množneacute (n plūrālis)

Každeacute latinskeacute sloveso je v slovniacutekoch

uvaacutedzaneacute nasledovne legō ere lēgī lēctum (=

zbierať zhromažďovať čiacutetať) pričom na

odvodzovanie tyacutechto štyroch tvarov neexistuje

žiadne pravidlo

legō = 1 os sg indikatiacutevu preacutezenta aktiacuteva (čiacutetam)

legere = infinitiacutev preacutezenta aktiacuteva (čiacutetať)

v kombinaacutecii s 1 osobou sa podľa neho daacute pri

každom slovese rozoznať do ktorej zo štyroch

slovesnyacutech tried (konjugaacuteciiacute) patriacute

1 os sg a infinitiacutev preacutezenta aktiacuteva reprezentujuacute tzv preacutezentovyacute kmeň z ktoreacuteho sa

tvoria mnoheacute slovesneacute tvary s priacutetomnyacutem minulyacutem i buduacutecim vyacuteznamom

lēgī = 1 os sg ind perfekta aktiacuteva (prečiacutetal som) tento tvar reprezentuje tzv perfektovyacute

kmeň z ktoreacuteho vychaacutedzajuacute mnoheacute latinskeacute slovesneacute tvary ktoreacute suacute zvaumlčša charakterizovaneacute

dokonavyacutem vyacuteznamom

lēctum = tzv supiacutenum maacutelo použiacutevanyacute tvar avšak docircležityacute pretože sa od neho odvodzujuacute

ďalšie slovesneacute tvary reprezentuje tzv supiacutenovyacute kmeň

Kmeň particiacutepia preacutezenta aktiacuteva

(zjavnyacute v genitiacuteve sg laudans

laudantis videns videntis) je

v slovenčine viditeľnyacute v koncovke

mnohyacutech slov napr praesidens

praesidentis (predsedajuacuteci) ndash

prezident abstinens abstinentis

(zdržiavajuacuteci sa) ndash abstinent

patiens patientis (trpiaci) ndash

pacient

Od particiacutepia preacutezenta aktiacuteva suacute

odvodeneacute aj feminiacutena ako napr

tolerans tolerantis (znaacutešajuacuteci) ndash

tolerancia distans distantis

(vzdialenyacute) ndash dištancia a i

V slovesnyacutech tvaroch odvodenyacutech

od preacutezentoveacuteho kmeňa majuacute

všetky slovesaacute rovnakeacute osobneacute

koncovky (označujuacute čiacuteslo

a zaacuteroveň aj osobu)

aktiacutevum

-ōm -s -t -mus -tis -nt

pasiacutevum

-(o)r -ris -tur -mur -minī -ntur

Koncovky zostaacutevajuacute vo všetkyacutech

tvaroch preacutezentoveacuteho kmeňa

konštantneacute i keď sa hlaacutesky pred

koncovkou menia a vyjadrujuacute tak

čas a spocircsob Napriacuteklad legimus =

čiacutetame legēmus = budeme čiacutetať

legēbāmus = čiacutetali sme legāmus =

nech čiacutetame legerēmus = čiacutetali by

sme

32

Ako od kmeňa substantiacutev aj od slovesnyacutech

kmeňov je možneacute tvoriť odvodeniny nie zriedkavo

aj z dvoch rozdielnych kmeňov toho isteacuteho slovesa

napr dirigo dirigere direxi directum (riadiť) ndash

dirigent direktor redigo redigere redegi

redactum (privaacutedzať spaumlť uviesť do stavu) ndash

redigovať redaktor moveo movere movi motum

(hyacutebať dojiacutemať) ndash movityacute motiacutev

Pod kmeňom rozumieme zaacutekladnuacute časť

slovesa v jednotlivyacutech časoch ktoraacute nesie jeho

vyacuteznam Ku kmeňu sa pripaacutejajuacute prefixy (predpony)

a sufixy (priacutepony) Podľa preacutezentoveacuteho slovesneacuteho

kmeňa rozdeľujeme latinskeacute slovesaacute do štyroch

slovesnyacutech tried konjugaacuteciiacute Pri rozdeleniacute hraacute rozhodujuacutecu uacutelohu samohlaacuteska ktoraacute sa pri

určityacutech slovesaacutech objavuje pred koncovkami

Latinskeacute konjugaacutecie

1 konj maacute v preacutezente pred

koncovkou vokaacutel āa vzor laudāre

2 konj sa pred koncovkou

vyznačuje vokaacutelom ēe vzor

monēre

3 konj je nepravidelnaacute pred

koncovkou sa striedajuacute vokaacutely

ieu vzor legere

4 konj maacute pred koncovkou vždy

īi vzor audīre

33

14 Predložky a predpony

Predložky sa vyskytujuacute jednak v spojeniach s paacutedovyacutemi formami mien jednak

v spojeniach so slovesami S paacutedmi mien (s vyacutenimkou nominatiacutevu a vokatiacutevu) vyjadrujuacute

rocirczne adverbiaacutelne vzťahy (miesto čas spocircsob priacutečina) Všetky predložky boli pocircvodne

adverbiaacute Pridaacutevali sa k menu v určitom paacutede na presnejšie vyjadrenie vzťahu alebo k slovesu

na bližšie určenie deja Vyacutevoj tyacutechto adverbiiacute šiel

dvojakyacutem smerom Buď sa tesnejšie spojili s menom

a stali sa predložkami alebo sa tesnejšie primkli k

slovesu a vznikli zloženeacute slovesaacute s predponami

Z historickeacuteho hľadiska rozdeľujeme predložky

na prvotneacute a druhotneacute Kyacutem v greacutečtine prvotneacute staršie

predložky funkciu adverbia stratili u druhotnyacutech

mladšiacutech byacuteva zachovanaacute Zo synchroacutenneho hľadiska

je medzi nimi docircležityacute rozdiel v tom že prvotneacute

predložky fungujuacute aj ako slovesneacute predpony druhotneacute

nie Niektoreacute latinskeacute predložky sa ako adverbiaacute

použiacutevajuacute aj v klasickej latinčine (post contra ante

intra infra supra circa atď)

Predložky vyjadrovali najprv priestorovyacute

vzťah Toto poniacutemanie ľahko prechaacutedzalo i na

vyjadrenie času Neskocircr sa začali použiacutevať aj na

vyjadrenie priacutečiny spocircsobu a inyacutech okolnostiacute deja

ktoreacute boli tiež chaacutepaneacute priestorovo

V spojeniacute so slovesnyacutemi formami si predložky

pocircvodne uchovaacutevali svoju samostatnosť ndash mohli byť

kladeneacute aj za sloveso priacutepadne byť oddeleneacute od

slovesa inyacutemi slovami Čoskoro sa však začali zrastať

so slovesom a menili sa tak na slovesneacute predpony (praeverbiaacute)

Slovesneacute predpony suacute suacutečasťou odbornyacutech termiacutenov a medzinaacuterodnyacutech slov a ich

poznanie je vyacutehodou či dokonca nevyhnutnosťou

Prvotneacute greacutecke predložky sa

spaacutejajuacute s jednyacutem s dvoma alebo

aj s troma paacutedmi Druhotneacute

predložky sa spaacutejajuacute (takmer)

vždy so substantiacutevom v genitiacuteve

Vaumlčšina latinskyacutech predložiek

sa spaacuteja s akuzatiacutevom

(naznačujuacute smer rozsah a pod)

alebo s ablatiacutevom (naznačujuacute

odluku miesto a pod) Niektoreacute

sa spaacutejajuacute s oboma paacutedmi

V neskorej latinčine sa počet

prvotnyacutech predložiek redukoval

Predložky s podobnyacutem

vyacuteznamom sa zamieňali napr

stieral sa rozdiel medzi de ex

ab Keď už ich vyacuteznamoveacute

odtienky neboli zreteľneacute jedna

predložka zviacuteťazila a nahradila

ostatneacute ndash v romaacutenskych

jazykoch prevlaacutedlo de

Tendencia k explicitnejšiemu

vyjadrovaniu viedla

k použiacutevaniu predložkovyacutech

paacutedov namiesto prostyacutech

V neskorej latinčine sa staacutele viac

použiacutevali predložkoveacute paacutedy až

sa dospelo k analytickeacutemu

stavu ktoryacute je v romaacutenskych

jazykoch

34

lat A AB ndash od

1 predložka

ab ovo (od vajca =) od prvopočiatku

ab origine od začiatku

ab extra zvonku z vonkajšej strany

a priori vopred z prvšieho

a posteriori na zaacuteklade skuacutesenostiacute

a dato odo dňa (vystavenia)

a die odo dňa

2 prefix

absolvent (ab + lat solvere = oslobodiť urobiť nezaacutevislyacutem)

abiturient (ab + lat iturus = hodlajuacuteci iacutesť odiacutesť)

abdikaacutecia (ab + lat dicere = hovoriť)

absencia (ab + lat esse = byť)

lat AD ndash k ku pri do

1 predložka

ad acta (aa) k (vybavenyacutem) spisom

ad rem k veci

ad hoc k tomuto pre tento priacutepad

ad infinitum do nekonečna

ad verbum doslova

ad informandum pre informaacuteciu

ad multos annos na dlheacute roky na zdravie

2 prefix

adaptaacutecia (ad + lat aptus = vhodnyacute spocircsobilyacute)

adverbium (ad + lat verbum = sloveso)

administratiacuteva (ad + lat ministrare = posluhovať)

V slovenčine (ale napr aj

v češtine a poľštine) sa prefix

ad- zmenil na a- (asimilaacutecia

aprobaacutecia a pod) Ineacute jazyky

(ruština nemčina angličtina

francuacutezština) však dodržiavajuacute

zdvojeneacute spoluhlaacutesky (asociaacutecia

ndash rus associacia nem

Assoziation angl association

rarr ad + socius = druh)

Vyacuteznam zdvojenia spoluhlaacutesky odliacutešenie latinskej predpony ad-

(kladnyacute vyacuteznam) od greacuteckej

predpony a- (negatiacutevny

vyacuteznam) asociaacutelny (asociaľnyj

asozial asocial) amoraacutelny

(amoralisch) asymetrickyacute

(asymetrisch) atď

Ak sa pri použitiacute greacuteckej

predpony a- začiacutena zaacuteklad slova

na samohlaacutesku vkladaacute sa za

predponu n a-n-alfabet a-n-

onym (gr onoma = meno) a-n-

algetikum (gr algos = bolesť)

35

pred niektoryacutemi spoluhlaacuteskami sa prefix ad spodobuje

akceleraacutecia (ad + lat celer = ryacutechly)

akumulaacutecia (accumulatio = ad + lat cumulatio = hromadenie)

agresia (aggressio = ad + lat gradi = pristuacutepiť)

lat ANTE ndash pred (skocircr vopred predchaacutedzajuacuteci)

gr ANTI- ndash proti

1 predložka

Hannibal ante portas Hannibal pred braacutenami

(Vyacutekrik zdesenia r 211 pred Kr keď Hannibal

postupoval proti Riacutemu)

2 prefix ante

antedatovať (ante + lat dare = daacutevať)

anteponovať (ante + lat ponere = klaacutesť)

prefix anti

antifašista antimilitarizmus

antipatia (anti + gr pathos = vaacutešeň utrpenie)

antikoncepcia (anti + lat concipere = počať)

antiseptikum (anti + gr seacutepsis = hnitie)

NB ndash v taliančine použiacutevajuacute v niektoryacutech priacutepadoch aj tuacuteto predponu vo vyacutezname pred

(napr antipasta = predjedlo anticamera = predsieň)

gr AUTO- ndash (autos =) saacutem

1 zaacutemeno

Gnoacutethi seauton (Nosce te ipsum) (Thaleacutes) Poznaj saacutem seba

Antoloacutegia

= gr anthos + lat legere

(anthos = kvet legere = zbierať)

rarr bdquozbierka kvetovldquo = zborniacutek

vybranyacutech praacutec

36

2 prefix

autobiografia (auto + gr bios = život grafein = piacutesať)

autogram (auto + gr gramma = piacutesmeno zaacutepis)

autonoacutemia (auto + gr nomos = zaacutekon)

autosugescia (auto + lat suggere = presviedčať prehovaacuterať)

automobil (auto + lat mobilis = pohyblivyacute)

ako skratka slova automobil

autodrom (+ gr dromos = beh pretekaacuterska draacuteha)

autogaraacutež (+ fr garer = dať na vedľajšiu koľaj priviesť do bezpečia)

ako skratka slova automat automatickyacute (gr automatos = saacutem od seba z vlastneacuteho

popudu)

autoblok (+ angl to block = zatarasiť blokovať)

lat BI- TRI- MULTI- ndash (bis =) dvakraacutet (tres =) tri (multus =) mnohyacute

Bis dat qui cito dat Dvakraacutet daacuteva kto ryacutechlo daacuteva

prefix

biatlon (bi + gr athlon = zaacutepas zaacutepolenie)

bicykel (bi + gr kyklos gt lat cyclus = koleso kruh)

bilateraacutelny trilateraacutelny multilateraacutelny (bi tri multi + lat latus -eris = strana bok)

bifokaacutelny (bi + lat focus = ohnisko)

lat DE DI- ndash o od podľa

1 predložka

de facto podľa skutočnosti skutočne

de iure podľa praacuteva praacutevom

de dato (dd) odo dňa vyhotovenia

de die in diem zo dňa na deň

De mortuis nihil nisi bene O mŕtvych nič ak nie dobre (O mŕtvych len dobre)

37

De gustibus non est disputandum O chuti (vkuse) sa nemaacute diskutovať (škriepiť)

(Proti gustu žiaden dišputaacutet)

2 prefix

deskriptiacutevny (de + lat sribo ere scripsi scriptum = piacutesať)

deportovať (de + lat portare = niesť)

deponovať (de + lat ponere = klaacutesť)

dedukovať (de + lat ducere = viesť)

ďalšia vyacuteznamotvornaacute funkcia odstraacutenenie

pocircvodneacuteho zmyslu zaacutekladneacuteho slova

formovať ndash deformovať

centralizovať ndash decentralizovať

v našom pravopise sa niekedy prejavuje ako di-

= vyacuteznam našej predpony roz-

dislokaacutecia (+ lat locus = miesto)

distribuacutecia (+ lat tribuere = udeľovať)

disharmoacutenia (+ gr harmonia = suacutelad suacutezvuk)

dilataacutecia (+ lat latus = širokyacute)

diskvalifikovať (dis + qualis akyacute + facere robiť

= bdquourobiť niekoho nekvalitnyacutemldquo)

gr DI- (latinskeacute bis)

gr DYS- (porucha zoslabnutie nespraacutevnosť)

prefix

dimorfia (di + gr morfeacute = tvar)

diftong (di + gr fthongos = hlas zvuk)

dyslexia (dys + lat legere = čiacutetať)

dysgrafia (dys + gr grafein = piacutesať)

Diplom

z gr diplooacute = zdvojujem

Diploacutema bola docircležitaacute listina

zloženaacute vo dvoje Obyčajneacute

listiny sa nechaacutevali kedysi len

tak nezloženeacute Ak bolo treba

vyjadriť docircležitosť obsahu

listiny (udelenie vyacutesad praacutev

titulu a pod) zložila sa na

dvakraacutet

38

dyslalia (dys + gr lalein = znieť zvučať štebotať)

dyspepsia (dys + gr peptein = traacuteviť)

dysfoacutenia (dys + gr foneacute = zvuk)

lat E EX ndash z od von zvnuacutetra

lat EX- ndash byacutevalyacute niekdajšiacute

1 predložka

vypiť na ex vypiť až do dna

ex officio z uacuteradnej moci uacuteradne

ex parte od jednej zo straacuten

ex nihilo z ničoho

ex libris z kniacuteh (knižnaacute značka)

ex interest bez uacuteroku

ex gratia dobrovoľne

ex post potom dodatočne

ex privata industria zo suacutekromnej

usilovnosti z vlastnej iniciatiacutevy

2 prefix

elokovať (e + lat locus = miesto)

elaboraacutet (e + lat labor = praacuteca)

emisia (e + lat mittere sup missum =

posielať)

erudovanyacute (e + lat rudis = surovyacute hrubyacute)

exhumaacutecia (ex + lat humus = zem)

exportovať (ex + lat portare = nosiť)

extrahovať (ex + lat trahere = ťahať)

exprezident

exmanžel

Deus ex machina (gr theos apo

meacutechaneacutes)

= bdquoboh zo strojaldquo ndash nečakanyacute

zaacutesah ktoryacute rozuzliacute zamotanuacute

situaacuteciu

- najviac ho použiacuteval vo svojich

trageacutediaacutech Euripideacutes

- v hovorovej reči použil toto

spojenie už Soacutekrateacutes

v Platoacutenovom dialoacutegu Kratylos

Ex libris ndash knižnaacute značka

označujuacuteca vlastniacuteka knihy

39

lat EXTRA- ndash zvlaacutešť osobitne oddelene

lat EXTRO- ndash (opak intro =) von

1 predložka

extra ordinem mimo poradia

extra viam mimo cesty

extra vires nad možnosti

2 prefix

extraordinaacuterny (extra + lat ordo ordinis = poriadok)

extravagantnyacute (extra + lat vagari = tuacutelať sa vagabundus = vandrovnyacute tulaacutek)

extrovert (extro + lat vertere = obracať točiť)

extrospektiacutevny (extro + lat spectare = pozerať sa)

gr HYPER ndash nad

prefix

hyperaktivita (hyper + lat ago ere egi actum = konať)

hypereacutemia (hyper + gr haima = krv)

gr HYPO ndash pod

prefix

hypodermickyacute (hypo + gr derma = koža)

hypoteacuteza (hypo + gr thesis = mienka tvrdenie)

gr HIPO ndash (z gr substantiacuteva hippos =) kocircň

prefix

hipodroacutem (hipo + gr dromos = beh)

hipoterapia (hipo + gr therapeuein = liečiť)

Hypochonder

gr chondros = chrupavka

(rebrovaacute)

- pod ňou choriacute často pociťujuacute

bolesti

40

hipoloacutegia (hipo + gr logos = slovo)

lat IN ndash v do na

1 predložka

in camera v byte tajne docircverne

in toto celkom v celosti

in continuo nepretržite suacutevisle

in dorso na chrbte (knihy) vzadu z druhej strany

in facto vskutku skutočne

in futuro v buduacutecnosti

in medias res doprostred veci

In vino veritas (Plinius St) Vo viacutene je pravda

2 prefix

+ adjektiacuteva = zaacutepornyacute zmysel

+ slovesaacute = vyacuteznam predpony do- v- na-

in + l m r = ill- imm- irr-

indiviacuteduum (in + lat dividuus = deliteľnyacute rozdelenyacute)

invalid (in + lat validus = silnyacute mocnyacute zdravyacute)

ilegaacutelny (illegalis in + lat lex = zaacutekon)

imobilnyacute (immobilis in + lat mobilis = pohyblivyacute)

iracionaacutelny (irrationalis in + lat ratio = rozum)

inhalovať (in + lat halare = dyacutechať)

inšpirovať (in + lat spirare = dyacutechať)

importovať (in + lat portare = nosiť)

infarkt (in + lat farcire = pchať infarcire = upchaacutevať)

in flagranti (in + lat flagrare = horieť blčať)

in margine (in + lat margo = okraj)

41

lat INTER ndash medzi

1 predložka

inter alia medzi inyacutemi (okolnosťami vecami)

Inter arma silent Musae Kde rinčia zbrane

mlčia Muacutezy

2 prefix

interpunkcia (inter + lat punctum = bod)

interregnum (lat regnum = kraacuteľovstvo vlaacuteda)

často ako skratka za slovo internacionaacutelny (lat

natio = naacuterod)

interhotel

interlingua

Interviacutezia

lat INTRA- INTRO- ndash dovnuacutetra dnu

prefix

introvert (intro + lat vertere = obracať sa)

introskop (intro + gr skopein = hľadieť pozerať)

introdukcia (intro + lat ducere = viesť)

lat CUM ndash s so spolu s

lat KON- (KO- KOL- KOM- KOR-)

1 predložka

cum laude s pochvalou

magna cum laude veľmi dobre

summa cum laude vyacuteborne

cum suis so svojimi (ľuďmi)

Summa cum laude

Interview

inter + lat videre = vidieť

Internaacutet

lat adjektiacutevum internus =

vnuacutetornyacute domaacuteci (= domov)

42

Cum tacent clamant Keď mlčia kričia

2 prefix

koncentraacutecia (kon + lat centrum = stred)

kondolencia (kon + lat dolere = ciacutetiť bolesť)

korešpondencia (ko + lat respondere = odpovedať)

kolaborant (ko + lat laborare = pracovať)

lat PER ndash skrz cez po v za pomocou

lat PER- ndash per-

1 predložka

per aspera ad astra cez ťažkosti ku hviezdam

per annum ročne na rok

per capita podľa hlaacutev (napr deliť pozostalosť)

per se saacutem sebou samozrejme

per fas et nefas praacutevom i nepraacutevom (skrz dovoleneacute a nedovoleneacute)

per quod čiacutem podľa čoho

per os cez uacutesta uacutestami peroraacutelny (lat os oris = uacutesta)

2 prefix

perforovať (per + lat forare = vŕtať)

permanentnyacute permanentka (per + lat manere = zostaacutevať)

perverznyacute (per + lat vertere sup versum = obracať)

perzekvovať (per + lat sequi = nasledovať)

lat PRE- ndash (z lat predložky prae =) pred vopred

prefix

preferovať (pre + lat ferre = niesť)

prezident (pre + lat sedere = sedieť)

prefix (pre + lat fingere sup fixum = pripevňovať pribiacutejať)

preludium (pre + lat ludus = hra)

43

lat PRO ndash pre pred namiesto

1 predložka

pro tempore predbežne pre tento raz dočasne počas

pro rata pomerne proporcionaacutelne

pro forma pre formu formaacutelne naoko

pro et contra pre a proti

pro nihilo pre nič

pro bono pre dobro blaho

2 prefix (lat) = pre

protekcia (pro + lat tegere sup tectum = kryť

chraacuteniť)

prostituacutetka (pro + lat statuere = postaviť)

produkovať (pro + lat ducere sup ductum =

viesť tvoriť robiť)

prefix (gr) = pred

proloacuteg (pro + gr logos = slovo)

program (pro + gr gramma = zaacutepis zaacuteznam)

prognoacuteza (pro + gr gnosis = znalosť

vedomosť)

lat POST ndash po

1 predložka

post scriptum (PS) po napiacutesaniacute

post mortem po smrti

2 prefix

postgraduaacutelny (post + lat gradus = stupeň krok)

posttraumatickyacute (post + gr trauma = rana)

Promovať alebo byť

promovanyacute

lat movere sup motum =

pohybovať posuacutevať

promoveo sup promotum =

dosl posuacutevať dopredu =

prenes niekoho povyšovať

ten kto niekoho promuje =

promoacutetor ndash vykonaacuteva obrad

promoacutecie

TEDA študenti suacute promovaniacute A

NIE promujuacute

44

gr PERI ndash okolo

prefix

perikardium (peri + gr kardia = srdce)

periskop (peri + gr skopein = pozorovať)

perioacuteda (peri + gr odos = cesta)

gr POLY- ndash (gr adjektiacutevum polys poly =) mnohyacute početnyacute

gr POLI- ndash (gr substantiacutevum polis =) mesto

prefix

polyteizmus (poly + gr theos = boh)

polygamia (poly + gr gamos = sobaacuteš)

polyglot (poly + gr glotta = jazyk)

polytechnika (poly + gr techneacute = umenie remeslo zručnosť)

poliklinika (poli + gr klineacute = locircžko posteľ)

metropola (gr meacuteteacuter = matka + polis)

akropola (gr akros = vysokyacute vrchnyacute nachaacutedzajuacuteci sa na okraji + polis)

lat RE- ndash opaumlť znovu zase nazad

lat RETRO- ndash (pocircvodne lat predložka =) spaumlť naspaumlť nazad

prefix

reagovať (re + lat agere = konať robiť viesť)

rebelovať (re + lat bellum = vojna)

reediacutecia (re + lat edere = vydaacutevať)

retrospektiacuteva (retro + lat spectare = diacutevať sa hľadieť)

retro štyacutel

45

lat SUB ndash pod

1 predložka

sub condicione pod podmienkou

sub potestate pod mocou

sub voce pod slovom pod heslom napr v slovniacuteku

2 prefix

substancia (sub + lat stare = staacuteť)

lat SUPER ndash nad

prefix

supermocnosť

superťažkyacute

superstar

gr SYN ndash s so spolu s

prefix

synchronickyacute (syn + gr chronos = čas)

symbioacuteza (syn + gr bios = život)

synonymum (syn + gr onoma = meno)

symfoacutenia (syn + gr foneacute = zvuk)

lat TRANS ndash cez za (častejšiacute preklad predponou pre-)

prefix

transkripcia (trans + lat scribere sup scriptum = piacutesať)

transplantaacutecia (trans + lat plantare = sadiť)

translokaacutecia (trans + lat locus = miesto)

transformovať (trans + lat forma = podoba tvar)

46

15 Vlastneacute menaacute Problematika transkripcie antickyacutech greacuteckych

a latinskyacutech mien

Slovenčina nie je izolovanyacute jazyk prenikaacute do nej množstvo cudziacutech slov Pri ich

preberaniacute sa riadi vlastnyacutemi pravidlami zaacuteroveň by však mala rešpektovať ndash aspoň pri

vlastnyacutech menaacutech ndash niektoreacute pravidlaacute jazykov z ktoryacutech menaacute preberaacute Dlhodobyacutem

probleacutemom ktoryacute sa priamo dotyacuteka kultuacuternych reaacuteliiacute z antickej civilizaacutecie je v slovenčine

spraacutevnosť piacutesania vlastnyacutech mien pocircvodom z klasickyacutech jazykov

Zaacuterodky probleacutemu prepisovania antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien osocircb naacutezvov

lokaliacutet a ich rocircznych odvodeniacuten do slovenčiny siahajuacute

ďaleko do počiatkov jej spisovneacuteho obdobia Probleacutem

vyplyacuteva z odlišnyacutech hlaacuteskoslovnyacutech a tvaroslovnyacutech

vlastnostiacute prijiacutemajuacuteceho jazyka ndash spisovnej slovenčiny

a odovzdaacutevajuacuteceho jazyka ktoryacutem je latinčina a

starovekaacute priacutepadne byzantskaacute greacutečtina

V tejto suacutevislosti nemožno zabuacutedať že

o fonetike starej greacutečtiny a latinčiny veľa isteacuteho

nevieme Neexistuje nijakyacute autentickyacute zaacuteznam ich

zvukovej podoby Sme odkaacutezaniacute na dedukcie z toho

čo naacutem sprostredkuacuteva piacutesmo Pravopis starej greacutečtiny

bol napriacuteklad fonetickyacute približne okolo roku 400 pred

Kr Potom sa postupne zužoval repertoaacuter jej vokaacutelov

(strata kvantity zjednodušenie diftongov itacizmus)

v konsonantoch sa presadila spirantizaacutecia (b ph kh sa

zmenili na v f ch) Naša dnešnaacute vyacuteslovnosť

starogreacutečtiny je konvenčnaacute nezodpovedaacute živej vyacuteslovnosti ani v jednej faacuteze vyacutevinu tohto

jazyka aj keď rozdiely medzi grafikou a fonetikou nie suacute priacuteliš veľkeacute

151 Probleacutemy suacutevisiace s prepisom antickyacutech mien do slovenčiny1

Hlavneacute okruhy probleacutemov ktoreacute vystupujuacute do popredia v suacutevislosti s problematikou

transkripcie greacuteckych a latinskyacutech mien suacute

1 K praktickyacutem otaacutezkam prekladu antickyacutech mien rarr 2521

Za našu dnešnuacute vyacuteslovnosť

starej greacutečtiny vďačiacuteme

humanistovi Erazmovi

Rotterdamskeacutemu Pre svoju

kodifikaacuteciu argumentoval

vedeckyacutemi potrebami proti

vyacuteslovnosti akuacute v Euroacutepe šiacuterili

greacutecki učenci emigranti

z Byzancie Taacute vychaacutedzala

z vyacutevinovej kontinuity jazyka

bola bližšia novej greacutečtine

Erazmov nie bezprobleacutemovyacute

naacutevrat ad fontes k domneleacutemu

klasickeacutemu stavu aj v ortoepii sa

v Euroacutepe ujiacutemal iba pomaly

napr v Nemecku sa definitiacutevne

presadil až po roku 1800

a v krajinaacutech s prevažujuacutecim

byzantskyacutem vplyvom vocircbec

nemal uacutespech

47

- v starovekej greacutečtine označovanie kvantity

prepis aspirovanyacutech spoluhlaacutesok th rh priacutep aj ph

prepis diftongov ai ei oi prepis pocircvodneacuteho

slabičneacuteho i na začiatku greacuteckych slov prepis geminaacutet

- pri prepise z latinčiny piacutesanie geminaacutet

piacutesanie digrafeacutem ae oe qu piacutesanie c ndash k piacutesanie

intervokalickyacutech grafeacutem i ndash j t ndash c s ndash z prepis

pocircvodneacuteho i na začiatku slov

- morfologickeacute otaacutezky podoba menneacuteho

kmeňa ktoryacute maacute byť zaacutekladom pre skloňovanie mena

a pre ďalšie odvodzovanie najmauml pre tvorenie

adjektiacuteva

Pre slovenčinu ako prijiacutemajuacuteci jazyk vždy

predstavovala vaumlčšie probleacutemy greacutečtina Ako prveacute

vyacutechodisko prepisu sa nuacuteka transliteraacutecia Čistaacute sa

použiacuteva len okrajovo v praxi je uacutečelnejšie použiacutevať jej

kombinaacuteciu s transkripciou zohľadňujuacutecou aj

recipovanuacute erazmovskuacute vyacuteslovnosť (čiže v greacutečtine miesto aggelos piacutešeme angelos

vynechaacutevame priacutezvuky naacuteslovnyacute ostryacute priacutedych označujeme pomocou h) Tento spocircsob

transkripcie sa bez vaumlčšiacutech probleacutemov uplatňuje pri prepise jednotlivyacutech greacuteckych slov či

citaacutetovyacutech zvratov (napr heacuteureacuteka mimeacutesis theos apo meacutechaneacutes gnoacutethi seauton a pod) Ide

tu iba o to aby sa greacutecke hlaacutesky vyjadrovali našimi piacutesmenami či hlaacuteskami s najbližšou

zvukovou platnosťou (η = eacute θ = th ι = i υ = y u (v diftongoch) φ = f (nie ph) χ = ch (nie

kh) ω = oacute ου = u (nie ou) nevyznačuje sa kvantita a i y lebo ich nevyznačovala ani

greacutečtina) Pokiaľ ide o latinčinu už starovekiacute gramatici klaacutedli docircraz na analyacutezu hlaacutesok h k q

x i v kvocircli ich špeciaacutelnemu vzťahu medzi vyacuteslovnosťou a spocircsobom grafickeacuteho zaacuteznamu

Spochybňovali hlaacuteskovuacute platnosť h jednak preto že sa tento konsonant vyslovoval

v latinčine slabo ale zvlaacutešť preto lebo ho viaceriacute z nich pripodobňovali ku greacuteckemu

priacutedychu ktoryacute nebol považovanyacute sa samostatnuacute hlaacutesku Pri i a v gramatici odlišovali ich

vokalickuacute platnosť od konsonantickej platnosti viedli tiež diskusiu o opodstatnenosti

použiacutevania grafeacutem k a q keďže grafeacutema c by uspokojivo prevzala ich uacutelohu Hlaacutesky x y a ich

grafeacutemy hodnotili ako okrajoveacute a cudzie keďže sa vyskytujuacute len v greacuteckych slovaacutech

Pri piacutesaniacute antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien sa uplatňujuacute dve stanoviskaacute

1 stanovisko vaumlčšmi prihliadajuacutece k odovzdaacutevajuacutecim jazykom

Transliteraacutecia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute vždy to isteacute

piacutesmeno alebo to isteacute spojenie

piacutesmen druhej abecedy

Transkripcia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute piacutesmeno

alebo aj viacero piacutesmen druhej

abecedy podľa vyacuteslovnosti na

tom istom mieste Ide

o fonetickyacute prepis slova

Geminaacuteta = zdvojenaacute

spoluhlaacuteska (napr v slove

panna)

Aspiraacuteta = spoluhlaacuteska

sprevaacutedzanaacute priacutedychom (napr

th kh)

Grafeacutema = piacutesomnyacute znak

piacutesmeno

48

2 stanovisko pokladajuacutece za rozhodujuacuteci v procese adaptaacutecie prijiacutemajuacuteci jazyk

Pri druhom stanovisku sa kladie docircraz na transkripčnyacute priacutestup ktoryacute sa pokuacuteša zachytiť

zvukovuacute straacutenku slova v podobe najprirodzenejšie uchopiteľnej prijiacutemajuacutecim jazykom Pri

prvom zo stanoviacutesk suacute možneacute dva už vyššie spomenuteacute priacutestupy transliteračnyacute

a transliteračno-transkripčnyacute Suacute podobneacute hlavnyacute rozdiel spočiacuteva v prepisovaniacute dĺžok Kyacutem

pri transliteraacutecii sa napr prepisujuacute len greacutecke eacute oacute keďže sa zaznamenaacutevali osobitnyacutemi

grafeacutemami eacutetou a oacutemegou pri transkripčno-transliteračnom priacutestupe sa prepisujuacute aj dlheacute aacute iacute

yacute uacute

V praxi sa niekedy možno stretnuacuteť s prepisom

greacuteckych mien na latinskyacute spocircsob hlavne pod

vplyvom zaacutepadoeuroacutepskych jazykov t j s piacutesaniacutem ph

namiesto f a c namiesto k ale i s tendenciou

odstraňovať th hoci medzi vyacuteslovnosťou t (τ) a th (θ)

bol v greacutečtine zaacutesadnyacute rozdiel

Pri transkripcii vlastnyacutech mien vstupuje do hry

aj kultuacuterny kontext zdomaacutecnenosť Niektoreacute greacutecke

vlastneacute menaacute sa už do naacutešho jazyka a kultuacutery do istej

miery včlenili (Filip Alexander Teodor Homeacuter

Korint Ateacuteny a pod) paralelne popri nich je tu ale

vaumlčšina mien ktoreacute sme si nestihli adaptovať pričom

vychaacutedzajuacute z tyacutech istyacutech slovotvornyacutech zložiek (napr

Menandros Theofrastos Filippopolis)

Niekedy sa použiacuteva jedna lexikaacutelna jednotka

v dvoch podobaacutech podľa kultuacuterneho prostredia napr

Foinikia v greacuteckom prostrediacute Feniacutecia v latinskom

kontexte (V Zamarovskyacute) Inokedy sa rozlišuje medzi

tyacutem či sa hovoriacute o mytologickej alebo historickej postave Podľa toho sa použiacuteva vaumlčšmi

alebo menej adaptovanaacute podoba

Priacutekladom na celkom vžiteacute greacutecke meno je Ezop (pocircvodneacute Aisoacutepos) Pri jeho preberaniacute

došlo k zmene v kmeni i v koncovke na jeho podobe sa vyacuterazne prejavil vplyv stredovekej

latinčiny Menaacute typu Neapol zas naznačujuacute že pri preberaniacute mien je možnyacute aj zaacutesah do

koncovky ako zaacutekladnyacute stupeň jeho udomaacutecnenia ktoryacute odraacuteža flektiacutevne potreby slovenčiny

Avšak menaacute ktoreacute by transformovali iba kmeň no koncovku nie (Teokritos namiesto

Theokritos Teacutezeus namiesto Theacuteseus a pod) nie suacute ani greacutecke ani slovenskeacute

Najstaršiacute filozofi chaacutepali jazyk

ako suacutehrn mien ktoreacute

považovali za naacutezvy

jednotlivyacutech prvkov skutočnosti

S prvyacutemi teoretickyacutemi

konštruktmi pomocou ktoryacutech

sa opisuje a do istej miery

vysvetľuje spraacutevanie sa

vlastnyacutech mien nachaacutedzame

v homeacuterskej baacutesnickej tradiacutecii

V Homeacuterovyacutech baacutesňach sa

stretaacutevame s pojmom

eponymon Je to to od čoho sa

odvodzuje vlastneacute meno mocircže

to byť ineacute slovo alebo aj vec či

situaacutecia ktoraacute bola motivujuacutecim

činiteľom pri akte prvotneacuteho

pomenovania U Homeacutera maacute do

značnej miery magickyacute

a nadprirodzenyacute raacutez Okolnosti

ktoreacute sprevaacutedzajuacute prvotneacute

pomenovanie nositeľa mena

totiž predurčujuacute jeho ďalšie

osudy

49

Vyacuteznamnyacutem komplikujuacutecim faktorom prepisovania antickyacutech mien a ich fungovania

v slovenskom texte je skloňovanie To kladie na použiacutevateľa slovenčiny naacuteroky akeacute si ušetrili

napr angličtina francuacutezština nemčina atď Vystačia s nominatiacutevom singulaacuteru daneacuteho mena

čo v slovenčine nie je možneacute Do popredia vystupuje probleacutem akyacute kmeň pri ohyacutebaniacute použiť

Konkurujuacute si pocircvodneacute greacuteckelatinskeacute a domaacutece slovenskeacute kmene Niektoreacute pocircvodneacute

substantiacutevne kmene nachaacutedzajuacute v slovenčine oporu najmauml vďaka adjektiacutevam ktoreacute sa od nich

tvoria napr gr Eroacutes ndash erotickyacute rarr G sg = Eroacuteta Achilleus ndash Achillova paumlta rarr G sg =

Achillea Achilla lat Cicero ndash ciceronianizmus rarr G sg = Cicerona Popri klasickyacutech

tvaroch sa ale v slovenčine občas pri tom istom mene vytvaacuterajuacute i tvary bdquobarbarskeacuteldquo ktoreacute

nerešpektujuacute vyacutechodiskovyacute jazyk Odviacutejajuacute sa jednoducho od nominatiacutevu singulaacuteru a k nemu

pridaacutevajuacute slovenskeacute paacutedoveacute koncovky Areacutes ndashArea i Aresa Adoacutenis ndash Adoacutenida i Adonisa Pri

skloňovaniacute nastaacutevajuacute ťažkosti tiež pri menaacutech ktoreacute nesignalizujuacute dostatočne svoj rod

(Artemis Eris Deacutemeacuteter) nezasvaumltenyacute ich nemusiacute identifikovať ako ženskeacute menaacute Ďalšiacutem

uacuteskaliacutem greacuteckej flexie suacute kvantitatiacutevne alternancie v kmeni Filopoimeacuten ndash Filopoimena

Agamemnoacuten ndash Agamemnona ale Apolloacuten ndash Apolloacutena Ioacuten ndash Ioacutena

152 Pravidlaacute transkripcie antickyacutech vlastnyacutech mien

K pertraktovanej problematike vzniklo niekoľko vedeckyacutech štuacutediiacute v ktoryacutech sa autori

pokuacutešajuacute vniesť systeacutem a zjednotiť pravidlaacute transkribovania a ortografie pre vlastneacute menaacute

pocircvodom z klasickyacutech jazykov Napriek dlhoročneacutemu uacutesiliu niekoľkyacutech generaacuteciiacute lingvistov

a klasickyacutech filoloacutegov však zatiaľ nemaacuteme k dispoziacutecii komplexnuacute priacuteručku ktoraacute by

použiacutevateľa jazyka zorientovala a v ktorej by našiel odpoveď na otaacutezku spraacutevnej podoby

želaneacuteho tvaru vlastneacuteho mena Odporuacutečania i pravidlaacute ktoreacute v priebehu niekoľkyacutech

desaťročiacute vznikali naraacutežali vždy na nedostatok mateacuterie na ktorej by sa preverovali takže

jazykovaacute prax s teoacuteriou bola prepojenaacute iba do určitej miery Vaumlčšina naacutevrhov slovenskyacutech

jazykovedcov z minulosti ako adaptovať antickeacute menaacute v slovenčine bola v suacutelade s

vyacutevinovyacutemi tendenciami slovenčiny a premietla sa ndash v maximaacutelne zhutnenej podobe ndash do

aktuaacutelnych Pravidiel slovenskeacuteho pravopisu (PSP)

V suacutečasnosti sa medzi klasickyacutemi filoloacutegmi v slovenskyacutech akademickyacutech inštituacuteciaacutech

ustaľujuacute zaacutesady transkripcie antickyacutech mien a komplexnejšie suacute sformulovaneacute zatiaľ

50

v štuacutediaacutech Ľ Buzaacutessyovej2 Uplatňujuacute sa už aj v praxi v heslaacutech Encyklopaedie Beliany Pre

heslaacuter sa vytvaacutera takaacute podoba vlastneacuteho mena alebo termiacutenu aby bolo identifikovateľneacute

v pocircvodnom odovzdaacutevajuacutecom jazyku a zaacuteroveň aby nebolo v uacuteplnom rozpore s prirodzenyacutemi

vlastnosťami prijiacutemacieho jazyka teda slovenčiny Heslaacute majuacute často podobu dvojtvaru Jedna

podoba mena pre bežnuacute komunikaacuteciu popularizačneacute diela pre beletriu televiacuteziu atď v

ktorej sa vaumlčšmi odraacutežajuacute adaptačneacute procesy a druhaacute pre texty odborneacuteho charakteru

prihliadajuacuteca vaumlčšmi na pocircvodnyacute stav v klasickyacutech jazykoch Kyacutem v niektoryacutech priacutepadoch sa

adaptovanaacute a odbornaacute podoba prekryacutevajuacute (napr nominatiacutev singulaacuteru Poseidoacuten genitiacutev

singulaacuteru Poseidoacutena suacute tvary ktoreacute suacute v slovenčine dobre adaptovaneacute a zaacuteroveň zodpovedajuacute

aj požiadavkaacutem odborneacuteho vyjadrovania) v inyacutech sa mocircže adaptovanaacute a odbornaacute podoba

prekryacutevať len v nominatiacuteve a rozdiel medzi štyacutelmi sa prejaviacute až v nepriamych paacutedoch (napr

nominatiacutev singulaacuteru Anakreoacuten je vhodnyacute pre oba štyacutely zato genitiacutev singulaacuteru Anakreoacutena pre

bežneacute vyjadrovanie a genitiacutev singulaacuteru Anakreonta pre odbornyacute štyacutel)

Naacutezvy lokaliacutet sa považujuacute za menej citliveacute na zaacutesahy preto je priacutepustnyacute vaumlčšiacute rozsah

ich adaptaacutecie Priacutepustneacute suacute pomenovania Macedoacutenia Myacutezia Lyacutekia Kapadoacutecia Bityacutenia

Sybarida atď z osobnyacutech mien sa pokladajuacute za adaptovaneacute menaacute panovniacutekov (Teodor

Bazil) svaumltyacutech a biblickyacutech postaacutev (Izidor František z Assisi Herodes) najznaacutemejšiacutech

mytologickyacutech postaacutev (Ateacutena Jupiter) literaacutetov a ich diel (Homeacuter Oviacutedius Horaacutecius

Odysea) Akceptujuacute sa tiež daacutevno adaptovaneacute menaacute v ktoryacutech bola theacuteta nahradenaacute

v slovenčine fonologicky najbližšou zapiacutesanou grafeacutemou t ako Ateacutena Temida Tesaacutelia

V odbornom jazyku sa však použiacutevajuacute podoby s theacutetou Pri ohyacutebaniacute mien so slovnyacutem

zaacutekladom končiacim na latinskuacute hlaacutesku k piacutesanuacute grafeacutemou c sa odporuacuteča v odbornom

i neodbornom texte piacutesať slovenskeacute k ndash t j k nominatiacutevu Marcus sa priraďuje nepriamy paacuted

Markovi nie Marcovi

Pre štyacutel bežnej komunikaacutecie sa odporuacuteča skloňovať viacereacute menaacute (pocircvodneacute

konsonantickeacute kmene) podľa uacuteplnej podoby nominatiacutevu Xenofoacutena Adonisa Kalchasa

z latinskyacutech napr Cicera (popri Ciceroacutena) podoba zodpovedajuacuteca stavu v odovzdaacutevajuacutecom

jazyku (Xenofoacutenta Adoacutenida Kalchanta Cicerona) sa odporuacuteča pre odbornyacute štyacutel Vžiteacute

podoby ženskyacutech mien ako Ariadna (popri odb Ariadneacute) sa prijiacutemajuacute Greacutecke menaacute

2 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a latinskyacutech mien naacutezvov a

termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda 2002 s

45-55 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash hlavneacute transkripčneacute

zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 2012 č 3-4 s 131-150 BUZAacuteSSYOVAacute

Ľudmila Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In

Sambucus VIII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave 2012 s 178-193

51

s nominatiacutevom sg na -oacuten sa v adaptovanej podobe

skloňujuacute s ohľadom na už adaptovaneacute znaacuteme propriaacute

i početneacute apelatiacuteva v nepriamych paacutedoch -oacutena -oacutenovi

atď bez ohľadu na pocircvodneacute rozdiely v greacuteckom kmeni

teda Xenofoacuten Xenofoacutena Agamemnoacuten Agamemnoacutena

tak ako Platoacuten Platoacutena no v odbornom štyacutele tvar

zodpovedaacute vyacutechodiskoveacutemu jazyku t j Xenofoacutenta

Agamemnona

Konzervatiacutevnosť v oblasti morfoloacutegie pretrvaacuteva

v ohyacutebaniacute mien zakončenyacutech vyacuteraznyacutemi latinskyacutemi

alebo greacuteckymi sufixmi (lat -us-ius gr -os -es)

ktoreacute majuacute tendenciu spraacutevať sa ako zdomaacutecneneacute

morfeacutemy a u ktoryacutech existuje vžitaacute opora v oblasti

cudziacutech apelatiacutev typu komunizmus Skloňuje sa teda

OviacutediaOvidia HerodotaHeacuterodota SisyfaSizyfa

Aristotela Euripida Anaximena nerobiac rozdiel

medzi odbornyacutem a neodbornyacutem vyjadrovaniacutem

K tyacutemto menaacutem sa priraďujuacute aj menaacute na ndashas pocircvodom

a-kmeňoveacute maskuliacutena ako PytagorasPythagoras

Anaxagoras pretože suacute formaacutelne bliacutezke

predchaacutedzajuacutecim niektoreacute suacute znaacuteme z učiva strednyacutech

škocircl alebo suacute suacutečasťou terminologickyacutech spojeniacute napr

Pytagorova veta Pri sufixe -as pocircvodom

konsonantickyacutech kmeňov (Kalchas) -is (Agis)

rovnako aj pri latinskyacutech i-kmeňovyacutech typoch

(Tyrnaviensis) priacutepadne inyacutech ktoreacute suacute menej

frekventovaneacute sa odporuacuteča vychaacutedzať pri skloňovaniacute

z uacuteplnej nominatiacutevnej formy a skloňovať a odvodzovať

v bežnom prejave Agisa Adonisa adonisovskyacute

Kalchasa Kalchasov Tyrnaviensisa a pod

Pri preklade z cudzieho jazyka je nevyhnutneacute

uvedomiť si aj mieru adaptaacutecie antickyacutech mien v

danom jazyku aby došlo k spraacutevnej identifikaacutecii tej

ktorej osoby Pri použiacutevaniacute latinskyacutech mien skladajuacutecich sa z krstneacuteho mena rodoveacuteho mena

Skladba latinskeacuteho mena

Publius Cornelius Scipio

Africanus

praenomen (Publius) = osobneacute

(krstneacute) meno daacutevalo sa dieťaťu

9 deň po narodeniacute podľa vyacuteberu

rodičov zoznam osobnyacutech mien

bol v Riacuteme obmedzenyacute ndash

poznaacuteme len 18 mužskyacutech

osobnyacutech mien praenomina

žien neboli takeacute obmedzeneacute ako

u mužov

nomen gentile (Cornelius) =

rodoveacute meno novorodenec ho

dostaacuteval ako priacuteslušniacutek isteacuteho

rodu taacuteto priacuteslušnosť sa

odvodzovala od otca meno bolo

dedičneacute

cognomen (Scipio) = meno

rodiny (priezvisko) ktoreacute bolo

odvodeneacute od individuaacutelnych

charakteristiacutek alebo

vyacuteznamnyacutech skutkov spočiatku

ide o živeacute rodinneacute meno ktoreacute

sa postupne staacuteva dedičnyacutem

priacutemenom

agnomen (Africanus) =

dodatočneacute meno ktoreacute sa

obvykle pridaacuteva na zaacuteklade

nejakeacuteho vyacuteznamneacuteho skutku

svojho buduacuteceho nositeľa toto

meno je fakultatiacutevne a plniacute

funkciu honorifikačnej prezyacutevky

Najčastejšie skratky

latinskyacutech vlastnyacutech mien

A = Aulus

C = Gaius

Cn = Gnaeus

D = Decimus

L = Lucius

M = Marcus

P = Publius

Q = Quintus

Ser = Servius

Sex = Sextus

T = Titus

52

priezviska (Gaius Iulius Caesar Marcus Tullius Cicero) kladie napr španielčina docircraz na

rodoveacute meno slovenčina však nie vždy (napr Marcus Tullius Cicero sa v španielčine

pravidelne označuje ako Tullius v slovenčine však Cicero)

53

16 Starogreacutecky a latinskyacute jazyk ndash nositelia kultuacuternych tradiacuteciiacute

optikou translatoloacutegie

Latinčina je jazyk vďaka ktoreacutemu maacuteme piacutesmo (latinka) sprostredkoval naacutem greacutecko-

riacutemske kultuacuterne a vzdelanostneacute dedičstvo obohatil našu slovnuacute zaacutesobu a to dokonca natoľko

že pri mnohyacutech slovaacutech si už neuvedomujeme ich latinskyacute pocircvod Je propedeutikou pre

romaacutenske jazyky i pre angličtinu kde figuruje celyacute rad pocircvodne latinskyacutech slov (napr

personal computer persōna = osoba persōnālis = osobnyacute computāre = počiacutetať) Vaumlčšina

gramatiacutek modernyacutech jazykov je vystavanaacute na latinskom pocircdoryse a preto je latinčina

ideaacutelnou univerzaacutelnou priacutepravou pre štuacutedium jazykov Navyše je staacutele najdocircležitejšou

suacutečasťou medzinaacuterodnej terminoloacutegie

Hoci slovenčina nepatriacute do skupiny romaacutenskych jazykov ktoreacute sa z latinčiny resp

z ľudovej latinčiny priamo vyvinuli latinskaacute lexika je v našom jazyku pomerne bohato

zastuacutepenaacute Ak aj neraacutetame odbornuacute lexiku (najmauml priacuterodovedneacute domeacuteny kde je latinčina

v poziacutecii lingua franca) ani v bežnej lexike nie suacute živeacute latinskeacute slovaacute v slovenčine ojedinelyacutem

javom Ich poziacutecia v jazyku je stabilnaacute Vaumlčšinu z latinskyacutech vyacuterazov ktoreacute sa použiacutevajuacute

mimo odborneacuteho štyacutelu a suacute suacutečasťou ďalšiacutech štyacutelov možno zadeliť do dvoch kategoacuteriiacute

1 okriacutedleneacute vyacuterazy či okriacutedleneacute slovaacute

2 citaacutetoveacute frazeacutemy3

Okriacutedleneacute vyacuterazy nazyacutevaneacute aj okriacutedleneacute slovaacute je tradičneacute označenie jednej skupiny

knižnyacutech frazeacutem Vznikli na zaacuteklade vyacuteroku historickej alebo literaacuternej postavy V staršom

vymedzeniacute sa za okriacutedleneacute slovaacute pokladal iba takyacute vyacuterok resp citaacutet pri ktorom sa už

neuvedomovalo alebo sa zabudlo na jeho pocircvodcu Avšak kvocircli subjektiacutevnosti určovania

hranice a miery poznania pocircvodcu citaacutetu sa v suacutečasnej lexikoloacutegii uplatňuje odlišnaacute metoacuteda

Vychaacutedza sa z komunikatiacutevnej platnosti vyacuteroku Ak sa danyacute vyacuteraz použije v kontexte

v ktorom vznikol a popisuje danuacute situaacuteciu ide o citaacutet Ak sa uplatňuje aj v inyacutech

komunikačnyacutech situaacuteciaacutech ide o okriacutedlenyacute vyacuteraz Iba v takomto vymedzeniacute sa okriacutedleneacute

vyacuterazy pokladajuacute za osobitnyacute druh frazeacutem Priacutekladom na obe situaacutecie je napr znaacutemy vyacuterok

Gaia Iulia Caesara Alea iacta est Ako citaacutet sa použiacuteva v odbornom ale aj v umeleckom texte

za podmienky že ilustruje dobovuacute situaacuteciu Ako okriacutedlenyacute vyacuteraz sa použiacuteva vtedy ak maacute

platnosť frazeologizmu a použiacuteva sa v kontexte na zdocircraznenie situaacutecie keď je nejakaacute

zaacuteležitosť rozhodnutaacute a toto rozhodnutie nemožno vraacutetiť spaumlť

3 Podrobnejšiacute vyacuteklad k pocircvodu a vyacuteznamu niektoryacutech latinskyacutech citaacutetovyacutech frazeacutem a okriacutedlenyacutech vyacuterazov rarr

24 33

54

Citaacutetoveacute frazeacutemy suacute frazeacutemy prevzateacute z cudziacutech jazykov ktoreacute sa aj v prijiacutemajuacutecom

jazyku vyjadrujuacute vo svojej pocircvodnej teda v cudzojazyčnej podobe ako celok čo znamenaacute že

uvedenaacute skupina frazeacutem nezahŕňa tie ktoryacutech cudzojazyčnyacutem komponentom by bol iba jeden

prvok Pre tieto frazeologickeacute jednotky je priacuteznačneacute buď to že platnosť frazeacutemy mali už v

pocircvodnom jazyku napr latinskeacute cum grano salis (= nie doslova s istyacutem obmedzeniacutem) alebo

jednotky ktoreacute boli v pocircvodnom jazyku nefrazeologickyacutemi (napr odbornyacutemi) vyacuterazmi ako

napr corpus delicti čo je pocircvodom praacutevnickyacute termiacuten alebo vyacuteraz persona non grata ktoryacute

patriacute do diplomatickej terminoloacutegie sa frazeologizovali až v prijiacutemajuacutecom jazyku Treba

doplniť že niektoreacute častejšie použiacutevaneacute citaacutetoveacute frazeacutemy sa uplatňujuacute aj v kalkovanej podobe

napr in medias res ndash do stredu veci k veci bez uacutevodu Citaacutetoveacute frazeacutemy majuacute štylistickuacute

platnosť vyacuteraznyacutech knižnyacutech prostriedkov Vo frazeoloacutegii hovoriacuteme o jave nazyacutevanom

preberanie frazeologickyacutech jednotiek Ide o proces pri ktorom sa frazeologickyacute fond jazyka

obohacuje o frazeacutemy z inyacutech jazykov Najčastejšiacutem spocircsobom je doslovnyacute preklad cudziacutech

frazeacutem ich uacuteplneacute alebo čiastočneacute kalkovanie pričom sa vo vaumlčšine priacutepadov kopiacuteruje ich

syntaktickaacute konštrukcia Frazeologickeacute jednotky ako sme už spomenuli sa preberajuacute

v originaacutelnej podobe no mocircžu sa prispocircsobiť aj preberajuacutecemu jazyku Toto prispocircsobovanie

maacute za naacutesledky zmeny vo fonetickej alebo v grafickej podobe Priacutekladom je latinskaacute frazeacutema

tabula rasa ktoruacute slovenčina prebrala v nezmenenej podobe no napr francuacutezština si ju už

prispocircsobila do podoby table rase teda aj jej grafickaacute aj fonetickaacute podoba zodpovedaacute

preberajuacutecemu jazyku

Tyacutemto spocircsobom obohacujuacute okriacutedleneacute vyacuterazy a citaacutetoveacute frazeacutemy pocircvodom z latinčiny

suacutečasnuacute slovenskuacute lexiku Pre prekladateľa je veľkou vyacutehodou ak ich poznaacute rozumie ich

vyacuteznamu priacutepadne mu je znaacutemy ich pocircvod Poznanie tyacutechto citaacutetovyacutech frazeacutem alebo

okriacutedlenyacutech vyacuterazov v materinskom jazyku daacuteva predpoklad že ich prekladateľ bude schopnyacute

detegovať aj v pocircvodnom texte z ktoreacuteho prekladaacute Tvrdenie že je pre prekladateľa vyacutehodou

ak ich poznaacute sa zakladaacute na nasledujuacutecich zisteniach

1 Ak prekladateľ poznaacute vyacuteznam živyacutech latinskyacutech slov v materinskom jazyku je

pravdepodobneacute že ich dokaacuteže objaviť aj v pocircvodnom texte aj v priacutepadoch že ich

vyacutechodiskovyacute jazyk neprebral v originaacutelnej latinskej podobe ale ustaacutelili sa v ňom adaptovaneacute

napr vo forme kalkov priacutepadne polokalkov a teda že ich z vyacutechodiskoveacuteho textu viditeľne

nevyčleňuje už samotnaacute pocircvodnaacute jazykovaacute forma ndash latinčina Ich uvedomenie si vo

vyacuteznamovej rovine so sebou prinaacuteša niekoľko ďalšiacutech aspektov Prekladateľ dokaacuteže

cieľoveacutemu čitateľovi sprostredkovať adekvaacutetnu formu a obsah aj vďaka tomu že živeacute latinskeacute

slovo v takomto priacutepade nepovažuje len za autorovu metaforu ale uvedomuje si

55

intertextualitu (zvlaacutešť v priacutepade okriacutedlenyacutech vyacuterazov) Transferom takejto lexikaacutelnej jednotky

nenaruacuteša štyacutel originaacutelu a zachovaacuteva viacvrstevnyacute charakter textu Rovnako ponechaacuteva

čitateľovi priestor aby si tieto aluacutezie na antickyacutech autorov a ich diela v texte uvedomoval

nachaacutedzal suacutevislosti a aby pri interpretaacutecii zvlaacutešť v priacutepade umeleckyacutech textov boli jeho

vyacutechodiskaacute porovnateľneacute s vyacutechodiskami a možnosťami čitateľa originaacutelu teda aby mu

prekladateľ tuacuteto možnosť neubral skocircr než sa s preloženyacutem textom stretne saacutem a bude ho

interpretovať na zaacuteklade čitateľskej skuacutesenosti horizontu očakaacutevania čitateľskeacuteho profilu

a ďalšiacutech parametrov ktoreacute suacute suacutečasťou interpretačneacuteho procesu

2 Z hľadiska vyacuteberu vhodnyacutech translatologickyacutech postupov je poznanie živyacutech

latinskyacutech slov rovnako vyacutehodou Prekladateľ sa mocircže vyhnuacuteť negatiacutevnym posunom ak

poznaacute danuacute lexikaacutelnu jednotku identifikuje ju v texte a zvoliacute adekvaacutetny postup pri jej

transfere Ak ju nepoznaacute mocircže sa stať že s ňou bude v texte naraacutebať napr ako s metaforou

V tom priacutepade ju mocircže pri prekladaniacute v raacutemci prekladateľskyacutech postupov využiacutevanyacutech pri

preklade metafory buď celkom eliminovať preložiť ju doslovne (pričom ani v priacutepade kalkov

nemusiacute byť vyacutesledneacute prekladateľskeacute riešenie automaticky zhodneacute s podobou adaptovanou

v cieľovom jazyku) vymeniť ju za inuacute metaforu alebo ju mocircže v texte vysvetliť Všetky

uvedeneacute postupy by znamenali pre cieľovyacute text viac či menej vyacuteraznyacute posun alebo stratu a to

tak na uacuterovni vyacuteznamovej ako aj lexikaacutelnej a štylistickej Adekvaacutetny postup v tomto priacutepade

znamenaacute zvoliť si v cieľovom texte tuacute podobu lexikaacutelnej jednotky ktoraacute je adaptovanaacute

v cieľovej kultuacutere bez ohľadu na divergenciu medzi originaacutelom a prekladom Ak je vo

vyacutechodiskovom texte danaacute živaacute latinskaacute sentencia kalkom v slovenčine mocircže byť

polokalkom alebo naopak Či dokonca ak je živaacute latinskaacute sentencia vo vyacutechodiskovom

jazyku adaptovanaacute v pocircvodnej latinskej podobe a v slovenčine ju poznaacuteme a použiacutevame ako

kalk prekladateľ maacute rešpektovať cieľovyacute jazyk a kultuacuteru a použiť v cieľovom texte

adaptovanyacute tvar Ak sa v cieľovom jazyku uplatňujuacute dve formy napr alea iacta est ndash kocky

suacute hodeneacute vtedy by mal prekladateľ prispocircsobiť vyacuteber prekladateľskeacuteho riešenia

vyacutechodiskoveacutemu textu a vybrať tuacute podobu živej latinskej sentencie ktoraacute originaacutelu

zodpovedaacute po obsahovej i formaacutelnej straacutenke V priacutepade vyššie spomenuteacuteho okriacutedleneacuteho

vyacuterazu existuje možnosť voľby pretože vo viaceryacutech jazykoch sa suacutebežne uplatňuje pocircvodnaacute

latinskaacute podoba ako aj jej tvar adaptovanyacute pre daneacute jazykovo-kultuacuterne spoločenstvo

Vyberaacuteme niekoľko jazykovyacutech mutaacuteciiacute

56

Slovenčina Alea iacta est Kocky suacute hodeneacute

Čeština Alea iacta est Kostky jsou vrženy

Angličtina Alea iacta est The die is cast

Nemčina Alea iacta est Der Wuumlrfel ist gefallen

Francuacutezština Alea iacta est Le sort en est jeteacute

Španielčina Alea iacta est La suerte estaacute echada

Taliančina Alea iacta est Il dado egrave tratto

Analyacutezou francuacutezskej a španielskej verzie latinskeacuteho alea iacta est zistiacuteme že latinskeacute

substantiacutevum alea s vyacuteznamom kocka sa v sentencii nenachaacutedza Nahradilo ho substantiacutevum

le sort resp la suerte s vyacuteznamami

57

Francuacutezsky vyacutekladovyacute slovniacutek Larousse aj španielsky slovniacutek Diccionario de Real Academia

Espantildeola medzi prvyacutemi vyacuteznamami substantiacutev uvaacutedzajuacute naacutehoda osud uacutedel Slovo kocka

teda le deacute (franc) a el dado (špan) ani v jednej zo sentenciiacute nefiguruje (treba však upozorniť

že vo francuacutezštine suacutebežne jestvuje aj vyacuteraz les deacutes sont jeteacutes) preto ak prekladateľ tuacuteto

sentenciu vo francuacutezskom či v španielskom vyacutechodiskovom texte odhaliacute napriek tomu že

v slovenčine maacuteme ako ekvivalent vžituacute sentenciu s komponentom kocka nie osud uacutedel

alebo naacutehoda a prekladateľ ho dokaacuteže identifikovať ako okriacutedlenyacute vyacuteraz či citaacutetovuacute frazeacutemu

pri prekladaniacute prediacutede strate napr tyacutem že prediacutede vyacuterazovej nivelizaacutecii Aluacuteziu sa mu podariacute

zachovať využitiacutem zodpovedajuacutecich vyacuterazovyacutech prostriedkov

Zaujiacutemavosťou je že sa živeacute latinskeacute sentencie uplatňujuacute vo všetkyacutech štyacuteloch Okrem

odborneacuteho štyacutelu kde je latinčina zaacutekladom terminologickeacuteho aparaacutetu nachaacutedzame latinskeacute

vyacuterazy asi v každom jednom z primaacuternych i sekundaacuternych štyacutelov Nie suacute len suacutečasťou

umeleckyacutech vyacutepovediacute ale bežne ich zaznamenaacutevame aj v hovorovom štyacutele zaznievajuacute

z meacutediiacute a uplatňujuacute sa aj v administratiacutevnom štyacutele Pre naacutezornosť prinaacutešame aj prehľadnuacute

exemplifikaacuteciu obohacovania slovenskej lexiky latinskyacutemi vyacuterazmi v raacutemci jednotlivyacutech

štyacutelov Ide o priacuteklady ktoreacute samozrejme nie suacute použiacutevaneacute vyacutehradne pre danyacute štyacutel Jeden

a ten istyacute latinskyacute vyacuteraz sa mocircže uplatňovať vo viaceryacutech z nich v zaacutevislosti od

58

komunikačnej situaacutecie a od intencie vyacutepovede autora Pri uvaacutedzaniacute priacutekladov pre jednotliveacute

štyacutely vychaacutedzame z ich delenia podľa J Mistriacuteka

I Primaacuterne štyacutely

1 naacuteučnyacute štyacutel

- terminus technicus (odbornyacute naacutezov technickyacute termiacuten)

2 administratiacutevny štyacutel

- curriculum vitae (životopis)

3 publicistickyacute štyacutel

- in memoriam (na pamiatku)

- vox populi vox dei (hlas ľudu hlas božiacute)

4 rečniacutecky štyacutel

- quo vadis (kam kraacutečaš)

5 esejistickyacute štyacutel

- conditio sine qua non (podmienka bez ktorej nie ndash nevyhnutnaacute podmienka predpoklad aby

sa niečo mohlo realizovať)

6 hovorovyacute štyacutel

- de facto (v skutočnosti skutočne zo skutku podľa skutočneacuteho stavu)

- pro forma (formaacutelne aby sa nepovedalo)

7 umeleckyacute štyacutel

- carpe diem (využi deň)

II Sekundaacuterne štyacutely (priacuteležitostneacute konkreacutetne neštandardizovaneacute) ndash vyacuteber

1 archaickyacute štyacutel

- amicenko (z latinskeacuteho amicus ndash priateľ) ndash oslovenie adresaacuteta v duchu 19 storočia

2 biblickyacute štyacutel

- gloria in excelsis Deo (slaacuteva Bohu na vyacutesostiach)

59

3 ceremoniaacutelny štyacutel

- ad multos annos (na mnoheacute roky ndash pri vyacuteročiach pri blahoželaniach jubilantovi aby sa ešte

dlho tešil zdraviu)

- Vaša magnificencia (oslovenie rektora univerzity)

- Vaša spektabilita (oslovenie dekana fakulty)

- Vaše honorability (oslovenie vyacuteznamnyacutech funkcionaacuterov v akademickom prostrediacute)

- Vaša Excelencia (oslovenie veľvyslanca)

- Vaša Eminencia (oslovenie kardinaacutela)

4 diplomatickyacute štyacutel

- persona non grata (nežiaduca osoba)

5 ďakovnyacute štyacutel

- ab imo pectore (z hĺbky srdca)

6 ekonomickyacute štyacutel

- N B (skratka z nota bene ndash dobre si zaznamenaj)

7 elegickyacute štyacutel

- memento mori (pamaumltaj na smrť)

8 encyklopedickyacute štyacutel

- ibid (ibidem ndash tamtiež)

- id (idem ndash ten istyacute)

- cf cfr conf (confer ndash porovnaj)

- et al (et alii ndash a ďalšiacute a kolektiacutev)

- l c l cit (loco citato ndash na citovanom mieste na uvedenom mieste)

- v l (vide locum ndash pozri miesto v knihe)

- s a (sine anno ndash bez roku vydania)

9 enumeratiacutevny štyacutel

- etc (et cetera ndash atď a tak ďalej)

60

10 epištolaacuterny štyacutel

- A D (anno Domini ndash roku Paacutena)

11 legislatiacutevny štyacutel

- ex offo (= ex officio ndash z uacuteradu z uacuteradnej moci)

12 ospravedlňujuacuteci štyacutel

- mea culpa mea maxima culpa (moja vina moja preveľkaacute vina)

13 patetickyacute štyacutel

- per aspera ad astra (tŕnistou cestou k hviezdam)

14 persuaziacutevny štyacutel

- historia magistra vitae (dejiny suacute učiteľkou života)

- non scholae sed vitae discimus (neučiacuteme sa pre školu ale pre život)

15 pompeacutezny štyacutel

- amicus certus in re incerta cernitur (v nuacutedzi poznaacuteš priateľa)

16 žartovnyacute štyacutel

- ergo bibamus (tak teda pime)

Podobnyacutech priacutekladov by sme našli omnoho viac od tyacutech najfrekventovanejšiacutech až po

zriedkaveacute ba raritneacute ktoreacute sa zvaumlčša vyskytujuacute v diskurzoch odborneacuteho použiacutevateľa jazyka

Prekladateľ samozrejme nemocircže poznať všetky latinskeacute citaacutety skratky sentencie alebo

terminoloacutegiu jednotlivyacutech odborov Zaacutekladneacute znalosti z klasickyacutech jazykov suacute však veľkou

vyacutehodou a aspoň zaacutekladnaacute orientaacutecia pokiaľ ide o systeacutem latinčiny a znalosti z jej lexiky

a reaacuteliiacute sluacutežia prekladateľovi k rozviacutejaniu si kultuacuternej kompetencie Ak prekladateľ nie je

zaacuteroveň klasickyacutem filoloacutegom potom v priacutepade jeho znalostiacute z klasickyacutech jazykov a antickej

civilizaacutecie a kultuacutery vo vzťahu k prekladateľskyacutem kompetenciaacutem hovoriacuteme skocircr o sociaacutelnej

rešeršnej a kultuacuternej kompetencii než o jazykovej kompetencii v pravom vyacutezname Znamenaacute

to že sa prekladateľ v problematike orientuje a ak je to potrebneacute dokaacuteže si zvoliť vhodnuacute

prekladateľskuacute pomocirccku nevyhnutnuacute pri vyacutebere ekvivalentu či pri hľadaniacute prekladateľskeacuteho

riešenia

61

V tejto suacutevislosti treba upozorniť aj na chyby v preklade vyacuteklade alebo v interpretaacutecii

ktoreacute mocircžu vzniknuacuteť ako docircsledok nedostačujuacutecej znalosti klasickyacutech jazykov a suacutevisiacich

reaacuteliiacute Parciaacutelne informaacutecie a vedomosti mocircžu viesť k mylnyacutem zaacuteverom Priacutekladom takyacutechto

neoverenyacutech postupov je znaacutema falošnaacute etymoloacutegia substantiacuteva malvica ktoraacute sa chybne

odvaacutedza od malum (zlo) alebo od mālum (jablko) pričom zlo maacute odkazovať na biblickyacute

priacutebeh Adama a Evy kde je jablko symbolom zla a uacutedajne aj preto suacute ich označenia

v latinčine zhodneacute J Rejzek v Českom etymologickom slovniacuteku uvaacutedza vysvetlenie bdquomalvice

ndash dužnatyacute plod s jaacutedřincem (jablko hruška ap) Presl převzal z jakeacutehosi stareacuteho leacutekařskeacuteho

rukopisu v jinyacutech exemplaacuteřiacutech jsou podoby makvice mrkvice takže asi jde o piacutesařskou

chybuldquo Substantiacutevum malvica sa zrejme do jazyka dostalo ako chybnyacute tvar Na českuacute

etymoloacutegiu odkazuje aj Stručnyacute etymologickyacute slovniacutek slovenčiny bdquomalvica ndash dužinatyacute plod

rastliacuten s jadrovyacutem ovociacutem (od 20 stor) Z čes malvice ndash vyacuteraz bol zavedenyacute v obdobiacute

naacuterodneacuteho obrodenia na zaacuteklade isteacuteho stčes rukopisu

priacuteslušneacute miesto sa však čiacuteta aj ako mrkviceldquo

V obdobnyacutech priacutepadoch platiacute zaacutesada ad fontes

Ak sa prekladateľ stretne s podobnyacutem prekladateľskyacutem

probleacutemom mal by si informaacuteciu vyhľadať a overiť

zvlaacutešť vtedy ak nie je v danej oblasti odborniacutekom

Latinskyacute a starogreacutecky jazyk obohatili

slovenskuacute slovnuacute zaacutesobu o kvantum lexikaacutelnych

jednotiek ktoreacute sa v našom jazyku uplatnili ako

jednotliveacute slovaacute (napr graacutetis) alebo viacslovneacute pomenovania (napr ad absurdum ad acta

aula maxima) ďalšie boli prebraneacute ako celeacute sentencie (napr clara pacta ndash boni amici) alebo

je z ich zaacutekladu odvodenyacutech množstvo ďalšiacutech lexikaacutelnych jednotiek Za mnoheacute uvaacutedzame

tie ktoreacute sa sformovali z latinskeacuteho a greacuteckeho slova jazyk

lingua

lingvistika lingvista lingvistka lingvistickyacute plurilingvizmus bilingvizmus

monolingvizmus sociolingvistika psycholingvistika pragmalingvistika neurolingvistika

etnolingvistika lingvokulturoloacutegia lingvokultureacutema lingvodidaktika lingvaacutelny

interlingvaacutelny extralingvaacutelny multilingvaacutelny

γλῶσσα (gloacutessa)

glosaacuter glosolaacutelia heteroglosia diglosia polyglosia glosa glosovať glosaacutetor glositiacuteda

glosodyacutenia xenoglosia

Jan Svatopluk Presl bol českyacute

vysokoškolskyacute pedagoacuteg a

zooloacuteg na Českej univerzite

Karlo-Ferdinandovej v Prahe

a bol jednyacutem

z najvyacuteznamnejšiacutech

priacuterodovedcov v 19 storočiacute

62

Použitaacute literatuacutera

ANDOKOVAacute Marcela (2013) Rečniacutecke umenie sv Augustiacutena v kaacutezňach k stupňovyacutem žalmom

Bratislava IRIS

BALEGOVAacute Jana (2016) Lectiones grammaticae Latinae I Košice Univerzita Pavla Jozefa

Šafaacuterika

BARANDOVSKAacute-FRANK Věra (1995) Latina jako mezinaacuterodniacute jazyk Dobřichovice Kava ndash

Pech

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2002) Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a

latinskyacutech mien naacutezvov a termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie

cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda s 45 ndash 55

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2011) Z histoacuterie transkripcie starogreacuteckych a latinskyacutech mien do

slovenčiny In Sambucus VII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a

neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta Trnavskej univerzity v Trnave s 173 ndash 195

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom

Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech

priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In Sambucus VIII Praacutece z

klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave s 178 ndash 193

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

hlavneacute transkripčneacute zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 č 3-

4 s 131 ndash 150

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2016) Od hlasu k hlaacuteske Z dejiacuten antickej naacuteuky o reči Bratislava

Univerzita Komenskeacuteho

DRAE Diccionario de la lengua espantildeola [Cit 8 septembra 2017] Dostupneacute na internete

httpdleraeesw=diccionario

HARAJ Igor (2011) Vlastneacute meno v mysleniacute antiky a stredoveku Martin Matica slovenskaacute

HORATIUS Flaccus Quintus (1986) O umeniacute baacutesnickom Satiry a Listy Bratislava Tatran s

229

HORAacuteČEK Filip ndash CHLUP Radek (2012) Učebnice klasickeacute řečtiny Praha Academia

JANOUŠEK Jan (2014) Uacutevahy nad knihou W Stroha bdquoLatein ist tot ndash es lebe Lateinldquo In

Vymětalovaacute Karla (ed) (2014) Vivat Latina reserata Opava Slezskaacute univerzita v Opavě

s 16 ndash 20

KALIVODA Jan (2012) Verba docent exempla trahunt Praha Karolinum

10

11 Klasickeacute jazyky ich vyacutevoj a vyacuteznam

Korene suacutečasnej euroacutepskej civilizaacutecie siahajuacute až do antiky

Antickaacute civilizaacutecia materiaacutelna a duchovnaacute kultuacutera starovekeacuteho

Greacutecka a Riacutema je jedinečnaacute Na rozdiel od inyacutech vyacuteznačnyacutech

kultuacuter (napr čiacutenskej alebo indickej) nesie v sebe silu pretrvať

a vyacuteznamnyacutem spocircsobom ovplyvňovať ineacute kultuacutery Priacutenos

antiky nie je samozrejme vo všetkyacutech oblastiach kultuacutery

rovnakyacute a jej pocircsobenie bolo v rocircznych obdobiach rocirczne

v zaacutevislosti od otvorenosti a stupňa pochopenia u tyacutech ktoriacute ju

prijiacutemali Poznanie greacuteckej a naacutesledne riacutemskej kultuacutery však

otvaacutera dvere pre poznanie euroacutepskych kultuacuternych dejiacuten

všeobecne

Miestom zrodu moderneacuteho sveta je starovekeacute Greacutecko

Tam malo pocircvod množstvo rozličnyacutech kultuacuter a celkov v oblasti

Stredozemneacuteho mora odtiaľ sa šiacuterila kultuacutera do ďalšiacutech končiacuten

sveta Greacuteci sa zaoberali rocircznymi politickyacutemi naacuteboženskyacutemi

a filozofickyacutemi otaacutezkami Oni boli prvyacutemi Euroacutepanmi ktoriacute

piacutesali histoacuteriu a v dramatickyacutech dielach inscenovali ľudskeacute

osudy a ich literaacuterne diela mali vplyv na literatuacutery ďalšiacutech

naacuterodov v Euroacutepe

Pokiaľ ide o Riacutem jeho kultuacutera nebola pocircvodnaacute Už

Horatius v jednom zo svojich listov napiacutesal bdquoGraecia capta

ferum victorem cepit et artis intulit agresti Latioldquo (Ep 2 1

156n) Literatuacutera filozofia vyacutetvarneacute umenie i vaumlčšina

naacuteboženskej mytoloacutegie Riacutema boli postaveneacute na greacuteckych

zaacutekladoch Rimania preberali cudzie hodnoty vdychovali im

svojho ducha a pretvaacuterali ich Nemožno im však uprieť

prvenstvo v oblasti praacuteva

Na vzniku a vyacutevoji euroacutepskej kultuacutery majuacute ako nositelia

kultuacuternych tradiacuteciiacute rozhodujuacuteci podiel starogreacutecky a latinskyacute

jazyk Boli (a neprestali byť) kultuacuterne vyspelyacutemi spisovnyacutemi

Antika = historickaacute epocha

(antickyacute starovek) ktorej

počiatok je datovanyacute do

obdobia vzniku

homeacuterskych baacutesniacute a koniec

byacuteva uvaacutedzanyacute rozdielne

pre obe časti Riacutemskej riacuteše ndash

pre zaacutepadnuacute polovicu do

roku 375 (začiatok

sťahovania naacuterodov) alebo

do roku 476 (zaacutenik

Zaacutepadoriacutemskej riacuteše) pre

vyacutechodnuacute časť do roku 529

(zatvorenie pohanskyacutech

filozofickyacutech škocircl

v Ateacutenach čo znamenalo

definitiacutevny rozchod

s antickou kultuacuternou

tradiacuteciou)

Civilizaacutecia = 1 suacutehrnnyacute

naacutezov všetkyacutech obyvateľov

zeme 2 ľudskaacute

pospolitosť vo vyacutevojovom

stupni charakterizovanaacute

technickyacutem vzostupom

a duchovnou vyspelosťou

vyacutevojoveacute obdobie

v ktorom sa prejavuje jeho

materiaacutelna a duchovnaacute

kultuacutera

Horatius (65 ndash 8 pred Kr)

= riacutemsky baacutesnik žijuacuteci za

vlaacutedy cisaacutera Augusta

V jeho poeacutezii sa stretaacutevajuacute

rozličneacute pruacutedy od starej

greacuteckej lyriky cez

helenistickuacute alexandrijskuacute

poeacuteziu až po domaacutecu

tradiacuteciu riacutemskej satiry

Epistulae 2 1 156n

Zdolaneacute Greacutecko drsnyacutech

hľa viacuteťazov zdolalo

vnieslo umenie do

sedliackeho zas Latia

11

jazykmi s bohatou slovnou zaacutesobou a prepracovanou stavbou reči Suacute nositeľmi

naacuteboženskyacutech textov Staacuteli pri zrode slovanskyacutech i romaacutenskych spisovnyacutech jazykov Suacute

zaacutekladom terminoloacutegie rocircznych vednyacutech odborov

111 Greacutecky jazyk

Greacutecky jazyk je jednyacutem z najlepšie dokumentovanyacutech jazykov sveta Jeho existenciu

je možneacute sledovať v rozpaumltiacute viac ako 3000 rokov Najstaršie pamiatky pochaacutedzajuacute zo 14 ndash

13 stor pred Kr Suacute piacutesaneacute mykeacutenskym slabičnyacutem piacutesmom (lineaacuterne piacutesmo B) ktoreacute zaniklo

okolo roku 1100 pred Kr keď kreacutetsko-mykeacutensku kultuacuteru zničili vpaacutedy Doacuterov Asi štyri

storočia po paacutede vyspelej mykeacutenskej civilizaacutecie sa greacutečtina objavila znova (približne v 8 stor

pred Kr) ale tentoraz bola piacutesomne zaznamenaacutevanaacute hlaacuteskovyacutem piacutesmom ktoreacute sa použiacuteva

dodnes

Starogreacutečtina je bohatyacute a tvaacuterny jazyk Spočiatku sa s ňou stretaacutevame ako s veľkyacutem

spektrom dialektov Takmer každyacute mestskyacute štaacutet mal svoj vlastnyacute variant postupne sa však

diferencovali štyri veľkeacute dialektoveacute skupiny 1 ioacutensko-attickaacute (maloaacutezijskeacute pobrežie ostrovy

v Egejskom mori Euboia Attika) 2 aiolskaacute (ostrov Lesbos maloaacutezijskeacute pobrežie Thessaacutelia

Boioacutetia) 3 zaacutepadogreacutecka alebo doacuterska v širšom zmysle (Peloponeacutez a stredneacute Greacutecko) a 4

arkaacutedsko-cyperskaacute skupina

Obr 1 Rozmiestnenie greacuteckych dialektov

12

Najvyacuteznamnejšie diela greacuteckej literatuacutery vznikli na pocircde prvyacutech troch skupiacuten preto

pod naacutezvom literaacuterne dialekty rozumieme aiolčinu doacuterčinu a ioacutenčinu ktoraacute sa zachovala vo

viaceryacutech variantoch (attičtina sa naplno rozvinula až v tzv klasickom obdobiacute) Paradoxom

dejiacuten greacuteckeho jazyka a literatuacutery je to že dialekty si dlho udržali nielen miestnu suverenitu

ale zostali spojeneacute aj s literaacuternymi žaacutenrami ktoreacute ich začali použiacutevať ako prveacute ndash ioacutenčina sa

použiacutevala ako jazyk epiky aiolčina v soacutelovej lyrike v zborovej lyrike doacuterčina Attičtina sa

ujala ako jazyk reacutetoriky a filozofie ktoreacute hrali docircležituacute uacutelohu v politike a jej znalosť sa

postupne staacutevala potrebnou pre všetky greacutecke kmene Piacutesali ňou autori trageacutediiacute (Aischylos

Sofokleacutes Euripideacutes) komeacutediiacute (Aristofaneacutes) historici (Thukydideacutes Xenofoacuten) filozofi (Platoacuten)

i rečniacuteci (Deacutemostheneacutes) V 5 stor pred Kr sa stala hlavnyacutem naacuterečiacutem a všeobecnou

diplomatickou rečou v rozsiahlych oblastiach greacuteckeho sveta

Na jej zaacuteklade vznikla na konci 4 stor pred Kr spoločnaacute forma greacuteckeho jazyka tzv

koineacute ako medzietnickyacute jazyk Vďaka Alexandrovi Macedoacutenskemu a jeho vyacutebojom sa koineacute

rozšiacuterila ako fungujuacuteci prostriedok medzinaacuterodnyacutech stykov po celom uacutezemiacute ktoreacute dobyl

Stala sa jazykom každodennej bežnej aj uacuteradnej komunikaacutecie a tiež literatuacutery O hovorovej

koineacute maacuteme len nepriame svedectvaacute zo suacutekromnej korešpondencie zachovanej na papyrusoch

a z priacutepadnyacutech pravopisnyacutech bdquochyacutebldquo v spisoch oficiaacutelnejšieho charakteru V literaacuternej koineacute

sa v zaacutevislosti od vzdelania a spoločenskeacuteho postavenia autora prejavovali rozmaniteacute uacuterovne

štyacutelu a rocirczne veľkyacute vplyv attickej literatuacutery i ľudovyacutech prvkov V koineacute piacutesali napr dejepisci

Polybios (2 stor pred Kr) a Plutarchos (12 stor po Kr) zemepisci Straboacuten (okolo

prelomu letopočtov) a Pausanias (2 stor po Kr) tiež rečniacutek Dionysios z Halikarnassu (1

stor pred Kr) Použiacutevala sa približne do 6 stor po Kr

Variantom koineacute je aj biblickaacute greacutečtina v ktorej suacute napiacutesaneacute spisy Noveacuteho zaacutekona (2

polovica 1 stor ndash 1 polovica 2 stor po Kr) vďaka čomu sa greacutečtina (popri aramejčine

a hebrejčine) stala v staroveku nielen nositeľkou kultuacuternych tradiacuteciiacute ale tiež nositeľkou

noveacuteho naacuteboženstva ndash kresťanstva Biblickaacute greacutečtina mala nesmierny vplyv na formovanie

latinskej kresťanskej terminoloacutegie

a prostredniacutectvom nej aj na

kresťanskuacute terminoloacutegiu

modernyacutech euroacutepskych naacuterodov

Obr 2 Text proloacutegu Jaacutenovho

evanjelia (Jn 1 1-5)

13

V 2 stor pred Kr sa Greacutecko dostalo pod nadvlaacutedu Rimanov a naacutesledne v 1 stor pred

Kr vzniklo z nostalgie za dňami greacuteckej slobody puristickeacute hnutie ndash atticizmus ktoreacute hlaacutesalo

naacutevrat k jazyku klasickyacutech autorov 5 a 4 stor pred Kr Jazyk sa stal prostriedkom

udržujuacutecim kultuacuternu kontinuitu so slaacutevnou a slobodnou minulosťou a nebola žiaduca nijakaacute

zmena greacuteckeho jazyka nijakyacute odklon od jazyka klasikov Koineacute bola zavrhovanaacute ako

produkt ignorancie Autori neskorej antiky boli buď striktniacute atticisti alebo sa priklaacuteňali ku

kultivovanej literaacuternej koineacute Taacuteto naacuteuka prevlaacutedla vo vzdelaacutevaniacute a stala sa zaacutekladom

staacuteročnej greacuteckej diglosie paralelnej existencie dvoch variantov jedneacuteho jazyka ndash jedneacuteho

literaacuterneho a jedneacuteho hovoroveacuteho Takto piacutesali napr

historik Arrianos a prozaik Lukianos (2 stor po Kr)

ale i veľkiacute cirkevniacute otcovia Bazil Veľkyacute Gregor

Nazianzskyacute Gregor Nysskyacute a Jaacuten Zlatouacutesty (4 stor po

Kr)

V obdobiacute Byzancie (600 ndash 1453) bola jazykom

administratiacutevnej spraacutevy a vaumlčšiny piacutesomnostiacute klasickaacute

greacutečtina V nižšej literatuacutere (kroniky životy svaumltyacutech

od 12 stor aj poeacutezia) sa však prejavoval živyacute

hovorovyacute jazyk ktoryacute sa vyviacutejal zo starovekej koineacute

Pretrvaacutevajuacuteca diglosia sa postupne čoraz viac

pociťovala ako probleacutem Naacutestojenie na klasickej

greacutečtine bolo na jednej strane vyacuterazom kultuacuternej

kontinuity ale na strane druhej aj prekaacutežkou vzdelania

a kultuacutery Jej zvlaacutednutiu bolo totiž treba venovať veľa

času a zaacuteroveň ňou piacutesaneacute diela zostaacutevali vyhradeneacute

pre elitu

Koncom 18 storočia sa sformovala akaacutesi

strednaacute cesta medzi klasickou greacutečtinou a ľudovyacutem jazykom tzv kathareusa V roku 1830

vznikol modernyacute greacutecky štaacutet a vzdelaacutevaciacutem jazykom zostala staraacute greacutečtina Naďalej však

existovala hovorovaacute greacutečtina dimotiki v ktorej v tomto obdobiacute vznikali prveacute baacutesnickeacute diela

Do začiatku 20 storočia sa v literatuacutere definitiacutevne presadila dimotiki no napriek tomu bola

podľa uacutestavy z roku 1911 štaacutetnym jazykom kathareusa V roku 1976 sa podľa zaacutekona

o všeobecnom vzdelaniacute stala vyučovaciacutem jazykom na všetkyacutech stupňoch škocircl dimotiki

a zatiaľ poslednou zmenou tyacutekajuacutecou sa greacuteckeho jazyka je pravopisnaacute reforma z roku 1982

ktoraacute upravila piacutesanie priacutezvuku Zaviedol sa monotonickyacute systeacutem

Koineacute (ἡ κοινὴ διάλεκτος

spoločneacute naacuterečie) ndash

substantiacutevum dialektos je

v greacutečtine ženskeacuteho rodu a tomu

zodpovedaacute aj adjektiacutevum koineacute

(spoločneacute) ktoreacute sa použiacuteva

v substantivizovanej podobe na

označenie spoločnej formy

greacuteckeho jazyka

Diglosia ndash ovlaacutedanie a

použiacutevanie dvoch jazykov

s odlišnou sociaacutelnou a kultuacuternou

funkciou na jedinom uacutezemiacute

Kathareusa ndash καθαρός

(katharos) = čistyacute jazyk bez

novotvarov a cudziacutech slov ktoreacute

boli bežneacute v hovorovej reči no

svojou štruktuacuterou bol bližšie

hovorovej ako archaickej

greacutečtine

14

Greacutecke piacutesmo sa podľa svojich prvyacutech piacutesmen volaacute alfabeta Svoj pocircvod maacute vo

fenickom hlaacuteskovom piacutesme Greacuteci ho prevzali i keď nie v plnom zmysle slova od Feničanov

spolu s naacutezvami piacutesmen a ich poradiacutem Keďže pre Semitov bolo zbytočneacute piacutesať popri

spoluhlaacuteskach aj samohlaacutesky (semitskaacute slabika začiacutena spoluhlaacuteskou a priacuteslušneacute samohlaacutesky sa

rodenyacutem Semitom vybavujuacute automaticky) obsahovala fenickaacute abeceda 22 znakov

vyjadrujuacutecich iba spoluhlaacutesky čo predstavovalo o paumlť spoluhlaacutesok viac než mala prvotnaacute

alfabeta

Obr 3 Fenickeacute piacutesmo

Greacuteci ktoryacutem boli niektoreacute semitskeacute spoluhlaacutesky uacuteplne cudzie a navyše pociťovali ako zaacuteklad

svojho jazyka samohlaacutesky museli s prevzatyacutem fenickyacutem piacutesmom naložiť naozaj reformnyacutem

spocircsobom Museli si poradiť s nadbytkom znakov pre semitskeacute sykavky tiež izolovať znaky

reprezentujuacutece semitskeacute spoluhlaacutesky neexistujuacutece v greacutečtine a tieto priradiť samohlaacuteskam

pričom na eacute a oacute sa spočiatku nedostalo Naacutesledne prechaacutedzalo greacutecke piacutesmo vďaka vplyvu

dialektov vlastnyacutem vyacutevojom v každej z oblastiacute Greacutecka Nakoniec v 5 storočiacute pred Kr

prevlaacutedla ioacutensko-attickaacute abeceda so svojimi 24 piacutesmenami (17 spoluhlaacutesok a 7 samohlaacutesok)

ktoraacute sa doteraz použiacuteva v novej greacutečtine

Z greacuteckej alfabety vzniklo už v staroveku latinskeacute piacutesmo Latinskaacute abeceda však

vychaacutedzala zo zaacutepadnej greacuteckej alfabety nie z vyacutechodnej ako ioacutensko-attickaacute Rozdiel medzi

nimi sa prejavoval napriacuteklad v akustickej hodnote piacutesmena X (v latinčine x v greacutečtine ch)

V greacuteckej abecede sa použiacutevali veľkeacute piacutesmenaacute i maleacute piacutesmenaacute Chronologicky staršie

suacute veľkeacute piacutesmenaacute naacutepisoveacute majuskuly Pre pocircvodneacute texty je priacuteznačneacute piacutesanie slov bez

medzier tzv scriptio continua či piacutesanie veršov bez ohľadu na ich začiatok a koniec Na

konci staroveku sa v koacutedexoch rozšiacuterilo unciaacutelne piacutesmo ktoreacute je charakteristickeacute svojimi

15

zaoblenyacutemi literami ndash napriacuteklad sigma ktoraacute maacute v naacutepisovej majuskule podobu Σ v unciaacutele

vyzeraacute ako C

Obr 4 Ukaacutežka unciaacutelneho piacutesma Codex Sinaiticus jeden z najstaršiacutech opisov Biblie na svete

Maleacute piacutesmenaacute minuskuly vychaacutedzajuacute zo stredovekej pisaacuterskej praxe Umožňovali ryacutechlejšie

piacutesanie a šetrili piacutesaciacute materiaacutel Greacutecka alfabeta v tejto podobe sa v stredoveku stala jednyacutem

zo zdrojov pre vznik cyriliky Z malyacutech piacutesmen greacuteckej alfabety zostavil totiž sv Konštantiacuten-

Cyril predtyacutem ako prišiel v roku 863 na Veľkuacute

Moravu ohlasovať kresťanstvo v staroslovien-

čine hlaholiku Cez ňu vznikla naacutesledne

cyrilika ktoruacute zostavili Cyrilovi žiaci z veľkyacutech

greacuteckych piacutesmen Cyrilika zostala piacutesmom

vyacutechodoslovanskyacutech naacuterodov ndash Rusov

Ukrajincov a Bielorusov Z juhoslovanskyacutech

naacuterodov ju prijali s uacutepravami Bulhari

Macedoacutenci Srbi a Čiernohorci Na uacutezemiacute

Ruska sa z cyriliky vyvinula azbuka

Obr 5 Hlaholika

Obr 6 Cyrilika

16

Ako prostriedok šiacuterenia vedy a kultuacutery

zanechala greacutečtina stopy nielen v slovanskyacutech ale aj v

ostatnyacutech jazykoch Euroacutepy Žiadna inaacute reč nemala

prostredniacutectvom literatuacutery takyacute veľkyacute vplyv na

neskoršie indoeuroacutepske jazyky v Euroacutepe ako praacuteve

greacutečtina Mocircžeme hovoriť o jej propedeutickom

vyacutezname pre vznik inyacutech jazykov Praktickyacutem

priacutekladom je i latinskyacute jazyk na ktoryacute greacutečtina

vplyacutevala v morfoloacutegii v syntaxi i v lexike

112 Latinskyacute jazyk

Latinskyacute jazyk sa z indoeuroacutepskeho prajazyka

vydelil približne v 3 stor pred Kr V tom čase bol len

dialektom v okoliacute Riacutema Hovorili niacutem Latinovia

(Latīnī) obyvatelia Latia (Latium) Tento kraj sa

nachaacutedzal v strednej Itaacutelii pri dolnom toku rieky Tiber

Jednyacutem z kmeňov ktoreacute siacutedlili v Latiu boli Rimania

(Rōmānī) ktoriacute žili v Riacuteme (Rōma) a v jeho okoliacute

Nemal žiadne privilegovaneacute postavenie a nič

nenasvedčovalo tomu že by sa raz mohol stať

bdquomedzinaacuterodnyacutemldquo jazykom

Na rozšiacutereniacute a medzinaacuterodnom použiacutevaniacute

latinčiny mala rozhodujuacuteci podiel politickaacute

a hospodaacuterska aktivita jej nositeľov politickaacute moc

Riacutema a jeho expanzia Latinskyacute jazyk sa stal

oficiaacutelnym jazykom Riacutemskej riacuteše Mal nadnaacuterodnyacute

a nadetnickyacute charakter a preto mohol pocircsobiť aj ako

akyacutesi medzijazyk (lat interlingua) sprostredkovateľ

medzi naacutezorovo a naacutebožensky znepriatelenyacutemi

komunikačnyacutemi partnermi z ktoryacutech ani jeden

nepoužiacuteval tento jazyk ako etnickyacute Normatiacutevna

latinčina bola založenaacute na presne stanovenej slovnej

Vnuacutetornyacute vyacutevoj latinčiny

Popri svojom vonkajšom šiacutereniacute

prekonaacuteval latinskyacute jazyk aj

vnuacutetornyacute vyacutevoj V jeho vyacutevoji

v čase antiky rozoznaacutevame paumlť

obdobiacute

1 Predliteraacuterne obdobie siaha od

najstaršiacutech čias až do r 240 pred

Kr Latinskyacute jazyk tohto obdobia

poznaacuteme predovšetkyacutem zo značne

porušenyacutech naacutepisov

zo skromnyacutech zlomkov kultovej

poeacutezie a zo zlomkov dvanaacutestich

tabuacuteľ najstaršou naacutepisovou

pamiatkou je kovovaacute spona

z Praeneste (dnes Palestrina

neďaleko Riacutema) z 2 pol 7 stor

pred Kr

2 Archaickeacute obdobie sa datuje od

r 240 do r 80 pred Kr V tomto

obdobiacute vstupuje latinčina do dejiacuten

Množia sa naacutepisy a objavujuacute sa

prveacute literaacuterne texty Umeleckyacutem

vypestovaniacutem hovorovej reči

mesta Riacutema sa vytvoril a postupne

sa začal ustaľovať spisovnyacute jazyk

3 Klasickeacute obdobie siaha od r 80

pred Kr do r 14 po Kr V tomto

obdobiacute sa latinskyacute jazyk z

gramatickej a pravopisnej straacutenky

ustaacutelil Z lexikaacutelnej straacutenky sa

klasickaacute latinčina vyznačuje

snahou o čistotu jazyka vyhyacutebajuacutec

sa použiacutevaniu zastaranyacutech a

neobvyklyacutech slov a vylučujuacutec

všedneacute a cudzie slovaacute Ide

o vrcholneacute obdobie riacutemskej

literatuacutery V proacuteze sa stal

najvyacuteznamnejšiacutem klasickyacutem

vzorom Cicero v poeacutezii Horatius

a Vergilius

4 Strieborneacute obdobie siaha od r

14 po Kr do smrti cisaacutera Traiana

r 117 po Kr Z gramatickej a

pravopisnej straacutenky nenastaacuteva v

latinskom jazyku nijakaacute zmena

Rozdiely oproti klasickej latinčine

sa prejavujuacute len v štylistike

5 Uacutepadkoveacute (železneacute) obdobie

siaha od Traianovej smrti do

kodifikaacutecie riacutemskeho praacuteva

cisaacuterom Iustinianom I v r 529

17

zaacutesobe ktoraacute bola očistenaacute od barbarizmov slov

prevzatyacutech z inyacutech jazykov najmauml z greacutečtiny

Vyjadrovala sa presne jasne podľa gramatickyacutech

pravidiel a mala bohatuacute slovnuacute zaacutesobu

Postavenie latinčiny sa v priebehu euroacutepskych

dejiacuten rocirczne menilo Latinskyacute jazyk zažiacuteval vzostupy aj

paacutedy Zdanlivo vyacuteraznejšiacute uacutepadok prekonal už na

prelome letopočtov za vlaacutedy cisaacutera Augusta keď

spisovnaacute latinčina ustrnula vo svojej spisovnej forme

aby sa prakticky až po dnes zachovala v tej istej

gramatickej štruktuacutere a obohacovala sa len v lexike

Skutočnaacute hovorenaacute každodennaacute reč sa staacutele viac

vzďaľovala od tejto normy Z vulgaacuternej latinčiny

hovorovej ľudovej podoby latinskeacuteho jazyka sa

postupne vyvinuli romaacutenske jazyky

Strnulosť spisovnej latinčiny sa však ukaacutezala byť

jej veľkou prednosťou Stala sa svetovyacutem

komunikačnyacutem prostriedkom a vďaka rozšiacutereniu

kresťanstva aj oficiaacutelnym jazykom katoliacuteckej cirkvi

Podarilo sa jej dokonca preniknuacuteť aj tam kam sa

nedostala ako štaacutetny jazyk Po rozdeleniacute Riacutemskej riacuteše

na zaacutepadnuacute a vyacutechodnuacute bola totiž v zaacutepadnej časti

zavedenaacute ako liturgickyacute jazyk kresťanov Plnila

funkciu medzinaacuterodneacuteho odborneacuteho jazyka ktoreacuteho

znalosť umožnila šiacuteriť myšlienky evanjelia do

všetkyacutech krajiacuten kam smerovali misie Kanonickeacute

texty suacute dodnes vydaacutevaneacute viacjazyčne no vždy aj po

latinsky Spisovnaacute latinčina fungovala aj ako

referenčnyacute jazyk pre riacutemske praacutevo

Neskoraacute latinčina (nadvaumlzujuacuteca na klasickuacute

latinčinu a obohatenaacute o prvky najstaršiacutech latinskyacutech

prekladov Biblie) spolu s klasickou a ľudovou

latinčinou bola konštitutiacutevnym prvkom stredovekej

latinčiny a možno povedať že prispela k udržaniu jednotneacuteho raacutezu latinskeacuteho jazyka v obdobiacute

po Kr V tomto obdobiacute začiacutena

ľudovaacute latinčina ziacuteskavať

prevahu nad spisovnou Do

literaacuternych diel prenikajuacute v

značnej miere prvky hovorovej

ľudovej reči a rozličneacute

barbarizmy porušuje sa

gramatickaacute spraacutevnosť a priacutezvuk

Začiacutena sa straacutecať cit pre

kvantitu takže sa v poeacutezii

objavujuacute verše s čisto

priacutezvučnou prozoacutediou

lat vulgus -ī n = ľud

lat vulgaris = obyčajnyacute

všednyacute všeobecnyacute

V latinčine nemaacute slovo vulgaacuterny

pejoratiacutevne konotaacutecie t j nemaacute

vyacuteznam ako v slovenčine

(hrubyacute neslušnyacute grobiansky)

Romaacutenske jazyky

Zaacutekladom dnešnyacutech

romaacutenskych jazykov sa latinčina

stala v romanizovanyacutech

riacutemskych provinciaacutech Na uacutezemiacute

Itaacutelie sa z nej vyvinula

taliančina V Galii kde žili tri

veľkeacute rečovo odlišneacute naacuterody ndash

Belgovia Akvitaacutenci a Kelti ndash

pocircsobila latinčina od 1 stor

pred Kr najprv ako interetnickyacute

jazyk a postupne sa na tomto

uacutezemiacute začala vyviacutejať

francuacutezština V naacuterodnostne

nejednotnej Hispaacutenii sluacutežil

latinskyacute jazyk ako

dorozumievaciacute prostriedok tak

medzi jednotlivyacutemi naacuterodmi

ako i so zvyškom riacutemskeho

sveta Vyvinula sa tu kastiacutelčina

ktoraacute bola v roku 1925 oficiaacutelne

nazvanaacute španielčinou Odpor

proti latinskej nadvlaacutede

najdlhšie pretrvaacuteval v Lusitaacutenii

kde sa z latinčiny vyvinula

portugalčina Zvyškom

latinčiny v dnešnom

Švajčiarsku je reacutetoromaacutenčina

18

stredoveku Ešte koncom antiky sa o zachovanie

riacutemskeho piacutesomniacutectva pre neskoršie generaacutecie zasluacutežili

okrem pohanskyacutech Rimanov i kresťania

predovšetkyacutem benediktiacuteni Tiacute vo svojich klaacuteštoroch

zachraacutenili a prostredniacutectvom školstva ďalej

odovzdaacutevali riacutemsku spisbu impregnovanuacute greacuteckym

duchom celej zaacutepadnej Euroacutepe pre ktoruacute ostala

latinčina po celyacute stredovek zjednocovaciacutem elementom

Uchovaniu jednotneacuteho raacutezu latinčiny napomaacutehal aj

univerzaacutelne vybudovanyacute vzdelaacutevaciacute systeacutem ktoryacute

spočiacuteval na tom istom povinnom čiacutetaniacute klasikov tyacutech

istyacutech gramatikaacutech pochaacutedzajuacutecich ešte z obdobia

neskorej antiky hoci boli obdobia (napr za vlaacutedy

Merovejovcov v Galii 5 ndash pol 8 stor) keď sa

latinčina v suacutevislosti s nedostatočnou uacuterovňou

vzdelania staacutevala doslova nezrozumiteľnou čiacutem

straacutecala svoju komunikatiacutevnu funkciu a zažiacutevala ďalšiu

existenciaacutelnu kriacutezu Keďže naacuterodneacute jazyky v tom čase

ešte neprevzali funkciu uacuteradneacuteho dorozumievacieho

jazyka považovali niektoriacute euroacutepski panovniacuteci za

nutnuacute reformu školstva a obnovu latinskeacuteho jazyka

jeho pribliacuteženiacutem resp naacutevratom ku klasickej jazykovej norme Takto sa už v stredoveku

stretaacutevame s niekoľkyacutemi renesanciami

Najvyacuteznamnejšou z nich bola tzv karoliacutenska renesancia Jej iniciaacutetorom bol Karol

Veľkyacute (8 9 stor) ktoryacute obnovil školskuacute vyacuteučbu jazyka Dal podnet k štuacutediu latinčiny ako

všeobecneacuteho dorozumievacieho jazyka (lingua franca) a urobil z nej naacutestroj euroacutepskej

komunikaacutecie Tento naacutevrat k antike bol uacutečelovyacutem naacutevratom ku klasickej jazykovej forme aby

sa latinčina stala opaumlť zrozumiteľnou a funkčnou Na zaacutekladoch karoliacutenskej renesancie potom

vyraacutestla bohato rozvinutaacute stredovekaacute latinskaacute literatuacutera i euroacutepske vysokeacute školy

Na konci stredoveku však latinčina ako umeleckyacute a komunikačnyacute jazyk začala straacutecať

svoju silu Obmedzila sa len na jazyk scholastickej filozofie a degenerovala do neživyacutech

scheacutem Zachraacutenili ju renesančniacute humanisti (15 ndash 16 stor) ktoriacute znovu odkryli Ciceronovo

jazykoveacute umenie i diela ostatnyacutech antickyacutech autorov Latinčina sa vraacutetila do sfeacutery umenia

a tvoriveacuteho jazykoveacuteho procesu Štuacutediom antickyacutech textov (zachovanyacutech v stredovekyacutech

Reč ranyacutech kresťanov

Pre rozmaacutehajuacutece sa kresťanstvo

prvyacutech storočiacute po Kr bolo

nevyhnutnosťou naacutejsť

vyjadrenie pre svoje noveacute

zmyacutešľanie pomenovať

skutočnosti ktoreacute v profaacutennej

literatuacutere tej doby neexistovali

Jazyk použiacutevanyacute kresťanmi

nadviazal na predchaacutedzajuacutece

vyacutevojoveacute štaacutedia latinčiny do ich

formaacutelneho hovoreneacuteho

i piacutesomneacuteho prejavu však

prenikol slovniacutek syntax a štyacutel

biblickyacutech prekladov V prvyacutech

storočiach naacutešho letopočtu tak

pre potreby kresťanov vzniklo

veľa neologizmov Hoci sa

medzi nimi nachaacutedzal značnyacute

počet vyacutepožičiek či už

greacutecizmov alebo hebraizmov

pre docircležiteacute idey kresťanskej

doktriacuteny vytvaacuterala latinskaacute

komunita od samotneacuteho

počiatku ekvivalentneacute vyacuterazy vo

svojom materinskom jazyku

V tomto možno sledovať priamy

vplyv kresťanstva na latinčinu

19

odpisoch) sa zbavila stredovekyacutech naacutenosov a napodobňovaniacutem vzorov (imitātiō) sa viac či

menej uacutespešne pribliacutežila k podobe akaacute jej bola vlastnaacute v jej klasickom obdobiacute

Od 17 storočia začali latinčinu z postavenia medzinaacuterodneacuteho jazyka najprv v literatuacutere

a neskocircr aj vo vede vytlaacutečať postupne sa presadzujuacutece naacuterodneacute jazyky čo priamo suacuteviselo so

vznikom modernyacutech naacuterodnyacutech štaacutetov a vzrastajuacutecim naacuterodnyacutem povedomiacutem Napriek tomu

latinčina ostaacutevala naďalej dorozumievaciacutem jazykom vzdelanej Euroacutepy V Uhorsku (a teda aj

na našom uacutezemiacute) bola jazykom štaacutetnej spraacutevy a vedy takmer až do polovice 19 storočia

V obdobiacute keď sa zdalo že latinčina v akademickom svete skončila začala jej veľkaacute

epocha v školskom systeacuteme Stala sa najvyacuteznamnejšiacutem jazykom na gymnaacuteziaacutech a tento stav

trval až do vypuknutia 2 svetovej vojny Zatiaľ čo u naacutes došlo po vojne k značneacutemu

vtedajšou štaacutetnou ideoloacutegiou regulovaneacutemu odlivu klasickeacuteho vzdelania zo strednyacutech škocircl

a z verejneacuteho života v slobodnom svete sa klasickeacute vzdelanie opaumlť vraacutetilo na gymnaacuteziaacute

a zotrvalo tam dodnes

Obr 7 Mapa provinciiacute Riacutemskej riacuteše po roku 135

20

12 Lingua Latina

121 Latinskaacute abeceda

Rimania prevzali piacutesmo od Greacutekov prostredniacutectvom Etruskov Spočiatku poznali len

veľkeacute piacutesmenaacute (majuskula) maleacute (minuskula) vznikli až v pisaacuterskej praxi v stredoveku Po

rocircznych uacutepravaacutech mala latinskaacute abeceda 23 piacutesmen

A B C D E F G H I K L M N O P Q R S T V X Y Z

V suacutečasnosti sa latinskeacute texty piacutešu malyacutemi piacutesmenami Veľkyacutemi piacutesmenami sa začiacutenajuacute vety

použiacutevajuacute sa na začiatku vlastnyacutech mien a ich odvodeniacuten (Rōma Riacutem Rōmānus riacutemsky

Latīnē latinsky) a veľkeacute piacutesmenaacute vytvaacuterajuacute niektoreacute skratky (SPQR = senātus pōpulusque

Rōmānus senaacutet a ľud riacutemsky)

Naacutezvy jednotlivyacutech piacutesmen zneli rovnako ako tie naše teda a beacute ceacute deacute atď

(abecedarius = žiak prvej triedy) Tieto naacutezvy vytvorili Etruskovia ktoriacute nimi nahradili

greacutecke menaacute alfa beacuteta atď

122 Latinskeacute hlaacutesky a ich vyacuteslovnosť

Latinskeacute hlaacutesky sa delia na samohlaacutesky (vōcālēs) dvojhlaacutesky (diphtongī)

a spoluhlaacutesky (cōnsonantēs)

Vokaacutely a e i o u y Mocircžu byť kraacutetke alebo dlheacute Prirodzenaacute kvantita latinskyacutech

samohlaacutesok je fonologickaacute vyacuteznamotvornaacute (podobne ako v greacutečtine slovenčine či v češtine

napr malum zlo ne mālum jablko populus ľud ne pōpulus topoľ) Dĺžka sa v latinčine označuje

vodorovnou čiarkou nad vokaacutelom (ā ē ī ō ū) ale len

z didaktickyacutech docircvodov Rimania dĺžky v piacutesme

neoznačovali a nenachaacutedzajuacute sa ani v modernyacutech

ediacuteciaacutech latinskyacutech textov (s vyacutenimkou učebniacutec)

Diftongy ae au ei eu oe ui Diftongy eu ei

ui sa vyskytujuacute len v citoslovciach (heu ach eheu

beda ei oh hui ha) v časticiach (seu lebo ceu ako)

a v cudziacutech slovaacutech (Eurōpa Euroacutepa) V ostatnyacutech

priacutepadoch sa vyslovujuacute oddelene (ne-uter nijakyacute re-us

vinnyacute)

Za to že poznaacuteme kvantitu

latinskyacutech slov vďačiacuteme

čiastočne zachovanyacutem uacutedajom

riacutemskych gramatikov

predovšetkyacutem však latinskej

poeacutezii Bola piacutesanaacute časomernou

prozoacutediou v ktorej je

rozhodujuacuteca kvantita slabiacutek

a teda okrem ineacuteho aj dĺžka

samohlaacutesok

21

Zaacutekladneacute pravidlaacute latinskej vyacuteslovnosti

dokaacutežeme rekonštruovať na zaacuteklade svedectva staryacutech

gramatikov z prepisov do greacutečtiny a zo stredovekej

tradiacutecie Po rozpade Riacutemskej riacuteše sa vyacuteslovnosť

latinčiny začala prispocircsobovať vyacuteslovnosti jazykov

romaacutenskych naacuterodov Tieto rozdiely sa udržali dodnes

Každyacute naacuterod uchovaacuteva vlastnuacute vyacuteslovnosť latinčiny

prispocircsobenuacute svojmu jazyku Naša vyacuteslovnosť sa

definitiacutevne ustaacutelila na rakuacutesko-uhorskyacutech gymnaacuteziaacutech

v 19 storočiacute Pravidlaacute vyacuteslovnosti ktoraacute je normatiacutevna

v slovenskom stredoškolskom a vysokoškolskom

prostrediacute suacute

grafeacutemu i vyslovujeme na začiatku slova pred

vokaacutelom ako j iam (jam) už vo vnuacutetri slova

medzi dvoma vokaacutelmi vyslovujeme i ako jj

maior (majjor) vaumlčšiacute eius (ejjus) jeho

V greacuteckych slovaacutech je i vždy samohlaacuteskoveacute

Iōnēs (Ioacuteneacutes) Ioacutenovia

diftongy ae oe znejuacute ako slovenskeacute eacute Caesar

(Ceacutezar) proelium (preacutelium) boj Ak sa maacute

diftong vysloviť oddelene kladuacute sa nad druhyacute

vokaacutel dve bodky alebo čiarka poeumlta alebo

poēta baacutesnik

c vyslovujeme ako slovenskeacute c pred e i y ae

oe eu cēna obed cibus jedlo caelum nebo

atď všade inde sa vyslovuje ako k cor srdce

caput hlava clārus slaacutevny locus miesto dīc

povedz

d t n pred i e sa nemaumlkčiacute dīcō (dyacutekoacute)

hovoriacutem tibi (tybi) tebe decem desať

ngu sa vyslovuje ako ngv lingua (lingva)

jazyk

ph sa vyslovuje ako f philosophia (filozofia)

Piacutesmeno C bolo pocircvodne

znakom pre hlaacutesku k i g Až

neskocircr od pol 3 stor pred Kr

došlo s rozvojom literaacuterneho

života pod vplyvom rozdielnej

vyacuteslovnosti (nezneleacute k ne zneleacute

g) k rozlišovaniu aj v grafike C

versus G V klasickej latinčine

sa c vyslovovalo ako k bez

ohľadu na foneacutemu ktoraacute

nasledovala

Zvyšky stareacuteho pravopisu G suacute

zachovaneacute v skratkaacutech osobnyacutech

mien C = Gāius a Cn =

Gnaeus

K sa zachovalo len

v niekoľkyacutech slovaacutech K = Kal

= Kalendae prvyacute deň v mesiaci

Karthāgō (ale i Carthāgō)

mesto v severnej Afrike K =

Kaesō osobneacute meno

Naše U označovali Rimania

grafeacutemou V Dnes ich už

v piacutesme rozlišujeme

Y a Z sa vyskytujuacute len

v greacuteckych slovaacutech

Reštituovanaacute vyacuteslovnosť

V polovici 20 storočia vznikla

snaha zjednotiť latinskuacute

vyacuteslovnosť na zaacuteklade

predpokladaneacuteho stavu

v klasickej dobe V mnohyacutech

krajinaacutech tuacuteto tzv reštituovanuacute

čiže obnovenuacute vyacuteslovnosť

prijali Dvojhlaacutesky ae oe

vyslovujeme [aacutee] [oacute

e] saepe

[saacuteepe] poena [poacuteena] ndash obe

slovaacute suacute dvojslabičneacute Greacutecke

piacutesmeno y sa vyslovuje uuml

Piacutesmeno c znie ako k všade teda

aj pred e a i Spojenie ti

vyslovujeme ako ti aj pred

nasledujuacutecou samohlaacuteskou

amīcitia [amiacutekitia] Znak v

označuje zvuk anglickeacuteho w

Piacutesmeno h sa nečiacuteta alebo znie

len veľmi slabo

22

qu sa vyslovuje ako kv aqua (akva) voda

rh sa vyslovuje ako r rhētor (reacutetor) rečniacutek učiteľ rečniacutectva

s sa medzi vokaacutelmi a spravidla medzi vokaacutelom a konsonantmi m n l vyslovuje ako z

rōsa (roza) ruža mensis (meacutenzis) mesiac pulsus (pulzus) zahnanyacute

ti vyslovujeme pred vokaacutelom alebo pred ae ako ci grātia (graacutecija) vďaka dīvitiae

(dyacutevicijeacute) bohatstvo ALE po s t x tiež ak maacute priacutezvuk a v greacuteckych slovaacutech

vyslovujeme ako ty bestia (bestya) zviera mixtiō (mixtyoacute) zmiešanina tōtīus (toacutetyacuteus)

celeacuteho Miltiadēs (Miltyadeacutes) Miltiadeacutes greacutecky štaacutetnik

123 Kvantita slabiacutek

V latinčine rozlišujeme nielen kraacutetke a dlheacute vokaacutely ale aj kraacutetke a dlheacute slabiky

Slabika je kraacutetka vtedy keď obsahuje kraacutetky vokaacutel po ktorom nasleduje iba jednoduchyacute

konsonant populus ľud Ak však za kraacutetkym vokaacutelom nasledujuacute aspoň dva konsonanty

slabika je dlhaacute

Latinskeacute slabiky suacute teda dlheacute 1 prirodzene keď obsahujuacute dlhyacute vokaacutel alebo diftong

nātūra priacuteroda aurum zlato 2 poziacuteciou keď po kraacutetkej slabike nasleduje skupina aspoň

dvoch konsonantov modestia skromnosť Rimania ciacutetili oba druhy slabiacutek celkom prirodzene

ako dlheacute Treba však poznamenať že kombinaacutecia jedneacuteho z konsonantov p b t d c g na

prvom a l alebo r na druhom mieste konsonantickej skupiny nemaacute na dĺžku slabiky vplyv

slabika s kraacutetkym vokaacutelom ostaacuteva kraacutetka (integra ndash druhaacute slabika je kraacutetka i keď pre

baacutesnikov nie vždy)

Tento dvojityacute typ kvantity je rozhodujuacuteci pre miesto slovneacuteho priacutezvuku

124 Priacutezvuk latinskyacutech slov

Latinskeacute slovaacute sa skladajuacute z priacutezvučnyacutech a nepriacutezvučnyacutech slabiacutek Priacutezvuk sa v piacutesme

neoznačuje Jednoslabičneacute slovaacute (okrem predložiek a spojok) majuacute priacutezvuk vždy

Dvojslabičneacute slovaacute majuacute priacutezvuk na predposlednej slabike Troj- a viacslabičneacute slovaacute majuacute

priacutezvuk

1 na predposlednej slabike ak je taacuteto dlhaacute laudāmus honestus

2 na tretej slabike od konca ak je predposlednaacute slabika kraacutetka fēmina lēgimus

23

Znamenaacute to že priacutezvuk sa mocircže (na rozdiel od slovenčiny) v jednotlivyacutech tvaroch jedneacuteho

slova pohybovať napr amor ndash amōrem (laacuteska) tenebrae ndash tenebrārum (temnota) repetere ndash

repetō ndash repetāmus (opakovať)

125 Odraz klasickyacutech jazykov vo zvukovej straacutenke slovenčiny

Suacutečasťou našej slovnej zaacutesoby je množstvo slov pochaacutedzajuacutecich ešte z antiky

Použiacutevame ich v odbornej ale i bežnej každodennej komunikaacutecii bez toho aby sme si

uvedomili že ich vyacuteslovnosť a pravopis je ovplyvnenyacute klasickyacutemi jazykmi a nie vždy

zodpovedaacute slovenskeacutemu jazykoveacutemu uacutezu

Slovenčina patriacute k tzv zaacutepadoslovanskyacutem jazykom do ktoryacutech mnoheacute slovaacute antickeacuteho

pocircvodu neprenikli na rozdiel od vyacutechodoslovanskyacutech

jazykov priamo z greacutečtiny ale prostredniacutectvom

latinčiny ktoraacute zachovala pocircvodnuacute klasickuacute greacutecku

vyacuteslovnosť i pravopis tyacutechto slov Vo

vyacutechodoslovanskyacutech jazykoch sa prejavuje vyacuteslovnosť

greacuteckych hlaacutesok z 9 ndash 10 stor (obdobie vzniku

cyriliky z greacuteckej alfabety) ktoraacute bola v niektoryacutech

priacutepadoch odlišnaacute ako v obdobiacute klasickej ioacutensko-

attickej greacutečtiny Napriacuteklad litera Β β (beacuteta b)

označovala v byzantskej greacutečtine hlaacutesku v vokaacutel Η η

(eacuteta eacute) sa vyslovoval ako i litera Θ θ (theacuteta th) sa

vyslovovala ako f Z pocircvodneacuteho greacuteckeho Βαβυλών (Babyloacuten) maacuteme preto dnes v ruštine

Вавилόн (Vaviloacuten) ale v slovenčine Babylon z greacuteckeho ῥήτώρ (rheacutetoacuter) ruskeacute рuacuteтор (riacutetor)

a slovenskeacute reacutetor z greacuteckeho καθέδρα (kathedra) ruskeacute кaacuteфедра (kaacutefedra) a slovenskeacute

katedra

Pri slovaacutech ktoreacute obsahujuacute diftong je situaacutecia zložitejšia Starogreacutecky diftong αι (ai

v byzantskej vyacuteslovnosti e) sa vo vlastnyacutech menaacutech spravidla zachovaacuteva napr Aischylos

(Αἰσχύλος) Aiolos (Αἴολος) ale Etioacutepia (Αἰθιοπία) v apelatiacutevach však nachaacutedzame eeacute cez

latinskyacute diftong ae (e) napr gr σφαῖρα (sfaira) gt lat sphaera slovenskeacute sfeacutera gr αἵρεσις

(hairesis) gt lat haeresis slovenskeacute hereacuteza

V priacutepadoch korelaacutecie tvrdostimaumlkkosti (dď tť nň) pri viac menej zdomaacutecnenyacutech

slovaacutech nie je vyacuteslovnosť slov pochaacutedzajuacutecich z klasickyacutech jazykov ovplyvnenaacute slovenskyacutemi

Vyacutechodoslovanskeacute naacuterody ndash Rusi Ukrajinci Bielorusi

Zaacutepadoslovanskeacute naacuterody ndash Poliaci Ćesi Slovaacuteci Lužickiacute Srbi

Juhoslovanskeacute naacuterody ndash Bulhari Macedoacutenci Srbi Čiernohorci Slovinci Chorvaacuteti

24

pravidlami diktaacutetor disk titul kritika panika nivelaacutecia atď V slovenčine sa odraacuteža aj

dvojakaacute vyacuteslovnosť latinskeacuteho c (ako k alebo c) Vo vlastnyacutech menaacutech sa pritom zvykne

zachovaacutevať aj pocircvodnyacute latinskyacute pravopis (Cato Claudius) Všeobecneacute menaacute sa piacutešu domaacutecim

pravopisom (kauza kultuacutera klasika)

126 Vyacuterazy antickeacuteho pocircvodu v slovnej

zaacutesobe slovenčiny

Z najstaršej doby preberajuacute zaacutepadoslovanskeacute

jazyky (a teda aj slovenčina) obzvlaacutešť latinskeacute slovaacute

suacutevisiace s naacuteboženskou a cirkevnou tradiacuteciou napr

klaacuteštor (lt claustrum od claudo = uzatvaacuteram) kostol (lt

castellum) pašie (lt passiō = utrpenie)

Neskocircr prenikajuacute do slovanskyacutech jazykov

rocircznymi cestami opaumlť prevažne z latinčiny ale

prostredniacutectvom nemeckeacuteho alebo romaacutenskeho

prostredia mnoheacute ďalšie slovaacute latinskeacuteho priacutep

latinsko-greacuteckeho pocircvodu napr škola (lt lat schōla lt

gr σχολή) komnata (lt lat caminata = miestnosť

s ohniskom gr κάμινος pec ohnisko) kalamaacuter (lt lat

calamarium lt calamus = trstina) skriňa (lt lat

scrinium = puzdro skriňa)

Najviac slov s latinskyacutemi a greacuteckymi koreňmi

sa dostalo do slovanskyacutech jazykov pod vplyvom

zaacutepadoeuroacutepskych jazykov najmauml od 16 storočia

a mnoheacute z nich fungujuacute dodnes ako internacionalizmy

Najčastejšiacutem zdrojom vyacutepožičiek bola francuacutezština

v ktorej pramenia vyacuterazy z oblasti politiky

diplomacie umenia moacutedy stravovania napr republika (lt lat rēs pūblica = vec verejnaacute)

kandidaacutet (lt lat candidus = biely čistyacute nepoškvrnenyacute) moacuteda (lt lat modus = spocircsob) menu

(lt lat minūtus lt minuere = zmenšenyacute počet jedaacutel)

V starovekom Riacuteme bolo

potrebneacute pri uchaacutedzaniacute sa o uacuterad

podať prihlaacutešku V priacutepade ak

bola prihlaacuteška uchaacutedzača

praacutevoplatnaacute nosil na verejnosti

bielu toacutegu (toga candida) Takto

mohla aj verejnosť veľmi

jednoducho kontrolovať jeho

spraacutevanie sa Uchaacutedzač

oblečenyacute do bielej toacutegy =

candidatus

25

V ekonomickej a komerčnej sfeacutere nachaacutedzame rad vyacuterazov talianskeho pocircvodu napr

brutto (lt lat brutus = hrubyacute) manko (lt lat mancus = kusyacute neuacuteplnyacute) inkaso (tal sloveso

incassare dať peniaze do pokladne tal cassa lt lat capsa = puzdro skrinka)

Z angličtiny pochaacutedzajuacute vyacuterazy pre oblasť techniky tradičnej i suacutečasnej V tomto

priacutepade možno hovoriť o skrytyacutech latinizmoch napr procesor (lt lat prōcedō = pokračujem)

enter (lt lat intrō = vstupujem) manažeacuter (angl to manage z tal maneggiare lt z lat manū

agō = konaacutem tvoriacutem rukou)

Na prevažne latinskom zaacuteklade je vytvorenaacute lingvistickaacute terminoloacutegia a na kombinaacutecii

greacuteckych a latinskyacutech prvkov je zas založeneacute umelo vytvoreneacute pomenovanie jednotiek

metrickej suacutestavy napr meter (lt gr μέτρον = miera) gram (lt gr γράμμα = zaacuteznam) deka- (lt

gr δέκα = 10) hekto- (lt gr ἑκατόν = 100) kilo- (lt gr χίλιοι = 1000) deci- (lt lat decem =

10) centi- (lt lat centum = 100) mili- (lt lat mille = 1000)

26

13 Mennaacute a slovesnaacute flexia v latinčine

131 Mennaacute flexia

Podstatneacute menaacute (nōmina substantīva) suacute zaacutekladnyacutem slovnyacutem druhom a v raacutemci

slovnej zaacutesoby tvoria najpočetnejšiu skupinu S tyacutem ako sa menia a rozširujuacute ľudskeacute

vedomosti a skuacutesenosti meniacute sa i slovnaacute zaacutesoba nevyhnutnaacute na zachytenie mimojazykoveacuteho

sveta V uacutelohe substantiacutev mocircžu v latinčine vystupovať aj slovaacute ktoreacute pocircvodne nie suacute

substantiacutevami V takyacutechto priacutepadoch hovoriacuteme o substantivizaacutecii napr suprēmum valē

(poslednyacute pozdrav valē = imperatiacutev buď zdravyacute)

Substantiacuteva pomenuacutevajuacute samostatneacute pojmy veciacute (substanciiacute) v raacutemci gramatickyacutech

kategoacuteriiacute rodu čiacutesla a paacutedu

Rod substantiacutev klasickej latinčiny je určenyacute buď ich vyacuteznamom (prirodzenyacute rod) alebo

koncovkou (gramatickyacute rod) Menaacute osocircb a zvierat majuacute prevažne prirodzenyacute rod (mužskyacute

alebo ženskyacute) menaacute veciacute mužskyacute ženskyacute alebo strednyacute rod V latinčine však existujuacute i

viacrodoveacute substantiacuteva (commūnia) ktoreacute označujuacute jednyacutem slovom mužskyacute aj ženskyacute rod

(napr cīvis m občan f občianka sacerdōs m kňaz f kňažka) V ľudovej latinčine sa

rozlišovanie maskuliacuten a feminiacuten zachovalo neutrum však zaniklo a substantiacuteva patriace

k tejto rodovej triede sa stali maskuliacutenami alebo feminiacutenami Menaacute naacuterodov mužskyacutech

bytostiacute vetrov a mesiacov suacute v latinčine vždy maskuliacutena menaacute riek suacute vaumlčšinou maskuliacutena

menaacute ženskyacutech bytostiacute stromov krajiacuten ostrovov a miest feminiacutena

Kategoacuteria čiacutesla poukazuje na počet substanciiacute V latinčine sa prejavuje len singulaacuterom

alebo pluraacutelom Singulaacuter však neznamenaacute že pomenovanaacute vec alebo jav pozostaacuteva

nevyhnutne len z jedneacuteho člena mocircže označovať i skupinu totožnyacutech alebo rovnako

charakterizovanyacutech osocircb či veciacute Podobne aj pluraacutel

nemusiacute označovať mnohosť Tak ako v slovenčine

existujuacute aj v latinčine slovaacute ktoreacute majuacute len singulaacuter

(napr slovenskeacute liacutestie latinskeacute plebs = ľud) alebo

naopak len pluraacutel (napr slovenskeacute nožnice latinskeacute

castra = vojenskyacute taacutebor) alebo majuacute v singulaacuteri

a pluraacuteli rocirczny vyacuteznam napr latinskeacute littera (sg) =

piacutesmeno litterae (pl) = list

Kategoacuteria paacutedu naznačuje syntaktickeacute funkcie

(vetneacute vzťahy) substantiacutev Latinčina maacute šesť paacutedov

Latinskeacute pluralia tantum

(substantiacuteva majuacutece len pluraacutel

pomnožneacute substantiacuteva) typu

nuptiae (svadba) feriae

(sviatky slaacutevnosti) epulae

(hostina hody) suacute typologicky

bliacutezke slovenskyacutem naacutezvom

rocircznych rodinnyacutech a inyacutech

slaacutevnostiacute ako suacute napr

narodeniny krstiny meniny

hody a i

27

Prvyacute paacuted nazyacutevali Rimania cāsūs nominatīvus (paacuted ktoryacute pomenuacuteva nomināre = nazyacutevať)

Druhyacute paacuted mal viacero naacutezvov (c patrius = otcovskyacute pretože udaacuteval pocircvod ndash čiacute syn alebo

dceacutera c possessīvus pretože ukazoval komu čo patriacute ndash čia vec c generalis pretože bol

vyacutechodiskom pre tvorbu ďalšiacutech tvarov od ich zaacutekladu ndash corpus corpor-is c qualitātis

pretože udaacuteval vlastnosť niečoho c partitīvus pretože udaacuteval celok z ktoreacuteho sa uvaacutedza

nejakaacute časť) Zo všetkyacutech naacutezvov sa ujal naacutezov genitīvus (rodinnyacute) Tretiacutem paacutedom sa

vyjadroval predovšetkyacutem vyacuteznam daacutevania a bol preto nazyacutevanyacute casus datīvus (dare = daacutevať)

Štvrtyacute paacuted nazyacutevali Greacuteci πτῶσις αἰτιατική (ptoacutesis aitiatikeacute = priacutečinnyacute paacuted) Riacutemski gramatici

sa mylne domnievali že je tento termiacuten vytvorenyacute od slovesa αἰτιᾶσθαι (aitiasthai =

obviňovať) a preto paacuted nazvali accūsatīvus (obviňovaciacute accūsāre = obviňovať) Piaty paacuted

nazyacutevali v Riacuteme cāsūs vocatīvus (volaciacute vocāre = volať) Vokatiacutev nie je pravyacutem paacutedom stojiacute

gramaticky mimo vety Zvlaacuteštny tvar pre vokatiacutev existuje v latinčine len v singulaacuteri o-

deklinaacutecie (2 deklinaacutecia) V ostatnyacutech priacutepadoch sa pri osloveniacute použiacuteva nominatiacutev

Spomenutyacutech paumlť paacutedov maacute latinčina so slovenčinou spoločnyacutech navyše maacute ešte ablatiacutev (paacuted

odlukovyacute) ktoryacute zodpovedaacute tak slovenskeacutemu lokaacutelu ako aj inštrumentaacutelu

Latinskeacute substantiacuteva sa rovnako ako slovenskeacute

skloňujuacute V latinčine existuje paumlť typov skloňovania

ktoreacute v podstate na rozdiel od slovenčiny nemajuacute

nijakyacute vzťah ku gramatickeacutemu rodu substantiacutev Každeacute

latinskeacute substantiacutevum sa daacute jednoznačne zaradiť do

jedneacuteho z piatich typov skloňovania do jednej

z deklinaacuteciiacute (dēclinātiō) Skloňovanie sa v latinčine

realizuje podobne ako v slovenčine pripaacutejaniacutem

paacutedovyacutech koncoviek ku kmeňu Aby sme mohli

substantiacuteva skloňovať musiacuteme poznať genitiacutev

singulaacuteru (umožňuje zaradenie substantiacuteva do jednej

z piatich deklinaacuteciiacute) a kmeň slova pretože k nemu sa

pripaacutejajuacute koncovky jednotlivyacutech paacutedov (kmeň

dostaneme po odtrhnutiacute koncovky genitiacutevu singulaacuteru

resp pluraacutelu -(r)um) Nominatiacutev singulaacuteru prezraacutedza

spoľahlivo deklinaacuteciu do ktorej substantiacutevum patriacute

len v menšine priacutepadov Pocircvodnyacute slovnyacute zaacuteklad bol

totiž v nominatiacuteve často rocircznymi jazykovyacutemi procesmi

1 deklinaacutecia

femina feminae f = žena

poēta poētae m = baacutesnik

2 deklinaacutecia

servus servī m = otrok

puer puerī m = chlapec

ager agrī m = pole

laurus laurī f = vavriacuten

verbum verbī n = slovo

3 deklinaacutecia

victor victōris m = viacuteťaz

nomen nominis n = meno

oratiō oratiōnis f = reč

mare maris n = more

caput capitis n = hlava

4 deklinaacutecia

exercitus exercitūs m = vojsko

manus manūs f = ruka

cornū cornūs n = roh paroh

5 deklinaacutecia

diēs diēī mf = deň

rēs reī f = vec

28

podstatne zmenenyacute V genitiacuteve singulaacuteru ale ostal naproti tomu zjavnyacute napr iter (N sg)

itineris (G sg) = cesta Od kmeňa substantiacutev sa tvoria aj odvodeniny napr lex legis (zaacutekon)

ndash legaacutelny nox noctis (noc) ndash nocturno genus generis (rod) ndash generaacutecia mens mentis

(myseľ) ndash mentaacutelny facultās facultātis (možnosť) ndash fakultatiacutevny

Koncovka genitiacutevu singulaacuteru sa uvaacutedza v každom slovniacuteku za nominatiacutevom

substantiacuteva Substantiacuteva 1 deklinaacutecie majuacute v G sg koncovku -ae substantiacuteva 2 deklinaacutecie

koncovku -ī substantiacuteva 3 deklinaacutecie koncovku -is substantiacuteva 4 deklinaacutecie -ūs a napokon

substantiacuteva 5 deklinaacutecie koncovku -ēī-eī

Pre všetky deklinaacutecie platia nasledujuacutece formaacutelne pravidlaacute

1 neutraacute majuacute bez vyacutenimky tvar akuzatiacutevu singulaacuteru totožnyacute s nominatiacutevom singulaacuteru

2 všetky neutraacute majuacute v nominatiacuteve a v akuzatiacuteve pluraacutelu koncovku -a

3 vo všetkyacutech deklinaacuteciaacutech znie ablatiacutev pluraacutelu rovnako ako datiacutev pluraacutelu

132 Vzťah latinčiny k morfoloacutegii a tvorbe slov slovenskeacuteho jazyka

Pokiaľ ide o morfologickeacute javy mocircžeme vzťah latinčiny (greacutečtiny) k slovenčine

sledovať predovšetkyacutem na lexikaacutelnych jednotkaacutech latinsko-greacuteckeho pocircvodu Slovenčina

tvoriacute pri zaraďovaniacute substantiacutevnych latinizmov do

deklinačneacuteho systeacutemu tvary zvaumlčša (nie však celkom

docircsledne) od latinskeacuteho zaacutekladu napr pri maskuliacutenach

na -us -ius realizm-us realizm-u egoizm-us egoizm-

u exit-us exit-u logaritm-us logaritm-u laps-us

laps-u August-us August-a Vergili-us Vergil-ia a i

Naproti tomu mnoheacute podobneacute substantiacuteva

ktoreacute suacute siacutece utvoreneacute od latinskyacutech slovnyacutech

zaacutekladov ale pri ktoryacutech koncoveacute -us nie je

nominatiacutevnou koncovkou lež suacutečasťou kmeňa alebo

širšej koncovky a tiež substantiacuteva cudzieho (nie

latinskeacuteho) pocircvodu sa skloňujuacute s ponechaniacutem -us vo

všetkyacutech paacutedoch Do tejto skupiny patria napr vyacuterazy

autobus omnibus reacutebus bambus kaktus luxus a i

Radia sa sem aj niektoreacute slovaacute latinskeacuteho

pocircvodu pri ktoryacutech je siacutece -us nominatiacutevnou

Omnibus ndash dopravnyacute

prostriedok ktoryacute vznikol

v roku 1825 vo Francuacutezsku Bol

použiacutevanyacute ako dostavniacutekovaacute

doprava na trati Nantes ndash

Richebourg

Voiture omnibus = voz pre

všetkyacutech všetkyacutem skraacuteteneacute na

omnibus a neskocircr na bus

lat omnis = všetok (omnibus =

D pl všetkyacutem)

29

koncovkou ale ktoreacute nadobudli inyacute vyacuteznam akyacute mali

v latinčine takže v ich štylistickom použiacutevaniacute nastal

posun a tyacutem sa stratila aj kontinuita s pocircvodnyacutem

skloňovaniacutem Takyacutemi suacute napr vyacuterazy cirkus cirkusu

humus humusu funus funusu (ale funebraacutek ndash tvar

odvodenyacute od slovneacuteho zaacutekladu funus funebris m) a i

Rešpektovanie latinskeacuteho deklinačneacuteho systeacutemu

je v protiklade k princiacutepu nemennosti zaacutekladnej

morfeacutemovej skladby slova ktoryacute je vlastnyacute napr ruštine Taacute skloňovanie substantiacutev

zdomaacutecňuje a to buď tak že zachovaacuteva pocircvodnuacute latinskuacute koncovku nominatiacutevu v celom

skloňovaniacute napr казус -уса (kaacutezus kaacutezusa) alebo ju celkom vypuacutešťa napr Юлий -ия

(Julij Julija) Princiacutep morfeacutemovej nemennosti prenikaacute pod vplyvom hovoroveacuteho uacutezu aj do

slovenčiny napr viacuterus viacuteru aj viacuterusu

Vzťah latinskyacutech a slovenskyacutech substantiacutev možno do istej miery sledovať aj v

ich rodovej charakteristike Slovenčina veľmi často zachovaacuteva pri slovaacutech pochaacutedzajuacutecich

z latinčiny ich pocircvodnyacute rod napr doctor ndash doktor (muž rod) professor ndash profesor (muž rod)

auctoritās ndash autorita (žen rod) facultās ndash fakulta (žen rod) praesidium ndash preziacutedium (str

rod) laboratorium ndash laboratoacuterium (str rod) Rod si teda udržali latinskeacute maskuliacutena na -or

neutraacute na -um-ium a feminiacutena na -tās Latinskeacute feminiacutena so sufixom -tiō-siō majuacute

v slovenčine zakončenie -cia-zia napr resolutiō ndash rezoluacutecia imitatiō ndash imitaacutecia corruptiō ndash

korupcia invasiō ndash invaacutezia a i

133 Slovesnaacute flexia

Slovesaacute (verba) suacute zaacutekladnyacutem slovnyacutem druhom pomenuacutevajuacutecim procesuaacutelne priacuteznaky

substanciiacute Všetky tvary latinskeacuteho slovesa sa rozdeľujuacute podľa gramatickeacuteho rodu na určiteacute

a neurčiteacute slovesneacute tvary Určiteacute slovesneacute tvary suacute tie ktoreacute označujuacute všetky gramatickeacute

vyacuteznamy najmauml osobu a čiacuteslo Neurčiteacute slovesneacute tvary neoznačujuacute osobu a čiacuteslo

Slovesnaacute flexia či časovanie (coniugātiō) sa v latinčine vyznačuje schopnosťou

vyjadrovať slovesnyacute rod čas spocircsob osobu a čiacuteslo

Rod (genus) latinskyacutech slovies je dvojakyacute činnyacute (g āctīvum) a trpnyacute (g passīvum)

V latinčine podobne ako v slovenčine deliacuteme slovesaacute v aktiacuteve na predmetoveacute

a bezpredmetoveacute pričom sa predmetoveacute členia ďalej na prechodneacute (trānsītīva) a neprechodneacute

Pri preklade je tiež nevyhnutneacute

nezabuacutedať na fakt že latinskyacute

svet nie je identickyacute s tyacutem našiacutem

a aj zdanlivo rovnakeacute veci mocircžu

mať inyacute obsah (napr dom voz

lampa vojak sloboda a pod)

30

(intrānsītīva) Prechodneacute slovesaacute majuacute predmet v prostom akuzatiacuteve neprechodneacute slovesaacute

v inom prostom paacutede alebo v predložkovom paacutede Uacuteplneacute pasiacutevum vytvaacuterajuacute len prechodneacute

slovesaacute Pri neprechodnyacutech slovesaacutech sa použiacuteva pasiacutevum iba v 3 os sg (pugnātur = bojuje

sa) Latinskeacute pasiacutevum maacuteva často zvratnyacute (reflexiacutevny) vyacuteznam (lavor = umyacutevam sa)

Latinskyacute jazyk rozlišuje šesť časov ndash jeden priacutetomnyacute (tempus praesēns) tri minuleacute (t

imperfectum t perfectum t plūsquamperfectum) a dva buduacutece (t futūrum prīmum t futūrum

exāctum)

Slovesneacute spocircsoby suacute v latinčine tri (tzv

osobneacute) oznamovaciacute (modus indicātīvus) rozkazovaciacute

(m imperātīvus) a spojovaciacute (m coniūnctīvus)

Indikatiacutev predstavuje proces vyjadrenyacute slovesom ako

skutočnyacute konjunktiacutev ako takyacute ktoryacute hovoriaci alebo

autor predpokladaacute a imperatiacutev označuje snahu

hovoriaceho alebo autora ovplyvniť spraacutevanie

adresaacuteta

Okrem troch osobnyacutech maacute latinčina aj paumlť

neosobnyacutech spocircsobov ktoreacute neoznačujuacute ani osobu ani

čas Ide o menneacute tvary Infinitiacutev je slovesneacute

substantiacutevum ktoreacute maacute menneacute i slovesneacute vlastnosti

Ako meno je neutrom singulaacuteru ako sloveso vyjadruje

rod aktiacutevny alebo pasiacutevny Nevyjadruje čas ako takyacute

ale len časovyacute vzťah (tvoriacute sa infinitiacutev preacutezenta

perfekta a futuacutera) Supiacutenum je slovesneacute substantiacutevum

ktoreacute maacute len dva paacutedy Supiacutenum na -um (akuzatiacutev) maacute

funkciu priacuteslovkoveacuteho určenia smeru uacutečelu pri

slovesaacutech pohybu a supiacutenum na -u (ablatiacutev) ktoreacute maacute

funkciu priacuteslovkoveacuteho určenia obmedzenia (naznačuje

že tvrdenie neplatiacute všeobecne ale len v určitom

zmysle) pri niektoryacutech adjektiacutevach Gerundium

(slovesneacute substantiacutevum na -nd) je v podstate

skloňovanyacute infinitiacutev preacutezenta zvaumlčša aktiacuteva Maacute len

štyri paacutedy (genitiacutev datiacutev akuzatiacutev ablatiacutev)

Gerundiacutevum (slovesneacute adjektiacutevum na -nd) maacute pasiacutevny

Legenda

lat legere = čiacutetať gerundiacutevum

legendum = niečo maacute musiacute byť

čiacutetaneacute (legenda = tvar pluraacutelu)

1 rozpraacutevanie nepodloženeacute

skutočnosťou o nejakej

osobnosti či udalosti pocircvodne

rozpraacutevanie o živote svaumltyacutech

ktoreacute bolo treba čiacutetať v určityacutech

dňoch

Legenda o sv Jurajovi

2 vysvetlivky na mape skratky

značky na mape treba čiacutetať ako

suacute vysvetleneacute

3 veľmi znaacutema osobnosť

31

vyacuteznam ku ktoreacutemu sa pripaacuteja modaacutelny vyacuteznam

nutnosti alebo možnosti Particiacutepium je adjektiacutevum

odvodeneacute od slovesa V texte zastupujuacute particiacutepiaacute

v najjednoduchšom priacutepade uacutelohu adjektiacutev (napr

mulier amans = milujuacuteca žena videō virum

territum = vidiacutem vydeseneacuteho muža) častejšie však

plnia ineacute uacutelohy V spojeniacute so substantiacutevom alebo

zaacutemenom sa často použiacutevajuacute tam kde by sme

v slovenčine použili vedľajšiu vetu a v tzv vaumlzbe

ablatiacutevu absoluacutetneho sa použiacuteva dokonca na uacuterovni

samostatnej vety Latinčina rozlišuje dve aktiacutevne

(part preacutezenta a futuacutera) a jedno pasiacutevne particiacutepium

(part perfekta) Particiacutepia sa skloňujuacute

V slovesnej flexii sa rozlišujuacute tri osoby

(personae) 1 2 3 a čiacuteslo (numerus) je dvojakeacute

jednotneacute (n singulāris) a množneacute (n plūrālis)

Každeacute latinskeacute sloveso je v slovniacutekoch

uvaacutedzaneacute nasledovne legō ere lēgī lēctum (=

zbierať zhromažďovať čiacutetať) pričom na

odvodzovanie tyacutechto štyroch tvarov neexistuje

žiadne pravidlo

legō = 1 os sg indikatiacutevu preacutezenta aktiacuteva (čiacutetam)

legere = infinitiacutev preacutezenta aktiacuteva (čiacutetať)

v kombinaacutecii s 1 osobou sa podľa neho daacute pri

každom slovese rozoznať do ktorej zo štyroch

slovesnyacutech tried (konjugaacuteciiacute) patriacute

1 os sg a infinitiacutev preacutezenta aktiacuteva reprezentujuacute tzv preacutezentovyacute kmeň z ktoreacuteho sa

tvoria mnoheacute slovesneacute tvary s priacutetomnyacutem minulyacutem i buduacutecim vyacuteznamom

lēgī = 1 os sg ind perfekta aktiacuteva (prečiacutetal som) tento tvar reprezentuje tzv perfektovyacute

kmeň z ktoreacuteho vychaacutedzajuacute mnoheacute latinskeacute slovesneacute tvary ktoreacute suacute zvaumlčša charakterizovaneacute

dokonavyacutem vyacuteznamom

lēctum = tzv supiacutenum maacutelo použiacutevanyacute tvar avšak docircležityacute pretože sa od neho odvodzujuacute

ďalšie slovesneacute tvary reprezentuje tzv supiacutenovyacute kmeň

Kmeň particiacutepia preacutezenta aktiacuteva

(zjavnyacute v genitiacuteve sg laudans

laudantis videns videntis) je

v slovenčine viditeľnyacute v koncovke

mnohyacutech slov napr praesidens

praesidentis (predsedajuacuteci) ndash

prezident abstinens abstinentis

(zdržiavajuacuteci sa) ndash abstinent

patiens patientis (trpiaci) ndash

pacient

Od particiacutepia preacutezenta aktiacuteva suacute

odvodeneacute aj feminiacutena ako napr

tolerans tolerantis (znaacutešajuacuteci) ndash

tolerancia distans distantis

(vzdialenyacute) ndash dištancia a i

V slovesnyacutech tvaroch odvodenyacutech

od preacutezentoveacuteho kmeňa majuacute

všetky slovesaacute rovnakeacute osobneacute

koncovky (označujuacute čiacuteslo

a zaacuteroveň aj osobu)

aktiacutevum

-ōm -s -t -mus -tis -nt

pasiacutevum

-(o)r -ris -tur -mur -minī -ntur

Koncovky zostaacutevajuacute vo všetkyacutech

tvaroch preacutezentoveacuteho kmeňa

konštantneacute i keď sa hlaacutesky pred

koncovkou menia a vyjadrujuacute tak

čas a spocircsob Napriacuteklad legimus =

čiacutetame legēmus = budeme čiacutetať

legēbāmus = čiacutetali sme legāmus =

nech čiacutetame legerēmus = čiacutetali by

sme

32

Ako od kmeňa substantiacutev aj od slovesnyacutech

kmeňov je možneacute tvoriť odvodeniny nie zriedkavo

aj z dvoch rozdielnych kmeňov toho isteacuteho slovesa

napr dirigo dirigere direxi directum (riadiť) ndash

dirigent direktor redigo redigere redegi

redactum (privaacutedzať spaumlť uviesť do stavu) ndash

redigovať redaktor moveo movere movi motum

(hyacutebať dojiacutemať) ndash movityacute motiacutev

Pod kmeňom rozumieme zaacutekladnuacute časť

slovesa v jednotlivyacutech časoch ktoraacute nesie jeho

vyacuteznam Ku kmeňu sa pripaacutejajuacute prefixy (predpony)

a sufixy (priacutepony) Podľa preacutezentoveacuteho slovesneacuteho

kmeňa rozdeľujeme latinskeacute slovesaacute do štyroch

slovesnyacutech tried konjugaacuteciiacute Pri rozdeleniacute hraacute rozhodujuacutecu uacutelohu samohlaacuteska ktoraacute sa pri

určityacutech slovesaacutech objavuje pred koncovkami

Latinskeacute konjugaacutecie

1 konj maacute v preacutezente pred

koncovkou vokaacutel āa vzor laudāre

2 konj sa pred koncovkou

vyznačuje vokaacutelom ēe vzor

monēre

3 konj je nepravidelnaacute pred

koncovkou sa striedajuacute vokaacutely

ieu vzor legere

4 konj maacute pred koncovkou vždy

īi vzor audīre

33

14 Predložky a predpony

Predložky sa vyskytujuacute jednak v spojeniach s paacutedovyacutemi formami mien jednak

v spojeniach so slovesami S paacutedmi mien (s vyacutenimkou nominatiacutevu a vokatiacutevu) vyjadrujuacute

rocirczne adverbiaacutelne vzťahy (miesto čas spocircsob priacutečina) Všetky predložky boli pocircvodne

adverbiaacute Pridaacutevali sa k menu v určitom paacutede na presnejšie vyjadrenie vzťahu alebo k slovesu

na bližšie určenie deja Vyacutevoj tyacutechto adverbiiacute šiel

dvojakyacutem smerom Buď sa tesnejšie spojili s menom

a stali sa predložkami alebo sa tesnejšie primkli k

slovesu a vznikli zloženeacute slovesaacute s predponami

Z historickeacuteho hľadiska rozdeľujeme predložky

na prvotneacute a druhotneacute Kyacutem v greacutečtine prvotneacute staršie

predložky funkciu adverbia stratili u druhotnyacutech

mladšiacutech byacuteva zachovanaacute Zo synchroacutenneho hľadiska

je medzi nimi docircležityacute rozdiel v tom že prvotneacute

predložky fungujuacute aj ako slovesneacute predpony druhotneacute

nie Niektoreacute latinskeacute predložky sa ako adverbiaacute

použiacutevajuacute aj v klasickej latinčine (post contra ante

intra infra supra circa atď)

Predložky vyjadrovali najprv priestorovyacute

vzťah Toto poniacutemanie ľahko prechaacutedzalo i na

vyjadrenie času Neskocircr sa začali použiacutevať aj na

vyjadrenie priacutečiny spocircsobu a inyacutech okolnostiacute deja

ktoreacute boli tiež chaacutepaneacute priestorovo

V spojeniacute so slovesnyacutemi formami si predložky

pocircvodne uchovaacutevali svoju samostatnosť ndash mohli byť

kladeneacute aj za sloveso priacutepadne byť oddeleneacute od

slovesa inyacutemi slovami Čoskoro sa však začali zrastať

so slovesom a menili sa tak na slovesneacute predpony (praeverbiaacute)

Slovesneacute predpony suacute suacutečasťou odbornyacutech termiacutenov a medzinaacuterodnyacutech slov a ich

poznanie je vyacutehodou či dokonca nevyhnutnosťou

Prvotneacute greacutecke predložky sa

spaacutejajuacute s jednyacutem s dvoma alebo

aj s troma paacutedmi Druhotneacute

predložky sa spaacutejajuacute (takmer)

vždy so substantiacutevom v genitiacuteve

Vaumlčšina latinskyacutech predložiek

sa spaacuteja s akuzatiacutevom

(naznačujuacute smer rozsah a pod)

alebo s ablatiacutevom (naznačujuacute

odluku miesto a pod) Niektoreacute

sa spaacutejajuacute s oboma paacutedmi

V neskorej latinčine sa počet

prvotnyacutech predložiek redukoval

Predložky s podobnyacutem

vyacuteznamom sa zamieňali napr

stieral sa rozdiel medzi de ex

ab Keď už ich vyacuteznamoveacute

odtienky neboli zreteľneacute jedna

predložka zviacuteťazila a nahradila

ostatneacute ndash v romaacutenskych

jazykoch prevlaacutedlo de

Tendencia k explicitnejšiemu

vyjadrovaniu viedla

k použiacutevaniu predložkovyacutech

paacutedov namiesto prostyacutech

V neskorej latinčine sa staacutele viac

použiacutevali predložkoveacute paacutedy až

sa dospelo k analytickeacutemu

stavu ktoryacute je v romaacutenskych

jazykoch

34

lat A AB ndash od

1 predložka

ab ovo (od vajca =) od prvopočiatku

ab origine od začiatku

ab extra zvonku z vonkajšej strany

a priori vopred z prvšieho

a posteriori na zaacuteklade skuacutesenostiacute

a dato odo dňa (vystavenia)

a die odo dňa

2 prefix

absolvent (ab + lat solvere = oslobodiť urobiť nezaacutevislyacutem)

abiturient (ab + lat iturus = hodlajuacuteci iacutesť odiacutesť)

abdikaacutecia (ab + lat dicere = hovoriť)

absencia (ab + lat esse = byť)

lat AD ndash k ku pri do

1 predložka

ad acta (aa) k (vybavenyacutem) spisom

ad rem k veci

ad hoc k tomuto pre tento priacutepad

ad infinitum do nekonečna

ad verbum doslova

ad informandum pre informaacuteciu

ad multos annos na dlheacute roky na zdravie

2 prefix

adaptaacutecia (ad + lat aptus = vhodnyacute spocircsobilyacute)

adverbium (ad + lat verbum = sloveso)

administratiacuteva (ad + lat ministrare = posluhovať)

V slovenčine (ale napr aj

v češtine a poľštine) sa prefix

ad- zmenil na a- (asimilaacutecia

aprobaacutecia a pod) Ineacute jazyky

(ruština nemčina angličtina

francuacutezština) však dodržiavajuacute

zdvojeneacute spoluhlaacutesky (asociaacutecia

ndash rus associacia nem

Assoziation angl association

rarr ad + socius = druh)

Vyacuteznam zdvojenia spoluhlaacutesky odliacutešenie latinskej predpony ad-

(kladnyacute vyacuteznam) od greacuteckej

predpony a- (negatiacutevny

vyacuteznam) asociaacutelny (asociaľnyj

asozial asocial) amoraacutelny

(amoralisch) asymetrickyacute

(asymetrisch) atď

Ak sa pri použitiacute greacuteckej

predpony a- začiacutena zaacuteklad slova

na samohlaacutesku vkladaacute sa za

predponu n a-n-alfabet a-n-

onym (gr onoma = meno) a-n-

algetikum (gr algos = bolesť)

35

pred niektoryacutemi spoluhlaacuteskami sa prefix ad spodobuje

akceleraacutecia (ad + lat celer = ryacutechly)

akumulaacutecia (accumulatio = ad + lat cumulatio = hromadenie)

agresia (aggressio = ad + lat gradi = pristuacutepiť)

lat ANTE ndash pred (skocircr vopred predchaacutedzajuacuteci)

gr ANTI- ndash proti

1 predložka

Hannibal ante portas Hannibal pred braacutenami

(Vyacutekrik zdesenia r 211 pred Kr keď Hannibal

postupoval proti Riacutemu)

2 prefix ante

antedatovať (ante + lat dare = daacutevať)

anteponovať (ante + lat ponere = klaacutesť)

prefix anti

antifašista antimilitarizmus

antipatia (anti + gr pathos = vaacutešeň utrpenie)

antikoncepcia (anti + lat concipere = počať)

antiseptikum (anti + gr seacutepsis = hnitie)

NB ndash v taliančine použiacutevajuacute v niektoryacutech priacutepadoch aj tuacuteto predponu vo vyacutezname pred

(napr antipasta = predjedlo anticamera = predsieň)

gr AUTO- ndash (autos =) saacutem

1 zaacutemeno

Gnoacutethi seauton (Nosce te ipsum) (Thaleacutes) Poznaj saacutem seba

Antoloacutegia

= gr anthos + lat legere

(anthos = kvet legere = zbierať)

rarr bdquozbierka kvetovldquo = zborniacutek

vybranyacutech praacutec

36

2 prefix

autobiografia (auto + gr bios = život grafein = piacutesať)

autogram (auto + gr gramma = piacutesmeno zaacutepis)

autonoacutemia (auto + gr nomos = zaacutekon)

autosugescia (auto + lat suggere = presviedčať prehovaacuterať)

automobil (auto + lat mobilis = pohyblivyacute)

ako skratka slova automobil

autodrom (+ gr dromos = beh pretekaacuterska draacuteha)

autogaraacutež (+ fr garer = dať na vedľajšiu koľaj priviesť do bezpečia)

ako skratka slova automat automatickyacute (gr automatos = saacutem od seba z vlastneacuteho

popudu)

autoblok (+ angl to block = zatarasiť blokovať)

lat BI- TRI- MULTI- ndash (bis =) dvakraacutet (tres =) tri (multus =) mnohyacute

Bis dat qui cito dat Dvakraacutet daacuteva kto ryacutechlo daacuteva

prefix

biatlon (bi + gr athlon = zaacutepas zaacutepolenie)

bicykel (bi + gr kyklos gt lat cyclus = koleso kruh)

bilateraacutelny trilateraacutelny multilateraacutelny (bi tri multi + lat latus -eris = strana bok)

bifokaacutelny (bi + lat focus = ohnisko)

lat DE DI- ndash o od podľa

1 predložka

de facto podľa skutočnosti skutočne

de iure podľa praacuteva praacutevom

de dato (dd) odo dňa vyhotovenia

de die in diem zo dňa na deň

De mortuis nihil nisi bene O mŕtvych nič ak nie dobre (O mŕtvych len dobre)

37

De gustibus non est disputandum O chuti (vkuse) sa nemaacute diskutovať (škriepiť)

(Proti gustu žiaden dišputaacutet)

2 prefix

deskriptiacutevny (de + lat sribo ere scripsi scriptum = piacutesať)

deportovať (de + lat portare = niesť)

deponovať (de + lat ponere = klaacutesť)

dedukovať (de + lat ducere = viesť)

ďalšia vyacuteznamotvornaacute funkcia odstraacutenenie

pocircvodneacuteho zmyslu zaacutekladneacuteho slova

formovať ndash deformovať

centralizovať ndash decentralizovať

v našom pravopise sa niekedy prejavuje ako di-

= vyacuteznam našej predpony roz-

dislokaacutecia (+ lat locus = miesto)

distribuacutecia (+ lat tribuere = udeľovať)

disharmoacutenia (+ gr harmonia = suacutelad suacutezvuk)

dilataacutecia (+ lat latus = širokyacute)

diskvalifikovať (dis + qualis akyacute + facere robiť

= bdquourobiť niekoho nekvalitnyacutemldquo)

gr DI- (latinskeacute bis)

gr DYS- (porucha zoslabnutie nespraacutevnosť)

prefix

dimorfia (di + gr morfeacute = tvar)

diftong (di + gr fthongos = hlas zvuk)

dyslexia (dys + lat legere = čiacutetať)

dysgrafia (dys + gr grafein = piacutesať)

Diplom

z gr diplooacute = zdvojujem

Diploacutema bola docircležitaacute listina

zloženaacute vo dvoje Obyčajneacute

listiny sa nechaacutevali kedysi len

tak nezloženeacute Ak bolo treba

vyjadriť docircležitosť obsahu

listiny (udelenie vyacutesad praacutev

titulu a pod) zložila sa na

dvakraacutet

38

dyslalia (dys + gr lalein = znieť zvučať štebotať)

dyspepsia (dys + gr peptein = traacuteviť)

dysfoacutenia (dys + gr foneacute = zvuk)

lat E EX ndash z od von zvnuacutetra

lat EX- ndash byacutevalyacute niekdajšiacute

1 predložka

vypiť na ex vypiť až do dna

ex officio z uacuteradnej moci uacuteradne

ex parte od jednej zo straacuten

ex nihilo z ničoho

ex libris z kniacuteh (knižnaacute značka)

ex interest bez uacuteroku

ex gratia dobrovoľne

ex post potom dodatočne

ex privata industria zo suacutekromnej

usilovnosti z vlastnej iniciatiacutevy

2 prefix

elokovať (e + lat locus = miesto)

elaboraacutet (e + lat labor = praacuteca)

emisia (e + lat mittere sup missum =

posielať)

erudovanyacute (e + lat rudis = surovyacute hrubyacute)

exhumaacutecia (ex + lat humus = zem)

exportovať (ex + lat portare = nosiť)

extrahovať (ex + lat trahere = ťahať)

exprezident

exmanžel

Deus ex machina (gr theos apo

meacutechaneacutes)

= bdquoboh zo strojaldquo ndash nečakanyacute

zaacutesah ktoryacute rozuzliacute zamotanuacute

situaacuteciu

- najviac ho použiacuteval vo svojich

trageacutediaacutech Euripideacutes

- v hovorovej reči použil toto

spojenie už Soacutekrateacutes

v Platoacutenovom dialoacutegu Kratylos

Ex libris ndash knižnaacute značka

označujuacuteca vlastniacuteka knihy

39

lat EXTRA- ndash zvlaacutešť osobitne oddelene

lat EXTRO- ndash (opak intro =) von

1 predložka

extra ordinem mimo poradia

extra viam mimo cesty

extra vires nad možnosti

2 prefix

extraordinaacuterny (extra + lat ordo ordinis = poriadok)

extravagantnyacute (extra + lat vagari = tuacutelať sa vagabundus = vandrovnyacute tulaacutek)

extrovert (extro + lat vertere = obracať točiť)

extrospektiacutevny (extro + lat spectare = pozerať sa)

gr HYPER ndash nad

prefix

hyperaktivita (hyper + lat ago ere egi actum = konať)

hypereacutemia (hyper + gr haima = krv)

gr HYPO ndash pod

prefix

hypodermickyacute (hypo + gr derma = koža)

hypoteacuteza (hypo + gr thesis = mienka tvrdenie)

gr HIPO ndash (z gr substantiacuteva hippos =) kocircň

prefix

hipodroacutem (hipo + gr dromos = beh)

hipoterapia (hipo + gr therapeuein = liečiť)

Hypochonder

gr chondros = chrupavka

(rebrovaacute)

- pod ňou choriacute často pociťujuacute

bolesti

40

hipoloacutegia (hipo + gr logos = slovo)

lat IN ndash v do na

1 predložka

in camera v byte tajne docircverne

in toto celkom v celosti

in continuo nepretržite suacutevisle

in dorso na chrbte (knihy) vzadu z druhej strany

in facto vskutku skutočne

in futuro v buduacutecnosti

in medias res doprostred veci

In vino veritas (Plinius St) Vo viacutene je pravda

2 prefix

+ adjektiacuteva = zaacutepornyacute zmysel

+ slovesaacute = vyacuteznam predpony do- v- na-

in + l m r = ill- imm- irr-

indiviacuteduum (in + lat dividuus = deliteľnyacute rozdelenyacute)

invalid (in + lat validus = silnyacute mocnyacute zdravyacute)

ilegaacutelny (illegalis in + lat lex = zaacutekon)

imobilnyacute (immobilis in + lat mobilis = pohyblivyacute)

iracionaacutelny (irrationalis in + lat ratio = rozum)

inhalovať (in + lat halare = dyacutechať)

inšpirovať (in + lat spirare = dyacutechať)

importovať (in + lat portare = nosiť)

infarkt (in + lat farcire = pchať infarcire = upchaacutevať)

in flagranti (in + lat flagrare = horieť blčať)

in margine (in + lat margo = okraj)

41

lat INTER ndash medzi

1 predložka

inter alia medzi inyacutemi (okolnosťami vecami)

Inter arma silent Musae Kde rinčia zbrane

mlčia Muacutezy

2 prefix

interpunkcia (inter + lat punctum = bod)

interregnum (lat regnum = kraacuteľovstvo vlaacuteda)

často ako skratka za slovo internacionaacutelny (lat

natio = naacuterod)

interhotel

interlingua

Interviacutezia

lat INTRA- INTRO- ndash dovnuacutetra dnu

prefix

introvert (intro + lat vertere = obracať sa)

introskop (intro + gr skopein = hľadieť pozerať)

introdukcia (intro + lat ducere = viesť)

lat CUM ndash s so spolu s

lat KON- (KO- KOL- KOM- KOR-)

1 predložka

cum laude s pochvalou

magna cum laude veľmi dobre

summa cum laude vyacuteborne

cum suis so svojimi (ľuďmi)

Summa cum laude

Interview

inter + lat videre = vidieť

Internaacutet

lat adjektiacutevum internus =

vnuacutetornyacute domaacuteci (= domov)

42

Cum tacent clamant Keď mlčia kričia

2 prefix

koncentraacutecia (kon + lat centrum = stred)

kondolencia (kon + lat dolere = ciacutetiť bolesť)

korešpondencia (ko + lat respondere = odpovedať)

kolaborant (ko + lat laborare = pracovať)

lat PER ndash skrz cez po v za pomocou

lat PER- ndash per-

1 predložka

per aspera ad astra cez ťažkosti ku hviezdam

per annum ročne na rok

per capita podľa hlaacutev (napr deliť pozostalosť)

per se saacutem sebou samozrejme

per fas et nefas praacutevom i nepraacutevom (skrz dovoleneacute a nedovoleneacute)

per quod čiacutem podľa čoho

per os cez uacutesta uacutestami peroraacutelny (lat os oris = uacutesta)

2 prefix

perforovať (per + lat forare = vŕtať)

permanentnyacute permanentka (per + lat manere = zostaacutevať)

perverznyacute (per + lat vertere sup versum = obracať)

perzekvovať (per + lat sequi = nasledovať)

lat PRE- ndash (z lat predložky prae =) pred vopred

prefix

preferovať (pre + lat ferre = niesť)

prezident (pre + lat sedere = sedieť)

prefix (pre + lat fingere sup fixum = pripevňovať pribiacutejať)

preludium (pre + lat ludus = hra)

43

lat PRO ndash pre pred namiesto

1 predložka

pro tempore predbežne pre tento raz dočasne počas

pro rata pomerne proporcionaacutelne

pro forma pre formu formaacutelne naoko

pro et contra pre a proti

pro nihilo pre nič

pro bono pre dobro blaho

2 prefix (lat) = pre

protekcia (pro + lat tegere sup tectum = kryť

chraacuteniť)

prostituacutetka (pro + lat statuere = postaviť)

produkovať (pro + lat ducere sup ductum =

viesť tvoriť robiť)

prefix (gr) = pred

proloacuteg (pro + gr logos = slovo)

program (pro + gr gramma = zaacutepis zaacuteznam)

prognoacuteza (pro + gr gnosis = znalosť

vedomosť)

lat POST ndash po

1 predložka

post scriptum (PS) po napiacutesaniacute

post mortem po smrti

2 prefix

postgraduaacutelny (post + lat gradus = stupeň krok)

posttraumatickyacute (post + gr trauma = rana)

Promovať alebo byť

promovanyacute

lat movere sup motum =

pohybovať posuacutevať

promoveo sup promotum =

dosl posuacutevať dopredu =

prenes niekoho povyšovať

ten kto niekoho promuje =

promoacutetor ndash vykonaacuteva obrad

promoacutecie

TEDA študenti suacute promovaniacute A

NIE promujuacute

44

gr PERI ndash okolo

prefix

perikardium (peri + gr kardia = srdce)

periskop (peri + gr skopein = pozorovať)

perioacuteda (peri + gr odos = cesta)

gr POLY- ndash (gr adjektiacutevum polys poly =) mnohyacute početnyacute

gr POLI- ndash (gr substantiacutevum polis =) mesto

prefix

polyteizmus (poly + gr theos = boh)

polygamia (poly + gr gamos = sobaacuteš)

polyglot (poly + gr glotta = jazyk)

polytechnika (poly + gr techneacute = umenie remeslo zručnosť)

poliklinika (poli + gr klineacute = locircžko posteľ)

metropola (gr meacuteteacuter = matka + polis)

akropola (gr akros = vysokyacute vrchnyacute nachaacutedzajuacuteci sa na okraji + polis)

lat RE- ndash opaumlť znovu zase nazad

lat RETRO- ndash (pocircvodne lat predložka =) spaumlť naspaumlť nazad

prefix

reagovať (re + lat agere = konať robiť viesť)

rebelovať (re + lat bellum = vojna)

reediacutecia (re + lat edere = vydaacutevať)

retrospektiacuteva (retro + lat spectare = diacutevať sa hľadieť)

retro štyacutel

45

lat SUB ndash pod

1 predložka

sub condicione pod podmienkou

sub potestate pod mocou

sub voce pod slovom pod heslom napr v slovniacuteku

2 prefix

substancia (sub + lat stare = staacuteť)

lat SUPER ndash nad

prefix

supermocnosť

superťažkyacute

superstar

gr SYN ndash s so spolu s

prefix

synchronickyacute (syn + gr chronos = čas)

symbioacuteza (syn + gr bios = život)

synonymum (syn + gr onoma = meno)

symfoacutenia (syn + gr foneacute = zvuk)

lat TRANS ndash cez za (častejšiacute preklad predponou pre-)

prefix

transkripcia (trans + lat scribere sup scriptum = piacutesať)

transplantaacutecia (trans + lat plantare = sadiť)

translokaacutecia (trans + lat locus = miesto)

transformovať (trans + lat forma = podoba tvar)

46

15 Vlastneacute menaacute Problematika transkripcie antickyacutech greacuteckych

a latinskyacutech mien

Slovenčina nie je izolovanyacute jazyk prenikaacute do nej množstvo cudziacutech slov Pri ich

preberaniacute sa riadi vlastnyacutemi pravidlami zaacuteroveň by však mala rešpektovať ndash aspoň pri

vlastnyacutech menaacutech ndash niektoreacute pravidlaacute jazykov z ktoryacutech menaacute preberaacute Dlhodobyacutem

probleacutemom ktoryacute sa priamo dotyacuteka kultuacuternych reaacuteliiacute z antickej civilizaacutecie je v slovenčine

spraacutevnosť piacutesania vlastnyacutech mien pocircvodom z klasickyacutech jazykov

Zaacuterodky probleacutemu prepisovania antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien osocircb naacutezvov

lokaliacutet a ich rocircznych odvodeniacuten do slovenčiny siahajuacute

ďaleko do počiatkov jej spisovneacuteho obdobia Probleacutem

vyplyacuteva z odlišnyacutech hlaacuteskoslovnyacutech a tvaroslovnyacutech

vlastnostiacute prijiacutemajuacuteceho jazyka ndash spisovnej slovenčiny

a odovzdaacutevajuacuteceho jazyka ktoryacutem je latinčina a

starovekaacute priacutepadne byzantskaacute greacutečtina

V tejto suacutevislosti nemožno zabuacutedať že

o fonetike starej greacutečtiny a latinčiny veľa isteacuteho

nevieme Neexistuje nijakyacute autentickyacute zaacuteznam ich

zvukovej podoby Sme odkaacutezaniacute na dedukcie z toho

čo naacutem sprostredkuacuteva piacutesmo Pravopis starej greacutečtiny

bol napriacuteklad fonetickyacute približne okolo roku 400 pred

Kr Potom sa postupne zužoval repertoaacuter jej vokaacutelov

(strata kvantity zjednodušenie diftongov itacizmus)

v konsonantoch sa presadila spirantizaacutecia (b ph kh sa

zmenili na v f ch) Naša dnešnaacute vyacuteslovnosť

starogreacutečtiny je konvenčnaacute nezodpovedaacute živej vyacuteslovnosti ani v jednej faacuteze vyacutevinu tohto

jazyka aj keď rozdiely medzi grafikou a fonetikou nie suacute priacuteliš veľkeacute

151 Probleacutemy suacutevisiace s prepisom antickyacutech mien do slovenčiny1

Hlavneacute okruhy probleacutemov ktoreacute vystupujuacute do popredia v suacutevislosti s problematikou

transkripcie greacuteckych a latinskyacutech mien suacute

1 K praktickyacutem otaacutezkam prekladu antickyacutech mien rarr 2521

Za našu dnešnuacute vyacuteslovnosť

starej greacutečtiny vďačiacuteme

humanistovi Erazmovi

Rotterdamskeacutemu Pre svoju

kodifikaacuteciu argumentoval

vedeckyacutemi potrebami proti

vyacuteslovnosti akuacute v Euroacutepe šiacuterili

greacutecki učenci emigranti

z Byzancie Taacute vychaacutedzala

z vyacutevinovej kontinuity jazyka

bola bližšia novej greacutečtine

Erazmov nie bezprobleacutemovyacute

naacutevrat ad fontes k domneleacutemu

klasickeacutemu stavu aj v ortoepii sa

v Euroacutepe ujiacutemal iba pomaly

napr v Nemecku sa definitiacutevne

presadil až po roku 1800

a v krajinaacutech s prevažujuacutecim

byzantskyacutem vplyvom vocircbec

nemal uacutespech

47

- v starovekej greacutečtine označovanie kvantity

prepis aspirovanyacutech spoluhlaacutesok th rh priacutep aj ph

prepis diftongov ai ei oi prepis pocircvodneacuteho

slabičneacuteho i na začiatku greacuteckych slov prepis geminaacutet

- pri prepise z latinčiny piacutesanie geminaacutet

piacutesanie digrafeacutem ae oe qu piacutesanie c ndash k piacutesanie

intervokalickyacutech grafeacutem i ndash j t ndash c s ndash z prepis

pocircvodneacuteho i na začiatku slov

- morfologickeacute otaacutezky podoba menneacuteho

kmeňa ktoryacute maacute byť zaacutekladom pre skloňovanie mena

a pre ďalšie odvodzovanie najmauml pre tvorenie

adjektiacuteva

Pre slovenčinu ako prijiacutemajuacuteci jazyk vždy

predstavovala vaumlčšie probleacutemy greacutečtina Ako prveacute

vyacutechodisko prepisu sa nuacuteka transliteraacutecia Čistaacute sa

použiacuteva len okrajovo v praxi je uacutečelnejšie použiacutevať jej

kombinaacuteciu s transkripciou zohľadňujuacutecou aj

recipovanuacute erazmovskuacute vyacuteslovnosť (čiže v greacutečtine miesto aggelos piacutešeme angelos

vynechaacutevame priacutezvuky naacuteslovnyacute ostryacute priacutedych označujeme pomocou h) Tento spocircsob

transkripcie sa bez vaumlčšiacutech probleacutemov uplatňuje pri prepise jednotlivyacutech greacuteckych slov či

citaacutetovyacutech zvratov (napr heacuteureacuteka mimeacutesis theos apo meacutechaneacutes gnoacutethi seauton a pod) Ide

tu iba o to aby sa greacutecke hlaacutesky vyjadrovali našimi piacutesmenami či hlaacuteskami s najbližšou

zvukovou platnosťou (η = eacute θ = th ι = i υ = y u (v diftongoch) φ = f (nie ph) χ = ch (nie

kh) ω = oacute ου = u (nie ou) nevyznačuje sa kvantita a i y lebo ich nevyznačovala ani

greacutečtina) Pokiaľ ide o latinčinu už starovekiacute gramatici klaacutedli docircraz na analyacutezu hlaacutesok h k q

x i v kvocircli ich špeciaacutelnemu vzťahu medzi vyacuteslovnosťou a spocircsobom grafickeacuteho zaacuteznamu

Spochybňovali hlaacuteskovuacute platnosť h jednak preto že sa tento konsonant vyslovoval

v latinčine slabo ale zvlaacutešť preto lebo ho viaceriacute z nich pripodobňovali ku greacuteckemu

priacutedychu ktoryacute nebol považovanyacute sa samostatnuacute hlaacutesku Pri i a v gramatici odlišovali ich

vokalickuacute platnosť od konsonantickej platnosti viedli tiež diskusiu o opodstatnenosti

použiacutevania grafeacutem k a q keďže grafeacutema c by uspokojivo prevzala ich uacutelohu Hlaacutesky x y a ich

grafeacutemy hodnotili ako okrajoveacute a cudzie keďže sa vyskytujuacute len v greacuteckych slovaacutech

Pri piacutesaniacute antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien sa uplatňujuacute dve stanoviskaacute

1 stanovisko vaumlčšmi prihliadajuacutece k odovzdaacutevajuacutecim jazykom

Transliteraacutecia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute vždy to isteacute

piacutesmeno alebo to isteacute spojenie

piacutesmen druhej abecedy

Transkripcia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute piacutesmeno

alebo aj viacero piacutesmen druhej

abecedy podľa vyacuteslovnosti na

tom istom mieste Ide

o fonetickyacute prepis slova

Geminaacuteta = zdvojenaacute

spoluhlaacuteska (napr v slove

panna)

Aspiraacuteta = spoluhlaacuteska

sprevaacutedzanaacute priacutedychom (napr

th kh)

Grafeacutema = piacutesomnyacute znak

piacutesmeno

48

2 stanovisko pokladajuacutece za rozhodujuacuteci v procese adaptaacutecie prijiacutemajuacuteci jazyk

Pri druhom stanovisku sa kladie docircraz na transkripčnyacute priacutestup ktoryacute sa pokuacuteša zachytiť

zvukovuacute straacutenku slova v podobe najprirodzenejšie uchopiteľnej prijiacutemajuacutecim jazykom Pri

prvom zo stanoviacutesk suacute možneacute dva už vyššie spomenuteacute priacutestupy transliteračnyacute

a transliteračno-transkripčnyacute Suacute podobneacute hlavnyacute rozdiel spočiacuteva v prepisovaniacute dĺžok Kyacutem

pri transliteraacutecii sa napr prepisujuacute len greacutecke eacute oacute keďže sa zaznamenaacutevali osobitnyacutemi

grafeacutemami eacutetou a oacutemegou pri transkripčno-transliteračnom priacutestupe sa prepisujuacute aj dlheacute aacute iacute

yacute uacute

V praxi sa niekedy možno stretnuacuteť s prepisom

greacuteckych mien na latinskyacute spocircsob hlavne pod

vplyvom zaacutepadoeuroacutepskych jazykov t j s piacutesaniacutem ph

namiesto f a c namiesto k ale i s tendenciou

odstraňovať th hoci medzi vyacuteslovnosťou t (τ) a th (θ)

bol v greacutečtine zaacutesadnyacute rozdiel

Pri transkripcii vlastnyacutech mien vstupuje do hry

aj kultuacuterny kontext zdomaacutecnenosť Niektoreacute greacutecke

vlastneacute menaacute sa už do naacutešho jazyka a kultuacutery do istej

miery včlenili (Filip Alexander Teodor Homeacuter

Korint Ateacuteny a pod) paralelne popri nich je tu ale

vaumlčšina mien ktoreacute sme si nestihli adaptovať pričom

vychaacutedzajuacute z tyacutech istyacutech slovotvornyacutech zložiek (napr

Menandros Theofrastos Filippopolis)

Niekedy sa použiacuteva jedna lexikaacutelna jednotka

v dvoch podobaacutech podľa kultuacuterneho prostredia napr

Foinikia v greacuteckom prostrediacute Feniacutecia v latinskom

kontexte (V Zamarovskyacute) Inokedy sa rozlišuje medzi

tyacutem či sa hovoriacute o mytologickej alebo historickej postave Podľa toho sa použiacuteva vaumlčšmi

alebo menej adaptovanaacute podoba

Priacutekladom na celkom vžiteacute greacutecke meno je Ezop (pocircvodneacute Aisoacutepos) Pri jeho preberaniacute

došlo k zmene v kmeni i v koncovke na jeho podobe sa vyacuterazne prejavil vplyv stredovekej

latinčiny Menaacute typu Neapol zas naznačujuacute že pri preberaniacute mien je možnyacute aj zaacutesah do

koncovky ako zaacutekladnyacute stupeň jeho udomaacutecnenia ktoryacute odraacuteža flektiacutevne potreby slovenčiny

Avšak menaacute ktoreacute by transformovali iba kmeň no koncovku nie (Teokritos namiesto

Theokritos Teacutezeus namiesto Theacuteseus a pod) nie suacute ani greacutecke ani slovenskeacute

Najstaršiacute filozofi chaacutepali jazyk

ako suacutehrn mien ktoreacute

považovali za naacutezvy

jednotlivyacutech prvkov skutočnosti

S prvyacutemi teoretickyacutemi

konštruktmi pomocou ktoryacutech

sa opisuje a do istej miery

vysvetľuje spraacutevanie sa

vlastnyacutech mien nachaacutedzame

v homeacuterskej baacutesnickej tradiacutecii

V Homeacuterovyacutech baacutesňach sa

stretaacutevame s pojmom

eponymon Je to to od čoho sa

odvodzuje vlastneacute meno mocircže

to byť ineacute slovo alebo aj vec či

situaacutecia ktoraacute bola motivujuacutecim

činiteľom pri akte prvotneacuteho

pomenovania U Homeacutera maacute do

značnej miery magickyacute

a nadprirodzenyacute raacutez Okolnosti

ktoreacute sprevaacutedzajuacute prvotneacute

pomenovanie nositeľa mena

totiž predurčujuacute jeho ďalšie

osudy

49

Vyacuteznamnyacutem komplikujuacutecim faktorom prepisovania antickyacutech mien a ich fungovania

v slovenskom texte je skloňovanie To kladie na použiacutevateľa slovenčiny naacuteroky akeacute si ušetrili

napr angličtina francuacutezština nemčina atď Vystačia s nominatiacutevom singulaacuteru daneacuteho mena

čo v slovenčine nie je možneacute Do popredia vystupuje probleacutem akyacute kmeň pri ohyacutebaniacute použiť

Konkurujuacute si pocircvodneacute greacuteckelatinskeacute a domaacutece slovenskeacute kmene Niektoreacute pocircvodneacute

substantiacutevne kmene nachaacutedzajuacute v slovenčine oporu najmauml vďaka adjektiacutevam ktoreacute sa od nich

tvoria napr gr Eroacutes ndash erotickyacute rarr G sg = Eroacuteta Achilleus ndash Achillova paumlta rarr G sg =

Achillea Achilla lat Cicero ndash ciceronianizmus rarr G sg = Cicerona Popri klasickyacutech

tvaroch sa ale v slovenčine občas pri tom istom mene vytvaacuterajuacute i tvary bdquobarbarskeacuteldquo ktoreacute

nerešpektujuacute vyacutechodiskovyacute jazyk Odviacutejajuacute sa jednoducho od nominatiacutevu singulaacuteru a k nemu

pridaacutevajuacute slovenskeacute paacutedoveacute koncovky Areacutes ndashArea i Aresa Adoacutenis ndash Adoacutenida i Adonisa Pri

skloňovaniacute nastaacutevajuacute ťažkosti tiež pri menaacutech ktoreacute nesignalizujuacute dostatočne svoj rod

(Artemis Eris Deacutemeacuteter) nezasvaumltenyacute ich nemusiacute identifikovať ako ženskeacute menaacute Ďalšiacutem

uacuteskaliacutem greacuteckej flexie suacute kvantitatiacutevne alternancie v kmeni Filopoimeacuten ndash Filopoimena

Agamemnoacuten ndash Agamemnona ale Apolloacuten ndash Apolloacutena Ioacuten ndash Ioacutena

152 Pravidlaacute transkripcie antickyacutech vlastnyacutech mien

K pertraktovanej problematike vzniklo niekoľko vedeckyacutech štuacutediiacute v ktoryacutech sa autori

pokuacutešajuacute vniesť systeacutem a zjednotiť pravidlaacute transkribovania a ortografie pre vlastneacute menaacute

pocircvodom z klasickyacutech jazykov Napriek dlhoročneacutemu uacutesiliu niekoľkyacutech generaacuteciiacute lingvistov

a klasickyacutech filoloacutegov však zatiaľ nemaacuteme k dispoziacutecii komplexnuacute priacuteručku ktoraacute by

použiacutevateľa jazyka zorientovala a v ktorej by našiel odpoveď na otaacutezku spraacutevnej podoby

želaneacuteho tvaru vlastneacuteho mena Odporuacutečania i pravidlaacute ktoreacute v priebehu niekoľkyacutech

desaťročiacute vznikali naraacutežali vždy na nedostatok mateacuterie na ktorej by sa preverovali takže

jazykovaacute prax s teoacuteriou bola prepojenaacute iba do určitej miery Vaumlčšina naacutevrhov slovenskyacutech

jazykovedcov z minulosti ako adaptovať antickeacute menaacute v slovenčine bola v suacutelade s

vyacutevinovyacutemi tendenciami slovenčiny a premietla sa ndash v maximaacutelne zhutnenej podobe ndash do

aktuaacutelnych Pravidiel slovenskeacuteho pravopisu (PSP)

V suacutečasnosti sa medzi klasickyacutemi filoloacutegmi v slovenskyacutech akademickyacutech inštituacuteciaacutech

ustaľujuacute zaacutesady transkripcie antickyacutech mien a komplexnejšie suacute sformulovaneacute zatiaľ

50

v štuacutediaacutech Ľ Buzaacutessyovej2 Uplatňujuacute sa už aj v praxi v heslaacutech Encyklopaedie Beliany Pre

heslaacuter sa vytvaacutera takaacute podoba vlastneacuteho mena alebo termiacutenu aby bolo identifikovateľneacute

v pocircvodnom odovzdaacutevajuacutecom jazyku a zaacuteroveň aby nebolo v uacuteplnom rozpore s prirodzenyacutemi

vlastnosťami prijiacutemacieho jazyka teda slovenčiny Heslaacute majuacute často podobu dvojtvaru Jedna

podoba mena pre bežnuacute komunikaacuteciu popularizačneacute diela pre beletriu televiacuteziu atď v

ktorej sa vaumlčšmi odraacutežajuacute adaptačneacute procesy a druhaacute pre texty odborneacuteho charakteru

prihliadajuacuteca vaumlčšmi na pocircvodnyacute stav v klasickyacutech jazykoch Kyacutem v niektoryacutech priacutepadoch sa

adaptovanaacute a odbornaacute podoba prekryacutevajuacute (napr nominatiacutev singulaacuteru Poseidoacuten genitiacutev

singulaacuteru Poseidoacutena suacute tvary ktoreacute suacute v slovenčine dobre adaptovaneacute a zaacuteroveň zodpovedajuacute

aj požiadavkaacutem odborneacuteho vyjadrovania) v inyacutech sa mocircže adaptovanaacute a odbornaacute podoba

prekryacutevať len v nominatiacuteve a rozdiel medzi štyacutelmi sa prejaviacute až v nepriamych paacutedoch (napr

nominatiacutev singulaacuteru Anakreoacuten je vhodnyacute pre oba štyacutely zato genitiacutev singulaacuteru Anakreoacutena pre

bežneacute vyjadrovanie a genitiacutev singulaacuteru Anakreonta pre odbornyacute štyacutel)

Naacutezvy lokaliacutet sa považujuacute za menej citliveacute na zaacutesahy preto je priacutepustnyacute vaumlčšiacute rozsah

ich adaptaacutecie Priacutepustneacute suacute pomenovania Macedoacutenia Myacutezia Lyacutekia Kapadoacutecia Bityacutenia

Sybarida atď z osobnyacutech mien sa pokladajuacute za adaptovaneacute menaacute panovniacutekov (Teodor

Bazil) svaumltyacutech a biblickyacutech postaacutev (Izidor František z Assisi Herodes) najznaacutemejšiacutech

mytologickyacutech postaacutev (Ateacutena Jupiter) literaacutetov a ich diel (Homeacuter Oviacutedius Horaacutecius

Odysea) Akceptujuacute sa tiež daacutevno adaptovaneacute menaacute v ktoryacutech bola theacuteta nahradenaacute

v slovenčine fonologicky najbližšou zapiacutesanou grafeacutemou t ako Ateacutena Temida Tesaacutelia

V odbornom jazyku sa však použiacutevajuacute podoby s theacutetou Pri ohyacutebaniacute mien so slovnyacutem

zaacutekladom končiacim na latinskuacute hlaacutesku k piacutesanuacute grafeacutemou c sa odporuacuteča v odbornom

i neodbornom texte piacutesať slovenskeacute k ndash t j k nominatiacutevu Marcus sa priraďuje nepriamy paacuted

Markovi nie Marcovi

Pre štyacutel bežnej komunikaacutecie sa odporuacuteča skloňovať viacereacute menaacute (pocircvodneacute

konsonantickeacute kmene) podľa uacuteplnej podoby nominatiacutevu Xenofoacutena Adonisa Kalchasa

z latinskyacutech napr Cicera (popri Ciceroacutena) podoba zodpovedajuacuteca stavu v odovzdaacutevajuacutecom

jazyku (Xenofoacutenta Adoacutenida Kalchanta Cicerona) sa odporuacuteča pre odbornyacute štyacutel Vžiteacute

podoby ženskyacutech mien ako Ariadna (popri odb Ariadneacute) sa prijiacutemajuacute Greacutecke menaacute

2 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a latinskyacutech mien naacutezvov a

termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda 2002 s

45-55 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash hlavneacute transkripčneacute

zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 2012 č 3-4 s 131-150 BUZAacuteSSYOVAacute

Ľudmila Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In

Sambucus VIII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave 2012 s 178-193

51

s nominatiacutevom sg na -oacuten sa v adaptovanej podobe

skloňujuacute s ohľadom na už adaptovaneacute znaacuteme propriaacute

i početneacute apelatiacuteva v nepriamych paacutedoch -oacutena -oacutenovi

atď bez ohľadu na pocircvodneacute rozdiely v greacuteckom kmeni

teda Xenofoacuten Xenofoacutena Agamemnoacuten Agamemnoacutena

tak ako Platoacuten Platoacutena no v odbornom štyacutele tvar

zodpovedaacute vyacutechodiskoveacutemu jazyku t j Xenofoacutenta

Agamemnona

Konzervatiacutevnosť v oblasti morfoloacutegie pretrvaacuteva

v ohyacutebaniacute mien zakončenyacutech vyacuteraznyacutemi latinskyacutemi

alebo greacuteckymi sufixmi (lat -us-ius gr -os -es)

ktoreacute majuacute tendenciu spraacutevať sa ako zdomaacutecneneacute

morfeacutemy a u ktoryacutech existuje vžitaacute opora v oblasti

cudziacutech apelatiacutev typu komunizmus Skloňuje sa teda

OviacutediaOvidia HerodotaHeacuterodota SisyfaSizyfa

Aristotela Euripida Anaximena nerobiac rozdiel

medzi odbornyacutem a neodbornyacutem vyjadrovaniacutem

K tyacutemto menaacutem sa priraďujuacute aj menaacute na ndashas pocircvodom

a-kmeňoveacute maskuliacutena ako PytagorasPythagoras

Anaxagoras pretože suacute formaacutelne bliacutezke

predchaacutedzajuacutecim niektoreacute suacute znaacuteme z učiva strednyacutech

škocircl alebo suacute suacutečasťou terminologickyacutech spojeniacute napr

Pytagorova veta Pri sufixe -as pocircvodom

konsonantickyacutech kmeňov (Kalchas) -is (Agis)

rovnako aj pri latinskyacutech i-kmeňovyacutech typoch

(Tyrnaviensis) priacutepadne inyacutech ktoreacute suacute menej

frekventovaneacute sa odporuacuteča vychaacutedzať pri skloňovaniacute

z uacuteplnej nominatiacutevnej formy a skloňovať a odvodzovať

v bežnom prejave Agisa Adonisa adonisovskyacute

Kalchasa Kalchasov Tyrnaviensisa a pod

Pri preklade z cudzieho jazyka je nevyhnutneacute

uvedomiť si aj mieru adaptaacutecie antickyacutech mien v

danom jazyku aby došlo k spraacutevnej identifikaacutecii tej

ktorej osoby Pri použiacutevaniacute latinskyacutech mien skladajuacutecich sa z krstneacuteho mena rodoveacuteho mena

Skladba latinskeacuteho mena

Publius Cornelius Scipio

Africanus

praenomen (Publius) = osobneacute

(krstneacute) meno daacutevalo sa dieťaťu

9 deň po narodeniacute podľa vyacuteberu

rodičov zoznam osobnyacutech mien

bol v Riacuteme obmedzenyacute ndash

poznaacuteme len 18 mužskyacutech

osobnyacutech mien praenomina

žien neboli takeacute obmedzeneacute ako

u mužov

nomen gentile (Cornelius) =

rodoveacute meno novorodenec ho

dostaacuteval ako priacuteslušniacutek isteacuteho

rodu taacuteto priacuteslušnosť sa

odvodzovala od otca meno bolo

dedičneacute

cognomen (Scipio) = meno

rodiny (priezvisko) ktoreacute bolo

odvodeneacute od individuaacutelnych

charakteristiacutek alebo

vyacuteznamnyacutech skutkov spočiatku

ide o živeacute rodinneacute meno ktoreacute

sa postupne staacuteva dedičnyacutem

priacutemenom

agnomen (Africanus) =

dodatočneacute meno ktoreacute sa

obvykle pridaacuteva na zaacuteklade

nejakeacuteho vyacuteznamneacuteho skutku

svojho buduacuteceho nositeľa toto

meno je fakultatiacutevne a plniacute

funkciu honorifikačnej prezyacutevky

Najčastejšie skratky

latinskyacutech vlastnyacutech mien

A = Aulus

C = Gaius

Cn = Gnaeus

D = Decimus

L = Lucius

M = Marcus

P = Publius

Q = Quintus

Ser = Servius

Sex = Sextus

T = Titus

52

priezviska (Gaius Iulius Caesar Marcus Tullius Cicero) kladie napr španielčina docircraz na

rodoveacute meno slovenčina však nie vždy (napr Marcus Tullius Cicero sa v španielčine

pravidelne označuje ako Tullius v slovenčine však Cicero)

53

16 Starogreacutecky a latinskyacute jazyk ndash nositelia kultuacuternych tradiacuteciiacute

optikou translatoloacutegie

Latinčina je jazyk vďaka ktoreacutemu maacuteme piacutesmo (latinka) sprostredkoval naacutem greacutecko-

riacutemske kultuacuterne a vzdelanostneacute dedičstvo obohatil našu slovnuacute zaacutesobu a to dokonca natoľko

že pri mnohyacutech slovaacutech si už neuvedomujeme ich latinskyacute pocircvod Je propedeutikou pre

romaacutenske jazyky i pre angličtinu kde figuruje celyacute rad pocircvodne latinskyacutech slov (napr

personal computer persōna = osoba persōnālis = osobnyacute computāre = počiacutetať) Vaumlčšina

gramatiacutek modernyacutech jazykov je vystavanaacute na latinskom pocircdoryse a preto je latinčina

ideaacutelnou univerzaacutelnou priacutepravou pre štuacutedium jazykov Navyše je staacutele najdocircležitejšou

suacutečasťou medzinaacuterodnej terminoloacutegie

Hoci slovenčina nepatriacute do skupiny romaacutenskych jazykov ktoreacute sa z latinčiny resp

z ľudovej latinčiny priamo vyvinuli latinskaacute lexika je v našom jazyku pomerne bohato

zastuacutepenaacute Ak aj neraacutetame odbornuacute lexiku (najmauml priacuterodovedneacute domeacuteny kde je latinčina

v poziacutecii lingua franca) ani v bežnej lexike nie suacute živeacute latinskeacute slovaacute v slovenčine ojedinelyacutem

javom Ich poziacutecia v jazyku je stabilnaacute Vaumlčšinu z latinskyacutech vyacuterazov ktoreacute sa použiacutevajuacute

mimo odborneacuteho štyacutelu a suacute suacutečasťou ďalšiacutech štyacutelov možno zadeliť do dvoch kategoacuteriiacute

1 okriacutedleneacute vyacuterazy či okriacutedleneacute slovaacute

2 citaacutetoveacute frazeacutemy3

Okriacutedleneacute vyacuterazy nazyacutevaneacute aj okriacutedleneacute slovaacute je tradičneacute označenie jednej skupiny

knižnyacutech frazeacutem Vznikli na zaacuteklade vyacuteroku historickej alebo literaacuternej postavy V staršom

vymedzeniacute sa za okriacutedleneacute slovaacute pokladal iba takyacute vyacuterok resp citaacutet pri ktorom sa už

neuvedomovalo alebo sa zabudlo na jeho pocircvodcu Avšak kvocircli subjektiacutevnosti určovania

hranice a miery poznania pocircvodcu citaacutetu sa v suacutečasnej lexikoloacutegii uplatňuje odlišnaacute metoacuteda

Vychaacutedza sa z komunikatiacutevnej platnosti vyacuteroku Ak sa danyacute vyacuteraz použije v kontexte

v ktorom vznikol a popisuje danuacute situaacuteciu ide o citaacutet Ak sa uplatňuje aj v inyacutech

komunikačnyacutech situaacuteciaacutech ide o okriacutedlenyacute vyacuteraz Iba v takomto vymedzeniacute sa okriacutedleneacute

vyacuterazy pokladajuacute za osobitnyacute druh frazeacutem Priacutekladom na obe situaacutecie je napr znaacutemy vyacuterok

Gaia Iulia Caesara Alea iacta est Ako citaacutet sa použiacuteva v odbornom ale aj v umeleckom texte

za podmienky že ilustruje dobovuacute situaacuteciu Ako okriacutedlenyacute vyacuteraz sa použiacuteva vtedy ak maacute

platnosť frazeologizmu a použiacuteva sa v kontexte na zdocircraznenie situaacutecie keď je nejakaacute

zaacuteležitosť rozhodnutaacute a toto rozhodnutie nemožno vraacutetiť spaumlť

3 Podrobnejšiacute vyacuteklad k pocircvodu a vyacuteznamu niektoryacutech latinskyacutech citaacutetovyacutech frazeacutem a okriacutedlenyacutech vyacuterazov rarr

24 33

54

Citaacutetoveacute frazeacutemy suacute frazeacutemy prevzateacute z cudziacutech jazykov ktoreacute sa aj v prijiacutemajuacutecom

jazyku vyjadrujuacute vo svojej pocircvodnej teda v cudzojazyčnej podobe ako celok čo znamenaacute že

uvedenaacute skupina frazeacutem nezahŕňa tie ktoryacutech cudzojazyčnyacutem komponentom by bol iba jeden

prvok Pre tieto frazeologickeacute jednotky je priacuteznačneacute buď to že platnosť frazeacutemy mali už v

pocircvodnom jazyku napr latinskeacute cum grano salis (= nie doslova s istyacutem obmedzeniacutem) alebo

jednotky ktoreacute boli v pocircvodnom jazyku nefrazeologickyacutemi (napr odbornyacutemi) vyacuterazmi ako

napr corpus delicti čo je pocircvodom praacutevnickyacute termiacuten alebo vyacuteraz persona non grata ktoryacute

patriacute do diplomatickej terminoloacutegie sa frazeologizovali až v prijiacutemajuacutecom jazyku Treba

doplniť že niektoreacute častejšie použiacutevaneacute citaacutetoveacute frazeacutemy sa uplatňujuacute aj v kalkovanej podobe

napr in medias res ndash do stredu veci k veci bez uacutevodu Citaacutetoveacute frazeacutemy majuacute štylistickuacute

platnosť vyacuteraznyacutech knižnyacutech prostriedkov Vo frazeoloacutegii hovoriacuteme o jave nazyacutevanom

preberanie frazeologickyacutech jednotiek Ide o proces pri ktorom sa frazeologickyacute fond jazyka

obohacuje o frazeacutemy z inyacutech jazykov Najčastejšiacutem spocircsobom je doslovnyacute preklad cudziacutech

frazeacutem ich uacuteplneacute alebo čiastočneacute kalkovanie pričom sa vo vaumlčšine priacutepadov kopiacuteruje ich

syntaktickaacute konštrukcia Frazeologickeacute jednotky ako sme už spomenuli sa preberajuacute

v originaacutelnej podobe no mocircžu sa prispocircsobiť aj preberajuacutecemu jazyku Toto prispocircsobovanie

maacute za naacutesledky zmeny vo fonetickej alebo v grafickej podobe Priacutekladom je latinskaacute frazeacutema

tabula rasa ktoruacute slovenčina prebrala v nezmenenej podobe no napr francuacutezština si ju už

prispocircsobila do podoby table rase teda aj jej grafickaacute aj fonetickaacute podoba zodpovedaacute

preberajuacutecemu jazyku

Tyacutemto spocircsobom obohacujuacute okriacutedleneacute vyacuterazy a citaacutetoveacute frazeacutemy pocircvodom z latinčiny

suacutečasnuacute slovenskuacute lexiku Pre prekladateľa je veľkou vyacutehodou ak ich poznaacute rozumie ich

vyacuteznamu priacutepadne mu je znaacutemy ich pocircvod Poznanie tyacutechto citaacutetovyacutech frazeacutem alebo

okriacutedlenyacutech vyacuterazov v materinskom jazyku daacuteva predpoklad že ich prekladateľ bude schopnyacute

detegovať aj v pocircvodnom texte z ktoreacuteho prekladaacute Tvrdenie že je pre prekladateľa vyacutehodou

ak ich poznaacute sa zakladaacute na nasledujuacutecich zisteniach

1 Ak prekladateľ poznaacute vyacuteznam živyacutech latinskyacutech slov v materinskom jazyku je

pravdepodobneacute že ich dokaacuteže objaviť aj v pocircvodnom texte aj v priacutepadoch že ich

vyacutechodiskovyacute jazyk neprebral v originaacutelnej latinskej podobe ale ustaacutelili sa v ňom adaptovaneacute

napr vo forme kalkov priacutepadne polokalkov a teda že ich z vyacutechodiskoveacuteho textu viditeľne

nevyčleňuje už samotnaacute pocircvodnaacute jazykovaacute forma ndash latinčina Ich uvedomenie si vo

vyacuteznamovej rovine so sebou prinaacuteša niekoľko ďalšiacutech aspektov Prekladateľ dokaacuteže

cieľoveacutemu čitateľovi sprostredkovať adekvaacutetnu formu a obsah aj vďaka tomu že živeacute latinskeacute

slovo v takomto priacutepade nepovažuje len za autorovu metaforu ale uvedomuje si

55

intertextualitu (zvlaacutešť v priacutepade okriacutedlenyacutech vyacuterazov) Transferom takejto lexikaacutelnej jednotky

nenaruacuteša štyacutel originaacutelu a zachovaacuteva viacvrstevnyacute charakter textu Rovnako ponechaacuteva

čitateľovi priestor aby si tieto aluacutezie na antickyacutech autorov a ich diela v texte uvedomoval

nachaacutedzal suacutevislosti a aby pri interpretaacutecii zvlaacutešť v priacutepade umeleckyacutech textov boli jeho

vyacutechodiskaacute porovnateľneacute s vyacutechodiskami a možnosťami čitateľa originaacutelu teda aby mu

prekladateľ tuacuteto možnosť neubral skocircr než sa s preloženyacutem textom stretne saacutem a bude ho

interpretovať na zaacuteklade čitateľskej skuacutesenosti horizontu očakaacutevania čitateľskeacuteho profilu

a ďalšiacutech parametrov ktoreacute suacute suacutečasťou interpretačneacuteho procesu

2 Z hľadiska vyacuteberu vhodnyacutech translatologickyacutech postupov je poznanie živyacutech

latinskyacutech slov rovnako vyacutehodou Prekladateľ sa mocircže vyhnuacuteť negatiacutevnym posunom ak

poznaacute danuacute lexikaacutelnu jednotku identifikuje ju v texte a zvoliacute adekvaacutetny postup pri jej

transfere Ak ju nepoznaacute mocircže sa stať že s ňou bude v texte naraacutebať napr ako s metaforou

V tom priacutepade ju mocircže pri prekladaniacute v raacutemci prekladateľskyacutech postupov využiacutevanyacutech pri

preklade metafory buď celkom eliminovať preložiť ju doslovne (pričom ani v priacutepade kalkov

nemusiacute byť vyacutesledneacute prekladateľskeacute riešenie automaticky zhodneacute s podobou adaptovanou

v cieľovom jazyku) vymeniť ju za inuacute metaforu alebo ju mocircže v texte vysvetliť Všetky

uvedeneacute postupy by znamenali pre cieľovyacute text viac či menej vyacuteraznyacute posun alebo stratu a to

tak na uacuterovni vyacuteznamovej ako aj lexikaacutelnej a štylistickej Adekvaacutetny postup v tomto priacutepade

znamenaacute zvoliť si v cieľovom texte tuacute podobu lexikaacutelnej jednotky ktoraacute je adaptovanaacute

v cieľovej kultuacutere bez ohľadu na divergenciu medzi originaacutelom a prekladom Ak je vo

vyacutechodiskovom texte danaacute živaacute latinskaacute sentencia kalkom v slovenčine mocircže byť

polokalkom alebo naopak Či dokonca ak je živaacute latinskaacute sentencia vo vyacutechodiskovom

jazyku adaptovanaacute v pocircvodnej latinskej podobe a v slovenčine ju poznaacuteme a použiacutevame ako

kalk prekladateľ maacute rešpektovať cieľovyacute jazyk a kultuacuteru a použiť v cieľovom texte

adaptovanyacute tvar Ak sa v cieľovom jazyku uplatňujuacute dve formy napr alea iacta est ndash kocky

suacute hodeneacute vtedy by mal prekladateľ prispocircsobiť vyacuteber prekladateľskeacuteho riešenia

vyacutechodiskoveacutemu textu a vybrať tuacute podobu živej latinskej sentencie ktoraacute originaacutelu

zodpovedaacute po obsahovej i formaacutelnej straacutenke V priacutepade vyššie spomenuteacuteho okriacutedleneacuteho

vyacuterazu existuje možnosť voľby pretože vo viaceryacutech jazykoch sa suacutebežne uplatňuje pocircvodnaacute

latinskaacute podoba ako aj jej tvar adaptovanyacute pre daneacute jazykovo-kultuacuterne spoločenstvo

Vyberaacuteme niekoľko jazykovyacutech mutaacuteciiacute

56

Slovenčina Alea iacta est Kocky suacute hodeneacute

Čeština Alea iacta est Kostky jsou vrženy

Angličtina Alea iacta est The die is cast

Nemčina Alea iacta est Der Wuumlrfel ist gefallen

Francuacutezština Alea iacta est Le sort en est jeteacute

Španielčina Alea iacta est La suerte estaacute echada

Taliančina Alea iacta est Il dado egrave tratto

Analyacutezou francuacutezskej a španielskej verzie latinskeacuteho alea iacta est zistiacuteme že latinskeacute

substantiacutevum alea s vyacuteznamom kocka sa v sentencii nenachaacutedza Nahradilo ho substantiacutevum

le sort resp la suerte s vyacuteznamami

57

Francuacutezsky vyacutekladovyacute slovniacutek Larousse aj španielsky slovniacutek Diccionario de Real Academia

Espantildeola medzi prvyacutemi vyacuteznamami substantiacutev uvaacutedzajuacute naacutehoda osud uacutedel Slovo kocka

teda le deacute (franc) a el dado (špan) ani v jednej zo sentenciiacute nefiguruje (treba však upozorniť

že vo francuacutezštine suacutebežne jestvuje aj vyacuteraz les deacutes sont jeteacutes) preto ak prekladateľ tuacuteto

sentenciu vo francuacutezskom či v španielskom vyacutechodiskovom texte odhaliacute napriek tomu že

v slovenčine maacuteme ako ekvivalent vžituacute sentenciu s komponentom kocka nie osud uacutedel

alebo naacutehoda a prekladateľ ho dokaacuteže identifikovať ako okriacutedlenyacute vyacuteraz či citaacutetovuacute frazeacutemu

pri prekladaniacute prediacutede strate napr tyacutem že prediacutede vyacuterazovej nivelizaacutecii Aluacuteziu sa mu podariacute

zachovať využitiacutem zodpovedajuacutecich vyacuterazovyacutech prostriedkov

Zaujiacutemavosťou je že sa živeacute latinskeacute sentencie uplatňujuacute vo všetkyacutech štyacuteloch Okrem

odborneacuteho štyacutelu kde je latinčina zaacutekladom terminologickeacuteho aparaacutetu nachaacutedzame latinskeacute

vyacuterazy asi v každom jednom z primaacuternych i sekundaacuternych štyacutelov Nie suacute len suacutečasťou

umeleckyacutech vyacutepovediacute ale bežne ich zaznamenaacutevame aj v hovorovom štyacutele zaznievajuacute

z meacutediiacute a uplatňujuacute sa aj v administratiacutevnom štyacutele Pre naacutezornosť prinaacutešame aj prehľadnuacute

exemplifikaacuteciu obohacovania slovenskej lexiky latinskyacutemi vyacuterazmi v raacutemci jednotlivyacutech

štyacutelov Ide o priacuteklady ktoreacute samozrejme nie suacute použiacutevaneacute vyacutehradne pre danyacute štyacutel Jeden

a ten istyacute latinskyacute vyacuteraz sa mocircže uplatňovať vo viaceryacutech z nich v zaacutevislosti od

58

komunikačnej situaacutecie a od intencie vyacutepovede autora Pri uvaacutedzaniacute priacutekladov pre jednotliveacute

štyacutely vychaacutedzame z ich delenia podľa J Mistriacuteka

I Primaacuterne štyacutely

1 naacuteučnyacute štyacutel

- terminus technicus (odbornyacute naacutezov technickyacute termiacuten)

2 administratiacutevny štyacutel

- curriculum vitae (životopis)

3 publicistickyacute štyacutel

- in memoriam (na pamiatku)

- vox populi vox dei (hlas ľudu hlas božiacute)

4 rečniacutecky štyacutel

- quo vadis (kam kraacutečaš)

5 esejistickyacute štyacutel

- conditio sine qua non (podmienka bez ktorej nie ndash nevyhnutnaacute podmienka predpoklad aby

sa niečo mohlo realizovať)

6 hovorovyacute štyacutel

- de facto (v skutočnosti skutočne zo skutku podľa skutočneacuteho stavu)

- pro forma (formaacutelne aby sa nepovedalo)

7 umeleckyacute štyacutel

- carpe diem (využi deň)

II Sekundaacuterne štyacutely (priacuteležitostneacute konkreacutetne neštandardizovaneacute) ndash vyacuteber

1 archaickyacute štyacutel

- amicenko (z latinskeacuteho amicus ndash priateľ) ndash oslovenie adresaacuteta v duchu 19 storočia

2 biblickyacute štyacutel

- gloria in excelsis Deo (slaacuteva Bohu na vyacutesostiach)

59

3 ceremoniaacutelny štyacutel

- ad multos annos (na mnoheacute roky ndash pri vyacuteročiach pri blahoželaniach jubilantovi aby sa ešte

dlho tešil zdraviu)

- Vaša magnificencia (oslovenie rektora univerzity)

- Vaša spektabilita (oslovenie dekana fakulty)

- Vaše honorability (oslovenie vyacuteznamnyacutech funkcionaacuterov v akademickom prostrediacute)

- Vaša Excelencia (oslovenie veľvyslanca)

- Vaša Eminencia (oslovenie kardinaacutela)

4 diplomatickyacute štyacutel

- persona non grata (nežiaduca osoba)

5 ďakovnyacute štyacutel

- ab imo pectore (z hĺbky srdca)

6 ekonomickyacute štyacutel

- N B (skratka z nota bene ndash dobre si zaznamenaj)

7 elegickyacute štyacutel

- memento mori (pamaumltaj na smrť)

8 encyklopedickyacute štyacutel

- ibid (ibidem ndash tamtiež)

- id (idem ndash ten istyacute)

- cf cfr conf (confer ndash porovnaj)

- et al (et alii ndash a ďalšiacute a kolektiacutev)

- l c l cit (loco citato ndash na citovanom mieste na uvedenom mieste)

- v l (vide locum ndash pozri miesto v knihe)

- s a (sine anno ndash bez roku vydania)

9 enumeratiacutevny štyacutel

- etc (et cetera ndash atď a tak ďalej)

60

10 epištolaacuterny štyacutel

- A D (anno Domini ndash roku Paacutena)

11 legislatiacutevny štyacutel

- ex offo (= ex officio ndash z uacuteradu z uacuteradnej moci)

12 ospravedlňujuacuteci štyacutel

- mea culpa mea maxima culpa (moja vina moja preveľkaacute vina)

13 patetickyacute štyacutel

- per aspera ad astra (tŕnistou cestou k hviezdam)

14 persuaziacutevny štyacutel

- historia magistra vitae (dejiny suacute učiteľkou života)

- non scholae sed vitae discimus (neučiacuteme sa pre školu ale pre život)

15 pompeacutezny štyacutel

- amicus certus in re incerta cernitur (v nuacutedzi poznaacuteš priateľa)

16 žartovnyacute štyacutel

- ergo bibamus (tak teda pime)

Podobnyacutech priacutekladov by sme našli omnoho viac od tyacutech najfrekventovanejšiacutech až po

zriedkaveacute ba raritneacute ktoreacute sa zvaumlčša vyskytujuacute v diskurzoch odborneacuteho použiacutevateľa jazyka

Prekladateľ samozrejme nemocircže poznať všetky latinskeacute citaacutety skratky sentencie alebo

terminoloacutegiu jednotlivyacutech odborov Zaacutekladneacute znalosti z klasickyacutech jazykov suacute však veľkou

vyacutehodou a aspoň zaacutekladnaacute orientaacutecia pokiaľ ide o systeacutem latinčiny a znalosti z jej lexiky

a reaacuteliiacute sluacutežia prekladateľovi k rozviacutejaniu si kultuacuternej kompetencie Ak prekladateľ nie je

zaacuteroveň klasickyacutem filoloacutegom potom v priacutepade jeho znalostiacute z klasickyacutech jazykov a antickej

civilizaacutecie a kultuacutery vo vzťahu k prekladateľskyacutem kompetenciaacutem hovoriacuteme skocircr o sociaacutelnej

rešeršnej a kultuacuternej kompetencii než o jazykovej kompetencii v pravom vyacutezname Znamenaacute

to že sa prekladateľ v problematike orientuje a ak je to potrebneacute dokaacuteže si zvoliť vhodnuacute

prekladateľskuacute pomocirccku nevyhnutnuacute pri vyacutebere ekvivalentu či pri hľadaniacute prekladateľskeacuteho

riešenia

61

V tejto suacutevislosti treba upozorniť aj na chyby v preklade vyacuteklade alebo v interpretaacutecii

ktoreacute mocircžu vzniknuacuteť ako docircsledok nedostačujuacutecej znalosti klasickyacutech jazykov a suacutevisiacich

reaacuteliiacute Parciaacutelne informaacutecie a vedomosti mocircžu viesť k mylnyacutem zaacuteverom Priacutekladom takyacutechto

neoverenyacutech postupov je znaacutema falošnaacute etymoloacutegia substantiacuteva malvica ktoraacute sa chybne

odvaacutedza od malum (zlo) alebo od mālum (jablko) pričom zlo maacute odkazovať na biblickyacute

priacutebeh Adama a Evy kde je jablko symbolom zla a uacutedajne aj preto suacute ich označenia

v latinčine zhodneacute J Rejzek v Českom etymologickom slovniacuteku uvaacutedza vysvetlenie bdquomalvice

ndash dužnatyacute plod s jaacutedřincem (jablko hruška ap) Presl převzal z jakeacutehosi stareacuteho leacutekařskeacuteho

rukopisu v jinyacutech exemplaacuteřiacutech jsou podoby makvice mrkvice takže asi jde o piacutesařskou

chybuldquo Substantiacutevum malvica sa zrejme do jazyka dostalo ako chybnyacute tvar Na českuacute

etymoloacutegiu odkazuje aj Stručnyacute etymologickyacute slovniacutek slovenčiny bdquomalvica ndash dužinatyacute plod

rastliacuten s jadrovyacutem ovociacutem (od 20 stor) Z čes malvice ndash vyacuteraz bol zavedenyacute v obdobiacute

naacuterodneacuteho obrodenia na zaacuteklade isteacuteho stčes rukopisu

priacuteslušneacute miesto sa však čiacuteta aj ako mrkviceldquo

V obdobnyacutech priacutepadoch platiacute zaacutesada ad fontes

Ak sa prekladateľ stretne s podobnyacutem prekladateľskyacutem

probleacutemom mal by si informaacuteciu vyhľadať a overiť

zvlaacutešť vtedy ak nie je v danej oblasti odborniacutekom

Latinskyacute a starogreacutecky jazyk obohatili

slovenskuacute slovnuacute zaacutesobu o kvantum lexikaacutelnych

jednotiek ktoreacute sa v našom jazyku uplatnili ako

jednotliveacute slovaacute (napr graacutetis) alebo viacslovneacute pomenovania (napr ad absurdum ad acta

aula maxima) ďalšie boli prebraneacute ako celeacute sentencie (napr clara pacta ndash boni amici) alebo

je z ich zaacutekladu odvodenyacutech množstvo ďalšiacutech lexikaacutelnych jednotiek Za mnoheacute uvaacutedzame

tie ktoreacute sa sformovali z latinskeacuteho a greacuteckeho slova jazyk

lingua

lingvistika lingvista lingvistka lingvistickyacute plurilingvizmus bilingvizmus

monolingvizmus sociolingvistika psycholingvistika pragmalingvistika neurolingvistika

etnolingvistika lingvokulturoloacutegia lingvokultureacutema lingvodidaktika lingvaacutelny

interlingvaacutelny extralingvaacutelny multilingvaacutelny

γλῶσσα (gloacutessa)

glosaacuter glosolaacutelia heteroglosia diglosia polyglosia glosa glosovať glosaacutetor glositiacuteda

glosodyacutenia xenoglosia

Jan Svatopluk Presl bol českyacute

vysokoškolskyacute pedagoacuteg a

zooloacuteg na Českej univerzite

Karlo-Ferdinandovej v Prahe

a bol jednyacutem

z najvyacuteznamnejšiacutech

priacuterodovedcov v 19 storočiacute

62

Použitaacute literatuacutera

ANDOKOVAacute Marcela (2013) Rečniacutecke umenie sv Augustiacutena v kaacutezňach k stupňovyacutem žalmom

Bratislava IRIS

BALEGOVAacute Jana (2016) Lectiones grammaticae Latinae I Košice Univerzita Pavla Jozefa

Šafaacuterika

BARANDOVSKAacute-FRANK Věra (1995) Latina jako mezinaacuterodniacute jazyk Dobřichovice Kava ndash

Pech

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2002) Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a

latinskyacutech mien naacutezvov a termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie

cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda s 45 ndash 55

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2011) Z histoacuterie transkripcie starogreacuteckych a latinskyacutech mien do

slovenčiny In Sambucus VII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a

neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta Trnavskej univerzity v Trnave s 173 ndash 195

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom

Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech

priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In Sambucus VIII Praacutece z

klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave s 178 ndash 193

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

hlavneacute transkripčneacute zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 č 3-

4 s 131 ndash 150

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2016) Od hlasu k hlaacuteske Z dejiacuten antickej naacuteuky o reči Bratislava

Univerzita Komenskeacuteho

DRAE Diccionario de la lengua espantildeola [Cit 8 septembra 2017] Dostupneacute na internete

httpdleraeesw=diccionario

HARAJ Igor (2011) Vlastneacute meno v mysleniacute antiky a stredoveku Martin Matica slovenskaacute

HORATIUS Flaccus Quintus (1986) O umeniacute baacutesnickom Satiry a Listy Bratislava Tatran s

229

HORAacuteČEK Filip ndash CHLUP Radek (2012) Učebnice klasickeacute řečtiny Praha Academia

JANOUŠEK Jan (2014) Uacutevahy nad knihou W Stroha bdquoLatein ist tot ndash es lebe Lateinldquo In

Vymětalovaacute Karla (ed) (2014) Vivat Latina reserata Opava Slezskaacute univerzita v Opavě

s 16 ndash 20

KALIVODA Jan (2012) Verba docent exempla trahunt Praha Karolinum

11

jazykmi s bohatou slovnou zaacutesobou a prepracovanou stavbou reči Suacute nositeľmi

naacuteboženskyacutech textov Staacuteli pri zrode slovanskyacutech i romaacutenskych spisovnyacutech jazykov Suacute

zaacutekladom terminoloacutegie rocircznych vednyacutech odborov

111 Greacutecky jazyk

Greacutecky jazyk je jednyacutem z najlepšie dokumentovanyacutech jazykov sveta Jeho existenciu

je možneacute sledovať v rozpaumltiacute viac ako 3000 rokov Najstaršie pamiatky pochaacutedzajuacute zo 14 ndash

13 stor pred Kr Suacute piacutesaneacute mykeacutenskym slabičnyacutem piacutesmom (lineaacuterne piacutesmo B) ktoreacute zaniklo

okolo roku 1100 pred Kr keď kreacutetsko-mykeacutensku kultuacuteru zničili vpaacutedy Doacuterov Asi štyri

storočia po paacutede vyspelej mykeacutenskej civilizaacutecie sa greacutečtina objavila znova (približne v 8 stor

pred Kr) ale tentoraz bola piacutesomne zaznamenaacutevanaacute hlaacuteskovyacutem piacutesmom ktoreacute sa použiacuteva

dodnes

Starogreacutečtina je bohatyacute a tvaacuterny jazyk Spočiatku sa s ňou stretaacutevame ako s veľkyacutem

spektrom dialektov Takmer každyacute mestskyacute štaacutet mal svoj vlastnyacute variant postupne sa však

diferencovali štyri veľkeacute dialektoveacute skupiny 1 ioacutensko-attickaacute (maloaacutezijskeacute pobrežie ostrovy

v Egejskom mori Euboia Attika) 2 aiolskaacute (ostrov Lesbos maloaacutezijskeacute pobrežie Thessaacutelia

Boioacutetia) 3 zaacutepadogreacutecka alebo doacuterska v širšom zmysle (Peloponeacutez a stredneacute Greacutecko) a 4

arkaacutedsko-cyperskaacute skupina

Obr 1 Rozmiestnenie greacuteckych dialektov

12

Najvyacuteznamnejšie diela greacuteckej literatuacutery vznikli na pocircde prvyacutech troch skupiacuten preto

pod naacutezvom literaacuterne dialekty rozumieme aiolčinu doacuterčinu a ioacutenčinu ktoraacute sa zachovala vo

viaceryacutech variantoch (attičtina sa naplno rozvinula až v tzv klasickom obdobiacute) Paradoxom

dejiacuten greacuteckeho jazyka a literatuacutery je to že dialekty si dlho udržali nielen miestnu suverenitu

ale zostali spojeneacute aj s literaacuternymi žaacutenrami ktoreacute ich začali použiacutevať ako prveacute ndash ioacutenčina sa

použiacutevala ako jazyk epiky aiolčina v soacutelovej lyrike v zborovej lyrike doacuterčina Attičtina sa

ujala ako jazyk reacutetoriky a filozofie ktoreacute hrali docircležituacute uacutelohu v politike a jej znalosť sa

postupne staacutevala potrebnou pre všetky greacutecke kmene Piacutesali ňou autori trageacutediiacute (Aischylos

Sofokleacutes Euripideacutes) komeacutediiacute (Aristofaneacutes) historici (Thukydideacutes Xenofoacuten) filozofi (Platoacuten)

i rečniacuteci (Deacutemostheneacutes) V 5 stor pred Kr sa stala hlavnyacutem naacuterečiacutem a všeobecnou

diplomatickou rečou v rozsiahlych oblastiach greacuteckeho sveta

Na jej zaacuteklade vznikla na konci 4 stor pred Kr spoločnaacute forma greacuteckeho jazyka tzv

koineacute ako medzietnickyacute jazyk Vďaka Alexandrovi Macedoacutenskemu a jeho vyacutebojom sa koineacute

rozšiacuterila ako fungujuacuteci prostriedok medzinaacuterodnyacutech stykov po celom uacutezemiacute ktoreacute dobyl

Stala sa jazykom každodennej bežnej aj uacuteradnej komunikaacutecie a tiež literatuacutery O hovorovej

koineacute maacuteme len nepriame svedectvaacute zo suacutekromnej korešpondencie zachovanej na papyrusoch

a z priacutepadnyacutech pravopisnyacutech bdquochyacutebldquo v spisoch oficiaacutelnejšieho charakteru V literaacuternej koineacute

sa v zaacutevislosti od vzdelania a spoločenskeacuteho postavenia autora prejavovali rozmaniteacute uacuterovne

štyacutelu a rocirczne veľkyacute vplyv attickej literatuacutery i ľudovyacutech prvkov V koineacute piacutesali napr dejepisci

Polybios (2 stor pred Kr) a Plutarchos (12 stor po Kr) zemepisci Straboacuten (okolo

prelomu letopočtov) a Pausanias (2 stor po Kr) tiež rečniacutek Dionysios z Halikarnassu (1

stor pred Kr) Použiacutevala sa približne do 6 stor po Kr

Variantom koineacute je aj biblickaacute greacutečtina v ktorej suacute napiacutesaneacute spisy Noveacuteho zaacutekona (2

polovica 1 stor ndash 1 polovica 2 stor po Kr) vďaka čomu sa greacutečtina (popri aramejčine

a hebrejčine) stala v staroveku nielen nositeľkou kultuacuternych tradiacuteciiacute ale tiež nositeľkou

noveacuteho naacuteboženstva ndash kresťanstva Biblickaacute greacutečtina mala nesmierny vplyv na formovanie

latinskej kresťanskej terminoloacutegie

a prostredniacutectvom nej aj na

kresťanskuacute terminoloacutegiu

modernyacutech euroacutepskych naacuterodov

Obr 2 Text proloacutegu Jaacutenovho

evanjelia (Jn 1 1-5)

13

V 2 stor pred Kr sa Greacutecko dostalo pod nadvlaacutedu Rimanov a naacutesledne v 1 stor pred

Kr vzniklo z nostalgie za dňami greacuteckej slobody puristickeacute hnutie ndash atticizmus ktoreacute hlaacutesalo

naacutevrat k jazyku klasickyacutech autorov 5 a 4 stor pred Kr Jazyk sa stal prostriedkom

udržujuacutecim kultuacuternu kontinuitu so slaacutevnou a slobodnou minulosťou a nebola žiaduca nijakaacute

zmena greacuteckeho jazyka nijakyacute odklon od jazyka klasikov Koineacute bola zavrhovanaacute ako

produkt ignorancie Autori neskorej antiky boli buď striktniacute atticisti alebo sa priklaacuteňali ku

kultivovanej literaacuternej koineacute Taacuteto naacuteuka prevlaacutedla vo vzdelaacutevaniacute a stala sa zaacutekladom

staacuteročnej greacuteckej diglosie paralelnej existencie dvoch variantov jedneacuteho jazyka ndash jedneacuteho

literaacuterneho a jedneacuteho hovoroveacuteho Takto piacutesali napr

historik Arrianos a prozaik Lukianos (2 stor po Kr)

ale i veľkiacute cirkevniacute otcovia Bazil Veľkyacute Gregor

Nazianzskyacute Gregor Nysskyacute a Jaacuten Zlatouacutesty (4 stor po

Kr)

V obdobiacute Byzancie (600 ndash 1453) bola jazykom

administratiacutevnej spraacutevy a vaumlčšiny piacutesomnostiacute klasickaacute

greacutečtina V nižšej literatuacutere (kroniky životy svaumltyacutech

od 12 stor aj poeacutezia) sa však prejavoval živyacute

hovorovyacute jazyk ktoryacute sa vyviacutejal zo starovekej koineacute

Pretrvaacutevajuacuteca diglosia sa postupne čoraz viac

pociťovala ako probleacutem Naacutestojenie na klasickej

greacutečtine bolo na jednej strane vyacuterazom kultuacuternej

kontinuity ale na strane druhej aj prekaacutežkou vzdelania

a kultuacutery Jej zvlaacutednutiu bolo totiž treba venovať veľa

času a zaacuteroveň ňou piacutesaneacute diela zostaacutevali vyhradeneacute

pre elitu

Koncom 18 storočia sa sformovala akaacutesi

strednaacute cesta medzi klasickou greacutečtinou a ľudovyacutem jazykom tzv kathareusa V roku 1830

vznikol modernyacute greacutecky štaacutet a vzdelaacutevaciacutem jazykom zostala staraacute greacutečtina Naďalej však

existovala hovorovaacute greacutečtina dimotiki v ktorej v tomto obdobiacute vznikali prveacute baacutesnickeacute diela

Do začiatku 20 storočia sa v literatuacutere definitiacutevne presadila dimotiki no napriek tomu bola

podľa uacutestavy z roku 1911 štaacutetnym jazykom kathareusa V roku 1976 sa podľa zaacutekona

o všeobecnom vzdelaniacute stala vyučovaciacutem jazykom na všetkyacutech stupňoch škocircl dimotiki

a zatiaľ poslednou zmenou tyacutekajuacutecou sa greacuteckeho jazyka je pravopisnaacute reforma z roku 1982

ktoraacute upravila piacutesanie priacutezvuku Zaviedol sa monotonickyacute systeacutem

Koineacute (ἡ κοινὴ διάλεκτος

spoločneacute naacuterečie) ndash

substantiacutevum dialektos je

v greacutečtine ženskeacuteho rodu a tomu

zodpovedaacute aj adjektiacutevum koineacute

(spoločneacute) ktoreacute sa použiacuteva

v substantivizovanej podobe na

označenie spoločnej formy

greacuteckeho jazyka

Diglosia ndash ovlaacutedanie a

použiacutevanie dvoch jazykov

s odlišnou sociaacutelnou a kultuacuternou

funkciou na jedinom uacutezemiacute

Kathareusa ndash καθαρός

(katharos) = čistyacute jazyk bez

novotvarov a cudziacutech slov ktoreacute

boli bežneacute v hovorovej reči no

svojou štruktuacuterou bol bližšie

hovorovej ako archaickej

greacutečtine

14

Greacutecke piacutesmo sa podľa svojich prvyacutech piacutesmen volaacute alfabeta Svoj pocircvod maacute vo

fenickom hlaacuteskovom piacutesme Greacuteci ho prevzali i keď nie v plnom zmysle slova od Feničanov

spolu s naacutezvami piacutesmen a ich poradiacutem Keďže pre Semitov bolo zbytočneacute piacutesať popri

spoluhlaacuteskach aj samohlaacutesky (semitskaacute slabika začiacutena spoluhlaacuteskou a priacuteslušneacute samohlaacutesky sa

rodenyacutem Semitom vybavujuacute automaticky) obsahovala fenickaacute abeceda 22 znakov

vyjadrujuacutecich iba spoluhlaacutesky čo predstavovalo o paumlť spoluhlaacutesok viac než mala prvotnaacute

alfabeta

Obr 3 Fenickeacute piacutesmo

Greacuteci ktoryacutem boli niektoreacute semitskeacute spoluhlaacutesky uacuteplne cudzie a navyše pociťovali ako zaacuteklad

svojho jazyka samohlaacutesky museli s prevzatyacutem fenickyacutem piacutesmom naložiť naozaj reformnyacutem

spocircsobom Museli si poradiť s nadbytkom znakov pre semitskeacute sykavky tiež izolovať znaky

reprezentujuacutece semitskeacute spoluhlaacutesky neexistujuacutece v greacutečtine a tieto priradiť samohlaacuteskam

pričom na eacute a oacute sa spočiatku nedostalo Naacutesledne prechaacutedzalo greacutecke piacutesmo vďaka vplyvu

dialektov vlastnyacutem vyacutevojom v každej z oblastiacute Greacutecka Nakoniec v 5 storočiacute pred Kr

prevlaacutedla ioacutensko-attickaacute abeceda so svojimi 24 piacutesmenami (17 spoluhlaacutesok a 7 samohlaacutesok)

ktoraacute sa doteraz použiacuteva v novej greacutečtine

Z greacuteckej alfabety vzniklo už v staroveku latinskeacute piacutesmo Latinskaacute abeceda však

vychaacutedzala zo zaacutepadnej greacuteckej alfabety nie z vyacutechodnej ako ioacutensko-attickaacute Rozdiel medzi

nimi sa prejavoval napriacuteklad v akustickej hodnote piacutesmena X (v latinčine x v greacutečtine ch)

V greacuteckej abecede sa použiacutevali veľkeacute piacutesmenaacute i maleacute piacutesmenaacute Chronologicky staršie

suacute veľkeacute piacutesmenaacute naacutepisoveacute majuskuly Pre pocircvodneacute texty je priacuteznačneacute piacutesanie slov bez

medzier tzv scriptio continua či piacutesanie veršov bez ohľadu na ich začiatok a koniec Na

konci staroveku sa v koacutedexoch rozšiacuterilo unciaacutelne piacutesmo ktoreacute je charakteristickeacute svojimi

15

zaoblenyacutemi literami ndash napriacuteklad sigma ktoraacute maacute v naacutepisovej majuskule podobu Σ v unciaacutele

vyzeraacute ako C

Obr 4 Ukaacutežka unciaacutelneho piacutesma Codex Sinaiticus jeden z najstaršiacutech opisov Biblie na svete

Maleacute piacutesmenaacute minuskuly vychaacutedzajuacute zo stredovekej pisaacuterskej praxe Umožňovali ryacutechlejšie

piacutesanie a šetrili piacutesaciacute materiaacutel Greacutecka alfabeta v tejto podobe sa v stredoveku stala jednyacutem

zo zdrojov pre vznik cyriliky Z malyacutech piacutesmen greacuteckej alfabety zostavil totiž sv Konštantiacuten-

Cyril predtyacutem ako prišiel v roku 863 na Veľkuacute

Moravu ohlasovať kresťanstvo v staroslovien-

čine hlaholiku Cez ňu vznikla naacutesledne

cyrilika ktoruacute zostavili Cyrilovi žiaci z veľkyacutech

greacuteckych piacutesmen Cyrilika zostala piacutesmom

vyacutechodoslovanskyacutech naacuterodov ndash Rusov

Ukrajincov a Bielorusov Z juhoslovanskyacutech

naacuterodov ju prijali s uacutepravami Bulhari

Macedoacutenci Srbi a Čiernohorci Na uacutezemiacute

Ruska sa z cyriliky vyvinula azbuka

Obr 5 Hlaholika

Obr 6 Cyrilika

16

Ako prostriedok šiacuterenia vedy a kultuacutery

zanechala greacutečtina stopy nielen v slovanskyacutech ale aj v

ostatnyacutech jazykoch Euroacutepy Žiadna inaacute reč nemala

prostredniacutectvom literatuacutery takyacute veľkyacute vplyv na

neskoršie indoeuroacutepske jazyky v Euroacutepe ako praacuteve

greacutečtina Mocircžeme hovoriť o jej propedeutickom

vyacutezname pre vznik inyacutech jazykov Praktickyacutem

priacutekladom je i latinskyacute jazyk na ktoryacute greacutečtina

vplyacutevala v morfoloacutegii v syntaxi i v lexike

112 Latinskyacute jazyk

Latinskyacute jazyk sa z indoeuroacutepskeho prajazyka

vydelil približne v 3 stor pred Kr V tom čase bol len

dialektom v okoliacute Riacutema Hovorili niacutem Latinovia

(Latīnī) obyvatelia Latia (Latium) Tento kraj sa

nachaacutedzal v strednej Itaacutelii pri dolnom toku rieky Tiber

Jednyacutem z kmeňov ktoreacute siacutedlili v Latiu boli Rimania

(Rōmānī) ktoriacute žili v Riacuteme (Rōma) a v jeho okoliacute

Nemal žiadne privilegovaneacute postavenie a nič

nenasvedčovalo tomu že by sa raz mohol stať

bdquomedzinaacuterodnyacutemldquo jazykom

Na rozšiacutereniacute a medzinaacuterodnom použiacutevaniacute

latinčiny mala rozhodujuacuteci podiel politickaacute

a hospodaacuterska aktivita jej nositeľov politickaacute moc

Riacutema a jeho expanzia Latinskyacute jazyk sa stal

oficiaacutelnym jazykom Riacutemskej riacuteše Mal nadnaacuterodnyacute

a nadetnickyacute charakter a preto mohol pocircsobiť aj ako

akyacutesi medzijazyk (lat interlingua) sprostredkovateľ

medzi naacutezorovo a naacutebožensky znepriatelenyacutemi

komunikačnyacutemi partnermi z ktoryacutech ani jeden

nepoužiacuteval tento jazyk ako etnickyacute Normatiacutevna

latinčina bola založenaacute na presne stanovenej slovnej

Vnuacutetornyacute vyacutevoj latinčiny

Popri svojom vonkajšom šiacutereniacute

prekonaacuteval latinskyacute jazyk aj

vnuacutetornyacute vyacutevoj V jeho vyacutevoji

v čase antiky rozoznaacutevame paumlť

obdobiacute

1 Predliteraacuterne obdobie siaha od

najstaršiacutech čias až do r 240 pred

Kr Latinskyacute jazyk tohto obdobia

poznaacuteme predovšetkyacutem zo značne

porušenyacutech naacutepisov

zo skromnyacutech zlomkov kultovej

poeacutezie a zo zlomkov dvanaacutestich

tabuacuteľ najstaršou naacutepisovou

pamiatkou je kovovaacute spona

z Praeneste (dnes Palestrina

neďaleko Riacutema) z 2 pol 7 stor

pred Kr

2 Archaickeacute obdobie sa datuje od

r 240 do r 80 pred Kr V tomto

obdobiacute vstupuje latinčina do dejiacuten

Množia sa naacutepisy a objavujuacute sa

prveacute literaacuterne texty Umeleckyacutem

vypestovaniacutem hovorovej reči

mesta Riacutema sa vytvoril a postupne

sa začal ustaľovať spisovnyacute jazyk

3 Klasickeacute obdobie siaha od r 80

pred Kr do r 14 po Kr V tomto

obdobiacute sa latinskyacute jazyk z

gramatickej a pravopisnej straacutenky

ustaacutelil Z lexikaacutelnej straacutenky sa

klasickaacute latinčina vyznačuje

snahou o čistotu jazyka vyhyacutebajuacutec

sa použiacutevaniu zastaranyacutech a

neobvyklyacutech slov a vylučujuacutec

všedneacute a cudzie slovaacute Ide

o vrcholneacute obdobie riacutemskej

literatuacutery V proacuteze sa stal

najvyacuteznamnejšiacutem klasickyacutem

vzorom Cicero v poeacutezii Horatius

a Vergilius

4 Strieborneacute obdobie siaha od r

14 po Kr do smrti cisaacutera Traiana

r 117 po Kr Z gramatickej a

pravopisnej straacutenky nenastaacuteva v

latinskom jazyku nijakaacute zmena

Rozdiely oproti klasickej latinčine

sa prejavujuacute len v štylistike

5 Uacutepadkoveacute (železneacute) obdobie

siaha od Traianovej smrti do

kodifikaacutecie riacutemskeho praacuteva

cisaacuterom Iustinianom I v r 529

17

zaacutesobe ktoraacute bola očistenaacute od barbarizmov slov

prevzatyacutech z inyacutech jazykov najmauml z greacutečtiny

Vyjadrovala sa presne jasne podľa gramatickyacutech

pravidiel a mala bohatuacute slovnuacute zaacutesobu

Postavenie latinčiny sa v priebehu euroacutepskych

dejiacuten rocirczne menilo Latinskyacute jazyk zažiacuteval vzostupy aj

paacutedy Zdanlivo vyacuteraznejšiacute uacutepadok prekonal už na

prelome letopočtov za vlaacutedy cisaacutera Augusta keď

spisovnaacute latinčina ustrnula vo svojej spisovnej forme

aby sa prakticky až po dnes zachovala v tej istej

gramatickej štruktuacutere a obohacovala sa len v lexike

Skutočnaacute hovorenaacute každodennaacute reč sa staacutele viac

vzďaľovala od tejto normy Z vulgaacuternej latinčiny

hovorovej ľudovej podoby latinskeacuteho jazyka sa

postupne vyvinuli romaacutenske jazyky

Strnulosť spisovnej latinčiny sa však ukaacutezala byť

jej veľkou prednosťou Stala sa svetovyacutem

komunikačnyacutem prostriedkom a vďaka rozšiacutereniu

kresťanstva aj oficiaacutelnym jazykom katoliacuteckej cirkvi

Podarilo sa jej dokonca preniknuacuteť aj tam kam sa

nedostala ako štaacutetny jazyk Po rozdeleniacute Riacutemskej riacuteše

na zaacutepadnuacute a vyacutechodnuacute bola totiž v zaacutepadnej časti

zavedenaacute ako liturgickyacute jazyk kresťanov Plnila

funkciu medzinaacuterodneacuteho odborneacuteho jazyka ktoreacuteho

znalosť umožnila šiacuteriť myšlienky evanjelia do

všetkyacutech krajiacuten kam smerovali misie Kanonickeacute

texty suacute dodnes vydaacutevaneacute viacjazyčne no vždy aj po

latinsky Spisovnaacute latinčina fungovala aj ako

referenčnyacute jazyk pre riacutemske praacutevo

Neskoraacute latinčina (nadvaumlzujuacuteca na klasickuacute

latinčinu a obohatenaacute o prvky najstaršiacutech latinskyacutech

prekladov Biblie) spolu s klasickou a ľudovou

latinčinou bola konštitutiacutevnym prvkom stredovekej

latinčiny a možno povedať že prispela k udržaniu jednotneacuteho raacutezu latinskeacuteho jazyka v obdobiacute

po Kr V tomto obdobiacute začiacutena

ľudovaacute latinčina ziacuteskavať

prevahu nad spisovnou Do

literaacuternych diel prenikajuacute v

značnej miere prvky hovorovej

ľudovej reči a rozličneacute

barbarizmy porušuje sa

gramatickaacute spraacutevnosť a priacutezvuk

Začiacutena sa straacutecať cit pre

kvantitu takže sa v poeacutezii

objavujuacute verše s čisto

priacutezvučnou prozoacutediou

lat vulgus -ī n = ľud

lat vulgaris = obyčajnyacute

všednyacute všeobecnyacute

V latinčine nemaacute slovo vulgaacuterny

pejoratiacutevne konotaacutecie t j nemaacute

vyacuteznam ako v slovenčine

(hrubyacute neslušnyacute grobiansky)

Romaacutenske jazyky

Zaacutekladom dnešnyacutech

romaacutenskych jazykov sa latinčina

stala v romanizovanyacutech

riacutemskych provinciaacutech Na uacutezemiacute

Itaacutelie sa z nej vyvinula

taliančina V Galii kde žili tri

veľkeacute rečovo odlišneacute naacuterody ndash

Belgovia Akvitaacutenci a Kelti ndash

pocircsobila latinčina od 1 stor

pred Kr najprv ako interetnickyacute

jazyk a postupne sa na tomto

uacutezemiacute začala vyviacutejať

francuacutezština V naacuterodnostne

nejednotnej Hispaacutenii sluacutežil

latinskyacute jazyk ako

dorozumievaciacute prostriedok tak

medzi jednotlivyacutemi naacuterodmi

ako i so zvyškom riacutemskeho

sveta Vyvinula sa tu kastiacutelčina

ktoraacute bola v roku 1925 oficiaacutelne

nazvanaacute španielčinou Odpor

proti latinskej nadvlaacutede

najdlhšie pretrvaacuteval v Lusitaacutenii

kde sa z latinčiny vyvinula

portugalčina Zvyškom

latinčiny v dnešnom

Švajčiarsku je reacutetoromaacutenčina

18

stredoveku Ešte koncom antiky sa o zachovanie

riacutemskeho piacutesomniacutectva pre neskoršie generaacutecie zasluacutežili

okrem pohanskyacutech Rimanov i kresťania

predovšetkyacutem benediktiacuteni Tiacute vo svojich klaacuteštoroch

zachraacutenili a prostredniacutectvom školstva ďalej

odovzdaacutevali riacutemsku spisbu impregnovanuacute greacuteckym

duchom celej zaacutepadnej Euroacutepe pre ktoruacute ostala

latinčina po celyacute stredovek zjednocovaciacutem elementom

Uchovaniu jednotneacuteho raacutezu latinčiny napomaacutehal aj

univerzaacutelne vybudovanyacute vzdelaacutevaciacute systeacutem ktoryacute

spočiacuteval na tom istom povinnom čiacutetaniacute klasikov tyacutech

istyacutech gramatikaacutech pochaacutedzajuacutecich ešte z obdobia

neskorej antiky hoci boli obdobia (napr za vlaacutedy

Merovejovcov v Galii 5 ndash pol 8 stor) keď sa

latinčina v suacutevislosti s nedostatočnou uacuterovňou

vzdelania staacutevala doslova nezrozumiteľnou čiacutem

straacutecala svoju komunikatiacutevnu funkciu a zažiacutevala ďalšiu

existenciaacutelnu kriacutezu Keďže naacuterodneacute jazyky v tom čase

ešte neprevzali funkciu uacuteradneacuteho dorozumievacieho

jazyka považovali niektoriacute euroacutepski panovniacuteci za

nutnuacute reformu školstva a obnovu latinskeacuteho jazyka

jeho pribliacuteženiacutem resp naacutevratom ku klasickej jazykovej norme Takto sa už v stredoveku

stretaacutevame s niekoľkyacutemi renesanciami

Najvyacuteznamnejšou z nich bola tzv karoliacutenska renesancia Jej iniciaacutetorom bol Karol

Veľkyacute (8 9 stor) ktoryacute obnovil školskuacute vyacuteučbu jazyka Dal podnet k štuacutediu latinčiny ako

všeobecneacuteho dorozumievacieho jazyka (lingua franca) a urobil z nej naacutestroj euroacutepskej

komunikaacutecie Tento naacutevrat k antike bol uacutečelovyacutem naacutevratom ku klasickej jazykovej forme aby

sa latinčina stala opaumlť zrozumiteľnou a funkčnou Na zaacutekladoch karoliacutenskej renesancie potom

vyraacutestla bohato rozvinutaacute stredovekaacute latinskaacute literatuacutera i euroacutepske vysokeacute školy

Na konci stredoveku však latinčina ako umeleckyacute a komunikačnyacute jazyk začala straacutecať

svoju silu Obmedzila sa len na jazyk scholastickej filozofie a degenerovala do neživyacutech

scheacutem Zachraacutenili ju renesančniacute humanisti (15 ndash 16 stor) ktoriacute znovu odkryli Ciceronovo

jazykoveacute umenie i diela ostatnyacutech antickyacutech autorov Latinčina sa vraacutetila do sfeacutery umenia

a tvoriveacuteho jazykoveacuteho procesu Štuacutediom antickyacutech textov (zachovanyacutech v stredovekyacutech

Reč ranyacutech kresťanov

Pre rozmaacutehajuacutece sa kresťanstvo

prvyacutech storočiacute po Kr bolo

nevyhnutnosťou naacutejsť

vyjadrenie pre svoje noveacute

zmyacutešľanie pomenovať

skutočnosti ktoreacute v profaacutennej

literatuacutere tej doby neexistovali

Jazyk použiacutevanyacute kresťanmi

nadviazal na predchaacutedzajuacutece

vyacutevojoveacute štaacutedia latinčiny do ich

formaacutelneho hovoreneacuteho

i piacutesomneacuteho prejavu však

prenikol slovniacutek syntax a štyacutel

biblickyacutech prekladov V prvyacutech

storočiach naacutešho letopočtu tak

pre potreby kresťanov vzniklo

veľa neologizmov Hoci sa

medzi nimi nachaacutedzal značnyacute

počet vyacutepožičiek či už

greacutecizmov alebo hebraizmov

pre docircležiteacute idey kresťanskej

doktriacuteny vytvaacuterala latinskaacute

komunita od samotneacuteho

počiatku ekvivalentneacute vyacuterazy vo

svojom materinskom jazyku

V tomto možno sledovať priamy

vplyv kresťanstva na latinčinu

19

odpisoch) sa zbavila stredovekyacutech naacutenosov a napodobňovaniacutem vzorov (imitātiō) sa viac či

menej uacutespešne pribliacutežila k podobe akaacute jej bola vlastnaacute v jej klasickom obdobiacute

Od 17 storočia začali latinčinu z postavenia medzinaacuterodneacuteho jazyka najprv v literatuacutere

a neskocircr aj vo vede vytlaacutečať postupne sa presadzujuacutece naacuterodneacute jazyky čo priamo suacuteviselo so

vznikom modernyacutech naacuterodnyacutech štaacutetov a vzrastajuacutecim naacuterodnyacutem povedomiacutem Napriek tomu

latinčina ostaacutevala naďalej dorozumievaciacutem jazykom vzdelanej Euroacutepy V Uhorsku (a teda aj

na našom uacutezemiacute) bola jazykom štaacutetnej spraacutevy a vedy takmer až do polovice 19 storočia

V obdobiacute keď sa zdalo že latinčina v akademickom svete skončila začala jej veľkaacute

epocha v školskom systeacuteme Stala sa najvyacuteznamnejšiacutem jazykom na gymnaacuteziaacutech a tento stav

trval až do vypuknutia 2 svetovej vojny Zatiaľ čo u naacutes došlo po vojne k značneacutemu

vtedajšou štaacutetnou ideoloacutegiou regulovaneacutemu odlivu klasickeacuteho vzdelania zo strednyacutech škocircl

a z verejneacuteho života v slobodnom svete sa klasickeacute vzdelanie opaumlť vraacutetilo na gymnaacuteziaacute

a zotrvalo tam dodnes

Obr 7 Mapa provinciiacute Riacutemskej riacuteše po roku 135

20

12 Lingua Latina

121 Latinskaacute abeceda

Rimania prevzali piacutesmo od Greacutekov prostredniacutectvom Etruskov Spočiatku poznali len

veľkeacute piacutesmenaacute (majuskula) maleacute (minuskula) vznikli až v pisaacuterskej praxi v stredoveku Po

rocircznych uacutepravaacutech mala latinskaacute abeceda 23 piacutesmen

A B C D E F G H I K L M N O P Q R S T V X Y Z

V suacutečasnosti sa latinskeacute texty piacutešu malyacutemi piacutesmenami Veľkyacutemi piacutesmenami sa začiacutenajuacute vety

použiacutevajuacute sa na začiatku vlastnyacutech mien a ich odvodeniacuten (Rōma Riacutem Rōmānus riacutemsky

Latīnē latinsky) a veľkeacute piacutesmenaacute vytvaacuterajuacute niektoreacute skratky (SPQR = senātus pōpulusque

Rōmānus senaacutet a ľud riacutemsky)

Naacutezvy jednotlivyacutech piacutesmen zneli rovnako ako tie naše teda a beacute ceacute deacute atď

(abecedarius = žiak prvej triedy) Tieto naacutezvy vytvorili Etruskovia ktoriacute nimi nahradili

greacutecke menaacute alfa beacuteta atď

122 Latinskeacute hlaacutesky a ich vyacuteslovnosť

Latinskeacute hlaacutesky sa delia na samohlaacutesky (vōcālēs) dvojhlaacutesky (diphtongī)

a spoluhlaacutesky (cōnsonantēs)

Vokaacutely a e i o u y Mocircžu byť kraacutetke alebo dlheacute Prirodzenaacute kvantita latinskyacutech

samohlaacutesok je fonologickaacute vyacuteznamotvornaacute (podobne ako v greacutečtine slovenčine či v češtine

napr malum zlo ne mālum jablko populus ľud ne pōpulus topoľ) Dĺžka sa v latinčine označuje

vodorovnou čiarkou nad vokaacutelom (ā ē ī ō ū) ale len

z didaktickyacutech docircvodov Rimania dĺžky v piacutesme

neoznačovali a nenachaacutedzajuacute sa ani v modernyacutech

ediacuteciaacutech latinskyacutech textov (s vyacutenimkou učebniacutec)

Diftongy ae au ei eu oe ui Diftongy eu ei

ui sa vyskytujuacute len v citoslovciach (heu ach eheu

beda ei oh hui ha) v časticiach (seu lebo ceu ako)

a v cudziacutech slovaacutech (Eurōpa Euroacutepa) V ostatnyacutech

priacutepadoch sa vyslovujuacute oddelene (ne-uter nijakyacute re-us

vinnyacute)

Za to že poznaacuteme kvantitu

latinskyacutech slov vďačiacuteme

čiastočne zachovanyacutem uacutedajom

riacutemskych gramatikov

predovšetkyacutem však latinskej

poeacutezii Bola piacutesanaacute časomernou

prozoacutediou v ktorej je

rozhodujuacuteca kvantita slabiacutek

a teda okrem ineacuteho aj dĺžka

samohlaacutesok

21

Zaacutekladneacute pravidlaacute latinskej vyacuteslovnosti

dokaacutežeme rekonštruovať na zaacuteklade svedectva staryacutech

gramatikov z prepisov do greacutečtiny a zo stredovekej

tradiacutecie Po rozpade Riacutemskej riacuteše sa vyacuteslovnosť

latinčiny začala prispocircsobovať vyacuteslovnosti jazykov

romaacutenskych naacuterodov Tieto rozdiely sa udržali dodnes

Každyacute naacuterod uchovaacuteva vlastnuacute vyacuteslovnosť latinčiny

prispocircsobenuacute svojmu jazyku Naša vyacuteslovnosť sa

definitiacutevne ustaacutelila na rakuacutesko-uhorskyacutech gymnaacuteziaacutech

v 19 storočiacute Pravidlaacute vyacuteslovnosti ktoraacute je normatiacutevna

v slovenskom stredoškolskom a vysokoškolskom

prostrediacute suacute

grafeacutemu i vyslovujeme na začiatku slova pred

vokaacutelom ako j iam (jam) už vo vnuacutetri slova

medzi dvoma vokaacutelmi vyslovujeme i ako jj

maior (majjor) vaumlčšiacute eius (ejjus) jeho

V greacuteckych slovaacutech je i vždy samohlaacuteskoveacute

Iōnēs (Ioacuteneacutes) Ioacutenovia

diftongy ae oe znejuacute ako slovenskeacute eacute Caesar

(Ceacutezar) proelium (preacutelium) boj Ak sa maacute

diftong vysloviť oddelene kladuacute sa nad druhyacute

vokaacutel dve bodky alebo čiarka poeumlta alebo

poēta baacutesnik

c vyslovujeme ako slovenskeacute c pred e i y ae

oe eu cēna obed cibus jedlo caelum nebo

atď všade inde sa vyslovuje ako k cor srdce

caput hlava clārus slaacutevny locus miesto dīc

povedz

d t n pred i e sa nemaumlkčiacute dīcō (dyacutekoacute)

hovoriacutem tibi (tybi) tebe decem desať

ngu sa vyslovuje ako ngv lingua (lingva)

jazyk

ph sa vyslovuje ako f philosophia (filozofia)

Piacutesmeno C bolo pocircvodne

znakom pre hlaacutesku k i g Až

neskocircr od pol 3 stor pred Kr

došlo s rozvojom literaacuterneho

života pod vplyvom rozdielnej

vyacuteslovnosti (nezneleacute k ne zneleacute

g) k rozlišovaniu aj v grafike C

versus G V klasickej latinčine

sa c vyslovovalo ako k bez

ohľadu na foneacutemu ktoraacute

nasledovala

Zvyšky stareacuteho pravopisu G suacute

zachovaneacute v skratkaacutech osobnyacutech

mien C = Gāius a Cn =

Gnaeus

K sa zachovalo len

v niekoľkyacutech slovaacutech K = Kal

= Kalendae prvyacute deň v mesiaci

Karthāgō (ale i Carthāgō)

mesto v severnej Afrike K =

Kaesō osobneacute meno

Naše U označovali Rimania

grafeacutemou V Dnes ich už

v piacutesme rozlišujeme

Y a Z sa vyskytujuacute len

v greacuteckych slovaacutech

Reštituovanaacute vyacuteslovnosť

V polovici 20 storočia vznikla

snaha zjednotiť latinskuacute

vyacuteslovnosť na zaacuteklade

predpokladaneacuteho stavu

v klasickej dobe V mnohyacutech

krajinaacutech tuacuteto tzv reštituovanuacute

čiže obnovenuacute vyacuteslovnosť

prijali Dvojhlaacutesky ae oe

vyslovujeme [aacutee] [oacute

e] saepe

[saacuteepe] poena [poacuteena] ndash obe

slovaacute suacute dvojslabičneacute Greacutecke

piacutesmeno y sa vyslovuje uuml

Piacutesmeno c znie ako k všade teda

aj pred e a i Spojenie ti

vyslovujeme ako ti aj pred

nasledujuacutecou samohlaacuteskou

amīcitia [amiacutekitia] Znak v

označuje zvuk anglickeacuteho w

Piacutesmeno h sa nečiacuteta alebo znie

len veľmi slabo

22

qu sa vyslovuje ako kv aqua (akva) voda

rh sa vyslovuje ako r rhētor (reacutetor) rečniacutek učiteľ rečniacutectva

s sa medzi vokaacutelmi a spravidla medzi vokaacutelom a konsonantmi m n l vyslovuje ako z

rōsa (roza) ruža mensis (meacutenzis) mesiac pulsus (pulzus) zahnanyacute

ti vyslovujeme pred vokaacutelom alebo pred ae ako ci grātia (graacutecija) vďaka dīvitiae

(dyacutevicijeacute) bohatstvo ALE po s t x tiež ak maacute priacutezvuk a v greacuteckych slovaacutech

vyslovujeme ako ty bestia (bestya) zviera mixtiō (mixtyoacute) zmiešanina tōtīus (toacutetyacuteus)

celeacuteho Miltiadēs (Miltyadeacutes) Miltiadeacutes greacutecky štaacutetnik

123 Kvantita slabiacutek

V latinčine rozlišujeme nielen kraacutetke a dlheacute vokaacutely ale aj kraacutetke a dlheacute slabiky

Slabika je kraacutetka vtedy keď obsahuje kraacutetky vokaacutel po ktorom nasleduje iba jednoduchyacute

konsonant populus ľud Ak však za kraacutetkym vokaacutelom nasledujuacute aspoň dva konsonanty

slabika je dlhaacute

Latinskeacute slabiky suacute teda dlheacute 1 prirodzene keď obsahujuacute dlhyacute vokaacutel alebo diftong

nātūra priacuteroda aurum zlato 2 poziacuteciou keď po kraacutetkej slabike nasleduje skupina aspoň

dvoch konsonantov modestia skromnosť Rimania ciacutetili oba druhy slabiacutek celkom prirodzene

ako dlheacute Treba však poznamenať že kombinaacutecia jedneacuteho z konsonantov p b t d c g na

prvom a l alebo r na druhom mieste konsonantickej skupiny nemaacute na dĺžku slabiky vplyv

slabika s kraacutetkym vokaacutelom ostaacuteva kraacutetka (integra ndash druhaacute slabika je kraacutetka i keď pre

baacutesnikov nie vždy)

Tento dvojityacute typ kvantity je rozhodujuacuteci pre miesto slovneacuteho priacutezvuku

124 Priacutezvuk latinskyacutech slov

Latinskeacute slovaacute sa skladajuacute z priacutezvučnyacutech a nepriacutezvučnyacutech slabiacutek Priacutezvuk sa v piacutesme

neoznačuje Jednoslabičneacute slovaacute (okrem predložiek a spojok) majuacute priacutezvuk vždy

Dvojslabičneacute slovaacute majuacute priacutezvuk na predposlednej slabike Troj- a viacslabičneacute slovaacute majuacute

priacutezvuk

1 na predposlednej slabike ak je taacuteto dlhaacute laudāmus honestus

2 na tretej slabike od konca ak je predposlednaacute slabika kraacutetka fēmina lēgimus

23

Znamenaacute to že priacutezvuk sa mocircže (na rozdiel od slovenčiny) v jednotlivyacutech tvaroch jedneacuteho

slova pohybovať napr amor ndash amōrem (laacuteska) tenebrae ndash tenebrārum (temnota) repetere ndash

repetō ndash repetāmus (opakovať)

125 Odraz klasickyacutech jazykov vo zvukovej straacutenke slovenčiny

Suacutečasťou našej slovnej zaacutesoby je množstvo slov pochaacutedzajuacutecich ešte z antiky

Použiacutevame ich v odbornej ale i bežnej každodennej komunikaacutecii bez toho aby sme si

uvedomili že ich vyacuteslovnosť a pravopis je ovplyvnenyacute klasickyacutemi jazykmi a nie vždy

zodpovedaacute slovenskeacutemu jazykoveacutemu uacutezu

Slovenčina patriacute k tzv zaacutepadoslovanskyacutem jazykom do ktoryacutech mnoheacute slovaacute antickeacuteho

pocircvodu neprenikli na rozdiel od vyacutechodoslovanskyacutech

jazykov priamo z greacutečtiny ale prostredniacutectvom

latinčiny ktoraacute zachovala pocircvodnuacute klasickuacute greacutecku

vyacuteslovnosť i pravopis tyacutechto slov Vo

vyacutechodoslovanskyacutech jazykoch sa prejavuje vyacuteslovnosť

greacuteckych hlaacutesok z 9 ndash 10 stor (obdobie vzniku

cyriliky z greacuteckej alfabety) ktoraacute bola v niektoryacutech

priacutepadoch odlišnaacute ako v obdobiacute klasickej ioacutensko-

attickej greacutečtiny Napriacuteklad litera Β β (beacuteta b)

označovala v byzantskej greacutečtine hlaacutesku v vokaacutel Η η

(eacuteta eacute) sa vyslovoval ako i litera Θ θ (theacuteta th) sa

vyslovovala ako f Z pocircvodneacuteho greacuteckeho Βαβυλών (Babyloacuten) maacuteme preto dnes v ruštine

Вавилόн (Vaviloacuten) ale v slovenčine Babylon z greacuteckeho ῥήτώρ (rheacutetoacuter) ruskeacute рuacuteтор (riacutetor)

a slovenskeacute reacutetor z greacuteckeho καθέδρα (kathedra) ruskeacute кaacuteфедра (kaacutefedra) a slovenskeacute

katedra

Pri slovaacutech ktoreacute obsahujuacute diftong je situaacutecia zložitejšia Starogreacutecky diftong αι (ai

v byzantskej vyacuteslovnosti e) sa vo vlastnyacutech menaacutech spravidla zachovaacuteva napr Aischylos

(Αἰσχύλος) Aiolos (Αἴολος) ale Etioacutepia (Αἰθιοπία) v apelatiacutevach však nachaacutedzame eeacute cez

latinskyacute diftong ae (e) napr gr σφαῖρα (sfaira) gt lat sphaera slovenskeacute sfeacutera gr αἵρεσις

(hairesis) gt lat haeresis slovenskeacute hereacuteza

V priacutepadoch korelaacutecie tvrdostimaumlkkosti (dď tť nň) pri viac menej zdomaacutecnenyacutech

slovaacutech nie je vyacuteslovnosť slov pochaacutedzajuacutecich z klasickyacutech jazykov ovplyvnenaacute slovenskyacutemi

Vyacutechodoslovanskeacute naacuterody ndash Rusi Ukrajinci Bielorusi

Zaacutepadoslovanskeacute naacuterody ndash Poliaci Ćesi Slovaacuteci Lužickiacute Srbi

Juhoslovanskeacute naacuterody ndash Bulhari Macedoacutenci Srbi Čiernohorci Slovinci Chorvaacuteti

24

pravidlami diktaacutetor disk titul kritika panika nivelaacutecia atď V slovenčine sa odraacuteža aj

dvojakaacute vyacuteslovnosť latinskeacuteho c (ako k alebo c) Vo vlastnyacutech menaacutech sa pritom zvykne

zachovaacutevať aj pocircvodnyacute latinskyacute pravopis (Cato Claudius) Všeobecneacute menaacute sa piacutešu domaacutecim

pravopisom (kauza kultuacutera klasika)

126 Vyacuterazy antickeacuteho pocircvodu v slovnej

zaacutesobe slovenčiny

Z najstaršej doby preberajuacute zaacutepadoslovanskeacute

jazyky (a teda aj slovenčina) obzvlaacutešť latinskeacute slovaacute

suacutevisiace s naacuteboženskou a cirkevnou tradiacuteciou napr

klaacuteštor (lt claustrum od claudo = uzatvaacuteram) kostol (lt

castellum) pašie (lt passiō = utrpenie)

Neskocircr prenikajuacute do slovanskyacutech jazykov

rocircznymi cestami opaumlť prevažne z latinčiny ale

prostredniacutectvom nemeckeacuteho alebo romaacutenskeho

prostredia mnoheacute ďalšie slovaacute latinskeacuteho priacutep

latinsko-greacuteckeho pocircvodu napr škola (lt lat schōla lt

gr σχολή) komnata (lt lat caminata = miestnosť

s ohniskom gr κάμινος pec ohnisko) kalamaacuter (lt lat

calamarium lt calamus = trstina) skriňa (lt lat

scrinium = puzdro skriňa)

Najviac slov s latinskyacutemi a greacuteckymi koreňmi

sa dostalo do slovanskyacutech jazykov pod vplyvom

zaacutepadoeuroacutepskych jazykov najmauml od 16 storočia

a mnoheacute z nich fungujuacute dodnes ako internacionalizmy

Najčastejšiacutem zdrojom vyacutepožičiek bola francuacutezština

v ktorej pramenia vyacuterazy z oblasti politiky

diplomacie umenia moacutedy stravovania napr republika (lt lat rēs pūblica = vec verejnaacute)

kandidaacutet (lt lat candidus = biely čistyacute nepoškvrnenyacute) moacuteda (lt lat modus = spocircsob) menu

(lt lat minūtus lt minuere = zmenšenyacute počet jedaacutel)

V starovekom Riacuteme bolo

potrebneacute pri uchaacutedzaniacute sa o uacuterad

podať prihlaacutešku V priacutepade ak

bola prihlaacuteška uchaacutedzača

praacutevoplatnaacute nosil na verejnosti

bielu toacutegu (toga candida) Takto

mohla aj verejnosť veľmi

jednoducho kontrolovať jeho

spraacutevanie sa Uchaacutedzač

oblečenyacute do bielej toacutegy =

candidatus

25

V ekonomickej a komerčnej sfeacutere nachaacutedzame rad vyacuterazov talianskeho pocircvodu napr

brutto (lt lat brutus = hrubyacute) manko (lt lat mancus = kusyacute neuacuteplnyacute) inkaso (tal sloveso

incassare dať peniaze do pokladne tal cassa lt lat capsa = puzdro skrinka)

Z angličtiny pochaacutedzajuacute vyacuterazy pre oblasť techniky tradičnej i suacutečasnej V tomto

priacutepade možno hovoriť o skrytyacutech latinizmoch napr procesor (lt lat prōcedō = pokračujem)

enter (lt lat intrō = vstupujem) manažeacuter (angl to manage z tal maneggiare lt z lat manū

agō = konaacutem tvoriacutem rukou)

Na prevažne latinskom zaacuteklade je vytvorenaacute lingvistickaacute terminoloacutegia a na kombinaacutecii

greacuteckych a latinskyacutech prvkov je zas založeneacute umelo vytvoreneacute pomenovanie jednotiek

metrickej suacutestavy napr meter (lt gr μέτρον = miera) gram (lt gr γράμμα = zaacuteznam) deka- (lt

gr δέκα = 10) hekto- (lt gr ἑκατόν = 100) kilo- (lt gr χίλιοι = 1000) deci- (lt lat decem =

10) centi- (lt lat centum = 100) mili- (lt lat mille = 1000)

26

13 Mennaacute a slovesnaacute flexia v latinčine

131 Mennaacute flexia

Podstatneacute menaacute (nōmina substantīva) suacute zaacutekladnyacutem slovnyacutem druhom a v raacutemci

slovnej zaacutesoby tvoria najpočetnejšiu skupinu S tyacutem ako sa menia a rozširujuacute ľudskeacute

vedomosti a skuacutesenosti meniacute sa i slovnaacute zaacutesoba nevyhnutnaacute na zachytenie mimojazykoveacuteho

sveta V uacutelohe substantiacutev mocircžu v latinčine vystupovať aj slovaacute ktoreacute pocircvodne nie suacute

substantiacutevami V takyacutechto priacutepadoch hovoriacuteme o substantivizaacutecii napr suprēmum valē

(poslednyacute pozdrav valē = imperatiacutev buď zdravyacute)

Substantiacuteva pomenuacutevajuacute samostatneacute pojmy veciacute (substanciiacute) v raacutemci gramatickyacutech

kategoacuteriiacute rodu čiacutesla a paacutedu

Rod substantiacutev klasickej latinčiny je určenyacute buď ich vyacuteznamom (prirodzenyacute rod) alebo

koncovkou (gramatickyacute rod) Menaacute osocircb a zvierat majuacute prevažne prirodzenyacute rod (mužskyacute

alebo ženskyacute) menaacute veciacute mužskyacute ženskyacute alebo strednyacute rod V latinčine však existujuacute i

viacrodoveacute substantiacuteva (commūnia) ktoreacute označujuacute jednyacutem slovom mužskyacute aj ženskyacute rod

(napr cīvis m občan f občianka sacerdōs m kňaz f kňažka) V ľudovej latinčine sa

rozlišovanie maskuliacuten a feminiacuten zachovalo neutrum však zaniklo a substantiacuteva patriace

k tejto rodovej triede sa stali maskuliacutenami alebo feminiacutenami Menaacute naacuterodov mužskyacutech

bytostiacute vetrov a mesiacov suacute v latinčine vždy maskuliacutena menaacute riek suacute vaumlčšinou maskuliacutena

menaacute ženskyacutech bytostiacute stromov krajiacuten ostrovov a miest feminiacutena

Kategoacuteria čiacutesla poukazuje na počet substanciiacute V latinčine sa prejavuje len singulaacuterom

alebo pluraacutelom Singulaacuter však neznamenaacute že pomenovanaacute vec alebo jav pozostaacuteva

nevyhnutne len z jedneacuteho člena mocircže označovať i skupinu totožnyacutech alebo rovnako

charakterizovanyacutech osocircb či veciacute Podobne aj pluraacutel

nemusiacute označovať mnohosť Tak ako v slovenčine

existujuacute aj v latinčine slovaacute ktoreacute majuacute len singulaacuter

(napr slovenskeacute liacutestie latinskeacute plebs = ľud) alebo

naopak len pluraacutel (napr slovenskeacute nožnice latinskeacute

castra = vojenskyacute taacutebor) alebo majuacute v singulaacuteri

a pluraacuteli rocirczny vyacuteznam napr latinskeacute littera (sg) =

piacutesmeno litterae (pl) = list

Kategoacuteria paacutedu naznačuje syntaktickeacute funkcie

(vetneacute vzťahy) substantiacutev Latinčina maacute šesť paacutedov

Latinskeacute pluralia tantum

(substantiacuteva majuacutece len pluraacutel

pomnožneacute substantiacuteva) typu

nuptiae (svadba) feriae

(sviatky slaacutevnosti) epulae

(hostina hody) suacute typologicky

bliacutezke slovenskyacutem naacutezvom

rocircznych rodinnyacutech a inyacutech

slaacutevnostiacute ako suacute napr

narodeniny krstiny meniny

hody a i

27

Prvyacute paacuted nazyacutevali Rimania cāsūs nominatīvus (paacuted ktoryacute pomenuacuteva nomināre = nazyacutevať)

Druhyacute paacuted mal viacero naacutezvov (c patrius = otcovskyacute pretože udaacuteval pocircvod ndash čiacute syn alebo

dceacutera c possessīvus pretože ukazoval komu čo patriacute ndash čia vec c generalis pretože bol

vyacutechodiskom pre tvorbu ďalšiacutech tvarov od ich zaacutekladu ndash corpus corpor-is c qualitātis

pretože udaacuteval vlastnosť niečoho c partitīvus pretože udaacuteval celok z ktoreacuteho sa uvaacutedza

nejakaacute časť) Zo všetkyacutech naacutezvov sa ujal naacutezov genitīvus (rodinnyacute) Tretiacutem paacutedom sa

vyjadroval predovšetkyacutem vyacuteznam daacutevania a bol preto nazyacutevanyacute casus datīvus (dare = daacutevať)

Štvrtyacute paacuted nazyacutevali Greacuteci πτῶσις αἰτιατική (ptoacutesis aitiatikeacute = priacutečinnyacute paacuted) Riacutemski gramatici

sa mylne domnievali že je tento termiacuten vytvorenyacute od slovesa αἰτιᾶσθαι (aitiasthai =

obviňovať) a preto paacuted nazvali accūsatīvus (obviňovaciacute accūsāre = obviňovať) Piaty paacuted

nazyacutevali v Riacuteme cāsūs vocatīvus (volaciacute vocāre = volať) Vokatiacutev nie je pravyacutem paacutedom stojiacute

gramaticky mimo vety Zvlaacuteštny tvar pre vokatiacutev existuje v latinčine len v singulaacuteri o-

deklinaacutecie (2 deklinaacutecia) V ostatnyacutech priacutepadoch sa pri osloveniacute použiacuteva nominatiacutev

Spomenutyacutech paumlť paacutedov maacute latinčina so slovenčinou spoločnyacutech navyše maacute ešte ablatiacutev (paacuted

odlukovyacute) ktoryacute zodpovedaacute tak slovenskeacutemu lokaacutelu ako aj inštrumentaacutelu

Latinskeacute substantiacuteva sa rovnako ako slovenskeacute

skloňujuacute V latinčine existuje paumlť typov skloňovania

ktoreacute v podstate na rozdiel od slovenčiny nemajuacute

nijakyacute vzťah ku gramatickeacutemu rodu substantiacutev Každeacute

latinskeacute substantiacutevum sa daacute jednoznačne zaradiť do

jedneacuteho z piatich typov skloňovania do jednej

z deklinaacuteciiacute (dēclinātiō) Skloňovanie sa v latinčine

realizuje podobne ako v slovenčine pripaacutejaniacutem

paacutedovyacutech koncoviek ku kmeňu Aby sme mohli

substantiacuteva skloňovať musiacuteme poznať genitiacutev

singulaacuteru (umožňuje zaradenie substantiacuteva do jednej

z piatich deklinaacuteciiacute) a kmeň slova pretože k nemu sa

pripaacutejajuacute koncovky jednotlivyacutech paacutedov (kmeň

dostaneme po odtrhnutiacute koncovky genitiacutevu singulaacuteru

resp pluraacutelu -(r)um) Nominatiacutev singulaacuteru prezraacutedza

spoľahlivo deklinaacuteciu do ktorej substantiacutevum patriacute

len v menšine priacutepadov Pocircvodnyacute slovnyacute zaacuteklad bol

totiž v nominatiacuteve často rocircznymi jazykovyacutemi procesmi

1 deklinaacutecia

femina feminae f = žena

poēta poētae m = baacutesnik

2 deklinaacutecia

servus servī m = otrok

puer puerī m = chlapec

ager agrī m = pole

laurus laurī f = vavriacuten

verbum verbī n = slovo

3 deklinaacutecia

victor victōris m = viacuteťaz

nomen nominis n = meno

oratiō oratiōnis f = reč

mare maris n = more

caput capitis n = hlava

4 deklinaacutecia

exercitus exercitūs m = vojsko

manus manūs f = ruka

cornū cornūs n = roh paroh

5 deklinaacutecia

diēs diēī mf = deň

rēs reī f = vec

28

podstatne zmenenyacute V genitiacuteve singulaacuteru ale ostal naproti tomu zjavnyacute napr iter (N sg)

itineris (G sg) = cesta Od kmeňa substantiacutev sa tvoria aj odvodeniny napr lex legis (zaacutekon)

ndash legaacutelny nox noctis (noc) ndash nocturno genus generis (rod) ndash generaacutecia mens mentis

(myseľ) ndash mentaacutelny facultās facultātis (možnosť) ndash fakultatiacutevny

Koncovka genitiacutevu singulaacuteru sa uvaacutedza v každom slovniacuteku za nominatiacutevom

substantiacuteva Substantiacuteva 1 deklinaacutecie majuacute v G sg koncovku -ae substantiacuteva 2 deklinaacutecie

koncovku -ī substantiacuteva 3 deklinaacutecie koncovku -is substantiacuteva 4 deklinaacutecie -ūs a napokon

substantiacuteva 5 deklinaacutecie koncovku -ēī-eī

Pre všetky deklinaacutecie platia nasledujuacutece formaacutelne pravidlaacute

1 neutraacute majuacute bez vyacutenimky tvar akuzatiacutevu singulaacuteru totožnyacute s nominatiacutevom singulaacuteru

2 všetky neutraacute majuacute v nominatiacuteve a v akuzatiacuteve pluraacutelu koncovku -a

3 vo všetkyacutech deklinaacuteciaacutech znie ablatiacutev pluraacutelu rovnako ako datiacutev pluraacutelu

132 Vzťah latinčiny k morfoloacutegii a tvorbe slov slovenskeacuteho jazyka

Pokiaľ ide o morfologickeacute javy mocircžeme vzťah latinčiny (greacutečtiny) k slovenčine

sledovať predovšetkyacutem na lexikaacutelnych jednotkaacutech latinsko-greacuteckeho pocircvodu Slovenčina

tvoriacute pri zaraďovaniacute substantiacutevnych latinizmov do

deklinačneacuteho systeacutemu tvary zvaumlčša (nie však celkom

docircsledne) od latinskeacuteho zaacutekladu napr pri maskuliacutenach

na -us -ius realizm-us realizm-u egoizm-us egoizm-

u exit-us exit-u logaritm-us logaritm-u laps-us

laps-u August-us August-a Vergili-us Vergil-ia a i

Naproti tomu mnoheacute podobneacute substantiacuteva

ktoreacute suacute siacutece utvoreneacute od latinskyacutech slovnyacutech

zaacutekladov ale pri ktoryacutech koncoveacute -us nie je

nominatiacutevnou koncovkou lež suacutečasťou kmeňa alebo

širšej koncovky a tiež substantiacuteva cudzieho (nie

latinskeacuteho) pocircvodu sa skloňujuacute s ponechaniacutem -us vo

všetkyacutech paacutedoch Do tejto skupiny patria napr vyacuterazy

autobus omnibus reacutebus bambus kaktus luxus a i

Radia sa sem aj niektoreacute slovaacute latinskeacuteho

pocircvodu pri ktoryacutech je siacutece -us nominatiacutevnou

Omnibus ndash dopravnyacute

prostriedok ktoryacute vznikol

v roku 1825 vo Francuacutezsku Bol

použiacutevanyacute ako dostavniacutekovaacute

doprava na trati Nantes ndash

Richebourg

Voiture omnibus = voz pre

všetkyacutech všetkyacutem skraacuteteneacute na

omnibus a neskocircr na bus

lat omnis = všetok (omnibus =

D pl všetkyacutem)

29

koncovkou ale ktoreacute nadobudli inyacute vyacuteznam akyacute mali

v latinčine takže v ich štylistickom použiacutevaniacute nastal

posun a tyacutem sa stratila aj kontinuita s pocircvodnyacutem

skloňovaniacutem Takyacutemi suacute napr vyacuterazy cirkus cirkusu

humus humusu funus funusu (ale funebraacutek ndash tvar

odvodenyacute od slovneacuteho zaacutekladu funus funebris m) a i

Rešpektovanie latinskeacuteho deklinačneacuteho systeacutemu

je v protiklade k princiacutepu nemennosti zaacutekladnej

morfeacutemovej skladby slova ktoryacute je vlastnyacute napr ruštine Taacute skloňovanie substantiacutev

zdomaacutecňuje a to buď tak že zachovaacuteva pocircvodnuacute latinskuacute koncovku nominatiacutevu v celom

skloňovaniacute napr казус -уса (kaacutezus kaacutezusa) alebo ju celkom vypuacutešťa napr Юлий -ия

(Julij Julija) Princiacutep morfeacutemovej nemennosti prenikaacute pod vplyvom hovoroveacuteho uacutezu aj do

slovenčiny napr viacuterus viacuteru aj viacuterusu

Vzťah latinskyacutech a slovenskyacutech substantiacutev možno do istej miery sledovať aj v

ich rodovej charakteristike Slovenčina veľmi často zachovaacuteva pri slovaacutech pochaacutedzajuacutecich

z latinčiny ich pocircvodnyacute rod napr doctor ndash doktor (muž rod) professor ndash profesor (muž rod)

auctoritās ndash autorita (žen rod) facultās ndash fakulta (žen rod) praesidium ndash preziacutedium (str

rod) laboratorium ndash laboratoacuterium (str rod) Rod si teda udržali latinskeacute maskuliacutena na -or

neutraacute na -um-ium a feminiacutena na -tās Latinskeacute feminiacutena so sufixom -tiō-siō majuacute

v slovenčine zakončenie -cia-zia napr resolutiō ndash rezoluacutecia imitatiō ndash imitaacutecia corruptiō ndash

korupcia invasiō ndash invaacutezia a i

133 Slovesnaacute flexia

Slovesaacute (verba) suacute zaacutekladnyacutem slovnyacutem druhom pomenuacutevajuacutecim procesuaacutelne priacuteznaky

substanciiacute Všetky tvary latinskeacuteho slovesa sa rozdeľujuacute podľa gramatickeacuteho rodu na určiteacute

a neurčiteacute slovesneacute tvary Určiteacute slovesneacute tvary suacute tie ktoreacute označujuacute všetky gramatickeacute

vyacuteznamy najmauml osobu a čiacuteslo Neurčiteacute slovesneacute tvary neoznačujuacute osobu a čiacuteslo

Slovesnaacute flexia či časovanie (coniugātiō) sa v latinčine vyznačuje schopnosťou

vyjadrovať slovesnyacute rod čas spocircsob osobu a čiacuteslo

Rod (genus) latinskyacutech slovies je dvojakyacute činnyacute (g āctīvum) a trpnyacute (g passīvum)

V latinčine podobne ako v slovenčine deliacuteme slovesaacute v aktiacuteve na predmetoveacute

a bezpredmetoveacute pričom sa predmetoveacute členia ďalej na prechodneacute (trānsītīva) a neprechodneacute

Pri preklade je tiež nevyhnutneacute

nezabuacutedať na fakt že latinskyacute

svet nie je identickyacute s tyacutem našiacutem

a aj zdanlivo rovnakeacute veci mocircžu

mať inyacute obsah (napr dom voz

lampa vojak sloboda a pod)

30

(intrānsītīva) Prechodneacute slovesaacute majuacute predmet v prostom akuzatiacuteve neprechodneacute slovesaacute

v inom prostom paacutede alebo v predložkovom paacutede Uacuteplneacute pasiacutevum vytvaacuterajuacute len prechodneacute

slovesaacute Pri neprechodnyacutech slovesaacutech sa použiacuteva pasiacutevum iba v 3 os sg (pugnātur = bojuje

sa) Latinskeacute pasiacutevum maacuteva často zvratnyacute (reflexiacutevny) vyacuteznam (lavor = umyacutevam sa)

Latinskyacute jazyk rozlišuje šesť časov ndash jeden priacutetomnyacute (tempus praesēns) tri minuleacute (t

imperfectum t perfectum t plūsquamperfectum) a dva buduacutece (t futūrum prīmum t futūrum

exāctum)

Slovesneacute spocircsoby suacute v latinčine tri (tzv

osobneacute) oznamovaciacute (modus indicātīvus) rozkazovaciacute

(m imperātīvus) a spojovaciacute (m coniūnctīvus)

Indikatiacutev predstavuje proces vyjadrenyacute slovesom ako

skutočnyacute konjunktiacutev ako takyacute ktoryacute hovoriaci alebo

autor predpokladaacute a imperatiacutev označuje snahu

hovoriaceho alebo autora ovplyvniť spraacutevanie

adresaacuteta

Okrem troch osobnyacutech maacute latinčina aj paumlť

neosobnyacutech spocircsobov ktoreacute neoznačujuacute ani osobu ani

čas Ide o menneacute tvary Infinitiacutev je slovesneacute

substantiacutevum ktoreacute maacute menneacute i slovesneacute vlastnosti

Ako meno je neutrom singulaacuteru ako sloveso vyjadruje

rod aktiacutevny alebo pasiacutevny Nevyjadruje čas ako takyacute

ale len časovyacute vzťah (tvoriacute sa infinitiacutev preacutezenta

perfekta a futuacutera) Supiacutenum je slovesneacute substantiacutevum

ktoreacute maacute len dva paacutedy Supiacutenum na -um (akuzatiacutev) maacute

funkciu priacuteslovkoveacuteho určenia smeru uacutečelu pri

slovesaacutech pohybu a supiacutenum na -u (ablatiacutev) ktoreacute maacute

funkciu priacuteslovkoveacuteho určenia obmedzenia (naznačuje

že tvrdenie neplatiacute všeobecne ale len v určitom

zmysle) pri niektoryacutech adjektiacutevach Gerundium

(slovesneacute substantiacutevum na -nd) je v podstate

skloňovanyacute infinitiacutev preacutezenta zvaumlčša aktiacuteva Maacute len

štyri paacutedy (genitiacutev datiacutev akuzatiacutev ablatiacutev)

Gerundiacutevum (slovesneacute adjektiacutevum na -nd) maacute pasiacutevny

Legenda

lat legere = čiacutetať gerundiacutevum

legendum = niečo maacute musiacute byť

čiacutetaneacute (legenda = tvar pluraacutelu)

1 rozpraacutevanie nepodloženeacute

skutočnosťou o nejakej

osobnosti či udalosti pocircvodne

rozpraacutevanie o živote svaumltyacutech

ktoreacute bolo treba čiacutetať v určityacutech

dňoch

Legenda o sv Jurajovi

2 vysvetlivky na mape skratky

značky na mape treba čiacutetať ako

suacute vysvetleneacute

3 veľmi znaacutema osobnosť

31

vyacuteznam ku ktoreacutemu sa pripaacuteja modaacutelny vyacuteznam

nutnosti alebo možnosti Particiacutepium je adjektiacutevum

odvodeneacute od slovesa V texte zastupujuacute particiacutepiaacute

v najjednoduchšom priacutepade uacutelohu adjektiacutev (napr

mulier amans = milujuacuteca žena videō virum

territum = vidiacutem vydeseneacuteho muža) častejšie však

plnia ineacute uacutelohy V spojeniacute so substantiacutevom alebo

zaacutemenom sa často použiacutevajuacute tam kde by sme

v slovenčine použili vedľajšiu vetu a v tzv vaumlzbe

ablatiacutevu absoluacutetneho sa použiacuteva dokonca na uacuterovni

samostatnej vety Latinčina rozlišuje dve aktiacutevne

(part preacutezenta a futuacutera) a jedno pasiacutevne particiacutepium

(part perfekta) Particiacutepia sa skloňujuacute

V slovesnej flexii sa rozlišujuacute tri osoby

(personae) 1 2 3 a čiacuteslo (numerus) je dvojakeacute

jednotneacute (n singulāris) a množneacute (n plūrālis)

Každeacute latinskeacute sloveso je v slovniacutekoch

uvaacutedzaneacute nasledovne legō ere lēgī lēctum (=

zbierať zhromažďovať čiacutetať) pričom na

odvodzovanie tyacutechto štyroch tvarov neexistuje

žiadne pravidlo

legō = 1 os sg indikatiacutevu preacutezenta aktiacuteva (čiacutetam)

legere = infinitiacutev preacutezenta aktiacuteva (čiacutetať)

v kombinaacutecii s 1 osobou sa podľa neho daacute pri

každom slovese rozoznať do ktorej zo štyroch

slovesnyacutech tried (konjugaacuteciiacute) patriacute

1 os sg a infinitiacutev preacutezenta aktiacuteva reprezentujuacute tzv preacutezentovyacute kmeň z ktoreacuteho sa

tvoria mnoheacute slovesneacute tvary s priacutetomnyacutem minulyacutem i buduacutecim vyacuteznamom

lēgī = 1 os sg ind perfekta aktiacuteva (prečiacutetal som) tento tvar reprezentuje tzv perfektovyacute

kmeň z ktoreacuteho vychaacutedzajuacute mnoheacute latinskeacute slovesneacute tvary ktoreacute suacute zvaumlčša charakterizovaneacute

dokonavyacutem vyacuteznamom

lēctum = tzv supiacutenum maacutelo použiacutevanyacute tvar avšak docircležityacute pretože sa od neho odvodzujuacute

ďalšie slovesneacute tvary reprezentuje tzv supiacutenovyacute kmeň

Kmeň particiacutepia preacutezenta aktiacuteva

(zjavnyacute v genitiacuteve sg laudans

laudantis videns videntis) je

v slovenčine viditeľnyacute v koncovke

mnohyacutech slov napr praesidens

praesidentis (predsedajuacuteci) ndash

prezident abstinens abstinentis

(zdržiavajuacuteci sa) ndash abstinent

patiens patientis (trpiaci) ndash

pacient

Od particiacutepia preacutezenta aktiacuteva suacute

odvodeneacute aj feminiacutena ako napr

tolerans tolerantis (znaacutešajuacuteci) ndash

tolerancia distans distantis

(vzdialenyacute) ndash dištancia a i

V slovesnyacutech tvaroch odvodenyacutech

od preacutezentoveacuteho kmeňa majuacute

všetky slovesaacute rovnakeacute osobneacute

koncovky (označujuacute čiacuteslo

a zaacuteroveň aj osobu)

aktiacutevum

-ōm -s -t -mus -tis -nt

pasiacutevum

-(o)r -ris -tur -mur -minī -ntur

Koncovky zostaacutevajuacute vo všetkyacutech

tvaroch preacutezentoveacuteho kmeňa

konštantneacute i keď sa hlaacutesky pred

koncovkou menia a vyjadrujuacute tak

čas a spocircsob Napriacuteklad legimus =

čiacutetame legēmus = budeme čiacutetať

legēbāmus = čiacutetali sme legāmus =

nech čiacutetame legerēmus = čiacutetali by

sme

32

Ako od kmeňa substantiacutev aj od slovesnyacutech

kmeňov je možneacute tvoriť odvodeniny nie zriedkavo

aj z dvoch rozdielnych kmeňov toho isteacuteho slovesa

napr dirigo dirigere direxi directum (riadiť) ndash

dirigent direktor redigo redigere redegi

redactum (privaacutedzať spaumlť uviesť do stavu) ndash

redigovať redaktor moveo movere movi motum

(hyacutebať dojiacutemať) ndash movityacute motiacutev

Pod kmeňom rozumieme zaacutekladnuacute časť

slovesa v jednotlivyacutech časoch ktoraacute nesie jeho

vyacuteznam Ku kmeňu sa pripaacutejajuacute prefixy (predpony)

a sufixy (priacutepony) Podľa preacutezentoveacuteho slovesneacuteho

kmeňa rozdeľujeme latinskeacute slovesaacute do štyroch

slovesnyacutech tried konjugaacuteciiacute Pri rozdeleniacute hraacute rozhodujuacutecu uacutelohu samohlaacuteska ktoraacute sa pri

určityacutech slovesaacutech objavuje pred koncovkami

Latinskeacute konjugaacutecie

1 konj maacute v preacutezente pred

koncovkou vokaacutel āa vzor laudāre

2 konj sa pred koncovkou

vyznačuje vokaacutelom ēe vzor

monēre

3 konj je nepravidelnaacute pred

koncovkou sa striedajuacute vokaacutely

ieu vzor legere

4 konj maacute pred koncovkou vždy

īi vzor audīre

33

14 Predložky a predpony

Predložky sa vyskytujuacute jednak v spojeniach s paacutedovyacutemi formami mien jednak

v spojeniach so slovesami S paacutedmi mien (s vyacutenimkou nominatiacutevu a vokatiacutevu) vyjadrujuacute

rocirczne adverbiaacutelne vzťahy (miesto čas spocircsob priacutečina) Všetky predložky boli pocircvodne

adverbiaacute Pridaacutevali sa k menu v určitom paacutede na presnejšie vyjadrenie vzťahu alebo k slovesu

na bližšie určenie deja Vyacutevoj tyacutechto adverbiiacute šiel

dvojakyacutem smerom Buď sa tesnejšie spojili s menom

a stali sa predložkami alebo sa tesnejšie primkli k

slovesu a vznikli zloženeacute slovesaacute s predponami

Z historickeacuteho hľadiska rozdeľujeme predložky

na prvotneacute a druhotneacute Kyacutem v greacutečtine prvotneacute staršie

predložky funkciu adverbia stratili u druhotnyacutech

mladšiacutech byacuteva zachovanaacute Zo synchroacutenneho hľadiska

je medzi nimi docircležityacute rozdiel v tom že prvotneacute

predložky fungujuacute aj ako slovesneacute predpony druhotneacute

nie Niektoreacute latinskeacute predložky sa ako adverbiaacute

použiacutevajuacute aj v klasickej latinčine (post contra ante

intra infra supra circa atď)

Predložky vyjadrovali najprv priestorovyacute

vzťah Toto poniacutemanie ľahko prechaacutedzalo i na

vyjadrenie času Neskocircr sa začali použiacutevať aj na

vyjadrenie priacutečiny spocircsobu a inyacutech okolnostiacute deja

ktoreacute boli tiež chaacutepaneacute priestorovo

V spojeniacute so slovesnyacutemi formami si predložky

pocircvodne uchovaacutevali svoju samostatnosť ndash mohli byť

kladeneacute aj za sloveso priacutepadne byť oddeleneacute od

slovesa inyacutemi slovami Čoskoro sa však začali zrastať

so slovesom a menili sa tak na slovesneacute predpony (praeverbiaacute)

Slovesneacute predpony suacute suacutečasťou odbornyacutech termiacutenov a medzinaacuterodnyacutech slov a ich

poznanie je vyacutehodou či dokonca nevyhnutnosťou

Prvotneacute greacutecke predložky sa

spaacutejajuacute s jednyacutem s dvoma alebo

aj s troma paacutedmi Druhotneacute

predložky sa spaacutejajuacute (takmer)

vždy so substantiacutevom v genitiacuteve

Vaumlčšina latinskyacutech predložiek

sa spaacuteja s akuzatiacutevom

(naznačujuacute smer rozsah a pod)

alebo s ablatiacutevom (naznačujuacute

odluku miesto a pod) Niektoreacute

sa spaacutejajuacute s oboma paacutedmi

V neskorej latinčine sa počet

prvotnyacutech predložiek redukoval

Predložky s podobnyacutem

vyacuteznamom sa zamieňali napr

stieral sa rozdiel medzi de ex

ab Keď už ich vyacuteznamoveacute

odtienky neboli zreteľneacute jedna

predložka zviacuteťazila a nahradila

ostatneacute ndash v romaacutenskych

jazykoch prevlaacutedlo de

Tendencia k explicitnejšiemu

vyjadrovaniu viedla

k použiacutevaniu predložkovyacutech

paacutedov namiesto prostyacutech

V neskorej latinčine sa staacutele viac

použiacutevali predložkoveacute paacutedy až

sa dospelo k analytickeacutemu

stavu ktoryacute je v romaacutenskych

jazykoch

34

lat A AB ndash od

1 predložka

ab ovo (od vajca =) od prvopočiatku

ab origine od začiatku

ab extra zvonku z vonkajšej strany

a priori vopred z prvšieho

a posteriori na zaacuteklade skuacutesenostiacute

a dato odo dňa (vystavenia)

a die odo dňa

2 prefix

absolvent (ab + lat solvere = oslobodiť urobiť nezaacutevislyacutem)

abiturient (ab + lat iturus = hodlajuacuteci iacutesť odiacutesť)

abdikaacutecia (ab + lat dicere = hovoriť)

absencia (ab + lat esse = byť)

lat AD ndash k ku pri do

1 predložka

ad acta (aa) k (vybavenyacutem) spisom

ad rem k veci

ad hoc k tomuto pre tento priacutepad

ad infinitum do nekonečna

ad verbum doslova

ad informandum pre informaacuteciu

ad multos annos na dlheacute roky na zdravie

2 prefix

adaptaacutecia (ad + lat aptus = vhodnyacute spocircsobilyacute)

adverbium (ad + lat verbum = sloveso)

administratiacuteva (ad + lat ministrare = posluhovať)

V slovenčine (ale napr aj

v češtine a poľštine) sa prefix

ad- zmenil na a- (asimilaacutecia

aprobaacutecia a pod) Ineacute jazyky

(ruština nemčina angličtina

francuacutezština) však dodržiavajuacute

zdvojeneacute spoluhlaacutesky (asociaacutecia

ndash rus associacia nem

Assoziation angl association

rarr ad + socius = druh)

Vyacuteznam zdvojenia spoluhlaacutesky odliacutešenie latinskej predpony ad-

(kladnyacute vyacuteznam) od greacuteckej

predpony a- (negatiacutevny

vyacuteznam) asociaacutelny (asociaľnyj

asozial asocial) amoraacutelny

(amoralisch) asymetrickyacute

(asymetrisch) atď

Ak sa pri použitiacute greacuteckej

predpony a- začiacutena zaacuteklad slova

na samohlaacutesku vkladaacute sa za

predponu n a-n-alfabet a-n-

onym (gr onoma = meno) a-n-

algetikum (gr algos = bolesť)

35

pred niektoryacutemi spoluhlaacuteskami sa prefix ad spodobuje

akceleraacutecia (ad + lat celer = ryacutechly)

akumulaacutecia (accumulatio = ad + lat cumulatio = hromadenie)

agresia (aggressio = ad + lat gradi = pristuacutepiť)

lat ANTE ndash pred (skocircr vopred predchaacutedzajuacuteci)

gr ANTI- ndash proti

1 predložka

Hannibal ante portas Hannibal pred braacutenami

(Vyacutekrik zdesenia r 211 pred Kr keď Hannibal

postupoval proti Riacutemu)

2 prefix ante

antedatovať (ante + lat dare = daacutevať)

anteponovať (ante + lat ponere = klaacutesť)

prefix anti

antifašista antimilitarizmus

antipatia (anti + gr pathos = vaacutešeň utrpenie)

antikoncepcia (anti + lat concipere = počať)

antiseptikum (anti + gr seacutepsis = hnitie)

NB ndash v taliančine použiacutevajuacute v niektoryacutech priacutepadoch aj tuacuteto predponu vo vyacutezname pred

(napr antipasta = predjedlo anticamera = predsieň)

gr AUTO- ndash (autos =) saacutem

1 zaacutemeno

Gnoacutethi seauton (Nosce te ipsum) (Thaleacutes) Poznaj saacutem seba

Antoloacutegia

= gr anthos + lat legere

(anthos = kvet legere = zbierať)

rarr bdquozbierka kvetovldquo = zborniacutek

vybranyacutech praacutec

36

2 prefix

autobiografia (auto + gr bios = život grafein = piacutesať)

autogram (auto + gr gramma = piacutesmeno zaacutepis)

autonoacutemia (auto + gr nomos = zaacutekon)

autosugescia (auto + lat suggere = presviedčať prehovaacuterať)

automobil (auto + lat mobilis = pohyblivyacute)

ako skratka slova automobil

autodrom (+ gr dromos = beh pretekaacuterska draacuteha)

autogaraacutež (+ fr garer = dať na vedľajšiu koľaj priviesť do bezpečia)

ako skratka slova automat automatickyacute (gr automatos = saacutem od seba z vlastneacuteho

popudu)

autoblok (+ angl to block = zatarasiť blokovať)

lat BI- TRI- MULTI- ndash (bis =) dvakraacutet (tres =) tri (multus =) mnohyacute

Bis dat qui cito dat Dvakraacutet daacuteva kto ryacutechlo daacuteva

prefix

biatlon (bi + gr athlon = zaacutepas zaacutepolenie)

bicykel (bi + gr kyklos gt lat cyclus = koleso kruh)

bilateraacutelny trilateraacutelny multilateraacutelny (bi tri multi + lat latus -eris = strana bok)

bifokaacutelny (bi + lat focus = ohnisko)

lat DE DI- ndash o od podľa

1 predložka

de facto podľa skutočnosti skutočne

de iure podľa praacuteva praacutevom

de dato (dd) odo dňa vyhotovenia

de die in diem zo dňa na deň

De mortuis nihil nisi bene O mŕtvych nič ak nie dobre (O mŕtvych len dobre)

37

De gustibus non est disputandum O chuti (vkuse) sa nemaacute diskutovať (škriepiť)

(Proti gustu žiaden dišputaacutet)

2 prefix

deskriptiacutevny (de + lat sribo ere scripsi scriptum = piacutesať)

deportovať (de + lat portare = niesť)

deponovať (de + lat ponere = klaacutesť)

dedukovať (de + lat ducere = viesť)

ďalšia vyacuteznamotvornaacute funkcia odstraacutenenie

pocircvodneacuteho zmyslu zaacutekladneacuteho slova

formovať ndash deformovať

centralizovať ndash decentralizovať

v našom pravopise sa niekedy prejavuje ako di-

= vyacuteznam našej predpony roz-

dislokaacutecia (+ lat locus = miesto)

distribuacutecia (+ lat tribuere = udeľovať)

disharmoacutenia (+ gr harmonia = suacutelad suacutezvuk)

dilataacutecia (+ lat latus = širokyacute)

diskvalifikovať (dis + qualis akyacute + facere robiť

= bdquourobiť niekoho nekvalitnyacutemldquo)

gr DI- (latinskeacute bis)

gr DYS- (porucha zoslabnutie nespraacutevnosť)

prefix

dimorfia (di + gr morfeacute = tvar)

diftong (di + gr fthongos = hlas zvuk)

dyslexia (dys + lat legere = čiacutetať)

dysgrafia (dys + gr grafein = piacutesať)

Diplom

z gr diplooacute = zdvojujem

Diploacutema bola docircležitaacute listina

zloženaacute vo dvoje Obyčajneacute

listiny sa nechaacutevali kedysi len

tak nezloženeacute Ak bolo treba

vyjadriť docircležitosť obsahu

listiny (udelenie vyacutesad praacutev

titulu a pod) zložila sa na

dvakraacutet

38

dyslalia (dys + gr lalein = znieť zvučať štebotať)

dyspepsia (dys + gr peptein = traacuteviť)

dysfoacutenia (dys + gr foneacute = zvuk)

lat E EX ndash z od von zvnuacutetra

lat EX- ndash byacutevalyacute niekdajšiacute

1 predložka

vypiť na ex vypiť až do dna

ex officio z uacuteradnej moci uacuteradne

ex parte od jednej zo straacuten

ex nihilo z ničoho

ex libris z kniacuteh (knižnaacute značka)

ex interest bez uacuteroku

ex gratia dobrovoľne

ex post potom dodatočne

ex privata industria zo suacutekromnej

usilovnosti z vlastnej iniciatiacutevy

2 prefix

elokovať (e + lat locus = miesto)

elaboraacutet (e + lat labor = praacuteca)

emisia (e + lat mittere sup missum =

posielať)

erudovanyacute (e + lat rudis = surovyacute hrubyacute)

exhumaacutecia (ex + lat humus = zem)

exportovať (ex + lat portare = nosiť)

extrahovať (ex + lat trahere = ťahať)

exprezident

exmanžel

Deus ex machina (gr theos apo

meacutechaneacutes)

= bdquoboh zo strojaldquo ndash nečakanyacute

zaacutesah ktoryacute rozuzliacute zamotanuacute

situaacuteciu

- najviac ho použiacuteval vo svojich

trageacutediaacutech Euripideacutes

- v hovorovej reči použil toto

spojenie už Soacutekrateacutes

v Platoacutenovom dialoacutegu Kratylos

Ex libris ndash knižnaacute značka

označujuacuteca vlastniacuteka knihy

39

lat EXTRA- ndash zvlaacutešť osobitne oddelene

lat EXTRO- ndash (opak intro =) von

1 predložka

extra ordinem mimo poradia

extra viam mimo cesty

extra vires nad možnosti

2 prefix

extraordinaacuterny (extra + lat ordo ordinis = poriadok)

extravagantnyacute (extra + lat vagari = tuacutelať sa vagabundus = vandrovnyacute tulaacutek)

extrovert (extro + lat vertere = obracať točiť)

extrospektiacutevny (extro + lat spectare = pozerať sa)

gr HYPER ndash nad

prefix

hyperaktivita (hyper + lat ago ere egi actum = konať)

hypereacutemia (hyper + gr haima = krv)

gr HYPO ndash pod

prefix

hypodermickyacute (hypo + gr derma = koža)

hypoteacuteza (hypo + gr thesis = mienka tvrdenie)

gr HIPO ndash (z gr substantiacuteva hippos =) kocircň

prefix

hipodroacutem (hipo + gr dromos = beh)

hipoterapia (hipo + gr therapeuein = liečiť)

Hypochonder

gr chondros = chrupavka

(rebrovaacute)

- pod ňou choriacute často pociťujuacute

bolesti

40

hipoloacutegia (hipo + gr logos = slovo)

lat IN ndash v do na

1 predložka

in camera v byte tajne docircverne

in toto celkom v celosti

in continuo nepretržite suacutevisle

in dorso na chrbte (knihy) vzadu z druhej strany

in facto vskutku skutočne

in futuro v buduacutecnosti

in medias res doprostred veci

In vino veritas (Plinius St) Vo viacutene je pravda

2 prefix

+ adjektiacuteva = zaacutepornyacute zmysel

+ slovesaacute = vyacuteznam predpony do- v- na-

in + l m r = ill- imm- irr-

indiviacuteduum (in + lat dividuus = deliteľnyacute rozdelenyacute)

invalid (in + lat validus = silnyacute mocnyacute zdravyacute)

ilegaacutelny (illegalis in + lat lex = zaacutekon)

imobilnyacute (immobilis in + lat mobilis = pohyblivyacute)

iracionaacutelny (irrationalis in + lat ratio = rozum)

inhalovať (in + lat halare = dyacutechať)

inšpirovať (in + lat spirare = dyacutechať)

importovať (in + lat portare = nosiť)

infarkt (in + lat farcire = pchať infarcire = upchaacutevať)

in flagranti (in + lat flagrare = horieť blčať)

in margine (in + lat margo = okraj)

41

lat INTER ndash medzi

1 predložka

inter alia medzi inyacutemi (okolnosťami vecami)

Inter arma silent Musae Kde rinčia zbrane

mlčia Muacutezy

2 prefix

interpunkcia (inter + lat punctum = bod)

interregnum (lat regnum = kraacuteľovstvo vlaacuteda)

často ako skratka za slovo internacionaacutelny (lat

natio = naacuterod)

interhotel

interlingua

Interviacutezia

lat INTRA- INTRO- ndash dovnuacutetra dnu

prefix

introvert (intro + lat vertere = obracať sa)

introskop (intro + gr skopein = hľadieť pozerať)

introdukcia (intro + lat ducere = viesť)

lat CUM ndash s so spolu s

lat KON- (KO- KOL- KOM- KOR-)

1 predložka

cum laude s pochvalou

magna cum laude veľmi dobre

summa cum laude vyacuteborne

cum suis so svojimi (ľuďmi)

Summa cum laude

Interview

inter + lat videre = vidieť

Internaacutet

lat adjektiacutevum internus =

vnuacutetornyacute domaacuteci (= domov)

42

Cum tacent clamant Keď mlčia kričia

2 prefix

koncentraacutecia (kon + lat centrum = stred)

kondolencia (kon + lat dolere = ciacutetiť bolesť)

korešpondencia (ko + lat respondere = odpovedať)

kolaborant (ko + lat laborare = pracovať)

lat PER ndash skrz cez po v za pomocou

lat PER- ndash per-

1 predložka

per aspera ad astra cez ťažkosti ku hviezdam

per annum ročne na rok

per capita podľa hlaacutev (napr deliť pozostalosť)

per se saacutem sebou samozrejme

per fas et nefas praacutevom i nepraacutevom (skrz dovoleneacute a nedovoleneacute)

per quod čiacutem podľa čoho

per os cez uacutesta uacutestami peroraacutelny (lat os oris = uacutesta)

2 prefix

perforovať (per + lat forare = vŕtať)

permanentnyacute permanentka (per + lat manere = zostaacutevať)

perverznyacute (per + lat vertere sup versum = obracať)

perzekvovať (per + lat sequi = nasledovať)

lat PRE- ndash (z lat predložky prae =) pred vopred

prefix

preferovať (pre + lat ferre = niesť)

prezident (pre + lat sedere = sedieť)

prefix (pre + lat fingere sup fixum = pripevňovať pribiacutejať)

preludium (pre + lat ludus = hra)

43

lat PRO ndash pre pred namiesto

1 predložka

pro tempore predbežne pre tento raz dočasne počas

pro rata pomerne proporcionaacutelne

pro forma pre formu formaacutelne naoko

pro et contra pre a proti

pro nihilo pre nič

pro bono pre dobro blaho

2 prefix (lat) = pre

protekcia (pro + lat tegere sup tectum = kryť

chraacuteniť)

prostituacutetka (pro + lat statuere = postaviť)

produkovať (pro + lat ducere sup ductum =

viesť tvoriť robiť)

prefix (gr) = pred

proloacuteg (pro + gr logos = slovo)

program (pro + gr gramma = zaacutepis zaacuteznam)

prognoacuteza (pro + gr gnosis = znalosť

vedomosť)

lat POST ndash po

1 predložka

post scriptum (PS) po napiacutesaniacute

post mortem po smrti

2 prefix

postgraduaacutelny (post + lat gradus = stupeň krok)

posttraumatickyacute (post + gr trauma = rana)

Promovať alebo byť

promovanyacute

lat movere sup motum =

pohybovať posuacutevať

promoveo sup promotum =

dosl posuacutevať dopredu =

prenes niekoho povyšovať

ten kto niekoho promuje =

promoacutetor ndash vykonaacuteva obrad

promoacutecie

TEDA študenti suacute promovaniacute A

NIE promujuacute

44

gr PERI ndash okolo

prefix

perikardium (peri + gr kardia = srdce)

periskop (peri + gr skopein = pozorovať)

perioacuteda (peri + gr odos = cesta)

gr POLY- ndash (gr adjektiacutevum polys poly =) mnohyacute početnyacute

gr POLI- ndash (gr substantiacutevum polis =) mesto

prefix

polyteizmus (poly + gr theos = boh)

polygamia (poly + gr gamos = sobaacuteš)

polyglot (poly + gr glotta = jazyk)

polytechnika (poly + gr techneacute = umenie remeslo zručnosť)

poliklinika (poli + gr klineacute = locircžko posteľ)

metropola (gr meacuteteacuter = matka + polis)

akropola (gr akros = vysokyacute vrchnyacute nachaacutedzajuacuteci sa na okraji + polis)

lat RE- ndash opaumlť znovu zase nazad

lat RETRO- ndash (pocircvodne lat predložka =) spaumlť naspaumlť nazad

prefix

reagovať (re + lat agere = konať robiť viesť)

rebelovať (re + lat bellum = vojna)

reediacutecia (re + lat edere = vydaacutevať)

retrospektiacuteva (retro + lat spectare = diacutevať sa hľadieť)

retro štyacutel

45

lat SUB ndash pod

1 predložka

sub condicione pod podmienkou

sub potestate pod mocou

sub voce pod slovom pod heslom napr v slovniacuteku

2 prefix

substancia (sub + lat stare = staacuteť)

lat SUPER ndash nad

prefix

supermocnosť

superťažkyacute

superstar

gr SYN ndash s so spolu s

prefix

synchronickyacute (syn + gr chronos = čas)

symbioacuteza (syn + gr bios = život)

synonymum (syn + gr onoma = meno)

symfoacutenia (syn + gr foneacute = zvuk)

lat TRANS ndash cez za (častejšiacute preklad predponou pre-)

prefix

transkripcia (trans + lat scribere sup scriptum = piacutesať)

transplantaacutecia (trans + lat plantare = sadiť)

translokaacutecia (trans + lat locus = miesto)

transformovať (trans + lat forma = podoba tvar)

46

15 Vlastneacute menaacute Problematika transkripcie antickyacutech greacuteckych

a latinskyacutech mien

Slovenčina nie je izolovanyacute jazyk prenikaacute do nej množstvo cudziacutech slov Pri ich

preberaniacute sa riadi vlastnyacutemi pravidlami zaacuteroveň by však mala rešpektovať ndash aspoň pri

vlastnyacutech menaacutech ndash niektoreacute pravidlaacute jazykov z ktoryacutech menaacute preberaacute Dlhodobyacutem

probleacutemom ktoryacute sa priamo dotyacuteka kultuacuternych reaacuteliiacute z antickej civilizaacutecie je v slovenčine

spraacutevnosť piacutesania vlastnyacutech mien pocircvodom z klasickyacutech jazykov

Zaacuterodky probleacutemu prepisovania antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien osocircb naacutezvov

lokaliacutet a ich rocircznych odvodeniacuten do slovenčiny siahajuacute

ďaleko do počiatkov jej spisovneacuteho obdobia Probleacutem

vyplyacuteva z odlišnyacutech hlaacuteskoslovnyacutech a tvaroslovnyacutech

vlastnostiacute prijiacutemajuacuteceho jazyka ndash spisovnej slovenčiny

a odovzdaacutevajuacuteceho jazyka ktoryacutem je latinčina a

starovekaacute priacutepadne byzantskaacute greacutečtina

V tejto suacutevislosti nemožno zabuacutedať že

o fonetike starej greacutečtiny a latinčiny veľa isteacuteho

nevieme Neexistuje nijakyacute autentickyacute zaacuteznam ich

zvukovej podoby Sme odkaacutezaniacute na dedukcie z toho

čo naacutem sprostredkuacuteva piacutesmo Pravopis starej greacutečtiny

bol napriacuteklad fonetickyacute približne okolo roku 400 pred

Kr Potom sa postupne zužoval repertoaacuter jej vokaacutelov

(strata kvantity zjednodušenie diftongov itacizmus)

v konsonantoch sa presadila spirantizaacutecia (b ph kh sa

zmenili na v f ch) Naša dnešnaacute vyacuteslovnosť

starogreacutečtiny je konvenčnaacute nezodpovedaacute živej vyacuteslovnosti ani v jednej faacuteze vyacutevinu tohto

jazyka aj keď rozdiely medzi grafikou a fonetikou nie suacute priacuteliš veľkeacute

151 Probleacutemy suacutevisiace s prepisom antickyacutech mien do slovenčiny1

Hlavneacute okruhy probleacutemov ktoreacute vystupujuacute do popredia v suacutevislosti s problematikou

transkripcie greacuteckych a latinskyacutech mien suacute

1 K praktickyacutem otaacutezkam prekladu antickyacutech mien rarr 2521

Za našu dnešnuacute vyacuteslovnosť

starej greacutečtiny vďačiacuteme

humanistovi Erazmovi

Rotterdamskeacutemu Pre svoju

kodifikaacuteciu argumentoval

vedeckyacutemi potrebami proti

vyacuteslovnosti akuacute v Euroacutepe šiacuterili

greacutecki učenci emigranti

z Byzancie Taacute vychaacutedzala

z vyacutevinovej kontinuity jazyka

bola bližšia novej greacutečtine

Erazmov nie bezprobleacutemovyacute

naacutevrat ad fontes k domneleacutemu

klasickeacutemu stavu aj v ortoepii sa

v Euroacutepe ujiacutemal iba pomaly

napr v Nemecku sa definitiacutevne

presadil až po roku 1800

a v krajinaacutech s prevažujuacutecim

byzantskyacutem vplyvom vocircbec

nemal uacutespech

47

- v starovekej greacutečtine označovanie kvantity

prepis aspirovanyacutech spoluhlaacutesok th rh priacutep aj ph

prepis diftongov ai ei oi prepis pocircvodneacuteho

slabičneacuteho i na začiatku greacuteckych slov prepis geminaacutet

- pri prepise z latinčiny piacutesanie geminaacutet

piacutesanie digrafeacutem ae oe qu piacutesanie c ndash k piacutesanie

intervokalickyacutech grafeacutem i ndash j t ndash c s ndash z prepis

pocircvodneacuteho i na začiatku slov

- morfologickeacute otaacutezky podoba menneacuteho

kmeňa ktoryacute maacute byť zaacutekladom pre skloňovanie mena

a pre ďalšie odvodzovanie najmauml pre tvorenie

adjektiacuteva

Pre slovenčinu ako prijiacutemajuacuteci jazyk vždy

predstavovala vaumlčšie probleacutemy greacutečtina Ako prveacute

vyacutechodisko prepisu sa nuacuteka transliteraacutecia Čistaacute sa

použiacuteva len okrajovo v praxi je uacutečelnejšie použiacutevať jej

kombinaacuteciu s transkripciou zohľadňujuacutecou aj

recipovanuacute erazmovskuacute vyacuteslovnosť (čiže v greacutečtine miesto aggelos piacutešeme angelos

vynechaacutevame priacutezvuky naacuteslovnyacute ostryacute priacutedych označujeme pomocou h) Tento spocircsob

transkripcie sa bez vaumlčšiacutech probleacutemov uplatňuje pri prepise jednotlivyacutech greacuteckych slov či

citaacutetovyacutech zvratov (napr heacuteureacuteka mimeacutesis theos apo meacutechaneacutes gnoacutethi seauton a pod) Ide

tu iba o to aby sa greacutecke hlaacutesky vyjadrovali našimi piacutesmenami či hlaacuteskami s najbližšou

zvukovou platnosťou (η = eacute θ = th ι = i υ = y u (v diftongoch) φ = f (nie ph) χ = ch (nie

kh) ω = oacute ου = u (nie ou) nevyznačuje sa kvantita a i y lebo ich nevyznačovala ani

greacutečtina) Pokiaľ ide o latinčinu už starovekiacute gramatici klaacutedli docircraz na analyacutezu hlaacutesok h k q

x i v kvocircli ich špeciaacutelnemu vzťahu medzi vyacuteslovnosťou a spocircsobom grafickeacuteho zaacuteznamu

Spochybňovali hlaacuteskovuacute platnosť h jednak preto že sa tento konsonant vyslovoval

v latinčine slabo ale zvlaacutešť preto lebo ho viaceriacute z nich pripodobňovali ku greacuteckemu

priacutedychu ktoryacute nebol považovanyacute sa samostatnuacute hlaacutesku Pri i a v gramatici odlišovali ich

vokalickuacute platnosť od konsonantickej platnosti viedli tiež diskusiu o opodstatnenosti

použiacutevania grafeacutem k a q keďže grafeacutema c by uspokojivo prevzala ich uacutelohu Hlaacutesky x y a ich

grafeacutemy hodnotili ako okrajoveacute a cudzie keďže sa vyskytujuacute len v greacuteckych slovaacutech

Pri piacutesaniacute antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien sa uplatňujuacute dve stanoviskaacute

1 stanovisko vaumlčšmi prihliadajuacutece k odovzdaacutevajuacutecim jazykom

Transliteraacutecia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute vždy to isteacute

piacutesmeno alebo to isteacute spojenie

piacutesmen druhej abecedy

Transkripcia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute piacutesmeno

alebo aj viacero piacutesmen druhej

abecedy podľa vyacuteslovnosti na

tom istom mieste Ide

o fonetickyacute prepis slova

Geminaacuteta = zdvojenaacute

spoluhlaacuteska (napr v slove

panna)

Aspiraacuteta = spoluhlaacuteska

sprevaacutedzanaacute priacutedychom (napr

th kh)

Grafeacutema = piacutesomnyacute znak

piacutesmeno

48

2 stanovisko pokladajuacutece za rozhodujuacuteci v procese adaptaacutecie prijiacutemajuacuteci jazyk

Pri druhom stanovisku sa kladie docircraz na transkripčnyacute priacutestup ktoryacute sa pokuacuteša zachytiť

zvukovuacute straacutenku slova v podobe najprirodzenejšie uchopiteľnej prijiacutemajuacutecim jazykom Pri

prvom zo stanoviacutesk suacute možneacute dva už vyššie spomenuteacute priacutestupy transliteračnyacute

a transliteračno-transkripčnyacute Suacute podobneacute hlavnyacute rozdiel spočiacuteva v prepisovaniacute dĺžok Kyacutem

pri transliteraacutecii sa napr prepisujuacute len greacutecke eacute oacute keďže sa zaznamenaacutevali osobitnyacutemi

grafeacutemami eacutetou a oacutemegou pri transkripčno-transliteračnom priacutestupe sa prepisujuacute aj dlheacute aacute iacute

yacute uacute

V praxi sa niekedy možno stretnuacuteť s prepisom

greacuteckych mien na latinskyacute spocircsob hlavne pod

vplyvom zaacutepadoeuroacutepskych jazykov t j s piacutesaniacutem ph

namiesto f a c namiesto k ale i s tendenciou

odstraňovať th hoci medzi vyacuteslovnosťou t (τ) a th (θ)

bol v greacutečtine zaacutesadnyacute rozdiel

Pri transkripcii vlastnyacutech mien vstupuje do hry

aj kultuacuterny kontext zdomaacutecnenosť Niektoreacute greacutecke

vlastneacute menaacute sa už do naacutešho jazyka a kultuacutery do istej

miery včlenili (Filip Alexander Teodor Homeacuter

Korint Ateacuteny a pod) paralelne popri nich je tu ale

vaumlčšina mien ktoreacute sme si nestihli adaptovať pričom

vychaacutedzajuacute z tyacutech istyacutech slovotvornyacutech zložiek (napr

Menandros Theofrastos Filippopolis)

Niekedy sa použiacuteva jedna lexikaacutelna jednotka

v dvoch podobaacutech podľa kultuacuterneho prostredia napr

Foinikia v greacuteckom prostrediacute Feniacutecia v latinskom

kontexte (V Zamarovskyacute) Inokedy sa rozlišuje medzi

tyacutem či sa hovoriacute o mytologickej alebo historickej postave Podľa toho sa použiacuteva vaumlčšmi

alebo menej adaptovanaacute podoba

Priacutekladom na celkom vžiteacute greacutecke meno je Ezop (pocircvodneacute Aisoacutepos) Pri jeho preberaniacute

došlo k zmene v kmeni i v koncovke na jeho podobe sa vyacuterazne prejavil vplyv stredovekej

latinčiny Menaacute typu Neapol zas naznačujuacute že pri preberaniacute mien je možnyacute aj zaacutesah do

koncovky ako zaacutekladnyacute stupeň jeho udomaacutecnenia ktoryacute odraacuteža flektiacutevne potreby slovenčiny

Avšak menaacute ktoreacute by transformovali iba kmeň no koncovku nie (Teokritos namiesto

Theokritos Teacutezeus namiesto Theacuteseus a pod) nie suacute ani greacutecke ani slovenskeacute

Najstaršiacute filozofi chaacutepali jazyk

ako suacutehrn mien ktoreacute

považovali za naacutezvy

jednotlivyacutech prvkov skutočnosti

S prvyacutemi teoretickyacutemi

konštruktmi pomocou ktoryacutech

sa opisuje a do istej miery

vysvetľuje spraacutevanie sa

vlastnyacutech mien nachaacutedzame

v homeacuterskej baacutesnickej tradiacutecii

V Homeacuterovyacutech baacutesňach sa

stretaacutevame s pojmom

eponymon Je to to od čoho sa

odvodzuje vlastneacute meno mocircže

to byť ineacute slovo alebo aj vec či

situaacutecia ktoraacute bola motivujuacutecim

činiteľom pri akte prvotneacuteho

pomenovania U Homeacutera maacute do

značnej miery magickyacute

a nadprirodzenyacute raacutez Okolnosti

ktoreacute sprevaacutedzajuacute prvotneacute

pomenovanie nositeľa mena

totiž predurčujuacute jeho ďalšie

osudy

49

Vyacuteznamnyacutem komplikujuacutecim faktorom prepisovania antickyacutech mien a ich fungovania

v slovenskom texte je skloňovanie To kladie na použiacutevateľa slovenčiny naacuteroky akeacute si ušetrili

napr angličtina francuacutezština nemčina atď Vystačia s nominatiacutevom singulaacuteru daneacuteho mena

čo v slovenčine nie je možneacute Do popredia vystupuje probleacutem akyacute kmeň pri ohyacutebaniacute použiť

Konkurujuacute si pocircvodneacute greacuteckelatinskeacute a domaacutece slovenskeacute kmene Niektoreacute pocircvodneacute

substantiacutevne kmene nachaacutedzajuacute v slovenčine oporu najmauml vďaka adjektiacutevam ktoreacute sa od nich

tvoria napr gr Eroacutes ndash erotickyacute rarr G sg = Eroacuteta Achilleus ndash Achillova paumlta rarr G sg =

Achillea Achilla lat Cicero ndash ciceronianizmus rarr G sg = Cicerona Popri klasickyacutech

tvaroch sa ale v slovenčine občas pri tom istom mene vytvaacuterajuacute i tvary bdquobarbarskeacuteldquo ktoreacute

nerešpektujuacute vyacutechodiskovyacute jazyk Odviacutejajuacute sa jednoducho od nominatiacutevu singulaacuteru a k nemu

pridaacutevajuacute slovenskeacute paacutedoveacute koncovky Areacutes ndashArea i Aresa Adoacutenis ndash Adoacutenida i Adonisa Pri

skloňovaniacute nastaacutevajuacute ťažkosti tiež pri menaacutech ktoreacute nesignalizujuacute dostatočne svoj rod

(Artemis Eris Deacutemeacuteter) nezasvaumltenyacute ich nemusiacute identifikovať ako ženskeacute menaacute Ďalšiacutem

uacuteskaliacutem greacuteckej flexie suacute kvantitatiacutevne alternancie v kmeni Filopoimeacuten ndash Filopoimena

Agamemnoacuten ndash Agamemnona ale Apolloacuten ndash Apolloacutena Ioacuten ndash Ioacutena

152 Pravidlaacute transkripcie antickyacutech vlastnyacutech mien

K pertraktovanej problematike vzniklo niekoľko vedeckyacutech štuacutediiacute v ktoryacutech sa autori

pokuacutešajuacute vniesť systeacutem a zjednotiť pravidlaacute transkribovania a ortografie pre vlastneacute menaacute

pocircvodom z klasickyacutech jazykov Napriek dlhoročneacutemu uacutesiliu niekoľkyacutech generaacuteciiacute lingvistov

a klasickyacutech filoloacutegov však zatiaľ nemaacuteme k dispoziacutecii komplexnuacute priacuteručku ktoraacute by

použiacutevateľa jazyka zorientovala a v ktorej by našiel odpoveď na otaacutezku spraacutevnej podoby

želaneacuteho tvaru vlastneacuteho mena Odporuacutečania i pravidlaacute ktoreacute v priebehu niekoľkyacutech

desaťročiacute vznikali naraacutežali vždy na nedostatok mateacuterie na ktorej by sa preverovali takže

jazykovaacute prax s teoacuteriou bola prepojenaacute iba do určitej miery Vaumlčšina naacutevrhov slovenskyacutech

jazykovedcov z minulosti ako adaptovať antickeacute menaacute v slovenčine bola v suacutelade s

vyacutevinovyacutemi tendenciami slovenčiny a premietla sa ndash v maximaacutelne zhutnenej podobe ndash do

aktuaacutelnych Pravidiel slovenskeacuteho pravopisu (PSP)

V suacutečasnosti sa medzi klasickyacutemi filoloacutegmi v slovenskyacutech akademickyacutech inštituacuteciaacutech

ustaľujuacute zaacutesady transkripcie antickyacutech mien a komplexnejšie suacute sformulovaneacute zatiaľ

50

v štuacutediaacutech Ľ Buzaacutessyovej2 Uplatňujuacute sa už aj v praxi v heslaacutech Encyklopaedie Beliany Pre

heslaacuter sa vytvaacutera takaacute podoba vlastneacuteho mena alebo termiacutenu aby bolo identifikovateľneacute

v pocircvodnom odovzdaacutevajuacutecom jazyku a zaacuteroveň aby nebolo v uacuteplnom rozpore s prirodzenyacutemi

vlastnosťami prijiacutemacieho jazyka teda slovenčiny Heslaacute majuacute často podobu dvojtvaru Jedna

podoba mena pre bežnuacute komunikaacuteciu popularizačneacute diela pre beletriu televiacuteziu atď v

ktorej sa vaumlčšmi odraacutežajuacute adaptačneacute procesy a druhaacute pre texty odborneacuteho charakteru

prihliadajuacuteca vaumlčšmi na pocircvodnyacute stav v klasickyacutech jazykoch Kyacutem v niektoryacutech priacutepadoch sa

adaptovanaacute a odbornaacute podoba prekryacutevajuacute (napr nominatiacutev singulaacuteru Poseidoacuten genitiacutev

singulaacuteru Poseidoacutena suacute tvary ktoreacute suacute v slovenčine dobre adaptovaneacute a zaacuteroveň zodpovedajuacute

aj požiadavkaacutem odborneacuteho vyjadrovania) v inyacutech sa mocircže adaptovanaacute a odbornaacute podoba

prekryacutevať len v nominatiacuteve a rozdiel medzi štyacutelmi sa prejaviacute až v nepriamych paacutedoch (napr

nominatiacutev singulaacuteru Anakreoacuten je vhodnyacute pre oba štyacutely zato genitiacutev singulaacuteru Anakreoacutena pre

bežneacute vyjadrovanie a genitiacutev singulaacuteru Anakreonta pre odbornyacute štyacutel)

Naacutezvy lokaliacutet sa považujuacute za menej citliveacute na zaacutesahy preto je priacutepustnyacute vaumlčšiacute rozsah

ich adaptaacutecie Priacutepustneacute suacute pomenovania Macedoacutenia Myacutezia Lyacutekia Kapadoacutecia Bityacutenia

Sybarida atď z osobnyacutech mien sa pokladajuacute za adaptovaneacute menaacute panovniacutekov (Teodor

Bazil) svaumltyacutech a biblickyacutech postaacutev (Izidor František z Assisi Herodes) najznaacutemejšiacutech

mytologickyacutech postaacutev (Ateacutena Jupiter) literaacutetov a ich diel (Homeacuter Oviacutedius Horaacutecius

Odysea) Akceptujuacute sa tiež daacutevno adaptovaneacute menaacute v ktoryacutech bola theacuteta nahradenaacute

v slovenčine fonologicky najbližšou zapiacutesanou grafeacutemou t ako Ateacutena Temida Tesaacutelia

V odbornom jazyku sa však použiacutevajuacute podoby s theacutetou Pri ohyacutebaniacute mien so slovnyacutem

zaacutekladom končiacim na latinskuacute hlaacutesku k piacutesanuacute grafeacutemou c sa odporuacuteča v odbornom

i neodbornom texte piacutesať slovenskeacute k ndash t j k nominatiacutevu Marcus sa priraďuje nepriamy paacuted

Markovi nie Marcovi

Pre štyacutel bežnej komunikaacutecie sa odporuacuteča skloňovať viacereacute menaacute (pocircvodneacute

konsonantickeacute kmene) podľa uacuteplnej podoby nominatiacutevu Xenofoacutena Adonisa Kalchasa

z latinskyacutech napr Cicera (popri Ciceroacutena) podoba zodpovedajuacuteca stavu v odovzdaacutevajuacutecom

jazyku (Xenofoacutenta Adoacutenida Kalchanta Cicerona) sa odporuacuteča pre odbornyacute štyacutel Vžiteacute

podoby ženskyacutech mien ako Ariadna (popri odb Ariadneacute) sa prijiacutemajuacute Greacutecke menaacute

2 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a latinskyacutech mien naacutezvov a

termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda 2002 s

45-55 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash hlavneacute transkripčneacute

zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 2012 č 3-4 s 131-150 BUZAacuteSSYOVAacute

Ľudmila Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In

Sambucus VIII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave 2012 s 178-193

51

s nominatiacutevom sg na -oacuten sa v adaptovanej podobe

skloňujuacute s ohľadom na už adaptovaneacute znaacuteme propriaacute

i početneacute apelatiacuteva v nepriamych paacutedoch -oacutena -oacutenovi

atď bez ohľadu na pocircvodneacute rozdiely v greacuteckom kmeni

teda Xenofoacuten Xenofoacutena Agamemnoacuten Agamemnoacutena

tak ako Platoacuten Platoacutena no v odbornom štyacutele tvar

zodpovedaacute vyacutechodiskoveacutemu jazyku t j Xenofoacutenta

Agamemnona

Konzervatiacutevnosť v oblasti morfoloacutegie pretrvaacuteva

v ohyacutebaniacute mien zakončenyacutech vyacuteraznyacutemi latinskyacutemi

alebo greacuteckymi sufixmi (lat -us-ius gr -os -es)

ktoreacute majuacute tendenciu spraacutevať sa ako zdomaacutecneneacute

morfeacutemy a u ktoryacutech existuje vžitaacute opora v oblasti

cudziacutech apelatiacutev typu komunizmus Skloňuje sa teda

OviacutediaOvidia HerodotaHeacuterodota SisyfaSizyfa

Aristotela Euripida Anaximena nerobiac rozdiel

medzi odbornyacutem a neodbornyacutem vyjadrovaniacutem

K tyacutemto menaacutem sa priraďujuacute aj menaacute na ndashas pocircvodom

a-kmeňoveacute maskuliacutena ako PytagorasPythagoras

Anaxagoras pretože suacute formaacutelne bliacutezke

predchaacutedzajuacutecim niektoreacute suacute znaacuteme z učiva strednyacutech

škocircl alebo suacute suacutečasťou terminologickyacutech spojeniacute napr

Pytagorova veta Pri sufixe -as pocircvodom

konsonantickyacutech kmeňov (Kalchas) -is (Agis)

rovnako aj pri latinskyacutech i-kmeňovyacutech typoch

(Tyrnaviensis) priacutepadne inyacutech ktoreacute suacute menej

frekventovaneacute sa odporuacuteča vychaacutedzať pri skloňovaniacute

z uacuteplnej nominatiacutevnej formy a skloňovať a odvodzovať

v bežnom prejave Agisa Adonisa adonisovskyacute

Kalchasa Kalchasov Tyrnaviensisa a pod

Pri preklade z cudzieho jazyka je nevyhnutneacute

uvedomiť si aj mieru adaptaacutecie antickyacutech mien v

danom jazyku aby došlo k spraacutevnej identifikaacutecii tej

ktorej osoby Pri použiacutevaniacute latinskyacutech mien skladajuacutecich sa z krstneacuteho mena rodoveacuteho mena

Skladba latinskeacuteho mena

Publius Cornelius Scipio

Africanus

praenomen (Publius) = osobneacute

(krstneacute) meno daacutevalo sa dieťaťu

9 deň po narodeniacute podľa vyacuteberu

rodičov zoznam osobnyacutech mien

bol v Riacuteme obmedzenyacute ndash

poznaacuteme len 18 mužskyacutech

osobnyacutech mien praenomina

žien neboli takeacute obmedzeneacute ako

u mužov

nomen gentile (Cornelius) =

rodoveacute meno novorodenec ho

dostaacuteval ako priacuteslušniacutek isteacuteho

rodu taacuteto priacuteslušnosť sa

odvodzovala od otca meno bolo

dedičneacute

cognomen (Scipio) = meno

rodiny (priezvisko) ktoreacute bolo

odvodeneacute od individuaacutelnych

charakteristiacutek alebo

vyacuteznamnyacutech skutkov spočiatku

ide o živeacute rodinneacute meno ktoreacute

sa postupne staacuteva dedičnyacutem

priacutemenom

agnomen (Africanus) =

dodatočneacute meno ktoreacute sa

obvykle pridaacuteva na zaacuteklade

nejakeacuteho vyacuteznamneacuteho skutku

svojho buduacuteceho nositeľa toto

meno je fakultatiacutevne a plniacute

funkciu honorifikačnej prezyacutevky

Najčastejšie skratky

latinskyacutech vlastnyacutech mien

A = Aulus

C = Gaius

Cn = Gnaeus

D = Decimus

L = Lucius

M = Marcus

P = Publius

Q = Quintus

Ser = Servius

Sex = Sextus

T = Titus

52

priezviska (Gaius Iulius Caesar Marcus Tullius Cicero) kladie napr španielčina docircraz na

rodoveacute meno slovenčina však nie vždy (napr Marcus Tullius Cicero sa v španielčine

pravidelne označuje ako Tullius v slovenčine však Cicero)

53

16 Starogreacutecky a latinskyacute jazyk ndash nositelia kultuacuternych tradiacuteciiacute

optikou translatoloacutegie

Latinčina je jazyk vďaka ktoreacutemu maacuteme piacutesmo (latinka) sprostredkoval naacutem greacutecko-

riacutemske kultuacuterne a vzdelanostneacute dedičstvo obohatil našu slovnuacute zaacutesobu a to dokonca natoľko

že pri mnohyacutech slovaacutech si už neuvedomujeme ich latinskyacute pocircvod Je propedeutikou pre

romaacutenske jazyky i pre angličtinu kde figuruje celyacute rad pocircvodne latinskyacutech slov (napr

personal computer persōna = osoba persōnālis = osobnyacute computāre = počiacutetať) Vaumlčšina

gramatiacutek modernyacutech jazykov je vystavanaacute na latinskom pocircdoryse a preto je latinčina

ideaacutelnou univerzaacutelnou priacutepravou pre štuacutedium jazykov Navyše je staacutele najdocircležitejšou

suacutečasťou medzinaacuterodnej terminoloacutegie

Hoci slovenčina nepatriacute do skupiny romaacutenskych jazykov ktoreacute sa z latinčiny resp

z ľudovej latinčiny priamo vyvinuli latinskaacute lexika je v našom jazyku pomerne bohato

zastuacutepenaacute Ak aj neraacutetame odbornuacute lexiku (najmauml priacuterodovedneacute domeacuteny kde je latinčina

v poziacutecii lingua franca) ani v bežnej lexike nie suacute živeacute latinskeacute slovaacute v slovenčine ojedinelyacutem

javom Ich poziacutecia v jazyku je stabilnaacute Vaumlčšinu z latinskyacutech vyacuterazov ktoreacute sa použiacutevajuacute

mimo odborneacuteho štyacutelu a suacute suacutečasťou ďalšiacutech štyacutelov možno zadeliť do dvoch kategoacuteriiacute

1 okriacutedleneacute vyacuterazy či okriacutedleneacute slovaacute

2 citaacutetoveacute frazeacutemy3

Okriacutedleneacute vyacuterazy nazyacutevaneacute aj okriacutedleneacute slovaacute je tradičneacute označenie jednej skupiny

knižnyacutech frazeacutem Vznikli na zaacuteklade vyacuteroku historickej alebo literaacuternej postavy V staršom

vymedzeniacute sa za okriacutedleneacute slovaacute pokladal iba takyacute vyacuterok resp citaacutet pri ktorom sa už

neuvedomovalo alebo sa zabudlo na jeho pocircvodcu Avšak kvocircli subjektiacutevnosti určovania

hranice a miery poznania pocircvodcu citaacutetu sa v suacutečasnej lexikoloacutegii uplatňuje odlišnaacute metoacuteda

Vychaacutedza sa z komunikatiacutevnej platnosti vyacuteroku Ak sa danyacute vyacuteraz použije v kontexte

v ktorom vznikol a popisuje danuacute situaacuteciu ide o citaacutet Ak sa uplatňuje aj v inyacutech

komunikačnyacutech situaacuteciaacutech ide o okriacutedlenyacute vyacuteraz Iba v takomto vymedzeniacute sa okriacutedleneacute

vyacuterazy pokladajuacute za osobitnyacute druh frazeacutem Priacutekladom na obe situaacutecie je napr znaacutemy vyacuterok

Gaia Iulia Caesara Alea iacta est Ako citaacutet sa použiacuteva v odbornom ale aj v umeleckom texte

za podmienky že ilustruje dobovuacute situaacuteciu Ako okriacutedlenyacute vyacuteraz sa použiacuteva vtedy ak maacute

platnosť frazeologizmu a použiacuteva sa v kontexte na zdocircraznenie situaacutecie keď je nejakaacute

zaacuteležitosť rozhodnutaacute a toto rozhodnutie nemožno vraacutetiť spaumlť

3 Podrobnejšiacute vyacuteklad k pocircvodu a vyacuteznamu niektoryacutech latinskyacutech citaacutetovyacutech frazeacutem a okriacutedlenyacutech vyacuterazov rarr

24 33

54

Citaacutetoveacute frazeacutemy suacute frazeacutemy prevzateacute z cudziacutech jazykov ktoreacute sa aj v prijiacutemajuacutecom

jazyku vyjadrujuacute vo svojej pocircvodnej teda v cudzojazyčnej podobe ako celok čo znamenaacute že

uvedenaacute skupina frazeacutem nezahŕňa tie ktoryacutech cudzojazyčnyacutem komponentom by bol iba jeden

prvok Pre tieto frazeologickeacute jednotky je priacuteznačneacute buď to že platnosť frazeacutemy mali už v

pocircvodnom jazyku napr latinskeacute cum grano salis (= nie doslova s istyacutem obmedzeniacutem) alebo

jednotky ktoreacute boli v pocircvodnom jazyku nefrazeologickyacutemi (napr odbornyacutemi) vyacuterazmi ako

napr corpus delicti čo je pocircvodom praacutevnickyacute termiacuten alebo vyacuteraz persona non grata ktoryacute

patriacute do diplomatickej terminoloacutegie sa frazeologizovali až v prijiacutemajuacutecom jazyku Treba

doplniť že niektoreacute častejšie použiacutevaneacute citaacutetoveacute frazeacutemy sa uplatňujuacute aj v kalkovanej podobe

napr in medias res ndash do stredu veci k veci bez uacutevodu Citaacutetoveacute frazeacutemy majuacute štylistickuacute

platnosť vyacuteraznyacutech knižnyacutech prostriedkov Vo frazeoloacutegii hovoriacuteme o jave nazyacutevanom

preberanie frazeologickyacutech jednotiek Ide o proces pri ktorom sa frazeologickyacute fond jazyka

obohacuje o frazeacutemy z inyacutech jazykov Najčastejšiacutem spocircsobom je doslovnyacute preklad cudziacutech

frazeacutem ich uacuteplneacute alebo čiastočneacute kalkovanie pričom sa vo vaumlčšine priacutepadov kopiacuteruje ich

syntaktickaacute konštrukcia Frazeologickeacute jednotky ako sme už spomenuli sa preberajuacute

v originaacutelnej podobe no mocircžu sa prispocircsobiť aj preberajuacutecemu jazyku Toto prispocircsobovanie

maacute za naacutesledky zmeny vo fonetickej alebo v grafickej podobe Priacutekladom je latinskaacute frazeacutema

tabula rasa ktoruacute slovenčina prebrala v nezmenenej podobe no napr francuacutezština si ju už

prispocircsobila do podoby table rase teda aj jej grafickaacute aj fonetickaacute podoba zodpovedaacute

preberajuacutecemu jazyku

Tyacutemto spocircsobom obohacujuacute okriacutedleneacute vyacuterazy a citaacutetoveacute frazeacutemy pocircvodom z latinčiny

suacutečasnuacute slovenskuacute lexiku Pre prekladateľa je veľkou vyacutehodou ak ich poznaacute rozumie ich

vyacuteznamu priacutepadne mu je znaacutemy ich pocircvod Poznanie tyacutechto citaacutetovyacutech frazeacutem alebo

okriacutedlenyacutech vyacuterazov v materinskom jazyku daacuteva predpoklad že ich prekladateľ bude schopnyacute

detegovať aj v pocircvodnom texte z ktoreacuteho prekladaacute Tvrdenie že je pre prekladateľa vyacutehodou

ak ich poznaacute sa zakladaacute na nasledujuacutecich zisteniach

1 Ak prekladateľ poznaacute vyacuteznam živyacutech latinskyacutech slov v materinskom jazyku je

pravdepodobneacute že ich dokaacuteže objaviť aj v pocircvodnom texte aj v priacutepadoch že ich

vyacutechodiskovyacute jazyk neprebral v originaacutelnej latinskej podobe ale ustaacutelili sa v ňom adaptovaneacute

napr vo forme kalkov priacutepadne polokalkov a teda že ich z vyacutechodiskoveacuteho textu viditeľne

nevyčleňuje už samotnaacute pocircvodnaacute jazykovaacute forma ndash latinčina Ich uvedomenie si vo

vyacuteznamovej rovine so sebou prinaacuteša niekoľko ďalšiacutech aspektov Prekladateľ dokaacuteže

cieľoveacutemu čitateľovi sprostredkovať adekvaacutetnu formu a obsah aj vďaka tomu že živeacute latinskeacute

slovo v takomto priacutepade nepovažuje len za autorovu metaforu ale uvedomuje si

55

intertextualitu (zvlaacutešť v priacutepade okriacutedlenyacutech vyacuterazov) Transferom takejto lexikaacutelnej jednotky

nenaruacuteša štyacutel originaacutelu a zachovaacuteva viacvrstevnyacute charakter textu Rovnako ponechaacuteva

čitateľovi priestor aby si tieto aluacutezie na antickyacutech autorov a ich diela v texte uvedomoval

nachaacutedzal suacutevislosti a aby pri interpretaacutecii zvlaacutešť v priacutepade umeleckyacutech textov boli jeho

vyacutechodiskaacute porovnateľneacute s vyacutechodiskami a možnosťami čitateľa originaacutelu teda aby mu

prekladateľ tuacuteto možnosť neubral skocircr než sa s preloženyacutem textom stretne saacutem a bude ho

interpretovať na zaacuteklade čitateľskej skuacutesenosti horizontu očakaacutevania čitateľskeacuteho profilu

a ďalšiacutech parametrov ktoreacute suacute suacutečasťou interpretačneacuteho procesu

2 Z hľadiska vyacuteberu vhodnyacutech translatologickyacutech postupov je poznanie živyacutech

latinskyacutech slov rovnako vyacutehodou Prekladateľ sa mocircže vyhnuacuteť negatiacutevnym posunom ak

poznaacute danuacute lexikaacutelnu jednotku identifikuje ju v texte a zvoliacute adekvaacutetny postup pri jej

transfere Ak ju nepoznaacute mocircže sa stať že s ňou bude v texte naraacutebať napr ako s metaforou

V tom priacutepade ju mocircže pri prekladaniacute v raacutemci prekladateľskyacutech postupov využiacutevanyacutech pri

preklade metafory buď celkom eliminovať preložiť ju doslovne (pričom ani v priacutepade kalkov

nemusiacute byť vyacutesledneacute prekladateľskeacute riešenie automaticky zhodneacute s podobou adaptovanou

v cieľovom jazyku) vymeniť ju za inuacute metaforu alebo ju mocircže v texte vysvetliť Všetky

uvedeneacute postupy by znamenali pre cieľovyacute text viac či menej vyacuteraznyacute posun alebo stratu a to

tak na uacuterovni vyacuteznamovej ako aj lexikaacutelnej a štylistickej Adekvaacutetny postup v tomto priacutepade

znamenaacute zvoliť si v cieľovom texte tuacute podobu lexikaacutelnej jednotky ktoraacute je adaptovanaacute

v cieľovej kultuacutere bez ohľadu na divergenciu medzi originaacutelom a prekladom Ak je vo

vyacutechodiskovom texte danaacute živaacute latinskaacute sentencia kalkom v slovenčine mocircže byť

polokalkom alebo naopak Či dokonca ak je živaacute latinskaacute sentencia vo vyacutechodiskovom

jazyku adaptovanaacute v pocircvodnej latinskej podobe a v slovenčine ju poznaacuteme a použiacutevame ako

kalk prekladateľ maacute rešpektovať cieľovyacute jazyk a kultuacuteru a použiť v cieľovom texte

adaptovanyacute tvar Ak sa v cieľovom jazyku uplatňujuacute dve formy napr alea iacta est ndash kocky

suacute hodeneacute vtedy by mal prekladateľ prispocircsobiť vyacuteber prekladateľskeacuteho riešenia

vyacutechodiskoveacutemu textu a vybrať tuacute podobu živej latinskej sentencie ktoraacute originaacutelu

zodpovedaacute po obsahovej i formaacutelnej straacutenke V priacutepade vyššie spomenuteacuteho okriacutedleneacuteho

vyacuterazu existuje možnosť voľby pretože vo viaceryacutech jazykoch sa suacutebežne uplatňuje pocircvodnaacute

latinskaacute podoba ako aj jej tvar adaptovanyacute pre daneacute jazykovo-kultuacuterne spoločenstvo

Vyberaacuteme niekoľko jazykovyacutech mutaacuteciiacute

56

Slovenčina Alea iacta est Kocky suacute hodeneacute

Čeština Alea iacta est Kostky jsou vrženy

Angličtina Alea iacta est The die is cast

Nemčina Alea iacta est Der Wuumlrfel ist gefallen

Francuacutezština Alea iacta est Le sort en est jeteacute

Španielčina Alea iacta est La suerte estaacute echada

Taliančina Alea iacta est Il dado egrave tratto

Analyacutezou francuacutezskej a španielskej verzie latinskeacuteho alea iacta est zistiacuteme že latinskeacute

substantiacutevum alea s vyacuteznamom kocka sa v sentencii nenachaacutedza Nahradilo ho substantiacutevum

le sort resp la suerte s vyacuteznamami

57

Francuacutezsky vyacutekladovyacute slovniacutek Larousse aj španielsky slovniacutek Diccionario de Real Academia

Espantildeola medzi prvyacutemi vyacuteznamami substantiacutev uvaacutedzajuacute naacutehoda osud uacutedel Slovo kocka

teda le deacute (franc) a el dado (špan) ani v jednej zo sentenciiacute nefiguruje (treba však upozorniť

že vo francuacutezštine suacutebežne jestvuje aj vyacuteraz les deacutes sont jeteacutes) preto ak prekladateľ tuacuteto

sentenciu vo francuacutezskom či v španielskom vyacutechodiskovom texte odhaliacute napriek tomu že

v slovenčine maacuteme ako ekvivalent vžituacute sentenciu s komponentom kocka nie osud uacutedel

alebo naacutehoda a prekladateľ ho dokaacuteže identifikovať ako okriacutedlenyacute vyacuteraz či citaacutetovuacute frazeacutemu

pri prekladaniacute prediacutede strate napr tyacutem že prediacutede vyacuterazovej nivelizaacutecii Aluacuteziu sa mu podariacute

zachovať využitiacutem zodpovedajuacutecich vyacuterazovyacutech prostriedkov

Zaujiacutemavosťou je že sa živeacute latinskeacute sentencie uplatňujuacute vo všetkyacutech štyacuteloch Okrem

odborneacuteho štyacutelu kde je latinčina zaacutekladom terminologickeacuteho aparaacutetu nachaacutedzame latinskeacute

vyacuterazy asi v každom jednom z primaacuternych i sekundaacuternych štyacutelov Nie suacute len suacutečasťou

umeleckyacutech vyacutepovediacute ale bežne ich zaznamenaacutevame aj v hovorovom štyacutele zaznievajuacute

z meacutediiacute a uplatňujuacute sa aj v administratiacutevnom štyacutele Pre naacutezornosť prinaacutešame aj prehľadnuacute

exemplifikaacuteciu obohacovania slovenskej lexiky latinskyacutemi vyacuterazmi v raacutemci jednotlivyacutech

štyacutelov Ide o priacuteklady ktoreacute samozrejme nie suacute použiacutevaneacute vyacutehradne pre danyacute štyacutel Jeden

a ten istyacute latinskyacute vyacuteraz sa mocircže uplatňovať vo viaceryacutech z nich v zaacutevislosti od

58

komunikačnej situaacutecie a od intencie vyacutepovede autora Pri uvaacutedzaniacute priacutekladov pre jednotliveacute

štyacutely vychaacutedzame z ich delenia podľa J Mistriacuteka

I Primaacuterne štyacutely

1 naacuteučnyacute štyacutel

- terminus technicus (odbornyacute naacutezov technickyacute termiacuten)

2 administratiacutevny štyacutel

- curriculum vitae (životopis)

3 publicistickyacute štyacutel

- in memoriam (na pamiatku)

- vox populi vox dei (hlas ľudu hlas božiacute)

4 rečniacutecky štyacutel

- quo vadis (kam kraacutečaš)

5 esejistickyacute štyacutel

- conditio sine qua non (podmienka bez ktorej nie ndash nevyhnutnaacute podmienka predpoklad aby

sa niečo mohlo realizovať)

6 hovorovyacute štyacutel

- de facto (v skutočnosti skutočne zo skutku podľa skutočneacuteho stavu)

- pro forma (formaacutelne aby sa nepovedalo)

7 umeleckyacute štyacutel

- carpe diem (využi deň)

II Sekundaacuterne štyacutely (priacuteležitostneacute konkreacutetne neštandardizovaneacute) ndash vyacuteber

1 archaickyacute štyacutel

- amicenko (z latinskeacuteho amicus ndash priateľ) ndash oslovenie adresaacuteta v duchu 19 storočia

2 biblickyacute štyacutel

- gloria in excelsis Deo (slaacuteva Bohu na vyacutesostiach)

59

3 ceremoniaacutelny štyacutel

- ad multos annos (na mnoheacute roky ndash pri vyacuteročiach pri blahoželaniach jubilantovi aby sa ešte

dlho tešil zdraviu)

- Vaša magnificencia (oslovenie rektora univerzity)

- Vaša spektabilita (oslovenie dekana fakulty)

- Vaše honorability (oslovenie vyacuteznamnyacutech funkcionaacuterov v akademickom prostrediacute)

- Vaša Excelencia (oslovenie veľvyslanca)

- Vaša Eminencia (oslovenie kardinaacutela)

4 diplomatickyacute štyacutel

- persona non grata (nežiaduca osoba)

5 ďakovnyacute štyacutel

- ab imo pectore (z hĺbky srdca)

6 ekonomickyacute štyacutel

- N B (skratka z nota bene ndash dobre si zaznamenaj)

7 elegickyacute štyacutel

- memento mori (pamaumltaj na smrť)

8 encyklopedickyacute štyacutel

- ibid (ibidem ndash tamtiež)

- id (idem ndash ten istyacute)

- cf cfr conf (confer ndash porovnaj)

- et al (et alii ndash a ďalšiacute a kolektiacutev)

- l c l cit (loco citato ndash na citovanom mieste na uvedenom mieste)

- v l (vide locum ndash pozri miesto v knihe)

- s a (sine anno ndash bez roku vydania)

9 enumeratiacutevny štyacutel

- etc (et cetera ndash atď a tak ďalej)

60

10 epištolaacuterny štyacutel

- A D (anno Domini ndash roku Paacutena)

11 legislatiacutevny štyacutel

- ex offo (= ex officio ndash z uacuteradu z uacuteradnej moci)

12 ospravedlňujuacuteci štyacutel

- mea culpa mea maxima culpa (moja vina moja preveľkaacute vina)

13 patetickyacute štyacutel

- per aspera ad astra (tŕnistou cestou k hviezdam)

14 persuaziacutevny štyacutel

- historia magistra vitae (dejiny suacute učiteľkou života)

- non scholae sed vitae discimus (neučiacuteme sa pre školu ale pre život)

15 pompeacutezny štyacutel

- amicus certus in re incerta cernitur (v nuacutedzi poznaacuteš priateľa)

16 žartovnyacute štyacutel

- ergo bibamus (tak teda pime)

Podobnyacutech priacutekladov by sme našli omnoho viac od tyacutech najfrekventovanejšiacutech až po

zriedkaveacute ba raritneacute ktoreacute sa zvaumlčša vyskytujuacute v diskurzoch odborneacuteho použiacutevateľa jazyka

Prekladateľ samozrejme nemocircže poznať všetky latinskeacute citaacutety skratky sentencie alebo

terminoloacutegiu jednotlivyacutech odborov Zaacutekladneacute znalosti z klasickyacutech jazykov suacute však veľkou

vyacutehodou a aspoň zaacutekladnaacute orientaacutecia pokiaľ ide o systeacutem latinčiny a znalosti z jej lexiky

a reaacuteliiacute sluacutežia prekladateľovi k rozviacutejaniu si kultuacuternej kompetencie Ak prekladateľ nie je

zaacuteroveň klasickyacutem filoloacutegom potom v priacutepade jeho znalostiacute z klasickyacutech jazykov a antickej

civilizaacutecie a kultuacutery vo vzťahu k prekladateľskyacutem kompetenciaacutem hovoriacuteme skocircr o sociaacutelnej

rešeršnej a kultuacuternej kompetencii než o jazykovej kompetencii v pravom vyacutezname Znamenaacute

to že sa prekladateľ v problematike orientuje a ak je to potrebneacute dokaacuteže si zvoliť vhodnuacute

prekladateľskuacute pomocirccku nevyhnutnuacute pri vyacutebere ekvivalentu či pri hľadaniacute prekladateľskeacuteho

riešenia

61

V tejto suacutevislosti treba upozorniť aj na chyby v preklade vyacuteklade alebo v interpretaacutecii

ktoreacute mocircžu vzniknuacuteť ako docircsledok nedostačujuacutecej znalosti klasickyacutech jazykov a suacutevisiacich

reaacuteliiacute Parciaacutelne informaacutecie a vedomosti mocircžu viesť k mylnyacutem zaacuteverom Priacutekladom takyacutechto

neoverenyacutech postupov je znaacutema falošnaacute etymoloacutegia substantiacuteva malvica ktoraacute sa chybne

odvaacutedza od malum (zlo) alebo od mālum (jablko) pričom zlo maacute odkazovať na biblickyacute

priacutebeh Adama a Evy kde je jablko symbolom zla a uacutedajne aj preto suacute ich označenia

v latinčine zhodneacute J Rejzek v Českom etymologickom slovniacuteku uvaacutedza vysvetlenie bdquomalvice

ndash dužnatyacute plod s jaacutedřincem (jablko hruška ap) Presl převzal z jakeacutehosi stareacuteho leacutekařskeacuteho

rukopisu v jinyacutech exemplaacuteřiacutech jsou podoby makvice mrkvice takže asi jde o piacutesařskou

chybuldquo Substantiacutevum malvica sa zrejme do jazyka dostalo ako chybnyacute tvar Na českuacute

etymoloacutegiu odkazuje aj Stručnyacute etymologickyacute slovniacutek slovenčiny bdquomalvica ndash dužinatyacute plod

rastliacuten s jadrovyacutem ovociacutem (od 20 stor) Z čes malvice ndash vyacuteraz bol zavedenyacute v obdobiacute

naacuterodneacuteho obrodenia na zaacuteklade isteacuteho stčes rukopisu

priacuteslušneacute miesto sa však čiacuteta aj ako mrkviceldquo

V obdobnyacutech priacutepadoch platiacute zaacutesada ad fontes

Ak sa prekladateľ stretne s podobnyacutem prekladateľskyacutem

probleacutemom mal by si informaacuteciu vyhľadať a overiť

zvlaacutešť vtedy ak nie je v danej oblasti odborniacutekom

Latinskyacute a starogreacutecky jazyk obohatili

slovenskuacute slovnuacute zaacutesobu o kvantum lexikaacutelnych

jednotiek ktoreacute sa v našom jazyku uplatnili ako

jednotliveacute slovaacute (napr graacutetis) alebo viacslovneacute pomenovania (napr ad absurdum ad acta

aula maxima) ďalšie boli prebraneacute ako celeacute sentencie (napr clara pacta ndash boni amici) alebo

je z ich zaacutekladu odvodenyacutech množstvo ďalšiacutech lexikaacutelnych jednotiek Za mnoheacute uvaacutedzame

tie ktoreacute sa sformovali z latinskeacuteho a greacuteckeho slova jazyk

lingua

lingvistika lingvista lingvistka lingvistickyacute plurilingvizmus bilingvizmus

monolingvizmus sociolingvistika psycholingvistika pragmalingvistika neurolingvistika

etnolingvistika lingvokulturoloacutegia lingvokultureacutema lingvodidaktika lingvaacutelny

interlingvaacutelny extralingvaacutelny multilingvaacutelny

γλῶσσα (gloacutessa)

glosaacuter glosolaacutelia heteroglosia diglosia polyglosia glosa glosovať glosaacutetor glositiacuteda

glosodyacutenia xenoglosia

Jan Svatopluk Presl bol českyacute

vysokoškolskyacute pedagoacuteg a

zooloacuteg na Českej univerzite

Karlo-Ferdinandovej v Prahe

a bol jednyacutem

z najvyacuteznamnejšiacutech

priacuterodovedcov v 19 storočiacute

62

Použitaacute literatuacutera

ANDOKOVAacute Marcela (2013) Rečniacutecke umenie sv Augustiacutena v kaacutezňach k stupňovyacutem žalmom

Bratislava IRIS

BALEGOVAacute Jana (2016) Lectiones grammaticae Latinae I Košice Univerzita Pavla Jozefa

Šafaacuterika

BARANDOVSKAacute-FRANK Věra (1995) Latina jako mezinaacuterodniacute jazyk Dobřichovice Kava ndash

Pech

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2002) Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a

latinskyacutech mien naacutezvov a termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie

cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda s 45 ndash 55

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2011) Z histoacuterie transkripcie starogreacuteckych a latinskyacutech mien do

slovenčiny In Sambucus VII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a

neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta Trnavskej univerzity v Trnave s 173 ndash 195

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom

Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech

priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In Sambucus VIII Praacutece z

klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave s 178 ndash 193

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

hlavneacute transkripčneacute zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 č 3-

4 s 131 ndash 150

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2016) Od hlasu k hlaacuteske Z dejiacuten antickej naacuteuky o reči Bratislava

Univerzita Komenskeacuteho

DRAE Diccionario de la lengua espantildeola [Cit 8 septembra 2017] Dostupneacute na internete

httpdleraeesw=diccionario

HARAJ Igor (2011) Vlastneacute meno v mysleniacute antiky a stredoveku Martin Matica slovenskaacute

HORATIUS Flaccus Quintus (1986) O umeniacute baacutesnickom Satiry a Listy Bratislava Tatran s

229

HORAacuteČEK Filip ndash CHLUP Radek (2012) Učebnice klasickeacute řečtiny Praha Academia

JANOUŠEK Jan (2014) Uacutevahy nad knihou W Stroha bdquoLatein ist tot ndash es lebe Lateinldquo In

Vymětalovaacute Karla (ed) (2014) Vivat Latina reserata Opava Slezskaacute univerzita v Opavě

s 16 ndash 20

KALIVODA Jan (2012) Verba docent exempla trahunt Praha Karolinum

12

Najvyacuteznamnejšie diela greacuteckej literatuacutery vznikli na pocircde prvyacutech troch skupiacuten preto

pod naacutezvom literaacuterne dialekty rozumieme aiolčinu doacuterčinu a ioacutenčinu ktoraacute sa zachovala vo

viaceryacutech variantoch (attičtina sa naplno rozvinula až v tzv klasickom obdobiacute) Paradoxom

dejiacuten greacuteckeho jazyka a literatuacutery je to že dialekty si dlho udržali nielen miestnu suverenitu

ale zostali spojeneacute aj s literaacuternymi žaacutenrami ktoreacute ich začali použiacutevať ako prveacute ndash ioacutenčina sa

použiacutevala ako jazyk epiky aiolčina v soacutelovej lyrike v zborovej lyrike doacuterčina Attičtina sa

ujala ako jazyk reacutetoriky a filozofie ktoreacute hrali docircležituacute uacutelohu v politike a jej znalosť sa

postupne staacutevala potrebnou pre všetky greacutecke kmene Piacutesali ňou autori trageacutediiacute (Aischylos

Sofokleacutes Euripideacutes) komeacutediiacute (Aristofaneacutes) historici (Thukydideacutes Xenofoacuten) filozofi (Platoacuten)

i rečniacuteci (Deacutemostheneacutes) V 5 stor pred Kr sa stala hlavnyacutem naacuterečiacutem a všeobecnou

diplomatickou rečou v rozsiahlych oblastiach greacuteckeho sveta

Na jej zaacuteklade vznikla na konci 4 stor pred Kr spoločnaacute forma greacuteckeho jazyka tzv

koineacute ako medzietnickyacute jazyk Vďaka Alexandrovi Macedoacutenskemu a jeho vyacutebojom sa koineacute

rozšiacuterila ako fungujuacuteci prostriedok medzinaacuterodnyacutech stykov po celom uacutezemiacute ktoreacute dobyl

Stala sa jazykom každodennej bežnej aj uacuteradnej komunikaacutecie a tiež literatuacutery O hovorovej

koineacute maacuteme len nepriame svedectvaacute zo suacutekromnej korešpondencie zachovanej na papyrusoch

a z priacutepadnyacutech pravopisnyacutech bdquochyacutebldquo v spisoch oficiaacutelnejšieho charakteru V literaacuternej koineacute

sa v zaacutevislosti od vzdelania a spoločenskeacuteho postavenia autora prejavovali rozmaniteacute uacuterovne

štyacutelu a rocirczne veľkyacute vplyv attickej literatuacutery i ľudovyacutech prvkov V koineacute piacutesali napr dejepisci

Polybios (2 stor pred Kr) a Plutarchos (12 stor po Kr) zemepisci Straboacuten (okolo

prelomu letopočtov) a Pausanias (2 stor po Kr) tiež rečniacutek Dionysios z Halikarnassu (1

stor pred Kr) Použiacutevala sa približne do 6 stor po Kr

Variantom koineacute je aj biblickaacute greacutečtina v ktorej suacute napiacutesaneacute spisy Noveacuteho zaacutekona (2

polovica 1 stor ndash 1 polovica 2 stor po Kr) vďaka čomu sa greacutečtina (popri aramejčine

a hebrejčine) stala v staroveku nielen nositeľkou kultuacuternych tradiacuteciiacute ale tiež nositeľkou

noveacuteho naacuteboženstva ndash kresťanstva Biblickaacute greacutečtina mala nesmierny vplyv na formovanie

latinskej kresťanskej terminoloacutegie

a prostredniacutectvom nej aj na

kresťanskuacute terminoloacutegiu

modernyacutech euroacutepskych naacuterodov

Obr 2 Text proloacutegu Jaacutenovho

evanjelia (Jn 1 1-5)

13

V 2 stor pred Kr sa Greacutecko dostalo pod nadvlaacutedu Rimanov a naacutesledne v 1 stor pred

Kr vzniklo z nostalgie za dňami greacuteckej slobody puristickeacute hnutie ndash atticizmus ktoreacute hlaacutesalo

naacutevrat k jazyku klasickyacutech autorov 5 a 4 stor pred Kr Jazyk sa stal prostriedkom

udržujuacutecim kultuacuternu kontinuitu so slaacutevnou a slobodnou minulosťou a nebola žiaduca nijakaacute

zmena greacuteckeho jazyka nijakyacute odklon od jazyka klasikov Koineacute bola zavrhovanaacute ako

produkt ignorancie Autori neskorej antiky boli buď striktniacute atticisti alebo sa priklaacuteňali ku

kultivovanej literaacuternej koineacute Taacuteto naacuteuka prevlaacutedla vo vzdelaacutevaniacute a stala sa zaacutekladom

staacuteročnej greacuteckej diglosie paralelnej existencie dvoch variantov jedneacuteho jazyka ndash jedneacuteho

literaacuterneho a jedneacuteho hovoroveacuteho Takto piacutesali napr

historik Arrianos a prozaik Lukianos (2 stor po Kr)

ale i veľkiacute cirkevniacute otcovia Bazil Veľkyacute Gregor

Nazianzskyacute Gregor Nysskyacute a Jaacuten Zlatouacutesty (4 stor po

Kr)

V obdobiacute Byzancie (600 ndash 1453) bola jazykom

administratiacutevnej spraacutevy a vaumlčšiny piacutesomnostiacute klasickaacute

greacutečtina V nižšej literatuacutere (kroniky životy svaumltyacutech

od 12 stor aj poeacutezia) sa však prejavoval živyacute

hovorovyacute jazyk ktoryacute sa vyviacutejal zo starovekej koineacute

Pretrvaacutevajuacuteca diglosia sa postupne čoraz viac

pociťovala ako probleacutem Naacutestojenie na klasickej

greacutečtine bolo na jednej strane vyacuterazom kultuacuternej

kontinuity ale na strane druhej aj prekaacutežkou vzdelania

a kultuacutery Jej zvlaacutednutiu bolo totiž treba venovať veľa

času a zaacuteroveň ňou piacutesaneacute diela zostaacutevali vyhradeneacute

pre elitu

Koncom 18 storočia sa sformovala akaacutesi

strednaacute cesta medzi klasickou greacutečtinou a ľudovyacutem jazykom tzv kathareusa V roku 1830

vznikol modernyacute greacutecky štaacutet a vzdelaacutevaciacutem jazykom zostala staraacute greacutečtina Naďalej však

existovala hovorovaacute greacutečtina dimotiki v ktorej v tomto obdobiacute vznikali prveacute baacutesnickeacute diela

Do začiatku 20 storočia sa v literatuacutere definitiacutevne presadila dimotiki no napriek tomu bola

podľa uacutestavy z roku 1911 štaacutetnym jazykom kathareusa V roku 1976 sa podľa zaacutekona

o všeobecnom vzdelaniacute stala vyučovaciacutem jazykom na všetkyacutech stupňoch škocircl dimotiki

a zatiaľ poslednou zmenou tyacutekajuacutecou sa greacuteckeho jazyka je pravopisnaacute reforma z roku 1982

ktoraacute upravila piacutesanie priacutezvuku Zaviedol sa monotonickyacute systeacutem

Koineacute (ἡ κοινὴ διάλεκτος

spoločneacute naacuterečie) ndash

substantiacutevum dialektos je

v greacutečtine ženskeacuteho rodu a tomu

zodpovedaacute aj adjektiacutevum koineacute

(spoločneacute) ktoreacute sa použiacuteva

v substantivizovanej podobe na

označenie spoločnej formy

greacuteckeho jazyka

Diglosia ndash ovlaacutedanie a

použiacutevanie dvoch jazykov

s odlišnou sociaacutelnou a kultuacuternou

funkciou na jedinom uacutezemiacute

Kathareusa ndash καθαρός

(katharos) = čistyacute jazyk bez

novotvarov a cudziacutech slov ktoreacute

boli bežneacute v hovorovej reči no

svojou štruktuacuterou bol bližšie

hovorovej ako archaickej

greacutečtine

14

Greacutecke piacutesmo sa podľa svojich prvyacutech piacutesmen volaacute alfabeta Svoj pocircvod maacute vo

fenickom hlaacuteskovom piacutesme Greacuteci ho prevzali i keď nie v plnom zmysle slova od Feničanov

spolu s naacutezvami piacutesmen a ich poradiacutem Keďže pre Semitov bolo zbytočneacute piacutesať popri

spoluhlaacuteskach aj samohlaacutesky (semitskaacute slabika začiacutena spoluhlaacuteskou a priacuteslušneacute samohlaacutesky sa

rodenyacutem Semitom vybavujuacute automaticky) obsahovala fenickaacute abeceda 22 znakov

vyjadrujuacutecich iba spoluhlaacutesky čo predstavovalo o paumlť spoluhlaacutesok viac než mala prvotnaacute

alfabeta

Obr 3 Fenickeacute piacutesmo

Greacuteci ktoryacutem boli niektoreacute semitskeacute spoluhlaacutesky uacuteplne cudzie a navyše pociťovali ako zaacuteklad

svojho jazyka samohlaacutesky museli s prevzatyacutem fenickyacutem piacutesmom naložiť naozaj reformnyacutem

spocircsobom Museli si poradiť s nadbytkom znakov pre semitskeacute sykavky tiež izolovať znaky

reprezentujuacutece semitskeacute spoluhlaacutesky neexistujuacutece v greacutečtine a tieto priradiť samohlaacuteskam

pričom na eacute a oacute sa spočiatku nedostalo Naacutesledne prechaacutedzalo greacutecke piacutesmo vďaka vplyvu

dialektov vlastnyacutem vyacutevojom v každej z oblastiacute Greacutecka Nakoniec v 5 storočiacute pred Kr

prevlaacutedla ioacutensko-attickaacute abeceda so svojimi 24 piacutesmenami (17 spoluhlaacutesok a 7 samohlaacutesok)

ktoraacute sa doteraz použiacuteva v novej greacutečtine

Z greacuteckej alfabety vzniklo už v staroveku latinskeacute piacutesmo Latinskaacute abeceda však

vychaacutedzala zo zaacutepadnej greacuteckej alfabety nie z vyacutechodnej ako ioacutensko-attickaacute Rozdiel medzi

nimi sa prejavoval napriacuteklad v akustickej hodnote piacutesmena X (v latinčine x v greacutečtine ch)

V greacuteckej abecede sa použiacutevali veľkeacute piacutesmenaacute i maleacute piacutesmenaacute Chronologicky staršie

suacute veľkeacute piacutesmenaacute naacutepisoveacute majuskuly Pre pocircvodneacute texty je priacuteznačneacute piacutesanie slov bez

medzier tzv scriptio continua či piacutesanie veršov bez ohľadu na ich začiatok a koniec Na

konci staroveku sa v koacutedexoch rozšiacuterilo unciaacutelne piacutesmo ktoreacute je charakteristickeacute svojimi

15

zaoblenyacutemi literami ndash napriacuteklad sigma ktoraacute maacute v naacutepisovej majuskule podobu Σ v unciaacutele

vyzeraacute ako C

Obr 4 Ukaacutežka unciaacutelneho piacutesma Codex Sinaiticus jeden z najstaršiacutech opisov Biblie na svete

Maleacute piacutesmenaacute minuskuly vychaacutedzajuacute zo stredovekej pisaacuterskej praxe Umožňovali ryacutechlejšie

piacutesanie a šetrili piacutesaciacute materiaacutel Greacutecka alfabeta v tejto podobe sa v stredoveku stala jednyacutem

zo zdrojov pre vznik cyriliky Z malyacutech piacutesmen greacuteckej alfabety zostavil totiž sv Konštantiacuten-

Cyril predtyacutem ako prišiel v roku 863 na Veľkuacute

Moravu ohlasovať kresťanstvo v staroslovien-

čine hlaholiku Cez ňu vznikla naacutesledne

cyrilika ktoruacute zostavili Cyrilovi žiaci z veľkyacutech

greacuteckych piacutesmen Cyrilika zostala piacutesmom

vyacutechodoslovanskyacutech naacuterodov ndash Rusov

Ukrajincov a Bielorusov Z juhoslovanskyacutech

naacuterodov ju prijali s uacutepravami Bulhari

Macedoacutenci Srbi a Čiernohorci Na uacutezemiacute

Ruska sa z cyriliky vyvinula azbuka

Obr 5 Hlaholika

Obr 6 Cyrilika

16

Ako prostriedok šiacuterenia vedy a kultuacutery

zanechala greacutečtina stopy nielen v slovanskyacutech ale aj v

ostatnyacutech jazykoch Euroacutepy Žiadna inaacute reč nemala

prostredniacutectvom literatuacutery takyacute veľkyacute vplyv na

neskoršie indoeuroacutepske jazyky v Euroacutepe ako praacuteve

greacutečtina Mocircžeme hovoriť o jej propedeutickom

vyacutezname pre vznik inyacutech jazykov Praktickyacutem

priacutekladom je i latinskyacute jazyk na ktoryacute greacutečtina

vplyacutevala v morfoloacutegii v syntaxi i v lexike

112 Latinskyacute jazyk

Latinskyacute jazyk sa z indoeuroacutepskeho prajazyka

vydelil približne v 3 stor pred Kr V tom čase bol len

dialektom v okoliacute Riacutema Hovorili niacutem Latinovia

(Latīnī) obyvatelia Latia (Latium) Tento kraj sa

nachaacutedzal v strednej Itaacutelii pri dolnom toku rieky Tiber

Jednyacutem z kmeňov ktoreacute siacutedlili v Latiu boli Rimania

(Rōmānī) ktoriacute žili v Riacuteme (Rōma) a v jeho okoliacute

Nemal žiadne privilegovaneacute postavenie a nič

nenasvedčovalo tomu že by sa raz mohol stať

bdquomedzinaacuterodnyacutemldquo jazykom

Na rozšiacutereniacute a medzinaacuterodnom použiacutevaniacute

latinčiny mala rozhodujuacuteci podiel politickaacute

a hospodaacuterska aktivita jej nositeľov politickaacute moc

Riacutema a jeho expanzia Latinskyacute jazyk sa stal

oficiaacutelnym jazykom Riacutemskej riacuteše Mal nadnaacuterodnyacute

a nadetnickyacute charakter a preto mohol pocircsobiť aj ako

akyacutesi medzijazyk (lat interlingua) sprostredkovateľ

medzi naacutezorovo a naacutebožensky znepriatelenyacutemi

komunikačnyacutemi partnermi z ktoryacutech ani jeden

nepoužiacuteval tento jazyk ako etnickyacute Normatiacutevna

latinčina bola založenaacute na presne stanovenej slovnej

Vnuacutetornyacute vyacutevoj latinčiny

Popri svojom vonkajšom šiacutereniacute

prekonaacuteval latinskyacute jazyk aj

vnuacutetornyacute vyacutevoj V jeho vyacutevoji

v čase antiky rozoznaacutevame paumlť

obdobiacute

1 Predliteraacuterne obdobie siaha od

najstaršiacutech čias až do r 240 pred

Kr Latinskyacute jazyk tohto obdobia

poznaacuteme predovšetkyacutem zo značne

porušenyacutech naacutepisov

zo skromnyacutech zlomkov kultovej

poeacutezie a zo zlomkov dvanaacutestich

tabuacuteľ najstaršou naacutepisovou

pamiatkou je kovovaacute spona

z Praeneste (dnes Palestrina

neďaleko Riacutema) z 2 pol 7 stor

pred Kr

2 Archaickeacute obdobie sa datuje od

r 240 do r 80 pred Kr V tomto

obdobiacute vstupuje latinčina do dejiacuten

Množia sa naacutepisy a objavujuacute sa

prveacute literaacuterne texty Umeleckyacutem

vypestovaniacutem hovorovej reči

mesta Riacutema sa vytvoril a postupne

sa začal ustaľovať spisovnyacute jazyk

3 Klasickeacute obdobie siaha od r 80

pred Kr do r 14 po Kr V tomto

obdobiacute sa latinskyacute jazyk z

gramatickej a pravopisnej straacutenky

ustaacutelil Z lexikaacutelnej straacutenky sa

klasickaacute latinčina vyznačuje

snahou o čistotu jazyka vyhyacutebajuacutec

sa použiacutevaniu zastaranyacutech a

neobvyklyacutech slov a vylučujuacutec

všedneacute a cudzie slovaacute Ide

o vrcholneacute obdobie riacutemskej

literatuacutery V proacuteze sa stal

najvyacuteznamnejšiacutem klasickyacutem

vzorom Cicero v poeacutezii Horatius

a Vergilius

4 Strieborneacute obdobie siaha od r

14 po Kr do smrti cisaacutera Traiana

r 117 po Kr Z gramatickej a

pravopisnej straacutenky nenastaacuteva v

latinskom jazyku nijakaacute zmena

Rozdiely oproti klasickej latinčine

sa prejavujuacute len v štylistike

5 Uacutepadkoveacute (železneacute) obdobie

siaha od Traianovej smrti do

kodifikaacutecie riacutemskeho praacuteva

cisaacuterom Iustinianom I v r 529

17

zaacutesobe ktoraacute bola očistenaacute od barbarizmov slov

prevzatyacutech z inyacutech jazykov najmauml z greacutečtiny

Vyjadrovala sa presne jasne podľa gramatickyacutech

pravidiel a mala bohatuacute slovnuacute zaacutesobu

Postavenie latinčiny sa v priebehu euroacutepskych

dejiacuten rocirczne menilo Latinskyacute jazyk zažiacuteval vzostupy aj

paacutedy Zdanlivo vyacuteraznejšiacute uacutepadok prekonal už na

prelome letopočtov za vlaacutedy cisaacutera Augusta keď

spisovnaacute latinčina ustrnula vo svojej spisovnej forme

aby sa prakticky až po dnes zachovala v tej istej

gramatickej štruktuacutere a obohacovala sa len v lexike

Skutočnaacute hovorenaacute každodennaacute reč sa staacutele viac

vzďaľovala od tejto normy Z vulgaacuternej latinčiny

hovorovej ľudovej podoby latinskeacuteho jazyka sa

postupne vyvinuli romaacutenske jazyky

Strnulosť spisovnej latinčiny sa však ukaacutezala byť

jej veľkou prednosťou Stala sa svetovyacutem

komunikačnyacutem prostriedkom a vďaka rozšiacutereniu

kresťanstva aj oficiaacutelnym jazykom katoliacuteckej cirkvi

Podarilo sa jej dokonca preniknuacuteť aj tam kam sa

nedostala ako štaacutetny jazyk Po rozdeleniacute Riacutemskej riacuteše

na zaacutepadnuacute a vyacutechodnuacute bola totiž v zaacutepadnej časti

zavedenaacute ako liturgickyacute jazyk kresťanov Plnila

funkciu medzinaacuterodneacuteho odborneacuteho jazyka ktoreacuteho

znalosť umožnila šiacuteriť myšlienky evanjelia do

všetkyacutech krajiacuten kam smerovali misie Kanonickeacute

texty suacute dodnes vydaacutevaneacute viacjazyčne no vždy aj po

latinsky Spisovnaacute latinčina fungovala aj ako

referenčnyacute jazyk pre riacutemske praacutevo

Neskoraacute latinčina (nadvaumlzujuacuteca na klasickuacute

latinčinu a obohatenaacute o prvky najstaršiacutech latinskyacutech

prekladov Biblie) spolu s klasickou a ľudovou

latinčinou bola konštitutiacutevnym prvkom stredovekej

latinčiny a možno povedať že prispela k udržaniu jednotneacuteho raacutezu latinskeacuteho jazyka v obdobiacute

po Kr V tomto obdobiacute začiacutena

ľudovaacute latinčina ziacuteskavať

prevahu nad spisovnou Do

literaacuternych diel prenikajuacute v

značnej miere prvky hovorovej

ľudovej reči a rozličneacute

barbarizmy porušuje sa

gramatickaacute spraacutevnosť a priacutezvuk

Začiacutena sa straacutecať cit pre

kvantitu takže sa v poeacutezii

objavujuacute verše s čisto

priacutezvučnou prozoacutediou

lat vulgus -ī n = ľud

lat vulgaris = obyčajnyacute

všednyacute všeobecnyacute

V latinčine nemaacute slovo vulgaacuterny

pejoratiacutevne konotaacutecie t j nemaacute

vyacuteznam ako v slovenčine

(hrubyacute neslušnyacute grobiansky)

Romaacutenske jazyky

Zaacutekladom dnešnyacutech

romaacutenskych jazykov sa latinčina

stala v romanizovanyacutech

riacutemskych provinciaacutech Na uacutezemiacute

Itaacutelie sa z nej vyvinula

taliančina V Galii kde žili tri

veľkeacute rečovo odlišneacute naacuterody ndash

Belgovia Akvitaacutenci a Kelti ndash

pocircsobila latinčina od 1 stor

pred Kr najprv ako interetnickyacute

jazyk a postupne sa na tomto

uacutezemiacute začala vyviacutejať

francuacutezština V naacuterodnostne

nejednotnej Hispaacutenii sluacutežil

latinskyacute jazyk ako

dorozumievaciacute prostriedok tak

medzi jednotlivyacutemi naacuterodmi

ako i so zvyškom riacutemskeho

sveta Vyvinula sa tu kastiacutelčina

ktoraacute bola v roku 1925 oficiaacutelne

nazvanaacute španielčinou Odpor

proti latinskej nadvlaacutede

najdlhšie pretrvaacuteval v Lusitaacutenii

kde sa z latinčiny vyvinula

portugalčina Zvyškom

latinčiny v dnešnom

Švajčiarsku je reacutetoromaacutenčina

18

stredoveku Ešte koncom antiky sa o zachovanie

riacutemskeho piacutesomniacutectva pre neskoršie generaacutecie zasluacutežili

okrem pohanskyacutech Rimanov i kresťania

predovšetkyacutem benediktiacuteni Tiacute vo svojich klaacuteštoroch

zachraacutenili a prostredniacutectvom školstva ďalej

odovzdaacutevali riacutemsku spisbu impregnovanuacute greacuteckym

duchom celej zaacutepadnej Euroacutepe pre ktoruacute ostala

latinčina po celyacute stredovek zjednocovaciacutem elementom

Uchovaniu jednotneacuteho raacutezu latinčiny napomaacutehal aj

univerzaacutelne vybudovanyacute vzdelaacutevaciacute systeacutem ktoryacute

spočiacuteval na tom istom povinnom čiacutetaniacute klasikov tyacutech

istyacutech gramatikaacutech pochaacutedzajuacutecich ešte z obdobia

neskorej antiky hoci boli obdobia (napr za vlaacutedy

Merovejovcov v Galii 5 ndash pol 8 stor) keď sa

latinčina v suacutevislosti s nedostatočnou uacuterovňou

vzdelania staacutevala doslova nezrozumiteľnou čiacutem

straacutecala svoju komunikatiacutevnu funkciu a zažiacutevala ďalšiu

existenciaacutelnu kriacutezu Keďže naacuterodneacute jazyky v tom čase

ešte neprevzali funkciu uacuteradneacuteho dorozumievacieho

jazyka považovali niektoriacute euroacutepski panovniacuteci za

nutnuacute reformu školstva a obnovu latinskeacuteho jazyka

jeho pribliacuteženiacutem resp naacutevratom ku klasickej jazykovej norme Takto sa už v stredoveku

stretaacutevame s niekoľkyacutemi renesanciami

Najvyacuteznamnejšou z nich bola tzv karoliacutenska renesancia Jej iniciaacutetorom bol Karol

Veľkyacute (8 9 stor) ktoryacute obnovil školskuacute vyacuteučbu jazyka Dal podnet k štuacutediu latinčiny ako

všeobecneacuteho dorozumievacieho jazyka (lingua franca) a urobil z nej naacutestroj euroacutepskej

komunikaacutecie Tento naacutevrat k antike bol uacutečelovyacutem naacutevratom ku klasickej jazykovej forme aby

sa latinčina stala opaumlť zrozumiteľnou a funkčnou Na zaacutekladoch karoliacutenskej renesancie potom

vyraacutestla bohato rozvinutaacute stredovekaacute latinskaacute literatuacutera i euroacutepske vysokeacute školy

Na konci stredoveku však latinčina ako umeleckyacute a komunikačnyacute jazyk začala straacutecať

svoju silu Obmedzila sa len na jazyk scholastickej filozofie a degenerovala do neživyacutech

scheacutem Zachraacutenili ju renesančniacute humanisti (15 ndash 16 stor) ktoriacute znovu odkryli Ciceronovo

jazykoveacute umenie i diela ostatnyacutech antickyacutech autorov Latinčina sa vraacutetila do sfeacutery umenia

a tvoriveacuteho jazykoveacuteho procesu Štuacutediom antickyacutech textov (zachovanyacutech v stredovekyacutech

Reč ranyacutech kresťanov

Pre rozmaacutehajuacutece sa kresťanstvo

prvyacutech storočiacute po Kr bolo

nevyhnutnosťou naacutejsť

vyjadrenie pre svoje noveacute

zmyacutešľanie pomenovať

skutočnosti ktoreacute v profaacutennej

literatuacutere tej doby neexistovali

Jazyk použiacutevanyacute kresťanmi

nadviazal na predchaacutedzajuacutece

vyacutevojoveacute štaacutedia latinčiny do ich

formaacutelneho hovoreneacuteho

i piacutesomneacuteho prejavu však

prenikol slovniacutek syntax a štyacutel

biblickyacutech prekladov V prvyacutech

storočiach naacutešho letopočtu tak

pre potreby kresťanov vzniklo

veľa neologizmov Hoci sa

medzi nimi nachaacutedzal značnyacute

počet vyacutepožičiek či už

greacutecizmov alebo hebraizmov

pre docircležiteacute idey kresťanskej

doktriacuteny vytvaacuterala latinskaacute

komunita od samotneacuteho

počiatku ekvivalentneacute vyacuterazy vo

svojom materinskom jazyku

V tomto možno sledovať priamy

vplyv kresťanstva na latinčinu

19

odpisoch) sa zbavila stredovekyacutech naacutenosov a napodobňovaniacutem vzorov (imitātiō) sa viac či

menej uacutespešne pribliacutežila k podobe akaacute jej bola vlastnaacute v jej klasickom obdobiacute

Od 17 storočia začali latinčinu z postavenia medzinaacuterodneacuteho jazyka najprv v literatuacutere

a neskocircr aj vo vede vytlaacutečať postupne sa presadzujuacutece naacuterodneacute jazyky čo priamo suacuteviselo so

vznikom modernyacutech naacuterodnyacutech štaacutetov a vzrastajuacutecim naacuterodnyacutem povedomiacutem Napriek tomu

latinčina ostaacutevala naďalej dorozumievaciacutem jazykom vzdelanej Euroacutepy V Uhorsku (a teda aj

na našom uacutezemiacute) bola jazykom štaacutetnej spraacutevy a vedy takmer až do polovice 19 storočia

V obdobiacute keď sa zdalo že latinčina v akademickom svete skončila začala jej veľkaacute

epocha v školskom systeacuteme Stala sa najvyacuteznamnejšiacutem jazykom na gymnaacuteziaacutech a tento stav

trval až do vypuknutia 2 svetovej vojny Zatiaľ čo u naacutes došlo po vojne k značneacutemu

vtedajšou štaacutetnou ideoloacutegiou regulovaneacutemu odlivu klasickeacuteho vzdelania zo strednyacutech škocircl

a z verejneacuteho života v slobodnom svete sa klasickeacute vzdelanie opaumlť vraacutetilo na gymnaacuteziaacute

a zotrvalo tam dodnes

Obr 7 Mapa provinciiacute Riacutemskej riacuteše po roku 135

20

12 Lingua Latina

121 Latinskaacute abeceda

Rimania prevzali piacutesmo od Greacutekov prostredniacutectvom Etruskov Spočiatku poznali len

veľkeacute piacutesmenaacute (majuskula) maleacute (minuskula) vznikli až v pisaacuterskej praxi v stredoveku Po

rocircznych uacutepravaacutech mala latinskaacute abeceda 23 piacutesmen

A B C D E F G H I K L M N O P Q R S T V X Y Z

V suacutečasnosti sa latinskeacute texty piacutešu malyacutemi piacutesmenami Veľkyacutemi piacutesmenami sa začiacutenajuacute vety

použiacutevajuacute sa na začiatku vlastnyacutech mien a ich odvodeniacuten (Rōma Riacutem Rōmānus riacutemsky

Latīnē latinsky) a veľkeacute piacutesmenaacute vytvaacuterajuacute niektoreacute skratky (SPQR = senātus pōpulusque

Rōmānus senaacutet a ľud riacutemsky)

Naacutezvy jednotlivyacutech piacutesmen zneli rovnako ako tie naše teda a beacute ceacute deacute atď

(abecedarius = žiak prvej triedy) Tieto naacutezvy vytvorili Etruskovia ktoriacute nimi nahradili

greacutecke menaacute alfa beacuteta atď

122 Latinskeacute hlaacutesky a ich vyacuteslovnosť

Latinskeacute hlaacutesky sa delia na samohlaacutesky (vōcālēs) dvojhlaacutesky (diphtongī)

a spoluhlaacutesky (cōnsonantēs)

Vokaacutely a e i o u y Mocircžu byť kraacutetke alebo dlheacute Prirodzenaacute kvantita latinskyacutech

samohlaacutesok je fonologickaacute vyacuteznamotvornaacute (podobne ako v greacutečtine slovenčine či v češtine

napr malum zlo ne mālum jablko populus ľud ne pōpulus topoľ) Dĺžka sa v latinčine označuje

vodorovnou čiarkou nad vokaacutelom (ā ē ī ō ū) ale len

z didaktickyacutech docircvodov Rimania dĺžky v piacutesme

neoznačovali a nenachaacutedzajuacute sa ani v modernyacutech

ediacuteciaacutech latinskyacutech textov (s vyacutenimkou učebniacutec)

Diftongy ae au ei eu oe ui Diftongy eu ei

ui sa vyskytujuacute len v citoslovciach (heu ach eheu

beda ei oh hui ha) v časticiach (seu lebo ceu ako)

a v cudziacutech slovaacutech (Eurōpa Euroacutepa) V ostatnyacutech

priacutepadoch sa vyslovujuacute oddelene (ne-uter nijakyacute re-us

vinnyacute)

Za to že poznaacuteme kvantitu

latinskyacutech slov vďačiacuteme

čiastočne zachovanyacutem uacutedajom

riacutemskych gramatikov

predovšetkyacutem však latinskej

poeacutezii Bola piacutesanaacute časomernou

prozoacutediou v ktorej je

rozhodujuacuteca kvantita slabiacutek

a teda okrem ineacuteho aj dĺžka

samohlaacutesok

21

Zaacutekladneacute pravidlaacute latinskej vyacuteslovnosti

dokaacutežeme rekonštruovať na zaacuteklade svedectva staryacutech

gramatikov z prepisov do greacutečtiny a zo stredovekej

tradiacutecie Po rozpade Riacutemskej riacuteše sa vyacuteslovnosť

latinčiny začala prispocircsobovať vyacuteslovnosti jazykov

romaacutenskych naacuterodov Tieto rozdiely sa udržali dodnes

Každyacute naacuterod uchovaacuteva vlastnuacute vyacuteslovnosť latinčiny

prispocircsobenuacute svojmu jazyku Naša vyacuteslovnosť sa

definitiacutevne ustaacutelila na rakuacutesko-uhorskyacutech gymnaacuteziaacutech

v 19 storočiacute Pravidlaacute vyacuteslovnosti ktoraacute je normatiacutevna

v slovenskom stredoškolskom a vysokoškolskom

prostrediacute suacute

grafeacutemu i vyslovujeme na začiatku slova pred

vokaacutelom ako j iam (jam) už vo vnuacutetri slova

medzi dvoma vokaacutelmi vyslovujeme i ako jj

maior (majjor) vaumlčšiacute eius (ejjus) jeho

V greacuteckych slovaacutech je i vždy samohlaacuteskoveacute

Iōnēs (Ioacuteneacutes) Ioacutenovia

diftongy ae oe znejuacute ako slovenskeacute eacute Caesar

(Ceacutezar) proelium (preacutelium) boj Ak sa maacute

diftong vysloviť oddelene kladuacute sa nad druhyacute

vokaacutel dve bodky alebo čiarka poeumlta alebo

poēta baacutesnik

c vyslovujeme ako slovenskeacute c pred e i y ae

oe eu cēna obed cibus jedlo caelum nebo

atď všade inde sa vyslovuje ako k cor srdce

caput hlava clārus slaacutevny locus miesto dīc

povedz

d t n pred i e sa nemaumlkčiacute dīcō (dyacutekoacute)

hovoriacutem tibi (tybi) tebe decem desať

ngu sa vyslovuje ako ngv lingua (lingva)

jazyk

ph sa vyslovuje ako f philosophia (filozofia)

Piacutesmeno C bolo pocircvodne

znakom pre hlaacutesku k i g Až

neskocircr od pol 3 stor pred Kr

došlo s rozvojom literaacuterneho

života pod vplyvom rozdielnej

vyacuteslovnosti (nezneleacute k ne zneleacute

g) k rozlišovaniu aj v grafike C

versus G V klasickej latinčine

sa c vyslovovalo ako k bez

ohľadu na foneacutemu ktoraacute

nasledovala

Zvyšky stareacuteho pravopisu G suacute

zachovaneacute v skratkaacutech osobnyacutech

mien C = Gāius a Cn =

Gnaeus

K sa zachovalo len

v niekoľkyacutech slovaacutech K = Kal

= Kalendae prvyacute deň v mesiaci

Karthāgō (ale i Carthāgō)

mesto v severnej Afrike K =

Kaesō osobneacute meno

Naše U označovali Rimania

grafeacutemou V Dnes ich už

v piacutesme rozlišujeme

Y a Z sa vyskytujuacute len

v greacuteckych slovaacutech

Reštituovanaacute vyacuteslovnosť

V polovici 20 storočia vznikla

snaha zjednotiť latinskuacute

vyacuteslovnosť na zaacuteklade

predpokladaneacuteho stavu

v klasickej dobe V mnohyacutech

krajinaacutech tuacuteto tzv reštituovanuacute

čiže obnovenuacute vyacuteslovnosť

prijali Dvojhlaacutesky ae oe

vyslovujeme [aacutee] [oacute

e] saepe

[saacuteepe] poena [poacuteena] ndash obe

slovaacute suacute dvojslabičneacute Greacutecke

piacutesmeno y sa vyslovuje uuml

Piacutesmeno c znie ako k všade teda

aj pred e a i Spojenie ti

vyslovujeme ako ti aj pred

nasledujuacutecou samohlaacuteskou

amīcitia [amiacutekitia] Znak v

označuje zvuk anglickeacuteho w

Piacutesmeno h sa nečiacuteta alebo znie

len veľmi slabo

22

qu sa vyslovuje ako kv aqua (akva) voda

rh sa vyslovuje ako r rhētor (reacutetor) rečniacutek učiteľ rečniacutectva

s sa medzi vokaacutelmi a spravidla medzi vokaacutelom a konsonantmi m n l vyslovuje ako z

rōsa (roza) ruža mensis (meacutenzis) mesiac pulsus (pulzus) zahnanyacute

ti vyslovujeme pred vokaacutelom alebo pred ae ako ci grātia (graacutecija) vďaka dīvitiae

(dyacutevicijeacute) bohatstvo ALE po s t x tiež ak maacute priacutezvuk a v greacuteckych slovaacutech

vyslovujeme ako ty bestia (bestya) zviera mixtiō (mixtyoacute) zmiešanina tōtīus (toacutetyacuteus)

celeacuteho Miltiadēs (Miltyadeacutes) Miltiadeacutes greacutecky štaacutetnik

123 Kvantita slabiacutek

V latinčine rozlišujeme nielen kraacutetke a dlheacute vokaacutely ale aj kraacutetke a dlheacute slabiky

Slabika je kraacutetka vtedy keď obsahuje kraacutetky vokaacutel po ktorom nasleduje iba jednoduchyacute

konsonant populus ľud Ak však za kraacutetkym vokaacutelom nasledujuacute aspoň dva konsonanty

slabika je dlhaacute

Latinskeacute slabiky suacute teda dlheacute 1 prirodzene keď obsahujuacute dlhyacute vokaacutel alebo diftong

nātūra priacuteroda aurum zlato 2 poziacuteciou keď po kraacutetkej slabike nasleduje skupina aspoň

dvoch konsonantov modestia skromnosť Rimania ciacutetili oba druhy slabiacutek celkom prirodzene

ako dlheacute Treba však poznamenať že kombinaacutecia jedneacuteho z konsonantov p b t d c g na

prvom a l alebo r na druhom mieste konsonantickej skupiny nemaacute na dĺžku slabiky vplyv

slabika s kraacutetkym vokaacutelom ostaacuteva kraacutetka (integra ndash druhaacute slabika je kraacutetka i keď pre

baacutesnikov nie vždy)

Tento dvojityacute typ kvantity je rozhodujuacuteci pre miesto slovneacuteho priacutezvuku

124 Priacutezvuk latinskyacutech slov

Latinskeacute slovaacute sa skladajuacute z priacutezvučnyacutech a nepriacutezvučnyacutech slabiacutek Priacutezvuk sa v piacutesme

neoznačuje Jednoslabičneacute slovaacute (okrem predložiek a spojok) majuacute priacutezvuk vždy

Dvojslabičneacute slovaacute majuacute priacutezvuk na predposlednej slabike Troj- a viacslabičneacute slovaacute majuacute

priacutezvuk

1 na predposlednej slabike ak je taacuteto dlhaacute laudāmus honestus

2 na tretej slabike od konca ak je predposlednaacute slabika kraacutetka fēmina lēgimus

23

Znamenaacute to že priacutezvuk sa mocircže (na rozdiel od slovenčiny) v jednotlivyacutech tvaroch jedneacuteho

slova pohybovať napr amor ndash amōrem (laacuteska) tenebrae ndash tenebrārum (temnota) repetere ndash

repetō ndash repetāmus (opakovať)

125 Odraz klasickyacutech jazykov vo zvukovej straacutenke slovenčiny

Suacutečasťou našej slovnej zaacutesoby je množstvo slov pochaacutedzajuacutecich ešte z antiky

Použiacutevame ich v odbornej ale i bežnej každodennej komunikaacutecii bez toho aby sme si

uvedomili že ich vyacuteslovnosť a pravopis je ovplyvnenyacute klasickyacutemi jazykmi a nie vždy

zodpovedaacute slovenskeacutemu jazykoveacutemu uacutezu

Slovenčina patriacute k tzv zaacutepadoslovanskyacutem jazykom do ktoryacutech mnoheacute slovaacute antickeacuteho

pocircvodu neprenikli na rozdiel od vyacutechodoslovanskyacutech

jazykov priamo z greacutečtiny ale prostredniacutectvom

latinčiny ktoraacute zachovala pocircvodnuacute klasickuacute greacutecku

vyacuteslovnosť i pravopis tyacutechto slov Vo

vyacutechodoslovanskyacutech jazykoch sa prejavuje vyacuteslovnosť

greacuteckych hlaacutesok z 9 ndash 10 stor (obdobie vzniku

cyriliky z greacuteckej alfabety) ktoraacute bola v niektoryacutech

priacutepadoch odlišnaacute ako v obdobiacute klasickej ioacutensko-

attickej greacutečtiny Napriacuteklad litera Β β (beacuteta b)

označovala v byzantskej greacutečtine hlaacutesku v vokaacutel Η η

(eacuteta eacute) sa vyslovoval ako i litera Θ θ (theacuteta th) sa

vyslovovala ako f Z pocircvodneacuteho greacuteckeho Βαβυλών (Babyloacuten) maacuteme preto dnes v ruštine

Вавилόн (Vaviloacuten) ale v slovenčine Babylon z greacuteckeho ῥήτώρ (rheacutetoacuter) ruskeacute рuacuteтор (riacutetor)

a slovenskeacute reacutetor z greacuteckeho καθέδρα (kathedra) ruskeacute кaacuteфедра (kaacutefedra) a slovenskeacute

katedra

Pri slovaacutech ktoreacute obsahujuacute diftong je situaacutecia zložitejšia Starogreacutecky diftong αι (ai

v byzantskej vyacuteslovnosti e) sa vo vlastnyacutech menaacutech spravidla zachovaacuteva napr Aischylos

(Αἰσχύλος) Aiolos (Αἴολος) ale Etioacutepia (Αἰθιοπία) v apelatiacutevach však nachaacutedzame eeacute cez

latinskyacute diftong ae (e) napr gr σφαῖρα (sfaira) gt lat sphaera slovenskeacute sfeacutera gr αἵρεσις

(hairesis) gt lat haeresis slovenskeacute hereacuteza

V priacutepadoch korelaacutecie tvrdostimaumlkkosti (dď tť nň) pri viac menej zdomaacutecnenyacutech

slovaacutech nie je vyacuteslovnosť slov pochaacutedzajuacutecich z klasickyacutech jazykov ovplyvnenaacute slovenskyacutemi

Vyacutechodoslovanskeacute naacuterody ndash Rusi Ukrajinci Bielorusi

Zaacutepadoslovanskeacute naacuterody ndash Poliaci Ćesi Slovaacuteci Lužickiacute Srbi

Juhoslovanskeacute naacuterody ndash Bulhari Macedoacutenci Srbi Čiernohorci Slovinci Chorvaacuteti

24

pravidlami diktaacutetor disk titul kritika panika nivelaacutecia atď V slovenčine sa odraacuteža aj

dvojakaacute vyacuteslovnosť latinskeacuteho c (ako k alebo c) Vo vlastnyacutech menaacutech sa pritom zvykne

zachovaacutevať aj pocircvodnyacute latinskyacute pravopis (Cato Claudius) Všeobecneacute menaacute sa piacutešu domaacutecim

pravopisom (kauza kultuacutera klasika)

126 Vyacuterazy antickeacuteho pocircvodu v slovnej

zaacutesobe slovenčiny

Z najstaršej doby preberajuacute zaacutepadoslovanskeacute

jazyky (a teda aj slovenčina) obzvlaacutešť latinskeacute slovaacute

suacutevisiace s naacuteboženskou a cirkevnou tradiacuteciou napr

klaacuteštor (lt claustrum od claudo = uzatvaacuteram) kostol (lt

castellum) pašie (lt passiō = utrpenie)

Neskocircr prenikajuacute do slovanskyacutech jazykov

rocircznymi cestami opaumlť prevažne z latinčiny ale

prostredniacutectvom nemeckeacuteho alebo romaacutenskeho

prostredia mnoheacute ďalšie slovaacute latinskeacuteho priacutep

latinsko-greacuteckeho pocircvodu napr škola (lt lat schōla lt

gr σχολή) komnata (lt lat caminata = miestnosť

s ohniskom gr κάμινος pec ohnisko) kalamaacuter (lt lat

calamarium lt calamus = trstina) skriňa (lt lat

scrinium = puzdro skriňa)

Najviac slov s latinskyacutemi a greacuteckymi koreňmi

sa dostalo do slovanskyacutech jazykov pod vplyvom

zaacutepadoeuroacutepskych jazykov najmauml od 16 storočia

a mnoheacute z nich fungujuacute dodnes ako internacionalizmy

Najčastejšiacutem zdrojom vyacutepožičiek bola francuacutezština

v ktorej pramenia vyacuterazy z oblasti politiky

diplomacie umenia moacutedy stravovania napr republika (lt lat rēs pūblica = vec verejnaacute)

kandidaacutet (lt lat candidus = biely čistyacute nepoškvrnenyacute) moacuteda (lt lat modus = spocircsob) menu

(lt lat minūtus lt minuere = zmenšenyacute počet jedaacutel)

V starovekom Riacuteme bolo

potrebneacute pri uchaacutedzaniacute sa o uacuterad

podať prihlaacutešku V priacutepade ak

bola prihlaacuteška uchaacutedzača

praacutevoplatnaacute nosil na verejnosti

bielu toacutegu (toga candida) Takto

mohla aj verejnosť veľmi

jednoducho kontrolovať jeho

spraacutevanie sa Uchaacutedzač

oblečenyacute do bielej toacutegy =

candidatus

25

V ekonomickej a komerčnej sfeacutere nachaacutedzame rad vyacuterazov talianskeho pocircvodu napr

brutto (lt lat brutus = hrubyacute) manko (lt lat mancus = kusyacute neuacuteplnyacute) inkaso (tal sloveso

incassare dať peniaze do pokladne tal cassa lt lat capsa = puzdro skrinka)

Z angličtiny pochaacutedzajuacute vyacuterazy pre oblasť techniky tradičnej i suacutečasnej V tomto

priacutepade možno hovoriť o skrytyacutech latinizmoch napr procesor (lt lat prōcedō = pokračujem)

enter (lt lat intrō = vstupujem) manažeacuter (angl to manage z tal maneggiare lt z lat manū

agō = konaacutem tvoriacutem rukou)

Na prevažne latinskom zaacuteklade je vytvorenaacute lingvistickaacute terminoloacutegia a na kombinaacutecii

greacuteckych a latinskyacutech prvkov je zas založeneacute umelo vytvoreneacute pomenovanie jednotiek

metrickej suacutestavy napr meter (lt gr μέτρον = miera) gram (lt gr γράμμα = zaacuteznam) deka- (lt

gr δέκα = 10) hekto- (lt gr ἑκατόν = 100) kilo- (lt gr χίλιοι = 1000) deci- (lt lat decem =

10) centi- (lt lat centum = 100) mili- (lt lat mille = 1000)

26

13 Mennaacute a slovesnaacute flexia v latinčine

131 Mennaacute flexia

Podstatneacute menaacute (nōmina substantīva) suacute zaacutekladnyacutem slovnyacutem druhom a v raacutemci

slovnej zaacutesoby tvoria najpočetnejšiu skupinu S tyacutem ako sa menia a rozširujuacute ľudskeacute

vedomosti a skuacutesenosti meniacute sa i slovnaacute zaacutesoba nevyhnutnaacute na zachytenie mimojazykoveacuteho

sveta V uacutelohe substantiacutev mocircžu v latinčine vystupovať aj slovaacute ktoreacute pocircvodne nie suacute

substantiacutevami V takyacutechto priacutepadoch hovoriacuteme o substantivizaacutecii napr suprēmum valē

(poslednyacute pozdrav valē = imperatiacutev buď zdravyacute)

Substantiacuteva pomenuacutevajuacute samostatneacute pojmy veciacute (substanciiacute) v raacutemci gramatickyacutech

kategoacuteriiacute rodu čiacutesla a paacutedu

Rod substantiacutev klasickej latinčiny je určenyacute buď ich vyacuteznamom (prirodzenyacute rod) alebo

koncovkou (gramatickyacute rod) Menaacute osocircb a zvierat majuacute prevažne prirodzenyacute rod (mužskyacute

alebo ženskyacute) menaacute veciacute mužskyacute ženskyacute alebo strednyacute rod V latinčine však existujuacute i

viacrodoveacute substantiacuteva (commūnia) ktoreacute označujuacute jednyacutem slovom mužskyacute aj ženskyacute rod

(napr cīvis m občan f občianka sacerdōs m kňaz f kňažka) V ľudovej latinčine sa

rozlišovanie maskuliacuten a feminiacuten zachovalo neutrum však zaniklo a substantiacuteva patriace

k tejto rodovej triede sa stali maskuliacutenami alebo feminiacutenami Menaacute naacuterodov mužskyacutech

bytostiacute vetrov a mesiacov suacute v latinčine vždy maskuliacutena menaacute riek suacute vaumlčšinou maskuliacutena

menaacute ženskyacutech bytostiacute stromov krajiacuten ostrovov a miest feminiacutena

Kategoacuteria čiacutesla poukazuje na počet substanciiacute V latinčine sa prejavuje len singulaacuterom

alebo pluraacutelom Singulaacuter však neznamenaacute že pomenovanaacute vec alebo jav pozostaacuteva

nevyhnutne len z jedneacuteho člena mocircže označovať i skupinu totožnyacutech alebo rovnako

charakterizovanyacutech osocircb či veciacute Podobne aj pluraacutel

nemusiacute označovať mnohosť Tak ako v slovenčine

existujuacute aj v latinčine slovaacute ktoreacute majuacute len singulaacuter

(napr slovenskeacute liacutestie latinskeacute plebs = ľud) alebo

naopak len pluraacutel (napr slovenskeacute nožnice latinskeacute

castra = vojenskyacute taacutebor) alebo majuacute v singulaacuteri

a pluraacuteli rocirczny vyacuteznam napr latinskeacute littera (sg) =

piacutesmeno litterae (pl) = list

Kategoacuteria paacutedu naznačuje syntaktickeacute funkcie

(vetneacute vzťahy) substantiacutev Latinčina maacute šesť paacutedov

Latinskeacute pluralia tantum

(substantiacuteva majuacutece len pluraacutel

pomnožneacute substantiacuteva) typu

nuptiae (svadba) feriae

(sviatky slaacutevnosti) epulae

(hostina hody) suacute typologicky

bliacutezke slovenskyacutem naacutezvom

rocircznych rodinnyacutech a inyacutech

slaacutevnostiacute ako suacute napr

narodeniny krstiny meniny

hody a i

27

Prvyacute paacuted nazyacutevali Rimania cāsūs nominatīvus (paacuted ktoryacute pomenuacuteva nomināre = nazyacutevať)

Druhyacute paacuted mal viacero naacutezvov (c patrius = otcovskyacute pretože udaacuteval pocircvod ndash čiacute syn alebo

dceacutera c possessīvus pretože ukazoval komu čo patriacute ndash čia vec c generalis pretože bol

vyacutechodiskom pre tvorbu ďalšiacutech tvarov od ich zaacutekladu ndash corpus corpor-is c qualitātis

pretože udaacuteval vlastnosť niečoho c partitīvus pretože udaacuteval celok z ktoreacuteho sa uvaacutedza

nejakaacute časť) Zo všetkyacutech naacutezvov sa ujal naacutezov genitīvus (rodinnyacute) Tretiacutem paacutedom sa

vyjadroval predovšetkyacutem vyacuteznam daacutevania a bol preto nazyacutevanyacute casus datīvus (dare = daacutevať)

Štvrtyacute paacuted nazyacutevali Greacuteci πτῶσις αἰτιατική (ptoacutesis aitiatikeacute = priacutečinnyacute paacuted) Riacutemski gramatici

sa mylne domnievali že je tento termiacuten vytvorenyacute od slovesa αἰτιᾶσθαι (aitiasthai =

obviňovať) a preto paacuted nazvali accūsatīvus (obviňovaciacute accūsāre = obviňovať) Piaty paacuted

nazyacutevali v Riacuteme cāsūs vocatīvus (volaciacute vocāre = volať) Vokatiacutev nie je pravyacutem paacutedom stojiacute

gramaticky mimo vety Zvlaacuteštny tvar pre vokatiacutev existuje v latinčine len v singulaacuteri o-

deklinaacutecie (2 deklinaacutecia) V ostatnyacutech priacutepadoch sa pri osloveniacute použiacuteva nominatiacutev

Spomenutyacutech paumlť paacutedov maacute latinčina so slovenčinou spoločnyacutech navyše maacute ešte ablatiacutev (paacuted

odlukovyacute) ktoryacute zodpovedaacute tak slovenskeacutemu lokaacutelu ako aj inštrumentaacutelu

Latinskeacute substantiacuteva sa rovnako ako slovenskeacute

skloňujuacute V latinčine existuje paumlť typov skloňovania

ktoreacute v podstate na rozdiel od slovenčiny nemajuacute

nijakyacute vzťah ku gramatickeacutemu rodu substantiacutev Každeacute

latinskeacute substantiacutevum sa daacute jednoznačne zaradiť do

jedneacuteho z piatich typov skloňovania do jednej

z deklinaacuteciiacute (dēclinātiō) Skloňovanie sa v latinčine

realizuje podobne ako v slovenčine pripaacutejaniacutem

paacutedovyacutech koncoviek ku kmeňu Aby sme mohli

substantiacuteva skloňovať musiacuteme poznať genitiacutev

singulaacuteru (umožňuje zaradenie substantiacuteva do jednej

z piatich deklinaacuteciiacute) a kmeň slova pretože k nemu sa

pripaacutejajuacute koncovky jednotlivyacutech paacutedov (kmeň

dostaneme po odtrhnutiacute koncovky genitiacutevu singulaacuteru

resp pluraacutelu -(r)um) Nominatiacutev singulaacuteru prezraacutedza

spoľahlivo deklinaacuteciu do ktorej substantiacutevum patriacute

len v menšine priacutepadov Pocircvodnyacute slovnyacute zaacuteklad bol

totiž v nominatiacuteve často rocircznymi jazykovyacutemi procesmi

1 deklinaacutecia

femina feminae f = žena

poēta poētae m = baacutesnik

2 deklinaacutecia

servus servī m = otrok

puer puerī m = chlapec

ager agrī m = pole

laurus laurī f = vavriacuten

verbum verbī n = slovo

3 deklinaacutecia

victor victōris m = viacuteťaz

nomen nominis n = meno

oratiō oratiōnis f = reč

mare maris n = more

caput capitis n = hlava

4 deklinaacutecia

exercitus exercitūs m = vojsko

manus manūs f = ruka

cornū cornūs n = roh paroh

5 deklinaacutecia

diēs diēī mf = deň

rēs reī f = vec

28

podstatne zmenenyacute V genitiacuteve singulaacuteru ale ostal naproti tomu zjavnyacute napr iter (N sg)

itineris (G sg) = cesta Od kmeňa substantiacutev sa tvoria aj odvodeniny napr lex legis (zaacutekon)

ndash legaacutelny nox noctis (noc) ndash nocturno genus generis (rod) ndash generaacutecia mens mentis

(myseľ) ndash mentaacutelny facultās facultātis (možnosť) ndash fakultatiacutevny

Koncovka genitiacutevu singulaacuteru sa uvaacutedza v každom slovniacuteku za nominatiacutevom

substantiacuteva Substantiacuteva 1 deklinaacutecie majuacute v G sg koncovku -ae substantiacuteva 2 deklinaacutecie

koncovku -ī substantiacuteva 3 deklinaacutecie koncovku -is substantiacuteva 4 deklinaacutecie -ūs a napokon

substantiacuteva 5 deklinaacutecie koncovku -ēī-eī

Pre všetky deklinaacutecie platia nasledujuacutece formaacutelne pravidlaacute

1 neutraacute majuacute bez vyacutenimky tvar akuzatiacutevu singulaacuteru totožnyacute s nominatiacutevom singulaacuteru

2 všetky neutraacute majuacute v nominatiacuteve a v akuzatiacuteve pluraacutelu koncovku -a

3 vo všetkyacutech deklinaacuteciaacutech znie ablatiacutev pluraacutelu rovnako ako datiacutev pluraacutelu

132 Vzťah latinčiny k morfoloacutegii a tvorbe slov slovenskeacuteho jazyka

Pokiaľ ide o morfologickeacute javy mocircžeme vzťah latinčiny (greacutečtiny) k slovenčine

sledovať predovšetkyacutem na lexikaacutelnych jednotkaacutech latinsko-greacuteckeho pocircvodu Slovenčina

tvoriacute pri zaraďovaniacute substantiacutevnych latinizmov do

deklinačneacuteho systeacutemu tvary zvaumlčša (nie však celkom

docircsledne) od latinskeacuteho zaacutekladu napr pri maskuliacutenach

na -us -ius realizm-us realizm-u egoizm-us egoizm-

u exit-us exit-u logaritm-us logaritm-u laps-us

laps-u August-us August-a Vergili-us Vergil-ia a i

Naproti tomu mnoheacute podobneacute substantiacuteva

ktoreacute suacute siacutece utvoreneacute od latinskyacutech slovnyacutech

zaacutekladov ale pri ktoryacutech koncoveacute -us nie je

nominatiacutevnou koncovkou lež suacutečasťou kmeňa alebo

širšej koncovky a tiež substantiacuteva cudzieho (nie

latinskeacuteho) pocircvodu sa skloňujuacute s ponechaniacutem -us vo

všetkyacutech paacutedoch Do tejto skupiny patria napr vyacuterazy

autobus omnibus reacutebus bambus kaktus luxus a i

Radia sa sem aj niektoreacute slovaacute latinskeacuteho

pocircvodu pri ktoryacutech je siacutece -us nominatiacutevnou

Omnibus ndash dopravnyacute

prostriedok ktoryacute vznikol

v roku 1825 vo Francuacutezsku Bol

použiacutevanyacute ako dostavniacutekovaacute

doprava na trati Nantes ndash

Richebourg

Voiture omnibus = voz pre

všetkyacutech všetkyacutem skraacuteteneacute na

omnibus a neskocircr na bus

lat omnis = všetok (omnibus =

D pl všetkyacutem)

29

koncovkou ale ktoreacute nadobudli inyacute vyacuteznam akyacute mali

v latinčine takže v ich štylistickom použiacutevaniacute nastal

posun a tyacutem sa stratila aj kontinuita s pocircvodnyacutem

skloňovaniacutem Takyacutemi suacute napr vyacuterazy cirkus cirkusu

humus humusu funus funusu (ale funebraacutek ndash tvar

odvodenyacute od slovneacuteho zaacutekladu funus funebris m) a i

Rešpektovanie latinskeacuteho deklinačneacuteho systeacutemu

je v protiklade k princiacutepu nemennosti zaacutekladnej

morfeacutemovej skladby slova ktoryacute je vlastnyacute napr ruštine Taacute skloňovanie substantiacutev

zdomaacutecňuje a to buď tak že zachovaacuteva pocircvodnuacute latinskuacute koncovku nominatiacutevu v celom

skloňovaniacute napr казус -уса (kaacutezus kaacutezusa) alebo ju celkom vypuacutešťa napr Юлий -ия

(Julij Julija) Princiacutep morfeacutemovej nemennosti prenikaacute pod vplyvom hovoroveacuteho uacutezu aj do

slovenčiny napr viacuterus viacuteru aj viacuterusu

Vzťah latinskyacutech a slovenskyacutech substantiacutev možno do istej miery sledovať aj v

ich rodovej charakteristike Slovenčina veľmi často zachovaacuteva pri slovaacutech pochaacutedzajuacutecich

z latinčiny ich pocircvodnyacute rod napr doctor ndash doktor (muž rod) professor ndash profesor (muž rod)

auctoritās ndash autorita (žen rod) facultās ndash fakulta (žen rod) praesidium ndash preziacutedium (str

rod) laboratorium ndash laboratoacuterium (str rod) Rod si teda udržali latinskeacute maskuliacutena na -or

neutraacute na -um-ium a feminiacutena na -tās Latinskeacute feminiacutena so sufixom -tiō-siō majuacute

v slovenčine zakončenie -cia-zia napr resolutiō ndash rezoluacutecia imitatiō ndash imitaacutecia corruptiō ndash

korupcia invasiō ndash invaacutezia a i

133 Slovesnaacute flexia

Slovesaacute (verba) suacute zaacutekladnyacutem slovnyacutem druhom pomenuacutevajuacutecim procesuaacutelne priacuteznaky

substanciiacute Všetky tvary latinskeacuteho slovesa sa rozdeľujuacute podľa gramatickeacuteho rodu na určiteacute

a neurčiteacute slovesneacute tvary Určiteacute slovesneacute tvary suacute tie ktoreacute označujuacute všetky gramatickeacute

vyacuteznamy najmauml osobu a čiacuteslo Neurčiteacute slovesneacute tvary neoznačujuacute osobu a čiacuteslo

Slovesnaacute flexia či časovanie (coniugātiō) sa v latinčine vyznačuje schopnosťou

vyjadrovať slovesnyacute rod čas spocircsob osobu a čiacuteslo

Rod (genus) latinskyacutech slovies je dvojakyacute činnyacute (g āctīvum) a trpnyacute (g passīvum)

V latinčine podobne ako v slovenčine deliacuteme slovesaacute v aktiacuteve na predmetoveacute

a bezpredmetoveacute pričom sa predmetoveacute členia ďalej na prechodneacute (trānsītīva) a neprechodneacute

Pri preklade je tiež nevyhnutneacute

nezabuacutedať na fakt že latinskyacute

svet nie je identickyacute s tyacutem našiacutem

a aj zdanlivo rovnakeacute veci mocircžu

mať inyacute obsah (napr dom voz

lampa vojak sloboda a pod)

30

(intrānsītīva) Prechodneacute slovesaacute majuacute predmet v prostom akuzatiacuteve neprechodneacute slovesaacute

v inom prostom paacutede alebo v predložkovom paacutede Uacuteplneacute pasiacutevum vytvaacuterajuacute len prechodneacute

slovesaacute Pri neprechodnyacutech slovesaacutech sa použiacuteva pasiacutevum iba v 3 os sg (pugnātur = bojuje

sa) Latinskeacute pasiacutevum maacuteva často zvratnyacute (reflexiacutevny) vyacuteznam (lavor = umyacutevam sa)

Latinskyacute jazyk rozlišuje šesť časov ndash jeden priacutetomnyacute (tempus praesēns) tri minuleacute (t

imperfectum t perfectum t plūsquamperfectum) a dva buduacutece (t futūrum prīmum t futūrum

exāctum)

Slovesneacute spocircsoby suacute v latinčine tri (tzv

osobneacute) oznamovaciacute (modus indicātīvus) rozkazovaciacute

(m imperātīvus) a spojovaciacute (m coniūnctīvus)

Indikatiacutev predstavuje proces vyjadrenyacute slovesom ako

skutočnyacute konjunktiacutev ako takyacute ktoryacute hovoriaci alebo

autor predpokladaacute a imperatiacutev označuje snahu

hovoriaceho alebo autora ovplyvniť spraacutevanie

adresaacuteta

Okrem troch osobnyacutech maacute latinčina aj paumlť

neosobnyacutech spocircsobov ktoreacute neoznačujuacute ani osobu ani

čas Ide o menneacute tvary Infinitiacutev je slovesneacute

substantiacutevum ktoreacute maacute menneacute i slovesneacute vlastnosti

Ako meno je neutrom singulaacuteru ako sloveso vyjadruje

rod aktiacutevny alebo pasiacutevny Nevyjadruje čas ako takyacute

ale len časovyacute vzťah (tvoriacute sa infinitiacutev preacutezenta

perfekta a futuacutera) Supiacutenum je slovesneacute substantiacutevum

ktoreacute maacute len dva paacutedy Supiacutenum na -um (akuzatiacutev) maacute

funkciu priacuteslovkoveacuteho určenia smeru uacutečelu pri

slovesaacutech pohybu a supiacutenum na -u (ablatiacutev) ktoreacute maacute

funkciu priacuteslovkoveacuteho určenia obmedzenia (naznačuje

že tvrdenie neplatiacute všeobecne ale len v určitom

zmysle) pri niektoryacutech adjektiacutevach Gerundium

(slovesneacute substantiacutevum na -nd) je v podstate

skloňovanyacute infinitiacutev preacutezenta zvaumlčša aktiacuteva Maacute len

štyri paacutedy (genitiacutev datiacutev akuzatiacutev ablatiacutev)

Gerundiacutevum (slovesneacute adjektiacutevum na -nd) maacute pasiacutevny

Legenda

lat legere = čiacutetať gerundiacutevum

legendum = niečo maacute musiacute byť

čiacutetaneacute (legenda = tvar pluraacutelu)

1 rozpraacutevanie nepodloženeacute

skutočnosťou o nejakej

osobnosti či udalosti pocircvodne

rozpraacutevanie o živote svaumltyacutech

ktoreacute bolo treba čiacutetať v určityacutech

dňoch

Legenda o sv Jurajovi

2 vysvetlivky na mape skratky

značky na mape treba čiacutetať ako

suacute vysvetleneacute

3 veľmi znaacutema osobnosť

31

vyacuteznam ku ktoreacutemu sa pripaacuteja modaacutelny vyacuteznam

nutnosti alebo možnosti Particiacutepium je adjektiacutevum

odvodeneacute od slovesa V texte zastupujuacute particiacutepiaacute

v najjednoduchšom priacutepade uacutelohu adjektiacutev (napr

mulier amans = milujuacuteca žena videō virum

territum = vidiacutem vydeseneacuteho muža) častejšie však

plnia ineacute uacutelohy V spojeniacute so substantiacutevom alebo

zaacutemenom sa často použiacutevajuacute tam kde by sme

v slovenčine použili vedľajšiu vetu a v tzv vaumlzbe

ablatiacutevu absoluacutetneho sa použiacuteva dokonca na uacuterovni

samostatnej vety Latinčina rozlišuje dve aktiacutevne

(part preacutezenta a futuacutera) a jedno pasiacutevne particiacutepium

(part perfekta) Particiacutepia sa skloňujuacute

V slovesnej flexii sa rozlišujuacute tri osoby

(personae) 1 2 3 a čiacuteslo (numerus) je dvojakeacute

jednotneacute (n singulāris) a množneacute (n plūrālis)

Každeacute latinskeacute sloveso je v slovniacutekoch

uvaacutedzaneacute nasledovne legō ere lēgī lēctum (=

zbierať zhromažďovať čiacutetať) pričom na

odvodzovanie tyacutechto štyroch tvarov neexistuje

žiadne pravidlo

legō = 1 os sg indikatiacutevu preacutezenta aktiacuteva (čiacutetam)

legere = infinitiacutev preacutezenta aktiacuteva (čiacutetať)

v kombinaacutecii s 1 osobou sa podľa neho daacute pri

každom slovese rozoznať do ktorej zo štyroch

slovesnyacutech tried (konjugaacuteciiacute) patriacute

1 os sg a infinitiacutev preacutezenta aktiacuteva reprezentujuacute tzv preacutezentovyacute kmeň z ktoreacuteho sa

tvoria mnoheacute slovesneacute tvary s priacutetomnyacutem minulyacutem i buduacutecim vyacuteznamom

lēgī = 1 os sg ind perfekta aktiacuteva (prečiacutetal som) tento tvar reprezentuje tzv perfektovyacute

kmeň z ktoreacuteho vychaacutedzajuacute mnoheacute latinskeacute slovesneacute tvary ktoreacute suacute zvaumlčša charakterizovaneacute

dokonavyacutem vyacuteznamom

lēctum = tzv supiacutenum maacutelo použiacutevanyacute tvar avšak docircležityacute pretože sa od neho odvodzujuacute

ďalšie slovesneacute tvary reprezentuje tzv supiacutenovyacute kmeň

Kmeň particiacutepia preacutezenta aktiacuteva

(zjavnyacute v genitiacuteve sg laudans

laudantis videns videntis) je

v slovenčine viditeľnyacute v koncovke

mnohyacutech slov napr praesidens

praesidentis (predsedajuacuteci) ndash

prezident abstinens abstinentis

(zdržiavajuacuteci sa) ndash abstinent

patiens patientis (trpiaci) ndash

pacient

Od particiacutepia preacutezenta aktiacuteva suacute

odvodeneacute aj feminiacutena ako napr

tolerans tolerantis (znaacutešajuacuteci) ndash

tolerancia distans distantis

(vzdialenyacute) ndash dištancia a i

V slovesnyacutech tvaroch odvodenyacutech

od preacutezentoveacuteho kmeňa majuacute

všetky slovesaacute rovnakeacute osobneacute

koncovky (označujuacute čiacuteslo

a zaacuteroveň aj osobu)

aktiacutevum

-ōm -s -t -mus -tis -nt

pasiacutevum

-(o)r -ris -tur -mur -minī -ntur

Koncovky zostaacutevajuacute vo všetkyacutech

tvaroch preacutezentoveacuteho kmeňa

konštantneacute i keď sa hlaacutesky pred

koncovkou menia a vyjadrujuacute tak

čas a spocircsob Napriacuteklad legimus =

čiacutetame legēmus = budeme čiacutetať

legēbāmus = čiacutetali sme legāmus =

nech čiacutetame legerēmus = čiacutetali by

sme

32

Ako od kmeňa substantiacutev aj od slovesnyacutech

kmeňov je možneacute tvoriť odvodeniny nie zriedkavo

aj z dvoch rozdielnych kmeňov toho isteacuteho slovesa

napr dirigo dirigere direxi directum (riadiť) ndash

dirigent direktor redigo redigere redegi

redactum (privaacutedzať spaumlť uviesť do stavu) ndash

redigovať redaktor moveo movere movi motum

(hyacutebať dojiacutemať) ndash movityacute motiacutev

Pod kmeňom rozumieme zaacutekladnuacute časť

slovesa v jednotlivyacutech časoch ktoraacute nesie jeho

vyacuteznam Ku kmeňu sa pripaacutejajuacute prefixy (predpony)

a sufixy (priacutepony) Podľa preacutezentoveacuteho slovesneacuteho

kmeňa rozdeľujeme latinskeacute slovesaacute do štyroch

slovesnyacutech tried konjugaacuteciiacute Pri rozdeleniacute hraacute rozhodujuacutecu uacutelohu samohlaacuteska ktoraacute sa pri

určityacutech slovesaacutech objavuje pred koncovkami

Latinskeacute konjugaacutecie

1 konj maacute v preacutezente pred

koncovkou vokaacutel āa vzor laudāre

2 konj sa pred koncovkou

vyznačuje vokaacutelom ēe vzor

monēre

3 konj je nepravidelnaacute pred

koncovkou sa striedajuacute vokaacutely

ieu vzor legere

4 konj maacute pred koncovkou vždy

īi vzor audīre

33

14 Predložky a predpony

Predložky sa vyskytujuacute jednak v spojeniach s paacutedovyacutemi formami mien jednak

v spojeniach so slovesami S paacutedmi mien (s vyacutenimkou nominatiacutevu a vokatiacutevu) vyjadrujuacute

rocirczne adverbiaacutelne vzťahy (miesto čas spocircsob priacutečina) Všetky predložky boli pocircvodne

adverbiaacute Pridaacutevali sa k menu v určitom paacutede na presnejšie vyjadrenie vzťahu alebo k slovesu

na bližšie určenie deja Vyacutevoj tyacutechto adverbiiacute šiel

dvojakyacutem smerom Buď sa tesnejšie spojili s menom

a stali sa predložkami alebo sa tesnejšie primkli k

slovesu a vznikli zloženeacute slovesaacute s predponami

Z historickeacuteho hľadiska rozdeľujeme predložky

na prvotneacute a druhotneacute Kyacutem v greacutečtine prvotneacute staršie

predložky funkciu adverbia stratili u druhotnyacutech

mladšiacutech byacuteva zachovanaacute Zo synchroacutenneho hľadiska

je medzi nimi docircležityacute rozdiel v tom že prvotneacute

predložky fungujuacute aj ako slovesneacute predpony druhotneacute

nie Niektoreacute latinskeacute predložky sa ako adverbiaacute

použiacutevajuacute aj v klasickej latinčine (post contra ante

intra infra supra circa atď)

Predložky vyjadrovali najprv priestorovyacute

vzťah Toto poniacutemanie ľahko prechaacutedzalo i na

vyjadrenie času Neskocircr sa začali použiacutevať aj na

vyjadrenie priacutečiny spocircsobu a inyacutech okolnostiacute deja

ktoreacute boli tiež chaacutepaneacute priestorovo

V spojeniacute so slovesnyacutemi formami si predložky

pocircvodne uchovaacutevali svoju samostatnosť ndash mohli byť

kladeneacute aj za sloveso priacutepadne byť oddeleneacute od

slovesa inyacutemi slovami Čoskoro sa však začali zrastať

so slovesom a menili sa tak na slovesneacute predpony (praeverbiaacute)

Slovesneacute predpony suacute suacutečasťou odbornyacutech termiacutenov a medzinaacuterodnyacutech slov a ich

poznanie je vyacutehodou či dokonca nevyhnutnosťou

Prvotneacute greacutecke predložky sa

spaacutejajuacute s jednyacutem s dvoma alebo

aj s troma paacutedmi Druhotneacute

predložky sa spaacutejajuacute (takmer)

vždy so substantiacutevom v genitiacuteve

Vaumlčšina latinskyacutech predložiek

sa spaacuteja s akuzatiacutevom

(naznačujuacute smer rozsah a pod)

alebo s ablatiacutevom (naznačujuacute

odluku miesto a pod) Niektoreacute

sa spaacutejajuacute s oboma paacutedmi

V neskorej latinčine sa počet

prvotnyacutech predložiek redukoval

Predložky s podobnyacutem

vyacuteznamom sa zamieňali napr

stieral sa rozdiel medzi de ex

ab Keď už ich vyacuteznamoveacute

odtienky neboli zreteľneacute jedna

predložka zviacuteťazila a nahradila

ostatneacute ndash v romaacutenskych

jazykoch prevlaacutedlo de

Tendencia k explicitnejšiemu

vyjadrovaniu viedla

k použiacutevaniu predložkovyacutech

paacutedov namiesto prostyacutech

V neskorej latinčine sa staacutele viac

použiacutevali predložkoveacute paacutedy až

sa dospelo k analytickeacutemu

stavu ktoryacute je v romaacutenskych

jazykoch

34

lat A AB ndash od

1 predložka

ab ovo (od vajca =) od prvopočiatku

ab origine od začiatku

ab extra zvonku z vonkajšej strany

a priori vopred z prvšieho

a posteriori na zaacuteklade skuacutesenostiacute

a dato odo dňa (vystavenia)

a die odo dňa

2 prefix

absolvent (ab + lat solvere = oslobodiť urobiť nezaacutevislyacutem)

abiturient (ab + lat iturus = hodlajuacuteci iacutesť odiacutesť)

abdikaacutecia (ab + lat dicere = hovoriť)

absencia (ab + lat esse = byť)

lat AD ndash k ku pri do

1 predložka

ad acta (aa) k (vybavenyacutem) spisom

ad rem k veci

ad hoc k tomuto pre tento priacutepad

ad infinitum do nekonečna

ad verbum doslova

ad informandum pre informaacuteciu

ad multos annos na dlheacute roky na zdravie

2 prefix

adaptaacutecia (ad + lat aptus = vhodnyacute spocircsobilyacute)

adverbium (ad + lat verbum = sloveso)

administratiacuteva (ad + lat ministrare = posluhovať)

V slovenčine (ale napr aj

v češtine a poľštine) sa prefix

ad- zmenil na a- (asimilaacutecia

aprobaacutecia a pod) Ineacute jazyky

(ruština nemčina angličtina

francuacutezština) však dodržiavajuacute

zdvojeneacute spoluhlaacutesky (asociaacutecia

ndash rus associacia nem

Assoziation angl association

rarr ad + socius = druh)

Vyacuteznam zdvojenia spoluhlaacutesky odliacutešenie latinskej predpony ad-

(kladnyacute vyacuteznam) od greacuteckej

predpony a- (negatiacutevny

vyacuteznam) asociaacutelny (asociaľnyj

asozial asocial) amoraacutelny

(amoralisch) asymetrickyacute

(asymetrisch) atď

Ak sa pri použitiacute greacuteckej

predpony a- začiacutena zaacuteklad slova

na samohlaacutesku vkladaacute sa za

predponu n a-n-alfabet a-n-

onym (gr onoma = meno) a-n-

algetikum (gr algos = bolesť)

35

pred niektoryacutemi spoluhlaacuteskami sa prefix ad spodobuje

akceleraacutecia (ad + lat celer = ryacutechly)

akumulaacutecia (accumulatio = ad + lat cumulatio = hromadenie)

agresia (aggressio = ad + lat gradi = pristuacutepiť)

lat ANTE ndash pred (skocircr vopred predchaacutedzajuacuteci)

gr ANTI- ndash proti

1 predložka

Hannibal ante portas Hannibal pred braacutenami

(Vyacutekrik zdesenia r 211 pred Kr keď Hannibal

postupoval proti Riacutemu)

2 prefix ante

antedatovať (ante + lat dare = daacutevať)

anteponovať (ante + lat ponere = klaacutesť)

prefix anti

antifašista antimilitarizmus

antipatia (anti + gr pathos = vaacutešeň utrpenie)

antikoncepcia (anti + lat concipere = počať)

antiseptikum (anti + gr seacutepsis = hnitie)

NB ndash v taliančine použiacutevajuacute v niektoryacutech priacutepadoch aj tuacuteto predponu vo vyacutezname pred

(napr antipasta = predjedlo anticamera = predsieň)

gr AUTO- ndash (autos =) saacutem

1 zaacutemeno

Gnoacutethi seauton (Nosce te ipsum) (Thaleacutes) Poznaj saacutem seba

Antoloacutegia

= gr anthos + lat legere

(anthos = kvet legere = zbierať)

rarr bdquozbierka kvetovldquo = zborniacutek

vybranyacutech praacutec

36

2 prefix

autobiografia (auto + gr bios = život grafein = piacutesať)

autogram (auto + gr gramma = piacutesmeno zaacutepis)

autonoacutemia (auto + gr nomos = zaacutekon)

autosugescia (auto + lat suggere = presviedčať prehovaacuterať)

automobil (auto + lat mobilis = pohyblivyacute)

ako skratka slova automobil

autodrom (+ gr dromos = beh pretekaacuterska draacuteha)

autogaraacutež (+ fr garer = dať na vedľajšiu koľaj priviesť do bezpečia)

ako skratka slova automat automatickyacute (gr automatos = saacutem od seba z vlastneacuteho

popudu)

autoblok (+ angl to block = zatarasiť blokovať)

lat BI- TRI- MULTI- ndash (bis =) dvakraacutet (tres =) tri (multus =) mnohyacute

Bis dat qui cito dat Dvakraacutet daacuteva kto ryacutechlo daacuteva

prefix

biatlon (bi + gr athlon = zaacutepas zaacutepolenie)

bicykel (bi + gr kyklos gt lat cyclus = koleso kruh)

bilateraacutelny trilateraacutelny multilateraacutelny (bi tri multi + lat latus -eris = strana bok)

bifokaacutelny (bi + lat focus = ohnisko)

lat DE DI- ndash o od podľa

1 predložka

de facto podľa skutočnosti skutočne

de iure podľa praacuteva praacutevom

de dato (dd) odo dňa vyhotovenia

de die in diem zo dňa na deň

De mortuis nihil nisi bene O mŕtvych nič ak nie dobre (O mŕtvych len dobre)

37

De gustibus non est disputandum O chuti (vkuse) sa nemaacute diskutovať (škriepiť)

(Proti gustu žiaden dišputaacutet)

2 prefix

deskriptiacutevny (de + lat sribo ere scripsi scriptum = piacutesať)

deportovať (de + lat portare = niesť)

deponovať (de + lat ponere = klaacutesť)

dedukovať (de + lat ducere = viesť)

ďalšia vyacuteznamotvornaacute funkcia odstraacutenenie

pocircvodneacuteho zmyslu zaacutekladneacuteho slova

formovať ndash deformovať

centralizovať ndash decentralizovať

v našom pravopise sa niekedy prejavuje ako di-

= vyacuteznam našej predpony roz-

dislokaacutecia (+ lat locus = miesto)

distribuacutecia (+ lat tribuere = udeľovať)

disharmoacutenia (+ gr harmonia = suacutelad suacutezvuk)

dilataacutecia (+ lat latus = širokyacute)

diskvalifikovať (dis + qualis akyacute + facere robiť

= bdquourobiť niekoho nekvalitnyacutemldquo)

gr DI- (latinskeacute bis)

gr DYS- (porucha zoslabnutie nespraacutevnosť)

prefix

dimorfia (di + gr morfeacute = tvar)

diftong (di + gr fthongos = hlas zvuk)

dyslexia (dys + lat legere = čiacutetať)

dysgrafia (dys + gr grafein = piacutesať)

Diplom

z gr diplooacute = zdvojujem

Diploacutema bola docircležitaacute listina

zloženaacute vo dvoje Obyčajneacute

listiny sa nechaacutevali kedysi len

tak nezloženeacute Ak bolo treba

vyjadriť docircležitosť obsahu

listiny (udelenie vyacutesad praacutev

titulu a pod) zložila sa na

dvakraacutet

38

dyslalia (dys + gr lalein = znieť zvučať štebotať)

dyspepsia (dys + gr peptein = traacuteviť)

dysfoacutenia (dys + gr foneacute = zvuk)

lat E EX ndash z od von zvnuacutetra

lat EX- ndash byacutevalyacute niekdajšiacute

1 predložka

vypiť na ex vypiť až do dna

ex officio z uacuteradnej moci uacuteradne

ex parte od jednej zo straacuten

ex nihilo z ničoho

ex libris z kniacuteh (knižnaacute značka)

ex interest bez uacuteroku

ex gratia dobrovoľne

ex post potom dodatočne

ex privata industria zo suacutekromnej

usilovnosti z vlastnej iniciatiacutevy

2 prefix

elokovať (e + lat locus = miesto)

elaboraacutet (e + lat labor = praacuteca)

emisia (e + lat mittere sup missum =

posielať)

erudovanyacute (e + lat rudis = surovyacute hrubyacute)

exhumaacutecia (ex + lat humus = zem)

exportovať (ex + lat portare = nosiť)

extrahovať (ex + lat trahere = ťahať)

exprezident

exmanžel

Deus ex machina (gr theos apo

meacutechaneacutes)

= bdquoboh zo strojaldquo ndash nečakanyacute

zaacutesah ktoryacute rozuzliacute zamotanuacute

situaacuteciu

- najviac ho použiacuteval vo svojich

trageacutediaacutech Euripideacutes

- v hovorovej reči použil toto

spojenie už Soacutekrateacutes

v Platoacutenovom dialoacutegu Kratylos

Ex libris ndash knižnaacute značka

označujuacuteca vlastniacuteka knihy

39

lat EXTRA- ndash zvlaacutešť osobitne oddelene

lat EXTRO- ndash (opak intro =) von

1 predložka

extra ordinem mimo poradia

extra viam mimo cesty

extra vires nad možnosti

2 prefix

extraordinaacuterny (extra + lat ordo ordinis = poriadok)

extravagantnyacute (extra + lat vagari = tuacutelať sa vagabundus = vandrovnyacute tulaacutek)

extrovert (extro + lat vertere = obracať točiť)

extrospektiacutevny (extro + lat spectare = pozerať sa)

gr HYPER ndash nad

prefix

hyperaktivita (hyper + lat ago ere egi actum = konať)

hypereacutemia (hyper + gr haima = krv)

gr HYPO ndash pod

prefix

hypodermickyacute (hypo + gr derma = koža)

hypoteacuteza (hypo + gr thesis = mienka tvrdenie)

gr HIPO ndash (z gr substantiacuteva hippos =) kocircň

prefix

hipodroacutem (hipo + gr dromos = beh)

hipoterapia (hipo + gr therapeuein = liečiť)

Hypochonder

gr chondros = chrupavka

(rebrovaacute)

- pod ňou choriacute často pociťujuacute

bolesti

40

hipoloacutegia (hipo + gr logos = slovo)

lat IN ndash v do na

1 predložka

in camera v byte tajne docircverne

in toto celkom v celosti

in continuo nepretržite suacutevisle

in dorso na chrbte (knihy) vzadu z druhej strany

in facto vskutku skutočne

in futuro v buduacutecnosti

in medias res doprostred veci

In vino veritas (Plinius St) Vo viacutene je pravda

2 prefix

+ adjektiacuteva = zaacutepornyacute zmysel

+ slovesaacute = vyacuteznam predpony do- v- na-

in + l m r = ill- imm- irr-

indiviacuteduum (in + lat dividuus = deliteľnyacute rozdelenyacute)

invalid (in + lat validus = silnyacute mocnyacute zdravyacute)

ilegaacutelny (illegalis in + lat lex = zaacutekon)

imobilnyacute (immobilis in + lat mobilis = pohyblivyacute)

iracionaacutelny (irrationalis in + lat ratio = rozum)

inhalovať (in + lat halare = dyacutechať)

inšpirovať (in + lat spirare = dyacutechať)

importovať (in + lat portare = nosiť)

infarkt (in + lat farcire = pchať infarcire = upchaacutevať)

in flagranti (in + lat flagrare = horieť blčať)

in margine (in + lat margo = okraj)

41

lat INTER ndash medzi

1 predložka

inter alia medzi inyacutemi (okolnosťami vecami)

Inter arma silent Musae Kde rinčia zbrane

mlčia Muacutezy

2 prefix

interpunkcia (inter + lat punctum = bod)

interregnum (lat regnum = kraacuteľovstvo vlaacuteda)

často ako skratka za slovo internacionaacutelny (lat

natio = naacuterod)

interhotel

interlingua

Interviacutezia

lat INTRA- INTRO- ndash dovnuacutetra dnu

prefix

introvert (intro + lat vertere = obracať sa)

introskop (intro + gr skopein = hľadieť pozerať)

introdukcia (intro + lat ducere = viesť)

lat CUM ndash s so spolu s

lat KON- (KO- KOL- KOM- KOR-)

1 predložka

cum laude s pochvalou

magna cum laude veľmi dobre

summa cum laude vyacuteborne

cum suis so svojimi (ľuďmi)

Summa cum laude

Interview

inter + lat videre = vidieť

Internaacutet

lat adjektiacutevum internus =

vnuacutetornyacute domaacuteci (= domov)

42

Cum tacent clamant Keď mlčia kričia

2 prefix

koncentraacutecia (kon + lat centrum = stred)

kondolencia (kon + lat dolere = ciacutetiť bolesť)

korešpondencia (ko + lat respondere = odpovedať)

kolaborant (ko + lat laborare = pracovať)

lat PER ndash skrz cez po v za pomocou

lat PER- ndash per-

1 predložka

per aspera ad astra cez ťažkosti ku hviezdam

per annum ročne na rok

per capita podľa hlaacutev (napr deliť pozostalosť)

per se saacutem sebou samozrejme

per fas et nefas praacutevom i nepraacutevom (skrz dovoleneacute a nedovoleneacute)

per quod čiacutem podľa čoho

per os cez uacutesta uacutestami peroraacutelny (lat os oris = uacutesta)

2 prefix

perforovať (per + lat forare = vŕtať)

permanentnyacute permanentka (per + lat manere = zostaacutevať)

perverznyacute (per + lat vertere sup versum = obracať)

perzekvovať (per + lat sequi = nasledovať)

lat PRE- ndash (z lat predložky prae =) pred vopred

prefix

preferovať (pre + lat ferre = niesť)

prezident (pre + lat sedere = sedieť)

prefix (pre + lat fingere sup fixum = pripevňovať pribiacutejať)

preludium (pre + lat ludus = hra)

43

lat PRO ndash pre pred namiesto

1 predložka

pro tempore predbežne pre tento raz dočasne počas

pro rata pomerne proporcionaacutelne

pro forma pre formu formaacutelne naoko

pro et contra pre a proti

pro nihilo pre nič

pro bono pre dobro blaho

2 prefix (lat) = pre

protekcia (pro + lat tegere sup tectum = kryť

chraacuteniť)

prostituacutetka (pro + lat statuere = postaviť)

produkovať (pro + lat ducere sup ductum =

viesť tvoriť robiť)

prefix (gr) = pred

proloacuteg (pro + gr logos = slovo)

program (pro + gr gramma = zaacutepis zaacuteznam)

prognoacuteza (pro + gr gnosis = znalosť

vedomosť)

lat POST ndash po

1 predložka

post scriptum (PS) po napiacutesaniacute

post mortem po smrti

2 prefix

postgraduaacutelny (post + lat gradus = stupeň krok)

posttraumatickyacute (post + gr trauma = rana)

Promovať alebo byť

promovanyacute

lat movere sup motum =

pohybovať posuacutevať

promoveo sup promotum =

dosl posuacutevať dopredu =

prenes niekoho povyšovať

ten kto niekoho promuje =

promoacutetor ndash vykonaacuteva obrad

promoacutecie

TEDA študenti suacute promovaniacute A

NIE promujuacute

44

gr PERI ndash okolo

prefix

perikardium (peri + gr kardia = srdce)

periskop (peri + gr skopein = pozorovať)

perioacuteda (peri + gr odos = cesta)

gr POLY- ndash (gr adjektiacutevum polys poly =) mnohyacute početnyacute

gr POLI- ndash (gr substantiacutevum polis =) mesto

prefix

polyteizmus (poly + gr theos = boh)

polygamia (poly + gr gamos = sobaacuteš)

polyglot (poly + gr glotta = jazyk)

polytechnika (poly + gr techneacute = umenie remeslo zručnosť)

poliklinika (poli + gr klineacute = locircžko posteľ)

metropola (gr meacuteteacuter = matka + polis)

akropola (gr akros = vysokyacute vrchnyacute nachaacutedzajuacuteci sa na okraji + polis)

lat RE- ndash opaumlť znovu zase nazad

lat RETRO- ndash (pocircvodne lat predložka =) spaumlť naspaumlť nazad

prefix

reagovať (re + lat agere = konať robiť viesť)

rebelovať (re + lat bellum = vojna)

reediacutecia (re + lat edere = vydaacutevať)

retrospektiacuteva (retro + lat spectare = diacutevať sa hľadieť)

retro štyacutel

45

lat SUB ndash pod

1 predložka

sub condicione pod podmienkou

sub potestate pod mocou

sub voce pod slovom pod heslom napr v slovniacuteku

2 prefix

substancia (sub + lat stare = staacuteť)

lat SUPER ndash nad

prefix

supermocnosť

superťažkyacute

superstar

gr SYN ndash s so spolu s

prefix

synchronickyacute (syn + gr chronos = čas)

symbioacuteza (syn + gr bios = život)

synonymum (syn + gr onoma = meno)

symfoacutenia (syn + gr foneacute = zvuk)

lat TRANS ndash cez za (častejšiacute preklad predponou pre-)

prefix

transkripcia (trans + lat scribere sup scriptum = piacutesať)

transplantaacutecia (trans + lat plantare = sadiť)

translokaacutecia (trans + lat locus = miesto)

transformovať (trans + lat forma = podoba tvar)

46

15 Vlastneacute menaacute Problematika transkripcie antickyacutech greacuteckych

a latinskyacutech mien

Slovenčina nie je izolovanyacute jazyk prenikaacute do nej množstvo cudziacutech slov Pri ich

preberaniacute sa riadi vlastnyacutemi pravidlami zaacuteroveň by však mala rešpektovať ndash aspoň pri

vlastnyacutech menaacutech ndash niektoreacute pravidlaacute jazykov z ktoryacutech menaacute preberaacute Dlhodobyacutem

probleacutemom ktoryacute sa priamo dotyacuteka kultuacuternych reaacuteliiacute z antickej civilizaacutecie je v slovenčine

spraacutevnosť piacutesania vlastnyacutech mien pocircvodom z klasickyacutech jazykov

Zaacuterodky probleacutemu prepisovania antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien osocircb naacutezvov

lokaliacutet a ich rocircznych odvodeniacuten do slovenčiny siahajuacute

ďaleko do počiatkov jej spisovneacuteho obdobia Probleacutem

vyplyacuteva z odlišnyacutech hlaacuteskoslovnyacutech a tvaroslovnyacutech

vlastnostiacute prijiacutemajuacuteceho jazyka ndash spisovnej slovenčiny

a odovzdaacutevajuacuteceho jazyka ktoryacutem je latinčina a

starovekaacute priacutepadne byzantskaacute greacutečtina

V tejto suacutevislosti nemožno zabuacutedať že

o fonetike starej greacutečtiny a latinčiny veľa isteacuteho

nevieme Neexistuje nijakyacute autentickyacute zaacuteznam ich

zvukovej podoby Sme odkaacutezaniacute na dedukcie z toho

čo naacutem sprostredkuacuteva piacutesmo Pravopis starej greacutečtiny

bol napriacuteklad fonetickyacute približne okolo roku 400 pred

Kr Potom sa postupne zužoval repertoaacuter jej vokaacutelov

(strata kvantity zjednodušenie diftongov itacizmus)

v konsonantoch sa presadila spirantizaacutecia (b ph kh sa

zmenili na v f ch) Naša dnešnaacute vyacuteslovnosť

starogreacutečtiny je konvenčnaacute nezodpovedaacute živej vyacuteslovnosti ani v jednej faacuteze vyacutevinu tohto

jazyka aj keď rozdiely medzi grafikou a fonetikou nie suacute priacuteliš veľkeacute

151 Probleacutemy suacutevisiace s prepisom antickyacutech mien do slovenčiny1

Hlavneacute okruhy probleacutemov ktoreacute vystupujuacute do popredia v suacutevislosti s problematikou

transkripcie greacuteckych a latinskyacutech mien suacute

1 K praktickyacutem otaacutezkam prekladu antickyacutech mien rarr 2521

Za našu dnešnuacute vyacuteslovnosť

starej greacutečtiny vďačiacuteme

humanistovi Erazmovi

Rotterdamskeacutemu Pre svoju

kodifikaacuteciu argumentoval

vedeckyacutemi potrebami proti

vyacuteslovnosti akuacute v Euroacutepe šiacuterili

greacutecki učenci emigranti

z Byzancie Taacute vychaacutedzala

z vyacutevinovej kontinuity jazyka

bola bližšia novej greacutečtine

Erazmov nie bezprobleacutemovyacute

naacutevrat ad fontes k domneleacutemu

klasickeacutemu stavu aj v ortoepii sa

v Euroacutepe ujiacutemal iba pomaly

napr v Nemecku sa definitiacutevne

presadil až po roku 1800

a v krajinaacutech s prevažujuacutecim

byzantskyacutem vplyvom vocircbec

nemal uacutespech

47

- v starovekej greacutečtine označovanie kvantity

prepis aspirovanyacutech spoluhlaacutesok th rh priacutep aj ph

prepis diftongov ai ei oi prepis pocircvodneacuteho

slabičneacuteho i na začiatku greacuteckych slov prepis geminaacutet

- pri prepise z latinčiny piacutesanie geminaacutet

piacutesanie digrafeacutem ae oe qu piacutesanie c ndash k piacutesanie

intervokalickyacutech grafeacutem i ndash j t ndash c s ndash z prepis

pocircvodneacuteho i na začiatku slov

- morfologickeacute otaacutezky podoba menneacuteho

kmeňa ktoryacute maacute byť zaacutekladom pre skloňovanie mena

a pre ďalšie odvodzovanie najmauml pre tvorenie

adjektiacuteva

Pre slovenčinu ako prijiacutemajuacuteci jazyk vždy

predstavovala vaumlčšie probleacutemy greacutečtina Ako prveacute

vyacutechodisko prepisu sa nuacuteka transliteraacutecia Čistaacute sa

použiacuteva len okrajovo v praxi je uacutečelnejšie použiacutevať jej

kombinaacuteciu s transkripciou zohľadňujuacutecou aj

recipovanuacute erazmovskuacute vyacuteslovnosť (čiže v greacutečtine miesto aggelos piacutešeme angelos

vynechaacutevame priacutezvuky naacuteslovnyacute ostryacute priacutedych označujeme pomocou h) Tento spocircsob

transkripcie sa bez vaumlčšiacutech probleacutemov uplatňuje pri prepise jednotlivyacutech greacuteckych slov či

citaacutetovyacutech zvratov (napr heacuteureacuteka mimeacutesis theos apo meacutechaneacutes gnoacutethi seauton a pod) Ide

tu iba o to aby sa greacutecke hlaacutesky vyjadrovali našimi piacutesmenami či hlaacuteskami s najbližšou

zvukovou platnosťou (η = eacute θ = th ι = i υ = y u (v diftongoch) φ = f (nie ph) χ = ch (nie

kh) ω = oacute ου = u (nie ou) nevyznačuje sa kvantita a i y lebo ich nevyznačovala ani

greacutečtina) Pokiaľ ide o latinčinu už starovekiacute gramatici klaacutedli docircraz na analyacutezu hlaacutesok h k q

x i v kvocircli ich špeciaacutelnemu vzťahu medzi vyacuteslovnosťou a spocircsobom grafickeacuteho zaacuteznamu

Spochybňovali hlaacuteskovuacute platnosť h jednak preto že sa tento konsonant vyslovoval

v latinčine slabo ale zvlaacutešť preto lebo ho viaceriacute z nich pripodobňovali ku greacuteckemu

priacutedychu ktoryacute nebol považovanyacute sa samostatnuacute hlaacutesku Pri i a v gramatici odlišovali ich

vokalickuacute platnosť od konsonantickej platnosti viedli tiež diskusiu o opodstatnenosti

použiacutevania grafeacutem k a q keďže grafeacutema c by uspokojivo prevzala ich uacutelohu Hlaacutesky x y a ich

grafeacutemy hodnotili ako okrajoveacute a cudzie keďže sa vyskytujuacute len v greacuteckych slovaacutech

Pri piacutesaniacute antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien sa uplatňujuacute dve stanoviskaacute

1 stanovisko vaumlčšmi prihliadajuacutece k odovzdaacutevajuacutecim jazykom

Transliteraacutecia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute vždy to isteacute

piacutesmeno alebo to isteacute spojenie

piacutesmen druhej abecedy

Transkripcia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute piacutesmeno

alebo aj viacero piacutesmen druhej

abecedy podľa vyacuteslovnosti na

tom istom mieste Ide

o fonetickyacute prepis slova

Geminaacuteta = zdvojenaacute

spoluhlaacuteska (napr v slove

panna)

Aspiraacuteta = spoluhlaacuteska

sprevaacutedzanaacute priacutedychom (napr

th kh)

Grafeacutema = piacutesomnyacute znak

piacutesmeno

48

2 stanovisko pokladajuacutece za rozhodujuacuteci v procese adaptaacutecie prijiacutemajuacuteci jazyk

Pri druhom stanovisku sa kladie docircraz na transkripčnyacute priacutestup ktoryacute sa pokuacuteša zachytiť

zvukovuacute straacutenku slova v podobe najprirodzenejšie uchopiteľnej prijiacutemajuacutecim jazykom Pri

prvom zo stanoviacutesk suacute možneacute dva už vyššie spomenuteacute priacutestupy transliteračnyacute

a transliteračno-transkripčnyacute Suacute podobneacute hlavnyacute rozdiel spočiacuteva v prepisovaniacute dĺžok Kyacutem

pri transliteraacutecii sa napr prepisujuacute len greacutecke eacute oacute keďže sa zaznamenaacutevali osobitnyacutemi

grafeacutemami eacutetou a oacutemegou pri transkripčno-transliteračnom priacutestupe sa prepisujuacute aj dlheacute aacute iacute

yacute uacute

V praxi sa niekedy možno stretnuacuteť s prepisom

greacuteckych mien na latinskyacute spocircsob hlavne pod

vplyvom zaacutepadoeuroacutepskych jazykov t j s piacutesaniacutem ph

namiesto f a c namiesto k ale i s tendenciou

odstraňovať th hoci medzi vyacuteslovnosťou t (τ) a th (θ)

bol v greacutečtine zaacutesadnyacute rozdiel

Pri transkripcii vlastnyacutech mien vstupuje do hry

aj kultuacuterny kontext zdomaacutecnenosť Niektoreacute greacutecke

vlastneacute menaacute sa už do naacutešho jazyka a kultuacutery do istej

miery včlenili (Filip Alexander Teodor Homeacuter

Korint Ateacuteny a pod) paralelne popri nich je tu ale

vaumlčšina mien ktoreacute sme si nestihli adaptovať pričom

vychaacutedzajuacute z tyacutech istyacutech slovotvornyacutech zložiek (napr

Menandros Theofrastos Filippopolis)

Niekedy sa použiacuteva jedna lexikaacutelna jednotka

v dvoch podobaacutech podľa kultuacuterneho prostredia napr

Foinikia v greacuteckom prostrediacute Feniacutecia v latinskom

kontexte (V Zamarovskyacute) Inokedy sa rozlišuje medzi

tyacutem či sa hovoriacute o mytologickej alebo historickej postave Podľa toho sa použiacuteva vaumlčšmi

alebo menej adaptovanaacute podoba

Priacutekladom na celkom vžiteacute greacutecke meno je Ezop (pocircvodneacute Aisoacutepos) Pri jeho preberaniacute

došlo k zmene v kmeni i v koncovke na jeho podobe sa vyacuterazne prejavil vplyv stredovekej

latinčiny Menaacute typu Neapol zas naznačujuacute že pri preberaniacute mien je možnyacute aj zaacutesah do

koncovky ako zaacutekladnyacute stupeň jeho udomaacutecnenia ktoryacute odraacuteža flektiacutevne potreby slovenčiny

Avšak menaacute ktoreacute by transformovali iba kmeň no koncovku nie (Teokritos namiesto

Theokritos Teacutezeus namiesto Theacuteseus a pod) nie suacute ani greacutecke ani slovenskeacute

Najstaršiacute filozofi chaacutepali jazyk

ako suacutehrn mien ktoreacute

považovali za naacutezvy

jednotlivyacutech prvkov skutočnosti

S prvyacutemi teoretickyacutemi

konštruktmi pomocou ktoryacutech

sa opisuje a do istej miery

vysvetľuje spraacutevanie sa

vlastnyacutech mien nachaacutedzame

v homeacuterskej baacutesnickej tradiacutecii

V Homeacuterovyacutech baacutesňach sa

stretaacutevame s pojmom

eponymon Je to to od čoho sa

odvodzuje vlastneacute meno mocircže

to byť ineacute slovo alebo aj vec či

situaacutecia ktoraacute bola motivujuacutecim

činiteľom pri akte prvotneacuteho

pomenovania U Homeacutera maacute do

značnej miery magickyacute

a nadprirodzenyacute raacutez Okolnosti

ktoreacute sprevaacutedzajuacute prvotneacute

pomenovanie nositeľa mena

totiž predurčujuacute jeho ďalšie

osudy

49

Vyacuteznamnyacutem komplikujuacutecim faktorom prepisovania antickyacutech mien a ich fungovania

v slovenskom texte je skloňovanie To kladie na použiacutevateľa slovenčiny naacuteroky akeacute si ušetrili

napr angličtina francuacutezština nemčina atď Vystačia s nominatiacutevom singulaacuteru daneacuteho mena

čo v slovenčine nie je možneacute Do popredia vystupuje probleacutem akyacute kmeň pri ohyacutebaniacute použiť

Konkurujuacute si pocircvodneacute greacuteckelatinskeacute a domaacutece slovenskeacute kmene Niektoreacute pocircvodneacute

substantiacutevne kmene nachaacutedzajuacute v slovenčine oporu najmauml vďaka adjektiacutevam ktoreacute sa od nich

tvoria napr gr Eroacutes ndash erotickyacute rarr G sg = Eroacuteta Achilleus ndash Achillova paumlta rarr G sg =

Achillea Achilla lat Cicero ndash ciceronianizmus rarr G sg = Cicerona Popri klasickyacutech

tvaroch sa ale v slovenčine občas pri tom istom mene vytvaacuterajuacute i tvary bdquobarbarskeacuteldquo ktoreacute

nerešpektujuacute vyacutechodiskovyacute jazyk Odviacutejajuacute sa jednoducho od nominatiacutevu singulaacuteru a k nemu

pridaacutevajuacute slovenskeacute paacutedoveacute koncovky Areacutes ndashArea i Aresa Adoacutenis ndash Adoacutenida i Adonisa Pri

skloňovaniacute nastaacutevajuacute ťažkosti tiež pri menaacutech ktoreacute nesignalizujuacute dostatočne svoj rod

(Artemis Eris Deacutemeacuteter) nezasvaumltenyacute ich nemusiacute identifikovať ako ženskeacute menaacute Ďalšiacutem

uacuteskaliacutem greacuteckej flexie suacute kvantitatiacutevne alternancie v kmeni Filopoimeacuten ndash Filopoimena

Agamemnoacuten ndash Agamemnona ale Apolloacuten ndash Apolloacutena Ioacuten ndash Ioacutena

152 Pravidlaacute transkripcie antickyacutech vlastnyacutech mien

K pertraktovanej problematike vzniklo niekoľko vedeckyacutech štuacutediiacute v ktoryacutech sa autori

pokuacutešajuacute vniesť systeacutem a zjednotiť pravidlaacute transkribovania a ortografie pre vlastneacute menaacute

pocircvodom z klasickyacutech jazykov Napriek dlhoročneacutemu uacutesiliu niekoľkyacutech generaacuteciiacute lingvistov

a klasickyacutech filoloacutegov však zatiaľ nemaacuteme k dispoziacutecii komplexnuacute priacuteručku ktoraacute by

použiacutevateľa jazyka zorientovala a v ktorej by našiel odpoveď na otaacutezku spraacutevnej podoby

želaneacuteho tvaru vlastneacuteho mena Odporuacutečania i pravidlaacute ktoreacute v priebehu niekoľkyacutech

desaťročiacute vznikali naraacutežali vždy na nedostatok mateacuterie na ktorej by sa preverovali takže

jazykovaacute prax s teoacuteriou bola prepojenaacute iba do určitej miery Vaumlčšina naacutevrhov slovenskyacutech

jazykovedcov z minulosti ako adaptovať antickeacute menaacute v slovenčine bola v suacutelade s

vyacutevinovyacutemi tendenciami slovenčiny a premietla sa ndash v maximaacutelne zhutnenej podobe ndash do

aktuaacutelnych Pravidiel slovenskeacuteho pravopisu (PSP)

V suacutečasnosti sa medzi klasickyacutemi filoloacutegmi v slovenskyacutech akademickyacutech inštituacuteciaacutech

ustaľujuacute zaacutesady transkripcie antickyacutech mien a komplexnejšie suacute sformulovaneacute zatiaľ

50

v štuacutediaacutech Ľ Buzaacutessyovej2 Uplatňujuacute sa už aj v praxi v heslaacutech Encyklopaedie Beliany Pre

heslaacuter sa vytvaacutera takaacute podoba vlastneacuteho mena alebo termiacutenu aby bolo identifikovateľneacute

v pocircvodnom odovzdaacutevajuacutecom jazyku a zaacuteroveň aby nebolo v uacuteplnom rozpore s prirodzenyacutemi

vlastnosťami prijiacutemacieho jazyka teda slovenčiny Heslaacute majuacute často podobu dvojtvaru Jedna

podoba mena pre bežnuacute komunikaacuteciu popularizačneacute diela pre beletriu televiacuteziu atď v

ktorej sa vaumlčšmi odraacutežajuacute adaptačneacute procesy a druhaacute pre texty odborneacuteho charakteru

prihliadajuacuteca vaumlčšmi na pocircvodnyacute stav v klasickyacutech jazykoch Kyacutem v niektoryacutech priacutepadoch sa

adaptovanaacute a odbornaacute podoba prekryacutevajuacute (napr nominatiacutev singulaacuteru Poseidoacuten genitiacutev

singulaacuteru Poseidoacutena suacute tvary ktoreacute suacute v slovenčine dobre adaptovaneacute a zaacuteroveň zodpovedajuacute

aj požiadavkaacutem odborneacuteho vyjadrovania) v inyacutech sa mocircže adaptovanaacute a odbornaacute podoba

prekryacutevať len v nominatiacuteve a rozdiel medzi štyacutelmi sa prejaviacute až v nepriamych paacutedoch (napr

nominatiacutev singulaacuteru Anakreoacuten je vhodnyacute pre oba štyacutely zato genitiacutev singulaacuteru Anakreoacutena pre

bežneacute vyjadrovanie a genitiacutev singulaacuteru Anakreonta pre odbornyacute štyacutel)

Naacutezvy lokaliacutet sa považujuacute za menej citliveacute na zaacutesahy preto je priacutepustnyacute vaumlčšiacute rozsah

ich adaptaacutecie Priacutepustneacute suacute pomenovania Macedoacutenia Myacutezia Lyacutekia Kapadoacutecia Bityacutenia

Sybarida atď z osobnyacutech mien sa pokladajuacute za adaptovaneacute menaacute panovniacutekov (Teodor

Bazil) svaumltyacutech a biblickyacutech postaacutev (Izidor František z Assisi Herodes) najznaacutemejšiacutech

mytologickyacutech postaacutev (Ateacutena Jupiter) literaacutetov a ich diel (Homeacuter Oviacutedius Horaacutecius

Odysea) Akceptujuacute sa tiež daacutevno adaptovaneacute menaacute v ktoryacutech bola theacuteta nahradenaacute

v slovenčine fonologicky najbližšou zapiacutesanou grafeacutemou t ako Ateacutena Temida Tesaacutelia

V odbornom jazyku sa však použiacutevajuacute podoby s theacutetou Pri ohyacutebaniacute mien so slovnyacutem

zaacutekladom končiacim na latinskuacute hlaacutesku k piacutesanuacute grafeacutemou c sa odporuacuteča v odbornom

i neodbornom texte piacutesať slovenskeacute k ndash t j k nominatiacutevu Marcus sa priraďuje nepriamy paacuted

Markovi nie Marcovi

Pre štyacutel bežnej komunikaacutecie sa odporuacuteča skloňovať viacereacute menaacute (pocircvodneacute

konsonantickeacute kmene) podľa uacuteplnej podoby nominatiacutevu Xenofoacutena Adonisa Kalchasa

z latinskyacutech napr Cicera (popri Ciceroacutena) podoba zodpovedajuacuteca stavu v odovzdaacutevajuacutecom

jazyku (Xenofoacutenta Adoacutenida Kalchanta Cicerona) sa odporuacuteča pre odbornyacute štyacutel Vžiteacute

podoby ženskyacutech mien ako Ariadna (popri odb Ariadneacute) sa prijiacutemajuacute Greacutecke menaacute

2 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a latinskyacutech mien naacutezvov a

termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda 2002 s

45-55 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash hlavneacute transkripčneacute

zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 2012 č 3-4 s 131-150 BUZAacuteSSYOVAacute

Ľudmila Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In

Sambucus VIII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave 2012 s 178-193

51

s nominatiacutevom sg na -oacuten sa v adaptovanej podobe

skloňujuacute s ohľadom na už adaptovaneacute znaacuteme propriaacute

i početneacute apelatiacuteva v nepriamych paacutedoch -oacutena -oacutenovi

atď bez ohľadu na pocircvodneacute rozdiely v greacuteckom kmeni

teda Xenofoacuten Xenofoacutena Agamemnoacuten Agamemnoacutena

tak ako Platoacuten Platoacutena no v odbornom štyacutele tvar

zodpovedaacute vyacutechodiskoveacutemu jazyku t j Xenofoacutenta

Agamemnona

Konzervatiacutevnosť v oblasti morfoloacutegie pretrvaacuteva

v ohyacutebaniacute mien zakončenyacutech vyacuteraznyacutemi latinskyacutemi

alebo greacuteckymi sufixmi (lat -us-ius gr -os -es)

ktoreacute majuacute tendenciu spraacutevať sa ako zdomaacutecneneacute

morfeacutemy a u ktoryacutech existuje vžitaacute opora v oblasti

cudziacutech apelatiacutev typu komunizmus Skloňuje sa teda

OviacutediaOvidia HerodotaHeacuterodota SisyfaSizyfa

Aristotela Euripida Anaximena nerobiac rozdiel

medzi odbornyacutem a neodbornyacutem vyjadrovaniacutem

K tyacutemto menaacutem sa priraďujuacute aj menaacute na ndashas pocircvodom

a-kmeňoveacute maskuliacutena ako PytagorasPythagoras

Anaxagoras pretože suacute formaacutelne bliacutezke

predchaacutedzajuacutecim niektoreacute suacute znaacuteme z učiva strednyacutech

škocircl alebo suacute suacutečasťou terminologickyacutech spojeniacute napr

Pytagorova veta Pri sufixe -as pocircvodom

konsonantickyacutech kmeňov (Kalchas) -is (Agis)

rovnako aj pri latinskyacutech i-kmeňovyacutech typoch

(Tyrnaviensis) priacutepadne inyacutech ktoreacute suacute menej

frekventovaneacute sa odporuacuteča vychaacutedzať pri skloňovaniacute

z uacuteplnej nominatiacutevnej formy a skloňovať a odvodzovať

v bežnom prejave Agisa Adonisa adonisovskyacute

Kalchasa Kalchasov Tyrnaviensisa a pod

Pri preklade z cudzieho jazyka je nevyhnutneacute

uvedomiť si aj mieru adaptaacutecie antickyacutech mien v

danom jazyku aby došlo k spraacutevnej identifikaacutecii tej

ktorej osoby Pri použiacutevaniacute latinskyacutech mien skladajuacutecich sa z krstneacuteho mena rodoveacuteho mena

Skladba latinskeacuteho mena

Publius Cornelius Scipio

Africanus

praenomen (Publius) = osobneacute

(krstneacute) meno daacutevalo sa dieťaťu

9 deň po narodeniacute podľa vyacuteberu

rodičov zoznam osobnyacutech mien

bol v Riacuteme obmedzenyacute ndash

poznaacuteme len 18 mužskyacutech

osobnyacutech mien praenomina

žien neboli takeacute obmedzeneacute ako

u mužov

nomen gentile (Cornelius) =

rodoveacute meno novorodenec ho

dostaacuteval ako priacuteslušniacutek isteacuteho

rodu taacuteto priacuteslušnosť sa

odvodzovala od otca meno bolo

dedičneacute

cognomen (Scipio) = meno

rodiny (priezvisko) ktoreacute bolo

odvodeneacute od individuaacutelnych

charakteristiacutek alebo

vyacuteznamnyacutech skutkov spočiatku

ide o živeacute rodinneacute meno ktoreacute

sa postupne staacuteva dedičnyacutem

priacutemenom

agnomen (Africanus) =

dodatočneacute meno ktoreacute sa

obvykle pridaacuteva na zaacuteklade

nejakeacuteho vyacuteznamneacuteho skutku

svojho buduacuteceho nositeľa toto

meno je fakultatiacutevne a plniacute

funkciu honorifikačnej prezyacutevky

Najčastejšie skratky

latinskyacutech vlastnyacutech mien

A = Aulus

C = Gaius

Cn = Gnaeus

D = Decimus

L = Lucius

M = Marcus

P = Publius

Q = Quintus

Ser = Servius

Sex = Sextus

T = Titus

52

priezviska (Gaius Iulius Caesar Marcus Tullius Cicero) kladie napr španielčina docircraz na

rodoveacute meno slovenčina však nie vždy (napr Marcus Tullius Cicero sa v španielčine

pravidelne označuje ako Tullius v slovenčine však Cicero)

53

16 Starogreacutecky a latinskyacute jazyk ndash nositelia kultuacuternych tradiacuteciiacute

optikou translatoloacutegie

Latinčina je jazyk vďaka ktoreacutemu maacuteme piacutesmo (latinka) sprostredkoval naacutem greacutecko-

riacutemske kultuacuterne a vzdelanostneacute dedičstvo obohatil našu slovnuacute zaacutesobu a to dokonca natoľko

že pri mnohyacutech slovaacutech si už neuvedomujeme ich latinskyacute pocircvod Je propedeutikou pre

romaacutenske jazyky i pre angličtinu kde figuruje celyacute rad pocircvodne latinskyacutech slov (napr

personal computer persōna = osoba persōnālis = osobnyacute computāre = počiacutetať) Vaumlčšina

gramatiacutek modernyacutech jazykov je vystavanaacute na latinskom pocircdoryse a preto je latinčina

ideaacutelnou univerzaacutelnou priacutepravou pre štuacutedium jazykov Navyše je staacutele najdocircležitejšou

suacutečasťou medzinaacuterodnej terminoloacutegie

Hoci slovenčina nepatriacute do skupiny romaacutenskych jazykov ktoreacute sa z latinčiny resp

z ľudovej latinčiny priamo vyvinuli latinskaacute lexika je v našom jazyku pomerne bohato

zastuacutepenaacute Ak aj neraacutetame odbornuacute lexiku (najmauml priacuterodovedneacute domeacuteny kde je latinčina

v poziacutecii lingua franca) ani v bežnej lexike nie suacute živeacute latinskeacute slovaacute v slovenčine ojedinelyacutem

javom Ich poziacutecia v jazyku je stabilnaacute Vaumlčšinu z latinskyacutech vyacuterazov ktoreacute sa použiacutevajuacute

mimo odborneacuteho štyacutelu a suacute suacutečasťou ďalšiacutech štyacutelov možno zadeliť do dvoch kategoacuteriiacute

1 okriacutedleneacute vyacuterazy či okriacutedleneacute slovaacute

2 citaacutetoveacute frazeacutemy3

Okriacutedleneacute vyacuterazy nazyacutevaneacute aj okriacutedleneacute slovaacute je tradičneacute označenie jednej skupiny

knižnyacutech frazeacutem Vznikli na zaacuteklade vyacuteroku historickej alebo literaacuternej postavy V staršom

vymedzeniacute sa za okriacutedleneacute slovaacute pokladal iba takyacute vyacuterok resp citaacutet pri ktorom sa už

neuvedomovalo alebo sa zabudlo na jeho pocircvodcu Avšak kvocircli subjektiacutevnosti určovania

hranice a miery poznania pocircvodcu citaacutetu sa v suacutečasnej lexikoloacutegii uplatňuje odlišnaacute metoacuteda

Vychaacutedza sa z komunikatiacutevnej platnosti vyacuteroku Ak sa danyacute vyacuteraz použije v kontexte

v ktorom vznikol a popisuje danuacute situaacuteciu ide o citaacutet Ak sa uplatňuje aj v inyacutech

komunikačnyacutech situaacuteciaacutech ide o okriacutedlenyacute vyacuteraz Iba v takomto vymedzeniacute sa okriacutedleneacute

vyacuterazy pokladajuacute za osobitnyacute druh frazeacutem Priacutekladom na obe situaacutecie je napr znaacutemy vyacuterok

Gaia Iulia Caesara Alea iacta est Ako citaacutet sa použiacuteva v odbornom ale aj v umeleckom texte

za podmienky že ilustruje dobovuacute situaacuteciu Ako okriacutedlenyacute vyacuteraz sa použiacuteva vtedy ak maacute

platnosť frazeologizmu a použiacuteva sa v kontexte na zdocircraznenie situaacutecie keď je nejakaacute

zaacuteležitosť rozhodnutaacute a toto rozhodnutie nemožno vraacutetiť spaumlť

3 Podrobnejšiacute vyacuteklad k pocircvodu a vyacuteznamu niektoryacutech latinskyacutech citaacutetovyacutech frazeacutem a okriacutedlenyacutech vyacuterazov rarr

24 33

54

Citaacutetoveacute frazeacutemy suacute frazeacutemy prevzateacute z cudziacutech jazykov ktoreacute sa aj v prijiacutemajuacutecom

jazyku vyjadrujuacute vo svojej pocircvodnej teda v cudzojazyčnej podobe ako celok čo znamenaacute že

uvedenaacute skupina frazeacutem nezahŕňa tie ktoryacutech cudzojazyčnyacutem komponentom by bol iba jeden

prvok Pre tieto frazeologickeacute jednotky je priacuteznačneacute buď to že platnosť frazeacutemy mali už v

pocircvodnom jazyku napr latinskeacute cum grano salis (= nie doslova s istyacutem obmedzeniacutem) alebo

jednotky ktoreacute boli v pocircvodnom jazyku nefrazeologickyacutemi (napr odbornyacutemi) vyacuterazmi ako

napr corpus delicti čo je pocircvodom praacutevnickyacute termiacuten alebo vyacuteraz persona non grata ktoryacute

patriacute do diplomatickej terminoloacutegie sa frazeologizovali až v prijiacutemajuacutecom jazyku Treba

doplniť že niektoreacute častejšie použiacutevaneacute citaacutetoveacute frazeacutemy sa uplatňujuacute aj v kalkovanej podobe

napr in medias res ndash do stredu veci k veci bez uacutevodu Citaacutetoveacute frazeacutemy majuacute štylistickuacute

platnosť vyacuteraznyacutech knižnyacutech prostriedkov Vo frazeoloacutegii hovoriacuteme o jave nazyacutevanom

preberanie frazeologickyacutech jednotiek Ide o proces pri ktorom sa frazeologickyacute fond jazyka

obohacuje o frazeacutemy z inyacutech jazykov Najčastejšiacutem spocircsobom je doslovnyacute preklad cudziacutech

frazeacutem ich uacuteplneacute alebo čiastočneacute kalkovanie pričom sa vo vaumlčšine priacutepadov kopiacuteruje ich

syntaktickaacute konštrukcia Frazeologickeacute jednotky ako sme už spomenuli sa preberajuacute

v originaacutelnej podobe no mocircžu sa prispocircsobiť aj preberajuacutecemu jazyku Toto prispocircsobovanie

maacute za naacutesledky zmeny vo fonetickej alebo v grafickej podobe Priacutekladom je latinskaacute frazeacutema

tabula rasa ktoruacute slovenčina prebrala v nezmenenej podobe no napr francuacutezština si ju už

prispocircsobila do podoby table rase teda aj jej grafickaacute aj fonetickaacute podoba zodpovedaacute

preberajuacutecemu jazyku

Tyacutemto spocircsobom obohacujuacute okriacutedleneacute vyacuterazy a citaacutetoveacute frazeacutemy pocircvodom z latinčiny

suacutečasnuacute slovenskuacute lexiku Pre prekladateľa je veľkou vyacutehodou ak ich poznaacute rozumie ich

vyacuteznamu priacutepadne mu je znaacutemy ich pocircvod Poznanie tyacutechto citaacutetovyacutech frazeacutem alebo

okriacutedlenyacutech vyacuterazov v materinskom jazyku daacuteva predpoklad že ich prekladateľ bude schopnyacute

detegovať aj v pocircvodnom texte z ktoreacuteho prekladaacute Tvrdenie že je pre prekladateľa vyacutehodou

ak ich poznaacute sa zakladaacute na nasledujuacutecich zisteniach

1 Ak prekladateľ poznaacute vyacuteznam živyacutech latinskyacutech slov v materinskom jazyku je

pravdepodobneacute že ich dokaacuteže objaviť aj v pocircvodnom texte aj v priacutepadoch že ich

vyacutechodiskovyacute jazyk neprebral v originaacutelnej latinskej podobe ale ustaacutelili sa v ňom adaptovaneacute

napr vo forme kalkov priacutepadne polokalkov a teda že ich z vyacutechodiskoveacuteho textu viditeľne

nevyčleňuje už samotnaacute pocircvodnaacute jazykovaacute forma ndash latinčina Ich uvedomenie si vo

vyacuteznamovej rovine so sebou prinaacuteša niekoľko ďalšiacutech aspektov Prekladateľ dokaacuteže

cieľoveacutemu čitateľovi sprostredkovať adekvaacutetnu formu a obsah aj vďaka tomu že živeacute latinskeacute

slovo v takomto priacutepade nepovažuje len za autorovu metaforu ale uvedomuje si

55

intertextualitu (zvlaacutešť v priacutepade okriacutedlenyacutech vyacuterazov) Transferom takejto lexikaacutelnej jednotky

nenaruacuteša štyacutel originaacutelu a zachovaacuteva viacvrstevnyacute charakter textu Rovnako ponechaacuteva

čitateľovi priestor aby si tieto aluacutezie na antickyacutech autorov a ich diela v texte uvedomoval

nachaacutedzal suacutevislosti a aby pri interpretaacutecii zvlaacutešť v priacutepade umeleckyacutech textov boli jeho

vyacutechodiskaacute porovnateľneacute s vyacutechodiskami a možnosťami čitateľa originaacutelu teda aby mu

prekladateľ tuacuteto možnosť neubral skocircr než sa s preloženyacutem textom stretne saacutem a bude ho

interpretovať na zaacuteklade čitateľskej skuacutesenosti horizontu očakaacutevania čitateľskeacuteho profilu

a ďalšiacutech parametrov ktoreacute suacute suacutečasťou interpretačneacuteho procesu

2 Z hľadiska vyacuteberu vhodnyacutech translatologickyacutech postupov je poznanie živyacutech

latinskyacutech slov rovnako vyacutehodou Prekladateľ sa mocircže vyhnuacuteť negatiacutevnym posunom ak

poznaacute danuacute lexikaacutelnu jednotku identifikuje ju v texte a zvoliacute adekvaacutetny postup pri jej

transfere Ak ju nepoznaacute mocircže sa stať že s ňou bude v texte naraacutebať napr ako s metaforou

V tom priacutepade ju mocircže pri prekladaniacute v raacutemci prekladateľskyacutech postupov využiacutevanyacutech pri

preklade metafory buď celkom eliminovať preložiť ju doslovne (pričom ani v priacutepade kalkov

nemusiacute byť vyacutesledneacute prekladateľskeacute riešenie automaticky zhodneacute s podobou adaptovanou

v cieľovom jazyku) vymeniť ju za inuacute metaforu alebo ju mocircže v texte vysvetliť Všetky

uvedeneacute postupy by znamenali pre cieľovyacute text viac či menej vyacuteraznyacute posun alebo stratu a to

tak na uacuterovni vyacuteznamovej ako aj lexikaacutelnej a štylistickej Adekvaacutetny postup v tomto priacutepade

znamenaacute zvoliť si v cieľovom texte tuacute podobu lexikaacutelnej jednotky ktoraacute je adaptovanaacute

v cieľovej kultuacutere bez ohľadu na divergenciu medzi originaacutelom a prekladom Ak je vo

vyacutechodiskovom texte danaacute živaacute latinskaacute sentencia kalkom v slovenčine mocircže byť

polokalkom alebo naopak Či dokonca ak je živaacute latinskaacute sentencia vo vyacutechodiskovom

jazyku adaptovanaacute v pocircvodnej latinskej podobe a v slovenčine ju poznaacuteme a použiacutevame ako

kalk prekladateľ maacute rešpektovať cieľovyacute jazyk a kultuacuteru a použiť v cieľovom texte

adaptovanyacute tvar Ak sa v cieľovom jazyku uplatňujuacute dve formy napr alea iacta est ndash kocky

suacute hodeneacute vtedy by mal prekladateľ prispocircsobiť vyacuteber prekladateľskeacuteho riešenia

vyacutechodiskoveacutemu textu a vybrať tuacute podobu živej latinskej sentencie ktoraacute originaacutelu

zodpovedaacute po obsahovej i formaacutelnej straacutenke V priacutepade vyššie spomenuteacuteho okriacutedleneacuteho

vyacuterazu existuje možnosť voľby pretože vo viaceryacutech jazykoch sa suacutebežne uplatňuje pocircvodnaacute

latinskaacute podoba ako aj jej tvar adaptovanyacute pre daneacute jazykovo-kultuacuterne spoločenstvo

Vyberaacuteme niekoľko jazykovyacutech mutaacuteciiacute

56

Slovenčina Alea iacta est Kocky suacute hodeneacute

Čeština Alea iacta est Kostky jsou vrženy

Angličtina Alea iacta est The die is cast

Nemčina Alea iacta est Der Wuumlrfel ist gefallen

Francuacutezština Alea iacta est Le sort en est jeteacute

Španielčina Alea iacta est La suerte estaacute echada

Taliančina Alea iacta est Il dado egrave tratto

Analyacutezou francuacutezskej a španielskej verzie latinskeacuteho alea iacta est zistiacuteme že latinskeacute

substantiacutevum alea s vyacuteznamom kocka sa v sentencii nenachaacutedza Nahradilo ho substantiacutevum

le sort resp la suerte s vyacuteznamami

57

Francuacutezsky vyacutekladovyacute slovniacutek Larousse aj španielsky slovniacutek Diccionario de Real Academia

Espantildeola medzi prvyacutemi vyacuteznamami substantiacutev uvaacutedzajuacute naacutehoda osud uacutedel Slovo kocka

teda le deacute (franc) a el dado (špan) ani v jednej zo sentenciiacute nefiguruje (treba však upozorniť

že vo francuacutezštine suacutebežne jestvuje aj vyacuteraz les deacutes sont jeteacutes) preto ak prekladateľ tuacuteto

sentenciu vo francuacutezskom či v španielskom vyacutechodiskovom texte odhaliacute napriek tomu že

v slovenčine maacuteme ako ekvivalent vžituacute sentenciu s komponentom kocka nie osud uacutedel

alebo naacutehoda a prekladateľ ho dokaacuteže identifikovať ako okriacutedlenyacute vyacuteraz či citaacutetovuacute frazeacutemu

pri prekladaniacute prediacutede strate napr tyacutem že prediacutede vyacuterazovej nivelizaacutecii Aluacuteziu sa mu podariacute

zachovať využitiacutem zodpovedajuacutecich vyacuterazovyacutech prostriedkov

Zaujiacutemavosťou je že sa živeacute latinskeacute sentencie uplatňujuacute vo všetkyacutech štyacuteloch Okrem

odborneacuteho štyacutelu kde je latinčina zaacutekladom terminologickeacuteho aparaacutetu nachaacutedzame latinskeacute

vyacuterazy asi v každom jednom z primaacuternych i sekundaacuternych štyacutelov Nie suacute len suacutečasťou

umeleckyacutech vyacutepovediacute ale bežne ich zaznamenaacutevame aj v hovorovom štyacutele zaznievajuacute

z meacutediiacute a uplatňujuacute sa aj v administratiacutevnom štyacutele Pre naacutezornosť prinaacutešame aj prehľadnuacute

exemplifikaacuteciu obohacovania slovenskej lexiky latinskyacutemi vyacuterazmi v raacutemci jednotlivyacutech

štyacutelov Ide o priacuteklady ktoreacute samozrejme nie suacute použiacutevaneacute vyacutehradne pre danyacute štyacutel Jeden

a ten istyacute latinskyacute vyacuteraz sa mocircže uplatňovať vo viaceryacutech z nich v zaacutevislosti od

58

komunikačnej situaacutecie a od intencie vyacutepovede autora Pri uvaacutedzaniacute priacutekladov pre jednotliveacute

štyacutely vychaacutedzame z ich delenia podľa J Mistriacuteka

I Primaacuterne štyacutely

1 naacuteučnyacute štyacutel

- terminus technicus (odbornyacute naacutezov technickyacute termiacuten)

2 administratiacutevny štyacutel

- curriculum vitae (životopis)

3 publicistickyacute štyacutel

- in memoriam (na pamiatku)

- vox populi vox dei (hlas ľudu hlas božiacute)

4 rečniacutecky štyacutel

- quo vadis (kam kraacutečaš)

5 esejistickyacute štyacutel

- conditio sine qua non (podmienka bez ktorej nie ndash nevyhnutnaacute podmienka predpoklad aby

sa niečo mohlo realizovať)

6 hovorovyacute štyacutel

- de facto (v skutočnosti skutočne zo skutku podľa skutočneacuteho stavu)

- pro forma (formaacutelne aby sa nepovedalo)

7 umeleckyacute štyacutel

- carpe diem (využi deň)

II Sekundaacuterne štyacutely (priacuteležitostneacute konkreacutetne neštandardizovaneacute) ndash vyacuteber

1 archaickyacute štyacutel

- amicenko (z latinskeacuteho amicus ndash priateľ) ndash oslovenie adresaacuteta v duchu 19 storočia

2 biblickyacute štyacutel

- gloria in excelsis Deo (slaacuteva Bohu na vyacutesostiach)

59

3 ceremoniaacutelny štyacutel

- ad multos annos (na mnoheacute roky ndash pri vyacuteročiach pri blahoželaniach jubilantovi aby sa ešte

dlho tešil zdraviu)

- Vaša magnificencia (oslovenie rektora univerzity)

- Vaša spektabilita (oslovenie dekana fakulty)

- Vaše honorability (oslovenie vyacuteznamnyacutech funkcionaacuterov v akademickom prostrediacute)

- Vaša Excelencia (oslovenie veľvyslanca)

- Vaša Eminencia (oslovenie kardinaacutela)

4 diplomatickyacute štyacutel

- persona non grata (nežiaduca osoba)

5 ďakovnyacute štyacutel

- ab imo pectore (z hĺbky srdca)

6 ekonomickyacute štyacutel

- N B (skratka z nota bene ndash dobre si zaznamenaj)

7 elegickyacute štyacutel

- memento mori (pamaumltaj na smrť)

8 encyklopedickyacute štyacutel

- ibid (ibidem ndash tamtiež)

- id (idem ndash ten istyacute)

- cf cfr conf (confer ndash porovnaj)

- et al (et alii ndash a ďalšiacute a kolektiacutev)

- l c l cit (loco citato ndash na citovanom mieste na uvedenom mieste)

- v l (vide locum ndash pozri miesto v knihe)

- s a (sine anno ndash bez roku vydania)

9 enumeratiacutevny štyacutel

- etc (et cetera ndash atď a tak ďalej)

60

10 epištolaacuterny štyacutel

- A D (anno Domini ndash roku Paacutena)

11 legislatiacutevny štyacutel

- ex offo (= ex officio ndash z uacuteradu z uacuteradnej moci)

12 ospravedlňujuacuteci štyacutel

- mea culpa mea maxima culpa (moja vina moja preveľkaacute vina)

13 patetickyacute štyacutel

- per aspera ad astra (tŕnistou cestou k hviezdam)

14 persuaziacutevny štyacutel

- historia magistra vitae (dejiny suacute učiteľkou života)

- non scholae sed vitae discimus (neučiacuteme sa pre školu ale pre život)

15 pompeacutezny štyacutel

- amicus certus in re incerta cernitur (v nuacutedzi poznaacuteš priateľa)

16 žartovnyacute štyacutel

- ergo bibamus (tak teda pime)

Podobnyacutech priacutekladov by sme našli omnoho viac od tyacutech najfrekventovanejšiacutech až po

zriedkaveacute ba raritneacute ktoreacute sa zvaumlčša vyskytujuacute v diskurzoch odborneacuteho použiacutevateľa jazyka

Prekladateľ samozrejme nemocircže poznať všetky latinskeacute citaacutety skratky sentencie alebo

terminoloacutegiu jednotlivyacutech odborov Zaacutekladneacute znalosti z klasickyacutech jazykov suacute však veľkou

vyacutehodou a aspoň zaacutekladnaacute orientaacutecia pokiaľ ide o systeacutem latinčiny a znalosti z jej lexiky

a reaacuteliiacute sluacutežia prekladateľovi k rozviacutejaniu si kultuacuternej kompetencie Ak prekladateľ nie je

zaacuteroveň klasickyacutem filoloacutegom potom v priacutepade jeho znalostiacute z klasickyacutech jazykov a antickej

civilizaacutecie a kultuacutery vo vzťahu k prekladateľskyacutem kompetenciaacutem hovoriacuteme skocircr o sociaacutelnej

rešeršnej a kultuacuternej kompetencii než o jazykovej kompetencii v pravom vyacutezname Znamenaacute

to že sa prekladateľ v problematike orientuje a ak je to potrebneacute dokaacuteže si zvoliť vhodnuacute

prekladateľskuacute pomocirccku nevyhnutnuacute pri vyacutebere ekvivalentu či pri hľadaniacute prekladateľskeacuteho

riešenia

61

V tejto suacutevislosti treba upozorniť aj na chyby v preklade vyacuteklade alebo v interpretaacutecii

ktoreacute mocircžu vzniknuacuteť ako docircsledok nedostačujuacutecej znalosti klasickyacutech jazykov a suacutevisiacich

reaacuteliiacute Parciaacutelne informaacutecie a vedomosti mocircžu viesť k mylnyacutem zaacuteverom Priacutekladom takyacutechto

neoverenyacutech postupov je znaacutema falošnaacute etymoloacutegia substantiacuteva malvica ktoraacute sa chybne

odvaacutedza od malum (zlo) alebo od mālum (jablko) pričom zlo maacute odkazovať na biblickyacute

priacutebeh Adama a Evy kde je jablko symbolom zla a uacutedajne aj preto suacute ich označenia

v latinčine zhodneacute J Rejzek v Českom etymologickom slovniacuteku uvaacutedza vysvetlenie bdquomalvice

ndash dužnatyacute plod s jaacutedřincem (jablko hruška ap) Presl převzal z jakeacutehosi stareacuteho leacutekařskeacuteho

rukopisu v jinyacutech exemplaacuteřiacutech jsou podoby makvice mrkvice takže asi jde o piacutesařskou

chybuldquo Substantiacutevum malvica sa zrejme do jazyka dostalo ako chybnyacute tvar Na českuacute

etymoloacutegiu odkazuje aj Stručnyacute etymologickyacute slovniacutek slovenčiny bdquomalvica ndash dužinatyacute plod

rastliacuten s jadrovyacutem ovociacutem (od 20 stor) Z čes malvice ndash vyacuteraz bol zavedenyacute v obdobiacute

naacuterodneacuteho obrodenia na zaacuteklade isteacuteho stčes rukopisu

priacuteslušneacute miesto sa však čiacuteta aj ako mrkviceldquo

V obdobnyacutech priacutepadoch platiacute zaacutesada ad fontes

Ak sa prekladateľ stretne s podobnyacutem prekladateľskyacutem

probleacutemom mal by si informaacuteciu vyhľadať a overiť

zvlaacutešť vtedy ak nie je v danej oblasti odborniacutekom

Latinskyacute a starogreacutecky jazyk obohatili

slovenskuacute slovnuacute zaacutesobu o kvantum lexikaacutelnych

jednotiek ktoreacute sa v našom jazyku uplatnili ako

jednotliveacute slovaacute (napr graacutetis) alebo viacslovneacute pomenovania (napr ad absurdum ad acta

aula maxima) ďalšie boli prebraneacute ako celeacute sentencie (napr clara pacta ndash boni amici) alebo

je z ich zaacutekladu odvodenyacutech množstvo ďalšiacutech lexikaacutelnych jednotiek Za mnoheacute uvaacutedzame

tie ktoreacute sa sformovali z latinskeacuteho a greacuteckeho slova jazyk

lingua

lingvistika lingvista lingvistka lingvistickyacute plurilingvizmus bilingvizmus

monolingvizmus sociolingvistika psycholingvistika pragmalingvistika neurolingvistika

etnolingvistika lingvokulturoloacutegia lingvokultureacutema lingvodidaktika lingvaacutelny

interlingvaacutelny extralingvaacutelny multilingvaacutelny

γλῶσσα (gloacutessa)

glosaacuter glosolaacutelia heteroglosia diglosia polyglosia glosa glosovať glosaacutetor glositiacuteda

glosodyacutenia xenoglosia

Jan Svatopluk Presl bol českyacute

vysokoškolskyacute pedagoacuteg a

zooloacuteg na Českej univerzite

Karlo-Ferdinandovej v Prahe

a bol jednyacutem

z najvyacuteznamnejšiacutech

priacuterodovedcov v 19 storočiacute

62

Použitaacute literatuacutera

ANDOKOVAacute Marcela (2013) Rečniacutecke umenie sv Augustiacutena v kaacutezňach k stupňovyacutem žalmom

Bratislava IRIS

BALEGOVAacute Jana (2016) Lectiones grammaticae Latinae I Košice Univerzita Pavla Jozefa

Šafaacuterika

BARANDOVSKAacute-FRANK Věra (1995) Latina jako mezinaacuterodniacute jazyk Dobřichovice Kava ndash

Pech

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2002) Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a

latinskyacutech mien naacutezvov a termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie

cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda s 45 ndash 55

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2011) Z histoacuterie transkripcie starogreacuteckych a latinskyacutech mien do

slovenčiny In Sambucus VII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a

neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta Trnavskej univerzity v Trnave s 173 ndash 195

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom

Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech

priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In Sambucus VIII Praacutece z

klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave s 178 ndash 193

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

hlavneacute transkripčneacute zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 č 3-

4 s 131 ndash 150

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2016) Od hlasu k hlaacuteske Z dejiacuten antickej naacuteuky o reči Bratislava

Univerzita Komenskeacuteho

DRAE Diccionario de la lengua espantildeola [Cit 8 septembra 2017] Dostupneacute na internete

httpdleraeesw=diccionario

HARAJ Igor (2011) Vlastneacute meno v mysleniacute antiky a stredoveku Martin Matica slovenskaacute

HORATIUS Flaccus Quintus (1986) O umeniacute baacutesnickom Satiry a Listy Bratislava Tatran s

229

HORAacuteČEK Filip ndash CHLUP Radek (2012) Učebnice klasickeacute řečtiny Praha Academia

JANOUŠEK Jan (2014) Uacutevahy nad knihou W Stroha bdquoLatein ist tot ndash es lebe Lateinldquo In

Vymětalovaacute Karla (ed) (2014) Vivat Latina reserata Opava Slezskaacute univerzita v Opavě

s 16 ndash 20

KALIVODA Jan (2012) Verba docent exempla trahunt Praha Karolinum

13

V 2 stor pred Kr sa Greacutecko dostalo pod nadvlaacutedu Rimanov a naacutesledne v 1 stor pred

Kr vzniklo z nostalgie za dňami greacuteckej slobody puristickeacute hnutie ndash atticizmus ktoreacute hlaacutesalo

naacutevrat k jazyku klasickyacutech autorov 5 a 4 stor pred Kr Jazyk sa stal prostriedkom

udržujuacutecim kultuacuternu kontinuitu so slaacutevnou a slobodnou minulosťou a nebola žiaduca nijakaacute

zmena greacuteckeho jazyka nijakyacute odklon od jazyka klasikov Koineacute bola zavrhovanaacute ako

produkt ignorancie Autori neskorej antiky boli buď striktniacute atticisti alebo sa priklaacuteňali ku

kultivovanej literaacuternej koineacute Taacuteto naacuteuka prevlaacutedla vo vzdelaacutevaniacute a stala sa zaacutekladom

staacuteročnej greacuteckej diglosie paralelnej existencie dvoch variantov jedneacuteho jazyka ndash jedneacuteho

literaacuterneho a jedneacuteho hovoroveacuteho Takto piacutesali napr

historik Arrianos a prozaik Lukianos (2 stor po Kr)

ale i veľkiacute cirkevniacute otcovia Bazil Veľkyacute Gregor

Nazianzskyacute Gregor Nysskyacute a Jaacuten Zlatouacutesty (4 stor po

Kr)

V obdobiacute Byzancie (600 ndash 1453) bola jazykom

administratiacutevnej spraacutevy a vaumlčšiny piacutesomnostiacute klasickaacute

greacutečtina V nižšej literatuacutere (kroniky životy svaumltyacutech

od 12 stor aj poeacutezia) sa však prejavoval živyacute

hovorovyacute jazyk ktoryacute sa vyviacutejal zo starovekej koineacute

Pretrvaacutevajuacuteca diglosia sa postupne čoraz viac

pociťovala ako probleacutem Naacutestojenie na klasickej

greacutečtine bolo na jednej strane vyacuterazom kultuacuternej

kontinuity ale na strane druhej aj prekaacutežkou vzdelania

a kultuacutery Jej zvlaacutednutiu bolo totiž treba venovať veľa

času a zaacuteroveň ňou piacutesaneacute diela zostaacutevali vyhradeneacute

pre elitu

Koncom 18 storočia sa sformovala akaacutesi

strednaacute cesta medzi klasickou greacutečtinou a ľudovyacutem jazykom tzv kathareusa V roku 1830

vznikol modernyacute greacutecky štaacutet a vzdelaacutevaciacutem jazykom zostala staraacute greacutečtina Naďalej však

existovala hovorovaacute greacutečtina dimotiki v ktorej v tomto obdobiacute vznikali prveacute baacutesnickeacute diela

Do začiatku 20 storočia sa v literatuacutere definitiacutevne presadila dimotiki no napriek tomu bola

podľa uacutestavy z roku 1911 štaacutetnym jazykom kathareusa V roku 1976 sa podľa zaacutekona

o všeobecnom vzdelaniacute stala vyučovaciacutem jazykom na všetkyacutech stupňoch škocircl dimotiki

a zatiaľ poslednou zmenou tyacutekajuacutecou sa greacuteckeho jazyka je pravopisnaacute reforma z roku 1982

ktoraacute upravila piacutesanie priacutezvuku Zaviedol sa monotonickyacute systeacutem

Koineacute (ἡ κοινὴ διάλεκτος

spoločneacute naacuterečie) ndash

substantiacutevum dialektos je

v greacutečtine ženskeacuteho rodu a tomu

zodpovedaacute aj adjektiacutevum koineacute

(spoločneacute) ktoreacute sa použiacuteva

v substantivizovanej podobe na

označenie spoločnej formy

greacuteckeho jazyka

Diglosia ndash ovlaacutedanie a

použiacutevanie dvoch jazykov

s odlišnou sociaacutelnou a kultuacuternou

funkciou na jedinom uacutezemiacute

Kathareusa ndash καθαρός

(katharos) = čistyacute jazyk bez

novotvarov a cudziacutech slov ktoreacute

boli bežneacute v hovorovej reči no

svojou štruktuacuterou bol bližšie

hovorovej ako archaickej

greacutečtine

14

Greacutecke piacutesmo sa podľa svojich prvyacutech piacutesmen volaacute alfabeta Svoj pocircvod maacute vo

fenickom hlaacuteskovom piacutesme Greacuteci ho prevzali i keď nie v plnom zmysle slova od Feničanov

spolu s naacutezvami piacutesmen a ich poradiacutem Keďže pre Semitov bolo zbytočneacute piacutesať popri

spoluhlaacuteskach aj samohlaacutesky (semitskaacute slabika začiacutena spoluhlaacuteskou a priacuteslušneacute samohlaacutesky sa

rodenyacutem Semitom vybavujuacute automaticky) obsahovala fenickaacute abeceda 22 znakov

vyjadrujuacutecich iba spoluhlaacutesky čo predstavovalo o paumlť spoluhlaacutesok viac než mala prvotnaacute

alfabeta

Obr 3 Fenickeacute piacutesmo

Greacuteci ktoryacutem boli niektoreacute semitskeacute spoluhlaacutesky uacuteplne cudzie a navyše pociťovali ako zaacuteklad

svojho jazyka samohlaacutesky museli s prevzatyacutem fenickyacutem piacutesmom naložiť naozaj reformnyacutem

spocircsobom Museli si poradiť s nadbytkom znakov pre semitskeacute sykavky tiež izolovať znaky

reprezentujuacutece semitskeacute spoluhlaacutesky neexistujuacutece v greacutečtine a tieto priradiť samohlaacuteskam

pričom na eacute a oacute sa spočiatku nedostalo Naacutesledne prechaacutedzalo greacutecke piacutesmo vďaka vplyvu

dialektov vlastnyacutem vyacutevojom v každej z oblastiacute Greacutecka Nakoniec v 5 storočiacute pred Kr

prevlaacutedla ioacutensko-attickaacute abeceda so svojimi 24 piacutesmenami (17 spoluhlaacutesok a 7 samohlaacutesok)

ktoraacute sa doteraz použiacuteva v novej greacutečtine

Z greacuteckej alfabety vzniklo už v staroveku latinskeacute piacutesmo Latinskaacute abeceda však

vychaacutedzala zo zaacutepadnej greacuteckej alfabety nie z vyacutechodnej ako ioacutensko-attickaacute Rozdiel medzi

nimi sa prejavoval napriacuteklad v akustickej hodnote piacutesmena X (v latinčine x v greacutečtine ch)

V greacuteckej abecede sa použiacutevali veľkeacute piacutesmenaacute i maleacute piacutesmenaacute Chronologicky staršie

suacute veľkeacute piacutesmenaacute naacutepisoveacute majuskuly Pre pocircvodneacute texty je priacuteznačneacute piacutesanie slov bez

medzier tzv scriptio continua či piacutesanie veršov bez ohľadu na ich začiatok a koniec Na

konci staroveku sa v koacutedexoch rozšiacuterilo unciaacutelne piacutesmo ktoreacute je charakteristickeacute svojimi

15

zaoblenyacutemi literami ndash napriacuteklad sigma ktoraacute maacute v naacutepisovej majuskule podobu Σ v unciaacutele

vyzeraacute ako C

Obr 4 Ukaacutežka unciaacutelneho piacutesma Codex Sinaiticus jeden z najstaršiacutech opisov Biblie na svete

Maleacute piacutesmenaacute minuskuly vychaacutedzajuacute zo stredovekej pisaacuterskej praxe Umožňovali ryacutechlejšie

piacutesanie a šetrili piacutesaciacute materiaacutel Greacutecka alfabeta v tejto podobe sa v stredoveku stala jednyacutem

zo zdrojov pre vznik cyriliky Z malyacutech piacutesmen greacuteckej alfabety zostavil totiž sv Konštantiacuten-

Cyril predtyacutem ako prišiel v roku 863 na Veľkuacute

Moravu ohlasovať kresťanstvo v staroslovien-

čine hlaholiku Cez ňu vznikla naacutesledne

cyrilika ktoruacute zostavili Cyrilovi žiaci z veľkyacutech

greacuteckych piacutesmen Cyrilika zostala piacutesmom

vyacutechodoslovanskyacutech naacuterodov ndash Rusov

Ukrajincov a Bielorusov Z juhoslovanskyacutech

naacuterodov ju prijali s uacutepravami Bulhari

Macedoacutenci Srbi a Čiernohorci Na uacutezemiacute

Ruska sa z cyriliky vyvinula azbuka

Obr 5 Hlaholika

Obr 6 Cyrilika

16

Ako prostriedok šiacuterenia vedy a kultuacutery

zanechala greacutečtina stopy nielen v slovanskyacutech ale aj v

ostatnyacutech jazykoch Euroacutepy Žiadna inaacute reč nemala

prostredniacutectvom literatuacutery takyacute veľkyacute vplyv na

neskoršie indoeuroacutepske jazyky v Euroacutepe ako praacuteve

greacutečtina Mocircžeme hovoriť o jej propedeutickom

vyacutezname pre vznik inyacutech jazykov Praktickyacutem

priacutekladom je i latinskyacute jazyk na ktoryacute greacutečtina

vplyacutevala v morfoloacutegii v syntaxi i v lexike

112 Latinskyacute jazyk

Latinskyacute jazyk sa z indoeuroacutepskeho prajazyka

vydelil približne v 3 stor pred Kr V tom čase bol len

dialektom v okoliacute Riacutema Hovorili niacutem Latinovia

(Latīnī) obyvatelia Latia (Latium) Tento kraj sa

nachaacutedzal v strednej Itaacutelii pri dolnom toku rieky Tiber

Jednyacutem z kmeňov ktoreacute siacutedlili v Latiu boli Rimania

(Rōmānī) ktoriacute žili v Riacuteme (Rōma) a v jeho okoliacute

Nemal žiadne privilegovaneacute postavenie a nič

nenasvedčovalo tomu že by sa raz mohol stať

bdquomedzinaacuterodnyacutemldquo jazykom

Na rozšiacutereniacute a medzinaacuterodnom použiacutevaniacute

latinčiny mala rozhodujuacuteci podiel politickaacute

a hospodaacuterska aktivita jej nositeľov politickaacute moc

Riacutema a jeho expanzia Latinskyacute jazyk sa stal

oficiaacutelnym jazykom Riacutemskej riacuteše Mal nadnaacuterodnyacute

a nadetnickyacute charakter a preto mohol pocircsobiť aj ako

akyacutesi medzijazyk (lat interlingua) sprostredkovateľ

medzi naacutezorovo a naacutebožensky znepriatelenyacutemi

komunikačnyacutemi partnermi z ktoryacutech ani jeden

nepoužiacuteval tento jazyk ako etnickyacute Normatiacutevna

latinčina bola založenaacute na presne stanovenej slovnej

Vnuacutetornyacute vyacutevoj latinčiny

Popri svojom vonkajšom šiacutereniacute

prekonaacuteval latinskyacute jazyk aj

vnuacutetornyacute vyacutevoj V jeho vyacutevoji

v čase antiky rozoznaacutevame paumlť

obdobiacute

1 Predliteraacuterne obdobie siaha od

najstaršiacutech čias až do r 240 pred

Kr Latinskyacute jazyk tohto obdobia

poznaacuteme predovšetkyacutem zo značne

porušenyacutech naacutepisov

zo skromnyacutech zlomkov kultovej

poeacutezie a zo zlomkov dvanaacutestich

tabuacuteľ najstaršou naacutepisovou

pamiatkou je kovovaacute spona

z Praeneste (dnes Palestrina

neďaleko Riacutema) z 2 pol 7 stor

pred Kr

2 Archaickeacute obdobie sa datuje od

r 240 do r 80 pred Kr V tomto

obdobiacute vstupuje latinčina do dejiacuten

Množia sa naacutepisy a objavujuacute sa

prveacute literaacuterne texty Umeleckyacutem

vypestovaniacutem hovorovej reči

mesta Riacutema sa vytvoril a postupne

sa začal ustaľovať spisovnyacute jazyk

3 Klasickeacute obdobie siaha od r 80

pred Kr do r 14 po Kr V tomto

obdobiacute sa latinskyacute jazyk z

gramatickej a pravopisnej straacutenky

ustaacutelil Z lexikaacutelnej straacutenky sa

klasickaacute latinčina vyznačuje

snahou o čistotu jazyka vyhyacutebajuacutec

sa použiacutevaniu zastaranyacutech a

neobvyklyacutech slov a vylučujuacutec

všedneacute a cudzie slovaacute Ide

o vrcholneacute obdobie riacutemskej

literatuacutery V proacuteze sa stal

najvyacuteznamnejšiacutem klasickyacutem

vzorom Cicero v poeacutezii Horatius

a Vergilius

4 Strieborneacute obdobie siaha od r

14 po Kr do smrti cisaacutera Traiana

r 117 po Kr Z gramatickej a

pravopisnej straacutenky nenastaacuteva v

latinskom jazyku nijakaacute zmena

Rozdiely oproti klasickej latinčine

sa prejavujuacute len v štylistike

5 Uacutepadkoveacute (železneacute) obdobie

siaha od Traianovej smrti do

kodifikaacutecie riacutemskeho praacuteva

cisaacuterom Iustinianom I v r 529

17

zaacutesobe ktoraacute bola očistenaacute od barbarizmov slov

prevzatyacutech z inyacutech jazykov najmauml z greacutečtiny

Vyjadrovala sa presne jasne podľa gramatickyacutech

pravidiel a mala bohatuacute slovnuacute zaacutesobu

Postavenie latinčiny sa v priebehu euroacutepskych

dejiacuten rocirczne menilo Latinskyacute jazyk zažiacuteval vzostupy aj

paacutedy Zdanlivo vyacuteraznejšiacute uacutepadok prekonal už na

prelome letopočtov za vlaacutedy cisaacutera Augusta keď

spisovnaacute latinčina ustrnula vo svojej spisovnej forme

aby sa prakticky až po dnes zachovala v tej istej

gramatickej štruktuacutere a obohacovala sa len v lexike

Skutočnaacute hovorenaacute každodennaacute reč sa staacutele viac

vzďaľovala od tejto normy Z vulgaacuternej latinčiny

hovorovej ľudovej podoby latinskeacuteho jazyka sa

postupne vyvinuli romaacutenske jazyky

Strnulosť spisovnej latinčiny sa však ukaacutezala byť

jej veľkou prednosťou Stala sa svetovyacutem

komunikačnyacutem prostriedkom a vďaka rozšiacutereniu

kresťanstva aj oficiaacutelnym jazykom katoliacuteckej cirkvi

Podarilo sa jej dokonca preniknuacuteť aj tam kam sa

nedostala ako štaacutetny jazyk Po rozdeleniacute Riacutemskej riacuteše

na zaacutepadnuacute a vyacutechodnuacute bola totiž v zaacutepadnej časti

zavedenaacute ako liturgickyacute jazyk kresťanov Plnila

funkciu medzinaacuterodneacuteho odborneacuteho jazyka ktoreacuteho

znalosť umožnila šiacuteriť myšlienky evanjelia do

všetkyacutech krajiacuten kam smerovali misie Kanonickeacute

texty suacute dodnes vydaacutevaneacute viacjazyčne no vždy aj po

latinsky Spisovnaacute latinčina fungovala aj ako

referenčnyacute jazyk pre riacutemske praacutevo

Neskoraacute latinčina (nadvaumlzujuacuteca na klasickuacute

latinčinu a obohatenaacute o prvky najstaršiacutech latinskyacutech

prekladov Biblie) spolu s klasickou a ľudovou

latinčinou bola konštitutiacutevnym prvkom stredovekej

latinčiny a možno povedať že prispela k udržaniu jednotneacuteho raacutezu latinskeacuteho jazyka v obdobiacute

po Kr V tomto obdobiacute začiacutena

ľudovaacute latinčina ziacuteskavať

prevahu nad spisovnou Do

literaacuternych diel prenikajuacute v

značnej miere prvky hovorovej

ľudovej reči a rozličneacute

barbarizmy porušuje sa

gramatickaacute spraacutevnosť a priacutezvuk

Začiacutena sa straacutecať cit pre

kvantitu takže sa v poeacutezii

objavujuacute verše s čisto

priacutezvučnou prozoacutediou

lat vulgus -ī n = ľud

lat vulgaris = obyčajnyacute

všednyacute všeobecnyacute

V latinčine nemaacute slovo vulgaacuterny

pejoratiacutevne konotaacutecie t j nemaacute

vyacuteznam ako v slovenčine

(hrubyacute neslušnyacute grobiansky)

Romaacutenske jazyky

Zaacutekladom dnešnyacutech

romaacutenskych jazykov sa latinčina

stala v romanizovanyacutech

riacutemskych provinciaacutech Na uacutezemiacute

Itaacutelie sa z nej vyvinula

taliančina V Galii kde žili tri

veľkeacute rečovo odlišneacute naacuterody ndash

Belgovia Akvitaacutenci a Kelti ndash

pocircsobila latinčina od 1 stor

pred Kr najprv ako interetnickyacute

jazyk a postupne sa na tomto

uacutezemiacute začala vyviacutejať

francuacutezština V naacuterodnostne

nejednotnej Hispaacutenii sluacutežil

latinskyacute jazyk ako

dorozumievaciacute prostriedok tak

medzi jednotlivyacutemi naacuterodmi

ako i so zvyškom riacutemskeho

sveta Vyvinula sa tu kastiacutelčina

ktoraacute bola v roku 1925 oficiaacutelne

nazvanaacute španielčinou Odpor

proti latinskej nadvlaacutede

najdlhšie pretrvaacuteval v Lusitaacutenii

kde sa z latinčiny vyvinula

portugalčina Zvyškom

latinčiny v dnešnom

Švajčiarsku je reacutetoromaacutenčina

18

stredoveku Ešte koncom antiky sa o zachovanie

riacutemskeho piacutesomniacutectva pre neskoršie generaacutecie zasluacutežili

okrem pohanskyacutech Rimanov i kresťania

predovšetkyacutem benediktiacuteni Tiacute vo svojich klaacuteštoroch

zachraacutenili a prostredniacutectvom školstva ďalej

odovzdaacutevali riacutemsku spisbu impregnovanuacute greacuteckym

duchom celej zaacutepadnej Euroacutepe pre ktoruacute ostala

latinčina po celyacute stredovek zjednocovaciacutem elementom

Uchovaniu jednotneacuteho raacutezu latinčiny napomaacutehal aj

univerzaacutelne vybudovanyacute vzdelaacutevaciacute systeacutem ktoryacute

spočiacuteval na tom istom povinnom čiacutetaniacute klasikov tyacutech

istyacutech gramatikaacutech pochaacutedzajuacutecich ešte z obdobia

neskorej antiky hoci boli obdobia (napr za vlaacutedy

Merovejovcov v Galii 5 ndash pol 8 stor) keď sa

latinčina v suacutevislosti s nedostatočnou uacuterovňou

vzdelania staacutevala doslova nezrozumiteľnou čiacutem

straacutecala svoju komunikatiacutevnu funkciu a zažiacutevala ďalšiu

existenciaacutelnu kriacutezu Keďže naacuterodneacute jazyky v tom čase

ešte neprevzali funkciu uacuteradneacuteho dorozumievacieho

jazyka považovali niektoriacute euroacutepski panovniacuteci za

nutnuacute reformu školstva a obnovu latinskeacuteho jazyka

jeho pribliacuteženiacutem resp naacutevratom ku klasickej jazykovej norme Takto sa už v stredoveku

stretaacutevame s niekoľkyacutemi renesanciami

Najvyacuteznamnejšou z nich bola tzv karoliacutenska renesancia Jej iniciaacutetorom bol Karol

Veľkyacute (8 9 stor) ktoryacute obnovil školskuacute vyacuteučbu jazyka Dal podnet k štuacutediu latinčiny ako

všeobecneacuteho dorozumievacieho jazyka (lingua franca) a urobil z nej naacutestroj euroacutepskej

komunikaacutecie Tento naacutevrat k antike bol uacutečelovyacutem naacutevratom ku klasickej jazykovej forme aby

sa latinčina stala opaumlť zrozumiteľnou a funkčnou Na zaacutekladoch karoliacutenskej renesancie potom

vyraacutestla bohato rozvinutaacute stredovekaacute latinskaacute literatuacutera i euroacutepske vysokeacute školy

Na konci stredoveku však latinčina ako umeleckyacute a komunikačnyacute jazyk začala straacutecať

svoju silu Obmedzila sa len na jazyk scholastickej filozofie a degenerovala do neživyacutech

scheacutem Zachraacutenili ju renesančniacute humanisti (15 ndash 16 stor) ktoriacute znovu odkryli Ciceronovo

jazykoveacute umenie i diela ostatnyacutech antickyacutech autorov Latinčina sa vraacutetila do sfeacutery umenia

a tvoriveacuteho jazykoveacuteho procesu Štuacutediom antickyacutech textov (zachovanyacutech v stredovekyacutech

Reč ranyacutech kresťanov

Pre rozmaacutehajuacutece sa kresťanstvo

prvyacutech storočiacute po Kr bolo

nevyhnutnosťou naacutejsť

vyjadrenie pre svoje noveacute

zmyacutešľanie pomenovať

skutočnosti ktoreacute v profaacutennej

literatuacutere tej doby neexistovali

Jazyk použiacutevanyacute kresťanmi

nadviazal na predchaacutedzajuacutece

vyacutevojoveacute štaacutedia latinčiny do ich

formaacutelneho hovoreneacuteho

i piacutesomneacuteho prejavu však

prenikol slovniacutek syntax a štyacutel

biblickyacutech prekladov V prvyacutech

storočiach naacutešho letopočtu tak

pre potreby kresťanov vzniklo

veľa neologizmov Hoci sa

medzi nimi nachaacutedzal značnyacute

počet vyacutepožičiek či už

greacutecizmov alebo hebraizmov

pre docircležiteacute idey kresťanskej

doktriacuteny vytvaacuterala latinskaacute

komunita od samotneacuteho

počiatku ekvivalentneacute vyacuterazy vo

svojom materinskom jazyku

V tomto možno sledovať priamy

vplyv kresťanstva na latinčinu

19

odpisoch) sa zbavila stredovekyacutech naacutenosov a napodobňovaniacutem vzorov (imitātiō) sa viac či

menej uacutespešne pribliacutežila k podobe akaacute jej bola vlastnaacute v jej klasickom obdobiacute

Od 17 storočia začali latinčinu z postavenia medzinaacuterodneacuteho jazyka najprv v literatuacutere

a neskocircr aj vo vede vytlaacutečať postupne sa presadzujuacutece naacuterodneacute jazyky čo priamo suacuteviselo so

vznikom modernyacutech naacuterodnyacutech štaacutetov a vzrastajuacutecim naacuterodnyacutem povedomiacutem Napriek tomu

latinčina ostaacutevala naďalej dorozumievaciacutem jazykom vzdelanej Euroacutepy V Uhorsku (a teda aj

na našom uacutezemiacute) bola jazykom štaacutetnej spraacutevy a vedy takmer až do polovice 19 storočia

V obdobiacute keď sa zdalo že latinčina v akademickom svete skončila začala jej veľkaacute

epocha v školskom systeacuteme Stala sa najvyacuteznamnejšiacutem jazykom na gymnaacuteziaacutech a tento stav

trval až do vypuknutia 2 svetovej vojny Zatiaľ čo u naacutes došlo po vojne k značneacutemu

vtedajšou štaacutetnou ideoloacutegiou regulovaneacutemu odlivu klasickeacuteho vzdelania zo strednyacutech škocircl

a z verejneacuteho života v slobodnom svete sa klasickeacute vzdelanie opaumlť vraacutetilo na gymnaacuteziaacute

a zotrvalo tam dodnes

Obr 7 Mapa provinciiacute Riacutemskej riacuteše po roku 135

20

12 Lingua Latina

121 Latinskaacute abeceda

Rimania prevzali piacutesmo od Greacutekov prostredniacutectvom Etruskov Spočiatku poznali len

veľkeacute piacutesmenaacute (majuskula) maleacute (minuskula) vznikli až v pisaacuterskej praxi v stredoveku Po

rocircznych uacutepravaacutech mala latinskaacute abeceda 23 piacutesmen

A B C D E F G H I K L M N O P Q R S T V X Y Z

V suacutečasnosti sa latinskeacute texty piacutešu malyacutemi piacutesmenami Veľkyacutemi piacutesmenami sa začiacutenajuacute vety

použiacutevajuacute sa na začiatku vlastnyacutech mien a ich odvodeniacuten (Rōma Riacutem Rōmānus riacutemsky

Latīnē latinsky) a veľkeacute piacutesmenaacute vytvaacuterajuacute niektoreacute skratky (SPQR = senātus pōpulusque

Rōmānus senaacutet a ľud riacutemsky)

Naacutezvy jednotlivyacutech piacutesmen zneli rovnako ako tie naše teda a beacute ceacute deacute atď

(abecedarius = žiak prvej triedy) Tieto naacutezvy vytvorili Etruskovia ktoriacute nimi nahradili

greacutecke menaacute alfa beacuteta atď

122 Latinskeacute hlaacutesky a ich vyacuteslovnosť

Latinskeacute hlaacutesky sa delia na samohlaacutesky (vōcālēs) dvojhlaacutesky (diphtongī)

a spoluhlaacutesky (cōnsonantēs)

Vokaacutely a e i o u y Mocircžu byť kraacutetke alebo dlheacute Prirodzenaacute kvantita latinskyacutech

samohlaacutesok je fonologickaacute vyacuteznamotvornaacute (podobne ako v greacutečtine slovenčine či v češtine

napr malum zlo ne mālum jablko populus ľud ne pōpulus topoľ) Dĺžka sa v latinčine označuje

vodorovnou čiarkou nad vokaacutelom (ā ē ī ō ū) ale len

z didaktickyacutech docircvodov Rimania dĺžky v piacutesme

neoznačovali a nenachaacutedzajuacute sa ani v modernyacutech

ediacuteciaacutech latinskyacutech textov (s vyacutenimkou učebniacutec)

Diftongy ae au ei eu oe ui Diftongy eu ei

ui sa vyskytujuacute len v citoslovciach (heu ach eheu

beda ei oh hui ha) v časticiach (seu lebo ceu ako)

a v cudziacutech slovaacutech (Eurōpa Euroacutepa) V ostatnyacutech

priacutepadoch sa vyslovujuacute oddelene (ne-uter nijakyacute re-us

vinnyacute)

Za to že poznaacuteme kvantitu

latinskyacutech slov vďačiacuteme

čiastočne zachovanyacutem uacutedajom

riacutemskych gramatikov

predovšetkyacutem však latinskej

poeacutezii Bola piacutesanaacute časomernou

prozoacutediou v ktorej je

rozhodujuacuteca kvantita slabiacutek

a teda okrem ineacuteho aj dĺžka

samohlaacutesok

21

Zaacutekladneacute pravidlaacute latinskej vyacuteslovnosti

dokaacutežeme rekonštruovať na zaacuteklade svedectva staryacutech

gramatikov z prepisov do greacutečtiny a zo stredovekej

tradiacutecie Po rozpade Riacutemskej riacuteše sa vyacuteslovnosť

latinčiny začala prispocircsobovať vyacuteslovnosti jazykov

romaacutenskych naacuterodov Tieto rozdiely sa udržali dodnes

Každyacute naacuterod uchovaacuteva vlastnuacute vyacuteslovnosť latinčiny

prispocircsobenuacute svojmu jazyku Naša vyacuteslovnosť sa

definitiacutevne ustaacutelila na rakuacutesko-uhorskyacutech gymnaacuteziaacutech

v 19 storočiacute Pravidlaacute vyacuteslovnosti ktoraacute je normatiacutevna

v slovenskom stredoškolskom a vysokoškolskom

prostrediacute suacute

grafeacutemu i vyslovujeme na začiatku slova pred

vokaacutelom ako j iam (jam) už vo vnuacutetri slova

medzi dvoma vokaacutelmi vyslovujeme i ako jj

maior (majjor) vaumlčšiacute eius (ejjus) jeho

V greacuteckych slovaacutech je i vždy samohlaacuteskoveacute

Iōnēs (Ioacuteneacutes) Ioacutenovia

diftongy ae oe znejuacute ako slovenskeacute eacute Caesar

(Ceacutezar) proelium (preacutelium) boj Ak sa maacute

diftong vysloviť oddelene kladuacute sa nad druhyacute

vokaacutel dve bodky alebo čiarka poeumlta alebo

poēta baacutesnik

c vyslovujeme ako slovenskeacute c pred e i y ae

oe eu cēna obed cibus jedlo caelum nebo

atď všade inde sa vyslovuje ako k cor srdce

caput hlava clārus slaacutevny locus miesto dīc

povedz

d t n pred i e sa nemaumlkčiacute dīcō (dyacutekoacute)

hovoriacutem tibi (tybi) tebe decem desať

ngu sa vyslovuje ako ngv lingua (lingva)

jazyk

ph sa vyslovuje ako f philosophia (filozofia)

Piacutesmeno C bolo pocircvodne

znakom pre hlaacutesku k i g Až

neskocircr od pol 3 stor pred Kr

došlo s rozvojom literaacuterneho

života pod vplyvom rozdielnej

vyacuteslovnosti (nezneleacute k ne zneleacute

g) k rozlišovaniu aj v grafike C

versus G V klasickej latinčine

sa c vyslovovalo ako k bez

ohľadu na foneacutemu ktoraacute

nasledovala

Zvyšky stareacuteho pravopisu G suacute

zachovaneacute v skratkaacutech osobnyacutech

mien C = Gāius a Cn =

Gnaeus

K sa zachovalo len

v niekoľkyacutech slovaacutech K = Kal

= Kalendae prvyacute deň v mesiaci

Karthāgō (ale i Carthāgō)

mesto v severnej Afrike K =

Kaesō osobneacute meno

Naše U označovali Rimania

grafeacutemou V Dnes ich už

v piacutesme rozlišujeme

Y a Z sa vyskytujuacute len

v greacuteckych slovaacutech

Reštituovanaacute vyacuteslovnosť

V polovici 20 storočia vznikla

snaha zjednotiť latinskuacute

vyacuteslovnosť na zaacuteklade

predpokladaneacuteho stavu

v klasickej dobe V mnohyacutech

krajinaacutech tuacuteto tzv reštituovanuacute

čiže obnovenuacute vyacuteslovnosť

prijali Dvojhlaacutesky ae oe

vyslovujeme [aacutee] [oacute

e] saepe

[saacuteepe] poena [poacuteena] ndash obe

slovaacute suacute dvojslabičneacute Greacutecke

piacutesmeno y sa vyslovuje uuml

Piacutesmeno c znie ako k všade teda

aj pred e a i Spojenie ti

vyslovujeme ako ti aj pred

nasledujuacutecou samohlaacuteskou

amīcitia [amiacutekitia] Znak v

označuje zvuk anglickeacuteho w

Piacutesmeno h sa nečiacuteta alebo znie

len veľmi slabo

22

qu sa vyslovuje ako kv aqua (akva) voda

rh sa vyslovuje ako r rhētor (reacutetor) rečniacutek učiteľ rečniacutectva

s sa medzi vokaacutelmi a spravidla medzi vokaacutelom a konsonantmi m n l vyslovuje ako z

rōsa (roza) ruža mensis (meacutenzis) mesiac pulsus (pulzus) zahnanyacute

ti vyslovujeme pred vokaacutelom alebo pred ae ako ci grātia (graacutecija) vďaka dīvitiae

(dyacutevicijeacute) bohatstvo ALE po s t x tiež ak maacute priacutezvuk a v greacuteckych slovaacutech

vyslovujeme ako ty bestia (bestya) zviera mixtiō (mixtyoacute) zmiešanina tōtīus (toacutetyacuteus)

celeacuteho Miltiadēs (Miltyadeacutes) Miltiadeacutes greacutecky štaacutetnik

123 Kvantita slabiacutek

V latinčine rozlišujeme nielen kraacutetke a dlheacute vokaacutely ale aj kraacutetke a dlheacute slabiky

Slabika je kraacutetka vtedy keď obsahuje kraacutetky vokaacutel po ktorom nasleduje iba jednoduchyacute

konsonant populus ľud Ak však za kraacutetkym vokaacutelom nasledujuacute aspoň dva konsonanty

slabika je dlhaacute

Latinskeacute slabiky suacute teda dlheacute 1 prirodzene keď obsahujuacute dlhyacute vokaacutel alebo diftong

nātūra priacuteroda aurum zlato 2 poziacuteciou keď po kraacutetkej slabike nasleduje skupina aspoň

dvoch konsonantov modestia skromnosť Rimania ciacutetili oba druhy slabiacutek celkom prirodzene

ako dlheacute Treba však poznamenať že kombinaacutecia jedneacuteho z konsonantov p b t d c g na

prvom a l alebo r na druhom mieste konsonantickej skupiny nemaacute na dĺžku slabiky vplyv

slabika s kraacutetkym vokaacutelom ostaacuteva kraacutetka (integra ndash druhaacute slabika je kraacutetka i keď pre

baacutesnikov nie vždy)

Tento dvojityacute typ kvantity je rozhodujuacuteci pre miesto slovneacuteho priacutezvuku

124 Priacutezvuk latinskyacutech slov

Latinskeacute slovaacute sa skladajuacute z priacutezvučnyacutech a nepriacutezvučnyacutech slabiacutek Priacutezvuk sa v piacutesme

neoznačuje Jednoslabičneacute slovaacute (okrem predložiek a spojok) majuacute priacutezvuk vždy

Dvojslabičneacute slovaacute majuacute priacutezvuk na predposlednej slabike Troj- a viacslabičneacute slovaacute majuacute

priacutezvuk

1 na predposlednej slabike ak je taacuteto dlhaacute laudāmus honestus

2 na tretej slabike od konca ak je predposlednaacute slabika kraacutetka fēmina lēgimus

23

Znamenaacute to že priacutezvuk sa mocircže (na rozdiel od slovenčiny) v jednotlivyacutech tvaroch jedneacuteho

slova pohybovať napr amor ndash amōrem (laacuteska) tenebrae ndash tenebrārum (temnota) repetere ndash

repetō ndash repetāmus (opakovať)

125 Odraz klasickyacutech jazykov vo zvukovej straacutenke slovenčiny

Suacutečasťou našej slovnej zaacutesoby je množstvo slov pochaacutedzajuacutecich ešte z antiky

Použiacutevame ich v odbornej ale i bežnej každodennej komunikaacutecii bez toho aby sme si

uvedomili že ich vyacuteslovnosť a pravopis je ovplyvnenyacute klasickyacutemi jazykmi a nie vždy

zodpovedaacute slovenskeacutemu jazykoveacutemu uacutezu

Slovenčina patriacute k tzv zaacutepadoslovanskyacutem jazykom do ktoryacutech mnoheacute slovaacute antickeacuteho

pocircvodu neprenikli na rozdiel od vyacutechodoslovanskyacutech

jazykov priamo z greacutečtiny ale prostredniacutectvom

latinčiny ktoraacute zachovala pocircvodnuacute klasickuacute greacutecku

vyacuteslovnosť i pravopis tyacutechto slov Vo

vyacutechodoslovanskyacutech jazykoch sa prejavuje vyacuteslovnosť

greacuteckych hlaacutesok z 9 ndash 10 stor (obdobie vzniku

cyriliky z greacuteckej alfabety) ktoraacute bola v niektoryacutech

priacutepadoch odlišnaacute ako v obdobiacute klasickej ioacutensko-

attickej greacutečtiny Napriacuteklad litera Β β (beacuteta b)

označovala v byzantskej greacutečtine hlaacutesku v vokaacutel Η η

(eacuteta eacute) sa vyslovoval ako i litera Θ θ (theacuteta th) sa

vyslovovala ako f Z pocircvodneacuteho greacuteckeho Βαβυλών (Babyloacuten) maacuteme preto dnes v ruštine

Вавилόн (Vaviloacuten) ale v slovenčine Babylon z greacuteckeho ῥήτώρ (rheacutetoacuter) ruskeacute рuacuteтор (riacutetor)

a slovenskeacute reacutetor z greacuteckeho καθέδρα (kathedra) ruskeacute кaacuteфедра (kaacutefedra) a slovenskeacute

katedra

Pri slovaacutech ktoreacute obsahujuacute diftong je situaacutecia zložitejšia Starogreacutecky diftong αι (ai

v byzantskej vyacuteslovnosti e) sa vo vlastnyacutech menaacutech spravidla zachovaacuteva napr Aischylos

(Αἰσχύλος) Aiolos (Αἴολος) ale Etioacutepia (Αἰθιοπία) v apelatiacutevach však nachaacutedzame eeacute cez

latinskyacute diftong ae (e) napr gr σφαῖρα (sfaira) gt lat sphaera slovenskeacute sfeacutera gr αἵρεσις

(hairesis) gt lat haeresis slovenskeacute hereacuteza

V priacutepadoch korelaacutecie tvrdostimaumlkkosti (dď tť nň) pri viac menej zdomaacutecnenyacutech

slovaacutech nie je vyacuteslovnosť slov pochaacutedzajuacutecich z klasickyacutech jazykov ovplyvnenaacute slovenskyacutemi

Vyacutechodoslovanskeacute naacuterody ndash Rusi Ukrajinci Bielorusi

Zaacutepadoslovanskeacute naacuterody ndash Poliaci Ćesi Slovaacuteci Lužickiacute Srbi

Juhoslovanskeacute naacuterody ndash Bulhari Macedoacutenci Srbi Čiernohorci Slovinci Chorvaacuteti

24

pravidlami diktaacutetor disk titul kritika panika nivelaacutecia atď V slovenčine sa odraacuteža aj

dvojakaacute vyacuteslovnosť latinskeacuteho c (ako k alebo c) Vo vlastnyacutech menaacutech sa pritom zvykne

zachovaacutevať aj pocircvodnyacute latinskyacute pravopis (Cato Claudius) Všeobecneacute menaacute sa piacutešu domaacutecim

pravopisom (kauza kultuacutera klasika)

126 Vyacuterazy antickeacuteho pocircvodu v slovnej

zaacutesobe slovenčiny

Z najstaršej doby preberajuacute zaacutepadoslovanskeacute

jazyky (a teda aj slovenčina) obzvlaacutešť latinskeacute slovaacute

suacutevisiace s naacuteboženskou a cirkevnou tradiacuteciou napr

klaacuteštor (lt claustrum od claudo = uzatvaacuteram) kostol (lt

castellum) pašie (lt passiō = utrpenie)

Neskocircr prenikajuacute do slovanskyacutech jazykov

rocircznymi cestami opaumlť prevažne z latinčiny ale

prostredniacutectvom nemeckeacuteho alebo romaacutenskeho

prostredia mnoheacute ďalšie slovaacute latinskeacuteho priacutep

latinsko-greacuteckeho pocircvodu napr škola (lt lat schōla lt

gr σχολή) komnata (lt lat caminata = miestnosť

s ohniskom gr κάμινος pec ohnisko) kalamaacuter (lt lat

calamarium lt calamus = trstina) skriňa (lt lat

scrinium = puzdro skriňa)

Najviac slov s latinskyacutemi a greacuteckymi koreňmi

sa dostalo do slovanskyacutech jazykov pod vplyvom

zaacutepadoeuroacutepskych jazykov najmauml od 16 storočia

a mnoheacute z nich fungujuacute dodnes ako internacionalizmy

Najčastejšiacutem zdrojom vyacutepožičiek bola francuacutezština

v ktorej pramenia vyacuterazy z oblasti politiky

diplomacie umenia moacutedy stravovania napr republika (lt lat rēs pūblica = vec verejnaacute)

kandidaacutet (lt lat candidus = biely čistyacute nepoškvrnenyacute) moacuteda (lt lat modus = spocircsob) menu

(lt lat minūtus lt minuere = zmenšenyacute počet jedaacutel)

V starovekom Riacuteme bolo

potrebneacute pri uchaacutedzaniacute sa o uacuterad

podať prihlaacutešku V priacutepade ak

bola prihlaacuteška uchaacutedzača

praacutevoplatnaacute nosil na verejnosti

bielu toacutegu (toga candida) Takto

mohla aj verejnosť veľmi

jednoducho kontrolovať jeho

spraacutevanie sa Uchaacutedzač

oblečenyacute do bielej toacutegy =

candidatus

25

V ekonomickej a komerčnej sfeacutere nachaacutedzame rad vyacuterazov talianskeho pocircvodu napr

brutto (lt lat brutus = hrubyacute) manko (lt lat mancus = kusyacute neuacuteplnyacute) inkaso (tal sloveso

incassare dať peniaze do pokladne tal cassa lt lat capsa = puzdro skrinka)

Z angličtiny pochaacutedzajuacute vyacuterazy pre oblasť techniky tradičnej i suacutečasnej V tomto

priacutepade možno hovoriť o skrytyacutech latinizmoch napr procesor (lt lat prōcedō = pokračujem)

enter (lt lat intrō = vstupujem) manažeacuter (angl to manage z tal maneggiare lt z lat manū

agō = konaacutem tvoriacutem rukou)

Na prevažne latinskom zaacuteklade je vytvorenaacute lingvistickaacute terminoloacutegia a na kombinaacutecii

greacuteckych a latinskyacutech prvkov je zas založeneacute umelo vytvoreneacute pomenovanie jednotiek

metrickej suacutestavy napr meter (lt gr μέτρον = miera) gram (lt gr γράμμα = zaacuteznam) deka- (lt

gr δέκα = 10) hekto- (lt gr ἑκατόν = 100) kilo- (lt gr χίλιοι = 1000) deci- (lt lat decem =

10) centi- (lt lat centum = 100) mili- (lt lat mille = 1000)

26

13 Mennaacute a slovesnaacute flexia v latinčine

131 Mennaacute flexia

Podstatneacute menaacute (nōmina substantīva) suacute zaacutekladnyacutem slovnyacutem druhom a v raacutemci

slovnej zaacutesoby tvoria najpočetnejšiu skupinu S tyacutem ako sa menia a rozširujuacute ľudskeacute

vedomosti a skuacutesenosti meniacute sa i slovnaacute zaacutesoba nevyhnutnaacute na zachytenie mimojazykoveacuteho

sveta V uacutelohe substantiacutev mocircžu v latinčine vystupovať aj slovaacute ktoreacute pocircvodne nie suacute

substantiacutevami V takyacutechto priacutepadoch hovoriacuteme o substantivizaacutecii napr suprēmum valē

(poslednyacute pozdrav valē = imperatiacutev buď zdravyacute)

Substantiacuteva pomenuacutevajuacute samostatneacute pojmy veciacute (substanciiacute) v raacutemci gramatickyacutech

kategoacuteriiacute rodu čiacutesla a paacutedu

Rod substantiacutev klasickej latinčiny je určenyacute buď ich vyacuteznamom (prirodzenyacute rod) alebo

koncovkou (gramatickyacute rod) Menaacute osocircb a zvierat majuacute prevažne prirodzenyacute rod (mužskyacute

alebo ženskyacute) menaacute veciacute mužskyacute ženskyacute alebo strednyacute rod V latinčine však existujuacute i

viacrodoveacute substantiacuteva (commūnia) ktoreacute označujuacute jednyacutem slovom mužskyacute aj ženskyacute rod

(napr cīvis m občan f občianka sacerdōs m kňaz f kňažka) V ľudovej latinčine sa

rozlišovanie maskuliacuten a feminiacuten zachovalo neutrum však zaniklo a substantiacuteva patriace

k tejto rodovej triede sa stali maskuliacutenami alebo feminiacutenami Menaacute naacuterodov mužskyacutech

bytostiacute vetrov a mesiacov suacute v latinčine vždy maskuliacutena menaacute riek suacute vaumlčšinou maskuliacutena

menaacute ženskyacutech bytostiacute stromov krajiacuten ostrovov a miest feminiacutena

Kategoacuteria čiacutesla poukazuje na počet substanciiacute V latinčine sa prejavuje len singulaacuterom

alebo pluraacutelom Singulaacuter však neznamenaacute že pomenovanaacute vec alebo jav pozostaacuteva

nevyhnutne len z jedneacuteho člena mocircže označovať i skupinu totožnyacutech alebo rovnako

charakterizovanyacutech osocircb či veciacute Podobne aj pluraacutel

nemusiacute označovať mnohosť Tak ako v slovenčine

existujuacute aj v latinčine slovaacute ktoreacute majuacute len singulaacuter

(napr slovenskeacute liacutestie latinskeacute plebs = ľud) alebo

naopak len pluraacutel (napr slovenskeacute nožnice latinskeacute

castra = vojenskyacute taacutebor) alebo majuacute v singulaacuteri

a pluraacuteli rocirczny vyacuteznam napr latinskeacute littera (sg) =

piacutesmeno litterae (pl) = list

Kategoacuteria paacutedu naznačuje syntaktickeacute funkcie

(vetneacute vzťahy) substantiacutev Latinčina maacute šesť paacutedov

Latinskeacute pluralia tantum

(substantiacuteva majuacutece len pluraacutel

pomnožneacute substantiacuteva) typu

nuptiae (svadba) feriae

(sviatky slaacutevnosti) epulae

(hostina hody) suacute typologicky

bliacutezke slovenskyacutem naacutezvom

rocircznych rodinnyacutech a inyacutech

slaacutevnostiacute ako suacute napr

narodeniny krstiny meniny

hody a i

27

Prvyacute paacuted nazyacutevali Rimania cāsūs nominatīvus (paacuted ktoryacute pomenuacuteva nomināre = nazyacutevať)

Druhyacute paacuted mal viacero naacutezvov (c patrius = otcovskyacute pretože udaacuteval pocircvod ndash čiacute syn alebo

dceacutera c possessīvus pretože ukazoval komu čo patriacute ndash čia vec c generalis pretože bol

vyacutechodiskom pre tvorbu ďalšiacutech tvarov od ich zaacutekladu ndash corpus corpor-is c qualitātis

pretože udaacuteval vlastnosť niečoho c partitīvus pretože udaacuteval celok z ktoreacuteho sa uvaacutedza

nejakaacute časť) Zo všetkyacutech naacutezvov sa ujal naacutezov genitīvus (rodinnyacute) Tretiacutem paacutedom sa

vyjadroval predovšetkyacutem vyacuteznam daacutevania a bol preto nazyacutevanyacute casus datīvus (dare = daacutevať)

Štvrtyacute paacuted nazyacutevali Greacuteci πτῶσις αἰτιατική (ptoacutesis aitiatikeacute = priacutečinnyacute paacuted) Riacutemski gramatici

sa mylne domnievali že je tento termiacuten vytvorenyacute od slovesa αἰτιᾶσθαι (aitiasthai =

obviňovať) a preto paacuted nazvali accūsatīvus (obviňovaciacute accūsāre = obviňovať) Piaty paacuted

nazyacutevali v Riacuteme cāsūs vocatīvus (volaciacute vocāre = volať) Vokatiacutev nie je pravyacutem paacutedom stojiacute

gramaticky mimo vety Zvlaacuteštny tvar pre vokatiacutev existuje v latinčine len v singulaacuteri o-

deklinaacutecie (2 deklinaacutecia) V ostatnyacutech priacutepadoch sa pri osloveniacute použiacuteva nominatiacutev

Spomenutyacutech paumlť paacutedov maacute latinčina so slovenčinou spoločnyacutech navyše maacute ešte ablatiacutev (paacuted

odlukovyacute) ktoryacute zodpovedaacute tak slovenskeacutemu lokaacutelu ako aj inštrumentaacutelu

Latinskeacute substantiacuteva sa rovnako ako slovenskeacute

skloňujuacute V latinčine existuje paumlť typov skloňovania

ktoreacute v podstate na rozdiel od slovenčiny nemajuacute

nijakyacute vzťah ku gramatickeacutemu rodu substantiacutev Každeacute

latinskeacute substantiacutevum sa daacute jednoznačne zaradiť do

jedneacuteho z piatich typov skloňovania do jednej

z deklinaacuteciiacute (dēclinātiō) Skloňovanie sa v latinčine

realizuje podobne ako v slovenčine pripaacutejaniacutem

paacutedovyacutech koncoviek ku kmeňu Aby sme mohli

substantiacuteva skloňovať musiacuteme poznať genitiacutev

singulaacuteru (umožňuje zaradenie substantiacuteva do jednej

z piatich deklinaacuteciiacute) a kmeň slova pretože k nemu sa

pripaacutejajuacute koncovky jednotlivyacutech paacutedov (kmeň

dostaneme po odtrhnutiacute koncovky genitiacutevu singulaacuteru

resp pluraacutelu -(r)um) Nominatiacutev singulaacuteru prezraacutedza

spoľahlivo deklinaacuteciu do ktorej substantiacutevum patriacute

len v menšine priacutepadov Pocircvodnyacute slovnyacute zaacuteklad bol

totiž v nominatiacuteve často rocircznymi jazykovyacutemi procesmi

1 deklinaacutecia

femina feminae f = žena

poēta poētae m = baacutesnik

2 deklinaacutecia

servus servī m = otrok

puer puerī m = chlapec

ager agrī m = pole

laurus laurī f = vavriacuten

verbum verbī n = slovo

3 deklinaacutecia

victor victōris m = viacuteťaz

nomen nominis n = meno

oratiō oratiōnis f = reč

mare maris n = more

caput capitis n = hlava

4 deklinaacutecia

exercitus exercitūs m = vojsko

manus manūs f = ruka

cornū cornūs n = roh paroh

5 deklinaacutecia

diēs diēī mf = deň

rēs reī f = vec

28

podstatne zmenenyacute V genitiacuteve singulaacuteru ale ostal naproti tomu zjavnyacute napr iter (N sg)

itineris (G sg) = cesta Od kmeňa substantiacutev sa tvoria aj odvodeniny napr lex legis (zaacutekon)

ndash legaacutelny nox noctis (noc) ndash nocturno genus generis (rod) ndash generaacutecia mens mentis

(myseľ) ndash mentaacutelny facultās facultātis (možnosť) ndash fakultatiacutevny

Koncovka genitiacutevu singulaacuteru sa uvaacutedza v každom slovniacuteku za nominatiacutevom

substantiacuteva Substantiacuteva 1 deklinaacutecie majuacute v G sg koncovku -ae substantiacuteva 2 deklinaacutecie

koncovku -ī substantiacuteva 3 deklinaacutecie koncovku -is substantiacuteva 4 deklinaacutecie -ūs a napokon

substantiacuteva 5 deklinaacutecie koncovku -ēī-eī

Pre všetky deklinaacutecie platia nasledujuacutece formaacutelne pravidlaacute

1 neutraacute majuacute bez vyacutenimky tvar akuzatiacutevu singulaacuteru totožnyacute s nominatiacutevom singulaacuteru

2 všetky neutraacute majuacute v nominatiacuteve a v akuzatiacuteve pluraacutelu koncovku -a

3 vo všetkyacutech deklinaacuteciaacutech znie ablatiacutev pluraacutelu rovnako ako datiacutev pluraacutelu

132 Vzťah latinčiny k morfoloacutegii a tvorbe slov slovenskeacuteho jazyka

Pokiaľ ide o morfologickeacute javy mocircžeme vzťah latinčiny (greacutečtiny) k slovenčine

sledovať predovšetkyacutem na lexikaacutelnych jednotkaacutech latinsko-greacuteckeho pocircvodu Slovenčina

tvoriacute pri zaraďovaniacute substantiacutevnych latinizmov do

deklinačneacuteho systeacutemu tvary zvaumlčša (nie však celkom

docircsledne) od latinskeacuteho zaacutekladu napr pri maskuliacutenach

na -us -ius realizm-us realizm-u egoizm-us egoizm-

u exit-us exit-u logaritm-us logaritm-u laps-us

laps-u August-us August-a Vergili-us Vergil-ia a i

Naproti tomu mnoheacute podobneacute substantiacuteva

ktoreacute suacute siacutece utvoreneacute od latinskyacutech slovnyacutech

zaacutekladov ale pri ktoryacutech koncoveacute -us nie je

nominatiacutevnou koncovkou lež suacutečasťou kmeňa alebo

širšej koncovky a tiež substantiacuteva cudzieho (nie

latinskeacuteho) pocircvodu sa skloňujuacute s ponechaniacutem -us vo

všetkyacutech paacutedoch Do tejto skupiny patria napr vyacuterazy

autobus omnibus reacutebus bambus kaktus luxus a i

Radia sa sem aj niektoreacute slovaacute latinskeacuteho

pocircvodu pri ktoryacutech je siacutece -us nominatiacutevnou

Omnibus ndash dopravnyacute

prostriedok ktoryacute vznikol

v roku 1825 vo Francuacutezsku Bol

použiacutevanyacute ako dostavniacutekovaacute

doprava na trati Nantes ndash

Richebourg

Voiture omnibus = voz pre

všetkyacutech všetkyacutem skraacuteteneacute na

omnibus a neskocircr na bus

lat omnis = všetok (omnibus =

D pl všetkyacutem)

29

koncovkou ale ktoreacute nadobudli inyacute vyacuteznam akyacute mali

v latinčine takže v ich štylistickom použiacutevaniacute nastal

posun a tyacutem sa stratila aj kontinuita s pocircvodnyacutem

skloňovaniacutem Takyacutemi suacute napr vyacuterazy cirkus cirkusu

humus humusu funus funusu (ale funebraacutek ndash tvar

odvodenyacute od slovneacuteho zaacutekladu funus funebris m) a i

Rešpektovanie latinskeacuteho deklinačneacuteho systeacutemu

je v protiklade k princiacutepu nemennosti zaacutekladnej

morfeacutemovej skladby slova ktoryacute je vlastnyacute napr ruštine Taacute skloňovanie substantiacutev

zdomaacutecňuje a to buď tak že zachovaacuteva pocircvodnuacute latinskuacute koncovku nominatiacutevu v celom

skloňovaniacute napr казус -уса (kaacutezus kaacutezusa) alebo ju celkom vypuacutešťa napr Юлий -ия

(Julij Julija) Princiacutep morfeacutemovej nemennosti prenikaacute pod vplyvom hovoroveacuteho uacutezu aj do

slovenčiny napr viacuterus viacuteru aj viacuterusu

Vzťah latinskyacutech a slovenskyacutech substantiacutev možno do istej miery sledovať aj v

ich rodovej charakteristike Slovenčina veľmi často zachovaacuteva pri slovaacutech pochaacutedzajuacutecich

z latinčiny ich pocircvodnyacute rod napr doctor ndash doktor (muž rod) professor ndash profesor (muž rod)

auctoritās ndash autorita (žen rod) facultās ndash fakulta (žen rod) praesidium ndash preziacutedium (str

rod) laboratorium ndash laboratoacuterium (str rod) Rod si teda udržali latinskeacute maskuliacutena na -or

neutraacute na -um-ium a feminiacutena na -tās Latinskeacute feminiacutena so sufixom -tiō-siō majuacute

v slovenčine zakončenie -cia-zia napr resolutiō ndash rezoluacutecia imitatiō ndash imitaacutecia corruptiō ndash

korupcia invasiō ndash invaacutezia a i

133 Slovesnaacute flexia

Slovesaacute (verba) suacute zaacutekladnyacutem slovnyacutem druhom pomenuacutevajuacutecim procesuaacutelne priacuteznaky

substanciiacute Všetky tvary latinskeacuteho slovesa sa rozdeľujuacute podľa gramatickeacuteho rodu na určiteacute

a neurčiteacute slovesneacute tvary Určiteacute slovesneacute tvary suacute tie ktoreacute označujuacute všetky gramatickeacute

vyacuteznamy najmauml osobu a čiacuteslo Neurčiteacute slovesneacute tvary neoznačujuacute osobu a čiacuteslo

Slovesnaacute flexia či časovanie (coniugātiō) sa v latinčine vyznačuje schopnosťou

vyjadrovať slovesnyacute rod čas spocircsob osobu a čiacuteslo

Rod (genus) latinskyacutech slovies je dvojakyacute činnyacute (g āctīvum) a trpnyacute (g passīvum)

V latinčine podobne ako v slovenčine deliacuteme slovesaacute v aktiacuteve na predmetoveacute

a bezpredmetoveacute pričom sa predmetoveacute členia ďalej na prechodneacute (trānsītīva) a neprechodneacute

Pri preklade je tiež nevyhnutneacute

nezabuacutedať na fakt že latinskyacute

svet nie je identickyacute s tyacutem našiacutem

a aj zdanlivo rovnakeacute veci mocircžu

mať inyacute obsah (napr dom voz

lampa vojak sloboda a pod)

30

(intrānsītīva) Prechodneacute slovesaacute majuacute predmet v prostom akuzatiacuteve neprechodneacute slovesaacute

v inom prostom paacutede alebo v predložkovom paacutede Uacuteplneacute pasiacutevum vytvaacuterajuacute len prechodneacute

slovesaacute Pri neprechodnyacutech slovesaacutech sa použiacuteva pasiacutevum iba v 3 os sg (pugnātur = bojuje

sa) Latinskeacute pasiacutevum maacuteva často zvratnyacute (reflexiacutevny) vyacuteznam (lavor = umyacutevam sa)

Latinskyacute jazyk rozlišuje šesť časov ndash jeden priacutetomnyacute (tempus praesēns) tri minuleacute (t

imperfectum t perfectum t plūsquamperfectum) a dva buduacutece (t futūrum prīmum t futūrum

exāctum)

Slovesneacute spocircsoby suacute v latinčine tri (tzv

osobneacute) oznamovaciacute (modus indicātīvus) rozkazovaciacute

(m imperātīvus) a spojovaciacute (m coniūnctīvus)

Indikatiacutev predstavuje proces vyjadrenyacute slovesom ako

skutočnyacute konjunktiacutev ako takyacute ktoryacute hovoriaci alebo

autor predpokladaacute a imperatiacutev označuje snahu

hovoriaceho alebo autora ovplyvniť spraacutevanie

adresaacuteta

Okrem troch osobnyacutech maacute latinčina aj paumlť

neosobnyacutech spocircsobov ktoreacute neoznačujuacute ani osobu ani

čas Ide o menneacute tvary Infinitiacutev je slovesneacute

substantiacutevum ktoreacute maacute menneacute i slovesneacute vlastnosti

Ako meno je neutrom singulaacuteru ako sloveso vyjadruje

rod aktiacutevny alebo pasiacutevny Nevyjadruje čas ako takyacute

ale len časovyacute vzťah (tvoriacute sa infinitiacutev preacutezenta

perfekta a futuacutera) Supiacutenum je slovesneacute substantiacutevum

ktoreacute maacute len dva paacutedy Supiacutenum na -um (akuzatiacutev) maacute

funkciu priacuteslovkoveacuteho určenia smeru uacutečelu pri

slovesaacutech pohybu a supiacutenum na -u (ablatiacutev) ktoreacute maacute

funkciu priacuteslovkoveacuteho určenia obmedzenia (naznačuje

že tvrdenie neplatiacute všeobecne ale len v určitom

zmysle) pri niektoryacutech adjektiacutevach Gerundium

(slovesneacute substantiacutevum na -nd) je v podstate

skloňovanyacute infinitiacutev preacutezenta zvaumlčša aktiacuteva Maacute len

štyri paacutedy (genitiacutev datiacutev akuzatiacutev ablatiacutev)

Gerundiacutevum (slovesneacute adjektiacutevum na -nd) maacute pasiacutevny

Legenda

lat legere = čiacutetať gerundiacutevum

legendum = niečo maacute musiacute byť

čiacutetaneacute (legenda = tvar pluraacutelu)

1 rozpraacutevanie nepodloženeacute

skutočnosťou o nejakej

osobnosti či udalosti pocircvodne

rozpraacutevanie o živote svaumltyacutech

ktoreacute bolo treba čiacutetať v určityacutech

dňoch

Legenda o sv Jurajovi

2 vysvetlivky na mape skratky

značky na mape treba čiacutetať ako

suacute vysvetleneacute

3 veľmi znaacutema osobnosť

31

vyacuteznam ku ktoreacutemu sa pripaacuteja modaacutelny vyacuteznam

nutnosti alebo možnosti Particiacutepium je adjektiacutevum

odvodeneacute od slovesa V texte zastupujuacute particiacutepiaacute

v najjednoduchšom priacutepade uacutelohu adjektiacutev (napr

mulier amans = milujuacuteca žena videō virum

territum = vidiacutem vydeseneacuteho muža) častejšie však

plnia ineacute uacutelohy V spojeniacute so substantiacutevom alebo

zaacutemenom sa často použiacutevajuacute tam kde by sme

v slovenčine použili vedľajšiu vetu a v tzv vaumlzbe

ablatiacutevu absoluacutetneho sa použiacuteva dokonca na uacuterovni

samostatnej vety Latinčina rozlišuje dve aktiacutevne

(part preacutezenta a futuacutera) a jedno pasiacutevne particiacutepium

(part perfekta) Particiacutepia sa skloňujuacute

V slovesnej flexii sa rozlišujuacute tri osoby

(personae) 1 2 3 a čiacuteslo (numerus) je dvojakeacute

jednotneacute (n singulāris) a množneacute (n plūrālis)

Každeacute latinskeacute sloveso je v slovniacutekoch

uvaacutedzaneacute nasledovne legō ere lēgī lēctum (=

zbierať zhromažďovať čiacutetať) pričom na

odvodzovanie tyacutechto štyroch tvarov neexistuje

žiadne pravidlo

legō = 1 os sg indikatiacutevu preacutezenta aktiacuteva (čiacutetam)

legere = infinitiacutev preacutezenta aktiacuteva (čiacutetať)

v kombinaacutecii s 1 osobou sa podľa neho daacute pri

každom slovese rozoznať do ktorej zo štyroch

slovesnyacutech tried (konjugaacuteciiacute) patriacute

1 os sg a infinitiacutev preacutezenta aktiacuteva reprezentujuacute tzv preacutezentovyacute kmeň z ktoreacuteho sa

tvoria mnoheacute slovesneacute tvary s priacutetomnyacutem minulyacutem i buduacutecim vyacuteznamom

lēgī = 1 os sg ind perfekta aktiacuteva (prečiacutetal som) tento tvar reprezentuje tzv perfektovyacute

kmeň z ktoreacuteho vychaacutedzajuacute mnoheacute latinskeacute slovesneacute tvary ktoreacute suacute zvaumlčša charakterizovaneacute

dokonavyacutem vyacuteznamom

lēctum = tzv supiacutenum maacutelo použiacutevanyacute tvar avšak docircležityacute pretože sa od neho odvodzujuacute

ďalšie slovesneacute tvary reprezentuje tzv supiacutenovyacute kmeň

Kmeň particiacutepia preacutezenta aktiacuteva

(zjavnyacute v genitiacuteve sg laudans

laudantis videns videntis) je

v slovenčine viditeľnyacute v koncovke

mnohyacutech slov napr praesidens

praesidentis (predsedajuacuteci) ndash

prezident abstinens abstinentis

(zdržiavajuacuteci sa) ndash abstinent

patiens patientis (trpiaci) ndash

pacient

Od particiacutepia preacutezenta aktiacuteva suacute

odvodeneacute aj feminiacutena ako napr

tolerans tolerantis (znaacutešajuacuteci) ndash

tolerancia distans distantis

(vzdialenyacute) ndash dištancia a i

V slovesnyacutech tvaroch odvodenyacutech

od preacutezentoveacuteho kmeňa majuacute

všetky slovesaacute rovnakeacute osobneacute

koncovky (označujuacute čiacuteslo

a zaacuteroveň aj osobu)

aktiacutevum

-ōm -s -t -mus -tis -nt

pasiacutevum

-(o)r -ris -tur -mur -minī -ntur

Koncovky zostaacutevajuacute vo všetkyacutech

tvaroch preacutezentoveacuteho kmeňa

konštantneacute i keď sa hlaacutesky pred

koncovkou menia a vyjadrujuacute tak

čas a spocircsob Napriacuteklad legimus =

čiacutetame legēmus = budeme čiacutetať

legēbāmus = čiacutetali sme legāmus =

nech čiacutetame legerēmus = čiacutetali by

sme

32

Ako od kmeňa substantiacutev aj od slovesnyacutech

kmeňov je možneacute tvoriť odvodeniny nie zriedkavo

aj z dvoch rozdielnych kmeňov toho isteacuteho slovesa

napr dirigo dirigere direxi directum (riadiť) ndash

dirigent direktor redigo redigere redegi

redactum (privaacutedzať spaumlť uviesť do stavu) ndash

redigovať redaktor moveo movere movi motum

(hyacutebať dojiacutemať) ndash movityacute motiacutev

Pod kmeňom rozumieme zaacutekladnuacute časť

slovesa v jednotlivyacutech časoch ktoraacute nesie jeho

vyacuteznam Ku kmeňu sa pripaacutejajuacute prefixy (predpony)

a sufixy (priacutepony) Podľa preacutezentoveacuteho slovesneacuteho

kmeňa rozdeľujeme latinskeacute slovesaacute do štyroch

slovesnyacutech tried konjugaacuteciiacute Pri rozdeleniacute hraacute rozhodujuacutecu uacutelohu samohlaacuteska ktoraacute sa pri

určityacutech slovesaacutech objavuje pred koncovkami

Latinskeacute konjugaacutecie

1 konj maacute v preacutezente pred

koncovkou vokaacutel āa vzor laudāre

2 konj sa pred koncovkou

vyznačuje vokaacutelom ēe vzor

monēre

3 konj je nepravidelnaacute pred

koncovkou sa striedajuacute vokaacutely

ieu vzor legere

4 konj maacute pred koncovkou vždy

īi vzor audīre

33

14 Predložky a predpony

Predložky sa vyskytujuacute jednak v spojeniach s paacutedovyacutemi formami mien jednak

v spojeniach so slovesami S paacutedmi mien (s vyacutenimkou nominatiacutevu a vokatiacutevu) vyjadrujuacute

rocirczne adverbiaacutelne vzťahy (miesto čas spocircsob priacutečina) Všetky predložky boli pocircvodne

adverbiaacute Pridaacutevali sa k menu v určitom paacutede na presnejšie vyjadrenie vzťahu alebo k slovesu

na bližšie určenie deja Vyacutevoj tyacutechto adverbiiacute šiel

dvojakyacutem smerom Buď sa tesnejšie spojili s menom

a stali sa predložkami alebo sa tesnejšie primkli k

slovesu a vznikli zloženeacute slovesaacute s predponami

Z historickeacuteho hľadiska rozdeľujeme predložky

na prvotneacute a druhotneacute Kyacutem v greacutečtine prvotneacute staršie

predložky funkciu adverbia stratili u druhotnyacutech

mladšiacutech byacuteva zachovanaacute Zo synchroacutenneho hľadiska

je medzi nimi docircležityacute rozdiel v tom že prvotneacute

predložky fungujuacute aj ako slovesneacute predpony druhotneacute

nie Niektoreacute latinskeacute predložky sa ako adverbiaacute

použiacutevajuacute aj v klasickej latinčine (post contra ante

intra infra supra circa atď)

Predložky vyjadrovali najprv priestorovyacute

vzťah Toto poniacutemanie ľahko prechaacutedzalo i na

vyjadrenie času Neskocircr sa začali použiacutevať aj na

vyjadrenie priacutečiny spocircsobu a inyacutech okolnostiacute deja

ktoreacute boli tiež chaacutepaneacute priestorovo

V spojeniacute so slovesnyacutemi formami si predložky

pocircvodne uchovaacutevali svoju samostatnosť ndash mohli byť

kladeneacute aj za sloveso priacutepadne byť oddeleneacute od

slovesa inyacutemi slovami Čoskoro sa však začali zrastať

so slovesom a menili sa tak na slovesneacute predpony (praeverbiaacute)

Slovesneacute predpony suacute suacutečasťou odbornyacutech termiacutenov a medzinaacuterodnyacutech slov a ich

poznanie je vyacutehodou či dokonca nevyhnutnosťou

Prvotneacute greacutecke predložky sa

spaacutejajuacute s jednyacutem s dvoma alebo

aj s troma paacutedmi Druhotneacute

predložky sa spaacutejajuacute (takmer)

vždy so substantiacutevom v genitiacuteve

Vaumlčšina latinskyacutech predložiek

sa spaacuteja s akuzatiacutevom

(naznačujuacute smer rozsah a pod)

alebo s ablatiacutevom (naznačujuacute

odluku miesto a pod) Niektoreacute

sa spaacutejajuacute s oboma paacutedmi

V neskorej latinčine sa počet

prvotnyacutech predložiek redukoval

Predložky s podobnyacutem

vyacuteznamom sa zamieňali napr

stieral sa rozdiel medzi de ex

ab Keď už ich vyacuteznamoveacute

odtienky neboli zreteľneacute jedna

predložka zviacuteťazila a nahradila

ostatneacute ndash v romaacutenskych

jazykoch prevlaacutedlo de

Tendencia k explicitnejšiemu

vyjadrovaniu viedla

k použiacutevaniu predložkovyacutech

paacutedov namiesto prostyacutech

V neskorej latinčine sa staacutele viac

použiacutevali predložkoveacute paacutedy až

sa dospelo k analytickeacutemu

stavu ktoryacute je v romaacutenskych

jazykoch

34

lat A AB ndash od

1 predložka

ab ovo (od vajca =) od prvopočiatku

ab origine od začiatku

ab extra zvonku z vonkajšej strany

a priori vopred z prvšieho

a posteriori na zaacuteklade skuacutesenostiacute

a dato odo dňa (vystavenia)

a die odo dňa

2 prefix

absolvent (ab + lat solvere = oslobodiť urobiť nezaacutevislyacutem)

abiturient (ab + lat iturus = hodlajuacuteci iacutesť odiacutesť)

abdikaacutecia (ab + lat dicere = hovoriť)

absencia (ab + lat esse = byť)

lat AD ndash k ku pri do

1 predložka

ad acta (aa) k (vybavenyacutem) spisom

ad rem k veci

ad hoc k tomuto pre tento priacutepad

ad infinitum do nekonečna

ad verbum doslova

ad informandum pre informaacuteciu

ad multos annos na dlheacute roky na zdravie

2 prefix

adaptaacutecia (ad + lat aptus = vhodnyacute spocircsobilyacute)

adverbium (ad + lat verbum = sloveso)

administratiacuteva (ad + lat ministrare = posluhovať)

V slovenčine (ale napr aj

v češtine a poľštine) sa prefix

ad- zmenil na a- (asimilaacutecia

aprobaacutecia a pod) Ineacute jazyky

(ruština nemčina angličtina

francuacutezština) však dodržiavajuacute

zdvojeneacute spoluhlaacutesky (asociaacutecia

ndash rus associacia nem

Assoziation angl association

rarr ad + socius = druh)

Vyacuteznam zdvojenia spoluhlaacutesky odliacutešenie latinskej predpony ad-

(kladnyacute vyacuteznam) od greacuteckej

predpony a- (negatiacutevny

vyacuteznam) asociaacutelny (asociaľnyj

asozial asocial) amoraacutelny

(amoralisch) asymetrickyacute

(asymetrisch) atď

Ak sa pri použitiacute greacuteckej

predpony a- začiacutena zaacuteklad slova

na samohlaacutesku vkladaacute sa za

predponu n a-n-alfabet a-n-

onym (gr onoma = meno) a-n-

algetikum (gr algos = bolesť)

35

pred niektoryacutemi spoluhlaacuteskami sa prefix ad spodobuje

akceleraacutecia (ad + lat celer = ryacutechly)

akumulaacutecia (accumulatio = ad + lat cumulatio = hromadenie)

agresia (aggressio = ad + lat gradi = pristuacutepiť)

lat ANTE ndash pred (skocircr vopred predchaacutedzajuacuteci)

gr ANTI- ndash proti

1 predložka

Hannibal ante portas Hannibal pred braacutenami

(Vyacutekrik zdesenia r 211 pred Kr keď Hannibal

postupoval proti Riacutemu)

2 prefix ante

antedatovať (ante + lat dare = daacutevať)

anteponovať (ante + lat ponere = klaacutesť)

prefix anti

antifašista antimilitarizmus

antipatia (anti + gr pathos = vaacutešeň utrpenie)

antikoncepcia (anti + lat concipere = počať)

antiseptikum (anti + gr seacutepsis = hnitie)

NB ndash v taliančine použiacutevajuacute v niektoryacutech priacutepadoch aj tuacuteto predponu vo vyacutezname pred

(napr antipasta = predjedlo anticamera = predsieň)

gr AUTO- ndash (autos =) saacutem

1 zaacutemeno

Gnoacutethi seauton (Nosce te ipsum) (Thaleacutes) Poznaj saacutem seba

Antoloacutegia

= gr anthos + lat legere

(anthos = kvet legere = zbierať)

rarr bdquozbierka kvetovldquo = zborniacutek

vybranyacutech praacutec

36

2 prefix

autobiografia (auto + gr bios = život grafein = piacutesať)

autogram (auto + gr gramma = piacutesmeno zaacutepis)

autonoacutemia (auto + gr nomos = zaacutekon)

autosugescia (auto + lat suggere = presviedčať prehovaacuterať)

automobil (auto + lat mobilis = pohyblivyacute)

ako skratka slova automobil

autodrom (+ gr dromos = beh pretekaacuterska draacuteha)

autogaraacutež (+ fr garer = dať na vedľajšiu koľaj priviesť do bezpečia)

ako skratka slova automat automatickyacute (gr automatos = saacutem od seba z vlastneacuteho

popudu)

autoblok (+ angl to block = zatarasiť blokovať)

lat BI- TRI- MULTI- ndash (bis =) dvakraacutet (tres =) tri (multus =) mnohyacute

Bis dat qui cito dat Dvakraacutet daacuteva kto ryacutechlo daacuteva

prefix

biatlon (bi + gr athlon = zaacutepas zaacutepolenie)

bicykel (bi + gr kyklos gt lat cyclus = koleso kruh)

bilateraacutelny trilateraacutelny multilateraacutelny (bi tri multi + lat latus -eris = strana bok)

bifokaacutelny (bi + lat focus = ohnisko)

lat DE DI- ndash o od podľa

1 predložka

de facto podľa skutočnosti skutočne

de iure podľa praacuteva praacutevom

de dato (dd) odo dňa vyhotovenia

de die in diem zo dňa na deň

De mortuis nihil nisi bene O mŕtvych nič ak nie dobre (O mŕtvych len dobre)

37

De gustibus non est disputandum O chuti (vkuse) sa nemaacute diskutovať (škriepiť)

(Proti gustu žiaden dišputaacutet)

2 prefix

deskriptiacutevny (de + lat sribo ere scripsi scriptum = piacutesať)

deportovať (de + lat portare = niesť)

deponovať (de + lat ponere = klaacutesť)

dedukovať (de + lat ducere = viesť)

ďalšia vyacuteznamotvornaacute funkcia odstraacutenenie

pocircvodneacuteho zmyslu zaacutekladneacuteho slova

formovať ndash deformovať

centralizovať ndash decentralizovať

v našom pravopise sa niekedy prejavuje ako di-

= vyacuteznam našej predpony roz-

dislokaacutecia (+ lat locus = miesto)

distribuacutecia (+ lat tribuere = udeľovať)

disharmoacutenia (+ gr harmonia = suacutelad suacutezvuk)

dilataacutecia (+ lat latus = širokyacute)

diskvalifikovať (dis + qualis akyacute + facere robiť

= bdquourobiť niekoho nekvalitnyacutemldquo)

gr DI- (latinskeacute bis)

gr DYS- (porucha zoslabnutie nespraacutevnosť)

prefix

dimorfia (di + gr morfeacute = tvar)

diftong (di + gr fthongos = hlas zvuk)

dyslexia (dys + lat legere = čiacutetať)

dysgrafia (dys + gr grafein = piacutesať)

Diplom

z gr diplooacute = zdvojujem

Diploacutema bola docircležitaacute listina

zloženaacute vo dvoje Obyčajneacute

listiny sa nechaacutevali kedysi len

tak nezloženeacute Ak bolo treba

vyjadriť docircležitosť obsahu

listiny (udelenie vyacutesad praacutev

titulu a pod) zložila sa na

dvakraacutet

38

dyslalia (dys + gr lalein = znieť zvučať štebotať)

dyspepsia (dys + gr peptein = traacuteviť)

dysfoacutenia (dys + gr foneacute = zvuk)

lat E EX ndash z od von zvnuacutetra

lat EX- ndash byacutevalyacute niekdajšiacute

1 predložka

vypiť na ex vypiť až do dna

ex officio z uacuteradnej moci uacuteradne

ex parte od jednej zo straacuten

ex nihilo z ničoho

ex libris z kniacuteh (knižnaacute značka)

ex interest bez uacuteroku

ex gratia dobrovoľne

ex post potom dodatočne

ex privata industria zo suacutekromnej

usilovnosti z vlastnej iniciatiacutevy

2 prefix

elokovať (e + lat locus = miesto)

elaboraacutet (e + lat labor = praacuteca)

emisia (e + lat mittere sup missum =

posielať)

erudovanyacute (e + lat rudis = surovyacute hrubyacute)

exhumaacutecia (ex + lat humus = zem)

exportovať (ex + lat portare = nosiť)

extrahovať (ex + lat trahere = ťahať)

exprezident

exmanžel

Deus ex machina (gr theos apo

meacutechaneacutes)

= bdquoboh zo strojaldquo ndash nečakanyacute

zaacutesah ktoryacute rozuzliacute zamotanuacute

situaacuteciu

- najviac ho použiacuteval vo svojich

trageacutediaacutech Euripideacutes

- v hovorovej reči použil toto

spojenie už Soacutekrateacutes

v Platoacutenovom dialoacutegu Kratylos

Ex libris ndash knižnaacute značka

označujuacuteca vlastniacuteka knihy

39

lat EXTRA- ndash zvlaacutešť osobitne oddelene

lat EXTRO- ndash (opak intro =) von

1 predložka

extra ordinem mimo poradia

extra viam mimo cesty

extra vires nad možnosti

2 prefix

extraordinaacuterny (extra + lat ordo ordinis = poriadok)

extravagantnyacute (extra + lat vagari = tuacutelať sa vagabundus = vandrovnyacute tulaacutek)

extrovert (extro + lat vertere = obracať točiť)

extrospektiacutevny (extro + lat spectare = pozerať sa)

gr HYPER ndash nad

prefix

hyperaktivita (hyper + lat ago ere egi actum = konať)

hypereacutemia (hyper + gr haima = krv)

gr HYPO ndash pod

prefix

hypodermickyacute (hypo + gr derma = koža)

hypoteacuteza (hypo + gr thesis = mienka tvrdenie)

gr HIPO ndash (z gr substantiacuteva hippos =) kocircň

prefix

hipodroacutem (hipo + gr dromos = beh)

hipoterapia (hipo + gr therapeuein = liečiť)

Hypochonder

gr chondros = chrupavka

(rebrovaacute)

- pod ňou choriacute často pociťujuacute

bolesti

40

hipoloacutegia (hipo + gr logos = slovo)

lat IN ndash v do na

1 predložka

in camera v byte tajne docircverne

in toto celkom v celosti

in continuo nepretržite suacutevisle

in dorso na chrbte (knihy) vzadu z druhej strany

in facto vskutku skutočne

in futuro v buduacutecnosti

in medias res doprostred veci

In vino veritas (Plinius St) Vo viacutene je pravda

2 prefix

+ adjektiacuteva = zaacutepornyacute zmysel

+ slovesaacute = vyacuteznam predpony do- v- na-

in + l m r = ill- imm- irr-

indiviacuteduum (in + lat dividuus = deliteľnyacute rozdelenyacute)

invalid (in + lat validus = silnyacute mocnyacute zdravyacute)

ilegaacutelny (illegalis in + lat lex = zaacutekon)

imobilnyacute (immobilis in + lat mobilis = pohyblivyacute)

iracionaacutelny (irrationalis in + lat ratio = rozum)

inhalovať (in + lat halare = dyacutechať)

inšpirovať (in + lat spirare = dyacutechať)

importovať (in + lat portare = nosiť)

infarkt (in + lat farcire = pchať infarcire = upchaacutevať)

in flagranti (in + lat flagrare = horieť blčať)

in margine (in + lat margo = okraj)

41

lat INTER ndash medzi

1 predložka

inter alia medzi inyacutemi (okolnosťami vecami)

Inter arma silent Musae Kde rinčia zbrane

mlčia Muacutezy

2 prefix

interpunkcia (inter + lat punctum = bod)

interregnum (lat regnum = kraacuteľovstvo vlaacuteda)

často ako skratka za slovo internacionaacutelny (lat

natio = naacuterod)

interhotel

interlingua

Interviacutezia

lat INTRA- INTRO- ndash dovnuacutetra dnu

prefix

introvert (intro + lat vertere = obracať sa)

introskop (intro + gr skopein = hľadieť pozerať)

introdukcia (intro + lat ducere = viesť)

lat CUM ndash s so spolu s

lat KON- (KO- KOL- KOM- KOR-)

1 predložka

cum laude s pochvalou

magna cum laude veľmi dobre

summa cum laude vyacuteborne

cum suis so svojimi (ľuďmi)

Summa cum laude

Interview

inter + lat videre = vidieť

Internaacutet

lat adjektiacutevum internus =

vnuacutetornyacute domaacuteci (= domov)

42

Cum tacent clamant Keď mlčia kričia

2 prefix

koncentraacutecia (kon + lat centrum = stred)

kondolencia (kon + lat dolere = ciacutetiť bolesť)

korešpondencia (ko + lat respondere = odpovedať)

kolaborant (ko + lat laborare = pracovať)

lat PER ndash skrz cez po v za pomocou

lat PER- ndash per-

1 predložka

per aspera ad astra cez ťažkosti ku hviezdam

per annum ročne na rok

per capita podľa hlaacutev (napr deliť pozostalosť)

per se saacutem sebou samozrejme

per fas et nefas praacutevom i nepraacutevom (skrz dovoleneacute a nedovoleneacute)

per quod čiacutem podľa čoho

per os cez uacutesta uacutestami peroraacutelny (lat os oris = uacutesta)

2 prefix

perforovať (per + lat forare = vŕtať)

permanentnyacute permanentka (per + lat manere = zostaacutevať)

perverznyacute (per + lat vertere sup versum = obracať)

perzekvovať (per + lat sequi = nasledovať)

lat PRE- ndash (z lat predložky prae =) pred vopred

prefix

preferovať (pre + lat ferre = niesť)

prezident (pre + lat sedere = sedieť)

prefix (pre + lat fingere sup fixum = pripevňovať pribiacutejať)

preludium (pre + lat ludus = hra)

43

lat PRO ndash pre pred namiesto

1 predložka

pro tempore predbežne pre tento raz dočasne počas

pro rata pomerne proporcionaacutelne

pro forma pre formu formaacutelne naoko

pro et contra pre a proti

pro nihilo pre nič

pro bono pre dobro blaho

2 prefix (lat) = pre

protekcia (pro + lat tegere sup tectum = kryť

chraacuteniť)

prostituacutetka (pro + lat statuere = postaviť)

produkovať (pro + lat ducere sup ductum =

viesť tvoriť robiť)

prefix (gr) = pred

proloacuteg (pro + gr logos = slovo)

program (pro + gr gramma = zaacutepis zaacuteznam)

prognoacuteza (pro + gr gnosis = znalosť

vedomosť)

lat POST ndash po

1 predložka

post scriptum (PS) po napiacutesaniacute

post mortem po smrti

2 prefix

postgraduaacutelny (post + lat gradus = stupeň krok)

posttraumatickyacute (post + gr trauma = rana)

Promovať alebo byť

promovanyacute

lat movere sup motum =

pohybovať posuacutevať

promoveo sup promotum =

dosl posuacutevať dopredu =

prenes niekoho povyšovať

ten kto niekoho promuje =

promoacutetor ndash vykonaacuteva obrad

promoacutecie

TEDA študenti suacute promovaniacute A

NIE promujuacute

44

gr PERI ndash okolo

prefix

perikardium (peri + gr kardia = srdce)

periskop (peri + gr skopein = pozorovať)

perioacuteda (peri + gr odos = cesta)

gr POLY- ndash (gr adjektiacutevum polys poly =) mnohyacute početnyacute

gr POLI- ndash (gr substantiacutevum polis =) mesto

prefix

polyteizmus (poly + gr theos = boh)

polygamia (poly + gr gamos = sobaacuteš)

polyglot (poly + gr glotta = jazyk)

polytechnika (poly + gr techneacute = umenie remeslo zručnosť)

poliklinika (poli + gr klineacute = locircžko posteľ)

metropola (gr meacuteteacuter = matka + polis)

akropola (gr akros = vysokyacute vrchnyacute nachaacutedzajuacuteci sa na okraji + polis)

lat RE- ndash opaumlť znovu zase nazad

lat RETRO- ndash (pocircvodne lat predložka =) spaumlť naspaumlť nazad

prefix

reagovať (re + lat agere = konať robiť viesť)

rebelovať (re + lat bellum = vojna)

reediacutecia (re + lat edere = vydaacutevať)

retrospektiacuteva (retro + lat spectare = diacutevať sa hľadieť)

retro štyacutel

45

lat SUB ndash pod

1 predložka

sub condicione pod podmienkou

sub potestate pod mocou

sub voce pod slovom pod heslom napr v slovniacuteku

2 prefix

substancia (sub + lat stare = staacuteť)

lat SUPER ndash nad

prefix

supermocnosť

superťažkyacute

superstar

gr SYN ndash s so spolu s

prefix

synchronickyacute (syn + gr chronos = čas)

symbioacuteza (syn + gr bios = život)

synonymum (syn + gr onoma = meno)

symfoacutenia (syn + gr foneacute = zvuk)

lat TRANS ndash cez za (častejšiacute preklad predponou pre-)

prefix

transkripcia (trans + lat scribere sup scriptum = piacutesať)

transplantaacutecia (trans + lat plantare = sadiť)

translokaacutecia (trans + lat locus = miesto)

transformovať (trans + lat forma = podoba tvar)

46

15 Vlastneacute menaacute Problematika transkripcie antickyacutech greacuteckych

a latinskyacutech mien

Slovenčina nie je izolovanyacute jazyk prenikaacute do nej množstvo cudziacutech slov Pri ich

preberaniacute sa riadi vlastnyacutemi pravidlami zaacuteroveň by však mala rešpektovať ndash aspoň pri

vlastnyacutech menaacutech ndash niektoreacute pravidlaacute jazykov z ktoryacutech menaacute preberaacute Dlhodobyacutem

probleacutemom ktoryacute sa priamo dotyacuteka kultuacuternych reaacuteliiacute z antickej civilizaacutecie je v slovenčine

spraacutevnosť piacutesania vlastnyacutech mien pocircvodom z klasickyacutech jazykov

Zaacuterodky probleacutemu prepisovania antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien osocircb naacutezvov

lokaliacutet a ich rocircznych odvodeniacuten do slovenčiny siahajuacute

ďaleko do počiatkov jej spisovneacuteho obdobia Probleacutem

vyplyacuteva z odlišnyacutech hlaacuteskoslovnyacutech a tvaroslovnyacutech

vlastnostiacute prijiacutemajuacuteceho jazyka ndash spisovnej slovenčiny

a odovzdaacutevajuacuteceho jazyka ktoryacutem je latinčina a

starovekaacute priacutepadne byzantskaacute greacutečtina

V tejto suacutevislosti nemožno zabuacutedať že

o fonetike starej greacutečtiny a latinčiny veľa isteacuteho

nevieme Neexistuje nijakyacute autentickyacute zaacuteznam ich

zvukovej podoby Sme odkaacutezaniacute na dedukcie z toho

čo naacutem sprostredkuacuteva piacutesmo Pravopis starej greacutečtiny

bol napriacuteklad fonetickyacute približne okolo roku 400 pred

Kr Potom sa postupne zužoval repertoaacuter jej vokaacutelov

(strata kvantity zjednodušenie diftongov itacizmus)

v konsonantoch sa presadila spirantizaacutecia (b ph kh sa

zmenili na v f ch) Naša dnešnaacute vyacuteslovnosť

starogreacutečtiny je konvenčnaacute nezodpovedaacute živej vyacuteslovnosti ani v jednej faacuteze vyacutevinu tohto

jazyka aj keď rozdiely medzi grafikou a fonetikou nie suacute priacuteliš veľkeacute

151 Probleacutemy suacutevisiace s prepisom antickyacutech mien do slovenčiny1

Hlavneacute okruhy probleacutemov ktoreacute vystupujuacute do popredia v suacutevislosti s problematikou

transkripcie greacuteckych a latinskyacutech mien suacute

1 K praktickyacutem otaacutezkam prekladu antickyacutech mien rarr 2521

Za našu dnešnuacute vyacuteslovnosť

starej greacutečtiny vďačiacuteme

humanistovi Erazmovi

Rotterdamskeacutemu Pre svoju

kodifikaacuteciu argumentoval

vedeckyacutemi potrebami proti

vyacuteslovnosti akuacute v Euroacutepe šiacuterili

greacutecki učenci emigranti

z Byzancie Taacute vychaacutedzala

z vyacutevinovej kontinuity jazyka

bola bližšia novej greacutečtine

Erazmov nie bezprobleacutemovyacute

naacutevrat ad fontes k domneleacutemu

klasickeacutemu stavu aj v ortoepii sa

v Euroacutepe ujiacutemal iba pomaly

napr v Nemecku sa definitiacutevne

presadil až po roku 1800

a v krajinaacutech s prevažujuacutecim

byzantskyacutem vplyvom vocircbec

nemal uacutespech

47

- v starovekej greacutečtine označovanie kvantity

prepis aspirovanyacutech spoluhlaacutesok th rh priacutep aj ph

prepis diftongov ai ei oi prepis pocircvodneacuteho

slabičneacuteho i na začiatku greacuteckych slov prepis geminaacutet

- pri prepise z latinčiny piacutesanie geminaacutet

piacutesanie digrafeacutem ae oe qu piacutesanie c ndash k piacutesanie

intervokalickyacutech grafeacutem i ndash j t ndash c s ndash z prepis

pocircvodneacuteho i na začiatku slov

- morfologickeacute otaacutezky podoba menneacuteho

kmeňa ktoryacute maacute byť zaacutekladom pre skloňovanie mena

a pre ďalšie odvodzovanie najmauml pre tvorenie

adjektiacuteva

Pre slovenčinu ako prijiacutemajuacuteci jazyk vždy

predstavovala vaumlčšie probleacutemy greacutečtina Ako prveacute

vyacutechodisko prepisu sa nuacuteka transliteraacutecia Čistaacute sa

použiacuteva len okrajovo v praxi je uacutečelnejšie použiacutevať jej

kombinaacuteciu s transkripciou zohľadňujuacutecou aj

recipovanuacute erazmovskuacute vyacuteslovnosť (čiže v greacutečtine miesto aggelos piacutešeme angelos

vynechaacutevame priacutezvuky naacuteslovnyacute ostryacute priacutedych označujeme pomocou h) Tento spocircsob

transkripcie sa bez vaumlčšiacutech probleacutemov uplatňuje pri prepise jednotlivyacutech greacuteckych slov či

citaacutetovyacutech zvratov (napr heacuteureacuteka mimeacutesis theos apo meacutechaneacutes gnoacutethi seauton a pod) Ide

tu iba o to aby sa greacutecke hlaacutesky vyjadrovali našimi piacutesmenami či hlaacuteskami s najbližšou

zvukovou platnosťou (η = eacute θ = th ι = i υ = y u (v diftongoch) φ = f (nie ph) χ = ch (nie

kh) ω = oacute ου = u (nie ou) nevyznačuje sa kvantita a i y lebo ich nevyznačovala ani

greacutečtina) Pokiaľ ide o latinčinu už starovekiacute gramatici klaacutedli docircraz na analyacutezu hlaacutesok h k q

x i v kvocircli ich špeciaacutelnemu vzťahu medzi vyacuteslovnosťou a spocircsobom grafickeacuteho zaacuteznamu

Spochybňovali hlaacuteskovuacute platnosť h jednak preto že sa tento konsonant vyslovoval

v latinčine slabo ale zvlaacutešť preto lebo ho viaceriacute z nich pripodobňovali ku greacuteckemu

priacutedychu ktoryacute nebol považovanyacute sa samostatnuacute hlaacutesku Pri i a v gramatici odlišovali ich

vokalickuacute platnosť od konsonantickej platnosti viedli tiež diskusiu o opodstatnenosti

použiacutevania grafeacutem k a q keďže grafeacutema c by uspokojivo prevzala ich uacutelohu Hlaacutesky x y a ich

grafeacutemy hodnotili ako okrajoveacute a cudzie keďže sa vyskytujuacute len v greacuteckych slovaacutech

Pri piacutesaniacute antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien sa uplatňujuacute dve stanoviskaacute

1 stanovisko vaumlčšmi prihliadajuacutece k odovzdaacutevajuacutecim jazykom

Transliteraacutecia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute vždy to isteacute

piacutesmeno alebo to isteacute spojenie

piacutesmen druhej abecedy

Transkripcia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute piacutesmeno

alebo aj viacero piacutesmen druhej

abecedy podľa vyacuteslovnosti na

tom istom mieste Ide

o fonetickyacute prepis slova

Geminaacuteta = zdvojenaacute

spoluhlaacuteska (napr v slove

panna)

Aspiraacuteta = spoluhlaacuteska

sprevaacutedzanaacute priacutedychom (napr

th kh)

Grafeacutema = piacutesomnyacute znak

piacutesmeno

48

2 stanovisko pokladajuacutece za rozhodujuacuteci v procese adaptaacutecie prijiacutemajuacuteci jazyk

Pri druhom stanovisku sa kladie docircraz na transkripčnyacute priacutestup ktoryacute sa pokuacuteša zachytiť

zvukovuacute straacutenku slova v podobe najprirodzenejšie uchopiteľnej prijiacutemajuacutecim jazykom Pri

prvom zo stanoviacutesk suacute možneacute dva už vyššie spomenuteacute priacutestupy transliteračnyacute

a transliteračno-transkripčnyacute Suacute podobneacute hlavnyacute rozdiel spočiacuteva v prepisovaniacute dĺžok Kyacutem

pri transliteraacutecii sa napr prepisujuacute len greacutecke eacute oacute keďže sa zaznamenaacutevali osobitnyacutemi

grafeacutemami eacutetou a oacutemegou pri transkripčno-transliteračnom priacutestupe sa prepisujuacute aj dlheacute aacute iacute

yacute uacute

V praxi sa niekedy možno stretnuacuteť s prepisom

greacuteckych mien na latinskyacute spocircsob hlavne pod

vplyvom zaacutepadoeuroacutepskych jazykov t j s piacutesaniacutem ph

namiesto f a c namiesto k ale i s tendenciou

odstraňovať th hoci medzi vyacuteslovnosťou t (τ) a th (θ)

bol v greacutečtine zaacutesadnyacute rozdiel

Pri transkripcii vlastnyacutech mien vstupuje do hry

aj kultuacuterny kontext zdomaacutecnenosť Niektoreacute greacutecke

vlastneacute menaacute sa už do naacutešho jazyka a kultuacutery do istej

miery včlenili (Filip Alexander Teodor Homeacuter

Korint Ateacuteny a pod) paralelne popri nich je tu ale

vaumlčšina mien ktoreacute sme si nestihli adaptovať pričom

vychaacutedzajuacute z tyacutech istyacutech slovotvornyacutech zložiek (napr

Menandros Theofrastos Filippopolis)

Niekedy sa použiacuteva jedna lexikaacutelna jednotka

v dvoch podobaacutech podľa kultuacuterneho prostredia napr

Foinikia v greacuteckom prostrediacute Feniacutecia v latinskom

kontexte (V Zamarovskyacute) Inokedy sa rozlišuje medzi

tyacutem či sa hovoriacute o mytologickej alebo historickej postave Podľa toho sa použiacuteva vaumlčšmi

alebo menej adaptovanaacute podoba

Priacutekladom na celkom vžiteacute greacutecke meno je Ezop (pocircvodneacute Aisoacutepos) Pri jeho preberaniacute

došlo k zmene v kmeni i v koncovke na jeho podobe sa vyacuterazne prejavil vplyv stredovekej

latinčiny Menaacute typu Neapol zas naznačujuacute že pri preberaniacute mien je možnyacute aj zaacutesah do

koncovky ako zaacutekladnyacute stupeň jeho udomaacutecnenia ktoryacute odraacuteža flektiacutevne potreby slovenčiny

Avšak menaacute ktoreacute by transformovali iba kmeň no koncovku nie (Teokritos namiesto

Theokritos Teacutezeus namiesto Theacuteseus a pod) nie suacute ani greacutecke ani slovenskeacute

Najstaršiacute filozofi chaacutepali jazyk

ako suacutehrn mien ktoreacute

považovali za naacutezvy

jednotlivyacutech prvkov skutočnosti

S prvyacutemi teoretickyacutemi

konštruktmi pomocou ktoryacutech

sa opisuje a do istej miery

vysvetľuje spraacutevanie sa

vlastnyacutech mien nachaacutedzame

v homeacuterskej baacutesnickej tradiacutecii

V Homeacuterovyacutech baacutesňach sa

stretaacutevame s pojmom

eponymon Je to to od čoho sa

odvodzuje vlastneacute meno mocircže

to byť ineacute slovo alebo aj vec či

situaacutecia ktoraacute bola motivujuacutecim

činiteľom pri akte prvotneacuteho

pomenovania U Homeacutera maacute do

značnej miery magickyacute

a nadprirodzenyacute raacutez Okolnosti

ktoreacute sprevaacutedzajuacute prvotneacute

pomenovanie nositeľa mena

totiž predurčujuacute jeho ďalšie

osudy

49

Vyacuteznamnyacutem komplikujuacutecim faktorom prepisovania antickyacutech mien a ich fungovania

v slovenskom texte je skloňovanie To kladie na použiacutevateľa slovenčiny naacuteroky akeacute si ušetrili

napr angličtina francuacutezština nemčina atď Vystačia s nominatiacutevom singulaacuteru daneacuteho mena

čo v slovenčine nie je možneacute Do popredia vystupuje probleacutem akyacute kmeň pri ohyacutebaniacute použiť

Konkurujuacute si pocircvodneacute greacuteckelatinskeacute a domaacutece slovenskeacute kmene Niektoreacute pocircvodneacute

substantiacutevne kmene nachaacutedzajuacute v slovenčine oporu najmauml vďaka adjektiacutevam ktoreacute sa od nich

tvoria napr gr Eroacutes ndash erotickyacute rarr G sg = Eroacuteta Achilleus ndash Achillova paumlta rarr G sg =

Achillea Achilla lat Cicero ndash ciceronianizmus rarr G sg = Cicerona Popri klasickyacutech

tvaroch sa ale v slovenčine občas pri tom istom mene vytvaacuterajuacute i tvary bdquobarbarskeacuteldquo ktoreacute

nerešpektujuacute vyacutechodiskovyacute jazyk Odviacutejajuacute sa jednoducho od nominatiacutevu singulaacuteru a k nemu

pridaacutevajuacute slovenskeacute paacutedoveacute koncovky Areacutes ndashArea i Aresa Adoacutenis ndash Adoacutenida i Adonisa Pri

skloňovaniacute nastaacutevajuacute ťažkosti tiež pri menaacutech ktoreacute nesignalizujuacute dostatočne svoj rod

(Artemis Eris Deacutemeacuteter) nezasvaumltenyacute ich nemusiacute identifikovať ako ženskeacute menaacute Ďalšiacutem

uacuteskaliacutem greacuteckej flexie suacute kvantitatiacutevne alternancie v kmeni Filopoimeacuten ndash Filopoimena

Agamemnoacuten ndash Agamemnona ale Apolloacuten ndash Apolloacutena Ioacuten ndash Ioacutena

152 Pravidlaacute transkripcie antickyacutech vlastnyacutech mien

K pertraktovanej problematike vzniklo niekoľko vedeckyacutech štuacutediiacute v ktoryacutech sa autori

pokuacutešajuacute vniesť systeacutem a zjednotiť pravidlaacute transkribovania a ortografie pre vlastneacute menaacute

pocircvodom z klasickyacutech jazykov Napriek dlhoročneacutemu uacutesiliu niekoľkyacutech generaacuteciiacute lingvistov

a klasickyacutech filoloacutegov však zatiaľ nemaacuteme k dispoziacutecii komplexnuacute priacuteručku ktoraacute by

použiacutevateľa jazyka zorientovala a v ktorej by našiel odpoveď na otaacutezku spraacutevnej podoby

želaneacuteho tvaru vlastneacuteho mena Odporuacutečania i pravidlaacute ktoreacute v priebehu niekoľkyacutech

desaťročiacute vznikali naraacutežali vždy na nedostatok mateacuterie na ktorej by sa preverovali takže

jazykovaacute prax s teoacuteriou bola prepojenaacute iba do určitej miery Vaumlčšina naacutevrhov slovenskyacutech

jazykovedcov z minulosti ako adaptovať antickeacute menaacute v slovenčine bola v suacutelade s

vyacutevinovyacutemi tendenciami slovenčiny a premietla sa ndash v maximaacutelne zhutnenej podobe ndash do

aktuaacutelnych Pravidiel slovenskeacuteho pravopisu (PSP)

V suacutečasnosti sa medzi klasickyacutemi filoloacutegmi v slovenskyacutech akademickyacutech inštituacuteciaacutech

ustaľujuacute zaacutesady transkripcie antickyacutech mien a komplexnejšie suacute sformulovaneacute zatiaľ

50

v štuacutediaacutech Ľ Buzaacutessyovej2 Uplatňujuacute sa už aj v praxi v heslaacutech Encyklopaedie Beliany Pre

heslaacuter sa vytvaacutera takaacute podoba vlastneacuteho mena alebo termiacutenu aby bolo identifikovateľneacute

v pocircvodnom odovzdaacutevajuacutecom jazyku a zaacuteroveň aby nebolo v uacuteplnom rozpore s prirodzenyacutemi

vlastnosťami prijiacutemacieho jazyka teda slovenčiny Heslaacute majuacute často podobu dvojtvaru Jedna

podoba mena pre bežnuacute komunikaacuteciu popularizačneacute diela pre beletriu televiacuteziu atď v

ktorej sa vaumlčšmi odraacutežajuacute adaptačneacute procesy a druhaacute pre texty odborneacuteho charakteru

prihliadajuacuteca vaumlčšmi na pocircvodnyacute stav v klasickyacutech jazykoch Kyacutem v niektoryacutech priacutepadoch sa

adaptovanaacute a odbornaacute podoba prekryacutevajuacute (napr nominatiacutev singulaacuteru Poseidoacuten genitiacutev

singulaacuteru Poseidoacutena suacute tvary ktoreacute suacute v slovenčine dobre adaptovaneacute a zaacuteroveň zodpovedajuacute

aj požiadavkaacutem odborneacuteho vyjadrovania) v inyacutech sa mocircže adaptovanaacute a odbornaacute podoba

prekryacutevať len v nominatiacuteve a rozdiel medzi štyacutelmi sa prejaviacute až v nepriamych paacutedoch (napr

nominatiacutev singulaacuteru Anakreoacuten je vhodnyacute pre oba štyacutely zato genitiacutev singulaacuteru Anakreoacutena pre

bežneacute vyjadrovanie a genitiacutev singulaacuteru Anakreonta pre odbornyacute štyacutel)

Naacutezvy lokaliacutet sa považujuacute za menej citliveacute na zaacutesahy preto je priacutepustnyacute vaumlčšiacute rozsah

ich adaptaacutecie Priacutepustneacute suacute pomenovania Macedoacutenia Myacutezia Lyacutekia Kapadoacutecia Bityacutenia

Sybarida atď z osobnyacutech mien sa pokladajuacute za adaptovaneacute menaacute panovniacutekov (Teodor

Bazil) svaumltyacutech a biblickyacutech postaacutev (Izidor František z Assisi Herodes) najznaacutemejšiacutech

mytologickyacutech postaacutev (Ateacutena Jupiter) literaacutetov a ich diel (Homeacuter Oviacutedius Horaacutecius

Odysea) Akceptujuacute sa tiež daacutevno adaptovaneacute menaacute v ktoryacutech bola theacuteta nahradenaacute

v slovenčine fonologicky najbližšou zapiacutesanou grafeacutemou t ako Ateacutena Temida Tesaacutelia

V odbornom jazyku sa však použiacutevajuacute podoby s theacutetou Pri ohyacutebaniacute mien so slovnyacutem

zaacutekladom končiacim na latinskuacute hlaacutesku k piacutesanuacute grafeacutemou c sa odporuacuteča v odbornom

i neodbornom texte piacutesať slovenskeacute k ndash t j k nominatiacutevu Marcus sa priraďuje nepriamy paacuted

Markovi nie Marcovi

Pre štyacutel bežnej komunikaacutecie sa odporuacuteča skloňovať viacereacute menaacute (pocircvodneacute

konsonantickeacute kmene) podľa uacuteplnej podoby nominatiacutevu Xenofoacutena Adonisa Kalchasa

z latinskyacutech napr Cicera (popri Ciceroacutena) podoba zodpovedajuacuteca stavu v odovzdaacutevajuacutecom

jazyku (Xenofoacutenta Adoacutenida Kalchanta Cicerona) sa odporuacuteča pre odbornyacute štyacutel Vžiteacute

podoby ženskyacutech mien ako Ariadna (popri odb Ariadneacute) sa prijiacutemajuacute Greacutecke menaacute

2 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a latinskyacutech mien naacutezvov a

termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda 2002 s

45-55 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash hlavneacute transkripčneacute

zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 2012 č 3-4 s 131-150 BUZAacuteSSYOVAacute

Ľudmila Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In

Sambucus VIII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave 2012 s 178-193

51

s nominatiacutevom sg na -oacuten sa v adaptovanej podobe

skloňujuacute s ohľadom na už adaptovaneacute znaacuteme propriaacute

i početneacute apelatiacuteva v nepriamych paacutedoch -oacutena -oacutenovi

atď bez ohľadu na pocircvodneacute rozdiely v greacuteckom kmeni

teda Xenofoacuten Xenofoacutena Agamemnoacuten Agamemnoacutena

tak ako Platoacuten Platoacutena no v odbornom štyacutele tvar

zodpovedaacute vyacutechodiskoveacutemu jazyku t j Xenofoacutenta

Agamemnona

Konzervatiacutevnosť v oblasti morfoloacutegie pretrvaacuteva

v ohyacutebaniacute mien zakončenyacutech vyacuteraznyacutemi latinskyacutemi

alebo greacuteckymi sufixmi (lat -us-ius gr -os -es)

ktoreacute majuacute tendenciu spraacutevať sa ako zdomaacutecneneacute

morfeacutemy a u ktoryacutech existuje vžitaacute opora v oblasti

cudziacutech apelatiacutev typu komunizmus Skloňuje sa teda

OviacutediaOvidia HerodotaHeacuterodota SisyfaSizyfa

Aristotela Euripida Anaximena nerobiac rozdiel

medzi odbornyacutem a neodbornyacutem vyjadrovaniacutem

K tyacutemto menaacutem sa priraďujuacute aj menaacute na ndashas pocircvodom

a-kmeňoveacute maskuliacutena ako PytagorasPythagoras

Anaxagoras pretože suacute formaacutelne bliacutezke

predchaacutedzajuacutecim niektoreacute suacute znaacuteme z učiva strednyacutech

škocircl alebo suacute suacutečasťou terminologickyacutech spojeniacute napr

Pytagorova veta Pri sufixe -as pocircvodom

konsonantickyacutech kmeňov (Kalchas) -is (Agis)

rovnako aj pri latinskyacutech i-kmeňovyacutech typoch

(Tyrnaviensis) priacutepadne inyacutech ktoreacute suacute menej

frekventovaneacute sa odporuacuteča vychaacutedzať pri skloňovaniacute

z uacuteplnej nominatiacutevnej formy a skloňovať a odvodzovať

v bežnom prejave Agisa Adonisa adonisovskyacute

Kalchasa Kalchasov Tyrnaviensisa a pod

Pri preklade z cudzieho jazyka je nevyhnutneacute

uvedomiť si aj mieru adaptaacutecie antickyacutech mien v

danom jazyku aby došlo k spraacutevnej identifikaacutecii tej

ktorej osoby Pri použiacutevaniacute latinskyacutech mien skladajuacutecich sa z krstneacuteho mena rodoveacuteho mena

Skladba latinskeacuteho mena

Publius Cornelius Scipio

Africanus

praenomen (Publius) = osobneacute

(krstneacute) meno daacutevalo sa dieťaťu

9 deň po narodeniacute podľa vyacuteberu

rodičov zoznam osobnyacutech mien

bol v Riacuteme obmedzenyacute ndash

poznaacuteme len 18 mužskyacutech

osobnyacutech mien praenomina

žien neboli takeacute obmedzeneacute ako

u mužov

nomen gentile (Cornelius) =

rodoveacute meno novorodenec ho

dostaacuteval ako priacuteslušniacutek isteacuteho

rodu taacuteto priacuteslušnosť sa

odvodzovala od otca meno bolo

dedičneacute

cognomen (Scipio) = meno

rodiny (priezvisko) ktoreacute bolo

odvodeneacute od individuaacutelnych

charakteristiacutek alebo

vyacuteznamnyacutech skutkov spočiatku

ide o živeacute rodinneacute meno ktoreacute

sa postupne staacuteva dedičnyacutem

priacutemenom

agnomen (Africanus) =

dodatočneacute meno ktoreacute sa

obvykle pridaacuteva na zaacuteklade

nejakeacuteho vyacuteznamneacuteho skutku

svojho buduacuteceho nositeľa toto

meno je fakultatiacutevne a plniacute

funkciu honorifikačnej prezyacutevky

Najčastejšie skratky

latinskyacutech vlastnyacutech mien

A = Aulus

C = Gaius

Cn = Gnaeus

D = Decimus

L = Lucius

M = Marcus

P = Publius

Q = Quintus

Ser = Servius

Sex = Sextus

T = Titus

52

priezviska (Gaius Iulius Caesar Marcus Tullius Cicero) kladie napr španielčina docircraz na

rodoveacute meno slovenčina však nie vždy (napr Marcus Tullius Cicero sa v španielčine

pravidelne označuje ako Tullius v slovenčine však Cicero)

53

16 Starogreacutecky a latinskyacute jazyk ndash nositelia kultuacuternych tradiacuteciiacute

optikou translatoloacutegie

Latinčina je jazyk vďaka ktoreacutemu maacuteme piacutesmo (latinka) sprostredkoval naacutem greacutecko-

riacutemske kultuacuterne a vzdelanostneacute dedičstvo obohatil našu slovnuacute zaacutesobu a to dokonca natoľko

že pri mnohyacutech slovaacutech si už neuvedomujeme ich latinskyacute pocircvod Je propedeutikou pre

romaacutenske jazyky i pre angličtinu kde figuruje celyacute rad pocircvodne latinskyacutech slov (napr

personal computer persōna = osoba persōnālis = osobnyacute computāre = počiacutetať) Vaumlčšina

gramatiacutek modernyacutech jazykov je vystavanaacute na latinskom pocircdoryse a preto je latinčina

ideaacutelnou univerzaacutelnou priacutepravou pre štuacutedium jazykov Navyše je staacutele najdocircležitejšou

suacutečasťou medzinaacuterodnej terminoloacutegie

Hoci slovenčina nepatriacute do skupiny romaacutenskych jazykov ktoreacute sa z latinčiny resp

z ľudovej latinčiny priamo vyvinuli latinskaacute lexika je v našom jazyku pomerne bohato

zastuacutepenaacute Ak aj neraacutetame odbornuacute lexiku (najmauml priacuterodovedneacute domeacuteny kde je latinčina

v poziacutecii lingua franca) ani v bežnej lexike nie suacute živeacute latinskeacute slovaacute v slovenčine ojedinelyacutem

javom Ich poziacutecia v jazyku je stabilnaacute Vaumlčšinu z latinskyacutech vyacuterazov ktoreacute sa použiacutevajuacute

mimo odborneacuteho štyacutelu a suacute suacutečasťou ďalšiacutech štyacutelov možno zadeliť do dvoch kategoacuteriiacute

1 okriacutedleneacute vyacuterazy či okriacutedleneacute slovaacute

2 citaacutetoveacute frazeacutemy3

Okriacutedleneacute vyacuterazy nazyacutevaneacute aj okriacutedleneacute slovaacute je tradičneacute označenie jednej skupiny

knižnyacutech frazeacutem Vznikli na zaacuteklade vyacuteroku historickej alebo literaacuternej postavy V staršom

vymedzeniacute sa za okriacutedleneacute slovaacute pokladal iba takyacute vyacuterok resp citaacutet pri ktorom sa už

neuvedomovalo alebo sa zabudlo na jeho pocircvodcu Avšak kvocircli subjektiacutevnosti určovania

hranice a miery poznania pocircvodcu citaacutetu sa v suacutečasnej lexikoloacutegii uplatňuje odlišnaacute metoacuteda

Vychaacutedza sa z komunikatiacutevnej platnosti vyacuteroku Ak sa danyacute vyacuteraz použije v kontexte

v ktorom vznikol a popisuje danuacute situaacuteciu ide o citaacutet Ak sa uplatňuje aj v inyacutech

komunikačnyacutech situaacuteciaacutech ide o okriacutedlenyacute vyacuteraz Iba v takomto vymedzeniacute sa okriacutedleneacute

vyacuterazy pokladajuacute za osobitnyacute druh frazeacutem Priacutekladom na obe situaacutecie je napr znaacutemy vyacuterok

Gaia Iulia Caesara Alea iacta est Ako citaacutet sa použiacuteva v odbornom ale aj v umeleckom texte

za podmienky že ilustruje dobovuacute situaacuteciu Ako okriacutedlenyacute vyacuteraz sa použiacuteva vtedy ak maacute

platnosť frazeologizmu a použiacuteva sa v kontexte na zdocircraznenie situaacutecie keď je nejakaacute

zaacuteležitosť rozhodnutaacute a toto rozhodnutie nemožno vraacutetiť spaumlť

3 Podrobnejšiacute vyacuteklad k pocircvodu a vyacuteznamu niektoryacutech latinskyacutech citaacutetovyacutech frazeacutem a okriacutedlenyacutech vyacuterazov rarr

24 33

54

Citaacutetoveacute frazeacutemy suacute frazeacutemy prevzateacute z cudziacutech jazykov ktoreacute sa aj v prijiacutemajuacutecom

jazyku vyjadrujuacute vo svojej pocircvodnej teda v cudzojazyčnej podobe ako celok čo znamenaacute že

uvedenaacute skupina frazeacutem nezahŕňa tie ktoryacutech cudzojazyčnyacutem komponentom by bol iba jeden

prvok Pre tieto frazeologickeacute jednotky je priacuteznačneacute buď to že platnosť frazeacutemy mali už v

pocircvodnom jazyku napr latinskeacute cum grano salis (= nie doslova s istyacutem obmedzeniacutem) alebo

jednotky ktoreacute boli v pocircvodnom jazyku nefrazeologickyacutemi (napr odbornyacutemi) vyacuterazmi ako

napr corpus delicti čo je pocircvodom praacutevnickyacute termiacuten alebo vyacuteraz persona non grata ktoryacute

patriacute do diplomatickej terminoloacutegie sa frazeologizovali až v prijiacutemajuacutecom jazyku Treba

doplniť že niektoreacute častejšie použiacutevaneacute citaacutetoveacute frazeacutemy sa uplatňujuacute aj v kalkovanej podobe

napr in medias res ndash do stredu veci k veci bez uacutevodu Citaacutetoveacute frazeacutemy majuacute štylistickuacute

platnosť vyacuteraznyacutech knižnyacutech prostriedkov Vo frazeoloacutegii hovoriacuteme o jave nazyacutevanom

preberanie frazeologickyacutech jednotiek Ide o proces pri ktorom sa frazeologickyacute fond jazyka

obohacuje o frazeacutemy z inyacutech jazykov Najčastejšiacutem spocircsobom je doslovnyacute preklad cudziacutech

frazeacutem ich uacuteplneacute alebo čiastočneacute kalkovanie pričom sa vo vaumlčšine priacutepadov kopiacuteruje ich

syntaktickaacute konštrukcia Frazeologickeacute jednotky ako sme už spomenuli sa preberajuacute

v originaacutelnej podobe no mocircžu sa prispocircsobiť aj preberajuacutecemu jazyku Toto prispocircsobovanie

maacute za naacutesledky zmeny vo fonetickej alebo v grafickej podobe Priacutekladom je latinskaacute frazeacutema

tabula rasa ktoruacute slovenčina prebrala v nezmenenej podobe no napr francuacutezština si ju už

prispocircsobila do podoby table rase teda aj jej grafickaacute aj fonetickaacute podoba zodpovedaacute

preberajuacutecemu jazyku

Tyacutemto spocircsobom obohacujuacute okriacutedleneacute vyacuterazy a citaacutetoveacute frazeacutemy pocircvodom z latinčiny

suacutečasnuacute slovenskuacute lexiku Pre prekladateľa je veľkou vyacutehodou ak ich poznaacute rozumie ich

vyacuteznamu priacutepadne mu je znaacutemy ich pocircvod Poznanie tyacutechto citaacutetovyacutech frazeacutem alebo

okriacutedlenyacutech vyacuterazov v materinskom jazyku daacuteva predpoklad že ich prekladateľ bude schopnyacute

detegovať aj v pocircvodnom texte z ktoreacuteho prekladaacute Tvrdenie že je pre prekladateľa vyacutehodou

ak ich poznaacute sa zakladaacute na nasledujuacutecich zisteniach

1 Ak prekladateľ poznaacute vyacuteznam živyacutech latinskyacutech slov v materinskom jazyku je

pravdepodobneacute že ich dokaacuteže objaviť aj v pocircvodnom texte aj v priacutepadoch že ich

vyacutechodiskovyacute jazyk neprebral v originaacutelnej latinskej podobe ale ustaacutelili sa v ňom adaptovaneacute

napr vo forme kalkov priacutepadne polokalkov a teda že ich z vyacutechodiskoveacuteho textu viditeľne

nevyčleňuje už samotnaacute pocircvodnaacute jazykovaacute forma ndash latinčina Ich uvedomenie si vo

vyacuteznamovej rovine so sebou prinaacuteša niekoľko ďalšiacutech aspektov Prekladateľ dokaacuteže

cieľoveacutemu čitateľovi sprostredkovať adekvaacutetnu formu a obsah aj vďaka tomu že živeacute latinskeacute

slovo v takomto priacutepade nepovažuje len za autorovu metaforu ale uvedomuje si

55

intertextualitu (zvlaacutešť v priacutepade okriacutedlenyacutech vyacuterazov) Transferom takejto lexikaacutelnej jednotky

nenaruacuteša štyacutel originaacutelu a zachovaacuteva viacvrstevnyacute charakter textu Rovnako ponechaacuteva

čitateľovi priestor aby si tieto aluacutezie na antickyacutech autorov a ich diela v texte uvedomoval

nachaacutedzal suacutevislosti a aby pri interpretaacutecii zvlaacutešť v priacutepade umeleckyacutech textov boli jeho

vyacutechodiskaacute porovnateľneacute s vyacutechodiskami a možnosťami čitateľa originaacutelu teda aby mu

prekladateľ tuacuteto možnosť neubral skocircr než sa s preloženyacutem textom stretne saacutem a bude ho

interpretovať na zaacuteklade čitateľskej skuacutesenosti horizontu očakaacutevania čitateľskeacuteho profilu

a ďalšiacutech parametrov ktoreacute suacute suacutečasťou interpretačneacuteho procesu

2 Z hľadiska vyacuteberu vhodnyacutech translatologickyacutech postupov je poznanie živyacutech

latinskyacutech slov rovnako vyacutehodou Prekladateľ sa mocircže vyhnuacuteť negatiacutevnym posunom ak

poznaacute danuacute lexikaacutelnu jednotku identifikuje ju v texte a zvoliacute adekvaacutetny postup pri jej

transfere Ak ju nepoznaacute mocircže sa stať že s ňou bude v texte naraacutebať napr ako s metaforou

V tom priacutepade ju mocircže pri prekladaniacute v raacutemci prekladateľskyacutech postupov využiacutevanyacutech pri

preklade metafory buď celkom eliminovať preložiť ju doslovne (pričom ani v priacutepade kalkov

nemusiacute byť vyacutesledneacute prekladateľskeacute riešenie automaticky zhodneacute s podobou adaptovanou

v cieľovom jazyku) vymeniť ju za inuacute metaforu alebo ju mocircže v texte vysvetliť Všetky

uvedeneacute postupy by znamenali pre cieľovyacute text viac či menej vyacuteraznyacute posun alebo stratu a to

tak na uacuterovni vyacuteznamovej ako aj lexikaacutelnej a štylistickej Adekvaacutetny postup v tomto priacutepade

znamenaacute zvoliť si v cieľovom texte tuacute podobu lexikaacutelnej jednotky ktoraacute je adaptovanaacute

v cieľovej kultuacutere bez ohľadu na divergenciu medzi originaacutelom a prekladom Ak je vo

vyacutechodiskovom texte danaacute živaacute latinskaacute sentencia kalkom v slovenčine mocircže byť

polokalkom alebo naopak Či dokonca ak je živaacute latinskaacute sentencia vo vyacutechodiskovom

jazyku adaptovanaacute v pocircvodnej latinskej podobe a v slovenčine ju poznaacuteme a použiacutevame ako

kalk prekladateľ maacute rešpektovať cieľovyacute jazyk a kultuacuteru a použiť v cieľovom texte

adaptovanyacute tvar Ak sa v cieľovom jazyku uplatňujuacute dve formy napr alea iacta est ndash kocky

suacute hodeneacute vtedy by mal prekladateľ prispocircsobiť vyacuteber prekladateľskeacuteho riešenia

vyacutechodiskoveacutemu textu a vybrať tuacute podobu živej latinskej sentencie ktoraacute originaacutelu

zodpovedaacute po obsahovej i formaacutelnej straacutenke V priacutepade vyššie spomenuteacuteho okriacutedleneacuteho

vyacuterazu existuje možnosť voľby pretože vo viaceryacutech jazykoch sa suacutebežne uplatňuje pocircvodnaacute

latinskaacute podoba ako aj jej tvar adaptovanyacute pre daneacute jazykovo-kultuacuterne spoločenstvo

Vyberaacuteme niekoľko jazykovyacutech mutaacuteciiacute

56

Slovenčina Alea iacta est Kocky suacute hodeneacute

Čeština Alea iacta est Kostky jsou vrženy

Angličtina Alea iacta est The die is cast

Nemčina Alea iacta est Der Wuumlrfel ist gefallen

Francuacutezština Alea iacta est Le sort en est jeteacute

Španielčina Alea iacta est La suerte estaacute echada

Taliančina Alea iacta est Il dado egrave tratto

Analyacutezou francuacutezskej a španielskej verzie latinskeacuteho alea iacta est zistiacuteme že latinskeacute

substantiacutevum alea s vyacuteznamom kocka sa v sentencii nenachaacutedza Nahradilo ho substantiacutevum

le sort resp la suerte s vyacuteznamami

57

Francuacutezsky vyacutekladovyacute slovniacutek Larousse aj španielsky slovniacutek Diccionario de Real Academia

Espantildeola medzi prvyacutemi vyacuteznamami substantiacutev uvaacutedzajuacute naacutehoda osud uacutedel Slovo kocka

teda le deacute (franc) a el dado (špan) ani v jednej zo sentenciiacute nefiguruje (treba však upozorniť

že vo francuacutezštine suacutebežne jestvuje aj vyacuteraz les deacutes sont jeteacutes) preto ak prekladateľ tuacuteto

sentenciu vo francuacutezskom či v španielskom vyacutechodiskovom texte odhaliacute napriek tomu že

v slovenčine maacuteme ako ekvivalent vžituacute sentenciu s komponentom kocka nie osud uacutedel

alebo naacutehoda a prekladateľ ho dokaacuteže identifikovať ako okriacutedlenyacute vyacuteraz či citaacutetovuacute frazeacutemu

pri prekladaniacute prediacutede strate napr tyacutem že prediacutede vyacuterazovej nivelizaacutecii Aluacuteziu sa mu podariacute

zachovať využitiacutem zodpovedajuacutecich vyacuterazovyacutech prostriedkov

Zaujiacutemavosťou je že sa živeacute latinskeacute sentencie uplatňujuacute vo všetkyacutech štyacuteloch Okrem

odborneacuteho štyacutelu kde je latinčina zaacutekladom terminologickeacuteho aparaacutetu nachaacutedzame latinskeacute

vyacuterazy asi v každom jednom z primaacuternych i sekundaacuternych štyacutelov Nie suacute len suacutečasťou

umeleckyacutech vyacutepovediacute ale bežne ich zaznamenaacutevame aj v hovorovom štyacutele zaznievajuacute

z meacutediiacute a uplatňujuacute sa aj v administratiacutevnom štyacutele Pre naacutezornosť prinaacutešame aj prehľadnuacute

exemplifikaacuteciu obohacovania slovenskej lexiky latinskyacutemi vyacuterazmi v raacutemci jednotlivyacutech

štyacutelov Ide o priacuteklady ktoreacute samozrejme nie suacute použiacutevaneacute vyacutehradne pre danyacute štyacutel Jeden

a ten istyacute latinskyacute vyacuteraz sa mocircže uplatňovať vo viaceryacutech z nich v zaacutevislosti od

58

komunikačnej situaacutecie a od intencie vyacutepovede autora Pri uvaacutedzaniacute priacutekladov pre jednotliveacute

štyacutely vychaacutedzame z ich delenia podľa J Mistriacuteka

I Primaacuterne štyacutely

1 naacuteučnyacute štyacutel

- terminus technicus (odbornyacute naacutezov technickyacute termiacuten)

2 administratiacutevny štyacutel

- curriculum vitae (životopis)

3 publicistickyacute štyacutel

- in memoriam (na pamiatku)

- vox populi vox dei (hlas ľudu hlas božiacute)

4 rečniacutecky štyacutel

- quo vadis (kam kraacutečaš)

5 esejistickyacute štyacutel

- conditio sine qua non (podmienka bez ktorej nie ndash nevyhnutnaacute podmienka predpoklad aby

sa niečo mohlo realizovať)

6 hovorovyacute štyacutel

- de facto (v skutočnosti skutočne zo skutku podľa skutočneacuteho stavu)

- pro forma (formaacutelne aby sa nepovedalo)

7 umeleckyacute štyacutel

- carpe diem (využi deň)

II Sekundaacuterne štyacutely (priacuteležitostneacute konkreacutetne neštandardizovaneacute) ndash vyacuteber

1 archaickyacute štyacutel

- amicenko (z latinskeacuteho amicus ndash priateľ) ndash oslovenie adresaacuteta v duchu 19 storočia

2 biblickyacute štyacutel

- gloria in excelsis Deo (slaacuteva Bohu na vyacutesostiach)

59

3 ceremoniaacutelny štyacutel

- ad multos annos (na mnoheacute roky ndash pri vyacuteročiach pri blahoželaniach jubilantovi aby sa ešte

dlho tešil zdraviu)

- Vaša magnificencia (oslovenie rektora univerzity)

- Vaša spektabilita (oslovenie dekana fakulty)

- Vaše honorability (oslovenie vyacuteznamnyacutech funkcionaacuterov v akademickom prostrediacute)

- Vaša Excelencia (oslovenie veľvyslanca)

- Vaša Eminencia (oslovenie kardinaacutela)

4 diplomatickyacute štyacutel

- persona non grata (nežiaduca osoba)

5 ďakovnyacute štyacutel

- ab imo pectore (z hĺbky srdca)

6 ekonomickyacute štyacutel

- N B (skratka z nota bene ndash dobre si zaznamenaj)

7 elegickyacute štyacutel

- memento mori (pamaumltaj na smrť)

8 encyklopedickyacute štyacutel

- ibid (ibidem ndash tamtiež)

- id (idem ndash ten istyacute)

- cf cfr conf (confer ndash porovnaj)

- et al (et alii ndash a ďalšiacute a kolektiacutev)

- l c l cit (loco citato ndash na citovanom mieste na uvedenom mieste)

- v l (vide locum ndash pozri miesto v knihe)

- s a (sine anno ndash bez roku vydania)

9 enumeratiacutevny štyacutel

- etc (et cetera ndash atď a tak ďalej)

60

10 epištolaacuterny štyacutel

- A D (anno Domini ndash roku Paacutena)

11 legislatiacutevny štyacutel

- ex offo (= ex officio ndash z uacuteradu z uacuteradnej moci)

12 ospravedlňujuacuteci štyacutel

- mea culpa mea maxima culpa (moja vina moja preveľkaacute vina)

13 patetickyacute štyacutel

- per aspera ad astra (tŕnistou cestou k hviezdam)

14 persuaziacutevny štyacutel

- historia magistra vitae (dejiny suacute učiteľkou života)

- non scholae sed vitae discimus (neučiacuteme sa pre školu ale pre život)

15 pompeacutezny štyacutel

- amicus certus in re incerta cernitur (v nuacutedzi poznaacuteš priateľa)

16 žartovnyacute štyacutel

- ergo bibamus (tak teda pime)

Podobnyacutech priacutekladov by sme našli omnoho viac od tyacutech najfrekventovanejšiacutech až po

zriedkaveacute ba raritneacute ktoreacute sa zvaumlčša vyskytujuacute v diskurzoch odborneacuteho použiacutevateľa jazyka

Prekladateľ samozrejme nemocircže poznať všetky latinskeacute citaacutety skratky sentencie alebo

terminoloacutegiu jednotlivyacutech odborov Zaacutekladneacute znalosti z klasickyacutech jazykov suacute však veľkou

vyacutehodou a aspoň zaacutekladnaacute orientaacutecia pokiaľ ide o systeacutem latinčiny a znalosti z jej lexiky

a reaacuteliiacute sluacutežia prekladateľovi k rozviacutejaniu si kultuacuternej kompetencie Ak prekladateľ nie je

zaacuteroveň klasickyacutem filoloacutegom potom v priacutepade jeho znalostiacute z klasickyacutech jazykov a antickej

civilizaacutecie a kultuacutery vo vzťahu k prekladateľskyacutem kompetenciaacutem hovoriacuteme skocircr o sociaacutelnej

rešeršnej a kultuacuternej kompetencii než o jazykovej kompetencii v pravom vyacutezname Znamenaacute

to že sa prekladateľ v problematike orientuje a ak je to potrebneacute dokaacuteže si zvoliť vhodnuacute

prekladateľskuacute pomocirccku nevyhnutnuacute pri vyacutebere ekvivalentu či pri hľadaniacute prekladateľskeacuteho

riešenia

61

V tejto suacutevislosti treba upozorniť aj na chyby v preklade vyacuteklade alebo v interpretaacutecii

ktoreacute mocircžu vzniknuacuteť ako docircsledok nedostačujuacutecej znalosti klasickyacutech jazykov a suacutevisiacich

reaacuteliiacute Parciaacutelne informaacutecie a vedomosti mocircžu viesť k mylnyacutem zaacuteverom Priacutekladom takyacutechto

neoverenyacutech postupov je znaacutema falošnaacute etymoloacutegia substantiacuteva malvica ktoraacute sa chybne

odvaacutedza od malum (zlo) alebo od mālum (jablko) pričom zlo maacute odkazovať na biblickyacute

priacutebeh Adama a Evy kde je jablko symbolom zla a uacutedajne aj preto suacute ich označenia

v latinčine zhodneacute J Rejzek v Českom etymologickom slovniacuteku uvaacutedza vysvetlenie bdquomalvice

ndash dužnatyacute plod s jaacutedřincem (jablko hruška ap) Presl převzal z jakeacutehosi stareacuteho leacutekařskeacuteho

rukopisu v jinyacutech exemplaacuteřiacutech jsou podoby makvice mrkvice takže asi jde o piacutesařskou

chybuldquo Substantiacutevum malvica sa zrejme do jazyka dostalo ako chybnyacute tvar Na českuacute

etymoloacutegiu odkazuje aj Stručnyacute etymologickyacute slovniacutek slovenčiny bdquomalvica ndash dužinatyacute plod

rastliacuten s jadrovyacutem ovociacutem (od 20 stor) Z čes malvice ndash vyacuteraz bol zavedenyacute v obdobiacute

naacuterodneacuteho obrodenia na zaacuteklade isteacuteho stčes rukopisu

priacuteslušneacute miesto sa však čiacuteta aj ako mrkviceldquo

V obdobnyacutech priacutepadoch platiacute zaacutesada ad fontes

Ak sa prekladateľ stretne s podobnyacutem prekladateľskyacutem

probleacutemom mal by si informaacuteciu vyhľadať a overiť

zvlaacutešť vtedy ak nie je v danej oblasti odborniacutekom

Latinskyacute a starogreacutecky jazyk obohatili

slovenskuacute slovnuacute zaacutesobu o kvantum lexikaacutelnych

jednotiek ktoreacute sa v našom jazyku uplatnili ako

jednotliveacute slovaacute (napr graacutetis) alebo viacslovneacute pomenovania (napr ad absurdum ad acta

aula maxima) ďalšie boli prebraneacute ako celeacute sentencie (napr clara pacta ndash boni amici) alebo

je z ich zaacutekladu odvodenyacutech množstvo ďalšiacutech lexikaacutelnych jednotiek Za mnoheacute uvaacutedzame

tie ktoreacute sa sformovali z latinskeacuteho a greacuteckeho slova jazyk

lingua

lingvistika lingvista lingvistka lingvistickyacute plurilingvizmus bilingvizmus

monolingvizmus sociolingvistika psycholingvistika pragmalingvistika neurolingvistika

etnolingvistika lingvokulturoloacutegia lingvokultureacutema lingvodidaktika lingvaacutelny

interlingvaacutelny extralingvaacutelny multilingvaacutelny

γλῶσσα (gloacutessa)

glosaacuter glosolaacutelia heteroglosia diglosia polyglosia glosa glosovať glosaacutetor glositiacuteda

glosodyacutenia xenoglosia

Jan Svatopluk Presl bol českyacute

vysokoškolskyacute pedagoacuteg a

zooloacuteg na Českej univerzite

Karlo-Ferdinandovej v Prahe

a bol jednyacutem

z najvyacuteznamnejšiacutech

priacuterodovedcov v 19 storočiacute

62

Použitaacute literatuacutera

ANDOKOVAacute Marcela (2013) Rečniacutecke umenie sv Augustiacutena v kaacutezňach k stupňovyacutem žalmom

Bratislava IRIS

BALEGOVAacute Jana (2016) Lectiones grammaticae Latinae I Košice Univerzita Pavla Jozefa

Šafaacuterika

BARANDOVSKAacute-FRANK Věra (1995) Latina jako mezinaacuterodniacute jazyk Dobřichovice Kava ndash

Pech

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2002) Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a

latinskyacutech mien naacutezvov a termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie

cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda s 45 ndash 55

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2011) Z histoacuterie transkripcie starogreacuteckych a latinskyacutech mien do

slovenčiny In Sambucus VII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a

neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta Trnavskej univerzity v Trnave s 173 ndash 195

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom

Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech

priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In Sambucus VIII Praacutece z

klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave s 178 ndash 193

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

hlavneacute transkripčneacute zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 č 3-

4 s 131 ndash 150

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2016) Od hlasu k hlaacuteske Z dejiacuten antickej naacuteuky o reči Bratislava

Univerzita Komenskeacuteho

DRAE Diccionario de la lengua espantildeola [Cit 8 septembra 2017] Dostupneacute na internete

httpdleraeesw=diccionario

HARAJ Igor (2011) Vlastneacute meno v mysleniacute antiky a stredoveku Martin Matica slovenskaacute

HORATIUS Flaccus Quintus (1986) O umeniacute baacutesnickom Satiry a Listy Bratislava Tatran s

229

HORAacuteČEK Filip ndash CHLUP Radek (2012) Učebnice klasickeacute řečtiny Praha Academia

JANOUŠEK Jan (2014) Uacutevahy nad knihou W Stroha bdquoLatein ist tot ndash es lebe Lateinldquo In

Vymětalovaacute Karla (ed) (2014) Vivat Latina reserata Opava Slezskaacute univerzita v Opavě

s 16 ndash 20

KALIVODA Jan (2012) Verba docent exempla trahunt Praha Karolinum

14

Greacutecke piacutesmo sa podľa svojich prvyacutech piacutesmen volaacute alfabeta Svoj pocircvod maacute vo

fenickom hlaacuteskovom piacutesme Greacuteci ho prevzali i keď nie v plnom zmysle slova od Feničanov

spolu s naacutezvami piacutesmen a ich poradiacutem Keďže pre Semitov bolo zbytočneacute piacutesať popri

spoluhlaacuteskach aj samohlaacutesky (semitskaacute slabika začiacutena spoluhlaacuteskou a priacuteslušneacute samohlaacutesky sa

rodenyacutem Semitom vybavujuacute automaticky) obsahovala fenickaacute abeceda 22 znakov

vyjadrujuacutecich iba spoluhlaacutesky čo predstavovalo o paumlť spoluhlaacutesok viac než mala prvotnaacute

alfabeta

Obr 3 Fenickeacute piacutesmo

Greacuteci ktoryacutem boli niektoreacute semitskeacute spoluhlaacutesky uacuteplne cudzie a navyše pociťovali ako zaacuteklad

svojho jazyka samohlaacutesky museli s prevzatyacutem fenickyacutem piacutesmom naložiť naozaj reformnyacutem

spocircsobom Museli si poradiť s nadbytkom znakov pre semitskeacute sykavky tiež izolovať znaky

reprezentujuacutece semitskeacute spoluhlaacutesky neexistujuacutece v greacutečtine a tieto priradiť samohlaacuteskam

pričom na eacute a oacute sa spočiatku nedostalo Naacutesledne prechaacutedzalo greacutecke piacutesmo vďaka vplyvu

dialektov vlastnyacutem vyacutevojom v každej z oblastiacute Greacutecka Nakoniec v 5 storočiacute pred Kr

prevlaacutedla ioacutensko-attickaacute abeceda so svojimi 24 piacutesmenami (17 spoluhlaacutesok a 7 samohlaacutesok)

ktoraacute sa doteraz použiacuteva v novej greacutečtine

Z greacuteckej alfabety vzniklo už v staroveku latinskeacute piacutesmo Latinskaacute abeceda však

vychaacutedzala zo zaacutepadnej greacuteckej alfabety nie z vyacutechodnej ako ioacutensko-attickaacute Rozdiel medzi

nimi sa prejavoval napriacuteklad v akustickej hodnote piacutesmena X (v latinčine x v greacutečtine ch)

V greacuteckej abecede sa použiacutevali veľkeacute piacutesmenaacute i maleacute piacutesmenaacute Chronologicky staršie

suacute veľkeacute piacutesmenaacute naacutepisoveacute majuskuly Pre pocircvodneacute texty je priacuteznačneacute piacutesanie slov bez

medzier tzv scriptio continua či piacutesanie veršov bez ohľadu na ich začiatok a koniec Na

konci staroveku sa v koacutedexoch rozšiacuterilo unciaacutelne piacutesmo ktoreacute je charakteristickeacute svojimi

15

zaoblenyacutemi literami ndash napriacuteklad sigma ktoraacute maacute v naacutepisovej majuskule podobu Σ v unciaacutele

vyzeraacute ako C

Obr 4 Ukaacutežka unciaacutelneho piacutesma Codex Sinaiticus jeden z najstaršiacutech opisov Biblie na svete

Maleacute piacutesmenaacute minuskuly vychaacutedzajuacute zo stredovekej pisaacuterskej praxe Umožňovali ryacutechlejšie

piacutesanie a šetrili piacutesaciacute materiaacutel Greacutecka alfabeta v tejto podobe sa v stredoveku stala jednyacutem

zo zdrojov pre vznik cyriliky Z malyacutech piacutesmen greacuteckej alfabety zostavil totiž sv Konštantiacuten-

Cyril predtyacutem ako prišiel v roku 863 na Veľkuacute

Moravu ohlasovať kresťanstvo v staroslovien-

čine hlaholiku Cez ňu vznikla naacutesledne

cyrilika ktoruacute zostavili Cyrilovi žiaci z veľkyacutech

greacuteckych piacutesmen Cyrilika zostala piacutesmom

vyacutechodoslovanskyacutech naacuterodov ndash Rusov

Ukrajincov a Bielorusov Z juhoslovanskyacutech

naacuterodov ju prijali s uacutepravami Bulhari

Macedoacutenci Srbi a Čiernohorci Na uacutezemiacute

Ruska sa z cyriliky vyvinula azbuka

Obr 5 Hlaholika

Obr 6 Cyrilika

16

Ako prostriedok šiacuterenia vedy a kultuacutery

zanechala greacutečtina stopy nielen v slovanskyacutech ale aj v

ostatnyacutech jazykoch Euroacutepy Žiadna inaacute reč nemala

prostredniacutectvom literatuacutery takyacute veľkyacute vplyv na

neskoršie indoeuroacutepske jazyky v Euroacutepe ako praacuteve

greacutečtina Mocircžeme hovoriť o jej propedeutickom

vyacutezname pre vznik inyacutech jazykov Praktickyacutem

priacutekladom je i latinskyacute jazyk na ktoryacute greacutečtina

vplyacutevala v morfoloacutegii v syntaxi i v lexike

112 Latinskyacute jazyk

Latinskyacute jazyk sa z indoeuroacutepskeho prajazyka

vydelil približne v 3 stor pred Kr V tom čase bol len

dialektom v okoliacute Riacutema Hovorili niacutem Latinovia

(Latīnī) obyvatelia Latia (Latium) Tento kraj sa

nachaacutedzal v strednej Itaacutelii pri dolnom toku rieky Tiber

Jednyacutem z kmeňov ktoreacute siacutedlili v Latiu boli Rimania

(Rōmānī) ktoriacute žili v Riacuteme (Rōma) a v jeho okoliacute

Nemal žiadne privilegovaneacute postavenie a nič

nenasvedčovalo tomu že by sa raz mohol stať

bdquomedzinaacuterodnyacutemldquo jazykom

Na rozšiacutereniacute a medzinaacuterodnom použiacutevaniacute

latinčiny mala rozhodujuacuteci podiel politickaacute

a hospodaacuterska aktivita jej nositeľov politickaacute moc

Riacutema a jeho expanzia Latinskyacute jazyk sa stal

oficiaacutelnym jazykom Riacutemskej riacuteše Mal nadnaacuterodnyacute

a nadetnickyacute charakter a preto mohol pocircsobiť aj ako

akyacutesi medzijazyk (lat interlingua) sprostredkovateľ

medzi naacutezorovo a naacutebožensky znepriatelenyacutemi

komunikačnyacutemi partnermi z ktoryacutech ani jeden

nepoužiacuteval tento jazyk ako etnickyacute Normatiacutevna

latinčina bola založenaacute na presne stanovenej slovnej

Vnuacutetornyacute vyacutevoj latinčiny

Popri svojom vonkajšom šiacutereniacute

prekonaacuteval latinskyacute jazyk aj

vnuacutetornyacute vyacutevoj V jeho vyacutevoji

v čase antiky rozoznaacutevame paumlť

obdobiacute

1 Predliteraacuterne obdobie siaha od

najstaršiacutech čias až do r 240 pred

Kr Latinskyacute jazyk tohto obdobia

poznaacuteme predovšetkyacutem zo značne

porušenyacutech naacutepisov

zo skromnyacutech zlomkov kultovej

poeacutezie a zo zlomkov dvanaacutestich

tabuacuteľ najstaršou naacutepisovou

pamiatkou je kovovaacute spona

z Praeneste (dnes Palestrina

neďaleko Riacutema) z 2 pol 7 stor

pred Kr

2 Archaickeacute obdobie sa datuje od

r 240 do r 80 pred Kr V tomto

obdobiacute vstupuje latinčina do dejiacuten

Množia sa naacutepisy a objavujuacute sa

prveacute literaacuterne texty Umeleckyacutem

vypestovaniacutem hovorovej reči

mesta Riacutema sa vytvoril a postupne

sa začal ustaľovať spisovnyacute jazyk

3 Klasickeacute obdobie siaha od r 80

pred Kr do r 14 po Kr V tomto

obdobiacute sa latinskyacute jazyk z

gramatickej a pravopisnej straacutenky

ustaacutelil Z lexikaacutelnej straacutenky sa

klasickaacute latinčina vyznačuje

snahou o čistotu jazyka vyhyacutebajuacutec

sa použiacutevaniu zastaranyacutech a

neobvyklyacutech slov a vylučujuacutec

všedneacute a cudzie slovaacute Ide

o vrcholneacute obdobie riacutemskej

literatuacutery V proacuteze sa stal

najvyacuteznamnejšiacutem klasickyacutem

vzorom Cicero v poeacutezii Horatius

a Vergilius

4 Strieborneacute obdobie siaha od r

14 po Kr do smrti cisaacutera Traiana

r 117 po Kr Z gramatickej a

pravopisnej straacutenky nenastaacuteva v

latinskom jazyku nijakaacute zmena

Rozdiely oproti klasickej latinčine

sa prejavujuacute len v štylistike

5 Uacutepadkoveacute (železneacute) obdobie

siaha od Traianovej smrti do

kodifikaacutecie riacutemskeho praacuteva

cisaacuterom Iustinianom I v r 529

17

zaacutesobe ktoraacute bola očistenaacute od barbarizmov slov

prevzatyacutech z inyacutech jazykov najmauml z greacutečtiny

Vyjadrovala sa presne jasne podľa gramatickyacutech

pravidiel a mala bohatuacute slovnuacute zaacutesobu

Postavenie latinčiny sa v priebehu euroacutepskych

dejiacuten rocirczne menilo Latinskyacute jazyk zažiacuteval vzostupy aj

paacutedy Zdanlivo vyacuteraznejšiacute uacutepadok prekonal už na

prelome letopočtov za vlaacutedy cisaacutera Augusta keď

spisovnaacute latinčina ustrnula vo svojej spisovnej forme

aby sa prakticky až po dnes zachovala v tej istej

gramatickej štruktuacutere a obohacovala sa len v lexike

Skutočnaacute hovorenaacute každodennaacute reč sa staacutele viac

vzďaľovala od tejto normy Z vulgaacuternej latinčiny

hovorovej ľudovej podoby latinskeacuteho jazyka sa

postupne vyvinuli romaacutenske jazyky

Strnulosť spisovnej latinčiny sa však ukaacutezala byť

jej veľkou prednosťou Stala sa svetovyacutem

komunikačnyacutem prostriedkom a vďaka rozšiacutereniu

kresťanstva aj oficiaacutelnym jazykom katoliacuteckej cirkvi

Podarilo sa jej dokonca preniknuacuteť aj tam kam sa

nedostala ako štaacutetny jazyk Po rozdeleniacute Riacutemskej riacuteše

na zaacutepadnuacute a vyacutechodnuacute bola totiž v zaacutepadnej časti

zavedenaacute ako liturgickyacute jazyk kresťanov Plnila

funkciu medzinaacuterodneacuteho odborneacuteho jazyka ktoreacuteho

znalosť umožnila šiacuteriť myšlienky evanjelia do

všetkyacutech krajiacuten kam smerovali misie Kanonickeacute

texty suacute dodnes vydaacutevaneacute viacjazyčne no vždy aj po

latinsky Spisovnaacute latinčina fungovala aj ako

referenčnyacute jazyk pre riacutemske praacutevo

Neskoraacute latinčina (nadvaumlzujuacuteca na klasickuacute

latinčinu a obohatenaacute o prvky najstaršiacutech latinskyacutech

prekladov Biblie) spolu s klasickou a ľudovou

latinčinou bola konštitutiacutevnym prvkom stredovekej

latinčiny a možno povedať že prispela k udržaniu jednotneacuteho raacutezu latinskeacuteho jazyka v obdobiacute

po Kr V tomto obdobiacute začiacutena

ľudovaacute latinčina ziacuteskavať

prevahu nad spisovnou Do

literaacuternych diel prenikajuacute v

značnej miere prvky hovorovej

ľudovej reči a rozličneacute

barbarizmy porušuje sa

gramatickaacute spraacutevnosť a priacutezvuk

Začiacutena sa straacutecať cit pre

kvantitu takže sa v poeacutezii

objavujuacute verše s čisto

priacutezvučnou prozoacutediou

lat vulgus -ī n = ľud

lat vulgaris = obyčajnyacute

všednyacute všeobecnyacute

V latinčine nemaacute slovo vulgaacuterny

pejoratiacutevne konotaacutecie t j nemaacute

vyacuteznam ako v slovenčine

(hrubyacute neslušnyacute grobiansky)

Romaacutenske jazyky

Zaacutekladom dnešnyacutech

romaacutenskych jazykov sa latinčina

stala v romanizovanyacutech

riacutemskych provinciaacutech Na uacutezemiacute

Itaacutelie sa z nej vyvinula

taliančina V Galii kde žili tri

veľkeacute rečovo odlišneacute naacuterody ndash

Belgovia Akvitaacutenci a Kelti ndash

pocircsobila latinčina od 1 stor

pred Kr najprv ako interetnickyacute

jazyk a postupne sa na tomto

uacutezemiacute začala vyviacutejať

francuacutezština V naacuterodnostne

nejednotnej Hispaacutenii sluacutežil

latinskyacute jazyk ako

dorozumievaciacute prostriedok tak

medzi jednotlivyacutemi naacuterodmi

ako i so zvyškom riacutemskeho

sveta Vyvinula sa tu kastiacutelčina

ktoraacute bola v roku 1925 oficiaacutelne

nazvanaacute španielčinou Odpor

proti latinskej nadvlaacutede

najdlhšie pretrvaacuteval v Lusitaacutenii

kde sa z latinčiny vyvinula

portugalčina Zvyškom

latinčiny v dnešnom

Švajčiarsku je reacutetoromaacutenčina

18

stredoveku Ešte koncom antiky sa o zachovanie

riacutemskeho piacutesomniacutectva pre neskoršie generaacutecie zasluacutežili

okrem pohanskyacutech Rimanov i kresťania

predovšetkyacutem benediktiacuteni Tiacute vo svojich klaacuteštoroch

zachraacutenili a prostredniacutectvom školstva ďalej

odovzdaacutevali riacutemsku spisbu impregnovanuacute greacuteckym

duchom celej zaacutepadnej Euroacutepe pre ktoruacute ostala

latinčina po celyacute stredovek zjednocovaciacutem elementom

Uchovaniu jednotneacuteho raacutezu latinčiny napomaacutehal aj

univerzaacutelne vybudovanyacute vzdelaacutevaciacute systeacutem ktoryacute

spočiacuteval na tom istom povinnom čiacutetaniacute klasikov tyacutech

istyacutech gramatikaacutech pochaacutedzajuacutecich ešte z obdobia

neskorej antiky hoci boli obdobia (napr za vlaacutedy

Merovejovcov v Galii 5 ndash pol 8 stor) keď sa

latinčina v suacutevislosti s nedostatočnou uacuterovňou

vzdelania staacutevala doslova nezrozumiteľnou čiacutem

straacutecala svoju komunikatiacutevnu funkciu a zažiacutevala ďalšiu

existenciaacutelnu kriacutezu Keďže naacuterodneacute jazyky v tom čase

ešte neprevzali funkciu uacuteradneacuteho dorozumievacieho

jazyka považovali niektoriacute euroacutepski panovniacuteci za

nutnuacute reformu školstva a obnovu latinskeacuteho jazyka

jeho pribliacuteženiacutem resp naacutevratom ku klasickej jazykovej norme Takto sa už v stredoveku

stretaacutevame s niekoľkyacutemi renesanciami

Najvyacuteznamnejšou z nich bola tzv karoliacutenska renesancia Jej iniciaacutetorom bol Karol

Veľkyacute (8 9 stor) ktoryacute obnovil školskuacute vyacuteučbu jazyka Dal podnet k štuacutediu latinčiny ako

všeobecneacuteho dorozumievacieho jazyka (lingua franca) a urobil z nej naacutestroj euroacutepskej

komunikaacutecie Tento naacutevrat k antike bol uacutečelovyacutem naacutevratom ku klasickej jazykovej forme aby

sa latinčina stala opaumlť zrozumiteľnou a funkčnou Na zaacutekladoch karoliacutenskej renesancie potom

vyraacutestla bohato rozvinutaacute stredovekaacute latinskaacute literatuacutera i euroacutepske vysokeacute školy

Na konci stredoveku však latinčina ako umeleckyacute a komunikačnyacute jazyk začala straacutecať

svoju silu Obmedzila sa len na jazyk scholastickej filozofie a degenerovala do neživyacutech

scheacutem Zachraacutenili ju renesančniacute humanisti (15 ndash 16 stor) ktoriacute znovu odkryli Ciceronovo

jazykoveacute umenie i diela ostatnyacutech antickyacutech autorov Latinčina sa vraacutetila do sfeacutery umenia

a tvoriveacuteho jazykoveacuteho procesu Štuacutediom antickyacutech textov (zachovanyacutech v stredovekyacutech

Reč ranyacutech kresťanov

Pre rozmaacutehajuacutece sa kresťanstvo

prvyacutech storočiacute po Kr bolo

nevyhnutnosťou naacutejsť

vyjadrenie pre svoje noveacute

zmyacutešľanie pomenovať

skutočnosti ktoreacute v profaacutennej

literatuacutere tej doby neexistovali

Jazyk použiacutevanyacute kresťanmi

nadviazal na predchaacutedzajuacutece

vyacutevojoveacute štaacutedia latinčiny do ich

formaacutelneho hovoreneacuteho

i piacutesomneacuteho prejavu však

prenikol slovniacutek syntax a štyacutel

biblickyacutech prekladov V prvyacutech

storočiach naacutešho letopočtu tak

pre potreby kresťanov vzniklo

veľa neologizmov Hoci sa

medzi nimi nachaacutedzal značnyacute

počet vyacutepožičiek či už

greacutecizmov alebo hebraizmov

pre docircležiteacute idey kresťanskej

doktriacuteny vytvaacuterala latinskaacute

komunita od samotneacuteho

počiatku ekvivalentneacute vyacuterazy vo

svojom materinskom jazyku

V tomto možno sledovať priamy

vplyv kresťanstva na latinčinu

19

odpisoch) sa zbavila stredovekyacutech naacutenosov a napodobňovaniacutem vzorov (imitātiō) sa viac či

menej uacutespešne pribliacutežila k podobe akaacute jej bola vlastnaacute v jej klasickom obdobiacute

Od 17 storočia začali latinčinu z postavenia medzinaacuterodneacuteho jazyka najprv v literatuacutere

a neskocircr aj vo vede vytlaacutečať postupne sa presadzujuacutece naacuterodneacute jazyky čo priamo suacuteviselo so

vznikom modernyacutech naacuterodnyacutech štaacutetov a vzrastajuacutecim naacuterodnyacutem povedomiacutem Napriek tomu

latinčina ostaacutevala naďalej dorozumievaciacutem jazykom vzdelanej Euroacutepy V Uhorsku (a teda aj

na našom uacutezemiacute) bola jazykom štaacutetnej spraacutevy a vedy takmer až do polovice 19 storočia

V obdobiacute keď sa zdalo že latinčina v akademickom svete skončila začala jej veľkaacute

epocha v školskom systeacuteme Stala sa najvyacuteznamnejšiacutem jazykom na gymnaacuteziaacutech a tento stav

trval až do vypuknutia 2 svetovej vojny Zatiaľ čo u naacutes došlo po vojne k značneacutemu

vtedajšou štaacutetnou ideoloacutegiou regulovaneacutemu odlivu klasickeacuteho vzdelania zo strednyacutech škocircl

a z verejneacuteho života v slobodnom svete sa klasickeacute vzdelanie opaumlť vraacutetilo na gymnaacuteziaacute

a zotrvalo tam dodnes

Obr 7 Mapa provinciiacute Riacutemskej riacuteše po roku 135

20

12 Lingua Latina

121 Latinskaacute abeceda

Rimania prevzali piacutesmo od Greacutekov prostredniacutectvom Etruskov Spočiatku poznali len

veľkeacute piacutesmenaacute (majuskula) maleacute (minuskula) vznikli až v pisaacuterskej praxi v stredoveku Po

rocircznych uacutepravaacutech mala latinskaacute abeceda 23 piacutesmen

A B C D E F G H I K L M N O P Q R S T V X Y Z

V suacutečasnosti sa latinskeacute texty piacutešu malyacutemi piacutesmenami Veľkyacutemi piacutesmenami sa začiacutenajuacute vety

použiacutevajuacute sa na začiatku vlastnyacutech mien a ich odvodeniacuten (Rōma Riacutem Rōmānus riacutemsky

Latīnē latinsky) a veľkeacute piacutesmenaacute vytvaacuterajuacute niektoreacute skratky (SPQR = senātus pōpulusque

Rōmānus senaacutet a ľud riacutemsky)

Naacutezvy jednotlivyacutech piacutesmen zneli rovnako ako tie naše teda a beacute ceacute deacute atď

(abecedarius = žiak prvej triedy) Tieto naacutezvy vytvorili Etruskovia ktoriacute nimi nahradili

greacutecke menaacute alfa beacuteta atď

122 Latinskeacute hlaacutesky a ich vyacuteslovnosť

Latinskeacute hlaacutesky sa delia na samohlaacutesky (vōcālēs) dvojhlaacutesky (diphtongī)

a spoluhlaacutesky (cōnsonantēs)

Vokaacutely a e i o u y Mocircžu byť kraacutetke alebo dlheacute Prirodzenaacute kvantita latinskyacutech

samohlaacutesok je fonologickaacute vyacuteznamotvornaacute (podobne ako v greacutečtine slovenčine či v češtine

napr malum zlo ne mālum jablko populus ľud ne pōpulus topoľ) Dĺžka sa v latinčine označuje

vodorovnou čiarkou nad vokaacutelom (ā ē ī ō ū) ale len

z didaktickyacutech docircvodov Rimania dĺžky v piacutesme

neoznačovali a nenachaacutedzajuacute sa ani v modernyacutech

ediacuteciaacutech latinskyacutech textov (s vyacutenimkou učebniacutec)

Diftongy ae au ei eu oe ui Diftongy eu ei

ui sa vyskytujuacute len v citoslovciach (heu ach eheu

beda ei oh hui ha) v časticiach (seu lebo ceu ako)

a v cudziacutech slovaacutech (Eurōpa Euroacutepa) V ostatnyacutech

priacutepadoch sa vyslovujuacute oddelene (ne-uter nijakyacute re-us

vinnyacute)

Za to že poznaacuteme kvantitu

latinskyacutech slov vďačiacuteme

čiastočne zachovanyacutem uacutedajom

riacutemskych gramatikov

predovšetkyacutem však latinskej

poeacutezii Bola piacutesanaacute časomernou

prozoacutediou v ktorej je

rozhodujuacuteca kvantita slabiacutek

a teda okrem ineacuteho aj dĺžka

samohlaacutesok

21

Zaacutekladneacute pravidlaacute latinskej vyacuteslovnosti

dokaacutežeme rekonštruovať na zaacuteklade svedectva staryacutech

gramatikov z prepisov do greacutečtiny a zo stredovekej

tradiacutecie Po rozpade Riacutemskej riacuteše sa vyacuteslovnosť

latinčiny začala prispocircsobovať vyacuteslovnosti jazykov

romaacutenskych naacuterodov Tieto rozdiely sa udržali dodnes

Každyacute naacuterod uchovaacuteva vlastnuacute vyacuteslovnosť latinčiny

prispocircsobenuacute svojmu jazyku Naša vyacuteslovnosť sa

definitiacutevne ustaacutelila na rakuacutesko-uhorskyacutech gymnaacuteziaacutech

v 19 storočiacute Pravidlaacute vyacuteslovnosti ktoraacute je normatiacutevna

v slovenskom stredoškolskom a vysokoškolskom

prostrediacute suacute

grafeacutemu i vyslovujeme na začiatku slova pred

vokaacutelom ako j iam (jam) už vo vnuacutetri slova

medzi dvoma vokaacutelmi vyslovujeme i ako jj

maior (majjor) vaumlčšiacute eius (ejjus) jeho

V greacuteckych slovaacutech je i vždy samohlaacuteskoveacute

Iōnēs (Ioacuteneacutes) Ioacutenovia

diftongy ae oe znejuacute ako slovenskeacute eacute Caesar

(Ceacutezar) proelium (preacutelium) boj Ak sa maacute

diftong vysloviť oddelene kladuacute sa nad druhyacute

vokaacutel dve bodky alebo čiarka poeumlta alebo

poēta baacutesnik

c vyslovujeme ako slovenskeacute c pred e i y ae

oe eu cēna obed cibus jedlo caelum nebo

atď všade inde sa vyslovuje ako k cor srdce

caput hlava clārus slaacutevny locus miesto dīc

povedz

d t n pred i e sa nemaumlkčiacute dīcō (dyacutekoacute)

hovoriacutem tibi (tybi) tebe decem desať

ngu sa vyslovuje ako ngv lingua (lingva)

jazyk

ph sa vyslovuje ako f philosophia (filozofia)

Piacutesmeno C bolo pocircvodne

znakom pre hlaacutesku k i g Až

neskocircr od pol 3 stor pred Kr

došlo s rozvojom literaacuterneho

života pod vplyvom rozdielnej

vyacuteslovnosti (nezneleacute k ne zneleacute

g) k rozlišovaniu aj v grafike C

versus G V klasickej latinčine

sa c vyslovovalo ako k bez

ohľadu na foneacutemu ktoraacute

nasledovala

Zvyšky stareacuteho pravopisu G suacute

zachovaneacute v skratkaacutech osobnyacutech

mien C = Gāius a Cn =

Gnaeus

K sa zachovalo len

v niekoľkyacutech slovaacutech K = Kal

= Kalendae prvyacute deň v mesiaci

Karthāgō (ale i Carthāgō)

mesto v severnej Afrike K =

Kaesō osobneacute meno

Naše U označovali Rimania

grafeacutemou V Dnes ich už

v piacutesme rozlišujeme

Y a Z sa vyskytujuacute len

v greacuteckych slovaacutech

Reštituovanaacute vyacuteslovnosť

V polovici 20 storočia vznikla

snaha zjednotiť latinskuacute

vyacuteslovnosť na zaacuteklade

predpokladaneacuteho stavu

v klasickej dobe V mnohyacutech

krajinaacutech tuacuteto tzv reštituovanuacute

čiže obnovenuacute vyacuteslovnosť

prijali Dvojhlaacutesky ae oe

vyslovujeme [aacutee] [oacute

e] saepe

[saacuteepe] poena [poacuteena] ndash obe

slovaacute suacute dvojslabičneacute Greacutecke

piacutesmeno y sa vyslovuje uuml

Piacutesmeno c znie ako k všade teda

aj pred e a i Spojenie ti

vyslovujeme ako ti aj pred

nasledujuacutecou samohlaacuteskou

amīcitia [amiacutekitia] Znak v

označuje zvuk anglickeacuteho w

Piacutesmeno h sa nečiacuteta alebo znie

len veľmi slabo

22

qu sa vyslovuje ako kv aqua (akva) voda

rh sa vyslovuje ako r rhētor (reacutetor) rečniacutek učiteľ rečniacutectva

s sa medzi vokaacutelmi a spravidla medzi vokaacutelom a konsonantmi m n l vyslovuje ako z

rōsa (roza) ruža mensis (meacutenzis) mesiac pulsus (pulzus) zahnanyacute

ti vyslovujeme pred vokaacutelom alebo pred ae ako ci grātia (graacutecija) vďaka dīvitiae

(dyacutevicijeacute) bohatstvo ALE po s t x tiež ak maacute priacutezvuk a v greacuteckych slovaacutech

vyslovujeme ako ty bestia (bestya) zviera mixtiō (mixtyoacute) zmiešanina tōtīus (toacutetyacuteus)

celeacuteho Miltiadēs (Miltyadeacutes) Miltiadeacutes greacutecky štaacutetnik

123 Kvantita slabiacutek

V latinčine rozlišujeme nielen kraacutetke a dlheacute vokaacutely ale aj kraacutetke a dlheacute slabiky

Slabika je kraacutetka vtedy keď obsahuje kraacutetky vokaacutel po ktorom nasleduje iba jednoduchyacute

konsonant populus ľud Ak však za kraacutetkym vokaacutelom nasledujuacute aspoň dva konsonanty

slabika je dlhaacute

Latinskeacute slabiky suacute teda dlheacute 1 prirodzene keď obsahujuacute dlhyacute vokaacutel alebo diftong

nātūra priacuteroda aurum zlato 2 poziacuteciou keď po kraacutetkej slabike nasleduje skupina aspoň

dvoch konsonantov modestia skromnosť Rimania ciacutetili oba druhy slabiacutek celkom prirodzene

ako dlheacute Treba však poznamenať že kombinaacutecia jedneacuteho z konsonantov p b t d c g na

prvom a l alebo r na druhom mieste konsonantickej skupiny nemaacute na dĺžku slabiky vplyv

slabika s kraacutetkym vokaacutelom ostaacuteva kraacutetka (integra ndash druhaacute slabika je kraacutetka i keď pre

baacutesnikov nie vždy)

Tento dvojityacute typ kvantity je rozhodujuacuteci pre miesto slovneacuteho priacutezvuku

124 Priacutezvuk latinskyacutech slov

Latinskeacute slovaacute sa skladajuacute z priacutezvučnyacutech a nepriacutezvučnyacutech slabiacutek Priacutezvuk sa v piacutesme

neoznačuje Jednoslabičneacute slovaacute (okrem predložiek a spojok) majuacute priacutezvuk vždy

Dvojslabičneacute slovaacute majuacute priacutezvuk na predposlednej slabike Troj- a viacslabičneacute slovaacute majuacute

priacutezvuk

1 na predposlednej slabike ak je taacuteto dlhaacute laudāmus honestus

2 na tretej slabike od konca ak je predposlednaacute slabika kraacutetka fēmina lēgimus

23

Znamenaacute to že priacutezvuk sa mocircže (na rozdiel od slovenčiny) v jednotlivyacutech tvaroch jedneacuteho

slova pohybovať napr amor ndash amōrem (laacuteska) tenebrae ndash tenebrārum (temnota) repetere ndash

repetō ndash repetāmus (opakovať)

125 Odraz klasickyacutech jazykov vo zvukovej straacutenke slovenčiny

Suacutečasťou našej slovnej zaacutesoby je množstvo slov pochaacutedzajuacutecich ešte z antiky

Použiacutevame ich v odbornej ale i bežnej každodennej komunikaacutecii bez toho aby sme si

uvedomili že ich vyacuteslovnosť a pravopis je ovplyvnenyacute klasickyacutemi jazykmi a nie vždy

zodpovedaacute slovenskeacutemu jazykoveacutemu uacutezu

Slovenčina patriacute k tzv zaacutepadoslovanskyacutem jazykom do ktoryacutech mnoheacute slovaacute antickeacuteho

pocircvodu neprenikli na rozdiel od vyacutechodoslovanskyacutech

jazykov priamo z greacutečtiny ale prostredniacutectvom

latinčiny ktoraacute zachovala pocircvodnuacute klasickuacute greacutecku

vyacuteslovnosť i pravopis tyacutechto slov Vo

vyacutechodoslovanskyacutech jazykoch sa prejavuje vyacuteslovnosť

greacuteckych hlaacutesok z 9 ndash 10 stor (obdobie vzniku

cyriliky z greacuteckej alfabety) ktoraacute bola v niektoryacutech

priacutepadoch odlišnaacute ako v obdobiacute klasickej ioacutensko-

attickej greacutečtiny Napriacuteklad litera Β β (beacuteta b)

označovala v byzantskej greacutečtine hlaacutesku v vokaacutel Η η

(eacuteta eacute) sa vyslovoval ako i litera Θ θ (theacuteta th) sa

vyslovovala ako f Z pocircvodneacuteho greacuteckeho Βαβυλών (Babyloacuten) maacuteme preto dnes v ruštine

Вавилόн (Vaviloacuten) ale v slovenčine Babylon z greacuteckeho ῥήτώρ (rheacutetoacuter) ruskeacute рuacuteтор (riacutetor)

a slovenskeacute reacutetor z greacuteckeho καθέδρα (kathedra) ruskeacute кaacuteфедра (kaacutefedra) a slovenskeacute

katedra

Pri slovaacutech ktoreacute obsahujuacute diftong je situaacutecia zložitejšia Starogreacutecky diftong αι (ai

v byzantskej vyacuteslovnosti e) sa vo vlastnyacutech menaacutech spravidla zachovaacuteva napr Aischylos

(Αἰσχύλος) Aiolos (Αἴολος) ale Etioacutepia (Αἰθιοπία) v apelatiacutevach však nachaacutedzame eeacute cez

latinskyacute diftong ae (e) napr gr σφαῖρα (sfaira) gt lat sphaera slovenskeacute sfeacutera gr αἵρεσις

(hairesis) gt lat haeresis slovenskeacute hereacuteza

V priacutepadoch korelaacutecie tvrdostimaumlkkosti (dď tť nň) pri viac menej zdomaacutecnenyacutech

slovaacutech nie je vyacuteslovnosť slov pochaacutedzajuacutecich z klasickyacutech jazykov ovplyvnenaacute slovenskyacutemi

Vyacutechodoslovanskeacute naacuterody ndash Rusi Ukrajinci Bielorusi

Zaacutepadoslovanskeacute naacuterody ndash Poliaci Ćesi Slovaacuteci Lužickiacute Srbi

Juhoslovanskeacute naacuterody ndash Bulhari Macedoacutenci Srbi Čiernohorci Slovinci Chorvaacuteti

24

pravidlami diktaacutetor disk titul kritika panika nivelaacutecia atď V slovenčine sa odraacuteža aj

dvojakaacute vyacuteslovnosť latinskeacuteho c (ako k alebo c) Vo vlastnyacutech menaacutech sa pritom zvykne

zachovaacutevať aj pocircvodnyacute latinskyacute pravopis (Cato Claudius) Všeobecneacute menaacute sa piacutešu domaacutecim

pravopisom (kauza kultuacutera klasika)

126 Vyacuterazy antickeacuteho pocircvodu v slovnej

zaacutesobe slovenčiny

Z najstaršej doby preberajuacute zaacutepadoslovanskeacute

jazyky (a teda aj slovenčina) obzvlaacutešť latinskeacute slovaacute

suacutevisiace s naacuteboženskou a cirkevnou tradiacuteciou napr

klaacuteštor (lt claustrum od claudo = uzatvaacuteram) kostol (lt

castellum) pašie (lt passiō = utrpenie)

Neskocircr prenikajuacute do slovanskyacutech jazykov

rocircznymi cestami opaumlť prevažne z latinčiny ale

prostredniacutectvom nemeckeacuteho alebo romaacutenskeho

prostredia mnoheacute ďalšie slovaacute latinskeacuteho priacutep

latinsko-greacuteckeho pocircvodu napr škola (lt lat schōla lt

gr σχολή) komnata (lt lat caminata = miestnosť

s ohniskom gr κάμινος pec ohnisko) kalamaacuter (lt lat

calamarium lt calamus = trstina) skriňa (lt lat

scrinium = puzdro skriňa)

Najviac slov s latinskyacutemi a greacuteckymi koreňmi

sa dostalo do slovanskyacutech jazykov pod vplyvom

zaacutepadoeuroacutepskych jazykov najmauml od 16 storočia

a mnoheacute z nich fungujuacute dodnes ako internacionalizmy

Najčastejšiacutem zdrojom vyacutepožičiek bola francuacutezština

v ktorej pramenia vyacuterazy z oblasti politiky

diplomacie umenia moacutedy stravovania napr republika (lt lat rēs pūblica = vec verejnaacute)

kandidaacutet (lt lat candidus = biely čistyacute nepoškvrnenyacute) moacuteda (lt lat modus = spocircsob) menu

(lt lat minūtus lt minuere = zmenšenyacute počet jedaacutel)

V starovekom Riacuteme bolo

potrebneacute pri uchaacutedzaniacute sa o uacuterad

podať prihlaacutešku V priacutepade ak

bola prihlaacuteška uchaacutedzača

praacutevoplatnaacute nosil na verejnosti

bielu toacutegu (toga candida) Takto

mohla aj verejnosť veľmi

jednoducho kontrolovať jeho

spraacutevanie sa Uchaacutedzač

oblečenyacute do bielej toacutegy =

candidatus

25

V ekonomickej a komerčnej sfeacutere nachaacutedzame rad vyacuterazov talianskeho pocircvodu napr

brutto (lt lat brutus = hrubyacute) manko (lt lat mancus = kusyacute neuacuteplnyacute) inkaso (tal sloveso

incassare dať peniaze do pokladne tal cassa lt lat capsa = puzdro skrinka)

Z angličtiny pochaacutedzajuacute vyacuterazy pre oblasť techniky tradičnej i suacutečasnej V tomto

priacutepade možno hovoriť o skrytyacutech latinizmoch napr procesor (lt lat prōcedō = pokračujem)

enter (lt lat intrō = vstupujem) manažeacuter (angl to manage z tal maneggiare lt z lat manū

agō = konaacutem tvoriacutem rukou)

Na prevažne latinskom zaacuteklade je vytvorenaacute lingvistickaacute terminoloacutegia a na kombinaacutecii

greacuteckych a latinskyacutech prvkov je zas založeneacute umelo vytvoreneacute pomenovanie jednotiek

metrickej suacutestavy napr meter (lt gr μέτρον = miera) gram (lt gr γράμμα = zaacuteznam) deka- (lt

gr δέκα = 10) hekto- (lt gr ἑκατόν = 100) kilo- (lt gr χίλιοι = 1000) deci- (lt lat decem =

10) centi- (lt lat centum = 100) mili- (lt lat mille = 1000)

26

13 Mennaacute a slovesnaacute flexia v latinčine

131 Mennaacute flexia

Podstatneacute menaacute (nōmina substantīva) suacute zaacutekladnyacutem slovnyacutem druhom a v raacutemci

slovnej zaacutesoby tvoria najpočetnejšiu skupinu S tyacutem ako sa menia a rozširujuacute ľudskeacute

vedomosti a skuacutesenosti meniacute sa i slovnaacute zaacutesoba nevyhnutnaacute na zachytenie mimojazykoveacuteho

sveta V uacutelohe substantiacutev mocircžu v latinčine vystupovať aj slovaacute ktoreacute pocircvodne nie suacute

substantiacutevami V takyacutechto priacutepadoch hovoriacuteme o substantivizaacutecii napr suprēmum valē

(poslednyacute pozdrav valē = imperatiacutev buď zdravyacute)

Substantiacuteva pomenuacutevajuacute samostatneacute pojmy veciacute (substanciiacute) v raacutemci gramatickyacutech

kategoacuteriiacute rodu čiacutesla a paacutedu

Rod substantiacutev klasickej latinčiny je určenyacute buď ich vyacuteznamom (prirodzenyacute rod) alebo

koncovkou (gramatickyacute rod) Menaacute osocircb a zvierat majuacute prevažne prirodzenyacute rod (mužskyacute

alebo ženskyacute) menaacute veciacute mužskyacute ženskyacute alebo strednyacute rod V latinčine však existujuacute i

viacrodoveacute substantiacuteva (commūnia) ktoreacute označujuacute jednyacutem slovom mužskyacute aj ženskyacute rod

(napr cīvis m občan f občianka sacerdōs m kňaz f kňažka) V ľudovej latinčine sa

rozlišovanie maskuliacuten a feminiacuten zachovalo neutrum však zaniklo a substantiacuteva patriace

k tejto rodovej triede sa stali maskuliacutenami alebo feminiacutenami Menaacute naacuterodov mužskyacutech

bytostiacute vetrov a mesiacov suacute v latinčine vždy maskuliacutena menaacute riek suacute vaumlčšinou maskuliacutena

menaacute ženskyacutech bytostiacute stromov krajiacuten ostrovov a miest feminiacutena

Kategoacuteria čiacutesla poukazuje na počet substanciiacute V latinčine sa prejavuje len singulaacuterom

alebo pluraacutelom Singulaacuter však neznamenaacute že pomenovanaacute vec alebo jav pozostaacuteva

nevyhnutne len z jedneacuteho člena mocircže označovať i skupinu totožnyacutech alebo rovnako

charakterizovanyacutech osocircb či veciacute Podobne aj pluraacutel

nemusiacute označovať mnohosť Tak ako v slovenčine

existujuacute aj v latinčine slovaacute ktoreacute majuacute len singulaacuter

(napr slovenskeacute liacutestie latinskeacute plebs = ľud) alebo

naopak len pluraacutel (napr slovenskeacute nožnice latinskeacute

castra = vojenskyacute taacutebor) alebo majuacute v singulaacuteri

a pluraacuteli rocirczny vyacuteznam napr latinskeacute littera (sg) =

piacutesmeno litterae (pl) = list

Kategoacuteria paacutedu naznačuje syntaktickeacute funkcie

(vetneacute vzťahy) substantiacutev Latinčina maacute šesť paacutedov

Latinskeacute pluralia tantum

(substantiacuteva majuacutece len pluraacutel

pomnožneacute substantiacuteva) typu

nuptiae (svadba) feriae

(sviatky slaacutevnosti) epulae

(hostina hody) suacute typologicky

bliacutezke slovenskyacutem naacutezvom

rocircznych rodinnyacutech a inyacutech

slaacutevnostiacute ako suacute napr

narodeniny krstiny meniny

hody a i

27

Prvyacute paacuted nazyacutevali Rimania cāsūs nominatīvus (paacuted ktoryacute pomenuacuteva nomināre = nazyacutevať)

Druhyacute paacuted mal viacero naacutezvov (c patrius = otcovskyacute pretože udaacuteval pocircvod ndash čiacute syn alebo

dceacutera c possessīvus pretože ukazoval komu čo patriacute ndash čia vec c generalis pretože bol

vyacutechodiskom pre tvorbu ďalšiacutech tvarov od ich zaacutekladu ndash corpus corpor-is c qualitātis

pretože udaacuteval vlastnosť niečoho c partitīvus pretože udaacuteval celok z ktoreacuteho sa uvaacutedza

nejakaacute časť) Zo všetkyacutech naacutezvov sa ujal naacutezov genitīvus (rodinnyacute) Tretiacutem paacutedom sa

vyjadroval predovšetkyacutem vyacuteznam daacutevania a bol preto nazyacutevanyacute casus datīvus (dare = daacutevať)

Štvrtyacute paacuted nazyacutevali Greacuteci πτῶσις αἰτιατική (ptoacutesis aitiatikeacute = priacutečinnyacute paacuted) Riacutemski gramatici

sa mylne domnievali že je tento termiacuten vytvorenyacute od slovesa αἰτιᾶσθαι (aitiasthai =

obviňovať) a preto paacuted nazvali accūsatīvus (obviňovaciacute accūsāre = obviňovať) Piaty paacuted

nazyacutevali v Riacuteme cāsūs vocatīvus (volaciacute vocāre = volať) Vokatiacutev nie je pravyacutem paacutedom stojiacute

gramaticky mimo vety Zvlaacuteštny tvar pre vokatiacutev existuje v latinčine len v singulaacuteri o-

deklinaacutecie (2 deklinaacutecia) V ostatnyacutech priacutepadoch sa pri osloveniacute použiacuteva nominatiacutev

Spomenutyacutech paumlť paacutedov maacute latinčina so slovenčinou spoločnyacutech navyše maacute ešte ablatiacutev (paacuted

odlukovyacute) ktoryacute zodpovedaacute tak slovenskeacutemu lokaacutelu ako aj inštrumentaacutelu

Latinskeacute substantiacuteva sa rovnako ako slovenskeacute

skloňujuacute V latinčine existuje paumlť typov skloňovania

ktoreacute v podstate na rozdiel od slovenčiny nemajuacute

nijakyacute vzťah ku gramatickeacutemu rodu substantiacutev Každeacute

latinskeacute substantiacutevum sa daacute jednoznačne zaradiť do

jedneacuteho z piatich typov skloňovania do jednej

z deklinaacuteciiacute (dēclinātiō) Skloňovanie sa v latinčine

realizuje podobne ako v slovenčine pripaacutejaniacutem

paacutedovyacutech koncoviek ku kmeňu Aby sme mohli

substantiacuteva skloňovať musiacuteme poznať genitiacutev

singulaacuteru (umožňuje zaradenie substantiacuteva do jednej

z piatich deklinaacuteciiacute) a kmeň slova pretože k nemu sa

pripaacutejajuacute koncovky jednotlivyacutech paacutedov (kmeň

dostaneme po odtrhnutiacute koncovky genitiacutevu singulaacuteru

resp pluraacutelu -(r)um) Nominatiacutev singulaacuteru prezraacutedza

spoľahlivo deklinaacuteciu do ktorej substantiacutevum patriacute

len v menšine priacutepadov Pocircvodnyacute slovnyacute zaacuteklad bol

totiž v nominatiacuteve často rocircznymi jazykovyacutemi procesmi

1 deklinaacutecia

femina feminae f = žena

poēta poētae m = baacutesnik

2 deklinaacutecia

servus servī m = otrok

puer puerī m = chlapec

ager agrī m = pole

laurus laurī f = vavriacuten

verbum verbī n = slovo

3 deklinaacutecia

victor victōris m = viacuteťaz

nomen nominis n = meno

oratiō oratiōnis f = reč

mare maris n = more

caput capitis n = hlava

4 deklinaacutecia

exercitus exercitūs m = vojsko

manus manūs f = ruka

cornū cornūs n = roh paroh

5 deklinaacutecia

diēs diēī mf = deň

rēs reī f = vec

28

podstatne zmenenyacute V genitiacuteve singulaacuteru ale ostal naproti tomu zjavnyacute napr iter (N sg)

itineris (G sg) = cesta Od kmeňa substantiacutev sa tvoria aj odvodeniny napr lex legis (zaacutekon)

ndash legaacutelny nox noctis (noc) ndash nocturno genus generis (rod) ndash generaacutecia mens mentis

(myseľ) ndash mentaacutelny facultās facultātis (možnosť) ndash fakultatiacutevny

Koncovka genitiacutevu singulaacuteru sa uvaacutedza v každom slovniacuteku za nominatiacutevom

substantiacuteva Substantiacuteva 1 deklinaacutecie majuacute v G sg koncovku -ae substantiacuteva 2 deklinaacutecie

koncovku -ī substantiacuteva 3 deklinaacutecie koncovku -is substantiacuteva 4 deklinaacutecie -ūs a napokon

substantiacuteva 5 deklinaacutecie koncovku -ēī-eī

Pre všetky deklinaacutecie platia nasledujuacutece formaacutelne pravidlaacute

1 neutraacute majuacute bez vyacutenimky tvar akuzatiacutevu singulaacuteru totožnyacute s nominatiacutevom singulaacuteru

2 všetky neutraacute majuacute v nominatiacuteve a v akuzatiacuteve pluraacutelu koncovku -a

3 vo všetkyacutech deklinaacuteciaacutech znie ablatiacutev pluraacutelu rovnako ako datiacutev pluraacutelu

132 Vzťah latinčiny k morfoloacutegii a tvorbe slov slovenskeacuteho jazyka

Pokiaľ ide o morfologickeacute javy mocircžeme vzťah latinčiny (greacutečtiny) k slovenčine

sledovať predovšetkyacutem na lexikaacutelnych jednotkaacutech latinsko-greacuteckeho pocircvodu Slovenčina

tvoriacute pri zaraďovaniacute substantiacutevnych latinizmov do

deklinačneacuteho systeacutemu tvary zvaumlčša (nie však celkom

docircsledne) od latinskeacuteho zaacutekladu napr pri maskuliacutenach

na -us -ius realizm-us realizm-u egoizm-us egoizm-

u exit-us exit-u logaritm-us logaritm-u laps-us

laps-u August-us August-a Vergili-us Vergil-ia a i

Naproti tomu mnoheacute podobneacute substantiacuteva

ktoreacute suacute siacutece utvoreneacute od latinskyacutech slovnyacutech

zaacutekladov ale pri ktoryacutech koncoveacute -us nie je

nominatiacutevnou koncovkou lež suacutečasťou kmeňa alebo

širšej koncovky a tiež substantiacuteva cudzieho (nie

latinskeacuteho) pocircvodu sa skloňujuacute s ponechaniacutem -us vo

všetkyacutech paacutedoch Do tejto skupiny patria napr vyacuterazy

autobus omnibus reacutebus bambus kaktus luxus a i

Radia sa sem aj niektoreacute slovaacute latinskeacuteho

pocircvodu pri ktoryacutech je siacutece -us nominatiacutevnou

Omnibus ndash dopravnyacute

prostriedok ktoryacute vznikol

v roku 1825 vo Francuacutezsku Bol

použiacutevanyacute ako dostavniacutekovaacute

doprava na trati Nantes ndash

Richebourg

Voiture omnibus = voz pre

všetkyacutech všetkyacutem skraacuteteneacute na

omnibus a neskocircr na bus

lat omnis = všetok (omnibus =

D pl všetkyacutem)

29

koncovkou ale ktoreacute nadobudli inyacute vyacuteznam akyacute mali

v latinčine takže v ich štylistickom použiacutevaniacute nastal

posun a tyacutem sa stratila aj kontinuita s pocircvodnyacutem

skloňovaniacutem Takyacutemi suacute napr vyacuterazy cirkus cirkusu

humus humusu funus funusu (ale funebraacutek ndash tvar

odvodenyacute od slovneacuteho zaacutekladu funus funebris m) a i

Rešpektovanie latinskeacuteho deklinačneacuteho systeacutemu

je v protiklade k princiacutepu nemennosti zaacutekladnej

morfeacutemovej skladby slova ktoryacute je vlastnyacute napr ruštine Taacute skloňovanie substantiacutev

zdomaacutecňuje a to buď tak že zachovaacuteva pocircvodnuacute latinskuacute koncovku nominatiacutevu v celom

skloňovaniacute napr казус -уса (kaacutezus kaacutezusa) alebo ju celkom vypuacutešťa napr Юлий -ия

(Julij Julija) Princiacutep morfeacutemovej nemennosti prenikaacute pod vplyvom hovoroveacuteho uacutezu aj do

slovenčiny napr viacuterus viacuteru aj viacuterusu

Vzťah latinskyacutech a slovenskyacutech substantiacutev možno do istej miery sledovať aj v

ich rodovej charakteristike Slovenčina veľmi často zachovaacuteva pri slovaacutech pochaacutedzajuacutecich

z latinčiny ich pocircvodnyacute rod napr doctor ndash doktor (muž rod) professor ndash profesor (muž rod)

auctoritās ndash autorita (žen rod) facultās ndash fakulta (žen rod) praesidium ndash preziacutedium (str

rod) laboratorium ndash laboratoacuterium (str rod) Rod si teda udržali latinskeacute maskuliacutena na -or

neutraacute na -um-ium a feminiacutena na -tās Latinskeacute feminiacutena so sufixom -tiō-siō majuacute

v slovenčine zakončenie -cia-zia napr resolutiō ndash rezoluacutecia imitatiō ndash imitaacutecia corruptiō ndash

korupcia invasiō ndash invaacutezia a i

133 Slovesnaacute flexia

Slovesaacute (verba) suacute zaacutekladnyacutem slovnyacutem druhom pomenuacutevajuacutecim procesuaacutelne priacuteznaky

substanciiacute Všetky tvary latinskeacuteho slovesa sa rozdeľujuacute podľa gramatickeacuteho rodu na určiteacute

a neurčiteacute slovesneacute tvary Určiteacute slovesneacute tvary suacute tie ktoreacute označujuacute všetky gramatickeacute

vyacuteznamy najmauml osobu a čiacuteslo Neurčiteacute slovesneacute tvary neoznačujuacute osobu a čiacuteslo

Slovesnaacute flexia či časovanie (coniugātiō) sa v latinčine vyznačuje schopnosťou

vyjadrovať slovesnyacute rod čas spocircsob osobu a čiacuteslo

Rod (genus) latinskyacutech slovies je dvojakyacute činnyacute (g āctīvum) a trpnyacute (g passīvum)

V latinčine podobne ako v slovenčine deliacuteme slovesaacute v aktiacuteve na predmetoveacute

a bezpredmetoveacute pričom sa predmetoveacute členia ďalej na prechodneacute (trānsītīva) a neprechodneacute

Pri preklade je tiež nevyhnutneacute

nezabuacutedať na fakt že latinskyacute

svet nie je identickyacute s tyacutem našiacutem

a aj zdanlivo rovnakeacute veci mocircžu

mať inyacute obsah (napr dom voz

lampa vojak sloboda a pod)

30

(intrānsītīva) Prechodneacute slovesaacute majuacute predmet v prostom akuzatiacuteve neprechodneacute slovesaacute

v inom prostom paacutede alebo v predložkovom paacutede Uacuteplneacute pasiacutevum vytvaacuterajuacute len prechodneacute

slovesaacute Pri neprechodnyacutech slovesaacutech sa použiacuteva pasiacutevum iba v 3 os sg (pugnātur = bojuje

sa) Latinskeacute pasiacutevum maacuteva často zvratnyacute (reflexiacutevny) vyacuteznam (lavor = umyacutevam sa)

Latinskyacute jazyk rozlišuje šesť časov ndash jeden priacutetomnyacute (tempus praesēns) tri minuleacute (t

imperfectum t perfectum t plūsquamperfectum) a dva buduacutece (t futūrum prīmum t futūrum

exāctum)

Slovesneacute spocircsoby suacute v latinčine tri (tzv

osobneacute) oznamovaciacute (modus indicātīvus) rozkazovaciacute

(m imperātīvus) a spojovaciacute (m coniūnctīvus)

Indikatiacutev predstavuje proces vyjadrenyacute slovesom ako

skutočnyacute konjunktiacutev ako takyacute ktoryacute hovoriaci alebo

autor predpokladaacute a imperatiacutev označuje snahu

hovoriaceho alebo autora ovplyvniť spraacutevanie

adresaacuteta

Okrem troch osobnyacutech maacute latinčina aj paumlť

neosobnyacutech spocircsobov ktoreacute neoznačujuacute ani osobu ani

čas Ide o menneacute tvary Infinitiacutev je slovesneacute

substantiacutevum ktoreacute maacute menneacute i slovesneacute vlastnosti

Ako meno je neutrom singulaacuteru ako sloveso vyjadruje

rod aktiacutevny alebo pasiacutevny Nevyjadruje čas ako takyacute

ale len časovyacute vzťah (tvoriacute sa infinitiacutev preacutezenta

perfekta a futuacutera) Supiacutenum je slovesneacute substantiacutevum

ktoreacute maacute len dva paacutedy Supiacutenum na -um (akuzatiacutev) maacute

funkciu priacuteslovkoveacuteho určenia smeru uacutečelu pri

slovesaacutech pohybu a supiacutenum na -u (ablatiacutev) ktoreacute maacute

funkciu priacuteslovkoveacuteho určenia obmedzenia (naznačuje

že tvrdenie neplatiacute všeobecne ale len v určitom

zmysle) pri niektoryacutech adjektiacutevach Gerundium

(slovesneacute substantiacutevum na -nd) je v podstate

skloňovanyacute infinitiacutev preacutezenta zvaumlčša aktiacuteva Maacute len

štyri paacutedy (genitiacutev datiacutev akuzatiacutev ablatiacutev)

Gerundiacutevum (slovesneacute adjektiacutevum na -nd) maacute pasiacutevny

Legenda

lat legere = čiacutetať gerundiacutevum

legendum = niečo maacute musiacute byť

čiacutetaneacute (legenda = tvar pluraacutelu)

1 rozpraacutevanie nepodloženeacute

skutočnosťou o nejakej

osobnosti či udalosti pocircvodne

rozpraacutevanie o živote svaumltyacutech

ktoreacute bolo treba čiacutetať v určityacutech

dňoch

Legenda o sv Jurajovi

2 vysvetlivky na mape skratky

značky na mape treba čiacutetať ako

suacute vysvetleneacute

3 veľmi znaacutema osobnosť

31

vyacuteznam ku ktoreacutemu sa pripaacuteja modaacutelny vyacuteznam

nutnosti alebo možnosti Particiacutepium je adjektiacutevum

odvodeneacute od slovesa V texte zastupujuacute particiacutepiaacute

v najjednoduchšom priacutepade uacutelohu adjektiacutev (napr

mulier amans = milujuacuteca žena videō virum

territum = vidiacutem vydeseneacuteho muža) častejšie však

plnia ineacute uacutelohy V spojeniacute so substantiacutevom alebo

zaacutemenom sa často použiacutevajuacute tam kde by sme

v slovenčine použili vedľajšiu vetu a v tzv vaumlzbe

ablatiacutevu absoluacutetneho sa použiacuteva dokonca na uacuterovni

samostatnej vety Latinčina rozlišuje dve aktiacutevne

(part preacutezenta a futuacutera) a jedno pasiacutevne particiacutepium

(part perfekta) Particiacutepia sa skloňujuacute

V slovesnej flexii sa rozlišujuacute tri osoby

(personae) 1 2 3 a čiacuteslo (numerus) je dvojakeacute

jednotneacute (n singulāris) a množneacute (n plūrālis)

Každeacute latinskeacute sloveso je v slovniacutekoch

uvaacutedzaneacute nasledovne legō ere lēgī lēctum (=

zbierať zhromažďovať čiacutetať) pričom na

odvodzovanie tyacutechto štyroch tvarov neexistuje

žiadne pravidlo

legō = 1 os sg indikatiacutevu preacutezenta aktiacuteva (čiacutetam)

legere = infinitiacutev preacutezenta aktiacuteva (čiacutetať)

v kombinaacutecii s 1 osobou sa podľa neho daacute pri

každom slovese rozoznať do ktorej zo štyroch

slovesnyacutech tried (konjugaacuteciiacute) patriacute

1 os sg a infinitiacutev preacutezenta aktiacuteva reprezentujuacute tzv preacutezentovyacute kmeň z ktoreacuteho sa

tvoria mnoheacute slovesneacute tvary s priacutetomnyacutem minulyacutem i buduacutecim vyacuteznamom

lēgī = 1 os sg ind perfekta aktiacuteva (prečiacutetal som) tento tvar reprezentuje tzv perfektovyacute

kmeň z ktoreacuteho vychaacutedzajuacute mnoheacute latinskeacute slovesneacute tvary ktoreacute suacute zvaumlčša charakterizovaneacute

dokonavyacutem vyacuteznamom

lēctum = tzv supiacutenum maacutelo použiacutevanyacute tvar avšak docircležityacute pretože sa od neho odvodzujuacute

ďalšie slovesneacute tvary reprezentuje tzv supiacutenovyacute kmeň

Kmeň particiacutepia preacutezenta aktiacuteva

(zjavnyacute v genitiacuteve sg laudans

laudantis videns videntis) je

v slovenčine viditeľnyacute v koncovke

mnohyacutech slov napr praesidens

praesidentis (predsedajuacuteci) ndash

prezident abstinens abstinentis

(zdržiavajuacuteci sa) ndash abstinent

patiens patientis (trpiaci) ndash

pacient

Od particiacutepia preacutezenta aktiacuteva suacute

odvodeneacute aj feminiacutena ako napr

tolerans tolerantis (znaacutešajuacuteci) ndash

tolerancia distans distantis

(vzdialenyacute) ndash dištancia a i

V slovesnyacutech tvaroch odvodenyacutech

od preacutezentoveacuteho kmeňa majuacute

všetky slovesaacute rovnakeacute osobneacute

koncovky (označujuacute čiacuteslo

a zaacuteroveň aj osobu)

aktiacutevum

-ōm -s -t -mus -tis -nt

pasiacutevum

-(o)r -ris -tur -mur -minī -ntur

Koncovky zostaacutevajuacute vo všetkyacutech

tvaroch preacutezentoveacuteho kmeňa

konštantneacute i keď sa hlaacutesky pred

koncovkou menia a vyjadrujuacute tak

čas a spocircsob Napriacuteklad legimus =

čiacutetame legēmus = budeme čiacutetať

legēbāmus = čiacutetali sme legāmus =

nech čiacutetame legerēmus = čiacutetali by

sme

32

Ako od kmeňa substantiacutev aj od slovesnyacutech

kmeňov je možneacute tvoriť odvodeniny nie zriedkavo

aj z dvoch rozdielnych kmeňov toho isteacuteho slovesa

napr dirigo dirigere direxi directum (riadiť) ndash

dirigent direktor redigo redigere redegi

redactum (privaacutedzať spaumlť uviesť do stavu) ndash

redigovať redaktor moveo movere movi motum

(hyacutebať dojiacutemať) ndash movityacute motiacutev

Pod kmeňom rozumieme zaacutekladnuacute časť

slovesa v jednotlivyacutech časoch ktoraacute nesie jeho

vyacuteznam Ku kmeňu sa pripaacutejajuacute prefixy (predpony)

a sufixy (priacutepony) Podľa preacutezentoveacuteho slovesneacuteho

kmeňa rozdeľujeme latinskeacute slovesaacute do štyroch

slovesnyacutech tried konjugaacuteciiacute Pri rozdeleniacute hraacute rozhodujuacutecu uacutelohu samohlaacuteska ktoraacute sa pri

určityacutech slovesaacutech objavuje pred koncovkami

Latinskeacute konjugaacutecie

1 konj maacute v preacutezente pred

koncovkou vokaacutel āa vzor laudāre

2 konj sa pred koncovkou

vyznačuje vokaacutelom ēe vzor

monēre

3 konj je nepravidelnaacute pred

koncovkou sa striedajuacute vokaacutely

ieu vzor legere

4 konj maacute pred koncovkou vždy

īi vzor audīre

33

14 Predložky a predpony

Predložky sa vyskytujuacute jednak v spojeniach s paacutedovyacutemi formami mien jednak

v spojeniach so slovesami S paacutedmi mien (s vyacutenimkou nominatiacutevu a vokatiacutevu) vyjadrujuacute

rocirczne adverbiaacutelne vzťahy (miesto čas spocircsob priacutečina) Všetky predložky boli pocircvodne

adverbiaacute Pridaacutevali sa k menu v určitom paacutede na presnejšie vyjadrenie vzťahu alebo k slovesu

na bližšie určenie deja Vyacutevoj tyacutechto adverbiiacute šiel

dvojakyacutem smerom Buď sa tesnejšie spojili s menom

a stali sa predložkami alebo sa tesnejšie primkli k

slovesu a vznikli zloženeacute slovesaacute s predponami

Z historickeacuteho hľadiska rozdeľujeme predložky

na prvotneacute a druhotneacute Kyacutem v greacutečtine prvotneacute staršie

predložky funkciu adverbia stratili u druhotnyacutech

mladšiacutech byacuteva zachovanaacute Zo synchroacutenneho hľadiska

je medzi nimi docircležityacute rozdiel v tom že prvotneacute

predložky fungujuacute aj ako slovesneacute predpony druhotneacute

nie Niektoreacute latinskeacute predložky sa ako adverbiaacute

použiacutevajuacute aj v klasickej latinčine (post contra ante

intra infra supra circa atď)

Predložky vyjadrovali najprv priestorovyacute

vzťah Toto poniacutemanie ľahko prechaacutedzalo i na

vyjadrenie času Neskocircr sa začali použiacutevať aj na

vyjadrenie priacutečiny spocircsobu a inyacutech okolnostiacute deja

ktoreacute boli tiež chaacutepaneacute priestorovo

V spojeniacute so slovesnyacutemi formami si predložky

pocircvodne uchovaacutevali svoju samostatnosť ndash mohli byť

kladeneacute aj za sloveso priacutepadne byť oddeleneacute od

slovesa inyacutemi slovami Čoskoro sa však začali zrastať

so slovesom a menili sa tak na slovesneacute predpony (praeverbiaacute)

Slovesneacute predpony suacute suacutečasťou odbornyacutech termiacutenov a medzinaacuterodnyacutech slov a ich

poznanie je vyacutehodou či dokonca nevyhnutnosťou

Prvotneacute greacutecke predložky sa

spaacutejajuacute s jednyacutem s dvoma alebo

aj s troma paacutedmi Druhotneacute

predložky sa spaacutejajuacute (takmer)

vždy so substantiacutevom v genitiacuteve

Vaumlčšina latinskyacutech predložiek

sa spaacuteja s akuzatiacutevom

(naznačujuacute smer rozsah a pod)

alebo s ablatiacutevom (naznačujuacute

odluku miesto a pod) Niektoreacute

sa spaacutejajuacute s oboma paacutedmi

V neskorej latinčine sa počet

prvotnyacutech predložiek redukoval

Predložky s podobnyacutem

vyacuteznamom sa zamieňali napr

stieral sa rozdiel medzi de ex

ab Keď už ich vyacuteznamoveacute

odtienky neboli zreteľneacute jedna

predložka zviacuteťazila a nahradila

ostatneacute ndash v romaacutenskych

jazykoch prevlaacutedlo de

Tendencia k explicitnejšiemu

vyjadrovaniu viedla

k použiacutevaniu predložkovyacutech

paacutedov namiesto prostyacutech

V neskorej latinčine sa staacutele viac

použiacutevali predložkoveacute paacutedy až

sa dospelo k analytickeacutemu

stavu ktoryacute je v romaacutenskych

jazykoch

34

lat A AB ndash od

1 predložka

ab ovo (od vajca =) od prvopočiatku

ab origine od začiatku

ab extra zvonku z vonkajšej strany

a priori vopred z prvšieho

a posteriori na zaacuteklade skuacutesenostiacute

a dato odo dňa (vystavenia)

a die odo dňa

2 prefix

absolvent (ab + lat solvere = oslobodiť urobiť nezaacutevislyacutem)

abiturient (ab + lat iturus = hodlajuacuteci iacutesť odiacutesť)

abdikaacutecia (ab + lat dicere = hovoriť)

absencia (ab + lat esse = byť)

lat AD ndash k ku pri do

1 predložka

ad acta (aa) k (vybavenyacutem) spisom

ad rem k veci

ad hoc k tomuto pre tento priacutepad

ad infinitum do nekonečna

ad verbum doslova

ad informandum pre informaacuteciu

ad multos annos na dlheacute roky na zdravie

2 prefix

adaptaacutecia (ad + lat aptus = vhodnyacute spocircsobilyacute)

adverbium (ad + lat verbum = sloveso)

administratiacuteva (ad + lat ministrare = posluhovať)

V slovenčine (ale napr aj

v češtine a poľštine) sa prefix

ad- zmenil na a- (asimilaacutecia

aprobaacutecia a pod) Ineacute jazyky

(ruština nemčina angličtina

francuacutezština) však dodržiavajuacute

zdvojeneacute spoluhlaacutesky (asociaacutecia

ndash rus associacia nem

Assoziation angl association

rarr ad + socius = druh)

Vyacuteznam zdvojenia spoluhlaacutesky odliacutešenie latinskej predpony ad-

(kladnyacute vyacuteznam) od greacuteckej

predpony a- (negatiacutevny

vyacuteznam) asociaacutelny (asociaľnyj

asozial asocial) amoraacutelny

(amoralisch) asymetrickyacute

(asymetrisch) atď

Ak sa pri použitiacute greacuteckej

predpony a- začiacutena zaacuteklad slova

na samohlaacutesku vkladaacute sa za

predponu n a-n-alfabet a-n-

onym (gr onoma = meno) a-n-

algetikum (gr algos = bolesť)

35

pred niektoryacutemi spoluhlaacuteskami sa prefix ad spodobuje

akceleraacutecia (ad + lat celer = ryacutechly)

akumulaacutecia (accumulatio = ad + lat cumulatio = hromadenie)

agresia (aggressio = ad + lat gradi = pristuacutepiť)

lat ANTE ndash pred (skocircr vopred predchaacutedzajuacuteci)

gr ANTI- ndash proti

1 predložka

Hannibal ante portas Hannibal pred braacutenami

(Vyacutekrik zdesenia r 211 pred Kr keď Hannibal

postupoval proti Riacutemu)

2 prefix ante

antedatovať (ante + lat dare = daacutevať)

anteponovať (ante + lat ponere = klaacutesť)

prefix anti

antifašista antimilitarizmus

antipatia (anti + gr pathos = vaacutešeň utrpenie)

antikoncepcia (anti + lat concipere = počať)

antiseptikum (anti + gr seacutepsis = hnitie)

NB ndash v taliančine použiacutevajuacute v niektoryacutech priacutepadoch aj tuacuteto predponu vo vyacutezname pred

(napr antipasta = predjedlo anticamera = predsieň)

gr AUTO- ndash (autos =) saacutem

1 zaacutemeno

Gnoacutethi seauton (Nosce te ipsum) (Thaleacutes) Poznaj saacutem seba

Antoloacutegia

= gr anthos + lat legere

(anthos = kvet legere = zbierať)

rarr bdquozbierka kvetovldquo = zborniacutek

vybranyacutech praacutec

36

2 prefix

autobiografia (auto + gr bios = život grafein = piacutesať)

autogram (auto + gr gramma = piacutesmeno zaacutepis)

autonoacutemia (auto + gr nomos = zaacutekon)

autosugescia (auto + lat suggere = presviedčať prehovaacuterať)

automobil (auto + lat mobilis = pohyblivyacute)

ako skratka slova automobil

autodrom (+ gr dromos = beh pretekaacuterska draacuteha)

autogaraacutež (+ fr garer = dať na vedľajšiu koľaj priviesť do bezpečia)

ako skratka slova automat automatickyacute (gr automatos = saacutem od seba z vlastneacuteho

popudu)

autoblok (+ angl to block = zatarasiť blokovať)

lat BI- TRI- MULTI- ndash (bis =) dvakraacutet (tres =) tri (multus =) mnohyacute

Bis dat qui cito dat Dvakraacutet daacuteva kto ryacutechlo daacuteva

prefix

biatlon (bi + gr athlon = zaacutepas zaacutepolenie)

bicykel (bi + gr kyklos gt lat cyclus = koleso kruh)

bilateraacutelny trilateraacutelny multilateraacutelny (bi tri multi + lat latus -eris = strana bok)

bifokaacutelny (bi + lat focus = ohnisko)

lat DE DI- ndash o od podľa

1 predložka

de facto podľa skutočnosti skutočne

de iure podľa praacuteva praacutevom

de dato (dd) odo dňa vyhotovenia

de die in diem zo dňa na deň

De mortuis nihil nisi bene O mŕtvych nič ak nie dobre (O mŕtvych len dobre)

37

De gustibus non est disputandum O chuti (vkuse) sa nemaacute diskutovať (škriepiť)

(Proti gustu žiaden dišputaacutet)

2 prefix

deskriptiacutevny (de + lat sribo ere scripsi scriptum = piacutesať)

deportovať (de + lat portare = niesť)

deponovať (de + lat ponere = klaacutesť)

dedukovať (de + lat ducere = viesť)

ďalšia vyacuteznamotvornaacute funkcia odstraacutenenie

pocircvodneacuteho zmyslu zaacutekladneacuteho slova

formovať ndash deformovať

centralizovať ndash decentralizovať

v našom pravopise sa niekedy prejavuje ako di-

= vyacuteznam našej predpony roz-

dislokaacutecia (+ lat locus = miesto)

distribuacutecia (+ lat tribuere = udeľovať)

disharmoacutenia (+ gr harmonia = suacutelad suacutezvuk)

dilataacutecia (+ lat latus = širokyacute)

diskvalifikovať (dis + qualis akyacute + facere robiť

= bdquourobiť niekoho nekvalitnyacutemldquo)

gr DI- (latinskeacute bis)

gr DYS- (porucha zoslabnutie nespraacutevnosť)

prefix

dimorfia (di + gr morfeacute = tvar)

diftong (di + gr fthongos = hlas zvuk)

dyslexia (dys + lat legere = čiacutetať)

dysgrafia (dys + gr grafein = piacutesať)

Diplom

z gr diplooacute = zdvojujem

Diploacutema bola docircležitaacute listina

zloženaacute vo dvoje Obyčajneacute

listiny sa nechaacutevali kedysi len

tak nezloženeacute Ak bolo treba

vyjadriť docircležitosť obsahu

listiny (udelenie vyacutesad praacutev

titulu a pod) zložila sa na

dvakraacutet

38

dyslalia (dys + gr lalein = znieť zvučať štebotať)

dyspepsia (dys + gr peptein = traacuteviť)

dysfoacutenia (dys + gr foneacute = zvuk)

lat E EX ndash z od von zvnuacutetra

lat EX- ndash byacutevalyacute niekdajšiacute

1 predložka

vypiť na ex vypiť až do dna

ex officio z uacuteradnej moci uacuteradne

ex parte od jednej zo straacuten

ex nihilo z ničoho

ex libris z kniacuteh (knižnaacute značka)

ex interest bez uacuteroku

ex gratia dobrovoľne

ex post potom dodatočne

ex privata industria zo suacutekromnej

usilovnosti z vlastnej iniciatiacutevy

2 prefix

elokovať (e + lat locus = miesto)

elaboraacutet (e + lat labor = praacuteca)

emisia (e + lat mittere sup missum =

posielať)

erudovanyacute (e + lat rudis = surovyacute hrubyacute)

exhumaacutecia (ex + lat humus = zem)

exportovať (ex + lat portare = nosiť)

extrahovať (ex + lat trahere = ťahať)

exprezident

exmanžel

Deus ex machina (gr theos apo

meacutechaneacutes)

= bdquoboh zo strojaldquo ndash nečakanyacute

zaacutesah ktoryacute rozuzliacute zamotanuacute

situaacuteciu

- najviac ho použiacuteval vo svojich

trageacutediaacutech Euripideacutes

- v hovorovej reči použil toto

spojenie už Soacutekrateacutes

v Platoacutenovom dialoacutegu Kratylos

Ex libris ndash knižnaacute značka

označujuacuteca vlastniacuteka knihy

39

lat EXTRA- ndash zvlaacutešť osobitne oddelene

lat EXTRO- ndash (opak intro =) von

1 predložka

extra ordinem mimo poradia

extra viam mimo cesty

extra vires nad možnosti

2 prefix

extraordinaacuterny (extra + lat ordo ordinis = poriadok)

extravagantnyacute (extra + lat vagari = tuacutelať sa vagabundus = vandrovnyacute tulaacutek)

extrovert (extro + lat vertere = obracať točiť)

extrospektiacutevny (extro + lat spectare = pozerať sa)

gr HYPER ndash nad

prefix

hyperaktivita (hyper + lat ago ere egi actum = konať)

hypereacutemia (hyper + gr haima = krv)

gr HYPO ndash pod

prefix

hypodermickyacute (hypo + gr derma = koža)

hypoteacuteza (hypo + gr thesis = mienka tvrdenie)

gr HIPO ndash (z gr substantiacuteva hippos =) kocircň

prefix

hipodroacutem (hipo + gr dromos = beh)

hipoterapia (hipo + gr therapeuein = liečiť)

Hypochonder

gr chondros = chrupavka

(rebrovaacute)

- pod ňou choriacute často pociťujuacute

bolesti

40

hipoloacutegia (hipo + gr logos = slovo)

lat IN ndash v do na

1 predložka

in camera v byte tajne docircverne

in toto celkom v celosti

in continuo nepretržite suacutevisle

in dorso na chrbte (knihy) vzadu z druhej strany

in facto vskutku skutočne

in futuro v buduacutecnosti

in medias res doprostred veci

In vino veritas (Plinius St) Vo viacutene je pravda

2 prefix

+ adjektiacuteva = zaacutepornyacute zmysel

+ slovesaacute = vyacuteznam predpony do- v- na-

in + l m r = ill- imm- irr-

indiviacuteduum (in + lat dividuus = deliteľnyacute rozdelenyacute)

invalid (in + lat validus = silnyacute mocnyacute zdravyacute)

ilegaacutelny (illegalis in + lat lex = zaacutekon)

imobilnyacute (immobilis in + lat mobilis = pohyblivyacute)

iracionaacutelny (irrationalis in + lat ratio = rozum)

inhalovať (in + lat halare = dyacutechať)

inšpirovať (in + lat spirare = dyacutechať)

importovať (in + lat portare = nosiť)

infarkt (in + lat farcire = pchať infarcire = upchaacutevať)

in flagranti (in + lat flagrare = horieť blčať)

in margine (in + lat margo = okraj)

41

lat INTER ndash medzi

1 predložka

inter alia medzi inyacutemi (okolnosťami vecami)

Inter arma silent Musae Kde rinčia zbrane

mlčia Muacutezy

2 prefix

interpunkcia (inter + lat punctum = bod)

interregnum (lat regnum = kraacuteľovstvo vlaacuteda)

často ako skratka za slovo internacionaacutelny (lat

natio = naacuterod)

interhotel

interlingua

Interviacutezia

lat INTRA- INTRO- ndash dovnuacutetra dnu

prefix

introvert (intro + lat vertere = obracať sa)

introskop (intro + gr skopein = hľadieť pozerať)

introdukcia (intro + lat ducere = viesť)

lat CUM ndash s so spolu s

lat KON- (KO- KOL- KOM- KOR-)

1 predložka

cum laude s pochvalou

magna cum laude veľmi dobre

summa cum laude vyacuteborne

cum suis so svojimi (ľuďmi)

Summa cum laude

Interview

inter + lat videre = vidieť

Internaacutet

lat adjektiacutevum internus =

vnuacutetornyacute domaacuteci (= domov)

42

Cum tacent clamant Keď mlčia kričia

2 prefix

koncentraacutecia (kon + lat centrum = stred)

kondolencia (kon + lat dolere = ciacutetiť bolesť)

korešpondencia (ko + lat respondere = odpovedať)

kolaborant (ko + lat laborare = pracovať)

lat PER ndash skrz cez po v za pomocou

lat PER- ndash per-

1 predložka

per aspera ad astra cez ťažkosti ku hviezdam

per annum ročne na rok

per capita podľa hlaacutev (napr deliť pozostalosť)

per se saacutem sebou samozrejme

per fas et nefas praacutevom i nepraacutevom (skrz dovoleneacute a nedovoleneacute)

per quod čiacutem podľa čoho

per os cez uacutesta uacutestami peroraacutelny (lat os oris = uacutesta)

2 prefix

perforovať (per + lat forare = vŕtať)

permanentnyacute permanentka (per + lat manere = zostaacutevať)

perverznyacute (per + lat vertere sup versum = obracať)

perzekvovať (per + lat sequi = nasledovať)

lat PRE- ndash (z lat predložky prae =) pred vopred

prefix

preferovať (pre + lat ferre = niesť)

prezident (pre + lat sedere = sedieť)

prefix (pre + lat fingere sup fixum = pripevňovať pribiacutejať)

preludium (pre + lat ludus = hra)

43

lat PRO ndash pre pred namiesto

1 predložka

pro tempore predbežne pre tento raz dočasne počas

pro rata pomerne proporcionaacutelne

pro forma pre formu formaacutelne naoko

pro et contra pre a proti

pro nihilo pre nič

pro bono pre dobro blaho

2 prefix (lat) = pre

protekcia (pro + lat tegere sup tectum = kryť

chraacuteniť)

prostituacutetka (pro + lat statuere = postaviť)

produkovať (pro + lat ducere sup ductum =

viesť tvoriť robiť)

prefix (gr) = pred

proloacuteg (pro + gr logos = slovo)

program (pro + gr gramma = zaacutepis zaacuteznam)

prognoacuteza (pro + gr gnosis = znalosť

vedomosť)

lat POST ndash po

1 predložka

post scriptum (PS) po napiacutesaniacute

post mortem po smrti

2 prefix

postgraduaacutelny (post + lat gradus = stupeň krok)

posttraumatickyacute (post + gr trauma = rana)

Promovať alebo byť

promovanyacute

lat movere sup motum =

pohybovať posuacutevať

promoveo sup promotum =

dosl posuacutevať dopredu =

prenes niekoho povyšovať

ten kto niekoho promuje =

promoacutetor ndash vykonaacuteva obrad

promoacutecie

TEDA študenti suacute promovaniacute A

NIE promujuacute

44

gr PERI ndash okolo

prefix

perikardium (peri + gr kardia = srdce)

periskop (peri + gr skopein = pozorovať)

perioacuteda (peri + gr odos = cesta)

gr POLY- ndash (gr adjektiacutevum polys poly =) mnohyacute početnyacute

gr POLI- ndash (gr substantiacutevum polis =) mesto

prefix

polyteizmus (poly + gr theos = boh)

polygamia (poly + gr gamos = sobaacuteš)

polyglot (poly + gr glotta = jazyk)

polytechnika (poly + gr techneacute = umenie remeslo zručnosť)

poliklinika (poli + gr klineacute = locircžko posteľ)

metropola (gr meacuteteacuter = matka + polis)

akropola (gr akros = vysokyacute vrchnyacute nachaacutedzajuacuteci sa na okraji + polis)

lat RE- ndash opaumlť znovu zase nazad

lat RETRO- ndash (pocircvodne lat predložka =) spaumlť naspaumlť nazad

prefix

reagovať (re + lat agere = konať robiť viesť)

rebelovať (re + lat bellum = vojna)

reediacutecia (re + lat edere = vydaacutevať)

retrospektiacuteva (retro + lat spectare = diacutevať sa hľadieť)

retro štyacutel

45

lat SUB ndash pod

1 predložka

sub condicione pod podmienkou

sub potestate pod mocou

sub voce pod slovom pod heslom napr v slovniacuteku

2 prefix

substancia (sub + lat stare = staacuteť)

lat SUPER ndash nad

prefix

supermocnosť

superťažkyacute

superstar

gr SYN ndash s so spolu s

prefix

synchronickyacute (syn + gr chronos = čas)

symbioacuteza (syn + gr bios = život)

synonymum (syn + gr onoma = meno)

symfoacutenia (syn + gr foneacute = zvuk)

lat TRANS ndash cez za (častejšiacute preklad predponou pre-)

prefix

transkripcia (trans + lat scribere sup scriptum = piacutesať)

transplantaacutecia (trans + lat plantare = sadiť)

translokaacutecia (trans + lat locus = miesto)

transformovať (trans + lat forma = podoba tvar)

46

15 Vlastneacute menaacute Problematika transkripcie antickyacutech greacuteckych

a latinskyacutech mien

Slovenčina nie je izolovanyacute jazyk prenikaacute do nej množstvo cudziacutech slov Pri ich

preberaniacute sa riadi vlastnyacutemi pravidlami zaacuteroveň by však mala rešpektovať ndash aspoň pri

vlastnyacutech menaacutech ndash niektoreacute pravidlaacute jazykov z ktoryacutech menaacute preberaacute Dlhodobyacutem

probleacutemom ktoryacute sa priamo dotyacuteka kultuacuternych reaacuteliiacute z antickej civilizaacutecie je v slovenčine

spraacutevnosť piacutesania vlastnyacutech mien pocircvodom z klasickyacutech jazykov

Zaacuterodky probleacutemu prepisovania antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien osocircb naacutezvov

lokaliacutet a ich rocircznych odvodeniacuten do slovenčiny siahajuacute

ďaleko do počiatkov jej spisovneacuteho obdobia Probleacutem

vyplyacuteva z odlišnyacutech hlaacuteskoslovnyacutech a tvaroslovnyacutech

vlastnostiacute prijiacutemajuacuteceho jazyka ndash spisovnej slovenčiny

a odovzdaacutevajuacuteceho jazyka ktoryacutem je latinčina a

starovekaacute priacutepadne byzantskaacute greacutečtina

V tejto suacutevislosti nemožno zabuacutedať že

o fonetike starej greacutečtiny a latinčiny veľa isteacuteho

nevieme Neexistuje nijakyacute autentickyacute zaacuteznam ich

zvukovej podoby Sme odkaacutezaniacute na dedukcie z toho

čo naacutem sprostredkuacuteva piacutesmo Pravopis starej greacutečtiny

bol napriacuteklad fonetickyacute približne okolo roku 400 pred

Kr Potom sa postupne zužoval repertoaacuter jej vokaacutelov

(strata kvantity zjednodušenie diftongov itacizmus)

v konsonantoch sa presadila spirantizaacutecia (b ph kh sa

zmenili na v f ch) Naša dnešnaacute vyacuteslovnosť

starogreacutečtiny je konvenčnaacute nezodpovedaacute živej vyacuteslovnosti ani v jednej faacuteze vyacutevinu tohto

jazyka aj keď rozdiely medzi grafikou a fonetikou nie suacute priacuteliš veľkeacute

151 Probleacutemy suacutevisiace s prepisom antickyacutech mien do slovenčiny1

Hlavneacute okruhy probleacutemov ktoreacute vystupujuacute do popredia v suacutevislosti s problematikou

transkripcie greacuteckych a latinskyacutech mien suacute

1 K praktickyacutem otaacutezkam prekladu antickyacutech mien rarr 2521

Za našu dnešnuacute vyacuteslovnosť

starej greacutečtiny vďačiacuteme

humanistovi Erazmovi

Rotterdamskeacutemu Pre svoju

kodifikaacuteciu argumentoval

vedeckyacutemi potrebami proti

vyacuteslovnosti akuacute v Euroacutepe šiacuterili

greacutecki učenci emigranti

z Byzancie Taacute vychaacutedzala

z vyacutevinovej kontinuity jazyka

bola bližšia novej greacutečtine

Erazmov nie bezprobleacutemovyacute

naacutevrat ad fontes k domneleacutemu

klasickeacutemu stavu aj v ortoepii sa

v Euroacutepe ujiacutemal iba pomaly

napr v Nemecku sa definitiacutevne

presadil až po roku 1800

a v krajinaacutech s prevažujuacutecim

byzantskyacutem vplyvom vocircbec

nemal uacutespech

47

- v starovekej greacutečtine označovanie kvantity

prepis aspirovanyacutech spoluhlaacutesok th rh priacutep aj ph

prepis diftongov ai ei oi prepis pocircvodneacuteho

slabičneacuteho i na začiatku greacuteckych slov prepis geminaacutet

- pri prepise z latinčiny piacutesanie geminaacutet

piacutesanie digrafeacutem ae oe qu piacutesanie c ndash k piacutesanie

intervokalickyacutech grafeacutem i ndash j t ndash c s ndash z prepis

pocircvodneacuteho i na začiatku slov

- morfologickeacute otaacutezky podoba menneacuteho

kmeňa ktoryacute maacute byť zaacutekladom pre skloňovanie mena

a pre ďalšie odvodzovanie najmauml pre tvorenie

adjektiacuteva

Pre slovenčinu ako prijiacutemajuacuteci jazyk vždy

predstavovala vaumlčšie probleacutemy greacutečtina Ako prveacute

vyacutechodisko prepisu sa nuacuteka transliteraacutecia Čistaacute sa

použiacuteva len okrajovo v praxi je uacutečelnejšie použiacutevať jej

kombinaacuteciu s transkripciou zohľadňujuacutecou aj

recipovanuacute erazmovskuacute vyacuteslovnosť (čiže v greacutečtine miesto aggelos piacutešeme angelos

vynechaacutevame priacutezvuky naacuteslovnyacute ostryacute priacutedych označujeme pomocou h) Tento spocircsob

transkripcie sa bez vaumlčšiacutech probleacutemov uplatňuje pri prepise jednotlivyacutech greacuteckych slov či

citaacutetovyacutech zvratov (napr heacuteureacuteka mimeacutesis theos apo meacutechaneacutes gnoacutethi seauton a pod) Ide

tu iba o to aby sa greacutecke hlaacutesky vyjadrovali našimi piacutesmenami či hlaacuteskami s najbližšou

zvukovou platnosťou (η = eacute θ = th ι = i υ = y u (v diftongoch) φ = f (nie ph) χ = ch (nie

kh) ω = oacute ου = u (nie ou) nevyznačuje sa kvantita a i y lebo ich nevyznačovala ani

greacutečtina) Pokiaľ ide o latinčinu už starovekiacute gramatici klaacutedli docircraz na analyacutezu hlaacutesok h k q

x i v kvocircli ich špeciaacutelnemu vzťahu medzi vyacuteslovnosťou a spocircsobom grafickeacuteho zaacuteznamu

Spochybňovali hlaacuteskovuacute platnosť h jednak preto že sa tento konsonant vyslovoval

v latinčine slabo ale zvlaacutešť preto lebo ho viaceriacute z nich pripodobňovali ku greacuteckemu

priacutedychu ktoryacute nebol považovanyacute sa samostatnuacute hlaacutesku Pri i a v gramatici odlišovali ich

vokalickuacute platnosť od konsonantickej platnosti viedli tiež diskusiu o opodstatnenosti

použiacutevania grafeacutem k a q keďže grafeacutema c by uspokojivo prevzala ich uacutelohu Hlaacutesky x y a ich

grafeacutemy hodnotili ako okrajoveacute a cudzie keďže sa vyskytujuacute len v greacuteckych slovaacutech

Pri piacutesaniacute antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien sa uplatňujuacute dve stanoviskaacute

1 stanovisko vaumlčšmi prihliadajuacutece k odovzdaacutevajuacutecim jazykom

Transliteraacutecia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute vždy to isteacute

piacutesmeno alebo to isteacute spojenie

piacutesmen druhej abecedy

Transkripcia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute piacutesmeno

alebo aj viacero piacutesmen druhej

abecedy podľa vyacuteslovnosti na

tom istom mieste Ide

o fonetickyacute prepis slova

Geminaacuteta = zdvojenaacute

spoluhlaacuteska (napr v slove

panna)

Aspiraacuteta = spoluhlaacuteska

sprevaacutedzanaacute priacutedychom (napr

th kh)

Grafeacutema = piacutesomnyacute znak

piacutesmeno

48

2 stanovisko pokladajuacutece za rozhodujuacuteci v procese adaptaacutecie prijiacutemajuacuteci jazyk

Pri druhom stanovisku sa kladie docircraz na transkripčnyacute priacutestup ktoryacute sa pokuacuteša zachytiť

zvukovuacute straacutenku slova v podobe najprirodzenejšie uchopiteľnej prijiacutemajuacutecim jazykom Pri

prvom zo stanoviacutesk suacute možneacute dva už vyššie spomenuteacute priacutestupy transliteračnyacute

a transliteračno-transkripčnyacute Suacute podobneacute hlavnyacute rozdiel spočiacuteva v prepisovaniacute dĺžok Kyacutem

pri transliteraacutecii sa napr prepisujuacute len greacutecke eacute oacute keďže sa zaznamenaacutevali osobitnyacutemi

grafeacutemami eacutetou a oacutemegou pri transkripčno-transliteračnom priacutestupe sa prepisujuacute aj dlheacute aacute iacute

yacute uacute

V praxi sa niekedy možno stretnuacuteť s prepisom

greacuteckych mien na latinskyacute spocircsob hlavne pod

vplyvom zaacutepadoeuroacutepskych jazykov t j s piacutesaniacutem ph

namiesto f a c namiesto k ale i s tendenciou

odstraňovať th hoci medzi vyacuteslovnosťou t (τ) a th (θ)

bol v greacutečtine zaacutesadnyacute rozdiel

Pri transkripcii vlastnyacutech mien vstupuje do hry

aj kultuacuterny kontext zdomaacutecnenosť Niektoreacute greacutecke

vlastneacute menaacute sa už do naacutešho jazyka a kultuacutery do istej

miery včlenili (Filip Alexander Teodor Homeacuter

Korint Ateacuteny a pod) paralelne popri nich je tu ale

vaumlčšina mien ktoreacute sme si nestihli adaptovať pričom

vychaacutedzajuacute z tyacutech istyacutech slovotvornyacutech zložiek (napr

Menandros Theofrastos Filippopolis)

Niekedy sa použiacuteva jedna lexikaacutelna jednotka

v dvoch podobaacutech podľa kultuacuterneho prostredia napr

Foinikia v greacuteckom prostrediacute Feniacutecia v latinskom

kontexte (V Zamarovskyacute) Inokedy sa rozlišuje medzi

tyacutem či sa hovoriacute o mytologickej alebo historickej postave Podľa toho sa použiacuteva vaumlčšmi

alebo menej adaptovanaacute podoba

Priacutekladom na celkom vžiteacute greacutecke meno je Ezop (pocircvodneacute Aisoacutepos) Pri jeho preberaniacute

došlo k zmene v kmeni i v koncovke na jeho podobe sa vyacuterazne prejavil vplyv stredovekej

latinčiny Menaacute typu Neapol zas naznačujuacute že pri preberaniacute mien je možnyacute aj zaacutesah do

koncovky ako zaacutekladnyacute stupeň jeho udomaacutecnenia ktoryacute odraacuteža flektiacutevne potreby slovenčiny

Avšak menaacute ktoreacute by transformovali iba kmeň no koncovku nie (Teokritos namiesto

Theokritos Teacutezeus namiesto Theacuteseus a pod) nie suacute ani greacutecke ani slovenskeacute

Najstaršiacute filozofi chaacutepali jazyk

ako suacutehrn mien ktoreacute

považovali za naacutezvy

jednotlivyacutech prvkov skutočnosti

S prvyacutemi teoretickyacutemi

konštruktmi pomocou ktoryacutech

sa opisuje a do istej miery

vysvetľuje spraacutevanie sa

vlastnyacutech mien nachaacutedzame

v homeacuterskej baacutesnickej tradiacutecii

V Homeacuterovyacutech baacutesňach sa

stretaacutevame s pojmom

eponymon Je to to od čoho sa

odvodzuje vlastneacute meno mocircže

to byť ineacute slovo alebo aj vec či

situaacutecia ktoraacute bola motivujuacutecim

činiteľom pri akte prvotneacuteho

pomenovania U Homeacutera maacute do

značnej miery magickyacute

a nadprirodzenyacute raacutez Okolnosti

ktoreacute sprevaacutedzajuacute prvotneacute

pomenovanie nositeľa mena

totiž predurčujuacute jeho ďalšie

osudy

49

Vyacuteznamnyacutem komplikujuacutecim faktorom prepisovania antickyacutech mien a ich fungovania

v slovenskom texte je skloňovanie To kladie na použiacutevateľa slovenčiny naacuteroky akeacute si ušetrili

napr angličtina francuacutezština nemčina atď Vystačia s nominatiacutevom singulaacuteru daneacuteho mena

čo v slovenčine nie je možneacute Do popredia vystupuje probleacutem akyacute kmeň pri ohyacutebaniacute použiť

Konkurujuacute si pocircvodneacute greacuteckelatinskeacute a domaacutece slovenskeacute kmene Niektoreacute pocircvodneacute

substantiacutevne kmene nachaacutedzajuacute v slovenčine oporu najmauml vďaka adjektiacutevam ktoreacute sa od nich

tvoria napr gr Eroacutes ndash erotickyacute rarr G sg = Eroacuteta Achilleus ndash Achillova paumlta rarr G sg =

Achillea Achilla lat Cicero ndash ciceronianizmus rarr G sg = Cicerona Popri klasickyacutech

tvaroch sa ale v slovenčine občas pri tom istom mene vytvaacuterajuacute i tvary bdquobarbarskeacuteldquo ktoreacute

nerešpektujuacute vyacutechodiskovyacute jazyk Odviacutejajuacute sa jednoducho od nominatiacutevu singulaacuteru a k nemu

pridaacutevajuacute slovenskeacute paacutedoveacute koncovky Areacutes ndashArea i Aresa Adoacutenis ndash Adoacutenida i Adonisa Pri

skloňovaniacute nastaacutevajuacute ťažkosti tiež pri menaacutech ktoreacute nesignalizujuacute dostatočne svoj rod

(Artemis Eris Deacutemeacuteter) nezasvaumltenyacute ich nemusiacute identifikovať ako ženskeacute menaacute Ďalšiacutem

uacuteskaliacutem greacuteckej flexie suacute kvantitatiacutevne alternancie v kmeni Filopoimeacuten ndash Filopoimena

Agamemnoacuten ndash Agamemnona ale Apolloacuten ndash Apolloacutena Ioacuten ndash Ioacutena

152 Pravidlaacute transkripcie antickyacutech vlastnyacutech mien

K pertraktovanej problematike vzniklo niekoľko vedeckyacutech štuacutediiacute v ktoryacutech sa autori

pokuacutešajuacute vniesť systeacutem a zjednotiť pravidlaacute transkribovania a ortografie pre vlastneacute menaacute

pocircvodom z klasickyacutech jazykov Napriek dlhoročneacutemu uacutesiliu niekoľkyacutech generaacuteciiacute lingvistov

a klasickyacutech filoloacutegov však zatiaľ nemaacuteme k dispoziacutecii komplexnuacute priacuteručku ktoraacute by

použiacutevateľa jazyka zorientovala a v ktorej by našiel odpoveď na otaacutezku spraacutevnej podoby

želaneacuteho tvaru vlastneacuteho mena Odporuacutečania i pravidlaacute ktoreacute v priebehu niekoľkyacutech

desaťročiacute vznikali naraacutežali vždy na nedostatok mateacuterie na ktorej by sa preverovali takže

jazykovaacute prax s teoacuteriou bola prepojenaacute iba do určitej miery Vaumlčšina naacutevrhov slovenskyacutech

jazykovedcov z minulosti ako adaptovať antickeacute menaacute v slovenčine bola v suacutelade s

vyacutevinovyacutemi tendenciami slovenčiny a premietla sa ndash v maximaacutelne zhutnenej podobe ndash do

aktuaacutelnych Pravidiel slovenskeacuteho pravopisu (PSP)

V suacutečasnosti sa medzi klasickyacutemi filoloacutegmi v slovenskyacutech akademickyacutech inštituacuteciaacutech

ustaľujuacute zaacutesady transkripcie antickyacutech mien a komplexnejšie suacute sformulovaneacute zatiaľ

50

v štuacutediaacutech Ľ Buzaacutessyovej2 Uplatňujuacute sa už aj v praxi v heslaacutech Encyklopaedie Beliany Pre

heslaacuter sa vytvaacutera takaacute podoba vlastneacuteho mena alebo termiacutenu aby bolo identifikovateľneacute

v pocircvodnom odovzdaacutevajuacutecom jazyku a zaacuteroveň aby nebolo v uacuteplnom rozpore s prirodzenyacutemi

vlastnosťami prijiacutemacieho jazyka teda slovenčiny Heslaacute majuacute často podobu dvojtvaru Jedna

podoba mena pre bežnuacute komunikaacuteciu popularizačneacute diela pre beletriu televiacuteziu atď v

ktorej sa vaumlčšmi odraacutežajuacute adaptačneacute procesy a druhaacute pre texty odborneacuteho charakteru

prihliadajuacuteca vaumlčšmi na pocircvodnyacute stav v klasickyacutech jazykoch Kyacutem v niektoryacutech priacutepadoch sa

adaptovanaacute a odbornaacute podoba prekryacutevajuacute (napr nominatiacutev singulaacuteru Poseidoacuten genitiacutev

singulaacuteru Poseidoacutena suacute tvary ktoreacute suacute v slovenčine dobre adaptovaneacute a zaacuteroveň zodpovedajuacute

aj požiadavkaacutem odborneacuteho vyjadrovania) v inyacutech sa mocircže adaptovanaacute a odbornaacute podoba

prekryacutevať len v nominatiacuteve a rozdiel medzi štyacutelmi sa prejaviacute až v nepriamych paacutedoch (napr

nominatiacutev singulaacuteru Anakreoacuten je vhodnyacute pre oba štyacutely zato genitiacutev singulaacuteru Anakreoacutena pre

bežneacute vyjadrovanie a genitiacutev singulaacuteru Anakreonta pre odbornyacute štyacutel)

Naacutezvy lokaliacutet sa považujuacute za menej citliveacute na zaacutesahy preto je priacutepustnyacute vaumlčšiacute rozsah

ich adaptaacutecie Priacutepustneacute suacute pomenovania Macedoacutenia Myacutezia Lyacutekia Kapadoacutecia Bityacutenia

Sybarida atď z osobnyacutech mien sa pokladajuacute za adaptovaneacute menaacute panovniacutekov (Teodor

Bazil) svaumltyacutech a biblickyacutech postaacutev (Izidor František z Assisi Herodes) najznaacutemejšiacutech

mytologickyacutech postaacutev (Ateacutena Jupiter) literaacutetov a ich diel (Homeacuter Oviacutedius Horaacutecius

Odysea) Akceptujuacute sa tiež daacutevno adaptovaneacute menaacute v ktoryacutech bola theacuteta nahradenaacute

v slovenčine fonologicky najbližšou zapiacutesanou grafeacutemou t ako Ateacutena Temida Tesaacutelia

V odbornom jazyku sa však použiacutevajuacute podoby s theacutetou Pri ohyacutebaniacute mien so slovnyacutem

zaacutekladom končiacim na latinskuacute hlaacutesku k piacutesanuacute grafeacutemou c sa odporuacuteča v odbornom

i neodbornom texte piacutesať slovenskeacute k ndash t j k nominatiacutevu Marcus sa priraďuje nepriamy paacuted

Markovi nie Marcovi

Pre štyacutel bežnej komunikaacutecie sa odporuacuteča skloňovať viacereacute menaacute (pocircvodneacute

konsonantickeacute kmene) podľa uacuteplnej podoby nominatiacutevu Xenofoacutena Adonisa Kalchasa

z latinskyacutech napr Cicera (popri Ciceroacutena) podoba zodpovedajuacuteca stavu v odovzdaacutevajuacutecom

jazyku (Xenofoacutenta Adoacutenida Kalchanta Cicerona) sa odporuacuteča pre odbornyacute štyacutel Vžiteacute

podoby ženskyacutech mien ako Ariadna (popri odb Ariadneacute) sa prijiacutemajuacute Greacutecke menaacute

2 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a latinskyacutech mien naacutezvov a

termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda 2002 s

45-55 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash hlavneacute transkripčneacute

zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 2012 č 3-4 s 131-150 BUZAacuteSSYOVAacute

Ľudmila Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In

Sambucus VIII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave 2012 s 178-193

51

s nominatiacutevom sg na -oacuten sa v adaptovanej podobe

skloňujuacute s ohľadom na už adaptovaneacute znaacuteme propriaacute

i početneacute apelatiacuteva v nepriamych paacutedoch -oacutena -oacutenovi

atď bez ohľadu na pocircvodneacute rozdiely v greacuteckom kmeni

teda Xenofoacuten Xenofoacutena Agamemnoacuten Agamemnoacutena

tak ako Platoacuten Platoacutena no v odbornom štyacutele tvar

zodpovedaacute vyacutechodiskoveacutemu jazyku t j Xenofoacutenta

Agamemnona

Konzervatiacutevnosť v oblasti morfoloacutegie pretrvaacuteva

v ohyacutebaniacute mien zakončenyacutech vyacuteraznyacutemi latinskyacutemi

alebo greacuteckymi sufixmi (lat -us-ius gr -os -es)

ktoreacute majuacute tendenciu spraacutevať sa ako zdomaacutecneneacute

morfeacutemy a u ktoryacutech existuje vžitaacute opora v oblasti

cudziacutech apelatiacutev typu komunizmus Skloňuje sa teda

OviacutediaOvidia HerodotaHeacuterodota SisyfaSizyfa

Aristotela Euripida Anaximena nerobiac rozdiel

medzi odbornyacutem a neodbornyacutem vyjadrovaniacutem

K tyacutemto menaacutem sa priraďujuacute aj menaacute na ndashas pocircvodom

a-kmeňoveacute maskuliacutena ako PytagorasPythagoras

Anaxagoras pretože suacute formaacutelne bliacutezke

predchaacutedzajuacutecim niektoreacute suacute znaacuteme z učiva strednyacutech

škocircl alebo suacute suacutečasťou terminologickyacutech spojeniacute napr

Pytagorova veta Pri sufixe -as pocircvodom

konsonantickyacutech kmeňov (Kalchas) -is (Agis)

rovnako aj pri latinskyacutech i-kmeňovyacutech typoch

(Tyrnaviensis) priacutepadne inyacutech ktoreacute suacute menej

frekventovaneacute sa odporuacuteča vychaacutedzať pri skloňovaniacute

z uacuteplnej nominatiacutevnej formy a skloňovať a odvodzovať

v bežnom prejave Agisa Adonisa adonisovskyacute

Kalchasa Kalchasov Tyrnaviensisa a pod

Pri preklade z cudzieho jazyka je nevyhnutneacute

uvedomiť si aj mieru adaptaacutecie antickyacutech mien v

danom jazyku aby došlo k spraacutevnej identifikaacutecii tej

ktorej osoby Pri použiacutevaniacute latinskyacutech mien skladajuacutecich sa z krstneacuteho mena rodoveacuteho mena

Skladba latinskeacuteho mena

Publius Cornelius Scipio

Africanus

praenomen (Publius) = osobneacute

(krstneacute) meno daacutevalo sa dieťaťu

9 deň po narodeniacute podľa vyacuteberu

rodičov zoznam osobnyacutech mien

bol v Riacuteme obmedzenyacute ndash

poznaacuteme len 18 mužskyacutech

osobnyacutech mien praenomina

žien neboli takeacute obmedzeneacute ako

u mužov

nomen gentile (Cornelius) =

rodoveacute meno novorodenec ho

dostaacuteval ako priacuteslušniacutek isteacuteho

rodu taacuteto priacuteslušnosť sa

odvodzovala od otca meno bolo

dedičneacute

cognomen (Scipio) = meno

rodiny (priezvisko) ktoreacute bolo

odvodeneacute od individuaacutelnych

charakteristiacutek alebo

vyacuteznamnyacutech skutkov spočiatku

ide o živeacute rodinneacute meno ktoreacute

sa postupne staacuteva dedičnyacutem

priacutemenom

agnomen (Africanus) =

dodatočneacute meno ktoreacute sa

obvykle pridaacuteva na zaacuteklade

nejakeacuteho vyacuteznamneacuteho skutku

svojho buduacuteceho nositeľa toto

meno je fakultatiacutevne a plniacute

funkciu honorifikačnej prezyacutevky

Najčastejšie skratky

latinskyacutech vlastnyacutech mien

A = Aulus

C = Gaius

Cn = Gnaeus

D = Decimus

L = Lucius

M = Marcus

P = Publius

Q = Quintus

Ser = Servius

Sex = Sextus

T = Titus

52

priezviska (Gaius Iulius Caesar Marcus Tullius Cicero) kladie napr španielčina docircraz na

rodoveacute meno slovenčina však nie vždy (napr Marcus Tullius Cicero sa v španielčine

pravidelne označuje ako Tullius v slovenčine však Cicero)

53

16 Starogreacutecky a latinskyacute jazyk ndash nositelia kultuacuternych tradiacuteciiacute

optikou translatoloacutegie

Latinčina je jazyk vďaka ktoreacutemu maacuteme piacutesmo (latinka) sprostredkoval naacutem greacutecko-

riacutemske kultuacuterne a vzdelanostneacute dedičstvo obohatil našu slovnuacute zaacutesobu a to dokonca natoľko

že pri mnohyacutech slovaacutech si už neuvedomujeme ich latinskyacute pocircvod Je propedeutikou pre

romaacutenske jazyky i pre angličtinu kde figuruje celyacute rad pocircvodne latinskyacutech slov (napr

personal computer persōna = osoba persōnālis = osobnyacute computāre = počiacutetať) Vaumlčšina

gramatiacutek modernyacutech jazykov je vystavanaacute na latinskom pocircdoryse a preto je latinčina

ideaacutelnou univerzaacutelnou priacutepravou pre štuacutedium jazykov Navyše je staacutele najdocircležitejšou

suacutečasťou medzinaacuterodnej terminoloacutegie

Hoci slovenčina nepatriacute do skupiny romaacutenskych jazykov ktoreacute sa z latinčiny resp

z ľudovej latinčiny priamo vyvinuli latinskaacute lexika je v našom jazyku pomerne bohato

zastuacutepenaacute Ak aj neraacutetame odbornuacute lexiku (najmauml priacuterodovedneacute domeacuteny kde je latinčina

v poziacutecii lingua franca) ani v bežnej lexike nie suacute živeacute latinskeacute slovaacute v slovenčine ojedinelyacutem

javom Ich poziacutecia v jazyku je stabilnaacute Vaumlčšinu z latinskyacutech vyacuterazov ktoreacute sa použiacutevajuacute

mimo odborneacuteho štyacutelu a suacute suacutečasťou ďalšiacutech štyacutelov možno zadeliť do dvoch kategoacuteriiacute

1 okriacutedleneacute vyacuterazy či okriacutedleneacute slovaacute

2 citaacutetoveacute frazeacutemy3

Okriacutedleneacute vyacuterazy nazyacutevaneacute aj okriacutedleneacute slovaacute je tradičneacute označenie jednej skupiny

knižnyacutech frazeacutem Vznikli na zaacuteklade vyacuteroku historickej alebo literaacuternej postavy V staršom

vymedzeniacute sa za okriacutedleneacute slovaacute pokladal iba takyacute vyacuterok resp citaacutet pri ktorom sa už

neuvedomovalo alebo sa zabudlo na jeho pocircvodcu Avšak kvocircli subjektiacutevnosti určovania

hranice a miery poznania pocircvodcu citaacutetu sa v suacutečasnej lexikoloacutegii uplatňuje odlišnaacute metoacuteda

Vychaacutedza sa z komunikatiacutevnej platnosti vyacuteroku Ak sa danyacute vyacuteraz použije v kontexte

v ktorom vznikol a popisuje danuacute situaacuteciu ide o citaacutet Ak sa uplatňuje aj v inyacutech

komunikačnyacutech situaacuteciaacutech ide o okriacutedlenyacute vyacuteraz Iba v takomto vymedzeniacute sa okriacutedleneacute

vyacuterazy pokladajuacute za osobitnyacute druh frazeacutem Priacutekladom na obe situaacutecie je napr znaacutemy vyacuterok

Gaia Iulia Caesara Alea iacta est Ako citaacutet sa použiacuteva v odbornom ale aj v umeleckom texte

za podmienky že ilustruje dobovuacute situaacuteciu Ako okriacutedlenyacute vyacuteraz sa použiacuteva vtedy ak maacute

platnosť frazeologizmu a použiacuteva sa v kontexte na zdocircraznenie situaacutecie keď je nejakaacute

zaacuteležitosť rozhodnutaacute a toto rozhodnutie nemožno vraacutetiť spaumlť

3 Podrobnejšiacute vyacuteklad k pocircvodu a vyacuteznamu niektoryacutech latinskyacutech citaacutetovyacutech frazeacutem a okriacutedlenyacutech vyacuterazov rarr

24 33

54

Citaacutetoveacute frazeacutemy suacute frazeacutemy prevzateacute z cudziacutech jazykov ktoreacute sa aj v prijiacutemajuacutecom

jazyku vyjadrujuacute vo svojej pocircvodnej teda v cudzojazyčnej podobe ako celok čo znamenaacute že

uvedenaacute skupina frazeacutem nezahŕňa tie ktoryacutech cudzojazyčnyacutem komponentom by bol iba jeden

prvok Pre tieto frazeologickeacute jednotky je priacuteznačneacute buď to že platnosť frazeacutemy mali už v

pocircvodnom jazyku napr latinskeacute cum grano salis (= nie doslova s istyacutem obmedzeniacutem) alebo

jednotky ktoreacute boli v pocircvodnom jazyku nefrazeologickyacutemi (napr odbornyacutemi) vyacuterazmi ako

napr corpus delicti čo je pocircvodom praacutevnickyacute termiacuten alebo vyacuteraz persona non grata ktoryacute

patriacute do diplomatickej terminoloacutegie sa frazeologizovali až v prijiacutemajuacutecom jazyku Treba

doplniť že niektoreacute častejšie použiacutevaneacute citaacutetoveacute frazeacutemy sa uplatňujuacute aj v kalkovanej podobe

napr in medias res ndash do stredu veci k veci bez uacutevodu Citaacutetoveacute frazeacutemy majuacute štylistickuacute

platnosť vyacuteraznyacutech knižnyacutech prostriedkov Vo frazeoloacutegii hovoriacuteme o jave nazyacutevanom

preberanie frazeologickyacutech jednotiek Ide o proces pri ktorom sa frazeologickyacute fond jazyka

obohacuje o frazeacutemy z inyacutech jazykov Najčastejšiacutem spocircsobom je doslovnyacute preklad cudziacutech

frazeacutem ich uacuteplneacute alebo čiastočneacute kalkovanie pričom sa vo vaumlčšine priacutepadov kopiacuteruje ich

syntaktickaacute konštrukcia Frazeologickeacute jednotky ako sme už spomenuli sa preberajuacute

v originaacutelnej podobe no mocircžu sa prispocircsobiť aj preberajuacutecemu jazyku Toto prispocircsobovanie

maacute za naacutesledky zmeny vo fonetickej alebo v grafickej podobe Priacutekladom je latinskaacute frazeacutema

tabula rasa ktoruacute slovenčina prebrala v nezmenenej podobe no napr francuacutezština si ju už

prispocircsobila do podoby table rase teda aj jej grafickaacute aj fonetickaacute podoba zodpovedaacute

preberajuacutecemu jazyku

Tyacutemto spocircsobom obohacujuacute okriacutedleneacute vyacuterazy a citaacutetoveacute frazeacutemy pocircvodom z latinčiny

suacutečasnuacute slovenskuacute lexiku Pre prekladateľa je veľkou vyacutehodou ak ich poznaacute rozumie ich

vyacuteznamu priacutepadne mu je znaacutemy ich pocircvod Poznanie tyacutechto citaacutetovyacutech frazeacutem alebo

okriacutedlenyacutech vyacuterazov v materinskom jazyku daacuteva predpoklad že ich prekladateľ bude schopnyacute

detegovať aj v pocircvodnom texte z ktoreacuteho prekladaacute Tvrdenie že je pre prekladateľa vyacutehodou

ak ich poznaacute sa zakladaacute na nasledujuacutecich zisteniach

1 Ak prekladateľ poznaacute vyacuteznam živyacutech latinskyacutech slov v materinskom jazyku je

pravdepodobneacute že ich dokaacuteže objaviť aj v pocircvodnom texte aj v priacutepadoch že ich

vyacutechodiskovyacute jazyk neprebral v originaacutelnej latinskej podobe ale ustaacutelili sa v ňom adaptovaneacute

napr vo forme kalkov priacutepadne polokalkov a teda že ich z vyacutechodiskoveacuteho textu viditeľne

nevyčleňuje už samotnaacute pocircvodnaacute jazykovaacute forma ndash latinčina Ich uvedomenie si vo

vyacuteznamovej rovine so sebou prinaacuteša niekoľko ďalšiacutech aspektov Prekladateľ dokaacuteže

cieľoveacutemu čitateľovi sprostredkovať adekvaacutetnu formu a obsah aj vďaka tomu že živeacute latinskeacute

slovo v takomto priacutepade nepovažuje len za autorovu metaforu ale uvedomuje si

55

intertextualitu (zvlaacutešť v priacutepade okriacutedlenyacutech vyacuterazov) Transferom takejto lexikaacutelnej jednotky

nenaruacuteša štyacutel originaacutelu a zachovaacuteva viacvrstevnyacute charakter textu Rovnako ponechaacuteva

čitateľovi priestor aby si tieto aluacutezie na antickyacutech autorov a ich diela v texte uvedomoval

nachaacutedzal suacutevislosti a aby pri interpretaacutecii zvlaacutešť v priacutepade umeleckyacutech textov boli jeho

vyacutechodiskaacute porovnateľneacute s vyacutechodiskami a možnosťami čitateľa originaacutelu teda aby mu

prekladateľ tuacuteto možnosť neubral skocircr než sa s preloženyacutem textom stretne saacutem a bude ho

interpretovať na zaacuteklade čitateľskej skuacutesenosti horizontu očakaacutevania čitateľskeacuteho profilu

a ďalšiacutech parametrov ktoreacute suacute suacutečasťou interpretačneacuteho procesu

2 Z hľadiska vyacuteberu vhodnyacutech translatologickyacutech postupov je poznanie živyacutech

latinskyacutech slov rovnako vyacutehodou Prekladateľ sa mocircže vyhnuacuteť negatiacutevnym posunom ak

poznaacute danuacute lexikaacutelnu jednotku identifikuje ju v texte a zvoliacute adekvaacutetny postup pri jej

transfere Ak ju nepoznaacute mocircže sa stať že s ňou bude v texte naraacutebať napr ako s metaforou

V tom priacutepade ju mocircže pri prekladaniacute v raacutemci prekladateľskyacutech postupov využiacutevanyacutech pri

preklade metafory buď celkom eliminovať preložiť ju doslovne (pričom ani v priacutepade kalkov

nemusiacute byť vyacutesledneacute prekladateľskeacute riešenie automaticky zhodneacute s podobou adaptovanou

v cieľovom jazyku) vymeniť ju za inuacute metaforu alebo ju mocircže v texte vysvetliť Všetky

uvedeneacute postupy by znamenali pre cieľovyacute text viac či menej vyacuteraznyacute posun alebo stratu a to

tak na uacuterovni vyacuteznamovej ako aj lexikaacutelnej a štylistickej Adekvaacutetny postup v tomto priacutepade

znamenaacute zvoliť si v cieľovom texte tuacute podobu lexikaacutelnej jednotky ktoraacute je adaptovanaacute

v cieľovej kultuacutere bez ohľadu na divergenciu medzi originaacutelom a prekladom Ak je vo

vyacutechodiskovom texte danaacute živaacute latinskaacute sentencia kalkom v slovenčine mocircže byť

polokalkom alebo naopak Či dokonca ak je živaacute latinskaacute sentencia vo vyacutechodiskovom

jazyku adaptovanaacute v pocircvodnej latinskej podobe a v slovenčine ju poznaacuteme a použiacutevame ako

kalk prekladateľ maacute rešpektovať cieľovyacute jazyk a kultuacuteru a použiť v cieľovom texte

adaptovanyacute tvar Ak sa v cieľovom jazyku uplatňujuacute dve formy napr alea iacta est ndash kocky

suacute hodeneacute vtedy by mal prekladateľ prispocircsobiť vyacuteber prekladateľskeacuteho riešenia

vyacutechodiskoveacutemu textu a vybrať tuacute podobu živej latinskej sentencie ktoraacute originaacutelu

zodpovedaacute po obsahovej i formaacutelnej straacutenke V priacutepade vyššie spomenuteacuteho okriacutedleneacuteho

vyacuterazu existuje možnosť voľby pretože vo viaceryacutech jazykoch sa suacutebežne uplatňuje pocircvodnaacute

latinskaacute podoba ako aj jej tvar adaptovanyacute pre daneacute jazykovo-kultuacuterne spoločenstvo

Vyberaacuteme niekoľko jazykovyacutech mutaacuteciiacute

56

Slovenčina Alea iacta est Kocky suacute hodeneacute

Čeština Alea iacta est Kostky jsou vrženy

Angličtina Alea iacta est The die is cast

Nemčina Alea iacta est Der Wuumlrfel ist gefallen

Francuacutezština Alea iacta est Le sort en est jeteacute

Španielčina Alea iacta est La suerte estaacute echada

Taliančina Alea iacta est Il dado egrave tratto

Analyacutezou francuacutezskej a španielskej verzie latinskeacuteho alea iacta est zistiacuteme že latinskeacute

substantiacutevum alea s vyacuteznamom kocka sa v sentencii nenachaacutedza Nahradilo ho substantiacutevum

le sort resp la suerte s vyacuteznamami

57

Francuacutezsky vyacutekladovyacute slovniacutek Larousse aj španielsky slovniacutek Diccionario de Real Academia

Espantildeola medzi prvyacutemi vyacuteznamami substantiacutev uvaacutedzajuacute naacutehoda osud uacutedel Slovo kocka

teda le deacute (franc) a el dado (špan) ani v jednej zo sentenciiacute nefiguruje (treba však upozorniť

že vo francuacutezštine suacutebežne jestvuje aj vyacuteraz les deacutes sont jeteacutes) preto ak prekladateľ tuacuteto

sentenciu vo francuacutezskom či v španielskom vyacutechodiskovom texte odhaliacute napriek tomu že

v slovenčine maacuteme ako ekvivalent vžituacute sentenciu s komponentom kocka nie osud uacutedel

alebo naacutehoda a prekladateľ ho dokaacuteže identifikovať ako okriacutedlenyacute vyacuteraz či citaacutetovuacute frazeacutemu

pri prekladaniacute prediacutede strate napr tyacutem že prediacutede vyacuterazovej nivelizaacutecii Aluacuteziu sa mu podariacute

zachovať využitiacutem zodpovedajuacutecich vyacuterazovyacutech prostriedkov

Zaujiacutemavosťou je že sa živeacute latinskeacute sentencie uplatňujuacute vo všetkyacutech štyacuteloch Okrem

odborneacuteho štyacutelu kde je latinčina zaacutekladom terminologickeacuteho aparaacutetu nachaacutedzame latinskeacute

vyacuterazy asi v každom jednom z primaacuternych i sekundaacuternych štyacutelov Nie suacute len suacutečasťou

umeleckyacutech vyacutepovediacute ale bežne ich zaznamenaacutevame aj v hovorovom štyacutele zaznievajuacute

z meacutediiacute a uplatňujuacute sa aj v administratiacutevnom štyacutele Pre naacutezornosť prinaacutešame aj prehľadnuacute

exemplifikaacuteciu obohacovania slovenskej lexiky latinskyacutemi vyacuterazmi v raacutemci jednotlivyacutech

štyacutelov Ide o priacuteklady ktoreacute samozrejme nie suacute použiacutevaneacute vyacutehradne pre danyacute štyacutel Jeden

a ten istyacute latinskyacute vyacuteraz sa mocircže uplatňovať vo viaceryacutech z nich v zaacutevislosti od

58

komunikačnej situaacutecie a od intencie vyacutepovede autora Pri uvaacutedzaniacute priacutekladov pre jednotliveacute

štyacutely vychaacutedzame z ich delenia podľa J Mistriacuteka

I Primaacuterne štyacutely

1 naacuteučnyacute štyacutel

- terminus technicus (odbornyacute naacutezov technickyacute termiacuten)

2 administratiacutevny štyacutel

- curriculum vitae (životopis)

3 publicistickyacute štyacutel

- in memoriam (na pamiatku)

- vox populi vox dei (hlas ľudu hlas božiacute)

4 rečniacutecky štyacutel

- quo vadis (kam kraacutečaš)

5 esejistickyacute štyacutel

- conditio sine qua non (podmienka bez ktorej nie ndash nevyhnutnaacute podmienka predpoklad aby

sa niečo mohlo realizovať)

6 hovorovyacute štyacutel

- de facto (v skutočnosti skutočne zo skutku podľa skutočneacuteho stavu)

- pro forma (formaacutelne aby sa nepovedalo)

7 umeleckyacute štyacutel

- carpe diem (využi deň)

II Sekundaacuterne štyacutely (priacuteležitostneacute konkreacutetne neštandardizovaneacute) ndash vyacuteber

1 archaickyacute štyacutel

- amicenko (z latinskeacuteho amicus ndash priateľ) ndash oslovenie adresaacuteta v duchu 19 storočia

2 biblickyacute štyacutel

- gloria in excelsis Deo (slaacuteva Bohu na vyacutesostiach)

59

3 ceremoniaacutelny štyacutel

- ad multos annos (na mnoheacute roky ndash pri vyacuteročiach pri blahoželaniach jubilantovi aby sa ešte

dlho tešil zdraviu)

- Vaša magnificencia (oslovenie rektora univerzity)

- Vaša spektabilita (oslovenie dekana fakulty)

- Vaše honorability (oslovenie vyacuteznamnyacutech funkcionaacuterov v akademickom prostrediacute)

- Vaša Excelencia (oslovenie veľvyslanca)

- Vaša Eminencia (oslovenie kardinaacutela)

4 diplomatickyacute štyacutel

- persona non grata (nežiaduca osoba)

5 ďakovnyacute štyacutel

- ab imo pectore (z hĺbky srdca)

6 ekonomickyacute štyacutel

- N B (skratka z nota bene ndash dobre si zaznamenaj)

7 elegickyacute štyacutel

- memento mori (pamaumltaj na smrť)

8 encyklopedickyacute štyacutel

- ibid (ibidem ndash tamtiež)

- id (idem ndash ten istyacute)

- cf cfr conf (confer ndash porovnaj)

- et al (et alii ndash a ďalšiacute a kolektiacutev)

- l c l cit (loco citato ndash na citovanom mieste na uvedenom mieste)

- v l (vide locum ndash pozri miesto v knihe)

- s a (sine anno ndash bez roku vydania)

9 enumeratiacutevny štyacutel

- etc (et cetera ndash atď a tak ďalej)

60

10 epištolaacuterny štyacutel

- A D (anno Domini ndash roku Paacutena)

11 legislatiacutevny štyacutel

- ex offo (= ex officio ndash z uacuteradu z uacuteradnej moci)

12 ospravedlňujuacuteci štyacutel

- mea culpa mea maxima culpa (moja vina moja preveľkaacute vina)

13 patetickyacute štyacutel

- per aspera ad astra (tŕnistou cestou k hviezdam)

14 persuaziacutevny štyacutel

- historia magistra vitae (dejiny suacute učiteľkou života)

- non scholae sed vitae discimus (neučiacuteme sa pre školu ale pre život)

15 pompeacutezny štyacutel

- amicus certus in re incerta cernitur (v nuacutedzi poznaacuteš priateľa)

16 žartovnyacute štyacutel

- ergo bibamus (tak teda pime)

Podobnyacutech priacutekladov by sme našli omnoho viac od tyacutech najfrekventovanejšiacutech až po

zriedkaveacute ba raritneacute ktoreacute sa zvaumlčša vyskytujuacute v diskurzoch odborneacuteho použiacutevateľa jazyka

Prekladateľ samozrejme nemocircže poznať všetky latinskeacute citaacutety skratky sentencie alebo

terminoloacutegiu jednotlivyacutech odborov Zaacutekladneacute znalosti z klasickyacutech jazykov suacute však veľkou

vyacutehodou a aspoň zaacutekladnaacute orientaacutecia pokiaľ ide o systeacutem latinčiny a znalosti z jej lexiky

a reaacuteliiacute sluacutežia prekladateľovi k rozviacutejaniu si kultuacuternej kompetencie Ak prekladateľ nie je

zaacuteroveň klasickyacutem filoloacutegom potom v priacutepade jeho znalostiacute z klasickyacutech jazykov a antickej

civilizaacutecie a kultuacutery vo vzťahu k prekladateľskyacutem kompetenciaacutem hovoriacuteme skocircr o sociaacutelnej

rešeršnej a kultuacuternej kompetencii než o jazykovej kompetencii v pravom vyacutezname Znamenaacute

to že sa prekladateľ v problematike orientuje a ak je to potrebneacute dokaacuteže si zvoliť vhodnuacute

prekladateľskuacute pomocirccku nevyhnutnuacute pri vyacutebere ekvivalentu či pri hľadaniacute prekladateľskeacuteho

riešenia

61

V tejto suacutevislosti treba upozorniť aj na chyby v preklade vyacuteklade alebo v interpretaacutecii

ktoreacute mocircžu vzniknuacuteť ako docircsledok nedostačujuacutecej znalosti klasickyacutech jazykov a suacutevisiacich

reaacuteliiacute Parciaacutelne informaacutecie a vedomosti mocircžu viesť k mylnyacutem zaacuteverom Priacutekladom takyacutechto

neoverenyacutech postupov je znaacutema falošnaacute etymoloacutegia substantiacuteva malvica ktoraacute sa chybne

odvaacutedza od malum (zlo) alebo od mālum (jablko) pričom zlo maacute odkazovať na biblickyacute

priacutebeh Adama a Evy kde je jablko symbolom zla a uacutedajne aj preto suacute ich označenia

v latinčine zhodneacute J Rejzek v Českom etymologickom slovniacuteku uvaacutedza vysvetlenie bdquomalvice

ndash dužnatyacute plod s jaacutedřincem (jablko hruška ap) Presl převzal z jakeacutehosi stareacuteho leacutekařskeacuteho

rukopisu v jinyacutech exemplaacuteřiacutech jsou podoby makvice mrkvice takže asi jde o piacutesařskou

chybuldquo Substantiacutevum malvica sa zrejme do jazyka dostalo ako chybnyacute tvar Na českuacute

etymoloacutegiu odkazuje aj Stručnyacute etymologickyacute slovniacutek slovenčiny bdquomalvica ndash dužinatyacute plod

rastliacuten s jadrovyacutem ovociacutem (od 20 stor) Z čes malvice ndash vyacuteraz bol zavedenyacute v obdobiacute

naacuterodneacuteho obrodenia na zaacuteklade isteacuteho stčes rukopisu

priacuteslušneacute miesto sa však čiacuteta aj ako mrkviceldquo

V obdobnyacutech priacutepadoch platiacute zaacutesada ad fontes

Ak sa prekladateľ stretne s podobnyacutem prekladateľskyacutem

probleacutemom mal by si informaacuteciu vyhľadať a overiť

zvlaacutešť vtedy ak nie je v danej oblasti odborniacutekom

Latinskyacute a starogreacutecky jazyk obohatili

slovenskuacute slovnuacute zaacutesobu o kvantum lexikaacutelnych

jednotiek ktoreacute sa v našom jazyku uplatnili ako

jednotliveacute slovaacute (napr graacutetis) alebo viacslovneacute pomenovania (napr ad absurdum ad acta

aula maxima) ďalšie boli prebraneacute ako celeacute sentencie (napr clara pacta ndash boni amici) alebo

je z ich zaacutekladu odvodenyacutech množstvo ďalšiacutech lexikaacutelnych jednotiek Za mnoheacute uvaacutedzame

tie ktoreacute sa sformovali z latinskeacuteho a greacuteckeho slova jazyk

lingua

lingvistika lingvista lingvistka lingvistickyacute plurilingvizmus bilingvizmus

monolingvizmus sociolingvistika psycholingvistika pragmalingvistika neurolingvistika

etnolingvistika lingvokulturoloacutegia lingvokultureacutema lingvodidaktika lingvaacutelny

interlingvaacutelny extralingvaacutelny multilingvaacutelny

γλῶσσα (gloacutessa)

glosaacuter glosolaacutelia heteroglosia diglosia polyglosia glosa glosovať glosaacutetor glositiacuteda

glosodyacutenia xenoglosia

Jan Svatopluk Presl bol českyacute

vysokoškolskyacute pedagoacuteg a

zooloacuteg na Českej univerzite

Karlo-Ferdinandovej v Prahe

a bol jednyacutem

z najvyacuteznamnejšiacutech

priacuterodovedcov v 19 storočiacute

62

Použitaacute literatuacutera

ANDOKOVAacute Marcela (2013) Rečniacutecke umenie sv Augustiacutena v kaacutezňach k stupňovyacutem žalmom

Bratislava IRIS

BALEGOVAacute Jana (2016) Lectiones grammaticae Latinae I Košice Univerzita Pavla Jozefa

Šafaacuterika

BARANDOVSKAacute-FRANK Věra (1995) Latina jako mezinaacuterodniacute jazyk Dobřichovice Kava ndash

Pech

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2002) Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a

latinskyacutech mien naacutezvov a termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie

cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda s 45 ndash 55

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2011) Z histoacuterie transkripcie starogreacuteckych a latinskyacutech mien do

slovenčiny In Sambucus VII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a

neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta Trnavskej univerzity v Trnave s 173 ndash 195

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom

Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech

priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In Sambucus VIII Praacutece z

klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave s 178 ndash 193

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

hlavneacute transkripčneacute zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 č 3-

4 s 131 ndash 150

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2016) Od hlasu k hlaacuteske Z dejiacuten antickej naacuteuky o reči Bratislava

Univerzita Komenskeacuteho

DRAE Diccionario de la lengua espantildeola [Cit 8 septembra 2017] Dostupneacute na internete

httpdleraeesw=diccionario

HARAJ Igor (2011) Vlastneacute meno v mysleniacute antiky a stredoveku Martin Matica slovenskaacute

HORATIUS Flaccus Quintus (1986) O umeniacute baacutesnickom Satiry a Listy Bratislava Tatran s

229

HORAacuteČEK Filip ndash CHLUP Radek (2012) Učebnice klasickeacute řečtiny Praha Academia

JANOUŠEK Jan (2014) Uacutevahy nad knihou W Stroha bdquoLatein ist tot ndash es lebe Lateinldquo In

Vymětalovaacute Karla (ed) (2014) Vivat Latina reserata Opava Slezskaacute univerzita v Opavě

s 16 ndash 20

KALIVODA Jan (2012) Verba docent exempla trahunt Praha Karolinum

15

zaoblenyacutemi literami ndash napriacuteklad sigma ktoraacute maacute v naacutepisovej majuskule podobu Σ v unciaacutele

vyzeraacute ako C

Obr 4 Ukaacutežka unciaacutelneho piacutesma Codex Sinaiticus jeden z najstaršiacutech opisov Biblie na svete

Maleacute piacutesmenaacute minuskuly vychaacutedzajuacute zo stredovekej pisaacuterskej praxe Umožňovali ryacutechlejšie

piacutesanie a šetrili piacutesaciacute materiaacutel Greacutecka alfabeta v tejto podobe sa v stredoveku stala jednyacutem

zo zdrojov pre vznik cyriliky Z malyacutech piacutesmen greacuteckej alfabety zostavil totiž sv Konštantiacuten-

Cyril predtyacutem ako prišiel v roku 863 na Veľkuacute

Moravu ohlasovať kresťanstvo v staroslovien-

čine hlaholiku Cez ňu vznikla naacutesledne

cyrilika ktoruacute zostavili Cyrilovi žiaci z veľkyacutech

greacuteckych piacutesmen Cyrilika zostala piacutesmom

vyacutechodoslovanskyacutech naacuterodov ndash Rusov

Ukrajincov a Bielorusov Z juhoslovanskyacutech

naacuterodov ju prijali s uacutepravami Bulhari

Macedoacutenci Srbi a Čiernohorci Na uacutezemiacute

Ruska sa z cyriliky vyvinula azbuka

Obr 5 Hlaholika

Obr 6 Cyrilika

16

Ako prostriedok šiacuterenia vedy a kultuacutery

zanechala greacutečtina stopy nielen v slovanskyacutech ale aj v

ostatnyacutech jazykoch Euroacutepy Žiadna inaacute reč nemala

prostredniacutectvom literatuacutery takyacute veľkyacute vplyv na

neskoršie indoeuroacutepske jazyky v Euroacutepe ako praacuteve

greacutečtina Mocircžeme hovoriť o jej propedeutickom

vyacutezname pre vznik inyacutech jazykov Praktickyacutem

priacutekladom je i latinskyacute jazyk na ktoryacute greacutečtina

vplyacutevala v morfoloacutegii v syntaxi i v lexike

112 Latinskyacute jazyk

Latinskyacute jazyk sa z indoeuroacutepskeho prajazyka

vydelil približne v 3 stor pred Kr V tom čase bol len

dialektom v okoliacute Riacutema Hovorili niacutem Latinovia

(Latīnī) obyvatelia Latia (Latium) Tento kraj sa

nachaacutedzal v strednej Itaacutelii pri dolnom toku rieky Tiber

Jednyacutem z kmeňov ktoreacute siacutedlili v Latiu boli Rimania

(Rōmānī) ktoriacute žili v Riacuteme (Rōma) a v jeho okoliacute

Nemal žiadne privilegovaneacute postavenie a nič

nenasvedčovalo tomu že by sa raz mohol stať

bdquomedzinaacuterodnyacutemldquo jazykom

Na rozšiacutereniacute a medzinaacuterodnom použiacutevaniacute

latinčiny mala rozhodujuacuteci podiel politickaacute

a hospodaacuterska aktivita jej nositeľov politickaacute moc

Riacutema a jeho expanzia Latinskyacute jazyk sa stal

oficiaacutelnym jazykom Riacutemskej riacuteše Mal nadnaacuterodnyacute

a nadetnickyacute charakter a preto mohol pocircsobiť aj ako

akyacutesi medzijazyk (lat interlingua) sprostredkovateľ

medzi naacutezorovo a naacutebožensky znepriatelenyacutemi

komunikačnyacutemi partnermi z ktoryacutech ani jeden

nepoužiacuteval tento jazyk ako etnickyacute Normatiacutevna

latinčina bola založenaacute na presne stanovenej slovnej

Vnuacutetornyacute vyacutevoj latinčiny

Popri svojom vonkajšom šiacutereniacute

prekonaacuteval latinskyacute jazyk aj

vnuacutetornyacute vyacutevoj V jeho vyacutevoji

v čase antiky rozoznaacutevame paumlť

obdobiacute

1 Predliteraacuterne obdobie siaha od

najstaršiacutech čias až do r 240 pred

Kr Latinskyacute jazyk tohto obdobia

poznaacuteme predovšetkyacutem zo značne

porušenyacutech naacutepisov

zo skromnyacutech zlomkov kultovej

poeacutezie a zo zlomkov dvanaacutestich

tabuacuteľ najstaršou naacutepisovou

pamiatkou je kovovaacute spona

z Praeneste (dnes Palestrina

neďaleko Riacutema) z 2 pol 7 stor

pred Kr

2 Archaickeacute obdobie sa datuje od

r 240 do r 80 pred Kr V tomto

obdobiacute vstupuje latinčina do dejiacuten

Množia sa naacutepisy a objavujuacute sa

prveacute literaacuterne texty Umeleckyacutem

vypestovaniacutem hovorovej reči

mesta Riacutema sa vytvoril a postupne

sa začal ustaľovať spisovnyacute jazyk

3 Klasickeacute obdobie siaha od r 80

pred Kr do r 14 po Kr V tomto

obdobiacute sa latinskyacute jazyk z

gramatickej a pravopisnej straacutenky

ustaacutelil Z lexikaacutelnej straacutenky sa

klasickaacute latinčina vyznačuje

snahou o čistotu jazyka vyhyacutebajuacutec

sa použiacutevaniu zastaranyacutech a

neobvyklyacutech slov a vylučujuacutec

všedneacute a cudzie slovaacute Ide

o vrcholneacute obdobie riacutemskej

literatuacutery V proacuteze sa stal

najvyacuteznamnejšiacutem klasickyacutem

vzorom Cicero v poeacutezii Horatius

a Vergilius

4 Strieborneacute obdobie siaha od r

14 po Kr do smrti cisaacutera Traiana

r 117 po Kr Z gramatickej a

pravopisnej straacutenky nenastaacuteva v

latinskom jazyku nijakaacute zmena

Rozdiely oproti klasickej latinčine

sa prejavujuacute len v štylistike

5 Uacutepadkoveacute (železneacute) obdobie

siaha od Traianovej smrti do

kodifikaacutecie riacutemskeho praacuteva

cisaacuterom Iustinianom I v r 529

17

zaacutesobe ktoraacute bola očistenaacute od barbarizmov slov

prevzatyacutech z inyacutech jazykov najmauml z greacutečtiny

Vyjadrovala sa presne jasne podľa gramatickyacutech

pravidiel a mala bohatuacute slovnuacute zaacutesobu

Postavenie latinčiny sa v priebehu euroacutepskych

dejiacuten rocirczne menilo Latinskyacute jazyk zažiacuteval vzostupy aj

paacutedy Zdanlivo vyacuteraznejšiacute uacutepadok prekonal už na

prelome letopočtov za vlaacutedy cisaacutera Augusta keď

spisovnaacute latinčina ustrnula vo svojej spisovnej forme

aby sa prakticky až po dnes zachovala v tej istej

gramatickej štruktuacutere a obohacovala sa len v lexike

Skutočnaacute hovorenaacute každodennaacute reč sa staacutele viac

vzďaľovala od tejto normy Z vulgaacuternej latinčiny

hovorovej ľudovej podoby latinskeacuteho jazyka sa

postupne vyvinuli romaacutenske jazyky

Strnulosť spisovnej latinčiny sa však ukaacutezala byť

jej veľkou prednosťou Stala sa svetovyacutem

komunikačnyacutem prostriedkom a vďaka rozšiacutereniu

kresťanstva aj oficiaacutelnym jazykom katoliacuteckej cirkvi

Podarilo sa jej dokonca preniknuacuteť aj tam kam sa

nedostala ako štaacutetny jazyk Po rozdeleniacute Riacutemskej riacuteše

na zaacutepadnuacute a vyacutechodnuacute bola totiž v zaacutepadnej časti

zavedenaacute ako liturgickyacute jazyk kresťanov Plnila

funkciu medzinaacuterodneacuteho odborneacuteho jazyka ktoreacuteho

znalosť umožnila šiacuteriť myšlienky evanjelia do

všetkyacutech krajiacuten kam smerovali misie Kanonickeacute

texty suacute dodnes vydaacutevaneacute viacjazyčne no vždy aj po

latinsky Spisovnaacute latinčina fungovala aj ako

referenčnyacute jazyk pre riacutemske praacutevo

Neskoraacute latinčina (nadvaumlzujuacuteca na klasickuacute

latinčinu a obohatenaacute o prvky najstaršiacutech latinskyacutech

prekladov Biblie) spolu s klasickou a ľudovou

latinčinou bola konštitutiacutevnym prvkom stredovekej

latinčiny a možno povedať že prispela k udržaniu jednotneacuteho raacutezu latinskeacuteho jazyka v obdobiacute

po Kr V tomto obdobiacute začiacutena

ľudovaacute latinčina ziacuteskavať

prevahu nad spisovnou Do

literaacuternych diel prenikajuacute v

značnej miere prvky hovorovej

ľudovej reči a rozličneacute

barbarizmy porušuje sa

gramatickaacute spraacutevnosť a priacutezvuk

Začiacutena sa straacutecať cit pre

kvantitu takže sa v poeacutezii

objavujuacute verše s čisto

priacutezvučnou prozoacutediou

lat vulgus -ī n = ľud

lat vulgaris = obyčajnyacute

všednyacute všeobecnyacute

V latinčine nemaacute slovo vulgaacuterny

pejoratiacutevne konotaacutecie t j nemaacute

vyacuteznam ako v slovenčine

(hrubyacute neslušnyacute grobiansky)

Romaacutenske jazyky

Zaacutekladom dnešnyacutech

romaacutenskych jazykov sa latinčina

stala v romanizovanyacutech

riacutemskych provinciaacutech Na uacutezemiacute

Itaacutelie sa z nej vyvinula

taliančina V Galii kde žili tri

veľkeacute rečovo odlišneacute naacuterody ndash

Belgovia Akvitaacutenci a Kelti ndash

pocircsobila latinčina od 1 stor

pred Kr najprv ako interetnickyacute

jazyk a postupne sa na tomto

uacutezemiacute začala vyviacutejať

francuacutezština V naacuterodnostne

nejednotnej Hispaacutenii sluacutežil

latinskyacute jazyk ako

dorozumievaciacute prostriedok tak

medzi jednotlivyacutemi naacuterodmi

ako i so zvyškom riacutemskeho

sveta Vyvinula sa tu kastiacutelčina

ktoraacute bola v roku 1925 oficiaacutelne

nazvanaacute španielčinou Odpor

proti latinskej nadvlaacutede

najdlhšie pretrvaacuteval v Lusitaacutenii

kde sa z latinčiny vyvinula

portugalčina Zvyškom

latinčiny v dnešnom

Švajčiarsku je reacutetoromaacutenčina

18

stredoveku Ešte koncom antiky sa o zachovanie

riacutemskeho piacutesomniacutectva pre neskoršie generaacutecie zasluacutežili

okrem pohanskyacutech Rimanov i kresťania

predovšetkyacutem benediktiacuteni Tiacute vo svojich klaacuteštoroch

zachraacutenili a prostredniacutectvom školstva ďalej

odovzdaacutevali riacutemsku spisbu impregnovanuacute greacuteckym

duchom celej zaacutepadnej Euroacutepe pre ktoruacute ostala

latinčina po celyacute stredovek zjednocovaciacutem elementom

Uchovaniu jednotneacuteho raacutezu latinčiny napomaacutehal aj

univerzaacutelne vybudovanyacute vzdelaacutevaciacute systeacutem ktoryacute

spočiacuteval na tom istom povinnom čiacutetaniacute klasikov tyacutech

istyacutech gramatikaacutech pochaacutedzajuacutecich ešte z obdobia

neskorej antiky hoci boli obdobia (napr za vlaacutedy

Merovejovcov v Galii 5 ndash pol 8 stor) keď sa

latinčina v suacutevislosti s nedostatočnou uacuterovňou

vzdelania staacutevala doslova nezrozumiteľnou čiacutem

straacutecala svoju komunikatiacutevnu funkciu a zažiacutevala ďalšiu

existenciaacutelnu kriacutezu Keďže naacuterodneacute jazyky v tom čase

ešte neprevzali funkciu uacuteradneacuteho dorozumievacieho

jazyka považovali niektoriacute euroacutepski panovniacuteci za

nutnuacute reformu školstva a obnovu latinskeacuteho jazyka

jeho pribliacuteženiacutem resp naacutevratom ku klasickej jazykovej norme Takto sa už v stredoveku

stretaacutevame s niekoľkyacutemi renesanciami

Najvyacuteznamnejšou z nich bola tzv karoliacutenska renesancia Jej iniciaacutetorom bol Karol

Veľkyacute (8 9 stor) ktoryacute obnovil školskuacute vyacuteučbu jazyka Dal podnet k štuacutediu latinčiny ako

všeobecneacuteho dorozumievacieho jazyka (lingua franca) a urobil z nej naacutestroj euroacutepskej

komunikaacutecie Tento naacutevrat k antike bol uacutečelovyacutem naacutevratom ku klasickej jazykovej forme aby

sa latinčina stala opaumlť zrozumiteľnou a funkčnou Na zaacutekladoch karoliacutenskej renesancie potom

vyraacutestla bohato rozvinutaacute stredovekaacute latinskaacute literatuacutera i euroacutepske vysokeacute školy

Na konci stredoveku však latinčina ako umeleckyacute a komunikačnyacute jazyk začala straacutecať

svoju silu Obmedzila sa len na jazyk scholastickej filozofie a degenerovala do neživyacutech

scheacutem Zachraacutenili ju renesančniacute humanisti (15 ndash 16 stor) ktoriacute znovu odkryli Ciceronovo

jazykoveacute umenie i diela ostatnyacutech antickyacutech autorov Latinčina sa vraacutetila do sfeacutery umenia

a tvoriveacuteho jazykoveacuteho procesu Štuacutediom antickyacutech textov (zachovanyacutech v stredovekyacutech

Reč ranyacutech kresťanov

Pre rozmaacutehajuacutece sa kresťanstvo

prvyacutech storočiacute po Kr bolo

nevyhnutnosťou naacutejsť

vyjadrenie pre svoje noveacute

zmyacutešľanie pomenovať

skutočnosti ktoreacute v profaacutennej

literatuacutere tej doby neexistovali

Jazyk použiacutevanyacute kresťanmi

nadviazal na predchaacutedzajuacutece

vyacutevojoveacute štaacutedia latinčiny do ich

formaacutelneho hovoreneacuteho

i piacutesomneacuteho prejavu však

prenikol slovniacutek syntax a štyacutel

biblickyacutech prekladov V prvyacutech

storočiach naacutešho letopočtu tak

pre potreby kresťanov vzniklo

veľa neologizmov Hoci sa

medzi nimi nachaacutedzal značnyacute

počet vyacutepožičiek či už

greacutecizmov alebo hebraizmov

pre docircležiteacute idey kresťanskej

doktriacuteny vytvaacuterala latinskaacute

komunita od samotneacuteho

počiatku ekvivalentneacute vyacuterazy vo

svojom materinskom jazyku

V tomto možno sledovať priamy

vplyv kresťanstva na latinčinu

19

odpisoch) sa zbavila stredovekyacutech naacutenosov a napodobňovaniacutem vzorov (imitātiō) sa viac či

menej uacutespešne pribliacutežila k podobe akaacute jej bola vlastnaacute v jej klasickom obdobiacute

Od 17 storočia začali latinčinu z postavenia medzinaacuterodneacuteho jazyka najprv v literatuacutere

a neskocircr aj vo vede vytlaacutečať postupne sa presadzujuacutece naacuterodneacute jazyky čo priamo suacuteviselo so

vznikom modernyacutech naacuterodnyacutech štaacutetov a vzrastajuacutecim naacuterodnyacutem povedomiacutem Napriek tomu

latinčina ostaacutevala naďalej dorozumievaciacutem jazykom vzdelanej Euroacutepy V Uhorsku (a teda aj

na našom uacutezemiacute) bola jazykom štaacutetnej spraacutevy a vedy takmer až do polovice 19 storočia

V obdobiacute keď sa zdalo že latinčina v akademickom svete skončila začala jej veľkaacute

epocha v školskom systeacuteme Stala sa najvyacuteznamnejšiacutem jazykom na gymnaacuteziaacutech a tento stav

trval až do vypuknutia 2 svetovej vojny Zatiaľ čo u naacutes došlo po vojne k značneacutemu

vtedajšou štaacutetnou ideoloacutegiou regulovaneacutemu odlivu klasickeacuteho vzdelania zo strednyacutech škocircl

a z verejneacuteho života v slobodnom svete sa klasickeacute vzdelanie opaumlť vraacutetilo na gymnaacuteziaacute

a zotrvalo tam dodnes

Obr 7 Mapa provinciiacute Riacutemskej riacuteše po roku 135

20

12 Lingua Latina

121 Latinskaacute abeceda

Rimania prevzali piacutesmo od Greacutekov prostredniacutectvom Etruskov Spočiatku poznali len

veľkeacute piacutesmenaacute (majuskula) maleacute (minuskula) vznikli až v pisaacuterskej praxi v stredoveku Po

rocircznych uacutepravaacutech mala latinskaacute abeceda 23 piacutesmen

A B C D E F G H I K L M N O P Q R S T V X Y Z

V suacutečasnosti sa latinskeacute texty piacutešu malyacutemi piacutesmenami Veľkyacutemi piacutesmenami sa začiacutenajuacute vety

použiacutevajuacute sa na začiatku vlastnyacutech mien a ich odvodeniacuten (Rōma Riacutem Rōmānus riacutemsky

Latīnē latinsky) a veľkeacute piacutesmenaacute vytvaacuterajuacute niektoreacute skratky (SPQR = senātus pōpulusque

Rōmānus senaacutet a ľud riacutemsky)

Naacutezvy jednotlivyacutech piacutesmen zneli rovnako ako tie naše teda a beacute ceacute deacute atď

(abecedarius = žiak prvej triedy) Tieto naacutezvy vytvorili Etruskovia ktoriacute nimi nahradili

greacutecke menaacute alfa beacuteta atď

122 Latinskeacute hlaacutesky a ich vyacuteslovnosť

Latinskeacute hlaacutesky sa delia na samohlaacutesky (vōcālēs) dvojhlaacutesky (diphtongī)

a spoluhlaacutesky (cōnsonantēs)

Vokaacutely a e i o u y Mocircžu byť kraacutetke alebo dlheacute Prirodzenaacute kvantita latinskyacutech

samohlaacutesok je fonologickaacute vyacuteznamotvornaacute (podobne ako v greacutečtine slovenčine či v češtine

napr malum zlo ne mālum jablko populus ľud ne pōpulus topoľ) Dĺžka sa v latinčine označuje

vodorovnou čiarkou nad vokaacutelom (ā ē ī ō ū) ale len

z didaktickyacutech docircvodov Rimania dĺžky v piacutesme

neoznačovali a nenachaacutedzajuacute sa ani v modernyacutech

ediacuteciaacutech latinskyacutech textov (s vyacutenimkou učebniacutec)

Diftongy ae au ei eu oe ui Diftongy eu ei

ui sa vyskytujuacute len v citoslovciach (heu ach eheu

beda ei oh hui ha) v časticiach (seu lebo ceu ako)

a v cudziacutech slovaacutech (Eurōpa Euroacutepa) V ostatnyacutech

priacutepadoch sa vyslovujuacute oddelene (ne-uter nijakyacute re-us

vinnyacute)

Za to že poznaacuteme kvantitu

latinskyacutech slov vďačiacuteme

čiastočne zachovanyacutem uacutedajom

riacutemskych gramatikov

predovšetkyacutem však latinskej

poeacutezii Bola piacutesanaacute časomernou

prozoacutediou v ktorej je

rozhodujuacuteca kvantita slabiacutek

a teda okrem ineacuteho aj dĺžka

samohlaacutesok

21

Zaacutekladneacute pravidlaacute latinskej vyacuteslovnosti

dokaacutežeme rekonštruovať na zaacuteklade svedectva staryacutech

gramatikov z prepisov do greacutečtiny a zo stredovekej

tradiacutecie Po rozpade Riacutemskej riacuteše sa vyacuteslovnosť

latinčiny začala prispocircsobovať vyacuteslovnosti jazykov

romaacutenskych naacuterodov Tieto rozdiely sa udržali dodnes

Každyacute naacuterod uchovaacuteva vlastnuacute vyacuteslovnosť latinčiny

prispocircsobenuacute svojmu jazyku Naša vyacuteslovnosť sa

definitiacutevne ustaacutelila na rakuacutesko-uhorskyacutech gymnaacuteziaacutech

v 19 storočiacute Pravidlaacute vyacuteslovnosti ktoraacute je normatiacutevna

v slovenskom stredoškolskom a vysokoškolskom

prostrediacute suacute

grafeacutemu i vyslovujeme na začiatku slova pred

vokaacutelom ako j iam (jam) už vo vnuacutetri slova

medzi dvoma vokaacutelmi vyslovujeme i ako jj

maior (majjor) vaumlčšiacute eius (ejjus) jeho

V greacuteckych slovaacutech je i vždy samohlaacuteskoveacute

Iōnēs (Ioacuteneacutes) Ioacutenovia

diftongy ae oe znejuacute ako slovenskeacute eacute Caesar

(Ceacutezar) proelium (preacutelium) boj Ak sa maacute

diftong vysloviť oddelene kladuacute sa nad druhyacute

vokaacutel dve bodky alebo čiarka poeumlta alebo

poēta baacutesnik

c vyslovujeme ako slovenskeacute c pred e i y ae

oe eu cēna obed cibus jedlo caelum nebo

atď všade inde sa vyslovuje ako k cor srdce

caput hlava clārus slaacutevny locus miesto dīc

povedz

d t n pred i e sa nemaumlkčiacute dīcō (dyacutekoacute)

hovoriacutem tibi (tybi) tebe decem desať

ngu sa vyslovuje ako ngv lingua (lingva)

jazyk

ph sa vyslovuje ako f philosophia (filozofia)

Piacutesmeno C bolo pocircvodne

znakom pre hlaacutesku k i g Až

neskocircr od pol 3 stor pred Kr

došlo s rozvojom literaacuterneho

života pod vplyvom rozdielnej

vyacuteslovnosti (nezneleacute k ne zneleacute

g) k rozlišovaniu aj v grafike C

versus G V klasickej latinčine

sa c vyslovovalo ako k bez

ohľadu na foneacutemu ktoraacute

nasledovala

Zvyšky stareacuteho pravopisu G suacute

zachovaneacute v skratkaacutech osobnyacutech

mien C = Gāius a Cn =

Gnaeus

K sa zachovalo len

v niekoľkyacutech slovaacutech K = Kal

= Kalendae prvyacute deň v mesiaci

Karthāgō (ale i Carthāgō)

mesto v severnej Afrike K =

Kaesō osobneacute meno

Naše U označovali Rimania

grafeacutemou V Dnes ich už

v piacutesme rozlišujeme

Y a Z sa vyskytujuacute len

v greacuteckych slovaacutech

Reštituovanaacute vyacuteslovnosť

V polovici 20 storočia vznikla

snaha zjednotiť latinskuacute

vyacuteslovnosť na zaacuteklade

predpokladaneacuteho stavu

v klasickej dobe V mnohyacutech

krajinaacutech tuacuteto tzv reštituovanuacute

čiže obnovenuacute vyacuteslovnosť

prijali Dvojhlaacutesky ae oe

vyslovujeme [aacutee] [oacute

e] saepe

[saacuteepe] poena [poacuteena] ndash obe

slovaacute suacute dvojslabičneacute Greacutecke

piacutesmeno y sa vyslovuje uuml

Piacutesmeno c znie ako k všade teda

aj pred e a i Spojenie ti

vyslovujeme ako ti aj pred

nasledujuacutecou samohlaacuteskou

amīcitia [amiacutekitia] Znak v

označuje zvuk anglickeacuteho w

Piacutesmeno h sa nečiacuteta alebo znie

len veľmi slabo

22

qu sa vyslovuje ako kv aqua (akva) voda

rh sa vyslovuje ako r rhētor (reacutetor) rečniacutek učiteľ rečniacutectva

s sa medzi vokaacutelmi a spravidla medzi vokaacutelom a konsonantmi m n l vyslovuje ako z

rōsa (roza) ruža mensis (meacutenzis) mesiac pulsus (pulzus) zahnanyacute

ti vyslovujeme pred vokaacutelom alebo pred ae ako ci grātia (graacutecija) vďaka dīvitiae

(dyacutevicijeacute) bohatstvo ALE po s t x tiež ak maacute priacutezvuk a v greacuteckych slovaacutech

vyslovujeme ako ty bestia (bestya) zviera mixtiō (mixtyoacute) zmiešanina tōtīus (toacutetyacuteus)

celeacuteho Miltiadēs (Miltyadeacutes) Miltiadeacutes greacutecky štaacutetnik

123 Kvantita slabiacutek

V latinčine rozlišujeme nielen kraacutetke a dlheacute vokaacutely ale aj kraacutetke a dlheacute slabiky

Slabika je kraacutetka vtedy keď obsahuje kraacutetky vokaacutel po ktorom nasleduje iba jednoduchyacute

konsonant populus ľud Ak však za kraacutetkym vokaacutelom nasledujuacute aspoň dva konsonanty

slabika je dlhaacute

Latinskeacute slabiky suacute teda dlheacute 1 prirodzene keď obsahujuacute dlhyacute vokaacutel alebo diftong

nātūra priacuteroda aurum zlato 2 poziacuteciou keď po kraacutetkej slabike nasleduje skupina aspoň

dvoch konsonantov modestia skromnosť Rimania ciacutetili oba druhy slabiacutek celkom prirodzene

ako dlheacute Treba však poznamenať že kombinaacutecia jedneacuteho z konsonantov p b t d c g na

prvom a l alebo r na druhom mieste konsonantickej skupiny nemaacute na dĺžku slabiky vplyv

slabika s kraacutetkym vokaacutelom ostaacuteva kraacutetka (integra ndash druhaacute slabika je kraacutetka i keď pre

baacutesnikov nie vždy)

Tento dvojityacute typ kvantity je rozhodujuacuteci pre miesto slovneacuteho priacutezvuku

124 Priacutezvuk latinskyacutech slov

Latinskeacute slovaacute sa skladajuacute z priacutezvučnyacutech a nepriacutezvučnyacutech slabiacutek Priacutezvuk sa v piacutesme

neoznačuje Jednoslabičneacute slovaacute (okrem predložiek a spojok) majuacute priacutezvuk vždy

Dvojslabičneacute slovaacute majuacute priacutezvuk na predposlednej slabike Troj- a viacslabičneacute slovaacute majuacute

priacutezvuk

1 na predposlednej slabike ak je taacuteto dlhaacute laudāmus honestus

2 na tretej slabike od konca ak je predposlednaacute slabika kraacutetka fēmina lēgimus

23

Znamenaacute to že priacutezvuk sa mocircže (na rozdiel od slovenčiny) v jednotlivyacutech tvaroch jedneacuteho

slova pohybovať napr amor ndash amōrem (laacuteska) tenebrae ndash tenebrārum (temnota) repetere ndash

repetō ndash repetāmus (opakovať)

125 Odraz klasickyacutech jazykov vo zvukovej straacutenke slovenčiny

Suacutečasťou našej slovnej zaacutesoby je množstvo slov pochaacutedzajuacutecich ešte z antiky

Použiacutevame ich v odbornej ale i bežnej každodennej komunikaacutecii bez toho aby sme si

uvedomili že ich vyacuteslovnosť a pravopis je ovplyvnenyacute klasickyacutemi jazykmi a nie vždy

zodpovedaacute slovenskeacutemu jazykoveacutemu uacutezu

Slovenčina patriacute k tzv zaacutepadoslovanskyacutem jazykom do ktoryacutech mnoheacute slovaacute antickeacuteho

pocircvodu neprenikli na rozdiel od vyacutechodoslovanskyacutech

jazykov priamo z greacutečtiny ale prostredniacutectvom

latinčiny ktoraacute zachovala pocircvodnuacute klasickuacute greacutecku

vyacuteslovnosť i pravopis tyacutechto slov Vo

vyacutechodoslovanskyacutech jazykoch sa prejavuje vyacuteslovnosť

greacuteckych hlaacutesok z 9 ndash 10 stor (obdobie vzniku

cyriliky z greacuteckej alfabety) ktoraacute bola v niektoryacutech

priacutepadoch odlišnaacute ako v obdobiacute klasickej ioacutensko-

attickej greacutečtiny Napriacuteklad litera Β β (beacuteta b)

označovala v byzantskej greacutečtine hlaacutesku v vokaacutel Η η

(eacuteta eacute) sa vyslovoval ako i litera Θ θ (theacuteta th) sa

vyslovovala ako f Z pocircvodneacuteho greacuteckeho Βαβυλών (Babyloacuten) maacuteme preto dnes v ruštine

Вавилόн (Vaviloacuten) ale v slovenčine Babylon z greacuteckeho ῥήτώρ (rheacutetoacuter) ruskeacute рuacuteтор (riacutetor)

a slovenskeacute reacutetor z greacuteckeho καθέδρα (kathedra) ruskeacute кaacuteфедра (kaacutefedra) a slovenskeacute

katedra

Pri slovaacutech ktoreacute obsahujuacute diftong je situaacutecia zložitejšia Starogreacutecky diftong αι (ai

v byzantskej vyacuteslovnosti e) sa vo vlastnyacutech menaacutech spravidla zachovaacuteva napr Aischylos

(Αἰσχύλος) Aiolos (Αἴολος) ale Etioacutepia (Αἰθιοπία) v apelatiacutevach však nachaacutedzame eeacute cez

latinskyacute diftong ae (e) napr gr σφαῖρα (sfaira) gt lat sphaera slovenskeacute sfeacutera gr αἵρεσις

(hairesis) gt lat haeresis slovenskeacute hereacuteza

V priacutepadoch korelaacutecie tvrdostimaumlkkosti (dď tť nň) pri viac menej zdomaacutecnenyacutech

slovaacutech nie je vyacuteslovnosť slov pochaacutedzajuacutecich z klasickyacutech jazykov ovplyvnenaacute slovenskyacutemi

Vyacutechodoslovanskeacute naacuterody ndash Rusi Ukrajinci Bielorusi

Zaacutepadoslovanskeacute naacuterody ndash Poliaci Ćesi Slovaacuteci Lužickiacute Srbi

Juhoslovanskeacute naacuterody ndash Bulhari Macedoacutenci Srbi Čiernohorci Slovinci Chorvaacuteti

24

pravidlami diktaacutetor disk titul kritika panika nivelaacutecia atď V slovenčine sa odraacuteža aj

dvojakaacute vyacuteslovnosť latinskeacuteho c (ako k alebo c) Vo vlastnyacutech menaacutech sa pritom zvykne

zachovaacutevať aj pocircvodnyacute latinskyacute pravopis (Cato Claudius) Všeobecneacute menaacute sa piacutešu domaacutecim

pravopisom (kauza kultuacutera klasika)

126 Vyacuterazy antickeacuteho pocircvodu v slovnej

zaacutesobe slovenčiny

Z najstaršej doby preberajuacute zaacutepadoslovanskeacute

jazyky (a teda aj slovenčina) obzvlaacutešť latinskeacute slovaacute

suacutevisiace s naacuteboženskou a cirkevnou tradiacuteciou napr

klaacuteštor (lt claustrum od claudo = uzatvaacuteram) kostol (lt

castellum) pašie (lt passiō = utrpenie)

Neskocircr prenikajuacute do slovanskyacutech jazykov

rocircznymi cestami opaumlť prevažne z latinčiny ale

prostredniacutectvom nemeckeacuteho alebo romaacutenskeho

prostredia mnoheacute ďalšie slovaacute latinskeacuteho priacutep

latinsko-greacuteckeho pocircvodu napr škola (lt lat schōla lt

gr σχολή) komnata (lt lat caminata = miestnosť

s ohniskom gr κάμινος pec ohnisko) kalamaacuter (lt lat

calamarium lt calamus = trstina) skriňa (lt lat

scrinium = puzdro skriňa)

Najviac slov s latinskyacutemi a greacuteckymi koreňmi

sa dostalo do slovanskyacutech jazykov pod vplyvom

zaacutepadoeuroacutepskych jazykov najmauml od 16 storočia

a mnoheacute z nich fungujuacute dodnes ako internacionalizmy

Najčastejšiacutem zdrojom vyacutepožičiek bola francuacutezština

v ktorej pramenia vyacuterazy z oblasti politiky

diplomacie umenia moacutedy stravovania napr republika (lt lat rēs pūblica = vec verejnaacute)

kandidaacutet (lt lat candidus = biely čistyacute nepoškvrnenyacute) moacuteda (lt lat modus = spocircsob) menu

(lt lat minūtus lt minuere = zmenšenyacute počet jedaacutel)

V starovekom Riacuteme bolo

potrebneacute pri uchaacutedzaniacute sa o uacuterad

podať prihlaacutešku V priacutepade ak

bola prihlaacuteška uchaacutedzača

praacutevoplatnaacute nosil na verejnosti

bielu toacutegu (toga candida) Takto

mohla aj verejnosť veľmi

jednoducho kontrolovať jeho

spraacutevanie sa Uchaacutedzač

oblečenyacute do bielej toacutegy =

candidatus

25

V ekonomickej a komerčnej sfeacutere nachaacutedzame rad vyacuterazov talianskeho pocircvodu napr

brutto (lt lat brutus = hrubyacute) manko (lt lat mancus = kusyacute neuacuteplnyacute) inkaso (tal sloveso

incassare dať peniaze do pokladne tal cassa lt lat capsa = puzdro skrinka)

Z angličtiny pochaacutedzajuacute vyacuterazy pre oblasť techniky tradičnej i suacutečasnej V tomto

priacutepade možno hovoriť o skrytyacutech latinizmoch napr procesor (lt lat prōcedō = pokračujem)

enter (lt lat intrō = vstupujem) manažeacuter (angl to manage z tal maneggiare lt z lat manū

agō = konaacutem tvoriacutem rukou)

Na prevažne latinskom zaacuteklade je vytvorenaacute lingvistickaacute terminoloacutegia a na kombinaacutecii

greacuteckych a latinskyacutech prvkov je zas založeneacute umelo vytvoreneacute pomenovanie jednotiek

metrickej suacutestavy napr meter (lt gr μέτρον = miera) gram (lt gr γράμμα = zaacuteznam) deka- (lt

gr δέκα = 10) hekto- (lt gr ἑκατόν = 100) kilo- (lt gr χίλιοι = 1000) deci- (lt lat decem =

10) centi- (lt lat centum = 100) mili- (lt lat mille = 1000)

26

13 Mennaacute a slovesnaacute flexia v latinčine

131 Mennaacute flexia

Podstatneacute menaacute (nōmina substantīva) suacute zaacutekladnyacutem slovnyacutem druhom a v raacutemci

slovnej zaacutesoby tvoria najpočetnejšiu skupinu S tyacutem ako sa menia a rozširujuacute ľudskeacute

vedomosti a skuacutesenosti meniacute sa i slovnaacute zaacutesoba nevyhnutnaacute na zachytenie mimojazykoveacuteho

sveta V uacutelohe substantiacutev mocircžu v latinčine vystupovať aj slovaacute ktoreacute pocircvodne nie suacute

substantiacutevami V takyacutechto priacutepadoch hovoriacuteme o substantivizaacutecii napr suprēmum valē

(poslednyacute pozdrav valē = imperatiacutev buď zdravyacute)

Substantiacuteva pomenuacutevajuacute samostatneacute pojmy veciacute (substanciiacute) v raacutemci gramatickyacutech

kategoacuteriiacute rodu čiacutesla a paacutedu

Rod substantiacutev klasickej latinčiny je určenyacute buď ich vyacuteznamom (prirodzenyacute rod) alebo

koncovkou (gramatickyacute rod) Menaacute osocircb a zvierat majuacute prevažne prirodzenyacute rod (mužskyacute

alebo ženskyacute) menaacute veciacute mužskyacute ženskyacute alebo strednyacute rod V latinčine však existujuacute i

viacrodoveacute substantiacuteva (commūnia) ktoreacute označujuacute jednyacutem slovom mužskyacute aj ženskyacute rod

(napr cīvis m občan f občianka sacerdōs m kňaz f kňažka) V ľudovej latinčine sa

rozlišovanie maskuliacuten a feminiacuten zachovalo neutrum však zaniklo a substantiacuteva patriace

k tejto rodovej triede sa stali maskuliacutenami alebo feminiacutenami Menaacute naacuterodov mužskyacutech

bytostiacute vetrov a mesiacov suacute v latinčine vždy maskuliacutena menaacute riek suacute vaumlčšinou maskuliacutena

menaacute ženskyacutech bytostiacute stromov krajiacuten ostrovov a miest feminiacutena

Kategoacuteria čiacutesla poukazuje na počet substanciiacute V latinčine sa prejavuje len singulaacuterom

alebo pluraacutelom Singulaacuter však neznamenaacute že pomenovanaacute vec alebo jav pozostaacuteva

nevyhnutne len z jedneacuteho člena mocircže označovať i skupinu totožnyacutech alebo rovnako

charakterizovanyacutech osocircb či veciacute Podobne aj pluraacutel

nemusiacute označovať mnohosť Tak ako v slovenčine

existujuacute aj v latinčine slovaacute ktoreacute majuacute len singulaacuter

(napr slovenskeacute liacutestie latinskeacute plebs = ľud) alebo

naopak len pluraacutel (napr slovenskeacute nožnice latinskeacute

castra = vojenskyacute taacutebor) alebo majuacute v singulaacuteri

a pluraacuteli rocirczny vyacuteznam napr latinskeacute littera (sg) =

piacutesmeno litterae (pl) = list

Kategoacuteria paacutedu naznačuje syntaktickeacute funkcie

(vetneacute vzťahy) substantiacutev Latinčina maacute šesť paacutedov

Latinskeacute pluralia tantum

(substantiacuteva majuacutece len pluraacutel

pomnožneacute substantiacuteva) typu

nuptiae (svadba) feriae

(sviatky slaacutevnosti) epulae

(hostina hody) suacute typologicky

bliacutezke slovenskyacutem naacutezvom

rocircznych rodinnyacutech a inyacutech

slaacutevnostiacute ako suacute napr

narodeniny krstiny meniny

hody a i

27

Prvyacute paacuted nazyacutevali Rimania cāsūs nominatīvus (paacuted ktoryacute pomenuacuteva nomināre = nazyacutevať)

Druhyacute paacuted mal viacero naacutezvov (c patrius = otcovskyacute pretože udaacuteval pocircvod ndash čiacute syn alebo

dceacutera c possessīvus pretože ukazoval komu čo patriacute ndash čia vec c generalis pretože bol

vyacutechodiskom pre tvorbu ďalšiacutech tvarov od ich zaacutekladu ndash corpus corpor-is c qualitātis

pretože udaacuteval vlastnosť niečoho c partitīvus pretože udaacuteval celok z ktoreacuteho sa uvaacutedza

nejakaacute časť) Zo všetkyacutech naacutezvov sa ujal naacutezov genitīvus (rodinnyacute) Tretiacutem paacutedom sa

vyjadroval predovšetkyacutem vyacuteznam daacutevania a bol preto nazyacutevanyacute casus datīvus (dare = daacutevať)

Štvrtyacute paacuted nazyacutevali Greacuteci πτῶσις αἰτιατική (ptoacutesis aitiatikeacute = priacutečinnyacute paacuted) Riacutemski gramatici

sa mylne domnievali že je tento termiacuten vytvorenyacute od slovesa αἰτιᾶσθαι (aitiasthai =

obviňovať) a preto paacuted nazvali accūsatīvus (obviňovaciacute accūsāre = obviňovať) Piaty paacuted

nazyacutevali v Riacuteme cāsūs vocatīvus (volaciacute vocāre = volať) Vokatiacutev nie je pravyacutem paacutedom stojiacute

gramaticky mimo vety Zvlaacuteštny tvar pre vokatiacutev existuje v latinčine len v singulaacuteri o-

deklinaacutecie (2 deklinaacutecia) V ostatnyacutech priacutepadoch sa pri osloveniacute použiacuteva nominatiacutev

Spomenutyacutech paumlť paacutedov maacute latinčina so slovenčinou spoločnyacutech navyše maacute ešte ablatiacutev (paacuted

odlukovyacute) ktoryacute zodpovedaacute tak slovenskeacutemu lokaacutelu ako aj inštrumentaacutelu

Latinskeacute substantiacuteva sa rovnako ako slovenskeacute

skloňujuacute V latinčine existuje paumlť typov skloňovania

ktoreacute v podstate na rozdiel od slovenčiny nemajuacute

nijakyacute vzťah ku gramatickeacutemu rodu substantiacutev Každeacute

latinskeacute substantiacutevum sa daacute jednoznačne zaradiť do

jedneacuteho z piatich typov skloňovania do jednej

z deklinaacuteciiacute (dēclinātiō) Skloňovanie sa v latinčine

realizuje podobne ako v slovenčine pripaacutejaniacutem

paacutedovyacutech koncoviek ku kmeňu Aby sme mohli

substantiacuteva skloňovať musiacuteme poznať genitiacutev

singulaacuteru (umožňuje zaradenie substantiacuteva do jednej

z piatich deklinaacuteciiacute) a kmeň slova pretože k nemu sa

pripaacutejajuacute koncovky jednotlivyacutech paacutedov (kmeň

dostaneme po odtrhnutiacute koncovky genitiacutevu singulaacuteru

resp pluraacutelu -(r)um) Nominatiacutev singulaacuteru prezraacutedza

spoľahlivo deklinaacuteciu do ktorej substantiacutevum patriacute

len v menšine priacutepadov Pocircvodnyacute slovnyacute zaacuteklad bol

totiž v nominatiacuteve často rocircznymi jazykovyacutemi procesmi

1 deklinaacutecia

femina feminae f = žena

poēta poētae m = baacutesnik

2 deklinaacutecia

servus servī m = otrok

puer puerī m = chlapec

ager agrī m = pole

laurus laurī f = vavriacuten

verbum verbī n = slovo

3 deklinaacutecia

victor victōris m = viacuteťaz

nomen nominis n = meno

oratiō oratiōnis f = reč

mare maris n = more

caput capitis n = hlava

4 deklinaacutecia

exercitus exercitūs m = vojsko

manus manūs f = ruka

cornū cornūs n = roh paroh

5 deklinaacutecia

diēs diēī mf = deň

rēs reī f = vec

28

podstatne zmenenyacute V genitiacuteve singulaacuteru ale ostal naproti tomu zjavnyacute napr iter (N sg)

itineris (G sg) = cesta Od kmeňa substantiacutev sa tvoria aj odvodeniny napr lex legis (zaacutekon)

ndash legaacutelny nox noctis (noc) ndash nocturno genus generis (rod) ndash generaacutecia mens mentis

(myseľ) ndash mentaacutelny facultās facultātis (možnosť) ndash fakultatiacutevny

Koncovka genitiacutevu singulaacuteru sa uvaacutedza v každom slovniacuteku za nominatiacutevom

substantiacuteva Substantiacuteva 1 deklinaacutecie majuacute v G sg koncovku -ae substantiacuteva 2 deklinaacutecie

koncovku -ī substantiacuteva 3 deklinaacutecie koncovku -is substantiacuteva 4 deklinaacutecie -ūs a napokon

substantiacuteva 5 deklinaacutecie koncovku -ēī-eī

Pre všetky deklinaacutecie platia nasledujuacutece formaacutelne pravidlaacute

1 neutraacute majuacute bez vyacutenimky tvar akuzatiacutevu singulaacuteru totožnyacute s nominatiacutevom singulaacuteru

2 všetky neutraacute majuacute v nominatiacuteve a v akuzatiacuteve pluraacutelu koncovku -a

3 vo všetkyacutech deklinaacuteciaacutech znie ablatiacutev pluraacutelu rovnako ako datiacutev pluraacutelu

132 Vzťah latinčiny k morfoloacutegii a tvorbe slov slovenskeacuteho jazyka

Pokiaľ ide o morfologickeacute javy mocircžeme vzťah latinčiny (greacutečtiny) k slovenčine

sledovať predovšetkyacutem na lexikaacutelnych jednotkaacutech latinsko-greacuteckeho pocircvodu Slovenčina

tvoriacute pri zaraďovaniacute substantiacutevnych latinizmov do

deklinačneacuteho systeacutemu tvary zvaumlčša (nie však celkom

docircsledne) od latinskeacuteho zaacutekladu napr pri maskuliacutenach

na -us -ius realizm-us realizm-u egoizm-us egoizm-

u exit-us exit-u logaritm-us logaritm-u laps-us

laps-u August-us August-a Vergili-us Vergil-ia a i

Naproti tomu mnoheacute podobneacute substantiacuteva

ktoreacute suacute siacutece utvoreneacute od latinskyacutech slovnyacutech

zaacutekladov ale pri ktoryacutech koncoveacute -us nie je

nominatiacutevnou koncovkou lež suacutečasťou kmeňa alebo

širšej koncovky a tiež substantiacuteva cudzieho (nie

latinskeacuteho) pocircvodu sa skloňujuacute s ponechaniacutem -us vo

všetkyacutech paacutedoch Do tejto skupiny patria napr vyacuterazy

autobus omnibus reacutebus bambus kaktus luxus a i

Radia sa sem aj niektoreacute slovaacute latinskeacuteho

pocircvodu pri ktoryacutech je siacutece -us nominatiacutevnou

Omnibus ndash dopravnyacute

prostriedok ktoryacute vznikol

v roku 1825 vo Francuacutezsku Bol

použiacutevanyacute ako dostavniacutekovaacute

doprava na trati Nantes ndash

Richebourg

Voiture omnibus = voz pre

všetkyacutech všetkyacutem skraacuteteneacute na

omnibus a neskocircr na bus

lat omnis = všetok (omnibus =

D pl všetkyacutem)

29

koncovkou ale ktoreacute nadobudli inyacute vyacuteznam akyacute mali

v latinčine takže v ich štylistickom použiacutevaniacute nastal

posun a tyacutem sa stratila aj kontinuita s pocircvodnyacutem

skloňovaniacutem Takyacutemi suacute napr vyacuterazy cirkus cirkusu

humus humusu funus funusu (ale funebraacutek ndash tvar

odvodenyacute od slovneacuteho zaacutekladu funus funebris m) a i

Rešpektovanie latinskeacuteho deklinačneacuteho systeacutemu

je v protiklade k princiacutepu nemennosti zaacutekladnej

morfeacutemovej skladby slova ktoryacute je vlastnyacute napr ruštine Taacute skloňovanie substantiacutev

zdomaacutecňuje a to buď tak že zachovaacuteva pocircvodnuacute latinskuacute koncovku nominatiacutevu v celom

skloňovaniacute napr казус -уса (kaacutezus kaacutezusa) alebo ju celkom vypuacutešťa napr Юлий -ия

(Julij Julija) Princiacutep morfeacutemovej nemennosti prenikaacute pod vplyvom hovoroveacuteho uacutezu aj do

slovenčiny napr viacuterus viacuteru aj viacuterusu

Vzťah latinskyacutech a slovenskyacutech substantiacutev možno do istej miery sledovať aj v

ich rodovej charakteristike Slovenčina veľmi často zachovaacuteva pri slovaacutech pochaacutedzajuacutecich

z latinčiny ich pocircvodnyacute rod napr doctor ndash doktor (muž rod) professor ndash profesor (muž rod)

auctoritās ndash autorita (žen rod) facultās ndash fakulta (žen rod) praesidium ndash preziacutedium (str

rod) laboratorium ndash laboratoacuterium (str rod) Rod si teda udržali latinskeacute maskuliacutena na -or

neutraacute na -um-ium a feminiacutena na -tās Latinskeacute feminiacutena so sufixom -tiō-siō majuacute

v slovenčine zakončenie -cia-zia napr resolutiō ndash rezoluacutecia imitatiō ndash imitaacutecia corruptiō ndash

korupcia invasiō ndash invaacutezia a i

133 Slovesnaacute flexia

Slovesaacute (verba) suacute zaacutekladnyacutem slovnyacutem druhom pomenuacutevajuacutecim procesuaacutelne priacuteznaky

substanciiacute Všetky tvary latinskeacuteho slovesa sa rozdeľujuacute podľa gramatickeacuteho rodu na určiteacute

a neurčiteacute slovesneacute tvary Určiteacute slovesneacute tvary suacute tie ktoreacute označujuacute všetky gramatickeacute

vyacuteznamy najmauml osobu a čiacuteslo Neurčiteacute slovesneacute tvary neoznačujuacute osobu a čiacuteslo

Slovesnaacute flexia či časovanie (coniugātiō) sa v latinčine vyznačuje schopnosťou

vyjadrovať slovesnyacute rod čas spocircsob osobu a čiacuteslo

Rod (genus) latinskyacutech slovies je dvojakyacute činnyacute (g āctīvum) a trpnyacute (g passīvum)

V latinčine podobne ako v slovenčine deliacuteme slovesaacute v aktiacuteve na predmetoveacute

a bezpredmetoveacute pričom sa predmetoveacute členia ďalej na prechodneacute (trānsītīva) a neprechodneacute

Pri preklade je tiež nevyhnutneacute

nezabuacutedať na fakt že latinskyacute

svet nie je identickyacute s tyacutem našiacutem

a aj zdanlivo rovnakeacute veci mocircžu

mať inyacute obsah (napr dom voz

lampa vojak sloboda a pod)

30

(intrānsītīva) Prechodneacute slovesaacute majuacute predmet v prostom akuzatiacuteve neprechodneacute slovesaacute

v inom prostom paacutede alebo v predložkovom paacutede Uacuteplneacute pasiacutevum vytvaacuterajuacute len prechodneacute

slovesaacute Pri neprechodnyacutech slovesaacutech sa použiacuteva pasiacutevum iba v 3 os sg (pugnātur = bojuje

sa) Latinskeacute pasiacutevum maacuteva často zvratnyacute (reflexiacutevny) vyacuteznam (lavor = umyacutevam sa)

Latinskyacute jazyk rozlišuje šesť časov ndash jeden priacutetomnyacute (tempus praesēns) tri minuleacute (t

imperfectum t perfectum t plūsquamperfectum) a dva buduacutece (t futūrum prīmum t futūrum

exāctum)

Slovesneacute spocircsoby suacute v latinčine tri (tzv

osobneacute) oznamovaciacute (modus indicātīvus) rozkazovaciacute

(m imperātīvus) a spojovaciacute (m coniūnctīvus)

Indikatiacutev predstavuje proces vyjadrenyacute slovesom ako

skutočnyacute konjunktiacutev ako takyacute ktoryacute hovoriaci alebo

autor predpokladaacute a imperatiacutev označuje snahu

hovoriaceho alebo autora ovplyvniť spraacutevanie

adresaacuteta

Okrem troch osobnyacutech maacute latinčina aj paumlť

neosobnyacutech spocircsobov ktoreacute neoznačujuacute ani osobu ani

čas Ide o menneacute tvary Infinitiacutev je slovesneacute

substantiacutevum ktoreacute maacute menneacute i slovesneacute vlastnosti

Ako meno je neutrom singulaacuteru ako sloveso vyjadruje

rod aktiacutevny alebo pasiacutevny Nevyjadruje čas ako takyacute

ale len časovyacute vzťah (tvoriacute sa infinitiacutev preacutezenta

perfekta a futuacutera) Supiacutenum je slovesneacute substantiacutevum

ktoreacute maacute len dva paacutedy Supiacutenum na -um (akuzatiacutev) maacute

funkciu priacuteslovkoveacuteho určenia smeru uacutečelu pri

slovesaacutech pohybu a supiacutenum na -u (ablatiacutev) ktoreacute maacute

funkciu priacuteslovkoveacuteho určenia obmedzenia (naznačuje

že tvrdenie neplatiacute všeobecne ale len v určitom

zmysle) pri niektoryacutech adjektiacutevach Gerundium

(slovesneacute substantiacutevum na -nd) je v podstate

skloňovanyacute infinitiacutev preacutezenta zvaumlčša aktiacuteva Maacute len

štyri paacutedy (genitiacutev datiacutev akuzatiacutev ablatiacutev)

Gerundiacutevum (slovesneacute adjektiacutevum na -nd) maacute pasiacutevny

Legenda

lat legere = čiacutetať gerundiacutevum

legendum = niečo maacute musiacute byť

čiacutetaneacute (legenda = tvar pluraacutelu)

1 rozpraacutevanie nepodloženeacute

skutočnosťou o nejakej

osobnosti či udalosti pocircvodne

rozpraacutevanie o živote svaumltyacutech

ktoreacute bolo treba čiacutetať v určityacutech

dňoch

Legenda o sv Jurajovi

2 vysvetlivky na mape skratky

značky na mape treba čiacutetať ako

suacute vysvetleneacute

3 veľmi znaacutema osobnosť

31

vyacuteznam ku ktoreacutemu sa pripaacuteja modaacutelny vyacuteznam

nutnosti alebo možnosti Particiacutepium je adjektiacutevum

odvodeneacute od slovesa V texte zastupujuacute particiacutepiaacute

v najjednoduchšom priacutepade uacutelohu adjektiacutev (napr

mulier amans = milujuacuteca žena videō virum

territum = vidiacutem vydeseneacuteho muža) častejšie však

plnia ineacute uacutelohy V spojeniacute so substantiacutevom alebo

zaacutemenom sa často použiacutevajuacute tam kde by sme

v slovenčine použili vedľajšiu vetu a v tzv vaumlzbe

ablatiacutevu absoluacutetneho sa použiacuteva dokonca na uacuterovni

samostatnej vety Latinčina rozlišuje dve aktiacutevne

(part preacutezenta a futuacutera) a jedno pasiacutevne particiacutepium

(part perfekta) Particiacutepia sa skloňujuacute

V slovesnej flexii sa rozlišujuacute tri osoby

(personae) 1 2 3 a čiacuteslo (numerus) je dvojakeacute

jednotneacute (n singulāris) a množneacute (n plūrālis)

Každeacute latinskeacute sloveso je v slovniacutekoch

uvaacutedzaneacute nasledovne legō ere lēgī lēctum (=

zbierať zhromažďovať čiacutetať) pričom na

odvodzovanie tyacutechto štyroch tvarov neexistuje

žiadne pravidlo

legō = 1 os sg indikatiacutevu preacutezenta aktiacuteva (čiacutetam)

legere = infinitiacutev preacutezenta aktiacuteva (čiacutetať)

v kombinaacutecii s 1 osobou sa podľa neho daacute pri

každom slovese rozoznať do ktorej zo štyroch

slovesnyacutech tried (konjugaacuteciiacute) patriacute

1 os sg a infinitiacutev preacutezenta aktiacuteva reprezentujuacute tzv preacutezentovyacute kmeň z ktoreacuteho sa

tvoria mnoheacute slovesneacute tvary s priacutetomnyacutem minulyacutem i buduacutecim vyacuteznamom

lēgī = 1 os sg ind perfekta aktiacuteva (prečiacutetal som) tento tvar reprezentuje tzv perfektovyacute

kmeň z ktoreacuteho vychaacutedzajuacute mnoheacute latinskeacute slovesneacute tvary ktoreacute suacute zvaumlčša charakterizovaneacute

dokonavyacutem vyacuteznamom

lēctum = tzv supiacutenum maacutelo použiacutevanyacute tvar avšak docircležityacute pretože sa od neho odvodzujuacute

ďalšie slovesneacute tvary reprezentuje tzv supiacutenovyacute kmeň

Kmeň particiacutepia preacutezenta aktiacuteva

(zjavnyacute v genitiacuteve sg laudans

laudantis videns videntis) je

v slovenčine viditeľnyacute v koncovke

mnohyacutech slov napr praesidens

praesidentis (predsedajuacuteci) ndash

prezident abstinens abstinentis

(zdržiavajuacuteci sa) ndash abstinent

patiens patientis (trpiaci) ndash

pacient

Od particiacutepia preacutezenta aktiacuteva suacute

odvodeneacute aj feminiacutena ako napr

tolerans tolerantis (znaacutešajuacuteci) ndash

tolerancia distans distantis

(vzdialenyacute) ndash dištancia a i

V slovesnyacutech tvaroch odvodenyacutech

od preacutezentoveacuteho kmeňa majuacute

všetky slovesaacute rovnakeacute osobneacute

koncovky (označujuacute čiacuteslo

a zaacuteroveň aj osobu)

aktiacutevum

-ōm -s -t -mus -tis -nt

pasiacutevum

-(o)r -ris -tur -mur -minī -ntur

Koncovky zostaacutevajuacute vo všetkyacutech

tvaroch preacutezentoveacuteho kmeňa

konštantneacute i keď sa hlaacutesky pred

koncovkou menia a vyjadrujuacute tak

čas a spocircsob Napriacuteklad legimus =

čiacutetame legēmus = budeme čiacutetať

legēbāmus = čiacutetali sme legāmus =

nech čiacutetame legerēmus = čiacutetali by

sme

32

Ako od kmeňa substantiacutev aj od slovesnyacutech

kmeňov je možneacute tvoriť odvodeniny nie zriedkavo

aj z dvoch rozdielnych kmeňov toho isteacuteho slovesa

napr dirigo dirigere direxi directum (riadiť) ndash

dirigent direktor redigo redigere redegi

redactum (privaacutedzať spaumlť uviesť do stavu) ndash

redigovať redaktor moveo movere movi motum

(hyacutebať dojiacutemať) ndash movityacute motiacutev

Pod kmeňom rozumieme zaacutekladnuacute časť

slovesa v jednotlivyacutech časoch ktoraacute nesie jeho

vyacuteznam Ku kmeňu sa pripaacutejajuacute prefixy (predpony)

a sufixy (priacutepony) Podľa preacutezentoveacuteho slovesneacuteho

kmeňa rozdeľujeme latinskeacute slovesaacute do štyroch

slovesnyacutech tried konjugaacuteciiacute Pri rozdeleniacute hraacute rozhodujuacutecu uacutelohu samohlaacuteska ktoraacute sa pri

určityacutech slovesaacutech objavuje pred koncovkami

Latinskeacute konjugaacutecie

1 konj maacute v preacutezente pred

koncovkou vokaacutel āa vzor laudāre

2 konj sa pred koncovkou

vyznačuje vokaacutelom ēe vzor

monēre

3 konj je nepravidelnaacute pred

koncovkou sa striedajuacute vokaacutely

ieu vzor legere

4 konj maacute pred koncovkou vždy

īi vzor audīre

33

14 Predložky a predpony

Predložky sa vyskytujuacute jednak v spojeniach s paacutedovyacutemi formami mien jednak

v spojeniach so slovesami S paacutedmi mien (s vyacutenimkou nominatiacutevu a vokatiacutevu) vyjadrujuacute

rocirczne adverbiaacutelne vzťahy (miesto čas spocircsob priacutečina) Všetky predložky boli pocircvodne

adverbiaacute Pridaacutevali sa k menu v určitom paacutede na presnejšie vyjadrenie vzťahu alebo k slovesu

na bližšie určenie deja Vyacutevoj tyacutechto adverbiiacute šiel

dvojakyacutem smerom Buď sa tesnejšie spojili s menom

a stali sa predložkami alebo sa tesnejšie primkli k

slovesu a vznikli zloženeacute slovesaacute s predponami

Z historickeacuteho hľadiska rozdeľujeme predložky

na prvotneacute a druhotneacute Kyacutem v greacutečtine prvotneacute staršie

predložky funkciu adverbia stratili u druhotnyacutech

mladšiacutech byacuteva zachovanaacute Zo synchroacutenneho hľadiska

je medzi nimi docircležityacute rozdiel v tom že prvotneacute

predložky fungujuacute aj ako slovesneacute predpony druhotneacute

nie Niektoreacute latinskeacute predložky sa ako adverbiaacute

použiacutevajuacute aj v klasickej latinčine (post contra ante

intra infra supra circa atď)

Predložky vyjadrovali najprv priestorovyacute

vzťah Toto poniacutemanie ľahko prechaacutedzalo i na

vyjadrenie času Neskocircr sa začali použiacutevať aj na

vyjadrenie priacutečiny spocircsobu a inyacutech okolnostiacute deja

ktoreacute boli tiež chaacutepaneacute priestorovo

V spojeniacute so slovesnyacutemi formami si predložky

pocircvodne uchovaacutevali svoju samostatnosť ndash mohli byť

kladeneacute aj za sloveso priacutepadne byť oddeleneacute od

slovesa inyacutemi slovami Čoskoro sa však začali zrastať

so slovesom a menili sa tak na slovesneacute predpony (praeverbiaacute)

Slovesneacute predpony suacute suacutečasťou odbornyacutech termiacutenov a medzinaacuterodnyacutech slov a ich

poznanie je vyacutehodou či dokonca nevyhnutnosťou

Prvotneacute greacutecke predložky sa

spaacutejajuacute s jednyacutem s dvoma alebo

aj s troma paacutedmi Druhotneacute

predložky sa spaacutejajuacute (takmer)

vždy so substantiacutevom v genitiacuteve

Vaumlčšina latinskyacutech predložiek

sa spaacuteja s akuzatiacutevom

(naznačujuacute smer rozsah a pod)

alebo s ablatiacutevom (naznačujuacute

odluku miesto a pod) Niektoreacute

sa spaacutejajuacute s oboma paacutedmi

V neskorej latinčine sa počet

prvotnyacutech predložiek redukoval

Predložky s podobnyacutem

vyacuteznamom sa zamieňali napr

stieral sa rozdiel medzi de ex

ab Keď už ich vyacuteznamoveacute

odtienky neboli zreteľneacute jedna

predložka zviacuteťazila a nahradila

ostatneacute ndash v romaacutenskych

jazykoch prevlaacutedlo de

Tendencia k explicitnejšiemu

vyjadrovaniu viedla

k použiacutevaniu predložkovyacutech

paacutedov namiesto prostyacutech

V neskorej latinčine sa staacutele viac

použiacutevali predložkoveacute paacutedy až

sa dospelo k analytickeacutemu

stavu ktoryacute je v romaacutenskych

jazykoch

34

lat A AB ndash od

1 predložka

ab ovo (od vajca =) od prvopočiatku

ab origine od začiatku

ab extra zvonku z vonkajšej strany

a priori vopred z prvšieho

a posteriori na zaacuteklade skuacutesenostiacute

a dato odo dňa (vystavenia)

a die odo dňa

2 prefix

absolvent (ab + lat solvere = oslobodiť urobiť nezaacutevislyacutem)

abiturient (ab + lat iturus = hodlajuacuteci iacutesť odiacutesť)

abdikaacutecia (ab + lat dicere = hovoriť)

absencia (ab + lat esse = byť)

lat AD ndash k ku pri do

1 predložka

ad acta (aa) k (vybavenyacutem) spisom

ad rem k veci

ad hoc k tomuto pre tento priacutepad

ad infinitum do nekonečna

ad verbum doslova

ad informandum pre informaacuteciu

ad multos annos na dlheacute roky na zdravie

2 prefix

adaptaacutecia (ad + lat aptus = vhodnyacute spocircsobilyacute)

adverbium (ad + lat verbum = sloveso)

administratiacuteva (ad + lat ministrare = posluhovať)

V slovenčine (ale napr aj

v češtine a poľštine) sa prefix

ad- zmenil na a- (asimilaacutecia

aprobaacutecia a pod) Ineacute jazyky

(ruština nemčina angličtina

francuacutezština) však dodržiavajuacute

zdvojeneacute spoluhlaacutesky (asociaacutecia

ndash rus associacia nem

Assoziation angl association

rarr ad + socius = druh)

Vyacuteznam zdvojenia spoluhlaacutesky odliacutešenie latinskej predpony ad-

(kladnyacute vyacuteznam) od greacuteckej

predpony a- (negatiacutevny

vyacuteznam) asociaacutelny (asociaľnyj

asozial asocial) amoraacutelny

(amoralisch) asymetrickyacute

(asymetrisch) atď

Ak sa pri použitiacute greacuteckej

predpony a- začiacutena zaacuteklad slova

na samohlaacutesku vkladaacute sa za

predponu n a-n-alfabet a-n-

onym (gr onoma = meno) a-n-

algetikum (gr algos = bolesť)

35

pred niektoryacutemi spoluhlaacuteskami sa prefix ad spodobuje

akceleraacutecia (ad + lat celer = ryacutechly)

akumulaacutecia (accumulatio = ad + lat cumulatio = hromadenie)

agresia (aggressio = ad + lat gradi = pristuacutepiť)

lat ANTE ndash pred (skocircr vopred predchaacutedzajuacuteci)

gr ANTI- ndash proti

1 predložka

Hannibal ante portas Hannibal pred braacutenami

(Vyacutekrik zdesenia r 211 pred Kr keď Hannibal

postupoval proti Riacutemu)

2 prefix ante

antedatovať (ante + lat dare = daacutevať)

anteponovať (ante + lat ponere = klaacutesť)

prefix anti

antifašista antimilitarizmus

antipatia (anti + gr pathos = vaacutešeň utrpenie)

antikoncepcia (anti + lat concipere = počať)

antiseptikum (anti + gr seacutepsis = hnitie)

NB ndash v taliančine použiacutevajuacute v niektoryacutech priacutepadoch aj tuacuteto predponu vo vyacutezname pred

(napr antipasta = predjedlo anticamera = predsieň)

gr AUTO- ndash (autos =) saacutem

1 zaacutemeno

Gnoacutethi seauton (Nosce te ipsum) (Thaleacutes) Poznaj saacutem seba

Antoloacutegia

= gr anthos + lat legere

(anthos = kvet legere = zbierať)

rarr bdquozbierka kvetovldquo = zborniacutek

vybranyacutech praacutec

36

2 prefix

autobiografia (auto + gr bios = život grafein = piacutesať)

autogram (auto + gr gramma = piacutesmeno zaacutepis)

autonoacutemia (auto + gr nomos = zaacutekon)

autosugescia (auto + lat suggere = presviedčať prehovaacuterať)

automobil (auto + lat mobilis = pohyblivyacute)

ako skratka slova automobil

autodrom (+ gr dromos = beh pretekaacuterska draacuteha)

autogaraacutež (+ fr garer = dať na vedľajšiu koľaj priviesť do bezpečia)

ako skratka slova automat automatickyacute (gr automatos = saacutem od seba z vlastneacuteho

popudu)

autoblok (+ angl to block = zatarasiť blokovať)

lat BI- TRI- MULTI- ndash (bis =) dvakraacutet (tres =) tri (multus =) mnohyacute

Bis dat qui cito dat Dvakraacutet daacuteva kto ryacutechlo daacuteva

prefix

biatlon (bi + gr athlon = zaacutepas zaacutepolenie)

bicykel (bi + gr kyklos gt lat cyclus = koleso kruh)

bilateraacutelny trilateraacutelny multilateraacutelny (bi tri multi + lat latus -eris = strana bok)

bifokaacutelny (bi + lat focus = ohnisko)

lat DE DI- ndash o od podľa

1 predložka

de facto podľa skutočnosti skutočne

de iure podľa praacuteva praacutevom

de dato (dd) odo dňa vyhotovenia

de die in diem zo dňa na deň

De mortuis nihil nisi bene O mŕtvych nič ak nie dobre (O mŕtvych len dobre)

37

De gustibus non est disputandum O chuti (vkuse) sa nemaacute diskutovať (škriepiť)

(Proti gustu žiaden dišputaacutet)

2 prefix

deskriptiacutevny (de + lat sribo ere scripsi scriptum = piacutesať)

deportovať (de + lat portare = niesť)

deponovať (de + lat ponere = klaacutesť)

dedukovať (de + lat ducere = viesť)

ďalšia vyacuteznamotvornaacute funkcia odstraacutenenie

pocircvodneacuteho zmyslu zaacutekladneacuteho slova

formovať ndash deformovať

centralizovať ndash decentralizovať

v našom pravopise sa niekedy prejavuje ako di-

= vyacuteznam našej predpony roz-

dislokaacutecia (+ lat locus = miesto)

distribuacutecia (+ lat tribuere = udeľovať)

disharmoacutenia (+ gr harmonia = suacutelad suacutezvuk)

dilataacutecia (+ lat latus = širokyacute)

diskvalifikovať (dis + qualis akyacute + facere robiť

= bdquourobiť niekoho nekvalitnyacutemldquo)

gr DI- (latinskeacute bis)

gr DYS- (porucha zoslabnutie nespraacutevnosť)

prefix

dimorfia (di + gr morfeacute = tvar)

diftong (di + gr fthongos = hlas zvuk)

dyslexia (dys + lat legere = čiacutetať)

dysgrafia (dys + gr grafein = piacutesať)

Diplom

z gr diplooacute = zdvojujem

Diploacutema bola docircležitaacute listina

zloženaacute vo dvoje Obyčajneacute

listiny sa nechaacutevali kedysi len

tak nezloženeacute Ak bolo treba

vyjadriť docircležitosť obsahu

listiny (udelenie vyacutesad praacutev

titulu a pod) zložila sa na

dvakraacutet

38

dyslalia (dys + gr lalein = znieť zvučať štebotať)

dyspepsia (dys + gr peptein = traacuteviť)

dysfoacutenia (dys + gr foneacute = zvuk)

lat E EX ndash z od von zvnuacutetra

lat EX- ndash byacutevalyacute niekdajšiacute

1 predložka

vypiť na ex vypiť až do dna

ex officio z uacuteradnej moci uacuteradne

ex parte od jednej zo straacuten

ex nihilo z ničoho

ex libris z kniacuteh (knižnaacute značka)

ex interest bez uacuteroku

ex gratia dobrovoľne

ex post potom dodatočne

ex privata industria zo suacutekromnej

usilovnosti z vlastnej iniciatiacutevy

2 prefix

elokovať (e + lat locus = miesto)

elaboraacutet (e + lat labor = praacuteca)

emisia (e + lat mittere sup missum =

posielať)

erudovanyacute (e + lat rudis = surovyacute hrubyacute)

exhumaacutecia (ex + lat humus = zem)

exportovať (ex + lat portare = nosiť)

extrahovať (ex + lat trahere = ťahať)

exprezident

exmanžel

Deus ex machina (gr theos apo

meacutechaneacutes)

= bdquoboh zo strojaldquo ndash nečakanyacute

zaacutesah ktoryacute rozuzliacute zamotanuacute

situaacuteciu

- najviac ho použiacuteval vo svojich

trageacutediaacutech Euripideacutes

- v hovorovej reči použil toto

spojenie už Soacutekrateacutes

v Platoacutenovom dialoacutegu Kratylos

Ex libris ndash knižnaacute značka

označujuacuteca vlastniacuteka knihy

39

lat EXTRA- ndash zvlaacutešť osobitne oddelene

lat EXTRO- ndash (opak intro =) von

1 predložka

extra ordinem mimo poradia

extra viam mimo cesty

extra vires nad možnosti

2 prefix

extraordinaacuterny (extra + lat ordo ordinis = poriadok)

extravagantnyacute (extra + lat vagari = tuacutelať sa vagabundus = vandrovnyacute tulaacutek)

extrovert (extro + lat vertere = obracať točiť)

extrospektiacutevny (extro + lat spectare = pozerať sa)

gr HYPER ndash nad

prefix

hyperaktivita (hyper + lat ago ere egi actum = konať)

hypereacutemia (hyper + gr haima = krv)

gr HYPO ndash pod

prefix

hypodermickyacute (hypo + gr derma = koža)

hypoteacuteza (hypo + gr thesis = mienka tvrdenie)

gr HIPO ndash (z gr substantiacuteva hippos =) kocircň

prefix

hipodroacutem (hipo + gr dromos = beh)

hipoterapia (hipo + gr therapeuein = liečiť)

Hypochonder

gr chondros = chrupavka

(rebrovaacute)

- pod ňou choriacute často pociťujuacute

bolesti

40

hipoloacutegia (hipo + gr logos = slovo)

lat IN ndash v do na

1 predložka

in camera v byte tajne docircverne

in toto celkom v celosti

in continuo nepretržite suacutevisle

in dorso na chrbte (knihy) vzadu z druhej strany

in facto vskutku skutočne

in futuro v buduacutecnosti

in medias res doprostred veci

In vino veritas (Plinius St) Vo viacutene je pravda

2 prefix

+ adjektiacuteva = zaacutepornyacute zmysel

+ slovesaacute = vyacuteznam predpony do- v- na-

in + l m r = ill- imm- irr-

indiviacuteduum (in + lat dividuus = deliteľnyacute rozdelenyacute)

invalid (in + lat validus = silnyacute mocnyacute zdravyacute)

ilegaacutelny (illegalis in + lat lex = zaacutekon)

imobilnyacute (immobilis in + lat mobilis = pohyblivyacute)

iracionaacutelny (irrationalis in + lat ratio = rozum)

inhalovať (in + lat halare = dyacutechať)

inšpirovať (in + lat spirare = dyacutechať)

importovať (in + lat portare = nosiť)

infarkt (in + lat farcire = pchať infarcire = upchaacutevať)

in flagranti (in + lat flagrare = horieť blčať)

in margine (in + lat margo = okraj)

41

lat INTER ndash medzi

1 predložka

inter alia medzi inyacutemi (okolnosťami vecami)

Inter arma silent Musae Kde rinčia zbrane

mlčia Muacutezy

2 prefix

interpunkcia (inter + lat punctum = bod)

interregnum (lat regnum = kraacuteľovstvo vlaacuteda)

často ako skratka za slovo internacionaacutelny (lat

natio = naacuterod)

interhotel

interlingua

Interviacutezia

lat INTRA- INTRO- ndash dovnuacutetra dnu

prefix

introvert (intro + lat vertere = obracať sa)

introskop (intro + gr skopein = hľadieť pozerať)

introdukcia (intro + lat ducere = viesť)

lat CUM ndash s so spolu s

lat KON- (KO- KOL- KOM- KOR-)

1 predložka

cum laude s pochvalou

magna cum laude veľmi dobre

summa cum laude vyacuteborne

cum suis so svojimi (ľuďmi)

Summa cum laude

Interview

inter + lat videre = vidieť

Internaacutet

lat adjektiacutevum internus =

vnuacutetornyacute domaacuteci (= domov)

42

Cum tacent clamant Keď mlčia kričia

2 prefix

koncentraacutecia (kon + lat centrum = stred)

kondolencia (kon + lat dolere = ciacutetiť bolesť)

korešpondencia (ko + lat respondere = odpovedať)

kolaborant (ko + lat laborare = pracovať)

lat PER ndash skrz cez po v za pomocou

lat PER- ndash per-

1 predložka

per aspera ad astra cez ťažkosti ku hviezdam

per annum ročne na rok

per capita podľa hlaacutev (napr deliť pozostalosť)

per se saacutem sebou samozrejme

per fas et nefas praacutevom i nepraacutevom (skrz dovoleneacute a nedovoleneacute)

per quod čiacutem podľa čoho

per os cez uacutesta uacutestami peroraacutelny (lat os oris = uacutesta)

2 prefix

perforovať (per + lat forare = vŕtať)

permanentnyacute permanentka (per + lat manere = zostaacutevať)

perverznyacute (per + lat vertere sup versum = obracať)

perzekvovať (per + lat sequi = nasledovať)

lat PRE- ndash (z lat predložky prae =) pred vopred

prefix

preferovať (pre + lat ferre = niesť)

prezident (pre + lat sedere = sedieť)

prefix (pre + lat fingere sup fixum = pripevňovať pribiacutejať)

preludium (pre + lat ludus = hra)

43

lat PRO ndash pre pred namiesto

1 predložka

pro tempore predbežne pre tento raz dočasne počas

pro rata pomerne proporcionaacutelne

pro forma pre formu formaacutelne naoko

pro et contra pre a proti

pro nihilo pre nič

pro bono pre dobro blaho

2 prefix (lat) = pre

protekcia (pro + lat tegere sup tectum = kryť

chraacuteniť)

prostituacutetka (pro + lat statuere = postaviť)

produkovať (pro + lat ducere sup ductum =

viesť tvoriť robiť)

prefix (gr) = pred

proloacuteg (pro + gr logos = slovo)

program (pro + gr gramma = zaacutepis zaacuteznam)

prognoacuteza (pro + gr gnosis = znalosť

vedomosť)

lat POST ndash po

1 predložka

post scriptum (PS) po napiacutesaniacute

post mortem po smrti

2 prefix

postgraduaacutelny (post + lat gradus = stupeň krok)

posttraumatickyacute (post + gr trauma = rana)

Promovať alebo byť

promovanyacute

lat movere sup motum =

pohybovať posuacutevať

promoveo sup promotum =

dosl posuacutevať dopredu =

prenes niekoho povyšovať

ten kto niekoho promuje =

promoacutetor ndash vykonaacuteva obrad

promoacutecie

TEDA študenti suacute promovaniacute A

NIE promujuacute

44

gr PERI ndash okolo

prefix

perikardium (peri + gr kardia = srdce)

periskop (peri + gr skopein = pozorovať)

perioacuteda (peri + gr odos = cesta)

gr POLY- ndash (gr adjektiacutevum polys poly =) mnohyacute početnyacute

gr POLI- ndash (gr substantiacutevum polis =) mesto

prefix

polyteizmus (poly + gr theos = boh)

polygamia (poly + gr gamos = sobaacuteš)

polyglot (poly + gr glotta = jazyk)

polytechnika (poly + gr techneacute = umenie remeslo zručnosť)

poliklinika (poli + gr klineacute = locircžko posteľ)

metropola (gr meacuteteacuter = matka + polis)

akropola (gr akros = vysokyacute vrchnyacute nachaacutedzajuacuteci sa na okraji + polis)

lat RE- ndash opaumlť znovu zase nazad

lat RETRO- ndash (pocircvodne lat predložka =) spaumlť naspaumlť nazad

prefix

reagovať (re + lat agere = konať robiť viesť)

rebelovať (re + lat bellum = vojna)

reediacutecia (re + lat edere = vydaacutevať)

retrospektiacuteva (retro + lat spectare = diacutevať sa hľadieť)

retro štyacutel

45

lat SUB ndash pod

1 predložka

sub condicione pod podmienkou

sub potestate pod mocou

sub voce pod slovom pod heslom napr v slovniacuteku

2 prefix

substancia (sub + lat stare = staacuteť)

lat SUPER ndash nad

prefix

supermocnosť

superťažkyacute

superstar

gr SYN ndash s so spolu s

prefix

synchronickyacute (syn + gr chronos = čas)

symbioacuteza (syn + gr bios = život)

synonymum (syn + gr onoma = meno)

symfoacutenia (syn + gr foneacute = zvuk)

lat TRANS ndash cez za (častejšiacute preklad predponou pre-)

prefix

transkripcia (trans + lat scribere sup scriptum = piacutesať)

transplantaacutecia (trans + lat plantare = sadiť)

translokaacutecia (trans + lat locus = miesto)

transformovať (trans + lat forma = podoba tvar)

46

15 Vlastneacute menaacute Problematika transkripcie antickyacutech greacuteckych

a latinskyacutech mien

Slovenčina nie je izolovanyacute jazyk prenikaacute do nej množstvo cudziacutech slov Pri ich

preberaniacute sa riadi vlastnyacutemi pravidlami zaacuteroveň by však mala rešpektovať ndash aspoň pri

vlastnyacutech menaacutech ndash niektoreacute pravidlaacute jazykov z ktoryacutech menaacute preberaacute Dlhodobyacutem

probleacutemom ktoryacute sa priamo dotyacuteka kultuacuternych reaacuteliiacute z antickej civilizaacutecie je v slovenčine

spraacutevnosť piacutesania vlastnyacutech mien pocircvodom z klasickyacutech jazykov

Zaacuterodky probleacutemu prepisovania antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien osocircb naacutezvov

lokaliacutet a ich rocircznych odvodeniacuten do slovenčiny siahajuacute

ďaleko do počiatkov jej spisovneacuteho obdobia Probleacutem

vyplyacuteva z odlišnyacutech hlaacuteskoslovnyacutech a tvaroslovnyacutech

vlastnostiacute prijiacutemajuacuteceho jazyka ndash spisovnej slovenčiny

a odovzdaacutevajuacuteceho jazyka ktoryacutem je latinčina a

starovekaacute priacutepadne byzantskaacute greacutečtina

V tejto suacutevislosti nemožno zabuacutedať že

o fonetike starej greacutečtiny a latinčiny veľa isteacuteho

nevieme Neexistuje nijakyacute autentickyacute zaacuteznam ich

zvukovej podoby Sme odkaacutezaniacute na dedukcie z toho

čo naacutem sprostredkuacuteva piacutesmo Pravopis starej greacutečtiny

bol napriacuteklad fonetickyacute približne okolo roku 400 pred

Kr Potom sa postupne zužoval repertoaacuter jej vokaacutelov

(strata kvantity zjednodušenie diftongov itacizmus)

v konsonantoch sa presadila spirantizaacutecia (b ph kh sa

zmenili na v f ch) Naša dnešnaacute vyacuteslovnosť

starogreacutečtiny je konvenčnaacute nezodpovedaacute živej vyacuteslovnosti ani v jednej faacuteze vyacutevinu tohto

jazyka aj keď rozdiely medzi grafikou a fonetikou nie suacute priacuteliš veľkeacute

151 Probleacutemy suacutevisiace s prepisom antickyacutech mien do slovenčiny1

Hlavneacute okruhy probleacutemov ktoreacute vystupujuacute do popredia v suacutevislosti s problematikou

transkripcie greacuteckych a latinskyacutech mien suacute

1 K praktickyacutem otaacutezkam prekladu antickyacutech mien rarr 2521

Za našu dnešnuacute vyacuteslovnosť

starej greacutečtiny vďačiacuteme

humanistovi Erazmovi

Rotterdamskeacutemu Pre svoju

kodifikaacuteciu argumentoval

vedeckyacutemi potrebami proti

vyacuteslovnosti akuacute v Euroacutepe šiacuterili

greacutecki učenci emigranti

z Byzancie Taacute vychaacutedzala

z vyacutevinovej kontinuity jazyka

bola bližšia novej greacutečtine

Erazmov nie bezprobleacutemovyacute

naacutevrat ad fontes k domneleacutemu

klasickeacutemu stavu aj v ortoepii sa

v Euroacutepe ujiacutemal iba pomaly

napr v Nemecku sa definitiacutevne

presadil až po roku 1800

a v krajinaacutech s prevažujuacutecim

byzantskyacutem vplyvom vocircbec

nemal uacutespech

47

- v starovekej greacutečtine označovanie kvantity

prepis aspirovanyacutech spoluhlaacutesok th rh priacutep aj ph

prepis diftongov ai ei oi prepis pocircvodneacuteho

slabičneacuteho i na začiatku greacuteckych slov prepis geminaacutet

- pri prepise z latinčiny piacutesanie geminaacutet

piacutesanie digrafeacutem ae oe qu piacutesanie c ndash k piacutesanie

intervokalickyacutech grafeacutem i ndash j t ndash c s ndash z prepis

pocircvodneacuteho i na začiatku slov

- morfologickeacute otaacutezky podoba menneacuteho

kmeňa ktoryacute maacute byť zaacutekladom pre skloňovanie mena

a pre ďalšie odvodzovanie najmauml pre tvorenie

adjektiacuteva

Pre slovenčinu ako prijiacutemajuacuteci jazyk vždy

predstavovala vaumlčšie probleacutemy greacutečtina Ako prveacute

vyacutechodisko prepisu sa nuacuteka transliteraacutecia Čistaacute sa

použiacuteva len okrajovo v praxi je uacutečelnejšie použiacutevať jej

kombinaacuteciu s transkripciou zohľadňujuacutecou aj

recipovanuacute erazmovskuacute vyacuteslovnosť (čiže v greacutečtine miesto aggelos piacutešeme angelos

vynechaacutevame priacutezvuky naacuteslovnyacute ostryacute priacutedych označujeme pomocou h) Tento spocircsob

transkripcie sa bez vaumlčšiacutech probleacutemov uplatňuje pri prepise jednotlivyacutech greacuteckych slov či

citaacutetovyacutech zvratov (napr heacuteureacuteka mimeacutesis theos apo meacutechaneacutes gnoacutethi seauton a pod) Ide

tu iba o to aby sa greacutecke hlaacutesky vyjadrovali našimi piacutesmenami či hlaacuteskami s najbližšou

zvukovou platnosťou (η = eacute θ = th ι = i υ = y u (v diftongoch) φ = f (nie ph) χ = ch (nie

kh) ω = oacute ου = u (nie ou) nevyznačuje sa kvantita a i y lebo ich nevyznačovala ani

greacutečtina) Pokiaľ ide o latinčinu už starovekiacute gramatici klaacutedli docircraz na analyacutezu hlaacutesok h k q

x i v kvocircli ich špeciaacutelnemu vzťahu medzi vyacuteslovnosťou a spocircsobom grafickeacuteho zaacuteznamu

Spochybňovali hlaacuteskovuacute platnosť h jednak preto že sa tento konsonant vyslovoval

v latinčine slabo ale zvlaacutešť preto lebo ho viaceriacute z nich pripodobňovali ku greacuteckemu

priacutedychu ktoryacute nebol považovanyacute sa samostatnuacute hlaacutesku Pri i a v gramatici odlišovali ich

vokalickuacute platnosť od konsonantickej platnosti viedli tiež diskusiu o opodstatnenosti

použiacutevania grafeacutem k a q keďže grafeacutema c by uspokojivo prevzala ich uacutelohu Hlaacutesky x y a ich

grafeacutemy hodnotili ako okrajoveacute a cudzie keďže sa vyskytujuacute len v greacuteckych slovaacutech

Pri piacutesaniacute antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien sa uplatňujuacute dve stanoviskaacute

1 stanovisko vaumlčšmi prihliadajuacutece k odovzdaacutevajuacutecim jazykom

Transliteraacutecia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute vždy to isteacute

piacutesmeno alebo to isteacute spojenie

piacutesmen druhej abecedy

Transkripcia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute piacutesmeno

alebo aj viacero piacutesmen druhej

abecedy podľa vyacuteslovnosti na

tom istom mieste Ide

o fonetickyacute prepis slova

Geminaacuteta = zdvojenaacute

spoluhlaacuteska (napr v slove

panna)

Aspiraacuteta = spoluhlaacuteska

sprevaacutedzanaacute priacutedychom (napr

th kh)

Grafeacutema = piacutesomnyacute znak

piacutesmeno

48

2 stanovisko pokladajuacutece za rozhodujuacuteci v procese adaptaacutecie prijiacutemajuacuteci jazyk

Pri druhom stanovisku sa kladie docircraz na transkripčnyacute priacutestup ktoryacute sa pokuacuteša zachytiť

zvukovuacute straacutenku slova v podobe najprirodzenejšie uchopiteľnej prijiacutemajuacutecim jazykom Pri

prvom zo stanoviacutesk suacute možneacute dva už vyššie spomenuteacute priacutestupy transliteračnyacute

a transliteračno-transkripčnyacute Suacute podobneacute hlavnyacute rozdiel spočiacuteva v prepisovaniacute dĺžok Kyacutem

pri transliteraacutecii sa napr prepisujuacute len greacutecke eacute oacute keďže sa zaznamenaacutevali osobitnyacutemi

grafeacutemami eacutetou a oacutemegou pri transkripčno-transliteračnom priacutestupe sa prepisujuacute aj dlheacute aacute iacute

yacute uacute

V praxi sa niekedy možno stretnuacuteť s prepisom

greacuteckych mien na latinskyacute spocircsob hlavne pod

vplyvom zaacutepadoeuroacutepskych jazykov t j s piacutesaniacutem ph

namiesto f a c namiesto k ale i s tendenciou

odstraňovať th hoci medzi vyacuteslovnosťou t (τ) a th (θ)

bol v greacutečtine zaacutesadnyacute rozdiel

Pri transkripcii vlastnyacutech mien vstupuje do hry

aj kultuacuterny kontext zdomaacutecnenosť Niektoreacute greacutecke

vlastneacute menaacute sa už do naacutešho jazyka a kultuacutery do istej

miery včlenili (Filip Alexander Teodor Homeacuter

Korint Ateacuteny a pod) paralelne popri nich je tu ale

vaumlčšina mien ktoreacute sme si nestihli adaptovať pričom

vychaacutedzajuacute z tyacutech istyacutech slovotvornyacutech zložiek (napr

Menandros Theofrastos Filippopolis)

Niekedy sa použiacuteva jedna lexikaacutelna jednotka

v dvoch podobaacutech podľa kultuacuterneho prostredia napr

Foinikia v greacuteckom prostrediacute Feniacutecia v latinskom

kontexte (V Zamarovskyacute) Inokedy sa rozlišuje medzi

tyacutem či sa hovoriacute o mytologickej alebo historickej postave Podľa toho sa použiacuteva vaumlčšmi

alebo menej adaptovanaacute podoba

Priacutekladom na celkom vžiteacute greacutecke meno je Ezop (pocircvodneacute Aisoacutepos) Pri jeho preberaniacute

došlo k zmene v kmeni i v koncovke na jeho podobe sa vyacuterazne prejavil vplyv stredovekej

latinčiny Menaacute typu Neapol zas naznačujuacute že pri preberaniacute mien je možnyacute aj zaacutesah do

koncovky ako zaacutekladnyacute stupeň jeho udomaacutecnenia ktoryacute odraacuteža flektiacutevne potreby slovenčiny

Avšak menaacute ktoreacute by transformovali iba kmeň no koncovku nie (Teokritos namiesto

Theokritos Teacutezeus namiesto Theacuteseus a pod) nie suacute ani greacutecke ani slovenskeacute

Najstaršiacute filozofi chaacutepali jazyk

ako suacutehrn mien ktoreacute

považovali za naacutezvy

jednotlivyacutech prvkov skutočnosti

S prvyacutemi teoretickyacutemi

konštruktmi pomocou ktoryacutech

sa opisuje a do istej miery

vysvetľuje spraacutevanie sa

vlastnyacutech mien nachaacutedzame

v homeacuterskej baacutesnickej tradiacutecii

V Homeacuterovyacutech baacutesňach sa

stretaacutevame s pojmom

eponymon Je to to od čoho sa

odvodzuje vlastneacute meno mocircže

to byť ineacute slovo alebo aj vec či

situaacutecia ktoraacute bola motivujuacutecim

činiteľom pri akte prvotneacuteho

pomenovania U Homeacutera maacute do

značnej miery magickyacute

a nadprirodzenyacute raacutez Okolnosti

ktoreacute sprevaacutedzajuacute prvotneacute

pomenovanie nositeľa mena

totiž predurčujuacute jeho ďalšie

osudy

49

Vyacuteznamnyacutem komplikujuacutecim faktorom prepisovania antickyacutech mien a ich fungovania

v slovenskom texte je skloňovanie To kladie na použiacutevateľa slovenčiny naacuteroky akeacute si ušetrili

napr angličtina francuacutezština nemčina atď Vystačia s nominatiacutevom singulaacuteru daneacuteho mena

čo v slovenčine nie je možneacute Do popredia vystupuje probleacutem akyacute kmeň pri ohyacutebaniacute použiť

Konkurujuacute si pocircvodneacute greacuteckelatinskeacute a domaacutece slovenskeacute kmene Niektoreacute pocircvodneacute

substantiacutevne kmene nachaacutedzajuacute v slovenčine oporu najmauml vďaka adjektiacutevam ktoreacute sa od nich

tvoria napr gr Eroacutes ndash erotickyacute rarr G sg = Eroacuteta Achilleus ndash Achillova paumlta rarr G sg =

Achillea Achilla lat Cicero ndash ciceronianizmus rarr G sg = Cicerona Popri klasickyacutech

tvaroch sa ale v slovenčine občas pri tom istom mene vytvaacuterajuacute i tvary bdquobarbarskeacuteldquo ktoreacute

nerešpektujuacute vyacutechodiskovyacute jazyk Odviacutejajuacute sa jednoducho od nominatiacutevu singulaacuteru a k nemu

pridaacutevajuacute slovenskeacute paacutedoveacute koncovky Areacutes ndashArea i Aresa Adoacutenis ndash Adoacutenida i Adonisa Pri

skloňovaniacute nastaacutevajuacute ťažkosti tiež pri menaacutech ktoreacute nesignalizujuacute dostatočne svoj rod

(Artemis Eris Deacutemeacuteter) nezasvaumltenyacute ich nemusiacute identifikovať ako ženskeacute menaacute Ďalšiacutem

uacuteskaliacutem greacuteckej flexie suacute kvantitatiacutevne alternancie v kmeni Filopoimeacuten ndash Filopoimena

Agamemnoacuten ndash Agamemnona ale Apolloacuten ndash Apolloacutena Ioacuten ndash Ioacutena

152 Pravidlaacute transkripcie antickyacutech vlastnyacutech mien

K pertraktovanej problematike vzniklo niekoľko vedeckyacutech štuacutediiacute v ktoryacutech sa autori

pokuacutešajuacute vniesť systeacutem a zjednotiť pravidlaacute transkribovania a ortografie pre vlastneacute menaacute

pocircvodom z klasickyacutech jazykov Napriek dlhoročneacutemu uacutesiliu niekoľkyacutech generaacuteciiacute lingvistov

a klasickyacutech filoloacutegov však zatiaľ nemaacuteme k dispoziacutecii komplexnuacute priacuteručku ktoraacute by

použiacutevateľa jazyka zorientovala a v ktorej by našiel odpoveď na otaacutezku spraacutevnej podoby

želaneacuteho tvaru vlastneacuteho mena Odporuacutečania i pravidlaacute ktoreacute v priebehu niekoľkyacutech

desaťročiacute vznikali naraacutežali vždy na nedostatok mateacuterie na ktorej by sa preverovali takže

jazykovaacute prax s teoacuteriou bola prepojenaacute iba do určitej miery Vaumlčšina naacutevrhov slovenskyacutech

jazykovedcov z minulosti ako adaptovať antickeacute menaacute v slovenčine bola v suacutelade s

vyacutevinovyacutemi tendenciami slovenčiny a premietla sa ndash v maximaacutelne zhutnenej podobe ndash do

aktuaacutelnych Pravidiel slovenskeacuteho pravopisu (PSP)

V suacutečasnosti sa medzi klasickyacutemi filoloacutegmi v slovenskyacutech akademickyacutech inštituacuteciaacutech

ustaľujuacute zaacutesady transkripcie antickyacutech mien a komplexnejšie suacute sformulovaneacute zatiaľ

50

v štuacutediaacutech Ľ Buzaacutessyovej2 Uplatňujuacute sa už aj v praxi v heslaacutech Encyklopaedie Beliany Pre

heslaacuter sa vytvaacutera takaacute podoba vlastneacuteho mena alebo termiacutenu aby bolo identifikovateľneacute

v pocircvodnom odovzdaacutevajuacutecom jazyku a zaacuteroveň aby nebolo v uacuteplnom rozpore s prirodzenyacutemi

vlastnosťami prijiacutemacieho jazyka teda slovenčiny Heslaacute majuacute často podobu dvojtvaru Jedna

podoba mena pre bežnuacute komunikaacuteciu popularizačneacute diela pre beletriu televiacuteziu atď v

ktorej sa vaumlčšmi odraacutežajuacute adaptačneacute procesy a druhaacute pre texty odborneacuteho charakteru

prihliadajuacuteca vaumlčšmi na pocircvodnyacute stav v klasickyacutech jazykoch Kyacutem v niektoryacutech priacutepadoch sa

adaptovanaacute a odbornaacute podoba prekryacutevajuacute (napr nominatiacutev singulaacuteru Poseidoacuten genitiacutev

singulaacuteru Poseidoacutena suacute tvary ktoreacute suacute v slovenčine dobre adaptovaneacute a zaacuteroveň zodpovedajuacute

aj požiadavkaacutem odborneacuteho vyjadrovania) v inyacutech sa mocircže adaptovanaacute a odbornaacute podoba

prekryacutevať len v nominatiacuteve a rozdiel medzi štyacutelmi sa prejaviacute až v nepriamych paacutedoch (napr

nominatiacutev singulaacuteru Anakreoacuten je vhodnyacute pre oba štyacutely zato genitiacutev singulaacuteru Anakreoacutena pre

bežneacute vyjadrovanie a genitiacutev singulaacuteru Anakreonta pre odbornyacute štyacutel)

Naacutezvy lokaliacutet sa považujuacute za menej citliveacute na zaacutesahy preto je priacutepustnyacute vaumlčšiacute rozsah

ich adaptaacutecie Priacutepustneacute suacute pomenovania Macedoacutenia Myacutezia Lyacutekia Kapadoacutecia Bityacutenia

Sybarida atď z osobnyacutech mien sa pokladajuacute za adaptovaneacute menaacute panovniacutekov (Teodor

Bazil) svaumltyacutech a biblickyacutech postaacutev (Izidor František z Assisi Herodes) najznaacutemejšiacutech

mytologickyacutech postaacutev (Ateacutena Jupiter) literaacutetov a ich diel (Homeacuter Oviacutedius Horaacutecius

Odysea) Akceptujuacute sa tiež daacutevno adaptovaneacute menaacute v ktoryacutech bola theacuteta nahradenaacute

v slovenčine fonologicky najbližšou zapiacutesanou grafeacutemou t ako Ateacutena Temida Tesaacutelia

V odbornom jazyku sa však použiacutevajuacute podoby s theacutetou Pri ohyacutebaniacute mien so slovnyacutem

zaacutekladom končiacim na latinskuacute hlaacutesku k piacutesanuacute grafeacutemou c sa odporuacuteča v odbornom

i neodbornom texte piacutesať slovenskeacute k ndash t j k nominatiacutevu Marcus sa priraďuje nepriamy paacuted

Markovi nie Marcovi

Pre štyacutel bežnej komunikaacutecie sa odporuacuteča skloňovať viacereacute menaacute (pocircvodneacute

konsonantickeacute kmene) podľa uacuteplnej podoby nominatiacutevu Xenofoacutena Adonisa Kalchasa

z latinskyacutech napr Cicera (popri Ciceroacutena) podoba zodpovedajuacuteca stavu v odovzdaacutevajuacutecom

jazyku (Xenofoacutenta Adoacutenida Kalchanta Cicerona) sa odporuacuteča pre odbornyacute štyacutel Vžiteacute

podoby ženskyacutech mien ako Ariadna (popri odb Ariadneacute) sa prijiacutemajuacute Greacutecke menaacute

2 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a latinskyacutech mien naacutezvov a

termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda 2002 s

45-55 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash hlavneacute transkripčneacute

zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 2012 č 3-4 s 131-150 BUZAacuteSSYOVAacute

Ľudmila Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In

Sambucus VIII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave 2012 s 178-193

51

s nominatiacutevom sg na -oacuten sa v adaptovanej podobe

skloňujuacute s ohľadom na už adaptovaneacute znaacuteme propriaacute

i početneacute apelatiacuteva v nepriamych paacutedoch -oacutena -oacutenovi

atď bez ohľadu na pocircvodneacute rozdiely v greacuteckom kmeni

teda Xenofoacuten Xenofoacutena Agamemnoacuten Agamemnoacutena

tak ako Platoacuten Platoacutena no v odbornom štyacutele tvar

zodpovedaacute vyacutechodiskoveacutemu jazyku t j Xenofoacutenta

Agamemnona

Konzervatiacutevnosť v oblasti morfoloacutegie pretrvaacuteva

v ohyacutebaniacute mien zakončenyacutech vyacuteraznyacutemi latinskyacutemi

alebo greacuteckymi sufixmi (lat -us-ius gr -os -es)

ktoreacute majuacute tendenciu spraacutevať sa ako zdomaacutecneneacute

morfeacutemy a u ktoryacutech existuje vžitaacute opora v oblasti

cudziacutech apelatiacutev typu komunizmus Skloňuje sa teda

OviacutediaOvidia HerodotaHeacuterodota SisyfaSizyfa

Aristotela Euripida Anaximena nerobiac rozdiel

medzi odbornyacutem a neodbornyacutem vyjadrovaniacutem

K tyacutemto menaacutem sa priraďujuacute aj menaacute na ndashas pocircvodom

a-kmeňoveacute maskuliacutena ako PytagorasPythagoras

Anaxagoras pretože suacute formaacutelne bliacutezke

predchaacutedzajuacutecim niektoreacute suacute znaacuteme z učiva strednyacutech

škocircl alebo suacute suacutečasťou terminologickyacutech spojeniacute napr

Pytagorova veta Pri sufixe -as pocircvodom

konsonantickyacutech kmeňov (Kalchas) -is (Agis)

rovnako aj pri latinskyacutech i-kmeňovyacutech typoch

(Tyrnaviensis) priacutepadne inyacutech ktoreacute suacute menej

frekventovaneacute sa odporuacuteča vychaacutedzať pri skloňovaniacute

z uacuteplnej nominatiacutevnej formy a skloňovať a odvodzovať

v bežnom prejave Agisa Adonisa adonisovskyacute

Kalchasa Kalchasov Tyrnaviensisa a pod

Pri preklade z cudzieho jazyka je nevyhnutneacute

uvedomiť si aj mieru adaptaacutecie antickyacutech mien v

danom jazyku aby došlo k spraacutevnej identifikaacutecii tej

ktorej osoby Pri použiacutevaniacute latinskyacutech mien skladajuacutecich sa z krstneacuteho mena rodoveacuteho mena

Skladba latinskeacuteho mena

Publius Cornelius Scipio

Africanus

praenomen (Publius) = osobneacute

(krstneacute) meno daacutevalo sa dieťaťu

9 deň po narodeniacute podľa vyacuteberu

rodičov zoznam osobnyacutech mien

bol v Riacuteme obmedzenyacute ndash

poznaacuteme len 18 mužskyacutech

osobnyacutech mien praenomina

žien neboli takeacute obmedzeneacute ako

u mužov

nomen gentile (Cornelius) =

rodoveacute meno novorodenec ho

dostaacuteval ako priacuteslušniacutek isteacuteho

rodu taacuteto priacuteslušnosť sa

odvodzovala od otca meno bolo

dedičneacute

cognomen (Scipio) = meno

rodiny (priezvisko) ktoreacute bolo

odvodeneacute od individuaacutelnych

charakteristiacutek alebo

vyacuteznamnyacutech skutkov spočiatku

ide o živeacute rodinneacute meno ktoreacute

sa postupne staacuteva dedičnyacutem

priacutemenom

agnomen (Africanus) =

dodatočneacute meno ktoreacute sa

obvykle pridaacuteva na zaacuteklade

nejakeacuteho vyacuteznamneacuteho skutku

svojho buduacuteceho nositeľa toto

meno je fakultatiacutevne a plniacute

funkciu honorifikačnej prezyacutevky

Najčastejšie skratky

latinskyacutech vlastnyacutech mien

A = Aulus

C = Gaius

Cn = Gnaeus

D = Decimus

L = Lucius

M = Marcus

P = Publius

Q = Quintus

Ser = Servius

Sex = Sextus

T = Titus

52

priezviska (Gaius Iulius Caesar Marcus Tullius Cicero) kladie napr španielčina docircraz na

rodoveacute meno slovenčina však nie vždy (napr Marcus Tullius Cicero sa v španielčine

pravidelne označuje ako Tullius v slovenčine však Cicero)

53

16 Starogreacutecky a latinskyacute jazyk ndash nositelia kultuacuternych tradiacuteciiacute

optikou translatoloacutegie

Latinčina je jazyk vďaka ktoreacutemu maacuteme piacutesmo (latinka) sprostredkoval naacutem greacutecko-

riacutemske kultuacuterne a vzdelanostneacute dedičstvo obohatil našu slovnuacute zaacutesobu a to dokonca natoľko

že pri mnohyacutech slovaacutech si už neuvedomujeme ich latinskyacute pocircvod Je propedeutikou pre

romaacutenske jazyky i pre angličtinu kde figuruje celyacute rad pocircvodne latinskyacutech slov (napr

personal computer persōna = osoba persōnālis = osobnyacute computāre = počiacutetať) Vaumlčšina

gramatiacutek modernyacutech jazykov je vystavanaacute na latinskom pocircdoryse a preto je latinčina

ideaacutelnou univerzaacutelnou priacutepravou pre štuacutedium jazykov Navyše je staacutele najdocircležitejšou

suacutečasťou medzinaacuterodnej terminoloacutegie

Hoci slovenčina nepatriacute do skupiny romaacutenskych jazykov ktoreacute sa z latinčiny resp

z ľudovej latinčiny priamo vyvinuli latinskaacute lexika je v našom jazyku pomerne bohato

zastuacutepenaacute Ak aj neraacutetame odbornuacute lexiku (najmauml priacuterodovedneacute domeacuteny kde je latinčina

v poziacutecii lingua franca) ani v bežnej lexike nie suacute živeacute latinskeacute slovaacute v slovenčine ojedinelyacutem

javom Ich poziacutecia v jazyku je stabilnaacute Vaumlčšinu z latinskyacutech vyacuterazov ktoreacute sa použiacutevajuacute

mimo odborneacuteho štyacutelu a suacute suacutečasťou ďalšiacutech štyacutelov možno zadeliť do dvoch kategoacuteriiacute

1 okriacutedleneacute vyacuterazy či okriacutedleneacute slovaacute

2 citaacutetoveacute frazeacutemy3

Okriacutedleneacute vyacuterazy nazyacutevaneacute aj okriacutedleneacute slovaacute je tradičneacute označenie jednej skupiny

knižnyacutech frazeacutem Vznikli na zaacuteklade vyacuteroku historickej alebo literaacuternej postavy V staršom

vymedzeniacute sa za okriacutedleneacute slovaacute pokladal iba takyacute vyacuterok resp citaacutet pri ktorom sa už

neuvedomovalo alebo sa zabudlo na jeho pocircvodcu Avšak kvocircli subjektiacutevnosti určovania

hranice a miery poznania pocircvodcu citaacutetu sa v suacutečasnej lexikoloacutegii uplatňuje odlišnaacute metoacuteda

Vychaacutedza sa z komunikatiacutevnej platnosti vyacuteroku Ak sa danyacute vyacuteraz použije v kontexte

v ktorom vznikol a popisuje danuacute situaacuteciu ide o citaacutet Ak sa uplatňuje aj v inyacutech

komunikačnyacutech situaacuteciaacutech ide o okriacutedlenyacute vyacuteraz Iba v takomto vymedzeniacute sa okriacutedleneacute

vyacuterazy pokladajuacute za osobitnyacute druh frazeacutem Priacutekladom na obe situaacutecie je napr znaacutemy vyacuterok

Gaia Iulia Caesara Alea iacta est Ako citaacutet sa použiacuteva v odbornom ale aj v umeleckom texte

za podmienky že ilustruje dobovuacute situaacuteciu Ako okriacutedlenyacute vyacuteraz sa použiacuteva vtedy ak maacute

platnosť frazeologizmu a použiacuteva sa v kontexte na zdocircraznenie situaacutecie keď je nejakaacute

zaacuteležitosť rozhodnutaacute a toto rozhodnutie nemožno vraacutetiť spaumlť

3 Podrobnejšiacute vyacuteklad k pocircvodu a vyacuteznamu niektoryacutech latinskyacutech citaacutetovyacutech frazeacutem a okriacutedlenyacutech vyacuterazov rarr

24 33

54

Citaacutetoveacute frazeacutemy suacute frazeacutemy prevzateacute z cudziacutech jazykov ktoreacute sa aj v prijiacutemajuacutecom

jazyku vyjadrujuacute vo svojej pocircvodnej teda v cudzojazyčnej podobe ako celok čo znamenaacute že

uvedenaacute skupina frazeacutem nezahŕňa tie ktoryacutech cudzojazyčnyacutem komponentom by bol iba jeden

prvok Pre tieto frazeologickeacute jednotky je priacuteznačneacute buď to že platnosť frazeacutemy mali už v

pocircvodnom jazyku napr latinskeacute cum grano salis (= nie doslova s istyacutem obmedzeniacutem) alebo

jednotky ktoreacute boli v pocircvodnom jazyku nefrazeologickyacutemi (napr odbornyacutemi) vyacuterazmi ako

napr corpus delicti čo je pocircvodom praacutevnickyacute termiacuten alebo vyacuteraz persona non grata ktoryacute

patriacute do diplomatickej terminoloacutegie sa frazeologizovali až v prijiacutemajuacutecom jazyku Treba

doplniť že niektoreacute častejšie použiacutevaneacute citaacutetoveacute frazeacutemy sa uplatňujuacute aj v kalkovanej podobe

napr in medias res ndash do stredu veci k veci bez uacutevodu Citaacutetoveacute frazeacutemy majuacute štylistickuacute

platnosť vyacuteraznyacutech knižnyacutech prostriedkov Vo frazeoloacutegii hovoriacuteme o jave nazyacutevanom

preberanie frazeologickyacutech jednotiek Ide o proces pri ktorom sa frazeologickyacute fond jazyka

obohacuje o frazeacutemy z inyacutech jazykov Najčastejšiacutem spocircsobom je doslovnyacute preklad cudziacutech

frazeacutem ich uacuteplneacute alebo čiastočneacute kalkovanie pričom sa vo vaumlčšine priacutepadov kopiacuteruje ich

syntaktickaacute konštrukcia Frazeologickeacute jednotky ako sme už spomenuli sa preberajuacute

v originaacutelnej podobe no mocircžu sa prispocircsobiť aj preberajuacutecemu jazyku Toto prispocircsobovanie

maacute za naacutesledky zmeny vo fonetickej alebo v grafickej podobe Priacutekladom je latinskaacute frazeacutema

tabula rasa ktoruacute slovenčina prebrala v nezmenenej podobe no napr francuacutezština si ju už

prispocircsobila do podoby table rase teda aj jej grafickaacute aj fonetickaacute podoba zodpovedaacute

preberajuacutecemu jazyku

Tyacutemto spocircsobom obohacujuacute okriacutedleneacute vyacuterazy a citaacutetoveacute frazeacutemy pocircvodom z latinčiny

suacutečasnuacute slovenskuacute lexiku Pre prekladateľa je veľkou vyacutehodou ak ich poznaacute rozumie ich

vyacuteznamu priacutepadne mu je znaacutemy ich pocircvod Poznanie tyacutechto citaacutetovyacutech frazeacutem alebo

okriacutedlenyacutech vyacuterazov v materinskom jazyku daacuteva predpoklad že ich prekladateľ bude schopnyacute

detegovať aj v pocircvodnom texte z ktoreacuteho prekladaacute Tvrdenie že je pre prekladateľa vyacutehodou

ak ich poznaacute sa zakladaacute na nasledujuacutecich zisteniach

1 Ak prekladateľ poznaacute vyacuteznam živyacutech latinskyacutech slov v materinskom jazyku je

pravdepodobneacute že ich dokaacuteže objaviť aj v pocircvodnom texte aj v priacutepadoch že ich

vyacutechodiskovyacute jazyk neprebral v originaacutelnej latinskej podobe ale ustaacutelili sa v ňom adaptovaneacute

napr vo forme kalkov priacutepadne polokalkov a teda že ich z vyacutechodiskoveacuteho textu viditeľne

nevyčleňuje už samotnaacute pocircvodnaacute jazykovaacute forma ndash latinčina Ich uvedomenie si vo

vyacuteznamovej rovine so sebou prinaacuteša niekoľko ďalšiacutech aspektov Prekladateľ dokaacuteže

cieľoveacutemu čitateľovi sprostredkovať adekvaacutetnu formu a obsah aj vďaka tomu že živeacute latinskeacute

slovo v takomto priacutepade nepovažuje len za autorovu metaforu ale uvedomuje si

55

intertextualitu (zvlaacutešť v priacutepade okriacutedlenyacutech vyacuterazov) Transferom takejto lexikaacutelnej jednotky

nenaruacuteša štyacutel originaacutelu a zachovaacuteva viacvrstevnyacute charakter textu Rovnako ponechaacuteva

čitateľovi priestor aby si tieto aluacutezie na antickyacutech autorov a ich diela v texte uvedomoval

nachaacutedzal suacutevislosti a aby pri interpretaacutecii zvlaacutešť v priacutepade umeleckyacutech textov boli jeho

vyacutechodiskaacute porovnateľneacute s vyacutechodiskami a možnosťami čitateľa originaacutelu teda aby mu

prekladateľ tuacuteto možnosť neubral skocircr než sa s preloženyacutem textom stretne saacutem a bude ho

interpretovať na zaacuteklade čitateľskej skuacutesenosti horizontu očakaacutevania čitateľskeacuteho profilu

a ďalšiacutech parametrov ktoreacute suacute suacutečasťou interpretačneacuteho procesu

2 Z hľadiska vyacuteberu vhodnyacutech translatologickyacutech postupov je poznanie živyacutech

latinskyacutech slov rovnako vyacutehodou Prekladateľ sa mocircže vyhnuacuteť negatiacutevnym posunom ak

poznaacute danuacute lexikaacutelnu jednotku identifikuje ju v texte a zvoliacute adekvaacutetny postup pri jej

transfere Ak ju nepoznaacute mocircže sa stať že s ňou bude v texte naraacutebať napr ako s metaforou

V tom priacutepade ju mocircže pri prekladaniacute v raacutemci prekladateľskyacutech postupov využiacutevanyacutech pri

preklade metafory buď celkom eliminovať preložiť ju doslovne (pričom ani v priacutepade kalkov

nemusiacute byť vyacutesledneacute prekladateľskeacute riešenie automaticky zhodneacute s podobou adaptovanou

v cieľovom jazyku) vymeniť ju za inuacute metaforu alebo ju mocircže v texte vysvetliť Všetky

uvedeneacute postupy by znamenali pre cieľovyacute text viac či menej vyacuteraznyacute posun alebo stratu a to

tak na uacuterovni vyacuteznamovej ako aj lexikaacutelnej a štylistickej Adekvaacutetny postup v tomto priacutepade

znamenaacute zvoliť si v cieľovom texte tuacute podobu lexikaacutelnej jednotky ktoraacute je adaptovanaacute

v cieľovej kultuacutere bez ohľadu na divergenciu medzi originaacutelom a prekladom Ak je vo

vyacutechodiskovom texte danaacute živaacute latinskaacute sentencia kalkom v slovenčine mocircže byť

polokalkom alebo naopak Či dokonca ak je živaacute latinskaacute sentencia vo vyacutechodiskovom

jazyku adaptovanaacute v pocircvodnej latinskej podobe a v slovenčine ju poznaacuteme a použiacutevame ako

kalk prekladateľ maacute rešpektovať cieľovyacute jazyk a kultuacuteru a použiť v cieľovom texte

adaptovanyacute tvar Ak sa v cieľovom jazyku uplatňujuacute dve formy napr alea iacta est ndash kocky

suacute hodeneacute vtedy by mal prekladateľ prispocircsobiť vyacuteber prekladateľskeacuteho riešenia

vyacutechodiskoveacutemu textu a vybrať tuacute podobu živej latinskej sentencie ktoraacute originaacutelu

zodpovedaacute po obsahovej i formaacutelnej straacutenke V priacutepade vyššie spomenuteacuteho okriacutedleneacuteho

vyacuterazu existuje možnosť voľby pretože vo viaceryacutech jazykoch sa suacutebežne uplatňuje pocircvodnaacute

latinskaacute podoba ako aj jej tvar adaptovanyacute pre daneacute jazykovo-kultuacuterne spoločenstvo

Vyberaacuteme niekoľko jazykovyacutech mutaacuteciiacute

56

Slovenčina Alea iacta est Kocky suacute hodeneacute

Čeština Alea iacta est Kostky jsou vrženy

Angličtina Alea iacta est The die is cast

Nemčina Alea iacta est Der Wuumlrfel ist gefallen

Francuacutezština Alea iacta est Le sort en est jeteacute

Španielčina Alea iacta est La suerte estaacute echada

Taliančina Alea iacta est Il dado egrave tratto

Analyacutezou francuacutezskej a španielskej verzie latinskeacuteho alea iacta est zistiacuteme že latinskeacute

substantiacutevum alea s vyacuteznamom kocka sa v sentencii nenachaacutedza Nahradilo ho substantiacutevum

le sort resp la suerte s vyacuteznamami

57

Francuacutezsky vyacutekladovyacute slovniacutek Larousse aj španielsky slovniacutek Diccionario de Real Academia

Espantildeola medzi prvyacutemi vyacuteznamami substantiacutev uvaacutedzajuacute naacutehoda osud uacutedel Slovo kocka

teda le deacute (franc) a el dado (špan) ani v jednej zo sentenciiacute nefiguruje (treba však upozorniť

že vo francuacutezštine suacutebežne jestvuje aj vyacuteraz les deacutes sont jeteacutes) preto ak prekladateľ tuacuteto

sentenciu vo francuacutezskom či v španielskom vyacutechodiskovom texte odhaliacute napriek tomu že

v slovenčine maacuteme ako ekvivalent vžituacute sentenciu s komponentom kocka nie osud uacutedel

alebo naacutehoda a prekladateľ ho dokaacuteže identifikovať ako okriacutedlenyacute vyacuteraz či citaacutetovuacute frazeacutemu

pri prekladaniacute prediacutede strate napr tyacutem že prediacutede vyacuterazovej nivelizaacutecii Aluacuteziu sa mu podariacute

zachovať využitiacutem zodpovedajuacutecich vyacuterazovyacutech prostriedkov

Zaujiacutemavosťou je že sa živeacute latinskeacute sentencie uplatňujuacute vo všetkyacutech štyacuteloch Okrem

odborneacuteho štyacutelu kde je latinčina zaacutekladom terminologickeacuteho aparaacutetu nachaacutedzame latinskeacute

vyacuterazy asi v každom jednom z primaacuternych i sekundaacuternych štyacutelov Nie suacute len suacutečasťou

umeleckyacutech vyacutepovediacute ale bežne ich zaznamenaacutevame aj v hovorovom štyacutele zaznievajuacute

z meacutediiacute a uplatňujuacute sa aj v administratiacutevnom štyacutele Pre naacutezornosť prinaacutešame aj prehľadnuacute

exemplifikaacuteciu obohacovania slovenskej lexiky latinskyacutemi vyacuterazmi v raacutemci jednotlivyacutech

štyacutelov Ide o priacuteklady ktoreacute samozrejme nie suacute použiacutevaneacute vyacutehradne pre danyacute štyacutel Jeden

a ten istyacute latinskyacute vyacuteraz sa mocircže uplatňovať vo viaceryacutech z nich v zaacutevislosti od

58

komunikačnej situaacutecie a od intencie vyacutepovede autora Pri uvaacutedzaniacute priacutekladov pre jednotliveacute

štyacutely vychaacutedzame z ich delenia podľa J Mistriacuteka

I Primaacuterne štyacutely

1 naacuteučnyacute štyacutel

- terminus technicus (odbornyacute naacutezov technickyacute termiacuten)

2 administratiacutevny štyacutel

- curriculum vitae (životopis)

3 publicistickyacute štyacutel

- in memoriam (na pamiatku)

- vox populi vox dei (hlas ľudu hlas božiacute)

4 rečniacutecky štyacutel

- quo vadis (kam kraacutečaš)

5 esejistickyacute štyacutel

- conditio sine qua non (podmienka bez ktorej nie ndash nevyhnutnaacute podmienka predpoklad aby

sa niečo mohlo realizovať)

6 hovorovyacute štyacutel

- de facto (v skutočnosti skutočne zo skutku podľa skutočneacuteho stavu)

- pro forma (formaacutelne aby sa nepovedalo)

7 umeleckyacute štyacutel

- carpe diem (využi deň)

II Sekundaacuterne štyacutely (priacuteležitostneacute konkreacutetne neštandardizovaneacute) ndash vyacuteber

1 archaickyacute štyacutel

- amicenko (z latinskeacuteho amicus ndash priateľ) ndash oslovenie adresaacuteta v duchu 19 storočia

2 biblickyacute štyacutel

- gloria in excelsis Deo (slaacuteva Bohu na vyacutesostiach)

59

3 ceremoniaacutelny štyacutel

- ad multos annos (na mnoheacute roky ndash pri vyacuteročiach pri blahoželaniach jubilantovi aby sa ešte

dlho tešil zdraviu)

- Vaša magnificencia (oslovenie rektora univerzity)

- Vaša spektabilita (oslovenie dekana fakulty)

- Vaše honorability (oslovenie vyacuteznamnyacutech funkcionaacuterov v akademickom prostrediacute)

- Vaša Excelencia (oslovenie veľvyslanca)

- Vaša Eminencia (oslovenie kardinaacutela)

4 diplomatickyacute štyacutel

- persona non grata (nežiaduca osoba)

5 ďakovnyacute štyacutel

- ab imo pectore (z hĺbky srdca)

6 ekonomickyacute štyacutel

- N B (skratka z nota bene ndash dobre si zaznamenaj)

7 elegickyacute štyacutel

- memento mori (pamaumltaj na smrť)

8 encyklopedickyacute štyacutel

- ibid (ibidem ndash tamtiež)

- id (idem ndash ten istyacute)

- cf cfr conf (confer ndash porovnaj)

- et al (et alii ndash a ďalšiacute a kolektiacutev)

- l c l cit (loco citato ndash na citovanom mieste na uvedenom mieste)

- v l (vide locum ndash pozri miesto v knihe)

- s a (sine anno ndash bez roku vydania)

9 enumeratiacutevny štyacutel

- etc (et cetera ndash atď a tak ďalej)

60

10 epištolaacuterny štyacutel

- A D (anno Domini ndash roku Paacutena)

11 legislatiacutevny štyacutel

- ex offo (= ex officio ndash z uacuteradu z uacuteradnej moci)

12 ospravedlňujuacuteci štyacutel

- mea culpa mea maxima culpa (moja vina moja preveľkaacute vina)

13 patetickyacute štyacutel

- per aspera ad astra (tŕnistou cestou k hviezdam)

14 persuaziacutevny štyacutel

- historia magistra vitae (dejiny suacute učiteľkou života)

- non scholae sed vitae discimus (neučiacuteme sa pre školu ale pre život)

15 pompeacutezny štyacutel

- amicus certus in re incerta cernitur (v nuacutedzi poznaacuteš priateľa)

16 žartovnyacute štyacutel

- ergo bibamus (tak teda pime)

Podobnyacutech priacutekladov by sme našli omnoho viac od tyacutech najfrekventovanejšiacutech až po

zriedkaveacute ba raritneacute ktoreacute sa zvaumlčša vyskytujuacute v diskurzoch odborneacuteho použiacutevateľa jazyka

Prekladateľ samozrejme nemocircže poznať všetky latinskeacute citaacutety skratky sentencie alebo

terminoloacutegiu jednotlivyacutech odborov Zaacutekladneacute znalosti z klasickyacutech jazykov suacute však veľkou

vyacutehodou a aspoň zaacutekladnaacute orientaacutecia pokiaľ ide o systeacutem latinčiny a znalosti z jej lexiky

a reaacuteliiacute sluacutežia prekladateľovi k rozviacutejaniu si kultuacuternej kompetencie Ak prekladateľ nie je

zaacuteroveň klasickyacutem filoloacutegom potom v priacutepade jeho znalostiacute z klasickyacutech jazykov a antickej

civilizaacutecie a kultuacutery vo vzťahu k prekladateľskyacutem kompetenciaacutem hovoriacuteme skocircr o sociaacutelnej

rešeršnej a kultuacuternej kompetencii než o jazykovej kompetencii v pravom vyacutezname Znamenaacute

to že sa prekladateľ v problematike orientuje a ak je to potrebneacute dokaacuteže si zvoliť vhodnuacute

prekladateľskuacute pomocirccku nevyhnutnuacute pri vyacutebere ekvivalentu či pri hľadaniacute prekladateľskeacuteho

riešenia

61

V tejto suacutevislosti treba upozorniť aj na chyby v preklade vyacuteklade alebo v interpretaacutecii

ktoreacute mocircžu vzniknuacuteť ako docircsledok nedostačujuacutecej znalosti klasickyacutech jazykov a suacutevisiacich

reaacuteliiacute Parciaacutelne informaacutecie a vedomosti mocircžu viesť k mylnyacutem zaacuteverom Priacutekladom takyacutechto

neoverenyacutech postupov je znaacutema falošnaacute etymoloacutegia substantiacuteva malvica ktoraacute sa chybne

odvaacutedza od malum (zlo) alebo od mālum (jablko) pričom zlo maacute odkazovať na biblickyacute

priacutebeh Adama a Evy kde je jablko symbolom zla a uacutedajne aj preto suacute ich označenia

v latinčine zhodneacute J Rejzek v Českom etymologickom slovniacuteku uvaacutedza vysvetlenie bdquomalvice

ndash dužnatyacute plod s jaacutedřincem (jablko hruška ap) Presl převzal z jakeacutehosi stareacuteho leacutekařskeacuteho

rukopisu v jinyacutech exemplaacuteřiacutech jsou podoby makvice mrkvice takže asi jde o piacutesařskou

chybuldquo Substantiacutevum malvica sa zrejme do jazyka dostalo ako chybnyacute tvar Na českuacute

etymoloacutegiu odkazuje aj Stručnyacute etymologickyacute slovniacutek slovenčiny bdquomalvica ndash dužinatyacute plod

rastliacuten s jadrovyacutem ovociacutem (od 20 stor) Z čes malvice ndash vyacuteraz bol zavedenyacute v obdobiacute

naacuterodneacuteho obrodenia na zaacuteklade isteacuteho stčes rukopisu

priacuteslušneacute miesto sa však čiacuteta aj ako mrkviceldquo

V obdobnyacutech priacutepadoch platiacute zaacutesada ad fontes

Ak sa prekladateľ stretne s podobnyacutem prekladateľskyacutem

probleacutemom mal by si informaacuteciu vyhľadať a overiť

zvlaacutešť vtedy ak nie je v danej oblasti odborniacutekom

Latinskyacute a starogreacutecky jazyk obohatili

slovenskuacute slovnuacute zaacutesobu o kvantum lexikaacutelnych

jednotiek ktoreacute sa v našom jazyku uplatnili ako

jednotliveacute slovaacute (napr graacutetis) alebo viacslovneacute pomenovania (napr ad absurdum ad acta

aula maxima) ďalšie boli prebraneacute ako celeacute sentencie (napr clara pacta ndash boni amici) alebo

je z ich zaacutekladu odvodenyacutech množstvo ďalšiacutech lexikaacutelnych jednotiek Za mnoheacute uvaacutedzame

tie ktoreacute sa sformovali z latinskeacuteho a greacuteckeho slova jazyk

lingua

lingvistika lingvista lingvistka lingvistickyacute plurilingvizmus bilingvizmus

monolingvizmus sociolingvistika psycholingvistika pragmalingvistika neurolingvistika

etnolingvistika lingvokulturoloacutegia lingvokultureacutema lingvodidaktika lingvaacutelny

interlingvaacutelny extralingvaacutelny multilingvaacutelny

γλῶσσα (gloacutessa)

glosaacuter glosolaacutelia heteroglosia diglosia polyglosia glosa glosovať glosaacutetor glositiacuteda

glosodyacutenia xenoglosia

Jan Svatopluk Presl bol českyacute

vysokoškolskyacute pedagoacuteg a

zooloacuteg na Českej univerzite

Karlo-Ferdinandovej v Prahe

a bol jednyacutem

z najvyacuteznamnejšiacutech

priacuterodovedcov v 19 storočiacute

62

Použitaacute literatuacutera

ANDOKOVAacute Marcela (2013) Rečniacutecke umenie sv Augustiacutena v kaacutezňach k stupňovyacutem žalmom

Bratislava IRIS

BALEGOVAacute Jana (2016) Lectiones grammaticae Latinae I Košice Univerzita Pavla Jozefa

Šafaacuterika

BARANDOVSKAacute-FRANK Věra (1995) Latina jako mezinaacuterodniacute jazyk Dobřichovice Kava ndash

Pech

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2002) Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a

latinskyacutech mien naacutezvov a termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie

cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda s 45 ndash 55

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2011) Z histoacuterie transkripcie starogreacuteckych a latinskyacutech mien do

slovenčiny In Sambucus VII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a

neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta Trnavskej univerzity v Trnave s 173 ndash 195

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom

Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech

priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In Sambucus VIII Praacutece z

klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave s 178 ndash 193

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

hlavneacute transkripčneacute zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 č 3-

4 s 131 ndash 150

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2016) Od hlasu k hlaacuteske Z dejiacuten antickej naacuteuky o reči Bratislava

Univerzita Komenskeacuteho

DRAE Diccionario de la lengua espantildeola [Cit 8 septembra 2017] Dostupneacute na internete

httpdleraeesw=diccionario

HARAJ Igor (2011) Vlastneacute meno v mysleniacute antiky a stredoveku Martin Matica slovenskaacute

HORATIUS Flaccus Quintus (1986) O umeniacute baacutesnickom Satiry a Listy Bratislava Tatran s

229

HORAacuteČEK Filip ndash CHLUP Radek (2012) Učebnice klasickeacute řečtiny Praha Academia

JANOUŠEK Jan (2014) Uacutevahy nad knihou W Stroha bdquoLatein ist tot ndash es lebe Lateinldquo In

Vymětalovaacute Karla (ed) (2014) Vivat Latina reserata Opava Slezskaacute univerzita v Opavě

s 16 ndash 20

KALIVODA Jan (2012) Verba docent exempla trahunt Praha Karolinum

16

Ako prostriedok šiacuterenia vedy a kultuacutery

zanechala greacutečtina stopy nielen v slovanskyacutech ale aj v

ostatnyacutech jazykoch Euroacutepy Žiadna inaacute reč nemala

prostredniacutectvom literatuacutery takyacute veľkyacute vplyv na

neskoršie indoeuroacutepske jazyky v Euroacutepe ako praacuteve

greacutečtina Mocircžeme hovoriť o jej propedeutickom

vyacutezname pre vznik inyacutech jazykov Praktickyacutem

priacutekladom je i latinskyacute jazyk na ktoryacute greacutečtina

vplyacutevala v morfoloacutegii v syntaxi i v lexike

112 Latinskyacute jazyk

Latinskyacute jazyk sa z indoeuroacutepskeho prajazyka

vydelil približne v 3 stor pred Kr V tom čase bol len

dialektom v okoliacute Riacutema Hovorili niacutem Latinovia

(Latīnī) obyvatelia Latia (Latium) Tento kraj sa

nachaacutedzal v strednej Itaacutelii pri dolnom toku rieky Tiber

Jednyacutem z kmeňov ktoreacute siacutedlili v Latiu boli Rimania

(Rōmānī) ktoriacute žili v Riacuteme (Rōma) a v jeho okoliacute

Nemal žiadne privilegovaneacute postavenie a nič

nenasvedčovalo tomu že by sa raz mohol stať

bdquomedzinaacuterodnyacutemldquo jazykom

Na rozšiacutereniacute a medzinaacuterodnom použiacutevaniacute

latinčiny mala rozhodujuacuteci podiel politickaacute

a hospodaacuterska aktivita jej nositeľov politickaacute moc

Riacutema a jeho expanzia Latinskyacute jazyk sa stal

oficiaacutelnym jazykom Riacutemskej riacuteše Mal nadnaacuterodnyacute

a nadetnickyacute charakter a preto mohol pocircsobiť aj ako

akyacutesi medzijazyk (lat interlingua) sprostredkovateľ

medzi naacutezorovo a naacutebožensky znepriatelenyacutemi

komunikačnyacutemi partnermi z ktoryacutech ani jeden

nepoužiacuteval tento jazyk ako etnickyacute Normatiacutevna

latinčina bola založenaacute na presne stanovenej slovnej

Vnuacutetornyacute vyacutevoj latinčiny

Popri svojom vonkajšom šiacutereniacute

prekonaacuteval latinskyacute jazyk aj

vnuacutetornyacute vyacutevoj V jeho vyacutevoji

v čase antiky rozoznaacutevame paumlť

obdobiacute

1 Predliteraacuterne obdobie siaha od

najstaršiacutech čias až do r 240 pred

Kr Latinskyacute jazyk tohto obdobia

poznaacuteme predovšetkyacutem zo značne

porušenyacutech naacutepisov

zo skromnyacutech zlomkov kultovej

poeacutezie a zo zlomkov dvanaacutestich

tabuacuteľ najstaršou naacutepisovou

pamiatkou je kovovaacute spona

z Praeneste (dnes Palestrina

neďaleko Riacutema) z 2 pol 7 stor

pred Kr

2 Archaickeacute obdobie sa datuje od

r 240 do r 80 pred Kr V tomto

obdobiacute vstupuje latinčina do dejiacuten

Množia sa naacutepisy a objavujuacute sa

prveacute literaacuterne texty Umeleckyacutem

vypestovaniacutem hovorovej reči

mesta Riacutema sa vytvoril a postupne

sa začal ustaľovať spisovnyacute jazyk

3 Klasickeacute obdobie siaha od r 80

pred Kr do r 14 po Kr V tomto

obdobiacute sa latinskyacute jazyk z

gramatickej a pravopisnej straacutenky

ustaacutelil Z lexikaacutelnej straacutenky sa

klasickaacute latinčina vyznačuje

snahou o čistotu jazyka vyhyacutebajuacutec

sa použiacutevaniu zastaranyacutech a

neobvyklyacutech slov a vylučujuacutec

všedneacute a cudzie slovaacute Ide

o vrcholneacute obdobie riacutemskej

literatuacutery V proacuteze sa stal

najvyacuteznamnejšiacutem klasickyacutem

vzorom Cicero v poeacutezii Horatius

a Vergilius

4 Strieborneacute obdobie siaha od r

14 po Kr do smrti cisaacutera Traiana

r 117 po Kr Z gramatickej a

pravopisnej straacutenky nenastaacuteva v

latinskom jazyku nijakaacute zmena

Rozdiely oproti klasickej latinčine

sa prejavujuacute len v štylistike

5 Uacutepadkoveacute (železneacute) obdobie

siaha od Traianovej smrti do

kodifikaacutecie riacutemskeho praacuteva

cisaacuterom Iustinianom I v r 529

17

zaacutesobe ktoraacute bola očistenaacute od barbarizmov slov

prevzatyacutech z inyacutech jazykov najmauml z greacutečtiny

Vyjadrovala sa presne jasne podľa gramatickyacutech

pravidiel a mala bohatuacute slovnuacute zaacutesobu

Postavenie latinčiny sa v priebehu euroacutepskych

dejiacuten rocirczne menilo Latinskyacute jazyk zažiacuteval vzostupy aj

paacutedy Zdanlivo vyacuteraznejšiacute uacutepadok prekonal už na

prelome letopočtov za vlaacutedy cisaacutera Augusta keď

spisovnaacute latinčina ustrnula vo svojej spisovnej forme

aby sa prakticky až po dnes zachovala v tej istej

gramatickej štruktuacutere a obohacovala sa len v lexike

Skutočnaacute hovorenaacute každodennaacute reč sa staacutele viac

vzďaľovala od tejto normy Z vulgaacuternej latinčiny

hovorovej ľudovej podoby latinskeacuteho jazyka sa

postupne vyvinuli romaacutenske jazyky

Strnulosť spisovnej latinčiny sa však ukaacutezala byť

jej veľkou prednosťou Stala sa svetovyacutem

komunikačnyacutem prostriedkom a vďaka rozšiacutereniu

kresťanstva aj oficiaacutelnym jazykom katoliacuteckej cirkvi

Podarilo sa jej dokonca preniknuacuteť aj tam kam sa

nedostala ako štaacutetny jazyk Po rozdeleniacute Riacutemskej riacuteše

na zaacutepadnuacute a vyacutechodnuacute bola totiž v zaacutepadnej časti

zavedenaacute ako liturgickyacute jazyk kresťanov Plnila

funkciu medzinaacuterodneacuteho odborneacuteho jazyka ktoreacuteho

znalosť umožnila šiacuteriť myšlienky evanjelia do

všetkyacutech krajiacuten kam smerovali misie Kanonickeacute

texty suacute dodnes vydaacutevaneacute viacjazyčne no vždy aj po

latinsky Spisovnaacute latinčina fungovala aj ako

referenčnyacute jazyk pre riacutemske praacutevo

Neskoraacute latinčina (nadvaumlzujuacuteca na klasickuacute

latinčinu a obohatenaacute o prvky najstaršiacutech latinskyacutech

prekladov Biblie) spolu s klasickou a ľudovou

latinčinou bola konštitutiacutevnym prvkom stredovekej

latinčiny a možno povedať že prispela k udržaniu jednotneacuteho raacutezu latinskeacuteho jazyka v obdobiacute

po Kr V tomto obdobiacute začiacutena

ľudovaacute latinčina ziacuteskavať

prevahu nad spisovnou Do

literaacuternych diel prenikajuacute v

značnej miere prvky hovorovej

ľudovej reči a rozličneacute

barbarizmy porušuje sa

gramatickaacute spraacutevnosť a priacutezvuk

Začiacutena sa straacutecať cit pre

kvantitu takže sa v poeacutezii

objavujuacute verše s čisto

priacutezvučnou prozoacutediou

lat vulgus -ī n = ľud

lat vulgaris = obyčajnyacute

všednyacute všeobecnyacute

V latinčine nemaacute slovo vulgaacuterny

pejoratiacutevne konotaacutecie t j nemaacute

vyacuteznam ako v slovenčine

(hrubyacute neslušnyacute grobiansky)

Romaacutenske jazyky

Zaacutekladom dnešnyacutech

romaacutenskych jazykov sa latinčina

stala v romanizovanyacutech

riacutemskych provinciaacutech Na uacutezemiacute

Itaacutelie sa z nej vyvinula

taliančina V Galii kde žili tri

veľkeacute rečovo odlišneacute naacuterody ndash

Belgovia Akvitaacutenci a Kelti ndash

pocircsobila latinčina od 1 stor

pred Kr najprv ako interetnickyacute

jazyk a postupne sa na tomto

uacutezemiacute začala vyviacutejať

francuacutezština V naacuterodnostne

nejednotnej Hispaacutenii sluacutežil

latinskyacute jazyk ako

dorozumievaciacute prostriedok tak

medzi jednotlivyacutemi naacuterodmi

ako i so zvyškom riacutemskeho

sveta Vyvinula sa tu kastiacutelčina

ktoraacute bola v roku 1925 oficiaacutelne

nazvanaacute španielčinou Odpor

proti latinskej nadvlaacutede

najdlhšie pretrvaacuteval v Lusitaacutenii

kde sa z latinčiny vyvinula

portugalčina Zvyškom

latinčiny v dnešnom

Švajčiarsku je reacutetoromaacutenčina

18

stredoveku Ešte koncom antiky sa o zachovanie

riacutemskeho piacutesomniacutectva pre neskoršie generaacutecie zasluacutežili

okrem pohanskyacutech Rimanov i kresťania

predovšetkyacutem benediktiacuteni Tiacute vo svojich klaacuteštoroch

zachraacutenili a prostredniacutectvom školstva ďalej

odovzdaacutevali riacutemsku spisbu impregnovanuacute greacuteckym

duchom celej zaacutepadnej Euroacutepe pre ktoruacute ostala

latinčina po celyacute stredovek zjednocovaciacutem elementom

Uchovaniu jednotneacuteho raacutezu latinčiny napomaacutehal aj

univerzaacutelne vybudovanyacute vzdelaacutevaciacute systeacutem ktoryacute

spočiacuteval na tom istom povinnom čiacutetaniacute klasikov tyacutech

istyacutech gramatikaacutech pochaacutedzajuacutecich ešte z obdobia

neskorej antiky hoci boli obdobia (napr za vlaacutedy

Merovejovcov v Galii 5 ndash pol 8 stor) keď sa

latinčina v suacutevislosti s nedostatočnou uacuterovňou

vzdelania staacutevala doslova nezrozumiteľnou čiacutem

straacutecala svoju komunikatiacutevnu funkciu a zažiacutevala ďalšiu

existenciaacutelnu kriacutezu Keďže naacuterodneacute jazyky v tom čase

ešte neprevzali funkciu uacuteradneacuteho dorozumievacieho

jazyka považovali niektoriacute euroacutepski panovniacuteci za

nutnuacute reformu školstva a obnovu latinskeacuteho jazyka

jeho pribliacuteženiacutem resp naacutevratom ku klasickej jazykovej norme Takto sa už v stredoveku

stretaacutevame s niekoľkyacutemi renesanciami

Najvyacuteznamnejšou z nich bola tzv karoliacutenska renesancia Jej iniciaacutetorom bol Karol

Veľkyacute (8 9 stor) ktoryacute obnovil školskuacute vyacuteučbu jazyka Dal podnet k štuacutediu latinčiny ako

všeobecneacuteho dorozumievacieho jazyka (lingua franca) a urobil z nej naacutestroj euroacutepskej

komunikaacutecie Tento naacutevrat k antike bol uacutečelovyacutem naacutevratom ku klasickej jazykovej forme aby

sa latinčina stala opaumlť zrozumiteľnou a funkčnou Na zaacutekladoch karoliacutenskej renesancie potom

vyraacutestla bohato rozvinutaacute stredovekaacute latinskaacute literatuacutera i euroacutepske vysokeacute školy

Na konci stredoveku však latinčina ako umeleckyacute a komunikačnyacute jazyk začala straacutecať

svoju silu Obmedzila sa len na jazyk scholastickej filozofie a degenerovala do neživyacutech

scheacutem Zachraacutenili ju renesančniacute humanisti (15 ndash 16 stor) ktoriacute znovu odkryli Ciceronovo

jazykoveacute umenie i diela ostatnyacutech antickyacutech autorov Latinčina sa vraacutetila do sfeacutery umenia

a tvoriveacuteho jazykoveacuteho procesu Štuacutediom antickyacutech textov (zachovanyacutech v stredovekyacutech

Reč ranyacutech kresťanov

Pre rozmaacutehajuacutece sa kresťanstvo

prvyacutech storočiacute po Kr bolo

nevyhnutnosťou naacutejsť

vyjadrenie pre svoje noveacute

zmyacutešľanie pomenovať

skutočnosti ktoreacute v profaacutennej

literatuacutere tej doby neexistovali

Jazyk použiacutevanyacute kresťanmi

nadviazal na predchaacutedzajuacutece

vyacutevojoveacute štaacutedia latinčiny do ich

formaacutelneho hovoreneacuteho

i piacutesomneacuteho prejavu však

prenikol slovniacutek syntax a štyacutel

biblickyacutech prekladov V prvyacutech

storočiach naacutešho letopočtu tak

pre potreby kresťanov vzniklo

veľa neologizmov Hoci sa

medzi nimi nachaacutedzal značnyacute

počet vyacutepožičiek či už

greacutecizmov alebo hebraizmov

pre docircležiteacute idey kresťanskej

doktriacuteny vytvaacuterala latinskaacute

komunita od samotneacuteho

počiatku ekvivalentneacute vyacuterazy vo

svojom materinskom jazyku

V tomto možno sledovať priamy

vplyv kresťanstva na latinčinu

19

odpisoch) sa zbavila stredovekyacutech naacutenosov a napodobňovaniacutem vzorov (imitātiō) sa viac či

menej uacutespešne pribliacutežila k podobe akaacute jej bola vlastnaacute v jej klasickom obdobiacute

Od 17 storočia začali latinčinu z postavenia medzinaacuterodneacuteho jazyka najprv v literatuacutere

a neskocircr aj vo vede vytlaacutečať postupne sa presadzujuacutece naacuterodneacute jazyky čo priamo suacuteviselo so

vznikom modernyacutech naacuterodnyacutech štaacutetov a vzrastajuacutecim naacuterodnyacutem povedomiacutem Napriek tomu

latinčina ostaacutevala naďalej dorozumievaciacutem jazykom vzdelanej Euroacutepy V Uhorsku (a teda aj

na našom uacutezemiacute) bola jazykom štaacutetnej spraacutevy a vedy takmer až do polovice 19 storočia

V obdobiacute keď sa zdalo že latinčina v akademickom svete skončila začala jej veľkaacute

epocha v školskom systeacuteme Stala sa najvyacuteznamnejšiacutem jazykom na gymnaacuteziaacutech a tento stav

trval až do vypuknutia 2 svetovej vojny Zatiaľ čo u naacutes došlo po vojne k značneacutemu

vtedajšou štaacutetnou ideoloacutegiou regulovaneacutemu odlivu klasickeacuteho vzdelania zo strednyacutech škocircl

a z verejneacuteho života v slobodnom svete sa klasickeacute vzdelanie opaumlť vraacutetilo na gymnaacuteziaacute

a zotrvalo tam dodnes

Obr 7 Mapa provinciiacute Riacutemskej riacuteše po roku 135

20

12 Lingua Latina

121 Latinskaacute abeceda

Rimania prevzali piacutesmo od Greacutekov prostredniacutectvom Etruskov Spočiatku poznali len

veľkeacute piacutesmenaacute (majuskula) maleacute (minuskula) vznikli až v pisaacuterskej praxi v stredoveku Po

rocircznych uacutepravaacutech mala latinskaacute abeceda 23 piacutesmen

A B C D E F G H I K L M N O P Q R S T V X Y Z

V suacutečasnosti sa latinskeacute texty piacutešu malyacutemi piacutesmenami Veľkyacutemi piacutesmenami sa začiacutenajuacute vety

použiacutevajuacute sa na začiatku vlastnyacutech mien a ich odvodeniacuten (Rōma Riacutem Rōmānus riacutemsky

Latīnē latinsky) a veľkeacute piacutesmenaacute vytvaacuterajuacute niektoreacute skratky (SPQR = senātus pōpulusque

Rōmānus senaacutet a ľud riacutemsky)

Naacutezvy jednotlivyacutech piacutesmen zneli rovnako ako tie naše teda a beacute ceacute deacute atď

(abecedarius = žiak prvej triedy) Tieto naacutezvy vytvorili Etruskovia ktoriacute nimi nahradili

greacutecke menaacute alfa beacuteta atď

122 Latinskeacute hlaacutesky a ich vyacuteslovnosť

Latinskeacute hlaacutesky sa delia na samohlaacutesky (vōcālēs) dvojhlaacutesky (diphtongī)

a spoluhlaacutesky (cōnsonantēs)

Vokaacutely a e i o u y Mocircžu byť kraacutetke alebo dlheacute Prirodzenaacute kvantita latinskyacutech

samohlaacutesok je fonologickaacute vyacuteznamotvornaacute (podobne ako v greacutečtine slovenčine či v češtine

napr malum zlo ne mālum jablko populus ľud ne pōpulus topoľ) Dĺžka sa v latinčine označuje

vodorovnou čiarkou nad vokaacutelom (ā ē ī ō ū) ale len

z didaktickyacutech docircvodov Rimania dĺžky v piacutesme

neoznačovali a nenachaacutedzajuacute sa ani v modernyacutech

ediacuteciaacutech latinskyacutech textov (s vyacutenimkou učebniacutec)

Diftongy ae au ei eu oe ui Diftongy eu ei

ui sa vyskytujuacute len v citoslovciach (heu ach eheu

beda ei oh hui ha) v časticiach (seu lebo ceu ako)

a v cudziacutech slovaacutech (Eurōpa Euroacutepa) V ostatnyacutech

priacutepadoch sa vyslovujuacute oddelene (ne-uter nijakyacute re-us

vinnyacute)

Za to že poznaacuteme kvantitu

latinskyacutech slov vďačiacuteme

čiastočne zachovanyacutem uacutedajom

riacutemskych gramatikov

predovšetkyacutem však latinskej

poeacutezii Bola piacutesanaacute časomernou

prozoacutediou v ktorej je

rozhodujuacuteca kvantita slabiacutek

a teda okrem ineacuteho aj dĺžka

samohlaacutesok

21

Zaacutekladneacute pravidlaacute latinskej vyacuteslovnosti

dokaacutežeme rekonštruovať na zaacuteklade svedectva staryacutech

gramatikov z prepisov do greacutečtiny a zo stredovekej

tradiacutecie Po rozpade Riacutemskej riacuteše sa vyacuteslovnosť

latinčiny začala prispocircsobovať vyacuteslovnosti jazykov

romaacutenskych naacuterodov Tieto rozdiely sa udržali dodnes

Každyacute naacuterod uchovaacuteva vlastnuacute vyacuteslovnosť latinčiny

prispocircsobenuacute svojmu jazyku Naša vyacuteslovnosť sa

definitiacutevne ustaacutelila na rakuacutesko-uhorskyacutech gymnaacuteziaacutech

v 19 storočiacute Pravidlaacute vyacuteslovnosti ktoraacute je normatiacutevna

v slovenskom stredoškolskom a vysokoškolskom

prostrediacute suacute

grafeacutemu i vyslovujeme na začiatku slova pred

vokaacutelom ako j iam (jam) už vo vnuacutetri slova

medzi dvoma vokaacutelmi vyslovujeme i ako jj

maior (majjor) vaumlčšiacute eius (ejjus) jeho

V greacuteckych slovaacutech je i vždy samohlaacuteskoveacute

Iōnēs (Ioacuteneacutes) Ioacutenovia

diftongy ae oe znejuacute ako slovenskeacute eacute Caesar

(Ceacutezar) proelium (preacutelium) boj Ak sa maacute

diftong vysloviť oddelene kladuacute sa nad druhyacute

vokaacutel dve bodky alebo čiarka poeumlta alebo

poēta baacutesnik

c vyslovujeme ako slovenskeacute c pred e i y ae

oe eu cēna obed cibus jedlo caelum nebo

atď všade inde sa vyslovuje ako k cor srdce

caput hlava clārus slaacutevny locus miesto dīc

povedz

d t n pred i e sa nemaumlkčiacute dīcō (dyacutekoacute)

hovoriacutem tibi (tybi) tebe decem desať

ngu sa vyslovuje ako ngv lingua (lingva)

jazyk

ph sa vyslovuje ako f philosophia (filozofia)

Piacutesmeno C bolo pocircvodne

znakom pre hlaacutesku k i g Až

neskocircr od pol 3 stor pred Kr

došlo s rozvojom literaacuterneho

života pod vplyvom rozdielnej

vyacuteslovnosti (nezneleacute k ne zneleacute

g) k rozlišovaniu aj v grafike C

versus G V klasickej latinčine

sa c vyslovovalo ako k bez

ohľadu na foneacutemu ktoraacute

nasledovala

Zvyšky stareacuteho pravopisu G suacute

zachovaneacute v skratkaacutech osobnyacutech

mien C = Gāius a Cn =

Gnaeus

K sa zachovalo len

v niekoľkyacutech slovaacutech K = Kal

= Kalendae prvyacute deň v mesiaci

Karthāgō (ale i Carthāgō)

mesto v severnej Afrike K =

Kaesō osobneacute meno

Naše U označovali Rimania

grafeacutemou V Dnes ich už

v piacutesme rozlišujeme

Y a Z sa vyskytujuacute len

v greacuteckych slovaacutech

Reštituovanaacute vyacuteslovnosť

V polovici 20 storočia vznikla

snaha zjednotiť latinskuacute

vyacuteslovnosť na zaacuteklade

predpokladaneacuteho stavu

v klasickej dobe V mnohyacutech

krajinaacutech tuacuteto tzv reštituovanuacute

čiže obnovenuacute vyacuteslovnosť

prijali Dvojhlaacutesky ae oe

vyslovujeme [aacutee] [oacute

e] saepe

[saacuteepe] poena [poacuteena] ndash obe

slovaacute suacute dvojslabičneacute Greacutecke

piacutesmeno y sa vyslovuje uuml

Piacutesmeno c znie ako k všade teda

aj pred e a i Spojenie ti

vyslovujeme ako ti aj pred

nasledujuacutecou samohlaacuteskou

amīcitia [amiacutekitia] Znak v

označuje zvuk anglickeacuteho w

Piacutesmeno h sa nečiacuteta alebo znie

len veľmi slabo

22

qu sa vyslovuje ako kv aqua (akva) voda

rh sa vyslovuje ako r rhētor (reacutetor) rečniacutek učiteľ rečniacutectva

s sa medzi vokaacutelmi a spravidla medzi vokaacutelom a konsonantmi m n l vyslovuje ako z

rōsa (roza) ruža mensis (meacutenzis) mesiac pulsus (pulzus) zahnanyacute

ti vyslovujeme pred vokaacutelom alebo pred ae ako ci grātia (graacutecija) vďaka dīvitiae

(dyacutevicijeacute) bohatstvo ALE po s t x tiež ak maacute priacutezvuk a v greacuteckych slovaacutech

vyslovujeme ako ty bestia (bestya) zviera mixtiō (mixtyoacute) zmiešanina tōtīus (toacutetyacuteus)

celeacuteho Miltiadēs (Miltyadeacutes) Miltiadeacutes greacutecky štaacutetnik

123 Kvantita slabiacutek

V latinčine rozlišujeme nielen kraacutetke a dlheacute vokaacutely ale aj kraacutetke a dlheacute slabiky

Slabika je kraacutetka vtedy keď obsahuje kraacutetky vokaacutel po ktorom nasleduje iba jednoduchyacute

konsonant populus ľud Ak však za kraacutetkym vokaacutelom nasledujuacute aspoň dva konsonanty

slabika je dlhaacute

Latinskeacute slabiky suacute teda dlheacute 1 prirodzene keď obsahujuacute dlhyacute vokaacutel alebo diftong

nātūra priacuteroda aurum zlato 2 poziacuteciou keď po kraacutetkej slabike nasleduje skupina aspoň

dvoch konsonantov modestia skromnosť Rimania ciacutetili oba druhy slabiacutek celkom prirodzene

ako dlheacute Treba však poznamenať že kombinaacutecia jedneacuteho z konsonantov p b t d c g na

prvom a l alebo r na druhom mieste konsonantickej skupiny nemaacute na dĺžku slabiky vplyv

slabika s kraacutetkym vokaacutelom ostaacuteva kraacutetka (integra ndash druhaacute slabika je kraacutetka i keď pre

baacutesnikov nie vždy)

Tento dvojityacute typ kvantity je rozhodujuacuteci pre miesto slovneacuteho priacutezvuku

124 Priacutezvuk latinskyacutech slov

Latinskeacute slovaacute sa skladajuacute z priacutezvučnyacutech a nepriacutezvučnyacutech slabiacutek Priacutezvuk sa v piacutesme

neoznačuje Jednoslabičneacute slovaacute (okrem predložiek a spojok) majuacute priacutezvuk vždy

Dvojslabičneacute slovaacute majuacute priacutezvuk na predposlednej slabike Troj- a viacslabičneacute slovaacute majuacute

priacutezvuk

1 na predposlednej slabike ak je taacuteto dlhaacute laudāmus honestus

2 na tretej slabike od konca ak je predposlednaacute slabika kraacutetka fēmina lēgimus

23

Znamenaacute to že priacutezvuk sa mocircže (na rozdiel od slovenčiny) v jednotlivyacutech tvaroch jedneacuteho

slova pohybovať napr amor ndash amōrem (laacuteska) tenebrae ndash tenebrārum (temnota) repetere ndash

repetō ndash repetāmus (opakovať)

125 Odraz klasickyacutech jazykov vo zvukovej straacutenke slovenčiny

Suacutečasťou našej slovnej zaacutesoby je množstvo slov pochaacutedzajuacutecich ešte z antiky

Použiacutevame ich v odbornej ale i bežnej každodennej komunikaacutecii bez toho aby sme si

uvedomili že ich vyacuteslovnosť a pravopis je ovplyvnenyacute klasickyacutemi jazykmi a nie vždy

zodpovedaacute slovenskeacutemu jazykoveacutemu uacutezu

Slovenčina patriacute k tzv zaacutepadoslovanskyacutem jazykom do ktoryacutech mnoheacute slovaacute antickeacuteho

pocircvodu neprenikli na rozdiel od vyacutechodoslovanskyacutech

jazykov priamo z greacutečtiny ale prostredniacutectvom

latinčiny ktoraacute zachovala pocircvodnuacute klasickuacute greacutecku

vyacuteslovnosť i pravopis tyacutechto slov Vo

vyacutechodoslovanskyacutech jazykoch sa prejavuje vyacuteslovnosť

greacuteckych hlaacutesok z 9 ndash 10 stor (obdobie vzniku

cyriliky z greacuteckej alfabety) ktoraacute bola v niektoryacutech

priacutepadoch odlišnaacute ako v obdobiacute klasickej ioacutensko-

attickej greacutečtiny Napriacuteklad litera Β β (beacuteta b)

označovala v byzantskej greacutečtine hlaacutesku v vokaacutel Η η

(eacuteta eacute) sa vyslovoval ako i litera Θ θ (theacuteta th) sa

vyslovovala ako f Z pocircvodneacuteho greacuteckeho Βαβυλών (Babyloacuten) maacuteme preto dnes v ruštine

Вавилόн (Vaviloacuten) ale v slovenčine Babylon z greacuteckeho ῥήτώρ (rheacutetoacuter) ruskeacute рuacuteтор (riacutetor)

a slovenskeacute reacutetor z greacuteckeho καθέδρα (kathedra) ruskeacute кaacuteфедра (kaacutefedra) a slovenskeacute

katedra

Pri slovaacutech ktoreacute obsahujuacute diftong je situaacutecia zložitejšia Starogreacutecky diftong αι (ai

v byzantskej vyacuteslovnosti e) sa vo vlastnyacutech menaacutech spravidla zachovaacuteva napr Aischylos

(Αἰσχύλος) Aiolos (Αἴολος) ale Etioacutepia (Αἰθιοπία) v apelatiacutevach však nachaacutedzame eeacute cez

latinskyacute diftong ae (e) napr gr σφαῖρα (sfaira) gt lat sphaera slovenskeacute sfeacutera gr αἵρεσις

(hairesis) gt lat haeresis slovenskeacute hereacuteza

V priacutepadoch korelaacutecie tvrdostimaumlkkosti (dď tť nň) pri viac menej zdomaacutecnenyacutech

slovaacutech nie je vyacuteslovnosť slov pochaacutedzajuacutecich z klasickyacutech jazykov ovplyvnenaacute slovenskyacutemi

Vyacutechodoslovanskeacute naacuterody ndash Rusi Ukrajinci Bielorusi

Zaacutepadoslovanskeacute naacuterody ndash Poliaci Ćesi Slovaacuteci Lužickiacute Srbi

Juhoslovanskeacute naacuterody ndash Bulhari Macedoacutenci Srbi Čiernohorci Slovinci Chorvaacuteti

24

pravidlami diktaacutetor disk titul kritika panika nivelaacutecia atď V slovenčine sa odraacuteža aj

dvojakaacute vyacuteslovnosť latinskeacuteho c (ako k alebo c) Vo vlastnyacutech menaacutech sa pritom zvykne

zachovaacutevať aj pocircvodnyacute latinskyacute pravopis (Cato Claudius) Všeobecneacute menaacute sa piacutešu domaacutecim

pravopisom (kauza kultuacutera klasika)

126 Vyacuterazy antickeacuteho pocircvodu v slovnej

zaacutesobe slovenčiny

Z najstaršej doby preberajuacute zaacutepadoslovanskeacute

jazyky (a teda aj slovenčina) obzvlaacutešť latinskeacute slovaacute

suacutevisiace s naacuteboženskou a cirkevnou tradiacuteciou napr

klaacuteštor (lt claustrum od claudo = uzatvaacuteram) kostol (lt

castellum) pašie (lt passiō = utrpenie)

Neskocircr prenikajuacute do slovanskyacutech jazykov

rocircznymi cestami opaumlť prevažne z latinčiny ale

prostredniacutectvom nemeckeacuteho alebo romaacutenskeho

prostredia mnoheacute ďalšie slovaacute latinskeacuteho priacutep

latinsko-greacuteckeho pocircvodu napr škola (lt lat schōla lt

gr σχολή) komnata (lt lat caminata = miestnosť

s ohniskom gr κάμινος pec ohnisko) kalamaacuter (lt lat

calamarium lt calamus = trstina) skriňa (lt lat

scrinium = puzdro skriňa)

Najviac slov s latinskyacutemi a greacuteckymi koreňmi

sa dostalo do slovanskyacutech jazykov pod vplyvom

zaacutepadoeuroacutepskych jazykov najmauml od 16 storočia

a mnoheacute z nich fungujuacute dodnes ako internacionalizmy

Najčastejšiacutem zdrojom vyacutepožičiek bola francuacutezština

v ktorej pramenia vyacuterazy z oblasti politiky

diplomacie umenia moacutedy stravovania napr republika (lt lat rēs pūblica = vec verejnaacute)

kandidaacutet (lt lat candidus = biely čistyacute nepoškvrnenyacute) moacuteda (lt lat modus = spocircsob) menu

(lt lat minūtus lt minuere = zmenšenyacute počet jedaacutel)

V starovekom Riacuteme bolo

potrebneacute pri uchaacutedzaniacute sa o uacuterad

podať prihlaacutešku V priacutepade ak

bola prihlaacuteška uchaacutedzača

praacutevoplatnaacute nosil na verejnosti

bielu toacutegu (toga candida) Takto

mohla aj verejnosť veľmi

jednoducho kontrolovať jeho

spraacutevanie sa Uchaacutedzač

oblečenyacute do bielej toacutegy =

candidatus

25

V ekonomickej a komerčnej sfeacutere nachaacutedzame rad vyacuterazov talianskeho pocircvodu napr

brutto (lt lat brutus = hrubyacute) manko (lt lat mancus = kusyacute neuacuteplnyacute) inkaso (tal sloveso

incassare dať peniaze do pokladne tal cassa lt lat capsa = puzdro skrinka)

Z angličtiny pochaacutedzajuacute vyacuterazy pre oblasť techniky tradičnej i suacutečasnej V tomto

priacutepade možno hovoriť o skrytyacutech latinizmoch napr procesor (lt lat prōcedō = pokračujem)

enter (lt lat intrō = vstupujem) manažeacuter (angl to manage z tal maneggiare lt z lat manū

agō = konaacutem tvoriacutem rukou)

Na prevažne latinskom zaacuteklade je vytvorenaacute lingvistickaacute terminoloacutegia a na kombinaacutecii

greacuteckych a latinskyacutech prvkov je zas založeneacute umelo vytvoreneacute pomenovanie jednotiek

metrickej suacutestavy napr meter (lt gr μέτρον = miera) gram (lt gr γράμμα = zaacuteznam) deka- (lt

gr δέκα = 10) hekto- (lt gr ἑκατόν = 100) kilo- (lt gr χίλιοι = 1000) deci- (lt lat decem =

10) centi- (lt lat centum = 100) mili- (lt lat mille = 1000)

26

13 Mennaacute a slovesnaacute flexia v latinčine

131 Mennaacute flexia

Podstatneacute menaacute (nōmina substantīva) suacute zaacutekladnyacutem slovnyacutem druhom a v raacutemci

slovnej zaacutesoby tvoria najpočetnejšiu skupinu S tyacutem ako sa menia a rozširujuacute ľudskeacute

vedomosti a skuacutesenosti meniacute sa i slovnaacute zaacutesoba nevyhnutnaacute na zachytenie mimojazykoveacuteho

sveta V uacutelohe substantiacutev mocircžu v latinčine vystupovať aj slovaacute ktoreacute pocircvodne nie suacute

substantiacutevami V takyacutechto priacutepadoch hovoriacuteme o substantivizaacutecii napr suprēmum valē

(poslednyacute pozdrav valē = imperatiacutev buď zdravyacute)

Substantiacuteva pomenuacutevajuacute samostatneacute pojmy veciacute (substanciiacute) v raacutemci gramatickyacutech

kategoacuteriiacute rodu čiacutesla a paacutedu

Rod substantiacutev klasickej latinčiny je určenyacute buď ich vyacuteznamom (prirodzenyacute rod) alebo

koncovkou (gramatickyacute rod) Menaacute osocircb a zvierat majuacute prevažne prirodzenyacute rod (mužskyacute

alebo ženskyacute) menaacute veciacute mužskyacute ženskyacute alebo strednyacute rod V latinčine však existujuacute i

viacrodoveacute substantiacuteva (commūnia) ktoreacute označujuacute jednyacutem slovom mužskyacute aj ženskyacute rod

(napr cīvis m občan f občianka sacerdōs m kňaz f kňažka) V ľudovej latinčine sa

rozlišovanie maskuliacuten a feminiacuten zachovalo neutrum však zaniklo a substantiacuteva patriace

k tejto rodovej triede sa stali maskuliacutenami alebo feminiacutenami Menaacute naacuterodov mužskyacutech

bytostiacute vetrov a mesiacov suacute v latinčine vždy maskuliacutena menaacute riek suacute vaumlčšinou maskuliacutena

menaacute ženskyacutech bytostiacute stromov krajiacuten ostrovov a miest feminiacutena

Kategoacuteria čiacutesla poukazuje na počet substanciiacute V latinčine sa prejavuje len singulaacuterom

alebo pluraacutelom Singulaacuter však neznamenaacute že pomenovanaacute vec alebo jav pozostaacuteva

nevyhnutne len z jedneacuteho člena mocircže označovať i skupinu totožnyacutech alebo rovnako

charakterizovanyacutech osocircb či veciacute Podobne aj pluraacutel

nemusiacute označovať mnohosť Tak ako v slovenčine

existujuacute aj v latinčine slovaacute ktoreacute majuacute len singulaacuter

(napr slovenskeacute liacutestie latinskeacute plebs = ľud) alebo

naopak len pluraacutel (napr slovenskeacute nožnice latinskeacute

castra = vojenskyacute taacutebor) alebo majuacute v singulaacuteri

a pluraacuteli rocirczny vyacuteznam napr latinskeacute littera (sg) =

piacutesmeno litterae (pl) = list

Kategoacuteria paacutedu naznačuje syntaktickeacute funkcie

(vetneacute vzťahy) substantiacutev Latinčina maacute šesť paacutedov

Latinskeacute pluralia tantum

(substantiacuteva majuacutece len pluraacutel

pomnožneacute substantiacuteva) typu

nuptiae (svadba) feriae

(sviatky slaacutevnosti) epulae

(hostina hody) suacute typologicky

bliacutezke slovenskyacutem naacutezvom

rocircznych rodinnyacutech a inyacutech

slaacutevnostiacute ako suacute napr

narodeniny krstiny meniny

hody a i

27

Prvyacute paacuted nazyacutevali Rimania cāsūs nominatīvus (paacuted ktoryacute pomenuacuteva nomināre = nazyacutevať)

Druhyacute paacuted mal viacero naacutezvov (c patrius = otcovskyacute pretože udaacuteval pocircvod ndash čiacute syn alebo

dceacutera c possessīvus pretože ukazoval komu čo patriacute ndash čia vec c generalis pretože bol

vyacutechodiskom pre tvorbu ďalšiacutech tvarov od ich zaacutekladu ndash corpus corpor-is c qualitātis

pretože udaacuteval vlastnosť niečoho c partitīvus pretože udaacuteval celok z ktoreacuteho sa uvaacutedza

nejakaacute časť) Zo všetkyacutech naacutezvov sa ujal naacutezov genitīvus (rodinnyacute) Tretiacutem paacutedom sa

vyjadroval predovšetkyacutem vyacuteznam daacutevania a bol preto nazyacutevanyacute casus datīvus (dare = daacutevať)

Štvrtyacute paacuted nazyacutevali Greacuteci πτῶσις αἰτιατική (ptoacutesis aitiatikeacute = priacutečinnyacute paacuted) Riacutemski gramatici

sa mylne domnievali že je tento termiacuten vytvorenyacute od slovesa αἰτιᾶσθαι (aitiasthai =

obviňovať) a preto paacuted nazvali accūsatīvus (obviňovaciacute accūsāre = obviňovať) Piaty paacuted

nazyacutevali v Riacuteme cāsūs vocatīvus (volaciacute vocāre = volať) Vokatiacutev nie je pravyacutem paacutedom stojiacute

gramaticky mimo vety Zvlaacuteštny tvar pre vokatiacutev existuje v latinčine len v singulaacuteri o-

deklinaacutecie (2 deklinaacutecia) V ostatnyacutech priacutepadoch sa pri osloveniacute použiacuteva nominatiacutev

Spomenutyacutech paumlť paacutedov maacute latinčina so slovenčinou spoločnyacutech navyše maacute ešte ablatiacutev (paacuted

odlukovyacute) ktoryacute zodpovedaacute tak slovenskeacutemu lokaacutelu ako aj inštrumentaacutelu

Latinskeacute substantiacuteva sa rovnako ako slovenskeacute

skloňujuacute V latinčine existuje paumlť typov skloňovania

ktoreacute v podstate na rozdiel od slovenčiny nemajuacute

nijakyacute vzťah ku gramatickeacutemu rodu substantiacutev Každeacute

latinskeacute substantiacutevum sa daacute jednoznačne zaradiť do

jedneacuteho z piatich typov skloňovania do jednej

z deklinaacuteciiacute (dēclinātiō) Skloňovanie sa v latinčine

realizuje podobne ako v slovenčine pripaacutejaniacutem

paacutedovyacutech koncoviek ku kmeňu Aby sme mohli

substantiacuteva skloňovať musiacuteme poznať genitiacutev

singulaacuteru (umožňuje zaradenie substantiacuteva do jednej

z piatich deklinaacuteciiacute) a kmeň slova pretože k nemu sa

pripaacutejajuacute koncovky jednotlivyacutech paacutedov (kmeň

dostaneme po odtrhnutiacute koncovky genitiacutevu singulaacuteru

resp pluraacutelu -(r)um) Nominatiacutev singulaacuteru prezraacutedza

spoľahlivo deklinaacuteciu do ktorej substantiacutevum patriacute

len v menšine priacutepadov Pocircvodnyacute slovnyacute zaacuteklad bol

totiž v nominatiacuteve často rocircznymi jazykovyacutemi procesmi

1 deklinaacutecia

femina feminae f = žena

poēta poētae m = baacutesnik

2 deklinaacutecia

servus servī m = otrok

puer puerī m = chlapec

ager agrī m = pole

laurus laurī f = vavriacuten

verbum verbī n = slovo

3 deklinaacutecia

victor victōris m = viacuteťaz

nomen nominis n = meno

oratiō oratiōnis f = reč

mare maris n = more

caput capitis n = hlava

4 deklinaacutecia

exercitus exercitūs m = vojsko

manus manūs f = ruka

cornū cornūs n = roh paroh

5 deklinaacutecia

diēs diēī mf = deň

rēs reī f = vec

28

podstatne zmenenyacute V genitiacuteve singulaacuteru ale ostal naproti tomu zjavnyacute napr iter (N sg)

itineris (G sg) = cesta Od kmeňa substantiacutev sa tvoria aj odvodeniny napr lex legis (zaacutekon)

ndash legaacutelny nox noctis (noc) ndash nocturno genus generis (rod) ndash generaacutecia mens mentis

(myseľ) ndash mentaacutelny facultās facultātis (možnosť) ndash fakultatiacutevny

Koncovka genitiacutevu singulaacuteru sa uvaacutedza v každom slovniacuteku za nominatiacutevom

substantiacuteva Substantiacuteva 1 deklinaacutecie majuacute v G sg koncovku -ae substantiacuteva 2 deklinaacutecie

koncovku -ī substantiacuteva 3 deklinaacutecie koncovku -is substantiacuteva 4 deklinaacutecie -ūs a napokon

substantiacuteva 5 deklinaacutecie koncovku -ēī-eī

Pre všetky deklinaacutecie platia nasledujuacutece formaacutelne pravidlaacute

1 neutraacute majuacute bez vyacutenimky tvar akuzatiacutevu singulaacuteru totožnyacute s nominatiacutevom singulaacuteru

2 všetky neutraacute majuacute v nominatiacuteve a v akuzatiacuteve pluraacutelu koncovku -a

3 vo všetkyacutech deklinaacuteciaacutech znie ablatiacutev pluraacutelu rovnako ako datiacutev pluraacutelu

132 Vzťah latinčiny k morfoloacutegii a tvorbe slov slovenskeacuteho jazyka

Pokiaľ ide o morfologickeacute javy mocircžeme vzťah latinčiny (greacutečtiny) k slovenčine

sledovať predovšetkyacutem na lexikaacutelnych jednotkaacutech latinsko-greacuteckeho pocircvodu Slovenčina

tvoriacute pri zaraďovaniacute substantiacutevnych latinizmov do

deklinačneacuteho systeacutemu tvary zvaumlčša (nie však celkom

docircsledne) od latinskeacuteho zaacutekladu napr pri maskuliacutenach

na -us -ius realizm-us realizm-u egoizm-us egoizm-

u exit-us exit-u logaritm-us logaritm-u laps-us

laps-u August-us August-a Vergili-us Vergil-ia a i

Naproti tomu mnoheacute podobneacute substantiacuteva

ktoreacute suacute siacutece utvoreneacute od latinskyacutech slovnyacutech

zaacutekladov ale pri ktoryacutech koncoveacute -us nie je

nominatiacutevnou koncovkou lež suacutečasťou kmeňa alebo

širšej koncovky a tiež substantiacuteva cudzieho (nie

latinskeacuteho) pocircvodu sa skloňujuacute s ponechaniacutem -us vo

všetkyacutech paacutedoch Do tejto skupiny patria napr vyacuterazy

autobus omnibus reacutebus bambus kaktus luxus a i

Radia sa sem aj niektoreacute slovaacute latinskeacuteho

pocircvodu pri ktoryacutech je siacutece -us nominatiacutevnou

Omnibus ndash dopravnyacute

prostriedok ktoryacute vznikol

v roku 1825 vo Francuacutezsku Bol

použiacutevanyacute ako dostavniacutekovaacute

doprava na trati Nantes ndash

Richebourg

Voiture omnibus = voz pre

všetkyacutech všetkyacutem skraacuteteneacute na

omnibus a neskocircr na bus

lat omnis = všetok (omnibus =

D pl všetkyacutem)

29

koncovkou ale ktoreacute nadobudli inyacute vyacuteznam akyacute mali

v latinčine takže v ich štylistickom použiacutevaniacute nastal

posun a tyacutem sa stratila aj kontinuita s pocircvodnyacutem

skloňovaniacutem Takyacutemi suacute napr vyacuterazy cirkus cirkusu

humus humusu funus funusu (ale funebraacutek ndash tvar

odvodenyacute od slovneacuteho zaacutekladu funus funebris m) a i

Rešpektovanie latinskeacuteho deklinačneacuteho systeacutemu

je v protiklade k princiacutepu nemennosti zaacutekladnej

morfeacutemovej skladby slova ktoryacute je vlastnyacute napr ruštine Taacute skloňovanie substantiacutev

zdomaacutecňuje a to buď tak že zachovaacuteva pocircvodnuacute latinskuacute koncovku nominatiacutevu v celom

skloňovaniacute napr казус -уса (kaacutezus kaacutezusa) alebo ju celkom vypuacutešťa napr Юлий -ия

(Julij Julija) Princiacutep morfeacutemovej nemennosti prenikaacute pod vplyvom hovoroveacuteho uacutezu aj do

slovenčiny napr viacuterus viacuteru aj viacuterusu

Vzťah latinskyacutech a slovenskyacutech substantiacutev možno do istej miery sledovať aj v

ich rodovej charakteristike Slovenčina veľmi často zachovaacuteva pri slovaacutech pochaacutedzajuacutecich

z latinčiny ich pocircvodnyacute rod napr doctor ndash doktor (muž rod) professor ndash profesor (muž rod)

auctoritās ndash autorita (žen rod) facultās ndash fakulta (žen rod) praesidium ndash preziacutedium (str

rod) laboratorium ndash laboratoacuterium (str rod) Rod si teda udržali latinskeacute maskuliacutena na -or

neutraacute na -um-ium a feminiacutena na -tās Latinskeacute feminiacutena so sufixom -tiō-siō majuacute

v slovenčine zakončenie -cia-zia napr resolutiō ndash rezoluacutecia imitatiō ndash imitaacutecia corruptiō ndash

korupcia invasiō ndash invaacutezia a i

133 Slovesnaacute flexia

Slovesaacute (verba) suacute zaacutekladnyacutem slovnyacutem druhom pomenuacutevajuacutecim procesuaacutelne priacuteznaky

substanciiacute Všetky tvary latinskeacuteho slovesa sa rozdeľujuacute podľa gramatickeacuteho rodu na určiteacute

a neurčiteacute slovesneacute tvary Určiteacute slovesneacute tvary suacute tie ktoreacute označujuacute všetky gramatickeacute

vyacuteznamy najmauml osobu a čiacuteslo Neurčiteacute slovesneacute tvary neoznačujuacute osobu a čiacuteslo

Slovesnaacute flexia či časovanie (coniugātiō) sa v latinčine vyznačuje schopnosťou

vyjadrovať slovesnyacute rod čas spocircsob osobu a čiacuteslo

Rod (genus) latinskyacutech slovies je dvojakyacute činnyacute (g āctīvum) a trpnyacute (g passīvum)

V latinčine podobne ako v slovenčine deliacuteme slovesaacute v aktiacuteve na predmetoveacute

a bezpredmetoveacute pričom sa predmetoveacute členia ďalej na prechodneacute (trānsītīva) a neprechodneacute

Pri preklade je tiež nevyhnutneacute

nezabuacutedať na fakt že latinskyacute

svet nie je identickyacute s tyacutem našiacutem

a aj zdanlivo rovnakeacute veci mocircžu

mať inyacute obsah (napr dom voz

lampa vojak sloboda a pod)

30

(intrānsītīva) Prechodneacute slovesaacute majuacute predmet v prostom akuzatiacuteve neprechodneacute slovesaacute

v inom prostom paacutede alebo v predložkovom paacutede Uacuteplneacute pasiacutevum vytvaacuterajuacute len prechodneacute

slovesaacute Pri neprechodnyacutech slovesaacutech sa použiacuteva pasiacutevum iba v 3 os sg (pugnātur = bojuje

sa) Latinskeacute pasiacutevum maacuteva často zvratnyacute (reflexiacutevny) vyacuteznam (lavor = umyacutevam sa)

Latinskyacute jazyk rozlišuje šesť časov ndash jeden priacutetomnyacute (tempus praesēns) tri minuleacute (t

imperfectum t perfectum t plūsquamperfectum) a dva buduacutece (t futūrum prīmum t futūrum

exāctum)

Slovesneacute spocircsoby suacute v latinčine tri (tzv

osobneacute) oznamovaciacute (modus indicātīvus) rozkazovaciacute

(m imperātīvus) a spojovaciacute (m coniūnctīvus)

Indikatiacutev predstavuje proces vyjadrenyacute slovesom ako

skutočnyacute konjunktiacutev ako takyacute ktoryacute hovoriaci alebo

autor predpokladaacute a imperatiacutev označuje snahu

hovoriaceho alebo autora ovplyvniť spraacutevanie

adresaacuteta

Okrem troch osobnyacutech maacute latinčina aj paumlť

neosobnyacutech spocircsobov ktoreacute neoznačujuacute ani osobu ani

čas Ide o menneacute tvary Infinitiacutev je slovesneacute

substantiacutevum ktoreacute maacute menneacute i slovesneacute vlastnosti

Ako meno je neutrom singulaacuteru ako sloveso vyjadruje

rod aktiacutevny alebo pasiacutevny Nevyjadruje čas ako takyacute

ale len časovyacute vzťah (tvoriacute sa infinitiacutev preacutezenta

perfekta a futuacutera) Supiacutenum je slovesneacute substantiacutevum

ktoreacute maacute len dva paacutedy Supiacutenum na -um (akuzatiacutev) maacute

funkciu priacuteslovkoveacuteho určenia smeru uacutečelu pri

slovesaacutech pohybu a supiacutenum na -u (ablatiacutev) ktoreacute maacute

funkciu priacuteslovkoveacuteho určenia obmedzenia (naznačuje

že tvrdenie neplatiacute všeobecne ale len v určitom

zmysle) pri niektoryacutech adjektiacutevach Gerundium

(slovesneacute substantiacutevum na -nd) je v podstate

skloňovanyacute infinitiacutev preacutezenta zvaumlčša aktiacuteva Maacute len

štyri paacutedy (genitiacutev datiacutev akuzatiacutev ablatiacutev)

Gerundiacutevum (slovesneacute adjektiacutevum na -nd) maacute pasiacutevny

Legenda

lat legere = čiacutetať gerundiacutevum

legendum = niečo maacute musiacute byť

čiacutetaneacute (legenda = tvar pluraacutelu)

1 rozpraacutevanie nepodloženeacute

skutočnosťou o nejakej

osobnosti či udalosti pocircvodne

rozpraacutevanie o živote svaumltyacutech

ktoreacute bolo treba čiacutetať v určityacutech

dňoch

Legenda o sv Jurajovi

2 vysvetlivky na mape skratky

značky na mape treba čiacutetať ako

suacute vysvetleneacute

3 veľmi znaacutema osobnosť

31

vyacuteznam ku ktoreacutemu sa pripaacuteja modaacutelny vyacuteznam

nutnosti alebo možnosti Particiacutepium je adjektiacutevum

odvodeneacute od slovesa V texte zastupujuacute particiacutepiaacute

v najjednoduchšom priacutepade uacutelohu adjektiacutev (napr

mulier amans = milujuacuteca žena videō virum

territum = vidiacutem vydeseneacuteho muža) častejšie však

plnia ineacute uacutelohy V spojeniacute so substantiacutevom alebo

zaacutemenom sa často použiacutevajuacute tam kde by sme

v slovenčine použili vedľajšiu vetu a v tzv vaumlzbe

ablatiacutevu absoluacutetneho sa použiacuteva dokonca na uacuterovni

samostatnej vety Latinčina rozlišuje dve aktiacutevne

(part preacutezenta a futuacutera) a jedno pasiacutevne particiacutepium

(part perfekta) Particiacutepia sa skloňujuacute

V slovesnej flexii sa rozlišujuacute tri osoby

(personae) 1 2 3 a čiacuteslo (numerus) je dvojakeacute

jednotneacute (n singulāris) a množneacute (n plūrālis)

Každeacute latinskeacute sloveso je v slovniacutekoch

uvaacutedzaneacute nasledovne legō ere lēgī lēctum (=

zbierať zhromažďovať čiacutetať) pričom na

odvodzovanie tyacutechto štyroch tvarov neexistuje

žiadne pravidlo

legō = 1 os sg indikatiacutevu preacutezenta aktiacuteva (čiacutetam)

legere = infinitiacutev preacutezenta aktiacuteva (čiacutetať)

v kombinaacutecii s 1 osobou sa podľa neho daacute pri

každom slovese rozoznať do ktorej zo štyroch

slovesnyacutech tried (konjugaacuteciiacute) patriacute

1 os sg a infinitiacutev preacutezenta aktiacuteva reprezentujuacute tzv preacutezentovyacute kmeň z ktoreacuteho sa

tvoria mnoheacute slovesneacute tvary s priacutetomnyacutem minulyacutem i buduacutecim vyacuteznamom

lēgī = 1 os sg ind perfekta aktiacuteva (prečiacutetal som) tento tvar reprezentuje tzv perfektovyacute

kmeň z ktoreacuteho vychaacutedzajuacute mnoheacute latinskeacute slovesneacute tvary ktoreacute suacute zvaumlčša charakterizovaneacute

dokonavyacutem vyacuteznamom

lēctum = tzv supiacutenum maacutelo použiacutevanyacute tvar avšak docircležityacute pretože sa od neho odvodzujuacute

ďalšie slovesneacute tvary reprezentuje tzv supiacutenovyacute kmeň

Kmeň particiacutepia preacutezenta aktiacuteva

(zjavnyacute v genitiacuteve sg laudans

laudantis videns videntis) je

v slovenčine viditeľnyacute v koncovke

mnohyacutech slov napr praesidens

praesidentis (predsedajuacuteci) ndash

prezident abstinens abstinentis

(zdržiavajuacuteci sa) ndash abstinent

patiens patientis (trpiaci) ndash

pacient

Od particiacutepia preacutezenta aktiacuteva suacute

odvodeneacute aj feminiacutena ako napr

tolerans tolerantis (znaacutešajuacuteci) ndash

tolerancia distans distantis

(vzdialenyacute) ndash dištancia a i

V slovesnyacutech tvaroch odvodenyacutech

od preacutezentoveacuteho kmeňa majuacute

všetky slovesaacute rovnakeacute osobneacute

koncovky (označujuacute čiacuteslo

a zaacuteroveň aj osobu)

aktiacutevum

-ōm -s -t -mus -tis -nt

pasiacutevum

-(o)r -ris -tur -mur -minī -ntur

Koncovky zostaacutevajuacute vo všetkyacutech

tvaroch preacutezentoveacuteho kmeňa

konštantneacute i keď sa hlaacutesky pred

koncovkou menia a vyjadrujuacute tak

čas a spocircsob Napriacuteklad legimus =

čiacutetame legēmus = budeme čiacutetať

legēbāmus = čiacutetali sme legāmus =

nech čiacutetame legerēmus = čiacutetali by

sme

32

Ako od kmeňa substantiacutev aj od slovesnyacutech

kmeňov je možneacute tvoriť odvodeniny nie zriedkavo

aj z dvoch rozdielnych kmeňov toho isteacuteho slovesa

napr dirigo dirigere direxi directum (riadiť) ndash

dirigent direktor redigo redigere redegi

redactum (privaacutedzať spaumlť uviesť do stavu) ndash

redigovať redaktor moveo movere movi motum

(hyacutebať dojiacutemať) ndash movityacute motiacutev

Pod kmeňom rozumieme zaacutekladnuacute časť

slovesa v jednotlivyacutech časoch ktoraacute nesie jeho

vyacuteznam Ku kmeňu sa pripaacutejajuacute prefixy (predpony)

a sufixy (priacutepony) Podľa preacutezentoveacuteho slovesneacuteho

kmeňa rozdeľujeme latinskeacute slovesaacute do štyroch

slovesnyacutech tried konjugaacuteciiacute Pri rozdeleniacute hraacute rozhodujuacutecu uacutelohu samohlaacuteska ktoraacute sa pri

určityacutech slovesaacutech objavuje pred koncovkami

Latinskeacute konjugaacutecie

1 konj maacute v preacutezente pred

koncovkou vokaacutel āa vzor laudāre

2 konj sa pred koncovkou

vyznačuje vokaacutelom ēe vzor

monēre

3 konj je nepravidelnaacute pred

koncovkou sa striedajuacute vokaacutely

ieu vzor legere

4 konj maacute pred koncovkou vždy

īi vzor audīre

33

14 Predložky a predpony

Predložky sa vyskytujuacute jednak v spojeniach s paacutedovyacutemi formami mien jednak

v spojeniach so slovesami S paacutedmi mien (s vyacutenimkou nominatiacutevu a vokatiacutevu) vyjadrujuacute

rocirczne adverbiaacutelne vzťahy (miesto čas spocircsob priacutečina) Všetky predložky boli pocircvodne

adverbiaacute Pridaacutevali sa k menu v určitom paacutede na presnejšie vyjadrenie vzťahu alebo k slovesu

na bližšie určenie deja Vyacutevoj tyacutechto adverbiiacute šiel

dvojakyacutem smerom Buď sa tesnejšie spojili s menom

a stali sa predložkami alebo sa tesnejšie primkli k

slovesu a vznikli zloženeacute slovesaacute s predponami

Z historickeacuteho hľadiska rozdeľujeme predložky

na prvotneacute a druhotneacute Kyacutem v greacutečtine prvotneacute staršie

predložky funkciu adverbia stratili u druhotnyacutech

mladšiacutech byacuteva zachovanaacute Zo synchroacutenneho hľadiska

je medzi nimi docircležityacute rozdiel v tom že prvotneacute

predložky fungujuacute aj ako slovesneacute predpony druhotneacute

nie Niektoreacute latinskeacute predložky sa ako adverbiaacute

použiacutevajuacute aj v klasickej latinčine (post contra ante

intra infra supra circa atď)

Predložky vyjadrovali najprv priestorovyacute

vzťah Toto poniacutemanie ľahko prechaacutedzalo i na

vyjadrenie času Neskocircr sa začali použiacutevať aj na

vyjadrenie priacutečiny spocircsobu a inyacutech okolnostiacute deja

ktoreacute boli tiež chaacutepaneacute priestorovo

V spojeniacute so slovesnyacutemi formami si predložky

pocircvodne uchovaacutevali svoju samostatnosť ndash mohli byť

kladeneacute aj za sloveso priacutepadne byť oddeleneacute od

slovesa inyacutemi slovami Čoskoro sa však začali zrastať

so slovesom a menili sa tak na slovesneacute predpony (praeverbiaacute)

Slovesneacute predpony suacute suacutečasťou odbornyacutech termiacutenov a medzinaacuterodnyacutech slov a ich

poznanie je vyacutehodou či dokonca nevyhnutnosťou

Prvotneacute greacutecke predložky sa

spaacutejajuacute s jednyacutem s dvoma alebo

aj s troma paacutedmi Druhotneacute

predložky sa spaacutejajuacute (takmer)

vždy so substantiacutevom v genitiacuteve

Vaumlčšina latinskyacutech predložiek

sa spaacuteja s akuzatiacutevom

(naznačujuacute smer rozsah a pod)

alebo s ablatiacutevom (naznačujuacute

odluku miesto a pod) Niektoreacute

sa spaacutejajuacute s oboma paacutedmi

V neskorej latinčine sa počet

prvotnyacutech predložiek redukoval

Predložky s podobnyacutem

vyacuteznamom sa zamieňali napr

stieral sa rozdiel medzi de ex

ab Keď už ich vyacuteznamoveacute

odtienky neboli zreteľneacute jedna

predložka zviacuteťazila a nahradila

ostatneacute ndash v romaacutenskych

jazykoch prevlaacutedlo de

Tendencia k explicitnejšiemu

vyjadrovaniu viedla

k použiacutevaniu predložkovyacutech

paacutedov namiesto prostyacutech

V neskorej latinčine sa staacutele viac

použiacutevali predložkoveacute paacutedy až

sa dospelo k analytickeacutemu

stavu ktoryacute je v romaacutenskych

jazykoch

34

lat A AB ndash od

1 predložka

ab ovo (od vajca =) od prvopočiatku

ab origine od začiatku

ab extra zvonku z vonkajšej strany

a priori vopred z prvšieho

a posteriori na zaacuteklade skuacutesenostiacute

a dato odo dňa (vystavenia)

a die odo dňa

2 prefix

absolvent (ab + lat solvere = oslobodiť urobiť nezaacutevislyacutem)

abiturient (ab + lat iturus = hodlajuacuteci iacutesť odiacutesť)

abdikaacutecia (ab + lat dicere = hovoriť)

absencia (ab + lat esse = byť)

lat AD ndash k ku pri do

1 predložka

ad acta (aa) k (vybavenyacutem) spisom

ad rem k veci

ad hoc k tomuto pre tento priacutepad

ad infinitum do nekonečna

ad verbum doslova

ad informandum pre informaacuteciu

ad multos annos na dlheacute roky na zdravie

2 prefix

adaptaacutecia (ad + lat aptus = vhodnyacute spocircsobilyacute)

adverbium (ad + lat verbum = sloveso)

administratiacuteva (ad + lat ministrare = posluhovať)

V slovenčine (ale napr aj

v češtine a poľštine) sa prefix

ad- zmenil na a- (asimilaacutecia

aprobaacutecia a pod) Ineacute jazyky

(ruština nemčina angličtina

francuacutezština) však dodržiavajuacute

zdvojeneacute spoluhlaacutesky (asociaacutecia

ndash rus associacia nem

Assoziation angl association

rarr ad + socius = druh)

Vyacuteznam zdvojenia spoluhlaacutesky odliacutešenie latinskej predpony ad-

(kladnyacute vyacuteznam) od greacuteckej

predpony a- (negatiacutevny

vyacuteznam) asociaacutelny (asociaľnyj

asozial asocial) amoraacutelny

(amoralisch) asymetrickyacute

(asymetrisch) atď

Ak sa pri použitiacute greacuteckej

predpony a- začiacutena zaacuteklad slova

na samohlaacutesku vkladaacute sa za

predponu n a-n-alfabet a-n-

onym (gr onoma = meno) a-n-

algetikum (gr algos = bolesť)

35

pred niektoryacutemi spoluhlaacuteskami sa prefix ad spodobuje

akceleraacutecia (ad + lat celer = ryacutechly)

akumulaacutecia (accumulatio = ad + lat cumulatio = hromadenie)

agresia (aggressio = ad + lat gradi = pristuacutepiť)

lat ANTE ndash pred (skocircr vopred predchaacutedzajuacuteci)

gr ANTI- ndash proti

1 predložka

Hannibal ante portas Hannibal pred braacutenami

(Vyacutekrik zdesenia r 211 pred Kr keď Hannibal

postupoval proti Riacutemu)

2 prefix ante

antedatovať (ante + lat dare = daacutevať)

anteponovať (ante + lat ponere = klaacutesť)

prefix anti

antifašista antimilitarizmus

antipatia (anti + gr pathos = vaacutešeň utrpenie)

antikoncepcia (anti + lat concipere = počať)

antiseptikum (anti + gr seacutepsis = hnitie)

NB ndash v taliančine použiacutevajuacute v niektoryacutech priacutepadoch aj tuacuteto predponu vo vyacutezname pred

(napr antipasta = predjedlo anticamera = predsieň)

gr AUTO- ndash (autos =) saacutem

1 zaacutemeno

Gnoacutethi seauton (Nosce te ipsum) (Thaleacutes) Poznaj saacutem seba

Antoloacutegia

= gr anthos + lat legere

(anthos = kvet legere = zbierať)

rarr bdquozbierka kvetovldquo = zborniacutek

vybranyacutech praacutec

36

2 prefix

autobiografia (auto + gr bios = život grafein = piacutesať)

autogram (auto + gr gramma = piacutesmeno zaacutepis)

autonoacutemia (auto + gr nomos = zaacutekon)

autosugescia (auto + lat suggere = presviedčať prehovaacuterať)

automobil (auto + lat mobilis = pohyblivyacute)

ako skratka slova automobil

autodrom (+ gr dromos = beh pretekaacuterska draacuteha)

autogaraacutež (+ fr garer = dať na vedľajšiu koľaj priviesť do bezpečia)

ako skratka slova automat automatickyacute (gr automatos = saacutem od seba z vlastneacuteho

popudu)

autoblok (+ angl to block = zatarasiť blokovať)

lat BI- TRI- MULTI- ndash (bis =) dvakraacutet (tres =) tri (multus =) mnohyacute

Bis dat qui cito dat Dvakraacutet daacuteva kto ryacutechlo daacuteva

prefix

biatlon (bi + gr athlon = zaacutepas zaacutepolenie)

bicykel (bi + gr kyklos gt lat cyclus = koleso kruh)

bilateraacutelny trilateraacutelny multilateraacutelny (bi tri multi + lat latus -eris = strana bok)

bifokaacutelny (bi + lat focus = ohnisko)

lat DE DI- ndash o od podľa

1 predložka

de facto podľa skutočnosti skutočne

de iure podľa praacuteva praacutevom

de dato (dd) odo dňa vyhotovenia

de die in diem zo dňa na deň

De mortuis nihil nisi bene O mŕtvych nič ak nie dobre (O mŕtvych len dobre)

37

De gustibus non est disputandum O chuti (vkuse) sa nemaacute diskutovať (škriepiť)

(Proti gustu žiaden dišputaacutet)

2 prefix

deskriptiacutevny (de + lat sribo ere scripsi scriptum = piacutesať)

deportovať (de + lat portare = niesť)

deponovať (de + lat ponere = klaacutesť)

dedukovať (de + lat ducere = viesť)

ďalšia vyacuteznamotvornaacute funkcia odstraacutenenie

pocircvodneacuteho zmyslu zaacutekladneacuteho slova

formovať ndash deformovať

centralizovať ndash decentralizovať

v našom pravopise sa niekedy prejavuje ako di-

= vyacuteznam našej predpony roz-

dislokaacutecia (+ lat locus = miesto)

distribuacutecia (+ lat tribuere = udeľovať)

disharmoacutenia (+ gr harmonia = suacutelad suacutezvuk)

dilataacutecia (+ lat latus = širokyacute)

diskvalifikovať (dis + qualis akyacute + facere robiť

= bdquourobiť niekoho nekvalitnyacutemldquo)

gr DI- (latinskeacute bis)

gr DYS- (porucha zoslabnutie nespraacutevnosť)

prefix

dimorfia (di + gr morfeacute = tvar)

diftong (di + gr fthongos = hlas zvuk)

dyslexia (dys + lat legere = čiacutetať)

dysgrafia (dys + gr grafein = piacutesať)

Diplom

z gr diplooacute = zdvojujem

Diploacutema bola docircležitaacute listina

zloženaacute vo dvoje Obyčajneacute

listiny sa nechaacutevali kedysi len

tak nezloženeacute Ak bolo treba

vyjadriť docircležitosť obsahu

listiny (udelenie vyacutesad praacutev

titulu a pod) zložila sa na

dvakraacutet

38

dyslalia (dys + gr lalein = znieť zvučať štebotať)

dyspepsia (dys + gr peptein = traacuteviť)

dysfoacutenia (dys + gr foneacute = zvuk)

lat E EX ndash z od von zvnuacutetra

lat EX- ndash byacutevalyacute niekdajšiacute

1 predložka

vypiť na ex vypiť až do dna

ex officio z uacuteradnej moci uacuteradne

ex parte od jednej zo straacuten

ex nihilo z ničoho

ex libris z kniacuteh (knižnaacute značka)

ex interest bez uacuteroku

ex gratia dobrovoľne

ex post potom dodatočne

ex privata industria zo suacutekromnej

usilovnosti z vlastnej iniciatiacutevy

2 prefix

elokovať (e + lat locus = miesto)

elaboraacutet (e + lat labor = praacuteca)

emisia (e + lat mittere sup missum =

posielať)

erudovanyacute (e + lat rudis = surovyacute hrubyacute)

exhumaacutecia (ex + lat humus = zem)

exportovať (ex + lat portare = nosiť)

extrahovať (ex + lat trahere = ťahať)

exprezident

exmanžel

Deus ex machina (gr theos apo

meacutechaneacutes)

= bdquoboh zo strojaldquo ndash nečakanyacute

zaacutesah ktoryacute rozuzliacute zamotanuacute

situaacuteciu

- najviac ho použiacuteval vo svojich

trageacutediaacutech Euripideacutes

- v hovorovej reči použil toto

spojenie už Soacutekrateacutes

v Platoacutenovom dialoacutegu Kratylos

Ex libris ndash knižnaacute značka

označujuacuteca vlastniacuteka knihy

39

lat EXTRA- ndash zvlaacutešť osobitne oddelene

lat EXTRO- ndash (opak intro =) von

1 predložka

extra ordinem mimo poradia

extra viam mimo cesty

extra vires nad možnosti

2 prefix

extraordinaacuterny (extra + lat ordo ordinis = poriadok)

extravagantnyacute (extra + lat vagari = tuacutelať sa vagabundus = vandrovnyacute tulaacutek)

extrovert (extro + lat vertere = obracať točiť)

extrospektiacutevny (extro + lat spectare = pozerať sa)

gr HYPER ndash nad

prefix

hyperaktivita (hyper + lat ago ere egi actum = konať)

hypereacutemia (hyper + gr haima = krv)

gr HYPO ndash pod

prefix

hypodermickyacute (hypo + gr derma = koža)

hypoteacuteza (hypo + gr thesis = mienka tvrdenie)

gr HIPO ndash (z gr substantiacuteva hippos =) kocircň

prefix

hipodroacutem (hipo + gr dromos = beh)

hipoterapia (hipo + gr therapeuein = liečiť)

Hypochonder

gr chondros = chrupavka

(rebrovaacute)

- pod ňou choriacute často pociťujuacute

bolesti

40

hipoloacutegia (hipo + gr logos = slovo)

lat IN ndash v do na

1 predložka

in camera v byte tajne docircverne

in toto celkom v celosti

in continuo nepretržite suacutevisle

in dorso na chrbte (knihy) vzadu z druhej strany

in facto vskutku skutočne

in futuro v buduacutecnosti

in medias res doprostred veci

In vino veritas (Plinius St) Vo viacutene je pravda

2 prefix

+ adjektiacuteva = zaacutepornyacute zmysel

+ slovesaacute = vyacuteznam predpony do- v- na-

in + l m r = ill- imm- irr-

indiviacuteduum (in + lat dividuus = deliteľnyacute rozdelenyacute)

invalid (in + lat validus = silnyacute mocnyacute zdravyacute)

ilegaacutelny (illegalis in + lat lex = zaacutekon)

imobilnyacute (immobilis in + lat mobilis = pohyblivyacute)

iracionaacutelny (irrationalis in + lat ratio = rozum)

inhalovať (in + lat halare = dyacutechať)

inšpirovať (in + lat spirare = dyacutechať)

importovať (in + lat portare = nosiť)

infarkt (in + lat farcire = pchať infarcire = upchaacutevať)

in flagranti (in + lat flagrare = horieť blčať)

in margine (in + lat margo = okraj)

41

lat INTER ndash medzi

1 predložka

inter alia medzi inyacutemi (okolnosťami vecami)

Inter arma silent Musae Kde rinčia zbrane

mlčia Muacutezy

2 prefix

interpunkcia (inter + lat punctum = bod)

interregnum (lat regnum = kraacuteľovstvo vlaacuteda)

často ako skratka za slovo internacionaacutelny (lat

natio = naacuterod)

interhotel

interlingua

Interviacutezia

lat INTRA- INTRO- ndash dovnuacutetra dnu

prefix

introvert (intro + lat vertere = obracať sa)

introskop (intro + gr skopein = hľadieť pozerať)

introdukcia (intro + lat ducere = viesť)

lat CUM ndash s so spolu s

lat KON- (KO- KOL- KOM- KOR-)

1 predložka

cum laude s pochvalou

magna cum laude veľmi dobre

summa cum laude vyacuteborne

cum suis so svojimi (ľuďmi)

Summa cum laude

Interview

inter + lat videre = vidieť

Internaacutet

lat adjektiacutevum internus =

vnuacutetornyacute domaacuteci (= domov)

42

Cum tacent clamant Keď mlčia kričia

2 prefix

koncentraacutecia (kon + lat centrum = stred)

kondolencia (kon + lat dolere = ciacutetiť bolesť)

korešpondencia (ko + lat respondere = odpovedať)

kolaborant (ko + lat laborare = pracovať)

lat PER ndash skrz cez po v za pomocou

lat PER- ndash per-

1 predložka

per aspera ad astra cez ťažkosti ku hviezdam

per annum ročne na rok

per capita podľa hlaacutev (napr deliť pozostalosť)

per se saacutem sebou samozrejme

per fas et nefas praacutevom i nepraacutevom (skrz dovoleneacute a nedovoleneacute)

per quod čiacutem podľa čoho

per os cez uacutesta uacutestami peroraacutelny (lat os oris = uacutesta)

2 prefix

perforovať (per + lat forare = vŕtať)

permanentnyacute permanentka (per + lat manere = zostaacutevať)

perverznyacute (per + lat vertere sup versum = obracať)

perzekvovať (per + lat sequi = nasledovať)

lat PRE- ndash (z lat predložky prae =) pred vopred

prefix

preferovať (pre + lat ferre = niesť)

prezident (pre + lat sedere = sedieť)

prefix (pre + lat fingere sup fixum = pripevňovať pribiacutejať)

preludium (pre + lat ludus = hra)

43

lat PRO ndash pre pred namiesto

1 predložka

pro tempore predbežne pre tento raz dočasne počas

pro rata pomerne proporcionaacutelne

pro forma pre formu formaacutelne naoko

pro et contra pre a proti

pro nihilo pre nič

pro bono pre dobro blaho

2 prefix (lat) = pre

protekcia (pro + lat tegere sup tectum = kryť

chraacuteniť)

prostituacutetka (pro + lat statuere = postaviť)

produkovať (pro + lat ducere sup ductum =

viesť tvoriť robiť)

prefix (gr) = pred

proloacuteg (pro + gr logos = slovo)

program (pro + gr gramma = zaacutepis zaacuteznam)

prognoacuteza (pro + gr gnosis = znalosť

vedomosť)

lat POST ndash po

1 predložka

post scriptum (PS) po napiacutesaniacute

post mortem po smrti

2 prefix

postgraduaacutelny (post + lat gradus = stupeň krok)

posttraumatickyacute (post + gr trauma = rana)

Promovať alebo byť

promovanyacute

lat movere sup motum =

pohybovať posuacutevať

promoveo sup promotum =

dosl posuacutevať dopredu =

prenes niekoho povyšovať

ten kto niekoho promuje =

promoacutetor ndash vykonaacuteva obrad

promoacutecie

TEDA študenti suacute promovaniacute A

NIE promujuacute

44

gr PERI ndash okolo

prefix

perikardium (peri + gr kardia = srdce)

periskop (peri + gr skopein = pozorovať)

perioacuteda (peri + gr odos = cesta)

gr POLY- ndash (gr adjektiacutevum polys poly =) mnohyacute početnyacute

gr POLI- ndash (gr substantiacutevum polis =) mesto

prefix

polyteizmus (poly + gr theos = boh)

polygamia (poly + gr gamos = sobaacuteš)

polyglot (poly + gr glotta = jazyk)

polytechnika (poly + gr techneacute = umenie remeslo zručnosť)

poliklinika (poli + gr klineacute = locircžko posteľ)

metropola (gr meacuteteacuter = matka + polis)

akropola (gr akros = vysokyacute vrchnyacute nachaacutedzajuacuteci sa na okraji + polis)

lat RE- ndash opaumlť znovu zase nazad

lat RETRO- ndash (pocircvodne lat predložka =) spaumlť naspaumlť nazad

prefix

reagovať (re + lat agere = konať robiť viesť)

rebelovať (re + lat bellum = vojna)

reediacutecia (re + lat edere = vydaacutevať)

retrospektiacuteva (retro + lat spectare = diacutevať sa hľadieť)

retro štyacutel

45

lat SUB ndash pod

1 predložka

sub condicione pod podmienkou

sub potestate pod mocou

sub voce pod slovom pod heslom napr v slovniacuteku

2 prefix

substancia (sub + lat stare = staacuteť)

lat SUPER ndash nad

prefix

supermocnosť

superťažkyacute

superstar

gr SYN ndash s so spolu s

prefix

synchronickyacute (syn + gr chronos = čas)

symbioacuteza (syn + gr bios = život)

synonymum (syn + gr onoma = meno)

symfoacutenia (syn + gr foneacute = zvuk)

lat TRANS ndash cez za (častejšiacute preklad predponou pre-)

prefix

transkripcia (trans + lat scribere sup scriptum = piacutesať)

transplantaacutecia (trans + lat plantare = sadiť)

translokaacutecia (trans + lat locus = miesto)

transformovať (trans + lat forma = podoba tvar)

46

15 Vlastneacute menaacute Problematika transkripcie antickyacutech greacuteckych

a latinskyacutech mien

Slovenčina nie je izolovanyacute jazyk prenikaacute do nej množstvo cudziacutech slov Pri ich

preberaniacute sa riadi vlastnyacutemi pravidlami zaacuteroveň by však mala rešpektovať ndash aspoň pri

vlastnyacutech menaacutech ndash niektoreacute pravidlaacute jazykov z ktoryacutech menaacute preberaacute Dlhodobyacutem

probleacutemom ktoryacute sa priamo dotyacuteka kultuacuternych reaacuteliiacute z antickej civilizaacutecie je v slovenčine

spraacutevnosť piacutesania vlastnyacutech mien pocircvodom z klasickyacutech jazykov

Zaacuterodky probleacutemu prepisovania antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien osocircb naacutezvov

lokaliacutet a ich rocircznych odvodeniacuten do slovenčiny siahajuacute

ďaleko do počiatkov jej spisovneacuteho obdobia Probleacutem

vyplyacuteva z odlišnyacutech hlaacuteskoslovnyacutech a tvaroslovnyacutech

vlastnostiacute prijiacutemajuacuteceho jazyka ndash spisovnej slovenčiny

a odovzdaacutevajuacuteceho jazyka ktoryacutem je latinčina a

starovekaacute priacutepadne byzantskaacute greacutečtina

V tejto suacutevislosti nemožno zabuacutedať že

o fonetike starej greacutečtiny a latinčiny veľa isteacuteho

nevieme Neexistuje nijakyacute autentickyacute zaacuteznam ich

zvukovej podoby Sme odkaacutezaniacute na dedukcie z toho

čo naacutem sprostredkuacuteva piacutesmo Pravopis starej greacutečtiny

bol napriacuteklad fonetickyacute približne okolo roku 400 pred

Kr Potom sa postupne zužoval repertoaacuter jej vokaacutelov

(strata kvantity zjednodušenie diftongov itacizmus)

v konsonantoch sa presadila spirantizaacutecia (b ph kh sa

zmenili na v f ch) Naša dnešnaacute vyacuteslovnosť

starogreacutečtiny je konvenčnaacute nezodpovedaacute živej vyacuteslovnosti ani v jednej faacuteze vyacutevinu tohto

jazyka aj keď rozdiely medzi grafikou a fonetikou nie suacute priacuteliš veľkeacute

151 Probleacutemy suacutevisiace s prepisom antickyacutech mien do slovenčiny1

Hlavneacute okruhy probleacutemov ktoreacute vystupujuacute do popredia v suacutevislosti s problematikou

transkripcie greacuteckych a latinskyacutech mien suacute

1 K praktickyacutem otaacutezkam prekladu antickyacutech mien rarr 2521

Za našu dnešnuacute vyacuteslovnosť

starej greacutečtiny vďačiacuteme

humanistovi Erazmovi

Rotterdamskeacutemu Pre svoju

kodifikaacuteciu argumentoval

vedeckyacutemi potrebami proti

vyacuteslovnosti akuacute v Euroacutepe šiacuterili

greacutecki učenci emigranti

z Byzancie Taacute vychaacutedzala

z vyacutevinovej kontinuity jazyka

bola bližšia novej greacutečtine

Erazmov nie bezprobleacutemovyacute

naacutevrat ad fontes k domneleacutemu

klasickeacutemu stavu aj v ortoepii sa

v Euroacutepe ujiacutemal iba pomaly

napr v Nemecku sa definitiacutevne

presadil až po roku 1800

a v krajinaacutech s prevažujuacutecim

byzantskyacutem vplyvom vocircbec

nemal uacutespech

47

- v starovekej greacutečtine označovanie kvantity

prepis aspirovanyacutech spoluhlaacutesok th rh priacutep aj ph

prepis diftongov ai ei oi prepis pocircvodneacuteho

slabičneacuteho i na začiatku greacuteckych slov prepis geminaacutet

- pri prepise z latinčiny piacutesanie geminaacutet

piacutesanie digrafeacutem ae oe qu piacutesanie c ndash k piacutesanie

intervokalickyacutech grafeacutem i ndash j t ndash c s ndash z prepis

pocircvodneacuteho i na začiatku slov

- morfologickeacute otaacutezky podoba menneacuteho

kmeňa ktoryacute maacute byť zaacutekladom pre skloňovanie mena

a pre ďalšie odvodzovanie najmauml pre tvorenie

adjektiacuteva

Pre slovenčinu ako prijiacutemajuacuteci jazyk vždy

predstavovala vaumlčšie probleacutemy greacutečtina Ako prveacute

vyacutechodisko prepisu sa nuacuteka transliteraacutecia Čistaacute sa

použiacuteva len okrajovo v praxi je uacutečelnejšie použiacutevať jej

kombinaacuteciu s transkripciou zohľadňujuacutecou aj

recipovanuacute erazmovskuacute vyacuteslovnosť (čiže v greacutečtine miesto aggelos piacutešeme angelos

vynechaacutevame priacutezvuky naacuteslovnyacute ostryacute priacutedych označujeme pomocou h) Tento spocircsob

transkripcie sa bez vaumlčšiacutech probleacutemov uplatňuje pri prepise jednotlivyacutech greacuteckych slov či

citaacutetovyacutech zvratov (napr heacuteureacuteka mimeacutesis theos apo meacutechaneacutes gnoacutethi seauton a pod) Ide

tu iba o to aby sa greacutecke hlaacutesky vyjadrovali našimi piacutesmenami či hlaacuteskami s najbližšou

zvukovou platnosťou (η = eacute θ = th ι = i υ = y u (v diftongoch) φ = f (nie ph) χ = ch (nie

kh) ω = oacute ου = u (nie ou) nevyznačuje sa kvantita a i y lebo ich nevyznačovala ani

greacutečtina) Pokiaľ ide o latinčinu už starovekiacute gramatici klaacutedli docircraz na analyacutezu hlaacutesok h k q

x i v kvocircli ich špeciaacutelnemu vzťahu medzi vyacuteslovnosťou a spocircsobom grafickeacuteho zaacuteznamu

Spochybňovali hlaacuteskovuacute platnosť h jednak preto že sa tento konsonant vyslovoval

v latinčine slabo ale zvlaacutešť preto lebo ho viaceriacute z nich pripodobňovali ku greacuteckemu

priacutedychu ktoryacute nebol považovanyacute sa samostatnuacute hlaacutesku Pri i a v gramatici odlišovali ich

vokalickuacute platnosť od konsonantickej platnosti viedli tiež diskusiu o opodstatnenosti

použiacutevania grafeacutem k a q keďže grafeacutema c by uspokojivo prevzala ich uacutelohu Hlaacutesky x y a ich

grafeacutemy hodnotili ako okrajoveacute a cudzie keďže sa vyskytujuacute len v greacuteckych slovaacutech

Pri piacutesaniacute antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien sa uplatňujuacute dve stanoviskaacute

1 stanovisko vaumlčšmi prihliadajuacutece k odovzdaacutevajuacutecim jazykom

Transliteraacutecia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute vždy to isteacute

piacutesmeno alebo to isteacute spojenie

piacutesmen druhej abecedy

Transkripcia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute piacutesmeno

alebo aj viacero piacutesmen druhej

abecedy podľa vyacuteslovnosti na

tom istom mieste Ide

o fonetickyacute prepis slova

Geminaacuteta = zdvojenaacute

spoluhlaacuteska (napr v slove

panna)

Aspiraacuteta = spoluhlaacuteska

sprevaacutedzanaacute priacutedychom (napr

th kh)

Grafeacutema = piacutesomnyacute znak

piacutesmeno

48

2 stanovisko pokladajuacutece za rozhodujuacuteci v procese adaptaacutecie prijiacutemajuacuteci jazyk

Pri druhom stanovisku sa kladie docircraz na transkripčnyacute priacutestup ktoryacute sa pokuacuteša zachytiť

zvukovuacute straacutenku slova v podobe najprirodzenejšie uchopiteľnej prijiacutemajuacutecim jazykom Pri

prvom zo stanoviacutesk suacute možneacute dva už vyššie spomenuteacute priacutestupy transliteračnyacute

a transliteračno-transkripčnyacute Suacute podobneacute hlavnyacute rozdiel spočiacuteva v prepisovaniacute dĺžok Kyacutem

pri transliteraacutecii sa napr prepisujuacute len greacutecke eacute oacute keďže sa zaznamenaacutevali osobitnyacutemi

grafeacutemami eacutetou a oacutemegou pri transkripčno-transliteračnom priacutestupe sa prepisujuacute aj dlheacute aacute iacute

yacute uacute

V praxi sa niekedy možno stretnuacuteť s prepisom

greacuteckych mien na latinskyacute spocircsob hlavne pod

vplyvom zaacutepadoeuroacutepskych jazykov t j s piacutesaniacutem ph

namiesto f a c namiesto k ale i s tendenciou

odstraňovať th hoci medzi vyacuteslovnosťou t (τ) a th (θ)

bol v greacutečtine zaacutesadnyacute rozdiel

Pri transkripcii vlastnyacutech mien vstupuje do hry

aj kultuacuterny kontext zdomaacutecnenosť Niektoreacute greacutecke

vlastneacute menaacute sa už do naacutešho jazyka a kultuacutery do istej

miery včlenili (Filip Alexander Teodor Homeacuter

Korint Ateacuteny a pod) paralelne popri nich je tu ale

vaumlčšina mien ktoreacute sme si nestihli adaptovať pričom

vychaacutedzajuacute z tyacutech istyacutech slovotvornyacutech zložiek (napr

Menandros Theofrastos Filippopolis)

Niekedy sa použiacuteva jedna lexikaacutelna jednotka

v dvoch podobaacutech podľa kultuacuterneho prostredia napr

Foinikia v greacuteckom prostrediacute Feniacutecia v latinskom

kontexte (V Zamarovskyacute) Inokedy sa rozlišuje medzi

tyacutem či sa hovoriacute o mytologickej alebo historickej postave Podľa toho sa použiacuteva vaumlčšmi

alebo menej adaptovanaacute podoba

Priacutekladom na celkom vžiteacute greacutecke meno je Ezop (pocircvodneacute Aisoacutepos) Pri jeho preberaniacute

došlo k zmene v kmeni i v koncovke na jeho podobe sa vyacuterazne prejavil vplyv stredovekej

latinčiny Menaacute typu Neapol zas naznačujuacute že pri preberaniacute mien je možnyacute aj zaacutesah do

koncovky ako zaacutekladnyacute stupeň jeho udomaacutecnenia ktoryacute odraacuteža flektiacutevne potreby slovenčiny

Avšak menaacute ktoreacute by transformovali iba kmeň no koncovku nie (Teokritos namiesto

Theokritos Teacutezeus namiesto Theacuteseus a pod) nie suacute ani greacutecke ani slovenskeacute

Najstaršiacute filozofi chaacutepali jazyk

ako suacutehrn mien ktoreacute

považovali za naacutezvy

jednotlivyacutech prvkov skutočnosti

S prvyacutemi teoretickyacutemi

konštruktmi pomocou ktoryacutech

sa opisuje a do istej miery

vysvetľuje spraacutevanie sa

vlastnyacutech mien nachaacutedzame

v homeacuterskej baacutesnickej tradiacutecii

V Homeacuterovyacutech baacutesňach sa

stretaacutevame s pojmom

eponymon Je to to od čoho sa

odvodzuje vlastneacute meno mocircže

to byť ineacute slovo alebo aj vec či

situaacutecia ktoraacute bola motivujuacutecim

činiteľom pri akte prvotneacuteho

pomenovania U Homeacutera maacute do

značnej miery magickyacute

a nadprirodzenyacute raacutez Okolnosti

ktoreacute sprevaacutedzajuacute prvotneacute

pomenovanie nositeľa mena

totiž predurčujuacute jeho ďalšie

osudy

49

Vyacuteznamnyacutem komplikujuacutecim faktorom prepisovania antickyacutech mien a ich fungovania

v slovenskom texte je skloňovanie To kladie na použiacutevateľa slovenčiny naacuteroky akeacute si ušetrili

napr angličtina francuacutezština nemčina atď Vystačia s nominatiacutevom singulaacuteru daneacuteho mena

čo v slovenčine nie je možneacute Do popredia vystupuje probleacutem akyacute kmeň pri ohyacutebaniacute použiť

Konkurujuacute si pocircvodneacute greacuteckelatinskeacute a domaacutece slovenskeacute kmene Niektoreacute pocircvodneacute

substantiacutevne kmene nachaacutedzajuacute v slovenčine oporu najmauml vďaka adjektiacutevam ktoreacute sa od nich

tvoria napr gr Eroacutes ndash erotickyacute rarr G sg = Eroacuteta Achilleus ndash Achillova paumlta rarr G sg =

Achillea Achilla lat Cicero ndash ciceronianizmus rarr G sg = Cicerona Popri klasickyacutech

tvaroch sa ale v slovenčine občas pri tom istom mene vytvaacuterajuacute i tvary bdquobarbarskeacuteldquo ktoreacute

nerešpektujuacute vyacutechodiskovyacute jazyk Odviacutejajuacute sa jednoducho od nominatiacutevu singulaacuteru a k nemu

pridaacutevajuacute slovenskeacute paacutedoveacute koncovky Areacutes ndashArea i Aresa Adoacutenis ndash Adoacutenida i Adonisa Pri

skloňovaniacute nastaacutevajuacute ťažkosti tiež pri menaacutech ktoreacute nesignalizujuacute dostatočne svoj rod

(Artemis Eris Deacutemeacuteter) nezasvaumltenyacute ich nemusiacute identifikovať ako ženskeacute menaacute Ďalšiacutem

uacuteskaliacutem greacuteckej flexie suacute kvantitatiacutevne alternancie v kmeni Filopoimeacuten ndash Filopoimena

Agamemnoacuten ndash Agamemnona ale Apolloacuten ndash Apolloacutena Ioacuten ndash Ioacutena

152 Pravidlaacute transkripcie antickyacutech vlastnyacutech mien

K pertraktovanej problematike vzniklo niekoľko vedeckyacutech štuacutediiacute v ktoryacutech sa autori

pokuacutešajuacute vniesť systeacutem a zjednotiť pravidlaacute transkribovania a ortografie pre vlastneacute menaacute

pocircvodom z klasickyacutech jazykov Napriek dlhoročneacutemu uacutesiliu niekoľkyacutech generaacuteciiacute lingvistov

a klasickyacutech filoloacutegov však zatiaľ nemaacuteme k dispoziacutecii komplexnuacute priacuteručku ktoraacute by

použiacutevateľa jazyka zorientovala a v ktorej by našiel odpoveď na otaacutezku spraacutevnej podoby

želaneacuteho tvaru vlastneacuteho mena Odporuacutečania i pravidlaacute ktoreacute v priebehu niekoľkyacutech

desaťročiacute vznikali naraacutežali vždy na nedostatok mateacuterie na ktorej by sa preverovali takže

jazykovaacute prax s teoacuteriou bola prepojenaacute iba do určitej miery Vaumlčšina naacutevrhov slovenskyacutech

jazykovedcov z minulosti ako adaptovať antickeacute menaacute v slovenčine bola v suacutelade s

vyacutevinovyacutemi tendenciami slovenčiny a premietla sa ndash v maximaacutelne zhutnenej podobe ndash do

aktuaacutelnych Pravidiel slovenskeacuteho pravopisu (PSP)

V suacutečasnosti sa medzi klasickyacutemi filoloacutegmi v slovenskyacutech akademickyacutech inštituacuteciaacutech

ustaľujuacute zaacutesady transkripcie antickyacutech mien a komplexnejšie suacute sformulovaneacute zatiaľ

50

v štuacutediaacutech Ľ Buzaacutessyovej2 Uplatňujuacute sa už aj v praxi v heslaacutech Encyklopaedie Beliany Pre

heslaacuter sa vytvaacutera takaacute podoba vlastneacuteho mena alebo termiacutenu aby bolo identifikovateľneacute

v pocircvodnom odovzdaacutevajuacutecom jazyku a zaacuteroveň aby nebolo v uacuteplnom rozpore s prirodzenyacutemi

vlastnosťami prijiacutemacieho jazyka teda slovenčiny Heslaacute majuacute často podobu dvojtvaru Jedna

podoba mena pre bežnuacute komunikaacuteciu popularizačneacute diela pre beletriu televiacuteziu atď v

ktorej sa vaumlčšmi odraacutežajuacute adaptačneacute procesy a druhaacute pre texty odborneacuteho charakteru

prihliadajuacuteca vaumlčšmi na pocircvodnyacute stav v klasickyacutech jazykoch Kyacutem v niektoryacutech priacutepadoch sa

adaptovanaacute a odbornaacute podoba prekryacutevajuacute (napr nominatiacutev singulaacuteru Poseidoacuten genitiacutev

singulaacuteru Poseidoacutena suacute tvary ktoreacute suacute v slovenčine dobre adaptovaneacute a zaacuteroveň zodpovedajuacute

aj požiadavkaacutem odborneacuteho vyjadrovania) v inyacutech sa mocircže adaptovanaacute a odbornaacute podoba

prekryacutevať len v nominatiacuteve a rozdiel medzi štyacutelmi sa prejaviacute až v nepriamych paacutedoch (napr

nominatiacutev singulaacuteru Anakreoacuten je vhodnyacute pre oba štyacutely zato genitiacutev singulaacuteru Anakreoacutena pre

bežneacute vyjadrovanie a genitiacutev singulaacuteru Anakreonta pre odbornyacute štyacutel)

Naacutezvy lokaliacutet sa považujuacute za menej citliveacute na zaacutesahy preto je priacutepustnyacute vaumlčšiacute rozsah

ich adaptaacutecie Priacutepustneacute suacute pomenovania Macedoacutenia Myacutezia Lyacutekia Kapadoacutecia Bityacutenia

Sybarida atď z osobnyacutech mien sa pokladajuacute za adaptovaneacute menaacute panovniacutekov (Teodor

Bazil) svaumltyacutech a biblickyacutech postaacutev (Izidor František z Assisi Herodes) najznaacutemejšiacutech

mytologickyacutech postaacutev (Ateacutena Jupiter) literaacutetov a ich diel (Homeacuter Oviacutedius Horaacutecius

Odysea) Akceptujuacute sa tiež daacutevno adaptovaneacute menaacute v ktoryacutech bola theacuteta nahradenaacute

v slovenčine fonologicky najbližšou zapiacutesanou grafeacutemou t ako Ateacutena Temida Tesaacutelia

V odbornom jazyku sa však použiacutevajuacute podoby s theacutetou Pri ohyacutebaniacute mien so slovnyacutem

zaacutekladom končiacim na latinskuacute hlaacutesku k piacutesanuacute grafeacutemou c sa odporuacuteča v odbornom

i neodbornom texte piacutesať slovenskeacute k ndash t j k nominatiacutevu Marcus sa priraďuje nepriamy paacuted

Markovi nie Marcovi

Pre štyacutel bežnej komunikaacutecie sa odporuacuteča skloňovať viacereacute menaacute (pocircvodneacute

konsonantickeacute kmene) podľa uacuteplnej podoby nominatiacutevu Xenofoacutena Adonisa Kalchasa

z latinskyacutech napr Cicera (popri Ciceroacutena) podoba zodpovedajuacuteca stavu v odovzdaacutevajuacutecom

jazyku (Xenofoacutenta Adoacutenida Kalchanta Cicerona) sa odporuacuteča pre odbornyacute štyacutel Vžiteacute

podoby ženskyacutech mien ako Ariadna (popri odb Ariadneacute) sa prijiacutemajuacute Greacutecke menaacute

2 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a latinskyacutech mien naacutezvov a

termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda 2002 s

45-55 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash hlavneacute transkripčneacute

zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 2012 č 3-4 s 131-150 BUZAacuteSSYOVAacute

Ľudmila Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In

Sambucus VIII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave 2012 s 178-193

51

s nominatiacutevom sg na -oacuten sa v adaptovanej podobe

skloňujuacute s ohľadom na už adaptovaneacute znaacuteme propriaacute

i početneacute apelatiacuteva v nepriamych paacutedoch -oacutena -oacutenovi

atď bez ohľadu na pocircvodneacute rozdiely v greacuteckom kmeni

teda Xenofoacuten Xenofoacutena Agamemnoacuten Agamemnoacutena

tak ako Platoacuten Platoacutena no v odbornom štyacutele tvar

zodpovedaacute vyacutechodiskoveacutemu jazyku t j Xenofoacutenta

Agamemnona

Konzervatiacutevnosť v oblasti morfoloacutegie pretrvaacuteva

v ohyacutebaniacute mien zakončenyacutech vyacuteraznyacutemi latinskyacutemi

alebo greacuteckymi sufixmi (lat -us-ius gr -os -es)

ktoreacute majuacute tendenciu spraacutevať sa ako zdomaacutecneneacute

morfeacutemy a u ktoryacutech existuje vžitaacute opora v oblasti

cudziacutech apelatiacutev typu komunizmus Skloňuje sa teda

OviacutediaOvidia HerodotaHeacuterodota SisyfaSizyfa

Aristotela Euripida Anaximena nerobiac rozdiel

medzi odbornyacutem a neodbornyacutem vyjadrovaniacutem

K tyacutemto menaacutem sa priraďujuacute aj menaacute na ndashas pocircvodom

a-kmeňoveacute maskuliacutena ako PytagorasPythagoras

Anaxagoras pretože suacute formaacutelne bliacutezke

predchaacutedzajuacutecim niektoreacute suacute znaacuteme z učiva strednyacutech

škocircl alebo suacute suacutečasťou terminologickyacutech spojeniacute napr

Pytagorova veta Pri sufixe -as pocircvodom

konsonantickyacutech kmeňov (Kalchas) -is (Agis)

rovnako aj pri latinskyacutech i-kmeňovyacutech typoch

(Tyrnaviensis) priacutepadne inyacutech ktoreacute suacute menej

frekventovaneacute sa odporuacuteča vychaacutedzať pri skloňovaniacute

z uacuteplnej nominatiacutevnej formy a skloňovať a odvodzovať

v bežnom prejave Agisa Adonisa adonisovskyacute

Kalchasa Kalchasov Tyrnaviensisa a pod

Pri preklade z cudzieho jazyka je nevyhnutneacute

uvedomiť si aj mieru adaptaacutecie antickyacutech mien v

danom jazyku aby došlo k spraacutevnej identifikaacutecii tej

ktorej osoby Pri použiacutevaniacute latinskyacutech mien skladajuacutecich sa z krstneacuteho mena rodoveacuteho mena

Skladba latinskeacuteho mena

Publius Cornelius Scipio

Africanus

praenomen (Publius) = osobneacute

(krstneacute) meno daacutevalo sa dieťaťu

9 deň po narodeniacute podľa vyacuteberu

rodičov zoznam osobnyacutech mien

bol v Riacuteme obmedzenyacute ndash

poznaacuteme len 18 mužskyacutech

osobnyacutech mien praenomina

žien neboli takeacute obmedzeneacute ako

u mužov

nomen gentile (Cornelius) =

rodoveacute meno novorodenec ho

dostaacuteval ako priacuteslušniacutek isteacuteho

rodu taacuteto priacuteslušnosť sa

odvodzovala od otca meno bolo

dedičneacute

cognomen (Scipio) = meno

rodiny (priezvisko) ktoreacute bolo

odvodeneacute od individuaacutelnych

charakteristiacutek alebo

vyacuteznamnyacutech skutkov spočiatku

ide o živeacute rodinneacute meno ktoreacute

sa postupne staacuteva dedičnyacutem

priacutemenom

agnomen (Africanus) =

dodatočneacute meno ktoreacute sa

obvykle pridaacuteva na zaacuteklade

nejakeacuteho vyacuteznamneacuteho skutku

svojho buduacuteceho nositeľa toto

meno je fakultatiacutevne a plniacute

funkciu honorifikačnej prezyacutevky

Najčastejšie skratky

latinskyacutech vlastnyacutech mien

A = Aulus

C = Gaius

Cn = Gnaeus

D = Decimus

L = Lucius

M = Marcus

P = Publius

Q = Quintus

Ser = Servius

Sex = Sextus

T = Titus

52

priezviska (Gaius Iulius Caesar Marcus Tullius Cicero) kladie napr španielčina docircraz na

rodoveacute meno slovenčina však nie vždy (napr Marcus Tullius Cicero sa v španielčine

pravidelne označuje ako Tullius v slovenčine však Cicero)

53

16 Starogreacutecky a latinskyacute jazyk ndash nositelia kultuacuternych tradiacuteciiacute

optikou translatoloacutegie

Latinčina je jazyk vďaka ktoreacutemu maacuteme piacutesmo (latinka) sprostredkoval naacutem greacutecko-

riacutemske kultuacuterne a vzdelanostneacute dedičstvo obohatil našu slovnuacute zaacutesobu a to dokonca natoľko

že pri mnohyacutech slovaacutech si už neuvedomujeme ich latinskyacute pocircvod Je propedeutikou pre

romaacutenske jazyky i pre angličtinu kde figuruje celyacute rad pocircvodne latinskyacutech slov (napr

personal computer persōna = osoba persōnālis = osobnyacute computāre = počiacutetať) Vaumlčšina

gramatiacutek modernyacutech jazykov je vystavanaacute na latinskom pocircdoryse a preto je latinčina

ideaacutelnou univerzaacutelnou priacutepravou pre štuacutedium jazykov Navyše je staacutele najdocircležitejšou

suacutečasťou medzinaacuterodnej terminoloacutegie

Hoci slovenčina nepatriacute do skupiny romaacutenskych jazykov ktoreacute sa z latinčiny resp

z ľudovej latinčiny priamo vyvinuli latinskaacute lexika je v našom jazyku pomerne bohato

zastuacutepenaacute Ak aj neraacutetame odbornuacute lexiku (najmauml priacuterodovedneacute domeacuteny kde je latinčina

v poziacutecii lingua franca) ani v bežnej lexike nie suacute živeacute latinskeacute slovaacute v slovenčine ojedinelyacutem

javom Ich poziacutecia v jazyku je stabilnaacute Vaumlčšinu z latinskyacutech vyacuterazov ktoreacute sa použiacutevajuacute

mimo odborneacuteho štyacutelu a suacute suacutečasťou ďalšiacutech štyacutelov možno zadeliť do dvoch kategoacuteriiacute

1 okriacutedleneacute vyacuterazy či okriacutedleneacute slovaacute

2 citaacutetoveacute frazeacutemy3

Okriacutedleneacute vyacuterazy nazyacutevaneacute aj okriacutedleneacute slovaacute je tradičneacute označenie jednej skupiny

knižnyacutech frazeacutem Vznikli na zaacuteklade vyacuteroku historickej alebo literaacuternej postavy V staršom

vymedzeniacute sa za okriacutedleneacute slovaacute pokladal iba takyacute vyacuterok resp citaacutet pri ktorom sa už

neuvedomovalo alebo sa zabudlo na jeho pocircvodcu Avšak kvocircli subjektiacutevnosti určovania

hranice a miery poznania pocircvodcu citaacutetu sa v suacutečasnej lexikoloacutegii uplatňuje odlišnaacute metoacuteda

Vychaacutedza sa z komunikatiacutevnej platnosti vyacuteroku Ak sa danyacute vyacuteraz použije v kontexte

v ktorom vznikol a popisuje danuacute situaacuteciu ide o citaacutet Ak sa uplatňuje aj v inyacutech

komunikačnyacutech situaacuteciaacutech ide o okriacutedlenyacute vyacuteraz Iba v takomto vymedzeniacute sa okriacutedleneacute

vyacuterazy pokladajuacute za osobitnyacute druh frazeacutem Priacutekladom na obe situaacutecie je napr znaacutemy vyacuterok

Gaia Iulia Caesara Alea iacta est Ako citaacutet sa použiacuteva v odbornom ale aj v umeleckom texte

za podmienky že ilustruje dobovuacute situaacuteciu Ako okriacutedlenyacute vyacuteraz sa použiacuteva vtedy ak maacute

platnosť frazeologizmu a použiacuteva sa v kontexte na zdocircraznenie situaacutecie keď je nejakaacute

zaacuteležitosť rozhodnutaacute a toto rozhodnutie nemožno vraacutetiť spaumlť

3 Podrobnejšiacute vyacuteklad k pocircvodu a vyacuteznamu niektoryacutech latinskyacutech citaacutetovyacutech frazeacutem a okriacutedlenyacutech vyacuterazov rarr

24 33

54

Citaacutetoveacute frazeacutemy suacute frazeacutemy prevzateacute z cudziacutech jazykov ktoreacute sa aj v prijiacutemajuacutecom

jazyku vyjadrujuacute vo svojej pocircvodnej teda v cudzojazyčnej podobe ako celok čo znamenaacute že

uvedenaacute skupina frazeacutem nezahŕňa tie ktoryacutech cudzojazyčnyacutem komponentom by bol iba jeden

prvok Pre tieto frazeologickeacute jednotky je priacuteznačneacute buď to že platnosť frazeacutemy mali už v

pocircvodnom jazyku napr latinskeacute cum grano salis (= nie doslova s istyacutem obmedzeniacutem) alebo

jednotky ktoreacute boli v pocircvodnom jazyku nefrazeologickyacutemi (napr odbornyacutemi) vyacuterazmi ako

napr corpus delicti čo je pocircvodom praacutevnickyacute termiacuten alebo vyacuteraz persona non grata ktoryacute

patriacute do diplomatickej terminoloacutegie sa frazeologizovali až v prijiacutemajuacutecom jazyku Treba

doplniť že niektoreacute častejšie použiacutevaneacute citaacutetoveacute frazeacutemy sa uplatňujuacute aj v kalkovanej podobe

napr in medias res ndash do stredu veci k veci bez uacutevodu Citaacutetoveacute frazeacutemy majuacute štylistickuacute

platnosť vyacuteraznyacutech knižnyacutech prostriedkov Vo frazeoloacutegii hovoriacuteme o jave nazyacutevanom

preberanie frazeologickyacutech jednotiek Ide o proces pri ktorom sa frazeologickyacute fond jazyka

obohacuje o frazeacutemy z inyacutech jazykov Najčastejšiacutem spocircsobom je doslovnyacute preklad cudziacutech

frazeacutem ich uacuteplneacute alebo čiastočneacute kalkovanie pričom sa vo vaumlčšine priacutepadov kopiacuteruje ich

syntaktickaacute konštrukcia Frazeologickeacute jednotky ako sme už spomenuli sa preberajuacute

v originaacutelnej podobe no mocircžu sa prispocircsobiť aj preberajuacutecemu jazyku Toto prispocircsobovanie

maacute za naacutesledky zmeny vo fonetickej alebo v grafickej podobe Priacutekladom je latinskaacute frazeacutema

tabula rasa ktoruacute slovenčina prebrala v nezmenenej podobe no napr francuacutezština si ju už

prispocircsobila do podoby table rase teda aj jej grafickaacute aj fonetickaacute podoba zodpovedaacute

preberajuacutecemu jazyku

Tyacutemto spocircsobom obohacujuacute okriacutedleneacute vyacuterazy a citaacutetoveacute frazeacutemy pocircvodom z latinčiny

suacutečasnuacute slovenskuacute lexiku Pre prekladateľa je veľkou vyacutehodou ak ich poznaacute rozumie ich

vyacuteznamu priacutepadne mu je znaacutemy ich pocircvod Poznanie tyacutechto citaacutetovyacutech frazeacutem alebo

okriacutedlenyacutech vyacuterazov v materinskom jazyku daacuteva predpoklad že ich prekladateľ bude schopnyacute

detegovať aj v pocircvodnom texte z ktoreacuteho prekladaacute Tvrdenie že je pre prekladateľa vyacutehodou

ak ich poznaacute sa zakladaacute na nasledujuacutecich zisteniach

1 Ak prekladateľ poznaacute vyacuteznam živyacutech latinskyacutech slov v materinskom jazyku je

pravdepodobneacute že ich dokaacuteže objaviť aj v pocircvodnom texte aj v priacutepadoch že ich

vyacutechodiskovyacute jazyk neprebral v originaacutelnej latinskej podobe ale ustaacutelili sa v ňom adaptovaneacute

napr vo forme kalkov priacutepadne polokalkov a teda že ich z vyacutechodiskoveacuteho textu viditeľne

nevyčleňuje už samotnaacute pocircvodnaacute jazykovaacute forma ndash latinčina Ich uvedomenie si vo

vyacuteznamovej rovine so sebou prinaacuteša niekoľko ďalšiacutech aspektov Prekladateľ dokaacuteže

cieľoveacutemu čitateľovi sprostredkovať adekvaacutetnu formu a obsah aj vďaka tomu že živeacute latinskeacute

slovo v takomto priacutepade nepovažuje len za autorovu metaforu ale uvedomuje si

55

intertextualitu (zvlaacutešť v priacutepade okriacutedlenyacutech vyacuterazov) Transferom takejto lexikaacutelnej jednotky

nenaruacuteša štyacutel originaacutelu a zachovaacuteva viacvrstevnyacute charakter textu Rovnako ponechaacuteva

čitateľovi priestor aby si tieto aluacutezie na antickyacutech autorov a ich diela v texte uvedomoval

nachaacutedzal suacutevislosti a aby pri interpretaacutecii zvlaacutešť v priacutepade umeleckyacutech textov boli jeho

vyacutechodiskaacute porovnateľneacute s vyacutechodiskami a možnosťami čitateľa originaacutelu teda aby mu

prekladateľ tuacuteto možnosť neubral skocircr než sa s preloženyacutem textom stretne saacutem a bude ho

interpretovať na zaacuteklade čitateľskej skuacutesenosti horizontu očakaacutevania čitateľskeacuteho profilu

a ďalšiacutech parametrov ktoreacute suacute suacutečasťou interpretačneacuteho procesu

2 Z hľadiska vyacuteberu vhodnyacutech translatologickyacutech postupov je poznanie živyacutech

latinskyacutech slov rovnako vyacutehodou Prekladateľ sa mocircže vyhnuacuteť negatiacutevnym posunom ak

poznaacute danuacute lexikaacutelnu jednotku identifikuje ju v texte a zvoliacute adekvaacutetny postup pri jej

transfere Ak ju nepoznaacute mocircže sa stať že s ňou bude v texte naraacutebať napr ako s metaforou

V tom priacutepade ju mocircže pri prekladaniacute v raacutemci prekladateľskyacutech postupov využiacutevanyacutech pri

preklade metafory buď celkom eliminovať preložiť ju doslovne (pričom ani v priacutepade kalkov

nemusiacute byť vyacutesledneacute prekladateľskeacute riešenie automaticky zhodneacute s podobou adaptovanou

v cieľovom jazyku) vymeniť ju za inuacute metaforu alebo ju mocircže v texte vysvetliť Všetky

uvedeneacute postupy by znamenali pre cieľovyacute text viac či menej vyacuteraznyacute posun alebo stratu a to

tak na uacuterovni vyacuteznamovej ako aj lexikaacutelnej a štylistickej Adekvaacutetny postup v tomto priacutepade

znamenaacute zvoliť si v cieľovom texte tuacute podobu lexikaacutelnej jednotky ktoraacute je adaptovanaacute

v cieľovej kultuacutere bez ohľadu na divergenciu medzi originaacutelom a prekladom Ak je vo

vyacutechodiskovom texte danaacute živaacute latinskaacute sentencia kalkom v slovenčine mocircže byť

polokalkom alebo naopak Či dokonca ak je živaacute latinskaacute sentencia vo vyacutechodiskovom

jazyku adaptovanaacute v pocircvodnej latinskej podobe a v slovenčine ju poznaacuteme a použiacutevame ako

kalk prekladateľ maacute rešpektovať cieľovyacute jazyk a kultuacuteru a použiť v cieľovom texte

adaptovanyacute tvar Ak sa v cieľovom jazyku uplatňujuacute dve formy napr alea iacta est ndash kocky

suacute hodeneacute vtedy by mal prekladateľ prispocircsobiť vyacuteber prekladateľskeacuteho riešenia

vyacutechodiskoveacutemu textu a vybrať tuacute podobu živej latinskej sentencie ktoraacute originaacutelu

zodpovedaacute po obsahovej i formaacutelnej straacutenke V priacutepade vyššie spomenuteacuteho okriacutedleneacuteho

vyacuterazu existuje možnosť voľby pretože vo viaceryacutech jazykoch sa suacutebežne uplatňuje pocircvodnaacute

latinskaacute podoba ako aj jej tvar adaptovanyacute pre daneacute jazykovo-kultuacuterne spoločenstvo

Vyberaacuteme niekoľko jazykovyacutech mutaacuteciiacute

56

Slovenčina Alea iacta est Kocky suacute hodeneacute

Čeština Alea iacta est Kostky jsou vrženy

Angličtina Alea iacta est The die is cast

Nemčina Alea iacta est Der Wuumlrfel ist gefallen

Francuacutezština Alea iacta est Le sort en est jeteacute

Španielčina Alea iacta est La suerte estaacute echada

Taliančina Alea iacta est Il dado egrave tratto

Analyacutezou francuacutezskej a španielskej verzie latinskeacuteho alea iacta est zistiacuteme že latinskeacute

substantiacutevum alea s vyacuteznamom kocka sa v sentencii nenachaacutedza Nahradilo ho substantiacutevum

le sort resp la suerte s vyacuteznamami

57

Francuacutezsky vyacutekladovyacute slovniacutek Larousse aj španielsky slovniacutek Diccionario de Real Academia

Espantildeola medzi prvyacutemi vyacuteznamami substantiacutev uvaacutedzajuacute naacutehoda osud uacutedel Slovo kocka

teda le deacute (franc) a el dado (špan) ani v jednej zo sentenciiacute nefiguruje (treba však upozorniť

že vo francuacutezštine suacutebežne jestvuje aj vyacuteraz les deacutes sont jeteacutes) preto ak prekladateľ tuacuteto

sentenciu vo francuacutezskom či v španielskom vyacutechodiskovom texte odhaliacute napriek tomu že

v slovenčine maacuteme ako ekvivalent vžituacute sentenciu s komponentom kocka nie osud uacutedel

alebo naacutehoda a prekladateľ ho dokaacuteže identifikovať ako okriacutedlenyacute vyacuteraz či citaacutetovuacute frazeacutemu

pri prekladaniacute prediacutede strate napr tyacutem že prediacutede vyacuterazovej nivelizaacutecii Aluacuteziu sa mu podariacute

zachovať využitiacutem zodpovedajuacutecich vyacuterazovyacutech prostriedkov

Zaujiacutemavosťou je že sa živeacute latinskeacute sentencie uplatňujuacute vo všetkyacutech štyacuteloch Okrem

odborneacuteho štyacutelu kde je latinčina zaacutekladom terminologickeacuteho aparaacutetu nachaacutedzame latinskeacute

vyacuterazy asi v každom jednom z primaacuternych i sekundaacuternych štyacutelov Nie suacute len suacutečasťou

umeleckyacutech vyacutepovediacute ale bežne ich zaznamenaacutevame aj v hovorovom štyacutele zaznievajuacute

z meacutediiacute a uplatňujuacute sa aj v administratiacutevnom štyacutele Pre naacutezornosť prinaacutešame aj prehľadnuacute

exemplifikaacuteciu obohacovania slovenskej lexiky latinskyacutemi vyacuterazmi v raacutemci jednotlivyacutech

štyacutelov Ide o priacuteklady ktoreacute samozrejme nie suacute použiacutevaneacute vyacutehradne pre danyacute štyacutel Jeden

a ten istyacute latinskyacute vyacuteraz sa mocircže uplatňovať vo viaceryacutech z nich v zaacutevislosti od

58

komunikačnej situaacutecie a od intencie vyacutepovede autora Pri uvaacutedzaniacute priacutekladov pre jednotliveacute

štyacutely vychaacutedzame z ich delenia podľa J Mistriacuteka

I Primaacuterne štyacutely

1 naacuteučnyacute štyacutel

- terminus technicus (odbornyacute naacutezov technickyacute termiacuten)

2 administratiacutevny štyacutel

- curriculum vitae (životopis)

3 publicistickyacute štyacutel

- in memoriam (na pamiatku)

- vox populi vox dei (hlas ľudu hlas božiacute)

4 rečniacutecky štyacutel

- quo vadis (kam kraacutečaš)

5 esejistickyacute štyacutel

- conditio sine qua non (podmienka bez ktorej nie ndash nevyhnutnaacute podmienka predpoklad aby

sa niečo mohlo realizovať)

6 hovorovyacute štyacutel

- de facto (v skutočnosti skutočne zo skutku podľa skutočneacuteho stavu)

- pro forma (formaacutelne aby sa nepovedalo)

7 umeleckyacute štyacutel

- carpe diem (využi deň)

II Sekundaacuterne štyacutely (priacuteležitostneacute konkreacutetne neštandardizovaneacute) ndash vyacuteber

1 archaickyacute štyacutel

- amicenko (z latinskeacuteho amicus ndash priateľ) ndash oslovenie adresaacuteta v duchu 19 storočia

2 biblickyacute štyacutel

- gloria in excelsis Deo (slaacuteva Bohu na vyacutesostiach)

59

3 ceremoniaacutelny štyacutel

- ad multos annos (na mnoheacute roky ndash pri vyacuteročiach pri blahoželaniach jubilantovi aby sa ešte

dlho tešil zdraviu)

- Vaša magnificencia (oslovenie rektora univerzity)

- Vaša spektabilita (oslovenie dekana fakulty)

- Vaše honorability (oslovenie vyacuteznamnyacutech funkcionaacuterov v akademickom prostrediacute)

- Vaša Excelencia (oslovenie veľvyslanca)

- Vaša Eminencia (oslovenie kardinaacutela)

4 diplomatickyacute štyacutel

- persona non grata (nežiaduca osoba)

5 ďakovnyacute štyacutel

- ab imo pectore (z hĺbky srdca)

6 ekonomickyacute štyacutel

- N B (skratka z nota bene ndash dobre si zaznamenaj)

7 elegickyacute štyacutel

- memento mori (pamaumltaj na smrť)

8 encyklopedickyacute štyacutel

- ibid (ibidem ndash tamtiež)

- id (idem ndash ten istyacute)

- cf cfr conf (confer ndash porovnaj)

- et al (et alii ndash a ďalšiacute a kolektiacutev)

- l c l cit (loco citato ndash na citovanom mieste na uvedenom mieste)

- v l (vide locum ndash pozri miesto v knihe)

- s a (sine anno ndash bez roku vydania)

9 enumeratiacutevny štyacutel

- etc (et cetera ndash atď a tak ďalej)

60

10 epištolaacuterny štyacutel

- A D (anno Domini ndash roku Paacutena)

11 legislatiacutevny štyacutel

- ex offo (= ex officio ndash z uacuteradu z uacuteradnej moci)

12 ospravedlňujuacuteci štyacutel

- mea culpa mea maxima culpa (moja vina moja preveľkaacute vina)

13 patetickyacute štyacutel

- per aspera ad astra (tŕnistou cestou k hviezdam)

14 persuaziacutevny štyacutel

- historia magistra vitae (dejiny suacute učiteľkou života)

- non scholae sed vitae discimus (neučiacuteme sa pre školu ale pre život)

15 pompeacutezny štyacutel

- amicus certus in re incerta cernitur (v nuacutedzi poznaacuteš priateľa)

16 žartovnyacute štyacutel

- ergo bibamus (tak teda pime)

Podobnyacutech priacutekladov by sme našli omnoho viac od tyacutech najfrekventovanejšiacutech až po

zriedkaveacute ba raritneacute ktoreacute sa zvaumlčša vyskytujuacute v diskurzoch odborneacuteho použiacutevateľa jazyka

Prekladateľ samozrejme nemocircže poznať všetky latinskeacute citaacutety skratky sentencie alebo

terminoloacutegiu jednotlivyacutech odborov Zaacutekladneacute znalosti z klasickyacutech jazykov suacute však veľkou

vyacutehodou a aspoň zaacutekladnaacute orientaacutecia pokiaľ ide o systeacutem latinčiny a znalosti z jej lexiky

a reaacuteliiacute sluacutežia prekladateľovi k rozviacutejaniu si kultuacuternej kompetencie Ak prekladateľ nie je

zaacuteroveň klasickyacutem filoloacutegom potom v priacutepade jeho znalostiacute z klasickyacutech jazykov a antickej

civilizaacutecie a kultuacutery vo vzťahu k prekladateľskyacutem kompetenciaacutem hovoriacuteme skocircr o sociaacutelnej

rešeršnej a kultuacuternej kompetencii než o jazykovej kompetencii v pravom vyacutezname Znamenaacute

to že sa prekladateľ v problematike orientuje a ak je to potrebneacute dokaacuteže si zvoliť vhodnuacute

prekladateľskuacute pomocirccku nevyhnutnuacute pri vyacutebere ekvivalentu či pri hľadaniacute prekladateľskeacuteho

riešenia

61

V tejto suacutevislosti treba upozorniť aj na chyby v preklade vyacuteklade alebo v interpretaacutecii

ktoreacute mocircžu vzniknuacuteť ako docircsledok nedostačujuacutecej znalosti klasickyacutech jazykov a suacutevisiacich

reaacuteliiacute Parciaacutelne informaacutecie a vedomosti mocircžu viesť k mylnyacutem zaacuteverom Priacutekladom takyacutechto

neoverenyacutech postupov je znaacutema falošnaacute etymoloacutegia substantiacuteva malvica ktoraacute sa chybne

odvaacutedza od malum (zlo) alebo od mālum (jablko) pričom zlo maacute odkazovať na biblickyacute

priacutebeh Adama a Evy kde je jablko symbolom zla a uacutedajne aj preto suacute ich označenia

v latinčine zhodneacute J Rejzek v Českom etymologickom slovniacuteku uvaacutedza vysvetlenie bdquomalvice

ndash dužnatyacute plod s jaacutedřincem (jablko hruška ap) Presl převzal z jakeacutehosi stareacuteho leacutekařskeacuteho

rukopisu v jinyacutech exemplaacuteřiacutech jsou podoby makvice mrkvice takže asi jde o piacutesařskou

chybuldquo Substantiacutevum malvica sa zrejme do jazyka dostalo ako chybnyacute tvar Na českuacute

etymoloacutegiu odkazuje aj Stručnyacute etymologickyacute slovniacutek slovenčiny bdquomalvica ndash dužinatyacute plod

rastliacuten s jadrovyacutem ovociacutem (od 20 stor) Z čes malvice ndash vyacuteraz bol zavedenyacute v obdobiacute

naacuterodneacuteho obrodenia na zaacuteklade isteacuteho stčes rukopisu

priacuteslušneacute miesto sa však čiacuteta aj ako mrkviceldquo

V obdobnyacutech priacutepadoch platiacute zaacutesada ad fontes

Ak sa prekladateľ stretne s podobnyacutem prekladateľskyacutem

probleacutemom mal by si informaacuteciu vyhľadať a overiť

zvlaacutešť vtedy ak nie je v danej oblasti odborniacutekom

Latinskyacute a starogreacutecky jazyk obohatili

slovenskuacute slovnuacute zaacutesobu o kvantum lexikaacutelnych

jednotiek ktoreacute sa v našom jazyku uplatnili ako

jednotliveacute slovaacute (napr graacutetis) alebo viacslovneacute pomenovania (napr ad absurdum ad acta

aula maxima) ďalšie boli prebraneacute ako celeacute sentencie (napr clara pacta ndash boni amici) alebo

je z ich zaacutekladu odvodenyacutech množstvo ďalšiacutech lexikaacutelnych jednotiek Za mnoheacute uvaacutedzame

tie ktoreacute sa sformovali z latinskeacuteho a greacuteckeho slova jazyk

lingua

lingvistika lingvista lingvistka lingvistickyacute plurilingvizmus bilingvizmus

monolingvizmus sociolingvistika psycholingvistika pragmalingvistika neurolingvistika

etnolingvistika lingvokulturoloacutegia lingvokultureacutema lingvodidaktika lingvaacutelny

interlingvaacutelny extralingvaacutelny multilingvaacutelny

γλῶσσα (gloacutessa)

glosaacuter glosolaacutelia heteroglosia diglosia polyglosia glosa glosovať glosaacutetor glositiacuteda

glosodyacutenia xenoglosia

Jan Svatopluk Presl bol českyacute

vysokoškolskyacute pedagoacuteg a

zooloacuteg na Českej univerzite

Karlo-Ferdinandovej v Prahe

a bol jednyacutem

z najvyacuteznamnejšiacutech

priacuterodovedcov v 19 storočiacute

62

Použitaacute literatuacutera

ANDOKOVAacute Marcela (2013) Rečniacutecke umenie sv Augustiacutena v kaacutezňach k stupňovyacutem žalmom

Bratislava IRIS

BALEGOVAacute Jana (2016) Lectiones grammaticae Latinae I Košice Univerzita Pavla Jozefa

Šafaacuterika

BARANDOVSKAacute-FRANK Věra (1995) Latina jako mezinaacuterodniacute jazyk Dobřichovice Kava ndash

Pech

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2002) Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a

latinskyacutech mien naacutezvov a termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie

cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda s 45 ndash 55

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2011) Z histoacuterie transkripcie starogreacuteckych a latinskyacutech mien do

slovenčiny In Sambucus VII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a

neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta Trnavskej univerzity v Trnave s 173 ndash 195

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom

Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech

priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In Sambucus VIII Praacutece z

klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave s 178 ndash 193

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

hlavneacute transkripčneacute zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 č 3-

4 s 131 ndash 150

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2016) Od hlasu k hlaacuteske Z dejiacuten antickej naacuteuky o reči Bratislava

Univerzita Komenskeacuteho

DRAE Diccionario de la lengua espantildeola [Cit 8 septembra 2017] Dostupneacute na internete

httpdleraeesw=diccionario

HARAJ Igor (2011) Vlastneacute meno v mysleniacute antiky a stredoveku Martin Matica slovenskaacute

HORATIUS Flaccus Quintus (1986) O umeniacute baacutesnickom Satiry a Listy Bratislava Tatran s

229

HORAacuteČEK Filip ndash CHLUP Radek (2012) Učebnice klasickeacute řečtiny Praha Academia

JANOUŠEK Jan (2014) Uacutevahy nad knihou W Stroha bdquoLatein ist tot ndash es lebe Lateinldquo In

Vymětalovaacute Karla (ed) (2014) Vivat Latina reserata Opava Slezskaacute univerzita v Opavě

s 16 ndash 20

KALIVODA Jan (2012) Verba docent exempla trahunt Praha Karolinum

17

zaacutesobe ktoraacute bola očistenaacute od barbarizmov slov

prevzatyacutech z inyacutech jazykov najmauml z greacutečtiny

Vyjadrovala sa presne jasne podľa gramatickyacutech

pravidiel a mala bohatuacute slovnuacute zaacutesobu

Postavenie latinčiny sa v priebehu euroacutepskych

dejiacuten rocirczne menilo Latinskyacute jazyk zažiacuteval vzostupy aj

paacutedy Zdanlivo vyacuteraznejšiacute uacutepadok prekonal už na

prelome letopočtov za vlaacutedy cisaacutera Augusta keď

spisovnaacute latinčina ustrnula vo svojej spisovnej forme

aby sa prakticky až po dnes zachovala v tej istej

gramatickej štruktuacutere a obohacovala sa len v lexike

Skutočnaacute hovorenaacute každodennaacute reč sa staacutele viac

vzďaľovala od tejto normy Z vulgaacuternej latinčiny

hovorovej ľudovej podoby latinskeacuteho jazyka sa

postupne vyvinuli romaacutenske jazyky

Strnulosť spisovnej latinčiny sa však ukaacutezala byť

jej veľkou prednosťou Stala sa svetovyacutem

komunikačnyacutem prostriedkom a vďaka rozšiacutereniu

kresťanstva aj oficiaacutelnym jazykom katoliacuteckej cirkvi

Podarilo sa jej dokonca preniknuacuteť aj tam kam sa

nedostala ako štaacutetny jazyk Po rozdeleniacute Riacutemskej riacuteše

na zaacutepadnuacute a vyacutechodnuacute bola totiž v zaacutepadnej časti

zavedenaacute ako liturgickyacute jazyk kresťanov Plnila

funkciu medzinaacuterodneacuteho odborneacuteho jazyka ktoreacuteho

znalosť umožnila šiacuteriť myšlienky evanjelia do

všetkyacutech krajiacuten kam smerovali misie Kanonickeacute

texty suacute dodnes vydaacutevaneacute viacjazyčne no vždy aj po

latinsky Spisovnaacute latinčina fungovala aj ako

referenčnyacute jazyk pre riacutemske praacutevo

Neskoraacute latinčina (nadvaumlzujuacuteca na klasickuacute

latinčinu a obohatenaacute o prvky najstaršiacutech latinskyacutech

prekladov Biblie) spolu s klasickou a ľudovou

latinčinou bola konštitutiacutevnym prvkom stredovekej

latinčiny a možno povedať že prispela k udržaniu jednotneacuteho raacutezu latinskeacuteho jazyka v obdobiacute

po Kr V tomto obdobiacute začiacutena

ľudovaacute latinčina ziacuteskavať

prevahu nad spisovnou Do

literaacuternych diel prenikajuacute v

značnej miere prvky hovorovej

ľudovej reči a rozličneacute

barbarizmy porušuje sa

gramatickaacute spraacutevnosť a priacutezvuk

Začiacutena sa straacutecať cit pre

kvantitu takže sa v poeacutezii

objavujuacute verše s čisto

priacutezvučnou prozoacutediou

lat vulgus -ī n = ľud

lat vulgaris = obyčajnyacute

všednyacute všeobecnyacute

V latinčine nemaacute slovo vulgaacuterny

pejoratiacutevne konotaacutecie t j nemaacute

vyacuteznam ako v slovenčine

(hrubyacute neslušnyacute grobiansky)

Romaacutenske jazyky

Zaacutekladom dnešnyacutech

romaacutenskych jazykov sa latinčina

stala v romanizovanyacutech

riacutemskych provinciaacutech Na uacutezemiacute

Itaacutelie sa z nej vyvinula

taliančina V Galii kde žili tri

veľkeacute rečovo odlišneacute naacuterody ndash

Belgovia Akvitaacutenci a Kelti ndash

pocircsobila latinčina od 1 stor

pred Kr najprv ako interetnickyacute

jazyk a postupne sa na tomto

uacutezemiacute začala vyviacutejať

francuacutezština V naacuterodnostne

nejednotnej Hispaacutenii sluacutežil

latinskyacute jazyk ako

dorozumievaciacute prostriedok tak

medzi jednotlivyacutemi naacuterodmi

ako i so zvyškom riacutemskeho

sveta Vyvinula sa tu kastiacutelčina

ktoraacute bola v roku 1925 oficiaacutelne

nazvanaacute španielčinou Odpor

proti latinskej nadvlaacutede

najdlhšie pretrvaacuteval v Lusitaacutenii

kde sa z latinčiny vyvinula

portugalčina Zvyškom

latinčiny v dnešnom

Švajčiarsku je reacutetoromaacutenčina

18

stredoveku Ešte koncom antiky sa o zachovanie

riacutemskeho piacutesomniacutectva pre neskoršie generaacutecie zasluacutežili

okrem pohanskyacutech Rimanov i kresťania

predovšetkyacutem benediktiacuteni Tiacute vo svojich klaacuteštoroch

zachraacutenili a prostredniacutectvom školstva ďalej

odovzdaacutevali riacutemsku spisbu impregnovanuacute greacuteckym

duchom celej zaacutepadnej Euroacutepe pre ktoruacute ostala

latinčina po celyacute stredovek zjednocovaciacutem elementom

Uchovaniu jednotneacuteho raacutezu latinčiny napomaacutehal aj

univerzaacutelne vybudovanyacute vzdelaacutevaciacute systeacutem ktoryacute

spočiacuteval na tom istom povinnom čiacutetaniacute klasikov tyacutech

istyacutech gramatikaacutech pochaacutedzajuacutecich ešte z obdobia

neskorej antiky hoci boli obdobia (napr za vlaacutedy

Merovejovcov v Galii 5 ndash pol 8 stor) keď sa

latinčina v suacutevislosti s nedostatočnou uacuterovňou

vzdelania staacutevala doslova nezrozumiteľnou čiacutem

straacutecala svoju komunikatiacutevnu funkciu a zažiacutevala ďalšiu

existenciaacutelnu kriacutezu Keďže naacuterodneacute jazyky v tom čase

ešte neprevzali funkciu uacuteradneacuteho dorozumievacieho

jazyka považovali niektoriacute euroacutepski panovniacuteci za

nutnuacute reformu školstva a obnovu latinskeacuteho jazyka

jeho pribliacuteženiacutem resp naacutevratom ku klasickej jazykovej norme Takto sa už v stredoveku

stretaacutevame s niekoľkyacutemi renesanciami

Najvyacuteznamnejšou z nich bola tzv karoliacutenska renesancia Jej iniciaacutetorom bol Karol

Veľkyacute (8 9 stor) ktoryacute obnovil školskuacute vyacuteučbu jazyka Dal podnet k štuacutediu latinčiny ako

všeobecneacuteho dorozumievacieho jazyka (lingua franca) a urobil z nej naacutestroj euroacutepskej

komunikaacutecie Tento naacutevrat k antike bol uacutečelovyacutem naacutevratom ku klasickej jazykovej forme aby

sa latinčina stala opaumlť zrozumiteľnou a funkčnou Na zaacutekladoch karoliacutenskej renesancie potom

vyraacutestla bohato rozvinutaacute stredovekaacute latinskaacute literatuacutera i euroacutepske vysokeacute školy

Na konci stredoveku však latinčina ako umeleckyacute a komunikačnyacute jazyk začala straacutecať

svoju silu Obmedzila sa len na jazyk scholastickej filozofie a degenerovala do neživyacutech

scheacutem Zachraacutenili ju renesančniacute humanisti (15 ndash 16 stor) ktoriacute znovu odkryli Ciceronovo

jazykoveacute umenie i diela ostatnyacutech antickyacutech autorov Latinčina sa vraacutetila do sfeacutery umenia

a tvoriveacuteho jazykoveacuteho procesu Štuacutediom antickyacutech textov (zachovanyacutech v stredovekyacutech

Reč ranyacutech kresťanov

Pre rozmaacutehajuacutece sa kresťanstvo

prvyacutech storočiacute po Kr bolo

nevyhnutnosťou naacutejsť

vyjadrenie pre svoje noveacute

zmyacutešľanie pomenovať

skutočnosti ktoreacute v profaacutennej

literatuacutere tej doby neexistovali

Jazyk použiacutevanyacute kresťanmi

nadviazal na predchaacutedzajuacutece

vyacutevojoveacute štaacutedia latinčiny do ich

formaacutelneho hovoreneacuteho

i piacutesomneacuteho prejavu však

prenikol slovniacutek syntax a štyacutel

biblickyacutech prekladov V prvyacutech

storočiach naacutešho letopočtu tak

pre potreby kresťanov vzniklo

veľa neologizmov Hoci sa

medzi nimi nachaacutedzal značnyacute

počet vyacutepožičiek či už

greacutecizmov alebo hebraizmov

pre docircležiteacute idey kresťanskej

doktriacuteny vytvaacuterala latinskaacute

komunita od samotneacuteho

počiatku ekvivalentneacute vyacuterazy vo

svojom materinskom jazyku

V tomto možno sledovať priamy

vplyv kresťanstva na latinčinu

19

odpisoch) sa zbavila stredovekyacutech naacutenosov a napodobňovaniacutem vzorov (imitātiō) sa viac či

menej uacutespešne pribliacutežila k podobe akaacute jej bola vlastnaacute v jej klasickom obdobiacute

Od 17 storočia začali latinčinu z postavenia medzinaacuterodneacuteho jazyka najprv v literatuacutere

a neskocircr aj vo vede vytlaacutečať postupne sa presadzujuacutece naacuterodneacute jazyky čo priamo suacuteviselo so

vznikom modernyacutech naacuterodnyacutech štaacutetov a vzrastajuacutecim naacuterodnyacutem povedomiacutem Napriek tomu

latinčina ostaacutevala naďalej dorozumievaciacutem jazykom vzdelanej Euroacutepy V Uhorsku (a teda aj

na našom uacutezemiacute) bola jazykom štaacutetnej spraacutevy a vedy takmer až do polovice 19 storočia

V obdobiacute keď sa zdalo že latinčina v akademickom svete skončila začala jej veľkaacute

epocha v školskom systeacuteme Stala sa najvyacuteznamnejšiacutem jazykom na gymnaacuteziaacutech a tento stav

trval až do vypuknutia 2 svetovej vojny Zatiaľ čo u naacutes došlo po vojne k značneacutemu

vtedajšou štaacutetnou ideoloacutegiou regulovaneacutemu odlivu klasickeacuteho vzdelania zo strednyacutech škocircl

a z verejneacuteho života v slobodnom svete sa klasickeacute vzdelanie opaumlť vraacutetilo na gymnaacuteziaacute

a zotrvalo tam dodnes

Obr 7 Mapa provinciiacute Riacutemskej riacuteše po roku 135

20

12 Lingua Latina

121 Latinskaacute abeceda

Rimania prevzali piacutesmo od Greacutekov prostredniacutectvom Etruskov Spočiatku poznali len

veľkeacute piacutesmenaacute (majuskula) maleacute (minuskula) vznikli až v pisaacuterskej praxi v stredoveku Po

rocircznych uacutepravaacutech mala latinskaacute abeceda 23 piacutesmen

A B C D E F G H I K L M N O P Q R S T V X Y Z

V suacutečasnosti sa latinskeacute texty piacutešu malyacutemi piacutesmenami Veľkyacutemi piacutesmenami sa začiacutenajuacute vety

použiacutevajuacute sa na začiatku vlastnyacutech mien a ich odvodeniacuten (Rōma Riacutem Rōmānus riacutemsky

Latīnē latinsky) a veľkeacute piacutesmenaacute vytvaacuterajuacute niektoreacute skratky (SPQR = senātus pōpulusque

Rōmānus senaacutet a ľud riacutemsky)

Naacutezvy jednotlivyacutech piacutesmen zneli rovnako ako tie naše teda a beacute ceacute deacute atď

(abecedarius = žiak prvej triedy) Tieto naacutezvy vytvorili Etruskovia ktoriacute nimi nahradili

greacutecke menaacute alfa beacuteta atď

122 Latinskeacute hlaacutesky a ich vyacuteslovnosť

Latinskeacute hlaacutesky sa delia na samohlaacutesky (vōcālēs) dvojhlaacutesky (diphtongī)

a spoluhlaacutesky (cōnsonantēs)

Vokaacutely a e i o u y Mocircžu byť kraacutetke alebo dlheacute Prirodzenaacute kvantita latinskyacutech

samohlaacutesok je fonologickaacute vyacuteznamotvornaacute (podobne ako v greacutečtine slovenčine či v češtine

napr malum zlo ne mālum jablko populus ľud ne pōpulus topoľ) Dĺžka sa v latinčine označuje

vodorovnou čiarkou nad vokaacutelom (ā ē ī ō ū) ale len

z didaktickyacutech docircvodov Rimania dĺžky v piacutesme

neoznačovali a nenachaacutedzajuacute sa ani v modernyacutech

ediacuteciaacutech latinskyacutech textov (s vyacutenimkou učebniacutec)

Diftongy ae au ei eu oe ui Diftongy eu ei

ui sa vyskytujuacute len v citoslovciach (heu ach eheu

beda ei oh hui ha) v časticiach (seu lebo ceu ako)

a v cudziacutech slovaacutech (Eurōpa Euroacutepa) V ostatnyacutech

priacutepadoch sa vyslovujuacute oddelene (ne-uter nijakyacute re-us

vinnyacute)

Za to že poznaacuteme kvantitu

latinskyacutech slov vďačiacuteme

čiastočne zachovanyacutem uacutedajom

riacutemskych gramatikov

predovšetkyacutem však latinskej

poeacutezii Bola piacutesanaacute časomernou

prozoacutediou v ktorej je

rozhodujuacuteca kvantita slabiacutek

a teda okrem ineacuteho aj dĺžka

samohlaacutesok

21

Zaacutekladneacute pravidlaacute latinskej vyacuteslovnosti

dokaacutežeme rekonštruovať na zaacuteklade svedectva staryacutech

gramatikov z prepisov do greacutečtiny a zo stredovekej

tradiacutecie Po rozpade Riacutemskej riacuteše sa vyacuteslovnosť

latinčiny začala prispocircsobovať vyacuteslovnosti jazykov

romaacutenskych naacuterodov Tieto rozdiely sa udržali dodnes

Každyacute naacuterod uchovaacuteva vlastnuacute vyacuteslovnosť latinčiny

prispocircsobenuacute svojmu jazyku Naša vyacuteslovnosť sa

definitiacutevne ustaacutelila na rakuacutesko-uhorskyacutech gymnaacuteziaacutech

v 19 storočiacute Pravidlaacute vyacuteslovnosti ktoraacute je normatiacutevna

v slovenskom stredoškolskom a vysokoškolskom

prostrediacute suacute

grafeacutemu i vyslovujeme na začiatku slova pred

vokaacutelom ako j iam (jam) už vo vnuacutetri slova

medzi dvoma vokaacutelmi vyslovujeme i ako jj

maior (majjor) vaumlčšiacute eius (ejjus) jeho

V greacuteckych slovaacutech je i vždy samohlaacuteskoveacute

Iōnēs (Ioacuteneacutes) Ioacutenovia

diftongy ae oe znejuacute ako slovenskeacute eacute Caesar

(Ceacutezar) proelium (preacutelium) boj Ak sa maacute

diftong vysloviť oddelene kladuacute sa nad druhyacute

vokaacutel dve bodky alebo čiarka poeumlta alebo

poēta baacutesnik

c vyslovujeme ako slovenskeacute c pred e i y ae

oe eu cēna obed cibus jedlo caelum nebo

atď všade inde sa vyslovuje ako k cor srdce

caput hlava clārus slaacutevny locus miesto dīc

povedz

d t n pred i e sa nemaumlkčiacute dīcō (dyacutekoacute)

hovoriacutem tibi (tybi) tebe decem desať

ngu sa vyslovuje ako ngv lingua (lingva)

jazyk

ph sa vyslovuje ako f philosophia (filozofia)

Piacutesmeno C bolo pocircvodne

znakom pre hlaacutesku k i g Až

neskocircr od pol 3 stor pred Kr

došlo s rozvojom literaacuterneho

života pod vplyvom rozdielnej

vyacuteslovnosti (nezneleacute k ne zneleacute

g) k rozlišovaniu aj v grafike C

versus G V klasickej latinčine

sa c vyslovovalo ako k bez

ohľadu na foneacutemu ktoraacute

nasledovala

Zvyšky stareacuteho pravopisu G suacute

zachovaneacute v skratkaacutech osobnyacutech

mien C = Gāius a Cn =

Gnaeus

K sa zachovalo len

v niekoľkyacutech slovaacutech K = Kal

= Kalendae prvyacute deň v mesiaci

Karthāgō (ale i Carthāgō)

mesto v severnej Afrike K =

Kaesō osobneacute meno

Naše U označovali Rimania

grafeacutemou V Dnes ich už

v piacutesme rozlišujeme

Y a Z sa vyskytujuacute len

v greacuteckych slovaacutech

Reštituovanaacute vyacuteslovnosť

V polovici 20 storočia vznikla

snaha zjednotiť latinskuacute

vyacuteslovnosť na zaacuteklade

predpokladaneacuteho stavu

v klasickej dobe V mnohyacutech

krajinaacutech tuacuteto tzv reštituovanuacute

čiže obnovenuacute vyacuteslovnosť

prijali Dvojhlaacutesky ae oe

vyslovujeme [aacutee] [oacute

e] saepe

[saacuteepe] poena [poacuteena] ndash obe

slovaacute suacute dvojslabičneacute Greacutecke

piacutesmeno y sa vyslovuje uuml

Piacutesmeno c znie ako k všade teda

aj pred e a i Spojenie ti

vyslovujeme ako ti aj pred

nasledujuacutecou samohlaacuteskou

amīcitia [amiacutekitia] Znak v

označuje zvuk anglickeacuteho w

Piacutesmeno h sa nečiacuteta alebo znie

len veľmi slabo

22

qu sa vyslovuje ako kv aqua (akva) voda

rh sa vyslovuje ako r rhētor (reacutetor) rečniacutek učiteľ rečniacutectva

s sa medzi vokaacutelmi a spravidla medzi vokaacutelom a konsonantmi m n l vyslovuje ako z

rōsa (roza) ruža mensis (meacutenzis) mesiac pulsus (pulzus) zahnanyacute

ti vyslovujeme pred vokaacutelom alebo pred ae ako ci grātia (graacutecija) vďaka dīvitiae

(dyacutevicijeacute) bohatstvo ALE po s t x tiež ak maacute priacutezvuk a v greacuteckych slovaacutech

vyslovujeme ako ty bestia (bestya) zviera mixtiō (mixtyoacute) zmiešanina tōtīus (toacutetyacuteus)

celeacuteho Miltiadēs (Miltyadeacutes) Miltiadeacutes greacutecky štaacutetnik

123 Kvantita slabiacutek

V latinčine rozlišujeme nielen kraacutetke a dlheacute vokaacutely ale aj kraacutetke a dlheacute slabiky

Slabika je kraacutetka vtedy keď obsahuje kraacutetky vokaacutel po ktorom nasleduje iba jednoduchyacute

konsonant populus ľud Ak však za kraacutetkym vokaacutelom nasledujuacute aspoň dva konsonanty

slabika je dlhaacute

Latinskeacute slabiky suacute teda dlheacute 1 prirodzene keď obsahujuacute dlhyacute vokaacutel alebo diftong

nātūra priacuteroda aurum zlato 2 poziacuteciou keď po kraacutetkej slabike nasleduje skupina aspoň

dvoch konsonantov modestia skromnosť Rimania ciacutetili oba druhy slabiacutek celkom prirodzene

ako dlheacute Treba však poznamenať že kombinaacutecia jedneacuteho z konsonantov p b t d c g na

prvom a l alebo r na druhom mieste konsonantickej skupiny nemaacute na dĺžku slabiky vplyv

slabika s kraacutetkym vokaacutelom ostaacuteva kraacutetka (integra ndash druhaacute slabika je kraacutetka i keď pre

baacutesnikov nie vždy)

Tento dvojityacute typ kvantity je rozhodujuacuteci pre miesto slovneacuteho priacutezvuku

124 Priacutezvuk latinskyacutech slov

Latinskeacute slovaacute sa skladajuacute z priacutezvučnyacutech a nepriacutezvučnyacutech slabiacutek Priacutezvuk sa v piacutesme

neoznačuje Jednoslabičneacute slovaacute (okrem predložiek a spojok) majuacute priacutezvuk vždy

Dvojslabičneacute slovaacute majuacute priacutezvuk na predposlednej slabike Troj- a viacslabičneacute slovaacute majuacute

priacutezvuk

1 na predposlednej slabike ak je taacuteto dlhaacute laudāmus honestus

2 na tretej slabike od konca ak je predposlednaacute slabika kraacutetka fēmina lēgimus

23

Znamenaacute to že priacutezvuk sa mocircže (na rozdiel od slovenčiny) v jednotlivyacutech tvaroch jedneacuteho

slova pohybovať napr amor ndash amōrem (laacuteska) tenebrae ndash tenebrārum (temnota) repetere ndash

repetō ndash repetāmus (opakovať)

125 Odraz klasickyacutech jazykov vo zvukovej straacutenke slovenčiny

Suacutečasťou našej slovnej zaacutesoby je množstvo slov pochaacutedzajuacutecich ešte z antiky

Použiacutevame ich v odbornej ale i bežnej každodennej komunikaacutecii bez toho aby sme si

uvedomili že ich vyacuteslovnosť a pravopis je ovplyvnenyacute klasickyacutemi jazykmi a nie vždy

zodpovedaacute slovenskeacutemu jazykoveacutemu uacutezu

Slovenčina patriacute k tzv zaacutepadoslovanskyacutem jazykom do ktoryacutech mnoheacute slovaacute antickeacuteho

pocircvodu neprenikli na rozdiel od vyacutechodoslovanskyacutech

jazykov priamo z greacutečtiny ale prostredniacutectvom

latinčiny ktoraacute zachovala pocircvodnuacute klasickuacute greacutecku

vyacuteslovnosť i pravopis tyacutechto slov Vo

vyacutechodoslovanskyacutech jazykoch sa prejavuje vyacuteslovnosť

greacuteckych hlaacutesok z 9 ndash 10 stor (obdobie vzniku

cyriliky z greacuteckej alfabety) ktoraacute bola v niektoryacutech

priacutepadoch odlišnaacute ako v obdobiacute klasickej ioacutensko-

attickej greacutečtiny Napriacuteklad litera Β β (beacuteta b)

označovala v byzantskej greacutečtine hlaacutesku v vokaacutel Η η

(eacuteta eacute) sa vyslovoval ako i litera Θ θ (theacuteta th) sa

vyslovovala ako f Z pocircvodneacuteho greacuteckeho Βαβυλών (Babyloacuten) maacuteme preto dnes v ruštine

Вавилόн (Vaviloacuten) ale v slovenčine Babylon z greacuteckeho ῥήτώρ (rheacutetoacuter) ruskeacute рuacuteтор (riacutetor)

a slovenskeacute reacutetor z greacuteckeho καθέδρα (kathedra) ruskeacute кaacuteфедра (kaacutefedra) a slovenskeacute

katedra

Pri slovaacutech ktoreacute obsahujuacute diftong je situaacutecia zložitejšia Starogreacutecky diftong αι (ai

v byzantskej vyacuteslovnosti e) sa vo vlastnyacutech menaacutech spravidla zachovaacuteva napr Aischylos

(Αἰσχύλος) Aiolos (Αἴολος) ale Etioacutepia (Αἰθιοπία) v apelatiacutevach však nachaacutedzame eeacute cez

latinskyacute diftong ae (e) napr gr σφαῖρα (sfaira) gt lat sphaera slovenskeacute sfeacutera gr αἵρεσις

(hairesis) gt lat haeresis slovenskeacute hereacuteza

V priacutepadoch korelaacutecie tvrdostimaumlkkosti (dď tť nň) pri viac menej zdomaacutecnenyacutech

slovaacutech nie je vyacuteslovnosť slov pochaacutedzajuacutecich z klasickyacutech jazykov ovplyvnenaacute slovenskyacutemi

Vyacutechodoslovanskeacute naacuterody ndash Rusi Ukrajinci Bielorusi

Zaacutepadoslovanskeacute naacuterody ndash Poliaci Ćesi Slovaacuteci Lužickiacute Srbi

Juhoslovanskeacute naacuterody ndash Bulhari Macedoacutenci Srbi Čiernohorci Slovinci Chorvaacuteti

24

pravidlami diktaacutetor disk titul kritika panika nivelaacutecia atď V slovenčine sa odraacuteža aj

dvojakaacute vyacuteslovnosť latinskeacuteho c (ako k alebo c) Vo vlastnyacutech menaacutech sa pritom zvykne

zachovaacutevať aj pocircvodnyacute latinskyacute pravopis (Cato Claudius) Všeobecneacute menaacute sa piacutešu domaacutecim

pravopisom (kauza kultuacutera klasika)

126 Vyacuterazy antickeacuteho pocircvodu v slovnej

zaacutesobe slovenčiny

Z najstaršej doby preberajuacute zaacutepadoslovanskeacute

jazyky (a teda aj slovenčina) obzvlaacutešť latinskeacute slovaacute

suacutevisiace s naacuteboženskou a cirkevnou tradiacuteciou napr

klaacuteštor (lt claustrum od claudo = uzatvaacuteram) kostol (lt

castellum) pašie (lt passiō = utrpenie)

Neskocircr prenikajuacute do slovanskyacutech jazykov

rocircznymi cestami opaumlť prevažne z latinčiny ale

prostredniacutectvom nemeckeacuteho alebo romaacutenskeho

prostredia mnoheacute ďalšie slovaacute latinskeacuteho priacutep

latinsko-greacuteckeho pocircvodu napr škola (lt lat schōla lt

gr σχολή) komnata (lt lat caminata = miestnosť

s ohniskom gr κάμινος pec ohnisko) kalamaacuter (lt lat

calamarium lt calamus = trstina) skriňa (lt lat

scrinium = puzdro skriňa)

Najviac slov s latinskyacutemi a greacuteckymi koreňmi

sa dostalo do slovanskyacutech jazykov pod vplyvom

zaacutepadoeuroacutepskych jazykov najmauml od 16 storočia

a mnoheacute z nich fungujuacute dodnes ako internacionalizmy

Najčastejšiacutem zdrojom vyacutepožičiek bola francuacutezština

v ktorej pramenia vyacuterazy z oblasti politiky

diplomacie umenia moacutedy stravovania napr republika (lt lat rēs pūblica = vec verejnaacute)

kandidaacutet (lt lat candidus = biely čistyacute nepoškvrnenyacute) moacuteda (lt lat modus = spocircsob) menu

(lt lat minūtus lt minuere = zmenšenyacute počet jedaacutel)

V starovekom Riacuteme bolo

potrebneacute pri uchaacutedzaniacute sa o uacuterad

podať prihlaacutešku V priacutepade ak

bola prihlaacuteška uchaacutedzača

praacutevoplatnaacute nosil na verejnosti

bielu toacutegu (toga candida) Takto

mohla aj verejnosť veľmi

jednoducho kontrolovať jeho

spraacutevanie sa Uchaacutedzač

oblečenyacute do bielej toacutegy =

candidatus

25

V ekonomickej a komerčnej sfeacutere nachaacutedzame rad vyacuterazov talianskeho pocircvodu napr

brutto (lt lat brutus = hrubyacute) manko (lt lat mancus = kusyacute neuacuteplnyacute) inkaso (tal sloveso

incassare dať peniaze do pokladne tal cassa lt lat capsa = puzdro skrinka)

Z angličtiny pochaacutedzajuacute vyacuterazy pre oblasť techniky tradičnej i suacutečasnej V tomto

priacutepade možno hovoriť o skrytyacutech latinizmoch napr procesor (lt lat prōcedō = pokračujem)

enter (lt lat intrō = vstupujem) manažeacuter (angl to manage z tal maneggiare lt z lat manū

agō = konaacutem tvoriacutem rukou)

Na prevažne latinskom zaacuteklade je vytvorenaacute lingvistickaacute terminoloacutegia a na kombinaacutecii

greacuteckych a latinskyacutech prvkov je zas založeneacute umelo vytvoreneacute pomenovanie jednotiek

metrickej suacutestavy napr meter (lt gr μέτρον = miera) gram (lt gr γράμμα = zaacuteznam) deka- (lt

gr δέκα = 10) hekto- (lt gr ἑκατόν = 100) kilo- (lt gr χίλιοι = 1000) deci- (lt lat decem =

10) centi- (lt lat centum = 100) mili- (lt lat mille = 1000)

26

13 Mennaacute a slovesnaacute flexia v latinčine

131 Mennaacute flexia

Podstatneacute menaacute (nōmina substantīva) suacute zaacutekladnyacutem slovnyacutem druhom a v raacutemci

slovnej zaacutesoby tvoria najpočetnejšiu skupinu S tyacutem ako sa menia a rozširujuacute ľudskeacute

vedomosti a skuacutesenosti meniacute sa i slovnaacute zaacutesoba nevyhnutnaacute na zachytenie mimojazykoveacuteho

sveta V uacutelohe substantiacutev mocircžu v latinčine vystupovať aj slovaacute ktoreacute pocircvodne nie suacute

substantiacutevami V takyacutechto priacutepadoch hovoriacuteme o substantivizaacutecii napr suprēmum valē

(poslednyacute pozdrav valē = imperatiacutev buď zdravyacute)

Substantiacuteva pomenuacutevajuacute samostatneacute pojmy veciacute (substanciiacute) v raacutemci gramatickyacutech

kategoacuteriiacute rodu čiacutesla a paacutedu

Rod substantiacutev klasickej latinčiny je určenyacute buď ich vyacuteznamom (prirodzenyacute rod) alebo

koncovkou (gramatickyacute rod) Menaacute osocircb a zvierat majuacute prevažne prirodzenyacute rod (mužskyacute

alebo ženskyacute) menaacute veciacute mužskyacute ženskyacute alebo strednyacute rod V latinčine však existujuacute i

viacrodoveacute substantiacuteva (commūnia) ktoreacute označujuacute jednyacutem slovom mužskyacute aj ženskyacute rod

(napr cīvis m občan f občianka sacerdōs m kňaz f kňažka) V ľudovej latinčine sa

rozlišovanie maskuliacuten a feminiacuten zachovalo neutrum však zaniklo a substantiacuteva patriace

k tejto rodovej triede sa stali maskuliacutenami alebo feminiacutenami Menaacute naacuterodov mužskyacutech

bytostiacute vetrov a mesiacov suacute v latinčine vždy maskuliacutena menaacute riek suacute vaumlčšinou maskuliacutena

menaacute ženskyacutech bytostiacute stromov krajiacuten ostrovov a miest feminiacutena

Kategoacuteria čiacutesla poukazuje na počet substanciiacute V latinčine sa prejavuje len singulaacuterom

alebo pluraacutelom Singulaacuter však neznamenaacute že pomenovanaacute vec alebo jav pozostaacuteva

nevyhnutne len z jedneacuteho člena mocircže označovať i skupinu totožnyacutech alebo rovnako

charakterizovanyacutech osocircb či veciacute Podobne aj pluraacutel

nemusiacute označovať mnohosť Tak ako v slovenčine

existujuacute aj v latinčine slovaacute ktoreacute majuacute len singulaacuter

(napr slovenskeacute liacutestie latinskeacute plebs = ľud) alebo

naopak len pluraacutel (napr slovenskeacute nožnice latinskeacute

castra = vojenskyacute taacutebor) alebo majuacute v singulaacuteri

a pluraacuteli rocirczny vyacuteznam napr latinskeacute littera (sg) =

piacutesmeno litterae (pl) = list

Kategoacuteria paacutedu naznačuje syntaktickeacute funkcie

(vetneacute vzťahy) substantiacutev Latinčina maacute šesť paacutedov

Latinskeacute pluralia tantum

(substantiacuteva majuacutece len pluraacutel

pomnožneacute substantiacuteva) typu

nuptiae (svadba) feriae

(sviatky slaacutevnosti) epulae

(hostina hody) suacute typologicky

bliacutezke slovenskyacutem naacutezvom

rocircznych rodinnyacutech a inyacutech

slaacutevnostiacute ako suacute napr

narodeniny krstiny meniny

hody a i

27

Prvyacute paacuted nazyacutevali Rimania cāsūs nominatīvus (paacuted ktoryacute pomenuacuteva nomināre = nazyacutevať)

Druhyacute paacuted mal viacero naacutezvov (c patrius = otcovskyacute pretože udaacuteval pocircvod ndash čiacute syn alebo

dceacutera c possessīvus pretože ukazoval komu čo patriacute ndash čia vec c generalis pretože bol

vyacutechodiskom pre tvorbu ďalšiacutech tvarov od ich zaacutekladu ndash corpus corpor-is c qualitātis

pretože udaacuteval vlastnosť niečoho c partitīvus pretože udaacuteval celok z ktoreacuteho sa uvaacutedza

nejakaacute časť) Zo všetkyacutech naacutezvov sa ujal naacutezov genitīvus (rodinnyacute) Tretiacutem paacutedom sa

vyjadroval predovšetkyacutem vyacuteznam daacutevania a bol preto nazyacutevanyacute casus datīvus (dare = daacutevať)

Štvrtyacute paacuted nazyacutevali Greacuteci πτῶσις αἰτιατική (ptoacutesis aitiatikeacute = priacutečinnyacute paacuted) Riacutemski gramatici

sa mylne domnievali že je tento termiacuten vytvorenyacute od slovesa αἰτιᾶσθαι (aitiasthai =

obviňovať) a preto paacuted nazvali accūsatīvus (obviňovaciacute accūsāre = obviňovať) Piaty paacuted

nazyacutevali v Riacuteme cāsūs vocatīvus (volaciacute vocāre = volať) Vokatiacutev nie je pravyacutem paacutedom stojiacute

gramaticky mimo vety Zvlaacuteštny tvar pre vokatiacutev existuje v latinčine len v singulaacuteri o-

deklinaacutecie (2 deklinaacutecia) V ostatnyacutech priacutepadoch sa pri osloveniacute použiacuteva nominatiacutev

Spomenutyacutech paumlť paacutedov maacute latinčina so slovenčinou spoločnyacutech navyše maacute ešte ablatiacutev (paacuted

odlukovyacute) ktoryacute zodpovedaacute tak slovenskeacutemu lokaacutelu ako aj inštrumentaacutelu

Latinskeacute substantiacuteva sa rovnako ako slovenskeacute

skloňujuacute V latinčine existuje paumlť typov skloňovania

ktoreacute v podstate na rozdiel od slovenčiny nemajuacute

nijakyacute vzťah ku gramatickeacutemu rodu substantiacutev Každeacute

latinskeacute substantiacutevum sa daacute jednoznačne zaradiť do

jedneacuteho z piatich typov skloňovania do jednej

z deklinaacuteciiacute (dēclinātiō) Skloňovanie sa v latinčine

realizuje podobne ako v slovenčine pripaacutejaniacutem

paacutedovyacutech koncoviek ku kmeňu Aby sme mohli

substantiacuteva skloňovať musiacuteme poznať genitiacutev

singulaacuteru (umožňuje zaradenie substantiacuteva do jednej

z piatich deklinaacuteciiacute) a kmeň slova pretože k nemu sa

pripaacutejajuacute koncovky jednotlivyacutech paacutedov (kmeň

dostaneme po odtrhnutiacute koncovky genitiacutevu singulaacuteru

resp pluraacutelu -(r)um) Nominatiacutev singulaacuteru prezraacutedza

spoľahlivo deklinaacuteciu do ktorej substantiacutevum patriacute

len v menšine priacutepadov Pocircvodnyacute slovnyacute zaacuteklad bol

totiž v nominatiacuteve často rocircznymi jazykovyacutemi procesmi

1 deklinaacutecia

femina feminae f = žena

poēta poētae m = baacutesnik

2 deklinaacutecia

servus servī m = otrok

puer puerī m = chlapec

ager agrī m = pole

laurus laurī f = vavriacuten

verbum verbī n = slovo

3 deklinaacutecia

victor victōris m = viacuteťaz

nomen nominis n = meno

oratiō oratiōnis f = reč

mare maris n = more

caput capitis n = hlava

4 deklinaacutecia

exercitus exercitūs m = vojsko

manus manūs f = ruka

cornū cornūs n = roh paroh

5 deklinaacutecia

diēs diēī mf = deň

rēs reī f = vec

28

podstatne zmenenyacute V genitiacuteve singulaacuteru ale ostal naproti tomu zjavnyacute napr iter (N sg)

itineris (G sg) = cesta Od kmeňa substantiacutev sa tvoria aj odvodeniny napr lex legis (zaacutekon)

ndash legaacutelny nox noctis (noc) ndash nocturno genus generis (rod) ndash generaacutecia mens mentis

(myseľ) ndash mentaacutelny facultās facultātis (možnosť) ndash fakultatiacutevny

Koncovka genitiacutevu singulaacuteru sa uvaacutedza v každom slovniacuteku za nominatiacutevom

substantiacuteva Substantiacuteva 1 deklinaacutecie majuacute v G sg koncovku -ae substantiacuteva 2 deklinaacutecie

koncovku -ī substantiacuteva 3 deklinaacutecie koncovku -is substantiacuteva 4 deklinaacutecie -ūs a napokon

substantiacuteva 5 deklinaacutecie koncovku -ēī-eī

Pre všetky deklinaacutecie platia nasledujuacutece formaacutelne pravidlaacute

1 neutraacute majuacute bez vyacutenimky tvar akuzatiacutevu singulaacuteru totožnyacute s nominatiacutevom singulaacuteru

2 všetky neutraacute majuacute v nominatiacuteve a v akuzatiacuteve pluraacutelu koncovku -a

3 vo všetkyacutech deklinaacuteciaacutech znie ablatiacutev pluraacutelu rovnako ako datiacutev pluraacutelu

132 Vzťah latinčiny k morfoloacutegii a tvorbe slov slovenskeacuteho jazyka

Pokiaľ ide o morfologickeacute javy mocircžeme vzťah latinčiny (greacutečtiny) k slovenčine

sledovať predovšetkyacutem na lexikaacutelnych jednotkaacutech latinsko-greacuteckeho pocircvodu Slovenčina

tvoriacute pri zaraďovaniacute substantiacutevnych latinizmov do

deklinačneacuteho systeacutemu tvary zvaumlčša (nie však celkom

docircsledne) od latinskeacuteho zaacutekladu napr pri maskuliacutenach

na -us -ius realizm-us realizm-u egoizm-us egoizm-

u exit-us exit-u logaritm-us logaritm-u laps-us

laps-u August-us August-a Vergili-us Vergil-ia a i

Naproti tomu mnoheacute podobneacute substantiacuteva

ktoreacute suacute siacutece utvoreneacute od latinskyacutech slovnyacutech

zaacutekladov ale pri ktoryacutech koncoveacute -us nie je

nominatiacutevnou koncovkou lež suacutečasťou kmeňa alebo

širšej koncovky a tiež substantiacuteva cudzieho (nie

latinskeacuteho) pocircvodu sa skloňujuacute s ponechaniacutem -us vo

všetkyacutech paacutedoch Do tejto skupiny patria napr vyacuterazy

autobus omnibus reacutebus bambus kaktus luxus a i

Radia sa sem aj niektoreacute slovaacute latinskeacuteho

pocircvodu pri ktoryacutech je siacutece -us nominatiacutevnou

Omnibus ndash dopravnyacute

prostriedok ktoryacute vznikol

v roku 1825 vo Francuacutezsku Bol

použiacutevanyacute ako dostavniacutekovaacute

doprava na trati Nantes ndash

Richebourg

Voiture omnibus = voz pre

všetkyacutech všetkyacutem skraacuteteneacute na

omnibus a neskocircr na bus

lat omnis = všetok (omnibus =

D pl všetkyacutem)

29

koncovkou ale ktoreacute nadobudli inyacute vyacuteznam akyacute mali

v latinčine takže v ich štylistickom použiacutevaniacute nastal

posun a tyacutem sa stratila aj kontinuita s pocircvodnyacutem

skloňovaniacutem Takyacutemi suacute napr vyacuterazy cirkus cirkusu

humus humusu funus funusu (ale funebraacutek ndash tvar

odvodenyacute od slovneacuteho zaacutekladu funus funebris m) a i

Rešpektovanie latinskeacuteho deklinačneacuteho systeacutemu

je v protiklade k princiacutepu nemennosti zaacutekladnej

morfeacutemovej skladby slova ktoryacute je vlastnyacute napr ruštine Taacute skloňovanie substantiacutev

zdomaacutecňuje a to buď tak že zachovaacuteva pocircvodnuacute latinskuacute koncovku nominatiacutevu v celom

skloňovaniacute napr казус -уса (kaacutezus kaacutezusa) alebo ju celkom vypuacutešťa napr Юлий -ия

(Julij Julija) Princiacutep morfeacutemovej nemennosti prenikaacute pod vplyvom hovoroveacuteho uacutezu aj do

slovenčiny napr viacuterus viacuteru aj viacuterusu

Vzťah latinskyacutech a slovenskyacutech substantiacutev možno do istej miery sledovať aj v

ich rodovej charakteristike Slovenčina veľmi často zachovaacuteva pri slovaacutech pochaacutedzajuacutecich

z latinčiny ich pocircvodnyacute rod napr doctor ndash doktor (muž rod) professor ndash profesor (muž rod)

auctoritās ndash autorita (žen rod) facultās ndash fakulta (žen rod) praesidium ndash preziacutedium (str

rod) laboratorium ndash laboratoacuterium (str rod) Rod si teda udržali latinskeacute maskuliacutena na -or

neutraacute na -um-ium a feminiacutena na -tās Latinskeacute feminiacutena so sufixom -tiō-siō majuacute

v slovenčine zakončenie -cia-zia napr resolutiō ndash rezoluacutecia imitatiō ndash imitaacutecia corruptiō ndash

korupcia invasiō ndash invaacutezia a i

133 Slovesnaacute flexia

Slovesaacute (verba) suacute zaacutekladnyacutem slovnyacutem druhom pomenuacutevajuacutecim procesuaacutelne priacuteznaky

substanciiacute Všetky tvary latinskeacuteho slovesa sa rozdeľujuacute podľa gramatickeacuteho rodu na určiteacute

a neurčiteacute slovesneacute tvary Určiteacute slovesneacute tvary suacute tie ktoreacute označujuacute všetky gramatickeacute

vyacuteznamy najmauml osobu a čiacuteslo Neurčiteacute slovesneacute tvary neoznačujuacute osobu a čiacuteslo

Slovesnaacute flexia či časovanie (coniugātiō) sa v latinčine vyznačuje schopnosťou

vyjadrovať slovesnyacute rod čas spocircsob osobu a čiacuteslo

Rod (genus) latinskyacutech slovies je dvojakyacute činnyacute (g āctīvum) a trpnyacute (g passīvum)

V latinčine podobne ako v slovenčine deliacuteme slovesaacute v aktiacuteve na predmetoveacute

a bezpredmetoveacute pričom sa predmetoveacute členia ďalej na prechodneacute (trānsītīva) a neprechodneacute

Pri preklade je tiež nevyhnutneacute

nezabuacutedať na fakt že latinskyacute

svet nie je identickyacute s tyacutem našiacutem

a aj zdanlivo rovnakeacute veci mocircžu

mať inyacute obsah (napr dom voz

lampa vojak sloboda a pod)

30

(intrānsītīva) Prechodneacute slovesaacute majuacute predmet v prostom akuzatiacuteve neprechodneacute slovesaacute

v inom prostom paacutede alebo v predložkovom paacutede Uacuteplneacute pasiacutevum vytvaacuterajuacute len prechodneacute

slovesaacute Pri neprechodnyacutech slovesaacutech sa použiacuteva pasiacutevum iba v 3 os sg (pugnātur = bojuje

sa) Latinskeacute pasiacutevum maacuteva často zvratnyacute (reflexiacutevny) vyacuteznam (lavor = umyacutevam sa)

Latinskyacute jazyk rozlišuje šesť časov ndash jeden priacutetomnyacute (tempus praesēns) tri minuleacute (t

imperfectum t perfectum t plūsquamperfectum) a dva buduacutece (t futūrum prīmum t futūrum

exāctum)

Slovesneacute spocircsoby suacute v latinčine tri (tzv

osobneacute) oznamovaciacute (modus indicātīvus) rozkazovaciacute

(m imperātīvus) a spojovaciacute (m coniūnctīvus)

Indikatiacutev predstavuje proces vyjadrenyacute slovesom ako

skutočnyacute konjunktiacutev ako takyacute ktoryacute hovoriaci alebo

autor predpokladaacute a imperatiacutev označuje snahu

hovoriaceho alebo autora ovplyvniť spraacutevanie

adresaacuteta

Okrem troch osobnyacutech maacute latinčina aj paumlť

neosobnyacutech spocircsobov ktoreacute neoznačujuacute ani osobu ani

čas Ide o menneacute tvary Infinitiacutev je slovesneacute

substantiacutevum ktoreacute maacute menneacute i slovesneacute vlastnosti

Ako meno je neutrom singulaacuteru ako sloveso vyjadruje

rod aktiacutevny alebo pasiacutevny Nevyjadruje čas ako takyacute

ale len časovyacute vzťah (tvoriacute sa infinitiacutev preacutezenta

perfekta a futuacutera) Supiacutenum je slovesneacute substantiacutevum

ktoreacute maacute len dva paacutedy Supiacutenum na -um (akuzatiacutev) maacute

funkciu priacuteslovkoveacuteho určenia smeru uacutečelu pri

slovesaacutech pohybu a supiacutenum na -u (ablatiacutev) ktoreacute maacute

funkciu priacuteslovkoveacuteho určenia obmedzenia (naznačuje

že tvrdenie neplatiacute všeobecne ale len v určitom

zmysle) pri niektoryacutech adjektiacutevach Gerundium

(slovesneacute substantiacutevum na -nd) je v podstate

skloňovanyacute infinitiacutev preacutezenta zvaumlčša aktiacuteva Maacute len

štyri paacutedy (genitiacutev datiacutev akuzatiacutev ablatiacutev)

Gerundiacutevum (slovesneacute adjektiacutevum na -nd) maacute pasiacutevny

Legenda

lat legere = čiacutetať gerundiacutevum

legendum = niečo maacute musiacute byť

čiacutetaneacute (legenda = tvar pluraacutelu)

1 rozpraacutevanie nepodloženeacute

skutočnosťou o nejakej

osobnosti či udalosti pocircvodne

rozpraacutevanie o živote svaumltyacutech

ktoreacute bolo treba čiacutetať v určityacutech

dňoch

Legenda o sv Jurajovi

2 vysvetlivky na mape skratky

značky na mape treba čiacutetať ako

suacute vysvetleneacute

3 veľmi znaacutema osobnosť

31

vyacuteznam ku ktoreacutemu sa pripaacuteja modaacutelny vyacuteznam

nutnosti alebo možnosti Particiacutepium je adjektiacutevum

odvodeneacute od slovesa V texte zastupujuacute particiacutepiaacute

v najjednoduchšom priacutepade uacutelohu adjektiacutev (napr

mulier amans = milujuacuteca žena videō virum

territum = vidiacutem vydeseneacuteho muža) častejšie však

plnia ineacute uacutelohy V spojeniacute so substantiacutevom alebo

zaacutemenom sa často použiacutevajuacute tam kde by sme

v slovenčine použili vedľajšiu vetu a v tzv vaumlzbe

ablatiacutevu absoluacutetneho sa použiacuteva dokonca na uacuterovni

samostatnej vety Latinčina rozlišuje dve aktiacutevne

(part preacutezenta a futuacutera) a jedno pasiacutevne particiacutepium

(part perfekta) Particiacutepia sa skloňujuacute

V slovesnej flexii sa rozlišujuacute tri osoby

(personae) 1 2 3 a čiacuteslo (numerus) je dvojakeacute

jednotneacute (n singulāris) a množneacute (n plūrālis)

Každeacute latinskeacute sloveso je v slovniacutekoch

uvaacutedzaneacute nasledovne legō ere lēgī lēctum (=

zbierať zhromažďovať čiacutetať) pričom na

odvodzovanie tyacutechto štyroch tvarov neexistuje

žiadne pravidlo

legō = 1 os sg indikatiacutevu preacutezenta aktiacuteva (čiacutetam)

legere = infinitiacutev preacutezenta aktiacuteva (čiacutetať)

v kombinaacutecii s 1 osobou sa podľa neho daacute pri

každom slovese rozoznať do ktorej zo štyroch

slovesnyacutech tried (konjugaacuteciiacute) patriacute

1 os sg a infinitiacutev preacutezenta aktiacuteva reprezentujuacute tzv preacutezentovyacute kmeň z ktoreacuteho sa

tvoria mnoheacute slovesneacute tvary s priacutetomnyacutem minulyacutem i buduacutecim vyacuteznamom

lēgī = 1 os sg ind perfekta aktiacuteva (prečiacutetal som) tento tvar reprezentuje tzv perfektovyacute

kmeň z ktoreacuteho vychaacutedzajuacute mnoheacute latinskeacute slovesneacute tvary ktoreacute suacute zvaumlčša charakterizovaneacute

dokonavyacutem vyacuteznamom

lēctum = tzv supiacutenum maacutelo použiacutevanyacute tvar avšak docircležityacute pretože sa od neho odvodzujuacute

ďalšie slovesneacute tvary reprezentuje tzv supiacutenovyacute kmeň

Kmeň particiacutepia preacutezenta aktiacuteva

(zjavnyacute v genitiacuteve sg laudans

laudantis videns videntis) je

v slovenčine viditeľnyacute v koncovke

mnohyacutech slov napr praesidens

praesidentis (predsedajuacuteci) ndash

prezident abstinens abstinentis

(zdržiavajuacuteci sa) ndash abstinent

patiens patientis (trpiaci) ndash

pacient

Od particiacutepia preacutezenta aktiacuteva suacute

odvodeneacute aj feminiacutena ako napr

tolerans tolerantis (znaacutešajuacuteci) ndash

tolerancia distans distantis

(vzdialenyacute) ndash dištancia a i

V slovesnyacutech tvaroch odvodenyacutech

od preacutezentoveacuteho kmeňa majuacute

všetky slovesaacute rovnakeacute osobneacute

koncovky (označujuacute čiacuteslo

a zaacuteroveň aj osobu)

aktiacutevum

-ōm -s -t -mus -tis -nt

pasiacutevum

-(o)r -ris -tur -mur -minī -ntur

Koncovky zostaacutevajuacute vo všetkyacutech

tvaroch preacutezentoveacuteho kmeňa

konštantneacute i keď sa hlaacutesky pred

koncovkou menia a vyjadrujuacute tak

čas a spocircsob Napriacuteklad legimus =

čiacutetame legēmus = budeme čiacutetať

legēbāmus = čiacutetali sme legāmus =

nech čiacutetame legerēmus = čiacutetali by

sme

32

Ako od kmeňa substantiacutev aj od slovesnyacutech

kmeňov je možneacute tvoriť odvodeniny nie zriedkavo

aj z dvoch rozdielnych kmeňov toho isteacuteho slovesa

napr dirigo dirigere direxi directum (riadiť) ndash

dirigent direktor redigo redigere redegi

redactum (privaacutedzať spaumlť uviesť do stavu) ndash

redigovať redaktor moveo movere movi motum

(hyacutebať dojiacutemať) ndash movityacute motiacutev

Pod kmeňom rozumieme zaacutekladnuacute časť

slovesa v jednotlivyacutech časoch ktoraacute nesie jeho

vyacuteznam Ku kmeňu sa pripaacutejajuacute prefixy (predpony)

a sufixy (priacutepony) Podľa preacutezentoveacuteho slovesneacuteho

kmeňa rozdeľujeme latinskeacute slovesaacute do štyroch

slovesnyacutech tried konjugaacuteciiacute Pri rozdeleniacute hraacute rozhodujuacutecu uacutelohu samohlaacuteska ktoraacute sa pri

určityacutech slovesaacutech objavuje pred koncovkami

Latinskeacute konjugaacutecie

1 konj maacute v preacutezente pred

koncovkou vokaacutel āa vzor laudāre

2 konj sa pred koncovkou

vyznačuje vokaacutelom ēe vzor

monēre

3 konj je nepravidelnaacute pred

koncovkou sa striedajuacute vokaacutely

ieu vzor legere

4 konj maacute pred koncovkou vždy

īi vzor audīre

33

14 Predložky a predpony

Predložky sa vyskytujuacute jednak v spojeniach s paacutedovyacutemi formami mien jednak

v spojeniach so slovesami S paacutedmi mien (s vyacutenimkou nominatiacutevu a vokatiacutevu) vyjadrujuacute

rocirczne adverbiaacutelne vzťahy (miesto čas spocircsob priacutečina) Všetky predložky boli pocircvodne

adverbiaacute Pridaacutevali sa k menu v určitom paacutede na presnejšie vyjadrenie vzťahu alebo k slovesu

na bližšie určenie deja Vyacutevoj tyacutechto adverbiiacute šiel

dvojakyacutem smerom Buď sa tesnejšie spojili s menom

a stali sa predložkami alebo sa tesnejšie primkli k

slovesu a vznikli zloženeacute slovesaacute s predponami

Z historickeacuteho hľadiska rozdeľujeme predložky

na prvotneacute a druhotneacute Kyacutem v greacutečtine prvotneacute staršie

predložky funkciu adverbia stratili u druhotnyacutech

mladšiacutech byacuteva zachovanaacute Zo synchroacutenneho hľadiska

je medzi nimi docircležityacute rozdiel v tom že prvotneacute

predložky fungujuacute aj ako slovesneacute predpony druhotneacute

nie Niektoreacute latinskeacute predložky sa ako adverbiaacute

použiacutevajuacute aj v klasickej latinčine (post contra ante

intra infra supra circa atď)

Predložky vyjadrovali najprv priestorovyacute

vzťah Toto poniacutemanie ľahko prechaacutedzalo i na

vyjadrenie času Neskocircr sa začali použiacutevať aj na

vyjadrenie priacutečiny spocircsobu a inyacutech okolnostiacute deja

ktoreacute boli tiež chaacutepaneacute priestorovo

V spojeniacute so slovesnyacutemi formami si predložky

pocircvodne uchovaacutevali svoju samostatnosť ndash mohli byť

kladeneacute aj za sloveso priacutepadne byť oddeleneacute od

slovesa inyacutemi slovami Čoskoro sa však začali zrastať

so slovesom a menili sa tak na slovesneacute predpony (praeverbiaacute)

Slovesneacute predpony suacute suacutečasťou odbornyacutech termiacutenov a medzinaacuterodnyacutech slov a ich

poznanie je vyacutehodou či dokonca nevyhnutnosťou

Prvotneacute greacutecke predložky sa

spaacutejajuacute s jednyacutem s dvoma alebo

aj s troma paacutedmi Druhotneacute

predložky sa spaacutejajuacute (takmer)

vždy so substantiacutevom v genitiacuteve

Vaumlčšina latinskyacutech predložiek

sa spaacuteja s akuzatiacutevom

(naznačujuacute smer rozsah a pod)

alebo s ablatiacutevom (naznačujuacute

odluku miesto a pod) Niektoreacute

sa spaacutejajuacute s oboma paacutedmi

V neskorej latinčine sa počet

prvotnyacutech predložiek redukoval

Predložky s podobnyacutem

vyacuteznamom sa zamieňali napr

stieral sa rozdiel medzi de ex

ab Keď už ich vyacuteznamoveacute

odtienky neboli zreteľneacute jedna

predložka zviacuteťazila a nahradila

ostatneacute ndash v romaacutenskych

jazykoch prevlaacutedlo de

Tendencia k explicitnejšiemu

vyjadrovaniu viedla

k použiacutevaniu predložkovyacutech

paacutedov namiesto prostyacutech

V neskorej latinčine sa staacutele viac

použiacutevali predložkoveacute paacutedy až

sa dospelo k analytickeacutemu

stavu ktoryacute je v romaacutenskych

jazykoch

34

lat A AB ndash od

1 predložka

ab ovo (od vajca =) od prvopočiatku

ab origine od začiatku

ab extra zvonku z vonkajšej strany

a priori vopred z prvšieho

a posteriori na zaacuteklade skuacutesenostiacute

a dato odo dňa (vystavenia)

a die odo dňa

2 prefix

absolvent (ab + lat solvere = oslobodiť urobiť nezaacutevislyacutem)

abiturient (ab + lat iturus = hodlajuacuteci iacutesť odiacutesť)

abdikaacutecia (ab + lat dicere = hovoriť)

absencia (ab + lat esse = byť)

lat AD ndash k ku pri do

1 predložka

ad acta (aa) k (vybavenyacutem) spisom

ad rem k veci

ad hoc k tomuto pre tento priacutepad

ad infinitum do nekonečna

ad verbum doslova

ad informandum pre informaacuteciu

ad multos annos na dlheacute roky na zdravie

2 prefix

adaptaacutecia (ad + lat aptus = vhodnyacute spocircsobilyacute)

adverbium (ad + lat verbum = sloveso)

administratiacuteva (ad + lat ministrare = posluhovať)

V slovenčine (ale napr aj

v češtine a poľštine) sa prefix

ad- zmenil na a- (asimilaacutecia

aprobaacutecia a pod) Ineacute jazyky

(ruština nemčina angličtina

francuacutezština) však dodržiavajuacute

zdvojeneacute spoluhlaacutesky (asociaacutecia

ndash rus associacia nem

Assoziation angl association

rarr ad + socius = druh)

Vyacuteznam zdvojenia spoluhlaacutesky odliacutešenie latinskej predpony ad-

(kladnyacute vyacuteznam) od greacuteckej

predpony a- (negatiacutevny

vyacuteznam) asociaacutelny (asociaľnyj

asozial asocial) amoraacutelny

(amoralisch) asymetrickyacute

(asymetrisch) atď

Ak sa pri použitiacute greacuteckej

predpony a- začiacutena zaacuteklad slova

na samohlaacutesku vkladaacute sa za

predponu n a-n-alfabet a-n-

onym (gr onoma = meno) a-n-

algetikum (gr algos = bolesť)

35

pred niektoryacutemi spoluhlaacuteskami sa prefix ad spodobuje

akceleraacutecia (ad + lat celer = ryacutechly)

akumulaacutecia (accumulatio = ad + lat cumulatio = hromadenie)

agresia (aggressio = ad + lat gradi = pristuacutepiť)

lat ANTE ndash pred (skocircr vopred predchaacutedzajuacuteci)

gr ANTI- ndash proti

1 predložka

Hannibal ante portas Hannibal pred braacutenami

(Vyacutekrik zdesenia r 211 pred Kr keď Hannibal

postupoval proti Riacutemu)

2 prefix ante

antedatovať (ante + lat dare = daacutevať)

anteponovať (ante + lat ponere = klaacutesť)

prefix anti

antifašista antimilitarizmus

antipatia (anti + gr pathos = vaacutešeň utrpenie)

antikoncepcia (anti + lat concipere = počať)

antiseptikum (anti + gr seacutepsis = hnitie)

NB ndash v taliančine použiacutevajuacute v niektoryacutech priacutepadoch aj tuacuteto predponu vo vyacutezname pred

(napr antipasta = predjedlo anticamera = predsieň)

gr AUTO- ndash (autos =) saacutem

1 zaacutemeno

Gnoacutethi seauton (Nosce te ipsum) (Thaleacutes) Poznaj saacutem seba

Antoloacutegia

= gr anthos + lat legere

(anthos = kvet legere = zbierať)

rarr bdquozbierka kvetovldquo = zborniacutek

vybranyacutech praacutec

36

2 prefix

autobiografia (auto + gr bios = život grafein = piacutesať)

autogram (auto + gr gramma = piacutesmeno zaacutepis)

autonoacutemia (auto + gr nomos = zaacutekon)

autosugescia (auto + lat suggere = presviedčať prehovaacuterať)

automobil (auto + lat mobilis = pohyblivyacute)

ako skratka slova automobil

autodrom (+ gr dromos = beh pretekaacuterska draacuteha)

autogaraacutež (+ fr garer = dať na vedľajšiu koľaj priviesť do bezpečia)

ako skratka slova automat automatickyacute (gr automatos = saacutem od seba z vlastneacuteho

popudu)

autoblok (+ angl to block = zatarasiť blokovať)

lat BI- TRI- MULTI- ndash (bis =) dvakraacutet (tres =) tri (multus =) mnohyacute

Bis dat qui cito dat Dvakraacutet daacuteva kto ryacutechlo daacuteva

prefix

biatlon (bi + gr athlon = zaacutepas zaacutepolenie)

bicykel (bi + gr kyklos gt lat cyclus = koleso kruh)

bilateraacutelny trilateraacutelny multilateraacutelny (bi tri multi + lat latus -eris = strana bok)

bifokaacutelny (bi + lat focus = ohnisko)

lat DE DI- ndash o od podľa

1 predložka

de facto podľa skutočnosti skutočne

de iure podľa praacuteva praacutevom

de dato (dd) odo dňa vyhotovenia

de die in diem zo dňa na deň

De mortuis nihil nisi bene O mŕtvych nič ak nie dobre (O mŕtvych len dobre)

37

De gustibus non est disputandum O chuti (vkuse) sa nemaacute diskutovať (škriepiť)

(Proti gustu žiaden dišputaacutet)

2 prefix

deskriptiacutevny (de + lat sribo ere scripsi scriptum = piacutesať)

deportovať (de + lat portare = niesť)

deponovať (de + lat ponere = klaacutesť)

dedukovať (de + lat ducere = viesť)

ďalšia vyacuteznamotvornaacute funkcia odstraacutenenie

pocircvodneacuteho zmyslu zaacutekladneacuteho slova

formovať ndash deformovať

centralizovať ndash decentralizovať

v našom pravopise sa niekedy prejavuje ako di-

= vyacuteznam našej predpony roz-

dislokaacutecia (+ lat locus = miesto)

distribuacutecia (+ lat tribuere = udeľovať)

disharmoacutenia (+ gr harmonia = suacutelad suacutezvuk)

dilataacutecia (+ lat latus = širokyacute)

diskvalifikovať (dis + qualis akyacute + facere robiť

= bdquourobiť niekoho nekvalitnyacutemldquo)

gr DI- (latinskeacute bis)

gr DYS- (porucha zoslabnutie nespraacutevnosť)

prefix

dimorfia (di + gr morfeacute = tvar)

diftong (di + gr fthongos = hlas zvuk)

dyslexia (dys + lat legere = čiacutetať)

dysgrafia (dys + gr grafein = piacutesať)

Diplom

z gr diplooacute = zdvojujem

Diploacutema bola docircležitaacute listina

zloženaacute vo dvoje Obyčajneacute

listiny sa nechaacutevali kedysi len

tak nezloženeacute Ak bolo treba

vyjadriť docircležitosť obsahu

listiny (udelenie vyacutesad praacutev

titulu a pod) zložila sa na

dvakraacutet

38

dyslalia (dys + gr lalein = znieť zvučať štebotať)

dyspepsia (dys + gr peptein = traacuteviť)

dysfoacutenia (dys + gr foneacute = zvuk)

lat E EX ndash z od von zvnuacutetra

lat EX- ndash byacutevalyacute niekdajšiacute

1 predložka

vypiť na ex vypiť až do dna

ex officio z uacuteradnej moci uacuteradne

ex parte od jednej zo straacuten

ex nihilo z ničoho

ex libris z kniacuteh (knižnaacute značka)

ex interest bez uacuteroku

ex gratia dobrovoľne

ex post potom dodatočne

ex privata industria zo suacutekromnej

usilovnosti z vlastnej iniciatiacutevy

2 prefix

elokovať (e + lat locus = miesto)

elaboraacutet (e + lat labor = praacuteca)

emisia (e + lat mittere sup missum =

posielať)

erudovanyacute (e + lat rudis = surovyacute hrubyacute)

exhumaacutecia (ex + lat humus = zem)

exportovať (ex + lat portare = nosiť)

extrahovať (ex + lat trahere = ťahať)

exprezident

exmanžel

Deus ex machina (gr theos apo

meacutechaneacutes)

= bdquoboh zo strojaldquo ndash nečakanyacute

zaacutesah ktoryacute rozuzliacute zamotanuacute

situaacuteciu

- najviac ho použiacuteval vo svojich

trageacutediaacutech Euripideacutes

- v hovorovej reči použil toto

spojenie už Soacutekrateacutes

v Platoacutenovom dialoacutegu Kratylos

Ex libris ndash knižnaacute značka

označujuacuteca vlastniacuteka knihy

39

lat EXTRA- ndash zvlaacutešť osobitne oddelene

lat EXTRO- ndash (opak intro =) von

1 predložka

extra ordinem mimo poradia

extra viam mimo cesty

extra vires nad možnosti

2 prefix

extraordinaacuterny (extra + lat ordo ordinis = poriadok)

extravagantnyacute (extra + lat vagari = tuacutelať sa vagabundus = vandrovnyacute tulaacutek)

extrovert (extro + lat vertere = obracať točiť)

extrospektiacutevny (extro + lat spectare = pozerať sa)

gr HYPER ndash nad

prefix

hyperaktivita (hyper + lat ago ere egi actum = konať)

hypereacutemia (hyper + gr haima = krv)

gr HYPO ndash pod

prefix

hypodermickyacute (hypo + gr derma = koža)

hypoteacuteza (hypo + gr thesis = mienka tvrdenie)

gr HIPO ndash (z gr substantiacuteva hippos =) kocircň

prefix

hipodroacutem (hipo + gr dromos = beh)

hipoterapia (hipo + gr therapeuein = liečiť)

Hypochonder

gr chondros = chrupavka

(rebrovaacute)

- pod ňou choriacute často pociťujuacute

bolesti

40

hipoloacutegia (hipo + gr logos = slovo)

lat IN ndash v do na

1 predložka

in camera v byte tajne docircverne

in toto celkom v celosti

in continuo nepretržite suacutevisle

in dorso na chrbte (knihy) vzadu z druhej strany

in facto vskutku skutočne

in futuro v buduacutecnosti

in medias res doprostred veci

In vino veritas (Plinius St) Vo viacutene je pravda

2 prefix

+ adjektiacuteva = zaacutepornyacute zmysel

+ slovesaacute = vyacuteznam predpony do- v- na-

in + l m r = ill- imm- irr-

indiviacuteduum (in + lat dividuus = deliteľnyacute rozdelenyacute)

invalid (in + lat validus = silnyacute mocnyacute zdravyacute)

ilegaacutelny (illegalis in + lat lex = zaacutekon)

imobilnyacute (immobilis in + lat mobilis = pohyblivyacute)

iracionaacutelny (irrationalis in + lat ratio = rozum)

inhalovať (in + lat halare = dyacutechať)

inšpirovať (in + lat spirare = dyacutechať)

importovať (in + lat portare = nosiť)

infarkt (in + lat farcire = pchať infarcire = upchaacutevať)

in flagranti (in + lat flagrare = horieť blčať)

in margine (in + lat margo = okraj)

41

lat INTER ndash medzi

1 predložka

inter alia medzi inyacutemi (okolnosťami vecami)

Inter arma silent Musae Kde rinčia zbrane

mlčia Muacutezy

2 prefix

interpunkcia (inter + lat punctum = bod)

interregnum (lat regnum = kraacuteľovstvo vlaacuteda)

často ako skratka za slovo internacionaacutelny (lat

natio = naacuterod)

interhotel

interlingua

Interviacutezia

lat INTRA- INTRO- ndash dovnuacutetra dnu

prefix

introvert (intro + lat vertere = obracať sa)

introskop (intro + gr skopein = hľadieť pozerať)

introdukcia (intro + lat ducere = viesť)

lat CUM ndash s so spolu s

lat KON- (KO- KOL- KOM- KOR-)

1 predložka

cum laude s pochvalou

magna cum laude veľmi dobre

summa cum laude vyacuteborne

cum suis so svojimi (ľuďmi)

Summa cum laude

Interview

inter + lat videre = vidieť

Internaacutet

lat adjektiacutevum internus =

vnuacutetornyacute domaacuteci (= domov)

42

Cum tacent clamant Keď mlčia kričia

2 prefix

koncentraacutecia (kon + lat centrum = stred)

kondolencia (kon + lat dolere = ciacutetiť bolesť)

korešpondencia (ko + lat respondere = odpovedať)

kolaborant (ko + lat laborare = pracovať)

lat PER ndash skrz cez po v za pomocou

lat PER- ndash per-

1 predložka

per aspera ad astra cez ťažkosti ku hviezdam

per annum ročne na rok

per capita podľa hlaacutev (napr deliť pozostalosť)

per se saacutem sebou samozrejme

per fas et nefas praacutevom i nepraacutevom (skrz dovoleneacute a nedovoleneacute)

per quod čiacutem podľa čoho

per os cez uacutesta uacutestami peroraacutelny (lat os oris = uacutesta)

2 prefix

perforovať (per + lat forare = vŕtať)

permanentnyacute permanentka (per + lat manere = zostaacutevať)

perverznyacute (per + lat vertere sup versum = obracať)

perzekvovať (per + lat sequi = nasledovať)

lat PRE- ndash (z lat predložky prae =) pred vopred

prefix

preferovať (pre + lat ferre = niesť)

prezident (pre + lat sedere = sedieť)

prefix (pre + lat fingere sup fixum = pripevňovať pribiacutejať)

preludium (pre + lat ludus = hra)

43

lat PRO ndash pre pred namiesto

1 predložka

pro tempore predbežne pre tento raz dočasne počas

pro rata pomerne proporcionaacutelne

pro forma pre formu formaacutelne naoko

pro et contra pre a proti

pro nihilo pre nič

pro bono pre dobro blaho

2 prefix (lat) = pre

protekcia (pro + lat tegere sup tectum = kryť

chraacuteniť)

prostituacutetka (pro + lat statuere = postaviť)

produkovať (pro + lat ducere sup ductum =

viesť tvoriť robiť)

prefix (gr) = pred

proloacuteg (pro + gr logos = slovo)

program (pro + gr gramma = zaacutepis zaacuteznam)

prognoacuteza (pro + gr gnosis = znalosť

vedomosť)

lat POST ndash po

1 predložka

post scriptum (PS) po napiacutesaniacute

post mortem po smrti

2 prefix

postgraduaacutelny (post + lat gradus = stupeň krok)

posttraumatickyacute (post + gr trauma = rana)

Promovať alebo byť

promovanyacute

lat movere sup motum =

pohybovať posuacutevať

promoveo sup promotum =

dosl posuacutevať dopredu =

prenes niekoho povyšovať

ten kto niekoho promuje =

promoacutetor ndash vykonaacuteva obrad

promoacutecie

TEDA študenti suacute promovaniacute A

NIE promujuacute

44

gr PERI ndash okolo

prefix

perikardium (peri + gr kardia = srdce)

periskop (peri + gr skopein = pozorovať)

perioacuteda (peri + gr odos = cesta)

gr POLY- ndash (gr adjektiacutevum polys poly =) mnohyacute početnyacute

gr POLI- ndash (gr substantiacutevum polis =) mesto

prefix

polyteizmus (poly + gr theos = boh)

polygamia (poly + gr gamos = sobaacuteš)

polyglot (poly + gr glotta = jazyk)

polytechnika (poly + gr techneacute = umenie remeslo zručnosť)

poliklinika (poli + gr klineacute = locircžko posteľ)

metropola (gr meacuteteacuter = matka + polis)

akropola (gr akros = vysokyacute vrchnyacute nachaacutedzajuacuteci sa na okraji + polis)

lat RE- ndash opaumlť znovu zase nazad

lat RETRO- ndash (pocircvodne lat predložka =) spaumlť naspaumlť nazad

prefix

reagovať (re + lat agere = konať robiť viesť)

rebelovať (re + lat bellum = vojna)

reediacutecia (re + lat edere = vydaacutevať)

retrospektiacuteva (retro + lat spectare = diacutevať sa hľadieť)

retro štyacutel

45

lat SUB ndash pod

1 predložka

sub condicione pod podmienkou

sub potestate pod mocou

sub voce pod slovom pod heslom napr v slovniacuteku

2 prefix

substancia (sub + lat stare = staacuteť)

lat SUPER ndash nad

prefix

supermocnosť

superťažkyacute

superstar

gr SYN ndash s so spolu s

prefix

synchronickyacute (syn + gr chronos = čas)

symbioacuteza (syn + gr bios = život)

synonymum (syn + gr onoma = meno)

symfoacutenia (syn + gr foneacute = zvuk)

lat TRANS ndash cez za (častejšiacute preklad predponou pre-)

prefix

transkripcia (trans + lat scribere sup scriptum = piacutesať)

transplantaacutecia (trans + lat plantare = sadiť)

translokaacutecia (trans + lat locus = miesto)

transformovať (trans + lat forma = podoba tvar)

46

15 Vlastneacute menaacute Problematika transkripcie antickyacutech greacuteckych

a latinskyacutech mien

Slovenčina nie je izolovanyacute jazyk prenikaacute do nej množstvo cudziacutech slov Pri ich

preberaniacute sa riadi vlastnyacutemi pravidlami zaacuteroveň by však mala rešpektovať ndash aspoň pri

vlastnyacutech menaacutech ndash niektoreacute pravidlaacute jazykov z ktoryacutech menaacute preberaacute Dlhodobyacutem

probleacutemom ktoryacute sa priamo dotyacuteka kultuacuternych reaacuteliiacute z antickej civilizaacutecie je v slovenčine

spraacutevnosť piacutesania vlastnyacutech mien pocircvodom z klasickyacutech jazykov

Zaacuterodky probleacutemu prepisovania antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien osocircb naacutezvov

lokaliacutet a ich rocircznych odvodeniacuten do slovenčiny siahajuacute

ďaleko do počiatkov jej spisovneacuteho obdobia Probleacutem

vyplyacuteva z odlišnyacutech hlaacuteskoslovnyacutech a tvaroslovnyacutech

vlastnostiacute prijiacutemajuacuteceho jazyka ndash spisovnej slovenčiny

a odovzdaacutevajuacuteceho jazyka ktoryacutem je latinčina a

starovekaacute priacutepadne byzantskaacute greacutečtina

V tejto suacutevislosti nemožno zabuacutedať že

o fonetike starej greacutečtiny a latinčiny veľa isteacuteho

nevieme Neexistuje nijakyacute autentickyacute zaacuteznam ich

zvukovej podoby Sme odkaacutezaniacute na dedukcie z toho

čo naacutem sprostredkuacuteva piacutesmo Pravopis starej greacutečtiny

bol napriacuteklad fonetickyacute približne okolo roku 400 pred

Kr Potom sa postupne zužoval repertoaacuter jej vokaacutelov

(strata kvantity zjednodušenie diftongov itacizmus)

v konsonantoch sa presadila spirantizaacutecia (b ph kh sa

zmenili na v f ch) Naša dnešnaacute vyacuteslovnosť

starogreacutečtiny je konvenčnaacute nezodpovedaacute živej vyacuteslovnosti ani v jednej faacuteze vyacutevinu tohto

jazyka aj keď rozdiely medzi grafikou a fonetikou nie suacute priacuteliš veľkeacute

151 Probleacutemy suacutevisiace s prepisom antickyacutech mien do slovenčiny1

Hlavneacute okruhy probleacutemov ktoreacute vystupujuacute do popredia v suacutevislosti s problematikou

transkripcie greacuteckych a latinskyacutech mien suacute

1 K praktickyacutem otaacutezkam prekladu antickyacutech mien rarr 2521

Za našu dnešnuacute vyacuteslovnosť

starej greacutečtiny vďačiacuteme

humanistovi Erazmovi

Rotterdamskeacutemu Pre svoju

kodifikaacuteciu argumentoval

vedeckyacutemi potrebami proti

vyacuteslovnosti akuacute v Euroacutepe šiacuterili

greacutecki učenci emigranti

z Byzancie Taacute vychaacutedzala

z vyacutevinovej kontinuity jazyka

bola bližšia novej greacutečtine

Erazmov nie bezprobleacutemovyacute

naacutevrat ad fontes k domneleacutemu

klasickeacutemu stavu aj v ortoepii sa

v Euroacutepe ujiacutemal iba pomaly

napr v Nemecku sa definitiacutevne

presadil až po roku 1800

a v krajinaacutech s prevažujuacutecim

byzantskyacutem vplyvom vocircbec

nemal uacutespech

47

- v starovekej greacutečtine označovanie kvantity

prepis aspirovanyacutech spoluhlaacutesok th rh priacutep aj ph

prepis diftongov ai ei oi prepis pocircvodneacuteho

slabičneacuteho i na začiatku greacuteckych slov prepis geminaacutet

- pri prepise z latinčiny piacutesanie geminaacutet

piacutesanie digrafeacutem ae oe qu piacutesanie c ndash k piacutesanie

intervokalickyacutech grafeacutem i ndash j t ndash c s ndash z prepis

pocircvodneacuteho i na začiatku slov

- morfologickeacute otaacutezky podoba menneacuteho

kmeňa ktoryacute maacute byť zaacutekladom pre skloňovanie mena

a pre ďalšie odvodzovanie najmauml pre tvorenie

adjektiacuteva

Pre slovenčinu ako prijiacutemajuacuteci jazyk vždy

predstavovala vaumlčšie probleacutemy greacutečtina Ako prveacute

vyacutechodisko prepisu sa nuacuteka transliteraacutecia Čistaacute sa

použiacuteva len okrajovo v praxi je uacutečelnejšie použiacutevať jej

kombinaacuteciu s transkripciou zohľadňujuacutecou aj

recipovanuacute erazmovskuacute vyacuteslovnosť (čiže v greacutečtine miesto aggelos piacutešeme angelos

vynechaacutevame priacutezvuky naacuteslovnyacute ostryacute priacutedych označujeme pomocou h) Tento spocircsob

transkripcie sa bez vaumlčšiacutech probleacutemov uplatňuje pri prepise jednotlivyacutech greacuteckych slov či

citaacutetovyacutech zvratov (napr heacuteureacuteka mimeacutesis theos apo meacutechaneacutes gnoacutethi seauton a pod) Ide

tu iba o to aby sa greacutecke hlaacutesky vyjadrovali našimi piacutesmenami či hlaacuteskami s najbližšou

zvukovou platnosťou (η = eacute θ = th ι = i υ = y u (v diftongoch) φ = f (nie ph) χ = ch (nie

kh) ω = oacute ου = u (nie ou) nevyznačuje sa kvantita a i y lebo ich nevyznačovala ani

greacutečtina) Pokiaľ ide o latinčinu už starovekiacute gramatici klaacutedli docircraz na analyacutezu hlaacutesok h k q

x i v kvocircli ich špeciaacutelnemu vzťahu medzi vyacuteslovnosťou a spocircsobom grafickeacuteho zaacuteznamu

Spochybňovali hlaacuteskovuacute platnosť h jednak preto že sa tento konsonant vyslovoval

v latinčine slabo ale zvlaacutešť preto lebo ho viaceriacute z nich pripodobňovali ku greacuteckemu

priacutedychu ktoryacute nebol považovanyacute sa samostatnuacute hlaacutesku Pri i a v gramatici odlišovali ich

vokalickuacute platnosť od konsonantickej platnosti viedli tiež diskusiu o opodstatnenosti

použiacutevania grafeacutem k a q keďže grafeacutema c by uspokojivo prevzala ich uacutelohu Hlaacutesky x y a ich

grafeacutemy hodnotili ako okrajoveacute a cudzie keďže sa vyskytujuacute len v greacuteckych slovaacutech

Pri piacutesaniacute antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien sa uplatňujuacute dve stanoviskaacute

1 stanovisko vaumlčšmi prihliadajuacutece k odovzdaacutevajuacutecim jazykom

Transliteraacutecia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute vždy to isteacute

piacutesmeno alebo to isteacute spojenie

piacutesmen druhej abecedy

Transkripcia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute piacutesmeno

alebo aj viacero piacutesmen druhej

abecedy podľa vyacuteslovnosti na

tom istom mieste Ide

o fonetickyacute prepis slova

Geminaacuteta = zdvojenaacute

spoluhlaacuteska (napr v slove

panna)

Aspiraacuteta = spoluhlaacuteska

sprevaacutedzanaacute priacutedychom (napr

th kh)

Grafeacutema = piacutesomnyacute znak

piacutesmeno

48

2 stanovisko pokladajuacutece za rozhodujuacuteci v procese adaptaacutecie prijiacutemajuacuteci jazyk

Pri druhom stanovisku sa kladie docircraz na transkripčnyacute priacutestup ktoryacute sa pokuacuteša zachytiť

zvukovuacute straacutenku slova v podobe najprirodzenejšie uchopiteľnej prijiacutemajuacutecim jazykom Pri

prvom zo stanoviacutesk suacute možneacute dva už vyššie spomenuteacute priacutestupy transliteračnyacute

a transliteračno-transkripčnyacute Suacute podobneacute hlavnyacute rozdiel spočiacuteva v prepisovaniacute dĺžok Kyacutem

pri transliteraacutecii sa napr prepisujuacute len greacutecke eacute oacute keďže sa zaznamenaacutevali osobitnyacutemi

grafeacutemami eacutetou a oacutemegou pri transkripčno-transliteračnom priacutestupe sa prepisujuacute aj dlheacute aacute iacute

yacute uacute

V praxi sa niekedy možno stretnuacuteť s prepisom

greacuteckych mien na latinskyacute spocircsob hlavne pod

vplyvom zaacutepadoeuroacutepskych jazykov t j s piacutesaniacutem ph

namiesto f a c namiesto k ale i s tendenciou

odstraňovať th hoci medzi vyacuteslovnosťou t (τ) a th (θ)

bol v greacutečtine zaacutesadnyacute rozdiel

Pri transkripcii vlastnyacutech mien vstupuje do hry

aj kultuacuterny kontext zdomaacutecnenosť Niektoreacute greacutecke

vlastneacute menaacute sa už do naacutešho jazyka a kultuacutery do istej

miery včlenili (Filip Alexander Teodor Homeacuter

Korint Ateacuteny a pod) paralelne popri nich je tu ale

vaumlčšina mien ktoreacute sme si nestihli adaptovať pričom

vychaacutedzajuacute z tyacutech istyacutech slovotvornyacutech zložiek (napr

Menandros Theofrastos Filippopolis)

Niekedy sa použiacuteva jedna lexikaacutelna jednotka

v dvoch podobaacutech podľa kultuacuterneho prostredia napr

Foinikia v greacuteckom prostrediacute Feniacutecia v latinskom

kontexte (V Zamarovskyacute) Inokedy sa rozlišuje medzi

tyacutem či sa hovoriacute o mytologickej alebo historickej postave Podľa toho sa použiacuteva vaumlčšmi

alebo menej adaptovanaacute podoba

Priacutekladom na celkom vžiteacute greacutecke meno je Ezop (pocircvodneacute Aisoacutepos) Pri jeho preberaniacute

došlo k zmene v kmeni i v koncovke na jeho podobe sa vyacuterazne prejavil vplyv stredovekej

latinčiny Menaacute typu Neapol zas naznačujuacute že pri preberaniacute mien je možnyacute aj zaacutesah do

koncovky ako zaacutekladnyacute stupeň jeho udomaacutecnenia ktoryacute odraacuteža flektiacutevne potreby slovenčiny

Avšak menaacute ktoreacute by transformovali iba kmeň no koncovku nie (Teokritos namiesto

Theokritos Teacutezeus namiesto Theacuteseus a pod) nie suacute ani greacutecke ani slovenskeacute

Najstaršiacute filozofi chaacutepali jazyk

ako suacutehrn mien ktoreacute

považovali za naacutezvy

jednotlivyacutech prvkov skutočnosti

S prvyacutemi teoretickyacutemi

konštruktmi pomocou ktoryacutech

sa opisuje a do istej miery

vysvetľuje spraacutevanie sa

vlastnyacutech mien nachaacutedzame

v homeacuterskej baacutesnickej tradiacutecii

V Homeacuterovyacutech baacutesňach sa

stretaacutevame s pojmom

eponymon Je to to od čoho sa

odvodzuje vlastneacute meno mocircže

to byť ineacute slovo alebo aj vec či

situaacutecia ktoraacute bola motivujuacutecim

činiteľom pri akte prvotneacuteho

pomenovania U Homeacutera maacute do

značnej miery magickyacute

a nadprirodzenyacute raacutez Okolnosti

ktoreacute sprevaacutedzajuacute prvotneacute

pomenovanie nositeľa mena

totiž predurčujuacute jeho ďalšie

osudy

49

Vyacuteznamnyacutem komplikujuacutecim faktorom prepisovania antickyacutech mien a ich fungovania

v slovenskom texte je skloňovanie To kladie na použiacutevateľa slovenčiny naacuteroky akeacute si ušetrili

napr angličtina francuacutezština nemčina atď Vystačia s nominatiacutevom singulaacuteru daneacuteho mena

čo v slovenčine nie je možneacute Do popredia vystupuje probleacutem akyacute kmeň pri ohyacutebaniacute použiť

Konkurujuacute si pocircvodneacute greacuteckelatinskeacute a domaacutece slovenskeacute kmene Niektoreacute pocircvodneacute

substantiacutevne kmene nachaacutedzajuacute v slovenčine oporu najmauml vďaka adjektiacutevam ktoreacute sa od nich

tvoria napr gr Eroacutes ndash erotickyacute rarr G sg = Eroacuteta Achilleus ndash Achillova paumlta rarr G sg =

Achillea Achilla lat Cicero ndash ciceronianizmus rarr G sg = Cicerona Popri klasickyacutech

tvaroch sa ale v slovenčine občas pri tom istom mene vytvaacuterajuacute i tvary bdquobarbarskeacuteldquo ktoreacute

nerešpektujuacute vyacutechodiskovyacute jazyk Odviacutejajuacute sa jednoducho od nominatiacutevu singulaacuteru a k nemu

pridaacutevajuacute slovenskeacute paacutedoveacute koncovky Areacutes ndashArea i Aresa Adoacutenis ndash Adoacutenida i Adonisa Pri

skloňovaniacute nastaacutevajuacute ťažkosti tiež pri menaacutech ktoreacute nesignalizujuacute dostatočne svoj rod

(Artemis Eris Deacutemeacuteter) nezasvaumltenyacute ich nemusiacute identifikovať ako ženskeacute menaacute Ďalšiacutem

uacuteskaliacutem greacuteckej flexie suacute kvantitatiacutevne alternancie v kmeni Filopoimeacuten ndash Filopoimena

Agamemnoacuten ndash Agamemnona ale Apolloacuten ndash Apolloacutena Ioacuten ndash Ioacutena

152 Pravidlaacute transkripcie antickyacutech vlastnyacutech mien

K pertraktovanej problematike vzniklo niekoľko vedeckyacutech štuacutediiacute v ktoryacutech sa autori

pokuacutešajuacute vniesť systeacutem a zjednotiť pravidlaacute transkribovania a ortografie pre vlastneacute menaacute

pocircvodom z klasickyacutech jazykov Napriek dlhoročneacutemu uacutesiliu niekoľkyacutech generaacuteciiacute lingvistov

a klasickyacutech filoloacutegov však zatiaľ nemaacuteme k dispoziacutecii komplexnuacute priacuteručku ktoraacute by

použiacutevateľa jazyka zorientovala a v ktorej by našiel odpoveď na otaacutezku spraacutevnej podoby

želaneacuteho tvaru vlastneacuteho mena Odporuacutečania i pravidlaacute ktoreacute v priebehu niekoľkyacutech

desaťročiacute vznikali naraacutežali vždy na nedostatok mateacuterie na ktorej by sa preverovali takže

jazykovaacute prax s teoacuteriou bola prepojenaacute iba do určitej miery Vaumlčšina naacutevrhov slovenskyacutech

jazykovedcov z minulosti ako adaptovať antickeacute menaacute v slovenčine bola v suacutelade s

vyacutevinovyacutemi tendenciami slovenčiny a premietla sa ndash v maximaacutelne zhutnenej podobe ndash do

aktuaacutelnych Pravidiel slovenskeacuteho pravopisu (PSP)

V suacutečasnosti sa medzi klasickyacutemi filoloacutegmi v slovenskyacutech akademickyacutech inštituacuteciaacutech

ustaľujuacute zaacutesady transkripcie antickyacutech mien a komplexnejšie suacute sformulovaneacute zatiaľ

50

v štuacutediaacutech Ľ Buzaacutessyovej2 Uplatňujuacute sa už aj v praxi v heslaacutech Encyklopaedie Beliany Pre

heslaacuter sa vytvaacutera takaacute podoba vlastneacuteho mena alebo termiacutenu aby bolo identifikovateľneacute

v pocircvodnom odovzdaacutevajuacutecom jazyku a zaacuteroveň aby nebolo v uacuteplnom rozpore s prirodzenyacutemi

vlastnosťami prijiacutemacieho jazyka teda slovenčiny Heslaacute majuacute často podobu dvojtvaru Jedna

podoba mena pre bežnuacute komunikaacuteciu popularizačneacute diela pre beletriu televiacuteziu atď v

ktorej sa vaumlčšmi odraacutežajuacute adaptačneacute procesy a druhaacute pre texty odborneacuteho charakteru

prihliadajuacuteca vaumlčšmi na pocircvodnyacute stav v klasickyacutech jazykoch Kyacutem v niektoryacutech priacutepadoch sa

adaptovanaacute a odbornaacute podoba prekryacutevajuacute (napr nominatiacutev singulaacuteru Poseidoacuten genitiacutev

singulaacuteru Poseidoacutena suacute tvary ktoreacute suacute v slovenčine dobre adaptovaneacute a zaacuteroveň zodpovedajuacute

aj požiadavkaacutem odborneacuteho vyjadrovania) v inyacutech sa mocircže adaptovanaacute a odbornaacute podoba

prekryacutevať len v nominatiacuteve a rozdiel medzi štyacutelmi sa prejaviacute až v nepriamych paacutedoch (napr

nominatiacutev singulaacuteru Anakreoacuten je vhodnyacute pre oba štyacutely zato genitiacutev singulaacuteru Anakreoacutena pre

bežneacute vyjadrovanie a genitiacutev singulaacuteru Anakreonta pre odbornyacute štyacutel)

Naacutezvy lokaliacutet sa považujuacute za menej citliveacute na zaacutesahy preto je priacutepustnyacute vaumlčšiacute rozsah

ich adaptaacutecie Priacutepustneacute suacute pomenovania Macedoacutenia Myacutezia Lyacutekia Kapadoacutecia Bityacutenia

Sybarida atď z osobnyacutech mien sa pokladajuacute za adaptovaneacute menaacute panovniacutekov (Teodor

Bazil) svaumltyacutech a biblickyacutech postaacutev (Izidor František z Assisi Herodes) najznaacutemejšiacutech

mytologickyacutech postaacutev (Ateacutena Jupiter) literaacutetov a ich diel (Homeacuter Oviacutedius Horaacutecius

Odysea) Akceptujuacute sa tiež daacutevno adaptovaneacute menaacute v ktoryacutech bola theacuteta nahradenaacute

v slovenčine fonologicky najbližšou zapiacutesanou grafeacutemou t ako Ateacutena Temida Tesaacutelia

V odbornom jazyku sa však použiacutevajuacute podoby s theacutetou Pri ohyacutebaniacute mien so slovnyacutem

zaacutekladom končiacim na latinskuacute hlaacutesku k piacutesanuacute grafeacutemou c sa odporuacuteča v odbornom

i neodbornom texte piacutesať slovenskeacute k ndash t j k nominatiacutevu Marcus sa priraďuje nepriamy paacuted

Markovi nie Marcovi

Pre štyacutel bežnej komunikaacutecie sa odporuacuteča skloňovať viacereacute menaacute (pocircvodneacute

konsonantickeacute kmene) podľa uacuteplnej podoby nominatiacutevu Xenofoacutena Adonisa Kalchasa

z latinskyacutech napr Cicera (popri Ciceroacutena) podoba zodpovedajuacuteca stavu v odovzdaacutevajuacutecom

jazyku (Xenofoacutenta Adoacutenida Kalchanta Cicerona) sa odporuacuteča pre odbornyacute štyacutel Vžiteacute

podoby ženskyacutech mien ako Ariadna (popri odb Ariadneacute) sa prijiacutemajuacute Greacutecke menaacute

2 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a latinskyacutech mien naacutezvov a

termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda 2002 s

45-55 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash hlavneacute transkripčneacute

zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 2012 č 3-4 s 131-150 BUZAacuteSSYOVAacute

Ľudmila Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In

Sambucus VIII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave 2012 s 178-193

51

s nominatiacutevom sg na -oacuten sa v adaptovanej podobe

skloňujuacute s ohľadom na už adaptovaneacute znaacuteme propriaacute

i početneacute apelatiacuteva v nepriamych paacutedoch -oacutena -oacutenovi

atď bez ohľadu na pocircvodneacute rozdiely v greacuteckom kmeni

teda Xenofoacuten Xenofoacutena Agamemnoacuten Agamemnoacutena

tak ako Platoacuten Platoacutena no v odbornom štyacutele tvar

zodpovedaacute vyacutechodiskoveacutemu jazyku t j Xenofoacutenta

Agamemnona

Konzervatiacutevnosť v oblasti morfoloacutegie pretrvaacuteva

v ohyacutebaniacute mien zakončenyacutech vyacuteraznyacutemi latinskyacutemi

alebo greacuteckymi sufixmi (lat -us-ius gr -os -es)

ktoreacute majuacute tendenciu spraacutevať sa ako zdomaacutecneneacute

morfeacutemy a u ktoryacutech existuje vžitaacute opora v oblasti

cudziacutech apelatiacutev typu komunizmus Skloňuje sa teda

OviacutediaOvidia HerodotaHeacuterodota SisyfaSizyfa

Aristotela Euripida Anaximena nerobiac rozdiel

medzi odbornyacutem a neodbornyacutem vyjadrovaniacutem

K tyacutemto menaacutem sa priraďujuacute aj menaacute na ndashas pocircvodom

a-kmeňoveacute maskuliacutena ako PytagorasPythagoras

Anaxagoras pretože suacute formaacutelne bliacutezke

predchaacutedzajuacutecim niektoreacute suacute znaacuteme z učiva strednyacutech

škocircl alebo suacute suacutečasťou terminologickyacutech spojeniacute napr

Pytagorova veta Pri sufixe -as pocircvodom

konsonantickyacutech kmeňov (Kalchas) -is (Agis)

rovnako aj pri latinskyacutech i-kmeňovyacutech typoch

(Tyrnaviensis) priacutepadne inyacutech ktoreacute suacute menej

frekventovaneacute sa odporuacuteča vychaacutedzať pri skloňovaniacute

z uacuteplnej nominatiacutevnej formy a skloňovať a odvodzovať

v bežnom prejave Agisa Adonisa adonisovskyacute

Kalchasa Kalchasov Tyrnaviensisa a pod

Pri preklade z cudzieho jazyka je nevyhnutneacute

uvedomiť si aj mieru adaptaacutecie antickyacutech mien v

danom jazyku aby došlo k spraacutevnej identifikaacutecii tej

ktorej osoby Pri použiacutevaniacute latinskyacutech mien skladajuacutecich sa z krstneacuteho mena rodoveacuteho mena

Skladba latinskeacuteho mena

Publius Cornelius Scipio

Africanus

praenomen (Publius) = osobneacute

(krstneacute) meno daacutevalo sa dieťaťu

9 deň po narodeniacute podľa vyacuteberu

rodičov zoznam osobnyacutech mien

bol v Riacuteme obmedzenyacute ndash

poznaacuteme len 18 mužskyacutech

osobnyacutech mien praenomina

žien neboli takeacute obmedzeneacute ako

u mužov

nomen gentile (Cornelius) =

rodoveacute meno novorodenec ho

dostaacuteval ako priacuteslušniacutek isteacuteho

rodu taacuteto priacuteslušnosť sa

odvodzovala od otca meno bolo

dedičneacute

cognomen (Scipio) = meno

rodiny (priezvisko) ktoreacute bolo

odvodeneacute od individuaacutelnych

charakteristiacutek alebo

vyacuteznamnyacutech skutkov spočiatku

ide o živeacute rodinneacute meno ktoreacute

sa postupne staacuteva dedičnyacutem

priacutemenom

agnomen (Africanus) =

dodatočneacute meno ktoreacute sa

obvykle pridaacuteva na zaacuteklade

nejakeacuteho vyacuteznamneacuteho skutku

svojho buduacuteceho nositeľa toto

meno je fakultatiacutevne a plniacute

funkciu honorifikačnej prezyacutevky

Najčastejšie skratky

latinskyacutech vlastnyacutech mien

A = Aulus

C = Gaius

Cn = Gnaeus

D = Decimus

L = Lucius

M = Marcus

P = Publius

Q = Quintus

Ser = Servius

Sex = Sextus

T = Titus

52

priezviska (Gaius Iulius Caesar Marcus Tullius Cicero) kladie napr španielčina docircraz na

rodoveacute meno slovenčina však nie vždy (napr Marcus Tullius Cicero sa v španielčine

pravidelne označuje ako Tullius v slovenčine však Cicero)

53

16 Starogreacutecky a latinskyacute jazyk ndash nositelia kultuacuternych tradiacuteciiacute

optikou translatoloacutegie

Latinčina je jazyk vďaka ktoreacutemu maacuteme piacutesmo (latinka) sprostredkoval naacutem greacutecko-

riacutemske kultuacuterne a vzdelanostneacute dedičstvo obohatil našu slovnuacute zaacutesobu a to dokonca natoľko

že pri mnohyacutech slovaacutech si už neuvedomujeme ich latinskyacute pocircvod Je propedeutikou pre

romaacutenske jazyky i pre angličtinu kde figuruje celyacute rad pocircvodne latinskyacutech slov (napr

personal computer persōna = osoba persōnālis = osobnyacute computāre = počiacutetať) Vaumlčšina

gramatiacutek modernyacutech jazykov je vystavanaacute na latinskom pocircdoryse a preto je latinčina

ideaacutelnou univerzaacutelnou priacutepravou pre štuacutedium jazykov Navyše je staacutele najdocircležitejšou

suacutečasťou medzinaacuterodnej terminoloacutegie

Hoci slovenčina nepatriacute do skupiny romaacutenskych jazykov ktoreacute sa z latinčiny resp

z ľudovej latinčiny priamo vyvinuli latinskaacute lexika je v našom jazyku pomerne bohato

zastuacutepenaacute Ak aj neraacutetame odbornuacute lexiku (najmauml priacuterodovedneacute domeacuteny kde je latinčina

v poziacutecii lingua franca) ani v bežnej lexike nie suacute živeacute latinskeacute slovaacute v slovenčine ojedinelyacutem

javom Ich poziacutecia v jazyku je stabilnaacute Vaumlčšinu z latinskyacutech vyacuterazov ktoreacute sa použiacutevajuacute

mimo odborneacuteho štyacutelu a suacute suacutečasťou ďalšiacutech štyacutelov možno zadeliť do dvoch kategoacuteriiacute

1 okriacutedleneacute vyacuterazy či okriacutedleneacute slovaacute

2 citaacutetoveacute frazeacutemy3

Okriacutedleneacute vyacuterazy nazyacutevaneacute aj okriacutedleneacute slovaacute je tradičneacute označenie jednej skupiny

knižnyacutech frazeacutem Vznikli na zaacuteklade vyacuteroku historickej alebo literaacuternej postavy V staršom

vymedzeniacute sa za okriacutedleneacute slovaacute pokladal iba takyacute vyacuterok resp citaacutet pri ktorom sa už

neuvedomovalo alebo sa zabudlo na jeho pocircvodcu Avšak kvocircli subjektiacutevnosti určovania

hranice a miery poznania pocircvodcu citaacutetu sa v suacutečasnej lexikoloacutegii uplatňuje odlišnaacute metoacuteda

Vychaacutedza sa z komunikatiacutevnej platnosti vyacuteroku Ak sa danyacute vyacuteraz použije v kontexte

v ktorom vznikol a popisuje danuacute situaacuteciu ide o citaacutet Ak sa uplatňuje aj v inyacutech

komunikačnyacutech situaacuteciaacutech ide o okriacutedlenyacute vyacuteraz Iba v takomto vymedzeniacute sa okriacutedleneacute

vyacuterazy pokladajuacute za osobitnyacute druh frazeacutem Priacutekladom na obe situaacutecie je napr znaacutemy vyacuterok

Gaia Iulia Caesara Alea iacta est Ako citaacutet sa použiacuteva v odbornom ale aj v umeleckom texte

za podmienky že ilustruje dobovuacute situaacuteciu Ako okriacutedlenyacute vyacuteraz sa použiacuteva vtedy ak maacute

platnosť frazeologizmu a použiacuteva sa v kontexte na zdocircraznenie situaacutecie keď je nejakaacute

zaacuteležitosť rozhodnutaacute a toto rozhodnutie nemožno vraacutetiť spaumlť

3 Podrobnejšiacute vyacuteklad k pocircvodu a vyacuteznamu niektoryacutech latinskyacutech citaacutetovyacutech frazeacutem a okriacutedlenyacutech vyacuterazov rarr

24 33

54

Citaacutetoveacute frazeacutemy suacute frazeacutemy prevzateacute z cudziacutech jazykov ktoreacute sa aj v prijiacutemajuacutecom

jazyku vyjadrujuacute vo svojej pocircvodnej teda v cudzojazyčnej podobe ako celok čo znamenaacute že

uvedenaacute skupina frazeacutem nezahŕňa tie ktoryacutech cudzojazyčnyacutem komponentom by bol iba jeden

prvok Pre tieto frazeologickeacute jednotky je priacuteznačneacute buď to že platnosť frazeacutemy mali už v

pocircvodnom jazyku napr latinskeacute cum grano salis (= nie doslova s istyacutem obmedzeniacutem) alebo

jednotky ktoreacute boli v pocircvodnom jazyku nefrazeologickyacutemi (napr odbornyacutemi) vyacuterazmi ako

napr corpus delicti čo je pocircvodom praacutevnickyacute termiacuten alebo vyacuteraz persona non grata ktoryacute

patriacute do diplomatickej terminoloacutegie sa frazeologizovali až v prijiacutemajuacutecom jazyku Treba

doplniť že niektoreacute častejšie použiacutevaneacute citaacutetoveacute frazeacutemy sa uplatňujuacute aj v kalkovanej podobe

napr in medias res ndash do stredu veci k veci bez uacutevodu Citaacutetoveacute frazeacutemy majuacute štylistickuacute

platnosť vyacuteraznyacutech knižnyacutech prostriedkov Vo frazeoloacutegii hovoriacuteme o jave nazyacutevanom

preberanie frazeologickyacutech jednotiek Ide o proces pri ktorom sa frazeologickyacute fond jazyka

obohacuje o frazeacutemy z inyacutech jazykov Najčastejšiacutem spocircsobom je doslovnyacute preklad cudziacutech

frazeacutem ich uacuteplneacute alebo čiastočneacute kalkovanie pričom sa vo vaumlčšine priacutepadov kopiacuteruje ich

syntaktickaacute konštrukcia Frazeologickeacute jednotky ako sme už spomenuli sa preberajuacute

v originaacutelnej podobe no mocircžu sa prispocircsobiť aj preberajuacutecemu jazyku Toto prispocircsobovanie

maacute za naacutesledky zmeny vo fonetickej alebo v grafickej podobe Priacutekladom je latinskaacute frazeacutema

tabula rasa ktoruacute slovenčina prebrala v nezmenenej podobe no napr francuacutezština si ju už

prispocircsobila do podoby table rase teda aj jej grafickaacute aj fonetickaacute podoba zodpovedaacute

preberajuacutecemu jazyku

Tyacutemto spocircsobom obohacujuacute okriacutedleneacute vyacuterazy a citaacutetoveacute frazeacutemy pocircvodom z latinčiny

suacutečasnuacute slovenskuacute lexiku Pre prekladateľa je veľkou vyacutehodou ak ich poznaacute rozumie ich

vyacuteznamu priacutepadne mu je znaacutemy ich pocircvod Poznanie tyacutechto citaacutetovyacutech frazeacutem alebo

okriacutedlenyacutech vyacuterazov v materinskom jazyku daacuteva predpoklad že ich prekladateľ bude schopnyacute

detegovať aj v pocircvodnom texte z ktoreacuteho prekladaacute Tvrdenie že je pre prekladateľa vyacutehodou

ak ich poznaacute sa zakladaacute na nasledujuacutecich zisteniach

1 Ak prekladateľ poznaacute vyacuteznam živyacutech latinskyacutech slov v materinskom jazyku je

pravdepodobneacute že ich dokaacuteže objaviť aj v pocircvodnom texte aj v priacutepadoch že ich

vyacutechodiskovyacute jazyk neprebral v originaacutelnej latinskej podobe ale ustaacutelili sa v ňom adaptovaneacute

napr vo forme kalkov priacutepadne polokalkov a teda že ich z vyacutechodiskoveacuteho textu viditeľne

nevyčleňuje už samotnaacute pocircvodnaacute jazykovaacute forma ndash latinčina Ich uvedomenie si vo

vyacuteznamovej rovine so sebou prinaacuteša niekoľko ďalšiacutech aspektov Prekladateľ dokaacuteže

cieľoveacutemu čitateľovi sprostredkovať adekvaacutetnu formu a obsah aj vďaka tomu že živeacute latinskeacute

slovo v takomto priacutepade nepovažuje len za autorovu metaforu ale uvedomuje si

55

intertextualitu (zvlaacutešť v priacutepade okriacutedlenyacutech vyacuterazov) Transferom takejto lexikaacutelnej jednotky

nenaruacuteša štyacutel originaacutelu a zachovaacuteva viacvrstevnyacute charakter textu Rovnako ponechaacuteva

čitateľovi priestor aby si tieto aluacutezie na antickyacutech autorov a ich diela v texte uvedomoval

nachaacutedzal suacutevislosti a aby pri interpretaacutecii zvlaacutešť v priacutepade umeleckyacutech textov boli jeho

vyacutechodiskaacute porovnateľneacute s vyacutechodiskami a možnosťami čitateľa originaacutelu teda aby mu

prekladateľ tuacuteto možnosť neubral skocircr než sa s preloženyacutem textom stretne saacutem a bude ho

interpretovať na zaacuteklade čitateľskej skuacutesenosti horizontu očakaacutevania čitateľskeacuteho profilu

a ďalšiacutech parametrov ktoreacute suacute suacutečasťou interpretačneacuteho procesu

2 Z hľadiska vyacuteberu vhodnyacutech translatologickyacutech postupov je poznanie živyacutech

latinskyacutech slov rovnako vyacutehodou Prekladateľ sa mocircže vyhnuacuteť negatiacutevnym posunom ak

poznaacute danuacute lexikaacutelnu jednotku identifikuje ju v texte a zvoliacute adekvaacutetny postup pri jej

transfere Ak ju nepoznaacute mocircže sa stať že s ňou bude v texte naraacutebať napr ako s metaforou

V tom priacutepade ju mocircže pri prekladaniacute v raacutemci prekladateľskyacutech postupov využiacutevanyacutech pri

preklade metafory buď celkom eliminovať preložiť ju doslovne (pričom ani v priacutepade kalkov

nemusiacute byť vyacutesledneacute prekladateľskeacute riešenie automaticky zhodneacute s podobou adaptovanou

v cieľovom jazyku) vymeniť ju za inuacute metaforu alebo ju mocircže v texte vysvetliť Všetky

uvedeneacute postupy by znamenali pre cieľovyacute text viac či menej vyacuteraznyacute posun alebo stratu a to

tak na uacuterovni vyacuteznamovej ako aj lexikaacutelnej a štylistickej Adekvaacutetny postup v tomto priacutepade

znamenaacute zvoliť si v cieľovom texte tuacute podobu lexikaacutelnej jednotky ktoraacute je adaptovanaacute

v cieľovej kultuacutere bez ohľadu na divergenciu medzi originaacutelom a prekladom Ak je vo

vyacutechodiskovom texte danaacute živaacute latinskaacute sentencia kalkom v slovenčine mocircže byť

polokalkom alebo naopak Či dokonca ak je živaacute latinskaacute sentencia vo vyacutechodiskovom

jazyku adaptovanaacute v pocircvodnej latinskej podobe a v slovenčine ju poznaacuteme a použiacutevame ako

kalk prekladateľ maacute rešpektovať cieľovyacute jazyk a kultuacuteru a použiť v cieľovom texte

adaptovanyacute tvar Ak sa v cieľovom jazyku uplatňujuacute dve formy napr alea iacta est ndash kocky

suacute hodeneacute vtedy by mal prekladateľ prispocircsobiť vyacuteber prekladateľskeacuteho riešenia

vyacutechodiskoveacutemu textu a vybrať tuacute podobu živej latinskej sentencie ktoraacute originaacutelu

zodpovedaacute po obsahovej i formaacutelnej straacutenke V priacutepade vyššie spomenuteacuteho okriacutedleneacuteho

vyacuterazu existuje možnosť voľby pretože vo viaceryacutech jazykoch sa suacutebežne uplatňuje pocircvodnaacute

latinskaacute podoba ako aj jej tvar adaptovanyacute pre daneacute jazykovo-kultuacuterne spoločenstvo

Vyberaacuteme niekoľko jazykovyacutech mutaacuteciiacute

56

Slovenčina Alea iacta est Kocky suacute hodeneacute

Čeština Alea iacta est Kostky jsou vrženy

Angličtina Alea iacta est The die is cast

Nemčina Alea iacta est Der Wuumlrfel ist gefallen

Francuacutezština Alea iacta est Le sort en est jeteacute

Španielčina Alea iacta est La suerte estaacute echada

Taliančina Alea iacta est Il dado egrave tratto

Analyacutezou francuacutezskej a španielskej verzie latinskeacuteho alea iacta est zistiacuteme že latinskeacute

substantiacutevum alea s vyacuteznamom kocka sa v sentencii nenachaacutedza Nahradilo ho substantiacutevum

le sort resp la suerte s vyacuteznamami

57

Francuacutezsky vyacutekladovyacute slovniacutek Larousse aj španielsky slovniacutek Diccionario de Real Academia

Espantildeola medzi prvyacutemi vyacuteznamami substantiacutev uvaacutedzajuacute naacutehoda osud uacutedel Slovo kocka

teda le deacute (franc) a el dado (špan) ani v jednej zo sentenciiacute nefiguruje (treba však upozorniť

že vo francuacutezštine suacutebežne jestvuje aj vyacuteraz les deacutes sont jeteacutes) preto ak prekladateľ tuacuteto

sentenciu vo francuacutezskom či v španielskom vyacutechodiskovom texte odhaliacute napriek tomu že

v slovenčine maacuteme ako ekvivalent vžituacute sentenciu s komponentom kocka nie osud uacutedel

alebo naacutehoda a prekladateľ ho dokaacuteže identifikovať ako okriacutedlenyacute vyacuteraz či citaacutetovuacute frazeacutemu

pri prekladaniacute prediacutede strate napr tyacutem že prediacutede vyacuterazovej nivelizaacutecii Aluacuteziu sa mu podariacute

zachovať využitiacutem zodpovedajuacutecich vyacuterazovyacutech prostriedkov

Zaujiacutemavosťou je že sa živeacute latinskeacute sentencie uplatňujuacute vo všetkyacutech štyacuteloch Okrem

odborneacuteho štyacutelu kde je latinčina zaacutekladom terminologickeacuteho aparaacutetu nachaacutedzame latinskeacute

vyacuterazy asi v každom jednom z primaacuternych i sekundaacuternych štyacutelov Nie suacute len suacutečasťou

umeleckyacutech vyacutepovediacute ale bežne ich zaznamenaacutevame aj v hovorovom štyacutele zaznievajuacute

z meacutediiacute a uplatňujuacute sa aj v administratiacutevnom štyacutele Pre naacutezornosť prinaacutešame aj prehľadnuacute

exemplifikaacuteciu obohacovania slovenskej lexiky latinskyacutemi vyacuterazmi v raacutemci jednotlivyacutech

štyacutelov Ide o priacuteklady ktoreacute samozrejme nie suacute použiacutevaneacute vyacutehradne pre danyacute štyacutel Jeden

a ten istyacute latinskyacute vyacuteraz sa mocircže uplatňovať vo viaceryacutech z nich v zaacutevislosti od

58

komunikačnej situaacutecie a od intencie vyacutepovede autora Pri uvaacutedzaniacute priacutekladov pre jednotliveacute

štyacutely vychaacutedzame z ich delenia podľa J Mistriacuteka

I Primaacuterne štyacutely

1 naacuteučnyacute štyacutel

- terminus technicus (odbornyacute naacutezov technickyacute termiacuten)

2 administratiacutevny štyacutel

- curriculum vitae (životopis)

3 publicistickyacute štyacutel

- in memoriam (na pamiatku)

- vox populi vox dei (hlas ľudu hlas božiacute)

4 rečniacutecky štyacutel

- quo vadis (kam kraacutečaš)

5 esejistickyacute štyacutel

- conditio sine qua non (podmienka bez ktorej nie ndash nevyhnutnaacute podmienka predpoklad aby

sa niečo mohlo realizovať)

6 hovorovyacute štyacutel

- de facto (v skutočnosti skutočne zo skutku podľa skutočneacuteho stavu)

- pro forma (formaacutelne aby sa nepovedalo)

7 umeleckyacute štyacutel

- carpe diem (využi deň)

II Sekundaacuterne štyacutely (priacuteležitostneacute konkreacutetne neštandardizovaneacute) ndash vyacuteber

1 archaickyacute štyacutel

- amicenko (z latinskeacuteho amicus ndash priateľ) ndash oslovenie adresaacuteta v duchu 19 storočia

2 biblickyacute štyacutel

- gloria in excelsis Deo (slaacuteva Bohu na vyacutesostiach)

59

3 ceremoniaacutelny štyacutel

- ad multos annos (na mnoheacute roky ndash pri vyacuteročiach pri blahoželaniach jubilantovi aby sa ešte

dlho tešil zdraviu)

- Vaša magnificencia (oslovenie rektora univerzity)

- Vaša spektabilita (oslovenie dekana fakulty)

- Vaše honorability (oslovenie vyacuteznamnyacutech funkcionaacuterov v akademickom prostrediacute)

- Vaša Excelencia (oslovenie veľvyslanca)

- Vaša Eminencia (oslovenie kardinaacutela)

4 diplomatickyacute štyacutel

- persona non grata (nežiaduca osoba)

5 ďakovnyacute štyacutel

- ab imo pectore (z hĺbky srdca)

6 ekonomickyacute štyacutel

- N B (skratka z nota bene ndash dobre si zaznamenaj)

7 elegickyacute štyacutel

- memento mori (pamaumltaj na smrť)

8 encyklopedickyacute štyacutel

- ibid (ibidem ndash tamtiež)

- id (idem ndash ten istyacute)

- cf cfr conf (confer ndash porovnaj)

- et al (et alii ndash a ďalšiacute a kolektiacutev)

- l c l cit (loco citato ndash na citovanom mieste na uvedenom mieste)

- v l (vide locum ndash pozri miesto v knihe)

- s a (sine anno ndash bez roku vydania)

9 enumeratiacutevny štyacutel

- etc (et cetera ndash atď a tak ďalej)

60

10 epištolaacuterny štyacutel

- A D (anno Domini ndash roku Paacutena)

11 legislatiacutevny štyacutel

- ex offo (= ex officio ndash z uacuteradu z uacuteradnej moci)

12 ospravedlňujuacuteci štyacutel

- mea culpa mea maxima culpa (moja vina moja preveľkaacute vina)

13 patetickyacute štyacutel

- per aspera ad astra (tŕnistou cestou k hviezdam)

14 persuaziacutevny štyacutel

- historia magistra vitae (dejiny suacute učiteľkou života)

- non scholae sed vitae discimus (neučiacuteme sa pre školu ale pre život)

15 pompeacutezny štyacutel

- amicus certus in re incerta cernitur (v nuacutedzi poznaacuteš priateľa)

16 žartovnyacute štyacutel

- ergo bibamus (tak teda pime)

Podobnyacutech priacutekladov by sme našli omnoho viac od tyacutech najfrekventovanejšiacutech až po

zriedkaveacute ba raritneacute ktoreacute sa zvaumlčša vyskytujuacute v diskurzoch odborneacuteho použiacutevateľa jazyka

Prekladateľ samozrejme nemocircže poznať všetky latinskeacute citaacutety skratky sentencie alebo

terminoloacutegiu jednotlivyacutech odborov Zaacutekladneacute znalosti z klasickyacutech jazykov suacute však veľkou

vyacutehodou a aspoň zaacutekladnaacute orientaacutecia pokiaľ ide o systeacutem latinčiny a znalosti z jej lexiky

a reaacuteliiacute sluacutežia prekladateľovi k rozviacutejaniu si kultuacuternej kompetencie Ak prekladateľ nie je

zaacuteroveň klasickyacutem filoloacutegom potom v priacutepade jeho znalostiacute z klasickyacutech jazykov a antickej

civilizaacutecie a kultuacutery vo vzťahu k prekladateľskyacutem kompetenciaacutem hovoriacuteme skocircr o sociaacutelnej

rešeršnej a kultuacuternej kompetencii než o jazykovej kompetencii v pravom vyacutezname Znamenaacute

to že sa prekladateľ v problematike orientuje a ak je to potrebneacute dokaacuteže si zvoliť vhodnuacute

prekladateľskuacute pomocirccku nevyhnutnuacute pri vyacutebere ekvivalentu či pri hľadaniacute prekladateľskeacuteho

riešenia

61

V tejto suacutevislosti treba upozorniť aj na chyby v preklade vyacuteklade alebo v interpretaacutecii

ktoreacute mocircžu vzniknuacuteť ako docircsledok nedostačujuacutecej znalosti klasickyacutech jazykov a suacutevisiacich

reaacuteliiacute Parciaacutelne informaacutecie a vedomosti mocircžu viesť k mylnyacutem zaacuteverom Priacutekladom takyacutechto

neoverenyacutech postupov je znaacutema falošnaacute etymoloacutegia substantiacuteva malvica ktoraacute sa chybne

odvaacutedza od malum (zlo) alebo od mālum (jablko) pričom zlo maacute odkazovať na biblickyacute

priacutebeh Adama a Evy kde je jablko symbolom zla a uacutedajne aj preto suacute ich označenia

v latinčine zhodneacute J Rejzek v Českom etymologickom slovniacuteku uvaacutedza vysvetlenie bdquomalvice

ndash dužnatyacute plod s jaacutedřincem (jablko hruška ap) Presl převzal z jakeacutehosi stareacuteho leacutekařskeacuteho

rukopisu v jinyacutech exemplaacuteřiacutech jsou podoby makvice mrkvice takže asi jde o piacutesařskou

chybuldquo Substantiacutevum malvica sa zrejme do jazyka dostalo ako chybnyacute tvar Na českuacute

etymoloacutegiu odkazuje aj Stručnyacute etymologickyacute slovniacutek slovenčiny bdquomalvica ndash dužinatyacute plod

rastliacuten s jadrovyacutem ovociacutem (od 20 stor) Z čes malvice ndash vyacuteraz bol zavedenyacute v obdobiacute

naacuterodneacuteho obrodenia na zaacuteklade isteacuteho stčes rukopisu

priacuteslušneacute miesto sa však čiacuteta aj ako mrkviceldquo

V obdobnyacutech priacutepadoch platiacute zaacutesada ad fontes

Ak sa prekladateľ stretne s podobnyacutem prekladateľskyacutem

probleacutemom mal by si informaacuteciu vyhľadať a overiť

zvlaacutešť vtedy ak nie je v danej oblasti odborniacutekom

Latinskyacute a starogreacutecky jazyk obohatili

slovenskuacute slovnuacute zaacutesobu o kvantum lexikaacutelnych

jednotiek ktoreacute sa v našom jazyku uplatnili ako

jednotliveacute slovaacute (napr graacutetis) alebo viacslovneacute pomenovania (napr ad absurdum ad acta

aula maxima) ďalšie boli prebraneacute ako celeacute sentencie (napr clara pacta ndash boni amici) alebo

je z ich zaacutekladu odvodenyacutech množstvo ďalšiacutech lexikaacutelnych jednotiek Za mnoheacute uvaacutedzame

tie ktoreacute sa sformovali z latinskeacuteho a greacuteckeho slova jazyk

lingua

lingvistika lingvista lingvistka lingvistickyacute plurilingvizmus bilingvizmus

monolingvizmus sociolingvistika psycholingvistika pragmalingvistika neurolingvistika

etnolingvistika lingvokulturoloacutegia lingvokultureacutema lingvodidaktika lingvaacutelny

interlingvaacutelny extralingvaacutelny multilingvaacutelny

γλῶσσα (gloacutessa)

glosaacuter glosolaacutelia heteroglosia diglosia polyglosia glosa glosovať glosaacutetor glositiacuteda

glosodyacutenia xenoglosia

Jan Svatopluk Presl bol českyacute

vysokoškolskyacute pedagoacuteg a

zooloacuteg na Českej univerzite

Karlo-Ferdinandovej v Prahe

a bol jednyacutem

z najvyacuteznamnejšiacutech

priacuterodovedcov v 19 storočiacute

62

Použitaacute literatuacutera

ANDOKOVAacute Marcela (2013) Rečniacutecke umenie sv Augustiacutena v kaacutezňach k stupňovyacutem žalmom

Bratislava IRIS

BALEGOVAacute Jana (2016) Lectiones grammaticae Latinae I Košice Univerzita Pavla Jozefa

Šafaacuterika

BARANDOVSKAacute-FRANK Věra (1995) Latina jako mezinaacuterodniacute jazyk Dobřichovice Kava ndash

Pech

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2002) Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a

latinskyacutech mien naacutezvov a termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie

cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda s 45 ndash 55

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2011) Z histoacuterie transkripcie starogreacuteckych a latinskyacutech mien do

slovenčiny In Sambucus VII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a

neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta Trnavskej univerzity v Trnave s 173 ndash 195

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom

Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech

priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In Sambucus VIII Praacutece z

klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave s 178 ndash 193

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

hlavneacute transkripčneacute zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 č 3-

4 s 131 ndash 150

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2016) Od hlasu k hlaacuteske Z dejiacuten antickej naacuteuky o reči Bratislava

Univerzita Komenskeacuteho

DRAE Diccionario de la lengua espantildeola [Cit 8 septembra 2017] Dostupneacute na internete

httpdleraeesw=diccionario

HARAJ Igor (2011) Vlastneacute meno v mysleniacute antiky a stredoveku Martin Matica slovenskaacute

HORATIUS Flaccus Quintus (1986) O umeniacute baacutesnickom Satiry a Listy Bratislava Tatran s

229

HORAacuteČEK Filip ndash CHLUP Radek (2012) Učebnice klasickeacute řečtiny Praha Academia

JANOUŠEK Jan (2014) Uacutevahy nad knihou W Stroha bdquoLatein ist tot ndash es lebe Lateinldquo In

Vymětalovaacute Karla (ed) (2014) Vivat Latina reserata Opava Slezskaacute univerzita v Opavě

s 16 ndash 20

KALIVODA Jan (2012) Verba docent exempla trahunt Praha Karolinum

18

stredoveku Ešte koncom antiky sa o zachovanie

riacutemskeho piacutesomniacutectva pre neskoršie generaacutecie zasluacutežili

okrem pohanskyacutech Rimanov i kresťania

predovšetkyacutem benediktiacuteni Tiacute vo svojich klaacuteštoroch

zachraacutenili a prostredniacutectvom školstva ďalej

odovzdaacutevali riacutemsku spisbu impregnovanuacute greacuteckym

duchom celej zaacutepadnej Euroacutepe pre ktoruacute ostala

latinčina po celyacute stredovek zjednocovaciacutem elementom

Uchovaniu jednotneacuteho raacutezu latinčiny napomaacutehal aj

univerzaacutelne vybudovanyacute vzdelaacutevaciacute systeacutem ktoryacute

spočiacuteval na tom istom povinnom čiacutetaniacute klasikov tyacutech

istyacutech gramatikaacutech pochaacutedzajuacutecich ešte z obdobia

neskorej antiky hoci boli obdobia (napr za vlaacutedy

Merovejovcov v Galii 5 ndash pol 8 stor) keď sa

latinčina v suacutevislosti s nedostatočnou uacuterovňou

vzdelania staacutevala doslova nezrozumiteľnou čiacutem

straacutecala svoju komunikatiacutevnu funkciu a zažiacutevala ďalšiu

existenciaacutelnu kriacutezu Keďže naacuterodneacute jazyky v tom čase

ešte neprevzali funkciu uacuteradneacuteho dorozumievacieho

jazyka považovali niektoriacute euroacutepski panovniacuteci za

nutnuacute reformu školstva a obnovu latinskeacuteho jazyka

jeho pribliacuteženiacutem resp naacutevratom ku klasickej jazykovej norme Takto sa už v stredoveku

stretaacutevame s niekoľkyacutemi renesanciami

Najvyacuteznamnejšou z nich bola tzv karoliacutenska renesancia Jej iniciaacutetorom bol Karol

Veľkyacute (8 9 stor) ktoryacute obnovil školskuacute vyacuteučbu jazyka Dal podnet k štuacutediu latinčiny ako

všeobecneacuteho dorozumievacieho jazyka (lingua franca) a urobil z nej naacutestroj euroacutepskej

komunikaacutecie Tento naacutevrat k antike bol uacutečelovyacutem naacutevratom ku klasickej jazykovej forme aby

sa latinčina stala opaumlť zrozumiteľnou a funkčnou Na zaacutekladoch karoliacutenskej renesancie potom

vyraacutestla bohato rozvinutaacute stredovekaacute latinskaacute literatuacutera i euroacutepske vysokeacute školy

Na konci stredoveku však latinčina ako umeleckyacute a komunikačnyacute jazyk začala straacutecať

svoju silu Obmedzila sa len na jazyk scholastickej filozofie a degenerovala do neživyacutech

scheacutem Zachraacutenili ju renesančniacute humanisti (15 ndash 16 stor) ktoriacute znovu odkryli Ciceronovo

jazykoveacute umenie i diela ostatnyacutech antickyacutech autorov Latinčina sa vraacutetila do sfeacutery umenia

a tvoriveacuteho jazykoveacuteho procesu Štuacutediom antickyacutech textov (zachovanyacutech v stredovekyacutech

Reč ranyacutech kresťanov

Pre rozmaacutehajuacutece sa kresťanstvo

prvyacutech storočiacute po Kr bolo

nevyhnutnosťou naacutejsť

vyjadrenie pre svoje noveacute

zmyacutešľanie pomenovať

skutočnosti ktoreacute v profaacutennej

literatuacutere tej doby neexistovali

Jazyk použiacutevanyacute kresťanmi

nadviazal na predchaacutedzajuacutece

vyacutevojoveacute štaacutedia latinčiny do ich

formaacutelneho hovoreneacuteho

i piacutesomneacuteho prejavu však

prenikol slovniacutek syntax a štyacutel

biblickyacutech prekladov V prvyacutech

storočiach naacutešho letopočtu tak

pre potreby kresťanov vzniklo

veľa neologizmov Hoci sa

medzi nimi nachaacutedzal značnyacute

počet vyacutepožičiek či už

greacutecizmov alebo hebraizmov

pre docircležiteacute idey kresťanskej

doktriacuteny vytvaacuterala latinskaacute

komunita od samotneacuteho

počiatku ekvivalentneacute vyacuterazy vo

svojom materinskom jazyku

V tomto možno sledovať priamy

vplyv kresťanstva na latinčinu

19

odpisoch) sa zbavila stredovekyacutech naacutenosov a napodobňovaniacutem vzorov (imitātiō) sa viac či

menej uacutespešne pribliacutežila k podobe akaacute jej bola vlastnaacute v jej klasickom obdobiacute

Od 17 storočia začali latinčinu z postavenia medzinaacuterodneacuteho jazyka najprv v literatuacutere

a neskocircr aj vo vede vytlaacutečať postupne sa presadzujuacutece naacuterodneacute jazyky čo priamo suacuteviselo so

vznikom modernyacutech naacuterodnyacutech štaacutetov a vzrastajuacutecim naacuterodnyacutem povedomiacutem Napriek tomu

latinčina ostaacutevala naďalej dorozumievaciacutem jazykom vzdelanej Euroacutepy V Uhorsku (a teda aj

na našom uacutezemiacute) bola jazykom štaacutetnej spraacutevy a vedy takmer až do polovice 19 storočia

V obdobiacute keď sa zdalo že latinčina v akademickom svete skončila začala jej veľkaacute

epocha v školskom systeacuteme Stala sa najvyacuteznamnejšiacutem jazykom na gymnaacuteziaacutech a tento stav

trval až do vypuknutia 2 svetovej vojny Zatiaľ čo u naacutes došlo po vojne k značneacutemu

vtedajšou štaacutetnou ideoloacutegiou regulovaneacutemu odlivu klasickeacuteho vzdelania zo strednyacutech škocircl

a z verejneacuteho života v slobodnom svete sa klasickeacute vzdelanie opaumlť vraacutetilo na gymnaacuteziaacute

a zotrvalo tam dodnes

Obr 7 Mapa provinciiacute Riacutemskej riacuteše po roku 135

20

12 Lingua Latina

121 Latinskaacute abeceda

Rimania prevzali piacutesmo od Greacutekov prostredniacutectvom Etruskov Spočiatku poznali len

veľkeacute piacutesmenaacute (majuskula) maleacute (minuskula) vznikli až v pisaacuterskej praxi v stredoveku Po

rocircznych uacutepravaacutech mala latinskaacute abeceda 23 piacutesmen

A B C D E F G H I K L M N O P Q R S T V X Y Z

V suacutečasnosti sa latinskeacute texty piacutešu malyacutemi piacutesmenami Veľkyacutemi piacutesmenami sa začiacutenajuacute vety

použiacutevajuacute sa na začiatku vlastnyacutech mien a ich odvodeniacuten (Rōma Riacutem Rōmānus riacutemsky

Latīnē latinsky) a veľkeacute piacutesmenaacute vytvaacuterajuacute niektoreacute skratky (SPQR = senātus pōpulusque

Rōmānus senaacutet a ľud riacutemsky)

Naacutezvy jednotlivyacutech piacutesmen zneli rovnako ako tie naše teda a beacute ceacute deacute atď

(abecedarius = žiak prvej triedy) Tieto naacutezvy vytvorili Etruskovia ktoriacute nimi nahradili

greacutecke menaacute alfa beacuteta atď

122 Latinskeacute hlaacutesky a ich vyacuteslovnosť

Latinskeacute hlaacutesky sa delia na samohlaacutesky (vōcālēs) dvojhlaacutesky (diphtongī)

a spoluhlaacutesky (cōnsonantēs)

Vokaacutely a e i o u y Mocircžu byť kraacutetke alebo dlheacute Prirodzenaacute kvantita latinskyacutech

samohlaacutesok je fonologickaacute vyacuteznamotvornaacute (podobne ako v greacutečtine slovenčine či v češtine

napr malum zlo ne mālum jablko populus ľud ne pōpulus topoľ) Dĺžka sa v latinčine označuje

vodorovnou čiarkou nad vokaacutelom (ā ē ī ō ū) ale len

z didaktickyacutech docircvodov Rimania dĺžky v piacutesme

neoznačovali a nenachaacutedzajuacute sa ani v modernyacutech

ediacuteciaacutech latinskyacutech textov (s vyacutenimkou učebniacutec)

Diftongy ae au ei eu oe ui Diftongy eu ei

ui sa vyskytujuacute len v citoslovciach (heu ach eheu

beda ei oh hui ha) v časticiach (seu lebo ceu ako)

a v cudziacutech slovaacutech (Eurōpa Euroacutepa) V ostatnyacutech

priacutepadoch sa vyslovujuacute oddelene (ne-uter nijakyacute re-us

vinnyacute)

Za to že poznaacuteme kvantitu

latinskyacutech slov vďačiacuteme

čiastočne zachovanyacutem uacutedajom

riacutemskych gramatikov

predovšetkyacutem však latinskej

poeacutezii Bola piacutesanaacute časomernou

prozoacutediou v ktorej je

rozhodujuacuteca kvantita slabiacutek

a teda okrem ineacuteho aj dĺžka

samohlaacutesok

21

Zaacutekladneacute pravidlaacute latinskej vyacuteslovnosti

dokaacutežeme rekonštruovať na zaacuteklade svedectva staryacutech

gramatikov z prepisov do greacutečtiny a zo stredovekej

tradiacutecie Po rozpade Riacutemskej riacuteše sa vyacuteslovnosť

latinčiny začala prispocircsobovať vyacuteslovnosti jazykov

romaacutenskych naacuterodov Tieto rozdiely sa udržali dodnes

Každyacute naacuterod uchovaacuteva vlastnuacute vyacuteslovnosť latinčiny

prispocircsobenuacute svojmu jazyku Naša vyacuteslovnosť sa

definitiacutevne ustaacutelila na rakuacutesko-uhorskyacutech gymnaacuteziaacutech

v 19 storočiacute Pravidlaacute vyacuteslovnosti ktoraacute je normatiacutevna

v slovenskom stredoškolskom a vysokoškolskom

prostrediacute suacute

grafeacutemu i vyslovujeme na začiatku slova pred

vokaacutelom ako j iam (jam) už vo vnuacutetri slova

medzi dvoma vokaacutelmi vyslovujeme i ako jj

maior (majjor) vaumlčšiacute eius (ejjus) jeho

V greacuteckych slovaacutech je i vždy samohlaacuteskoveacute

Iōnēs (Ioacuteneacutes) Ioacutenovia

diftongy ae oe znejuacute ako slovenskeacute eacute Caesar

(Ceacutezar) proelium (preacutelium) boj Ak sa maacute

diftong vysloviť oddelene kladuacute sa nad druhyacute

vokaacutel dve bodky alebo čiarka poeumlta alebo

poēta baacutesnik

c vyslovujeme ako slovenskeacute c pred e i y ae

oe eu cēna obed cibus jedlo caelum nebo

atď všade inde sa vyslovuje ako k cor srdce

caput hlava clārus slaacutevny locus miesto dīc

povedz

d t n pred i e sa nemaumlkčiacute dīcō (dyacutekoacute)

hovoriacutem tibi (tybi) tebe decem desať

ngu sa vyslovuje ako ngv lingua (lingva)

jazyk

ph sa vyslovuje ako f philosophia (filozofia)

Piacutesmeno C bolo pocircvodne

znakom pre hlaacutesku k i g Až

neskocircr od pol 3 stor pred Kr

došlo s rozvojom literaacuterneho

života pod vplyvom rozdielnej

vyacuteslovnosti (nezneleacute k ne zneleacute

g) k rozlišovaniu aj v grafike C

versus G V klasickej latinčine

sa c vyslovovalo ako k bez

ohľadu na foneacutemu ktoraacute

nasledovala

Zvyšky stareacuteho pravopisu G suacute

zachovaneacute v skratkaacutech osobnyacutech

mien C = Gāius a Cn =

Gnaeus

K sa zachovalo len

v niekoľkyacutech slovaacutech K = Kal

= Kalendae prvyacute deň v mesiaci

Karthāgō (ale i Carthāgō)

mesto v severnej Afrike K =

Kaesō osobneacute meno

Naše U označovali Rimania

grafeacutemou V Dnes ich už

v piacutesme rozlišujeme

Y a Z sa vyskytujuacute len

v greacuteckych slovaacutech

Reštituovanaacute vyacuteslovnosť

V polovici 20 storočia vznikla

snaha zjednotiť latinskuacute

vyacuteslovnosť na zaacuteklade

predpokladaneacuteho stavu

v klasickej dobe V mnohyacutech

krajinaacutech tuacuteto tzv reštituovanuacute

čiže obnovenuacute vyacuteslovnosť

prijali Dvojhlaacutesky ae oe

vyslovujeme [aacutee] [oacute

e] saepe

[saacuteepe] poena [poacuteena] ndash obe

slovaacute suacute dvojslabičneacute Greacutecke

piacutesmeno y sa vyslovuje uuml

Piacutesmeno c znie ako k všade teda

aj pred e a i Spojenie ti

vyslovujeme ako ti aj pred

nasledujuacutecou samohlaacuteskou

amīcitia [amiacutekitia] Znak v

označuje zvuk anglickeacuteho w

Piacutesmeno h sa nečiacuteta alebo znie

len veľmi slabo

22

qu sa vyslovuje ako kv aqua (akva) voda

rh sa vyslovuje ako r rhētor (reacutetor) rečniacutek učiteľ rečniacutectva

s sa medzi vokaacutelmi a spravidla medzi vokaacutelom a konsonantmi m n l vyslovuje ako z

rōsa (roza) ruža mensis (meacutenzis) mesiac pulsus (pulzus) zahnanyacute

ti vyslovujeme pred vokaacutelom alebo pred ae ako ci grātia (graacutecija) vďaka dīvitiae

(dyacutevicijeacute) bohatstvo ALE po s t x tiež ak maacute priacutezvuk a v greacuteckych slovaacutech

vyslovujeme ako ty bestia (bestya) zviera mixtiō (mixtyoacute) zmiešanina tōtīus (toacutetyacuteus)

celeacuteho Miltiadēs (Miltyadeacutes) Miltiadeacutes greacutecky štaacutetnik

123 Kvantita slabiacutek

V latinčine rozlišujeme nielen kraacutetke a dlheacute vokaacutely ale aj kraacutetke a dlheacute slabiky

Slabika je kraacutetka vtedy keď obsahuje kraacutetky vokaacutel po ktorom nasleduje iba jednoduchyacute

konsonant populus ľud Ak však za kraacutetkym vokaacutelom nasledujuacute aspoň dva konsonanty

slabika je dlhaacute

Latinskeacute slabiky suacute teda dlheacute 1 prirodzene keď obsahujuacute dlhyacute vokaacutel alebo diftong

nātūra priacuteroda aurum zlato 2 poziacuteciou keď po kraacutetkej slabike nasleduje skupina aspoň

dvoch konsonantov modestia skromnosť Rimania ciacutetili oba druhy slabiacutek celkom prirodzene

ako dlheacute Treba však poznamenať že kombinaacutecia jedneacuteho z konsonantov p b t d c g na

prvom a l alebo r na druhom mieste konsonantickej skupiny nemaacute na dĺžku slabiky vplyv

slabika s kraacutetkym vokaacutelom ostaacuteva kraacutetka (integra ndash druhaacute slabika je kraacutetka i keď pre

baacutesnikov nie vždy)

Tento dvojityacute typ kvantity je rozhodujuacuteci pre miesto slovneacuteho priacutezvuku

124 Priacutezvuk latinskyacutech slov

Latinskeacute slovaacute sa skladajuacute z priacutezvučnyacutech a nepriacutezvučnyacutech slabiacutek Priacutezvuk sa v piacutesme

neoznačuje Jednoslabičneacute slovaacute (okrem predložiek a spojok) majuacute priacutezvuk vždy

Dvojslabičneacute slovaacute majuacute priacutezvuk na predposlednej slabike Troj- a viacslabičneacute slovaacute majuacute

priacutezvuk

1 na predposlednej slabike ak je taacuteto dlhaacute laudāmus honestus

2 na tretej slabike od konca ak je predposlednaacute slabika kraacutetka fēmina lēgimus

23

Znamenaacute to že priacutezvuk sa mocircže (na rozdiel od slovenčiny) v jednotlivyacutech tvaroch jedneacuteho

slova pohybovať napr amor ndash amōrem (laacuteska) tenebrae ndash tenebrārum (temnota) repetere ndash

repetō ndash repetāmus (opakovať)

125 Odraz klasickyacutech jazykov vo zvukovej straacutenke slovenčiny

Suacutečasťou našej slovnej zaacutesoby je množstvo slov pochaacutedzajuacutecich ešte z antiky

Použiacutevame ich v odbornej ale i bežnej každodennej komunikaacutecii bez toho aby sme si

uvedomili že ich vyacuteslovnosť a pravopis je ovplyvnenyacute klasickyacutemi jazykmi a nie vždy

zodpovedaacute slovenskeacutemu jazykoveacutemu uacutezu

Slovenčina patriacute k tzv zaacutepadoslovanskyacutem jazykom do ktoryacutech mnoheacute slovaacute antickeacuteho

pocircvodu neprenikli na rozdiel od vyacutechodoslovanskyacutech

jazykov priamo z greacutečtiny ale prostredniacutectvom

latinčiny ktoraacute zachovala pocircvodnuacute klasickuacute greacutecku

vyacuteslovnosť i pravopis tyacutechto slov Vo

vyacutechodoslovanskyacutech jazykoch sa prejavuje vyacuteslovnosť

greacuteckych hlaacutesok z 9 ndash 10 stor (obdobie vzniku

cyriliky z greacuteckej alfabety) ktoraacute bola v niektoryacutech

priacutepadoch odlišnaacute ako v obdobiacute klasickej ioacutensko-

attickej greacutečtiny Napriacuteklad litera Β β (beacuteta b)

označovala v byzantskej greacutečtine hlaacutesku v vokaacutel Η η

(eacuteta eacute) sa vyslovoval ako i litera Θ θ (theacuteta th) sa

vyslovovala ako f Z pocircvodneacuteho greacuteckeho Βαβυλών (Babyloacuten) maacuteme preto dnes v ruštine

Вавилόн (Vaviloacuten) ale v slovenčine Babylon z greacuteckeho ῥήτώρ (rheacutetoacuter) ruskeacute рuacuteтор (riacutetor)

a slovenskeacute reacutetor z greacuteckeho καθέδρα (kathedra) ruskeacute кaacuteфедра (kaacutefedra) a slovenskeacute

katedra

Pri slovaacutech ktoreacute obsahujuacute diftong je situaacutecia zložitejšia Starogreacutecky diftong αι (ai

v byzantskej vyacuteslovnosti e) sa vo vlastnyacutech menaacutech spravidla zachovaacuteva napr Aischylos

(Αἰσχύλος) Aiolos (Αἴολος) ale Etioacutepia (Αἰθιοπία) v apelatiacutevach však nachaacutedzame eeacute cez

latinskyacute diftong ae (e) napr gr σφαῖρα (sfaira) gt lat sphaera slovenskeacute sfeacutera gr αἵρεσις

(hairesis) gt lat haeresis slovenskeacute hereacuteza

V priacutepadoch korelaacutecie tvrdostimaumlkkosti (dď tť nň) pri viac menej zdomaacutecnenyacutech

slovaacutech nie je vyacuteslovnosť slov pochaacutedzajuacutecich z klasickyacutech jazykov ovplyvnenaacute slovenskyacutemi

Vyacutechodoslovanskeacute naacuterody ndash Rusi Ukrajinci Bielorusi

Zaacutepadoslovanskeacute naacuterody ndash Poliaci Ćesi Slovaacuteci Lužickiacute Srbi

Juhoslovanskeacute naacuterody ndash Bulhari Macedoacutenci Srbi Čiernohorci Slovinci Chorvaacuteti

24

pravidlami diktaacutetor disk titul kritika panika nivelaacutecia atď V slovenčine sa odraacuteža aj

dvojakaacute vyacuteslovnosť latinskeacuteho c (ako k alebo c) Vo vlastnyacutech menaacutech sa pritom zvykne

zachovaacutevať aj pocircvodnyacute latinskyacute pravopis (Cato Claudius) Všeobecneacute menaacute sa piacutešu domaacutecim

pravopisom (kauza kultuacutera klasika)

126 Vyacuterazy antickeacuteho pocircvodu v slovnej

zaacutesobe slovenčiny

Z najstaršej doby preberajuacute zaacutepadoslovanskeacute

jazyky (a teda aj slovenčina) obzvlaacutešť latinskeacute slovaacute

suacutevisiace s naacuteboženskou a cirkevnou tradiacuteciou napr

klaacuteštor (lt claustrum od claudo = uzatvaacuteram) kostol (lt

castellum) pašie (lt passiō = utrpenie)

Neskocircr prenikajuacute do slovanskyacutech jazykov

rocircznymi cestami opaumlť prevažne z latinčiny ale

prostredniacutectvom nemeckeacuteho alebo romaacutenskeho

prostredia mnoheacute ďalšie slovaacute latinskeacuteho priacutep

latinsko-greacuteckeho pocircvodu napr škola (lt lat schōla lt

gr σχολή) komnata (lt lat caminata = miestnosť

s ohniskom gr κάμινος pec ohnisko) kalamaacuter (lt lat

calamarium lt calamus = trstina) skriňa (lt lat

scrinium = puzdro skriňa)

Najviac slov s latinskyacutemi a greacuteckymi koreňmi

sa dostalo do slovanskyacutech jazykov pod vplyvom

zaacutepadoeuroacutepskych jazykov najmauml od 16 storočia

a mnoheacute z nich fungujuacute dodnes ako internacionalizmy

Najčastejšiacutem zdrojom vyacutepožičiek bola francuacutezština

v ktorej pramenia vyacuterazy z oblasti politiky

diplomacie umenia moacutedy stravovania napr republika (lt lat rēs pūblica = vec verejnaacute)

kandidaacutet (lt lat candidus = biely čistyacute nepoškvrnenyacute) moacuteda (lt lat modus = spocircsob) menu

(lt lat minūtus lt minuere = zmenšenyacute počet jedaacutel)

V starovekom Riacuteme bolo

potrebneacute pri uchaacutedzaniacute sa o uacuterad

podať prihlaacutešku V priacutepade ak

bola prihlaacuteška uchaacutedzača

praacutevoplatnaacute nosil na verejnosti

bielu toacutegu (toga candida) Takto

mohla aj verejnosť veľmi

jednoducho kontrolovať jeho

spraacutevanie sa Uchaacutedzač

oblečenyacute do bielej toacutegy =

candidatus

25

V ekonomickej a komerčnej sfeacutere nachaacutedzame rad vyacuterazov talianskeho pocircvodu napr

brutto (lt lat brutus = hrubyacute) manko (lt lat mancus = kusyacute neuacuteplnyacute) inkaso (tal sloveso

incassare dať peniaze do pokladne tal cassa lt lat capsa = puzdro skrinka)

Z angličtiny pochaacutedzajuacute vyacuterazy pre oblasť techniky tradičnej i suacutečasnej V tomto

priacutepade možno hovoriť o skrytyacutech latinizmoch napr procesor (lt lat prōcedō = pokračujem)

enter (lt lat intrō = vstupujem) manažeacuter (angl to manage z tal maneggiare lt z lat manū

agō = konaacutem tvoriacutem rukou)

Na prevažne latinskom zaacuteklade je vytvorenaacute lingvistickaacute terminoloacutegia a na kombinaacutecii

greacuteckych a latinskyacutech prvkov je zas založeneacute umelo vytvoreneacute pomenovanie jednotiek

metrickej suacutestavy napr meter (lt gr μέτρον = miera) gram (lt gr γράμμα = zaacuteznam) deka- (lt

gr δέκα = 10) hekto- (lt gr ἑκατόν = 100) kilo- (lt gr χίλιοι = 1000) deci- (lt lat decem =

10) centi- (lt lat centum = 100) mili- (lt lat mille = 1000)

26

13 Mennaacute a slovesnaacute flexia v latinčine

131 Mennaacute flexia

Podstatneacute menaacute (nōmina substantīva) suacute zaacutekladnyacutem slovnyacutem druhom a v raacutemci

slovnej zaacutesoby tvoria najpočetnejšiu skupinu S tyacutem ako sa menia a rozširujuacute ľudskeacute

vedomosti a skuacutesenosti meniacute sa i slovnaacute zaacutesoba nevyhnutnaacute na zachytenie mimojazykoveacuteho

sveta V uacutelohe substantiacutev mocircžu v latinčine vystupovať aj slovaacute ktoreacute pocircvodne nie suacute

substantiacutevami V takyacutechto priacutepadoch hovoriacuteme o substantivizaacutecii napr suprēmum valē

(poslednyacute pozdrav valē = imperatiacutev buď zdravyacute)

Substantiacuteva pomenuacutevajuacute samostatneacute pojmy veciacute (substanciiacute) v raacutemci gramatickyacutech

kategoacuteriiacute rodu čiacutesla a paacutedu

Rod substantiacutev klasickej latinčiny je určenyacute buď ich vyacuteznamom (prirodzenyacute rod) alebo

koncovkou (gramatickyacute rod) Menaacute osocircb a zvierat majuacute prevažne prirodzenyacute rod (mužskyacute

alebo ženskyacute) menaacute veciacute mužskyacute ženskyacute alebo strednyacute rod V latinčine však existujuacute i

viacrodoveacute substantiacuteva (commūnia) ktoreacute označujuacute jednyacutem slovom mužskyacute aj ženskyacute rod

(napr cīvis m občan f občianka sacerdōs m kňaz f kňažka) V ľudovej latinčine sa

rozlišovanie maskuliacuten a feminiacuten zachovalo neutrum však zaniklo a substantiacuteva patriace

k tejto rodovej triede sa stali maskuliacutenami alebo feminiacutenami Menaacute naacuterodov mužskyacutech

bytostiacute vetrov a mesiacov suacute v latinčine vždy maskuliacutena menaacute riek suacute vaumlčšinou maskuliacutena

menaacute ženskyacutech bytostiacute stromov krajiacuten ostrovov a miest feminiacutena

Kategoacuteria čiacutesla poukazuje na počet substanciiacute V latinčine sa prejavuje len singulaacuterom

alebo pluraacutelom Singulaacuter však neznamenaacute že pomenovanaacute vec alebo jav pozostaacuteva

nevyhnutne len z jedneacuteho člena mocircže označovať i skupinu totožnyacutech alebo rovnako

charakterizovanyacutech osocircb či veciacute Podobne aj pluraacutel

nemusiacute označovať mnohosť Tak ako v slovenčine

existujuacute aj v latinčine slovaacute ktoreacute majuacute len singulaacuter

(napr slovenskeacute liacutestie latinskeacute plebs = ľud) alebo

naopak len pluraacutel (napr slovenskeacute nožnice latinskeacute

castra = vojenskyacute taacutebor) alebo majuacute v singulaacuteri

a pluraacuteli rocirczny vyacuteznam napr latinskeacute littera (sg) =

piacutesmeno litterae (pl) = list

Kategoacuteria paacutedu naznačuje syntaktickeacute funkcie

(vetneacute vzťahy) substantiacutev Latinčina maacute šesť paacutedov

Latinskeacute pluralia tantum

(substantiacuteva majuacutece len pluraacutel

pomnožneacute substantiacuteva) typu

nuptiae (svadba) feriae

(sviatky slaacutevnosti) epulae

(hostina hody) suacute typologicky

bliacutezke slovenskyacutem naacutezvom

rocircznych rodinnyacutech a inyacutech

slaacutevnostiacute ako suacute napr

narodeniny krstiny meniny

hody a i

27

Prvyacute paacuted nazyacutevali Rimania cāsūs nominatīvus (paacuted ktoryacute pomenuacuteva nomināre = nazyacutevať)

Druhyacute paacuted mal viacero naacutezvov (c patrius = otcovskyacute pretože udaacuteval pocircvod ndash čiacute syn alebo

dceacutera c possessīvus pretože ukazoval komu čo patriacute ndash čia vec c generalis pretože bol

vyacutechodiskom pre tvorbu ďalšiacutech tvarov od ich zaacutekladu ndash corpus corpor-is c qualitātis

pretože udaacuteval vlastnosť niečoho c partitīvus pretože udaacuteval celok z ktoreacuteho sa uvaacutedza

nejakaacute časť) Zo všetkyacutech naacutezvov sa ujal naacutezov genitīvus (rodinnyacute) Tretiacutem paacutedom sa

vyjadroval predovšetkyacutem vyacuteznam daacutevania a bol preto nazyacutevanyacute casus datīvus (dare = daacutevať)

Štvrtyacute paacuted nazyacutevali Greacuteci πτῶσις αἰτιατική (ptoacutesis aitiatikeacute = priacutečinnyacute paacuted) Riacutemski gramatici

sa mylne domnievali že je tento termiacuten vytvorenyacute od slovesa αἰτιᾶσθαι (aitiasthai =

obviňovať) a preto paacuted nazvali accūsatīvus (obviňovaciacute accūsāre = obviňovať) Piaty paacuted

nazyacutevali v Riacuteme cāsūs vocatīvus (volaciacute vocāre = volať) Vokatiacutev nie je pravyacutem paacutedom stojiacute

gramaticky mimo vety Zvlaacuteštny tvar pre vokatiacutev existuje v latinčine len v singulaacuteri o-

deklinaacutecie (2 deklinaacutecia) V ostatnyacutech priacutepadoch sa pri osloveniacute použiacuteva nominatiacutev

Spomenutyacutech paumlť paacutedov maacute latinčina so slovenčinou spoločnyacutech navyše maacute ešte ablatiacutev (paacuted

odlukovyacute) ktoryacute zodpovedaacute tak slovenskeacutemu lokaacutelu ako aj inštrumentaacutelu

Latinskeacute substantiacuteva sa rovnako ako slovenskeacute

skloňujuacute V latinčine existuje paumlť typov skloňovania

ktoreacute v podstate na rozdiel od slovenčiny nemajuacute

nijakyacute vzťah ku gramatickeacutemu rodu substantiacutev Každeacute

latinskeacute substantiacutevum sa daacute jednoznačne zaradiť do

jedneacuteho z piatich typov skloňovania do jednej

z deklinaacuteciiacute (dēclinātiō) Skloňovanie sa v latinčine

realizuje podobne ako v slovenčine pripaacutejaniacutem

paacutedovyacutech koncoviek ku kmeňu Aby sme mohli

substantiacuteva skloňovať musiacuteme poznať genitiacutev

singulaacuteru (umožňuje zaradenie substantiacuteva do jednej

z piatich deklinaacuteciiacute) a kmeň slova pretože k nemu sa

pripaacutejajuacute koncovky jednotlivyacutech paacutedov (kmeň

dostaneme po odtrhnutiacute koncovky genitiacutevu singulaacuteru

resp pluraacutelu -(r)um) Nominatiacutev singulaacuteru prezraacutedza

spoľahlivo deklinaacuteciu do ktorej substantiacutevum patriacute

len v menšine priacutepadov Pocircvodnyacute slovnyacute zaacuteklad bol

totiž v nominatiacuteve často rocircznymi jazykovyacutemi procesmi

1 deklinaacutecia

femina feminae f = žena

poēta poētae m = baacutesnik

2 deklinaacutecia

servus servī m = otrok

puer puerī m = chlapec

ager agrī m = pole

laurus laurī f = vavriacuten

verbum verbī n = slovo

3 deklinaacutecia

victor victōris m = viacuteťaz

nomen nominis n = meno

oratiō oratiōnis f = reč

mare maris n = more

caput capitis n = hlava

4 deklinaacutecia

exercitus exercitūs m = vojsko

manus manūs f = ruka

cornū cornūs n = roh paroh

5 deklinaacutecia

diēs diēī mf = deň

rēs reī f = vec

28

podstatne zmenenyacute V genitiacuteve singulaacuteru ale ostal naproti tomu zjavnyacute napr iter (N sg)

itineris (G sg) = cesta Od kmeňa substantiacutev sa tvoria aj odvodeniny napr lex legis (zaacutekon)

ndash legaacutelny nox noctis (noc) ndash nocturno genus generis (rod) ndash generaacutecia mens mentis

(myseľ) ndash mentaacutelny facultās facultātis (možnosť) ndash fakultatiacutevny

Koncovka genitiacutevu singulaacuteru sa uvaacutedza v každom slovniacuteku za nominatiacutevom

substantiacuteva Substantiacuteva 1 deklinaacutecie majuacute v G sg koncovku -ae substantiacuteva 2 deklinaacutecie

koncovku -ī substantiacuteva 3 deklinaacutecie koncovku -is substantiacuteva 4 deklinaacutecie -ūs a napokon

substantiacuteva 5 deklinaacutecie koncovku -ēī-eī

Pre všetky deklinaacutecie platia nasledujuacutece formaacutelne pravidlaacute

1 neutraacute majuacute bez vyacutenimky tvar akuzatiacutevu singulaacuteru totožnyacute s nominatiacutevom singulaacuteru

2 všetky neutraacute majuacute v nominatiacuteve a v akuzatiacuteve pluraacutelu koncovku -a

3 vo všetkyacutech deklinaacuteciaacutech znie ablatiacutev pluraacutelu rovnako ako datiacutev pluraacutelu

132 Vzťah latinčiny k morfoloacutegii a tvorbe slov slovenskeacuteho jazyka

Pokiaľ ide o morfologickeacute javy mocircžeme vzťah latinčiny (greacutečtiny) k slovenčine

sledovať predovšetkyacutem na lexikaacutelnych jednotkaacutech latinsko-greacuteckeho pocircvodu Slovenčina

tvoriacute pri zaraďovaniacute substantiacutevnych latinizmov do

deklinačneacuteho systeacutemu tvary zvaumlčša (nie však celkom

docircsledne) od latinskeacuteho zaacutekladu napr pri maskuliacutenach

na -us -ius realizm-us realizm-u egoizm-us egoizm-

u exit-us exit-u logaritm-us logaritm-u laps-us

laps-u August-us August-a Vergili-us Vergil-ia a i

Naproti tomu mnoheacute podobneacute substantiacuteva

ktoreacute suacute siacutece utvoreneacute od latinskyacutech slovnyacutech

zaacutekladov ale pri ktoryacutech koncoveacute -us nie je

nominatiacutevnou koncovkou lež suacutečasťou kmeňa alebo

širšej koncovky a tiež substantiacuteva cudzieho (nie

latinskeacuteho) pocircvodu sa skloňujuacute s ponechaniacutem -us vo

všetkyacutech paacutedoch Do tejto skupiny patria napr vyacuterazy

autobus omnibus reacutebus bambus kaktus luxus a i

Radia sa sem aj niektoreacute slovaacute latinskeacuteho

pocircvodu pri ktoryacutech je siacutece -us nominatiacutevnou

Omnibus ndash dopravnyacute

prostriedok ktoryacute vznikol

v roku 1825 vo Francuacutezsku Bol

použiacutevanyacute ako dostavniacutekovaacute

doprava na trati Nantes ndash

Richebourg

Voiture omnibus = voz pre

všetkyacutech všetkyacutem skraacuteteneacute na

omnibus a neskocircr na bus

lat omnis = všetok (omnibus =

D pl všetkyacutem)

29

koncovkou ale ktoreacute nadobudli inyacute vyacuteznam akyacute mali

v latinčine takže v ich štylistickom použiacutevaniacute nastal

posun a tyacutem sa stratila aj kontinuita s pocircvodnyacutem

skloňovaniacutem Takyacutemi suacute napr vyacuterazy cirkus cirkusu

humus humusu funus funusu (ale funebraacutek ndash tvar

odvodenyacute od slovneacuteho zaacutekladu funus funebris m) a i

Rešpektovanie latinskeacuteho deklinačneacuteho systeacutemu

je v protiklade k princiacutepu nemennosti zaacutekladnej

morfeacutemovej skladby slova ktoryacute je vlastnyacute napr ruštine Taacute skloňovanie substantiacutev

zdomaacutecňuje a to buď tak že zachovaacuteva pocircvodnuacute latinskuacute koncovku nominatiacutevu v celom

skloňovaniacute napr казус -уса (kaacutezus kaacutezusa) alebo ju celkom vypuacutešťa napr Юлий -ия

(Julij Julija) Princiacutep morfeacutemovej nemennosti prenikaacute pod vplyvom hovoroveacuteho uacutezu aj do

slovenčiny napr viacuterus viacuteru aj viacuterusu

Vzťah latinskyacutech a slovenskyacutech substantiacutev možno do istej miery sledovať aj v

ich rodovej charakteristike Slovenčina veľmi často zachovaacuteva pri slovaacutech pochaacutedzajuacutecich

z latinčiny ich pocircvodnyacute rod napr doctor ndash doktor (muž rod) professor ndash profesor (muž rod)

auctoritās ndash autorita (žen rod) facultās ndash fakulta (žen rod) praesidium ndash preziacutedium (str

rod) laboratorium ndash laboratoacuterium (str rod) Rod si teda udržali latinskeacute maskuliacutena na -or

neutraacute na -um-ium a feminiacutena na -tās Latinskeacute feminiacutena so sufixom -tiō-siō majuacute

v slovenčine zakončenie -cia-zia napr resolutiō ndash rezoluacutecia imitatiō ndash imitaacutecia corruptiō ndash

korupcia invasiō ndash invaacutezia a i

133 Slovesnaacute flexia

Slovesaacute (verba) suacute zaacutekladnyacutem slovnyacutem druhom pomenuacutevajuacutecim procesuaacutelne priacuteznaky

substanciiacute Všetky tvary latinskeacuteho slovesa sa rozdeľujuacute podľa gramatickeacuteho rodu na určiteacute

a neurčiteacute slovesneacute tvary Určiteacute slovesneacute tvary suacute tie ktoreacute označujuacute všetky gramatickeacute

vyacuteznamy najmauml osobu a čiacuteslo Neurčiteacute slovesneacute tvary neoznačujuacute osobu a čiacuteslo

Slovesnaacute flexia či časovanie (coniugātiō) sa v latinčine vyznačuje schopnosťou

vyjadrovať slovesnyacute rod čas spocircsob osobu a čiacuteslo

Rod (genus) latinskyacutech slovies je dvojakyacute činnyacute (g āctīvum) a trpnyacute (g passīvum)

V latinčine podobne ako v slovenčine deliacuteme slovesaacute v aktiacuteve na predmetoveacute

a bezpredmetoveacute pričom sa predmetoveacute členia ďalej na prechodneacute (trānsītīva) a neprechodneacute

Pri preklade je tiež nevyhnutneacute

nezabuacutedať na fakt že latinskyacute

svet nie je identickyacute s tyacutem našiacutem

a aj zdanlivo rovnakeacute veci mocircžu

mať inyacute obsah (napr dom voz

lampa vojak sloboda a pod)

30

(intrānsītīva) Prechodneacute slovesaacute majuacute predmet v prostom akuzatiacuteve neprechodneacute slovesaacute

v inom prostom paacutede alebo v predložkovom paacutede Uacuteplneacute pasiacutevum vytvaacuterajuacute len prechodneacute

slovesaacute Pri neprechodnyacutech slovesaacutech sa použiacuteva pasiacutevum iba v 3 os sg (pugnātur = bojuje

sa) Latinskeacute pasiacutevum maacuteva často zvratnyacute (reflexiacutevny) vyacuteznam (lavor = umyacutevam sa)

Latinskyacute jazyk rozlišuje šesť časov ndash jeden priacutetomnyacute (tempus praesēns) tri minuleacute (t

imperfectum t perfectum t plūsquamperfectum) a dva buduacutece (t futūrum prīmum t futūrum

exāctum)

Slovesneacute spocircsoby suacute v latinčine tri (tzv

osobneacute) oznamovaciacute (modus indicātīvus) rozkazovaciacute

(m imperātīvus) a spojovaciacute (m coniūnctīvus)

Indikatiacutev predstavuje proces vyjadrenyacute slovesom ako

skutočnyacute konjunktiacutev ako takyacute ktoryacute hovoriaci alebo

autor predpokladaacute a imperatiacutev označuje snahu

hovoriaceho alebo autora ovplyvniť spraacutevanie

adresaacuteta

Okrem troch osobnyacutech maacute latinčina aj paumlť

neosobnyacutech spocircsobov ktoreacute neoznačujuacute ani osobu ani

čas Ide o menneacute tvary Infinitiacutev je slovesneacute

substantiacutevum ktoreacute maacute menneacute i slovesneacute vlastnosti

Ako meno je neutrom singulaacuteru ako sloveso vyjadruje

rod aktiacutevny alebo pasiacutevny Nevyjadruje čas ako takyacute

ale len časovyacute vzťah (tvoriacute sa infinitiacutev preacutezenta

perfekta a futuacutera) Supiacutenum je slovesneacute substantiacutevum

ktoreacute maacute len dva paacutedy Supiacutenum na -um (akuzatiacutev) maacute

funkciu priacuteslovkoveacuteho určenia smeru uacutečelu pri

slovesaacutech pohybu a supiacutenum na -u (ablatiacutev) ktoreacute maacute

funkciu priacuteslovkoveacuteho určenia obmedzenia (naznačuje

že tvrdenie neplatiacute všeobecne ale len v určitom

zmysle) pri niektoryacutech adjektiacutevach Gerundium

(slovesneacute substantiacutevum na -nd) je v podstate

skloňovanyacute infinitiacutev preacutezenta zvaumlčša aktiacuteva Maacute len

štyri paacutedy (genitiacutev datiacutev akuzatiacutev ablatiacutev)

Gerundiacutevum (slovesneacute adjektiacutevum na -nd) maacute pasiacutevny

Legenda

lat legere = čiacutetať gerundiacutevum

legendum = niečo maacute musiacute byť

čiacutetaneacute (legenda = tvar pluraacutelu)

1 rozpraacutevanie nepodloženeacute

skutočnosťou o nejakej

osobnosti či udalosti pocircvodne

rozpraacutevanie o živote svaumltyacutech

ktoreacute bolo treba čiacutetať v určityacutech

dňoch

Legenda o sv Jurajovi

2 vysvetlivky na mape skratky

značky na mape treba čiacutetať ako

suacute vysvetleneacute

3 veľmi znaacutema osobnosť

31

vyacuteznam ku ktoreacutemu sa pripaacuteja modaacutelny vyacuteznam

nutnosti alebo možnosti Particiacutepium je adjektiacutevum

odvodeneacute od slovesa V texte zastupujuacute particiacutepiaacute

v najjednoduchšom priacutepade uacutelohu adjektiacutev (napr

mulier amans = milujuacuteca žena videō virum

territum = vidiacutem vydeseneacuteho muža) častejšie však

plnia ineacute uacutelohy V spojeniacute so substantiacutevom alebo

zaacutemenom sa často použiacutevajuacute tam kde by sme

v slovenčine použili vedľajšiu vetu a v tzv vaumlzbe

ablatiacutevu absoluacutetneho sa použiacuteva dokonca na uacuterovni

samostatnej vety Latinčina rozlišuje dve aktiacutevne

(part preacutezenta a futuacutera) a jedno pasiacutevne particiacutepium

(part perfekta) Particiacutepia sa skloňujuacute

V slovesnej flexii sa rozlišujuacute tri osoby

(personae) 1 2 3 a čiacuteslo (numerus) je dvojakeacute

jednotneacute (n singulāris) a množneacute (n plūrālis)

Každeacute latinskeacute sloveso je v slovniacutekoch

uvaacutedzaneacute nasledovne legō ere lēgī lēctum (=

zbierať zhromažďovať čiacutetať) pričom na

odvodzovanie tyacutechto štyroch tvarov neexistuje

žiadne pravidlo

legō = 1 os sg indikatiacutevu preacutezenta aktiacuteva (čiacutetam)

legere = infinitiacutev preacutezenta aktiacuteva (čiacutetať)

v kombinaacutecii s 1 osobou sa podľa neho daacute pri

každom slovese rozoznať do ktorej zo štyroch

slovesnyacutech tried (konjugaacuteciiacute) patriacute

1 os sg a infinitiacutev preacutezenta aktiacuteva reprezentujuacute tzv preacutezentovyacute kmeň z ktoreacuteho sa

tvoria mnoheacute slovesneacute tvary s priacutetomnyacutem minulyacutem i buduacutecim vyacuteznamom

lēgī = 1 os sg ind perfekta aktiacuteva (prečiacutetal som) tento tvar reprezentuje tzv perfektovyacute

kmeň z ktoreacuteho vychaacutedzajuacute mnoheacute latinskeacute slovesneacute tvary ktoreacute suacute zvaumlčša charakterizovaneacute

dokonavyacutem vyacuteznamom

lēctum = tzv supiacutenum maacutelo použiacutevanyacute tvar avšak docircležityacute pretože sa od neho odvodzujuacute

ďalšie slovesneacute tvary reprezentuje tzv supiacutenovyacute kmeň

Kmeň particiacutepia preacutezenta aktiacuteva

(zjavnyacute v genitiacuteve sg laudans

laudantis videns videntis) je

v slovenčine viditeľnyacute v koncovke

mnohyacutech slov napr praesidens

praesidentis (predsedajuacuteci) ndash

prezident abstinens abstinentis

(zdržiavajuacuteci sa) ndash abstinent

patiens patientis (trpiaci) ndash

pacient

Od particiacutepia preacutezenta aktiacuteva suacute

odvodeneacute aj feminiacutena ako napr

tolerans tolerantis (znaacutešajuacuteci) ndash

tolerancia distans distantis

(vzdialenyacute) ndash dištancia a i

V slovesnyacutech tvaroch odvodenyacutech

od preacutezentoveacuteho kmeňa majuacute

všetky slovesaacute rovnakeacute osobneacute

koncovky (označujuacute čiacuteslo

a zaacuteroveň aj osobu)

aktiacutevum

-ōm -s -t -mus -tis -nt

pasiacutevum

-(o)r -ris -tur -mur -minī -ntur

Koncovky zostaacutevajuacute vo všetkyacutech

tvaroch preacutezentoveacuteho kmeňa

konštantneacute i keď sa hlaacutesky pred

koncovkou menia a vyjadrujuacute tak

čas a spocircsob Napriacuteklad legimus =

čiacutetame legēmus = budeme čiacutetať

legēbāmus = čiacutetali sme legāmus =

nech čiacutetame legerēmus = čiacutetali by

sme

32

Ako od kmeňa substantiacutev aj od slovesnyacutech

kmeňov je možneacute tvoriť odvodeniny nie zriedkavo

aj z dvoch rozdielnych kmeňov toho isteacuteho slovesa

napr dirigo dirigere direxi directum (riadiť) ndash

dirigent direktor redigo redigere redegi

redactum (privaacutedzať spaumlť uviesť do stavu) ndash

redigovať redaktor moveo movere movi motum

(hyacutebať dojiacutemať) ndash movityacute motiacutev

Pod kmeňom rozumieme zaacutekladnuacute časť

slovesa v jednotlivyacutech časoch ktoraacute nesie jeho

vyacuteznam Ku kmeňu sa pripaacutejajuacute prefixy (predpony)

a sufixy (priacutepony) Podľa preacutezentoveacuteho slovesneacuteho

kmeňa rozdeľujeme latinskeacute slovesaacute do štyroch

slovesnyacutech tried konjugaacuteciiacute Pri rozdeleniacute hraacute rozhodujuacutecu uacutelohu samohlaacuteska ktoraacute sa pri

určityacutech slovesaacutech objavuje pred koncovkami

Latinskeacute konjugaacutecie

1 konj maacute v preacutezente pred

koncovkou vokaacutel āa vzor laudāre

2 konj sa pred koncovkou

vyznačuje vokaacutelom ēe vzor

monēre

3 konj je nepravidelnaacute pred

koncovkou sa striedajuacute vokaacutely

ieu vzor legere

4 konj maacute pred koncovkou vždy

īi vzor audīre

33

14 Predložky a predpony

Predložky sa vyskytujuacute jednak v spojeniach s paacutedovyacutemi formami mien jednak

v spojeniach so slovesami S paacutedmi mien (s vyacutenimkou nominatiacutevu a vokatiacutevu) vyjadrujuacute

rocirczne adverbiaacutelne vzťahy (miesto čas spocircsob priacutečina) Všetky predložky boli pocircvodne

adverbiaacute Pridaacutevali sa k menu v určitom paacutede na presnejšie vyjadrenie vzťahu alebo k slovesu

na bližšie určenie deja Vyacutevoj tyacutechto adverbiiacute šiel

dvojakyacutem smerom Buď sa tesnejšie spojili s menom

a stali sa predložkami alebo sa tesnejšie primkli k

slovesu a vznikli zloženeacute slovesaacute s predponami

Z historickeacuteho hľadiska rozdeľujeme predložky

na prvotneacute a druhotneacute Kyacutem v greacutečtine prvotneacute staršie

predložky funkciu adverbia stratili u druhotnyacutech

mladšiacutech byacuteva zachovanaacute Zo synchroacutenneho hľadiska

je medzi nimi docircležityacute rozdiel v tom že prvotneacute

predložky fungujuacute aj ako slovesneacute predpony druhotneacute

nie Niektoreacute latinskeacute predložky sa ako adverbiaacute

použiacutevajuacute aj v klasickej latinčine (post contra ante

intra infra supra circa atď)

Predložky vyjadrovali najprv priestorovyacute

vzťah Toto poniacutemanie ľahko prechaacutedzalo i na

vyjadrenie času Neskocircr sa začali použiacutevať aj na

vyjadrenie priacutečiny spocircsobu a inyacutech okolnostiacute deja

ktoreacute boli tiež chaacutepaneacute priestorovo

V spojeniacute so slovesnyacutemi formami si predložky

pocircvodne uchovaacutevali svoju samostatnosť ndash mohli byť

kladeneacute aj za sloveso priacutepadne byť oddeleneacute od

slovesa inyacutemi slovami Čoskoro sa však začali zrastať

so slovesom a menili sa tak na slovesneacute predpony (praeverbiaacute)

Slovesneacute predpony suacute suacutečasťou odbornyacutech termiacutenov a medzinaacuterodnyacutech slov a ich

poznanie je vyacutehodou či dokonca nevyhnutnosťou

Prvotneacute greacutecke predložky sa

spaacutejajuacute s jednyacutem s dvoma alebo

aj s troma paacutedmi Druhotneacute

predložky sa spaacutejajuacute (takmer)

vždy so substantiacutevom v genitiacuteve

Vaumlčšina latinskyacutech predložiek

sa spaacuteja s akuzatiacutevom

(naznačujuacute smer rozsah a pod)

alebo s ablatiacutevom (naznačujuacute

odluku miesto a pod) Niektoreacute

sa spaacutejajuacute s oboma paacutedmi

V neskorej latinčine sa počet

prvotnyacutech predložiek redukoval

Predložky s podobnyacutem

vyacuteznamom sa zamieňali napr

stieral sa rozdiel medzi de ex

ab Keď už ich vyacuteznamoveacute

odtienky neboli zreteľneacute jedna

predložka zviacuteťazila a nahradila

ostatneacute ndash v romaacutenskych

jazykoch prevlaacutedlo de

Tendencia k explicitnejšiemu

vyjadrovaniu viedla

k použiacutevaniu predložkovyacutech

paacutedov namiesto prostyacutech

V neskorej latinčine sa staacutele viac

použiacutevali predložkoveacute paacutedy až

sa dospelo k analytickeacutemu

stavu ktoryacute je v romaacutenskych

jazykoch

34

lat A AB ndash od

1 predložka

ab ovo (od vajca =) od prvopočiatku

ab origine od začiatku

ab extra zvonku z vonkajšej strany

a priori vopred z prvšieho

a posteriori na zaacuteklade skuacutesenostiacute

a dato odo dňa (vystavenia)

a die odo dňa

2 prefix

absolvent (ab + lat solvere = oslobodiť urobiť nezaacutevislyacutem)

abiturient (ab + lat iturus = hodlajuacuteci iacutesť odiacutesť)

abdikaacutecia (ab + lat dicere = hovoriť)

absencia (ab + lat esse = byť)

lat AD ndash k ku pri do

1 predložka

ad acta (aa) k (vybavenyacutem) spisom

ad rem k veci

ad hoc k tomuto pre tento priacutepad

ad infinitum do nekonečna

ad verbum doslova

ad informandum pre informaacuteciu

ad multos annos na dlheacute roky na zdravie

2 prefix

adaptaacutecia (ad + lat aptus = vhodnyacute spocircsobilyacute)

adverbium (ad + lat verbum = sloveso)

administratiacuteva (ad + lat ministrare = posluhovať)

V slovenčine (ale napr aj

v češtine a poľštine) sa prefix

ad- zmenil na a- (asimilaacutecia

aprobaacutecia a pod) Ineacute jazyky

(ruština nemčina angličtina

francuacutezština) však dodržiavajuacute

zdvojeneacute spoluhlaacutesky (asociaacutecia

ndash rus associacia nem

Assoziation angl association

rarr ad + socius = druh)

Vyacuteznam zdvojenia spoluhlaacutesky odliacutešenie latinskej predpony ad-

(kladnyacute vyacuteznam) od greacuteckej

predpony a- (negatiacutevny

vyacuteznam) asociaacutelny (asociaľnyj

asozial asocial) amoraacutelny

(amoralisch) asymetrickyacute

(asymetrisch) atď

Ak sa pri použitiacute greacuteckej

predpony a- začiacutena zaacuteklad slova

na samohlaacutesku vkladaacute sa za

predponu n a-n-alfabet a-n-

onym (gr onoma = meno) a-n-

algetikum (gr algos = bolesť)

35

pred niektoryacutemi spoluhlaacuteskami sa prefix ad spodobuje

akceleraacutecia (ad + lat celer = ryacutechly)

akumulaacutecia (accumulatio = ad + lat cumulatio = hromadenie)

agresia (aggressio = ad + lat gradi = pristuacutepiť)

lat ANTE ndash pred (skocircr vopred predchaacutedzajuacuteci)

gr ANTI- ndash proti

1 predložka

Hannibal ante portas Hannibal pred braacutenami

(Vyacutekrik zdesenia r 211 pred Kr keď Hannibal

postupoval proti Riacutemu)

2 prefix ante

antedatovať (ante + lat dare = daacutevať)

anteponovať (ante + lat ponere = klaacutesť)

prefix anti

antifašista antimilitarizmus

antipatia (anti + gr pathos = vaacutešeň utrpenie)

antikoncepcia (anti + lat concipere = počať)

antiseptikum (anti + gr seacutepsis = hnitie)

NB ndash v taliančine použiacutevajuacute v niektoryacutech priacutepadoch aj tuacuteto predponu vo vyacutezname pred

(napr antipasta = predjedlo anticamera = predsieň)

gr AUTO- ndash (autos =) saacutem

1 zaacutemeno

Gnoacutethi seauton (Nosce te ipsum) (Thaleacutes) Poznaj saacutem seba

Antoloacutegia

= gr anthos + lat legere

(anthos = kvet legere = zbierať)

rarr bdquozbierka kvetovldquo = zborniacutek

vybranyacutech praacutec

36

2 prefix

autobiografia (auto + gr bios = život grafein = piacutesať)

autogram (auto + gr gramma = piacutesmeno zaacutepis)

autonoacutemia (auto + gr nomos = zaacutekon)

autosugescia (auto + lat suggere = presviedčať prehovaacuterať)

automobil (auto + lat mobilis = pohyblivyacute)

ako skratka slova automobil

autodrom (+ gr dromos = beh pretekaacuterska draacuteha)

autogaraacutež (+ fr garer = dať na vedľajšiu koľaj priviesť do bezpečia)

ako skratka slova automat automatickyacute (gr automatos = saacutem od seba z vlastneacuteho

popudu)

autoblok (+ angl to block = zatarasiť blokovať)

lat BI- TRI- MULTI- ndash (bis =) dvakraacutet (tres =) tri (multus =) mnohyacute

Bis dat qui cito dat Dvakraacutet daacuteva kto ryacutechlo daacuteva

prefix

biatlon (bi + gr athlon = zaacutepas zaacutepolenie)

bicykel (bi + gr kyklos gt lat cyclus = koleso kruh)

bilateraacutelny trilateraacutelny multilateraacutelny (bi tri multi + lat latus -eris = strana bok)

bifokaacutelny (bi + lat focus = ohnisko)

lat DE DI- ndash o od podľa

1 predložka

de facto podľa skutočnosti skutočne

de iure podľa praacuteva praacutevom

de dato (dd) odo dňa vyhotovenia

de die in diem zo dňa na deň

De mortuis nihil nisi bene O mŕtvych nič ak nie dobre (O mŕtvych len dobre)

37

De gustibus non est disputandum O chuti (vkuse) sa nemaacute diskutovať (škriepiť)

(Proti gustu žiaden dišputaacutet)

2 prefix

deskriptiacutevny (de + lat sribo ere scripsi scriptum = piacutesať)

deportovať (de + lat portare = niesť)

deponovať (de + lat ponere = klaacutesť)

dedukovať (de + lat ducere = viesť)

ďalšia vyacuteznamotvornaacute funkcia odstraacutenenie

pocircvodneacuteho zmyslu zaacutekladneacuteho slova

formovať ndash deformovať

centralizovať ndash decentralizovať

v našom pravopise sa niekedy prejavuje ako di-

= vyacuteznam našej predpony roz-

dislokaacutecia (+ lat locus = miesto)

distribuacutecia (+ lat tribuere = udeľovať)

disharmoacutenia (+ gr harmonia = suacutelad suacutezvuk)

dilataacutecia (+ lat latus = širokyacute)

diskvalifikovať (dis + qualis akyacute + facere robiť

= bdquourobiť niekoho nekvalitnyacutemldquo)

gr DI- (latinskeacute bis)

gr DYS- (porucha zoslabnutie nespraacutevnosť)

prefix

dimorfia (di + gr morfeacute = tvar)

diftong (di + gr fthongos = hlas zvuk)

dyslexia (dys + lat legere = čiacutetať)

dysgrafia (dys + gr grafein = piacutesať)

Diplom

z gr diplooacute = zdvojujem

Diploacutema bola docircležitaacute listina

zloženaacute vo dvoje Obyčajneacute

listiny sa nechaacutevali kedysi len

tak nezloženeacute Ak bolo treba

vyjadriť docircležitosť obsahu

listiny (udelenie vyacutesad praacutev

titulu a pod) zložila sa na

dvakraacutet

38

dyslalia (dys + gr lalein = znieť zvučať štebotať)

dyspepsia (dys + gr peptein = traacuteviť)

dysfoacutenia (dys + gr foneacute = zvuk)

lat E EX ndash z od von zvnuacutetra

lat EX- ndash byacutevalyacute niekdajšiacute

1 predložka

vypiť na ex vypiť až do dna

ex officio z uacuteradnej moci uacuteradne

ex parte od jednej zo straacuten

ex nihilo z ničoho

ex libris z kniacuteh (knižnaacute značka)

ex interest bez uacuteroku

ex gratia dobrovoľne

ex post potom dodatočne

ex privata industria zo suacutekromnej

usilovnosti z vlastnej iniciatiacutevy

2 prefix

elokovať (e + lat locus = miesto)

elaboraacutet (e + lat labor = praacuteca)

emisia (e + lat mittere sup missum =

posielať)

erudovanyacute (e + lat rudis = surovyacute hrubyacute)

exhumaacutecia (ex + lat humus = zem)

exportovať (ex + lat portare = nosiť)

extrahovať (ex + lat trahere = ťahať)

exprezident

exmanžel

Deus ex machina (gr theos apo

meacutechaneacutes)

= bdquoboh zo strojaldquo ndash nečakanyacute

zaacutesah ktoryacute rozuzliacute zamotanuacute

situaacuteciu

- najviac ho použiacuteval vo svojich

trageacutediaacutech Euripideacutes

- v hovorovej reči použil toto

spojenie už Soacutekrateacutes

v Platoacutenovom dialoacutegu Kratylos

Ex libris ndash knižnaacute značka

označujuacuteca vlastniacuteka knihy

39

lat EXTRA- ndash zvlaacutešť osobitne oddelene

lat EXTRO- ndash (opak intro =) von

1 predložka

extra ordinem mimo poradia

extra viam mimo cesty

extra vires nad možnosti

2 prefix

extraordinaacuterny (extra + lat ordo ordinis = poriadok)

extravagantnyacute (extra + lat vagari = tuacutelať sa vagabundus = vandrovnyacute tulaacutek)

extrovert (extro + lat vertere = obracať točiť)

extrospektiacutevny (extro + lat spectare = pozerať sa)

gr HYPER ndash nad

prefix

hyperaktivita (hyper + lat ago ere egi actum = konať)

hypereacutemia (hyper + gr haima = krv)

gr HYPO ndash pod

prefix

hypodermickyacute (hypo + gr derma = koža)

hypoteacuteza (hypo + gr thesis = mienka tvrdenie)

gr HIPO ndash (z gr substantiacuteva hippos =) kocircň

prefix

hipodroacutem (hipo + gr dromos = beh)

hipoterapia (hipo + gr therapeuein = liečiť)

Hypochonder

gr chondros = chrupavka

(rebrovaacute)

- pod ňou choriacute často pociťujuacute

bolesti

40

hipoloacutegia (hipo + gr logos = slovo)

lat IN ndash v do na

1 predložka

in camera v byte tajne docircverne

in toto celkom v celosti

in continuo nepretržite suacutevisle

in dorso na chrbte (knihy) vzadu z druhej strany

in facto vskutku skutočne

in futuro v buduacutecnosti

in medias res doprostred veci

In vino veritas (Plinius St) Vo viacutene je pravda

2 prefix

+ adjektiacuteva = zaacutepornyacute zmysel

+ slovesaacute = vyacuteznam predpony do- v- na-

in + l m r = ill- imm- irr-

indiviacuteduum (in + lat dividuus = deliteľnyacute rozdelenyacute)

invalid (in + lat validus = silnyacute mocnyacute zdravyacute)

ilegaacutelny (illegalis in + lat lex = zaacutekon)

imobilnyacute (immobilis in + lat mobilis = pohyblivyacute)

iracionaacutelny (irrationalis in + lat ratio = rozum)

inhalovať (in + lat halare = dyacutechať)

inšpirovať (in + lat spirare = dyacutechať)

importovať (in + lat portare = nosiť)

infarkt (in + lat farcire = pchať infarcire = upchaacutevať)

in flagranti (in + lat flagrare = horieť blčať)

in margine (in + lat margo = okraj)

41

lat INTER ndash medzi

1 predložka

inter alia medzi inyacutemi (okolnosťami vecami)

Inter arma silent Musae Kde rinčia zbrane

mlčia Muacutezy

2 prefix

interpunkcia (inter + lat punctum = bod)

interregnum (lat regnum = kraacuteľovstvo vlaacuteda)

často ako skratka za slovo internacionaacutelny (lat

natio = naacuterod)

interhotel

interlingua

Interviacutezia

lat INTRA- INTRO- ndash dovnuacutetra dnu

prefix

introvert (intro + lat vertere = obracať sa)

introskop (intro + gr skopein = hľadieť pozerať)

introdukcia (intro + lat ducere = viesť)

lat CUM ndash s so spolu s

lat KON- (KO- KOL- KOM- KOR-)

1 predložka

cum laude s pochvalou

magna cum laude veľmi dobre

summa cum laude vyacuteborne

cum suis so svojimi (ľuďmi)

Summa cum laude

Interview

inter + lat videre = vidieť

Internaacutet

lat adjektiacutevum internus =

vnuacutetornyacute domaacuteci (= domov)

42

Cum tacent clamant Keď mlčia kričia

2 prefix

koncentraacutecia (kon + lat centrum = stred)

kondolencia (kon + lat dolere = ciacutetiť bolesť)

korešpondencia (ko + lat respondere = odpovedať)

kolaborant (ko + lat laborare = pracovať)

lat PER ndash skrz cez po v za pomocou

lat PER- ndash per-

1 predložka

per aspera ad astra cez ťažkosti ku hviezdam

per annum ročne na rok

per capita podľa hlaacutev (napr deliť pozostalosť)

per se saacutem sebou samozrejme

per fas et nefas praacutevom i nepraacutevom (skrz dovoleneacute a nedovoleneacute)

per quod čiacutem podľa čoho

per os cez uacutesta uacutestami peroraacutelny (lat os oris = uacutesta)

2 prefix

perforovať (per + lat forare = vŕtať)

permanentnyacute permanentka (per + lat manere = zostaacutevať)

perverznyacute (per + lat vertere sup versum = obracať)

perzekvovať (per + lat sequi = nasledovať)

lat PRE- ndash (z lat predložky prae =) pred vopred

prefix

preferovať (pre + lat ferre = niesť)

prezident (pre + lat sedere = sedieť)

prefix (pre + lat fingere sup fixum = pripevňovať pribiacutejať)

preludium (pre + lat ludus = hra)

43

lat PRO ndash pre pred namiesto

1 predložka

pro tempore predbežne pre tento raz dočasne počas

pro rata pomerne proporcionaacutelne

pro forma pre formu formaacutelne naoko

pro et contra pre a proti

pro nihilo pre nič

pro bono pre dobro blaho

2 prefix (lat) = pre

protekcia (pro + lat tegere sup tectum = kryť

chraacuteniť)

prostituacutetka (pro + lat statuere = postaviť)

produkovať (pro + lat ducere sup ductum =

viesť tvoriť robiť)

prefix (gr) = pred

proloacuteg (pro + gr logos = slovo)

program (pro + gr gramma = zaacutepis zaacuteznam)

prognoacuteza (pro + gr gnosis = znalosť

vedomosť)

lat POST ndash po

1 predložka

post scriptum (PS) po napiacutesaniacute

post mortem po smrti

2 prefix

postgraduaacutelny (post + lat gradus = stupeň krok)

posttraumatickyacute (post + gr trauma = rana)

Promovať alebo byť

promovanyacute

lat movere sup motum =

pohybovať posuacutevať

promoveo sup promotum =

dosl posuacutevať dopredu =

prenes niekoho povyšovať

ten kto niekoho promuje =

promoacutetor ndash vykonaacuteva obrad

promoacutecie

TEDA študenti suacute promovaniacute A

NIE promujuacute

44

gr PERI ndash okolo

prefix

perikardium (peri + gr kardia = srdce)

periskop (peri + gr skopein = pozorovať)

perioacuteda (peri + gr odos = cesta)

gr POLY- ndash (gr adjektiacutevum polys poly =) mnohyacute početnyacute

gr POLI- ndash (gr substantiacutevum polis =) mesto

prefix

polyteizmus (poly + gr theos = boh)

polygamia (poly + gr gamos = sobaacuteš)

polyglot (poly + gr glotta = jazyk)

polytechnika (poly + gr techneacute = umenie remeslo zručnosť)

poliklinika (poli + gr klineacute = locircžko posteľ)

metropola (gr meacuteteacuter = matka + polis)

akropola (gr akros = vysokyacute vrchnyacute nachaacutedzajuacuteci sa na okraji + polis)

lat RE- ndash opaumlť znovu zase nazad

lat RETRO- ndash (pocircvodne lat predložka =) spaumlť naspaumlť nazad

prefix

reagovať (re + lat agere = konať robiť viesť)

rebelovať (re + lat bellum = vojna)

reediacutecia (re + lat edere = vydaacutevať)

retrospektiacuteva (retro + lat spectare = diacutevať sa hľadieť)

retro štyacutel

45

lat SUB ndash pod

1 predložka

sub condicione pod podmienkou

sub potestate pod mocou

sub voce pod slovom pod heslom napr v slovniacuteku

2 prefix

substancia (sub + lat stare = staacuteť)

lat SUPER ndash nad

prefix

supermocnosť

superťažkyacute

superstar

gr SYN ndash s so spolu s

prefix

synchronickyacute (syn + gr chronos = čas)

symbioacuteza (syn + gr bios = život)

synonymum (syn + gr onoma = meno)

symfoacutenia (syn + gr foneacute = zvuk)

lat TRANS ndash cez za (častejšiacute preklad predponou pre-)

prefix

transkripcia (trans + lat scribere sup scriptum = piacutesať)

transplantaacutecia (trans + lat plantare = sadiť)

translokaacutecia (trans + lat locus = miesto)

transformovať (trans + lat forma = podoba tvar)

46

15 Vlastneacute menaacute Problematika transkripcie antickyacutech greacuteckych

a latinskyacutech mien

Slovenčina nie je izolovanyacute jazyk prenikaacute do nej množstvo cudziacutech slov Pri ich

preberaniacute sa riadi vlastnyacutemi pravidlami zaacuteroveň by však mala rešpektovať ndash aspoň pri

vlastnyacutech menaacutech ndash niektoreacute pravidlaacute jazykov z ktoryacutech menaacute preberaacute Dlhodobyacutem

probleacutemom ktoryacute sa priamo dotyacuteka kultuacuternych reaacuteliiacute z antickej civilizaacutecie je v slovenčine

spraacutevnosť piacutesania vlastnyacutech mien pocircvodom z klasickyacutech jazykov

Zaacuterodky probleacutemu prepisovania antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien osocircb naacutezvov

lokaliacutet a ich rocircznych odvodeniacuten do slovenčiny siahajuacute

ďaleko do počiatkov jej spisovneacuteho obdobia Probleacutem

vyplyacuteva z odlišnyacutech hlaacuteskoslovnyacutech a tvaroslovnyacutech

vlastnostiacute prijiacutemajuacuteceho jazyka ndash spisovnej slovenčiny

a odovzdaacutevajuacuteceho jazyka ktoryacutem je latinčina a

starovekaacute priacutepadne byzantskaacute greacutečtina

V tejto suacutevislosti nemožno zabuacutedať že

o fonetike starej greacutečtiny a latinčiny veľa isteacuteho

nevieme Neexistuje nijakyacute autentickyacute zaacuteznam ich

zvukovej podoby Sme odkaacutezaniacute na dedukcie z toho

čo naacutem sprostredkuacuteva piacutesmo Pravopis starej greacutečtiny

bol napriacuteklad fonetickyacute približne okolo roku 400 pred

Kr Potom sa postupne zužoval repertoaacuter jej vokaacutelov

(strata kvantity zjednodušenie diftongov itacizmus)

v konsonantoch sa presadila spirantizaacutecia (b ph kh sa

zmenili na v f ch) Naša dnešnaacute vyacuteslovnosť

starogreacutečtiny je konvenčnaacute nezodpovedaacute živej vyacuteslovnosti ani v jednej faacuteze vyacutevinu tohto

jazyka aj keď rozdiely medzi grafikou a fonetikou nie suacute priacuteliš veľkeacute

151 Probleacutemy suacutevisiace s prepisom antickyacutech mien do slovenčiny1

Hlavneacute okruhy probleacutemov ktoreacute vystupujuacute do popredia v suacutevislosti s problematikou

transkripcie greacuteckych a latinskyacutech mien suacute

1 K praktickyacutem otaacutezkam prekladu antickyacutech mien rarr 2521

Za našu dnešnuacute vyacuteslovnosť

starej greacutečtiny vďačiacuteme

humanistovi Erazmovi

Rotterdamskeacutemu Pre svoju

kodifikaacuteciu argumentoval

vedeckyacutemi potrebami proti

vyacuteslovnosti akuacute v Euroacutepe šiacuterili

greacutecki učenci emigranti

z Byzancie Taacute vychaacutedzala

z vyacutevinovej kontinuity jazyka

bola bližšia novej greacutečtine

Erazmov nie bezprobleacutemovyacute

naacutevrat ad fontes k domneleacutemu

klasickeacutemu stavu aj v ortoepii sa

v Euroacutepe ujiacutemal iba pomaly

napr v Nemecku sa definitiacutevne

presadil až po roku 1800

a v krajinaacutech s prevažujuacutecim

byzantskyacutem vplyvom vocircbec

nemal uacutespech

47

- v starovekej greacutečtine označovanie kvantity

prepis aspirovanyacutech spoluhlaacutesok th rh priacutep aj ph

prepis diftongov ai ei oi prepis pocircvodneacuteho

slabičneacuteho i na začiatku greacuteckych slov prepis geminaacutet

- pri prepise z latinčiny piacutesanie geminaacutet

piacutesanie digrafeacutem ae oe qu piacutesanie c ndash k piacutesanie

intervokalickyacutech grafeacutem i ndash j t ndash c s ndash z prepis

pocircvodneacuteho i na začiatku slov

- morfologickeacute otaacutezky podoba menneacuteho

kmeňa ktoryacute maacute byť zaacutekladom pre skloňovanie mena

a pre ďalšie odvodzovanie najmauml pre tvorenie

adjektiacuteva

Pre slovenčinu ako prijiacutemajuacuteci jazyk vždy

predstavovala vaumlčšie probleacutemy greacutečtina Ako prveacute

vyacutechodisko prepisu sa nuacuteka transliteraacutecia Čistaacute sa

použiacuteva len okrajovo v praxi je uacutečelnejšie použiacutevať jej

kombinaacuteciu s transkripciou zohľadňujuacutecou aj

recipovanuacute erazmovskuacute vyacuteslovnosť (čiže v greacutečtine miesto aggelos piacutešeme angelos

vynechaacutevame priacutezvuky naacuteslovnyacute ostryacute priacutedych označujeme pomocou h) Tento spocircsob

transkripcie sa bez vaumlčšiacutech probleacutemov uplatňuje pri prepise jednotlivyacutech greacuteckych slov či

citaacutetovyacutech zvratov (napr heacuteureacuteka mimeacutesis theos apo meacutechaneacutes gnoacutethi seauton a pod) Ide

tu iba o to aby sa greacutecke hlaacutesky vyjadrovali našimi piacutesmenami či hlaacuteskami s najbližšou

zvukovou platnosťou (η = eacute θ = th ι = i υ = y u (v diftongoch) φ = f (nie ph) χ = ch (nie

kh) ω = oacute ου = u (nie ou) nevyznačuje sa kvantita a i y lebo ich nevyznačovala ani

greacutečtina) Pokiaľ ide o latinčinu už starovekiacute gramatici klaacutedli docircraz na analyacutezu hlaacutesok h k q

x i v kvocircli ich špeciaacutelnemu vzťahu medzi vyacuteslovnosťou a spocircsobom grafickeacuteho zaacuteznamu

Spochybňovali hlaacuteskovuacute platnosť h jednak preto že sa tento konsonant vyslovoval

v latinčine slabo ale zvlaacutešť preto lebo ho viaceriacute z nich pripodobňovali ku greacuteckemu

priacutedychu ktoryacute nebol považovanyacute sa samostatnuacute hlaacutesku Pri i a v gramatici odlišovali ich

vokalickuacute platnosť od konsonantickej platnosti viedli tiež diskusiu o opodstatnenosti

použiacutevania grafeacutem k a q keďže grafeacutema c by uspokojivo prevzala ich uacutelohu Hlaacutesky x y a ich

grafeacutemy hodnotili ako okrajoveacute a cudzie keďže sa vyskytujuacute len v greacuteckych slovaacutech

Pri piacutesaniacute antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien sa uplatňujuacute dve stanoviskaacute

1 stanovisko vaumlčšmi prihliadajuacutece k odovzdaacutevajuacutecim jazykom

Transliteraacutecia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute vždy to isteacute

piacutesmeno alebo to isteacute spojenie

piacutesmen druhej abecedy

Transkripcia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute piacutesmeno

alebo aj viacero piacutesmen druhej

abecedy podľa vyacuteslovnosti na

tom istom mieste Ide

o fonetickyacute prepis slova

Geminaacuteta = zdvojenaacute

spoluhlaacuteska (napr v slove

panna)

Aspiraacuteta = spoluhlaacuteska

sprevaacutedzanaacute priacutedychom (napr

th kh)

Grafeacutema = piacutesomnyacute znak

piacutesmeno

48

2 stanovisko pokladajuacutece za rozhodujuacuteci v procese adaptaacutecie prijiacutemajuacuteci jazyk

Pri druhom stanovisku sa kladie docircraz na transkripčnyacute priacutestup ktoryacute sa pokuacuteša zachytiť

zvukovuacute straacutenku slova v podobe najprirodzenejšie uchopiteľnej prijiacutemajuacutecim jazykom Pri

prvom zo stanoviacutesk suacute možneacute dva už vyššie spomenuteacute priacutestupy transliteračnyacute

a transliteračno-transkripčnyacute Suacute podobneacute hlavnyacute rozdiel spočiacuteva v prepisovaniacute dĺžok Kyacutem

pri transliteraacutecii sa napr prepisujuacute len greacutecke eacute oacute keďže sa zaznamenaacutevali osobitnyacutemi

grafeacutemami eacutetou a oacutemegou pri transkripčno-transliteračnom priacutestupe sa prepisujuacute aj dlheacute aacute iacute

yacute uacute

V praxi sa niekedy možno stretnuacuteť s prepisom

greacuteckych mien na latinskyacute spocircsob hlavne pod

vplyvom zaacutepadoeuroacutepskych jazykov t j s piacutesaniacutem ph

namiesto f a c namiesto k ale i s tendenciou

odstraňovať th hoci medzi vyacuteslovnosťou t (τ) a th (θ)

bol v greacutečtine zaacutesadnyacute rozdiel

Pri transkripcii vlastnyacutech mien vstupuje do hry

aj kultuacuterny kontext zdomaacutecnenosť Niektoreacute greacutecke

vlastneacute menaacute sa už do naacutešho jazyka a kultuacutery do istej

miery včlenili (Filip Alexander Teodor Homeacuter

Korint Ateacuteny a pod) paralelne popri nich je tu ale

vaumlčšina mien ktoreacute sme si nestihli adaptovať pričom

vychaacutedzajuacute z tyacutech istyacutech slovotvornyacutech zložiek (napr

Menandros Theofrastos Filippopolis)

Niekedy sa použiacuteva jedna lexikaacutelna jednotka

v dvoch podobaacutech podľa kultuacuterneho prostredia napr

Foinikia v greacuteckom prostrediacute Feniacutecia v latinskom

kontexte (V Zamarovskyacute) Inokedy sa rozlišuje medzi

tyacutem či sa hovoriacute o mytologickej alebo historickej postave Podľa toho sa použiacuteva vaumlčšmi

alebo menej adaptovanaacute podoba

Priacutekladom na celkom vžiteacute greacutecke meno je Ezop (pocircvodneacute Aisoacutepos) Pri jeho preberaniacute

došlo k zmene v kmeni i v koncovke na jeho podobe sa vyacuterazne prejavil vplyv stredovekej

latinčiny Menaacute typu Neapol zas naznačujuacute že pri preberaniacute mien je možnyacute aj zaacutesah do

koncovky ako zaacutekladnyacute stupeň jeho udomaacutecnenia ktoryacute odraacuteža flektiacutevne potreby slovenčiny

Avšak menaacute ktoreacute by transformovali iba kmeň no koncovku nie (Teokritos namiesto

Theokritos Teacutezeus namiesto Theacuteseus a pod) nie suacute ani greacutecke ani slovenskeacute

Najstaršiacute filozofi chaacutepali jazyk

ako suacutehrn mien ktoreacute

považovali za naacutezvy

jednotlivyacutech prvkov skutočnosti

S prvyacutemi teoretickyacutemi

konštruktmi pomocou ktoryacutech

sa opisuje a do istej miery

vysvetľuje spraacutevanie sa

vlastnyacutech mien nachaacutedzame

v homeacuterskej baacutesnickej tradiacutecii

V Homeacuterovyacutech baacutesňach sa

stretaacutevame s pojmom

eponymon Je to to od čoho sa

odvodzuje vlastneacute meno mocircže

to byť ineacute slovo alebo aj vec či

situaacutecia ktoraacute bola motivujuacutecim

činiteľom pri akte prvotneacuteho

pomenovania U Homeacutera maacute do

značnej miery magickyacute

a nadprirodzenyacute raacutez Okolnosti

ktoreacute sprevaacutedzajuacute prvotneacute

pomenovanie nositeľa mena

totiž predurčujuacute jeho ďalšie

osudy

49

Vyacuteznamnyacutem komplikujuacutecim faktorom prepisovania antickyacutech mien a ich fungovania

v slovenskom texte je skloňovanie To kladie na použiacutevateľa slovenčiny naacuteroky akeacute si ušetrili

napr angličtina francuacutezština nemčina atď Vystačia s nominatiacutevom singulaacuteru daneacuteho mena

čo v slovenčine nie je možneacute Do popredia vystupuje probleacutem akyacute kmeň pri ohyacutebaniacute použiť

Konkurujuacute si pocircvodneacute greacuteckelatinskeacute a domaacutece slovenskeacute kmene Niektoreacute pocircvodneacute

substantiacutevne kmene nachaacutedzajuacute v slovenčine oporu najmauml vďaka adjektiacutevam ktoreacute sa od nich

tvoria napr gr Eroacutes ndash erotickyacute rarr G sg = Eroacuteta Achilleus ndash Achillova paumlta rarr G sg =

Achillea Achilla lat Cicero ndash ciceronianizmus rarr G sg = Cicerona Popri klasickyacutech

tvaroch sa ale v slovenčine občas pri tom istom mene vytvaacuterajuacute i tvary bdquobarbarskeacuteldquo ktoreacute

nerešpektujuacute vyacutechodiskovyacute jazyk Odviacutejajuacute sa jednoducho od nominatiacutevu singulaacuteru a k nemu

pridaacutevajuacute slovenskeacute paacutedoveacute koncovky Areacutes ndashArea i Aresa Adoacutenis ndash Adoacutenida i Adonisa Pri

skloňovaniacute nastaacutevajuacute ťažkosti tiež pri menaacutech ktoreacute nesignalizujuacute dostatočne svoj rod

(Artemis Eris Deacutemeacuteter) nezasvaumltenyacute ich nemusiacute identifikovať ako ženskeacute menaacute Ďalšiacutem

uacuteskaliacutem greacuteckej flexie suacute kvantitatiacutevne alternancie v kmeni Filopoimeacuten ndash Filopoimena

Agamemnoacuten ndash Agamemnona ale Apolloacuten ndash Apolloacutena Ioacuten ndash Ioacutena

152 Pravidlaacute transkripcie antickyacutech vlastnyacutech mien

K pertraktovanej problematike vzniklo niekoľko vedeckyacutech štuacutediiacute v ktoryacutech sa autori

pokuacutešajuacute vniesť systeacutem a zjednotiť pravidlaacute transkribovania a ortografie pre vlastneacute menaacute

pocircvodom z klasickyacutech jazykov Napriek dlhoročneacutemu uacutesiliu niekoľkyacutech generaacuteciiacute lingvistov

a klasickyacutech filoloacutegov však zatiaľ nemaacuteme k dispoziacutecii komplexnuacute priacuteručku ktoraacute by

použiacutevateľa jazyka zorientovala a v ktorej by našiel odpoveď na otaacutezku spraacutevnej podoby

želaneacuteho tvaru vlastneacuteho mena Odporuacutečania i pravidlaacute ktoreacute v priebehu niekoľkyacutech

desaťročiacute vznikali naraacutežali vždy na nedostatok mateacuterie na ktorej by sa preverovali takže

jazykovaacute prax s teoacuteriou bola prepojenaacute iba do určitej miery Vaumlčšina naacutevrhov slovenskyacutech

jazykovedcov z minulosti ako adaptovať antickeacute menaacute v slovenčine bola v suacutelade s

vyacutevinovyacutemi tendenciami slovenčiny a premietla sa ndash v maximaacutelne zhutnenej podobe ndash do

aktuaacutelnych Pravidiel slovenskeacuteho pravopisu (PSP)

V suacutečasnosti sa medzi klasickyacutemi filoloacutegmi v slovenskyacutech akademickyacutech inštituacuteciaacutech

ustaľujuacute zaacutesady transkripcie antickyacutech mien a komplexnejšie suacute sformulovaneacute zatiaľ

50

v štuacutediaacutech Ľ Buzaacutessyovej2 Uplatňujuacute sa už aj v praxi v heslaacutech Encyklopaedie Beliany Pre

heslaacuter sa vytvaacutera takaacute podoba vlastneacuteho mena alebo termiacutenu aby bolo identifikovateľneacute

v pocircvodnom odovzdaacutevajuacutecom jazyku a zaacuteroveň aby nebolo v uacuteplnom rozpore s prirodzenyacutemi

vlastnosťami prijiacutemacieho jazyka teda slovenčiny Heslaacute majuacute často podobu dvojtvaru Jedna

podoba mena pre bežnuacute komunikaacuteciu popularizačneacute diela pre beletriu televiacuteziu atď v

ktorej sa vaumlčšmi odraacutežajuacute adaptačneacute procesy a druhaacute pre texty odborneacuteho charakteru

prihliadajuacuteca vaumlčšmi na pocircvodnyacute stav v klasickyacutech jazykoch Kyacutem v niektoryacutech priacutepadoch sa

adaptovanaacute a odbornaacute podoba prekryacutevajuacute (napr nominatiacutev singulaacuteru Poseidoacuten genitiacutev

singulaacuteru Poseidoacutena suacute tvary ktoreacute suacute v slovenčine dobre adaptovaneacute a zaacuteroveň zodpovedajuacute

aj požiadavkaacutem odborneacuteho vyjadrovania) v inyacutech sa mocircže adaptovanaacute a odbornaacute podoba

prekryacutevať len v nominatiacuteve a rozdiel medzi štyacutelmi sa prejaviacute až v nepriamych paacutedoch (napr

nominatiacutev singulaacuteru Anakreoacuten je vhodnyacute pre oba štyacutely zato genitiacutev singulaacuteru Anakreoacutena pre

bežneacute vyjadrovanie a genitiacutev singulaacuteru Anakreonta pre odbornyacute štyacutel)

Naacutezvy lokaliacutet sa považujuacute za menej citliveacute na zaacutesahy preto je priacutepustnyacute vaumlčšiacute rozsah

ich adaptaacutecie Priacutepustneacute suacute pomenovania Macedoacutenia Myacutezia Lyacutekia Kapadoacutecia Bityacutenia

Sybarida atď z osobnyacutech mien sa pokladajuacute za adaptovaneacute menaacute panovniacutekov (Teodor

Bazil) svaumltyacutech a biblickyacutech postaacutev (Izidor František z Assisi Herodes) najznaacutemejšiacutech

mytologickyacutech postaacutev (Ateacutena Jupiter) literaacutetov a ich diel (Homeacuter Oviacutedius Horaacutecius

Odysea) Akceptujuacute sa tiež daacutevno adaptovaneacute menaacute v ktoryacutech bola theacuteta nahradenaacute

v slovenčine fonologicky najbližšou zapiacutesanou grafeacutemou t ako Ateacutena Temida Tesaacutelia

V odbornom jazyku sa však použiacutevajuacute podoby s theacutetou Pri ohyacutebaniacute mien so slovnyacutem

zaacutekladom končiacim na latinskuacute hlaacutesku k piacutesanuacute grafeacutemou c sa odporuacuteča v odbornom

i neodbornom texte piacutesať slovenskeacute k ndash t j k nominatiacutevu Marcus sa priraďuje nepriamy paacuted

Markovi nie Marcovi

Pre štyacutel bežnej komunikaacutecie sa odporuacuteča skloňovať viacereacute menaacute (pocircvodneacute

konsonantickeacute kmene) podľa uacuteplnej podoby nominatiacutevu Xenofoacutena Adonisa Kalchasa

z latinskyacutech napr Cicera (popri Ciceroacutena) podoba zodpovedajuacuteca stavu v odovzdaacutevajuacutecom

jazyku (Xenofoacutenta Adoacutenida Kalchanta Cicerona) sa odporuacuteča pre odbornyacute štyacutel Vžiteacute

podoby ženskyacutech mien ako Ariadna (popri odb Ariadneacute) sa prijiacutemajuacute Greacutecke menaacute

2 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a latinskyacutech mien naacutezvov a

termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda 2002 s

45-55 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash hlavneacute transkripčneacute

zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 2012 č 3-4 s 131-150 BUZAacuteSSYOVAacute

Ľudmila Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In

Sambucus VIII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave 2012 s 178-193

51

s nominatiacutevom sg na -oacuten sa v adaptovanej podobe

skloňujuacute s ohľadom na už adaptovaneacute znaacuteme propriaacute

i početneacute apelatiacuteva v nepriamych paacutedoch -oacutena -oacutenovi

atď bez ohľadu na pocircvodneacute rozdiely v greacuteckom kmeni

teda Xenofoacuten Xenofoacutena Agamemnoacuten Agamemnoacutena

tak ako Platoacuten Platoacutena no v odbornom štyacutele tvar

zodpovedaacute vyacutechodiskoveacutemu jazyku t j Xenofoacutenta

Agamemnona

Konzervatiacutevnosť v oblasti morfoloacutegie pretrvaacuteva

v ohyacutebaniacute mien zakončenyacutech vyacuteraznyacutemi latinskyacutemi

alebo greacuteckymi sufixmi (lat -us-ius gr -os -es)

ktoreacute majuacute tendenciu spraacutevať sa ako zdomaacutecneneacute

morfeacutemy a u ktoryacutech existuje vžitaacute opora v oblasti

cudziacutech apelatiacutev typu komunizmus Skloňuje sa teda

OviacutediaOvidia HerodotaHeacuterodota SisyfaSizyfa

Aristotela Euripida Anaximena nerobiac rozdiel

medzi odbornyacutem a neodbornyacutem vyjadrovaniacutem

K tyacutemto menaacutem sa priraďujuacute aj menaacute na ndashas pocircvodom

a-kmeňoveacute maskuliacutena ako PytagorasPythagoras

Anaxagoras pretože suacute formaacutelne bliacutezke

predchaacutedzajuacutecim niektoreacute suacute znaacuteme z učiva strednyacutech

škocircl alebo suacute suacutečasťou terminologickyacutech spojeniacute napr

Pytagorova veta Pri sufixe -as pocircvodom

konsonantickyacutech kmeňov (Kalchas) -is (Agis)

rovnako aj pri latinskyacutech i-kmeňovyacutech typoch

(Tyrnaviensis) priacutepadne inyacutech ktoreacute suacute menej

frekventovaneacute sa odporuacuteča vychaacutedzať pri skloňovaniacute

z uacuteplnej nominatiacutevnej formy a skloňovať a odvodzovať

v bežnom prejave Agisa Adonisa adonisovskyacute

Kalchasa Kalchasov Tyrnaviensisa a pod

Pri preklade z cudzieho jazyka je nevyhnutneacute

uvedomiť si aj mieru adaptaacutecie antickyacutech mien v

danom jazyku aby došlo k spraacutevnej identifikaacutecii tej

ktorej osoby Pri použiacutevaniacute latinskyacutech mien skladajuacutecich sa z krstneacuteho mena rodoveacuteho mena

Skladba latinskeacuteho mena

Publius Cornelius Scipio

Africanus

praenomen (Publius) = osobneacute

(krstneacute) meno daacutevalo sa dieťaťu

9 deň po narodeniacute podľa vyacuteberu

rodičov zoznam osobnyacutech mien

bol v Riacuteme obmedzenyacute ndash

poznaacuteme len 18 mužskyacutech

osobnyacutech mien praenomina

žien neboli takeacute obmedzeneacute ako

u mužov

nomen gentile (Cornelius) =

rodoveacute meno novorodenec ho

dostaacuteval ako priacuteslušniacutek isteacuteho

rodu taacuteto priacuteslušnosť sa

odvodzovala od otca meno bolo

dedičneacute

cognomen (Scipio) = meno

rodiny (priezvisko) ktoreacute bolo

odvodeneacute od individuaacutelnych

charakteristiacutek alebo

vyacuteznamnyacutech skutkov spočiatku

ide o živeacute rodinneacute meno ktoreacute

sa postupne staacuteva dedičnyacutem

priacutemenom

agnomen (Africanus) =

dodatočneacute meno ktoreacute sa

obvykle pridaacuteva na zaacuteklade

nejakeacuteho vyacuteznamneacuteho skutku

svojho buduacuteceho nositeľa toto

meno je fakultatiacutevne a plniacute

funkciu honorifikačnej prezyacutevky

Najčastejšie skratky

latinskyacutech vlastnyacutech mien

A = Aulus

C = Gaius

Cn = Gnaeus

D = Decimus

L = Lucius

M = Marcus

P = Publius

Q = Quintus

Ser = Servius

Sex = Sextus

T = Titus

52

priezviska (Gaius Iulius Caesar Marcus Tullius Cicero) kladie napr španielčina docircraz na

rodoveacute meno slovenčina však nie vždy (napr Marcus Tullius Cicero sa v španielčine

pravidelne označuje ako Tullius v slovenčine však Cicero)

53

16 Starogreacutecky a latinskyacute jazyk ndash nositelia kultuacuternych tradiacuteciiacute

optikou translatoloacutegie

Latinčina je jazyk vďaka ktoreacutemu maacuteme piacutesmo (latinka) sprostredkoval naacutem greacutecko-

riacutemske kultuacuterne a vzdelanostneacute dedičstvo obohatil našu slovnuacute zaacutesobu a to dokonca natoľko

že pri mnohyacutech slovaacutech si už neuvedomujeme ich latinskyacute pocircvod Je propedeutikou pre

romaacutenske jazyky i pre angličtinu kde figuruje celyacute rad pocircvodne latinskyacutech slov (napr

personal computer persōna = osoba persōnālis = osobnyacute computāre = počiacutetať) Vaumlčšina

gramatiacutek modernyacutech jazykov je vystavanaacute na latinskom pocircdoryse a preto je latinčina

ideaacutelnou univerzaacutelnou priacutepravou pre štuacutedium jazykov Navyše je staacutele najdocircležitejšou

suacutečasťou medzinaacuterodnej terminoloacutegie

Hoci slovenčina nepatriacute do skupiny romaacutenskych jazykov ktoreacute sa z latinčiny resp

z ľudovej latinčiny priamo vyvinuli latinskaacute lexika je v našom jazyku pomerne bohato

zastuacutepenaacute Ak aj neraacutetame odbornuacute lexiku (najmauml priacuterodovedneacute domeacuteny kde je latinčina

v poziacutecii lingua franca) ani v bežnej lexike nie suacute živeacute latinskeacute slovaacute v slovenčine ojedinelyacutem

javom Ich poziacutecia v jazyku je stabilnaacute Vaumlčšinu z latinskyacutech vyacuterazov ktoreacute sa použiacutevajuacute

mimo odborneacuteho štyacutelu a suacute suacutečasťou ďalšiacutech štyacutelov možno zadeliť do dvoch kategoacuteriiacute

1 okriacutedleneacute vyacuterazy či okriacutedleneacute slovaacute

2 citaacutetoveacute frazeacutemy3

Okriacutedleneacute vyacuterazy nazyacutevaneacute aj okriacutedleneacute slovaacute je tradičneacute označenie jednej skupiny

knižnyacutech frazeacutem Vznikli na zaacuteklade vyacuteroku historickej alebo literaacuternej postavy V staršom

vymedzeniacute sa za okriacutedleneacute slovaacute pokladal iba takyacute vyacuterok resp citaacutet pri ktorom sa už

neuvedomovalo alebo sa zabudlo na jeho pocircvodcu Avšak kvocircli subjektiacutevnosti určovania

hranice a miery poznania pocircvodcu citaacutetu sa v suacutečasnej lexikoloacutegii uplatňuje odlišnaacute metoacuteda

Vychaacutedza sa z komunikatiacutevnej platnosti vyacuteroku Ak sa danyacute vyacuteraz použije v kontexte

v ktorom vznikol a popisuje danuacute situaacuteciu ide o citaacutet Ak sa uplatňuje aj v inyacutech

komunikačnyacutech situaacuteciaacutech ide o okriacutedlenyacute vyacuteraz Iba v takomto vymedzeniacute sa okriacutedleneacute

vyacuterazy pokladajuacute za osobitnyacute druh frazeacutem Priacutekladom na obe situaacutecie je napr znaacutemy vyacuterok

Gaia Iulia Caesara Alea iacta est Ako citaacutet sa použiacuteva v odbornom ale aj v umeleckom texte

za podmienky že ilustruje dobovuacute situaacuteciu Ako okriacutedlenyacute vyacuteraz sa použiacuteva vtedy ak maacute

platnosť frazeologizmu a použiacuteva sa v kontexte na zdocircraznenie situaacutecie keď je nejakaacute

zaacuteležitosť rozhodnutaacute a toto rozhodnutie nemožno vraacutetiť spaumlť

3 Podrobnejšiacute vyacuteklad k pocircvodu a vyacuteznamu niektoryacutech latinskyacutech citaacutetovyacutech frazeacutem a okriacutedlenyacutech vyacuterazov rarr

24 33

54

Citaacutetoveacute frazeacutemy suacute frazeacutemy prevzateacute z cudziacutech jazykov ktoreacute sa aj v prijiacutemajuacutecom

jazyku vyjadrujuacute vo svojej pocircvodnej teda v cudzojazyčnej podobe ako celok čo znamenaacute že

uvedenaacute skupina frazeacutem nezahŕňa tie ktoryacutech cudzojazyčnyacutem komponentom by bol iba jeden

prvok Pre tieto frazeologickeacute jednotky je priacuteznačneacute buď to že platnosť frazeacutemy mali už v

pocircvodnom jazyku napr latinskeacute cum grano salis (= nie doslova s istyacutem obmedzeniacutem) alebo

jednotky ktoreacute boli v pocircvodnom jazyku nefrazeologickyacutemi (napr odbornyacutemi) vyacuterazmi ako

napr corpus delicti čo je pocircvodom praacutevnickyacute termiacuten alebo vyacuteraz persona non grata ktoryacute

patriacute do diplomatickej terminoloacutegie sa frazeologizovali až v prijiacutemajuacutecom jazyku Treba

doplniť že niektoreacute častejšie použiacutevaneacute citaacutetoveacute frazeacutemy sa uplatňujuacute aj v kalkovanej podobe

napr in medias res ndash do stredu veci k veci bez uacutevodu Citaacutetoveacute frazeacutemy majuacute štylistickuacute

platnosť vyacuteraznyacutech knižnyacutech prostriedkov Vo frazeoloacutegii hovoriacuteme o jave nazyacutevanom

preberanie frazeologickyacutech jednotiek Ide o proces pri ktorom sa frazeologickyacute fond jazyka

obohacuje o frazeacutemy z inyacutech jazykov Najčastejšiacutem spocircsobom je doslovnyacute preklad cudziacutech

frazeacutem ich uacuteplneacute alebo čiastočneacute kalkovanie pričom sa vo vaumlčšine priacutepadov kopiacuteruje ich

syntaktickaacute konštrukcia Frazeologickeacute jednotky ako sme už spomenuli sa preberajuacute

v originaacutelnej podobe no mocircžu sa prispocircsobiť aj preberajuacutecemu jazyku Toto prispocircsobovanie

maacute za naacutesledky zmeny vo fonetickej alebo v grafickej podobe Priacutekladom je latinskaacute frazeacutema

tabula rasa ktoruacute slovenčina prebrala v nezmenenej podobe no napr francuacutezština si ju už

prispocircsobila do podoby table rase teda aj jej grafickaacute aj fonetickaacute podoba zodpovedaacute

preberajuacutecemu jazyku

Tyacutemto spocircsobom obohacujuacute okriacutedleneacute vyacuterazy a citaacutetoveacute frazeacutemy pocircvodom z latinčiny

suacutečasnuacute slovenskuacute lexiku Pre prekladateľa je veľkou vyacutehodou ak ich poznaacute rozumie ich

vyacuteznamu priacutepadne mu je znaacutemy ich pocircvod Poznanie tyacutechto citaacutetovyacutech frazeacutem alebo

okriacutedlenyacutech vyacuterazov v materinskom jazyku daacuteva predpoklad že ich prekladateľ bude schopnyacute

detegovať aj v pocircvodnom texte z ktoreacuteho prekladaacute Tvrdenie že je pre prekladateľa vyacutehodou

ak ich poznaacute sa zakladaacute na nasledujuacutecich zisteniach

1 Ak prekladateľ poznaacute vyacuteznam živyacutech latinskyacutech slov v materinskom jazyku je

pravdepodobneacute že ich dokaacuteže objaviť aj v pocircvodnom texte aj v priacutepadoch že ich

vyacutechodiskovyacute jazyk neprebral v originaacutelnej latinskej podobe ale ustaacutelili sa v ňom adaptovaneacute

napr vo forme kalkov priacutepadne polokalkov a teda že ich z vyacutechodiskoveacuteho textu viditeľne

nevyčleňuje už samotnaacute pocircvodnaacute jazykovaacute forma ndash latinčina Ich uvedomenie si vo

vyacuteznamovej rovine so sebou prinaacuteša niekoľko ďalšiacutech aspektov Prekladateľ dokaacuteže

cieľoveacutemu čitateľovi sprostredkovať adekvaacutetnu formu a obsah aj vďaka tomu že živeacute latinskeacute

slovo v takomto priacutepade nepovažuje len za autorovu metaforu ale uvedomuje si

55

intertextualitu (zvlaacutešť v priacutepade okriacutedlenyacutech vyacuterazov) Transferom takejto lexikaacutelnej jednotky

nenaruacuteša štyacutel originaacutelu a zachovaacuteva viacvrstevnyacute charakter textu Rovnako ponechaacuteva

čitateľovi priestor aby si tieto aluacutezie na antickyacutech autorov a ich diela v texte uvedomoval

nachaacutedzal suacutevislosti a aby pri interpretaacutecii zvlaacutešť v priacutepade umeleckyacutech textov boli jeho

vyacutechodiskaacute porovnateľneacute s vyacutechodiskami a možnosťami čitateľa originaacutelu teda aby mu

prekladateľ tuacuteto možnosť neubral skocircr než sa s preloženyacutem textom stretne saacutem a bude ho

interpretovať na zaacuteklade čitateľskej skuacutesenosti horizontu očakaacutevania čitateľskeacuteho profilu

a ďalšiacutech parametrov ktoreacute suacute suacutečasťou interpretačneacuteho procesu

2 Z hľadiska vyacuteberu vhodnyacutech translatologickyacutech postupov je poznanie živyacutech

latinskyacutech slov rovnako vyacutehodou Prekladateľ sa mocircže vyhnuacuteť negatiacutevnym posunom ak

poznaacute danuacute lexikaacutelnu jednotku identifikuje ju v texte a zvoliacute adekvaacutetny postup pri jej

transfere Ak ju nepoznaacute mocircže sa stať že s ňou bude v texte naraacutebať napr ako s metaforou

V tom priacutepade ju mocircže pri prekladaniacute v raacutemci prekladateľskyacutech postupov využiacutevanyacutech pri

preklade metafory buď celkom eliminovať preložiť ju doslovne (pričom ani v priacutepade kalkov

nemusiacute byť vyacutesledneacute prekladateľskeacute riešenie automaticky zhodneacute s podobou adaptovanou

v cieľovom jazyku) vymeniť ju za inuacute metaforu alebo ju mocircže v texte vysvetliť Všetky

uvedeneacute postupy by znamenali pre cieľovyacute text viac či menej vyacuteraznyacute posun alebo stratu a to

tak na uacuterovni vyacuteznamovej ako aj lexikaacutelnej a štylistickej Adekvaacutetny postup v tomto priacutepade

znamenaacute zvoliť si v cieľovom texte tuacute podobu lexikaacutelnej jednotky ktoraacute je adaptovanaacute

v cieľovej kultuacutere bez ohľadu na divergenciu medzi originaacutelom a prekladom Ak je vo

vyacutechodiskovom texte danaacute živaacute latinskaacute sentencia kalkom v slovenčine mocircže byť

polokalkom alebo naopak Či dokonca ak je živaacute latinskaacute sentencia vo vyacutechodiskovom

jazyku adaptovanaacute v pocircvodnej latinskej podobe a v slovenčine ju poznaacuteme a použiacutevame ako

kalk prekladateľ maacute rešpektovať cieľovyacute jazyk a kultuacuteru a použiť v cieľovom texte

adaptovanyacute tvar Ak sa v cieľovom jazyku uplatňujuacute dve formy napr alea iacta est ndash kocky

suacute hodeneacute vtedy by mal prekladateľ prispocircsobiť vyacuteber prekladateľskeacuteho riešenia

vyacutechodiskoveacutemu textu a vybrať tuacute podobu živej latinskej sentencie ktoraacute originaacutelu

zodpovedaacute po obsahovej i formaacutelnej straacutenke V priacutepade vyššie spomenuteacuteho okriacutedleneacuteho

vyacuterazu existuje možnosť voľby pretože vo viaceryacutech jazykoch sa suacutebežne uplatňuje pocircvodnaacute

latinskaacute podoba ako aj jej tvar adaptovanyacute pre daneacute jazykovo-kultuacuterne spoločenstvo

Vyberaacuteme niekoľko jazykovyacutech mutaacuteciiacute

56

Slovenčina Alea iacta est Kocky suacute hodeneacute

Čeština Alea iacta est Kostky jsou vrženy

Angličtina Alea iacta est The die is cast

Nemčina Alea iacta est Der Wuumlrfel ist gefallen

Francuacutezština Alea iacta est Le sort en est jeteacute

Španielčina Alea iacta est La suerte estaacute echada

Taliančina Alea iacta est Il dado egrave tratto

Analyacutezou francuacutezskej a španielskej verzie latinskeacuteho alea iacta est zistiacuteme že latinskeacute

substantiacutevum alea s vyacuteznamom kocka sa v sentencii nenachaacutedza Nahradilo ho substantiacutevum

le sort resp la suerte s vyacuteznamami

57

Francuacutezsky vyacutekladovyacute slovniacutek Larousse aj španielsky slovniacutek Diccionario de Real Academia

Espantildeola medzi prvyacutemi vyacuteznamami substantiacutev uvaacutedzajuacute naacutehoda osud uacutedel Slovo kocka

teda le deacute (franc) a el dado (špan) ani v jednej zo sentenciiacute nefiguruje (treba však upozorniť

že vo francuacutezštine suacutebežne jestvuje aj vyacuteraz les deacutes sont jeteacutes) preto ak prekladateľ tuacuteto

sentenciu vo francuacutezskom či v španielskom vyacutechodiskovom texte odhaliacute napriek tomu že

v slovenčine maacuteme ako ekvivalent vžituacute sentenciu s komponentom kocka nie osud uacutedel

alebo naacutehoda a prekladateľ ho dokaacuteže identifikovať ako okriacutedlenyacute vyacuteraz či citaacutetovuacute frazeacutemu

pri prekladaniacute prediacutede strate napr tyacutem že prediacutede vyacuterazovej nivelizaacutecii Aluacuteziu sa mu podariacute

zachovať využitiacutem zodpovedajuacutecich vyacuterazovyacutech prostriedkov

Zaujiacutemavosťou je že sa živeacute latinskeacute sentencie uplatňujuacute vo všetkyacutech štyacuteloch Okrem

odborneacuteho štyacutelu kde je latinčina zaacutekladom terminologickeacuteho aparaacutetu nachaacutedzame latinskeacute

vyacuterazy asi v každom jednom z primaacuternych i sekundaacuternych štyacutelov Nie suacute len suacutečasťou

umeleckyacutech vyacutepovediacute ale bežne ich zaznamenaacutevame aj v hovorovom štyacutele zaznievajuacute

z meacutediiacute a uplatňujuacute sa aj v administratiacutevnom štyacutele Pre naacutezornosť prinaacutešame aj prehľadnuacute

exemplifikaacuteciu obohacovania slovenskej lexiky latinskyacutemi vyacuterazmi v raacutemci jednotlivyacutech

štyacutelov Ide o priacuteklady ktoreacute samozrejme nie suacute použiacutevaneacute vyacutehradne pre danyacute štyacutel Jeden

a ten istyacute latinskyacute vyacuteraz sa mocircže uplatňovať vo viaceryacutech z nich v zaacutevislosti od

58

komunikačnej situaacutecie a od intencie vyacutepovede autora Pri uvaacutedzaniacute priacutekladov pre jednotliveacute

štyacutely vychaacutedzame z ich delenia podľa J Mistriacuteka

I Primaacuterne štyacutely

1 naacuteučnyacute štyacutel

- terminus technicus (odbornyacute naacutezov technickyacute termiacuten)

2 administratiacutevny štyacutel

- curriculum vitae (životopis)

3 publicistickyacute štyacutel

- in memoriam (na pamiatku)

- vox populi vox dei (hlas ľudu hlas božiacute)

4 rečniacutecky štyacutel

- quo vadis (kam kraacutečaš)

5 esejistickyacute štyacutel

- conditio sine qua non (podmienka bez ktorej nie ndash nevyhnutnaacute podmienka predpoklad aby

sa niečo mohlo realizovať)

6 hovorovyacute štyacutel

- de facto (v skutočnosti skutočne zo skutku podľa skutočneacuteho stavu)

- pro forma (formaacutelne aby sa nepovedalo)

7 umeleckyacute štyacutel

- carpe diem (využi deň)

II Sekundaacuterne štyacutely (priacuteležitostneacute konkreacutetne neštandardizovaneacute) ndash vyacuteber

1 archaickyacute štyacutel

- amicenko (z latinskeacuteho amicus ndash priateľ) ndash oslovenie adresaacuteta v duchu 19 storočia

2 biblickyacute štyacutel

- gloria in excelsis Deo (slaacuteva Bohu na vyacutesostiach)

59

3 ceremoniaacutelny štyacutel

- ad multos annos (na mnoheacute roky ndash pri vyacuteročiach pri blahoželaniach jubilantovi aby sa ešte

dlho tešil zdraviu)

- Vaša magnificencia (oslovenie rektora univerzity)

- Vaša spektabilita (oslovenie dekana fakulty)

- Vaše honorability (oslovenie vyacuteznamnyacutech funkcionaacuterov v akademickom prostrediacute)

- Vaša Excelencia (oslovenie veľvyslanca)

- Vaša Eminencia (oslovenie kardinaacutela)

4 diplomatickyacute štyacutel

- persona non grata (nežiaduca osoba)

5 ďakovnyacute štyacutel

- ab imo pectore (z hĺbky srdca)

6 ekonomickyacute štyacutel

- N B (skratka z nota bene ndash dobre si zaznamenaj)

7 elegickyacute štyacutel

- memento mori (pamaumltaj na smrť)

8 encyklopedickyacute štyacutel

- ibid (ibidem ndash tamtiež)

- id (idem ndash ten istyacute)

- cf cfr conf (confer ndash porovnaj)

- et al (et alii ndash a ďalšiacute a kolektiacutev)

- l c l cit (loco citato ndash na citovanom mieste na uvedenom mieste)

- v l (vide locum ndash pozri miesto v knihe)

- s a (sine anno ndash bez roku vydania)

9 enumeratiacutevny štyacutel

- etc (et cetera ndash atď a tak ďalej)

60

10 epištolaacuterny štyacutel

- A D (anno Domini ndash roku Paacutena)

11 legislatiacutevny štyacutel

- ex offo (= ex officio ndash z uacuteradu z uacuteradnej moci)

12 ospravedlňujuacuteci štyacutel

- mea culpa mea maxima culpa (moja vina moja preveľkaacute vina)

13 patetickyacute štyacutel

- per aspera ad astra (tŕnistou cestou k hviezdam)

14 persuaziacutevny štyacutel

- historia magistra vitae (dejiny suacute učiteľkou života)

- non scholae sed vitae discimus (neučiacuteme sa pre školu ale pre život)

15 pompeacutezny štyacutel

- amicus certus in re incerta cernitur (v nuacutedzi poznaacuteš priateľa)

16 žartovnyacute štyacutel

- ergo bibamus (tak teda pime)

Podobnyacutech priacutekladov by sme našli omnoho viac od tyacutech najfrekventovanejšiacutech až po

zriedkaveacute ba raritneacute ktoreacute sa zvaumlčša vyskytujuacute v diskurzoch odborneacuteho použiacutevateľa jazyka

Prekladateľ samozrejme nemocircže poznať všetky latinskeacute citaacutety skratky sentencie alebo

terminoloacutegiu jednotlivyacutech odborov Zaacutekladneacute znalosti z klasickyacutech jazykov suacute však veľkou

vyacutehodou a aspoň zaacutekladnaacute orientaacutecia pokiaľ ide o systeacutem latinčiny a znalosti z jej lexiky

a reaacuteliiacute sluacutežia prekladateľovi k rozviacutejaniu si kultuacuternej kompetencie Ak prekladateľ nie je

zaacuteroveň klasickyacutem filoloacutegom potom v priacutepade jeho znalostiacute z klasickyacutech jazykov a antickej

civilizaacutecie a kultuacutery vo vzťahu k prekladateľskyacutem kompetenciaacutem hovoriacuteme skocircr o sociaacutelnej

rešeršnej a kultuacuternej kompetencii než o jazykovej kompetencii v pravom vyacutezname Znamenaacute

to že sa prekladateľ v problematike orientuje a ak je to potrebneacute dokaacuteže si zvoliť vhodnuacute

prekladateľskuacute pomocirccku nevyhnutnuacute pri vyacutebere ekvivalentu či pri hľadaniacute prekladateľskeacuteho

riešenia

61

V tejto suacutevislosti treba upozorniť aj na chyby v preklade vyacuteklade alebo v interpretaacutecii

ktoreacute mocircžu vzniknuacuteť ako docircsledok nedostačujuacutecej znalosti klasickyacutech jazykov a suacutevisiacich

reaacuteliiacute Parciaacutelne informaacutecie a vedomosti mocircžu viesť k mylnyacutem zaacuteverom Priacutekladom takyacutechto

neoverenyacutech postupov je znaacutema falošnaacute etymoloacutegia substantiacuteva malvica ktoraacute sa chybne

odvaacutedza od malum (zlo) alebo od mālum (jablko) pričom zlo maacute odkazovať na biblickyacute

priacutebeh Adama a Evy kde je jablko symbolom zla a uacutedajne aj preto suacute ich označenia

v latinčine zhodneacute J Rejzek v Českom etymologickom slovniacuteku uvaacutedza vysvetlenie bdquomalvice

ndash dužnatyacute plod s jaacutedřincem (jablko hruška ap) Presl převzal z jakeacutehosi stareacuteho leacutekařskeacuteho

rukopisu v jinyacutech exemplaacuteřiacutech jsou podoby makvice mrkvice takže asi jde o piacutesařskou

chybuldquo Substantiacutevum malvica sa zrejme do jazyka dostalo ako chybnyacute tvar Na českuacute

etymoloacutegiu odkazuje aj Stručnyacute etymologickyacute slovniacutek slovenčiny bdquomalvica ndash dužinatyacute plod

rastliacuten s jadrovyacutem ovociacutem (od 20 stor) Z čes malvice ndash vyacuteraz bol zavedenyacute v obdobiacute

naacuterodneacuteho obrodenia na zaacuteklade isteacuteho stčes rukopisu

priacuteslušneacute miesto sa však čiacuteta aj ako mrkviceldquo

V obdobnyacutech priacutepadoch platiacute zaacutesada ad fontes

Ak sa prekladateľ stretne s podobnyacutem prekladateľskyacutem

probleacutemom mal by si informaacuteciu vyhľadať a overiť

zvlaacutešť vtedy ak nie je v danej oblasti odborniacutekom

Latinskyacute a starogreacutecky jazyk obohatili

slovenskuacute slovnuacute zaacutesobu o kvantum lexikaacutelnych

jednotiek ktoreacute sa v našom jazyku uplatnili ako

jednotliveacute slovaacute (napr graacutetis) alebo viacslovneacute pomenovania (napr ad absurdum ad acta

aula maxima) ďalšie boli prebraneacute ako celeacute sentencie (napr clara pacta ndash boni amici) alebo

je z ich zaacutekladu odvodenyacutech množstvo ďalšiacutech lexikaacutelnych jednotiek Za mnoheacute uvaacutedzame

tie ktoreacute sa sformovali z latinskeacuteho a greacuteckeho slova jazyk

lingua

lingvistika lingvista lingvistka lingvistickyacute plurilingvizmus bilingvizmus

monolingvizmus sociolingvistika psycholingvistika pragmalingvistika neurolingvistika

etnolingvistika lingvokulturoloacutegia lingvokultureacutema lingvodidaktika lingvaacutelny

interlingvaacutelny extralingvaacutelny multilingvaacutelny

γλῶσσα (gloacutessa)

glosaacuter glosolaacutelia heteroglosia diglosia polyglosia glosa glosovať glosaacutetor glositiacuteda

glosodyacutenia xenoglosia

Jan Svatopluk Presl bol českyacute

vysokoškolskyacute pedagoacuteg a

zooloacuteg na Českej univerzite

Karlo-Ferdinandovej v Prahe

a bol jednyacutem

z najvyacuteznamnejšiacutech

priacuterodovedcov v 19 storočiacute

62

Použitaacute literatuacutera

ANDOKOVAacute Marcela (2013) Rečniacutecke umenie sv Augustiacutena v kaacutezňach k stupňovyacutem žalmom

Bratislava IRIS

BALEGOVAacute Jana (2016) Lectiones grammaticae Latinae I Košice Univerzita Pavla Jozefa

Šafaacuterika

BARANDOVSKAacute-FRANK Věra (1995) Latina jako mezinaacuterodniacute jazyk Dobřichovice Kava ndash

Pech

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2002) Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a

latinskyacutech mien naacutezvov a termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie

cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda s 45 ndash 55

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2011) Z histoacuterie transkripcie starogreacuteckych a latinskyacutech mien do

slovenčiny In Sambucus VII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a

neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta Trnavskej univerzity v Trnave s 173 ndash 195

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom

Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech

priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In Sambucus VIII Praacutece z

klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave s 178 ndash 193

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

hlavneacute transkripčneacute zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 č 3-

4 s 131 ndash 150

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2016) Od hlasu k hlaacuteske Z dejiacuten antickej naacuteuky o reči Bratislava

Univerzita Komenskeacuteho

DRAE Diccionario de la lengua espantildeola [Cit 8 septembra 2017] Dostupneacute na internete

httpdleraeesw=diccionario

HARAJ Igor (2011) Vlastneacute meno v mysleniacute antiky a stredoveku Martin Matica slovenskaacute

HORATIUS Flaccus Quintus (1986) O umeniacute baacutesnickom Satiry a Listy Bratislava Tatran s

229

HORAacuteČEK Filip ndash CHLUP Radek (2012) Učebnice klasickeacute řečtiny Praha Academia

JANOUŠEK Jan (2014) Uacutevahy nad knihou W Stroha bdquoLatein ist tot ndash es lebe Lateinldquo In

Vymětalovaacute Karla (ed) (2014) Vivat Latina reserata Opava Slezskaacute univerzita v Opavě

s 16 ndash 20

KALIVODA Jan (2012) Verba docent exempla trahunt Praha Karolinum

19

odpisoch) sa zbavila stredovekyacutech naacutenosov a napodobňovaniacutem vzorov (imitātiō) sa viac či

menej uacutespešne pribliacutežila k podobe akaacute jej bola vlastnaacute v jej klasickom obdobiacute

Od 17 storočia začali latinčinu z postavenia medzinaacuterodneacuteho jazyka najprv v literatuacutere

a neskocircr aj vo vede vytlaacutečať postupne sa presadzujuacutece naacuterodneacute jazyky čo priamo suacuteviselo so

vznikom modernyacutech naacuterodnyacutech štaacutetov a vzrastajuacutecim naacuterodnyacutem povedomiacutem Napriek tomu

latinčina ostaacutevala naďalej dorozumievaciacutem jazykom vzdelanej Euroacutepy V Uhorsku (a teda aj

na našom uacutezemiacute) bola jazykom štaacutetnej spraacutevy a vedy takmer až do polovice 19 storočia

V obdobiacute keď sa zdalo že latinčina v akademickom svete skončila začala jej veľkaacute

epocha v školskom systeacuteme Stala sa najvyacuteznamnejšiacutem jazykom na gymnaacuteziaacutech a tento stav

trval až do vypuknutia 2 svetovej vojny Zatiaľ čo u naacutes došlo po vojne k značneacutemu

vtedajšou štaacutetnou ideoloacutegiou regulovaneacutemu odlivu klasickeacuteho vzdelania zo strednyacutech škocircl

a z verejneacuteho života v slobodnom svete sa klasickeacute vzdelanie opaumlť vraacutetilo na gymnaacuteziaacute

a zotrvalo tam dodnes

Obr 7 Mapa provinciiacute Riacutemskej riacuteše po roku 135

20

12 Lingua Latina

121 Latinskaacute abeceda

Rimania prevzali piacutesmo od Greacutekov prostredniacutectvom Etruskov Spočiatku poznali len

veľkeacute piacutesmenaacute (majuskula) maleacute (minuskula) vznikli až v pisaacuterskej praxi v stredoveku Po

rocircznych uacutepravaacutech mala latinskaacute abeceda 23 piacutesmen

A B C D E F G H I K L M N O P Q R S T V X Y Z

V suacutečasnosti sa latinskeacute texty piacutešu malyacutemi piacutesmenami Veľkyacutemi piacutesmenami sa začiacutenajuacute vety

použiacutevajuacute sa na začiatku vlastnyacutech mien a ich odvodeniacuten (Rōma Riacutem Rōmānus riacutemsky

Latīnē latinsky) a veľkeacute piacutesmenaacute vytvaacuterajuacute niektoreacute skratky (SPQR = senātus pōpulusque

Rōmānus senaacutet a ľud riacutemsky)

Naacutezvy jednotlivyacutech piacutesmen zneli rovnako ako tie naše teda a beacute ceacute deacute atď

(abecedarius = žiak prvej triedy) Tieto naacutezvy vytvorili Etruskovia ktoriacute nimi nahradili

greacutecke menaacute alfa beacuteta atď

122 Latinskeacute hlaacutesky a ich vyacuteslovnosť

Latinskeacute hlaacutesky sa delia na samohlaacutesky (vōcālēs) dvojhlaacutesky (diphtongī)

a spoluhlaacutesky (cōnsonantēs)

Vokaacutely a e i o u y Mocircžu byť kraacutetke alebo dlheacute Prirodzenaacute kvantita latinskyacutech

samohlaacutesok je fonologickaacute vyacuteznamotvornaacute (podobne ako v greacutečtine slovenčine či v češtine

napr malum zlo ne mālum jablko populus ľud ne pōpulus topoľ) Dĺžka sa v latinčine označuje

vodorovnou čiarkou nad vokaacutelom (ā ē ī ō ū) ale len

z didaktickyacutech docircvodov Rimania dĺžky v piacutesme

neoznačovali a nenachaacutedzajuacute sa ani v modernyacutech

ediacuteciaacutech latinskyacutech textov (s vyacutenimkou učebniacutec)

Diftongy ae au ei eu oe ui Diftongy eu ei

ui sa vyskytujuacute len v citoslovciach (heu ach eheu

beda ei oh hui ha) v časticiach (seu lebo ceu ako)

a v cudziacutech slovaacutech (Eurōpa Euroacutepa) V ostatnyacutech

priacutepadoch sa vyslovujuacute oddelene (ne-uter nijakyacute re-us

vinnyacute)

Za to že poznaacuteme kvantitu

latinskyacutech slov vďačiacuteme

čiastočne zachovanyacutem uacutedajom

riacutemskych gramatikov

predovšetkyacutem však latinskej

poeacutezii Bola piacutesanaacute časomernou

prozoacutediou v ktorej je

rozhodujuacuteca kvantita slabiacutek

a teda okrem ineacuteho aj dĺžka

samohlaacutesok

21

Zaacutekladneacute pravidlaacute latinskej vyacuteslovnosti

dokaacutežeme rekonštruovať na zaacuteklade svedectva staryacutech

gramatikov z prepisov do greacutečtiny a zo stredovekej

tradiacutecie Po rozpade Riacutemskej riacuteše sa vyacuteslovnosť

latinčiny začala prispocircsobovať vyacuteslovnosti jazykov

romaacutenskych naacuterodov Tieto rozdiely sa udržali dodnes

Každyacute naacuterod uchovaacuteva vlastnuacute vyacuteslovnosť latinčiny

prispocircsobenuacute svojmu jazyku Naša vyacuteslovnosť sa

definitiacutevne ustaacutelila na rakuacutesko-uhorskyacutech gymnaacuteziaacutech

v 19 storočiacute Pravidlaacute vyacuteslovnosti ktoraacute je normatiacutevna

v slovenskom stredoškolskom a vysokoškolskom

prostrediacute suacute

grafeacutemu i vyslovujeme na začiatku slova pred

vokaacutelom ako j iam (jam) už vo vnuacutetri slova

medzi dvoma vokaacutelmi vyslovujeme i ako jj

maior (majjor) vaumlčšiacute eius (ejjus) jeho

V greacuteckych slovaacutech je i vždy samohlaacuteskoveacute

Iōnēs (Ioacuteneacutes) Ioacutenovia

diftongy ae oe znejuacute ako slovenskeacute eacute Caesar

(Ceacutezar) proelium (preacutelium) boj Ak sa maacute

diftong vysloviť oddelene kladuacute sa nad druhyacute

vokaacutel dve bodky alebo čiarka poeumlta alebo

poēta baacutesnik

c vyslovujeme ako slovenskeacute c pred e i y ae

oe eu cēna obed cibus jedlo caelum nebo

atď všade inde sa vyslovuje ako k cor srdce

caput hlava clārus slaacutevny locus miesto dīc

povedz

d t n pred i e sa nemaumlkčiacute dīcō (dyacutekoacute)

hovoriacutem tibi (tybi) tebe decem desať

ngu sa vyslovuje ako ngv lingua (lingva)

jazyk

ph sa vyslovuje ako f philosophia (filozofia)

Piacutesmeno C bolo pocircvodne

znakom pre hlaacutesku k i g Až

neskocircr od pol 3 stor pred Kr

došlo s rozvojom literaacuterneho

života pod vplyvom rozdielnej

vyacuteslovnosti (nezneleacute k ne zneleacute

g) k rozlišovaniu aj v grafike C

versus G V klasickej latinčine

sa c vyslovovalo ako k bez

ohľadu na foneacutemu ktoraacute

nasledovala

Zvyšky stareacuteho pravopisu G suacute

zachovaneacute v skratkaacutech osobnyacutech

mien C = Gāius a Cn =

Gnaeus

K sa zachovalo len

v niekoľkyacutech slovaacutech K = Kal

= Kalendae prvyacute deň v mesiaci

Karthāgō (ale i Carthāgō)

mesto v severnej Afrike K =

Kaesō osobneacute meno

Naše U označovali Rimania

grafeacutemou V Dnes ich už

v piacutesme rozlišujeme

Y a Z sa vyskytujuacute len

v greacuteckych slovaacutech

Reštituovanaacute vyacuteslovnosť

V polovici 20 storočia vznikla

snaha zjednotiť latinskuacute

vyacuteslovnosť na zaacuteklade

predpokladaneacuteho stavu

v klasickej dobe V mnohyacutech

krajinaacutech tuacuteto tzv reštituovanuacute

čiže obnovenuacute vyacuteslovnosť

prijali Dvojhlaacutesky ae oe

vyslovujeme [aacutee] [oacute

e] saepe

[saacuteepe] poena [poacuteena] ndash obe

slovaacute suacute dvojslabičneacute Greacutecke

piacutesmeno y sa vyslovuje uuml

Piacutesmeno c znie ako k všade teda

aj pred e a i Spojenie ti

vyslovujeme ako ti aj pred

nasledujuacutecou samohlaacuteskou

amīcitia [amiacutekitia] Znak v

označuje zvuk anglickeacuteho w

Piacutesmeno h sa nečiacuteta alebo znie

len veľmi slabo

22

qu sa vyslovuje ako kv aqua (akva) voda

rh sa vyslovuje ako r rhētor (reacutetor) rečniacutek učiteľ rečniacutectva

s sa medzi vokaacutelmi a spravidla medzi vokaacutelom a konsonantmi m n l vyslovuje ako z

rōsa (roza) ruža mensis (meacutenzis) mesiac pulsus (pulzus) zahnanyacute

ti vyslovujeme pred vokaacutelom alebo pred ae ako ci grātia (graacutecija) vďaka dīvitiae

(dyacutevicijeacute) bohatstvo ALE po s t x tiež ak maacute priacutezvuk a v greacuteckych slovaacutech

vyslovujeme ako ty bestia (bestya) zviera mixtiō (mixtyoacute) zmiešanina tōtīus (toacutetyacuteus)

celeacuteho Miltiadēs (Miltyadeacutes) Miltiadeacutes greacutecky štaacutetnik

123 Kvantita slabiacutek

V latinčine rozlišujeme nielen kraacutetke a dlheacute vokaacutely ale aj kraacutetke a dlheacute slabiky

Slabika je kraacutetka vtedy keď obsahuje kraacutetky vokaacutel po ktorom nasleduje iba jednoduchyacute

konsonant populus ľud Ak však za kraacutetkym vokaacutelom nasledujuacute aspoň dva konsonanty

slabika je dlhaacute

Latinskeacute slabiky suacute teda dlheacute 1 prirodzene keď obsahujuacute dlhyacute vokaacutel alebo diftong

nātūra priacuteroda aurum zlato 2 poziacuteciou keď po kraacutetkej slabike nasleduje skupina aspoň

dvoch konsonantov modestia skromnosť Rimania ciacutetili oba druhy slabiacutek celkom prirodzene

ako dlheacute Treba však poznamenať že kombinaacutecia jedneacuteho z konsonantov p b t d c g na

prvom a l alebo r na druhom mieste konsonantickej skupiny nemaacute na dĺžku slabiky vplyv

slabika s kraacutetkym vokaacutelom ostaacuteva kraacutetka (integra ndash druhaacute slabika je kraacutetka i keď pre

baacutesnikov nie vždy)

Tento dvojityacute typ kvantity je rozhodujuacuteci pre miesto slovneacuteho priacutezvuku

124 Priacutezvuk latinskyacutech slov

Latinskeacute slovaacute sa skladajuacute z priacutezvučnyacutech a nepriacutezvučnyacutech slabiacutek Priacutezvuk sa v piacutesme

neoznačuje Jednoslabičneacute slovaacute (okrem predložiek a spojok) majuacute priacutezvuk vždy

Dvojslabičneacute slovaacute majuacute priacutezvuk na predposlednej slabike Troj- a viacslabičneacute slovaacute majuacute

priacutezvuk

1 na predposlednej slabike ak je taacuteto dlhaacute laudāmus honestus

2 na tretej slabike od konca ak je predposlednaacute slabika kraacutetka fēmina lēgimus

23

Znamenaacute to že priacutezvuk sa mocircže (na rozdiel od slovenčiny) v jednotlivyacutech tvaroch jedneacuteho

slova pohybovať napr amor ndash amōrem (laacuteska) tenebrae ndash tenebrārum (temnota) repetere ndash

repetō ndash repetāmus (opakovať)

125 Odraz klasickyacutech jazykov vo zvukovej straacutenke slovenčiny

Suacutečasťou našej slovnej zaacutesoby je množstvo slov pochaacutedzajuacutecich ešte z antiky

Použiacutevame ich v odbornej ale i bežnej každodennej komunikaacutecii bez toho aby sme si

uvedomili že ich vyacuteslovnosť a pravopis je ovplyvnenyacute klasickyacutemi jazykmi a nie vždy

zodpovedaacute slovenskeacutemu jazykoveacutemu uacutezu

Slovenčina patriacute k tzv zaacutepadoslovanskyacutem jazykom do ktoryacutech mnoheacute slovaacute antickeacuteho

pocircvodu neprenikli na rozdiel od vyacutechodoslovanskyacutech

jazykov priamo z greacutečtiny ale prostredniacutectvom

latinčiny ktoraacute zachovala pocircvodnuacute klasickuacute greacutecku

vyacuteslovnosť i pravopis tyacutechto slov Vo

vyacutechodoslovanskyacutech jazykoch sa prejavuje vyacuteslovnosť

greacuteckych hlaacutesok z 9 ndash 10 stor (obdobie vzniku

cyriliky z greacuteckej alfabety) ktoraacute bola v niektoryacutech

priacutepadoch odlišnaacute ako v obdobiacute klasickej ioacutensko-

attickej greacutečtiny Napriacuteklad litera Β β (beacuteta b)

označovala v byzantskej greacutečtine hlaacutesku v vokaacutel Η η

(eacuteta eacute) sa vyslovoval ako i litera Θ θ (theacuteta th) sa

vyslovovala ako f Z pocircvodneacuteho greacuteckeho Βαβυλών (Babyloacuten) maacuteme preto dnes v ruštine

Вавилόн (Vaviloacuten) ale v slovenčine Babylon z greacuteckeho ῥήτώρ (rheacutetoacuter) ruskeacute рuacuteтор (riacutetor)

a slovenskeacute reacutetor z greacuteckeho καθέδρα (kathedra) ruskeacute кaacuteфедра (kaacutefedra) a slovenskeacute

katedra

Pri slovaacutech ktoreacute obsahujuacute diftong je situaacutecia zložitejšia Starogreacutecky diftong αι (ai

v byzantskej vyacuteslovnosti e) sa vo vlastnyacutech menaacutech spravidla zachovaacuteva napr Aischylos

(Αἰσχύλος) Aiolos (Αἴολος) ale Etioacutepia (Αἰθιοπία) v apelatiacutevach však nachaacutedzame eeacute cez

latinskyacute diftong ae (e) napr gr σφαῖρα (sfaira) gt lat sphaera slovenskeacute sfeacutera gr αἵρεσις

(hairesis) gt lat haeresis slovenskeacute hereacuteza

V priacutepadoch korelaacutecie tvrdostimaumlkkosti (dď tť nň) pri viac menej zdomaacutecnenyacutech

slovaacutech nie je vyacuteslovnosť slov pochaacutedzajuacutecich z klasickyacutech jazykov ovplyvnenaacute slovenskyacutemi

Vyacutechodoslovanskeacute naacuterody ndash Rusi Ukrajinci Bielorusi

Zaacutepadoslovanskeacute naacuterody ndash Poliaci Ćesi Slovaacuteci Lužickiacute Srbi

Juhoslovanskeacute naacuterody ndash Bulhari Macedoacutenci Srbi Čiernohorci Slovinci Chorvaacuteti

24

pravidlami diktaacutetor disk titul kritika panika nivelaacutecia atď V slovenčine sa odraacuteža aj

dvojakaacute vyacuteslovnosť latinskeacuteho c (ako k alebo c) Vo vlastnyacutech menaacutech sa pritom zvykne

zachovaacutevať aj pocircvodnyacute latinskyacute pravopis (Cato Claudius) Všeobecneacute menaacute sa piacutešu domaacutecim

pravopisom (kauza kultuacutera klasika)

126 Vyacuterazy antickeacuteho pocircvodu v slovnej

zaacutesobe slovenčiny

Z najstaršej doby preberajuacute zaacutepadoslovanskeacute

jazyky (a teda aj slovenčina) obzvlaacutešť latinskeacute slovaacute

suacutevisiace s naacuteboženskou a cirkevnou tradiacuteciou napr

klaacuteštor (lt claustrum od claudo = uzatvaacuteram) kostol (lt

castellum) pašie (lt passiō = utrpenie)

Neskocircr prenikajuacute do slovanskyacutech jazykov

rocircznymi cestami opaumlť prevažne z latinčiny ale

prostredniacutectvom nemeckeacuteho alebo romaacutenskeho

prostredia mnoheacute ďalšie slovaacute latinskeacuteho priacutep

latinsko-greacuteckeho pocircvodu napr škola (lt lat schōla lt

gr σχολή) komnata (lt lat caminata = miestnosť

s ohniskom gr κάμινος pec ohnisko) kalamaacuter (lt lat

calamarium lt calamus = trstina) skriňa (lt lat

scrinium = puzdro skriňa)

Najviac slov s latinskyacutemi a greacuteckymi koreňmi

sa dostalo do slovanskyacutech jazykov pod vplyvom

zaacutepadoeuroacutepskych jazykov najmauml od 16 storočia

a mnoheacute z nich fungujuacute dodnes ako internacionalizmy

Najčastejšiacutem zdrojom vyacutepožičiek bola francuacutezština

v ktorej pramenia vyacuterazy z oblasti politiky

diplomacie umenia moacutedy stravovania napr republika (lt lat rēs pūblica = vec verejnaacute)

kandidaacutet (lt lat candidus = biely čistyacute nepoškvrnenyacute) moacuteda (lt lat modus = spocircsob) menu

(lt lat minūtus lt minuere = zmenšenyacute počet jedaacutel)

V starovekom Riacuteme bolo

potrebneacute pri uchaacutedzaniacute sa o uacuterad

podať prihlaacutešku V priacutepade ak

bola prihlaacuteška uchaacutedzača

praacutevoplatnaacute nosil na verejnosti

bielu toacutegu (toga candida) Takto

mohla aj verejnosť veľmi

jednoducho kontrolovať jeho

spraacutevanie sa Uchaacutedzač

oblečenyacute do bielej toacutegy =

candidatus

25

V ekonomickej a komerčnej sfeacutere nachaacutedzame rad vyacuterazov talianskeho pocircvodu napr

brutto (lt lat brutus = hrubyacute) manko (lt lat mancus = kusyacute neuacuteplnyacute) inkaso (tal sloveso

incassare dať peniaze do pokladne tal cassa lt lat capsa = puzdro skrinka)

Z angličtiny pochaacutedzajuacute vyacuterazy pre oblasť techniky tradičnej i suacutečasnej V tomto

priacutepade možno hovoriť o skrytyacutech latinizmoch napr procesor (lt lat prōcedō = pokračujem)

enter (lt lat intrō = vstupujem) manažeacuter (angl to manage z tal maneggiare lt z lat manū

agō = konaacutem tvoriacutem rukou)

Na prevažne latinskom zaacuteklade je vytvorenaacute lingvistickaacute terminoloacutegia a na kombinaacutecii

greacuteckych a latinskyacutech prvkov je zas založeneacute umelo vytvoreneacute pomenovanie jednotiek

metrickej suacutestavy napr meter (lt gr μέτρον = miera) gram (lt gr γράμμα = zaacuteznam) deka- (lt

gr δέκα = 10) hekto- (lt gr ἑκατόν = 100) kilo- (lt gr χίλιοι = 1000) deci- (lt lat decem =

10) centi- (lt lat centum = 100) mili- (lt lat mille = 1000)

26

13 Mennaacute a slovesnaacute flexia v latinčine

131 Mennaacute flexia

Podstatneacute menaacute (nōmina substantīva) suacute zaacutekladnyacutem slovnyacutem druhom a v raacutemci

slovnej zaacutesoby tvoria najpočetnejšiu skupinu S tyacutem ako sa menia a rozširujuacute ľudskeacute

vedomosti a skuacutesenosti meniacute sa i slovnaacute zaacutesoba nevyhnutnaacute na zachytenie mimojazykoveacuteho

sveta V uacutelohe substantiacutev mocircžu v latinčine vystupovať aj slovaacute ktoreacute pocircvodne nie suacute

substantiacutevami V takyacutechto priacutepadoch hovoriacuteme o substantivizaacutecii napr suprēmum valē

(poslednyacute pozdrav valē = imperatiacutev buď zdravyacute)

Substantiacuteva pomenuacutevajuacute samostatneacute pojmy veciacute (substanciiacute) v raacutemci gramatickyacutech

kategoacuteriiacute rodu čiacutesla a paacutedu

Rod substantiacutev klasickej latinčiny je určenyacute buď ich vyacuteznamom (prirodzenyacute rod) alebo

koncovkou (gramatickyacute rod) Menaacute osocircb a zvierat majuacute prevažne prirodzenyacute rod (mužskyacute

alebo ženskyacute) menaacute veciacute mužskyacute ženskyacute alebo strednyacute rod V latinčine však existujuacute i

viacrodoveacute substantiacuteva (commūnia) ktoreacute označujuacute jednyacutem slovom mužskyacute aj ženskyacute rod

(napr cīvis m občan f občianka sacerdōs m kňaz f kňažka) V ľudovej latinčine sa

rozlišovanie maskuliacuten a feminiacuten zachovalo neutrum však zaniklo a substantiacuteva patriace

k tejto rodovej triede sa stali maskuliacutenami alebo feminiacutenami Menaacute naacuterodov mužskyacutech

bytostiacute vetrov a mesiacov suacute v latinčine vždy maskuliacutena menaacute riek suacute vaumlčšinou maskuliacutena

menaacute ženskyacutech bytostiacute stromov krajiacuten ostrovov a miest feminiacutena

Kategoacuteria čiacutesla poukazuje na počet substanciiacute V latinčine sa prejavuje len singulaacuterom

alebo pluraacutelom Singulaacuter však neznamenaacute že pomenovanaacute vec alebo jav pozostaacuteva

nevyhnutne len z jedneacuteho člena mocircže označovať i skupinu totožnyacutech alebo rovnako

charakterizovanyacutech osocircb či veciacute Podobne aj pluraacutel

nemusiacute označovať mnohosť Tak ako v slovenčine

existujuacute aj v latinčine slovaacute ktoreacute majuacute len singulaacuter

(napr slovenskeacute liacutestie latinskeacute plebs = ľud) alebo

naopak len pluraacutel (napr slovenskeacute nožnice latinskeacute

castra = vojenskyacute taacutebor) alebo majuacute v singulaacuteri

a pluraacuteli rocirczny vyacuteznam napr latinskeacute littera (sg) =

piacutesmeno litterae (pl) = list

Kategoacuteria paacutedu naznačuje syntaktickeacute funkcie

(vetneacute vzťahy) substantiacutev Latinčina maacute šesť paacutedov

Latinskeacute pluralia tantum

(substantiacuteva majuacutece len pluraacutel

pomnožneacute substantiacuteva) typu

nuptiae (svadba) feriae

(sviatky slaacutevnosti) epulae

(hostina hody) suacute typologicky

bliacutezke slovenskyacutem naacutezvom

rocircznych rodinnyacutech a inyacutech

slaacutevnostiacute ako suacute napr

narodeniny krstiny meniny

hody a i

27

Prvyacute paacuted nazyacutevali Rimania cāsūs nominatīvus (paacuted ktoryacute pomenuacuteva nomināre = nazyacutevať)

Druhyacute paacuted mal viacero naacutezvov (c patrius = otcovskyacute pretože udaacuteval pocircvod ndash čiacute syn alebo

dceacutera c possessīvus pretože ukazoval komu čo patriacute ndash čia vec c generalis pretože bol

vyacutechodiskom pre tvorbu ďalšiacutech tvarov od ich zaacutekladu ndash corpus corpor-is c qualitātis

pretože udaacuteval vlastnosť niečoho c partitīvus pretože udaacuteval celok z ktoreacuteho sa uvaacutedza

nejakaacute časť) Zo všetkyacutech naacutezvov sa ujal naacutezov genitīvus (rodinnyacute) Tretiacutem paacutedom sa

vyjadroval predovšetkyacutem vyacuteznam daacutevania a bol preto nazyacutevanyacute casus datīvus (dare = daacutevať)

Štvrtyacute paacuted nazyacutevali Greacuteci πτῶσις αἰτιατική (ptoacutesis aitiatikeacute = priacutečinnyacute paacuted) Riacutemski gramatici

sa mylne domnievali že je tento termiacuten vytvorenyacute od slovesa αἰτιᾶσθαι (aitiasthai =

obviňovať) a preto paacuted nazvali accūsatīvus (obviňovaciacute accūsāre = obviňovať) Piaty paacuted

nazyacutevali v Riacuteme cāsūs vocatīvus (volaciacute vocāre = volať) Vokatiacutev nie je pravyacutem paacutedom stojiacute

gramaticky mimo vety Zvlaacuteštny tvar pre vokatiacutev existuje v latinčine len v singulaacuteri o-

deklinaacutecie (2 deklinaacutecia) V ostatnyacutech priacutepadoch sa pri osloveniacute použiacuteva nominatiacutev

Spomenutyacutech paumlť paacutedov maacute latinčina so slovenčinou spoločnyacutech navyše maacute ešte ablatiacutev (paacuted

odlukovyacute) ktoryacute zodpovedaacute tak slovenskeacutemu lokaacutelu ako aj inštrumentaacutelu

Latinskeacute substantiacuteva sa rovnako ako slovenskeacute

skloňujuacute V latinčine existuje paumlť typov skloňovania

ktoreacute v podstate na rozdiel od slovenčiny nemajuacute

nijakyacute vzťah ku gramatickeacutemu rodu substantiacutev Každeacute

latinskeacute substantiacutevum sa daacute jednoznačne zaradiť do

jedneacuteho z piatich typov skloňovania do jednej

z deklinaacuteciiacute (dēclinātiō) Skloňovanie sa v latinčine

realizuje podobne ako v slovenčine pripaacutejaniacutem

paacutedovyacutech koncoviek ku kmeňu Aby sme mohli

substantiacuteva skloňovať musiacuteme poznať genitiacutev

singulaacuteru (umožňuje zaradenie substantiacuteva do jednej

z piatich deklinaacuteciiacute) a kmeň slova pretože k nemu sa

pripaacutejajuacute koncovky jednotlivyacutech paacutedov (kmeň

dostaneme po odtrhnutiacute koncovky genitiacutevu singulaacuteru

resp pluraacutelu -(r)um) Nominatiacutev singulaacuteru prezraacutedza

spoľahlivo deklinaacuteciu do ktorej substantiacutevum patriacute

len v menšine priacutepadov Pocircvodnyacute slovnyacute zaacuteklad bol

totiž v nominatiacuteve často rocircznymi jazykovyacutemi procesmi

1 deklinaacutecia

femina feminae f = žena

poēta poētae m = baacutesnik

2 deklinaacutecia

servus servī m = otrok

puer puerī m = chlapec

ager agrī m = pole

laurus laurī f = vavriacuten

verbum verbī n = slovo

3 deklinaacutecia

victor victōris m = viacuteťaz

nomen nominis n = meno

oratiō oratiōnis f = reč

mare maris n = more

caput capitis n = hlava

4 deklinaacutecia

exercitus exercitūs m = vojsko

manus manūs f = ruka

cornū cornūs n = roh paroh

5 deklinaacutecia

diēs diēī mf = deň

rēs reī f = vec

28

podstatne zmenenyacute V genitiacuteve singulaacuteru ale ostal naproti tomu zjavnyacute napr iter (N sg)

itineris (G sg) = cesta Od kmeňa substantiacutev sa tvoria aj odvodeniny napr lex legis (zaacutekon)

ndash legaacutelny nox noctis (noc) ndash nocturno genus generis (rod) ndash generaacutecia mens mentis

(myseľ) ndash mentaacutelny facultās facultātis (možnosť) ndash fakultatiacutevny

Koncovka genitiacutevu singulaacuteru sa uvaacutedza v každom slovniacuteku za nominatiacutevom

substantiacuteva Substantiacuteva 1 deklinaacutecie majuacute v G sg koncovku -ae substantiacuteva 2 deklinaacutecie

koncovku -ī substantiacuteva 3 deklinaacutecie koncovku -is substantiacuteva 4 deklinaacutecie -ūs a napokon

substantiacuteva 5 deklinaacutecie koncovku -ēī-eī

Pre všetky deklinaacutecie platia nasledujuacutece formaacutelne pravidlaacute

1 neutraacute majuacute bez vyacutenimky tvar akuzatiacutevu singulaacuteru totožnyacute s nominatiacutevom singulaacuteru

2 všetky neutraacute majuacute v nominatiacuteve a v akuzatiacuteve pluraacutelu koncovku -a

3 vo všetkyacutech deklinaacuteciaacutech znie ablatiacutev pluraacutelu rovnako ako datiacutev pluraacutelu

132 Vzťah latinčiny k morfoloacutegii a tvorbe slov slovenskeacuteho jazyka

Pokiaľ ide o morfologickeacute javy mocircžeme vzťah latinčiny (greacutečtiny) k slovenčine

sledovať predovšetkyacutem na lexikaacutelnych jednotkaacutech latinsko-greacuteckeho pocircvodu Slovenčina

tvoriacute pri zaraďovaniacute substantiacutevnych latinizmov do

deklinačneacuteho systeacutemu tvary zvaumlčša (nie však celkom

docircsledne) od latinskeacuteho zaacutekladu napr pri maskuliacutenach

na -us -ius realizm-us realizm-u egoizm-us egoizm-

u exit-us exit-u logaritm-us logaritm-u laps-us

laps-u August-us August-a Vergili-us Vergil-ia a i

Naproti tomu mnoheacute podobneacute substantiacuteva

ktoreacute suacute siacutece utvoreneacute od latinskyacutech slovnyacutech

zaacutekladov ale pri ktoryacutech koncoveacute -us nie je

nominatiacutevnou koncovkou lež suacutečasťou kmeňa alebo

širšej koncovky a tiež substantiacuteva cudzieho (nie

latinskeacuteho) pocircvodu sa skloňujuacute s ponechaniacutem -us vo

všetkyacutech paacutedoch Do tejto skupiny patria napr vyacuterazy

autobus omnibus reacutebus bambus kaktus luxus a i

Radia sa sem aj niektoreacute slovaacute latinskeacuteho

pocircvodu pri ktoryacutech je siacutece -us nominatiacutevnou

Omnibus ndash dopravnyacute

prostriedok ktoryacute vznikol

v roku 1825 vo Francuacutezsku Bol

použiacutevanyacute ako dostavniacutekovaacute

doprava na trati Nantes ndash

Richebourg

Voiture omnibus = voz pre

všetkyacutech všetkyacutem skraacuteteneacute na

omnibus a neskocircr na bus

lat omnis = všetok (omnibus =

D pl všetkyacutem)

29

koncovkou ale ktoreacute nadobudli inyacute vyacuteznam akyacute mali

v latinčine takže v ich štylistickom použiacutevaniacute nastal

posun a tyacutem sa stratila aj kontinuita s pocircvodnyacutem

skloňovaniacutem Takyacutemi suacute napr vyacuterazy cirkus cirkusu

humus humusu funus funusu (ale funebraacutek ndash tvar

odvodenyacute od slovneacuteho zaacutekladu funus funebris m) a i

Rešpektovanie latinskeacuteho deklinačneacuteho systeacutemu

je v protiklade k princiacutepu nemennosti zaacutekladnej

morfeacutemovej skladby slova ktoryacute je vlastnyacute napr ruštine Taacute skloňovanie substantiacutev

zdomaacutecňuje a to buď tak že zachovaacuteva pocircvodnuacute latinskuacute koncovku nominatiacutevu v celom

skloňovaniacute napr казус -уса (kaacutezus kaacutezusa) alebo ju celkom vypuacutešťa napr Юлий -ия

(Julij Julija) Princiacutep morfeacutemovej nemennosti prenikaacute pod vplyvom hovoroveacuteho uacutezu aj do

slovenčiny napr viacuterus viacuteru aj viacuterusu

Vzťah latinskyacutech a slovenskyacutech substantiacutev možno do istej miery sledovať aj v

ich rodovej charakteristike Slovenčina veľmi často zachovaacuteva pri slovaacutech pochaacutedzajuacutecich

z latinčiny ich pocircvodnyacute rod napr doctor ndash doktor (muž rod) professor ndash profesor (muž rod)

auctoritās ndash autorita (žen rod) facultās ndash fakulta (žen rod) praesidium ndash preziacutedium (str

rod) laboratorium ndash laboratoacuterium (str rod) Rod si teda udržali latinskeacute maskuliacutena na -or

neutraacute na -um-ium a feminiacutena na -tās Latinskeacute feminiacutena so sufixom -tiō-siō majuacute

v slovenčine zakončenie -cia-zia napr resolutiō ndash rezoluacutecia imitatiō ndash imitaacutecia corruptiō ndash

korupcia invasiō ndash invaacutezia a i

133 Slovesnaacute flexia

Slovesaacute (verba) suacute zaacutekladnyacutem slovnyacutem druhom pomenuacutevajuacutecim procesuaacutelne priacuteznaky

substanciiacute Všetky tvary latinskeacuteho slovesa sa rozdeľujuacute podľa gramatickeacuteho rodu na určiteacute

a neurčiteacute slovesneacute tvary Určiteacute slovesneacute tvary suacute tie ktoreacute označujuacute všetky gramatickeacute

vyacuteznamy najmauml osobu a čiacuteslo Neurčiteacute slovesneacute tvary neoznačujuacute osobu a čiacuteslo

Slovesnaacute flexia či časovanie (coniugātiō) sa v latinčine vyznačuje schopnosťou

vyjadrovať slovesnyacute rod čas spocircsob osobu a čiacuteslo

Rod (genus) latinskyacutech slovies je dvojakyacute činnyacute (g āctīvum) a trpnyacute (g passīvum)

V latinčine podobne ako v slovenčine deliacuteme slovesaacute v aktiacuteve na predmetoveacute

a bezpredmetoveacute pričom sa predmetoveacute členia ďalej na prechodneacute (trānsītīva) a neprechodneacute

Pri preklade je tiež nevyhnutneacute

nezabuacutedať na fakt že latinskyacute

svet nie je identickyacute s tyacutem našiacutem

a aj zdanlivo rovnakeacute veci mocircžu

mať inyacute obsah (napr dom voz

lampa vojak sloboda a pod)

30

(intrānsītīva) Prechodneacute slovesaacute majuacute predmet v prostom akuzatiacuteve neprechodneacute slovesaacute

v inom prostom paacutede alebo v predložkovom paacutede Uacuteplneacute pasiacutevum vytvaacuterajuacute len prechodneacute

slovesaacute Pri neprechodnyacutech slovesaacutech sa použiacuteva pasiacutevum iba v 3 os sg (pugnātur = bojuje

sa) Latinskeacute pasiacutevum maacuteva často zvratnyacute (reflexiacutevny) vyacuteznam (lavor = umyacutevam sa)

Latinskyacute jazyk rozlišuje šesť časov ndash jeden priacutetomnyacute (tempus praesēns) tri minuleacute (t

imperfectum t perfectum t plūsquamperfectum) a dva buduacutece (t futūrum prīmum t futūrum

exāctum)

Slovesneacute spocircsoby suacute v latinčine tri (tzv

osobneacute) oznamovaciacute (modus indicātīvus) rozkazovaciacute

(m imperātīvus) a spojovaciacute (m coniūnctīvus)

Indikatiacutev predstavuje proces vyjadrenyacute slovesom ako

skutočnyacute konjunktiacutev ako takyacute ktoryacute hovoriaci alebo

autor predpokladaacute a imperatiacutev označuje snahu

hovoriaceho alebo autora ovplyvniť spraacutevanie

adresaacuteta

Okrem troch osobnyacutech maacute latinčina aj paumlť

neosobnyacutech spocircsobov ktoreacute neoznačujuacute ani osobu ani

čas Ide o menneacute tvary Infinitiacutev je slovesneacute

substantiacutevum ktoreacute maacute menneacute i slovesneacute vlastnosti

Ako meno je neutrom singulaacuteru ako sloveso vyjadruje

rod aktiacutevny alebo pasiacutevny Nevyjadruje čas ako takyacute

ale len časovyacute vzťah (tvoriacute sa infinitiacutev preacutezenta

perfekta a futuacutera) Supiacutenum je slovesneacute substantiacutevum

ktoreacute maacute len dva paacutedy Supiacutenum na -um (akuzatiacutev) maacute

funkciu priacuteslovkoveacuteho určenia smeru uacutečelu pri

slovesaacutech pohybu a supiacutenum na -u (ablatiacutev) ktoreacute maacute

funkciu priacuteslovkoveacuteho určenia obmedzenia (naznačuje

že tvrdenie neplatiacute všeobecne ale len v určitom

zmysle) pri niektoryacutech adjektiacutevach Gerundium

(slovesneacute substantiacutevum na -nd) je v podstate

skloňovanyacute infinitiacutev preacutezenta zvaumlčša aktiacuteva Maacute len

štyri paacutedy (genitiacutev datiacutev akuzatiacutev ablatiacutev)

Gerundiacutevum (slovesneacute adjektiacutevum na -nd) maacute pasiacutevny

Legenda

lat legere = čiacutetať gerundiacutevum

legendum = niečo maacute musiacute byť

čiacutetaneacute (legenda = tvar pluraacutelu)

1 rozpraacutevanie nepodloženeacute

skutočnosťou o nejakej

osobnosti či udalosti pocircvodne

rozpraacutevanie o živote svaumltyacutech

ktoreacute bolo treba čiacutetať v určityacutech

dňoch

Legenda o sv Jurajovi

2 vysvetlivky na mape skratky

značky na mape treba čiacutetať ako

suacute vysvetleneacute

3 veľmi znaacutema osobnosť

31

vyacuteznam ku ktoreacutemu sa pripaacuteja modaacutelny vyacuteznam

nutnosti alebo možnosti Particiacutepium je adjektiacutevum

odvodeneacute od slovesa V texte zastupujuacute particiacutepiaacute

v najjednoduchšom priacutepade uacutelohu adjektiacutev (napr

mulier amans = milujuacuteca žena videō virum

territum = vidiacutem vydeseneacuteho muža) častejšie však

plnia ineacute uacutelohy V spojeniacute so substantiacutevom alebo

zaacutemenom sa často použiacutevajuacute tam kde by sme

v slovenčine použili vedľajšiu vetu a v tzv vaumlzbe

ablatiacutevu absoluacutetneho sa použiacuteva dokonca na uacuterovni

samostatnej vety Latinčina rozlišuje dve aktiacutevne

(part preacutezenta a futuacutera) a jedno pasiacutevne particiacutepium

(part perfekta) Particiacutepia sa skloňujuacute

V slovesnej flexii sa rozlišujuacute tri osoby

(personae) 1 2 3 a čiacuteslo (numerus) je dvojakeacute

jednotneacute (n singulāris) a množneacute (n plūrālis)

Každeacute latinskeacute sloveso je v slovniacutekoch

uvaacutedzaneacute nasledovne legō ere lēgī lēctum (=

zbierať zhromažďovať čiacutetať) pričom na

odvodzovanie tyacutechto štyroch tvarov neexistuje

žiadne pravidlo

legō = 1 os sg indikatiacutevu preacutezenta aktiacuteva (čiacutetam)

legere = infinitiacutev preacutezenta aktiacuteva (čiacutetať)

v kombinaacutecii s 1 osobou sa podľa neho daacute pri

každom slovese rozoznať do ktorej zo štyroch

slovesnyacutech tried (konjugaacuteciiacute) patriacute

1 os sg a infinitiacutev preacutezenta aktiacuteva reprezentujuacute tzv preacutezentovyacute kmeň z ktoreacuteho sa

tvoria mnoheacute slovesneacute tvary s priacutetomnyacutem minulyacutem i buduacutecim vyacuteznamom

lēgī = 1 os sg ind perfekta aktiacuteva (prečiacutetal som) tento tvar reprezentuje tzv perfektovyacute

kmeň z ktoreacuteho vychaacutedzajuacute mnoheacute latinskeacute slovesneacute tvary ktoreacute suacute zvaumlčša charakterizovaneacute

dokonavyacutem vyacuteznamom

lēctum = tzv supiacutenum maacutelo použiacutevanyacute tvar avšak docircležityacute pretože sa od neho odvodzujuacute

ďalšie slovesneacute tvary reprezentuje tzv supiacutenovyacute kmeň

Kmeň particiacutepia preacutezenta aktiacuteva

(zjavnyacute v genitiacuteve sg laudans

laudantis videns videntis) je

v slovenčine viditeľnyacute v koncovke

mnohyacutech slov napr praesidens

praesidentis (predsedajuacuteci) ndash

prezident abstinens abstinentis

(zdržiavajuacuteci sa) ndash abstinent

patiens patientis (trpiaci) ndash

pacient

Od particiacutepia preacutezenta aktiacuteva suacute

odvodeneacute aj feminiacutena ako napr

tolerans tolerantis (znaacutešajuacuteci) ndash

tolerancia distans distantis

(vzdialenyacute) ndash dištancia a i

V slovesnyacutech tvaroch odvodenyacutech

od preacutezentoveacuteho kmeňa majuacute

všetky slovesaacute rovnakeacute osobneacute

koncovky (označujuacute čiacuteslo

a zaacuteroveň aj osobu)

aktiacutevum

-ōm -s -t -mus -tis -nt

pasiacutevum

-(o)r -ris -tur -mur -minī -ntur

Koncovky zostaacutevajuacute vo všetkyacutech

tvaroch preacutezentoveacuteho kmeňa

konštantneacute i keď sa hlaacutesky pred

koncovkou menia a vyjadrujuacute tak

čas a spocircsob Napriacuteklad legimus =

čiacutetame legēmus = budeme čiacutetať

legēbāmus = čiacutetali sme legāmus =

nech čiacutetame legerēmus = čiacutetali by

sme

32

Ako od kmeňa substantiacutev aj od slovesnyacutech

kmeňov je možneacute tvoriť odvodeniny nie zriedkavo

aj z dvoch rozdielnych kmeňov toho isteacuteho slovesa

napr dirigo dirigere direxi directum (riadiť) ndash

dirigent direktor redigo redigere redegi

redactum (privaacutedzať spaumlť uviesť do stavu) ndash

redigovať redaktor moveo movere movi motum

(hyacutebať dojiacutemať) ndash movityacute motiacutev

Pod kmeňom rozumieme zaacutekladnuacute časť

slovesa v jednotlivyacutech časoch ktoraacute nesie jeho

vyacuteznam Ku kmeňu sa pripaacutejajuacute prefixy (predpony)

a sufixy (priacutepony) Podľa preacutezentoveacuteho slovesneacuteho

kmeňa rozdeľujeme latinskeacute slovesaacute do štyroch

slovesnyacutech tried konjugaacuteciiacute Pri rozdeleniacute hraacute rozhodujuacutecu uacutelohu samohlaacuteska ktoraacute sa pri

určityacutech slovesaacutech objavuje pred koncovkami

Latinskeacute konjugaacutecie

1 konj maacute v preacutezente pred

koncovkou vokaacutel āa vzor laudāre

2 konj sa pred koncovkou

vyznačuje vokaacutelom ēe vzor

monēre

3 konj je nepravidelnaacute pred

koncovkou sa striedajuacute vokaacutely

ieu vzor legere

4 konj maacute pred koncovkou vždy

īi vzor audīre

33

14 Predložky a predpony

Predložky sa vyskytujuacute jednak v spojeniach s paacutedovyacutemi formami mien jednak

v spojeniach so slovesami S paacutedmi mien (s vyacutenimkou nominatiacutevu a vokatiacutevu) vyjadrujuacute

rocirczne adverbiaacutelne vzťahy (miesto čas spocircsob priacutečina) Všetky predložky boli pocircvodne

adverbiaacute Pridaacutevali sa k menu v určitom paacutede na presnejšie vyjadrenie vzťahu alebo k slovesu

na bližšie určenie deja Vyacutevoj tyacutechto adverbiiacute šiel

dvojakyacutem smerom Buď sa tesnejšie spojili s menom

a stali sa predložkami alebo sa tesnejšie primkli k

slovesu a vznikli zloženeacute slovesaacute s predponami

Z historickeacuteho hľadiska rozdeľujeme predložky

na prvotneacute a druhotneacute Kyacutem v greacutečtine prvotneacute staršie

predložky funkciu adverbia stratili u druhotnyacutech

mladšiacutech byacuteva zachovanaacute Zo synchroacutenneho hľadiska

je medzi nimi docircležityacute rozdiel v tom že prvotneacute

predložky fungujuacute aj ako slovesneacute predpony druhotneacute

nie Niektoreacute latinskeacute predložky sa ako adverbiaacute

použiacutevajuacute aj v klasickej latinčine (post contra ante

intra infra supra circa atď)

Predložky vyjadrovali najprv priestorovyacute

vzťah Toto poniacutemanie ľahko prechaacutedzalo i na

vyjadrenie času Neskocircr sa začali použiacutevať aj na

vyjadrenie priacutečiny spocircsobu a inyacutech okolnostiacute deja

ktoreacute boli tiež chaacutepaneacute priestorovo

V spojeniacute so slovesnyacutemi formami si predložky

pocircvodne uchovaacutevali svoju samostatnosť ndash mohli byť

kladeneacute aj za sloveso priacutepadne byť oddeleneacute od

slovesa inyacutemi slovami Čoskoro sa však začali zrastať

so slovesom a menili sa tak na slovesneacute predpony (praeverbiaacute)

Slovesneacute predpony suacute suacutečasťou odbornyacutech termiacutenov a medzinaacuterodnyacutech slov a ich

poznanie je vyacutehodou či dokonca nevyhnutnosťou

Prvotneacute greacutecke predložky sa

spaacutejajuacute s jednyacutem s dvoma alebo

aj s troma paacutedmi Druhotneacute

predložky sa spaacutejajuacute (takmer)

vždy so substantiacutevom v genitiacuteve

Vaumlčšina latinskyacutech predložiek

sa spaacuteja s akuzatiacutevom

(naznačujuacute smer rozsah a pod)

alebo s ablatiacutevom (naznačujuacute

odluku miesto a pod) Niektoreacute

sa spaacutejajuacute s oboma paacutedmi

V neskorej latinčine sa počet

prvotnyacutech predložiek redukoval

Predložky s podobnyacutem

vyacuteznamom sa zamieňali napr

stieral sa rozdiel medzi de ex

ab Keď už ich vyacuteznamoveacute

odtienky neboli zreteľneacute jedna

predložka zviacuteťazila a nahradila

ostatneacute ndash v romaacutenskych

jazykoch prevlaacutedlo de

Tendencia k explicitnejšiemu

vyjadrovaniu viedla

k použiacutevaniu predložkovyacutech

paacutedov namiesto prostyacutech

V neskorej latinčine sa staacutele viac

použiacutevali predložkoveacute paacutedy až

sa dospelo k analytickeacutemu

stavu ktoryacute je v romaacutenskych

jazykoch

34

lat A AB ndash od

1 predložka

ab ovo (od vajca =) od prvopočiatku

ab origine od začiatku

ab extra zvonku z vonkajšej strany

a priori vopred z prvšieho

a posteriori na zaacuteklade skuacutesenostiacute

a dato odo dňa (vystavenia)

a die odo dňa

2 prefix

absolvent (ab + lat solvere = oslobodiť urobiť nezaacutevislyacutem)

abiturient (ab + lat iturus = hodlajuacuteci iacutesť odiacutesť)

abdikaacutecia (ab + lat dicere = hovoriť)

absencia (ab + lat esse = byť)

lat AD ndash k ku pri do

1 predložka

ad acta (aa) k (vybavenyacutem) spisom

ad rem k veci

ad hoc k tomuto pre tento priacutepad

ad infinitum do nekonečna

ad verbum doslova

ad informandum pre informaacuteciu

ad multos annos na dlheacute roky na zdravie

2 prefix

adaptaacutecia (ad + lat aptus = vhodnyacute spocircsobilyacute)

adverbium (ad + lat verbum = sloveso)

administratiacuteva (ad + lat ministrare = posluhovať)

V slovenčine (ale napr aj

v češtine a poľštine) sa prefix

ad- zmenil na a- (asimilaacutecia

aprobaacutecia a pod) Ineacute jazyky

(ruština nemčina angličtina

francuacutezština) však dodržiavajuacute

zdvojeneacute spoluhlaacutesky (asociaacutecia

ndash rus associacia nem

Assoziation angl association

rarr ad + socius = druh)

Vyacuteznam zdvojenia spoluhlaacutesky odliacutešenie latinskej predpony ad-

(kladnyacute vyacuteznam) od greacuteckej

predpony a- (negatiacutevny

vyacuteznam) asociaacutelny (asociaľnyj

asozial asocial) amoraacutelny

(amoralisch) asymetrickyacute

(asymetrisch) atď

Ak sa pri použitiacute greacuteckej

predpony a- začiacutena zaacuteklad slova

na samohlaacutesku vkladaacute sa za

predponu n a-n-alfabet a-n-

onym (gr onoma = meno) a-n-

algetikum (gr algos = bolesť)

35

pred niektoryacutemi spoluhlaacuteskami sa prefix ad spodobuje

akceleraacutecia (ad + lat celer = ryacutechly)

akumulaacutecia (accumulatio = ad + lat cumulatio = hromadenie)

agresia (aggressio = ad + lat gradi = pristuacutepiť)

lat ANTE ndash pred (skocircr vopred predchaacutedzajuacuteci)

gr ANTI- ndash proti

1 predložka

Hannibal ante portas Hannibal pred braacutenami

(Vyacutekrik zdesenia r 211 pred Kr keď Hannibal

postupoval proti Riacutemu)

2 prefix ante

antedatovať (ante + lat dare = daacutevať)

anteponovať (ante + lat ponere = klaacutesť)

prefix anti

antifašista antimilitarizmus

antipatia (anti + gr pathos = vaacutešeň utrpenie)

antikoncepcia (anti + lat concipere = počať)

antiseptikum (anti + gr seacutepsis = hnitie)

NB ndash v taliančine použiacutevajuacute v niektoryacutech priacutepadoch aj tuacuteto predponu vo vyacutezname pred

(napr antipasta = predjedlo anticamera = predsieň)

gr AUTO- ndash (autos =) saacutem

1 zaacutemeno

Gnoacutethi seauton (Nosce te ipsum) (Thaleacutes) Poznaj saacutem seba

Antoloacutegia

= gr anthos + lat legere

(anthos = kvet legere = zbierať)

rarr bdquozbierka kvetovldquo = zborniacutek

vybranyacutech praacutec

36

2 prefix

autobiografia (auto + gr bios = život grafein = piacutesať)

autogram (auto + gr gramma = piacutesmeno zaacutepis)

autonoacutemia (auto + gr nomos = zaacutekon)

autosugescia (auto + lat suggere = presviedčať prehovaacuterať)

automobil (auto + lat mobilis = pohyblivyacute)

ako skratka slova automobil

autodrom (+ gr dromos = beh pretekaacuterska draacuteha)

autogaraacutež (+ fr garer = dať na vedľajšiu koľaj priviesť do bezpečia)

ako skratka slova automat automatickyacute (gr automatos = saacutem od seba z vlastneacuteho

popudu)

autoblok (+ angl to block = zatarasiť blokovať)

lat BI- TRI- MULTI- ndash (bis =) dvakraacutet (tres =) tri (multus =) mnohyacute

Bis dat qui cito dat Dvakraacutet daacuteva kto ryacutechlo daacuteva

prefix

biatlon (bi + gr athlon = zaacutepas zaacutepolenie)

bicykel (bi + gr kyklos gt lat cyclus = koleso kruh)

bilateraacutelny trilateraacutelny multilateraacutelny (bi tri multi + lat latus -eris = strana bok)

bifokaacutelny (bi + lat focus = ohnisko)

lat DE DI- ndash o od podľa

1 predložka

de facto podľa skutočnosti skutočne

de iure podľa praacuteva praacutevom

de dato (dd) odo dňa vyhotovenia

de die in diem zo dňa na deň

De mortuis nihil nisi bene O mŕtvych nič ak nie dobre (O mŕtvych len dobre)

37

De gustibus non est disputandum O chuti (vkuse) sa nemaacute diskutovať (škriepiť)

(Proti gustu žiaden dišputaacutet)

2 prefix

deskriptiacutevny (de + lat sribo ere scripsi scriptum = piacutesať)

deportovať (de + lat portare = niesť)

deponovať (de + lat ponere = klaacutesť)

dedukovať (de + lat ducere = viesť)

ďalšia vyacuteznamotvornaacute funkcia odstraacutenenie

pocircvodneacuteho zmyslu zaacutekladneacuteho slova

formovať ndash deformovať

centralizovať ndash decentralizovať

v našom pravopise sa niekedy prejavuje ako di-

= vyacuteznam našej predpony roz-

dislokaacutecia (+ lat locus = miesto)

distribuacutecia (+ lat tribuere = udeľovať)

disharmoacutenia (+ gr harmonia = suacutelad suacutezvuk)

dilataacutecia (+ lat latus = širokyacute)

diskvalifikovať (dis + qualis akyacute + facere robiť

= bdquourobiť niekoho nekvalitnyacutemldquo)

gr DI- (latinskeacute bis)

gr DYS- (porucha zoslabnutie nespraacutevnosť)

prefix

dimorfia (di + gr morfeacute = tvar)

diftong (di + gr fthongos = hlas zvuk)

dyslexia (dys + lat legere = čiacutetať)

dysgrafia (dys + gr grafein = piacutesať)

Diplom

z gr diplooacute = zdvojujem

Diploacutema bola docircležitaacute listina

zloženaacute vo dvoje Obyčajneacute

listiny sa nechaacutevali kedysi len

tak nezloženeacute Ak bolo treba

vyjadriť docircležitosť obsahu

listiny (udelenie vyacutesad praacutev

titulu a pod) zložila sa na

dvakraacutet

38

dyslalia (dys + gr lalein = znieť zvučať štebotať)

dyspepsia (dys + gr peptein = traacuteviť)

dysfoacutenia (dys + gr foneacute = zvuk)

lat E EX ndash z od von zvnuacutetra

lat EX- ndash byacutevalyacute niekdajšiacute

1 predložka

vypiť na ex vypiť až do dna

ex officio z uacuteradnej moci uacuteradne

ex parte od jednej zo straacuten

ex nihilo z ničoho

ex libris z kniacuteh (knižnaacute značka)

ex interest bez uacuteroku

ex gratia dobrovoľne

ex post potom dodatočne

ex privata industria zo suacutekromnej

usilovnosti z vlastnej iniciatiacutevy

2 prefix

elokovať (e + lat locus = miesto)

elaboraacutet (e + lat labor = praacuteca)

emisia (e + lat mittere sup missum =

posielať)

erudovanyacute (e + lat rudis = surovyacute hrubyacute)

exhumaacutecia (ex + lat humus = zem)

exportovať (ex + lat portare = nosiť)

extrahovať (ex + lat trahere = ťahať)

exprezident

exmanžel

Deus ex machina (gr theos apo

meacutechaneacutes)

= bdquoboh zo strojaldquo ndash nečakanyacute

zaacutesah ktoryacute rozuzliacute zamotanuacute

situaacuteciu

- najviac ho použiacuteval vo svojich

trageacutediaacutech Euripideacutes

- v hovorovej reči použil toto

spojenie už Soacutekrateacutes

v Platoacutenovom dialoacutegu Kratylos

Ex libris ndash knižnaacute značka

označujuacuteca vlastniacuteka knihy

39

lat EXTRA- ndash zvlaacutešť osobitne oddelene

lat EXTRO- ndash (opak intro =) von

1 predložka

extra ordinem mimo poradia

extra viam mimo cesty

extra vires nad možnosti

2 prefix

extraordinaacuterny (extra + lat ordo ordinis = poriadok)

extravagantnyacute (extra + lat vagari = tuacutelať sa vagabundus = vandrovnyacute tulaacutek)

extrovert (extro + lat vertere = obracať točiť)

extrospektiacutevny (extro + lat spectare = pozerať sa)

gr HYPER ndash nad

prefix

hyperaktivita (hyper + lat ago ere egi actum = konať)

hypereacutemia (hyper + gr haima = krv)

gr HYPO ndash pod

prefix

hypodermickyacute (hypo + gr derma = koža)

hypoteacuteza (hypo + gr thesis = mienka tvrdenie)

gr HIPO ndash (z gr substantiacuteva hippos =) kocircň

prefix

hipodroacutem (hipo + gr dromos = beh)

hipoterapia (hipo + gr therapeuein = liečiť)

Hypochonder

gr chondros = chrupavka

(rebrovaacute)

- pod ňou choriacute často pociťujuacute

bolesti

40

hipoloacutegia (hipo + gr logos = slovo)

lat IN ndash v do na

1 predložka

in camera v byte tajne docircverne

in toto celkom v celosti

in continuo nepretržite suacutevisle

in dorso na chrbte (knihy) vzadu z druhej strany

in facto vskutku skutočne

in futuro v buduacutecnosti

in medias res doprostred veci

In vino veritas (Plinius St) Vo viacutene je pravda

2 prefix

+ adjektiacuteva = zaacutepornyacute zmysel

+ slovesaacute = vyacuteznam predpony do- v- na-

in + l m r = ill- imm- irr-

indiviacuteduum (in + lat dividuus = deliteľnyacute rozdelenyacute)

invalid (in + lat validus = silnyacute mocnyacute zdravyacute)

ilegaacutelny (illegalis in + lat lex = zaacutekon)

imobilnyacute (immobilis in + lat mobilis = pohyblivyacute)

iracionaacutelny (irrationalis in + lat ratio = rozum)

inhalovať (in + lat halare = dyacutechať)

inšpirovať (in + lat spirare = dyacutechať)

importovať (in + lat portare = nosiť)

infarkt (in + lat farcire = pchať infarcire = upchaacutevať)

in flagranti (in + lat flagrare = horieť blčať)

in margine (in + lat margo = okraj)

41

lat INTER ndash medzi

1 predložka

inter alia medzi inyacutemi (okolnosťami vecami)

Inter arma silent Musae Kde rinčia zbrane

mlčia Muacutezy

2 prefix

interpunkcia (inter + lat punctum = bod)

interregnum (lat regnum = kraacuteľovstvo vlaacuteda)

často ako skratka za slovo internacionaacutelny (lat

natio = naacuterod)

interhotel

interlingua

Interviacutezia

lat INTRA- INTRO- ndash dovnuacutetra dnu

prefix

introvert (intro + lat vertere = obracať sa)

introskop (intro + gr skopein = hľadieť pozerať)

introdukcia (intro + lat ducere = viesť)

lat CUM ndash s so spolu s

lat KON- (KO- KOL- KOM- KOR-)

1 predložka

cum laude s pochvalou

magna cum laude veľmi dobre

summa cum laude vyacuteborne

cum suis so svojimi (ľuďmi)

Summa cum laude

Interview

inter + lat videre = vidieť

Internaacutet

lat adjektiacutevum internus =

vnuacutetornyacute domaacuteci (= domov)

42

Cum tacent clamant Keď mlčia kričia

2 prefix

koncentraacutecia (kon + lat centrum = stred)

kondolencia (kon + lat dolere = ciacutetiť bolesť)

korešpondencia (ko + lat respondere = odpovedať)

kolaborant (ko + lat laborare = pracovať)

lat PER ndash skrz cez po v za pomocou

lat PER- ndash per-

1 predložka

per aspera ad astra cez ťažkosti ku hviezdam

per annum ročne na rok

per capita podľa hlaacutev (napr deliť pozostalosť)

per se saacutem sebou samozrejme

per fas et nefas praacutevom i nepraacutevom (skrz dovoleneacute a nedovoleneacute)

per quod čiacutem podľa čoho

per os cez uacutesta uacutestami peroraacutelny (lat os oris = uacutesta)

2 prefix

perforovať (per + lat forare = vŕtať)

permanentnyacute permanentka (per + lat manere = zostaacutevať)

perverznyacute (per + lat vertere sup versum = obracať)

perzekvovať (per + lat sequi = nasledovať)

lat PRE- ndash (z lat predložky prae =) pred vopred

prefix

preferovať (pre + lat ferre = niesť)

prezident (pre + lat sedere = sedieť)

prefix (pre + lat fingere sup fixum = pripevňovať pribiacutejať)

preludium (pre + lat ludus = hra)

43

lat PRO ndash pre pred namiesto

1 predložka

pro tempore predbežne pre tento raz dočasne počas

pro rata pomerne proporcionaacutelne

pro forma pre formu formaacutelne naoko

pro et contra pre a proti

pro nihilo pre nič

pro bono pre dobro blaho

2 prefix (lat) = pre

protekcia (pro + lat tegere sup tectum = kryť

chraacuteniť)

prostituacutetka (pro + lat statuere = postaviť)

produkovať (pro + lat ducere sup ductum =

viesť tvoriť robiť)

prefix (gr) = pred

proloacuteg (pro + gr logos = slovo)

program (pro + gr gramma = zaacutepis zaacuteznam)

prognoacuteza (pro + gr gnosis = znalosť

vedomosť)

lat POST ndash po

1 predložka

post scriptum (PS) po napiacutesaniacute

post mortem po smrti

2 prefix

postgraduaacutelny (post + lat gradus = stupeň krok)

posttraumatickyacute (post + gr trauma = rana)

Promovať alebo byť

promovanyacute

lat movere sup motum =

pohybovať posuacutevať

promoveo sup promotum =

dosl posuacutevať dopredu =

prenes niekoho povyšovať

ten kto niekoho promuje =

promoacutetor ndash vykonaacuteva obrad

promoacutecie

TEDA študenti suacute promovaniacute A

NIE promujuacute

44

gr PERI ndash okolo

prefix

perikardium (peri + gr kardia = srdce)

periskop (peri + gr skopein = pozorovať)

perioacuteda (peri + gr odos = cesta)

gr POLY- ndash (gr adjektiacutevum polys poly =) mnohyacute početnyacute

gr POLI- ndash (gr substantiacutevum polis =) mesto

prefix

polyteizmus (poly + gr theos = boh)

polygamia (poly + gr gamos = sobaacuteš)

polyglot (poly + gr glotta = jazyk)

polytechnika (poly + gr techneacute = umenie remeslo zručnosť)

poliklinika (poli + gr klineacute = locircžko posteľ)

metropola (gr meacuteteacuter = matka + polis)

akropola (gr akros = vysokyacute vrchnyacute nachaacutedzajuacuteci sa na okraji + polis)

lat RE- ndash opaumlť znovu zase nazad

lat RETRO- ndash (pocircvodne lat predložka =) spaumlť naspaumlť nazad

prefix

reagovať (re + lat agere = konať robiť viesť)

rebelovať (re + lat bellum = vojna)

reediacutecia (re + lat edere = vydaacutevať)

retrospektiacuteva (retro + lat spectare = diacutevať sa hľadieť)

retro štyacutel

45

lat SUB ndash pod

1 predložka

sub condicione pod podmienkou

sub potestate pod mocou

sub voce pod slovom pod heslom napr v slovniacuteku

2 prefix

substancia (sub + lat stare = staacuteť)

lat SUPER ndash nad

prefix

supermocnosť

superťažkyacute

superstar

gr SYN ndash s so spolu s

prefix

synchronickyacute (syn + gr chronos = čas)

symbioacuteza (syn + gr bios = život)

synonymum (syn + gr onoma = meno)

symfoacutenia (syn + gr foneacute = zvuk)

lat TRANS ndash cez za (častejšiacute preklad predponou pre-)

prefix

transkripcia (trans + lat scribere sup scriptum = piacutesať)

transplantaacutecia (trans + lat plantare = sadiť)

translokaacutecia (trans + lat locus = miesto)

transformovať (trans + lat forma = podoba tvar)

46

15 Vlastneacute menaacute Problematika transkripcie antickyacutech greacuteckych

a latinskyacutech mien

Slovenčina nie je izolovanyacute jazyk prenikaacute do nej množstvo cudziacutech slov Pri ich

preberaniacute sa riadi vlastnyacutemi pravidlami zaacuteroveň by však mala rešpektovať ndash aspoň pri

vlastnyacutech menaacutech ndash niektoreacute pravidlaacute jazykov z ktoryacutech menaacute preberaacute Dlhodobyacutem

probleacutemom ktoryacute sa priamo dotyacuteka kultuacuternych reaacuteliiacute z antickej civilizaacutecie je v slovenčine

spraacutevnosť piacutesania vlastnyacutech mien pocircvodom z klasickyacutech jazykov

Zaacuterodky probleacutemu prepisovania antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien osocircb naacutezvov

lokaliacutet a ich rocircznych odvodeniacuten do slovenčiny siahajuacute

ďaleko do počiatkov jej spisovneacuteho obdobia Probleacutem

vyplyacuteva z odlišnyacutech hlaacuteskoslovnyacutech a tvaroslovnyacutech

vlastnostiacute prijiacutemajuacuteceho jazyka ndash spisovnej slovenčiny

a odovzdaacutevajuacuteceho jazyka ktoryacutem je latinčina a

starovekaacute priacutepadne byzantskaacute greacutečtina

V tejto suacutevislosti nemožno zabuacutedať že

o fonetike starej greacutečtiny a latinčiny veľa isteacuteho

nevieme Neexistuje nijakyacute autentickyacute zaacuteznam ich

zvukovej podoby Sme odkaacutezaniacute na dedukcie z toho

čo naacutem sprostredkuacuteva piacutesmo Pravopis starej greacutečtiny

bol napriacuteklad fonetickyacute približne okolo roku 400 pred

Kr Potom sa postupne zužoval repertoaacuter jej vokaacutelov

(strata kvantity zjednodušenie diftongov itacizmus)

v konsonantoch sa presadila spirantizaacutecia (b ph kh sa

zmenili na v f ch) Naša dnešnaacute vyacuteslovnosť

starogreacutečtiny je konvenčnaacute nezodpovedaacute živej vyacuteslovnosti ani v jednej faacuteze vyacutevinu tohto

jazyka aj keď rozdiely medzi grafikou a fonetikou nie suacute priacuteliš veľkeacute

151 Probleacutemy suacutevisiace s prepisom antickyacutech mien do slovenčiny1

Hlavneacute okruhy probleacutemov ktoreacute vystupujuacute do popredia v suacutevislosti s problematikou

transkripcie greacuteckych a latinskyacutech mien suacute

1 K praktickyacutem otaacutezkam prekladu antickyacutech mien rarr 2521

Za našu dnešnuacute vyacuteslovnosť

starej greacutečtiny vďačiacuteme

humanistovi Erazmovi

Rotterdamskeacutemu Pre svoju

kodifikaacuteciu argumentoval

vedeckyacutemi potrebami proti

vyacuteslovnosti akuacute v Euroacutepe šiacuterili

greacutecki učenci emigranti

z Byzancie Taacute vychaacutedzala

z vyacutevinovej kontinuity jazyka

bola bližšia novej greacutečtine

Erazmov nie bezprobleacutemovyacute

naacutevrat ad fontes k domneleacutemu

klasickeacutemu stavu aj v ortoepii sa

v Euroacutepe ujiacutemal iba pomaly

napr v Nemecku sa definitiacutevne

presadil až po roku 1800

a v krajinaacutech s prevažujuacutecim

byzantskyacutem vplyvom vocircbec

nemal uacutespech

47

- v starovekej greacutečtine označovanie kvantity

prepis aspirovanyacutech spoluhlaacutesok th rh priacutep aj ph

prepis diftongov ai ei oi prepis pocircvodneacuteho

slabičneacuteho i na začiatku greacuteckych slov prepis geminaacutet

- pri prepise z latinčiny piacutesanie geminaacutet

piacutesanie digrafeacutem ae oe qu piacutesanie c ndash k piacutesanie

intervokalickyacutech grafeacutem i ndash j t ndash c s ndash z prepis

pocircvodneacuteho i na začiatku slov

- morfologickeacute otaacutezky podoba menneacuteho

kmeňa ktoryacute maacute byť zaacutekladom pre skloňovanie mena

a pre ďalšie odvodzovanie najmauml pre tvorenie

adjektiacuteva

Pre slovenčinu ako prijiacutemajuacuteci jazyk vždy

predstavovala vaumlčšie probleacutemy greacutečtina Ako prveacute

vyacutechodisko prepisu sa nuacuteka transliteraacutecia Čistaacute sa

použiacuteva len okrajovo v praxi je uacutečelnejšie použiacutevať jej

kombinaacuteciu s transkripciou zohľadňujuacutecou aj

recipovanuacute erazmovskuacute vyacuteslovnosť (čiže v greacutečtine miesto aggelos piacutešeme angelos

vynechaacutevame priacutezvuky naacuteslovnyacute ostryacute priacutedych označujeme pomocou h) Tento spocircsob

transkripcie sa bez vaumlčšiacutech probleacutemov uplatňuje pri prepise jednotlivyacutech greacuteckych slov či

citaacutetovyacutech zvratov (napr heacuteureacuteka mimeacutesis theos apo meacutechaneacutes gnoacutethi seauton a pod) Ide

tu iba o to aby sa greacutecke hlaacutesky vyjadrovali našimi piacutesmenami či hlaacuteskami s najbližšou

zvukovou platnosťou (η = eacute θ = th ι = i υ = y u (v diftongoch) φ = f (nie ph) χ = ch (nie

kh) ω = oacute ου = u (nie ou) nevyznačuje sa kvantita a i y lebo ich nevyznačovala ani

greacutečtina) Pokiaľ ide o latinčinu už starovekiacute gramatici klaacutedli docircraz na analyacutezu hlaacutesok h k q

x i v kvocircli ich špeciaacutelnemu vzťahu medzi vyacuteslovnosťou a spocircsobom grafickeacuteho zaacuteznamu

Spochybňovali hlaacuteskovuacute platnosť h jednak preto že sa tento konsonant vyslovoval

v latinčine slabo ale zvlaacutešť preto lebo ho viaceriacute z nich pripodobňovali ku greacuteckemu

priacutedychu ktoryacute nebol považovanyacute sa samostatnuacute hlaacutesku Pri i a v gramatici odlišovali ich

vokalickuacute platnosť od konsonantickej platnosti viedli tiež diskusiu o opodstatnenosti

použiacutevania grafeacutem k a q keďže grafeacutema c by uspokojivo prevzala ich uacutelohu Hlaacutesky x y a ich

grafeacutemy hodnotili ako okrajoveacute a cudzie keďže sa vyskytujuacute len v greacuteckych slovaacutech

Pri piacutesaniacute antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien sa uplatňujuacute dve stanoviskaacute

1 stanovisko vaumlčšmi prihliadajuacutece k odovzdaacutevajuacutecim jazykom

Transliteraacutecia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute vždy to isteacute

piacutesmeno alebo to isteacute spojenie

piacutesmen druhej abecedy

Transkripcia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute piacutesmeno

alebo aj viacero piacutesmen druhej

abecedy podľa vyacuteslovnosti na

tom istom mieste Ide

o fonetickyacute prepis slova

Geminaacuteta = zdvojenaacute

spoluhlaacuteska (napr v slove

panna)

Aspiraacuteta = spoluhlaacuteska

sprevaacutedzanaacute priacutedychom (napr

th kh)

Grafeacutema = piacutesomnyacute znak

piacutesmeno

48

2 stanovisko pokladajuacutece za rozhodujuacuteci v procese adaptaacutecie prijiacutemajuacuteci jazyk

Pri druhom stanovisku sa kladie docircraz na transkripčnyacute priacutestup ktoryacute sa pokuacuteša zachytiť

zvukovuacute straacutenku slova v podobe najprirodzenejšie uchopiteľnej prijiacutemajuacutecim jazykom Pri

prvom zo stanoviacutesk suacute možneacute dva už vyššie spomenuteacute priacutestupy transliteračnyacute

a transliteračno-transkripčnyacute Suacute podobneacute hlavnyacute rozdiel spočiacuteva v prepisovaniacute dĺžok Kyacutem

pri transliteraacutecii sa napr prepisujuacute len greacutecke eacute oacute keďže sa zaznamenaacutevali osobitnyacutemi

grafeacutemami eacutetou a oacutemegou pri transkripčno-transliteračnom priacutestupe sa prepisujuacute aj dlheacute aacute iacute

yacute uacute

V praxi sa niekedy možno stretnuacuteť s prepisom

greacuteckych mien na latinskyacute spocircsob hlavne pod

vplyvom zaacutepadoeuroacutepskych jazykov t j s piacutesaniacutem ph

namiesto f a c namiesto k ale i s tendenciou

odstraňovať th hoci medzi vyacuteslovnosťou t (τ) a th (θ)

bol v greacutečtine zaacutesadnyacute rozdiel

Pri transkripcii vlastnyacutech mien vstupuje do hry

aj kultuacuterny kontext zdomaacutecnenosť Niektoreacute greacutecke

vlastneacute menaacute sa už do naacutešho jazyka a kultuacutery do istej

miery včlenili (Filip Alexander Teodor Homeacuter

Korint Ateacuteny a pod) paralelne popri nich je tu ale

vaumlčšina mien ktoreacute sme si nestihli adaptovať pričom

vychaacutedzajuacute z tyacutech istyacutech slovotvornyacutech zložiek (napr

Menandros Theofrastos Filippopolis)

Niekedy sa použiacuteva jedna lexikaacutelna jednotka

v dvoch podobaacutech podľa kultuacuterneho prostredia napr

Foinikia v greacuteckom prostrediacute Feniacutecia v latinskom

kontexte (V Zamarovskyacute) Inokedy sa rozlišuje medzi

tyacutem či sa hovoriacute o mytologickej alebo historickej postave Podľa toho sa použiacuteva vaumlčšmi

alebo menej adaptovanaacute podoba

Priacutekladom na celkom vžiteacute greacutecke meno je Ezop (pocircvodneacute Aisoacutepos) Pri jeho preberaniacute

došlo k zmene v kmeni i v koncovke na jeho podobe sa vyacuterazne prejavil vplyv stredovekej

latinčiny Menaacute typu Neapol zas naznačujuacute že pri preberaniacute mien je možnyacute aj zaacutesah do

koncovky ako zaacutekladnyacute stupeň jeho udomaacutecnenia ktoryacute odraacuteža flektiacutevne potreby slovenčiny

Avšak menaacute ktoreacute by transformovali iba kmeň no koncovku nie (Teokritos namiesto

Theokritos Teacutezeus namiesto Theacuteseus a pod) nie suacute ani greacutecke ani slovenskeacute

Najstaršiacute filozofi chaacutepali jazyk

ako suacutehrn mien ktoreacute

považovali za naacutezvy

jednotlivyacutech prvkov skutočnosti

S prvyacutemi teoretickyacutemi

konštruktmi pomocou ktoryacutech

sa opisuje a do istej miery

vysvetľuje spraacutevanie sa

vlastnyacutech mien nachaacutedzame

v homeacuterskej baacutesnickej tradiacutecii

V Homeacuterovyacutech baacutesňach sa

stretaacutevame s pojmom

eponymon Je to to od čoho sa

odvodzuje vlastneacute meno mocircže

to byť ineacute slovo alebo aj vec či

situaacutecia ktoraacute bola motivujuacutecim

činiteľom pri akte prvotneacuteho

pomenovania U Homeacutera maacute do

značnej miery magickyacute

a nadprirodzenyacute raacutez Okolnosti

ktoreacute sprevaacutedzajuacute prvotneacute

pomenovanie nositeľa mena

totiž predurčujuacute jeho ďalšie

osudy

49

Vyacuteznamnyacutem komplikujuacutecim faktorom prepisovania antickyacutech mien a ich fungovania

v slovenskom texte je skloňovanie To kladie na použiacutevateľa slovenčiny naacuteroky akeacute si ušetrili

napr angličtina francuacutezština nemčina atď Vystačia s nominatiacutevom singulaacuteru daneacuteho mena

čo v slovenčine nie je možneacute Do popredia vystupuje probleacutem akyacute kmeň pri ohyacutebaniacute použiť

Konkurujuacute si pocircvodneacute greacuteckelatinskeacute a domaacutece slovenskeacute kmene Niektoreacute pocircvodneacute

substantiacutevne kmene nachaacutedzajuacute v slovenčine oporu najmauml vďaka adjektiacutevam ktoreacute sa od nich

tvoria napr gr Eroacutes ndash erotickyacute rarr G sg = Eroacuteta Achilleus ndash Achillova paumlta rarr G sg =

Achillea Achilla lat Cicero ndash ciceronianizmus rarr G sg = Cicerona Popri klasickyacutech

tvaroch sa ale v slovenčine občas pri tom istom mene vytvaacuterajuacute i tvary bdquobarbarskeacuteldquo ktoreacute

nerešpektujuacute vyacutechodiskovyacute jazyk Odviacutejajuacute sa jednoducho od nominatiacutevu singulaacuteru a k nemu

pridaacutevajuacute slovenskeacute paacutedoveacute koncovky Areacutes ndashArea i Aresa Adoacutenis ndash Adoacutenida i Adonisa Pri

skloňovaniacute nastaacutevajuacute ťažkosti tiež pri menaacutech ktoreacute nesignalizujuacute dostatočne svoj rod

(Artemis Eris Deacutemeacuteter) nezasvaumltenyacute ich nemusiacute identifikovať ako ženskeacute menaacute Ďalšiacutem

uacuteskaliacutem greacuteckej flexie suacute kvantitatiacutevne alternancie v kmeni Filopoimeacuten ndash Filopoimena

Agamemnoacuten ndash Agamemnona ale Apolloacuten ndash Apolloacutena Ioacuten ndash Ioacutena

152 Pravidlaacute transkripcie antickyacutech vlastnyacutech mien

K pertraktovanej problematike vzniklo niekoľko vedeckyacutech štuacutediiacute v ktoryacutech sa autori

pokuacutešajuacute vniesť systeacutem a zjednotiť pravidlaacute transkribovania a ortografie pre vlastneacute menaacute

pocircvodom z klasickyacutech jazykov Napriek dlhoročneacutemu uacutesiliu niekoľkyacutech generaacuteciiacute lingvistov

a klasickyacutech filoloacutegov však zatiaľ nemaacuteme k dispoziacutecii komplexnuacute priacuteručku ktoraacute by

použiacutevateľa jazyka zorientovala a v ktorej by našiel odpoveď na otaacutezku spraacutevnej podoby

želaneacuteho tvaru vlastneacuteho mena Odporuacutečania i pravidlaacute ktoreacute v priebehu niekoľkyacutech

desaťročiacute vznikali naraacutežali vždy na nedostatok mateacuterie na ktorej by sa preverovali takže

jazykovaacute prax s teoacuteriou bola prepojenaacute iba do určitej miery Vaumlčšina naacutevrhov slovenskyacutech

jazykovedcov z minulosti ako adaptovať antickeacute menaacute v slovenčine bola v suacutelade s

vyacutevinovyacutemi tendenciami slovenčiny a premietla sa ndash v maximaacutelne zhutnenej podobe ndash do

aktuaacutelnych Pravidiel slovenskeacuteho pravopisu (PSP)

V suacutečasnosti sa medzi klasickyacutemi filoloacutegmi v slovenskyacutech akademickyacutech inštituacuteciaacutech

ustaľujuacute zaacutesady transkripcie antickyacutech mien a komplexnejšie suacute sformulovaneacute zatiaľ

50

v štuacutediaacutech Ľ Buzaacutessyovej2 Uplatňujuacute sa už aj v praxi v heslaacutech Encyklopaedie Beliany Pre

heslaacuter sa vytvaacutera takaacute podoba vlastneacuteho mena alebo termiacutenu aby bolo identifikovateľneacute

v pocircvodnom odovzdaacutevajuacutecom jazyku a zaacuteroveň aby nebolo v uacuteplnom rozpore s prirodzenyacutemi

vlastnosťami prijiacutemacieho jazyka teda slovenčiny Heslaacute majuacute často podobu dvojtvaru Jedna

podoba mena pre bežnuacute komunikaacuteciu popularizačneacute diela pre beletriu televiacuteziu atď v

ktorej sa vaumlčšmi odraacutežajuacute adaptačneacute procesy a druhaacute pre texty odborneacuteho charakteru

prihliadajuacuteca vaumlčšmi na pocircvodnyacute stav v klasickyacutech jazykoch Kyacutem v niektoryacutech priacutepadoch sa

adaptovanaacute a odbornaacute podoba prekryacutevajuacute (napr nominatiacutev singulaacuteru Poseidoacuten genitiacutev

singulaacuteru Poseidoacutena suacute tvary ktoreacute suacute v slovenčine dobre adaptovaneacute a zaacuteroveň zodpovedajuacute

aj požiadavkaacutem odborneacuteho vyjadrovania) v inyacutech sa mocircže adaptovanaacute a odbornaacute podoba

prekryacutevať len v nominatiacuteve a rozdiel medzi štyacutelmi sa prejaviacute až v nepriamych paacutedoch (napr

nominatiacutev singulaacuteru Anakreoacuten je vhodnyacute pre oba štyacutely zato genitiacutev singulaacuteru Anakreoacutena pre

bežneacute vyjadrovanie a genitiacutev singulaacuteru Anakreonta pre odbornyacute štyacutel)

Naacutezvy lokaliacutet sa považujuacute za menej citliveacute na zaacutesahy preto je priacutepustnyacute vaumlčšiacute rozsah

ich adaptaacutecie Priacutepustneacute suacute pomenovania Macedoacutenia Myacutezia Lyacutekia Kapadoacutecia Bityacutenia

Sybarida atď z osobnyacutech mien sa pokladajuacute za adaptovaneacute menaacute panovniacutekov (Teodor

Bazil) svaumltyacutech a biblickyacutech postaacutev (Izidor František z Assisi Herodes) najznaacutemejšiacutech

mytologickyacutech postaacutev (Ateacutena Jupiter) literaacutetov a ich diel (Homeacuter Oviacutedius Horaacutecius

Odysea) Akceptujuacute sa tiež daacutevno adaptovaneacute menaacute v ktoryacutech bola theacuteta nahradenaacute

v slovenčine fonologicky najbližšou zapiacutesanou grafeacutemou t ako Ateacutena Temida Tesaacutelia

V odbornom jazyku sa však použiacutevajuacute podoby s theacutetou Pri ohyacutebaniacute mien so slovnyacutem

zaacutekladom končiacim na latinskuacute hlaacutesku k piacutesanuacute grafeacutemou c sa odporuacuteča v odbornom

i neodbornom texte piacutesať slovenskeacute k ndash t j k nominatiacutevu Marcus sa priraďuje nepriamy paacuted

Markovi nie Marcovi

Pre štyacutel bežnej komunikaacutecie sa odporuacuteča skloňovať viacereacute menaacute (pocircvodneacute

konsonantickeacute kmene) podľa uacuteplnej podoby nominatiacutevu Xenofoacutena Adonisa Kalchasa

z latinskyacutech napr Cicera (popri Ciceroacutena) podoba zodpovedajuacuteca stavu v odovzdaacutevajuacutecom

jazyku (Xenofoacutenta Adoacutenida Kalchanta Cicerona) sa odporuacuteča pre odbornyacute štyacutel Vžiteacute

podoby ženskyacutech mien ako Ariadna (popri odb Ariadneacute) sa prijiacutemajuacute Greacutecke menaacute

2 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a latinskyacutech mien naacutezvov a

termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda 2002 s

45-55 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash hlavneacute transkripčneacute

zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 2012 č 3-4 s 131-150 BUZAacuteSSYOVAacute

Ľudmila Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In

Sambucus VIII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave 2012 s 178-193

51

s nominatiacutevom sg na -oacuten sa v adaptovanej podobe

skloňujuacute s ohľadom na už adaptovaneacute znaacuteme propriaacute

i početneacute apelatiacuteva v nepriamych paacutedoch -oacutena -oacutenovi

atď bez ohľadu na pocircvodneacute rozdiely v greacuteckom kmeni

teda Xenofoacuten Xenofoacutena Agamemnoacuten Agamemnoacutena

tak ako Platoacuten Platoacutena no v odbornom štyacutele tvar

zodpovedaacute vyacutechodiskoveacutemu jazyku t j Xenofoacutenta

Agamemnona

Konzervatiacutevnosť v oblasti morfoloacutegie pretrvaacuteva

v ohyacutebaniacute mien zakončenyacutech vyacuteraznyacutemi latinskyacutemi

alebo greacuteckymi sufixmi (lat -us-ius gr -os -es)

ktoreacute majuacute tendenciu spraacutevať sa ako zdomaacutecneneacute

morfeacutemy a u ktoryacutech existuje vžitaacute opora v oblasti

cudziacutech apelatiacutev typu komunizmus Skloňuje sa teda

OviacutediaOvidia HerodotaHeacuterodota SisyfaSizyfa

Aristotela Euripida Anaximena nerobiac rozdiel

medzi odbornyacutem a neodbornyacutem vyjadrovaniacutem

K tyacutemto menaacutem sa priraďujuacute aj menaacute na ndashas pocircvodom

a-kmeňoveacute maskuliacutena ako PytagorasPythagoras

Anaxagoras pretože suacute formaacutelne bliacutezke

predchaacutedzajuacutecim niektoreacute suacute znaacuteme z učiva strednyacutech

škocircl alebo suacute suacutečasťou terminologickyacutech spojeniacute napr

Pytagorova veta Pri sufixe -as pocircvodom

konsonantickyacutech kmeňov (Kalchas) -is (Agis)

rovnako aj pri latinskyacutech i-kmeňovyacutech typoch

(Tyrnaviensis) priacutepadne inyacutech ktoreacute suacute menej

frekventovaneacute sa odporuacuteča vychaacutedzať pri skloňovaniacute

z uacuteplnej nominatiacutevnej formy a skloňovať a odvodzovať

v bežnom prejave Agisa Adonisa adonisovskyacute

Kalchasa Kalchasov Tyrnaviensisa a pod

Pri preklade z cudzieho jazyka je nevyhnutneacute

uvedomiť si aj mieru adaptaacutecie antickyacutech mien v

danom jazyku aby došlo k spraacutevnej identifikaacutecii tej

ktorej osoby Pri použiacutevaniacute latinskyacutech mien skladajuacutecich sa z krstneacuteho mena rodoveacuteho mena

Skladba latinskeacuteho mena

Publius Cornelius Scipio

Africanus

praenomen (Publius) = osobneacute

(krstneacute) meno daacutevalo sa dieťaťu

9 deň po narodeniacute podľa vyacuteberu

rodičov zoznam osobnyacutech mien

bol v Riacuteme obmedzenyacute ndash

poznaacuteme len 18 mužskyacutech

osobnyacutech mien praenomina

žien neboli takeacute obmedzeneacute ako

u mužov

nomen gentile (Cornelius) =

rodoveacute meno novorodenec ho

dostaacuteval ako priacuteslušniacutek isteacuteho

rodu taacuteto priacuteslušnosť sa

odvodzovala od otca meno bolo

dedičneacute

cognomen (Scipio) = meno

rodiny (priezvisko) ktoreacute bolo

odvodeneacute od individuaacutelnych

charakteristiacutek alebo

vyacuteznamnyacutech skutkov spočiatku

ide o živeacute rodinneacute meno ktoreacute

sa postupne staacuteva dedičnyacutem

priacutemenom

agnomen (Africanus) =

dodatočneacute meno ktoreacute sa

obvykle pridaacuteva na zaacuteklade

nejakeacuteho vyacuteznamneacuteho skutku

svojho buduacuteceho nositeľa toto

meno je fakultatiacutevne a plniacute

funkciu honorifikačnej prezyacutevky

Najčastejšie skratky

latinskyacutech vlastnyacutech mien

A = Aulus

C = Gaius

Cn = Gnaeus

D = Decimus

L = Lucius

M = Marcus

P = Publius

Q = Quintus

Ser = Servius

Sex = Sextus

T = Titus

52

priezviska (Gaius Iulius Caesar Marcus Tullius Cicero) kladie napr španielčina docircraz na

rodoveacute meno slovenčina však nie vždy (napr Marcus Tullius Cicero sa v španielčine

pravidelne označuje ako Tullius v slovenčine však Cicero)

53

16 Starogreacutecky a latinskyacute jazyk ndash nositelia kultuacuternych tradiacuteciiacute

optikou translatoloacutegie

Latinčina je jazyk vďaka ktoreacutemu maacuteme piacutesmo (latinka) sprostredkoval naacutem greacutecko-

riacutemske kultuacuterne a vzdelanostneacute dedičstvo obohatil našu slovnuacute zaacutesobu a to dokonca natoľko

že pri mnohyacutech slovaacutech si už neuvedomujeme ich latinskyacute pocircvod Je propedeutikou pre

romaacutenske jazyky i pre angličtinu kde figuruje celyacute rad pocircvodne latinskyacutech slov (napr

personal computer persōna = osoba persōnālis = osobnyacute computāre = počiacutetať) Vaumlčšina

gramatiacutek modernyacutech jazykov je vystavanaacute na latinskom pocircdoryse a preto je latinčina

ideaacutelnou univerzaacutelnou priacutepravou pre štuacutedium jazykov Navyše je staacutele najdocircležitejšou

suacutečasťou medzinaacuterodnej terminoloacutegie

Hoci slovenčina nepatriacute do skupiny romaacutenskych jazykov ktoreacute sa z latinčiny resp

z ľudovej latinčiny priamo vyvinuli latinskaacute lexika je v našom jazyku pomerne bohato

zastuacutepenaacute Ak aj neraacutetame odbornuacute lexiku (najmauml priacuterodovedneacute domeacuteny kde je latinčina

v poziacutecii lingua franca) ani v bežnej lexike nie suacute živeacute latinskeacute slovaacute v slovenčine ojedinelyacutem

javom Ich poziacutecia v jazyku je stabilnaacute Vaumlčšinu z latinskyacutech vyacuterazov ktoreacute sa použiacutevajuacute

mimo odborneacuteho štyacutelu a suacute suacutečasťou ďalšiacutech štyacutelov možno zadeliť do dvoch kategoacuteriiacute

1 okriacutedleneacute vyacuterazy či okriacutedleneacute slovaacute

2 citaacutetoveacute frazeacutemy3

Okriacutedleneacute vyacuterazy nazyacutevaneacute aj okriacutedleneacute slovaacute je tradičneacute označenie jednej skupiny

knižnyacutech frazeacutem Vznikli na zaacuteklade vyacuteroku historickej alebo literaacuternej postavy V staršom

vymedzeniacute sa za okriacutedleneacute slovaacute pokladal iba takyacute vyacuterok resp citaacutet pri ktorom sa už

neuvedomovalo alebo sa zabudlo na jeho pocircvodcu Avšak kvocircli subjektiacutevnosti určovania

hranice a miery poznania pocircvodcu citaacutetu sa v suacutečasnej lexikoloacutegii uplatňuje odlišnaacute metoacuteda

Vychaacutedza sa z komunikatiacutevnej platnosti vyacuteroku Ak sa danyacute vyacuteraz použije v kontexte

v ktorom vznikol a popisuje danuacute situaacuteciu ide o citaacutet Ak sa uplatňuje aj v inyacutech

komunikačnyacutech situaacuteciaacutech ide o okriacutedlenyacute vyacuteraz Iba v takomto vymedzeniacute sa okriacutedleneacute

vyacuterazy pokladajuacute za osobitnyacute druh frazeacutem Priacutekladom na obe situaacutecie je napr znaacutemy vyacuterok

Gaia Iulia Caesara Alea iacta est Ako citaacutet sa použiacuteva v odbornom ale aj v umeleckom texte

za podmienky že ilustruje dobovuacute situaacuteciu Ako okriacutedlenyacute vyacuteraz sa použiacuteva vtedy ak maacute

platnosť frazeologizmu a použiacuteva sa v kontexte na zdocircraznenie situaacutecie keď je nejakaacute

zaacuteležitosť rozhodnutaacute a toto rozhodnutie nemožno vraacutetiť spaumlť

3 Podrobnejšiacute vyacuteklad k pocircvodu a vyacuteznamu niektoryacutech latinskyacutech citaacutetovyacutech frazeacutem a okriacutedlenyacutech vyacuterazov rarr

24 33

54

Citaacutetoveacute frazeacutemy suacute frazeacutemy prevzateacute z cudziacutech jazykov ktoreacute sa aj v prijiacutemajuacutecom

jazyku vyjadrujuacute vo svojej pocircvodnej teda v cudzojazyčnej podobe ako celok čo znamenaacute že

uvedenaacute skupina frazeacutem nezahŕňa tie ktoryacutech cudzojazyčnyacutem komponentom by bol iba jeden

prvok Pre tieto frazeologickeacute jednotky je priacuteznačneacute buď to že platnosť frazeacutemy mali už v

pocircvodnom jazyku napr latinskeacute cum grano salis (= nie doslova s istyacutem obmedzeniacutem) alebo

jednotky ktoreacute boli v pocircvodnom jazyku nefrazeologickyacutemi (napr odbornyacutemi) vyacuterazmi ako

napr corpus delicti čo je pocircvodom praacutevnickyacute termiacuten alebo vyacuteraz persona non grata ktoryacute

patriacute do diplomatickej terminoloacutegie sa frazeologizovali až v prijiacutemajuacutecom jazyku Treba

doplniť že niektoreacute častejšie použiacutevaneacute citaacutetoveacute frazeacutemy sa uplatňujuacute aj v kalkovanej podobe

napr in medias res ndash do stredu veci k veci bez uacutevodu Citaacutetoveacute frazeacutemy majuacute štylistickuacute

platnosť vyacuteraznyacutech knižnyacutech prostriedkov Vo frazeoloacutegii hovoriacuteme o jave nazyacutevanom

preberanie frazeologickyacutech jednotiek Ide o proces pri ktorom sa frazeologickyacute fond jazyka

obohacuje o frazeacutemy z inyacutech jazykov Najčastejšiacutem spocircsobom je doslovnyacute preklad cudziacutech

frazeacutem ich uacuteplneacute alebo čiastočneacute kalkovanie pričom sa vo vaumlčšine priacutepadov kopiacuteruje ich

syntaktickaacute konštrukcia Frazeologickeacute jednotky ako sme už spomenuli sa preberajuacute

v originaacutelnej podobe no mocircžu sa prispocircsobiť aj preberajuacutecemu jazyku Toto prispocircsobovanie

maacute za naacutesledky zmeny vo fonetickej alebo v grafickej podobe Priacutekladom je latinskaacute frazeacutema

tabula rasa ktoruacute slovenčina prebrala v nezmenenej podobe no napr francuacutezština si ju už

prispocircsobila do podoby table rase teda aj jej grafickaacute aj fonetickaacute podoba zodpovedaacute

preberajuacutecemu jazyku

Tyacutemto spocircsobom obohacujuacute okriacutedleneacute vyacuterazy a citaacutetoveacute frazeacutemy pocircvodom z latinčiny

suacutečasnuacute slovenskuacute lexiku Pre prekladateľa je veľkou vyacutehodou ak ich poznaacute rozumie ich

vyacuteznamu priacutepadne mu je znaacutemy ich pocircvod Poznanie tyacutechto citaacutetovyacutech frazeacutem alebo

okriacutedlenyacutech vyacuterazov v materinskom jazyku daacuteva predpoklad že ich prekladateľ bude schopnyacute

detegovať aj v pocircvodnom texte z ktoreacuteho prekladaacute Tvrdenie že je pre prekladateľa vyacutehodou

ak ich poznaacute sa zakladaacute na nasledujuacutecich zisteniach

1 Ak prekladateľ poznaacute vyacuteznam živyacutech latinskyacutech slov v materinskom jazyku je

pravdepodobneacute že ich dokaacuteže objaviť aj v pocircvodnom texte aj v priacutepadoch že ich

vyacutechodiskovyacute jazyk neprebral v originaacutelnej latinskej podobe ale ustaacutelili sa v ňom adaptovaneacute

napr vo forme kalkov priacutepadne polokalkov a teda že ich z vyacutechodiskoveacuteho textu viditeľne

nevyčleňuje už samotnaacute pocircvodnaacute jazykovaacute forma ndash latinčina Ich uvedomenie si vo

vyacuteznamovej rovine so sebou prinaacuteša niekoľko ďalšiacutech aspektov Prekladateľ dokaacuteže

cieľoveacutemu čitateľovi sprostredkovať adekvaacutetnu formu a obsah aj vďaka tomu že živeacute latinskeacute

slovo v takomto priacutepade nepovažuje len za autorovu metaforu ale uvedomuje si

55

intertextualitu (zvlaacutešť v priacutepade okriacutedlenyacutech vyacuterazov) Transferom takejto lexikaacutelnej jednotky

nenaruacuteša štyacutel originaacutelu a zachovaacuteva viacvrstevnyacute charakter textu Rovnako ponechaacuteva

čitateľovi priestor aby si tieto aluacutezie na antickyacutech autorov a ich diela v texte uvedomoval

nachaacutedzal suacutevislosti a aby pri interpretaacutecii zvlaacutešť v priacutepade umeleckyacutech textov boli jeho

vyacutechodiskaacute porovnateľneacute s vyacutechodiskami a možnosťami čitateľa originaacutelu teda aby mu

prekladateľ tuacuteto možnosť neubral skocircr než sa s preloženyacutem textom stretne saacutem a bude ho

interpretovať na zaacuteklade čitateľskej skuacutesenosti horizontu očakaacutevania čitateľskeacuteho profilu

a ďalšiacutech parametrov ktoreacute suacute suacutečasťou interpretačneacuteho procesu

2 Z hľadiska vyacuteberu vhodnyacutech translatologickyacutech postupov je poznanie živyacutech

latinskyacutech slov rovnako vyacutehodou Prekladateľ sa mocircže vyhnuacuteť negatiacutevnym posunom ak

poznaacute danuacute lexikaacutelnu jednotku identifikuje ju v texte a zvoliacute adekvaacutetny postup pri jej

transfere Ak ju nepoznaacute mocircže sa stať že s ňou bude v texte naraacutebať napr ako s metaforou

V tom priacutepade ju mocircže pri prekladaniacute v raacutemci prekladateľskyacutech postupov využiacutevanyacutech pri

preklade metafory buď celkom eliminovať preložiť ju doslovne (pričom ani v priacutepade kalkov

nemusiacute byť vyacutesledneacute prekladateľskeacute riešenie automaticky zhodneacute s podobou adaptovanou

v cieľovom jazyku) vymeniť ju za inuacute metaforu alebo ju mocircže v texte vysvetliť Všetky

uvedeneacute postupy by znamenali pre cieľovyacute text viac či menej vyacuteraznyacute posun alebo stratu a to

tak na uacuterovni vyacuteznamovej ako aj lexikaacutelnej a štylistickej Adekvaacutetny postup v tomto priacutepade

znamenaacute zvoliť si v cieľovom texte tuacute podobu lexikaacutelnej jednotky ktoraacute je adaptovanaacute

v cieľovej kultuacutere bez ohľadu na divergenciu medzi originaacutelom a prekladom Ak je vo

vyacutechodiskovom texte danaacute živaacute latinskaacute sentencia kalkom v slovenčine mocircže byť

polokalkom alebo naopak Či dokonca ak je živaacute latinskaacute sentencia vo vyacutechodiskovom

jazyku adaptovanaacute v pocircvodnej latinskej podobe a v slovenčine ju poznaacuteme a použiacutevame ako

kalk prekladateľ maacute rešpektovať cieľovyacute jazyk a kultuacuteru a použiť v cieľovom texte

adaptovanyacute tvar Ak sa v cieľovom jazyku uplatňujuacute dve formy napr alea iacta est ndash kocky

suacute hodeneacute vtedy by mal prekladateľ prispocircsobiť vyacuteber prekladateľskeacuteho riešenia

vyacutechodiskoveacutemu textu a vybrať tuacute podobu živej latinskej sentencie ktoraacute originaacutelu

zodpovedaacute po obsahovej i formaacutelnej straacutenke V priacutepade vyššie spomenuteacuteho okriacutedleneacuteho

vyacuterazu existuje možnosť voľby pretože vo viaceryacutech jazykoch sa suacutebežne uplatňuje pocircvodnaacute

latinskaacute podoba ako aj jej tvar adaptovanyacute pre daneacute jazykovo-kultuacuterne spoločenstvo

Vyberaacuteme niekoľko jazykovyacutech mutaacuteciiacute

56

Slovenčina Alea iacta est Kocky suacute hodeneacute

Čeština Alea iacta est Kostky jsou vrženy

Angličtina Alea iacta est The die is cast

Nemčina Alea iacta est Der Wuumlrfel ist gefallen

Francuacutezština Alea iacta est Le sort en est jeteacute

Španielčina Alea iacta est La suerte estaacute echada

Taliančina Alea iacta est Il dado egrave tratto

Analyacutezou francuacutezskej a španielskej verzie latinskeacuteho alea iacta est zistiacuteme že latinskeacute

substantiacutevum alea s vyacuteznamom kocka sa v sentencii nenachaacutedza Nahradilo ho substantiacutevum

le sort resp la suerte s vyacuteznamami

57

Francuacutezsky vyacutekladovyacute slovniacutek Larousse aj španielsky slovniacutek Diccionario de Real Academia

Espantildeola medzi prvyacutemi vyacuteznamami substantiacutev uvaacutedzajuacute naacutehoda osud uacutedel Slovo kocka

teda le deacute (franc) a el dado (špan) ani v jednej zo sentenciiacute nefiguruje (treba však upozorniť

že vo francuacutezštine suacutebežne jestvuje aj vyacuteraz les deacutes sont jeteacutes) preto ak prekladateľ tuacuteto

sentenciu vo francuacutezskom či v španielskom vyacutechodiskovom texte odhaliacute napriek tomu že

v slovenčine maacuteme ako ekvivalent vžituacute sentenciu s komponentom kocka nie osud uacutedel

alebo naacutehoda a prekladateľ ho dokaacuteže identifikovať ako okriacutedlenyacute vyacuteraz či citaacutetovuacute frazeacutemu

pri prekladaniacute prediacutede strate napr tyacutem že prediacutede vyacuterazovej nivelizaacutecii Aluacuteziu sa mu podariacute

zachovať využitiacutem zodpovedajuacutecich vyacuterazovyacutech prostriedkov

Zaujiacutemavosťou je že sa živeacute latinskeacute sentencie uplatňujuacute vo všetkyacutech štyacuteloch Okrem

odborneacuteho štyacutelu kde je latinčina zaacutekladom terminologickeacuteho aparaacutetu nachaacutedzame latinskeacute

vyacuterazy asi v každom jednom z primaacuternych i sekundaacuternych štyacutelov Nie suacute len suacutečasťou

umeleckyacutech vyacutepovediacute ale bežne ich zaznamenaacutevame aj v hovorovom štyacutele zaznievajuacute

z meacutediiacute a uplatňujuacute sa aj v administratiacutevnom štyacutele Pre naacutezornosť prinaacutešame aj prehľadnuacute

exemplifikaacuteciu obohacovania slovenskej lexiky latinskyacutemi vyacuterazmi v raacutemci jednotlivyacutech

štyacutelov Ide o priacuteklady ktoreacute samozrejme nie suacute použiacutevaneacute vyacutehradne pre danyacute štyacutel Jeden

a ten istyacute latinskyacute vyacuteraz sa mocircže uplatňovať vo viaceryacutech z nich v zaacutevislosti od

58

komunikačnej situaacutecie a od intencie vyacutepovede autora Pri uvaacutedzaniacute priacutekladov pre jednotliveacute

štyacutely vychaacutedzame z ich delenia podľa J Mistriacuteka

I Primaacuterne štyacutely

1 naacuteučnyacute štyacutel

- terminus technicus (odbornyacute naacutezov technickyacute termiacuten)

2 administratiacutevny štyacutel

- curriculum vitae (životopis)

3 publicistickyacute štyacutel

- in memoriam (na pamiatku)

- vox populi vox dei (hlas ľudu hlas božiacute)

4 rečniacutecky štyacutel

- quo vadis (kam kraacutečaš)

5 esejistickyacute štyacutel

- conditio sine qua non (podmienka bez ktorej nie ndash nevyhnutnaacute podmienka predpoklad aby

sa niečo mohlo realizovať)

6 hovorovyacute štyacutel

- de facto (v skutočnosti skutočne zo skutku podľa skutočneacuteho stavu)

- pro forma (formaacutelne aby sa nepovedalo)

7 umeleckyacute štyacutel

- carpe diem (využi deň)

II Sekundaacuterne štyacutely (priacuteležitostneacute konkreacutetne neštandardizovaneacute) ndash vyacuteber

1 archaickyacute štyacutel

- amicenko (z latinskeacuteho amicus ndash priateľ) ndash oslovenie adresaacuteta v duchu 19 storočia

2 biblickyacute štyacutel

- gloria in excelsis Deo (slaacuteva Bohu na vyacutesostiach)

59

3 ceremoniaacutelny štyacutel

- ad multos annos (na mnoheacute roky ndash pri vyacuteročiach pri blahoželaniach jubilantovi aby sa ešte

dlho tešil zdraviu)

- Vaša magnificencia (oslovenie rektora univerzity)

- Vaša spektabilita (oslovenie dekana fakulty)

- Vaše honorability (oslovenie vyacuteznamnyacutech funkcionaacuterov v akademickom prostrediacute)

- Vaša Excelencia (oslovenie veľvyslanca)

- Vaša Eminencia (oslovenie kardinaacutela)

4 diplomatickyacute štyacutel

- persona non grata (nežiaduca osoba)

5 ďakovnyacute štyacutel

- ab imo pectore (z hĺbky srdca)

6 ekonomickyacute štyacutel

- N B (skratka z nota bene ndash dobre si zaznamenaj)

7 elegickyacute štyacutel

- memento mori (pamaumltaj na smrť)

8 encyklopedickyacute štyacutel

- ibid (ibidem ndash tamtiež)

- id (idem ndash ten istyacute)

- cf cfr conf (confer ndash porovnaj)

- et al (et alii ndash a ďalšiacute a kolektiacutev)

- l c l cit (loco citato ndash na citovanom mieste na uvedenom mieste)

- v l (vide locum ndash pozri miesto v knihe)

- s a (sine anno ndash bez roku vydania)

9 enumeratiacutevny štyacutel

- etc (et cetera ndash atď a tak ďalej)

60

10 epištolaacuterny štyacutel

- A D (anno Domini ndash roku Paacutena)

11 legislatiacutevny štyacutel

- ex offo (= ex officio ndash z uacuteradu z uacuteradnej moci)

12 ospravedlňujuacuteci štyacutel

- mea culpa mea maxima culpa (moja vina moja preveľkaacute vina)

13 patetickyacute štyacutel

- per aspera ad astra (tŕnistou cestou k hviezdam)

14 persuaziacutevny štyacutel

- historia magistra vitae (dejiny suacute učiteľkou života)

- non scholae sed vitae discimus (neučiacuteme sa pre školu ale pre život)

15 pompeacutezny štyacutel

- amicus certus in re incerta cernitur (v nuacutedzi poznaacuteš priateľa)

16 žartovnyacute štyacutel

- ergo bibamus (tak teda pime)

Podobnyacutech priacutekladov by sme našli omnoho viac od tyacutech najfrekventovanejšiacutech až po

zriedkaveacute ba raritneacute ktoreacute sa zvaumlčša vyskytujuacute v diskurzoch odborneacuteho použiacutevateľa jazyka

Prekladateľ samozrejme nemocircže poznať všetky latinskeacute citaacutety skratky sentencie alebo

terminoloacutegiu jednotlivyacutech odborov Zaacutekladneacute znalosti z klasickyacutech jazykov suacute však veľkou

vyacutehodou a aspoň zaacutekladnaacute orientaacutecia pokiaľ ide o systeacutem latinčiny a znalosti z jej lexiky

a reaacuteliiacute sluacutežia prekladateľovi k rozviacutejaniu si kultuacuternej kompetencie Ak prekladateľ nie je

zaacuteroveň klasickyacutem filoloacutegom potom v priacutepade jeho znalostiacute z klasickyacutech jazykov a antickej

civilizaacutecie a kultuacutery vo vzťahu k prekladateľskyacutem kompetenciaacutem hovoriacuteme skocircr o sociaacutelnej

rešeršnej a kultuacuternej kompetencii než o jazykovej kompetencii v pravom vyacutezname Znamenaacute

to že sa prekladateľ v problematike orientuje a ak je to potrebneacute dokaacuteže si zvoliť vhodnuacute

prekladateľskuacute pomocirccku nevyhnutnuacute pri vyacutebere ekvivalentu či pri hľadaniacute prekladateľskeacuteho

riešenia

61

V tejto suacutevislosti treba upozorniť aj na chyby v preklade vyacuteklade alebo v interpretaacutecii

ktoreacute mocircžu vzniknuacuteť ako docircsledok nedostačujuacutecej znalosti klasickyacutech jazykov a suacutevisiacich

reaacuteliiacute Parciaacutelne informaacutecie a vedomosti mocircžu viesť k mylnyacutem zaacuteverom Priacutekladom takyacutechto

neoverenyacutech postupov je znaacutema falošnaacute etymoloacutegia substantiacuteva malvica ktoraacute sa chybne

odvaacutedza od malum (zlo) alebo od mālum (jablko) pričom zlo maacute odkazovať na biblickyacute

priacutebeh Adama a Evy kde je jablko symbolom zla a uacutedajne aj preto suacute ich označenia

v latinčine zhodneacute J Rejzek v Českom etymologickom slovniacuteku uvaacutedza vysvetlenie bdquomalvice

ndash dužnatyacute plod s jaacutedřincem (jablko hruška ap) Presl převzal z jakeacutehosi stareacuteho leacutekařskeacuteho

rukopisu v jinyacutech exemplaacuteřiacutech jsou podoby makvice mrkvice takže asi jde o piacutesařskou

chybuldquo Substantiacutevum malvica sa zrejme do jazyka dostalo ako chybnyacute tvar Na českuacute

etymoloacutegiu odkazuje aj Stručnyacute etymologickyacute slovniacutek slovenčiny bdquomalvica ndash dužinatyacute plod

rastliacuten s jadrovyacutem ovociacutem (od 20 stor) Z čes malvice ndash vyacuteraz bol zavedenyacute v obdobiacute

naacuterodneacuteho obrodenia na zaacuteklade isteacuteho stčes rukopisu

priacuteslušneacute miesto sa však čiacuteta aj ako mrkviceldquo

V obdobnyacutech priacutepadoch platiacute zaacutesada ad fontes

Ak sa prekladateľ stretne s podobnyacutem prekladateľskyacutem

probleacutemom mal by si informaacuteciu vyhľadať a overiť

zvlaacutešť vtedy ak nie je v danej oblasti odborniacutekom

Latinskyacute a starogreacutecky jazyk obohatili

slovenskuacute slovnuacute zaacutesobu o kvantum lexikaacutelnych

jednotiek ktoreacute sa v našom jazyku uplatnili ako

jednotliveacute slovaacute (napr graacutetis) alebo viacslovneacute pomenovania (napr ad absurdum ad acta

aula maxima) ďalšie boli prebraneacute ako celeacute sentencie (napr clara pacta ndash boni amici) alebo

je z ich zaacutekladu odvodenyacutech množstvo ďalšiacutech lexikaacutelnych jednotiek Za mnoheacute uvaacutedzame

tie ktoreacute sa sformovali z latinskeacuteho a greacuteckeho slova jazyk

lingua

lingvistika lingvista lingvistka lingvistickyacute plurilingvizmus bilingvizmus

monolingvizmus sociolingvistika psycholingvistika pragmalingvistika neurolingvistika

etnolingvistika lingvokulturoloacutegia lingvokultureacutema lingvodidaktika lingvaacutelny

interlingvaacutelny extralingvaacutelny multilingvaacutelny

γλῶσσα (gloacutessa)

glosaacuter glosolaacutelia heteroglosia diglosia polyglosia glosa glosovať glosaacutetor glositiacuteda

glosodyacutenia xenoglosia

Jan Svatopluk Presl bol českyacute

vysokoškolskyacute pedagoacuteg a

zooloacuteg na Českej univerzite

Karlo-Ferdinandovej v Prahe

a bol jednyacutem

z najvyacuteznamnejšiacutech

priacuterodovedcov v 19 storočiacute

62

Použitaacute literatuacutera

ANDOKOVAacute Marcela (2013) Rečniacutecke umenie sv Augustiacutena v kaacutezňach k stupňovyacutem žalmom

Bratislava IRIS

BALEGOVAacute Jana (2016) Lectiones grammaticae Latinae I Košice Univerzita Pavla Jozefa

Šafaacuterika

BARANDOVSKAacute-FRANK Věra (1995) Latina jako mezinaacuterodniacute jazyk Dobřichovice Kava ndash

Pech

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2002) Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a

latinskyacutech mien naacutezvov a termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie

cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda s 45 ndash 55

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2011) Z histoacuterie transkripcie starogreacuteckych a latinskyacutech mien do

slovenčiny In Sambucus VII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a

neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta Trnavskej univerzity v Trnave s 173 ndash 195

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom

Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech

priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In Sambucus VIII Praacutece z

klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave s 178 ndash 193

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

hlavneacute transkripčneacute zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 č 3-

4 s 131 ndash 150

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2016) Od hlasu k hlaacuteske Z dejiacuten antickej naacuteuky o reči Bratislava

Univerzita Komenskeacuteho

DRAE Diccionario de la lengua espantildeola [Cit 8 septembra 2017] Dostupneacute na internete

httpdleraeesw=diccionario

HARAJ Igor (2011) Vlastneacute meno v mysleniacute antiky a stredoveku Martin Matica slovenskaacute

HORATIUS Flaccus Quintus (1986) O umeniacute baacutesnickom Satiry a Listy Bratislava Tatran s

229

HORAacuteČEK Filip ndash CHLUP Radek (2012) Učebnice klasickeacute řečtiny Praha Academia

JANOUŠEK Jan (2014) Uacutevahy nad knihou W Stroha bdquoLatein ist tot ndash es lebe Lateinldquo In

Vymětalovaacute Karla (ed) (2014) Vivat Latina reserata Opava Slezskaacute univerzita v Opavě

s 16 ndash 20

KALIVODA Jan (2012) Verba docent exempla trahunt Praha Karolinum

20

12 Lingua Latina

121 Latinskaacute abeceda

Rimania prevzali piacutesmo od Greacutekov prostredniacutectvom Etruskov Spočiatku poznali len

veľkeacute piacutesmenaacute (majuskula) maleacute (minuskula) vznikli až v pisaacuterskej praxi v stredoveku Po

rocircznych uacutepravaacutech mala latinskaacute abeceda 23 piacutesmen

A B C D E F G H I K L M N O P Q R S T V X Y Z

V suacutečasnosti sa latinskeacute texty piacutešu malyacutemi piacutesmenami Veľkyacutemi piacutesmenami sa začiacutenajuacute vety

použiacutevajuacute sa na začiatku vlastnyacutech mien a ich odvodeniacuten (Rōma Riacutem Rōmānus riacutemsky

Latīnē latinsky) a veľkeacute piacutesmenaacute vytvaacuterajuacute niektoreacute skratky (SPQR = senātus pōpulusque

Rōmānus senaacutet a ľud riacutemsky)

Naacutezvy jednotlivyacutech piacutesmen zneli rovnako ako tie naše teda a beacute ceacute deacute atď

(abecedarius = žiak prvej triedy) Tieto naacutezvy vytvorili Etruskovia ktoriacute nimi nahradili

greacutecke menaacute alfa beacuteta atď

122 Latinskeacute hlaacutesky a ich vyacuteslovnosť

Latinskeacute hlaacutesky sa delia na samohlaacutesky (vōcālēs) dvojhlaacutesky (diphtongī)

a spoluhlaacutesky (cōnsonantēs)

Vokaacutely a e i o u y Mocircžu byť kraacutetke alebo dlheacute Prirodzenaacute kvantita latinskyacutech

samohlaacutesok je fonologickaacute vyacuteznamotvornaacute (podobne ako v greacutečtine slovenčine či v češtine

napr malum zlo ne mālum jablko populus ľud ne pōpulus topoľ) Dĺžka sa v latinčine označuje

vodorovnou čiarkou nad vokaacutelom (ā ē ī ō ū) ale len

z didaktickyacutech docircvodov Rimania dĺžky v piacutesme

neoznačovali a nenachaacutedzajuacute sa ani v modernyacutech

ediacuteciaacutech latinskyacutech textov (s vyacutenimkou učebniacutec)

Diftongy ae au ei eu oe ui Diftongy eu ei

ui sa vyskytujuacute len v citoslovciach (heu ach eheu

beda ei oh hui ha) v časticiach (seu lebo ceu ako)

a v cudziacutech slovaacutech (Eurōpa Euroacutepa) V ostatnyacutech

priacutepadoch sa vyslovujuacute oddelene (ne-uter nijakyacute re-us

vinnyacute)

Za to že poznaacuteme kvantitu

latinskyacutech slov vďačiacuteme

čiastočne zachovanyacutem uacutedajom

riacutemskych gramatikov

predovšetkyacutem však latinskej

poeacutezii Bola piacutesanaacute časomernou

prozoacutediou v ktorej je

rozhodujuacuteca kvantita slabiacutek

a teda okrem ineacuteho aj dĺžka

samohlaacutesok

21

Zaacutekladneacute pravidlaacute latinskej vyacuteslovnosti

dokaacutežeme rekonštruovať na zaacuteklade svedectva staryacutech

gramatikov z prepisov do greacutečtiny a zo stredovekej

tradiacutecie Po rozpade Riacutemskej riacuteše sa vyacuteslovnosť

latinčiny začala prispocircsobovať vyacuteslovnosti jazykov

romaacutenskych naacuterodov Tieto rozdiely sa udržali dodnes

Každyacute naacuterod uchovaacuteva vlastnuacute vyacuteslovnosť latinčiny

prispocircsobenuacute svojmu jazyku Naša vyacuteslovnosť sa

definitiacutevne ustaacutelila na rakuacutesko-uhorskyacutech gymnaacuteziaacutech

v 19 storočiacute Pravidlaacute vyacuteslovnosti ktoraacute je normatiacutevna

v slovenskom stredoškolskom a vysokoškolskom

prostrediacute suacute

grafeacutemu i vyslovujeme na začiatku slova pred

vokaacutelom ako j iam (jam) už vo vnuacutetri slova

medzi dvoma vokaacutelmi vyslovujeme i ako jj

maior (majjor) vaumlčšiacute eius (ejjus) jeho

V greacuteckych slovaacutech je i vždy samohlaacuteskoveacute

Iōnēs (Ioacuteneacutes) Ioacutenovia

diftongy ae oe znejuacute ako slovenskeacute eacute Caesar

(Ceacutezar) proelium (preacutelium) boj Ak sa maacute

diftong vysloviť oddelene kladuacute sa nad druhyacute

vokaacutel dve bodky alebo čiarka poeumlta alebo

poēta baacutesnik

c vyslovujeme ako slovenskeacute c pred e i y ae

oe eu cēna obed cibus jedlo caelum nebo

atď všade inde sa vyslovuje ako k cor srdce

caput hlava clārus slaacutevny locus miesto dīc

povedz

d t n pred i e sa nemaumlkčiacute dīcō (dyacutekoacute)

hovoriacutem tibi (tybi) tebe decem desať

ngu sa vyslovuje ako ngv lingua (lingva)

jazyk

ph sa vyslovuje ako f philosophia (filozofia)

Piacutesmeno C bolo pocircvodne

znakom pre hlaacutesku k i g Až

neskocircr od pol 3 stor pred Kr

došlo s rozvojom literaacuterneho

života pod vplyvom rozdielnej

vyacuteslovnosti (nezneleacute k ne zneleacute

g) k rozlišovaniu aj v grafike C

versus G V klasickej latinčine

sa c vyslovovalo ako k bez

ohľadu na foneacutemu ktoraacute

nasledovala

Zvyšky stareacuteho pravopisu G suacute

zachovaneacute v skratkaacutech osobnyacutech

mien C = Gāius a Cn =

Gnaeus

K sa zachovalo len

v niekoľkyacutech slovaacutech K = Kal

= Kalendae prvyacute deň v mesiaci

Karthāgō (ale i Carthāgō)

mesto v severnej Afrike K =

Kaesō osobneacute meno

Naše U označovali Rimania

grafeacutemou V Dnes ich už

v piacutesme rozlišujeme

Y a Z sa vyskytujuacute len

v greacuteckych slovaacutech

Reštituovanaacute vyacuteslovnosť

V polovici 20 storočia vznikla

snaha zjednotiť latinskuacute

vyacuteslovnosť na zaacuteklade

predpokladaneacuteho stavu

v klasickej dobe V mnohyacutech

krajinaacutech tuacuteto tzv reštituovanuacute

čiže obnovenuacute vyacuteslovnosť

prijali Dvojhlaacutesky ae oe

vyslovujeme [aacutee] [oacute

e] saepe

[saacuteepe] poena [poacuteena] ndash obe

slovaacute suacute dvojslabičneacute Greacutecke

piacutesmeno y sa vyslovuje uuml

Piacutesmeno c znie ako k všade teda

aj pred e a i Spojenie ti

vyslovujeme ako ti aj pred

nasledujuacutecou samohlaacuteskou

amīcitia [amiacutekitia] Znak v

označuje zvuk anglickeacuteho w

Piacutesmeno h sa nečiacuteta alebo znie

len veľmi slabo

22

qu sa vyslovuje ako kv aqua (akva) voda

rh sa vyslovuje ako r rhētor (reacutetor) rečniacutek učiteľ rečniacutectva

s sa medzi vokaacutelmi a spravidla medzi vokaacutelom a konsonantmi m n l vyslovuje ako z

rōsa (roza) ruža mensis (meacutenzis) mesiac pulsus (pulzus) zahnanyacute

ti vyslovujeme pred vokaacutelom alebo pred ae ako ci grātia (graacutecija) vďaka dīvitiae

(dyacutevicijeacute) bohatstvo ALE po s t x tiež ak maacute priacutezvuk a v greacuteckych slovaacutech

vyslovujeme ako ty bestia (bestya) zviera mixtiō (mixtyoacute) zmiešanina tōtīus (toacutetyacuteus)

celeacuteho Miltiadēs (Miltyadeacutes) Miltiadeacutes greacutecky štaacutetnik

123 Kvantita slabiacutek

V latinčine rozlišujeme nielen kraacutetke a dlheacute vokaacutely ale aj kraacutetke a dlheacute slabiky

Slabika je kraacutetka vtedy keď obsahuje kraacutetky vokaacutel po ktorom nasleduje iba jednoduchyacute

konsonant populus ľud Ak však za kraacutetkym vokaacutelom nasledujuacute aspoň dva konsonanty

slabika je dlhaacute

Latinskeacute slabiky suacute teda dlheacute 1 prirodzene keď obsahujuacute dlhyacute vokaacutel alebo diftong

nātūra priacuteroda aurum zlato 2 poziacuteciou keď po kraacutetkej slabike nasleduje skupina aspoň

dvoch konsonantov modestia skromnosť Rimania ciacutetili oba druhy slabiacutek celkom prirodzene

ako dlheacute Treba však poznamenať že kombinaacutecia jedneacuteho z konsonantov p b t d c g na

prvom a l alebo r na druhom mieste konsonantickej skupiny nemaacute na dĺžku slabiky vplyv

slabika s kraacutetkym vokaacutelom ostaacuteva kraacutetka (integra ndash druhaacute slabika je kraacutetka i keď pre

baacutesnikov nie vždy)

Tento dvojityacute typ kvantity je rozhodujuacuteci pre miesto slovneacuteho priacutezvuku

124 Priacutezvuk latinskyacutech slov

Latinskeacute slovaacute sa skladajuacute z priacutezvučnyacutech a nepriacutezvučnyacutech slabiacutek Priacutezvuk sa v piacutesme

neoznačuje Jednoslabičneacute slovaacute (okrem predložiek a spojok) majuacute priacutezvuk vždy

Dvojslabičneacute slovaacute majuacute priacutezvuk na predposlednej slabike Troj- a viacslabičneacute slovaacute majuacute

priacutezvuk

1 na predposlednej slabike ak je taacuteto dlhaacute laudāmus honestus

2 na tretej slabike od konca ak je predposlednaacute slabika kraacutetka fēmina lēgimus

23

Znamenaacute to že priacutezvuk sa mocircže (na rozdiel od slovenčiny) v jednotlivyacutech tvaroch jedneacuteho

slova pohybovať napr amor ndash amōrem (laacuteska) tenebrae ndash tenebrārum (temnota) repetere ndash

repetō ndash repetāmus (opakovať)

125 Odraz klasickyacutech jazykov vo zvukovej straacutenke slovenčiny

Suacutečasťou našej slovnej zaacutesoby je množstvo slov pochaacutedzajuacutecich ešte z antiky

Použiacutevame ich v odbornej ale i bežnej každodennej komunikaacutecii bez toho aby sme si

uvedomili že ich vyacuteslovnosť a pravopis je ovplyvnenyacute klasickyacutemi jazykmi a nie vždy

zodpovedaacute slovenskeacutemu jazykoveacutemu uacutezu

Slovenčina patriacute k tzv zaacutepadoslovanskyacutem jazykom do ktoryacutech mnoheacute slovaacute antickeacuteho

pocircvodu neprenikli na rozdiel od vyacutechodoslovanskyacutech

jazykov priamo z greacutečtiny ale prostredniacutectvom

latinčiny ktoraacute zachovala pocircvodnuacute klasickuacute greacutecku

vyacuteslovnosť i pravopis tyacutechto slov Vo

vyacutechodoslovanskyacutech jazykoch sa prejavuje vyacuteslovnosť

greacuteckych hlaacutesok z 9 ndash 10 stor (obdobie vzniku

cyriliky z greacuteckej alfabety) ktoraacute bola v niektoryacutech

priacutepadoch odlišnaacute ako v obdobiacute klasickej ioacutensko-

attickej greacutečtiny Napriacuteklad litera Β β (beacuteta b)

označovala v byzantskej greacutečtine hlaacutesku v vokaacutel Η η

(eacuteta eacute) sa vyslovoval ako i litera Θ θ (theacuteta th) sa

vyslovovala ako f Z pocircvodneacuteho greacuteckeho Βαβυλών (Babyloacuten) maacuteme preto dnes v ruštine

Вавилόн (Vaviloacuten) ale v slovenčine Babylon z greacuteckeho ῥήτώρ (rheacutetoacuter) ruskeacute рuacuteтор (riacutetor)

a slovenskeacute reacutetor z greacuteckeho καθέδρα (kathedra) ruskeacute кaacuteфедра (kaacutefedra) a slovenskeacute

katedra

Pri slovaacutech ktoreacute obsahujuacute diftong je situaacutecia zložitejšia Starogreacutecky diftong αι (ai

v byzantskej vyacuteslovnosti e) sa vo vlastnyacutech menaacutech spravidla zachovaacuteva napr Aischylos

(Αἰσχύλος) Aiolos (Αἴολος) ale Etioacutepia (Αἰθιοπία) v apelatiacutevach však nachaacutedzame eeacute cez

latinskyacute diftong ae (e) napr gr σφαῖρα (sfaira) gt lat sphaera slovenskeacute sfeacutera gr αἵρεσις

(hairesis) gt lat haeresis slovenskeacute hereacuteza

V priacutepadoch korelaacutecie tvrdostimaumlkkosti (dď tť nň) pri viac menej zdomaacutecnenyacutech

slovaacutech nie je vyacuteslovnosť slov pochaacutedzajuacutecich z klasickyacutech jazykov ovplyvnenaacute slovenskyacutemi

Vyacutechodoslovanskeacute naacuterody ndash Rusi Ukrajinci Bielorusi

Zaacutepadoslovanskeacute naacuterody ndash Poliaci Ćesi Slovaacuteci Lužickiacute Srbi

Juhoslovanskeacute naacuterody ndash Bulhari Macedoacutenci Srbi Čiernohorci Slovinci Chorvaacuteti

24

pravidlami diktaacutetor disk titul kritika panika nivelaacutecia atď V slovenčine sa odraacuteža aj

dvojakaacute vyacuteslovnosť latinskeacuteho c (ako k alebo c) Vo vlastnyacutech menaacutech sa pritom zvykne

zachovaacutevať aj pocircvodnyacute latinskyacute pravopis (Cato Claudius) Všeobecneacute menaacute sa piacutešu domaacutecim

pravopisom (kauza kultuacutera klasika)

126 Vyacuterazy antickeacuteho pocircvodu v slovnej

zaacutesobe slovenčiny

Z najstaršej doby preberajuacute zaacutepadoslovanskeacute

jazyky (a teda aj slovenčina) obzvlaacutešť latinskeacute slovaacute

suacutevisiace s naacuteboženskou a cirkevnou tradiacuteciou napr

klaacuteštor (lt claustrum od claudo = uzatvaacuteram) kostol (lt

castellum) pašie (lt passiō = utrpenie)

Neskocircr prenikajuacute do slovanskyacutech jazykov

rocircznymi cestami opaumlť prevažne z latinčiny ale

prostredniacutectvom nemeckeacuteho alebo romaacutenskeho

prostredia mnoheacute ďalšie slovaacute latinskeacuteho priacutep

latinsko-greacuteckeho pocircvodu napr škola (lt lat schōla lt

gr σχολή) komnata (lt lat caminata = miestnosť

s ohniskom gr κάμινος pec ohnisko) kalamaacuter (lt lat

calamarium lt calamus = trstina) skriňa (lt lat

scrinium = puzdro skriňa)

Najviac slov s latinskyacutemi a greacuteckymi koreňmi

sa dostalo do slovanskyacutech jazykov pod vplyvom

zaacutepadoeuroacutepskych jazykov najmauml od 16 storočia

a mnoheacute z nich fungujuacute dodnes ako internacionalizmy

Najčastejšiacutem zdrojom vyacutepožičiek bola francuacutezština

v ktorej pramenia vyacuterazy z oblasti politiky

diplomacie umenia moacutedy stravovania napr republika (lt lat rēs pūblica = vec verejnaacute)

kandidaacutet (lt lat candidus = biely čistyacute nepoškvrnenyacute) moacuteda (lt lat modus = spocircsob) menu

(lt lat minūtus lt minuere = zmenšenyacute počet jedaacutel)

V starovekom Riacuteme bolo

potrebneacute pri uchaacutedzaniacute sa o uacuterad

podať prihlaacutešku V priacutepade ak

bola prihlaacuteška uchaacutedzača

praacutevoplatnaacute nosil na verejnosti

bielu toacutegu (toga candida) Takto

mohla aj verejnosť veľmi

jednoducho kontrolovať jeho

spraacutevanie sa Uchaacutedzač

oblečenyacute do bielej toacutegy =

candidatus

25

V ekonomickej a komerčnej sfeacutere nachaacutedzame rad vyacuterazov talianskeho pocircvodu napr

brutto (lt lat brutus = hrubyacute) manko (lt lat mancus = kusyacute neuacuteplnyacute) inkaso (tal sloveso

incassare dať peniaze do pokladne tal cassa lt lat capsa = puzdro skrinka)

Z angličtiny pochaacutedzajuacute vyacuterazy pre oblasť techniky tradičnej i suacutečasnej V tomto

priacutepade možno hovoriť o skrytyacutech latinizmoch napr procesor (lt lat prōcedō = pokračujem)

enter (lt lat intrō = vstupujem) manažeacuter (angl to manage z tal maneggiare lt z lat manū

agō = konaacutem tvoriacutem rukou)

Na prevažne latinskom zaacuteklade je vytvorenaacute lingvistickaacute terminoloacutegia a na kombinaacutecii

greacuteckych a latinskyacutech prvkov je zas založeneacute umelo vytvoreneacute pomenovanie jednotiek

metrickej suacutestavy napr meter (lt gr μέτρον = miera) gram (lt gr γράμμα = zaacuteznam) deka- (lt

gr δέκα = 10) hekto- (lt gr ἑκατόν = 100) kilo- (lt gr χίλιοι = 1000) deci- (lt lat decem =

10) centi- (lt lat centum = 100) mili- (lt lat mille = 1000)

26

13 Mennaacute a slovesnaacute flexia v latinčine

131 Mennaacute flexia

Podstatneacute menaacute (nōmina substantīva) suacute zaacutekladnyacutem slovnyacutem druhom a v raacutemci

slovnej zaacutesoby tvoria najpočetnejšiu skupinu S tyacutem ako sa menia a rozširujuacute ľudskeacute

vedomosti a skuacutesenosti meniacute sa i slovnaacute zaacutesoba nevyhnutnaacute na zachytenie mimojazykoveacuteho

sveta V uacutelohe substantiacutev mocircžu v latinčine vystupovať aj slovaacute ktoreacute pocircvodne nie suacute

substantiacutevami V takyacutechto priacutepadoch hovoriacuteme o substantivizaacutecii napr suprēmum valē

(poslednyacute pozdrav valē = imperatiacutev buď zdravyacute)

Substantiacuteva pomenuacutevajuacute samostatneacute pojmy veciacute (substanciiacute) v raacutemci gramatickyacutech

kategoacuteriiacute rodu čiacutesla a paacutedu

Rod substantiacutev klasickej latinčiny je určenyacute buď ich vyacuteznamom (prirodzenyacute rod) alebo

koncovkou (gramatickyacute rod) Menaacute osocircb a zvierat majuacute prevažne prirodzenyacute rod (mužskyacute

alebo ženskyacute) menaacute veciacute mužskyacute ženskyacute alebo strednyacute rod V latinčine však existujuacute i

viacrodoveacute substantiacuteva (commūnia) ktoreacute označujuacute jednyacutem slovom mužskyacute aj ženskyacute rod

(napr cīvis m občan f občianka sacerdōs m kňaz f kňažka) V ľudovej latinčine sa

rozlišovanie maskuliacuten a feminiacuten zachovalo neutrum však zaniklo a substantiacuteva patriace

k tejto rodovej triede sa stali maskuliacutenami alebo feminiacutenami Menaacute naacuterodov mužskyacutech

bytostiacute vetrov a mesiacov suacute v latinčine vždy maskuliacutena menaacute riek suacute vaumlčšinou maskuliacutena

menaacute ženskyacutech bytostiacute stromov krajiacuten ostrovov a miest feminiacutena

Kategoacuteria čiacutesla poukazuje na počet substanciiacute V latinčine sa prejavuje len singulaacuterom

alebo pluraacutelom Singulaacuter však neznamenaacute že pomenovanaacute vec alebo jav pozostaacuteva

nevyhnutne len z jedneacuteho člena mocircže označovať i skupinu totožnyacutech alebo rovnako

charakterizovanyacutech osocircb či veciacute Podobne aj pluraacutel

nemusiacute označovať mnohosť Tak ako v slovenčine

existujuacute aj v latinčine slovaacute ktoreacute majuacute len singulaacuter

(napr slovenskeacute liacutestie latinskeacute plebs = ľud) alebo

naopak len pluraacutel (napr slovenskeacute nožnice latinskeacute

castra = vojenskyacute taacutebor) alebo majuacute v singulaacuteri

a pluraacuteli rocirczny vyacuteznam napr latinskeacute littera (sg) =

piacutesmeno litterae (pl) = list

Kategoacuteria paacutedu naznačuje syntaktickeacute funkcie

(vetneacute vzťahy) substantiacutev Latinčina maacute šesť paacutedov

Latinskeacute pluralia tantum

(substantiacuteva majuacutece len pluraacutel

pomnožneacute substantiacuteva) typu

nuptiae (svadba) feriae

(sviatky slaacutevnosti) epulae

(hostina hody) suacute typologicky

bliacutezke slovenskyacutem naacutezvom

rocircznych rodinnyacutech a inyacutech

slaacutevnostiacute ako suacute napr

narodeniny krstiny meniny

hody a i

27

Prvyacute paacuted nazyacutevali Rimania cāsūs nominatīvus (paacuted ktoryacute pomenuacuteva nomināre = nazyacutevať)

Druhyacute paacuted mal viacero naacutezvov (c patrius = otcovskyacute pretože udaacuteval pocircvod ndash čiacute syn alebo

dceacutera c possessīvus pretože ukazoval komu čo patriacute ndash čia vec c generalis pretože bol

vyacutechodiskom pre tvorbu ďalšiacutech tvarov od ich zaacutekladu ndash corpus corpor-is c qualitātis

pretože udaacuteval vlastnosť niečoho c partitīvus pretože udaacuteval celok z ktoreacuteho sa uvaacutedza

nejakaacute časť) Zo všetkyacutech naacutezvov sa ujal naacutezov genitīvus (rodinnyacute) Tretiacutem paacutedom sa

vyjadroval predovšetkyacutem vyacuteznam daacutevania a bol preto nazyacutevanyacute casus datīvus (dare = daacutevať)

Štvrtyacute paacuted nazyacutevali Greacuteci πτῶσις αἰτιατική (ptoacutesis aitiatikeacute = priacutečinnyacute paacuted) Riacutemski gramatici

sa mylne domnievali že je tento termiacuten vytvorenyacute od slovesa αἰτιᾶσθαι (aitiasthai =

obviňovať) a preto paacuted nazvali accūsatīvus (obviňovaciacute accūsāre = obviňovať) Piaty paacuted

nazyacutevali v Riacuteme cāsūs vocatīvus (volaciacute vocāre = volať) Vokatiacutev nie je pravyacutem paacutedom stojiacute

gramaticky mimo vety Zvlaacuteštny tvar pre vokatiacutev existuje v latinčine len v singulaacuteri o-

deklinaacutecie (2 deklinaacutecia) V ostatnyacutech priacutepadoch sa pri osloveniacute použiacuteva nominatiacutev

Spomenutyacutech paumlť paacutedov maacute latinčina so slovenčinou spoločnyacutech navyše maacute ešte ablatiacutev (paacuted

odlukovyacute) ktoryacute zodpovedaacute tak slovenskeacutemu lokaacutelu ako aj inštrumentaacutelu

Latinskeacute substantiacuteva sa rovnako ako slovenskeacute

skloňujuacute V latinčine existuje paumlť typov skloňovania

ktoreacute v podstate na rozdiel od slovenčiny nemajuacute

nijakyacute vzťah ku gramatickeacutemu rodu substantiacutev Každeacute

latinskeacute substantiacutevum sa daacute jednoznačne zaradiť do

jedneacuteho z piatich typov skloňovania do jednej

z deklinaacuteciiacute (dēclinātiō) Skloňovanie sa v latinčine

realizuje podobne ako v slovenčine pripaacutejaniacutem

paacutedovyacutech koncoviek ku kmeňu Aby sme mohli

substantiacuteva skloňovať musiacuteme poznať genitiacutev

singulaacuteru (umožňuje zaradenie substantiacuteva do jednej

z piatich deklinaacuteciiacute) a kmeň slova pretože k nemu sa

pripaacutejajuacute koncovky jednotlivyacutech paacutedov (kmeň

dostaneme po odtrhnutiacute koncovky genitiacutevu singulaacuteru

resp pluraacutelu -(r)um) Nominatiacutev singulaacuteru prezraacutedza

spoľahlivo deklinaacuteciu do ktorej substantiacutevum patriacute

len v menšine priacutepadov Pocircvodnyacute slovnyacute zaacuteklad bol

totiž v nominatiacuteve často rocircznymi jazykovyacutemi procesmi

1 deklinaacutecia

femina feminae f = žena

poēta poētae m = baacutesnik

2 deklinaacutecia

servus servī m = otrok

puer puerī m = chlapec

ager agrī m = pole

laurus laurī f = vavriacuten

verbum verbī n = slovo

3 deklinaacutecia

victor victōris m = viacuteťaz

nomen nominis n = meno

oratiō oratiōnis f = reč

mare maris n = more

caput capitis n = hlava

4 deklinaacutecia

exercitus exercitūs m = vojsko

manus manūs f = ruka

cornū cornūs n = roh paroh

5 deklinaacutecia

diēs diēī mf = deň

rēs reī f = vec

28

podstatne zmenenyacute V genitiacuteve singulaacuteru ale ostal naproti tomu zjavnyacute napr iter (N sg)

itineris (G sg) = cesta Od kmeňa substantiacutev sa tvoria aj odvodeniny napr lex legis (zaacutekon)

ndash legaacutelny nox noctis (noc) ndash nocturno genus generis (rod) ndash generaacutecia mens mentis

(myseľ) ndash mentaacutelny facultās facultātis (možnosť) ndash fakultatiacutevny

Koncovka genitiacutevu singulaacuteru sa uvaacutedza v každom slovniacuteku za nominatiacutevom

substantiacuteva Substantiacuteva 1 deklinaacutecie majuacute v G sg koncovku -ae substantiacuteva 2 deklinaacutecie

koncovku -ī substantiacuteva 3 deklinaacutecie koncovku -is substantiacuteva 4 deklinaacutecie -ūs a napokon

substantiacuteva 5 deklinaacutecie koncovku -ēī-eī

Pre všetky deklinaacutecie platia nasledujuacutece formaacutelne pravidlaacute

1 neutraacute majuacute bez vyacutenimky tvar akuzatiacutevu singulaacuteru totožnyacute s nominatiacutevom singulaacuteru

2 všetky neutraacute majuacute v nominatiacuteve a v akuzatiacuteve pluraacutelu koncovku -a

3 vo všetkyacutech deklinaacuteciaacutech znie ablatiacutev pluraacutelu rovnako ako datiacutev pluraacutelu

132 Vzťah latinčiny k morfoloacutegii a tvorbe slov slovenskeacuteho jazyka

Pokiaľ ide o morfologickeacute javy mocircžeme vzťah latinčiny (greacutečtiny) k slovenčine

sledovať predovšetkyacutem na lexikaacutelnych jednotkaacutech latinsko-greacuteckeho pocircvodu Slovenčina

tvoriacute pri zaraďovaniacute substantiacutevnych latinizmov do

deklinačneacuteho systeacutemu tvary zvaumlčša (nie však celkom

docircsledne) od latinskeacuteho zaacutekladu napr pri maskuliacutenach

na -us -ius realizm-us realizm-u egoizm-us egoizm-

u exit-us exit-u logaritm-us logaritm-u laps-us

laps-u August-us August-a Vergili-us Vergil-ia a i

Naproti tomu mnoheacute podobneacute substantiacuteva

ktoreacute suacute siacutece utvoreneacute od latinskyacutech slovnyacutech

zaacutekladov ale pri ktoryacutech koncoveacute -us nie je

nominatiacutevnou koncovkou lež suacutečasťou kmeňa alebo

širšej koncovky a tiež substantiacuteva cudzieho (nie

latinskeacuteho) pocircvodu sa skloňujuacute s ponechaniacutem -us vo

všetkyacutech paacutedoch Do tejto skupiny patria napr vyacuterazy

autobus omnibus reacutebus bambus kaktus luxus a i

Radia sa sem aj niektoreacute slovaacute latinskeacuteho

pocircvodu pri ktoryacutech je siacutece -us nominatiacutevnou

Omnibus ndash dopravnyacute

prostriedok ktoryacute vznikol

v roku 1825 vo Francuacutezsku Bol

použiacutevanyacute ako dostavniacutekovaacute

doprava na trati Nantes ndash

Richebourg

Voiture omnibus = voz pre

všetkyacutech všetkyacutem skraacuteteneacute na

omnibus a neskocircr na bus

lat omnis = všetok (omnibus =

D pl všetkyacutem)

29

koncovkou ale ktoreacute nadobudli inyacute vyacuteznam akyacute mali

v latinčine takže v ich štylistickom použiacutevaniacute nastal

posun a tyacutem sa stratila aj kontinuita s pocircvodnyacutem

skloňovaniacutem Takyacutemi suacute napr vyacuterazy cirkus cirkusu

humus humusu funus funusu (ale funebraacutek ndash tvar

odvodenyacute od slovneacuteho zaacutekladu funus funebris m) a i

Rešpektovanie latinskeacuteho deklinačneacuteho systeacutemu

je v protiklade k princiacutepu nemennosti zaacutekladnej

morfeacutemovej skladby slova ktoryacute je vlastnyacute napr ruštine Taacute skloňovanie substantiacutev

zdomaacutecňuje a to buď tak že zachovaacuteva pocircvodnuacute latinskuacute koncovku nominatiacutevu v celom

skloňovaniacute napr казус -уса (kaacutezus kaacutezusa) alebo ju celkom vypuacutešťa napr Юлий -ия

(Julij Julija) Princiacutep morfeacutemovej nemennosti prenikaacute pod vplyvom hovoroveacuteho uacutezu aj do

slovenčiny napr viacuterus viacuteru aj viacuterusu

Vzťah latinskyacutech a slovenskyacutech substantiacutev možno do istej miery sledovať aj v

ich rodovej charakteristike Slovenčina veľmi často zachovaacuteva pri slovaacutech pochaacutedzajuacutecich

z latinčiny ich pocircvodnyacute rod napr doctor ndash doktor (muž rod) professor ndash profesor (muž rod)

auctoritās ndash autorita (žen rod) facultās ndash fakulta (žen rod) praesidium ndash preziacutedium (str

rod) laboratorium ndash laboratoacuterium (str rod) Rod si teda udržali latinskeacute maskuliacutena na -or

neutraacute na -um-ium a feminiacutena na -tās Latinskeacute feminiacutena so sufixom -tiō-siō majuacute

v slovenčine zakončenie -cia-zia napr resolutiō ndash rezoluacutecia imitatiō ndash imitaacutecia corruptiō ndash

korupcia invasiō ndash invaacutezia a i

133 Slovesnaacute flexia

Slovesaacute (verba) suacute zaacutekladnyacutem slovnyacutem druhom pomenuacutevajuacutecim procesuaacutelne priacuteznaky

substanciiacute Všetky tvary latinskeacuteho slovesa sa rozdeľujuacute podľa gramatickeacuteho rodu na určiteacute

a neurčiteacute slovesneacute tvary Určiteacute slovesneacute tvary suacute tie ktoreacute označujuacute všetky gramatickeacute

vyacuteznamy najmauml osobu a čiacuteslo Neurčiteacute slovesneacute tvary neoznačujuacute osobu a čiacuteslo

Slovesnaacute flexia či časovanie (coniugātiō) sa v latinčine vyznačuje schopnosťou

vyjadrovať slovesnyacute rod čas spocircsob osobu a čiacuteslo

Rod (genus) latinskyacutech slovies je dvojakyacute činnyacute (g āctīvum) a trpnyacute (g passīvum)

V latinčine podobne ako v slovenčine deliacuteme slovesaacute v aktiacuteve na predmetoveacute

a bezpredmetoveacute pričom sa predmetoveacute členia ďalej na prechodneacute (trānsītīva) a neprechodneacute

Pri preklade je tiež nevyhnutneacute

nezabuacutedať na fakt že latinskyacute

svet nie je identickyacute s tyacutem našiacutem

a aj zdanlivo rovnakeacute veci mocircžu

mať inyacute obsah (napr dom voz

lampa vojak sloboda a pod)

30

(intrānsītīva) Prechodneacute slovesaacute majuacute predmet v prostom akuzatiacuteve neprechodneacute slovesaacute

v inom prostom paacutede alebo v predložkovom paacutede Uacuteplneacute pasiacutevum vytvaacuterajuacute len prechodneacute

slovesaacute Pri neprechodnyacutech slovesaacutech sa použiacuteva pasiacutevum iba v 3 os sg (pugnātur = bojuje

sa) Latinskeacute pasiacutevum maacuteva často zvratnyacute (reflexiacutevny) vyacuteznam (lavor = umyacutevam sa)

Latinskyacute jazyk rozlišuje šesť časov ndash jeden priacutetomnyacute (tempus praesēns) tri minuleacute (t

imperfectum t perfectum t plūsquamperfectum) a dva buduacutece (t futūrum prīmum t futūrum

exāctum)

Slovesneacute spocircsoby suacute v latinčine tri (tzv

osobneacute) oznamovaciacute (modus indicātīvus) rozkazovaciacute

(m imperātīvus) a spojovaciacute (m coniūnctīvus)

Indikatiacutev predstavuje proces vyjadrenyacute slovesom ako

skutočnyacute konjunktiacutev ako takyacute ktoryacute hovoriaci alebo

autor predpokladaacute a imperatiacutev označuje snahu

hovoriaceho alebo autora ovplyvniť spraacutevanie

adresaacuteta

Okrem troch osobnyacutech maacute latinčina aj paumlť

neosobnyacutech spocircsobov ktoreacute neoznačujuacute ani osobu ani

čas Ide o menneacute tvary Infinitiacutev je slovesneacute

substantiacutevum ktoreacute maacute menneacute i slovesneacute vlastnosti

Ako meno je neutrom singulaacuteru ako sloveso vyjadruje

rod aktiacutevny alebo pasiacutevny Nevyjadruje čas ako takyacute

ale len časovyacute vzťah (tvoriacute sa infinitiacutev preacutezenta

perfekta a futuacutera) Supiacutenum je slovesneacute substantiacutevum

ktoreacute maacute len dva paacutedy Supiacutenum na -um (akuzatiacutev) maacute

funkciu priacuteslovkoveacuteho určenia smeru uacutečelu pri

slovesaacutech pohybu a supiacutenum na -u (ablatiacutev) ktoreacute maacute

funkciu priacuteslovkoveacuteho určenia obmedzenia (naznačuje

že tvrdenie neplatiacute všeobecne ale len v určitom

zmysle) pri niektoryacutech adjektiacutevach Gerundium

(slovesneacute substantiacutevum na -nd) je v podstate

skloňovanyacute infinitiacutev preacutezenta zvaumlčša aktiacuteva Maacute len

štyri paacutedy (genitiacutev datiacutev akuzatiacutev ablatiacutev)

Gerundiacutevum (slovesneacute adjektiacutevum na -nd) maacute pasiacutevny

Legenda

lat legere = čiacutetať gerundiacutevum

legendum = niečo maacute musiacute byť

čiacutetaneacute (legenda = tvar pluraacutelu)

1 rozpraacutevanie nepodloženeacute

skutočnosťou o nejakej

osobnosti či udalosti pocircvodne

rozpraacutevanie o živote svaumltyacutech

ktoreacute bolo treba čiacutetať v určityacutech

dňoch

Legenda o sv Jurajovi

2 vysvetlivky na mape skratky

značky na mape treba čiacutetať ako

suacute vysvetleneacute

3 veľmi znaacutema osobnosť

31

vyacuteznam ku ktoreacutemu sa pripaacuteja modaacutelny vyacuteznam

nutnosti alebo možnosti Particiacutepium je adjektiacutevum

odvodeneacute od slovesa V texte zastupujuacute particiacutepiaacute

v najjednoduchšom priacutepade uacutelohu adjektiacutev (napr

mulier amans = milujuacuteca žena videō virum

territum = vidiacutem vydeseneacuteho muža) častejšie však

plnia ineacute uacutelohy V spojeniacute so substantiacutevom alebo

zaacutemenom sa často použiacutevajuacute tam kde by sme

v slovenčine použili vedľajšiu vetu a v tzv vaumlzbe

ablatiacutevu absoluacutetneho sa použiacuteva dokonca na uacuterovni

samostatnej vety Latinčina rozlišuje dve aktiacutevne

(part preacutezenta a futuacutera) a jedno pasiacutevne particiacutepium

(part perfekta) Particiacutepia sa skloňujuacute

V slovesnej flexii sa rozlišujuacute tri osoby

(personae) 1 2 3 a čiacuteslo (numerus) je dvojakeacute

jednotneacute (n singulāris) a množneacute (n plūrālis)

Každeacute latinskeacute sloveso je v slovniacutekoch

uvaacutedzaneacute nasledovne legō ere lēgī lēctum (=

zbierať zhromažďovať čiacutetať) pričom na

odvodzovanie tyacutechto štyroch tvarov neexistuje

žiadne pravidlo

legō = 1 os sg indikatiacutevu preacutezenta aktiacuteva (čiacutetam)

legere = infinitiacutev preacutezenta aktiacuteva (čiacutetať)

v kombinaacutecii s 1 osobou sa podľa neho daacute pri

každom slovese rozoznať do ktorej zo štyroch

slovesnyacutech tried (konjugaacuteciiacute) patriacute

1 os sg a infinitiacutev preacutezenta aktiacuteva reprezentujuacute tzv preacutezentovyacute kmeň z ktoreacuteho sa

tvoria mnoheacute slovesneacute tvary s priacutetomnyacutem minulyacutem i buduacutecim vyacuteznamom

lēgī = 1 os sg ind perfekta aktiacuteva (prečiacutetal som) tento tvar reprezentuje tzv perfektovyacute

kmeň z ktoreacuteho vychaacutedzajuacute mnoheacute latinskeacute slovesneacute tvary ktoreacute suacute zvaumlčša charakterizovaneacute

dokonavyacutem vyacuteznamom

lēctum = tzv supiacutenum maacutelo použiacutevanyacute tvar avšak docircležityacute pretože sa od neho odvodzujuacute

ďalšie slovesneacute tvary reprezentuje tzv supiacutenovyacute kmeň

Kmeň particiacutepia preacutezenta aktiacuteva

(zjavnyacute v genitiacuteve sg laudans

laudantis videns videntis) je

v slovenčine viditeľnyacute v koncovke

mnohyacutech slov napr praesidens

praesidentis (predsedajuacuteci) ndash

prezident abstinens abstinentis

(zdržiavajuacuteci sa) ndash abstinent

patiens patientis (trpiaci) ndash

pacient

Od particiacutepia preacutezenta aktiacuteva suacute

odvodeneacute aj feminiacutena ako napr

tolerans tolerantis (znaacutešajuacuteci) ndash

tolerancia distans distantis

(vzdialenyacute) ndash dištancia a i

V slovesnyacutech tvaroch odvodenyacutech

od preacutezentoveacuteho kmeňa majuacute

všetky slovesaacute rovnakeacute osobneacute

koncovky (označujuacute čiacuteslo

a zaacuteroveň aj osobu)

aktiacutevum

-ōm -s -t -mus -tis -nt

pasiacutevum

-(o)r -ris -tur -mur -minī -ntur

Koncovky zostaacutevajuacute vo všetkyacutech

tvaroch preacutezentoveacuteho kmeňa

konštantneacute i keď sa hlaacutesky pred

koncovkou menia a vyjadrujuacute tak

čas a spocircsob Napriacuteklad legimus =

čiacutetame legēmus = budeme čiacutetať

legēbāmus = čiacutetali sme legāmus =

nech čiacutetame legerēmus = čiacutetali by

sme

32

Ako od kmeňa substantiacutev aj od slovesnyacutech

kmeňov je možneacute tvoriť odvodeniny nie zriedkavo

aj z dvoch rozdielnych kmeňov toho isteacuteho slovesa

napr dirigo dirigere direxi directum (riadiť) ndash

dirigent direktor redigo redigere redegi

redactum (privaacutedzať spaumlť uviesť do stavu) ndash

redigovať redaktor moveo movere movi motum

(hyacutebať dojiacutemať) ndash movityacute motiacutev

Pod kmeňom rozumieme zaacutekladnuacute časť

slovesa v jednotlivyacutech časoch ktoraacute nesie jeho

vyacuteznam Ku kmeňu sa pripaacutejajuacute prefixy (predpony)

a sufixy (priacutepony) Podľa preacutezentoveacuteho slovesneacuteho

kmeňa rozdeľujeme latinskeacute slovesaacute do štyroch

slovesnyacutech tried konjugaacuteciiacute Pri rozdeleniacute hraacute rozhodujuacutecu uacutelohu samohlaacuteska ktoraacute sa pri

určityacutech slovesaacutech objavuje pred koncovkami

Latinskeacute konjugaacutecie

1 konj maacute v preacutezente pred

koncovkou vokaacutel āa vzor laudāre

2 konj sa pred koncovkou

vyznačuje vokaacutelom ēe vzor

monēre

3 konj je nepravidelnaacute pred

koncovkou sa striedajuacute vokaacutely

ieu vzor legere

4 konj maacute pred koncovkou vždy

īi vzor audīre

33

14 Predložky a predpony

Predložky sa vyskytujuacute jednak v spojeniach s paacutedovyacutemi formami mien jednak

v spojeniach so slovesami S paacutedmi mien (s vyacutenimkou nominatiacutevu a vokatiacutevu) vyjadrujuacute

rocirczne adverbiaacutelne vzťahy (miesto čas spocircsob priacutečina) Všetky predložky boli pocircvodne

adverbiaacute Pridaacutevali sa k menu v určitom paacutede na presnejšie vyjadrenie vzťahu alebo k slovesu

na bližšie určenie deja Vyacutevoj tyacutechto adverbiiacute šiel

dvojakyacutem smerom Buď sa tesnejšie spojili s menom

a stali sa predložkami alebo sa tesnejšie primkli k

slovesu a vznikli zloženeacute slovesaacute s predponami

Z historickeacuteho hľadiska rozdeľujeme predložky

na prvotneacute a druhotneacute Kyacutem v greacutečtine prvotneacute staršie

predložky funkciu adverbia stratili u druhotnyacutech

mladšiacutech byacuteva zachovanaacute Zo synchroacutenneho hľadiska

je medzi nimi docircležityacute rozdiel v tom že prvotneacute

predložky fungujuacute aj ako slovesneacute predpony druhotneacute

nie Niektoreacute latinskeacute predložky sa ako adverbiaacute

použiacutevajuacute aj v klasickej latinčine (post contra ante

intra infra supra circa atď)

Predložky vyjadrovali najprv priestorovyacute

vzťah Toto poniacutemanie ľahko prechaacutedzalo i na

vyjadrenie času Neskocircr sa začali použiacutevať aj na

vyjadrenie priacutečiny spocircsobu a inyacutech okolnostiacute deja

ktoreacute boli tiež chaacutepaneacute priestorovo

V spojeniacute so slovesnyacutemi formami si predložky

pocircvodne uchovaacutevali svoju samostatnosť ndash mohli byť

kladeneacute aj za sloveso priacutepadne byť oddeleneacute od

slovesa inyacutemi slovami Čoskoro sa však začali zrastať

so slovesom a menili sa tak na slovesneacute predpony (praeverbiaacute)

Slovesneacute predpony suacute suacutečasťou odbornyacutech termiacutenov a medzinaacuterodnyacutech slov a ich

poznanie je vyacutehodou či dokonca nevyhnutnosťou

Prvotneacute greacutecke predložky sa

spaacutejajuacute s jednyacutem s dvoma alebo

aj s troma paacutedmi Druhotneacute

predložky sa spaacutejajuacute (takmer)

vždy so substantiacutevom v genitiacuteve

Vaumlčšina latinskyacutech predložiek

sa spaacuteja s akuzatiacutevom

(naznačujuacute smer rozsah a pod)

alebo s ablatiacutevom (naznačujuacute

odluku miesto a pod) Niektoreacute

sa spaacutejajuacute s oboma paacutedmi

V neskorej latinčine sa počet

prvotnyacutech predložiek redukoval

Predložky s podobnyacutem

vyacuteznamom sa zamieňali napr

stieral sa rozdiel medzi de ex

ab Keď už ich vyacuteznamoveacute

odtienky neboli zreteľneacute jedna

predložka zviacuteťazila a nahradila

ostatneacute ndash v romaacutenskych

jazykoch prevlaacutedlo de

Tendencia k explicitnejšiemu

vyjadrovaniu viedla

k použiacutevaniu predložkovyacutech

paacutedov namiesto prostyacutech

V neskorej latinčine sa staacutele viac

použiacutevali predložkoveacute paacutedy až

sa dospelo k analytickeacutemu

stavu ktoryacute je v romaacutenskych

jazykoch

34

lat A AB ndash od

1 predložka

ab ovo (od vajca =) od prvopočiatku

ab origine od začiatku

ab extra zvonku z vonkajšej strany

a priori vopred z prvšieho

a posteriori na zaacuteklade skuacutesenostiacute

a dato odo dňa (vystavenia)

a die odo dňa

2 prefix

absolvent (ab + lat solvere = oslobodiť urobiť nezaacutevislyacutem)

abiturient (ab + lat iturus = hodlajuacuteci iacutesť odiacutesť)

abdikaacutecia (ab + lat dicere = hovoriť)

absencia (ab + lat esse = byť)

lat AD ndash k ku pri do

1 predložka

ad acta (aa) k (vybavenyacutem) spisom

ad rem k veci

ad hoc k tomuto pre tento priacutepad

ad infinitum do nekonečna

ad verbum doslova

ad informandum pre informaacuteciu

ad multos annos na dlheacute roky na zdravie

2 prefix

adaptaacutecia (ad + lat aptus = vhodnyacute spocircsobilyacute)

adverbium (ad + lat verbum = sloveso)

administratiacuteva (ad + lat ministrare = posluhovať)

V slovenčine (ale napr aj

v češtine a poľštine) sa prefix

ad- zmenil na a- (asimilaacutecia

aprobaacutecia a pod) Ineacute jazyky

(ruština nemčina angličtina

francuacutezština) však dodržiavajuacute

zdvojeneacute spoluhlaacutesky (asociaacutecia

ndash rus associacia nem

Assoziation angl association

rarr ad + socius = druh)

Vyacuteznam zdvojenia spoluhlaacutesky odliacutešenie latinskej predpony ad-

(kladnyacute vyacuteznam) od greacuteckej

predpony a- (negatiacutevny

vyacuteznam) asociaacutelny (asociaľnyj

asozial asocial) amoraacutelny

(amoralisch) asymetrickyacute

(asymetrisch) atď

Ak sa pri použitiacute greacuteckej

predpony a- začiacutena zaacuteklad slova

na samohlaacutesku vkladaacute sa za

predponu n a-n-alfabet a-n-

onym (gr onoma = meno) a-n-

algetikum (gr algos = bolesť)

35

pred niektoryacutemi spoluhlaacuteskami sa prefix ad spodobuje

akceleraacutecia (ad + lat celer = ryacutechly)

akumulaacutecia (accumulatio = ad + lat cumulatio = hromadenie)

agresia (aggressio = ad + lat gradi = pristuacutepiť)

lat ANTE ndash pred (skocircr vopred predchaacutedzajuacuteci)

gr ANTI- ndash proti

1 predložka

Hannibal ante portas Hannibal pred braacutenami

(Vyacutekrik zdesenia r 211 pred Kr keď Hannibal

postupoval proti Riacutemu)

2 prefix ante

antedatovať (ante + lat dare = daacutevať)

anteponovať (ante + lat ponere = klaacutesť)

prefix anti

antifašista antimilitarizmus

antipatia (anti + gr pathos = vaacutešeň utrpenie)

antikoncepcia (anti + lat concipere = počať)

antiseptikum (anti + gr seacutepsis = hnitie)

NB ndash v taliančine použiacutevajuacute v niektoryacutech priacutepadoch aj tuacuteto predponu vo vyacutezname pred

(napr antipasta = predjedlo anticamera = predsieň)

gr AUTO- ndash (autos =) saacutem

1 zaacutemeno

Gnoacutethi seauton (Nosce te ipsum) (Thaleacutes) Poznaj saacutem seba

Antoloacutegia

= gr anthos + lat legere

(anthos = kvet legere = zbierať)

rarr bdquozbierka kvetovldquo = zborniacutek

vybranyacutech praacutec

36

2 prefix

autobiografia (auto + gr bios = život grafein = piacutesať)

autogram (auto + gr gramma = piacutesmeno zaacutepis)

autonoacutemia (auto + gr nomos = zaacutekon)

autosugescia (auto + lat suggere = presviedčať prehovaacuterať)

automobil (auto + lat mobilis = pohyblivyacute)

ako skratka slova automobil

autodrom (+ gr dromos = beh pretekaacuterska draacuteha)

autogaraacutež (+ fr garer = dať na vedľajšiu koľaj priviesť do bezpečia)

ako skratka slova automat automatickyacute (gr automatos = saacutem od seba z vlastneacuteho

popudu)

autoblok (+ angl to block = zatarasiť blokovať)

lat BI- TRI- MULTI- ndash (bis =) dvakraacutet (tres =) tri (multus =) mnohyacute

Bis dat qui cito dat Dvakraacutet daacuteva kto ryacutechlo daacuteva

prefix

biatlon (bi + gr athlon = zaacutepas zaacutepolenie)

bicykel (bi + gr kyklos gt lat cyclus = koleso kruh)

bilateraacutelny trilateraacutelny multilateraacutelny (bi tri multi + lat latus -eris = strana bok)

bifokaacutelny (bi + lat focus = ohnisko)

lat DE DI- ndash o od podľa

1 predložka

de facto podľa skutočnosti skutočne

de iure podľa praacuteva praacutevom

de dato (dd) odo dňa vyhotovenia

de die in diem zo dňa na deň

De mortuis nihil nisi bene O mŕtvych nič ak nie dobre (O mŕtvych len dobre)

37

De gustibus non est disputandum O chuti (vkuse) sa nemaacute diskutovať (škriepiť)

(Proti gustu žiaden dišputaacutet)

2 prefix

deskriptiacutevny (de + lat sribo ere scripsi scriptum = piacutesať)

deportovať (de + lat portare = niesť)

deponovať (de + lat ponere = klaacutesť)

dedukovať (de + lat ducere = viesť)

ďalšia vyacuteznamotvornaacute funkcia odstraacutenenie

pocircvodneacuteho zmyslu zaacutekladneacuteho slova

formovať ndash deformovať

centralizovať ndash decentralizovať

v našom pravopise sa niekedy prejavuje ako di-

= vyacuteznam našej predpony roz-

dislokaacutecia (+ lat locus = miesto)

distribuacutecia (+ lat tribuere = udeľovať)

disharmoacutenia (+ gr harmonia = suacutelad suacutezvuk)

dilataacutecia (+ lat latus = širokyacute)

diskvalifikovať (dis + qualis akyacute + facere robiť

= bdquourobiť niekoho nekvalitnyacutemldquo)

gr DI- (latinskeacute bis)

gr DYS- (porucha zoslabnutie nespraacutevnosť)

prefix

dimorfia (di + gr morfeacute = tvar)

diftong (di + gr fthongos = hlas zvuk)

dyslexia (dys + lat legere = čiacutetať)

dysgrafia (dys + gr grafein = piacutesať)

Diplom

z gr diplooacute = zdvojujem

Diploacutema bola docircležitaacute listina

zloženaacute vo dvoje Obyčajneacute

listiny sa nechaacutevali kedysi len

tak nezloženeacute Ak bolo treba

vyjadriť docircležitosť obsahu

listiny (udelenie vyacutesad praacutev

titulu a pod) zložila sa na

dvakraacutet

38

dyslalia (dys + gr lalein = znieť zvučať štebotať)

dyspepsia (dys + gr peptein = traacuteviť)

dysfoacutenia (dys + gr foneacute = zvuk)

lat E EX ndash z od von zvnuacutetra

lat EX- ndash byacutevalyacute niekdajšiacute

1 predložka

vypiť na ex vypiť až do dna

ex officio z uacuteradnej moci uacuteradne

ex parte od jednej zo straacuten

ex nihilo z ničoho

ex libris z kniacuteh (knižnaacute značka)

ex interest bez uacuteroku

ex gratia dobrovoľne

ex post potom dodatočne

ex privata industria zo suacutekromnej

usilovnosti z vlastnej iniciatiacutevy

2 prefix

elokovať (e + lat locus = miesto)

elaboraacutet (e + lat labor = praacuteca)

emisia (e + lat mittere sup missum =

posielať)

erudovanyacute (e + lat rudis = surovyacute hrubyacute)

exhumaacutecia (ex + lat humus = zem)

exportovať (ex + lat portare = nosiť)

extrahovať (ex + lat trahere = ťahať)

exprezident

exmanžel

Deus ex machina (gr theos apo

meacutechaneacutes)

= bdquoboh zo strojaldquo ndash nečakanyacute

zaacutesah ktoryacute rozuzliacute zamotanuacute

situaacuteciu

- najviac ho použiacuteval vo svojich

trageacutediaacutech Euripideacutes

- v hovorovej reči použil toto

spojenie už Soacutekrateacutes

v Platoacutenovom dialoacutegu Kratylos

Ex libris ndash knižnaacute značka

označujuacuteca vlastniacuteka knihy

39

lat EXTRA- ndash zvlaacutešť osobitne oddelene

lat EXTRO- ndash (opak intro =) von

1 predložka

extra ordinem mimo poradia

extra viam mimo cesty

extra vires nad možnosti

2 prefix

extraordinaacuterny (extra + lat ordo ordinis = poriadok)

extravagantnyacute (extra + lat vagari = tuacutelať sa vagabundus = vandrovnyacute tulaacutek)

extrovert (extro + lat vertere = obracať točiť)

extrospektiacutevny (extro + lat spectare = pozerať sa)

gr HYPER ndash nad

prefix

hyperaktivita (hyper + lat ago ere egi actum = konať)

hypereacutemia (hyper + gr haima = krv)

gr HYPO ndash pod

prefix

hypodermickyacute (hypo + gr derma = koža)

hypoteacuteza (hypo + gr thesis = mienka tvrdenie)

gr HIPO ndash (z gr substantiacuteva hippos =) kocircň

prefix

hipodroacutem (hipo + gr dromos = beh)

hipoterapia (hipo + gr therapeuein = liečiť)

Hypochonder

gr chondros = chrupavka

(rebrovaacute)

- pod ňou choriacute často pociťujuacute

bolesti

40

hipoloacutegia (hipo + gr logos = slovo)

lat IN ndash v do na

1 predložka

in camera v byte tajne docircverne

in toto celkom v celosti

in continuo nepretržite suacutevisle

in dorso na chrbte (knihy) vzadu z druhej strany

in facto vskutku skutočne

in futuro v buduacutecnosti

in medias res doprostred veci

In vino veritas (Plinius St) Vo viacutene je pravda

2 prefix

+ adjektiacuteva = zaacutepornyacute zmysel

+ slovesaacute = vyacuteznam predpony do- v- na-

in + l m r = ill- imm- irr-

indiviacuteduum (in + lat dividuus = deliteľnyacute rozdelenyacute)

invalid (in + lat validus = silnyacute mocnyacute zdravyacute)

ilegaacutelny (illegalis in + lat lex = zaacutekon)

imobilnyacute (immobilis in + lat mobilis = pohyblivyacute)

iracionaacutelny (irrationalis in + lat ratio = rozum)

inhalovať (in + lat halare = dyacutechať)

inšpirovať (in + lat spirare = dyacutechať)

importovať (in + lat portare = nosiť)

infarkt (in + lat farcire = pchať infarcire = upchaacutevať)

in flagranti (in + lat flagrare = horieť blčať)

in margine (in + lat margo = okraj)

41

lat INTER ndash medzi

1 predložka

inter alia medzi inyacutemi (okolnosťami vecami)

Inter arma silent Musae Kde rinčia zbrane

mlčia Muacutezy

2 prefix

interpunkcia (inter + lat punctum = bod)

interregnum (lat regnum = kraacuteľovstvo vlaacuteda)

často ako skratka za slovo internacionaacutelny (lat

natio = naacuterod)

interhotel

interlingua

Interviacutezia

lat INTRA- INTRO- ndash dovnuacutetra dnu

prefix

introvert (intro + lat vertere = obracať sa)

introskop (intro + gr skopein = hľadieť pozerať)

introdukcia (intro + lat ducere = viesť)

lat CUM ndash s so spolu s

lat KON- (KO- KOL- KOM- KOR-)

1 predložka

cum laude s pochvalou

magna cum laude veľmi dobre

summa cum laude vyacuteborne

cum suis so svojimi (ľuďmi)

Summa cum laude

Interview

inter + lat videre = vidieť

Internaacutet

lat adjektiacutevum internus =

vnuacutetornyacute domaacuteci (= domov)

42

Cum tacent clamant Keď mlčia kričia

2 prefix

koncentraacutecia (kon + lat centrum = stred)

kondolencia (kon + lat dolere = ciacutetiť bolesť)

korešpondencia (ko + lat respondere = odpovedať)

kolaborant (ko + lat laborare = pracovať)

lat PER ndash skrz cez po v za pomocou

lat PER- ndash per-

1 predložka

per aspera ad astra cez ťažkosti ku hviezdam

per annum ročne na rok

per capita podľa hlaacutev (napr deliť pozostalosť)

per se saacutem sebou samozrejme

per fas et nefas praacutevom i nepraacutevom (skrz dovoleneacute a nedovoleneacute)

per quod čiacutem podľa čoho

per os cez uacutesta uacutestami peroraacutelny (lat os oris = uacutesta)

2 prefix

perforovať (per + lat forare = vŕtať)

permanentnyacute permanentka (per + lat manere = zostaacutevať)

perverznyacute (per + lat vertere sup versum = obracať)

perzekvovať (per + lat sequi = nasledovať)

lat PRE- ndash (z lat predložky prae =) pred vopred

prefix

preferovať (pre + lat ferre = niesť)

prezident (pre + lat sedere = sedieť)

prefix (pre + lat fingere sup fixum = pripevňovať pribiacutejať)

preludium (pre + lat ludus = hra)

43

lat PRO ndash pre pred namiesto

1 predložka

pro tempore predbežne pre tento raz dočasne počas

pro rata pomerne proporcionaacutelne

pro forma pre formu formaacutelne naoko

pro et contra pre a proti

pro nihilo pre nič

pro bono pre dobro blaho

2 prefix (lat) = pre

protekcia (pro + lat tegere sup tectum = kryť

chraacuteniť)

prostituacutetka (pro + lat statuere = postaviť)

produkovať (pro + lat ducere sup ductum =

viesť tvoriť robiť)

prefix (gr) = pred

proloacuteg (pro + gr logos = slovo)

program (pro + gr gramma = zaacutepis zaacuteznam)

prognoacuteza (pro + gr gnosis = znalosť

vedomosť)

lat POST ndash po

1 predložka

post scriptum (PS) po napiacutesaniacute

post mortem po smrti

2 prefix

postgraduaacutelny (post + lat gradus = stupeň krok)

posttraumatickyacute (post + gr trauma = rana)

Promovať alebo byť

promovanyacute

lat movere sup motum =

pohybovať posuacutevať

promoveo sup promotum =

dosl posuacutevať dopredu =

prenes niekoho povyšovať

ten kto niekoho promuje =

promoacutetor ndash vykonaacuteva obrad

promoacutecie

TEDA študenti suacute promovaniacute A

NIE promujuacute

44

gr PERI ndash okolo

prefix

perikardium (peri + gr kardia = srdce)

periskop (peri + gr skopein = pozorovať)

perioacuteda (peri + gr odos = cesta)

gr POLY- ndash (gr adjektiacutevum polys poly =) mnohyacute početnyacute

gr POLI- ndash (gr substantiacutevum polis =) mesto

prefix

polyteizmus (poly + gr theos = boh)

polygamia (poly + gr gamos = sobaacuteš)

polyglot (poly + gr glotta = jazyk)

polytechnika (poly + gr techneacute = umenie remeslo zručnosť)

poliklinika (poli + gr klineacute = locircžko posteľ)

metropola (gr meacuteteacuter = matka + polis)

akropola (gr akros = vysokyacute vrchnyacute nachaacutedzajuacuteci sa na okraji + polis)

lat RE- ndash opaumlť znovu zase nazad

lat RETRO- ndash (pocircvodne lat predložka =) spaumlť naspaumlť nazad

prefix

reagovať (re + lat agere = konať robiť viesť)

rebelovať (re + lat bellum = vojna)

reediacutecia (re + lat edere = vydaacutevať)

retrospektiacuteva (retro + lat spectare = diacutevať sa hľadieť)

retro štyacutel

45

lat SUB ndash pod

1 predložka

sub condicione pod podmienkou

sub potestate pod mocou

sub voce pod slovom pod heslom napr v slovniacuteku

2 prefix

substancia (sub + lat stare = staacuteť)

lat SUPER ndash nad

prefix

supermocnosť

superťažkyacute

superstar

gr SYN ndash s so spolu s

prefix

synchronickyacute (syn + gr chronos = čas)

symbioacuteza (syn + gr bios = život)

synonymum (syn + gr onoma = meno)

symfoacutenia (syn + gr foneacute = zvuk)

lat TRANS ndash cez za (častejšiacute preklad predponou pre-)

prefix

transkripcia (trans + lat scribere sup scriptum = piacutesať)

transplantaacutecia (trans + lat plantare = sadiť)

translokaacutecia (trans + lat locus = miesto)

transformovať (trans + lat forma = podoba tvar)

46

15 Vlastneacute menaacute Problematika transkripcie antickyacutech greacuteckych

a latinskyacutech mien

Slovenčina nie je izolovanyacute jazyk prenikaacute do nej množstvo cudziacutech slov Pri ich

preberaniacute sa riadi vlastnyacutemi pravidlami zaacuteroveň by však mala rešpektovať ndash aspoň pri

vlastnyacutech menaacutech ndash niektoreacute pravidlaacute jazykov z ktoryacutech menaacute preberaacute Dlhodobyacutem

probleacutemom ktoryacute sa priamo dotyacuteka kultuacuternych reaacuteliiacute z antickej civilizaacutecie je v slovenčine

spraacutevnosť piacutesania vlastnyacutech mien pocircvodom z klasickyacutech jazykov

Zaacuterodky probleacutemu prepisovania antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien osocircb naacutezvov

lokaliacutet a ich rocircznych odvodeniacuten do slovenčiny siahajuacute

ďaleko do počiatkov jej spisovneacuteho obdobia Probleacutem

vyplyacuteva z odlišnyacutech hlaacuteskoslovnyacutech a tvaroslovnyacutech

vlastnostiacute prijiacutemajuacuteceho jazyka ndash spisovnej slovenčiny

a odovzdaacutevajuacuteceho jazyka ktoryacutem je latinčina a

starovekaacute priacutepadne byzantskaacute greacutečtina

V tejto suacutevislosti nemožno zabuacutedať že

o fonetike starej greacutečtiny a latinčiny veľa isteacuteho

nevieme Neexistuje nijakyacute autentickyacute zaacuteznam ich

zvukovej podoby Sme odkaacutezaniacute na dedukcie z toho

čo naacutem sprostredkuacuteva piacutesmo Pravopis starej greacutečtiny

bol napriacuteklad fonetickyacute približne okolo roku 400 pred

Kr Potom sa postupne zužoval repertoaacuter jej vokaacutelov

(strata kvantity zjednodušenie diftongov itacizmus)

v konsonantoch sa presadila spirantizaacutecia (b ph kh sa

zmenili na v f ch) Naša dnešnaacute vyacuteslovnosť

starogreacutečtiny je konvenčnaacute nezodpovedaacute živej vyacuteslovnosti ani v jednej faacuteze vyacutevinu tohto

jazyka aj keď rozdiely medzi grafikou a fonetikou nie suacute priacuteliš veľkeacute

151 Probleacutemy suacutevisiace s prepisom antickyacutech mien do slovenčiny1

Hlavneacute okruhy probleacutemov ktoreacute vystupujuacute do popredia v suacutevislosti s problematikou

transkripcie greacuteckych a latinskyacutech mien suacute

1 K praktickyacutem otaacutezkam prekladu antickyacutech mien rarr 2521

Za našu dnešnuacute vyacuteslovnosť

starej greacutečtiny vďačiacuteme

humanistovi Erazmovi

Rotterdamskeacutemu Pre svoju

kodifikaacuteciu argumentoval

vedeckyacutemi potrebami proti

vyacuteslovnosti akuacute v Euroacutepe šiacuterili

greacutecki učenci emigranti

z Byzancie Taacute vychaacutedzala

z vyacutevinovej kontinuity jazyka

bola bližšia novej greacutečtine

Erazmov nie bezprobleacutemovyacute

naacutevrat ad fontes k domneleacutemu

klasickeacutemu stavu aj v ortoepii sa

v Euroacutepe ujiacutemal iba pomaly

napr v Nemecku sa definitiacutevne

presadil až po roku 1800

a v krajinaacutech s prevažujuacutecim

byzantskyacutem vplyvom vocircbec

nemal uacutespech

47

- v starovekej greacutečtine označovanie kvantity

prepis aspirovanyacutech spoluhlaacutesok th rh priacutep aj ph

prepis diftongov ai ei oi prepis pocircvodneacuteho

slabičneacuteho i na začiatku greacuteckych slov prepis geminaacutet

- pri prepise z latinčiny piacutesanie geminaacutet

piacutesanie digrafeacutem ae oe qu piacutesanie c ndash k piacutesanie

intervokalickyacutech grafeacutem i ndash j t ndash c s ndash z prepis

pocircvodneacuteho i na začiatku slov

- morfologickeacute otaacutezky podoba menneacuteho

kmeňa ktoryacute maacute byť zaacutekladom pre skloňovanie mena

a pre ďalšie odvodzovanie najmauml pre tvorenie

adjektiacuteva

Pre slovenčinu ako prijiacutemajuacuteci jazyk vždy

predstavovala vaumlčšie probleacutemy greacutečtina Ako prveacute

vyacutechodisko prepisu sa nuacuteka transliteraacutecia Čistaacute sa

použiacuteva len okrajovo v praxi je uacutečelnejšie použiacutevať jej

kombinaacuteciu s transkripciou zohľadňujuacutecou aj

recipovanuacute erazmovskuacute vyacuteslovnosť (čiže v greacutečtine miesto aggelos piacutešeme angelos

vynechaacutevame priacutezvuky naacuteslovnyacute ostryacute priacutedych označujeme pomocou h) Tento spocircsob

transkripcie sa bez vaumlčšiacutech probleacutemov uplatňuje pri prepise jednotlivyacutech greacuteckych slov či

citaacutetovyacutech zvratov (napr heacuteureacuteka mimeacutesis theos apo meacutechaneacutes gnoacutethi seauton a pod) Ide

tu iba o to aby sa greacutecke hlaacutesky vyjadrovali našimi piacutesmenami či hlaacuteskami s najbližšou

zvukovou platnosťou (η = eacute θ = th ι = i υ = y u (v diftongoch) φ = f (nie ph) χ = ch (nie

kh) ω = oacute ου = u (nie ou) nevyznačuje sa kvantita a i y lebo ich nevyznačovala ani

greacutečtina) Pokiaľ ide o latinčinu už starovekiacute gramatici klaacutedli docircraz na analyacutezu hlaacutesok h k q

x i v kvocircli ich špeciaacutelnemu vzťahu medzi vyacuteslovnosťou a spocircsobom grafickeacuteho zaacuteznamu

Spochybňovali hlaacuteskovuacute platnosť h jednak preto že sa tento konsonant vyslovoval

v latinčine slabo ale zvlaacutešť preto lebo ho viaceriacute z nich pripodobňovali ku greacuteckemu

priacutedychu ktoryacute nebol považovanyacute sa samostatnuacute hlaacutesku Pri i a v gramatici odlišovali ich

vokalickuacute platnosť od konsonantickej platnosti viedli tiež diskusiu o opodstatnenosti

použiacutevania grafeacutem k a q keďže grafeacutema c by uspokojivo prevzala ich uacutelohu Hlaacutesky x y a ich

grafeacutemy hodnotili ako okrajoveacute a cudzie keďže sa vyskytujuacute len v greacuteckych slovaacutech

Pri piacutesaniacute antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien sa uplatňujuacute dve stanoviskaacute

1 stanovisko vaumlčšmi prihliadajuacutece k odovzdaacutevajuacutecim jazykom

Transliteraacutecia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute vždy to isteacute

piacutesmeno alebo to isteacute spojenie

piacutesmen druhej abecedy

Transkripcia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute piacutesmeno

alebo aj viacero piacutesmen druhej

abecedy podľa vyacuteslovnosti na

tom istom mieste Ide

o fonetickyacute prepis slova

Geminaacuteta = zdvojenaacute

spoluhlaacuteska (napr v slove

panna)

Aspiraacuteta = spoluhlaacuteska

sprevaacutedzanaacute priacutedychom (napr

th kh)

Grafeacutema = piacutesomnyacute znak

piacutesmeno

48

2 stanovisko pokladajuacutece za rozhodujuacuteci v procese adaptaacutecie prijiacutemajuacuteci jazyk

Pri druhom stanovisku sa kladie docircraz na transkripčnyacute priacutestup ktoryacute sa pokuacuteša zachytiť

zvukovuacute straacutenku slova v podobe najprirodzenejšie uchopiteľnej prijiacutemajuacutecim jazykom Pri

prvom zo stanoviacutesk suacute možneacute dva už vyššie spomenuteacute priacutestupy transliteračnyacute

a transliteračno-transkripčnyacute Suacute podobneacute hlavnyacute rozdiel spočiacuteva v prepisovaniacute dĺžok Kyacutem

pri transliteraacutecii sa napr prepisujuacute len greacutecke eacute oacute keďže sa zaznamenaacutevali osobitnyacutemi

grafeacutemami eacutetou a oacutemegou pri transkripčno-transliteračnom priacutestupe sa prepisujuacute aj dlheacute aacute iacute

yacute uacute

V praxi sa niekedy možno stretnuacuteť s prepisom

greacuteckych mien na latinskyacute spocircsob hlavne pod

vplyvom zaacutepadoeuroacutepskych jazykov t j s piacutesaniacutem ph

namiesto f a c namiesto k ale i s tendenciou

odstraňovať th hoci medzi vyacuteslovnosťou t (τ) a th (θ)

bol v greacutečtine zaacutesadnyacute rozdiel

Pri transkripcii vlastnyacutech mien vstupuje do hry

aj kultuacuterny kontext zdomaacutecnenosť Niektoreacute greacutecke

vlastneacute menaacute sa už do naacutešho jazyka a kultuacutery do istej

miery včlenili (Filip Alexander Teodor Homeacuter

Korint Ateacuteny a pod) paralelne popri nich je tu ale

vaumlčšina mien ktoreacute sme si nestihli adaptovať pričom

vychaacutedzajuacute z tyacutech istyacutech slovotvornyacutech zložiek (napr

Menandros Theofrastos Filippopolis)

Niekedy sa použiacuteva jedna lexikaacutelna jednotka

v dvoch podobaacutech podľa kultuacuterneho prostredia napr

Foinikia v greacuteckom prostrediacute Feniacutecia v latinskom

kontexte (V Zamarovskyacute) Inokedy sa rozlišuje medzi

tyacutem či sa hovoriacute o mytologickej alebo historickej postave Podľa toho sa použiacuteva vaumlčšmi

alebo menej adaptovanaacute podoba

Priacutekladom na celkom vžiteacute greacutecke meno je Ezop (pocircvodneacute Aisoacutepos) Pri jeho preberaniacute

došlo k zmene v kmeni i v koncovke na jeho podobe sa vyacuterazne prejavil vplyv stredovekej

latinčiny Menaacute typu Neapol zas naznačujuacute že pri preberaniacute mien je možnyacute aj zaacutesah do

koncovky ako zaacutekladnyacute stupeň jeho udomaacutecnenia ktoryacute odraacuteža flektiacutevne potreby slovenčiny

Avšak menaacute ktoreacute by transformovali iba kmeň no koncovku nie (Teokritos namiesto

Theokritos Teacutezeus namiesto Theacuteseus a pod) nie suacute ani greacutecke ani slovenskeacute

Najstaršiacute filozofi chaacutepali jazyk

ako suacutehrn mien ktoreacute

považovali za naacutezvy

jednotlivyacutech prvkov skutočnosti

S prvyacutemi teoretickyacutemi

konštruktmi pomocou ktoryacutech

sa opisuje a do istej miery

vysvetľuje spraacutevanie sa

vlastnyacutech mien nachaacutedzame

v homeacuterskej baacutesnickej tradiacutecii

V Homeacuterovyacutech baacutesňach sa

stretaacutevame s pojmom

eponymon Je to to od čoho sa

odvodzuje vlastneacute meno mocircže

to byť ineacute slovo alebo aj vec či

situaacutecia ktoraacute bola motivujuacutecim

činiteľom pri akte prvotneacuteho

pomenovania U Homeacutera maacute do

značnej miery magickyacute

a nadprirodzenyacute raacutez Okolnosti

ktoreacute sprevaacutedzajuacute prvotneacute

pomenovanie nositeľa mena

totiž predurčujuacute jeho ďalšie

osudy

49

Vyacuteznamnyacutem komplikujuacutecim faktorom prepisovania antickyacutech mien a ich fungovania

v slovenskom texte je skloňovanie To kladie na použiacutevateľa slovenčiny naacuteroky akeacute si ušetrili

napr angličtina francuacutezština nemčina atď Vystačia s nominatiacutevom singulaacuteru daneacuteho mena

čo v slovenčine nie je možneacute Do popredia vystupuje probleacutem akyacute kmeň pri ohyacutebaniacute použiť

Konkurujuacute si pocircvodneacute greacuteckelatinskeacute a domaacutece slovenskeacute kmene Niektoreacute pocircvodneacute

substantiacutevne kmene nachaacutedzajuacute v slovenčine oporu najmauml vďaka adjektiacutevam ktoreacute sa od nich

tvoria napr gr Eroacutes ndash erotickyacute rarr G sg = Eroacuteta Achilleus ndash Achillova paumlta rarr G sg =

Achillea Achilla lat Cicero ndash ciceronianizmus rarr G sg = Cicerona Popri klasickyacutech

tvaroch sa ale v slovenčine občas pri tom istom mene vytvaacuterajuacute i tvary bdquobarbarskeacuteldquo ktoreacute

nerešpektujuacute vyacutechodiskovyacute jazyk Odviacutejajuacute sa jednoducho od nominatiacutevu singulaacuteru a k nemu

pridaacutevajuacute slovenskeacute paacutedoveacute koncovky Areacutes ndashArea i Aresa Adoacutenis ndash Adoacutenida i Adonisa Pri

skloňovaniacute nastaacutevajuacute ťažkosti tiež pri menaacutech ktoreacute nesignalizujuacute dostatočne svoj rod

(Artemis Eris Deacutemeacuteter) nezasvaumltenyacute ich nemusiacute identifikovať ako ženskeacute menaacute Ďalšiacutem

uacuteskaliacutem greacuteckej flexie suacute kvantitatiacutevne alternancie v kmeni Filopoimeacuten ndash Filopoimena

Agamemnoacuten ndash Agamemnona ale Apolloacuten ndash Apolloacutena Ioacuten ndash Ioacutena

152 Pravidlaacute transkripcie antickyacutech vlastnyacutech mien

K pertraktovanej problematike vzniklo niekoľko vedeckyacutech štuacutediiacute v ktoryacutech sa autori

pokuacutešajuacute vniesť systeacutem a zjednotiť pravidlaacute transkribovania a ortografie pre vlastneacute menaacute

pocircvodom z klasickyacutech jazykov Napriek dlhoročneacutemu uacutesiliu niekoľkyacutech generaacuteciiacute lingvistov

a klasickyacutech filoloacutegov však zatiaľ nemaacuteme k dispoziacutecii komplexnuacute priacuteručku ktoraacute by

použiacutevateľa jazyka zorientovala a v ktorej by našiel odpoveď na otaacutezku spraacutevnej podoby

želaneacuteho tvaru vlastneacuteho mena Odporuacutečania i pravidlaacute ktoreacute v priebehu niekoľkyacutech

desaťročiacute vznikali naraacutežali vždy na nedostatok mateacuterie na ktorej by sa preverovali takže

jazykovaacute prax s teoacuteriou bola prepojenaacute iba do určitej miery Vaumlčšina naacutevrhov slovenskyacutech

jazykovedcov z minulosti ako adaptovať antickeacute menaacute v slovenčine bola v suacutelade s

vyacutevinovyacutemi tendenciami slovenčiny a premietla sa ndash v maximaacutelne zhutnenej podobe ndash do

aktuaacutelnych Pravidiel slovenskeacuteho pravopisu (PSP)

V suacutečasnosti sa medzi klasickyacutemi filoloacutegmi v slovenskyacutech akademickyacutech inštituacuteciaacutech

ustaľujuacute zaacutesady transkripcie antickyacutech mien a komplexnejšie suacute sformulovaneacute zatiaľ

50

v štuacutediaacutech Ľ Buzaacutessyovej2 Uplatňujuacute sa už aj v praxi v heslaacutech Encyklopaedie Beliany Pre

heslaacuter sa vytvaacutera takaacute podoba vlastneacuteho mena alebo termiacutenu aby bolo identifikovateľneacute

v pocircvodnom odovzdaacutevajuacutecom jazyku a zaacuteroveň aby nebolo v uacuteplnom rozpore s prirodzenyacutemi

vlastnosťami prijiacutemacieho jazyka teda slovenčiny Heslaacute majuacute často podobu dvojtvaru Jedna

podoba mena pre bežnuacute komunikaacuteciu popularizačneacute diela pre beletriu televiacuteziu atď v

ktorej sa vaumlčšmi odraacutežajuacute adaptačneacute procesy a druhaacute pre texty odborneacuteho charakteru

prihliadajuacuteca vaumlčšmi na pocircvodnyacute stav v klasickyacutech jazykoch Kyacutem v niektoryacutech priacutepadoch sa

adaptovanaacute a odbornaacute podoba prekryacutevajuacute (napr nominatiacutev singulaacuteru Poseidoacuten genitiacutev

singulaacuteru Poseidoacutena suacute tvary ktoreacute suacute v slovenčine dobre adaptovaneacute a zaacuteroveň zodpovedajuacute

aj požiadavkaacutem odborneacuteho vyjadrovania) v inyacutech sa mocircže adaptovanaacute a odbornaacute podoba

prekryacutevať len v nominatiacuteve a rozdiel medzi štyacutelmi sa prejaviacute až v nepriamych paacutedoch (napr

nominatiacutev singulaacuteru Anakreoacuten je vhodnyacute pre oba štyacutely zato genitiacutev singulaacuteru Anakreoacutena pre

bežneacute vyjadrovanie a genitiacutev singulaacuteru Anakreonta pre odbornyacute štyacutel)

Naacutezvy lokaliacutet sa považujuacute za menej citliveacute na zaacutesahy preto je priacutepustnyacute vaumlčšiacute rozsah

ich adaptaacutecie Priacutepustneacute suacute pomenovania Macedoacutenia Myacutezia Lyacutekia Kapadoacutecia Bityacutenia

Sybarida atď z osobnyacutech mien sa pokladajuacute za adaptovaneacute menaacute panovniacutekov (Teodor

Bazil) svaumltyacutech a biblickyacutech postaacutev (Izidor František z Assisi Herodes) najznaacutemejšiacutech

mytologickyacutech postaacutev (Ateacutena Jupiter) literaacutetov a ich diel (Homeacuter Oviacutedius Horaacutecius

Odysea) Akceptujuacute sa tiež daacutevno adaptovaneacute menaacute v ktoryacutech bola theacuteta nahradenaacute

v slovenčine fonologicky najbližšou zapiacutesanou grafeacutemou t ako Ateacutena Temida Tesaacutelia

V odbornom jazyku sa však použiacutevajuacute podoby s theacutetou Pri ohyacutebaniacute mien so slovnyacutem

zaacutekladom končiacim na latinskuacute hlaacutesku k piacutesanuacute grafeacutemou c sa odporuacuteča v odbornom

i neodbornom texte piacutesať slovenskeacute k ndash t j k nominatiacutevu Marcus sa priraďuje nepriamy paacuted

Markovi nie Marcovi

Pre štyacutel bežnej komunikaacutecie sa odporuacuteča skloňovať viacereacute menaacute (pocircvodneacute

konsonantickeacute kmene) podľa uacuteplnej podoby nominatiacutevu Xenofoacutena Adonisa Kalchasa

z latinskyacutech napr Cicera (popri Ciceroacutena) podoba zodpovedajuacuteca stavu v odovzdaacutevajuacutecom

jazyku (Xenofoacutenta Adoacutenida Kalchanta Cicerona) sa odporuacuteča pre odbornyacute štyacutel Vžiteacute

podoby ženskyacutech mien ako Ariadna (popri odb Ariadneacute) sa prijiacutemajuacute Greacutecke menaacute

2 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a latinskyacutech mien naacutezvov a

termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda 2002 s

45-55 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash hlavneacute transkripčneacute

zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 2012 č 3-4 s 131-150 BUZAacuteSSYOVAacute

Ľudmila Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In

Sambucus VIII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave 2012 s 178-193

51

s nominatiacutevom sg na -oacuten sa v adaptovanej podobe

skloňujuacute s ohľadom na už adaptovaneacute znaacuteme propriaacute

i početneacute apelatiacuteva v nepriamych paacutedoch -oacutena -oacutenovi

atď bez ohľadu na pocircvodneacute rozdiely v greacuteckom kmeni

teda Xenofoacuten Xenofoacutena Agamemnoacuten Agamemnoacutena

tak ako Platoacuten Platoacutena no v odbornom štyacutele tvar

zodpovedaacute vyacutechodiskoveacutemu jazyku t j Xenofoacutenta

Agamemnona

Konzervatiacutevnosť v oblasti morfoloacutegie pretrvaacuteva

v ohyacutebaniacute mien zakončenyacutech vyacuteraznyacutemi latinskyacutemi

alebo greacuteckymi sufixmi (lat -us-ius gr -os -es)

ktoreacute majuacute tendenciu spraacutevať sa ako zdomaacutecneneacute

morfeacutemy a u ktoryacutech existuje vžitaacute opora v oblasti

cudziacutech apelatiacutev typu komunizmus Skloňuje sa teda

OviacutediaOvidia HerodotaHeacuterodota SisyfaSizyfa

Aristotela Euripida Anaximena nerobiac rozdiel

medzi odbornyacutem a neodbornyacutem vyjadrovaniacutem

K tyacutemto menaacutem sa priraďujuacute aj menaacute na ndashas pocircvodom

a-kmeňoveacute maskuliacutena ako PytagorasPythagoras

Anaxagoras pretože suacute formaacutelne bliacutezke

predchaacutedzajuacutecim niektoreacute suacute znaacuteme z učiva strednyacutech

škocircl alebo suacute suacutečasťou terminologickyacutech spojeniacute napr

Pytagorova veta Pri sufixe -as pocircvodom

konsonantickyacutech kmeňov (Kalchas) -is (Agis)

rovnako aj pri latinskyacutech i-kmeňovyacutech typoch

(Tyrnaviensis) priacutepadne inyacutech ktoreacute suacute menej

frekventovaneacute sa odporuacuteča vychaacutedzať pri skloňovaniacute

z uacuteplnej nominatiacutevnej formy a skloňovať a odvodzovať

v bežnom prejave Agisa Adonisa adonisovskyacute

Kalchasa Kalchasov Tyrnaviensisa a pod

Pri preklade z cudzieho jazyka je nevyhnutneacute

uvedomiť si aj mieru adaptaacutecie antickyacutech mien v

danom jazyku aby došlo k spraacutevnej identifikaacutecii tej

ktorej osoby Pri použiacutevaniacute latinskyacutech mien skladajuacutecich sa z krstneacuteho mena rodoveacuteho mena

Skladba latinskeacuteho mena

Publius Cornelius Scipio

Africanus

praenomen (Publius) = osobneacute

(krstneacute) meno daacutevalo sa dieťaťu

9 deň po narodeniacute podľa vyacuteberu

rodičov zoznam osobnyacutech mien

bol v Riacuteme obmedzenyacute ndash

poznaacuteme len 18 mužskyacutech

osobnyacutech mien praenomina

žien neboli takeacute obmedzeneacute ako

u mužov

nomen gentile (Cornelius) =

rodoveacute meno novorodenec ho

dostaacuteval ako priacuteslušniacutek isteacuteho

rodu taacuteto priacuteslušnosť sa

odvodzovala od otca meno bolo

dedičneacute

cognomen (Scipio) = meno

rodiny (priezvisko) ktoreacute bolo

odvodeneacute od individuaacutelnych

charakteristiacutek alebo

vyacuteznamnyacutech skutkov spočiatku

ide o živeacute rodinneacute meno ktoreacute

sa postupne staacuteva dedičnyacutem

priacutemenom

agnomen (Africanus) =

dodatočneacute meno ktoreacute sa

obvykle pridaacuteva na zaacuteklade

nejakeacuteho vyacuteznamneacuteho skutku

svojho buduacuteceho nositeľa toto

meno je fakultatiacutevne a plniacute

funkciu honorifikačnej prezyacutevky

Najčastejšie skratky

latinskyacutech vlastnyacutech mien

A = Aulus

C = Gaius

Cn = Gnaeus

D = Decimus

L = Lucius

M = Marcus

P = Publius

Q = Quintus

Ser = Servius

Sex = Sextus

T = Titus

52

priezviska (Gaius Iulius Caesar Marcus Tullius Cicero) kladie napr španielčina docircraz na

rodoveacute meno slovenčina však nie vždy (napr Marcus Tullius Cicero sa v španielčine

pravidelne označuje ako Tullius v slovenčine však Cicero)

53

16 Starogreacutecky a latinskyacute jazyk ndash nositelia kultuacuternych tradiacuteciiacute

optikou translatoloacutegie

Latinčina je jazyk vďaka ktoreacutemu maacuteme piacutesmo (latinka) sprostredkoval naacutem greacutecko-

riacutemske kultuacuterne a vzdelanostneacute dedičstvo obohatil našu slovnuacute zaacutesobu a to dokonca natoľko

že pri mnohyacutech slovaacutech si už neuvedomujeme ich latinskyacute pocircvod Je propedeutikou pre

romaacutenske jazyky i pre angličtinu kde figuruje celyacute rad pocircvodne latinskyacutech slov (napr

personal computer persōna = osoba persōnālis = osobnyacute computāre = počiacutetať) Vaumlčšina

gramatiacutek modernyacutech jazykov je vystavanaacute na latinskom pocircdoryse a preto je latinčina

ideaacutelnou univerzaacutelnou priacutepravou pre štuacutedium jazykov Navyše je staacutele najdocircležitejšou

suacutečasťou medzinaacuterodnej terminoloacutegie

Hoci slovenčina nepatriacute do skupiny romaacutenskych jazykov ktoreacute sa z latinčiny resp

z ľudovej latinčiny priamo vyvinuli latinskaacute lexika je v našom jazyku pomerne bohato

zastuacutepenaacute Ak aj neraacutetame odbornuacute lexiku (najmauml priacuterodovedneacute domeacuteny kde je latinčina

v poziacutecii lingua franca) ani v bežnej lexike nie suacute živeacute latinskeacute slovaacute v slovenčine ojedinelyacutem

javom Ich poziacutecia v jazyku je stabilnaacute Vaumlčšinu z latinskyacutech vyacuterazov ktoreacute sa použiacutevajuacute

mimo odborneacuteho štyacutelu a suacute suacutečasťou ďalšiacutech štyacutelov možno zadeliť do dvoch kategoacuteriiacute

1 okriacutedleneacute vyacuterazy či okriacutedleneacute slovaacute

2 citaacutetoveacute frazeacutemy3

Okriacutedleneacute vyacuterazy nazyacutevaneacute aj okriacutedleneacute slovaacute je tradičneacute označenie jednej skupiny

knižnyacutech frazeacutem Vznikli na zaacuteklade vyacuteroku historickej alebo literaacuternej postavy V staršom

vymedzeniacute sa za okriacutedleneacute slovaacute pokladal iba takyacute vyacuterok resp citaacutet pri ktorom sa už

neuvedomovalo alebo sa zabudlo na jeho pocircvodcu Avšak kvocircli subjektiacutevnosti určovania

hranice a miery poznania pocircvodcu citaacutetu sa v suacutečasnej lexikoloacutegii uplatňuje odlišnaacute metoacuteda

Vychaacutedza sa z komunikatiacutevnej platnosti vyacuteroku Ak sa danyacute vyacuteraz použije v kontexte

v ktorom vznikol a popisuje danuacute situaacuteciu ide o citaacutet Ak sa uplatňuje aj v inyacutech

komunikačnyacutech situaacuteciaacutech ide o okriacutedlenyacute vyacuteraz Iba v takomto vymedzeniacute sa okriacutedleneacute

vyacuterazy pokladajuacute za osobitnyacute druh frazeacutem Priacutekladom na obe situaacutecie je napr znaacutemy vyacuterok

Gaia Iulia Caesara Alea iacta est Ako citaacutet sa použiacuteva v odbornom ale aj v umeleckom texte

za podmienky že ilustruje dobovuacute situaacuteciu Ako okriacutedlenyacute vyacuteraz sa použiacuteva vtedy ak maacute

platnosť frazeologizmu a použiacuteva sa v kontexte na zdocircraznenie situaacutecie keď je nejakaacute

zaacuteležitosť rozhodnutaacute a toto rozhodnutie nemožno vraacutetiť spaumlť

3 Podrobnejšiacute vyacuteklad k pocircvodu a vyacuteznamu niektoryacutech latinskyacutech citaacutetovyacutech frazeacutem a okriacutedlenyacutech vyacuterazov rarr

24 33

54

Citaacutetoveacute frazeacutemy suacute frazeacutemy prevzateacute z cudziacutech jazykov ktoreacute sa aj v prijiacutemajuacutecom

jazyku vyjadrujuacute vo svojej pocircvodnej teda v cudzojazyčnej podobe ako celok čo znamenaacute že

uvedenaacute skupina frazeacutem nezahŕňa tie ktoryacutech cudzojazyčnyacutem komponentom by bol iba jeden

prvok Pre tieto frazeologickeacute jednotky je priacuteznačneacute buď to že platnosť frazeacutemy mali už v

pocircvodnom jazyku napr latinskeacute cum grano salis (= nie doslova s istyacutem obmedzeniacutem) alebo

jednotky ktoreacute boli v pocircvodnom jazyku nefrazeologickyacutemi (napr odbornyacutemi) vyacuterazmi ako

napr corpus delicti čo je pocircvodom praacutevnickyacute termiacuten alebo vyacuteraz persona non grata ktoryacute

patriacute do diplomatickej terminoloacutegie sa frazeologizovali až v prijiacutemajuacutecom jazyku Treba

doplniť že niektoreacute častejšie použiacutevaneacute citaacutetoveacute frazeacutemy sa uplatňujuacute aj v kalkovanej podobe

napr in medias res ndash do stredu veci k veci bez uacutevodu Citaacutetoveacute frazeacutemy majuacute štylistickuacute

platnosť vyacuteraznyacutech knižnyacutech prostriedkov Vo frazeoloacutegii hovoriacuteme o jave nazyacutevanom

preberanie frazeologickyacutech jednotiek Ide o proces pri ktorom sa frazeologickyacute fond jazyka

obohacuje o frazeacutemy z inyacutech jazykov Najčastejšiacutem spocircsobom je doslovnyacute preklad cudziacutech

frazeacutem ich uacuteplneacute alebo čiastočneacute kalkovanie pričom sa vo vaumlčšine priacutepadov kopiacuteruje ich

syntaktickaacute konštrukcia Frazeologickeacute jednotky ako sme už spomenuli sa preberajuacute

v originaacutelnej podobe no mocircžu sa prispocircsobiť aj preberajuacutecemu jazyku Toto prispocircsobovanie

maacute za naacutesledky zmeny vo fonetickej alebo v grafickej podobe Priacutekladom je latinskaacute frazeacutema

tabula rasa ktoruacute slovenčina prebrala v nezmenenej podobe no napr francuacutezština si ju už

prispocircsobila do podoby table rase teda aj jej grafickaacute aj fonetickaacute podoba zodpovedaacute

preberajuacutecemu jazyku

Tyacutemto spocircsobom obohacujuacute okriacutedleneacute vyacuterazy a citaacutetoveacute frazeacutemy pocircvodom z latinčiny

suacutečasnuacute slovenskuacute lexiku Pre prekladateľa je veľkou vyacutehodou ak ich poznaacute rozumie ich

vyacuteznamu priacutepadne mu je znaacutemy ich pocircvod Poznanie tyacutechto citaacutetovyacutech frazeacutem alebo

okriacutedlenyacutech vyacuterazov v materinskom jazyku daacuteva predpoklad že ich prekladateľ bude schopnyacute

detegovať aj v pocircvodnom texte z ktoreacuteho prekladaacute Tvrdenie že je pre prekladateľa vyacutehodou

ak ich poznaacute sa zakladaacute na nasledujuacutecich zisteniach

1 Ak prekladateľ poznaacute vyacuteznam živyacutech latinskyacutech slov v materinskom jazyku je

pravdepodobneacute že ich dokaacuteže objaviť aj v pocircvodnom texte aj v priacutepadoch že ich

vyacutechodiskovyacute jazyk neprebral v originaacutelnej latinskej podobe ale ustaacutelili sa v ňom adaptovaneacute

napr vo forme kalkov priacutepadne polokalkov a teda že ich z vyacutechodiskoveacuteho textu viditeľne

nevyčleňuje už samotnaacute pocircvodnaacute jazykovaacute forma ndash latinčina Ich uvedomenie si vo

vyacuteznamovej rovine so sebou prinaacuteša niekoľko ďalšiacutech aspektov Prekladateľ dokaacuteže

cieľoveacutemu čitateľovi sprostredkovať adekvaacutetnu formu a obsah aj vďaka tomu že živeacute latinskeacute

slovo v takomto priacutepade nepovažuje len za autorovu metaforu ale uvedomuje si

55

intertextualitu (zvlaacutešť v priacutepade okriacutedlenyacutech vyacuterazov) Transferom takejto lexikaacutelnej jednotky

nenaruacuteša štyacutel originaacutelu a zachovaacuteva viacvrstevnyacute charakter textu Rovnako ponechaacuteva

čitateľovi priestor aby si tieto aluacutezie na antickyacutech autorov a ich diela v texte uvedomoval

nachaacutedzal suacutevislosti a aby pri interpretaacutecii zvlaacutešť v priacutepade umeleckyacutech textov boli jeho

vyacutechodiskaacute porovnateľneacute s vyacutechodiskami a možnosťami čitateľa originaacutelu teda aby mu

prekladateľ tuacuteto možnosť neubral skocircr než sa s preloženyacutem textom stretne saacutem a bude ho

interpretovať na zaacuteklade čitateľskej skuacutesenosti horizontu očakaacutevania čitateľskeacuteho profilu

a ďalšiacutech parametrov ktoreacute suacute suacutečasťou interpretačneacuteho procesu

2 Z hľadiska vyacuteberu vhodnyacutech translatologickyacutech postupov je poznanie živyacutech

latinskyacutech slov rovnako vyacutehodou Prekladateľ sa mocircže vyhnuacuteť negatiacutevnym posunom ak

poznaacute danuacute lexikaacutelnu jednotku identifikuje ju v texte a zvoliacute adekvaacutetny postup pri jej

transfere Ak ju nepoznaacute mocircže sa stať že s ňou bude v texte naraacutebať napr ako s metaforou

V tom priacutepade ju mocircže pri prekladaniacute v raacutemci prekladateľskyacutech postupov využiacutevanyacutech pri

preklade metafory buď celkom eliminovať preložiť ju doslovne (pričom ani v priacutepade kalkov

nemusiacute byť vyacutesledneacute prekladateľskeacute riešenie automaticky zhodneacute s podobou adaptovanou

v cieľovom jazyku) vymeniť ju za inuacute metaforu alebo ju mocircže v texte vysvetliť Všetky

uvedeneacute postupy by znamenali pre cieľovyacute text viac či menej vyacuteraznyacute posun alebo stratu a to

tak na uacuterovni vyacuteznamovej ako aj lexikaacutelnej a štylistickej Adekvaacutetny postup v tomto priacutepade

znamenaacute zvoliť si v cieľovom texte tuacute podobu lexikaacutelnej jednotky ktoraacute je adaptovanaacute

v cieľovej kultuacutere bez ohľadu na divergenciu medzi originaacutelom a prekladom Ak je vo

vyacutechodiskovom texte danaacute živaacute latinskaacute sentencia kalkom v slovenčine mocircže byť

polokalkom alebo naopak Či dokonca ak je živaacute latinskaacute sentencia vo vyacutechodiskovom

jazyku adaptovanaacute v pocircvodnej latinskej podobe a v slovenčine ju poznaacuteme a použiacutevame ako

kalk prekladateľ maacute rešpektovať cieľovyacute jazyk a kultuacuteru a použiť v cieľovom texte

adaptovanyacute tvar Ak sa v cieľovom jazyku uplatňujuacute dve formy napr alea iacta est ndash kocky

suacute hodeneacute vtedy by mal prekladateľ prispocircsobiť vyacuteber prekladateľskeacuteho riešenia

vyacutechodiskoveacutemu textu a vybrať tuacute podobu živej latinskej sentencie ktoraacute originaacutelu

zodpovedaacute po obsahovej i formaacutelnej straacutenke V priacutepade vyššie spomenuteacuteho okriacutedleneacuteho

vyacuterazu existuje možnosť voľby pretože vo viaceryacutech jazykoch sa suacutebežne uplatňuje pocircvodnaacute

latinskaacute podoba ako aj jej tvar adaptovanyacute pre daneacute jazykovo-kultuacuterne spoločenstvo

Vyberaacuteme niekoľko jazykovyacutech mutaacuteciiacute

56

Slovenčina Alea iacta est Kocky suacute hodeneacute

Čeština Alea iacta est Kostky jsou vrženy

Angličtina Alea iacta est The die is cast

Nemčina Alea iacta est Der Wuumlrfel ist gefallen

Francuacutezština Alea iacta est Le sort en est jeteacute

Španielčina Alea iacta est La suerte estaacute echada

Taliančina Alea iacta est Il dado egrave tratto

Analyacutezou francuacutezskej a španielskej verzie latinskeacuteho alea iacta est zistiacuteme že latinskeacute

substantiacutevum alea s vyacuteznamom kocka sa v sentencii nenachaacutedza Nahradilo ho substantiacutevum

le sort resp la suerte s vyacuteznamami

57

Francuacutezsky vyacutekladovyacute slovniacutek Larousse aj španielsky slovniacutek Diccionario de Real Academia

Espantildeola medzi prvyacutemi vyacuteznamami substantiacutev uvaacutedzajuacute naacutehoda osud uacutedel Slovo kocka

teda le deacute (franc) a el dado (špan) ani v jednej zo sentenciiacute nefiguruje (treba však upozorniť

že vo francuacutezštine suacutebežne jestvuje aj vyacuteraz les deacutes sont jeteacutes) preto ak prekladateľ tuacuteto

sentenciu vo francuacutezskom či v španielskom vyacutechodiskovom texte odhaliacute napriek tomu že

v slovenčine maacuteme ako ekvivalent vžituacute sentenciu s komponentom kocka nie osud uacutedel

alebo naacutehoda a prekladateľ ho dokaacuteže identifikovať ako okriacutedlenyacute vyacuteraz či citaacutetovuacute frazeacutemu

pri prekladaniacute prediacutede strate napr tyacutem že prediacutede vyacuterazovej nivelizaacutecii Aluacuteziu sa mu podariacute

zachovať využitiacutem zodpovedajuacutecich vyacuterazovyacutech prostriedkov

Zaujiacutemavosťou je že sa živeacute latinskeacute sentencie uplatňujuacute vo všetkyacutech štyacuteloch Okrem

odborneacuteho štyacutelu kde je latinčina zaacutekladom terminologickeacuteho aparaacutetu nachaacutedzame latinskeacute

vyacuterazy asi v každom jednom z primaacuternych i sekundaacuternych štyacutelov Nie suacute len suacutečasťou

umeleckyacutech vyacutepovediacute ale bežne ich zaznamenaacutevame aj v hovorovom štyacutele zaznievajuacute

z meacutediiacute a uplatňujuacute sa aj v administratiacutevnom štyacutele Pre naacutezornosť prinaacutešame aj prehľadnuacute

exemplifikaacuteciu obohacovania slovenskej lexiky latinskyacutemi vyacuterazmi v raacutemci jednotlivyacutech

štyacutelov Ide o priacuteklady ktoreacute samozrejme nie suacute použiacutevaneacute vyacutehradne pre danyacute štyacutel Jeden

a ten istyacute latinskyacute vyacuteraz sa mocircže uplatňovať vo viaceryacutech z nich v zaacutevislosti od

58

komunikačnej situaacutecie a od intencie vyacutepovede autora Pri uvaacutedzaniacute priacutekladov pre jednotliveacute

štyacutely vychaacutedzame z ich delenia podľa J Mistriacuteka

I Primaacuterne štyacutely

1 naacuteučnyacute štyacutel

- terminus technicus (odbornyacute naacutezov technickyacute termiacuten)

2 administratiacutevny štyacutel

- curriculum vitae (životopis)

3 publicistickyacute štyacutel

- in memoriam (na pamiatku)

- vox populi vox dei (hlas ľudu hlas božiacute)

4 rečniacutecky štyacutel

- quo vadis (kam kraacutečaš)

5 esejistickyacute štyacutel

- conditio sine qua non (podmienka bez ktorej nie ndash nevyhnutnaacute podmienka predpoklad aby

sa niečo mohlo realizovať)

6 hovorovyacute štyacutel

- de facto (v skutočnosti skutočne zo skutku podľa skutočneacuteho stavu)

- pro forma (formaacutelne aby sa nepovedalo)

7 umeleckyacute štyacutel

- carpe diem (využi deň)

II Sekundaacuterne štyacutely (priacuteležitostneacute konkreacutetne neštandardizovaneacute) ndash vyacuteber

1 archaickyacute štyacutel

- amicenko (z latinskeacuteho amicus ndash priateľ) ndash oslovenie adresaacuteta v duchu 19 storočia

2 biblickyacute štyacutel

- gloria in excelsis Deo (slaacuteva Bohu na vyacutesostiach)

59

3 ceremoniaacutelny štyacutel

- ad multos annos (na mnoheacute roky ndash pri vyacuteročiach pri blahoželaniach jubilantovi aby sa ešte

dlho tešil zdraviu)

- Vaša magnificencia (oslovenie rektora univerzity)

- Vaša spektabilita (oslovenie dekana fakulty)

- Vaše honorability (oslovenie vyacuteznamnyacutech funkcionaacuterov v akademickom prostrediacute)

- Vaša Excelencia (oslovenie veľvyslanca)

- Vaša Eminencia (oslovenie kardinaacutela)

4 diplomatickyacute štyacutel

- persona non grata (nežiaduca osoba)

5 ďakovnyacute štyacutel

- ab imo pectore (z hĺbky srdca)

6 ekonomickyacute štyacutel

- N B (skratka z nota bene ndash dobre si zaznamenaj)

7 elegickyacute štyacutel

- memento mori (pamaumltaj na smrť)

8 encyklopedickyacute štyacutel

- ibid (ibidem ndash tamtiež)

- id (idem ndash ten istyacute)

- cf cfr conf (confer ndash porovnaj)

- et al (et alii ndash a ďalšiacute a kolektiacutev)

- l c l cit (loco citato ndash na citovanom mieste na uvedenom mieste)

- v l (vide locum ndash pozri miesto v knihe)

- s a (sine anno ndash bez roku vydania)

9 enumeratiacutevny štyacutel

- etc (et cetera ndash atď a tak ďalej)

60

10 epištolaacuterny štyacutel

- A D (anno Domini ndash roku Paacutena)

11 legislatiacutevny štyacutel

- ex offo (= ex officio ndash z uacuteradu z uacuteradnej moci)

12 ospravedlňujuacuteci štyacutel

- mea culpa mea maxima culpa (moja vina moja preveľkaacute vina)

13 patetickyacute štyacutel

- per aspera ad astra (tŕnistou cestou k hviezdam)

14 persuaziacutevny štyacutel

- historia magistra vitae (dejiny suacute učiteľkou života)

- non scholae sed vitae discimus (neučiacuteme sa pre školu ale pre život)

15 pompeacutezny štyacutel

- amicus certus in re incerta cernitur (v nuacutedzi poznaacuteš priateľa)

16 žartovnyacute štyacutel

- ergo bibamus (tak teda pime)

Podobnyacutech priacutekladov by sme našli omnoho viac od tyacutech najfrekventovanejšiacutech až po

zriedkaveacute ba raritneacute ktoreacute sa zvaumlčša vyskytujuacute v diskurzoch odborneacuteho použiacutevateľa jazyka

Prekladateľ samozrejme nemocircže poznať všetky latinskeacute citaacutety skratky sentencie alebo

terminoloacutegiu jednotlivyacutech odborov Zaacutekladneacute znalosti z klasickyacutech jazykov suacute však veľkou

vyacutehodou a aspoň zaacutekladnaacute orientaacutecia pokiaľ ide o systeacutem latinčiny a znalosti z jej lexiky

a reaacuteliiacute sluacutežia prekladateľovi k rozviacutejaniu si kultuacuternej kompetencie Ak prekladateľ nie je

zaacuteroveň klasickyacutem filoloacutegom potom v priacutepade jeho znalostiacute z klasickyacutech jazykov a antickej

civilizaacutecie a kultuacutery vo vzťahu k prekladateľskyacutem kompetenciaacutem hovoriacuteme skocircr o sociaacutelnej

rešeršnej a kultuacuternej kompetencii než o jazykovej kompetencii v pravom vyacutezname Znamenaacute

to že sa prekladateľ v problematike orientuje a ak je to potrebneacute dokaacuteže si zvoliť vhodnuacute

prekladateľskuacute pomocirccku nevyhnutnuacute pri vyacutebere ekvivalentu či pri hľadaniacute prekladateľskeacuteho

riešenia

61

V tejto suacutevislosti treba upozorniť aj na chyby v preklade vyacuteklade alebo v interpretaacutecii

ktoreacute mocircžu vzniknuacuteť ako docircsledok nedostačujuacutecej znalosti klasickyacutech jazykov a suacutevisiacich

reaacuteliiacute Parciaacutelne informaacutecie a vedomosti mocircžu viesť k mylnyacutem zaacuteverom Priacutekladom takyacutechto

neoverenyacutech postupov je znaacutema falošnaacute etymoloacutegia substantiacuteva malvica ktoraacute sa chybne

odvaacutedza od malum (zlo) alebo od mālum (jablko) pričom zlo maacute odkazovať na biblickyacute

priacutebeh Adama a Evy kde je jablko symbolom zla a uacutedajne aj preto suacute ich označenia

v latinčine zhodneacute J Rejzek v Českom etymologickom slovniacuteku uvaacutedza vysvetlenie bdquomalvice

ndash dužnatyacute plod s jaacutedřincem (jablko hruška ap) Presl převzal z jakeacutehosi stareacuteho leacutekařskeacuteho

rukopisu v jinyacutech exemplaacuteřiacutech jsou podoby makvice mrkvice takže asi jde o piacutesařskou

chybuldquo Substantiacutevum malvica sa zrejme do jazyka dostalo ako chybnyacute tvar Na českuacute

etymoloacutegiu odkazuje aj Stručnyacute etymologickyacute slovniacutek slovenčiny bdquomalvica ndash dužinatyacute plod

rastliacuten s jadrovyacutem ovociacutem (od 20 stor) Z čes malvice ndash vyacuteraz bol zavedenyacute v obdobiacute

naacuterodneacuteho obrodenia na zaacuteklade isteacuteho stčes rukopisu

priacuteslušneacute miesto sa však čiacuteta aj ako mrkviceldquo

V obdobnyacutech priacutepadoch platiacute zaacutesada ad fontes

Ak sa prekladateľ stretne s podobnyacutem prekladateľskyacutem

probleacutemom mal by si informaacuteciu vyhľadať a overiť

zvlaacutešť vtedy ak nie je v danej oblasti odborniacutekom

Latinskyacute a starogreacutecky jazyk obohatili

slovenskuacute slovnuacute zaacutesobu o kvantum lexikaacutelnych

jednotiek ktoreacute sa v našom jazyku uplatnili ako

jednotliveacute slovaacute (napr graacutetis) alebo viacslovneacute pomenovania (napr ad absurdum ad acta

aula maxima) ďalšie boli prebraneacute ako celeacute sentencie (napr clara pacta ndash boni amici) alebo

je z ich zaacutekladu odvodenyacutech množstvo ďalšiacutech lexikaacutelnych jednotiek Za mnoheacute uvaacutedzame

tie ktoreacute sa sformovali z latinskeacuteho a greacuteckeho slova jazyk

lingua

lingvistika lingvista lingvistka lingvistickyacute plurilingvizmus bilingvizmus

monolingvizmus sociolingvistika psycholingvistika pragmalingvistika neurolingvistika

etnolingvistika lingvokulturoloacutegia lingvokultureacutema lingvodidaktika lingvaacutelny

interlingvaacutelny extralingvaacutelny multilingvaacutelny

γλῶσσα (gloacutessa)

glosaacuter glosolaacutelia heteroglosia diglosia polyglosia glosa glosovať glosaacutetor glositiacuteda

glosodyacutenia xenoglosia

Jan Svatopluk Presl bol českyacute

vysokoškolskyacute pedagoacuteg a

zooloacuteg na Českej univerzite

Karlo-Ferdinandovej v Prahe

a bol jednyacutem

z najvyacuteznamnejšiacutech

priacuterodovedcov v 19 storočiacute

62

Použitaacute literatuacutera

ANDOKOVAacute Marcela (2013) Rečniacutecke umenie sv Augustiacutena v kaacutezňach k stupňovyacutem žalmom

Bratislava IRIS

BALEGOVAacute Jana (2016) Lectiones grammaticae Latinae I Košice Univerzita Pavla Jozefa

Šafaacuterika

BARANDOVSKAacute-FRANK Věra (1995) Latina jako mezinaacuterodniacute jazyk Dobřichovice Kava ndash

Pech

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2002) Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a

latinskyacutech mien naacutezvov a termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie

cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda s 45 ndash 55

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2011) Z histoacuterie transkripcie starogreacuteckych a latinskyacutech mien do

slovenčiny In Sambucus VII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a

neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta Trnavskej univerzity v Trnave s 173 ndash 195

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom

Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech

priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In Sambucus VIII Praacutece z

klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave s 178 ndash 193

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

hlavneacute transkripčneacute zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 č 3-

4 s 131 ndash 150

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2016) Od hlasu k hlaacuteske Z dejiacuten antickej naacuteuky o reči Bratislava

Univerzita Komenskeacuteho

DRAE Diccionario de la lengua espantildeola [Cit 8 septembra 2017] Dostupneacute na internete

httpdleraeesw=diccionario

HARAJ Igor (2011) Vlastneacute meno v mysleniacute antiky a stredoveku Martin Matica slovenskaacute

HORATIUS Flaccus Quintus (1986) O umeniacute baacutesnickom Satiry a Listy Bratislava Tatran s

229

HORAacuteČEK Filip ndash CHLUP Radek (2012) Učebnice klasickeacute řečtiny Praha Academia

JANOUŠEK Jan (2014) Uacutevahy nad knihou W Stroha bdquoLatein ist tot ndash es lebe Lateinldquo In

Vymětalovaacute Karla (ed) (2014) Vivat Latina reserata Opava Slezskaacute univerzita v Opavě

s 16 ndash 20

KALIVODA Jan (2012) Verba docent exempla trahunt Praha Karolinum

21

Zaacutekladneacute pravidlaacute latinskej vyacuteslovnosti

dokaacutežeme rekonštruovať na zaacuteklade svedectva staryacutech

gramatikov z prepisov do greacutečtiny a zo stredovekej

tradiacutecie Po rozpade Riacutemskej riacuteše sa vyacuteslovnosť

latinčiny začala prispocircsobovať vyacuteslovnosti jazykov

romaacutenskych naacuterodov Tieto rozdiely sa udržali dodnes

Každyacute naacuterod uchovaacuteva vlastnuacute vyacuteslovnosť latinčiny

prispocircsobenuacute svojmu jazyku Naša vyacuteslovnosť sa

definitiacutevne ustaacutelila na rakuacutesko-uhorskyacutech gymnaacuteziaacutech

v 19 storočiacute Pravidlaacute vyacuteslovnosti ktoraacute je normatiacutevna

v slovenskom stredoškolskom a vysokoškolskom

prostrediacute suacute

grafeacutemu i vyslovujeme na začiatku slova pred

vokaacutelom ako j iam (jam) už vo vnuacutetri slova

medzi dvoma vokaacutelmi vyslovujeme i ako jj

maior (majjor) vaumlčšiacute eius (ejjus) jeho

V greacuteckych slovaacutech je i vždy samohlaacuteskoveacute

Iōnēs (Ioacuteneacutes) Ioacutenovia

diftongy ae oe znejuacute ako slovenskeacute eacute Caesar

(Ceacutezar) proelium (preacutelium) boj Ak sa maacute

diftong vysloviť oddelene kladuacute sa nad druhyacute

vokaacutel dve bodky alebo čiarka poeumlta alebo

poēta baacutesnik

c vyslovujeme ako slovenskeacute c pred e i y ae

oe eu cēna obed cibus jedlo caelum nebo

atď všade inde sa vyslovuje ako k cor srdce

caput hlava clārus slaacutevny locus miesto dīc

povedz

d t n pred i e sa nemaumlkčiacute dīcō (dyacutekoacute)

hovoriacutem tibi (tybi) tebe decem desať

ngu sa vyslovuje ako ngv lingua (lingva)

jazyk

ph sa vyslovuje ako f philosophia (filozofia)

Piacutesmeno C bolo pocircvodne

znakom pre hlaacutesku k i g Až

neskocircr od pol 3 stor pred Kr

došlo s rozvojom literaacuterneho

života pod vplyvom rozdielnej

vyacuteslovnosti (nezneleacute k ne zneleacute

g) k rozlišovaniu aj v grafike C

versus G V klasickej latinčine

sa c vyslovovalo ako k bez

ohľadu na foneacutemu ktoraacute

nasledovala

Zvyšky stareacuteho pravopisu G suacute

zachovaneacute v skratkaacutech osobnyacutech

mien C = Gāius a Cn =

Gnaeus

K sa zachovalo len

v niekoľkyacutech slovaacutech K = Kal

= Kalendae prvyacute deň v mesiaci

Karthāgō (ale i Carthāgō)

mesto v severnej Afrike K =

Kaesō osobneacute meno

Naše U označovali Rimania

grafeacutemou V Dnes ich už

v piacutesme rozlišujeme

Y a Z sa vyskytujuacute len

v greacuteckych slovaacutech

Reštituovanaacute vyacuteslovnosť

V polovici 20 storočia vznikla

snaha zjednotiť latinskuacute

vyacuteslovnosť na zaacuteklade

predpokladaneacuteho stavu

v klasickej dobe V mnohyacutech

krajinaacutech tuacuteto tzv reštituovanuacute

čiže obnovenuacute vyacuteslovnosť

prijali Dvojhlaacutesky ae oe

vyslovujeme [aacutee] [oacute

e] saepe

[saacuteepe] poena [poacuteena] ndash obe

slovaacute suacute dvojslabičneacute Greacutecke

piacutesmeno y sa vyslovuje uuml

Piacutesmeno c znie ako k všade teda

aj pred e a i Spojenie ti

vyslovujeme ako ti aj pred

nasledujuacutecou samohlaacuteskou

amīcitia [amiacutekitia] Znak v

označuje zvuk anglickeacuteho w

Piacutesmeno h sa nečiacuteta alebo znie

len veľmi slabo

22

qu sa vyslovuje ako kv aqua (akva) voda

rh sa vyslovuje ako r rhētor (reacutetor) rečniacutek učiteľ rečniacutectva

s sa medzi vokaacutelmi a spravidla medzi vokaacutelom a konsonantmi m n l vyslovuje ako z

rōsa (roza) ruža mensis (meacutenzis) mesiac pulsus (pulzus) zahnanyacute

ti vyslovujeme pred vokaacutelom alebo pred ae ako ci grātia (graacutecija) vďaka dīvitiae

(dyacutevicijeacute) bohatstvo ALE po s t x tiež ak maacute priacutezvuk a v greacuteckych slovaacutech

vyslovujeme ako ty bestia (bestya) zviera mixtiō (mixtyoacute) zmiešanina tōtīus (toacutetyacuteus)

celeacuteho Miltiadēs (Miltyadeacutes) Miltiadeacutes greacutecky štaacutetnik

123 Kvantita slabiacutek

V latinčine rozlišujeme nielen kraacutetke a dlheacute vokaacutely ale aj kraacutetke a dlheacute slabiky

Slabika je kraacutetka vtedy keď obsahuje kraacutetky vokaacutel po ktorom nasleduje iba jednoduchyacute

konsonant populus ľud Ak však za kraacutetkym vokaacutelom nasledujuacute aspoň dva konsonanty

slabika je dlhaacute

Latinskeacute slabiky suacute teda dlheacute 1 prirodzene keď obsahujuacute dlhyacute vokaacutel alebo diftong

nātūra priacuteroda aurum zlato 2 poziacuteciou keď po kraacutetkej slabike nasleduje skupina aspoň

dvoch konsonantov modestia skromnosť Rimania ciacutetili oba druhy slabiacutek celkom prirodzene

ako dlheacute Treba však poznamenať že kombinaacutecia jedneacuteho z konsonantov p b t d c g na

prvom a l alebo r na druhom mieste konsonantickej skupiny nemaacute na dĺžku slabiky vplyv

slabika s kraacutetkym vokaacutelom ostaacuteva kraacutetka (integra ndash druhaacute slabika je kraacutetka i keď pre

baacutesnikov nie vždy)

Tento dvojityacute typ kvantity je rozhodujuacuteci pre miesto slovneacuteho priacutezvuku

124 Priacutezvuk latinskyacutech slov

Latinskeacute slovaacute sa skladajuacute z priacutezvučnyacutech a nepriacutezvučnyacutech slabiacutek Priacutezvuk sa v piacutesme

neoznačuje Jednoslabičneacute slovaacute (okrem predložiek a spojok) majuacute priacutezvuk vždy

Dvojslabičneacute slovaacute majuacute priacutezvuk na predposlednej slabike Troj- a viacslabičneacute slovaacute majuacute

priacutezvuk

1 na predposlednej slabike ak je taacuteto dlhaacute laudāmus honestus

2 na tretej slabike od konca ak je predposlednaacute slabika kraacutetka fēmina lēgimus

23

Znamenaacute to že priacutezvuk sa mocircže (na rozdiel od slovenčiny) v jednotlivyacutech tvaroch jedneacuteho

slova pohybovať napr amor ndash amōrem (laacuteska) tenebrae ndash tenebrārum (temnota) repetere ndash

repetō ndash repetāmus (opakovať)

125 Odraz klasickyacutech jazykov vo zvukovej straacutenke slovenčiny

Suacutečasťou našej slovnej zaacutesoby je množstvo slov pochaacutedzajuacutecich ešte z antiky

Použiacutevame ich v odbornej ale i bežnej každodennej komunikaacutecii bez toho aby sme si

uvedomili že ich vyacuteslovnosť a pravopis je ovplyvnenyacute klasickyacutemi jazykmi a nie vždy

zodpovedaacute slovenskeacutemu jazykoveacutemu uacutezu

Slovenčina patriacute k tzv zaacutepadoslovanskyacutem jazykom do ktoryacutech mnoheacute slovaacute antickeacuteho

pocircvodu neprenikli na rozdiel od vyacutechodoslovanskyacutech

jazykov priamo z greacutečtiny ale prostredniacutectvom

latinčiny ktoraacute zachovala pocircvodnuacute klasickuacute greacutecku

vyacuteslovnosť i pravopis tyacutechto slov Vo

vyacutechodoslovanskyacutech jazykoch sa prejavuje vyacuteslovnosť

greacuteckych hlaacutesok z 9 ndash 10 stor (obdobie vzniku

cyriliky z greacuteckej alfabety) ktoraacute bola v niektoryacutech

priacutepadoch odlišnaacute ako v obdobiacute klasickej ioacutensko-

attickej greacutečtiny Napriacuteklad litera Β β (beacuteta b)

označovala v byzantskej greacutečtine hlaacutesku v vokaacutel Η η

(eacuteta eacute) sa vyslovoval ako i litera Θ θ (theacuteta th) sa

vyslovovala ako f Z pocircvodneacuteho greacuteckeho Βαβυλών (Babyloacuten) maacuteme preto dnes v ruštine

Вавилόн (Vaviloacuten) ale v slovenčine Babylon z greacuteckeho ῥήτώρ (rheacutetoacuter) ruskeacute рuacuteтор (riacutetor)

a slovenskeacute reacutetor z greacuteckeho καθέδρα (kathedra) ruskeacute кaacuteфедра (kaacutefedra) a slovenskeacute

katedra

Pri slovaacutech ktoreacute obsahujuacute diftong je situaacutecia zložitejšia Starogreacutecky diftong αι (ai

v byzantskej vyacuteslovnosti e) sa vo vlastnyacutech menaacutech spravidla zachovaacuteva napr Aischylos

(Αἰσχύλος) Aiolos (Αἴολος) ale Etioacutepia (Αἰθιοπία) v apelatiacutevach však nachaacutedzame eeacute cez

latinskyacute diftong ae (e) napr gr σφαῖρα (sfaira) gt lat sphaera slovenskeacute sfeacutera gr αἵρεσις

(hairesis) gt lat haeresis slovenskeacute hereacuteza

V priacutepadoch korelaacutecie tvrdostimaumlkkosti (dď tť nň) pri viac menej zdomaacutecnenyacutech

slovaacutech nie je vyacuteslovnosť slov pochaacutedzajuacutecich z klasickyacutech jazykov ovplyvnenaacute slovenskyacutemi

Vyacutechodoslovanskeacute naacuterody ndash Rusi Ukrajinci Bielorusi

Zaacutepadoslovanskeacute naacuterody ndash Poliaci Ćesi Slovaacuteci Lužickiacute Srbi

Juhoslovanskeacute naacuterody ndash Bulhari Macedoacutenci Srbi Čiernohorci Slovinci Chorvaacuteti

24

pravidlami diktaacutetor disk titul kritika panika nivelaacutecia atď V slovenčine sa odraacuteža aj

dvojakaacute vyacuteslovnosť latinskeacuteho c (ako k alebo c) Vo vlastnyacutech menaacutech sa pritom zvykne

zachovaacutevať aj pocircvodnyacute latinskyacute pravopis (Cato Claudius) Všeobecneacute menaacute sa piacutešu domaacutecim

pravopisom (kauza kultuacutera klasika)

126 Vyacuterazy antickeacuteho pocircvodu v slovnej

zaacutesobe slovenčiny

Z najstaršej doby preberajuacute zaacutepadoslovanskeacute

jazyky (a teda aj slovenčina) obzvlaacutešť latinskeacute slovaacute

suacutevisiace s naacuteboženskou a cirkevnou tradiacuteciou napr

klaacuteštor (lt claustrum od claudo = uzatvaacuteram) kostol (lt

castellum) pašie (lt passiō = utrpenie)

Neskocircr prenikajuacute do slovanskyacutech jazykov

rocircznymi cestami opaumlť prevažne z latinčiny ale

prostredniacutectvom nemeckeacuteho alebo romaacutenskeho

prostredia mnoheacute ďalšie slovaacute latinskeacuteho priacutep

latinsko-greacuteckeho pocircvodu napr škola (lt lat schōla lt

gr σχολή) komnata (lt lat caminata = miestnosť

s ohniskom gr κάμινος pec ohnisko) kalamaacuter (lt lat

calamarium lt calamus = trstina) skriňa (lt lat

scrinium = puzdro skriňa)

Najviac slov s latinskyacutemi a greacuteckymi koreňmi

sa dostalo do slovanskyacutech jazykov pod vplyvom

zaacutepadoeuroacutepskych jazykov najmauml od 16 storočia

a mnoheacute z nich fungujuacute dodnes ako internacionalizmy

Najčastejšiacutem zdrojom vyacutepožičiek bola francuacutezština

v ktorej pramenia vyacuterazy z oblasti politiky

diplomacie umenia moacutedy stravovania napr republika (lt lat rēs pūblica = vec verejnaacute)

kandidaacutet (lt lat candidus = biely čistyacute nepoškvrnenyacute) moacuteda (lt lat modus = spocircsob) menu

(lt lat minūtus lt minuere = zmenšenyacute počet jedaacutel)

V starovekom Riacuteme bolo

potrebneacute pri uchaacutedzaniacute sa o uacuterad

podať prihlaacutešku V priacutepade ak

bola prihlaacuteška uchaacutedzača

praacutevoplatnaacute nosil na verejnosti

bielu toacutegu (toga candida) Takto

mohla aj verejnosť veľmi

jednoducho kontrolovať jeho

spraacutevanie sa Uchaacutedzač

oblečenyacute do bielej toacutegy =

candidatus

25

V ekonomickej a komerčnej sfeacutere nachaacutedzame rad vyacuterazov talianskeho pocircvodu napr

brutto (lt lat brutus = hrubyacute) manko (lt lat mancus = kusyacute neuacuteplnyacute) inkaso (tal sloveso

incassare dať peniaze do pokladne tal cassa lt lat capsa = puzdro skrinka)

Z angličtiny pochaacutedzajuacute vyacuterazy pre oblasť techniky tradičnej i suacutečasnej V tomto

priacutepade možno hovoriť o skrytyacutech latinizmoch napr procesor (lt lat prōcedō = pokračujem)

enter (lt lat intrō = vstupujem) manažeacuter (angl to manage z tal maneggiare lt z lat manū

agō = konaacutem tvoriacutem rukou)

Na prevažne latinskom zaacuteklade je vytvorenaacute lingvistickaacute terminoloacutegia a na kombinaacutecii

greacuteckych a latinskyacutech prvkov je zas založeneacute umelo vytvoreneacute pomenovanie jednotiek

metrickej suacutestavy napr meter (lt gr μέτρον = miera) gram (lt gr γράμμα = zaacuteznam) deka- (lt

gr δέκα = 10) hekto- (lt gr ἑκατόν = 100) kilo- (lt gr χίλιοι = 1000) deci- (lt lat decem =

10) centi- (lt lat centum = 100) mili- (lt lat mille = 1000)

26

13 Mennaacute a slovesnaacute flexia v latinčine

131 Mennaacute flexia

Podstatneacute menaacute (nōmina substantīva) suacute zaacutekladnyacutem slovnyacutem druhom a v raacutemci

slovnej zaacutesoby tvoria najpočetnejšiu skupinu S tyacutem ako sa menia a rozširujuacute ľudskeacute

vedomosti a skuacutesenosti meniacute sa i slovnaacute zaacutesoba nevyhnutnaacute na zachytenie mimojazykoveacuteho

sveta V uacutelohe substantiacutev mocircžu v latinčine vystupovať aj slovaacute ktoreacute pocircvodne nie suacute

substantiacutevami V takyacutechto priacutepadoch hovoriacuteme o substantivizaacutecii napr suprēmum valē

(poslednyacute pozdrav valē = imperatiacutev buď zdravyacute)

Substantiacuteva pomenuacutevajuacute samostatneacute pojmy veciacute (substanciiacute) v raacutemci gramatickyacutech

kategoacuteriiacute rodu čiacutesla a paacutedu

Rod substantiacutev klasickej latinčiny je určenyacute buď ich vyacuteznamom (prirodzenyacute rod) alebo

koncovkou (gramatickyacute rod) Menaacute osocircb a zvierat majuacute prevažne prirodzenyacute rod (mužskyacute

alebo ženskyacute) menaacute veciacute mužskyacute ženskyacute alebo strednyacute rod V latinčine však existujuacute i

viacrodoveacute substantiacuteva (commūnia) ktoreacute označujuacute jednyacutem slovom mužskyacute aj ženskyacute rod

(napr cīvis m občan f občianka sacerdōs m kňaz f kňažka) V ľudovej latinčine sa

rozlišovanie maskuliacuten a feminiacuten zachovalo neutrum však zaniklo a substantiacuteva patriace

k tejto rodovej triede sa stali maskuliacutenami alebo feminiacutenami Menaacute naacuterodov mužskyacutech

bytostiacute vetrov a mesiacov suacute v latinčine vždy maskuliacutena menaacute riek suacute vaumlčšinou maskuliacutena

menaacute ženskyacutech bytostiacute stromov krajiacuten ostrovov a miest feminiacutena

Kategoacuteria čiacutesla poukazuje na počet substanciiacute V latinčine sa prejavuje len singulaacuterom

alebo pluraacutelom Singulaacuter však neznamenaacute že pomenovanaacute vec alebo jav pozostaacuteva

nevyhnutne len z jedneacuteho člena mocircže označovať i skupinu totožnyacutech alebo rovnako

charakterizovanyacutech osocircb či veciacute Podobne aj pluraacutel

nemusiacute označovať mnohosť Tak ako v slovenčine

existujuacute aj v latinčine slovaacute ktoreacute majuacute len singulaacuter

(napr slovenskeacute liacutestie latinskeacute plebs = ľud) alebo

naopak len pluraacutel (napr slovenskeacute nožnice latinskeacute

castra = vojenskyacute taacutebor) alebo majuacute v singulaacuteri

a pluraacuteli rocirczny vyacuteznam napr latinskeacute littera (sg) =

piacutesmeno litterae (pl) = list

Kategoacuteria paacutedu naznačuje syntaktickeacute funkcie

(vetneacute vzťahy) substantiacutev Latinčina maacute šesť paacutedov

Latinskeacute pluralia tantum

(substantiacuteva majuacutece len pluraacutel

pomnožneacute substantiacuteva) typu

nuptiae (svadba) feriae

(sviatky slaacutevnosti) epulae

(hostina hody) suacute typologicky

bliacutezke slovenskyacutem naacutezvom

rocircznych rodinnyacutech a inyacutech

slaacutevnostiacute ako suacute napr

narodeniny krstiny meniny

hody a i

27

Prvyacute paacuted nazyacutevali Rimania cāsūs nominatīvus (paacuted ktoryacute pomenuacuteva nomināre = nazyacutevať)

Druhyacute paacuted mal viacero naacutezvov (c patrius = otcovskyacute pretože udaacuteval pocircvod ndash čiacute syn alebo

dceacutera c possessīvus pretože ukazoval komu čo patriacute ndash čia vec c generalis pretože bol

vyacutechodiskom pre tvorbu ďalšiacutech tvarov od ich zaacutekladu ndash corpus corpor-is c qualitātis

pretože udaacuteval vlastnosť niečoho c partitīvus pretože udaacuteval celok z ktoreacuteho sa uvaacutedza

nejakaacute časť) Zo všetkyacutech naacutezvov sa ujal naacutezov genitīvus (rodinnyacute) Tretiacutem paacutedom sa

vyjadroval predovšetkyacutem vyacuteznam daacutevania a bol preto nazyacutevanyacute casus datīvus (dare = daacutevať)

Štvrtyacute paacuted nazyacutevali Greacuteci πτῶσις αἰτιατική (ptoacutesis aitiatikeacute = priacutečinnyacute paacuted) Riacutemski gramatici

sa mylne domnievali že je tento termiacuten vytvorenyacute od slovesa αἰτιᾶσθαι (aitiasthai =

obviňovať) a preto paacuted nazvali accūsatīvus (obviňovaciacute accūsāre = obviňovať) Piaty paacuted

nazyacutevali v Riacuteme cāsūs vocatīvus (volaciacute vocāre = volať) Vokatiacutev nie je pravyacutem paacutedom stojiacute

gramaticky mimo vety Zvlaacuteštny tvar pre vokatiacutev existuje v latinčine len v singulaacuteri o-

deklinaacutecie (2 deklinaacutecia) V ostatnyacutech priacutepadoch sa pri osloveniacute použiacuteva nominatiacutev

Spomenutyacutech paumlť paacutedov maacute latinčina so slovenčinou spoločnyacutech navyše maacute ešte ablatiacutev (paacuted

odlukovyacute) ktoryacute zodpovedaacute tak slovenskeacutemu lokaacutelu ako aj inštrumentaacutelu

Latinskeacute substantiacuteva sa rovnako ako slovenskeacute

skloňujuacute V latinčine existuje paumlť typov skloňovania

ktoreacute v podstate na rozdiel od slovenčiny nemajuacute

nijakyacute vzťah ku gramatickeacutemu rodu substantiacutev Každeacute

latinskeacute substantiacutevum sa daacute jednoznačne zaradiť do

jedneacuteho z piatich typov skloňovania do jednej

z deklinaacuteciiacute (dēclinātiō) Skloňovanie sa v latinčine

realizuje podobne ako v slovenčine pripaacutejaniacutem

paacutedovyacutech koncoviek ku kmeňu Aby sme mohli

substantiacuteva skloňovať musiacuteme poznať genitiacutev

singulaacuteru (umožňuje zaradenie substantiacuteva do jednej

z piatich deklinaacuteciiacute) a kmeň slova pretože k nemu sa

pripaacutejajuacute koncovky jednotlivyacutech paacutedov (kmeň

dostaneme po odtrhnutiacute koncovky genitiacutevu singulaacuteru

resp pluraacutelu -(r)um) Nominatiacutev singulaacuteru prezraacutedza

spoľahlivo deklinaacuteciu do ktorej substantiacutevum patriacute

len v menšine priacutepadov Pocircvodnyacute slovnyacute zaacuteklad bol

totiž v nominatiacuteve často rocircznymi jazykovyacutemi procesmi

1 deklinaacutecia

femina feminae f = žena

poēta poētae m = baacutesnik

2 deklinaacutecia

servus servī m = otrok

puer puerī m = chlapec

ager agrī m = pole

laurus laurī f = vavriacuten

verbum verbī n = slovo

3 deklinaacutecia

victor victōris m = viacuteťaz

nomen nominis n = meno

oratiō oratiōnis f = reč

mare maris n = more

caput capitis n = hlava

4 deklinaacutecia

exercitus exercitūs m = vojsko

manus manūs f = ruka

cornū cornūs n = roh paroh

5 deklinaacutecia

diēs diēī mf = deň

rēs reī f = vec

28

podstatne zmenenyacute V genitiacuteve singulaacuteru ale ostal naproti tomu zjavnyacute napr iter (N sg)

itineris (G sg) = cesta Od kmeňa substantiacutev sa tvoria aj odvodeniny napr lex legis (zaacutekon)

ndash legaacutelny nox noctis (noc) ndash nocturno genus generis (rod) ndash generaacutecia mens mentis

(myseľ) ndash mentaacutelny facultās facultātis (možnosť) ndash fakultatiacutevny

Koncovka genitiacutevu singulaacuteru sa uvaacutedza v každom slovniacuteku za nominatiacutevom

substantiacuteva Substantiacuteva 1 deklinaacutecie majuacute v G sg koncovku -ae substantiacuteva 2 deklinaacutecie

koncovku -ī substantiacuteva 3 deklinaacutecie koncovku -is substantiacuteva 4 deklinaacutecie -ūs a napokon

substantiacuteva 5 deklinaacutecie koncovku -ēī-eī

Pre všetky deklinaacutecie platia nasledujuacutece formaacutelne pravidlaacute

1 neutraacute majuacute bez vyacutenimky tvar akuzatiacutevu singulaacuteru totožnyacute s nominatiacutevom singulaacuteru

2 všetky neutraacute majuacute v nominatiacuteve a v akuzatiacuteve pluraacutelu koncovku -a

3 vo všetkyacutech deklinaacuteciaacutech znie ablatiacutev pluraacutelu rovnako ako datiacutev pluraacutelu

132 Vzťah latinčiny k morfoloacutegii a tvorbe slov slovenskeacuteho jazyka

Pokiaľ ide o morfologickeacute javy mocircžeme vzťah latinčiny (greacutečtiny) k slovenčine

sledovať predovšetkyacutem na lexikaacutelnych jednotkaacutech latinsko-greacuteckeho pocircvodu Slovenčina

tvoriacute pri zaraďovaniacute substantiacutevnych latinizmov do

deklinačneacuteho systeacutemu tvary zvaumlčša (nie však celkom

docircsledne) od latinskeacuteho zaacutekladu napr pri maskuliacutenach

na -us -ius realizm-us realizm-u egoizm-us egoizm-

u exit-us exit-u logaritm-us logaritm-u laps-us

laps-u August-us August-a Vergili-us Vergil-ia a i

Naproti tomu mnoheacute podobneacute substantiacuteva

ktoreacute suacute siacutece utvoreneacute od latinskyacutech slovnyacutech

zaacutekladov ale pri ktoryacutech koncoveacute -us nie je

nominatiacutevnou koncovkou lež suacutečasťou kmeňa alebo

širšej koncovky a tiež substantiacuteva cudzieho (nie

latinskeacuteho) pocircvodu sa skloňujuacute s ponechaniacutem -us vo

všetkyacutech paacutedoch Do tejto skupiny patria napr vyacuterazy

autobus omnibus reacutebus bambus kaktus luxus a i

Radia sa sem aj niektoreacute slovaacute latinskeacuteho

pocircvodu pri ktoryacutech je siacutece -us nominatiacutevnou

Omnibus ndash dopravnyacute

prostriedok ktoryacute vznikol

v roku 1825 vo Francuacutezsku Bol

použiacutevanyacute ako dostavniacutekovaacute

doprava na trati Nantes ndash

Richebourg

Voiture omnibus = voz pre

všetkyacutech všetkyacutem skraacuteteneacute na

omnibus a neskocircr na bus

lat omnis = všetok (omnibus =

D pl všetkyacutem)

29

koncovkou ale ktoreacute nadobudli inyacute vyacuteznam akyacute mali

v latinčine takže v ich štylistickom použiacutevaniacute nastal

posun a tyacutem sa stratila aj kontinuita s pocircvodnyacutem

skloňovaniacutem Takyacutemi suacute napr vyacuterazy cirkus cirkusu

humus humusu funus funusu (ale funebraacutek ndash tvar

odvodenyacute od slovneacuteho zaacutekladu funus funebris m) a i

Rešpektovanie latinskeacuteho deklinačneacuteho systeacutemu

je v protiklade k princiacutepu nemennosti zaacutekladnej

morfeacutemovej skladby slova ktoryacute je vlastnyacute napr ruštine Taacute skloňovanie substantiacutev

zdomaacutecňuje a to buď tak že zachovaacuteva pocircvodnuacute latinskuacute koncovku nominatiacutevu v celom

skloňovaniacute napr казус -уса (kaacutezus kaacutezusa) alebo ju celkom vypuacutešťa napr Юлий -ия

(Julij Julija) Princiacutep morfeacutemovej nemennosti prenikaacute pod vplyvom hovoroveacuteho uacutezu aj do

slovenčiny napr viacuterus viacuteru aj viacuterusu

Vzťah latinskyacutech a slovenskyacutech substantiacutev možno do istej miery sledovať aj v

ich rodovej charakteristike Slovenčina veľmi často zachovaacuteva pri slovaacutech pochaacutedzajuacutecich

z latinčiny ich pocircvodnyacute rod napr doctor ndash doktor (muž rod) professor ndash profesor (muž rod)

auctoritās ndash autorita (žen rod) facultās ndash fakulta (žen rod) praesidium ndash preziacutedium (str

rod) laboratorium ndash laboratoacuterium (str rod) Rod si teda udržali latinskeacute maskuliacutena na -or

neutraacute na -um-ium a feminiacutena na -tās Latinskeacute feminiacutena so sufixom -tiō-siō majuacute

v slovenčine zakončenie -cia-zia napr resolutiō ndash rezoluacutecia imitatiō ndash imitaacutecia corruptiō ndash

korupcia invasiō ndash invaacutezia a i

133 Slovesnaacute flexia

Slovesaacute (verba) suacute zaacutekladnyacutem slovnyacutem druhom pomenuacutevajuacutecim procesuaacutelne priacuteznaky

substanciiacute Všetky tvary latinskeacuteho slovesa sa rozdeľujuacute podľa gramatickeacuteho rodu na určiteacute

a neurčiteacute slovesneacute tvary Určiteacute slovesneacute tvary suacute tie ktoreacute označujuacute všetky gramatickeacute

vyacuteznamy najmauml osobu a čiacuteslo Neurčiteacute slovesneacute tvary neoznačujuacute osobu a čiacuteslo

Slovesnaacute flexia či časovanie (coniugātiō) sa v latinčine vyznačuje schopnosťou

vyjadrovať slovesnyacute rod čas spocircsob osobu a čiacuteslo

Rod (genus) latinskyacutech slovies je dvojakyacute činnyacute (g āctīvum) a trpnyacute (g passīvum)

V latinčine podobne ako v slovenčine deliacuteme slovesaacute v aktiacuteve na predmetoveacute

a bezpredmetoveacute pričom sa predmetoveacute členia ďalej na prechodneacute (trānsītīva) a neprechodneacute

Pri preklade je tiež nevyhnutneacute

nezabuacutedať na fakt že latinskyacute

svet nie je identickyacute s tyacutem našiacutem

a aj zdanlivo rovnakeacute veci mocircžu

mať inyacute obsah (napr dom voz

lampa vojak sloboda a pod)

30

(intrānsītīva) Prechodneacute slovesaacute majuacute predmet v prostom akuzatiacuteve neprechodneacute slovesaacute

v inom prostom paacutede alebo v predložkovom paacutede Uacuteplneacute pasiacutevum vytvaacuterajuacute len prechodneacute

slovesaacute Pri neprechodnyacutech slovesaacutech sa použiacuteva pasiacutevum iba v 3 os sg (pugnātur = bojuje

sa) Latinskeacute pasiacutevum maacuteva často zvratnyacute (reflexiacutevny) vyacuteznam (lavor = umyacutevam sa)

Latinskyacute jazyk rozlišuje šesť časov ndash jeden priacutetomnyacute (tempus praesēns) tri minuleacute (t

imperfectum t perfectum t plūsquamperfectum) a dva buduacutece (t futūrum prīmum t futūrum

exāctum)

Slovesneacute spocircsoby suacute v latinčine tri (tzv

osobneacute) oznamovaciacute (modus indicātīvus) rozkazovaciacute

(m imperātīvus) a spojovaciacute (m coniūnctīvus)

Indikatiacutev predstavuje proces vyjadrenyacute slovesom ako

skutočnyacute konjunktiacutev ako takyacute ktoryacute hovoriaci alebo

autor predpokladaacute a imperatiacutev označuje snahu

hovoriaceho alebo autora ovplyvniť spraacutevanie

adresaacuteta

Okrem troch osobnyacutech maacute latinčina aj paumlť

neosobnyacutech spocircsobov ktoreacute neoznačujuacute ani osobu ani

čas Ide o menneacute tvary Infinitiacutev je slovesneacute

substantiacutevum ktoreacute maacute menneacute i slovesneacute vlastnosti

Ako meno je neutrom singulaacuteru ako sloveso vyjadruje

rod aktiacutevny alebo pasiacutevny Nevyjadruje čas ako takyacute

ale len časovyacute vzťah (tvoriacute sa infinitiacutev preacutezenta

perfekta a futuacutera) Supiacutenum je slovesneacute substantiacutevum

ktoreacute maacute len dva paacutedy Supiacutenum na -um (akuzatiacutev) maacute

funkciu priacuteslovkoveacuteho určenia smeru uacutečelu pri

slovesaacutech pohybu a supiacutenum na -u (ablatiacutev) ktoreacute maacute

funkciu priacuteslovkoveacuteho určenia obmedzenia (naznačuje

že tvrdenie neplatiacute všeobecne ale len v určitom

zmysle) pri niektoryacutech adjektiacutevach Gerundium

(slovesneacute substantiacutevum na -nd) je v podstate

skloňovanyacute infinitiacutev preacutezenta zvaumlčša aktiacuteva Maacute len

štyri paacutedy (genitiacutev datiacutev akuzatiacutev ablatiacutev)

Gerundiacutevum (slovesneacute adjektiacutevum na -nd) maacute pasiacutevny

Legenda

lat legere = čiacutetať gerundiacutevum

legendum = niečo maacute musiacute byť

čiacutetaneacute (legenda = tvar pluraacutelu)

1 rozpraacutevanie nepodloženeacute

skutočnosťou o nejakej

osobnosti či udalosti pocircvodne

rozpraacutevanie o živote svaumltyacutech

ktoreacute bolo treba čiacutetať v určityacutech

dňoch

Legenda o sv Jurajovi

2 vysvetlivky na mape skratky

značky na mape treba čiacutetať ako

suacute vysvetleneacute

3 veľmi znaacutema osobnosť

31

vyacuteznam ku ktoreacutemu sa pripaacuteja modaacutelny vyacuteznam

nutnosti alebo možnosti Particiacutepium je adjektiacutevum

odvodeneacute od slovesa V texte zastupujuacute particiacutepiaacute

v najjednoduchšom priacutepade uacutelohu adjektiacutev (napr

mulier amans = milujuacuteca žena videō virum

territum = vidiacutem vydeseneacuteho muža) častejšie však

plnia ineacute uacutelohy V spojeniacute so substantiacutevom alebo

zaacutemenom sa často použiacutevajuacute tam kde by sme

v slovenčine použili vedľajšiu vetu a v tzv vaumlzbe

ablatiacutevu absoluacutetneho sa použiacuteva dokonca na uacuterovni

samostatnej vety Latinčina rozlišuje dve aktiacutevne

(part preacutezenta a futuacutera) a jedno pasiacutevne particiacutepium

(part perfekta) Particiacutepia sa skloňujuacute

V slovesnej flexii sa rozlišujuacute tri osoby

(personae) 1 2 3 a čiacuteslo (numerus) je dvojakeacute

jednotneacute (n singulāris) a množneacute (n plūrālis)

Každeacute latinskeacute sloveso je v slovniacutekoch

uvaacutedzaneacute nasledovne legō ere lēgī lēctum (=

zbierať zhromažďovať čiacutetať) pričom na

odvodzovanie tyacutechto štyroch tvarov neexistuje

žiadne pravidlo

legō = 1 os sg indikatiacutevu preacutezenta aktiacuteva (čiacutetam)

legere = infinitiacutev preacutezenta aktiacuteva (čiacutetať)

v kombinaacutecii s 1 osobou sa podľa neho daacute pri

každom slovese rozoznať do ktorej zo štyroch

slovesnyacutech tried (konjugaacuteciiacute) patriacute

1 os sg a infinitiacutev preacutezenta aktiacuteva reprezentujuacute tzv preacutezentovyacute kmeň z ktoreacuteho sa

tvoria mnoheacute slovesneacute tvary s priacutetomnyacutem minulyacutem i buduacutecim vyacuteznamom

lēgī = 1 os sg ind perfekta aktiacuteva (prečiacutetal som) tento tvar reprezentuje tzv perfektovyacute

kmeň z ktoreacuteho vychaacutedzajuacute mnoheacute latinskeacute slovesneacute tvary ktoreacute suacute zvaumlčša charakterizovaneacute

dokonavyacutem vyacuteznamom

lēctum = tzv supiacutenum maacutelo použiacutevanyacute tvar avšak docircležityacute pretože sa od neho odvodzujuacute

ďalšie slovesneacute tvary reprezentuje tzv supiacutenovyacute kmeň

Kmeň particiacutepia preacutezenta aktiacuteva

(zjavnyacute v genitiacuteve sg laudans

laudantis videns videntis) je

v slovenčine viditeľnyacute v koncovke

mnohyacutech slov napr praesidens

praesidentis (predsedajuacuteci) ndash

prezident abstinens abstinentis

(zdržiavajuacuteci sa) ndash abstinent

patiens patientis (trpiaci) ndash

pacient

Od particiacutepia preacutezenta aktiacuteva suacute

odvodeneacute aj feminiacutena ako napr

tolerans tolerantis (znaacutešajuacuteci) ndash

tolerancia distans distantis

(vzdialenyacute) ndash dištancia a i

V slovesnyacutech tvaroch odvodenyacutech

od preacutezentoveacuteho kmeňa majuacute

všetky slovesaacute rovnakeacute osobneacute

koncovky (označujuacute čiacuteslo

a zaacuteroveň aj osobu)

aktiacutevum

-ōm -s -t -mus -tis -nt

pasiacutevum

-(o)r -ris -tur -mur -minī -ntur

Koncovky zostaacutevajuacute vo všetkyacutech

tvaroch preacutezentoveacuteho kmeňa

konštantneacute i keď sa hlaacutesky pred

koncovkou menia a vyjadrujuacute tak

čas a spocircsob Napriacuteklad legimus =

čiacutetame legēmus = budeme čiacutetať

legēbāmus = čiacutetali sme legāmus =

nech čiacutetame legerēmus = čiacutetali by

sme

32

Ako od kmeňa substantiacutev aj od slovesnyacutech

kmeňov je možneacute tvoriť odvodeniny nie zriedkavo

aj z dvoch rozdielnych kmeňov toho isteacuteho slovesa

napr dirigo dirigere direxi directum (riadiť) ndash

dirigent direktor redigo redigere redegi

redactum (privaacutedzať spaumlť uviesť do stavu) ndash

redigovať redaktor moveo movere movi motum

(hyacutebať dojiacutemať) ndash movityacute motiacutev

Pod kmeňom rozumieme zaacutekladnuacute časť

slovesa v jednotlivyacutech časoch ktoraacute nesie jeho

vyacuteznam Ku kmeňu sa pripaacutejajuacute prefixy (predpony)

a sufixy (priacutepony) Podľa preacutezentoveacuteho slovesneacuteho

kmeňa rozdeľujeme latinskeacute slovesaacute do štyroch

slovesnyacutech tried konjugaacuteciiacute Pri rozdeleniacute hraacute rozhodujuacutecu uacutelohu samohlaacuteska ktoraacute sa pri

určityacutech slovesaacutech objavuje pred koncovkami

Latinskeacute konjugaacutecie

1 konj maacute v preacutezente pred

koncovkou vokaacutel āa vzor laudāre

2 konj sa pred koncovkou

vyznačuje vokaacutelom ēe vzor

monēre

3 konj je nepravidelnaacute pred

koncovkou sa striedajuacute vokaacutely

ieu vzor legere

4 konj maacute pred koncovkou vždy

īi vzor audīre

33

14 Predložky a predpony

Predložky sa vyskytujuacute jednak v spojeniach s paacutedovyacutemi formami mien jednak

v spojeniach so slovesami S paacutedmi mien (s vyacutenimkou nominatiacutevu a vokatiacutevu) vyjadrujuacute

rocirczne adverbiaacutelne vzťahy (miesto čas spocircsob priacutečina) Všetky predložky boli pocircvodne

adverbiaacute Pridaacutevali sa k menu v určitom paacutede na presnejšie vyjadrenie vzťahu alebo k slovesu

na bližšie určenie deja Vyacutevoj tyacutechto adverbiiacute šiel

dvojakyacutem smerom Buď sa tesnejšie spojili s menom

a stali sa predložkami alebo sa tesnejšie primkli k

slovesu a vznikli zloženeacute slovesaacute s predponami

Z historickeacuteho hľadiska rozdeľujeme predložky

na prvotneacute a druhotneacute Kyacutem v greacutečtine prvotneacute staršie

predložky funkciu adverbia stratili u druhotnyacutech

mladšiacutech byacuteva zachovanaacute Zo synchroacutenneho hľadiska

je medzi nimi docircležityacute rozdiel v tom že prvotneacute

predložky fungujuacute aj ako slovesneacute predpony druhotneacute

nie Niektoreacute latinskeacute predložky sa ako adverbiaacute

použiacutevajuacute aj v klasickej latinčine (post contra ante

intra infra supra circa atď)

Predložky vyjadrovali najprv priestorovyacute

vzťah Toto poniacutemanie ľahko prechaacutedzalo i na

vyjadrenie času Neskocircr sa začali použiacutevať aj na

vyjadrenie priacutečiny spocircsobu a inyacutech okolnostiacute deja

ktoreacute boli tiež chaacutepaneacute priestorovo

V spojeniacute so slovesnyacutemi formami si predložky

pocircvodne uchovaacutevali svoju samostatnosť ndash mohli byť

kladeneacute aj za sloveso priacutepadne byť oddeleneacute od

slovesa inyacutemi slovami Čoskoro sa však začali zrastať

so slovesom a menili sa tak na slovesneacute predpony (praeverbiaacute)

Slovesneacute predpony suacute suacutečasťou odbornyacutech termiacutenov a medzinaacuterodnyacutech slov a ich

poznanie je vyacutehodou či dokonca nevyhnutnosťou

Prvotneacute greacutecke predložky sa

spaacutejajuacute s jednyacutem s dvoma alebo

aj s troma paacutedmi Druhotneacute

predložky sa spaacutejajuacute (takmer)

vždy so substantiacutevom v genitiacuteve

Vaumlčšina latinskyacutech predložiek

sa spaacuteja s akuzatiacutevom

(naznačujuacute smer rozsah a pod)

alebo s ablatiacutevom (naznačujuacute

odluku miesto a pod) Niektoreacute

sa spaacutejajuacute s oboma paacutedmi

V neskorej latinčine sa počet

prvotnyacutech predložiek redukoval

Predložky s podobnyacutem

vyacuteznamom sa zamieňali napr

stieral sa rozdiel medzi de ex

ab Keď už ich vyacuteznamoveacute

odtienky neboli zreteľneacute jedna

predložka zviacuteťazila a nahradila

ostatneacute ndash v romaacutenskych

jazykoch prevlaacutedlo de

Tendencia k explicitnejšiemu

vyjadrovaniu viedla

k použiacutevaniu predložkovyacutech

paacutedov namiesto prostyacutech

V neskorej latinčine sa staacutele viac

použiacutevali predložkoveacute paacutedy až

sa dospelo k analytickeacutemu

stavu ktoryacute je v romaacutenskych

jazykoch

34

lat A AB ndash od

1 predložka

ab ovo (od vajca =) od prvopočiatku

ab origine od začiatku

ab extra zvonku z vonkajšej strany

a priori vopred z prvšieho

a posteriori na zaacuteklade skuacutesenostiacute

a dato odo dňa (vystavenia)

a die odo dňa

2 prefix

absolvent (ab + lat solvere = oslobodiť urobiť nezaacutevislyacutem)

abiturient (ab + lat iturus = hodlajuacuteci iacutesť odiacutesť)

abdikaacutecia (ab + lat dicere = hovoriť)

absencia (ab + lat esse = byť)

lat AD ndash k ku pri do

1 predložka

ad acta (aa) k (vybavenyacutem) spisom

ad rem k veci

ad hoc k tomuto pre tento priacutepad

ad infinitum do nekonečna

ad verbum doslova

ad informandum pre informaacuteciu

ad multos annos na dlheacute roky na zdravie

2 prefix

adaptaacutecia (ad + lat aptus = vhodnyacute spocircsobilyacute)

adverbium (ad + lat verbum = sloveso)

administratiacuteva (ad + lat ministrare = posluhovať)

V slovenčine (ale napr aj

v češtine a poľštine) sa prefix

ad- zmenil na a- (asimilaacutecia

aprobaacutecia a pod) Ineacute jazyky

(ruština nemčina angličtina

francuacutezština) však dodržiavajuacute

zdvojeneacute spoluhlaacutesky (asociaacutecia

ndash rus associacia nem

Assoziation angl association

rarr ad + socius = druh)

Vyacuteznam zdvojenia spoluhlaacutesky odliacutešenie latinskej predpony ad-

(kladnyacute vyacuteznam) od greacuteckej

predpony a- (negatiacutevny

vyacuteznam) asociaacutelny (asociaľnyj

asozial asocial) amoraacutelny

(amoralisch) asymetrickyacute

(asymetrisch) atď

Ak sa pri použitiacute greacuteckej

predpony a- začiacutena zaacuteklad slova

na samohlaacutesku vkladaacute sa za

predponu n a-n-alfabet a-n-

onym (gr onoma = meno) a-n-

algetikum (gr algos = bolesť)

35

pred niektoryacutemi spoluhlaacuteskami sa prefix ad spodobuje

akceleraacutecia (ad + lat celer = ryacutechly)

akumulaacutecia (accumulatio = ad + lat cumulatio = hromadenie)

agresia (aggressio = ad + lat gradi = pristuacutepiť)

lat ANTE ndash pred (skocircr vopred predchaacutedzajuacuteci)

gr ANTI- ndash proti

1 predložka

Hannibal ante portas Hannibal pred braacutenami

(Vyacutekrik zdesenia r 211 pred Kr keď Hannibal

postupoval proti Riacutemu)

2 prefix ante

antedatovať (ante + lat dare = daacutevať)

anteponovať (ante + lat ponere = klaacutesť)

prefix anti

antifašista antimilitarizmus

antipatia (anti + gr pathos = vaacutešeň utrpenie)

antikoncepcia (anti + lat concipere = počať)

antiseptikum (anti + gr seacutepsis = hnitie)

NB ndash v taliančine použiacutevajuacute v niektoryacutech priacutepadoch aj tuacuteto predponu vo vyacutezname pred

(napr antipasta = predjedlo anticamera = predsieň)

gr AUTO- ndash (autos =) saacutem

1 zaacutemeno

Gnoacutethi seauton (Nosce te ipsum) (Thaleacutes) Poznaj saacutem seba

Antoloacutegia

= gr anthos + lat legere

(anthos = kvet legere = zbierať)

rarr bdquozbierka kvetovldquo = zborniacutek

vybranyacutech praacutec

36

2 prefix

autobiografia (auto + gr bios = život grafein = piacutesať)

autogram (auto + gr gramma = piacutesmeno zaacutepis)

autonoacutemia (auto + gr nomos = zaacutekon)

autosugescia (auto + lat suggere = presviedčať prehovaacuterať)

automobil (auto + lat mobilis = pohyblivyacute)

ako skratka slova automobil

autodrom (+ gr dromos = beh pretekaacuterska draacuteha)

autogaraacutež (+ fr garer = dať na vedľajšiu koľaj priviesť do bezpečia)

ako skratka slova automat automatickyacute (gr automatos = saacutem od seba z vlastneacuteho

popudu)

autoblok (+ angl to block = zatarasiť blokovať)

lat BI- TRI- MULTI- ndash (bis =) dvakraacutet (tres =) tri (multus =) mnohyacute

Bis dat qui cito dat Dvakraacutet daacuteva kto ryacutechlo daacuteva

prefix

biatlon (bi + gr athlon = zaacutepas zaacutepolenie)

bicykel (bi + gr kyklos gt lat cyclus = koleso kruh)

bilateraacutelny trilateraacutelny multilateraacutelny (bi tri multi + lat latus -eris = strana bok)

bifokaacutelny (bi + lat focus = ohnisko)

lat DE DI- ndash o od podľa

1 predložka

de facto podľa skutočnosti skutočne

de iure podľa praacuteva praacutevom

de dato (dd) odo dňa vyhotovenia

de die in diem zo dňa na deň

De mortuis nihil nisi bene O mŕtvych nič ak nie dobre (O mŕtvych len dobre)

37

De gustibus non est disputandum O chuti (vkuse) sa nemaacute diskutovať (škriepiť)

(Proti gustu žiaden dišputaacutet)

2 prefix

deskriptiacutevny (de + lat sribo ere scripsi scriptum = piacutesať)

deportovať (de + lat portare = niesť)

deponovať (de + lat ponere = klaacutesť)

dedukovať (de + lat ducere = viesť)

ďalšia vyacuteznamotvornaacute funkcia odstraacutenenie

pocircvodneacuteho zmyslu zaacutekladneacuteho slova

formovať ndash deformovať

centralizovať ndash decentralizovať

v našom pravopise sa niekedy prejavuje ako di-

= vyacuteznam našej predpony roz-

dislokaacutecia (+ lat locus = miesto)

distribuacutecia (+ lat tribuere = udeľovať)

disharmoacutenia (+ gr harmonia = suacutelad suacutezvuk)

dilataacutecia (+ lat latus = širokyacute)

diskvalifikovať (dis + qualis akyacute + facere robiť

= bdquourobiť niekoho nekvalitnyacutemldquo)

gr DI- (latinskeacute bis)

gr DYS- (porucha zoslabnutie nespraacutevnosť)

prefix

dimorfia (di + gr morfeacute = tvar)

diftong (di + gr fthongos = hlas zvuk)

dyslexia (dys + lat legere = čiacutetať)

dysgrafia (dys + gr grafein = piacutesať)

Diplom

z gr diplooacute = zdvojujem

Diploacutema bola docircležitaacute listina

zloženaacute vo dvoje Obyčajneacute

listiny sa nechaacutevali kedysi len

tak nezloženeacute Ak bolo treba

vyjadriť docircležitosť obsahu

listiny (udelenie vyacutesad praacutev

titulu a pod) zložila sa na

dvakraacutet

38

dyslalia (dys + gr lalein = znieť zvučať štebotať)

dyspepsia (dys + gr peptein = traacuteviť)

dysfoacutenia (dys + gr foneacute = zvuk)

lat E EX ndash z od von zvnuacutetra

lat EX- ndash byacutevalyacute niekdajšiacute

1 predložka

vypiť na ex vypiť až do dna

ex officio z uacuteradnej moci uacuteradne

ex parte od jednej zo straacuten

ex nihilo z ničoho

ex libris z kniacuteh (knižnaacute značka)

ex interest bez uacuteroku

ex gratia dobrovoľne

ex post potom dodatočne

ex privata industria zo suacutekromnej

usilovnosti z vlastnej iniciatiacutevy

2 prefix

elokovať (e + lat locus = miesto)

elaboraacutet (e + lat labor = praacuteca)

emisia (e + lat mittere sup missum =

posielať)

erudovanyacute (e + lat rudis = surovyacute hrubyacute)

exhumaacutecia (ex + lat humus = zem)

exportovať (ex + lat portare = nosiť)

extrahovať (ex + lat trahere = ťahať)

exprezident

exmanžel

Deus ex machina (gr theos apo

meacutechaneacutes)

= bdquoboh zo strojaldquo ndash nečakanyacute

zaacutesah ktoryacute rozuzliacute zamotanuacute

situaacuteciu

- najviac ho použiacuteval vo svojich

trageacutediaacutech Euripideacutes

- v hovorovej reči použil toto

spojenie už Soacutekrateacutes

v Platoacutenovom dialoacutegu Kratylos

Ex libris ndash knižnaacute značka

označujuacuteca vlastniacuteka knihy

39

lat EXTRA- ndash zvlaacutešť osobitne oddelene

lat EXTRO- ndash (opak intro =) von

1 predložka

extra ordinem mimo poradia

extra viam mimo cesty

extra vires nad možnosti

2 prefix

extraordinaacuterny (extra + lat ordo ordinis = poriadok)

extravagantnyacute (extra + lat vagari = tuacutelať sa vagabundus = vandrovnyacute tulaacutek)

extrovert (extro + lat vertere = obracať točiť)

extrospektiacutevny (extro + lat spectare = pozerať sa)

gr HYPER ndash nad

prefix

hyperaktivita (hyper + lat ago ere egi actum = konať)

hypereacutemia (hyper + gr haima = krv)

gr HYPO ndash pod

prefix

hypodermickyacute (hypo + gr derma = koža)

hypoteacuteza (hypo + gr thesis = mienka tvrdenie)

gr HIPO ndash (z gr substantiacuteva hippos =) kocircň

prefix

hipodroacutem (hipo + gr dromos = beh)

hipoterapia (hipo + gr therapeuein = liečiť)

Hypochonder

gr chondros = chrupavka

(rebrovaacute)

- pod ňou choriacute často pociťujuacute

bolesti

40

hipoloacutegia (hipo + gr logos = slovo)

lat IN ndash v do na

1 predložka

in camera v byte tajne docircverne

in toto celkom v celosti

in continuo nepretržite suacutevisle

in dorso na chrbte (knihy) vzadu z druhej strany

in facto vskutku skutočne

in futuro v buduacutecnosti

in medias res doprostred veci

In vino veritas (Plinius St) Vo viacutene je pravda

2 prefix

+ adjektiacuteva = zaacutepornyacute zmysel

+ slovesaacute = vyacuteznam predpony do- v- na-

in + l m r = ill- imm- irr-

indiviacuteduum (in + lat dividuus = deliteľnyacute rozdelenyacute)

invalid (in + lat validus = silnyacute mocnyacute zdravyacute)

ilegaacutelny (illegalis in + lat lex = zaacutekon)

imobilnyacute (immobilis in + lat mobilis = pohyblivyacute)

iracionaacutelny (irrationalis in + lat ratio = rozum)

inhalovať (in + lat halare = dyacutechať)

inšpirovať (in + lat spirare = dyacutechať)

importovať (in + lat portare = nosiť)

infarkt (in + lat farcire = pchať infarcire = upchaacutevať)

in flagranti (in + lat flagrare = horieť blčať)

in margine (in + lat margo = okraj)

41

lat INTER ndash medzi

1 predložka

inter alia medzi inyacutemi (okolnosťami vecami)

Inter arma silent Musae Kde rinčia zbrane

mlčia Muacutezy

2 prefix

interpunkcia (inter + lat punctum = bod)

interregnum (lat regnum = kraacuteľovstvo vlaacuteda)

často ako skratka za slovo internacionaacutelny (lat

natio = naacuterod)

interhotel

interlingua

Interviacutezia

lat INTRA- INTRO- ndash dovnuacutetra dnu

prefix

introvert (intro + lat vertere = obracať sa)

introskop (intro + gr skopein = hľadieť pozerať)

introdukcia (intro + lat ducere = viesť)

lat CUM ndash s so spolu s

lat KON- (KO- KOL- KOM- KOR-)

1 predložka

cum laude s pochvalou

magna cum laude veľmi dobre

summa cum laude vyacuteborne

cum suis so svojimi (ľuďmi)

Summa cum laude

Interview

inter + lat videre = vidieť

Internaacutet

lat adjektiacutevum internus =

vnuacutetornyacute domaacuteci (= domov)

42

Cum tacent clamant Keď mlčia kričia

2 prefix

koncentraacutecia (kon + lat centrum = stred)

kondolencia (kon + lat dolere = ciacutetiť bolesť)

korešpondencia (ko + lat respondere = odpovedať)

kolaborant (ko + lat laborare = pracovať)

lat PER ndash skrz cez po v za pomocou

lat PER- ndash per-

1 predložka

per aspera ad astra cez ťažkosti ku hviezdam

per annum ročne na rok

per capita podľa hlaacutev (napr deliť pozostalosť)

per se saacutem sebou samozrejme

per fas et nefas praacutevom i nepraacutevom (skrz dovoleneacute a nedovoleneacute)

per quod čiacutem podľa čoho

per os cez uacutesta uacutestami peroraacutelny (lat os oris = uacutesta)

2 prefix

perforovať (per + lat forare = vŕtať)

permanentnyacute permanentka (per + lat manere = zostaacutevať)

perverznyacute (per + lat vertere sup versum = obracať)

perzekvovať (per + lat sequi = nasledovať)

lat PRE- ndash (z lat predložky prae =) pred vopred

prefix

preferovať (pre + lat ferre = niesť)

prezident (pre + lat sedere = sedieť)

prefix (pre + lat fingere sup fixum = pripevňovať pribiacutejať)

preludium (pre + lat ludus = hra)

43

lat PRO ndash pre pred namiesto

1 predložka

pro tempore predbežne pre tento raz dočasne počas

pro rata pomerne proporcionaacutelne

pro forma pre formu formaacutelne naoko

pro et contra pre a proti

pro nihilo pre nič

pro bono pre dobro blaho

2 prefix (lat) = pre

protekcia (pro + lat tegere sup tectum = kryť

chraacuteniť)

prostituacutetka (pro + lat statuere = postaviť)

produkovať (pro + lat ducere sup ductum =

viesť tvoriť robiť)

prefix (gr) = pred

proloacuteg (pro + gr logos = slovo)

program (pro + gr gramma = zaacutepis zaacuteznam)

prognoacuteza (pro + gr gnosis = znalosť

vedomosť)

lat POST ndash po

1 predložka

post scriptum (PS) po napiacutesaniacute

post mortem po smrti

2 prefix

postgraduaacutelny (post + lat gradus = stupeň krok)

posttraumatickyacute (post + gr trauma = rana)

Promovať alebo byť

promovanyacute

lat movere sup motum =

pohybovať posuacutevať

promoveo sup promotum =

dosl posuacutevať dopredu =

prenes niekoho povyšovať

ten kto niekoho promuje =

promoacutetor ndash vykonaacuteva obrad

promoacutecie

TEDA študenti suacute promovaniacute A

NIE promujuacute

44

gr PERI ndash okolo

prefix

perikardium (peri + gr kardia = srdce)

periskop (peri + gr skopein = pozorovať)

perioacuteda (peri + gr odos = cesta)

gr POLY- ndash (gr adjektiacutevum polys poly =) mnohyacute početnyacute

gr POLI- ndash (gr substantiacutevum polis =) mesto

prefix

polyteizmus (poly + gr theos = boh)

polygamia (poly + gr gamos = sobaacuteš)

polyglot (poly + gr glotta = jazyk)

polytechnika (poly + gr techneacute = umenie remeslo zručnosť)

poliklinika (poli + gr klineacute = locircžko posteľ)

metropola (gr meacuteteacuter = matka + polis)

akropola (gr akros = vysokyacute vrchnyacute nachaacutedzajuacuteci sa na okraji + polis)

lat RE- ndash opaumlť znovu zase nazad

lat RETRO- ndash (pocircvodne lat predložka =) spaumlť naspaumlť nazad

prefix

reagovať (re + lat agere = konať robiť viesť)

rebelovať (re + lat bellum = vojna)

reediacutecia (re + lat edere = vydaacutevať)

retrospektiacuteva (retro + lat spectare = diacutevať sa hľadieť)

retro štyacutel

45

lat SUB ndash pod

1 predložka

sub condicione pod podmienkou

sub potestate pod mocou

sub voce pod slovom pod heslom napr v slovniacuteku

2 prefix

substancia (sub + lat stare = staacuteť)

lat SUPER ndash nad

prefix

supermocnosť

superťažkyacute

superstar

gr SYN ndash s so spolu s

prefix

synchronickyacute (syn + gr chronos = čas)

symbioacuteza (syn + gr bios = život)

synonymum (syn + gr onoma = meno)

symfoacutenia (syn + gr foneacute = zvuk)

lat TRANS ndash cez za (častejšiacute preklad predponou pre-)

prefix

transkripcia (trans + lat scribere sup scriptum = piacutesať)

transplantaacutecia (trans + lat plantare = sadiť)

translokaacutecia (trans + lat locus = miesto)

transformovať (trans + lat forma = podoba tvar)

46

15 Vlastneacute menaacute Problematika transkripcie antickyacutech greacuteckych

a latinskyacutech mien

Slovenčina nie je izolovanyacute jazyk prenikaacute do nej množstvo cudziacutech slov Pri ich

preberaniacute sa riadi vlastnyacutemi pravidlami zaacuteroveň by však mala rešpektovať ndash aspoň pri

vlastnyacutech menaacutech ndash niektoreacute pravidlaacute jazykov z ktoryacutech menaacute preberaacute Dlhodobyacutem

probleacutemom ktoryacute sa priamo dotyacuteka kultuacuternych reaacuteliiacute z antickej civilizaacutecie je v slovenčine

spraacutevnosť piacutesania vlastnyacutech mien pocircvodom z klasickyacutech jazykov

Zaacuterodky probleacutemu prepisovania antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien osocircb naacutezvov

lokaliacutet a ich rocircznych odvodeniacuten do slovenčiny siahajuacute

ďaleko do počiatkov jej spisovneacuteho obdobia Probleacutem

vyplyacuteva z odlišnyacutech hlaacuteskoslovnyacutech a tvaroslovnyacutech

vlastnostiacute prijiacutemajuacuteceho jazyka ndash spisovnej slovenčiny

a odovzdaacutevajuacuteceho jazyka ktoryacutem je latinčina a

starovekaacute priacutepadne byzantskaacute greacutečtina

V tejto suacutevislosti nemožno zabuacutedať že

o fonetike starej greacutečtiny a latinčiny veľa isteacuteho

nevieme Neexistuje nijakyacute autentickyacute zaacuteznam ich

zvukovej podoby Sme odkaacutezaniacute na dedukcie z toho

čo naacutem sprostredkuacuteva piacutesmo Pravopis starej greacutečtiny

bol napriacuteklad fonetickyacute približne okolo roku 400 pred

Kr Potom sa postupne zužoval repertoaacuter jej vokaacutelov

(strata kvantity zjednodušenie diftongov itacizmus)

v konsonantoch sa presadila spirantizaacutecia (b ph kh sa

zmenili na v f ch) Naša dnešnaacute vyacuteslovnosť

starogreacutečtiny je konvenčnaacute nezodpovedaacute živej vyacuteslovnosti ani v jednej faacuteze vyacutevinu tohto

jazyka aj keď rozdiely medzi grafikou a fonetikou nie suacute priacuteliš veľkeacute

151 Probleacutemy suacutevisiace s prepisom antickyacutech mien do slovenčiny1

Hlavneacute okruhy probleacutemov ktoreacute vystupujuacute do popredia v suacutevislosti s problematikou

transkripcie greacuteckych a latinskyacutech mien suacute

1 K praktickyacutem otaacutezkam prekladu antickyacutech mien rarr 2521

Za našu dnešnuacute vyacuteslovnosť

starej greacutečtiny vďačiacuteme

humanistovi Erazmovi

Rotterdamskeacutemu Pre svoju

kodifikaacuteciu argumentoval

vedeckyacutemi potrebami proti

vyacuteslovnosti akuacute v Euroacutepe šiacuterili

greacutecki učenci emigranti

z Byzancie Taacute vychaacutedzala

z vyacutevinovej kontinuity jazyka

bola bližšia novej greacutečtine

Erazmov nie bezprobleacutemovyacute

naacutevrat ad fontes k domneleacutemu

klasickeacutemu stavu aj v ortoepii sa

v Euroacutepe ujiacutemal iba pomaly

napr v Nemecku sa definitiacutevne

presadil až po roku 1800

a v krajinaacutech s prevažujuacutecim

byzantskyacutem vplyvom vocircbec

nemal uacutespech

47

- v starovekej greacutečtine označovanie kvantity

prepis aspirovanyacutech spoluhlaacutesok th rh priacutep aj ph

prepis diftongov ai ei oi prepis pocircvodneacuteho

slabičneacuteho i na začiatku greacuteckych slov prepis geminaacutet

- pri prepise z latinčiny piacutesanie geminaacutet

piacutesanie digrafeacutem ae oe qu piacutesanie c ndash k piacutesanie

intervokalickyacutech grafeacutem i ndash j t ndash c s ndash z prepis

pocircvodneacuteho i na začiatku slov

- morfologickeacute otaacutezky podoba menneacuteho

kmeňa ktoryacute maacute byť zaacutekladom pre skloňovanie mena

a pre ďalšie odvodzovanie najmauml pre tvorenie

adjektiacuteva

Pre slovenčinu ako prijiacutemajuacuteci jazyk vždy

predstavovala vaumlčšie probleacutemy greacutečtina Ako prveacute

vyacutechodisko prepisu sa nuacuteka transliteraacutecia Čistaacute sa

použiacuteva len okrajovo v praxi je uacutečelnejšie použiacutevať jej

kombinaacuteciu s transkripciou zohľadňujuacutecou aj

recipovanuacute erazmovskuacute vyacuteslovnosť (čiže v greacutečtine miesto aggelos piacutešeme angelos

vynechaacutevame priacutezvuky naacuteslovnyacute ostryacute priacutedych označujeme pomocou h) Tento spocircsob

transkripcie sa bez vaumlčšiacutech probleacutemov uplatňuje pri prepise jednotlivyacutech greacuteckych slov či

citaacutetovyacutech zvratov (napr heacuteureacuteka mimeacutesis theos apo meacutechaneacutes gnoacutethi seauton a pod) Ide

tu iba o to aby sa greacutecke hlaacutesky vyjadrovali našimi piacutesmenami či hlaacuteskami s najbližšou

zvukovou platnosťou (η = eacute θ = th ι = i υ = y u (v diftongoch) φ = f (nie ph) χ = ch (nie

kh) ω = oacute ου = u (nie ou) nevyznačuje sa kvantita a i y lebo ich nevyznačovala ani

greacutečtina) Pokiaľ ide o latinčinu už starovekiacute gramatici klaacutedli docircraz na analyacutezu hlaacutesok h k q

x i v kvocircli ich špeciaacutelnemu vzťahu medzi vyacuteslovnosťou a spocircsobom grafickeacuteho zaacuteznamu

Spochybňovali hlaacuteskovuacute platnosť h jednak preto že sa tento konsonant vyslovoval

v latinčine slabo ale zvlaacutešť preto lebo ho viaceriacute z nich pripodobňovali ku greacuteckemu

priacutedychu ktoryacute nebol považovanyacute sa samostatnuacute hlaacutesku Pri i a v gramatici odlišovali ich

vokalickuacute platnosť od konsonantickej platnosti viedli tiež diskusiu o opodstatnenosti

použiacutevania grafeacutem k a q keďže grafeacutema c by uspokojivo prevzala ich uacutelohu Hlaacutesky x y a ich

grafeacutemy hodnotili ako okrajoveacute a cudzie keďže sa vyskytujuacute len v greacuteckych slovaacutech

Pri piacutesaniacute antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien sa uplatňujuacute dve stanoviskaacute

1 stanovisko vaumlčšmi prihliadajuacutece k odovzdaacutevajuacutecim jazykom

Transliteraacutecia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute vždy to isteacute

piacutesmeno alebo to isteacute spojenie

piacutesmen druhej abecedy

Transkripcia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute piacutesmeno

alebo aj viacero piacutesmen druhej

abecedy podľa vyacuteslovnosti na

tom istom mieste Ide

o fonetickyacute prepis slova

Geminaacuteta = zdvojenaacute

spoluhlaacuteska (napr v slove

panna)

Aspiraacuteta = spoluhlaacuteska

sprevaacutedzanaacute priacutedychom (napr

th kh)

Grafeacutema = piacutesomnyacute znak

piacutesmeno

48

2 stanovisko pokladajuacutece za rozhodujuacuteci v procese adaptaacutecie prijiacutemajuacuteci jazyk

Pri druhom stanovisku sa kladie docircraz na transkripčnyacute priacutestup ktoryacute sa pokuacuteša zachytiť

zvukovuacute straacutenku slova v podobe najprirodzenejšie uchopiteľnej prijiacutemajuacutecim jazykom Pri

prvom zo stanoviacutesk suacute možneacute dva už vyššie spomenuteacute priacutestupy transliteračnyacute

a transliteračno-transkripčnyacute Suacute podobneacute hlavnyacute rozdiel spočiacuteva v prepisovaniacute dĺžok Kyacutem

pri transliteraacutecii sa napr prepisujuacute len greacutecke eacute oacute keďže sa zaznamenaacutevali osobitnyacutemi

grafeacutemami eacutetou a oacutemegou pri transkripčno-transliteračnom priacutestupe sa prepisujuacute aj dlheacute aacute iacute

yacute uacute

V praxi sa niekedy možno stretnuacuteť s prepisom

greacuteckych mien na latinskyacute spocircsob hlavne pod

vplyvom zaacutepadoeuroacutepskych jazykov t j s piacutesaniacutem ph

namiesto f a c namiesto k ale i s tendenciou

odstraňovať th hoci medzi vyacuteslovnosťou t (τ) a th (θ)

bol v greacutečtine zaacutesadnyacute rozdiel

Pri transkripcii vlastnyacutech mien vstupuje do hry

aj kultuacuterny kontext zdomaacutecnenosť Niektoreacute greacutecke

vlastneacute menaacute sa už do naacutešho jazyka a kultuacutery do istej

miery včlenili (Filip Alexander Teodor Homeacuter

Korint Ateacuteny a pod) paralelne popri nich je tu ale

vaumlčšina mien ktoreacute sme si nestihli adaptovať pričom

vychaacutedzajuacute z tyacutech istyacutech slovotvornyacutech zložiek (napr

Menandros Theofrastos Filippopolis)

Niekedy sa použiacuteva jedna lexikaacutelna jednotka

v dvoch podobaacutech podľa kultuacuterneho prostredia napr

Foinikia v greacuteckom prostrediacute Feniacutecia v latinskom

kontexte (V Zamarovskyacute) Inokedy sa rozlišuje medzi

tyacutem či sa hovoriacute o mytologickej alebo historickej postave Podľa toho sa použiacuteva vaumlčšmi

alebo menej adaptovanaacute podoba

Priacutekladom na celkom vžiteacute greacutecke meno je Ezop (pocircvodneacute Aisoacutepos) Pri jeho preberaniacute

došlo k zmene v kmeni i v koncovke na jeho podobe sa vyacuterazne prejavil vplyv stredovekej

latinčiny Menaacute typu Neapol zas naznačujuacute že pri preberaniacute mien je možnyacute aj zaacutesah do

koncovky ako zaacutekladnyacute stupeň jeho udomaacutecnenia ktoryacute odraacuteža flektiacutevne potreby slovenčiny

Avšak menaacute ktoreacute by transformovali iba kmeň no koncovku nie (Teokritos namiesto

Theokritos Teacutezeus namiesto Theacuteseus a pod) nie suacute ani greacutecke ani slovenskeacute

Najstaršiacute filozofi chaacutepali jazyk

ako suacutehrn mien ktoreacute

považovali za naacutezvy

jednotlivyacutech prvkov skutočnosti

S prvyacutemi teoretickyacutemi

konštruktmi pomocou ktoryacutech

sa opisuje a do istej miery

vysvetľuje spraacutevanie sa

vlastnyacutech mien nachaacutedzame

v homeacuterskej baacutesnickej tradiacutecii

V Homeacuterovyacutech baacutesňach sa

stretaacutevame s pojmom

eponymon Je to to od čoho sa

odvodzuje vlastneacute meno mocircže

to byť ineacute slovo alebo aj vec či

situaacutecia ktoraacute bola motivujuacutecim

činiteľom pri akte prvotneacuteho

pomenovania U Homeacutera maacute do

značnej miery magickyacute

a nadprirodzenyacute raacutez Okolnosti

ktoreacute sprevaacutedzajuacute prvotneacute

pomenovanie nositeľa mena

totiž predurčujuacute jeho ďalšie

osudy

49

Vyacuteznamnyacutem komplikujuacutecim faktorom prepisovania antickyacutech mien a ich fungovania

v slovenskom texte je skloňovanie To kladie na použiacutevateľa slovenčiny naacuteroky akeacute si ušetrili

napr angličtina francuacutezština nemčina atď Vystačia s nominatiacutevom singulaacuteru daneacuteho mena

čo v slovenčine nie je možneacute Do popredia vystupuje probleacutem akyacute kmeň pri ohyacutebaniacute použiť

Konkurujuacute si pocircvodneacute greacuteckelatinskeacute a domaacutece slovenskeacute kmene Niektoreacute pocircvodneacute

substantiacutevne kmene nachaacutedzajuacute v slovenčine oporu najmauml vďaka adjektiacutevam ktoreacute sa od nich

tvoria napr gr Eroacutes ndash erotickyacute rarr G sg = Eroacuteta Achilleus ndash Achillova paumlta rarr G sg =

Achillea Achilla lat Cicero ndash ciceronianizmus rarr G sg = Cicerona Popri klasickyacutech

tvaroch sa ale v slovenčine občas pri tom istom mene vytvaacuterajuacute i tvary bdquobarbarskeacuteldquo ktoreacute

nerešpektujuacute vyacutechodiskovyacute jazyk Odviacutejajuacute sa jednoducho od nominatiacutevu singulaacuteru a k nemu

pridaacutevajuacute slovenskeacute paacutedoveacute koncovky Areacutes ndashArea i Aresa Adoacutenis ndash Adoacutenida i Adonisa Pri

skloňovaniacute nastaacutevajuacute ťažkosti tiež pri menaacutech ktoreacute nesignalizujuacute dostatočne svoj rod

(Artemis Eris Deacutemeacuteter) nezasvaumltenyacute ich nemusiacute identifikovať ako ženskeacute menaacute Ďalšiacutem

uacuteskaliacutem greacuteckej flexie suacute kvantitatiacutevne alternancie v kmeni Filopoimeacuten ndash Filopoimena

Agamemnoacuten ndash Agamemnona ale Apolloacuten ndash Apolloacutena Ioacuten ndash Ioacutena

152 Pravidlaacute transkripcie antickyacutech vlastnyacutech mien

K pertraktovanej problematike vzniklo niekoľko vedeckyacutech štuacutediiacute v ktoryacutech sa autori

pokuacutešajuacute vniesť systeacutem a zjednotiť pravidlaacute transkribovania a ortografie pre vlastneacute menaacute

pocircvodom z klasickyacutech jazykov Napriek dlhoročneacutemu uacutesiliu niekoľkyacutech generaacuteciiacute lingvistov

a klasickyacutech filoloacutegov však zatiaľ nemaacuteme k dispoziacutecii komplexnuacute priacuteručku ktoraacute by

použiacutevateľa jazyka zorientovala a v ktorej by našiel odpoveď na otaacutezku spraacutevnej podoby

želaneacuteho tvaru vlastneacuteho mena Odporuacutečania i pravidlaacute ktoreacute v priebehu niekoľkyacutech

desaťročiacute vznikali naraacutežali vždy na nedostatok mateacuterie na ktorej by sa preverovali takže

jazykovaacute prax s teoacuteriou bola prepojenaacute iba do určitej miery Vaumlčšina naacutevrhov slovenskyacutech

jazykovedcov z minulosti ako adaptovať antickeacute menaacute v slovenčine bola v suacutelade s

vyacutevinovyacutemi tendenciami slovenčiny a premietla sa ndash v maximaacutelne zhutnenej podobe ndash do

aktuaacutelnych Pravidiel slovenskeacuteho pravopisu (PSP)

V suacutečasnosti sa medzi klasickyacutemi filoloacutegmi v slovenskyacutech akademickyacutech inštituacuteciaacutech

ustaľujuacute zaacutesady transkripcie antickyacutech mien a komplexnejšie suacute sformulovaneacute zatiaľ

50

v štuacutediaacutech Ľ Buzaacutessyovej2 Uplatňujuacute sa už aj v praxi v heslaacutech Encyklopaedie Beliany Pre

heslaacuter sa vytvaacutera takaacute podoba vlastneacuteho mena alebo termiacutenu aby bolo identifikovateľneacute

v pocircvodnom odovzdaacutevajuacutecom jazyku a zaacuteroveň aby nebolo v uacuteplnom rozpore s prirodzenyacutemi

vlastnosťami prijiacutemacieho jazyka teda slovenčiny Heslaacute majuacute často podobu dvojtvaru Jedna

podoba mena pre bežnuacute komunikaacuteciu popularizačneacute diela pre beletriu televiacuteziu atď v

ktorej sa vaumlčšmi odraacutežajuacute adaptačneacute procesy a druhaacute pre texty odborneacuteho charakteru

prihliadajuacuteca vaumlčšmi na pocircvodnyacute stav v klasickyacutech jazykoch Kyacutem v niektoryacutech priacutepadoch sa

adaptovanaacute a odbornaacute podoba prekryacutevajuacute (napr nominatiacutev singulaacuteru Poseidoacuten genitiacutev

singulaacuteru Poseidoacutena suacute tvary ktoreacute suacute v slovenčine dobre adaptovaneacute a zaacuteroveň zodpovedajuacute

aj požiadavkaacutem odborneacuteho vyjadrovania) v inyacutech sa mocircže adaptovanaacute a odbornaacute podoba

prekryacutevať len v nominatiacuteve a rozdiel medzi štyacutelmi sa prejaviacute až v nepriamych paacutedoch (napr

nominatiacutev singulaacuteru Anakreoacuten je vhodnyacute pre oba štyacutely zato genitiacutev singulaacuteru Anakreoacutena pre

bežneacute vyjadrovanie a genitiacutev singulaacuteru Anakreonta pre odbornyacute štyacutel)

Naacutezvy lokaliacutet sa považujuacute za menej citliveacute na zaacutesahy preto je priacutepustnyacute vaumlčšiacute rozsah

ich adaptaacutecie Priacutepustneacute suacute pomenovania Macedoacutenia Myacutezia Lyacutekia Kapadoacutecia Bityacutenia

Sybarida atď z osobnyacutech mien sa pokladajuacute za adaptovaneacute menaacute panovniacutekov (Teodor

Bazil) svaumltyacutech a biblickyacutech postaacutev (Izidor František z Assisi Herodes) najznaacutemejšiacutech

mytologickyacutech postaacutev (Ateacutena Jupiter) literaacutetov a ich diel (Homeacuter Oviacutedius Horaacutecius

Odysea) Akceptujuacute sa tiež daacutevno adaptovaneacute menaacute v ktoryacutech bola theacuteta nahradenaacute

v slovenčine fonologicky najbližšou zapiacutesanou grafeacutemou t ako Ateacutena Temida Tesaacutelia

V odbornom jazyku sa však použiacutevajuacute podoby s theacutetou Pri ohyacutebaniacute mien so slovnyacutem

zaacutekladom končiacim na latinskuacute hlaacutesku k piacutesanuacute grafeacutemou c sa odporuacuteča v odbornom

i neodbornom texte piacutesať slovenskeacute k ndash t j k nominatiacutevu Marcus sa priraďuje nepriamy paacuted

Markovi nie Marcovi

Pre štyacutel bežnej komunikaacutecie sa odporuacuteča skloňovať viacereacute menaacute (pocircvodneacute

konsonantickeacute kmene) podľa uacuteplnej podoby nominatiacutevu Xenofoacutena Adonisa Kalchasa

z latinskyacutech napr Cicera (popri Ciceroacutena) podoba zodpovedajuacuteca stavu v odovzdaacutevajuacutecom

jazyku (Xenofoacutenta Adoacutenida Kalchanta Cicerona) sa odporuacuteča pre odbornyacute štyacutel Vžiteacute

podoby ženskyacutech mien ako Ariadna (popri odb Ariadneacute) sa prijiacutemajuacute Greacutecke menaacute

2 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a latinskyacutech mien naacutezvov a

termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda 2002 s

45-55 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash hlavneacute transkripčneacute

zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 2012 č 3-4 s 131-150 BUZAacuteSSYOVAacute

Ľudmila Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In

Sambucus VIII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave 2012 s 178-193

51

s nominatiacutevom sg na -oacuten sa v adaptovanej podobe

skloňujuacute s ohľadom na už adaptovaneacute znaacuteme propriaacute

i početneacute apelatiacuteva v nepriamych paacutedoch -oacutena -oacutenovi

atď bez ohľadu na pocircvodneacute rozdiely v greacuteckom kmeni

teda Xenofoacuten Xenofoacutena Agamemnoacuten Agamemnoacutena

tak ako Platoacuten Platoacutena no v odbornom štyacutele tvar

zodpovedaacute vyacutechodiskoveacutemu jazyku t j Xenofoacutenta

Agamemnona

Konzervatiacutevnosť v oblasti morfoloacutegie pretrvaacuteva

v ohyacutebaniacute mien zakončenyacutech vyacuteraznyacutemi latinskyacutemi

alebo greacuteckymi sufixmi (lat -us-ius gr -os -es)

ktoreacute majuacute tendenciu spraacutevať sa ako zdomaacutecneneacute

morfeacutemy a u ktoryacutech existuje vžitaacute opora v oblasti

cudziacutech apelatiacutev typu komunizmus Skloňuje sa teda

OviacutediaOvidia HerodotaHeacuterodota SisyfaSizyfa

Aristotela Euripida Anaximena nerobiac rozdiel

medzi odbornyacutem a neodbornyacutem vyjadrovaniacutem

K tyacutemto menaacutem sa priraďujuacute aj menaacute na ndashas pocircvodom

a-kmeňoveacute maskuliacutena ako PytagorasPythagoras

Anaxagoras pretože suacute formaacutelne bliacutezke

predchaacutedzajuacutecim niektoreacute suacute znaacuteme z učiva strednyacutech

škocircl alebo suacute suacutečasťou terminologickyacutech spojeniacute napr

Pytagorova veta Pri sufixe -as pocircvodom

konsonantickyacutech kmeňov (Kalchas) -is (Agis)

rovnako aj pri latinskyacutech i-kmeňovyacutech typoch

(Tyrnaviensis) priacutepadne inyacutech ktoreacute suacute menej

frekventovaneacute sa odporuacuteča vychaacutedzať pri skloňovaniacute

z uacuteplnej nominatiacutevnej formy a skloňovať a odvodzovať

v bežnom prejave Agisa Adonisa adonisovskyacute

Kalchasa Kalchasov Tyrnaviensisa a pod

Pri preklade z cudzieho jazyka je nevyhnutneacute

uvedomiť si aj mieru adaptaacutecie antickyacutech mien v

danom jazyku aby došlo k spraacutevnej identifikaacutecii tej

ktorej osoby Pri použiacutevaniacute latinskyacutech mien skladajuacutecich sa z krstneacuteho mena rodoveacuteho mena

Skladba latinskeacuteho mena

Publius Cornelius Scipio

Africanus

praenomen (Publius) = osobneacute

(krstneacute) meno daacutevalo sa dieťaťu

9 deň po narodeniacute podľa vyacuteberu

rodičov zoznam osobnyacutech mien

bol v Riacuteme obmedzenyacute ndash

poznaacuteme len 18 mužskyacutech

osobnyacutech mien praenomina

žien neboli takeacute obmedzeneacute ako

u mužov

nomen gentile (Cornelius) =

rodoveacute meno novorodenec ho

dostaacuteval ako priacuteslušniacutek isteacuteho

rodu taacuteto priacuteslušnosť sa

odvodzovala od otca meno bolo

dedičneacute

cognomen (Scipio) = meno

rodiny (priezvisko) ktoreacute bolo

odvodeneacute od individuaacutelnych

charakteristiacutek alebo

vyacuteznamnyacutech skutkov spočiatku

ide o živeacute rodinneacute meno ktoreacute

sa postupne staacuteva dedičnyacutem

priacutemenom

agnomen (Africanus) =

dodatočneacute meno ktoreacute sa

obvykle pridaacuteva na zaacuteklade

nejakeacuteho vyacuteznamneacuteho skutku

svojho buduacuteceho nositeľa toto

meno je fakultatiacutevne a plniacute

funkciu honorifikačnej prezyacutevky

Najčastejšie skratky

latinskyacutech vlastnyacutech mien

A = Aulus

C = Gaius

Cn = Gnaeus

D = Decimus

L = Lucius

M = Marcus

P = Publius

Q = Quintus

Ser = Servius

Sex = Sextus

T = Titus

52

priezviska (Gaius Iulius Caesar Marcus Tullius Cicero) kladie napr španielčina docircraz na

rodoveacute meno slovenčina však nie vždy (napr Marcus Tullius Cicero sa v španielčine

pravidelne označuje ako Tullius v slovenčine však Cicero)

53

16 Starogreacutecky a latinskyacute jazyk ndash nositelia kultuacuternych tradiacuteciiacute

optikou translatoloacutegie

Latinčina je jazyk vďaka ktoreacutemu maacuteme piacutesmo (latinka) sprostredkoval naacutem greacutecko-

riacutemske kultuacuterne a vzdelanostneacute dedičstvo obohatil našu slovnuacute zaacutesobu a to dokonca natoľko

že pri mnohyacutech slovaacutech si už neuvedomujeme ich latinskyacute pocircvod Je propedeutikou pre

romaacutenske jazyky i pre angličtinu kde figuruje celyacute rad pocircvodne latinskyacutech slov (napr

personal computer persōna = osoba persōnālis = osobnyacute computāre = počiacutetať) Vaumlčšina

gramatiacutek modernyacutech jazykov je vystavanaacute na latinskom pocircdoryse a preto je latinčina

ideaacutelnou univerzaacutelnou priacutepravou pre štuacutedium jazykov Navyše je staacutele najdocircležitejšou

suacutečasťou medzinaacuterodnej terminoloacutegie

Hoci slovenčina nepatriacute do skupiny romaacutenskych jazykov ktoreacute sa z latinčiny resp

z ľudovej latinčiny priamo vyvinuli latinskaacute lexika je v našom jazyku pomerne bohato

zastuacutepenaacute Ak aj neraacutetame odbornuacute lexiku (najmauml priacuterodovedneacute domeacuteny kde je latinčina

v poziacutecii lingua franca) ani v bežnej lexike nie suacute živeacute latinskeacute slovaacute v slovenčine ojedinelyacutem

javom Ich poziacutecia v jazyku je stabilnaacute Vaumlčšinu z latinskyacutech vyacuterazov ktoreacute sa použiacutevajuacute

mimo odborneacuteho štyacutelu a suacute suacutečasťou ďalšiacutech štyacutelov možno zadeliť do dvoch kategoacuteriiacute

1 okriacutedleneacute vyacuterazy či okriacutedleneacute slovaacute

2 citaacutetoveacute frazeacutemy3

Okriacutedleneacute vyacuterazy nazyacutevaneacute aj okriacutedleneacute slovaacute je tradičneacute označenie jednej skupiny

knižnyacutech frazeacutem Vznikli na zaacuteklade vyacuteroku historickej alebo literaacuternej postavy V staršom

vymedzeniacute sa za okriacutedleneacute slovaacute pokladal iba takyacute vyacuterok resp citaacutet pri ktorom sa už

neuvedomovalo alebo sa zabudlo na jeho pocircvodcu Avšak kvocircli subjektiacutevnosti určovania

hranice a miery poznania pocircvodcu citaacutetu sa v suacutečasnej lexikoloacutegii uplatňuje odlišnaacute metoacuteda

Vychaacutedza sa z komunikatiacutevnej platnosti vyacuteroku Ak sa danyacute vyacuteraz použije v kontexte

v ktorom vznikol a popisuje danuacute situaacuteciu ide o citaacutet Ak sa uplatňuje aj v inyacutech

komunikačnyacutech situaacuteciaacutech ide o okriacutedlenyacute vyacuteraz Iba v takomto vymedzeniacute sa okriacutedleneacute

vyacuterazy pokladajuacute za osobitnyacute druh frazeacutem Priacutekladom na obe situaacutecie je napr znaacutemy vyacuterok

Gaia Iulia Caesara Alea iacta est Ako citaacutet sa použiacuteva v odbornom ale aj v umeleckom texte

za podmienky že ilustruje dobovuacute situaacuteciu Ako okriacutedlenyacute vyacuteraz sa použiacuteva vtedy ak maacute

platnosť frazeologizmu a použiacuteva sa v kontexte na zdocircraznenie situaacutecie keď je nejakaacute

zaacuteležitosť rozhodnutaacute a toto rozhodnutie nemožno vraacutetiť spaumlť

3 Podrobnejšiacute vyacuteklad k pocircvodu a vyacuteznamu niektoryacutech latinskyacutech citaacutetovyacutech frazeacutem a okriacutedlenyacutech vyacuterazov rarr

24 33

54

Citaacutetoveacute frazeacutemy suacute frazeacutemy prevzateacute z cudziacutech jazykov ktoreacute sa aj v prijiacutemajuacutecom

jazyku vyjadrujuacute vo svojej pocircvodnej teda v cudzojazyčnej podobe ako celok čo znamenaacute že

uvedenaacute skupina frazeacutem nezahŕňa tie ktoryacutech cudzojazyčnyacutem komponentom by bol iba jeden

prvok Pre tieto frazeologickeacute jednotky je priacuteznačneacute buď to že platnosť frazeacutemy mali už v

pocircvodnom jazyku napr latinskeacute cum grano salis (= nie doslova s istyacutem obmedzeniacutem) alebo

jednotky ktoreacute boli v pocircvodnom jazyku nefrazeologickyacutemi (napr odbornyacutemi) vyacuterazmi ako

napr corpus delicti čo je pocircvodom praacutevnickyacute termiacuten alebo vyacuteraz persona non grata ktoryacute

patriacute do diplomatickej terminoloacutegie sa frazeologizovali až v prijiacutemajuacutecom jazyku Treba

doplniť že niektoreacute častejšie použiacutevaneacute citaacutetoveacute frazeacutemy sa uplatňujuacute aj v kalkovanej podobe

napr in medias res ndash do stredu veci k veci bez uacutevodu Citaacutetoveacute frazeacutemy majuacute štylistickuacute

platnosť vyacuteraznyacutech knižnyacutech prostriedkov Vo frazeoloacutegii hovoriacuteme o jave nazyacutevanom

preberanie frazeologickyacutech jednotiek Ide o proces pri ktorom sa frazeologickyacute fond jazyka

obohacuje o frazeacutemy z inyacutech jazykov Najčastejšiacutem spocircsobom je doslovnyacute preklad cudziacutech

frazeacutem ich uacuteplneacute alebo čiastočneacute kalkovanie pričom sa vo vaumlčšine priacutepadov kopiacuteruje ich

syntaktickaacute konštrukcia Frazeologickeacute jednotky ako sme už spomenuli sa preberajuacute

v originaacutelnej podobe no mocircžu sa prispocircsobiť aj preberajuacutecemu jazyku Toto prispocircsobovanie

maacute za naacutesledky zmeny vo fonetickej alebo v grafickej podobe Priacutekladom je latinskaacute frazeacutema

tabula rasa ktoruacute slovenčina prebrala v nezmenenej podobe no napr francuacutezština si ju už

prispocircsobila do podoby table rase teda aj jej grafickaacute aj fonetickaacute podoba zodpovedaacute

preberajuacutecemu jazyku

Tyacutemto spocircsobom obohacujuacute okriacutedleneacute vyacuterazy a citaacutetoveacute frazeacutemy pocircvodom z latinčiny

suacutečasnuacute slovenskuacute lexiku Pre prekladateľa je veľkou vyacutehodou ak ich poznaacute rozumie ich

vyacuteznamu priacutepadne mu je znaacutemy ich pocircvod Poznanie tyacutechto citaacutetovyacutech frazeacutem alebo

okriacutedlenyacutech vyacuterazov v materinskom jazyku daacuteva predpoklad že ich prekladateľ bude schopnyacute

detegovať aj v pocircvodnom texte z ktoreacuteho prekladaacute Tvrdenie že je pre prekladateľa vyacutehodou

ak ich poznaacute sa zakladaacute na nasledujuacutecich zisteniach

1 Ak prekladateľ poznaacute vyacuteznam živyacutech latinskyacutech slov v materinskom jazyku je

pravdepodobneacute že ich dokaacuteže objaviť aj v pocircvodnom texte aj v priacutepadoch že ich

vyacutechodiskovyacute jazyk neprebral v originaacutelnej latinskej podobe ale ustaacutelili sa v ňom adaptovaneacute

napr vo forme kalkov priacutepadne polokalkov a teda že ich z vyacutechodiskoveacuteho textu viditeľne

nevyčleňuje už samotnaacute pocircvodnaacute jazykovaacute forma ndash latinčina Ich uvedomenie si vo

vyacuteznamovej rovine so sebou prinaacuteša niekoľko ďalšiacutech aspektov Prekladateľ dokaacuteže

cieľoveacutemu čitateľovi sprostredkovať adekvaacutetnu formu a obsah aj vďaka tomu že živeacute latinskeacute

slovo v takomto priacutepade nepovažuje len za autorovu metaforu ale uvedomuje si

55

intertextualitu (zvlaacutešť v priacutepade okriacutedlenyacutech vyacuterazov) Transferom takejto lexikaacutelnej jednotky

nenaruacuteša štyacutel originaacutelu a zachovaacuteva viacvrstevnyacute charakter textu Rovnako ponechaacuteva

čitateľovi priestor aby si tieto aluacutezie na antickyacutech autorov a ich diela v texte uvedomoval

nachaacutedzal suacutevislosti a aby pri interpretaacutecii zvlaacutešť v priacutepade umeleckyacutech textov boli jeho

vyacutechodiskaacute porovnateľneacute s vyacutechodiskami a možnosťami čitateľa originaacutelu teda aby mu

prekladateľ tuacuteto možnosť neubral skocircr než sa s preloženyacutem textom stretne saacutem a bude ho

interpretovať na zaacuteklade čitateľskej skuacutesenosti horizontu očakaacutevania čitateľskeacuteho profilu

a ďalšiacutech parametrov ktoreacute suacute suacutečasťou interpretačneacuteho procesu

2 Z hľadiska vyacuteberu vhodnyacutech translatologickyacutech postupov je poznanie živyacutech

latinskyacutech slov rovnako vyacutehodou Prekladateľ sa mocircže vyhnuacuteť negatiacutevnym posunom ak

poznaacute danuacute lexikaacutelnu jednotku identifikuje ju v texte a zvoliacute adekvaacutetny postup pri jej

transfere Ak ju nepoznaacute mocircže sa stať že s ňou bude v texte naraacutebať napr ako s metaforou

V tom priacutepade ju mocircže pri prekladaniacute v raacutemci prekladateľskyacutech postupov využiacutevanyacutech pri

preklade metafory buď celkom eliminovať preložiť ju doslovne (pričom ani v priacutepade kalkov

nemusiacute byť vyacutesledneacute prekladateľskeacute riešenie automaticky zhodneacute s podobou adaptovanou

v cieľovom jazyku) vymeniť ju za inuacute metaforu alebo ju mocircže v texte vysvetliť Všetky

uvedeneacute postupy by znamenali pre cieľovyacute text viac či menej vyacuteraznyacute posun alebo stratu a to

tak na uacuterovni vyacuteznamovej ako aj lexikaacutelnej a štylistickej Adekvaacutetny postup v tomto priacutepade

znamenaacute zvoliť si v cieľovom texte tuacute podobu lexikaacutelnej jednotky ktoraacute je adaptovanaacute

v cieľovej kultuacutere bez ohľadu na divergenciu medzi originaacutelom a prekladom Ak je vo

vyacutechodiskovom texte danaacute živaacute latinskaacute sentencia kalkom v slovenčine mocircže byť

polokalkom alebo naopak Či dokonca ak je živaacute latinskaacute sentencia vo vyacutechodiskovom

jazyku adaptovanaacute v pocircvodnej latinskej podobe a v slovenčine ju poznaacuteme a použiacutevame ako

kalk prekladateľ maacute rešpektovať cieľovyacute jazyk a kultuacuteru a použiť v cieľovom texte

adaptovanyacute tvar Ak sa v cieľovom jazyku uplatňujuacute dve formy napr alea iacta est ndash kocky

suacute hodeneacute vtedy by mal prekladateľ prispocircsobiť vyacuteber prekladateľskeacuteho riešenia

vyacutechodiskoveacutemu textu a vybrať tuacute podobu živej latinskej sentencie ktoraacute originaacutelu

zodpovedaacute po obsahovej i formaacutelnej straacutenke V priacutepade vyššie spomenuteacuteho okriacutedleneacuteho

vyacuterazu existuje možnosť voľby pretože vo viaceryacutech jazykoch sa suacutebežne uplatňuje pocircvodnaacute

latinskaacute podoba ako aj jej tvar adaptovanyacute pre daneacute jazykovo-kultuacuterne spoločenstvo

Vyberaacuteme niekoľko jazykovyacutech mutaacuteciiacute

56

Slovenčina Alea iacta est Kocky suacute hodeneacute

Čeština Alea iacta est Kostky jsou vrženy

Angličtina Alea iacta est The die is cast

Nemčina Alea iacta est Der Wuumlrfel ist gefallen

Francuacutezština Alea iacta est Le sort en est jeteacute

Španielčina Alea iacta est La suerte estaacute echada

Taliančina Alea iacta est Il dado egrave tratto

Analyacutezou francuacutezskej a španielskej verzie latinskeacuteho alea iacta est zistiacuteme že latinskeacute

substantiacutevum alea s vyacuteznamom kocka sa v sentencii nenachaacutedza Nahradilo ho substantiacutevum

le sort resp la suerte s vyacuteznamami

57

Francuacutezsky vyacutekladovyacute slovniacutek Larousse aj španielsky slovniacutek Diccionario de Real Academia

Espantildeola medzi prvyacutemi vyacuteznamami substantiacutev uvaacutedzajuacute naacutehoda osud uacutedel Slovo kocka

teda le deacute (franc) a el dado (špan) ani v jednej zo sentenciiacute nefiguruje (treba však upozorniť

že vo francuacutezštine suacutebežne jestvuje aj vyacuteraz les deacutes sont jeteacutes) preto ak prekladateľ tuacuteto

sentenciu vo francuacutezskom či v španielskom vyacutechodiskovom texte odhaliacute napriek tomu že

v slovenčine maacuteme ako ekvivalent vžituacute sentenciu s komponentom kocka nie osud uacutedel

alebo naacutehoda a prekladateľ ho dokaacuteže identifikovať ako okriacutedlenyacute vyacuteraz či citaacutetovuacute frazeacutemu

pri prekladaniacute prediacutede strate napr tyacutem že prediacutede vyacuterazovej nivelizaacutecii Aluacuteziu sa mu podariacute

zachovať využitiacutem zodpovedajuacutecich vyacuterazovyacutech prostriedkov

Zaujiacutemavosťou je že sa živeacute latinskeacute sentencie uplatňujuacute vo všetkyacutech štyacuteloch Okrem

odborneacuteho štyacutelu kde je latinčina zaacutekladom terminologickeacuteho aparaacutetu nachaacutedzame latinskeacute

vyacuterazy asi v každom jednom z primaacuternych i sekundaacuternych štyacutelov Nie suacute len suacutečasťou

umeleckyacutech vyacutepovediacute ale bežne ich zaznamenaacutevame aj v hovorovom štyacutele zaznievajuacute

z meacutediiacute a uplatňujuacute sa aj v administratiacutevnom štyacutele Pre naacutezornosť prinaacutešame aj prehľadnuacute

exemplifikaacuteciu obohacovania slovenskej lexiky latinskyacutemi vyacuterazmi v raacutemci jednotlivyacutech

štyacutelov Ide o priacuteklady ktoreacute samozrejme nie suacute použiacutevaneacute vyacutehradne pre danyacute štyacutel Jeden

a ten istyacute latinskyacute vyacuteraz sa mocircže uplatňovať vo viaceryacutech z nich v zaacutevislosti od

58

komunikačnej situaacutecie a od intencie vyacutepovede autora Pri uvaacutedzaniacute priacutekladov pre jednotliveacute

štyacutely vychaacutedzame z ich delenia podľa J Mistriacuteka

I Primaacuterne štyacutely

1 naacuteučnyacute štyacutel

- terminus technicus (odbornyacute naacutezov technickyacute termiacuten)

2 administratiacutevny štyacutel

- curriculum vitae (životopis)

3 publicistickyacute štyacutel

- in memoriam (na pamiatku)

- vox populi vox dei (hlas ľudu hlas božiacute)

4 rečniacutecky štyacutel

- quo vadis (kam kraacutečaš)

5 esejistickyacute štyacutel

- conditio sine qua non (podmienka bez ktorej nie ndash nevyhnutnaacute podmienka predpoklad aby

sa niečo mohlo realizovať)

6 hovorovyacute štyacutel

- de facto (v skutočnosti skutočne zo skutku podľa skutočneacuteho stavu)

- pro forma (formaacutelne aby sa nepovedalo)

7 umeleckyacute štyacutel

- carpe diem (využi deň)

II Sekundaacuterne štyacutely (priacuteležitostneacute konkreacutetne neštandardizovaneacute) ndash vyacuteber

1 archaickyacute štyacutel

- amicenko (z latinskeacuteho amicus ndash priateľ) ndash oslovenie adresaacuteta v duchu 19 storočia

2 biblickyacute štyacutel

- gloria in excelsis Deo (slaacuteva Bohu na vyacutesostiach)

59

3 ceremoniaacutelny štyacutel

- ad multos annos (na mnoheacute roky ndash pri vyacuteročiach pri blahoželaniach jubilantovi aby sa ešte

dlho tešil zdraviu)

- Vaša magnificencia (oslovenie rektora univerzity)

- Vaša spektabilita (oslovenie dekana fakulty)

- Vaše honorability (oslovenie vyacuteznamnyacutech funkcionaacuterov v akademickom prostrediacute)

- Vaša Excelencia (oslovenie veľvyslanca)

- Vaša Eminencia (oslovenie kardinaacutela)

4 diplomatickyacute štyacutel

- persona non grata (nežiaduca osoba)

5 ďakovnyacute štyacutel

- ab imo pectore (z hĺbky srdca)

6 ekonomickyacute štyacutel

- N B (skratka z nota bene ndash dobre si zaznamenaj)

7 elegickyacute štyacutel

- memento mori (pamaumltaj na smrť)

8 encyklopedickyacute štyacutel

- ibid (ibidem ndash tamtiež)

- id (idem ndash ten istyacute)

- cf cfr conf (confer ndash porovnaj)

- et al (et alii ndash a ďalšiacute a kolektiacutev)

- l c l cit (loco citato ndash na citovanom mieste na uvedenom mieste)

- v l (vide locum ndash pozri miesto v knihe)

- s a (sine anno ndash bez roku vydania)

9 enumeratiacutevny štyacutel

- etc (et cetera ndash atď a tak ďalej)

60

10 epištolaacuterny štyacutel

- A D (anno Domini ndash roku Paacutena)

11 legislatiacutevny štyacutel

- ex offo (= ex officio ndash z uacuteradu z uacuteradnej moci)

12 ospravedlňujuacuteci štyacutel

- mea culpa mea maxima culpa (moja vina moja preveľkaacute vina)

13 patetickyacute štyacutel

- per aspera ad astra (tŕnistou cestou k hviezdam)

14 persuaziacutevny štyacutel

- historia magistra vitae (dejiny suacute učiteľkou života)

- non scholae sed vitae discimus (neučiacuteme sa pre školu ale pre život)

15 pompeacutezny štyacutel

- amicus certus in re incerta cernitur (v nuacutedzi poznaacuteš priateľa)

16 žartovnyacute štyacutel

- ergo bibamus (tak teda pime)

Podobnyacutech priacutekladov by sme našli omnoho viac od tyacutech najfrekventovanejšiacutech až po

zriedkaveacute ba raritneacute ktoreacute sa zvaumlčša vyskytujuacute v diskurzoch odborneacuteho použiacutevateľa jazyka

Prekladateľ samozrejme nemocircže poznať všetky latinskeacute citaacutety skratky sentencie alebo

terminoloacutegiu jednotlivyacutech odborov Zaacutekladneacute znalosti z klasickyacutech jazykov suacute však veľkou

vyacutehodou a aspoň zaacutekladnaacute orientaacutecia pokiaľ ide o systeacutem latinčiny a znalosti z jej lexiky

a reaacuteliiacute sluacutežia prekladateľovi k rozviacutejaniu si kultuacuternej kompetencie Ak prekladateľ nie je

zaacuteroveň klasickyacutem filoloacutegom potom v priacutepade jeho znalostiacute z klasickyacutech jazykov a antickej

civilizaacutecie a kultuacutery vo vzťahu k prekladateľskyacutem kompetenciaacutem hovoriacuteme skocircr o sociaacutelnej

rešeršnej a kultuacuternej kompetencii než o jazykovej kompetencii v pravom vyacutezname Znamenaacute

to že sa prekladateľ v problematike orientuje a ak je to potrebneacute dokaacuteže si zvoliť vhodnuacute

prekladateľskuacute pomocirccku nevyhnutnuacute pri vyacutebere ekvivalentu či pri hľadaniacute prekladateľskeacuteho

riešenia

61

V tejto suacutevislosti treba upozorniť aj na chyby v preklade vyacuteklade alebo v interpretaacutecii

ktoreacute mocircžu vzniknuacuteť ako docircsledok nedostačujuacutecej znalosti klasickyacutech jazykov a suacutevisiacich

reaacuteliiacute Parciaacutelne informaacutecie a vedomosti mocircžu viesť k mylnyacutem zaacuteverom Priacutekladom takyacutechto

neoverenyacutech postupov je znaacutema falošnaacute etymoloacutegia substantiacuteva malvica ktoraacute sa chybne

odvaacutedza od malum (zlo) alebo od mālum (jablko) pričom zlo maacute odkazovať na biblickyacute

priacutebeh Adama a Evy kde je jablko symbolom zla a uacutedajne aj preto suacute ich označenia

v latinčine zhodneacute J Rejzek v Českom etymologickom slovniacuteku uvaacutedza vysvetlenie bdquomalvice

ndash dužnatyacute plod s jaacutedřincem (jablko hruška ap) Presl převzal z jakeacutehosi stareacuteho leacutekařskeacuteho

rukopisu v jinyacutech exemplaacuteřiacutech jsou podoby makvice mrkvice takže asi jde o piacutesařskou

chybuldquo Substantiacutevum malvica sa zrejme do jazyka dostalo ako chybnyacute tvar Na českuacute

etymoloacutegiu odkazuje aj Stručnyacute etymologickyacute slovniacutek slovenčiny bdquomalvica ndash dužinatyacute plod

rastliacuten s jadrovyacutem ovociacutem (od 20 stor) Z čes malvice ndash vyacuteraz bol zavedenyacute v obdobiacute

naacuterodneacuteho obrodenia na zaacuteklade isteacuteho stčes rukopisu

priacuteslušneacute miesto sa však čiacuteta aj ako mrkviceldquo

V obdobnyacutech priacutepadoch platiacute zaacutesada ad fontes

Ak sa prekladateľ stretne s podobnyacutem prekladateľskyacutem

probleacutemom mal by si informaacuteciu vyhľadať a overiť

zvlaacutešť vtedy ak nie je v danej oblasti odborniacutekom

Latinskyacute a starogreacutecky jazyk obohatili

slovenskuacute slovnuacute zaacutesobu o kvantum lexikaacutelnych

jednotiek ktoreacute sa v našom jazyku uplatnili ako

jednotliveacute slovaacute (napr graacutetis) alebo viacslovneacute pomenovania (napr ad absurdum ad acta

aula maxima) ďalšie boli prebraneacute ako celeacute sentencie (napr clara pacta ndash boni amici) alebo

je z ich zaacutekladu odvodenyacutech množstvo ďalšiacutech lexikaacutelnych jednotiek Za mnoheacute uvaacutedzame

tie ktoreacute sa sformovali z latinskeacuteho a greacuteckeho slova jazyk

lingua

lingvistika lingvista lingvistka lingvistickyacute plurilingvizmus bilingvizmus

monolingvizmus sociolingvistika psycholingvistika pragmalingvistika neurolingvistika

etnolingvistika lingvokulturoloacutegia lingvokultureacutema lingvodidaktika lingvaacutelny

interlingvaacutelny extralingvaacutelny multilingvaacutelny

γλῶσσα (gloacutessa)

glosaacuter glosolaacutelia heteroglosia diglosia polyglosia glosa glosovať glosaacutetor glositiacuteda

glosodyacutenia xenoglosia

Jan Svatopluk Presl bol českyacute

vysokoškolskyacute pedagoacuteg a

zooloacuteg na Českej univerzite

Karlo-Ferdinandovej v Prahe

a bol jednyacutem

z najvyacuteznamnejšiacutech

priacuterodovedcov v 19 storočiacute

62

Použitaacute literatuacutera

ANDOKOVAacute Marcela (2013) Rečniacutecke umenie sv Augustiacutena v kaacutezňach k stupňovyacutem žalmom

Bratislava IRIS

BALEGOVAacute Jana (2016) Lectiones grammaticae Latinae I Košice Univerzita Pavla Jozefa

Šafaacuterika

BARANDOVSKAacute-FRANK Věra (1995) Latina jako mezinaacuterodniacute jazyk Dobřichovice Kava ndash

Pech

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2002) Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a

latinskyacutech mien naacutezvov a termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie

cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda s 45 ndash 55

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2011) Z histoacuterie transkripcie starogreacuteckych a latinskyacutech mien do

slovenčiny In Sambucus VII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a

neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta Trnavskej univerzity v Trnave s 173 ndash 195

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom

Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech

priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In Sambucus VIII Praacutece z

klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave s 178 ndash 193

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

hlavneacute transkripčneacute zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 č 3-

4 s 131 ndash 150

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2016) Od hlasu k hlaacuteske Z dejiacuten antickej naacuteuky o reči Bratislava

Univerzita Komenskeacuteho

DRAE Diccionario de la lengua espantildeola [Cit 8 septembra 2017] Dostupneacute na internete

httpdleraeesw=diccionario

HARAJ Igor (2011) Vlastneacute meno v mysleniacute antiky a stredoveku Martin Matica slovenskaacute

HORATIUS Flaccus Quintus (1986) O umeniacute baacutesnickom Satiry a Listy Bratislava Tatran s

229

HORAacuteČEK Filip ndash CHLUP Radek (2012) Učebnice klasickeacute řečtiny Praha Academia

JANOUŠEK Jan (2014) Uacutevahy nad knihou W Stroha bdquoLatein ist tot ndash es lebe Lateinldquo In

Vymětalovaacute Karla (ed) (2014) Vivat Latina reserata Opava Slezskaacute univerzita v Opavě

s 16 ndash 20

KALIVODA Jan (2012) Verba docent exempla trahunt Praha Karolinum

22

qu sa vyslovuje ako kv aqua (akva) voda

rh sa vyslovuje ako r rhētor (reacutetor) rečniacutek učiteľ rečniacutectva

s sa medzi vokaacutelmi a spravidla medzi vokaacutelom a konsonantmi m n l vyslovuje ako z

rōsa (roza) ruža mensis (meacutenzis) mesiac pulsus (pulzus) zahnanyacute

ti vyslovujeme pred vokaacutelom alebo pred ae ako ci grātia (graacutecija) vďaka dīvitiae

(dyacutevicijeacute) bohatstvo ALE po s t x tiež ak maacute priacutezvuk a v greacuteckych slovaacutech

vyslovujeme ako ty bestia (bestya) zviera mixtiō (mixtyoacute) zmiešanina tōtīus (toacutetyacuteus)

celeacuteho Miltiadēs (Miltyadeacutes) Miltiadeacutes greacutecky štaacutetnik

123 Kvantita slabiacutek

V latinčine rozlišujeme nielen kraacutetke a dlheacute vokaacutely ale aj kraacutetke a dlheacute slabiky

Slabika je kraacutetka vtedy keď obsahuje kraacutetky vokaacutel po ktorom nasleduje iba jednoduchyacute

konsonant populus ľud Ak však za kraacutetkym vokaacutelom nasledujuacute aspoň dva konsonanty

slabika je dlhaacute

Latinskeacute slabiky suacute teda dlheacute 1 prirodzene keď obsahujuacute dlhyacute vokaacutel alebo diftong

nātūra priacuteroda aurum zlato 2 poziacuteciou keď po kraacutetkej slabike nasleduje skupina aspoň

dvoch konsonantov modestia skromnosť Rimania ciacutetili oba druhy slabiacutek celkom prirodzene

ako dlheacute Treba však poznamenať že kombinaacutecia jedneacuteho z konsonantov p b t d c g na

prvom a l alebo r na druhom mieste konsonantickej skupiny nemaacute na dĺžku slabiky vplyv

slabika s kraacutetkym vokaacutelom ostaacuteva kraacutetka (integra ndash druhaacute slabika je kraacutetka i keď pre

baacutesnikov nie vždy)

Tento dvojityacute typ kvantity je rozhodujuacuteci pre miesto slovneacuteho priacutezvuku

124 Priacutezvuk latinskyacutech slov

Latinskeacute slovaacute sa skladajuacute z priacutezvučnyacutech a nepriacutezvučnyacutech slabiacutek Priacutezvuk sa v piacutesme

neoznačuje Jednoslabičneacute slovaacute (okrem predložiek a spojok) majuacute priacutezvuk vždy

Dvojslabičneacute slovaacute majuacute priacutezvuk na predposlednej slabike Troj- a viacslabičneacute slovaacute majuacute

priacutezvuk

1 na predposlednej slabike ak je taacuteto dlhaacute laudāmus honestus

2 na tretej slabike od konca ak je predposlednaacute slabika kraacutetka fēmina lēgimus

23

Znamenaacute to že priacutezvuk sa mocircže (na rozdiel od slovenčiny) v jednotlivyacutech tvaroch jedneacuteho

slova pohybovať napr amor ndash amōrem (laacuteska) tenebrae ndash tenebrārum (temnota) repetere ndash

repetō ndash repetāmus (opakovať)

125 Odraz klasickyacutech jazykov vo zvukovej straacutenke slovenčiny

Suacutečasťou našej slovnej zaacutesoby je množstvo slov pochaacutedzajuacutecich ešte z antiky

Použiacutevame ich v odbornej ale i bežnej každodennej komunikaacutecii bez toho aby sme si

uvedomili že ich vyacuteslovnosť a pravopis je ovplyvnenyacute klasickyacutemi jazykmi a nie vždy

zodpovedaacute slovenskeacutemu jazykoveacutemu uacutezu

Slovenčina patriacute k tzv zaacutepadoslovanskyacutem jazykom do ktoryacutech mnoheacute slovaacute antickeacuteho

pocircvodu neprenikli na rozdiel od vyacutechodoslovanskyacutech

jazykov priamo z greacutečtiny ale prostredniacutectvom

latinčiny ktoraacute zachovala pocircvodnuacute klasickuacute greacutecku

vyacuteslovnosť i pravopis tyacutechto slov Vo

vyacutechodoslovanskyacutech jazykoch sa prejavuje vyacuteslovnosť

greacuteckych hlaacutesok z 9 ndash 10 stor (obdobie vzniku

cyriliky z greacuteckej alfabety) ktoraacute bola v niektoryacutech

priacutepadoch odlišnaacute ako v obdobiacute klasickej ioacutensko-

attickej greacutečtiny Napriacuteklad litera Β β (beacuteta b)

označovala v byzantskej greacutečtine hlaacutesku v vokaacutel Η η

(eacuteta eacute) sa vyslovoval ako i litera Θ θ (theacuteta th) sa

vyslovovala ako f Z pocircvodneacuteho greacuteckeho Βαβυλών (Babyloacuten) maacuteme preto dnes v ruštine

Вавилόн (Vaviloacuten) ale v slovenčine Babylon z greacuteckeho ῥήτώρ (rheacutetoacuter) ruskeacute рuacuteтор (riacutetor)

a slovenskeacute reacutetor z greacuteckeho καθέδρα (kathedra) ruskeacute кaacuteфедра (kaacutefedra) a slovenskeacute

katedra

Pri slovaacutech ktoreacute obsahujuacute diftong je situaacutecia zložitejšia Starogreacutecky diftong αι (ai

v byzantskej vyacuteslovnosti e) sa vo vlastnyacutech menaacutech spravidla zachovaacuteva napr Aischylos

(Αἰσχύλος) Aiolos (Αἴολος) ale Etioacutepia (Αἰθιοπία) v apelatiacutevach však nachaacutedzame eeacute cez

latinskyacute diftong ae (e) napr gr σφαῖρα (sfaira) gt lat sphaera slovenskeacute sfeacutera gr αἵρεσις

(hairesis) gt lat haeresis slovenskeacute hereacuteza

V priacutepadoch korelaacutecie tvrdostimaumlkkosti (dď tť nň) pri viac menej zdomaacutecnenyacutech

slovaacutech nie je vyacuteslovnosť slov pochaacutedzajuacutecich z klasickyacutech jazykov ovplyvnenaacute slovenskyacutemi

Vyacutechodoslovanskeacute naacuterody ndash Rusi Ukrajinci Bielorusi

Zaacutepadoslovanskeacute naacuterody ndash Poliaci Ćesi Slovaacuteci Lužickiacute Srbi

Juhoslovanskeacute naacuterody ndash Bulhari Macedoacutenci Srbi Čiernohorci Slovinci Chorvaacuteti

24

pravidlami diktaacutetor disk titul kritika panika nivelaacutecia atď V slovenčine sa odraacuteža aj

dvojakaacute vyacuteslovnosť latinskeacuteho c (ako k alebo c) Vo vlastnyacutech menaacutech sa pritom zvykne

zachovaacutevať aj pocircvodnyacute latinskyacute pravopis (Cato Claudius) Všeobecneacute menaacute sa piacutešu domaacutecim

pravopisom (kauza kultuacutera klasika)

126 Vyacuterazy antickeacuteho pocircvodu v slovnej

zaacutesobe slovenčiny

Z najstaršej doby preberajuacute zaacutepadoslovanskeacute

jazyky (a teda aj slovenčina) obzvlaacutešť latinskeacute slovaacute

suacutevisiace s naacuteboženskou a cirkevnou tradiacuteciou napr

klaacuteštor (lt claustrum od claudo = uzatvaacuteram) kostol (lt

castellum) pašie (lt passiō = utrpenie)

Neskocircr prenikajuacute do slovanskyacutech jazykov

rocircznymi cestami opaumlť prevažne z latinčiny ale

prostredniacutectvom nemeckeacuteho alebo romaacutenskeho

prostredia mnoheacute ďalšie slovaacute latinskeacuteho priacutep

latinsko-greacuteckeho pocircvodu napr škola (lt lat schōla lt

gr σχολή) komnata (lt lat caminata = miestnosť

s ohniskom gr κάμινος pec ohnisko) kalamaacuter (lt lat

calamarium lt calamus = trstina) skriňa (lt lat

scrinium = puzdro skriňa)

Najviac slov s latinskyacutemi a greacuteckymi koreňmi

sa dostalo do slovanskyacutech jazykov pod vplyvom

zaacutepadoeuroacutepskych jazykov najmauml od 16 storočia

a mnoheacute z nich fungujuacute dodnes ako internacionalizmy

Najčastejšiacutem zdrojom vyacutepožičiek bola francuacutezština

v ktorej pramenia vyacuterazy z oblasti politiky

diplomacie umenia moacutedy stravovania napr republika (lt lat rēs pūblica = vec verejnaacute)

kandidaacutet (lt lat candidus = biely čistyacute nepoškvrnenyacute) moacuteda (lt lat modus = spocircsob) menu

(lt lat minūtus lt minuere = zmenšenyacute počet jedaacutel)

V starovekom Riacuteme bolo

potrebneacute pri uchaacutedzaniacute sa o uacuterad

podať prihlaacutešku V priacutepade ak

bola prihlaacuteška uchaacutedzača

praacutevoplatnaacute nosil na verejnosti

bielu toacutegu (toga candida) Takto

mohla aj verejnosť veľmi

jednoducho kontrolovať jeho

spraacutevanie sa Uchaacutedzač

oblečenyacute do bielej toacutegy =

candidatus

25

V ekonomickej a komerčnej sfeacutere nachaacutedzame rad vyacuterazov talianskeho pocircvodu napr

brutto (lt lat brutus = hrubyacute) manko (lt lat mancus = kusyacute neuacuteplnyacute) inkaso (tal sloveso

incassare dať peniaze do pokladne tal cassa lt lat capsa = puzdro skrinka)

Z angličtiny pochaacutedzajuacute vyacuterazy pre oblasť techniky tradičnej i suacutečasnej V tomto

priacutepade možno hovoriť o skrytyacutech latinizmoch napr procesor (lt lat prōcedō = pokračujem)

enter (lt lat intrō = vstupujem) manažeacuter (angl to manage z tal maneggiare lt z lat manū

agō = konaacutem tvoriacutem rukou)

Na prevažne latinskom zaacuteklade je vytvorenaacute lingvistickaacute terminoloacutegia a na kombinaacutecii

greacuteckych a latinskyacutech prvkov je zas založeneacute umelo vytvoreneacute pomenovanie jednotiek

metrickej suacutestavy napr meter (lt gr μέτρον = miera) gram (lt gr γράμμα = zaacuteznam) deka- (lt

gr δέκα = 10) hekto- (lt gr ἑκατόν = 100) kilo- (lt gr χίλιοι = 1000) deci- (lt lat decem =

10) centi- (lt lat centum = 100) mili- (lt lat mille = 1000)

26

13 Mennaacute a slovesnaacute flexia v latinčine

131 Mennaacute flexia

Podstatneacute menaacute (nōmina substantīva) suacute zaacutekladnyacutem slovnyacutem druhom a v raacutemci

slovnej zaacutesoby tvoria najpočetnejšiu skupinu S tyacutem ako sa menia a rozširujuacute ľudskeacute

vedomosti a skuacutesenosti meniacute sa i slovnaacute zaacutesoba nevyhnutnaacute na zachytenie mimojazykoveacuteho

sveta V uacutelohe substantiacutev mocircžu v latinčine vystupovať aj slovaacute ktoreacute pocircvodne nie suacute

substantiacutevami V takyacutechto priacutepadoch hovoriacuteme o substantivizaacutecii napr suprēmum valē

(poslednyacute pozdrav valē = imperatiacutev buď zdravyacute)

Substantiacuteva pomenuacutevajuacute samostatneacute pojmy veciacute (substanciiacute) v raacutemci gramatickyacutech

kategoacuteriiacute rodu čiacutesla a paacutedu

Rod substantiacutev klasickej latinčiny je určenyacute buď ich vyacuteznamom (prirodzenyacute rod) alebo

koncovkou (gramatickyacute rod) Menaacute osocircb a zvierat majuacute prevažne prirodzenyacute rod (mužskyacute

alebo ženskyacute) menaacute veciacute mužskyacute ženskyacute alebo strednyacute rod V latinčine však existujuacute i

viacrodoveacute substantiacuteva (commūnia) ktoreacute označujuacute jednyacutem slovom mužskyacute aj ženskyacute rod

(napr cīvis m občan f občianka sacerdōs m kňaz f kňažka) V ľudovej latinčine sa

rozlišovanie maskuliacuten a feminiacuten zachovalo neutrum však zaniklo a substantiacuteva patriace

k tejto rodovej triede sa stali maskuliacutenami alebo feminiacutenami Menaacute naacuterodov mužskyacutech

bytostiacute vetrov a mesiacov suacute v latinčine vždy maskuliacutena menaacute riek suacute vaumlčšinou maskuliacutena

menaacute ženskyacutech bytostiacute stromov krajiacuten ostrovov a miest feminiacutena

Kategoacuteria čiacutesla poukazuje na počet substanciiacute V latinčine sa prejavuje len singulaacuterom

alebo pluraacutelom Singulaacuter však neznamenaacute že pomenovanaacute vec alebo jav pozostaacuteva

nevyhnutne len z jedneacuteho člena mocircže označovať i skupinu totožnyacutech alebo rovnako

charakterizovanyacutech osocircb či veciacute Podobne aj pluraacutel

nemusiacute označovať mnohosť Tak ako v slovenčine

existujuacute aj v latinčine slovaacute ktoreacute majuacute len singulaacuter

(napr slovenskeacute liacutestie latinskeacute plebs = ľud) alebo

naopak len pluraacutel (napr slovenskeacute nožnice latinskeacute

castra = vojenskyacute taacutebor) alebo majuacute v singulaacuteri

a pluraacuteli rocirczny vyacuteznam napr latinskeacute littera (sg) =

piacutesmeno litterae (pl) = list

Kategoacuteria paacutedu naznačuje syntaktickeacute funkcie

(vetneacute vzťahy) substantiacutev Latinčina maacute šesť paacutedov

Latinskeacute pluralia tantum

(substantiacuteva majuacutece len pluraacutel

pomnožneacute substantiacuteva) typu

nuptiae (svadba) feriae

(sviatky slaacutevnosti) epulae

(hostina hody) suacute typologicky

bliacutezke slovenskyacutem naacutezvom

rocircznych rodinnyacutech a inyacutech

slaacutevnostiacute ako suacute napr

narodeniny krstiny meniny

hody a i

27

Prvyacute paacuted nazyacutevali Rimania cāsūs nominatīvus (paacuted ktoryacute pomenuacuteva nomināre = nazyacutevať)

Druhyacute paacuted mal viacero naacutezvov (c patrius = otcovskyacute pretože udaacuteval pocircvod ndash čiacute syn alebo

dceacutera c possessīvus pretože ukazoval komu čo patriacute ndash čia vec c generalis pretože bol

vyacutechodiskom pre tvorbu ďalšiacutech tvarov od ich zaacutekladu ndash corpus corpor-is c qualitātis

pretože udaacuteval vlastnosť niečoho c partitīvus pretože udaacuteval celok z ktoreacuteho sa uvaacutedza

nejakaacute časť) Zo všetkyacutech naacutezvov sa ujal naacutezov genitīvus (rodinnyacute) Tretiacutem paacutedom sa

vyjadroval predovšetkyacutem vyacuteznam daacutevania a bol preto nazyacutevanyacute casus datīvus (dare = daacutevať)

Štvrtyacute paacuted nazyacutevali Greacuteci πτῶσις αἰτιατική (ptoacutesis aitiatikeacute = priacutečinnyacute paacuted) Riacutemski gramatici

sa mylne domnievali že je tento termiacuten vytvorenyacute od slovesa αἰτιᾶσθαι (aitiasthai =

obviňovať) a preto paacuted nazvali accūsatīvus (obviňovaciacute accūsāre = obviňovať) Piaty paacuted

nazyacutevali v Riacuteme cāsūs vocatīvus (volaciacute vocāre = volať) Vokatiacutev nie je pravyacutem paacutedom stojiacute

gramaticky mimo vety Zvlaacuteštny tvar pre vokatiacutev existuje v latinčine len v singulaacuteri o-

deklinaacutecie (2 deklinaacutecia) V ostatnyacutech priacutepadoch sa pri osloveniacute použiacuteva nominatiacutev

Spomenutyacutech paumlť paacutedov maacute latinčina so slovenčinou spoločnyacutech navyše maacute ešte ablatiacutev (paacuted

odlukovyacute) ktoryacute zodpovedaacute tak slovenskeacutemu lokaacutelu ako aj inštrumentaacutelu

Latinskeacute substantiacuteva sa rovnako ako slovenskeacute

skloňujuacute V latinčine existuje paumlť typov skloňovania

ktoreacute v podstate na rozdiel od slovenčiny nemajuacute

nijakyacute vzťah ku gramatickeacutemu rodu substantiacutev Každeacute

latinskeacute substantiacutevum sa daacute jednoznačne zaradiť do

jedneacuteho z piatich typov skloňovania do jednej

z deklinaacuteciiacute (dēclinātiō) Skloňovanie sa v latinčine

realizuje podobne ako v slovenčine pripaacutejaniacutem

paacutedovyacutech koncoviek ku kmeňu Aby sme mohli

substantiacuteva skloňovať musiacuteme poznať genitiacutev

singulaacuteru (umožňuje zaradenie substantiacuteva do jednej

z piatich deklinaacuteciiacute) a kmeň slova pretože k nemu sa

pripaacutejajuacute koncovky jednotlivyacutech paacutedov (kmeň

dostaneme po odtrhnutiacute koncovky genitiacutevu singulaacuteru

resp pluraacutelu -(r)um) Nominatiacutev singulaacuteru prezraacutedza

spoľahlivo deklinaacuteciu do ktorej substantiacutevum patriacute

len v menšine priacutepadov Pocircvodnyacute slovnyacute zaacuteklad bol

totiž v nominatiacuteve často rocircznymi jazykovyacutemi procesmi

1 deklinaacutecia

femina feminae f = žena

poēta poētae m = baacutesnik

2 deklinaacutecia

servus servī m = otrok

puer puerī m = chlapec

ager agrī m = pole

laurus laurī f = vavriacuten

verbum verbī n = slovo

3 deklinaacutecia

victor victōris m = viacuteťaz

nomen nominis n = meno

oratiō oratiōnis f = reč

mare maris n = more

caput capitis n = hlava

4 deklinaacutecia

exercitus exercitūs m = vojsko

manus manūs f = ruka

cornū cornūs n = roh paroh

5 deklinaacutecia

diēs diēī mf = deň

rēs reī f = vec

28

podstatne zmenenyacute V genitiacuteve singulaacuteru ale ostal naproti tomu zjavnyacute napr iter (N sg)

itineris (G sg) = cesta Od kmeňa substantiacutev sa tvoria aj odvodeniny napr lex legis (zaacutekon)

ndash legaacutelny nox noctis (noc) ndash nocturno genus generis (rod) ndash generaacutecia mens mentis

(myseľ) ndash mentaacutelny facultās facultātis (možnosť) ndash fakultatiacutevny

Koncovka genitiacutevu singulaacuteru sa uvaacutedza v každom slovniacuteku za nominatiacutevom

substantiacuteva Substantiacuteva 1 deklinaacutecie majuacute v G sg koncovku -ae substantiacuteva 2 deklinaacutecie

koncovku -ī substantiacuteva 3 deklinaacutecie koncovku -is substantiacuteva 4 deklinaacutecie -ūs a napokon

substantiacuteva 5 deklinaacutecie koncovku -ēī-eī

Pre všetky deklinaacutecie platia nasledujuacutece formaacutelne pravidlaacute

1 neutraacute majuacute bez vyacutenimky tvar akuzatiacutevu singulaacuteru totožnyacute s nominatiacutevom singulaacuteru

2 všetky neutraacute majuacute v nominatiacuteve a v akuzatiacuteve pluraacutelu koncovku -a

3 vo všetkyacutech deklinaacuteciaacutech znie ablatiacutev pluraacutelu rovnako ako datiacutev pluraacutelu

132 Vzťah latinčiny k morfoloacutegii a tvorbe slov slovenskeacuteho jazyka

Pokiaľ ide o morfologickeacute javy mocircžeme vzťah latinčiny (greacutečtiny) k slovenčine

sledovať predovšetkyacutem na lexikaacutelnych jednotkaacutech latinsko-greacuteckeho pocircvodu Slovenčina

tvoriacute pri zaraďovaniacute substantiacutevnych latinizmov do

deklinačneacuteho systeacutemu tvary zvaumlčša (nie však celkom

docircsledne) od latinskeacuteho zaacutekladu napr pri maskuliacutenach

na -us -ius realizm-us realizm-u egoizm-us egoizm-

u exit-us exit-u logaritm-us logaritm-u laps-us

laps-u August-us August-a Vergili-us Vergil-ia a i

Naproti tomu mnoheacute podobneacute substantiacuteva

ktoreacute suacute siacutece utvoreneacute od latinskyacutech slovnyacutech

zaacutekladov ale pri ktoryacutech koncoveacute -us nie je

nominatiacutevnou koncovkou lež suacutečasťou kmeňa alebo

širšej koncovky a tiež substantiacuteva cudzieho (nie

latinskeacuteho) pocircvodu sa skloňujuacute s ponechaniacutem -us vo

všetkyacutech paacutedoch Do tejto skupiny patria napr vyacuterazy

autobus omnibus reacutebus bambus kaktus luxus a i

Radia sa sem aj niektoreacute slovaacute latinskeacuteho

pocircvodu pri ktoryacutech je siacutece -us nominatiacutevnou

Omnibus ndash dopravnyacute

prostriedok ktoryacute vznikol

v roku 1825 vo Francuacutezsku Bol

použiacutevanyacute ako dostavniacutekovaacute

doprava na trati Nantes ndash

Richebourg

Voiture omnibus = voz pre

všetkyacutech všetkyacutem skraacuteteneacute na

omnibus a neskocircr na bus

lat omnis = všetok (omnibus =

D pl všetkyacutem)

29

koncovkou ale ktoreacute nadobudli inyacute vyacuteznam akyacute mali

v latinčine takže v ich štylistickom použiacutevaniacute nastal

posun a tyacutem sa stratila aj kontinuita s pocircvodnyacutem

skloňovaniacutem Takyacutemi suacute napr vyacuterazy cirkus cirkusu

humus humusu funus funusu (ale funebraacutek ndash tvar

odvodenyacute od slovneacuteho zaacutekladu funus funebris m) a i

Rešpektovanie latinskeacuteho deklinačneacuteho systeacutemu

je v protiklade k princiacutepu nemennosti zaacutekladnej

morfeacutemovej skladby slova ktoryacute je vlastnyacute napr ruštine Taacute skloňovanie substantiacutev

zdomaacutecňuje a to buď tak že zachovaacuteva pocircvodnuacute latinskuacute koncovku nominatiacutevu v celom

skloňovaniacute napr казус -уса (kaacutezus kaacutezusa) alebo ju celkom vypuacutešťa napr Юлий -ия

(Julij Julija) Princiacutep morfeacutemovej nemennosti prenikaacute pod vplyvom hovoroveacuteho uacutezu aj do

slovenčiny napr viacuterus viacuteru aj viacuterusu

Vzťah latinskyacutech a slovenskyacutech substantiacutev možno do istej miery sledovať aj v

ich rodovej charakteristike Slovenčina veľmi často zachovaacuteva pri slovaacutech pochaacutedzajuacutecich

z latinčiny ich pocircvodnyacute rod napr doctor ndash doktor (muž rod) professor ndash profesor (muž rod)

auctoritās ndash autorita (žen rod) facultās ndash fakulta (žen rod) praesidium ndash preziacutedium (str

rod) laboratorium ndash laboratoacuterium (str rod) Rod si teda udržali latinskeacute maskuliacutena na -or

neutraacute na -um-ium a feminiacutena na -tās Latinskeacute feminiacutena so sufixom -tiō-siō majuacute

v slovenčine zakončenie -cia-zia napr resolutiō ndash rezoluacutecia imitatiō ndash imitaacutecia corruptiō ndash

korupcia invasiō ndash invaacutezia a i

133 Slovesnaacute flexia

Slovesaacute (verba) suacute zaacutekladnyacutem slovnyacutem druhom pomenuacutevajuacutecim procesuaacutelne priacuteznaky

substanciiacute Všetky tvary latinskeacuteho slovesa sa rozdeľujuacute podľa gramatickeacuteho rodu na určiteacute

a neurčiteacute slovesneacute tvary Určiteacute slovesneacute tvary suacute tie ktoreacute označujuacute všetky gramatickeacute

vyacuteznamy najmauml osobu a čiacuteslo Neurčiteacute slovesneacute tvary neoznačujuacute osobu a čiacuteslo

Slovesnaacute flexia či časovanie (coniugātiō) sa v latinčine vyznačuje schopnosťou

vyjadrovať slovesnyacute rod čas spocircsob osobu a čiacuteslo

Rod (genus) latinskyacutech slovies je dvojakyacute činnyacute (g āctīvum) a trpnyacute (g passīvum)

V latinčine podobne ako v slovenčine deliacuteme slovesaacute v aktiacuteve na predmetoveacute

a bezpredmetoveacute pričom sa predmetoveacute členia ďalej na prechodneacute (trānsītīva) a neprechodneacute

Pri preklade je tiež nevyhnutneacute

nezabuacutedať na fakt že latinskyacute

svet nie je identickyacute s tyacutem našiacutem

a aj zdanlivo rovnakeacute veci mocircžu

mať inyacute obsah (napr dom voz

lampa vojak sloboda a pod)

30

(intrānsītīva) Prechodneacute slovesaacute majuacute predmet v prostom akuzatiacuteve neprechodneacute slovesaacute

v inom prostom paacutede alebo v predložkovom paacutede Uacuteplneacute pasiacutevum vytvaacuterajuacute len prechodneacute

slovesaacute Pri neprechodnyacutech slovesaacutech sa použiacuteva pasiacutevum iba v 3 os sg (pugnātur = bojuje

sa) Latinskeacute pasiacutevum maacuteva často zvratnyacute (reflexiacutevny) vyacuteznam (lavor = umyacutevam sa)

Latinskyacute jazyk rozlišuje šesť časov ndash jeden priacutetomnyacute (tempus praesēns) tri minuleacute (t

imperfectum t perfectum t plūsquamperfectum) a dva buduacutece (t futūrum prīmum t futūrum

exāctum)

Slovesneacute spocircsoby suacute v latinčine tri (tzv

osobneacute) oznamovaciacute (modus indicātīvus) rozkazovaciacute

(m imperātīvus) a spojovaciacute (m coniūnctīvus)

Indikatiacutev predstavuje proces vyjadrenyacute slovesom ako

skutočnyacute konjunktiacutev ako takyacute ktoryacute hovoriaci alebo

autor predpokladaacute a imperatiacutev označuje snahu

hovoriaceho alebo autora ovplyvniť spraacutevanie

adresaacuteta

Okrem troch osobnyacutech maacute latinčina aj paumlť

neosobnyacutech spocircsobov ktoreacute neoznačujuacute ani osobu ani

čas Ide o menneacute tvary Infinitiacutev je slovesneacute

substantiacutevum ktoreacute maacute menneacute i slovesneacute vlastnosti

Ako meno je neutrom singulaacuteru ako sloveso vyjadruje

rod aktiacutevny alebo pasiacutevny Nevyjadruje čas ako takyacute

ale len časovyacute vzťah (tvoriacute sa infinitiacutev preacutezenta

perfekta a futuacutera) Supiacutenum je slovesneacute substantiacutevum

ktoreacute maacute len dva paacutedy Supiacutenum na -um (akuzatiacutev) maacute

funkciu priacuteslovkoveacuteho určenia smeru uacutečelu pri

slovesaacutech pohybu a supiacutenum na -u (ablatiacutev) ktoreacute maacute

funkciu priacuteslovkoveacuteho určenia obmedzenia (naznačuje

že tvrdenie neplatiacute všeobecne ale len v určitom

zmysle) pri niektoryacutech adjektiacutevach Gerundium

(slovesneacute substantiacutevum na -nd) je v podstate

skloňovanyacute infinitiacutev preacutezenta zvaumlčša aktiacuteva Maacute len

štyri paacutedy (genitiacutev datiacutev akuzatiacutev ablatiacutev)

Gerundiacutevum (slovesneacute adjektiacutevum na -nd) maacute pasiacutevny

Legenda

lat legere = čiacutetať gerundiacutevum

legendum = niečo maacute musiacute byť

čiacutetaneacute (legenda = tvar pluraacutelu)

1 rozpraacutevanie nepodloženeacute

skutočnosťou o nejakej

osobnosti či udalosti pocircvodne

rozpraacutevanie o živote svaumltyacutech

ktoreacute bolo treba čiacutetať v určityacutech

dňoch

Legenda o sv Jurajovi

2 vysvetlivky na mape skratky

značky na mape treba čiacutetať ako

suacute vysvetleneacute

3 veľmi znaacutema osobnosť

31

vyacuteznam ku ktoreacutemu sa pripaacuteja modaacutelny vyacuteznam

nutnosti alebo možnosti Particiacutepium je adjektiacutevum

odvodeneacute od slovesa V texte zastupujuacute particiacutepiaacute

v najjednoduchšom priacutepade uacutelohu adjektiacutev (napr

mulier amans = milujuacuteca žena videō virum

territum = vidiacutem vydeseneacuteho muža) častejšie však

plnia ineacute uacutelohy V spojeniacute so substantiacutevom alebo

zaacutemenom sa často použiacutevajuacute tam kde by sme

v slovenčine použili vedľajšiu vetu a v tzv vaumlzbe

ablatiacutevu absoluacutetneho sa použiacuteva dokonca na uacuterovni

samostatnej vety Latinčina rozlišuje dve aktiacutevne

(part preacutezenta a futuacutera) a jedno pasiacutevne particiacutepium

(part perfekta) Particiacutepia sa skloňujuacute

V slovesnej flexii sa rozlišujuacute tri osoby

(personae) 1 2 3 a čiacuteslo (numerus) je dvojakeacute

jednotneacute (n singulāris) a množneacute (n plūrālis)

Každeacute latinskeacute sloveso je v slovniacutekoch

uvaacutedzaneacute nasledovne legō ere lēgī lēctum (=

zbierať zhromažďovať čiacutetať) pričom na

odvodzovanie tyacutechto štyroch tvarov neexistuje

žiadne pravidlo

legō = 1 os sg indikatiacutevu preacutezenta aktiacuteva (čiacutetam)

legere = infinitiacutev preacutezenta aktiacuteva (čiacutetať)

v kombinaacutecii s 1 osobou sa podľa neho daacute pri

každom slovese rozoznať do ktorej zo štyroch

slovesnyacutech tried (konjugaacuteciiacute) patriacute

1 os sg a infinitiacutev preacutezenta aktiacuteva reprezentujuacute tzv preacutezentovyacute kmeň z ktoreacuteho sa

tvoria mnoheacute slovesneacute tvary s priacutetomnyacutem minulyacutem i buduacutecim vyacuteznamom

lēgī = 1 os sg ind perfekta aktiacuteva (prečiacutetal som) tento tvar reprezentuje tzv perfektovyacute

kmeň z ktoreacuteho vychaacutedzajuacute mnoheacute latinskeacute slovesneacute tvary ktoreacute suacute zvaumlčša charakterizovaneacute

dokonavyacutem vyacuteznamom

lēctum = tzv supiacutenum maacutelo použiacutevanyacute tvar avšak docircležityacute pretože sa od neho odvodzujuacute

ďalšie slovesneacute tvary reprezentuje tzv supiacutenovyacute kmeň

Kmeň particiacutepia preacutezenta aktiacuteva

(zjavnyacute v genitiacuteve sg laudans

laudantis videns videntis) je

v slovenčine viditeľnyacute v koncovke

mnohyacutech slov napr praesidens

praesidentis (predsedajuacuteci) ndash

prezident abstinens abstinentis

(zdržiavajuacuteci sa) ndash abstinent

patiens patientis (trpiaci) ndash

pacient

Od particiacutepia preacutezenta aktiacuteva suacute

odvodeneacute aj feminiacutena ako napr

tolerans tolerantis (znaacutešajuacuteci) ndash

tolerancia distans distantis

(vzdialenyacute) ndash dištancia a i

V slovesnyacutech tvaroch odvodenyacutech

od preacutezentoveacuteho kmeňa majuacute

všetky slovesaacute rovnakeacute osobneacute

koncovky (označujuacute čiacuteslo

a zaacuteroveň aj osobu)

aktiacutevum

-ōm -s -t -mus -tis -nt

pasiacutevum

-(o)r -ris -tur -mur -minī -ntur

Koncovky zostaacutevajuacute vo všetkyacutech

tvaroch preacutezentoveacuteho kmeňa

konštantneacute i keď sa hlaacutesky pred

koncovkou menia a vyjadrujuacute tak

čas a spocircsob Napriacuteklad legimus =

čiacutetame legēmus = budeme čiacutetať

legēbāmus = čiacutetali sme legāmus =

nech čiacutetame legerēmus = čiacutetali by

sme

32

Ako od kmeňa substantiacutev aj od slovesnyacutech

kmeňov je možneacute tvoriť odvodeniny nie zriedkavo

aj z dvoch rozdielnych kmeňov toho isteacuteho slovesa

napr dirigo dirigere direxi directum (riadiť) ndash

dirigent direktor redigo redigere redegi

redactum (privaacutedzať spaumlť uviesť do stavu) ndash

redigovať redaktor moveo movere movi motum

(hyacutebať dojiacutemať) ndash movityacute motiacutev

Pod kmeňom rozumieme zaacutekladnuacute časť

slovesa v jednotlivyacutech časoch ktoraacute nesie jeho

vyacuteznam Ku kmeňu sa pripaacutejajuacute prefixy (predpony)

a sufixy (priacutepony) Podľa preacutezentoveacuteho slovesneacuteho

kmeňa rozdeľujeme latinskeacute slovesaacute do štyroch

slovesnyacutech tried konjugaacuteciiacute Pri rozdeleniacute hraacute rozhodujuacutecu uacutelohu samohlaacuteska ktoraacute sa pri

určityacutech slovesaacutech objavuje pred koncovkami

Latinskeacute konjugaacutecie

1 konj maacute v preacutezente pred

koncovkou vokaacutel āa vzor laudāre

2 konj sa pred koncovkou

vyznačuje vokaacutelom ēe vzor

monēre

3 konj je nepravidelnaacute pred

koncovkou sa striedajuacute vokaacutely

ieu vzor legere

4 konj maacute pred koncovkou vždy

īi vzor audīre

33

14 Predložky a predpony

Predložky sa vyskytujuacute jednak v spojeniach s paacutedovyacutemi formami mien jednak

v spojeniach so slovesami S paacutedmi mien (s vyacutenimkou nominatiacutevu a vokatiacutevu) vyjadrujuacute

rocirczne adverbiaacutelne vzťahy (miesto čas spocircsob priacutečina) Všetky predložky boli pocircvodne

adverbiaacute Pridaacutevali sa k menu v určitom paacutede na presnejšie vyjadrenie vzťahu alebo k slovesu

na bližšie určenie deja Vyacutevoj tyacutechto adverbiiacute šiel

dvojakyacutem smerom Buď sa tesnejšie spojili s menom

a stali sa predložkami alebo sa tesnejšie primkli k

slovesu a vznikli zloženeacute slovesaacute s predponami

Z historickeacuteho hľadiska rozdeľujeme predložky

na prvotneacute a druhotneacute Kyacutem v greacutečtine prvotneacute staršie

predložky funkciu adverbia stratili u druhotnyacutech

mladšiacutech byacuteva zachovanaacute Zo synchroacutenneho hľadiska

je medzi nimi docircležityacute rozdiel v tom že prvotneacute

predložky fungujuacute aj ako slovesneacute predpony druhotneacute

nie Niektoreacute latinskeacute predložky sa ako adverbiaacute

použiacutevajuacute aj v klasickej latinčine (post contra ante

intra infra supra circa atď)

Predložky vyjadrovali najprv priestorovyacute

vzťah Toto poniacutemanie ľahko prechaacutedzalo i na

vyjadrenie času Neskocircr sa začali použiacutevať aj na

vyjadrenie priacutečiny spocircsobu a inyacutech okolnostiacute deja

ktoreacute boli tiež chaacutepaneacute priestorovo

V spojeniacute so slovesnyacutemi formami si predložky

pocircvodne uchovaacutevali svoju samostatnosť ndash mohli byť

kladeneacute aj za sloveso priacutepadne byť oddeleneacute od

slovesa inyacutemi slovami Čoskoro sa však začali zrastať

so slovesom a menili sa tak na slovesneacute predpony (praeverbiaacute)

Slovesneacute predpony suacute suacutečasťou odbornyacutech termiacutenov a medzinaacuterodnyacutech slov a ich

poznanie je vyacutehodou či dokonca nevyhnutnosťou

Prvotneacute greacutecke predložky sa

spaacutejajuacute s jednyacutem s dvoma alebo

aj s troma paacutedmi Druhotneacute

predložky sa spaacutejajuacute (takmer)

vždy so substantiacutevom v genitiacuteve

Vaumlčšina latinskyacutech predložiek

sa spaacuteja s akuzatiacutevom

(naznačujuacute smer rozsah a pod)

alebo s ablatiacutevom (naznačujuacute

odluku miesto a pod) Niektoreacute

sa spaacutejajuacute s oboma paacutedmi

V neskorej latinčine sa počet

prvotnyacutech predložiek redukoval

Predložky s podobnyacutem

vyacuteznamom sa zamieňali napr

stieral sa rozdiel medzi de ex

ab Keď už ich vyacuteznamoveacute

odtienky neboli zreteľneacute jedna

predložka zviacuteťazila a nahradila

ostatneacute ndash v romaacutenskych

jazykoch prevlaacutedlo de

Tendencia k explicitnejšiemu

vyjadrovaniu viedla

k použiacutevaniu predložkovyacutech

paacutedov namiesto prostyacutech

V neskorej latinčine sa staacutele viac

použiacutevali predložkoveacute paacutedy až

sa dospelo k analytickeacutemu

stavu ktoryacute je v romaacutenskych

jazykoch

34

lat A AB ndash od

1 predložka

ab ovo (od vajca =) od prvopočiatku

ab origine od začiatku

ab extra zvonku z vonkajšej strany

a priori vopred z prvšieho

a posteriori na zaacuteklade skuacutesenostiacute

a dato odo dňa (vystavenia)

a die odo dňa

2 prefix

absolvent (ab + lat solvere = oslobodiť urobiť nezaacutevislyacutem)

abiturient (ab + lat iturus = hodlajuacuteci iacutesť odiacutesť)

abdikaacutecia (ab + lat dicere = hovoriť)

absencia (ab + lat esse = byť)

lat AD ndash k ku pri do

1 predložka

ad acta (aa) k (vybavenyacutem) spisom

ad rem k veci

ad hoc k tomuto pre tento priacutepad

ad infinitum do nekonečna

ad verbum doslova

ad informandum pre informaacuteciu

ad multos annos na dlheacute roky na zdravie

2 prefix

adaptaacutecia (ad + lat aptus = vhodnyacute spocircsobilyacute)

adverbium (ad + lat verbum = sloveso)

administratiacuteva (ad + lat ministrare = posluhovať)

V slovenčine (ale napr aj

v češtine a poľštine) sa prefix

ad- zmenil na a- (asimilaacutecia

aprobaacutecia a pod) Ineacute jazyky

(ruština nemčina angličtina

francuacutezština) však dodržiavajuacute

zdvojeneacute spoluhlaacutesky (asociaacutecia

ndash rus associacia nem

Assoziation angl association

rarr ad + socius = druh)

Vyacuteznam zdvojenia spoluhlaacutesky odliacutešenie latinskej predpony ad-

(kladnyacute vyacuteznam) od greacuteckej

predpony a- (negatiacutevny

vyacuteznam) asociaacutelny (asociaľnyj

asozial asocial) amoraacutelny

(amoralisch) asymetrickyacute

(asymetrisch) atď

Ak sa pri použitiacute greacuteckej

predpony a- začiacutena zaacuteklad slova

na samohlaacutesku vkladaacute sa za

predponu n a-n-alfabet a-n-

onym (gr onoma = meno) a-n-

algetikum (gr algos = bolesť)

35

pred niektoryacutemi spoluhlaacuteskami sa prefix ad spodobuje

akceleraacutecia (ad + lat celer = ryacutechly)

akumulaacutecia (accumulatio = ad + lat cumulatio = hromadenie)

agresia (aggressio = ad + lat gradi = pristuacutepiť)

lat ANTE ndash pred (skocircr vopred predchaacutedzajuacuteci)

gr ANTI- ndash proti

1 predložka

Hannibal ante portas Hannibal pred braacutenami

(Vyacutekrik zdesenia r 211 pred Kr keď Hannibal

postupoval proti Riacutemu)

2 prefix ante

antedatovať (ante + lat dare = daacutevať)

anteponovať (ante + lat ponere = klaacutesť)

prefix anti

antifašista antimilitarizmus

antipatia (anti + gr pathos = vaacutešeň utrpenie)

antikoncepcia (anti + lat concipere = počať)

antiseptikum (anti + gr seacutepsis = hnitie)

NB ndash v taliančine použiacutevajuacute v niektoryacutech priacutepadoch aj tuacuteto predponu vo vyacutezname pred

(napr antipasta = predjedlo anticamera = predsieň)

gr AUTO- ndash (autos =) saacutem

1 zaacutemeno

Gnoacutethi seauton (Nosce te ipsum) (Thaleacutes) Poznaj saacutem seba

Antoloacutegia

= gr anthos + lat legere

(anthos = kvet legere = zbierať)

rarr bdquozbierka kvetovldquo = zborniacutek

vybranyacutech praacutec

36

2 prefix

autobiografia (auto + gr bios = život grafein = piacutesať)

autogram (auto + gr gramma = piacutesmeno zaacutepis)

autonoacutemia (auto + gr nomos = zaacutekon)

autosugescia (auto + lat suggere = presviedčať prehovaacuterať)

automobil (auto + lat mobilis = pohyblivyacute)

ako skratka slova automobil

autodrom (+ gr dromos = beh pretekaacuterska draacuteha)

autogaraacutež (+ fr garer = dať na vedľajšiu koľaj priviesť do bezpečia)

ako skratka slova automat automatickyacute (gr automatos = saacutem od seba z vlastneacuteho

popudu)

autoblok (+ angl to block = zatarasiť blokovať)

lat BI- TRI- MULTI- ndash (bis =) dvakraacutet (tres =) tri (multus =) mnohyacute

Bis dat qui cito dat Dvakraacutet daacuteva kto ryacutechlo daacuteva

prefix

biatlon (bi + gr athlon = zaacutepas zaacutepolenie)

bicykel (bi + gr kyklos gt lat cyclus = koleso kruh)

bilateraacutelny trilateraacutelny multilateraacutelny (bi tri multi + lat latus -eris = strana bok)

bifokaacutelny (bi + lat focus = ohnisko)

lat DE DI- ndash o od podľa

1 predložka

de facto podľa skutočnosti skutočne

de iure podľa praacuteva praacutevom

de dato (dd) odo dňa vyhotovenia

de die in diem zo dňa na deň

De mortuis nihil nisi bene O mŕtvych nič ak nie dobre (O mŕtvych len dobre)

37

De gustibus non est disputandum O chuti (vkuse) sa nemaacute diskutovať (škriepiť)

(Proti gustu žiaden dišputaacutet)

2 prefix

deskriptiacutevny (de + lat sribo ere scripsi scriptum = piacutesať)

deportovať (de + lat portare = niesť)

deponovať (de + lat ponere = klaacutesť)

dedukovať (de + lat ducere = viesť)

ďalšia vyacuteznamotvornaacute funkcia odstraacutenenie

pocircvodneacuteho zmyslu zaacutekladneacuteho slova

formovať ndash deformovať

centralizovať ndash decentralizovať

v našom pravopise sa niekedy prejavuje ako di-

= vyacuteznam našej predpony roz-

dislokaacutecia (+ lat locus = miesto)

distribuacutecia (+ lat tribuere = udeľovať)

disharmoacutenia (+ gr harmonia = suacutelad suacutezvuk)

dilataacutecia (+ lat latus = širokyacute)

diskvalifikovať (dis + qualis akyacute + facere robiť

= bdquourobiť niekoho nekvalitnyacutemldquo)

gr DI- (latinskeacute bis)

gr DYS- (porucha zoslabnutie nespraacutevnosť)

prefix

dimorfia (di + gr morfeacute = tvar)

diftong (di + gr fthongos = hlas zvuk)

dyslexia (dys + lat legere = čiacutetať)

dysgrafia (dys + gr grafein = piacutesať)

Diplom

z gr diplooacute = zdvojujem

Diploacutema bola docircležitaacute listina

zloženaacute vo dvoje Obyčajneacute

listiny sa nechaacutevali kedysi len

tak nezloženeacute Ak bolo treba

vyjadriť docircležitosť obsahu

listiny (udelenie vyacutesad praacutev

titulu a pod) zložila sa na

dvakraacutet

38

dyslalia (dys + gr lalein = znieť zvučať štebotať)

dyspepsia (dys + gr peptein = traacuteviť)

dysfoacutenia (dys + gr foneacute = zvuk)

lat E EX ndash z od von zvnuacutetra

lat EX- ndash byacutevalyacute niekdajšiacute

1 predložka

vypiť na ex vypiť až do dna

ex officio z uacuteradnej moci uacuteradne

ex parte od jednej zo straacuten

ex nihilo z ničoho

ex libris z kniacuteh (knižnaacute značka)

ex interest bez uacuteroku

ex gratia dobrovoľne

ex post potom dodatočne

ex privata industria zo suacutekromnej

usilovnosti z vlastnej iniciatiacutevy

2 prefix

elokovať (e + lat locus = miesto)

elaboraacutet (e + lat labor = praacuteca)

emisia (e + lat mittere sup missum =

posielať)

erudovanyacute (e + lat rudis = surovyacute hrubyacute)

exhumaacutecia (ex + lat humus = zem)

exportovať (ex + lat portare = nosiť)

extrahovať (ex + lat trahere = ťahať)

exprezident

exmanžel

Deus ex machina (gr theos apo

meacutechaneacutes)

= bdquoboh zo strojaldquo ndash nečakanyacute

zaacutesah ktoryacute rozuzliacute zamotanuacute

situaacuteciu

- najviac ho použiacuteval vo svojich

trageacutediaacutech Euripideacutes

- v hovorovej reči použil toto

spojenie už Soacutekrateacutes

v Platoacutenovom dialoacutegu Kratylos

Ex libris ndash knižnaacute značka

označujuacuteca vlastniacuteka knihy

39

lat EXTRA- ndash zvlaacutešť osobitne oddelene

lat EXTRO- ndash (opak intro =) von

1 predložka

extra ordinem mimo poradia

extra viam mimo cesty

extra vires nad možnosti

2 prefix

extraordinaacuterny (extra + lat ordo ordinis = poriadok)

extravagantnyacute (extra + lat vagari = tuacutelať sa vagabundus = vandrovnyacute tulaacutek)

extrovert (extro + lat vertere = obracať točiť)

extrospektiacutevny (extro + lat spectare = pozerať sa)

gr HYPER ndash nad

prefix

hyperaktivita (hyper + lat ago ere egi actum = konať)

hypereacutemia (hyper + gr haima = krv)

gr HYPO ndash pod

prefix

hypodermickyacute (hypo + gr derma = koža)

hypoteacuteza (hypo + gr thesis = mienka tvrdenie)

gr HIPO ndash (z gr substantiacuteva hippos =) kocircň

prefix

hipodroacutem (hipo + gr dromos = beh)

hipoterapia (hipo + gr therapeuein = liečiť)

Hypochonder

gr chondros = chrupavka

(rebrovaacute)

- pod ňou choriacute často pociťujuacute

bolesti

40

hipoloacutegia (hipo + gr logos = slovo)

lat IN ndash v do na

1 predložka

in camera v byte tajne docircverne

in toto celkom v celosti

in continuo nepretržite suacutevisle

in dorso na chrbte (knihy) vzadu z druhej strany

in facto vskutku skutočne

in futuro v buduacutecnosti

in medias res doprostred veci

In vino veritas (Plinius St) Vo viacutene je pravda

2 prefix

+ adjektiacuteva = zaacutepornyacute zmysel

+ slovesaacute = vyacuteznam predpony do- v- na-

in + l m r = ill- imm- irr-

indiviacuteduum (in + lat dividuus = deliteľnyacute rozdelenyacute)

invalid (in + lat validus = silnyacute mocnyacute zdravyacute)

ilegaacutelny (illegalis in + lat lex = zaacutekon)

imobilnyacute (immobilis in + lat mobilis = pohyblivyacute)

iracionaacutelny (irrationalis in + lat ratio = rozum)

inhalovať (in + lat halare = dyacutechať)

inšpirovať (in + lat spirare = dyacutechať)

importovať (in + lat portare = nosiť)

infarkt (in + lat farcire = pchať infarcire = upchaacutevať)

in flagranti (in + lat flagrare = horieť blčať)

in margine (in + lat margo = okraj)

41

lat INTER ndash medzi

1 predložka

inter alia medzi inyacutemi (okolnosťami vecami)

Inter arma silent Musae Kde rinčia zbrane

mlčia Muacutezy

2 prefix

interpunkcia (inter + lat punctum = bod)

interregnum (lat regnum = kraacuteľovstvo vlaacuteda)

často ako skratka za slovo internacionaacutelny (lat

natio = naacuterod)

interhotel

interlingua

Interviacutezia

lat INTRA- INTRO- ndash dovnuacutetra dnu

prefix

introvert (intro + lat vertere = obracať sa)

introskop (intro + gr skopein = hľadieť pozerať)

introdukcia (intro + lat ducere = viesť)

lat CUM ndash s so spolu s

lat KON- (KO- KOL- KOM- KOR-)

1 predložka

cum laude s pochvalou

magna cum laude veľmi dobre

summa cum laude vyacuteborne

cum suis so svojimi (ľuďmi)

Summa cum laude

Interview

inter + lat videre = vidieť

Internaacutet

lat adjektiacutevum internus =

vnuacutetornyacute domaacuteci (= domov)

42

Cum tacent clamant Keď mlčia kričia

2 prefix

koncentraacutecia (kon + lat centrum = stred)

kondolencia (kon + lat dolere = ciacutetiť bolesť)

korešpondencia (ko + lat respondere = odpovedať)

kolaborant (ko + lat laborare = pracovať)

lat PER ndash skrz cez po v za pomocou

lat PER- ndash per-

1 predložka

per aspera ad astra cez ťažkosti ku hviezdam

per annum ročne na rok

per capita podľa hlaacutev (napr deliť pozostalosť)

per se saacutem sebou samozrejme

per fas et nefas praacutevom i nepraacutevom (skrz dovoleneacute a nedovoleneacute)

per quod čiacutem podľa čoho

per os cez uacutesta uacutestami peroraacutelny (lat os oris = uacutesta)

2 prefix

perforovať (per + lat forare = vŕtať)

permanentnyacute permanentka (per + lat manere = zostaacutevať)

perverznyacute (per + lat vertere sup versum = obracať)

perzekvovať (per + lat sequi = nasledovať)

lat PRE- ndash (z lat predložky prae =) pred vopred

prefix

preferovať (pre + lat ferre = niesť)

prezident (pre + lat sedere = sedieť)

prefix (pre + lat fingere sup fixum = pripevňovať pribiacutejať)

preludium (pre + lat ludus = hra)

43

lat PRO ndash pre pred namiesto

1 predložka

pro tempore predbežne pre tento raz dočasne počas

pro rata pomerne proporcionaacutelne

pro forma pre formu formaacutelne naoko

pro et contra pre a proti

pro nihilo pre nič

pro bono pre dobro blaho

2 prefix (lat) = pre

protekcia (pro + lat tegere sup tectum = kryť

chraacuteniť)

prostituacutetka (pro + lat statuere = postaviť)

produkovať (pro + lat ducere sup ductum =

viesť tvoriť robiť)

prefix (gr) = pred

proloacuteg (pro + gr logos = slovo)

program (pro + gr gramma = zaacutepis zaacuteznam)

prognoacuteza (pro + gr gnosis = znalosť

vedomosť)

lat POST ndash po

1 predložka

post scriptum (PS) po napiacutesaniacute

post mortem po smrti

2 prefix

postgraduaacutelny (post + lat gradus = stupeň krok)

posttraumatickyacute (post + gr trauma = rana)

Promovať alebo byť

promovanyacute

lat movere sup motum =

pohybovať posuacutevať

promoveo sup promotum =

dosl posuacutevať dopredu =

prenes niekoho povyšovať

ten kto niekoho promuje =

promoacutetor ndash vykonaacuteva obrad

promoacutecie

TEDA študenti suacute promovaniacute A

NIE promujuacute

44

gr PERI ndash okolo

prefix

perikardium (peri + gr kardia = srdce)

periskop (peri + gr skopein = pozorovať)

perioacuteda (peri + gr odos = cesta)

gr POLY- ndash (gr adjektiacutevum polys poly =) mnohyacute početnyacute

gr POLI- ndash (gr substantiacutevum polis =) mesto

prefix

polyteizmus (poly + gr theos = boh)

polygamia (poly + gr gamos = sobaacuteš)

polyglot (poly + gr glotta = jazyk)

polytechnika (poly + gr techneacute = umenie remeslo zručnosť)

poliklinika (poli + gr klineacute = locircžko posteľ)

metropola (gr meacuteteacuter = matka + polis)

akropola (gr akros = vysokyacute vrchnyacute nachaacutedzajuacuteci sa na okraji + polis)

lat RE- ndash opaumlť znovu zase nazad

lat RETRO- ndash (pocircvodne lat predložka =) spaumlť naspaumlť nazad

prefix

reagovať (re + lat agere = konať robiť viesť)

rebelovať (re + lat bellum = vojna)

reediacutecia (re + lat edere = vydaacutevať)

retrospektiacuteva (retro + lat spectare = diacutevať sa hľadieť)

retro štyacutel

45

lat SUB ndash pod

1 predložka

sub condicione pod podmienkou

sub potestate pod mocou

sub voce pod slovom pod heslom napr v slovniacuteku

2 prefix

substancia (sub + lat stare = staacuteť)

lat SUPER ndash nad

prefix

supermocnosť

superťažkyacute

superstar

gr SYN ndash s so spolu s

prefix

synchronickyacute (syn + gr chronos = čas)

symbioacuteza (syn + gr bios = život)

synonymum (syn + gr onoma = meno)

symfoacutenia (syn + gr foneacute = zvuk)

lat TRANS ndash cez za (častejšiacute preklad predponou pre-)

prefix

transkripcia (trans + lat scribere sup scriptum = piacutesať)

transplantaacutecia (trans + lat plantare = sadiť)

translokaacutecia (trans + lat locus = miesto)

transformovať (trans + lat forma = podoba tvar)

46

15 Vlastneacute menaacute Problematika transkripcie antickyacutech greacuteckych

a latinskyacutech mien

Slovenčina nie je izolovanyacute jazyk prenikaacute do nej množstvo cudziacutech slov Pri ich

preberaniacute sa riadi vlastnyacutemi pravidlami zaacuteroveň by však mala rešpektovať ndash aspoň pri

vlastnyacutech menaacutech ndash niektoreacute pravidlaacute jazykov z ktoryacutech menaacute preberaacute Dlhodobyacutem

probleacutemom ktoryacute sa priamo dotyacuteka kultuacuternych reaacuteliiacute z antickej civilizaacutecie je v slovenčine

spraacutevnosť piacutesania vlastnyacutech mien pocircvodom z klasickyacutech jazykov

Zaacuterodky probleacutemu prepisovania antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien osocircb naacutezvov

lokaliacutet a ich rocircznych odvodeniacuten do slovenčiny siahajuacute

ďaleko do počiatkov jej spisovneacuteho obdobia Probleacutem

vyplyacuteva z odlišnyacutech hlaacuteskoslovnyacutech a tvaroslovnyacutech

vlastnostiacute prijiacutemajuacuteceho jazyka ndash spisovnej slovenčiny

a odovzdaacutevajuacuteceho jazyka ktoryacutem je latinčina a

starovekaacute priacutepadne byzantskaacute greacutečtina

V tejto suacutevislosti nemožno zabuacutedať že

o fonetike starej greacutečtiny a latinčiny veľa isteacuteho

nevieme Neexistuje nijakyacute autentickyacute zaacuteznam ich

zvukovej podoby Sme odkaacutezaniacute na dedukcie z toho

čo naacutem sprostredkuacuteva piacutesmo Pravopis starej greacutečtiny

bol napriacuteklad fonetickyacute približne okolo roku 400 pred

Kr Potom sa postupne zužoval repertoaacuter jej vokaacutelov

(strata kvantity zjednodušenie diftongov itacizmus)

v konsonantoch sa presadila spirantizaacutecia (b ph kh sa

zmenili na v f ch) Naša dnešnaacute vyacuteslovnosť

starogreacutečtiny je konvenčnaacute nezodpovedaacute živej vyacuteslovnosti ani v jednej faacuteze vyacutevinu tohto

jazyka aj keď rozdiely medzi grafikou a fonetikou nie suacute priacuteliš veľkeacute

151 Probleacutemy suacutevisiace s prepisom antickyacutech mien do slovenčiny1

Hlavneacute okruhy probleacutemov ktoreacute vystupujuacute do popredia v suacutevislosti s problematikou

transkripcie greacuteckych a latinskyacutech mien suacute

1 K praktickyacutem otaacutezkam prekladu antickyacutech mien rarr 2521

Za našu dnešnuacute vyacuteslovnosť

starej greacutečtiny vďačiacuteme

humanistovi Erazmovi

Rotterdamskeacutemu Pre svoju

kodifikaacuteciu argumentoval

vedeckyacutemi potrebami proti

vyacuteslovnosti akuacute v Euroacutepe šiacuterili

greacutecki učenci emigranti

z Byzancie Taacute vychaacutedzala

z vyacutevinovej kontinuity jazyka

bola bližšia novej greacutečtine

Erazmov nie bezprobleacutemovyacute

naacutevrat ad fontes k domneleacutemu

klasickeacutemu stavu aj v ortoepii sa

v Euroacutepe ujiacutemal iba pomaly

napr v Nemecku sa definitiacutevne

presadil až po roku 1800

a v krajinaacutech s prevažujuacutecim

byzantskyacutem vplyvom vocircbec

nemal uacutespech

47

- v starovekej greacutečtine označovanie kvantity

prepis aspirovanyacutech spoluhlaacutesok th rh priacutep aj ph

prepis diftongov ai ei oi prepis pocircvodneacuteho

slabičneacuteho i na začiatku greacuteckych slov prepis geminaacutet

- pri prepise z latinčiny piacutesanie geminaacutet

piacutesanie digrafeacutem ae oe qu piacutesanie c ndash k piacutesanie

intervokalickyacutech grafeacutem i ndash j t ndash c s ndash z prepis

pocircvodneacuteho i na začiatku slov

- morfologickeacute otaacutezky podoba menneacuteho

kmeňa ktoryacute maacute byť zaacutekladom pre skloňovanie mena

a pre ďalšie odvodzovanie najmauml pre tvorenie

adjektiacuteva

Pre slovenčinu ako prijiacutemajuacuteci jazyk vždy

predstavovala vaumlčšie probleacutemy greacutečtina Ako prveacute

vyacutechodisko prepisu sa nuacuteka transliteraacutecia Čistaacute sa

použiacuteva len okrajovo v praxi je uacutečelnejšie použiacutevať jej

kombinaacuteciu s transkripciou zohľadňujuacutecou aj

recipovanuacute erazmovskuacute vyacuteslovnosť (čiže v greacutečtine miesto aggelos piacutešeme angelos

vynechaacutevame priacutezvuky naacuteslovnyacute ostryacute priacutedych označujeme pomocou h) Tento spocircsob

transkripcie sa bez vaumlčšiacutech probleacutemov uplatňuje pri prepise jednotlivyacutech greacuteckych slov či

citaacutetovyacutech zvratov (napr heacuteureacuteka mimeacutesis theos apo meacutechaneacutes gnoacutethi seauton a pod) Ide

tu iba o to aby sa greacutecke hlaacutesky vyjadrovali našimi piacutesmenami či hlaacuteskami s najbližšou

zvukovou platnosťou (η = eacute θ = th ι = i υ = y u (v diftongoch) φ = f (nie ph) χ = ch (nie

kh) ω = oacute ου = u (nie ou) nevyznačuje sa kvantita a i y lebo ich nevyznačovala ani

greacutečtina) Pokiaľ ide o latinčinu už starovekiacute gramatici klaacutedli docircraz na analyacutezu hlaacutesok h k q

x i v kvocircli ich špeciaacutelnemu vzťahu medzi vyacuteslovnosťou a spocircsobom grafickeacuteho zaacuteznamu

Spochybňovali hlaacuteskovuacute platnosť h jednak preto že sa tento konsonant vyslovoval

v latinčine slabo ale zvlaacutešť preto lebo ho viaceriacute z nich pripodobňovali ku greacuteckemu

priacutedychu ktoryacute nebol považovanyacute sa samostatnuacute hlaacutesku Pri i a v gramatici odlišovali ich

vokalickuacute platnosť od konsonantickej platnosti viedli tiež diskusiu o opodstatnenosti

použiacutevania grafeacutem k a q keďže grafeacutema c by uspokojivo prevzala ich uacutelohu Hlaacutesky x y a ich

grafeacutemy hodnotili ako okrajoveacute a cudzie keďže sa vyskytujuacute len v greacuteckych slovaacutech

Pri piacutesaniacute antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien sa uplatňujuacute dve stanoviskaacute

1 stanovisko vaumlčšmi prihliadajuacutece k odovzdaacutevajuacutecim jazykom

Transliteraacutecia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute vždy to isteacute

piacutesmeno alebo to isteacute spojenie

piacutesmen druhej abecedy

Transkripcia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute piacutesmeno

alebo aj viacero piacutesmen druhej

abecedy podľa vyacuteslovnosti na

tom istom mieste Ide

o fonetickyacute prepis slova

Geminaacuteta = zdvojenaacute

spoluhlaacuteska (napr v slove

panna)

Aspiraacuteta = spoluhlaacuteska

sprevaacutedzanaacute priacutedychom (napr

th kh)

Grafeacutema = piacutesomnyacute znak

piacutesmeno

48

2 stanovisko pokladajuacutece za rozhodujuacuteci v procese adaptaacutecie prijiacutemajuacuteci jazyk

Pri druhom stanovisku sa kladie docircraz na transkripčnyacute priacutestup ktoryacute sa pokuacuteša zachytiť

zvukovuacute straacutenku slova v podobe najprirodzenejšie uchopiteľnej prijiacutemajuacutecim jazykom Pri

prvom zo stanoviacutesk suacute možneacute dva už vyššie spomenuteacute priacutestupy transliteračnyacute

a transliteračno-transkripčnyacute Suacute podobneacute hlavnyacute rozdiel spočiacuteva v prepisovaniacute dĺžok Kyacutem

pri transliteraacutecii sa napr prepisujuacute len greacutecke eacute oacute keďže sa zaznamenaacutevali osobitnyacutemi

grafeacutemami eacutetou a oacutemegou pri transkripčno-transliteračnom priacutestupe sa prepisujuacute aj dlheacute aacute iacute

yacute uacute

V praxi sa niekedy možno stretnuacuteť s prepisom

greacuteckych mien na latinskyacute spocircsob hlavne pod

vplyvom zaacutepadoeuroacutepskych jazykov t j s piacutesaniacutem ph

namiesto f a c namiesto k ale i s tendenciou

odstraňovať th hoci medzi vyacuteslovnosťou t (τ) a th (θ)

bol v greacutečtine zaacutesadnyacute rozdiel

Pri transkripcii vlastnyacutech mien vstupuje do hry

aj kultuacuterny kontext zdomaacutecnenosť Niektoreacute greacutecke

vlastneacute menaacute sa už do naacutešho jazyka a kultuacutery do istej

miery včlenili (Filip Alexander Teodor Homeacuter

Korint Ateacuteny a pod) paralelne popri nich je tu ale

vaumlčšina mien ktoreacute sme si nestihli adaptovať pričom

vychaacutedzajuacute z tyacutech istyacutech slovotvornyacutech zložiek (napr

Menandros Theofrastos Filippopolis)

Niekedy sa použiacuteva jedna lexikaacutelna jednotka

v dvoch podobaacutech podľa kultuacuterneho prostredia napr

Foinikia v greacuteckom prostrediacute Feniacutecia v latinskom

kontexte (V Zamarovskyacute) Inokedy sa rozlišuje medzi

tyacutem či sa hovoriacute o mytologickej alebo historickej postave Podľa toho sa použiacuteva vaumlčšmi

alebo menej adaptovanaacute podoba

Priacutekladom na celkom vžiteacute greacutecke meno je Ezop (pocircvodneacute Aisoacutepos) Pri jeho preberaniacute

došlo k zmene v kmeni i v koncovke na jeho podobe sa vyacuterazne prejavil vplyv stredovekej

latinčiny Menaacute typu Neapol zas naznačujuacute že pri preberaniacute mien je možnyacute aj zaacutesah do

koncovky ako zaacutekladnyacute stupeň jeho udomaacutecnenia ktoryacute odraacuteža flektiacutevne potreby slovenčiny

Avšak menaacute ktoreacute by transformovali iba kmeň no koncovku nie (Teokritos namiesto

Theokritos Teacutezeus namiesto Theacuteseus a pod) nie suacute ani greacutecke ani slovenskeacute

Najstaršiacute filozofi chaacutepali jazyk

ako suacutehrn mien ktoreacute

považovali za naacutezvy

jednotlivyacutech prvkov skutočnosti

S prvyacutemi teoretickyacutemi

konštruktmi pomocou ktoryacutech

sa opisuje a do istej miery

vysvetľuje spraacutevanie sa

vlastnyacutech mien nachaacutedzame

v homeacuterskej baacutesnickej tradiacutecii

V Homeacuterovyacutech baacutesňach sa

stretaacutevame s pojmom

eponymon Je to to od čoho sa

odvodzuje vlastneacute meno mocircže

to byť ineacute slovo alebo aj vec či

situaacutecia ktoraacute bola motivujuacutecim

činiteľom pri akte prvotneacuteho

pomenovania U Homeacutera maacute do

značnej miery magickyacute

a nadprirodzenyacute raacutez Okolnosti

ktoreacute sprevaacutedzajuacute prvotneacute

pomenovanie nositeľa mena

totiž predurčujuacute jeho ďalšie

osudy

49

Vyacuteznamnyacutem komplikujuacutecim faktorom prepisovania antickyacutech mien a ich fungovania

v slovenskom texte je skloňovanie To kladie na použiacutevateľa slovenčiny naacuteroky akeacute si ušetrili

napr angličtina francuacutezština nemčina atď Vystačia s nominatiacutevom singulaacuteru daneacuteho mena

čo v slovenčine nie je možneacute Do popredia vystupuje probleacutem akyacute kmeň pri ohyacutebaniacute použiť

Konkurujuacute si pocircvodneacute greacuteckelatinskeacute a domaacutece slovenskeacute kmene Niektoreacute pocircvodneacute

substantiacutevne kmene nachaacutedzajuacute v slovenčine oporu najmauml vďaka adjektiacutevam ktoreacute sa od nich

tvoria napr gr Eroacutes ndash erotickyacute rarr G sg = Eroacuteta Achilleus ndash Achillova paumlta rarr G sg =

Achillea Achilla lat Cicero ndash ciceronianizmus rarr G sg = Cicerona Popri klasickyacutech

tvaroch sa ale v slovenčine občas pri tom istom mene vytvaacuterajuacute i tvary bdquobarbarskeacuteldquo ktoreacute

nerešpektujuacute vyacutechodiskovyacute jazyk Odviacutejajuacute sa jednoducho od nominatiacutevu singulaacuteru a k nemu

pridaacutevajuacute slovenskeacute paacutedoveacute koncovky Areacutes ndashArea i Aresa Adoacutenis ndash Adoacutenida i Adonisa Pri

skloňovaniacute nastaacutevajuacute ťažkosti tiež pri menaacutech ktoreacute nesignalizujuacute dostatočne svoj rod

(Artemis Eris Deacutemeacuteter) nezasvaumltenyacute ich nemusiacute identifikovať ako ženskeacute menaacute Ďalšiacutem

uacuteskaliacutem greacuteckej flexie suacute kvantitatiacutevne alternancie v kmeni Filopoimeacuten ndash Filopoimena

Agamemnoacuten ndash Agamemnona ale Apolloacuten ndash Apolloacutena Ioacuten ndash Ioacutena

152 Pravidlaacute transkripcie antickyacutech vlastnyacutech mien

K pertraktovanej problematike vzniklo niekoľko vedeckyacutech štuacutediiacute v ktoryacutech sa autori

pokuacutešajuacute vniesť systeacutem a zjednotiť pravidlaacute transkribovania a ortografie pre vlastneacute menaacute

pocircvodom z klasickyacutech jazykov Napriek dlhoročneacutemu uacutesiliu niekoľkyacutech generaacuteciiacute lingvistov

a klasickyacutech filoloacutegov však zatiaľ nemaacuteme k dispoziacutecii komplexnuacute priacuteručku ktoraacute by

použiacutevateľa jazyka zorientovala a v ktorej by našiel odpoveď na otaacutezku spraacutevnej podoby

želaneacuteho tvaru vlastneacuteho mena Odporuacutečania i pravidlaacute ktoreacute v priebehu niekoľkyacutech

desaťročiacute vznikali naraacutežali vždy na nedostatok mateacuterie na ktorej by sa preverovali takže

jazykovaacute prax s teoacuteriou bola prepojenaacute iba do určitej miery Vaumlčšina naacutevrhov slovenskyacutech

jazykovedcov z minulosti ako adaptovať antickeacute menaacute v slovenčine bola v suacutelade s

vyacutevinovyacutemi tendenciami slovenčiny a premietla sa ndash v maximaacutelne zhutnenej podobe ndash do

aktuaacutelnych Pravidiel slovenskeacuteho pravopisu (PSP)

V suacutečasnosti sa medzi klasickyacutemi filoloacutegmi v slovenskyacutech akademickyacutech inštituacuteciaacutech

ustaľujuacute zaacutesady transkripcie antickyacutech mien a komplexnejšie suacute sformulovaneacute zatiaľ

50

v štuacutediaacutech Ľ Buzaacutessyovej2 Uplatňujuacute sa už aj v praxi v heslaacutech Encyklopaedie Beliany Pre

heslaacuter sa vytvaacutera takaacute podoba vlastneacuteho mena alebo termiacutenu aby bolo identifikovateľneacute

v pocircvodnom odovzdaacutevajuacutecom jazyku a zaacuteroveň aby nebolo v uacuteplnom rozpore s prirodzenyacutemi

vlastnosťami prijiacutemacieho jazyka teda slovenčiny Heslaacute majuacute často podobu dvojtvaru Jedna

podoba mena pre bežnuacute komunikaacuteciu popularizačneacute diela pre beletriu televiacuteziu atď v

ktorej sa vaumlčšmi odraacutežajuacute adaptačneacute procesy a druhaacute pre texty odborneacuteho charakteru

prihliadajuacuteca vaumlčšmi na pocircvodnyacute stav v klasickyacutech jazykoch Kyacutem v niektoryacutech priacutepadoch sa

adaptovanaacute a odbornaacute podoba prekryacutevajuacute (napr nominatiacutev singulaacuteru Poseidoacuten genitiacutev

singulaacuteru Poseidoacutena suacute tvary ktoreacute suacute v slovenčine dobre adaptovaneacute a zaacuteroveň zodpovedajuacute

aj požiadavkaacutem odborneacuteho vyjadrovania) v inyacutech sa mocircže adaptovanaacute a odbornaacute podoba

prekryacutevať len v nominatiacuteve a rozdiel medzi štyacutelmi sa prejaviacute až v nepriamych paacutedoch (napr

nominatiacutev singulaacuteru Anakreoacuten je vhodnyacute pre oba štyacutely zato genitiacutev singulaacuteru Anakreoacutena pre

bežneacute vyjadrovanie a genitiacutev singulaacuteru Anakreonta pre odbornyacute štyacutel)

Naacutezvy lokaliacutet sa považujuacute za menej citliveacute na zaacutesahy preto je priacutepustnyacute vaumlčšiacute rozsah

ich adaptaacutecie Priacutepustneacute suacute pomenovania Macedoacutenia Myacutezia Lyacutekia Kapadoacutecia Bityacutenia

Sybarida atď z osobnyacutech mien sa pokladajuacute za adaptovaneacute menaacute panovniacutekov (Teodor

Bazil) svaumltyacutech a biblickyacutech postaacutev (Izidor František z Assisi Herodes) najznaacutemejšiacutech

mytologickyacutech postaacutev (Ateacutena Jupiter) literaacutetov a ich diel (Homeacuter Oviacutedius Horaacutecius

Odysea) Akceptujuacute sa tiež daacutevno adaptovaneacute menaacute v ktoryacutech bola theacuteta nahradenaacute

v slovenčine fonologicky najbližšou zapiacutesanou grafeacutemou t ako Ateacutena Temida Tesaacutelia

V odbornom jazyku sa však použiacutevajuacute podoby s theacutetou Pri ohyacutebaniacute mien so slovnyacutem

zaacutekladom končiacim na latinskuacute hlaacutesku k piacutesanuacute grafeacutemou c sa odporuacuteča v odbornom

i neodbornom texte piacutesať slovenskeacute k ndash t j k nominatiacutevu Marcus sa priraďuje nepriamy paacuted

Markovi nie Marcovi

Pre štyacutel bežnej komunikaacutecie sa odporuacuteča skloňovať viacereacute menaacute (pocircvodneacute

konsonantickeacute kmene) podľa uacuteplnej podoby nominatiacutevu Xenofoacutena Adonisa Kalchasa

z latinskyacutech napr Cicera (popri Ciceroacutena) podoba zodpovedajuacuteca stavu v odovzdaacutevajuacutecom

jazyku (Xenofoacutenta Adoacutenida Kalchanta Cicerona) sa odporuacuteča pre odbornyacute štyacutel Vžiteacute

podoby ženskyacutech mien ako Ariadna (popri odb Ariadneacute) sa prijiacutemajuacute Greacutecke menaacute

2 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a latinskyacutech mien naacutezvov a

termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda 2002 s

45-55 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash hlavneacute transkripčneacute

zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 2012 č 3-4 s 131-150 BUZAacuteSSYOVAacute

Ľudmila Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In

Sambucus VIII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave 2012 s 178-193

51

s nominatiacutevom sg na -oacuten sa v adaptovanej podobe

skloňujuacute s ohľadom na už adaptovaneacute znaacuteme propriaacute

i početneacute apelatiacuteva v nepriamych paacutedoch -oacutena -oacutenovi

atď bez ohľadu na pocircvodneacute rozdiely v greacuteckom kmeni

teda Xenofoacuten Xenofoacutena Agamemnoacuten Agamemnoacutena

tak ako Platoacuten Platoacutena no v odbornom štyacutele tvar

zodpovedaacute vyacutechodiskoveacutemu jazyku t j Xenofoacutenta

Agamemnona

Konzervatiacutevnosť v oblasti morfoloacutegie pretrvaacuteva

v ohyacutebaniacute mien zakončenyacutech vyacuteraznyacutemi latinskyacutemi

alebo greacuteckymi sufixmi (lat -us-ius gr -os -es)

ktoreacute majuacute tendenciu spraacutevať sa ako zdomaacutecneneacute

morfeacutemy a u ktoryacutech existuje vžitaacute opora v oblasti

cudziacutech apelatiacutev typu komunizmus Skloňuje sa teda

OviacutediaOvidia HerodotaHeacuterodota SisyfaSizyfa

Aristotela Euripida Anaximena nerobiac rozdiel

medzi odbornyacutem a neodbornyacutem vyjadrovaniacutem

K tyacutemto menaacutem sa priraďujuacute aj menaacute na ndashas pocircvodom

a-kmeňoveacute maskuliacutena ako PytagorasPythagoras

Anaxagoras pretože suacute formaacutelne bliacutezke

predchaacutedzajuacutecim niektoreacute suacute znaacuteme z učiva strednyacutech

škocircl alebo suacute suacutečasťou terminologickyacutech spojeniacute napr

Pytagorova veta Pri sufixe -as pocircvodom

konsonantickyacutech kmeňov (Kalchas) -is (Agis)

rovnako aj pri latinskyacutech i-kmeňovyacutech typoch

(Tyrnaviensis) priacutepadne inyacutech ktoreacute suacute menej

frekventovaneacute sa odporuacuteča vychaacutedzať pri skloňovaniacute

z uacuteplnej nominatiacutevnej formy a skloňovať a odvodzovať

v bežnom prejave Agisa Adonisa adonisovskyacute

Kalchasa Kalchasov Tyrnaviensisa a pod

Pri preklade z cudzieho jazyka je nevyhnutneacute

uvedomiť si aj mieru adaptaacutecie antickyacutech mien v

danom jazyku aby došlo k spraacutevnej identifikaacutecii tej

ktorej osoby Pri použiacutevaniacute latinskyacutech mien skladajuacutecich sa z krstneacuteho mena rodoveacuteho mena

Skladba latinskeacuteho mena

Publius Cornelius Scipio

Africanus

praenomen (Publius) = osobneacute

(krstneacute) meno daacutevalo sa dieťaťu

9 deň po narodeniacute podľa vyacuteberu

rodičov zoznam osobnyacutech mien

bol v Riacuteme obmedzenyacute ndash

poznaacuteme len 18 mužskyacutech

osobnyacutech mien praenomina

žien neboli takeacute obmedzeneacute ako

u mužov

nomen gentile (Cornelius) =

rodoveacute meno novorodenec ho

dostaacuteval ako priacuteslušniacutek isteacuteho

rodu taacuteto priacuteslušnosť sa

odvodzovala od otca meno bolo

dedičneacute

cognomen (Scipio) = meno

rodiny (priezvisko) ktoreacute bolo

odvodeneacute od individuaacutelnych

charakteristiacutek alebo

vyacuteznamnyacutech skutkov spočiatku

ide o živeacute rodinneacute meno ktoreacute

sa postupne staacuteva dedičnyacutem

priacutemenom

agnomen (Africanus) =

dodatočneacute meno ktoreacute sa

obvykle pridaacuteva na zaacuteklade

nejakeacuteho vyacuteznamneacuteho skutku

svojho buduacuteceho nositeľa toto

meno je fakultatiacutevne a plniacute

funkciu honorifikačnej prezyacutevky

Najčastejšie skratky

latinskyacutech vlastnyacutech mien

A = Aulus

C = Gaius

Cn = Gnaeus

D = Decimus

L = Lucius

M = Marcus

P = Publius

Q = Quintus

Ser = Servius

Sex = Sextus

T = Titus

52

priezviska (Gaius Iulius Caesar Marcus Tullius Cicero) kladie napr španielčina docircraz na

rodoveacute meno slovenčina však nie vždy (napr Marcus Tullius Cicero sa v španielčine

pravidelne označuje ako Tullius v slovenčine však Cicero)

53

16 Starogreacutecky a latinskyacute jazyk ndash nositelia kultuacuternych tradiacuteciiacute

optikou translatoloacutegie

Latinčina je jazyk vďaka ktoreacutemu maacuteme piacutesmo (latinka) sprostredkoval naacutem greacutecko-

riacutemske kultuacuterne a vzdelanostneacute dedičstvo obohatil našu slovnuacute zaacutesobu a to dokonca natoľko

že pri mnohyacutech slovaacutech si už neuvedomujeme ich latinskyacute pocircvod Je propedeutikou pre

romaacutenske jazyky i pre angličtinu kde figuruje celyacute rad pocircvodne latinskyacutech slov (napr

personal computer persōna = osoba persōnālis = osobnyacute computāre = počiacutetať) Vaumlčšina

gramatiacutek modernyacutech jazykov je vystavanaacute na latinskom pocircdoryse a preto je latinčina

ideaacutelnou univerzaacutelnou priacutepravou pre štuacutedium jazykov Navyše je staacutele najdocircležitejšou

suacutečasťou medzinaacuterodnej terminoloacutegie

Hoci slovenčina nepatriacute do skupiny romaacutenskych jazykov ktoreacute sa z latinčiny resp

z ľudovej latinčiny priamo vyvinuli latinskaacute lexika je v našom jazyku pomerne bohato

zastuacutepenaacute Ak aj neraacutetame odbornuacute lexiku (najmauml priacuterodovedneacute domeacuteny kde je latinčina

v poziacutecii lingua franca) ani v bežnej lexike nie suacute živeacute latinskeacute slovaacute v slovenčine ojedinelyacutem

javom Ich poziacutecia v jazyku je stabilnaacute Vaumlčšinu z latinskyacutech vyacuterazov ktoreacute sa použiacutevajuacute

mimo odborneacuteho štyacutelu a suacute suacutečasťou ďalšiacutech štyacutelov možno zadeliť do dvoch kategoacuteriiacute

1 okriacutedleneacute vyacuterazy či okriacutedleneacute slovaacute

2 citaacutetoveacute frazeacutemy3

Okriacutedleneacute vyacuterazy nazyacutevaneacute aj okriacutedleneacute slovaacute je tradičneacute označenie jednej skupiny

knižnyacutech frazeacutem Vznikli na zaacuteklade vyacuteroku historickej alebo literaacuternej postavy V staršom

vymedzeniacute sa za okriacutedleneacute slovaacute pokladal iba takyacute vyacuterok resp citaacutet pri ktorom sa už

neuvedomovalo alebo sa zabudlo na jeho pocircvodcu Avšak kvocircli subjektiacutevnosti určovania

hranice a miery poznania pocircvodcu citaacutetu sa v suacutečasnej lexikoloacutegii uplatňuje odlišnaacute metoacuteda

Vychaacutedza sa z komunikatiacutevnej platnosti vyacuteroku Ak sa danyacute vyacuteraz použije v kontexte

v ktorom vznikol a popisuje danuacute situaacuteciu ide o citaacutet Ak sa uplatňuje aj v inyacutech

komunikačnyacutech situaacuteciaacutech ide o okriacutedlenyacute vyacuteraz Iba v takomto vymedzeniacute sa okriacutedleneacute

vyacuterazy pokladajuacute za osobitnyacute druh frazeacutem Priacutekladom na obe situaacutecie je napr znaacutemy vyacuterok

Gaia Iulia Caesara Alea iacta est Ako citaacutet sa použiacuteva v odbornom ale aj v umeleckom texte

za podmienky že ilustruje dobovuacute situaacuteciu Ako okriacutedlenyacute vyacuteraz sa použiacuteva vtedy ak maacute

platnosť frazeologizmu a použiacuteva sa v kontexte na zdocircraznenie situaacutecie keď je nejakaacute

zaacuteležitosť rozhodnutaacute a toto rozhodnutie nemožno vraacutetiť spaumlť

3 Podrobnejšiacute vyacuteklad k pocircvodu a vyacuteznamu niektoryacutech latinskyacutech citaacutetovyacutech frazeacutem a okriacutedlenyacutech vyacuterazov rarr

24 33

54

Citaacutetoveacute frazeacutemy suacute frazeacutemy prevzateacute z cudziacutech jazykov ktoreacute sa aj v prijiacutemajuacutecom

jazyku vyjadrujuacute vo svojej pocircvodnej teda v cudzojazyčnej podobe ako celok čo znamenaacute že

uvedenaacute skupina frazeacutem nezahŕňa tie ktoryacutech cudzojazyčnyacutem komponentom by bol iba jeden

prvok Pre tieto frazeologickeacute jednotky je priacuteznačneacute buď to že platnosť frazeacutemy mali už v

pocircvodnom jazyku napr latinskeacute cum grano salis (= nie doslova s istyacutem obmedzeniacutem) alebo

jednotky ktoreacute boli v pocircvodnom jazyku nefrazeologickyacutemi (napr odbornyacutemi) vyacuterazmi ako

napr corpus delicti čo je pocircvodom praacutevnickyacute termiacuten alebo vyacuteraz persona non grata ktoryacute

patriacute do diplomatickej terminoloacutegie sa frazeologizovali až v prijiacutemajuacutecom jazyku Treba

doplniť že niektoreacute častejšie použiacutevaneacute citaacutetoveacute frazeacutemy sa uplatňujuacute aj v kalkovanej podobe

napr in medias res ndash do stredu veci k veci bez uacutevodu Citaacutetoveacute frazeacutemy majuacute štylistickuacute

platnosť vyacuteraznyacutech knižnyacutech prostriedkov Vo frazeoloacutegii hovoriacuteme o jave nazyacutevanom

preberanie frazeologickyacutech jednotiek Ide o proces pri ktorom sa frazeologickyacute fond jazyka

obohacuje o frazeacutemy z inyacutech jazykov Najčastejšiacutem spocircsobom je doslovnyacute preklad cudziacutech

frazeacutem ich uacuteplneacute alebo čiastočneacute kalkovanie pričom sa vo vaumlčšine priacutepadov kopiacuteruje ich

syntaktickaacute konštrukcia Frazeologickeacute jednotky ako sme už spomenuli sa preberajuacute

v originaacutelnej podobe no mocircžu sa prispocircsobiť aj preberajuacutecemu jazyku Toto prispocircsobovanie

maacute za naacutesledky zmeny vo fonetickej alebo v grafickej podobe Priacutekladom je latinskaacute frazeacutema

tabula rasa ktoruacute slovenčina prebrala v nezmenenej podobe no napr francuacutezština si ju už

prispocircsobila do podoby table rase teda aj jej grafickaacute aj fonetickaacute podoba zodpovedaacute

preberajuacutecemu jazyku

Tyacutemto spocircsobom obohacujuacute okriacutedleneacute vyacuterazy a citaacutetoveacute frazeacutemy pocircvodom z latinčiny

suacutečasnuacute slovenskuacute lexiku Pre prekladateľa je veľkou vyacutehodou ak ich poznaacute rozumie ich

vyacuteznamu priacutepadne mu je znaacutemy ich pocircvod Poznanie tyacutechto citaacutetovyacutech frazeacutem alebo

okriacutedlenyacutech vyacuterazov v materinskom jazyku daacuteva predpoklad že ich prekladateľ bude schopnyacute

detegovať aj v pocircvodnom texte z ktoreacuteho prekladaacute Tvrdenie že je pre prekladateľa vyacutehodou

ak ich poznaacute sa zakladaacute na nasledujuacutecich zisteniach

1 Ak prekladateľ poznaacute vyacuteznam živyacutech latinskyacutech slov v materinskom jazyku je

pravdepodobneacute že ich dokaacuteže objaviť aj v pocircvodnom texte aj v priacutepadoch že ich

vyacutechodiskovyacute jazyk neprebral v originaacutelnej latinskej podobe ale ustaacutelili sa v ňom adaptovaneacute

napr vo forme kalkov priacutepadne polokalkov a teda že ich z vyacutechodiskoveacuteho textu viditeľne

nevyčleňuje už samotnaacute pocircvodnaacute jazykovaacute forma ndash latinčina Ich uvedomenie si vo

vyacuteznamovej rovine so sebou prinaacuteša niekoľko ďalšiacutech aspektov Prekladateľ dokaacuteže

cieľoveacutemu čitateľovi sprostredkovať adekvaacutetnu formu a obsah aj vďaka tomu že živeacute latinskeacute

slovo v takomto priacutepade nepovažuje len za autorovu metaforu ale uvedomuje si

55

intertextualitu (zvlaacutešť v priacutepade okriacutedlenyacutech vyacuterazov) Transferom takejto lexikaacutelnej jednotky

nenaruacuteša štyacutel originaacutelu a zachovaacuteva viacvrstevnyacute charakter textu Rovnako ponechaacuteva

čitateľovi priestor aby si tieto aluacutezie na antickyacutech autorov a ich diela v texte uvedomoval

nachaacutedzal suacutevislosti a aby pri interpretaacutecii zvlaacutešť v priacutepade umeleckyacutech textov boli jeho

vyacutechodiskaacute porovnateľneacute s vyacutechodiskami a možnosťami čitateľa originaacutelu teda aby mu

prekladateľ tuacuteto možnosť neubral skocircr než sa s preloženyacutem textom stretne saacutem a bude ho

interpretovať na zaacuteklade čitateľskej skuacutesenosti horizontu očakaacutevania čitateľskeacuteho profilu

a ďalšiacutech parametrov ktoreacute suacute suacutečasťou interpretačneacuteho procesu

2 Z hľadiska vyacuteberu vhodnyacutech translatologickyacutech postupov je poznanie živyacutech

latinskyacutech slov rovnako vyacutehodou Prekladateľ sa mocircže vyhnuacuteť negatiacutevnym posunom ak

poznaacute danuacute lexikaacutelnu jednotku identifikuje ju v texte a zvoliacute adekvaacutetny postup pri jej

transfere Ak ju nepoznaacute mocircže sa stať že s ňou bude v texte naraacutebať napr ako s metaforou

V tom priacutepade ju mocircže pri prekladaniacute v raacutemci prekladateľskyacutech postupov využiacutevanyacutech pri

preklade metafory buď celkom eliminovať preložiť ju doslovne (pričom ani v priacutepade kalkov

nemusiacute byť vyacutesledneacute prekladateľskeacute riešenie automaticky zhodneacute s podobou adaptovanou

v cieľovom jazyku) vymeniť ju za inuacute metaforu alebo ju mocircže v texte vysvetliť Všetky

uvedeneacute postupy by znamenali pre cieľovyacute text viac či menej vyacuteraznyacute posun alebo stratu a to

tak na uacuterovni vyacuteznamovej ako aj lexikaacutelnej a štylistickej Adekvaacutetny postup v tomto priacutepade

znamenaacute zvoliť si v cieľovom texte tuacute podobu lexikaacutelnej jednotky ktoraacute je adaptovanaacute

v cieľovej kultuacutere bez ohľadu na divergenciu medzi originaacutelom a prekladom Ak je vo

vyacutechodiskovom texte danaacute živaacute latinskaacute sentencia kalkom v slovenčine mocircže byť

polokalkom alebo naopak Či dokonca ak je živaacute latinskaacute sentencia vo vyacutechodiskovom

jazyku adaptovanaacute v pocircvodnej latinskej podobe a v slovenčine ju poznaacuteme a použiacutevame ako

kalk prekladateľ maacute rešpektovať cieľovyacute jazyk a kultuacuteru a použiť v cieľovom texte

adaptovanyacute tvar Ak sa v cieľovom jazyku uplatňujuacute dve formy napr alea iacta est ndash kocky

suacute hodeneacute vtedy by mal prekladateľ prispocircsobiť vyacuteber prekladateľskeacuteho riešenia

vyacutechodiskoveacutemu textu a vybrať tuacute podobu živej latinskej sentencie ktoraacute originaacutelu

zodpovedaacute po obsahovej i formaacutelnej straacutenke V priacutepade vyššie spomenuteacuteho okriacutedleneacuteho

vyacuterazu existuje možnosť voľby pretože vo viaceryacutech jazykoch sa suacutebežne uplatňuje pocircvodnaacute

latinskaacute podoba ako aj jej tvar adaptovanyacute pre daneacute jazykovo-kultuacuterne spoločenstvo

Vyberaacuteme niekoľko jazykovyacutech mutaacuteciiacute

56

Slovenčina Alea iacta est Kocky suacute hodeneacute

Čeština Alea iacta est Kostky jsou vrženy

Angličtina Alea iacta est The die is cast

Nemčina Alea iacta est Der Wuumlrfel ist gefallen

Francuacutezština Alea iacta est Le sort en est jeteacute

Španielčina Alea iacta est La suerte estaacute echada

Taliančina Alea iacta est Il dado egrave tratto

Analyacutezou francuacutezskej a španielskej verzie latinskeacuteho alea iacta est zistiacuteme že latinskeacute

substantiacutevum alea s vyacuteznamom kocka sa v sentencii nenachaacutedza Nahradilo ho substantiacutevum

le sort resp la suerte s vyacuteznamami

57

Francuacutezsky vyacutekladovyacute slovniacutek Larousse aj španielsky slovniacutek Diccionario de Real Academia

Espantildeola medzi prvyacutemi vyacuteznamami substantiacutev uvaacutedzajuacute naacutehoda osud uacutedel Slovo kocka

teda le deacute (franc) a el dado (špan) ani v jednej zo sentenciiacute nefiguruje (treba však upozorniť

že vo francuacutezštine suacutebežne jestvuje aj vyacuteraz les deacutes sont jeteacutes) preto ak prekladateľ tuacuteto

sentenciu vo francuacutezskom či v španielskom vyacutechodiskovom texte odhaliacute napriek tomu že

v slovenčine maacuteme ako ekvivalent vžituacute sentenciu s komponentom kocka nie osud uacutedel

alebo naacutehoda a prekladateľ ho dokaacuteže identifikovať ako okriacutedlenyacute vyacuteraz či citaacutetovuacute frazeacutemu

pri prekladaniacute prediacutede strate napr tyacutem že prediacutede vyacuterazovej nivelizaacutecii Aluacuteziu sa mu podariacute

zachovať využitiacutem zodpovedajuacutecich vyacuterazovyacutech prostriedkov

Zaujiacutemavosťou je že sa živeacute latinskeacute sentencie uplatňujuacute vo všetkyacutech štyacuteloch Okrem

odborneacuteho štyacutelu kde je latinčina zaacutekladom terminologickeacuteho aparaacutetu nachaacutedzame latinskeacute

vyacuterazy asi v každom jednom z primaacuternych i sekundaacuternych štyacutelov Nie suacute len suacutečasťou

umeleckyacutech vyacutepovediacute ale bežne ich zaznamenaacutevame aj v hovorovom štyacutele zaznievajuacute

z meacutediiacute a uplatňujuacute sa aj v administratiacutevnom štyacutele Pre naacutezornosť prinaacutešame aj prehľadnuacute

exemplifikaacuteciu obohacovania slovenskej lexiky latinskyacutemi vyacuterazmi v raacutemci jednotlivyacutech

štyacutelov Ide o priacuteklady ktoreacute samozrejme nie suacute použiacutevaneacute vyacutehradne pre danyacute štyacutel Jeden

a ten istyacute latinskyacute vyacuteraz sa mocircže uplatňovať vo viaceryacutech z nich v zaacutevislosti od

58

komunikačnej situaacutecie a od intencie vyacutepovede autora Pri uvaacutedzaniacute priacutekladov pre jednotliveacute

štyacutely vychaacutedzame z ich delenia podľa J Mistriacuteka

I Primaacuterne štyacutely

1 naacuteučnyacute štyacutel

- terminus technicus (odbornyacute naacutezov technickyacute termiacuten)

2 administratiacutevny štyacutel

- curriculum vitae (životopis)

3 publicistickyacute štyacutel

- in memoriam (na pamiatku)

- vox populi vox dei (hlas ľudu hlas božiacute)

4 rečniacutecky štyacutel

- quo vadis (kam kraacutečaš)

5 esejistickyacute štyacutel

- conditio sine qua non (podmienka bez ktorej nie ndash nevyhnutnaacute podmienka predpoklad aby

sa niečo mohlo realizovať)

6 hovorovyacute štyacutel

- de facto (v skutočnosti skutočne zo skutku podľa skutočneacuteho stavu)

- pro forma (formaacutelne aby sa nepovedalo)

7 umeleckyacute štyacutel

- carpe diem (využi deň)

II Sekundaacuterne štyacutely (priacuteležitostneacute konkreacutetne neštandardizovaneacute) ndash vyacuteber

1 archaickyacute štyacutel

- amicenko (z latinskeacuteho amicus ndash priateľ) ndash oslovenie adresaacuteta v duchu 19 storočia

2 biblickyacute štyacutel

- gloria in excelsis Deo (slaacuteva Bohu na vyacutesostiach)

59

3 ceremoniaacutelny štyacutel

- ad multos annos (na mnoheacute roky ndash pri vyacuteročiach pri blahoželaniach jubilantovi aby sa ešte

dlho tešil zdraviu)

- Vaša magnificencia (oslovenie rektora univerzity)

- Vaša spektabilita (oslovenie dekana fakulty)

- Vaše honorability (oslovenie vyacuteznamnyacutech funkcionaacuterov v akademickom prostrediacute)

- Vaša Excelencia (oslovenie veľvyslanca)

- Vaša Eminencia (oslovenie kardinaacutela)

4 diplomatickyacute štyacutel

- persona non grata (nežiaduca osoba)

5 ďakovnyacute štyacutel

- ab imo pectore (z hĺbky srdca)

6 ekonomickyacute štyacutel

- N B (skratka z nota bene ndash dobre si zaznamenaj)

7 elegickyacute štyacutel

- memento mori (pamaumltaj na smrť)

8 encyklopedickyacute štyacutel

- ibid (ibidem ndash tamtiež)

- id (idem ndash ten istyacute)

- cf cfr conf (confer ndash porovnaj)

- et al (et alii ndash a ďalšiacute a kolektiacutev)

- l c l cit (loco citato ndash na citovanom mieste na uvedenom mieste)

- v l (vide locum ndash pozri miesto v knihe)

- s a (sine anno ndash bez roku vydania)

9 enumeratiacutevny štyacutel

- etc (et cetera ndash atď a tak ďalej)

60

10 epištolaacuterny štyacutel

- A D (anno Domini ndash roku Paacutena)

11 legislatiacutevny štyacutel

- ex offo (= ex officio ndash z uacuteradu z uacuteradnej moci)

12 ospravedlňujuacuteci štyacutel

- mea culpa mea maxima culpa (moja vina moja preveľkaacute vina)

13 patetickyacute štyacutel

- per aspera ad astra (tŕnistou cestou k hviezdam)

14 persuaziacutevny štyacutel

- historia magistra vitae (dejiny suacute učiteľkou života)

- non scholae sed vitae discimus (neučiacuteme sa pre školu ale pre život)

15 pompeacutezny štyacutel

- amicus certus in re incerta cernitur (v nuacutedzi poznaacuteš priateľa)

16 žartovnyacute štyacutel

- ergo bibamus (tak teda pime)

Podobnyacutech priacutekladov by sme našli omnoho viac od tyacutech najfrekventovanejšiacutech až po

zriedkaveacute ba raritneacute ktoreacute sa zvaumlčša vyskytujuacute v diskurzoch odborneacuteho použiacutevateľa jazyka

Prekladateľ samozrejme nemocircže poznať všetky latinskeacute citaacutety skratky sentencie alebo

terminoloacutegiu jednotlivyacutech odborov Zaacutekladneacute znalosti z klasickyacutech jazykov suacute však veľkou

vyacutehodou a aspoň zaacutekladnaacute orientaacutecia pokiaľ ide o systeacutem latinčiny a znalosti z jej lexiky

a reaacuteliiacute sluacutežia prekladateľovi k rozviacutejaniu si kultuacuternej kompetencie Ak prekladateľ nie je

zaacuteroveň klasickyacutem filoloacutegom potom v priacutepade jeho znalostiacute z klasickyacutech jazykov a antickej

civilizaacutecie a kultuacutery vo vzťahu k prekladateľskyacutem kompetenciaacutem hovoriacuteme skocircr o sociaacutelnej

rešeršnej a kultuacuternej kompetencii než o jazykovej kompetencii v pravom vyacutezname Znamenaacute

to že sa prekladateľ v problematike orientuje a ak je to potrebneacute dokaacuteže si zvoliť vhodnuacute

prekladateľskuacute pomocirccku nevyhnutnuacute pri vyacutebere ekvivalentu či pri hľadaniacute prekladateľskeacuteho

riešenia

61

V tejto suacutevislosti treba upozorniť aj na chyby v preklade vyacuteklade alebo v interpretaacutecii

ktoreacute mocircžu vzniknuacuteť ako docircsledok nedostačujuacutecej znalosti klasickyacutech jazykov a suacutevisiacich

reaacuteliiacute Parciaacutelne informaacutecie a vedomosti mocircžu viesť k mylnyacutem zaacuteverom Priacutekladom takyacutechto

neoverenyacutech postupov je znaacutema falošnaacute etymoloacutegia substantiacuteva malvica ktoraacute sa chybne

odvaacutedza od malum (zlo) alebo od mālum (jablko) pričom zlo maacute odkazovať na biblickyacute

priacutebeh Adama a Evy kde je jablko symbolom zla a uacutedajne aj preto suacute ich označenia

v latinčine zhodneacute J Rejzek v Českom etymologickom slovniacuteku uvaacutedza vysvetlenie bdquomalvice

ndash dužnatyacute plod s jaacutedřincem (jablko hruška ap) Presl převzal z jakeacutehosi stareacuteho leacutekařskeacuteho

rukopisu v jinyacutech exemplaacuteřiacutech jsou podoby makvice mrkvice takže asi jde o piacutesařskou

chybuldquo Substantiacutevum malvica sa zrejme do jazyka dostalo ako chybnyacute tvar Na českuacute

etymoloacutegiu odkazuje aj Stručnyacute etymologickyacute slovniacutek slovenčiny bdquomalvica ndash dužinatyacute plod

rastliacuten s jadrovyacutem ovociacutem (od 20 stor) Z čes malvice ndash vyacuteraz bol zavedenyacute v obdobiacute

naacuterodneacuteho obrodenia na zaacuteklade isteacuteho stčes rukopisu

priacuteslušneacute miesto sa však čiacuteta aj ako mrkviceldquo

V obdobnyacutech priacutepadoch platiacute zaacutesada ad fontes

Ak sa prekladateľ stretne s podobnyacutem prekladateľskyacutem

probleacutemom mal by si informaacuteciu vyhľadať a overiť

zvlaacutešť vtedy ak nie je v danej oblasti odborniacutekom

Latinskyacute a starogreacutecky jazyk obohatili

slovenskuacute slovnuacute zaacutesobu o kvantum lexikaacutelnych

jednotiek ktoreacute sa v našom jazyku uplatnili ako

jednotliveacute slovaacute (napr graacutetis) alebo viacslovneacute pomenovania (napr ad absurdum ad acta

aula maxima) ďalšie boli prebraneacute ako celeacute sentencie (napr clara pacta ndash boni amici) alebo

je z ich zaacutekladu odvodenyacutech množstvo ďalšiacutech lexikaacutelnych jednotiek Za mnoheacute uvaacutedzame

tie ktoreacute sa sformovali z latinskeacuteho a greacuteckeho slova jazyk

lingua

lingvistika lingvista lingvistka lingvistickyacute plurilingvizmus bilingvizmus

monolingvizmus sociolingvistika psycholingvistika pragmalingvistika neurolingvistika

etnolingvistika lingvokulturoloacutegia lingvokultureacutema lingvodidaktika lingvaacutelny

interlingvaacutelny extralingvaacutelny multilingvaacutelny

γλῶσσα (gloacutessa)

glosaacuter glosolaacutelia heteroglosia diglosia polyglosia glosa glosovať glosaacutetor glositiacuteda

glosodyacutenia xenoglosia

Jan Svatopluk Presl bol českyacute

vysokoškolskyacute pedagoacuteg a

zooloacuteg na Českej univerzite

Karlo-Ferdinandovej v Prahe

a bol jednyacutem

z najvyacuteznamnejšiacutech

priacuterodovedcov v 19 storočiacute

62

Použitaacute literatuacutera

ANDOKOVAacute Marcela (2013) Rečniacutecke umenie sv Augustiacutena v kaacutezňach k stupňovyacutem žalmom

Bratislava IRIS

BALEGOVAacute Jana (2016) Lectiones grammaticae Latinae I Košice Univerzita Pavla Jozefa

Šafaacuterika

BARANDOVSKAacute-FRANK Věra (1995) Latina jako mezinaacuterodniacute jazyk Dobřichovice Kava ndash

Pech

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2002) Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a

latinskyacutech mien naacutezvov a termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie

cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda s 45 ndash 55

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2011) Z histoacuterie transkripcie starogreacuteckych a latinskyacutech mien do

slovenčiny In Sambucus VII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a

neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta Trnavskej univerzity v Trnave s 173 ndash 195

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom

Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech

priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In Sambucus VIII Praacutece z

klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave s 178 ndash 193

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

hlavneacute transkripčneacute zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 č 3-

4 s 131 ndash 150

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2016) Od hlasu k hlaacuteske Z dejiacuten antickej naacuteuky o reči Bratislava

Univerzita Komenskeacuteho

DRAE Diccionario de la lengua espantildeola [Cit 8 septembra 2017] Dostupneacute na internete

httpdleraeesw=diccionario

HARAJ Igor (2011) Vlastneacute meno v mysleniacute antiky a stredoveku Martin Matica slovenskaacute

HORATIUS Flaccus Quintus (1986) O umeniacute baacutesnickom Satiry a Listy Bratislava Tatran s

229

HORAacuteČEK Filip ndash CHLUP Radek (2012) Učebnice klasickeacute řečtiny Praha Academia

JANOUŠEK Jan (2014) Uacutevahy nad knihou W Stroha bdquoLatein ist tot ndash es lebe Lateinldquo In

Vymětalovaacute Karla (ed) (2014) Vivat Latina reserata Opava Slezskaacute univerzita v Opavě

s 16 ndash 20

KALIVODA Jan (2012) Verba docent exempla trahunt Praha Karolinum

23

Znamenaacute to že priacutezvuk sa mocircže (na rozdiel od slovenčiny) v jednotlivyacutech tvaroch jedneacuteho

slova pohybovať napr amor ndash amōrem (laacuteska) tenebrae ndash tenebrārum (temnota) repetere ndash

repetō ndash repetāmus (opakovať)

125 Odraz klasickyacutech jazykov vo zvukovej straacutenke slovenčiny

Suacutečasťou našej slovnej zaacutesoby je množstvo slov pochaacutedzajuacutecich ešte z antiky

Použiacutevame ich v odbornej ale i bežnej každodennej komunikaacutecii bez toho aby sme si

uvedomili že ich vyacuteslovnosť a pravopis je ovplyvnenyacute klasickyacutemi jazykmi a nie vždy

zodpovedaacute slovenskeacutemu jazykoveacutemu uacutezu

Slovenčina patriacute k tzv zaacutepadoslovanskyacutem jazykom do ktoryacutech mnoheacute slovaacute antickeacuteho

pocircvodu neprenikli na rozdiel od vyacutechodoslovanskyacutech

jazykov priamo z greacutečtiny ale prostredniacutectvom

latinčiny ktoraacute zachovala pocircvodnuacute klasickuacute greacutecku

vyacuteslovnosť i pravopis tyacutechto slov Vo

vyacutechodoslovanskyacutech jazykoch sa prejavuje vyacuteslovnosť

greacuteckych hlaacutesok z 9 ndash 10 stor (obdobie vzniku

cyriliky z greacuteckej alfabety) ktoraacute bola v niektoryacutech

priacutepadoch odlišnaacute ako v obdobiacute klasickej ioacutensko-

attickej greacutečtiny Napriacuteklad litera Β β (beacuteta b)

označovala v byzantskej greacutečtine hlaacutesku v vokaacutel Η η

(eacuteta eacute) sa vyslovoval ako i litera Θ θ (theacuteta th) sa

vyslovovala ako f Z pocircvodneacuteho greacuteckeho Βαβυλών (Babyloacuten) maacuteme preto dnes v ruštine

Вавилόн (Vaviloacuten) ale v slovenčine Babylon z greacuteckeho ῥήτώρ (rheacutetoacuter) ruskeacute рuacuteтор (riacutetor)

a slovenskeacute reacutetor z greacuteckeho καθέδρα (kathedra) ruskeacute кaacuteфедра (kaacutefedra) a slovenskeacute

katedra

Pri slovaacutech ktoreacute obsahujuacute diftong je situaacutecia zložitejšia Starogreacutecky diftong αι (ai

v byzantskej vyacuteslovnosti e) sa vo vlastnyacutech menaacutech spravidla zachovaacuteva napr Aischylos

(Αἰσχύλος) Aiolos (Αἴολος) ale Etioacutepia (Αἰθιοπία) v apelatiacutevach však nachaacutedzame eeacute cez

latinskyacute diftong ae (e) napr gr σφαῖρα (sfaira) gt lat sphaera slovenskeacute sfeacutera gr αἵρεσις

(hairesis) gt lat haeresis slovenskeacute hereacuteza

V priacutepadoch korelaacutecie tvrdostimaumlkkosti (dď tť nň) pri viac menej zdomaacutecnenyacutech

slovaacutech nie je vyacuteslovnosť slov pochaacutedzajuacutecich z klasickyacutech jazykov ovplyvnenaacute slovenskyacutemi

Vyacutechodoslovanskeacute naacuterody ndash Rusi Ukrajinci Bielorusi

Zaacutepadoslovanskeacute naacuterody ndash Poliaci Ćesi Slovaacuteci Lužickiacute Srbi

Juhoslovanskeacute naacuterody ndash Bulhari Macedoacutenci Srbi Čiernohorci Slovinci Chorvaacuteti

24

pravidlami diktaacutetor disk titul kritika panika nivelaacutecia atď V slovenčine sa odraacuteža aj

dvojakaacute vyacuteslovnosť latinskeacuteho c (ako k alebo c) Vo vlastnyacutech menaacutech sa pritom zvykne

zachovaacutevať aj pocircvodnyacute latinskyacute pravopis (Cato Claudius) Všeobecneacute menaacute sa piacutešu domaacutecim

pravopisom (kauza kultuacutera klasika)

126 Vyacuterazy antickeacuteho pocircvodu v slovnej

zaacutesobe slovenčiny

Z najstaršej doby preberajuacute zaacutepadoslovanskeacute

jazyky (a teda aj slovenčina) obzvlaacutešť latinskeacute slovaacute

suacutevisiace s naacuteboženskou a cirkevnou tradiacuteciou napr

klaacuteštor (lt claustrum od claudo = uzatvaacuteram) kostol (lt

castellum) pašie (lt passiō = utrpenie)

Neskocircr prenikajuacute do slovanskyacutech jazykov

rocircznymi cestami opaumlť prevažne z latinčiny ale

prostredniacutectvom nemeckeacuteho alebo romaacutenskeho

prostredia mnoheacute ďalšie slovaacute latinskeacuteho priacutep

latinsko-greacuteckeho pocircvodu napr škola (lt lat schōla lt

gr σχολή) komnata (lt lat caminata = miestnosť

s ohniskom gr κάμινος pec ohnisko) kalamaacuter (lt lat

calamarium lt calamus = trstina) skriňa (lt lat

scrinium = puzdro skriňa)

Najviac slov s latinskyacutemi a greacuteckymi koreňmi

sa dostalo do slovanskyacutech jazykov pod vplyvom

zaacutepadoeuroacutepskych jazykov najmauml od 16 storočia

a mnoheacute z nich fungujuacute dodnes ako internacionalizmy

Najčastejšiacutem zdrojom vyacutepožičiek bola francuacutezština

v ktorej pramenia vyacuterazy z oblasti politiky

diplomacie umenia moacutedy stravovania napr republika (lt lat rēs pūblica = vec verejnaacute)

kandidaacutet (lt lat candidus = biely čistyacute nepoškvrnenyacute) moacuteda (lt lat modus = spocircsob) menu

(lt lat minūtus lt minuere = zmenšenyacute počet jedaacutel)

V starovekom Riacuteme bolo

potrebneacute pri uchaacutedzaniacute sa o uacuterad

podať prihlaacutešku V priacutepade ak

bola prihlaacuteška uchaacutedzača

praacutevoplatnaacute nosil na verejnosti

bielu toacutegu (toga candida) Takto

mohla aj verejnosť veľmi

jednoducho kontrolovať jeho

spraacutevanie sa Uchaacutedzač

oblečenyacute do bielej toacutegy =

candidatus

25

V ekonomickej a komerčnej sfeacutere nachaacutedzame rad vyacuterazov talianskeho pocircvodu napr

brutto (lt lat brutus = hrubyacute) manko (lt lat mancus = kusyacute neuacuteplnyacute) inkaso (tal sloveso

incassare dať peniaze do pokladne tal cassa lt lat capsa = puzdro skrinka)

Z angličtiny pochaacutedzajuacute vyacuterazy pre oblasť techniky tradičnej i suacutečasnej V tomto

priacutepade možno hovoriť o skrytyacutech latinizmoch napr procesor (lt lat prōcedō = pokračujem)

enter (lt lat intrō = vstupujem) manažeacuter (angl to manage z tal maneggiare lt z lat manū

agō = konaacutem tvoriacutem rukou)

Na prevažne latinskom zaacuteklade je vytvorenaacute lingvistickaacute terminoloacutegia a na kombinaacutecii

greacuteckych a latinskyacutech prvkov je zas založeneacute umelo vytvoreneacute pomenovanie jednotiek

metrickej suacutestavy napr meter (lt gr μέτρον = miera) gram (lt gr γράμμα = zaacuteznam) deka- (lt

gr δέκα = 10) hekto- (lt gr ἑκατόν = 100) kilo- (lt gr χίλιοι = 1000) deci- (lt lat decem =

10) centi- (lt lat centum = 100) mili- (lt lat mille = 1000)

26

13 Mennaacute a slovesnaacute flexia v latinčine

131 Mennaacute flexia

Podstatneacute menaacute (nōmina substantīva) suacute zaacutekladnyacutem slovnyacutem druhom a v raacutemci

slovnej zaacutesoby tvoria najpočetnejšiu skupinu S tyacutem ako sa menia a rozširujuacute ľudskeacute

vedomosti a skuacutesenosti meniacute sa i slovnaacute zaacutesoba nevyhnutnaacute na zachytenie mimojazykoveacuteho

sveta V uacutelohe substantiacutev mocircžu v latinčine vystupovať aj slovaacute ktoreacute pocircvodne nie suacute

substantiacutevami V takyacutechto priacutepadoch hovoriacuteme o substantivizaacutecii napr suprēmum valē

(poslednyacute pozdrav valē = imperatiacutev buď zdravyacute)

Substantiacuteva pomenuacutevajuacute samostatneacute pojmy veciacute (substanciiacute) v raacutemci gramatickyacutech

kategoacuteriiacute rodu čiacutesla a paacutedu

Rod substantiacutev klasickej latinčiny je určenyacute buď ich vyacuteznamom (prirodzenyacute rod) alebo

koncovkou (gramatickyacute rod) Menaacute osocircb a zvierat majuacute prevažne prirodzenyacute rod (mužskyacute

alebo ženskyacute) menaacute veciacute mužskyacute ženskyacute alebo strednyacute rod V latinčine však existujuacute i

viacrodoveacute substantiacuteva (commūnia) ktoreacute označujuacute jednyacutem slovom mužskyacute aj ženskyacute rod

(napr cīvis m občan f občianka sacerdōs m kňaz f kňažka) V ľudovej latinčine sa

rozlišovanie maskuliacuten a feminiacuten zachovalo neutrum však zaniklo a substantiacuteva patriace

k tejto rodovej triede sa stali maskuliacutenami alebo feminiacutenami Menaacute naacuterodov mužskyacutech

bytostiacute vetrov a mesiacov suacute v latinčine vždy maskuliacutena menaacute riek suacute vaumlčšinou maskuliacutena

menaacute ženskyacutech bytostiacute stromov krajiacuten ostrovov a miest feminiacutena

Kategoacuteria čiacutesla poukazuje na počet substanciiacute V latinčine sa prejavuje len singulaacuterom

alebo pluraacutelom Singulaacuter však neznamenaacute že pomenovanaacute vec alebo jav pozostaacuteva

nevyhnutne len z jedneacuteho člena mocircže označovať i skupinu totožnyacutech alebo rovnako

charakterizovanyacutech osocircb či veciacute Podobne aj pluraacutel

nemusiacute označovať mnohosť Tak ako v slovenčine

existujuacute aj v latinčine slovaacute ktoreacute majuacute len singulaacuter

(napr slovenskeacute liacutestie latinskeacute plebs = ľud) alebo

naopak len pluraacutel (napr slovenskeacute nožnice latinskeacute

castra = vojenskyacute taacutebor) alebo majuacute v singulaacuteri

a pluraacuteli rocirczny vyacuteznam napr latinskeacute littera (sg) =

piacutesmeno litterae (pl) = list

Kategoacuteria paacutedu naznačuje syntaktickeacute funkcie

(vetneacute vzťahy) substantiacutev Latinčina maacute šesť paacutedov

Latinskeacute pluralia tantum

(substantiacuteva majuacutece len pluraacutel

pomnožneacute substantiacuteva) typu

nuptiae (svadba) feriae

(sviatky slaacutevnosti) epulae

(hostina hody) suacute typologicky

bliacutezke slovenskyacutem naacutezvom

rocircznych rodinnyacutech a inyacutech

slaacutevnostiacute ako suacute napr

narodeniny krstiny meniny

hody a i

27

Prvyacute paacuted nazyacutevali Rimania cāsūs nominatīvus (paacuted ktoryacute pomenuacuteva nomināre = nazyacutevať)

Druhyacute paacuted mal viacero naacutezvov (c patrius = otcovskyacute pretože udaacuteval pocircvod ndash čiacute syn alebo

dceacutera c possessīvus pretože ukazoval komu čo patriacute ndash čia vec c generalis pretože bol

vyacutechodiskom pre tvorbu ďalšiacutech tvarov od ich zaacutekladu ndash corpus corpor-is c qualitātis

pretože udaacuteval vlastnosť niečoho c partitīvus pretože udaacuteval celok z ktoreacuteho sa uvaacutedza

nejakaacute časť) Zo všetkyacutech naacutezvov sa ujal naacutezov genitīvus (rodinnyacute) Tretiacutem paacutedom sa

vyjadroval predovšetkyacutem vyacuteznam daacutevania a bol preto nazyacutevanyacute casus datīvus (dare = daacutevať)

Štvrtyacute paacuted nazyacutevali Greacuteci πτῶσις αἰτιατική (ptoacutesis aitiatikeacute = priacutečinnyacute paacuted) Riacutemski gramatici

sa mylne domnievali že je tento termiacuten vytvorenyacute od slovesa αἰτιᾶσθαι (aitiasthai =

obviňovať) a preto paacuted nazvali accūsatīvus (obviňovaciacute accūsāre = obviňovať) Piaty paacuted

nazyacutevali v Riacuteme cāsūs vocatīvus (volaciacute vocāre = volať) Vokatiacutev nie je pravyacutem paacutedom stojiacute

gramaticky mimo vety Zvlaacuteštny tvar pre vokatiacutev existuje v latinčine len v singulaacuteri o-

deklinaacutecie (2 deklinaacutecia) V ostatnyacutech priacutepadoch sa pri osloveniacute použiacuteva nominatiacutev

Spomenutyacutech paumlť paacutedov maacute latinčina so slovenčinou spoločnyacutech navyše maacute ešte ablatiacutev (paacuted

odlukovyacute) ktoryacute zodpovedaacute tak slovenskeacutemu lokaacutelu ako aj inštrumentaacutelu

Latinskeacute substantiacuteva sa rovnako ako slovenskeacute

skloňujuacute V latinčine existuje paumlť typov skloňovania

ktoreacute v podstate na rozdiel od slovenčiny nemajuacute

nijakyacute vzťah ku gramatickeacutemu rodu substantiacutev Každeacute

latinskeacute substantiacutevum sa daacute jednoznačne zaradiť do

jedneacuteho z piatich typov skloňovania do jednej

z deklinaacuteciiacute (dēclinātiō) Skloňovanie sa v latinčine

realizuje podobne ako v slovenčine pripaacutejaniacutem

paacutedovyacutech koncoviek ku kmeňu Aby sme mohli

substantiacuteva skloňovať musiacuteme poznať genitiacutev

singulaacuteru (umožňuje zaradenie substantiacuteva do jednej

z piatich deklinaacuteciiacute) a kmeň slova pretože k nemu sa

pripaacutejajuacute koncovky jednotlivyacutech paacutedov (kmeň

dostaneme po odtrhnutiacute koncovky genitiacutevu singulaacuteru

resp pluraacutelu -(r)um) Nominatiacutev singulaacuteru prezraacutedza

spoľahlivo deklinaacuteciu do ktorej substantiacutevum patriacute

len v menšine priacutepadov Pocircvodnyacute slovnyacute zaacuteklad bol

totiž v nominatiacuteve často rocircznymi jazykovyacutemi procesmi

1 deklinaacutecia

femina feminae f = žena

poēta poētae m = baacutesnik

2 deklinaacutecia

servus servī m = otrok

puer puerī m = chlapec

ager agrī m = pole

laurus laurī f = vavriacuten

verbum verbī n = slovo

3 deklinaacutecia

victor victōris m = viacuteťaz

nomen nominis n = meno

oratiō oratiōnis f = reč

mare maris n = more

caput capitis n = hlava

4 deklinaacutecia

exercitus exercitūs m = vojsko

manus manūs f = ruka

cornū cornūs n = roh paroh

5 deklinaacutecia

diēs diēī mf = deň

rēs reī f = vec

28

podstatne zmenenyacute V genitiacuteve singulaacuteru ale ostal naproti tomu zjavnyacute napr iter (N sg)

itineris (G sg) = cesta Od kmeňa substantiacutev sa tvoria aj odvodeniny napr lex legis (zaacutekon)

ndash legaacutelny nox noctis (noc) ndash nocturno genus generis (rod) ndash generaacutecia mens mentis

(myseľ) ndash mentaacutelny facultās facultātis (možnosť) ndash fakultatiacutevny

Koncovka genitiacutevu singulaacuteru sa uvaacutedza v každom slovniacuteku za nominatiacutevom

substantiacuteva Substantiacuteva 1 deklinaacutecie majuacute v G sg koncovku -ae substantiacuteva 2 deklinaacutecie

koncovku -ī substantiacuteva 3 deklinaacutecie koncovku -is substantiacuteva 4 deklinaacutecie -ūs a napokon

substantiacuteva 5 deklinaacutecie koncovku -ēī-eī

Pre všetky deklinaacutecie platia nasledujuacutece formaacutelne pravidlaacute

1 neutraacute majuacute bez vyacutenimky tvar akuzatiacutevu singulaacuteru totožnyacute s nominatiacutevom singulaacuteru

2 všetky neutraacute majuacute v nominatiacuteve a v akuzatiacuteve pluraacutelu koncovku -a

3 vo všetkyacutech deklinaacuteciaacutech znie ablatiacutev pluraacutelu rovnako ako datiacutev pluraacutelu

132 Vzťah latinčiny k morfoloacutegii a tvorbe slov slovenskeacuteho jazyka

Pokiaľ ide o morfologickeacute javy mocircžeme vzťah latinčiny (greacutečtiny) k slovenčine

sledovať predovšetkyacutem na lexikaacutelnych jednotkaacutech latinsko-greacuteckeho pocircvodu Slovenčina

tvoriacute pri zaraďovaniacute substantiacutevnych latinizmov do

deklinačneacuteho systeacutemu tvary zvaumlčša (nie však celkom

docircsledne) od latinskeacuteho zaacutekladu napr pri maskuliacutenach

na -us -ius realizm-us realizm-u egoizm-us egoizm-

u exit-us exit-u logaritm-us logaritm-u laps-us

laps-u August-us August-a Vergili-us Vergil-ia a i

Naproti tomu mnoheacute podobneacute substantiacuteva

ktoreacute suacute siacutece utvoreneacute od latinskyacutech slovnyacutech

zaacutekladov ale pri ktoryacutech koncoveacute -us nie je

nominatiacutevnou koncovkou lež suacutečasťou kmeňa alebo

širšej koncovky a tiež substantiacuteva cudzieho (nie

latinskeacuteho) pocircvodu sa skloňujuacute s ponechaniacutem -us vo

všetkyacutech paacutedoch Do tejto skupiny patria napr vyacuterazy

autobus omnibus reacutebus bambus kaktus luxus a i

Radia sa sem aj niektoreacute slovaacute latinskeacuteho

pocircvodu pri ktoryacutech je siacutece -us nominatiacutevnou

Omnibus ndash dopravnyacute

prostriedok ktoryacute vznikol

v roku 1825 vo Francuacutezsku Bol

použiacutevanyacute ako dostavniacutekovaacute

doprava na trati Nantes ndash

Richebourg

Voiture omnibus = voz pre

všetkyacutech všetkyacutem skraacuteteneacute na

omnibus a neskocircr na bus

lat omnis = všetok (omnibus =

D pl všetkyacutem)

29

koncovkou ale ktoreacute nadobudli inyacute vyacuteznam akyacute mali

v latinčine takže v ich štylistickom použiacutevaniacute nastal

posun a tyacutem sa stratila aj kontinuita s pocircvodnyacutem

skloňovaniacutem Takyacutemi suacute napr vyacuterazy cirkus cirkusu

humus humusu funus funusu (ale funebraacutek ndash tvar

odvodenyacute od slovneacuteho zaacutekladu funus funebris m) a i

Rešpektovanie latinskeacuteho deklinačneacuteho systeacutemu

je v protiklade k princiacutepu nemennosti zaacutekladnej

morfeacutemovej skladby slova ktoryacute je vlastnyacute napr ruštine Taacute skloňovanie substantiacutev

zdomaacutecňuje a to buď tak že zachovaacuteva pocircvodnuacute latinskuacute koncovku nominatiacutevu v celom

skloňovaniacute napr казус -уса (kaacutezus kaacutezusa) alebo ju celkom vypuacutešťa napr Юлий -ия

(Julij Julija) Princiacutep morfeacutemovej nemennosti prenikaacute pod vplyvom hovoroveacuteho uacutezu aj do

slovenčiny napr viacuterus viacuteru aj viacuterusu

Vzťah latinskyacutech a slovenskyacutech substantiacutev možno do istej miery sledovať aj v

ich rodovej charakteristike Slovenčina veľmi často zachovaacuteva pri slovaacutech pochaacutedzajuacutecich

z latinčiny ich pocircvodnyacute rod napr doctor ndash doktor (muž rod) professor ndash profesor (muž rod)

auctoritās ndash autorita (žen rod) facultās ndash fakulta (žen rod) praesidium ndash preziacutedium (str

rod) laboratorium ndash laboratoacuterium (str rod) Rod si teda udržali latinskeacute maskuliacutena na -or

neutraacute na -um-ium a feminiacutena na -tās Latinskeacute feminiacutena so sufixom -tiō-siō majuacute

v slovenčine zakončenie -cia-zia napr resolutiō ndash rezoluacutecia imitatiō ndash imitaacutecia corruptiō ndash

korupcia invasiō ndash invaacutezia a i

133 Slovesnaacute flexia

Slovesaacute (verba) suacute zaacutekladnyacutem slovnyacutem druhom pomenuacutevajuacutecim procesuaacutelne priacuteznaky

substanciiacute Všetky tvary latinskeacuteho slovesa sa rozdeľujuacute podľa gramatickeacuteho rodu na určiteacute

a neurčiteacute slovesneacute tvary Určiteacute slovesneacute tvary suacute tie ktoreacute označujuacute všetky gramatickeacute

vyacuteznamy najmauml osobu a čiacuteslo Neurčiteacute slovesneacute tvary neoznačujuacute osobu a čiacuteslo

Slovesnaacute flexia či časovanie (coniugātiō) sa v latinčine vyznačuje schopnosťou

vyjadrovať slovesnyacute rod čas spocircsob osobu a čiacuteslo

Rod (genus) latinskyacutech slovies je dvojakyacute činnyacute (g āctīvum) a trpnyacute (g passīvum)

V latinčine podobne ako v slovenčine deliacuteme slovesaacute v aktiacuteve na predmetoveacute

a bezpredmetoveacute pričom sa predmetoveacute členia ďalej na prechodneacute (trānsītīva) a neprechodneacute

Pri preklade je tiež nevyhnutneacute

nezabuacutedať na fakt že latinskyacute

svet nie je identickyacute s tyacutem našiacutem

a aj zdanlivo rovnakeacute veci mocircžu

mať inyacute obsah (napr dom voz

lampa vojak sloboda a pod)

30

(intrānsītīva) Prechodneacute slovesaacute majuacute predmet v prostom akuzatiacuteve neprechodneacute slovesaacute

v inom prostom paacutede alebo v predložkovom paacutede Uacuteplneacute pasiacutevum vytvaacuterajuacute len prechodneacute

slovesaacute Pri neprechodnyacutech slovesaacutech sa použiacuteva pasiacutevum iba v 3 os sg (pugnātur = bojuje

sa) Latinskeacute pasiacutevum maacuteva často zvratnyacute (reflexiacutevny) vyacuteznam (lavor = umyacutevam sa)

Latinskyacute jazyk rozlišuje šesť časov ndash jeden priacutetomnyacute (tempus praesēns) tri minuleacute (t

imperfectum t perfectum t plūsquamperfectum) a dva buduacutece (t futūrum prīmum t futūrum

exāctum)

Slovesneacute spocircsoby suacute v latinčine tri (tzv

osobneacute) oznamovaciacute (modus indicātīvus) rozkazovaciacute

(m imperātīvus) a spojovaciacute (m coniūnctīvus)

Indikatiacutev predstavuje proces vyjadrenyacute slovesom ako

skutočnyacute konjunktiacutev ako takyacute ktoryacute hovoriaci alebo

autor predpokladaacute a imperatiacutev označuje snahu

hovoriaceho alebo autora ovplyvniť spraacutevanie

adresaacuteta

Okrem troch osobnyacutech maacute latinčina aj paumlť

neosobnyacutech spocircsobov ktoreacute neoznačujuacute ani osobu ani

čas Ide o menneacute tvary Infinitiacutev je slovesneacute

substantiacutevum ktoreacute maacute menneacute i slovesneacute vlastnosti

Ako meno je neutrom singulaacuteru ako sloveso vyjadruje

rod aktiacutevny alebo pasiacutevny Nevyjadruje čas ako takyacute

ale len časovyacute vzťah (tvoriacute sa infinitiacutev preacutezenta

perfekta a futuacutera) Supiacutenum je slovesneacute substantiacutevum

ktoreacute maacute len dva paacutedy Supiacutenum na -um (akuzatiacutev) maacute

funkciu priacuteslovkoveacuteho určenia smeru uacutečelu pri

slovesaacutech pohybu a supiacutenum na -u (ablatiacutev) ktoreacute maacute

funkciu priacuteslovkoveacuteho určenia obmedzenia (naznačuje

že tvrdenie neplatiacute všeobecne ale len v určitom

zmysle) pri niektoryacutech adjektiacutevach Gerundium

(slovesneacute substantiacutevum na -nd) je v podstate

skloňovanyacute infinitiacutev preacutezenta zvaumlčša aktiacuteva Maacute len

štyri paacutedy (genitiacutev datiacutev akuzatiacutev ablatiacutev)

Gerundiacutevum (slovesneacute adjektiacutevum na -nd) maacute pasiacutevny

Legenda

lat legere = čiacutetať gerundiacutevum

legendum = niečo maacute musiacute byť

čiacutetaneacute (legenda = tvar pluraacutelu)

1 rozpraacutevanie nepodloženeacute

skutočnosťou o nejakej

osobnosti či udalosti pocircvodne

rozpraacutevanie o živote svaumltyacutech

ktoreacute bolo treba čiacutetať v určityacutech

dňoch

Legenda o sv Jurajovi

2 vysvetlivky na mape skratky

značky na mape treba čiacutetať ako

suacute vysvetleneacute

3 veľmi znaacutema osobnosť

31

vyacuteznam ku ktoreacutemu sa pripaacuteja modaacutelny vyacuteznam

nutnosti alebo možnosti Particiacutepium je adjektiacutevum

odvodeneacute od slovesa V texte zastupujuacute particiacutepiaacute

v najjednoduchšom priacutepade uacutelohu adjektiacutev (napr

mulier amans = milujuacuteca žena videō virum

territum = vidiacutem vydeseneacuteho muža) častejšie však

plnia ineacute uacutelohy V spojeniacute so substantiacutevom alebo

zaacutemenom sa často použiacutevajuacute tam kde by sme

v slovenčine použili vedľajšiu vetu a v tzv vaumlzbe

ablatiacutevu absoluacutetneho sa použiacuteva dokonca na uacuterovni

samostatnej vety Latinčina rozlišuje dve aktiacutevne

(part preacutezenta a futuacutera) a jedno pasiacutevne particiacutepium

(part perfekta) Particiacutepia sa skloňujuacute

V slovesnej flexii sa rozlišujuacute tri osoby

(personae) 1 2 3 a čiacuteslo (numerus) je dvojakeacute

jednotneacute (n singulāris) a množneacute (n plūrālis)

Každeacute latinskeacute sloveso je v slovniacutekoch

uvaacutedzaneacute nasledovne legō ere lēgī lēctum (=

zbierať zhromažďovať čiacutetať) pričom na

odvodzovanie tyacutechto štyroch tvarov neexistuje

žiadne pravidlo

legō = 1 os sg indikatiacutevu preacutezenta aktiacuteva (čiacutetam)

legere = infinitiacutev preacutezenta aktiacuteva (čiacutetať)

v kombinaacutecii s 1 osobou sa podľa neho daacute pri

každom slovese rozoznať do ktorej zo štyroch

slovesnyacutech tried (konjugaacuteciiacute) patriacute

1 os sg a infinitiacutev preacutezenta aktiacuteva reprezentujuacute tzv preacutezentovyacute kmeň z ktoreacuteho sa

tvoria mnoheacute slovesneacute tvary s priacutetomnyacutem minulyacutem i buduacutecim vyacuteznamom

lēgī = 1 os sg ind perfekta aktiacuteva (prečiacutetal som) tento tvar reprezentuje tzv perfektovyacute

kmeň z ktoreacuteho vychaacutedzajuacute mnoheacute latinskeacute slovesneacute tvary ktoreacute suacute zvaumlčša charakterizovaneacute

dokonavyacutem vyacuteznamom

lēctum = tzv supiacutenum maacutelo použiacutevanyacute tvar avšak docircležityacute pretože sa od neho odvodzujuacute

ďalšie slovesneacute tvary reprezentuje tzv supiacutenovyacute kmeň

Kmeň particiacutepia preacutezenta aktiacuteva

(zjavnyacute v genitiacuteve sg laudans

laudantis videns videntis) je

v slovenčine viditeľnyacute v koncovke

mnohyacutech slov napr praesidens

praesidentis (predsedajuacuteci) ndash

prezident abstinens abstinentis

(zdržiavajuacuteci sa) ndash abstinent

patiens patientis (trpiaci) ndash

pacient

Od particiacutepia preacutezenta aktiacuteva suacute

odvodeneacute aj feminiacutena ako napr

tolerans tolerantis (znaacutešajuacuteci) ndash

tolerancia distans distantis

(vzdialenyacute) ndash dištancia a i

V slovesnyacutech tvaroch odvodenyacutech

od preacutezentoveacuteho kmeňa majuacute

všetky slovesaacute rovnakeacute osobneacute

koncovky (označujuacute čiacuteslo

a zaacuteroveň aj osobu)

aktiacutevum

-ōm -s -t -mus -tis -nt

pasiacutevum

-(o)r -ris -tur -mur -minī -ntur

Koncovky zostaacutevajuacute vo všetkyacutech

tvaroch preacutezentoveacuteho kmeňa

konštantneacute i keď sa hlaacutesky pred

koncovkou menia a vyjadrujuacute tak

čas a spocircsob Napriacuteklad legimus =

čiacutetame legēmus = budeme čiacutetať

legēbāmus = čiacutetali sme legāmus =

nech čiacutetame legerēmus = čiacutetali by

sme

32

Ako od kmeňa substantiacutev aj od slovesnyacutech

kmeňov je možneacute tvoriť odvodeniny nie zriedkavo

aj z dvoch rozdielnych kmeňov toho isteacuteho slovesa

napr dirigo dirigere direxi directum (riadiť) ndash

dirigent direktor redigo redigere redegi

redactum (privaacutedzať spaumlť uviesť do stavu) ndash

redigovať redaktor moveo movere movi motum

(hyacutebať dojiacutemať) ndash movityacute motiacutev

Pod kmeňom rozumieme zaacutekladnuacute časť

slovesa v jednotlivyacutech časoch ktoraacute nesie jeho

vyacuteznam Ku kmeňu sa pripaacutejajuacute prefixy (predpony)

a sufixy (priacutepony) Podľa preacutezentoveacuteho slovesneacuteho

kmeňa rozdeľujeme latinskeacute slovesaacute do štyroch

slovesnyacutech tried konjugaacuteciiacute Pri rozdeleniacute hraacute rozhodujuacutecu uacutelohu samohlaacuteska ktoraacute sa pri

určityacutech slovesaacutech objavuje pred koncovkami

Latinskeacute konjugaacutecie

1 konj maacute v preacutezente pred

koncovkou vokaacutel āa vzor laudāre

2 konj sa pred koncovkou

vyznačuje vokaacutelom ēe vzor

monēre

3 konj je nepravidelnaacute pred

koncovkou sa striedajuacute vokaacutely

ieu vzor legere

4 konj maacute pred koncovkou vždy

īi vzor audīre

33

14 Predložky a predpony

Predložky sa vyskytujuacute jednak v spojeniach s paacutedovyacutemi formami mien jednak

v spojeniach so slovesami S paacutedmi mien (s vyacutenimkou nominatiacutevu a vokatiacutevu) vyjadrujuacute

rocirczne adverbiaacutelne vzťahy (miesto čas spocircsob priacutečina) Všetky predložky boli pocircvodne

adverbiaacute Pridaacutevali sa k menu v určitom paacutede na presnejšie vyjadrenie vzťahu alebo k slovesu

na bližšie určenie deja Vyacutevoj tyacutechto adverbiiacute šiel

dvojakyacutem smerom Buď sa tesnejšie spojili s menom

a stali sa predložkami alebo sa tesnejšie primkli k

slovesu a vznikli zloženeacute slovesaacute s predponami

Z historickeacuteho hľadiska rozdeľujeme predložky

na prvotneacute a druhotneacute Kyacutem v greacutečtine prvotneacute staršie

predložky funkciu adverbia stratili u druhotnyacutech

mladšiacutech byacuteva zachovanaacute Zo synchroacutenneho hľadiska

je medzi nimi docircležityacute rozdiel v tom že prvotneacute

predložky fungujuacute aj ako slovesneacute predpony druhotneacute

nie Niektoreacute latinskeacute predložky sa ako adverbiaacute

použiacutevajuacute aj v klasickej latinčine (post contra ante

intra infra supra circa atď)

Predložky vyjadrovali najprv priestorovyacute

vzťah Toto poniacutemanie ľahko prechaacutedzalo i na

vyjadrenie času Neskocircr sa začali použiacutevať aj na

vyjadrenie priacutečiny spocircsobu a inyacutech okolnostiacute deja

ktoreacute boli tiež chaacutepaneacute priestorovo

V spojeniacute so slovesnyacutemi formami si predložky

pocircvodne uchovaacutevali svoju samostatnosť ndash mohli byť

kladeneacute aj za sloveso priacutepadne byť oddeleneacute od

slovesa inyacutemi slovami Čoskoro sa však začali zrastať

so slovesom a menili sa tak na slovesneacute predpony (praeverbiaacute)

Slovesneacute predpony suacute suacutečasťou odbornyacutech termiacutenov a medzinaacuterodnyacutech slov a ich

poznanie je vyacutehodou či dokonca nevyhnutnosťou

Prvotneacute greacutecke predložky sa

spaacutejajuacute s jednyacutem s dvoma alebo

aj s troma paacutedmi Druhotneacute

predložky sa spaacutejajuacute (takmer)

vždy so substantiacutevom v genitiacuteve

Vaumlčšina latinskyacutech predložiek

sa spaacuteja s akuzatiacutevom

(naznačujuacute smer rozsah a pod)

alebo s ablatiacutevom (naznačujuacute

odluku miesto a pod) Niektoreacute

sa spaacutejajuacute s oboma paacutedmi

V neskorej latinčine sa počet

prvotnyacutech predložiek redukoval

Predložky s podobnyacutem

vyacuteznamom sa zamieňali napr

stieral sa rozdiel medzi de ex

ab Keď už ich vyacuteznamoveacute

odtienky neboli zreteľneacute jedna

predložka zviacuteťazila a nahradila

ostatneacute ndash v romaacutenskych

jazykoch prevlaacutedlo de

Tendencia k explicitnejšiemu

vyjadrovaniu viedla

k použiacutevaniu predložkovyacutech

paacutedov namiesto prostyacutech

V neskorej latinčine sa staacutele viac

použiacutevali predložkoveacute paacutedy až

sa dospelo k analytickeacutemu

stavu ktoryacute je v romaacutenskych

jazykoch

34

lat A AB ndash od

1 predložka

ab ovo (od vajca =) od prvopočiatku

ab origine od začiatku

ab extra zvonku z vonkajšej strany

a priori vopred z prvšieho

a posteriori na zaacuteklade skuacutesenostiacute

a dato odo dňa (vystavenia)

a die odo dňa

2 prefix

absolvent (ab + lat solvere = oslobodiť urobiť nezaacutevislyacutem)

abiturient (ab + lat iturus = hodlajuacuteci iacutesť odiacutesť)

abdikaacutecia (ab + lat dicere = hovoriť)

absencia (ab + lat esse = byť)

lat AD ndash k ku pri do

1 predložka

ad acta (aa) k (vybavenyacutem) spisom

ad rem k veci

ad hoc k tomuto pre tento priacutepad

ad infinitum do nekonečna

ad verbum doslova

ad informandum pre informaacuteciu

ad multos annos na dlheacute roky na zdravie

2 prefix

adaptaacutecia (ad + lat aptus = vhodnyacute spocircsobilyacute)

adverbium (ad + lat verbum = sloveso)

administratiacuteva (ad + lat ministrare = posluhovať)

V slovenčine (ale napr aj

v češtine a poľštine) sa prefix

ad- zmenil na a- (asimilaacutecia

aprobaacutecia a pod) Ineacute jazyky

(ruština nemčina angličtina

francuacutezština) však dodržiavajuacute

zdvojeneacute spoluhlaacutesky (asociaacutecia

ndash rus associacia nem

Assoziation angl association

rarr ad + socius = druh)

Vyacuteznam zdvojenia spoluhlaacutesky odliacutešenie latinskej predpony ad-

(kladnyacute vyacuteznam) od greacuteckej

predpony a- (negatiacutevny

vyacuteznam) asociaacutelny (asociaľnyj

asozial asocial) amoraacutelny

(amoralisch) asymetrickyacute

(asymetrisch) atď

Ak sa pri použitiacute greacuteckej

predpony a- začiacutena zaacuteklad slova

na samohlaacutesku vkladaacute sa za

predponu n a-n-alfabet a-n-

onym (gr onoma = meno) a-n-

algetikum (gr algos = bolesť)

35

pred niektoryacutemi spoluhlaacuteskami sa prefix ad spodobuje

akceleraacutecia (ad + lat celer = ryacutechly)

akumulaacutecia (accumulatio = ad + lat cumulatio = hromadenie)

agresia (aggressio = ad + lat gradi = pristuacutepiť)

lat ANTE ndash pred (skocircr vopred predchaacutedzajuacuteci)

gr ANTI- ndash proti

1 predložka

Hannibal ante portas Hannibal pred braacutenami

(Vyacutekrik zdesenia r 211 pred Kr keď Hannibal

postupoval proti Riacutemu)

2 prefix ante

antedatovať (ante + lat dare = daacutevať)

anteponovať (ante + lat ponere = klaacutesť)

prefix anti

antifašista antimilitarizmus

antipatia (anti + gr pathos = vaacutešeň utrpenie)

antikoncepcia (anti + lat concipere = počať)

antiseptikum (anti + gr seacutepsis = hnitie)

NB ndash v taliančine použiacutevajuacute v niektoryacutech priacutepadoch aj tuacuteto predponu vo vyacutezname pred

(napr antipasta = predjedlo anticamera = predsieň)

gr AUTO- ndash (autos =) saacutem

1 zaacutemeno

Gnoacutethi seauton (Nosce te ipsum) (Thaleacutes) Poznaj saacutem seba

Antoloacutegia

= gr anthos + lat legere

(anthos = kvet legere = zbierať)

rarr bdquozbierka kvetovldquo = zborniacutek

vybranyacutech praacutec

36

2 prefix

autobiografia (auto + gr bios = život grafein = piacutesať)

autogram (auto + gr gramma = piacutesmeno zaacutepis)

autonoacutemia (auto + gr nomos = zaacutekon)

autosugescia (auto + lat suggere = presviedčať prehovaacuterať)

automobil (auto + lat mobilis = pohyblivyacute)

ako skratka slova automobil

autodrom (+ gr dromos = beh pretekaacuterska draacuteha)

autogaraacutež (+ fr garer = dať na vedľajšiu koľaj priviesť do bezpečia)

ako skratka slova automat automatickyacute (gr automatos = saacutem od seba z vlastneacuteho

popudu)

autoblok (+ angl to block = zatarasiť blokovať)

lat BI- TRI- MULTI- ndash (bis =) dvakraacutet (tres =) tri (multus =) mnohyacute

Bis dat qui cito dat Dvakraacutet daacuteva kto ryacutechlo daacuteva

prefix

biatlon (bi + gr athlon = zaacutepas zaacutepolenie)

bicykel (bi + gr kyklos gt lat cyclus = koleso kruh)

bilateraacutelny trilateraacutelny multilateraacutelny (bi tri multi + lat latus -eris = strana bok)

bifokaacutelny (bi + lat focus = ohnisko)

lat DE DI- ndash o od podľa

1 predložka

de facto podľa skutočnosti skutočne

de iure podľa praacuteva praacutevom

de dato (dd) odo dňa vyhotovenia

de die in diem zo dňa na deň

De mortuis nihil nisi bene O mŕtvych nič ak nie dobre (O mŕtvych len dobre)

37

De gustibus non est disputandum O chuti (vkuse) sa nemaacute diskutovať (škriepiť)

(Proti gustu žiaden dišputaacutet)

2 prefix

deskriptiacutevny (de + lat sribo ere scripsi scriptum = piacutesať)

deportovať (de + lat portare = niesť)

deponovať (de + lat ponere = klaacutesť)

dedukovať (de + lat ducere = viesť)

ďalšia vyacuteznamotvornaacute funkcia odstraacutenenie

pocircvodneacuteho zmyslu zaacutekladneacuteho slova

formovať ndash deformovať

centralizovať ndash decentralizovať

v našom pravopise sa niekedy prejavuje ako di-

= vyacuteznam našej predpony roz-

dislokaacutecia (+ lat locus = miesto)

distribuacutecia (+ lat tribuere = udeľovať)

disharmoacutenia (+ gr harmonia = suacutelad suacutezvuk)

dilataacutecia (+ lat latus = širokyacute)

diskvalifikovať (dis + qualis akyacute + facere robiť

= bdquourobiť niekoho nekvalitnyacutemldquo)

gr DI- (latinskeacute bis)

gr DYS- (porucha zoslabnutie nespraacutevnosť)

prefix

dimorfia (di + gr morfeacute = tvar)

diftong (di + gr fthongos = hlas zvuk)

dyslexia (dys + lat legere = čiacutetať)

dysgrafia (dys + gr grafein = piacutesať)

Diplom

z gr diplooacute = zdvojujem

Diploacutema bola docircležitaacute listina

zloženaacute vo dvoje Obyčajneacute

listiny sa nechaacutevali kedysi len

tak nezloženeacute Ak bolo treba

vyjadriť docircležitosť obsahu

listiny (udelenie vyacutesad praacutev

titulu a pod) zložila sa na

dvakraacutet

38

dyslalia (dys + gr lalein = znieť zvučať štebotať)

dyspepsia (dys + gr peptein = traacuteviť)

dysfoacutenia (dys + gr foneacute = zvuk)

lat E EX ndash z od von zvnuacutetra

lat EX- ndash byacutevalyacute niekdajšiacute

1 predložka

vypiť na ex vypiť až do dna

ex officio z uacuteradnej moci uacuteradne

ex parte od jednej zo straacuten

ex nihilo z ničoho

ex libris z kniacuteh (knižnaacute značka)

ex interest bez uacuteroku

ex gratia dobrovoľne

ex post potom dodatočne

ex privata industria zo suacutekromnej

usilovnosti z vlastnej iniciatiacutevy

2 prefix

elokovať (e + lat locus = miesto)

elaboraacutet (e + lat labor = praacuteca)

emisia (e + lat mittere sup missum =

posielať)

erudovanyacute (e + lat rudis = surovyacute hrubyacute)

exhumaacutecia (ex + lat humus = zem)

exportovať (ex + lat portare = nosiť)

extrahovať (ex + lat trahere = ťahať)

exprezident

exmanžel

Deus ex machina (gr theos apo

meacutechaneacutes)

= bdquoboh zo strojaldquo ndash nečakanyacute

zaacutesah ktoryacute rozuzliacute zamotanuacute

situaacuteciu

- najviac ho použiacuteval vo svojich

trageacutediaacutech Euripideacutes

- v hovorovej reči použil toto

spojenie už Soacutekrateacutes

v Platoacutenovom dialoacutegu Kratylos

Ex libris ndash knižnaacute značka

označujuacuteca vlastniacuteka knihy

39

lat EXTRA- ndash zvlaacutešť osobitne oddelene

lat EXTRO- ndash (opak intro =) von

1 predložka

extra ordinem mimo poradia

extra viam mimo cesty

extra vires nad možnosti

2 prefix

extraordinaacuterny (extra + lat ordo ordinis = poriadok)

extravagantnyacute (extra + lat vagari = tuacutelať sa vagabundus = vandrovnyacute tulaacutek)

extrovert (extro + lat vertere = obracať točiť)

extrospektiacutevny (extro + lat spectare = pozerať sa)

gr HYPER ndash nad

prefix

hyperaktivita (hyper + lat ago ere egi actum = konať)

hypereacutemia (hyper + gr haima = krv)

gr HYPO ndash pod

prefix

hypodermickyacute (hypo + gr derma = koža)

hypoteacuteza (hypo + gr thesis = mienka tvrdenie)

gr HIPO ndash (z gr substantiacuteva hippos =) kocircň

prefix

hipodroacutem (hipo + gr dromos = beh)

hipoterapia (hipo + gr therapeuein = liečiť)

Hypochonder

gr chondros = chrupavka

(rebrovaacute)

- pod ňou choriacute často pociťujuacute

bolesti

40

hipoloacutegia (hipo + gr logos = slovo)

lat IN ndash v do na

1 predložka

in camera v byte tajne docircverne

in toto celkom v celosti

in continuo nepretržite suacutevisle

in dorso na chrbte (knihy) vzadu z druhej strany

in facto vskutku skutočne

in futuro v buduacutecnosti

in medias res doprostred veci

In vino veritas (Plinius St) Vo viacutene je pravda

2 prefix

+ adjektiacuteva = zaacutepornyacute zmysel

+ slovesaacute = vyacuteznam predpony do- v- na-

in + l m r = ill- imm- irr-

indiviacuteduum (in + lat dividuus = deliteľnyacute rozdelenyacute)

invalid (in + lat validus = silnyacute mocnyacute zdravyacute)

ilegaacutelny (illegalis in + lat lex = zaacutekon)

imobilnyacute (immobilis in + lat mobilis = pohyblivyacute)

iracionaacutelny (irrationalis in + lat ratio = rozum)

inhalovať (in + lat halare = dyacutechať)

inšpirovať (in + lat spirare = dyacutechať)

importovať (in + lat portare = nosiť)

infarkt (in + lat farcire = pchať infarcire = upchaacutevať)

in flagranti (in + lat flagrare = horieť blčať)

in margine (in + lat margo = okraj)

41

lat INTER ndash medzi

1 predložka

inter alia medzi inyacutemi (okolnosťami vecami)

Inter arma silent Musae Kde rinčia zbrane

mlčia Muacutezy

2 prefix

interpunkcia (inter + lat punctum = bod)

interregnum (lat regnum = kraacuteľovstvo vlaacuteda)

často ako skratka za slovo internacionaacutelny (lat

natio = naacuterod)

interhotel

interlingua

Interviacutezia

lat INTRA- INTRO- ndash dovnuacutetra dnu

prefix

introvert (intro + lat vertere = obracať sa)

introskop (intro + gr skopein = hľadieť pozerať)

introdukcia (intro + lat ducere = viesť)

lat CUM ndash s so spolu s

lat KON- (KO- KOL- KOM- KOR-)

1 predložka

cum laude s pochvalou

magna cum laude veľmi dobre

summa cum laude vyacuteborne

cum suis so svojimi (ľuďmi)

Summa cum laude

Interview

inter + lat videre = vidieť

Internaacutet

lat adjektiacutevum internus =

vnuacutetornyacute domaacuteci (= domov)

42

Cum tacent clamant Keď mlčia kričia

2 prefix

koncentraacutecia (kon + lat centrum = stred)

kondolencia (kon + lat dolere = ciacutetiť bolesť)

korešpondencia (ko + lat respondere = odpovedať)

kolaborant (ko + lat laborare = pracovať)

lat PER ndash skrz cez po v za pomocou

lat PER- ndash per-

1 predložka

per aspera ad astra cez ťažkosti ku hviezdam

per annum ročne na rok

per capita podľa hlaacutev (napr deliť pozostalosť)

per se saacutem sebou samozrejme

per fas et nefas praacutevom i nepraacutevom (skrz dovoleneacute a nedovoleneacute)

per quod čiacutem podľa čoho

per os cez uacutesta uacutestami peroraacutelny (lat os oris = uacutesta)

2 prefix

perforovať (per + lat forare = vŕtať)

permanentnyacute permanentka (per + lat manere = zostaacutevať)

perverznyacute (per + lat vertere sup versum = obracať)

perzekvovať (per + lat sequi = nasledovať)

lat PRE- ndash (z lat predložky prae =) pred vopred

prefix

preferovať (pre + lat ferre = niesť)

prezident (pre + lat sedere = sedieť)

prefix (pre + lat fingere sup fixum = pripevňovať pribiacutejať)

preludium (pre + lat ludus = hra)

43

lat PRO ndash pre pred namiesto

1 predložka

pro tempore predbežne pre tento raz dočasne počas

pro rata pomerne proporcionaacutelne

pro forma pre formu formaacutelne naoko

pro et contra pre a proti

pro nihilo pre nič

pro bono pre dobro blaho

2 prefix (lat) = pre

protekcia (pro + lat tegere sup tectum = kryť

chraacuteniť)

prostituacutetka (pro + lat statuere = postaviť)

produkovať (pro + lat ducere sup ductum =

viesť tvoriť robiť)

prefix (gr) = pred

proloacuteg (pro + gr logos = slovo)

program (pro + gr gramma = zaacutepis zaacuteznam)

prognoacuteza (pro + gr gnosis = znalosť

vedomosť)

lat POST ndash po

1 predložka

post scriptum (PS) po napiacutesaniacute

post mortem po smrti

2 prefix

postgraduaacutelny (post + lat gradus = stupeň krok)

posttraumatickyacute (post + gr trauma = rana)

Promovať alebo byť

promovanyacute

lat movere sup motum =

pohybovať posuacutevať

promoveo sup promotum =

dosl posuacutevať dopredu =

prenes niekoho povyšovať

ten kto niekoho promuje =

promoacutetor ndash vykonaacuteva obrad

promoacutecie

TEDA študenti suacute promovaniacute A

NIE promujuacute

44

gr PERI ndash okolo

prefix

perikardium (peri + gr kardia = srdce)

periskop (peri + gr skopein = pozorovať)

perioacuteda (peri + gr odos = cesta)

gr POLY- ndash (gr adjektiacutevum polys poly =) mnohyacute početnyacute

gr POLI- ndash (gr substantiacutevum polis =) mesto

prefix

polyteizmus (poly + gr theos = boh)

polygamia (poly + gr gamos = sobaacuteš)

polyglot (poly + gr glotta = jazyk)

polytechnika (poly + gr techneacute = umenie remeslo zručnosť)

poliklinika (poli + gr klineacute = locircžko posteľ)

metropola (gr meacuteteacuter = matka + polis)

akropola (gr akros = vysokyacute vrchnyacute nachaacutedzajuacuteci sa na okraji + polis)

lat RE- ndash opaumlť znovu zase nazad

lat RETRO- ndash (pocircvodne lat predložka =) spaumlť naspaumlť nazad

prefix

reagovať (re + lat agere = konať robiť viesť)

rebelovať (re + lat bellum = vojna)

reediacutecia (re + lat edere = vydaacutevať)

retrospektiacuteva (retro + lat spectare = diacutevať sa hľadieť)

retro štyacutel

45

lat SUB ndash pod

1 predložka

sub condicione pod podmienkou

sub potestate pod mocou

sub voce pod slovom pod heslom napr v slovniacuteku

2 prefix

substancia (sub + lat stare = staacuteť)

lat SUPER ndash nad

prefix

supermocnosť

superťažkyacute

superstar

gr SYN ndash s so spolu s

prefix

synchronickyacute (syn + gr chronos = čas)

symbioacuteza (syn + gr bios = život)

synonymum (syn + gr onoma = meno)

symfoacutenia (syn + gr foneacute = zvuk)

lat TRANS ndash cez za (častejšiacute preklad predponou pre-)

prefix

transkripcia (trans + lat scribere sup scriptum = piacutesať)

transplantaacutecia (trans + lat plantare = sadiť)

translokaacutecia (trans + lat locus = miesto)

transformovať (trans + lat forma = podoba tvar)

46

15 Vlastneacute menaacute Problematika transkripcie antickyacutech greacuteckych

a latinskyacutech mien

Slovenčina nie je izolovanyacute jazyk prenikaacute do nej množstvo cudziacutech slov Pri ich

preberaniacute sa riadi vlastnyacutemi pravidlami zaacuteroveň by však mala rešpektovať ndash aspoň pri

vlastnyacutech menaacutech ndash niektoreacute pravidlaacute jazykov z ktoryacutech menaacute preberaacute Dlhodobyacutem

probleacutemom ktoryacute sa priamo dotyacuteka kultuacuternych reaacuteliiacute z antickej civilizaacutecie je v slovenčine

spraacutevnosť piacutesania vlastnyacutech mien pocircvodom z klasickyacutech jazykov

Zaacuterodky probleacutemu prepisovania antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien osocircb naacutezvov

lokaliacutet a ich rocircznych odvodeniacuten do slovenčiny siahajuacute

ďaleko do počiatkov jej spisovneacuteho obdobia Probleacutem

vyplyacuteva z odlišnyacutech hlaacuteskoslovnyacutech a tvaroslovnyacutech

vlastnostiacute prijiacutemajuacuteceho jazyka ndash spisovnej slovenčiny

a odovzdaacutevajuacuteceho jazyka ktoryacutem je latinčina a

starovekaacute priacutepadne byzantskaacute greacutečtina

V tejto suacutevislosti nemožno zabuacutedať že

o fonetike starej greacutečtiny a latinčiny veľa isteacuteho

nevieme Neexistuje nijakyacute autentickyacute zaacuteznam ich

zvukovej podoby Sme odkaacutezaniacute na dedukcie z toho

čo naacutem sprostredkuacuteva piacutesmo Pravopis starej greacutečtiny

bol napriacuteklad fonetickyacute približne okolo roku 400 pred

Kr Potom sa postupne zužoval repertoaacuter jej vokaacutelov

(strata kvantity zjednodušenie diftongov itacizmus)

v konsonantoch sa presadila spirantizaacutecia (b ph kh sa

zmenili na v f ch) Naša dnešnaacute vyacuteslovnosť

starogreacutečtiny je konvenčnaacute nezodpovedaacute živej vyacuteslovnosti ani v jednej faacuteze vyacutevinu tohto

jazyka aj keď rozdiely medzi grafikou a fonetikou nie suacute priacuteliš veľkeacute

151 Probleacutemy suacutevisiace s prepisom antickyacutech mien do slovenčiny1

Hlavneacute okruhy probleacutemov ktoreacute vystupujuacute do popredia v suacutevislosti s problematikou

transkripcie greacuteckych a latinskyacutech mien suacute

1 K praktickyacutem otaacutezkam prekladu antickyacutech mien rarr 2521

Za našu dnešnuacute vyacuteslovnosť

starej greacutečtiny vďačiacuteme

humanistovi Erazmovi

Rotterdamskeacutemu Pre svoju

kodifikaacuteciu argumentoval

vedeckyacutemi potrebami proti

vyacuteslovnosti akuacute v Euroacutepe šiacuterili

greacutecki učenci emigranti

z Byzancie Taacute vychaacutedzala

z vyacutevinovej kontinuity jazyka

bola bližšia novej greacutečtine

Erazmov nie bezprobleacutemovyacute

naacutevrat ad fontes k domneleacutemu

klasickeacutemu stavu aj v ortoepii sa

v Euroacutepe ujiacutemal iba pomaly

napr v Nemecku sa definitiacutevne

presadil až po roku 1800

a v krajinaacutech s prevažujuacutecim

byzantskyacutem vplyvom vocircbec

nemal uacutespech

47

- v starovekej greacutečtine označovanie kvantity

prepis aspirovanyacutech spoluhlaacutesok th rh priacutep aj ph

prepis diftongov ai ei oi prepis pocircvodneacuteho

slabičneacuteho i na začiatku greacuteckych slov prepis geminaacutet

- pri prepise z latinčiny piacutesanie geminaacutet

piacutesanie digrafeacutem ae oe qu piacutesanie c ndash k piacutesanie

intervokalickyacutech grafeacutem i ndash j t ndash c s ndash z prepis

pocircvodneacuteho i na začiatku slov

- morfologickeacute otaacutezky podoba menneacuteho

kmeňa ktoryacute maacute byť zaacutekladom pre skloňovanie mena

a pre ďalšie odvodzovanie najmauml pre tvorenie

adjektiacuteva

Pre slovenčinu ako prijiacutemajuacuteci jazyk vždy

predstavovala vaumlčšie probleacutemy greacutečtina Ako prveacute

vyacutechodisko prepisu sa nuacuteka transliteraacutecia Čistaacute sa

použiacuteva len okrajovo v praxi je uacutečelnejšie použiacutevať jej

kombinaacuteciu s transkripciou zohľadňujuacutecou aj

recipovanuacute erazmovskuacute vyacuteslovnosť (čiže v greacutečtine miesto aggelos piacutešeme angelos

vynechaacutevame priacutezvuky naacuteslovnyacute ostryacute priacutedych označujeme pomocou h) Tento spocircsob

transkripcie sa bez vaumlčšiacutech probleacutemov uplatňuje pri prepise jednotlivyacutech greacuteckych slov či

citaacutetovyacutech zvratov (napr heacuteureacuteka mimeacutesis theos apo meacutechaneacutes gnoacutethi seauton a pod) Ide

tu iba o to aby sa greacutecke hlaacutesky vyjadrovali našimi piacutesmenami či hlaacuteskami s najbližšou

zvukovou platnosťou (η = eacute θ = th ι = i υ = y u (v diftongoch) φ = f (nie ph) χ = ch (nie

kh) ω = oacute ου = u (nie ou) nevyznačuje sa kvantita a i y lebo ich nevyznačovala ani

greacutečtina) Pokiaľ ide o latinčinu už starovekiacute gramatici klaacutedli docircraz na analyacutezu hlaacutesok h k q

x i v kvocircli ich špeciaacutelnemu vzťahu medzi vyacuteslovnosťou a spocircsobom grafickeacuteho zaacuteznamu

Spochybňovali hlaacuteskovuacute platnosť h jednak preto že sa tento konsonant vyslovoval

v latinčine slabo ale zvlaacutešť preto lebo ho viaceriacute z nich pripodobňovali ku greacuteckemu

priacutedychu ktoryacute nebol považovanyacute sa samostatnuacute hlaacutesku Pri i a v gramatici odlišovali ich

vokalickuacute platnosť od konsonantickej platnosti viedli tiež diskusiu o opodstatnenosti

použiacutevania grafeacutem k a q keďže grafeacutema c by uspokojivo prevzala ich uacutelohu Hlaacutesky x y a ich

grafeacutemy hodnotili ako okrajoveacute a cudzie keďže sa vyskytujuacute len v greacuteckych slovaacutech

Pri piacutesaniacute antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien sa uplatňujuacute dve stanoviskaacute

1 stanovisko vaumlčšmi prihliadajuacutece k odovzdaacutevajuacutecim jazykom

Transliteraacutecia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute vždy to isteacute

piacutesmeno alebo to isteacute spojenie

piacutesmen druhej abecedy

Transkripcia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute piacutesmeno

alebo aj viacero piacutesmen druhej

abecedy podľa vyacuteslovnosti na

tom istom mieste Ide

o fonetickyacute prepis slova

Geminaacuteta = zdvojenaacute

spoluhlaacuteska (napr v slove

panna)

Aspiraacuteta = spoluhlaacuteska

sprevaacutedzanaacute priacutedychom (napr

th kh)

Grafeacutema = piacutesomnyacute znak

piacutesmeno

48

2 stanovisko pokladajuacutece za rozhodujuacuteci v procese adaptaacutecie prijiacutemajuacuteci jazyk

Pri druhom stanovisku sa kladie docircraz na transkripčnyacute priacutestup ktoryacute sa pokuacuteša zachytiť

zvukovuacute straacutenku slova v podobe najprirodzenejšie uchopiteľnej prijiacutemajuacutecim jazykom Pri

prvom zo stanoviacutesk suacute možneacute dva už vyššie spomenuteacute priacutestupy transliteračnyacute

a transliteračno-transkripčnyacute Suacute podobneacute hlavnyacute rozdiel spočiacuteva v prepisovaniacute dĺžok Kyacutem

pri transliteraacutecii sa napr prepisujuacute len greacutecke eacute oacute keďže sa zaznamenaacutevali osobitnyacutemi

grafeacutemami eacutetou a oacutemegou pri transkripčno-transliteračnom priacutestupe sa prepisujuacute aj dlheacute aacute iacute

yacute uacute

V praxi sa niekedy možno stretnuacuteť s prepisom

greacuteckych mien na latinskyacute spocircsob hlavne pod

vplyvom zaacutepadoeuroacutepskych jazykov t j s piacutesaniacutem ph

namiesto f a c namiesto k ale i s tendenciou

odstraňovať th hoci medzi vyacuteslovnosťou t (τ) a th (θ)

bol v greacutečtine zaacutesadnyacute rozdiel

Pri transkripcii vlastnyacutech mien vstupuje do hry

aj kultuacuterny kontext zdomaacutecnenosť Niektoreacute greacutecke

vlastneacute menaacute sa už do naacutešho jazyka a kultuacutery do istej

miery včlenili (Filip Alexander Teodor Homeacuter

Korint Ateacuteny a pod) paralelne popri nich je tu ale

vaumlčšina mien ktoreacute sme si nestihli adaptovať pričom

vychaacutedzajuacute z tyacutech istyacutech slovotvornyacutech zložiek (napr

Menandros Theofrastos Filippopolis)

Niekedy sa použiacuteva jedna lexikaacutelna jednotka

v dvoch podobaacutech podľa kultuacuterneho prostredia napr

Foinikia v greacuteckom prostrediacute Feniacutecia v latinskom

kontexte (V Zamarovskyacute) Inokedy sa rozlišuje medzi

tyacutem či sa hovoriacute o mytologickej alebo historickej postave Podľa toho sa použiacuteva vaumlčšmi

alebo menej adaptovanaacute podoba

Priacutekladom na celkom vžiteacute greacutecke meno je Ezop (pocircvodneacute Aisoacutepos) Pri jeho preberaniacute

došlo k zmene v kmeni i v koncovke na jeho podobe sa vyacuterazne prejavil vplyv stredovekej

latinčiny Menaacute typu Neapol zas naznačujuacute že pri preberaniacute mien je možnyacute aj zaacutesah do

koncovky ako zaacutekladnyacute stupeň jeho udomaacutecnenia ktoryacute odraacuteža flektiacutevne potreby slovenčiny

Avšak menaacute ktoreacute by transformovali iba kmeň no koncovku nie (Teokritos namiesto

Theokritos Teacutezeus namiesto Theacuteseus a pod) nie suacute ani greacutecke ani slovenskeacute

Najstaršiacute filozofi chaacutepali jazyk

ako suacutehrn mien ktoreacute

považovali za naacutezvy

jednotlivyacutech prvkov skutočnosti

S prvyacutemi teoretickyacutemi

konštruktmi pomocou ktoryacutech

sa opisuje a do istej miery

vysvetľuje spraacutevanie sa

vlastnyacutech mien nachaacutedzame

v homeacuterskej baacutesnickej tradiacutecii

V Homeacuterovyacutech baacutesňach sa

stretaacutevame s pojmom

eponymon Je to to od čoho sa

odvodzuje vlastneacute meno mocircže

to byť ineacute slovo alebo aj vec či

situaacutecia ktoraacute bola motivujuacutecim

činiteľom pri akte prvotneacuteho

pomenovania U Homeacutera maacute do

značnej miery magickyacute

a nadprirodzenyacute raacutez Okolnosti

ktoreacute sprevaacutedzajuacute prvotneacute

pomenovanie nositeľa mena

totiž predurčujuacute jeho ďalšie

osudy

49

Vyacuteznamnyacutem komplikujuacutecim faktorom prepisovania antickyacutech mien a ich fungovania

v slovenskom texte je skloňovanie To kladie na použiacutevateľa slovenčiny naacuteroky akeacute si ušetrili

napr angličtina francuacutezština nemčina atď Vystačia s nominatiacutevom singulaacuteru daneacuteho mena

čo v slovenčine nie je možneacute Do popredia vystupuje probleacutem akyacute kmeň pri ohyacutebaniacute použiť

Konkurujuacute si pocircvodneacute greacuteckelatinskeacute a domaacutece slovenskeacute kmene Niektoreacute pocircvodneacute

substantiacutevne kmene nachaacutedzajuacute v slovenčine oporu najmauml vďaka adjektiacutevam ktoreacute sa od nich

tvoria napr gr Eroacutes ndash erotickyacute rarr G sg = Eroacuteta Achilleus ndash Achillova paumlta rarr G sg =

Achillea Achilla lat Cicero ndash ciceronianizmus rarr G sg = Cicerona Popri klasickyacutech

tvaroch sa ale v slovenčine občas pri tom istom mene vytvaacuterajuacute i tvary bdquobarbarskeacuteldquo ktoreacute

nerešpektujuacute vyacutechodiskovyacute jazyk Odviacutejajuacute sa jednoducho od nominatiacutevu singulaacuteru a k nemu

pridaacutevajuacute slovenskeacute paacutedoveacute koncovky Areacutes ndashArea i Aresa Adoacutenis ndash Adoacutenida i Adonisa Pri

skloňovaniacute nastaacutevajuacute ťažkosti tiež pri menaacutech ktoreacute nesignalizujuacute dostatočne svoj rod

(Artemis Eris Deacutemeacuteter) nezasvaumltenyacute ich nemusiacute identifikovať ako ženskeacute menaacute Ďalšiacutem

uacuteskaliacutem greacuteckej flexie suacute kvantitatiacutevne alternancie v kmeni Filopoimeacuten ndash Filopoimena

Agamemnoacuten ndash Agamemnona ale Apolloacuten ndash Apolloacutena Ioacuten ndash Ioacutena

152 Pravidlaacute transkripcie antickyacutech vlastnyacutech mien

K pertraktovanej problematike vzniklo niekoľko vedeckyacutech štuacutediiacute v ktoryacutech sa autori

pokuacutešajuacute vniesť systeacutem a zjednotiť pravidlaacute transkribovania a ortografie pre vlastneacute menaacute

pocircvodom z klasickyacutech jazykov Napriek dlhoročneacutemu uacutesiliu niekoľkyacutech generaacuteciiacute lingvistov

a klasickyacutech filoloacutegov však zatiaľ nemaacuteme k dispoziacutecii komplexnuacute priacuteručku ktoraacute by

použiacutevateľa jazyka zorientovala a v ktorej by našiel odpoveď na otaacutezku spraacutevnej podoby

želaneacuteho tvaru vlastneacuteho mena Odporuacutečania i pravidlaacute ktoreacute v priebehu niekoľkyacutech

desaťročiacute vznikali naraacutežali vždy na nedostatok mateacuterie na ktorej by sa preverovali takže

jazykovaacute prax s teoacuteriou bola prepojenaacute iba do určitej miery Vaumlčšina naacutevrhov slovenskyacutech

jazykovedcov z minulosti ako adaptovať antickeacute menaacute v slovenčine bola v suacutelade s

vyacutevinovyacutemi tendenciami slovenčiny a premietla sa ndash v maximaacutelne zhutnenej podobe ndash do

aktuaacutelnych Pravidiel slovenskeacuteho pravopisu (PSP)

V suacutečasnosti sa medzi klasickyacutemi filoloacutegmi v slovenskyacutech akademickyacutech inštituacuteciaacutech

ustaľujuacute zaacutesady transkripcie antickyacutech mien a komplexnejšie suacute sformulovaneacute zatiaľ

50

v štuacutediaacutech Ľ Buzaacutessyovej2 Uplatňujuacute sa už aj v praxi v heslaacutech Encyklopaedie Beliany Pre

heslaacuter sa vytvaacutera takaacute podoba vlastneacuteho mena alebo termiacutenu aby bolo identifikovateľneacute

v pocircvodnom odovzdaacutevajuacutecom jazyku a zaacuteroveň aby nebolo v uacuteplnom rozpore s prirodzenyacutemi

vlastnosťami prijiacutemacieho jazyka teda slovenčiny Heslaacute majuacute často podobu dvojtvaru Jedna

podoba mena pre bežnuacute komunikaacuteciu popularizačneacute diela pre beletriu televiacuteziu atď v

ktorej sa vaumlčšmi odraacutežajuacute adaptačneacute procesy a druhaacute pre texty odborneacuteho charakteru

prihliadajuacuteca vaumlčšmi na pocircvodnyacute stav v klasickyacutech jazykoch Kyacutem v niektoryacutech priacutepadoch sa

adaptovanaacute a odbornaacute podoba prekryacutevajuacute (napr nominatiacutev singulaacuteru Poseidoacuten genitiacutev

singulaacuteru Poseidoacutena suacute tvary ktoreacute suacute v slovenčine dobre adaptovaneacute a zaacuteroveň zodpovedajuacute

aj požiadavkaacutem odborneacuteho vyjadrovania) v inyacutech sa mocircže adaptovanaacute a odbornaacute podoba

prekryacutevať len v nominatiacuteve a rozdiel medzi štyacutelmi sa prejaviacute až v nepriamych paacutedoch (napr

nominatiacutev singulaacuteru Anakreoacuten je vhodnyacute pre oba štyacutely zato genitiacutev singulaacuteru Anakreoacutena pre

bežneacute vyjadrovanie a genitiacutev singulaacuteru Anakreonta pre odbornyacute štyacutel)

Naacutezvy lokaliacutet sa považujuacute za menej citliveacute na zaacutesahy preto je priacutepustnyacute vaumlčšiacute rozsah

ich adaptaacutecie Priacutepustneacute suacute pomenovania Macedoacutenia Myacutezia Lyacutekia Kapadoacutecia Bityacutenia

Sybarida atď z osobnyacutech mien sa pokladajuacute za adaptovaneacute menaacute panovniacutekov (Teodor

Bazil) svaumltyacutech a biblickyacutech postaacutev (Izidor František z Assisi Herodes) najznaacutemejšiacutech

mytologickyacutech postaacutev (Ateacutena Jupiter) literaacutetov a ich diel (Homeacuter Oviacutedius Horaacutecius

Odysea) Akceptujuacute sa tiež daacutevno adaptovaneacute menaacute v ktoryacutech bola theacuteta nahradenaacute

v slovenčine fonologicky najbližšou zapiacutesanou grafeacutemou t ako Ateacutena Temida Tesaacutelia

V odbornom jazyku sa však použiacutevajuacute podoby s theacutetou Pri ohyacutebaniacute mien so slovnyacutem

zaacutekladom končiacim na latinskuacute hlaacutesku k piacutesanuacute grafeacutemou c sa odporuacuteča v odbornom

i neodbornom texte piacutesať slovenskeacute k ndash t j k nominatiacutevu Marcus sa priraďuje nepriamy paacuted

Markovi nie Marcovi

Pre štyacutel bežnej komunikaacutecie sa odporuacuteča skloňovať viacereacute menaacute (pocircvodneacute

konsonantickeacute kmene) podľa uacuteplnej podoby nominatiacutevu Xenofoacutena Adonisa Kalchasa

z latinskyacutech napr Cicera (popri Ciceroacutena) podoba zodpovedajuacuteca stavu v odovzdaacutevajuacutecom

jazyku (Xenofoacutenta Adoacutenida Kalchanta Cicerona) sa odporuacuteča pre odbornyacute štyacutel Vžiteacute

podoby ženskyacutech mien ako Ariadna (popri odb Ariadneacute) sa prijiacutemajuacute Greacutecke menaacute

2 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a latinskyacutech mien naacutezvov a

termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda 2002 s

45-55 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash hlavneacute transkripčneacute

zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 2012 č 3-4 s 131-150 BUZAacuteSSYOVAacute

Ľudmila Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In

Sambucus VIII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave 2012 s 178-193

51

s nominatiacutevom sg na -oacuten sa v adaptovanej podobe

skloňujuacute s ohľadom na už adaptovaneacute znaacuteme propriaacute

i početneacute apelatiacuteva v nepriamych paacutedoch -oacutena -oacutenovi

atď bez ohľadu na pocircvodneacute rozdiely v greacuteckom kmeni

teda Xenofoacuten Xenofoacutena Agamemnoacuten Agamemnoacutena

tak ako Platoacuten Platoacutena no v odbornom štyacutele tvar

zodpovedaacute vyacutechodiskoveacutemu jazyku t j Xenofoacutenta

Agamemnona

Konzervatiacutevnosť v oblasti morfoloacutegie pretrvaacuteva

v ohyacutebaniacute mien zakončenyacutech vyacuteraznyacutemi latinskyacutemi

alebo greacuteckymi sufixmi (lat -us-ius gr -os -es)

ktoreacute majuacute tendenciu spraacutevať sa ako zdomaacutecneneacute

morfeacutemy a u ktoryacutech existuje vžitaacute opora v oblasti

cudziacutech apelatiacutev typu komunizmus Skloňuje sa teda

OviacutediaOvidia HerodotaHeacuterodota SisyfaSizyfa

Aristotela Euripida Anaximena nerobiac rozdiel

medzi odbornyacutem a neodbornyacutem vyjadrovaniacutem

K tyacutemto menaacutem sa priraďujuacute aj menaacute na ndashas pocircvodom

a-kmeňoveacute maskuliacutena ako PytagorasPythagoras

Anaxagoras pretože suacute formaacutelne bliacutezke

predchaacutedzajuacutecim niektoreacute suacute znaacuteme z učiva strednyacutech

škocircl alebo suacute suacutečasťou terminologickyacutech spojeniacute napr

Pytagorova veta Pri sufixe -as pocircvodom

konsonantickyacutech kmeňov (Kalchas) -is (Agis)

rovnako aj pri latinskyacutech i-kmeňovyacutech typoch

(Tyrnaviensis) priacutepadne inyacutech ktoreacute suacute menej

frekventovaneacute sa odporuacuteča vychaacutedzať pri skloňovaniacute

z uacuteplnej nominatiacutevnej formy a skloňovať a odvodzovať

v bežnom prejave Agisa Adonisa adonisovskyacute

Kalchasa Kalchasov Tyrnaviensisa a pod

Pri preklade z cudzieho jazyka je nevyhnutneacute

uvedomiť si aj mieru adaptaacutecie antickyacutech mien v

danom jazyku aby došlo k spraacutevnej identifikaacutecii tej

ktorej osoby Pri použiacutevaniacute latinskyacutech mien skladajuacutecich sa z krstneacuteho mena rodoveacuteho mena

Skladba latinskeacuteho mena

Publius Cornelius Scipio

Africanus

praenomen (Publius) = osobneacute

(krstneacute) meno daacutevalo sa dieťaťu

9 deň po narodeniacute podľa vyacuteberu

rodičov zoznam osobnyacutech mien

bol v Riacuteme obmedzenyacute ndash

poznaacuteme len 18 mužskyacutech

osobnyacutech mien praenomina

žien neboli takeacute obmedzeneacute ako

u mužov

nomen gentile (Cornelius) =

rodoveacute meno novorodenec ho

dostaacuteval ako priacuteslušniacutek isteacuteho

rodu taacuteto priacuteslušnosť sa

odvodzovala od otca meno bolo

dedičneacute

cognomen (Scipio) = meno

rodiny (priezvisko) ktoreacute bolo

odvodeneacute od individuaacutelnych

charakteristiacutek alebo

vyacuteznamnyacutech skutkov spočiatku

ide o živeacute rodinneacute meno ktoreacute

sa postupne staacuteva dedičnyacutem

priacutemenom

agnomen (Africanus) =

dodatočneacute meno ktoreacute sa

obvykle pridaacuteva na zaacuteklade

nejakeacuteho vyacuteznamneacuteho skutku

svojho buduacuteceho nositeľa toto

meno je fakultatiacutevne a plniacute

funkciu honorifikačnej prezyacutevky

Najčastejšie skratky

latinskyacutech vlastnyacutech mien

A = Aulus

C = Gaius

Cn = Gnaeus

D = Decimus

L = Lucius

M = Marcus

P = Publius

Q = Quintus

Ser = Servius

Sex = Sextus

T = Titus

52

priezviska (Gaius Iulius Caesar Marcus Tullius Cicero) kladie napr španielčina docircraz na

rodoveacute meno slovenčina však nie vždy (napr Marcus Tullius Cicero sa v španielčine

pravidelne označuje ako Tullius v slovenčine však Cicero)

53

16 Starogreacutecky a latinskyacute jazyk ndash nositelia kultuacuternych tradiacuteciiacute

optikou translatoloacutegie

Latinčina je jazyk vďaka ktoreacutemu maacuteme piacutesmo (latinka) sprostredkoval naacutem greacutecko-

riacutemske kultuacuterne a vzdelanostneacute dedičstvo obohatil našu slovnuacute zaacutesobu a to dokonca natoľko

že pri mnohyacutech slovaacutech si už neuvedomujeme ich latinskyacute pocircvod Je propedeutikou pre

romaacutenske jazyky i pre angličtinu kde figuruje celyacute rad pocircvodne latinskyacutech slov (napr

personal computer persōna = osoba persōnālis = osobnyacute computāre = počiacutetať) Vaumlčšina

gramatiacutek modernyacutech jazykov je vystavanaacute na latinskom pocircdoryse a preto je latinčina

ideaacutelnou univerzaacutelnou priacutepravou pre štuacutedium jazykov Navyše je staacutele najdocircležitejšou

suacutečasťou medzinaacuterodnej terminoloacutegie

Hoci slovenčina nepatriacute do skupiny romaacutenskych jazykov ktoreacute sa z latinčiny resp

z ľudovej latinčiny priamo vyvinuli latinskaacute lexika je v našom jazyku pomerne bohato

zastuacutepenaacute Ak aj neraacutetame odbornuacute lexiku (najmauml priacuterodovedneacute domeacuteny kde je latinčina

v poziacutecii lingua franca) ani v bežnej lexike nie suacute živeacute latinskeacute slovaacute v slovenčine ojedinelyacutem

javom Ich poziacutecia v jazyku je stabilnaacute Vaumlčšinu z latinskyacutech vyacuterazov ktoreacute sa použiacutevajuacute

mimo odborneacuteho štyacutelu a suacute suacutečasťou ďalšiacutech štyacutelov možno zadeliť do dvoch kategoacuteriiacute

1 okriacutedleneacute vyacuterazy či okriacutedleneacute slovaacute

2 citaacutetoveacute frazeacutemy3

Okriacutedleneacute vyacuterazy nazyacutevaneacute aj okriacutedleneacute slovaacute je tradičneacute označenie jednej skupiny

knižnyacutech frazeacutem Vznikli na zaacuteklade vyacuteroku historickej alebo literaacuternej postavy V staršom

vymedzeniacute sa za okriacutedleneacute slovaacute pokladal iba takyacute vyacuterok resp citaacutet pri ktorom sa už

neuvedomovalo alebo sa zabudlo na jeho pocircvodcu Avšak kvocircli subjektiacutevnosti určovania

hranice a miery poznania pocircvodcu citaacutetu sa v suacutečasnej lexikoloacutegii uplatňuje odlišnaacute metoacuteda

Vychaacutedza sa z komunikatiacutevnej platnosti vyacuteroku Ak sa danyacute vyacuteraz použije v kontexte

v ktorom vznikol a popisuje danuacute situaacuteciu ide o citaacutet Ak sa uplatňuje aj v inyacutech

komunikačnyacutech situaacuteciaacutech ide o okriacutedlenyacute vyacuteraz Iba v takomto vymedzeniacute sa okriacutedleneacute

vyacuterazy pokladajuacute za osobitnyacute druh frazeacutem Priacutekladom na obe situaacutecie je napr znaacutemy vyacuterok

Gaia Iulia Caesara Alea iacta est Ako citaacutet sa použiacuteva v odbornom ale aj v umeleckom texte

za podmienky že ilustruje dobovuacute situaacuteciu Ako okriacutedlenyacute vyacuteraz sa použiacuteva vtedy ak maacute

platnosť frazeologizmu a použiacuteva sa v kontexte na zdocircraznenie situaacutecie keď je nejakaacute

zaacuteležitosť rozhodnutaacute a toto rozhodnutie nemožno vraacutetiť spaumlť

3 Podrobnejšiacute vyacuteklad k pocircvodu a vyacuteznamu niektoryacutech latinskyacutech citaacutetovyacutech frazeacutem a okriacutedlenyacutech vyacuterazov rarr

24 33

54

Citaacutetoveacute frazeacutemy suacute frazeacutemy prevzateacute z cudziacutech jazykov ktoreacute sa aj v prijiacutemajuacutecom

jazyku vyjadrujuacute vo svojej pocircvodnej teda v cudzojazyčnej podobe ako celok čo znamenaacute že

uvedenaacute skupina frazeacutem nezahŕňa tie ktoryacutech cudzojazyčnyacutem komponentom by bol iba jeden

prvok Pre tieto frazeologickeacute jednotky je priacuteznačneacute buď to že platnosť frazeacutemy mali už v

pocircvodnom jazyku napr latinskeacute cum grano salis (= nie doslova s istyacutem obmedzeniacutem) alebo

jednotky ktoreacute boli v pocircvodnom jazyku nefrazeologickyacutemi (napr odbornyacutemi) vyacuterazmi ako

napr corpus delicti čo je pocircvodom praacutevnickyacute termiacuten alebo vyacuteraz persona non grata ktoryacute

patriacute do diplomatickej terminoloacutegie sa frazeologizovali až v prijiacutemajuacutecom jazyku Treba

doplniť že niektoreacute častejšie použiacutevaneacute citaacutetoveacute frazeacutemy sa uplatňujuacute aj v kalkovanej podobe

napr in medias res ndash do stredu veci k veci bez uacutevodu Citaacutetoveacute frazeacutemy majuacute štylistickuacute

platnosť vyacuteraznyacutech knižnyacutech prostriedkov Vo frazeoloacutegii hovoriacuteme o jave nazyacutevanom

preberanie frazeologickyacutech jednotiek Ide o proces pri ktorom sa frazeologickyacute fond jazyka

obohacuje o frazeacutemy z inyacutech jazykov Najčastejšiacutem spocircsobom je doslovnyacute preklad cudziacutech

frazeacutem ich uacuteplneacute alebo čiastočneacute kalkovanie pričom sa vo vaumlčšine priacutepadov kopiacuteruje ich

syntaktickaacute konštrukcia Frazeologickeacute jednotky ako sme už spomenuli sa preberajuacute

v originaacutelnej podobe no mocircžu sa prispocircsobiť aj preberajuacutecemu jazyku Toto prispocircsobovanie

maacute za naacutesledky zmeny vo fonetickej alebo v grafickej podobe Priacutekladom je latinskaacute frazeacutema

tabula rasa ktoruacute slovenčina prebrala v nezmenenej podobe no napr francuacutezština si ju už

prispocircsobila do podoby table rase teda aj jej grafickaacute aj fonetickaacute podoba zodpovedaacute

preberajuacutecemu jazyku

Tyacutemto spocircsobom obohacujuacute okriacutedleneacute vyacuterazy a citaacutetoveacute frazeacutemy pocircvodom z latinčiny

suacutečasnuacute slovenskuacute lexiku Pre prekladateľa je veľkou vyacutehodou ak ich poznaacute rozumie ich

vyacuteznamu priacutepadne mu je znaacutemy ich pocircvod Poznanie tyacutechto citaacutetovyacutech frazeacutem alebo

okriacutedlenyacutech vyacuterazov v materinskom jazyku daacuteva predpoklad že ich prekladateľ bude schopnyacute

detegovať aj v pocircvodnom texte z ktoreacuteho prekladaacute Tvrdenie že je pre prekladateľa vyacutehodou

ak ich poznaacute sa zakladaacute na nasledujuacutecich zisteniach

1 Ak prekladateľ poznaacute vyacuteznam živyacutech latinskyacutech slov v materinskom jazyku je

pravdepodobneacute že ich dokaacuteže objaviť aj v pocircvodnom texte aj v priacutepadoch že ich

vyacutechodiskovyacute jazyk neprebral v originaacutelnej latinskej podobe ale ustaacutelili sa v ňom adaptovaneacute

napr vo forme kalkov priacutepadne polokalkov a teda že ich z vyacutechodiskoveacuteho textu viditeľne

nevyčleňuje už samotnaacute pocircvodnaacute jazykovaacute forma ndash latinčina Ich uvedomenie si vo

vyacuteznamovej rovine so sebou prinaacuteša niekoľko ďalšiacutech aspektov Prekladateľ dokaacuteže

cieľoveacutemu čitateľovi sprostredkovať adekvaacutetnu formu a obsah aj vďaka tomu že živeacute latinskeacute

slovo v takomto priacutepade nepovažuje len za autorovu metaforu ale uvedomuje si

55

intertextualitu (zvlaacutešť v priacutepade okriacutedlenyacutech vyacuterazov) Transferom takejto lexikaacutelnej jednotky

nenaruacuteša štyacutel originaacutelu a zachovaacuteva viacvrstevnyacute charakter textu Rovnako ponechaacuteva

čitateľovi priestor aby si tieto aluacutezie na antickyacutech autorov a ich diela v texte uvedomoval

nachaacutedzal suacutevislosti a aby pri interpretaacutecii zvlaacutešť v priacutepade umeleckyacutech textov boli jeho

vyacutechodiskaacute porovnateľneacute s vyacutechodiskami a možnosťami čitateľa originaacutelu teda aby mu

prekladateľ tuacuteto možnosť neubral skocircr než sa s preloženyacutem textom stretne saacutem a bude ho

interpretovať na zaacuteklade čitateľskej skuacutesenosti horizontu očakaacutevania čitateľskeacuteho profilu

a ďalšiacutech parametrov ktoreacute suacute suacutečasťou interpretačneacuteho procesu

2 Z hľadiska vyacuteberu vhodnyacutech translatologickyacutech postupov je poznanie živyacutech

latinskyacutech slov rovnako vyacutehodou Prekladateľ sa mocircže vyhnuacuteť negatiacutevnym posunom ak

poznaacute danuacute lexikaacutelnu jednotku identifikuje ju v texte a zvoliacute adekvaacutetny postup pri jej

transfere Ak ju nepoznaacute mocircže sa stať že s ňou bude v texte naraacutebať napr ako s metaforou

V tom priacutepade ju mocircže pri prekladaniacute v raacutemci prekladateľskyacutech postupov využiacutevanyacutech pri

preklade metafory buď celkom eliminovať preložiť ju doslovne (pričom ani v priacutepade kalkov

nemusiacute byť vyacutesledneacute prekladateľskeacute riešenie automaticky zhodneacute s podobou adaptovanou

v cieľovom jazyku) vymeniť ju za inuacute metaforu alebo ju mocircže v texte vysvetliť Všetky

uvedeneacute postupy by znamenali pre cieľovyacute text viac či menej vyacuteraznyacute posun alebo stratu a to

tak na uacuterovni vyacuteznamovej ako aj lexikaacutelnej a štylistickej Adekvaacutetny postup v tomto priacutepade

znamenaacute zvoliť si v cieľovom texte tuacute podobu lexikaacutelnej jednotky ktoraacute je adaptovanaacute

v cieľovej kultuacutere bez ohľadu na divergenciu medzi originaacutelom a prekladom Ak je vo

vyacutechodiskovom texte danaacute živaacute latinskaacute sentencia kalkom v slovenčine mocircže byť

polokalkom alebo naopak Či dokonca ak je živaacute latinskaacute sentencia vo vyacutechodiskovom

jazyku adaptovanaacute v pocircvodnej latinskej podobe a v slovenčine ju poznaacuteme a použiacutevame ako

kalk prekladateľ maacute rešpektovať cieľovyacute jazyk a kultuacuteru a použiť v cieľovom texte

adaptovanyacute tvar Ak sa v cieľovom jazyku uplatňujuacute dve formy napr alea iacta est ndash kocky

suacute hodeneacute vtedy by mal prekladateľ prispocircsobiť vyacuteber prekladateľskeacuteho riešenia

vyacutechodiskoveacutemu textu a vybrať tuacute podobu živej latinskej sentencie ktoraacute originaacutelu

zodpovedaacute po obsahovej i formaacutelnej straacutenke V priacutepade vyššie spomenuteacuteho okriacutedleneacuteho

vyacuterazu existuje možnosť voľby pretože vo viaceryacutech jazykoch sa suacutebežne uplatňuje pocircvodnaacute

latinskaacute podoba ako aj jej tvar adaptovanyacute pre daneacute jazykovo-kultuacuterne spoločenstvo

Vyberaacuteme niekoľko jazykovyacutech mutaacuteciiacute

56

Slovenčina Alea iacta est Kocky suacute hodeneacute

Čeština Alea iacta est Kostky jsou vrženy

Angličtina Alea iacta est The die is cast

Nemčina Alea iacta est Der Wuumlrfel ist gefallen

Francuacutezština Alea iacta est Le sort en est jeteacute

Španielčina Alea iacta est La suerte estaacute echada

Taliančina Alea iacta est Il dado egrave tratto

Analyacutezou francuacutezskej a španielskej verzie latinskeacuteho alea iacta est zistiacuteme že latinskeacute

substantiacutevum alea s vyacuteznamom kocka sa v sentencii nenachaacutedza Nahradilo ho substantiacutevum

le sort resp la suerte s vyacuteznamami

57

Francuacutezsky vyacutekladovyacute slovniacutek Larousse aj španielsky slovniacutek Diccionario de Real Academia

Espantildeola medzi prvyacutemi vyacuteznamami substantiacutev uvaacutedzajuacute naacutehoda osud uacutedel Slovo kocka

teda le deacute (franc) a el dado (špan) ani v jednej zo sentenciiacute nefiguruje (treba však upozorniť

že vo francuacutezštine suacutebežne jestvuje aj vyacuteraz les deacutes sont jeteacutes) preto ak prekladateľ tuacuteto

sentenciu vo francuacutezskom či v španielskom vyacutechodiskovom texte odhaliacute napriek tomu že

v slovenčine maacuteme ako ekvivalent vžituacute sentenciu s komponentom kocka nie osud uacutedel

alebo naacutehoda a prekladateľ ho dokaacuteže identifikovať ako okriacutedlenyacute vyacuteraz či citaacutetovuacute frazeacutemu

pri prekladaniacute prediacutede strate napr tyacutem že prediacutede vyacuterazovej nivelizaacutecii Aluacuteziu sa mu podariacute

zachovať využitiacutem zodpovedajuacutecich vyacuterazovyacutech prostriedkov

Zaujiacutemavosťou je že sa živeacute latinskeacute sentencie uplatňujuacute vo všetkyacutech štyacuteloch Okrem

odborneacuteho štyacutelu kde je latinčina zaacutekladom terminologickeacuteho aparaacutetu nachaacutedzame latinskeacute

vyacuterazy asi v každom jednom z primaacuternych i sekundaacuternych štyacutelov Nie suacute len suacutečasťou

umeleckyacutech vyacutepovediacute ale bežne ich zaznamenaacutevame aj v hovorovom štyacutele zaznievajuacute

z meacutediiacute a uplatňujuacute sa aj v administratiacutevnom štyacutele Pre naacutezornosť prinaacutešame aj prehľadnuacute

exemplifikaacuteciu obohacovania slovenskej lexiky latinskyacutemi vyacuterazmi v raacutemci jednotlivyacutech

štyacutelov Ide o priacuteklady ktoreacute samozrejme nie suacute použiacutevaneacute vyacutehradne pre danyacute štyacutel Jeden

a ten istyacute latinskyacute vyacuteraz sa mocircže uplatňovať vo viaceryacutech z nich v zaacutevislosti od

58

komunikačnej situaacutecie a od intencie vyacutepovede autora Pri uvaacutedzaniacute priacutekladov pre jednotliveacute

štyacutely vychaacutedzame z ich delenia podľa J Mistriacuteka

I Primaacuterne štyacutely

1 naacuteučnyacute štyacutel

- terminus technicus (odbornyacute naacutezov technickyacute termiacuten)

2 administratiacutevny štyacutel

- curriculum vitae (životopis)

3 publicistickyacute štyacutel

- in memoriam (na pamiatku)

- vox populi vox dei (hlas ľudu hlas božiacute)

4 rečniacutecky štyacutel

- quo vadis (kam kraacutečaš)

5 esejistickyacute štyacutel

- conditio sine qua non (podmienka bez ktorej nie ndash nevyhnutnaacute podmienka predpoklad aby

sa niečo mohlo realizovať)

6 hovorovyacute štyacutel

- de facto (v skutočnosti skutočne zo skutku podľa skutočneacuteho stavu)

- pro forma (formaacutelne aby sa nepovedalo)

7 umeleckyacute štyacutel

- carpe diem (využi deň)

II Sekundaacuterne štyacutely (priacuteležitostneacute konkreacutetne neštandardizovaneacute) ndash vyacuteber

1 archaickyacute štyacutel

- amicenko (z latinskeacuteho amicus ndash priateľ) ndash oslovenie adresaacuteta v duchu 19 storočia

2 biblickyacute štyacutel

- gloria in excelsis Deo (slaacuteva Bohu na vyacutesostiach)

59

3 ceremoniaacutelny štyacutel

- ad multos annos (na mnoheacute roky ndash pri vyacuteročiach pri blahoželaniach jubilantovi aby sa ešte

dlho tešil zdraviu)

- Vaša magnificencia (oslovenie rektora univerzity)

- Vaša spektabilita (oslovenie dekana fakulty)

- Vaše honorability (oslovenie vyacuteznamnyacutech funkcionaacuterov v akademickom prostrediacute)

- Vaša Excelencia (oslovenie veľvyslanca)

- Vaša Eminencia (oslovenie kardinaacutela)

4 diplomatickyacute štyacutel

- persona non grata (nežiaduca osoba)

5 ďakovnyacute štyacutel

- ab imo pectore (z hĺbky srdca)

6 ekonomickyacute štyacutel

- N B (skratka z nota bene ndash dobre si zaznamenaj)

7 elegickyacute štyacutel

- memento mori (pamaumltaj na smrť)

8 encyklopedickyacute štyacutel

- ibid (ibidem ndash tamtiež)

- id (idem ndash ten istyacute)

- cf cfr conf (confer ndash porovnaj)

- et al (et alii ndash a ďalšiacute a kolektiacutev)

- l c l cit (loco citato ndash na citovanom mieste na uvedenom mieste)

- v l (vide locum ndash pozri miesto v knihe)

- s a (sine anno ndash bez roku vydania)

9 enumeratiacutevny štyacutel

- etc (et cetera ndash atď a tak ďalej)

60

10 epištolaacuterny štyacutel

- A D (anno Domini ndash roku Paacutena)

11 legislatiacutevny štyacutel

- ex offo (= ex officio ndash z uacuteradu z uacuteradnej moci)

12 ospravedlňujuacuteci štyacutel

- mea culpa mea maxima culpa (moja vina moja preveľkaacute vina)

13 patetickyacute štyacutel

- per aspera ad astra (tŕnistou cestou k hviezdam)

14 persuaziacutevny štyacutel

- historia magistra vitae (dejiny suacute učiteľkou života)

- non scholae sed vitae discimus (neučiacuteme sa pre školu ale pre život)

15 pompeacutezny štyacutel

- amicus certus in re incerta cernitur (v nuacutedzi poznaacuteš priateľa)

16 žartovnyacute štyacutel

- ergo bibamus (tak teda pime)

Podobnyacutech priacutekladov by sme našli omnoho viac od tyacutech najfrekventovanejšiacutech až po

zriedkaveacute ba raritneacute ktoreacute sa zvaumlčša vyskytujuacute v diskurzoch odborneacuteho použiacutevateľa jazyka

Prekladateľ samozrejme nemocircže poznať všetky latinskeacute citaacutety skratky sentencie alebo

terminoloacutegiu jednotlivyacutech odborov Zaacutekladneacute znalosti z klasickyacutech jazykov suacute však veľkou

vyacutehodou a aspoň zaacutekladnaacute orientaacutecia pokiaľ ide o systeacutem latinčiny a znalosti z jej lexiky

a reaacuteliiacute sluacutežia prekladateľovi k rozviacutejaniu si kultuacuternej kompetencie Ak prekladateľ nie je

zaacuteroveň klasickyacutem filoloacutegom potom v priacutepade jeho znalostiacute z klasickyacutech jazykov a antickej

civilizaacutecie a kultuacutery vo vzťahu k prekladateľskyacutem kompetenciaacutem hovoriacuteme skocircr o sociaacutelnej

rešeršnej a kultuacuternej kompetencii než o jazykovej kompetencii v pravom vyacutezname Znamenaacute

to že sa prekladateľ v problematike orientuje a ak je to potrebneacute dokaacuteže si zvoliť vhodnuacute

prekladateľskuacute pomocirccku nevyhnutnuacute pri vyacutebere ekvivalentu či pri hľadaniacute prekladateľskeacuteho

riešenia

61

V tejto suacutevislosti treba upozorniť aj na chyby v preklade vyacuteklade alebo v interpretaacutecii

ktoreacute mocircžu vzniknuacuteť ako docircsledok nedostačujuacutecej znalosti klasickyacutech jazykov a suacutevisiacich

reaacuteliiacute Parciaacutelne informaacutecie a vedomosti mocircžu viesť k mylnyacutem zaacuteverom Priacutekladom takyacutechto

neoverenyacutech postupov je znaacutema falošnaacute etymoloacutegia substantiacuteva malvica ktoraacute sa chybne

odvaacutedza od malum (zlo) alebo od mālum (jablko) pričom zlo maacute odkazovať na biblickyacute

priacutebeh Adama a Evy kde je jablko symbolom zla a uacutedajne aj preto suacute ich označenia

v latinčine zhodneacute J Rejzek v Českom etymologickom slovniacuteku uvaacutedza vysvetlenie bdquomalvice

ndash dužnatyacute plod s jaacutedřincem (jablko hruška ap) Presl převzal z jakeacutehosi stareacuteho leacutekařskeacuteho

rukopisu v jinyacutech exemplaacuteřiacutech jsou podoby makvice mrkvice takže asi jde o piacutesařskou

chybuldquo Substantiacutevum malvica sa zrejme do jazyka dostalo ako chybnyacute tvar Na českuacute

etymoloacutegiu odkazuje aj Stručnyacute etymologickyacute slovniacutek slovenčiny bdquomalvica ndash dužinatyacute plod

rastliacuten s jadrovyacutem ovociacutem (od 20 stor) Z čes malvice ndash vyacuteraz bol zavedenyacute v obdobiacute

naacuterodneacuteho obrodenia na zaacuteklade isteacuteho stčes rukopisu

priacuteslušneacute miesto sa však čiacuteta aj ako mrkviceldquo

V obdobnyacutech priacutepadoch platiacute zaacutesada ad fontes

Ak sa prekladateľ stretne s podobnyacutem prekladateľskyacutem

probleacutemom mal by si informaacuteciu vyhľadať a overiť

zvlaacutešť vtedy ak nie je v danej oblasti odborniacutekom

Latinskyacute a starogreacutecky jazyk obohatili

slovenskuacute slovnuacute zaacutesobu o kvantum lexikaacutelnych

jednotiek ktoreacute sa v našom jazyku uplatnili ako

jednotliveacute slovaacute (napr graacutetis) alebo viacslovneacute pomenovania (napr ad absurdum ad acta

aula maxima) ďalšie boli prebraneacute ako celeacute sentencie (napr clara pacta ndash boni amici) alebo

je z ich zaacutekladu odvodenyacutech množstvo ďalšiacutech lexikaacutelnych jednotiek Za mnoheacute uvaacutedzame

tie ktoreacute sa sformovali z latinskeacuteho a greacuteckeho slova jazyk

lingua

lingvistika lingvista lingvistka lingvistickyacute plurilingvizmus bilingvizmus

monolingvizmus sociolingvistika psycholingvistika pragmalingvistika neurolingvistika

etnolingvistika lingvokulturoloacutegia lingvokultureacutema lingvodidaktika lingvaacutelny

interlingvaacutelny extralingvaacutelny multilingvaacutelny

γλῶσσα (gloacutessa)

glosaacuter glosolaacutelia heteroglosia diglosia polyglosia glosa glosovať glosaacutetor glositiacuteda

glosodyacutenia xenoglosia

Jan Svatopluk Presl bol českyacute

vysokoškolskyacute pedagoacuteg a

zooloacuteg na Českej univerzite

Karlo-Ferdinandovej v Prahe

a bol jednyacutem

z najvyacuteznamnejšiacutech

priacuterodovedcov v 19 storočiacute

62

Použitaacute literatuacutera

ANDOKOVAacute Marcela (2013) Rečniacutecke umenie sv Augustiacutena v kaacutezňach k stupňovyacutem žalmom

Bratislava IRIS

BALEGOVAacute Jana (2016) Lectiones grammaticae Latinae I Košice Univerzita Pavla Jozefa

Šafaacuterika

BARANDOVSKAacute-FRANK Věra (1995) Latina jako mezinaacuterodniacute jazyk Dobřichovice Kava ndash

Pech

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2002) Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a

latinskyacutech mien naacutezvov a termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie

cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda s 45 ndash 55

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2011) Z histoacuterie transkripcie starogreacuteckych a latinskyacutech mien do

slovenčiny In Sambucus VII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a

neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta Trnavskej univerzity v Trnave s 173 ndash 195

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom

Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech

priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In Sambucus VIII Praacutece z

klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave s 178 ndash 193

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

hlavneacute transkripčneacute zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 č 3-

4 s 131 ndash 150

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2016) Od hlasu k hlaacuteske Z dejiacuten antickej naacuteuky o reči Bratislava

Univerzita Komenskeacuteho

DRAE Diccionario de la lengua espantildeola [Cit 8 septembra 2017] Dostupneacute na internete

httpdleraeesw=diccionario

HARAJ Igor (2011) Vlastneacute meno v mysleniacute antiky a stredoveku Martin Matica slovenskaacute

HORATIUS Flaccus Quintus (1986) O umeniacute baacutesnickom Satiry a Listy Bratislava Tatran s

229

HORAacuteČEK Filip ndash CHLUP Radek (2012) Učebnice klasickeacute řečtiny Praha Academia

JANOUŠEK Jan (2014) Uacutevahy nad knihou W Stroha bdquoLatein ist tot ndash es lebe Lateinldquo In

Vymětalovaacute Karla (ed) (2014) Vivat Latina reserata Opava Slezskaacute univerzita v Opavě

s 16 ndash 20

KALIVODA Jan (2012) Verba docent exempla trahunt Praha Karolinum

24

pravidlami diktaacutetor disk titul kritika panika nivelaacutecia atď V slovenčine sa odraacuteža aj

dvojakaacute vyacuteslovnosť latinskeacuteho c (ako k alebo c) Vo vlastnyacutech menaacutech sa pritom zvykne

zachovaacutevať aj pocircvodnyacute latinskyacute pravopis (Cato Claudius) Všeobecneacute menaacute sa piacutešu domaacutecim

pravopisom (kauza kultuacutera klasika)

126 Vyacuterazy antickeacuteho pocircvodu v slovnej

zaacutesobe slovenčiny

Z najstaršej doby preberajuacute zaacutepadoslovanskeacute

jazyky (a teda aj slovenčina) obzvlaacutešť latinskeacute slovaacute

suacutevisiace s naacuteboženskou a cirkevnou tradiacuteciou napr

klaacuteštor (lt claustrum od claudo = uzatvaacuteram) kostol (lt

castellum) pašie (lt passiō = utrpenie)

Neskocircr prenikajuacute do slovanskyacutech jazykov

rocircznymi cestami opaumlť prevažne z latinčiny ale

prostredniacutectvom nemeckeacuteho alebo romaacutenskeho

prostredia mnoheacute ďalšie slovaacute latinskeacuteho priacutep

latinsko-greacuteckeho pocircvodu napr škola (lt lat schōla lt

gr σχολή) komnata (lt lat caminata = miestnosť

s ohniskom gr κάμινος pec ohnisko) kalamaacuter (lt lat

calamarium lt calamus = trstina) skriňa (lt lat

scrinium = puzdro skriňa)

Najviac slov s latinskyacutemi a greacuteckymi koreňmi

sa dostalo do slovanskyacutech jazykov pod vplyvom

zaacutepadoeuroacutepskych jazykov najmauml od 16 storočia

a mnoheacute z nich fungujuacute dodnes ako internacionalizmy

Najčastejšiacutem zdrojom vyacutepožičiek bola francuacutezština

v ktorej pramenia vyacuterazy z oblasti politiky

diplomacie umenia moacutedy stravovania napr republika (lt lat rēs pūblica = vec verejnaacute)

kandidaacutet (lt lat candidus = biely čistyacute nepoškvrnenyacute) moacuteda (lt lat modus = spocircsob) menu

(lt lat minūtus lt minuere = zmenšenyacute počet jedaacutel)

V starovekom Riacuteme bolo

potrebneacute pri uchaacutedzaniacute sa o uacuterad

podať prihlaacutešku V priacutepade ak

bola prihlaacuteška uchaacutedzača

praacutevoplatnaacute nosil na verejnosti

bielu toacutegu (toga candida) Takto

mohla aj verejnosť veľmi

jednoducho kontrolovať jeho

spraacutevanie sa Uchaacutedzač

oblečenyacute do bielej toacutegy =

candidatus

25

V ekonomickej a komerčnej sfeacutere nachaacutedzame rad vyacuterazov talianskeho pocircvodu napr

brutto (lt lat brutus = hrubyacute) manko (lt lat mancus = kusyacute neuacuteplnyacute) inkaso (tal sloveso

incassare dať peniaze do pokladne tal cassa lt lat capsa = puzdro skrinka)

Z angličtiny pochaacutedzajuacute vyacuterazy pre oblasť techniky tradičnej i suacutečasnej V tomto

priacutepade možno hovoriť o skrytyacutech latinizmoch napr procesor (lt lat prōcedō = pokračujem)

enter (lt lat intrō = vstupujem) manažeacuter (angl to manage z tal maneggiare lt z lat manū

agō = konaacutem tvoriacutem rukou)

Na prevažne latinskom zaacuteklade je vytvorenaacute lingvistickaacute terminoloacutegia a na kombinaacutecii

greacuteckych a latinskyacutech prvkov je zas založeneacute umelo vytvoreneacute pomenovanie jednotiek

metrickej suacutestavy napr meter (lt gr μέτρον = miera) gram (lt gr γράμμα = zaacuteznam) deka- (lt

gr δέκα = 10) hekto- (lt gr ἑκατόν = 100) kilo- (lt gr χίλιοι = 1000) deci- (lt lat decem =

10) centi- (lt lat centum = 100) mili- (lt lat mille = 1000)

26

13 Mennaacute a slovesnaacute flexia v latinčine

131 Mennaacute flexia

Podstatneacute menaacute (nōmina substantīva) suacute zaacutekladnyacutem slovnyacutem druhom a v raacutemci

slovnej zaacutesoby tvoria najpočetnejšiu skupinu S tyacutem ako sa menia a rozširujuacute ľudskeacute

vedomosti a skuacutesenosti meniacute sa i slovnaacute zaacutesoba nevyhnutnaacute na zachytenie mimojazykoveacuteho

sveta V uacutelohe substantiacutev mocircžu v latinčine vystupovať aj slovaacute ktoreacute pocircvodne nie suacute

substantiacutevami V takyacutechto priacutepadoch hovoriacuteme o substantivizaacutecii napr suprēmum valē

(poslednyacute pozdrav valē = imperatiacutev buď zdravyacute)

Substantiacuteva pomenuacutevajuacute samostatneacute pojmy veciacute (substanciiacute) v raacutemci gramatickyacutech

kategoacuteriiacute rodu čiacutesla a paacutedu

Rod substantiacutev klasickej latinčiny je určenyacute buď ich vyacuteznamom (prirodzenyacute rod) alebo

koncovkou (gramatickyacute rod) Menaacute osocircb a zvierat majuacute prevažne prirodzenyacute rod (mužskyacute

alebo ženskyacute) menaacute veciacute mužskyacute ženskyacute alebo strednyacute rod V latinčine však existujuacute i

viacrodoveacute substantiacuteva (commūnia) ktoreacute označujuacute jednyacutem slovom mužskyacute aj ženskyacute rod

(napr cīvis m občan f občianka sacerdōs m kňaz f kňažka) V ľudovej latinčine sa

rozlišovanie maskuliacuten a feminiacuten zachovalo neutrum však zaniklo a substantiacuteva patriace

k tejto rodovej triede sa stali maskuliacutenami alebo feminiacutenami Menaacute naacuterodov mužskyacutech

bytostiacute vetrov a mesiacov suacute v latinčine vždy maskuliacutena menaacute riek suacute vaumlčšinou maskuliacutena

menaacute ženskyacutech bytostiacute stromov krajiacuten ostrovov a miest feminiacutena

Kategoacuteria čiacutesla poukazuje na počet substanciiacute V latinčine sa prejavuje len singulaacuterom

alebo pluraacutelom Singulaacuter však neznamenaacute že pomenovanaacute vec alebo jav pozostaacuteva

nevyhnutne len z jedneacuteho člena mocircže označovať i skupinu totožnyacutech alebo rovnako

charakterizovanyacutech osocircb či veciacute Podobne aj pluraacutel

nemusiacute označovať mnohosť Tak ako v slovenčine

existujuacute aj v latinčine slovaacute ktoreacute majuacute len singulaacuter

(napr slovenskeacute liacutestie latinskeacute plebs = ľud) alebo

naopak len pluraacutel (napr slovenskeacute nožnice latinskeacute

castra = vojenskyacute taacutebor) alebo majuacute v singulaacuteri

a pluraacuteli rocirczny vyacuteznam napr latinskeacute littera (sg) =

piacutesmeno litterae (pl) = list

Kategoacuteria paacutedu naznačuje syntaktickeacute funkcie

(vetneacute vzťahy) substantiacutev Latinčina maacute šesť paacutedov

Latinskeacute pluralia tantum

(substantiacuteva majuacutece len pluraacutel

pomnožneacute substantiacuteva) typu

nuptiae (svadba) feriae

(sviatky slaacutevnosti) epulae

(hostina hody) suacute typologicky

bliacutezke slovenskyacutem naacutezvom

rocircznych rodinnyacutech a inyacutech

slaacutevnostiacute ako suacute napr

narodeniny krstiny meniny

hody a i

27

Prvyacute paacuted nazyacutevali Rimania cāsūs nominatīvus (paacuted ktoryacute pomenuacuteva nomināre = nazyacutevať)

Druhyacute paacuted mal viacero naacutezvov (c patrius = otcovskyacute pretože udaacuteval pocircvod ndash čiacute syn alebo

dceacutera c possessīvus pretože ukazoval komu čo patriacute ndash čia vec c generalis pretože bol

vyacutechodiskom pre tvorbu ďalšiacutech tvarov od ich zaacutekladu ndash corpus corpor-is c qualitātis

pretože udaacuteval vlastnosť niečoho c partitīvus pretože udaacuteval celok z ktoreacuteho sa uvaacutedza

nejakaacute časť) Zo všetkyacutech naacutezvov sa ujal naacutezov genitīvus (rodinnyacute) Tretiacutem paacutedom sa

vyjadroval predovšetkyacutem vyacuteznam daacutevania a bol preto nazyacutevanyacute casus datīvus (dare = daacutevať)

Štvrtyacute paacuted nazyacutevali Greacuteci πτῶσις αἰτιατική (ptoacutesis aitiatikeacute = priacutečinnyacute paacuted) Riacutemski gramatici

sa mylne domnievali že je tento termiacuten vytvorenyacute od slovesa αἰτιᾶσθαι (aitiasthai =

obviňovať) a preto paacuted nazvali accūsatīvus (obviňovaciacute accūsāre = obviňovať) Piaty paacuted

nazyacutevali v Riacuteme cāsūs vocatīvus (volaciacute vocāre = volať) Vokatiacutev nie je pravyacutem paacutedom stojiacute

gramaticky mimo vety Zvlaacuteštny tvar pre vokatiacutev existuje v latinčine len v singulaacuteri o-

deklinaacutecie (2 deklinaacutecia) V ostatnyacutech priacutepadoch sa pri osloveniacute použiacuteva nominatiacutev

Spomenutyacutech paumlť paacutedov maacute latinčina so slovenčinou spoločnyacutech navyše maacute ešte ablatiacutev (paacuted

odlukovyacute) ktoryacute zodpovedaacute tak slovenskeacutemu lokaacutelu ako aj inštrumentaacutelu

Latinskeacute substantiacuteva sa rovnako ako slovenskeacute

skloňujuacute V latinčine existuje paumlť typov skloňovania

ktoreacute v podstate na rozdiel od slovenčiny nemajuacute

nijakyacute vzťah ku gramatickeacutemu rodu substantiacutev Každeacute

latinskeacute substantiacutevum sa daacute jednoznačne zaradiť do

jedneacuteho z piatich typov skloňovania do jednej

z deklinaacuteciiacute (dēclinātiō) Skloňovanie sa v latinčine

realizuje podobne ako v slovenčine pripaacutejaniacutem

paacutedovyacutech koncoviek ku kmeňu Aby sme mohli

substantiacuteva skloňovať musiacuteme poznať genitiacutev

singulaacuteru (umožňuje zaradenie substantiacuteva do jednej

z piatich deklinaacuteciiacute) a kmeň slova pretože k nemu sa

pripaacutejajuacute koncovky jednotlivyacutech paacutedov (kmeň

dostaneme po odtrhnutiacute koncovky genitiacutevu singulaacuteru

resp pluraacutelu -(r)um) Nominatiacutev singulaacuteru prezraacutedza

spoľahlivo deklinaacuteciu do ktorej substantiacutevum patriacute

len v menšine priacutepadov Pocircvodnyacute slovnyacute zaacuteklad bol

totiž v nominatiacuteve často rocircznymi jazykovyacutemi procesmi

1 deklinaacutecia

femina feminae f = žena

poēta poētae m = baacutesnik

2 deklinaacutecia

servus servī m = otrok

puer puerī m = chlapec

ager agrī m = pole

laurus laurī f = vavriacuten

verbum verbī n = slovo

3 deklinaacutecia

victor victōris m = viacuteťaz

nomen nominis n = meno

oratiō oratiōnis f = reč

mare maris n = more

caput capitis n = hlava

4 deklinaacutecia

exercitus exercitūs m = vojsko

manus manūs f = ruka

cornū cornūs n = roh paroh

5 deklinaacutecia

diēs diēī mf = deň

rēs reī f = vec

28

podstatne zmenenyacute V genitiacuteve singulaacuteru ale ostal naproti tomu zjavnyacute napr iter (N sg)

itineris (G sg) = cesta Od kmeňa substantiacutev sa tvoria aj odvodeniny napr lex legis (zaacutekon)

ndash legaacutelny nox noctis (noc) ndash nocturno genus generis (rod) ndash generaacutecia mens mentis

(myseľ) ndash mentaacutelny facultās facultātis (možnosť) ndash fakultatiacutevny

Koncovka genitiacutevu singulaacuteru sa uvaacutedza v každom slovniacuteku za nominatiacutevom

substantiacuteva Substantiacuteva 1 deklinaacutecie majuacute v G sg koncovku -ae substantiacuteva 2 deklinaacutecie

koncovku -ī substantiacuteva 3 deklinaacutecie koncovku -is substantiacuteva 4 deklinaacutecie -ūs a napokon

substantiacuteva 5 deklinaacutecie koncovku -ēī-eī

Pre všetky deklinaacutecie platia nasledujuacutece formaacutelne pravidlaacute

1 neutraacute majuacute bez vyacutenimky tvar akuzatiacutevu singulaacuteru totožnyacute s nominatiacutevom singulaacuteru

2 všetky neutraacute majuacute v nominatiacuteve a v akuzatiacuteve pluraacutelu koncovku -a

3 vo všetkyacutech deklinaacuteciaacutech znie ablatiacutev pluraacutelu rovnako ako datiacutev pluraacutelu

132 Vzťah latinčiny k morfoloacutegii a tvorbe slov slovenskeacuteho jazyka

Pokiaľ ide o morfologickeacute javy mocircžeme vzťah latinčiny (greacutečtiny) k slovenčine

sledovať predovšetkyacutem na lexikaacutelnych jednotkaacutech latinsko-greacuteckeho pocircvodu Slovenčina

tvoriacute pri zaraďovaniacute substantiacutevnych latinizmov do

deklinačneacuteho systeacutemu tvary zvaumlčša (nie však celkom

docircsledne) od latinskeacuteho zaacutekladu napr pri maskuliacutenach

na -us -ius realizm-us realizm-u egoizm-us egoizm-

u exit-us exit-u logaritm-us logaritm-u laps-us

laps-u August-us August-a Vergili-us Vergil-ia a i

Naproti tomu mnoheacute podobneacute substantiacuteva

ktoreacute suacute siacutece utvoreneacute od latinskyacutech slovnyacutech

zaacutekladov ale pri ktoryacutech koncoveacute -us nie je

nominatiacutevnou koncovkou lež suacutečasťou kmeňa alebo

širšej koncovky a tiež substantiacuteva cudzieho (nie

latinskeacuteho) pocircvodu sa skloňujuacute s ponechaniacutem -us vo

všetkyacutech paacutedoch Do tejto skupiny patria napr vyacuterazy

autobus omnibus reacutebus bambus kaktus luxus a i

Radia sa sem aj niektoreacute slovaacute latinskeacuteho

pocircvodu pri ktoryacutech je siacutece -us nominatiacutevnou

Omnibus ndash dopravnyacute

prostriedok ktoryacute vznikol

v roku 1825 vo Francuacutezsku Bol

použiacutevanyacute ako dostavniacutekovaacute

doprava na trati Nantes ndash

Richebourg

Voiture omnibus = voz pre

všetkyacutech všetkyacutem skraacuteteneacute na

omnibus a neskocircr na bus

lat omnis = všetok (omnibus =

D pl všetkyacutem)

29

koncovkou ale ktoreacute nadobudli inyacute vyacuteznam akyacute mali

v latinčine takže v ich štylistickom použiacutevaniacute nastal

posun a tyacutem sa stratila aj kontinuita s pocircvodnyacutem

skloňovaniacutem Takyacutemi suacute napr vyacuterazy cirkus cirkusu

humus humusu funus funusu (ale funebraacutek ndash tvar

odvodenyacute od slovneacuteho zaacutekladu funus funebris m) a i

Rešpektovanie latinskeacuteho deklinačneacuteho systeacutemu

je v protiklade k princiacutepu nemennosti zaacutekladnej

morfeacutemovej skladby slova ktoryacute je vlastnyacute napr ruštine Taacute skloňovanie substantiacutev

zdomaacutecňuje a to buď tak že zachovaacuteva pocircvodnuacute latinskuacute koncovku nominatiacutevu v celom

skloňovaniacute napr казус -уса (kaacutezus kaacutezusa) alebo ju celkom vypuacutešťa napr Юлий -ия

(Julij Julija) Princiacutep morfeacutemovej nemennosti prenikaacute pod vplyvom hovoroveacuteho uacutezu aj do

slovenčiny napr viacuterus viacuteru aj viacuterusu

Vzťah latinskyacutech a slovenskyacutech substantiacutev možno do istej miery sledovať aj v

ich rodovej charakteristike Slovenčina veľmi často zachovaacuteva pri slovaacutech pochaacutedzajuacutecich

z latinčiny ich pocircvodnyacute rod napr doctor ndash doktor (muž rod) professor ndash profesor (muž rod)

auctoritās ndash autorita (žen rod) facultās ndash fakulta (žen rod) praesidium ndash preziacutedium (str

rod) laboratorium ndash laboratoacuterium (str rod) Rod si teda udržali latinskeacute maskuliacutena na -or

neutraacute na -um-ium a feminiacutena na -tās Latinskeacute feminiacutena so sufixom -tiō-siō majuacute

v slovenčine zakončenie -cia-zia napr resolutiō ndash rezoluacutecia imitatiō ndash imitaacutecia corruptiō ndash

korupcia invasiō ndash invaacutezia a i

133 Slovesnaacute flexia

Slovesaacute (verba) suacute zaacutekladnyacutem slovnyacutem druhom pomenuacutevajuacutecim procesuaacutelne priacuteznaky

substanciiacute Všetky tvary latinskeacuteho slovesa sa rozdeľujuacute podľa gramatickeacuteho rodu na určiteacute

a neurčiteacute slovesneacute tvary Určiteacute slovesneacute tvary suacute tie ktoreacute označujuacute všetky gramatickeacute

vyacuteznamy najmauml osobu a čiacuteslo Neurčiteacute slovesneacute tvary neoznačujuacute osobu a čiacuteslo

Slovesnaacute flexia či časovanie (coniugātiō) sa v latinčine vyznačuje schopnosťou

vyjadrovať slovesnyacute rod čas spocircsob osobu a čiacuteslo

Rod (genus) latinskyacutech slovies je dvojakyacute činnyacute (g āctīvum) a trpnyacute (g passīvum)

V latinčine podobne ako v slovenčine deliacuteme slovesaacute v aktiacuteve na predmetoveacute

a bezpredmetoveacute pričom sa predmetoveacute členia ďalej na prechodneacute (trānsītīva) a neprechodneacute

Pri preklade je tiež nevyhnutneacute

nezabuacutedať na fakt že latinskyacute

svet nie je identickyacute s tyacutem našiacutem

a aj zdanlivo rovnakeacute veci mocircžu

mať inyacute obsah (napr dom voz

lampa vojak sloboda a pod)

30

(intrānsītīva) Prechodneacute slovesaacute majuacute predmet v prostom akuzatiacuteve neprechodneacute slovesaacute

v inom prostom paacutede alebo v predložkovom paacutede Uacuteplneacute pasiacutevum vytvaacuterajuacute len prechodneacute

slovesaacute Pri neprechodnyacutech slovesaacutech sa použiacuteva pasiacutevum iba v 3 os sg (pugnātur = bojuje

sa) Latinskeacute pasiacutevum maacuteva často zvratnyacute (reflexiacutevny) vyacuteznam (lavor = umyacutevam sa)

Latinskyacute jazyk rozlišuje šesť časov ndash jeden priacutetomnyacute (tempus praesēns) tri minuleacute (t

imperfectum t perfectum t plūsquamperfectum) a dva buduacutece (t futūrum prīmum t futūrum

exāctum)

Slovesneacute spocircsoby suacute v latinčine tri (tzv

osobneacute) oznamovaciacute (modus indicātīvus) rozkazovaciacute

(m imperātīvus) a spojovaciacute (m coniūnctīvus)

Indikatiacutev predstavuje proces vyjadrenyacute slovesom ako

skutočnyacute konjunktiacutev ako takyacute ktoryacute hovoriaci alebo

autor predpokladaacute a imperatiacutev označuje snahu

hovoriaceho alebo autora ovplyvniť spraacutevanie

adresaacuteta

Okrem troch osobnyacutech maacute latinčina aj paumlť

neosobnyacutech spocircsobov ktoreacute neoznačujuacute ani osobu ani

čas Ide o menneacute tvary Infinitiacutev je slovesneacute

substantiacutevum ktoreacute maacute menneacute i slovesneacute vlastnosti

Ako meno je neutrom singulaacuteru ako sloveso vyjadruje

rod aktiacutevny alebo pasiacutevny Nevyjadruje čas ako takyacute

ale len časovyacute vzťah (tvoriacute sa infinitiacutev preacutezenta

perfekta a futuacutera) Supiacutenum je slovesneacute substantiacutevum

ktoreacute maacute len dva paacutedy Supiacutenum na -um (akuzatiacutev) maacute

funkciu priacuteslovkoveacuteho určenia smeru uacutečelu pri

slovesaacutech pohybu a supiacutenum na -u (ablatiacutev) ktoreacute maacute

funkciu priacuteslovkoveacuteho určenia obmedzenia (naznačuje

že tvrdenie neplatiacute všeobecne ale len v určitom

zmysle) pri niektoryacutech adjektiacutevach Gerundium

(slovesneacute substantiacutevum na -nd) je v podstate

skloňovanyacute infinitiacutev preacutezenta zvaumlčša aktiacuteva Maacute len

štyri paacutedy (genitiacutev datiacutev akuzatiacutev ablatiacutev)

Gerundiacutevum (slovesneacute adjektiacutevum na -nd) maacute pasiacutevny

Legenda

lat legere = čiacutetať gerundiacutevum

legendum = niečo maacute musiacute byť

čiacutetaneacute (legenda = tvar pluraacutelu)

1 rozpraacutevanie nepodloženeacute

skutočnosťou o nejakej

osobnosti či udalosti pocircvodne

rozpraacutevanie o živote svaumltyacutech

ktoreacute bolo treba čiacutetať v určityacutech

dňoch

Legenda o sv Jurajovi

2 vysvetlivky na mape skratky

značky na mape treba čiacutetať ako

suacute vysvetleneacute

3 veľmi znaacutema osobnosť

31

vyacuteznam ku ktoreacutemu sa pripaacuteja modaacutelny vyacuteznam

nutnosti alebo možnosti Particiacutepium je adjektiacutevum

odvodeneacute od slovesa V texte zastupujuacute particiacutepiaacute

v najjednoduchšom priacutepade uacutelohu adjektiacutev (napr

mulier amans = milujuacuteca žena videō virum

territum = vidiacutem vydeseneacuteho muža) častejšie však

plnia ineacute uacutelohy V spojeniacute so substantiacutevom alebo

zaacutemenom sa často použiacutevajuacute tam kde by sme

v slovenčine použili vedľajšiu vetu a v tzv vaumlzbe

ablatiacutevu absoluacutetneho sa použiacuteva dokonca na uacuterovni

samostatnej vety Latinčina rozlišuje dve aktiacutevne

(part preacutezenta a futuacutera) a jedno pasiacutevne particiacutepium

(part perfekta) Particiacutepia sa skloňujuacute

V slovesnej flexii sa rozlišujuacute tri osoby

(personae) 1 2 3 a čiacuteslo (numerus) je dvojakeacute

jednotneacute (n singulāris) a množneacute (n plūrālis)

Každeacute latinskeacute sloveso je v slovniacutekoch

uvaacutedzaneacute nasledovne legō ere lēgī lēctum (=

zbierať zhromažďovať čiacutetať) pričom na

odvodzovanie tyacutechto štyroch tvarov neexistuje

žiadne pravidlo

legō = 1 os sg indikatiacutevu preacutezenta aktiacuteva (čiacutetam)

legere = infinitiacutev preacutezenta aktiacuteva (čiacutetať)

v kombinaacutecii s 1 osobou sa podľa neho daacute pri

každom slovese rozoznať do ktorej zo štyroch

slovesnyacutech tried (konjugaacuteciiacute) patriacute

1 os sg a infinitiacutev preacutezenta aktiacuteva reprezentujuacute tzv preacutezentovyacute kmeň z ktoreacuteho sa

tvoria mnoheacute slovesneacute tvary s priacutetomnyacutem minulyacutem i buduacutecim vyacuteznamom

lēgī = 1 os sg ind perfekta aktiacuteva (prečiacutetal som) tento tvar reprezentuje tzv perfektovyacute

kmeň z ktoreacuteho vychaacutedzajuacute mnoheacute latinskeacute slovesneacute tvary ktoreacute suacute zvaumlčša charakterizovaneacute

dokonavyacutem vyacuteznamom

lēctum = tzv supiacutenum maacutelo použiacutevanyacute tvar avšak docircležityacute pretože sa od neho odvodzujuacute

ďalšie slovesneacute tvary reprezentuje tzv supiacutenovyacute kmeň

Kmeň particiacutepia preacutezenta aktiacuteva

(zjavnyacute v genitiacuteve sg laudans

laudantis videns videntis) je

v slovenčine viditeľnyacute v koncovke

mnohyacutech slov napr praesidens

praesidentis (predsedajuacuteci) ndash

prezident abstinens abstinentis

(zdržiavajuacuteci sa) ndash abstinent

patiens patientis (trpiaci) ndash

pacient

Od particiacutepia preacutezenta aktiacuteva suacute

odvodeneacute aj feminiacutena ako napr

tolerans tolerantis (znaacutešajuacuteci) ndash

tolerancia distans distantis

(vzdialenyacute) ndash dištancia a i

V slovesnyacutech tvaroch odvodenyacutech

od preacutezentoveacuteho kmeňa majuacute

všetky slovesaacute rovnakeacute osobneacute

koncovky (označujuacute čiacuteslo

a zaacuteroveň aj osobu)

aktiacutevum

-ōm -s -t -mus -tis -nt

pasiacutevum

-(o)r -ris -tur -mur -minī -ntur

Koncovky zostaacutevajuacute vo všetkyacutech

tvaroch preacutezentoveacuteho kmeňa

konštantneacute i keď sa hlaacutesky pred

koncovkou menia a vyjadrujuacute tak

čas a spocircsob Napriacuteklad legimus =

čiacutetame legēmus = budeme čiacutetať

legēbāmus = čiacutetali sme legāmus =

nech čiacutetame legerēmus = čiacutetali by

sme

32

Ako od kmeňa substantiacutev aj od slovesnyacutech

kmeňov je možneacute tvoriť odvodeniny nie zriedkavo

aj z dvoch rozdielnych kmeňov toho isteacuteho slovesa

napr dirigo dirigere direxi directum (riadiť) ndash

dirigent direktor redigo redigere redegi

redactum (privaacutedzať spaumlť uviesť do stavu) ndash

redigovať redaktor moveo movere movi motum

(hyacutebať dojiacutemať) ndash movityacute motiacutev

Pod kmeňom rozumieme zaacutekladnuacute časť

slovesa v jednotlivyacutech časoch ktoraacute nesie jeho

vyacuteznam Ku kmeňu sa pripaacutejajuacute prefixy (predpony)

a sufixy (priacutepony) Podľa preacutezentoveacuteho slovesneacuteho

kmeňa rozdeľujeme latinskeacute slovesaacute do štyroch

slovesnyacutech tried konjugaacuteciiacute Pri rozdeleniacute hraacute rozhodujuacutecu uacutelohu samohlaacuteska ktoraacute sa pri

určityacutech slovesaacutech objavuje pred koncovkami

Latinskeacute konjugaacutecie

1 konj maacute v preacutezente pred

koncovkou vokaacutel āa vzor laudāre

2 konj sa pred koncovkou

vyznačuje vokaacutelom ēe vzor

monēre

3 konj je nepravidelnaacute pred

koncovkou sa striedajuacute vokaacutely

ieu vzor legere

4 konj maacute pred koncovkou vždy

īi vzor audīre

33

14 Predložky a predpony

Predložky sa vyskytujuacute jednak v spojeniach s paacutedovyacutemi formami mien jednak

v spojeniach so slovesami S paacutedmi mien (s vyacutenimkou nominatiacutevu a vokatiacutevu) vyjadrujuacute

rocirczne adverbiaacutelne vzťahy (miesto čas spocircsob priacutečina) Všetky predložky boli pocircvodne

adverbiaacute Pridaacutevali sa k menu v určitom paacutede na presnejšie vyjadrenie vzťahu alebo k slovesu

na bližšie určenie deja Vyacutevoj tyacutechto adverbiiacute šiel

dvojakyacutem smerom Buď sa tesnejšie spojili s menom

a stali sa predložkami alebo sa tesnejšie primkli k

slovesu a vznikli zloženeacute slovesaacute s predponami

Z historickeacuteho hľadiska rozdeľujeme predložky

na prvotneacute a druhotneacute Kyacutem v greacutečtine prvotneacute staršie

predložky funkciu adverbia stratili u druhotnyacutech

mladšiacutech byacuteva zachovanaacute Zo synchroacutenneho hľadiska

je medzi nimi docircležityacute rozdiel v tom že prvotneacute

predložky fungujuacute aj ako slovesneacute predpony druhotneacute

nie Niektoreacute latinskeacute predložky sa ako adverbiaacute

použiacutevajuacute aj v klasickej latinčine (post contra ante

intra infra supra circa atď)

Predložky vyjadrovali najprv priestorovyacute

vzťah Toto poniacutemanie ľahko prechaacutedzalo i na

vyjadrenie času Neskocircr sa začali použiacutevať aj na

vyjadrenie priacutečiny spocircsobu a inyacutech okolnostiacute deja

ktoreacute boli tiež chaacutepaneacute priestorovo

V spojeniacute so slovesnyacutemi formami si predložky

pocircvodne uchovaacutevali svoju samostatnosť ndash mohli byť

kladeneacute aj za sloveso priacutepadne byť oddeleneacute od

slovesa inyacutemi slovami Čoskoro sa však začali zrastať

so slovesom a menili sa tak na slovesneacute predpony (praeverbiaacute)

Slovesneacute predpony suacute suacutečasťou odbornyacutech termiacutenov a medzinaacuterodnyacutech slov a ich

poznanie je vyacutehodou či dokonca nevyhnutnosťou

Prvotneacute greacutecke predložky sa

spaacutejajuacute s jednyacutem s dvoma alebo

aj s troma paacutedmi Druhotneacute

predložky sa spaacutejajuacute (takmer)

vždy so substantiacutevom v genitiacuteve

Vaumlčšina latinskyacutech predložiek

sa spaacuteja s akuzatiacutevom

(naznačujuacute smer rozsah a pod)

alebo s ablatiacutevom (naznačujuacute

odluku miesto a pod) Niektoreacute

sa spaacutejajuacute s oboma paacutedmi

V neskorej latinčine sa počet

prvotnyacutech predložiek redukoval

Predložky s podobnyacutem

vyacuteznamom sa zamieňali napr

stieral sa rozdiel medzi de ex

ab Keď už ich vyacuteznamoveacute

odtienky neboli zreteľneacute jedna

predložka zviacuteťazila a nahradila

ostatneacute ndash v romaacutenskych

jazykoch prevlaacutedlo de

Tendencia k explicitnejšiemu

vyjadrovaniu viedla

k použiacutevaniu predložkovyacutech

paacutedov namiesto prostyacutech

V neskorej latinčine sa staacutele viac

použiacutevali predložkoveacute paacutedy až

sa dospelo k analytickeacutemu

stavu ktoryacute je v romaacutenskych

jazykoch

34

lat A AB ndash od

1 predložka

ab ovo (od vajca =) od prvopočiatku

ab origine od začiatku

ab extra zvonku z vonkajšej strany

a priori vopred z prvšieho

a posteriori na zaacuteklade skuacutesenostiacute

a dato odo dňa (vystavenia)

a die odo dňa

2 prefix

absolvent (ab + lat solvere = oslobodiť urobiť nezaacutevislyacutem)

abiturient (ab + lat iturus = hodlajuacuteci iacutesť odiacutesť)

abdikaacutecia (ab + lat dicere = hovoriť)

absencia (ab + lat esse = byť)

lat AD ndash k ku pri do

1 predložka

ad acta (aa) k (vybavenyacutem) spisom

ad rem k veci

ad hoc k tomuto pre tento priacutepad

ad infinitum do nekonečna

ad verbum doslova

ad informandum pre informaacuteciu

ad multos annos na dlheacute roky na zdravie

2 prefix

adaptaacutecia (ad + lat aptus = vhodnyacute spocircsobilyacute)

adverbium (ad + lat verbum = sloveso)

administratiacuteva (ad + lat ministrare = posluhovať)

V slovenčine (ale napr aj

v češtine a poľštine) sa prefix

ad- zmenil na a- (asimilaacutecia

aprobaacutecia a pod) Ineacute jazyky

(ruština nemčina angličtina

francuacutezština) však dodržiavajuacute

zdvojeneacute spoluhlaacutesky (asociaacutecia

ndash rus associacia nem

Assoziation angl association

rarr ad + socius = druh)

Vyacuteznam zdvojenia spoluhlaacutesky odliacutešenie latinskej predpony ad-

(kladnyacute vyacuteznam) od greacuteckej

predpony a- (negatiacutevny

vyacuteznam) asociaacutelny (asociaľnyj

asozial asocial) amoraacutelny

(amoralisch) asymetrickyacute

(asymetrisch) atď

Ak sa pri použitiacute greacuteckej

predpony a- začiacutena zaacuteklad slova

na samohlaacutesku vkladaacute sa za

predponu n a-n-alfabet a-n-

onym (gr onoma = meno) a-n-

algetikum (gr algos = bolesť)

35

pred niektoryacutemi spoluhlaacuteskami sa prefix ad spodobuje

akceleraacutecia (ad + lat celer = ryacutechly)

akumulaacutecia (accumulatio = ad + lat cumulatio = hromadenie)

agresia (aggressio = ad + lat gradi = pristuacutepiť)

lat ANTE ndash pred (skocircr vopred predchaacutedzajuacuteci)

gr ANTI- ndash proti

1 predložka

Hannibal ante portas Hannibal pred braacutenami

(Vyacutekrik zdesenia r 211 pred Kr keď Hannibal

postupoval proti Riacutemu)

2 prefix ante

antedatovať (ante + lat dare = daacutevať)

anteponovať (ante + lat ponere = klaacutesť)

prefix anti

antifašista antimilitarizmus

antipatia (anti + gr pathos = vaacutešeň utrpenie)

antikoncepcia (anti + lat concipere = počať)

antiseptikum (anti + gr seacutepsis = hnitie)

NB ndash v taliančine použiacutevajuacute v niektoryacutech priacutepadoch aj tuacuteto predponu vo vyacutezname pred

(napr antipasta = predjedlo anticamera = predsieň)

gr AUTO- ndash (autos =) saacutem

1 zaacutemeno

Gnoacutethi seauton (Nosce te ipsum) (Thaleacutes) Poznaj saacutem seba

Antoloacutegia

= gr anthos + lat legere

(anthos = kvet legere = zbierať)

rarr bdquozbierka kvetovldquo = zborniacutek

vybranyacutech praacutec

36

2 prefix

autobiografia (auto + gr bios = život grafein = piacutesať)

autogram (auto + gr gramma = piacutesmeno zaacutepis)

autonoacutemia (auto + gr nomos = zaacutekon)

autosugescia (auto + lat suggere = presviedčať prehovaacuterať)

automobil (auto + lat mobilis = pohyblivyacute)

ako skratka slova automobil

autodrom (+ gr dromos = beh pretekaacuterska draacuteha)

autogaraacutež (+ fr garer = dať na vedľajšiu koľaj priviesť do bezpečia)

ako skratka slova automat automatickyacute (gr automatos = saacutem od seba z vlastneacuteho

popudu)

autoblok (+ angl to block = zatarasiť blokovať)

lat BI- TRI- MULTI- ndash (bis =) dvakraacutet (tres =) tri (multus =) mnohyacute

Bis dat qui cito dat Dvakraacutet daacuteva kto ryacutechlo daacuteva

prefix

biatlon (bi + gr athlon = zaacutepas zaacutepolenie)

bicykel (bi + gr kyklos gt lat cyclus = koleso kruh)

bilateraacutelny trilateraacutelny multilateraacutelny (bi tri multi + lat latus -eris = strana bok)

bifokaacutelny (bi + lat focus = ohnisko)

lat DE DI- ndash o od podľa

1 predložka

de facto podľa skutočnosti skutočne

de iure podľa praacuteva praacutevom

de dato (dd) odo dňa vyhotovenia

de die in diem zo dňa na deň

De mortuis nihil nisi bene O mŕtvych nič ak nie dobre (O mŕtvych len dobre)

37

De gustibus non est disputandum O chuti (vkuse) sa nemaacute diskutovať (škriepiť)

(Proti gustu žiaden dišputaacutet)

2 prefix

deskriptiacutevny (de + lat sribo ere scripsi scriptum = piacutesať)

deportovať (de + lat portare = niesť)

deponovať (de + lat ponere = klaacutesť)

dedukovať (de + lat ducere = viesť)

ďalšia vyacuteznamotvornaacute funkcia odstraacutenenie

pocircvodneacuteho zmyslu zaacutekladneacuteho slova

formovať ndash deformovať

centralizovať ndash decentralizovať

v našom pravopise sa niekedy prejavuje ako di-

= vyacuteznam našej predpony roz-

dislokaacutecia (+ lat locus = miesto)

distribuacutecia (+ lat tribuere = udeľovať)

disharmoacutenia (+ gr harmonia = suacutelad suacutezvuk)

dilataacutecia (+ lat latus = širokyacute)

diskvalifikovať (dis + qualis akyacute + facere robiť

= bdquourobiť niekoho nekvalitnyacutemldquo)

gr DI- (latinskeacute bis)

gr DYS- (porucha zoslabnutie nespraacutevnosť)

prefix

dimorfia (di + gr morfeacute = tvar)

diftong (di + gr fthongos = hlas zvuk)

dyslexia (dys + lat legere = čiacutetať)

dysgrafia (dys + gr grafein = piacutesať)

Diplom

z gr diplooacute = zdvojujem

Diploacutema bola docircležitaacute listina

zloženaacute vo dvoje Obyčajneacute

listiny sa nechaacutevali kedysi len

tak nezloženeacute Ak bolo treba

vyjadriť docircležitosť obsahu

listiny (udelenie vyacutesad praacutev

titulu a pod) zložila sa na

dvakraacutet

38

dyslalia (dys + gr lalein = znieť zvučať štebotať)

dyspepsia (dys + gr peptein = traacuteviť)

dysfoacutenia (dys + gr foneacute = zvuk)

lat E EX ndash z od von zvnuacutetra

lat EX- ndash byacutevalyacute niekdajšiacute

1 predložka

vypiť na ex vypiť až do dna

ex officio z uacuteradnej moci uacuteradne

ex parte od jednej zo straacuten

ex nihilo z ničoho

ex libris z kniacuteh (knižnaacute značka)

ex interest bez uacuteroku

ex gratia dobrovoľne

ex post potom dodatočne

ex privata industria zo suacutekromnej

usilovnosti z vlastnej iniciatiacutevy

2 prefix

elokovať (e + lat locus = miesto)

elaboraacutet (e + lat labor = praacuteca)

emisia (e + lat mittere sup missum =

posielať)

erudovanyacute (e + lat rudis = surovyacute hrubyacute)

exhumaacutecia (ex + lat humus = zem)

exportovať (ex + lat portare = nosiť)

extrahovať (ex + lat trahere = ťahať)

exprezident

exmanžel

Deus ex machina (gr theos apo

meacutechaneacutes)

= bdquoboh zo strojaldquo ndash nečakanyacute

zaacutesah ktoryacute rozuzliacute zamotanuacute

situaacuteciu

- najviac ho použiacuteval vo svojich

trageacutediaacutech Euripideacutes

- v hovorovej reči použil toto

spojenie už Soacutekrateacutes

v Platoacutenovom dialoacutegu Kratylos

Ex libris ndash knižnaacute značka

označujuacuteca vlastniacuteka knihy

39

lat EXTRA- ndash zvlaacutešť osobitne oddelene

lat EXTRO- ndash (opak intro =) von

1 predložka

extra ordinem mimo poradia

extra viam mimo cesty

extra vires nad možnosti

2 prefix

extraordinaacuterny (extra + lat ordo ordinis = poriadok)

extravagantnyacute (extra + lat vagari = tuacutelať sa vagabundus = vandrovnyacute tulaacutek)

extrovert (extro + lat vertere = obracať točiť)

extrospektiacutevny (extro + lat spectare = pozerať sa)

gr HYPER ndash nad

prefix

hyperaktivita (hyper + lat ago ere egi actum = konať)

hypereacutemia (hyper + gr haima = krv)

gr HYPO ndash pod

prefix

hypodermickyacute (hypo + gr derma = koža)

hypoteacuteza (hypo + gr thesis = mienka tvrdenie)

gr HIPO ndash (z gr substantiacuteva hippos =) kocircň

prefix

hipodroacutem (hipo + gr dromos = beh)

hipoterapia (hipo + gr therapeuein = liečiť)

Hypochonder

gr chondros = chrupavka

(rebrovaacute)

- pod ňou choriacute často pociťujuacute

bolesti

40

hipoloacutegia (hipo + gr logos = slovo)

lat IN ndash v do na

1 predložka

in camera v byte tajne docircverne

in toto celkom v celosti

in continuo nepretržite suacutevisle

in dorso na chrbte (knihy) vzadu z druhej strany

in facto vskutku skutočne

in futuro v buduacutecnosti

in medias res doprostred veci

In vino veritas (Plinius St) Vo viacutene je pravda

2 prefix

+ adjektiacuteva = zaacutepornyacute zmysel

+ slovesaacute = vyacuteznam predpony do- v- na-

in + l m r = ill- imm- irr-

indiviacuteduum (in + lat dividuus = deliteľnyacute rozdelenyacute)

invalid (in + lat validus = silnyacute mocnyacute zdravyacute)

ilegaacutelny (illegalis in + lat lex = zaacutekon)

imobilnyacute (immobilis in + lat mobilis = pohyblivyacute)

iracionaacutelny (irrationalis in + lat ratio = rozum)

inhalovať (in + lat halare = dyacutechať)

inšpirovať (in + lat spirare = dyacutechať)

importovať (in + lat portare = nosiť)

infarkt (in + lat farcire = pchať infarcire = upchaacutevať)

in flagranti (in + lat flagrare = horieť blčať)

in margine (in + lat margo = okraj)

41

lat INTER ndash medzi

1 predložka

inter alia medzi inyacutemi (okolnosťami vecami)

Inter arma silent Musae Kde rinčia zbrane

mlčia Muacutezy

2 prefix

interpunkcia (inter + lat punctum = bod)

interregnum (lat regnum = kraacuteľovstvo vlaacuteda)

často ako skratka za slovo internacionaacutelny (lat

natio = naacuterod)

interhotel

interlingua

Interviacutezia

lat INTRA- INTRO- ndash dovnuacutetra dnu

prefix

introvert (intro + lat vertere = obracať sa)

introskop (intro + gr skopein = hľadieť pozerať)

introdukcia (intro + lat ducere = viesť)

lat CUM ndash s so spolu s

lat KON- (KO- KOL- KOM- KOR-)

1 predložka

cum laude s pochvalou

magna cum laude veľmi dobre

summa cum laude vyacuteborne

cum suis so svojimi (ľuďmi)

Summa cum laude

Interview

inter + lat videre = vidieť

Internaacutet

lat adjektiacutevum internus =

vnuacutetornyacute domaacuteci (= domov)

42

Cum tacent clamant Keď mlčia kričia

2 prefix

koncentraacutecia (kon + lat centrum = stred)

kondolencia (kon + lat dolere = ciacutetiť bolesť)

korešpondencia (ko + lat respondere = odpovedať)

kolaborant (ko + lat laborare = pracovať)

lat PER ndash skrz cez po v za pomocou

lat PER- ndash per-

1 predložka

per aspera ad astra cez ťažkosti ku hviezdam

per annum ročne na rok

per capita podľa hlaacutev (napr deliť pozostalosť)

per se saacutem sebou samozrejme

per fas et nefas praacutevom i nepraacutevom (skrz dovoleneacute a nedovoleneacute)

per quod čiacutem podľa čoho

per os cez uacutesta uacutestami peroraacutelny (lat os oris = uacutesta)

2 prefix

perforovať (per + lat forare = vŕtať)

permanentnyacute permanentka (per + lat manere = zostaacutevať)

perverznyacute (per + lat vertere sup versum = obracať)

perzekvovať (per + lat sequi = nasledovať)

lat PRE- ndash (z lat predložky prae =) pred vopred

prefix

preferovať (pre + lat ferre = niesť)

prezident (pre + lat sedere = sedieť)

prefix (pre + lat fingere sup fixum = pripevňovať pribiacutejať)

preludium (pre + lat ludus = hra)

43

lat PRO ndash pre pred namiesto

1 predložka

pro tempore predbežne pre tento raz dočasne počas

pro rata pomerne proporcionaacutelne

pro forma pre formu formaacutelne naoko

pro et contra pre a proti

pro nihilo pre nič

pro bono pre dobro blaho

2 prefix (lat) = pre

protekcia (pro + lat tegere sup tectum = kryť

chraacuteniť)

prostituacutetka (pro + lat statuere = postaviť)

produkovať (pro + lat ducere sup ductum =

viesť tvoriť robiť)

prefix (gr) = pred

proloacuteg (pro + gr logos = slovo)

program (pro + gr gramma = zaacutepis zaacuteznam)

prognoacuteza (pro + gr gnosis = znalosť

vedomosť)

lat POST ndash po

1 predložka

post scriptum (PS) po napiacutesaniacute

post mortem po smrti

2 prefix

postgraduaacutelny (post + lat gradus = stupeň krok)

posttraumatickyacute (post + gr trauma = rana)

Promovať alebo byť

promovanyacute

lat movere sup motum =

pohybovať posuacutevať

promoveo sup promotum =

dosl posuacutevať dopredu =

prenes niekoho povyšovať

ten kto niekoho promuje =

promoacutetor ndash vykonaacuteva obrad

promoacutecie

TEDA študenti suacute promovaniacute A

NIE promujuacute

44

gr PERI ndash okolo

prefix

perikardium (peri + gr kardia = srdce)

periskop (peri + gr skopein = pozorovať)

perioacuteda (peri + gr odos = cesta)

gr POLY- ndash (gr adjektiacutevum polys poly =) mnohyacute početnyacute

gr POLI- ndash (gr substantiacutevum polis =) mesto

prefix

polyteizmus (poly + gr theos = boh)

polygamia (poly + gr gamos = sobaacuteš)

polyglot (poly + gr glotta = jazyk)

polytechnika (poly + gr techneacute = umenie remeslo zručnosť)

poliklinika (poli + gr klineacute = locircžko posteľ)

metropola (gr meacuteteacuter = matka + polis)

akropola (gr akros = vysokyacute vrchnyacute nachaacutedzajuacuteci sa na okraji + polis)

lat RE- ndash opaumlť znovu zase nazad

lat RETRO- ndash (pocircvodne lat predložka =) spaumlť naspaumlť nazad

prefix

reagovať (re + lat agere = konať robiť viesť)

rebelovať (re + lat bellum = vojna)

reediacutecia (re + lat edere = vydaacutevať)

retrospektiacuteva (retro + lat spectare = diacutevať sa hľadieť)

retro štyacutel

45

lat SUB ndash pod

1 predložka

sub condicione pod podmienkou

sub potestate pod mocou

sub voce pod slovom pod heslom napr v slovniacuteku

2 prefix

substancia (sub + lat stare = staacuteť)

lat SUPER ndash nad

prefix

supermocnosť

superťažkyacute

superstar

gr SYN ndash s so spolu s

prefix

synchronickyacute (syn + gr chronos = čas)

symbioacuteza (syn + gr bios = život)

synonymum (syn + gr onoma = meno)

symfoacutenia (syn + gr foneacute = zvuk)

lat TRANS ndash cez za (častejšiacute preklad predponou pre-)

prefix

transkripcia (trans + lat scribere sup scriptum = piacutesať)

transplantaacutecia (trans + lat plantare = sadiť)

translokaacutecia (trans + lat locus = miesto)

transformovať (trans + lat forma = podoba tvar)

46

15 Vlastneacute menaacute Problematika transkripcie antickyacutech greacuteckych

a latinskyacutech mien

Slovenčina nie je izolovanyacute jazyk prenikaacute do nej množstvo cudziacutech slov Pri ich

preberaniacute sa riadi vlastnyacutemi pravidlami zaacuteroveň by však mala rešpektovať ndash aspoň pri

vlastnyacutech menaacutech ndash niektoreacute pravidlaacute jazykov z ktoryacutech menaacute preberaacute Dlhodobyacutem

probleacutemom ktoryacute sa priamo dotyacuteka kultuacuternych reaacuteliiacute z antickej civilizaacutecie je v slovenčine

spraacutevnosť piacutesania vlastnyacutech mien pocircvodom z klasickyacutech jazykov

Zaacuterodky probleacutemu prepisovania antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien osocircb naacutezvov

lokaliacutet a ich rocircznych odvodeniacuten do slovenčiny siahajuacute

ďaleko do počiatkov jej spisovneacuteho obdobia Probleacutem

vyplyacuteva z odlišnyacutech hlaacuteskoslovnyacutech a tvaroslovnyacutech

vlastnostiacute prijiacutemajuacuteceho jazyka ndash spisovnej slovenčiny

a odovzdaacutevajuacuteceho jazyka ktoryacutem je latinčina a

starovekaacute priacutepadne byzantskaacute greacutečtina

V tejto suacutevislosti nemožno zabuacutedať že

o fonetike starej greacutečtiny a latinčiny veľa isteacuteho

nevieme Neexistuje nijakyacute autentickyacute zaacuteznam ich

zvukovej podoby Sme odkaacutezaniacute na dedukcie z toho

čo naacutem sprostredkuacuteva piacutesmo Pravopis starej greacutečtiny

bol napriacuteklad fonetickyacute približne okolo roku 400 pred

Kr Potom sa postupne zužoval repertoaacuter jej vokaacutelov

(strata kvantity zjednodušenie diftongov itacizmus)

v konsonantoch sa presadila spirantizaacutecia (b ph kh sa

zmenili na v f ch) Naša dnešnaacute vyacuteslovnosť

starogreacutečtiny je konvenčnaacute nezodpovedaacute živej vyacuteslovnosti ani v jednej faacuteze vyacutevinu tohto

jazyka aj keď rozdiely medzi grafikou a fonetikou nie suacute priacuteliš veľkeacute

151 Probleacutemy suacutevisiace s prepisom antickyacutech mien do slovenčiny1

Hlavneacute okruhy probleacutemov ktoreacute vystupujuacute do popredia v suacutevislosti s problematikou

transkripcie greacuteckych a latinskyacutech mien suacute

1 K praktickyacutem otaacutezkam prekladu antickyacutech mien rarr 2521

Za našu dnešnuacute vyacuteslovnosť

starej greacutečtiny vďačiacuteme

humanistovi Erazmovi

Rotterdamskeacutemu Pre svoju

kodifikaacuteciu argumentoval

vedeckyacutemi potrebami proti

vyacuteslovnosti akuacute v Euroacutepe šiacuterili

greacutecki učenci emigranti

z Byzancie Taacute vychaacutedzala

z vyacutevinovej kontinuity jazyka

bola bližšia novej greacutečtine

Erazmov nie bezprobleacutemovyacute

naacutevrat ad fontes k domneleacutemu

klasickeacutemu stavu aj v ortoepii sa

v Euroacutepe ujiacutemal iba pomaly

napr v Nemecku sa definitiacutevne

presadil až po roku 1800

a v krajinaacutech s prevažujuacutecim

byzantskyacutem vplyvom vocircbec

nemal uacutespech

47

- v starovekej greacutečtine označovanie kvantity

prepis aspirovanyacutech spoluhlaacutesok th rh priacutep aj ph

prepis diftongov ai ei oi prepis pocircvodneacuteho

slabičneacuteho i na začiatku greacuteckych slov prepis geminaacutet

- pri prepise z latinčiny piacutesanie geminaacutet

piacutesanie digrafeacutem ae oe qu piacutesanie c ndash k piacutesanie

intervokalickyacutech grafeacutem i ndash j t ndash c s ndash z prepis

pocircvodneacuteho i na začiatku slov

- morfologickeacute otaacutezky podoba menneacuteho

kmeňa ktoryacute maacute byť zaacutekladom pre skloňovanie mena

a pre ďalšie odvodzovanie najmauml pre tvorenie

adjektiacuteva

Pre slovenčinu ako prijiacutemajuacuteci jazyk vždy

predstavovala vaumlčšie probleacutemy greacutečtina Ako prveacute

vyacutechodisko prepisu sa nuacuteka transliteraacutecia Čistaacute sa

použiacuteva len okrajovo v praxi je uacutečelnejšie použiacutevať jej

kombinaacuteciu s transkripciou zohľadňujuacutecou aj

recipovanuacute erazmovskuacute vyacuteslovnosť (čiže v greacutečtine miesto aggelos piacutešeme angelos

vynechaacutevame priacutezvuky naacuteslovnyacute ostryacute priacutedych označujeme pomocou h) Tento spocircsob

transkripcie sa bez vaumlčšiacutech probleacutemov uplatňuje pri prepise jednotlivyacutech greacuteckych slov či

citaacutetovyacutech zvratov (napr heacuteureacuteka mimeacutesis theos apo meacutechaneacutes gnoacutethi seauton a pod) Ide

tu iba o to aby sa greacutecke hlaacutesky vyjadrovali našimi piacutesmenami či hlaacuteskami s najbližšou

zvukovou platnosťou (η = eacute θ = th ι = i υ = y u (v diftongoch) φ = f (nie ph) χ = ch (nie

kh) ω = oacute ου = u (nie ou) nevyznačuje sa kvantita a i y lebo ich nevyznačovala ani

greacutečtina) Pokiaľ ide o latinčinu už starovekiacute gramatici klaacutedli docircraz na analyacutezu hlaacutesok h k q

x i v kvocircli ich špeciaacutelnemu vzťahu medzi vyacuteslovnosťou a spocircsobom grafickeacuteho zaacuteznamu

Spochybňovali hlaacuteskovuacute platnosť h jednak preto že sa tento konsonant vyslovoval

v latinčine slabo ale zvlaacutešť preto lebo ho viaceriacute z nich pripodobňovali ku greacuteckemu

priacutedychu ktoryacute nebol považovanyacute sa samostatnuacute hlaacutesku Pri i a v gramatici odlišovali ich

vokalickuacute platnosť od konsonantickej platnosti viedli tiež diskusiu o opodstatnenosti

použiacutevania grafeacutem k a q keďže grafeacutema c by uspokojivo prevzala ich uacutelohu Hlaacutesky x y a ich

grafeacutemy hodnotili ako okrajoveacute a cudzie keďže sa vyskytujuacute len v greacuteckych slovaacutech

Pri piacutesaniacute antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien sa uplatňujuacute dve stanoviskaacute

1 stanovisko vaumlčšmi prihliadajuacutece k odovzdaacutevajuacutecim jazykom

Transliteraacutecia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute vždy to isteacute

piacutesmeno alebo to isteacute spojenie

piacutesmen druhej abecedy

Transkripcia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute piacutesmeno

alebo aj viacero piacutesmen druhej

abecedy podľa vyacuteslovnosti na

tom istom mieste Ide

o fonetickyacute prepis slova

Geminaacuteta = zdvojenaacute

spoluhlaacuteska (napr v slove

panna)

Aspiraacuteta = spoluhlaacuteska

sprevaacutedzanaacute priacutedychom (napr

th kh)

Grafeacutema = piacutesomnyacute znak

piacutesmeno

48

2 stanovisko pokladajuacutece za rozhodujuacuteci v procese adaptaacutecie prijiacutemajuacuteci jazyk

Pri druhom stanovisku sa kladie docircraz na transkripčnyacute priacutestup ktoryacute sa pokuacuteša zachytiť

zvukovuacute straacutenku slova v podobe najprirodzenejšie uchopiteľnej prijiacutemajuacutecim jazykom Pri

prvom zo stanoviacutesk suacute možneacute dva už vyššie spomenuteacute priacutestupy transliteračnyacute

a transliteračno-transkripčnyacute Suacute podobneacute hlavnyacute rozdiel spočiacuteva v prepisovaniacute dĺžok Kyacutem

pri transliteraacutecii sa napr prepisujuacute len greacutecke eacute oacute keďže sa zaznamenaacutevali osobitnyacutemi

grafeacutemami eacutetou a oacutemegou pri transkripčno-transliteračnom priacutestupe sa prepisujuacute aj dlheacute aacute iacute

yacute uacute

V praxi sa niekedy možno stretnuacuteť s prepisom

greacuteckych mien na latinskyacute spocircsob hlavne pod

vplyvom zaacutepadoeuroacutepskych jazykov t j s piacutesaniacutem ph

namiesto f a c namiesto k ale i s tendenciou

odstraňovať th hoci medzi vyacuteslovnosťou t (τ) a th (θ)

bol v greacutečtine zaacutesadnyacute rozdiel

Pri transkripcii vlastnyacutech mien vstupuje do hry

aj kultuacuterny kontext zdomaacutecnenosť Niektoreacute greacutecke

vlastneacute menaacute sa už do naacutešho jazyka a kultuacutery do istej

miery včlenili (Filip Alexander Teodor Homeacuter

Korint Ateacuteny a pod) paralelne popri nich je tu ale

vaumlčšina mien ktoreacute sme si nestihli adaptovať pričom

vychaacutedzajuacute z tyacutech istyacutech slovotvornyacutech zložiek (napr

Menandros Theofrastos Filippopolis)

Niekedy sa použiacuteva jedna lexikaacutelna jednotka

v dvoch podobaacutech podľa kultuacuterneho prostredia napr

Foinikia v greacuteckom prostrediacute Feniacutecia v latinskom

kontexte (V Zamarovskyacute) Inokedy sa rozlišuje medzi

tyacutem či sa hovoriacute o mytologickej alebo historickej postave Podľa toho sa použiacuteva vaumlčšmi

alebo menej adaptovanaacute podoba

Priacutekladom na celkom vžiteacute greacutecke meno je Ezop (pocircvodneacute Aisoacutepos) Pri jeho preberaniacute

došlo k zmene v kmeni i v koncovke na jeho podobe sa vyacuterazne prejavil vplyv stredovekej

latinčiny Menaacute typu Neapol zas naznačujuacute že pri preberaniacute mien je možnyacute aj zaacutesah do

koncovky ako zaacutekladnyacute stupeň jeho udomaacutecnenia ktoryacute odraacuteža flektiacutevne potreby slovenčiny

Avšak menaacute ktoreacute by transformovali iba kmeň no koncovku nie (Teokritos namiesto

Theokritos Teacutezeus namiesto Theacuteseus a pod) nie suacute ani greacutecke ani slovenskeacute

Najstaršiacute filozofi chaacutepali jazyk

ako suacutehrn mien ktoreacute

považovali za naacutezvy

jednotlivyacutech prvkov skutočnosti

S prvyacutemi teoretickyacutemi

konštruktmi pomocou ktoryacutech

sa opisuje a do istej miery

vysvetľuje spraacutevanie sa

vlastnyacutech mien nachaacutedzame

v homeacuterskej baacutesnickej tradiacutecii

V Homeacuterovyacutech baacutesňach sa

stretaacutevame s pojmom

eponymon Je to to od čoho sa

odvodzuje vlastneacute meno mocircže

to byť ineacute slovo alebo aj vec či

situaacutecia ktoraacute bola motivujuacutecim

činiteľom pri akte prvotneacuteho

pomenovania U Homeacutera maacute do

značnej miery magickyacute

a nadprirodzenyacute raacutez Okolnosti

ktoreacute sprevaacutedzajuacute prvotneacute

pomenovanie nositeľa mena

totiž predurčujuacute jeho ďalšie

osudy

49

Vyacuteznamnyacutem komplikujuacutecim faktorom prepisovania antickyacutech mien a ich fungovania

v slovenskom texte je skloňovanie To kladie na použiacutevateľa slovenčiny naacuteroky akeacute si ušetrili

napr angličtina francuacutezština nemčina atď Vystačia s nominatiacutevom singulaacuteru daneacuteho mena

čo v slovenčine nie je možneacute Do popredia vystupuje probleacutem akyacute kmeň pri ohyacutebaniacute použiť

Konkurujuacute si pocircvodneacute greacuteckelatinskeacute a domaacutece slovenskeacute kmene Niektoreacute pocircvodneacute

substantiacutevne kmene nachaacutedzajuacute v slovenčine oporu najmauml vďaka adjektiacutevam ktoreacute sa od nich

tvoria napr gr Eroacutes ndash erotickyacute rarr G sg = Eroacuteta Achilleus ndash Achillova paumlta rarr G sg =

Achillea Achilla lat Cicero ndash ciceronianizmus rarr G sg = Cicerona Popri klasickyacutech

tvaroch sa ale v slovenčine občas pri tom istom mene vytvaacuterajuacute i tvary bdquobarbarskeacuteldquo ktoreacute

nerešpektujuacute vyacutechodiskovyacute jazyk Odviacutejajuacute sa jednoducho od nominatiacutevu singulaacuteru a k nemu

pridaacutevajuacute slovenskeacute paacutedoveacute koncovky Areacutes ndashArea i Aresa Adoacutenis ndash Adoacutenida i Adonisa Pri

skloňovaniacute nastaacutevajuacute ťažkosti tiež pri menaacutech ktoreacute nesignalizujuacute dostatočne svoj rod

(Artemis Eris Deacutemeacuteter) nezasvaumltenyacute ich nemusiacute identifikovať ako ženskeacute menaacute Ďalšiacutem

uacuteskaliacutem greacuteckej flexie suacute kvantitatiacutevne alternancie v kmeni Filopoimeacuten ndash Filopoimena

Agamemnoacuten ndash Agamemnona ale Apolloacuten ndash Apolloacutena Ioacuten ndash Ioacutena

152 Pravidlaacute transkripcie antickyacutech vlastnyacutech mien

K pertraktovanej problematike vzniklo niekoľko vedeckyacutech štuacutediiacute v ktoryacutech sa autori

pokuacutešajuacute vniesť systeacutem a zjednotiť pravidlaacute transkribovania a ortografie pre vlastneacute menaacute

pocircvodom z klasickyacutech jazykov Napriek dlhoročneacutemu uacutesiliu niekoľkyacutech generaacuteciiacute lingvistov

a klasickyacutech filoloacutegov však zatiaľ nemaacuteme k dispoziacutecii komplexnuacute priacuteručku ktoraacute by

použiacutevateľa jazyka zorientovala a v ktorej by našiel odpoveď na otaacutezku spraacutevnej podoby

želaneacuteho tvaru vlastneacuteho mena Odporuacutečania i pravidlaacute ktoreacute v priebehu niekoľkyacutech

desaťročiacute vznikali naraacutežali vždy na nedostatok mateacuterie na ktorej by sa preverovali takže

jazykovaacute prax s teoacuteriou bola prepojenaacute iba do určitej miery Vaumlčšina naacutevrhov slovenskyacutech

jazykovedcov z minulosti ako adaptovať antickeacute menaacute v slovenčine bola v suacutelade s

vyacutevinovyacutemi tendenciami slovenčiny a premietla sa ndash v maximaacutelne zhutnenej podobe ndash do

aktuaacutelnych Pravidiel slovenskeacuteho pravopisu (PSP)

V suacutečasnosti sa medzi klasickyacutemi filoloacutegmi v slovenskyacutech akademickyacutech inštituacuteciaacutech

ustaľujuacute zaacutesady transkripcie antickyacutech mien a komplexnejšie suacute sformulovaneacute zatiaľ

50

v štuacutediaacutech Ľ Buzaacutessyovej2 Uplatňujuacute sa už aj v praxi v heslaacutech Encyklopaedie Beliany Pre

heslaacuter sa vytvaacutera takaacute podoba vlastneacuteho mena alebo termiacutenu aby bolo identifikovateľneacute

v pocircvodnom odovzdaacutevajuacutecom jazyku a zaacuteroveň aby nebolo v uacuteplnom rozpore s prirodzenyacutemi

vlastnosťami prijiacutemacieho jazyka teda slovenčiny Heslaacute majuacute často podobu dvojtvaru Jedna

podoba mena pre bežnuacute komunikaacuteciu popularizačneacute diela pre beletriu televiacuteziu atď v

ktorej sa vaumlčšmi odraacutežajuacute adaptačneacute procesy a druhaacute pre texty odborneacuteho charakteru

prihliadajuacuteca vaumlčšmi na pocircvodnyacute stav v klasickyacutech jazykoch Kyacutem v niektoryacutech priacutepadoch sa

adaptovanaacute a odbornaacute podoba prekryacutevajuacute (napr nominatiacutev singulaacuteru Poseidoacuten genitiacutev

singulaacuteru Poseidoacutena suacute tvary ktoreacute suacute v slovenčine dobre adaptovaneacute a zaacuteroveň zodpovedajuacute

aj požiadavkaacutem odborneacuteho vyjadrovania) v inyacutech sa mocircže adaptovanaacute a odbornaacute podoba

prekryacutevať len v nominatiacuteve a rozdiel medzi štyacutelmi sa prejaviacute až v nepriamych paacutedoch (napr

nominatiacutev singulaacuteru Anakreoacuten je vhodnyacute pre oba štyacutely zato genitiacutev singulaacuteru Anakreoacutena pre

bežneacute vyjadrovanie a genitiacutev singulaacuteru Anakreonta pre odbornyacute štyacutel)

Naacutezvy lokaliacutet sa považujuacute za menej citliveacute na zaacutesahy preto je priacutepustnyacute vaumlčšiacute rozsah

ich adaptaacutecie Priacutepustneacute suacute pomenovania Macedoacutenia Myacutezia Lyacutekia Kapadoacutecia Bityacutenia

Sybarida atď z osobnyacutech mien sa pokladajuacute za adaptovaneacute menaacute panovniacutekov (Teodor

Bazil) svaumltyacutech a biblickyacutech postaacutev (Izidor František z Assisi Herodes) najznaacutemejšiacutech

mytologickyacutech postaacutev (Ateacutena Jupiter) literaacutetov a ich diel (Homeacuter Oviacutedius Horaacutecius

Odysea) Akceptujuacute sa tiež daacutevno adaptovaneacute menaacute v ktoryacutech bola theacuteta nahradenaacute

v slovenčine fonologicky najbližšou zapiacutesanou grafeacutemou t ako Ateacutena Temida Tesaacutelia

V odbornom jazyku sa však použiacutevajuacute podoby s theacutetou Pri ohyacutebaniacute mien so slovnyacutem

zaacutekladom končiacim na latinskuacute hlaacutesku k piacutesanuacute grafeacutemou c sa odporuacuteča v odbornom

i neodbornom texte piacutesať slovenskeacute k ndash t j k nominatiacutevu Marcus sa priraďuje nepriamy paacuted

Markovi nie Marcovi

Pre štyacutel bežnej komunikaacutecie sa odporuacuteča skloňovať viacereacute menaacute (pocircvodneacute

konsonantickeacute kmene) podľa uacuteplnej podoby nominatiacutevu Xenofoacutena Adonisa Kalchasa

z latinskyacutech napr Cicera (popri Ciceroacutena) podoba zodpovedajuacuteca stavu v odovzdaacutevajuacutecom

jazyku (Xenofoacutenta Adoacutenida Kalchanta Cicerona) sa odporuacuteča pre odbornyacute štyacutel Vžiteacute

podoby ženskyacutech mien ako Ariadna (popri odb Ariadneacute) sa prijiacutemajuacute Greacutecke menaacute

2 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a latinskyacutech mien naacutezvov a

termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda 2002 s

45-55 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash hlavneacute transkripčneacute

zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 2012 č 3-4 s 131-150 BUZAacuteSSYOVAacute

Ľudmila Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In

Sambucus VIII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave 2012 s 178-193

51

s nominatiacutevom sg na -oacuten sa v adaptovanej podobe

skloňujuacute s ohľadom na už adaptovaneacute znaacuteme propriaacute

i početneacute apelatiacuteva v nepriamych paacutedoch -oacutena -oacutenovi

atď bez ohľadu na pocircvodneacute rozdiely v greacuteckom kmeni

teda Xenofoacuten Xenofoacutena Agamemnoacuten Agamemnoacutena

tak ako Platoacuten Platoacutena no v odbornom štyacutele tvar

zodpovedaacute vyacutechodiskoveacutemu jazyku t j Xenofoacutenta

Agamemnona

Konzervatiacutevnosť v oblasti morfoloacutegie pretrvaacuteva

v ohyacutebaniacute mien zakončenyacutech vyacuteraznyacutemi latinskyacutemi

alebo greacuteckymi sufixmi (lat -us-ius gr -os -es)

ktoreacute majuacute tendenciu spraacutevať sa ako zdomaacutecneneacute

morfeacutemy a u ktoryacutech existuje vžitaacute opora v oblasti

cudziacutech apelatiacutev typu komunizmus Skloňuje sa teda

OviacutediaOvidia HerodotaHeacuterodota SisyfaSizyfa

Aristotela Euripida Anaximena nerobiac rozdiel

medzi odbornyacutem a neodbornyacutem vyjadrovaniacutem

K tyacutemto menaacutem sa priraďujuacute aj menaacute na ndashas pocircvodom

a-kmeňoveacute maskuliacutena ako PytagorasPythagoras

Anaxagoras pretože suacute formaacutelne bliacutezke

predchaacutedzajuacutecim niektoreacute suacute znaacuteme z učiva strednyacutech

škocircl alebo suacute suacutečasťou terminologickyacutech spojeniacute napr

Pytagorova veta Pri sufixe -as pocircvodom

konsonantickyacutech kmeňov (Kalchas) -is (Agis)

rovnako aj pri latinskyacutech i-kmeňovyacutech typoch

(Tyrnaviensis) priacutepadne inyacutech ktoreacute suacute menej

frekventovaneacute sa odporuacuteča vychaacutedzať pri skloňovaniacute

z uacuteplnej nominatiacutevnej formy a skloňovať a odvodzovať

v bežnom prejave Agisa Adonisa adonisovskyacute

Kalchasa Kalchasov Tyrnaviensisa a pod

Pri preklade z cudzieho jazyka je nevyhnutneacute

uvedomiť si aj mieru adaptaacutecie antickyacutech mien v

danom jazyku aby došlo k spraacutevnej identifikaacutecii tej

ktorej osoby Pri použiacutevaniacute latinskyacutech mien skladajuacutecich sa z krstneacuteho mena rodoveacuteho mena

Skladba latinskeacuteho mena

Publius Cornelius Scipio

Africanus

praenomen (Publius) = osobneacute

(krstneacute) meno daacutevalo sa dieťaťu

9 deň po narodeniacute podľa vyacuteberu

rodičov zoznam osobnyacutech mien

bol v Riacuteme obmedzenyacute ndash

poznaacuteme len 18 mužskyacutech

osobnyacutech mien praenomina

žien neboli takeacute obmedzeneacute ako

u mužov

nomen gentile (Cornelius) =

rodoveacute meno novorodenec ho

dostaacuteval ako priacuteslušniacutek isteacuteho

rodu taacuteto priacuteslušnosť sa

odvodzovala od otca meno bolo

dedičneacute

cognomen (Scipio) = meno

rodiny (priezvisko) ktoreacute bolo

odvodeneacute od individuaacutelnych

charakteristiacutek alebo

vyacuteznamnyacutech skutkov spočiatku

ide o živeacute rodinneacute meno ktoreacute

sa postupne staacuteva dedičnyacutem

priacutemenom

agnomen (Africanus) =

dodatočneacute meno ktoreacute sa

obvykle pridaacuteva na zaacuteklade

nejakeacuteho vyacuteznamneacuteho skutku

svojho buduacuteceho nositeľa toto

meno je fakultatiacutevne a plniacute

funkciu honorifikačnej prezyacutevky

Najčastejšie skratky

latinskyacutech vlastnyacutech mien

A = Aulus

C = Gaius

Cn = Gnaeus

D = Decimus

L = Lucius

M = Marcus

P = Publius

Q = Quintus

Ser = Servius

Sex = Sextus

T = Titus

52

priezviska (Gaius Iulius Caesar Marcus Tullius Cicero) kladie napr španielčina docircraz na

rodoveacute meno slovenčina však nie vždy (napr Marcus Tullius Cicero sa v španielčine

pravidelne označuje ako Tullius v slovenčine však Cicero)

53

16 Starogreacutecky a latinskyacute jazyk ndash nositelia kultuacuternych tradiacuteciiacute

optikou translatoloacutegie

Latinčina je jazyk vďaka ktoreacutemu maacuteme piacutesmo (latinka) sprostredkoval naacutem greacutecko-

riacutemske kultuacuterne a vzdelanostneacute dedičstvo obohatil našu slovnuacute zaacutesobu a to dokonca natoľko

že pri mnohyacutech slovaacutech si už neuvedomujeme ich latinskyacute pocircvod Je propedeutikou pre

romaacutenske jazyky i pre angličtinu kde figuruje celyacute rad pocircvodne latinskyacutech slov (napr

personal computer persōna = osoba persōnālis = osobnyacute computāre = počiacutetať) Vaumlčšina

gramatiacutek modernyacutech jazykov je vystavanaacute na latinskom pocircdoryse a preto je latinčina

ideaacutelnou univerzaacutelnou priacutepravou pre štuacutedium jazykov Navyše je staacutele najdocircležitejšou

suacutečasťou medzinaacuterodnej terminoloacutegie

Hoci slovenčina nepatriacute do skupiny romaacutenskych jazykov ktoreacute sa z latinčiny resp

z ľudovej latinčiny priamo vyvinuli latinskaacute lexika je v našom jazyku pomerne bohato

zastuacutepenaacute Ak aj neraacutetame odbornuacute lexiku (najmauml priacuterodovedneacute domeacuteny kde je latinčina

v poziacutecii lingua franca) ani v bežnej lexike nie suacute živeacute latinskeacute slovaacute v slovenčine ojedinelyacutem

javom Ich poziacutecia v jazyku je stabilnaacute Vaumlčšinu z latinskyacutech vyacuterazov ktoreacute sa použiacutevajuacute

mimo odborneacuteho štyacutelu a suacute suacutečasťou ďalšiacutech štyacutelov možno zadeliť do dvoch kategoacuteriiacute

1 okriacutedleneacute vyacuterazy či okriacutedleneacute slovaacute

2 citaacutetoveacute frazeacutemy3

Okriacutedleneacute vyacuterazy nazyacutevaneacute aj okriacutedleneacute slovaacute je tradičneacute označenie jednej skupiny

knižnyacutech frazeacutem Vznikli na zaacuteklade vyacuteroku historickej alebo literaacuternej postavy V staršom

vymedzeniacute sa za okriacutedleneacute slovaacute pokladal iba takyacute vyacuterok resp citaacutet pri ktorom sa už

neuvedomovalo alebo sa zabudlo na jeho pocircvodcu Avšak kvocircli subjektiacutevnosti určovania

hranice a miery poznania pocircvodcu citaacutetu sa v suacutečasnej lexikoloacutegii uplatňuje odlišnaacute metoacuteda

Vychaacutedza sa z komunikatiacutevnej platnosti vyacuteroku Ak sa danyacute vyacuteraz použije v kontexte

v ktorom vznikol a popisuje danuacute situaacuteciu ide o citaacutet Ak sa uplatňuje aj v inyacutech

komunikačnyacutech situaacuteciaacutech ide o okriacutedlenyacute vyacuteraz Iba v takomto vymedzeniacute sa okriacutedleneacute

vyacuterazy pokladajuacute za osobitnyacute druh frazeacutem Priacutekladom na obe situaacutecie je napr znaacutemy vyacuterok

Gaia Iulia Caesara Alea iacta est Ako citaacutet sa použiacuteva v odbornom ale aj v umeleckom texte

za podmienky že ilustruje dobovuacute situaacuteciu Ako okriacutedlenyacute vyacuteraz sa použiacuteva vtedy ak maacute

platnosť frazeologizmu a použiacuteva sa v kontexte na zdocircraznenie situaacutecie keď je nejakaacute

zaacuteležitosť rozhodnutaacute a toto rozhodnutie nemožno vraacutetiť spaumlť

3 Podrobnejšiacute vyacuteklad k pocircvodu a vyacuteznamu niektoryacutech latinskyacutech citaacutetovyacutech frazeacutem a okriacutedlenyacutech vyacuterazov rarr

24 33

54

Citaacutetoveacute frazeacutemy suacute frazeacutemy prevzateacute z cudziacutech jazykov ktoreacute sa aj v prijiacutemajuacutecom

jazyku vyjadrujuacute vo svojej pocircvodnej teda v cudzojazyčnej podobe ako celok čo znamenaacute že

uvedenaacute skupina frazeacutem nezahŕňa tie ktoryacutech cudzojazyčnyacutem komponentom by bol iba jeden

prvok Pre tieto frazeologickeacute jednotky je priacuteznačneacute buď to že platnosť frazeacutemy mali už v

pocircvodnom jazyku napr latinskeacute cum grano salis (= nie doslova s istyacutem obmedzeniacutem) alebo

jednotky ktoreacute boli v pocircvodnom jazyku nefrazeologickyacutemi (napr odbornyacutemi) vyacuterazmi ako

napr corpus delicti čo je pocircvodom praacutevnickyacute termiacuten alebo vyacuteraz persona non grata ktoryacute

patriacute do diplomatickej terminoloacutegie sa frazeologizovali až v prijiacutemajuacutecom jazyku Treba

doplniť že niektoreacute častejšie použiacutevaneacute citaacutetoveacute frazeacutemy sa uplatňujuacute aj v kalkovanej podobe

napr in medias res ndash do stredu veci k veci bez uacutevodu Citaacutetoveacute frazeacutemy majuacute štylistickuacute

platnosť vyacuteraznyacutech knižnyacutech prostriedkov Vo frazeoloacutegii hovoriacuteme o jave nazyacutevanom

preberanie frazeologickyacutech jednotiek Ide o proces pri ktorom sa frazeologickyacute fond jazyka

obohacuje o frazeacutemy z inyacutech jazykov Najčastejšiacutem spocircsobom je doslovnyacute preklad cudziacutech

frazeacutem ich uacuteplneacute alebo čiastočneacute kalkovanie pričom sa vo vaumlčšine priacutepadov kopiacuteruje ich

syntaktickaacute konštrukcia Frazeologickeacute jednotky ako sme už spomenuli sa preberajuacute

v originaacutelnej podobe no mocircžu sa prispocircsobiť aj preberajuacutecemu jazyku Toto prispocircsobovanie

maacute za naacutesledky zmeny vo fonetickej alebo v grafickej podobe Priacutekladom je latinskaacute frazeacutema

tabula rasa ktoruacute slovenčina prebrala v nezmenenej podobe no napr francuacutezština si ju už

prispocircsobila do podoby table rase teda aj jej grafickaacute aj fonetickaacute podoba zodpovedaacute

preberajuacutecemu jazyku

Tyacutemto spocircsobom obohacujuacute okriacutedleneacute vyacuterazy a citaacutetoveacute frazeacutemy pocircvodom z latinčiny

suacutečasnuacute slovenskuacute lexiku Pre prekladateľa je veľkou vyacutehodou ak ich poznaacute rozumie ich

vyacuteznamu priacutepadne mu je znaacutemy ich pocircvod Poznanie tyacutechto citaacutetovyacutech frazeacutem alebo

okriacutedlenyacutech vyacuterazov v materinskom jazyku daacuteva predpoklad že ich prekladateľ bude schopnyacute

detegovať aj v pocircvodnom texte z ktoreacuteho prekladaacute Tvrdenie že je pre prekladateľa vyacutehodou

ak ich poznaacute sa zakladaacute na nasledujuacutecich zisteniach

1 Ak prekladateľ poznaacute vyacuteznam živyacutech latinskyacutech slov v materinskom jazyku je

pravdepodobneacute že ich dokaacuteže objaviť aj v pocircvodnom texte aj v priacutepadoch že ich

vyacutechodiskovyacute jazyk neprebral v originaacutelnej latinskej podobe ale ustaacutelili sa v ňom adaptovaneacute

napr vo forme kalkov priacutepadne polokalkov a teda že ich z vyacutechodiskoveacuteho textu viditeľne

nevyčleňuje už samotnaacute pocircvodnaacute jazykovaacute forma ndash latinčina Ich uvedomenie si vo

vyacuteznamovej rovine so sebou prinaacuteša niekoľko ďalšiacutech aspektov Prekladateľ dokaacuteže

cieľoveacutemu čitateľovi sprostredkovať adekvaacutetnu formu a obsah aj vďaka tomu že živeacute latinskeacute

slovo v takomto priacutepade nepovažuje len za autorovu metaforu ale uvedomuje si

55

intertextualitu (zvlaacutešť v priacutepade okriacutedlenyacutech vyacuterazov) Transferom takejto lexikaacutelnej jednotky

nenaruacuteša štyacutel originaacutelu a zachovaacuteva viacvrstevnyacute charakter textu Rovnako ponechaacuteva

čitateľovi priestor aby si tieto aluacutezie na antickyacutech autorov a ich diela v texte uvedomoval

nachaacutedzal suacutevislosti a aby pri interpretaacutecii zvlaacutešť v priacutepade umeleckyacutech textov boli jeho

vyacutechodiskaacute porovnateľneacute s vyacutechodiskami a možnosťami čitateľa originaacutelu teda aby mu

prekladateľ tuacuteto možnosť neubral skocircr než sa s preloženyacutem textom stretne saacutem a bude ho

interpretovať na zaacuteklade čitateľskej skuacutesenosti horizontu očakaacutevania čitateľskeacuteho profilu

a ďalšiacutech parametrov ktoreacute suacute suacutečasťou interpretačneacuteho procesu

2 Z hľadiska vyacuteberu vhodnyacutech translatologickyacutech postupov je poznanie živyacutech

latinskyacutech slov rovnako vyacutehodou Prekladateľ sa mocircže vyhnuacuteť negatiacutevnym posunom ak

poznaacute danuacute lexikaacutelnu jednotku identifikuje ju v texte a zvoliacute adekvaacutetny postup pri jej

transfere Ak ju nepoznaacute mocircže sa stať že s ňou bude v texte naraacutebať napr ako s metaforou

V tom priacutepade ju mocircže pri prekladaniacute v raacutemci prekladateľskyacutech postupov využiacutevanyacutech pri

preklade metafory buď celkom eliminovať preložiť ju doslovne (pričom ani v priacutepade kalkov

nemusiacute byť vyacutesledneacute prekladateľskeacute riešenie automaticky zhodneacute s podobou adaptovanou

v cieľovom jazyku) vymeniť ju za inuacute metaforu alebo ju mocircže v texte vysvetliť Všetky

uvedeneacute postupy by znamenali pre cieľovyacute text viac či menej vyacuteraznyacute posun alebo stratu a to

tak na uacuterovni vyacuteznamovej ako aj lexikaacutelnej a štylistickej Adekvaacutetny postup v tomto priacutepade

znamenaacute zvoliť si v cieľovom texte tuacute podobu lexikaacutelnej jednotky ktoraacute je adaptovanaacute

v cieľovej kultuacutere bez ohľadu na divergenciu medzi originaacutelom a prekladom Ak je vo

vyacutechodiskovom texte danaacute živaacute latinskaacute sentencia kalkom v slovenčine mocircže byť

polokalkom alebo naopak Či dokonca ak je živaacute latinskaacute sentencia vo vyacutechodiskovom

jazyku adaptovanaacute v pocircvodnej latinskej podobe a v slovenčine ju poznaacuteme a použiacutevame ako

kalk prekladateľ maacute rešpektovať cieľovyacute jazyk a kultuacuteru a použiť v cieľovom texte

adaptovanyacute tvar Ak sa v cieľovom jazyku uplatňujuacute dve formy napr alea iacta est ndash kocky

suacute hodeneacute vtedy by mal prekladateľ prispocircsobiť vyacuteber prekladateľskeacuteho riešenia

vyacutechodiskoveacutemu textu a vybrať tuacute podobu živej latinskej sentencie ktoraacute originaacutelu

zodpovedaacute po obsahovej i formaacutelnej straacutenke V priacutepade vyššie spomenuteacuteho okriacutedleneacuteho

vyacuterazu existuje možnosť voľby pretože vo viaceryacutech jazykoch sa suacutebežne uplatňuje pocircvodnaacute

latinskaacute podoba ako aj jej tvar adaptovanyacute pre daneacute jazykovo-kultuacuterne spoločenstvo

Vyberaacuteme niekoľko jazykovyacutech mutaacuteciiacute

56

Slovenčina Alea iacta est Kocky suacute hodeneacute

Čeština Alea iacta est Kostky jsou vrženy

Angličtina Alea iacta est The die is cast

Nemčina Alea iacta est Der Wuumlrfel ist gefallen

Francuacutezština Alea iacta est Le sort en est jeteacute

Španielčina Alea iacta est La suerte estaacute echada

Taliančina Alea iacta est Il dado egrave tratto

Analyacutezou francuacutezskej a španielskej verzie latinskeacuteho alea iacta est zistiacuteme že latinskeacute

substantiacutevum alea s vyacuteznamom kocka sa v sentencii nenachaacutedza Nahradilo ho substantiacutevum

le sort resp la suerte s vyacuteznamami

57

Francuacutezsky vyacutekladovyacute slovniacutek Larousse aj španielsky slovniacutek Diccionario de Real Academia

Espantildeola medzi prvyacutemi vyacuteznamami substantiacutev uvaacutedzajuacute naacutehoda osud uacutedel Slovo kocka

teda le deacute (franc) a el dado (špan) ani v jednej zo sentenciiacute nefiguruje (treba však upozorniť

že vo francuacutezštine suacutebežne jestvuje aj vyacuteraz les deacutes sont jeteacutes) preto ak prekladateľ tuacuteto

sentenciu vo francuacutezskom či v španielskom vyacutechodiskovom texte odhaliacute napriek tomu že

v slovenčine maacuteme ako ekvivalent vžituacute sentenciu s komponentom kocka nie osud uacutedel

alebo naacutehoda a prekladateľ ho dokaacuteže identifikovať ako okriacutedlenyacute vyacuteraz či citaacutetovuacute frazeacutemu

pri prekladaniacute prediacutede strate napr tyacutem že prediacutede vyacuterazovej nivelizaacutecii Aluacuteziu sa mu podariacute

zachovať využitiacutem zodpovedajuacutecich vyacuterazovyacutech prostriedkov

Zaujiacutemavosťou je že sa živeacute latinskeacute sentencie uplatňujuacute vo všetkyacutech štyacuteloch Okrem

odborneacuteho štyacutelu kde je latinčina zaacutekladom terminologickeacuteho aparaacutetu nachaacutedzame latinskeacute

vyacuterazy asi v každom jednom z primaacuternych i sekundaacuternych štyacutelov Nie suacute len suacutečasťou

umeleckyacutech vyacutepovediacute ale bežne ich zaznamenaacutevame aj v hovorovom štyacutele zaznievajuacute

z meacutediiacute a uplatňujuacute sa aj v administratiacutevnom štyacutele Pre naacutezornosť prinaacutešame aj prehľadnuacute

exemplifikaacuteciu obohacovania slovenskej lexiky latinskyacutemi vyacuterazmi v raacutemci jednotlivyacutech

štyacutelov Ide o priacuteklady ktoreacute samozrejme nie suacute použiacutevaneacute vyacutehradne pre danyacute štyacutel Jeden

a ten istyacute latinskyacute vyacuteraz sa mocircže uplatňovať vo viaceryacutech z nich v zaacutevislosti od

58

komunikačnej situaacutecie a od intencie vyacutepovede autora Pri uvaacutedzaniacute priacutekladov pre jednotliveacute

štyacutely vychaacutedzame z ich delenia podľa J Mistriacuteka

I Primaacuterne štyacutely

1 naacuteučnyacute štyacutel

- terminus technicus (odbornyacute naacutezov technickyacute termiacuten)

2 administratiacutevny štyacutel

- curriculum vitae (životopis)

3 publicistickyacute štyacutel

- in memoriam (na pamiatku)

- vox populi vox dei (hlas ľudu hlas božiacute)

4 rečniacutecky štyacutel

- quo vadis (kam kraacutečaš)

5 esejistickyacute štyacutel

- conditio sine qua non (podmienka bez ktorej nie ndash nevyhnutnaacute podmienka predpoklad aby

sa niečo mohlo realizovať)

6 hovorovyacute štyacutel

- de facto (v skutočnosti skutočne zo skutku podľa skutočneacuteho stavu)

- pro forma (formaacutelne aby sa nepovedalo)

7 umeleckyacute štyacutel

- carpe diem (využi deň)

II Sekundaacuterne štyacutely (priacuteležitostneacute konkreacutetne neštandardizovaneacute) ndash vyacuteber

1 archaickyacute štyacutel

- amicenko (z latinskeacuteho amicus ndash priateľ) ndash oslovenie adresaacuteta v duchu 19 storočia

2 biblickyacute štyacutel

- gloria in excelsis Deo (slaacuteva Bohu na vyacutesostiach)

59

3 ceremoniaacutelny štyacutel

- ad multos annos (na mnoheacute roky ndash pri vyacuteročiach pri blahoželaniach jubilantovi aby sa ešte

dlho tešil zdraviu)

- Vaša magnificencia (oslovenie rektora univerzity)

- Vaša spektabilita (oslovenie dekana fakulty)

- Vaše honorability (oslovenie vyacuteznamnyacutech funkcionaacuterov v akademickom prostrediacute)

- Vaša Excelencia (oslovenie veľvyslanca)

- Vaša Eminencia (oslovenie kardinaacutela)

4 diplomatickyacute štyacutel

- persona non grata (nežiaduca osoba)

5 ďakovnyacute štyacutel

- ab imo pectore (z hĺbky srdca)

6 ekonomickyacute štyacutel

- N B (skratka z nota bene ndash dobre si zaznamenaj)

7 elegickyacute štyacutel

- memento mori (pamaumltaj na smrť)

8 encyklopedickyacute štyacutel

- ibid (ibidem ndash tamtiež)

- id (idem ndash ten istyacute)

- cf cfr conf (confer ndash porovnaj)

- et al (et alii ndash a ďalšiacute a kolektiacutev)

- l c l cit (loco citato ndash na citovanom mieste na uvedenom mieste)

- v l (vide locum ndash pozri miesto v knihe)

- s a (sine anno ndash bez roku vydania)

9 enumeratiacutevny štyacutel

- etc (et cetera ndash atď a tak ďalej)

60

10 epištolaacuterny štyacutel

- A D (anno Domini ndash roku Paacutena)

11 legislatiacutevny štyacutel

- ex offo (= ex officio ndash z uacuteradu z uacuteradnej moci)

12 ospravedlňujuacuteci štyacutel

- mea culpa mea maxima culpa (moja vina moja preveľkaacute vina)

13 patetickyacute štyacutel

- per aspera ad astra (tŕnistou cestou k hviezdam)

14 persuaziacutevny štyacutel

- historia magistra vitae (dejiny suacute učiteľkou života)

- non scholae sed vitae discimus (neučiacuteme sa pre školu ale pre život)

15 pompeacutezny štyacutel

- amicus certus in re incerta cernitur (v nuacutedzi poznaacuteš priateľa)

16 žartovnyacute štyacutel

- ergo bibamus (tak teda pime)

Podobnyacutech priacutekladov by sme našli omnoho viac od tyacutech najfrekventovanejšiacutech až po

zriedkaveacute ba raritneacute ktoreacute sa zvaumlčša vyskytujuacute v diskurzoch odborneacuteho použiacutevateľa jazyka

Prekladateľ samozrejme nemocircže poznať všetky latinskeacute citaacutety skratky sentencie alebo

terminoloacutegiu jednotlivyacutech odborov Zaacutekladneacute znalosti z klasickyacutech jazykov suacute však veľkou

vyacutehodou a aspoň zaacutekladnaacute orientaacutecia pokiaľ ide o systeacutem latinčiny a znalosti z jej lexiky

a reaacuteliiacute sluacutežia prekladateľovi k rozviacutejaniu si kultuacuternej kompetencie Ak prekladateľ nie je

zaacuteroveň klasickyacutem filoloacutegom potom v priacutepade jeho znalostiacute z klasickyacutech jazykov a antickej

civilizaacutecie a kultuacutery vo vzťahu k prekladateľskyacutem kompetenciaacutem hovoriacuteme skocircr o sociaacutelnej

rešeršnej a kultuacuternej kompetencii než o jazykovej kompetencii v pravom vyacutezname Znamenaacute

to že sa prekladateľ v problematike orientuje a ak je to potrebneacute dokaacuteže si zvoliť vhodnuacute

prekladateľskuacute pomocirccku nevyhnutnuacute pri vyacutebere ekvivalentu či pri hľadaniacute prekladateľskeacuteho

riešenia

61

V tejto suacutevislosti treba upozorniť aj na chyby v preklade vyacuteklade alebo v interpretaacutecii

ktoreacute mocircžu vzniknuacuteť ako docircsledok nedostačujuacutecej znalosti klasickyacutech jazykov a suacutevisiacich

reaacuteliiacute Parciaacutelne informaacutecie a vedomosti mocircžu viesť k mylnyacutem zaacuteverom Priacutekladom takyacutechto

neoverenyacutech postupov je znaacutema falošnaacute etymoloacutegia substantiacuteva malvica ktoraacute sa chybne

odvaacutedza od malum (zlo) alebo od mālum (jablko) pričom zlo maacute odkazovať na biblickyacute

priacutebeh Adama a Evy kde je jablko symbolom zla a uacutedajne aj preto suacute ich označenia

v latinčine zhodneacute J Rejzek v Českom etymologickom slovniacuteku uvaacutedza vysvetlenie bdquomalvice

ndash dužnatyacute plod s jaacutedřincem (jablko hruška ap) Presl převzal z jakeacutehosi stareacuteho leacutekařskeacuteho

rukopisu v jinyacutech exemplaacuteřiacutech jsou podoby makvice mrkvice takže asi jde o piacutesařskou

chybuldquo Substantiacutevum malvica sa zrejme do jazyka dostalo ako chybnyacute tvar Na českuacute

etymoloacutegiu odkazuje aj Stručnyacute etymologickyacute slovniacutek slovenčiny bdquomalvica ndash dužinatyacute plod

rastliacuten s jadrovyacutem ovociacutem (od 20 stor) Z čes malvice ndash vyacuteraz bol zavedenyacute v obdobiacute

naacuterodneacuteho obrodenia na zaacuteklade isteacuteho stčes rukopisu

priacuteslušneacute miesto sa však čiacuteta aj ako mrkviceldquo

V obdobnyacutech priacutepadoch platiacute zaacutesada ad fontes

Ak sa prekladateľ stretne s podobnyacutem prekladateľskyacutem

probleacutemom mal by si informaacuteciu vyhľadať a overiť

zvlaacutešť vtedy ak nie je v danej oblasti odborniacutekom

Latinskyacute a starogreacutecky jazyk obohatili

slovenskuacute slovnuacute zaacutesobu o kvantum lexikaacutelnych

jednotiek ktoreacute sa v našom jazyku uplatnili ako

jednotliveacute slovaacute (napr graacutetis) alebo viacslovneacute pomenovania (napr ad absurdum ad acta

aula maxima) ďalšie boli prebraneacute ako celeacute sentencie (napr clara pacta ndash boni amici) alebo

je z ich zaacutekladu odvodenyacutech množstvo ďalšiacutech lexikaacutelnych jednotiek Za mnoheacute uvaacutedzame

tie ktoreacute sa sformovali z latinskeacuteho a greacuteckeho slova jazyk

lingua

lingvistika lingvista lingvistka lingvistickyacute plurilingvizmus bilingvizmus

monolingvizmus sociolingvistika psycholingvistika pragmalingvistika neurolingvistika

etnolingvistika lingvokulturoloacutegia lingvokultureacutema lingvodidaktika lingvaacutelny

interlingvaacutelny extralingvaacutelny multilingvaacutelny

γλῶσσα (gloacutessa)

glosaacuter glosolaacutelia heteroglosia diglosia polyglosia glosa glosovať glosaacutetor glositiacuteda

glosodyacutenia xenoglosia

Jan Svatopluk Presl bol českyacute

vysokoškolskyacute pedagoacuteg a

zooloacuteg na Českej univerzite

Karlo-Ferdinandovej v Prahe

a bol jednyacutem

z najvyacuteznamnejšiacutech

priacuterodovedcov v 19 storočiacute

62

Použitaacute literatuacutera

ANDOKOVAacute Marcela (2013) Rečniacutecke umenie sv Augustiacutena v kaacutezňach k stupňovyacutem žalmom

Bratislava IRIS

BALEGOVAacute Jana (2016) Lectiones grammaticae Latinae I Košice Univerzita Pavla Jozefa

Šafaacuterika

BARANDOVSKAacute-FRANK Věra (1995) Latina jako mezinaacuterodniacute jazyk Dobřichovice Kava ndash

Pech

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2002) Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a

latinskyacutech mien naacutezvov a termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie

cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda s 45 ndash 55

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2011) Z histoacuterie transkripcie starogreacuteckych a latinskyacutech mien do

slovenčiny In Sambucus VII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a

neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta Trnavskej univerzity v Trnave s 173 ndash 195

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom

Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech

priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In Sambucus VIII Praacutece z

klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave s 178 ndash 193

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

hlavneacute transkripčneacute zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 č 3-

4 s 131 ndash 150

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2016) Od hlasu k hlaacuteske Z dejiacuten antickej naacuteuky o reči Bratislava

Univerzita Komenskeacuteho

DRAE Diccionario de la lengua espantildeola [Cit 8 septembra 2017] Dostupneacute na internete

httpdleraeesw=diccionario

HARAJ Igor (2011) Vlastneacute meno v mysleniacute antiky a stredoveku Martin Matica slovenskaacute

HORATIUS Flaccus Quintus (1986) O umeniacute baacutesnickom Satiry a Listy Bratislava Tatran s

229

HORAacuteČEK Filip ndash CHLUP Radek (2012) Učebnice klasickeacute řečtiny Praha Academia

JANOUŠEK Jan (2014) Uacutevahy nad knihou W Stroha bdquoLatein ist tot ndash es lebe Lateinldquo In

Vymětalovaacute Karla (ed) (2014) Vivat Latina reserata Opava Slezskaacute univerzita v Opavě

s 16 ndash 20

KALIVODA Jan (2012) Verba docent exempla trahunt Praha Karolinum

25

V ekonomickej a komerčnej sfeacutere nachaacutedzame rad vyacuterazov talianskeho pocircvodu napr

brutto (lt lat brutus = hrubyacute) manko (lt lat mancus = kusyacute neuacuteplnyacute) inkaso (tal sloveso

incassare dať peniaze do pokladne tal cassa lt lat capsa = puzdro skrinka)

Z angličtiny pochaacutedzajuacute vyacuterazy pre oblasť techniky tradičnej i suacutečasnej V tomto

priacutepade možno hovoriť o skrytyacutech latinizmoch napr procesor (lt lat prōcedō = pokračujem)

enter (lt lat intrō = vstupujem) manažeacuter (angl to manage z tal maneggiare lt z lat manū

agō = konaacutem tvoriacutem rukou)

Na prevažne latinskom zaacuteklade je vytvorenaacute lingvistickaacute terminoloacutegia a na kombinaacutecii

greacuteckych a latinskyacutech prvkov je zas založeneacute umelo vytvoreneacute pomenovanie jednotiek

metrickej suacutestavy napr meter (lt gr μέτρον = miera) gram (lt gr γράμμα = zaacuteznam) deka- (lt

gr δέκα = 10) hekto- (lt gr ἑκατόν = 100) kilo- (lt gr χίλιοι = 1000) deci- (lt lat decem =

10) centi- (lt lat centum = 100) mili- (lt lat mille = 1000)

26

13 Mennaacute a slovesnaacute flexia v latinčine

131 Mennaacute flexia

Podstatneacute menaacute (nōmina substantīva) suacute zaacutekladnyacutem slovnyacutem druhom a v raacutemci

slovnej zaacutesoby tvoria najpočetnejšiu skupinu S tyacutem ako sa menia a rozširujuacute ľudskeacute

vedomosti a skuacutesenosti meniacute sa i slovnaacute zaacutesoba nevyhnutnaacute na zachytenie mimojazykoveacuteho

sveta V uacutelohe substantiacutev mocircžu v latinčine vystupovať aj slovaacute ktoreacute pocircvodne nie suacute

substantiacutevami V takyacutechto priacutepadoch hovoriacuteme o substantivizaacutecii napr suprēmum valē

(poslednyacute pozdrav valē = imperatiacutev buď zdravyacute)

Substantiacuteva pomenuacutevajuacute samostatneacute pojmy veciacute (substanciiacute) v raacutemci gramatickyacutech

kategoacuteriiacute rodu čiacutesla a paacutedu

Rod substantiacutev klasickej latinčiny je určenyacute buď ich vyacuteznamom (prirodzenyacute rod) alebo

koncovkou (gramatickyacute rod) Menaacute osocircb a zvierat majuacute prevažne prirodzenyacute rod (mužskyacute

alebo ženskyacute) menaacute veciacute mužskyacute ženskyacute alebo strednyacute rod V latinčine však existujuacute i

viacrodoveacute substantiacuteva (commūnia) ktoreacute označujuacute jednyacutem slovom mužskyacute aj ženskyacute rod

(napr cīvis m občan f občianka sacerdōs m kňaz f kňažka) V ľudovej latinčine sa

rozlišovanie maskuliacuten a feminiacuten zachovalo neutrum však zaniklo a substantiacuteva patriace

k tejto rodovej triede sa stali maskuliacutenami alebo feminiacutenami Menaacute naacuterodov mužskyacutech

bytostiacute vetrov a mesiacov suacute v latinčine vždy maskuliacutena menaacute riek suacute vaumlčšinou maskuliacutena

menaacute ženskyacutech bytostiacute stromov krajiacuten ostrovov a miest feminiacutena

Kategoacuteria čiacutesla poukazuje na počet substanciiacute V latinčine sa prejavuje len singulaacuterom

alebo pluraacutelom Singulaacuter však neznamenaacute že pomenovanaacute vec alebo jav pozostaacuteva

nevyhnutne len z jedneacuteho člena mocircže označovať i skupinu totožnyacutech alebo rovnako

charakterizovanyacutech osocircb či veciacute Podobne aj pluraacutel

nemusiacute označovať mnohosť Tak ako v slovenčine

existujuacute aj v latinčine slovaacute ktoreacute majuacute len singulaacuter

(napr slovenskeacute liacutestie latinskeacute plebs = ľud) alebo

naopak len pluraacutel (napr slovenskeacute nožnice latinskeacute

castra = vojenskyacute taacutebor) alebo majuacute v singulaacuteri

a pluraacuteli rocirczny vyacuteznam napr latinskeacute littera (sg) =

piacutesmeno litterae (pl) = list

Kategoacuteria paacutedu naznačuje syntaktickeacute funkcie

(vetneacute vzťahy) substantiacutev Latinčina maacute šesť paacutedov

Latinskeacute pluralia tantum

(substantiacuteva majuacutece len pluraacutel

pomnožneacute substantiacuteva) typu

nuptiae (svadba) feriae

(sviatky slaacutevnosti) epulae

(hostina hody) suacute typologicky

bliacutezke slovenskyacutem naacutezvom

rocircznych rodinnyacutech a inyacutech

slaacutevnostiacute ako suacute napr

narodeniny krstiny meniny

hody a i

27

Prvyacute paacuted nazyacutevali Rimania cāsūs nominatīvus (paacuted ktoryacute pomenuacuteva nomināre = nazyacutevať)

Druhyacute paacuted mal viacero naacutezvov (c patrius = otcovskyacute pretože udaacuteval pocircvod ndash čiacute syn alebo

dceacutera c possessīvus pretože ukazoval komu čo patriacute ndash čia vec c generalis pretože bol

vyacutechodiskom pre tvorbu ďalšiacutech tvarov od ich zaacutekladu ndash corpus corpor-is c qualitātis

pretože udaacuteval vlastnosť niečoho c partitīvus pretože udaacuteval celok z ktoreacuteho sa uvaacutedza

nejakaacute časť) Zo všetkyacutech naacutezvov sa ujal naacutezov genitīvus (rodinnyacute) Tretiacutem paacutedom sa

vyjadroval predovšetkyacutem vyacuteznam daacutevania a bol preto nazyacutevanyacute casus datīvus (dare = daacutevať)

Štvrtyacute paacuted nazyacutevali Greacuteci πτῶσις αἰτιατική (ptoacutesis aitiatikeacute = priacutečinnyacute paacuted) Riacutemski gramatici

sa mylne domnievali že je tento termiacuten vytvorenyacute od slovesa αἰτιᾶσθαι (aitiasthai =

obviňovať) a preto paacuted nazvali accūsatīvus (obviňovaciacute accūsāre = obviňovať) Piaty paacuted

nazyacutevali v Riacuteme cāsūs vocatīvus (volaciacute vocāre = volať) Vokatiacutev nie je pravyacutem paacutedom stojiacute

gramaticky mimo vety Zvlaacuteštny tvar pre vokatiacutev existuje v latinčine len v singulaacuteri o-

deklinaacutecie (2 deklinaacutecia) V ostatnyacutech priacutepadoch sa pri osloveniacute použiacuteva nominatiacutev

Spomenutyacutech paumlť paacutedov maacute latinčina so slovenčinou spoločnyacutech navyše maacute ešte ablatiacutev (paacuted

odlukovyacute) ktoryacute zodpovedaacute tak slovenskeacutemu lokaacutelu ako aj inštrumentaacutelu

Latinskeacute substantiacuteva sa rovnako ako slovenskeacute

skloňujuacute V latinčine existuje paumlť typov skloňovania

ktoreacute v podstate na rozdiel od slovenčiny nemajuacute

nijakyacute vzťah ku gramatickeacutemu rodu substantiacutev Každeacute

latinskeacute substantiacutevum sa daacute jednoznačne zaradiť do

jedneacuteho z piatich typov skloňovania do jednej

z deklinaacuteciiacute (dēclinātiō) Skloňovanie sa v latinčine

realizuje podobne ako v slovenčine pripaacutejaniacutem

paacutedovyacutech koncoviek ku kmeňu Aby sme mohli

substantiacuteva skloňovať musiacuteme poznať genitiacutev

singulaacuteru (umožňuje zaradenie substantiacuteva do jednej

z piatich deklinaacuteciiacute) a kmeň slova pretože k nemu sa

pripaacutejajuacute koncovky jednotlivyacutech paacutedov (kmeň

dostaneme po odtrhnutiacute koncovky genitiacutevu singulaacuteru

resp pluraacutelu -(r)um) Nominatiacutev singulaacuteru prezraacutedza

spoľahlivo deklinaacuteciu do ktorej substantiacutevum patriacute

len v menšine priacutepadov Pocircvodnyacute slovnyacute zaacuteklad bol

totiž v nominatiacuteve často rocircznymi jazykovyacutemi procesmi

1 deklinaacutecia

femina feminae f = žena

poēta poētae m = baacutesnik

2 deklinaacutecia

servus servī m = otrok

puer puerī m = chlapec

ager agrī m = pole

laurus laurī f = vavriacuten

verbum verbī n = slovo

3 deklinaacutecia

victor victōris m = viacuteťaz

nomen nominis n = meno

oratiō oratiōnis f = reč

mare maris n = more

caput capitis n = hlava

4 deklinaacutecia

exercitus exercitūs m = vojsko

manus manūs f = ruka

cornū cornūs n = roh paroh

5 deklinaacutecia

diēs diēī mf = deň

rēs reī f = vec

28

podstatne zmenenyacute V genitiacuteve singulaacuteru ale ostal naproti tomu zjavnyacute napr iter (N sg)

itineris (G sg) = cesta Od kmeňa substantiacutev sa tvoria aj odvodeniny napr lex legis (zaacutekon)

ndash legaacutelny nox noctis (noc) ndash nocturno genus generis (rod) ndash generaacutecia mens mentis

(myseľ) ndash mentaacutelny facultās facultātis (možnosť) ndash fakultatiacutevny

Koncovka genitiacutevu singulaacuteru sa uvaacutedza v každom slovniacuteku za nominatiacutevom

substantiacuteva Substantiacuteva 1 deklinaacutecie majuacute v G sg koncovku -ae substantiacuteva 2 deklinaacutecie

koncovku -ī substantiacuteva 3 deklinaacutecie koncovku -is substantiacuteva 4 deklinaacutecie -ūs a napokon

substantiacuteva 5 deklinaacutecie koncovku -ēī-eī

Pre všetky deklinaacutecie platia nasledujuacutece formaacutelne pravidlaacute

1 neutraacute majuacute bez vyacutenimky tvar akuzatiacutevu singulaacuteru totožnyacute s nominatiacutevom singulaacuteru

2 všetky neutraacute majuacute v nominatiacuteve a v akuzatiacuteve pluraacutelu koncovku -a

3 vo všetkyacutech deklinaacuteciaacutech znie ablatiacutev pluraacutelu rovnako ako datiacutev pluraacutelu

132 Vzťah latinčiny k morfoloacutegii a tvorbe slov slovenskeacuteho jazyka

Pokiaľ ide o morfologickeacute javy mocircžeme vzťah latinčiny (greacutečtiny) k slovenčine

sledovať predovšetkyacutem na lexikaacutelnych jednotkaacutech latinsko-greacuteckeho pocircvodu Slovenčina

tvoriacute pri zaraďovaniacute substantiacutevnych latinizmov do

deklinačneacuteho systeacutemu tvary zvaumlčša (nie však celkom

docircsledne) od latinskeacuteho zaacutekladu napr pri maskuliacutenach

na -us -ius realizm-us realizm-u egoizm-us egoizm-

u exit-us exit-u logaritm-us logaritm-u laps-us

laps-u August-us August-a Vergili-us Vergil-ia a i

Naproti tomu mnoheacute podobneacute substantiacuteva

ktoreacute suacute siacutece utvoreneacute od latinskyacutech slovnyacutech

zaacutekladov ale pri ktoryacutech koncoveacute -us nie je

nominatiacutevnou koncovkou lež suacutečasťou kmeňa alebo

širšej koncovky a tiež substantiacuteva cudzieho (nie

latinskeacuteho) pocircvodu sa skloňujuacute s ponechaniacutem -us vo

všetkyacutech paacutedoch Do tejto skupiny patria napr vyacuterazy

autobus omnibus reacutebus bambus kaktus luxus a i

Radia sa sem aj niektoreacute slovaacute latinskeacuteho

pocircvodu pri ktoryacutech je siacutece -us nominatiacutevnou

Omnibus ndash dopravnyacute

prostriedok ktoryacute vznikol

v roku 1825 vo Francuacutezsku Bol

použiacutevanyacute ako dostavniacutekovaacute

doprava na trati Nantes ndash

Richebourg

Voiture omnibus = voz pre

všetkyacutech všetkyacutem skraacuteteneacute na

omnibus a neskocircr na bus

lat omnis = všetok (omnibus =

D pl všetkyacutem)

29

koncovkou ale ktoreacute nadobudli inyacute vyacuteznam akyacute mali

v latinčine takže v ich štylistickom použiacutevaniacute nastal

posun a tyacutem sa stratila aj kontinuita s pocircvodnyacutem

skloňovaniacutem Takyacutemi suacute napr vyacuterazy cirkus cirkusu

humus humusu funus funusu (ale funebraacutek ndash tvar

odvodenyacute od slovneacuteho zaacutekladu funus funebris m) a i

Rešpektovanie latinskeacuteho deklinačneacuteho systeacutemu

je v protiklade k princiacutepu nemennosti zaacutekladnej

morfeacutemovej skladby slova ktoryacute je vlastnyacute napr ruštine Taacute skloňovanie substantiacutev

zdomaacutecňuje a to buď tak že zachovaacuteva pocircvodnuacute latinskuacute koncovku nominatiacutevu v celom

skloňovaniacute napr казус -уса (kaacutezus kaacutezusa) alebo ju celkom vypuacutešťa napr Юлий -ия

(Julij Julija) Princiacutep morfeacutemovej nemennosti prenikaacute pod vplyvom hovoroveacuteho uacutezu aj do

slovenčiny napr viacuterus viacuteru aj viacuterusu

Vzťah latinskyacutech a slovenskyacutech substantiacutev možno do istej miery sledovať aj v

ich rodovej charakteristike Slovenčina veľmi často zachovaacuteva pri slovaacutech pochaacutedzajuacutecich

z latinčiny ich pocircvodnyacute rod napr doctor ndash doktor (muž rod) professor ndash profesor (muž rod)

auctoritās ndash autorita (žen rod) facultās ndash fakulta (žen rod) praesidium ndash preziacutedium (str

rod) laboratorium ndash laboratoacuterium (str rod) Rod si teda udržali latinskeacute maskuliacutena na -or

neutraacute na -um-ium a feminiacutena na -tās Latinskeacute feminiacutena so sufixom -tiō-siō majuacute

v slovenčine zakončenie -cia-zia napr resolutiō ndash rezoluacutecia imitatiō ndash imitaacutecia corruptiō ndash

korupcia invasiō ndash invaacutezia a i

133 Slovesnaacute flexia

Slovesaacute (verba) suacute zaacutekladnyacutem slovnyacutem druhom pomenuacutevajuacutecim procesuaacutelne priacuteznaky

substanciiacute Všetky tvary latinskeacuteho slovesa sa rozdeľujuacute podľa gramatickeacuteho rodu na určiteacute

a neurčiteacute slovesneacute tvary Určiteacute slovesneacute tvary suacute tie ktoreacute označujuacute všetky gramatickeacute

vyacuteznamy najmauml osobu a čiacuteslo Neurčiteacute slovesneacute tvary neoznačujuacute osobu a čiacuteslo

Slovesnaacute flexia či časovanie (coniugātiō) sa v latinčine vyznačuje schopnosťou

vyjadrovať slovesnyacute rod čas spocircsob osobu a čiacuteslo

Rod (genus) latinskyacutech slovies je dvojakyacute činnyacute (g āctīvum) a trpnyacute (g passīvum)

V latinčine podobne ako v slovenčine deliacuteme slovesaacute v aktiacuteve na predmetoveacute

a bezpredmetoveacute pričom sa predmetoveacute členia ďalej na prechodneacute (trānsītīva) a neprechodneacute

Pri preklade je tiež nevyhnutneacute

nezabuacutedať na fakt že latinskyacute

svet nie je identickyacute s tyacutem našiacutem

a aj zdanlivo rovnakeacute veci mocircžu

mať inyacute obsah (napr dom voz

lampa vojak sloboda a pod)

30

(intrānsītīva) Prechodneacute slovesaacute majuacute predmet v prostom akuzatiacuteve neprechodneacute slovesaacute

v inom prostom paacutede alebo v predložkovom paacutede Uacuteplneacute pasiacutevum vytvaacuterajuacute len prechodneacute

slovesaacute Pri neprechodnyacutech slovesaacutech sa použiacuteva pasiacutevum iba v 3 os sg (pugnātur = bojuje

sa) Latinskeacute pasiacutevum maacuteva často zvratnyacute (reflexiacutevny) vyacuteznam (lavor = umyacutevam sa)

Latinskyacute jazyk rozlišuje šesť časov ndash jeden priacutetomnyacute (tempus praesēns) tri minuleacute (t

imperfectum t perfectum t plūsquamperfectum) a dva buduacutece (t futūrum prīmum t futūrum

exāctum)

Slovesneacute spocircsoby suacute v latinčine tri (tzv

osobneacute) oznamovaciacute (modus indicātīvus) rozkazovaciacute

(m imperātīvus) a spojovaciacute (m coniūnctīvus)

Indikatiacutev predstavuje proces vyjadrenyacute slovesom ako

skutočnyacute konjunktiacutev ako takyacute ktoryacute hovoriaci alebo

autor predpokladaacute a imperatiacutev označuje snahu

hovoriaceho alebo autora ovplyvniť spraacutevanie

adresaacuteta

Okrem troch osobnyacutech maacute latinčina aj paumlť

neosobnyacutech spocircsobov ktoreacute neoznačujuacute ani osobu ani

čas Ide o menneacute tvary Infinitiacutev je slovesneacute

substantiacutevum ktoreacute maacute menneacute i slovesneacute vlastnosti

Ako meno je neutrom singulaacuteru ako sloveso vyjadruje

rod aktiacutevny alebo pasiacutevny Nevyjadruje čas ako takyacute

ale len časovyacute vzťah (tvoriacute sa infinitiacutev preacutezenta

perfekta a futuacutera) Supiacutenum je slovesneacute substantiacutevum

ktoreacute maacute len dva paacutedy Supiacutenum na -um (akuzatiacutev) maacute

funkciu priacuteslovkoveacuteho určenia smeru uacutečelu pri

slovesaacutech pohybu a supiacutenum na -u (ablatiacutev) ktoreacute maacute

funkciu priacuteslovkoveacuteho určenia obmedzenia (naznačuje

že tvrdenie neplatiacute všeobecne ale len v určitom

zmysle) pri niektoryacutech adjektiacutevach Gerundium

(slovesneacute substantiacutevum na -nd) je v podstate

skloňovanyacute infinitiacutev preacutezenta zvaumlčša aktiacuteva Maacute len

štyri paacutedy (genitiacutev datiacutev akuzatiacutev ablatiacutev)

Gerundiacutevum (slovesneacute adjektiacutevum na -nd) maacute pasiacutevny

Legenda

lat legere = čiacutetať gerundiacutevum

legendum = niečo maacute musiacute byť

čiacutetaneacute (legenda = tvar pluraacutelu)

1 rozpraacutevanie nepodloženeacute

skutočnosťou o nejakej

osobnosti či udalosti pocircvodne

rozpraacutevanie o živote svaumltyacutech

ktoreacute bolo treba čiacutetať v určityacutech

dňoch

Legenda o sv Jurajovi

2 vysvetlivky na mape skratky

značky na mape treba čiacutetať ako

suacute vysvetleneacute

3 veľmi znaacutema osobnosť

31

vyacuteznam ku ktoreacutemu sa pripaacuteja modaacutelny vyacuteznam

nutnosti alebo možnosti Particiacutepium je adjektiacutevum

odvodeneacute od slovesa V texte zastupujuacute particiacutepiaacute

v najjednoduchšom priacutepade uacutelohu adjektiacutev (napr

mulier amans = milujuacuteca žena videō virum

territum = vidiacutem vydeseneacuteho muža) častejšie však

plnia ineacute uacutelohy V spojeniacute so substantiacutevom alebo

zaacutemenom sa často použiacutevajuacute tam kde by sme

v slovenčine použili vedľajšiu vetu a v tzv vaumlzbe

ablatiacutevu absoluacutetneho sa použiacuteva dokonca na uacuterovni

samostatnej vety Latinčina rozlišuje dve aktiacutevne

(part preacutezenta a futuacutera) a jedno pasiacutevne particiacutepium

(part perfekta) Particiacutepia sa skloňujuacute

V slovesnej flexii sa rozlišujuacute tri osoby

(personae) 1 2 3 a čiacuteslo (numerus) je dvojakeacute

jednotneacute (n singulāris) a množneacute (n plūrālis)

Každeacute latinskeacute sloveso je v slovniacutekoch

uvaacutedzaneacute nasledovne legō ere lēgī lēctum (=

zbierať zhromažďovať čiacutetať) pričom na

odvodzovanie tyacutechto štyroch tvarov neexistuje

žiadne pravidlo

legō = 1 os sg indikatiacutevu preacutezenta aktiacuteva (čiacutetam)

legere = infinitiacutev preacutezenta aktiacuteva (čiacutetať)

v kombinaacutecii s 1 osobou sa podľa neho daacute pri

každom slovese rozoznať do ktorej zo štyroch

slovesnyacutech tried (konjugaacuteciiacute) patriacute

1 os sg a infinitiacutev preacutezenta aktiacuteva reprezentujuacute tzv preacutezentovyacute kmeň z ktoreacuteho sa

tvoria mnoheacute slovesneacute tvary s priacutetomnyacutem minulyacutem i buduacutecim vyacuteznamom

lēgī = 1 os sg ind perfekta aktiacuteva (prečiacutetal som) tento tvar reprezentuje tzv perfektovyacute

kmeň z ktoreacuteho vychaacutedzajuacute mnoheacute latinskeacute slovesneacute tvary ktoreacute suacute zvaumlčša charakterizovaneacute

dokonavyacutem vyacuteznamom

lēctum = tzv supiacutenum maacutelo použiacutevanyacute tvar avšak docircležityacute pretože sa od neho odvodzujuacute

ďalšie slovesneacute tvary reprezentuje tzv supiacutenovyacute kmeň

Kmeň particiacutepia preacutezenta aktiacuteva

(zjavnyacute v genitiacuteve sg laudans

laudantis videns videntis) je

v slovenčine viditeľnyacute v koncovke

mnohyacutech slov napr praesidens

praesidentis (predsedajuacuteci) ndash

prezident abstinens abstinentis

(zdržiavajuacuteci sa) ndash abstinent

patiens patientis (trpiaci) ndash

pacient

Od particiacutepia preacutezenta aktiacuteva suacute

odvodeneacute aj feminiacutena ako napr

tolerans tolerantis (znaacutešajuacuteci) ndash

tolerancia distans distantis

(vzdialenyacute) ndash dištancia a i

V slovesnyacutech tvaroch odvodenyacutech

od preacutezentoveacuteho kmeňa majuacute

všetky slovesaacute rovnakeacute osobneacute

koncovky (označujuacute čiacuteslo

a zaacuteroveň aj osobu)

aktiacutevum

-ōm -s -t -mus -tis -nt

pasiacutevum

-(o)r -ris -tur -mur -minī -ntur

Koncovky zostaacutevajuacute vo všetkyacutech

tvaroch preacutezentoveacuteho kmeňa

konštantneacute i keď sa hlaacutesky pred

koncovkou menia a vyjadrujuacute tak

čas a spocircsob Napriacuteklad legimus =

čiacutetame legēmus = budeme čiacutetať

legēbāmus = čiacutetali sme legāmus =

nech čiacutetame legerēmus = čiacutetali by

sme

32

Ako od kmeňa substantiacutev aj od slovesnyacutech

kmeňov je možneacute tvoriť odvodeniny nie zriedkavo

aj z dvoch rozdielnych kmeňov toho isteacuteho slovesa

napr dirigo dirigere direxi directum (riadiť) ndash

dirigent direktor redigo redigere redegi

redactum (privaacutedzať spaumlť uviesť do stavu) ndash

redigovať redaktor moveo movere movi motum

(hyacutebať dojiacutemať) ndash movityacute motiacutev

Pod kmeňom rozumieme zaacutekladnuacute časť

slovesa v jednotlivyacutech časoch ktoraacute nesie jeho

vyacuteznam Ku kmeňu sa pripaacutejajuacute prefixy (predpony)

a sufixy (priacutepony) Podľa preacutezentoveacuteho slovesneacuteho

kmeňa rozdeľujeme latinskeacute slovesaacute do štyroch

slovesnyacutech tried konjugaacuteciiacute Pri rozdeleniacute hraacute rozhodujuacutecu uacutelohu samohlaacuteska ktoraacute sa pri

určityacutech slovesaacutech objavuje pred koncovkami

Latinskeacute konjugaacutecie

1 konj maacute v preacutezente pred

koncovkou vokaacutel āa vzor laudāre

2 konj sa pred koncovkou

vyznačuje vokaacutelom ēe vzor

monēre

3 konj je nepravidelnaacute pred

koncovkou sa striedajuacute vokaacutely

ieu vzor legere

4 konj maacute pred koncovkou vždy

īi vzor audīre

33

14 Predložky a predpony

Predložky sa vyskytujuacute jednak v spojeniach s paacutedovyacutemi formami mien jednak

v spojeniach so slovesami S paacutedmi mien (s vyacutenimkou nominatiacutevu a vokatiacutevu) vyjadrujuacute

rocirczne adverbiaacutelne vzťahy (miesto čas spocircsob priacutečina) Všetky predložky boli pocircvodne

adverbiaacute Pridaacutevali sa k menu v určitom paacutede na presnejšie vyjadrenie vzťahu alebo k slovesu

na bližšie určenie deja Vyacutevoj tyacutechto adverbiiacute šiel

dvojakyacutem smerom Buď sa tesnejšie spojili s menom

a stali sa predložkami alebo sa tesnejšie primkli k

slovesu a vznikli zloženeacute slovesaacute s predponami

Z historickeacuteho hľadiska rozdeľujeme predložky

na prvotneacute a druhotneacute Kyacutem v greacutečtine prvotneacute staršie

predložky funkciu adverbia stratili u druhotnyacutech

mladšiacutech byacuteva zachovanaacute Zo synchroacutenneho hľadiska

je medzi nimi docircležityacute rozdiel v tom že prvotneacute

predložky fungujuacute aj ako slovesneacute predpony druhotneacute

nie Niektoreacute latinskeacute predložky sa ako adverbiaacute

použiacutevajuacute aj v klasickej latinčine (post contra ante

intra infra supra circa atď)

Predložky vyjadrovali najprv priestorovyacute

vzťah Toto poniacutemanie ľahko prechaacutedzalo i na

vyjadrenie času Neskocircr sa začali použiacutevať aj na

vyjadrenie priacutečiny spocircsobu a inyacutech okolnostiacute deja

ktoreacute boli tiež chaacutepaneacute priestorovo

V spojeniacute so slovesnyacutemi formami si predložky

pocircvodne uchovaacutevali svoju samostatnosť ndash mohli byť

kladeneacute aj za sloveso priacutepadne byť oddeleneacute od

slovesa inyacutemi slovami Čoskoro sa však začali zrastať

so slovesom a menili sa tak na slovesneacute predpony (praeverbiaacute)

Slovesneacute predpony suacute suacutečasťou odbornyacutech termiacutenov a medzinaacuterodnyacutech slov a ich

poznanie je vyacutehodou či dokonca nevyhnutnosťou

Prvotneacute greacutecke predložky sa

spaacutejajuacute s jednyacutem s dvoma alebo

aj s troma paacutedmi Druhotneacute

predložky sa spaacutejajuacute (takmer)

vždy so substantiacutevom v genitiacuteve

Vaumlčšina latinskyacutech predložiek

sa spaacuteja s akuzatiacutevom

(naznačujuacute smer rozsah a pod)

alebo s ablatiacutevom (naznačujuacute

odluku miesto a pod) Niektoreacute

sa spaacutejajuacute s oboma paacutedmi

V neskorej latinčine sa počet

prvotnyacutech predložiek redukoval

Predložky s podobnyacutem

vyacuteznamom sa zamieňali napr

stieral sa rozdiel medzi de ex

ab Keď už ich vyacuteznamoveacute

odtienky neboli zreteľneacute jedna

predložka zviacuteťazila a nahradila

ostatneacute ndash v romaacutenskych

jazykoch prevlaacutedlo de

Tendencia k explicitnejšiemu

vyjadrovaniu viedla

k použiacutevaniu predložkovyacutech

paacutedov namiesto prostyacutech

V neskorej latinčine sa staacutele viac

použiacutevali predložkoveacute paacutedy až

sa dospelo k analytickeacutemu

stavu ktoryacute je v romaacutenskych

jazykoch

34

lat A AB ndash od

1 predložka

ab ovo (od vajca =) od prvopočiatku

ab origine od začiatku

ab extra zvonku z vonkajšej strany

a priori vopred z prvšieho

a posteriori na zaacuteklade skuacutesenostiacute

a dato odo dňa (vystavenia)

a die odo dňa

2 prefix

absolvent (ab + lat solvere = oslobodiť urobiť nezaacutevislyacutem)

abiturient (ab + lat iturus = hodlajuacuteci iacutesť odiacutesť)

abdikaacutecia (ab + lat dicere = hovoriť)

absencia (ab + lat esse = byť)

lat AD ndash k ku pri do

1 predložka

ad acta (aa) k (vybavenyacutem) spisom

ad rem k veci

ad hoc k tomuto pre tento priacutepad

ad infinitum do nekonečna

ad verbum doslova

ad informandum pre informaacuteciu

ad multos annos na dlheacute roky na zdravie

2 prefix

adaptaacutecia (ad + lat aptus = vhodnyacute spocircsobilyacute)

adverbium (ad + lat verbum = sloveso)

administratiacuteva (ad + lat ministrare = posluhovať)

V slovenčine (ale napr aj

v češtine a poľštine) sa prefix

ad- zmenil na a- (asimilaacutecia

aprobaacutecia a pod) Ineacute jazyky

(ruština nemčina angličtina

francuacutezština) však dodržiavajuacute

zdvojeneacute spoluhlaacutesky (asociaacutecia

ndash rus associacia nem

Assoziation angl association

rarr ad + socius = druh)

Vyacuteznam zdvojenia spoluhlaacutesky odliacutešenie latinskej predpony ad-

(kladnyacute vyacuteznam) od greacuteckej

predpony a- (negatiacutevny

vyacuteznam) asociaacutelny (asociaľnyj

asozial asocial) amoraacutelny

(amoralisch) asymetrickyacute

(asymetrisch) atď

Ak sa pri použitiacute greacuteckej

predpony a- začiacutena zaacuteklad slova

na samohlaacutesku vkladaacute sa za

predponu n a-n-alfabet a-n-

onym (gr onoma = meno) a-n-

algetikum (gr algos = bolesť)

35

pred niektoryacutemi spoluhlaacuteskami sa prefix ad spodobuje

akceleraacutecia (ad + lat celer = ryacutechly)

akumulaacutecia (accumulatio = ad + lat cumulatio = hromadenie)

agresia (aggressio = ad + lat gradi = pristuacutepiť)

lat ANTE ndash pred (skocircr vopred predchaacutedzajuacuteci)

gr ANTI- ndash proti

1 predložka

Hannibal ante portas Hannibal pred braacutenami

(Vyacutekrik zdesenia r 211 pred Kr keď Hannibal

postupoval proti Riacutemu)

2 prefix ante

antedatovať (ante + lat dare = daacutevať)

anteponovať (ante + lat ponere = klaacutesť)

prefix anti

antifašista antimilitarizmus

antipatia (anti + gr pathos = vaacutešeň utrpenie)

antikoncepcia (anti + lat concipere = počať)

antiseptikum (anti + gr seacutepsis = hnitie)

NB ndash v taliančine použiacutevajuacute v niektoryacutech priacutepadoch aj tuacuteto predponu vo vyacutezname pred

(napr antipasta = predjedlo anticamera = predsieň)

gr AUTO- ndash (autos =) saacutem

1 zaacutemeno

Gnoacutethi seauton (Nosce te ipsum) (Thaleacutes) Poznaj saacutem seba

Antoloacutegia

= gr anthos + lat legere

(anthos = kvet legere = zbierať)

rarr bdquozbierka kvetovldquo = zborniacutek

vybranyacutech praacutec

36

2 prefix

autobiografia (auto + gr bios = život grafein = piacutesať)

autogram (auto + gr gramma = piacutesmeno zaacutepis)

autonoacutemia (auto + gr nomos = zaacutekon)

autosugescia (auto + lat suggere = presviedčať prehovaacuterať)

automobil (auto + lat mobilis = pohyblivyacute)

ako skratka slova automobil

autodrom (+ gr dromos = beh pretekaacuterska draacuteha)

autogaraacutež (+ fr garer = dať na vedľajšiu koľaj priviesť do bezpečia)

ako skratka slova automat automatickyacute (gr automatos = saacutem od seba z vlastneacuteho

popudu)

autoblok (+ angl to block = zatarasiť blokovať)

lat BI- TRI- MULTI- ndash (bis =) dvakraacutet (tres =) tri (multus =) mnohyacute

Bis dat qui cito dat Dvakraacutet daacuteva kto ryacutechlo daacuteva

prefix

biatlon (bi + gr athlon = zaacutepas zaacutepolenie)

bicykel (bi + gr kyklos gt lat cyclus = koleso kruh)

bilateraacutelny trilateraacutelny multilateraacutelny (bi tri multi + lat latus -eris = strana bok)

bifokaacutelny (bi + lat focus = ohnisko)

lat DE DI- ndash o od podľa

1 predložka

de facto podľa skutočnosti skutočne

de iure podľa praacuteva praacutevom

de dato (dd) odo dňa vyhotovenia

de die in diem zo dňa na deň

De mortuis nihil nisi bene O mŕtvych nič ak nie dobre (O mŕtvych len dobre)

37

De gustibus non est disputandum O chuti (vkuse) sa nemaacute diskutovať (škriepiť)

(Proti gustu žiaden dišputaacutet)

2 prefix

deskriptiacutevny (de + lat sribo ere scripsi scriptum = piacutesať)

deportovať (de + lat portare = niesť)

deponovať (de + lat ponere = klaacutesť)

dedukovať (de + lat ducere = viesť)

ďalšia vyacuteznamotvornaacute funkcia odstraacutenenie

pocircvodneacuteho zmyslu zaacutekladneacuteho slova

formovať ndash deformovať

centralizovať ndash decentralizovať

v našom pravopise sa niekedy prejavuje ako di-

= vyacuteznam našej predpony roz-

dislokaacutecia (+ lat locus = miesto)

distribuacutecia (+ lat tribuere = udeľovať)

disharmoacutenia (+ gr harmonia = suacutelad suacutezvuk)

dilataacutecia (+ lat latus = širokyacute)

diskvalifikovať (dis + qualis akyacute + facere robiť

= bdquourobiť niekoho nekvalitnyacutemldquo)

gr DI- (latinskeacute bis)

gr DYS- (porucha zoslabnutie nespraacutevnosť)

prefix

dimorfia (di + gr morfeacute = tvar)

diftong (di + gr fthongos = hlas zvuk)

dyslexia (dys + lat legere = čiacutetať)

dysgrafia (dys + gr grafein = piacutesať)

Diplom

z gr diplooacute = zdvojujem

Diploacutema bola docircležitaacute listina

zloženaacute vo dvoje Obyčajneacute

listiny sa nechaacutevali kedysi len

tak nezloženeacute Ak bolo treba

vyjadriť docircležitosť obsahu

listiny (udelenie vyacutesad praacutev

titulu a pod) zložila sa na

dvakraacutet

38

dyslalia (dys + gr lalein = znieť zvučať štebotať)

dyspepsia (dys + gr peptein = traacuteviť)

dysfoacutenia (dys + gr foneacute = zvuk)

lat E EX ndash z od von zvnuacutetra

lat EX- ndash byacutevalyacute niekdajšiacute

1 predložka

vypiť na ex vypiť až do dna

ex officio z uacuteradnej moci uacuteradne

ex parte od jednej zo straacuten

ex nihilo z ničoho

ex libris z kniacuteh (knižnaacute značka)

ex interest bez uacuteroku

ex gratia dobrovoľne

ex post potom dodatočne

ex privata industria zo suacutekromnej

usilovnosti z vlastnej iniciatiacutevy

2 prefix

elokovať (e + lat locus = miesto)

elaboraacutet (e + lat labor = praacuteca)

emisia (e + lat mittere sup missum =

posielať)

erudovanyacute (e + lat rudis = surovyacute hrubyacute)

exhumaacutecia (ex + lat humus = zem)

exportovať (ex + lat portare = nosiť)

extrahovať (ex + lat trahere = ťahať)

exprezident

exmanžel

Deus ex machina (gr theos apo

meacutechaneacutes)

= bdquoboh zo strojaldquo ndash nečakanyacute

zaacutesah ktoryacute rozuzliacute zamotanuacute

situaacuteciu

- najviac ho použiacuteval vo svojich

trageacutediaacutech Euripideacutes

- v hovorovej reči použil toto

spojenie už Soacutekrateacutes

v Platoacutenovom dialoacutegu Kratylos

Ex libris ndash knižnaacute značka

označujuacuteca vlastniacuteka knihy

39

lat EXTRA- ndash zvlaacutešť osobitne oddelene

lat EXTRO- ndash (opak intro =) von

1 predložka

extra ordinem mimo poradia

extra viam mimo cesty

extra vires nad možnosti

2 prefix

extraordinaacuterny (extra + lat ordo ordinis = poriadok)

extravagantnyacute (extra + lat vagari = tuacutelať sa vagabundus = vandrovnyacute tulaacutek)

extrovert (extro + lat vertere = obracať točiť)

extrospektiacutevny (extro + lat spectare = pozerať sa)

gr HYPER ndash nad

prefix

hyperaktivita (hyper + lat ago ere egi actum = konať)

hypereacutemia (hyper + gr haima = krv)

gr HYPO ndash pod

prefix

hypodermickyacute (hypo + gr derma = koža)

hypoteacuteza (hypo + gr thesis = mienka tvrdenie)

gr HIPO ndash (z gr substantiacuteva hippos =) kocircň

prefix

hipodroacutem (hipo + gr dromos = beh)

hipoterapia (hipo + gr therapeuein = liečiť)

Hypochonder

gr chondros = chrupavka

(rebrovaacute)

- pod ňou choriacute často pociťujuacute

bolesti

40

hipoloacutegia (hipo + gr logos = slovo)

lat IN ndash v do na

1 predložka

in camera v byte tajne docircverne

in toto celkom v celosti

in continuo nepretržite suacutevisle

in dorso na chrbte (knihy) vzadu z druhej strany

in facto vskutku skutočne

in futuro v buduacutecnosti

in medias res doprostred veci

In vino veritas (Plinius St) Vo viacutene je pravda

2 prefix

+ adjektiacuteva = zaacutepornyacute zmysel

+ slovesaacute = vyacuteznam predpony do- v- na-

in + l m r = ill- imm- irr-

indiviacuteduum (in + lat dividuus = deliteľnyacute rozdelenyacute)

invalid (in + lat validus = silnyacute mocnyacute zdravyacute)

ilegaacutelny (illegalis in + lat lex = zaacutekon)

imobilnyacute (immobilis in + lat mobilis = pohyblivyacute)

iracionaacutelny (irrationalis in + lat ratio = rozum)

inhalovať (in + lat halare = dyacutechať)

inšpirovať (in + lat spirare = dyacutechať)

importovať (in + lat portare = nosiť)

infarkt (in + lat farcire = pchať infarcire = upchaacutevať)

in flagranti (in + lat flagrare = horieť blčať)

in margine (in + lat margo = okraj)

41

lat INTER ndash medzi

1 predložka

inter alia medzi inyacutemi (okolnosťami vecami)

Inter arma silent Musae Kde rinčia zbrane

mlčia Muacutezy

2 prefix

interpunkcia (inter + lat punctum = bod)

interregnum (lat regnum = kraacuteľovstvo vlaacuteda)

často ako skratka za slovo internacionaacutelny (lat

natio = naacuterod)

interhotel

interlingua

Interviacutezia

lat INTRA- INTRO- ndash dovnuacutetra dnu

prefix

introvert (intro + lat vertere = obracať sa)

introskop (intro + gr skopein = hľadieť pozerať)

introdukcia (intro + lat ducere = viesť)

lat CUM ndash s so spolu s

lat KON- (KO- KOL- KOM- KOR-)

1 predložka

cum laude s pochvalou

magna cum laude veľmi dobre

summa cum laude vyacuteborne

cum suis so svojimi (ľuďmi)

Summa cum laude

Interview

inter + lat videre = vidieť

Internaacutet

lat adjektiacutevum internus =

vnuacutetornyacute domaacuteci (= domov)

42

Cum tacent clamant Keď mlčia kričia

2 prefix

koncentraacutecia (kon + lat centrum = stred)

kondolencia (kon + lat dolere = ciacutetiť bolesť)

korešpondencia (ko + lat respondere = odpovedať)

kolaborant (ko + lat laborare = pracovať)

lat PER ndash skrz cez po v za pomocou

lat PER- ndash per-

1 predložka

per aspera ad astra cez ťažkosti ku hviezdam

per annum ročne na rok

per capita podľa hlaacutev (napr deliť pozostalosť)

per se saacutem sebou samozrejme

per fas et nefas praacutevom i nepraacutevom (skrz dovoleneacute a nedovoleneacute)

per quod čiacutem podľa čoho

per os cez uacutesta uacutestami peroraacutelny (lat os oris = uacutesta)

2 prefix

perforovať (per + lat forare = vŕtať)

permanentnyacute permanentka (per + lat manere = zostaacutevať)

perverznyacute (per + lat vertere sup versum = obracať)

perzekvovať (per + lat sequi = nasledovať)

lat PRE- ndash (z lat predložky prae =) pred vopred

prefix

preferovať (pre + lat ferre = niesť)

prezident (pre + lat sedere = sedieť)

prefix (pre + lat fingere sup fixum = pripevňovať pribiacutejať)

preludium (pre + lat ludus = hra)

43

lat PRO ndash pre pred namiesto

1 predložka

pro tempore predbežne pre tento raz dočasne počas

pro rata pomerne proporcionaacutelne

pro forma pre formu formaacutelne naoko

pro et contra pre a proti

pro nihilo pre nič

pro bono pre dobro blaho

2 prefix (lat) = pre

protekcia (pro + lat tegere sup tectum = kryť

chraacuteniť)

prostituacutetka (pro + lat statuere = postaviť)

produkovať (pro + lat ducere sup ductum =

viesť tvoriť robiť)

prefix (gr) = pred

proloacuteg (pro + gr logos = slovo)

program (pro + gr gramma = zaacutepis zaacuteznam)

prognoacuteza (pro + gr gnosis = znalosť

vedomosť)

lat POST ndash po

1 predložka

post scriptum (PS) po napiacutesaniacute

post mortem po smrti

2 prefix

postgraduaacutelny (post + lat gradus = stupeň krok)

posttraumatickyacute (post + gr trauma = rana)

Promovať alebo byť

promovanyacute

lat movere sup motum =

pohybovať posuacutevať

promoveo sup promotum =

dosl posuacutevať dopredu =

prenes niekoho povyšovať

ten kto niekoho promuje =

promoacutetor ndash vykonaacuteva obrad

promoacutecie

TEDA študenti suacute promovaniacute A

NIE promujuacute

44

gr PERI ndash okolo

prefix

perikardium (peri + gr kardia = srdce)

periskop (peri + gr skopein = pozorovať)

perioacuteda (peri + gr odos = cesta)

gr POLY- ndash (gr adjektiacutevum polys poly =) mnohyacute početnyacute

gr POLI- ndash (gr substantiacutevum polis =) mesto

prefix

polyteizmus (poly + gr theos = boh)

polygamia (poly + gr gamos = sobaacuteš)

polyglot (poly + gr glotta = jazyk)

polytechnika (poly + gr techneacute = umenie remeslo zručnosť)

poliklinika (poli + gr klineacute = locircžko posteľ)

metropola (gr meacuteteacuter = matka + polis)

akropola (gr akros = vysokyacute vrchnyacute nachaacutedzajuacuteci sa na okraji + polis)

lat RE- ndash opaumlť znovu zase nazad

lat RETRO- ndash (pocircvodne lat predložka =) spaumlť naspaumlť nazad

prefix

reagovať (re + lat agere = konať robiť viesť)

rebelovať (re + lat bellum = vojna)

reediacutecia (re + lat edere = vydaacutevať)

retrospektiacuteva (retro + lat spectare = diacutevať sa hľadieť)

retro štyacutel

45

lat SUB ndash pod

1 predložka

sub condicione pod podmienkou

sub potestate pod mocou

sub voce pod slovom pod heslom napr v slovniacuteku

2 prefix

substancia (sub + lat stare = staacuteť)

lat SUPER ndash nad

prefix

supermocnosť

superťažkyacute

superstar

gr SYN ndash s so spolu s

prefix

synchronickyacute (syn + gr chronos = čas)

symbioacuteza (syn + gr bios = život)

synonymum (syn + gr onoma = meno)

symfoacutenia (syn + gr foneacute = zvuk)

lat TRANS ndash cez za (častejšiacute preklad predponou pre-)

prefix

transkripcia (trans + lat scribere sup scriptum = piacutesať)

transplantaacutecia (trans + lat plantare = sadiť)

translokaacutecia (trans + lat locus = miesto)

transformovať (trans + lat forma = podoba tvar)

46

15 Vlastneacute menaacute Problematika transkripcie antickyacutech greacuteckych

a latinskyacutech mien

Slovenčina nie je izolovanyacute jazyk prenikaacute do nej množstvo cudziacutech slov Pri ich

preberaniacute sa riadi vlastnyacutemi pravidlami zaacuteroveň by však mala rešpektovať ndash aspoň pri

vlastnyacutech menaacutech ndash niektoreacute pravidlaacute jazykov z ktoryacutech menaacute preberaacute Dlhodobyacutem

probleacutemom ktoryacute sa priamo dotyacuteka kultuacuternych reaacuteliiacute z antickej civilizaacutecie je v slovenčine

spraacutevnosť piacutesania vlastnyacutech mien pocircvodom z klasickyacutech jazykov

Zaacuterodky probleacutemu prepisovania antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien osocircb naacutezvov

lokaliacutet a ich rocircznych odvodeniacuten do slovenčiny siahajuacute

ďaleko do počiatkov jej spisovneacuteho obdobia Probleacutem

vyplyacuteva z odlišnyacutech hlaacuteskoslovnyacutech a tvaroslovnyacutech

vlastnostiacute prijiacutemajuacuteceho jazyka ndash spisovnej slovenčiny

a odovzdaacutevajuacuteceho jazyka ktoryacutem je latinčina a

starovekaacute priacutepadne byzantskaacute greacutečtina

V tejto suacutevislosti nemožno zabuacutedať že

o fonetike starej greacutečtiny a latinčiny veľa isteacuteho

nevieme Neexistuje nijakyacute autentickyacute zaacuteznam ich

zvukovej podoby Sme odkaacutezaniacute na dedukcie z toho

čo naacutem sprostredkuacuteva piacutesmo Pravopis starej greacutečtiny

bol napriacuteklad fonetickyacute približne okolo roku 400 pred

Kr Potom sa postupne zužoval repertoaacuter jej vokaacutelov

(strata kvantity zjednodušenie diftongov itacizmus)

v konsonantoch sa presadila spirantizaacutecia (b ph kh sa

zmenili na v f ch) Naša dnešnaacute vyacuteslovnosť

starogreacutečtiny je konvenčnaacute nezodpovedaacute živej vyacuteslovnosti ani v jednej faacuteze vyacutevinu tohto

jazyka aj keď rozdiely medzi grafikou a fonetikou nie suacute priacuteliš veľkeacute

151 Probleacutemy suacutevisiace s prepisom antickyacutech mien do slovenčiny1

Hlavneacute okruhy probleacutemov ktoreacute vystupujuacute do popredia v suacutevislosti s problematikou

transkripcie greacuteckych a latinskyacutech mien suacute

1 K praktickyacutem otaacutezkam prekladu antickyacutech mien rarr 2521

Za našu dnešnuacute vyacuteslovnosť

starej greacutečtiny vďačiacuteme

humanistovi Erazmovi

Rotterdamskeacutemu Pre svoju

kodifikaacuteciu argumentoval

vedeckyacutemi potrebami proti

vyacuteslovnosti akuacute v Euroacutepe šiacuterili

greacutecki učenci emigranti

z Byzancie Taacute vychaacutedzala

z vyacutevinovej kontinuity jazyka

bola bližšia novej greacutečtine

Erazmov nie bezprobleacutemovyacute

naacutevrat ad fontes k domneleacutemu

klasickeacutemu stavu aj v ortoepii sa

v Euroacutepe ujiacutemal iba pomaly

napr v Nemecku sa definitiacutevne

presadil až po roku 1800

a v krajinaacutech s prevažujuacutecim

byzantskyacutem vplyvom vocircbec

nemal uacutespech

47

- v starovekej greacutečtine označovanie kvantity

prepis aspirovanyacutech spoluhlaacutesok th rh priacutep aj ph

prepis diftongov ai ei oi prepis pocircvodneacuteho

slabičneacuteho i na začiatku greacuteckych slov prepis geminaacutet

- pri prepise z latinčiny piacutesanie geminaacutet

piacutesanie digrafeacutem ae oe qu piacutesanie c ndash k piacutesanie

intervokalickyacutech grafeacutem i ndash j t ndash c s ndash z prepis

pocircvodneacuteho i na začiatku slov

- morfologickeacute otaacutezky podoba menneacuteho

kmeňa ktoryacute maacute byť zaacutekladom pre skloňovanie mena

a pre ďalšie odvodzovanie najmauml pre tvorenie

adjektiacuteva

Pre slovenčinu ako prijiacutemajuacuteci jazyk vždy

predstavovala vaumlčšie probleacutemy greacutečtina Ako prveacute

vyacutechodisko prepisu sa nuacuteka transliteraacutecia Čistaacute sa

použiacuteva len okrajovo v praxi je uacutečelnejšie použiacutevať jej

kombinaacuteciu s transkripciou zohľadňujuacutecou aj

recipovanuacute erazmovskuacute vyacuteslovnosť (čiže v greacutečtine miesto aggelos piacutešeme angelos

vynechaacutevame priacutezvuky naacuteslovnyacute ostryacute priacutedych označujeme pomocou h) Tento spocircsob

transkripcie sa bez vaumlčšiacutech probleacutemov uplatňuje pri prepise jednotlivyacutech greacuteckych slov či

citaacutetovyacutech zvratov (napr heacuteureacuteka mimeacutesis theos apo meacutechaneacutes gnoacutethi seauton a pod) Ide

tu iba o to aby sa greacutecke hlaacutesky vyjadrovali našimi piacutesmenami či hlaacuteskami s najbližšou

zvukovou platnosťou (η = eacute θ = th ι = i υ = y u (v diftongoch) φ = f (nie ph) χ = ch (nie

kh) ω = oacute ου = u (nie ou) nevyznačuje sa kvantita a i y lebo ich nevyznačovala ani

greacutečtina) Pokiaľ ide o latinčinu už starovekiacute gramatici klaacutedli docircraz na analyacutezu hlaacutesok h k q

x i v kvocircli ich špeciaacutelnemu vzťahu medzi vyacuteslovnosťou a spocircsobom grafickeacuteho zaacuteznamu

Spochybňovali hlaacuteskovuacute platnosť h jednak preto že sa tento konsonant vyslovoval

v latinčine slabo ale zvlaacutešť preto lebo ho viaceriacute z nich pripodobňovali ku greacuteckemu

priacutedychu ktoryacute nebol považovanyacute sa samostatnuacute hlaacutesku Pri i a v gramatici odlišovali ich

vokalickuacute platnosť od konsonantickej platnosti viedli tiež diskusiu o opodstatnenosti

použiacutevania grafeacutem k a q keďže grafeacutema c by uspokojivo prevzala ich uacutelohu Hlaacutesky x y a ich

grafeacutemy hodnotili ako okrajoveacute a cudzie keďže sa vyskytujuacute len v greacuteckych slovaacutech

Pri piacutesaniacute antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien sa uplatňujuacute dve stanoviskaacute

1 stanovisko vaumlčšmi prihliadajuacutece k odovzdaacutevajuacutecim jazykom

Transliteraacutecia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute vždy to isteacute

piacutesmeno alebo to isteacute spojenie

piacutesmen druhej abecedy

Transkripcia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute piacutesmeno

alebo aj viacero piacutesmen druhej

abecedy podľa vyacuteslovnosti na

tom istom mieste Ide

o fonetickyacute prepis slova

Geminaacuteta = zdvojenaacute

spoluhlaacuteska (napr v slove

panna)

Aspiraacuteta = spoluhlaacuteska

sprevaacutedzanaacute priacutedychom (napr

th kh)

Grafeacutema = piacutesomnyacute znak

piacutesmeno

48

2 stanovisko pokladajuacutece za rozhodujuacuteci v procese adaptaacutecie prijiacutemajuacuteci jazyk

Pri druhom stanovisku sa kladie docircraz na transkripčnyacute priacutestup ktoryacute sa pokuacuteša zachytiť

zvukovuacute straacutenku slova v podobe najprirodzenejšie uchopiteľnej prijiacutemajuacutecim jazykom Pri

prvom zo stanoviacutesk suacute možneacute dva už vyššie spomenuteacute priacutestupy transliteračnyacute

a transliteračno-transkripčnyacute Suacute podobneacute hlavnyacute rozdiel spočiacuteva v prepisovaniacute dĺžok Kyacutem

pri transliteraacutecii sa napr prepisujuacute len greacutecke eacute oacute keďže sa zaznamenaacutevali osobitnyacutemi

grafeacutemami eacutetou a oacutemegou pri transkripčno-transliteračnom priacutestupe sa prepisujuacute aj dlheacute aacute iacute

yacute uacute

V praxi sa niekedy možno stretnuacuteť s prepisom

greacuteckych mien na latinskyacute spocircsob hlavne pod

vplyvom zaacutepadoeuroacutepskych jazykov t j s piacutesaniacutem ph

namiesto f a c namiesto k ale i s tendenciou

odstraňovať th hoci medzi vyacuteslovnosťou t (τ) a th (θ)

bol v greacutečtine zaacutesadnyacute rozdiel

Pri transkripcii vlastnyacutech mien vstupuje do hry

aj kultuacuterny kontext zdomaacutecnenosť Niektoreacute greacutecke

vlastneacute menaacute sa už do naacutešho jazyka a kultuacutery do istej

miery včlenili (Filip Alexander Teodor Homeacuter

Korint Ateacuteny a pod) paralelne popri nich je tu ale

vaumlčšina mien ktoreacute sme si nestihli adaptovať pričom

vychaacutedzajuacute z tyacutech istyacutech slovotvornyacutech zložiek (napr

Menandros Theofrastos Filippopolis)

Niekedy sa použiacuteva jedna lexikaacutelna jednotka

v dvoch podobaacutech podľa kultuacuterneho prostredia napr

Foinikia v greacuteckom prostrediacute Feniacutecia v latinskom

kontexte (V Zamarovskyacute) Inokedy sa rozlišuje medzi

tyacutem či sa hovoriacute o mytologickej alebo historickej postave Podľa toho sa použiacuteva vaumlčšmi

alebo menej adaptovanaacute podoba

Priacutekladom na celkom vžiteacute greacutecke meno je Ezop (pocircvodneacute Aisoacutepos) Pri jeho preberaniacute

došlo k zmene v kmeni i v koncovke na jeho podobe sa vyacuterazne prejavil vplyv stredovekej

latinčiny Menaacute typu Neapol zas naznačujuacute že pri preberaniacute mien je možnyacute aj zaacutesah do

koncovky ako zaacutekladnyacute stupeň jeho udomaacutecnenia ktoryacute odraacuteža flektiacutevne potreby slovenčiny

Avšak menaacute ktoreacute by transformovali iba kmeň no koncovku nie (Teokritos namiesto

Theokritos Teacutezeus namiesto Theacuteseus a pod) nie suacute ani greacutecke ani slovenskeacute

Najstaršiacute filozofi chaacutepali jazyk

ako suacutehrn mien ktoreacute

považovali za naacutezvy

jednotlivyacutech prvkov skutočnosti

S prvyacutemi teoretickyacutemi

konštruktmi pomocou ktoryacutech

sa opisuje a do istej miery

vysvetľuje spraacutevanie sa

vlastnyacutech mien nachaacutedzame

v homeacuterskej baacutesnickej tradiacutecii

V Homeacuterovyacutech baacutesňach sa

stretaacutevame s pojmom

eponymon Je to to od čoho sa

odvodzuje vlastneacute meno mocircže

to byť ineacute slovo alebo aj vec či

situaacutecia ktoraacute bola motivujuacutecim

činiteľom pri akte prvotneacuteho

pomenovania U Homeacutera maacute do

značnej miery magickyacute

a nadprirodzenyacute raacutez Okolnosti

ktoreacute sprevaacutedzajuacute prvotneacute

pomenovanie nositeľa mena

totiž predurčujuacute jeho ďalšie

osudy

49

Vyacuteznamnyacutem komplikujuacutecim faktorom prepisovania antickyacutech mien a ich fungovania

v slovenskom texte je skloňovanie To kladie na použiacutevateľa slovenčiny naacuteroky akeacute si ušetrili

napr angličtina francuacutezština nemčina atď Vystačia s nominatiacutevom singulaacuteru daneacuteho mena

čo v slovenčine nie je možneacute Do popredia vystupuje probleacutem akyacute kmeň pri ohyacutebaniacute použiť

Konkurujuacute si pocircvodneacute greacuteckelatinskeacute a domaacutece slovenskeacute kmene Niektoreacute pocircvodneacute

substantiacutevne kmene nachaacutedzajuacute v slovenčine oporu najmauml vďaka adjektiacutevam ktoreacute sa od nich

tvoria napr gr Eroacutes ndash erotickyacute rarr G sg = Eroacuteta Achilleus ndash Achillova paumlta rarr G sg =

Achillea Achilla lat Cicero ndash ciceronianizmus rarr G sg = Cicerona Popri klasickyacutech

tvaroch sa ale v slovenčine občas pri tom istom mene vytvaacuterajuacute i tvary bdquobarbarskeacuteldquo ktoreacute

nerešpektujuacute vyacutechodiskovyacute jazyk Odviacutejajuacute sa jednoducho od nominatiacutevu singulaacuteru a k nemu

pridaacutevajuacute slovenskeacute paacutedoveacute koncovky Areacutes ndashArea i Aresa Adoacutenis ndash Adoacutenida i Adonisa Pri

skloňovaniacute nastaacutevajuacute ťažkosti tiež pri menaacutech ktoreacute nesignalizujuacute dostatočne svoj rod

(Artemis Eris Deacutemeacuteter) nezasvaumltenyacute ich nemusiacute identifikovať ako ženskeacute menaacute Ďalšiacutem

uacuteskaliacutem greacuteckej flexie suacute kvantitatiacutevne alternancie v kmeni Filopoimeacuten ndash Filopoimena

Agamemnoacuten ndash Agamemnona ale Apolloacuten ndash Apolloacutena Ioacuten ndash Ioacutena

152 Pravidlaacute transkripcie antickyacutech vlastnyacutech mien

K pertraktovanej problematike vzniklo niekoľko vedeckyacutech štuacutediiacute v ktoryacutech sa autori

pokuacutešajuacute vniesť systeacutem a zjednotiť pravidlaacute transkribovania a ortografie pre vlastneacute menaacute

pocircvodom z klasickyacutech jazykov Napriek dlhoročneacutemu uacutesiliu niekoľkyacutech generaacuteciiacute lingvistov

a klasickyacutech filoloacutegov však zatiaľ nemaacuteme k dispoziacutecii komplexnuacute priacuteručku ktoraacute by

použiacutevateľa jazyka zorientovala a v ktorej by našiel odpoveď na otaacutezku spraacutevnej podoby

želaneacuteho tvaru vlastneacuteho mena Odporuacutečania i pravidlaacute ktoreacute v priebehu niekoľkyacutech

desaťročiacute vznikali naraacutežali vždy na nedostatok mateacuterie na ktorej by sa preverovali takže

jazykovaacute prax s teoacuteriou bola prepojenaacute iba do určitej miery Vaumlčšina naacutevrhov slovenskyacutech

jazykovedcov z minulosti ako adaptovať antickeacute menaacute v slovenčine bola v suacutelade s

vyacutevinovyacutemi tendenciami slovenčiny a premietla sa ndash v maximaacutelne zhutnenej podobe ndash do

aktuaacutelnych Pravidiel slovenskeacuteho pravopisu (PSP)

V suacutečasnosti sa medzi klasickyacutemi filoloacutegmi v slovenskyacutech akademickyacutech inštituacuteciaacutech

ustaľujuacute zaacutesady transkripcie antickyacutech mien a komplexnejšie suacute sformulovaneacute zatiaľ

50

v štuacutediaacutech Ľ Buzaacutessyovej2 Uplatňujuacute sa už aj v praxi v heslaacutech Encyklopaedie Beliany Pre

heslaacuter sa vytvaacutera takaacute podoba vlastneacuteho mena alebo termiacutenu aby bolo identifikovateľneacute

v pocircvodnom odovzdaacutevajuacutecom jazyku a zaacuteroveň aby nebolo v uacuteplnom rozpore s prirodzenyacutemi

vlastnosťami prijiacutemacieho jazyka teda slovenčiny Heslaacute majuacute často podobu dvojtvaru Jedna

podoba mena pre bežnuacute komunikaacuteciu popularizačneacute diela pre beletriu televiacuteziu atď v

ktorej sa vaumlčšmi odraacutežajuacute adaptačneacute procesy a druhaacute pre texty odborneacuteho charakteru

prihliadajuacuteca vaumlčšmi na pocircvodnyacute stav v klasickyacutech jazykoch Kyacutem v niektoryacutech priacutepadoch sa

adaptovanaacute a odbornaacute podoba prekryacutevajuacute (napr nominatiacutev singulaacuteru Poseidoacuten genitiacutev

singulaacuteru Poseidoacutena suacute tvary ktoreacute suacute v slovenčine dobre adaptovaneacute a zaacuteroveň zodpovedajuacute

aj požiadavkaacutem odborneacuteho vyjadrovania) v inyacutech sa mocircže adaptovanaacute a odbornaacute podoba

prekryacutevať len v nominatiacuteve a rozdiel medzi štyacutelmi sa prejaviacute až v nepriamych paacutedoch (napr

nominatiacutev singulaacuteru Anakreoacuten je vhodnyacute pre oba štyacutely zato genitiacutev singulaacuteru Anakreoacutena pre

bežneacute vyjadrovanie a genitiacutev singulaacuteru Anakreonta pre odbornyacute štyacutel)

Naacutezvy lokaliacutet sa považujuacute za menej citliveacute na zaacutesahy preto je priacutepustnyacute vaumlčšiacute rozsah

ich adaptaacutecie Priacutepustneacute suacute pomenovania Macedoacutenia Myacutezia Lyacutekia Kapadoacutecia Bityacutenia

Sybarida atď z osobnyacutech mien sa pokladajuacute za adaptovaneacute menaacute panovniacutekov (Teodor

Bazil) svaumltyacutech a biblickyacutech postaacutev (Izidor František z Assisi Herodes) najznaacutemejšiacutech

mytologickyacutech postaacutev (Ateacutena Jupiter) literaacutetov a ich diel (Homeacuter Oviacutedius Horaacutecius

Odysea) Akceptujuacute sa tiež daacutevno adaptovaneacute menaacute v ktoryacutech bola theacuteta nahradenaacute

v slovenčine fonologicky najbližšou zapiacutesanou grafeacutemou t ako Ateacutena Temida Tesaacutelia

V odbornom jazyku sa však použiacutevajuacute podoby s theacutetou Pri ohyacutebaniacute mien so slovnyacutem

zaacutekladom končiacim na latinskuacute hlaacutesku k piacutesanuacute grafeacutemou c sa odporuacuteča v odbornom

i neodbornom texte piacutesať slovenskeacute k ndash t j k nominatiacutevu Marcus sa priraďuje nepriamy paacuted

Markovi nie Marcovi

Pre štyacutel bežnej komunikaacutecie sa odporuacuteča skloňovať viacereacute menaacute (pocircvodneacute

konsonantickeacute kmene) podľa uacuteplnej podoby nominatiacutevu Xenofoacutena Adonisa Kalchasa

z latinskyacutech napr Cicera (popri Ciceroacutena) podoba zodpovedajuacuteca stavu v odovzdaacutevajuacutecom

jazyku (Xenofoacutenta Adoacutenida Kalchanta Cicerona) sa odporuacuteča pre odbornyacute štyacutel Vžiteacute

podoby ženskyacutech mien ako Ariadna (popri odb Ariadneacute) sa prijiacutemajuacute Greacutecke menaacute

2 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a latinskyacutech mien naacutezvov a

termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda 2002 s

45-55 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash hlavneacute transkripčneacute

zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 2012 č 3-4 s 131-150 BUZAacuteSSYOVAacute

Ľudmila Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In

Sambucus VIII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave 2012 s 178-193

51

s nominatiacutevom sg na -oacuten sa v adaptovanej podobe

skloňujuacute s ohľadom na už adaptovaneacute znaacuteme propriaacute

i početneacute apelatiacuteva v nepriamych paacutedoch -oacutena -oacutenovi

atď bez ohľadu na pocircvodneacute rozdiely v greacuteckom kmeni

teda Xenofoacuten Xenofoacutena Agamemnoacuten Agamemnoacutena

tak ako Platoacuten Platoacutena no v odbornom štyacutele tvar

zodpovedaacute vyacutechodiskoveacutemu jazyku t j Xenofoacutenta

Agamemnona

Konzervatiacutevnosť v oblasti morfoloacutegie pretrvaacuteva

v ohyacutebaniacute mien zakončenyacutech vyacuteraznyacutemi latinskyacutemi

alebo greacuteckymi sufixmi (lat -us-ius gr -os -es)

ktoreacute majuacute tendenciu spraacutevať sa ako zdomaacutecneneacute

morfeacutemy a u ktoryacutech existuje vžitaacute opora v oblasti

cudziacutech apelatiacutev typu komunizmus Skloňuje sa teda

OviacutediaOvidia HerodotaHeacuterodota SisyfaSizyfa

Aristotela Euripida Anaximena nerobiac rozdiel

medzi odbornyacutem a neodbornyacutem vyjadrovaniacutem

K tyacutemto menaacutem sa priraďujuacute aj menaacute na ndashas pocircvodom

a-kmeňoveacute maskuliacutena ako PytagorasPythagoras

Anaxagoras pretože suacute formaacutelne bliacutezke

predchaacutedzajuacutecim niektoreacute suacute znaacuteme z učiva strednyacutech

škocircl alebo suacute suacutečasťou terminologickyacutech spojeniacute napr

Pytagorova veta Pri sufixe -as pocircvodom

konsonantickyacutech kmeňov (Kalchas) -is (Agis)

rovnako aj pri latinskyacutech i-kmeňovyacutech typoch

(Tyrnaviensis) priacutepadne inyacutech ktoreacute suacute menej

frekventovaneacute sa odporuacuteča vychaacutedzať pri skloňovaniacute

z uacuteplnej nominatiacutevnej formy a skloňovať a odvodzovať

v bežnom prejave Agisa Adonisa adonisovskyacute

Kalchasa Kalchasov Tyrnaviensisa a pod

Pri preklade z cudzieho jazyka je nevyhnutneacute

uvedomiť si aj mieru adaptaacutecie antickyacutech mien v

danom jazyku aby došlo k spraacutevnej identifikaacutecii tej

ktorej osoby Pri použiacutevaniacute latinskyacutech mien skladajuacutecich sa z krstneacuteho mena rodoveacuteho mena

Skladba latinskeacuteho mena

Publius Cornelius Scipio

Africanus

praenomen (Publius) = osobneacute

(krstneacute) meno daacutevalo sa dieťaťu

9 deň po narodeniacute podľa vyacuteberu

rodičov zoznam osobnyacutech mien

bol v Riacuteme obmedzenyacute ndash

poznaacuteme len 18 mužskyacutech

osobnyacutech mien praenomina

žien neboli takeacute obmedzeneacute ako

u mužov

nomen gentile (Cornelius) =

rodoveacute meno novorodenec ho

dostaacuteval ako priacuteslušniacutek isteacuteho

rodu taacuteto priacuteslušnosť sa

odvodzovala od otca meno bolo

dedičneacute

cognomen (Scipio) = meno

rodiny (priezvisko) ktoreacute bolo

odvodeneacute od individuaacutelnych

charakteristiacutek alebo

vyacuteznamnyacutech skutkov spočiatku

ide o živeacute rodinneacute meno ktoreacute

sa postupne staacuteva dedičnyacutem

priacutemenom

agnomen (Africanus) =

dodatočneacute meno ktoreacute sa

obvykle pridaacuteva na zaacuteklade

nejakeacuteho vyacuteznamneacuteho skutku

svojho buduacuteceho nositeľa toto

meno je fakultatiacutevne a plniacute

funkciu honorifikačnej prezyacutevky

Najčastejšie skratky

latinskyacutech vlastnyacutech mien

A = Aulus

C = Gaius

Cn = Gnaeus

D = Decimus

L = Lucius

M = Marcus

P = Publius

Q = Quintus

Ser = Servius

Sex = Sextus

T = Titus

52

priezviska (Gaius Iulius Caesar Marcus Tullius Cicero) kladie napr španielčina docircraz na

rodoveacute meno slovenčina však nie vždy (napr Marcus Tullius Cicero sa v španielčine

pravidelne označuje ako Tullius v slovenčine však Cicero)

53

16 Starogreacutecky a latinskyacute jazyk ndash nositelia kultuacuternych tradiacuteciiacute

optikou translatoloacutegie

Latinčina je jazyk vďaka ktoreacutemu maacuteme piacutesmo (latinka) sprostredkoval naacutem greacutecko-

riacutemske kultuacuterne a vzdelanostneacute dedičstvo obohatil našu slovnuacute zaacutesobu a to dokonca natoľko

že pri mnohyacutech slovaacutech si už neuvedomujeme ich latinskyacute pocircvod Je propedeutikou pre

romaacutenske jazyky i pre angličtinu kde figuruje celyacute rad pocircvodne latinskyacutech slov (napr

personal computer persōna = osoba persōnālis = osobnyacute computāre = počiacutetať) Vaumlčšina

gramatiacutek modernyacutech jazykov je vystavanaacute na latinskom pocircdoryse a preto je latinčina

ideaacutelnou univerzaacutelnou priacutepravou pre štuacutedium jazykov Navyše je staacutele najdocircležitejšou

suacutečasťou medzinaacuterodnej terminoloacutegie

Hoci slovenčina nepatriacute do skupiny romaacutenskych jazykov ktoreacute sa z latinčiny resp

z ľudovej latinčiny priamo vyvinuli latinskaacute lexika je v našom jazyku pomerne bohato

zastuacutepenaacute Ak aj neraacutetame odbornuacute lexiku (najmauml priacuterodovedneacute domeacuteny kde je latinčina

v poziacutecii lingua franca) ani v bežnej lexike nie suacute živeacute latinskeacute slovaacute v slovenčine ojedinelyacutem

javom Ich poziacutecia v jazyku je stabilnaacute Vaumlčšinu z latinskyacutech vyacuterazov ktoreacute sa použiacutevajuacute

mimo odborneacuteho štyacutelu a suacute suacutečasťou ďalšiacutech štyacutelov možno zadeliť do dvoch kategoacuteriiacute

1 okriacutedleneacute vyacuterazy či okriacutedleneacute slovaacute

2 citaacutetoveacute frazeacutemy3

Okriacutedleneacute vyacuterazy nazyacutevaneacute aj okriacutedleneacute slovaacute je tradičneacute označenie jednej skupiny

knižnyacutech frazeacutem Vznikli na zaacuteklade vyacuteroku historickej alebo literaacuternej postavy V staršom

vymedzeniacute sa za okriacutedleneacute slovaacute pokladal iba takyacute vyacuterok resp citaacutet pri ktorom sa už

neuvedomovalo alebo sa zabudlo na jeho pocircvodcu Avšak kvocircli subjektiacutevnosti určovania

hranice a miery poznania pocircvodcu citaacutetu sa v suacutečasnej lexikoloacutegii uplatňuje odlišnaacute metoacuteda

Vychaacutedza sa z komunikatiacutevnej platnosti vyacuteroku Ak sa danyacute vyacuteraz použije v kontexte

v ktorom vznikol a popisuje danuacute situaacuteciu ide o citaacutet Ak sa uplatňuje aj v inyacutech

komunikačnyacutech situaacuteciaacutech ide o okriacutedlenyacute vyacuteraz Iba v takomto vymedzeniacute sa okriacutedleneacute

vyacuterazy pokladajuacute za osobitnyacute druh frazeacutem Priacutekladom na obe situaacutecie je napr znaacutemy vyacuterok

Gaia Iulia Caesara Alea iacta est Ako citaacutet sa použiacuteva v odbornom ale aj v umeleckom texte

za podmienky že ilustruje dobovuacute situaacuteciu Ako okriacutedlenyacute vyacuteraz sa použiacuteva vtedy ak maacute

platnosť frazeologizmu a použiacuteva sa v kontexte na zdocircraznenie situaacutecie keď je nejakaacute

zaacuteležitosť rozhodnutaacute a toto rozhodnutie nemožno vraacutetiť spaumlť

3 Podrobnejšiacute vyacuteklad k pocircvodu a vyacuteznamu niektoryacutech latinskyacutech citaacutetovyacutech frazeacutem a okriacutedlenyacutech vyacuterazov rarr

24 33

54

Citaacutetoveacute frazeacutemy suacute frazeacutemy prevzateacute z cudziacutech jazykov ktoreacute sa aj v prijiacutemajuacutecom

jazyku vyjadrujuacute vo svojej pocircvodnej teda v cudzojazyčnej podobe ako celok čo znamenaacute že

uvedenaacute skupina frazeacutem nezahŕňa tie ktoryacutech cudzojazyčnyacutem komponentom by bol iba jeden

prvok Pre tieto frazeologickeacute jednotky je priacuteznačneacute buď to že platnosť frazeacutemy mali už v

pocircvodnom jazyku napr latinskeacute cum grano salis (= nie doslova s istyacutem obmedzeniacutem) alebo

jednotky ktoreacute boli v pocircvodnom jazyku nefrazeologickyacutemi (napr odbornyacutemi) vyacuterazmi ako

napr corpus delicti čo je pocircvodom praacutevnickyacute termiacuten alebo vyacuteraz persona non grata ktoryacute

patriacute do diplomatickej terminoloacutegie sa frazeologizovali až v prijiacutemajuacutecom jazyku Treba

doplniť že niektoreacute častejšie použiacutevaneacute citaacutetoveacute frazeacutemy sa uplatňujuacute aj v kalkovanej podobe

napr in medias res ndash do stredu veci k veci bez uacutevodu Citaacutetoveacute frazeacutemy majuacute štylistickuacute

platnosť vyacuteraznyacutech knižnyacutech prostriedkov Vo frazeoloacutegii hovoriacuteme o jave nazyacutevanom

preberanie frazeologickyacutech jednotiek Ide o proces pri ktorom sa frazeologickyacute fond jazyka

obohacuje o frazeacutemy z inyacutech jazykov Najčastejšiacutem spocircsobom je doslovnyacute preklad cudziacutech

frazeacutem ich uacuteplneacute alebo čiastočneacute kalkovanie pričom sa vo vaumlčšine priacutepadov kopiacuteruje ich

syntaktickaacute konštrukcia Frazeologickeacute jednotky ako sme už spomenuli sa preberajuacute

v originaacutelnej podobe no mocircžu sa prispocircsobiť aj preberajuacutecemu jazyku Toto prispocircsobovanie

maacute za naacutesledky zmeny vo fonetickej alebo v grafickej podobe Priacutekladom je latinskaacute frazeacutema

tabula rasa ktoruacute slovenčina prebrala v nezmenenej podobe no napr francuacutezština si ju už

prispocircsobila do podoby table rase teda aj jej grafickaacute aj fonetickaacute podoba zodpovedaacute

preberajuacutecemu jazyku

Tyacutemto spocircsobom obohacujuacute okriacutedleneacute vyacuterazy a citaacutetoveacute frazeacutemy pocircvodom z latinčiny

suacutečasnuacute slovenskuacute lexiku Pre prekladateľa je veľkou vyacutehodou ak ich poznaacute rozumie ich

vyacuteznamu priacutepadne mu je znaacutemy ich pocircvod Poznanie tyacutechto citaacutetovyacutech frazeacutem alebo

okriacutedlenyacutech vyacuterazov v materinskom jazyku daacuteva predpoklad že ich prekladateľ bude schopnyacute

detegovať aj v pocircvodnom texte z ktoreacuteho prekladaacute Tvrdenie že je pre prekladateľa vyacutehodou

ak ich poznaacute sa zakladaacute na nasledujuacutecich zisteniach

1 Ak prekladateľ poznaacute vyacuteznam živyacutech latinskyacutech slov v materinskom jazyku je

pravdepodobneacute že ich dokaacuteže objaviť aj v pocircvodnom texte aj v priacutepadoch že ich

vyacutechodiskovyacute jazyk neprebral v originaacutelnej latinskej podobe ale ustaacutelili sa v ňom adaptovaneacute

napr vo forme kalkov priacutepadne polokalkov a teda že ich z vyacutechodiskoveacuteho textu viditeľne

nevyčleňuje už samotnaacute pocircvodnaacute jazykovaacute forma ndash latinčina Ich uvedomenie si vo

vyacuteznamovej rovine so sebou prinaacuteša niekoľko ďalšiacutech aspektov Prekladateľ dokaacuteže

cieľoveacutemu čitateľovi sprostredkovať adekvaacutetnu formu a obsah aj vďaka tomu že živeacute latinskeacute

slovo v takomto priacutepade nepovažuje len za autorovu metaforu ale uvedomuje si

55

intertextualitu (zvlaacutešť v priacutepade okriacutedlenyacutech vyacuterazov) Transferom takejto lexikaacutelnej jednotky

nenaruacuteša štyacutel originaacutelu a zachovaacuteva viacvrstevnyacute charakter textu Rovnako ponechaacuteva

čitateľovi priestor aby si tieto aluacutezie na antickyacutech autorov a ich diela v texte uvedomoval

nachaacutedzal suacutevislosti a aby pri interpretaacutecii zvlaacutešť v priacutepade umeleckyacutech textov boli jeho

vyacutechodiskaacute porovnateľneacute s vyacutechodiskami a možnosťami čitateľa originaacutelu teda aby mu

prekladateľ tuacuteto možnosť neubral skocircr než sa s preloženyacutem textom stretne saacutem a bude ho

interpretovať na zaacuteklade čitateľskej skuacutesenosti horizontu očakaacutevania čitateľskeacuteho profilu

a ďalšiacutech parametrov ktoreacute suacute suacutečasťou interpretačneacuteho procesu

2 Z hľadiska vyacuteberu vhodnyacutech translatologickyacutech postupov je poznanie živyacutech

latinskyacutech slov rovnako vyacutehodou Prekladateľ sa mocircže vyhnuacuteť negatiacutevnym posunom ak

poznaacute danuacute lexikaacutelnu jednotku identifikuje ju v texte a zvoliacute adekvaacutetny postup pri jej

transfere Ak ju nepoznaacute mocircže sa stať že s ňou bude v texte naraacutebať napr ako s metaforou

V tom priacutepade ju mocircže pri prekladaniacute v raacutemci prekladateľskyacutech postupov využiacutevanyacutech pri

preklade metafory buď celkom eliminovať preložiť ju doslovne (pričom ani v priacutepade kalkov

nemusiacute byť vyacutesledneacute prekladateľskeacute riešenie automaticky zhodneacute s podobou adaptovanou

v cieľovom jazyku) vymeniť ju za inuacute metaforu alebo ju mocircže v texte vysvetliť Všetky

uvedeneacute postupy by znamenali pre cieľovyacute text viac či menej vyacuteraznyacute posun alebo stratu a to

tak na uacuterovni vyacuteznamovej ako aj lexikaacutelnej a štylistickej Adekvaacutetny postup v tomto priacutepade

znamenaacute zvoliť si v cieľovom texte tuacute podobu lexikaacutelnej jednotky ktoraacute je adaptovanaacute

v cieľovej kultuacutere bez ohľadu na divergenciu medzi originaacutelom a prekladom Ak je vo

vyacutechodiskovom texte danaacute živaacute latinskaacute sentencia kalkom v slovenčine mocircže byť

polokalkom alebo naopak Či dokonca ak je živaacute latinskaacute sentencia vo vyacutechodiskovom

jazyku adaptovanaacute v pocircvodnej latinskej podobe a v slovenčine ju poznaacuteme a použiacutevame ako

kalk prekladateľ maacute rešpektovať cieľovyacute jazyk a kultuacuteru a použiť v cieľovom texte

adaptovanyacute tvar Ak sa v cieľovom jazyku uplatňujuacute dve formy napr alea iacta est ndash kocky

suacute hodeneacute vtedy by mal prekladateľ prispocircsobiť vyacuteber prekladateľskeacuteho riešenia

vyacutechodiskoveacutemu textu a vybrať tuacute podobu živej latinskej sentencie ktoraacute originaacutelu

zodpovedaacute po obsahovej i formaacutelnej straacutenke V priacutepade vyššie spomenuteacuteho okriacutedleneacuteho

vyacuterazu existuje možnosť voľby pretože vo viaceryacutech jazykoch sa suacutebežne uplatňuje pocircvodnaacute

latinskaacute podoba ako aj jej tvar adaptovanyacute pre daneacute jazykovo-kultuacuterne spoločenstvo

Vyberaacuteme niekoľko jazykovyacutech mutaacuteciiacute

56

Slovenčina Alea iacta est Kocky suacute hodeneacute

Čeština Alea iacta est Kostky jsou vrženy

Angličtina Alea iacta est The die is cast

Nemčina Alea iacta est Der Wuumlrfel ist gefallen

Francuacutezština Alea iacta est Le sort en est jeteacute

Španielčina Alea iacta est La suerte estaacute echada

Taliančina Alea iacta est Il dado egrave tratto

Analyacutezou francuacutezskej a španielskej verzie latinskeacuteho alea iacta est zistiacuteme že latinskeacute

substantiacutevum alea s vyacuteznamom kocka sa v sentencii nenachaacutedza Nahradilo ho substantiacutevum

le sort resp la suerte s vyacuteznamami

57

Francuacutezsky vyacutekladovyacute slovniacutek Larousse aj španielsky slovniacutek Diccionario de Real Academia

Espantildeola medzi prvyacutemi vyacuteznamami substantiacutev uvaacutedzajuacute naacutehoda osud uacutedel Slovo kocka

teda le deacute (franc) a el dado (špan) ani v jednej zo sentenciiacute nefiguruje (treba však upozorniť

že vo francuacutezštine suacutebežne jestvuje aj vyacuteraz les deacutes sont jeteacutes) preto ak prekladateľ tuacuteto

sentenciu vo francuacutezskom či v španielskom vyacutechodiskovom texte odhaliacute napriek tomu že

v slovenčine maacuteme ako ekvivalent vžituacute sentenciu s komponentom kocka nie osud uacutedel

alebo naacutehoda a prekladateľ ho dokaacuteže identifikovať ako okriacutedlenyacute vyacuteraz či citaacutetovuacute frazeacutemu

pri prekladaniacute prediacutede strate napr tyacutem že prediacutede vyacuterazovej nivelizaacutecii Aluacuteziu sa mu podariacute

zachovať využitiacutem zodpovedajuacutecich vyacuterazovyacutech prostriedkov

Zaujiacutemavosťou je že sa živeacute latinskeacute sentencie uplatňujuacute vo všetkyacutech štyacuteloch Okrem

odborneacuteho štyacutelu kde je latinčina zaacutekladom terminologickeacuteho aparaacutetu nachaacutedzame latinskeacute

vyacuterazy asi v každom jednom z primaacuternych i sekundaacuternych štyacutelov Nie suacute len suacutečasťou

umeleckyacutech vyacutepovediacute ale bežne ich zaznamenaacutevame aj v hovorovom štyacutele zaznievajuacute

z meacutediiacute a uplatňujuacute sa aj v administratiacutevnom štyacutele Pre naacutezornosť prinaacutešame aj prehľadnuacute

exemplifikaacuteciu obohacovania slovenskej lexiky latinskyacutemi vyacuterazmi v raacutemci jednotlivyacutech

štyacutelov Ide o priacuteklady ktoreacute samozrejme nie suacute použiacutevaneacute vyacutehradne pre danyacute štyacutel Jeden

a ten istyacute latinskyacute vyacuteraz sa mocircže uplatňovať vo viaceryacutech z nich v zaacutevislosti od

58

komunikačnej situaacutecie a od intencie vyacutepovede autora Pri uvaacutedzaniacute priacutekladov pre jednotliveacute

štyacutely vychaacutedzame z ich delenia podľa J Mistriacuteka

I Primaacuterne štyacutely

1 naacuteučnyacute štyacutel

- terminus technicus (odbornyacute naacutezov technickyacute termiacuten)

2 administratiacutevny štyacutel

- curriculum vitae (životopis)

3 publicistickyacute štyacutel

- in memoriam (na pamiatku)

- vox populi vox dei (hlas ľudu hlas božiacute)

4 rečniacutecky štyacutel

- quo vadis (kam kraacutečaš)

5 esejistickyacute štyacutel

- conditio sine qua non (podmienka bez ktorej nie ndash nevyhnutnaacute podmienka predpoklad aby

sa niečo mohlo realizovať)

6 hovorovyacute štyacutel

- de facto (v skutočnosti skutočne zo skutku podľa skutočneacuteho stavu)

- pro forma (formaacutelne aby sa nepovedalo)

7 umeleckyacute štyacutel

- carpe diem (využi deň)

II Sekundaacuterne štyacutely (priacuteležitostneacute konkreacutetne neštandardizovaneacute) ndash vyacuteber

1 archaickyacute štyacutel

- amicenko (z latinskeacuteho amicus ndash priateľ) ndash oslovenie adresaacuteta v duchu 19 storočia

2 biblickyacute štyacutel

- gloria in excelsis Deo (slaacuteva Bohu na vyacutesostiach)

59

3 ceremoniaacutelny štyacutel

- ad multos annos (na mnoheacute roky ndash pri vyacuteročiach pri blahoželaniach jubilantovi aby sa ešte

dlho tešil zdraviu)

- Vaša magnificencia (oslovenie rektora univerzity)

- Vaša spektabilita (oslovenie dekana fakulty)

- Vaše honorability (oslovenie vyacuteznamnyacutech funkcionaacuterov v akademickom prostrediacute)

- Vaša Excelencia (oslovenie veľvyslanca)

- Vaša Eminencia (oslovenie kardinaacutela)

4 diplomatickyacute štyacutel

- persona non grata (nežiaduca osoba)

5 ďakovnyacute štyacutel

- ab imo pectore (z hĺbky srdca)

6 ekonomickyacute štyacutel

- N B (skratka z nota bene ndash dobre si zaznamenaj)

7 elegickyacute štyacutel

- memento mori (pamaumltaj na smrť)

8 encyklopedickyacute štyacutel

- ibid (ibidem ndash tamtiež)

- id (idem ndash ten istyacute)

- cf cfr conf (confer ndash porovnaj)

- et al (et alii ndash a ďalšiacute a kolektiacutev)

- l c l cit (loco citato ndash na citovanom mieste na uvedenom mieste)

- v l (vide locum ndash pozri miesto v knihe)

- s a (sine anno ndash bez roku vydania)

9 enumeratiacutevny štyacutel

- etc (et cetera ndash atď a tak ďalej)

60

10 epištolaacuterny štyacutel

- A D (anno Domini ndash roku Paacutena)

11 legislatiacutevny štyacutel

- ex offo (= ex officio ndash z uacuteradu z uacuteradnej moci)

12 ospravedlňujuacuteci štyacutel

- mea culpa mea maxima culpa (moja vina moja preveľkaacute vina)

13 patetickyacute štyacutel

- per aspera ad astra (tŕnistou cestou k hviezdam)

14 persuaziacutevny štyacutel

- historia magistra vitae (dejiny suacute učiteľkou života)

- non scholae sed vitae discimus (neučiacuteme sa pre školu ale pre život)

15 pompeacutezny štyacutel

- amicus certus in re incerta cernitur (v nuacutedzi poznaacuteš priateľa)

16 žartovnyacute štyacutel

- ergo bibamus (tak teda pime)

Podobnyacutech priacutekladov by sme našli omnoho viac od tyacutech najfrekventovanejšiacutech až po

zriedkaveacute ba raritneacute ktoreacute sa zvaumlčša vyskytujuacute v diskurzoch odborneacuteho použiacutevateľa jazyka

Prekladateľ samozrejme nemocircže poznať všetky latinskeacute citaacutety skratky sentencie alebo

terminoloacutegiu jednotlivyacutech odborov Zaacutekladneacute znalosti z klasickyacutech jazykov suacute však veľkou

vyacutehodou a aspoň zaacutekladnaacute orientaacutecia pokiaľ ide o systeacutem latinčiny a znalosti z jej lexiky

a reaacuteliiacute sluacutežia prekladateľovi k rozviacutejaniu si kultuacuternej kompetencie Ak prekladateľ nie je

zaacuteroveň klasickyacutem filoloacutegom potom v priacutepade jeho znalostiacute z klasickyacutech jazykov a antickej

civilizaacutecie a kultuacutery vo vzťahu k prekladateľskyacutem kompetenciaacutem hovoriacuteme skocircr o sociaacutelnej

rešeršnej a kultuacuternej kompetencii než o jazykovej kompetencii v pravom vyacutezname Znamenaacute

to že sa prekladateľ v problematike orientuje a ak je to potrebneacute dokaacuteže si zvoliť vhodnuacute

prekladateľskuacute pomocirccku nevyhnutnuacute pri vyacutebere ekvivalentu či pri hľadaniacute prekladateľskeacuteho

riešenia

61

V tejto suacutevislosti treba upozorniť aj na chyby v preklade vyacuteklade alebo v interpretaacutecii

ktoreacute mocircžu vzniknuacuteť ako docircsledok nedostačujuacutecej znalosti klasickyacutech jazykov a suacutevisiacich

reaacuteliiacute Parciaacutelne informaacutecie a vedomosti mocircžu viesť k mylnyacutem zaacuteverom Priacutekladom takyacutechto

neoverenyacutech postupov je znaacutema falošnaacute etymoloacutegia substantiacuteva malvica ktoraacute sa chybne

odvaacutedza od malum (zlo) alebo od mālum (jablko) pričom zlo maacute odkazovať na biblickyacute

priacutebeh Adama a Evy kde je jablko symbolom zla a uacutedajne aj preto suacute ich označenia

v latinčine zhodneacute J Rejzek v Českom etymologickom slovniacuteku uvaacutedza vysvetlenie bdquomalvice

ndash dužnatyacute plod s jaacutedřincem (jablko hruška ap) Presl převzal z jakeacutehosi stareacuteho leacutekařskeacuteho

rukopisu v jinyacutech exemplaacuteřiacutech jsou podoby makvice mrkvice takže asi jde o piacutesařskou

chybuldquo Substantiacutevum malvica sa zrejme do jazyka dostalo ako chybnyacute tvar Na českuacute

etymoloacutegiu odkazuje aj Stručnyacute etymologickyacute slovniacutek slovenčiny bdquomalvica ndash dužinatyacute plod

rastliacuten s jadrovyacutem ovociacutem (od 20 stor) Z čes malvice ndash vyacuteraz bol zavedenyacute v obdobiacute

naacuterodneacuteho obrodenia na zaacuteklade isteacuteho stčes rukopisu

priacuteslušneacute miesto sa však čiacuteta aj ako mrkviceldquo

V obdobnyacutech priacutepadoch platiacute zaacutesada ad fontes

Ak sa prekladateľ stretne s podobnyacutem prekladateľskyacutem

probleacutemom mal by si informaacuteciu vyhľadať a overiť

zvlaacutešť vtedy ak nie je v danej oblasti odborniacutekom

Latinskyacute a starogreacutecky jazyk obohatili

slovenskuacute slovnuacute zaacutesobu o kvantum lexikaacutelnych

jednotiek ktoreacute sa v našom jazyku uplatnili ako

jednotliveacute slovaacute (napr graacutetis) alebo viacslovneacute pomenovania (napr ad absurdum ad acta

aula maxima) ďalšie boli prebraneacute ako celeacute sentencie (napr clara pacta ndash boni amici) alebo

je z ich zaacutekladu odvodenyacutech množstvo ďalšiacutech lexikaacutelnych jednotiek Za mnoheacute uvaacutedzame

tie ktoreacute sa sformovali z latinskeacuteho a greacuteckeho slova jazyk

lingua

lingvistika lingvista lingvistka lingvistickyacute plurilingvizmus bilingvizmus

monolingvizmus sociolingvistika psycholingvistika pragmalingvistika neurolingvistika

etnolingvistika lingvokulturoloacutegia lingvokultureacutema lingvodidaktika lingvaacutelny

interlingvaacutelny extralingvaacutelny multilingvaacutelny

γλῶσσα (gloacutessa)

glosaacuter glosolaacutelia heteroglosia diglosia polyglosia glosa glosovať glosaacutetor glositiacuteda

glosodyacutenia xenoglosia

Jan Svatopluk Presl bol českyacute

vysokoškolskyacute pedagoacuteg a

zooloacuteg na Českej univerzite

Karlo-Ferdinandovej v Prahe

a bol jednyacutem

z najvyacuteznamnejšiacutech

priacuterodovedcov v 19 storočiacute

62

Použitaacute literatuacutera

ANDOKOVAacute Marcela (2013) Rečniacutecke umenie sv Augustiacutena v kaacutezňach k stupňovyacutem žalmom

Bratislava IRIS

BALEGOVAacute Jana (2016) Lectiones grammaticae Latinae I Košice Univerzita Pavla Jozefa

Šafaacuterika

BARANDOVSKAacute-FRANK Věra (1995) Latina jako mezinaacuterodniacute jazyk Dobřichovice Kava ndash

Pech

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2002) Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a

latinskyacutech mien naacutezvov a termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie

cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda s 45 ndash 55

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2011) Z histoacuterie transkripcie starogreacuteckych a latinskyacutech mien do

slovenčiny In Sambucus VII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a

neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta Trnavskej univerzity v Trnave s 173 ndash 195

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom

Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech

priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In Sambucus VIII Praacutece z

klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave s 178 ndash 193

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

hlavneacute transkripčneacute zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 č 3-

4 s 131 ndash 150

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2016) Od hlasu k hlaacuteske Z dejiacuten antickej naacuteuky o reči Bratislava

Univerzita Komenskeacuteho

DRAE Diccionario de la lengua espantildeola [Cit 8 septembra 2017] Dostupneacute na internete

httpdleraeesw=diccionario

HARAJ Igor (2011) Vlastneacute meno v mysleniacute antiky a stredoveku Martin Matica slovenskaacute

HORATIUS Flaccus Quintus (1986) O umeniacute baacutesnickom Satiry a Listy Bratislava Tatran s

229

HORAacuteČEK Filip ndash CHLUP Radek (2012) Učebnice klasickeacute řečtiny Praha Academia

JANOUŠEK Jan (2014) Uacutevahy nad knihou W Stroha bdquoLatein ist tot ndash es lebe Lateinldquo In

Vymětalovaacute Karla (ed) (2014) Vivat Latina reserata Opava Slezskaacute univerzita v Opavě

s 16 ndash 20

KALIVODA Jan (2012) Verba docent exempla trahunt Praha Karolinum

26

13 Mennaacute a slovesnaacute flexia v latinčine

131 Mennaacute flexia

Podstatneacute menaacute (nōmina substantīva) suacute zaacutekladnyacutem slovnyacutem druhom a v raacutemci

slovnej zaacutesoby tvoria najpočetnejšiu skupinu S tyacutem ako sa menia a rozširujuacute ľudskeacute

vedomosti a skuacutesenosti meniacute sa i slovnaacute zaacutesoba nevyhnutnaacute na zachytenie mimojazykoveacuteho

sveta V uacutelohe substantiacutev mocircžu v latinčine vystupovať aj slovaacute ktoreacute pocircvodne nie suacute

substantiacutevami V takyacutechto priacutepadoch hovoriacuteme o substantivizaacutecii napr suprēmum valē

(poslednyacute pozdrav valē = imperatiacutev buď zdravyacute)

Substantiacuteva pomenuacutevajuacute samostatneacute pojmy veciacute (substanciiacute) v raacutemci gramatickyacutech

kategoacuteriiacute rodu čiacutesla a paacutedu

Rod substantiacutev klasickej latinčiny je určenyacute buď ich vyacuteznamom (prirodzenyacute rod) alebo

koncovkou (gramatickyacute rod) Menaacute osocircb a zvierat majuacute prevažne prirodzenyacute rod (mužskyacute

alebo ženskyacute) menaacute veciacute mužskyacute ženskyacute alebo strednyacute rod V latinčine však existujuacute i

viacrodoveacute substantiacuteva (commūnia) ktoreacute označujuacute jednyacutem slovom mužskyacute aj ženskyacute rod

(napr cīvis m občan f občianka sacerdōs m kňaz f kňažka) V ľudovej latinčine sa

rozlišovanie maskuliacuten a feminiacuten zachovalo neutrum však zaniklo a substantiacuteva patriace

k tejto rodovej triede sa stali maskuliacutenami alebo feminiacutenami Menaacute naacuterodov mužskyacutech

bytostiacute vetrov a mesiacov suacute v latinčine vždy maskuliacutena menaacute riek suacute vaumlčšinou maskuliacutena

menaacute ženskyacutech bytostiacute stromov krajiacuten ostrovov a miest feminiacutena

Kategoacuteria čiacutesla poukazuje na počet substanciiacute V latinčine sa prejavuje len singulaacuterom

alebo pluraacutelom Singulaacuter však neznamenaacute že pomenovanaacute vec alebo jav pozostaacuteva

nevyhnutne len z jedneacuteho člena mocircže označovať i skupinu totožnyacutech alebo rovnako

charakterizovanyacutech osocircb či veciacute Podobne aj pluraacutel

nemusiacute označovať mnohosť Tak ako v slovenčine

existujuacute aj v latinčine slovaacute ktoreacute majuacute len singulaacuter

(napr slovenskeacute liacutestie latinskeacute plebs = ľud) alebo

naopak len pluraacutel (napr slovenskeacute nožnice latinskeacute

castra = vojenskyacute taacutebor) alebo majuacute v singulaacuteri

a pluraacuteli rocirczny vyacuteznam napr latinskeacute littera (sg) =

piacutesmeno litterae (pl) = list

Kategoacuteria paacutedu naznačuje syntaktickeacute funkcie

(vetneacute vzťahy) substantiacutev Latinčina maacute šesť paacutedov

Latinskeacute pluralia tantum

(substantiacuteva majuacutece len pluraacutel

pomnožneacute substantiacuteva) typu

nuptiae (svadba) feriae

(sviatky slaacutevnosti) epulae

(hostina hody) suacute typologicky

bliacutezke slovenskyacutem naacutezvom

rocircznych rodinnyacutech a inyacutech

slaacutevnostiacute ako suacute napr

narodeniny krstiny meniny

hody a i

27

Prvyacute paacuted nazyacutevali Rimania cāsūs nominatīvus (paacuted ktoryacute pomenuacuteva nomināre = nazyacutevať)

Druhyacute paacuted mal viacero naacutezvov (c patrius = otcovskyacute pretože udaacuteval pocircvod ndash čiacute syn alebo

dceacutera c possessīvus pretože ukazoval komu čo patriacute ndash čia vec c generalis pretože bol

vyacutechodiskom pre tvorbu ďalšiacutech tvarov od ich zaacutekladu ndash corpus corpor-is c qualitātis

pretože udaacuteval vlastnosť niečoho c partitīvus pretože udaacuteval celok z ktoreacuteho sa uvaacutedza

nejakaacute časť) Zo všetkyacutech naacutezvov sa ujal naacutezov genitīvus (rodinnyacute) Tretiacutem paacutedom sa

vyjadroval predovšetkyacutem vyacuteznam daacutevania a bol preto nazyacutevanyacute casus datīvus (dare = daacutevať)

Štvrtyacute paacuted nazyacutevali Greacuteci πτῶσις αἰτιατική (ptoacutesis aitiatikeacute = priacutečinnyacute paacuted) Riacutemski gramatici

sa mylne domnievali že je tento termiacuten vytvorenyacute od slovesa αἰτιᾶσθαι (aitiasthai =

obviňovať) a preto paacuted nazvali accūsatīvus (obviňovaciacute accūsāre = obviňovať) Piaty paacuted

nazyacutevali v Riacuteme cāsūs vocatīvus (volaciacute vocāre = volať) Vokatiacutev nie je pravyacutem paacutedom stojiacute

gramaticky mimo vety Zvlaacuteštny tvar pre vokatiacutev existuje v latinčine len v singulaacuteri o-

deklinaacutecie (2 deklinaacutecia) V ostatnyacutech priacutepadoch sa pri osloveniacute použiacuteva nominatiacutev

Spomenutyacutech paumlť paacutedov maacute latinčina so slovenčinou spoločnyacutech navyše maacute ešte ablatiacutev (paacuted

odlukovyacute) ktoryacute zodpovedaacute tak slovenskeacutemu lokaacutelu ako aj inštrumentaacutelu

Latinskeacute substantiacuteva sa rovnako ako slovenskeacute

skloňujuacute V latinčine existuje paumlť typov skloňovania

ktoreacute v podstate na rozdiel od slovenčiny nemajuacute

nijakyacute vzťah ku gramatickeacutemu rodu substantiacutev Každeacute

latinskeacute substantiacutevum sa daacute jednoznačne zaradiť do

jedneacuteho z piatich typov skloňovania do jednej

z deklinaacuteciiacute (dēclinātiō) Skloňovanie sa v latinčine

realizuje podobne ako v slovenčine pripaacutejaniacutem

paacutedovyacutech koncoviek ku kmeňu Aby sme mohli

substantiacuteva skloňovať musiacuteme poznať genitiacutev

singulaacuteru (umožňuje zaradenie substantiacuteva do jednej

z piatich deklinaacuteciiacute) a kmeň slova pretože k nemu sa

pripaacutejajuacute koncovky jednotlivyacutech paacutedov (kmeň

dostaneme po odtrhnutiacute koncovky genitiacutevu singulaacuteru

resp pluraacutelu -(r)um) Nominatiacutev singulaacuteru prezraacutedza

spoľahlivo deklinaacuteciu do ktorej substantiacutevum patriacute

len v menšine priacutepadov Pocircvodnyacute slovnyacute zaacuteklad bol

totiž v nominatiacuteve často rocircznymi jazykovyacutemi procesmi

1 deklinaacutecia

femina feminae f = žena

poēta poētae m = baacutesnik

2 deklinaacutecia

servus servī m = otrok

puer puerī m = chlapec

ager agrī m = pole

laurus laurī f = vavriacuten

verbum verbī n = slovo

3 deklinaacutecia

victor victōris m = viacuteťaz

nomen nominis n = meno

oratiō oratiōnis f = reč

mare maris n = more

caput capitis n = hlava

4 deklinaacutecia

exercitus exercitūs m = vojsko

manus manūs f = ruka

cornū cornūs n = roh paroh

5 deklinaacutecia

diēs diēī mf = deň

rēs reī f = vec

28

podstatne zmenenyacute V genitiacuteve singulaacuteru ale ostal naproti tomu zjavnyacute napr iter (N sg)

itineris (G sg) = cesta Od kmeňa substantiacutev sa tvoria aj odvodeniny napr lex legis (zaacutekon)

ndash legaacutelny nox noctis (noc) ndash nocturno genus generis (rod) ndash generaacutecia mens mentis

(myseľ) ndash mentaacutelny facultās facultātis (možnosť) ndash fakultatiacutevny

Koncovka genitiacutevu singulaacuteru sa uvaacutedza v každom slovniacuteku za nominatiacutevom

substantiacuteva Substantiacuteva 1 deklinaacutecie majuacute v G sg koncovku -ae substantiacuteva 2 deklinaacutecie

koncovku -ī substantiacuteva 3 deklinaacutecie koncovku -is substantiacuteva 4 deklinaacutecie -ūs a napokon

substantiacuteva 5 deklinaacutecie koncovku -ēī-eī

Pre všetky deklinaacutecie platia nasledujuacutece formaacutelne pravidlaacute

1 neutraacute majuacute bez vyacutenimky tvar akuzatiacutevu singulaacuteru totožnyacute s nominatiacutevom singulaacuteru

2 všetky neutraacute majuacute v nominatiacuteve a v akuzatiacuteve pluraacutelu koncovku -a

3 vo všetkyacutech deklinaacuteciaacutech znie ablatiacutev pluraacutelu rovnako ako datiacutev pluraacutelu

132 Vzťah latinčiny k morfoloacutegii a tvorbe slov slovenskeacuteho jazyka

Pokiaľ ide o morfologickeacute javy mocircžeme vzťah latinčiny (greacutečtiny) k slovenčine

sledovať predovšetkyacutem na lexikaacutelnych jednotkaacutech latinsko-greacuteckeho pocircvodu Slovenčina

tvoriacute pri zaraďovaniacute substantiacutevnych latinizmov do

deklinačneacuteho systeacutemu tvary zvaumlčša (nie však celkom

docircsledne) od latinskeacuteho zaacutekladu napr pri maskuliacutenach

na -us -ius realizm-us realizm-u egoizm-us egoizm-

u exit-us exit-u logaritm-us logaritm-u laps-us

laps-u August-us August-a Vergili-us Vergil-ia a i

Naproti tomu mnoheacute podobneacute substantiacuteva

ktoreacute suacute siacutece utvoreneacute od latinskyacutech slovnyacutech

zaacutekladov ale pri ktoryacutech koncoveacute -us nie je

nominatiacutevnou koncovkou lež suacutečasťou kmeňa alebo

širšej koncovky a tiež substantiacuteva cudzieho (nie

latinskeacuteho) pocircvodu sa skloňujuacute s ponechaniacutem -us vo

všetkyacutech paacutedoch Do tejto skupiny patria napr vyacuterazy

autobus omnibus reacutebus bambus kaktus luxus a i

Radia sa sem aj niektoreacute slovaacute latinskeacuteho

pocircvodu pri ktoryacutech je siacutece -us nominatiacutevnou

Omnibus ndash dopravnyacute

prostriedok ktoryacute vznikol

v roku 1825 vo Francuacutezsku Bol

použiacutevanyacute ako dostavniacutekovaacute

doprava na trati Nantes ndash

Richebourg

Voiture omnibus = voz pre

všetkyacutech všetkyacutem skraacuteteneacute na

omnibus a neskocircr na bus

lat omnis = všetok (omnibus =

D pl všetkyacutem)

29

koncovkou ale ktoreacute nadobudli inyacute vyacuteznam akyacute mali

v latinčine takže v ich štylistickom použiacutevaniacute nastal

posun a tyacutem sa stratila aj kontinuita s pocircvodnyacutem

skloňovaniacutem Takyacutemi suacute napr vyacuterazy cirkus cirkusu

humus humusu funus funusu (ale funebraacutek ndash tvar

odvodenyacute od slovneacuteho zaacutekladu funus funebris m) a i

Rešpektovanie latinskeacuteho deklinačneacuteho systeacutemu

je v protiklade k princiacutepu nemennosti zaacutekladnej

morfeacutemovej skladby slova ktoryacute je vlastnyacute napr ruštine Taacute skloňovanie substantiacutev

zdomaacutecňuje a to buď tak že zachovaacuteva pocircvodnuacute latinskuacute koncovku nominatiacutevu v celom

skloňovaniacute napr казус -уса (kaacutezus kaacutezusa) alebo ju celkom vypuacutešťa napr Юлий -ия

(Julij Julija) Princiacutep morfeacutemovej nemennosti prenikaacute pod vplyvom hovoroveacuteho uacutezu aj do

slovenčiny napr viacuterus viacuteru aj viacuterusu

Vzťah latinskyacutech a slovenskyacutech substantiacutev možno do istej miery sledovať aj v

ich rodovej charakteristike Slovenčina veľmi často zachovaacuteva pri slovaacutech pochaacutedzajuacutecich

z latinčiny ich pocircvodnyacute rod napr doctor ndash doktor (muž rod) professor ndash profesor (muž rod)

auctoritās ndash autorita (žen rod) facultās ndash fakulta (žen rod) praesidium ndash preziacutedium (str

rod) laboratorium ndash laboratoacuterium (str rod) Rod si teda udržali latinskeacute maskuliacutena na -or

neutraacute na -um-ium a feminiacutena na -tās Latinskeacute feminiacutena so sufixom -tiō-siō majuacute

v slovenčine zakončenie -cia-zia napr resolutiō ndash rezoluacutecia imitatiō ndash imitaacutecia corruptiō ndash

korupcia invasiō ndash invaacutezia a i

133 Slovesnaacute flexia

Slovesaacute (verba) suacute zaacutekladnyacutem slovnyacutem druhom pomenuacutevajuacutecim procesuaacutelne priacuteznaky

substanciiacute Všetky tvary latinskeacuteho slovesa sa rozdeľujuacute podľa gramatickeacuteho rodu na určiteacute

a neurčiteacute slovesneacute tvary Určiteacute slovesneacute tvary suacute tie ktoreacute označujuacute všetky gramatickeacute

vyacuteznamy najmauml osobu a čiacuteslo Neurčiteacute slovesneacute tvary neoznačujuacute osobu a čiacuteslo

Slovesnaacute flexia či časovanie (coniugātiō) sa v latinčine vyznačuje schopnosťou

vyjadrovať slovesnyacute rod čas spocircsob osobu a čiacuteslo

Rod (genus) latinskyacutech slovies je dvojakyacute činnyacute (g āctīvum) a trpnyacute (g passīvum)

V latinčine podobne ako v slovenčine deliacuteme slovesaacute v aktiacuteve na predmetoveacute

a bezpredmetoveacute pričom sa predmetoveacute členia ďalej na prechodneacute (trānsītīva) a neprechodneacute

Pri preklade je tiež nevyhnutneacute

nezabuacutedať na fakt že latinskyacute

svet nie je identickyacute s tyacutem našiacutem

a aj zdanlivo rovnakeacute veci mocircžu

mať inyacute obsah (napr dom voz

lampa vojak sloboda a pod)

30

(intrānsītīva) Prechodneacute slovesaacute majuacute predmet v prostom akuzatiacuteve neprechodneacute slovesaacute

v inom prostom paacutede alebo v predložkovom paacutede Uacuteplneacute pasiacutevum vytvaacuterajuacute len prechodneacute

slovesaacute Pri neprechodnyacutech slovesaacutech sa použiacuteva pasiacutevum iba v 3 os sg (pugnātur = bojuje

sa) Latinskeacute pasiacutevum maacuteva často zvratnyacute (reflexiacutevny) vyacuteznam (lavor = umyacutevam sa)

Latinskyacute jazyk rozlišuje šesť časov ndash jeden priacutetomnyacute (tempus praesēns) tri minuleacute (t

imperfectum t perfectum t plūsquamperfectum) a dva buduacutece (t futūrum prīmum t futūrum

exāctum)

Slovesneacute spocircsoby suacute v latinčine tri (tzv

osobneacute) oznamovaciacute (modus indicātīvus) rozkazovaciacute

(m imperātīvus) a spojovaciacute (m coniūnctīvus)

Indikatiacutev predstavuje proces vyjadrenyacute slovesom ako

skutočnyacute konjunktiacutev ako takyacute ktoryacute hovoriaci alebo

autor predpokladaacute a imperatiacutev označuje snahu

hovoriaceho alebo autora ovplyvniť spraacutevanie

adresaacuteta

Okrem troch osobnyacutech maacute latinčina aj paumlť

neosobnyacutech spocircsobov ktoreacute neoznačujuacute ani osobu ani

čas Ide o menneacute tvary Infinitiacutev je slovesneacute

substantiacutevum ktoreacute maacute menneacute i slovesneacute vlastnosti

Ako meno je neutrom singulaacuteru ako sloveso vyjadruje

rod aktiacutevny alebo pasiacutevny Nevyjadruje čas ako takyacute

ale len časovyacute vzťah (tvoriacute sa infinitiacutev preacutezenta

perfekta a futuacutera) Supiacutenum je slovesneacute substantiacutevum

ktoreacute maacute len dva paacutedy Supiacutenum na -um (akuzatiacutev) maacute

funkciu priacuteslovkoveacuteho určenia smeru uacutečelu pri

slovesaacutech pohybu a supiacutenum na -u (ablatiacutev) ktoreacute maacute

funkciu priacuteslovkoveacuteho určenia obmedzenia (naznačuje

že tvrdenie neplatiacute všeobecne ale len v určitom

zmysle) pri niektoryacutech adjektiacutevach Gerundium

(slovesneacute substantiacutevum na -nd) je v podstate

skloňovanyacute infinitiacutev preacutezenta zvaumlčša aktiacuteva Maacute len

štyri paacutedy (genitiacutev datiacutev akuzatiacutev ablatiacutev)

Gerundiacutevum (slovesneacute adjektiacutevum na -nd) maacute pasiacutevny

Legenda

lat legere = čiacutetať gerundiacutevum

legendum = niečo maacute musiacute byť

čiacutetaneacute (legenda = tvar pluraacutelu)

1 rozpraacutevanie nepodloženeacute

skutočnosťou o nejakej

osobnosti či udalosti pocircvodne

rozpraacutevanie o živote svaumltyacutech

ktoreacute bolo treba čiacutetať v určityacutech

dňoch

Legenda o sv Jurajovi

2 vysvetlivky na mape skratky

značky na mape treba čiacutetať ako

suacute vysvetleneacute

3 veľmi znaacutema osobnosť

31

vyacuteznam ku ktoreacutemu sa pripaacuteja modaacutelny vyacuteznam

nutnosti alebo možnosti Particiacutepium je adjektiacutevum

odvodeneacute od slovesa V texte zastupujuacute particiacutepiaacute

v najjednoduchšom priacutepade uacutelohu adjektiacutev (napr

mulier amans = milujuacuteca žena videō virum

territum = vidiacutem vydeseneacuteho muža) častejšie však

plnia ineacute uacutelohy V spojeniacute so substantiacutevom alebo

zaacutemenom sa často použiacutevajuacute tam kde by sme

v slovenčine použili vedľajšiu vetu a v tzv vaumlzbe

ablatiacutevu absoluacutetneho sa použiacuteva dokonca na uacuterovni

samostatnej vety Latinčina rozlišuje dve aktiacutevne

(part preacutezenta a futuacutera) a jedno pasiacutevne particiacutepium

(part perfekta) Particiacutepia sa skloňujuacute

V slovesnej flexii sa rozlišujuacute tri osoby

(personae) 1 2 3 a čiacuteslo (numerus) je dvojakeacute

jednotneacute (n singulāris) a množneacute (n plūrālis)

Každeacute latinskeacute sloveso je v slovniacutekoch

uvaacutedzaneacute nasledovne legō ere lēgī lēctum (=

zbierať zhromažďovať čiacutetať) pričom na

odvodzovanie tyacutechto štyroch tvarov neexistuje

žiadne pravidlo

legō = 1 os sg indikatiacutevu preacutezenta aktiacuteva (čiacutetam)

legere = infinitiacutev preacutezenta aktiacuteva (čiacutetať)

v kombinaacutecii s 1 osobou sa podľa neho daacute pri

každom slovese rozoznať do ktorej zo štyroch

slovesnyacutech tried (konjugaacuteciiacute) patriacute

1 os sg a infinitiacutev preacutezenta aktiacuteva reprezentujuacute tzv preacutezentovyacute kmeň z ktoreacuteho sa

tvoria mnoheacute slovesneacute tvary s priacutetomnyacutem minulyacutem i buduacutecim vyacuteznamom

lēgī = 1 os sg ind perfekta aktiacuteva (prečiacutetal som) tento tvar reprezentuje tzv perfektovyacute

kmeň z ktoreacuteho vychaacutedzajuacute mnoheacute latinskeacute slovesneacute tvary ktoreacute suacute zvaumlčša charakterizovaneacute

dokonavyacutem vyacuteznamom

lēctum = tzv supiacutenum maacutelo použiacutevanyacute tvar avšak docircležityacute pretože sa od neho odvodzujuacute

ďalšie slovesneacute tvary reprezentuje tzv supiacutenovyacute kmeň

Kmeň particiacutepia preacutezenta aktiacuteva

(zjavnyacute v genitiacuteve sg laudans

laudantis videns videntis) je

v slovenčine viditeľnyacute v koncovke

mnohyacutech slov napr praesidens

praesidentis (predsedajuacuteci) ndash

prezident abstinens abstinentis

(zdržiavajuacuteci sa) ndash abstinent

patiens patientis (trpiaci) ndash

pacient

Od particiacutepia preacutezenta aktiacuteva suacute

odvodeneacute aj feminiacutena ako napr

tolerans tolerantis (znaacutešajuacuteci) ndash

tolerancia distans distantis

(vzdialenyacute) ndash dištancia a i

V slovesnyacutech tvaroch odvodenyacutech

od preacutezentoveacuteho kmeňa majuacute

všetky slovesaacute rovnakeacute osobneacute

koncovky (označujuacute čiacuteslo

a zaacuteroveň aj osobu)

aktiacutevum

-ōm -s -t -mus -tis -nt

pasiacutevum

-(o)r -ris -tur -mur -minī -ntur

Koncovky zostaacutevajuacute vo všetkyacutech

tvaroch preacutezentoveacuteho kmeňa

konštantneacute i keď sa hlaacutesky pred

koncovkou menia a vyjadrujuacute tak

čas a spocircsob Napriacuteklad legimus =

čiacutetame legēmus = budeme čiacutetať

legēbāmus = čiacutetali sme legāmus =

nech čiacutetame legerēmus = čiacutetali by

sme

32

Ako od kmeňa substantiacutev aj od slovesnyacutech

kmeňov je možneacute tvoriť odvodeniny nie zriedkavo

aj z dvoch rozdielnych kmeňov toho isteacuteho slovesa

napr dirigo dirigere direxi directum (riadiť) ndash

dirigent direktor redigo redigere redegi

redactum (privaacutedzať spaumlť uviesť do stavu) ndash

redigovať redaktor moveo movere movi motum

(hyacutebať dojiacutemať) ndash movityacute motiacutev

Pod kmeňom rozumieme zaacutekladnuacute časť

slovesa v jednotlivyacutech časoch ktoraacute nesie jeho

vyacuteznam Ku kmeňu sa pripaacutejajuacute prefixy (predpony)

a sufixy (priacutepony) Podľa preacutezentoveacuteho slovesneacuteho

kmeňa rozdeľujeme latinskeacute slovesaacute do štyroch

slovesnyacutech tried konjugaacuteciiacute Pri rozdeleniacute hraacute rozhodujuacutecu uacutelohu samohlaacuteska ktoraacute sa pri

určityacutech slovesaacutech objavuje pred koncovkami

Latinskeacute konjugaacutecie

1 konj maacute v preacutezente pred

koncovkou vokaacutel āa vzor laudāre

2 konj sa pred koncovkou

vyznačuje vokaacutelom ēe vzor

monēre

3 konj je nepravidelnaacute pred

koncovkou sa striedajuacute vokaacutely

ieu vzor legere

4 konj maacute pred koncovkou vždy

īi vzor audīre

33

14 Predložky a predpony

Predložky sa vyskytujuacute jednak v spojeniach s paacutedovyacutemi formami mien jednak

v spojeniach so slovesami S paacutedmi mien (s vyacutenimkou nominatiacutevu a vokatiacutevu) vyjadrujuacute

rocirczne adverbiaacutelne vzťahy (miesto čas spocircsob priacutečina) Všetky predložky boli pocircvodne

adverbiaacute Pridaacutevali sa k menu v určitom paacutede na presnejšie vyjadrenie vzťahu alebo k slovesu

na bližšie určenie deja Vyacutevoj tyacutechto adverbiiacute šiel

dvojakyacutem smerom Buď sa tesnejšie spojili s menom

a stali sa predložkami alebo sa tesnejšie primkli k

slovesu a vznikli zloženeacute slovesaacute s predponami

Z historickeacuteho hľadiska rozdeľujeme predložky

na prvotneacute a druhotneacute Kyacutem v greacutečtine prvotneacute staršie

predložky funkciu adverbia stratili u druhotnyacutech

mladšiacutech byacuteva zachovanaacute Zo synchroacutenneho hľadiska

je medzi nimi docircležityacute rozdiel v tom že prvotneacute

predložky fungujuacute aj ako slovesneacute predpony druhotneacute

nie Niektoreacute latinskeacute predložky sa ako adverbiaacute

použiacutevajuacute aj v klasickej latinčine (post contra ante

intra infra supra circa atď)

Predložky vyjadrovali najprv priestorovyacute

vzťah Toto poniacutemanie ľahko prechaacutedzalo i na

vyjadrenie času Neskocircr sa začali použiacutevať aj na

vyjadrenie priacutečiny spocircsobu a inyacutech okolnostiacute deja

ktoreacute boli tiež chaacutepaneacute priestorovo

V spojeniacute so slovesnyacutemi formami si predložky

pocircvodne uchovaacutevali svoju samostatnosť ndash mohli byť

kladeneacute aj za sloveso priacutepadne byť oddeleneacute od

slovesa inyacutemi slovami Čoskoro sa však začali zrastať

so slovesom a menili sa tak na slovesneacute predpony (praeverbiaacute)

Slovesneacute predpony suacute suacutečasťou odbornyacutech termiacutenov a medzinaacuterodnyacutech slov a ich

poznanie je vyacutehodou či dokonca nevyhnutnosťou

Prvotneacute greacutecke predložky sa

spaacutejajuacute s jednyacutem s dvoma alebo

aj s troma paacutedmi Druhotneacute

predložky sa spaacutejajuacute (takmer)

vždy so substantiacutevom v genitiacuteve

Vaumlčšina latinskyacutech predložiek

sa spaacuteja s akuzatiacutevom

(naznačujuacute smer rozsah a pod)

alebo s ablatiacutevom (naznačujuacute

odluku miesto a pod) Niektoreacute

sa spaacutejajuacute s oboma paacutedmi

V neskorej latinčine sa počet

prvotnyacutech predložiek redukoval

Predložky s podobnyacutem

vyacuteznamom sa zamieňali napr

stieral sa rozdiel medzi de ex

ab Keď už ich vyacuteznamoveacute

odtienky neboli zreteľneacute jedna

predložka zviacuteťazila a nahradila

ostatneacute ndash v romaacutenskych

jazykoch prevlaacutedlo de

Tendencia k explicitnejšiemu

vyjadrovaniu viedla

k použiacutevaniu predložkovyacutech

paacutedov namiesto prostyacutech

V neskorej latinčine sa staacutele viac

použiacutevali predložkoveacute paacutedy až

sa dospelo k analytickeacutemu

stavu ktoryacute je v romaacutenskych

jazykoch

34

lat A AB ndash od

1 predložka

ab ovo (od vajca =) od prvopočiatku

ab origine od začiatku

ab extra zvonku z vonkajšej strany

a priori vopred z prvšieho

a posteriori na zaacuteklade skuacutesenostiacute

a dato odo dňa (vystavenia)

a die odo dňa

2 prefix

absolvent (ab + lat solvere = oslobodiť urobiť nezaacutevislyacutem)

abiturient (ab + lat iturus = hodlajuacuteci iacutesť odiacutesť)

abdikaacutecia (ab + lat dicere = hovoriť)

absencia (ab + lat esse = byť)

lat AD ndash k ku pri do

1 predložka

ad acta (aa) k (vybavenyacutem) spisom

ad rem k veci

ad hoc k tomuto pre tento priacutepad

ad infinitum do nekonečna

ad verbum doslova

ad informandum pre informaacuteciu

ad multos annos na dlheacute roky na zdravie

2 prefix

adaptaacutecia (ad + lat aptus = vhodnyacute spocircsobilyacute)

adverbium (ad + lat verbum = sloveso)

administratiacuteva (ad + lat ministrare = posluhovať)

V slovenčine (ale napr aj

v češtine a poľštine) sa prefix

ad- zmenil na a- (asimilaacutecia

aprobaacutecia a pod) Ineacute jazyky

(ruština nemčina angličtina

francuacutezština) však dodržiavajuacute

zdvojeneacute spoluhlaacutesky (asociaacutecia

ndash rus associacia nem

Assoziation angl association

rarr ad + socius = druh)

Vyacuteznam zdvojenia spoluhlaacutesky odliacutešenie latinskej predpony ad-

(kladnyacute vyacuteznam) od greacuteckej

predpony a- (negatiacutevny

vyacuteznam) asociaacutelny (asociaľnyj

asozial asocial) amoraacutelny

(amoralisch) asymetrickyacute

(asymetrisch) atď

Ak sa pri použitiacute greacuteckej

predpony a- začiacutena zaacuteklad slova

na samohlaacutesku vkladaacute sa za

predponu n a-n-alfabet a-n-

onym (gr onoma = meno) a-n-

algetikum (gr algos = bolesť)

35

pred niektoryacutemi spoluhlaacuteskami sa prefix ad spodobuje

akceleraacutecia (ad + lat celer = ryacutechly)

akumulaacutecia (accumulatio = ad + lat cumulatio = hromadenie)

agresia (aggressio = ad + lat gradi = pristuacutepiť)

lat ANTE ndash pred (skocircr vopred predchaacutedzajuacuteci)

gr ANTI- ndash proti

1 predložka

Hannibal ante portas Hannibal pred braacutenami

(Vyacutekrik zdesenia r 211 pred Kr keď Hannibal

postupoval proti Riacutemu)

2 prefix ante

antedatovať (ante + lat dare = daacutevať)

anteponovať (ante + lat ponere = klaacutesť)

prefix anti

antifašista antimilitarizmus

antipatia (anti + gr pathos = vaacutešeň utrpenie)

antikoncepcia (anti + lat concipere = počať)

antiseptikum (anti + gr seacutepsis = hnitie)

NB ndash v taliančine použiacutevajuacute v niektoryacutech priacutepadoch aj tuacuteto predponu vo vyacutezname pred

(napr antipasta = predjedlo anticamera = predsieň)

gr AUTO- ndash (autos =) saacutem

1 zaacutemeno

Gnoacutethi seauton (Nosce te ipsum) (Thaleacutes) Poznaj saacutem seba

Antoloacutegia

= gr anthos + lat legere

(anthos = kvet legere = zbierať)

rarr bdquozbierka kvetovldquo = zborniacutek

vybranyacutech praacutec

36

2 prefix

autobiografia (auto + gr bios = život grafein = piacutesať)

autogram (auto + gr gramma = piacutesmeno zaacutepis)

autonoacutemia (auto + gr nomos = zaacutekon)

autosugescia (auto + lat suggere = presviedčať prehovaacuterať)

automobil (auto + lat mobilis = pohyblivyacute)

ako skratka slova automobil

autodrom (+ gr dromos = beh pretekaacuterska draacuteha)

autogaraacutež (+ fr garer = dať na vedľajšiu koľaj priviesť do bezpečia)

ako skratka slova automat automatickyacute (gr automatos = saacutem od seba z vlastneacuteho

popudu)

autoblok (+ angl to block = zatarasiť blokovať)

lat BI- TRI- MULTI- ndash (bis =) dvakraacutet (tres =) tri (multus =) mnohyacute

Bis dat qui cito dat Dvakraacutet daacuteva kto ryacutechlo daacuteva

prefix

biatlon (bi + gr athlon = zaacutepas zaacutepolenie)

bicykel (bi + gr kyklos gt lat cyclus = koleso kruh)

bilateraacutelny trilateraacutelny multilateraacutelny (bi tri multi + lat latus -eris = strana bok)

bifokaacutelny (bi + lat focus = ohnisko)

lat DE DI- ndash o od podľa

1 predložka

de facto podľa skutočnosti skutočne

de iure podľa praacuteva praacutevom

de dato (dd) odo dňa vyhotovenia

de die in diem zo dňa na deň

De mortuis nihil nisi bene O mŕtvych nič ak nie dobre (O mŕtvych len dobre)

37

De gustibus non est disputandum O chuti (vkuse) sa nemaacute diskutovať (škriepiť)

(Proti gustu žiaden dišputaacutet)

2 prefix

deskriptiacutevny (de + lat sribo ere scripsi scriptum = piacutesať)

deportovať (de + lat portare = niesť)

deponovať (de + lat ponere = klaacutesť)

dedukovať (de + lat ducere = viesť)

ďalšia vyacuteznamotvornaacute funkcia odstraacutenenie

pocircvodneacuteho zmyslu zaacutekladneacuteho slova

formovať ndash deformovať

centralizovať ndash decentralizovať

v našom pravopise sa niekedy prejavuje ako di-

= vyacuteznam našej predpony roz-

dislokaacutecia (+ lat locus = miesto)

distribuacutecia (+ lat tribuere = udeľovať)

disharmoacutenia (+ gr harmonia = suacutelad suacutezvuk)

dilataacutecia (+ lat latus = širokyacute)

diskvalifikovať (dis + qualis akyacute + facere robiť

= bdquourobiť niekoho nekvalitnyacutemldquo)

gr DI- (latinskeacute bis)

gr DYS- (porucha zoslabnutie nespraacutevnosť)

prefix

dimorfia (di + gr morfeacute = tvar)

diftong (di + gr fthongos = hlas zvuk)

dyslexia (dys + lat legere = čiacutetať)

dysgrafia (dys + gr grafein = piacutesať)

Diplom

z gr diplooacute = zdvojujem

Diploacutema bola docircležitaacute listina

zloženaacute vo dvoje Obyčajneacute

listiny sa nechaacutevali kedysi len

tak nezloženeacute Ak bolo treba

vyjadriť docircležitosť obsahu

listiny (udelenie vyacutesad praacutev

titulu a pod) zložila sa na

dvakraacutet

38

dyslalia (dys + gr lalein = znieť zvučať štebotať)

dyspepsia (dys + gr peptein = traacuteviť)

dysfoacutenia (dys + gr foneacute = zvuk)

lat E EX ndash z od von zvnuacutetra

lat EX- ndash byacutevalyacute niekdajšiacute

1 predložka

vypiť na ex vypiť až do dna

ex officio z uacuteradnej moci uacuteradne

ex parte od jednej zo straacuten

ex nihilo z ničoho

ex libris z kniacuteh (knižnaacute značka)

ex interest bez uacuteroku

ex gratia dobrovoľne

ex post potom dodatočne

ex privata industria zo suacutekromnej

usilovnosti z vlastnej iniciatiacutevy

2 prefix

elokovať (e + lat locus = miesto)

elaboraacutet (e + lat labor = praacuteca)

emisia (e + lat mittere sup missum =

posielať)

erudovanyacute (e + lat rudis = surovyacute hrubyacute)

exhumaacutecia (ex + lat humus = zem)

exportovať (ex + lat portare = nosiť)

extrahovať (ex + lat trahere = ťahať)

exprezident

exmanžel

Deus ex machina (gr theos apo

meacutechaneacutes)

= bdquoboh zo strojaldquo ndash nečakanyacute

zaacutesah ktoryacute rozuzliacute zamotanuacute

situaacuteciu

- najviac ho použiacuteval vo svojich

trageacutediaacutech Euripideacutes

- v hovorovej reči použil toto

spojenie už Soacutekrateacutes

v Platoacutenovom dialoacutegu Kratylos

Ex libris ndash knižnaacute značka

označujuacuteca vlastniacuteka knihy

39

lat EXTRA- ndash zvlaacutešť osobitne oddelene

lat EXTRO- ndash (opak intro =) von

1 predložka

extra ordinem mimo poradia

extra viam mimo cesty

extra vires nad možnosti

2 prefix

extraordinaacuterny (extra + lat ordo ordinis = poriadok)

extravagantnyacute (extra + lat vagari = tuacutelať sa vagabundus = vandrovnyacute tulaacutek)

extrovert (extro + lat vertere = obracať točiť)

extrospektiacutevny (extro + lat spectare = pozerať sa)

gr HYPER ndash nad

prefix

hyperaktivita (hyper + lat ago ere egi actum = konať)

hypereacutemia (hyper + gr haima = krv)

gr HYPO ndash pod

prefix

hypodermickyacute (hypo + gr derma = koža)

hypoteacuteza (hypo + gr thesis = mienka tvrdenie)

gr HIPO ndash (z gr substantiacuteva hippos =) kocircň

prefix

hipodroacutem (hipo + gr dromos = beh)

hipoterapia (hipo + gr therapeuein = liečiť)

Hypochonder

gr chondros = chrupavka

(rebrovaacute)

- pod ňou choriacute často pociťujuacute

bolesti

40

hipoloacutegia (hipo + gr logos = slovo)

lat IN ndash v do na

1 predložka

in camera v byte tajne docircverne

in toto celkom v celosti

in continuo nepretržite suacutevisle

in dorso na chrbte (knihy) vzadu z druhej strany

in facto vskutku skutočne

in futuro v buduacutecnosti

in medias res doprostred veci

In vino veritas (Plinius St) Vo viacutene je pravda

2 prefix

+ adjektiacuteva = zaacutepornyacute zmysel

+ slovesaacute = vyacuteznam predpony do- v- na-

in + l m r = ill- imm- irr-

indiviacuteduum (in + lat dividuus = deliteľnyacute rozdelenyacute)

invalid (in + lat validus = silnyacute mocnyacute zdravyacute)

ilegaacutelny (illegalis in + lat lex = zaacutekon)

imobilnyacute (immobilis in + lat mobilis = pohyblivyacute)

iracionaacutelny (irrationalis in + lat ratio = rozum)

inhalovať (in + lat halare = dyacutechať)

inšpirovať (in + lat spirare = dyacutechať)

importovať (in + lat portare = nosiť)

infarkt (in + lat farcire = pchať infarcire = upchaacutevať)

in flagranti (in + lat flagrare = horieť blčať)

in margine (in + lat margo = okraj)

41

lat INTER ndash medzi

1 predložka

inter alia medzi inyacutemi (okolnosťami vecami)

Inter arma silent Musae Kde rinčia zbrane

mlčia Muacutezy

2 prefix

interpunkcia (inter + lat punctum = bod)

interregnum (lat regnum = kraacuteľovstvo vlaacuteda)

často ako skratka za slovo internacionaacutelny (lat

natio = naacuterod)

interhotel

interlingua

Interviacutezia

lat INTRA- INTRO- ndash dovnuacutetra dnu

prefix

introvert (intro + lat vertere = obracať sa)

introskop (intro + gr skopein = hľadieť pozerať)

introdukcia (intro + lat ducere = viesť)

lat CUM ndash s so spolu s

lat KON- (KO- KOL- KOM- KOR-)

1 predložka

cum laude s pochvalou

magna cum laude veľmi dobre

summa cum laude vyacuteborne

cum suis so svojimi (ľuďmi)

Summa cum laude

Interview

inter + lat videre = vidieť

Internaacutet

lat adjektiacutevum internus =

vnuacutetornyacute domaacuteci (= domov)

42

Cum tacent clamant Keď mlčia kričia

2 prefix

koncentraacutecia (kon + lat centrum = stred)

kondolencia (kon + lat dolere = ciacutetiť bolesť)

korešpondencia (ko + lat respondere = odpovedať)

kolaborant (ko + lat laborare = pracovať)

lat PER ndash skrz cez po v za pomocou

lat PER- ndash per-

1 predložka

per aspera ad astra cez ťažkosti ku hviezdam

per annum ročne na rok

per capita podľa hlaacutev (napr deliť pozostalosť)

per se saacutem sebou samozrejme

per fas et nefas praacutevom i nepraacutevom (skrz dovoleneacute a nedovoleneacute)

per quod čiacutem podľa čoho

per os cez uacutesta uacutestami peroraacutelny (lat os oris = uacutesta)

2 prefix

perforovať (per + lat forare = vŕtať)

permanentnyacute permanentka (per + lat manere = zostaacutevať)

perverznyacute (per + lat vertere sup versum = obracať)

perzekvovať (per + lat sequi = nasledovať)

lat PRE- ndash (z lat predložky prae =) pred vopred

prefix

preferovať (pre + lat ferre = niesť)

prezident (pre + lat sedere = sedieť)

prefix (pre + lat fingere sup fixum = pripevňovať pribiacutejať)

preludium (pre + lat ludus = hra)

43

lat PRO ndash pre pred namiesto

1 predložka

pro tempore predbežne pre tento raz dočasne počas

pro rata pomerne proporcionaacutelne

pro forma pre formu formaacutelne naoko

pro et contra pre a proti

pro nihilo pre nič

pro bono pre dobro blaho

2 prefix (lat) = pre

protekcia (pro + lat tegere sup tectum = kryť

chraacuteniť)

prostituacutetka (pro + lat statuere = postaviť)

produkovať (pro + lat ducere sup ductum =

viesť tvoriť robiť)

prefix (gr) = pred

proloacuteg (pro + gr logos = slovo)

program (pro + gr gramma = zaacutepis zaacuteznam)

prognoacuteza (pro + gr gnosis = znalosť

vedomosť)

lat POST ndash po

1 predložka

post scriptum (PS) po napiacutesaniacute

post mortem po smrti

2 prefix

postgraduaacutelny (post + lat gradus = stupeň krok)

posttraumatickyacute (post + gr trauma = rana)

Promovať alebo byť

promovanyacute

lat movere sup motum =

pohybovať posuacutevať

promoveo sup promotum =

dosl posuacutevať dopredu =

prenes niekoho povyšovať

ten kto niekoho promuje =

promoacutetor ndash vykonaacuteva obrad

promoacutecie

TEDA študenti suacute promovaniacute A

NIE promujuacute

44

gr PERI ndash okolo

prefix

perikardium (peri + gr kardia = srdce)

periskop (peri + gr skopein = pozorovať)

perioacuteda (peri + gr odos = cesta)

gr POLY- ndash (gr adjektiacutevum polys poly =) mnohyacute početnyacute

gr POLI- ndash (gr substantiacutevum polis =) mesto

prefix

polyteizmus (poly + gr theos = boh)

polygamia (poly + gr gamos = sobaacuteš)

polyglot (poly + gr glotta = jazyk)

polytechnika (poly + gr techneacute = umenie remeslo zručnosť)

poliklinika (poli + gr klineacute = locircžko posteľ)

metropola (gr meacuteteacuter = matka + polis)

akropola (gr akros = vysokyacute vrchnyacute nachaacutedzajuacuteci sa na okraji + polis)

lat RE- ndash opaumlť znovu zase nazad

lat RETRO- ndash (pocircvodne lat predložka =) spaumlť naspaumlť nazad

prefix

reagovať (re + lat agere = konať robiť viesť)

rebelovať (re + lat bellum = vojna)

reediacutecia (re + lat edere = vydaacutevať)

retrospektiacuteva (retro + lat spectare = diacutevať sa hľadieť)

retro štyacutel

45

lat SUB ndash pod

1 predložka

sub condicione pod podmienkou

sub potestate pod mocou

sub voce pod slovom pod heslom napr v slovniacuteku

2 prefix

substancia (sub + lat stare = staacuteť)

lat SUPER ndash nad

prefix

supermocnosť

superťažkyacute

superstar

gr SYN ndash s so spolu s

prefix

synchronickyacute (syn + gr chronos = čas)

symbioacuteza (syn + gr bios = život)

synonymum (syn + gr onoma = meno)

symfoacutenia (syn + gr foneacute = zvuk)

lat TRANS ndash cez za (častejšiacute preklad predponou pre-)

prefix

transkripcia (trans + lat scribere sup scriptum = piacutesať)

transplantaacutecia (trans + lat plantare = sadiť)

translokaacutecia (trans + lat locus = miesto)

transformovať (trans + lat forma = podoba tvar)

46

15 Vlastneacute menaacute Problematika transkripcie antickyacutech greacuteckych

a latinskyacutech mien

Slovenčina nie je izolovanyacute jazyk prenikaacute do nej množstvo cudziacutech slov Pri ich

preberaniacute sa riadi vlastnyacutemi pravidlami zaacuteroveň by však mala rešpektovať ndash aspoň pri

vlastnyacutech menaacutech ndash niektoreacute pravidlaacute jazykov z ktoryacutech menaacute preberaacute Dlhodobyacutem

probleacutemom ktoryacute sa priamo dotyacuteka kultuacuternych reaacuteliiacute z antickej civilizaacutecie je v slovenčine

spraacutevnosť piacutesania vlastnyacutech mien pocircvodom z klasickyacutech jazykov

Zaacuterodky probleacutemu prepisovania antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien osocircb naacutezvov

lokaliacutet a ich rocircznych odvodeniacuten do slovenčiny siahajuacute

ďaleko do počiatkov jej spisovneacuteho obdobia Probleacutem

vyplyacuteva z odlišnyacutech hlaacuteskoslovnyacutech a tvaroslovnyacutech

vlastnostiacute prijiacutemajuacuteceho jazyka ndash spisovnej slovenčiny

a odovzdaacutevajuacuteceho jazyka ktoryacutem je latinčina a

starovekaacute priacutepadne byzantskaacute greacutečtina

V tejto suacutevislosti nemožno zabuacutedať že

o fonetike starej greacutečtiny a latinčiny veľa isteacuteho

nevieme Neexistuje nijakyacute autentickyacute zaacuteznam ich

zvukovej podoby Sme odkaacutezaniacute na dedukcie z toho

čo naacutem sprostredkuacuteva piacutesmo Pravopis starej greacutečtiny

bol napriacuteklad fonetickyacute približne okolo roku 400 pred

Kr Potom sa postupne zužoval repertoaacuter jej vokaacutelov

(strata kvantity zjednodušenie diftongov itacizmus)

v konsonantoch sa presadila spirantizaacutecia (b ph kh sa

zmenili na v f ch) Naša dnešnaacute vyacuteslovnosť

starogreacutečtiny je konvenčnaacute nezodpovedaacute živej vyacuteslovnosti ani v jednej faacuteze vyacutevinu tohto

jazyka aj keď rozdiely medzi grafikou a fonetikou nie suacute priacuteliš veľkeacute

151 Probleacutemy suacutevisiace s prepisom antickyacutech mien do slovenčiny1

Hlavneacute okruhy probleacutemov ktoreacute vystupujuacute do popredia v suacutevislosti s problematikou

transkripcie greacuteckych a latinskyacutech mien suacute

1 K praktickyacutem otaacutezkam prekladu antickyacutech mien rarr 2521

Za našu dnešnuacute vyacuteslovnosť

starej greacutečtiny vďačiacuteme

humanistovi Erazmovi

Rotterdamskeacutemu Pre svoju

kodifikaacuteciu argumentoval

vedeckyacutemi potrebami proti

vyacuteslovnosti akuacute v Euroacutepe šiacuterili

greacutecki učenci emigranti

z Byzancie Taacute vychaacutedzala

z vyacutevinovej kontinuity jazyka

bola bližšia novej greacutečtine

Erazmov nie bezprobleacutemovyacute

naacutevrat ad fontes k domneleacutemu

klasickeacutemu stavu aj v ortoepii sa

v Euroacutepe ujiacutemal iba pomaly

napr v Nemecku sa definitiacutevne

presadil až po roku 1800

a v krajinaacutech s prevažujuacutecim

byzantskyacutem vplyvom vocircbec

nemal uacutespech

47

- v starovekej greacutečtine označovanie kvantity

prepis aspirovanyacutech spoluhlaacutesok th rh priacutep aj ph

prepis diftongov ai ei oi prepis pocircvodneacuteho

slabičneacuteho i na začiatku greacuteckych slov prepis geminaacutet

- pri prepise z latinčiny piacutesanie geminaacutet

piacutesanie digrafeacutem ae oe qu piacutesanie c ndash k piacutesanie

intervokalickyacutech grafeacutem i ndash j t ndash c s ndash z prepis

pocircvodneacuteho i na začiatku slov

- morfologickeacute otaacutezky podoba menneacuteho

kmeňa ktoryacute maacute byť zaacutekladom pre skloňovanie mena

a pre ďalšie odvodzovanie najmauml pre tvorenie

adjektiacuteva

Pre slovenčinu ako prijiacutemajuacuteci jazyk vždy

predstavovala vaumlčšie probleacutemy greacutečtina Ako prveacute

vyacutechodisko prepisu sa nuacuteka transliteraacutecia Čistaacute sa

použiacuteva len okrajovo v praxi je uacutečelnejšie použiacutevať jej

kombinaacuteciu s transkripciou zohľadňujuacutecou aj

recipovanuacute erazmovskuacute vyacuteslovnosť (čiže v greacutečtine miesto aggelos piacutešeme angelos

vynechaacutevame priacutezvuky naacuteslovnyacute ostryacute priacutedych označujeme pomocou h) Tento spocircsob

transkripcie sa bez vaumlčšiacutech probleacutemov uplatňuje pri prepise jednotlivyacutech greacuteckych slov či

citaacutetovyacutech zvratov (napr heacuteureacuteka mimeacutesis theos apo meacutechaneacutes gnoacutethi seauton a pod) Ide

tu iba o to aby sa greacutecke hlaacutesky vyjadrovali našimi piacutesmenami či hlaacuteskami s najbližšou

zvukovou platnosťou (η = eacute θ = th ι = i υ = y u (v diftongoch) φ = f (nie ph) χ = ch (nie

kh) ω = oacute ου = u (nie ou) nevyznačuje sa kvantita a i y lebo ich nevyznačovala ani

greacutečtina) Pokiaľ ide o latinčinu už starovekiacute gramatici klaacutedli docircraz na analyacutezu hlaacutesok h k q

x i v kvocircli ich špeciaacutelnemu vzťahu medzi vyacuteslovnosťou a spocircsobom grafickeacuteho zaacuteznamu

Spochybňovali hlaacuteskovuacute platnosť h jednak preto že sa tento konsonant vyslovoval

v latinčine slabo ale zvlaacutešť preto lebo ho viaceriacute z nich pripodobňovali ku greacuteckemu

priacutedychu ktoryacute nebol považovanyacute sa samostatnuacute hlaacutesku Pri i a v gramatici odlišovali ich

vokalickuacute platnosť od konsonantickej platnosti viedli tiež diskusiu o opodstatnenosti

použiacutevania grafeacutem k a q keďže grafeacutema c by uspokojivo prevzala ich uacutelohu Hlaacutesky x y a ich

grafeacutemy hodnotili ako okrajoveacute a cudzie keďže sa vyskytujuacute len v greacuteckych slovaacutech

Pri piacutesaniacute antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien sa uplatňujuacute dve stanoviskaacute

1 stanovisko vaumlčšmi prihliadajuacutece k odovzdaacutevajuacutecim jazykom

Transliteraacutecia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute vždy to isteacute

piacutesmeno alebo to isteacute spojenie

piacutesmen druhej abecedy

Transkripcia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute piacutesmeno

alebo aj viacero piacutesmen druhej

abecedy podľa vyacuteslovnosti na

tom istom mieste Ide

o fonetickyacute prepis slova

Geminaacuteta = zdvojenaacute

spoluhlaacuteska (napr v slove

panna)

Aspiraacuteta = spoluhlaacuteska

sprevaacutedzanaacute priacutedychom (napr

th kh)

Grafeacutema = piacutesomnyacute znak

piacutesmeno

48

2 stanovisko pokladajuacutece za rozhodujuacuteci v procese adaptaacutecie prijiacutemajuacuteci jazyk

Pri druhom stanovisku sa kladie docircraz na transkripčnyacute priacutestup ktoryacute sa pokuacuteša zachytiť

zvukovuacute straacutenku slova v podobe najprirodzenejšie uchopiteľnej prijiacutemajuacutecim jazykom Pri

prvom zo stanoviacutesk suacute možneacute dva už vyššie spomenuteacute priacutestupy transliteračnyacute

a transliteračno-transkripčnyacute Suacute podobneacute hlavnyacute rozdiel spočiacuteva v prepisovaniacute dĺžok Kyacutem

pri transliteraacutecii sa napr prepisujuacute len greacutecke eacute oacute keďže sa zaznamenaacutevali osobitnyacutemi

grafeacutemami eacutetou a oacutemegou pri transkripčno-transliteračnom priacutestupe sa prepisujuacute aj dlheacute aacute iacute

yacute uacute

V praxi sa niekedy možno stretnuacuteť s prepisom

greacuteckych mien na latinskyacute spocircsob hlavne pod

vplyvom zaacutepadoeuroacutepskych jazykov t j s piacutesaniacutem ph

namiesto f a c namiesto k ale i s tendenciou

odstraňovať th hoci medzi vyacuteslovnosťou t (τ) a th (θ)

bol v greacutečtine zaacutesadnyacute rozdiel

Pri transkripcii vlastnyacutech mien vstupuje do hry

aj kultuacuterny kontext zdomaacutecnenosť Niektoreacute greacutecke

vlastneacute menaacute sa už do naacutešho jazyka a kultuacutery do istej

miery včlenili (Filip Alexander Teodor Homeacuter

Korint Ateacuteny a pod) paralelne popri nich je tu ale

vaumlčšina mien ktoreacute sme si nestihli adaptovať pričom

vychaacutedzajuacute z tyacutech istyacutech slovotvornyacutech zložiek (napr

Menandros Theofrastos Filippopolis)

Niekedy sa použiacuteva jedna lexikaacutelna jednotka

v dvoch podobaacutech podľa kultuacuterneho prostredia napr

Foinikia v greacuteckom prostrediacute Feniacutecia v latinskom

kontexte (V Zamarovskyacute) Inokedy sa rozlišuje medzi

tyacutem či sa hovoriacute o mytologickej alebo historickej postave Podľa toho sa použiacuteva vaumlčšmi

alebo menej adaptovanaacute podoba

Priacutekladom na celkom vžiteacute greacutecke meno je Ezop (pocircvodneacute Aisoacutepos) Pri jeho preberaniacute

došlo k zmene v kmeni i v koncovke na jeho podobe sa vyacuterazne prejavil vplyv stredovekej

latinčiny Menaacute typu Neapol zas naznačujuacute že pri preberaniacute mien je možnyacute aj zaacutesah do

koncovky ako zaacutekladnyacute stupeň jeho udomaacutecnenia ktoryacute odraacuteža flektiacutevne potreby slovenčiny

Avšak menaacute ktoreacute by transformovali iba kmeň no koncovku nie (Teokritos namiesto

Theokritos Teacutezeus namiesto Theacuteseus a pod) nie suacute ani greacutecke ani slovenskeacute

Najstaršiacute filozofi chaacutepali jazyk

ako suacutehrn mien ktoreacute

považovali za naacutezvy

jednotlivyacutech prvkov skutočnosti

S prvyacutemi teoretickyacutemi

konštruktmi pomocou ktoryacutech

sa opisuje a do istej miery

vysvetľuje spraacutevanie sa

vlastnyacutech mien nachaacutedzame

v homeacuterskej baacutesnickej tradiacutecii

V Homeacuterovyacutech baacutesňach sa

stretaacutevame s pojmom

eponymon Je to to od čoho sa

odvodzuje vlastneacute meno mocircže

to byť ineacute slovo alebo aj vec či

situaacutecia ktoraacute bola motivujuacutecim

činiteľom pri akte prvotneacuteho

pomenovania U Homeacutera maacute do

značnej miery magickyacute

a nadprirodzenyacute raacutez Okolnosti

ktoreacute sprevaacutedzajuacute prvotneacute

pomenovanie nositeľa mena

totiž predurčujuacute jeho ďalšie

osudy

49

Vyacuteznamnyacutem komplikujuacutecim faktorom prepisovania antickyacutech mien a ich fungovania

v slovenskom texte je skloňovanie To kladie na použiacutevateľa slovenčiny naacuteroky akeacute si ušetrili

napr angličtina francuacutezština nemčina atď Vystačia s nominatiacutevom singulaacuteru daneacuteho mena

čo v slovenčine nie je možneacute Do popredia vystupuje probleacutem akyacute kmeň pri ohyacutebaniacute použiť

Konkurujuacute si pocircvodneacute greacuteckelatinskeacute a domaacutece slovenskeacute kmene Niektoreacute pocircvodneacute

substantiacutevne kmene nachaacutedzajuacute v slovenčine oporu najmauml vďaka adjektiacutevam ktoreacute sa od nich

tvoria napr gr Eroacutes ndash erotickyacute rarr G sg = Eroacuteta Achilleus ndash Achillova paumlta rarr G sg =

Achillea Achilla lat Cicero ndash ciceronianizmus rarr G sg = Cicerona Popri klasickyacutech

tvaroch sa ale v slovenčine občas pri tom istom mene vytvaacuterajuacute i tvary bdquobarbarskeacuteldquo ktoreacute

nerešpektujuacute vyacutechodiskovyacute jazyk Odviacutejajuacute sa jednoducho od nominatiacutevu singulaacuteru a k nemu

pridaacutevajuacute slovenskeacute paacutedoveacute koncovky Areacutes ndashArea i Aresa Adoacutenis ndash Adoacutenida i Adonisa Pri

skloňovaniacute nastaacutevajuacute ťažkosti tiež pri menaacutech ktoreacute nesignalizujuacute dostatočne svoj rod

(Artemis Eris Deacutemeacuteter) nezasvaumltenyacute ich nemusiacute identifikovať ako ženskeacute menaacute Ďalšiacutem

uacuteskaliacutem greacuteckej flexie suacute kvantitatiacutevne alternancie v kmeni Filopoimeacuten ndash Filopoimena

Agamemnoacuten ndash Agamemnona ale Apolloacuten ndash Apolloacutena Ioacuten ndash Ioacutena

152 Pravidlaacute transkripcie antickyacutech vlastnyacutech mien

K pertraktovanej problematike vzniklo niekoľko vedeckyacutech štuacutediiacute v ktoryacutech sa autori

pokuacutešajuacute vniesť systeacutem a zjednotiť pravidlaacute transkribovania a ortografie pre vlastneacute menaacute

pocircvodom z klasickyacutech jazykov Napriek dlhoročneacutemu uacutesiliu niekoľkyacutech generaacuteciiacute lingvistov

a klasickyacutech filoloacutegov však zatiaľ nemaacuteme k dispoziacutecii komplexnuacute priacuteručku ktoraacute by

použiacutevateľa jazyka zorientovala a v ktorej by našiel odpoveď na otaacutezku spraacutevnej podoby

želaneacuteho tvaru vlastneacuteho mena Odporuacutečania i pravidlaacute ktoreacute v priebehu niekoľkyacutech

desaťročiacute vznikali naraacutežali vždy na nedostatok mateacuterie na ktorej by sa preverovali takže

jazykovaacute prax s teoacuteriou bola prepojenaacute iba do určitej miery Vaumlčšina naacutevrhov slovenskyacutech

jazykovedcov z minulosti ako adaptovať antickeacute menaacute v slovenčine bola v suacutelade s

vyacutevinovyacutemi tendenciami slovenčiny a premietla sa ndash v maximaacutelne zhutnenej podobe ndash do

aktuaacutelnych Pravidiel slovenskeacuteho pravopisu (PSP)

V suacutečasnosti sa medzi klasickyacutemi filoloacutegmi v slovenskyacutech akademickyacutech inštituacuteciaacutech

ustaľujuacute zaacutesady transkripcie antickyacutech mien a komplexnejšie suacute sformulovaneacute zatiaľ

50

v štuacutediaacutech Ľ Buzaacutessyovej2 Uplatňujuacute sa už aj v praxi v heslaacutech Encyklopaedie Beliany Pre

heslaacuter sa vytvaacutera takaacute podoba vlastneacuteho mena alebo termiacutenu aby bolo identifikovateľneacute

v pocircvodnom odovzdaacutevajuacutecom jazyku a zaacuteroveň aby nebolo v uacuteplnom rozpore s prirodzenyacutemi

vlastnosťami prijiacutemacieho jazyka teda slovenčiny Heslaacute majuacute často podobu dvojtvaru Jedna

podoba mena pre bežnuacute komunikaacuteciu popularizačneacute diela pre beletriu televiacuteziu atď v

ktorej sa vaumlčšmi odraacutežajuacute adaptačneacute procesy a druhaacute pre texty odborneacuteho charakteru

prihliadajuacuteca vaumlčšmi na pocircvodnyacute stav v klasickyacutech jazykoch Kyacutem v niektoryacutech priacutepadoch sa

adaptovanaacute a odbornaacute podoba prekryacutevajuacute (napr nominatiacutev singulaacuteru Poseidoacuten genitiacutev

singulaacuteru Poseidoacutena suacute tvary ktoreacute suacute v slovenčine dobre adaptovaneacute a zaacuteroveň zodpovedajuacute

aj požiadavkaacutem odborneacuteho vyjadrovania) v inyacutech sa mocircže adaptovanaacute a odbornaacute podoba

prekryacutevať len v nominatiacuteve a rozdiel medzi štyacutelmi sa prejaviacute až v nepriamych paacutedoch (napr

nominatiacutev singulaacuteru Anakreoacuten je vhodnyacute pre oba štyacutely zato genitiacutev singulaacuteru Anakreoacutena pre

bežneacute vyjadrovanie a genitiacutev singulaacuteru Anakreonta pre odbornyacute štyacutel)

Naacutezvy lokaliacutet sa považujuacute za menej citliveacute na zaacutesahy preto je priacutepustnyacute vaumlčšiacute rozsah

ich adaptaacutecie Priacutepustneacute suacute pomenovania Macedoacutenia Myacutezia Lyacutekia Kapadoacutecia Bityacutenia

Sybarida atď z osobnyacutech mien sa pokladajuacute za adaptovaneacute menaacute panovniacutekov (Teodor

Bazil) svaumltyacutech a biblickyacutech postaacutev (Izidor František z Assisi Herodes) najznaacutemejšiacutech

mytologickyacutech postaacutev (Ateacutena Jupiter) literaacutetov a ich diel (Homeacuter Oviacutedius Horaacutecius

Odysea) Akceptujuacute sa tiež daacutevno adaptovaneacute menaacute v ktoryacutech bola theacuteta nahradenaacute

v slovenčine fonologicky najbližšou zapiacutesanou grafeacutemou t ako Ateacutena Temida Tesaacutelia

V odbornom jazyku sa však použiacutevajuacute podoby s theacutetou Pri ohyacutebaniacute mien so slovnyacutem

zaacutekladom končiacim na latinskuacute hlaacutesku k piacutesanuacute grafeacutemou c sa odporuacuteča v odbornom

i neodbornom texte piacutesať slovenskeacute k ndash t j k nominatiacutevu Marcus sa priraďuje nepriamy paacuted

Markovi nie Marcovi

Pre štyacutel bežnej komunikaacutecie sa odporuacuteča skloňovať viacereacute menaacute (pocircvodneacute

konsonantickeacute kmene) podľa uacuteplnej podoby nominatiacutevu Xenofoacutena Adonisa Kalchasa

z latinskyacutech napr Cicera (popri Ciceroacutena) podoba zodpovedajuacuteca stavu v odovzdaacutevajuacutecom

jazyku (Xenofoacutenta Adoacutenida Kalchanta Cicerona) sa odporuacuteča pre odbornyacute štyacutel Vžiteacute

podoby ženskyacutech mien ako Ariadna (popri odb Ariadneacute) sa prijiacutemajuacute Greacutecke menaacute

2 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a latinskyacutech mien naacutezvov a

termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda 2002 s

45-55 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash hlavneacute transkripčneacute

zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 2012 č 3-4 s 131-150 BUZAacuteSSYOVAacute

Ľudmila Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In

Sambucus VIII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave 2012 s 178-193

51

s nominatiacutevom sg na -oacuten sa v adaptovanej podobe

skloňujuacute s ohľadom na už adaptovaneacute znaacuteme propriaacute

i početneacute apelatiacuteva v nepriamych paacutedoch -oacutena -oacutenovi

atď bez ohľadu na pocircvodneacute rozdiely v greacuteckom kmeni

teda Xenofoacuten Xenofoacutena Agamemnoacuten Agamemnoacutena

tak ako Platoacuten Platoacutena no v odbornom štyacutele tvar

zodpovedaacute vyacutechodiskoveacutemu jazyku t j Xenofoacutenta

Agamemnona

Konzervatiacutevnosť v oblasti morfoloacutegie pretrvaacuteva

v ohyacutebaniacute mien zakončenyacutech vyacuteraznyacutemi latinskyacutemi

alebo greacuteckymi sufixmi (lat -us-ius gr -os -es)

ktoreacute majuacute tendenciu spraacutevať sa ako zdomaacutecneneacute

morfeacutemy a u ktoryacutech existuje vžitaacute opora v oblasti

cudziacutech apelatiacutev typu komunizmus Skloňuje sa teda

OviacutediaOvidia HerodotaHeacuterodota SisyfaSizyfa

Aristotela Euripida Anaximena nerobiac rozdiel

medzi odbornyacutem a neodbornyacutem vyjadrovaniacutem

K tyacutemto menaacutem sa priraďujuacute aj menaacute na ndashas pocircvodom

a-kmeňoveacute maskuliacutena ako PytagorasPythagoras

Anaxagoras pretože suacute formaacutelne bliacutezke

predchaacutedzajuacutecim niektoreacute suacute znaacuteme z učiva strednyacutech

škocircl alebo suacute suacutečasťou terminologickyacutech spojeniacute napr

Pytagorova veta Pri sufixe -as pocircvodom

konsonantickyacutech kmeňov (Kalchas) -is (Agis)

rovnako aj pri latinskyacutech i-kmeňovyacutech typoch

(Tyrnaviensis) priacutepadne inyacutech ktoreacute suacute menej

frekventovaneacute sa odporuacuteča vychaacutedzať pri skloňovaniacute

z uacuteplnej nominatiacutevnej formy a skloňovať a odvodzovať

v bežnom prejave Agisa Adonisa adonisovskyacute

Kalchasa Kalchasov Tyrnaviensisa a pod

Pri preklade z cudzieho jazyka je nevyhnutneacute

uvedomiť si aj mieru adaptaacutecie antickyacutech mien v

danom jazyku aby došlo k spraacutevnej identifikaacutecii tej

ktorej osoby Pri použiacutevaniacute latinskyacutech mien skladajuacutecich sa z krstneacuteho mena rodoveacuteho mena

Skladba latinskeacuteho mena

Publius Cornelius Scipio

Africanus

praenomen (Publius) = osobneacute

(krstneacute) meno daacutevalo sa dieťaťu

9 deň po narodeniacute podľa vyacuteberu

rodičov zoznam osobnyacutech mien

bol v Riacuteme obmedzenyacute ndash

poznaacuteme len 18 mužskyacutech

osobnyacutech mien praenomina

žien neboli takeacute obmedzeneacute ako

u mužov

nomen gentile (Cornelius) =

rodoveacute meno novorodenec ho

dostaacuteval ako priacuteslušniacutek isteacuteho

rodu taacuteto priacuteslušnosť sa

odvodzovala od otca meno bolo

dedičneacute

cognomen (Scipio) = meno

rodiny (priezvisko) ktoreacute bolo

odvodeneacute od individuaacutelnych

charakteristiacutek alebo

vyacuteznamnyacutech skutkov spočiatku

ide o živeacute rodinneacute meno ktoreacute

sa postupne staacuteva dedičnyacutem

priacutemenom

agnomen (Africanus) =

dodatočneacute meno ktoreacute sa

obvykle pridaacuteva na zaacuteklade

nejakeacuteho vyacuteznamneacuteho skutku

svojho buduacuteceho nositeľa toto

meno je fakultatiacutevne a plniacute

funkciu honorifikačnej prezyacutevky

Najčastejšie skratky

latinskyacutech vlastnyacutech mien

A = Aulus

C = Gaius

Cn = Gnaeus

D = Decimus

L = Lucius

M = Marcus

P = Publius

Q = Quintus

Ser = Servius

Sex = Sextus

T = Titus

52

priezviska (Gaius Iulius Caesar Marcus Tullius Cicero) kladie napr španielčina docircraz na

rodoveacute meno slovenčina však nie vždy (napr Marcus Tullius Cicero sa v španielčine

pravidelne označuje ako Tullius v slovenčine však Cicero)

53

16 Starogreacutecky a latinskyacute jazyk ndash nositelia kultuacuternych tradiacuteciiacute

optikou translatoloacutegie

Latinčina je jazyk vďaka ktoreacutemu maacuteme piacutesmo (latinka) sprostredkoval naacutem greacutecko-

riacutemske kultuacuterne a vzdelanostneacute dedičstvo obohatil našu slovnuacute zaacutesobu a to dokonca natoľko

že pri mnohyacutech slovaacutech si už neuvedomujeme ich latinskyacute pocircvod Je propedeutikou pre

romaacutenske jazyky i pre angličtinu kde figuruje celyacute rad pocircvodne latinskyacutech slov (napr

personal computer persōna = osoba persōnālis = osobnyacute computāre = počiacutetať) Vaumlčšina

gramatiacutek modernyacutech jazykov je vystavanaacute na latinskom pocircdoryse a preto je latinčina

ideaacutelnou univerzaacutelnou priacutepravou pre štuacutedium jazykov Navyše je staacutele najdocircležitejšou

suacutečasťou medzinaacuterodnej terminoloacutegie

Hoci slovenčina nepatriacute do skupiny romaacutenskych jazykov ktoreacute sa z latinčiny resp

z ľudovej latinčiny priamo vyvinuli latinskaacute lexika je v našom jazyku pomerne bohato

zastuacutepenaacute Ak aj neraacutetame odbornuacute lexiku (najmauml priacuterodovedneacute domeacuteny kde je latinčina

v poziacutecii lingua franca) ani v bežnej lexike nie suacute živeacute latinskeacute slovaacute v slovenčine ojedinelyacutem

javom Ich poziacutecia v jazyku je stabilnaacute Vaumlčšinu z latinskyacutech vyacuterazov ktoreacute sa použiacutevajuacute

mimo odborneacuteho štyacutelu a suacute suacutečasťou ďalšiacutech štyacutelov možno zadeliť do dvoch kategoacuteriiacute

1 okriacutedleneacute vyacuterazy či okriacutedleneacute slovaacute

2 citaacutetoveacute frazeacutemy3

Okriacutedleneacute vyacuterazy nazyacutevaneacute aj okriacutedleneacute slovaacute je tradičneacute označenie jednej skupiny

knižnyacutech frazeacutem Vznikli na zaacuteklade vyacuteroku historickej alebo literaacuternej postavy V staršom

vymedzeniacute sa za okriacutedleneacute slovaacute pokladal iba takyacute vyacuterok resp citaacutet pri ktorom sa už

neuvedomovalo alebo sa zabudlo na jeho pocircvodcu Avšak kvocircli subjektiacutevnosti určovania

hranice a miery poznania pocircvodcu citaacutetu sa v suacutečasnej lexikoloacutegii uplatňuje odlišnaacute metoacuteda

Vychaacutedza sa z komunikatiacutevnej platnosti vyacuteroku Ak sa danyacute vyacuteraz použije v kontexte

v ktorom vznikol a popisuje danuacute situaacuteciu ide o citaacutet Ak sa uplatňuje aj v inyacutech

komunikačnyacutech situaacuteciaacutech ide o okriacutedlenyacute vyacuteraz Iba v takomto vymedzeniacute sa okriacutedleneacute

vyacuterazy pokladajuacute za osobitnyacute druh frazeacutem Priacutekladom na obe situaacutecie je napr znaacutemy vyacuterok

Gaia Iulia Caesara Alea iacta est Ako citaacutet sa použiacuteva v odbornom ale aj v umeleckom texte

za podmienky že ilustruje dobovuacute situaacuteciu Ako okriacutedlenyacute vyacuteraz sa použiacuteva vtedy ak maacute

platnosť frazeologizmu a použiacuteva sa v kontexte na zdocircraznenie situaacutecie keď je nejakaacute

zaacuteležitosť rozhodnutaacute a toto rozhodnutie nemožno vraacutetiť spaumlť

3 Podrobnejšiacute vyacuteklad k pocircvodu a vyacuteznamu niektoryacutech latinskyacutech citaacutetovyacutech frazeacutem a okriacutedlenyacutech vyacuterazov rarr

24 33

54

Citaacutetoveacute frazeacutemy suacute frazeacutemy prevzateacute z cudziacutech jazykov ktoreacute sa aj v prijiacutemajuacutecom

jazyku vyjadrujuacute vo svojej pocircvodnej teda v cudzojazyčnej podobe ako celok čo znamenaacute že

uvedenaacute skupina frazeacutem nezahŕňa tie ktoryacutech cudzojazyčnyacutem komponentom by bol iba jeden

prvok Pre tieto frazeologickeacute jednotky je priacuteznačneacute buď to že platnosť frazeacutemy mali už v

pocircvodnom jazyku napr latinskeacute cum grano salis (= nie doslova s istyacutem obmedzeniacutem) alebo

jednotky ktoreacute boli v pocircvodnom jazyku nefrazeologickyacutemi (napr odbornyacutemi) vyacuterazmi ako

napr corpus delicti čo je pocircvodom praacutevnickyacute termiacuten alebo vyacuteraz persona non grata ktoryacute

patriacute do diplomatickej terminoloacutegie sa frazeologizovali až v prijiacutemajuacutecom jazyku Treba

doplniť že niektoreacute častejšie použiacutevaneacute citaacutetoveacute frazeacutemy sa uplatňujuacute aj v kalkovanej podobe

napr in medias res ndash do stredu veci k veci bez uacutevodu Citaacutetoveacute frazeacutemy majuacute štylistickuacute

platnosť vyacuteraznyacutech knižnyacutech prostriedkov Vo frazeoloacutegii hovoriacuteme o jave nazyacutevanom

preberanie frazeologickyacutech jednotiek Ide o proces pri ktorom sa frazeologickyacute fond jazyka

obohacuje o frazeacutemy z inyacutech jazykov Najčastejšiacutem spocircsobom je doslovnyacute preklad cudziacutech

frazeacutem ich uacuteplneacute alebo čiastočneacute kalkovanie pričom sa vo vaumlčšine priacutepadov kopiacuteruje ich

syntaktickaacute konštrukcia Frazeologickeacute jednotky ako sme už spomenuli sa preberajuacute

v originaacutelnej podobe no mocircžu sa prispocircsobiť aj preberajuacutecemu jazyku Toto prispocircsobovanie

maacute za naacutesledky zmeny vo fonetickej alebo v grafickej podobe Priacutekladom je latinskaacute frazeacutema

tabula rasa ktoruacute slovenčina prebrala v nezmenenej podobe no napr francuacutezština si ju už

prispocircsobila do podoby table rase teda aj jej grafickaacute aj fonetickaacute podoba zodpovedaacute

preberajuacutecemu jazyku

Tyacutemto spocircsobom obohacujuacute okriacutedleneacute vyacuterazy a citaacutetoveacute frazeacutemy pocircvodom z latinčiny

suacutečasnuacute slovenskuacute lexiku Pre prekladateľa je veľkou vyacutehodou ak ich poznaacute rozumie ich

vyacuteznamu priacutepadne mu je znaacutemy ich pocircvod Poznanie tyacutechto citaacutetovyacutech frazeacutem alebo

okriacutedlenyacutech vyacuterazov v materinskom jazyku daacuteva predpoklad že ich prekladateľ bude schopnyacute

detegovať aj v pocircvodnom texte z ktoreacuteho prekladaacute Tvrdenie že je pre prekladateľa vyacutehodou

ak ich poznaacute sa zakladaacute na nasledujuacutecich zisteniach

1 Ak prekladateľ poznaacute vyacuteznam živyacutech latinskyacutech slov v materinskom jazyku je

pravdepodobneacute že ich dokaacuteže objaviť aj v pocircvodnom texte aj v priacutepadoch že ich

vyacutechodiskovyacute jazyk neprebral v originaacutelnej latinskej podobe ale ustaacutelili sa v ňom adaptovaneacute

napr vo forme kalkov priacutepadne polokalkov a teda že ich z vyacutechodiskoveacuteho textu viditeľne

nevyčleňuje už samotnaacute pocircvodnaacute jazykovaacute forma ndash latinčina Ich uvedomenie si vo

vyacuteznamovej rovine so sebou prinaacuteša niekoľko ďalšiacutech aspektov Prekladateľ dokaacuteže

cieľoveacutemu čitateľovi sprostredkovať adekvaacutetnu formu a obsah aj vďaka tomu že živeacute latinskeacute

slovo v takomto priacutepade nepovažuje len za autorovu metaforu ale uvedomuje si

55

intertextualitu (zvlaacutešť v priacutepade okriacutedlenyacutech vyacuterazov) Transferom takejto lexikaacutelnej jednotky

nenaruacuteša štyacutel originaacutelu a zachovaacuteva viacvrstevnyacute charakter textu Rovnako ponechaacuteva

čitateľovi priestor aby si tieto aluacutezie na antickyacutech autorov a ich diela v texte uvedomoval

nachaacutedzal suacutevislosti a aby pri interpretaacutecii zvlaacutešť v priacutepade umeleckyacutech textov boli jeho

vyacutechodiskaacute porovnateľneacute s vyacutechodiskami a možnosťami čitateľa originaacutelu teda aby mu

prekladateľ tuacuteto možnosť neubral skocircr než sa s preloženyacutem textom stretne saacutem a bude ho

interpretovať na zaacuteklade čitateľskej skuacutesenosti horizontu očakaacutevania čitateľskeacuteho profilu

a ďalšiacutech parametrov ktoreacute suacute suacutečasťou interpretačneacuteho procesu

2 Z hľadiska vyacuteberu vhodnyacutech translatologickyacutech postupov je poznanie živyacutech

latinskyacutech slov rovnako vyacutehodou Prekladateľ sa mocircže vyhnuacuteť negatiacutevnym posunom ak

poznaacute danuacute lexikaacutelnu jednotku identifikuje ju v texte a zvoliacute adekvaacutetny postup pri jej

transfere Ak ju nepoznaacute mocircže sa stať že s ňou bude v texte naraacutebať napr ako s metaforou

V tom priacutepade ju mocircže pri prekladaniacute v raacutemci prekladateľskyacutech postupov využiacutevanyacutech pri

preklade metafory buď celkom eliminovať preložiť ju doslovne (pričom ani v priacutepade kalkov

nemusiacute byť vyacutesledneacute prekladateľskeacute riešenie automaticky zhodneacute s podobou adaptovanou

v cieľovom jazyku) vymeniť ju za inuacute metaforu alebo ju mocircže v texte vysvetliť Všetky

uvedeneacute postupy by znamenali pre cieľovyacute text viac či menej vyacuteraznyacute posun alebo stratu a to

tak na uacuterovni vyacuteznamovej ako aj lexikaacutelnej a štylistickej Adekvaacutetny postup v tomto priacutepade

znamenaacute zvoliť si v cieľovom texte tuacute podobu lexikaacutelnej jednotky ktoraacute je adaptovanaacute

v cieľovej kultuacutere bez ohľadu na divergenciu medzi originaacutelom a prekladom Ak je vo

vyacutechodiskovom texte danaacute živaacute latinskaacute sentencia kalkom v slovenčine mocircže byť

polokalkom alebo naopak Či dokonca ak je živaacute latinskaacute sentencia vo vyacutechodiskovom

jazyku adaptovanaacute v pocircvodnej latinskej podobe a v slovenčine ju poznaacuteme a použiacutevame ako

kalk prekladateľ maacute rešpektovať cieľovyacute jazyk a kultuacuteru a použiť v cieľovom texte

adaptovanyacute tvar Ak sa v cieľovom jazyku uplatňujuacute dve formy napr alea iacta est ndash kocky

suacute hodeneacute vtedy by mal prekladateľ prispocircsobiť vyacuteber prekladateľskeacuteho riešenia

vyacutechodiskoveacutemu textu a vybrať tuacute podobu živej latinskej sentencie ktoraacute originaacutelu

zodpovedaacute po obsahovej i formaacutelnej straacutenke V priacutepade vyššie spomenuteacuteho okriacutedleneacuteho

vyacuterazu existuje možnosť voľby pretože vo viaceryacutech jazykoch sa suacutebežne uplatňuje pocircvodnaacute

latinskaacute podoba ako aj jej tvar adaptovanyacute pre daneacute jazykovo-kultuacuterne spoločenstvo

Vyberaacuteme niekoľko jazykovyacutech mutaacuteciiacute

56

Slovenčina Alea iacta est Kocky suacute hodeneacute

Čeština Alea iacta est Kostky jsou vrženy

Angličtina Alea iacta est The die is cast

Nemčina Alea iacta est Der Wuumlrfel ist gefallen

Francuacutezština Alea iacta est Le sort en est jeteacute

Španielčina Alea iacta est La suerte estaacute echada

Taliančina Alea iacta est Il dado egrave tratto

Analyacutezou francuacutezskej a španielskej verzie latinskeacuteho alea iacta est zistiacuteme že latinskeacute

substantiacutevum alea s vyacuteznamom kocka sa v sentencii nenachaacutedza Nahradilo ho substantiacutevum

le sort resp la suerte s vyacuteznamami

57

Francuacutezsky vyacutekladovyacute slovniacutek Larousse aj španielsky slovniacutek Diccionario de Real Academia

Espantildeola medzi prvyacutemi vyacuteznamami substantiacutev uvaacutedzajuacute naacutehoda osud uacutedel Slovo kocka

teda le deacute (franc) a el dado (špan) ani v jednej zo sentenciiacute nefiguruje (treba však upozorniť

že vo francuacutezštine suacutebežne jestvuje aj vyacuteraz les deacutes sont jeteacutes) preto ak prekladateľ tuacuteto

sentenciu vo francuacutezskom či v španielskom vyacutechodiskovom texte odhaliacute napriek tomu že

v slovenčine maacuteme ako ekvivalent vžituacute sentenciu s komponentom kocka nie osud uacutedel

alebo naacutehoda a prekladateľ ho dokaacuteže identifikovať ako okriacutedlenyacute vyacuteraz či citaacutetovuacute frazeacutemu

pri prekladaniacute prediacutede strate napr tyacutem že prediacutede vyacuterazovej nivelizaacutecii Aluacuteziu sa mu podariacute

zachovať využitiacutem zodpovedajuacutecich vyacuterazovyacutech prostriedkov

Zaujiacutemavosťou je že sa živeacute latinskeacute sentencie uplatňujuacute vo všetkyacutech štyacuteloch Okrem

odborneacuteho štyacutelu kde je latinčina zaacutekladom terminologickeacuteho aparaacutetu nachaacutedzame latinskeacute

vyacuterazy asi v každom jednom z primaacuternych i sekundaacuternych štyacutelov Nie suacute len suacutečasťou

umeleckyacutech vyacutepovediacute ale bežne ich zaznamenaacutevame aj v hovorovom štyacutele zaznievajuacute

z meacutediiacute a uplatňujuacute sa aj v administratiacutevnom štyacutele Pre naacutezornosť prinaacutešame aj prehľadnuacute

exemplifikaacuteciu obohacovania slovenskej lexiky latinskyacutemi vyacuterazmi v raacutemci jednotlivyacutech

štyacutelov Ide o priacuteklady ktoreacute samozrejme nie suacute použiacutevaneacute vyacutehradne pre danyacute štyacutel Jeden

a ten istyacute latinskyacute vyacuteraz sa mocircže uplatňovať vo viaceryacutech z nich v zaacutevislosti od

58

komunikačnej situaacutecie a od intencie vyacutepovede autora Pri uvaacutedzaniacute priacutekladov pre jednotliveacute

štyacutely vychaacutedzame z ich delenia podľa J Mistriacuteka

I Primaacuterne štyacutely

1 naacuteučnyacute štyacutel

- terminus technicus (odbornyacute naacutezov technickyacute termiacuten)

2 administratiacutevny štyacutel

- curriculum vitae (životopis)

3 publicistickyacute štyacutel

- in memoriam (na pamiatku)

- vox populi vox dei (hlas ľudu hlas božiacute)

4 rečniacutecky štyacutel

- quo vadis (kam kraacutečaš)

5 esejistickyacute štyacutel

- conditio sine qua non (podmienka bez ktorej nie ndash nevyhnutnaacute podmienka predpoklad aby

sa niečo mohlo realizovať)

6 hovorovyacute štyacutel

- de facto (v skutočnosti skutočne zo skutku podľa skutočneacuteho stavu)

- pro forma (formaacutelne aby sa nepovedalo)

7 umeleckyacute štyacutel

- carpe diem (využi deň)

II Sekundaacuterne štyacutely (priacuteležitostneacute konkreacutetne neštandardizovaneacute) ndash vyacuteber

1 archaickyacute štyacutel

- amicenko (z latinskeacuteho amicus ndash priateľ) ndash oslovenie adresaacuteta v duchu 19 storočia

2 biblickyacute štyacutel

- gloria in excelsis Deo (slaacuteva Bohu na vyacutesostiach)

59

3 ceremoniaacutelny štyacutel

- ad multos annos (na mnoheacute roky ndash pri vyacuteročiach pri blahoželaniach jubilantovi aby sa ešte

dlho tešil zdraviu)

- Vaša magnificencia (oslovenie rektora univerzity)

- Vaša spektabilita (oslovenie dekana fakulty)

- Vaše honorability (oslovenie vyacuteznamnyacutech funkcionaacuterov v akademickom prostrediacute)

- Vaša Excelencia (oslovenie veľvyslanca)

- Vaša Eminencia (oslovenie kardinaacutela)

4 diplomatickyacute štyacutel

- persona non grata (nežiaduca osoba)

5 ďakovnyacute štyacutel

- ab imo pectore (z hĺbky srdca)

6 ekonomickyacute štyacutel

- N B (skratka z nota bene ndash dobre si zaznamenaj)

7 elegickyacute štyacutel

- memento mori (pamaumltaj na smrť)

8 encyklopedickyacute štyacutel

- ibid (ibidem ndash tamtiež)

- id (idem ndash ten istyacute)

- cf cfr conf (confer ndash porovnaj)

- et al (et alii ndash a ďalšiacute a kolektiacutev)

- l c l cit (loco citato ndash na citovanom mieste na uvedenom mieste)

- v l (vide locum ndash pozri miesto v knihe)

- s a (sine anno ndash bez roku vydania)

9 enumeratiacutevny štyacutel

- etc (et cetera ndash atď a tak ďalej)

60

10 epištolaacuterny štyacutel

- A D (anno Domini ndash roku Paacutena)

11 legislatiacutevny štyacutel

- ex offo (= ex officio ndash z uacuteradu z uacuteradnej moci)

12 ospravedlňujuacuteci štyacutel

- mea culpa mea maxima culpa (moja vina moja preveľkaacute vina)

13 patetickyacute štyacutel

- per aspera ad astra (tŕnistou cestou k hviezdam)

14 persuaziacutevny štyacutel

- historia magistra vitae (dejiny suacute učiteľkou života)

- non scholae sed vitae discimus (neučiacuteme sa pre školu ale pre život)

15 pompeacutezny štyacutel

- amicus certus in re incerta cernitur (v nuacutedzi poznaacuteš priateľa)

16 žartovnyacute štyacutel

- ergo bibamus (tak teda pime)

Podobnyacutech priacutekladov by sme našli omnoho viac od tyacutech najfrekventovanejšiacutech až po

zriedkaveacute ba raritneacute ktoreacute sa zvaumlčša vyskytujuacute v diskurzoch odborneacuteho použiacutevateľa jazyka

Prekladateľ samozrejme nemocircže poznať všetky latinskeacute citaacutety skratky sentencie alebo

terminoloacutegiu jednotlivyacutech odborov Zaacutekladneacute znalosti z klasickyacutech jazykov suacute však veľkou

vyacutehodou a aspoň zaacutekladnaacute orientaacutecia pokiaľ ide o systeacutem latinčiny a znalosti z jej lexiky

a reaacuteliiacute sluacutežia prekladateľovi k rozviacutejaniu si kultuacuternej kompetencie Ak prekladateľ nie je

zaacuteroveň klasickyacutem filoloacutegom potom v priacutepade jeho znalostiacute z klasickyacutech jazykov a antickej

civilizaacutecie a kultuacutery vo vzťahu k prekladateľskyacutem kompetenciaacutem hovoriacuteme skocircr o sociaacutelnej

rešeršnej a kultuacuternej kompetencii než o jazykovej kompetencii v pravom vyacutezname Znamenaacute

to že sa prekladateľ v problematike orientuje a ak je to potrebneacute dokaacuteže si zvoliť vhodnuacute

prekladateľskuacute pomocirccku nevyhnutnuacute pri vyacutebere ekvivalentu či pri hľadaniacute prekladateľskeacuteho

riešenia

61

V tejto suacutevislosti treba upozorniť aj na chyby v preklade vyacuteklade alebo v interpretaacutecii

ktoreacute mocircžu vzniknuacuteť ako docircsledok nedostačujuacutecej znalosti klasickyacutech jazykov a suacutevisiacich

reaacuteliiacute Parciaacutelne informaacutecie a vedomosti mocircžu viesť k mylnyacutem zaacuteverom Priacutekladom takyacutechto

neoverenyacutech postupov je znaacutema falošnaacute etymoloacutegia substantiacuteva malvica ktoraacute sa chybne

odvaacutedza od malum (zlo) alebo od mālum (jablko) pričom zlo maacute odkazovať na biblickyacute

priacutebeh Adama a Evy kde je jablko symbolom zla a uacutedajne aj preto suacute ich označenia

v latinčine zhodneacute J Rejzek v Českom etymologickom slovniacuteku uvaacutedza vysvetlenie bdquomalvice

ndash dužnatyacute plod s jaacutedřincem (jablko hruška ap) Presl převzal z jakeacutehosi stareacuteho leacutekařskeacuteho

rukopisu v jinyacutech exemplaacuteřiacutech jsou podoby makvice mrkvice takže asi jde o piacutesařskou

chybuldquo Substantiacutevum malvica sa zrejme do jazyka dostalo ako chybnyacute tvar Na českuacute

etymoloacutegiu odkazuje aj Stručnyacute etymologickyacute slovniacutek slovenčiny bdquomalvica ndash dužinatyacute plod

rastliacuten s jadrovyacutem ovociacutem (od 20 stor) Z čes malvice ndash vyacuteraz bol zavedenyacute v obdobiacute

naacuterodneacuteho obrodenia na zaacuteklade isteacuteho stčes rukopisu

priacuteslušneacute miesto sa však čiacuteta aj ako mrkviceldquo

V obdobnyacutech priacutepadoch platiacute zaacutesada ad fontes

Ak sa prekladateľ stretne s podobnyacutem prekladateľskyacutem

probleacutemom mal by si informaacuteciu vyhľadať a overiť

zvlaacutešť vtedy ak nie je v danej oblasti odborniacutekom

Latinskyacute a starogreacutecky jazyk obohatili

slovenskuacute slovnuacute zaacutesobu o kvantum lexikaacutelnych

jednotiek ktoreacute sa v našom jazyku uplatnili ako

jednotliveacute slovaacute (napr graacutetis) alebo viacslovneacute pomenovania (napr ad absurdum ad acta

aula maxima) ďalšie boli prebraneacute ako celeacute sentencie (napr clara pacta ndash boni amici) alebo

je z ich zaacutekladu odvodenyacutech množstvo ďalšiacutech lexikaacutelnych jednotiek Za mnoheacute uvaacutedzame

tie ktoreacute sa sformovali z latinskeacuteho a greacuteckeho slova jazyk

lingua

lingvistika lingvista lingvistka lingvistickyacute plurilingvizmus bilingvizmus

monolingvizmus sociolingvistika psycholingvistika pragmalingvistika neurolingvistika

etnolingvistika lingvokulturoloacutegia lingvokultureacutema lingvodidaktika lingvaacutelny

interlingvaacutelny extralingvaacutelny multilingvaacutelny

γλῶσσα (gloacutessa)

glosaacuter glosolaacutelia heteroglosia diglosia polyglosia glosa glosovať glosaacutetor glositiacuteda

glosodyacutenia xenoglosia

Jan Svatopluk Presl bol českyacute

vysokoškolskyacute pedagoacuteg a

zooloacuteg na Českej univerzite

Karlo-Ferdinandovej v Prahe

a bol jednyacutem

z najvyacuteznamnejšiacutech

priacuterodovedcov v 19 storočiacute

62

Použitaacute literatuacutera

ANDOKOVAacute Marcela (2013) Rečniacutecke umenie sv Augustiacutena v kaacutezňach k stupňovyacutem žalmom

Bratislava IRIS

BALEGOVAacute Jana (2016) Lectiones grammaticae Latinae I Košice Univerzita Pavla Jozefa

Šafaacuterika

BARANDOVSKAacute-FRANK Věra (1995) Latina jako mezinaacuterodniacute jazyk Dobřichovice Kava ndash

Pech

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2002) Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a

latinskyacutech mien naacutezvov a termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie

cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda s 45 ndash 55

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2011) Z histoacuterie transkripcie starogreacuteckych a latinskyacutech mien do

slovenčiny In Sambucus VII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a

neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta Trnavskej univerzity v Trnave s 173 ndash 195

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom

Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech

priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In Sambucus VIII Praacutece z

klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave s 178 ndash 193

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

hlavneacute transkripčneacute zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 č 3-

4 s 131 ndash 150

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2016) Od hlasu k hlaacuteske Z dejiacuten antickej naacuteuky o reči Bratislava

Univerzita Komenskeacuteho

DRAE Diccionario de la lengua espantildeola [Cit 8 septembra 2017] Dostupneacute na internete

httpdleraeesw=diccionario

HARAJ Igor (2011) Vlastneacute meno v mysleniacute antiky a stredoveku Martin Matica slovenskaacute

HORATIUS Flaccus Quintus (1986) O umeniacute baacutesnickom Satiry a Listy Bratislava Tatran s

229

HORAacuteČEK Filip ndash CHLUP Radek (2012) Učebnice klasickeacute řečtiny Praha Academia

JANOUŠEK Jan (2014) Uacutevahy nad knihou W Stroha bdquoLatein ist tot ndash es lebe Lateinldquo In

Vymětalovaacute Karla (ed) (2014) Vivat Latina reserata Opava Slezskaacute univerzita v Opavě

s 16 ndash 20

KALIVODA Jan (2012) Verba docent exempla trahunt Praha Karolinum

27

Prvyacute paacuted nazyacutevali Rimania cāsūs nominatīvus (paacuted ktoryacute pomenuacuteva nomināre = nazyacutevať)

Druhyacute paacuted mal viacero naacutezvov (c patrius = otcovskyacute pretože udaacuteval pocircvod ndash čiacute syn alebo

dceacutera c possessīvus pretože ukazoval komu čo patriacute ndash čia vec c generalis pretože bol

vyacutechodiskom pre tvorbu ďalšiacutech tvarov od ich zaacutekladu ndash corpus corpor-is c qualitātis

pretože udaacuteval vlastnosť niečoho c partitīvus pretože udaacuteval celok z ktoreacuteho sa uvaacutedza

nejakaacute časť) Zo všetkyacutech naacutezvov sa ujal naacutezov genitīvus (rodinnyacute) Tretiacutem paacutedom sa

vyjadroval predovšetkyacutem vyacuteznam daacutevania a bol preto nazyacutevanyacute casus datīvus (dare = daacutevať)

Štvrtyacute paacuted nazyacutevali Greacuteci πτῶσις αἰτιατική (ptoacutesis aitiatikeacute = priacutečinnyacute paacuted) Riacutemski gramatici

sa mylne domnievali že je tento termiacuten vytvorenyacute od slovesa αἰτιᾶσθαι (aitiasthai =

obviňovať) a preto paacuted nazvali accūsatīvus (obviňovaciacute accūsāre = obviňovať) Piaty paacuted

nazyacutevali v Riacuteme cāsūs vocatīvus (volaciacute vocāre = volať) Vokatiacutev nie je pravyacutem paacutedom stojiacute

gramaticky mimo vety Zvlaacuteštny tvar pre vokatiacutev existuje v latinčine len v singulaacuteri o-

deklinaacutecie (2 deklinaacutecia) V ostatnyacutech priacutepadoch sa pri osloveniacute použiacuteva nominatiacutev

Spomenutyacutech paumlť paacutedov maacute latinčina so slovenčinou spoločnyacutech navyše maacute ešte ablatiacutev (paacuted

odlukovyacute) ktoryacute zodpovedaacute tak slovenskeacutemu lokaacutelu ako aj inštrumentaacutelu

Latinskeacute substantiacuteva sa rovnako ako slovenskeacute

skloňujuacute V latinčine existuje paumlť typov skloňovania

ktoreacute v podstate na rozdiel od slovenčiny nemajuacute

nijakyacute vzťah ku gramatickeacutemu rodu substantiacutev Každeacute

latinskeacute substantiacutevum sa daacute jednoznačne zaradiť do

jedneacuteho z piatich typov skloňovania do jednej

z deklinaacuteciiacute (dēclinātiō) Skloňovanie sa v latinčine

realizuje podobne ako v slovenčine pripaacutejaniacutem

paacutedovyacutech koncoviek ku kmeňu Aby sme mohli

substantiacuteva skloňovať musiacuteme poznať genitiacutev

singulaacuteru (umožňuje zaradenie substantiacuteva do jednej

z piatich deklinaacuteciiacute) a kmeň slova pretože k nemu sa

pripaacutejajuacute koncovky jednotlivyacutech paacutedov (kmeň

dostaneme po odtrhnutiacute koncovky genitiacutevu singulaacuteru

resp pluraacutelu -(r)um) Nominatiacutev singulaacuteru prezraacutedza

spoľahlivo deklinaacuteciu do ktorej substantiacutevum patriacute

len v menšine priacutepadov Pocircvodnyacute slovnyacute zaacuteklad bol

totiž v nominatiacuteve často rocircznymi jazykovyacutemi procesmi

1 deklinaacutecia

femina feminae f = žena

poēta poētae m = baacutesnik

2 deklinaacutecia

servus servī m = otrok

puer puerī m = chlapec

ager agrī m = pole

laurus laurī f = vavriacuten

verbum verbī n = slovo

3 deklinaacutecia

victor victōris m = viacuteťaz

nomen nominis n = meno

oratiō oratiōnis f = reč

mare maris n = more

caput capitis n = hlava

4 deklinaacutecia

exercitus exercitūs m = vojsko

manus manūs f = ruka

cornū cornūs n = roh paroh

5 deklinaacutecia

diēs diēī mf = deň

rēs reī f = vec

28

podstatne zmenenyacute V genitiacuteve singulaacuteru ale ostal naproti tomu zjavnyacute napr iter (N sg)

itineris (G sg) = cesta Od kmeňa substantiacutev sa tvoria aj odvodeniny napr lex legis (zaacutekon)

ndash legaacutelny nox noctis (noc) ndash nocturno genus generis (rod) ndash generaacutecia mens mentis

(myseľ) ndash mentaacutelny facultās facultātis (možnosť) ndash fakultatiacutevny

Koncovka genitiacutevu singulaacuteru sa uvaacutedza v každom slovniacuteku za nominatiacutevom

substantiacuteva Substantiacuteva 1 deklinaacutecie majuacute v G sg koncovku -ae substantiacuteva 2 deklinaacutecie

koncovku -ī substantiacuteva 3 deklinaacutecie koncovku -is substantiacuteva 4 deklinaacutecie -ūs a napokon

substantiacuteva 5 deklinaacutecie koncovku -ēī-eī

Pre všetky deklinaacutecie platia nasledujuacutece formaacutelne pravidlaacute

1 neutraacute majuacute bez vyacutenimky tvar akuzatiacutevu singulaacuteru totožnyacute s nominatiacutevom singulaacuteru

2 všetky neutraacute majuacute v nominatiacuteve a v akuzatiacuteve pluraacutelu koncovku -a

3 vo všetkyacutech deklinaacuteciaacutech znie ablatiacutev pluraacutelu rovnako ako datiacutev pluraacutelu

132 Vzťah latinčiny k morfoloacutegii a tvorbe slov slovenskeacuteho jazyka

Pokiaľ ide o morfologickeacute javy mocircžeme vzťah latinčiny (greacutečtiny) k slovenčine

sledovať predovšetkyacutem na lexikaacutelnych jednotkaacutech latinsko-greacuteckeho pocircvodu Slovenčina

tvoriacute pri zaraďovaniacute substantiacutevnych latinizmov do

deklinačneacuteho systeacutemu tvary zvaumlčša (nie však celkom

docircsledne) od latinskeacuteho zaacutekladu napr pri maskuliacutenach

na -us -ius realizm-us realizm-u egoizm-us egoizm-

u exit-us exit-u logaritm-us logaritm-u laps-us

laps-u August-us August-a Vergili-us Vergil-ia a i

Naproti tomu mnoheacute podobneacute substantiacuteva

ktoreacute suacute siacutece utvoreneacute od latinskyacutech slovnyacutech

zaacutekladov ale pri ktoryacutech koncoveacute -us nie je

nominatiacutevnou koncovkou lež suacutečasťou kmeňa alebo

širšej koncovky a tiež substantiacuteva cudzieho (nie

latinskeacuteho) pocircvodu sa skloňujuacute s ponechaniacutem -us vo

všetkyacutech paacutedoch Do tejto skupiny patria napr vyacuterazy

autobus omnibus reacutebus bambus kaktus luxus a i

Radia sa sem aj niektoreacute slovaacute latinskeacuteho

pocircvodu pri ktoryacutech je siacutece -us nominatiacutevnou

Omnibus ndash dopravnyacute

prostriedok ktoryacute vznikol

v roku 1825 vo Francuacutezsku Bol

použiacutevanyacute ako dostavniacutekovaacute

doprava na trati Nantes ndash

Richebourg

Voiture omnibus = voz pre

všetkyacutech všetkyacutem skraacuteteneacute na

omnibus a neskocircr na bus

lat omnis = všetok (omnibus =

D pl všetkyacutem)

29

koncovkou ale ktoreacute nadobudli inyacute vyacuteznam akyacute mali

v latinčine takže v ich štylistickom použiacutevaniacute nastal

posun a tyacutem sa stratila aj kontinuita s pocircvodnyacutem

skloňovaniacutem Takyacutemi suacute napr vyacuterazy cirkus cirkusu

humus humusu funus funusu (ale funebraacutek ndash tvar

odvodenyacute od slovneacuteho zaacutekladu funus funebris m) a i

Rešpektovanie latinskeacuteho deklinačneacuteho systeacutemu

je v protiklade k princiacutepu nemennosti zaacutekladnej

morfeacutemovej skladby slova ktoryacute je vlastnyacute napr ruštine Taacute skloňovanie substantiacutev

zdomaacutecňuje a to buď tak že zachovaacuteva pocircvodnuacute latinskuacute koncovku nominatiacutevu v celom

skloňovaniacute napr казус -уса (kaacutezus kaacutezusa) alebo ju celkom vypuacutešťa napr Юлий -ия

(Julij Julija) Princiacutep morfeacutemovej nemennosti prenikaacute pod vplyvom hovoroveacuteho uacutezu aj do

slovenčiny napr viacuterus viacuteru aj viacuterusu

Vzťah latinskyacutech a slovenskyacutech substantiacutev možno do istej miery sledovať aj v

ich rodovej charakteristike Slovenčina veľmi často zachovaacuteva pri slovaacutech pochaacutedzajuacutecich

z latinčiny ich pocircvodnyacute rod napr doctor ndash doktor (muž rod) professor ndash profesor (muž rod)

auctoritās ndash autorita (žen rod) facultās ndash fakulta (žen rod) praesidium ndash preziacutedium (str

rod) laboratorium ndash laboratoacuterium (str rod) Rod si teda udržali latinskeacute maskuliacutena na -or

neutraacute na -um-ium a feminiacutena na -tās Latinskeacute feminiacutena so sufixom -tiō-siō majuacute

v slovenčine zakončenie -cia-zia napr resolutiō ndash rezoluacutecia imitatiō ndash imitaacutecia corruptiō ndash

korupcia invasiō ndash invaacutezia a i

133 Slovesnaacute flexia

Slovesaacute (verba) suacute zaacutekladnyacutem slovnyacutem druhom pomenuacutevajuacutecim procesuaacutelne priacuteznaky

substanciiacute Všetky tvary latinskeacuteho slovesa sa rozdeľujuacute podľa gramatickeacuteho rodu na určiteacute

a neurčiteacute slovesneacute tvary Určiteacute slovesneacute tvary suacute tie ktoreacute označujuacute všetky gramatickeacute

vyacuteznamy najmauml osobu a čiacuteslo Neurčiteacute slovesneacute tvary neoznačujuacute osobu a čiacuteslo

Slovesnaacute flexia či časovanie (coniugātiō) sa v latinčine vyznačuje schopnosťou

vyjadrovať slovesnyacute rod čas spocircsob osobu a čiacuteslo

Rod (genus) latinskyacutech slovies je dvojakyacute činnyacute (g āctīvum) a trpnyacute (g passīvum)

V latinčine podobne ako v slovenčine deliacuteme slovesaacute v aktiacuteve na predmetoveacute

a bezpredmetoveacute pričom sa predmetoveacute členia ďalej na prechodneacute (trānsītīva) a neprechodneacute

Pri preklade je tiež nevyhnutneacute

nezabuacutedať na fakt že latinskyacute

svet nie je identickyacute s tyacutem našiacutem

a aj zdanlivo rovnakeacute veci mocircžu

mať inyacute obsah (napr dom voz

lampa vojak sloboda a pod)

30

(intrānsītīva) Prechodneacute slovesaacute majuacute predmet v prostom akuzatiacuteve neprechodneacute slovesaacute

v inom prostom paacutede alebo v predložkovom paacutede Uacuteplneacute pasiacutevum vytvaacuterajuacute len prechodneacute

slovesaacute Pri neprechodnyacutech slovesaacutech sa použiacuteva pasiacutevum iba v 3 os sg (pugnātur = bojuje

sa) Latinskeacute pasiacutevum maacuteva často zvratnyacute (reflexiacutevny) vyacuteznam (lavor = umyacutevam sa)

Latinskyacute jazyk rozlišuje šesť časov ndash jeden priacutetomnyacute (tempus praesēns) tri minuleacute (t

imperfectum t perfectum t plūsquamperfectum) a dva buduacutece (t futūrum prīmum t futūrum

exāctum)

Slovesneacute spocircsoby suacute v latinčine tri (tzv

osobneacute) oznamovaciacute (modus indicātīvus) rozkazovaciacute

(m imperātīvus) a spojovaciacute (m coniūnctīvus)

Indikatiacutev predstavuje proces vyjadrenyacute slovesom ako

skutočnyacute konjunktiacutev ako takyacute ktoryacute hovoriaci alebo

autor predpokladaacute a imperatiacutev označuje snahu

hovoriaceho alebo autora ovplyvniť spraacutevanie

adresaacuteta

Okrem troch osobnyacutech maacute latinčina aj paumlť

neosobnyacutech spocircsobov ktoreacute neoznačujuacute ani osobu ani

čas Ide o menneacute tvary Infinitiacutev je slovesneacute

substantiacutevum ktoreacute maacute menneacute i slovesneacute vlastnosti

Ako meno je neutrom singulaacuteru ako sloveso vyjadruje

rod aktiacutevny alebo pasiacutevny Nevyjadruje čas ako takyacute

ale len časovyacute vzťah (tvoriacute sa infinitiacutev preacutezenta

perfekta a futuacutera) Supiacutenum je slovesneacute substantiacutevum

ktoreacute maacute len dva paacutedy Supiacutenum na -um (akuzatiacutev) maacute

funkciu priacuteslovkoveacuteho určenia smeru uacutečelu pri

slovesaacutech pohybu a supiacutenum na -u (ablatiacutev) ktoreacute maacute

funkciu priacuteslovkoveacuteho určenia obmedzenia (naznačuje

že tvrdenie neplatiacute všeobecne ale len v určitom

zmysle) pri niektoryacutech adjektiacutevach Gerundium

(slovesneacute substantiacutevum na -nd) je v podstate

skloňovanyacute infinitiacutev preacutezenta zvaumlčša aktiacuteva Maacute len

štyri paacutedy (genitiacutev datiacutev akuzatiacutev ablatiacutev)

Gerundiacutevum (slovesneacute adjektiacutevum na -nd) maacute pasiacutevny

Legenda

lat legere = čiacutetať gerundiacutevum

legendum = niečo maacute musiacute byť

čiacutetaneacute (legenda = tvar pluraacutelu)

1 rozpraacutevanie nepodloženeacute

skutočnosťou o nejakej

osobnosti či udalosti pocircvodne

rozpraacutevanie o živote svaumltyacutech

ktoreacute bolo treba čiacutetať v určityacutech

dňoch

Legenda o sv Jurajovi

2 vysvetlivky na mape skratky

značky na mape treba čiacutetať ako

suacute vysvetleneacute

3 veľmi znaacutema osobnosť

31

vyacuteznam ku ktoreacutemu sa pripaacuteja modaacutelny vyacuteznam

nutnosti alebo možnosti Particiacutepium je adjektiacutevum

odvodeneacute od slovesa V texte zastupujuacute particiacutepiaacute

v najjednoduchšom priacutepade uacutelohu adjektiacutev (napr

mulier amans = milujuacuteca žena videō virum

territum = vidiacutem vydeseneacuteho muža) častejšie však

plnia ineacute uacutelohy V spojeniacute so substantiacutevom alebo

zaacutemenom sa často použiacutevajuacute tam kde by sme

v slovenčine použili vedľajšiu vetu a v tzv vaumlzbe

ablatiacutevu absoluacutetneho sa použiacuteva dokonca na uacuterovni

samostatnej vety Latinčina rozlišuje dve aktiacutevne

(part preacutezenta a futuacutera) a jedno pasiacutevne particiacutepium

(part perfekta) Particiacutepia sa skloňujuacute

V slovesnej flexii sa rozlišujuacute tri osoby

(personae) 1 2 3 a čiacuteslo (numerus) je dvojakeacute

jednotneacute (n singulāris) a množneacute (n plūrālis)

Každeacute latinskeacute sloveso je v slovniacutekoch

uvaacutedzaneacute nasledovne legō ere lēgī lēctum (=

zbierať zhromažďovať čiacutetať) pričom na

odvodzovanie tyacutechto štyroch tvarov neexistuje

žiadne pravidlo

legō = 1 os sg indikatiacutevu preacutezenta aktiacuteva (čiacutetam)

legere = infinitiacutev preacutezenta aktiacuteva (čiacutetať)

v kombinaacutecii s 1 osobou sa podľa neho daacute pri

každom slovese rozoznať do ktorej zo štyroch

slovesnyacutech tried (konjugaacuteciiacute) patriacute

1 os sg a infinitiacutev preacutezenta aktiacuteva reprezentujuacute tzv preacutezentovyacute kmeň z ktoreacuteho sa

tvoria mnoheacute slovesneacute tvary s priacutetomnyacutem minulyacutem i buduacutecim vyacuteznamom

lēgī = 1 os sg ind perfekta aktiacuteva (prečiacutetal som) tento tvar reprezentuje tzv perfektovyacute

kmeň z ktoreacuteho vychaacutedzajuacute mnoheacute latinskeacute slovesneacute tvary ktoreacute suacute zvaumlčša charakterizovaneacute

dokonavyacutem vyacuteznamom

lēctum = tzv supiacutenum maacutelo použiacutevanyacute tvar avšak docircležityacute pretože sa od neho odvodzujuacute

ďalšie slovesneacute tvary reprezentuje tzv supiacutenovyacute kmeň

Kmeň particiacutepia preacutezenta aktiacuteva

(zjavnyacute v genitiacuteve sg laudans

laudantis videns videntis) je

v slovenčine viditeľnyacute v koncovke

mnohyacutech slov napr praesidens

praesidentis (predsedajuacuteci) ndash

prezident abstinens abstinentis

(zdržiavajuacuteci sa) ndash abstinent

patiens patientis (trpiaci) ndash

pacient

Od particiacutepia preacutezenta aktiacuteva suacute

odvodeneacute aj feminiacutena ako napr

tolerans tolerantis (znaacutešajuacuteci) ndash

tolerancia distans distantis

(vzdialenyacute) ndash dištancia a i

V slovesnyacutech tvaroch odvodenyacutech

od preacutezentoveacuteho kmeňa majuacute

všetky slovesaacute rovnakeacute osobneacute

koncovky (označujuacute čiacuteslo

a zaacuteroveň aj osobu)

aktiacutevum

-ōm -s -t -mus -tis -nt

pasiacutevum

-(o)r -ris -tur -mur -minī -ntur

Koncovky zostaacutevajuacute vo všetkyacutech

tvaroch preacutezentoveacuteho kmeňa

konštantneacute i keď sa hlaacutesky pred

koncovkou menia a vyjadrujuacute tak

čas a spocircsob Napriacuteklad legimus =

čiacutetame legēmus = budeme čiacutetať

legēbāmus = čiacutetali sme legāmus =

nech čiacutetame legerēmus = čiacutetali by

sme

32

Ako od kmeňa substantiacutev aj od slovesnyacutech

kmeňov je možneacute tvoriť odvodeniny nie zriedkavo

aj z dvoch rozdielnych kmeňov toho isteacuteho slovesa

napr dirigo dirigere direxi directum (riadiť) ndash

dirigent direktor redigo redigere redegi

redactum (privaacutedzať spaumlť uviesť do stavu) ndash

redigovať redaktor moveo movere movi motum

(hyacutebať dojiacutemať) ndash movityacute motiacutev

Pod kmeňom rozumieme zaacutekladnuacute časť

slovesa v jednotlivyacutech časoch ktoraacute nesie jeho

vyacuteznam Ku kmeňu sa pripaacutejajuacute prefixy (predpony)

a sufixy (priacutepony) Podľa preacutezentoveacuteho slovesneacuteho

kmeňa rozdeľujeme latinskeacute slovesaacute do štyroch

slovesnyacutech tried konjugaacuteciiacute Pri rozdeleniacute hraacute rozhodujuacutecu uacutelohu samohlaacuteska ktoraacute sa pri

určityacutech slovesaacutech objavuje pred koncovkami

Latinskeacute konjugaacutecie

1 konj maacute v preacutezente pred

koncovkou vokaacutel āa vzor laudāre

2 konj sa pred koncovkou

vyznačuje vokaacutelom ēe vzor

monēre

3 konj je nepravidelnaacute pred

koncovkou sa striedajuacute vokaacutely

ieu vzor legere

4 konj maacute pred koncovkou vždy

īi vzor audīre

33

14 Predložky a predpony

Predložky sa vyskytujuacute jednak v spojeniach s paacutedovyacutemi formami mien jednak

v spojeniach so slovesami S paacutedmi mien (s vyacutenimkou nominatiacutevu a vokatiacutevu) vyjadrujuacute

rocirczne adverbiaacutelne vzťahy (miesto čas spocircsob priacutečina) Všetky predložky boli pocircvodne

adverbiaacute Pridaacutevali sa k menu v určitom paacutede na presnejšie vyjadrenie vzťahu alebo k slovesu

na bližšie určenie deja Vyacutevoj tyacutechto adverbiiacute šiel

dvojakyacutem smerom Buď sa tesnejšie spojili s menom

a stali sa predložkami alebo sa tesnejšie primkli k

slovesu a vznikli zloženeacute slovesaacute s predponami

Z historickeacuteho hľadiska rozdeľujeme predložky

na prvotneacute a druhotneacute Kyacutem v greacutečtine prvotneacute staršie

predložky funkciu adverbia stratili u druhotnyacutech

mladšiacutech byacuteva zachovanaacute Zo synchroacutenneho hľadiska

je medzi nimi docircležityacute rozdiel v tom že prvotneacute

predložky fungujuacute aj ako slovesneacute predpony druhotneacute

nie Niektoreacute latinskeacute predložky sa ako adverbiaacute

použiacutevajuacute aj v klasickej latinčine (post contra ante

intra infra supra circa atď)

Predložky vyjadrovali najprv priestorovyacute

vzťah Toto poniacutemanie ľahko prechaacutedzalo i na

vyjadrenie času Neskocircr sa začali použiacutevať aj na

vyjadrenie priacutečiny spocircsobu a inyacutech okolnostiacute deja

ktoreacute boli tiež chaacutepaneacute priestorovo

V spojeniacute so slovesnyacutemi formami si predložky

pocircvodne uchovaacutevali svoju samostatnosť ndash mohli byť

kladeneacute aj za sloveso priacutepadne byť oddeleneacute od

slovesa inyacutemi slovami Čoskoro sa však začali zrastať

so slovesom a menili sa tak na slovesneacute predpony (praeverbiaacute)

Slovesneacute predpony suacute suacutečasťou odbornyacutech termiacutenov a medzinaacuterodnyacutech slov a ich

poznanie je vyacutehodou či dokonca nevyhnutnosťou

Prvotneacute greacutecke predložky sa

spaacutejajuacute s jednyacutem s dvoma alebo

aj s troma paacutedmi Druhotneacute

predložky sa spaacutejajuacute (takmer)

vždy so substantiacutevom v genitiacuteve

Vaumlčšina latinskyacutech predložiek

sa spaacuteja s akuzatiacutevom

(naznačujuacute smer rozsah a pod)

alebo s ablatiacutevom (naznačujuacute

odluku miesto a pod) Niektoreacute

sa spaacutejajuacute s oboma paacutedmi

V neskorej latinčine sa počet

prvotnyacutech predložiek redukoval

Predložky s podobnyacutem

vyacuteznamom sa zamieňali napr

stieral sa rozdiel medzi de ex

ab Keď už ich vyacuteznamoveacute

odtienky neboli zreteľneacute jedna

predložka zviacuteťazila a nahradila

ostatneacute ndash v romaacutenskych

jazykoch prevlaacutedlo de

Tendencia k explicitnejšiemu

vyjadrovaniu viedla

k použiacutevaniu predložkovyacutech

paacutedov namiesto prostyacutech

V neskorej latinčine sa staacutele viac

použiacutevali predložkoveacute paacutedy až

sa dospelo k analytickeacutemu

stavu ktoryacute je v romaacutenskych

jazykoch

34

lat A AB ndash od

1 predložka

ab ovo (od vajca =) od prvopočiatku

ab origine od začiatku

ab extra zvonku z vonkajšej strany

a priori vopred z prvšieho

a posteriori na zaacuteklade skuacutesenostiacute

a dato odo dňa (vystavenia)

a die odo dňa

2 prefix

absolvent (ab + lat solvere = oslobodiť urobiť nezaacutevislyacutem)

abiturient (ab + lat iturus = hodlajuacuteci iacutesť odiacutesť)

abdikaacutecia (ab + lat dicere = hovoriť)

absencia (ab + lat esse = byť)

lat AD ndash k ku pri do

1 predložka

ad acta (aa) k (vybavenyacutem) spisom

ad rem k veci

ad hoc k tomuto pre tento priacutepad

ad infinitum do nekonečna

ad verbum doslova

ad informandum pre informaacuteciu

ad multos annos na dlheacute roky na zdravie

2 prefix

adaptaacutecia (ad + lat aptus = vhodnyacute spocircsobilyacute)

adverbium (ad + lat verbum = sloveso)

administratiacuteva (ad + lat ministrare = posluhovať)

V slovenčine (ale napr aj

v češtine a poľštine) sa prefix

ad- zmenil na a- (asimilaacutecia

aprobaacutecia a pod) Ineacute jazyky

(ruština nemčina angličtina

francuacutezština) však dodržiavajuacute

zdvojeneacute spoluhlaacutesky (asociaacutecia

ndash rus associacia nem

Assoziation angl association

rarr ad + socius = druh)

Vyacuteznam zdvojenia spoluhlaacutesky odliacutešenie latinskej predpony ad-

(kladnyacute vyacuteznam) od greacuteckej

predpony a- (negatiacutevny

vyacuteznam) asociaacutelny (asociaľnyj

asozial asocial) amoraacutelny

(amoralisch) asymetrickyacute

(asymetrisch) atď

Ak sa pri použitiacute greacuteckej

predpony a- začiacutena zaacuteklad slova

na samohlaacutesku vkladaacute sa za

predponu n a-n-alfabet a-n-

onym (gr onoma = meno) a-n-

algetikum (gr algos = bolesť)

35

pred niektoryacutemi spoluhlaacuteskami sa prefix ad spodobuje

akceleraacutecia (ad + lat celer = ryacutechly)

akumulaacutecia (accumulatio = ad + lat cumulatio = hromadenie)

agresia (aggressio = ad + lat gradi = pristuacutepiť)

lat ANTE ndash pred (skocircr vopred predchaacutedzajuacuteci)

gr ANTI- ndash proti

1 predložka

Hannibal ante portas Hannibal pred braacutenami

(Vyacutekrik zdesenia r 211 pred Kr keď Hannibal

postupoval proti Riacutemu)

2 prefix ante

antedatovať (ante + lat dare = daacutevať)

anteponovať (ante + lat ponere = klaacutesť)

prefix anti

antifašista antimilitarizmus

antipatia (anti + gr pathos = vaacutešeň utrpenie)

antikoncepcia (anti + lat concipere = počať)

antiseptikum (anti + gr seacutepsis = hnitie)

NB ndash v taliančine použiacutevajuacute v niektoryacutech priacutepadoch aj tuacuteto predponu vo vyacutezname pred

(napr antipasta = predjedlo anticamera = predsieň)

gr AUTO- ndash (autos =) saacutem

1 zaacutemeno

Gnoacutethi seauton (Nosce te ipsum) (Thaleacutes) Poznaj saacutem seba

Antoloacutegia

= gr anthos + lat legere

(anthos = kvet legere = zbierať)

rarr bdquozbierka kvetovldquo = zborniacutek

vybranyacutech praacutec

36

2 prefix

autobiografia (auto + gr bios = život grafein = piacutesať)

autogram (auto + gr gramma = piacutesmeno zaacutepis)

autonoacutemia (auto + gr nomos = zaacutekon)

autosugescia (auto + lat suggere = presviedčať prehovaacuterať)

automobil (auto + lat mobilis = pohyblivyacute)

ako skratka slova automobil

autodrom (+ gr dromos = beh pretekaacuterska draacuteha)

autogaraacutež (+ fr garer = dať na vedľajšiu koľaj priviesť do bezpečia)

ako skratka slova automat automatickyacute (gr automatos = saacutem od seba z vlastneacuteho

popudu)

autoblok (+ angl to block = zatarasiť blokovať)

lat BI- TRI- MULTI- ndash (bis =) dvakraacutet (tres =) tri (multus =) mnohyacute

Bis dat qui cito dat Dvakraacutet daacuteva kto ryacutechlo daacuteva

prefix

biatlon (bi + gr athlon = zaacutepas zaacutepolenie)

bicykel (bi + gr kyklos gt lat cyclus = koleso kruh)

bilateraacutelny trilateraacutelny multilateraacutelny (bi tri multi + lat latus -eris = strana bok)

bifokaacutelny (bi + lat focus = ohnisko)

lat DE DI- ndash o od podľa

1 predložka

de facto podľa skutočnosti skutočne

de iure podľa praacuteva praacutevom

de dato (dd) odo dňa vyhotovenia

de die in diem zo dňa na deň

De mortuis nihil nisi bene O mŕtvych nič ak nie dobre (O mŕtvych len dobre)

37

De gustibus non est disputandum O chuti (vkuse) sa nemaacute diskutovať (škriepiť)

(Proti gustu žiaden dišputaacutet)

2 prefix

deskriptiacutevny (de + lat sribo ere scripsi scriptum = piacutesať)

deportovať (de + lat portare = niesť)

deponovať (de + lat ponere = klaacutesť)

dedukovať (de + lat ducere = viesť)

ďalšia vyacuteznamotvornaacute funkcia odstraacutenenie

pocircvodneacuteho zmyslu zaacutekladneacuteho slova

formovať ndash deformovať

centralizovať ndash decentralizovať

v našom pravopise sa niekedy prejavuje ako di-

= vyacuteznam našej predpony roz-

dislokaacutecia (+ lat locus = miesto)

distribuacutecia (+ lat tribuere = udeľovať)

disharmoacutenia (+ gr harmonia = suacutelad suacutezvuk)

dilataacutecia (+ lat latus = širokyacute)

diskvalifikovať (dis + qualis akyacute + facere robiť

= bdquourobiť niekoho nekvalitnyacutemldquo)

gr DI- (latinskeacute bis)

gr DYS- (porucha zoslabnutie nespraacutevnosť)

prefix

dimorfia (di + gr morfeacute = tvar)

diftong (di + gr fthongos = hlas zvuk)

dyslexia (dys + lat legere = čiacutetať)

dysgrafia (dys + gr grafein = piacutesať)

Diplom

z gr diplooacute = zdvojujem

Diploacutema bola docircležitaacute listina

zloženaacute vo dvoje Obyčajneacute

listiny sa nechaacutevali kedysi len

tak nezloženeacute Ak bolo treba

vyjadriť docircležitosť obsahu

listiny (udelenie vyacutesad praacutev

titulu a pod) zložila sa na

dvakraacutet

38

dyslalia (dys + gr lalein = znieť zvučať štebotať)

dyspepsia (dys + gr peptein = traacuteviť)

dysfoacutenia (dys + gr foneacute = zvuk)

lat E EX ndash z od von zvnuacutetra

lat EX- ndash byacutevalyacute niekdajšiacute

1 predložka

vypiť na ex vypiť až do dna

ex officio z uacuteradnej moci uacuteradne

ex parte od jednej zo straacuten

ex nihilo z ničoho

ex libris z kniacuteh (knižnaacute značka)

ex interest bez uacuteroku

ex gratia dobrovoľne

ex post potom dodatočne

ex privata industria zo suacutekromnej

usilovnosti z vlastnej iniciatiacutevy

2 prefix

elokovať (e + lat locus = miesto)

elaboraacutet (e + lat labor = praacuteca)

emisia (e + lat mittere sup missum =

posielať)

erudovanyacute (e + lat rudis = surovyacute hrubyacute)

exhumaacutecia (ex + lat humus = zem)

exportovať (ex + lat portare = nosiť)

extrahovať (ex + lat trahere = ťahať)

exprezident

exmanžel

Deus ex machina (gr theos apo

meacutechaneacutes)

= bdquoboh zo strojaldquo ndash nečakanyacute

zaacutesah ktoryacute rozuzliacute zamotanuacute

situaacuteciu

- najviac ho použiacuteval vo svojich

trageacutediaacutech Euripideacutes

- v hovorovej reči použil toto

spojenie už Soacutekrateacutes

v Platoacutenovom dialoacutegu Kratylos

Ex libris ndash knižnaacute značka

označujuacuteca vlastniacuteka knihy

39

lat EXTRA- ndash zvlaacutešť osobitne oddelene

lat EXTRO- ndash (opak intro =) von

1 predložka

extra ordinem mimo poradia

extra viam mimo cesty

extra vires nad možnosti

2 prefix

extraordinaacuterny (extra + lat ordo ordinis = poriadok)

extravagantnyacute (extra + lat vagari = tuacutelať sa vagabundus = vandrovnyacute tulaacutek)

extrovert (extro + lat vertere = obracať točiť)

extrospektiacutevny (extro + lat spectare = pozerať sa)

gr HYPER ndash nad

prefix

hyperaktivita (hyper + lat ago ere egi actum = konať)

hypereacutemia (hyper + gr haima = krv)

gr HYPO ndash pod

prefix

hypodermickyacute (hypo + gr derma = koža)

hypoteacuteza (hypo + gr thesis = mienka tvrdenie)

gr HIPO ndash (z gr substantiacuteva hippos =) kocircň

prefix

hipodroacutem (hipo + gr dromos = beh)

hipoterapia (hipo + gr therapeuein = liečiť)

Hypochonder

gr chondros = chrupavka

(rebrovaacute)

- pod ňou choriacute často pociťujuacute

bolesti

40

hipoloacutegia (hipo + gr logos = slovo)

lat IN ndash v do na

1 predložka

in camera v byte tajne docircverne

in toto celkom v celosti

in continuo nepretržite suacutevisle

in dorso na chrbte (knihy) vzadu z druhej strany

in facto vskutku skutočne

in futuro v buduacutecnosti

in medias res doprostred veci

In vino veritas (Plinius St) Vo viacutene je pravda

2 prefix

+ adjektiacuteva = zaacutepornyacute zmysel

+ slovesaacute = vyacuteznam predpony do- v- na-

in + l m r = ill- imm- irr-

indiviacuteduum (in + lat dividuus = deliteľnyacute rozdelenyacute)

invalid (in + lat validus = silnyacute mocnyacute zdravyacute)

ilegaacutelny (illegalis in + lat lex = zaacutekon)

imobilnyacute (immobilis in + lat mobilis = pohyblivyacute)

iracionaacutelny (irrationalis in + lat ratio = rozum)

inhalovať (in + lat halare = dyacutechať)

inšpirovať (in + lat spirare = dyacutechať)

importovať (in + lat portare = nosiť)

infarkt (in + lat farcire = pchať infarcire = upchaacutevať)

in flagranti (in + lat flagrare = horieť blčať)

in margine (in + lat margo = okraj)

41

lat INTER ndash medzi

1 predložka

inter alia medzi inyacutemi (okolnosťami vecami)

Inter arma silent Musae Kde rinčia zbrane

mlčia Muacutezy

2 prefix

interpunkcia (inter + lat punctum = bod)

interregnum (lat regnum = kraacuteľovstvo vlaacuteda)

často ako skratka za slovo internacionaacutelny (lat

natio = naacuterod)

interhotel

interlingua

Interviacutezia

lat INTRA- INTRO- ndash dovnuacutetra dnu

prefix

introvert (intro + lat vertere = obracať sa)

introskop (intro + gr skopein = hľadieť pozerať)

introdukcia (intro + lat ducere = viesť)

lat CUM ndash s so spolu s

lat KON- (KO- KOL- KOM- KOR-)

1 predložka

cum laude s pochvalou

magna cum laude veľmi dobre

summa cum laude vyacuteborne

cum suis so svojimi (ľuďmi)

Summa cum laude

Interview

inter + lat videre = vidieť

Internaacutet

lat adjektiacutevum internus =

vnuacutetornyacute domaacuteci (= domov)

42

Cum tacent clamant Keď mlčia kričia

2 prefix

koncentraacutecia (kon + lat centrum = stred)

kondolencia (kon + lat dolere = ciacutetiť bolesť)

korešpondencia (ko + lat respondere = odpovedať)

kolaborant (ko + lat laborare = pracovať)

lat PER ndash skrz cez po v za pomocou

lat PER- ndash per-

1 predložka

per aspera ad astra cez ťažkosti ku hviezdam

per annum ročne na rok

per capita podľa hlaacutev (napr deliť pozostalosť)

per se saacutem sebou samozrejme

per fas et nefas praacutevom i nepraacutevom (skrz dovoleneacute a nedovoleneacute)

per quod čiacutem podľa čoho

per os cez uacutesta uacutestami peroraacutelny (lat os oris = uacutesta)

2 prefix

perforovať (per + lat forare = vŕtať)

permanentnyacute permanentka (per + lat manere = zostaacutevať)

perverznyacute (per + lat vertere sup versum = obracať)

perzekvovať (per + lat sequi = nasledovať)

lat PRE- ndash (z lat predložky prae =) pred vopred

prefix

preferovať (pre + lat ferre = niesť)

prezident (pre + lat sedere = sedieť)

prefix (pre + lat fingere sup fixum = pripevňovať pribiacutejať)

preludium (pre + lat ludus = hra)

43

lat PRO ndash pre pred namiesto

1 predložka

pro tempore predbežne pre tento raz dočasne počas

pro rata pomerne proporcionaacutelne

pro forma pre formu formaacutelne naoko

pro et contra pre a proti

pro nihilo pre nič

pro bono pre dobro blaho

2 prefix (lat) = pre

protekcia (pro + lat tegere sup tectum = kryť

chraacuteniť)

prostituacutetka (pro + lat statuere = postaviť)

produkovať (pro + lat ducere sup ductum =

viesť tvoriť robiť)

prefix (gr) = pred

proloacuteg (pro + gr logos = slovo)

program (pro + gr gramma = zaacutepis zaacuteznam)

prognoacuteza (pro + gr gnosis = znalosť

vedomosť)

lat POST ndash po

1 predložka

post scriptum (PS) po napiacutesaniacute

post mortem po smrti

2 prefix

postgraduaacutelny (post + lat gradus = stupeň krok)

posttraumatickyacute (post + gr trauma = rana)

Promovať alebo byť

promovanyacute

lat movere sup motum =

pohybovať posuacutevať

promoveo sup promotum =

dosl posuacutevať dopredu =

prenes niekoho povyšovať

ten kto niekoho promuje =

promoacutetor ndash vykonaacuteva obrad

promoacutecie

TEDA študenti suacute promovaniacute A

NIE promujuacute

44

gr PERI ndash okolo

prefix

perikardium (peri + gr kardia = srdce)

periskop (peri + gr skopein = pozorovať)

perioacuteda (peri + gr odos = cesta)

gr POLY- ndash (gr adjektiacutevum polys poly =) mnohyacute početnyacute

gr POLI- ndash (gr substantiacutevum polis =) mesto

prefix

polyteizmus (poly + gr theos = boh)

polygamia (poly + gr gamos = sobaacuteš)

polyglot (poly + gr glotta = jazyk)

polytechnika (poly + gr techneacute = umenie remeslo zručnosť)

poliklinika (poli + gr klineacute = locircžko posteľ)

metropola (gr meacuteteacuter = matka + polis)

akropola (gr akros = vysokyacute vrchnyacute nachaacutedzajuacuteci sa na okraji + polis)

lat RE- ndash opaumlť znovu zase nazad

lat RETRO- ndash (pocircvodne lat predložka =) spaumlť naspaumlť nazad

prefix

reagovať (re + lat agere = konať robiť viesť)

rebelovať (re + lat bellum = vojna)

reediacutecia (re + lat edere = vydaacutevať)

retrospektiacuteva (retro + lat spectare = diacutevať sa hľadieť)

retro štyacutel

45

lat SUB ndash pod

1 predložka

sub condicione pod podmienkou

sub potestate pod mocou

sub voce pod slovom pod heslom napr v slovniacuteku

2 prefix

substancia (sub + lat stare = staacuteť)

lat SUPER ndash nad

prefix

supermocnosť

superťažkyacute

superstar

gr SYN ndash s so spolu s

prefix

synchronickyacute (syn + gr chronos = čas)

symbioacuteza (syn + gr bios = život)

synonymum (syn + gr onoma = meno)

symfoacutenia (syn + gr foneacute = zvuk)

lat TRANS ndash cez za (častejšiacute preklad predponou pre-)

prefix

transkripcia (trans + lat scribere sup scriptum = piacutesať)

transplantaacutecia (trans + lat plantare = sadiť)

translokaacutecia (trans + lat locus = miesto)

transformovať (trans + lat forma = podoba tvar)

46

15 Vlastneacute menaacute Problematika transkripcie antickyacutech greacuteckych

a latinskyacutech mien

Slovenčina nie je izolovanyacute jazyk prenikaacute do nej množstvo cudziacutech slov Pri ich

preberaniacute sa riadi vlastnyacutemi pravidlami zaacuteroveň by však mala rešpektovať ndash aspoň pri

vlastnyacutech menaacutech ndash niektoreacute pravidlaacute jazykov z ktoryacutech menaacute preberaacute Dlhodobyacutem

probleacutemom ktoryacute sa priamo dotyacuteka kultuacuternych reaacuteliiacute z antickej civilizaacutecie je v slovenčine

spraacutevnosť piacutesania vlastnyacutech mien pocircvodom z klasickyacutech jazykov

Zaacuterodky probleacutemu prepisovania antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien osocircb naacutezvov

lokaliacutet a ich rocircznych odvodeniacuten do slovenčiny siahajuacute

ďaleko do počiatkov jej spisovneacuteho obdobia Probleacutem

vyplyacuteva z odlišnyacutech hlaacuteskoslovnyacutech a tvaroslovnyacutech

vlastnostiacute prijiacutemajuacuteceho jazyka ndash spisovnej slovenčiny

a odovzdaacutevajuacuteceho jazyka ktoryacutem je latinčina a

starovekaacute priacutepadne byzantskaacute greacutečtina

V tejto suacutevislosti nemožno zabuacutedať že

o fonetike starej greacutečtiny a latinčiny veľa isteacuteho

nevieme Neexistuje nijakyacute autentickyacute zaacuteznam ich

zvukovej podoby Sme odkaacutezaniacute na dedukcie z toho

čo naacutem sprostredkuacuteva piacutesmo Pravopis starej greacutečtiny

bol napriacuteklad fonetickyacute približne okolo roku 400 pred

Kr Potom sa postupne zužoval repertoaacuter jej vokaacutelov

(strata kvantity zjednodušenie diftongov itacizmus)

v konsonantoch sa presadila spirantizaacutecia (b ph kh sa

zmenili na v f ch) Naša dnešnaacute vyacuteslovnosť

starogreacutečtiny je konvenčnaacute nezodpovedaacute živej vyacuteslovnosti ani v jednej faacuteze vyacutevinu tohto

jazyka aj keď rozdiely medzi grafikou a fonetikou nie suacute priacuteliš veľkeacute

151 Probleacutemy suacutevisiace s prepisom antickyacutech mien do slovenčiny1

Hlavneacute okruhy probleacutemov ktoreacute vystupujuacute do popredia v suacutevislosti s problematikou

transkripcie greacuteckych a latinskyacutech mien suacute

1 K praktickyacutem otaacutezkam prekladu antickyacutech mien rarr 2521

Za našu dnešnuacute vyacuteslovnosť

starej greacutečtiny vďačiacuteme

humanistovi Erazmovi

Rotterdamskeacutemu Pre svoju

kodifikaacuteciu argumentoval

vedeckyacutemi potrebami proti

vyacuteslovnosti akuacute v Euroacutepe šiacuterili

greacutecki učenci emigranti

z Byzancie Taacute vychaacutedzala

z vyacutevinovej kontinuity jazyka

bola bližšia novej greacutečtine

Erazmov nie bezprobleacutemovyacute

naacutevrat ad fontes k domneleacutemu

klasickeacutemu stavu aj v ortoepii sa

v Euroacutepe ujiacutemal iba pomaly

napr v Nemecku sa definitiacutevne

presadil až po roku 1800

a v krajinaacutech s prevažujuacutecim

byzantskyacutem vplyvom vocircbec

nemal uacutespech

47

- v starovekej greacutečtine označovanie kvantity

prepis aspirovanyacutech spoluhlaacutesok th rh priacutep aj ph

prepis diftongov ai ei oi prepis pocircvodneacuteho

slabičneacuteho i na začiatku greacuteckych slov prepis geminaacutet

- pri prepise z latinčiny piacutesanie geminaacutet

piacutesanie digrafeacutem ae oe qu piacutesanie c ndash k piacutesanie

intervokalickyacutech grafeacutem i ndash j t ndash c s ndash z prepis

pocircvodneacuteho i na začiatku slov

- morfologickeacute otaacutezky podoba menneacuteho

kmeňa ktoryacute maacute byť zaacutekladom pre skloňovanie mena

a pre ďalšie odvodzovanie najmauml pre tvorenie

adjektiacuteva

Pre slovenčinu ako prijiacutemajuacuteci jazyk vždy

predstavovala vaumlčšie probleacutemy greacutečtina Ako prveacute

vyacutechodisko prepisu sa nuacuteka transliteraacutecia Čistaacute sa

použiacuteva len okrajovo v praxi je uacutečelnejšie použiacutevať jej

kombinaacuteciu s transkripciou zohľadňujuacutecou aj

recipovanuacute erazmovskuacute vyacuteslovnosť (čiže v greacutečtine miesto aggelos piacutešeme angelos

vynechaacutevame priacutezvuky naacuteslovnyacute ostryacute priacutedych označujeme pomocou h) Tento spocircsob

transkripcie sa bez vaumlčšiacutech probleacutemov uplatňuje pri prepise jednotlivyacutech greacuteckych slov či

citaacutetovyacutech zvratov (napr heacuteureacuteka mimeacutesis theos apo meacutechaneacutes gnoacutethi seauton a pod) Ide

tu iba o to aby sa greacutecke hlaacutesky vyjadrovali našimi piacutesmenami či hlaacuteskami s najbližšou

zvukovou platnosťou (η = eacute θ = th ι = i υ = y u (v diftongoch) φ = f (nie ph) χ = ch (nie

kh) ω = oacute ου = u (nie ou) nevyznačuje sa kvantita a i y lebo ich nevyznačovala ani

greacutečtina) Pokiaľ ide o latinčinu už starovekiacute gramatici klaacutedli docircraz na analyacutezu hlaacutesok h k q

x i v kvocircli ich špeciaacutelnemu vzťahu medzi vyacuteslovnosťou a spocircsobom grafickeacuteho zaacuteznamu

Spochybňovali hlaacuteskovuacute platnosť h jednak preto že sa tento konsonant vyslovoval

v latinčine slabo ale zvlaacutešť preto lebo ho viaceriacute z nich pripodobňovali ku greacuteckemu

priacutedychu ktoryacute nebol považovanyacute sa samostatnuacute hlaacutesku Pri i a v gramatici odlišovali ich

vokalickuacute platnosť od konsonantickej platnosti viedli tiež diskusiu o opodstatnenosti

použiacutevania grafeacutem k a q keďže grafeacutema c by uspokojivo prevzala ich uacutelohu Hlaacutesky x y a ich

grafeacutemy hodnotili ako okrajoveacute a cudzie keďže sa vyskytujuacute len v greacuteckych slovaacutech

Pri piacutesaniacute antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien sa uplatňujuacute dve stanoviskaacute

1 stanovisko vaumlčšmi prihliadajuacutece k odovzdaacutevajuacutecim jazykom

Transliteraacutecia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute vždy to isteacute

piacutesmeno alebo to isteacute spojenie

piacutesmen druhej abecedy

Transkripcia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute piacutesmeno

alebo aj viacero piacutesmen druhej

abecedy podľa vyacuteslovnosti na

tom istom mieste Ide

o fonetickyacute prepis slova

Geminaacuteta = zdvojenaacute

spoluhlaacuteska (napr v slove

panna)

Aspiraacuteta = spoluhlaacuteska

sprevaacutedzanaacute priacutedychom (napr

th kh)

Grafeacutema = piacutesomnyacute znak

piacutesmeno

48

2 stanovisko pokladajuacutece za rozhodujuacuteci v procese adaptaacutecie prijiacutemajuacuteci jazyk

Pri druhom stanovisku sa kladie docircraz na transkripčnyacute priacutestup ktoryacute sa pokuacuteša zachytiť

zvukovuacute straacutenku slova v podobe najprirodzenejšie uchopiteľnej prijiacutemajuacutecim jazykom Pri

prvom zo stanoviacutesk suacute možneacute dva už vyššie spomenuteacute priacutestupy transliteračnyacute

a transliteračno-transkripčnyacute Suacute podobneacute hlavnyacute rozdiel spočiacuteva v prepisovaniacute dĺžok Kyacutem

pri transliteraacutecii sa napr prepisujuacute len greacutecke eacute oacute keďže sa zaznamenaacutevali osobitnyacutemi

grafeacutemami eacutetou a oacutemegou pri transkripčno-transliteračnom priacutestupe sa prepisujuacute aj dlheacute aacute iacute

yacute uacute

V praxi sa niekedy možno stretnuacuteť s prepisom

greacuteckych mien na latinskyacute spocircsob hlavne pod

vplyvom zaacutepadoeuroacutepskych jazykov t j s piacutesaniacutem ph

namiesto f a c namiesto k ale i s tendenciou

odstraňovať th hoci medzi vyacuteslovnosťou t (τ) a th (θ)

bol v greacutečtine zaacutesadnyacute rozdiel

Pri transkripcii vlastnyacutech mien vstupuje do hry

aj kultuacuterny kontext zdomaacutecnenosť Niektoreacute greacutecke

vlastneacute menaacute sa už do naacutešho jazyka a kultuacutery do istej

miery včlenili (Filip Alexander Teodor Homeacuter

Korint Ateacuteny a pod) paralelne popri nich je tu ale

vaumlčšina mien ktoreacute sme si nestihli adaptovať pričom

vychaacutedzajuacute z tyacutech istyacutech slovotvornyacutech zložiek (napr

Menandros Theofrastos Filippopolis)

Niekedy sa použiacuteva jedna lexikaacutelna jednotka

v dvoch podobaacutech podľa kultuacuterneho prostredia napr

Foinikia v greacuteckom prostrediacute Feniacutecia v latinskom

kontexte (V Zamarovskyacute) Inokedy sa rozlišuje medzi

tyacutem či sa hovoriacute o mytologickej alebo historickej postave Podľa toho sa použiacuteva vaumlčšmi

alebo menej adaptovanaacute podoba

Priacutekladom na celkom vžiteacute greacutecke meno je Ezop (pocircvodneacute Aisoacutepos) Pri jeho preberaniacute

došlo k zmene v kmeni i v koncovke na jeho podobe sa vyacuterazne prejavil vplyv stredovekej

latinčiny Menaacute typu Neapol zas naznačujuacute že pri preberaniacute mien je možnyacute aj zaacutesah do

koncovky ako zaacutekladnyacute stupeň jeho udomaacutecnenia ktoryacute odraacuteža flektiacutevne potreby slovenčiny

Avšak menaacute ktoreacute by transformovali iba kmeň no koncovku nie (Teokritos namiesto

Theokritos Teacutezeus namiesto Theacuteseus a pod) nie suacute ani greacutecke ani slovenskeacute

Najstaršiacute filozofi chaacutepali jazyk

ako suacutehrn mien ktoreacute

považovali za naacutezvy

jednotlivyacutech prvkov skutočnosti

S prvyacutemi teoretickyacutemi

konštruktmi pomocou ktoryacutech

sa opisuje a do istej miery

vysvetľuje spraacutevanie sa

vlastnyacutech mien nachaacutedzame

v homeacuterskej baacutesnickej tradiacutecii

V Homeacuterovyacutech baacutesňach sa

stretaacutevame s pojmom

eponymon Je to to od čoho sa

odvodzuje vlastneacute meno mocircže

to byť ineacute slovo alebo aj vec či

situaacutecia ktoraacute bola motivujuacutecim

činiteľom pri akte prvotneacuteho

pomenovania U Homeacutera maacute do

značnej miery magickyacute

a nadprirodzenyacute raacutez Okolnosti

ktoreacute sprevaacutedzajuacute prvotneacute

pomenovanie nositeľa mena

totiž predurčujuacute jeho ďalšie

osudy

49

Vyacuteznamnyacutem komplikujuacutecim faktorom prepisovania antickyacutech mien a ich fungovania

v slovenskom texte je skloňovanie To kladie na použiacutevateľa slovenčiny naacuteroky akeacute si ušetrili

napr angličtina francuacutezština nemčina atď Vystačia s nominatiacutevom singulaacuteru daneacuteho mena

čo v slovenčine nie je možneacute Do popredia vystupuje probleacutem akyacute kmeň pri ohyacutebaniacute použiť

Konkurujuacute si pocircvodneacute greacuteckelatinskeacute a domaacutece slovenskeacute kmene Niektoreacute pocircvodneacute

substantiacutevne kmene nachaacutedzajuacute v slovenčine oporu najmauml vďaka adjektiacutevam ktoreacute sa od nich

tvoria napr gr Eroacutes ndash erotickyacute rarr G sg = Eroacuteta Achilleus ndash Achillova paumlta rarr G sg =

Achillea Achilla lat Cicero ndash ciceronianizmus rarr G sg = Cicerona Popri klasickyacutech

tvaroch sa ale v slovenčine občas pri tom istom mene vytvaacuterajuacute i tvary bdquobarbarskeacuteldquo ktoreacute

nerešpektujuacute vyacutechodiskovyacute jazyk Odviacutejajuacute sa jednoducho od nominatiacutevu singulaacuteru a k nemu

pridaacutevajuacute slovenskeacute paacutedoveacute koncovky Areacutes ndashArea i Aresa Adoacutenis ndash Adoacutenida i Adonisa Pri

skloňovaniacute nastaacutevajuacute ťažkosti tiež pri menaacutech ktoreacute nesignalizujuacute dostatočne svoj rod

(Artemis Eris Deacutemeacuteter) nezasvaumltenyacute ich nemusiacute identifikovať ako ženskeacute menaacute Ďalšiacutem

uacuteskaliacutem greacuteckej flexie suacute kvantitatiacutevne alternancie v kmeni Filopoimeacuten ndash Filopoimena

Agamemnoacuten ndash Agamemnona ale Apolloacuten ndash Apolloacutena Ioacuten ndash Ioacutena

152 Pravidlaacute transkripcie antickyacutech vlastnyacutech mien

K pertraktovanej problematike vzniklo niekoľko vedeckyacutech štuacutediiacute v ktoryacutech sa autori

pokuacutešajuacute vniesť systeacutem a zjednotiť pravidlaacute transkribovania a ortografie pre vlastneacute menaacute

pocircvodom z klasickyacutech jazykov Napriek dlhoročneacutemu uacutesiliu niekoľkyacutech generaacuteciiacute lingvistov

a klasickyacutech filoloacutegov však zatiaľ nemaacuteme k dispoziacutecii komplexnuacute priacuteručku ktoraacute by

použiacutevateľa jazyka zorientovala a v ktorej by našiel odpoveď na otaacutezku spraacutevnej podoby

želaneacuteho tvaru vlastneacuteho mena Odporuacutečania i pravidlaacute ktoreacute v priebehu niekoľkyacutech

desaťročiacute vznikali naraacutežali vždy na nedostatok mateacuterie na ktorej by sa preverovali takže

jazykovaacute prax s teoacuteriou bola prepojenaacute iba do určitej miery Vaumlčšina naacutevrhov slovenskyacutech

jazykovedcov z minulosti ako adaptovať antickeacute menaacute v slovenčine bola v suacutelade s

vyacutevinovyacutemi tendenciami slovenčiny a premietla sa ndash v maximaacutelne zhutnenej podobe ndash do

aktuaacutelnych Pravidiel slovenskeacuteho pravopisu (PSP)

V suacutečasnosti sa medzi klasickyacutemi filoloacutegmi v slovenskyacutech akademickyacutech inštituacuteciaacutech

ustaľujuacute zaacutesady transkripcie antickyacutech mien a komplexnejšie suacute sformulovaneacute zatiaľ

50

v štuacutediaacutech Ľ Buzaacutessyovej2 Uplatňujuacute sa už aj v praxi v heslaacutech Encyklopaedie Beliany Pre

heslaacuter sa vytvaacutera takaacute podoba vlastneacuteho mena alebo termiacutenu aby bolo identifikovateľneacute

v pocircvodnom odovzdaacutevajuacutecom jazyku a zaacuteroveň aby nebolo v uacuteplnom rozpore s prirodzenyacutemi

vlastnosťami prijiacutemacieho jazyka teda slovenčiny Heslaacute majuacute často podobu dvojtvaru Jedna

podoba mena pre bežnuacute komunikaacuteciu popularizačneacute diela pre beletriu televiacuteziu atď v

ktorej sa vaumlčšmi odraacutežajuacute adaptačneacute procesy a druhaacute pre texty odborneacuteho charakteru

prihliadajuacuteca vaumlčšmi na pocircvodnyacute stav v klasickyacutech jazykoch Kyacutem v niektoryacutech priacutepadoch sa

adaptovanaacute a odbornaacute podoba prekryacutevajuacute (napr nominatiacutev singulaacuteru Poseidoacuten genitiacutev

singulaacuteru Poseidoacutena suacute tvary ktoreacute suacute v slovenčine dobre adaptovaneacute a zaacuteroveň zodpovedajuacute

aj požiadavkaacutem odborneacuteho vyjadrovania) v inyacutech sa mocircže adaptovanaacute a odbornaacute podoba

prekryacutevať len v nominatiacuteve a rozdiel medzi štyacutelmi sa prejaviacute až v nepriamych paacutedoch (napr

nominatiacutev singulaacuteru Anakreoacuten je vhodnyacute pre oba štyacutely zato genitiacutev singulaacuteru Anakreoacutena pre

bežneacute vyjadrovanie a genitiacutev singulaacuteru Anakreonta pre odbornyacute štyacutel)

Naacutezvy lokaliacutet sa považujuacute za menej citliveacute na zaacutesahy preto je priacutepustnyacute vaumlčšiacute rozsah

ich adaptaacutecie Priacutepustneacute suacute pomenovania Macedoacutenia Myacutezia Lyacutekia Kapadoacutecia Bityacutenia

Sybarida atď z osobnyacutech mien sa pokladajuacute za adaptovaneacute menaacute panovniacutekov (Teodor

Bazil) svaumltyacutech a biblickyacutech postaacutev (Izidor František z Assisi Herodes) najznaacutemejšiacutech

mytologickyacutech postaacutev (Ateacutena Jupiter) literaacutetov a ich diel (Homeacuter Oviacutedius Horaacutecius

Odysea) Akceptujuacute sa tiež daacutevno adaptovaneacute menaacute v ktoryacutech bola theacuteta nahradenaacute

v slovenčine fonologicky najbližšou zapiacutesanou grafeacutemou t ako Ateacutena Temida Tesaacutelia

V odbornom jazyku sa však použiacutevajuacute podoby s theacutetou Pri ohyacutebaniacute mien so slovnyacutem

zaacutekladom končiacim na latinskuacute hlaacutesku k piacutesanuacute grafeacutemou c sa odporuacuteča v odbornom

i neodbornom texte piacutesať slovenskeacute k ndash t j k nominatiacutevu Marcus sa priraďuje nepriamy paacuted

Markovi nie Marcovi

Pre štyacutel bežnej komunikaacutecie sa odporuacuteča skloňovať viacereacute menaacute (pocircvodneacute

konsonantickeacute kmene) podľa uacuteplnej podoby nominatiacutevu Xenofoacutena Adonisa Kalchasa

z latinskyacutech napr Cicera (popri Ciceroacutena) podoba zodpovedajuacuteca stavu v odovzdaacutevajuacutecom

jazyku (Xenofoacutenta Adoacutenida Kalchanta Cicerona) sa odporuacuteča pre odbornyacute štyacutel Vžiteacute

podoby ženskyacutech mien ako Ariadna (popri odb Ariadneacute) sa prijiacutemajuacute Greacutecke menaacute

2 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a latinskyacutech mien naacutezvov a

termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda 2002 s

45-55 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash hlavneacute transkripčneacute

zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 2012 č 3-4 s 131-150 BUZAacuteSSYOVAacute

Ľudmila Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In

Sambucus VIII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave 2012 s 178-193

51

s nominatiacutevom sg na -oacuten sa v adaptovanej podobe

skloňujuacute s ohľadom na už adaptovaneacute znaacuteme propriaacute

i početneacute apelatiacuteva v nepriamych paacutedoch -oacutena -oacutenovi

atď bez ohľadu na pocircvodneacute rozdiely v greacuteckom kmeni

teda Xenofoacuten Xenofoacutena Agamemnoacuten Agamemnoacutena

tak ako Platoacuten Platoacutena no v odbornom štyacutele tvar

zodpovedaacute vyacutechodiskoveacutemu jazyku t j Xenofoacutenta

Agamemnona

Konzervatiacutevnosť v oblasti morfoloacutegie pretrvaacuteva

v ohyacutebaniacute mien zakončenyacutech vyacuteraznyacutemi latinskyacutemi

alebo greacuteckymi sufixmi (lat -us-ius gr -os -es)

ktoreacute majuacute tendenciu spraacutevať sa ako zdomaacutecneneacute

morfeacutemy a u ktoryacutech existuje vžitaacute opora v oblasti

cudziacutech apelatiacutev typu komunizmus Skloňuje sa teda

OviacutediaOvidia HerodotaHeacuterodota SisyfaSizyfa

Aristotela Euripida Anaximena nerobiac rozdiel

medzi odbornyacutem a neodbornyacutem vyjadrovaniacutem

K tyacutemto menaacutem sa priraďujuacute aj menaacute na ndashas pocircvodom

a-kmeňoveacute maskuliacutena ako PytagorasPythagoras

Anaxagoras pretože suacute formaacutelne bliacutezke

predchaacutedzajuacutecim niektoreacute suacute znaacuteme z učiva strednyacutech

škocircl alebo suacute suacutečasťou terminologickyacutech spojeniacute napr

Pytagorova veta Pri sufixe -as pocircvodom

konsonantickyacutech kmeňov (Kalchas) -is (Agis)

rovnako aj pri latinskyacutech i-kmeňovyacutech typoch

(Tyrnaviensis) priacutepadne inyacutech ktoreacute suacute menej

frekventovaneacute sa odporuacuteča vychaacutedzať pri skloňovaniacute

z uacuteplnej nominatiacutevnej formy a skloňovať a odvodzovať

v bežnom prejave Agisa Adonisa adonisovskyacute

Kalchasa Kalchasov Tyrnaviensisa a pod

Pri preklade z cudzieho jazyka je nevyhnutneacute

uvedomiť si aj mieru adaptaacutecie antickyacutech mien v

danom jazyku aby došlo k spraacutevnej identifikaacutecii tej

ktorej osoby Pri použiacutevaniacute latinskyacutech mien skladajuacutecich sa z krstneacuteho mena rodoveacuteho mena

Skladba latinskeacuteho mena

Publius Cornelius Scipio

Africanus

praenomen (Publius) = osobneacute

(krstneacute) meno daacutevalo sa dieťaťu

9 deň po narodeniacute podľa vyacuteberu

rodičov zoznam osobnyacutech mien

bol v Riacuteme obmedzenyacute ndash

poznaacuteme len 18 mužskyacutech

osobnyacutech mien praenomina

žien neboli takeacute obmedzeneacute ako

u mužov

nomen gentile (Cornelius) =

rodoveacute meno novorodenec ho

dostaacuteval ako priacuteslušniacutek isteacuteho

rodu taacuteto priacuteslušnosť sa

odvodzovala od otca meno bolo

dedičneacute

cognomen (Scipio) = meno

rodiny (priezvisko) ktoreacute bolo

odvodeneacute od individuaacutelnych

charakteristiacutek alebo

vyacuteznamnyacutech skutkov spočiatku

ide o živeacute rodinneacute meno ktoreacute

sa postupne staacuteva dedičnyacutem

priacutemenom

agnomen (Africanus) =

dodatočneacute meno ktoreacute sa

obvykle pridaacuteva na zaacuteklade

nejakeacuteho vyacuteznamneacuteho skutku

svojho buduacuteceho nositeľa toto

meno je fakultatiacutevne a plniacute

funkciu honorifikačnej prezyacutevky

Najčastejšie skratky

latinskyacutech vlastnyacutech mien

A = Aulus

C = Gaius

Cn = Gnaeus

D = Decimus

L = Lucius

M = Marcus

P = Publius

Q = Quintus

Ser = Servius

Sex = Sextus

T = Titus

52

priezviska (Gaius Iulius Caesar Marcus Tullius Cicero) kladie napr španielčina docircraz na

rodoveacute meno slovenčina však nie vždy (napr Marcus Tullius Cicero sa v španielčine

pravidelne označuje ako Tullius v slovenčine však Cicero)

53

16 Starogreacutecky a latinskyacute jazyk ndash nositelia kultuacuternych tradiacuteciiacute

optikou translatoloacutegie

Latinčina je jazyk vďaka ktoreacutemu maacuteme piacutesmo (latinka) sprostredkoval naacutem greacutecko-

riacutemske kultuacuterne a vzdelanostneacute dedičstvo obohatil našu slovnuacute zaacutesobu a to dokonca natoľko

že pri mnohyacutech slovaacutech si už neuvedomujeme ich latinskyacute pocircvod Je propedeutikou pre

romaacutenske jazyky i pre angličtinu kde figuruje celyacute rad pocircvodne latinskyacutech slov (napr

personal computer persōna = osoba persōnālis = osobnyacute computāre = počiacutetať) Vaumlčšina

gramatiacutek modernyacutech jazykov je vystavanaacute na latinskom pocircdoryse a preto je latinčina

ideaacutelnou univerzaacutelnou priacutepravou pre štuacutedium jazykov Navyše je staacutele najdocircležitejšou

suacutečasťou medzinaacuterodnej terminoloacutegie

Hoci slovenčina nepatriacute do skupiny romaacutenskych jazykov ktoreacute sa z latinčiny resp

z ľudovej latinčiny priamo vyvinuli latinskaacute lexika je v našom jazyku pomerne bohato

zastuacutepenaacute Ak aj neraacutetame odbornuacute lexiku (najmauml priacuterodovedneacute domeacuteny kde je latinčina

v poziacutecii lingua franca) ani v bežnej lexike nie suacute živeacute latinskeacute slovaacute v slovenčine ojedinelyacutem

javom Ich poziacutecia v jazyku je stabilnaacute Vaumlčšinu z latinskyacutech vyacuterazov ktoreacute sa použiacutevajuacute

mimo odborneacuteho štyacutelu a suacute suacutečasťou ďalšiacutech štyacutelov možno zadeliť do dvoch kategoacuteriiacute

1 okriacutedleneacute vyacuterazy či okriacutedleneacute slovaacute

2 citaacutetoveacute frazeacutemy3

Okriacutedleneacute vyacuterazy nazyacutevaneacute aj okriacutedleneacute slovaacute je tradičneacute označenie jednej skupiny

knižnyacutech frazeacutem Vznikli na zaacuteklade vyacuteroku historickej alebo literaacuternej postavy V staršom

vymedzeniacute sa za okriacutedleneacute slovaacute pokladal iba takyacute vyacuterok resp citaacutet pri ktorom sa už

neuvedomovalo alebo sa zabudlo na jeho pocircvodcu Avšak kvocircli subjektiacutevnosti určovania

hranice a miery poznania pocircvodcu citaacutetu sa v suacutečasnej lexikoloacutegii uplatňuje odlišnaacute metoacuteda

Vychaacutedza sa z komunikatiacutevnej platnosti vyacuteroku Ak sa danyacute vyacuteraz použije v kontexte

v ktorom vznikol a popisuje danuacute situaacuteciu ide o citaacutet Ak sa uplatňuje aj v inyacutech

komunikačnyacutech situaacuteciaacutech ide o okriacutedlenyacute vyacuteraz Iba v takomto vymedzeniacute sa okriacutedleneacute

vyacuterazy pokladajuacute za osobitnyacute druh frazeacutem Priacutekladom na obe situaacutecie je napr znaacutemy vyacuterok

Gaia Iulia Caesara Alea iacta est Ako citaacutet sa použiacuteva v odbornom ale aj v umeleckom texte

za podmienky že ilustruje dobovuacute situaacuteciu Ako okriacutedlenyacute vyacuteraz sa použiacuteva vtedy ak maacute

platnosť frazeologizmu a použiacuteva sa v kontexte na zdocircraznenie situaacutecie keď je nejakaacute

zaacuteležitosť rozhodnutaacute a toto rozhodnutie nemožno vraacutetiť spaumlť

3 Podrobnejšiacute vyacuteklad k pocircvodu a vyacuteznamu niektoryacutech latinskyacutech citaacutetovyacutech frazeacutem a okriacutedlenyacutech vyacuterazov rarr

24 33

54

Citaacutetoveacute frazeacutemy suacute frazeacutemy prevzateacute z cudziacutech jazykov ktoreacute sa aj v prijiacutemajuacutecom

jazyku vyjadrujuacute vo svojej pocircvodnej teda v cudzojazyčnej podobe ako celok čo znamenaacute že

uvedenaacute skupina frazeacutem nezahŕňa tie ktoryacutech cudzojazyčnyacutem komponentom by bol iba jeden

prvok Pre tieto frazeologickeacute jednotky je priacuteznačneacute buď to že platnosť frazeacutemy mali už v

pocircvodnom jazyku napr latinskeacute cum grano salis (= nie doslova s istyacutem obmedzeniacutem) alebo

jednotky ktoreacute boli v pocircvodnom jazyku nefrazeologickyacutemi (napr odbornyacutemi) vyacuterazmi ako

napr corpus delicti čo je pocircvodom praacutevnickyacute termiacuten alebo vyacuteraz persona non grata ktoryacute

patriacute do diplomatickej terminoloacutegie sa frazeologizovali až v prijiacutemajuacutecom jazyku Treba

doplniť že niektoreacute častejšie použiacutevaneacute citaacutetoveacute frazeacutemy sa uplatňujuacute aj v kalkovanej podobe

napr in medias res ndash do stredu veci k veci bez uacutevodu Citaacutetoveacute frazeacutemy majuacute štylistickuacute

platnosť vyacuteraznyacutech knižnyacutech prostriedkov Vo frazeoloacutegii hovoriacuteme o jave nazyacutevanom

preberanie frazeologickyacutech jednotiek Ide o proces pri ktorom sa frazeologickyacute fond jazyka

obohacuje o frazeacutemy z inyacutech jazykov Najčastejšiacutem spocircsobom je doslovnyacute preklad cudziacutech

frazeacutem ich uacuteplneacute alebo čiastočneacute kalkovanie pričom sa vo vaumlčšine priacutepadov kopiacuteruje ich

syntaktickaacute konštrukcia Frazeologickeacute jednotky ako sme už spomenuli sa preberajuacute

v originaacutelnej podobe no mocircžu sa prispocircsobiť aj preberajuacutecemu jazyku Toto prispocircsobovanie

maacute za naacutesledky zmeny vo fonetickej alebo v grafickej podobe Priacutekladom je latinskaacute frazeacutema

tabula rasa ktoruacute slovenčina prebrala v nezmenenej podobe no napr francuacutezština si ju už

prispocircsobila do podoby table rase teda aj jej grafickaacute aj fonetickaacute podoba zodpovedaacute

preberajuacutecemu jazyku

Tyacutemto spocircsobom obohacujuacute okriacutedleneacute vyacuterazy a citaacutetoveacute frazeacutemy pocircvodom z latinčiny

suacutečasnuacute slovenskuacute lexiku Pre prekladateľa je veľkou vyacutehodou ak ich poznaacute rozumie ich

vyacuteznamu priacutepadne mu je znaacutemy ich pocircvod Poznanie tyacutechto citaacutetovyacutech frazeacutem alebo

okriacutedlenyacutech vyacuterazov v materinskom jazyku daacuteva predpoklad že ich prekladateľ bude schopnyacute

detegovať aj v pocircvodnom texte z ktoreacuteho prekladaacute Tvrdenie že je pre prekladateľa vyacutehodou

ak ich poznaacute sa zakladaacute na nasledujuacutecich zisteniach

1 Ak prekladateľ poznaacute vyacuteznam živyacutech latinskyacutech slov v materinskom jazyku je

pravdepodobneacute že ich dokaacuteže objaviť aj v pocircvodnom texte aj v priacutepadoch že ich

vyacutechodiskovyacute jazyk neprebral v originaacutelnej latinskej podobe ale ustaacutelili sa v ňom adaptovaneacute

napr vo forme kalkov priacutepadne polokalkov a teda že ich z vyacutechodiskoveacuteho textu viditeľne

nevyčleňuje už samotnaacute pocircvodnaacute jazykovaacute forma ndash latinčina Ich uvedomenie si vo

vyacuteznamovej rovine so sebou prinaacuteša niekoľko ďalšiacutech aspektov Prekladateľ dokaacuteže

cieľoveacutemu čitateľovi sprostredkovať adekvaacutetnu formu a obsah aj vďaka tomu že živeacute latinskeacute

slovo v takomto priacutepade nepovažuje len za autorovu metaforu ale uvedomuje si

55

intertextualitu (zvlaacutešť v priacutepade okriacutedlenyacutech vyacuterazov) Transferom takejto lexikaacutelnej jednotky

nenaruacuteša štyacutel originaacutelu a zachovaacuteva viacvrstevnyacute charakter textu Rovnako ponechaacuteva

čitateľovi priestor aby si tieto aluacutezie na antickyacutech autorov a ich diela v texte uvedomoval

nachaacutedzal suacutevislosti a aby pri interpretaacutecii zvlaacutešť v priacutepade umeleckyacutech textov boli jeho

vyacutechodiskaacute porovnateľneacute s vyacutechodiskami a možnosťami čitateľa originaacutelu teda aby mu

prekladateľ tuacuteto možnosť neubral skocircr než sa s preloženyacutem textom stretne saacutem a bude ho

interpretovať na zaacuteklade čitateľskej skuacutesenosti horizontu očakaacutevania čitateľskeacuteho profilu

a ďalšiacutech parametrov ktoreacute suacute suacutečasťou interpretačneacuteho procesu

2 Z hľadiska vyacuteberu vhodnyacutech translatologickyacutech postupov je poznanie živyacutech

latinskyacutech slov rovnako vyacutehodou Prekladateľ sa mocircže vyhnuacuteť negatiacutevnym posunom ak

poznaacute danuacute lexikaacutelnu jednotku identifikuje ju v texte a zvoliacute adekvaacutetny postup pri jej

transfere Ak ju nepoznaacute mocircže sa stať že s ňou bude v texte naraacutebať napr ako s metaforou

V tom priacutepade ju mocircže pri prekladaniacute v raacutemci prekladateľskyacutech postupov využiacutevanyacutech pri

preklade metafory buď celkom eliminovať preložiť ju doslovne (pričom ani v priacutepade kalkov

nemusiacute byť vyacutesledneacute prekladateľskeacute riešenie automaticky zhodneacute s podobou adaptovanou

v cieľovom jazyku) vymeniť ju za inuacute metaforu alebo ju mocircže v texte vysvetliť Všetky

uvedeneacute postupy by znamenali pre cieľovyacute text viac či menej vyacuteraznyacute posun alebo stratu a to

tak na uacuterovni vyacuteznamovej ako aj lexikaacutelnej a štylistickej Adekvaacutetny postup v tomto priacutepade

znamenaacute zvoliť si v cieľovom texte tuacute podobu lexikaacutelnej jednotky ktoraacute je adaptovanaacute

v cieľovej kultuacutere bez ohľadu na divergenciu medzi originaacutelom a prekladom Ak je vo

vyacutechodiskovom texte danaacute živaacute latinskaacute sentencia kalkom v slovenčine mocircže byť

polokalkom alebo naopak Či dokonca ak je živaacute latinskaacute sentencia vo vyacutechodiskovom

jazyku adaptovanaacute v pocircvodnej latinskej podobe a v slovenčine ju poznaacuteme a použiacutevame ako

kalk prekladateľ maacute rešpektovať cieľovyacute jazyk a kultuacuteru a použiť v cieľovom texte

adaptovanyacute tvar Ak sa v cieľovom jazyku uplatňujuacute dve formy napr alea iacta est ndash kocky

suacute hodeneacute vtedy by mal prekladateľ prispocircsobiť vyacuteber prekladateľskeacuteho riešenia

vyacutechodiskoveacutemu textu a vybrať tuacute podobu živej latinskej sentencie ktoraacute originaacutelu

zodpovedaacute po obsahovej i formaacutelnej straacutenke V priacutepade vyššie spomenuteacuteho okriacutedleneacuteho

vyacuterazu existuje možnosť voľby pretože vo viaceryacutech jazykoch sa suacutebežne uplatňuje pocircvodnaacute

latinskaacute podoba ako aj jej tvar adaptovanyacute pre daneacute jazykovo-kultuacuterne spoločenstvo

Vyberaacuteme niekoľko jazykovyacutech mutaacuteciiacute

56

Slovenčina Alea iacta est Kocky suacute hodeneacute

Čeština Alea iacta est Kostky jsou vrženy

Angličtina Alea iacta est The die is cast

Nemčina Alea iacta est Der Wuumlrfel ist gefallen

Francuacutezština Alea iacta est Le sort en est jeteacute

Španielčina Alea iacta est La suerte estaacute echada

Taliančina Alea iacta est Il dado egrave tratto

Analyacutezou francuacutezskej a španielskej verzie latinskeacuteho alea iacta est zistiacuteme že latinskeacute

substantiacutevum alea s vyacuteznamom kocka sa v sentencii nenachaacutedza Nahradilo ho substantiacutevum

le sort resp la suerte s vyacuteznamami

57

Francuacutezsky vyacutekladovyacute slovniacutek Larousse aj španielsky slovniacutek Diccionario de Real Academia

Espantildeola medzi prvyacutemi vyacuteznamami substantiacutev uvaacutedzajuacute naacutehoda osud uacutedel Slovo kocka

teda le deacute (franc) a el dado (špan) ani v jednej zo sentenciiacute nefiguruje (treba však upozorniť

že vo francuacutezštine suacutebežne jestvuje aj vyacuteraz les deacutes sont jeteacutes) preto ak prekladateľ tuacuteto

sentenciu vo francuacutezskom či v španielskom vyacutechodiskovom texte odhaliacute napriek tomu že

v slovenčine maacuteme ako ekvivalent vžituacute sentenciu s komponentom kocka nie osud uacutedel

alebo naacutehoda a prekladateľ ho dokaacuteže identifikovať ako okriacutedlenyacute vyacuteraz či citaacutetovuacute frazeacutemu

pri prekladaniacute prediacutede strate napr tyacutem že prediacutede vyacuterazovej nivelizaacutecii Aluacuteziu sa mu podariacute

zachovať využitiacutem zodpovedajuacutecich vyacuterazovyacutech prostriedkov

Zaujiacutemavosťou je že sa živeacute latinskeacute sentencie uplatňujuacute vo všetkyacutech štyacuteloch Okrem

odborneacuteho štyacutelu kde je latinčina zaacutekladom terminologickeacuteho aparaacutetu nachaacutedzame latinskeacute

vyacuterazy asi v každom jednom z primaacuternych i sekundaacuternych štyacutelov Nie suacute len suacutečasťou

umeleckyacutech vyacutepovediacute ale bežne ich zaznamenaacutevame aj v hovorovom štyacutele zaznievajuacute

z meacutediiacute a uplatňujuacute sa aj v administratiacutevnom štyacutele Pre naacutezornosť prinaacutešame aj prehľadnuacute

exemplifikaacuteciu obohacovania slovenskej lexiky latinskyacutemi vyacuterazmi v raacutemci jednotlivyacutech

štyacutelov Ide o priacuteklady ktoreacute samozrejme nie suacute použiacutevaneacute vyacutehradne pre danyacute štyacutel Jeden

a ten istyacute latinskyacute vyacuteraz sa mocircže uplatňovať vo viaceryacutech z nich v zaacutevislosti od

58

komunikačnej situaacutecie a od intencie vyacutepovede autora Pri uvaacutedzaniacute priacutekladov pre jednotliveacute

štyacutely vychaacutedzame z ich delenia podľa J Mistriacuteka

I Primaacuterne štyacutely

1 naacuteučnyacute štyacutel

- terminus technicus (odbornyacute naacutezov technickyacute termiacuten)

2 administratiacutevny štyacutel

- curriculum vitae (životopis)

3 publicistickyacute štyacutel

- in memoriam (na pamiatku)

- vox populi vox dei (hlas ľudu hlas božiacute)

4 rečniacutecky štyacutel

- quo vadis (kam kraacutečaš)

5 esejistickyacute štyacutel

- conditio sine qua non (podmienka bez ktorej nie ndash nevyhnutnaacute podmienka predpoklad aby

sa niečo mohlo realizovať)

6 hovorovyacute štyacutel

- de facto (v skutočnosti skutočne zo skutku podľa skutočneacuteho stavu)

- pro forma (formaacutelne aby sa nepovedalo)

7 umeleckyacute štyacutel

- carpe diem (využi deň)

II Sekundaacuterne štyacutely (priacuteležitostneacute konkreacutetne neštandardizovaneacute) ndash vyacuteber

1 archaickyacute štyacutel

- amicenko (z latinskeacuteho amicus ndash priateľ) ndash oslovenie adresaacuteta v duchu 19 storočia

2 biblickyacute štyacutel

- gloria in excelsis Deo (slaacuteva Bohu na vyacutesostiach)

59

3 ceremoniaacutelny štyacutel

- ad multos annos (na mnoheacute roky ndash pri vyacuteročiach pri blahoželaniach jubilantovi aby sa ešte

dlho tešil zdraviu)

- Vaša magnificencia (oslovenie rektora univerzity)

- Vaša spektabilita (oslovenie dekana fakulty)

- Vaše honorability (oslovenie vyacuteznamnyacutech funkcionaacuterov v akademickom prostrediacute)

- Vaša Excelencia (oslovenie veľvyslanca)

- Vaša Eminencia (oslovenie kardinaacutela)

4 diplomatickyacute štyacutel

- persona non grata (nežiaduca osoba)

5 ďakovnyacute štyacutel

- ab imo pectore (z hĺbky srdca)

6 ekonomickyacute štyacutel

- N B (skratka z nota bene ndash dobre si zaznamenaj)

7 elegickyacute štyacutel

- memento mori (pamaumltaj na smrť)

8 encyklopedickyacute štyacutel

- ibid (ibidem ndash tamtiež)

- id (idem ndash ten istyacute)

- cf cfr conf (confer ndash porovnaj)

- et al (et alii ndash a ďalšiacute a kolektiacutev)

- l c l cit (loco citato ndash na citovanom mieste na uvedenom mieste)

- v l (vide locum ndash pozri miesto v knihe)

- s a (sine anno ndash bez roku vydania)

9 enumeratiacutevny štyacutel

- etc (et cetera ndash atď a tak ďalej)

60

10 epištolaacuterny štyacutel

- A D (anno Domini ndash roku Paacutena)

11 legislatiacutevny štyacutel

- ex offo (= ex officio ndash z uacuteradu z uacuteradnej moci)

12 ospravedlňujuacuteci štyacutel

- mea culpa mea maxima culpa (moja vina moja preveľkaacute vina)

13 patetickyacute štyacutel

- per aspera ad astra (tŕnistou cestou k hviezdam)

14 persuaziacutevny štyacutel

- historia magistra vitae (dejiny suacute učiteľkou života)

- non scholae sed vitae discimus (neučiacuteme sa pre školu ale pre život)

15 pompeacutezny štyacutel

- amicus certus in re incerta cernitur (v nuacutedzi poznaacuteš priateľa)

16 žartovnyacute štyacutel

- ergo bibamus (tak teda pime)

Podobnyacutech priacutekladov by sme našli omnoho viac od tyacutech najfrekventovanejšiacutech až po

zriedkaveacute ba raritneacute ktoreacute sa zvaumlčša vyskytujuacute v diskurzoch odborneacuteho použiacutevateľa jazyka

Prekladateľ samozrejme nemocircže poznať všetky latinskeacute citaacutety skratky sentencie alebo

terminoloacutegiu jednotlivyacutech odborov Zaacutekladneacute znalosti z klasickyacutech jazykov suacute však veľkou

vyacutehodou a aspoň zaacutekladnaacute orientaacutecia pokiaľ ide o systeacutem latinčiny a znalosti z jej lexiky

a reaacuteliiacute sluacutežia prekladateľovi k rozviacutejaniu si kultuacuternej kompetencie Ak prekladateľ nie je

zaacuteroveň klasickyacutem filoloacutegom potom v priacutepade jeho znalostiacute z klasickyacutech jazykov a antickej

civilizaacutecie a kultuacutery vo vzťahu k prekladateľskyacutem kompetenciaacutem hovoriacuteme skocircr o sociaacutelnej

rešeršnej a kultuacuternej kompetencii než o jazykovej kompetencii v pravom vyacutezname Znamenaacute

to že sa prekladateľ v problematike orientuje a ak je to potrebneacute dokaacuteže si zvoliť vhodnuacute

prekladateľskuacute pomocirccku nevyhnutnuacute pri vyacutebere ekvivalentu či pri hľadaniacute prekladateľskeacuteho

riešenia

61

V tejto suacutevislosti treba upozorniť aj na chyby v preklade vyacuteklade alebo v interpretaacutecii

ktoreacute mocircžu vzniknuacuteť ako docircsledok nedostačujuacutecej znalosti klasickyacutech jazykov a suacutevisiacich

reaacuteliiacute Parciaacutelne informaacutecie a vedomosti mocircžu viesť k mylnyacutem zaacuteverom Priacutekladom takyacutechto

neoverenyacutech postupov je znaacutema falošnaacute etymoloacutegia substantiacuteva malvica ktoraacute sa chybne

odvaacutedza od malum (zlo) alebo od mālum (jablko) pričom zlo maacute odkazovať na biblickyacute

priacutebeh Adama a Evy kde je jablko symbolom zla a uacutedajne aj preto suacute ich označenia

v latinčine zhodneacute J Rejzek v Českom etymologickom slovniacuteku uvaacutedza vysvetlenie bdquomalvice

ndash dužnatyacute plod s jaacutedřincem (jablko hruška ap) Presl převzal z jakeacutehosi stareacuteho leacutekařskeacuteho

rukopisu v jinyacutech exemplaacuteřiacutech jsou podoby makvice mrkvice takže asi jde o piacutesařskou

chybuldquo Substantiacutevum malvica sa zrejme do jazyka dostalo ako chybnyacute tvar Na českuacute

etymoloacutegiu odkazuje aj Stručnyacute etymologickyacute slovniacutek slovenčiny bdquomalvica ndash dužinatyacute plod

rastliacuten s jadrovyacutem ovociacutem (od 20 stor) Z čes malvice ndash vyacuteraz bol zavedenyacute v obdobiacute

naacuterodneacuteho obrodenia na zaacuteklade isteacuteho stčes rukopisu

priacuteslušneacute miesto sa však čiacuteta aj ako mrkviceldquo

V obdobnyacutech priacutepadoch platiacute zaacutesada ad fontes

Ak sa prekladateľ stretne s podobnyacutem prekladateľskyacutem

probleacutemom mal by si informaacuteciu vyhľadať a overiť

zvlaacutešť vtedy ak nie je v danej oblasti odborniacutekom

Latinskyacute a starogreacutecky jazyk obohatili

slovenskuacute slovnuacute zaacutesobu o kvantum lexikaacutelnych

jednotiek ktoreacute sa v našom jazyku uplatnili ako

jednotliveacute slovaacute (napr graacutetis) alebo viacslovneacute pomenovania (napr ad absurdum ad acta

aula maxima) ďalšie boli prebraneacute ako celeacute sentencie (napr clara pacta ndash boni amici) alebo

je z ich zaacutekladu odvodenyacutech množstvo ďalšiacutech lexikaacutelnych jednotiek Za mnoheacute uvaacutedzame

tie ktoreacute sa sformovali z latinskeacuteho a greacuteckeho slova jazyk

lingua

lingvistika lingvista lingvistka lingvistickyacute plurilingvizmus bilingvizmus

monolingvizmus sociolingvistika psycholingvistika pragmalingvistika neurolingvistika

etnolingvistika lingvokulturoloacutegia lingvokultureacutema lingvodidaktika lingvaacutelny

interlingvaacutelny extralingvaacutelny multilingvaacutelny

γλῶσσα (gloacutessa)

glosaacuter glosolaacutelia heteroglosia diglosia polyglosia glosa glosovať glosaacutetor glositiacuteda

glosodyacutenia xenoglosia

Jan Svatopluk Presl bol českyacute

vysokoškolskyacute pedagoacuteg a

zooloacuteg na Českej univerzite

Karlo-Ferdinandovej v Prahe

a bol jednyacutem

z najvyacuteznamnejšiacutech

priacuterodovedcov v 19 storočiacute

62

Použitaacute literatuacutera

ANDOKOVAacute Marcela (2013) Rečniacutecke umenie sv Augustiacutena v kaacutezňach k stupňovyacutem žalmom

Bratislava IRIS

BALEGOVAacute Jana (2016) Lectiones grammaticae Latinae I Košice Univerzita Pavla Jozefa

Šafaacuterika

BARANDOVSKAacute-FRANK Věra (1995) Latina jako mezinaacuterodniacute jazyk Dobřichovice Kava ndash

Pech

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2002) Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a

latinskyacutech mien naacutezvov a termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie

cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda s 45 ndash 55

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2011) Z histoacuterie transkripcie starogreacuteckych a latinskyacutech mien do

slovenčiny In Sambucus VII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a

neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta Trnavskej univerzity v Trnave s 173 ndash 195

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom

Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech

priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In Sambucus VIII Praacutece z

klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave s 178 ndash 193

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

hlavneacute transkripčneacute zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 č 3-

4 s 131 ndash 150

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2016) Od hlasu k hlaacuteske Z dejiacuten antickej naacuteuky o reči Bratislava

Univerzita Komenskeacuteho

DRAE Diccionario de la lengua espantildeola [Cit 8 septembra 2017] Dostupneacute na internete

httpdleraeesw=diccionario

HARAJ Igor (2011) Vlastneacute meno v mysleniacute antiky a stredoveku Martin Matica slovenskaacute

HORATIUS Flaccus Quintus (1986) O umeniacute baacutesnickom Satiry a Listy Bratislava Tatran s

229

HORAacuteČEK Filip ndash CHLUP Radek (2012) Učebnice klasickeacute řečtiny Praha Academia

JANOUŠEK Jan (2014) Uacutevahy nad knihou W Stroha bdquoLatein ist tot ndash es lebe Lateinldquo In

Vymětalovaacute Karla (ed) (2014) Vivat Latina reserata Opava Slezskaacute univerzita v Opavě

s 16 ndash 20

KALIVODA Jan (2012) Verba docent exempla trahunt Praha Karolinum

28

podstatne zmenenyacute V genitiacuteve singulaacuteru ale ostal naproti tomu zjavnyacute napr iter (N sg)

itineris (G sg) = cesta Od kmeňa substantiacutev sa tvoria aj odvodeniny napr lex legis (zaacutekon)

ndash legaacutelny nox noctis (noc) ndash nocturno genus generis (rod) ndash generaacutecia mens mentis

(myseľ) ndash mentaacutelny facultās facultātis (možnosť) ndash fakultatiacutevny

Koncovka genitiacutevu singulaacuteru sa uvaacutedza v každom slovniacuteku za nominatiacutevom

substantiacuteva Substantiacuteva 1 deklinaacutecie majuacute v G sg koncovku -ae substantiacuteva 2 deklinaacutecie

koncovku -ī substantiacuteva 3 deklinaacutecie koncovku -is substantiacuteva 4 deklinaacutecie -ūs a napokon

substantiacuteva 5 deklinaacutecie koncovku -ēī-eī

Pre všetky deklinaacutecie platia nasledujuacutece formaacutelne pravidlaacute

1 neutraacute majuacute bez vyacutenimky tvar akuzatiacutevu singulaacuteru totožnyacute s nominatiacutevom singulaacuteru

2 všetky neutraacute majuacute v nominatiacuteve a v akuzatiacuteve pluraacutelu koncovku -a

3 vo všetkyacutech deklinaacuteciaacutech znie ablatiacutev pluraacutelu rovnako ako datiacutev pluraacutelu

132 Vzťah latinčiny k morfoloacutegii a tvorbe slov slovenskeacuteho jazyka

Pokiaľ ide o morfologickeacute javy mocircžeme vzťah latinčiny (greacutečtiny) k slovenčine

sledovať predovšetkyacutem na lexikaacutelnych jednotkaacutech latinsko-greacuteckeho pocircvodu Slovenčina

tvoriacute pri zaraďovaniacute substantiacutevnych latinizmov do

deklinačneacuteho systeacutemu tvary zvaumlčša (nie však celkom

docircsledne) od latinskeacuteho zaacutekladu napr pri maskuliacutenach

na -us -ius realizm-us realizm-u egoizm-us egoizm-

u exit-us exit-u logaritm-us logaritm-u laps-us

laps-u August-us August-a Vergili-us Vergil-ia a i

Naproti tomu mnoheacute podobneacute substantiacuteva

ktoreacute suacute siacutece utvoreneacute od latinskyacutech slovnyacutech

zaacutekladov ale pri ktoryacutech koncoveacute -us nie je

nominatiacutevnou koncovkou lež suacutečasťou kmeňa alebo

širšej koncovky a tiež substantiacuteva cudzieho (nie

latinskeacuteho) pocircvodu sa skloňujuacute s ponechaniacutem -us vo

všetkyacutech paacutedoch Do tejto skupiny patria napr vyacuterazy

autobus omnibus reacutebus bambus kaktus luxus a i

Radia sa sem aj niektoreacute slovaacute latinskeacuteho

pocircvodu pri ktoryacutech je siacutece -us nominatiacutevnou

Omnibus ndash dopravnyacute

prostriedok ktoryacute vznikol

v roku 1825 vo Francuacutezsku Bol

použiacutevanyacute ako dostavniacutekovaacute

doprava na trati Nantes ndash

Richebourg

Voiture omnibus = voz pre

všetkyacutech všetkyacutem skraacuteteneacute na

omnibus a neskocircr na bus

lat omnis = všetok (omnibus =

D pl všetkyacutem)

29

koncovkou ale ktoreacute nadobudli inyacute vyacuteznam akyacute mali

v latinčine takže v ich štylistickom použiacutevaniacute nastal

posun a tyacutem sa stratila aj kontinuita s pocircvodnyacutem

skloňovaniacutem Takyacutemi suacute napr vyacuterazy cirkus cirkusu

humus humusu funus funusu (ale funebraacutek ndash tvar

odvodenyacute od slovneacuteho zaacutekladu funus funebris m) a i

Rešpektovanie latinskeacuteho deklinačneacuteho systeacutemu

je v protiklade k princiacutepu nemennosti zaacutekladnej

morfeacutemovej skladby slova ktoryacute je vlastnyacute napr ruštine Taacute skloňovanie substantiacutev

zdomaacutecňuje a to buď tak že zachovaacuteva pocircvodnuacute latinskuacute koncovku nominatiacutevu v celom

skloňovaniacute napr казус -уса (kaacutezus kaacutezusa) alebo ju celkom vypuacutešťa napr Юлий -ия

(Julij Julija) Princiacutep morfeacutemovej nemennosti prenikaacute pod vplyvom hovoroveacuteho uacutezu aj do

slovenčiny napr viacuterus viacuteru aj viacuterusu

Vzťah latinskyacutech a slovenskyacutech substantiacutev možno do istej miery sledovať aj v

ich rodovej charakteristike Slovenčina veľmi často zachovaacuteva pri slovaacutech pochaacutedzajuacutecich

z latinčiny ich pocircvodnyacute rod napr doctor ndash doktor (muž rod) professor ndash profesor (muž rod)

auctoritās ndash autorita (žen rod) facultās ndash fakulta (žen rod) praesidium ndash preziacutedium (str

rod) laboratorium ndash laboratoacuterium (str rod) Rod si teda udržali latinskeacute maskuliacutena na -or

neutraacute na -um-ium a feminiacutena na -tās Latinskeacute feminiacutena so sufixom -tiō-siō majuacute

v slovenčine zakončenie -cia-zia napr resolutiō ndash rezoluacutecia imitatiō ndash imitaacutecia corruptiō ndash

korupcia invasiō ndash invaacutezia a i

133 Slovesnaacute flexia

Slovesaacute (verba) suacute zaacutekladnyacutem slovnyacutem druhom pomenuacutevajuacutecim procesuaacutelne priacuteznaky

substanciiacute Všetky tvary latinskeacuteho slovesa sa rozdeľujuacute podľa gramatickeacuteho rodu na určiteacute

a neurčiteacute slovesneacute tvary Určiteacute slovesneacute tvary suacute tie ktoreacute označujuacute všetky gramatickeacute

vyacuteznamy najmauml osobu a čiacuteslo Neurčiteacute slovesneacute tvary neoznačujuacute osobu a čiacuteslo

Slovesnaacute flexia či časovanie (coniugātiō) sa v latinčine vyznačuje schopnosťou

vyjadrovať slovesnyacute rod čas spocircsob osobu a čiacuteslo

Rod (genus) latinskyacutech slovies je dvojakyacute činnyacute (g āctīvum) a trpnyacute (g passīvum)

V latinčine podobne ako v slovenčine deliacuteme slovesaacute v aktiacuteve na predmetoveacute

a bezpredmetoveacute pričom sa predmetoveacute členia ďalej na prechodneacute (trānsītīva) a neprechodneacute

Pri preklade je tiež nevyhnutneacute

nezabuacutedať na fakt že latinskyacute

svet nie je identickyacute s tyacutem našiacutem

a aj zdanlivo rovnakeacute veci mocircžu

mať inyacute obsah (napr dom voz

lampa vojak sloboda a pod)

30

(intrānsītīva) Prechodneacute slovesaacute majuacute predmet v prostom akuzatiacuteve neprechodneacute slovesaacute

v inom prostom paacutede alebo v predložkovom paacutede Uacuteplneacute pasiacutevum vytvaacuterajuacute len prechodneacute

slovesaacute Pri neprechodnyacutech slovesaacutech sa použiacuteva pasiacutevum iba v 3 os sg (pugnātur = bojuje

sa) Latinskeacute pasiacutevum maacuteva často zvratnyacute (reflexiacutevny) vyacuteznam (lavor = umyacutevam sa)

Latinskyacute jazyk rozlišuje šesť časov ndash jeden priacutetomnyacute (tempus praesēns) tri minuleacute (t

imperfectum t perfectum t plūsquamperfectum) a dva buduacutece (t futūrum prīmum t futūrum

exāctum)

Slovesneacute spocircsoby suacute v latinčine tri (tzv

osobneacute) oznamovaciacute (modus indicātīvus) rozkazovaciacute

(m imperātīvus) a spojovaciacute (m coniūnctīvus)

Indikatiacutev predstavuje proces vyjadrenyacute slovesom ako

skutočnyacute konjunktiacutev ako takyacute ktoryacute hovoriaci alebo

autor predpokladaacute a imperatiacutev označuje snahu

hovoriaceho alebo autora ovplyvniť spraacutevanie

adresaacuteta

Okrem troch osobnyacutech maacute latinčina aj paumlť

neosobnyacutech spocircsobov ktoreacute neoznačujuacute ani osobu ani

čas Ide o menneacute tvary Infinitiacutev je slovesneacute

substantiacutevum ktoreacute maacute menneacute i slovesneacute vlastnosti

Ako meno je neutrom singulaacuteru ako sloveso vyjadruje

rod aktiacutevny alebo pasiacutevny Nevyjadruje čas ako takyacute

ale len časovyacute vzťah (tvoriacute sa infinitiacutev preacutezenta

perfekta a futuacutera) Supiacutenum je slovesneacute substantiacutevum

ktoreacute maacute len dva paacutedy Supiacutenum na -um (akuzatiacutev) maacute

funkciu priacuteslovkoveacuteho určenia smeru uacutečelu pri

slovesaacutech pohybu a supiacutenum na -u (ablatiacutev) ktoreacute maacute

funkciu priacuteslovkoveacuteho určenia obmedzenia (naznačuje

že tvrdenie neplatiacute všeobecne ale len v určitom

zmysle) pri niektoryacutech adjektiacutevach Gerundium

(slovesneacute substantiacutevum na -nd) je v podstate

skloňovanyacute infinitiacutev preacutezenta zvaumlčša aktiacuteva Maacute len

štyri paacutedy (genitiacutev datiacutev akuzatiacutev ablatiacutev)

Gerundiacutevum (slovesneacute adjektiacutevum na -nd) maacute pasiacutevny

Legenda

lat legere = čiacutetať gerundiacutevum

legendum = niečo maacute musiacute byť

čiacutetaneacute (legenda = tvar pluraacutelu)

1 rozpraacutevanie nepodloženeacute

skutočnosťou o nejakej

osobnosti či udalosti pocircvodne

rozpraacutevanie o živote svaumltyacutech

ktoreacute bolo treba čiacutetať v určityacutech

dňoch

Legenda o sv Jurajovi

2 vysvetlivky na mape skratky

značky na mape treba čiacutetať ako

suacute vysvetleneacute

3 veľmi znaacutema osobnosť

31

vyacuteznam ku ktoreacutemu sa pripaacuteja modaacutelny vyacuteznam

nutnosti alebo možnosti Particiacutepium je adjektiacutevum

odvodeneacute od slovesa V texte zastupujuacute particiacutepiaacute

v najjednoduchšom priacutepade uacutelohu adjektiacutev (napr

mulier amans = milujuacuteca žena videō virum

territum = vidiacutem vydeseneacuteho muža) častejšie však

plnia ineacute uacutelohy V spojeniacute so substantiacutevom alebo

zaacutemenom sa často použiacutevajuacute tam kde by sme

v slovenčine použili vedľajšiu vetu a v tzv vaumlzbe

ablatiacutevu absoluacutetneho sa použiacuteva dokonca na uacuterovni

samostatnej vety Latinčina rozlišuje dve aktiacutevne

(part preacutezenta a futuacutera) a jedno pasiacutevne particiacutepium

(part perfekta) Particiacutepia sa skloňujuacute

V slovesnej flexii sa rozlišujuacute tri osoby

(personae) 1 2 3 a čiacuteslo (numerus) je dvojakeacute

jednotneacute (n singulāris) a množneacute (n plūrālis)

Každeacute latinskeacute sloveso je v slovniacutekoch

uvaacutedzaneacute nasledovne legō ere lēgī lēctum (=

zbierať zhromažďovať čiacutetať) pričom na

odvodzovanie tyacutechto štyroch tvarov neexistuje

žiadne pravidlo

legō = 1 os sg indikatiacutevu preacutezenta aktiacuteva (čiacutetam)

legere = infinitiacutev preacutezenta aktiacuteva (čiacutetať)

v kombinaacutecii s 1 osobou sa podľa neho daacute pri

každom slovese rozoznať do ktorej zo štyroch

slovesnyacutech tried (konjugaacuteciiacute) patriacute

1 os sg a infinitiacutev preacutezenta aktiacuteva reprezentujuacute tzv preacutezentovyacute kmeň z ktoreacuteho sa

tvoria mnoheacute slovesneacute tvary s priacutetomnyacutem minulyacutem i buduacutecim vyacuteznamom

lēgī = 1 os sg ind perfekta aktiacuteva (prečiacutetal som) tento tvar reprezentuje tzv perfektovyacute

kmeň z ktoreacuteho vychaacutedzajuacute mnoheacute latinskeacute slovesneacute tvary ktoreacute suacute zvaumlčša charakterizovaneacute

dokonavyacutem vyacuteznamom

lēctum = tzv supiacutenum maacutelo použiacutevanyacute tvar avšak docircležityacute pretože sa od neho odvodzujuacute

ďalšie slovesneacute tvary reprezentuje tzv supiacutenovyacute kmeň

Kmeň particiacutepia preacutezenta aktiacuteva

(zjavnyacute v genitiacuteve sg laudans

laudantis videns videntis) je

v slovenčine viditeľnyacute v koncovke

mnohyacutech slov napr praesidens

praesidentis (predsedajuacuteci) ndash

prezident abstinens abstinentis

(zdržiavajuacuteci sa) ndash abstinent

patiens patientis (trpiaci) ndash

pacient

Od particiacutepia preacutezenta aktiacuteva suacute

odvodeneacute aj feminiacutena ako napr

tolerans tolerantis (znaacutešajuacuteci) ndash

tolerancia distans distantis

(vzdialenyacute) ndash dištancia a i

V slovesnyacutech tvaroch odvodenyacutech

od preacutezentoveacuteho kmeňa majuacute

všetky slovesaacute rovnakeacute osobneacute

koncovky (označujuacute čiacuteslo

a zaacuteroveň aj osobu)

aktiacutevum

-ōm -s -t -mus -tis -nt

pasiacutevum

-(o)r -ris -tur -mur -minī -ntur

Koncovky zostaacutevajuacute vo všetkyacutech

tvaroch preacutezentoveacuteho kmeňa

konštantneacute i keď sa hlaacutesky pred

koncovkou menia a vyjadrujuacute tak

čas a spocircsob Napriacuteklad legimus =

čiacutetame legēmus = budeme čiacutetať

legēbāmus = čiacutetali sme legāmus =

nech čiacutetame legerēmus = čiacutetali by

sme

32

Ako od kmeňa substantiacutev aj od slovesnyacutech

kmeňov je možneacute tvoriť odvodeniny nie zriedkavo

aj z dvoch rozdielnych kmeňov toho isteacuteho slovesa

napr dirigo dirigere direxi directum (riadiť) ndash

dirigent direktor redigo redigere redegi

redactum (privaacutedzať spaumlť uviesť do stavu) ndash

redigovať redaktor moveo movere movi motum

(hyacutebať dojiacutemať) ndash movityacute motiacutev

Pod kmeňom rozumieme zaacutekladnuacute časť

slovesa v jednotlivyacutech časoch ktoraacute nesie jeho

vyacuteznam Ku kmeňu sa pripaacutejajuacute prefixy (predpony)

a sufixy (priacutepony) Podľa preacutezentoveacuteho slovesneacuteho

kmeňa rozdeľujeme latinskeacute slovesaacute do štyroch

slovesnyacutech tried konjugaacuteciiacute Pri rozdeleniacute hraacute rozhodujuacutecu uacutelohu samohlaacuteska ktoraacute sa pri

určityacutech slovesaacutech objavuje pred koncovkami

Latinskeacute konjugaacutecie

1 konj maacute v preacutezente pred

koncovkou vokaacutel āa vzor laudāre

2 konj sa pred koncovkou

vyznačuje vokaacutelom ēe vzor

monēre

3 konj je nepravidelnaacute pred

koncovkou sa striedajuacute vokaacutely

ieu vzor legere

4 konj maacute pred koncovkou vždy

īi vzor audīre

33

14 Predložky a predpony

Predložky sa vyskytujuacute jednak v spojeniach s paacutedovyacutemi formami mien jednak

v spojeniach so slovesami S paacutedmi mien (s vyacutenimkou nominatiacutevu a vokatiacutevu) vyjadrujuacute

rocirczne adverbiaacutelne vzťahy (miesto čas spocircsob priacutečina) Všetky predložky boli pocircvodne

adverbiaacute Pridaacutevali sa k menu v určitom paacutede na presnejšie vyjadrenie vzťahu alebo k slovesu

na bližšie určenie deja Vyacutevoj tyacutechto adverbiiacute šiel

dvojakyacutem smerom Buď sa tesnejšie spojili s menom

a stali sa predložkami alebo sa tesnejšie primkli k

slovesu a vznikli zloženeacute slovesaacute s predponami

Z historickeacuteho hľadiska rozdeľujeme predložky

na prvotneacute a druhotneacute Kyacutem v greacutečtine prvotneacute staršie

predložky funkciu adverbia stratili u druhotnyacutech

mladšiacutech byacuteva zachovanaacute Zo synchroacutenneho hľadiska

je medzi nimi docircležityacute rozdiel v tom že prvotneacute

predložky fungujuacute aj ako slovesneacute predpony druhotneacute

nie Niektoreacute latinskeacute predložky sa ako adverbiaacute

použiacutevajuacute aj v klasickej latinčine (post contra ante

intra infra supra circa atď)

Predložky vyjadrovali najprv priestorovyacute

vzťah Toto poniacutemanie ľahko prechaacutedzalo i na

vyjadrenie času Neskocircr sa začali použiacutevať aj na

vyjadrenie priacutečiny spocircsobu a inyacutech okolnostiacute deja

ktoreacute boli tiež chaacutepaneacute priestorovo

V spojeniacute so slovesnyacutemi formami si predložky

pocircvodne uchovaacutevali svoju samostatnosť ndash mohli byť

kladeneacute aj za sloveso priacutepadne byť oddeleneacute od

slovesa inyacutemi slovami Čoskoro sa však začali zrastať

so slovesom a menili sa tak na slovesneacute predpony (praeverbiaacute)

Slovesneacute predpony suacute suacutečasťou odbornyacutech termiacutenov a medzinaacuterodnyacutech slov a ich

poznanie je vyacutehodou či dokonca nevyhnutnosťou

Prvotneacute greacutecke predložky sa

spaacutejajuacute s jednyacutem s dvoma alebo

aj s troma paacutedmi Druhotneacute

predložky sa spaacutejajuacute (takmer)

vždy so substantiacutevom v genitiacuteve

Vaumlčšina latinskyacutech predložiek

sa spaacuteja s akuzatiacutevom

(naznačujuacute smer rozsah a pod)

alebo s ablatiacutevom (naznačujuacute

odluku miesto a pod) Niektoreacute

sa spaacutejajuacute s oboma paacutedmi

V neskorej latinčine sa počet

prvotnyacutech predložiek redukoval

Predložky s podobnyacutem

vyacuteznamom sa zamieňali napr

stieral sa rozdiel medzi de ex

ab Keď už ich vyacuteznamoveacute

odtienky neboli zreteľneacute jedna

predložka zviacuteťazila a nahradila

ostatneacute ndash v romaacutenskych

jazykoch prevlaacutedlo de

Tendencia k explicitnejšiemu

vyjadrovaniu viedla

k použiacutevaniu predložkovyacutech

paacutedov namiesto prostyacutech

V neskorej latinčine sa staacutele viac

použiacutevali predložkoveacute paacutedy až

sa dospelo k analytickeacutemu

stavu ktoryacute je v romaacutenskych

jazykoch

34

lat A AB ndash od

1 predložka

ab ovo (od vajca =) od prvopočiatku

ab origine od začiatku

ab extra zvonku z vonkajšej strany

a priori vopred z prvšieho

a posteriori na zaacuteklade skuacutesenostiacute

a dato odo dňa (vystavenia)

a die odo dňa

2 prefix

absolvent (ab + lat solvere = oslobodiť urobiť nezaacutevislyacutem)

abiturient (ab + lat iturus = hodlajuacuteci iacutesť odiacutesť)

abdikaacutecia (ab + lat dicere = hovoriť)

absencia (ab + lat esse = byť)

lat AD ndash k ku pri do

1 predložka

ad acta (aa) k (vybavenyacutem) spisom

ad rem k veci

ad hoc k tomuto pre tento priacutepad

ad infinitum do nekonečna

ad verbum doslova

ad informandum pre informaacuteciu

ad multos annos na dlheacute roky na zdravie

2 prefix

adaptaacutecia (ad + lat aptus = vhodnyacute spocircsobilyacute)

adverbium (ad + lat verbum = sloveso)

administratiacuteva (ad + lat ministrare = posluhovať)

V slovenčine (ale napr aj

v češtine a poľštine) sa prefix

ad- zmenil na a- (asimilaacutecia

aprobaacutecia a pod) Ineacute jazyky

(ruština nemčina angličtina

francuacutezština) však dodržiavajuacute

zdvojeneacute spoluhlaacutesky (asociaacutecia

ndash rus associacia nem

Assoziation angl association

rarr ad + socius = druh)

Vyacuteznam zdvojenia spoluhlaacutesky odliacutešenie latinskej predpony ad-

(kladnyacute vyacuteznam) od greacuteckej

predpony a- (negatiacutevny

vyacuteznam) asociaacutelny (asociaľnyj

asozial asocial) amoraacutelny

(amoralisch) asymetrickyacute

(asymetrisch) atď

Ak sa pri použitiacute greacuteckej

predpony a- začiacutena zaacuteklad slova

na samohlaacutesku vkladaacute sa za

predponu n a-n-alfabet a-n-

onym (gr onoma = meno) a-n-

algetikum (gr algos = bolesť)

35

pred niektoryacutemi spoluhlaacuteskami sa prefix ad spodobuje

akceleraacutecia (ad + lat celer = ryacutechly)

akumulaacutecia (accumulatio = ad + lat cumulatio = hromadenie)

agresia (aggressio = ad + lat gradi = pristuacutepiť)

lat ANTE ndash pred (skocircr vopred predchaacutedzajuacuteci)

gr ANTI- ndash proti

1 predložka

Hannibal ante portas Hannibal pred braacutenami

(Vyacutekrik zdesenia r 211 pred Kr keď Hannibal

postupoval proti Riacutemu)

2 prefix ante

antedatovať (ante + lat dare = daacutevať)

anteponovať (ante + lat ponere = klaacutesť)

prefix anti

antifašista antimilitarizmus

antipatia (anti + gr pathos = vaacutešeň utrpenie)

antikoncepcia (anti + lat concipere = počať)

antiseptikum (anti + gr seacutepsis = hnitie)

NB ndash v taliančine použiacutevajuacute v niektoryacutech priacutepadoch aj tuacuteto predponu vo vyacutezname pred

(napr antipasta = predjedlo anticamera = predsieň)

gr AUTO- ndash (autos =) saacutem

1 zaacutemeno

Gnoacutethi seauton (Nosce te ipsum) (Thaleacutes) Poznaj saacutem seba

Antoloacutegia

= gr anthos + lat legere

(anthos = kvet legere = zbierať)

rarr bdquozbierka kvetovldquo = zborniacutek

vybranyacutech praacutec

36

2 prefix

autobiografia (auto + gr bios = život grafein = piacutesať)

autogram (auto + gr gramma = piacutesmeno zaacutepis)

autonoacutemia (auto + gr nomos = zaacutekon)

autosugescia (auto + lat suggere = presviedčať prehovaacuterať)

automobil (auto + lat mobilis = pohyblivyacute)

ako skratka slova automobil

autodrom (+ gr dromos = beh pretekaacuterska draacuteha)

autogaraacutež (+ fr garer = dať na vedľajšiu koľaj priviesť do bezpečia)

ako skratka slova automat automatickyacute (gr automatos = saacutem od seba z vlastneacuteho

popudu)

autoblok (+ angl to block = zatarasiť blokovať)

lat BI- TRI- MULTI- ndash (bis =) dvakraacutet (tres =) tri (multus =) mnohyacute

Bis dat qui cito dat Dvakraacutet daacuteva kto ryacutechlo daacuteva

prefix

biatlon (bi + gr athlon = zaacutepas zaacutepolenie)

bicykel (bi + gr kyklos gt lat cyclus = koleso kruh)

bilateraacutelny trilateraacutelny multilateraacutelny (bi tri multi + lat latus -eris = strana bok)

bifokaacutelny (bi + lat focus = ohnisko)

lat DE DI- ndash o od podľa

1 predložka

de facto podľa skutočnosti skutočne

de iure podľa praacuteva praacutevom

de dato (dd) odo dňa vyhotovenia

de die in diem zo dňa na deň

De mortuis nihil nisi bene O mŕtvych nič ak nie dobre (O mŕtvych len dobre)

37

De gustibus non est disputandum O chuti (vkuse) sa nemaacute diskutovať (škriepiť)

(Proti gustu žiaden dišputaacutet)

2 prefix

deskriptiacutevny (de + lat sribo ere scripsi scriptum = piacutesať)

deportovať (de + lat portare = niesť)

deponovať (de + lat ponere = klaacutesť)

dedukovať (de + lat ducere = viesť)

ďalšia vyacuteznamotvornaacute funkcia odstraacutenenie

pocircvodneacuteho zmyslu zaacutekladneacuteho slova

formovať ndash deformovať

centralizovať ndash decentralizovať

v našom pravopise sa niekedy prejavuje ako di-

= vyacuteznam našej predpony roz-

dislokaacutecia (+ lat locus = miesto)

distribuacutecia (+ lat tribuere = udeľovať)

disharmoacutenia (+ gr harmonia = suacutelad suacutezvuk)

dilataacutecia (+ lat latus = širokyacute)

diskvalifikovať (dis + qualis akyacute + facere robiť

= bdquourobiť niekoho nekvalitnyacutemldquo)

gr DI- (latinskeacute bis)

gr DYS- (porucha zoslabnutie nespraacutevnosť)

prefix

dimorfia (di + gr morfeacute = tvar)

diftong (di + gr fthongos = hlas zvuk)

dyslexia (dys + lat legere = čiacutetať)

dysgrafia (dys + gr grafein = piacutesať)

Diplom

z gr diplooacute = zdvojujem

Diploacutema bola docircležitaacute listina

zloženaacute vo dvoje Obyčajneacute

listiny sa nechaacutevali kedysi len

tak nezloženeacute Ak bolo treba

vyjadriť docircležitosť obsahu

listiny (udelenie vyacutesad praacutev

titulu a pod) zložila sa na

dvakraacutet

38

dyslalia (dys + gr lalein = znieť zvučať štebotať)

dyspepsia (dys + gr peptein = traacuteviť)

dysfoacutenia (dys + gr foneacute = zvuk)

lat E EX ndash z od von zvnuacutetra

lat EX- ndash byacutevalyacute niekdajšiacute

1 predložka

vypiť na ex vypiť až do dna

ex officio z uacuteradnej moci uacuteradne

ex parte od jednej zo straacuten

ex nihilo z ničoho

ex libris z kniacuteh (knižnaacute značka)

ex interest bez uacuteroku

ex gratia dobrovoľne

ex post potom dodatočne

ex privata industria zo suacutekromnej

usilovnosti z vlastnej iniciatiacutevy

2 prefix

elokovať (e + lat locus = miesto)

elaboraacutet (e + lat labor = praacuteca)

emisia (e + lat mittere sup missum =

posielať)

erudovanyacute (e + lat rudis = surovyacute hrubyacute)

exhumaacutecia (ex + lat humus = zem)

exportovať (ex + lat portare = nosiť)

extrahovať (ex + lat trahere = ťahať)

exprezident

exmanžel

Deus ex machina (gr theos apo

meacutechaneacutes)

= bdquoboh zo strojaldquo ndash nečakanyacute

zaacutesah ktoryacute rozuzliacute zamotanuacute

situaacuteciu

- najviac ho použiacuteval vo svojich

trageacutediaacutech Euripideacutes

- v hovorovej reči použil toto

spojenie už Soacutekrateacutes

v Platoacutenovom dialoacutegu Kratylos

Ex libris ndash knižnaacute značka

označujuacuteca vlastniacuteka knihy

39

lat EXTRA- ndash zvlaacutešť osobitne oddelene

lat EXTRO- ndash (opak intro =) von

1 predložka

extra ordinem mimo poradia

extra viam mimo cesty

extra vires nad možnosti

2 prefix

extraordinaacuterny (extra + lat ordo ordinis = poriadok)

extravagantnyacute (extra + lat vagari = tuacutelať sa vagabundus = vandrovnyacute tulaacutek)

extrovert (extro + lat vertere = obracať točiť)

extrospektiacutevny (extro + lat spectare = pozerať sa)

gr HYPER ndash nad

prefix

hyperaktivita (hyper + lat ago ere egi actum = konať)

hypereacutemia (hyper + gr haima = krv)

gr HYPO ndash pod

prefix

hypodermickyacute (hypo + gr derma = koža)

hypoteacuteza (hypo + gr thesis = mienka tvrdenie)

gr HIPO ndash (z gr substantiacuteva hippos =) kocircň

prefix

hipodroacutem (hipo + gr dromos = beh)

hipoterapia (hipo + gr therapeuein = liečiť)

Hypochonder

gr chondros = chrupavka

(rebrovaacute)

- pod ňou choriacute často pociťujuacute

bolesti

40

hipoloacutegia (hipo + gr logos = slovo)

lat IN ndash v do na

1 predložka

in camera v byte tajne docircverne

in toto celkom v celosti

in continuo nepretržite suacutevisle

in dorso na chrbte (knihy) vzadu z druhej strany

in facto vskutku skutočne

in futuro v buduacutecnosti

in medias res doprostred veci

In vino veritas (Plinius St) Vo viacutene je pravda

2 prefix

+ adjektiacuteva = zaacutepornyacute zmysel

+ slovesaacute = vyacuteznam predpony do- v- na-

in + l m r = ill- imm- irr-

indiviacuteduum (in + lat dividuus = deliteľnyacute rozdelenyacute)

invalid (in + lat validus = silnyacute mocnyacute zdravyacute)

ilegaacutelny (illegalis in + lat lex = zaacutekon)

imobilnyacute (immobilis in + lat mobilis = pohyblivyacute)

iracionaacutelny (irrationalis in + lat ratio = rozum)

inhalovať (in + lat halare = dyacutechať)

inšpirovať (in + lat spirare = dyacutechať)

importovať (in + lat portare = nosiť)

infarkt (in + lat farcire = pchať infarcire = upchaacutevať)

in flagranti (in + lat flagrare = horieť blčať)

in margine (in + lat margo = okraj)

41

lat INTER ndash medzi

1 predložka

inter alia medzi inyacutemi (okolnosťami vecami)

Inter arma silent Musae Kde rinčia zbrane

mlčia Muacutezy

2 prefix

interpunkcia (inter + lat punctum = bod)

interregnum (lat regnum = kraacuteľovstvo vlaacuteda)

často ako skratka za slovo internacionaacutelny (lat

natio = naacuterod)

interhotel

interlingua

Interviacutezia

lat INTRA- INTRO- ndash dovnuacutetra dnu

prefix

introvert (intro + lat vertere = obracať sa)

introskop (intro + gr skopein = hľadieť pozerať)

introdukcia (intro + lat ducere = viesť)

lat CUM ndash s so spolu s

lat KON- (KO- KOL- KOM- KOR-)

1 predložka

cum laude s pochvalou

magna cum laude veľmi dobre

summa cum laude vyacuteborne

cum suis so svojimi (ľuďmi)

Summa cum laude

Interview

inter + lat videre = vidieť

Internaacutet

lat adjektiacutevum internus =

vnuacutetornyacute domaacuteci (= domov)

42

Cum tacent clamant Keď mlčia kričia

2 prefix

koncentraacutecia (kon + lat centrum = stred)

kondolencia (kon + lat dolere = ciacutetiť bolesť)

korešpondencia (ko + lat respondere = odpovedať)

kolaborant (ko + lat laborare = pracovať)

lat PER ndash skrz cez po v za pomocou

lat PER- ndash per-

1 predložka

per aspera ad astra cez ťažkosti ku hviezdam

per annum ročne na rok

per capita podľa hlaacutev (napr deliť pozostalosť)

per se saacutem sebou samozrejme

per fas et nefas praacutevom i nepraacutevom (skrz dovoleneacute a nedovoleneacute)

per quod čiacutem podľa čoho

per os cez uacutesta uacutestami peroraacutelny (lat os oris = uacutesta)

2 prefix

perforovať (per + lat forare = vŕtať)

permanentnyacute permanentka (per + lat manere = zostaacutevať)

perverznyacute (per + lat vertere sup versum = obracať)

perzekvovať (per + lat sequi = nasledovať)

lat PRE- ndash (z lat predložky prae =) pred vopred

prefix

preferovať (pre + lat ferre = niesť)

prezident (pre + lat sedere = sedieť)

prefix (pre + lat fingere sup fixum = pripevňovať pribiacutejať)

preludium (pre + lat ludus = hra)

43

lat PRO ndash pre pred namiesto

1 predložka

pro tempore predbežne pre tento raz dočasne počas

pro rata pomerne proporcionaacutelne

pro forma pre formu formaacutelne naoko

pro et contra pre a proti

pro nihilo pre nič

pro bono pre dobro blaho

2 prefix (lat) = pre

protekcia (pro + lat tegere sup tectum = kryť

chraacuteniť)

prostituacutetka (pro + lat statuere = postaviť)

produkovať (pro + lat ducere sup ductum =

viesť tvoriť robiť)

prefix (gr) = pred

proloacuteg (pro + gr logos = slovo)

program (pro + gr gramma = zaacutepis zaacuteznam)

prognoacuteza (pro + gr gnosis = znalosť

vedomosť)

lat POST ndash po

1 predložka

post scriptum (PS) po napiacutesaniacute

post mortem po smrti

2 prefix

postgraduaacutelny (post + lat gradus = stupeň krok)

posttraumatickyacute (post + gr trauma = rana)

Promovať alebo byť

promovanyacute

lat movere sup motum =

pohybovať posuacutevať

promoveo sup promotum =

dosl posuacutevať dopredu =

prenes niekoho povyšovať

ten kto niekoho promuje =

promoacutetor ndash vykonaacuteva obrad

promoacutecie

TEDA študenti suacute promovaniacute A

NIE promujuacute

44

gr PERI ndash okolo

prefix

perikardium (peri + gr kardia = srdce)

periskop (peri + gr skopein = pozorovať)

perioacuteda (peri + gr odos = cesta)

gr POLY- ndash (gr adjektiacutevum polys poly =) mnohyacute početnyacute

gr POLI- ndash (gr substantiacutevum polis =) mesto

prefix

polyteizmus (poly + gr theos = boh)

polygamia (poly + gr gamos = sobaacuteš)

polyglot (poly + gr glotta = jazyk)

polytechnika (poly + gr techneacute = umenie remeslo zručnosť)

poliklinika (poli + gr klineacute = locircžko posteľ)

metropola (gr meacuteteacuter = matka + polis)

akropola (gr akros = vysokyacute vrchnyacute nachaacutedzajuacuteci sa na okraji + polis)

lat RE- ndash opaumlť znovu zase nazad

lat RETRO- ndash (pocircvodne lat predložka =) spaumlť naspaumlť nazad

prefix

reagovať (re + lat agere = konať robiť viesť)

rebelovať (re + lat bellum = vojna)

reediacutecia (re + lat edere = vydaacutevať)

retrospektiacuteva (retro + lat spectare = diacutevať sa hľadieť)

retro štyacutel

45

lat SUB ndash pod

1 predložka

sub condicione pod podmienkou

sub potestate pod mocou

sub voce pod slovom pod heslom napr v slovniacuteku

2 prefix

substancia (sub + lat stare = staacuteť)

lat SUPER ndash nad

prefix

supermocnosť

superťažkyacute

superstar

gr SYN ndash s so spolu s

prefix

synchronickyacute (syn + gr chronos = čas)

symbioacuteza (syn + gr bios = život)

synonymum (syn + gr onoma = meno)

symfoacutenia (syn + gr foneacute = zvuk)

lat TRANS ndash cez za (častejšiacute preklad predponou pre-)

prefix

transkripcia (trans + lat scribere sup scriptum = piacutesať)

transplantaacutecia (trans + lat plantare = sadiť)

translokaacutecia (trans + lat locus = miesto)

transformovať (trans + lat forma = podoba tvar)

46

15 Vlastneacute menaacute Problematika transkripcie antickyacutech greacuteckych

a latinskyacutech mien

Slovenčina nie je izolovanyacute jazyk prenikaacute do nej množstvo cudziacutech slov Pri ich

preberaniacute sa riadi vlastnyacutemi pravidlami zaacuteroveň by však mala rešpektovať ndash aspoň pri

vlastnyacutech menaacutech ndash niektoreacute pravidlaacute jazykov z ktoryacutech menaacute preberaacute Dlhodobyacutem

probleacutemom ktoryacute sa priamo dotyacuteka kultuacuternych reaacuteliiacute z antickej civilizaacutecie je v slovenčine

spraacutevnosť piacutesania vlastnyacutech mien pocircvodom z klasickyacutech jazykov

Zaacuterodky probleacutemu prepisovania antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien osocircb naacutezvov

lokaliacutet a ich rocircznych odvodeniacuten do slovenčiny siahajuacute

ďaleko do počiatkov jej spisovneacuteho obdobia Probleacutem

vyplyacuteva z odlišnyacutech hlaacuteskoslovnyacutech a tvaroslovnyacutech

vlastnostiacute prijiacutemajuacuteceho jazyka ndash spisovnej slovenčiny

a odovzdaacutevajuacuteceho jazyka ktoryacutem je latinčina a

starovekaacute priacutepadne byzantskaacute greacutečtina

V tejto suacutevislosti nemožno zabuacutedať že

o fonetike starej greacutečtiny a latinčiny veľa isteacuteho

nevieme Neexistuje nijakyacute autentickyacute zaacuteznam ich

zvukovej podoby Sme odkaacutezaniacute na dedukcie z toho

čo naacutem sprostredkuacuteva piacutesmo Pravopis starej greacutečtiny

bol napriacuteklad fonetickyacute približne okolo roku 400 pred

Kr Potom sa postupne zužoval repertoaacuter jej vokaacutelov

(strata kvantity zjednodušenie diftongov itacizmus)

v konsonantoch sa presadila spirantizaacutecia (b ph kh sa

zmenili na v f ch) Naša dnešnaacute vyacuteslovnosť

starogreacutečtiny je konvenčnaacute nezodpovedaacute živej vyacuteslovnosti ani v jednej faacuteze vyacutevinu tohto

jazyka aj keď rozdiely medzi grafikou a fonetikou nie suacute priacuteliš veľkeacute

151 Probleacutemy suacutevisiace s prepisom antickyacutech mien do slovenčiny1

Hlavneacute okruhy probleacutemov ktoreacute vystupujuacute do popredia v suacutevislosti s problematikou

transkripcie greacuteckych a latinskyacutech mien suacute

1 K praktickyacutem otaacutezkam prekladu antickyacutech mien rarr 2521

Za našu dnešnuacute vyacuteslovnosť

starej greacutečtiny vďačiacuteme

humanistovi Erazmovi

Rotterdamskeacutemu Pre svoju

kodifikaacuteciu argumentoval

vedeckyacutemi potrebami proti

vyacuteslovnosti akuacute v Euroacutepe šiacuterili

greacutecki učenci emigranti

z Byzancie Taacute vychaacutedzala

z vyacutevinovej kontinuity jazyka

bola bližšia novej greacutečtine

Erazmov nie bezprobleacutemovyacute

naacutevrat ad fontes k domneleacutemu

klasickeacutemu stavu aj v ortoepii sa

v Euroacutepe ujiacutemal iba pomaly

napr v Nemecku sa definitiacutevne

presadil až po roku 1800

a v krajinaacutech s prevažujuacutecim

byzantskyacutem vplyvom vocircbec

nemal uacutespech

47

- v starovekej greacutečtine označovanie kvantity

prepis aspirovanyacutech spoluhlaacutesok th rh priacutep aj ph

prepis diftongov ai ei oi prepis pocircvodneacuteho

slabičneacuteho i na začiatku greacuteckych slov prepis geminaacutet

- pri prepise z latinčiny piacutesanie geminaacutet

piacutesanie digrafeacutem ae oe qu piacutesanie c ndash k piacutesanie

intervokalickyacutech grafeacutem i ndash j t ndash c s ndash z prepis

pocircvodneacuteho i na začiatku slov

- morfologickeacute otaacutezky podoba menneacuteho

kmeňa ktoryacute maacute byť zaacutekladom pre skloňovanie mena

a pre ďalšie odvodzovanie najmauml pre tvorenie

adjektiacuteva

Pre slovenčinu ako prijiacutemajuacuteci jazyk vždy

predstavovala vaumlčšie probleacutemy greacutečtina Ako prveacute

vyacutechodisko prepisu sa nuacuteka transliteraacutecia Čistaacute sa

použiacuteva len okrajovo v praxi je uacutečelnejšie použiacutevať jej

kombinaacuteciu s transkripciou zohľadňujuacutecou aj

recipovanuacute erazmovskuacute vyacuteslovnosť (čiže v greacutečtine miesto aggelos piacutešeme angelos

vynechaacutevame priacutezvuky naacuteslovnyacute ostryacute priacutedych označujeme pomocou h) Tento spocircsob

transkripcie sa bez vaumlčšiacutech probleacutemov uplatňuje pri prepise jednotlivyacutech greacuteckych slov či

citaacutetovyacutech zvratov (napr heacuteureacuteka mimeacutesis theos apo meacutechaneacutes gnoacutethi seauton a pod) Ide

tu iba o to aby sa greacutecke hlaacutesky vyjadrovali našimi piacutesmenami či hlaacuteskami s najbližšou

zvukovou platnosťou (η = eacute θ = th ι = i υ = y u (v diftongoch) φ = f (nie ph) χ = ch (nie

kh) ω = oacute ου = u (nie ou) nevyznačuje sa kvantita a i y lebo ich nevyznačovala ani

greacutečtina) Pokiaľ ide o latinčinu už starovekiacute gramatici klaacutedli docircraz na analyacutezu hlaacutesok h k q

x i v kvocircli ich špeciaacutelnemu vzťahu medzi vyacuteslovnosťou a spocircsobom grafickeacuteho zaacuteznamu

Spochybňovali hlaacuteskovuacute platnosť h jednak preto že sa tento konsonant vyslovoval

v latinčine slabo ale zvlaacutešť preto lebo ho viaceriacute z nich pripodobňovali ku greacuteckemu

priacutedychu ktoryacute nebol považovanyacute sa samostatnuacute hlaacutesku Pri i a v gramatici odlišovali ich

vokalickuacute platnosť od konsonantickej platnosti viedli tiež diskusiu o opodstatnenosti

použiacutevania grafeacutem k a q keďže grafeacutema c by uspokojivo prevzala ich uacutelohu Hlaacutesky x y a ich

grafeacutemy hodnotili ako okrajoveacute a cudzie keďže sa vyskytujuacute len v greacuteckych slovaacutech

Pri piacutesaniacute antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien sa uplatňujuacute dve stanoviskaacute

1 stanovisko vaumlčšmi prihliadajuacutece k odovzdaacutevajuacutecim jazykom

Transliteraacutecia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute vždy to isteacute

piacutesmeno alebo to isteacute spojenie

piacutesmen druhej abecedy

Transkripcia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute piacutesmeno

alebo aj viacero piacutesmen druhej

abecedy podľa vyacuteslovnosti na

tom istom mieste Ide

o fonetickyacute prepis slova

Geminaacuteta = zdvojenaacute

spoluhlaacuteska (napr v slove

panna)

Aspiraacuteta = spoluhlaacuteska

sprevaacutedzanaacute priacutedychom (napr

th kh)

Grafeacutema = piacutesomnyacute znak

piacutesmeno

48

2 stanovisko pokladajuacutece za rozhodujuacuteci v procese adaptaacutecie prijiacutemajuacuteci jazyk

Pri druhom stanovisku sa kladie docircraz na transkripčnyacute priacutestup ktoryacute sa pokuacuteša zachytiť

zvukovuacute straacutenku slova v podobe najprirodzenejšie uchopiteľnej prijiacutemajuacutecim jazykom Pri

prvom zo stanoviacutesk suacute možneacute dva už vyššie spomenuteacute priacutestupy transliteračnyacute

a transliteračno-transkripčnyacute Suacute podobneacute hlavnyacute rozdiel spočiacuteva v prepisovaniacute dĺžok Kyacutem

pri transliteraacutecii sa napr prepisujuacute len greacutecke eacute oacute keďže sa zaznamenaacutevali osobitnyacutemi

grafeacutemami eacutetou a oacutemegou pri transkripčno-transliteračnom priacutestupe sa prepisujuacute aj dlheacute aacute iacute

yacute uacute

V praxi sa niekedy možno stretnuacuteť s prepisom

greacuteckych mien na latinskyacute spocircsob hlavne pod

vplyvom zaacutepadoeuroacutepskych jazykov t j s piacutesaniacutem ph

namiesto f a c namiesto k ale i s tendenciou

odstraňovať th hoci medzi vyacuteslovnosťou t (τ) a th (θ)

bol v greacutečtine zaacutesadnyacute rozdiel

Pri transkripcii vlastnyacutech mien vstupuje do hry

aj kultuacuterny kontext zdomaacutecnenosť Niektoreacute greacutecke

vlastneacute menaacute sa už do naacutešho jazyka a kultuacutery do istej

miery včlenili (Filip Alexander Teodor Homeacuter

Korint Ateacuteny a pod) paralelne popri nich je tu ale

vaumlčšina mien ktoreacute sme si nestihli adaptovať pričom

vychaacutedzajuacute z tyacutech istyacutech slovotvornyacutech zložiek (napr

Menandros Theofrastos Filippopolis)

Niekedy sa použiacuteva jedna lexikaacutelna jednotka

v dvoch podobaacutech podľa kultuacuterneho prostredia napr

Foinikia v greacuteckom prostrediacute Feniacutecia v latinskom

kontexte (V Zamarovskyacute) Inokedy sa rozlišuje medzi

tyacutem či sa hovoriacute o mytologickej alebo historickej postave Podľa toho sa použiacuteva vaumlčšmi

alebo menej adaptovanaacute podoba

Priacutekladom na celkom vžiteacute greacutecke meno je Ezop (pocircvodneacute Aisoacutepos) Pri jeho preberaniacute

došlo k zmene v kmeni i v koncovke na jeho podobe sa vyacuterazne prejavil vplyv stredovekej

latinčiny Menaacute typu Neapol zas naznačujuacute že pri preberaniacute mien je možnyacute aj zaacutesah do

koncovky ako zaacutekladnyacute stupeň jeho udomaacutecnenia ktoryacute odraacuteža flektiacutevne potreby slovenčiny

Avšak menaacute ktoreacute by transformovali iba kmeň no koncovku nie (Teokritos namiesto

Theokritos Teacutezeus namiesto Theacuteseus a pod) nie suacute ani greacutecke ani slovenskeacute

Najstaršiacute filozofi chaacutepali jazyk

ako suacutehrn mien ktoreacute

považovali za naacutezvy

jednotlivyacutech prvkov skutočnosti

S prvyacutemi teoretickyacutemi

konštruktmi pomocou ktoryacutech

sa opisuje a do istej miery

vysvetľuje spraacutevanie sa

vlastnyacutech mien nachaacutedzame

v homeacuterskej baacutesnickej tradiacutecii

V Homeacuterovyacutech baacutesňach sa

stretaacutevame s pojmom

eponymon Je to to od čoho sa

odvodzuje vlastneacute meno mocircže

to byť ineacute slovo alebo aj vec či

situaacutecia ktoraacute bola motivujuacutecim

činiteľom pri akte prvotneacuteho

pomenovania U Homeacutera maacute do

značnej miery magickyacute

a nadprirodzenyacute raacutez Okolnosti

ktoreacute sprevaacutedzajuacute prvotneacute

pomenovanie nositeľa mena

totiž predurčujuacute jeho ďalšie

osudy

49

Vyacuteznamnyacutem komplikujuacutecim faktorom prepisovania antickyacutech mien a ich fungovania

v slovenskom texte je skloňovanie To kladie na použiacutevateľa slovenčiny naacuteroky akeacute si ušetrili

napr angličtina francuacutezština nemčina atď Vystačia s nominatiacutevom singulaacuteru daneacuteho mena

čo v slovenčine nie je možneacute Do popredia vystupuje probleacutem akyacute kmeň pri ohyacutebaniacute použiť

Konkurujuacute si pocircvodneacute greacuteckelatinskeacute a domaacutece slovenskeacute kmene Niektoreacute pocircvodneacute

substantiacutevne kmene nachaacutedzajuacute v slovenčine oporu najmauml vďaka adjektiacutevam ktoreacute sa od nich

tvoria napr gr Eroacutes ndash erotickyacute rarr G sg = Eroacuteta Achilleus ndash Achillova paumlta rarr G sg =

Achillea Achilla lat Cicero ndash ciceronianizmus rarr G sg = Cicerona Popri klasickyacutech

tvaroch sa ale v slovenčine občas pri tom istom mene vytvaacuterajuacute i tvary bdquobarbarskeacuteldquo ktoreacute

nerešpektujuacute vyacutechodiskovyacute jazyk Odviacutejajuacute sa jednoducho od nominatiacutevu singulaacuteru a k nemu

pridaacutevajuacute slovenskeacute paacutedoveacute koncovky Areacutes ndashArea i Aresa Adoacutenis ndash Adoacutenida i Adonisa Pri

skloňovaniacute nastaacutevajuacute ťažkosti tiež pri menaacutech ktoreacute nesignalizujuacute dostatočne svoj rod

(Artemis Eris Deacutemeacuteter) nezasvaumltenyacute ich nemusiacute identifikovať ako ženskeacute menaacute Ďalšiacutem

uacuteskaliacutem greacuteckej flexie suacute kvantitatiacutevne alternancie v kmeni Filopoimeacuten ndash Filopoimena

Agamemnoacuten ndash Agamemnona ale Apolloacuten ndash Apolloacutena Ioacuten ndash Ioacutena

152 Pravidlaacute transkripcie antickyacutech vlastnyacutech mien

K pertraktovanej problematike vzniklo niekoľko vedeckyacutech štuacutediiacute v ktoryacutech sa autori

pokuacutešajuacute vniesť systeacutem a zjednotiť pravidlaacute transkribovania a ortografie pre vlastneacute menaacute

pocircvodom z klasickyacutech jazykov Napriek dlhoročneacutemu uacutesiliu niekoľkyacutech generaacuteciiacute lingvistov

a klasickyacutech filoloacutegov však zatiaľ nemaacuteme k dispoziacutecii komplexnuacute priacuteručku ktoraacute by

použiacutevateľa jazyka zorientovala a v ktorej by našiel odpoveď na otaacutezku spraacutevnej podoby

želaneacuteho tvaru vlastneacuteho mena Odporuacutečania i pravidlaacute ktoreacute v priebehu niekoľkyacutech

desaťročiacute vznikali naraacutežali vždy na nedostatok mateacuterie na ktorej by sa preverovali takže

jazykovaacute prax s teoacuteriou bola prepojenaacute iba do určitej miery Vaumlčšina naacutevrhov slovenskyacutech

jazykovedcov z minulosti ako adaptovať antickeacute menaacute v slovenčine bola v suacutelade s

vyacutevinovyacutemi tendenciami slovenčiny a premietla sa ndash v maximaacutelne zhutnenej podobe ndash do

aktuaacutelnych Pravidiel slovenskeacuteho pravopisu (PSP)

V suacutečasnosti sa medzi klasickyacutemi filoloacutegmi v slovenskyacutech akademickyacutech inštituacuteciaacutech

ustaľujuacute zaacutesady transkripcie antickyacutech mien a komplexnejšie suacute sformulovaneacute zatiaľ

50

v štuacutediaacutech Ľ Buzaacutessyovej2 Uplatňujuacute sa už aj v praxi v heslaacutech Encyklopaedie Beliany Pre

heslaacuter sa vytvaacutera takaacute podoba vlastneacuteho mena alebo termiacutenu aby bolo identifikovateľneacute

v pocircvodnom odovzdaacutevajuacutecom jazyku a zaacuteroveň aby nebolo v uacuteplnom rozpore s prirodzenyacutemi

vlastnosťami prijiacutemacieho jazyka teda slovenčiny Heslaacute majuacute často podobu dvojtvaru Jedna

podoba mena pre bežnuacute komunikaacuteciu popularizačneacute diela pre beletriu televiacuteziu atď v

ktorej sa vaumlčšmi odraacutežajuacute adaptačneacute procesy a druhaacute pre texty odborneacuteho charakteru

prihliadajuacuteca vaumlčšmi na pocircvodnyacute stav v klasickyacutech jazykoch Kyacutem v niektoryacutech priacutepadoch sa

adaptovanaacute a odbornaacute podoba prekryacutevajuacute (napr nominatiacutev singulaacuteru Poseidoacuten genitiacutev

singulaacuteru Poseidoacutena suacute tvary ktoreacute suacute v slovenčine dobre adaptovaneacute a zaacuteroveň zodpovedajuacute

aj požiadavkaacutem odborneacuteho vyjadrovania) v inyacutech sa mocircže adaptovanaacute a odbornaacute podoba

prekryacutevať len v nominatiacuteve a rozdiel medzi štyacutelmi sa prejaviacute až v nepriamych paacutedoch (napr

nominatiacutev singulaacuteru Anakreoacuten je vhodnyacute pre oba štyacutely zato genitiacutev singulaacuteru Anakreoacutena pre

bežneacute vyjadrovanie a genitiacutev singulaacuteru Anakreonta pre odbornyacute štyacutel)

Naacutezvy lokaliacutet sa považujuacute za menej citliveacute na zaacutesahy preto je priacutepustnyacute vaumlčšiacute rozsah

ich adaptaacutecie Priacutepustneacute suacute pomenovania Macedoacutenia Myacutezia Lyacutekia Kapadoacutecia Bityacutenia

Sybarida atď z osobnyacutech mien sa pokladajuacute za adaptovaneacute menaacute panovniacutekov (Teodor

Bazil) svaumltyacutech a biblickyacutech postaacutev (Izidor František z Assisi Herodes) najznaacutemejšiacutech

mytologickyacutech postaacutev (Ateacutena Jupiter) literaacutetov a ich diel (Homeacuter Oviacutedius Horaacutecius

Odysea) Akceptujuacute sa tiež daacutevno adaptovaneacute menaacute v ktoryacutech bola theacuteta nahradenaacute

v slovenčine fonologicky najbližšou zapiacutesanou grafeacutemou t ako Ateacutena Temida Tesaacutelia

V odbornom jazyku sa však použiacutevajuacute podoby s theacutetou Pri ohyacutebaniacute mien so slovnyacutem

zaacutekladom končiacim na latinskuacute hlaacutesku k piacutesanuacute grafeacutemou c sa odporuacuteča v odbornom

i neodbornom texte piacutesať slovenskeacute k ndash t j k nominatiacutevu Marcus sa priraďuje nepriamy paacuted

Markovi nie Marcovi

Pre štyacutel bežnej komunikaacutecie sa odporuacuteča skloňovať viacereacute menaacute (pocircvodneacute

konsonantickeacute kmene) podľa uacuteplnej podoby nominatiacutevu Xenofoacutena Adonisa Kalchasa

z latinskyacutech napr Cicera (popri Ciceroacutena) podoba zodpovedajuacuteca stavu v odovzdaacutevajuacutecom

jazyku (Xenofoacutenta Adoacutenida Kalchanta Cicerona) sa odporuacuteča pre odbornyacute štyacutel Vžiteacute

podoby ženskyacutech mien ako Ariadna (popri odb Ariadneacute) sa prijiacutemajuacute Greacutecke menaacute

2 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a latinskyacutech mien naacutezvov a

termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda 2002 s

45-55 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash hlavneacute transkripčneacute

zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 2012 č 3-4 s 131-150 BUZAacuteSSYOVAacute

Ľudmila Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In

Sambucus VIII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave 2012 s 178-193

51

s nominatiacutevom sg na -oacuten sa v adaptovanej podobe

skloňujuacute s ohľadom na už adaptovaneacute znaacuteme propriaacute

i početneacute apelatiacuteva v nepriamych paacutedoch -oacutena -oacutenovi

atď bez ohľadu na pocircvodneacute rozdiely v greacuteckom kmeni

teda Xenofoacuten Xenofoacutena Agamemnoacuten Agamemnoacutena

tak ako Platoacuten Platoacutena no v odbornom štyacutele tvar

zodpovedaacute vyacutechodiskoveacutemu jazyku t j Xenofoacutenta

Agamemnona

Konzervatiacutevnosť v oblasti morfoloacutegie pretrvaacuteva

v ohyacutebaniacute mien zakončenyacutech vyacuteraznyacutemi latinskyacutemi

alebo greacuteckymi sufixmi (lat -us-ius gr -os -es)

ktoreacute majuacute tendenciu spraacutevať sa ako zdomaacutecneneacute

morfeacutemy a u ktoryacutech existuje vžitaacute opora v oblasti

cudziacutech apelatiacutev typu komunizmus Skloňuje sa teda

OviacutediaOvidia HerodotaHeacuterodota SisyfaSizyfa

Aristotela Euripida Anaximena nerobiac rozdiel

medzi odbornyacutem a neodbornyacutem vyjadrovaniacutem

K tyacutemto menaacutem sa priraďujuacute aj menaacute na ndashas pocircvodom

a-kmeňoveacute maskuliacutena ako PytagorasPythagoras

Anaxagoras pretože suacute formaacutelne bliacutezke

predchaacutedzajuacutecim niektoreacute suacute znaacuteme z učiva strednyacutech

škocircl alebo suacute suacutečasťou terminologickyacutech spojeniacute napr

Pytagorova veta Pri sufixe -as pocircvodom

konsonantickyacutech kmeňov (Kalchas) -is (Agis)

rovnako aj pri latinskyacutech i-kmeňovyacutech typoch

(Tyrnaviensis) priacutepadne inyacutech ktoreacute suacute menej

frekventovaneacute sa odporuacuteča vychaacutedzať pri skloňovaniacute

z uacuteplnej nominatiacutevnej formy a skloňovať a odvodzovať

v bežnom prejave Agisa Adonisa adonisovskyacute

Kalchasa Kalchasov Tyrnaviensisa a pod

Pri preklade z cudzieho jazyka je nevyhnutneacute

uvedomiť si aj mieru adaptaacutecie antickyacutech mien v

danom jazyku aby došlo k spraacutevnej identifikaacutecii tej

ktorej osoby Pri použiacutevaniacute latinskyacutech mien skladajuacutecich sa z krstneacuteho mena rodoveacuteho mena

Skladba latinskeacuteho mena

Publius Cornelius Scipio

Africanus

praenomen (Publius) = osobneacute

(krstneacute) meno daacutevalo sa dieťaťu

9 deň po narodeniacute podľa vyacuteberu

rodičov zoznam osobnyacutech mien

bol v Riacuteme obmedzenyacute ndash

poznaacuteme len 18 mužskyacutech

osobnyacutech mien praenomina

žien neboli takeacute obmedzeneacute ako

u mužov

nomen gentile (Cornelius) =

rodoveacute meno novorodenec ho

dostaacuteval ako priacuteslušniacutek isteacuteho

rodu taacuteto priacuteslušnosť sa

odvodzovala od otca meno bolo

dedičneacute

cognomen (Scipio) = meno

rodiny (priezvisko) ktoreacute bolo

odvodeneacute od individuaacutelnych

charakteristiacutek alebo

vyacuteznamnyacutech skutkov spočiatku

ide o živeacute rodinneacute meno ktoreacute

sa postupne staacuteva dedičnyacutem

priacutemenom

agnomen (Africanus) =

dodatočneacute meno ktoreacute sa

obvykle pridaacuteva na zaacuteklade

nejakeacuteho vyacuteznamneacuteho skutku

svojho buduacuteceho nositeľa toto

meno je fakultatiacutevne a plniacute

funkciu honorifikačnej prezyacutevky

Najčastejšie skratky

latinskyacutech vlastnyacutech mien

A = Aulus

C = Gaius

Cn = Gnaeus

D = Decimus

L = Lucius

M = Marcus

P = Publius

Q = Quintus

Ser = Servius

Sex = Sextus

T = Titus

52

priezviska (Gaius Iulius Caesar Marcus Tullius Cicero) kladie napr španielčina docircraz na

rodoveacute meno slovenčina však nie vždy (napr Marcus Tullius Cicero sa v španielčine

pravidelne označuje ako Tullius v slovenčine však Cicero)

53

16 Starogreacutecky a latinskyacute jazyk ndash nositelia kultuacuternych tradiacuteciiacute

optikou translatoloacutegie

Latinčina je jazyk vďaka ktoreacutemu maacuteme piacutesmo (latinka) sprostredkoval naacutem greacutecko-

riacutemske kultuacuterne a vzdelanostneacute dedičstvo obohatil našu slovnuacute zaacutesobu a to dokonca natoľko

že pri mnohyacutech slovaacutech si už neuvedomujeme ich latinskyacute pocircvod Je propedeutikou pre

romaacutenske jazyky i pre angličtinu kde figuruje celyacute rad pocircvodne latinskyacutech slov (napr

personal computer persōna = osoba persōnālis = osobnyacute computāre = počiacutetať) Vaumlčšina

gramatiacutek modernyacutech jazykov je vystavanaacute na latinskom pocircdoryse a preto je latinčina

ideaacutelnou univerzaacutelnou priacutepravou pre štuacutedium jazykov Navyše je staacutele najdocircležitejšou

suacutečasťou medzinaacuterodnej terminoloacutegie

Hoci slovenčina nepatriacute do skupiny romaacutenskych jazykov ktoreacute sa z latinčiny resp

z ľudovej latinčiny priamo vyvinuli latinskaacute lexika je v našom jazyku pomerne bohato

zastuacutepenaacute Ak aj neraacutetame odbornuacute lexiku (najmauml priacuterodovedneacute domeacuteny kde je latinčina

v poziacutecii lingua franca) ani v bežnej lexike nie suacute živeacute latinskeacute slovaacute v slovenčine ojedinelyacutem

javom Ich poziacutecia v jazyku je stabilnaacute Vaumlčšinu z latinskyacutech vyacuterazov ktoreacute sa použiacutevajuacute

mimo odborneacuteho štyacutelu a suacute suacutečasťou ďalšiacutech štyacutelov možno zadeliť do dvoch kategoacuteriiacute

1 okriacutedleneacute vyacuterazy či okriacutedleneacute slovaacute

2 citaacutetoveacute frazeacutemy3

Okriacutedleneacute vyacuterazy nazyacutevaneacute aj okriacutedleneacute slovaacute je tradičneacute označenie jednej skupiny

knižnyacutech frazeacutem Vznikli na zaacuteklade vyacuteroku historickej alebo literaacuternej postavy V staršom

vymedzeniacute sa za okriacutedleneacute slovaacute pokladal iba takyacute vyacuterok resp citaacutet pri ktorom sa už

neuvedomovalo alebo sa zabudlo na jeho pocircvodcu Avšak kvocircli subjektiacutevnosti určovania

hranice a miery poznania pocircvodcu citaacutetu sa v suacutečasnej lexikoloacutegii uplatňuje odlišnaacute metoacuteda

Vychaacutedza sa z komunikatiacutevnej platnosti vyacuteroku Ak sa danyacute vyacuteraz použije v kontexte

v ktorom vznikol a popisuje danuacute situaacuteciu ide o citaacutet Ak sa uplatňuje aj v inyacutech

komunikačnyacutech situaacuteciaacutech ide o okriacutedlenyacute vyacuteraz Iba v takomto vymedzeniacute sa okriacutedleneacute

vyacuterazy pokladajuacute za osobitnyacute druh frazeacutem Priacutekladom na obe situaacutecie je napr znaacutemy vyacuterok

Gaia Iulia Caesara Alea iacta est Ako citaacutet sa použiacuteva v odbornom ale aj v umeleckom texte

za podmienky že ilustruje dobovuacute situaacuteciu Ako okriacutedlenyacute vyacuteraz sa použiacuteva vtedy ak maacute

platnosť frazeologizmu a použiacuteva sa v kontexte na zdocircraznenie situaacutecie keď je nejakaacute

zaacuteležitosť rozhodnutaacute a toto rozhodnutie nemožno vraacutetiť spaumlť

3 Podrobnejšiacute vyacuteklad k pocircvodu a vyacuteznamu niektoryacutech latinskyacutech citaacutetovyacutech frazeacutem a okriacutedlenyacutech vyacuterazov rarr

24 33

54

Citaacutetoveacute frazeacutemy suacute frazeacutemy prevzateacute z cudziacutech jazykov ktoreacute sa aj v prijiacutemajuacutecom

jazyku vyjadrujuacute vo svojej pocircvodnej teda v cudzojazyčnej podobe ako celok čo znamenaacute že

uvedenaacute skupina frazeacutem nezahŕňa tie ktoryacutech cudzojazyčnyacutem komponentom by bol iba jeden

prvok Pre tieto frazeologickeacute jednotky je priacuteznačneacute buď to že platnosť frazeacutemy mali už v

pocircvodnom jazyku napr latinskeacute cum grano salis (= nie doslova s istyacutem obmedzeniacutem) alebo

jednotky ktoreacute boli v pocircvodnom jazyku nefrazeologickyacutemi (napr odbornyacutemi) vyacuterazmi ako

napr corpus delicti čo je pocircvodom praacutevnickyacute termiacuten alebo vyacuteraz persona non grata ktoryacute

patriacute do diplomatickej terminoloacutegie sa frazeologizovali až v prijiacutemajuacutecom jazyku Treba

doplniť že niektoreacute častejšie použiacutevaneacute citaacutetoveacute frazeacutemy sa uplatňujuacute aj v kalkovanej podobe

napr in medias res ndash do stredu veci k veci bez uacutevodu Citaacutetoveacute frazeacutemy majuacute štylistickuacute

platnosť vyacuteraznyacutech knižnyacutech prostriedkov Vo frazeoloacutegii hovoriacuteme o jave nazyacutevanom

preberanie frazeologickyacutech jednotiek Ide o proces pri ktorom sa frazeologickyacute fond jazyka

obohacuje o frazeacutemy z inyacutech jazykov Najčastejšiacutem spocircsobom je doslovnyacute preklad cudziacutech

frazeacutem ich uacuteplneacute alebo čiastočneacute kalkovanie pričom sa vo vaumlčšine priacutepadov kopiacuteruje ich

syntaktickaacute konštrukcia Frazeologickeacute jednotky ako sme už spomenuli sa preberajuacute

v originaacutelnej podobe no mocircžu sa prispocircsobiť aj preberajuacutecemu jazyku Toto prispocircsobovanie

maacute za naacutesledky zmeny vo fonetickej alebo v grafickej podobe Priacutekladom je latinskaacute frazeacutema

tabula rasa ktoruacute slovenčina prebrala v nezmenenej podobe no napr francuacutezština si ju už

prispocircsobila do podoby table rase teda aj jej grafickaacute aj fonetickaacute podoba zodpovedaacute

preberajuacutecemu jazyku

Tyacutemto spocircsobom obohacujuacute okriacutedleneacute vyacuterazy a citaacutetoveacute frazeacutemy pocircvodom z latinčiny

suacutečasnuacute slovenskuacute lexiku Pre prekladateľa je veľkou vyacutehodou ak ich poznaacute rozumie ich

vyacuteznamu priacutepadne mu je znaacutemy ich pocircvod Poznanie tyacutechto citaacutetovyacutech frazeacutem alebo

okriacutedlenyacutech vyacuterazov v materinskom jazyku daacuteva predpoklad že ich prekladateľ bude schopnyacute

detegovať aj v pocircvodnom texte z ktoreacuteho prekladaacute Tvrdenie že je pre prekladateľa vyacutehodou

ak ich poznaacute sa zakladaacute na nasledujuacutecich zisteniach

1 Ak prekladateľ poznaacute vyacuteznam živyacutech latinskyacutech slov v materinskom jazyku je

pravdepodobneacute že ich dokaacuteže objaviť aj v pocircvodnom texte aj v priacutepadoch že ich

vyacutechodiskovyacute jazyk neprebral v originaacutelnej latinskej podobe ale ustaacutelili sa v ňom adaptovaneacute

napr vo forme kalkov priacutepadne polokalkov a teda že ich z vyacutechodiskoveacuteho textu viditeľne

nevyčleňuje už samotnaacute pocircvodnaacute jazykovaacute forma ndash latinčina Ich uvedomenie si vo

vyacuteznamovej rovine so sebou prinaacuteša niekoľko ďalšiacutech aspektov Prekladateľ dokaacuteže

cieľoveacutemu čitateľovi sprostredkovať adekvaacutetnu formu a obsah aj vďaka tomu že živeacute latinskeacute

slovo v takomto priacutepade nepovažuje len za autorovu metaforu ale uvedomuje si

55

intertextualitu (zvlaacutešť v priacutepade okriacutedlenyacutech vyacuterazov) Transferom takejto lexikaacutelnej jednotky

nenaruacuteša štyacutel originaacutelu a zachovaacuteva viacvrstevnyacute charakter textu Rovnako ponechaacuteva

čitateľovi priestor aby si tieto aluacutezie na antickyacutech autorov a ich diela v texte uvedomoval

nachaacutedzal suacutevislosti a aby pri interpretaacutecii zvlaacutešť v priacutepade umeleckyacutech textov boli jeho

vyacutechodiskaacute porovnateľneacute s vyacutechodiskami a možnosťami čitateľa originaacutelu teda aby mu

prekladateľ tuacuteto možnosť neubral skocircr než sa s preloženyacutem textom stretne saacutem a bude ho

interpretovať na zaacuteklade čitateľskej skuacutesenosti horizontu očakaacutevania čitateľskeacuteho profilu

a ďalšiacutech parametrov ktoreacute suacute suacutečasťou interpretačneacuteho procesu

2 Z hľadiska vyacuteberu vhodnyacutech translatologickyacutech postupov je poznanie živyacutech

latinskyacutech slov rovnako vyacutehodou Prekladateľ sa mocircže vyhnuacuteť negatiacutevnym posunom ak

poznaacute danuacute lexikaacutelnu jednotku identifikuje ju v texte a zvoliacute adekvaacutetny postup pri jej

transfere Ak ju nepoznaacute mocircže sa stať že s ňou bude v texte naraacutebať napr ako s metaforou

V tom priacutepade ju mocircže pri prekladaniacute v raacutemci prekladateľskyacutech postupov využiacutevanyacutech pri

preklade metafory buď celkom eliminovať preložiť ju doslovne (pričom ani v priacutepade kalkov

nemusiacute byť vyacutesledneacute prekladateľskeacute riešenie automaticky zhodneacute s podobou adaptovanou

v cieľovom jazyku) vymeniť ju za inuacute metaforu alebo ju mocircže v texte vysvetliť Všetky

uvedeneacute postupy by znamenali pre cieľovyacute text viac či menej vyacuteraznyacute posun alebo stratu a to

tak na uacuterovni vyacuteznamovej ako aj lexikaacutelnej a štylistickej Adekvaacutetny postup v tomto priacutepade

znamenaacute zvoliť si v cieľovom texte tuacute podobu lexikaacutelnej jednotky ktoraacute je adaptovanaacute

v cieľovej kultuacutere bez ohľadu na divergenciu medzi originaacutelom a prekladom Ak je vo

vyacutechodiskovom texte danaacute živaacute latinskaacute sentencia kalkom v slovenčine mocircže byť

polokalkom alebo naopak Či dokonca ak je živaacute latinskaacute sentencia vo vyacutechodiskovom

jazyku adaptovanaacute v pocircvodnej latinskej podobe a v slovenčine ju poznaacuteme a použiacutevame ako

kalk prekladateľ maacute rešpektovať cieľovyacute jazyk a kultuacuteru a použiť v cieľovom texte

adaptovanyacute tvar Ak sa v cieľovom jazyku uplatňujuacute dve formy napr alea iacta est ndash kocky

suacute hodeneacute vtedy by mal prekladateľ prispocircsobiť vyacuteber prekladateľskeacuteho riešenia

vyacutechodiskoveacutemu textu a vybrať tuacute podobu živej latinskej sentencie ktoraacute originaacutelu

zodpovedaacute po obsahovej i formaacutelnej straacutenke V priacutepade vyššie spomenuteacuteho okriacutedleneacuteho

vyacuterazu existuje možnosť voľby pretože vo viaceryacutech jazykoch sa suacutebežne uplatňuje pocircvodnaacute

latinskaacute podoba ako aj jej tvar adaptovanyacute pre daneacute jazykovo-kultuacuterne spoločenstvo

Vyberaacuteme niekoľko jazykovyacutech mutaacuteciiacute

56

Slovenčina Alea iacta est Kocky suacute hodeneacute

Čeština Alea iacta est Kostky jsou vrženy

Angličtina Alea iacta est The die is cast

Nemčina Alea iacta est Der Wuumlrfel ist gefallen

Francuacutezština Alea iacta est Le sort en est jeteacute

Španielčina Alea iacta est La suerte estaacute echada

Taliančina Alea iacta est Il dado egrave tratto

Analyacutezou francuacutezskej a španielskej verzie latinskeacuteho alea iacta est zistiacuteme že latinskeacute

substantiacutevum alea s vyacuteznamom kocka sa v sentencii nenachaacutedza Nahradilo ho substantiacutevum

le sort resp la suerte s vyacuteznamami

57

Francuacutezsky vyacutekladovyacute slovniacutek Larousse aj španielsky slovniacutek Diccionario de Real Academia

Espantildeola medzi prvyacutemi vyacuteznamami substantiacutev uvaacutedzajuacute naacutehoda osud uacutedel Slovo kocka

teda le deacute (franc) a el dado (špan) ani v jednej zo sentenciiacute nefiguruje (treba však upozorniť

že vo francuacutezštine suacutebežne jestvuje aj vyacuteraz les deacutes sont jeteacutes) preto ak prekladateľ tuacuteto

sentenciu vo francuacutezskom či v španielskom vyacutechodiskovom texte odhaliacute napriek tomu že

v slovenčine maacuteme ako ekvivalent vžituacute sentenciu s komponentom kocka nie osud uacutedel

alebo naacutehoda a prekladateľ ho dokaacuteže identifikovať ako okriacutedlenyacute vyacuteraz či citaacutetovuacute frazeacutemu

pri prekladaniacute prediacutede strate napr tyacutem že prediacutede vyacuterazovej nivelizaacutecii Aluacuteziu sa mu podariacute

zachovať využitiacutem zodpovedajuacutecich vyacuterazovyacutech prostriedkov

Zaujiacutemavosťou je že sa živeacute latinskeacute sentencie uplatňujuacute vo všetkyacutech štyacuteloch Okrem

odborneacuteho štyacutelu kde je latinčina zaacutekladom terminologickeacuteho aparaacutetu nachaacutedzame latinskeacute

vyacuterazy asi v každom jednom z primaacuternych i sekundaacuternych štyacutelov Nie suacute len suacutečasťou

umeleckyacutech vyacutepovediacute ale bežne ich zaznamenaacutevame aj v hovorovom štyacutele zaznievajuacute

z meacutediiacute a uplatňujuacute sa aj v administratiacutevnom štyacutele Pre naacutezornosť prinaacutešame aj prehľadnuacute

exemplifikaacuteciu obohacovania slovenskej lexiky latinskyacutemi vyacuterazmi v raacutemci jednotlivyacutech

štyacutelov Ide o priacuteklady ktoreacute samozrejme nie suacute použiacutevaneacute vyacutehradne pre danyacute štyacutel Jeden

a ten istyacute latinskyacute vyacuteraz sa mocircže uplatňovať vo viaceryacutech z nich v zaacutevislosti od

58

komunikačnej situaacutecie a od intencie vyacutepovede autora Pri uvaacutedzaniacute priacutekladov pre jednotliveacute

štyacutely vychaacutedzame z ich delenia podľa J Mistriacuteka

I Primaacuterne štyacutely

1 naacuteučnyacute štyacutel

- terminus technicus (odbornyacute naacutezov technickyacute termiacuten)

2 administratiacutevny štyacutel

- curriculum vitae (životopis)

3 publicistickyacute štyacutel

- in memoriam (na pamiatku)

- vox populi vox dei (hlas ľudu hlas božiacute)

4 rečniacutecky štyacutel

- quo vadis (kam kraacutečaš)

5 esejistickyacute štyacutel

- conditio sine qua non (podmienka bez ktorej nie ndash nevyhnutnaacute podmienka predpoklad aby

sa niečo mohlo realizovať)

6 hovorovyacute štyacutel

- de facto (v skutočnosti skutočne zo skutku podľa skutočneacuteho stavu)

- pro forma (formaacutelne aby sa nepovedalo)

7 umeleckyacute štyacutel

- carpe diem (využi deň)

II Sekundaacuterne štyacutely (priacuteležitostneacute konkreacutetne neštandardizovaneacute) ndash vyacuteber

1 archaickyacute štyacutel

- amicenko (z latinskeacuteho amicus ndash priateľ) ndash oslovenie adresaacuteta v duchu 19 storočia

2 biblickyacute štyacutel

- gloria in excelsis Deo (slaacuteva Bohu na vyacutesostiach)

59

3 ceremoniaacutelny štyacutel

- ad multos annos (na mnoheacute roky ndash pri vyacuteročiach pri blahoželaniach jubilantovi aby sa ešte

dlho tešil zdraviu)

- Vaša magnificencia (oslovenie rektora univerzity)

- Vaša spektabilita (oslovenie dekana fakulty)

- Vaše honorability (oslovenie vyacuteznamnyacutech funkcionaacuterov v akademickom prostrediacute)

- Vaša Excelencia (oslovenie veľvyslanca)

- Vaša Eminencia (oslovenie kardinaacutela)

4 diplomatickyacute štyacutel

- persona non grata (nežiaduca osoba)

5 ďakovnyacute štyacutel

- ab imo pectore (z hĺbky srdca)

6 ekonomickyacute štyacutel

- N B (skratka z nota bene ndash dobre si zaznamenaj)

7 elegickyacute štyacutel

- memento mori (pamaumltaj na smrť)

8 encyklopedickyacute štyacutel

- ibid (ibidem ndash tamtiež)

- id (idem ndash ten istyacute)

- cf cfr conf (confer ndash porovnaj)

- et al (et alii ndash a ďalšiacute a kolektiacutev)

- l c l cit (loco citato ndash na citovanom mieste na uvedenom mieste)

- v l (vide locum ndash pozri miesto v knihe)

- s a (sine anno ndash bez roku vydania)

9 enumeratiacutevny štyacutel

- etc (et cetera ndash atď a tak ďalej)

60

10 epištolaacuterny štyacutel

- A D (anno Domini ndash roku Paacutena)

11 legislatiacutevny štyacutel

- ex offo (= ex officio ndash z uacuteradu z uacuteradnej moci)

12 ospravedlňujuacuteci štyacutel

- mea culpa mea maxima culpa (moja vina moja preveľkaacute vina)

13 patetickyacute štyacutel

- per aspera ad astra (tŕnistou cestou k hviezdam)

14 persuaziacutevny štyacutel

- historia magistra vitae (dejiny suacute učiteľkou života)

- non scholae sed vitae discimus (neučiacuteme sa pre školu ale pre život)

15 pompeacutezny štyacutel

- amicus certus in re incerta cernitur (v nuacutedzi poznaacuteš priateľa)

16 žartovnyacute štyacutel

- ergo bibamus (tak teda pime)

Podobnyacutech priacutekladov by sme našli omnoho viac od tyacutech najfrekventovanejšiacutech až po

zriedkaveacute ba raritneacute ktoreacute sa zvaumlčša vyskytujuacute v diskurzoch odborneacuteho použiacutevateľa jazyka

Prekladateľ samozrejme nemocircže poznať všetky latinskeacute citaacutety skratky sentencie alebo

terminoloacutegiu jednotlivyacutech odborov Zaacutekladneacute znalosti z klasickyacutech jazykov suacute však veľkou

vyacutehodou a aspoň zaacutekladnaacute orientaacutecia pokiaľ ide o systeacutem latinčiny a znalosti z jej lexiky

a reaacuteliiacute sluacutežia prekladateľovi k rozviacutejaniu si kultuacuternej kompetencie Ak prekladateľ nie je

zaacuteroveň klasickyacutem filoloacutegom potom v priacutepade jeho znalostiacute z klasickyacutech jazykov a antickej

civilizaacutecie a kultuacutery vo vzťahu k prekladateľskyacutem kompetenciaacutem hovoriacuteme skocircr o sociaacutelnej

rešeršnej a kultuacuternej kompetencii než o jazykovej kompetencii v pravom vyacutezname Znamenaacute

to že sa prekladateľ v problematike orientuje a ak je to potrebneacute dokaacuteže si zvoliť vhodnuacute

prekladateľskuacute pomocirccku nevyhnutnuacute pri vyacutebere ekvivalentu či pri hľadaniacute prekladateľskeacuteho

riešenia

61

V tejto suacutevislosti treba upozorniť aj na chyby v preklade vyacuteklade alebo v interpretaacutecii

ktoreacute mocircžu vzniknuacuteť ako docircsledok nedostačujuacutecej znalosti klasickyacutech jazykov a suacutevisiacich

reaacuteliiacute Parciaacutelne informaacutecie a vedomosti mocircžu viesť k mylnyacutem zaacuteverom Priacutekladom takyacutechto

neoverenyacutech postupov je znaacutema falošnaacute etymoloacutegia substantiacuteva malvica ktoraacute sa chybne

odvaacutedza od malum (zlo) alebo od mālum (jablko) pričom zlo maacute odkazovať na biblickyacute

priacutebeh Adama a Evy kde je jablko symbolom zla a uacutedajne aj preto suacute ich označenia

v latinčine zhodneacute J Rejzek v Českom etymologickom slovniacuteku uvaacutedza vysvetlenie bdquomalvice

ndash dužnatyacute plod s jaacutedřincem (jablko hruška ap) Presl převzal z jakeacutehosi stareacuteho leacutekařskeacuteho

rukopisu v jinyacutech exemplaacuteřiacutech jsou podoby makvice mrkvice takže asi jde o piacutesařskou

chybuldquo Substantiacutevum malvica sa zrejme do jazyka dostalo ako chybnyacute tvar Na českuacute

etymoloacutegiu odkazuje aj Stručnyacute etymologickyacute slovniacutek slovenčiny bdquomalvica ndash dužinatyacute plod

rastliacuten s jadrovyacutem ovociacutem (od 20 stor) Z čes malvice ndash vyacuteraz bol zavedenyacute v obdobiacute

naacuterodneacuteho obrodenia na zaacuteklade isteacuteho stčes rukopisu

priacuteslušneacute miesto sa však čiacuteta aj ako mrkviceldquo

V obdobnyacutech priacutepadoch platiacute zaacutesada ad fontes

Ak sa prekladateľ stretne s podobnyacutem prekladateľskyacutem

probleacutemom mal by si informaacuteciu vyhľadať a overiť

zvlaacutešť vtedy ak nie je v danej oblasti odborniacutekom

Latinskyacute a starogreacutecky jazyk obohatili

slovenskuacute slovnuacute zaacutesobu o kvantum lexikaacutelnych

jednotiek ktoreacute sa v našom jazyku uplatnili ako

jednotliveacute slovaacute (napr graacutetis) alebo viacslovneacute pomenovania (napr ad absurdum ad acta

aula maxima) ďalšie boli prebraneacute ako celeacute sentencie (napr clara pacta ndash boni amici) alebo

je z ich zaacutekladu odvodenyacutech množstvo ďalšiacutech lexikaacutelnych jednotiek Za mnoheacute uvaacutedzame

tie ktoreacute sa sformovali z latinskeacuteho a greacuteckeho slova jazyk

lingua

lingvistika lingvista lingvistka lingvistickyacute plurilingvizmus bilingvizmus

monolingvizmus sociolingvistika psycholingvistika pragmalingvistika neurolingvistika

etnolingvistika lingvokulturoloacutegia lingvokultureacutema lingvodidaktika lingvaacutelny

interlingvaacutelny extralingvaacutelny multilingvaacutelny

γλῶσσα (gloacutessa)

glosaacuter glosolaacutelia heteroglosia diglosia polyglosia glosa glosovať glosaacutetor glositiacuteda

glosodyacutenia xenoglosia

Jan Svatopluk Presl bol českyacute

vysokoškolskyacute pedagoacuteg a

zooloacuteg na Českej univerzite

Karlo-Ferdinandovej v Prahe

a bol jednyacutem

z najvyacuteznamnejšiacutech

priacuterodovedcov v 19 storočiacute

62

Použitaacute literatuacutera

ANDOKOVAacute Marcela (2013) Rečniacutecke umenie sv Augustiacutena v kaacutezňach k stupňovyacutem žalmom

Bratislava IRIS

BALEGOVAacute Jana (2016) Lectiones grammaticae Latinae I Košice Univerzita Pavla Jozefa

Šafaacuterika

BARANDOVSKAacute-FRANK Věra (1995) Latina jako mezinaacuterodniacute jazyk Dobřichovice Kava ndash

Pech

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2002) Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a

latinskyacutech mien naacutezvov a termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie

cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda s 45 ndash 55

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2011) Z histoacuterie transkripcie starogreacuteckych a latinskyacutech mien do

slovenčiny In Sambucus VII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a

neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta Trnavskej univerzity v Trnave s 173 ndash 195

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom

Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech

priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In Sambucus VIII Praacutece z

klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave s 178 ndash 193

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

hlavneacute transkripčneacute zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 č 3-

4 s 131 ndash 150

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2016) Od hlasu k hlaacuteske Z dejiacuten antickej naacuteuky o reči Bratislava

Univerzita Komenskeacuteho

DRAE Diccionario de la lengua espantildeola [Cit 8 septembra 2017] Dostupneacute na internete

httpdleraeesw=diccionario

HARAJ Igor (2011) Vlastneacute meno v mysleniacute antiky a stredoveku Martin Matica slovenskaacute

HORATIUS Flaccus Quintus (1986) O umeniacute baacutesnickom Satiry a Listy Bratislava Tatran s

229

HORAacuteČEK Filip ndash CHLUP Radek (2012) Učebnice klasickeacute řečtiny Praha Academia

JANOUŠEK Jan (2014) Uacutevahy nad knihou W Stroha bdquoLatein ist tot ndash es lebe Lateinldquo In

Vymětalovaacute Karla (ed) (2014) Vivat Latina reserata Opava Slezskaacute univerzita v Opavě

s 16 ndash 20

KALIVODA Jan (2012) Verba docent exempla trahunt Praha Karolinum

29

koncovkou ale ktoreacute nadobudli inyacute vyacuteznam akyacute mali

v latinčine takže v ich štylistickom použiacutevaniacute nastal

posun a tyacutem sa stratila aj kontinuita s pocircvodnyacutem

skloňovaniacutem Takyacutemi suacute napr vyacuterazy cirkus cirkusu

humus humusu funus funusu (ale funebraacutek ndash tvar

odvodenyacute od slovneacuteho zaacutekladu funus funebris m) a i

Rešpektovanie latinskeacuteho deklinačneacuteho systeacutemu

je v protiklade k princiacutepu nemennosti zaacutekladnej

morfeacutemovej skladby slova ktoryacute je vlastnyacute napr ruštine Taacute skloňovanie substantiacutev

zdomaacutecňuje a to buď tak že zachovaacuteva pocircvodnuacute latinskuacute koncovku nominatiacutevu v celom

skloňovaniacute napr казус -уса (kaacutezus kaacutezusa) alebo ju celkom vypuacutešťa napr Юлий -ия

(Julij Julija) Princiacutep morfeacutemovej nemennosti prenikaacute pod vplyvom hovoroveacuteho uacutezu aj do

slovenčiny napr viacuterus viacuteru aj viacuterusu

Vzťah latinskyacutech a slovenskyacutech substantiacutev možno do istej miery sledovať aj v

ich rodovej charakteristike Slovenčina veľmi často zachovaacuteva pri slovaacutech pochaacutedzajuacutecich

z latinčiny ich pocircvodnyacute rod napr doctor ndash doktor (muž rod) professor ndash profesor (muž rod)

auctoritās ndash autorita (žen rod) facultās ndash fakulta (žen rod) praesidium ndash preziacutedium (str

rod) laboratorium ndash laboratoacuterium (str rod) Rod si teda udržali latinskeacute maskuliacutena na -or

neutraacute na -um-ium a feminiacutena na -tās Latinskeacute feminiacutena so sufixom -tiō-siō majuacute

v slovenčine zakončenie -cia-zia napr resolutiō ndash rezoluacutecia imitatiō ndash imitaacutecia corruptiō ndash

korupcia invasiō ndash invaacutezia a i

133 Slovesnaacute flexia

Slovesaacute (verba) suacute zaacutekladnyacutem slovnyacutem druhom pomenuacutevajuacutecim procesuaacutelne priacuteznaky

substanciiacute Všetky tvary latinskeacuteho slovesa sa rozdeľujuacute podľa gramatickeacuteho rodu na určiteacute

a neurčiteacute slovesneacute tvary Určiteacute slovesneacute tvary suacute tie ktoreacute označujuacute všetky gramatickeacute

vyacuteznamy najmauml osobu a čiacuteslo Neurčiteacute slovesneacute tvary neoznačujuacute osobu a čiacuteslo

Slovesnaacute flexia či časovanie (coniugātiō) sa v latinčine vyznačuje schopnosťou

vyjadrovať slovesnyacute rod čas spocircsob osobu a čiacuteslo

Rod (genus) latinskyacutech slovies je dvojakyacute činnyacute (g āctīvum) a trpnyacute (g passīvum)

V latinčine podobne ako v slovenčine deliacuteme slovesaacute v aktiacuteve na predmetoveacute

a bezpredmetoveacute pričom sa predmetoveacute členia ďalej na prechodneacute (trānsītīva) a neprechodneacute

Pri preklade je tiež nevyhnutneacute

nezabuacutedať na fakt že latinskyacute

svet nie je identickyacute s tyacutem našiacutem

a aj zdanlivo rovnakeacute veci mocircžu

mať inyacute obsah (napr dom voz

lampa vojak sloboda a pod)

30

(intrānsītīva) Prechodneacute slovesaacute majuacute predmet v prostom akuzatiacuteve neprechodneacute slovesaacute

v inom prostom paacutede alebo v predložkovom paacutede Uacuteplneacute pasiacutevum vytvaacuterajuacute len prechodneacute

slovesaacute Pri neprechodnyacutech slovesaacutech sa použiacuteva pasiacutevum iba v 3 os sg (pugnātur = bojuje

sa) Latinskeacute pasiacutevum maacuteva často zvratnyacute (reflexiacutevny) vyacuteznam (lavor = umyacutevam sa)

Latinskyacute jazyk rozlišuje šesť časov ndash jeden priacutetomnyacute (tempus praesēns) tri minuleacute (t

imperfectum t perfectum t plūsquamperfectum) a dva buduacutece (t futūrum prīmum t futūrum

exāctum)

Slovesneacute spocircsoby suacute v latinčine tri (tzv

osobneacute) oznamovaciacute (modus indicātīvus) rozkazovaciacute

(m imperātīvus) a spojovaciacute (m coniūnctīvus)

Indikatiacutev predstavuje proces vyjadrenyacute slovesom ako

skutočnyacute konjunktiacutev ako takyacute ktoryacute hovoriaci alebo

autor predpokladaacute a imperatiacutev označuje snahu

hovoriaceho alebo autora ovplyvniť spraacutevanie

adresaacuteta

Okrem troch osobnyacutech maacute latinčina aj paumlť

neosobnyacutech spocircsobov ktoreacute neoznačujuacute ani osobu ani

čas Ide o menneacute tvary Infinitiacutev je slovesneacute

substantiacutevum ktoreacute maacute menneacute i slovesneacute vlastnosti

Ako meno je neutrom singulaacuteru ako sloveso vyjadruje

rod aktiacutevny alebo pasiacutevny Nevyjadruje čas ako takyacute

ale len časovyacute vzťah (tvoriacute sa infinitiacutev preacutezenta

perfekta a futuacutera) Supiacutenum je slovesneacute substantiacutevum

ktoreacute maacute len dva paacutedy Supiacutenum na -um (akuzatiacutev) maacute

funkciu priacuteslovkoveacuteho určenia smeru uacutečelu pri

slovesaacutech pohybu a supiacutenum na -u (ablatiacutev) ktoreacute maacute

funkciu priacuteslovkoveacuteho určenia obmedzenia (naznačuje

že tvrdenie neplatiacute všeobecne ale len v určitom

zmysle) pri niektoryacutech adjektiacutevach Gerundium

(slovesneacute substantiacutevum na -nd) je v podstate

skloňovanyacute infinitiacutev preacutezenta zvaumlčša aktiacuteva Maacute len

štyri paacutedy (genitiacutev datiacutev akuzatiacutev ablatiacutev)

Gerundiacutevum (slovesneacute adjektiacutevum na -nd) maacute pasiacutevny

Legenda

lat legere = čiacutetať gerundiacutevum

legendum = niečo maacute musiacute byť

čiacutetaneacute (legenda = tvar pluraacutelu)

1 rozpraacutevanie nepodloženeacute

skutočnosťou o nejakej

osobnosti či udalosti pocircvodne

rozpraacutevanie o živote svaumltyacutech

ktoreacute bolo treba čiacutetať v určityacutech

dňoch

Legenda o sv Jurajovi

2 vysvetlivky na mape skratky

značky na mape treba čiacutetať ako

suacute vysvetleneacute

3 veľmi znaacutema osobnosť

31

vyacuteznam ku ktoreacutemu sa pripaacuteja modaacutelny vyacuteznam

nutnosti alebo možnosti Particiacutepium je adjektiacutevum

odvodeneacute od slovesa V texte zastupujuacute particiacutepiaacute

v najjednoduchšom priacutepade uacutelohu adjektiacutev (napr

mulier amans = milujuacuteca žena videō virum

territum = vidiacutem vydeseneacuteho muža) častejšie však

plnia ineacute uacutelohy V spojeniacute so substantiacutevom alebo

zaacutemenom sa často použiacutevajuacute tam kde by sme

v slovenčine použili vedľajšiu vetu a v tzv vaumlzbe

ablatiacutevu absoluacutetneho sa použiacuteva dokonca na uacuterovni

samostatnej vety Latinčina rozlišuje dve aktiacutevne

(part preacutezenta a futuacutera) a jedno pasiacutevne particiacutepium

(part perfekta) Particiacutepia sa skloňujuacute

V slovesnej flexii sa rozlišujuacute tri osoby

(personae) 1 2 3 a čiacuteslo (numerus) je dvojakeacute

jednotneacute (n singulāris) a množneacute (n plūrālis)

Každeacute latinskeacute sloveso je v slovniacutekoch

uvaacutedzaneacute nasledovne legō ere lēgī lēctum (=

zbierať zhromažďovať čiacutetať) pričom na

odvodzovanie tyacutechto štyroch tvarov neexistuje

žiadne pravidlo

legō = 1 os sg indikatiacutevu preacutezenta aktiacuteva (čiacutetam)

legere = infinitiacutev preacutezenta aktiacuteva (čiacutetať)

v kombinaacutecii s 1 osobou sa podľa neho daacute pri

každom slovese rozoznať do ktorej zo štyroch

slovesnyacutech tried (konjugaacuteciiacute) patriacute

1 os sg a infinitiacutev preacutezenta aktiacuteva reprezentujuacute tzv preacutezentovyacute kmeň z ktoreacuteho sa

tvoria mnoheacute slovesneacute tvary s priacutetomnyacutem minulyacutem i buduacutecim vyacuteznamom

lēgī = 1 os sg ind perfekta aktiacuteva (prečiacutetal som) tento tvar reprezentuje tzv perfektovyacute

kmeň z ktoreacuteho vychaacutedzajuacute mnoheacute latinskeacute slovesneacute tvary ktoreacute suacute zvaumlčša charakterizovaneacute

dokonavyacutem vyacuteznamom

lēctum = tzv supiacutenum maacutelo použiacutevanyacute tvar avšak docircležityacute pretože sa od neho odvodzujuacute

ďalšie slovesneacute tvary reprezentuje tzv supiacutenovyacute kmeň

Kmeň particiacutepia preacutezenta aktiacuteva

(zjavnyacute v genitiacuteve sg laudans

laudantis videns videntis) je

v slovenčine viditeľnyacute v koncovke

mnohyacutech slov napr praesidens

praesidentis (predsedajuacuteci) ndash

prezident abstinens abstinentis

(zdržiavajuacuteci sa) ndash abstinent

patiens patientis (trpiaci) ndash

pacient

Od particiacutepia preacutezenta aktiacuteva suacute

odvodeneacute aj feminiacutena ako napr

tolerans tolerantis (znaacutešajuacuteci) ndash

tolerancia distans distantis

(vzdialenyacute) ndash dištancia a i

V slovesnyacutech tvaroch odvodenyacutech

od preacutezentoveacuteho kmeňa majuacute

všetky slovesaacute rovnakeacute osobneacute

koncovky (označujuacute čiacuteslo

a zaacuteroveň aj osobu)

aktiacutevum

-ōm -s -t -mus -tis -nt

pasiacutevum

-(o)r -ris -tur -mur -minī -ntur

Koncovky zostaacutevajuacute vo všetkyacutech

tvaroch preacutezentoveacuteho kmeňa

konštantneacute i keď sa hlaacutesky pred

koncovkou menia a vyjadrujuacute tak

čas a spocircsob Napriacuteklad legimus =

čiacutetame legēmus = budeme čiacutetať

legēbāmus = čiacutetali sme legāmus =

nech čiacutetame legerēmus = čiacutetali by

sme

32

Ako od kmeňa substantiacutev aj od slovesnyacutech

kmeňov je možneacute tvoriť odvodeniny nie zriedkavo

aj z dvoch rozdielnych kmeňov toho isteacuteho slovesa

napr dirigo dirigere direxi directum (riadiť) ndash

dirigent direktor redigo redigere redegi

redactum (privaacutedzať spaumlť uviesť do stavu) ndash

redigovať redaktor moveo movere movi motum

(hyacutebať dojiacutemať) ndash movityacute motiacutev

Pod kmeňom rozumieme zaacutekladnuacute časť

slovesa v jednotlivyacutech časoch ktoraacute nesie jeho

vyacuteznam Ku kmeňu sa pripaacutejajuacute prefixy (predpony)

a sufixy (priacutepony) Podľa preacutezentoveacuteho slovesneacuteho

kmeňa rozdeľujeme latinskeacute slovesaacute do štyroch

slovesnyacutech tried konjugaacuteciiacute Pri rozdeleniacute hraacute rozhodujuacutecu uacutelohu samohlaacuteska ktoraacute sa pri

určityacutech slovesaacutech objavuje pred koncovkami

Latinskeacute konjugaacutecie

1 konj maacute v preacutezente pred

koncovkou vokaacutel āa vzor laudāre

2 konj sa pred koncovkou

vyznačuje vokaacutelom ēe vzor

monēre

3 konj je nepravidelnaacute pred

koncovkou sa striedajuacute vokaacutely

ieu vzor legere

4 konj maacute pred koncovkou vždy

īi vzor audīre

33

14 Predložky a predpony

Predložky sa vyskytujuacute jednak v spojeniach s paacutedovyacutemi formami mien jednak

v spojeniach so slovesami S paacutedmi mien (s vyacutenimkou nominatiacutevu a vokatiacutevu) vyjadrujuacute

rocirczne adverbiaacutelne vzťahy (miesto čas spocircsob priacutečina) Všetky predložky boli pocircvodne

adverbiaacute Pridaacutevali sa k menu v určitom paacutede na presnejšie vyjadrenie vzťahu alebo k slovesu

na bližšie určenie deja Vyacutevoj tyacutechto adverbiiacute šiel

dvojakyacutem smerom Buď sa tesnejšie spojili s menom

a stali sa predložkami alebo sa tesnejšie primkli k

slovesu a vznikli zloženeacute slovesaacute s predponami

Z historickeacuteho hľadiska rozdeľujeme predložky

na prvotneacute a druhotneacute Kyacutem v greacutečtine prvotneacute staršie

predložky funkciu adverbia stratili u druhotnyacutech

mladšiacutech byacuteva zachovanaacute Zo synchroacutenneho hľadiska

je medzi nimi docircležityacute rozdiel v tom že prvotneacute

predložky fungujuacute aj ako slovesneacute predpony druhotneacute

nie Niektoreacute latinskeacute predložky sa ako adverbiaacute

použiacutevajuacute aj v klasickej latinčine (post contra ante

intra infra supra circa atď)

Predložky vyjadrovali najprv priestorovyacute

vzťah Toto poniacutemanie ľahko prechaacutedzalo i na

vyjadrenie času Neskocircr sa začali použiacutevať aj na

vyjadrenie priacutečiny spocircsobu a inyacutech okolnostiacute deja

ktoreacute boli tiež chaacutepaneacute priestorovo

V spojeniacute so slovesnyacutemi formami si predložky

pocircvodne uchovaacutevali svoju samostatnosť ndash mohli byť

kladeneacute aj za sloveso priacutepadne byť oddeleneacute od

slovesa inyacutemi slovami Čoskoro sa však začali zrastať

so slovesom a menili sa tak na slovesneacute predpony (praeverbiaacute)

Slovesneacute predpony suacute suacutečasťou odbornyacutech termiacutenov a medzinaacuterodnyacutech slov a ich

poznanie je vyacutehodou či dokonca nevyhnutnosťou

Prvotneacute greacutecke predložky sa

spaacutejajuacute s jednyacutem s dvoma alebo

aj s troma paacutedmi Druhotneacute

predložky sa spaacutejajuacute (takmer)

vždy so substantiacutevom v genitiacuteve

Vaumlčšina latinskyacutech predložiek

sa spaacuteja s akuzatiacutevom

(naznačujuacute smer rozsah a pod)

alebo s ablatiacutevom (naznačujuacute

odluku miesto a pod) Niektoreacute

sa spaacutejajuacute s oboma paacutedmi

V neskorej latinčine sa počet

prvotnyacutech predložiek redukoval

Predložky s podobnyacutem

vyacuteznamom sa zamieňali napr

stieral sa rozdiel medzi de ex

ab Keď už ich vyacuteznamoveacute

odtienky neboli zreteľneacute jedna

predložka zviacuteťazila a nahradila

ostatneacute ndash v romaacutenskych

jazykoch prevlaacutedlo de

Tendencia k explicitnejšiemu

vyjadrovaniu viedla

k použiacutevaniu predložkovyacutech

paacutedov namiesto prostyacutech

V neskorej latinčine sa staacutele viac

použiacutevali predložkoveacute paacutedy až

sa dospelo k analytickeacutemu

stavu ktoryacute je v romaacutenskych

jazykoch

34

lat A AB ndash od

1 predložka

ab ovo (od vajca =) od prvopočiatku

ab origine od začiatku

ab extra zvonku z vonkajšej strany

a priori vopred z prvšieho

a posteriori na zaacuteklade skuacutesenostiacute

a dato odo dňa (vystavenia)

a die odo dňa

2 prefix

absolvent (ab + lat solvere = oslobodiť urobiť nezaacutevislyacutem)

abiturient (ab + lat iturus = hodlajuacuteci iacutesť odiacutesť)

abdikaacutecia (ab + lat dicere = hovoriť)

absencia (ab + lat esse = byť)

lat AD ndash k ku pri do

1 predložka

ad acta (aa) k (vybavenyacutem) spisom

ad rem k veci

ad hoc k tomuto pre tento priacutepad

ad infinitum do nekonečna

ad verbum doslova

ad informandum pre informaacuteciu

ad multos annos na dlheacute roky na zdravie

2 prefix

adaptaacutecia (ad + lat aptus = vhodnyacute spocircsobilyacute)

adverbium (ad + lat verbum = sloveso)

administratiacuteva (ad + lat ministrare = posluhovať)

V slovenčine (ale napr aj

v češtine a poľštine) sa prefix

ad- zmenil na a- (asimilaacutecia

aprobaacutecia a pod) Ineacute jazyky

(ruština nemčina angličtina

francuacutezština) však dodržiavajuacute

zdvojeneacute spoluhlaacutesky (asociaacutecia

ndash rus associacia nem

Assoziation angl association

rarr ad + socius = druh)

Vyacuteznam zdvojenia spoluhlaacutesky odliacutešenie latinskej predpony ad-

(kladnyacute vyacuteznam) od greacuteckej

predpony a- (negatiacutevny

vyacuteznam) asociaacutelny (asociaľnyj

asozial asocial) amoraacutelny

(amoralisch) asymetrickyacute

(asymetrisch) atď

Ak sa pri použitiacute greacuteckej

predpony a- začiacutena zaacuteklad slova

na samohlaacutesku vkladaacute sa za

predponu n a-n-alfabet a-n-

onym (gr onoma = meno) a-n-

algetikum (gr algos = bolesť)

35

pred niektoryacutemi spoluhlaacuteskami sa prefix ad spodobuje

akceleraacutecia (ad + lat celer = ryacutechly)

akumulaacutecia (accumulatio = ad + lat cumulatio = hromadenie)

agresia (aggressio = ad + lat gradi = pristuacutepiť)

lat ANTE ndash pred (skocircr vopred predchaacutedzajuacuteci)

gr ANTI- ndash proti

1 predložka

Hannibal ante portas Hannibal pred braacutenami

(Vyacutekrik zdesenia r 211 pred Kr keď Hannibal

postupoval proti Riacutemu)

2 prefix ante

antedatovať (ante + lat dare = daacutevať)

anteponovať (ante + lat ponere = klaacutesť)

prefix anti

antifašista antimilitarizmus

antipatia (anti + gr pathos = vaacutešeň utrpenie)

antikoncepcia (anti + lat concipere = počať)

antiseptikum (anti + gr seacutepsis = hnitie)

NB ndash v taliančine použiacutevajuacute v niektoryacutech priacutepadoch aj tuacuteto predponu vo vyacutezname pred

(napr antipasta = predjedlo anticamera = predsieň)

gr AUTO- ndash (autos =) saacutem

1 zaacutemeno

Gnoacutethi seauton (Nosce te ipsum) (Thaleacutes) Poznaj saacutem seba

Antoloacutegia

= gr anthos + lat legere

(anthos = kvet legere = zbierať)

rarr bdquozbierka kvetovldquo = zborniacutek

vybranyacutech praacutec

36

2 prefix

autobiografia (auto + gr bios = život grafein = piacutesať)

autogram (auto + gr gramma = piacutesmeno zaacutepis)

autonoacutemia (auto + gr nomos = zaacutekon)

autosugescia (auto + lat suggere = presviedčať prehovaacuterať)

automobil (auto + lat mobilis = pohyblivyacute)

ako skratka slova automobil

autodrom (+ gr dromos = beh pretekaacuterska draacuteha)

autogaraacutež (+ fr garer = dať na vedľajšiu koľaj priviesť do bezpečia)

ako skratka slova automat automatickyacute (gr automatos = saacutem od seba z vlastneacuteho

popudu)

autoblok (+ angl to block = zatarasiť blokovať)

lat BI- TRI- MULTI- ndash (bis =) dvakraacutet (tres =) tri (multus =) mnohyacute

Bis dat qui cito dat Dvakraacutet daacuteva kto ryacutechlo daacuteva

prefix

biatlon (bi + gr athlon = zaacutepas zaacutepolenie)

bicykel (bi + gr kyklos gt lat cyclus = koleso kruh)

bilateraacutelny trilateraacutelny multilateraacutelny (bi tri multi + lat latus -eris = strana bok)

bifokaacutelny (bi + lat focus = ohnisko)

lat DE DI- ndash o od podľa

1 predložka

de facto podľa skutočnosti skutočne

de iure podľa praacuteva praacutevom

de dato (dd) odo dňa vyhotovenia

de die in diem zo dňa na deň

De mortuis nihil nisi bene O mŕtvych nič ak nie dobre (O mŕtvych len dobre)

37

De gustibus non est disputandum O chuti (vkuse) sa nemaacute diskutovať (škriepiť)

(Proti gustu žiaden dišputaacutet)

2 prefix

deskriptiacutevny (de + lat sribo ere scripsi scriptum = piacutesať)

deportovať (de + lat portare = niesť)

deponovať (de + lat ponere = klaacutesť)

dedukovať (de + lat ducere = viesť)

ďalšia vyacuteznamotvornaacute funkcia odstraacutenenie

pocircvodneacuteho zmyslu zaacutekladneacuteho slova

formovať ndash deformovať

centralizovať ndash decentralizovať

v našom pravopise sa niekedy prejavuje ako di-

= vyacuteznam našej predpony roz-

dislokaacutecia (+ lat locus = miesto)

distribuacutecia (+ lat tribuere = udeľovať)

disharmoacutenia (+ gr harmonia = suacutelad suacutezvuk)

dilataacutecia (+ lat latus = širokyacute)

diskvalifikovať (dis + qualis akyacute + facere robiť

= bdquourobiť niekoho nekvalitnyacutemldquo)

gr DI- (latinskeacute bis)

gr DYS- (porucha zoslabnutie nespraacutevnosť)

prefix

dimorfia (di + gr morfeacute = tvar)

diftong (di + gr fthongos = hlas zvuk)

dyslexia (dys + lat legere = čiacutetať)

dysgrafia (dys + gr grafein = piacutesať)

Diplom

z gr diplooacute = zdvojujem

Diploacutema bola docircležitaacute listina

zloženaacute vo dvoje Obyčajneacute

listiny sa nechaacutevali kedysi len

tak nezloženeacute Ak bolo treba

vyjadriť docircležitosť obsahu

listiny (udelenie vyacutesad praacutev

titulu a pod) zložila sa na

dvakraacutet

38

dyslalia (dys + gr lalein = znieť zvučať štebotať)

dyspepsia (dys + gr peptein = traacuteviť)

dysfoacutenia (dys + gr foneacute = zvuk)

lat E EX ndash z od von zvnuacutetra

lat EX- ndash byacutevalyacute niekdajšiacute

1 predložka

vypiť na ex vypiť až do dna

ex officio z uacuteradnej moci uacuteradne

ex parte od jednej zo straacuten

ex nihilo z ničoho

ex libris z kniacuteh (knižnaacute značka)

ex interest bez uacuteroku

ex gratia dobrovoľne

ex post potom dodatočne

ex privata industria zo suacutekromnej

usilovnosti z vlastnej iniciatiacutevy

2 prefix

elokovať (e + lat locus = miesto)

elaboraacutet (e + lat labor = praacuteca)

emisia (e + lat mittere sup missum =

posielať)

erudovanyacute (e + lat rudis = surovyacute hrubyacute)

exhumaacutecia (ex + lat humus = zem)

exportovať (ex + lat portare = nosiť)

extrahovať (ex + lat trahere = ťahať)

exprezident

exmanžel

Deus ex machina (gr theos apo

meacutechaneacutes)

= bdquoboh zo strojaldquo ndash nečakanyacute

zaacutesah ktoryacute rozuzliacute zamotanuacute

situaacuteciu

- najviac ho použiacuteval vo svojich

trageacutediaacutech Euripideacutes

- v hovorovej reči použil toto

spojenie už Soacutekrateacutes

v Platoacutenovom dialoacutegu Kratylos

Ex libris ndash knižnaacute značka

označujuacuteca vlastniacuteka knihy

39

lat EXTRA- ndash zvlaacutešť osobitne oddelene

lat EXTRO- ndash (opak intro =) von

1 predložka

extra ordinem mimo poradia

extra viam mimo cesty

extra vires nad možnosti

2 prefix

extraordinaacuterny (extra + lat ordo ordinis = poriadok)

extravagantnyacute (extra + lat vagari = tuacutelať sa vagabundus = vandrovnyacute tulaacutek)

extrovert (extro + lat vertere = obracať točiť)

extrospektiacutevny (extro + lat spectare = pozerať sa)

gr HYPER ndash nad

prefix

hyperaktivita (hyper + lat ago ere egi actum = konať)

hypereacutemia (hyper + gr haima = krv)

gr HYPO ndash pod

prefix

hypodermickyacute (hypo + gr derma = koža)

hypoteacuteza (hypo + gr thesis = mienka tvrdenie)

gr HIPO ndash (z gr substantiacuteva hippos =) kocircň

prefix

hipodroacutem (hipo + gr dromos = beh)

hipoterapia (hipo + gr therapeuein = liečiť)

Hypochonder

gr chondros = chrupavka

(rebrovaacute)

- pod ňou choriacute často pociťujuacute

bolesti

40

hipoloacutegia (hipo + gr logos = slovo)

lat IN ndash v do na

1 predložka

in camera v byte tajne docircverne

in toto celkom v celosti

in continuo nepretržite suacutevisle

in dorso na chrbte (knihy) vzadu z druhej strany

in facto vskutku skutočne

in futuro v buduacutecnosti

in medias res doprostred veci

In vino veritas (Plinius St) Vo viacutene je pravda

2 prefix

+ adjektiacuteva = zaacutepornyacute zmysel

+ slovesaacute = vyacuteznam predpony do- v- na-

in + l m r = ill- imm- irr-

indiviacuteduum (in + lat dividuus = deliteľnyacute rozdelenyacute)

invalid (in + lat validus = silnyacute mocnyacute zdravyacute)

ilegaacutelny (illegalis in + lat lex = zaacutekon)

imobilnyacute (immobilis in + lat mobilis = pohyblivyacute)

iracionaacutelny (irrationalis in + lat ratio = rozum)

inhalovať (in + lat halare = dyacutechať)

inšpirovať (in + lat spirare = dyacutechať)

importovať (in + lat portare = nosiť)

infarkt (in + lat farcire = pchať infarcire = upchaacutevať)

in flagranti (in + lat flagrare = horieť blčať)

in margine (in + lat margo = okraj)

41

lat INTER ndash medzi

1 predložka

inter alia medzi inyacutemi (okolnosťami vecami)

Inter arma silent Musae Kde rinčia zbrane

mlčia Muacutezy

2 prefix

interpunkcia (inter + lat punctum = bod)

interregnum (lat regnum = kraacuteľovstvo vlaacuteda)

často ako skratka za slovo internacionaacutelny (lat

natio = naacuterod)

interhotel

interlingua

Interviacutezia

lat INTRA- INTRO- ndash dovnuacutetra dnu

prefix

introvert (intro + lat vertere = obracať sa)

introskop (intro + gr skopein = hľadieť pozerať)

introdukcia (intro + lat ducere = viesť)

lat CUM ndash s so spolu s

lat KON- (KO- KOL- KOM- KOR-)

1 predložka

cum laude s pochvalou

magna cum laude veľmi dobre

summa cum laude vyacuteborne

cum suis so svojimi (ľuďmi)

Summa cum laude

Interview

inter + lat videre = vidieť

Internaacutet

lat adjektiacutevum internus =

vnuacutetornyacute domaacuteci (= domov)

42

Cum tacent clamant Keď mlčia kričia

2 prefix

koncentraacutecia (kon + lat centrum = stred)

kondolencia (kon + lat dolere = ciacutetiť bolesť)

korešpondencia (ko + lat respondere = odpovedať)

kolaborant (ko + lat laborare = pracovať)

lat PER ndash skrz cez po v za pomocou

lat PER- ndash per-

1 predložka

per aspera ad astra cez ťažkosti ku hviezdam

per annum ročne na rok

per capita podľa hlaacutev (napr deliť pozostalosť)

per se saacutem sebou samozrejme

per fas et nefas praacutevom i nepraacutevom (skrz dovoleneacute a nedovoleneacute)

per quod čiacutem podľa čoho

per os cez uacutesta uacutestami peroraacutelny (lat os oris = uacutesta)

2 prefix

perforovať (per + lat forare = vŕtať)

permanentnyacute permanentka (per + lat manere = zostaacutevať)

perverznyacute (per + lat vertere sup versum = obracať)

perzekvovať (per + lat sequi = nasledovať)

lat PRE- ndash (z lat predložky prae =) pred vopred

prefix

preferovať (pre + lat ferre = niesť)

prezident (pre + lat sedere = sedieť)

prefix (pre + lat fingere sup fixum = pripevňovať pribiacutejať)

preludium (pre + lat ludus = hra)

43

lat PRO ndash pre pred namiesto

1 predložka

pro tempore predbežne pre tento raz dočasne počas

pro rata pomerne proporcionaacutelne

pro forma pre formu formaacutelne naoko

pro et contra pre a proti

pro nihilo pre nič

pro bono pre dobro blaho

2 prefix (lat) = pre

protekcia (pro + lat tegere sup tectum = kryť

chraacuteniť)

prostituacutetka (pro + lat statuere = postaviť)

produkovať (pro + lat ducere sup ductum =

viesť tvoriť robiť)

prefix (gr) = pred

proloacuteg (pro + gr logos = slovo)

program (pro + gr gramma = zaacutepis zaacuteznam)

prognoacuteza (pro + gr gnosis = znalosť

vedomosť)

lat POST ndash po

1 predložka

post scriptum (PS) po napiacutesaniacute

post mortem po smrti

2 prefix

postgraduaacutelny (post + lat gradus = stupeň krok)

posttraumatickyacute (post + gr trauma = rana)

Promovať alebo byť

promovanyacute

lat movere sup motum =

pohybovať posuacutevať

promoveo sup promotum =

dosl posuacutevať dopredu =

prenes niekoho povyšovať

ten kto niekoho promuje =

promoacutetor ndash vykonaacuteva obrad

promoacutecie

TEDA študenti suacute promovaniacute A

NIE promujuacute

44

gr PERI ndash okolo

prefix

perikardium (peri + gr kardia = srdce)

periskop (peri + gr skopein = pozorovať)

perioacuteda (peri + gr odos = cesta)

gr POLY- ndash (gr adjektiacutevum polys poly =) mnohyacute početnyacute

gr POLI- ndash (gr substantiacutevum polis =) mesto

prefix

polyteizmus (poly + gr theos = boh)

polygamia (poly + gr gamos = sobaacuteš)

polyglot (poly + gr glotta = jazyk)

polytechnika (poly + gr techneacute = umenie remeslo zručnosť)

poliklinika (poli + gr klineacute = locircžko posteľ)

metropola (gr meacuteteacuter = matka + polis)

akropola (gr akros = vysokyacute vrchnyacute nachaacutedzajuacuteci sa na okraji + polis)

lat RE- ndash opaumlť znovu zase nazad

lat RETRO- ndash (pocircvodne lat predložka =) spaumlť naspaumlť nazad

prefix

reagovať (re + lat agere = konať robiť viesť)

rebelovať (re + lat bellum = vojna)

reediacutecia (re + lat edere = vydaacutevať)

retrospektiacuteva (retro + lat spectare = diacutevať sa hľadieť)

retro štyacutel

45

lat SUB ndash pod

1 predložka

sub condicione pod podmienkou

sub potestate pod mocou

sub voce pod slovom pod heslom napr v slovniacuteku

2 prefix

substancia (sub + lat stare = staacuteť)

lat SUPER ndash nad

prefix

supermocnosť

superťažkyacute

superstar

gr SYN ndash s so spolu s

prefix

synchronickyacute (syn + gr chronos = čas)

symbioacuteza (syn + gr bios = život)

synonymum (syn + gr onoma = meno)

symfoacutenia (syn + gr foneacute = zvuk)

lat TRANS ndash cez za (častejšiacute preklad predponou pre-)

prefix

transkripcia (trans + lat scribere sup scriptum = piacutesať)

transplantaacutecia (trans + lat plantare = sadiť)

translokaacutecia (trans + lat locus = miesto)

transformovať (trans + lat forma = podoba tvar)

46

15 Vlastneacute menaacute Problematika transkripcie antickyacutech greacuteckych

a latinskyacutech mien

Slovenčina nie je izolovanyacute jazyk prenikaacute do nej množstvo cudziacutech slov Pri ich

preberaniacute sa riadi vlastnyacutemi pravidlami zaacuteroveň by však mala rešpektovať ndash aspoň pri

vlastnyacutech menaacutech ndash niektoreacute pravidlaacute jazykov z ktoryacutech menaacute preberaacute Dlhodobyacutem

probleacutemom ktoryacute sa priamo dotyacuteka kultuacuternych reaacuteliiacute z antickej civilizaacutecie je v slovenčine

spraacutevnosť piacutesania vlastnyacutech mien pocircvodom z klasickyacutech jazykov

Zaacuterodky probleacutemu prepisovania antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien osocircb naacutezvov

lokaliacutet a ich rocircznych odvodeniacuten do slovenčiny siahajuacute

ďaleko do počiatkov jej spisovneacuteho obdobia Probleacutem

vyplyacuteva z odlišnyacutech hlaacuteskoslovnyacutech a tvaroslovnyacutech

vlastnostiacute prijiacutemajuacuteceho jazyka ndash spisovnej slovenčiny

a odovzdaacutevajuacuteceho jazyka ktoryacutem je latinčina a

starovekaacute priacutepadne byzantskaacute greacutečtina

V tejto suacutevislosti nemožno zabuacutedať že

o fonetike starej greacutečtiny a latinčiny veľa isteacuteho

nevieme Neexistuje nijakyacute autentickyacute zaacuteznam ich

zvukovej podoby Sme odkaacutezaniacute na dedukcie z toho

čo naacutem sprostredkuacuteva piacutesmo Pravopis starej greacutečtiny

bol napriacuteklad fonetickyacute približne okolo roku 400 pred

Kr Potom sa postupne zužoval repertoaacuter jej vokaacutelov

(strata kvantity zjednodušenie diftongov itacizmus)

v konsonantoch sa presadila spirantizaacutecia (b ph kh sa

zmenili na v f ch) Naša dnešnaacute vyacuteslovnosť

starogreacutečtiny je konvenčnaacute nezodpovedaacute živej vyacuteslovnosti ani v jednej faacuteze vyacutevinu tohto

jazyka aj keď rozdiely medzi grafikou a fonetikou nie suacute priacuteliš veľkeacute

151 Probleacutemy suacutevisiace s prepisom antickyacutech mien do slovenčiny1

Hlavneacute okruhy probleacutemov ktoreacute vystupujuacute do popredia v suacutevislosti s problematikou

transkripcie greacuteckych a latinskyacutech mien suacute

1 K praktickyacutem otaacutezkam prekladu antickyacutech mien rarr 2521

Za našu dnešnuacute vyacuteslovnosť

starej greacutečtiny vďačiacuteme

humanistovi Erazmovi

Rotterdamskeacutemu Pre svoju

kodifikaacuteciu argumentoval

vedeckyacutemi potrebami proti

vyacuteslovnosti akuacute v Euroacutepe šiacuterili

greacutecki učenci emigranti

z Byzancie Taacute vychaacutedzala

z vyacutevinovej kontinuity jazyka

bola bližšia novej greacutečtine

Erazmov nie bezprobleacutemovyacute

naacutevrat ad fontes k domneleacutemu

klasickeacutemu stavu aj v ortoepii sa

v Euroacutepe ujiacutemal iba pomaly

napr v Nemecku sa definitiacutevne

presadil až po roku 1800

a v krajinaacutech s prevažujuacutecim

byzantskyacutem vplyvom vocircbec

nemal uacutespech

47

- v starovekej greacutečtine označovanie kvantity

prepis aspirovanyacutech spoluhlaacutesok th rh priacutep aj ph

prepis diftongov ai ei oi prepis pocircvodneacuteho

slabičneacuteho i na začiatku greacuteckych slov prepis geminaacutet

- pri prepise z latinčiny piacutesanie geminaacutet

piacutesanie digrafeacutem ae oe qu piacutesanie c ndash k piacutesanie

intervokalickyacutech grafeacutem i ndash j t ndash c s ndash z prepis

pocircvodneacuteho i na začiatku slov

- morfologickeacute otaacutezky podoba menneacuteho

kmeňa ktoryacute maacute byť zaacutekladom pre skloňovanie mena

a pre ďalšie odvodzovanie najmauml pre tvorenie

adjektiacuteva

Pre slovenčinu ako prijiacutemajuacuteci jazyk vždy

predstavovala vaumlčšie probleacutemy greacutečtina Ako prveacute

vyacutechodisko prepisu sa nuacuteka transliteraacutecia Čistaacute sa

použiacuteva len okrajovo v praxi je uacutečelnejšie použiacutevať jej

kombinaacuteciu s transkripciou zohľadňujuacutecou aj

recipovanuacute erazmovskuacute vyacuteslovnosť (čiže v greacutečtine miesto aggelos piacutešeme angelos

vynechaacutevame priacutezvuky naacuteslovnyacute ostryacute priacutedych označujeme pomocou h) Tento spocircsob

transkripcie sa bez vaumlčšiacutech probleacutemov uplatňuje pri prepise jednotlivyacutech greacuteckych slov či

citaacutetovyacutech zvratov (napr heacuteureacuteka mimeacutesis theos apo meacutechaneacutes gnoacutethi seauton a pod) Ide

tu iba o to aby sa greacutecke hlaacutesky vyjadrovali našimi piacutesmenami či hlaacuteskami s najbližšou

zvukovou platnosťou (η = eacute θ = th ι = i υ = y u (v diftongoch) φ = f (nie ph) χ = ch (nie

kh) ω = oacute ου = u (nie ou) nevyznačuje sa kvantita a i y lebo ich nevyznačovala ani

greacutečtina) Pokiaľ ide o latinčinu už starovekiacute gramatici klaacutedli docircraz na analyacutezu hlaacutesok h k q

x i v kvocircli ich špeciaacutelnemu vzťahu medzi vyacuteslovnosťou a spocircsobom grafickeacuteho zaacuteznamu

Spochybňovali hlaacuteskovuacute platnosť h jednak preto že sa tento konsonant vyslovoval

v latinčine slabo ale zvlaacutešť preto lebo ho viaceriacute z nich pripodobňovali ku greacuteckemu

priacutedychu ktoryacute nebol považovanyacute sa samostatnuacute hlaacutesku Pri i a v gramatici odlišovali ich

vokalickuacute platnosť od konsonantickej platnosti viedli tiež diskusiu o opodstatnenosti

použiacutevania grafeacutem k a q keďže grafeacutema c by uspokojivo prevzala ich uacutelohu Hlaacutesky x y a ich

grafeacutemy hodnotili ako okrajoveacute a cudzie keďže sa vyskytujuacute len v greacuteckych slovaacutech

Pri piacutesaniacute antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien sa uplatňujuacute dve stanoviskaacute

1 stanovisko vaumlčšmi prihliadajuacutece k odovzdaacutevajuacutecim jazykom

Transliteraacutecia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute vždy to isteacute

piacutesmeno alebo to isteacute spojenie

piacutesmen druhej abecedy

Transkripcia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute piacutesmeno

alebo aj viacero piacutesmen druhej

abecedy podľa vyacuteslovnosti na

tom istom mieste Ide

o fonetickyacute prepis slova

Geminaacuteta = zdvojenaacute

spoluhlaacuteska (napr v slove

panna)

Aspiraacuteta = spoluhlaacuteska

sprevaacutedzanaacute priacutedychom (napr

th kh)

Grafeacutema = piacutesomnyacute znak

piacutesmeno

48

2 stanovisko pokladajuacutece za rozhodujuacuteci v procese adaptaacutecie prijiacutemajuacuteci jazyk

Pri druhom stanovisku sa kladie docircraz na transkripčnyacute priacutestup ktoryacute sa pokuacuteša zachytiť

zvukovuacute straacutenku slova v podobe najprirodzenejšie uchopiteľnej prijiacutemajuacutecim jazykom Pri

prvom zo stanoviacutesk suacute možneacute dva už vyššie spomenuteacute priacutestupy transliteračnyacute

a transliteračno-transkripčnyacute Suacute podobneacute hlavnyacute rozdiel spočiacuteva v prepisovaniacute dĺžok Kyacutem

pri transliteraacutecii sa napr prepisujuacute len greacutecke eacute oacute keďže sa zaznamenaacutevali osobitnyacutemi

grafeacutemami eacutetou a oacutemegou pri transkripčno-transliteračnom priacutestupe sa prepisujuacute aj dlheacute aacute iacute

yacute uacute

V praxi sa niekedy možno stretnuacuteť s prepisom

greacuteckych mien na latinskyacute spocircsob hlavne pod

vplyvom zaacutepadoeuroacutepskych jazykov t j s piacutesaniacutem ph

namiesto f a c namiesto k ale i s tendenciou

odstraňovať th hoci medzi vyacuteslovnosťou t (τ) a th (θ)

bol v greacutečtine zaacutesadnyacute rozdiel

Pri transkripcii vlastnyacutech mien vstupuje do hry

aj kultuacuterny kontext zdomaacutecnenosť Niektoreacute greacutecke

vlastneacute menaacute sa už do naacutešho jazyka a kultuacutery do istej

miery včlenili (Filip Alexander Teodor Homeacuter

Korint Ateacuteny a pod) paralelne popri nich je tu ale

vaumlčšina mien ktoreacute sme si nestihli adaptovať pričom

vychaacutedzajuacute z tyacutech istyacutech slovotvornyacutech zložiek (napr

Menandros Theofrastos Filippopolis)

Niekedy sa použiacuteva jedna lexikaacutelna jednotka

v dvoch podobaacutech podľa kultuacuterneho prostredia napr

Foinikia v greacuteckom prostrediacute Feniacutecia v latinskom

kontexte (V Zamarovskyacute) Inokedy sa rozlišuje medzi

tyacutem či sa hovoriacute o mytologickej alebo historickej postave Podľa toho sa použiacuteva vaumlčšmi

alebo menej adaptovanaacute podoba

Priacutekladom na celkom vžiteacute greacutecke meno je Ezop (pocircvodneacute Aisoacutepos) Pri jeho preberaniacute

došlo k zmene v kmeni i v koncovke na jeho podobe sa vyacuterazne prejavil vplyv stredovekej

latinčiny Menaacute typu Neapol zas naznačujuacute že pri preberaniacute mien je možnyacute aj zaacutesah do

koncovky ako zaacutekladnyacute stupeň jeho udomaacutecnenia ktoryacute odraacuteža flektiacutevne potreby slovenčiny

Avšak menaacute ktoreacute by transformovali iba kmeň no koncovku nie (Teokritos namiesto

Theokritos Teacutezeus namiesto Theacuteseus a pod) nie suacute ani greacutecke ani slovenskeacute

Najstaršiacute filozofi chaacutepali jazyk

ako suacutehrn mien ktoreacute

považovali za naacutezvy

jednotlivyacutech prvkov skutočnosti

S prvyacutemi teoretickyacutemi

konštruktmi pomocou ktoryacutech

sa opisuje a do istej miery

vysvetľuje spraacutevanie sa

vlastnyacutech mien nachaacutedzame

v homeacuterskej baacutesnickej tradiacutecii

V Homeacuterovyacutech baacutesňach sa

stretaacutevame s pojmom

eponymon Je to to od čoho sa

odvodzuje vlastneacute meno mocircže

to byť ineacute slovo alebo aj vec či

situaacutecia ktoraacute bola motivujuacutecim

činiteľom pri akte prvotneacuteho

pomenovania U Homeacutera maacute do

značnej miery magickyacute

a nadprirodzenyacute raacutez Okolnosti

ktoreacute sprevaacutedzajuacute prvotneacute

pomenovanie nositeľa mena

totiž predurčujuacute jeho ďalšie

osudy

49

Vyacuteznamnyacutem komplikujuacutecim faktorom prepisovania antickyacutech mien a ich fungovania

v slovenskom texte je skloňovanie To kladie na použiacutevateľa slovenčiny naacuteroky akeacute si ušetrili

napr angličtina francuacutezština nemčina atď Vystačia s nominatiacutevom singulaacuteru daneacuteho mena

čo v slovenčine nie je možneacute Do popredia vystupuje probleacutem akyacute kmeň pri ohyacutebaniacute použiť

Konkurujuacute si pocircvodneacute greacuteckelatinskeacute a domaacutece slovenskeacute kmene Niektoreacute pocircvodneacute

substantiacutevne kmene nachaacutedzajuacute v slovenčine oporu najmauml vďaka adjektiacutevam ktoreacute sa od nich

tvoria napr gr Eroacutes ndash erotickyacute rarr G sg = Eroacuteta Achilleus ndash Achillova paumlta rarr G sg =

Achillea Achilla lat Cicero ndash ciceronianizmus rarr G sg = Cicerona Popri klasickyacutech

tvaroch sa ale v slovenčine občas pri tom istom mene vytvaacuterajuacute i tvary bdquobarbarskeacuteldquo ktoreacute

nerešpektujuacute vyacutechodiskovyacute jazyk Odviacutejajuacute sa jednoducho od nominatiacutevu singulaacuteru a k nemu

pridaacutevajuacute slovenskeacute paacutedoveacute koncovky Areacutes ndashArea i Aresa Adoacutenis ndash Adoacutenida i Adonisa Pri

skloňovaniacute nastaacutevajuacute ťažkosti tiež pri menaacutech ktoreacute nesignalizujuacute dostatočne svoj rod

(Artemis Eris Deacutemeacuteter) nezasvaumltenyacute ich nemusiacute identifikovať ako ženskeacute menaacute Ďalšiacutem

uacuteskaliacutem greacuteckej flexie suacute kvantitatiacutevne alternancie v kmeni Filopoimeacuten ndash Filopoimena

Agamemnoacuten ndash Agamemnona ale Apolloacuten ndash Apolloacutena Ioacuten ndash Ioacutena

152 Pravidlaacute transkripcie antickyacutech vlastnyacutech mien

K pertraktovanej problematike vzniklo niekoľko vedeckyacutech štuacutediiacute v ktoryacutech sa autori

pokuacutešajuacute vniesť systeacutem a zjednotiť pravidlaacute transkribovania a ortografie pre vlastneacute menaacute

pocircvodom z klasickyacutech jazykov Napriek dlhoročneacutemu uacutesiliu niekoľkyacutech generaacuteciiacute lingvistov

a klasickyacutech filoloacutegov však zatiaľ nemaacuteme k dispoziacutecii komplexnuacute priacuteručku ktoraacute by

použiacutevateľa jazyka zorientovala a v ktorej by našiel odpoveď na otaacutezku spraacutevnej podoby

želaneacuteho tvaru vlastneacuteho mena Odporuacutečania i pravidlaacute ktoreacute v priebehu niekoľkyacutech

desaťročiacute vznikali naraacutežali vždy na nedostatok mateacuterie na ktorej by sa preverovali takže

jazykovaacute prax s teoacuteriou bola prepojenaacute iba do určitej miery Vaumlčšina naacutevrhov slovenskyacutech

jazykovedcov z minulosti ako adaptovať antickeacute menaacute v slovenčine bola v suacutelade s

vyacutevinovyacutemi tendenciami slovenčiny a premietla sa ndash v maximaacutelne zhutnenej podobe ndash do

aktuaacutelnych Pravidiel slovenskeacuteho pravopisu (PSP)

V suacutečasnosti sa medzi klasickyacutemi filoloacutegmi v slovenskyacutech akademickyacutech inštituacuteciaacutech

ustaľujuacute zaacutesady transkripcie antickyacutech mien a komplexnejšie suacute sformulovaneacute zatiaľ

50

v štuacutediaacutech Ľ Buzaacutessyovej2 Uplatňujuacute sa už aj v praxi v heslaacutech Encyklopaedie Beliany Pre

heslaacuter sa vytvaacutera takaacute podoba vlastneacuteho mena alebo termiacutenu aby bolo identifikovateľneacute

v pocircvodnom odovzdaacutevajuacutecom jazyku a zaacuteroveň aby nebolo v uacuteplnom rozpore s prirodzenyacutemi

vlastnosťami prijiacutemacieho jazyka teda slovenčiny Heslaacute majuacute často podobu dvojtvaru Jedna

podoba mena pre bežnuacute komunikaacuteciu popularizačneacute diela pre beletriu televiacuteziu atď v

ktorej sa vaumlčšmi odraacutežajuacute adaptačneacute procesy a druhaacute pre texty odborneacuteho charakteru

prihliadajuacuteca vaumlčšmi na pocircvodnyacute stav v klasickyacutech jazykoch Kyacutem v niektoryacutech priacutepadoch sa

adaptovanaacute a odbornaacute podoba prekryacutevajuacute (napr nominatiacutev singulaacuteru Poseidoacuten genitiacutev

singulaacuteru Poseidoacutena suacute tvary ktoreacute suacute v slovenčine dobre adaptovaneacute a zaacuteroveň zodpovedajuacute

aj požiadavkaacutem odborneacuteho vyjadrovania) v inyacutech sa mocircže adaptovanaacute a odbornaacute podoba

prekryacutevať len v nominatiacuteve a rozdiel medzi štyacutelmi sa prejaviacute až v nepriamych paacutedoch (napr

nominatiacutev singulaacuteru Anakreoacuten je vhodnyacute pre oba štyacutely zato genitiacutev singulaacuteru Anakreoacutena pre

bežneacute vyjadrovanie a genitiacutev singulaacuteru Anakreonta pre odbornyacute štyacutel)

Naacutezvy lokaliacutet sa považujuacute za menej citliveacute na zaacutesahy preto je priacutepustnyacute vaumlčšiacute rozsah

ich adaptaacutecie Priacutepustneacute suacute pomenovania Macedoacutenia Myacutezia Lyacutekia Kapadoacutecia Bityacutenia

Sybarida atď z osobnyacutech mien sa pokladajuacute za adaptovaneacute menaacute panovniacutekov (Teodor

Bazil) svaumltyacutech a biblickyacutech postaacutev (Izidor František z Assisi Herodes) najznaacutemejšiacutech

mytologickyacutech postaacutev (Ateacutena Jupiter) literaacutetov a ich diel (Homeacuter Oviacutedius Horaacutecius

Odysea) Akceptujuacute sa tiež daacutevno adaptovaneacute menaacute v ktoryacutech bola theacuteta nahradenaacute

v slovenčine fonologicky najbližšou zapiacutesanou grafeacutemou t ako Ateacutena Temida Tesaacutelia

V odbornom jazyku sa však použiacutevajuacute podoby s theacutetou Pri ohyacutebaniacute mien so slovnyacutem

zaacutekladom končiacim na latinskuacute hlaacutesku k piacutesanuacute grafeacutemou c sa odporuacuteča v odbornom

i neodbornom texte piacutesať slovenskeacute k ndash t j k nominatiacutevu Marcus sa priraďuje nepriamy paacuted

Markovi nie Marcovi

Pre štyacutel bežnej komunikaacutecie sa odporuacuteča skloňovať viacereacute menaacute (pocircvodneacute

konsonantickeacute kmene) podľa uacuteplnej podoby nominatiacutevu Xenofoacutena Adonisa Kalchasa

z latinskyacutech napr Cicera (popri Ciceroacutena) podoba zodpovedajuacuteca stavu v odovzdaacutevajuacutecom

jazyku (Xenofoacutenta Adoacutenida Kalchanta Cicerona) sa odporuacuteča pre odbornyacute štyacutel Vžiteacute

podoby ženskyacutech mien ako Ariadna (popri odb Ariadneacute) sa prijiacutemajuacute Greacutecke menaacute

2 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a latinskyacutech mien naacutezvov a

termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda 2002 s

45-55 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash hlavneacute transkripčneacute

zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 2012 č 3-4 s 131-150 BUZAacuteSSYOVAacute

Ľudmila Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In

Sambucus VIII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave 2012 s 178-193

51

s nominatiacutevom sg na -oacuten sa v adaptovanej podobe

skloňujuacute s ohľadom na už adaptovaneacute znaacuteme propriaacute

i početneacute apelatiacuteva v nepriamych paacutedoch -oacutena -oacutenovi

atď bez ohľadu na pocircvodneacute rozdiely v greacuteckom kmeni

teda Xenofoacuten Xenofoacutena Agamemnoacuten Agamemnoacutena

tak ako Platoacuten Platoacutena no v odbornom štyacutele tvar

zodpovedaacute vyacutechodiskoveacutemu jazyku t j Xenofoacutenta

Agamemnona

Konzervatiacutevnosť v oblasti morfoloacutegie pretrvaacuteva

v ohyacutebaniacute mien zakončenyacutech vyacuteraznyacutemi latinskyacutemi

alebo greacuteckymi sufixmi (lat -us-ius gr -os -es)

ktoreacute majuacute tendenciu spraacutevať sa ako zdomaacutecneneacute

morfeacutemy a u ktoryacutech existuje vžitaacute opora v oblasti

cudziacutech apelatiacutev typu komunizmus Skloňuje sa teda

OviacutediaOvidia HerodotaHeacuterodota SisyfaSizyfa

Aristotela Euripida Anaximena nerobiac rozdiel

medzi odbornyacutem a neodbornyacutem vyjadrovaniacutem

K tyacutemto menaacutem sa priraďujuacute aj menaacute na ndashas pocircvodom

a-kmeňoveacute maskuliacutena ako PytagorasPythagoras

Anaxagoras pretože suacute formaacutelne bliacutezke

predchaacutedzajuacutecim niektoreacute suacute znaacuteme z učiva strednyacutech

škocircl alebo suacute suacutečasťou terminologickyacutech spojeniacute napr

Pytagorova veta Pri sufixe -as pocircvodom

konsonantickyacutech kmeňov (Kalchas) -is (Agis)

rovnako aj pri latinskyacutech i-kmeňovyacutech typoch

(Tyrnaviensis) priacutepadne inyacutech ktoreacute suacute menej

frekventovaneacute sa odporuacuteča vychaacutedzať pri skloňovaniacute

z uacuteplnej nominatiacutevnej formy a skloňovať a odvodzovať

v bežnom prejave Agisa Adonisa adonisovskyacute

Kalchasa Kalchasov Tyrnaviensisa a pod

Pri preklade z cudzieho jazyka je nevyhnutneacute

uvedomiť si aj mieru adaptaacutecie antickyacutech mien v

danom jazyku aby došlo k spraacutevnej identifikaacutecii tej

ktorej osoby Pri použiacutevaniacute latinskyacutech mien skladajuacutecich sa z krstneacuteho mena rodoveacuteho mena

Skladba latinskeacuteho mena

Publius Cornelius Scipio

Africanus

praenomen (Publius) = osobneacute

(krstneacute) meno daacutevalo sa dieťaťu

9 deň po narodeniacute podľa vyacuteberu

rodičov zoznam osobnyacutech mien

bol v Riacuteme obmedzenyacute ndash

poznaacuteme len 18 mužskyacutech

osobnyacutech mien praenomina

žien neboli takeacute obmedzeneacute ako

u mužov

nomen gentile (Cornelius) =

rodoveacute meno novorodenec ho

dostaacuteval ako priacuteslušniacutek isteacuteho

rodu taacuteto priacuteslušnosť sa

odvodzovala od otca meno bolo

dedičneacute

cognomen (Scipio) = meno

rodiny (priezvisko) ktoreacute bolo

odvodeneacute od individuaacutelnych

charakteristiacutek alebo

vyacuteznamnyacutech skutkov spočiatku

ide o živeacute rodinneacute meno ktoreacute

sa postupne staacuteva dedičnyacutem

priacutemenom

agnomen (Africanus) =

dodatočneacute meno ktoreacute sa

obvykle pridaacuteva na zaacuteklade

nejakeacuteho vyacuteznamneacuteho skutku

svojho buduacuteceho nositeľa toto

meno je fakultatiacutevne a plniacute

funkciu honorifikačnej prezyacutevky

Najčastejšie skratky

latinskyacutech vlastnyacutech mien

A = Aulus

C = Gaius

Cn = Gnaeus

D = Decimus

L = Lucius

M = Marcus

P = Publius

Q = Quintus

Ser = Servius

Sex = Sextus

T = Titus

52

priezviska (Gaius Iulius Caesar Marcus Tullius Cicero) kladie napr španielčina docircraz na

rodoveacute meno slovenčina však nie vždy (napr Marcus Tullius Cicero sa v španielčine

pravidelne označuje ako Tullius v slovenčine však Cicero)

53

16 Starogreacutecky a latinskyacute jazyk ndash nositelia kultuacuternych tradiacuteciiacute

optikou translatoloacutegie

Latinčina je jazyk vďaka ktoreacutemu maacuteme piacutesmo (latinka) sprostredkoval naacutem greacutecko-

riacutemske kultuacuterne a vzdelanostneacute dedičstvo obohatil našu slovnuacute zaacutesobu a to dokonca natoľko

že pri mnohyacutech slovaacutech si už neuvedomujeme ich latinskyacute pocircvod Je propedeutikou pre

romaacutenske jazyky i pre angličtinu kde figuruje celyacute rad pocircvodne latinskyacutech slov (napr

personal computer persōna = osoba persōnālis = osobnyacute computāre = počiacutetať) Vaumlčšina

gramatiacutek modernyacutech jazykov je vystavanaacute na latinskom pocircdoryse a preto je latinčina

ideaacutelnou univerzaacutelnou priacutepravou pre štuacutedium jazykov Navyše je staacutele najdocircležitejšou

suacutečasťou medzinaacuterodnej terminoloacutegie

Hoci slovenčina nepatriacute do skupiny romaacutenskych jazykov ktoreacute sa z latinčiny resp

z ľudovej latinčiny priamo vyvinuli latinskaacute lexika je v našom jazyku pomerne bohato

zastuacutepenaacute Ak aj neraacutetame odbornuacute lexiku (najmauml priacuterodovedneacute domeacuteny kde je latinčina

v poziacutecii lingua franca) ani v bežnej lexike nie suacute živeacute latinskeacute slovaacute v slovenčine ojedinelyacutem

javom Ich poziacutecia v jazyku je stabilnaacute Vaumlčšinu z latinskyacutech vyacuterazov ktoreacute sa použiacutevajuacute

mimo odborneacuteho štyacutelu a suacute suacutečasťou ďalšiacutech štyacutelov možno zadeliť do dvoch kategoacuteriiacute

1 okriacutedleneacute vyacuterazy či okriacutedleneacute slovaacute

2 citaacutetoveacute frazeacutemy3

Okriacutedleneacute vyacuterazy nazyacutevaneacute aj okriacutedleneacute slovaacute je tradičneacute označenie jednej skupiny

knižnyacutech frazeacutem Vznikli na zaacuteklade vyacuteroku historickej alebo literaacuternej postavy V staršom

vymedzeniacute sa za okriacutedleneacute slovaacute pokladal iba takyacute vyacuterok resp citaacutet pri ktorom sa už

neuvedomovalo alebo sa zabudlo na jeho pocircvodcu Avšak kvocircli subjektiacutevnosti určovania

hranice a miery poznania pocircvodcu citaacutetu sa v suacutečasnej lexikoloacutegii uplatňuje odlišnaacute metoacuteda

Vychaacutedza sa z komunikatiacutevnej platnosti vyacuteroku Ak sa danyacute vyacuteraz použije v kontexte

v ktorom vznikol a popisuje danuacute situaacuteciu ide o citaacutet Ak sa uplatňuje aj v inyacutech

komunikačnyacutech situaacuteciaacutech ide o okriacutedlenyacute vyacuteraz Iba v takomto vymedzeniacute sa okriacutedleneacute

vyacuterazy pokladajuacute za osobitnyacute druh frazeacutem Priacutekladom na obe situaacutecie je napr znaacutemy vyacuterok

Gaia Iulia Caesara Alea iacta est Ako citaacutet sa použiacuteva v odbornom ale aj v umeleckom texte

za podmienky že ilustruje dobovuacute situaacuteciu Ako okriacutedlenyacute vyacuteraz sa použiacuteva vtedy ak maacute

platnosť frazeologizmu a použiacuteva sa v kontexte na zdocircraznenie situaacutecie keď je nejakaacute

zaacuteležitosť rozhodnutaacute a toto rozhodnutie nemožno vraacutetiť spaumlť

3 Podrobnejšiacute vyacuteklad k pocircvodu a vyacuteznamu niektoryacutech latinskyacutech citaacutetovyacutech frazeacutem a okriacutedlenyacutech vyacuterazov rarr

24 33

54

Citaacutetoveacute frazeacutemy suacute frazeacutemy prevzateacute z cudziacutech jazykov ktoreacute sa aj v prijiacutemajuacutecom

jazyku vyjadrujuacute vo svojej pocircvodnej teda v cudzojazyčnej podobe ako celok čo znamenaacute že

uvedenaacute skupina frazeacutem nezahŕňa tie ktoryacutech cudzojazyčnyacutem komponentom by bol iba jeden

prvok Pre tieto frazeologickeacute jednotky je priacuteznačneacute buď to že platnosť frazeacutemy mali už v

pocircvodnom jazyku napr latinskeacute cum grano salis (= nie doslova s istyacutem obmedzeniacutem) alebo

jednotky ktoreacute boli v pocircvodnom jazyku nefrazeologickyacutemi (napr odbornyacutemi) vyacuterazmi ako

napr corpus delicti čo je pocircvodom praacutevnickyacute termiacuten alebo vyacuteraz persona non grata ktoryacute

patriacute do diplomatickej terminoloacutegie sa frazeologizovali až v prijiacutemajuacutecom jazyku Treba

doplniť že niektoreacute častejšie použiacutevaneacute citaacutetoveacute frazeacutemy sa uplatňujuacute aj v kalkovanej podobe

napr in medias res ndash do stredu veci k veci bez uacutevodu Citaacutetoveacute frazeacutemy majuacute štylistickuacute

platnosť vyacuteraznyacutech knižnyacutech prostriedkov Vo frazeoloacutegii hovoriacuteme o jave nazyacutevanom

preberanie frazeologickyacutech jednotiek Ide o proces pri ktorom sa frazeologickyacute fond jazyka

obohacuje o frazeacutemy z inyacutech jazykov Najčastejšiacutem spocircsobom je doslovnyacute preklad cudziacutech

frazeacutem ich uacuteplneacute alebo čiastočneacute kalkovanie pričom sa vo vaumlčšine priacutepadov kopiacuteruje ich

syntaktickaacute konštrukcia Frazeologickeacute jednotky ako sme už spomenuli sa preberajuacute

v originaacutelnej podobe no mocircžu sa prispocircsobiť aj preberajuacutecemu jazyku Toto prispocircsobovanie

maacute za naacutesledky zmeny vo fonetickej alebo v grafickej podobe Priacutekladom je latinskaacute frazeacutema

tabula rasa ktoruacute slovenčina prebrala v nezmenenej podobe no napr francuacutezština si ju už

prispocircsobila do podoby table rase teda aj jej grafickaacute aj fonetickaacute podoba zodpovedaacute

preberajuacutecemu jazyku

Tyacutemto spocircsobom obohacujuacute okriacutedleneacute vyacuterazy a citaacutetoveacute frazeacutemy pocircvodom z latinčiny

suacutečasnuacute slovenskuacute lexiku Pre prekladateľa je veľkou vyacutehodou ak ich poznaacute rozumie ich

vyacuteznamu priacutepadne mu je znaacutemy ich pocircvod Poznanie tyacutechto citaacutetovyacutech frazeacutem alebo

okriacutedlenyacutech vyacuterazov v materinskom jazyku daacuteva predpoklad že ich prekladateľ bude schopnyacute

detegovať aj v pocircvodnom texte z ktoreacuteho prekladaacute Tvrdenie že je pre prekladateľa vyacutehodou

ak ich poznaacute sa zakladaacute na nasledujuacutecich zisteniach

1 Ak prekladateľ poznaacute vyacuteznam živyacutech latinskyacutech slov v materinskom jazyku je

pravdepodobneacute že ich dokaacuteže objaviť aj v pocircvodnom texte aj v priacutepadoch že ich

vyacutechodiskovyacute jazyk neprebral v originaacutelnej latinskej podobe ale ustaacutelili sa v ňom adaptovaneacute

napr vo forme kalkov priacutepadne polokalkov a teda že ich z vyacutechodiskoveacuteho textu viditeľne

nevyčleňuje už samotnaacute pocircvodnaacute jazykovaacute forma ndash latinčina Ich uvedomenie si vo

vyacuteznamovej rovine so sebou prinaacuteša niekoľko ďalšiacutech aspektov Prekladateľ dokaacuteže

cieľoveacutemu čitateľovi sprostredkovať adekvaacutetnu formu a obsah aj vďaka tomu že živeacute latinskeacute

slovo v takomto priacutepade nepovažuje len za autorovu metaforu ale uvedomuje si

55

intertextualitu (zvlaacutešť v priacutepade okriacutedlenyacutech vyacuterazov) Transferom takejto lexikaacutelnej jednotky

nenaruacuteša štyacutel originaacutelu a zachovaacuteva viacvrstevnyacute charakter textu Rovnako ponechaacuteva

čitateľovi priestor aby si tieto aluacutezie na antickyacutech autorov a ich diela v texte uvedomoval

nachaacutedzal suacutevislosti a aby pri interpretaacutecii zvlaacutešť v priacutepade umeleckyacutech textov boli jeho

vyacutechodiskaacute porovnateľneacute s vyacutechodiskami a možnosťami čitateľa originaacutelu teda aby mu

prekladateľ tuacuteto možnosť neubral skocircr než sa s preloženyacutem textom stretne saacutem a bude ho

interpretovať na zaacuteklade čitateľskej skuacutesenosti horizontu očakaacutevania čitateľskeacuteho profilu

a ďalšiacutech parametrov ktoreacute suacute suacutečasťou interpretačneacuteho procesu

2 Z hľadiska vyacuteberu vhodnyacutech translatologickyacutech postupov je poznanie živyacutech

latinskyacutech slov rovnako vyacutehodou Prekladateľ sa mocircže vyhnuacuteť negatiacutevnym posunom ak

poznaacute danuacute lexikaacutelnu jednotku identifikuje ju v texte a zvoliacute adekvaacutetny postup pri jej

transfere Ak ju nepoznaacute mocircže sa stať že s ňou bude v texte naraacutebať napr ako s metaforou

V tom priacutepade ju mocircže pri prekladaniacute v raacutemci prekladateľskyacutech postupov využiacutevanyacutech pri

preklade metafory buď celkom eliminovať preložiť ju doslovne (pričom ani v priacutepade kalkov

nemusiacute byť vyacutesledneacute prekladateľskeacute riešenie automaticky zhodneacute s podobou adaptovanou

v cieľovom jazyku) vymeniť ju za inuacute metaforu alebo ju mocircže v texte vysvetliť Všetky

uvedeneacute postupy by znamenali pre cieľovyacute text viac či menej vyacuteraznyacute posun alebo stratu a to

tak na uacuterovni vyacuteznamovej ako aj lexikaacutelnej a štylistickej Adekvaacutetny postup v tomto priacutepade

znamenaacute zvoliť si v cieľovom texte tuacute podobu lexikaacutelnej jednotky ktoraacute je adaptovanaacute

v cieľovej kultuacutere bez ohľadu na divergenciu medzi originaacutelom a prekladom Ak je vo

vyacutechodiskovom texte danaacute živaacute latinskaacute sentencia kalkom v slovenčine mocircže byť

polokalkom alebo naopak Či dokonca ak je živaacute latinskaacute sentencia vo vyacutechodiskovom

jazyku adaptovanaacute v pocircvodnej latinskej podobe a v slovenčine ju poznaacuteme a použiacutevame ako

kalk prekladateľ maacute rešpektovať cieľovyacute jazyk a kultuacuteru a použiť v cieľovom texte

adaptovanyacute tvar Ak sa v cieľovom jazyku uplatňujuacute dve formy napr alea iacta est ndash kocky

suacute hodeneacute vtedy by mal prekladateľ prispocircsobiť vyacuteber prekladateľskeacuteho riešenia

vyacutechodiskoveacutemu textu a vybrať tuacute podobu živej latinskej sentencie ktoraacute originaacutelu

zodpovedaacute po obsahovej i formaacutelnej straacutenke V priacutepade vyššie spomenuteacuteho okriacutedleneacuteho

vyacuterazu existuje možnosť voľby pretože vo viaceryacutech jazykoch sa suacutebežne uplatňuje pocircvodnaacute

latinskaacute podoba ako aj jej tvar adaptovanyacute pre daneacute jazykovo-kultuacuterne spoločenstvo

Vyberaacuteme niekoľko jazykovyacutech mutaacuteciiacute

56

Slovenčina Alea iacta est Kocky suacute hodeneacute

Čeština Alea iacta est Kostky jsou vrženy

Angličtina Alea iacta est The die is cast

Nemčina Alea iacta est Der Wuumlrfel ist gefallen

Francuacutezština Alea iacta est Le sort en est jeteacute

Španielčina Alea iacta est La suerte estaacute echada

Taliančina Alea iacta est Il dado egrave tratto

Analyacutezou francuacutezskej a španielskej verzie latinskeacuteho alea iacta est zistiacuteme že latinskeacute

substantiacutevum alea s vyacuteznamom kocka sa v sentencii nenachaacutedza Nahradilo ho substantiacutevum

le sort resp la suerte s vyacuteznamami

57

Francuacutezsky vyacutekladovyacute slovniacutek Larousse aj španielsky slovniacutek Diccionario de Real Academia

Espantildeola medzi prvyacutemi vyacuteznamami substantiacutev uvaacutedzajuacute naacutehoda osud uacutedel Slovo kocka

teda le deacute (franc) a el dado (špan) ani v jednej zo sentenciiacute nefiguruje (treba však upozorniť

že vo francuacutezštine suacutebežne jestvuje aj vyacuteraz les deacutes sont jeteacutes) preto ak prekladateľ tuacuteto

sentenciu vo francuacutezskom či v španielskom vyacutechodiskovom texte odhaliacute napriek tomu že

v slovenčine maacuteme ako ekvivalent vžituacute sentenciu s komponentom kocka nie osud uacutedel

alebo naacutehoda a prekladateľ ho dokaacuteže identifikovať ako okriacutedlenyacute vyacuteraz či citaacutetovuacute frazeacutemu

pri prekladaniacute prediacutede strate napr tyacutem že prediacutede vyacuterazovej nivelizaacutecii Aluacuteziu sa mu podariacute

zachovať využitiacutem zodpovedajuacutecich vyacuterazovyacutech prostriedkov

Zaujiacutemavosťou je že sa živeacute latinskeacute sentencie uplatňujuacute vo všetkyacutech štyacuteloch Okrem

odborneacuteho štyacutelu kde je latinčina zaacutekladom terminologickeacuteho aparaacutetu nachaacutedzame latinskeacute

vyacuterazy asi v každom jednom z primaacuternych i sekundaacuternych štyacutelov Nie suacute len suacutečasťou

umeleckyacutech vyacutepovediacute ale bežne ich zaznamenaacutevame aj v hovorovom štyacutele zaznievajuacute

z meacutediiacute a uplatňujuacute sa aj v administratiacutevnom štyacutele Pre naacutezornosť prinaacutešame aj prehľadnuacute

exemplifikaacuteciu obohacovania slovenskej lexiky latinskyacutemi vyacuterazmi v raacutemci jednotlivyacutech

štyacutelov Ide o priacuteklady ktoreacute samozrejme nie suacute použiacutevaneacute vyacutehradne pre danyacute štyacutel Jeden

a ten istyacute latinskyacute vyacuteraz sa mocircže uplatňovať vo viaceryacutech z nich v zaacutevislosti od

58

komunikačnej situaacutecie a od intencie vyacutepovede autora Pri uvaacutedzaniacute priacutekladov pre jednotliveacute

štyacutely vychaacutedzame z ich delenia podľa J Mistriacuteka

I Primaacuterne štyacutely

1 naacuteučnyacute štyacutel

- terminus technicus (odbornyacute naacutezov technickyacute termiacuten)

2 administratiacutevny štyacutel

- curriculum vitae (životopis)

3 publicistickyacute štyacutel

- in memoriam (na pamiatku)

- vox populi vox dei (hlas ľudu hlas božiacute)

4 rečniacutecky štyacutel

- quo vadis (kam kraacutečaš)

5 esejistickyacute štyacutel

- conditio sine qua non (podmienka bez ktorej nie ndash nevyhnutnaacute podmienka predpoklad aby

sa niečo mohlo realizovať)

6 hovorovyacute štyacutel

- de facto (v skutočnosti skutočne zo skutku podľa skutočneacuteho stavu)

- pro forma (formaacutelne aby sa nepovedalo)

7 umeleckyacute štyacutel

- carpe diem (využi deň)

II Sekundaacuterne štyacutely (priacuteležitostneacute konkreacutetne neštandardizovaneacute) ndash vyacuteber

1 archaickyacute štyacutel

- amicenko (z latinskeacuteho amicus ndash priateľ) ndash oslovenie adresaacuteta v duchu 19 storočia

2 biblickyacute štyacutel

- gloria in excelsis Deo (slaacuteva Bohu na vyacutesostiach)

59

3 ceremoniaacutelny štyacutel

- ad multos annos (na mnoheacute roky ndash pri vyacuteročiach pri blahoželaniach jubilantovi aby sa ešte

dlho tešil zdraviu)

- Vaša magnificencia (oslovenie rektora univerzity)

- Vaša spektabilita (oslovenie dekana fakulty)

- Vaše honorability (oslovenie vyacuteznamnyacutech funkcionaacuterov v akademickom prostrediacute)

- Vaša Excelencia (oslovenie veľvyslanca)

- Vaša Eminencia (oslovenie kardinaacutela)

4 diplomatickyacute štyacutel

- persona non grata (nežiaduca osoba)

5 ďakovnyacute štyacutel

- ab imo pectore (z hĺbky srdca)

6 ekonomickyacute štyacutel

- N B (skratka z nota bene ndash dobre si zaznamenaj)

7 elegickyacute štyacutel

- memento mori (pamaumltaj na smrť)

8 encyklopedickyacute štyacutel

- ibid (ibidem ndash tamtiež)

- id (idem ndash ten istyacute)

- cf cfr conf (confer ndash porovnaj)

- et al (et alii ndash a ďalšiacute a kolektiacutev)

- l c l cit (loco citato ndash na citovanom mieste na uvedenom mieste)

- v l (vide locum ndash pozri miesto v knihe)

- s a (sine anno ndash bez roku vydania)

9 enumeratiacutevny štyacutel

- etc (et cetera ndash atď a tak ďalej)

60

10 epištolaacuterny štyacutel

- A D (anno Domini ndash roku Paacutena)

11 legislatiacutevny štyacutel

- ex offo (= ex officio ndash z uacuteradu z uacuteradnej moci)

12 ospravedlňujuacuteci štyacutel

- mea culpa mea maxima culpa (moja vina moja preveľkaacute vina)

13 patetickyacute štyacutel

- per aspera ad astra (tŕnistou cestou k hviezdam)

14 persuaziacutevny štyacutel

- historia magistra vitae (dejiny suacute učiteľkou života)

- non scholae sed vitae discimus (neučiacuteme sa pre školu ale pre život)

15 pompeacutezny štyacutel

- amicus certus in re incerta cernitur (v nuacutedzi poznaacuteš priateľa)

16 žartovnyacute štyacutel

- ergo bibamus (tak teda pime)

Podobnyacutech priacutekladov by sme našli omnoho viac od tyacutech najfrekventovanejšiacutech až po

zriedkaveacute ba raritneacute ktoreacute sa zvaumlčša vyskytujuacute v diskurzoch odborneacuteho použiacutevateľa jazyka

Prekladateľ samozrejme nemocircže poznať všetky latinskeacute citaacutety skratky sentencie alebo

terminoloacutegiu jednotlivyacutech odborov Zaacutekladneacute znalosti z klasickyacutech jazykov suacute však veľkou

vyacutehodou a aspoň zaacutekladnaacute orientaacutecia pokiaľ ide o systeacutem latinčiny a znalosti z jej lexiky

a reaacuteliiacute sluacutežia prekladateľovi k rozviacutejaniu si kultuacuternej kompetencie Ak prekladateľ nie je

zaacuteroveň klasickyacutem filoloacutegom potom v priacutepade jeho znalostiacute z klasickyacutech jazykov a antickej

civilizaacutecie a kultuacutery vo vzťahu k prekladateľskyacutem kompetenciaacutem hovoriacuteme skocircr o sociaacutelnej

rešeršnej a kultuacuternej kompetencii než o jazykovej kompetencii v pravom vyacutezname Znamenaacute

to že sa prekladateľ v problematike orientuje a ak je to potrebneacute dokaacuteže si zvoliť vhodnuacute

prekladateľskuacute pomocirccku nevyhnutnuacute pri vyacutebere ekvivalentu či pri hľadaniacute prekladateľskeacuteho

riešenia

61

V tejto suacutevislosti treba upozorniť aj na chyby v preklade vyacuteklade alebo v interpretaacutecii

ktoreacute mocircžu vzniknuacuteť ako docircsledok nedostačujuacutecej znalosti klasickyacutech jazykov a suacutevisiacich

reaacuteliiacute Parciaacutelne informaacutecie a vedomosti mocircžu viesť k mylnyacutem zaacuteverom Priacutekladom takyacutechto

neoverenyacutech postupov je znaacutema falošnaacute etymoloacutegia substantiacuteva malvica ktoraacute sa chybne

odvaacutedza od malum (zlo) alebo od mālum (jablko) pričom zlo maacute odkazovať na biblickyacute

priacutebeh Adama a Evy kde je jablko symbolom zla a uacutedajne aj preto suacute ich označenia

v latinčine zhodneacute J Rejzek v Českom etymologickom slovniacuteku uvaacutedza vysvetlenie bdquomalvice

ndash dužnatyacute plod s jaacutedřincem (jablko hruška ap) Presl převzal z jakeacutehosi stareacuteho leacutekařskeacuteho

rukopisu v jinyacutech exemplaacuteřiacutech jsou podoby makvice mrkvice takže asi jde o piacutesařskou

chybuldquo Substantiacutevum malvica sa zrejme do jazyka dostalo ako chybnyacute tvar Na českuacute

etymoloacutegiu odkazuje aj Stručnyacute etymologickyacute slovniacutek slovenčiny bdquomalvica ndash dužinatyacute plod

rastliacuten s jadrovyacutem ovociacutem (od 20 stor) Z čes malvice ndash vyacuteraz bol zavedenyacute v obdobiacute

naacuterodneacuteho obrodenia na zaacuteklade isteacuteho stčes rukopisu

priacuteslušneacute miesto sa však čiacuteta aj ako mrkviceldquo

V obdobnyacutech priacutepadoch platiacute zaacutesada ad fontes

Ak sa prekladateľ stretne s podobnyacutem prekladateľskyacutem

probleacutemom mal by si informaacuteciu vyhľadať a overiť

zvlaacutešť vtedy ak nie je v danej oblasti odborniacutekom

Latinskyacute a starogreacutecky jazyk obohatili

slovenskuacute slovnuacute zaacutesobu o kvantum lexikaacutelnych

jednotiek ktoreacute sa v našom jazyku uplatnili ako

jednotliveacute slovaacute (napr graacutetis) alebo viacslovneacute pomenovania (napr ad absurdum ad acta

aula maxima) ďalšie boli prebraneacute ako celeacute sentencie (napr clara pacta ndash boni amici) alebo

je z ich zaacutekladu odvodenyacutech množstvo ďalšiacutech lexikaacutelnych jednotiek Za mnoheacute uvaacutedzame

tie ktoreacute sa sformovali z latinskeacuteho a greacuteckeho slova jazyk

lingua

lingvistika lingvista lingvistka lingvistickyacute plurilingvizmus bilingvizmus

monolingvizmus sociolingvistika psycholingvistika pragmalingvistika neurolingvistika

etnolingvistika lingvokulturoloacutegia lingvokultureacutema lingvodidaktika lingvaacutelny

interlingvaacutelny extralingvaacutelny multilingvaacutelny

γλῶσσα (gloacutessa)

glosaacuter glosolaacutelia heteroglosia diglosia polyglosia glosa glosovať glosaacutetor glositiacuteda

glosodyacutenia xenoglosia

Jan Svatopluk Presl bol českyacute

vysokoškolskyacute pedagoacuteg a

zooloacuteg na Českej univerzite

Karlo-Ferdinandovej v Prahe

a bol jednyacutem

z najvyacuteznamnejšiacutech

priacuterodovedcov v 19 storočiacute

62

Použitaacute literatuacutera

ANDOKOVAacute Marcela (2013) Rečniacutecke umenie sv Augustiacutena v kaacutezňach k stupňovyacutem žalmom

Bratislava IRIS

BALEGOVAacute Jana (2016) Lectiones grammaticae Latinae I Košice Univerzita Pavla Jozefa

Šafaacuterika

BARANDOVSKAacute-FRANK Věra (1995) Latina jako mezinaacuterodniacute jazyk Dobřichovice Kava ndash

Pech

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2002) Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a

latinskyacutech mien naacutezvov a termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie

cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda s 45 ndash 55

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2011) Z histoacuterie transkripcie starogreacuteckych a latinskyacutech mien do

slovenčiny In Sambucus VII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a

neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta Trnavskej univerzity v Trnave s 173 ndash 195

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom

Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech

priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In Sambucus VIII Praacutece z

klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave s 178 ndash 193

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

hlavneacute transkripčneacute zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 č 3-

4 s 131 ndash 150

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2016) Od hlasu k hlaacuteske Z dejiacuten antickej naacuteuky o reči Bratislava

Univerzita Komenskeacuteho

DRAE Diccionario de la lengua espantildeola [Cit 8 septembra 2017] Dostupneacute na internete

httpdleraeesw=diccionario

HARAJ Igor (2011) Vlastneacute meno v mysleniacute antiky a stredoveku Martin Matica slovenskaacute

HORATIUS Flaccus Quintus (1986) O umeniacute baacutesnickom Satiry a Listy Bratislava Tatran s

229

HORAacuteČEK Filip ndash CHLUP Radek (2012) Učebnice klasickeacute řečtiny Praha Academia

JANOUŠEK Jan (2014) Uacutevahy nad knihou W Stroha bdquoLatein ist tot ndash es lebe Lateinldquo In

Vymětalovaacute Karla (ed) (2014) Vivat Latina reserata Opava Slezskaacute univerzita v Opavě

s 16 ndash 20

KALIVODA Jan (2012) Verba docent exempla trahunt Praha Karolinum

30

(intrānsītīva) Prechodneacute slovesaacute majuacute predmet v prostom akuzatiacuteve neprechodneacute slovesaacute

v inom prostom paacutede alebo v predložkovom paacutede Uacuteplneacute pasiacutevum vytvaacuterajuacute len prechodneacute

slovesaacute Pri neprechodnyacutech slovesaacutech sa použiacuteva pasiacutevum iba v 3 os sg (pugnātur = bojuje

sa) Latinskeacute pasiacutevum maacuteva často zvratnyacute (reflexiacutevny) vyacuteznam (lavor = umyacutevam sa)

Latinskyacute jazyk rozlišuje šesť časov ndash jeden priacutetomnyacute (tempus praesēns) tri minuleacute (t

imperfectum t perfectum t plūsquamperfectum) a dva buduacutece (t futūrum prīmum t futūrum

exāctum)

Slovesneacute spocircsoby suacute v latinčine tri (tzv

osobneacute) oznamovaciacute (modus indicātīvus) rozkazovaciacute

(m imperātīvus) a spojovaciacute (m coniūnctīvus)

Indikatiacutev predstavuje proces vyjadrenyacute slovesom ako

skutočnyacute konjunktiacutev ako takyacute ktoryacute hovoriaci alebo

autor predpokladaacute a imperatiacutev označuje snahu

hovoriaceho alebo autora ovplyvniť spraacutevanie

adresaacuteta

Okrem troch osobnyacutech maacute latinčina aj paumlť

neosobnyacutech spocircsobov ktoreacute neoznačujuacute ani osobu ani

čas Ide o menneacute tvary Infinitiacutev je slovesneacute

substantiacutevum ktoreacute maacute menneacute i slovesneacute vlastnosti

Ako meno je neutrom singulaacuteru ako sloveso vyjadruje

rod aktiacutevny alebo pasiacutevny Nevyjadruje čas ako takyacute

ale len časovyacute vzťah (tvoriacute sa infinitiacutev preacutezenta

perfekta a futuacutera) Supiacutenum je slovesneacute substantiacutevum

ktoreacute maacute len dva paacutedy Supiacutenum na -um (akuzatiacutev) maacute

funkciu priacuteslovkoveacuteho určenia smeru uacutečelu pri

slovesaacutech pohybu a supiacutenum na -u (ablatiacutev) ktoreacute maacute

funkciu priacuteslovkoveacuteho určenia obmedzenia (naznačuje

že tvrdenie neplatiacute všeobecne ale len v určitom

zmysle) pri niektoryacutech adjektiacutevach Gerundium

(slovesneacute substantiacutevum na -nd) je v podstate

skloňovanyacute infinitiacutev preacutezenta zvaumlčša aktiacuteva Maacute len

štyri paacutedy (genitiacutev datiacutev akuzatiacutev ablatiacutev)

Gerundiacutevum (slovesneacute adjektiacutevum na -nd) maacute pasiacutevny

Legenda

lat legere = čiacutetať gerundiacutevum

legendum = niečo maacute musiacute byť

čiacutetaneacute (legenda = tvar pluraacutelu)

1 rozpraacutevanie nepodloženeacute

skutočnosťou o nejakej

osobnosti či udalosti pocircvodne

rozpraacutevanie o živote svaumltyacutech

ktoreacute bolo treba čiacutetať v určityacutech

dňoch

Legenda o sv Jurajovi

2 vysvetlivky na mape skratky

značky na mape treba čiacutetať ako

suacute vysvetleneacute

3 veľmi znaacutema osobnosť

31

vyacuteznam ku ktoreacutemu sa pripaacuteja modaacutelny vyacuteznam

nutnosti alebo možnosti Particiacutepium je adjektiacutevum

odvodeneacute od slovesa V texte zastupujuacute particiacutepiaacute

v najjednoduchšom priacutepade uacutelohu adjektiacutev (napr

mulier amans = milujuacuteca žena videō virum

territum = vidiacutem vydeseneacuteho muža) častejšie však

plnia ineacute uacutelohy V spojeniacute so substantiacutevom alebo

zaacutemenom sa často použiacutevajuacute tam kde by sme

v slovenčine použili vedľajšiu vetu a v tzv vaumlzbe

ablatiacutevu absoluacutetneho sa použiacuteva dokonca na uacuterovni

samostatnej vety Latinčina rozlišuje dve aktiacutevne

(part preacutezenta a futuacutera) a jedno pasiacutevne particiacutepium

(part perfekta) Particiacutepia sa skloňujuacute

V slovesnej flexii sa rozlišujuacute tri osoby

(personae) 1 2 3 a čiacuteslo (numerus) je dvojakeacute

jednotneacute (n singulāris) a množneacute (n plūrālis)

Každeacute latinskeacute sloveso je v slovniacutekoch

uvaacutedzaneacute nasledovne legō ere lēgī lēctum (=

zbierať zhromažďovať čiacutetať) pričom na

odvodzovanie tyacutechto štyroch tvarov neexistuje

žiadne pravidlo

legō = 1 os sg indikatiacutevu preacutezenta aktiacuteva (čiacutetam)

legere = infinitiacutev preacutezenta aktiacuteva (čiacutetať)

v kombinaacutecii s 1 osobou sa podľa neho daacute pri

každom slovese rozoznať do ktorej zo štyroch

slovesnyacutech tried (konjugaacuteciiacute) patriacute

1 os sg a infinitiacutev preacutezenta aktiacuteva reprezentujuacute tzv preacutezentovyacute kmeň z ktoreacuteho sa

tvoria mnoheacute slovesneacute tvary s priacutetomnyacutem minulyacutem i buduacutecim vyacuteznamom

lēgī = 1 os sg ind perfekta aktiacuteva (prečiacutetal som) tento tvar reprezentuje tzv perfektovyacute

kmeň z ktoreacuteho vychaacutedzajuacute mnoheacute latinskeacute slovesneacute tvary ktoreacute suacute zvaumlčša charakterizovaneacute

dokonavyacutem vyacuteznamom

lēctum = tzv supiacutenum maacutelo použiacutevanyacute tvar avšak docircležityacute pretože sa od neho odvodzujuacute

ďalšie slovesneacute tvary reprezentuje tzv supiacutenovyacute kmeň

Kmeň particiacutepia preacutezenta aktiacuteva

(zjavnyacute v genitiacuteve sg laudans

laudantis videns videntis) je

v slovenčine viditeľnyacute v koncovke

mnohyacutech slov napr praesidens

praesidentis (predsedajuacuteci) ndash

prezident abstinens abstinentis

(zdržiavajuacuteci sa) ndash abstinent

patiens patientis (trpiaci) ndash

pacient

Od particiacutepia preacutezenta aktiacuteva suacute

odvodeneacute aj feminiacutena ako napr

tolerans tolerantis (znaacutešajuacuteci) ndash

tolerancia distans distantis

(vzdialenyacute) ndash dištancia a i

V slovesnyacutech tvaroch odvodenyacutech

od preacutezentoveacuteho kmeňa majuacute

všetky slovesaacute rovnakeacute osobneacute

koncovky (označujuacute čiacuteslo

a zaacuteroveň aj osobu)

aktiacutevum

-ōm -s -t -mus -tis -nt

pasiacutevum

-(o)r -ris -tur -mur -minī -ntur

Koncovky zostaacutevajuacute vo všetkyacutech

tvaroch preacutezentoveacuteho kmeňa

konštantneacute i keď sa hlaacutesky pred

koncovkou menia a vyjadrujuacute tak

čas a spocircsob Napriacuteklad legimus =

čiacutetame legēmus = budeme čiacutetať

legēbāmus = čiacutetali sme legāmus =

nech čiacutetame legerēmus = čiacutetali by

sme

32

Ako od kmeňa substantiacutev aj od slovesnyacutech

kmeňov je možneacute tvoriť odvodeniny nie zriedkavo

aj z dvoch rozdielnych kmeňov toho isteacuteho slovesa

napr dirigo dirigere direxi directum (riadiť) ndash

dirigent direktor redigo redigere redegi

redactum (privaacutedzať spaumlť uviesť do stavu) ndash

redigovať redaktor moveo movere movi motum

(hyacutebať dojiacutemať) ndash movityacute motiacutev

Pod kmeňom rozumieme zaacutekladnuacute časť

slovesa v jednotlivyacutech časoch ktoraacute nesie jeho

vyacuteznam Ku kmeňu sa pripaacutejajuacute prefixy (predpony)

a sufixy (priacutepony) Podľa preacutezentoveacuteho slovesneacuteho

kmeňa rozdeľujeme latinskeacute slovesaacute do štyroch

slovesnyacutech tried konjugaacuteciiacute Pri rozdeleniacute hraacute rozhodujuacutecu uacutelohu samohlaacuteska ktoraacute sa pri

určityacutech slovesaacutech objavuje pred koncovkami

Latinskeacute konjugaacutecie

1 konj maacute v preacutezente pred

koncovkou vokaacutel āa vzor laudāre

2 konj sa pred koncovkou

vyznačuje vokaacutelom ēe vzor

monēre

3 konj je nepravidelnaacute pred

koncovkou sa striedajuacute vokaacutely

ieu vzor legere

4 konj maacute pred koncovkou vždy

īi vzor audīre

33

14 Predložky a predpony

Predložky sa vyskytujuacute jednak v spojeniach s paacutedovyacutemi formami mien jednak

v spojeniach so slovesami S paacutedmi mien (s vyacutenimkou nominatiacutevu a vokatiacutevu) vyjadrujuacute

rocirczne adverbiaacutelne vzťahy (miesto čas spocircsob priacutečina) Všetky predložky boli pocircvodne

adverbiaacute Pridaacutevali sa k menu v určitom paacutede na presnejšie vyjadrenie vzťahu alebo k slovesu

na bližšie určenie deja Vyacutevoj tyacutechto adverbiiacute šiel

dvojakyacutem smerom Buď sa tesnejšie spojili s menom

a stali sa predložkami alebo sa tesnejšie primkli k

slovesu a vznikli zloženeacute slovesaacute s predponami

Z historickeacuteho hľadiska rozdeľujeme predložky

na prvotneacute a druhotneacute Kyacutem v greacutečtine prvotneacute staršie

predložky funkciu adverbia stratili u druhotnyacutech

mladšiacutech byacuteva zachovanaacute Zo synchroacutenneho hľadiska

je medzi nimi docircležityacute rozdiel v tom že prvotneacute

predložky fungujuacute aj ako slovesneacute predpony druhotneacute

nie Niektoreacute latinskeacute predložky sa ako adverbiaacute

použiacutevajuacute aj v klasickej latinčine (post contra ante

intra infra supra circa atď)

Predložky vyjadrovali najprv priestorovyacute

vzťah Toto poniacutemanie ľahko prechaacutedzalo i na

vyjadrenie času Neskocircr sa začali použiacutevať aj na

vyjadrenie priacutečiny spocircsobu a inyacutech okolnostiacute deja

ktoreacute boli tiež chaacutepaneacute priestorovo

V spojeniacute so slovesnyacutemi formami si predložky

pocircvodne uchovaacutevali svoju samostatnosť ndash mohli byť

kladeneacute aj za sloveso priacutepadne byť oddeleneacute od

slovesa inyacutemi slovami Čoskoro sa však začali zrastať

so slovesom a menili sa tak na slovesneacute predpony (praeverbiaacute)

Slovesneacute predpony suacute suacutečasťou odbornyacutech termiacutenov a medzinaacuterodnyacutech slov a ich

poznanie je vyacutehodou či dokonca nevyhnutnosťou

Prvotneacute greacutecke predložky sa

spaacutejajuacute s jednyacutem s dvoma alebo

aj s troma paacutedmi Druhotneacute

predložky sa spaacutejajuacute (takmer)

vždy so substantiacutevom v genitiacuteve

Vaumlčšina latinskyacutech predložiek

sa spaacuteja s akuzatiacutevom

(naznačujuacute smer rozsah a pod)

alebo s ablatiacutevom (naznačujuacute

odluku miesto a pod) Niektoreacute

sa spaacutejajuacute s oboma paacutedmi

V neskorej latinčine sa počet

prvotnyacutech predložiek redukoval

Predložky s podobnyacutem

vyacuteznamom sa zamieňali napr

stieral sa rozdiel medzi de ex

ab Keď už ich vyacuteznamoveacute

odtienky neboli zreteľneacute jedna

predložka zviacuteťazila a nahradila

ostatneacute ndash v romaacutenskych

jazykoch prevlaacutedlo de

Tendencia k explicitnejšiemu

vyjadrovaniu viedla

k použiacutevaniu predložkovyacutech

paacutedov namiesto prostyacutech

V neskorej latinčine sa staacutele viac

použiacutevali predložkoveacute paacutedy až

sa dospelo k analytickeacutemu

stavu ktoryacute je v romaacutenskych

jazykoch

34

lat A AB ndash od

1 predložka

ab ovo (od vajca =) od prvopočiatku

ab origine od začiatku

ab extra zvonku z vonkajšej strany

a priori vopred z prvšieho

a posteriori na zaacuteklade skuacutesenostiacute

a dato odo dňa (vystavenia)

a die odo dňa

2 prefix

absolvent (ab + lat solvere = oslobodiť urobiť nezaacutevislyacutem)

abiturient (ab + lat iturus = hodlajuacuteci iacutesť odiacutesť)

abdikaacutecia (ab + lat dicere = hovoriť)

absencia (ab + lat esse = byť)

lat AD ndash k ku pri do

1 predložka

ad acta (aa) k (vybavenyacutem) spisom

ad rem k veci

ad hoc k tomuto pre tento priacutepad

ad infinitum do nekonečna

ad verbum doslova

ad informandum pre informaacuteciu

ad multos annos na dlheacute roky na zdravie

2 prefix

adaptaacutecia (ad + lat aptus = vhodnyacute spocircsobilyacute)

adverbium (ad + lat verbum = sloveso)

administratiacuteva (ad + lat ministrare = posluhovať)

V slovenčine (ale napr aj

v češtine a poľštine) sa prefix

ad- zmenil na a- (asimilaacutecia

aprobaacutecia a pod) Ineacute jazyky

(ruština nemčina angličtina

francuacutezština) však dodržiavajuacute

zdvojeneacute spoluhlaacutesky (asociaacutecia

ndash rus associacia nem

Assoziation angl association

rarr ad + socius = druh)

Vyacuteznam zdvojenia spoluhlaacutesky odliacutešenie latinskej predpony ad-

(kladnyacute vyacuteznam) od greacuteckej

predpony a- (negatiacutevny

vyacuteznam) asociaacutelny (asociaľnyj

asozial asocial) amoraacutelny

(amoralisch) asymetrickyacute

(asymetrisch) atď

Ak sa pri použitiacute greacuteckej

predpony a- začiacutena zaacuteklad slova

na samohlaacutesku vkladaacute sa za

predponu n a-n-alfabet a-n-

onym (gr onoma = meno) a-n-

algetikum (gr algos = bolesť)

35

pred niektoryacutemi spoluhlaacuteskami sa prefix ad spodobuje

akceleraacutecia (ad + lat celer = ryacutechly)

akumulaacutecia (accumulatio = ad + lat cumulatio = hromadenie)

agresia (aggressio = ad + lat gradi = pristuacutepiť)

lat ANTE ndash pred (skocircr vopred predchaacutedzajuacuteci)

gr ANTI- ndash proti

1 predložka

Hannibal ante portas Hannibal pred braacutenami

(Vyacutekrik zdesenia r 211 pred Kr keď Hannibal

postupoval proti Riacutemu)

2 prefix ante

antedatovať (ante + lat dare = daacutevať)

anteponovať (ante + lat ponere = klaacutesť)

prefix anti

antifašista antimilitarizmus

antipatia (anti + gr pathos = vaacutešeň utrpenie)

antikoncepcia (anti + lat concipere = počať)

antiseptikum (anti + gr seacutepsis = hnitie)

NB ndash v taliančine použiacutevajuacute v niektoryacutech priacutepadoch aj tuacuteto predponu vo vyacutezname pred

(napr antipasta = predjedlo anticamera = predsieň)

gr AUTO- ndash (autos =) saacutem

1 zaacutemeno

Gnoacutethi seauton (Nosce te ipsum) (Thaleacutes) Poznaj saacutem seba

Antoloacutegia

= gr anthos + lat legere

(anthos = kvet legere = zbierať)

rarr bdquozbierka kvetovldquo = zborniacutek

vybranyacutech praacutec

36

2 prefix

autobiografia (auto + gr bios = život grafein = piacutesať)

autogram (auto + gr gramma = piacutesmeno zaacutepis)

autonoacutemia (auto + gr nomos = zaacutekon)

autosugescia (auto + lat suggere = presviedčať prehovaacuterať)

automobil (auto + lat mobilis = pohyblivyacute)

ako skratka slova automobil

autodrom (+ gr dromos = beh pretekaacuterska draacuteha)

autogaraacutež (+ fr garer = dať na vedľajšiu koľaj priviesť do bezpečia)

ako skratka slova automat automatickyacute (gr automatos = saacutem od seba z vlastneacuteho

popudu)

autoblok (+ angl to block = zatarasiť blokovať)

lat BI- TRI- MULTI- ndash (bis =) dvakraacutet (tres =) tri (multus =) mnohyacute

Bis dat qui cito dat Dvakraacutet daacuteva kto ryacutechlo daacuteva

prefix

biatlon (bi + gr athlon = zaacutepas zaacutepolenie)

bicykel (bi + gr kyklos gt lat cyclus = koleso kruh)

bilateraacutelny trilateraacutelny multilateraacutelny (bi tri multi + lat latus -eris = strana bok)

bifokaacutelny (bi + lat focus = ohnisko)

lat DE DI- ndash o od podľa

1 predložka

de facto podľa skutočnosti skutočne

de iure podľa praacuteva praacutevom

de dato (dd) odo dňa vyhotovenia

de die in diem zo dňa na deň

De mortuis nihil nisi bene O mŕtvych nič ak nie dobre (O mŕtvych len dobre)

37

De gustibus non est disputandum O chuti (vkuse) sa nemaacute diskutovať (škriepiť)

(Proti gustu žiaden dišputaacutet)

2 prefix

deskriptiacutevny (de + lat sribo ere scripsi scriptum = piacutesať)

deportovať (de + lat portare = niesť)

deponovať (de + lat ponere = klaacutesť)

dedukovať (de + lat ducere = viesť)

ďalšia vyacuteznamotvornaacute funkcia odstraacutenenie

pocircvodneacuteho zmyslu zaacutekladneacuteho slova

formovať ndash deformovať

centralizovať ndash decentralizovať

v našom pravopise sa niekedy prejavuje ako di-

= vyacuteznam našej predpony roz-

dislokaacutecia (+ lat locus = miesto)

distribuacutecia (+ lat tribuere = udeľovať)

disharmoacutenia (+ gr harmonia = suacutelad suacutezvuk)

dilataacutecia (+ lat latus = širokyacute)

diskvalifikovať (dis + qualis akyacute + facere robiť

= bdquourobiť niekoho nekvalitnyacutemldquo)

gr DI- (latinskeacute bis)

gr DYS- (porucha zoslabnutie nespraacutevnosť)

prefix

dimorfia (di + gr morfeacute = tvar)

diftong (di + gr fthongos = hlas zvuk)

dyslexia (dys + lat legere = čiacutetať)

dysgrafia (dys + gr grafein = piacutesať)

Diplom

z gr diplooacute = zdvojujem

Diploacutema bola docircležitaacute listina

zloženaacute vo dvoje Obyčajneacute

listiny sa nechaacutevali kedysi len

tak nezloženeacute Ak bolo treba

vyjadriť docircležitosť obsahu

listiny (udelenie vyacutesad praacutev

titulu a pod) zložila sa na

dvakraacutet

38

dyslalia (dys + gr lalein = znieť zvučať štebotať)

dyspepsia (dys + gr peptein = traacuteviť)

dysfoacutenia (dys + gr foneacute = zvuk)

lat E EX ndash z od von zvnuacutetra

lat EX- ndash byacutevalyacute niekdajšiacute

1 predložka

vypiť na ex vypiť až do dna

ex officio z uacuteradnej moci uacuteradne

ex parte od jednej zo straacuten

ex nihilo z ničoho

ex libris z kniacuteh (knižnaacute značka)

ex interest bez uacuteroku

ex gratia dobrovoľne

ex post potom dodatočne

ex privata industria zo suacutekromnej

usilovnosti z vlastnej iniciatiacutevy

2 prefix

elokovať (e + lat locus = miesto)

elaboraacutet (e + lat labor = praacuteca)

emisia (e + lat mittere sup missum =

posielať)

erudovanyacute (e + lat rudis = surovyacute hrubyacute)

exhumaacutecia (ex + lat humus = zem)

exportovať (ex + lat portare = nosiť)

extrahovať (ex + lat trahere = ťahať)

exprezident

exmanžel

Deus ex machina (gr theos apo

meacutechaneacutes)

= bdquoboh zo strojaldquo ndash nečakanyacute

zaacutesah ktoryacute rozuzliacute zamotanuacute

situaacuteciu

- najviac ho použiacuteval vo svojich

trageacutediaacutech Euripideacutes

- v hovorovej reči použil toto

spojenie už Soacutekrateacutes

v Platoacutenovom dialoacutegu Kratylos

Ex libris ndash knižnaacute značka

označujuacuteca vlastniacuteka knihy

39

lat EXTRA- ndash zvlaacutešť osobitne oddelene

lat EXTRO- ndash (opak intro =) von

1 predložka

extra ordinem mimo poradia

extra viam mimo cesty

extra vires nad možnosti

2 prefix

extraordinaacuterny (extra + lat ordo ordinis = poriadok)

extravagantnyacute (extra + lat vagari = tuacutelať sa vagabundus = vandrovnyacute tulaacutek)

extrovert (extro + lat vertere = obracať točiť)

extrospektiacutevny (extro + lat spectare = pozerať sa)

gr HYPER ndash nad

prefix

hyperaktivita (hyper + lat ago ere egi actum = konať)

hypereacutemia (hyper + gr haima = krv)

gr HYPO ndash pod

prefix

hypodermickyacute (hypo + gr derma = koža)

hypoteacuteza (hypo + gr thesis = mienka tvrdenie)

gr HIPO ndash (z gr substantiacuteva hippos =) kocircň

prefix

hipodroacutem (hipo + gr dromos = beh)

hipoterapia (hipo + gr therapeuein = liečiť)

Hypochonder

gr chondros = chrupavka

(rebrovaacute)

- pod ňou choriacute často pociťujuacute

bolesti

40

hipoloacutegia (hipo + gr logos = slovo)

lat IN ndash v do na

1 predložka

in camera v byte tajne docircverne

in toto celkom v celosti

in continuo nepretržite suacutevisle

in dorso na chrbte (knihy) vzadu z druhej strany

in facto vskutku skutočne

in futuro v buduacutecnosti

in medias res doprostred veci

In vino veritas (Plinius St) Vo viacutene je pravda

2 prefix

+ adjektiacuteva = zaacutepornyacute zmysel

+ slovesaacute = vyacuteznam predpony do- v- na-

in + l m r = ill- imm- irr-

indiviacuteduum (in + lat dividuus = deliteľnyacute rozdelenyacute)

invalid (in + lat validus = silnyacute mocnyacute zdravyacute)

ilegaacutelny (illegalis in + lat lex = zaacutekon)

imobilnyacute (immobilis in + lat mobilis = pohyblivyacute)

iracionaacutelny (irrationalis in + lat ratio = rozum)

inhalovať (in + lat halare = dyacutechať)

inšpirovať (in + lat spirare = dyacutechať)

importovať (in + lat portare = nosiť)

infarkt (in + lat farcire = pchať infarcire = upchaacutevať)

in flagranti (in + lat flagrare = horieť blčať)

in margine (in + lat margo = okraj)

41

lat INTER ndash medzi

1 predložka

inter alia medzi inyacutemi (okolnosťami vecami)

Inter arma silent Musae Kde rinčia zbrane

mlčia Muacutezy

2 prefix

interpunkcia (inter + lat punctum = bod)

interregnum (lat regnum = kraacuteľovstvo vlaacuteda)

často ako skratka za slovo internacionaacutelny (lat

natio = naacuterod)

interhotel

interlingua

Interviacutezia

lat INTRA- INTRO- ndash dovnuacutetra dnu

prefix

introvert (intro + lat vertere = obracať sa)

introskop (intro + gr skopein = hľadieť pozerať)

introdukcia (intro + lat ducere = viesť)

lat CUM ndash s so spolu s

lat KON- (KO- KOL- KOM- KOR-)

1 predložka

cum laude s pochvalou

magna cum laude veľmi dobre

summa cum laude vyacuteborne

cum suis so svojimi (ľuďmi)

Summa cum laude

Interview

inter + lat videre = vidieť

Internaacutet

lat adjektiacutevum internus =

vnuacutetornyacute domaacuteci (= domov)

42

Cum tacent clamant Keď mlčia kričia

2 prefix

koncentraacutecia (kon + lat centrum = stred)

kondolencia (kon + lat dolere = ciacutetiť bolesť)

korešpondencia (ko + lat respondere = odpovedať)

kolaborant (ko + lat laborare = pracovať)

lat PER ndash skrz cez po v za pomocou

lat PER- ndash per-

1 predložka

per aspera ad astra cez ťažkosti ku hviezdam

per annum ročne na rok

per capita podľa hlaacutev (napr deliť pozostalosť)

per se saacutem sebou samozrejme

per fas et nefas praacutevom i nepraacutevom (skrz dovoleneacute a nedovoleneacute)

per quod čiacutem podľa čoho

per os cez uacutesta uacutestami peroraacutelny (lat os oris = uacutesta)

2 prefix

perforovať (per + lat forare = vŕtať)

permanentnyacute permanentka (per + lat manere = zostaacutevať)

perverznyacute (per + lat vertere sup versum = obracať)

perzekvovať (per + lat sequi = nasledovať)

lat PRE- ndash (z lat predložky prae =) pred vopred

prefix

preferovať (pre + lat ferre = niesť)

prezident (pre + lat sedere = sedieť)

prefix (pre + lat fingere sup fixum = pripevňovať pribiacutejať)

preludium (pre + lat ludus = hra)

43

lat PRO ndash pre pred namiesto

1 predložka

pro tempore predbežne pre tento raz dočasne počas

pro rata pomerne proporcionaacutelne

pro forma pre formu formaacutelne naoko

pro et contra pre a proti

pro nihilo pre nič

pro bono pre dobro blaho

2 prefix (lat) = pre

protekcia (pro + lat tegere sup tectum = kryť

chraacuteniť)

prostituacutetka (pro + lat statuere = postaviť)

produkovať (pro + lat ducere sup ductum =

viesť tvoriť robiť)

prefix (gr) = pred

proloacuteg (pro + gr logos = slovo)

program (pro + gr gramma = zaacutepis zaacuteznam)

prognoacuteza (pro + gr gnosis = znalosť

vedomosť)

lat POST ndash po

1 predložka

post scriptum (PS) po napiacutesaniacute

post mortem po smrti

2 prefix

postgraduaacutelny (post + lat gradus = stupeň krok)

posttraumatickyacute (post + gr trauma = rana)

Promovať alebo byť

promovanyacute

lat movere sup motum =

pohybovať posuacutevať

promoveo sup promotum =

dosl posuacutevať dopredu =

prenes niekoho povyšovať

ten kto niekoho promuje =

promoacutetor ndash vykonaacuteva obrad

promoacutecie

TEDA študenti suacute promovaniacute A

NIE promujuacute

44

gr PERI ndash okolo

prefix

perikardium (peri + gr kardia = srdce)

periskop (peri + gr skopein = pozorovať)

perioacuteda (peri + gr odos = cesta)

gr POLY- ndash (gr adjektiacutevum polys poly =) mnohyacute početnyacute

gr POLI- ndash (gr substantiacutevum polis =) mesto

prefix

polyteizmus (poly + gr theos = boh)

polygamia (poly + gr gamos = sobaacuteš)

polyglot (poly + gr glotta = jazyk)

polytechnika (poly + gr techneacute = umenie remeslo zručnosť)

poliklinika (poli + gr klineacute = locircžko posteľ)

metropola (gr meacuteteacuter = matka + polis)

akropola (gr akros = vysokyacute vrchnyacute nachaacutedzajuacuteci sa na okraji + polis)

lat RE- ndash opaumlť znovu zase nazad

lat RETRO- ndash (pocircvodne lat predložka =) spaumlť naspaumlť nazad

prefix

reagovať (re + lat agere = konať robiť viesť)

rebelovať (re + lat bellum = vojna)

reediacutecia (re + lat edere = vydaacutevať)

retrospektiacuteva (retro + lat spectare = diacutevať sa hľadieť)

retro štyacutel

45

lat SUB ndash pod

1 predložka

sub condicione pod podmienkou

sub potestate pod mocou

sub voce pod slovom pod heslom napr v slovniacuteku

2 prefix

substancia (sub + lat stare = staacuteť)

lat SUPER ndash nad

prefix

supermocnosť

superťažkyacute

superstar

gr SYN ndash s so spolu s

prefix

synchronickyacute (syn + gr chronos = čas)

symbioacuteza (syn + gr bios = život)

synonymum (syn + gr onoma = meno)

symfoacutenia (syn + gr foneacute = zvuk)

lat TRANS ndash cez za (častejšiacute preklad predponou pre-)

prefix

transkripcia (trans + lat scribere sup scriptum = piacutesať)

transplantaacutecia (trans + lat plantare = sadiť)

translokaacutecia (trans + lat locus = miesto)

transformovať (trans + lat forma = podoba tvar)

46

15 Vlastneacute menaacute Problematika transkripcie antickyacutech greacuteckych

a latinskyacutech mien

Slovenčina nie je izolovanyacute jazyk prenikaacute do nej množstvo cudziacutech slov Pri ich

preberaniacute sa riadi vlastnyacutemi pravidlami zaacuteroveň by však mala rešpektovať ndash aspoň pri

vlastnyacutech menaacutech ndash niektoreacute pravidlaacute jazykov z ktoryacutech menaacute preberaacute Dlhodobyacutem

probleacutemom ktoryacute sa priamo dotyacuteka kultuacuternych reaacuteliiacute z antickej civilizaacutecie je v slovenčine

spraacutevnosť piacutesania vlastnyacutech mien pocircvodom z klasickyacutech jazykov

Zaacuterodky probleacutemu prepisovania antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien osocircb naacutezvov

lokaliacutet a ich rocircznych odvodeniacuten do slovenčiny siahajuacute

ďaleko do počiatkov jej spisovneacuteho obdobia Probleacutem

vyplyacuteva z odlišnyacutech hlaacuteskoslovnyacutech a tvaroslovnyacutech

vlastnostiacute prijiacutemajuacuteceho jazyka ndash spisovnej slovenčiny

a odovzdaacutevajuacuteceho jazyka ktoryacutem je latinčina a

starovekaacute priacutepadne byzantskaacute greacutečtina

V tejto suacutevislosti nemožno zabuacutedať že

o fonetike starej greacutečtiny a latinčiny veľa isteacuteho

nevieme Neexistuje nijakyacute autentickyacute zaacuteznam ich

zvukovej podoby Sme odkaacutezaniacute na dedukcie z toho

čo naacutem sprostredkuacuteva piacutesmo Pravopis starej greacutečtiny

bol napriacuteklad fonetickyacute približne okolo roku 400 pred

Kr Potom sa postupne zužoval repertoaacuter jej vokaacutelov

(strata kvantity zjednodušenie diftongov itacizmus)

v konsonantoch sa presadila spirantizaacutecia (b ph kh sa

zmenili na v f ch) Naša dnešnaacute vyacuteslovnosť

starogreacutečtiny je konvenčnaacute nezodpovedaacute živej vyacuteslovnosti ani v jednej faacuteze vyacutevinu tohto

jazyka aj keď rozdiely medzi grafikou a fonetikou nie suacute priacuteliš veľkeacute

151 Probleacutemy suacutevisiace s prepisom antickyacutech mien do slovenčiny1

Hlavneacute okruhy probleacutemov ktoreacute vystupujuacute do popredia v suacutevislosti s problematikou

transkripcie greacuteckych a latinskyacutech mien suacute

1 K praktickyacutem otaacutezkam prekladu antickyacutech mien rarr 2521

Za našu dnešnuacute vyacuteslovnosť

starej greacutečtiny vďačiacuteme

humanistovi Erazmovi

Rotterdamskeacutemu Pre svoju

kodifikaacuteciu argumentoval

vedeckyacutemi potrebami proti

vyacuteslovnosti akuacute v Euroacutepe šiacuterili

greacutecki učenci emigranti

z Byzancie Taacute vychaacutedzala

z vyacutevinovej kontinuity jazyka

bola bližšia novej greacutečtine

Erazmov nie bezprobleacutemovyacute

naacutevrat ad fontes k domneleacutemu

klasickeacutemu stavu aj v ortoepii sa

v Euroacutepe ujiacutemal iba pomaly

napr v Nemecku sa definitiacutevne

presadil až po roku 1800

a v krajinaacutech s prevažujuacutecim

byzantskyacutem vplyvom vocircbec

nemal uacutespech

47

- v starovekej greacutečtine označovanie kvantity

prepis aspirovanyacutech spoluhlaacutesok th rh priacutep aj ph

prepis diftongov ai ei oi prepis pocircvodneacuteho

slabičneacuteho i na začiatku greacuteckych slov prepis geminaacutet

- pri prepise z latinčiny piacutesanie geminaacutet

piacutesanie digrafeacutem ae oe qu piacutesanie c ndash k piacutesanie

intervokalickyacutech grafeacutem i ndash j t ndash c s ndash z prepis

pocircvodneacuteho i na začiatku slov

- morfologickeacute otaacutezky podoba menneacuteho

kmeňa ktoryacute maacute byť zaacutekladom pre skloňovanie mena

a pre ďalšie odvodzovanie najmauml pre tvorenie

adjektiacuteva

Pre slovenčinu ako prijiacutemajuacuteci jazyk vždy

predstavovala vaumlčšie probleacutemy greacutečtina Ako prveacute

vyacutechodisko prepisu sa nuacuteka transliteraacutecia Čistaacute sa

použiacuteva len okrajovo v praxi je uacutečelnejšie použiacutevať jej

kombinaacuteciu s transkripciou zohľadňujuacutecou aj

recipovanuacute erazmovskuacute vyacuteslovnosť (čiže v greacutečtine miesto aggelos piacutešeme angelos

vynechaacutevame priacutezvuky naacuteslovnyacute ostryacute priacutedych označujeme pomocou h) Tento spocircsob

transkripcie sa bez vaumlčšiacutech probleacutemov uplatňuje pri prepise jednotlivyacutech greacuteckych slov či

citaacutetovyacutech zvratov (napr heacuteureacuteka mimeacutesis theos apo meacutechaneacutes gnoacutethi seauton a pod) Ide

tu iba o to aby sa greacutecke hlaacutesky vyjadrovali našimi piacutesmenami či hlaacuteskami s najbližšou

zvukovou platnosťou (η = eacute θ = th ι = i υ = y u (v diftongoch) φ = f (nie ph) χ = ch (nie

kh) ω = oacute ου = u (nie ou) nevyznačuje sa kvantita a i y lebo ich nevyznačovala ani

greacutečtina) Pokiaľ ide o latinčinu už starovekiacute gramatici klaacutedli docircraz na analyacutezu hlaacutesok h k q

x i v kvocircli ich špeciaacutelnemu vzťahu medzi vyacuteslovnosťou a spocircsobom grafickeacuteho zaacuteznamu

Spochybňovali hlaacuteskovuacute platnosť h jednak preto že sa tento konsonant vyslovoval

v latinčine slabo ale zvlaacutešť preto lebo ho viaceriacute z nich pripodobňovali ku greacuteckemu

priacutedychu ktoryacute nebol považovanyacute sa samostatnuacute hlaacutesku Pri i a v gramatici odlišovali ich

vokalickuacute platnosť od konsonantickej platnosti viedli tiež diskusiu o opodstatnenosti

použiacutevania grafeacutem k a q keďže grafeacutema c by uspokojivo prevzala ich uacutelohu Hlaacutesky x y a ich

grafeacutemy hodnotili ako okrajoveacute a cudzie keďže sa vyskytujuacute len v greacuteckych slovaacutech

Pri piacutesaniacute antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien sa uplatňujuacute dve stanoviskaacute

1 stanovisko vaumlčšmi prihliadajuacutece k odovzdaacutevajuacutecim jazykom

Transliteraacutecia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute vždy to isteacute

piacutesmeno alebo to isteacute spojenie

piacutesmen druhej abecedy

Transkripcia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute piacutesmeno

alebo aj viacero piacutesmen druhej

abecedy podľa vyacuteslovnosti na

tom istom mieste Ide

o fonetickyacute prepis slova

Geminaacuteta = zdvojenaacute

spoluhlaacuteska (napr v slove

panna)

Aspiraacuteta = spoluhlaacuteska

sprevaacutedzanaacute priacutedychom (napr

th kh)

Grafeacutema = piacutesomnyacute znak

piacutesmeno

48

2 stanovisko pokladajuacutece za rozhodujuacuteci v procese adaptaacutecie prijiacutemajuacuteci jazyk

Pri druhom stanovisku sa kladie docircraz na transkripčnyacute priacutestup ktoryacute sa pokuacuteša zachytiť

zvukovuacute straacutenku slova v podobe najprirodzenejšie uchopiteľnej prijiacutemajuacutecim jazykom Pri

prvom zo stanoviacutesk suacute možneacute dva už vyššie spomenuteacute priacutestupy transliteračnyacute

a transliteračno-transkripčnyacute Suacute podobneacute hlavnyacute rozdiel spočiacuteva v prepisovaniacute dĺžok Kyacutem

pri transliteraacutecii sa napr prepisujuacute len greacutecke eacute oacute keďže sa zaznamenaacutevali osobitnyacutemi

grafeacutemami eacutetou a oacutemegou pri transkripčno-transliteračnom priacutestupe sa prepisujuacute aj dlheacute aacute iacute

yacute uacute

V praxi sa niekedy možno stretnuacuteť s prepisom

greacuteckych mien na latinskyacute spocircsob hlavne pod

vplyvom zaacutepadoeuroacutepskych jazykov t j s piacutesaniacutem ph

namiesto f a c namiesto k ale i s tendenciou

odstraňovať th hoci medzi vyacuteslovnosťou t (τ) a th (θ)

bol v greacutečtine zaacutesadnyacute rozdiel

Pri transkripcii vlastnyacutech mien vstupuje do hry

aj kultuacuterny kontext zdomaacutecnenosť Niektoreacute greacutecke

vlastneacute menaacute sa už do naacutešho jazyka a kultuacutery do istej

miery včlenili (Filip Alexander Teodor Homeacuter

Korint Ateacuteny a pod) paralelne popri nich je tu ale

vaumlčšina mien ktoreacute sme si nestihli adaptovať pričom

vychaacutedzajuacute z tyacutech istyacutech slovotvornyacutech zložiek (napr

Menandros Theofrastos Filippopolis)

Niekedy sa použiacuteva jedna lexikaacutelna jednotka

v dvoch podobaacutech podľa kultuacuterneho prostredia napr

Foinikia v greacuteckom prostrediacute Feniacutecia v latinskom

kontexte (V Zamarovskyacute) Inokedy sa rozlišuje medzi

tyacutem či sa hovoriacute o mytologickej alebo historickej postave Podľa toho sa použiacuteva vaumlčšmi

alebo menej adaptovanaacute podoba

Priacutekladom na celkom vžiteacute greacutecke meno je Ezop (pocircvodneacute Aisoacutepos) Pri jeho preberaniacute

došlo k zmene v kmeni i v koncovke na jeho podobe sa vyacuterazne prejavil vplyv stredovekej

latinčiny Menaacute typu Neapol zas naznačujuacute že pri preberaniacute mien je možnyacute aj zaacutesah do

koncovky ako zaacutekladnyacute stupeň jeho udomaacutecnenia ktoryacute odraacuteža flektiacutevne potreby slovenčiny

Avšak menaacute ktoreacute by transformovali iba kmeň no koncovku nie (Teokritos namiesto

Theokritos Teacutezeus namiesto Theacuteseus a pod) nie suacute ani greacutecke ani slovenskeacute

Najstaršiacute filozofi chaacutepali jazyk

ako suacutehrn mien ktoreacute

považovali za naacutezvy

jednotlivyacutech prvkov skutočnosti

S prvyacutemi teoretickyacutemi

konštruktmi pomocou ktoryacutech

sa opisuje a do istej miery

vysvetľuje spraacutevanie sa

vlastnyacutech mien nachaacutedzame

v homeacuterskej baacutesnickej tradiacutecii

V Homeacuterovyacutech baacutesňach sa

stretaacutevame s pojmom

eponymon Je to to od čoho sa

odvodzuje vlastneacute meno mocircže

to byť ineacute slovo alebo aj vec či

situaacutecia ktoraacute bola motivujuacutecim

činiteľom pri akte prvotneacuteho

pomenovania U Homeacutera maacute do

značnej miery magickyacute

a nadprirodzenyacute raacutez Okolnosti

ktoreacute sprevaacutedzajuacute prvotneacute

pomenovanie nositeľa mena

totiž predurčujuacute jeho ďalšie

osudy

49

Vyacuteznamnyacutem komplikujuacutecim faktorom prepisovania antickyacutech mien a ich fungovania

v slovenskom texte je skloňovanie To kladie na použiacutevateľa slovenčiny naacuteroky akeacute si ušetrili

napr angličtina francuacutezština nemčina atď Vystačia s nominatiacutevom singulaacuteru daneacuteho mena

čo v slovenčine nie je možneacute Do popredia vystupuje probleacutem akyacute kmeň pri ohyacutebaniacute použiť

Konkurujuacute si pocircvodneacute greacuteckelatinskeacute a domaacutece slovenskeacute kmene Niektoreacute pocircvodneacute

substantiacutevne kmene nachaacutedzajuacute v slovenčine oporu najmauml vďaka adjektiacutevam ktoreacute sa od nich

tvoria napr gr Eroacutes ndash erotickyacute rarr G sg = Eroacuteta Achilleus ndash Achillova paumlta rarr G sg =

Achillea Achilla lat Cicero ndash ciceronianizmus rarr G sg = Cicerona Popri klasickyacutech

tvaroch sa ale v slovenčine občas pri tom istom mene vytvaacuterajuacute i tvary bdquobarbarskeacuteldquo ktoreacute

nerešpektujuacute vyacutechodiskovyacute jazyk Odviacutejajuacute sa jednoducho od nominatiacutevu singulaacuteru a k nemu

pridaacutevajuacute slovenskeacute paacutedoveacute koncovky Areacutes ndashArea i Aresa Adoacutenis ndash Adoacutenida i Adonisa Pri

skloňovaniacute nastaacutevajuacute ťažkosti tiež pri menaacutech ktoreacute nesignalizujuacute dostatočne svoj rod

(Artemis Eris Deacutemeacuteter) nezasvaumltenyacute ich nemusiacute identifikovať ako ženskeacute menaacute Ďalšiacutem

uacuteskaliacutem greacuteckej flexie suacute kvantitatiacutevne alternancie v kmeni Filopoimeacuten ndash Filopoimena

Agamemnoacuten ndash Agamemnona ale Apolloacuten ndash Apolloacutena Ioacuten ndash Ioacutena

152 Pravidlaacute transkripcie antickyacutech vlastnyacutech mien

K pertraktovanej problematike vzniklo niekoľko vedeckyacutech štuacutediiacute v ktoryacutech sa autori

pokuacutešajuacute vniesť systeacutem a zjednotiť pravidlaacute transkribovania a ortografie pre vlastneacute menaacute

pocircvodom z klasickyacutech jazykov Napriek dlhoročneacutemu uacutesiliu niekoľkyacutech generaacuteciiacute lingvistov

a klasickyacutech filoloacutegov však zatiaľ nemaacuteme k dispoziacutecii komplexnuacute priacuteručku ktoraacute by

použiacutevateľa jazyka zorientovala a v ktorej by našiel odpoveď na otaacutezku spraacutevnej podoby

želaneacuteho tvaru vlastneacuteho mena Odporuacutečania i pravidlaacute ktoreacute v priebehu niekoľkyacutech

desaťročiacute vznikali naraacutežali vždy na nedostatok mateacuterie na ktorej by sa preverovali takže

jazykovaacute prax s teoacuteriou bola prepojenaacute iba do určitej miery Vaumlčšina naacutevrhov slovenskyacutech

jazykovedcov z minulosti ako adaptovať antickeacute menaacute v slovenčine bola v suacutelade s

vyacutevinovyacutemi tendenciami slovenčiny a premietla sa ndash v maximaacutelne zhutnenej podobe ndash do

aktuaacutelnych Pravidiel slovenskeacuteho pravopisu (PSP)

V suacutečasnosti sa medzi klasickyacutemi filoloacutegmi v slovenskyacutech akademickyacutech inštituacuteciaacutech

ustaľujuacute zaacutesady transkripcie antickyacutech mien a komplexnejšie suacute sformulovaneacute zatiaľ

50

v štuacutediaacutech Ľ Buzaacutessyovej2 Uplatňujuacute sa už aj v praxi v heslaacutech Encyklopaedie Beliany Pre

heslaacuter sa vytvaacutera takaacute podoba vlastneacuteho mena alebo termiacutenu aby bolo identifikovateľneacute

v pocircvodnom odovzdaacutevajuacutecom jazyku a zaacuteroveň aby nebolo v uacuteplnom rozpore s prirodzenyacutemi

vlastnosťami prijiacutemacieho jazyka teda slovenčiny Heslaacute majuacute často podobu dvojtvaru Jedna

podoba mena pre bežnuacute komunikaacuteciu popularizačneacute diela pre beletriu televiacuteziu atď v

ktorej sa vaumlčšmi odraacutežajuacute adaptačneacute procesy a druhaacute pre texty odborneacuteho charakteru

prihliadajuacuteca vaumlčšmi na pocircvodnyacute stav v klasickyacutech jazykoch Kyacutem v niektoryacutech priacutepadoch sa

adaptovanaacute a odbornaacute podoba prekryacutevajuacute (napr nominatiacutev singulaacuteru Poseidoacuten genitiacutev

singulaacuteru Poseidoacutena suacute tvary ktoreacute suacute v slovenčine dobre adaptovaneacute a zaacuteroveň zodpovedajuacute

aj požiadavkaacutem odborneacuteho vyjadrovania) v inyacutech sa mocircže adaptovanaacute a odbornaacute podoba

prekryacutevať len v nominatiacuteve a rozdiel medzi štyacutelmi sa prejaviacute až v nepriamych paacutedoch (napr

nominatiacutev singulaacuteru Anakreoacuten je vhodnyacute pre oba štyacutely zato genitiacutev singulaacuteru Anakreoacutena pre

bežneacute vyjadrovanie a genitiacutev singulaacuteru Anakreonta pre odbornyacute štyacutel)

Naacutezvy lokaliacutet sa považujuacute za menej citliveacute na zaacutesahy preto je priacutepustnyacute vaumlčšiacute rozsah

ich adaptaacutecie Priacutepustneacute suacute pomenovania Macedoacutenia Myacutezia Lyacutekia Kapadoacutecia Bityacutenia

Sybarida atď z osobnyacutech mien sa pokladajuacute za adaptovaneacute menaacute panovniacutekov (Teodor

Bazil) svaumltyacutech a biblickyacutech postaacutev (Izidor František z Assisi Herodes) najznaacutemejšiacutech

mytologickyacutech postaacutev (Ateacutena Jupiter) literaacutetov a ich diel (Homeacuter Oviacutedius Horaacutecius

Odysea) Akceptujuacute sa tiež daacutevno adaptovaneacute menaacute v ktoryacutech bola theacuteta nahradenaacute

v slovenčine fonologicky najbližšou zapiacutesanou grafeacutemou t ako Ateacutena Temida Tesaacutelia

V odbornom jazyku sa však použiacutevajuacute podoby s theacutetou Pri ohyacutebaniacute mien so slovnyacutem

zaacutekladom končiacim na latinskuacute hlaacutesku k piacutesanuacute grafeacutemou c sa odporuacuteča v odbornom

i neodbornom texte piacutesať slovenskeacute k ndash t j k nominatiacutevu Marcus sa priraďuje nepriamy paacuted

Markovi nie Marcovi

Pre štyacutel bežnej komunikaacutecie sa odporuacuteča skloňovať viacereacute menaacute (pocircvodneacute

konsonantickeacute kmene) podľa uacuteplnej podoby nominatiacutevu Xenofoacutena Adonisa Kalchasa

z latinskyacutech napr Cicera (popri Ciceroacutena) podoba zodpovedajuacuteca stavu v odovzdaacutevajuacutecom

jazyku (Xenofoacutenta Adoacutenida Kalchanta Cicerona) sa odporuacuteča pre odbornyacute štyacutel Vžiteacute

podoby ženskyacutech mien ako Ariadna (popri odb Ariadneacute) sa prijiacutemajuacute Greacutecke menaacute

2 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a latinskyacutech mien naacutezvov a

termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda 2002 s

45-55 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash hlavneacute transkripčneacute

zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 2012 č 3-4 s 131-150 BUZAacuteSSYOVAacute

Ľudmila Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In

Sambucus VIII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave 2012 s 178-193

51

s nominatiacutevom sg na -oacuten sa v adaptovanej podobe

skloňujuacute s ohľadom na už adaptovaneacute znaacuteme propriaacute

i početneacute apelatiacuteva v nepriamych paacutedoch -oacutena -oacutenovi

atď bez ohľadu na pocircvodneacute rozdiely v greacuteckom kmeni

teda Xenofoacuten Xenofoacutena Agamemnoacuten Agamemnoacutena

tak ako Platoacuten Platoacutena no v odbornom štyacutele tvar

zodpovedaacute vyacutechodiskoveacutemu jazyku t j Xenofoacutenta

Agamemnona

Konzervatiacutevnosť v oblasti morfoloacutegie pretrvaacuteva

v ohyacutebaniacute mien zakončenyacutech vyacuteraznyacutemi latinskyacutemi

alebo greacuteckymi sufixmi (lat -us-ius gr -os -es)

ktoreacute majuacute tendenciu spraacutevať sa ako zdomaacutecneneacute

morfeacutemy a u ktoryacutech existuje vžitaacute opora v oblasti

cudziacutech apelatiacutev typu komunizmus Skloňuje sa teda

OviacutediaOvidia HerodotaHeacuterodota SisyfaSizyfa

Aristotela Euripida Anaximena nerobiac rozdiel

medzi odbornyacutem a neodbornyacutem vyjadrovaniacutem

K tyacutemto menaacutem sa priraďujuacute aj menaacute na ndashas pocircvodom

a-kmeňoveacute maskuliacutena ako PytagorasPythagoras

Anaxagoras pretože suacute formaacutelne bliacutezke

predchaacutedzajuacutecim niektoreacute suacute znaacuteme z učiva strednyacutech

škocircl alebo suacute suacutečasťou terminologickyacutech spojeniacute napr

Pytagorova veta Pri sufixe -as pocircvodom

konsonantickyacutech kmeňov (Kalchas) -is (Agis)

rovnako aj pri latinskyacutech i-kmeňovyacutech typoch

(Tyrnaviensis) priacutepadne inyacutech ktoreacute suacute menej

frekventovaneacute sa odporuacuteča vychaacutedzať pri skloňovaniacute

z uacuteplnej nominatiacutevnej formy a skloňovať a odvodzovať

v bežnom prejave Agisa Adonisa adonisovskyacute

Kalchasa Kalchasov Tyrnaviensisa a pod

Pri preklade z cudzieho jazyka je nevyhnutneacute

uvedomiť si aj mieru adaptaacutecie antickyacutech mien v

danom jazyku aby došlo k spraacutevnej identifikaacutecii tej

ktorej osoby Pri použiacutevaniacute latinskyacutech mien skladajuacutecich sa z krstneacuteho mena rodoveacuteho mena

Skladba latinskeacuteho mena

Publius Cornelius Scipio

Africanus

praenomen (Publius) = osobneacute

(krstneacute) meno daacutevalo sa dieťaťu

9 deň po narodeniacute podľa vyacuteberu

rodičov zoznam osobnyacutech mien

bol v Riacuteme obmedzenyacute ndash

poznaacuteme len 18 mužskyacutech

osobnyacutech mien praenomina

žien neboli takeacute obmedzeneacute ako

u mužov

nomen gentile (Cornelius) =

rodoveacute meno novorodenec ho

dostaacuteval ako priacuteslušniacutek isteacuteho

rodu taacuteto priacuteslušnosť sa

odvodzovala od otca meno bolo

dedičneacute

cognomen (Scipio) = meno

rodiny (priezvisko) ktoreacute bolo

odvodeneacute od individuaacutelnych

charakteristiacutek alebo

vyacuteznamnyacutech skutkov spočiatku

ide o živeacute rodinneacute meno ktoreacute

sa postupne staacuteva dedičnyacutem

priacutemenom

agnomen (Africanus) =

dodatočneacute meno ktoreacute sa

obvykle pridaacuteva na zaacuteklade

nejakeacuteho vyacuteznamneacuteho skutku

svojho buduacuteceho nositeľa toto

meno je fakultatiacutevne a plniacute

funkciu honorifikačnej prezyacutevky

Najčastejšie skratky

latinskyacutech vlastnyacutech mien

A = Aulus

C = Gaius

Cn = Gnaeus

D = Decimus

L = Lucius

M = Marcus

P = Publius

Q = Quintus

Ser = Servius

Sex = Sextus

T = Titus

52

priezviska (Gaius Iulius Caesar Marcus Tullius Cicero) kladie napr španielčina docircraz na

rodoveacute meno slovenčina však nie vždy (napr Marcus Tullius Cicero sa v španielčine

pravidelne označuje ako Tullius v slovenčine však Cicero)

53

16 Starogreacutecky a latinskyacute jazyk ndash nositelia kultuacuternych tradiacuteciiacute

optikou translatoloacutegie

Latinčina je jazyk vďaka ktoreacutemu maacuteme piacutesmo (latinka) sprostredkoval naacutem greacutecko-

riacutemske kultuacuterne a vzdelanostneacute dedičstvo obohatil našu slovnuacute zaacutesobu a to dokonca natoľko

že pri mnohyacutech slovaacutech si už neuvedomujeme ich latinskyacute pocircvod Je propedeutikou pre

romaacutenske jazyky i pre angličtinu kde figuruje celyacute rad pocircvodne latinskyacutech slov (napr

personal computer persōna = osoba persōnālis = osobnyacute computāre = počiacutetať) Vaumlčšina

gramatiacutek modernyacutech jazykov je vystavanaacute na latinskom pocircdoryse a preto je latinčina

ideaacutelnou univerzaacutelnou priacutepravou pre štuacutedium jazykov Navyše je staacutele najdocircležitejšou

suacutečasťou medzinaacuterodnej terminoloacutegie

Hoci slovenčina nepatriacute do skupiny romaacutenskych jazykov ktoreacute sa z latinčiny resp

z ľudovej latinčiny priamo vyvinuli latinskaacute lexika je v našom jazyku pomerne bohato

zastuacutepenaacute Ak aj neraacutetame odbornuacute lexiku (najmauml priacuterodovedneacute domeacuteny kde je latinčina

v poziacutecii lingua franca) ani v bežnej lexike nie suacute živeacute latinskeacute slovaacute v slovenčine ojedinelyacutem

javom Ich poziacutecia v jazyku je stabilnaacute Vaumlčšinu z latinskyacutech vyacuterazov ktoreacute sa použiacutevajuacute

mimo odborneacuteho štyacutelu a suacute suacutečasťou ďalšiacutech štyacutelov možno zadeliť do dvoch kategoacuteriiacute

1 okriacutedleneacute vyacuterazy či okriacutedleneacute slovaacute

2 citaacutetoveacute frazeacutemy3

Okriacutedleneacute vyacuterazy nazyacutevaneacute aj okriacutedleneacute slovaacute je tradičneacute označenie jednej skupiny

knižnyacutech frazeacutem Vznikli na zaacuteklade vyacuteroku historickej alebo literaacuternej postavy V staršom

vymedzeniacute sa za okriacutedleneacute slovaacute pokladal iba takyacute vyacuterok resp citaacutet pri ktorom sa už

neuvedomovalo alebo sa zabudlo na jeho pocircvodcu Avšak kvocircli subjektiacutevnosti určovania

hranice a miery poznania pocircvodcu citaacutetu sa v suacutečasnej lexikoloacutegii uplatňuje odlišnaacute metoacuteda

Vychaacutedza sa z komunikatiacutevnej platnosti vyacuteroku Ak sa danyacute vyacuteraz použije v kontexte

v ktorom vznikol a popisuje danuacute situaacuteciu ide o citaacutet Ak sa uplatňuje aj v inyacutech

komunikačnyacutech situaacuteciaacutech ide o okriacutedlenyacute vyacuteraz Iba v takomto vymedzeniacute sa okriacutedleneacute

vyacuterazy pokladajuacute za osobitnyacute druh frazeacutem Priacutekladom na obe situaacutecie je napr znaacutemy vyacuterok

Gaia Iulia Caesara Alea iacta est Ako citaacutet sa použiacuteva v odbornom ale aj v umeleckom texte

za podmienky že ilustruje dobovuacute situaacuteciu Ako okriacutedlenyacute vyacuteraz sa použiacuteva vtedy ak maacute

platnosť frazeologizmu a použiacuteva sa v kontexte na zdocircraznenie situaacutecie keď je nejakaacute

zaacuteležitosť rozhodnutaacute a toto rozhodnutie nemožno vraacutetiť spaumlť

3 Podrobnejšiacute vyacuteklad k pocircvodu a vyacuteznamu niektoryacutech latinskyacutech citaacutetovyacutech frazeacutem a okriacutedlenyacutech vyacuterazov rarr

24 33

54

Citaacutetoveacute frazeacutemy suacute frazeacutemy prevzateacute z cudziacutech jazykov ktoreacute sa aj v prijiacutemajuacutecom

jazyku vyjadrujuacute vo svojej pocircvodnej teda v cudzojazyčnej podobe ako celok čo znamenaacute že

uvedenaacute skupina frazeacutem nezahŕňa tie ktoryacutech cudzojazyčnyacutem komponentom by bol iba jeden

prvok Pre tieto frazeologickeacute jednotky je priacuteznačneacute buď to že platnosť frazeacutemy mali už v

pocircvodnom jazyku napr latinskeacute cum grano salis (= nie doslova s istyacutem obmedzeniacutem) alebo

jednotky ktoreacute boli v pocircvodnom jazyku nefrazeologickyacutemi (napr odbornyacutemi) vyacuterazmi ako

napr corpus delicti čo je pocircvodom praacutevnickyacute termiacuten alebo vyacuteraz persona non grata ktoryacute

patriacute do diplomatickej terminoloacutegie sa frazeologizovali až v prijiacutemajuacutecom jazyku Treba

doplniť že niektoreacute častejšie použiacutevaneacute citaacutetoveacute frazeacutemy sa uplatňujuacute aj v kalkovanej podobe

napr in medias res ndash do stredu veci k veci bez uacutevodu Citaacutetoveacute frazeacutemy majuacute štylistickuacute

platnosť vyacuteraznyacutech knižnyacutech prostriedkov Vo frazeoloacutegii hovoriacuteme o jave nazyacutevanom

preberanie frazeologickyacutech jednotiek Ide o proces pri ktorom sa frazeologickyacute fond jazyka

obohacuje o frazeacutemy z inyacutech jazykov Najčastejšiacutem spocircsobom je doslovnyacute preklad cudziacutech

frazeacutem ich uacuteplneacute alebo čiastočneacute kalkovanie pričom sa vo vaumlčšine priacutepadov kopiacuteruje ich

syntaktickaacute konštrukcia Frazeologickeacute jednotky ako sme už spomenuli sa preberajuacute

v originaacutelnej podobe no mocircžu sa prispocircsobiť aj preberajuacutecemu jazyku Toto prispocircsobovanie

maacute za naacutesledky zmeny vo fonetickej alebo v grafickej podobe Priacutekladom je latinskaacute frazeacutema

tabula rasa ktoruacute slovenčina prebrala v nezmenenej podobe no napr francuacutezština si ju už

prispocircsobila do podoby table rase teda aj jej grafickaacute aj fonetickaacute podoba zodpovedaacute

preberajuacutecemu jazyku

Tyacutemto spocircsobom obohacujuacute okriacutedleneacute vyacuterazy a citaacutetoveacute frazeacutemy pocircvodom z latinčiny

suacutečasnuacute slovenskuacute lexiku Pre prekladateľa je veľkou vyacutehodou ak ich poznaacute rozumie ich

vyacuteznamu priacutepadne mu je znaacutemy ich pocircvod Poznanie tyacutechto citaacutetovyacutech frazeacutem alebo

okriacutedlenyacutech vyacuterazov v materinskom jazyku daacuteva predpoklad že ich prekladateľ bude schopnyacute

detegovať aj v pocircvodnom texte z ktoreacuteho prekladaacute Tvrdenie že je pre prekladateľa vyacutehodou

ak ich poznaacute sa zakladaacute na nasledujuacutecich zisteniach

1 Ak prekladateľ poznaacute vyacuteznam živyacutech latinskyacutech slov v materinskom jazyku je

pravdepodobneacute že ich dokaacuteže objaviť aj v pocircvodnom texte aj v priacutepadoch že ich

vyacutechodiskovyacute jazyk neprebral v originaacutelnej latinskej podobe ale ustaacutelili sa v ňom adaptovaneacute

napr vo forme kalkov priacutepadne polokalkov a teda že ich z vyacutechodiskoveacuteho textu viditeľne

nevyčleňuje už samotnaacute pocircvodnaacute jazykovaacute forma ndash latinčina Ich uvedomenie si vo

vyacuteznamovej rovine so sebou prinaacuteša niekoľko ďalšiacutech aspektov Prekladateľ dokaacuteže

cieľoveacutemu čitateľovi sprostredkovať adekvaacutetnu formu a obsah aj vďaka tomu že živeacute latinskeacute

slovo v takomto priacutepade nepovažuje len za autorovu metaforu ale uvedomuje si

55

intertextualitu (zvlaacutešť v priacutepade okriacutedlenyacutech vyacuterazov) Transferom takejto lexikaacutelnej jednotky

nenaruacuteša štyacutel originaacutelu a zachovaacuteva viacvrstevnyacute charakter textu Rovnako ponechaacuteva

čitateľovi priestor aby si tieto aluacutezie na antickyacutech autorov a ich diela v texte uvedomoval

nachaacutedzal suacutevislosti a aby pri interpretaacutecii zvlaacutešť v priacutepade umeleckyacutech textov boli jeho

vyacutechodiskaacute porovnateľneacute s vyacutechodiskami a možnosťami čitateľa originaacutelu teda aby mu

prekladateľ tuacuteto možnosť neubral skocircr než sa s preloženyacutem textom stretne saacutem a bude ho

interpretovať na zaacuteklade čitateľskej skuacutesenosti horizontu očakaacutevania čitateľskeacuteho profilu

a ďalšiacutech parametrov ktoreacute suacute suacutečasťou interpretačneacuteho procesu

2 Z hľadiska vyacuteberu vhodnyacutech translatologickyacutech postupov je poznanie živyacutech

latinskyacutech slov rovnako vyacutehodou Prekladateľ sa mocircže vyhnuacuteť negatiacutevnym posunom ak

poznaacute danuacute lexikaacutelnu jednotku identifikuje ju v texte a zvoliacute adekvaacutetny postup pri jej

transfere Ak ju nepoznaacute mocircže sa stať že s ňou bude v texte naraacutebať napr ako s metaforou

V tom priacutepade ju mocircže pri prekladaniacute v raacutemci prekladateľskyacutech postupov využiacutevanyacutech pri

preklade metafory buď celkom eliminovať preložiť ju doslovne (pričom ani v priacutepade kalkov

nemusiacute byť vyacutesledneacute prekladateľskeacute riešenie automaticky zhodneacute s podobou adaptovanou

v cieľovom jazyku) vymeniť ju za inuacute metaforu alebo ju mocircže v texte vysvetliť Všetky

uvedeneacute postupy by znamenali pre cieľovyacute text viac či menej vyacuteraznyacute posun alebo stratu a to

tak na uacuterovni vyacuteznamovej ako aj lexikaacutelnej a štylistickej Adekvaacutetny postup v tomto priacutepade

znamenaacute zvoliť si v cieľovom texte tuacute podobu lexikaacutelnej jednotky ktoraacute je adaptovanaacute

v cieľovej kultuacutere bez ohľadu na divergenciu medzi originaacutelom a prekladom Ak je vo

vyacutechodiskovom texte danaacute živaacute latinskaacute sentencia kalkom v slovenčine mocircže byť

polokalkom alebo naopak Či dokonca ak je živaacute latinskaacute sentencia vo vyacutechodiskovom

jazyku adaptovanaacute v pocircvodnej latinskej podobe a v slovenčine ju poznaacuteme a použiacutevame ako

kalk prekladateľ maacute rešpektovať cieľovyacute jazyk a kultuacuteru a použiť v cieľovom texte

adaptovanyacute tvar Ak sa v cieľovom jazyku uplatňujuacute dve formy napr alea iacta est ndash kocky

suacute hodeneacute vtedy by mal prekladateľ prispocircsobiť vyacuteber prekladateľskeacuteho riešenia

vyacutechodiskoveacutemu textu a vybrať tuacute podobu živej latinskej sentencie ktoraacute originaacutelu

zodpovedaacute po obsahovej i formaacutelnej straacutenke V priacutepade vyššie spomenuteacuteho okriacutedleneacuteho

vyacuterazu existuje možnosť voľby pretože vo viaceryacutech jazykoch sa suacutebežne uplatňuje pocircvodnaacute

latinskaacute podoba ako aj jej tvar adaptovanyacute pre daneacute jazykovo-kultuacuterne spoločenstvo

Vyberaacuteme niekoľko jazykovyacutech mutaacuteciiacute

56

Slovenčina Alea iacta est Kocky suacute hodeneacute

Čeština Alea iacta est Kostky jsou vrženy

Angličtina Alea iacta est The die is cast

Nemčina Alea iacta est Der Wuumlrfel ist gefallen

Francuacutezština Alea iacta est Le sort en est jeteacute

Španielčina Alea iacta est La suerte estaacute echada

Taliančina Alea iacta est Il dado egrave tratto

Analyacutezou francuacutezskej a španielskej verzie latinskeacuteho alea iacta est zistiacuteme že latinskeacute

substantiacutevum alea s vyacuteznamom kocka sa v sentencii nenachaacutedza Nahradilo ho substantiacutevum

le sort resp la suerte s vyacuteznamami

57

Francuacutezsky vyacutekladovyacute slovniacutek Larousse aj španielsky slovniacutek Diccionario de Real Academia

Espantildeola medzi prvyacutemi vyacuteznamami substantiacutev uvaacutedzajuacute naacutehoda osud uacutedel Slovo kocka

teda le deacute (franc) a el dado (špan) ani v jednej zo sentenciiacute nefiguruje (treba však upozorniť

že vo francuacutezštine suacutebežne jestvuje aj vyacuteraz les deacutes sont jeteacutes) preto ak prekladateľ tuacuteto

sentenciu vo francuacutezskom či v španielskom vyacutechodiskovom texte odhaliacute napriek tomu že

v slovenčine maacuteme ako ekvivalent vžituacute sentenciu s komponentom kocka nie osud uacutedel

alebo naacutehoda a prekladateľ ho dokaacuteže identifikovať ako okriacutedlenyacute vyacuteraz či citaacutetovuacute frazeacutemu

pri prekladaniacute prediacutede strate napr tyacutem že prediacutede vyacuterazovej nivelizaacutecii Aluacuteziu sa mu podariacute

zachovať využitiacutem zodpovedajuacutecich vyacuterazovyacutech prostriedkov

Zaujiacutemavosťou je že sa živeacute latinskeacute sentencie uplatňujuacute vo všetkyacutech štyacuteloch Okrem

odborneacuteho štyacutelu kde je latinčina zaacutekladom terminologickeacuteho aparaacutetu nachaacutedzame latinskeacute

vyacuterazy asi v každom jednom z primaacuternych i sekundaacuternych štyacutelov Nie suacute len suacutečasťou

umeleckyacutech vyacutepovediacute ale bežne ich zaznamenaacutevame aj v hovorovom štyacutele zaznievajuacute

z meacutediiacute a uplatňujuacute sa aj v administratiacutevnom štyacutele Pre naacutezornosť prinaacutešame aj prehľadnuacute

exemplifikaacuteciu obohacovania slovenskej lexiky latinskyacutemi vyacuterazmi v raacutemci jednotlivyacutech

štyacutelov Ide o priacuteklady ktoreacute samozrejme nie suacute použiacutevaneacute vyacutehradne pre danyacute štyacutel Jeden

a ten istyacute latinskyacute vyacuteraz sa mocircže uplatňovať vo viaceryacutech z nich v zaacutevislosti od

58

komunikačnej situaacutecie a od intencie vyacutepovede autora Pri uvaacutedzaniacute priacutekladov pre jednotliveacute

štyacutely vychaacutedzame z ich delenia podľa J Mistriacuteka

I Primaacuterne štyacutely

1 naacuteučnyacute štyacutel

- terminus technicus (odbornyacute naacutezov technickyacute termiacuten)

2 administratiacutevny štyacutel

- curriculum vitae (životopis)

3 publicistickyacute štyacutel

- in memoriam (na pamiatku)

- vox populi vox dei (hlas ľudu hlas božiacute)

4 rečniacutecky štyacutel

- quo vadis (kam kraacutečaš)

5 esejistickyacute štyacutel

- conditio sine qua non (podmienka bez ktorej nie ndash nevyhnutnaacute podmienka predpoklad aby

sa niečo mohlo realizovať)

6 hovorovyacute štyacutel

- de facto (v skutočnosti skutočne zo skutku podľa skutočneacuteho stavu)

- pro forma (formaacutelne aby sa nepovedalo)

7 umeleckyacute štyacutel

- carpe diem (využi deň)

II Sekundaacuterne štyacutely (priacuteležitostneacute konkreacutetne neštandardizovaneacute) ndash vyacuteber

1 archaickyacute štyacutel

- amicenko (z latinskeacuteho amicus ndash priateľ) ndash oslovenie adresaacuteta v duchu 19 storočia

2 biblickyacute štyacutel

- gloria in excelsis Deo (slaacuteva Bohu na vyacutesostiach)

59

3 ceremoniaacutelny štyacutel

- ad multos annos (na mnoheacute roky ndash pri vyacuteročiach pri blahoželaniach jubilantovi aby sa ešte

dlho tešil zdraviu)

- Vaša magnificencia (oslovenie rektora univerzity)

- Vaša spektabilita (oslovenie dekana fakulty)

- Vaše honorability (oslovenie vyacuteznamnyacutech funkcionaacuterov v akademickom prostrediacute)

- Vaša Excelencia (oslovenie veľvyslanca)

- Vaša Eminencia (oslovenie kardinaacutela)

4 diplomatickyacute štyacutel

- persona non grata (nežiaduca osoba)

5 ďakovnyacute štyacutel

- ab imo pectore (z hĺbky srdca)

6 ekonomickyacute štyacutel

- N B (skratka z nota bene ndash dobre si zaznamenaj)

7 elegickyacute štyacutel

- memento mori (pamaumltaj na smrť)

8 encyklopedickyacute štyacutel

- ibid (ibidem ndash tamtiež)

- id (idem ndash ten istyacute)

- cf cfr conf (confer ndash porovnaj)

- et al (et alii ndash a ďalšiacute a kolektiacutev)

- l c l cit (loco citato ndash na citovanom mieste na uvedenom mieste)

- v l (vide locum ndash pozri miesto v knihe)

- s a (sine anno ndash bez roku vydania)

9 enumeratiacutevny štyacutel

- etc (et cetera ndash atď a tak ďalej)

60

10 epištolaacuterny štyacutel

- A D (anno Domini ndash roku Paacutena)

11 legislatiacutevny štyacutel

- ex offo (= ex officio ndash z uacuteradu z uacuteradnej moci)

12 ospravedlňujuacuteci štyacutel

- mea culpa mea maxima culpa (moja vina moja preveľkaacute vina)

13 patetickyacute štyacutel

- per aspera ad astra (tŕnistou cestou k hviezdam)

14 persuaziacutevny štyacutel

- historia magistra vitae (dejiny suacute učiteľkou života)

- non scholae sed vitae discimus (neučiacuteme sa pre školu ale pre život)

15 pompeacutezny štyacutel

- amicus certus in re incerta cernitur (v nuacutedzi poznaacuteš priateľa)

16 žartovnyacute štyacutel

- ergo bibamus (tak teda pime)

Podobnyacutech priacutekladov by sme našli omnoho viac od tyacutech najfrekventovanejšiacutech až po

zriedkaveacute ba raritneacute ktoreacute sa zvaumlčša vyskytujuacute v diskurzoch odborneacuteho použiacutevateľa jazyka

Prekladateľ samozrejme nemocircže poznať všetky latinskeacute citaacutety skratky sentencie alebo

terminoloacutegiu jednotlivyacutech odborov Zaacutekladneacute znalosti z klasickyacutech jazykov suacute však veľkou

vyacutehodou a aspoň zaacutekladnaacute orientaacutecia pokiaľ ide o systeacutem latinčiny a znalosti z jej lexiky

a reaacuteliiacute sluacutežia prekladateľovi k rozviacutejaniu si kultuacuternej kompetencie Ak prekladateľ nie je

zaacuteroveň klasickyacutem filoloacutegom potom v priacutepade jeho znalostiacute z klasickyacutech jazykov a antickej

civilizaacutecie a kultuacutery vo vzťahu k prekladateľskyacutem kompetenciaacutem hovoriacuteme skocircr o sociaacutelnej

rešeršnej a kultuacuternej kompetencii než o jazykovej kompetencii v pravom vyacutezname Znamenaacute

to že sa prekladateľ v problematike orientuje a ak je to potrebneacute dokaacuteže si zvoliť vhodnuacute

prekladateľskuacute pomocirccku nevyhnutnuacute pri vyacutebere ekvivalentu či pri hľadaniacute prekladateľskeacuteho

riešenia

61

V tejto suacutevislosti treba upozorniť aj na chyby v preklade vyacuteklade alebo v interpretaacutecii

ktoreacute mocircžu vzniknuacuteť ako docircsledok nedostačujuacutecej znalosti klasickyacutech jazykov a suacutevisiacich

reaacuteliiacute Parciaacutelne informaacutecie a vedomosti mocircžu viesť k mylnyacutem zaacuteverom Priacutekladom takyacutechto

neoverenyacutech postupov je znaacutema falošnaacute etymoloacutegia substantiacuteva malvica ktoraacute sa chybne

odvaacutedza od malum (zlo) alebo od mālum (jablko) pričom zlo maacute odkazovať na biblickyacute

priacutebeh Adama a Evy kde je jablko symbolom zla a uacutedajne aj preto suacute ich označenia

v latinčine zhodneacute J Rejzek v Českom etymologickom slovniacuteku uvaacutedza vysvetlenie bdquomalvice

ndash dužnatyacute plod s jaacutedřincem (jablko hruška ap) Presl převzal z jakeacutehosi stareacuteho leacutekařskeacuteho

rukopisu v jinyacutech exemplaacuteřiacutech jsou podoby makvice mrkvice takže asi jde o piacutesařskou

chybuldquo Substantiacutevum malvica sa zrejme do jazyka dostalo ako chybnyacute tvar Na českuacute

etymoloacutegiu odkazuje aj Stručnyacute etymologickyacute slovniacutek slovenčiny bdquomalvica ndash dužinatyacute plod

rastliacuten s jadrovyacutem ovociacutem (od 20 stor) Z čes malvice ndash vyacuteraz bol zavedenyacute v obdobiacute

naacuterodneacuteho obrodenia na zaacuteklade isteacuteho stčes rukopisu

priacuteslušneacute miesto sa však čiacuteta aj ako mrkviceldquo

V obdobnyacutech priacutepadoch platiacute zaacutesada ad fontes

Ak sa prekladateľ stretne s podobnyacutem prekladateľskyacutem

probleacutemom mal by si informaacuteciu vyhľadať a overiť

zvlaacutešť vtedy ak nie je v danej oblasti odborniacutekom

Latinskyacute a starogreacutecky jazyk obohatili

slovenskuacute slovnuacute zaacutesobu o kvantum lexikaacutelnych

jednotiek ktoreacute sa v našom jazyku uplatnili ako

jednotliveacute slovaacute (napr graacutetis) alebo viacslovneacute pomenovania (napr ad absurdum ad acta

aula maxima) ďalšie boli prebraneacute ako celeacute sentencie (napr clara pacta ndash boni amici) alebo

je z ich zaacutekladu odvodenyacutech množstvo ďalšiacutech lexikaacutelnych jednotiek Za mnoheacute uvaacutedzame

tie ktoreacute sa sformovali z latinskeacuteho a greacuteckeho slova jazyk

lingua

lingvistika lingvista lingvistka lingvistickyacute plurilingvizmus bilingvizmus

monolingvizmus sociolingvistika psycholingvistika pragmalingvistika neurolingvistika

etnolingvistika lingvokulturoloacutegia lingvokultureacutema lingvodidaktika lingvaacutelny

interlingvaacutelny extralingvaacutelny multilingvaacutelny

γλῶσσα (gloacutessa)

glosaacuter glosolaacutelia heteroglosia diglosia polyglosia glosa glosovať glosaacutetor glositiacuteda

glosodyacutenia xenoglosia

Jan Svatopluk Presl bol českyacute

vysokoškolskyacute pedagoacuteg a

zooloacuteg na Českej univerzite

Karlo-Ferdinandovej v Prahe

a bol jednyacutem

z najvyacuteznamnejšiacutech

priacuterodovedcov v 19 storočiacute

62

Použitaacute literatuacutera

ANDOKOVAacute Marcela (2013) Rečniacutecke umenie sv Augustiacutena v kaacutezňach k stupňovyacutem žalmom

Bratislava IRIS

BALEGOVAacute Jana (2016) Lectiones grammaticae Latinae I Košice Univerzita Pavla Jozefa

Šafaacuterika

BARANDOVSKAacute-FRANK Věra (1995) Latina jako mezinaacuterodniacute jazyk Dobřichovice Kava ndash

Pech

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2002) Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a

latinskyacutech mien naacutezvov a termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie

cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda s 45 ndash 55

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2011) Z histoacuterie transkripcie starogreacuteckych a latinskyacutech mien do

slovenčiny In Sambucus VII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a

neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta Trnavskej univerzity v Trnave s 173 ndash 195

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom

Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech

priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In Sambucus VIII Praacutece z

klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave s 178 ndash 193

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

hlavneacute transkripčneacute zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 č 3-

4 s 131 ndash 150

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2016) Od hlasu k hlaacuteske Z dejiacuten antickej naacuteuky o reči Bratislava

Univerzita Komenskeacuteho

DRAE Diccionario de la lengua espantildeola [Cit 8 septembra 2017] Dostupneacute na internete

httpdleraeesw=diccionario

HARAJ Igor (2011) Vlastneacute meno v mysleniacute antiky a stredoveku Martin Matica slovenskaacute

HORATIUS Flaccus Quintus (1986) O umeniacute baacutesnickom Satiry a Listy Bratislava Tatran s

229

HORAacuteČEK Filip ndash CHLUP Radek (2012) Učebnice klasickeacute řečtiny Praha Academia

JANOUŠEK Jan (2014) Uacutevahy nad knihou W Stroha bdquoLatein ist tot ndash es lebe Lateinldquo In

Vymětalovaacute Karla (ed) (2014) Vivat Latina reserata Opava Slezskaacute univerzita v Opavě

s 16 ndash 20

KALIVODA Jan (2012) Verba docent exempla trahunt Praha Karolinum

31

vyacuteznam ku ktoreacutemu sa pripaacuteja modaacutelny vyacuteznam

nutnosti alebo možnosti Particiacutepium je adjektiacutevum

odvodeneacute od slovesa V texte zastupujuacute particiacutepiaacute

v najjednoduchšom priacutepade uacutelohu adjektiacutev (napr

mulier amans = milujuacuteca žena videō virum

territum = vidiacutem vydeseneacuteho muža) častejšie však

plnia ineacute uacutelohy V spojeniacute so substantiacutevom alebo

zaacutemenom sa často použiacutevajuacute tam kde by sme

v slovenčine použili vedľajšiu vetu a v tzv vaumlzbe

ablatiacutevu absoluacutetneho sa použiacuteva dokonca na uacuterovni

samostatnej vety Latinčina rozlišuje dve aktiacutevne

(part preacutezenta a futuacutera) a jedno pasiacutevne particiacutepium

(part perfekta) Particiacutepia sa skloňujuacute

V slovesnej flexii sa rozlišujuacute tri osoby

(personae) 1 2 3 a čiacuteslo (numerus) je dvojakeacute

jednotneacute (n singulāris) a množneacute (n plūrālis)

Každeacute latinskeacute sloveso je v slovniacutekoch

uvaacutedzaneacute nasledovne legō ere lēgī lēctum (=

zbierať zhromažďovať čiacutetať) pričom na

odvodzovanie tyacutechto štyroch tvarov neexistuje

žiadne pravidlo

legō = 1 os sg indikatiacutevu preacutezenta aktiacuteva (čiacutetam)

legere = infinitiacutev preacutezenta aktiacuteva (čiacutetať)

v kombinaacutecii s 1 osobou sa podľa neho daacute pri

každom slovese rozoznať do ktorej zo štyroch

slovesnyacutech tried (konjugaacuteciiacute) patriacute

1 os sg a infinitiacutev preacutezenta aktiacuteva reprezentujuacute tzv preacutezentovyacute kmeň z ktoreacuteho sa

tvoria mnoheacute slovesneacute tvary s priacutetomnyacutem minulyacutem i buduacutecim vyacuteznamom

lēgī = 1 os sg ind perfekta aktiacuteva (prečiacutetal som) tento tvar reprezentuje tzv perfektovyacute

kmeň z ktoreacuteho vychaacutedzajuacute mnoheacute latinskeacute slovesneacute tvary ktoreacute suacute zvaumlčša charakterizovaneacute

dokonavyacutem vyacuteznamom

lēctum = tzv supiacutenum maacutelo použiacutevanyacute tvar avšak docircležityacute pretože sa od neho odvodzujuacute

ďalšie slovesneacute tvary reprezentuje tzv supiacutenovyacute kmeň

Kmeň particiacutepia preacutezenta aktiacuteva

(zjavnyacute v genitiacuteve sg laudans

laudantis videns videntis) je

v slovenčine viditeľnyacute v koncovke

mnohyacutech slov napr praesidens

praesidentis (predsedajuacuteci) ndash

prezident abstinens abstinentis

(zdržiavajuacuteci sa) ndash abstinent

patiens patientis (trpiaci) ndash

pacient

Od particiacutepia preacutezenta aktiacuteva suacute

odvodeneacute aj feminiacutena ako napr

tolerans tolerantis (znaacutešajuacuteci) ndash

tolerancia distans distantis

(vzdialenyacute) ndash dištancia a i

V slovesnyacutech tvaroch odvodenyacutech

od preacutezentoveacuteho kmeňa majuacute

všetky slovesaacute rovnakeacute osobneacute

koncovky (označujuacute čiacuteslo

a zaacuteroveň aj osobu)

aktiacutevum

-ōm -s -t -mus -tis -nt

pasiacutevum

-(o)r -ris -tur -mur -minī -ntur

Koncovky zostaacutevajuacute vo všetkyacutech

tvaroch preacutezentoveacuteho kmeňa

konštantneacute i keď sa hlaacutesky pred

koncovkou menia a vyjadrujuacute tak

čas a spocircsob Napriacuteklad legimus =

čiacutetame legēmus = budeme čiacutetať

legēbāmus = čiacutetali sme legāmus =

nech čiacutetame legerēmus = čiacutetali by

sme

32

Ako od kmeňa substantiacutev aj od slovesnyacutech

kmeňov je možneacute tvoriť odvodeniny nie zriedkavo

aj z dvoch rozdielnych kmeňov toho isteacuteho slovesa

napr dirigo dirigere direxi directum (riadiť) ndash

dirigent direktor redigo redigere redegi

redactum (privaacutedzať spaumlť uviesť do stavu) ndash

redigovať redaktor moveo movere movi motum

(hyacutebať dojiacutemať) ndash movityacute motiacutev

Pod kmeňom rozumieme zaacutekladnuacute časť

slovesa v jednotlivyacutech časoch ktoraacute nesie jeho

vyacuteznam Ku kmeňu sa pripaacutejajuacute prefixy (predpony)

a sufixy (priacutepony) Podľa preacutezentoveacuteho slovesneacuteho

kmeňa rozdeľujeme latinskeacute slovesaacute do štyroch

slovesnyacutech tried konjugaacuteciiacute Pri rozdeleniacute hraacute rozhodujuacutecu uacutelohu samohlaacuteska ktoraacute sa pri

určityacutech slovesaacutech objavuje pred koncovkami

Latinskeacute konjugaacutecie

1 konj maacute v preacutezente pred

koncovkou vokaacutel āa vzor laudāre

2 konj sa pred koncovkou

vyznačuje vokaacutelom ēe vzor

monēre

3 konj je nepravidelnaacute pred

koncovkou sa striedajuacute vokaacutely

ieu vzor legere

4 konj maacute pred koncovkou vždy

īi vzor audīre

33

14 Predložky a predpony

Predložky sa vyskytujuacute jednak v spojeniach s paacutedovyacutemi formami mien jednak

v spojeniach so slovesami S paacutedmi mien (s vyacutenimkou nominatiacutevu a vokatiacutevu) vyjadrujuacute

rocirczne adverbiaacutelne vzťahy (miesto čas spocircsob priacutečina) Všetky predložky boli pocircvodne

adverbiaacute Pridaacutevali sa k menu v určitom paacutede na presnejšie vyjadrenie vzťahu alebo k slovesu

na bližšie určenie deja Vyacutevoj tyacutechto adverbiiacute šiel

dvojakyacutem smerom Buď sa tesnejšie spojili s menom

a stali sa predložkami alebo sa tesnejšie primkli k

slovesu a vznikli zloženeacute slovesaacute s predponami

Z historickeacuteho hľadiska rozdeľujeme predložky

na prvotneacute a druhotneacute Kyacutem v greacutečtine prvotneacute staršie

predložky funkciu adverbia stratili u druhotnyacutech

mladšiacutech byacuteva zachovanaacute Zo synchroacutenneho hľadiska

je medzi nimi docircležityacute rozdiel v tom že prvotneacute

predložky fungujuacute aj ako slovesneacute predpony druhotneacute

nie Niektoreacute latinskeacute predložky sa ako adverbiaacute

použiacutevajuacute aj v klasickej latinčine (post contra ante

intra infra supra circa atď)

Predložky vyjadrovali najprv priestorovyacute

vzťah Toto poniacutemanie ľahko prechaacutedzalo i na

vyjadrenie času Neskocircr sa začali použiacutevať aj na

vyjadrenie priacutečiny spocircsobu a inyacutech okolnostiacute deja

ktoreacute boli tiež chaacutepaneacute priestorovo

V spojeniacute so slovesnyacutemi formami si predložky

pocircvodne uchovaacutevali svoju samostatnosť ndash mohli byť

kladeneacute aj za sloveso priacutepadne byť oddeleneacute od

slovesa inyacutemi slovami Čoskoro sa však začali zrastať

so slovesom a menili sa tak na slovesneacute predpony (praeverbiaacute)

Slovesneacute predpony suacute suacutečasťou odbornyacutech termiacutenov a medzinaacuterodnyacutech slov a ich

poznanie je vyacutehodou či dokonca nevyhnutnosťou

Prvotneacute greacutecke predložky sa

spaacutejajuacute s jednyacutem s dvoma alebo

aj s troma paacutedmi Druhotneacute

predložky sa spaacutejajuacute (takmer)

vždy so substantiacutevom v genitiacuteve

Vaumlčšina latinskyacutech predložiek

sa spaacuteja s akuzatiacutevom

(naznačujuacute smer rozsah a pod)

alebo s ablatiacutevom (naznačujuacute

odluku miesto a pod) Niektoreacute

sa spaacutejajuacute s oboma paacutedmi

V neskorej latinčine sa počet

prvotnyacutech predložiek redukoval

Predložky s podobnyacutem

vyacuteznamom sa zamieňali napr

stieral sa rozdiel medzi de ex

ab Keď už ich vyacuteznamoveacute

odtienky neboli zreteľneacute jedna

predložka zviacuteťazila a nahradila

ostatneacute ndash v romaacutenskych

jazykoch prevlaacutedlo de

Tendencia k explicitnejšiemu

vyjadrovaniu viedla

k použiacutevaniu predložkovyacutech

paacutedov namiesto prostyacutech

V neskorej latinčine sa staacutele viac

použiacutevali predložkoveacute paacutedy až

sa dospelo k analytickeacutemu

stavu ktoryacute je v romaacutenskych

jazykoch

34

lat A AB ndash od

1 predložka

ab ovo (od vajca =) od prvopočiatku

ab origine od začiatku

ab extra zvonku z vonkajšej strany

a priori vopred z prvšieho

a posteriori na zaacuteklade skuacutesenostiacute

a dato odo dňa (vystavenia)

a die odo dňa

2 prefix

absolvent (ab + lat solvere = oslobodiť urobiť nezaacutevislyacutem)

abiturient (ab + lat iturus = hodlajuacuteci iacutesť odiacutesť)

abdikaacutecia (ab + lat dicere = hovoriť)

absencia (ab + lat esse = byť)

lat AD ndash k ku pri do

1 predložka

ad acta (aa) k (vybavenyacutem) spisom

ad rem k veci

ad hoc k tomuto pre tento priacutepad

ad infinitum do nekonečna

ad verbum doslova

ad informandum pre informaacuteciu

ad multos annos na dlheacute roky na zdravie

2 prefix

adaptaacutecia (ad + lat aptus = vhodnyacute spocircsobilyacute)

adverbium (ad + lat verbum = sloveso)

administratiacuteva (ad + lat ministrare = posluhovať)

V slovenčine (ale napr aj

v češtine a poľštine) sa prefix

ad- zmenil na a- (asimilaacutecia

aprobaacutecia a pod) Ineacute jazyky

(ruština nemčina angličtina

francuacutezština) však dodržiavajuacute

zdvojeneacute spoluhlaacutesky (asociaacutecia

ndash rus associacia nem

Assoziation angl association

rarr ad + socius = druh)

Vyacuteznam zdvojenia spoluhlaacutesky odliacutešenie latinskej predpony ad-

(kladnyacute vyacuteznam) od greacuteckej

predpony a- (negatiacutevny

vyacuteznam) asociaacutelny (asociaľnyj

asozial asocial) amoraacutelny

(amoralisch) asymetrickyacute

(asymetrisch) atď

Ak sa pri použitiacute greacuteckej

predpony a- začiacutena zaacuteklad slova

na samohlaacutesku vkladaacute sa za

predponu n a-n-alfabet a-n-

onym (gr onoma = meno) a-n-

algetikum (gr algos = bolesť)

35

pred niektoryacutemi spoluhlaacuteskami sa prefix ad spodobuje

akceleraacutecia (ad + lat celer = ryacutechly)

akumulaacutecia (accumulatio = ad + lat cumulatio = hromadenie)

agresia (aggressio = ad + lat gradi = pristuacutepiť)

lat ANTE ndash pred (skocircr vopred predchaacutedzajuacuteci)

gr ANTI- ndash proti

1 predložka

Hannibal ante portas Hannibal pred braacutenami

(Vyacutekrik zdesenia r 211 pred Kr keď Hannibal

postupoval proti Riacutemu)

2 prefix ante

antedatovať (ante + lat dare = daacutevať)

anteponovať (ante + lat ponere = klaacutesť)

prefix anti

antifašista antimilitarizmus

antipatia (anti + gr pathos = vaacutešeň utrpenie)

antikoncepcia (anti + lat concipere = počať)

antiseptikum (anti + gr seacutepsis = hnitie)

NB ndash v taliančine použiacutevajuacute v niektoryacutech priacutepadoch aj tuacuteto predponu vo vyacutezname pred

(napr antipasta = predjedlo anticamera = predsieň)

gr AUTO- ndash (autos =) saacutem

1 zaacutemeno

Gnoacutethi seauton (Nosce te ipsum) (Thaleacutes) Poznaj saacutem seba

Antoloacutegia

= gr anthos + lat legere

(anthos = kvet legere = zbierať)

rarr bdquozbierka kvetovldquo = zborniacutek

vybranyacutech praacutec

36

2 prefix

autobiografia (auto + gr bios = život grafein = piacutesať)

autogram (auto + gr gramma = piacutesmeno zaacutepis)

autonoacutemia (auto + gr nomos = zaacutekon)

autosugescia (auto + lat suggere = presviedčať prehovaacuterať)

automobil (auto + lat mobilis = pohyblivyacute)

ako skratka slova automobil

autodrom (+ gr dromos = beh pretekaacuterska draacuteha)

autogaraacutež (+ fr garer = dať na vedľajšiu koľaj priviesť do bezpečia)

ako skratka slova automat automatickyacute (gr automatos = saacutem od seba z vlastneacuteho

popudu)

autoblok (+ angl to block = zatarasiť blokovať)

lat BI- TRI- MULTI- ndash (bis =) dvakraacutet (tres =) tri (multus =) mnohyacute

Bis dat qui cito dat Dvakraacutet daacuteva kto ryacutechlo daacuteva

prefix

biatlon (bi + gr athlon = zaacutepas zaacutepolenie)

bicykel (bi + gr kyklos gt lat cyclus = koleso kruh)

bilateraacutelny trilateraacutelny multilateraacutelny (bi tri multi + lat latus -eris = strana bok)

bifokaacutelny (bi + lat focus = ohnisko)

lat DE DI- ndash o od podľa

1 predložka

de facto podľa skutočnosti skutočne

de iure podľa praacuteva praacutevom

de dato (dd) odo dňa vyhotovenia

de die in diem zo dňa na deň

De mortuis nihil nisi bene O mŕtvych nič ak nie dobre (O mŕtvych len dobre)

37

De gustibus non est disputandum O chuti (vkuse) sa nemaacute diskutovať (škriepiť)

(Proti gustu žiaden dišputaacutet)

2 prefix

deskriptiacutevny (de + lat sribo ere scripsi scriptum = piacutesať)

deportovať (de + lat portare = niesť)

deponovať (de + lat ponere = klaacutesť)

dedukovať (de + lat ducere = viesť)

ďalšia vyacuteznamotvornaacute funkcia odstraacutenenie

pocircvodneacuteho zmyslu zaacutekladneacuteho slova

formovať ndash deformovať

centralizovať ndash decentralizovať

v našom pravopise sa niekedy prejavuje ako di-

= vyacuteznam našej predpony roz-

dislokaacutecia (+ lat locus = miesto)

distribuacutecia (+ lat tribuere = udeľovať)

disharmoacutenia (+ gr harmonia = suacutelad suacutezvuk)

dilataacutecia (+ lat latus = širokyacute)

diskvalifikovať (dis + qualis akyacute + facere robiť

= bdquourobiť niekoho nekvalitnyacutemldquo)

gr DI- (latinskeacute bis)

gr DYS- (porucha zoslabnutie nespraacutevnosť)

prefix

dimorfia (di + gr morfeacute = tvar)

diftong (di + gr fthongos = hlas zvuk)

dyslexia (dys + lat legere = čiacutetať)

dysgrafia (dys + gr grafein = piacutesať)

Diplom

z gr diplooacute = zdvojujem

Diploacutema bola docircležitaacute listina

zloženaacute vo dvoje Obyčajneacute

listiny sa nechaacutevali kedysi len

tak nezloženeacute Ak bolo treba

vyjadriť docircležitosť obsahu

listiny (udelenie vyacutesad praacutev

titulu a pod) zložila sa na

dvakraacutet

38

dyslalia (dys + gr lalein = znieť zvučať štebotať)

dyspepsia (dys + gr peptein = traacuteviť)

dysfoacutenia (dys + gr foneacute = zvuk)

lat E EX ndash z od von zvnuacutetra

lat EX- ndash byacutevalyacute niekdajšiacute

1 predložka

vypiť na ex vypiť až do dna

ex officio z uacuteradnej moci uacuteradne

ex parte od jednej zo straacuten

ex nihilo z ničoho

ex libris z kniacuteh (knižnaacute značka)

ex interest bez uacuteroku

ex gratia dobrovoľne

ex post potom dodatočne

ex privata industria zo suacutekromnej

usilovnosti z vlastnej iniciatiacutevy

2 prefix

elokovať (e + lat locus = miesto)

elaboraacutet (e + lat labor = praacuteca)

emisia (e + lat mittere sup missum =

posielať)

erudovanyacute (e + lat rudis = surovyacute hrubyacute)

exhumaacutecia (ex + lat humus = zem)

exportovať (ex + lat portare = nosiť)

extrahovať (ex + lat trahere = ťahať)

exprezident

exmanžel

Deus ex machina (gr theos apo

meacutechaneacutes)

= bdquoboh zo strojaldquo ndash nečakanyacute

zaacutesah ktoryacute rozuzliacute zamotanuacute

situaacuteciu

- najviac ho použiacuteval vo svojich

trageacutediaacutech Euripideacutes

- v hovorovej reči použil toto

spojenie už Soacutekrateacutes

v Platoacutenovom dialoacutegu Kratylos

Ex libris ndash knižnaacute značka

označujuacuteca vlastniacuteka knihy

39

lat EXTRA- ndash zvlaacutešť osobitne oddelene

lat EXTRO- ndash (opak intro =) von

1 predložka

extra ordinem mimo poradia

extra viam mimo cesty

extra vires nad možnosti

2 prefix

extraordinaacuterny (extra + lat ordo ordinis = poriadok)

extravagantnyacute (extra + lat vagari = tuacutelať sa vagabundus = vandrovnyacute tulaacutek)

extrovert (extro + lat vertere = obracať točiť)

extrospektiacutevny (extro + lat spectare = pozerať sa)

gr HYPER ndash nad

prefix

hyperaktivita (hyper + lat ago ere egi actum = konať)

hypereacutemia (hyper + gr haima = krv)

gr HYPO ndash pod

prefix

hypodermickyacute (hypo + gr derma = koža)

hypoteacuteza (hypo + gr thesis = mienka tvrdenie)

gr HIPO ndash (z gr substantiacuteva hippos =) kocircň

prefix

hipodroacutem (hipo + gr dromos = beh)

hipoterapia (hipo + gr therapeuein = liečiť)

Hypochonder

gr chondros = chrupavka

(rebrovaacute)

- pod ňou choriacute často pociťujuacute

bolesti

40

hipoloacutegia (hipo + gr logos = slovo)

lat IN ndash v do na

1 predložka

in camera v byte tajne docircverne

in toto celkom v celosti

in continuo nepretržite suacutevisle

in dorso na chrbte (knihy) vzadu z druhej strany

in facto vskutku skutočne

in futuro v buduacutecnosti

in medias res doprostred veci

In vino veritas (Plinius St) Vo viacutene je pravda

2 prefix

+ adjektiacuteva = zaacutepornyacute zmysel

+ slovesaacute = vyacuteznam predpony do- v- na-

in + l m r = ill- imm- irr-

indiviacuteduum (in + lat dividuus = deliteľnyacute rozdelenyacute)

invalid (in + lat validus = silnyacute mocnyacute zdravyacute)

ilegaacutelny (illegalis in + lat lex = zaacutekon)

imobilnyacute (immobilis in + lat mobilis = pohyblivyacute)

iracionaacutelny (irrationalis in + lat ratio = rozum)

inhalovať (in + lat halare = dyacutechať)

inšpirovať (in + lat spirare = dyacutechať)

importovať (in + lat portare = nosiť)

infarkt (in + lat farcire = pchať infarcire = upchaacutevať)

in flagranti (in + lat flagrare = horieť blčať)

in margine (in + lat margo = okraj)

41

lat INTER ndash medzi

1 predložka

inter alia medzi inyacutemi (okolnosťami vecami)

Inter arma silent Musae Kde rinčia zbrane

mlčia Muacutezy

2 prefix

interpunkcia (inter + lat punctum = bod)

interregnum (lat regnum = kraacuteľovstvo vlaacuteda)

často ako skratka za slovo internacionaacutelny (lat

natio = naacuterod)

interhotel

interlingua

Interviacutezia

lat INTRA- INTRO- ndash dovnuacutetra dnu

prefix

introvert (intro + lat vertere = obracať sa)

introskop (intro + gr skopein = hľadieť pozerať)

introdukcia (intro + lat ducere = viesť)

lat CUM ndash s so spolu s

lat KON- (KO- KOL- KOM- KOR-)

1 predložka

cum laude s pochvalou

magna cum laude veľmi dobre

summa cum laude vyacuteborne

cum suis so svojimi (ľuďmi)

Summa cum laude

Interview

inter + lat videre = vidieť

Internaacutet

lat adjektiacutevum internus =

vnuacutetornyacute domaacuteci (= domov)

42

Cum tacent clamant Keď mlčia kričia

2 prefix

koncentraacutecia (kon + lat centrum = stred)

kondolencia (kon + lat dolere = ciacutetiť bolesť)

korešpondencia (ko + lat respondere = odpovedať)

kolaborant (ko + lat laborare = pracovať)

lat PER ndash skrz cez po v za pomocou

lat PER- ndash per-

1 predložka

per aspera ad astra cez ťažkosti ku hviezdam

per annum ročne na rok

per capita podľa hlaacutev (napr deliť pozostalosť)

per se saacutem sebou samozrejme

per fas et nefas praacutevom i nepraacutevom (skrz dovoleneacute a nedovoleneacute)

per quod čiacutem podľa čoho

per os cez uacutesta uacutestami peroraacutelny (lat os oris = uacutesta)

2 prefix

perforovať (per + lat forare = vŕtať)

permanentnyacute permanentka (per + lat manere = zostaacutevať)

perverznyacute (per + lat vertere sup versum = obracať)

perzekvovať (per + lat sequi = nasledovať)

lat PRE- ndash (z lat predložky prae =) pred vopred

prefix

preferovať (pre + lat ferre = niesť)

prezident (pre + lat sedere = sedieť)

prefix (pre + lat fingere sup fixum = pripevňovať pribiacutejať)

preludium (pre + lat ludus = hra)

43

lat PRO ndash pre pred namiesto

1 predložka

pro tempore predbežne pre tento raz dočasne počas

pro rata pomerne proporcionaacutelne

pro forma pre formu formaacutelne naoko

pro et contra pre a proti

pro nihilo pre nič

pro bono pre dobro blaho

2 prefix (lat) = pre

protekcia (pro + lat tegere sup tectum = kryť

chraacuteniť)

prostituacutetka (pro + lat statuere = postaviť)

produkovať (pro + lat ducere sup ductum =

viesť tvoriť robiť)

prefix (gr) = pred

proloacuteg (pro + gr logos = slovo)

program (pro + gr gramma = zaacutepis zaacuteznam)

prognoacuteza (pro + gr gnosis = znalosť

vedomosť)

lat POST ndash po

1 predložka

post scriptum (PS) po napiacutesaniacute

post mortem po smrti

2 prefix

postgraduaacutelny (post + lat gradus = stupeň krok)

posttraumatickyacute (post + gr trauma = rana)

Promovať alebo byť

promovanyacute

lat movere sup motum =

pohybovať posuacutevať

promoveo sup promotum =

dosl posuacutevať dopredu =

prenes niekoho povyšovať

ten kto niekoho promuje =

promoacutetor ndash vykonaacuteva obrad

promoacutecie

TEDA študenti suacute promovaniacute A

NIE promujuacute

44

gr PERI ndash okolo

prefix

perikardium (peri + gr kardia = srdce)

periskop (peri + gr skopein = pozorovať)

perioacuteda (peri + gr odos = cesta)

gr POLY- ndash (gr adjektiacutevum polys poly =) mnohyacute početnyacute

gr POLI- ndash (gr substantiacutevum polis =) mesto

prefix

polyteizmus (poly + gr theos = boh)

polygamia (poly + gr gamos = sobaacuteš)

polyglot (poly + gr glotta = jazyk)

polytechnika (poly + gr techneacute = umenie remeslo zručnosť)

poliklinika (poli + gr klineacute = locircžko posteľ)

metropola (gr meacuteteacuter = matka + polis)

akropola (gr akros = vysokyacute vrchnyacute nachaacutedzajuacuteci sa na okraji + polis)

lat RE- ndash opaumlť znovu zase nazad

lat RETRO- ndash (pocircvodne lat predložka =) spaumlť naspaumlť nazad

prefix

reagovať (re + lat agere = konať robiť viesť)

rebelovať (re + lat bellum = vojna)

reediacutecia (re + lat edere = vydaacutevať)

retrospektiacuteva (retro + lat spectare = diacutevať sa hľadieť)

retro štyacutel

45

lat SUB ndash pod

1 predložka

sub condicione pod podmienkou

sub potestate pod mocou

sub voce pod slovom pod heslom napr v slovniacuteku

2 prefix

substancia (sub + lat stare = staacuteť)

lat SUPER ndash nad

prefix

supermocnosť

superťažkyacute

superstar

gr SYN ndash s so spolu s

prefix

synchronickyacute (syn + gr chronos = čas)

symbioacuteza (syn + gr bios = život)

synonymum (syn + gr onoma = meno)

symfoacutenia (syn + gr foneacute = zvuk)

lat TRANS ndash cez za (častejšiacute preklad predponou pre-)

prefix

transkripcia (trans + lat scribere sup scriptum = piacutesať)

transplantaacutecia (trans + lat plantare = sadiť)

translokaacutecia (trans + lat locus = miesto)

transformovať (trans + lat forma = podoba tvar)

46

15 Vlastneacute menaacute Problematika transkripcie antickyacutech greacuteckych

a latinskyacutech mien

Slovenčina nie je izolovanyacute jazyk prenikaacute do nej množstvo cudziacutech slov Pri ich

preberaniacute sa riadi vlastnyacutemi pravidlami zaacuteroveň by však mala rešpektovať ndash aspoň pri

vlastnyacutech menaacutech ndash niektoreacute pravidlaacute jazykov z ktoryacutech menaacute preberaacute Dlhodobyacutem

probleacutemom ktoryacute sa priamo dotyacuteka kultuacuternych reaacuteliiacute z antickej civilizaacutecie je v slovenčine

spraacutevnosť piacutesania vlastnyacutech mien pocircvodom z klasickyacutech jazykov

Zaacuterodky probleacutemu prepisovania antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien osocircb naacutezvov

lokaliacutet a ich rocircznych odvodeniacuten do slovenčiny siahajuacute

ďaleko do počiatkov jej spisovneacuteho obdobia Probleacutem

vyplyacuteva z odlišnyacutech hlaacuteskoslovnyacutech a tvaroslovnyacutech

vlastnostiacute prijiacutemajuacuteceho jazyka ndash spisovnej slovenčiny

a odovzdaacutevajuacuteceho jazyka ktoryacutem je latinčina a

starovekaacute priacutepadne byzantskaacute greacutečtina

V tejto suacutevislosti nemožno zabuacutedať že

o fonetike starej greacutečtiny a latinčiny veľa isteacuteho

nevieme Neexistuje nijakyacute autentickyacute zaacuteznam ich

zvukovej podoby Sme odkaacutezaniacute na dedukcie z toho

čo naacutem sprostredkuacuteva piacutesmo Pravopis starej greacutečtiny

bol napriacuteklad fonetickyacute približne okolo roku 400 pred

Kr Potom sa postupne zužoval repertoaacuter jej vokaacutelov

(strata kvantity zjednodušenie diftongov itacizmus)

v konsonantoch sa presadila spirantizaacutecia (b ph kh sa

zmenili na v f ch) Naša dnešnaacute vyacuteslovnosť

starogreacutečtiny je konvenčnaacute nezodpovedaacute živej vyacuteslovnosti ani v jednej faacuteze vyacutevinu tohto

jazyka aj keď rozdiely medzi grafikou a fonetikou nie suacute priacuteliš veľkeacute

151 Probleacutemy suacutevisiace s prepisom antickyacutech mien do slovenčiny1

Hlavneacute okruhy probleacutemov ktoreacute vystupujuacute do popredia v suacutevislosti s problematikou

transkripcie greacuteckych a latinskyacutech mien suacute

1 K praktickyacutem otaacutezkam prekladu antickyacutech mien rarr 2521

Za našu dnešnuacute vyacuteslovnosť

starej greacutečtiny vďačiacuteme

humanistovi Erazmovi

Rotterdamskeacutemu Pre svoju

kodifikaacuteciu argumentoval

vedeckyacutemi potrebami proti

vyacuteslovnosti akuacute v Euroacutepe šiacuterili

greacutecki učenci emigranti

z Byzancie Taacute vychaacutedzala

z vyacutevinovej kontinuity jazyka

bola bližšia novej greacutečtine

Erazmov nie bezprobleacutemovyacute

naacutevrat ad fontes k domneleacutemu

klasickeacutemu stavu aj v ortoepii sa

v Euroacutepe ujiacutemal iba pomaly

napr v Nemecku sa definitiacutevne

presadil až po roku 1800

a v krajinaacutech s prevažujuacutecim

byzantskyacutem vplyvom vocircbec

nemal uacutespech

47

- v starovekej greacutečtine označovanie kvantity

prepis aspirovanyacutech spoluhlaacutesok th rh priacutep aj ph

prepis diftongov ai ei oi prepis pocircvodneacuteho

slabičneacuteho i na začiatku greacuteckych slov prepis geminaacutet

- pri prepise z latinčiny piacutesanie geminaacutet

piacutesanie digrafeacutem ae oe qu piacutesanie c ndash k piacutesanie

intervokalickyacutech grafeacutem i ndash j t ndash c s ndash z prepis

pocircvodneacuteho i na začiatku slov

- morfologickeacute otaacutezky podoba menneacuteho

kmeňa ktoryacute maacute byť zaacutekladom pre skloňovanie mena

a pre ďalšie odvodzovanie najmauml pre tvorenie

adjektiacuteva

Pre slovenčinu ako prijiacutemajuacuteci jazyk vždy

predstavovala vaumlčšie probleacutemy greacutečtina Ako prveacute

vyacutechodisko prepisu sa nuacuteka transliteraacutecia Čistaacute sa

použiacuteva len okrajovo v praxi je uacutečelnejšie použiacutevať jej

kombinaacuteciu s transkripciou zohľadňujuacutecou aj

recipovanuacute erazmovskuacute vyacuteslovnosť (čiže v greacutečtine miesto aggelos piacutešeme angelos

vynechaacutevame priacutezvuky naacuteslovnyacute ostryacute priacutedych označujeme pomocou h) Tento spocircsob

transkripcie sa bez vaumlčšiacutech probleacutemov uplatňuje pri prepise jednotlivyacutech greacuteckych slov či

citaacutetovyacutech zvratov (napr heacuteureacuteka mimeacutesis theos apo meacutechaneacutes gnoacutethi seauton a pod) Ide

tu iba o to aby sa greacutecke hlaacutesky vyjadrovali našimi piacutesmenami či hlaacuteskami s najbližšou

zvukovou platnosťou (η = eacute θ = th ι = i υ = y u (v diftongoch) φ = f (nie ph) χ = ch (nie

kh) ω = oacute ου = u (nie ou) nevyznačuje sa kvantita a i y lebo ich nevyznačovala ani

greacutečtina) Pokiaľ ide o latinčinu už starovekiacute gramatici klaacutedli docircraz na analyacutezu hlaacutesok h k q

x i v kvocircli ich špeciaacutelnemu vzťahu medzi vyacuteslovnosťou a spocircsobom grafickeacuteho zaacuteznamu

Spochybňovali hlaacuteskovuacute platnosť h jednak preto že sa tento konsonant vyslovoval

v latinčine slabo ale zvlaacutešť preto lebo ho viaceriacute z nich pripodobňovali ku greacuteckemu

priacutedychu ktoryacute nebol považovanyacute sa samostatnuacute hlaacutesku Pri i a v gramatici odlišovali ich

vokalickuacute platnosť od konsonantickej platnosti viedli tiež diskusiu o opodstatnenosti

použiacutevania grafeacutem k a q keďže grafeacutema c by uspokojivo prevzala ich uacutelohu Hlaacutesky x y a ich

grafeacutemy hodnotili ako okrajoveacute a cudzie keďže sa vyskytujuacute len v greacuteckych slovaacutech

Pri piacutesaniacute antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien sa uplatňujuacute dve stanoviskaacute

1 stanovisko vaumlčšmi prihliadajuacutece k odovzdaacutevajuacutecim jazykom

Transliteraacutecia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute vždy to isteacute

piacutesmeno alebo to isteacute spojenie

piacutesmen druhej abecedy

Transkripcia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute piacutesmeno

alebo aj viacero piacutesmen druhej

abecedy podľa vyacuteslovnosti na

tom istom mieste Ide

o fonetickyacute prepis slova

Geminaacuteta = zdvojenaacute

spoluhlaacuteska (napr v slove

panna)

Aspiraacuteta = spoluhlaacuteska

sprevaacutedzanaacute priacutedychom (napr

th kh)

Grafeacutema = piacutesomnyacute znak

piacutesmeno

48

2 stanovisko pokladajuacutece za rozhodujuacuteci v procese adaptaacutecie prijiacutemajuacuteci jazyk

Pri druhom stanovisku sa kladie docircraz na transkripčnyacute priacutestup ktoryacute sa pokuacuteša zachytiť

zvukovuacute straacutenku slova v podobe najprirodzenejšie uchopiteľnej prijiacutemajuacutecim jazykom Pri

prvom zo stanoviacutesk suacute možneacute dva už vyššie spomenuteacute priacutestupy transliteračnyacute

a transliteračno-transkripčnyacute Suacute podobneacute hlavnyacute rozdiel spočiacuteva v prepisovaniacute dĺžok Kyacutem

pri transliteraacutecii sa napr prepisujuacute len greacutecke eacute oacute keďže sa zaznamenaacutevali osobitnyacutemi

grafeacutemami eacutetou a oacutemegou pri transkripčno-transliteračnom priacutestupe sa prepisujuacute aj dlheacute aacute iacute

yacute uacute

V praxi sa niekedy možno stretnuacuteť s prepisom

greacuteckych mien na latinskyacute spocircsob hlavne pod

vplyvom zaacutepadoeuroacutepskych jazykov t j s piacutesaniacutem ph

namiesto f a c namiesto k ale i s tendenciou

odstraňovať th hoci medzi vyacuteslovnosťou t (τ) a th (θ)

bol v greacutečtine zaacutesadnyacute rozdiel

Pri transkripcii vlastnyacutech mien vstupuje do hry

aj kultuacuterny kontext zdomaacutecnenosť Niektoreacute greacutecke

vlastneacute menaacute sa už do naacutešho jazyka a kultuacutery do istej

miery včlenili (Filip Alexander Teodor Homeacuter

Korint Ateacuteny a pod) paralelne popri nich je tu ale

vaumlčšina mien ktoreacute sme si nestihli adaptovať pričom

vychaacutedzajuacute z tyacutech istyacutech slovotvornyacutech zložiek (napr

Menandros Theofrastos Filippopolis)

Niekedy sa použiacuteva jedna lexikaacutelna jednotka

v dvoch podobaacutech podľa kultuacuterneho prostredia napr

Foinikia v greacuteckom prostrediacute Feniacutecia v latinskom

kontexte (V Zamarovskyacute) Inokedy sa rozlišuje medzi

tyacutem či sa hovoriacute o mytologickej alebo historickej postave Podľa toho sa použiacuteva vaumlčšmi

alebo menej adaptovanaacute podoba

Priacutekladom na celkom vžiteacute greacutecke meno je Ezop (pocircvodneacute Aisoacutepos) Pri jeho preberaniacute

došlo k zmene v kmeni i v koncovke na jeho podobe sa vyacuterazne prejavil vplyv stredovekej

latinčiny Menaacute typu Neapol zas naznačujuacute že pri preberaniacute mien je možnyacute aj zaacutesah do

koncovky ako zaacutekladnyacute stupeň jeho udomaacutecnenia ktoryacute odraacuteža flektiacutevne potreby slovenčiny

Avšak menaacute ktoreacute by transformovali iba kmeň no koncovku nie (Teokritos namiesto

Theokritos Teacutezeus namiesto Theacuteseus a pod) nie suacute ani greacutecke ani slovenskeacute

Najstaršiacute filozofi chaacutepali jazyk

ako suacutehrn mien ktoreacute

považovali za naacutezvy

jednotlivyacutech prvkov skutočnosti

S prvyacutemi teoretickyacutemi

konštruktmi pomocou ktoryacutech

sa opisuje a do istej miery

vysvetľuje spraacutevanie sa

vlastnyacutech mien nachaacutedzame

v homeacuterskej baacutesnickej tradiacutecii

V Homeacuterovyacutech baacutesňach sa

stretaacutevame s pojmom

eponymon Je to to od čoho sa

odvodzuje vlastneacute meno mocircže

to byť ineacute slovo alebo aj vec či

situaacutecia ktoraacute bola motivujuacutecim

činiteľom pri akte prvotneacuteho

pomenovania U Homeacutera maacute do

značnej miery magickyacute

a nadprirodzenyacute raacutez Okolnosti

ktoreacute sprevaacutedzajuacute prvotneacute

pomenovanie nositeľa mena

totiž predurčujuacute jeho ďalšie

osudy

49

Vyacuteznamnyacutem komplikujuacutecim faktorom prepisovania antickyacutech mien a ich fungovania

v slovenskom texte je skloňovanie To kladie na použiacutevateľa slovenčiny naacuteroky akeacute si ušetrili

napr angličtina francuacutezština nemčina atď Vystačia s nominatiacutevom singulaacuteru daneacuteho mena

čo v slovenčine nie je možneacute Do popredia vystupuje probleacutem akyacute kmeň pri ohyacutebaniacute použiť

Konkurujuacute si pocircvodneacute greacuteckelatinskeacute a domaacutece slovenskeacute kmene Niektoreacute pocircvodneacute

substantiacutevne kmene nachaacutedzajuacute v slovenčine oporu najmauml vďaka adjektiacutevam ktoreacute sa od nich

tvoria napr gr Eroacutes ndash erotickyacute rarr G sg = Eroacuteta Achilleus ndash Achillova paumlta rarr G sg =

Achillea Achilla lat Cicero ndash ciceronianizmus rarr G sg = Cicerona Popri klasickyacutech

tvaroch sa ale v slovenčine občas pri tom istom mene vytvaacuterajuacute i tvary bdquobarbarskeacuteldquo ktoreacute

nerešpektujuacute vyacutechodiskovyacute jazyk Odviacutejajuacute sa jednoducho od nominatiacutevu singulaacuteru a k nemu

pridaacutevajuacute slovenskeacute paacutedoveacute koncovky Areacutes ndashArea i Aresa Adoacutenis ndash Adoacutenida i Adonisa Pri

skloňovaniacute nastaacutevajuacute ťažkosti tiež pri menaacutech ktoreacute nesignalizujuacute dostatočne svoj rod

(Artemis Eris Deacutemeacuteter) nezasvaumltenyacute ich nemusiacute identifikovať ako ženskeacute menaacute Ďalšiacutem

uacuteskaliacutem greacuteckej flexie suacute kvantitatiacutevne alternancie v kmeni Filopoimeacuten ndash Filopoimena

Agamemnoacuten ndash Agamemnona ale Apolloacuten ndash Apolloacutena Ioacuten ndash Ioacutena

152 Pravidlaacute transkripcie antickyacutech vlastnyacutech mien

K pertraktovanej problematike vzniklo niekoľko vedeckyacutech štuacutediiacute v ktoryacutech sa autori

pokuacutešajuacute vniesť systeacutem a zjednotiť pravidlaacute transkribovania a ortografie pre vlastneacute menaacute

pocircvodom z klasickyacutech jazykov Napriek dlhoročneacutemu uacutesiliu niekoľkyacutech generaacuteciiacute lingvistov

a klasickyacutech filoloacutegov však zatiaľ nemaacuteme k dispoziacutecii komplexnuacute priacuteručku ktoraacute by

použiacutevateľa jazyka zorientovala a v ktorej by našiel odpoveď na otaacutezku spraacutevnej podoby

želaneacuteho tvaru vlastneacuteho mena Odporuacutečania i pravidlaacute ktoreacute v priebehu niekoľkyacutech

desaťročiacute vznikali naraacutežali vždy na nedostatok mateacuterie na ktorej by sa preverovali takže

jazykovaacute prax s teoacuteriou bola prepojenaacute iba do určitej miery Vaumlčšina naacutevrhov slovenskyacutech

jazykovedcov z minulosti ako adaptovať antickeacute menaacute v slovenčine bola v suacutelade s

vyacutevinovyacutemi tendenciami slovenčiny a premietla sa ndash v maximaacutelne zhutnenej podobe ndash do

aktuaacutelnych Pravidiel slovenskeacuteho pravopisu (PSP)

V suacutečasnosti sa medzi klasickyacutemi filoloacutegmi v slovenskyacutech akademickyacutech inštituacuteciaacutech

ustaľujuacute zaacutesady transkripcie antickyacutech mien a komplexnejšie suacute sformulovaneacute zatiaľ

50

v štuacutediaacutech Ľ Buzaacutessyovej2 Uplatňujuacute sa už aj v praxi v heslaacutech Encyklopaedie Beliany Pre

heslaacuter sa vytvaacutera takaacute podoba vlastneacuteho mena alebo termiacutenu aby bolo identifikovateľneacute

v pocircvodnom odovzdaacutevajuacutecom jazyku a zaacuteroveň aby nebolo v uacuteplnom rozpore s prirodzenyacutemi

vlastnosťami prijiacutemacieho jazyka teda slovenčiny Heslaacute majuacute často podobu dvojtvaru Jedna

podoba mena pre bežnuacute komunikaacuteciu popularizačneacute diela pre beletriu televiacuteziu atď v

ktorej sa vaumlčšmi odraacutežajuacute adaptačneacute procesy a druhaacute pre texty odborneacuteho charakteru

prihliadajuacuteca vaumlčšmi na pocircvodnyacute stav v klasickyacutech jazykoch Kyacutem v niektoryacutech priacutepadoch sa

adaptovanaacute a odbornaacute podoba prekryacutevajuacute (napr nominatiacutev singulaacuteru Poseidoacuten genitiacutev

singulaacuteru Poseidoacutena suacute tvary ktoreacute suacute v slovenčine dobre adaptovaneacute a zaacuteroveň zodpovedajuacute

aj požiadavkaacutem odborneacuteho vyjadrovania) v inyacutech sa mocircže adaptovanaacute a odbornaacute podoba

prekryacutevať len v nominatiacuteve a rozdiel medzi štyacutelmi sa prejaviacute až v nepriamych paacutedoch (napr

nominatiacutev singulaacuteru Anakreoacuten je vhodnyacute pre oba štyacutely zato genitiacutev singulaacuteru Anakreoacutena pre

bežneacute vyjadrovanie a genitiacutev singulaacuteru Anakreonta pre odbornyacute štyacutel)

Naacutezvy lokaliacutet sa považujuacute za menej citliveacute na zaacutesahy preto je priacutepustnyacute vaumlčšiacute rozsah

ich adaptaacutecie Priacutepustneacute suacute pomenovania Macedoacutenia Myacutezia Lyacutekia Kapadoacutecia Bityacutenia

Sybarida atď z osobnyacutech mien sa pokladajuacute za adaptovaneacute menaacute panovniacutekov (Teodor

Bazil) svaumltyacutech a biblickyacutech postaacutev (Izidor František z Assisi Herodes) najznaacutemejšiacutech

mytologickyacutech postaacutev (Ateacutena Jupiter) literaacutetov a ich diel (Homeacuter Oviacutedius Horaacutecius

Odysea) Akceptujuacute sa tiež daacutevno adaptovaneacute menaacute v ktoryacutech bola theacuteta nahradenaacute

v slovenčine fonologicky najbližšou zapiacutesanou grafeacutemou t ako Ateacutena Temida Tesaacutelia

V odbornom jazyku sa však použiacutevajuacute podoby s theacutetou Pri ohyacutebaniacute mien so slovnyacutem

zaacutekladom končiacim na latinskuacute hlaacutesku k piacutesanuacute grafeacutemou c sa odporuacuteča v odbornom

i neodbornom texte piacutesať slovenskeacute k ndash t j k nominatiacutevu Marcus sa priraďuje nepriamy paacuted

Markovi nie Marcovi

Pre štyacutel bežnej komunikaacutecie sa odporuacuteča skloňovať viacereacute menaacute (pocircvodneacute

konsonantickeacute kmene) podľa uacuteplnej podoby nominatiacutevu Xenofoacutena Adonisa Kalchasa

z latinskyacutech napr Cicera (popri Ciceroacutena) podoba zodpovedajuacuteca stavu v odovzdaacutevajuacutecom

jazyku (Xenofoacutenta Adoacutenida Kalchanta Cicerona) sa odporuacuteča pre odbornyacute štyacutel Vžiteacute

podoby ženskyacutech mien ako Ariadna (popri odb Ariadneacute) sa prijiacutemajuacute Greacutecke menaacute

2 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a latinskyacutech mien naacutezvov a

termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda 2002 s

45-55 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash hlavneacute transkripčneacute

zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 2012 č 3-4 s 131-150 BUZAacuteSSYOVAacute

Ľudmila Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In

Sambucus VIII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave 2012 s 178-193

51

s nominatiacutevom sg na -oacuten sa v adaptovanej podobe

skloňujuacute s ohľadom na už adaptovaneacute znaacuteme propriaacute

i početneacute apelatiacuteva v nepriamych paacutedoch -oacutena -oacutenovi

atď bez ohľadu na pocircvodneacute rozdiely v greacuteckom kmeni

teda Xenofoacuten Xenofoacutena Agamemnoacuten Agamemnoacutena

tak ako Platoacuten Platoacutena no v odbornom štyacutele tvar

zodpovedaacute vyacutechodiskoveacutemu jazyku t j Xenofoacutenta

Agamemnona

Konzervatiacutevnosť v oblasti morfoloacutegie pretrvaacuteva

v ohyacutebaniacute mien zakončenyacutech vyacuteraznyacutemi latinskyacutemi

alebo greacuteckymi sufixmi (lat -us-ius gr -os -es)

ktoreacute majuacute tendenciu spraacutevať sa ako zdomaacutecneneacute

morfeacutemy a u ktoryacutech existuje vžitaacute opora v oblasti

cudziacutech apelatiacutev typu komunizmus Skloňuje sa teda

OviacutediaOvidia HerodotaHeacuterodota SisyfaSizyfa

Aristotela Euripida Anaximena nerobiac rozdiel

medzi odbornyacutem a neodbornyacutem vyjadrovaniacutem

K tyacutemto menaacutem sa priraďujuacute aj menaacute na ndashas pocircvodom

a-kmeňoveacute maskuliacutena ako PytagorasPythagoras

Anaxagoras pretože suacute formaacutelne bliacutezke

predchaacutedzajuacutecim niektoreacute suacute znaacuteme z učiva strednyacutech

škocircl alebo suacute suacutečasťou terminologickyacutech spojeniacute napr

Pytagorova veta Pri sufixe -as pocircvodom

konsonantickyacutech kmeňov (Kalchas) -is (Agis)

rovnako aj pri latinskyacutech i-kmeňovyacutech typoch

(Tyrnaviensis) priacutepadne inyacutech ktoreacute suacute menej

frekventovaneacute sa odporuacuteča vychaacutedzať pri skloňovaniacute

z uacuteplnej nominatiacutevnej formy a skloňovať a odvodzovať

v bežnom prejave Agisa Adonisa adonisovskyacute

Kalchasa Kalchasov Tyrnaviensisa a pod

Pri preklade z cudzieho jazyka je nevyhnutneacute

uvedomiť si aj mieru adaptaacutecie antickyacutech mien v

danom jazyku aby došlo k spraacutevnej identifikaacutecii tej

ktorej osoby Pri použiacutevaniacute latinskyacutech mien skladajuacutecich sa z krstneacuteho mena rodoveacuteho mena

Skladba latinskeacuteho mena

Publius Cornelius Scipio

Africanus

praenomen (Publius) = osobneacute

(krstneacute) meno daacutevalo sa dieťaťu

9 deň po narodeniacute podľa vyacuteberu

rodičov zoznam osobnyacutech mien

bol v Riacuteme obmedzenyacute ndash

poznaacuteme len 18 mužskyacutech

osobnyacutech mien praenomina

žien neboli takeacute obmedzeneacute ako

u mužov

nomen gentile (Cornelius) =

rodoveacute meno novorodenec ho

dostaacuteval ako priacuteslušniacutek isteacuteho

rodu taacuteto priacuteslušnosť sa

odvodzovala od otca meno bolo

dedičneacute

cognomen (Scipio) = meno

rodiny (priezvisko) ktoreacute bolo

odvodeneacute od individuaacutelnych

charakteristiacutek alebo

vyacuteznamnyacutech skutkov spočiatku

ide o živeacute rodinneacute meno ktoreacute

sa postupne staacuteva dedičnyacutem

priacutemenom

agnomen (Africanus) =

dodatočneacute meno ktoreacute sa

obvykle pridaacuteva na zaacuteklade

nejakeacuteho vyacuteznamneacuteho skutku

svojho buduacuteceho nositeľa toto

meno je fakultatiacutevne a plniacute

funkciu honorifikačnej prezyacutevky

Najčastejšie skratky

latinskyacutech vlastnyacutech mien

A = Aulus

C = Gaius

Cn = Gnaeus

D = Decimus

L = Lucius

M = Marcus

P = Publius

Q = Quintus

Ser = Servius

Sex = Sextus

T = Titus

52

priezviska (Gaius Iulius Caesar Marcus Tullius Cicero) kladie napr španielčina docircraz na

rodoveacute meno slovenčina však nie vždy (napr Marcus Tullius Cicero sa v španielčine

pravidelne označuje ako Tullius v slovenčine však Cicero)

53

16 Starogreacutecky a latinskyacute jazyk ndash nositelia kultuacuternych tradiacuteciiacute

optikou translatoloacutegie

Latinčina je jazyk vďaka ktoreacutemu maacuteme piacutesmo (latinka) sprostredkoval naacutem greacutecko-

riacutemske kultuacuterne a vzdelanostneacute dedičstvo obohatil našu slovnuacute zaacutesobu a to dokonca natoľko

že pri mnohyacutech slovaacutech si už neuvedomujeme ich latinskyacute pocircvod Je propedeutikou pre

romaacutenske jazyky i pre angličtinu kde figuruje celyacute rad pocircvodne latinskyacutech slov (napr

personal computer persōna = osoba persōnālis = osobnyacute computāre = počiacutetať) Vaumlčšina

gramatiacutek modernyacutech jazykov je vystavanaacute na latinskom pocircdoryse a preto je latinčina

ideaacutelnou univerzaacutelnou priacutepravou pre štuacutedium jazykov Navyše je staacutele najdocircležitejšou

suacutečasťou medzinaacuterodnej terminoloacutegie

Hoci slovenčina nepatriacute do skupiny romaacutenskych jazykov ktoreacute sa z latinčiny resp

z ľudovej latinčiny priamo vyvinuli latinskaacute lexika je v našom jazyku pomerne bohato

zastuacutepenaacute Ak aj neraacutetame odbornuacute lexiku (najmauml priacuterodovedneacute domeacuteny kde je latinčina

v poziacutecii lingua franca) ani v bežnej lexike nie suacute živeacute latinskeacute slovaacute v slovenčine ojedinelyacutem

javom Ich poziacutecia v jazyku je stabilnaacute Vaumlčšinu z latinskyacutech vyacuterazov ktoreacute sa použiacutevajuacute

mimo odborneacuteho štyacutelu a suacute suacutečasťou ďalšiacutech štyacutelov možno zadeliť do dvoch kategoacuteriiacute

1 okriacutedleneacute vyacuterazy či okriacutedleneacute slovaacute

2 citaacutetoveacute frazeacutemy3

Okriacutedleneacute vyacuterazy nazyacutevaneacute aj okriacutedleneacute slovaacute je tradičneacute označenie jednej skupiny

knižnyacutech frazeacutem Vznikli na zaacuteklade vyacuteroku historickej alebo literaacuternej postavy V staršom

vymedzeniacute sa za okriacutedleneacute slovaacute pokladal iba takyacute vyacuterok resp citaacutet pri ktorom sa už

neuvedomovalo alebo sa zabudlo na jeho pocircvodcu Avšak kvocircli subjektiacutevnosti určovania

hranice a miery poznania pocircvodcu citaacutetu sa v suacutečasnej lexikoloacutegii uplatňuje odlišnaacute metoacuteda

Vychaacutedza sa z komunikatiacutevnej platnosti vyacuteroku Ak sa danyacute vyacuteraz použije v kontexte

v ktorom vznikol a popisuje danuacute situaacuteciu ide o citaacutet Ak sa uplatňuje aj v inyacutech

komunikačnyacutech situaacuteciaacutech ide o okriacutedlenyacute vyacuteraz Iba v takomto vymedzeniacute sa okriacutedleneacute

vyacuterazy pokladajuacute za osobitnyacute druh frazeacutem Priacutekladom na obe situaacutecie je napr znaacutemy vyacuterok

Gaia Iulia Caesara Alea iacta est Ako citaacutet sa použiacuteva v odbornom ale aj v umeleckom texte

za podmienky že ilustruje dobovuacute situaacuteciu Ako okriacutedlenyacute vyacuteraz sa použiacuteva vtedy ak maacute

platnosť frazeologizmu a použiacuteva sa v kontexte na zdocircraznenie situaacutecie keď je nejakaacute

zaacuteležitosť rozhodnutaacute a toto rozhodnutie nemožno vraacutetiť spaumlť

3 Podrobnejšiacute vyacuteklad k pocircvodu a vyacuteznamu niektoryacutech latinskyacutech citaacutetovyacutech frazeacutem a okriacutedlenyacutech vyacuterazov rarr

24 33

54

Citaacutetoveacute frazeacutemy suacute frazeacutemy prevzateacute z cudziacutech jazykov ktoreacute sa aj v prijiacutemajuacutecom

jazyku vyjadrujuacute vo svojej pocircvodnej teda v cudzojazyčnej podobe ako celok čo znamenaacute že

uvedenaacute skupina frazeacutem nezahŕňa tie ktoryacutech cudzojazyčnyacutem komponentom by bol iba jeden

prvok Pre tieto frazeologickeacute jednotky je priacuteznačneacute buď to že platnosť frazeacutemy mali už v

pocircvodnom jazyku napr latinskeacute cum grano salis (= nie doslova s istyacutem obmedzeniacutem) alebo

jednotky ktoreacute boli v pocircvodnom jazyku nefrazeologickyacutemi (napr odbornyacutemi) vyacuterazmi ako

napr corpus delicti čo je pocircvodom praacutevnickyacute termiacuten alebo vyacuteraz persona non grata ktoryacute

patriacute do diplomatickej terminoloacutegie sa frazeologizovali až v prijiacutemajuacutecom jazyku Treba

doplniť že niektoreacute častejšie použiacutevaneacute citaacutetoveacute frazeacutemy sa uplatňujuacute aj v kalkovanej podobe

napr in medias res ndash do stredu veci k veci bez uacutevodu Citaacutetoveacute frazeacutemy majuacute štylistickuacute

platnosť vyacuteraznyacutech knižnyacutech prostriedkov Vo frazeoloacutegii hovoriacuteme o jave nazyacutevanom

preberanie frazeologickyacutech jednotiek Ide o proces pri ktorom sa frazeologickyacute fond jazyka

obohacuje o frazeacutemy z inyacutech jazykov Najčastejšiacutem spocircsobom je doslovnyacute preklad cudziacutech

frazeacutem ich uacuteplneacute alebo čiastočneacute kalkovanie pričom sa vo vaumlčšine priacutepadov kopiacuteruje ich

syntaktickaacute konštrukcia Frazeologickeacute jednotky ako sme už spomenuli sa preberajuacute

v originaacutelnej podobe no mocircžu sa prispocircsobiť aj preberajuacutecemu jazyku Toto prispocircsobovanie

maacute za naacutesledky zmeny vo fonetickej alebo v grafickej podobe Priacutekladom je latinskaacute frazeacutema

tabula rasa ktoruacute slovenčina prebrala v nezmenenej podobe no napr francuacutezština si ju už

prispocircsobila do podoby table rase teda aj jej grafickaacute aj fonetickaacute podoba zodpovedaacute

preberajuacutecemu jazyku

Tyacutemto spocircsobom obohacujuacute okriacutedleneacute vyacuterazy a citaacutetoveacute frazeacutemy pocircvodom z latinčiny

suacutečasnuacute slovenskuacute lexiku Pre prekladateľa je veľkou vyacutehodou ak ich poznaacute rozumie ich

vyacuteznamu priacutepadne mu je znaacutemy ich pocircvod Poznanie tyacutechto citaacutetovyacutech frazeacutem alebo

okriacutedlenyacutech vyacuterazov v materinskom jazyku daacuteva predpoklad že ich prekladateľ bude schopnyacute

detegovať aj v pocircvodnom texte z ktoreacuteho prekladaacute Tvrdenie že je pre prekladateľa vyacutehodou

ak ich poznaacute sa zakladaacute na nasledujuacutecich zisteniach

1 Ak prekladateľ poznaacute vyacuteznam živyacutech latinskyacutech slov v materinskom jazyku je

pravdepodobneacute že ich dokaacuteže objaviť aj v pocircvodnom texte aj v priacutepadoch že ich

vyacutechodiskovyacute jazyk neprebral v originaacutelnej latinskej podobe ale ustaacutelili sa v ňom adaptovaneacute

napr vo forme kalkov priacutepadne polokalkov a teda že ich z vyacutechodiskoveacuteho textu viditeľne

nevyčleňuje už samotnaacute pocircvodnaacute jazykovaacute forma ndash latinčina Ich uvedomenie si vo

vyacuteznamovej rovine so sebou prinaacuteša niekoľko ďalšiacutech aspektov Prekladateľ dokaacuteže

cieľoveacutemu čitateľovi sprostredkovať adekvaacutetnu formu a obsah aj vďaka tomu že živeacute latinskeacute

slovo v takomto priacutepade nepovažuje len za autorovu metaforu ale uvedomuje si

55

intertextualitu (zvlaacutešť v priacutepade okriacutedlenyacutech vyacuterazov) Transferom takejto lexikaacutelnej jednotky

nenaruacuteša štyacutel originaacutelu a zachovaacuteva viacvrstevnyacute charakter textu Rovnako ponechaacuteva

čitateľovi priestor aby si tieto aluacutezie na antickyacutech autorov a ich diela v texte uvedomoval

nachaacutedzal suacutevislosti a aby pri interpretaacutecii zvlaacutešť v priacutepade umeleckyacutech textov boli jeho

vyacutechodiskaacute porovnateľneacute s vyacutechodiskami a možnosťami čitateľa originaacutelu teda aby mu

prekladateľ tuacuteto možnosť neubral skocircr než sa s preloženyacutem textom stretne saacutem a bude ho

interpretovať na zaacuteklade čitateľskej skuacutesenosti horizontu očakaacutevania čitateľskeacuteho profilu

a ďalšiacutech parametrov ktoreacute suacute suacutečasťou interpretačneacuteho procesu

2 Z hľadiska vyacuteberu vhodnyacutech translatologickyacutech postupov je poznanie živyacutech

latinskyacutech slov rovnako vyacutehodou Prekladateľ sa mocircže vyhnuacuteť negatiacutevnym posunom ak

poznaacute danuacute lexikaacutelnu jednotku identifikuje ju v texte a zvoliacute adekvaacutetny postup pri jej

transfere Ak ju nepoznaacute mocircže sa stať že s ňou bude v texte naraacutebať napr ako s metaforou

V tom priacutepade ju mocircže pri prekladaniacute v raacutemci prekladateľskyacutech postupov využiacutevanyacutech pri

preklade metafory buď celkom eliminovať preložiť ju doslovne (pričom ani v priacutepade kalkov

nemusiacute byť vyacutesledneacute prekladateľskeacute riešenie automaticky zhodneacute s podobou adaptovanou

v cieľovom jazyku) vymeniť ju za inuacute metaforu alebo ju mocircže v texte vysvetliť Všetky

uvedeneacute postupy by znamenali pre cieľovyacute text viac či menej vyacuteraznyacute posun alebo stratu a to

tak na uacuterovni vyacuteznamovej ako aj lexikaacutelnej a štylistickej Adekvaacutetny postup v tomto priacutepade

znamenaacute zvoliť si v cieľovom texte tuacute podobu lexikaacutelnej jednotky ktoraacute je adaptovanaacute

v cieľovej kultuacutere bez ohľadu na divergenciu medzi originaacutelom a prekladom Ak je vo

vyacutechodiskovom texte danaacute živaacute latinskaacute sentencia kalkom v slovenčine mocircže byť

polokalkom alebo naopak Či dokonca ak je živaacute latinskaacute sentencia vo vyacutechodiskovom

jazyku adaptovanaacute v pocircvodnej latinskej podobe a v slovenčine ju poznaacuteme a použiacutevame ako

kalk prekladateľ maacute rešpektovať cieľovyacute jazyk a kultuacuteru a použiť v cieľovom texte

adaptovanyacute tvar Ak sa v cieľovom jazyku uplatňujuacute dve formy napr alea iacta est ndash kocky

suacute hodeneacute vtedy by mal prekladateľ prispocircsobiť vyacuteber prekladateľskeacuteho riešenia

vyacutechodiskoveacutemu textu a vybrať tuacute podobu živej latinskej sentencie ktoraacute originaacutelu

zodpovedaacute po obsahovej i formaacutelnej straacutenke V priacutepade vyššie spomenuteacuteho okriacutedleneacuteho

vyacuterazu existuje možnosť voľby pretože vo viaceryacutech jazykoch sa suacutebežne uplatňuje pocircvodnaacute

latinskaacute podoba ako aj jej tvar adaptovanyacute pre daneacute jazykovo-kultuacuterne spoločenstvo

Vyberaacuteme niekoľko jazykovyacutech mutaacuteciiacute

56

Slovenčina Alea iacta est Kocky suacute hodeneacute

Čeština Alea iacta est Kostky jsou vrženy

Angličtina Alea iacta est The die is cast

Nemčina Alea iacta est Der Wuumlrfel ist gefallen

Francuacutezština Alea iacta est Le sort en est jeteacute

Španielčina Alea iacta est La suerte estaacute echada

Taliančina Alea iacta est Il dado egrave tratto

Analyacutezou francuacutezskej a španielskej verzie latinskeacuteho alea iacta est zistiacuteme že latinskeacute

substantiacutevum alea s vyacuteznamom kocka sa v sentencii nenachaacutedza Nahradilo ho substantiacutevum

le sort resp la suerte s vyacuteznamami

57

Francuacutezsky vyacutekladovyacute slovniacutek Larousse aj španielsky slovniacutek Diccionario de Real Academia

Espantildeola medzi prvyacutemi vyacuteznamami substantiacutev uvaacutedzajuacute naacutehoda osud uacutedel Slovo kocka

teda le deacute (franc) a el dado (špan) ani v jednej zo sentenciiacute nefiguruje (treba však upozorniť

že vo francuacutezštine suacutebežne jestvuje aj vyacuteraz les deacutes sont jeteacutes) preto ak prekladateľ tuacuteto

sentenciu vo francuacutezskom či v španielskom vyacutechodiskovom texte odhaliacute napriek tomu že

v slovenčine maacuteme ako ekvivalent vžituacute sentenciu s komponentom kocka nie osud uacutedel

alebo naacutehoda a prekladateľ ho dokaacuteže identifikovať ako okriacutedlenyacute vyacuteraz či citaacutetovuacute frazeacutemu

pri prekladaniacute prediacutede strate napr tyacutem že prediacutede vyacuterazovej nivelizaacutecii Aluacuteziu sa mu podariacute

zachovať využitiacutem zodpovedajuacutecich vyacuterazovyacutech prostriedkov

Zaujiacutemavosťou je že sa živeacute latinskeacute sentencie uplatňujuacute vo všetkyacutech štyacuteloch Okrem

odborneacuteho štyacutelu kde je latinčina zaacutekladom terminologickeacuteho aparaacutetu nachaacutedzame latinskeacute

vyacuterazy asi v každom jednom z primaacuternych i sekundaacuternych štyacutelov Nie suacute len suacutečasťou

umeleckyacutech vyacutepovediacute ale bežne ich zaznamenaacutevame aj v hovorovom štyacutele zaznievajuacute

z meacutediiacute a uplatňujuacute sa aj v administratiacutevnom štyacutele Pre naacutezornosť prinaacutešame aj prehľadnuacute

exemplifikaacuteciu obohacovania slovenskej lexiky latinskyacutemi vyacuterazmi v raacutemci jednotlivyacutech

štyacutelov Ide o priacuteklady ktoreacute samozrejme nie suacute použiacutevaneacute vyacutehradne pre danyacute štyacutel Jeden

a ten istyacute latinskyacute vyacuteraz sa mocircže uplatňovať vo viaceryacutech z nich v zaacutevislosti od

58

komunikačnej situaacutecie a od intencie vyacutepovede autora Pri uvaacutedzaniacute priacutekladov pre jednotliveacute

štyacutely vychaacutedzame z ich delenia podľa J Mistriacuteka

I Primaacuterne štyacutely

1 naacuteučnyacute štyacutel

- terminus technicus (odbornyacute naacutezov technickyacute termiacuten)

2 administratiacutevny štyacutel

- curriculum vitae (životopis)

3 publicistickyacute štyacutel

- in memoriam (na pamiatku)

- vox populi vox dei (hlas ľudu hlas božiacute)

4 rečniacutecky štyacutel

- quo vadis (kam kraacutečaš)

5 esejistickyacute štyacutel

- conditio sine qua non (podmienka bez ktorej nie ndash nevyhnutnaacute podmienka predpoklad aby

sa niečo mohlo realizovať)

6 hovorovyacute štyacutel

- de facto (v skutočnosti skutočne zo skutku podľa skutočneacuteho stavu)

- pro forma (formaacutelne aby sa nepovedalo)

7 umeleckyacute štyacutel

- carpe diem (využi deň)

II Sekundaacuterne štyacutely (priacuteležitostneacute konkreacutetne neštandardizovaneacute) ndash vyacuteber

1 archaickyacute štyacutel

- amicenko (z latinskeacuteho amicus ndash priateľ) ndash oslovenie adresaacuteta v duchu 19 storočia

2 biblickyacute štyacutel

- gloria in excelsis Deo (slaacuteva Bohu na vyacutesostiach)

59

3 ceremoniaacutelny štyacutel

- ad multos annos (na mnoheacute roky ndash pri vyacuteročiach pri blahoželaniach jubilantovi aby sa ešte

dlho tešil zdraviu)

- Vaša magnificencia (oslovenie rektora univerzity)

- Vaša spektabilita (oslovenie dekana fakulty)

- Vaše honorability (oslovenie vyacuteznamnyacutech funkcionaacuterov v akademickom prostrediacute)

- Vaša Excelencia (oslovenie veľvyslanca)

- Vaša Eminencia (oslovenie kardinaacutela)

4 diplomatickyacute štyacutel

- persona non grata (nežiaduca osoba)

5 ďakovnyacute štyacutel

- ab imo pectore (z hĺbky srdca)

6 ekonomickyacute štyacutel

- N B (skratka z nota bene ndash dobre si zaznamenaj)

7 elegickyacute štyacutel

- memento mori (pamaumltaj na smrť)

8 encyklopedickyacute štyacutel

- ibid (ibidem ndash tamtiež)

- id (idem ndash ten istyacute)

- cf cfr conf (confer ndash porovnaj)

- et al (et alii ndash a ďalšiacute a kolektiacutev)

- l c l cit (loco citato ndash na citovanom mieste na uvedenom mieste)

- v l (vide locum ndash pozri miesto v knihe)

- s a (sine anno ndash bez roku vydania)

9 enumeratiacutevny štyacutel

- etc (et cetera ndash atď a tak ďalej)

60

10 epištolaacuterny štyacutel

- A D (anno Domini ndash roku Paacutena)

11 legislatiacutevny štyacutel

- ex offo (= ex officio ndash z uacuteradu z uacuteradnej moci)

12 ospravedlňujuacuteci štyacutel

- mea culpa mea maxima culpa (moja vina moja preveľkaacute vina)

13 patetickyacute štyacutel

- per aspera ad astra (tŕnistou cestou k hviezdam)

14 persuaziacutevny štyacutel

- historia magistra vitae (dejiny suacute učiteľkou života)

- non scholae sed vitae discimus (neučiacuteme sa pre školu ale pre život)

15 pompeacutezny štyacutel

- amicus certus in re incerta cernitur (v nuacutedzi poznaacuteš priateľa)

16 žartovnyacute štyacutel

- ergo bibamus (tak teda pime)

Podobnyacutech priacutekladov by sme našli omnoho viac od tyacutech najfrekventovanejšiacutech až po

zriedkaveacute ba raritneacute ktoreacute sa zvaumlčša vyskytujuacute v diskurzoch odborneacuteho použiacutevateľa jazyka

Prekladateľ samozrejme nemocircže poznať všetky latinskeacute citaacutety skratky sentencie alebo

terminoloacutegiu jednotlivyacutech odborov Zaacutekladneacute znalosti z klasickyacutech jazykov suacute však veľkou

vyacutehodou a aspoň zaacutekladnaacute orientaacutecia pokiaľ ide o systeacutem latinčiny a znalosti z jej lexiky

a reaacuteliiacute sluacutežia prekladateľovi k rozviacutejaniu si kultuacuternej kompetencie Ak prekladateľ nie je

zaacuteroveň klasickyacutem filoloacutegom potom v priacutepade jeho znalostiacute z klasickyacutech jazykov a antickej

civilizaacutecie a kultuacutery vo vzťahu k prekladateľskyacutem kompetenciaacutem hovoriacuteme skocircr o sociaacutelnej

rešeršnej a kultuacuternej kompetencii než o jazykovej kompetencii v pravom vyacutezname Znamenaacute

to že sa prekladateľ v problematike orientuje a ak je to potrebneacute dokaacuteže si zvoliť vhodnuacute

prekladateľskuacute pomocirccku nevyhnutnuacute pri vyacutebere ekvivalentu či pri hľadaniacute prekladateľskeacuteho

riešenia

61

V tejto suacutevislosti treba upozorniť aj na chyby v preklade vyacuteklade alebo v interpretaacutecii

ktoreacute mocircžu vzniknuacuteť ako docircsledok nedostačujuacutecej znalosti klasickyacutech jazykov a suacutevisiacich

reaacuteliiacute Parciaacutelne informaacutecie a vedomosti mocircžu viesť k mylnyacutem zaacuteverom Priacutekladom takyacutechto

neoverenyacutech postupov je znaacutema falošnaacute etymoloacutegia substantiacuteva malvica ktoraacute sa chybne

odvaacutedza od malum (zlo) alebo od mālum (jablko) pričom zlo maacute odkazovať na biblickyacute

priacutebeh Adama a Evy kde je jablko symbolom zla a uacutedajne aj preto suacute ich označenia

v latinčine zhodneacute J Rejzek v Českom etymologickom slovniacuteku uvaacutedza vysvetlenie bdquomalvice

ndash dužnatyacute plod s jaacutedřincem (jablko hruška ap) Presl převzal z jakeacutehosi stareacuteho leacutekařskeacuteho

rukopisu v jinyacutech exemplaacuteřiacutech jsou podoby makvice mrkvice takže asi jde o piacutesařskou

chybuldquo Substantiacutevum malvica sa zrejme do jazyka dostalo ako chybnyacute tvar Na českuacute

etymoloacutegiu odkazuje aj Stručnyacute etymologickyacute slovniacutek slovenčiny bdquomalvica ndash dužinatyacute plod

rastliacuten s jadrovyacutem ovociacutem (od 20 stor) Z čes malvice ndash vyacuteraz bol zavedenyacute v obdobiacute

naacuterodneacuteho obrodenia na zaacuteklade isteacuteho stčes rukopisu

priacuteslušneacute miesto sa však čiacuteta aj ako mrkviceldquo

V obdobnyacutech priacutepadoch platiacute zaacutesada ad fontes

Ak sa prekladateľ stretne s podobnyacutem prekladateľskyacutem

probleacutemom mal by si informaacuteciu vyhľadať a overiť

zvlaacutešť vtedy ak nie je v danej oblasti odborniacutekom

Latinskyacute a starogreacutecky jazyk obohatili

slovenskuacute slovnuacute zaacutesobu o kvantum lexikaacutelnych

jednotiek ktoreacute sa v našom jazyku uplatnili ako

jednotliveacute slovaacute (napr graacutetis) alebo viacslovneacute pomenovania (napr ad absurdum ad acta

aula maxima) ďalšie boli prebraneacute ako celeacute sentencie (napr clara pacta ndash boni amici) alebo

je z ich zaacutekladu odvodenyacutech množstvo ďalšiacutech lexikaacutelnych jednotiek Za mnoheacute uvaacutedzame

tie ktoreacute sa sformovali z latinskeacuteho a greacuteckeho slova jazyk

lingua

lingvistika lingvista lingvistka lingvistickyacute plurilingvizmus bilingvizmus

monolingvizmus sociolingvistika psycholingvistika pragmalingvistika neurolingvistika

etnolingvistika lingvokulturoloacutegia lingvokultureacutema lingvodidaktika lingvaacutelny

interlingvaacutelny extralingvaacutelny multilingvaacutelny

γλῶσσα (gloacutessa)

glosaacuter glosolaacutelia heteroglosia diglosia polyglosia glosa glosovať glosaacutetor glositiacuteda

glosodyacutenia xenoglosia

Jan Svatopluk Presl bol českyacute

vysokoškolskyacute pedagoacuteg a

zooloacuteg na Českej univerzite

Karlo-Ferdinandovej v Prahe

a bol jednyacutem

z najvyacuteznamnejšiacutech

priacuterodovedcov v 19 storočiacute

62

Použitaacute literatuacutera

ANDOKOVAacute Marcela (2013) Rečniacutecke umenie sv Augustiacutena v kaacutezňach k stupňovyacutem žalmom

Bratislava IRIS

BALEGOVAacute Jana (2016) Lectiones grammaticae Latinae I Košice Univerzita Pavla Jozefa

Šafaacuterika

BARANDOVSKAacute-FRANK Věra (1995) Latina jako mezinaacuterodniacute jazyk Dobřichovice Kava ndash

Pech

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2002) Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a

latinskyacutech mien naacutezvov a termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie

cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda s 45 ndash 55

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2011) Z histoacuterie transkripcie starogreacuteckych a latinskyacutech mien do

slovenčiny In Sambucus VII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a

neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta Trnavskej univerzity v Trnave s 173 ndash 195

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom

Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech

priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In Sambucus VIII Praacutece z

klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave s 178 ndash 193

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

hlavneacute transkripčneacute zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 č 3-

4 s 131 ndash 150

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2016) Od hlasu k hlaacuteske Z dejiacuten antickej naacuteuky o reči Bratislava

Univerzita Komenskeacuteho

DRAE Diccionario de la lengua espantildeola [Cit 8 septembra 2017] Dostupneacute na internete

httpdleraeesw=diccionario

HARAJ Igor (2011) Vlastneacute meno v mysleniacute antiky a stredoveku Martin Matica slovenskaacute

HORATIUS Flaccus Quintus (1986) O umeniacute baacutesnickom Satiry a Listy Bratislava Tatran s

229

HORAacuteČEK Filip ndash CHLUP Radek (2012) Učebnice klasickeacute řečtiny Praha Academia

JANOUŠEK Jan (2014) Uacutevahy nad knihou W Stroha bdquoLatein ist tot ndash es lebe Lateinldquo In

Vymětalovaacute Karla (ed) (2014) Vivat Latina reserata Opava Slezskaacute univerzita v Opavě

s 16 ndash 20

KALIVODA Jan (2012) Verba docent exempla trahunt Praha Karolinum

32

Ako od kmeňa substantiacutev aj od slovesnyacutech

kmeňov je možneacute tvoriť odvodeniny nie zriedkavo

aj z dvoch rozdielnych kmeňov toho isteacuteho slovesa

napr dirigo dirigere direxi directum (riadiť) ndash

dirigent direktor redigo redigere redegi

redactum (privaacutedzať spaumlť uviesť do stavu) ndash

redigovať redaktor moveo movere movi motum

(hyacutebať dojiacutemať) ndash movityacute motiacutev

Pod kmeňom rozumieme zaacutekladnuacute časť

slovesa v jednotlivyacutech časoch ktoraacute nesie jeho

vyacuteznam Ku kmeňu sa pripaacutejajuacute prefixy (predpony)

a sufixy (priacutepony) Podľa preacutezentoveacuteho slovesneacuteho

kmeňa rozdeľujeme latinskeacute slovesaacute do štyroch

slovesnyacutech tried konjugaacuteciiacute Pri rozdeleniacute hraacute rozhodujuacutecu uacutelohu samohlaacuteska ktoraacute sa pri

určityacutech slovesaacutech objavuje pred koncovkami

Latinskeacute konjugaacutecie

1 konj maacute v preacutezente pred

koncovkou vokaacutel āa vzor laudāre

2 konj sa pred koncovkou

vyznačuje vokaacutelom ēe vzor

monēre

3 konj je nepravidelnaacute pred

koncovkou sa striedajuacute vokaacutely

ieu vzor legere

4 konj maacute pred koncovkou vždy

īi vzor audīre

33

14 Predložky a predpony

Predložky sa vyskytujuacute jednak v spojeniach s paacutedovyacutemi formami mien jednak

v spojeniach so slovesami S paacutedmi mien (s vyacutenimkou nominatiacutevu a vokatiacutevu) vyjadrujuacute

rocirczne adverbiaacutelne vzťahy (miesto čas spocircsob priacutečina) Všetky predložky boli pocircvodne

adverbiaacute Pridaacutevali sa k menu v určitom paacutede na presnejšie vyjadrenie vzťahu alebo k slovesu

na bližšie určenie deja Vyacutevoj tyacutechto adverbiiacute šiel

dvojakyacutem smerom Buď sa tesnejšie spojili s menom

a stali sa predložkami alebo sa tesnejšie primkli k

slovesu a vznikli zloženeacute slovesaacute s predponami

Z historickeacuteho hľadiska rozdeľujeme predložky

na prvotneacute a druhotneacute Kyacutem v greacutečtine prvotneacute staršie

predložky funkciu adverbia stratili u druhotnyacutech

mladšiacutech byacuteva zachovanaacute Zo synchroacutenneho hľadiska

je medzi nimi docircležityacute rozdiel v tom že prvotneacute

predložky fungujuacute aj ako slovesneacute predpony druhotneacute

nie Niektoreacute latinskeacute predložky sa ako adverbiaacute

použiacutevajuacute aj v klasickej latinčine (post contra ante

intra infra supra circa atď)

Predložky vyjadrovali najprv priestorovyacute

vzťah Toto poniacutemanie ľahko prechaacutedzalo i na

vyjadrenie času Neskocircr sa začali použiacutevať aj na

vyjadrenie priacutečiny spocircsobu a inyacutech okolnostiacute deja

ktoreacute boli tiež chaacutepaneacute priestorovo

V spojeniacute so slovesnyacutemi formami si predložky

pocircvodne uchovaacutevali svoju samostatnosť ndash mohli byť

kladeneacute aj za sloveso priacutepadne byť oddeleneacute od

slovesa inyacutemi slovami Čoskoro sa však začali zrastať

so slovesom a menili sa tak na slovesneacute predpony (praeverbiaacute)

Slovesneacute predpony suacute suacutečasťou odbornyacutech termiacutenov a medzinaacuterodnyacutech slov a ich

poznanie je vyacutehodou či dokonca nevyhnutnosťou

Prvotneacute greacutecke predložky sa

spaacutejajuacute s jednyacutem s dvoma alebo

aj s troma paacutedmi Druhotneacute

predložky sa spaacutejajuacute (takmer)

vždy so substantiacutevom v genitiacuteve

Vaumlčšina latinskyacutech predložiek

sa spaacuteja s akuzatiacutevom

(naznačujuacute smer rozsah a pod)

alebo s ablatiacutevom (naznačujuacute

odluku miesto a pod) Niektoreacute

sa spaacutejajuacute s oboma paacutedmi

V neskorej latinčine sa počet

prvotnyacutech predložiek redukoval

Predložky s podobnyacutem

vyacuteznamom sa zamieňali napr

stieral sa rozdiel medzi de ex

ab Keď už ich vyacuteznamoveacute

odtienky neboli zreteľneacute jedna

predložka zviacuteťazila a nahradila

ostatneacute ndash v romaacutenskych

jazykoch prevlaacutedlo de

Tendencia k explicitnejšiemu

vyjadrovaniu viedla

k použiacutevaniu predložkovyacutech

paacutedov namiesto prostyacutech

V neskorej latinčine sa staacutele viac

použiacutevali predložkoveacute paacutedy až

sa dospelo k analytickeacutemu

stavu ktoryacute je v romaacutenskych

jazykoch

34

lat A AB ndash od

1 predložka

ab ovo (od vajca =) od prvopočiatku

ab origine od začiatku

ab extra zvonku z vonkajšej strany

a priori vopred z prvšieho

a posteriori na zaacuteklade skuacutesenostiacute

a dato odo dňa (vystavenia)

a die odo dňa

2 prefix

absolvent (ab + lat solvere = oslobodiť urobiť nezaacutevislyacutem)

abiturient (ab + lat iturus = hodlajuacuteci iacutesť odiacutesť)

abdikaacutecia (ab + lat dicere = hovoriť)

absencia (ab + lat esse = byť)

lat AD ndash k ku pri do

1 predložka

ad acta (aa) k (vybavenyacutem) spisom

ad rem k veci

ad hoc k tomuto pre tento priacutepad

ad infinitum do nekonečna

ad verbum doslova

ad informandum pre informaacuteciu

ad multos annos na dlheacute roky na zdravie

2 prefix

adaptaacutecia (ad + lat aptus = vhodnyacute spocircsobilyacute)

adverbium (ad + lat verbum = sloveso)

administratiacuteva (ad + lat ministrare = posluhovať)

V slovenčine (ale napr aj

v češtine a poľštine) sa prefix

ad- zmenil na a- (asimilaacutecia

aprobaacutecia a pod) Ineacute jazyky

(ruština nemčina angličtina

francuacutezština) však dodržiavajuacute

zdvojeneacute spoluhlaacutesky (asociaacutecia

ndash rus associacia nem

Assoziation angl association

rarr ad + socius = druh)

Vyacuteznam zdvojenia spoluhlaacutesky odliacutešenie latinskej predpony ad-

(kladnyacute vyacuteznam) od greacuteckej

predpony a- (negatiacutevny

vyacuteznam) asociaacutelny (asociaľnyj

asozial asocial) amoraacutelny

(amoralisch) asymetrickyacute

(asymetrisch) atď

Ak sa pri použitiacute greacuteckej

predpony a- začiacutena zaacuteklad slova

na samohlaacutesku vkladaacute sa za

predponu n a-n-alfabet a-n-

onym (gr onoma = meno) a-n-

algetikum (gr algos = bolesť)

35

pred niektoryacutemi spoluhlaacuteskami sa prefix ad spodobuje

akceleraacutecia (ad + lat celer = ryacutechly)

akumulaacutecia (accumulatio = ad + lat cumulatio = hromadenie)

agresia (aggressio = ad + lat gradi = pristuacutepiť)

lat ANTE ndash pred (skocircr vopred predchaacutedzajuacuteci)

gr ANTI- ndash proti

1 predložka

Hannibal ante portas Hannibal pred braacutenami

(Vyacutekrik zdesenia r 211 pred Kr keď Hannibal

postupoval proti Riacutemu)

2 prefix ante

antedatovať (ante + lat dare = daacutevať)

anteponovať (ante + lat ponere = klaacutesť)

prefix anti

antifašista antimilitarizmus

antipatia (anti + gr pathos = vaacutešeň utrpenie)

antikoncepcia (anti + lat concipere = počať)

antiseptikum (anti + gr seacutepsis = hnitie)

NB ndash v taliančine použiacutevajuacute v niektoryacutech priacutepadoch aj tuacuteto predponu vo vyacutezname pred

(napr antipasta = predjedlo anticamera = predsieň)

gr AUTO- ndash (autos =) saacutem

1 zaacutemeno

Gnoacutethi seauton (Nosce te ipsum) (Thaleacutes) Poznaj saacutem seba

Antoloacutegia

= gr anthos + lat legere

(anthos = kvet legere = zbierať)

rarr bdquozbierka kvetovldquo = zborniacutek

vybranyacutech praacutec

36

2 prefix

autobiografia (auto + gr bios = život grafein = piacutesať)

autogram (auto + gr gramma = piacutesmeno zaacutepis)

autonoacutemia (auto + gr nomos = zaacutekon)

autosugescia (auto + lat suggere = presviedčať prehovaacuterať)

automobil (auto + lat mobilis = pohyblivyacute)

ako skratka slova automobil

autodrom (+ gr dromos = beh pretekaacuterska draacuteha)

autogaraacutež (+ fr garer = dať na vedľajšiu koľaj priviesť do bezpečia)

ako skratka slova automat automatickyacute (gr automatos = saacutem od seba z vlastneacuteho

popudu)

autoblok (+ angl to block = zatarasiť blokovať)

lat BI- TRI- MULTI- ndash (bis =) dvakraacutet (tres =) tri (multus =) mnohyacute

Bis dat qui cito dat Dvakraacutet daacuteva kto ryacutechlo daacuteva

prefix

biatlon (bi + gr athlon = zaacutepas zaacutepolenie)

bicykel (bi + gr kyklos gt lat cyclus = koleso kruh)

bilateraacutelny trilateraacutelny multilateraacutelny (bi tri multi + lat latus -eris = strana bok)

bifokaacutelny (bi + lat focus = ohnisko)

lat DE DI- ndash o od podľa

1 predložka

de facto podľa skutočnosti skutočne

de iure podľa praacuteva praacutevom

de dato (dd) odo dňa vyhotovenia

de die in diem zo dňa na deň

De mortuis nihil nisi bene O mŕtvych nič ak nie dobre (O mŕtvych len dobre)

37

De gustibus non est disputandum O chuti (vkuse) sa nemaacute diskutovať (škriepiť)

(Proti gustu žiaden dišputaacutet)

2 prefix

deskriptiacutevny (de + lat sribo ere scripsi scriptum = piacutesať)

deportovať (de + lat portare = niesť)

deponovať (de + lat ponere = klaacutesť)

dedukovať (de + lat ducere = viesť)

ďalšia vyacuteznamotvornaacute funkcia odstraacutenenie

pocircvodneacuteho zmyslu zaacutekladneacuteho slova

formovať ndash deformovať

centralizovať ndash decentralizovať

v našom pravopise sa niekedy prejavuje ako di-

= vyacuteznam našej predpony roz-

dislokaacutecia (+ lat locus = miesto)

distribuacutecia (+ lat tribuere = udeľovať)

disharmoacutenia (+ gr harmonia = suacutelad suacutezvuk)

dilataacutecia (+ lat latus = širokyacute)

diskvalifikovať (dis + qualis akyacute + facere robiť

= bdquourobiť niekoho nekvalitnyacutemldquo)

gr DI- (latinskeacute bis)

gr DYS- (porucha zoslabnutie nespraacutevnosť)

prefix

dimorfia (di + gr morfeacute = tvar)

diftong (di + gr fthongos = hlas zvuk)

dyslexia (dys + lat legere = čiacutetať)

dysgrafia (dys + gr grafein = piacutesať)

Diplom

z gr diplooacute = zdvojujem

Diploacutema bola docircležitaacute listina

zloženaacute vo dvoje Obyčajneacute

listiny sa nechaacutevali kedysi len

tak nezloženeacute Ak bolo treba

vyjadriť docircležitosť obsahu

listiny (udelenie vyacutesad praacutev

titulu a pod) zložila sa na

dvakraacutet

38

dyslalia (dys + gr lalein = znieť zvučať štebotať)

dyspepsia (dys + gr peptein = traacuteviť)

dysfoacutenia (dys + gr foneacute = zvuk)

lat E EX ndash z od von zvnuacutetra

lat EX- ndash byacutevalyacute niekdajšiacute

1 predložka

vypiť na ex vypiť až do dna

ex officio z uacuteradnej moci uacuteradne

ex parte od jednej zo straacuten

ex nihilo z ničoho

ex libris z kniacuteh (knižnaacute značka)

ex interest bez uacuteroku

ex gratia dobrovoľne

ex post potom dodatočne

ex privata industria zo suacutekromnej

usilovnosti z vlastnej iniciatiacutevy

2 prefix

elokovať (e + lat locus = miesto)

elaboraacutet (e + lat labor = praacuteca)

emisia (e + lat mittere sup missum =

posielať)

erudovanyacute (e + lat rudis = surovyacute hrubyacute)

exhumaacutecia (ex + lat humus = zem)

exportovať (ex + lat portare = nosiť)

extrahovať (ex + lat trahere = ťahať)

exprezident

exmanžel

Deus ex machina (gr theos apo

meacutechaneacutes)

= bdquoboh zo strojaldquo ndash nečakanyacute

zaacutesah ktoryacute rozuzliacute zamotanuacute

situaacuteciu

- najviac ho použiacuteval vo svojich

trageacutediaacutech Euripideacutes

- v hovorovej reči použil toto

spojenie už Soacutekrateacutes

v Platoacutenovom dialoacutegu Kratylos

Ex libris ndash knižnaacute značka

označujuacuteca vlastniacuteka knihy

39

lat EXTRA- ndash zvlaacutešť osobitne oddelene

lat EXTRO- ndash (opak intro =) von

1 predložka

extra ordinem mimo poradia

extra viam mimo cesty

extra vires nad možnosti

2 prefix

extraordinaacuterny (extra + lat ordo ordinis = poriadok)

extravagantnyacute (extra + lat vagari = tuacutelať sa vagabundus = vandrovnyacute tulaacutek)

extrovert (extro + lat vertere = obracať točiť)

extrospektiacutevny (extro + lat spectare = pozerať sa)

gr HYPER ndash nad

prefix

hyperaktivita (hyper + lat ago ere egi actum = konať)

hypereacutemia (hyper + gr haima = krv)

gr HYPO ndash pod

prefix

hypodermickyacute (hypo + gr derma = koža)

hypoteacuteza (hypo + gr thesis = mienka tvrdenie)

gr HIPO ndash (z gr substantiacuteva hippos =) kocircň

prefix

hipodroacutem (hipo + gr dromos = beh)

hipoterapia (hipo + gr therapeuein = liečiť)

Hypochonder

gr chondros = chrupavka

(rebrovaacute)

- pod ňou choriacute často pociťujuacute

bolesti

40

hipoloacutegia (hipo + gr logos = slovo)

lat IN ndash v do na

1 predložka

in camera v byte tajne docircverne

in toto celkom v celosti

in continuo nepretržite suacutevisle

in dorso na chrbte (knihy) vzadu z druhej strany

in facto vskutku skutočne

in futuro v buduacutecnosti

in medias res doprostred veci

In vino veritas (Plinius St) Vo viacutene je pravda

2 prefix

+ adjektiacuteva = zaacutepornyacute zmysel

+ slovesaacute = vyacuteznam predpony do- v- na-

in + l m r = ill- imm- irr-

indiviacuteduum (in + lat dividuus = deliteľnyacute rozdelenyacute)

invalid (in + lat validus = silnyacute mocnyacute zdravyacute)

ilegaacutelny (illegalis in + lat lex = zaacutekon)

imobilnyacute (immobilis in + lat mobilis = pohyblivyacute)

iracionaacutelny (irrationalis in + lat ratio = rozum)

inhalovať (in + lat halare = dyacutechať)

inšpirovať (in + lat spirare = dyacutechať)

importovať (in + lat portare = nosiť)

infarkt (in + lat farcire = pchať infarcire = upchaacutevať)

in flagranti (in + lat flagrare = horieť blčať)

in margine (in + lat margo = okraj)

41

lat INTER ndash medzi

1 predložka

inter alia medzi inyacutemi (okolnosťami vecami)

Inter arma silent Musae Kde rinčia zbrane

mlčia Muacutezy

2 prefix

interpunkcia (inter + lat punctum = bod)

interregnum (lat regnum = kraacuteľovstvo vlaacuteda)

často ako skratka za slovo internacionaacutelny (lat

natio = naacuterod)

interhotel

interlingua

Interviacutezia

lat INTRA- INTRO- ndash dovnuacutetra dnu

prefix

introvert (intro + lat vertere = obracať sa)

introskop (intro + gr skopein = hľadieť pozerať)

introdukcia (intro + lat ducere = viesť)

lat CUM ndash s so spolu s

lat KON- (KO- KOL- KOM- KOR-)

1 predložka

cum laude s pochvalou

magna cum laude veľmi dobre

summa cum laude vyacuteborne

cum suis so svojimi (ľuďmi)

Summa cum laude

Interview

inter + lat videre = vidieť

Internaacutet

lat adjektiacutevum internus =

vnuacutetornyacute domaacuteci (= domov)

42

Cum tacent clamant Keď mlčia kričia

2 prefix

koncentraacutecia (kon + lat centrum = stred)

kondolencia (kon + lat dolere = ciacutetiť bolesť)

korešpondencia (ko + lat respondere = odpovedať)

kolaborant (ko + lat laborare = pracovať)

lat PER ndash skrz cez po v za pomocou

lat PER- ndash per-

1 predložka

per aspera ad astra cez ťažkosti ku hviezdam

per annum ročne na rok

per capita podľa hlaacutev (napr deliť pozostalosť)

per se saacutem sebou samozrejme

per fas et nefas praacutevom i nepraacutevom (skrz dovoleneacute a nedovoleneacute)

per quod čiacutem podľa čoho

per os cez uacutesta uacutestami peroraacutelny (lat os oris = uacutesta)

2 prefix

perforovať (per + lat forare = vŕtať)

permanentnyacute permanentka (per + lat manere = zostaacutevať)

perverznyacute (per + lat vertere sup versum = obracať)

perzekvovať (per + lat sequi = nasledovať)

lat PRE- ndash (z lat predložky prae =) pred vopred

prefix

preferovať (pre + lat ferre = niesť)

prezident (pre + lat sedere = sedieť)

prefix (pre + lat fingere sup fixum = pripevňovať pribiacutejať)

preludium (pre + lat ludus = hra)

43

lat PRO ndash pre pred namiesto

1 predložka

pro tempore predbežne pre tento raz dočasne počas

pro rata pomerne proporcionaacutelne

pro forma pre formu formaacutelne naoko

pro et contra pre a proti

pro nihilo pre nič

pro bono pre dobro blaho

2 prefix (lat) = pre

protekcia (pro + lat tegere sup tectum = kryť

chraacuteniť)

prostituacutetka (pro + lat statuere = postaviť)

produkovať (pro + lat ducere sup ductum =

viesť tvoriť robiť)

prefix (gr) = pred

proloacuteg (pro + gr logos = slovo)

program (pro + gr gramma = zaacutepis zaacuteznam)

prognoacuteza (pro + gr gnosis = znalosť

vedomosť)

lat POST ndash po

1 predložka

post scriptum (PS) po napiacutesaniacute

post mortem po smrti

2 prefix

postgraduaacutelny (post + lat gradus = stupeň krok)

posttraumatickyacute (post + gr trauma = rana)

Promovať alebo byť

promovanyacute

lat movere sup motum =

pohybovať posuacutevať

promoveo sup promotum =

dosl posuacutevať dopredu =

prenes niekoho povyšovať

ten kto niekoho promuje =

promoacutetor ndash vykonaacuteva obrad

promoacutecie

TEDA študenti suacute promovaniacute A

NIE promujuacute

44

gr PERI ndash okolo

prefix

perikardium (peri + gr kardia = srdce)

periskop (peri + gr skopein = pozorovať)

perioacuteda (peri + gr odos = cesta)

gr POLY- ndash (gr adjektiacutevum polys poly =) mnohyacute početnyacute

gr POLI- ndash (gr substantiacutevum polis =) mesto

prefix

polyteizmus (poly + gr theos = boh)

polygamia (poly + gr gamos = sobaacuteš)

polyglot (poly + gr glotta = jazyk)

polytechnika (poly + gr techneacute = umenie remeslo zručnosť)

poliklinika (poli + gr klineacute = locircžko posteľ)

metropola (gr meacuteteacuter = matka + polis)

akropola (gr akros = vysokyacute vrchnyacute nachaacutedzajuacuteci sa na okraji + polis)

lat RE- ndash opaumlť znovu zase nazad

lat RETRO- ndash (pocircvodne lat predložka =) spaumlť naspaumlť nazad

prefix

reagovať (re + lat agere = konať robiť viesť)

rebelovať (re + lat bellum = vojna)

reediacutecia (re + lat edere = vydaacutevať)

retrospektiacuteva (retro + lat spectare = diacutevať sa hľadieť)

retro štyacutel

45

lat SUB ndash pod

1 predložka

sub condicione pod podmienkou

sub potestate pod mocou

sub voce pod slovom pod heslom napr v slovniacuteku

2 prefix

substancia (sub + lat stare = staacuteť)

lat SUPER ndash nad

prefix

supermocnosť

superťažkyacute

superstar

gr SYN ndash s so spolu s

prefix

synchronickyacute (syn + gr chronos = čas)

symbioacuteza (syn + gr bios = život)

synonymum (syn + gr onoma = meno)

symfoacutenia (syn + gr foneacute = zvuk)

lat TRANS ndash cez za (častejšiacute preklad predponou pre-)

prefix

transkripcia (trans + lat scribere sup scriptum = piacutesať)

transplantaacutecia (trans + lat plantare = sadiť)

translokaacutecia (trans + lat locus = miesto)

transformovať (trans + lat forma = podoba tvar)

46

15 Vlastneacute menaacute Problematika transkripcie antickyacutech greacuteckych

a latinskyacutech mien

Slovenčina nie je izolovanyacute jazyk prenikaacute do nej množstvo cudziacutech slov Pri ich

preberaniacute sa riadi vlastnyacutemi pravidlami zaacuteroveň by však mala rešpektovať ndash aspoň pri

vlastnyacutech menaacutech ndash niektoreacute pravidlaacute jazykov z ktoryacutech menaacute preberaacute Dlhodobyacutem

probleacutemom ktoryacute sa priamo dotyacuteka kultuacuternych reaacuteliiacute z antickej civilizaacutecie je v slovenčine

spraacutevnosť piacutesania vlastnyacutech mien pocircvodom z klasickyacutech jazykov

Zaacuterodky probleacutemu prepisovania antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien osocircb naacutezvov

lokaliacutet a ich rocircznych odvodeniacuten do slovenčiny siahajuacute

ďaleko do počiatkov jej spisovneacuteho obdobia Probleacutem

vyplyacuteva z odlišnyacutech hlaacuteskoslovnyacutech a tvaroslovnyacutech

vlastnostiacute prijiacutemajuacuteceho jazyka ndash spisovnej slovenčiny

a odovzdaacutevajuacuteceho jazyka ktoryacutem je latinčina a

starovekaacute priacutepadne byzantskaacute greacutečtina

V tejto suacutevislosti nemožno zabuacutedať že

o fonetike starej greacutečtiny a latinčiny veľa isteacuteho

nevieme Neexistuje nijakyacute autentickyacute zaacuteznam ich

zvukovej podoby Sme odkaacutezaniacute na dedukcie z toho

čo naacutem sprostredkuacuteva piacutesmo Pravopis starej greacutečtiny

bol napriacuteklad fonetickyacute približne okolo roku 400 pred

Kr Potom sa postupne zužoval repertoaacuter jej vokaacutelov

(strata kvantity zjednodušenie diftongov itacizmus)

v konsonantoch sa presadila spirantizaacutecia (b ph kh sa

zmenili na v f ch) Naša dnešnaacute vyacuteslovnosť

starogreacutečtiny je konvenčnaacute nezodpovedaacute živej vyacuteslovnosti ani v jednej faacuteze vyacutevinu tohto

jazyka aj keď rozdiely medzi grafikou a fonetikou nie suacute priacuteliš veľkeacute

151 Probleacutemy suacutevisiace s prepisom antickyacutech mien do slovenčiny1

Hlavneacute okruhy probleacutemov ktoreacute vystupujuacute do popredia v suacutevislosti s problematikou

transkripcie greacuteckych a latinskyacutech mien suacute

1 K praktickyacutem otaacutezkam prekladu antickyacutech mien rarr 2521

Za našu dnešnuacute vyacuteslovnosť

starej greacutečtiny vďačiacuteme

humanistovi Erazmovi

Rotterdamskeacutemu Pre svoju

kodifikaacuteciu argumentoval

vedeckyacutemi potrebami proti

vyacuteslovnosti akuacute v Euroacutepe šiacuterili

greacutecki učenci emigranti

z Byzancie Taacute vychaacutedzala

z vyacutevinovej kontinuity jazyka

bola bližšia novej greacutečtine

Erazmov nie bezprobleacutemovyacute

naacutevrat ad fontes k domneleacutemu

klasickeacutemu stavu aj v ortoepii sa

v Euroacutepe ujiacutemal iba pomaly

napr v Nemecku sa definitiacutevne

presadil až po roku 1800

a v krajinaacutech s prevažujuacutecim

byzantskyacutem vplyvom vocircbec

nemal uacutespech

47

- v starovekej greacutečtine označovanie kvantity

prepis aspirovanyacutech spoluhlaacutesok th rh priacutep aj ph

prepis diftongov ai ei oi prepis pocircvodneacuteho

slabičneacuteho i na začiatku greacuteckych slov prepis geminaacutet

- pri prepise z latinčiny piacutesanie geminaacutet

piacutesanie digrafeacutem ae oe qu piacutesanie c ndash k piacutesanie

intervokalickyacutech grafeacutem i ndash j t ndash c s ndash z prepis

pocircvodneacuteho i na začiatku slov

- morfologickeacute otaacutezky podoba menneacuteho

kmeňa ktoryacute maacute byť zaacutekladom pre skloňovanie mena

a pre ďalšie odvodzovanie najmauml pre tvorenie

adjektiacuteva

Pre slovenčinu ako prijiacutemajuacuteci jazyk vždy

predstavovala vaumlčšie probleacutemy greacutečtina Ako prveacute

vyacutechodisko prepisu sa nuacuteka transliteraacutecia Čistaacute sa

použiacuteva len okrajovo v praxi je uacutečelnejšie použiacutevať jej

kombinaacuteciu s transkripciou zohľadňujuacutecou aj

recipovanuacute erazmovskuacute vyacuteslovnosť (čiže v greacutečtine miesto aggelos piacutešeme angelos

vynechaacutevame priacutezvuky naacuteslovnyacute ostryacute priacutedych označujeme pomocou h) Tento spocircsob

transkripcie sa bez vaumlčšiacutech probleacutemov uplatňuje pri prepise jednotlivyacutech greacuteckych slov či

citaacutetovyacutech zvratov (napr heacuteureacuteka mimeacutesis theos apo meacutechaneacutes gnoacutethi seauton a pod) Ide

tu iba o to aby sa greacutecke hlaacutesky vyjadrovali našimi piacutesmenami či hlaacuteskami s najbližšou

zvukovou platnosťou (η = eacute θ = th ι = i υ = y u (v diftongoch) φ = f (nie ph) χ = ch (nie

kh) ω = oacute ου = u (nie ou) nevyznačuje sa kvantita a i y lebo ich nevyznačovala ani

greacutečtina) Pokiaľ ide o latinčinu už starovekiacute gramatici klaacutedli docircraz na analyacutezu hlaacutesok h k q

x i v kvocircli ich špeciaacutelnemu vzťahu medzi vyacuteslovnosťou a spocircsobom grafickeacuteho zaacuteznamu

Spochybňovali hlaacuteskovuacute platnosť h jednak preto že sa tento konsonant vyslovoval

v latinčine slabo ale zvlaacutešť preto lebo ho viaceriacute z nich pripodobňovali ku greacuteckemu

priacutedychu ktoryacute nebol považovanyacute sa samostatnuacute hlaacutesku Pri i a v gramatici odlišovali ich

vokalickuacute platnosť od konsonantickej platnosti viedli tiež diskusiu o opodstatnenosti

použiacutevania grafeacutem k a q keďže grafeacutema c by uspokojivo prevzala ich uacutelohu Hlaacutesky x y a ich

grafeacutemy hodnotili ako okrajoveacute a cudzie keďže sa vyskytujuacute len v greacuteckych slovaacutech

Pri piacutesaniacute antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien sa uplatňujuacute dve stanoviskaacute

1 stanovisko vaumlčšmi prihliadajuacutece k odovzdaacutevajuacutecim jazykom

Transliteraacutecia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute vždy to isteacute

piacutesmeno alebo to isteacute spojenie

piacutesmen druhej abecedy

Transkripcia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute piacutesmeno

alebo aj viacero piacutesmen druhej

abecedy podľa vyacuteslovnosti na

tom istom mieste Ide

o fonetickyacute prepis slova

Geminaacuteta = zdvojenaacute

spoluhlaacuteska (napr v slove

panna)

Aspiraacuteta = spoluhlaacuteska

sprevaacutedzanaacute priacutedychom (napr

th kh)

Grafeacutema = piacutesomnyacute znak

piacutesmeno

48

2 stanovisko pokladajuacutece za rozhodujuacuteci v procese adaptaacutecie prijiacutemajuacuteci jazyk

Pri druhom stanovisku sa kladie docircraz na transkripčnyacute priacutestup ktoryacute sa pokuacuteša zachytiť

zvukovuacute straacutenku slova v podobe najprirodzenejšie uchopiteľnej prijiacutemajuacutecim jazykom Pri

prvom zo stanoviacutesk suacute možneacute dva už vyššie spomenuteacute priacutestupy transliteračnyacute

a transliteračno-transkripčnyacute Suacute podobneacute hlavnyacute rozdiel spočiacuteva v prepisovaniacute dĺžok Kyacutem

pri transliteraacutecii sa napr prepisujuacute len greacutecke eacute oacute keďže sa zaznamenaacutevali osobitnyacutemi

grafeacutemami eacutetou a oacutemegou pri transkripčno-transliteračnom priacutestupe sa prepisujuacute aj dlheacute aacute iacute

yacute uacute

V praxi sa niekedy možno stretnuacuteť s prepisom

greacuteckych mien na latinskyacute spocircsob hlavne pod

vplyvom zaacutepadoeuroacutepskych jazykov t j s piacutesaniacutem ph

namiesto f a c namiesto k ale i s tendenciou

odstraňovať th hoci medzi vyacuteslovnosťou t (τ) a th (θ)

bol v greacutečtine zaacutesadnyacute rozdiel

Pri transkripcii vlastnyacutech mien vstupuje do hry

aj kultuacuterny kontext zdomaacutecnenosť Niektoreacute greacutecke

vlastneacute menaacute sa už do naacutešho jazyka a kultuacutery do istej

miery včlenili (Filip Alexander Teodor Homeacuter

Korint Ateacuteny a pod) paralelne popri nich je tu ale

vaumlčšina mien ktoreacute sme si nestihli adaptovať pričom

vychaacutedzajuacute z tyacutech istyacutech slovotvornyacutech zložiek (napr

Menandros Theofrastos Filippopolis)

Niekedy sa použiacuteva jedna lexikaacutelna jednotka

v dvoch podobaacutech podľa kultuacuterneho prostredia napr

Foinikia v greacuteckom prostrediacute Feniacutecia v latinskom

kontexte (V Zamarovskyacute) Inokedy sa rozlišuje medzi

tyacutem či sa hovoriacute o mytologickej alebo historickej postave Podľa toho sa použiacuteva vaumlčšmi

alebo menej adaptovanaacute podoba

Priacutekladom na celkom vžiteacute greacutecke meno je Ezop (pocircvodneacute Aisoacutepos) Pri jeho preberaniacute

došlo k zmene v kmeni i v koncovke na jeho podobe sa vyacuterazne prejavil vplyv stredovekej

latinčiny Menaacute typu Neapol zas naznačujuacute že pri preberaniacute mien je možnyacute aj zaacutesah do

koncovky ako zaacutekladnyacute stupeň jeho udomaacutecnenia ktoryacute odraacuteža flektiacutevne potreby slovenčiny

Avšak menaacute ktoreacute by transformovali iba kmeň no koncovku nie (Teokritos namiesto

Theokritos Teacutezeus namiesto Theacuteseus a pod) nie suacute ani greacutecke ani slovenskeacute

Najstaršiacute filozofi chaacutepali jazyk

ako suacutehrn mien ktoreacute

považovali za naacutezvy

jednotlivyacutech prvkov skutočnosti

S prvyacutemi teoretickyacutemi

konštruktmi pomocou ktoryacutech

sa opisuje a do istej miery

vysvetľuje spraacutevanie sa

vlastnyacutech mien nachaacutedzame

v homeacuterskej baacutesnickej tradiacutecii

V Homeacuterovyacutech baacutesňach sa

stretaacutevame s pojmom

eponymon Je to to od čoho sa

odvodzuje vlastneacute meno mocircže

to byť ineacute slovo alebo aj vec či

situaacutecia ktoraacute bola motivujuacutecim

činiteľom pri akte prvotneacuteho

pomenovania U Homeacutera maacute do

značnej miery magickyacute

a nadprirodzenyacute raacutez Okolnosti

ktoreacute sprevaacutedzajuacute prvotneacute

pomenovanie nositeľa mena

totiž predurčujuacute jeho ďalšie

osudy

49

Vyacuteznamnyacutem komplikujuacutecim faktorom prepisovania antickyacutech mien a ich fungovania

v slovenskom texte je skloňovanie To kladie na použiacutevateľa slovenčiny naacuteroky akeacute si ušetrili

napr angličtina francuacutezština nemčina atď Vystačia s nominatiacutevom singulaacuteru daneacuteho mena

čo v slovenčine nie je možneacute Do popredia vystupuje probleacutem akyacute kmeň pri ohyacutebaniacute použiť

Konkurujuacute si pocircvodneacute greacuteckelatinskeacute a domaacutece slovenskeacute kmene Niektoreacute pocircvodneacute

substantiacutevne kmene nachaacutedzajuacute v slovenčine oporu najmauml vďaka adjektiacutevam ktoreacute sa od nich

tvoria napr gr Eroacutes ndash erotickyacute rarr G sg = Eroacuteta Achilleus ndash Achillova paumlta rarr G sg =

Achillea Achilla lat Cicero ndash ciceronianizmus rarr G sg = Cicerona Popri klasickyacutech

tvaroch sa ale v slovenčine občas pri tom istom mene vytvaacuterajuacute i tvary bdquobarbarskeacuteldquo ktoreacute

nerešpektujuacute vyacutechodiskovyacute jazyk Odviacutejajuacute sa jednoducho od nominatiacutevu singulaacuteru a k nemu

pridaacutevajuacute slovenskeacute paacutedoveacute koncovky Areacutes ndashArea i Aresa Adoacutenis ndash Adoacutenida i Adonisa Pri

skloňovaniacute nastaacutevajuacute ťažkosti tiež pri menaacutech ktoreacute nesignalizujuacute dostatočne svoj rod

(Artemis Eris Deacutemeacuteter) nezasvaumltenyacute ich nemusiacute identifikovať ako ženskeacute menaacute Ďalšiacutem

uacuteskaliacutem greacuteckej flexie suacute kvantitatiacutevne alternancie v kmeni Filopoimeacuten ndash Filopoimena

Agamemnoacuten ndash Agamemnona ale Apolloacuten ndash Apolloacutena Ioacuten ndash Ioacutena

152 Pravidlaacute transkripcie antickyacutech vlastnyacutech mien

K pertraktovanej problematike vzniklo niekoľko vedeckyacutech štuacutediiacute v ktoryacutech sa autori

pokuacutešajuacute vniesť systeacutem a zjednotiť pravidlaacute transkribovania a ortografie pre vlastneacute menaacute

pocircvodom z klasickyacutech jazykov Napriek dlhoročneacutemu uacutesiliu niekoľkyacutech generaacuteciiacute lingvistov

a klasickyacutech filoloacutegov však zatiaľ nemaacuteme k dispoziacutecii komplexnuacute priacuteručku ktoraacute by

použiacutevateľa jazyka zorientovala a v ktorej by našiel odpoveď na otaacutezku spraacutevnej podoby

želaneacuteho tvaru vlastneacuteho mena Odporuacutečania i pravidlaacute ktoreacute v priebehu niekoľkyacutech

desaťročiacute vznikali naraacutežali vždy na nedostatok mateacuterie na ktorej by sa preverovali takže

jazykovaacute prax s teoacuteriou bola prepojenaacute iba do určitej miery Vaumlčšina naacutevrhov slovenskyacutech

jazykovedcov z minulosti ako adaptovať antickeacute menaacute v slovenčine bola v suacutelade s

vyacutevinovyacutemi tendenciami slovenčiny a premietla sa ndash v maximaacutelne zhutnenej podobe ndash do

aktuaacutelnych Pravidiel slovenskeacuteho pravopisu (PSP)

V suacutečasnosti sa medzi klasickyacutemi filoloacutegmi v slovenskyacutech akademickyacutech inštituacuteciaacutech

ustaľujuacute zaacutesady transkripcie antickyacutech mien a komplexnejšie suacute sformulovaneacute zatiaľ

50

v štuacutediaacutech Ľ Buzaacutessyovej2 Uplatňujuacute sa už aj v praxi v heslaacutech Encyklopaedie Beliany Pre

heslaacuter sa vytvaacutera takaacute podoba vlastneacuteho mena alebo termiacutenu aby bolo identifikovateľneacute

v pocircvodnom odovzdaacutevajuacutecom jazyku a zaacuteroveň aby nebolo v uacuteplnom rozpore s prirodzenyacutemi

vlastnosťami prijiacutemacieho jazyka teda slovenčiny Heslaacute majuacute často podobu dvojtvaru Jedna

podoba mena pre bežnuacute komunikaacuteciu popularizačneacute diela pre beletriu televiacuteziu atď v

ktorej sa vaumlčšmi odraacutežajuacute adaptačneacute procesy a druhaacute pre texty odborneacuteho charakteru

prihliadajuacuteca vaumlčšmi na pocircvodnyacute stav v klasickyacutech jazykoch Kyacutem v niektoryacutech priacutepadoch sa

adaptovanaacute a odbornaacute podoba prekryacutevajuacute (napr nominatiacutev singulaacuteru Poseidoacuten genitiacutev

singulaacuteru Poseidoacutena suacute tvary ktoreacute suacute v slovenčine dobre adaptovaneacute a zaacuteroveň zodpovedajuacute

aj požiadavkaacutem odborneacuteho vyjadrovania) v inyacutech sa mocircže adaptovanaacute a odbornaacute podoba

prekryacutevať len v nominatiacuteve a rozdiel medzi štyacutelmi sa prejaviacute až v nepriamych paacutedoch (napr

nominatiacutev singulaacuteru Anakreoacuten je vhodnyacute pre oba štyacutely zato genitiacutev singulaacuteru Anakreoacutena pre

bežneacute vyjadrovanie a genitiacutev singulaacuteru Anakreonta pre odbornyacute štyacutel)

Naacutezvy lokaliacutet sa považujuacute za menej citliveacute na zaacutesahy preto je priacutepustnyacute vaumlčšiacute rozsah

ich adaptaacutecie Priacutepustneacute suacute pomenovania Macedoacutenia Myacutezia Lyacutekia Kapadoacutecia Bityacutenia

Sybarida atď z osobnyacutech mien sa pokladajuacute za adaptovaneacute menaacute panovniacutekov (Teodor

Bazil) svaumltyacutech a biblickyacutech postaacutev (Izidor František z Assisi Herodes) najznaacutemejšiacutech

mytologickyacutech postaacutev (Ateacutena Jupiter) literaacutetov a ich diel (Homeacuter Oviacutedius Horaacutecius

Odysea) Akceptujuacute sa tiež daacutevno adaptovaneacute menaacute v ktoryacutech bola theacuteta nahradenaacute

v slovenčine fonologicky najbližšou zapiacutesanou grafeacutemou t ako Ateacutena Temida Tesaacutelia

V odbornom jazyku sa však použiacutevajuacute podoby s theacutetou Pri ohyacutebaniacute mien so slovnyacutem

zaacutekladom končiacim na latinskuacute hlaacutesku k piacutesanuacute grafeacutemou c sa odporuacuteča v odbornom

i neodbornom texte piacutesať slovenskeacute k ndash t j k nominatiacutevu Marcus sa priraďuje nepriamy paacuted

Markovi nie Marcovi

Pre štyacutel bežnej komunikaacutecie sa odporuacuteča skloňovať viacereacute menaacute (pocircvodneacute

konsonantickeacute kmene) podľa uacuteplnej podoby nominatiacutevu Xenofoacutena Adonisa Kalchasa

z latinskyacutech napr Cicera (popri Ciceroacutena) podoba zodpovedajuacuteca stavu v odovzdaacutevajuacutecom

jazyku (Xenofoacutenta Adoacutenida Kalchanta Cicerona) sa odporuacuteča pre odbornyacute štyacutel Vžiteacute

podoby ženskyacutech mien ako Ariadna (popri odb Ariadneacute) sa prijiacutemajuacute Greacutecke menaacute

2 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a latinskyacutech mien naacutezvov a

termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda 2002 s

45-55 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash hlavneacute transkripčneacute

zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 2012 č 3-4 s 131-150 BUZAacuteSSYOVAacute

Ľudmila Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In

Sambucus VIII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave 2012 s 178-193

51

s nominatiacutevom sg na -oacuten sa v adaptovanej podobe

skloňujuacute s ohľadom na už adaptovaneacute znaacuteme propriaacute

i početneacute apelatiacuteva v nepriamych paacutedoch -oacutena -oacutenovi

atď bez ohľadu na pocircvodneacute rozdiely v greacuteckom kmeni

teda Xenofoacuten Xenofoacutena Agamemnoacuten Agamemnoacutena

tak ako Platoacuten Platoacutena no v odbornom štyacutele tvar

zodpovedaacute vyacutechodiskoveacutemu jazyku t j Xenofoacutenta

Agamemnona

Konzervatiacutevnosť v oblasti morfoloacutegie pretrvaacuteva

v ohyacutebaniacute mien zakončenyacutech vyacuteraznyacutemi latinskyacutemi

alebo greacuteckymi sufixmi (lat -us-ius gr -os -es)

ktoreacute majuacute tendenciu spraacutevať sa ako zdomaacutecneneacute

morfeacutemy a u ktoryacutech existuje vžitaacute opora v oblasti

cudziacutech apelatiacutev typu komunizmus Skloňuje sa teda

OviacutediaOvidia HerodotaHeacuterodota SisyfaSizyfa

Aristotela Euripida Anaximena nerobiac rozdiel

medzi odbornyacutem a neodbornyacutem vyjadrovaniacutem

K tyacutemto menaacutem sa priraďujuacute aj menaacute na ndashas pocircvodom

a-kmeňoveacute maskuliacutena ako PytagorasPythagoras

Anaxagoras pretože suacute formaacutelne bliacutezke

predchaacutedzajuacutecim niektoreacute suacute znaacuteme z učiva strednyacutech

škocircl alebo suacute suacutečasťou terminologickyacutech spojeniacute napr

Pytagorova veta Pri sufixe -as pocircvodom

konsonantickyacutech kmeňov (Kalchas) -is (Agis)

rovnako aj pri latinskyacutech i-kmeňovyacutech typoch

(Tyrnaviensis) priacutepadne inyacutech ktoreacute suacute menej

frekventovaneacute sa odporuacuteča vychaacutedzať pri skloňovaniacute

z uacuteplnej nominatiacutevnej formy a skloňovať a odvodzovať

v bežnom prejave Agisa Adonisa adonisovskyacute

Kalchasa Kalchasov Tyrnaviensisa a pod

Pri preklade z cudzieho jazyka je nevyhnutneacute

uvedomiť si aj mieru adaptaacutecie antickyacutech mien v

danom jazyku aby došlo k spraacutevnej identifikaacutecii tej

ktorej osoby Pri použiacutevaniacute latinskyacutech mien skladajuacutecich sa z krstneacuteho mena rodoveacuteho mena

Skladba latinskeacuteho mena

Publius Cornelius Scipio

Africanus

praenomen (Publius) = osobneacute

(krstneacute) meno daacutevalo sa dieťaťu

9 deň po narodeniacute podľa vyacuteberu

rodičov zoznam osobnyacutech mien

bol v Riacuteme obmedzenyacute ndash

poznaacuteme len 18 mužskyacutech

osobnyacutech mien praenomina

žien neboli takeacute obmedzeneacute ako

u mužov

nomen gentile (Cornelius) =

rodoveacute meno novorodenec ho

dostaacuteval ako priacuteslušniacutek isteacuteho

rodu taacuteto priacuteslušnosť sa

odvodzovala od otca meno bolo

dedičneacute

cognomen (Scipio) = meno

rodiny (priezvisko) ktoreacute bolo

odvodeneacute od individuaacutelnych

charakteristiacutek alebo

vyacuteznamnyacutech skutkov spočiatku

ide o živeacute rodinneacute meno ktoreacute

sa postupne staacuteva dedičnyacutem

priacutemenom

agnomen (Africanus) =

dodatočneacute meno ktoreacute sa

obvykle pridaacuteva na zaacuteklade

nejakeacuteho vyacuteznamneacuteho skutku

svojho buduacuteceho nositeľa toto

meno je fakultatiacutevne a plniacute

funkciu honorifikačnej prezyacutevky

Najčastejšie skratky

latinskyacutech vlastnyacutech mien

A = Aulus

C = Gaius

Cn = Gnaeus

D = Decimus

L = Lucius

M = Marcus

P = Publius

Q = Quintus

Ser = Servius

Sex = Sextus

T = Titus

52

priezviska (Gaius Iulius Caesar Marcus Tullius Cicero) kladie napr španielčina docircraz na

rodoveacute meno slovenčina však nie vždy (napr Marcus Tullius Cicero sa v španielčine

pravidelne označuje ako Tullius v slovenčine však Cicero)

53

16 Starogreacutecky a latinskyacute jazyk ndash nositelia kultuacuternych tradiacuteciiacute

optikou translatoloacutegie

Latinčina je jazyk vďaka ktoreacutemu maacuteme piacutesmo (latinka) sprostredkoval naacutem greacutecko-

riacutemske kultuacuterne a vzdelanostneacute dedičstvo obohatil našu slovnuacute zaacutesobu a to dokonca natoľko

že pri mnohyacutech slovaacutech si už neuvedomujeme ich latinskyacute pocircvod Je propedeutikou pre

romaacutenske jazyky i pre angličtinu kde figuruje celyacute rad pocircvodne latinskyacutech slov (napr

personal computer persōna = osoba persōnālis = osobnyacute computāre = počiacutetať) Vaumlčšina

gramatiacutek modernyacutech jazykov je vystavanaacute na latinskom pocircdoryse a preto je latinčina

ideaacutelnou univerzaacutelnou priacutepravou pre štuacutedium jazykov Navyše je staacutele najdocircležitejšou

suacutečasťou medzinaacuterodnej terminoloacutegie

Hoci slovenčina nepatriacute do skupiny romaacutenskych jazykov ktoreacute sa z latinčiny resp

z ľudovej latinčiny priamo vyvinuli latinskaacute lexika je v našom jazyku pomerne bohato

zastuacutepenaacute Ak aj neraacutetame odbornuacute lexiku (najmauml priacuterodovedneacute domeacuteny kde je latinčina

v poziacutecii lingua franca) ani v bežnej lexike nie suacute živeacute latinskeacute slovaacute v slovenčine ojedinelyacutem

javom Ich poziacutecia v jazyku je stabilnaacute Vaumlčšinu z latinskyacutech vyacuterazov ktoreacute sa použiacutevajuacute

mimo odborneacuteho štyacutelu a suacute suacutečasťou ďalšiacutech štyacutelov možno zadeliť do dvoch kategoacuteriiacute

1 okriacutedleneacute vyacuterazy či okriacutedleneacute slovaacute

2 citaacutetoveacute frazeacutemy3

Okriacutedleneacute vyacuterazy nazyacutevaneacute aj okriacutedleneacute slovaacute je tradičneacute označenie jednej skupiny

knižnyacutech frazeacutem Vznikli na zaacuteklade vyacuteroku historickej alebo literaacuternej postavy V staršom

vymedzeniacute sa za okriacutedleneacute slovaacute pokladal iba takyacute vyacuterok resp citaacutet pri ktorom sa už

neuvedomovalo alebo sa zabudlo na jeho pocircvodcu Avšak kvocircli subjektiacutevnosti určovania

hranice a miery poznania pocircvodcu citaacutetu sa v suacutečasnej lexikoloacutegii uplatňuje odlišnaacute metoacuteda

Vychaacutedza sa z komunikatiacutevnej platnosti vyacuteroku Ak sa danyacute vyacuteraz použije v kontexte

v ktorom vznikol a popisuje danuacute situaacuteciu ide o citaacutet Ak sa uplatňuje aj v inyacutech

komunikačnyacutech situaacuteciaacutech ide o okriacutedlenyacute vyacuteraz Iba v takomto vymedzeniacute sa okriacutedleneacute

vyacuterazy pokladajuacute za osobitnyacute druh frazeacutem Priacutekladom na obe situaacutecie je napr znaacutemy vyacuterok

Gaia Iulia Caesara Alea iacta est Ako citaacutet sa použiacuteva v odbornom ale aj v umeleckom texte

za podmienky že ilustruje dobovuacute situaacuteciu Ako okriacutedlenyacute vyacuteraz sa použiacuteva vtedy ak maacute

platnosť frazeologizmu a použiacuteva sa v kontexte na zdocircraznenie situaacutecie keď je nejakaacute

zaacuteležitosť rozhodnutaacute a toto rozhodnutie nemožno vraacutetiť spaumlť

3 Podrobnejšiacute vyacuteklad k pocircvodu a vyacuteznamu niektoryacutech latinskyacutech citaacutetovyacutech frazeacutem a okriacutedlenyacutech vyacuterazov rarr

24 33

54

Citaacutetoveacute frazeacutemy suacute frazeacutemy prevzateacute z cudziacutech jazykov ktoreacute sa aj v prijiacutemajuacutecom

jazyku vyjadrujuacute vo svojej pocircvodnej teda v cudzojazyčnej podobe ako celok čo znamenaacute že

uvedenaacute skupina frazeacutem nezahŕňa tie ktoryacutech cudzojazyčnyacutem komponentom by bol iba jeden

prvok Pre tieto frazeologickeacute jednotky je priacuteznačneacute buď to že platnosť frazeacutemy mali už v

pocircvodnom jazyku napr latinskeacute cum grano salis (= nie doslova s istyacutem obmedzeniacutem) alebo

jednotky ktoreacute boli v pocircvodnom jazyku nefrazeologickyacutemi (napr odbornyacutemi) vyacuterazmi ako

napr corpus delicti čo je pocircvodom praacutevnickyacute termiacuten alebo vyacuteraz persona non grata ktoryacute

patriacute do diplomatickej terminoloacutegie sa frazeologizovali až v prijiacutemajuacutecom jazyku Treba

doplniť že niektoreacute častejšie použiacutevaneacute citaacutetoveacute frazeacutemy sa uplatňujuacute aj v kalkovanej podobe

napr in medias res ndash do stredu veci k veci bez uacutevodu Citaacutetoveacute frazeacutemy majuacute štylistickuacute

platnosť vyacuteraznyacutech knižnyacutech prostriedkov Vo frazeoloacutegii hovoriacuteme o jave nazyacutevanom

preberanie frazeologickyacutech jednotiek Ide o proces pri ktorom sa frazeologickyacute fond jazyka

obohacuje o frazeacutemy z inyacutech jazykov Najčastejšiacutem spocircsobom je doslovnyacute preklad cudziacutech

frazeacutem ich uacuteplneacute alebo čiastočneacute kalkovanie pričom sa vo vaumlčšine priacutepadov kopiacuteruje ich

syntaktickaacute konštrukcia Frazeologickeacute jednotky ako sme už spomenuli sa preberajuacute

v originaacutelnej podobe no mocircžu sa prispocircsobiť aj preberajuacutecemu jazyku Toto prispocircsobovanie

maacute za naacutesledky zmeny vo fonetickej alebo v grafickej podobe Priacutekladom je latinskaacute frazeacutema

tabula rasa ktoruacute slovenčina prebrala v nezmenenej podobe no napr francuacutezština si ju už

prispocircsobila do podoby table rase teda aj jej grafickaacute aj fonetickaacute podoba zodpovedaacute

preberajuacutecemu jazyku

Tyacutemto spocircsobom obohacujuacute okriacutedleneacute vyacuterazy a citaacutetoveacute frazeacutemy pocircvodom z latinčiny

suacutečasnuacute slovenskuacute lexiku Pre prekladateľa je veľkou vyacutehodou ak ich poznaacute rozumie ich

vyacuteznamu priacutepadne mu je znaacutemy ich pocircvod Poznanie tyacutechto citaacutetovyacutech frazeacutem alebo

okriacutedlenyacutech vyacuterazov v materinskom jazyku daacuteva predpoklad že ich prekladateľ bude schopnyacute

detegovať aj v pocircvodnom texte z ktoreacuteho prekladaacute Tvrdenie že je pre prekladateľa vyacutehodou

ak ich poznaacute sa zakladaacute na nasledujuacutecich zisteniach

1 Ak prekladateľ poznaacute vyacuteznam živyacutech latinskyacutech slov v materinskom jazyku je

pravdepodobneacute že ich dokaacuteže objaviť aj v pocircvodnom texte aj v priacutepadoch že ich

vyacutechodiskovyacute jazyk neprebral v originaacutelnej latinskej podobe ale ustaacutelili sa v ňom adaptovaneacute

napr vo forme kalkov priacutepadne polokalkov a teda že ich z vyacutechodiskoveacuteho textu viditeľne

nevyčleňuje už samotnaacute pocircvodnaacute jazykovaacute forma ndash latinčina Ich uvedomenie si vo

vyacuteznamovej rovine so sebou prinaacuteša niekoľko ďalšiacutech aspektov Prekladateľ dokaacuteže

cieľoveacutemu čitateľovi sprostredkovať adekvaacutetnu formu a obsah aj vďaka tomu že živeacute latinskeacute

slovo v takomto priacutepade nepovažuje len za autorovu metaforu ale uvedomuje si

55

intertextualitu (zvlaacutešť v priacutepade okriacutedlenyacutech vyacuterazov) Transferom takejto lexikaacutelnej jednotky

nenaruacuteša štyacutel originaacutelu a zachovaacuteva viacvrstevnyacute charakter textu Rovnako ponechaacuteva

čitateľovi priestor aby si tieto aluacutezie na antickyacutech autorov a ich diela v texte uvedomoval

nachaacutedzal suacutevislosti a aby pri interpretaacutecii zvlaacutešť v priacutepade umeleckyacutech textov boli jeho

vyacutechodiskaacute porovnateľneacute s vyacutechodiskami a možnosťami čitateľa originaacutelu teda aby mu

prekladateľ tuacuteto možnosť neubral skocircr než sa s preloženyacutem textom stretne saacutem a bude ho

interpretovať na zaacuteklade čitateľskej skuacutesenosti horizontu očakaacutevania čitateľskeacuteho profilu

a ďalšiacutech parametrov ktoreacute suacute suacutečasťou interpretačneacuteho procesu

2 Z hľadiska vyacuteberu vhodnyacutech translatologickyacutech postupov je poznanie živyacutech

latinskyacutech slov rovnako vyacutehodou Prekladateľ sa mocircže vyhnuacuteť negatiacutevnym posunom ak

poznaacute danuacute lexikaacutelnu jednotku identifikuje ju v texte a zvoliacute adekvaacutetny postup pri jej

transfere Ak ju nepoznaacute mocircže sa stať že s ňou bude v texte naraacutebať napr ako s metaforou

V tom priacutepade ju mocircže pri prekladaniacute v raacutemci prekladateľskyacutech postupov využiacutevanyacutech pri

preklade metafory buď celkom eliminovať preložiť ju doslovne (pričom ani v priacutepade kalkov

nemusiacute byť vyacutesledneacute prekladateľskeacute riešenie automaticky zhodneacute s podobou adaptovanou

v cieľovom jazyku) vymeniť ju za inuacute metaforu alebo ju mocircže v texte vysvetliť Všetky

uvedeneacute postupy by znamenali pre cieľovyacute text viac či menej vyacuteraznyacute posun alebo stratu a to

tak na uacuterovni vyacuteznamovej ako aj lexikaacutelnej a štylistickej Adekvaacutetny postup v tomto priacutepade

znamenaacute zvoliť si v cieľovom texte tuacute podobu lexikaacutelnej jednotky ktoraacute je adaptovanaacute

v cieľovej kultuacutere bez ohľadu na divergenciu medzi originaacutelom a prekladom Ak je vo

vyacutechodiskovom texte danaacute živaacute latinskaacute sentencia kalkom v slovenčine mocircže byť

polokalkom alebo naopak Či dokonca ak je živaacute latinskaacute sentencia vo vyacutechodiskovom

jazyku adaptovanaacute v pocircvodnej latinskej podobe a v slovenčine ju poznaacuteme a použiacutevame ako

kalk prekladateľ maacute rešpektovať cieľovyacute jazyk a kultuacuteru a použiť v cieľovom texte

adaptovanyacute tvar Ak sa v cieľovom jazyku uplatňujuacute dve formy napr alea iacta est ndash kocky

suacute hodeneacute vtedy by mal prekladateľ prispocircsobiť vyacuteber prekladateľskeacuteho riešenia

vyacutechodiskoveacutemu textu a vybrať tuacute podobu živej latinskej sentencie ktoraacute originaacutelu

zodpovedaacute po obsahovej i formaacutelnej straacutenke V priacutepade vyššie spomenuteacuteho okriacutedleneacuteho

vyacuterazu existuje možnosť voľby pretože vo viaceryacutech jazykoch sa suacutebežne uplatňuje pocircvodnaacute

latinskaacute podoba ako aj jej tvar adaptovanyacute pre daneacute jazykovo-kultuacuterne spoločenstvo

Vyberaacuteme niekoľko jazykovyacutech mutaacuteciiacute

56

Slovenčina Alea iacta est Kocky suacute hodeneacute

Čeština Alea iacta est Kostky jsou vrženy

Angličtina Alea iacta est The die is cast

Nemčina Alea iacta est Der Wuumlrfel ist gefallen

Francuacutezština Alea iacta est Le sort en est jeteacute

Španielčina Alea iacta est La suerte estaacute echada

Taliančina Alea iacta est Il dado egrave tratto

Analyacutezou francuacutezskej a španielskej verzie latinskeacuteho alea iacta est zistiacuteme že latinskeacute

substantiacutevum alea s vyacuteznamom kocka sa v sentencii nenachaacutedza Nahradilo ho substantiacutevum

le sort resp la suerte s vyacuteznamami

57

Francuacutezsky vyacutekladovyacute slovniacutek Larousse aj španielsky slovniacutek Diccionario de Real Academia

Espantildeola medzi prvyacutemi vyacuteznamami substantiacutev uvaacutedzajuacute naacutehoda osud uacutedel Slovo kocka

teda le deacute (franc) a el dado (špan) ani v jednej zo sentenciiacute nefiguruje (treba však upozorniť

že vo francuacutezštine suacutebežne jestvuje aj vyacuteraz les deacutes sont jeteacutes) preto ak prekladateľ tuacuteto

sentenciu vo francuacutezskom či v španielskom vyacutechodiskovom texte odhaliacute napriek tomu že

v slovenčine maacuteme ako ekvivalent vžituacute sentenciu s komponentom kocka nie osud uacutedel

alebo naacutehoda a prekladateľ ho dokaacuteže identifikovať ako okriacutedlenyacute vyacuteraz či citaacutetovuacute frazeacutemu

pri prekladaniacute prediacutede strate napr tyacutem že prediacutede vyacuterazovej nivelizaacutecii Aluacuteziu sa mu podariacute

zachovať využitiacutem zodpovedajuacutecich vyacuterazovyacutech prostriedkov

Zaujiacutemavosťou je že sa živeacute latinskeacute sentencie uplatňujuacute vo všetkyacutech štyacuteloch Okrem

odborneacuteho štyacutelu kde je latinčina zaacutekladom terminologickeacuteho aparaacutetu nachaacutedzame latinskeacute

vyacuterazy asi v každom jednom z primaacuternych i sekundaacuternych štyacutelov Nie suacute len suacutečasťou

umeleckyacutech vyacutepovediacute ale bežne ich zaznamenaacutevame aj v hovorovom štyacutele zaznievajuacute

z meacutediiacute a uplatňujuacute sa aj v administratiacutevnom štyacutele Pre naacutezornosť prinaacutešame aj prehľadnuacute

exemplifikaacuteciu obohacovania slovenskej lexiky latinskyacutemi vyacuterazmi v raacutemci jednotlivyacutech

štyacutelov Ide o priacuteklady ktoreacute samozrejme nie suacute použiacutevaneacute vyacutehradne pre danyacute štyacutel Jeden

a ten istyacute latinskyacute vyacuteraz sa mocircže uplatňovať vo viaceryacutech z nich v zaacutevislosti od

58

komunikačnej situaacutecie a od intencie vyacutepovede autora Pri uvaacutedzaniacute priacutekladov pre jednotliveacute

štyacutely vychaacutedzame z ich delenia podľa J Mistriacuteka

I Primaacuterne štyacutely

1 naacuteučnyacute štyacutel

- terminus technicus (odbornyacute naacutezov technickyacute termiacuten)

2 administratiacutevny štyacutel

- curriculum vitae (životopis)

3 publicistickyacute štyacutel

- in memoriam (na pamiatku)

- vox populi vox dei (hlas ľudu hlas božiacute)

4 rečniacutecky štyacutel

- quo vadis (kam kraacutečaš)

5 esejistickyacute štyacutel

- conditio sine qua non (podmienka bez ktorej nie ndash nevyhnutnaacute podmienka predpoklad aby

sa niečo mohlo realizovať)

6 hovorovyacute štyacutel

- de facto (v skutočnosti skutočne zo skutku podľa skutočneacuteho stavu)

- pro forma (formaacutelne aby sa nepovedalo)

7 umeleckyacute štyacutel

- carpe diem (využi deň)

II Sekundaacuterne štyacutely (priacuteležitostneacute konkreacutetne neštandardizovaneacute) ndash vyacuteber

1 archaickyacute štyacutel

- amicenko (z latinskeacuteho amicus ndash priateľ) ndash oslovenie adresaacuteta v duchu 19 storočia

2 biblickyacute štyacutel

- gloria in excelsis Deo (slaacuteva Bohu na vyacutesostiach)

59

3 ceremoniaacutelny štyacutel

- ad multos annos (na mnoheacute roky ndash pri vyacuteročiach pri blahoželaniach jubilantovi aby sa ešte

dlho tešil zdraviu)

- Vaša magnificencia (oslovenie rektora univerzity)

- Vaša spektabilita (oslovenie dekana fakulty)

- Vaše honorability (oslovenie vyacuteznamnyacutech funkcionaacuterov v akademickom prostrediacute)

- Vaša Excelencia (oslovenie veľvyslanca)

- Vaša Eminencia (oslovenie kardinaacutela)

4 diplomatickyacute štyacutel

- persona non grata (nežiaduca osoba)

5 ďakovnyacute štyacutel

- ab imo pectore (z hĺbky srdca)

6 ekonomickyacute štyacutel

- N B (skratka z nota bene ndash dobre si zaznamenaj)

7 elegickyacute štyacutel

- memento mori (pamaumltaj na smrť)

8 encyklopedickyacute štyacutel

- ibid (ibidem ndash tamtiež)

- id (idem ndash ten istyacute)

- cf cfr conf (confer ndash porovnaj)

- et al (et alii ndash a ďalšiacute a kolektiacutev)

- l c l cit (loco citato ndash na citovanom mieste na uvedenom mieste)

- v l (vide locum ndash pozri miesto v knihe)

- s a (sine anno ndash bez roku vydania)

9 enumeratiacutevny štyacutel

- etc (et cetera ndash atď a tak ďalej)

60

10 epištolaacuterny štyacutel

- A D (anno Domini ndash roku Paacutena)

11 legislatiacutevny štyacutel

- ex offo (= ex officio ndash z uacuteradu z uacuteradnej moci)

12 ospravedlňujuacuteci štyacutel

- mea culpa mea maxima culpa (moja vina moja preveľkaacute vina)

13 patetickyacute štyacutel

- per aspera ad astra (tŕnistou cestou k hviezdam)

14 persuaziacutevny štyacutel

- historia magistra vitae (dejiny suacute učiteľkou života)

- non scholae sed vitae discimus (neučiacuteme sa pre školu ale pre život)

15 pompeacutezny štyacutel

- amicus certus in re incerta cernitur (v nuacutedzi poznaacuteš priateľa)

16 žartovnyacute štyacutel

- ergo bibamus (tak teda pime)

Podobnyacutech priacutekladov by sme našli omnoho viac od tyacutech najfrekventovanejšiacutech až po

zriedkaveacute ba raritneacute ktoreacute sa zvaumlčša vyskytujuacute v diskurzoch odborneacuteho použiacutevateľa jazyka

Prekladateľ samozrejme nemocircže poznať všetky latinskeacute citaacutety skratky sentencie alebo

terminoloacutegiu jednotlivyacutech odborov Zaacutekladneacute znalosti z klasickyacutech jazykov suacute však veľkou

vyacutehodou a aspoň zaacutekladnaacute orientaacutecia pokiaľ ide o systeacutem latinčiny a znalosti z jej lexiky

a reaacuteliiacute sluacutežia prekladateľovi k rozviacutejaniu si kultuacuternej kompetencie Ak prekladateľ nie je

zaacuteroveň klasickyacutem filoloacutegom potom v priacutepade jeho znalostiacute z klasickyacutech jazykov a antickej

civilizaacutecie a kultuacutery vo vzťahu k prekladateľskyacutem kompetenciaacutem hovoriacuteme skocircr o sociaacutelnej

rešeršnej a kultuacuternej kompetencii než o jazykovej kompetencii v pravom vyacutezname Znamenaacute

to že sa prekladateľ v problematike orientuje a ak je to potrebneacute dokaacuteže si zvoliť vhodnuacute

prekladateľskuacute pomocirccku nevyhnutnuacute pri vyacutebere ekvivalentu či pri hľadaniacute prekladateľskeacuteho

riešenia

61

V tejto suacutevislosti treba upozorniť aj na chyby v preklade vyacuteklade alebo v interpretaacutecii

ktoreacute mocircžu vzniknuacuteť ako docircsledok nedostačujuacutecej znalosti klasickyacutech jazykov a suacutevisiacich

reaacuteliiacute Parciaacutelne informaacutecie a vedomosti mocircžu viesť k mylnyacutem zaacuteverom Priacutekladom takyacutechto

neoverenyacutech postupov je znaacutema falošnaacute etymoloacutegia substantiacuteva malvica ktoraacute sa chybne

odvaacutedza od malum (zlo) alebo od mālum (jablko) pričom zlo maacute odkazovať na biblickyacute

priacutebeh Adama a Evy kde je jablko symbolom zla a uacutedajne aj preto suacute ich označenia

v latinčine zhodneacute J Rejzek v Českom etymologickom slovniacuteku uvaacutedza vysvetlenie bdquomalvice

ndash dužnatyacute plod s jaacutedřincem (jablko hruška ap) Presl převzal z jakeacutehosi stareacuteho leacutekařskeacuteho

rukopisu v jinyacutech exemplaacuteřiacutech jsou podoby makvice mrkvice takže asi jde o piacutesařskou

chybuldquo Substantiacutevum malvica sa zrejme do jazyka dostalo ako chybnyacute tvar Na českuacute

etymoloacutegiu odkazuje aj Stručnyacute etymologickyacute slovniacutek slovenčiny bdquomalvica ndash dužinatyacute plod

rastliacuten s jadrovyacutem ovociacutem (od 20 stor) Z čes malvice ndash vyacuteraz bol zavedenyacute v obdobiacute

naacuterodneacuteho obrodenia na zaacuteklade isteacuteho stčes rukopisu

priacuteslušneacute miesto sa však čiacuteta aj ako mrkviceldquo

V obdobnyacutech priacutepadoch platiacute zaacutesada ad fontes

Ak sa prekladateľ stretne s podobnyacutem prekladateľskyacutem

probleacutemom mal by si informaacuteciu vyhľadať a overiť

zvlaacutešť vtedy ak nie je v danej oblasti odborniacutekom

Latinskyacute a starogreacutecky jazyk obohatili

slovenskuacute slovnuacute zaacutesobu o kvantum lexikaacutelnych

jednotiek ktoreacute sa v našom jazyku uplatnili ako

jednotliveacute slovaacute (napr graacutetis) alebo viacslovneacute pomenovania (napr ad absurdum ad acta

aula maxima) ďalšie boli prebraneacute ako celeacute sentencie (napr clara pacta ndash boni amici) alebo

je z ich zaacutekladu odvodenyacutech množstvo ďalšiacutech lexikaacutelnych jednotiek Za mnoheacute uvaacutedzame

tie ktoreacute sa sformovali z latinskeacuteho a greacuteckeho slova jazyk

lingua

lingvistika lingvista lingvistka lingvistickyacute plurilingvizmus bilingvizmus

monolingvizmus sociolingvistika psycholingvistika pragmalingvistika neurolingvistika

etnolingvistika lingvokulturoloacutegia lingvokultureacutema lingvodidaktika lingvaacutelny

interlingvaacutelny extralingvaacutelny multilingvaacutelny

γλῶσσα (gloacutessa)

glosaacuter glosolaacutelia heteroglosia diglosia polyglosia glosa glosovať glosaacutetor glositiacuteda

glosodyacutenia xenoglosia

Jan Svatopluk Presl bol českyacute

vysokoškolskyacute pedagoacuteg a

zooloacuteg na Českej univerzite

Karlo-Ferdinandovej v Prahe

a bol jednyacutem

z najvyacuteznamnejšiacutech

priacuterodovedcov v 19 storočiacute

62

Použitaacute literatuacutera

ANDOKOVAacute Marcela (2013) Rečniacutecke umenie sv Augustiacutena v kaacutezňach k stupňovyacutem žalmom

Bratislava IRIS

BALEGOVAacute Jana (2016) Lectiones grammaticae Latinae I Košice Univerzita Pavla Jozefa

Šafaacuterika

BARANDOVSKAacute-FRANK Věra (1995) Latina jako mezinaacuterodniacute jazyk Dobřichovice Kava ndash

Pech

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2002) Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a

latinskyacutech mien naacutezvov a termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie

cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda s 45 ndash 55

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2011) Z histoacuterie transkripcie starogreacuteckych a latinskyacutech mien do

slovenčiny In Sambucus VII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a

neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta Trnavskej univerzity v Trnave s 173 ndash 195

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom

Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech

priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In Sambucus VIII Praacutece z

klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave s 178 ndash 193

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

hlavneacute transkripčneacute zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 č 3-

4 s 131 ndash 150

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2016) Od hlasu k hlaacuteske Z dejiacuten antickej naacuteuky o reči Bratislava

Univerzita Komenskeacuteho

DRAE Diccionario de la lengua espantildeola [Cit 8 septembra 2017] Dostupneacute na internete

httpdleraeesw=diccionario

HARAJ Igor (2011) Vlastneacute meno v mysleniacute antiky a stredoveku Martin Matica slovenskaacute

HORATIUS Flaccus Quintus (1986) O umeniacute baacutesnickom Satiry a Listy Bratislava Tatran s

229

HORAacuteČEK Filip ndash CHLUP Radek (2012) Učebnice klasickeacute řečtiny Praha Academia

JANOUŠEK Jan (2014) Uacutevahy nad knihou W Stroha bdquoLatein ist tot ndash es lebe Lateinldquo In

Vymětalovaacute Karla (ed) (2014) Vivat Latina reserata Opava Slezskaacute univerzita v Opavě

s 16 ndash 20

KALIVODA Jan (2012) Verba docent exempla trahunt Praha Karolinum

33

14 Predložky a predpony

Predložky sa vyskytujuacute jednak v spojeniach s paacutedovyacutemi formami mien jednak

v spojeniach so slovesami S paacutedmi mien (s vyacutenimkou nominatiacutevu a vokatiacutevu) vyjadrujuacute

rocirczne adverbiaacutelne vzťahy (miesto čas spocircsob priacutečina) Všetky predložky boli pocircvodne

adverbiaacute Pridaacutevali sa k menu v určitom paacutede na presnejšie vyjadrenie vzťahu alebo k slovesu

na bližšie určenie deja Vyacutevoj tyacutechto adverbiiacute šiel

dvojakyacutem smerom Buď sa tesnejšie spojili s menom

a stali sa predložkami alebo sa tesnejšie primkli k

slovesu a vznikli zloženeacute slovesaacute s predponami

Z historickeacuteho hľadiska rozdeľujeme predložky

na prvotneacute a druhotneacute Kyacutem v greacutečtine prvotneacute staršie

predložky funkciu adverbia stratili u druhotnyacutech

mladšiacutech byacuteva zachovanaacute Zo synchroacutenneho hľadiska

je medzi nimi docircležityacute rozdiel v tom že prvotneacute

predložky fungujuacute aj ako slovesneacute predpony druhotneacute

nie Niektoreacute latinskeacute predložky sa ako adverbiaacute

použiacutevajuacute aj v klasickej latinčine (post contra ante

intra infra supra circa atď)

Predložky vyjadrovali najprv priestorovyacute

vzťah Toto poniacutemanie ľahko prechaacutedzalo i na

vyjadrenie času Neskocircr sa začali použiacutevať aj na

vyjadrenie priacutečiny spocircsobu a inyacutech okolnostiacute deja

ktoreacute boli tiež chaacutepaneacute priestorovo

V spojeniacute so slovesnyacutemi formami si predložky

pocircvodne uchovaacutevali svoju samostatnosť ndash mohli byť

kladeneacute aj za sloveso priacutepadne byť oddeleneacute od

slovesa inyacutemi slovami Čoskoro sa však začali zrastať

so slovesom a menili sa tak na slovesneacute predpony (praeverbiaacute)

Slovesneacute predpony suacute suacutečasťou odbornyacutech termiacutenov a medzinaacuterodnyacutech slov a ich

poznanie je vyacutehodou či dokonca nevyhnutnosťou

Prvotneacute greacutecke predložky sa

spaacutejajuacute s jednyacutem s dvoma alebo

aj s troma paacutedmi Druhotneacute

predložky sa spaacutejajuacute (takmer)

vždy so substantiacutevom v genitiacuteve

Vaumlčšina latinskyacutech predložiek

sa spaacuteja s akuzatiacutevom

(naznačujuacute smer rozsah a pod)

alebo s ablatiacutevom (naznačujuacute

odluku miesto a pod) Niektoreacute

sa spaacutejajuacute s oboma paacutedmi

V neskorej latinčine sa počet

prvotnyacutech predložiek redukoval

Predložky s podobnyacutem

vyacuteznamom sa zamieňali napr

stieral sa rozdiel medzi de ex

ab Keď už ich vyacuteznamoveacute

odtienky neboli zreteľneacute jedna

predložka zviacuteťazila a nahradila

ostatneacute ndash v romaacutenskych

jazykoch prevlaacutedlo de

Tendencia k explicitnejšiemu

vyjadrovaniu viedla

k použiacutevaniu predložkovyacutech

paacutedov namiesto prostyacutech

V neskorej latinčine sa staacutele viac

použiacutevali predložkoveacute paacutedy až

sa dospelo k analytickeacutemu

stavu ktoryacute je v romaacutenskych

jazykoch

34

lat A AB ndash od

1 predložka

ab ovo (od vajca =) od prvopočiatku

ab origine od začiatku

ab extra zvonku z vonkajšej strany

a priori vopred z prvšieho

a posteriori na zaacuteklade skuacutesenostiacute

a dato odo dňa (vystavenia)

a die odo dňa

2 prefix

absolvent (ab + lat solvere = oslobodiť urobiť nezaacutevislyacutem)

abiturient (ab + lat iturus = hodlajuacuteci iacutesť odiacutesť)

abdikaacutecia (ab + lat dicere = hovoriť)

absencia (ab + lat esse = byť)

lat AD ndash k ku pri do

1 predložka

ad acta (aa) k (vybavenyacutem) spisom

ad rem k veci

ad hoc k tomuto pre tento priacutepad

ad infinitum do nekonečna

ad verbum doslova

ad informandum pre informaacuteciu

ad multos annos na dlheacute roky na zdravie

2 prefix

adaptaacutecia (ad + lat aptus = vhodnyacute spocircsobilyacute)

adverbium (ad + lat verbum = sloveso)

administratiacuteva (ad + lat ministrare = posluhovať)

V slovenčine (ale napr aj

v češtine a poľštine) sa prefix

ad- zmenil na a- (asimilaacutecia

aprobaacutecia a pod) Ineacute jazyky

(ruština nemčina angličtina

francuacutezština) však dodržiavajuacute

zdvojeneacute spoluhlaacutesky (asociaacutecia

ndash rus associacia nem

Assoziation angl association

rarr ad + socius = druh)

Vyacuteznam zdvojenia spoluhlaacutesky odliacutešenie latinskej predpony ad-

(kladnyacute vyacuteznam) od greacuteckej

predpony a- (negatiacutevny

vyacuteznam) asociaacutelny (asociaľnyj

asozial asocial) amoraacutelny

(amoralisch) asymetrickyacute

(asymetrisch) atď

Ak sa pri použitiacute greacuteckej

predpony a- začiacutena zaacuteklad slova

na samohlaacutesku vkladaacute sa za

predponu n a-n-alfabet a-n-

onym (gr onoma = meno) a-n-

algetikum (gr algos = bolesť)

35

pred niektoryacutemi spoluhlaacuteskami sa prefix ad spodobuje

akceleraacutecia (ad + lat celer = ryacutechly)

akumulaacutecia (accumulatio = ad + lat cumulatio = hromadenie)

agresia (aggressio = ad + lat gradi = pristuacutepiť)

lat ANTE ndash pred (skocircr vopred predchaacutedzajuacuteci)

gr ANTI- ndash proti

1 predložka

Hannibal ante portas Hannibal pred braacutenami

(Vyacutekrik zdesenia r 211 pred Kr keď Hannibal

postupoval proti Riacutemu)

2 prefix ante

antedatovať (ante + lat dare = daacutevať)

anteponovať (ante + lat ponere = klaacutesť)

prefix anti

antifašista antimilitarizmus

antipatia (anti + gr pathos = vaacutešeň utrpenie)

antikoncepcia (anti + lat concipere = počať)

antiseptikum (anti + gr seacutepsis = hnitie)

NB ndash v taliančine použiacutevajuacute v niektoryacutech priacutepadoch aj tuacuteto predponu vo vyacutezname pred

(napr antipasta = predjedlo anticamera = predsieň)

gr AUTO- ndash (autos =) saacutem

1 zaacutemeno

Gnoacutethi seauton (Nosce te ipsum) (Thaleacutes) Poznaj saacutem seba

Antoloacutegia

= gr anthos + lat legere

(anthos = kvet legere = zbierať)

rarr bdquozbierka kvetovldquo = zborniacutek

vybranyacutech praacutec

36

2 prefix

autobiografia (auto + gr bios = život grafein = piacutesať)

autogram (auto + gr gramma = piacutesmeno zaacutepis)

autonoacutemia (auto + gr nomos = zaacutekon)

autosugescia (auto + lat suggere = presviedčať prehovaacuterať)

automobil (auto + lat mobilis = pohyblivyacute)

ako skratka slova automobil

autodrom (+ gr dromos = beh pretekaacuterska draacuteha)

autogaraacutež (+ fr garer = dať na vedľajšiu koľaj priviesť do bezpečia)

ako skratka slova automat automatickyacute (gr automatos = saacutem od seba z vlastneacuteho

popudu)

autoblok (+ angl to block = zatarasiť blokovať)

lat BI- TRI- MULTI- ndash (bis =) dvakraacutet (tres =) tri (multus =) mnohyacute

Bis dat qui cito dat Dvakraacutet daacuteva kto ryacutechlo daacuteva

prefix

biatlon (bi + gr athlon = zaacutepas zaacutepolenie)

bicykel (bi + gr kyklos gt lat cyclus = koleso kruh)

bilateraacutelny trilateraacutelny multilateraacutelny (bi tri multi + lat latus -eris = strana bok)

bifokaacutelny (bi + lat focus = ohnisko)

lat DE DI- ndash o od podľa

1 predložka

de facto podľa skutočnosti skutočne

de iure podľa praacuteva praacutevom

de dato (dd) odo dňa vyhotovenia

de die in diem zo dňa na deň

De mortuis nihil nisi bene O mŕtvych nič ak nie dobre (O mŕtvych len dobre)

37

De gustibus non est disputandum O chuti (vkuse) sa nemaacute diskutovať (škriepiť)

(Proti gustu žiaden dišputaacutet)

2 prefix

deskriptiacutevny (de + lat sribo ere scripsi scriptum = piacutesať)

deportovať (de + lat portare = niesť)

deponovať (de + lat ponere = klaacutesť)

dedukovať (de + lat ducere = viesť)

ďalšia vyacuteznamotvornaacute funkcia odstraacutenenie

pocircvodneacuteho zmyslu zaacutekladneacuteho slova

formovať ndash deformovať

centralizovať ndash decentralizovať

v našom pravopise sa niekedy prejavuje ako di-

= vyacuteznam našej predpony roz-

dislokaacutecia (+ lat locus = miesto)

distribuacutecia (+ lat tribuere = udeľovať)

disharmoacutenia (+ gr harmonia = suacutelad suacutezvuk)

dilataacutecia (+ lat latus = širokyacute)

diskvalifikovať (dis + qualis akyacute + facere robiť

= bdquourobiť niekoho nekvalitnyacutemldquo)

gr DI- (latinskeacute bis)

gr DYS- (porucha zoslabnutie nespraacutevnosť)

prefix

dimorfia (di + gr morfeacute = tvar)

diftong (di + gr fthongos = hlas zvuk)

dyslexia (dys + lat legere = čiacutetať)

dysgrafia (dys + gr grafein = piacutesať)

Diplom

z gr diplooacute = zdvojujem

Diploacutema bola docircležitaacute listina

zloženaacute vo dvoje Obyčajneacute

listiny sa nechaacutevali kedysi len

tak nezloženeacute Ak bolo treba

vyjadriť docircležitosť obsahu

listiny (udelenie vyacutesad praacutev

titulu a pod) zložila sa na

dvakraacutet

38

dyslalia (dys + gr lalein = znieť zvučať štebotať)

dyspepsia (dys + gr peptein = traacuteviť)

dysfoacutenia (dys + gr foneacute = zvuk)

lat E EX ndash z od von zvnuacutetra

lat EX- ndash byacutevalyacute niekdajšiacute

1 predložka

vypiť na ex vypiť až do dna

ex officio z uacuteradnej moci uacuteradne

ex parte od jednej zo straacuten

ex nihilo z ničoho

ex libris z kniacuteh (knižnaacute značka)

ex interest bez uacuteroku

ex gratia dobrovoľne

ex post potom dodatočne

ex privata industria zo suacutekromnej

usilovnosti z vlastnej iniciatiacutevy

2 prefix

elokovať (e + lat locus = miesto)

elaboraacutet (e + lat labor = praacuteca)

emisia (e + lat mittere sup missum =

posielať)

erudovanyacute (e + lat rudis = surovyacute hrubyacute)

exhumaacutecia (ex + lat humus = zem)

exportovať (ex + lat portare = nosiť)

extrahovať (ex + lat trahere = ťahať)

exprezident

exmanžel

Deus ex machina (gr theos apo

meacutechaneacutes)

= bdquoboh zo strojaldquo ndash nečakanyacute

zaacutesah ktoryacute rozuzliacute zamotanuacute

situaacuteciu

- najviac ho použiacuteval vo svojich

trageacutediaacutech Euripideacutes

- v hovorovej reči použil toto

spojenie už Soacutekrateacutes

v Platoacutenovom dialoacutegu Kratylos

Ex libris ndash knižnaacute značka

označujuacuteca vlastniacuteka knihy

39

lat EXTRA- ndash zvlaacutešť osobitne oddelene

lat EXTRO- ndash (opak intro =) von

1 predložka

extra ordinem mimo poradia

extra viam mimo cesty

extra vires nad možnosti

2 prefix

extraordinaacuterny (extra + lat ordo ordinis = poriadok)

extravagantnyacute (extra + lat vagari = tuacutelať sa vagabundus = vandrovnyacute tulaacutek)

extrovert (extro + lat vertere = obracať točiť)

extrospektiacutevny (extro + lat spectare = pozerať sa)

gr HYPER ndash nad

prefix

hyperaktivita (hyper + lat ago ere egi actum = konať)

hypereacutemia (hyper + gr haima = krv)

gr HYPO ndash pod

prefix

hypodermickyacute (hypo + gr derma = koža)

hypoteacuteza (hypo + gr thesis = mienka tvrdenie)

gr HIPO ndash (z gr substantiacuteva hippos =) kocircň

prefix

hipodroacutem (hipo + gr dromos = beh)

hipoterapia (hipo + gr therapeuein = liečiť)

Hypochonder

gr chondros = chrupavka

(rebrovaacute)

- pod ňou choriacute často pociťujuacute

bolesti

40

hipoloacutegia (hipo + gr logos = slovo)

lat IN ndash v do na

1 predložka

in camera v byte tajne docircverne

in toto celkom v celosti

in continuo nepretržite suacutevisle

in dorso na chrbte (knihy) vzadu z druhej strany

in facto vskutku skutočne

in futuro v buduacutecnosti

in medias res doprostred veci

In vino veritas (Plinius St) Vo viacutene je pravda

2 prefix

+ adjektiacuteva = zaacutepornyacute zmysel

+ slovesaacute = vyacuteznam predpony do- v- na-

in + l m r = ill- imm- irr-

indiviacuteduum (in + lat dividuus = deliteľnyacute rozdelenyacute)

invalid (in + lat validus = silnyacute mocnyacute zdravyacute)

ilegaacutelny (illegalis in + lat lex = zaacutekon)

imobilnyacute (immobilis in + lat mobilis = pohyblivyacute)

iracionaacutelny (irrationalis in + lat ratio = rozum)

inhalovať (in + lat halare = dyacutechať)

inšpirovať (in + lat spirare = dyacutechať)

importovať (in + lat portare = nosiť)

infarkt (in + lat farcire = pchať infarcire = upchaacutevať)

in flagranti (in + lat flagrare = horieť blčať)

in margine (in + lat margo = okraj)

41

lat INTER ndash medzi

1 predložka

inter alia medzi inyacutemi (okolnosťami vecami)

Inter arma silent Musae Kde rinčia zbrane

mlčia Muacutezy

2 prefix

interpunkcia (inter + lat punctum = bod)

interregnum (lat regnum = kraacuteľovstvo vlaacuteda)

často ako skratka za slovo internacionaacutelny (lat

natio = naacuterod)

interhotel

interlingua

Interviacutezia

lat INTRA- INTRO- ndash dovnuacutetra dnu

prefix

introvert (intro + lat vertere = obracať sa)

introskop (intro + gr skopein = hľadieť pozerať)

introdukcia (intro + lat ducere = viesť)

lat CUM ndash s so spolu s

lat KON- (KO- KOL- KOM- KOR-)

1 predložka

cum laude s pochvalou

magna cum laude veľmi dobre

summa cum laude vyacuteborne

cum suis so svojimi (ľuďmi)

Summa cum laude

Interview

inter + lat videre = vidieť

Internaacutet

lat adjektiacutevum internus =

vnuacutetornyacute domaacuteci (= domov)

42

Cum tacent clamant Keď mlčia kričia

2 prefix

koncentraacutecia (kon + lat centrum = stred)

kondolencia (kon + lat dolere = ciacutetiť bolesť)

korešpondencia (ko + lat respondere = odpovedať)

kolaborant (ko + lat laborare = pracovať)

lat PER ndash skrz cez po v za pomocou

lat PER- ndash per-

1 predložka

per aspera ad astra cez ťažkosti ku hviezdam

per annum ročne na rok

per capita podľa hlaacutev (napr deliť pozostalosť)

per se saacutem sebou samozrejme

per fas et nefas praacutevom i nepraacutevom (skrz dovoleneacute a nedovoleneacute)

per quod čiacutem podľa čoho

per os cez uacutesta uacutestami peroraacutelny (lat os oris = uacutesta)

2 prefix

perforovať (per + lat forare = vŕtať)

permanentnyacute permanentka (per + lat manere = zostaacutevať)

perverznyacute (per + lat vertere sup versum = obracať)

perzekvovať (per + lat sequi = nasledovať)

lat PRE- ndash (z lat predložky prae =) pred vopred

prefix

preferovať (pre + lat ferre = niesť)

prezident (pre + lat sedere = sedieť)

prefix (pre + lat fingere sup fixum = pripevňovať pribiacutejať)

preludium (pre + lat ludus = hra)

43

lat PRO ndash pre pred namiesto

1 predložka

pro tempore predbežne pre tento raz dočasne počas

pro rata pomerne proporcionaacutelne

pro forma pre formu formaacutelne naoko

pro et contra pre a proti

pro nihilo pre nič

pro bono pre dobro blaho

2 prefix (lat) = pre

protekcia (pro + lat tegere sup tectum = kryť

chraacuteniť)

prostituacutetka (pro + lat statuere = postaviť)

produkovať (pro + lat ducere sup ductum =

viesť tvoriť robiť)

prefix (gr) = pred

proloacuteg (pro + gr logos = slovo)

program (pro + gr gramma = zaacutepis zaacuteznam)

prognoacuteza (pro + gr gnosis = znalosť

vedomosť)

lat POST ndash po

1 predložka

post scriptum (PS) po napiacutesaniacute

post mortem po smrti

2 prefix

postgraduaacutelny (post + lat gradus = stupeň krok)

posttraumatickyacute (post + gr trauma = rana)

Promovať alebo byť

promovanyacute

lat movere sup motum =

pohybovať posuacutevať

promoveo sup promotum =

dosl posuacutevať dopredu =

prenes niekoho povyšovať

ten kto niekoho promuje =

promoacutetor ndash vykonaacuteva obrad

promoacutecie

TEDA študenti suacute promovaniacute A

NIE promujuacute

44

gr PERI ndash okolo

prefix

perikardium (peri + gr kardia = srdce)

periskop (peri + gr skopein = pozorovať)

perioacuteda (peri + gr odos = cesta)

gr POLY- ndash (gr adjektiacutevum polys poly =) mnohyacute početnyacute

gr POLI- ndash (gr substantiacutevum polis =) mesto

prefix

polyteizmus (poly + gr theos = boh)

polygamia (poly + gr gamos = sobaacuteš)

polyglot (poly + gr glotta = jazyk)

polytechnika (poly + gr techneacute = umenie remeslo zručnosť)

poliklinika (poli + gr klineacute = locircžko posteľ)

metropola (gr meacuteteacuter = matka + polis)

akropola (gr akros = vysokyacute vrchnyacute nachaacutedzajuacuteci sa na okraji + polis)

lat RE- ndash opaumlť znovu zase nazad

lat RETRO- ndash (pocircvodne lat predložka =) spaumlť naspaumlť nazad

prefix

reagovať (re + lat agere = konať robiť viesť)

rebelovať (re + lat bellum = vojna)

reediacutecia (re + lat edere = vydaacutevať)

retrospektiacuteva (retro + lat spectare = diacutevať sa hľadieť)

retro štyacutel

45

lat SUB ndash pod

1 predložka

sub condicione pod podmienkou

sub potestate pod mocou

sub voce pod slovom pod heslom napr v slovniacuteku

2 prefix

substancia (sub + lat stare = staacuteť)

lat SUPER ndash nad

prefix

supermocnosť

superťažkyacute

superstar

gr SYN ndash s so spolu s

prefix

synchronickyacute (syn + gr chronos = čas)

symbioacuteza (syn + gr bios = život)

synonymum (syn + gr onoma = meno)

symfoacutenia (syn + gr foneacute = zvuk)

lat TRANS ndash cez za (častejšiacute preklad predponou pre-)

prefix

transkripcia (trans + lat scribere sup scriptum = piacutesať)

transplantaacutecia (trans + lat plantare = sadiť)

translokaacutecia (trans + lat locus = miesto)

transformovať (trans + lat forma = podoba tvar)

46

15 Vlastneacute menaacute Problematika transkripcie antickyacutech greacuteckych

a latinskyacutech mien

Slovenčina nie je izolovanyacute jazyk prenikaacute do nej množstvo cudziacutech slov Pri ich

preberaniacute sa riadi vlastnyacutemi pravidlami zaacuteroveň by však mala rešpektovať ndash aspoň pri

vlastnyacutech menaacutech ndash niektoreacute pravidlaacute jazykov z ktoryacutech menaacute preberaacute Dlhodobyacutem

probleacutemom ktoryacute sa priamo dotyacuteka kultuacuternych reaacuteliiacute z antickej civilizaacutecie je v slovenčine

spraacutevnosť piacutesania vlastnyacutech mien pocircvodom z klasickyacutech jazykov

Zaacuterodky probleacutemu prepisovania antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien osocircb naacutezvov

lokaliacutet a ich rocircznych odvodeniacuten do slovenčiny siahajuacute

ďaleko do počiatkov jej spisovneacuteho obdobia Probleacutem

vyplyacuteva z odlišnyacutech hlaacuteskoslovnyacutech a tvaroslovnyacutech

vlastnostiacute prijiacutemajuacuteceho jazyka ndash spisovnej slovenčiny

a odovzdaacutevajuacuteceho jazyka ktoryacutem je latinčina a

starovekaacute priacutepadne byzantskaacute greacutečtina

V tejto suacutevislosti nemožno zabuacutedať že

o fonetike starej greacutečtiny a latinčiny veľa isteacuteho

nevieme Neexistuje nijakyacute autentickyacute zaacuteznam ich

zvukovej podoby Sme odkaacutezaniacute na dedukcie z toho

čo naacutem sprostredkuacuteva piacutesmo Pravopis starej greacutečtiny

bol napriacuteklad fonetickyacute približne okolo roku 400 pred

Kr Potom sa postupne zužoval repertoaacuter jej vokaacutelov

(strata kvantity zjednodušenie diftongov itacizmus)

v konsonantoch sa presadila spirantizaacutecia (b ph kh sa

zmenili na v f ch) Naša dnešnaacute vyacuteslovnosť

starogreacutečtiny je konvenčnaacute nezodpovedaacute živej vyacuteslovnosti ani v jednej faacuteze vyacutevinu tohto

jazyka aj keď rozdiely medzi grafikou a fonetikou nie suacute priacuteliš veľkeacute

151 Probleacutemy suacutevisiace s prepisom antickyacutech mien do slovenčiny1

Hlavneacute okruhy probleacutemov ktoreacute vystupujuacute do popredia v suacutevislosti s problematikou

transkripcie greacuteckych a latinskyacutech mien suacute

1 K praktickyacutem otaacutezkam prekladu antickyacutech mien rarr 2521

Za našu dnešnuacute vyacuteslovnosť

starej greacutečtiny vďačiacuteme

humanistovi Erazmovi

Rotterdamskeacutemu Pre svoju

kodifikaacuteciu argumentoval

vedeckyacutemi potrebami proti

vyacuteslovnosti akuacute v Euroacutepe šiacuterili

greacutecki učenci emigranti

z Byzancie Taacute vychaacutedzala

z vyacutevinovej kontinuity jazyka

bola bližšia novej greacutečtine

Erazmov nie bezprobleacutemovyacute

naacutevrat ad fontes k domneleacutemu

klasickeacutemu stavu aj v ortoepii sa

v Euroacutepe ujiacutemal iba pomaly

napr v Nemecku sa definitiacutevne

presadil až po roku 1800

a v krajinaacutech s prevažujuacutecim

byzantskyacutem vplyvom vocircbec

nemal uacutespech

47

- v starovekej greacutečtine označovanie kvantity

prepis aspirovanyacutech spoluhlaacutesok th rh priacutep aj ph

prepis diftongov ai ei oi prepis pocircvodneacuteho

slabičneacuteho i na začiatku greacuteckych slov prepis geminaacutet

- pri prepise z latinčiny piacutesanie geminaacutet

piacutesanie digrafeacutem ae oe qu piacutesanie c ndash k piacutesanie

intervokalickyacutech grafeacutem i ndash j t ndash c s ndash z prepis

pocircvodneacuteho i na začiatku slov

- morfologickeacute otaacutezky podoba menneacuteho

kmeňa ktoryacute maacute byť zaacutekladom pre skloňovanie mena

a pre ďalšie odvodzovanie najmauml pre tvorenie

adjektiacuteva

Pre slovenčinu ako prijiacutemajuacuteci jazyk vždy

predstavovala vaumlčšie probleacutemy greacutečtina Ako prveacute

vyacutechodisko prepisu sa nuacuteka transliteraacutecia Čistaacute sa

použiacuteva len okrajovo v praxi je uacutečelnejšie použiacutevať jej

kombinaacuteciu s transkripciou zohľadňujuacutecou aj

recipovanuacute erazmovskuacute vyacuteslovnosť (čiže v greacutečtine miesto aggelos piacutešeme angelos

vynechaacutevame priacutezvuky naacuteslovnyacute ostryacute priacutedych označujeme pomocou h) Tento spocircsob

transkripcie sa bez vaumlčšiacutech probleacutemov uplatňuje pri prepise jednotlivyacutech greacuteckych slov či

citaacutetovyacutech zvratov (napr heacuteureacuteka mimeacutesis theos apo meacutechaneacutes gnoacutethi seauton a pod) Ide

tu iba o to aby sa greacutecke hlaacutesky vyjadrovali našimi piacutesmenami či hlaacuteskami s najbližšou

zvukovou platnosťou (η = eacute θ = th ι = i υ = y u (v diftongoch) φ = f (nie ph) χ = ch (nie

kh) ω = oacute ου = u (nie ou) nevyznačuje sa kvantita a i y lebo ich nevyznačovala ani

greacutečtina) Pokiaľ ide o latinčinu už starovekiacute gramatici klaacutedli docircraz na analyacutezu hlaacutesok h k q

x i v kvocircli ich špeciaacutelnemu vzťahu medzi vyacuteslovnosťou a spocircsobom grafickeacuteho zaacuteznamu

Spochybňovali hlaacuteskovuacute platnosť h jednak preto že sa tento konsonant vyslovoval

v latinčine slabo ale zvlaacutešť preto lebo ho viaceriacute z nich pripodobňovali ku greacuteckemu

priacutedychu ktoryacute nebol považovanyacute sa samostatnuacute hlaacutesku Pri i a v gramatici odlišovali ich

vokalickuacute platnosť od konsonantickej platnosti viedli tiež diskusiu o opodstatnenosti

použiacutevania grafeacutem k a q keďže grafeacutema c by uspokojivo prevzala ich uacutelohu Hlaacutesky x y a ich

grafeacutemy hodnotili ako okrajoveacute a cudzie keďže sa vyskytujuacute len v greacuteckych slovaacutech

Pri piacutesaniacute antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien sa uplatňujuacute dve stanoviskaacute

1 stanovisko vaumlčšmi prihliadajuacutece k odovzdaacutevajuacutecim jazykom

Transliteraacutecia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute vždy to isteacute

piacutesmeno alebo to isteacute spojenie

piacutesmen druhej abecedy

Transkripcia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute piacutesmeno

alebo aj viacero piacutesmen druhej

abecedy podľa vyacuteslovnosti na

tom istom mieste Ide

o fonetickyacute prepis slova

Geminaacuteta = zdvojenaacute

spoluhlaacuteska (napr v slove

panna)

Aspiraacuteta = spoluhlaacuteska

sprevaacutedzanaacute priacutedychom (napr

th kh)

Grafeacutema = piacutesomnyacute znak

piacutesmeno

48

2 stanovisko pokladajuacutece za rozhodujuacuteci v procese adaptaacutecie prijiacutemajuacuteci jazyk

Pri druhom stanovisku sa kladie docircraz na transkripčnyacute priacutestup ktoryacute sa pokuacuteša zachytiť

zvukovuacute straacutenku slova v podobe najprirodzenejšie uchopiteľnej prijiacutemajuacutecim jazykom Pri

prvom zo stanoviacutesk suacute možneacute dva už vyššie spomenuteacute priacutestupy transliteračnyacute

a transliteračno-transkripčnyacute Suacute podobneacute hlavnyacute rozdiel spočiacuteva v prepisovaniacute dĺžok Kyacutem

pri transliteraacutecii sa napr prepisujuacute len greacutecke eacute oacute keďže sa zaznamenaacutevali osobitnyacutemi

grafeacutemami eacutetou a oacutemegou pri transkripčno-transliteračnom priacutestupe sa prepisujuacute aj dlheacute aacute iacute

yacute uacute

V praxi sa niekedy možno stretnuacuteť s prepisom

greacuteckych mien na latinskyacute spocircsob hlavne pod

vplyvom zaacutepadoeuroacutepskych jazykov t j s piacutesaniacutem ph

namiesto f a c namiesto k ale i s tendenciou

odstraňovať th hoci medzi vyacuteslovnosťou t (τ) a th (θ)

bol v greacutečtine zaacutesadnyacute rozdiel

Pri transkripcii vlastnyacutech mien vstupuje do hry

aj kultuacuterny kontext zdomaacutecnenosť Niektoreacute greacutecke

vlastneacute menaacute sa už do naacutešho jazyka a kultuacutery do istej

miery včlenili (Filip Alexander Teodor Homeacuter

Korint Ateacuteny a pod) paralelne popri nich je tu ale

vaumlčšina mien ktoreacute sme si nestihli adaptovať pričom

vychaacutedzajuacute z tyacutech istyacutech slovotvornyacutech zložiek (napr

Menandros Theofrastos Filippopolis)

Niekedy sa použiacuteva jedna lexikaacutelna jednotka

v dvoch podobaacutech podľa kultuacuterneho prostredia napr

Foinikia v greacuteckom prostrediacute Feniacutecia v latinskom

kontexte (V Zamarovskyacute) Inokedy sa rozlišuje medzi

tyacutem či sa hovoriacute o mytologickej alebo historickej postave Podľa toho sa použiacuteva vaumlčšmi

alebo menej adaptovanaacute podoba

Priacutekladom na celkom vžiteacute greacutecke meno je Ezop (pocircvodneacute Aisoacutepos) Pri jeho preberaniacute

došlo k zmene v kmeni i v koncovke na jeho podobe sa vyacuterazne prejavil vplyv stredovekej

latinčiny Menaacute typu Neapol zas naznačujuacute že pri preberaniacute mien je možnyacute aj zaacutesah do

koncovky ako zaacutekladnyacute stupeň jeho udomaacutecnenia ktoryacute odraacuteža flektiacutevne potreby slovenčiny

Avšak menaacute ktoreacute by transformovali iba kmeň no koncovku nie (Teokritos namiesto

Theokritos Teacutezeus namiesto Theacuteseus a pod) nie suacute ani greacutecke ani slovenskeacute

Najstaršiacute filozofi chaacutepali jazyk

ako suacutehrn mien ktoreacute

považovali za naacutezvy

jednotlivyacutech prvkov skutočnosti

S prvyacutemi teoretickyacutemi

konštruktmi pomocou ktoryacutech

sa opisuje a do istej miery

vysvetľuje spraacutevanie sa

vlastnyacutech mien nachaacutedzame

v homeacuterskej baacutesnickej tradiacutecii

V Homeacuterovyacutech baacutesňach sa

stretaacutevame s pojmom

eponymon Je to to od čoho sa

odvodzuje vlastneacute meno mocircže

to byť ineacute slovo alebo aj vec či

situaacutecia ktoraacute bola motivujuacutecim

činiteľom pri akte prvotneacuteho

pomenovania U Homeacutera maacute do

značnej miery magickyacute

a nadprirodzenyacute raacutez Okolnosti

ktoreacute sprevaacutedzajuacute prvotneacute

pomenovanie nositeľa mena

totiž predurčujuacute jeho ďalšie

osudy

49

Vyacuteznamnyacutem komplikujuacutecim faktorom prepisovania antickyacutech mien a ich fungovania

v slovenskom texte je skloňovanie To kladie na použiacutevateľa slovenčiny naacuteroky akeacute si ušetrili

napr angličtina francuacutezština nemčina atď Vystačia s nominatiacutevom singulaacuteru daneacuteho mena

čo v slovenčine nie je možneacute Do popredia vystupuje probleacutem akyacute kmeň pri ohyacutebaniacute použiť

Konkurujuacute si pocircvodneacute greacuteckelatinskeacute a domaacutece slovenskeacute kmene Niektoreacute pocircvodneacute

substantiacutevne kmene nachaacutedzajuacute v slovenčine oporu najmauml vďaka adjektiacutevam ktoreacute sa od nich

tvoria napr gr Eroacutes ndash erotickyacute rarr G sg = Eroacuteta Achilleus ndash Achillova paumlta rarr G sg =

Achillea Achilla lat Cicero ndash ciceronianizmus rarr G sg = Cicerona Popri klasickyacutech

tvaroch sa ale v slovenčine občas pri tom istom mene vytvaacuterajuacute i tvary bdquobarbarskeacuteldquo ktoreacute

nerešpektujuacute vyacutechodiskovyacute jazyk Odviacutejajuacute sa jednoducho od nominatiacutevu singulaacuteru a k nemu

pridaacutevajuacute slovenskeacute paacutedoveacute koncovky Areacutes ndashArea i Aresa Adoacutenis ndash Adoacutenida i Adonisa Pri

skloňovaniacute nastaacutevajuacute ťažkosti tiež pri menaacutech ktoreacute nesignalizujuacute dostatočne svoj rod

(Artemis Eris Deacutemeacuteter) nezasvaumltenyacute ich nemusiacute identifikovať ako ženskeacute menaacute Ďalšiacutem

uacuteskaliacutem greacuteckej flexie suacute kvantitatiacutevne alternancie v kmeni Filopoimeacuten ndash Filopoimena

Agamemnoacuten ndash Agamemnona ale Apolloacuten ndash Apolloacutena Ioacuten ndash Ioacutena

152 Pravidlaacute transkripcie antickyacutech vlastnyacutech mien

K pertraktovanej problematike vzniklo niekoľko vedeckyacutech štuacutediiacute v ktoryacutech sa autori

pokuacutešajuacute vniesť systeacutem a zjednotiť pravidlaacute transkribovania a ortografie pre vlastneacute menaacute

pocircvodom z klasickyacutech jazykov Napriek dlhoročneacutemu uacutesiliu niekoľkyacutech generaacuteciiacute lingvistov

a klasickyacutech filoloacutegov však zatiaľ nemaacuteme k dispoziacutecii komplexnuacute priacuteručku ktoraacute by

použiacutevateľa jazyka zorientovala a v ktorej by našiel odpoveď na otaacutezku spraacutevnej podoby

želaneacuteho tvaru vlastneacuteho mena Odporuacutečania i pravidlaacute ktoreacute v priebehu niekoľkyacutech

desaťročiacute vznikali naraacutežali vždy na nedostatok mateacuterie na ktorej by sa preverovali takže

jazykovaacute prax s teoacuteriou bola prepojenaacute iba do určitej miery Vaumlčšina naacutevrhov slovenskyacutech

jazykovedcov z minulosti ako adaptovať antickeacute menaacute v slovenčine bola v suacutelade s

vyacutevinovyacutemi tendenciami slovenčiny a premietla sa ndash v maximaacutelne zhutnenej podobe ndash do

aktuaacutelnych Pravidiel slovenskeacuteho pravopisu (PSP)

V suacutečasnosti sa medzi klasickyacutemi filoloacutegmi v slovenskyacutech akademickyacutech inštituacuteciaacutech

ustaľujuacute zaacutesady transkripcie antickyacutech mien a komplexnejšie suacute sformulovaneacute zatiaľ

50

v štuacutediaacutech Ľ Buzaacutessyovej2 Uplatňujuacute sa už aj v praxi v heslaacutech Encyklopaedie Beliany Pre

heslaacuter sa vytvaacutera takaacute podoba vlastneacuteho mena alebo termiacutenu aby bolo identifikovateľneacute

v pocircvodnom odovzdaacutevajuacutecom jazyku a zaacuteroveň aby nebolo v uacuteplnom rozpore s prirodzenyacutemi

vlastnosťami prijiacutemacieho jazyka teda slovenčiny Heslaacute majuacute často podobu dvojtvaru Jedna

podoba mena pre bežnuacute komunikaacuteciu popularizačneacute diela pre beletriu televiacuteziu atď v

ktorej sa vaumlčšmi odraacutežajuacute adaptačneacute procesy a druhaacute pre texty odborneacuteho charakteru

prihliadajuacuteca vaumlčšmi na pocircvodnyacute stav v klasickyacutech jazykoch Kyacutem v niektoryacutech priacutepadoch sa

adaptovanaacute a odbornaacute podoba prekryacutevajuacute (napr nominatiacutev singulaacuteru Poseidoacuten genitiacutev

singulaacuteru Poseidoacutena suacute tvary ktoreacute suacute v slovenčine dobre adaptovaneacute a zaacuteroveň zodpovedajuacute

aj požiadavkaacutem odborneacuteho vyjadrovania) v inyacutech sa mocircže adaptovanaacute a odbornaacute podoba

prekryacutevať len v nominatiacuteve a rozdiel medzi štyacutelmi sa prejaviacute až v nepriamych paacutedoch (napr

nominatiacutev singulaacuteru Anakreoacuten je vhodnyacute pre oba štyacutely zato genitiacutev singulaacuteru Anakreoacutena pre

bežneacute vyjadrovanie a genitiacutev singulaacuteru Anakreonta pre odbornyacute štyacutel)

Naacutezvy lokaliacutet sa považujuacute za menej citliveacute na zaacutesahy preto je priacutepustnyacute vaumlčšiacute rozsah

ich adaptaacutecie Priacutepustneacute suacute pomenovania Macedoacutenia Myacutezia Lyacutekia Kapadoacutecia Bityacutenia

Sybarida atď z osobnyacutech mien sa pokladajuacute za adaptovaneacute menaacute panovniacutekov (Teodor

Bazil) svaumltyacutech a biblickyacutech postaacutev (Izidor František z Assisi Herodes) najznaacutemejšiacutech

mytologickyacutech postaacutev (Ateacutena Jupiter) literaacutetov a ich diel (Homeacuter Oviacutedius Horaacutecius

Odysea) Akceptujuacute sa tiež daacutevno adaptovaneacute menaacute v ktoryacutech bola theacuteta nahradenaacute

v slovenčine fonologicky najbližšou zapiacutesanou grafeacutemou t ako Ateacutena Temida Tesaacutelia

V odbornom jazyku sa však použiacutevajuacute podoby s theacutetou Pri ohyacutebaniacute mien so slovnyacutem

zaacutekladom končiacim na latinskuacute hlaacutesku k piacutesanuacute grafeacutemou c sa odporuacuteča v odbornom

i neodbornom texte piacutesať slovenskeacute k ndash t j k nominatiacutevu Marcus sa priraďuje nepriamy paacuted

Markovi nie Marcovi

Pre štyacutel bežnej komunikaacutecie sa odporuacuteča skloňovať viacereacute menaacute (pocircvodneacute

konsonantickeacute kmene) podľa uacuteplnej podoby nominatiacutevu Xenofoacutena Adonisa Kalchasa

z latinskyacutech napr Cicera (popri Ciceroacutena) podoba zodpovedajuacuteca stavu v odovzdaacutevajuacutecom

jazyku (Xenofoacutenta Adoacutenida Kalchanta Cicerona) sa odporuacuteča pre odbornyacute štyacutel Vžiteacute

podoby ženskyacutech mien ako Ariadna (popri odb Ariadneacute) sa prijiacutemajuacute Greacutecke menaacute

2 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a latinskyacutech mien naacutezvov a

termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda 2002 s

45-55 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash hlavneacute transkripčneacute

zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 2012 č 3-4 s 131-150 BUZAacuteSSYOVAacute

Ľudmila Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In

Sambucus VIII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave 2012 s 178-193

51

s nominatiacutevom sg na -oacuten sa v adaptovanej podobe

skloňujuacute s ohľadom na už adaptovaneacute znaacuteme propriaacute

i početneacute apelatiacuteva v nepriamych paacutedoch -oacutena -oacutenovi

atď bez ohľadu na pocircvodneacute rozdiely v greacuteckom kmeni

teda Xenofoacuten Xenofoacutena Agamemnoacuten Agamemnoacutena

tak ako Platoacuten Platoacutena no v odbornom štyacutele tvar

zodpovedaacute vyacutechodiskoveacutemu jazyku t j Xenofoacutenta

Agamemnona

Konzervatiacutevnosť v oblasti morfoloacutegie pretrvaacuteva

v ohyacutebaniacute mien zakončenyacutech vyacuteraznyacutemi latinskyacutemi

alebo greacuteckymi sufixmi (lat -us-ius gr -os -es)

ktoreacute majuacute tendenciu spraacutevať sa ako zdomaacutecneneacute

morfeacutemy a u ktoryacutech existuje vžitaacute opora v oblasti

cudziacutech apelatiacutev typu komunizmus Skloňuje sa teda

OviacutediaOvidia HerodotaHeacuterodota SisyfaSizyfa

Aristotela Euripida Anaximena nerobiac rozdiel

medzi odbornyacutem a neodbornyacutem vyjadrovaniacutem

K tyacutemto menaacutem sa priraďujuacute aj menaacute na ndashas pocircvodom

a-kmeňoveacute maskuliacutena ako PytagorasPythagoras

Anaxagoras pretože suacute formaacutelne bliacutezke

predchaacutedzajuacutecim niektoreacute suacute znaacuteme z učiva strednyacutech

škocircl alebo suacute suacutečasťou terminologickyacutech spojeniacute napr

Pytagorova veta Pri sufixe -as pocircvodom

konsonantickyacutech kmeňov (Kalchas) -is (Agis)

rovnako aj pri latinskyacutech i-kmeňovyacutech typoch

(Tyrnaviensis) priacutepadne inyacutech ktoreacute suacute menej

frekventovaneacute sa odporuacuteča vychaacutedzať pri skloňovaniacute

z uacuteplnej nominatiacutevnej formy a skloňovať a odvodzovať

v bežnom prejave Agisa Adonisa adonisovskyacute

Kalchasa Kalchasov Tyrnaviensisa a pod

Pri preklade z cudzieho jazyka je nevyhnutneacute

uvedomiť si aj mieru adaptaacutecie antickyacutech mien v

danom jazyku aby došlo k spraacutevnej identifikaacutecii tej

ktorej osoby Pri použiacutevaniacute latinskyacutech mien skladajuacutecich sa z krstneacuteho mena rodoveacuteho mena

Skladba latinskeacuteho mena

Publius Cornelius Scipio

Africanus

praenomen (Publius) = osobneacute

(krstneacute) meno daacutevalo sa dieťaťu

9 deň po narodeniacute podľa vyacuteberu

rodičov zoznam osobnyacutech mien

bol v Riacuteme obmedzenyacute ndash

poznaacuteme len 18 mužskyacutech

osobnyacutech mien praenomina

žien neboli takeacute obmedzeneacute ako

u mužov

nomen gentile (Cornelius) =

rodoveacute meno novorodenec ho

dostaacuteval ako priacuteslušniacutek isteacuteho

rodu taacuteto priacuteslušnosť sa

odvodzovala od otca meno bolo

dedičneacute

cognomen (Scipio) = meno

rodiny (priezvisko) ktoreacute bolo

odvodeneacute od individuaacutelnych

charakteristiacutek alebo

vyacuteznamnyacutech skutkov spočiatku

ide o živeacute rodinneacute meno ktoreacute

sa postupne staacuteva dedičnyacutem

priacutemenom

agnomen (Africanus) =

dodatočneacute meno ktoreacute sa

obvykle pridaacuteva na zaacuteklade

nejakeacuteho vyacuteznamneacuteho skutku

svojho buduacuteceho nositeľa toto

meno je fakultatiacutevne a plniacute

funkciu honorifikačnej prezyacutevky

Najčastejšie skratky

latinskyacutech vlastnyacutech mien

A = Aulus

C = Gaius

Cn = Gnaeus

D = Decimus

L = Lucius

M = Marcus

P = Publius

Q = Quintus

Ser = Servius

Sex = Sextus

T = Titus

52

priezviska (Gaius Iulius Caesar Marcus Tullius Cicero) kladie napr španielčina docircraz na

rodoveacute meno slovenčina však nie vždy (napr Marcus Tullius Cicero sa v španielčine

pravidelne označuje ako Tullius v slovenčine však Cicero)

53

16 Starogreacutecky a latinskyacute jazyk ndash nositelia kultuacuternych tradiacuteciiacute

optikou translatoloacutegie

Latinčina je jazyk vďaka ktoreacutemu maacuteme piacutesmo (latinka) sprostredkoval naacutem greacutecko-

riacutemske kultuacuterne a vzdelanostneacute dedičstvo obohatil našu slovnuacute zaacutesobu a to dokonca natoľko

že pri mnohyacutech slovaacutech si už neuvedomujeme ich latinskyacute pocircvod Je propedeutikou pre

romaacutenske jazyky i pre angličtinu kde figuruje celyacute rad pocircvodne latinskyacutech slov (napr

personal computer persōna = osoba persōnālis = osobnyacute computāre = počiacutetať) Vaumlčšina

gramatiacutek modernyacutech jazykov je vystavanaacute na latinskom pocircdoryse a preto je latinčina

ideaacutelnou univerzaacutelnou priacutepravou pre štuacutedium jazykov Navyše je staacutele najdocircležitejšou

suacutečasťou medzinaacuterodnej terminoloacutegie

Hoci slovenčina nepatriacute do skupiny romaacutenskych jazykov ktoreacute sa z latinčiny resp

z ľudovej latinčiny priamo vyvinuli latinskaacute lexika je v našom jazyku pomerne bohato

zastuacutepenaacute Ak aj neraacutetame odbornuacute lexiku (najmauml priacuterodovedneacute domeacuteny kde je latinčina

v poziacutecii lingua franca) ani v bežnej lexike nie suacute živeacute latinskeacute slovaacute v slovenčine ojedinelyacutem

javom Ich poziacutecia v jazyku je stabilnaacute Vaumlčšinu z latinskyacutech vyacuterazov ktoreacute sa použiacutevajuacute

mimo odborneacuteho štyacutelu a suacute suacutečasťou ďalšiacutech štyacutelov možno zadeliť do dvoch kategoacuteriiacute

1 okriacutedleneacute vyacuterazy či okriacutedleneacute slovaacute

2 citaacutetoveacute frazeacutemy3

Okriacutedleneacute vyacuterazy nazyacutevaneacute aj okriacutedleneacute slovaacute je tradičneacute označenie jednej skupiny

knižnyacutech frazeacutem Vznikli na zaacuteklade vyacuteroku historickej alebo literaacuternej postavy V staršom

vymedzeniacute sa za okriacutedleneacute slovaacute pokladal iba takyacute vyacuterok resp citaacutet pri ktorom sa už

neuvedomovalo alebo sa zabudlo na jeho pocircvodcu Avšak kvocircli subjektiacutevnosti určovania

hranice a miery poznania pocircvodcu citaacutetu sa v suacutečasnej lexikoloacutegii uplatňuje odlišnaacute metoacuteda

Vychaacutedza sa z komunikatiacutevnej platnosti vyacuteroku Ak sa danyacute vyacuteraz použije v kontexte

v ktorom vznikol a popisuje danuacute situaacuteciu ide o citaacutet Ak sa uplatňuje aj v inyacutech

komunikačnyacutech situaacuteciaacutech ide o okriacutedlenyacute vyacuteraz Iba v takomto vymedzeniacute sa okriacutedleneacute

vyacuterazy pokladajuacute za osobitnyacute druh frazeacutem Priacutekladom na obe situaacutecie je napr znaacutemy vyacuterok

Gaia Iulia Caesara Alea iacta est Ako citaacutet sa použiacuteva v odbornom ale aj v umeleckom texte

za podmienky že ilustruje dobovuacute situaacuteciu Ako okriacutedlenyacute vyacuteraz sa použiacuteva vtedy ak maacute

platnosť frazeologizmu a použiacuteva sa v kontexte na zdocircraznenie situaacutecie keď je nejakaacute

zaacuteležitosť rozhodnutaacute a toto rozhodnutie nemožno vraacutetiť spaumlť

3 Podrobnejšiacute vyacuteklad k pocircvodu a vyacuteznamu niektoryacutech latinskyacutech citaacutetovyacutech frazeacutem a okriacutedlenyacutech vyacuterazov rarr

24 33

54

Citaacutetoveacute frazeacutemy suacute frazeacutemy prevzateacute z cudziacutech jazykov ktoreacute sa aj v prijiacutemajuacutecom

jazyku vyjadrujuacute vo svojej pocircvodnej teda v cudzojazyčnej podobe ako celok čo znamenaacute že

uvedenaacute skupina frazeacutem nezahŕňa tie ktoryacutech cudzojazyčnyacutem komponentom by bol iba jeden

prvok Pre tieto frazeologickeacute jednotky je priacuteznačneacute buď to že platnosť frazeacutemy mali už v

pocircvodnom jazyku napr latinskeacute cum grano salis (= nie doslova s istyacutem obmedzeniacutem) alebo

jednotky ktoreacute boli v pocircvodnom jazyku nefrazeologickyacutemi (napr odbornyacutemi) vyacuterazmi ako

napr corpus delicti čo je pocircvodom praacutevnickyacute termiacuten alebo vyacuteraz persona non grata ktoryacute

patriacute do diplomatickej terminoloacutegie sa frazeologizovali až v prijiacutemajuacutecom jazyku Treba

doplniť že niektoreacute častejšie použiacutevaneacute citaacutetoveacute frazeacutemy sa uplatňujuacute aj v kalkovanej podobe

napr in medias res ndash do stredu veci k veci bez uacutevodu Citaacutetoveacute frazeacutemy majuacute štylistickuacute

platnosť vyacuteraznyacutech knižnyacutech prostriedkov Vo frazeoloacutegii hovoriacuteme o jave nazyacutevanom

preberanie frazeologickyacutech jednotiek Ide o proces pri ktorom sa frazeologickyacute fond jazyka

obohacuje o frazeacutemy z inyacutech jazykov Najčastejšiacutem spocircsobom je doslovnyacute preklad cudziacutech

frazeacutem ich uacuteplneacute alebo čiastočneacute kalkovanie pričom sa vo vaumlčšine priacutepadov kopiacuteruje ich

syntaktickaacute konštrukcia Frazeologickeacute jednotky ako sme už spomenuli sa preberajuacute

v originaacutelnej podobe no mocircžu sa prispocircsobiť aj preberajuacutecemu jazyku Toto prispocircsobovanie

maacute za naacutesledky zmeny vo fonetickej alebo v grafickej podobe Priacutekladom je latinskaacute frazeacutema

tabula rasa ktoruacute slovenčina prebrala v nezmenenej podobe no napr francuacutezština si ju už

prispocircsobila do podoby table rase teda aj jej grafickaacute aj fonetickaacute podoba zodpovedaacute

preberajuacutecemu jazyku

Tyacutemto spocircsobom obohacujuacute okriacutedleneacute vyacuterazy a citaacutetoveacute frazeacutemy pocircvodom z latinčiny

suacutečasnuacute slovenskuacute lexiku Pre prekladateľa je veľkou vyacutehodou ak ich poznaacute rozumie ich

vyacuteznamu priacutepadne mu je znaacutemy ich pocircvod Poznanie tyacutechto citaacutetovyacutech frazeacutem alebo

okriacutedlenyacutech vyacuterazov v materinskom jazyku daacuteva predpoklad že ich prekladateľ bude schopnyacute

detegovať aj v pocircvodnom texte z ktoreacuteho prekladaacute Tvrdenie že je pre prekladateľa vyacutehodou

ak ich poznaacute sa zakladaacute na nasledujuacutecich zisteniach

1 Ak prekladateľ poznaacute vyacuteznam živyacutech latinskyacutech slov v materinskom jazyku je

pravdepodobneacute že ich dokaacuteže objaviť aj v pocircvodnom texte aj v priacutepadoch že ich

vyacutechodiskovyacute jazyk neprebral v originaacutelnej latinskej podobe ale ustaacutelili sa v ňom adaptovaneacute

napr vo forme kalkov priacutepadne polokalkov a teda že ich z vyacutechodiskoveacuteho textu viditeľne

nevyčleňuje už samotnaacute pocircvodnaacute jazykovaacute forma ndash latinčina Ich uvedomenie si vo

vyacuteznamovej rovine so sebou prinaacuteša niekoľko ďalšiacutech aspektov Prekladateľ dokaacuteže

cieľoveacutemu čitateľovi sprostredkovať adekvaacutetnu formu a obsah aj vďaka tomu že živeacute latinskeacute

slovo v takomto priacutepade nepovažuje len za autorovu metaforu ale uvedomuje si

55

intertextualitu (zvlaacutešť v priacutepade okriacutedlenyacutech vyacuterazov) Transferom takejto lexikaacutelnej jednotky

nenaruacuteša štyacutel originaacutelu a zachovaacuteva viacvrstevnyacute charakter textu Rovnako ponechaacuteva

čitateľovi priestor aby si tieto aluacutezie na antickyacutech autorov a ich diela v texte uvedomoval

nachaacutedzal suacutevislosti a aby pri interpretaacutecii zvlaacutešť v priacutepade umeleckyacutech textov boli jeho

vyacutechodiskaacute porovnateľneacute s vyacutechodiskami a možnosťami čitateľa originaacutelu teda aby mu

prekladateľ tuacuteto možnosť neubral skocircr než sa s preloženyacutem textom stretne saacutem a bude ho

interpretovať na zaacuteklade čitateľskej skuacutesenosti horizontu očakaacutevania čitateľskeacuteho profilu

a ďalšiacutech parametrov ktoreacute suacute suacutečasťou interpretačneacuteho procesu

2 Z hľadiska vyacuteberu vhodnyacutech translatologickyacutech postupov je poznanie živyacutech

latinskyacutech slov rovnako vyacutehodou Prekladateľ sa mocircže vyhnuacuteť negatiacutevnym posunom ak

poznaacute danuacute lexikaacutelnu jednotku identifikuje ju v texte a zvoliacute adekvaacutetny postup pri jej

transfere Ak ju nepoznaacute mocircže sa stať že s ňou bude v texte naraacutebať napr ako s metaforou

V tom priacutepade ju mocircže pri prekladaniacute v raacutemci prekladateľskyacutech postupov využiacutevanyacutech pri

preklade metafory buď celkom eliminovať preložiť ju doslovne (pričom ani v priacutepade kalkov

nemusiacute byť vyacutesledneacute prekladateľskeacute riešenie automaticky zhodneacute s podobou adaptovanou

v cieľovom jazyku) vymeniť ju za inuacute metaforu alebo ju mocircže v texte vysvetliť Všetky

uvedeneacute postupy by znamenali pre cieľovyacute text viac či menej vyacuteraznyacute posun alebo stratu a to

tak na uacuterovni vyacuteznamovej ako aj lexikaacutelnej a štylistickej Adekvaacutetny postup v tomto priacutepade

znamenaacute zvoliť si v cieľovom texte tuacute podobu lexikaacutelnej jednotky ktoraacute je adaptovanaacute

v cieľovej kultuacutere bez ohľadu na divergenciu medzi originaacutelom a prekladom Ak je vo

vyacutechodiskovom texte danaacute živaacute latinskaacute sentencia kalkom v slovenčine mocircže byť

polokalkom alebo naopak Či dokonca ak je živaacute latinskaacute sentencia vo vyacutechodiskovom

jazyku adaptovanaacute v pocircvodnej latinskej podobe a v slovenčine ju poznaacuteme a použiacutevame ako

kalk prekladateľ maacute rešpektovať cieľovyacute jazyk a kultuacuteru a použiť v cieľovom texte

adaptovanyacute tvar Ak sa v cieľovom jazyku uplatňujuacute dve formy napr alea iacta est ndash kocky

suacute hodeneacute vtedy by mal prekladateľ prispocircsobiť vyacuteber prekladateľskeacuteho riešenia

vyacutechodiskoveacutemu textu a vybrať tuacute podobu živej latinskej sentencie ktoraacute originaacutelu

zodpovedaacute po obsahovej i formaacutelnej straacutenke V priacutepade vyššie spomenuteacuteho okriacutedleneacuteho

vyacuterazu existuje možnosť voľby pretože vo viaceryacutech jazykoch sa suacutebežne uplatňuje pocircvodnaacute

latinskaacute podoba ako aj jej tvar adaptovanyacute pre daneacute jazykovo-kultuacuterne spoločenstvo

Vyberaacuteme niekoľko jazykovyacutech mutaacuteciiacute

56

Slovenčina Alea iacta est Kocky suacute hodeneacute

Čeština Alea iacta est Kostky jsou vrženy

Angličtina Alea iacta est The die is cast

Nemčina Alea iacta est Der Wuumlrfel ist gefallen

Francuacutezština Alea iacta est Le sort en est jeteacute

Španielčina Alea iacta est La suerte estaacute echada

Taliančina Alea iacta est Il dado egrave tratto

Analyacutezou francuacutezskej a španielskej verzie latinskeacuteho alea iacta est zistiacuteme že latinskeacute

substantiacutevum alea s vyacuteznamom kocka sa v sentencii nenachaacutedza Nahradilo ho substantiacutevum

le sort resp la suerte s vyacuteznamami

57

Francuacutezsky vyacutekladovyacute slovniacutek Larousse aj španielsky slovniacutek Diccionario de Real Academia

Espantildeola medzi prvyacutemi vyacuteznamami substantiacutev uvaacutedzajuacute naacutehoda osud uacutedel Slovo kocka

teda le deacute (franc) a el dado (špan) ani v jednej zo sentenciiacute nefiguruje (treba však upozorniť

že vo francuacutezštine suacutebežne jestvuje aj vyacuteraz les deacutes sont jeteacutes) preto ak prekladateľ tuacuteto

sentenciu vo francuacutezskom či v španielskom vyacutechodiskovom texte odhaliacute napriek tomu že

v slovenčine maacuteme ako ekvivalent vžituacute sentenciu s komponentom kocka nie osud uacutedel

alebo naacutehoda a prekladateľ ho dokaacuteže identifikovať ako okriacutedlenyacute vyacuteraz či citaacutetovuacute frazeacutemu

pri prekladaniacute prediacutede strate napr tyacutem že prediacutede vyacuterazovej nivelizaacutecii Aluacuteziu sa mu podariacute

zachovať využitiacutem zodpovedajuacutecich vyacuterazovyacutech prostriedkov

Zaujiacutemavosťou je že sa živeacute latinskeacute sentencie uplatňujuacute vo všetkyacutech štyacuteloch Okrem

odborneacuteho štyacutelu kde je latinčina zaacutekladom terminologickeacuteho aparaacutetu nachaacutedzame latinskeacute

vyacuterazy asi v každom jednom z primaacuternych i sekundaacuternych štyacutelov Nie suacute len suacutečasťou

umeleckyacutech vyacutepovediacute ale bežne ich zaznamenaacutevame aj v hovorovom štyacutele zaznievajuacute

z meacutediiacute a uplatňujuacute sa aj v administratiacutevnom štyacutele Pre naacutezornosť prinaacutešame aj prehľadnuacute

exemplifikaacuteciu obohacovania slovenskej lexiky latinskyacutemi vyacuterazmi v raacutemci jednotlivyacutech

štyacutelov Ide o priacuteklady ktoreacute samozrejme nie suacute použiacutevaneacute vyacutehradne pre danyacute štyacutel Jeden

a ten istyacute latinskyacute vyacuteraz sa mocircže uplatňovať vo viaceryacutech z nich v zaacutevislosti od

58

komunikačnej situaacutecie a od intencie vyacutepovede autora Pri uvaacutedzaniacute priacutekladov pre jednotliveacute

štyacutely vychaacutedzame z ich delenia podľa J Mistriacuteka

I Primaacuterne štyacutely

1 naacuteučnyacute štyacutel

- terminus technicus (odbornyacute naacutezov technickyacute termiacuten)

2 administratiacutevny štyacutel

- curriculum vitae (životopis)

3 publicistickyacute štyacutel

- in memoriam (na pamiatku)

- vox populi vox dei (hlas ľudu hlas božiacute)

4 rečniacutecky štyacutel

- quo vadis (kam kraacutečaš)

5 esejistickyacute štyacutel

- conditio sine qua non (podmienka bez ktorej nie ndash nevyhnutnaacute podmienka predpoklad aby

sa niečo mohlo realizovať)

6 hovorovyacute štyacutel

- de facto (v skutočnosti skutočne zo skutku podľa skutočneacuteho stavu)

- pro forma (formaacutelne aby sa nepovedalo)

7 umeleckyacute štyacutel

- carpe diem (využi deň)

II Sekundaacuterne štyacutely (priacuteležitostneacute konkreacutetne neštandardizovaneacute) ndash vyacuteber

1 archaickyacute štyacutel

- amicenko (z latinskeacuteho amicus ndash priateľ) ndash oslovenie adresaacuteta v duchu 19 storočia

2 biblickyacute štyacutel

- gloria in excelsis Deo (slaacuteva Bohu na vyacutesostiach)

59

3 ceremoniaacutelny štyacutel

- ad multos annos (na mnoheacute roky ndash pri vyacuteročiach pri blahoželaniach jubilantovi aby sa ešte

dlho tešil zdraviu)

- Vaša magnificencia (oslovenie rektora univerzity)

- Vaša spektabilita (oslovenie dekana fakulty)

- Vaše honorability (oslovenie vyacuteznamnyacutech funkcionaacuterov v akademickom prostrediacute)

- Vaša Excelencia (oslovenie veľvyslanca)

- Vaša Eminencia (oslovenie kardinaacutela)

4 diplomatickyacute štyacutel

- persona non grata (nežiaduca osoba)

5 ďakovnyacute štyacutel

- ab imo pectore (z hĺbky srdca)

6 ekonomickyacute štyacutel

- N B (skratka z nota bene ndash dobre si zaznamenaj)

7 elegickyacute štyacutel

- memento mori (pamaumltaj na smrť)

8 encyklopedickyacute štyacutel

- ibid (ibidem ndash tamtiež)

- id (idem ndash ten istyacute)

- cf cfr conf (confer ndash porovnaj)

- et al (et alii ndash a ďalšiacute a kolektiacutev)

- l c l cit (loco citato ndash na citovanom mieste na uvedenom mieste)

- v l (vide locum ndash pozri miesto v knihe)

- s a (sine anno ndash bez roku vydania)

9 enumeratiacutevny štyacutel

- etc (et cetera ndash atď a tak ďalej)

60

10 epištolaacuterny štyacutel

- A D (anno Domini ndash roku Paacutena)

11 legislatiacutevny štyacutel

- ex offo (= ex officio ndash z uacuteradu z uacuteradnej moci)

12 ospravedlňujuacuteci štyacutel

- mea culpa mea maxima culpa (moja vina moja preveľkaacute vina)

13 patetickyacute štyacutel

- per aspera ad astra (tŕnistou cestou k hviezdam)

14 persuaziacutevny štyacutel

- historia magistra vitae (dejiny suacute učiteľkou života)

- non scholae sed vitae discimus (neučiacuteme sa pre školu ale pre život)

15 pompeacutezny štyacutel

- amicus certus in re incerta cernitur (v nuacutedzi poznaacuteš priateľa)

16 žartovnyacute štyacutel

- ergo bibamus (tak teda pime)

Podobnyacutech priacutekladov by sme našli omnoho viac od tyacutech najfrekventovanejšiacutech až po

zriedkaveacute ba raritneacute ktoreacute sa zvaumlčša vyskytujuacute v diskurzoch odborneacuteho použiacutevateľa jazyka

Prekladateľ samozrejme nemocircže poznať všetky latinskeacute citaacutety skratky sentencie alebo

terminoloacutegiu jednotlivyacutech odborov Zaacutekladneacute znalosti z klasickyacutech jazykov suacute však veľkou

vyacutehodou a aspoň zaacutekladnaacute orientaacutecia pokiaľ ide o systeacutem latinčiny a znalosti z jej lexiky

a reaacuteliiacute sluacutežia prekladateľovi k rozviacutejaniu si kultuacuternej kompetencie Ak prekladateľ nie je

zaacuteroveň klasickyacutem filoloacutegom potom v priacutepade jeho znalostiacute z klasickyacutech jazykov a antickej

civilizaacutecie a kultuacutery vo vzťahu k prekladateľskyacutem kompetenciaacutem hovoriacuteme skocircr o sociaacutelnej

rešeršnej a kultuacuternej kompetencii než o jazykovej kompetencii v pravom vyacutezname Znamenaacute

to že sa prekladateľ v problematike orientuje a ak je to potrebneacute dokaacuteže si zvoliť vhodnuacute

prekladateľskuacute pomocirccku nevyhnutnuacute pri vyacutebere ekvivalentu či pri hľadaniacute prekladateľskeacuteho

riešenia

61

V tejto suacutevislosti treba upozorniť aj na chyby v preklade vyacuteklade alebo v interpretaacutecii

ktoreacute mocircžu vzniknuacuteť ako docircsledok nedostačujuacutecej znalosti klasickyacutech jazykov a suacutevisiacich

reaacuteliiacute Parciaacutelne informaacutecie a vedomosti mocircžu viesť k mylnyacutem zaacuteverom Priacutekladom takyacutechto

neoverenyacutech postupov je znaacutema falošnaacute etymoloacutegia substantiacuteva malvica ktoraacute sa chybne

odvaacutedza od malum (zlo) alebo od mālum (jablko) pričom zlo maacute odkazovať na biblickyacute

priacutebeh Adama a Evy kde je jablko symbolom zla a uacutedajne aj preto suacute ich označenia

v latinčine zhodneacute J Rejzek v Českom etymologickom slovniacuteku uvaacutedza vysvetlenie bdquomalvice

ndash dužnatyacute plod s jaacutedřincem (jablko hruška ap) Presl převzal z jakeacutehosi stareacuteho leacutekařskeacuteho

rukopisu v jinyacutech exemplaacuteřiacutech jsou podoby makvice mrkvice takže asi jde o piacutesařskou

chybuldquo Substantiacutevum malvica sa zrejme do jazyka dostalo ako chybnyacute tvar Na českuacute

etymoloacutegiu odkazuje aj Stručnyacute etymologickyacute slovniacutek slovenčiny bdquomalvica ndash dužinatyacute plod

rastliacuten s jadrovyacutem ovociacutem (od 20 stor) Z čes malvice ndash vyacuteraz bol zavedenyacute v obdobiacute

naacuterodneacuteho obrodenia na zaacuteklade isteacuteho stčes rukopisu

priacuteslušneacute miesto sa však čiacuteta aj ako mrkviceldquo

V obdobnyacutech priacutepadoch platiacute zaacutesada ad fontes

Ak sa prekladateľ stretne s podobnyacutem prekladateľskyacutem

probleacutemom mal by si informaacuteciu vyhľadať a overiť

zvlaacutešť vtedy ak nie je v danej oblasti odborniacutekom

Latinskyacute a starogreacutecky jazyk obohatili

slovenskuacute slovnuacute zaacutesobu o kvantum lexikaacutelnych

jednotiek ktoreacute sa v našom jazyku uplatnili ako

jednotliveacute slovaacute (napr graacutetis) alebo viacslovneacute pomenovania (napr ad absurdum ad acta

aula maxima) ďalšie boli prebraneacute ako celeacute sentencie (napr clara pacta ndash boni amici) alebo

je z ich zaacutekladu odvodenyacutech množstvo ďalšiacutech lexikaacutelnych jednotiek Za mnoheacute uvaacutedzame

tie ktoreacute sa sformovali z latinskeacuteho a greacuteckeho slova jazyk

lingua

lingvistika lingvista lingvistka lingvistickyacute plurilingvizmus bilingvizmus

monolingvizmus sociolingvistika psycholingvistika pragmalingvistika neurolingvistika

etnolingvistika lingvokulturoloacutegia lingvokultureacutema lingvodidaktika lingvaacutelny

interlingvaacutelny extralingvaacutelny multilingvaacutelny

γλῶσσα (gloacutessa)

glosaacuter glosolaacutelia heteroglosia diglosia polyglosia glosa glosovať glosaacutetor glositiacuteda

glosodyacutenia xenoglosia

Jan Svatopluk Presl bol českyacute

vysokoškolskyacute pedagoacuteg a

zooloacuteg na Českej univerzite

Karlo-Ferdinandovej v Prahe

a bol jednyacutem

z najvyacuteznamnejšiacutech

priacuterodovedcov v 19 storočiacute

62

Použitaacute literatuacutera

ANDOKOVAacute Marcela (2013) Rečniacutecke umenie sv Augustiacutena v kaacutezňach k stupňovyacutem žalmom

Bratislava IRIS

BALEGOVAacute Jana (2016) Lectiones grammaticae Latinae I Košice Univerzita Pavla Jozefa

Šafaacuterika

BARANDOVSKAacute-FRANK Věra (1995) Latina jako mezinaacuterodniacute jazyk Dobřichovice Kava ndash

Pech

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2002) Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a

latinskyacutech mien naacutezvov a termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie

cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda s 45 ndash 55

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2011) Z histoacuterie transkripcie starogreacuteckych a latinskyacutech mien do

slovenčiny In Sambucus VII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a

neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta Trnavskej univerzity v Trnave s 173 ndash 195

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom

Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech

priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In Sambucus VIII Praacutece z

klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave s 178 ndash 193

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

hlavneacute transkripčneacute zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 č 3-

4 s 131 ndash 150

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2016) Od hlasu k hlaacuteske Z dejiacuten antickej naacuteuky o reči Bratislava

Univerzita Komenskeacuteho

DRAE Diccionario de la lengua espantildeola [Cit 8 septembra 2017] Dostupneacute na internete

httpdleraeesw=diccionario

HARAJ Igor (2011) Vlastneacute meno v mysleniacute antiky a stredoveku Martin Matica slovenskaacute

HORATIUS Flaccus Quintus (1986) O umeniacute baacutesnickom Satiry a Listy Bratislava Tatran s

229

HORAacuteČEK Filip ndash CHLUP Radek (2012) Učebnice klasickeacute řečtiny Praha Academia

JANOUŠEK Jan (2014) Uacutevahy nad knihou W Stroha bdquoLatein ist tot ndash es lebe Lateinldquo In

Vymětalovaacute Karla (ed) (2014) Vivat Latina reserata Opava Slezskaacute univerzita v Opavě

s 16 ndash 20

KALIVODA Jan (2012) Verba docent exempla trahunt Praha Karolinum

34

lat A AB ndash od

1 predložka

ab ovo (od vajca =) od prvopočiatku

ab origine od začiatku

ab extra zvonku z vonkajšej strany

a priori vopred z prvšieho

a posteriori na zaacuteklade skuacutesenostiacute

a dato odo dňa (vystavenia)

a die odo dňa

2 prefix

absolvent (ab + lat solvere = oslobodiť urobiť nezaacutevislyacutem)

abiturient (ab + lat iturus = hodlajuacuteci iacutesť odiacutesť)

abdikaacutecia (ab + lat dicere = hovoriť)

absencia (ab + lat esse = byť)

lat AD ndash k ku pri do

1 predložka

ad acta (aa) k (vybavenyacutem) spisom

ad rem k veci

ad hoc k tomuto pre tento priacutepad

ad infinitum do nekonečna

ad verbum doslova

ad informandum pre informaacuteciu

ad multos annos na dlheacute roky na zdravie

2 prefix

adaptaacutecia (ad + lat aptus = vhodnyacute spocircsobilyacute)

adverbium (ad + lat verbum = sloveso)

administratiacuteva (ad + lat ministrare = posluhovať)

V slovenčine (ale napr aj

v češtine a poľštine) sa prefix

ad- zmenil na a- (asimilaacutecia

aprobaacutecia a pod) Ineacute jazyky

(ruština nemčina angličtina

francuacutezština) však dodržiavajuacute

zdvojeneacute spoluhlaacutesky (asociaacutecia

ndash rus associacia nem

Assoziation angl association

rarr ad + socius = druh)

Vyacuteznam zdvojenia spoluhlaacutesky odliacutešenie latinskej predpony ad-

(kladnyacute vyacuteznam) od greacuteckej

predpony a- (negatiacutevny

vyacuteznam) asociaacutelny (asociaľnyj

asozial asocial) amoraacutelny

(amoralisch) asymetrickyacute

(asymetrisch) atď

Ak sa pri použitiacute greacuteckej

predpony a- začiacutena zaacuteklad slova

na samohlaacutesku vkladaacute sa za

predponu n a-n-alfabet a-n-

onym (gr onoma = meno) a-n-

algetikum (gr algos = bolesť)

35

pred niektoryacutemi spoluhlaacuteskami sa prefix ad spodobuje

akceleraacutecia (ad + lat celer = ryacutechly)

akumulaacutecia (accumulatio = ad + lat cumulatio = hromadenie)

agresia (aggressio = ad + lat gradi = pristuacutepiť)

lat ANTE ndash pred (skocircr vopred predchaacutedzajuacuteci)

gr ANTI- ndash proti

1 predložka

Hannibal ante portas Hannibal pred braacutenami

(Vyacutekrik zdesenia r 211 pred Kr keď Hannibal

postupoval proti Riacutemu)

2 prefix ante

antedatovať (ante + lat dare = daacutevať)

anteponovať (ante + lat ponere = klaacutesť)

prefix anti

antifašista antimilitarizmus

antipatia (anti + gr pathos = vaacutešeň utrpenie)

antikoncepcia (anti + lat concipere = počať)

antiseptikum (anti + gr seacutepsis = hnitie)

NB ndash v taliančine použiacutevajuacute v niektoryacutech priacutepadoch aj tuacuteto predponu vo vyacutezname pred

(napr antipasta = predjedlo anticamera = predsieň)

gr AUTO- ndash (autos =) saacutem

1 zaacutemeno

Gnoacutethi seauton (Nosce te ipsum) (Thaleacutes) Poznaj saacutem seba

Antoloacutegia

= gr anthos + lat legere

(anthos = kvet legere = zbierať)

rarr bdquozbierka kvetovldquo = zborniacutek

vybranyacutech praacutec

36

2 prefix

autobiografia (auto + gr bios = život grafein = piacutesať)

autogram (auto + gr gramma = piacutesmeno zaacutepis)

autonoacutemia (auto + gr nomos = zaacutekon)

autosugescia (auto + lat suggere = presviedčať prehovaacuterať)

automobil (auto + lat mobilis = pohyblivyacute)

ako skratka slova automobil

autodrom (+ gr dromos = beh pretekaacuterska draacuteha)

autogaraacutež (+ fr garer = dať na vedľajšiu koľaj priviesť do bezpečia)

ako skratka slova automat automatickyacute (gr automatos = saacutem od seba z vlastneacuteho

popudu)

autoblok (+ angl to block = zatarasiť blokovať)

lat BI- TRI- MULTI- ndash (bis =) dvakraacutet (tres =) tri (multus =) mnohyacute

Bis dat qui cito dat Dvakraacutet daacuteva kto ryacutechlo daacuteva

prefix

biatlon (bi + gr athlon = zaacutepas zaacutepolenie)

bicykel (bi + gr kyklos gt lat cyclus = koleso kruh)

bilateraacutelny trilateraacutelny multilateraacutelny (bi tri multi + lat latus -eris = strana bok)

bifokaacutelny (bi + lat focus = ohnisko)

lat DE DI- ndash o od podľa

1 predložka

de facto podľa skutočnosti skutočne

de iure podľa praacuteva praacutevom

de dato (dd) odo dňa vyhotovenia

de die in diem zo dňa na deň

De mortuis nihil nisi bene O mŕtvych nič ak nie dobre (O mŕtvych len dobre)

37

De gustibus non est disputandum O chuti (vkuse) sa nemaacute diskutovať (škriepiť)

(Proti gustu žiaden dišputaacutet)

2 prefix

deskriptiacutevny (de + lat sribo ere scripsi scriptum = piacutesať)

deportovať (de + lat portare = niesť)

deponovať (de + lat ponere = klaacutesť)

dedukovať (de + lat ducere = viesť)

ďalšia vyacuteznamotvornaacute funkcia odstraacutenenie

pocircvodneacuteho zmyslu zaacutekladneacuteho slova

formovať ndash deformovať

centralizovať ndash decentralizovať

v našom pravopise sa niekedy prejavuje ako di-

= vyacuteznam našej predpony roz-

dislokaacutecia (+ lat locus = miesto)

distribuacutecia (+ lat tribuere = udeľovať)

disharmoacutenia (+ gr harmonia = suacutelad suacutezvuk)

dilataacutecia (+ lat latus = širokyacute)

diskvalifikovať (dis + qualis akyacute + facere robiť

= bdquourobiť niekoho nekvalitnyacutemldquo)

gr DI- (latinskeacute bis)

gr DYS- (porucha zoslabnutie nespraacutevnosť)

prefix

dimorfia (di + gr morfeacute = tvar)

diftong (di + gr fthongos = hlas zvuk)

dyslexia (dys + lat legere = čiacutetať)

dysgrafia (dys + gr grafein = piacutesať)

Diplom

z gr diplooacute = zdvojujem

Diploacutema bola docircležitaacute listina

zloženaacute vo dvoje Obyčajneacute

listiny sa nechaacutevali kedysi len

tak nezloženeacute Ak bolo treba

vyjadriť docircležitosť obsahu

listiny (udelenie vyacutesad praacutev

titulu a pod) zložila sa na

dvakraacutet

38

dyslalia (dys + gr lalein = znieť zvučať štebotať)

dyspepsia (dys + gr peptein = traacuteviť)

dysfoacutenia (dys + gr foneacute = zvuk)

lat E EX ndash z od von zvnuacutetra

lat EX- ndash byacutevalyacute niekdajšiacute

1 predložka

vypiť na ex vypiť až do dna

ex officio z uacuteradnej moci uacuteradne

ex parte od jednej zo straacuten

ex nihilo z ničoho

ex libris z kniacuteh (knižnaacute značka)

ex interest bez uacuteroku

ex gratia dobrovoľne

ex post potom dodatočne

ex privata industria zo suacutekromnej

usilovnosti z vlastnej iniciatiacutevy

2 prefix

elokovať (e + lat locus = miesto)

elaboraacutet (e + lat labor = praacuteca)

emisia (e + lat mittere sup missum =

posielať)

erudovanyacute (e + lat rudis = surovyacute hrubyacute)

exhumaacutecia (ex + lat humus = zem)

exportovať (ex + lat portare = nosiť)

extrahovať (ex + lat trahere = ťahať)

exprezident

exmanžel

Deus ex machina (gr theos apo

meacutechaneacutes)

= bdquoboh zo strojaldquo ndash nečakanyacute

zaacutesah ktoryacute rozuzliacute zamotanuacute

situaacuteciu

- najviac ho použiacuteval vo svojich

trageacutediaacutech Euripideacutes

- v hovorovej reči použil toto

spojenie už Soacutekrateacutes

v Platoacutenovom dialoacutegu Kratylos

Ex libris ndash knižnaacute značka

označujuacuteca vlastniacuteka knihy

39

lat EXTRA- ndash zvlaacutešť osobitne oddelene

lat EXTRO- ndash (opak intro =) von

1 predložka

extra ordinem mimo poradia

extra viam mimo cesty

extra vires nad možnosti

2 prefix

extraordinaacuterny (extra + lat ordo ordinis = poriadok)

extravagantnyacute (extra + lat vagari = tuacutelať sa vagabundus = vandrovnyacute tulaacutek)

extrovert (extro + lat vertere = obracať točiť)

extrospektiacutevny (extro + lat spectare = pozerať sa)

gr HYPER ndash nad

prefix

hyperaktivita (hyper + lat ago ere egi actum = konať)

hypereacutemia (hyper + gr haima = krv)

gr HYPO ndash pod

prefix

hypodermickyacute (hypo + gr derma = koža)

hypoteacuteza (hypo + gr thesis = mienka tvrdenie)

gr HIPO ndash (z gr substantiacuteva hippos =) kocircň

prefix

hipodroacutem (hipo + gr dromos = beh)

hipoterapia (hipo + gr therapeuein = liečiť)

Hypochonder

gr chondros = chrupavka

(rebrovaacute)

- pod ňou choriacute často pociťujuacute

bolesti

40

hipoloacutegia (hipo + gr logos = slovo)

lat IN ndash v do na

1 predložka

in camera v byte tajne docircverne

in toto celkom v celosti

in continuo nepretržite suacutevisle

in dorso na chrbte (knihy) vzadu z druhej strany

in facto vskutku skutočne

in futuro v buduacutecnosti

in medias res doprostred veci

In vino veritas (Plinius St) Vo viacutene je pravda

2 prefix

+ adjektiacuteva = zaacutepornyacute zmysel

+ slovesaacute = vyacuteznam predpony do- v- na-

in + l m r = ill- imm- irr-

indiviacuteduum (in + lat dividuus = deliteľnyacute rozdelenyacute)

invalid (in + lat validus = silnyacute mocnyacute zdravyacute)

ilegaacutelny (illegalis in + lat lex = zaacutekon)

imobilnyacute (immobilis in + lat mobilis = pohyblivyacute)

iracionaacutelny (irrationalis in + lat ratio = rozum)

inhalovať (in + lat halare = dyacutechať)

inšpirovať (in + lat spirare = dyacutechať)

importovať (in + lat portare = nosiť)

infarkt (in + lat farcire = pchať infarcire = upchaacutevať)

in flagranti (in + lat flagrare = horieť blčať)

in margine (in + lat margo = okraj)

41

lat INTER ndash medzi

1 predložka

inter alia medzi inyacutemi (okolnosťami vecami)

Inter arma silent Musae Kde rinčia zbrane

mlčia Muacutezy

2 prefix

interpunkcia (inter + lat punctum = bod)

interregnum (lat regnum = kraacuteľovstvo vlaacuteda)

často ako skratka za slovo internacionaacutelny (lat

natio = naacuterod)

interhotel

interlingua

Interviacutezia

lat INTRA- INTRO- ndash dovnuacutetra dnu

prefix

introvert (intro + lat vertere = obracať sa)

introskop (intro + gr skopein = hľadieť pozerať)

introdukcia (intro + lat ducere = viesť)

lat CUM ndash s so spolu s

lat KON- (KO- KOL- KOM- KOR-)

1 predložka

cum laude s pochvalou

magna cum laude veľmi dobre

summa cum laude vyacuteborne

cum suis so svojimi (ľuďmi)

Summa cum laude

Interview

inter + lat videre = vidieť

Internaacutet

lat adjektiacutevum internus =

vnuacutetornyacute domaacuteci (= domov)

42

Cum tacent clamant Keď mlčia kričia

2 prefix

koncentraacutecia (kon + lat centrum = stred)

kondolencia (kon + lat dolere = ciacutetiť bolesť)

korešpondencia (ko + lat respondere = odpovedať)

kolaborant (ko + lat laborare = pracovať)

lat PER ndash skrz cez po v za pomocou

lat PER- ndash per-

1 predložka

per aspera ad astra cez ťažkosti ku hviezdam

per annum ročne na rok

per capita podľa hlaacutev (napr deliť pozostalosť)

per se saacutem sebou samozrejme

per fas et nefas praacutevom i nepraacutevom (skrz dovoleneacute a nedovoleneacute)

per quod čiacutem podľa čoho

per os cez uacutesta uacutestami peroraacutelny (lat os oris = uacutesta)

2 prefix

perforovať (per + lat forare = vŕtať)

permanentnyacute permanentka (per + lat manere = zostaacutevať)

perverznyacute (per + lat vertere sup versum = obracať)

perzekvovať (per + lat sequi = nasledovať)

lat PRE- ndash (z lat predložky prae =) pred vopred

prefix

preferovať (pre + lat ferre = niesť)

prezident (pre + lat sedere = sedieť)

prefix (pre + lat fingere sup fixum = pripevňovať pribiacutejať)

preludium (pre + lat ludus = hra)

43

lat PRO ndash pre pred namiesto

1 predložka

pro tempore predbežne pre tento raz dočasne počas

pro rata pomerne proporcionaacutelne

pro forma pre formu formaacutelne naoko

pro et contra pre a proti

pro nihilo pre nič

pro bono pre dobro blaho

2 prefix (lat) = pre

protekcia (pro + lat tegere sup tectum = kryť

chraacuteniť)

prostituacutetka (pro + lat statuere = postaviť)

produkovať (pro + lat ducere sup ductum =

viesť tvoriť robiť)

prefix (gr) = pred

proloacuteg (pro + gr logos = slovo)

program (pro + gr gramma = zaacutepis zaacuteznam)

prognoacuteza (pro + gr gnosis = znalosť

vedomosť)

lat POST ndash po

1 predložka

post scriptum (PS) po napiacutesaniacute

post mortem po smrti

2 prefix

postgraduaacutelny (post + lat gradus = stupeň krok)

posttraumatickyacute (post + gr trauma = rana)

Promovať alebo byť

promovanyacute

lat movere sup motum =

pohybovať posuacutevať

promoveo sup promotum =

dosl posuacutevať dopredu =

prenes niekoho povyšovať

ten kto niekoho promuje =

promoacutetor ndash vykonaacuteva obrad

promoacutecie

TEDA študenti suacute promovaniacute A

NIE promujuacute

44

gr PERI ndash okolo

prefix

perikardium (peri + gr kardia = srdce)

periskop (peri + gr skopein = pozorovať)

perioacuteda (peri + gr odos = cesta)

gr POLY- ndash (gr adjektiacutevum polys poly =) mnohyacute početnyacute

gr POLI- ndash (gr substantiacutevum polis =) mesto

prefix

polyteizmus (poly + gr theos = boh)

polygamia (poly + gr gamos = sobaacuteš)

polyglot (poly + gr glotta = jazyk)

polytechnika (poly + gr techneacute = umenie remeslo zručnosť)

poliklinika (poli + gr klineacute = locircžko posteľ)

metropola (gr meacuteteacuter = matka + polis)

akropola (gr akros = vysokyacute vrchnyacute nachaacutedzajuacuteci sa na okraji + polis)

lat RE- ndash opaumlť znovu zase nazad

lat RETRO- ndash (pocircvodne lat predložka =) spaumlť naspaumlť nazad

prefix

reagovať (re + lat agere = konať robiť viesť)

rebelovať (re + lat bellum = vojna)

reediacutecia (re + lat edere = vydaacutevať)

retrospektiacuteva (retro + lat spectare = diacutevať sa hľadieť)

retro štyacutel

45

lat SUB ndash pod

1 predložka

sub condicione pod podmienkou

sub potestate pod mocou

sub voce pod slovom pod heslom napr v slovniacuteku

2 prefix

substancia (sub + lat stare = staacuteť)

lat SUPER ndash nad

prefix

supermocnosť

superťažkyacute

superstar

gr SYN ndash s so spolu s

prefix

synchronickyacute (syn + gr chronos = čas)

symbioacuteza (syn + gr bios = život)

synonymum (syn + gr onoma = meno)

symfoacutenia (syn + gr foneacute = zvuk)

lat TRANS ndash cez za (častejšiacute preklad predponou pre-)

prefix

transkripcia (trans + lat scribere sup scriptum = piacutesať)

transplantaacutecia (trans + lat plantare = sadiť)

translokaacutecia (trans + lat locus = miesto)

transformovať (trans + lat forma = podoba tvar)

46

15 Vlastneacute menaacute Problematika transkripcie antickyacutech greacuteckych

a latinskyacutech mien

Slovenčina nie je izolovanyacute jazyk prenikaacute do nej množstvo cudziacutech slov Pri ich

preberaniacute sa riadi vlastnyacutemi pravidlami zaacuteroveň by však mala rešpektovať ndash aspoň pri

vlastnyacutech menaacutech ndash niektoreacute pravidlaacute jazykov z ktoryacutech menaacute preberaacute Dlhodobyacutem

probleacutemom ktoryacute sa priamo dotyacuteka kultuacuternych reaacuteliiacute z antickej civilizaacutecie je v slovenčine

spraacutevnosť piacutesania vlastnyacutech mien pocircvodom z klasickyacutech jazykov

Zaacuterodky probleacutemu prepisovania antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien osocircb naacutezvov

lokaliacutet a ich rocircznych odvodeniacuten do slovenčiny siahajuacute

ďaleko do počiatkov jej spisovneacuteho obdobia Probleacutem

vyplyacuteva z odlišnyacutech hlaacuteskoslovnyacutech a tvaroslovnyacutech

vlastnostiacute prijiacutemajuacuteceho jazyka ndash spisovnej slovenčiny

a odovzdaacutevajuacuteceho jazyka ktoryacutem je latinčina a

starovekaacute priacutepadne byzantskaacute greacutečtina

V tejto suacutevislosti nemožno zabuacutedať že

o fonetike starej greacutečtiny a latinčiny veľa isteacuteho

nevieme Neexistuje nijakyacute autentickyacute zaacuteznam ich

zvukovej podoby Sme odkaacutezaniacute na dedukcie z toho

čo naacutem sprostredkuacuteva piacutesmo Pravopis starej greacutečtiny

bol napriacuteklad fonetickyacute približne okolo roku 400 pred

Kr Potom sa postupne zužoval repertoaacuter jej vokaacutelov

(strata kvantity zjednodušenie diftongov itacizmus)

v konsonantoch sa presadila spirantizaacutecia (b ph kh sa

zmenili na v f ch) Naša dnešnaacute vyacuteslovnosť

starogreacutečtiny je konvenčnaacute nezodpovedaacute živej vyacuteslovnosti ani v jednej faacuteze vyacutevinu tohto

jazyka aj keď rozdiely medzi grafikou a fonetikou nie suacute priacuteliš veľkeacute

151 Probleacutemy suacutevisiace s prepisom antickyacutech mien do slovenčiny1

Hlavneacute okruhy probleacutemov ktoreacute vystupujuacute do popredia v suacutevislosti s problematikou

transkripcie greacuteckych a latinskyacutech mien suacute

1 K praktickyacutem otaacutezkam prekladu antickyacutech mien rarr 2521

Za našu dnešnuacute vyacuteslovnosť

starej greacutečtiny vďačiacuteme

humanistovi Erazmovi

Rotterdamskeacutemu Pre svoju

kodifikaacuteciu argumentoval

vedeckyacutemi potrebami proti

vyacuteslovnosti akuacute v Euroacutepe šiacuterili

greacutecki učenci emigranti

z Byzancie Taacute vychaacutedzala

z vyacutevinovej kontinuity jazyka

bola bližšia novej greacutečtine

Erazmov nie bezprobleacutemovyacute

naacutevrat ad fontes k domneleacutemu

klasickeacutemu stavu aj v ortoepii sa

v Euroacutepe ujiacutemal iba pomaly

napr v Nemecku sa definitiacutevne

presadil až po roku 1800

a v krajinaacutech s prevažujuacutecim

byzantskyacutem vplyvom vocircbec

nemal uacutespech

47

- v starovekej greacutečtine označovanie kvantity

prepis aspirovanyacutech spoluhlaacutesok th rh priacutep aj ph

prepis diftongov ai ei oi prepis pocircvodneacuteho

slabičneacuteho i na začiatku greacuteckych slov prepis geminaacutet

- pri prepise z latinčiny piacutesanie geminaacutet

piacutesanie digrafeacutem ae oe qu piacutesanie c ndash k piacutesanie

intervokalickyacutech grafeacutem i ndash j t ndash c s ndash z prepis

pocircvodneacuteho i na začiatku slov

- morfologickeacute otaacutezky podoba menneacuteho

kmeňa ktoryacute maacute byť zaacutekladom pre skloňovanie mena

a pre ďalšie odvodzovanie najmauml pre tvorenie

adjektiacuteva

Pre slovenčinu ako prijiacutemajuacuteci jazyk vždy

predstavovala vaumlčšie probleacutemy greacutečtina Ako prveacute

vyacutechodisko prepisu sa nuacuteka transliteraacutecia Čistaacute sa

použiacuteva len okrajovo v praxi je uacutečelnejšie použiacutevať jej

kombinaacuteciu s transkripciou zohľadňujuacutecou aj

recipovanuacute erazmovskuacute vyacuteslovnosť (čiže v greacutečtine miesto aggelos piacutešeme angelos

vynechaacutevame priacutezvuky naacuteslovnyacute ostryacute priacutedych označujeme pomocou h) Tento spocircsob

transkripcie sa bez vaumlčšiacutech probleacutemov uplatňuje pri prepise jednotlivyacutech greacuteckych slov či

citaacutetovyacutech zvratov (napr heacuteureacuteka mimeacutesis theos apo meacutechaneacutes gnoacutethi seauton a pod) Ide

tu iba o to aby sa greacutecke hlaacutesky vyjadrovali našimi piacutesmenami či hlaacuteskami s najbližšou

zvukovou platnosťou (η = eacute θ = th ι = i υ = y u (v diftongoch) φ = f (nie ph) χ = ch (nie

kh) ω = oacute ου = u (nie ou) nevyznačuje sa kvantita a i y lebo ich nevyznačovala ani

greacutečtina) Pokiaľ ide o latinčinu už starovekiacute gramatici klaacutedli docircraz na analyacutezu hlaacutesok h k q

x i v kvocircli ich špeciaacutelnemu vzťahu medzi vyacuteslovnosťou a spocircsobom grafickeacuteho zaacuteznamu

Spochybňovali hlaacuteskovuacute platnosť h jednak preto že sa tento konsonant vyslovoval

v latinčine slabo ale zvlaacutešť preto lebo ho viaceriacute z nich pripodobňovali ku greacuteckemu

priacutedychu ktoryacute nebol považovanyacute sa samostatnuacute hlaacutesku Pri i a v gramatici odlišovali ich

vokalickuacute platnosť od konsonantickej platnosti viedli tiež diskusiu o opodstatnenosti

použiacutevania grafeacutem k a q keďže grafeacutema c by uspokojivo prevzala ich uacutelohu Hlaacutesky x y a ich

grafeacutemy hodnotili ako okrajoveacute a cudzie keďže sa vyskytujuacute len v greacuteckych slovaacutech

Pri piacutesaniacute antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien sa uplatňujuacute dve stanoviskaacute

1 stanovisko vaumlčšmi prihliadajuacutece k odovzdaacutevajuacutecim jazykom

Transliteraacutecia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute vždy to isteacute

piacutesmeno alebo to isteacute spojenie

piacutesmen druhej abecedy

Transkripcia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute piacutesmeno

alebo aj viacero piacutesmen druhej

abecedy podľa vyacuteslovnosti na

tom istom mieste Ide

o fonetickyacute prepis slova

Geminaacuteta = zdvojenaacute

spoluhlaacuteska (napr v slove

panna)

Aspiraacuteta = spoluhlaacuteska

sprevaacutedzanaacute priacutedychom (napr

th kh)

Grafeacutema = piacutesomnyacute znak

piacutesmeno

48

2 stanovisko pokladajuacutece za rozhodujuacuteci v procese adaptaacutecie prijiacutemajuacuteci jazyk

Pri druhom stanovisku sa kladie docircraz na transkripčnyacute priacutestup ktoryacute sa pokuacuteša zachytiť

zvukovuacute straacutenku slova v podobe najprirodzenejšie uchopiteľnej prijiacutemajuacutecim jazykom Pri

prvom zo stanoviacutesk suacute možneacute dva už vyššie spomenuteacute priacutestupy transliteračnyacute

a transliteračno-transkripčnyacute Suacute podobneacute hlavnyacute rozdiel spočiacuteva v prepisovaniacute dĺžok Kyacutem

pri transliteraacutecii sa napr prepisujuacute len greacutecke eacute oacute keďže sa zaznamenaacutevali osobitnyacutemi

grafeacutemami eacutetou a oacutemegou pri transkripčno-transliteračnom priacutestupe sa prepisujuacute aj dlheacute aacute iacute

yacute uacute

V praxi sa niekedy možno stretnuacuteť s prepisom

greacuteckych mien na latinskyacute spocircsob hlavne pod

vplyvom zaacutepadoeuroacutepskych jazykov t j s piacutesaniacutem ph

namiesto f a c namiesto k ale i s tendenciou

odstraňovať th hoci medzi vyacuteslovnosťou t (τ) a th (θ)

bol v greacutečtine zaacutesadnyacute rozdiel

Pri transkripcii vlastnyacutech mien vstupuje do hry

aj kultuacuterny kontext zdomaacutecnenosť Niektoreacute greacutecke

vlastneacute menaacute sa už do naacutešho jazyka a kultuacutery do istej

miery včlenili (Filip Alexander Teodor Homeacuter

Korint Ateacuteny a pod) paralelne popri nich je tu ale

vaumlčšina mien ktoreacute sme si nestihli adaptovať pričom

vychaacutedzajuacute z tyacutech istyacutech slovotvornyacutech zložiek (napr

Menandros Theofrastos Filippopolis)

Niekedy sa použiacuteva jedna lexikaacutelna jednotka

v dvoch podobaacutech podľa kultuacuterneho prostredia napr

Foinikia v greacuteckom prostrediacute Feniacutecia v latinskom

kontexte (V Zamarovskyacute) Inokedy sa rozlišuje medzi

tyacutem či sa hovoriacute o mytologickej alebo historickej postave Podľa toho sa použiacuteva vaumlčšmi

alebo menej adaptovanaacute podoba

Priacutekladom na celkom vžiteacute greacutecke meno je Ezop (pocircvodneacute Aisoacutepos) Pri jeho preberaniacute

došlo k zmene v kmeni i v koncovke na jeho podobe sa vyacuterazne prejavil vplyv stredovekej

latinčiny Menaacute typu Neapol zas naznačujuacute že pri preberaniacute mien je možnyacute aj zaacutesah do

koncovky ako zaacutekladnyacute stupeň jeho udomaacutecnenia ktoryacute odraacuteža flektiacutevne potreby slovenčiny

Avšak menaacute ktoreacute by transformovali iba kmeň no koncovku nie (Teokritos namiesto

Theokritos Teacutezeus namiesto Theacuteseus a pod) nie suacute ani greacutecke ani slovenskeacute

Najstaršiacute filozofi chaacutepali jazyk

ako suacutehrn mien ktoreacute

považovali za naacutezvy

jednotlivyacutech prvkov skutočnosti

S prvyacutemi teoretickyacutemi

konštruktmi pomocou ktoryacutech

sa opisuje a do istej miery

vysvetľuje spraacutevanie sa

vlastnyacutech mien nachaacutedzame

v homeacuterskej baacutesnickej tradiacutecii

V Homeacuterovyacutech baacutesňach sa

stretaacutevame s pojmom

eponymon Je to to od čoho sa

odvodzuje vlastneacute meno mocircže

to byť ineacute slovo alebo aj vec či

situaacutecia ktoraacute bola motivujuacutecim

činiteľom pri akte prvotneacuteho

pomenovania U Homeacutera maacute do

značnej miery magickyacute

a nadprirodzenyacute raacutez Okolnosti

ktoreacute sprevaacutedzajuacute prvotneacute

pomenovanie nositeľa mena

totiž predurčujuacute jeho ďalšie

osudy

49

Vyacuteznamnyacutem komplikujuacutecim faktorom prepisovania antickyacutech mien a ich fungovania

v slovenskom texte je skloňovanie To kladie na použiacutevateľa slovenčiny naacuteroky akeacute si ušetrili

napr angličtina francuacutezština nemčina atď Vystačia s nominatiacutevom singulaacuteru daneacuteho mena

čo v slovenčine nie je možneacute Do popredia vystupuje probleacutem akyacute kmeň pri ohyacutebaniacute použiť

Konkurujuacute si pocircvodneacute greacuteckelatinskeacute a domaacutece slovenskeacute kmene Niektoreacute pocircvodneacute

substantiacutevne kmene nachaacutedzajuacute v slovenčine oporu najmauml vďaka adjektiacutevam ktoreacute sa od nich

tvoria napr gr Eroacutes ndash erotickyacute rarr G sg = Eroacuteta Achilleus ndash Achillova paumlta rarr G sg =

Achillea Achilla lat Cicero ndash ciceronianizmus rarr G sg = Cicerona Popri klasickyacutech

tvaroch sa ale v slovenčine občas pri tom istom mene vytvaacuterajuacute i tvary bdquobarbarskeacuteldquo ktoreacute

nerešpektujuacute vyacutechodiskovyacute jazyk Odviacutejajuacute sa jednoducho od nominatiacutevu singulaacuteru a k nemu

pridaacutevajuacute slovenskeacute paacutedoveacute koncovky Areacutes ndashArea i Aresa Adoacutenis ndash Adoacutenida i Adonisa Pri

skloňovaniacute nastaacutevajuacute ťažkosti tiež pri menaacutech ktoreacute nesignalizujuacute dostatočne svoj rod

(Artemis Eris Deacutemeacuteter) nezasvaumltenyacute ich nemusiacute identifikovať ako ženskeacute menaacute Ďalšiacutem

uacuteskaliacutem greacuteckej flexie suacute kvantitatiacutevne alternancie v kmeni Filopoimeacuten ndash Filopoimena

Agamemnoacuten ndash Agamemnona ale Apolloacuten ndash Apolloacutena Ioacuten ndash Ioacutena

152 Pravidlaacute transkripcie antickyacutech vlastnyacutech mien

K pertraktovanej problematike vzniklo niekoľko vedeckyacutech štuacutediiacute v ktoryacutech sa autori

pokuacutešajuacute vniesť systeacutem a zjednotiť pravidlaacute transkribovania a ortografie pre vlastneacute menaacute

pocircvodom z klasickyacutech jazykov Napriek dlhoročneacutemu uacutesiliu niekoľkyacutech generaacuteciiacute lingvistov

a klasickyacutech filoloacutegov však zatiaľ nemaacuteme k dispoziacutecii komplexnuacute priacuteručku ktoraacute by

použiacutevateľa jazyka zorientovala a v ktorej by našiel odpoveď na otaacutezku spraacutevnej podoby

želaneacuteho tvaru vlastneacuteho mena Odporuacutečania i pravidlaacute ktoreacute v priebehu niekoľkyacutech

desaťročiacute vznikali naraacutežali vždy na nedostatok mateacuterie na ktorej by sa preverovali takže

jazykovaacute prax s teoacuteriou bola prepojenaacute iba do určitej miery Vaumlčšina naacutevrhov slovenskyacutech

jazykovedcov z minulosti ako adaptovať antickeacute menaacute v slovenčine bola v suacutelade s

vyacutevinovyacutemi tendenciami slovenčiny a premietla sa ndash v maximaacutelne zhutnenej podobe ndash do

aktuaacutelnych Pravidiel slovenskeacuteho pravopisu (PSP)

V suacutečasnosti sa medzi klasickyacutemi filoloacutegmi v slovenskyacutech akademickyacutech inštituacuteciaacutech

ustaľujuacute zaacutesady transkripcie antickyacutech mien a komplexnejšie suacute sformulovaneacute zatiaľ

50

v štuacutediaacutech Ľ Buzaacutessyovej2 Uplatňujuacute sa už aj v praxi v heslaacutech Encyklopaedie Beliany Pre

heslaacuter sa vytvaacutera takaacute podoba vlastneacuteho mena alebo termiacutenu aby bolo identifikovateľneacute

v pocircvodnom odovzdaacutevajuacutecom jazyku a zaacuteroveň aby nebolo v uacuteplnom rozpore s prirodzenyacutemi

vlastnosťami prijiacutemacieho jazyka teda slovenčiny Heslaacute majuacute často podobu dvojtvaru Jedna

podoba mena pre bežnuacute komunikaacuteciu popularizačneacute diela pre beletriu televiacuteziu atď v

ktorej sa vaumlčšmi odraacutežajuacute adaptačneacute procesy a druhaacute pre texty odborneacuteho charakteru

prihliadajuacuteca vaumlčšmi na pocircvodnyacute stav v klasickyacutech jazykoch Kyacutem v niektoryacutech priacutepadoch sa

adaptovanaacute a odbornaacute podoba prekryacutevajuacute (napr nominatiacutev singulaacuteru Poseidoacuten genitiacutev

singulaacuteru Poseidoacutena suacute tvary ktoreacute suacute v slovenčine dobre adaptovaneacute a zaacuteroveň zodpovedajuacute

aj požiadavkaacutem odborneacuteho vyjadrovania) v inyacutech sa mocircže adaptovanaacute a odbornaacute podoba

prekryacutevať len v nominatiacuteve a rozdiel medzi štyacutelmi sa prejaviacute až v nepriamych paacutedoch (napr

nominatiacutev singulaacuteru Anakreoacuten je vhodnyacute pre oba štyacutely zato genitiacutev singulaacuteru Anakreoacutena pre

bežneacute vyjadrovanie a genitiacutev singulaacuteru Anakreonta pre odbornyacute štyacutel)

Naacutezvy lokaliacutet sa považujuacute za menej citliveacute na zaacutesahy preto je priacutepustnyacute vaumlčšiacute rozsah

ich adaptaacutecie Priacutepustneacute suacute pomenovania Macedoacutenia Myacutezia Lyacutekia Kapadoacutecia Bityacutenia

Sybarida atď z osobnyacutech mien sa pokladajuacute za adaptovaneacute menaacute panovniacutekov (Teodor

Bazil) svaumltyacutech a biblickyacutech postaacutev (Izidor František z Assisi Herodes) najznaacutemejšiacutech

mytologickyacutech postaacutev (Ateacutena Jupiter) literaacutetov a ich diel (Homeacuter Oviacutedius Horaacutecius

Odysea) Akceptujuacute sa tiež daacutevno adaptovaneacute menaacute v ktoryacutech bola theacuteta nahradenaacute

v slovenčine fonologicky najbližšou zapiacutesanou grafeacutemou t ako Ateacutena Temida Tesaacutelia

V odbornom jazyku sa však použiacutevajuacute podoby s theacutetou Pri ohyacutebaniacute mien so slovnyacutem

zaacutekladom končiacim na latinskuacute hlaacutesku k piacutesanuacute grafeacutemou c sa odporuacuteča v odbornom

i neodbornom texte piacutesať slovenskeacute k ndash t j k nominatiacutevu Marcus sa priraďuje nepriamy paacuted

Markovi nie Marcovi

Pre štyacutel bežnej komunikaacutecie sa odporuacuteča skloňovať viacereacute menaacute (pocircvodneacute

konsonantickeacute kmene) podľa uacuteplnej podoby nominatiacutevu Xenofoacutena Adonisa Kalchasa

z latinskyacutech napr Cicera (popri Ciceroacutena) podoba zodpovedajuacuteca stavu v odovzdaacutevajuacutecom

jazyku (Xenofoacutenta Adoacutenida Kalchanta Cicerona) sa odporuacuteča pre odbornyacute štyacutel Vžiteacute

podoby ženskyacutech mien ako Ariadna (popri odb Ariadneacute) sa prijiacutemajuacute Greacutecke menaacute

2 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a latinskyacutech mien naacutezvov a

termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda 2002 s

45-55 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash hlavneacute transkripčneacute

zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 2012 č 3-4 s 131-150 BUZAacuteSSYOVAacute

Ľudmila Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In

Sambucus VIII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave 2012 s 178-193

51

s nominatiacutevom sg na -oacuten sa v adaptovanej podobe

skloňujuacute s ohľadom na už adaptovaneacute znaacuteme propriaacute

i početneacute apelatiacuteva v nepriamych paacutedoch -oacutena -oacutenovi

atď bez ohľadu na pocircvodneacute rozdiely v greacuteckom kmeni

teda Xenofoacuten Xenofoacutena Agamemnoacuten Agamemnoacutena

tak ako Platoacuten Platoacutena no v odbornom štyacutele tvar

zodpovedaacute vyacutechodiskoveacutemu jazyku t j Xenofoacutenta

Agamemnona

Konzervatiacutevnosť v oblasti morfoloacutegie pretrvaacuteva

v ohyacutebaniacute mien zakončenyacutech vyacuteraznyacutemi latinskyacutemi

alebo greacuteckymi sufixmi (lat -us-ius gr -os -es)

ktoreacute majuacute tendenciu spraacutevať sa ako zdomaacutecneneacute

morfeacutemy a u ktoryacutech existuje vžitaacute opora v oblasti

cudziacutech apelatiacutev typu komunizmus Skloňuje sa teda

OviacutediaOvidia HerodotaHeacuterodota SisyfaSizyfa

Aristotela Euripida Anaximena nerobiac rozdiel

medzi odbornyacutem a neodbornyacutem vyjadrovaniacutem

K tyacutemto menaacutem sa priraďujuacute aj menaacute na ndashas pocircvodom

a-kmeňoveacute maskuliacutena ako PytagorasPythagoras

Anaxagoras pretože suacute formaacutelne bliacutezke

predchaacutedzajuacutecim niektoreacute suacute znaacuteme z učiva strednyacutech

škocircl alebo suacute suacutečasťou terminologickyacutech spojeniacute napr

Pytagorova veta Pri sufixe -as pocircvodom

konsonantickyacutech kmeňov (Kalchas) -is (Agis)

rovnako aj pri latinskyacutech i-kmeňovyacutech typoch

(Tyrnaviensis) priacutepadne inyacutech ktoreacute suacute menej

frekventovaneacute sa odporuacuteča vychaacutedzať pri skloňovaniacute

z uacuteplnej nominatiacutevnej formy a skloňovať a odvodzovať

v bežnom prejave Agisa Adonisa adonisovskyacute

Kalchasa Kalchasov Tyrnaviensisa a pod

Pri preklade z cudzieho jazyka je nevyhnutneacute

uvedomiť si aj mieru adaptaacutecie antickyacutech mien v

danom jazyku aby došlo k spraacutevnej identifikaacutecii tej

ktorej osoby Pri použiacutevaniacute latinskyacutech mien skladajuacutecich sa z krstneacuteho mena rodoveacuteho mena

Skladba latinskeacuteho mena

Publius Cornelius Scipio

Africanus

praenomen (Publius) = osobneacute

(krstneacute) meno daacutevalo sa dieťaťu

9 deň po narodeniacute podľa vyacuteberu

rodičov zoznam osobnyacutech mien

bol v Riacuteme obmedzenyacute ndash

poznaacuteme len 18 mužskyacutech

osobnyacutech mien praenomina

žien neboli takeacute obmedzeneacute ako

u mužov

nomen gentile (Cornelius) =

rodoveacute meno novorodenec ho

dostaacuteval ako priacuteslušniacutek isteacuteho

rodu taacuteto priacuteslušnosť sa

odvodzovala od otca meno bolo

dedičneacute

cognomen (Scipio) = meno

rodiny (priezvisko) ktoreacute bolo

odvodeneacute od individuaacutelnych

charakteristiacutek alebo

vyacuteznamnyacutech skutkov spočiatku

ide o živeacute rodinneacute meno ktoreacute

sa postupne staacuteva dedičnyacutem

priacutemenom

agnomen (Africanus) =

dodatočneacute meno ktoreacute sa

obvykle pridaacuteva na zaacuteklade

nejakeacuteho vyacuteznamneacuteho skutku

svojho buduacuteceho nositeľa toto

meno je fakultatiacutevne a plniacute

funkciu honorifikačnej prezyacutevky

Najčastejšie skratky

latinskyacutech vlastnyacutech mien

A = Aulus

C = Gaius

Cn = Gnaeus

D = Decimus

L = Lucius

M = Marcus

P = Publius

Q = Quintus

Ser = Servius

Sex = Sextus

T = Titus

52

priezviska (Gaius Iulius Caesar Marcus Tullius Cicero) kladie napr španielčina docircraz na

rodoveacute meno slovenčina však nie vždy (napr Marcus Tullius Cicero sa v španielčine

pravidelne označuje ako Tullius v slovenčine však Cicero)

53

16 Starogreacutecky a latinskyacute jazyk ndash nositelia kultuacuternych tradiacuteciiacute

optikou translatoloacutegie

Latinčina je jazyk vďaka ktoreacutemu maacuteme piacutesmo (latinka) sprostredkoval naacutem greacutecko-

riacutemske kultuacuterne a vzdelanostneacute dedičstvo obohatil našu slovnuacute zaacutesobu a to dokonca natoľko

že pri mnohyacutech slovaacutech si už neuvedomujeme ich latinskyacute pocircvod Je propedeutikou pre

romaacutenske jazyky i pre angličtinu kde figuruje celyacute rad pocircvodne latinskyacutech slov (napr

personal computer persōna = osoba persōnālis = osobnyacute computāre = počiacutetať) Vaumlčšina

gramatiacutek modernyacutech jazykov je vystavanaacute na latinskom pocircdoryse a preto je latinčina

ideaacutelnou univerzaacutelnou priacutepravou pre štuacutedium jazykov Navyše je staacutele najdocircležitejšou

suacutečasťou medzinaacuterodnej terminoloacutegie

Hoci slovenčina nepatriacute do skupiny romaacutenskych jazykov ktoreacute sa z latinčiny resp

z ľudovej latinčiny priamo vyvinuli latinskaacute lexika je v našom jazyku pomerne bohato

zastuacutepenaacute Ak aj neraacutetame odbornuacute lexiku (najmauml priacuterodovedneacute domeacuteny kde je latinčina

v poziacutecii lingua franca) ani v bežnej lexike nie suacute živeacute latinskeacute slovaacute v slovenčine ojedinelyacutem

javom Ich poziacutecia v jazyku je stabilnaacute Vaumlčšinu z latinskyacutech vyacuterazov ktoreacute sa použiacutevajuacute

mimo odborneacuteho štyacutelu a suacute suacutečasťou ďalšiacutech štyacutelov možno zadeliť do dvoch kategoacuteriiacute

1 okriacutedleneacute vyacuterazy či okriacutedleneacute slovaacute

2 citaacutetoveacute frazeacutemy3

Okriacutedleneacute vyacuterazy nazyacutevaneacute aj okriacutedleneacute slovaacute je tradičneacute označenie jednej skupiny

knižnyacutech frazeacutem Vznikli na zaacuteklade vyacuteroku historickej alebo literaacuternej postavy V staršom

vymedzeniacute sa za okriacutedleneacute slovaacute pokladal iba takyacute vyacuterok resp citaacutet pri ktorom sa už

neuvedomovalo alebo sa zabudlo na jeho pocircvodcu Avšak kvocircli subjektiacutevnosti určovania

hranice a miery poznania pocircvodcu citaacutetu sa v suacutečasnej lexikoloacutegii uplatňuje odlišnaacute metoacuteda

Vychaacutedza sa z komunikatiacutevnej platnosti vyacuteroku Ak sa danyacute vyacuteraz použije v kontexte

v ktorom vznikol a popisuje danuacute situaacuteciu ide o citaacutet Ak sa uplatňuje aj v inyacutech

komunikačnyacutech situaacuteciaacutech ide o okriacutedlenyacute vyacuteraz Iba v takomto vymedzeniacute sa okriacutedleneacute

vyacuterazy pokladajuacute za osobitnyacute druh frazeacutem Priacutekladom na obe situaacutecie je napr znaacutemy vyacuterok

Gaia Iulia Caesara Alea iacta est Ako citaacutet sa použiacuteva v odbornom ale aj v umeleckom texte

za podmienky že ilustruje dobovuacute situaacuteciu Ako okriacutedlenyacute vyacuteraz sa použiacuteva vtedy ak maacute

platnosť frazeologizmu a použiacuteva sa v kontexte na zdocircraznenie situaacutecie keď je nejakaacute

zaacuteležitosť rozhodnutaacute a toto rozhodnutie nemožno vraacutetiť spaumlť

3 Podrobnejšiacute vyacuteklad k pocircvodu a vyacuteznamu niektoryacutech latinskyacutech citaacutetovyacutech frazeacutem a okriacutedlenyacutech vyacuterazov rarr

24 33

54

Citaacutetoveacute frazeacutemy suacute frazeacutemy prevzateacute z cudziacutech jazykov ktoreacute sa aj v prijiacutemajuacutecom

jazyku vyjadrujuacute vo svojej pocircvodnej teda v cudzojazyčnej podobe ako celok čo znamenaacute že

uvedenaacute skupina frazeacutem nezahŕňa tie ktoryacutech cudzojazyčnyacutem komponentom by bol iba jeden

prvok Pre tieto frazeologickeacute jednotky je priacuteznačneacute buď to že platnosť frazeacutemy mali už v

pocircvodnom jazyku napr latinskeacute cum grano salis (= nie doslova s istyacutem obmedzeniacutem) alebo

jednotky ktoreacute boli v pocircvodnom jazyku nefrazeologickyacutemi (napr odbornyacutemi) vyacuterazmi ako

napr corpus delicti čo je pocircvodom praacutevnickyacute termiacuten alebo vyacuteraz persona non grata ktoryacute

patriacute do diplomatickej terminoloacutegie sa frazeologizovali až v prijiacutemajuacutecom jazyku Treba

doplniť že niektoreacute častejšie použiacutevaneacute citaacutetoveacute frazeacutemy sa uplatňujuacute aj v kalkovanej podobe

napr in medias res ndash do stredu veci k veci bez uacutevodu Citaacutetoveacute frazeacutemy majuacute štylistickuacute

platnosť vyacuteraznyacutech knižnyacutech prostriedkov Vo frazeoloacutegii hovoriacuteme o jave nazyacutevanom

preberanie frazeologickyacutech jednotiek Ide o proces pri ktorom sa frazeologickyacute fond jazyka

obohacuje o frazeacutemy z inyacutech jazykov Najčastejšiacutem spocircsobom je doslovnyacute preklad cudziacutech

frazeacutem ich uacuteplneacute alebo čiastočneacute kalkovanie pričom sa vo vaumlčšine priacutepadov kopiacuteruje ich

syntaktickaacute konštrukcia Frazeologickeacute jednotky ako sme už spomenuli sa preberajuacute

v originaacutelnej podobe no mocircžu sa prispocircsobiť aj preberajuacutecemu jazyku Toto prispocircsobovanie

maacute za naacutesledky zmeny vo fonetickej alebo v grafickej podobe Priacutekladom je latinskaacute frazeacutema

tabula rasa ktoruacute slovenčina prebrala v nezmenenej podobe no napr francuacutezština si ju už

prispocircsobila do podoby table rase teda aj jej grafickaacute aj fonetickaacute podoba zodpovedaacute

preberajuacutecemu jazyku

Tyacutemto spocircsobom obohacujuacute okriacutedleneacute vyacuterazy a citaacutetoveacute frazeacutemy pocircvodom z latinčiny

suacutečasnuacute slovenskuacute lexiku Pre prekladateľa je veľkou vyacutehodou ak ich poznaacute rozumie ich

vyacuteznamu priacutepadne mu je znaacutemy ich pocircvod Poznanie tyacutechto citaacutetovyacutech frazeacutem alebo

okriacutedlenyacutech vyacuterazov v materinskom jazyku daacuteva predpoklad že ich prekladateľ bude schopnyacute

detegovať aj v pocircvodnom texte z ktoreacuteho prekladaacute Tvrdenie že je pre prekladateľa vyacutehodou

ak ich poznaacute sa zakladaacute na nasledujuacutecich zisteniach

1 Ak prekladateľ poznaacute vyacuteznam živyacutech latinskyacutech slov v materinskom jazyku je

pravdepodobneacute že ich dokaacuteže objaviť aj v pocircvodnom texte aj v priacutepadoch že ich

vyacutechodiskovyacute jazyk neprebral v originaacutelnej latinskej podobe ale ustaacutelili sa v ňom adaptovaneacute

napr vo forme kalkov priacutepadne polokalkov a teda že ich z vyacutechodiskoveacuteho textu viditeľne

nevyčleňuje už samotnaacute pocircvodnaacute jazykovaacute forma ndash latinčina Ich uvedomenie si vo

vyacuteznamovej rovine so sebou prinaacuteša niekoľko ďalšiacutech aspektov Prekladateľ dokaacuteže

cieľoveacutemu čitateľovi sprostredkovať adekvaacutetnu formu a obsah aj vďaka tomu že živeacute latinskeacute

slovo v takomto priacutepade nepovažuje len za autorovu metaforu ale uvedomuje si

55

intertextualitu (zvlaacutešť v priacutepade okriacutedlenyacutech vyacuterazov) Transferom takejto lexikaacutelnej jednotky

nenaruacuteša štyacutel originaacutelu a zachovaacuteva viacvrstevnyacute charakter textu Rovnako ponechaacuteva

čitateľovi priestor aby si tieto aluacutezie na antickyacutech autorov a ich diela v texte uvedomoval

nachaacutedzal suacutevislosti a aby pri interpretaacutecii zvlaacutešť v priacutepade umeleckyacutech textov boli jeho

vyacutechodiskaacute porovnateľneacute s vyacutechodiskami a možnosťami čitateľa originaacutelu teda aby mu

prekladateľ tuacuteto možnosť neubral skocircr než sa s preloženyacutem textom stretne saacutem a bude ho

interpretovať na zaacuteklade čitateľskej skuacutesenosti horizontu očakaacutevania čitateľskeacuteho profilu

a ďalšiacutech parametrov ktoreacute suacute suacutečasťou interpretačneacuteho procesu

2 Z hľadiska vyacuteberu vhodnyacutech translatologickyacutech postupov je poznanie živyacutech

latinskyacutech slov rovnako vyacutehodou Prekladateľ sa mocircže vyhnuacuteť negatiacutevnym posunom ak

poznaacute danuacute lexikaacutelnu jednotku identifikuje ju v texte a zvoliacute adekvaacutetny postup pri jej

transfere Ak ju nepoznaacute mocircže sa stať že s ňou bude v texte naraacutebať napr ako s metaforou

V tom priacutepade ju mocircže pri prekladaniacute v raacutemci prekladateľskyacutech postupov využiacutevanyacutech pri

preklade metafory buď celkom eliminovať preložiť ju doslovne (pričom ani v priacutepade kalkov

nemusiacute byť vyacutesledneacute prekladateľskeacute riešenie automaticky zhodneacute s podobou adaptovanou

v cieľovom jazyku) vymeniť ju za inuacute metaforu alebo ju mocircže v texte vysvetliť Všetky

uvedeneacute postupy by znamenali pre cieľovyacute text viac či menej vyacuteraznyacute posun alebo stratu a to

tak na uacuterovni vyacuteznamovej ako aj lexikaacutelnej a štylistickej Adekvaacutetny postup v tomto priacutepade

znamenaacute zvoliť si v cieľovom texte tuacute podobu lexikaacutelnej jednotky ktoraacute je adaptovanaacute

v cieľovej kultuacutere bez ohľadu na divergenciu medzi originaacutelom a prekladom Ak je vo

vyacutechodiskovom texte danaacute živaacute latinskaacute sentencia kalkom v slovenčine mocircže byť

polokalkom alebo naopak Či dokonca ak je živaacute latinskaacute sentencia vo vyacutechodiskovom

jazyku adaptovanaacute v pocircvodnej latinskej podobe a v slovenčine ju poznaacuteme a použiacutevame ako

kalk prekladateľ maacute rešpektovať cieľovyacute jazyk a kultuacuteru a použiť v cieľovom texte

adaptovanyacute tvar Ak sa v cieľovom jazyku uplatňujuacute dve formy napr alea iacta est ndash kocky

suacute hodeneacute vtedy by mal prekladateľ prispocircsobiť vyacuteber prekladateľskeacuteho riešenia

vyacutechodiskoveacutemu textu a vybrať tuacute podobu živej latinskej sentencie ktoraacute originaacutelu

zodpovedaacute po obsahovej i formaacutelnej straacutenke V priacutepade vyššie spomenuteacuteho okriacutedleneacuteho

vyacuterazu existuje možnosť voľby pretože vo viaceryacutech jazykoch sa suacutebežne uplatňuje pocircvodnaacute

latinskaacute podoba ako aj jej tvar adaptovanyacute pre daneacute jazykovo-kultuacuterne spoločenstvo

Vyberaacuteme niekoľko jazykovyacutech mutaacuteciiacute

56

Slovenčina Alea iacta est Kocky suacute hodeneacute

Čeština Alea iacta est Kostky jsou vrženy

Angličtina Alea iacta est The die is cast

Nemčina Alea iacta est Der Wuumlrfel ist gefallen

Francuacutezština Alea iacta est Le sort en est jeteacute

Španielčina Alea iacta est La suerte estaacute echada

Taliančina Alea iacta est Il dado egrave tratto

Analyacutezou francuacutezskej a španielskej verzie latinskeacuteho alea iacta est zistiacuteme že latinskeacute

substantiacutevum alea s vyacuteznamom kocka sa v sentencii nenachaacutedza Nahradilo ho substantiacutevum

le sort resp la suerte s vyacuteznamami

57

Francuacutezsky vyacutekladovyacute slovniacutek Larousse aj španielsky slovniacutek Diccionario de Real Academia

Espantildeola medzi prvyacutemi vyacuteznamami substantiacutev uvaacutedzajuacute naacutehoda osud uacutedel Slovo kocka

teda le deacute (franc) a el dado (špan) ani v jednej zo sentenciiacute nefiguruje (treba však upozorniť

že vo francuacutezštine suacutebežne jestvuje aj vyacuteraz les deacutes sont jeteacutes) preto ak prekladateľ tuacuteto

sentenciu vo francuacutezskom či v španielskom vyacutechodiskovom texte odhaliacute napriek tomu že

v slovenčine maacuteme ako ekvivalent vžituacute sentenciu s komponentom kocka nie osud uacutedel

alebo naacutehoda a prekladateľ ho dokaacuteže identifikovať ako okriacutedlenyacute vyacuteraz či citaacutetovuacute frazeacutemu

pri prekladaniacute prediacutede strate napr tyacutem že prediacutede vyacuterazovej nivelizaacutecii Aluacuteziu sa mu podariacute

zachovať využitiacutem zodpovedajuacutecich vyacuterazovyacutech prostriedkov

Zaujiacutemavosťou je že sa živeacute latinskeacute sentencie uplatňujuacute vo všetkyacutech štyacuteloch Okrem

odborneacuteho štyacutelu kde je latinčina zaacutekladom terminologickeacuteho aparaacutetu nachaacutedzame latinskeacute

vyacuterazy asi v každom jednom z primaacuternych i sekundaacuternych štyacutelov Nie suacute len suacutečasťou

umeleckyacutech vyacutepovediacute ale bežne ich zaznamenaacutevame aj v hovorovom štyacutele zaznievajuacute

z meacutediiacute a uplatňujuacute sa aj v administratiacutevnom štyacutele Pre naacutezornosť prinaacutešame aj prehľadnuacute

exemplifikaacuteciu obohacovania slovenskej lexiky latinskyacutemi vyacuterazmi v raacutemci jednotlivyacutech

štyacutelov Ide o priacuteklady ktoreacute samozrejme nie suacute použiacutevaneacute vyacutehradne pre danyacute štyacutel Jeden

a ten istyacute latinskyacute vyacuteraz sa mocircže uplatňovať vo viaceryacutech z nich v zaacutevislosti od

58

komunikačnej situaacutecie a od intencie vyacutepovede autora Pri uvaacutedzaniacute priacutekladov pre jednotliveacute

štyacutely vychaacutedzame z ich delenia podľa J Mistriacuteka

I Primaacuterne štyacutely

1 naacuteučnyacute štyacutel

- terminus technicus (odbornyacute naacutezov technickyacute termiacuten)

2 administratiacutevny štyacutel

- curriculum vitae (životopis)

3 publicistickyacute štyacutel

- in memoriam (na pamiatku)

- vox populi vox dei (hlas ľudu hlas božiacute)

4 rečniacutecky štyacutel

- quo vadis (kam kraacutečaš)

5 esejistickyacute štyacutel

- conditio sine qua non (podmienka bez ktorej nie ndash nevyhnutnaacute podmienka predpoklad aby

sa niečo mohlo realizovať)

6 hovorovyacute štyacutel

- de facto (v skutočnosti skutočne zo skutku podľa skutočneacuteho stavu)

- pro forma (formaacutelne aby sa nepovedalo)

7 umeleckyacute štyacutel

- carpe diem (využi deň)

II Sekundaacuterne štyacutely (priacuteležitostneacute konkreacutetne neštandardizovaneacute) ndash vyacuteber

1 archaickyacute štyacutel

- amicenko (z latinskeacuteho amicus ndash priateľ) ndash oslovenie adresaacuteta v duchu 19 storočia

2 biblickyacute štyacutel

- gloria in excelsis Deo (slaacuteva Bohu na vyacutesostiach)

59

3 ceremoniaacutelny štyacutel

- ad multos annos (na mnoheacute roky ndash pri vyacuteročiach pri blahoželaniach jubilantovi aby sa ešte

dlho tešil zdraviu)

- Vaša magnificencia (oslovenie rektora univerzity)

- Vaša spektabilita (oslovenie dekana fakulty)

- Vaše honorability (oslovenie vyacuteznamnyacutech funkcionaacuterov v akademickom prostrediacute)

- Vaša Excelencia (oslovenie veľvyslanca)

- Vaša Eminencia (oslovenie kardinaacutela)

4 diplomatickyacute štyacutel

- persona non grata (nežiaduca osoba)

5 ďakovnyacute štyacutel

- ab imo pectore (z hĺbky srdca)

6 ekonomickyacute štyacutel

- N B (skratka z nota bene ndash dobre si zaznamenaj)

7 elegickyacute štyacutel

- memento mori (pamaumltaj na smrť)

8 encyklopedickyacute štyacutel

- ibid (ibidem ndash tamtiež)

- id (idem ndash ten istyacute)

- cf cfr conf (confer ndash porovnaj)

- et al (et alii ndash a ďalšiacute a kolektiacutev)

- l c l cit (loco citato ndash na citovanom mieste na uvedenom mieste)

- v l (vide locum ndash pozri miesto v knihe)

- s a (sine anno ndash bez roku vydania)

9 enumeratiacutevny štyacutel

- etc (et cetera ndash atď a tak ďalej)

60

10 epištolaacuterny štyacutel

- A D (anno Domini ndash roku Paacutena)

11 legislatiacutevny štyacutel

- ex offo (= ex officio ndash z uacuteradu z uacuteradnej moci)

12 ospravedlňujuacuteci štyacutel

- mea culpa mea maxima culpa (moja vina moja preveľkaacute vina)

13 patetickyacute štyacutel

- per aspera ad astra (tŕnistou cestou k hviezdam)

14 persuaziacutevny štyacutel

- historia magistra vitae (dejiny suacute učiteľkou života)

- non scholae sed vitae discimus (neučiacuteme sa pre školu ale pre život)

15 pompeacutezny štyacutel

- amicus certus in re incerta cernitur (v nuacutedzi poznaacuteš priateľa)

16 žartovnyacute štyacutel

- ergo bibamus (tak teda pime)

Podobnyacutech priacutekladov by sme našli omnoho viac od tyacutech najfrekventovanejšiacutech až po

zriedkaveacute ba raritneacute ktoreacute sa zvaumlčša vyskytujuacute v diskurzoch odborneacuteho použiacutevateľa jazyka

Prekladateľ samozrejme nemocircže poznať všetky latinskeacute citaacutety skratky sentencie alebo

terminoloacutegiu jednotlivyacutech odborov Zaacutekladneacute znalosti z klasickyacutech jazykov suacute však veľkou

vyacutehodou a aspoň zaacutekladnaacute orientaacutecia pokiaľ ide o systeacutem latinčiny a znalosti z jej lexiky

a reaacuteliiacute sluacutežia prekladateľovi k rozviacutejaniu si kultuacuternej kompetencie Ak prekladateľ nie je

zaacuteroveň klasickyacutem filoloacutegom potom v priacutepade jeho znalostiacute z klasickyacutech jazykov a antickej

civilizaacutecie a kultuacutery vo vzťahu k prekladateľskyacutem kompetenciaacutem hovoriacuteme skocircr o sociaacutelnej

rešeršnej a kultuacuternej kompetencii než o jazykovej kompetencii v pravom vyacutezname Znamenaacute

to že sa prekladateľ v problematike orientuje a ak je to potrebneacute dokaacuteže si zvoliť vhodnuacute

prekladateľskuacute pomocirccku nevyhnutnuacute pri vyacutebere ekvivalentu či pri hľadaniacute prekladateľskeacuteho

riešenia

61

V tejto suacutevislosti treba upozorniť aj na chyby v preklade vyacuteklade alebo v interpretaacutecii

ktoreacute mocircžu vzniknuacuteť ako docircsledok nedostačujuacutecej znalosti klasickyacutech jazykov a suacutevisiacich

reaacuteliiacute Parciaacutelne informaacutecie a vedomosti mocircžu viesť k mylnyacutem zaacuteverom Priacutekladom takyacutechto

neoverenyacutech postupov je znaacutema falošnaacute etymoloacutegia substantiacuteva malvica ktoraacute sa chybne

odvaacutedza od malum (zlo) alebo od mālum (jablko) pričom zlo maacute odkazovať na biblickyacute

priacutebeh Adama a Evy kde je jablko symbolom zla a uacutedajne aj preto suacute ich označenia

v latinčine zhodneacute J Rejzek v Českom etymologickom slovniacuteku uvaacutedza vysvetlenie bdquomalvice

ndash dužnatyacute plod s jaacutedřincem (jablko hruška ap) Presl převzal z jakeacutehosi stareacuteho leacutekařskeacuteho

rukopisu v jinyacutech exemplaacuteřiacutech jsou podoby makvice mrkvice takže asi jde o piacutesařskou

chybuldquo Substantiacutevum malvica sa zrejme do jazyka dostalo ako chybnyacute tvar Na českuacute

etymoloacutegiu odkazuje aj Stručnyacute etymologickyacute slovniacutek slovenčiny bdquomalvica ndash dužinatyacute plod

rastliacuten s jadrovyacutem ovociacutem (od 20 stor) Z čes malvice ndash vyacuteraz bol zavedenyacute v obdobiacute

naacuterodneacuteho obrodenia na zaacuteklade isteacuteho stčes rukopisu

priacuteslušneacute miesto sa však čiacuteta aj ako mrkviceldquo

V obdobnyacutech priacutepadoch platiacute zaacutesada ad fontes

Ak sa prekladateľ stretne s podobnyacutem prekladateľskyacutem

probleacutemom mal by si informaacuteciu vyhľadať a overiť

zvlaacutešť vtedy ak nie je v danej oblasti odborniacutekom

Latinskyacute a starogreacutecky jazyk obohatili

slovenskuacute slovnuacute zaacutesobu o kvantum lexikaacutelnych

jednotiek ktoreacute sa v našom jazyku uplatnili ako

jednotliveacute slovaacute (napr graacutetis) alebo viacslovneacute pomenovania (napr ad absurdum ad acta

aula maxima) ďalšie boli prebraneacute ako celeacute sentencie (napr clara pacta ndash boni amici) alebo

je z ich zaacutekladu odvodenyacutech množstvo ďalšiacutech lexikaacutelnych jednotiek Za mnoheacute uvaacutedzame

tie ktoreacute sa sformovali z latinskeacuteho a greacuteckeho slova jazyk

lingua

lingvistika lingvista lingvistka lingvistickyacute plurilingvizmus bilingvizmus

monolingvizmus sociolingvistika psycholingvistika pragmalingvistika neurolingvistika

etnolingvistika lingvokulturoloacutegia lingvokultureacutema lingvodidaktika lingvaacutelny

interlingvaacutelny extralingvaacutelny multilingvaacutelny

γλῶσσα (gloacutessa)

glosaacuter glosolaacutelia heteroglosia diglosia polyglosia glosa glosovať glosaacutetor glositiacuteda

glosodyacutenia xenoglosia

Jan Svatopluk Presl bol českyacute

vysokoškolskyacute pedagoacuteg a

zooloacuteg na Českej univerzite

Karlo-Ferdinandovej v Prahe

a bol jednyacutem

z najvyacuteznamnejšiacutech

priacuterodovedcov v 19 storočiacute

62

Použitaacute literatuacutera

ANDOKOVAacute Marcela (2013) Rečniacutecke umenie sv Augustiacutena v kaacutezňach k stupňovyacutem žalmom

Bratislava IRIS

BALEGOVAacute Jana (2016) Lectiones grammaticae Latinae I Košice Univerzita Pavla Jozefa

Šafaacuterika

BARANDOVSKAacute-FRANK Věra (1995) Latina jako mezinaacuterodniacute jazyk Dobřichovice Kava ndash

Pech

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2002) Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a

latinskyacutech mien naacutezvov a termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie

cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda s 45 ndash 55

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2011) Z histoacuterie transkripcie starogreacuteckych a latinskyacutech mien do

slovenčiny In Sambucus VII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a

neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta Trnavskej univerzity v Trnave s 173 ndash 195

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom

Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech

priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In Sambucus VIII Praacutece z

klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave s 178 ndash 193

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

hlavneacute transkripčneacute zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 č 3-

4 s 131 ndash 150

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2016) Od hlasu k hlaacuteske Z dejiacuten antickej naacuteuky o reči Bratislava

Univerzita Komenskeacuteho

DRAE Diccionario de la lengua espantildeola [Cit 8 septembra 2017] Dostupneacute na internete

httpdleraeesw=diccionario

HARAJ Igor (2011) Vlastneacute meno v mysleniacute antiky a stredoveku Martin Matica slovenskaacute

HORATIUS Flaccus Quintus (1986) O umeniacute baacutesnickom Satiry a Listy Bratislava Tatran s

229

HORAacuteČEK Filip ndash CHLUP Radek (2012) Učebnice klasickeacute řečtiny Praha Academia

JANOUŠEK Jan (2014) Uacutevahy nad knihou W Stroha bdquoLatein ist tot ndash es lebe Lateinldquo In

Vymětalovaacute Karla (ed) (2014) Vivat Latina reserata Opava Slezskaacute univerzita v Opavě

s 16 ndash 20

KALIVODA Jan (2012) Verba docent exempla trahunt Praha Karolinum

35

pred niektoryacutemi spoluhlaacuteskami sa prefix ad spodobuje

akceleraacutecia (ad + lat celer = ryacutechly)

akumulaacutecia (accumulatio = ad + lat cumulatio = hromadenie)

agresia (aggressio = ad + lat gradi = pristuacutepiť)

lat ANTE ndash pred (skocircr vopred predchaacutedzajuacuteci)

gr ANTI- ndash proti

1 predložka

Hannibal ante portas Hannibal pred braacutenami

(Vyacutekrik zdesenia r 211 pred Kr keď Hannibal

postupoval proti Riacutemu)

2 prefix ante

antedatovať (ante + lat dare = daacutevať)

anteponovať (ante + lat ponere = klaacutesť)

prefix anti

antifašista antimilitarizmus

antipatia (anti + gr pathos = vaacutešeň utrpenie)

antikoncepcia (anti + lat concipere = počať)

antiseptikum (anti + gr seacutepsis = hnitie)

NB ndash v taliančine použiacutevajuacute v niektoryacutech priacutepadoch aj tuacuteto predponu vo vyacutezname pred

(napr antipasta = predjedlo anticamera = predsieň)

gr AUTO- ndash (autos =) saacutem

1 zaacutemeno

Gnoacutethi seauton (Nosce te ipsum) (Thaleacutes) Poznaj saacutem seba

Antoloacutegia

= gr anthos + lat legere

(anthos = kvet legere = zbierať)

rarr bdquozbierka kvetovldquo = zborniacutek

vybranyacutech praacutec

36

2 prefix

autobiografia (auto + gr bios = život grafein = piacutesať)

autogram (auto + gr gramma = piacutesmeno zaacutepis)

autonoacutemia (auto + gr nomos = zaacutekon)

autosugescia (auto + lat suggere = presviedčať prehovaacuterať)

automobil (auto + lat mobilis = pohyblivyacute)

ako skratka slova automobil

autodrom (+ gr dromos = beh pretekaacuterska draacuteha)

autogaraacutež (+ fr garer = dať na vedľajšiu koľaj priviesť do bezpečia)

ako skratka slova automat automatickyacute (gr automatos = saacutem od seba z vlastneacuteho

popudu)

autoblok (+ angl to block = zatarasiť blokovať)

lat BI- TRI- MULTI- ndash (bis =) dvakraacutet (tres =) tri (multus =) mnohyacute

Bis dat qui cito dat Dvakraacutet daacuteva kto ryacutechlo daacuteva

prefix

biatlon (bi + gr athlon = zaacutepas zaacutepolenie)

bicykel (bi + gr kyklos gt lat cyclus = koleso kruh)

bilateraacutelny trilateraacutelny multilateraacutelny (bi tri multi + lat latus -eris = strana bok)

bifokaacutelny (bi + lat focus = ohnisko)

lat DE DI- ndash o od podľa

1 predložka

de facto podľa skutočnosti skutočne

de iure podľa praacuteva praacutevom

de dato (dd) odo dňa vyhotovenia

de die in diem zo dňa na deň

De mortuis nihil nisi bene O mŕtvych nič ak nie dobre (O mŕtvych len dobre)

37

De gustibus non est disputandum O chuti (vkuse) sa nemaacute diskutovať (škriepiť)

(Proti gustu žiaden dišputaacutet)

2 prefix

deskriptiacutevny (de + lat sribo ere scripsi scriptum = piacutesať)

deportovať (de + lat portare = niesť)

deponovať (de + lat ponere = klaacutesť)

dedukovať (de + lat ducere = viesť)

ďalšia vyacuteznamotvornaacute funkcia odstraacutenenie

pocircvodneacuteho zmyslu zaacutekladneacuteho slova

formovať ndash deformovať

centralizovať ndash decentralizovať

v našom pravopise sa niekedy prejavuje ako di-

= vyacuteznam našej predpony roz-

dislokaacutecia (+ lat locus = miesto)

distribuacutecia (+ lat tribuere = udeľovať)

disharmoacutenia (+ gr harmonia = suacutelad suacutezvuk)

dilataacutecia (+ lat latus = širokyacute)

diskvalifikovať (dis + qualis akyacute + facere robiť

= bdquourobiť niekoho nekvalitnyacutemldquo)

gr DI- (latinskeacute bis)

gr DYS- (porucha zoslabnutie nespraacutevnosť)

prefix

dimorfia (di + gr morfeacute = tvar)

diftong (di + gr fthongos = hlas zvuk)

dyslexia (dys + lat legere = čiacutetať)

dysgrafia (dys + gr grafein = piacutesať)

Diplom

z gr diplooacute = zdvojujem

Diploacutema bola docircležitaacute listina

zloženaacute vo dvoje Obyčajneacute

listiny sa nechaacutevali kedysi len

tak nezloženeacute Ak bolo treba

vyjadriť docircležitosť obsahu

listiny (udelenie vyacutesad praacutev

titulu a pod) zložila sa na

dvakraacutet

38

dyslalia (dys + gr lalein = znieť zvučať štebotať)

dyspepsia (dys + gr peptein = traacuteviť)

dysfoacutenia (dys + gr foneacute = zvuk)

lat E EX ndash z od von zvnuacutetra

lat EX- ndash byacutevalyacute niekdajšiacute

1 predložka

vypiť na ex vypiť až do dna

ex officio z uacuteradnej moci uacuteradne

ex parte od jednej zo straacuten

ex nihilo z ničoho

ex libris z kniacuteh (knižnaacute značka)

ex interest bez uacuteroku

ex gratia dobrovoľne

ex post potom dodatočne

ex privata industria zo suacutekromnej

usilovnosti z vlastnej iniciatiacutevy

2 prefix

elokovať (e + lat locus = miesto)

elaboraacutet (e + lat labor = praacuteca)

emisia (e + lat mittere sup missum =

posielať)

erudovanyacute (e + lat rudis = surovyacute hrubyacute)

exhumaacutecia (ex + lat humus = zem)

exportovať (ex + lat portare = nosiť)

extrahovať (ex + lat trahere = ťahať)

exprezident

exmanžel

Deus ex machina (gr theos apo

meacutechaneacutes)

= bdquoboh zo strojaldquo ndash nečakanyacute

zaacutesah ktoryacute rozuzliacute zamotanuacute

situaacuteciu

- najviac ho použiacuteval vo svojich

trageacutediaacutech Euripideacutes

- v hovorovej reči použil toto

spojenie už Soacutekrateacutes

v Platoacutenovom dialoacutegu Kratylos

Ex libris ndash knižnaacute značka

označujuacuteca vlastniacuteka knihy

39

lat EXTRA- ndash zvlaacutešť osobitne oddelene

lat EXTRO- ndash (opak intro =) von

1 predložka

extra ordinem mimo poradia

extra viam mimo cesty

extra vires nad možnosti

2 prefix

extraordinaacuterny (extra + lat ordo ordinis = poriadok)

extravagantnyacute (extra + lat vagari = tuacutelať sa vagabundus = vandrovnyacute tulaacutek)

extrovert (extro + lat vertere = obracať točiť)

extrospektiacutevny (extro + lat spectare = pozerať sa)

gr HYPER ndash nad

prefix

hyperaktivita (hyper + lat ago ere egi actum = konať)

hypereacutemia (hyper + gr haima = krv)

gr HYPO ndash pod

prefix

hypodermickyacute (hypo + gr derma = koža)

hypoteacuteza (hypo + gr thesis = mienka tvrdenie)

gr HIPO ndash (z gr substantiacuteva hippos =) kocircň

prefix

hipodroacutem (hipo + gr dromos = beh)

hipoterapia (hipo + gr therapeuein = liečiť)

Hypochonder

gr chondros = chrupavka

(rebrovaacute)

- pod ňou choriacute často pociťujuacute

bolesti

40

hipoloacutegia (hipo + gr logos = slovo)

lat IN ndash v do na

1 predložka

in camera v byte tajne docircverne

in toto celkom v celosti

in continuo nepretržite suacutevisle

in dorso na chrbte (knihy) vzadu z druhej strany

in facto vskutku skutočne

in futuro v buduacutecnosti

in medias res doprostred veci

In vino veritas (Plinius St) Vo viacutene je pravda

2 prefix

+ adjektiacuteva = zaacutepornyacute zmysel

+ slovesaacute = vyacuteznam predpony do- v- na-

in + l m r = ill- imm- irr-

indiviacuteduum (in + lat dividuus = deliteľnyacute rozdelenyacute)

invalid (in + lat validus = silnyacute mocnyacute zdravyacute)

ilegaacutelny (illegalis in + lat lex = zaacutekon)

imobilnyacute (immobilis in + lat mobilis = pohyblivyacute)

iracionaacutelny (irrationalis in + lat ratio = rozum)

inhalovať (in + lat halare = dyacutechať)

inšpirovať (in + lat spirare = dyacutechať)

importovať (in + lat portare = nosiť)

infarkt (in + lat farcire = pchať infarcire = upchaacutevať)

in flagranti (in + lat flagrare = horieť blčať)

in margine (in + lat margo = okraj)

41

lat INTER ndash medzi

1 predložka

inter alia medzi inyacutemi (okolnosťami vecami)

Inter arma silent Musae Kde rinčia zbrane

mlčia Muacutezy

2 prefix

interpunkcia (inter + lat punctum = bod)

interregnum (lat regnum = kraacuteľovstvo vlaacuteda)

často ako skratka za slovo internacionaacutelny (lat

natio = naacuterod)

interhotel

interlingua

Interviacutezia

lat INTRA- INTRO- ndash dovnuacutetra dnu

prefix

introvert (intro + lat vertere = obracať sa)

introskop (intro + gr skopein = hľadieť pozerať)

introdukcia (intro + lat ducere = viesť)

lat CUM ndash s so spolu s

lat KON- (KO- KOL- KOM- KOR-)

1 predložka

cum laude s pochvalou

magna cum laude veľmi dobre

summa cum laude vyacuteborne

cum suis so svojimi (ľuďmi)

Summa cum laude

Interview

inter + lat videre = vidieť

Internaacutet

lat adjektiacutevum internus =

vnuacutetornyacute domaacuteci (= domov)

42

Cum tacent clamant Keď mlčia kričia

2 prefix

koncentraacutecia (kon + lat centrum = stred)

kondolencia (kon + lat dolere = ciacutetiť bolesť)

korešpondencia (ko + lat respondere = odpovedať)

kolaborant (ko + lat laborare = pracovať)

lat PER ndash skrz cez po v za pomocou

lat PER- ndash per-

1 predložka

per aspera ad astra cez ťažkosti ku hviezdam

per annum ročne na rok

per capita podľa hlaacutev (napr deliť pozostalosť)

per se saacutem sebou samozrejme

per fas et nefas praacutevom i nepraacutevom (skrz dovoleneacute a nedovoleneacute)

per quod čiacutem podľa čoho

per os cez uacutesta uacutestami peroraacutelny (lat os oris = uacutesta)

2 prefix

perforovať (per + lat forare = vŕtať)

permanentnyacute permanentka (per + lat manere = zostaacutevať)

perverznyacute (per + lat vertere sup versum = obracať)

perzekvovať (per + lat sequi = nasledovať)

lat PRE- ndash (z lat predložky prae =) pred vopred

prefix

preferovať (pre + lat ferre = niesť)

prezident (pre + lat sedere = sedieť)

prefix (pre + lat fingere sup fixum = pripevňovať pribiacutejať)

preludium (pre + lat ludus = hra)

43

lat PRO ndash pre pred namiesto

1 predložka

pro tempore predbežne pre tento raz dočasne počas

pro rata pomerne proporcionaacutelne

pro forma pre formu formaacutelne naoko

pro et contra pre a proti

pro nihilo pre nič

pro bono pre dobro blaho

2 prefix (lat) = pre

protekcia (pro + lat tegere sup tectum = kryť

chraacuteniť)

prostituacutetka (pro + lat statuere = postaviť)

produkovať (pro + lat ducere sup ductum =

viesť tvoriť robiť)

prefix (gr) = pred

proloacuteg (pro + gr logos = slovo)

program (pro + gr gramma = zaacutepis zaacuteznam)

prognoacuteza (pro + gr gnosis = znalosť

vedomosť)

lat POST ndash po

1 predložka

post scriptum (PS) po napiacutesaniacute

post mortem po smrti

2 prefix

postgraduaacutelny (post + lat gradus = stupeň krok)

posttraumatickyacute (post + gr trauma = rana)

Promovať alebo byť

promovanyacute

lat movere sup motum =

pohybovať posuacutevať

promoveo sup promotum =

dosl posuacutevať dopredu =

prenes niekoho povyšovať

ten kto niekoho promuje =

promoacutetor ndash vykonaacuteva obrad

promoacutecie

TEDA študenti suacute promovaniacute A

NIE promujuacute

44

gr PERI ndash okolo

prefix

perikardium (peri + gr kardia = srdce)

periskop (peri + gr skopein = pozorovať)

perioacuteda (peri + gr odos = cesta)

gr POLY- ndash (gr adjektiacutevum polys poly =) mnohyacute početnyacute

gr POLI- ndash (gr substantiacutevum polis =) mesto

prefix

polyteizmus (poly + gr theos = boh)

polygamia (poly + gr gamos = sobaacuteš)

polyglot (poly + gr glotta = jazyk)

polytechnika (poly + gr techneacute = umenie remeslo zručnosť)

poliklinika (poli + gr klineacute = locircžko posteľ)

metropola (gr meacuteteacuter = matka + polis)

akropola (gr akros = vysokyacute vrchnyacute nachaacutedzajuacuteci sa na okraji + polis)

lat RE- ndash opaumlť znovu zase nazad

lat RETRO- ndash (pocircvodne lat predložka =) spaumlť naspaumlť nazad

prefix

reagovať (re + lat agere = konať robiť viesť)

rebelovať (re + lat bellum = vojna)

reediacutecia (re + lat edere = vydaacutevať)

retrospektiacuteva (retro + lat spectare = diacutevať sa hľadieť)

retro štyacutel

45

lat SUB ndash pod

1 predložka

sub condicione pod podmienkou

sub potestate pod mocou

sub voce pod slovom pod heslom napr v slovniacuteku

2 prefix

substancia (sub + lat stare = staacuteť)

lat SUPER ndash nad

prefix

supermocnosť

superťažkyacute

superstar

gr SYN ndash s so spolu s

prefix

synchronickyacute (syn + gr chronos = čas)

symbioacuteza (syn + gr bios = život)

synonymum (syn + gr onoma = meno)

symfoacutenia (syn + gr foneacute = zvuk)

lat TRANS ndash cez za (častejšiacute preklad predponou pre-)

prefix

transkripcia (trans + lat scribere sup scriptum = piacutesať)

transplantaacutecia (trans + lat plantare = sadiť)

translokaacutecia (trans + lat locus = miesto)

transformovať (trans + lat forma = podoba tvar)

46

15 Vlastneacute menaacute Problematika transkripcie antickyacutech greacuteckych

a latinskyacutech mien

Slovenčina nie je izolovanyacute jazyk prenikaacute do nej množstvo cudziacutech slov Pri ich

preberaniacute sa riadi vlastnyacutemi pravidlami zaacuteroveň by však mala rešpektovať ndash aspoň pri

vlastnyacutech menaacutech ndash niektoreacute pravidlaacute jazykov z ktoryacutech menaacute preberaacute Dlhodobyacutem

probleacutemom ktoryacute sa priamo dotyacuteka kultuacuternych reaacuteliiacute z antickej civilizaacutecie je v slovenčine

spraacutevnosť piacutesania vlastnyacutech mien pocircvodom z klasickyacutech jazykov

Zaacuterodky probleacutemu prepisovania antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien osocircb naacutezvov

lokaliacutet a ich rocircznych odvodeniacuten do slovenčiny siahajuacute

ďaleko do počiatkov jej spisovneacuteho obdobia Probleacutem

vyplyacuteva z odlišnyacutech hlaacuteskoslovnyacutech a tvaroslovnyacutech

vlastnostiacute prijiacutemajuacuteceho jazyka ndash spisovnej slovenčiny

a odovzdaacutevajuacuteceho jazyka ktoryacutem je latinčina a

starovekaacute priacutepadne byzantskaacute greacutečtina

V tejto suacutevislosti nemožno zabuacutedať že

o fonetike starej greacutečtiny a latinčiny veľa isteacuteho

nevieme Neexistuje nijakyacute autentickyacute zaacuteznam ich

zvukovej podoby Sme odkaacutezaniacute na dedukcie z toho

čo naacutem sprostredkuacuteva piacutesmo Pravopis starej greacutečtiny

bol napriacuteklad fonetickyacute približne okolo roku 400 pred

Kr Potom sa postupne zužoval repertoaacuter jej vokaacutelov

(strata kvantity zjednodušenie diftongov itacizmus)

v konsonantoch sa presadila spirantizaacutecia (b ph kh sa

zmenili na v f ch) Naša dnešnaacute vyacuteslovnosť

starogreacutečtiny je konvenčnaacute nezodpovedaacute živej vyacuteslovnosti ani v jednej faacuteze vyacutevinu tohto

jazyka aj keď rozdiely medzi grafikou a fonetikou nie suacute priacuteliš veľkeacute

151 Probleacutemy suacutevisiace s prepisom antickyacutech mien do slovenčiny1

Hlavneacute okruhy probleacutemov ktoreacute vystupujuacute do popredia v suacutevislosti s problematikou

transkripcie greacuteckych a latinskyacutech mien suacute

1 K praktickyacutem otaacutezkam prekladu antickyacutech mien rarr 2521

Za našu dnešnuacute vyacuteslovnosť

starej greacutečtiny vďačiacuteme

humanistovi Erazmovi

Rotterdamskeacutemu Pre svoju

kodifikaacuteciu argumentoval

vedeckyacutemi potrebami proti

vyacuteslovnosti akuacute v Euroacutepe šiacuterili

greacutecki učenci emigranti

z Byzancie Taacute vychaacutedzala

z vyacutevinovej kontinuity jazyka

bola bližšia novej greacutečtine

Erazmov nie bezprobleacutemovyacute

naacutevrat ad fontes k domneleacutemu

klasickeacutemu stavu aj v ortoepii sa

v Euroacutepe ujiacutemal iba pomaly

napr v Nemecku sa definitiacutevne

presadil až po roku 1800

a v krajinaacutech s prevažujuacutecim

byzantskyacutem vplyvom vocircbec

nemal uacutespech

47

- v starovekej greacutečtine označovanie kvantity

prepis aspirovanyacutech spoluhlaacutesok th rh priacutep aj ph

prepis diftongov ai ei oi prepis pocircvodneacuteho

slabičneacuteho i na začiatku greacuteckych slov prepis geminaacutet

- pri prepise z latinčiny piacutesanie geminaacutet

piacutesanie digrafeacutem ae oe qu piacutesanie c ndash k piacutesanie

intervokalickyacutech grafeacutem i ndash j t ndash c s ndash z prepis

pocircvodneacuteho i na začiatku slov

- morfologickeacute otaacutezky podoba menneacuteho

kmeňa ktoryacute maacute byť zaacutekladom pre skloňovanie mena

a pre ďalšie odvodzovanie najmauml pre tvorenie

adjektiacuteva

Pre slovenčinu ako prijiacutemajuacuteci jazyk vždy

predstavovala vaumlčšie probleacutemy greacutečtina Ako prveacute

vyacutechodisko prepisu sa nuacuteka transliteraacutecia Čistaacute sa

použiacuteva len okrajovo v praxi je uacutečelnejšie použiacutevať jej

kombinaacuteciu s transkripciou zohľadňujuacutecou aj

recipovanuacute erazmovskuacute vyacuteslovnosť (čiže v greacutečtine miesto aggelos piacutešeme angelos

vynechaacutevame priacutezvuky naacuteslovnyacute ostryacute priacutedych označujeme pomocou h) Tento spocircsob

transkripcie sa bez vaumlčšiacutech probleacutemov uplatňuje pri prepise jednotlivyacutech greacuteckych slov či

citaacutetovyacutech zvratov (napr heacuteureacuteka mimeacutesis theos apo meacutechaneacutes gnoacutethi seauton a pod) Ide

tu iba o to aby sa greacutecke hlaacutesky vyjadrovali našimi piacutesmenami či hlaacuteskami s najbližšou

zvukovou platnosťou (η = eacute θ = th ι = i υ = y u (v diftongoch) φ = f (nie ph) χ = ch (nie

kh) ω = oacute ου = u (nie ou) nevyznačuje sa kvantita a i y lebo ich nevyznačovala ani

greacutečtina) Pokiaľ ide o latinčinu už starovekiacute gramatici klaacutedli docircraz na analyacutezu hlaacutesok h k q

x i v kvocircli ich špeciaacutelnemu vzťahu medzi vyacuteslovnosťou a spocircsobom grafickeacuteho zaacuteznamu

Spochybňovali hlaacuteskovuacute platnosť h jednak preto že sa tento konsonant vyslovoval

v latinčine slabo ale zvlaacutešť preto lebo ho viaceriacute z nich pripodobňovali ku greacuteckemu

priacutedychu ktoryacute nebol považovanyacute sa samostatnuacute hlaacutesku Pri i a v gramatici odlišovali ich

vokalickuacute platnosť od konsonantickej platnosti viedli tiež diskusiu o opodstatnenosti

použiacutevania grafeacutem k a q keďže grafeacutema c by uspokojivo prevzala ich uacutelohu Hlaacutesky x y a ich

grafeacutemy hodnotili ako okrajoveacute a cudzie keďže sa vyskytujuacute len v greacuteckych slovaacutech

Pri piacutesaniacute antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien sa uplatňujuacute dve stanoviskaacute

1 stanovisko vaumlčšmi prihliadajuacutece k odovzdaacutevajuacutecim jazykom

Transliteraacutecia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute vždy to isteacute

piacutesmeno alebo to isteacute spojenie

piacutesmen druhej abecedy

Transkripcia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute piacutesmeno

alebo aj viacero piacutesmen druhej

abecedy podľa vyacuteslovnosti na

tom istom mieste Ide

o fonetickyacute prepis slova

Geminaacuteta = zdvojenaacute

spoluhlaacuteska (napr v slove

panna)

Aspiraacuteta = spoluhlaacuteska

sprevaacutedzanaacute priacutedychom (napr

th kh)

Grafeacutema = piacutesomnyacute znak

piacutesmeno

48

2 stanovisko pokladajuacutece za rozhodujuacuteci v procese adaptaacutecie prijiacutemajuacuteci jazyk

Pri druhom stanovisku sa kladie docircraz na transkripčnyacute priacutestup ktoryacute sa pokuacuteša zachytiť

zvukovuacute straacutenku slova v podobe najprirodzenejšie uchopiteľnej prijiacutemajuacutecim jazykom Pri

prvom zo stanoviacutesk suacute možneacute dva už vyššie spomenuteacute priacutestupy transliteračnyacute

a transliteračno-transkripčnyacute Suacute podobneacute hlavnyacute rozdiel spočiacuteva v prepisovaniacute dĺžok Kyacutem

pri transliteraacutecii sa napr prepisujuacute len greacutecke eacute oacute keďže sa zaznamenaacutevali osobitnyacutemi

grafeacutemami eacutetou a oacutemegou pri transkripčno-transliteračnom priacutestupe sa prepisujuacute aj dlheacute aacute iacute

yacute uacute

V praxi sa niekedy možno stretnuacuteť s prepisom

greacuteckych mien na latinskyacute spocircsob hlavne pod

vplyvom zaacutepadoeuroacutepskych jazykov t j s piacutesaniacutem ph

namiesto f a c namiesto k ale i s tendenciou

odstraňovať th hoci medzi vyacuteslovnosťou t (τ) a th (θ)

bol v greacutečtine zaacutesadnyacute rozdiel

Pri transkripcii vlastnyacutech mien vstupuje do hry

aj kultuacuterny kontext zdomaacutecnenosť Niektoreacute greacutecke

vlastneacute menaacute sa už do naacutešho jazyka a kultuacutery do istej

miery včlenili (Filip Alexander Teodor Homeacuter

Korint Ateacuteny a pod) paralelne popri nich je tu ale

vaumlčšina mien ktoreacute sme si nestihli adaptovať pričom

vychaacutedzajuacute z tyacutech istyacutech slovotvornyacutech zložiek (napr

Menandros Theofrastos Filippopolis)

Niekedy sa použiacuteva jedna lexikaacutelna jednotka

v dvoch podobaacutech podľa kultuacuterneho prostredia napr

Foinikia v greacuteckom prostrediacute Feniacutecia v latinskom

kontexte (V Zamarovskyacute) Inokedy sa rozlišuje medzi

tyacutem či sa hovoriacute o mytologickej alebo historickej postave Podľa toho sa použiacuteva vaumlčšmi

alebo menej adaptovanaacute podoba

Priacutekladom na celkom vžiteacute greacutecke meno je Ezop (pocircvodneacute Aisoacutepos) Pri jeho preberaniacute

došlo k zmene v kmeni i v koncovke na jeho podobe sa vyacuterazne prejavil vplyv stredovekej

latinčiny Menaacute typu Neapol zas naznačujuacute že pri preberaniacute mien je možnyacute aj zaacutesah do

koncovky ako zaacutekladnyacute stupeň jeho udomaacutecnenia ktoryacute odraacuteža flektiacutevne potreby slovenčiny

Avšak menaacute ktoreacute by transformovali iba kmeň no koncovku nie (Teokritos namiesto

Theokritos Teacutezeus namiesto Theacuteseus a pod) nie suacute ani greacutecke ani slovenskeacute

Najstaršiacute filozofi chaacutepali jazyk

ako suacutehrn mien ktoreacute

považovali za naacutezvy

jednotlivyacutech prvkov skutočnosti

S prvyacutemi teoretickyacutemi

konštruktmi pomocou ktoryacutech

sa opisuje a do istej miery

vysvetľuje spraacutevanie sa

vlastnyacutech mien nachaacutedzame

v homeacuterskej baacutesnickej tradiacutecii

V Homeacuterovyacutech baacutesňach sa

stretaacutevame s pojmom

eponymon Je to to od čoho sa

odvodzuje vlastneacute meno mocircže

to byť ineacute slovo alebo aj vec či

situaacutecia ktoraacute bola motivujuacutecim

činiteľom pri akte prvotneacuteho

pomenovania U Homeacutera maacute do

značnej miery magickyacute

a nadprirodzenyacute raacutez Okolnosti

ktoreacute sprevaacutedzajuacute prvotneacute

pomenovanie nositeľa mena

totiž predurčujuacute jeho ďalšie

osudy

49

Vyacuteznamnyacutem komplikujuacutecim faktorom prepisovania antickyacutech mien a ich fungovania

v slovenskom texte je skloňovanie To kladie na použiacutevateľa slovenčiny naacuteroky akeacute si ušetrili

napr angličtina francuacutezština nemčina atď Vystačia s nominatiacutevom singulaacuteru daneacuteho mena

čo v slovenčine nie je možneacute Do popredia vystupuje probleacutem akyacute kmeň pri ohyacutebaniacute použiť

Konkurujuacute si pocircvodneacute greacuteckelatinskeacute a domaacutece slovenskeacute kmene Niektoreacute pocircvodneacute

substantiacutevne kmene nachaacutedzajuacute v slovenčine oporu najmauml vďaka adjektiacutevam ktoreacute sa od nich

tvoria napr gr Eroacutes ndash erotickyacute rarr G sg = Eroacuteta Achilleus ndash Achillova paumlta rarr G sg =

Achillea Achilla lat Cicero ndash ciceronianizmus rarr G sg = Cicerona Popri klasickyacutech

tvaroch sa ale v slovenčine občas pri tom istom mene vytvaacuterajuacute i tvary bdquobarbarskeacuteldquo ktoreacute

nerešpektujuacute vyacutechodiskovyacute jazyk Odviacutejajuacute sa jednoducho od nominatiacutevu singulaacuteru a k nemu

pridaacutevajuacute slovenskeacute paacutedoveacute koncovky Areacutes ndashArea i Aresa Adoacutenis ndash Adoacutenida i Adonisa Pri

skloňovaniacute nastaacutevajuacute ťažkosti tiež pri menaacutech ktoreacute nesignalizujuacute dostatočne svoj rod

(Artemis Eris Deacutemeacuteter) nezasvaumltenyacute ich nemusiacute identifikovať ako ženskeacute menaacute Ďalšiacutem

uacuteskaliacutem greacuteckej flexie suacute kvantitatiacutevne alternancie v kmeni Filopoimeacuten ndash Filopoimena

Agamemnoacuten ndash Agamemnona ale Apolloacuten ndash Apolloacutena Ioacuten ndash Ioacutena

152 Pravidlaacute transkripcie antickyacutech vlastnyacutech mien

K pertraktovanej problematike vzniklo niekoľko vedeckyacutech štuacutediiacute v ktoryacutech sa autori

pokuacutešajuacute vniesť systeacutem a zjednotiť pravidlaacute transkribovania a ortografie pre vlastneacute menaacute

pocircvodom z klasickyacutech jazykov Napriek dlhoročneacutemu uacutesiliu niekoľkyacutech generaacuteciiacute lingvistov

a klasickyacutech filoloacutegov však zatiaľ nemaacuteme k dispoziacutecii komplexnuacute priacuteručku ktoraacute by

použiacutevateľa jazyka zorientovala a v ktorej by našiel odpoveď na otaacutezku spraacutevnej podoby

želaneacuteho tvaru vlastneacuteho mena Odporuacutečania i pravidlaacute ktoreacute v priebehu niekoľkyacutech

desaťročiacute vznikali naraacutežali vždy na nedostatok mateacuterie na ktorej by sa preverovali takže

jazykovaacute prax s teoacuteriou bola prepojenaacute iba do určitej miery Vaumlčšina naacutevrhov slovenskyacutech

jazykovedcov z minulosti ako adaptovať antickeacute menaacute v slovenčine bola v suacutelade s

vyacutevinovyacutemi tendenciami slovenčiny a premietla sa ndash v maximaacutelne zhutnenej podobe ndash do

aktuaacutelnych Pravidiel slovenskeacuteho pravopisu (PSP)

V suacutečasnosti sa medzi klasickyacutemi filoloacutegmi v slovenskyacutech akademickyacutech inštituacuteciaacutech

ustaľujuacute zaacutesady transkripcie antickyacutech mien a komplexnejšie suacute sformulovaneacute zatiaľ

50

v štuacutediaacutech Ľ Buzaacutessyovej2 Uplatňujuacute sa už aj v praxi v heslaacutech Encyklopaedie Beliany Pre

heslaacuter sa vytvaacutera takaacute podoba vlastneacuteho mena alebo termiacutenu aby bolo identifikovateľneacute

v pocircvodnom odovzdaacutevajuacutecom jazyku a zaacuteroveň aby nebolo v uacuteplnom rozpore s prirodzenyacutemi

vlastnosťami prijiacutemacieho jazyka teda slovenčiny Heslaacute majuacute často podobu dvojtvaru Jedna

podoba mena pre bežnuacute komunikaacuteciu popularizačneacute diela pre beletriu televiacuteziu atď v

ktorej sa vaumlčšmi odraacutežajuacute adaptačneacute procesy a druhaacute pre texty odborneacuteho charakteru

prihliadajuacuteca vaumlčšmi na pocircvodnyacute stav v klasickyacutech jazykoch Kyacutem v niektoryacutech priacutepadoch sa

adaptovanaacute a odbornaacute podoba prekryacutevajuacute (napr nominatiacutev singulaacuteru Poseidoacuten genitiacutev

singulaacuteru Poseidoacutena suacute tvary ktoreacute suacute v slovenčine dobre adaptovaneacute a zaacuteroveň zodpovedajuacute

aj požiadavkaacutem odborneacuteho vyjadrovania) v inyacutech sa mocircže adaptovanaacute a odbornaacute podoba

prekryacutevať len v nominatiacuteve a rozdiel medzi štyacutelmi sa prejaviacute až v nepriamych paacutedoch (napr

nominatiacutev singulaacuteru Anakreoacuten je vhodnyacute pre oba štyacutely zato genitiacutev singulaacuteru Anakreoacutena pre

bežneacute vyjadrovanie a genitiacutev singulaacuteru Anakreonta pre odbornyacute štyacutel)

Naacutezvy lokaliacutet sa považujuacute za menej citliveacute na zaacutesahy preto je priacutepustnyacute vaumlčšiacute rozsah

ich adaptaacutecie Priacutepustneacute suacute pomenovania Macedoacutenia Myacutezia Lyacutekia Kapadoacutecia Bityacutenia

Sybarida atď z osobnyacutech mien sa pokladajuacute za adaptovaneacute menaacute panovniacutekov (Teodor

Bazil) svaumltyacutech a biblickyacutech postaacutev (Izidor František z Assisi Herodes) najznaacutemejšiacutech

mytologickyacutech postaacutev (Ateacutena Jupiter) literaacutetov a ich diel (Homeacuter Oviacutedius Horaacutecius

Odysea) Akceptujuacute sa tiež daacutevno adaptovaneacute menaacute v ktoryacutech bola theacuteta nahradenaacute

v slovenčine fonologicky najbližšou zapiacutesanou grafeacutemou t ako Ateacutena Temida Tesaacutelia

V odbornom jazyku sa však použiacutevajuacute podoby s theacutetou Pri ohyacutebaniacute mien so slovnyacutem

zaacutekladom končiacim na latinskuacute hlaacutesku k piacutesanuacute grafeacutemou c sa odporuacuteča v odbornom

i neodbornom texte piacutesať slovenskeacute k ndash t j k nominatiacutevu Marcus sa priraďuje nepriamy paacuted

Markovi nie Marcovi

Pre štyacutel bežnej komunikaacutecie sa odporuacuteča skloňovať viacereacute menaacute (pocircvodneacute

konsonantickeacute kmene) podľa uacuteplnej podoby nominatiacutevu Xenofoacutena Adonisa Kalchasa

z latinskyacutech napr Cicera (popri Ciceroacutena) podoba zodpovedajuacuteca stavu v odovzdaacutevajuacutecom

jazyku (Xenofoacutenta Adoacutenida Kalchanta Cicerona) sa odporuacuteča pre odbornyacute štyacutel Vžiteacute

podoby ženskyacutech mien ako Ariadna (popri odb Ariadneacute) sa prijiacutemajuacute Greacutecke menaacute

2 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a latinskyacutech mien naacutezvov a

termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda 2002 s

45-55 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash hlavneacute transkripčneacute

zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 2012 č 3-4 s 131-150 BUZAacuteSSYOVAacute

Ľudmila Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In

Sambucus VIII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave 2012 s 178-193

51

s nominatiacutevom sg na -oacuten sa v adaptovanej podobe

skloňujuacute s ohľadom na už adaptovaneacute znaacuteme propriaacute

i početneacute apelatiacuteva v nepriamych paacutedoch -oacutena -oacutenovi

atď bez ohľadu na pocircvodneacute rozdiely v greacuteckom kmeni

teda Xenofoacuten Xenofoacutena Agamemnoacuten Agamemnoacutena

tak ako Platoacuten Platoacutena no v odbornom štyacutele tvar

zodpovedaacute vyacutechodiskoveacutemu jazyku t j Xenofoacutenta

Agamemnona

Konzervatiacutevnosť v oblasti morfoloacutegie pretrvaacuteva

v ohyacutebaniacute mien zakončenyacutech vyacuteraznyacutemi latinskyacutemi

alebo greacuteckymi sufixmi (lat -us-ius gr -os -es)

ktoreacute majuacute tendenciu spraacutevať sa ako zdomaacutecneneacute

morfeacutemy a u ktoryacutech existuje vžitaacute opora v oblasti

cudziacutech apelatiacutev typu komunizmus Skloňuje sa teda

OviacutediaOvidia HerodotaHeacuterodota SisyfaSizyfa

Aristotela Euripida Anaximena nerobiac rozdiel

medzi odbornyacutem a neodbornyacutem vyjadrovaniacutem

K tyacutemto menaacutem sa priraďujuacute aj menaacute na ndashas pocircvodom

a-kmeňoveacute maskuliacutena ako PytagorasPythagoras

Anaxagoras pretože suacute formaacutelne bliacutezke

predchaacutedzajuacutecim niektoreacute suacute znaacuteme z učiva strednyacutech

škocircl alebo suacute suacutečasťou terminologickyacutech spojeniacute napr

Pytagorova veta Pri sufixe -as pocircvodom

konsonantickyacutech kmeňov (Kalchas) -is (Agis)

rovnako aj pri latinskyacutech i-kmeňovyacutech typoch

(Tyrnaviensis) priacutepadne inyacutech ktoreacute suacute menej

frekventovaneacute sa odporuacuteča vychaacutedzať pri skloňovaniacute

z uacuteplnej nominatiacutevnej formy a skloňovať a odvodzovať

v bežnom prejave Agisa Adonisa adonisovskyacute

Kalchasa Kalchasov Tyrnaviensisa a pod

Pri preklade z cudzieho jazyka je nevyhnutneacute

uvedomiť si aj mieru adaptaacutecie antickyacutech mien v

danom jazyku aby došlo k spraacutevnej identifikaacutecii tej

ktorej osoby Pri použiacutevaniacute latinskyacutech mien skladajuacutecich sa z krstneacuteho mena rodoveacuteho mena

Skladba latinskeacuteho mena

Publius Cornelius Scipio

Africanus

praenomen (Publius) = osobneacute

(krstneacute) meno daacutevalo sa dieťaťu

9 deň po narodeniacute podľa vyacuteberu

rodičov zoznam osobnyacutech mien

bol v Riacuteme obmedzenyacute ndash

poznaacuteme len 18 mužskyacutech

osobnyacutech mien praenomina

žien neboli takeacute obmedzeneacute ako

u mužov

nomen gentile (Cornelius) =

rodoveacute meno novorodenec ho

dostaacuteval ako priacuteslušniacutek isteacuteho

rodu taacuteto priacuteslušnosť sa

odvodzovala od otca meno bolo

dedičneacute

cognomen (Scipio) = meno

rodiny (priezvisko) ktoreacute bolo

odvodeneacute od individuaacutelnych

charakteristiacutek alebo

vyacuteznamnyacutech skutkov spočiatku

ide o živeacute rodinneacute meno ktoreacute

sa postupne staacuteva dedičnyacutem

priacutemenom

agnomen (Africanus) =

dodatočneacute meno ktoreacute sa

obvykle pridaacuteva na zaacuteklade

nejakeacuteho vyacuteznamneacuteho skutku

svojho buduacuteceho nositeľa toto

meno je fakultatiacutevne a plniacute

funkciu honorifikačnej prezyacutevky

Najčastejšie skratky

latinskyacutech vlastnyacutech mien

A = Aulus

C = Gaius

Cn = Gnaeus

D = Decimus

L = Lucius

M = Marcus

P = Publius

Q = Quintus

Ser = Servius

Sex = Sextus

T = Titus

52

priezviska (Gaius Iulius Caesar Marcus Tullius Cicero) kladie napr španielčina docircraz na

rodoveacute meno slovenčina však nie vždy (napr Marcus Tullius Cicero sa v španielčine

pravidelne označuje ako Tullius v slovenčine však Cicero)

53

16 Starogreacutecky a latinskyacute jazyk ndash nositelia kultuacuternych tradiacuteciiacute

optikou translatoloacutegie

Latinčina je jazyk vďaka ktoreacutemu maacuteme piacutesmo (latinka) sprostredkoval naacutem greacutecko-

riacutemske kultuacuterne a vzdelanostneacute dedičstvo obohatil našu slovnuacute zaacutesobu a to dokonca natoľko

že pri mnohyacutech slovaacutech si už neuvedomujeme ich latinskyacute pocircvod Je propedeutikou pre

romaacutenske jazyky i pre angličtinu kde figuruje celyacute rad pocircvodne latinskyacutech slov (napr

personal computer persōna = osoba persōnālis = osobnyacute computāre = počiacutetať) Vaumlčšina

gramatiacutek modernyacutech jazykov je vystavanaacute na latinskom pocircdoryse a preto je latinčina

ideaacutelnou univerzaacutelnou priacutepravou pre štuacutedium jazykov Navyše je staacutele najdocircležitejšou

suacutečasťou medzinaacuterodnej terminoloacutegie

Hoci slovenčina nepatriacute do skupiny romaacutenskych jazykov ktoreacute sa z latinčiny resp

z ľudovej latinčiny priamo vyvinuli latinskaacute lexika je v našom jazyku pomerne bohato

zastuacutepenaacute Ak aj neraacutetame odbornuacute lexiku (najmauml priacuterodovedneacute domeacuteny kde je latinčina

v poziacutecii lingua franca) ani v bežnej lexike nie suacute živeacute latinskeacute slovaacute v slovenčine ojedinelyacutem

javom Ich poziacutecia v jazyku je stabilnaacute Vaumlčšinu z latinskyacutech vyacuterazov ktoreacute sa použiacutevajuacute

mimo odborneacuteho štyacutelu a suacute suacutečasťou ďalšiacutech štyacutelov možno zadeliť do dvoch kategoacuteriiacute

1 okriacutedleneacute vyacuterazy či okriacutedleneacute slovaacute

2 citaacutetoveacute frazeacutemy3

Okriacutedleneacute vyacuterazy nazyacutevaneacute aj okriacutedleneacute slovaacute je tradičneacute označenie jednej skupiny

knižnyacutech frazeacutem Vznikli na zaacuteklade vyacuteroku historickej alebo literaacuternej postavy V staršom

vymedzeniacute sa za okriacutedleneacute slovaacute pokladal iba takyacute vyacuterok resp citaacutet pri ktorom sa už

neuvedomovalo alebo sa zabudlo na jeho pocircvodcu Avšak kvocircli subjektiacutevnosti určovania

hranice a miery poznania pocircvodcu citaacutetu sa v suacutečasnej lexikoloacutegii uplatňuje odlišnaacute metoacuteda

Vychaacutedza sa z komunikatiacutevnej platnosti vyacuteroku Ak sa danyacute vyacuteraz použije v kontexte

v ktorom vznikol a popisuje danuacute situaacuteciu ide o citaacutet Ak sa uplatňuje aj v inyacutech

komunikačnyacutech situaacuteciaacutech ide o okriacutedlenyacute vyacuteraz Iba v takomto vymedzeniacute sa okriacutedleneacute

vyacuterazy pokladajuacute za osobitnyacute druh frazeacutem Priacutekladom na obe situaacutecie je napr znaacutemy vyacuterok

Gaia Iulia Caesara Alea iacta est Ako citaacutet sa použiacuteva v odbornom ale aj v umeleckom texte

za podmienky že ilustruje dobovuacute situaacuteciu Ako okriacutedlenyacute vyacuteraz sa použiacuteva vtedy ak maacute

platnosť frazeologizmu a použiacuteva sa v kontexte na zdocircraznenie situaacutecie keď je nejakaacute

zaacuteležitosť rozhodnutaacute a toto rozhodnutie nemožno vraacutetiť spaumlť

3 Podrobnejšiacute vyacuteklad k pocircvodu a vyacuteznamu niektoryacutech latinskyacutech citaacutetovyacutech frazeacutem a okriacutedlenyacutech vyacuterazov rarr

24 33

54

Citaacutetoveacute frazeacutemy suacute frazeacutemy prevzateacute z cudziacutech jazykov ktoreacute sa aj v prijiacutemajuacutecom

jazyku vyjadrujuacute vo svojej pocircvodnej teda v cudzojazyčnej podobe ako celok čo znamenaacute že

uvedenaacute skupina frazeacutem nezahŕňa tie ktoryacutech cudzojazyčnyacutem komponentom by bol iba jeden

prvok Pre tieto frazeologickeacute jednotky je priacuteznačneacute buď to že platnosť frazeacutemy mali už v

pocircvodnom jazyku napr latinskeacute cum grano salis (= nie doslova s istyacutem obmedzeniacutem) alebo

jednotky ktoreacute boli v pocircvodnom jazyku nefrazeologickyacutemi (napr odbornyacutemi) vyacuterazmi ako

napr corpus delicti čo je pocircvodom praacutevnickyacute termiacuten alebo vyacuteraz persona non grata ktoryacute

patriacute do diplomatickej terminoloacutegie sa frazeologizovali až v prijiacutemajuacutecom jazyku Treba

doplniť že niektoreacute častejšie použiacutevaneacute citaacutetoveacute frazeacutemy sa uplatňujuacute aj v kalkovanej podobe

napr in medias res ndash do stredu veci k veci bez uacutevodu Citaacutetoveacute frazeacutemy majuacute štylistickuacute

platnosť vyacuteraznyacutech knižnyacutech prostriedkov Vo frazeoloacutegii hovoriacuteme o jave nazyacutevanom

preberanie frazeologickyacutech jednotiek Ide o proces pri ktorom sa frazeologickyacute fond jazyka

obohacuje o frazeacutemy z inyacutech jazykov Najčastejšiacutem spocircsobom je doslovnyacute preklad cudziacutech

frazeacutem ich uacuteplneacute alebo čiastočneacute kalkovanie pričom sa vo vaumlčšine priacutepadov kopiacuteruje ich

syntaktickaacute konštrukcia Frazeologickeacute jednotky ako sme už spomenuli sa preberajuacute

v originaacutelnej podobe no mocircžu sa prispocircsobiť aj preberajuacutecemu jazyku Toto prispocircsobovanie

maacute za naacutesledky zmeny vo fonetickej alebo v grafickej podobe Priacutekladom je latinskaacute frazeacutema

tabula rasa ktoruacute slovenčina prebrala v nezmenenej podobe no napr francuacutezština si ju už

prispocircsobila do podoby table rase teda aj jej grafickaacute aj fonetickaacute podoba zodpovedaacute

preberajuacutecemu jazyku

Tyacutemto spocircsobom obohacujuacute okriacutedleneacute vyacuterazy a citaacutetoveacute frazeacutemy pocircvodom z latinčiny

suacutečasnuacute slovenskuacute lexiku Pre prekladateľa je veľkou vyacutehodou ak ich poznaacute rozumie ich

vyacuteznamu priacutepadne mu je znaacutemy ich pocircvod Poznanie tyacutechto citaacutetovyacutech frazeacutem alebo

okriacutedlenyacutech vyacuterazov v materinskom jazyku daacuteva predpoklad že ich prekladateľ bude schopnyacute

detegovať aj v pocircvodnom texte z ktoreacuteho prekladaacute Tvrdenie že je pre prekladateľa vyacutehodou

ak ich poznaacute sa zakladaacute na nasledujuacutecich zisteniach

1 Ak prekladateľ poznaacute vyacuteznam živyacutech latinskyacutech slov v materinskom jazyku je

pravdepodobneacute že ich dokaacuteže objaviť aj v pocircvodnom texte aj v priacutepadoch že ich

vyacutechodiskovyacute jazyk neprebral v originaacutelnej latinskej podobe ale ustaacutelili sa v ňom adaptovaneacute

napr vo forme kalkov priacutepadne polokalkov a teda že ich z vyacutechodiskoveacuteho textu viditeľne

nevyčleňuje už samotnaacute pocircvodnaacute jazykovaacute forma ndash latinčina Ich uvedomenie si vo

vyacuteznamovej rovine so sebou prinaacuteša niekoľko ďalšiacutech aspektov Prekladateľ dokaacuteže

cieľoveacutemu čitateľovi sprostredkovať adekvaacutetnu formu a obsah aj vďaka tomu že živeacute latinskeacute

slovo v takomto priacutepade nepovažuje len za autorovu metaforu ale uvedomuje si

55

intertextualitu (zvlaacutešť v priacutepade okriacutedlenyacutech vyacuterazov) Transferom takejto lexikaacutelnej jednotky

nenaruacuteša štyacutel originaacutelu a zachovaacuteva viacvrstevnyacute charakter textu Rovnako ponechaacuteva

čitateľovi priestor aby si tieto aluacutezie na antickyacutech autorov a ich diela v texte uvedomoval

nachaacutedzal suacutevislosti a aby pri interpretaacutecii zvlaacutešť v priacutepade umeleckyacutech textov boli jeho

vyacutechodiskaacute porovnateľneacute s vyacutechodiskami a možnosťami čitateľa originaacutelu teda aby mu

prekladateľ tuacuteto možnosť neubral skocircr než sa s preloženyacutem textom stretne saacutem a bude ho

interpretovať na zaacuteklade čitateľskej skuacutesenosti horizontu očakaacutevania čitateľskeacuteho profilu

a ďalšiacutech parametrov ktoreacute suacute suacutečasťou interpretačneacuteho procesu

2 Z hľadiska vyacuteberu vhodnyacutech translatologickyacutech postupov je poznanie živyacutech

latinskyacutech slov rovnako vyacutehodou Prekladateľ sa mocircže vyhnuacuteť negatiacutevnym posunom ak

poznaacute danuacute lexikaacutelnu jednotku identifikuje ju v texte a zvoliacute adekvaacutetny postup pri jej

transfere Ak ju nepoznaacute mocircže sa stať že s ňou bude v texte naraacutebať napr ako s metaforou

V tom priacutepade ju mocircže pri prekladaniacute v raacutemci prekladateľskyacutech postupov využiacutevanyacutech pri

preklade metafory buď celkom eliminovať preložiť ju doslovne (pričom ani v priacutepade kalkov

nemusiacute byť vyacutesledneacute prekladateľskeacute riešenie automaticky zhodneacute s podobou adaptovanou

v cieľovom jazyku) vymeniť ju za inuacute metaforu alebo ju mocircže v texte vysvetliť Všetky

uvedeneacute postupy by znamenali pre cieľovyacute text viac či menej vyacuteraznyacute posun alebo stratu a to

tak na uacuterovni vyacuteznamovej ako aj lexikaacutelnej a štylistickej Adekvaacutetny postup v tomto priacutepade

znamenaacute zvoliť si v cieľovom texte tuacute podobu lexikaacutelnej jednotky ktoraacute je adaptovanaacute

v cieľovej kultuacutere bez ohľadu na divergenciu medzi originaacutelom a prekladom Ak je vo

vyacutechodiskovom texte danaacute živaacute latinskaacute sentencia kalkom v slovenčine mocircže byť

polokalkom alebo naopak Či dokonca ak je živaacute latinskaacute sentencia vo vyacutechodiskovom

jazyku adaptovanaacute v pocircvodnej latinskej podobe a v slovenčine ju poznaacuteme a použiacutevame ako

kalk prekladateľ maacute rešpektovať cieľovyacute jazyk a kultuacuteru a použiť v cieľovom texte

adaptovanyacute tvar Ak sa v cieľovom jazyku uplatňujuacute dve formy napr alea iacta est ndash kocky

suacute hodeneacute vtedy by mal prekladateľ prispocircsobiť vyacuteber prekladateľskeacuteho riešenia

vyacutechodiskoveacutemu textu a vybrať tuacute podobu živej latinskej sentencie ktoraacute originaacutelu

zodpovedaacute po obsahovej i formaacutelnej straacutenke V priacutepade vyššie spomenuteacuteho okriacutedleneacuteho

vyacuterazu existuje možnosť voľby pretože vo viaceryacutech jazykoch sa suacutebežne uplatňuje pocircvodnaacute

latinskaacute podoba ako aj jej tvar adaptovanyacute pre daneacute jazykovo-kultuacuterne spoločenstvo

Vyberaacuteme niekoľko jazykovyacutech mutaacuteciiacute

56

Slovenčina Alea iacta est Kocky suacute hodeneacute

Čeština Alea iacta est Kostky jsou vrženy

Angličtina Alea iacta est The die is cast

Nemčina Alea iacta est Der Wuumlrfel ist gefallen

Francuacutezština Alea iacta est Le sort en est jeteacute

Španielčina Alea iacta est La suerte estaacute echada

Taliančina Alea iacta est Il dado egrave tratto

Analyacutezou francuacutezskej a španielskej verzie latinskeacuteho alea iacta est zistiacuteme že latinskeacute

substantiacutevum alea s vyacuteznamom kocka sa v sentencii nenachaacutedza Nahradilo ho substantiacutevum

le sort resp la suerte s vyacuteznamami

57

Francuacutezsky vyacutekladovyacute slovniacutek Larousse aj španielsky slovniacutek Diccionario de Real Academia

Espantildeola medzi prvyacutemi vyacuteznamami substantiacutev uvaacutedzajuacute naacutehoda osud uacutedel Slovo kocka

teda le deacute (franc) a el dado (špan) ani v jednej zo sentenciiacute nefiguruje (treba však upozorniť

že vo francuacutezštine suacutebežne jestvuje aj vyacuteraz les deacutes sont jeteacutes) preto ak prekladateľ tuacuteto

sentenciu vo francuacutezskom či v španielskom vyacutechodiskovom texte odhaliacute napriek tomu že

v slovenčine maacuteme ako ekvivalent vžituacute sentenciu s komponentom kocka nie osud uacutedel

alebo naacutehoda a prekladateľ ho dokaacuteže identifikovať ako okriacutedlenyacute vyacuteraz či citaacutetovuacute frazeacutemu

pri prekladaniacute prediacutede strate napr tyacutem že prediacutede vyacuterazovej nivelizaacutecii Aluacuteziu sa mu podariacute

zachovať využitiacutem zodpovedajuacutecich vyacuterazovyacutech prostriedkov

Zaujiacutemavosťou je že sa živeacute latinskeacute sentencie uplatňujuacute vo všetkyacutech štyacuteloch Okrem

odborneacuteho štyacutelu kde je latinčina zaacutekladom terminologickeacuteho aparaacutetu nachaacutedzame latinskeacute

vyacuterazy asi v každom jednom z primaacuternych i sekundaacuternych štyacutelov Nie suacute len suacutečasťou

umeleckyacutech vyacutepovediacute ale bežne ich zaznamenaacutevame aj v hovorovom štyacutele zaznievajuacute

z meacutediiacute a uplatňujuacute sa aj v administratiacutevnom štyacutele Pre naacutezornosť prinaacutešame aj prehľadnuacute

exemplifikaacuteciu obohacovania slovenskej lexiky latinskyacutemi vyacuterazmi v raacutemci jednotlivyacutech

štyacutelov Ide o priacuteklady ktoreacute samozrejme nie suacute použiacutevaneacute vyacutehradne pre danyacute štyacutel Jeden

a ten istyacute latinskyacute vyacuteraz sa mocircže uplatňovať vo viaceryacutech z nich v zaacutevislosti od

58

komunikačnej situaacutecie a od intencie vyacutepovede autora Pri uvaacutedzaniacute priacutekladov pre jednotliveacute

štyacutely vychaacutedzame z ich delenia podľa J Mistriacuteka

I Primaacuterne štyacutely

1 naacuteučnyacute štyacutel

- terminus technicus (odbornyacute naacutezov technickyacute termiacuten)

2 administratiacutevny štyacutel

- curriculum vitae (životopis)

3 publicistickyacute štyacutel

- in memoriam (na pamiatku)

- vox populi vox dei (hlas ľudu hlas božiacute)

4 rečniacutecky štyacutel

- quo vadis (kam kraacutečaš)

5 esejistickyacute štyacutel

- conditio sine qua non (podmienka bez ktorej nie ndash nevyhnutnaacute podmienka predpoklad aby

sa niečo mohlo realizovať)

6 hovorovyacute štyacutel

- de facto (v skutočnosti skutočne zo skutku podľa skutočneacuteho stavu)

- pro forma (formaacutelne aby sa nepovedalo)

7 umeleckyacute štyacutel

- carpe diem (využi deň)

II Sekundaacuterne štyacutely (priacuteležitostneacute konkreacutetne neštandardizovaneacute) ndash vyacuteber

1 archaickyacute štyacutel

- amicenko (z latinskeacuteho amicus ndash priateľ) ndash oslovenie adresaacuteta v duchu 19 storočia

2 biblickyacute štyacutel

- gloria in excelsis Deo (slaacuteva Bohu na vyacutesostiach)

59

3 ceremoniaacutelny štyacutel

- ad multos annos (na mnoheacute roky ndash pri vyacuteročiach pri blahoželaniach jubilantovi aby sa ešte

dlho tešil zdraviu)

- Vaša magnificencia (oslovenie rektora univerzity)

- Vaša spektabilita (oslovenie dekana fakulty)

- Vaše honorability (oslovenie vyacuteznamnyacutech funkcionaacuterov v akademickom prostrediacute)

- Vaša Excelencia (oslovenie veľvyslanca)

- Vaša Eminencia (oslovenie kardinaacutela)

4 diplomatickyacute štyacutel

- persona non grata (nežiaduca osoba)

5 ďakovnyacute štyacutel

- ab imo pectore (z hĺbky srdca)

6 ekonomickyacute štyacutel

- N B (skratka z nota bene ndash dobre si zaznamenaj)

7 elegickyacute štyacutel

- memento mori (pamaumltaj na smrť)

8 encyklopedickyacute štyacutel

- ibid (ibidem ndash tamtiež)

- id (idem ndash ten istyacute)

- cf cfr conf (confer ndash porovnaj)

- et al (et alii ndash a ďalšiacute a kolektiacutev)

- l c l cit (loco citato ndash na citovanom mieste na uvedenom mieste)

- v l (vide locum ndash pozri miesto v knihe)

- s a (sine anno ndash bez roku vydania)

9 enumeratiacutevny štyacutel

- etc (et cetera ndash atď a tak ďalej)

60

10 epištolaacuterny štyacutel

- A D (anno Domini ndash roku Paacutena)

11 legislatiacutevny štyacutel

- ex offo (= ex officio ndash z uacuteradu z uacuteradnej moci)

12 ospravedlňujuacuteci štyacutel

- mea culpa mea maxima culpa (moja vina moja preveľkaacute vina)

13 patetickyacute štyacutel

- per aspera ad astra (tŕnistou cestou k hviezdam)

14 persuaziacutevny štyacutel

- historia magistra vitae (dejiny suacute učiteľkou života)

- non scholae sed vitae discimus (neučiacuteme sa pre školu ale pre život)

15 pompeacutezny štyacutel

- amicus certus in re incerta cernitur (v nuacutedzi poznaacuteš priateľa)

16 žartovnyacute štyacutel

- ergo bibamus (tak teda pime)

Podobnyacutech priacutekladov by sme našli omnoho viac od tyacutech najfrekventovanejšiacutech až po

zriedkaveacute ba raritneacute ktoreacute sa zvaumlčša vyskytujuacute v diskurzoch odborneacuteho použiacutevateľa jazyka

Prekladateľ samozrejme nemocircže poznať všetky latinskeacute citaacutety skratky sentencie alebo

terminoloacutegiu jednotlivyacutech odborov Zaacutekladneacute znalosti z klasickyacutech jazykov suacute však veľkou

vyacutehodou a aspoň zaacutekladnaacute orientaacutecia pokiaľ ide o systeacutem latinčiny a znalosti z jej lexiky

a reaacuteliiacute sluacutežia prekladateľovi k rozviacutejaniu si kultuacuternej kompetencie Ak prekladateľ nie je

zaacuteroveň klasickyacutem filoloacutegom potom v priacutepade jeho znalostiacute z klasickyacutech jazykov a antickej

civilizaacutecie a kultuacutery vo vzťahu k prekladateľskyacutem kompetenciaacutem hovoriacuteme skocircr o sociaacutelnej

rešeršnej a kultuacuternej kompetencii než o jazykovej kompetencii v pravom vyacutezname Znamenaacute

to že sa prekladateľ v problematike orientuje a ak je to potrebneacute dokaacuteže si zvoliť vhodnuacute

prekladateľskuacute pomocirccku nevyhnutnuacute pri vyacutebere ekvivalentu či pri hľadaniacute prekladateľskeacuteho

riešenia

61

V tejto suacutevislosti treba upozorniť aj na chyby v preklade vyacuteklade alebo v interpretaacutecii

ktoreacute mocircžu vzniknuacuteť ako docircsledok nedostačujuacutecej znalosti klasickyacutech jazykov a suacutevisiacich

reaacuteliiacute Parciaacutelne informaacutecie a vedomosti mocircžu viesť k mylnyacutem zaacuteverom Priacutekladom takyacutechto

neoverenyacutech postupov je znaacutema falošnaacute etymoloacutegia substantiacuteva malvica ktoraacute sa chybne

odvaacutedza od malum (zlo) alebo od mālum (jablko) pričom zlo maacute odkazovať na biblickyacute

priacutebeh Adama a Evy kde je jablko symbolom zla a uacutedajne aj preto suacute ich označenia

v latinčine zhodneacute J Rejzek v Českom etymologickom slovniacuteku uvaacutedza vysvetlenie bdquomalvice

ndash dužnatyacute plod s jaacutedřincem (jablko hruška ap) Presl převzal z jakeacutehosi stareacuteho leacutekařskeacuteho

rukopisu v jinyacutech exemplaacuteřiacutech jsou podoby makvice mrkvice takže asi jde o piacutesařskou

chybuldquo Substantiacutevum malvica sa zrejme do jazyka dostalo ako chybnyacute tvar Na českuacute

etymoloacutegiu odkazuje aj Stručnyacute etymologickyacute slovniacutek slovenčiny bdquomalvica ndash dužinatyacute plod

rastliacuten s jadrovyacutem ovociacutem (od 20 stor) Z čes malvice ndash vyacuteraz bol zavedenyacute v obdobiacute

naacuterodneacuteho obrodenia na zaacuteklade isteacuteho stčes rukopisu

priacuteslušneacute miesto sa však čiacuteta aj ako mrkviceldquo

V obdobnyacutech priacutepadoch platiacute zaacutesada ad fontes

Ak sa prekladateľ stretne s podobnyacutem prekladateľskyacutem

probleacutemom mal by si informaacuteciu vyhľadať a overiť

zvlaacutešť vtedy ak nie je v danej oblasti odborniacutekom

Latinskyacute a starogreacutecky jazyk obohatili

slovenskuacute slovnuacute zaacutesobu o kvantum lexikaacutelnych

jednotiek ktoreacute sa v našom jazyku uplatnili ako

jednotliveacute slovaacute (napr graacutetis) alebo viacslovneacute pomenovania (napr ad absurdum ad acta

aula maxima) ďalšie boli prebraneacute ako celeacute sentencie (napr clara pacta ndash boni amici) alebo

je z ich zaacutekladu odvodenyacutech množstvo ďalšiacutech lexikaacutelnych jednotiek Za mnoheacute uvaacutedzame

tie ktoreacute sa sformovali z latinskeacuteho a greacuteckeho slova jazyk

lingua

lingvistika lingvista lingvistka lingvistickyacute plurilingvizmus bilingvizmus

monolingvizmus sociolingvistika psycholingvistika pragmalingvistika neurolingvistika

etnolingvistika lingvokulturoloacutegia lingvokultureacutema lingvodidaktika lingvaacutelny

interlingvaacutelny extralingvaacutelny multilingvaacutelny

γλῶσσα (gloacutessa)

glosaacuter glosolaacutelia heteroglosia diglosia polyglosia glosa glosovať glosaacutetor glositiacuteda

glosodyacutenia xenoglosia

Jan Svatopluk Presl bol českyacute

vysokoškolskyacute pedagoacuteg a

zooloacuteg na Českej univerzite

Karlo-Ferdinandovej v Prahe

a bol jednyacutem

z najvyacuteznamnejšiacutech

priacuterodovedcov v 19 storočiacute

62

Použitaacute literatuacutera

ANDOKOVAacute Marcela (2013) Rečniacutecke umenie sv Augustiacutena v kaacutezňach k stupňovyacutem žalmom

Bratislava IRIS

BALEGOVAacute Jana (2016) Lectiones grammaticae Latinae I Košice Univerzita Pavla Jozefa

Šafaacuterika

BARANDOVSKAacute-FRANK Věra (1995) Latina jako mezinaacuterodniacute jazyk Dobřichovice Kava ndash

Pech

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2002) Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a

latinskyacutech mien naacutezvov a termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie

cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda s 45 ndash 55

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2011) Z histoacuterie transkripcie starogreacuteckych a latinskyacutech mien do

slovenčiny In Sambucus VII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a

neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta Trnavskej univerzity v Trnave s 173 ndash 195

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom

Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech

priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In Sambucus VIII Praacutece z

klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave s 178 ndash 193

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

hlavneacute transkripčneacute zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 č 3-

4 s 131 ndash 150

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2016) Od hlasu k hlaacuteske Z dejiacuten antickej naacuteuky o reči Bratislava

Univerzita Komenskeacuteho

DRAE Diccionario de la lengua espantildeola [Cit 8 septembra 2017] Dostupneacute na internete

httpdleraeesw=diccionario

HARAJ Igor (2011) Vlastneacute meno v mysleniacute antiky a stredoveku Martin Matica slovenskaacute

HORATIUS Flaccus Quintus (1986) O umeniacute baacutesnickom Satiry a Listy Bratislava Tatran s

229

HORAacuteČEK Filip ndash CHLUP Radek (2012) Učebnice klasickeacute řečtiny Praha Academia

JANOUŠEK Jan (2014) Uacutevahy nad knihou W Stroha bdquoLatein ist tot ndash es lebe Lateinldquo In

Vymětalovaacute Karla (ed) (2014) Vivat Latina reserata Opava Slezskaacute univerzita v Opavě

s 16 ndash 20

KALIVODA Jan (2012) Verba docent exempla trahunt Praha Karolinum

36

2 prefix

autobiografia (auto + gr bios = život grafein = piacutesať)

autogram (auto + gr gramma = piacutesmeno zaacutepis)

autonoacutemia (auto + gr nomos = zaacutekon)

autosugescia (auto + lat suggere = presviedčať prehovaacuterať)

automobil (auto + lat mobilis = pohyblivyacute)

ako skratka slova automobil

autodrom (+ gr dromos = beh pretekaacuterska draacuteha)

autogaraacutež (+ fr garer = dať na vedľajšiu koľaj priviesť do bezpečia)

ako skratka slova automat automatickyacute (gr automatos = saacutem od seba z vlastneacuteho

popudu)

autoblok (+ angl to block = zatarasiť blokovať)

lat BI- TRI- MULTI- ndash (bis =) dvakraacutet (tres =) tri (multus =) mnohyacute

Bis dat qui cito dat Dvakraacutet daacuteva kto ryacutechlo daacuteva

prefix

biatlon (bi + gr athlon = zaacutepas zaacutepolenie)

bicykel (bi + gr kyklos gt lat cyclus = koleso kruh)

bilateraacutelny trilateraacutelny multilateraacutelny (bi tri multi + lat latus -eris = strana bok)

bifokaacutelny (bi + lat focus = ohnisko)

lat DE DI- ndash o od podľa

1 predložka

de facto podľa skutočnosti skutočne

de iure podľa praacuteva praacutevom

de dato (dd) odo dňa vyhotovenia

de die in diem zo dňa na deň

De mortuis nihil nisi bene O mŕtvych nič ak nie dobre (O mŕtvych len dobre)

37

De gustibus non est disputandum O chuti (vkuse) sa nemaacute diskutovať (škriepiť)

(Proti gustu žiaden dišputaacutet)

2 prefix

deskriptiacutevny (de + lat sribo ere scripsi scriptum = piacutesať)

deportovať (de + lat portare = niesť)

deponovať (de + lat ponere = klaacutesť)

dedukovať (de + lat ducere = viesť)

ďalšia vyacuteznamotvornaacute funkcia odstraacutenenie

pocircvodneacuteho zmyslu zaacutekladneacuteho slova

formovať ndash deformovať

centralizovať ndash decentralizovať

v našom pravopise sa niekedy prejavuje ako di-

= vyacuteznam našej predpony roz-

dislokaacutecia (+ lat locus = miesto)

distribuacutecia (+ lat tribuere = udeľovať)

disharmoacutenia (+ gr harmonia = suacutelad suacutezvuk)

dilataacutecia (+ lat latus = širokyacute)

diskvalifikovať (dis + qualis akyacute + facere robiť

= bdquourobiť niekoho nekvalitnyacutemldquo)

gr DI- (latinskeacute bis)

gr DYS- (porucha zoslabnutie nespraacutevnosť)

prefix

dimorfia (di + gr morfeacute = tvar)

diftong (di + gr fthongos = hlas zvuk)

dyslexia (dys + lat legere = čiacutetať)

dysgrafia (dys + gr grafein = piacutesať)

Diplom

z gr diplooacute = zdvojujem

Diploacutema bola docircležitaacute listina

zloženaacute vo dvoje Obyčajneacute

listiny sa nechaacutevali kedysi len

tak nezloženeacute Ak bolo treba

vyjadriť docircležitosť obsahu

listiny (udelenie vyacutesad praacutev

titulu a pod) zložila sa na

dvakraacutet

38

dyslalia (dys + gr lalein = znieť zvučať štebotať)

dyspepsia (dys + gr peptein = traacuteviť)

dysfoacutenia (dys + gr foneacute = zvuk)

lat E EX ndash z od von zvnuacutetra

lat EX- ndash byacutevalyacute niekdajšiacute

1 predložka

vypiť na ex vypiť až do dna

ex officio z uacuteradnej moci uacuteradne

ex parte od jednej zo straacuten

ex nihilo z ničoho

ex libris z kniacuteh (knižnaacute značka)

ex interest bez uacuteroku

ex gratia dobrovoľne

ex post potom dodatočne

ex privata industria zo suacutekromnej

usilovnosti z vlastnej iniciatiacutevy

2 prefix

elokovať (e + lat locus = miesto)

elaboraacutet (e + lat labor = praacuteca)

emisia (e + lat mittere sup missum =

posielať)

erudovanyacute (e + lat rudis = surovyacute hrubyacute)

exhumaacutecia (ex + lat humus = zem)

exportovať (ex + lat portare = nosiť)

extrahovať (ex + lat trahere = ťahať)

exprezident

exmanžel

Deus ex machina (gr theos apo

meacutechaneacutes)

= bdquoboh zo strojaldquo ndash nečakanyacute

zaacutesah ktoryacute rozuzliacute zamotanuacute

situaacuteciu

- najviac ho použiacuteval vo svojich

trageacutediaacutech Euripideacutes

- v hovorovej reči použil toto

spojenie už Soacutekrateacutes

v Platoacutenovom dialoacutegu Kratylos

Ex libris ndash knižnaacute značka

označujuacuteca vlastniacuteka knihy

39

lat EXTRA- ndash zvlaacutešť osobitne oddelene

lat EXTRO- ndash (opak intro =) von

1 predložka

extra ordinem mimo poradia

extra viam mimo cesty

extra vires nad možnosti

2 prefix

extraordinaacuterny (extra + lat ordo ordinis = poriadok)

extravagantnyacute (extra + lat vagari = tuacutelať sa vagabundus = vandrovnyacute tulaacutek)

extrovert (extro + lat vertere = obracať točiť)

extrospektiacutevny (extro + lat spectare = pozerať sa)

gr HYPER ndash nad

prefix

hyperaktivita (hyper + lat ago ere egi actum = konať)

hypereacutemia (hyper + gr haima = krv)

gr HYPO ndash pod

prefix

hypodermickyacute (hypo + gr derma = koža)

hypoteacuteza (hypo + gr thesis = mienka tvrdenie)

gr HIPO ndash (z gr substantiacuteva hippos =) kocircň

prefix

hipodroacutem (hipo + gr dromos = beh)

hipoterapia (hipo + gr therapeuein = liečiť)

Hypochonder

gr chondros = chrupavka

(rebrovaacute)

- pod ňou choriacute často pociťujuacute

bolesti

40

hipoloacutegia (hipo + gr logos = slovo)

lat IN ndash v do na

1 predložka

in camera v byte tajne docircverne

in toto celkom v celosti

in continuo nepretržite suacutevisle

in dorso na chrbte (knihy) vzadu z druhej strany

in facto vskutku skutočne

in futuro v buduacutecnosti

in medias res doprostred veci

In vino veritas (Plinius St) Vo viacutene je pravda

2 prefix

+ adjektiacuteva = zaacutepornyacute zmysel

+ slovesaacute = vyacuteznam predpony do- v- na-

in + l m r = ill- imm- irr-

indiviacuteduum (in + lat dividuus = deliteľnyacute rozdelenyacute)

invalid (in + lat validus = silnyacute mocnyacute zdravyacute)

ilegaacutelny (illegalis in + lat lex = zaacutekon)

imobilnyacute (immobilis in + lat mobilis = pohyblivyacute)

iracionaacutelny (irrationalis in + lat ratio = rozum)

inhalovať (in + lat halare = dyacutechať)

inšpirovať (in + lat spirare = dyacutechať)

importovať (in + lat portare = nosiť)

infarkt (in + lat farcire = pchať infarcire = upchaacutevať)

in flagranti (in + lat flagrare = horieť blčať)

in margine (in + lat margo = okraj)

41

lat INTER ndash medzi

1 predložka

inter alia medzi inyacutemi (okolnosťami vecami)

Inter arma silent Musae Kde rinčia zbrane

mlčia Muacutezy

2 prefix

interpunkcia (inter + lat punctum = bod)

interregnum (lat regnum = kraacuteľovstvo vlaacuteda)

často ako skratka za slovo internacionaacutelny (lat

natio = naacuterod)

interhotel

interlingua

Interviacutezia

lat INTRA- INTRO- ndash dovnuacutetra dnu

prefix

introvert (intro + lat vertere = obracať sa)

introskop (intro + gr skopein = hľadieť pozerať)

introdukcia (intro + lat ducere = viesť)

lat CUM ndash s so spolu s

lat KON- (KO- KOL- KOM- KOR-)

1 predložka

cum laude s pochvalou

magna cum laude veľmi dobre

summa cum laude vyacuteborne

cum suis so svojimi (ľuďmi)

Summa cum laude

Interview

inter + lat videre = vidieť

Internaacutet

lat adjektiacutevum internus =

vnuacutetornyacute domaacuteci (= domov)

42

Cum tacent clamant Keď mlčia kričia

2 prefix

koncentraacutecia (kon + lat centrum = stred)

kondolencia (kon + lat dolere = ciacutetiť bolesť)

korešpondencia (ko + lat respondere = odpovedať)

kolaborant (ko + lat laborare = pracovať)

lat PER ndash skrz cez po v za pomocou

lat PER- ndash per-

1 predložka

per aspera ad astra cez ťažkosti ku hviezdam

per annum ročne na rok

per capita podľa hlaacutev (napr deliť pozostalosť)

per se saacutem sebou samozrejme

per fas et nefas praacutevom i nepraacutevom (skrz dovoleneacute a nedovoleneacute)

per quod čiacutem podľa čoho

per os cez uacutesta uacutestami peroraacutelny (lat os oris = uacutesta)

2 prefix

perforovať (per + lat forare = vŕtať)

permanentnyacute permanentka (per + lat manere = zostaacutevať)

perverznyacute (per + lat vertere sup versum = obracať)

perzekvovať (per + lat sequi = nasledovať)

lat PRE- ndash (z lat predložky prae =) pred vopred

prefix

preferovať (pre + lat ferre = niesť)

prezident (pre + lat sedere = sedieť)

prefix (pre + lat fingere sup fixum = pripevňovať pribiacutejať)

preludium (pre + lat ludus = hra)

43

lat PRO ndash pre pred namiesto

1 predložka

pro tempore predbežne pre tento raz dočasne počas

pro rata pomerne proporcionaacutelne

pro forma pre formu formaacutelne naoko

pro et contra pre a proti

pro nihilo pre nič

pro bono pre dobro blaho

2 prefix (lat) = pre

protekcia (pro + lat tegere sup tectum = kryť

chraacuteniť)

prostituacutetka (pro + lat statuere = postaviť)

produkovať (pro + lat ducere sup ductum =

viesť tvoriť robiť)

prefix (gr) = pred

proloacuteg (pro + gr logos = slovo)

program (pro + gr gramma = zaacutepis zaacuteznam)

prognoacuteza (pro + gr gnosis = znalosť

vedomosť)

lat POST ndash po

1 predložka

post scriptum (PS) po napiacutesaniacute

post mortem po smrti

2 prefix

postgraduaacutelny (post + lat gradus = stupeň krok)

posttraumatickyacute (post + gr trauma = rana)

Promovať alebo byť

promovanyacute

lat movere sup motum =

pohybovať posuacutevať

promoveo sup promotum =

dosl posuacutevať dopredu =

prenes niekoho povyšovať

ten kto niekoho promuje =

promoacutetor ndash vykonaacuteva obrad

promoacutecie

TEDA študenti suacute promovaniacute A

NIE promujuacute

44

gr PERI ndash okolo

prefix

perikardium (peri + gr kardia = srdce)

periskop (peri + gr skopein = pozorovať)

perioacuteda (peri + gr odos = cesta)

gr POLY- ndash (gr adjektiacutevum polys poly =) mnohyacute početnyacute

gr POLI- ndash (gr substantiacutevum polis =) mesto

prefix

polyteizmus (poly + gr theos = boh)

polygamia (poly + gr gamos = sobaacuteš)

polyglot (poly + gr glotta = jazyk)

polytechnika (poly + gr techneacute = umenie remeslo zručnosť)

poliklinika (poli + gr klineacute = locircžko posteľ)

metropola (gr meacuteteacuter = matka + polis)

akropola (gr akros = vysokyacute vrchnyacute nachaacutedzajuacuteci sa na okraji + polis)

lat RE- ndash opaumlť znovu zase nazad

lat RETRO- ndash (pocircvodne lat predložka =) spaumlť naspaumlť nazad

prefix

reagovať (re + lat agere = konať robiť viesť)

rebelovať (re + lat bellum = vojna)

reediacutecia (re + lat edere = vydaacutevať)

retrospektiacuteva (retro + lat spectare = diacutevať sa hľadieť)

retro štyacutel

45

lat SUB ndash pod

1 predložka

sub condicione pod podmienkou

sub potestate pod mocou

sub voce pod slovom pod heslom napr v slovniacuteku

2 prefix

substancia (sub + lat stare = staacuteť)

lat SUPER ndash nad

prefix

supermocnosť

superťažkyacute

superstar

gr SYN ndash s so spolu s

prefix

synchronickyacute (syn + gr chronos = čas)

symbioacuteza (syn + gr bios = život)

synonymum (syn + gr onoma = meno)

symfoacutenia (syn + gr foneacute = zvuk)

lat TRANS ndash cez za (častejšiacute preklad predponou pre-)

prefix

transkripcia (trans + lat scribere sup scriptum = piacutesať)

transplantaacutecia (trans + lat plantare = sadiť)

translokaacutecia (trans + lat locus = miesto)

transformovať (trans + lat forma = podoba tvar)

46

15 Vlastneacute menaacute Problematika transkripcie antickyacutech greacuteckych

a latinskyacutech mien

Slovenčina nie je izolovanyacute jazyk prenikaacute do nej množstvo cudziacutech slov Pri ich

preberaniacute sa riadi vlastnyacutemi pravidlami zaacuteroveň by však mala rešpektovať ndash aspoň pri

vlastnyacutech menaacutech ndash niektoreacute pravidlaacute jazykov z ktoryacutech menaacute preberaacute Dlhodobyacutem

probleacutemom ktoryacute sa priamo dotyacuteka kultuacuternych reaacuteliiacute z antickej civilizaacutecie je v slovenčine

spraacutevnosť piacutesania vlastnyacutech mien pocircvodom z klasickyacutech jazykov

Zaacuterodky probleacutemu prepisovania antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien osocircb naacutezvov

lokaliacutet a ich rocircznych odvodeniacuten do slovenčiny siahajuacute

ďaleko do počiatkov jej spisovneacuteho obdobia Probleacutem

vyplyacuteva z odlišnyacutech hlaacuteskoslovnyacutech a tvaroslovnyacutech

vlastnostiacute prijiacutemajuacuteceho jazyka ndash spisovnej slovenčiny

a odovzdaacutevajuacuteceho jazyka ktoryacutem je latinčina a

starovekaacute priacutepadne byzantskaacute greacutečtina

V tejto suacutevislosti nemožno zabuacutedať že

o fonetike starej greacutečtiny a latinčiny veľa isteacuteho

nevieme Neexistuje nijakyacute autentickyacute zaacuteznam ich

zvukovej podoby Sme odkaacutezaniacute na dedukcie z toho

čo naacutem sprostredkuacuteva piacutesmo Pravopis starej greacutečtiny

bol napriacuteklad fonetickyacute približne okolo roku 400 pred

Kr Potom sa postupne zužoval repertoaacuter jej vokaacutelov

(strata kvantity zjednodušenie diftongov itacizmus)

v konsonantoch sa presadila spirantizaacutecia (b ph kh sa

zmenili na v f ch) Naša dnešnaacute vyacuteslovnosť

starogreacutečtiny je konvenčnaacute nezodpovedaacute živej vyacuteslovnosti ani v jednej faacuteze vyacutevinu tohto

jazyka aj keď rozdiely medzi grafikou a fonetikou nie suacute priacuteliš veľkeacute

151 Probleacutemy suacutevisiace s prepisom antickyacutech mien do slovenčiny1

Hlavneacute okruhy probleacutemov ktoreacute vystupujuacute do popredia v suacutevislosti s problematikou

transkripcie greacuteckych a latinskyacutech mien suacute

1 K praktickyacutem otaacutezkam prekladu antickyacutech mien rarr 2521

Za našu dnešnuacute vyacuteslovnosť

starej greacutečtiny vďačiacuteme

humanistovi Erazmovi

Rotterdamskeacutemu Pre svoju

kodifikaacuteciu argumentoval

vedeckyacutemi potrebami proti

vyacuteslovnosti akuacute v Euroacutepe šiacuterili

greacutecki učenci emigranti

z Byzancie Taacute vychaacutedzala

z vyacutevinovej kontinuity jazyka

bola bližšia novej greacutečtine

Erazmov nie bezprobleacutemovyacute

naacutevrat ad fontes k domneleacutemu

klasickeacutemu stavu aj v ortoepii sa

v Euroacutepe ujiacutemal iba pomaly

napr v Nemecku sa definitiacutevne

presadil až po roku 1800

a v krajinaacutech s prevažujuacutecim

byzantskyacutem vplyvom vocircbec

nemal uacutespech

47

- v starovekej greacutečtine označovanie kvantity

prepis aspirovanyacutech spoluhlaacutesok th rh priacutep aj ph

prepis diftongov ai ei oi prepis pocircvodneacuteho

slabičneacuteho i na začiatku greacuteckych slov prepis geminaacutet

- pri prepise z latinčiny piacutesanie geminaacutet

piacutesanie digrafeacutem ae oe qu piacutesanie c ndash k piacutesanie

intervokalickyacutech grafeacutem i ndash j t ndash c s ndash z prepis

pocircvodneacuteho i na začiatku slov

- morfologickeacute otaacutezky podoba menneacuteho

kmeňa ktoryacute maacute byť zaacutekladom pre skloňovanie mena

a pre ďalšie odvodzovanie najmauml pre tvorenie

adjektiacuteva

Pre slovenčinu ako prijiacutemajuacuteci jazyk vždy

predstavovala vaumlčšie probleacutemy greacutečtina Ako prveacute

vyacutechodisko prepisu sa nuacuteka transliteraacutecia Čistaacute sa

použiacuteva len okrajovo v praxi je uacutečelnejšie použiacutevať jej

kombinaacuteciu s transkripciou zohľadňujuacutecou aj

recipovanuacute erazmovskuacute vyacuteslovnosť (čiže v greacutečtine miesto aggelos piacutešeme angelos

vynechaacutevame priacutezvuky naacuteslovnyacute ostryacute priacutedych označujeme pomocou h) Tento spocircsob

transkripcie sa bez vaumlčšiacutech probleacutemov uplatňuje pri prepise jednotlivyacutech greacuteckych slov či

citaacutetovyacutech zvratov (napr heacuteureacuteka mimeacutesis theos apo meacutechaneacutes gnoacutethi seauton a pod) Ide

tu iba o to aby sa greacutecke hlaacutesky vyjadrovali našimi piacutesmenami či hlaacuteskami s najbližšou

zvukovou platnosťou (η = eacute θ = th ι = i υ = y u (v diftongoch) φ = f (nie ph) χ = ch (nie

kh) ω = oacute ου = u (nie ou) nevyznačuje sa kvantita a i y lebo ich nevyznačovala ani

greacutečtina) Pokiaľ ide o latinčinu už starovekiacute gramatici klaacutedli docircraz na analyacutezu hlaacutesok h k q

x i v kvocircli ich špeciaacutelnemu vzťahu medzi vyacuteslovnosťou a spocircsobom grafickeacuteho zaacuteznamu

Spochybňovali hlaacuteskovuacute platnosť h jednak preto že sa tento konsonant vyslovoval

v latinčine slabo ale zvlaacutešť preto lebo ho viaceriacute z nich pripodobňovali ku greacuteckemu

priacutedychu ktoryacute nebol považovanyacute sa samostatnuacute hlaacutesku Pri i a v gramatici odlišovali ich

vokalickuacute platnosť od konsonantickej platnosti viedli tiež diskusiu o opodstatnenosti

použiacutevania grafeacutem k a q keďže grafeacutema c by uspokojivo prevzala ich uacutelohu Hlaacutesky x y a ich

grafeacutemy hodnotili ako okrajoveacute a cudzie keďže sa vyskytujuacute len v greacuteckych slovaacutech

Pri piacutesaniacute antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien sa uplatňujuacute dve stanoviskaacute

1 stanovisko vaumlčšmi prihliadajuacutece k odovzdaacutevajuacutecim jazykom

Transliteraacutecia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute vždy to isteacute

piacutesmeno alebo to isteacute spojenie

piacutesmen druhej abecedy

Transkripcia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute piacutesmeno

alebo aj viacero piacutesmen druhej

abecedy podľa vyacuteslovnosti na

tom istom mieste Ide

o fonetickyacute prepis slova

Geminaacuteta = zdvojenaacute

spoluhlaacuteska (napr v slove

panna)

Aspiraacuteta = spoluhlaacuteska

sprevaacutedzanaacute priacutedychom (napr

th kh)

Grafeacutema = piacutesomnyacute znak

piacutesmeno

48

2 stanovisko pokladajuacutece za rozhodujuacuteci v procese adaptaacutecie prijiacutemajuacuteci jazyk

Pri druhom stanovisku sa kladie docircraz na transkripčnyacute priacutestup ktoryacute sa pokuacuteša zachytiť

zvukovuacute straacutenku slova v podobe najprirodzenejšie uchopiteľnej prijiacutemajuacutecim jazykom Pri

prvom zo stanoviacutesk suacute možneacute dva už vyššie spomenuteacute priacutestupy transliteračnyacute

a transliteračno-transkripčnyacute Suacute podobneacute hlavnyacute rozdiel spočiacuteva v prepisovaniacute dĺžok Kyacutem

pri transliteraacutecii sa napr prepisujuacute len greacutecke eacute oacute keďže sa zaznamenaacutevali osobitnyacutemi

grafeacutemami eacutetou a oacutemegou pri transkripčno-transliteračnom priacutestupe sa prepisujuacute aj dlheacute aacute iacute

yacute uacute

V praxi sa niekedy možno stretnuacuteť s prepisom

greacuteckych mien na latinskyacute spocircsob hlavne pod

vplyvom zaacutepadoeuroacutepskych jazykov t j s piacutesaniacutem ph

namiesto f a c namiesto k ale i s tendenciou

odstraňovať th hoci medzi vyacuteslovnosťou t (τ) a th (θ)

bol v greacutečtine zaacutesadnyacute rozdiel

Pri transkripcii vlastnyacutech mien vstupuje do hry

aj kultuacuterny kontext zdomaacutecnenosť Niektoreacute greacutecke

vlastneacute menaacute sa už do naacutešho jazyka a kultuacutery do istej

miery včlenili (Filip Alexander Teodor Homeacuter

Korint Ateacuteny a pod) paralelne popri nich je tu ale

vaumlčšina mien ktoreacute sme si nestihli adaptovať pričom

vychaacutedzajuacute z tyacutech istyacutech slovotvornyacutech zložiek (napr

Menandros Theofrastos Filippopolis)

Niekedy sa použiacuteva jedna lexikaacutelna jednotka

v dvoch podobaacutech podľa kultuacuterneho prostredia napr

Foinikia v greacuteckom prostrediacute Feniacutecia v latinskom

kontexte (V Zamarovskyacute) Inokedy sa rozlišuje medzi

tyacutem či sa hovoriacute o mytologickej alebo historickej postave Podľa toho sa použiacuteva vaumlčšmi

alebo menej adaptovanaacute podoba

Priacutekladom na celkom vžiteacute greacutecke meno je Ezop (pocircvodneacute Aisoacutepos) Pri jeho preberaniacute

došlo k zmene v kmeni i v koncovke na jeho podobe sa vyacuterazne prejavil vplyv stredovekej

latinčiny Menaacute typu Neapol zas naznačujuacute že pri preberaniacute mien je možnyacute aj zaacutesah do

koncovky ako zaacutekladnyacute stupeň jeho udomaacutecnenia ktoryacute odraacuteža flektiacutevne potreby slovenčiny

Avšak menaacute ktoreacute by transformovali iba kmeň no koncovku nie (Teokritos namiesto

Theokritos Teacutezeus namiesto Theacuteseus a pod) nie suacute ani greacutecke ani slovenskeacute

Najstaršiacute filozofi chaacutepali jazyk

ako suacutehrn mien ktoreacute

považovali za naacutezvy

jednotlivyacutech prvkov skutočnosti

S prvyacutemi teoretickyacutemi

konštruktmi pomocou ktoryacutech

sa opisuje a do istej miery

vysvetľuje spraacutevanie sa

vlastnyacutech mien nachaacutedzame

v homeacuterskej baacutesnickej tradiacutecii

V Homeacuterovyacutech baacutesňach sa

stretaacutevame s pojmom

eponymon Je to to od čoho sa

odvodzuje vlastneacute meno mocircže

to byť ineacute slovo alebo aj vec či

situaacutecia ktoraacute bola motivujuacutecim

činiteľom pri akte prvotneacuteho

pomenovania U Homeacutera maacute do

značnej miery magickyacute

a nadprirodzenyacute raacutez Okolnosti

ktoreacute sprevaacutedzajuacute prvotneacute

pomenovanie nositeľa mena

totiž predurčujuacute jeho ďalšie

osudy

49

Vyacuteznamnyacutem komplikujuacutecim faktorom prepisovania antickyacutech mien a ich fungovania

v slovenskom texte je skloňovanie To kladie na použiacutevateľa slovenčiny naacuteroky akeacute si ušetrili

napr angličtina francuacutezština nemčina atď Vystačia s nominatiacutevom singulaacuteru daneacuteho mena

čo v slovenčine nie je možneacute Do popredia vystupuje probleacutem akyacute kmeň pri ohyacutebaniacute použiť

Konkurujuacute si pocircvodneacute greacuteckelatinskeacute a domaacutece slovenskeacute kmene Niektoreacute pocircvodneacute

substantiacutevne kmene nachaacutedzajuacute v slovenčine oporu najmauml vďaka adjektiacutevam ktoreacute sa od nich

tvoria napr gr Eroacutes ndash erotickyacute rarr G sg = Eroacuteta Achilleus ndash Achillova paumlta rarr G sg =

Achillea Achilla lat Cicero ndash ciceronianizmus rarr G sg = Cicerona Popri klasickyacutech

tvaroch sa ale v slovenčine občas pri tom istom mene vytvaacuterajuacute i tvary bdquobarbarskeacuteldquo ktoreacute

nerešpektujuacute vyacutechodiskovyacute jazyk Odviacutejajuacute sa jednoducho od nominatiacutevu singulaacuteru a k nemu

pridaacutevajuacute slovenskeacute paacutedoveacute koncovky Areacutes ndashArea i Aresa Adoacutenis ndash Adoacutenida i Adonisa Pri

skloňovaniacute nastaacutevajuacute ťažkosti tiež pri menaacutech ktoreacute nesignalizujuacute dostatočne svoj rod

(Artemis Eris Deacutemeacuteter) nezasvaumltenyacute ich nemusiacute identifikovať ako ženskeacute menaacute Ďalšiacutem

uacuteskaliacutem greacuteckej flexie suacute kvantitatiacutevne alternancie v kmeni Filopoimeacuten ndash Filopoimena

Agamemnoacuten ndash Agamemnona ale Apolloacuten ndash Apolloacutena Ioacuten ndash Ioacutena

152 Pravidlaacute transkripcie antickyacutech vlastnyacutech mien

K pertraktovanej problematike vzniklo niekoľko vedeckyacutech štuacutediiacute v ktoryacutech sa autori

pokuacutešajuacute vniesť systeacutem a zjednotiť pravidlaacute transkribovania a ortografie pre vlastneacute menaacute

pocircvodom z klasickyacutech jazykov Napriek dlhoročneacutemu uacutesiliu niekoľkyacutech generaacuteciiacute lingvistov

a klasickyacutech filoloacutegov však zatiaľ nemaacuteme k dispoziacutecii komplexnuacute priacuteručku ktoraacute by

použiacutevateľa jazyka zorientovala a v ktorej by našiel odpoveď na otaacutezku spraacutevnej podoby

želaneacuteho tvaru vlastneacuteho mena Odporuacutečania i pravidlaacute ktoreacute v priebehu niekoľkyacutech

desaťročiacute vznikali naraacutežali vždy na nedostatok mateacuterie na ktorej by sa preverovali takže

jazykovaacute prax s teoacuteriou bola prepojenaacute iba do určitej miery Vaumlčšina naacutevrhov slovenskyacutech

jazykovedcov z minulosti ako adaptovať antickeacute menaacute v slovenčine bola v suacutelade s

vyacutevinovyacutemi tendenciami slovenčiny a premietla sa ndash v maximaacutelne zhutnenej podobe ndash do

aktuaacutelnych Pravidiel slovenskeacuteho pravopisu (PSP)

V suacutečasnosti sa medzi klasickyacutemi filoloacutegmi v slovenskyacutech akademickyacutech inštituacuteciaacutech

ustaľujuacute zaacutesady transkripcie antickyacutech mien a komplexnejšie suacute sformulovaneacute zatiaľ

50

v štuacutediaacutech Ľ Buzaacutessyovej2 Uplatňujuacute sa už aj v praxi v heslaacutech Encyklopaedie Beliany Pre

heslaacuter sa vytvaacutera takaacute podoba vlastneacuteho mena alebo termiacutenu aby bolo identifikovateľneacute

v pocircvodnom odovzdaacutevajuacutecom jazyku a zaacuteroveň aby nebolo v uacuteplnom rozpore s prirodzenyacutemi

vlastnosťami prijiacutemacieho jazyka teda slovenčiny Heslaacute majuacute často podobu dvojtvaru Jedna

podoba mena pre bežnuacute komunikaacuteciu popularizačneacute diela pre beletriu televiacuteziu atď v

ktorej sa vaumlčšmi odraacutežajuacute adaptačneacute procesy a druhaacute pre texty odborneacuteho charakteru

prihliadajuacuteca vaumlčšmi na pocircvodnyacute stav v klasickyacutech jazykoch Kyacutem v niektoryacutech priacutepadoch sa

adaptovanaacute a odbornaacute podoba prekryacutevajuacute (napr nominatiacutev singulaacuteru Poseidoacuten genitiacutev

singulaacuteru Poseidoacutena suacute tvary ktoreacute suacute v slovenčine dobre adaptovaneacute a zaacuteroveň zodpovedajuacute

aj požiadavkaacutem odborneacuteho vyjadrovania) v inyacutech sa mocircže adaptovanaacute a odbornaacute podoba

prekryacutevať len v nominatiacuteve a rozdiel medzi štyacutelmi sa prejaviacute až v nepriamych paacutedoch (napr

nominatiacutev singulaacuteru Anakreoacuten je vhodnyacute pre oba štyacutely zato genitiacutev singulaacuteru Anakreoacutena pre

bežneacute vyjadrovanie a genitiacutev singulaacuteru Anakreonta pre odbornyacute štyacutel)

Naacutezvy lokaliacutet sa považujuacute za menej citliveacute na zaacutesahy preto je priacutepustnyacute vaumlčšiacute rozsah

ich adaptaacutecie Priacutepustneacute suacute pomenovania Macedoacutenia Myacutezia Lyacutekia Kapadoacutecia Bityacutenia

Sybarida atď z osobnyacutech mien sa pokladajuacute za adaptovaneacute menaacute panovniacutekov (Teodor

Bazil) svaumltyacutech a biblickyacutech postaacutev (Izidor František z Assisi Herodes) najznaacutemejšiacutech

mytologickyacutech postaacutev (Ateacutena Jupiter) literaacutetov a ich diel (Homeacuter Oviacutedius Horaacutecius

Odysea) Akceptujuacute sa tiež daacutevno adaptovaneacute menaacute v ktoryacutech bola theacuteta nahradenaacute

v slovenčine fonologicky najbližšou zapiacutesanou grafeacutemou t ako Ateacutena Temida Tesaacutelia

V odbornom jazyku sa však použiacutevajuacute podoby s theacutetou Pri ohyacutebaniacute mien so slovnyacutem

zaacutekladom končiacim na latinskuacute hlaacutesku k piacutesanuacute grafeacutemou c sa odporuacuteča v odbornom

i neodbornom texte piacutesať slovenskeacute k ndash t j k nominatiacutevu Marcus sa priraďuje nepriamy paacuted

Markovi nie Marcovi

Pre štyacutel bežnej komunikaacutecie sa odporuacuteča skloňovať viacereacute menaacute (pocircvodneacute

konsonantickeacute kmene) podľa uacuteplnej podoby nominatiacutevu Xenofoacutena Adonisa Kalchasa

z latinskyacutech napr Cicera (popri Ciceroacutena) podoba zodpovedajuacuteca stavu v odovzdaacutevajuacutecom

jazyku (Xenofoacutenta Adoacutenida Kalchanta Cicerona) sa odporuacuteča pre odbornyacute štyacutel Vžiteacute

podoby ženskyacutech mien ako Ariadna (popri odb Ariadneacute) sa prijiacutemajuacute Greacutecke menaacute

2 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a latinskyacutech mien naacutezvov a

termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda 2002 s

45-55 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash hlavneacute transkripčneacute

zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 2012 č 3-4 s 131-150 BUZAacuteSSYOVAacute

Ľudmila Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In

Sambucus VIII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave 2012 s 178-193

51

s nominatiacutevom sg na -oacuten sa v adaptovanej podobe

skloňujuacute s ohľadom na už adaptovaneacute znaacuteme propriaacute

i početneacute apelatiacuteva v nepriamych paacutedoch -oacutena -oacutenovi

atď bez ohľadu na pocircvodneacute rozdiely v greacuteckom kmeni

teda Xenofoacuten Xenofoacutena Agamemnoacuten Agamemnoacutena

tak ako Platoacuten Platoacutena no v odbornom štyacutele tvar

zodpovedaacute vyacutechodiskoveacutemu jazyku t j Xenofoacutenta

Agamemnona

Konzervatiacutevnosť v oblasti morfoloacutegie pretrvaacuteva

v ohyacutebaniacute mien zakončenyacutech vyacuteraznyacutemi latinskyacutemi

alebo greacuteckymi sufixmi (lat -us-ius gr -os -es)

ktoreacute majuacute tendenciu spraacutevať sa ako zdomaacutecneneacute

morfeacutemy a u ktoryacutech existuje vžitaacute opora v oblasti

cudziacutech apelatiacutev typu komunizmus Skloňuje sa teda

OviacutediaOvidia HerodotaHeacuterodota SisyfaSizyfa

Aristotela Euripida Anaximena nerobiac rozdiel

medzi odbornyacutem a neodbornyacutem vyjadrovaniacutem

K tyacutemto menaacutem sa priraďujuacute aj menaacute na ndashas pocircvodom

a-kmeňoveacute maskuliacutena ako PytagorasPythagoras

Anaxagoras pretože suacute formaacutelne bliacutezke

predchaacutedzajuacutecim niektoreacute suacute znaacuteme z učiva strednyacutech

škocircl alebo suacute suacutečasťou terminologickyacutech spojeniacute napr

Pytagorova veta Pri sufixe -as pocircvodom

konsonantickyacutech kmeňov (Kalchas) -is (Agis)

rovnako aj pri latinskyacutech i-kmeňovyacutech typoch

(Tyrnaviensis) priacutepadne inyacutech ktoreacute suacute menej

frekventovaneacute sa odporuacuteča vychaacutedzať pri skloňovaniacute

z uacuteplnej nominatiacutevnej formy a skloňovať a odvodzovať

v bežnom prejave Agisa Adonisa adonisovskyacute

Kalchasa Kalchasov Tyrnaviensisa a pod

Pri preklade z cudzieho jazyka je nevyhnutneacute

uvedomiť si aj mieru adaptaacutecie antickyacutech mien v

danom jazyku aby došlo k spraacutevnej identifikaacutecii tej

ktorej osoby Pri použiacutevaniacute latinskyacutech mien skladajuacutecich sa z krstneacuteho mena rodoveacuteho mena

Skladba latinskeacuteho mena

Publius Cornelius Scipio

Africanus

praenomen (Publius) = osobneacute

(krstneacute) meno daacutevalo sa dieťaťu

9 deň po narodeniacute podľa vyacuteberu

rodičov zoznam osobnyacutech mien

bol v Riacuteme obmedzenyacute ndash

poznaacuteme len 18 mužskyacutech

osobnyacutech mien praenomina

žien neboli takeacute obmedzeneacute ako

u mužov

nomen gentile (Cornelius) =

rodoveacute meno novorodenec ho

dostaacuteval ako priacuteslušniacutek isteacuteho

rodu taacuteto priacuteslušnosť sa

odvodzovala od otca meno bolo

dedičneacute

cognomen (Scipio) = meno

rodiny (priezvisko) ktoreacute bolo

odvodeneacute od individuaacutelnych

charakteristiacutek alebo

vyacuteznamnyacutech skutkov spočiatku

ide o živeacute rodinneacute meno ktoreacute

sa postupne staacuteva dedičnyacutem

priacutemenom

agnomen (Africanus) =

dodatočneacute meno ktoreacute sa

obvykle pridaacuteva na zaacuteklade

nejakeacuteho vyacuteznamneacuteho skutku

svojho buduacuteceho nositeľa toto

meno je fakultatiacutevne a plniacute

funkciu honorifikačnej prezyacutevky

Najčastejšie skratky

latinskyacutech vlastnyacutech mien

A = Aulus

C = Gaius

Cn = Gnaeus

D = Decimus

L = Lucius

M = Marcus

P = Publius

Q = Quintus

Ser = Servius

Sex = Sextus

T = Titus

52

priezviska (Gaius Iulius Caesar Marcus Tullius Cicero) kladie napr španielčina docircraz na

rodoveacute meno slovenčina však nie vždy (napr Marcus Tullius Cicero sa v španielčine

pravidelne označuje ako Tullius v slovenčine však Cicero)

53

16 Starogreacutecky a latinskyacute jazyk ndash nositelia kultuacuternych tradiacuteciiacute

optikou translatoloacutegie

Latinčina je jazyk vďaka ktoreacutemu maacuteme piacutesmo (latinka) sprostredkoval naacutem greacutecko-

riacutemske kultuacuterne a vzdelanostneacute dedičstvo obohatil našu slovnuacute zaacutesobu a to dokonca natoľko

že pri mnohyacutech slovaacutech si už neuvedomujeme ich latinskyacute pocircvod Je propedeutikou pre

romaacutenske jazyky i pre angličtinu kde figuruje celyacute rad pocircvodne latinskyacutech slov (napr

personal computer persōna = osoba persōnālis = osobnyacute computāre = počiacutetať) Vaumlčšina

gramatiacutek modernyacutech jazykov je vystavanaacute na latinskom pocircdoryse a preto je latinčina

ideaacutelnou univerzaacutelnou priacutepravou pre štuacutedium jazykov Navyše je staacutele najdocircležitejšou

suacutečasťou medzinaacuterodnej terminoloacutegie

Hoci slovenčina nepatriacute do skupiny romaacutenskych jazykov ktoreacute sa z latinčiny resp

z ľudovej latinčiny priamo vyvinuli latinskaacute lexika je v našom jazyku pomerne bohato

zastuacutepenaacute Ak aj neraacutetame odbornuacute lexiku (najmauml priacuterodovedneacute domeacuteny kde je latinčina

v poziacutecii lingua franca) ani v bežnej lexike nie suacute živeacute latinskeacute slovaacute v slovenčine ojedinelyacutem

javom Ich poziacutecia v jazyku je stabilnaacute Vaumlčšinu z latinskyacutech vyacuterazov ktoreacute sa použiacutevajuacute

mimo odborneacuteho štyacutelu a suacute suacutečasťou ďalšiacutech štyacutelov možno zadeliť do dvoch kategoacuteriiacute

1 okriacutedleneacute vyacuterazy či okriacutedleneacute slovaacute

2 citaacutetoveacute frazeacutemy3

Okriacutedleneacute vyacuterazy nazyacutevaneacute aj okriacutedleneacute slovaacute je tradičneacute označenie jednej skupiny

knižnyacutech frazeacutem Vznikli na zaacuteklade vyacuteroku historickej alebo literaacuternej postavy V staršom

vymedzeniacute sa za okriacutedleneacute slovaacute pokladal iba takyacute vyacuterok resp citaacutet pri ktorom sa už

neuvedomovalo alebo sa zabudlo na jeho pocircvodcu Avšak kvocircli subjektiacutevnosti určovania

hranice a miery poznania pocircvodcu citaacutetu sa v suacutečasnej lexikoloacutegii uplatňuje odlišnaacute metoacuteda

Vychaacutedza sa z komunikatiacutevnej platnosti vyacuteroku Ak sa danyacute vyacuteraz použije v kontexte

v ktorom vznikol a popisuje danuacute situaacuteciu ide o citaacutet Ak sa uplatňuje aj v inyacutech

komunikačnyacutech situaacuteciaacutech ide o okriacutedlenyacute vyacuteraz Iba v takomto vymedzeniacute sa okriacutedleneacute

vyacuterazy pokladajuacute za osobitnyacute druh frazeacutem Priacutekladom na obe situaacutecie je napr znaacutemy vyacuterok

Gaia Iulia Caesara Alea iacta est Ako citaacutet sa použiacuteva v odbornom ale aj v umeleckom texte

za podmienky že ilustruje dobovuacute situaacuteciu Ako okriacutedlenyacute vyacuteraz sa použiacuteva vtedy ak maacute

platnosť frazeologizmu a použiacuteva sa v kontexte na zdocircraznenie situaacutecie keď je nejakaacute

zaacuteležitosť rozhodnutaacute a toto rozhodnutie nemožno vraacutetiť spaumlť

3 Podrobnejšiacute vyacuteklad k pocircvodu a vyacuteznamu niektoryacutech latinskyacutech citaacutetovyacutech frazeacutem a okriacutedlenyacutech vyacuterazov rarr

24 33

54

Citaacutetoveacute frazeacutemy suacute frazeacutemy prevzateacute z cudziacutech jazykov ktoreacute sa aj v prijiacutemajuacutecom

jazyku vyjadrujuacute vo svojej pocircvodnej teda v cudzojazyčnej podobe ako celok čo znamenaacute že

uvedenaacute skupina frazeacutem nezahŕňa tie ktoryacutech cudzojazyčnyacutem komponentom by bol iba jeden

prvok Pre tieto frazeologickeacute jednotky je priacuteznačneacute buď to že platnosť frazeacutemy mali už v

pocircvodnom jazyku napr latinskeacute cum grano salis (= nie doslova s istyacutem obmedzeniacutem) alebo

jednotky ktoreacute boli v pocircvodnom jazyku nefrazeologickyacutemi (napr odbornyacutemi) vyacuterazmi ako

napr corpus delicti čo je pocircvodom praacutevnickyacute termiacuten alebo vyacuteraz persona non grata ktoryacute

patriacute do diplomatickej terminoloacutegie sa frazeologizovali až v prijiacutemajuacutecom jazyku Treba

doplniť že niektoreacute častejšie použiacutevaneacute citaacutetoveacute frazeacutemy sa uplatňujuacute aj v kalkovanej podobe

napr in medias res ndash do stredu veci k veci bez uacutevodu Citaacutetoveacute frazeacutemy majuacute štylistickuacute

platnosť vyacuteraznyacutech knižnyacutech prostriedkov Vo frazeoloacutegii hovoriacuteme o jave nazyacutevanom

preberanie frazeologickyacutech jednotiek Ide o proces pri ktorom sa frazeologickyacute fond jazyka

obohacuje o frazeacutemy z inyacutech jazykov Najčastejšiacutem spocircsobom je doslovnyacute preklad cudziacutech

frazeacutem ich uacuteplneacute alebo čiastočneacute kalkovanie pričom sa vo vaumlčšine priacutepadov kopiacuteruje ich

syntaktickaacute konštrukcia Frazeologickeacute jednotky ako sme už spomenuli sa preberajuacute

v originaacutelnej podobe no mocircžu sa prispocircsobiť aj preberajuacutecemu jazyku Toto prispocircsobovanie

maacute za naacutesledky zmeny vo fonetickej alebo v grafickej podobe Priacutekladom je latinskaacute frazeacutema

tabula rasa ktoruacute slovenčina prebrala v nezmenenej podobe no napr francuacutezština si ju už

prispocircsobila do podoby table rase teda aj jej grafickaacute aj fonetickaacute podoba zodpovedaacute

preberajuacutecemu jazyku

Tyacutemto spocircsobom obohacujuacute okriacutedleneacute vyacuterazy a citaacutetoveacute frazeacutemy pocircvodom z latinčiny

suacutečasnuacute slovenskuacute lexiku Pre prekladateľa je veľkou vyacutehodou ak ich poznaacute rozumie ich

vyacuteznamu priacutepadne mu je znaacutemy ich pocircvod Poznanie tyacutechto citaacutetovyacutech frazeacutem alebo

okriacutedlenyacutech vyacuterazov v materinskom jazyku daacuteva predpoklad že ich prekladateľ bude schopnyacute

detegovať aj v pocircvodnom texte z ktoreacuteho prekladaacute Tvrdenie že je pre prekladateľa vyacutehodou

ak ich poznaacute sa zakladaacute na nasledujuacutecich zisteniach

1 Ak prekladateľ poznaacute vyacuteznam živyacutech latinskyacutech slov v materinskom jazyku je

pravdepodobneacute že ich dokaacuteže objaviť aj v pocircvodnom texte aj v priacutepadoch že ich

vyacutechodiskovyacute jazyk neprebral v originaacutelnej latinskej podobe ale ustaacutelili sa v ňom adaptovaneacute

napr vo forme kalkov priacutepadne polokalkov a teda že ich z vyacutechodiskoveacuteho textu viditeľne

nevyčleňuje už samotnaacute pocircvodnaacute jazykovaacute forma ndash latinčina Ich uvedomenie si vo

vyacuteznamovej rovine so sebou prinaacuteša niekoľko ďalšiacutech aspektov Prekladateľ dokaacuteže

cieľoveacutemu čitateľovi sprostredkovať adekvaacutetnu formu a obsah aj vďaka tomu že živeacute latinskeacute

slovo v takomto priacutepade nepovažuje len za autorovu metaforu ale uvedomuje si

55

intertextualitu (zvlaacutešť v priacutepade okriacutedlenyacutech vyacuterazov) Transferom takejto lexikaacutelnej jednotky

nenaruacuteša štyacutel originaacutelu a zachovaacuteva viacvrstevnyacute charakter textu Rovnako ponechaacuteva

čitateľovi priestor aby si tieto aluacutezie na antickyacutech autorov a ich diela v texte uvedomoval

nachaacutedzal suacutevislosti a aby pri interpretaacutecii zvlaacutešť v priacutepade umeleckyacutech textov boli jeho

vyacutechodiskaacute porovnateľneacute s vyacutechodiskami a možnosťami čitateľa originaacutelu teda aby mu

prekladateľ tuacuteto možnosť neubral skocircr než sa s preloženyacutem textom stretne saacutem a bude ho

interpretovať na zaacuteklade čitateľskej skuacutesenosti horizontu očakaacutevania čitateľskeacuteho profilu

a ďalšiacutech parametrov ktoreacute suacute suacutečasťou interpretačneacuteho procesu

2 Z hľadiska vyacuteberu vhodnyacutech translatologickyacutech postupov je poznanie živyacutech

latinskyacutech slov rovnako vyacutehodou Prekladateľ sa mocircže vyhnuacuteť negatiacutevnym posunom ak

poznaacute danuacute lexikaacutelnu jednotku identifikuje ju v texte a zvoliacute adekvaacutetny postup pri jej

transfere Ak ju nepoznaacute mocircže sa stať že s ňou bude v texte naraacutebať napr ako s metaforou

V tom priacutepade ju mocircže pri prekladaniacute v raacutemci prekladateľskyacutech postupov využiacutevanyacutech pri

preklade metafory buď celkom eliminovať preložiť ju doslovne (pričom ani v priacutepade kalkov

nemusiacute byť vyacutesledneacute prekladateľskeacute riešenie automaticky zhodneacute s podobou adaptovanou

v cieľovom jazyku) vymeniť ju za inuacute metaforu alebo ju mocircže v texte vysvetliť Všetky

uvedeneacute postupy by znamenali pre cieľovyacute text viac či menej vyacuteraznyacute posun alebo stratu a to

tak na uacuterovni vyacuteznamovej ako aj lexikaacutelnej a štylistickej Adekvaacutetny postup v tomto priacutepade

znamenaacute zvoliť si v cieľovom texte tuacute podobu lexikaacutelnej jednotky ktoraacute je adaptovanaacute

v cieľovej kultuacutere bez ohľadu na divergenciu medzi originaacutelom a prekladom Ak je vo

vyacutechodiskovom texte danaacute živaacute latinskaacute sentencia kalkom v slovenčine mocircže byť

polokalkom alebo naopak Či dokonca ak je živaacute latinskaacute sentencia vo vyacutechodiskovom

jazyku adaptovanaacute v pocircvodnej latinskej podobe a v slovenčine ju poznaacuteme a použiacutevame ako

kalk prekladateľ maacute rešpektovať cieľovyacute jazyk a kultuacuteru a použiť v cieľovom texte

adaptovanyacute tvar Ak sa v cieľovom jazyku uplatňujuacute dve formy napr alea iacta est ndash kocky

suacute hodeneacute vtedy by mal prekladateľ prispocircsobiť vyacuteber prekladateľskeacuteho riešenia

vyacutechodiskoveacutemu textu a vybrať tuacute podobu živej latinskej sentencie ktoraacute originaacutelu

zodpovedaacute po obsahovej i formaacutelnej straacutenke V priacutepade vyššie spomenuteacuteho okriacutedleneacuteho

vyacuterazu existuje možnosť voľby pretože vo viaceryacutech jazykoch sa suacutebežne uplatňuje pocircvodnaacute

latinskaacute podoba ako aj jej tvar adaptovanyacute pre daneacute jazykovo-kultuacuterne spoločenstvo

Vyberaacuteme niekoľko jazykovyacutech mutaacuteciiacute

56

Slovenčina Alea iacta est Kocky suacute hodeneacute

Čeština Alea iacta est Kostky jsou vrženy

Angličtina Alea iacta est The die is cast

Nemčina Alea iacta est Der Wuumlrfel ist gefallen

Francuacutezština Alea iacta est Le sort en est jeteacute

Španielčina Alea iacta est La suerte estaacute echada

Taliančina Alea iacta est Il dado egrave tratto

Analyacutezou francuacutezskej a španielskej verzie latinskeacuteho alea iacta est zistiacuteme že latinskeacute

substantiacutevum alea s vyacuteznamom kocka sa v sentencii nenachaacutedza Nahradilo ho substantiacutevum

le sort resp la suerte s vyacuteznamami

57

Francuacutezsky vyacutekladovyacute slovniacutek Larousse aj španielsky slovniacutek Diccionario de Real Academia

Espantildeola medzi prvyacutemi vyacuteznamami substantiacutev uvaacutedzajuacute naacutehoda osud uacutedel Slovo kocka

teda le deacute (franc) a el dado (špan) ani v jednej zo sentenciiacute nefiguruje (treba však upozorniť

že vo francuacutezštine suacutebežne jestvuje aj vyacuteraz les deacutes sont jeteacutes) preto ak prekladateľ tuacuteto

sentenciu vo francuacutezskom či v španielskom vyacutechodiskovom texte odhaliacute napriek tomu že

v slovenčine maacuteme ako ekvivalent vžituacute sentenciu s komponentom kocka nie osud uacutedel

alebo naacutehoda a prekladateľ ho dokaacuteže identifikovať ako okriacutedlenyacute vyacuteraz či citaacutetovuacute frazeacutemu

pri prekladaniacute prediacutede strate napr tyacutem že prediacutede vyacuterazovej nivelizaacutecii Aluacuteziu sa mu podariacute

zachovať využitiacutem zodpovedajuacutecich vyacuterazovyacutech prostriedkov

Zaujiacutemavosťou je že sa živeacute latinskeacute sentencie uplatňujuacute vo všetkyacutech štyacuteloch Okrem

odborneacuteho štyacutelu kde je latinčina zaacutekladom terminologickeacuteho aparaacutetu nachaacutedzame latinskeacute

vyacuterazy asi v každom jednom z primaacuternych i sekundaacuternych štyacutelov Nie suacute len suacutečasťou

umeleckyacutech vyacutepovediacute ale bežne ich zaznamenaacutevame aj v hovorovom štyacutele zaznievajuacute

z meacutediiacute a uplatňujuacute sa aj v administratiacutevnom štyacutele Pre naacutezornosť prinaacutešame aj prehľadnuacute

exemplifikaacuteciu obohacovania slovenskej lexiky latinskyacutemi vyacuterazmi v raacutemci jednotlivyacutech

štyacutelov Ide o priacuteklady ktoreacute samozrejme nie suacute použiacutevaneacute vyacutehradne pre danyacute štyacutel Jeden

a ten istyacute latinskyacute vyacuteraz sa mocircže uplatňovať vo viaceryacutech z nich v zaacutevislosti od

58

komunikačnej situaacutecie a od intencie vyacutepovede autora Pri uvaacutedzaniacute priacutekladov pre jednotliveacute

štyacutely vychaacutedzame z ich delenia podľa J Mistriacuteka

I Primaacuterne štyacutely

1 naacuteučnyacute štyacutel

- terminus technicus (odbornyacute naacutezov technickyacute termiacuten)

2 administratiacutevny štyacutel

- curriculum vitae (životopis)

3 publicistickyacute štyacutel

- in memoriam (na pamiatku)

- vox populi vox dei (hlas ľudu hlas božiacute)

4 rečniacutecky štyacutel

- quo vadis (kam kraacutečaš)

5 esejistickyacute štyacutel

- conditio sine qua non (podmienka bez ktorej nie ndash nevyhnutnaacute podmienka predpoklad aby

sa niečo mohlo realizovať)

6 hovorovyacute štyacutel

- de facto (v skutočnosti skutočne zo skutku podľa skutočneacuteho stavu)

- pro forma (formaacutelne aby sa nepovedalo)

7 umeleckyacute štyacutel

- carpe diem (využi deň)

II Sekundaacuterne štyacutely (priacuteležitostneacute konkreacutetne neštandardizovaneacute) ndash vyacuteber

1 archaickyacute štyacutel

- amicenko (z latinskeacuteho amicus ndash priateľ) ndash oslovenie adresaacuteta v duchu 19 storočia

2 biblickyacute štyacutel

- gloria in excelsis Deo (slaacuteva Bohu na vyacutesostiach)

59

3 ceremoniaacutelny štyacutel

- ad multos annos (na mnoheacute roky ndash pri vyacuteročiach pri blahoželaniach jubilantovi aby sa ešte

dlho tešil zdraviu)

- Vaša magnificencia (oslovenie rektora univerzity)

- Vaša spektabilita (oslovenie dekana fakulty)

- Vaše honorability (oslovenie vyacuteznamnyacutech funkcionaacuterov v akademickom prostrediacute)

- Vaša Excelencia (oslovenie veľvyslanca)

- Vaša Eminencia (oslovenie kardinaacutela)

4 diplomatickyacute štyacutel

- persona non grata (nežiaduca osoba)

5 ďakovnyacute štyacutel

- ab imo pectore (z hĺbky srdca)

6 ekonomickyacute štyacutel

- N B (skratka z nota bene ndash dobre si zaznamenaj)

7 elegickyacute štyacutel

- memento mori (pamaumltaj na smrť)

8 encyklopedickyacute štyacutel

- ibid (ibidem ndash tamtiež)

- id (idem ndash ten istyacute)

- cf cfr conf (confer ndash porovnaj)

- et al (et alii ndash a ďalšiacute a kolektiacutev)

- l c l cit (loco citato ndash na citovanom mieste na uvedenom mieste)

- v l (vide locum ndash pozri miesto v knihe)

- s a (sine anno ndash bez roku vydania)

9 enumeratiacutevny štyacutel

- etc (et cetera ndash atď a tak ďalej)

60

10 epištolaacuterny štyacutel

- A D (anno Domini ndash roku Paacutena)

11 legislatiacutevny štyacutel

- ex offo (= ex officio ndash z uacuteradu z uacuteradnej moci)

12 ospravedlňujuacuteci štyacutel

- mea culpa mea maxima culpa (moja vina moja preveľkaacute vina)

13 patetickyacute štyacutel

- per aspera ad astra (tŕnistou cestou k hviezdam)

14 persuaziacutevny štyacutel

- historia magistra vitae (dejiny suacute učiteľkou života)

- non scholae sed vitae discimus (neučiacuteme sa pre školu ale pre život)

15 pompeacutezny štyacutel

- amicus certus in re incerta cernitur (v nuacutedzi poznaacuteš priateľa)

16 žartovnyacute štyacutel

- ergo bibamus (tak teda pime)

Podobnyacutech priacutekladov by sme našli omnoho viac od tyacutech najfrekventovanejšiacutech až po

zriedkaveacute ba raritneacute ktoreacute sa zvaumlčša vyskytujuacute v diskurzoch odborneacuteho použiacutevateľa jazyka

Prekladateľ samozrejme nemocircže poznať všetky latinskeacute citaacutety skratky sentencie alebo

terminoloacutegiu jednotlivyacutech odborov Zaacutekladneacute znalosti z klasickyacutech jazykov suacute však veľkou

vyacutehodou a aspoň zaacutekladnaacute orientaacutecia pokiaľ ide o systeacutem latinčiny a znalosti z jej lexiky

a reaacuteliiacute sluacutežia prekladateľovi k rozviacutejaniu si kultuacuternej kompetencie Ak prekladateľ nie je

zaacuteroveň klasickyacutem filoloacutegom potom v priacutepade jeho znalostiacute z klasickyacutech jazykov a antickej

civilizaacutecie a kultuacutery vo vzťahu k prekladateľskyacutem kompetenciaacutem hovoriacuteme skocircr o sociaacutelnej

rešeršnej a kultuacuternej kompetencii než o jazykovej kompetencii v pravom vyacutezname Znamenaacute

to že sa prekladateľ v problematike orientuje a ak je to potrebneacute dokaacuteže si zvoliť vhodnuacute

prekladateľskuacute pomocirccku nevyhnutnuacute pri vyacutebere ekvivalentu či pri hľadaniacute prekladateľskeacuteho

riešenia

61

V tejto suacutevislosti treba upozorniť aj na chyby v preklade vyacuteklade alebo v interpretaacutecii

ktoreacute mocircžu vzniknuacuteť ako docircsledok nedostačujuacutecej znalosti klasickyacutech jazykov a suacutevisiacich

reaacuteliiacute Parciaacutelne informaacutecie a vedomosti mocircžu viesť k mylnyacutem zaacuteverom Priacutekladom takyacutechto

neoverenyacutech postupov je znaacutema falošnaacute etymoloacutegia substantiacuteva malvica ktoraacute sa chybne

odvaacutedza od malum (zlo) alebo od mālum (jablko) pričom zlo maacute odkazovať na biblickyacute

priacutebeh Adama a Evy kde je jablko symbolom zla a uacutedajne aj preto suacute ich označenia

v latinčine zhodneacute J Rejzek v Českom etymologickom slovniacuteku uvaacutedza vysvetlenie bdquomalvice

ndash dužnatyacute plod s jaacutedřincem (jablko hruška ap) Presl převzal z jakeacutehosi stareacuteho leacutekařskeacuteho

rukopisu v jinyacutech exemplaacuteřiacutech jsou podoby makvice mrkvice takže asi jde o piacutesařskou

chybuldquo Substantiacutevum malvica sa zrejme do jazyka dostalo ako chybnyacute tvar Na českuacute

etymoloacutegiu odkazuje aj Stručnyacute etymologickyacute slovniacutek slovenčiny bdquomalvica ndash dužinatyacute plod

rastliacuten s jadrovyacutem ovociacutem (od 20 stor) Z čes malvice ndash vyacuteraz bol zavedenyacute v obdobiacute

naacuterodneacuteho obrodenia na zaacuteklade isteacuteho stčes rukopisu

priacuteslušneacute miesto sa však čiacuteta aj ako mrkviceldquo

V obdobnyacutech priacutepadoch platiacute zaacutesada ad fontes

Ak sa prekladateľ stretne s podobnyacutem prekladateľskyacutem

probleacutemom mal by si informaacuteciu vyhľadať a overiť

zvlaacutešť vtedy ak nie je v danej oblasti odborniacutekom

Latinskyacute a starogreacutecky jazyk obohatili

slovenskuacute slovnuacute zaacutesobu o kvantum lexikaacutelnych

jednotiek ktoreacute sa v našom jazyku uplatnili ako

jednotliveacute slovaacute (napr graacutetis) alebo viacslovneacute pomenovania (napr ad absurdum ad acta

aula maxima) ďalšie boli prebraneacute ako celeacute sentencie (napr clara pacta ndash boni amici) alebo

je z ich zaacutekladu odvodenyacutech množstvo ďalšiacutech lexikaacutelnych jednotiek Za mnoheacute uvaacutedzame

tie ktoreacute sa sformovali z latinskeacuteho a greacuteckeho slova jazyk

lingua

lingvistika lingvista lingvistka lingvistickyacute plurilingvizmus bilingvizmus

monolingvizmus sociolingvistika psycholingvistika pragmalingvistika neurolingvistika

etnolingvistika lingvokulturoloacutegia lingvokultureacutema lingvodidaktika lingvaacutelny

interlingvaacutelny extralingvaacutelny multilingvaacutelny

γλῶσσα (gloacutessa)

glosaacuter glosolaacutelia heteroglosia diglosia polyglosia glosa glosovať glosaacutetor glositiacuteda

glosodyacutenia xenoglosia

Jan Svatopluk Presl bol českyacute

vysokoškolskyacute pedagoacuteg a

zooloacuteg na Českej univerzite

Karlo-Ferdinandovej v Prahe

a bol jednyacutem

z najvyacuteznamnejšiacutech

priacuterodovedcov v 19 storočiacute

62

Použitaacute literatuacutera

ANDOKOVAacute Marcela (2013) Rečniacutecke umenie sv Augustiacutena v kaacutezňach k stupňovyacutem žalmom

Bratislava IRIS

BALEGOVAacute Jana (2016) Lectiones grammaticae Latinae I Košice Univerzita Pavla Jozefa

Šafaacuterika

BARANDOVSKAacute-FRANK Věra (1995) Latina jako mezinaacuterodniacute jazyk Dobřichovice Kava ndash

Pech

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2002) Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a

latinskyacutech mien naacutezvov a termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie

cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda s 45 ndash 55

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2011) Z histoacuterie transkripcie starogreacuteckych a latinskyacutech mien do

slovenčiny In Sambucus VII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a

neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta Trnavskej univerzity v Trnave s 173 ndash 195

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom

Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech

priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In Sambucus VIII Praacutece z

klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave s 178 ndash 193

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

hlavneacute transkripčneacute zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 č 3-

4 s 131 ndash 150

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2016) Od hlasu k hlaacuteske Z dejiacuten antickej naacuteuky o reči Bratislava

Univerzita Komenskeacuteho

DRAE Diccionario de la lengua espantildeola [Cit 8 septembra 2017] Dostupneacute na internete

httpdleraeesw=diccionario

HARAJ Igor (2011) Vlastneacute meno v mysleniacute antiky a stredoveku Martin Matica slovenskaacute

HORATIUS Flaccus Quintus (1986) O umeniacute baacutesnickom Satiry a Listy Bratislava Tatran s

229

HORAacuteČEK Filip ndash CHLUP Radek (2012) Učebnice klasickeacute řečtiny Praha Academia

JANOUŠEK Jan (2014) Uacutevahy nad knihou W Stroha bdquoLatein ist tot ndash es lebe Lateinldquo In

Vymětalovaacute Karla (ed) (2014) Vivat Latina reserata Opava Slezskaacute univerzita v Opavě

s 16 ndash 20

KALIVODA Jan (2012) Verba docent exempla trahunt Praha Karolinum

37

De gustibus non est disputandum O chuti (vkuse) sa nemaacute diskutovať (škriepiť)

(Proti gustu žiaden dišputaacutet)

2 prefix

deskriptiacutevny (de + lat sribo ere scripsi scriptum = piacutesať)

deportovať (de + lat portare = niesť)

deponovať (de + lat ponere = klaacutesť)

dedukovať (de + lat ducere = viesť)

ďalšia vyacuteznamotvornaacute funkcia odstraacutenenie

pocircvodneacuteho zmyslu zaacutekladneacuteho slova

formovať ndash deformovať

centralizovať ndash decentralizovať

v našom pravopise sa niekedy prejavuje ako di-

= vyacuteznam našej predpony roz-

dislokaacutecia (+ lat locus = miesto)

distribuacutecia (+ lat tribuere = udeľovať)

disharmoacutenia (+ gr harmonia = suacutelad suacutezvuk)

dilataacutecia (+ lat latus = širokyacute)

diskvalifikovať (dis + qualis akyacute + facere robiť

= bdquourobiť niekoho nekvalitnyacutemldquo)

gr DI- (latinskeacute bis)

gr DYS- (porucha zoslabnutie nespraacutevnosť)

prefix

dimorfia (di + gr morfeacute = tvar)

diftong (di + gr fthongos = hlas zvuk)

dyslexia (dys + lat legere = čiacutetať)

dysgrafia (dys + gr grafein = piacutesať)

Diplom

z gr diplooacute = zdvojujem

Diploacutema bola docircležitaacute listina

zloženaacute vo dvoje Obyčajneacute

listiny sa nechaacutevali kedysi len

tak nezloženeacute Ak bolo treba

vyjadriť docircležitosť obsahu

listiny (udelenie vyacutesad praacutev

titulu a pod) zložila sa na

dvakraacutet

38

dyslalia (dys + gr lalein = znieť zvučať štebotať)

dyspepsia (dys + gr peptein = traacuteviť)

dysfoacutenia (dys + gr foneacute = zvuk)

lat E EX ndash z od von zvnuacutetra

lat EX- ndash byacutevalyacute niekdajšiacute

1 predložka

vypiť na ex vypiť až do dna

ex officio z uacuteradnej moci uacuteradne

ex parte od jednej zo straacuten

ex nihilo z ničoho

ex libris z kniacuteh (knižnaacute značka)

ex interest bez uacuteroku

ex gratia dobrovoľne

ex post potom dodatočne

ex privata industria zo suacutekromnej

usilovnosti z vlastnej iniciatiacutevy

2 prefix

elokovať (e + lat locus = miesto)

elaboraacutet (e + lat labor = praacuteca)

emisia (e + lat mittere sup missum =

posielať)

erudovanyacute (e + lat rudis = surovyacute hrubyacute)

exhumaacutecia (ex + lat humus = zem)

exportovať (ex + lat portare = nosiť)

extrahovať (ex + lat trahere = ťahať)

exprezident

exmanžel

Deus ex machina (gr theos apo

meacutechaneacutes)

= bdquoboh zo strojaldquo ndash nečakanyacute

zaacutesah ktoryacute rozuzliacute zamotanuacute

situaacuteciu

- najviac ho použiacuteval vo svojich

trageacutediaacutech Euripideacutes

- v hovorovej reči použil toto

spojenie už Soacutekrateacutes

v Platoacutenovom dialoacutegu Kratylos

Ex libris ndash knižnaacute značka

označujuacuteca vlastniacuteka knihy

39

lat EXTRA- ndash zvlaacutešť osobitne oddelene

lat EXTRO- ndash (opak intro =) von

1 predložka

extra ordinem mimo poradia

extra viam mimo cesty

extra vires nad možnosti

2 prefix

extraordinaacuterny (extra + lat ordo ordinis = poriadok)

extravagantnyacute (extra + lat vagari = tuacutelať sa vagabundus = vandrovnyacute tulaacutek)

extrovert (extro + lat vertere = obracať točiť)

extrospektiacutevny (extro + lat spectare = pozerať sa)

gr HYPER ndash nad

prefix

hyperaktivita (hyper + lat ago ere egi actum = konať)

hypereacutemia (hyper + gr haima = krv)

gr HYPO ndash pod

prefix

hypodermickyacute (hypo + gr derma = koža)

hypoteacuteza (hypo + gr thesis = mienka tvrdenie)

gr HIPO ndash (z gr substantiacuteva hippos =) kocircň

prefix

hipodroacutem (hipo + gr dromos = beh)

hipoterapia (hipo + gr therapeuein = liečiť)

Hypochonder

gr chondros = chrupavka

(rebrovaacute)

- pod ňou choriacute často pociťujuacute

bolesti

40

hipoloacutegia (hipo + gr logos = slovo)

lat IN ndash v do na

1 predložka

in camera v byte tajne docircverne

in toto celkom v celosti

in continuo nepretržite suacutevisle

in dorso na chrbte (knihy) vzadu z druhej strany

in facto vskutku skutočne

in futuro v buduacutecnosti

in medias res doprostred veci

In vino veritas (Plinius St) Vo viacutene je pravda

2 prefix

+ adjektiacuteva = zaacutepornyacute zmysel

+ slovesaacute = vyacuteznam predpony do- v- na-

in + l m r = ill- imm- irr-

indiviacuteduum (in + lat dividuus = deliteľnyacute rozdelenyacute)

invalid (in + lat validus = silnyacute mocnyacute zdravyacute)

ilegaacutelny (illegalis in + lat lex = zaacutekon)

imobilnyacute (immobilis in + lat mobilis = pohyblivyacute)

iracionaacutelny (irrationalis in + lat ratio = rozum)

inhalovať (in + lat halare = dyacutechať)

inšpirovať (in + lat spirare = dyacutechať)

importovať (in + lat portare = nosiť)

infarkt (in + lat farcire = pchať infarcire = upchaacutevať)

in flagranti (in + lat flagrare = horieť blčať)

in margine (in + lat margo = okraj)

41

lat INTER ndash medzi

1 predložka

inter alia medzi inyacutemi (okolnosťami vecami)

Inter arma silent Musae Kde rinčia zbrane

mlčia Muacutezy

2 prefix

interpunkcia (inter + lat punctum = bod)

interregnum (lat regnum = kraacuteľovstvo vlaacuteda)

často ako skratka za slovo internacionaacutelny (lat

natio = naacuterod)

interhotel

interlingua

Interviacutezia

lat INTRA- INTRO- ndash dovnuacutetra dnu

prefix

introvert (intro + lat vertere = obracať sa)

introskop (intro + gr skopein = hľadieť pozerať)

introdukcia (intro + lat ducere = viesť)

lat CUM ndash s so spolu s

lat KON- (KO- KOL- KOM- KOR-)

1 predložka

cum laude s pochvalou

magna cum laude veľmi dobre

summa cum laude vyacuteborne

cum suis so svojimi (ľuďmi)

Summa cum laude

Interview

inter + lat videre = vidieť

Internaacutet

lat adjektiacutevum internus =

vnuacutetornyacute domaacuteci (= domov)

42

Cum tacent clamant Keď mlčia kričia

2 prefix

koncentraacutecia (kon + lat centrum = stred)

kondolencia (kon + lat dolere = ciacutetiť bolesť)

korešpondencia (ko + lat respondere = odpovedať)

kolaborant (ko + lat laborare = pracovať)

lat PER ndash skrz cez po v za pomocou

lat PER- ndash per-

1 predložka

per aspera ad astra cez ťažkosti ku hviezdam

per annum ročne na rok

per capita podľa hlaacutev (napr deliť pozostalosť)

per se saacutem sebou samozrejme

per fas et nefas praacutevom i nepraacutevom (skrz dovoleneacute a nedovoleneacute)

per quod čiacutem podľa čoho

per os cez uacutesta uacutestami peroraacutelny (lat os oris = uacutesta)

2 prefix

perforovať (per + lat forare = vŕtať)

permanentnyacute permanentka (per + lat manere = zostaacutevať)

perverznyacute (per + lat vertere sup versum = obracať)

perzekvovať (per + lat sequi = nasledovať)

lat PRE- ndash (z lat predložky prae =) pred vopred

prefix

preferovať (pre + lat ferre = niesť)

prezident (pre + lat sedere = sedieť)

prefix (pre + lat fingere sup fixum = pripevňovať pribiacutejať)

preludium (pre + lat ludus = hra)

43

lat PRO ndash pre pred namiesto

1 predložka

pro tempore predbežne pre tento raz dočasne počas

pro rata pomerne proporcionaacutelne

pro forma pre formu formaacutelne naoko

pro et contra pre a proti

pro nihilo pre nič

pro bono pre dobro blaho

2 prefix (lat) = pre

protekcia (pro + lat tegere sup tectum = kryť

chraacuteniť)

prostituacutetka (pro + lat statuere = postaviť)

produkovať (pro + lat ducere sup ductum =

viesť tvoriť robiť)

prefix (gr) = pred

proloacuteg (pro + gr logos = slovo)

program (pro + gr gramma = zaacutepis zaacuteznam)

prognoacuteza (pro + gr gnosis = znalosť

vedomosť)

lat POST ndash po

1 predložka

post scriptum (PS) po napiacutesaniacute

post mortem po smrti

2 prefix

postgraduaacutelny (post + lat gradus = stupeň krok)

posttraumatickyacute (post + gr trauma = rana)

Promovať alebo byť

promovanyacute

lat movere sup motum =

pohybovať posuacutevať

promoveo sup promotum =

dosl posuacutevať dopredu =

prenes niekoho povyšovať

ten kto niekoho promuje =

promoacutetor ndash vykonaacuteva obrad

promoacutecie

TEDA študenti suacute promovaniacute A

NIE promujuacute

44

gr PERI ndash okolo

prefix

perikardium (peri + gr kardia = srdce)

periskop (peri + gr skopein = pozorovať)

perioacuteda (peri + gr odos = cesta)

gr POLY- ndash (gr adjektiacutevum polys poly =) mnohyacute početnyacute

gr POLI- ndash (gr substantiacutevum polis =) mesto

prefix

polyteizmus (poly + gr theos = boh)

polygamia (poly + gr gamos = sobaacuteš)

polyglot (poly + gr glotta = jazyk)

polytechnika (poly + gr techneacute = umenie remeslo zručnosť)

poliklinika (poli + gr klineacute = locircžko posteľ)

metropola (gr meacuteteacuter = matka + polis)

akropola (gr akros = vysokyacute vrchnyacute nachaacutedzajuacuteci sa na okraji + polis)

lat RE- ndash opaumlť znovu zase nazad

lat RETRO- ndash (pocircvodne lat predložka =) spaumlť naspaumlť nazad

prefix

reagovať (re + lat agere = konať robiť viesť)

rebelovať (re + lat bellum = vojna)

reediacutecia (re + lat edere = vydaacutevať)

retrospektiacuteva (retro + lat spectare = diacutevať sa hľadieť)

retro štyacutel

45

lat SUB ndash pod

1 predložka

sub condicione pod podmienkou

sub potestate pod mocou

sub voce pod slovom pod heslom napr v slovniacuteku

2 prefix

substancia (sub + lat stare = staacuteť)

lat SUPER ndash nad

prefix

supermocnosť

superťažkyacute

superstar

gr SYN ndash s so spolu s

prefix

synchronickyacute (syn + gr chronos = čas)

symbioacuteza (syn + gr bios = život)

synonymum (syn + gr onoma = meno)

symfoacutenia (syn + gr foneacute = zvuk)

lat TRANS ndash cez za (častejšiacute preklad predponou pre-)

prefix

transkripcia (trans + lat scribere sup scriptum = piacutesať)

transplantaacutecia (trans + lat plantare = sadiť)

translokaacutecia (trans + lat locus = miesto)

transformovať (trans + lat forma = podoba tvar)

46

15 Vlastneacute menaacute Problematika transkripcie antickyacutech greacuteckych

a latinskyacutech mien

Slovenčina nie je izolovanyacute jazyk prenikaacute do nej množstvo cudziacutech slov Pri ich

preberaniacute sa riadi vlastnyacutemi pravidlami zaacuteroveň by však mala rešpektovať ndash aspoň pri

vlastnyacutech menaacutech ndash niektoreacute pravidlaacute jazykov z ktoryacutech menaacute preberaacute Dlhodobyacutem

probleacutemom ktoryacute sa priamo dotyacuteka kultuacuternych reaacuteliiacute z antickej civilizaacutecie je v slovenčine

spraacutevnosť piacutesania vlastnyacutech mien pocircvodom z klasickyacutech jazykov

Zaacuterodky probleacutemu prepisovania antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien osocircb naacutezvov

lokaliacutet a ich rocircznych odvodeniacuten do slovenčiny siahajuacute

ďaleko do počiatkov jej spisovneacuteho obdobia Probleacutem

vyplyacuteva z odlišnyacutech hlaacuteskoslovnyacutech a tvaroslovnyacutech

vlastnostiacute prijiacutemajuacuteceho jazyka ndash spisovnej slovenčiny

a odovzdaacutevajuacuteceho jazyka ktoryacutem je latinčina a

starovekaacute priacutepadne byzantskaacute greacutečtina

V tejto suacutevislosti nemožno zabuacutedať že

o fonetike starej greacutečtiny a latinčiny veľa isteacuteho

nevieme Neexistuje nijakyacute autentickyacute zaacuteznam ich

zvukovej podoby Sme odkaacutezaniacute na dedukcie z toho

čo naacutem sprostredkuacuteva piacutesmo Pravopis starej greacutečtiny

bol napriacuteklad fonetickyacute približne okolo roku 400 pred

Kr Potom sa postupne zužoval repertoaacuter jej vokaacutelov

(strata kvantity zjednodušenie diftongov itacizmus)

v konsonantoch sa presadila spirantizaacutecia (b ph kh sa

zmenili na v f ch) Naša dnešnaacute vyacuteslovnosť

starogreacutečtiny je konvenčnaacute nezodpovedaacute živej vyacuteslovnosti ani v jednej faacuteze vyacutevinu tohto

jazyka aj keď rozdiely medzi grafikou a fonetikou nie suacute priacuteliš veľkeacute

151 Probleacutemy suacutevisiace s prepisom antickyacutech mien do slovenčiny1

Hlavneacute okruhy probleacutemov ktoreacute vystupujuacute do popredia v suacutevislosti s problematikou

transkripcie greacuteckych a latinskyacutech mien suacute

1 K praktickyacutem otaacutezkam prekladu antickyacutech mien rarr 2521

Za našu dnešnuacute vyacuteslovnosť

starej greacutečtiny vďačiacuteme

humanistovi Erazmovi

Rotterdamskeacutemu Pre svoju

kodifikaacuteciu argumentoval

vedeckyacutemi potrebami proti

vyacuteslovnosti akuacute v Euroacutepe šiacuterili

greacutecki učenci emigranti

z Byzancie Taacute vychaacutedzala

z vyacutevinovej kontinuity jazyka

bola bližšia novej greacutečtine

Erazmov nie bezprobleacutemovyacute

naacutevrat ad fontes k domneleacutemu

klasickeacutemu stavu aj v ortoepii sa

v Euroacutepe ujiacutemal iba pomaly

napr v Nemecku sa definitiacutevne

presadil až po roku 1800

a v krajinaacutech s prevažujuacutecim

byzantskyacutem vplyvom vocircbec

nemal uacutespech

47

- v starovekej greacutečtine označovanie kvantity

prepis aspirovanyacutech spoluhlaacutesok th rh priacutep aj ph

prepis diftongov ai ei oi prepis pocircvodneacuteho

slabičneacuteho i na začiatku greacuteckych slov prepis geminaacutet

- pri prepise z latinčiny piacutesanie geminaacutet

piacutesanie digrafeacutem ae oe qu piacutesanie c ndash k piacutesanie

intervokalickyacutech grafeacutem i ndash j t ndash c s ndash z prepis

pocircvodneacuteho i na začiatku slov

- morfologickeacute otaacutezky podoba menneacuteho

kmeňa ktoryacute maacute byť zaacutekladom pre skloňovanie mena

a pre ďalšie odvodzovanie najmauml pre tvorenie

adjektiacuteva

Pre slovenčinu ako prijiacutemajuacuteci jazyk vždy

predstavovala vaumlčšie probleacutemy greacutečtina Ako prveacute

vyacutechodisko prepisu sa nuacuteka transliteraacutecia Čistaacute sa

použiacuteva len okrajovo v praxi je uacutečelnejšie použiacutevať jej

kombinaacuteciu s transkripciou zohľadňujuacutecou aj

recipovanuacute erazmovskuacute vyacuteslovnosť (čiže v greacutečtine miesto aggelos piacutešeme angelos

vynechaacutevame priacutezvuky naacuteslovnyacute ostryacute priacutedych označujeme pomocou h) Tento spocircsob

transkripcie sa bez vaumlčšiacutech probleacutemov uplatňuje pri prepise jednotlivyacutech greacuteckych slov či

citaacutetovyacutech zvratov (napr heacuteureacuteka mimeacutesis theos apo meacutechaneacutes gnoacutethi seauton a pod) Ide

tu iba o to aby sa greacutecke hlaacutesky vyjadrovali našimi piacutesmenami či hlaacuteskami s najbližšou

zvukovou platnosťou (η = eacute θ = th ι = i υ = y u (v diftongoch) φ = f (nie ph) χ = ch (nie

kh) ω = oacute ου = u (nie ou) nevyznačuje sa kvantita a i y lebo ich nevyznačovala ani

greacutečtina) Pokiaľ ide o latinčinu už starovekiacute gramatici klaacutedli docircraz na analyacutezu hlaacutesok h k q

x i v kvocircli ich špeciaacutelnemu vzťahu medzi vyacuteslovnosťou a spocircsobom grafickeacuteho zaacuteznamu

Spochybňovali hlaacuteskovuacute platnosť h jednak preto že sa tento konsonant vyslovoval

v latinčine slabo ale zvlaacutešť preto lebo ho viaceriacute z nich pripodobňovali ku greacuteckemu

priacutedychu ktoryacute nebol považovanyacute sa samostatnuacute hlaacutesku Pri i a v gramatici odlišovali ich

vokalickuacute platnosť od konsonantickej platnosti viedli tiež diskusiu o opodstatnenosti

použiacutevania grafeacutem k a q keďže grafeacutema c by uspokojivo prevzala ich uacutelohu Hlaacutesky x y a ich

grafeacutemy hodnotili ako okrajoveacute a cudzie keďže sa vyskytujuacute len v greacuteckych slovaacutech

Pri piacutesaniacute antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien sa uplatňujuacute dve stanoviskaacute

1 stanovisko vaumlčšmi prihliadajuacutece k odovzdaacutevajuacutecim jazykom

Transliteraacutecia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute vždy to isteacute

piacutesmeno alebo to isteacute spojenie

piacutesmen druhej abecedy

Transkripcia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute piacutesmeno

alebo aj viacero piacutesmen druhej

abecedy podľa vyacuteslovnosti na

tom istom mieste Ide

o fonetickyacute prepis slova

Geminaacuteta = zdvojenaacute

spoluhlaacuteska (napr v slove

panna)

Aspiraacuteta = spoluhlaacuteska

sprevaacutedzanaacute priacutedychom (napr

th kh)

Grafeacutema = piacutesomnyacute znak

piacutesmeno

48

2 stanovisko pokladajuacutece za rozhodujuacuteci v procese adaptaacutecie prijiacutemajuacuteci jazyk

Pri druhom stanovisku sa kladie docircraz na transkripčnyacute priacutestup ktoryacute sa pokuacuteša zachytiť

zvukovuacute straacutenku slova v podobe najprirodzenejšie uchopiteľnej prijiacutemajuacutecim jazykom Pri

prvom zo stanoviacutesk suacute možneacute dva už vyššie spomenuteacute priacutestupy transliteračnyacute

a transliteračno-transkripčnyacute Suacute podobneacute hlavnyacute rozdiel spočiacuteva v prepisovaniacute dĺžok Kyacutem

pri transliteraacutecii sa napr prepisujuacute len greacutecke eacute oacute keďže sa zaznamenaacutevali osobitnyacutemi

grafeacutemami eacutetou a oacutemegou pri transkripčno-transliteračnom priacutestupe sa prepisujuacute aj dlheacute aacute iacute

yacute uacute

V praxi sa niekedy možno stretnuacuteť s prepisom

greacuteckych mien na latinskyacute spocircsob hlavne pod

vplyvom zaacutepadoeuroacutepskych jazykov t j s piacutesaniacutem ph

namiesto f a c namiesto k ale i s tendenciou

odstraňovať th hoci medzi vyacuteslovnosťou t (τ) a th (θ)

bol v greacutečtine zaacutesadnyacute rozdiel

Pri transkripcii vlastnyacutech mien vstupuje do hry

aj kultuacuterny kontext zdomaacutecnenosť Niektoreacute greacutecke

vlastneacute menaacute sa už do naacutešho jazyka a kultuacutery do istej

miery včlenili (Filip Alexander Teodor Homeacuter

Korint Ateacuteny a pod) paralelne popri nich je tu ale

vaumlčšina mien ktoreacute sme si nestihli adaptovať pričom

vychaacutedzajuacute z tyacutech istyacutech slovotvornyacutech zložiek (napr

Menandros Theofrastos Filippopolis)

Niekedy sa použiacuteva jedna lexikaacutelna jednotka

v dvoch podobaacutech podľa kultuacuterneho prostredia napr

Foinikia v greacuteckom prostrediacute Feniacutecia v latinskom

kontexte (V Zamarovskyacute) Inokedy sa rozlišuje medzi

tyacutem či sa hovoriacute o mytologickej alebo historickej postave Podľa toho sa použiacuteva vaumlčšmi

alebo menej adaptovanaacute podoba

Priacutekladom na celkom vžiteacute greacutecke meno je Ezop (pocircvodneacute Aisoacutepos) Pri jeho preberaniacute

došlo k zmene v kmeni i v koncovke na jeho podobe sa vyacuterazne prejavil vplyv stredovekej

latinčiny Menaacute typu Neapol zas naznačujuacute že pri preberaniacute mien je možnyacute aj zaacutesah do

koncovky ako zaacutekladnyacute stupeň jeho udomaacutecnenia ktoryacute odraacuteža flektiacutevne potreby slovenčiny

Avšak menaacute ktoreacute by transformovali iba kmeň no koncovku nie (Teokritos namiesto

Theokritos Teacutezeus namiesto Theacuteseus a pod) nie suacute ani greacutecke ani slovenskeacute

Najstaršiacute filozofi chaacutepali jazyk

ako suacutehrn mien ktoreacute

považovali za naacutezvy

jednotlivyacutech prvkov skutočnosti

S prvyacutemi teoretickyacutemi

konštruktmi pomocou ktoryacutech

sa opisuje a do istej miery

vysvetľuje spraacutevanie sa

vlastnyacutech mien nachaacutedzame

v homeacuterskej baacutesnickej tradiacutecii

V Homeacuterovyacutech baacutesňach sa

stretaacutevame s pojmom

eponymon Je to to od čoho sa

odvodzuje vlastneacute meno mocircže

to byť ineacute slovo alebo aj vec či

situaacutecia ktoraacute bola motivujuacutecim

činiteľom pri akte prvotneacuteho

pomenovania U Homeacutera maacute do

značnej miery magickyacute

a nadprirodzenyacute raacutez Okolnosti

ktoreacute sprevaacutedzajuacute prvotneacute

pomenovanie nositeľa mena

totiž predurčujuacute jeho ďalšie

osudy

49

Vyacuteznamnyacutem komplikujuacutecim faktorom prepisovania antickyacutech mien a ich fungovania

v slovenskom texte je skloňovanie To kladie na použiacutevateľa slovenčiny naacuteroky akeacute si ušetrili

napr angličtina francuacutezština nemčina atď Vystačia s nominatiacutevom singulaacuteru daneacuteho mena

čo v slovenčine nie je možneacute Do popredia vystupuje probleacutem akyacute kmeň pri ohyacutebaniacute použiť

Konkurujuacute si pocircvodneacute greacuteckelatinskeacute a domaacutece slovenskeacute kmene Niektoreacute pocircvodneacute

substantiacutevne kmene nachaacutedzajuacute v slovenčine oporu najmauml vďaka adjektiacutevam ktoreacute sa od nich

tvoria napr gr Eroacutes ndash erotickyacute rarr G sg = Eroacuteta Achilleus ndash Achillova paumlta rarr G sg =

Achillea Achilla lat Cicero ndash ciceronianizmus rarr G sg = Cicerona Popri klasickyacutech

tvaroch sa ale v slovenčine občas pri tom istom mene vytvaacuterajuacute i tvary bdquobarbarskeacuteldquo ktoreacute

nerešpektujuacute vyacutechodiskovyacute jazyk Odviacutejajuacute sa jednoducho od nominatiacutevu singulaacuteru a k nemu

pridaacutevajuacute slovenskeacute paacutedoveacute koncovky Areacutes ndashArea i Aresa Adoacutenis ndash Adoacutenida i Adonisa Pri

skloňovaniacute nastaacutevajuacute ťažkosti tiež pri menaacutech ktoreacute nesignalizujuacute dostatočne svoj rod

(Artemis Eris Deacutemeacuteter) nezasvaumltenyacute ich nemusiacute identifikovať ako ženskeacute menaacute Ďalšiacutem

uacuteskaliacutem greacuteckej flexie suacute kvantitatiacutevne alternancie v kmeni Filopoimeacuten ndash Filopoimena

Agamemnoacuten ndash Agamemnona ale Apolloacuten ndash Apolloacutena Ioacuten ndash Ioacutena

152 Pravidlaacute transkripcie antickyacutech vlastnyacutech mien

K pertraktovanej problematike vzniklo niekoľko vedeckyacutech štuacutediiacute v ktoryacutech sa autori

pokuacutešajuacute vniesť systeacutem a zjednotiť pravidlaacute transkribovania a ortografie pre vlastneacute menaacute

pocircvodom z klasickyacutech jazykov Napriek dlhoročneacutemu uacutesiliu niekoľkyacutech generaacuteciiacute lingvistov

a klasickyacutech filoloacutegov však zatiaľ nemaacuteme k dispoziacutecii komplexnuacute priacuteručku ktoraacute by

použiacutevateľa jazyka zorientovala a v ktorej by našiel odpoveď na otaacutezku spraacutevnej podoby

želaneacuteho tvaru vlastneacuteho mena Odporuacutečania i pravidlaacute ktoreacute v priebehu niekoľkyacutech

desaťročiacute vznikali naraacutežali vždy na nedostatok mateacuterie na ktorej by sa preverovali takže

jazykovaacute prax s teoacuteriou bola prepojenaacute iba do určitej miery Vaumlčšina naacutevrhov slovenskyacutech

jazykovedcov z minulosti ako adaptovať antickeacute menaacute v slovenčine bola v suacutelade s

vyacutevinovyacutemi tendenciami slovenčiny a premietla sa ndash v maximaacutelne zhutnenej podobe ndash do

aktuaacutelnych Pravidiel slovenskeacuteho pravopisu (PSP)

V suacutečasnosti sa medzi klasickyacutemi filoloacutegmi v slovenskyacutech akademickyacutech inštituacuteciaacutech

ustaľujuacute zaacutesady transkripcie antickyacutech mien a komplexnejšie suacute sformulovaneacute zatiaľ

50

v štuacutediaacutech Ľ Buzaacutessyovej2 Uplatňujuacute sa už aj v praxi v heslaacutech Encyklopaedie Beliany Pre

heslaacuter sa vytvaacutera takaacute podoba vlastneacuteho mena alebo termiacutenu aby bolo identifikovateľneacute

v pocircvodnom odovzdaacutevajuacutecom jazyku a zaacuteroveň aby nebolo v uacuteplnom rozpore s prirodzenyacutemi

vlastnosťami prijiacutemacieho jazyka teda slovenčiny Heslaacute majuacute často podobu dvojtvaru Jedna

podoba mena pre bežnuacute komunikaacuteciu popularizačneacute diela pre beletriu televiacuteziu atď v

ktorej sa vaumlčšmi odraacutežajuacute adaptačneacute procesy a druhaacute pre texty odborneacuteho charakteru

prihliadajuacuteca vaumlčšmi na pocircvodnyacute stav v klasickyacutech jazykoch Kyacutem v niektoryacutech priacutepadoch sa

adaptovanaacute a odbornaacute podoba prekryacutevajuacute (napr nominatiacutev singulaacuteru Poseidoacuten genitiacutev

singulaacuteru Poseidoacutena suacute tvary ktoreacute suacute v slovenčine dobre adaptovaneacute a zaacuteroveň zodpovedajuacute

aj požiadavkaacutem odborneacuteho vyjadrovania) v inyacutech sa mocircže adaptovanaacute a odbornaacute podoba

prekryacutevať len v nominatiacuteve a rozdiel medzi štyacutelmi sa prejaviacute až v nepriamych paacutedoch (napr

nominatiacutev singulaacuteru Anakreoacuten je vhodnyacute pre oba štyacutely zato genitiacutev singulaacuteru Anakreoacutena pre

bežneacute vyjadrovanie a genitiacutev singulaacuteru Anakreonta pre odbornyacute štyacutel)

Naacutezvy lokaliacutet sa považujuacute za menej citliveacute na zaacutesahy preto je priacutepustnyacute vaumlčšiacute rozsah

ich adaptaacutecie Priacutepustneacute suacute pomenovania Macedoacutenia Myacutezia Lyacutekia Kapadoacutecia Bityacutenia

Sybarida atď z osobnyacutech mien sa pokladajuacute za adaptovaneacute menaacute panovniacutekov (Teodor

Bazil) svaumltyacutech a biblickyacutech postaacutev (Izidor František z Assisi Herodes) najznaacutemejšiacutech

mytologickyacutech postaacutev (Ateacutena Jupiter) literaacutetov a ich diel (Homeacuter Oviacutedius Horaacutecius

Odysea) Akceptujuacute sa tiež daacutevno adaptovaneacute menaacute v ktoryacutech bola theacuteta nahradenaacute

v slovenčine fonologicky najbližšou zapiacutesanou grafeacutemou t ako Ateacutena Temida Tesaacutelia

V odbornom jazyku sa však použiacutevajuacute podoby s theacutetou Pri ohyacutebaniacute mien so slovnyacutem

zaacutekladom končiacim na latinskuacute hlaacutesku k piacutesanuacute grafeacutemou c sa odporuacuteča v odbornom

i neodbornom texte piacutesať slovenskeacute k ndash t j k nominatiacutevu Marcus sa priraďuje nepriamy paacuted

Markovi nie Marcovi

Pre štyacutel bežnej komunikaacutecie sa odporuacuteča skloňovať viacereacute menaacute (pocircvodneacute

konsonantickeacute kmene) podľa uacuteplnej podoby nominatiacutevu Xenofoacutena Adonisa Kalchasa

z latinskyacutech napr Cicera (popri Ciceroacutena) podoba zodpovedajuacuteca stavu v odovzdaacutevajuacutecom

jazyku (Xenofoacutenta Adoacutenida Kalchanta Cicerona) sa odporuacuteča pre odbornyacute štyacutel Vžiteacute

podoby ženskyacutech mien ako Ariadna (popri odb Ariadneacute) sa prijiacutemajuacute Greacutecke menaacute

2 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a latinskyacutech mien naacutezvov a

termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda 2002 s

45-55 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash hlavneacute transkripčneacute

zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 2012 č 3-4 s 131-150 BUZAacuteSSYOVAacute

Ľudmila Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In

Sambucus VIII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave 2012 s 178-193

51

s nominatiacutevom sg na -oacuten sa v adaptovanej podobe

skloňujuacute s ohľadom na už adaptovaneacute znaacuteme propriaacute

i početneacute apelatiacuteva v nepriamych paacutedoch -oacutena -oacutenovi

atď bez ohľadu na pocircvodneacute rozdiely v greacuteckom kmeni

teda Xenofoacuten Xenofoacutena Agamemnoacuten Agamemnoacutena

tak ako Platoacuten Platoacutena no v odbornom štyacutele tvar

zodpovedaacute vyacutechodiskoveacutemu jazyku t j Xenofoacutenta

Agamemnona

Konzervatiacutevnosť v oblasti morfoloacutegie pretrvaacuteva

v ohyacutebaniacute mien zakončenyacutech vyacuteraznyacutemi latinskyacutemi

alebo greacuteckymi sufixmi (lat -us-ius gr -os -es)

ktoreacute majuacute tendenciu spraacutevať sa ako zdomaacutecneneacute

morfeacutemy a u ktoryacutech existuje vžitaacute opora v oblasti

cudziacutech apelatiacutev typu komunizmus Skloňuje sa teda

OviacutediaOvidia HerodotaHeacuterodota SisyfaSizyfa

Aristotela Euripida Anaximena nerobiac rozdiel

medzi odbornyacutem a neodbornyacutem vyjadrovaniacutem

K tyacutemto menaacutem sa priraďujuacute aj menaacute na ndashas pocircvodom

a-kmeňoveacute maskuliacutena ako PytagorasPythagoras

Anaxagoras pretože suacute formaacutelne bliacutezke

predchaacutedzajuacutecim niektoreacute suacute znaacuteme z učiva strednyacutech

škocircl alebo suacute suacutečasťou terminologickyacutech spojeniacute napr

Pytagorova veta Pri sufixe -as pocircvodom

konsonantickyacutech kmeňov (Kalchas) -is (Agis)

rovnako aj pri latinskyacutech i-kmeňovyacutech typoch

(Tyrnaviensis) priacutepadne inyacutech ktoreacute suacute menej

frekventovaneacute sa odporuacuteča vychaacutedzať pri skloňovaniacute

z uacuteplnej nominatiacutevnej formy a skloňovať a odvodzovať

v bežnom prejave Agisa Adonisa adonisovskyacute

Kalchasa Kalchasov Tyrnaviensisa a pod

Pri preklade z cudzieho jazyka je nevyhnutneacute

uvedomiť si aj mieru adaptaacutecie antickyacutech mien v

danom jazyku aby došlo k spraacutevnej identifikaacutecii tej

ktorej osoby Pri použiacutevaniacute latinskyacutech mien skladajuacutecich sa z krstneacuteho mena rodoveacuteho mena

Skladba latinskeacuteho mena

Publius Cornelius Scipio

Africanus

praenomen (Publius) = osobneacute

(krstneacute) meno daacutevalo sa dieťaťu

9 deň po narodeniacute podľa vyacuteberu

rodičov zoznam osobnyacutech mien

bol v Riacuteme obmedzenyacute ndash

poznaacuteme len 18 mužskyacutech

osobnyacutech mien praenomina

žien neboli takeacute obmedzeneacute ako

u mužov

nomen gentile (Cornelius) =

rodoveacute meno novorodenec ho

dostaacuteval ako priacuteslušniacutek isteacuteho

rodu taacuteto priacuteslušnosť sa

odvodzovala od otca meno bolo

dedičneacute

cognomen (Scipio) = meno

rodiny (priezvisko) ktoreacute bolo

odvodeneacute od individuaacutelnych

charakteristiacutek alebo

vyacuteznamnyacutech skutkov spočiatku

ide o živeacute rodinneacute meno ktoreacute

sa postupne staacuteva dedičnyacutem

priacutemenom

agnomen (Africanus) =

dodatočneacute meno ktoreacute sa

obvykle pridaacuteva na zaacuteklade

nejakeacuteho vyacuteznamneacuteho skutku

svojho buduacuteceho nositeľa toto

meno je fakultatiacutevne a plniacute

funkciu honorifikačnej prezyacutevky

Najčastejšie skratky

latinskyacutech vlastnyacutech mien

A = Aulus

C = Gaius

Cn = Gnaeus

D = Decimus

L = Lucius

M = Marcus

P = Publius

Q = Quintus

Ser = Servius

Sex = Sextus

T = Titus

52

priezviska (Gaius Iulius Caesar Marcus Tullius Cicero) kladie napr španielčina docircraz na

rodoveacute meno slovenčina však nie vždy (napr Marcus Tullius Cicero sa v španielčine

pravidelne označuje ako Tullius v slovenčine však Cicero)

53

16 Starogreacutecky a latinskyacute jazyk ndash nositelia kultuacuternych tradiacuteciiacute

optikou translatoloacutegie

Latinčina je jazyk vďaka ktoreacutemu maacuteme piacutesmo (latinka) sprostredkoval naacutem greacutecko-

riacutemske kultuacuterne a vzdelanostneacute dedičstvo obohatil našu slovnuacute zaacutesobu a to dokonca natoľko

že pri mnohyacutech slovaacutech si už neuvedomujeme ich latinskyacute pocircvod Je propedeutikou pre

romaacutenske jazyky i pre angličtinu kde figuruje celyacute rad pocircvodne latinskyacutech slov (napr

personal computer persōna = osoba persōnālis = osobnyacute computāre = počiacutetať) Vaumlčšina

gramatiacutek modernyacutech jazykov je vystavanaacute na latinskom pocircdoryse a preto je latinčina

ideaacutelnou univerzaacutelnou priacutepravou pre štuacutedium jazykov Navyše je staacutele najdocircležitejšou

suacutečasťou medzinaacuterodnej terminoloacutegie

Hoci slovenčina nepatriacute do skupiny romaacutenskych jazykov ktoreacute sa z latinčiny resp

z ľudovej latinčiny priamo vyvinuli latinskaacute lexika je v našom jazyku pomerne bohato

zastuacutepenaacute Ak aj neraacutetame odbornuacute lexiku (najmauml priacuterodovedneacute domeacuteny kde je latinčina

v poziacutecii lingua franca) ani v bežnej lexike nie suacute živeacute latinskeacute slovaacute v slovenčine ojedinelyacutem

javom Ich poziacutecia v jazyku je stabilnaacute Vaumlčšinu z latinskyacutech vyacuterazov ktoreacute sa použiacutevajuacute

mimo odborneacuteho štyacutelu a suacute suacutečasťou ďalšiacutech štyacutelov možno zadeliť do dvoch kategoacuteriiacute

1 okriacutedleneacute vyacuterazy či okriacutedleneacute slovaacute

2 citaacutetoveacute frazeacutemy3

Okriacutedleneacute vyacuterazy nazyacutevaneacute aj okriacutedleneacute slovaacute je tradičneacute označenie jednej skupiny

knižnyacutech frazeacutem Vznikli na zaacuteklade vyacuteroku historickej alebo literaacuternej postavy V staršom

vymedzeniacute sa za okriacutedleneacute slovaacute pokladal iba takyacute vyacuterok resp citaacutet pri ktorom sa už

neuvedomovalo alebo sa zabudlo na jeho pocircvodcu Avšak kvocircli subjektiacutevnosti určovania

hranice a miery poznania pocircvodcu citaacutetu sa v suacutečasnej lexikoloacutegii uplatňuje odlišnaacute metoacuteda

Vychaacutedza sa z komunikatiacutevnej platnosti vyacuteroku Ak sa danyacute vyacuteraz použije v kontexte

v ktorom vznikol a popisuje danuacute situaacuteciu ide o citaacutet Ak sa uplatňuje aj v inyacutech

komunikačnyacutech situaacuteciaacutech ide o okriacutedlenyacute vyacuteraz Iba v takomto vymedzeniacute sa okriacutedleneacute

vyacuterazy pokladajuacute za osobitnyacute druh frazeacutem Priacutekladom na obe situaacutecie je napr znaacutemy vyacuterok

Gaia Iulia Caesara Alea iacta est Ako citaacutet sa použiacuteva v odbornom ale aj v umeleckom texte

za podmienky že ilustruje dobovuacute situaacuteciu Ako okriacutedlenyacute vyacuteraz sa použiacuteva vtedy ak maacute

platnosť frazeologizmu a použiacuteva sa v kontexte na zdocircraznenie situaacutecie keď je nejakaacute

zaacuteležitosť rozhodnutaacute a toto rozhodnutie nemožno vraacutetiť spaumlť

3 Podrobnejšiacute vyacuteklad k pocircvodu a vyacuteznamu niektoryacutech latinskyacutech citaacutetovyacutech frazeacutem a okriacutedlenyacutech vyacuterazov rarr

24 33

54

Citaacutetoveacute frazeacutemy suacute frazeacutemy prevzateacute z cudziacutech jazykov ktoreacute sa aj v prijiacutemajuacutecom

jazyku vyjadrujuacute vo svojej pocircvodnej teda v cudzojazyčnej podobe ako celok čo znamenaacute že

uvedenaacute skupina frazeacutem nezahŕňa tie ktoryacutech cudzojazyčnyacutem komponentom by bol iba jeden

prvok Pre tieto frazeologickeacute jednotky je priacuteznačneacute buď to že platnosť frazeacutemy mali už v

pocircvodnom jazyku napr latinskeacute cum grano salis (= nie doslova s istyacutem obmedzeniacutem) alebo

jednotky ktoreacute boli v pocircvodnom jazyku nefrazeologickyacutemi (napr odbornyacutemi) vyacuterazmi ako

napr corpus delicti čo je pocircvodom praacutevnickyacute termiacuten alebo vyacuteraz persona non grata ktoryacute

patriacute do diplomatickej terminoloacutegie sa frazeologizovali až v prijiacutemajuacutecom jazyku Treba

doplniť že niektoreacute častejšie použiacutevaneacute citaacutetoveacute frazeacutemy sa uplatňujuacute aj v kalkovanej podobe

napr in medias res ndash do stredu veci k veci bez uacutevodu Citaacutetoveacute frazeacutemy majuacute štylistickuacute

platnosť vyacuteraznyacutech knižnyacutech prostriedkov Vo frazeoloacutegii hovoriacuteme o jave nazyacutevanom

preberanie frazeologickyacutech jednotiek Ide o proces pri ktorom sa frazeologickyacute fond jazyka

obohacuje o frazeacutemy z inyacutech jazykov Najčastejšiacutem spocircsobom je doslovnyacute preklad cudziacutech

frazeacutem ich uacuteplneacute alebo čiastočneacute kalkovanie pričom sa vo vaumlčšine priacutepadov kopiacuteruje ich

syntaktickaacute konštrukcia Frazeologickeacute jednotky ako sme už spomenuli sa preberajuacute

v originaacutelnej podobe no mocircžu sa prispocircsobiť aj preberajuacutecemu jazyku Toto prispocircsobovanie

maacute za naacutesledky zmeny vo fonetickej alebo v grafickej podobe Priacutekladom je latinskaacute frazeacutema

tabula rasa ktoruacute slovenčina prebrala v nezmenenej podobe no napr francuacutezština si ju už

prispocircsobila do podoby table rase teda aj jej grafickaacute aj fonetickaacute podoba zodpovedaacute

preberajuacutecemu jazyku

Tyacutemto spocircsobom obohacujuacute okriacutedleneacute vyacuterazy a citaacutetoveacute frazeacutemy pocircvodom z latinčiny

suacutečasnuacute slovenskuacute lexiku Pre prekladateľa je veľkou vyacutehodou ak ich poznaacute rozumie ich

vyacuteznamu priacutepadne mu je znaacutemy ich pocircvod Poznanie tyacutechto citaacutetovyacutech frazeacutem alebo

okriacutedlenyacutech vyacuterazov v materinskom jazyku daacuteva predpoklad že ich prekladateľ bude schopnyacute

detegovať aj v pocircvodnom texte z ktoreacuteho prekladaacute Tvrdenie že je pre prekladateľa vyacutehodou

ak ich poznaacute sa zakladaacute na nasledujuacutecich zisteniach

1 Ak prekladateľ poznaacute vyacuteznam živyacutech latinskyacutech slov v materinskom jazyku je

pravdepodobneacute že ich dokaacuteže objaviť aj v pocircvodnom texte aj v priacutepadoch že ich

vyacutechodiskovyacute jazyk neprebral v originaacutelnej latinskej podobe ale ustaacutelili sa v ňom adaptovaneacute

napr vo forme kalkov priacutepadne polokalkov a teda že ich z vyacutechodiskoveacuteho textu viditeľne

nevyčleňuje už samotnaacute pocircvodnaacute jazykovaacute forma ndash latinčina Ich uvedomenie si vo

vyacuteznamovej rovine so sebou prinaacuteša niekoľko ďalšiacutech aspektov Prekladateľ dokaacuteže

cieľoveacutemu čitateľovi sprostredkovať adekvaacutetnu formu a obsah aj vďaka tomu že živeacute latinskeacute

slovo v takomto priacutepade nepovažuje len za autorovu metaforu ale uvedomuje si

55

intertextualitu (zvlaacutešť v priacutepade okriacutedlenyacutech vyacuterazov) Transferom takejto lexikaacutelnej jednotky

nenaruacuteša štyacutel originaacutelu a zachovaacuteva viacvrstevnyacute charakter textu Rovnako ponechaacuteva

čitateľovi priestor aby si tieto aluacutezie na antickyacutech autorov a ich diela v texte uvedomoval

nachaacutedzal suacutevislosti a aby pri interpretaacutecii zvlaacutešť v priacutepade umeleckyacutech textov boli jeho

vyacutechodiskaacute porovnateľneacute s vyacutechodiskami a možnosťami čitateľa originaacutelu teda aby mu

prekladateľ tuacuteto možnosť neubral skocircr než sa s preloženyacutem textom stretne saacutem a bude ho

interpretovať na zaacuteklade čitateľskej skuacutesenosti horizontu očakaacutevania čitateľskeacuteho profilu

a ďalšiacutech parametrov ktoreacute suacute suacutečasťou interpretačneacuteho procesu

2 Z hľadiska vyacuteberu vhodnyacutech translatologickyacutech postupov je poznanie živyacutech

latinskyacutech slov rovnako vyacutehodou Prekladateľ sa mocircže vyhnuacuteť negatiacutevnym posunom ak

poznaacute danuacute lexikaacutelnu jednotku identifikuje ju v texte a zvoliacute adekvaacutetny postup pri jej

transfere Ak ju nepoznaacute mocircže sa stať že s ňou bude v texte naraacutebať napr ako s metaforou

V tom priacutepade ju mocircže pri prekladaniacute v raacutemci prekladateľskyacutech postupov využiacutevanyacutech pri

preklade metafory buď celkom eliminovať preložiť ju doslovne (pričom ani v priacutepade kalkov

nemusiacute byť vyacutesledneacute prekladateľskeacute riešenie automaticky zhodneacute s podobou adaptovanou

v cieľovom jazyku) vymeniť ju za inuacute metaforu alebo ju mocircže v texte vysvetliť Všetky

uvedeneacute postupy by znamenali pre cieľovyacute text viac či menej vyacuteraznyacute posun alebo stratu a to

tak na uacuterovni vyacuteznamovej ako aj lexikaacutelnej a štylistickej Adekvaacutetny postup v tomto priacutepade

znamenaacute zvoliť si v cieľovom texte tuacute podobu lexikaacutelnej jednotky ktoraacute je adaptovanaacute

v cieľovej kultuacutere bez ohľadu na divergenciu medzi originaacutelom a prekladom Ak je vo

vyacutechodiskovom texte danaacute živaacute latinskaacute sentencia kalkom v slovenčine mocircže byť

polokalkom alebo naopak Či dokonca ak je živaacute latinskaacute sentencia vo vyacutechodiskovom

jazyku adaptovanaacute v pocircvodnej latinskej podobe a v slovenčine ju poznaacuteme a použiacutevame ako

kalk prekladateľ maacute rešpektovať cieľovyacute jazyk a kultuacuteru a použiť v cieľovom texte

adaptovanyacute tvar Ak sa v cieľovom jazyku uplatňujuacute dve formy napr alea iacta est ndash kocky

suacute hodeneacute vtedy by mal prekladateľ prispocircsobiť vyacuteber prekladateľskeacuteho riešenia

vyacutechodiskoveacutemu textu a vybrať tuacute podobu živej latinskej sentencie ktoraacute originaacutelu

zodpovedaacute po obsahovej i formaacutelnej straacutenke V priacutepade vyššie spomenuteacuteho okriacutedleneacuteho

vyacuterazu existuje možnosť voľby pretože vo viaceryacutech jazykoch sa suacutebežne uplatňuje pocircvodnaacute

latinskaacute podoba ako aj jej tvar adaptovanyacute pre daneacute jazykovo-kultuacuterne spoločenstvo

Vyberaacuteme niekoľko jazykovyacutech mutaacuteciiacute

56

Slovenčina Alea iacta est Kocky suacute hodeneacute

Čeština Alea iacta est Kostky jsou vrženy

Angličtina Alea iacta est The die is cast

Nemčina Alea iacta est Der Wuumlrfel ist gefallen

Francuacutezština Alea iacta est Le sort en est jeteacute

Španielčina Alea iacta est La suerte estaacute echada

Taliančina Alea iacta est Il dado egrave tratto

Analyacutezou francuacutezskej a španielskej verzie latinskeacuteho alea iacta est zistiacuteme že latinskeacute

substantiacutevum alea s vyacuteznamom kocka sa v sentencii nenachaacutedza Nahradilo ho substantiacutevum

le sort resp la suerte s vyacuteznamami

57

Francuacutezsky vyacutekladovyacute slovniacutek Larousse aj španielsky slovniacutek Diccionario de Real Academia

Espantildeola medzi prvyacutemi vyacuteznamami substantiacutev uvaacutedzajuacute naacutehoda osud uacutedel Slovo kocka

teda le deacute (franc) a el dado (špan) ani v jednej zo sentenciiacute nefiguruje (treba však upozorniť

že vo francuacutezštine suacutebežne jestvuje aj vyacuteraz les deacutes sont jeteacutes) preto ak prekladateľ tuacuteto

sentenciu vo francuacutezskom či v španielskom vyacutechodiskovom texte odhaliacute napriek tomu že

v slovenčine maacuteme ako ekvivalent vžituacute sentenciu s komponentom kocka nie osud uacutedel

alebo naacutehoda a prekladateľ ho dokaacuteže identifikovať ako okriacutedlenyacute vyacuteraz či citaacutetovuacute frazeacutemu

pri prekladaniacute prediacutede strate napr tyacutem že prediacutede vyacuterazovej nivelizaacutecii Aluacuteziu sa mu podariacute

zachovať využitiacutem zodpovedajuacutecich vyacuterazovyacutech prostriedkov

Zaujiacutemavosťou je že sa živeacute latinskeacute sentencie uplatňujuacute vo všetkyacutech štyacuteloch Okrem

odborneacuteho štyacutelu kde je latinčina zaacutekladom terminologickeacuteho aparaacutetu nachaacutedzame latinskeacute

vyacuterazy asi v každom jednom z primaacuternych i sekundaacuternych štyacutelov Nie suacute len suacutečasťou

umeleckyacutech vyacutepovediacute ale bežne ich zaznamenaacutevame aj v hovorovom štyacutele zaznievajuacute

z meacutediiacute a uplatňujuacute sa aj v administratiacutevnom štyacutele Pre naacutezornosť prinaacutešame aj prehľadnuacute

exemplifikaacuteciu obohacovania slovenskej lexiky latinskyacutemi vyacuterazmi v raacutemci jednotlivyacutech

štyacutelov Ide o priacuteklady ktoreacute samozrejme nie suacute použiacutevaneacute vyacutehradne pre danyacute štyacutel Jeden

a ten istyacute latinskyacute vyacuteraz sa mocircže uplatňovať vo viaceryacutech z nich v zaacutevislosti od

58

komunikačnej situaacutecie a od intencie vyacutepovede autora Pri uvaacutedzaniacute priacutekladov pre jednotliveacute

štyacutely vychaacutedzame z ich delenia podľa J Mistriacuteka

I Primaacuterne štyacutely

1 naacuteučnyacute štyacutel

- terminus technicus (odbornyacute naacutezov technickyacute termiacuten)

2 administratiacutevny štyacutel

- curriculum vitae (životopis)

3 publicistickyacute štyacutel

- in memoriam (na pamiatku)

- vox populi vox dei (hlas ľudu hlas božiacute)

4 rečniacutecky štyacutel

- quo vadis (kam kraacutečaš)

5 esejistickyacute štyacutel

- conditio sine qua non (podmienka bez ktorej nie ndash nevyhnutnaacute podmienka predpoklad aby

sa niečo mohlo realizovať)

6 hovorovyacute štyacutel

- de facto (v skutočnosti skutočne zo skutku podľa skutočneacuteho stavu)

- pro forma (formaacutelne aby sa nepovedalo)

7 umeleckyacute štyacutel

- carpe diem (využi deň)

II Sekundaacuterne štyacutely (priacuteležitostneacute konkreacutetne neštandardizovaneacute) ndash vyacuteber

1 archaickyacute štyacutel

- amicenko (z latinskeacuteho amicus ndash priateľ) ndash oslovenie adresaacuteta v duchu 19 storočia

2 biblickyacute štyacutel

- gloria in excelsis Deo (slaacuteva Bohu na vyacutesostiach)

59

3 ceremoniaacutelny štyacutel

- ad multos annos (na mnoheacute roky ndash pri vyacuteročiach pri blahoželaniach jubilantovi aby sa ešte

dlho tešil zdraviu)

- Vaša magnificencia (oslovenie rektora univerzity)

- Vaša spektabilita (oslovenie dekana fakulty)

- Vaše honorability (oslovenie vyacuteznamnyacutech funkcionaacuterov v akademickom prostrediacute)

- Vaša Excelencia (oslovenie veľvyslanca)

- Vaša Eminencia (oslovenie kardinaacutela)

4 diplomatickyacute štyacutel

- persona non grata (nežiaduca osoba)

5 ďakovnyacute štyacutel

- ab imo pectore (z hĺbky srdca)

6 ekonomickyacute štyacutel

- N B (skratka z nota bene ndash dobre si zaznamenaj)

7 elegickyacute štyacutel

- memento mori (pamaumltaj na smrť)

8 encyklopedickyacute štyacutel

- ibid (ibidem ndash tamtiež)

- id (idem ndash ten istyacute)

- cf cfr conf (confer ndash porovnaj)

- et al (et alii ndash a ďalšiacute a kolektiacutev)

- l c l cit (loco citato ndash na citovanom mieste na uvedenom mieste)

- v l (vide locum ndash pozri miesto v knihe)

- s a (sine anno ndash bez roku vydania)

9 enumeratiacutevny štyacutel

- etc (et cetera ndash atď a tak ďalej)

60

10 epištolaacuterny štyacutel

- A D (anno Domini ndash roku Paacutena)

11 legislatiacutevny štyacutel

- ex offo (= ex officio ndash z uacuteradu z uacuteradnej moci)

12 ospravedlňujuacuteci štyacutel

- mea culpa mea maxima culpa (moja vina moja preveľkaacute vina)

13 patetickyacute štyacutel

- per aspera ad astra (tŕnistou cestou k hviezdam)

14 persuaziacutevny štyacutel

- historia magistra vitae (dejiny suacute učiteľkou života)

- non scholae sed vitae discimus (neučiacuteme sa pre školu ale pre život)

15 pompeacutezny štyacutel

- amicus certus in re incerta cernitur (v nuacutedzi poznaacuteš priateľa)

16 žartovnyacute štyacutel

- ergo bibamus (tak teda pime)

Podobnyacutech priacutekladov by sme našli omnoho viac od tyacutech najfrekventovanejšiacutech až po

zriedkaveacute ba raritneacute ktoreacute sa zvaumlčša vyskytujuacute v diskurzoch odborneacuteho použiacutevateľa jazyka

Prekladateľ samozrejme nemocircže poznať všetky latinskeacute citaacutety skratky sentencie alebo

terminoloacutegiu jednotlivyacutech odborov Zaacutekladneacute znalosti z klasickyacutech jazykov suacute však veľkou

vyacutehodou a aspoň zaacutekladnaacute orientaacutecia pokiaľ ide o systeacutem latinčiny a znalosti z jej lexiky

a reaacuteliiacute sluacutežia prekladateľovi k rozviacutejaniu si kultuacuternej kompetencie Ak prekladateľ nie je

zaacuteroveň klasickyacutem filoloacutegom potom v priacutepade jeho znalostiacute z klasickyacutech jazykov a antickej

civilizaacutecie a kultuacutery vo vzťahu k prekladateľskyacutem kompetenciaacutem hovoriacuteme skocircr o sociaacutelnej

rešeršnej a kultuacuternej kompetencii než o jazykovej kompetencii v pravom vyacutezname Znamenaacute

to že sa prekladateľ v problematike orientuje a ak je to potrebneacute dokaacuteže si zvoliť vhodnuacute

prekladateľskuacute pomocirccku nevyhnutnuacute pri vyacutebere ekvivalentu či pri hľadaniacute prekladateľskeacuteho

riešenia

61

V tejto suacutevislosti treba upozorniť aj na chyby v preklade vyacuteklade alebo v interpretaacutecii

ktoreacute mocircžu vzniknuacuteť ako docircsledok nedostačujuacutecej znalosti klasickyacutech jazykov a suacutevisiacich

reaacuteliiacute Parciaacutelne informaacutecie a vedomosti mocircžu viesť k mylnyacutem zaacuteverom Priacutekladom takyacutechto

neoverenyacutech postupov je znaacutema falošnaacute etymoloacutegia substantiacuteva malvica ktoraacute sa chybne

odvaacutedza od malum (zlo) alebo od mālum (jablko) pričom zlo maacute odkazovať na biblickyacute

priacutebeh Adama a Evy kde je jablko symbolom zla a uacutedajne aj preto suacute ich označenia

v latinčine zhodneacute J Rejzek v Českom etymologickom slovniacuteku uvaacutedza vysvetlenie bdquomalvice

ndash dužnatyacute plod s jaacutedřincem (jablko hruška ap) Presl převzal z jakeacutehosi stareacuteho leacutekařskeacuteho

rukopisu v jinyacutech exemplaacuteřiacutech jsou podoby makvice mrkvice takže asi jde o piacutesařskou

chybuldquo Substantiacutevum malvica sa zrejme do jazyka dostalo ako chybnyacute tvar Na českuacute

etymoloacutegiu odkazuje aj Stručnyacute etymologickyacute slovniacutek slovenčiny bdquomalvica ndash dužinatyacute plod

rastliacuten s jadrovyacutem ovociacutem (od 20 stor) Z čes malvice ndash vyacuteraz bol zavedenyacute v obdobiacute

naacuterodneacuteho obrodenia na zaacuteklade isteacuteho stčes rukopisu

priacuteslušneacute miesto sa však čiacuteta aj ako mrkviceldquo

V obdobnyacutech priacutepadoch platiacute zaacutesada ad fontes

Ak sa prekladateľ stretne s podobnyacutem prekladateľskyacutem

probleacutemom mal by si informaacuteciu vyhľadať a overiť

zvlaacutešť vtedy ak nie je v danej oblasti odborniacutekom

Latinskyacute a starogreacutecky jazyk obohatili

slovenskuacute slovnuacute zaacutesobu o kvantum lexikaacutelnych

jednotiek ktoreacute sa v našom jazyku uplatnili ako

jednotliveacute slovaacute (napr graacutetis) alebo viacslovneacute pomenovania (napr ad absurdum ad acta

aula maxima) ďalšie boli prebraneacute ako celeacute sentencie (napr clara pacta ndash boni amici) alebo

je z ich zaacutekladu odvodenyacutech množstvo ďalšiacutech lexikaacutelnych jednotiek Za mnoheacute uvaacutedzame

tie ktoreacute sa sformovali z latinskeacuteho a greacuteckeho slova jazyk

lingua

lingvistika lingvista lingvistka lingvistickyacute plurilingvizmus bilingvizmus

monolingvizmus sociolingvistika psycholingvistika pragmalingvistika neurolingvistika

etnolingvistika lingvokulturoloacutegia lingvokultureacutema lingvodidaktika lingvaacutelny

interlingvaacutelny extralingvaacutelny multilingvaacutelny

γλῶσσα (gloacutessa)

glosaacuter glosolaacutelia heteroglosia diglosia polyglosia glosa glosovať glosaacutetor glositiacuteda

glosodyacutenia xenoglosia

Jan Svatopluk Presl bol českyacute

vysokoškolskyacute pedagoacuteg a

zooloacuteg na Českej univerzite

Karlo-Ferdinandovej v Prahe

a bol jednyacutem

z najvyacuteznamnejšiacutech

priacuterodovedcov v 19 storočiacute

62

Použitaacute literatuacutera

ANDOKOVAacute Marcela (2013) Rečniacutecke umenie sv Augustiacutena v kaacutezňach k stupňovyacutem žalmom

Bratislava IRIS

BALEGOVAacute Jana (2016) Lectiones grammaticae Latinae I Košice Univerzita Pavla Jozefa

Šafaacuterika

BARANDOVSKAacute-FRANK Věra (1995) Latina jako mezinaacuterodniacute jazyk Dobřichovice Kava ndash

Pech

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2002) Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a

latinskyacutech mien naacutezvov a termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie

cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda s 45 ndash 55

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2011) Z histoacuterie transkripcie starogreacuteckych a latinskyacutech mien do

slovenčiny In Sambucus VII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a

neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta Trnavskej univerzity v Trnave s 173 ndash 195

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom

Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech

priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In Sambucus VIII Praacutece z

klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave s 178 ndash 193

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

hlavneacute transkripčneacute zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 č 3-

4 s 131 ndash 150

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2016) Od hlasu k hlaacuteske Z dejiacuten antickej naacuteuky o reči Bratislava

Univerzita Komenskeacuteho

DRAE Diccionario de la lengua espantildeola [Cit 8 septembra 2017] Dostupneacute na internete

httpdleraeesw=diccionario

HARAJ Igor (2011) Vlastneacute meno v mysleniacute antiky a stredoveku Martin Matica slovenskaacute

HORATIUS Flaccus Quintus (1986) O umeniacute baacutesnickom Satiry a Listy Bratislava Tatran s

229

HORAacuteČEK Filip ndash CHLUP Radek (2012) Učebnice klasickeacute řečtiny Praha Academia

JANOUŠEK Jan (2014) Uacutevahy nad knihou W Stroha bdquoLatein ist tot ndash es lebe Lateinldquo In

Vymětalovaacute Karla (ed) (2014) Vivat Latina reserata Opava Slezskaacute univerzita v Opavě

s 16 ndash 20

KALIVODA Jan (2012) Verba docent exempla trahunt Praha Karolinum

38

dyslalia (dys + gr lalein = znieť zvučať štebotať)

dyspepsia (dys + gr peptein = traacuteviť)

dysfoacutenia (dys + gr foneacute = zvuk)

lat E EX ndash z od von zvnuacutetra

lat EX- ndash byacutevalyacute niekdajšiacute

1 predložka

vypiť na ex vypiť až do dna

ex officio z uacuteradnej moci uacuteradne

ex parte od jednej zo straacuten

ex nihilo z ničoho

ex libris z kniacuteh (knižnaacute značka)

ex interest bez uacuteroku

ex gratia dobrovoľne

ex post potom dodatočne

ex privata industria zo suacutekromnej

usilovnosti z vlastnej iniciatiacutevy

2 prefix

elokovať (e + lat locus = miesto)

elaboraacutet (e + lat labor = praacuteca)

emisia (e + lat mittere sup missum =

posielať)

erudovanyacute (e + lat rudis = surovyacute hrubyacute)

exhumaacutecia (ex + lat humus = zem)

exportovať (ex + lat portare = nosiť)

extrahovať (ex + lat trahere = ťahať)

exprezident

exmanžel

Deus ex machina (gr theos apo

meacutechaneacutes)

= bdquoboh zo strojaldquo ndash nečakanyacute

zaacutesah ktoryacute rozuzliacute zamotanuacute

situaacuteciu

- najviac ho použiacuteval vo svojich

trageacutediaacutech Euripideacutes

- v hovorovej reči použil toto

spojenie už Soacutekrateacutes

v Platoacutenovom dialoacutegu Kratylos

Ex libris ndash knižnaacute značka

označujuacuteca vlastniacuteka knihy

39

lat EXTRA- ndash zvlaacutešť osobitne oddelene

lat EXTRO- ndash (opak intro =) von

1 predložka

extra ordinem mimo poradia

extra viam mimo cesty

extra vires nad možnosti

2 prefix

extraordinaacuterny (extra + lat ordo ordinis = poriadok)

extravagantnyacute (extra + lat vagari = tuacutelať sa vagabundus = vandrovnyacute tulaacutek)

extrovert (extro + lat vertere = obracať točiť)

extrospektiacutevny (extro + lat spectare = pozerať sa)

gr HYPER ndash nad

prefix

hyperaktivita (hyper + lat ago ere egi actum = konať)

hypereacutemia (hyper + gr haima = krv)

gr HYPO ndash pod

prefix

hypodermickyacute (hypo + gr derma = koža)

hypoteacuteza (hypo + gr thesis = mienka tvrdenie)

gr HIPO ndash (z gr substantiacuteva hippos =) kocircň

prefix

hipodroacutem (hipo + gr dromos = beh)

hipoterapia (hipo + gr therapeuein = liečiť)

Hypochonder

gr chondros = chrupavka

(rebrovaacute)

- pod ňou choriacute často pociťujuacute

bolesti

40

hipoloacutegia (hipo + gr logos = slovo)

lat IN ndash v do na

1 predložka

in camera v byte tajne docircverne

in toto celkom v celosti

in continuo nepretržite suacutevisle

in dorso na chrbte (knihy) vzadu z druhej strany

in facto vskutku skutočne

in futuro v buduacutecnosti

in medias res doprostred veci

In vino veritas (Plinius St) Vo viacutene je pravda

2 prefix

+ adjektiacuteva = zaacutepornyacute zmysel

+ slovesaacute = vyacuteznam predpony do- v- na-

in + l m r = ill- imm- irr-

indiviacuteduum (in + lat dividuus = deliteľnyacute rozdelenyacute)

invalid (in + lat validus = silnyacute mocnyacute zdravyacute)

ilegaacutelny (illegalis in + lat lex = zaacutekon)

imobilnyacute (immobilis in + lat mobilis = pohyblivyacute)

iracionaacutelny (irrationalis in + lat ratio = rozum)

inhalovať (in + lat halare = dyacutechať)

inšpirovať (in + lat spirare = dyacutechať)

importovať (in + lat portare = nosiť)

infarkt (in + lat farcire = pchať infarcire = upchaacutevať)

in flagranti (in + lat flagrare = horieť blčať)

in margine (in + lat margo = okraj)

41

lat INTER ndash medzi

1 predložka

inter alia medzi inyacutemi (okolnosťami vecami)

Inter arma silent Musae Kde rinčia zbrane

mlčia Muacutezy

2 prefix

interpunkcia (inter + lat punctum = bod)

interregnum (lat regnum = kraacuteľovstvo vlaacuteda)

často ako skratka za slovo internacionaacutelny (lat

natio = naacuterod)

interhotel

interlingua

Interviacutezia

lat INTRA- INTRO- ndash dovnuacutetra dnu

prefix

introvert (intro + lat vertere = obracať sa)

introskop (intro + gr skopein = hľadieť pozerať)

introdukcia (intro + lat ducere = viesť)

lat CUM ndash s so spolu s

lat KON- (KO- KOL- KOM- KOR-)

1 predložka

cum laude s pochvalou

magna cum laude veľmi dobre

summa cum laude vyacuteborne

cum suis so svojimi (ľuďmi)

Summa cum laude

Interview

inter + lat videre = vidieť

Internaacutet

lat adjektiacutevum internus =

vnuacutetornyacute domaacuteci (= domov)

42

Cum tacent clamant Keď mlčia kričia

2 prefix

koncentraacutecia (kon + lat centrum = stred)

kondolencia (kon + lat dolere = ciacutetiť bolesť)

korešpondencia (ko + lat respondere = odpovedať)

kolaborant (ko + lat laborare = pracovať)

lat PER ndash skrz cez po v za pomocou

lat PER- ndash per-

1 predložka

per aspera ad astra cez ťažkosti ku hviezdam

per annum ročne na rok

per capita podľa hlaacutev (napr deliť pozostalosť)

per se saacutem sebou samozrejme

per fas et nefas praacutevom i nepraacutevom (skrz dovoleneacute a nedovoleneacute)

per quod čiacutem podľa čoho

per os cez uacutesta uacutestami peroraacutelny (lat os oris = uacutesta)

2 prefix

perforovať (per + lat forare = vŕtať)

permanentnyacute permanentka (per + lat manere = zostaacutevať)

perverznyacute (per + lat vertere sup versum = obracať)

perzekvovať (per + lat sequi = nasledovať)

lat PRE- ndash (z lat predložky prae =) pred vopred

prefix

preferovať (pre + lat ferre = niesť)

prezident (pre + lat sedere = sedieť)

prefix (pre + lat fingere sup fixum = pripevňovať pribiacutejať)

preludium (pre + lat ludus = hra)

43

lat PRO ndash pre pred namiesto

1 predložka

pro tempore predbežne pre tento raz dočasne počas

pro rata pomerne proporcionaacutelne

pro forma pre formu formaacutelne naoko

pro et contra pre a proti

pro nihilo pre nič

pro bono pre dobro blaho

2 prefix (lat) = pre

protekcia (pro + lat tegere sup tectum = kryť

chraacuteniť)

prostituacutetka (pro + lat statuere = postaviť)

produkovať (pro + lat ducere sup ductum =

viesť tvoriť robiť)

prefix (gr) = pred

proloacuteg (pro + gr logos = slovo)

program (pro + gr gramma = zaacutepis zaacuteznam)

prognoacuteza (pro + gr gnosis = znalosť

vedomosť)

lat POST ndash po

1 predložka

post scriptum (PS) po napiacutesaniacute

post mortem po smrti

2 prefix

postgraduaacutelny (post + lat gradus = stupeň krok)

posttraumatickyacute (post + gr trauma = rana)

Promovať alebo byť

promovanyacute

lat movere sup motum =

pohybovať posuacutevať

promoveo sup promotum =

dosl posuacutevať dopredu =

prenes niekoho povyšovať

ten kto niekoho promuje =

promoacutetor ndash vykonaacuteva obrad

promoacutecie

TEDA študenti suacute promovaniacute A

NIE promujuacute

44

gr PERI ndash okolo

prefix

perikardium (peri + gr kardia = srdce)

periskop (peri + gr skopein = pozorovať)

perioacuteda (peri + gr odos = cesta)

gr POLY- ndash (gr adjektiacutevum polys poly =) mnohyacute početnyacute

gr POLI- ndash (gr substantiacutevum polis =) mesto

prefix

polyteizmus (poly + gr theos = boh)

polygamia (poly + gr gamos = sobaacuteš)

polyglot (poly + gr glotta = jazyk)

polytechnika (poly + gr techneacute = umenie remeslo zručnosť)

poliklinika (poli + gr klineacute = locircžko posteľ)

metropola (gr meacuteteacuter = matka + polis)

akropola (gr akros = vysokyacute vrchnyacute nachaacutedzajuacuteci sa na okraji + polis)

lat RE- ndash opaumlť znovu zase nazad

lat RETRO- ndash (pocircvodne lat predložka =) spaumlť naspaumlť nazad

prefix

reagovať (re + lat agere = konať robiť viesť)

rebelovať (re + lat bellum = vojna)

reediacutecia (re + lat edere = vydaacutevať)

retrospektiacuteva (retro + lat spectare = diacutevať sa hľadieť)

retro štyacutel

45

lat SUB ndash pod

1 predložka

sub condicione pod podmienkou

sub potestate pod mocou

sub voce pod slovom pod heslom napr v slovniacuteku

2 prefix

substancia (sub + lat stare = staacuteť)

lat SUPER ndash nad

prefix

supermocnosť

superťažkyacute

superstar

gr SYN ndash s so spolu s

prefix

synchronickyacute (syn + gr chronos = čas)

symbioacuteza (syn + gr bios = život)

synonymum (syn + gr onoma = meno)

symfoacutenia (syn + gr foneacute = zvuk)

lat TRANS ndash cez za (častejšiacute preklad predponou pre-)

prefix

transkripcia (trans + lat scribere sup scriptum = piacutesať)

transplantaacutecia (trans + lat plantare = sadiť)

translokaacutecia (trans + lat locus = miesto)

transformovať (trans + lat forma = podoba tvar)

46

15 Vlastneacute menaacute Problematika transkripcie antickyacutech greacuteckych

a latinskyacutech mien

Slovenčina nie je izolovanyacute jazyk prenikaacute do nej množstvo cudziacutech slov Pri ich

preberaniacute sa riadi vlastnyacutemi pravidlami zaacuteroveň by však mala rešpektovať ndash aspoň pri

vlastnyacutech menaacutech ndash niektoreacute pravidlaacute jazykov z ktoryacutech menaacute preberaacute Dlhodobyacutem

probleacutemom ktoryacute sa priamo dotyacuteka kultuacuternych reaacuteliiacute z antickej civilizaacutecie je v slovenčine

spraacutevnosť piacutesania vlastnyacutech mien pocircvodom z klasickyacutech jazykov

Zaacuterodky probleacutemu prepisovania antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien osocircb naacutezvov

lokaliacutet a ich rocircznych odvodeniacuten do slovenčiny siahajuacute

ďaleko do počiatkov jej spisovneacuteho obdobia Probleacutem

vyplyacuteva z odlišnyacutech hlaacuteskoslovnyacutech a tvaroslovnyacutech

vlastnostiacute prijiacutemajuacuteceho jazyka ndash spisovnej slovenčiny

a odovzdaacutevajuacuteceho jazyka ktoryacutem je latinčina a

starovekaacute priacutepadne byzantskaacute greacutečtina

V tejto suacutevislosti nemožno zabuacutedať že

o fonetike starej greacutečtiny a latinčiny veľa isteacuteho

nevieme Neexistuje nijakyacute autentickyacute zaacuteznam ich

zvukovej podoby Sme odkaacutezaniacute na dedukcie z toho

čo naacutem sprostredkuacuteva piacutesmo Pravopis starej greacutečtiny

bol napriacuteklad fonetickyacute približne okolo roku 400 pred

Kr Potom sa postupne zužoval repertoaacuter jej vokaacutelov

(strata kvantity zjednodušenie diftongov itacizmus)

v konsonantoch sa presadila spirantizaacutecia (b ph kh sa

zmenili na v f ch) Naša dnešnaacute vyacuteslovnosť

starogreacutečtiny je konvenčnaacute nezodpovedaacute živej vyacuteslovnosti ani v jednej faacuteze vyacutevinu tohto

jazyka aj keď rozdiely medzi grafikou a fonetikou nie suacute priacuteliš veľkeacute

151 Probleacutemy suacutevisiace s prepisom antickyacutech mien do slovenčiny1

Hlavneacute okruhy probleacutemov ktoreacute vystupujuacute do popredia v suacutevislosti s problematikou

transkripcie greacuteckych a latinskyacutech mien suacute

1 K praktickyacutem otaacutezkam prekladu antickyacutech mien rarr 2521

Za našu dnešnuacute vyacuteslovnosť

starej greacutečtiny vďačiacuteme

humanistovi Erazmovi

Rotterdamskeacutemu Pre svoju

kodifikaacuteciu argumentoval

vedeckyacutemi potrebami proti

vyacuteslovnosti akuacute v Euroacutepe šiacuterili

greacutecki učenci emigranti

z Byzancie Taacute vychaacutedzala

z vyacutevinovej kontinuity jazyka

bola bližšia novej greacutečtine

Erazmov nie bezprobleacutemovyacute

naacutevrat ad fontes k domneleacutemu

klasickeacutemu stavu aj v ortoepii sa

v Euroacutepe ujiacutemal iba pomaly

napr v Nemecku sa definitiacutevne

presadil až po roku 1800

a v krajinaacutech s prevažujuacutecim

byzantskyacutem vplyvom vocircbec

nemal uacutespech

47

- v starovekej greacutečtine označovanie kvantity

prepis aspirovanyacutech spoluhlaacutesok th rh priacutep aj ph

prepis diftongov ai ei oi prepis pocircvodneacuteho

slabičneacuteho i na začiatku greacuteckych slov prepis geminaacutet

- pri prepise z latinčiny piacutesanie geminaacutet

piacutesanie digrafeacutem ae oe qu piacutesanie c ndash k piacutesanie

intervokalickyacutech grafeacutem i ndash j t ndash c s ndash z prepis

pocircvodneacuteho i na začiatku slov

- morfologickeacute otaacutezky podoba menneacuteho

kmeňa ktoryacute maacute byť zaacutekladom pre skloňovanie mena

a pre ďalšie odvodzovanie najmauml pre tvorenie

adjektiacuteva

Pre slovenčinu ako prijiacutemajuacuteci jazyk vždy

predstavovala vaumlčšie probleacutemy greacutečtina Ako prveacute

vyacutechodisko prepisu sa nuacuteka transliteraacutecia Čistaacute sa

použiacuteva len okrajovo v praxi je uacutečelnejšie použiacutevať jej

kombinaacuteciu s transkripciou zohľadňujuacutecou aj

recipovanuacute erazmovskuacute vyacuteslovnosť (čiže v greacutečtine miesto aggelos piacutešeme angelos

vynechaacutevame priacutezvuky naacuteslovnyacute ostryacute priacutedych označujeme pomocou h) Tento spocircsob

transkripcie sa bez vaumlčšiacutech probleacutemov uplatňuje pri prepise jednotlivyacutech greacuteckych slov či

citaacutetovyacutech zvratov (napr heacuteureacuteka mimeacutesis theos apo meacutechaneacutes gnoacutethi seauton a pod) Ide

tu iba o to aby sa greacutecke hlaacutesky vyjadrovali našimi piacutesmenami či hlaacuteskami s najbližšou

zvukovou platnosťou (η = eacute θ = th ι = i υ = y u (v diftongoch) φ = f (nie ph) χ = ch (nie

kh) ω = oacute ου = u (nie ou) nevyznačuje sa kvantita a i y lebo ich nevyznačovala ani

greacutečtina) Pokiaľ ide o latinčinu už starovekiacute gramatici klaacutedli docircraz na analyacutezu hlaacutesok h k q

x i v kvocircli ich špeciaacutelnemu vzťahu medzi vyacuteslovnosťou a spocircsobom grafickeacuteho zaacuteznamu

Spochybňovali hlaacuteskovuacute platnosť h jednak preto že sa tento konsonant vyslovoval

v latinčine slabo ale zvlaacutešť preto lebo ho viaceriacute z nich pripodobňovali ku greacuteckemu

priacutedychu ktoryacute nebol považovanyacute sa samostatnuacute hlaacutesku Pri i a v gramatici odlišovali ich

vokalickuacute platnosť od konsonantickej platnosti viedli tiež diskusiu o opodstatnenosti

použiacutevania grafeacutem k a q keďže grafeacutema c by uspokojivo prevzala ich uacutelohu Hlaacutesky x y a ich

grafeacutemy hodnotili ako okrajoveacute a cudzie keďže sa vyskytujuacute len v greacuteckych slovaacutech

Pri piacutesaniacute antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien sa uplatňujuacute dve stanoviskaacute

1 stanovisko vaumlčšmi prihliadajuacutece k odovzdaacutevajuacutecim jazykom

Transliteraacutecia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute vždy to isteacute

piacutesmeno alebo to isteacute spojenie

piacutesmen druhej abecedy

Transkripcia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute piacutesmeno

alebo aj viacero piacutesmen druhej

abecedy podľa vyacuteslovnosti na

tom istom mieste Ide

o fonetickyacute prepis slova

Geminaacuteta = zdvojenaacute

spoluhlaacuteska (napr v slove

panna)

Aspiraacuteta = spoluhlaacuteska

sprevaacutedzanaacute priacutedychom (napr

th kh)

Grafeacutema = piacutesomnyacute znak

piacutesmeno

48

2 stanovisko pokladajuacutece za rozhodujuacuteci v procese adaptaacutecie prijiacutemajuacuteci jazyk

Pri druhom stanovisku sa kladie docircraz na transkripčnyacute priacutestup ktoryacute sa pokuacuteša zachytiť

zvukovuacute straacutenku slova v podobe najprirodzenejšie uchopiteľnej prijiacutemajuacutecim jazykom Pri

prvom zo stanoviacutesk suacute možneacute dva už vyššie spomenuteacute priacutestupy transliteračnyacute

a transliteračno-transkripčnyacute Suacute podobneacute hlavnyacute rozdiel spočiacuteva v prepisovaniacute dĺžok Kyacutem

pri transliteraacutecii sa napr prepisujuacute len greacutecke eacute oacute keďže sa zaznamenaacutevali osobitnyacutemi

grafeacutemami eacutetou a oacutemegou pri transkripčno-transliteračnom priacutestupe sa prepisujuacute aj dlheacute aacute iacute

yacute uacute

V praxi sa niekedy možno stretnuacuteť s prepisom

greacuteckych mien na latinskyacute spocircsob hlavne pod

vplyvom zaacutepadoeuroacutepskych jazykov t j s piacutesaniacutem ph

namiesto f a c namiesto k ale i s tendenciou

odstraňovať th hoci medzi vyacuteslovnosťou t (τ) a th (θ)

bol v greacutečtine zaacutesadnyacute rozdiel

Pri transkripcii vlastnyacutech mien vstupuje do hry

aj kultuacuterny kontext zdomaacutecnenosť Niektoreacute greacutecke

vlastneacute menaacute sa už do naacutešho jazyka a kultuacutery do istej

miery včlenili (Filip Alexander Teodor Homeacuter

Korint Ateacuteny a pod) paralelne popri nich je tu ale

vaumlčšina mien ktoreacute sme si nestihli adaptovať pričom

vychaacutedzajuacute z tyacutech istyacutech slovotvornyacutech zložiek (napr

Menandros Theofrastos Filippopolis)

Niekedy sa použiacuteva jedna lexikaacutelna jednotka

v dvoch podobaacutech podľa kultuacuterneho prostredia napr

Foinikia v greacuteckom prostrediacute Feniacutecia v latinskom

kontexte (V Zamarovskyacute) Inokedy sa rozlišuje medzi

tyacutem či sa hovoriacute o mytologickej alebo historickej postave Podľa toho sa použiacuteva vaumlčšmi

alebo menej adaptovanaacute podoba

Priacutekladom na celkom vžiteacute greacutecke meno je Ezop (pocircvodneacute Aisoacutepos) Pri jeho preberaniacute

došlo k zmene v kmeni i v koncovke na jeho podobe sa vyacuterazne prejavil vplyv stredovekej

latinčiny Menaacute typu Neapol zas naznačujuacute že pri preberaniacute mien je možnyacute aj zaacutesah do

koncovky ako zaacutekladnyacute stupeň jeho udomaacutecnenia ktoryacute odraacuteža flektiacutevne potreby slovenčiny

Avšak menaacute ktoreacute by transformovali iba kmeň no koncovku nie (Teokritos namiesto

Theokritos Teacutezeus namiesto Theacuteseus a pod) nie suacute ani greacutecke ani slovenskeacute

Najstaršiacute filozofi chaacutepali jazyk

ako suacutehrn mien ktoreacute

považovali za naacutezvy

jednotlivyacutech prvkov skutočnosti

S prvyacutemi teoretickyacutemi

konštruktmi pomocou ktoryacutech

sa opisuje a do istej miery

vysvetľuje spraacutevanie sa

vlastnyacutech mien nachaacutedzame

v homeacuterskej baacutesnickej tradiacutecii

V Homeacuterovyacutech baacutesňach sa

stretaacutevame s pojmom

eponymon Je to to od čoho sa

odvodzuje vlastneacute meno mocircže

to byť ineacute slovo alebo aj vec či

situaacutecia ktoraacute bola motivujuacutecim

činiteľom pri akte prvotneacuteho

pomenovania U Homeacutera maacute do

značnej miery magickyacute

a nadprirodzenyacute raacutez Okolnosti

ktoreacute sprevaacutedzajuacute prvotneacute

pomenovanie nositeľa mena

totiž predurčujuacute jeho ďalšie

osudy

49

Vyacuteznamnyacutem komplikujuacutecim faktorom prepisovania antickyacutech mien a ich fungovania

v slovenskom texte je skloňovanie To kladie na použiacutevateľa slovenčiny naacuteroky akeacute si ušetrili

napr angličtina francuacutezština nemčina atď Vystačia s nominatiacutevom singulaacuteru daneacuteho mena

čo v slovenčine nie je možneacute Do popredia vystupuje probleacutem akyacute kmeň pri ohyacutebaniacute použiť

Konkurujuacute si pocircvodneacute greacuteckelatinskeacute a domaacutece slovenskeacute kmene Niektoreacute pocircvodneacute

substantiacutevne kmene nachaacutedzajuacute v slovenčine oporu najmauml vďaka adjektiacutevam ktoreacute sa od nich

tvoria napr gr Eroacutes ndash erotickyacute rarr G sg = Eroacuteta Achilleus ndash Achillova paumlta rarr G sg =

Achillea Achilla lat Cicero ndash ciceronianizmus rarr G sg = Cicerona Popri klasickyacutech

tvaroch sa ale v slovenčine občas pri tom istom mene vytvaacuterajuacute i tvary bdquobarbarskeacuteldquo ktoreacute

nerešpektujuacute vyacutechodiskovyacute jazyk Odviacutejajuacute sa jednoducho od nominatiacutevu singulaacuteru a k nemu

pridaacutevajuacute slovenskeacute paacutedoveacute koncovky Areacutes ndashArea i Aresa Adoacutenis ndash Adoacutenida i Adonisa Pri

skloňovaniacute nastaacutevajuacute ťažkosti tiež pri menaacutech ktoreacute nesignalizujuacute dostatočne svoj rod

(Artemis Eris Deacutemeacuteter) nezasvaumltenyacute ich nemusiacute identifikovať ako ženskeacute menaacute Ďalšiacutem

uacuteskaliacutem greacuteckej flexie suacute kvantitatiacutevne alternancie v kmeni Filopoimeacuten ndash Filopoimena

Agamemnoacuten ndash Agamemnona ale Apolloacuten ndash Apolloacutena Ioacuten ndash Ioacutena

152 Pravidlaacute transkripcie antickyacutech vlastnyacutech mien

K pertraktovanej problematike vzniklo niekoľko vedeckyacutech štuacutediiacute v ktoryacutech sa autori

pokuacutešajuacute vniesť systeacutem a zjednotiť pravidlaacute transkribovania a ortografie pre vlastneacute menaacute

pocircvodom z klasickyacutech jazykov Napriek dlhoročneacutemu uacutesiliu niekoľkyacutech generaacuteciiacute lingvistov

a klasickyacutech filoloacutegov však zatiaľ nemaacuteme k dispoziacutecii komplexnuacute priacuteručku ktoraacute by

použiacutevateľa jazyka zorientovala a v ktorej by našiel odpoveď na otaacutezku spraacutevnej podoby

želaneacuteho tvaru vlastneacuteho mena Odporuacutečania i pravidlaacute ktoreacute v priebehu niekoľkyacutech

desaťročiacute vznikali naraacutežali vždy na nedostatok mateacuterie na ktorej by sa preverovali takže

jazykovaacute prax s teoacuteriou bola prepojenaacute iba do určitej miery Vaumlčšina naacutevrhov slovenskyacutech

jazykovedcov z minulosti ako adaptovať antickeacute menaacute v slovenčine bola v suacutelade s

vyacutevinovyacutemi tendenciami slovenčiny a premietla sa ndash v maximaacutelne zhutnenej podobe ndash do

aktuaacutelnych Pravidiel slovenskeacuteho pravopisu (PSP)

V suacutečasnosti sa medzi klasickyacutemi filoloacutegmi v slovenskyacutech akademickyacutech inštituacuteciaacutech

ustaľujuacute zaacutesady transkripcie antickyacutech mien a komplexnejšie suacute sformulovaneacute zatiaľ

50

v štuacutediaacutech Ľ Buzaacutessyovej2 Uplatňujuacute sa už aj v praxi v heslaacutech Encyklopaedie Beliany Pre

heslaacuter sa vytvaacutera takaacute podoba vlastneacuteho mena alebo termiacutenu aby bolo identifikovateľneacute

v pocircvodnom odovzdaacutevajuacutecom jazyku a zaacuteroveň aby nebolo v uacuteplnom rozpore s prirodzenyacutemi

vlastnosťami prijiacutemacieho jazyka teda slovenčiny Heslaacute majuacute často podobu dvojtvaru Jedna

podoba mena pre bežnuacute komunikaacuteciu popularizačneacute diela pre beletriu televiacuteziu atď v

ktorej sa vaumlčšmi odraacutežajuacute adaptačneacute procesy a druhaacute pre texty odborneacuteho charakteru

prihliadajuacuteca vaumlčšmi na pocircvodnyacute stav v klasickyacutech jazykoch Kyacutem v niektoryacutech priacutepadoch sa

adaptovanaacute a odbornaacute podoba prekryacutevajuacute (napr nominatiacutev singulaacuteru Poseidoacuten genitiacutev

singulaacuteru Poseidoacutena suacute tvary ktoreacute suacute v slovenčine dobre adaptovaneacute a zaacuteroveň zodpovedajuacute

aj požiadavkaacutem odborneacuteho vyjadrovania) v inyacutech sa mocircže adaptovanaacute a odbornaacute podoba

prekryacutevať len v nominatiacuteve a rozdiel medzi štyacutelmi sa prejaviacute až v nepriamych paacutedoch (napr

nominatiacutev singulaacuteru Anakreoacuten je vhodnyacute pre oba štyacutely zato genitiacutev singulaacuteru Anakreoacutena pre

bežneacute vyjadrovanie a genitiacutev singulaacuteru Anakreonta pre odbornyacute štyacutel)

Naacutezvy lokaliacutet sa považujuacute za menej citliveacute na zaacutesahy preto je priacutepustnyacute vaumlčšiacute rozsah

ich adaptaacutecie Priacutepustneacute suacute pomenovania Macedoacutenia Myacutezia Lyacutekia Kapadoacutecia Bityacutenia

Sybarida atď z osobnyacutech mien sa pokladajuacute za adaptovaneacute menaacute panovniacutekov (Teodor

Bazil) svaumltyacutech a biblickyacutech postaacutev (Izidor František z Assisi Herodes) najznaacutemejšiacutech

mytologickyacutech postaacutev (Ateacutena Jupiter) literaacutetov a ich diel (Homeacuter Oviacutedius Horaacutecius

Odysea) Akceptujuacute sa tiež daacutevno adaptovaneacute menaacute v ktoryacutech bola theacuteta nahradenaacute

v slovenčine fonologicky najbližšou zapiacutesanou grafeacutemou t ako Ateacutena Temida Tesaacutelia

V odbornom jazyku sa však použiacutevajuacute podoby s theacutetou Pri ohyacutebaniacute mien so slovnyacutem

zaacutekladom končiacim na latinskuacute hlaacutesku k piacutesanuacute grafeacutemou c sa odporuacuteča v odbornom

i neodbornom texte piacutesať slovenskeacute k ndash t j k nominatiacutevu Marcus sa priraďuje nepriamy paacuted

Markovi nie Marcovi

Pre štyacutel bežnej komunikaacutecie sa odporuacuteča skloňovať viacereacute menaacute (pocircvodneacute

konsonantickeacute kmene) podľa uacuteplnej podoby nominatiacutevu Xenofoacutena Adonisa Kalchasa

z latinskyacutech napr Cicera (popri Ciceroacutena) podoba zodpovedajuacuteca stavu v odovzdaacutevajuacutecom

jazyku (Xenofoacutenta Adoacutenida Kalchanta Cicerona) sa odporuacuteča pre odbornyacute štyacutel Vžiteacute

podoby ženskyacutech mien ako Ariadna (popri odb Ariadneacute) sa prijiacutemajuacute Greacutecke menaacute

2 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a latinskyacutech mien naacutezvov a

termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda 2002 s

45-55 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash hlavneacute transkripčneacute

zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 2012 č 3-4 s 131-150 BUZAacuteSSYOVAacute

Ľudmila Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In

Sambucus VIII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave 2012 s 178-193

51

s nominatiacutevom sg na -oacuten sa v adaptovanej podobe

skloňujuacute s ohľadom na už adaptovaneacute znaacuteme propriaacute

i početneacute apelatiacuteva v nepriamych paacutedoch -oacutena -oacutenovi

atď bez ohľadu na pocircvodneacute rozdiely v greacuteckom kmeni

teda Xenofoacuten Xenofoacutena Agamemnoacuten Agamemnoacutena

tak ako Platoacuten Platoacutena no v odbornom štyacutele tvar

zodpovedaacute vyacutechodiskoveacutemu jazyku t j Xenofoacutenta

Agamemnona

Konzervatiacutevnosť v oblasti morfoloacutegie pretrvaacuteva

v ohyacutebaniacute mien zakončenyacutech vyacuteraznyacutemi latinskyacutemi

alebo greacuteckymi sufixmi (lat -us-ius gr -os -es)

ktoreacute majuacute tendenciu spraacutevať sa ako zdomaacutecneneacute

morfeacutemy a u ktoryacutech existuje vžitaacute opora v oblasti

cudziacutech apelatiacutev typu komunizmus Skloňuje sa teda

OviacutediaOvidia HerodotaHeacuterodota SisyfaSizyfa

Aristotela Euripida Anaximena nerobiac rozdiel

medzi odbornyacutem a neodbornyacutem vyjadrovaniacutem

K tyacutemto menaacutem sa priraďujuacute aj menaacute na ndashas pocircvodom

a-kmeňoveacute maskuliacutena ako PytagorasPythagoras

Anaxagoras pretože suacute formaacutelne bliacutezke

predchaacutedzajuacutecim niektoreacute suacute znaacuteme z učiva strednyacutech

škocircl alebo suacute suacutečasťou terminologickyacutech spojeniacute napr

Pytagorova veta Pri sufixe -as pocircvodom

konsonantickyacutech kmeňov (Kalchas) -is (Agis)

rovnako aj pri latinskyacutech i-kmeňovyacutech typoch

(Tyrnaviensis) priacutepadne inyacutech ktoreacute suacute menej

frekventovaneacute sa odporuacuteča vychaacutedzať pri skloňovaniacute

z uacuteplnej nominatiacutevnej formy a skloňovať a odvodzovať

v bežnom prejave Agisa Adonisa adonisovskyacute

Kalchasa Kalchasov Tyrnaviensisa a pod

Pri preklade z cudzieho jazyka je nevyhnutneacute

uvedomiť si aj mieru adaptaacutecie antickyacutech mien v

danom jazyku aby došlo k spraacutevnej identifikaacutecii tej

ktorej osoby Pri použiacutevaniacute latinskyacutech mien skladajuacutecich sa z krstneacuteho mena rodoveacuteho mena

Skladba latinskeacuteho mena

Publius Cornelius Scipio

Africanus

praenomen (Publius) = osobneacute

(krstneacute) meno daacutevalo sa dieťaťu

9 deň po narodeniacute podľa vyacuteberu

rodičov zoznam osobnyacutech mien

bol v Riacuteme obmedzenyacute ndash

poznaacuteme len 18 mužskyacutech

osobnyacutech mien praenomina

žien neboli takeacute obmedzeneacute ako

u mužov

nomen gentile (Cornelius) =

rodoveacute meno novorodenec ho

dostaacuteval ako priacuteslušniacutek isteacuteho

rodu taacuteto priacuteslušnosť sa

odvodzovala od otca meno bolo

dedičneacute

cognomen (Scipio) = meno

rodiny (priezvisko) ktoreacute bolo

odvodeneacute od individuaacutelnych

charakteristiacutek alebo

vyacuteznamnyacutech skutkov spočiatku

ide o živeacute rodinneacute meno ktoreacute

sa postupne staacuteva dedičnyacutem

priacutemenom

agnomen (Africanus) =

dodatočneacute meno ktoreacute sa

obvykle pridaacuteva na zaacuteklade

nejakeacuteho vyacuteznamneacuteho skutku

svojho buduacuteceho nositeľa toto

meno je fakultatiacutevne a plniacute

funkciu honorifikačnej prezyacutevky

Najčastejšie skratky

latinskyacutech vlastnyacutech mien

A = Aulus

C = Gaius

Cn = Gnaeus

D = Decimus

L = Lucius

M = Marcus

P = Publius

Q = Quintus

Ser = Servius

Sex = Sextus

T = Titus

52

priezviska (Gaius Iulius Caesar Marcus Tullius Cicero) kladie napr španielčina docircraz na

rodoveacute meno slovenčina však nie vždy (napr Marcus Tullius Cicero sa v španielčine

pravidelne označuje ako Tullius v slovenčine však Cicero)

53

16 Starogreacutecky a latinskyacute jazyk ndash nositelia kultuacuternych tradiacuteciiacute

optikou translatoloacutegie

Latinčina je jazyk vďaka ktoreacutemu maacuteme piacutesmo (latinka) sprostredkoval naacutem greacutecko-

riacutemske kultuacuterne a vzdelanostneacute dedičstvo obohatil našu slovnuacute zaacutesobu a to dokonca natoľko

že pri mnohyacutech slovaacutech si už neuvedomujeme ich latinskyacute pocircvod Je propedeutikou pre

romaacutenske jazyky i pre angličtinu kde figuruje celyacute rad pocircvodne latinskyacutech slov (napr

personal computer persōna = osoba persōnālis = osobnyacute computāre = počiacutetať) Vaumlčšina

gramatiacutek modernyacutech jazykov je vystavanaacute na latinskom pocircdoryse a preto je latinčina

ideaacutelnou univerzaacutelnou priacutepravou pre štuacutedium jazykov Navyše je staacutele najdocircležitejšou

suacutečasťou medzinaacuterodnej terminoloacutegie

Hoci slovenčina nepatriacute do skupiny romaacutenskych jazykov ktoreacute sa z latinčiny resp

z ľudovej latinčiny priamo vyvinuli latinskaacute lexika je v našom jazyku pomerne bohato

zastuacutepenaacute Ak aj neraacutetame odbornuacute lexiku (najmauml priacuterodovedneacute domeacuteny kde je latinčina

v poziacutecii lingua franca) ani v bežnej lexike nie suacute živeacute latinskeacute slovaacute v slovenčine ojedinelyacutem

javom Ich poziacutecia v jazyku je stabilnaacute Vaumlčšinu z latinskyacutech vyacuterazov ktoreacute sa použiacutevajuacute

mimo odborneacuteho štyacutelu a suacute suacutečasťou ďalšiacutech štyacutelov možno zadeliť do dvoch kategoacuteriiacute

1 okriacutedleneacute vyacuterazy či okriacutedleneacute slovaacute

2 citaacutetoveacute frazeacutemy3

Okriacutedleneacute vyacuterazy nazyacutevaneacute aj okriacutedleneacute slovaacute je tradičneacute označenie jednej skupiny

knižnyacutech frazeacutem Vznikli na zaacuteklade vyacuteroku historickej alebo literaacuternej postavy V staršom

vymedzeniacute sa za okriacutedleneacute slovaacute pokladal iba takyacute vyacuterok resp citaacutet pri ktorom sa už

neuvedomovalo alebo sa zabudlo na jeho pocircvodcu Avšak kvocircli subjektiacutevnosti určovania

hranice a miery poznania pocircvodcu citaacutetu sa v suacutečasnej lexikoloacutegii uplatňuje odlišnaacute metoacuteda

Vychaacutedza sa z komunikatiacutevnej platnosti vyacuteroku Ak sa danyacute vyacuteraz použije v kontexte

v ktorom vznikol a popisuje danuacute situaacuteciu ide o citaacutet Ak sa uplatňuje aj v inyacutech

komunikačnyacutech situaacuteciaacutech ide o okriacutedlenyacute vyacuteraz Iba v takomto vymedzeniacute sa okriacutedleneacute

vyacuterazy pokladajuacute za osobitnyacute druh frazeacutem Priacutekladom na obe situaacutecie je napr znaacutemy vyacuterok

Gaia Iulia Caesara Alea iacta est Ako citaacutet sa použiacuteva v odbornom ale aj v umeleckom texte

za podmienky že ilustruje dobovuacute situaacuteciu Ako okriacutedlenyacute vyacuteraz sa použiacuteva vtedy ak maacute

platnosť frazeologizmu a použiacuteva sa v kontexte na zdocircraznenie situaacutecie keď je nejakaacute

zaacuteležitosť rozhodnutaacute a toto rozhodnutie nemožno vraacutetiť spaumlť

3 Podrobnejšiacute vyacuteklad k pocircvodu a vyacuteznamu niektoryacutech latinskyacutech citaacutetovyacutech frazeacutem a okriacutedlenyacutech vyacuterazov rarr

24 33

54

Citaacutetoveacute frazeacutemy suacute frazeacutemy prevzateacute z cudziacutech jazykov ktoreacute sa aj v prijiacutemajuacutecom

jazyku vyjadrujuacute vo svojej pocircvodnej teda v cudzojazyčnej podobe ako celok čo znamenaacute že

uvedenaacute skupina frazeacutem nezahŕňa tie ktoryacutech cudzojazyčnyacutem komponentom by bol iba jeden

prvok Pre tieto frazeologickeacute jednotky je priacuteznačneacute buď to že platnosť frazeacutemy mali už v

pocircvodnom jazyku napr latinskeacute cum grano salis (= nie doslova s istyacutem obmedzeniacutem) alebo

jednotky ktoreacute boli v pocircvodnom jazyku nefrazeologickyacutemi (napr odbornyacutemi) vyacuterazmi ako

napr corpus delicti čo je pocircvodom praacutevnickyacute termiacuten alebo vyacuteraz persona non grata ktoryacute

patriacute do diplomatickej terminoloacutegie sa frazeologizovali až v prijiacutemajuacutecom jazyku Treba

doplniť že niektoreacute častejšie použiacutevaneacute citaacutetoveacute frazeacutemy sa uplatňujuacute aj v kalkovanej podobe

napr in medias res ndash do stredu veci k veci bez uacutevodu Citaacutetoveacute frazeacutemy majuacute štylistickuacute

platnosť vyacuteraznyacutech knižnyacutech prostriedkov Vo frazeoloacutegii hovoriacuteme o jave nazyacutevanom

preberanie frazeologickyacutech jednotiek Ide o proces pri ktorom sa frazeologickyacute fond jazyka

obohacuje o frazeacutemy z inyacutech jazykov Najčastejšiacutem spocircsobom je doslovnyacute preklad cudziacutech

frazeacutem ich uacuteplneacute alebo čiastočneacute kalkovanie pričom sa vo vaumlčšine priacutepadov kopiacuteruje ich

syntaktickaacute konštrukcia Frazeologickeacute jednotky ako sme už spomenuli sa preberajuacute

v originaacutelnej podobe no mocircžu sa prispocircsobiť aj preberajuacutecemu jazyku Toto prispocircsobovanie

maacute za naacutesledky zmeny vo fonetickej alebo v grafickej podobe Priacutekladom je latinskaacute frazeacutema

tabula rasa ktoruacute slovenčina prebrala v nezmenenej podobe no napr francuacutezština si ju už

prispocircsobila do podoby table rase teda aj jej grafickaacute aj fonetickaacute podoba zodpovedaacute

preberajuacutecemu jazyku

Tyacutemto spocircsobom obohacujuacute okriacutedleneacute vyacuterazy a citaacutetoveacute frazeacutemy pocircvodom z latinčiny

suacutečasnuacute slovenskuacute lexiku Pre prekladateľa je veľkou vyacutehodou ak ich poznaacute rozumie ich

vyacuteznamu priacutepadne mu je znaacutemy ich pocircvod Poznanie tyacutechto citaacutetovyacutech frazeacutem alebo

okriacutedlenyacutech vyacuterazov v materinskom jazyku daacuteva predpoklad že ich prekladateľ bude schopnyacute

detegovať aj v pocircvodnom texte z ktoreacuteho prekladaacute Tvrdenie že je pre prekladateľa vyacutehodou

ak ich poznaacute sa zakladaacute na nasledujuacutecich zisteniach

1 Ak prekladateľ poznaacute vyacuteznam živyacutech latinskyacutech slov v materinskom jazyku je

pravdepodobneacute že ich dokaacuteže objaviť aj v pocircvodnom texte aj v priacutepadoch že ich

vyacutechodiskovyacute jazyk neprebral v originaacutelnej latinskej podobe ale ustaacutelili sa v ňom adaptovaneacute

napr vo forme kalkov priacutepadne polokalkov a teda že ich z vyacutechodiskoveacuteho textu viditeľne

nevyčleňuje už samotnaacute pocircvodnaacute jazykovaacute forma ndash latinčina Ich uvedomenie si vo

vyacuteznamovej rovine so sebou prinaacuteša niekoľko ďalšiacutech aspektov Prekladateľ dokaacuteže

cieľoveacutemu čitateľovi sprostredkovať adekvaacutetnu formu a obsah aj vďaka tomu že živeacute latinskeacute

slovo v takomto priacutepade nepovažuje len za autorovu metaforu ale uvedomuje si

55

intertextualitu (zvlaacutešť v priacutepade okriacutedlenyacutech vyacuterazov) Transferom takejto lexikaacutelnej jednotky

nenaruacuteša štyacutel originaacutelu a zachovaacuteva viacvrstevnyacute charakter textu Rovnako ponechaacuteva

čitateľovi priestor aby si tieto aluacutezie na antickyacutech autorov a ich diela v texte uvedomoval

nachaacutedzal suacutevislosti a aby pri interpretaacutecii zvlaacutešť v priacutepade umeleckyacutech textov boli jeho

vyacutechodiskaacute porovnateľneacute s vyacutechodiskami a možnosťami čitateľa originaacutelu teda aby mu

prekladateľ tuacuteto možnosť neubral skocircr než sa s preloženyacutem textom stretne saacutem a bude ho

interpretovať na zaacuteklade čitateľskej skuacutesenosti horizontu očakaacutevania čitateľskeacuteho profilu

a ďalšiacutech parametrov ktoreacute suacute suacutečasťou interpretačneacuteho procesu

2 Z hľadiska vyacuteberu vhodnyacutech translatologickyacutech postupov je poznanie živyacutech

latinskyacutech slov rovnako vyacutehodou Prekladateľ sa mocircže vyhnuacuteť negatiacutevnym posunom ak

poznaacute danuacute lexikaacutelnu jednotku identifikuje ju v texte a zvoliacute adekvaacutetny postup pri jej

transfere Ak ju nepoznaacute mocircže sa stať že s ňou bude v texte naraacutebať napr ako s metaforou

V tom priacutepade ju mocircže pri prekladaniacute v raacutemci prekladateľskyacutech postupov využiacutevanyacutech pri

preklade metafory buď celkom eliminovať preložiť ju doslovne (pričom ani v priacutepade kalkov

nemusiacute byť vyacutesledneacute prekladateľskeacute riešenie automaticky zhodneacute s podobou adaptovanou

v cieľovom jazyku) vymeniť ju za inuacute metaforu alebo ju mocircže v texte vysvetliť Všetky

uvedeneacute postupy by znamenali pre cieľovyacute text viac či menej vyacuteraznyacute posun alebo stratu a to

tak na uacuterovni vyacuteznamovej ako aj lexikaacutelnej a štylistickej Adekvaacutetny postup v tomto priacutepade

znamenaacute zvoliť si v cieľovom texte tuacute podobu lexikaacutelnej jednotky ktoraacute je adaptovanaacute

v cieľovej kultuacutere bez ohľadu na divergenciu medzi originaacutelom a prekladom Ak je vo

vyacutechodiskovom texte danaacute živaacute latinskaacute sentencia kalkom v slovenčine mocircže byť

polokalkom alebo naopak Či dokonca ak je živaacute latinskaacute sentencia vo vyacutechodiskovom

jazyku adaptovanaacute v pocircvodnej latinskej podobe a v slovenčine ju poznaacuteme a použiacutevame ako

kalk prekladateľ maacute rešpektovať cieľovyacute jazyk a kultuacuteru a použiť v cieľovom texte

adaptovanyacute tvar Ak sa v cieľovom jazyku uplatňujuacute dve formy napr alea iacta est ndash kocky

suacute hodeneacute vtedy by mal prekladateľ prispocircsobiť vyacuteber prekladateľskeacuteho riešenia

vyacutechodiskoveacutemu textu a vybrať tuacute podobu živej latinskej sentencie ktoraacute originaacutelu

zodpovedaacute po obsahovej i formaacutelnej straacutenke V priacutepade vyššie spomenuteacuteho okriacutedleneacuteho

vyacuterazu existuje možnosť voľby pretože vo viaceryacutech jazykoch sa suacutebežne uplatňuje pocircvodnaacute

latinskaacute podoba ako aj jej tvar adaptovanyacute pre daneacute jazykovo-kultuacuterne spoločenstvo

Vyberaacuteme niekoľko jazykovyacutech mutaacuteciiacute

56

Slovenčina Alea iacta est Kocky suacute hodeneacute

Čeština Alea iacta est Kostky jsou vrženy

Angličtina Alea iacta est The die is cast

Nemčina Alea iacta est Der Wuumlrfel ist gefallen

Francuacutezština Alea iacta est Le sort en est jeteacute

Španielčina Alea iacta est La suerte estaacute echada

Taliančina Alea iacta est Il dado egrave tratto

Analyacutezou francuacutezskej a španielskej verzie latinskeacuteho alea iacta est zistiacuteme že latinskeacute

substantiacutevum alea s vyacuteznamom kocka sa v sentencii nenachaacutedza Nahradilo ho substantiacutevum

le sort resp la suerte s vyacuteznamami

57

Francuacutezsky vyacutekladovyacute slovniacutek Larousse aj španielsky slovniacutek Diccionario de Real Academia

Espantildeola medzi prvyacutemi vyacuteznamami substantiacutev uvaacutedzajuacute naacutehoda osud uacutedel Slovo kocka

teda le deacute (franc) a el dado (špan) ani v jednej zo sentenciiacute nefiguruje (treba však upozorniť

že vo francuacutezštine suacutebežne jestvuje aj vyacuteraz les deacutes sont jeteacutes) preto ak prekladateľ tuacuteto

sentenciu vo francuacutezskom či v španielskom vyacutechodiskovom texte odhaliacute napriek tomu že

v slovenčine maacuteme ako ekvivalent vžituacute sentenciu s komponentom kocka nie osud uacutedel

alebo naacutehoda a prekladateľ ho dokaacuteže identifikovať ako okriacutedlenyacute vyacuteraz či citaacutetovuacute frazeacutemu

pri prekladaniacute prediacutede strate napr tyacutem že prediacutede vyacuterazovej nivelizaacutecii Aluacuteziu sa mu podariacute

zachovať využitiacutem zodpovedajuacutecich vyacuterazovyacutech prostriedkov

Zaujiacutemavosťou je že sa živeacute latinskeacute sentencie uplatňujuacute vo všetkyacutech štyacuteloch Okrem

odborneacuteho štyacutelu kde je latinčina zaacutekladom terminologickeacuteho aparaacutetu nachaacutedzame latinskeacute

vyacuterazy asi v každom jednom z primaacuternych i sekundaacuternych štyacutelov Nie suacute len suacutečasťou

umeleckyacutech vyacutepovediacute ale bežne ich zaznamenaacutevame aj v hovorovom štyacutele zaznievajuacute

z meacutediiacute a uplatňujuacute sa aj v administratiacutevnom štyacutele Pre naacutezornosť prinaacutešame aj prehľadnuacute

exemplifikaacuteciu obohacovania slovenskej lexiky latinskyacutemi vyacuterazmi v raacutemci jednotlivyacutech

štyacutelov Ide o priacuteklady ktoreacute samozrejme nie suacute použiacutevaneacute vyacutehradne pre danyacute štyacutel Jeden

a ten istyacute latinskyacute vyacuteraz sa mocircže uplatňovať vo viaceryacutech z nich v zaacutevislosti od

58

komunikačnej situaacutecie a od intencie vyacutepovede autora Pri uvaacutedzaniacute priacutekladov pre jednotliveacute

štyacutely vychaacutedzame z ich delenia podľa J Mistriacuteka

I Primaacuterne štyacutely

1 naacuteučnyacute štyacutel

- terminus technicus (odbornyacute naacutezov technickyacute termiacuten)

2 administratiacutevny štyacutel

- curriculum vitae (životopis)

3 publicistickyacute štyacutel

- in memoriam (na pamiatku)

- vox populi vox dei (hlas ľudu hlas božiacute)

4 rečniacutecky štyacutel

- quo vadis (kam kraacutečaš)

5 esejistickyacute štyacutel

- conditio sine qua non (podmienka bez ktorej nie ndash nevyhnutnaacute podmienka predpoklad aby

sa niečo mohlo realizovať)

6 hovorovyacute štyacutel

- de facto (v skutočnosti skutočne zo skutku podľa skutočneacuteho stavu)

- pro forma (formaacutelne aby sa nepovedalo)

7 umeleckyacute štyacutel

- carpe diem (využi deň)

II Sekundaacuterne štyacutely (priacuteležitostneacute konkreacutetne neštandardizovaneacute) ndash vyacuteber

1 archaickyacute štyacutel

- amicenko (z latinskeacuteho amicus ndash priateľ) ndash oslovenie adresaacuteta v duchu 19 storočia

2 biblickyacute štyacutel

- gloria in excelsis Deo (slaacuteva Bohu na vyacutesostiach)

59

3 ceremoniaacutelny štyacutel

- ad multos annos (na mnoheacute roky ndash pri vyacuteročiach pri blahoželaniach jubilantovi aby sa ešte

dlho tešil zdraviu)

- Vaša magnificencia (oslovenie rektora univerzity)

- Vaša spektabilita (oslovenie dekana fakulty)

- Vaše honorability (oslovenie vyacuteznamnyacutech funkcionaacuterov v akademickom prostrediacute)

- Vaša Excelencia (oslovenie veľvyslanca)

- Vaša Eminencia (oslovenie kardinaacutela)

4 diplomatickyacute štyacutel

- persona non grata (nežiaduca osoba)

5 ďakovnyacute štyacutel

- ab imo pectore (z hĺbky srdca)

6 ekonomickyacute štyacutel

- N B (skratka z nota bene ndash dobre si zaznamenaj)

7 elegickyacute štyacutel

- memento mori (pamaumltaj na smrť)

8 encyklopedickyacute štyacutel

- ibid (ibidem ndash tamtiež)

- id (idem ndash ten istyacute)

- cf cfr conf (confer ndash porovnaj)

- et al (et alii ndash a ďalšiacute a kolektiacutev)

- l c l cit (loco citato ndash na citovanom mieste na uvedenom mieste)

- v l (vide locum ndash pozri miesto v knihe)

- s a (sine anno ndash bez roku vydania)

9 enumeratiacutevny štyacutel

- etc (et cetera ndash atď a tak ďalej)

60

10 epištolaacuterny štyacutel

- A D (anno Domini ndash roku Paacutena)

11 legislatiacutevny štyacutel

- ex offo (= ex officio ndash z uacuteradu z uacuteradnej moci)

12 ospravedlňujuacuteci štyacutel

- mea culpa mea maxima culpa (moja vina moja preveľkaacute vina)

13 patetickyacute štyacutel

- per aspera ad astra (tŕnistou cestou k hviezdam)

14 persuaziacutevny štyacutel

- historia magistra vitae (dejiny suacute učiteľkou života)

- non scholae sed vitae discimus (neučiacuteme sa pre školu ale pre život)

15 pompeacutezny štyacutel

- amicus certus in re incerta cernitur (v nuacutedzi poznaacuteš priateľa)

16 žartovnyacute štyacutel

- ergo bibamus (tak teda pime)

Podobnyacutech priacutekladov by sme našli omnoho viac od tyacutech najfrekventovanejšiacutech až po

zriedkaveacute ba raritneacute ktoreacute sa zvaumlčša vyskytujuacute v diskurzoch odborneacuteho použiacutevateľa jazyka

Prekladateľ samozrejme nemocircže poznať všetky latinskeacute citaacutety skratky sentencie alebo

terminoloacutegiu jednotlivyacutech odborov Zaacutekladneacute znalosti z klasickyacutech jazykov suacute však veľkou

vyacutehodou a aspoň zaacutekladnaacute orientaacutecia pokiaľ ide o systeacutem latinčiny a znalosti z jej lexiky

a reaacuteliiacute sluacutežia prekladateľovi k rozviacutejaniu si kultuacuternej kompetencie Ak prekladateľ nie je

zaacuteroveň klasickyacutem filoloacutegom potom v priacutepade jeho znalostiacute z klasickyacutech jazykov a antickej

civilizaacutecie a kultuacutery vo vzťahu k prekladateľskyacutem kompetenciaacutem hovoriacuteme skocircr o sociaacutelnej

rešeršnej a kultuacuternej kompetencii než o jazykovej kompetencii v pravom vyacutezname Znamenaacute

to že sa prekladateľ v problematike orientuje a ak je to potrebneacute dokaacuteže si zvoliť vhodnuacute

prekladateľskuacute pomocirccku nevyhnutnuacute pri vyacutebere ekvivalentu či pri hľadaniacute prekladateľskeacuteho

riešenia

61

V tejto suacutevislosti treba upozorniť aj na chyby v preklade vyacuteklade alebo v interpretaacutecii

ktoreacute mocircžu vzniknuacuteť ako docircsledok nedostačujuacutecej znalosti klasickyacutech jazykov a suacutevisiacich

reaacuteliiacute Parciaacutelne informaacutecie a vedomosti mocircžu viesť k mylnyacutem zaacuteverom Priacutekladom takyacutechto

neoverenyacutech postupov je znaacutema falošnaacute etymoloacutegia substantiacuteva malvica ktoraacute sa chybne

odvaacutedza od malum (zlo) alebo od mālum (jablko) pričom zlo maacute odkazovať na biblickyacute

priacutebeh Adama a Evy kde je jablko symbolom zla a uacutedajne aj preto suacute ich označenia

v latinčine zhodneacute J Rejzek v Českom etymologickom slovniacuteku uvaacutedza vysvetlenie bdquomalvice

ndash dužnatyacute plod s jaacutedřincem (jablko hruška ap) Presl převzal z jakeacutehosi stareacuteho leacutekařskeacuteho

rukopisu v jinyacutech exemplaacuteřiacutech jsou podoby makvice mrkvice takže asi jde o piacutesařskou

chybuldquo Substantiacutevum malvica sa zrejme do jazyka dostalo ako chybnyacute tvar Na českuacute

etymoloacutegiu odkazuje aj Stručnyacute etymologickyacute slovniacutek slovenčiny bdquomalvica ndash dužinatyacute plod

rastliacuten s jadrovyacutem ovociacutem (od 20 stor) Z čes malvice ndash vyacuteraz bol zavedenyacute v obdobiacute

naacuterodneacuteho obrodenia na zaacuteklade isteacuteho stčes rukopisu

priacuteslušneacute miesto sa však čiacuteta aj ako mrkviceldquo

V obdobnyacutech priacutepadoch platiacute zaacutesada ad fontes

Ak sa prekladateľ stretne s podobnyacutem prekladateľskyacutem

probleacutemom mal by si informaacuteciu vyhľadať a overiť

zvlaacutešť vtedy ak nie je v danej oblasti odborniacutekom

Latinskyacute a starogreacutecky jazyk obohatili

slovenskuacute slovnuacute zaacutesobu o kvantum lexikaacutelnych

jednotiek ktoreacute sa v našom jazyku uplatnili ako

jednotliveacute slovaacute (napr graacutetis) alebo viacslovneacute pomenovania (napr ad absurdum ad acta

aula maxima) ďalšie boli prebraneacute ako celeacute sentencie (napr clara pacta ndash boni amici) alebo

je z ich zaacutekladu odvodenyacutech množstvo ďalšiacutech lexikaacutelnych jednotiek Za mnoheacute uvaacutedzame

tie ktoreacute sa sformovali z latinskeacuteho a greacuteckeho slova jazyk

lingua

lingvistika lingvista lingvistka lingvistickyacute plurilingvizmus bilingvizmus

monolingvizmus sociolingvistika psycholingvistika pragmalingvistika neurolingvistika

etnolingvistika lingvokulturoloacutegia lingvokultureacutema lingvodidaktika lingvaacutelny

interlingvaacutelny extralingvaacutelny multilingvaacutelny

γλῶσσα (gloacutessa)

glosaacuter glosolaacutelia heteroglosia diglosia polyglosia glosa glosovať glosaacutetor glositiacuteda

glosodyacutenia xenoglosia

Jan Svatopluk Presl bol českyacute

vysokoškolskyacute pedagoacuteg a

zooloacuteg na Českej univerzite

Karlo-Ferdinandovej v Prahe

a bol jednyacutem

z najvyacuteznamnejšiacutech

priacuterodovedcov v 19 storočiacute

62

Použitaacute literatuacutera

ANDOKOVAacute Marcela (2013) Rečniacutecke umenie sv Augustiacutena v kaacutezňach k stupňovyacutem žalmom

Bratislava IRIS

BALEGOVAacute Jana (2016) Lectiones grammaticae Latinae I Košice Univerzita Pavla Jozefa

Šafaacuterika

BARANDOVSKAacute-FRANK Věra (1995) Latina jako mezinaacuterodniacute jazyk Dobřichovice Kava ndash

Pech

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2002) Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a

latinskyacutech mien naacutezvov a termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie

cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda s 45 ndash 55

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2011) Z histoacuterie transkripcie starogreacuteckych a latinskyacutech mien do

slovenčiny In Sambucus VII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a

neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta Trnavskej univerzity v Trnave s 173 ndash 195

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom

Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech

priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In Sambucus VIII Praacutece z

klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave s 178 ndash 193

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

hlavneacute transkripčneacute zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 č 3-

4 s 131 ndash 150

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2016) Od hlasu k hlaacuteske Z dejiacuten antickej naacuteuky o reči Bratislava

Univerzita Komenskeacuteho

DRAE Diccionario de la lengua espantildeola [Cit 8 septembra 2017] Dostupneacute na internete

httpdleraeesw=diccionario

HARAJ Igor (2011) Vlastneacute meno v mysleniacute antiky a stredoveku Martin Matica slovenskaacute

HORATIUS Flaccus Quintus (1986) O umeniacute baacutesnickom Satiry a Listy Bratislava Tatran s

229

HORAacuteČEK Filip ndash CHLUP Radek (2012) Učebnice klasickeacute řečtiny Praha Academia

JANOUŠEK Jan (2014) Uacutevahy nad knihou W Stroha bdquoLatein ist tot ndash es lebe Lateinldquo In

Vymětalovaacute Karla (ed) (2014) Vivat Latina reserata Opava Slezskaacute univerzita v Opavě

s 16 ndash 20

KALIVODA Jan (2012) Verba docent exempla trahunt Praha Karolinum

39

lat EXTRA- ndash zvlaacutešť osobitne oddelene

lat EXTRO- ndash (opak intro =) von

1 predložka

extra ordinem mimo poradia

extra viam mimo cesty

extra vires nad možnosti

2 prefix

extraordinaacuterny (extra + lat ordo ordinis = poriadok)

extravagantnyacute (extra + lat vagari = tuacutelať sa vagabundus = vandrovnyacute tulaacutek)

extrovert (extro + lat vertere = obracať točiť)

extrospektiacutevny (extro + lat spectare = pozerať sa)

gr HYPER ndash nad

prefix

hyperaktivita (hyper + lat ago ere egi actum = konať)

hypereacutemia (hyper + gr haima = krv)

gr HYPO ndash pod

prefix

hypodermickyacute (hypo + gr derma = koža)

hypoteacuteza (hypo + gr thesis = mienka tvrdenie)

gr HIPO ndash (z gr substantiacuteva hippos =) kocircň

prefix

hipodroacutem (hipo + gr dromos = beh)

hipoterapia (hipo + gr therapeuein = liečiť)

Hypochonder

gr chondros = chrupavka

(rebrovaacute)

- pod ňou choriacute často pociťujuacute

bolesti

40

hipoloacutegia (hipo + gr logos = slovo)

lat IN ndash v do na

1 predložka

in camera v byte tajne docircverne

in toto celkom v celosti

in continuo nepretržite suacutevisle

in dorso na chrbte (knihy) vzadu z druhej strany

in facto vskutku skutočne

in futuro v buduacutecnosti

in medias res doprostred veci

In vino veritas (Plinius St) Vo viacutene je pravda

2 prefix

+ adjektiacuteva = zaacutepornyacute zmysel

+ slovesaacute = vyacuteznam predpony do- v- na-

in + l m r = ill- imm- irr-

indiviacuteduum (in + lat dividuus = deliteľnyacute rozdelenyacute)

invalid (in + lat validus = silnyacute mocnyacute zdravyacute)

ilegaacutelny (illegalis in + lat lex = zaacutekon)

imobilnyacute (immobilis in + lat mobilis = pohyblivyacute)

iracionaacutelny (irrationalis in + lat ratio = rozum)

inhalovať (in + lat halare = dyacutechať)

inšpirovať (in + lat spirare = dyacutechať)

importovať (in + lat portare = nosiť)

infarkt (in + lat farcire = pchať infarcire = upchaacutevať)

in flagranti (in + lat flagrare = horieť blčať)

in margine (in + lat margo = okraj)

41

lat INTER ndash medzi

1 predložka

inter alia medzi inyacutemi (okolnosťami vecami)

Inter arma silent Musae Kde rinčia zbrane

mlčia Muacutezy

2 prefix

interpunkcia (inter + lat punctum = bod)

interregnum (lat regnum = kraacuteľovstvo vlaacuteda)

často ako skratka za slovo internacionaacutelny (lat

natio = naacuterod)

interhotel

interlingua

Interviacutezia

lat INTRA- INTRO- ndash dovnuacutetra dnu

prefix

introvert (intro + lat vertere = obracať sa)

introskop (intro + gr skopein = hľadieť pozerať)

introdukcia (intro + lat ducere = viesť)

lat CUM ndash s so spolu s

lat KON- (KO- KOL- KOM- KOR-)

1 predložka

cum laude s pochvalou

magna cum laude veľmi dobre

summa cum laude vyacuteborne

cum suis so svojimi (ľuďmi)

Summa cum laude

Interview

inter + lat videre = vidieť

Internaacutet

lat adjektiacutevum internus =

vnuacutetornyacute domaacuteci (= domov)

42

Cum tacent clamant Keď mlčia kričia

2 prefix

koncentraacutecia (kon + lat centrum = stred)

kondolencia (kon + lat dolere = ciacutetiť bolesť)

korešpondencia (ko + lat respondere = odpovedať)

kolaborant (ko + lat laborare = pracovať)

lat PER ndash skrz cez po v za pomocou

lat PER- ndash per-

1 predložka

per aspera ad astra cez ťažkosti ku hviezdam

per annum ročne na rok

per capita podľa hlaacutev (napr deliť pozostalosť)

per se saacutem sebou samozrejme

per fas et nefas praacutevom i nepraacutevom (skrz dovoleneacute a nedovoleneacute)

per quod čiacutem podľa čoho

per os cez uacutesta uacutestami peroraacutelny (lat os oris = uacutesta)

2 prefix

perforovať (per + lat forare = vŕtať)

permanentnyacute permanentka (per + lat manere = zostaacutevať)

perverznyacute (per + lat vertere sup versum = obracať)

perzekvovať (per + lat sequi = nasledovať)

lat PRE- ndash (z lat predložky prae =) pred vopred

prefix

preferovať (pre + lat ferre = niesť)

prezident (pre + lat sedere = sedieť)

prefix (pre + lat fingere sup fixum = pripevňovať pribiacutejať)

preludium (pre + lat ludus = hra)

43

lat PRO ndash pre pred namiesto

1 predložka

pro tempore predbežne pre tento raz dočasne počas

pro rata pomerne proporcionaacutelne

pro forma pre formu formaacutelne naoko

pro et contra pre a proti

pro nihilo pre nič

pro bono pre dobro blaho

2 prefix (lat) = pre

protekcia (pro + lat tegere sup tectum = kryť

chraacuteniť)

prostituacutetka (pro + lat statuere = postaviť)

produkovať (pro + lat ducere sup ductum =

viesť tvoriť robiť)

prefix (gr) = pred

proloacuteg (pro + gr logos = slovo)

program (pro + gr gramma = zaacutepis zaacuteznam)

prognoacuteza (pro + gr gnosis = znalosť

vedomosť)

lat POST ndash po

1 predložka

post scriptum (PS) po napiacutesaniacute

post mortem po smrti

2 prefix

postgraduaacutelny (post + lat gradus = stupeň krok)

posttraumatickyacute (post + gr trauma = rana)

Promovať alebo byť

promovanyacute

lat movere sup motum =

pohybovať posuacutevať

promoveo sup promotum =

dosl posuacutevať dopredu =

prenes niekoho povyšovať

ten kto niekoho promuje =

promoacutetor ndash vykonaacuteva obrad

promoacutecie

TEDA študenti suacute promovaniacute A

NIE promujuacute

44

gr PERI ndash okolo

prefix

perikardium (peri + gr kardia = srdce)

periskop (peri + gr skopein = pozorovať)

perioacuteda (peri + gr odos = cesta)

gr POLY- ndash (gr adjektiacutevum polys poly =) mnohyacute početnyacute

gr POLI- ndash (gr substantiacutevum polis =) mesto

prefix

polyteizmus (poly + gr theos = boh)

polygamia (poly + gr gamos = sobaacuteš)

polyglot (poly + gr glotta = jazyk)

polytechnika (poly + gr techneacute = umenie remeslo zručnosť)

poliklinika (poli + gr klineacute = locircžko posteľ)

metropola (gr meacuteteacuter = matka + polis)

akropola (gr akros = vysokyacute vrchnyacute nachaacutedzajuacuteci sa na okraji + polis)

lat RE- ndash opaumlť znovu zase nazad

lat RETRO- ndash (pocircvodne lat predložka =) spaumlť naspaumlť nazad

prefix

reagovať (re + lat agere = konať robiť viesť)

rebelovať (re + lat bellum = vojna)

reediacutecia (re + lat edere = vydaacutevať)

retrospektiacuteva (retro + lat spectare = diacutevať sa hľadieť)

retro štyacutel

45

lat SUB ndash pod

1 predložka

sub condicione pod podmienkou

sub potestate pod mocou

sub voce pod slovom pod heslom napr v slovniacuteku

2 prefix

substancia (sub + lat stare = staacuteť)

lat SUPER ndash nad

prefix

supermocnosť

superťažkyacute

superstar

gr SYN ndash s so spolu s

prefix

synchronickyacute (syn + gr chronos = čas)

symbioacuteza (syn + gr bios = život)

synonymum (syn + gr onoma = meno)

symfoacutenia (syn + gr foneacute = zvuk)

lat TRANS ndash cez za (častejšiacute preklad predponou pre-)

prefix

transkripcia (trans + lat scribere sup scriptum = piacutesať)

transplantaacutecia (trans + lat plantare = sadiť)

translokaacutecia (trans + lat locus = miesto)

transformovať (trans + lat forma = podoba tvar)

46

15 Vlastneacute menaacute Problematika transkripcie antickyacutech greacuteckych

a latinskyacutech mien

Slovenčina nie je izolovanyacute jazyk prenikaacute do nej množstvo cudziacutech slov Pri ich

preberaniacute sa riadi vlastnyacutemi pravidlami zaacuteroveň by však mala rešpektovať ndash aspoň pri

vlastnyacutech menaacutech ndash niektoreacute pravidlaacute jazykov z ktoryacutech menaacute preberaacute Dlhodobyacutem

probleacutemom ktoryacute sa priamo dotyacuteka kultuacuternych reaacuteliiacute z antickej civilizaacutecie je v slovenčine

spraacutevnosť piacutesania vlastnyacutech mien pocircvodom z klasickyacutech jazykov

Zaacuterodky probleacutemu prepisovania antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien osocircb naacutezvov

lokaliacutet a ich rocircznych odvodeniacuten do slovenčiny siahajuacute

ďaleko do počiatkov jej spisovneacuteho obdobia Probleacutem

vyplyacuteva z odlišnyacutech hlaacuteskoslovnyacutech a tvaroslovnyacutech

vlastnostiacute prijiacutemajuacuteceho jazyka ndash spisovnej slovenčiny

a odovzdaacutevajuacuteceho jazyka ktoryacutem je latinčina a

starovekaacute priacutepadne byzantskaacute greacutečtina

V tejto suacutevislosti nemožno zabuacutedať že

o fonetike starej greacutečtiny a latinčiny veľa isteacuteho

nevieme Neexistuje nijakyacute autentickyacute zaacuteznam ich

zvukovej podoby Sme odkaacutezaniacute na dedukcie z toho

čo naacutem sprostredkuacuteva piacutesmo Pravopis starej greacutečtiny

bol napriacuteklad fonetickyacute približne okolo roku 400 pred

Kr Potom sa postupne zužoval repertoaacuter jej vokaacutelov

(strata kvantity zjednodušenie diftongov itacizmus)

v konsonantoch sa presadila spirantizaacutecia (b ph kh sa

zmenili na v f ch) Naša dnešnaacute vyacuteslovnosť

starogreacutečtiny je konvenčnaacute nezodpovedaacute živej vyacuteslovnosti ani v jednej faacuteze vyacutevinu tohto

jazyka aj keď rozdiely medzi grafikou a fonetikou nie suacute priacuteliš veľkeacute

151 Probleacutemy suacutevisiace s prepisom antickyacutech mien do slovenčiny1

Hlavneacute okruhy probleacutemov ktoreacute vystupujuacute do popredia v suacutevislosti s problematikou

transkripcie greacuteckych a latinskyacutech mien suacute

1 K praktickyacutem otaacutezkam prekladu antickyacutech mien rarr 2521

Za našu dnešnuacute vyacuteslovnosť

starej greacutečtiny vďačiacuteme

humanistovi Erazmovi

Rotterdamskeacutemu Pre svoju

kodifikaacuteciu argumentoval

vedeckyacutemi potrebami proti

vyacuteslovnosti akuacute v Euroacutepe šiacuterili

greacutecki učenci emigranti

z Byzancie Taacute vychaacutedzala

z vyacutevinovej kontinuity jazyka

bola bližšia novej greacutečtine

Erazmov nie bezprobleacutemovyacute

naacutevrat ad fontes k domneleacutemu

klasickeacutemu stavu aj v ortoepii sa

v Euroacutepe ujiacutemal iba pomaly

napr v Nemecku sa definitiacutevne

presadil až po roku 1800

a v krajinaacutech s prevažujuacutecim

byzantskyacutem vplyvom vocircbec

nemal uacutespech

47

- v starovekej greacutečtine označovanie kvantity

prepis aspirovanyacutech spoluhlaacutesok th rh priacutep aj ph

prepis diftongov ai ei oi prepis pocircvodneacuteho

slabičneacuteho i na začiatku greacuteckych slov prepis geminaacutet

- pri prepise z latinčiny piacutesanie geminaacutet

piacutesanie digrafeacutem ae oe qu piacutesanie c ndash k piacutesanie

intervokalickyacutech grafeacutem i ndash j t ndash c s ndash z prepis

pocircvodneacuteho i na začiatku slov

- morfologickeacute otaacutezky podoba menneacuteho

kmeňa ktoryacute maacute byť zaacutekladom pre skloňovanie mena

a pre ďalšie odvodzovanie najmauml pre tvorenie

adjektiacuteva

Pre slovenčinu ako prijiacutemajuacuteci jazyk vždy

predstavovala vaumlčšie probleacutemy greacutečtina Ako prveacute

vyacutechodisko prepisu sa nuacuteka transliteraacutecia Čistaacute sa

použiacuteva len okrajovo v praxi je uacutečelnejšie použiacutevať jej

kombinaacuteciu s transkripciou zohľadňujuacutecou aj

recipovanuacute erazmovskuacute vyacuteslovnosť (čiže v greacutečtine miesto aggelos piacutešeme angelos

vynechaacutevame priacutezvuky naacuteslovnyacute ostryacute priacutedych označujeme pomocou h) Tento spocircsob

transkripcie sa bez vaumlčšiacutech probleacutemov uplatňuje pri prepise jednotlivyacutech greacuteckych slov či

citaacutetovyacutech zvratov (napr heacuteureacuteka mimeacutesis theos apo meacutechaneacutes gnoacutethi seauton a pod) Ide

tu iba o to aby sa greacutecke hlaacutesky vyjadrovali našimi piacutesmenami či hlaacuteskami s najbližšou

zvukovou platnosťou (η = eacute θ = th ι = i υ = y u (v diftongoch) φ = f (nie ph) χ = ch (nie

kh) ω = oacute ου = u (nie ou) nevyznačuje sa kvantita a i y lebo ich nevyznačovala ani

greacutečtina) Pokiaľ ide o latinčinu už starovekiacute gramatici klaacutedli docircraz na analyacutezu hlaacutesok h k q

x i v kvocircli ich špeciaacutelnemu vzťahu medzi vyacuteslovnosťou a spocircsobom grafickeacuteho zaacuteznamu

Spochybňovali hlaacuteskovuacute platnosť h jednak preto že sa tento konsonant vyslovoval

v latinčine slabo ale zvlaacutešť preto lebo ho viaceriacute z nich pripodobňovali ku greacuteckemu

priacutedychu ktoryacute nebol považovanyacute sa samostatnuacute hlaacutesku Pri i a v gramatici odlišovali ich

vokalickuacute platnosť od konsonantickej platnosti viedli tiež diskusiu o opodstatnenosti

použiacutevania grafeacutem k a q keďže grafeacutema c by uspokojivo prevzala ich uacutelohu Hlaacutesky x y a ich

grafeacutemy hodnotili ako okrajoveacute a cudzie keďže sa vyskytujuacute len v greacuteckych slovaacutech

Pri piacutesaniacute antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien sa uplatňujuacute dve stanoviskaacute

1 stanovisko vaumlčšmi prihliadajuacutece k odovzdaacutevajuacutecim jazykom

Transliteraacutecia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute vždy to isteacute

piacutesmeno alebo to isteacute spojenie

piacutesmen druhej abecedy

Transkripcia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute piacutesmeno

alebo aj viacero piacutesmen druhej

abecedy podľa vyacuteslovnosti na

tom istom mieste Ide

o fonetickyacute prepis slova

Geminaacuteta = zdvojenaacute

spoluhlaacuteska (napr v slove

panna)

Aspiraacuteta = spoluhlaacuteska

sprevaacutedzanaacute priacutedychom (napr

th kh)

Grafeacutema = piacutesomnyacute znak

piacutesmeno

48

2 stanovisko pokladajuacutece za rozhodujuacuteci v procese adaptaacutecie prijiacutemajuacuteci jazyk

Pri druhom stanovisku sa kladie docircraz na transkripčnyacute priacutestup ktoryacute sa pokuacuteša zachytiť

zvukovuacute straacutenku slova v podobe najprirodzenejšie uchopiteľnej prijiacutemajuacutecim jazykom Pri

prvom zo stanoviacutesk suacute možneacute dva už vyššie spomenuteacute priacutestupy transliteračnyacute

a transliteračno-transkripčnyacute Suacute podobneacute hlavnyacute rozdiel spočiacuteva v prepisovaniacute dĺžok Kyacutem

pri transliteraacutecii sa napr prepisujuacute len greacutecke eacute oacute keďže sa zaznamenaacutevali osobitnyacutemi

grafeacutemami eacutetou a oacutemegou pri transkripčno-transliteračnom priacutestupe sa prepisujuacute aj dlheacute aacute iacute

yacute uacute

V praxi sa niekedy možno stretnuacuteť s prepisom

greacuteckych mien na latinskyacute spocircsob hlavne pod

vplyvom zaacutepadoeuroacutepskych jazykov t j s piacutesaniacutem ph

namiesto f a c namiesto k ale i s tendenciou

odstraňovať th hoci medzi vyacuteslovnosťou t (τ) a th (θ)

bol v greacutečtine zaacutesadnyacute rozdiel

Pri transkripcii vlastnyacutech mien vstupuje do hry

aj kultuacuterny kontext zdomaacutecnenosť Niektoreacute greacutecke

vlastneacute menaacute sa už do naacutešho jazyka a kultuacutery do istej

miery včlenili (Filip Alexander Teodor Homeacuter

Korint Ateacuteny a pod) paralelne popri nich je tu ale

vaumlčšina mien ktoreacute sme si nestihli adaptovať pričom

vychaacutedzajuacute z tyacutech istyacutech slovotvornyacutech zložiek (napr

Menandros Theofrastos Filippopolis)

Niekedy sa použiacuteva jedna lexikaacutelna jednotka

v dvoch podobaacutech podľa kultuacuterneho prostredia napr

Foinikia v greacuteckom prostrediacute Feniacutecia v latinskom

kontexte (V Zamarovskyacute) Inokedy sa rozlišuje medzi

tyacutem či sa hovoriacute o mytologickej alebo historickej postave Podľa toho sa použiacuteva vaumlčšmi

alebo menej adaptovanaacute podoba

Priacutekladom na celkom vžiteacute greacutecke meno je Ezop (pocircvodneacute Aisoacutepos) Pri jeho preberaniacute

došlo k zmene v kmeni i v koncovke na jeho podobe sa vyacuterazne prejavil vplyv stredovekej

latinčiny Menaacute typu Neapol zas naznačujuacute že pri preberaniacute mien je možnyacute aj zaacutesah do

koncovky ako zaacutekladnyacute stupeň jeho udomaacutecnenia ktoryacute odraacuteža flektiacutevne potreby slovenčiny

Avšak menaacute ktoreacute by transformovali iba kmeň no koncovku nie (Teokritos namiesto

Theokritos Teacutezeus namiesto Theacuteseus a pod) nie suacute ani greacutecke ani slovenskeacute

Najstaršiacute filozofi chaacutepali jazyk

ako suacutehrn mien ktoreacute

považovali za naacutezvy

jednotlivyacutech prvkov skutočnosti

S prvyacutemi teoretickyacutemi

konštruktmi pomocou ktoryacutech

sa opisuje a do istej miery

vysvetľuje spraacutevanie sa

vlastnyacutech mien nachaacutedzame

v homeacuterskej baacutesnickej tradiacutecii

V Homeacuterovyacutech baacutesňach sa

stretaacutevame s pojmom

eponymon Je to to od čoho sa

odvodzuje vlastneacute meno mocircže

to byť ineacute slovo alebo aj vec či

situaacutecia ktoraacute bola motivujuacutecim

činiteľom pri akte prvotneacuteho

pomenovania U Homeacutera maacute do

značnej miery magickyacute

a nadprirodzenyacute raacutez Okolnosti

ktoreacute sprevaacutedzajuacute prvotneacute

pomenovanie nositeľa mena

totiž predurčujuacute jeho ďalšie

osudy

49

Vyacuteznamnyacutem komplikujuacutecim faktorom prepisovania antickyacutech mien a ich fungovania

v slovenskom texte je skloňovanie To kladie na použiacutevateľa slovenčiny naacuteroky akeacute si ušetrili

napr angličtina francuacutezština nemčina atď Vystačia s nominatiacutevom singulaacuteru daneacuteho mena

čo v slovenčine nie je možneacute Do popredia vystupuje probleacutem akyacute kmeň pri ohyacutebaniacute použiť

Konkurujuacute si pocircvodneacute greacuteckelatinskeacute a domaacutece slovenskeacute kmene Niektoreacute pocircvodneacute

substantiacutevne kmene nachaacutedzajuacute v slovenčine oporu najmauml vďaka adjektiacutevam ktoreacute sa od nich

tvoria napr gr Eroacutes ndash erotickyacute rarr G sg = Eroacuteta Achilleus ndash Achillova paumlta rarr G sg =

Achillea Achilla lat Cicero ndash ciceronianizmus rarr G sg = Cicerona Popri klasickyacutech

tvaroch sa ale v slovenčine občas pri tom istom mene vytvaacuterajuacute i tvary bdquobarbarskeacuteldquo ktoreacute

nerešpektujuacute vyacutechodiskovyacute jazyk Odviacutejajuacute sa jednoducho od nominatiacutevu singulaacuteru a k nemu

pridaacutevajuacute slovenskeacute paacutedoveacute koncovky Areacutes ndashArea i Aresa Adoacutenis ndash Adoacutenida i Adonisa Pri

skloňovaniacute nastaacutevajuacute ťažkosti tiež pri menaacutech ktoreacute nesignalizujuacute dostatočne svoj rod

(Artemis Eris Deacutemeacuteter) nezasvaumltenyacute ich nemusiacute identifikovať ako ženskeacute menaacute Ďalšiacutem

uacuteskaliacutem greacuteckej flexie suacute kvantitatiacutevne alternancie v kmeni Filopoimeacuten ndash Filopoimena

Agamemnoacuten ndash Agamemnona ale Apolloacuten ndash Apolloacutena Ioacuten ndash Ioacutena

152 Pravidlaacute transkripcie antickyacutech vlastnyacutech mien

K pertraktovanej problematike vzniklo niekoľko vedeckyacutech štuacutediiacute v ktoryacutech sa autori

pokuacutešajuacute vniesť systeacutem a zjednotiť pravidlaacute transkribovania a ortografie pre vlastneacute menaacute

pocircvodom z klasickyacutech jazykov Napriek dlhoročneacutemu uacutesiliu niekoľkyacutech generaacuteciiacute lingvistov

a klasickyacutech filoloacutegov však zatiaľ nemaacuteme k dispoziacutecii komplexnuacute priacuteručku ktoraacute by

použiacutevateľa jazyka zorientovala a v ktorej by našiel odpoveď na otaacutezku spraacutevnej podoby

želaneacuteho tvaru vlastneacuteho mena Odporuacutečania i pravidlaacute ktoreacute v priebehu niekoľkyacutech

desaťročiacute vznikali naraacutežali vždy na nedostatok mateacuterie na ktorej by sa preverovali takže

jazykovaacute prax s teoacuteriou bola prepojenaacute iba do určitej miery Vaumlčšina naacutevrhov slovenskyacutech

jazykovedcov z minulosti ako adaptovať antickeacute menaacute v slovenčine bola v suacutelade s

vyacutevinovyacutemi tendenciami slovenčiny a premietla sa ndash v maximaacutelne zhutnenej podobe ndash do

aktuaacutelnych Pravidiel slovenskeacuteho pravopisu (PSP)

V suacutečasnosti sa medzi klasickyacutemi filoloacutegmi v slovenskyacutech akademickyacutech inštituacuteciaacutech

ustaľujuacute zaacutesady transkripcie antickyacutech mien a komplexnejšie suacute sformulovaneacute zatiaľ

50

v štuacutediaacutech Ľ Buzaacutessyovej2 Uplatňujuacute sa už aj v praxi v heslaacutech Encyklopaedie Beliany Pre

heslaacuter sa vytvaacutera takaacute podoba vlastneacuteho mena alebo termiacutenu aby bolo identifikovateľneacute

v pocircvodnom odovzdaacutevajuacutecom jazyku a zaacuteroveň aby nebolo v uacuteplnom rozpore s prirodzenyacutemi

vlastnosťami prijiacutemacieho jazyka teda slovenčiny Heslaacute majuacute často podobu dvojtvaru Jedna

podoba mena pre bežnuacute komunikaacuteciu popularizačneacute diela pre beletriu televiacuteziu atď v

ktorej sa vaumlčšmi odraacutežajuacute adaptačneacute procesy a druhaacute pre texty odborneacuteho charakteru

prihliadajuacuteca vaumlčšmi na pocircvodnyacute stav v klasickyacutech jazykoch Kyacutem v niektoryacutech priacutepadoch sa

adaptovanaacute a odbornaacute podoba prekryacutevajuacute (napr nominatiacutev singulaacuteru Poseidoacuten genitiacutev

singulaacuteru Poseidoacutena suacute tvary ktoreacute suacute v slovenčine dobre adaptovaneacute a zaacuteroveň zodpovedajuacute

aj požiadavkaacutem odborneacuteho vyjadrovania) v inyacutech sa mocircže adaptovanaacute a odbornaacute podoba

prekryacutevať len v nominatiacuteve a rozdiel medzi štyacutelmi sa prejaviacute až v nepriamych paacutedoch (napr

nominatiacutev singulaacuteru Anakreoacuten je vhodnyacute pre oba štyacutely zato genitiacutev singulaacuteru Anakreoacutena pre

bežneacute vyjadrovanie a genitiacutev singulaacuteru Anakreonta pre odbornyacute štyacutel)

Naacutezvy lokaliacutet sa považujuacute za menej citliveacute na zaacutesahy preto je priacutepustnyacute vaumlčšiacute rozsah

ich adaptaacutecie Priacutepustneacute suacute pomenovania Macedoacutenia Myacutezia Lyacutekia Kapadoacutecia Bityacutenia

Sybarida atď z osobnyacutech mien sa pokladajuacute za adaptovaneacute menaacute panovniacutekov (Teodor

Bazil) svaumltyacutech a biblickyacutech postaacutev (Izidor František z Assisi Herodes) najznaacutemejšiacutech

mytologickyacutech postaacutev (Ateacutena Jupiter) literaacutetov a ich diel (Homeacuter Oviacutedius Horaacutecius

Odysea) Akceptujuacute sa tiež daacutevno adaptovaneacute menaacute v ktoryacutech bola theacuteta nahradenaacute

v slovenčine fonologicky najbližšou zapiacutesanou grafeacutemou t ako Ateacutena Temida Tesaacutelia

V odbornom jazyku sa však použiacutevajuacute podoby s theacutetou Pri ohyacutebaniacute mien so slovnyacutem

zaacutekladom končiacim na latinskuacute hlaacutesku k piacutesanuacute grafeacutemou c sa odporuacuteča v odbornom

i neodbornom texte piacutesať slovenskeacute k ndash t j k nominatiacutevu Marcus sa priraďuje nepriamy paacuted

Markovi nie Marcovi

Pre štyacutel bežnej komunikaacutecie sa odporuacuteča skloňovať viacereacute menaacute (pocircvodneacute

konsonantickeacute kmene) podľa uacuteplnej podoby nominatiacutevu Xenofoacutena Adonisa Kalchasa

z latinskyacutech napr Cicera (popri Ciceroacutena) podoba zodpovedajuacuteca stavu v odovzdaacutevajuacutecom

jazyku (Xenofoacutenta Adoacutenida Kalchanta Cicerona) sa odporuacuteča pre odbornyacute štyacutel Vžiteacute

podoby ženskyacutech mien ako Ariadna (popri odb Ariadneacute) sa prijiacutemajuacute Greacutecke menaacute

2 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a latinskyacutech mien naacutezvov a

termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda 2002 s

45-55 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash hlavneacute transkripčneacute

zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 2012 č 3-4 s 131-150 BUZAacuteSSYOVAacute

Ľudmila Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In

Sambucus VIII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave 2012 s 178-193

51

s nominatiacutevom sg na -oacuten sa v adaptovanej podobe

skloňujuacute s ohľadom na už adaptovaneacute znaacuteme propriaacute

i početneacute apelatiacuteva v nepriamych paacutedoch -oacutena -oacutenovi

atď bez ohľadu na pocircvodneacute rozdiely v greacuteckom kmeni

teda Xenofoacuten Xenofoacutena Agamemnoacuten Agamemnoacutena

tak ako Platoacuten Platoacutena no v odbornom štyacutele tvar

zodpovedaacute vyacutechodiskoveacutemu jazyku t j Xenofoacutenta

Agamemnona

Konzervatiacutevnosť v oblasti morfoloacutegie pretrvaacuteva

v ohyacutebaniacute mien zakončenyacutech vyacuteraznyacutemi latinskyacutemi

alebo greacuteckymi sufixmi (lat -us-ius gr -os -es)

ktoreacute majuacute tendenciu spraacutevať sa ako zdomaacutecneneacute

morfeacutemy a u ktoryacutech existuje vžitaacute opora v oblasti

cudziacutech apelatiacutev typu komunizmus Skloňuje sa teda

OviacutediaOvidia HerodotaHeacuterodota SisyfaSizyfa

Aristotela Euripida Anaximena nerobiac rozdiel

medzi odbornyacutem a neodbornyacutem vyjadrovaniacutem

K tyacutemto menaacutem sa priraďujuacute aj menaacute na ndashas pocircvodom

a-kmeňoveacute maskuliacutena ako PytagorasPythagoras

Anaxagoras pretože suacute formaacutelne bliacutezke

predchaacutedzajuacutecim niektoreacute suacute znaacuteme z učiva strednyacutech

škocircl alebo suacute suacutečasťou terminologickyacutech spojeniacute napr

Pytagorova veta Pri sufixe -as pocircvodom

konsonantickyacutech kmeňov (Kalchas) -is (Agis)

rovnako aj pri latinskyacutech i-kmeňovyacutech typoch

(Tyrnaviensis) priacutepadne inyacutech ktoreacute suacute menej

frekventovaneacute sa odporuacuteča vychaacutedzať pri skloňovaniacute

z uacuteplnej nominatiacutevnej formy a skloňovať a odvodzovať

v bežnom prejave Agisa Adonisa adonisovskyacute

Kalchasa Kalchasov Tyrnaviensisa a pod

Pri preklade z cudzieho jazyka je nevyhnutneacute

uvedomiť si aj mieru adaptaacutecie antickyacutech mien v

danom jazyku aby došlo k spraacutevnej identifikaacutecii tej

ktorej osoby Pri použiacutevaniacute latinskyacutech mien skladajuacutecich sa z krstneacuteho mena rodoveacuteho mena

Skladba latinskeacuteho mena

Publius Cornelius Scipio

Africanus

praenomen (Publius) = osobneacute

(krstneacute) meno daacutevalo sa dieťaťu

9 deň po narodeniacute podľa vyacuteberu

rodičov zoznam osobnyacutech mien

bol v Riacuteme obmedzenyacute ndash

poznaacuteme len 18 mužskyacutech

osobnyacutech mien praenomina

žien neboli takeacute obmedzeneacute ako

u mužov

nomen gentile (Cornelius) =

rodoveacute meno novorodenec ho

dostaacuteval ako priacuteslušniacutek isteacuteho

rodu taacuteto priacuteslušnosť sa

odvodzovala od otca meno bolo

dedičneacute

cognomen (Scipio) = meno

rodiny (priezvisko) ktoreacute bolo

odvodeneacute od individuaacutelnych

charakteristiacutek alebo

vyacuteznamnyacutech skutkov spočiatku

ide o živeacute rodinneacute meno ktoreacute

sa postupne staacuteva dedičnyacutem

priacutemenom

agnomen (Africanus) =

dodatočneacute meno ktoreacute sa

obvykle pridaacuteva na zaacuteklade

nejakeacuteho vyacuteznamneacuteho skutku

svojho buduacuteceho nositeľa toto

meno je fakultatiacutevne a plniacute

funkciu honorifikačnej prezyacutevky

Najčastejšie skratky

latinskyacutech vlastnyacutech mien

A = Aulus

C = Gaius

Cn = Gnaeus

D = Decimus

L = Lucius

M = Marcus

P = Publius

Q = Quintus

Ser = Servius

Sex = Sextus

T = Titus

52

priezviska (Gaius Iulius Caesar Marcus Tullius Cicero) kladie napr španielčina docircraz na

rodoveacute meno slovenčina však nie vždy (napr Marcus Tullius Cicero sa v španielčine

pravidelne označuje ako Tullius v slovenčine však Cicero)

53

16 Starogreacutecky a latinskyacute jazyk ndash nositelia kultuacuternych tradiacuteciiacute

optikou translatoloacutegie

Latinčina je jazyk vďaka ktoreacutemu maacuteme piacutesmo (latinka) sprostredkoval naacutem greacutecko-

riacutemske kultuacuterne a vzdelanostneacute dedičstvo obohatil našu slovnuacute zaacutesobu a to dokonca natoľko

že pri mnohyacutech slovaacutech si už neuvedomujeme ich latinskyacute pocircvod Je propedeutikou pre

romaacutenske jazyky i pre angličtinu kde figuruje celyacute rad pocircvodne latinskyacutech slov (napr

personal computer persōna = osoba persōnālis = osobnyacute computāre = počiacutetať) Vaumlčšina

gramatiacutek modernyacutech jazykov je vystavanaacute na latinskom pocircdoryse a preto je latinčina

ideaacutelnou univerzaacutelnou priacutepravou pre štuacutedium jazykov Navyše je staacutele najdocircležitejšou

suacutečasťou medzinaacuterodnej terminoloacutegie

Hoci slovenčina nepatriacute do skupiny romaacutenskych jazykov ktoreacute sa z latinčiny resp

z ľudovej latinčiny priamo vyvinuli latinskaacute lexika je v našom jazyku pomerne bohato

zastuacutepenaacute Ak aj neraacutetame odbornuacute lexiku (najmauml priacuterodovedneacute domeacuteny kde je latinčina

v poziacutecii lingua franca) ani v bežnej lexike nie suacute živeacute latinskeacute slovaacute v slovenčine ojedinelyacutem

javom Ich poziacutecia v jazyku je stabilnaacute Vaumlčšinu z latinskyacutech vyacuterazov ktoreacute sa použiacutevajuacute

mimo odborneacuteho štyacutelu a suacute suacutečasťou ďalšiacutech štyacutelov možno zadeliť do dvoch kategoacuteriiacute

1 okriacutedleneacute vyacuterazy či okriacutedleneacute slovaacute

2 citaacutetoveacute frazeacutemy3

Okriacutedleneacute vyacuterazy nazyacutevaneacute aj okriacutedleneacute slovaacute je tradičneacute označenie jednej skupiny

knižnyacutech frazeacutem Vznikli na zaacuteklade vyacuteroku historickej alebo literaacuternej postavy V staršom

vymedzeniacute sa za okriacutedleneacute slovaacute pokladal iba takyacute vyacuterok resp citaacutet pri ktorom sa už

neuvedomovalo alebo sa zabudlo na jeho pocircvodcu Avšak kvocircli subjektiacutevnosti určovania

hranice a miery poznania pocircvodcu citaacutetu sa v suacutečasnej lexikoloacutegii uplatňuje odlišnaacute metoacuteda

Vychaacutedza sa z komunikatiacutevnej platnosti vyacuteroku Ak sa danyacute vyacuteraz použije v kontexte

v ktorom vznikol a popisuje danuacute situaacuteciu ide o citaacutet Ak sa uplatňuje aj v inyacutech

komunikačnyacutech situaacuteciaacutech ide o okriacutedlenyacute vyacuteraz Iba v takomto vymedzeniacute sa okriacutedleneacute

vyacuterazy pokladajuacute za osobitnyacute druh frazeacutem Priacutekladom na obe situaacutecie je napr znaacutemy vyacuterok

Gaia Iulia Caesara Alea iacta est Ako citaacutet sa použiacuteva v odbornom ale aj v umeleckom texte

za podmienky že ilustruje dobovuacute situaacuteciu Ako okriacutedlenyacute vyacuteraz sa použiacuteva vtedy ak maacute

platnosť frazeologizmu a použiacuteva sa v kontexte na zdocircraznenie situaacutecie keď je nejakaacute

zaacuteležitosť rozhodnutaacute a toto rozhodnutie nemožno vraacutetiť spaumlť

3 Podrobnejšiacute vyacuteklad k pocircvodu a vyacuteznamu niektoryacutech latinskyacutech citaacutetovyacutech frazeacutem a okriacutedlenyacutech vyacuterazov rarr

24 33

54

Citaacutetoveacute frazeacutemy suacute frazeacutemy prevzateacute z cudziacutech jazykov ktoreacute sa aj v prijiacutemajuacutecom

jazyku vyjadrujuacute vo svojej pocircvodnej teda v cudzojazyčnej podobe ako celok čo znamenaacute že

uvedenaacute skupina frazeacutem nezahŕňa tie ktoryacutech cudzojazyčnyacutem komponentom by bol iba jeden

prvok Pre tieto frazeologickeacute jednotky je priacuteznačneacute buď to že platnosť frazeacutemy mali už v

pocircvodnom jazyku napr latinskeacute cum grano salis (= nie doslova s istyacutem obmedzeniacutem) alebo

jednotky ktoreacute boli v pocircvodnom jazyku nefrazeologickyacutemi (napr odbornyacutemi) vyacuterazmi ako

napr corpus delicti čo je pocircvodom praacutevnickyacute termiacuten alebo vyacuteraz persona non grata ktoryacute

patriacute do diplomatickej terminoloacutegie sa frazeologizovali až v prijiacutemajuacutecom jazyku Treba

doplniť že niektoreacute častejšie použiacutevaneacute citaacutetoveacute frazeacutemy sa uplatňujuacute aj v kalkovanej podobe

napr in medias res ndash do stredu veci k veci bez uacutevodu Citaacutetoveacute frazeacutemy majuacute štylistickuacute

platnosť vyacuteraznyacutech knižnyacutech prostriedkov Vo frazeoloacutegii hovoriacuteme o jave nazyacutevanom

preberanie frazeologickyacutech jednotiek Ide o proces pri ktorom sa frazeologickyacute fond jazyka

obohacuje o frazeacutemy z inyacutech jazykov Najčastejšiacutem spocircsobom je doslovnyacute preklad cudziacutech

frazeacutem ich uacuteplneacute alebo čiastočneacute kalkovanie pričom sa vo vaumlčšine priacutepadov kopiacuteruje ich

syntaktickaacute konštrukcia Frazeologickeacute jednotky ako sme už spomenuli sa preberajuacute

v originaacutelnej podobe no mocircžu sa prispocircsobiť aj preberajuacutecemu jazyku Toto prispocircsobovanie

maacute za naacutesledky zmeny vo fonetickej alebo v grafickej podobe Priacutekladom je latinskaacute frazeacutema

tabula rasa ktoruacute slovenčina prebrala v nezmenenej podobe no napr francuacutezština si ju už

prispocircsobila do podoby table rase teda aj jej grafickaacute aj fonetickaacute podoba zodpovedaacute

preberajuacutecemu jazyku

Tyacutemto spocircsobom obohacujuacute okriacutedleneacute vyacuterazy a citaacutetoveacute frazeacutemy pocircvodom z latinčiny

suacutečasnuacute slovenskuacute lexiku Pre prekladateľa je veľkou vyacutehodou ak ich poznaacute rozumie ich

vyacuteznamu priacutepadne mu je znaacutemy ich pocircvod Poznanie tyacutechto citaacutetovyacutech frazeacutem alebo

okriacutedlenyacutech vyacuterazov v materinskom jazyku daacuteva predpoklad že ich prekladateľ bude schopnyacute

detegovať aj v pocircvodnom texte z ktoreacuteho prekladaacute Tvrdenie že je pre prekladateľa vyacutehodou

ak ich poznaacute sa zakladaacute na nasledujuacutecich zisteniach

1 Ak prekladateľ poznaacute vyacuteznam živyacutech latinskyacutech slov v materinskom jazyku je

pravdepodobneacute že ich dokaacuteže objaviť aj v pocircvodnom texte aj v priacutepadoch že ich

vyacutechodiskovyacute jazyk neprebral v originaacutelnej latinskej podobe ale ustaacutelili sa v ňom adaptovaneacute

napr vo forme kalkov priacutepadne polokalkov a teda že ich z vyacutechodiskoveacuteho textu viditeľne

nevyčleňuje už samotnaacute pocircvodnaacute jazykovaacute forma ndash latinčina Ich uvedomenie si vo

vyacuteznamovej rovine so sebou prinaacuteša niekoľko ďalšiacutech aspektov Prekladateľ dokaacuteže

cieľoveacutemu čitateľovi sprostredkovať adekvaacutetnu formu a obsah aj vďaka tomu že živeacute latinskeacute

slovo v takomto priacutepade nepovažuje len za autorovu metaforu ale uvedomuje si

55

intertextualitu (zvlaacutešť v priacutepade okriacutedlenyacutech vyacuterazov) Transferom takejto lexikaacutelnej jednotky

nenaruacuteša štyacutel originaacutelu a zachovaacuteva viacvrstevnyacute charakter textu Rovnako ponechaacuteva

čitateľovi priestor aby si tieto aluacutezie na antickyacutech autorov a ich diela v texte uvedomoval

nachaacutedzal suacutevislosti a aby pri interpretaacutecii zvlaacutešť v priacutepade umeleckyacutech textov boli jeho

vyacutechodiskaacute porovnateľneacute s vyacutechodiskami a možnosťami čitateľa originaacutelu teda aby mu

prekladateľ tuacuteto možnosť neubral skocircr než sa s preloženyacutem textom stretne saacutem a bude ho

interpretovať na zaacuteklade čitateľskej skuacutesenosti horizontu očakaacutevania čitateľskeacuteho profilu

a ďalšiacutech parametrov ktoreacute suacute suacutečasťou interpretačneacuteho procesu

2 Z hľadiska vyacuteberu vhodnyacutech translatologickyacutech postupov je poznanie živyacutech

latinskyacutech slov rovnako vyacutehodou Prekladateľ sa mocircže vyhnuacuteť negatiacutevnym posunom ak

poznaacute danuacute lexikaacutelnu jednotku identifikuje ju v texte a zvoliacute adekvaacutetny postup pri jej

transfere Ak ju nepoznaacute mocircže sa stať že s ňou bude v texte naraacutebať napr ako s metaforou

V tom priacutepade ju mocircže pri prekladaniacute v raacutemci prekladateľskyacutech postupov využiacutevanyacutech pri

preklade metafory buď celkom eliminovať preložiť ju doslovne (pričom ani v priacutepade kalkov

nemusiacute byť vyacutesledneacute prekladateľskeacute riešenie automaticky zhodneacute s podobou adaptovanou

v cieľovom jazyku) vymeniť ju za inuacute metaforu alebo ju mocircže v texte vysvetliť Všetky

uvedeneacute postupy by znamenali pre cieľovyacute text viac či menej vyacuteraznyacute posun alebo stratu a to

tak na uacuterovni vyacuteznamovej ako aj lexikaacutelnej a štylistickej Adekvaacutetny postup v tomto priacutepade

znamenaacute zvoliť si v cieľovom texte tuacute podobu lexikaacutelnej jednotky ktoraacute je adaptovanaacute

v cieľovej kultuacutere bez ohľadu na divergenciu medzi originaacutelom a prekladom Ak je vo

vyacutechodiskovom texte danaacute živaacute latinskaacute sentencia kalkom v slovenčine mocircže byť

polokalkom alebo naopak Či dokonca ak je živaacute latinskaacute sentencia vo vyacutechodiskovom

jazyku adaptovanaacute v pocircvodnej latinskej podobe a v slovenčine ju poznaacuteme a použiacutevame ako

kalk prekladateľ maacute rešpektovať cieľovyacute jazyk a kultuacuteru a použiť v cieľovom texte

adaptovanyacute tvar Ak sa v cieľovom jazyku uplatňujuacute dve formy napr alea iacta est ndash kocky

suacute hodeneacute vtedy by mal prekladateľ prispocircsobiť vyacuteber prekladateľskeacuteho riešenia

vyacutechodiskoveacutemu textu a vybrať tuacute podobu živej latinskej sentencie ktoraacute originaacutelu

zodpovedaacute po obsahovej i formaacutelnej straacutenke V priacutepade vyššie spomenuteacuteho okriacutedleneacuteho

vyacuterazu existuje možnosť voľby pretože vo viaceryacutech jazykoch sa suacutebežne uplatňuje pocircvodnaacute

latinskaacute podoba ako aj jej tvar adaptovanyacute pre daneacute jazykovo-kultuacuterne spoločenstvo

Vyberaacuteme niekoľko jazykovyacutech mutaacuteciiacute

56

Slovenčina Alea iacta est Kocky suacute hodeneacute

Čeština Alea iacta est Kostky jsou vrženy

Angličtina Alea iacta est The die is cast

Nemčina Alea iacta est Der Wuumlrfel ist gefallen

Francuacutezština Alea iacta est Le sort en est jeteacute

Španielčina Alea iacta est La suerte estaacute echada

Taliančina Alea iacta est Il dado egrave tratto

Analyacutezou francuacutezskej a španielskej verzie latinskeacuteho alea iacta est zistiacuteme že latinskeacute

substantiacutevum alea s vyacuteznamom kocka sa v sentencii nenachaacutedza Nahradilo ho substantiacutevum

le sort resp la suerte s vyacuteznamami

57

Francuacutezsky vyacutekladovyacute slovniacutek Larousse aj španielsky slovniacutek Diccionario de Real Academia

Espantildeola medzi prvyacutemi vyacuteznamami substantiacutev uvaacutedzajuacute naacutehoda osud uacutedel Slovo kocka

teda le deacute (franc) a el dado (špan) ani v jednej zo sentenciiacute nefiguruje (treba však upozorniť

že vo francuacutezštine suacutebežne jestvuje aj vyacuteraz les deacutes sont jeteacutes) preto ak prekladateľ tuacuteto

sentenciu vo francuacutezskom či v španielskom vyacutechodiskovom texte odhaliacute napriek tomu že

v slovenčine maacuteme ako ekvivalent vžituacute sentenciu s komponentom kocka nie osud uacutedel

alebo naacutehoda a prekladateľ ho dokaacuteže identifikovať ako okriacutedlenyacute vyacuteraz či citaacutetovuacute frazeacutemu

pri prekladaniacute prediacutede strate napr tyacutem že prediacutede vyacuterazovej nivelizaacutecii Aluacuteziu sa mu podariacute

zachovať využitiacutem zodpovedajuacutecich vyacuterazovyacutech prostriedkov

Zaujiacutemavosťou je že sa živeacute latinskeacute sentencie uplatňujuacute vo všetkyacutech štyacuteloch Okrem

odborneacuteho štyacutelu kde je latinčina zaacutekladom terminologickeacuteho aparaacutetu nachaacutedzame latinskeacute

vyacuterazy asi v každom jednom z primaacuternych i sekundaacuternych štyacutelov Nie suacute len suacutečasťou

umeleckyacutech vyacutepovediacute ale bežne ich zaznamenaacutevame aj v hovorovom štyacutele zaznievajuacute

z meacutediiacute a uplatňujuacute sa aj v administratiacutevnom štyacutele Pre naacutezornosť prinaacutešame aj prehľadnuacute

exemplifikaacuteciu obohacovania slovenskej lexiky latinskyacutemi vyacuterazmi v raacutemci jednotlivyacutech

štyacutelov Ide o priacuteklady ktoreacute samozrejme nie suacute použiacutevaneacute vyacutehradne pre danyacute štyacutel Jeden

a ten istyacute latinskyacute vyacuteraz sa mocircže uplatňovať vo viaceryacutech z nich v zaacutevislosti od

58

komunikačnej situaacutecie a od intencie vyacutepovede autora Pri uvaacutedzaniacute priacutekladov pre jednotliveacute

štyacutely vychaacutedzame z ich delenia podľa J Mistriacuteka

I Primaacuterne štyacutely

1 naacuteučnyacute štyacutel

- terminus technicus (odbornyacute naacutezov technickyacute termiacuten)

2 administratiacutevny štyacutel

- curriculum vitae (životopis)

3 publicistickyacute štyacutel

- in memoriam (na pamiatku)

- vox populi vox dei (hlas ľudu hlas božiacute)

4 rečniacutecky štyacutel

- quo vadis (kam kraacutečaš)

5 esejistickyacute štyacutel

- conditio sine qua non (podmienka bez ktorej nie ndash nevyhnutnaacute podmienka predpoklad aby

sa niečo mohlo realizovať)

6 hovorovyacute štyacutel

- de facto (v skutočnosti skutočne zo skutku podľa skutočneacuteho stavu)

- pro forma (formaacutelne aby sa nepovedalo)

7 umeleckyacute štyacutel

- carpe diem (využi deň)

II Sekundaacuterne štyacutely (priacuteležitostneacute konkreacutetne neštandardizovaneacute) ndash vyacuteber

1 archaickyacute štyacutel

- amicenko (z latinskeacuteho amicus ndash priateľ) ndash oslovenie adresaacuteta v duchu 19 storočia

2 biblickyacute štyacutel

- gloria in excelsis Deo (slaacuteva Bohu na vyacutesostiach)

59

3 ceremoniaacutelny štyacutel

- ad multos annos (na mnoheacute roky ndash pri vyacuteročiach pri blahoželaniach jubilantovi aby sa ešte

dlho tešil zdraviu)

- Vaša magnificencia (oslovenie rektora univerzity)

- Vaša spektabilita (oslovenie dekana fakulty)

- Vaše honorability (oslovenie vyacuteznamnyacutech funkcionaacuterov v akademickom prostrediacute)

- Vaša Excelencia (oslovenie veľvyslanca)

- Vaša Eminencia (oslovenie kardinaacutela)

4 diplomatickyacute štyacutel

- persona non grata (nežiaduca osoba)

5 ďakovnyacute štyacutel

- ab imo pectore (z hĺbky srdca)

6 ekonomickyacute štyacutel

- N B (skratka z nota bene ndash dobre si zaznamenaj)

7 elegickyacute štyacutel

- memento mori (pamaumltaj na smrť)

8 encyklopedickyacute štyacutel

- ibid (ibidem ndash tamtiež)

- id (idem ndash ten istyacute)

- cf cfr conf (confer ndash porovnaj)

- et al (et alii ndash a ďalšiacute a kolektiacutev)

- l c l cit (loco citato ndash na citovanom mieste na uvedenom mieste)

- v l (vide locum ndash pozri miesto v knihe)

- s a (sine anno ndash bez roku vydania)

9 enumeratiacutevny štyacutel

- etc (et cetera ndash atď a tak ďalej)

60

10 epištolaacuterny štyacutel

- A D (anno Domini ndash roku Paacutena)

11 legislatiacutevny štyacutel

- ex offo (= ex officio ndash z uacuteradu z uacuteradnej moci)

12 ospravedlňujuacuteci štyacutel

- mea culpa mea maxima culpa (moja vina moja preveľkaacute vina)

13 patetickyacute štyacutel

- per aspera ad astra (tŕnistou cestou k hviezdam)

14 persuaziacutevny štyacutel

- historia magistra vitae (dejiny suacute učiteľkou života)

- non scholae sed vitae discimus (neučiacuteme sa pre školu ale pre život)

15 pompeacutezny štyacutel

- amicus certus in re incerta cernitur (v nuacutedzi poznaacuteš priateľa)

16 žartovnyacute štyacutel

- ergo bibamus (tak teda pime)

Podobnyacutech priacutekladov by sme našli omnoho viac od tyacutech najfrekventovanejšiacutech až po

zriedkaveacute ba raritneacute ktoreacute sa zvaumlčša vyskytujuacute v diskurzoch odborneacuteho použiacutevateľa jazyka

Prekladateľ samozrejme nemocircže poznať všetky latinskeacute citaacutety skratky sentencie alebo

terminoloacutegiu jednotlivyacutech odborov Zaacutekladneacute znalosti z klasickyacutech jazykov suacute však veľkou

vyacutehodou a aspoň zaacutekladnaacute orientaacutecia pokiaľ ide o systeacutem latinčiny a znalosti z jej lexiky

a reaacuteliiacute sluacutežia prekladateľovi k rozviacutejaniu si kultuacuternej kompetencie Ak prekladateľ nie je

zaacuteroveň klasickyacutem filoloacutegom potom v priacutepade jeho znalostiacute z klasickyacutech jazykov a antickej

civilizaacutecie a kultuacutery vo vzťahu k prekladateľskyacutem kompetenciaacutem hovoriacuteme skocircr o sociaacutelnej

rešeršnej a kultuacuternej kompetencii než o jazykovej kompetencii v pravom vyacutezname Znamenaacute

to že sa prekladateľ v problematike orientuje a ak je to potrebneacute dokaacuteže si zvoliť vhodnuacute

prekladateľskuacute pomocirccku nevyhnutnuacute pri vyacutebere ekvivalentu či pri hľadaniacute prekladateľskeacuteho

riešenia

61

V tejto suacutevislosti treba upozorniť aj na chyby v preklade vyacuteklade alebo v interpretaacutecii

ktoreacute mocircžu vzniknuacuteť ako docircsledok nedostačujuacutecej znalosti klasickyacutech jazykov a suacutevisiacich

reaacuteliiacute Parciaacutelne informaacutecie a vedomosti mocircžu viesť k mylnyacutem zaacuteverom Priacutekladom takyacutechto

neoverenyacutech postupov je znaacutema falošnaacute etymoloacutegia substantiacuteva malvica ktoraacute sa chybne

odvaacutedza od malum (zlo) alebo od mālum (jablko) pričom zlo maacute odkazovať na biblickyacute

priacutebeh Adama a Evy kde je jablko symbolom zla a uacutedajne aj preto suacute ich označenia

v latinčine zhodneacute J Rejzek v Českom etymologickom slovniacuteku uvaacutedza vysvetlenie bdquomalvice

ndash dužnatyacute plod s jaacutedřincem (jablko hruška ap) Presl převzal z jakeacutehosi stareacuteho leacutekařskeacuteho

rukopisu v jinyacutech exemplaacuteřiacutech jsou podoby makvice mrkvice takže asi jde o piacutesařskou

chybuldquo Substantiacutevum malvica sa zrejme do jazyka dostalo ako chybnyacute tvar Na českuacute

etymoloacutegiu odkazuje aj Stručnyacute etymologickyacute slovniacutek slovenčiny bdquomalvica ndash dužinatyacute plod

rastliacuten s jadrovyacutem ovociacutem (od 20 stor) Z čes malvice ndash vyacuteraz bol zavedenyacute v obdobiacute

naacuterodneacuteho obrodenia na zaacuteklade isteacuteho stčes rukopisu

priacuteslušneacute miesto sa však čiacuteta aj ako mrkviceldquo

V obdobnyacutech priacutepadoch platiacute zaacutesada ad fontes

Ak sa prekladateľ stretne s podobnyacutem prekladateľskyacutem

probleacutemom mal by si informaacuteciu vyhľadať a overiť

zvlaacutešť vtedy ak nie je v danej oblasti odborniacutekom

Latinskyacute a starogreacutecky jazyk obohatili

slovenskuacute slovnuacute zaacutesobu o kvantum lexikaacutelnych

jednotiek ktoreacute sa v našom jazyku uplatnili ako

jednotliveacute slovaacute (napr graacutetis) alebo viacslovneacute pomenovania (napr ad absurdum ad acta

aula maxima) ďalšie boli prebraneacute ako celeacute sentencie (napr clara pacta ndash boni amici) alebo

je z ich zaacutekladu odvodenyacutech množstvo ďalšiacutech lexikaacutelnych jednotiek Za mnoheacute uvaacutedzame

tie ktoreacute sa sformovali z latinskeacuteho a greacuteckeho slova jazyk

lingua

lingvistika lingvista lingvistka lingvistickyacute plurilingvizmus bilingvizmus

monolingvizmus sociolingvistika psycholingvistika pragmalingvistika neurolingvistika

etnolingvistika lingvokulturoloacutegia lingvokultureacutema lingvodidaktika lingvaacutelny

interlingvaacutelny extralingvaacutelny multilingvaacutelny

γλῶσσα (gloacutessa)

glosaacuter glosolaacutelia heteroglosia diglosia polyglosia glosa glosovať glosaacutetor glositiacuteda

glosodyacutenia xenoglosia

Jan Svatopluk Presl bol českyacute

vysokoškolskyacute pedagoacuteg a

zooloacuteg na Českej univerzite

Karlo-Ferdinandovej v Prahe

a bol jednyacutem

z najvyacuteznamnejšiacutech

priacuterodovedcov v 19 storočiacute

62

Použitaacute literatuacutera

ANDOKOVAacute Marcela (2013) Rečniacutecke umenie sv Augustiacutena v kaacutezňach k stupňovyacutem žalmom

Bratislava IRIS

BALEGOVAacute Jana (2016) Lectiones grammaticae Latinae I Košice Univerzita Pavla Jozefa

Šafaacuterika

BARANDOVSKAacute-FRANK Věra (1995) Latina jako mezinaacuterodniacute jazyk Dobřichovice Kava ndash

Pech

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2002) Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a

latinskyacutech mien naacutezvov a termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie

cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda s 45 ndash 55

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2011) Z histoacuterie transkripcie starogreacuteckych a latinskyacutech mien do

slovenčiny In Sambucus VII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a

neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta Trnavskej univerzity v Trnave s 173 ndash 195

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom

Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech

priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In Sambucus VIII Praacutece z

klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave s 178 ndash 193

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

hlavneacute transkripčneacute zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 č 3-

4 s 131 ndash 150

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2016) Od hlasu k hlaacuteske Z dejiacuten antickej naacuteuky o reči Bratislava

Univerzita Komenskeacuteho

DRAE Diccionario de la lengua espantildeola [Cit 8 septembra 2017] Dostupneacute na internete

httpdleraeesw=diccionario

HARAJ Igor (2011) Vlastneacute meno v mysleniacute antiky a stredoveku Martin Matica slovenskaacute

HORATIUS Flaccus Quintus (1986) O umeniacute baacutesnickom Satiry a Listy Bratislava Tatran s

229

HORAacuteČEK Filip ndash CHLUP Radek (2012) Učebnice klasickeacute řečtiny Praha Academia

JANOUŠEK Jan (2014) Uacutevahy nad knihou W Stroha bdquoLatein ist tot ndash es lebe Lateinldquo In

Vymětalovaacute Karla (ed) (2014) Vivat Latina reserata Opava Slezskaacute univerzita v Opavě

s 16 ndash 20

KALIVODA Jan (2012) Verba docent exempla trahunt Praha Karolinum

40

hipoloacutegia (hipo + gr logos = slovo)

lat IN ndash v do na

1 predložka

in camera v byte tajne docircverne

in toto celkom v celosti

in continuo nepretržite suacutevisle

in dorso na chrbte (knihy) vzadu z druhej strany

in facto vskutku skutočne

in futuro v buduacutecnosti

in medias res doprostred veci

In vino veritas (Plinius St) Vo viacutene je pravda

2 prefix

+ adjektiacuteva = zaacutepornyacute zmysel

+ slovesaacute = vyacuteznam predpony do- v- na-

in + l m r = ill- imm- irr-

indiviacuteduum (in + lat dividuus = deliteľnyacute rozdelenyacute)

invalid (in + lat validus = silnyacute mocnyacute zdravyacute)

ilegaacutelny (illegalis in + lat lex = zaacutekon)

imobilnyacute (immobilis in + lat mobilis = pohyblivyacute)

iracionaacutelny (irrationalis in + lat ratio = rozum)

inhalovať (in + lat halare = dyacutechať)

inšpirovať (in + lat spirare = dyacutechať)

importovať (in + lat portare = nosiť)

infarkt (in + lat farcire = pchať infarcire = upchaacutevať)

in flagranti (in + lat flagrare = horieť blčať)

in margine (in + lat margo = okraj)

41

lat INTER ndash medzi

1 predložka

inter alia medzi inyacutemi (okolnosťami vecami)

Inter arma silent Musae Kde rinčia zbrane

mlčia Muacutezy

2 prefix

interpunkcia (inter + lat punctum = bod)

interregnum (lat regnum = kraacuteľovstvo vlaacuteda)

často ako skratka za slovo internacionaacutelny (lat

natio = naacuterod)

interhotel

interlingua

Interviacutezia

lat INTRA- INTRO- ndash dovnuacutetra dnu

prefix

introvert (intro + lat vertere = obracať sa)

introskop (intro + gr skopein = hľadieť pozerať)

introdukcia (intro + lat ducere = viesť)

lat CUM ndash s so spolu s

lat KON- (KO- KOL- KOM- KOR-)

1 predložka

cum laude s pochvalou

magna cum laude veľmi dobre

summa cum laude vyacuteborne

cum suis so svojimi (ľuďmi)

Summa cum laude

Interview

inter + lat videre = vidieť

Internaacutet

lat adjektiacutevum internus =

vnuacutetornyacute domaacuteci (= domov)

42

Cum tacent clamant Keď mlčia kričia

2 prefix

koncentraacutecia (kon + lat centrum = stred)

kondolencia (kon + lat dolere = ciacutetiť bolesť)

korešpondencia (ko + lat respondere = odpovedať)

kolaborant (ko + lat laborare = pracovať)

lat PER ndash skrz cez po v za pomocou

lat PER- ndash per-

1 predložka

per aspera ad astra cez ťažkosti ku hviezdam

per annum ročne na rok

per capita podľa hlaacutev (napr deliť pozostalosť)

per se saacutem sebou samozrejme

per fas et nefas praacutevom i nepraacutevom (skrz dovoleneacute a nedovoleneacute)

per quod čiacutem podľa čoho

per os cez uacutesta uacutestami peroraacutelny (lat os oris = uacutesta)

2 prefix

perforovať (per + lat forare = vŕtať)

permanentnyacute permanentka (per + lat manere = zostaacutevať)

perverznyacute (per + lat vertere sup versum = obracať)

perzekvovať (per + lat sequi = nasledovať)

lat PRE- ndash (z lat predložky prae =) pred vopred

prefix

preferovať (pre + lat ferre = niesť)

prezident (pre + lat sedere = sedieť)

prefix (pre + lat fingere sup fixum = pripevňovať pribiacutejať)

preludium (pre + lat ludus = hra)

43

lat PRO ndash pre pred namiesto

1 predložka

pro tempore predbežne pre tento raz dočasne počas

pro rata pomerne proporcionaacutelne

pro forma pre formu formaacutelne naoko

pro et contra pre a proti

pro nihilo pre nič

pro bono pre dobro blaho

2 prefix (lat) = pre

protekcia (pro + lat tegere sup tectum = kryť

chraacuteniť)

prostituacutetka (pro + lat statuere = postaviť)

produkovať (pro + lat ducere sup ductum =

viesť tvoriť robiť)

prefix (gr) = pred

proloacuteg (pro + gr logos = slovo)

program (pro + gr gramma = zaacutepis zaacuteznam)

prognoacuteza (pro + gr gnosis = znalosť

vedomosť)

lat POST ndash po

1 predložka

post scriptum (PS) po napiacutesaniacute

post mortem po smrti

2 prefix

postgraduaacutelny (post + lat gradus = stupeň krok)

posttraumatickyacute (post + gr trauma = rana)

Promovať alebo byť

promovanyacute

lat movere sup motum =

pohybovať posuacutevať

promoveo sup promotum =

dosl posuacutevať dopredu =

prenes niekoho povyšovať

ten kto niekoho promuje =

promoacutetor ndash vykonaacuteva obrad

promoacutecie

TEDA študenti suacute promovaniacute A

NIE promujuacute

44

gr PERI ndash okolo

prefix

perikardium (peri + gr kardia = srdce)

periskop (peri + gr skopein = pozorovať)

perioacuteda (peri + gr odos = cesta)

gr POLY- ndash (gr adjektiacutevum polys poly =) mnohyacute početnyacute

gr POLI- ndash (gr substantiacutevum polis =) mesto

prefix

polyteizmus (poly + gr theos = boh)

polygamia (poly + gr gamos = sobaacuteš)

polyglot (poly + gr glotta = jazyk)

polytechnika (poly + gr techneacute = umenie remeslo zručnosť)

poliklinika (poli + gr klineacute = locircžko posteľ)

metropola (gr meacuteteacuter = matka + polis)

akropola (gr akros = vysokyacute vrchnyacute nachaacutedzajuacuteci sa na okraji + polis)

lat RE- ndash opaumlť znovu zase nazad

lat RETRO- ndash (pocircvodne lat predložka =) spaumlť naspaumlť nazad

prefix

reagovať (re + lat agere = konať robiť viesť)

rebelovať (re + lat bellum = vojna)

reediacutecia (re + lat edere = vydaacutevať)

retrospektiacuteva (retro + lat spectare = diacutevať sa hľadieť)

retro štyacutel

45

lat SUB ndash pod

1 predložka

sub condicione pod podmienkou

sub potestate pod mocou

sub voce pod slovom pod heslom napr v slovniacuteku

2 prefix

substancia (sub + lat stare = staacuteť)

lat SUPER ndash nad

prefix

supermocnosť

superťažkyacute

superstar

gr SYN ndash s so spolu s

prefix

synchronickyacute (syn + gr chronos = čas)

symbioacuteza (syn + gr bios = život)

synonymum (syn + gr onoma = meno)

symfoacutenia (syn + gr foneacute = zvuk)

lat TRANS ndash cez za (častejšiacute preklad predponou pre-)

prefix

transkripcia (trans + lat scribere sup scriptum = piacutesať)

transplantaacutecia (trans + lat plantare = sadiť)

translokaacutecia (trans + lat locus = miesto)

transformovať (trans + lat forma = podoba tvar)

46

15 Vlastneacute menaacute Problematika transkripcie antickyacutech greacuteckych

a latinskyacutech mien

Slovenčina nie je izolovanyacute jazyk prenikaacute do nej množstvo cudziacutech slov Pri ich

preberaniacute sa riadi vlastnyacutemi pravidlami zaacuteroveň by však mala rešpektovať ndash aspoň pri

vlastnyacutech menaacutech ndash niektoreacute pravidlaacute jazykov z ktoryacutech menaacute preberaacute Dlhodobyacutem

probleacutemom ktoryacute sa priamo dotyacuteka kultuacuternych reaacuteliiacute z antickej civilizaacutecie je v slovenčine

spraacutevnosť piacutesania vlastnyacutech mien pocircvodom z klasickyacutech jazykov

Zaacuterodky probleacutemu prepisovania antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien osocircb naacutezvov

lokaliacutet a ich rocircznych odvodeniacuten do slovenčiny siahajuacute

ďaleko do počiatkov jej spisovneacuteho obdobia Probleacutem

vyplyacuteva z odlišnyacutech hlaacuteskoslovnyacutech a tvaroslovnyacutech

vlastnostiacute prijiacutemajuacuteceho jazyka ndash spisovnej slovenčiny

a odovzdaacutevajuacuteceho jazyka ktoryacutem je latinčina a

starovekaacute priacutepadne byzantskaacute greacutečtina

V tejto suacutevislosti nemožno zabuacutedať že

o fonetike starej greacutečtiny a latinčiny veľa isteacuteho

nevieme Neexistuje nijakyacute autentickyacute zaacuteznam ich

zvukovej podoby Sme odkaacutezaniacute na dedukcie z toho

čo naacutem sprostredkuacuteva piacutesmo Pravopis starej greacutečtiny

bol napriacuteklad fonetickyacute približne okolo roku 400 pred

Kr Potom sa postupne zužoval repertoaacuter jej vokaacutelov

(strata kvantity zjednodušenie diftongov itacizmus)

v konsonantoch sa presadila spirantizaacutecia (b ph kh sa

zmenili na v f ch) Naša dnešnaacute vyacuteslovnosť

starogreacutečtiny je konvenčnaacute nezodpovedaacute živej vyacuteslovnosti ani v jednej faacuteze vyacutevinu tohto

jazyka aj keď rozdiely medzi grafikou a fonetikou nie suacute priacuteliš veľkeacute

151 Probleacutemy suacutevisiace s prepisom antickyacutech mien do slovenčiny1

Hlavneacute okruhy probleacutemov ktoreacute vystupujuacute do popredia v suacutevislosti s problematikou

transkripcie greacuteckych a latinskyacutech mien suacute

1 K praktickyacutem otaacutezkam prekladu antickyacutech mien rarr 2521

Za našu dnešnuacute vyacuteslovnosť

starej greacutečtiny vďačiacuteme

humanistovi Erazmovi

Rotterdamskeacutemu Pre svoju

kodifikaacuteciu argumentoval

vedeckyacutemi potrebami proti

vyacuteslovnosti akuacute v Euroacutepe šiacuterili

greacutecki učenci emigranti

z Byzancie Taacute vychaacutedzala

z vyacutevinovej kontinuity jazyka

bola bližšia novej greacutečtine

Erazmov nie bezprobleacutemovyacute

naacutevrat ad fontes k domneleacutemu

klasickeacutemu stavu aj v ortoepii sa

v Euroacutepe ujiacutemal iba pomaly

napr v Nemecku sa definitiacutevne

presadil až po roku 1800

a v krajinaacutech s prevažujuacutecim

byzantskyacutem vplyvom vocircbec

nemal uacutespech

47

- v starovekej greacutečtine označovanie kvantity

prepis aspirovanyacutech spoluhlaacutesok th rh priacutep aj ph

prepis diftongov ai ei oi prepis pocircvodneacuteho

slabičneacuteho i na začiatku greacuteckych slov prepis geminaacutet

- pri prepise z latinčiny piacutesanie geminaacutet

piacutesanie digrafeacutem ae oe qu piacutesanie c ndash k piacutesanie

intervokalickyacutech grafeacutem i ndash j t ndash c s ndash z prepis

pocircvodneacuteho i na začiatku slov

- morfologickeacute otaacutezky podoba menneacuteho

kmeňa ktoryacute maacute byť zaacutekladom pre skloňovanie mena

a pre ďalšie odvodzovanie najmauml pre tvorenie

adjektiacuteva

Pre slovenčinu ako prijiacutemajuacuteci jazyk vždy

predstavovala vaumlčšie probleacutemy greacutečtina Ako prveacute

vyacutechodisko prepisu sa nuacuteka transliteraacutecia Čistaacute sa

použiacuteva len okrajovo v praxi je uacutečelnejšie použiacutevať jej

kombinaacuteciu s transkripciou zohľadňujuacutecou aj

recipovanuacute erazmovskuacute vyacuteslovnosť (čiže v greacutečtine miesto aggelos piacutešeme angelos

vynechaacutevame priacutezvuky naacuteslovnyacute ostryacute priacutedych označujeme pomocou h) Tento spocircsob

transkripcie sa bez vaumlčšiacutech probleacutemov uplatňuje pri prepise jednotlivyacutech greacuteckych slov či

citaacutetovyacutech zvratov (napr heacuteureacuteka mimeacutesis theos apo meacutechaneacutes gnoacutethi seauton a pod) Ide

tu iba o to aby sa greacutecke hlaacutesky vyjadrovali našimi piacutesmenami či hlaacuteskami s najbližšou

zvukovou platnosťou (η = eacute θ = th ι = i υ = y u (v diftongoch) φ = f (nie ph) χ = ch (nie

kh) ω = oacute ου = u (nie ou) nevyznačuje sa kvantita a i y lebo ich nevyznačovala ani

greacutečtina) Pokiaľ ide o latinčinu už starovekiacute gramatici klaacutedli docircraz na analyacutezu hlaacutesok h k q

x i v kvocircli ich špeciaacutelnemu vzťahu medzi vyacuteslovnosťou a spocircsobom grafickeacuteho zaacuteznamu

Spochybňovali hlaacuteskovuacute platnosť h jednak preto že sa tento konsonant vyslovoval

v latinčine slabo ale zvlaacutešť preto lebo ho viaceriacute z nich pripodobňovali ku greacuteckemu

priacutedychu ktoryacute nebol považovanyacute sa samostatnuacute hlaacutesku Pri i a v gramatici odlišovali ich

vokalickuacute platnosť od konsonantickej platnosti viedli tiež diskusiu o opodstatnenosti

použiacutevania grafeacutem k a q keďže grafeacutema c by uspokojivo prevzala ich uacutelohu Hlaacutesky x y a ich

grafeacutemy hodnotili ako okrajoveacute a cudzie keďže sa vyskytujuacute len v greacuteckych slovaacutech

Pri piacutesaniacute antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien sa uplatňujuacute dve stanoviskaacute

1 stanovisko vaumlčšmi prihliadajuacutece k odovzdaacutevajuacutecim jazykom

Transliteraacutecia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute vždy to isteacute

piacutesmeno alebo to isteacute spojenie

piacutesmen druhej abecedy

Transkripcia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute piacutesmeno

alebo aj viacero piacutesmen druhej

abecedy podľa vyacuteslovnosti na

tom istom mieste Ide

o fonetickyacute prepis slova

Geminaacuteta = zdvojenaacute

spoluhlaacuteska (napr v slove

panna)

Aspiraacuteta = spoluhlaacuteska

sprevaacutedzanaacute priacutedychom (napr

th kh)

Grafeacutema = piacutesomnyacute znak

piacutesmeno

48

2 stanovisko pokladajuacutece za rozhodujuacuteci v procese adaptaacutecie prijiacutemajuacuteci jazyk

Pri druhom stanovisku sa kladie docircraz na transkripčnyacute priacutestup ktoryacute sa pokuacuteša zachytiť

zvukovuacute straacutenku slova v podobe najprirodzenejšie uchopiteľnej prijiacutemajuacutecim jazykom Pri

prvom zo stanoviacutesk suacute možneacute dva už vyššie spomenuteacute priacutestupy transliteračnyacute

a transliteračno-transkripčnyacute Suacute podobneacute hlavnyacute rozdiel spočiacuteva v prepisovaniacute dĺžok Kyacutem

pri transliteraacutecii sa napr prepisujuacute len greacutecke eacute oacute keďže sa zaznamenaacutevali osobitnyacutemi

grafeacutemami eacutetou a oacutemegou pri transkripčno-transliteračnom priacutestupe sa prepisujuacute aj dlheacute aacute iacute

yacute uacute

V praxi sa niekedy možno stretnuacuteť s prepisom

greacuteckych mien na latinskyacute spocircsob hlavne pod

vplyvom zaacutepadoeuroacutepskych jazykov t j s piacutesaniacutem ph

namiesto f a c namiesto k ale i s tendenciou

odstraňovať th hoci medzi vyacuteslovnosťou t (τ) a th (θ)

bol v greacutečtine zaacutesadnyacute rozdiel

Pri transkripcii vlastnyacutech mien vstupuje do hry

aj kultuacuterny kontext zdomaacutecnenosť Niektoreacute greacutecke

vlastneacute menaacute sa už do naacutešho jazyka a kultuacutery do istej

miery včlenili (Filip Alexander Teodor Homeacuter

Korint Ateacuteny a pod) paralelne popri nich je tu ale

vaumlčšina mien ktoreacute sme si nestihli adaptovať pričom

vychaacutedzajuacute z tyacutech istyacutech slovotvornyacutech zložiek (napr

Menandros Theofrastos Filippopolis)

Niekedy sa použiacuteva jedna lexikaacutelna jednotka

v dvoch podobaacutech podľa kultuacuterneho prostredia napr

Foinikia v greacuteckom prostrediacute Feniacutecia v latinskom

kontexte (V Zamarovskyacute) Inokedy sa rozlišuje medzi

tyacutem či sa hovoriacute o mytologickej alebo historickej postave Podľa toho sa použiacuteva vaumlčšmi

alebo menej adaptovanaacute podoba

Priacutekladom na celkom vžiteacute greacutecke meno je Ezop (pocircvodneacute Aisoacutepos) Pri jeho preberaniacute

došlo k zmene v kmeni i v koncovke na jeho podobe sa vyacuterazne prejavil vplyv stredovekej

latinčiny Menaacute typu Neapol zas naznačujuacute že pri preberaniacute mien je možnyacute aj zaacutesah do

koncovky ako zaacutekladnyacute stupeň jeho udomaacutecnenia ktoryacute odraacuteža flektiacutevne potreby slovenčiny

Avšak menaacute ktoreacute by transformovali iba kmeň no koncovku nie (Teokritos namiesto

Theokritos Teacutezeus namiesto Theacuteseus a pod) nie suacute ani greacutecke ani slovenskeacute

Najstaršiacute filozofi chaacutepali jazyk

ako suacutehrn mien ktoreacute

považovali za naacutezvy

jednotlivyacutech prvkov skutočnosti

S prvyacutemi teoretickyacutemi

konštruktmi pomocou ktoryacutech

sa opisuje a do istej miery

vysvetľuje spraacutevanie sa

vlastnyacutech mien nachaacutedzame

v homeacuterskej baacutesnickej tradiacutecii

V Homeacuterovyacutech baacutesňach sa

stretaacutevame s pojmom

eponymon Je to to od čoho sa

odvodzuje vlastneacute meno mocircže

to byť ineacute slovo alebo aj vec či

situaacutecia ktoraacute bola motivujuacutecim

činiteľom pri akte prvotneacuteho

pomenovania U Homeacutera maacute do

značnej miery magickyacute

a nadprirodzenyacute raacutez Okolnosti

ktoreacute sprevaacutedzajuacute prvotneacute

pomenovanie nositeľa mena

totiž predurčujuacute jeho ďalšie

osudy

49

Vyacuteznamnyacutem komplikujuacutecim faktorom prepisovania antickyacutech mien a ich fungovania

v slovenskom texte je skloňovanie To kladie na použiacutevateľa slovenčiny naacuteroky akeacute si ušetrili

napr angličtina francuacutezština nemčina atď Vystačia s nominatiacutevom singulaacuteru daneacuteho mena

čo v slovenčine nie je možneacute Do popredia vystupuje probleacutem akyacute kmeň pri ohyacutebaniacute použiť

Konkurujuacute si pocircvodneacute greacuteckelatinskeacute a domaacutece slovenskeacute kmene Niektoreacute pocircvodneacute

substantiacutevne kmene nachaacutedzajuacute v slovenčine oporu najmauml vďaka adjektiacutevam ktoreacute sa od nich

tvoria napr gr Eroacutes ndash erotickyacute rarr G sg = Eroacuteta Achilleus ndash Achillova paumlta rarr G sg =

Achillea Achilla lat Cicero ndash ciceronianizmus rarr G sg = Cicerona Popri klasickyacutech

tvaroch sa ale v slovenčine občas pri tom istom mene vytvaacuterajuacute i tvary bdquobarbarskeacuteldquo ktoreacute

nerešpektujuacute vyacutechodiskovyacute jazyk Odviacutejajuacute sa jednoducho od nominatiacutevu singulaacuteru a k nemu

pridaacutevajuacute slovenskeacute paacutedoveacute koncovky Areacutes ndashArea i Aresa Adoacutenis ndash Adoacutenida i Adonisa Pri

skloňovaniacute nastaacutevajuacute ťažkosti tiež pri menaacutech ktoreacute nesignalizujuacute dostatočne svoj rod

(Artemis Eris Deacutemeacuteter) nezasvaumltenyacute ich nemusiacute identifikovať ako ženskeacute menaacute Ďalšiacutem

uacuteskaliacutem greacuteckej flexie suacute kvantitatiacutevne alternancie v kmeni Filopoimeacuten ndash Filopoimena

Agamemnoacuten ndash Agamemnona ale Apolloacuten ndash Apolloacutena Ioacuten ndash Ioacutena

152 Pravidlaacute transkripcie antickyacutech vlastnyacutech mien

K pertraktovanej problematike vzniklo niekoľko vedeckyacutech štuacutediiacute v ktoryacutech sa autori

pokuacutešajuacute vniesť systeacutem a zjednotiť pravidlaacute transkribovania a ortografie pre vlastneacute menaacute

pocircvodom z klasickyacutech jazykov Napriek dlhoročneacutemu uacutesiliu niekoľkyacutech generaacuteciiacute lingvistov

a klasickyacutech filoloacutegov však zatiaľ nemaacuteme k dispoziacutecii komplexnuacute priacuteručku ktoraacute by

použiacutevateľa jazyka zorientovala a v ktorej by našiel odpoveď na otaacutezku spraacutevnej podoby

želaneacuteho tvaru vlastneacuteho mena Odporuacutečania i pravidlaacute ktoreacute v priebehu niekoľkyacutech

desaťročiacute vznikali naraacutežali vždy na nedostatok mateacuterie na ktorej by sa preverovali takže

jazykovaacute prax s teoacuteriou bola prepojenaacute iba do určitej miery Vaumlčšina naacutevrhov slovenskyacutech

jazykovedcov z minulosti ako adaptovať antickeacute menaacute v slovenčine bola v suacutelade s

vyacutevinovyacutemi tendenciami slovenčiny a premietla sa ndash v maximaacutelne zhutnenej podobe ndash do

aktuaacutelnych Pravidiel slovenskeacuteho pravopisu (PSP)

V suacutečasnosti sa medzi klasickyacutemi filoloacutegmi v slovenskyacutech akademickyacutech inštituacuteciaacutech

ustaľujuacute zaacutesady transkripcie antickyacutech mien a komplexnejšie suacute sformulovaneacute zatiaľ

50

v štuacutediaacutech Ľ Buzaacutessyovej2 Uplatňujuacute sa už aj v praxi v heslaacutech Encyklopaedie Beliany Pre

heslaacuter sa vytvaacutera takaacute podoba vlastneacuteho mena alebo termiacutenu aby bolo identifikovateľneacute

v pocircvodnom odovzdaacutevajuacutecom jazyku a zaacuteroveň aby nebolo v uacuteplnom rozpore s prirodzenyacutemi

vlastnosťami prijiacutemacieho jazyka teda slovenčiny Heslaacute majuacute často podobu dvojtvaru Jedna

podoba mena pre bežnuacute komunikaacuteciu popularizačneacute diela pre beletriu televiacuteziu atď v

ktorej sa vaumlčšmi odraacutežajuacute adaptačneacute procesy a druhaacute pre texty odborneacuteho charakteru

prihliadajuacuteca vaumlčšmi na pocircvodnyacute stav v klasickyacutech jazykoch Kyacutem v niektoryacutech priacutepadoch sa

adaptovanaacute a odbornaacute podoba prekryacutevajuacute (napr nominatiacutev singulaacuteru Poseidoacuten genitiacutev

singulaacuteru Poseidoacutena suacute tvary ktoreacute suacute v slovenčine dobre adaptovaneacute a zaacuteroveň zodpovedajuacute

aj požiadavkaacutem odborneacuteho vyjadrovania) v inyacutech sa mocircže adaptovanaacute a odbornaacute podoba

prekryacutevať len v nominatiacuteve a rozdiel medzi štyacutelmi sa prejaviacute až v nepriamych paacutedoch (napr

nominatiacutev singulaacuteru Anakreoacuten je vhodnyacute pre oba štyacutely zato genitiacutev singulaacuteru Anakreoacutena pre

bežneacute vyjadrovanie a genitiacutev singulaacuteru Anakreonta pre odbornyacute štyacutel)

Naacutezvy lokaliacutet sa považujuacute za menej citliveacute na zaacutesahy preto je priacutepustnyacute vaumlčšiacute rozsah

ich adaptaacutecie Priacutepustneacute suacute pomenovania Macedoacutenia Myacutezia Lyacutekia Kapadoacutecia Bityacutenia

Sybarida atď z osobnyacutech mien sa pokladajuacute za adaptovaneacute menaacute panovniacutekov (Teodor

Bazil) svaumltyacutech a biblickyacutech postaacutev (Izidor František z Assisi Herodes) najznaacutemejšiacutech

mytologickyacutech postaacutev (Ateacutena Jupiter) literaacutetov a ich diel (Homeacuter Oviacutedius Horaacutecius

Odysea) Akceptujuacute sa tiež daacutevno adaptovaneacute menaacute v ktoryacutech bola theacuteta nahradenaacute

v slovenčine fonologicky najbližšou zapiacutesanou grafeacutemou t ako Ateacutena Temida Tesaacutelia

V odbornom jazyku sa však použiacutevajuacute podoby s theacutetou Pri ohyacutebaniacute mien so slovnyacutem

zaacutekladom končiacim na latinskuacute hlaacutesku k piacutesanuacute grafeacutemou c sa odporuacuteča v odbornom

i neodbornom texte piacutesať slovenskeacute k ndash t j k nominatiacutevu Marcus sa priraďuje nepriamy paacuted

Markovi nie Marcovi

Pre štyacutel bežnej komunikaacutecie sa odporuacuteča skloňovať viacereacute menaacute (pocircvodneacute

konsonantickeacute kmene) podľa uacuteplnej podoby nominatiacutevu Xenofoacutena Adonisa Kalchasa

z latinskyacutech napr Cicera (popri Ciceroacutena) podoba zodpovedajuacuteca stavu v odovzdaacutevajuacutecom

jazyku (Xenofoacutenta Adoacutenida Kalchanta Cicerona) sa odporuacuteča pre odbornyacute štyacutel Vžiteacute

podoby ženskyacutech mien ako Ariadna (popri odb Ariadneacute) sa prijiacutemajuacute Greacutecke menaacute

2 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a latinskyacutech mien naacutezvov a

termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda 2002 s

45-55 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash hlavneacute transkripčneacute

zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 2012 č 3-4 s 131-150 BUZAacuteSSYOVAacute

Ľudmila Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In

Sambucus VIII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave 2012 s 178-193

51

s nominatiacutevom sg na -oacuten sa v adaptovanej podobe

skloňujuacute s ohľadom na už adaptovaneacute znaacuteme propriaacute

i početneacute apelatiacuteva v nepriamych paacutedoch -oacutena -oacutenovi

atď bez ohľadu na pocircvodneacute rozdiely v greacuteckom kmeni

teda Xenofoacuten Xenofoacutena Agamemnoacuten Agamemnoacutena

tak ako Platoacuten Platoacutena no v odbornom štyacutele tvar

zodpovedaacute vyacutechodiskoveacutemu jazyku t j Xenofoacutenta

Agamemnona

Konzervatiacutevnosť v oblasti morfoloacutegie pretrvaacuteva

v ohyacutebaniacute mien zakončenyacutech vyacuteraznyacutemi latinskyacutemi

alebo greacuteckymi sufixmi (lat -us-ius gr -os -es)

ktoreacute majuacute tendenciu spraacutevať sa ako zdomaacutecneneacute

morfeacutemy a u ktoryacutech existuje vžitaacute opora v oblasti

cudziacutech apelatiacutev typu komunizmus Skloňuje sa teda

OviacutediaOvidia HerodotaHeacuterodota SisyfaSizyfa

Aristotela Euripida Anaximena nerobiac rozdiel

medzi odbornyacutem a neodbornyacutem vyjadrovaniacutem

K tyacutemto menaacutem sa priraďujuacute aj menaacute na ndashas pocircvodom

a-kmeňoveacute maskuliacutena ako PytagorasPythagoras

Anaxagoras pretože suacute formaacutelne bliacutezke

predchaacutedzajuacutecim niektoreacute suacute znaacuteme z učiva strednyacutech

škocircl alebo suacute suacutečasťou terminologickyacutech spojeniacute napr

Pytagorova veta Pri sufixe -as pocircvodom

konsonantickyacutech kmeňov (Kalchas) -is (Agis)

rovnako aj pri latinskyacutech i-kmeňovyacutech typoch

(Tyrnaviensis) priacutepadne inyacutech ktoreacute suacute menej

frekventovaneacute sa odporuacuteča vychaacutedzať pri skloňovaniacute

z uacuteplnej nominatiacutevnej formy a skloňovať a odvodzovať

v bežnom prejave Agisa Adonisa adonisovskyacute

Kalchasa Kalchasov Tyrnaviensisa a pod

Pri preklade z cudzieho jazyka je nevyhnutneacute

uvedomiť si aj mieru adaptaacutecie antickyacutech mien v

danom jazyku aby došlo k spraacutevnej identifikaacutecii tej

ktorej osoby Pri použiacutevaniacute latinskyacutech mien skladajuacutecich sa z krstneacuteho mena rodoveacuteho mena

Skladba latinskeacuteho mena

Publius Cornelius Scipio

Africanus

praenomen (Publius) = osobneacute

(krstneacute) meno daacutevalo sa dieťaťu

9 deň po narodeniacute podľa vyacuteberu

rodičov zoznam osobnyacutech mien

bol v Riacuteme obmedzenyacute ndash

poznaacuteme len 18 mužskyacutech

osobnyacutech mien praenomina

žien neboli takeacute obmedzeneacute ako

u mužov

nomen gentile (Cornelius) =

rodoveacute meno novorodenec ho

dostaacuteval ako priacuteslušniacutek isteacuteho

rodu taacuteto priacuteslušnosť sa

odvodzovala od otca meno bolo

dedičneacute

cognomen (Scipio) = meno

rodiny (priezvisko) ktoreacute bolo

odvodeneacute od individuaacutelnych

charakteristiacutek alebo

vyacuteznamnyacutech skutkov spočiatku

ide o živeacute rodinneacute meno ktoreacute

sa postupne staacuteva dedičnyacutem

priacutemenom

agnomen (Africanus) =

dodatočneacute meno ktoreacute sa

obvykle pridaacuteva na zaacuteklade

nejakeacuteho vyacuteznamneacuteho skutku

svojho buduacuteceho nositeľa toto

meno je fakultatiacutevne a plniacute

funkciu honorifikačnej prezyacutevky

Najčastejšie skratky

latinskyacutech vlastnyacutech mien

A = Aulus

C = Gaius

Cn = Gnaeus

D = Decimus

L = Lucius

M = Marcus

P = Publius

Q = Quintus

Ser = Servius

Sex = Sextus

T = Titus

52

priezviska (Gaius Iulius Caesar Marcus Tullius Cicero) kladie napr španielčina docircraz na

rodoveacute meno slovenčina však nie vždy (napr Marcus Tullius Cicero sa v španielčine

pravidelne označuje ako Tullius v slovenčine však Cicero)

53

16 Starogreacutecky a latinskyacute jazyk ndash nositelia kultuacuternych tradiacuteciiacute

optikou translatoloacutegie

Latinčina je jazyk vďaka ktoreacutemu maacuteme piacutesmo (latinka) sprostredkoval naacutem greacutecko-

riacutemske kultuacuterne a vzdelanostneacute dedičstvo obohatil našu slovnuacute zaacutesobu a to dokonca natoľko

že pri mnohyacutech slovaacutech si už neuvedomujeme ich latinskyacute pocircvod Je propedeutikou pre

romaacutenske jazyky i pre angličtinu kde figuruje celyacute rad pocircvodne latinskyacutech slov (napr

personal computer persōna = osoba persōnālis = osobnyacute computāre = počiacutetať) Vaumlčšina

gramatiacutek modernyacutech jazykov je vystavanaacute na latinskom pocircdoryse a preto je latinčina

ideaacutelnou univerzaacutelnou priacutepravou pre štuacutedium jazykov Navyše je staacutele najdocircležitejšou

suacutečasťou medzinaacuterodnej terminoloacutegie

Hoci slovenčina nepatriacute do skupiny romaacutenskych jazykov ktoreacute sa z latinčiny resp

z ľudovej latinčiny priamo vyvinuli latinskaacute lexika je v našom jazyku pomerne bohato

zastuacutepenaacute Ak aj neraacutetame odbornuacute lexiku (najmauml priacuterodovedneacute domeacuteny kde je latinčina

v poziacutecii lingua franca) ani v bežnej lexike nie suacute živeacute latinskeacute slovaacute v slovenčine ojedinelyacutem

javom Ich poziacutecia v jazyku je stabilnaacute Vaumlčšinu z latinskyacutech vyacuterazov ktoreacute sa použiacutevajuacute

mimo odborneacuteho štyacutelu a suacute suacutečasťou ďalšiacutech štyacutelov možno zadeliť do dvoch kategoacuteriiacute

1 okriacutedleneacute vyacuterazy či okriacutedleneacute slovaacute

2 citaacutetoveacute frazeacutemy3

Okriacutedleneacute vyacuterazy nazyacutevaneacute aj okriacutedleneacute slovaacute je tradičneacute označenie jednej skupiny

knižnyacutech frazeacutem Vznikli na zaacuteklade vyacuteroku historickej alebo literaacuternej postavy V staršom

vymedzeniacute sa za okriacutedleneacute slovaacute pokladal iba takyacute vyacuterok resp citaacutet pri ktorom sa už

neuvedomovalo alebo sa zabudlo na jeho pocircvodcu Avšak kvocircli subjektiacutevnosti určovania

hranice a miery poznania pocircvodcu citaacutetu sa v suacutečasnej lexikoloacutegii uplatňuje odlišnaacute metoacuteda

Vychaacutedza sa z komunikatiacutevnej platnosti vyacuteroku Ak sa danyacute vyacuteraz použije v kontexte

v ktorom vznikol a popisuje danuacute situaacuteciu ide o citaacutet Ak sa uplatňuje aj v inyacutech

komunikačnyacutech situaacuteciaacutech ide o okriacutedlenyacute vyacuteraz Iba v takomto vymedzeniacute sa okriacutedleneacute

vyacuterazy pokladajuacute za osobitnyacute druh frazeacutem Priacutekladom na obe situaacutecie je napr znaacutemy vyacuterok

Gaia Iulia Caesara Alea iacta est Ako citaacutet sa použiacuteva v odbornom ale aj v umeleckom texte

za podmienky že ilustruje dobovuacute situaacuteciu Ako okriacutedlenyacute vyacuteraz sa použiacuteva vtedy ak maacute

platnosť frazeologizmu a použiacuteva sa v kontexte na zdocircraznenie situaacutecie keď je nejakaacute

zaacuteležitosť rozhodnutaacute a toto rozhodnutie nemožno vraacutetiť spaumlť

3 Podrobnejšiacute vyacuteklad k pocircvodu a vyacuteznamu niektoryacutech latinskyacutech citaacutetovyacutech frazeacutem a okriacutedlenyacutech vyacuterazov rarr

24 33

54

Citaacutetoveacute frazeacutemy suacute frazeacutemy prevzateacute z cudziacutech jazykov ktoreacute sa aj v prijiacutemajuacutecom

jazyku vyjadrujuacute vo svojej pocircvodnej teda v cudzojazyčnej podobe ako celok čo znamenaacute že

uvedenaacute skupina frazeacutem nezahŕňa tie ktoryacutech cudzojazyčnyacutem komponentom by bol iba jeden

prvok Pre tieto frazeologickeacute jednotky je priacuteznačneacute buď to že platnosť frazeacutemy mali už v

pocircvodnom jazyku napr latinskeacute cum grano salis (= nie doslova s istyacutem obmedzeniacutem) alebo

jednotky ktoreacute boli v pocircvodnom jazyku nefrazeologickyacutemi (napr odbornyacutemi) vyacuterazmi ako

napr corpus delicti čo je pocircvodom praacutevnickyacute termiacuten alebo vyacuteraz persona non grata ktoryacute

patriacute do diplomatickej terminoloacutegie sa frazeologizovali až v prijiacutemajuacutecom jazyku Treba

doplniť že niektoreacute častejšie použiacutevaneacute citaacutetoveacute frazeacutemy sa uplatňujuacute aj v kalkovanej podobe

napr in medias res ndash do stredu veci k veci bez uacutevodu Citaacutetoveacute frazeacutemy majuacute štylistickuacute

platnosť vyacuteraznyacutech knižnyacutech prostriedkov Vo frazeoloacutegii hovoriacuteme o jave nazyacutevanom

preberanie frazeologickyacutech jednotiek Ide o proces pri ktorom sa frazeologickyacute fond jazyka

obohacuje o frazeacutemy z inyacutech jazykov Najčastejšiacutem spocircsobom je doslovnyacute preklad cudziacutech

frazeacutem ich uacuteplneacute alebo čiastočneacute kalkovanie pričom sa vo vaumlčšine priacutepadov kopiacuteruje ich

syntaktickaacute konštrukcia Frazeologickeacute jednotky ako sme už spomenuli sa preberajuacute

v originaacutelnej podobe no mocircžu sa prispocircsobiť aj preberajuacutecemu jazyku Toto prispocircsobovanie

maacute za naacutesledky zmeny vo fonetickej alebo v grafickej podobe Priacutekladom je latinskaacute frazeacutema

tabula rasa ktoruacute slovenčina prebrala v nezmenenej podobe no napr francuacutezština si ju už

prispocircsobila do podoby table rase teda aj jej grafickaacute aj fonetickaacute podoba zodpovedaacute

preberajuacutecemu jazyku

Tyacutemto spocircsobom obohacujuacute okriacutedleneacute vyacuterazy a citaacutetoveacute frazeacutemy pocircvodom z latinčiny

suacutečasnuacute slovenskuacute lexiku Pre prekladateľa je veľkou vyacutehodou ak ich poznaacute rozumie ich

vyacuteznamu priacutepadne mu je znaacutemy ich pocircvod Poznanie tyacutechto citaacutetovyacutech frazeacutem alebo

okriacutedlenyacutech vyacuterazov v materinskom jazyku daacuteva predpoklad že ich prekladateľ bude schopnyacute

detegovať aj v pocircvodnom texte z ktoreacuteho prekladaacute Tvrdenie že je pre prekladateľa vyacutehodou

ak ich poznaacute sa zakladaacute na nasledujuacutecich zisteniach

1 Ak prekladateľ poznaacute vyacuteznam živyacutech latinskyacutech slov v materinskom jazyku je

pravdepodobneacute že ich dokaacuteže objaviť aj v pocircvodnom texte aj v priacutepadoch že ich

vyacutechodiskovyacute jazyk neprebral v originaacutelnej latinskej podobe ale ustaacutelili sa v ňom adaptovaneacute

napr vo forme kalkov priacutepadne polokalkov a teda že ich z vyacutechodiskoveacuteho textu viditeľne

nevyčleňuje už samotnaacute pocircvodnaacute jazykovaacute forma ndash latinčina Ich uvedomenie si vo

vyacuteznamovej rovine so sebou prinaacuteša niekoľko ďalšiacutech aspektov Prekladateľ dokaacuteže

cieľoveacutemu čitateľovi sprostredkovať adekvaacutetnu formu a obsah aj vďaka tomu že živeacute latinskeacute

slovo v takomto priacutepade nepovažuje len za autorovu metaforu ale uvedomuje si

55

intertextualitu (zvlaacutešť v priacutepade okriacutedlenyacutech vyacuterazov) Transferom takejto lexikaacutelnej jednotky

nenaruacuteša štyacutel originaacutelu a zachovaacuteva viacvrstevnyacute charakter textu Rovnako ponechaacuteva

čitateľovi priestor aby si tieto aluacutezie na antickyacutech autorov a ich diela v texte uvedomoval

nachaacutedzal suacutevislosti a aby pri interpretaacutecii zvlaacutešť v priacutepade umeleckyacutech textov boli jeho

vyacutechodiskaacute porovnateľneacute s vyacutechodiskami a možnosťami čitateľa originaacutelu teda aby mu

prekladateľ tuacuteto možnosť neubral skocircr než sa s preloženyacutem textom stretne saacutem a bude ho

interpretovať na zaacuteklade čitateľskej skuacutesenosti horizontu očakaacutevania čitateľskeacuteho profilu

a ďalšiacutech parametrov ktoreacute suacute suacutečasťou interpretačneacuteho procesu

2 Z hľadiska vyacuteberu vhodnyacutech translatologickyacutech postupov je poznanie živyacutech

latinskyacutech slov rovnako vyacutehodou Prekladateľ sa mocircže vyhnuacuteť negatiacutevnym posunom ak

poznaacute danuacute lexikaacutelnu jednotku identifikuje ju v texte a zvoliacute adekvaacutetny postup pri jej

transfere Ak ju nepoznaacute mocircže sa stať že s ňou bude v texte naraacutebať napr ako s metaforou

V tom priacutepade ju mocircže pri prekladaniacute v raacutemci prekladateľskyacutech postupov využiacutevanyacutech pri

preklade metafory buď celkom eliminovať preložiť ju doslovne (pričom ani v priacutepade kalkov

nemusiacute byť vyacutesledneacute prekladateľskeacute riešenie automaticky zhodneacute s podobou adaptovanou

v cieľovom jazyku) vymeniť ju za inuacute metaforu alebo ju mocircže v texte vysvetliť Všetky

uvedeneacute postupy by znamenali pre cieľovyacute text viac či menej vyacuteraznyacute posun alebo stratu a to

tak na uacuterovni vyacuteznamovej ako aj lexikaacutelnej a štylistickej Adekvaacutetny postup v tomto priacutepade

znamenaacute zvoliť si v cieľovom texte tuacute podobu lexikaacutelnej jednotky ktoraacute je adaptovanaacute

v cieľovej kultuacutere bez ohľadu na divergenciu medzi originaacutelom a prekladom Ak je vo

vyacutechodiskovom texte danaacute živaacute latinskaacute sentencia kalkom v slovenčine mocircže byť

polokalkom alebo naopak Či dokonca ak je živaacute latinskaacute sentencia vo vyacutechodiskovom

jazyku adaptovanaacute v pocircvodnej latinskej podobe a v slovenčine ju poznaacuteme a použiacutevame ako

kalk prekladateľ maacute rešpektovať cieľovyacute jazyk a kultuacuteru a použiť v cieľovom texte

adaptovanyacute tvar Ak sa v cieľovom jazyku uplatňujuacute dve formy napr alea iacta est ndash kocky

suacute hodeneacute vtedy by mal prekladateľ prispocircsobiť vyacuteber prekladateľskeacuteho riešenia

vyacutechodiskoveacutemu textu a vybrať tuacute podobu živej latinskej sentencie ktoraacute originaacutelu

zodpovedaacute po obsahovej i formaacutelnej straacutenke V priacutepade vyššie spomenuteacuteho okriacutedleneacuteho

vyacuterazu existuje možnosť voľby pretože vo viaceryacutech jazykoch sa suacutebežne uplatňuje pocircvodnaacute

latinskaacute podoba ako aj jej tvar adaptovanyacute pre daneacute jazykovo-kultuacuterne spoločenstvo

Vyberaacuteme niekoľko jazykovyacutech mutaacuteciiacute

56

Slovenčina Alea iacta est Kocky suacute hodeneacute

Čeština Alea iacta est Kostky jsou vrženy

Angličtina Alea iacta est The die is cast

Nemčina Alea iacta est Der Wuumlrfel ist gefallen

Francuacutezština Alea iacta est Le sort en est jeteacute

Španielčina Alea iacta est La suerte estaacute echada

Taliančina Alea iacta est Il dado egrave tratto

Analyacutezou francuacutezskej a španielskej verzie latinskeacuteho alea iacta est zistiacuteme že latinskeacute

substantiacutevum alea s vyacuteznamom kocka sa v sentencii nenachaacutedza Nahradilo ho substantiacutevum

le sort resp la suerte s vyacuteznamami

57

Francuacutezsky vyacutekladovyacute slovniacutek Larousse aj španielsky slovniacutek Diccionario de Real Academia

Espantildeola medzi prvyacutemi vyacuteznamami substantiacutev uvaacutedzajuacute naacutehoda osud uacutedel Slovo kocka

teda le deacute (franc) a el dado (špan) ani v jednej zo sentenciiacute nefiguruje (treba však upozorniť

že vo francuacutezštine suacutebežne jestvuje aj vyacuteraz les deacutes sont jeteacutes) preto ak prekladateľ tuacuteto

sentenciu vo francuacutezskom či v španielskom vyacutechodiskovom texte odhaliacute napriek tomu že

v slovenčine maacuteme ako ekvivalent vžituacute sentenciu s komponentom kocka nie osud uacutedel

alebo naacutehoda a prekladateľ ho dokaacuteže identifikovať ako okriacutedlenyacute vyacuteraz či citaacutetovuacute frazeacutemu

pri prekladaniacute prediacutede strate napr tyacutem že prediacutede vyacuterazovej nivelizaacutecii Aluacuteziu sa mu podariacute

zachovať využitiacutem zodpovedajuacutecich vyacuterazovyacutech prostriedkov

Zaujiacutemavosťou je že sa živeacute latinskeacute sentencie uplatňujuacute vo všetkyacutech štyacuteloch Okrem

odborneacuteho štyacutelu kde je latinčina zaacutekladom terminologickeacuteho aparaacutetu nachaacutedzame latinskeacute

vyacuterazy asi v každom jednom z primaacuternych i sekundaacuternych štyacutelov Nie suacute len suacutečasťou

umeleckyacutech vyacutepovediacute ale bežne ich zaznamenaacutevame aj v hovorovom štyacutele zaznievajuacute

z meacutediiacute a uplatňujuacute sa aj v administratiacutevnom štyacutele Pre naacutezornosť prinaacutešame aj prehľadnuacute

exemplifikaacuteciu obohacovania slovenskej lexiky latinskyacutemi vyacuterazmi v raacutemci jednotlivyacutech

štyacutelov Ide o priacuteklady ktoreacute samozrejme nie suacute použiacutevaneacute vyacutehradne pre danyacute štyacutel Jeden

a ten istyacute latinskyacute vyacuteraz sa mocircže uplatňovať vo viaceryacutech z nich v zaacutevislosti od

58

komunikačnej situaacutecie a od intencie vyacutepovede autora Pri uvaacutedzaniacute priacutekladov pre jednotliveacute

štyacutely vychaacutedzame z ich delenia podľa J Mistriacuteka

I Primaacuterne štyacutely

1 naacuteučnyacute štyacutel

- terminus technicus (odbornyacute naacutezov technickyacute termiacuten)

2 administratiacutevny štyacutel

- curriculum vitae (životopis)

3 publicistickyacute štyacutel

- in memoriam (na pamiatku)

- vox populi vox dei (hlas ľudu hlas božiacute)

4 rečniacutecky štyacutel

- quo vadis (kam kraacutečaš)

5 esejistickyacute štyacutel

- conditio sine qua non (podmienka bez ktorej nie ndash nevyhnutnaacute podmienka predpoklad aby

sa niečo mohlo realizovať)

6 hovorovyacute štyacutel

- de facto (v skutočnosti skutočne zo skutku podľa skutočneacuteho stavu)

- pro forma (formaacutelne aby sa nepovedalo)

7 umeleckyacute štyacutel

- carpe diem (využi deň)

II Sekundaacuterne štyacutely (priacuteležitostneacute konkreacutetne neštandardizovaneacute) ndash vyacuteber

1 archaickyacute štyacutel

- amicenko (z latinskeacuteho amicus ndash priateľ) ndash oslovenie adresaacuteta v duchu 19 storočia

2 biblickyacute štyacutel

- gloria in excelsis Deo (slaacuteva Bohu na vyacutesostiach)

59

3 ceremoniaacutelny štyacutel

- ad multos annos (na mnoheacute roky ndash pri vyacuteročiach pri blahoželaniach jubilantovi aby sa ešte

dlho tešil zdraviu)

- Vaša magnificencia (oslovenie rektora univerzity)

- Vaša spektabilita (oslovenie dekana fakulty)

- Vaše honorability (oslovenie vyacuteznamnyacutech funkcionaacuterov v akademickom prostrediacute)

- Vaša Excelencia (oslovenie veľvyslanca)

- Vaša Eminencia (oslovenie kardinaacutela)

4 diplomatickyacute štyacutel

- persona non grata (nežiaduca osoba)

5 ďakovnyacute štyacutel

- ab imo pectore (z hĺbky srdca)

6 ekonomickyacute štyacutel

- N B (skratka z nota bene ndash dobre si zaznamenaj)

7 elegickyacute štyacutel

- memento mori (pamaumltaj na smrť)

8 encyklopedickyacute štyacutel

- ibid (ibidem ndash tamtiež)

- id (idem ndash ten istyacute)

- cf cfr conf (confer ndash porovnaj)

- et al (et alii ndash a ďalšiacute a kolektiacutev)

- l c l cit (loco citato ndash na citovanom mieste na uvedenom mieste)

- v l (vide locum ndash pozri miesto v knihe)

- s a (sine anno ndash bez roku vydania)

9 enumeratiacutevny štyacutel

- etc (et cetera ndash atď a tak ďalej)

60

10 epištolaacuterny štyacutel

- A D (anno Domini ndash roku Paacutena)

11 legislatiacutevny štyacutel

- ex offo (= ex officio ndash z uacuteradu z uacuteradnej moci)

12 ospravedlňujuacuteci štyacutel

- mea culpa mea maxima culpa (moja vina moja preveľkaacute vina)

13 patetickyacute štyacutel

- per aspera ad astra (tŕnistou cestou k hviezdam)

14 persuaziacutevny štyacutel

- historia magistra vitae (dejiny suacute učiteľkou života)

- non scholae sed vitae discimus (neučiacuteme sa pre školu ale pre život)

15 pompeacutezny štyacutel

- amicus certus in re incerta cernitur (v nuacutedzi poznaacuteš priateľa)

16 žartovnyacute štyacutel

- ergo bibamus (tak teda pime)

Podobnyacutech priacutekladov by sme našli omnoho viac od tyacutech najfrekventovanejšiacutech až po

zriedkaveacute ba raritneacute ktoreacute sa zvaumlčša vyskytujuacute v diskurzoch odborneacuteho použiacutevateľa jazyka

Prekladateľ samozrejme nemocircže poznať všetky latinskeacute citaacutety skratky sentencie alebo

terminoloacutegiu jednotlivyacutech odborov Zaacutekladneacute znalosti z klasickyacutech jazykov suacute však veľkou

vyacutehodou a aspoň zaacutekladnaacute orientaacutecia pokiaľ ide o systeacutem latinčiny a znalosti z jej lexiky

a reaacuteliiacute sluacutežia prekladateľovi k rozviacutejaniu si kultuacuternej kompetencie Ak prekladateľ nie je

zaacuteroveň klasickyacutem filoloacutegom potom v priacutepade jeho znalostiacute z klasickyacutech jazykov a antickej

civilizaacutecie a kultuacutery vo vzťahu k prekladateľskyacutem kompetenciaacutem hovoriacuteme skocircr o sociaacutelnej

rešeršnej a kultuacuternej kompetencii než o jazykovej kompetencii v pravom vyacutezname Znamenaacute

to že sa prekladateľ v problematike orientuje a ak je to potrebneacute dokaacuteže si zvoliť vhodnuacute

prekladateľskuacute pomocirccku nevyhnutnuacute pri vyacutebere ekvivalentu či pri hľadaniacute prekladateľskeacuteho

riešenia

61

V tejto suacutevislosti treba upozorniť aj na chyby v preklade vyacuteklade alebo v interpretaacutecii

ktoreacute mocircžu vzniknuacuteť ako docircsledok nedostačujuacutecej znalosti klasickyacutech jazykov a suacutevisiacich

reaacuteliiacute Parciaacutelne informaacutecie a vedomosti mocircžu viesť k mylnyacutem zaacuteverom Priacutekladom takyacutechto

neoverenyacutech postupov je znaacutema falošnaacute etymoloacutegia substantiacuteva malvica ktoraacute sa chybne

odvaacutedza od malum (zlo) alebo od mālum (jablko) pričom zlo maacute odkazovať na biblickyacute

priacutebeh Adama a Evy kde je jablko symbolom zla a uacutedajne aj preto suacute ich označenia

v latinčine zhodneacute J Rejzek v Českom etymologickom slovniacuteku uvaacutedza vysvetlenie bdquomalvice

ndash dužnatyacute plod s jaacutedřincem (jablko hruška ap) Presl převzal z jakeacutehosi stareacuteho leacutekařskeacuteho

rukopisu v jinyacutech exemplaacuteřiacutech jsou podoby makvice mrkvice takže asi jde o piacutesařskou

chybuldquo Substantiacutevum malvica sa zrejme do jazyka dostalo ako chybnyacute tvar Na českuacute

etymoloacutegiu odkazuje aj Stručnyacute etymologickyacute slovniacutek slovenčiny bdquomalvica ndash dužinatyacute plod

rastliacuten s jadrovyacutem ovociacutem (od 20 stor) Z čes malvice ndash vyacuteraz bol zavedenyacute v obdobiacute

naacuterodneacuteho obrodenia na zaacuteklade isteacuteho stčes rukopisu

priacuteslušneacute miesto sa však čiacuteta aj ako mrkviceldquo

V obdobnyacutech priacutepadoch platiacute zaacutesada ad fontes

Ak sa prekladateľ stretne s podobnyacutem prekladateľskyacutem

probleacutemom mal by si informaacuteciu vyhľadať a overiť

zvlaacutešť vtedy ak nie je v danej oblasti odborniacutekom

Latinskyacute a starogreacutecky jazyk obohatili

slovenskuacute slovnuacute zaacutesobu o kvantum lexikaacutelnych

jednotiek ktoreacute sa v našom jazyku uplatnili ako

jednotliveacute slovaacute (napr graacutetis) alebo viacslovneacute pomenovania (napr ad absurdum ad acta

aula maxima) ďalšie boli prebraneacute ako celeacute sentencie (napr clara pacta ndash boni amici) alebo

je z ich zaacutekladu odvodenyacutech množstvo ďalšiacutech lexikaacutelnych jednotiek Za mnoheacute uvaacutedzame

tie ktoreacute sa sformovali z latinskeacuteho a greacuteckeho slova jazyk

lingua

lingvistika lingvista lingvistka lingvistickyacute plurilingvizmus bilingvizmus

monolingvizmus sociolingvistika psycholingvistika pragmalingvistika neurolingvistika

etnolingvistika lingvokulturoloacutegia lingvokultureacutema lingvodidaktika lingvaacutelny

interlingvaacutelny extralingvaacutelny multilingvaacutelny

γλῶσσα (gloacutessa)

glosaacuter glosolaacutelia heteroglosia diglosia polyglosia glosa glosovať glosaacutetor glositiacuteda

glosodyacutenia xenoglosia

Jan Svatopluk Presl bol českyacute

vysokoškolskyacute pedagoacuteg a

zooloacuteg na Českej univerzite

Karlo-Ferdinandovej v Prahe

a bol jednyacutem

z najvyacuteznamnejšiacutech

priacuterodovedcov v 19 storočiacute

62

Použitaacute literatuacutera

ANDOKOVAacute Marcela (2013) Rečniacutecke umenie sv Augustiacutena v kaacutezňach k stupňovyacutem žalmom

Bratislava IRIS

BALEGOVAacute Jana (2016) Lectiones grammaticae Latinae I Košice Univerzita Pavla Jozefa

Šafaacuterika

BARANDOVSKAacute-FRANK Věra (1995) Latina jako mezinaacuterodniacute jazyk Dobřichovice Kava ndash

Pech

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2002) Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a

latinskyacutech mien naacutezvov a termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie

cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda s 45 ndash 55

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2011) Z histoacuterie transkripcie starogreacuteckych a latinskyacutech mien do

slovenčiny In Sambucus VII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a

neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta Trnavskej univerzity v Trnave s 173 ndash 195

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom

Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech

priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In Sambucus VIII Praacutece z

klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave s 178 ndash 193

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

hlavneacute transkripčneacute zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 č 3-

4 s 131 ndash 150

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2016) Od hlasu k hlaacuteske Z dejiacuten antickej naacuteuky o reči Bratislava

Univerzita Komenskeacuteho

DRAE Diccionario de la lengua espantildeola [Cit 8 septembra 2017] Dostupneacute na internete

httpdleraeesw=diccionario

HARAJ Igor (2011) Vlastneacute meno v mysleniacute antiky a stredoveku Martin Matica slovenskaacute

HORATIUS Flaccus Quintus (1986) O umeniacute baacutesnickom Satiry a Listy Bratislava Tatran s

229

HORAacuteČEK Filip ndash CHLUP Radek (2012) Učebnice klasickeacute řečtiny Praha Academia

JANOUŠEK Jan (2014) Uacutevahy nad knihou W Stroha bdquoLatein ist tot ndash es lebe Lateinldquo In

Vymětalovaacute Karla (ed) (2014) Vivat Latina reserata Opava Slezskaacute univerzita v Opavě

s 16 ndash 20

KALIVODA Jan (2012) Verba docent exempla trahunt Praha Karolinum

41

lat INTER ndash medzi

1 predložka

inter alia medzi inyacutemi (okolnosťami vecami)

Inter arma silent Musae Kde rinčia zbrane

mlčia Muacutezy

2 prefix

interpunkcia (inter + lat punctum = bod)

interregnum (lat regnum = kraacuteľovstvo vlaacuteda)

často ako skratka za slovo internacionaacutelny (lat

natio = naacuterod)

interhotel

interlingua

Interviacutezia

lat INTRA- INTRO- ndash dovnuacutetra dnu

prefix

introvert (intro + lat vertere = obracať sa)

introskop (intro + gr skopein = hľadieť pozerať)

introdukcia (intro + lat ducere = viesť)

lat CUM ndash s so spolu s

lat KON- (KO- KOL- KOM- KOR-)

1 predložka

cum laude s pochvalou

magna cum laude veľmi dobre

summa cum laude vyacuteborne

cum suis so svojimi (ľuďmi)

Summa cum laude

Interview

inter + lat videre = vidieť

Internaacutet

lat adjektiacutevum internus =

vnuacutetornyacute domaacuteci (= domov)

42

Cum tacent clamant Keď mlčia kričia

2 prefix

koncentraacutecia (kon + lat centrum = stred)

kondolencia (kon + lat dolere = ciacutetiť bolesť)

korešpondencia (ko + lat respondere = odpovedať)

kolaborant (ko + lat laborare = pracovať)

lat PER ndash skrz cez po v za pomocou

lat PER- ndash per-

1 predložka

per aspera ad astra cez ťažkosti ku hviezdam

per annum ročne na rok

per capita podľa hlaacutev (napr deliť pozostalosť)

per se saacutem sebou samozrejme

per fas et nefas praacutevom i nepraacutevom (skrz dovoleneacute a nedovoleneacute)

per quod čiacutem podľa čoho

per os cez uacutesta uacutestami peroraacutelny (lat os oris = uacutesta)

2 prefix

perforovať (per + lat forare = vŕtať)

permanentnyacute permanentka (per + lat manere = zostaacutevať)

perverznyacute (per + lat vertere sup versum = obracať)

perzekvovať (per + lat sequi = nasledovať)

lat PRE- ndash (z lat predložky prae =) pred vopred

prefix

preferovať (pre + lat ferre = niesť)

prezident (pre + lat sedere = sedieť)

prefix (pre + lat fingere sup fixum = pripevňovať pribiacutejať)

preludium (pre + lat ludus = hra)

43

lat PRO ndash pre pred namiesto

1 predložka

pro tempore predbežne pre tento raz dočasne počas

pro rata pomerne proporcionaacutelne

pro forma pre formu formaacutelne naoko

pro et contra pre a proti

pro nihilo pre nič

pro bono pre dobro blaho

2 prefix (lat) = pre

protekcia (pro + lat tegere sup tectum = kryť

chraacuteniť)

prostituacutetka (pro + lat statuere = postaviť)

produkovať (pro + lat ducere sup ductum =

viesť tvoriť robiť)

prefix (gr) = pred

proloacuteg (pro + gr logos = slovo)

program (pro + gr gramma = zaacutepis zaacuteznam)

prognoacuteza (pro + gr gnosis = znalosť

vedomosť)

lat POST ndash po

1 predložka

post scriptum (PS) po napiacutesaniacute

post mortem po smrti

2 prefix

postgraduaacutelny (post + lat gradus = stupeň krok)

posttraumatickyacute (post + gr trauma = rana)

Promovať alebo byť

promovanyacute

lat movere sup motum =

pohybovať posuacutevať

promoveo sup promotum =

dosl posuacutevať dopredu =

prenes niekoho povyšovať

ten kto niekoho promuje =

promoacutetor ndash vykonaacuteva obrad

promoacutecie

TEDA študenti suacute promovaniacute A

NIE promujuacute

44

gr PERI ndash okolo

prefix

perikardium (peri + gr kardia = srdce)

periskop (peri + gr skopein = pozorovať)

perioacuteda (peri + gr odos = cesta)

gr POLY- ndash (gr adjektiacutevum polys poly =) mnohyacute početnyacute

gr POLI- ndash (gr substantiacutevum polis =) mesto

prefix

polyteizmus (poly + gr theos = boh)

polygamia (poly + gr gamos = sobaacuteš)

polyglot (poly + gr glotta = jazyk)

polytechnika (poly + gr techneacute = umenie remeslo zručnosť)

poliklinika (poli + gr klineacute = locircžko posteľ)

metropola (gr meacuteteacuter = matka + polis)

akropola (gr akros = vysokyacute vrchnyacute nachaacutedzajuacuteci sa na okraji + polis)

lat RE- ndash opaumlť znovu zase nazad

lat RETRO- ndash (pocircvodne lat predložka =) spaumlť naspaumlť nazad

prefix

reagovať (re + lat agere = konať robiť viesť)

rebelovať (re + lat bellum = vojna)

reediacutecia (re + lat edere = vydaacutevať)

retrospektiacuteva (retro + lat spectare = diacutevať sa hľadieť)

retro štyacutel

45

lat SUB ndash pod

1 predložka

sub condicione pod podmienkou

sub potestate pod mocou

sub voce pod slovom pod heslom napr v slovniacuteku

2 prefix

substancia (sub + lat stare = staacuteť)

lat SUPER ndash nad

prefix

supermocnosť

superťažkyacute

superstar

gr SYN ndash s so spolu s

prefix

synchronickyacute (syn + gr chronos = čas)

symbioacuteza (syn + gr bios = život)

synonymum (syn + gr onoma = meno)

symfoacutenia (syn + gr foneacute = zvuk)

lat TRANS ndash cez za (častejšiacute preklad predponou pre-)

prefix

transkripcia (trans + lat scribere sup scriptum = piacutesať)

transplantaacutecia (trans + lat plantare = sadiť)

translokaacutecia (trans + lat locus = miesto)

transformovať (trans + lat forma = podoba tvar)

46

15 Vlastneacute menaacute Problematika transkripcie antickyacutech greacuteckych

a latinskyacutech mien

Slovenčina nie je izolovanyacute jazyk prenikaacute do nej množstvo cudziacutech slov Pri ich

preberaniacute sa riadi vlastnyacutemi pravidlami zaacuteroveň by však mala rešpektovať ndash aspoň pri

vlastnyacutech menaacutech ndash niektoreacute pravidlaacute jazykov z ktoryacutech menaacute preberaacute Dlhodobyacutem

probleacutemom ktoryacute sa priamo dotyacuteka kultuacuternych reaacuteliiacute z antickej civilizaacutecie je v slovenčine

spraacutevnosť piacutesania vlastnyacutech mien pocircvodom z klasickyacutech jazykov

Zaacuterodky probleacutemu prepisovania antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien osocircb naacutezvov

lokaliacutet a ich rocircznych odvodeniacuten do slovenčiny siahajuacute

ďaleko do počiatkov jej spisovneacuteho obdobia Probleacutem

vyplyacuteva z odlišnyacutech hlaacuteskoslovnyacutech a tvaroslovnyacutech

vlastnostiacute prijiacutemajuacuteceho jazyka ndash spisovnej slovenčiny

a odovzdaacutevajuacuteceho jazyka ktoryacutem je latinčina a

starovekaacute priacutepadne byzantskaacute greacutečtina

V tejto suacutevislosti nemožno zabuacutedať že

o fonetike starej greacutečtiny a latinčiny veľa isteacuteho

nevieme Neexistuje nijakyacute autentickyacute zaacuteznam ich

zvukovej podoby Sme odkaacutezaniacute na dedukcie z toho

čo naacutem sprostredkuacuteva piacutesmo Pravopis starej greacutečtiny

bol napriacuteklad fonetickyacute približne okolo roku 400 pred

Kr Potom sa postupne zužoval repertoaacuter jej vokaacutelov

(strata kvantity zjednodušenie diftongov itacizmus)

v konsonantoch sa presadila spirantizaacutecia (b ph kh sa

zmenili na v f ch) Naša dnešnaacute vyacuteslovnosť

starogreacutečtiny je konvenčnaacute nezodpovedaacute živej vyacuteslovnosti ani v jednej faacuteze vyacutevinu tohto

jazyka aj keď rozdiely medzi grafikou a fonetikou nie suacute priacuteliš veľkeacute

151 Probleacutemy suacutevisiace s prepisom antickyacutech mien do slovenčiny1

Hlavneacute okruhy probleacutemov ktoreacute vystupujuacute do popredia v suacutevislosti s problematikou

transkripcie greacuteckych a latinskyacutech mien suacute

1 K praktickyacutem otaacutezkam prekladu antickyacutech mien rarr 2521

Za našu dnešnuacute vyacuteslovnosť

starej greacutečtiny vďačiacuteme

humanistovi Erazmovi

Rotterdamskeacutemu Pre svoju

kodifikaacuteciu argumentoval

vedeckyacutemi potrebami proti

vyacuteslovnosti akuacute v Euroacutepe šiacuterili

greacutecki učenci emigranti

z Byzancie Taacute vychaacutedzala

z vyacutevinovej kontinuity jazyka

bola bližšia novej greacutečtine

Erazmov nie bezprobleacutemovyacute

naacutevrat ad fontes k domneleacutemu

klasickeacutemu stavu aj v ortoepii sa

v Euroacutepe ujiacutemal iba pomaly

napr v Nemecku sa definitiacutevne

presadil až po roku 1800

a v krajinaacutech s prevažujuacutecim

byzantskyacutem vplyvom vocircbec

nemal uacutespech

47

- v starovekej greacutečtine označovanie kvantity

prepis aspirovanyacutech spoluhlaacutesok th rh priacutep aj ph

prepis diftongov ai ei oi prepis pocircvodneacuteho

slabičneacuteho i na začiatku greacuteckych slov prepis geminaacutet

- pri prepise z latinčiny piacutesanie geminaacutet

piacutesanie digrafeacutem ae oe qu piacutesanie c ndash k piacutesanie

intervokalickyacutech grafeacutem i ndash j t ndash c s ndash z prepis

pocircvodneacuteho i na začiatku slov

- morfologickeacute otaacutezky podoba menneacuteho

kmeňa ktoryacute maacute byť zaacutekladom pre skloňovanie mena

a pre ďalšie odvodzovanie najmauml pre tvorenie

adjektiacuteva

Pre slovenčinu ako prijiacutemajuacuteci jazyk vždy

predstavovala vaumlčšie probleacutemy greacutečtina Ako prveacute

vyacutechodisko prepisu sa nuacuteka transliteraacutecia Čistaacute sa

použiacuteva len okrajovo v praxi je uacutečelnejšie použiacutevať jej

kombinaacuteciu s transkripciou zohľadňujuacutecou aj

recipovanuacute erazmovskuacute vyacuteslovnosť (čiže v greacutečtine miesto aggelos piacutešeme angelos

vynechaacutevame priacutezvuky naacuteslovnyacute ostryacute priacutedych označujeme pomocou h) Tento spocircsob

transkripcie sa bez vaumlčšiacutech probleacutemov uplatňuje pri prepise jednotlivyacutech greacuteckych slov či

citaacutetovyacutech zvratov (napr heacuteureacuteka mimeacutesis theos apo meacutechaneacutes gnoacutethi seauton a pod) Ide

tu iba o to aby sa greacutecke hlaacutesky vyjadrovali našimi piacutesmenami či hlaacuteskami s najbližšou

zvukovou platnosťou (η = eacute θ = th ι = i υ = y u (v diftongoch) φ = f (nie ph) χ = ch (nie

kh) ω = oacute ου = u (nie ou) nevyznačuje sa kvantita a i y lebo ich nevyznačovala ani

greacutečtina) Pokiaľ ide o latinčinu už starovekiacute gramatici klaacutedli docircraz na analyacutezu hlaacutesok h k q

x i v kvocircli ich špeciaacutelnemu vzťahu medzi vyacuteslovnosťou a spocircsobom grafickeacuteho zaacuteznamu

Spochybňovali hlaacuteskovuacute platnosť h jednak preto že sa tento konsonant vyslovoval

v latinčine slabo ale zvlaacutešť preto lebo ho viaceriacute z nich pripodobňovali ku greacuteckemu

priacutedychu ktoryacute nebol považovanyacute sa samostatnuacute hlaacutesku Pri i a v gramatici odlišovali ich

vokalickuacute platnosť od konsonantickej platnosti viedli tiež diskusiu o opodstatnenosti

použiacutevania grafeacutem k a q keďže grafeacutema c by uspokojivo prevzala ich uacutelohu Hlaacutesky x y a ich

grafeacutemy hodnotili ako okrajoveacute a cudzie keďže sa vyskytujuacute len v greacuteckych slovaacutech

Pri piacutesaniacute antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien sa uplatňujuacute dve stanoviskaacute

1 stanovisko vaumlčšmi prihliadajuacutece k odovzdaacutevajuacutecim jazykom

Transliteraacutecia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute vždy to isteacute

piacutesmeno alebo to isteacute spojenie

piacutesmen druhej abecedy

Transkripcia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute piacutesmeno

alebo aj viacero piacutesmen druhej

abecedy podľa vyacuteslovnosti na

tom istom mieste Ide

o fonetickyacute prepis slova

Geminaacuteta = zdvojenaacute

spoluhlaacuteska (napr v slove

panna)

Aspiraacuteta = spoluhlaacuteska

sprevaacutedzanaacute priacutedychom (napr

th kh)

Grafeacutema = piacutesomnyacute znak

piacutesmeno

48

2 stanovisko pokladajuacutece za rozhodujuacuteci v procese adaptaacutecie prijiacutemajuacuteci jazyk

Pri druhom stanovisku sa kladie docircraz na transkripčnyacute priacutestup ktoryacute sa pokuacuteša zachytiť

zvukovuacute straacutenku slova v podobe najprirodzenejšie uchopiteľnej prijiacutemajuacutecim jazykom Pri

prvom zo stanoviacutesk suacute možneacute dva už vyššie spomenuteacute priacutestupy transliteračnyacute

a transliteračno-transkripčnyacute Suacute podobneacute hlavnyacute rozdiel spočiacuteva v prepisovaniacute dĺžok Kyacutem

pri transliteraacutecii sa napr prepisujuacute len greacutecke eacute oacute keďže sa zaznamenaacutevali osobitnyacutemi

grafeacutemami eacutetou a oacutemegou pri transkripčno-transliteračnom priacutestupe sa prepisujuacute aj dlheacute aacute iacute

yacute uacute

V praxi sa niekedy možno stretnuacuteť s prepisom

greacuteckych mien na latinskyacute spocircsob hlavne pod

vplyvom zaacutepadoeuroacutepskych jazykov t j s piacutesaniacutem ph

namiesto f a c namiesto k ale i s tendenciou

odstraňovať th hoci medzi vyacuteslovnosťou t (τ) a th (θ)

bol v greacutečtine zaacutesadnyacute rozdiel

Pri transkripcii vlastnyacutech mien vstupuje do hry

aj kultuacuterny kontext zdomaacutecnenosť Niektoreacute greacutecke

vlastneacute menaacute sa už do naacutešho jazyka a kultuacutery do istej

miery včlenili (Filip Alexander Teodor Homeacuter

Korint Ateacuteny a pod) paralelne popri nich je tu ale

vaumlčšina mien ktoreacute sme si nestihli adaptovať pričom

vychaacutedzajuacute z tyacutech istyacutech slovotvornyacutech zložiek (napr

Menandros Theofrastos Filippopolis)

Niekedy sa použiacuteva jedna lexikaacutelna jednotka

v dvoch podobaacutech podľa kultuacuterneho prostredia napr

Foinikia v greacuteckom prostrediacute Feniacutecia v latinskom

kontexte (V Zamarovskyacute) Inokedy sa rozlišuje medzi

tyacutem či sa hovoriacute o mytologickej alebo historickej postave Podľa toho sa použiacuteva vaumlčšmi

alebo menej adaptovanaacute podoba

Priacutekladom na celkom vžiteacute greacutecke meno je Ezop (pocircvodneacute Aisoacutepos) Pri jeho preberaniacute

došlo k zmene v kmeni i v koncovke na jeho podobe sa vyacuterazne prejavil vplyv stredovekej

latinčiny Menaacute typu Neapol zas naznačujuacute že pri preberaniacute mien je možnyacute aj zaacutesah do

koncovky ako zaacutekladnyacute stupeň jeho udomaacutecnenia ktoryacute odraacuteža flektiacutevne potreby slovenčiny

Avšak menaacute ktoreacute by transformovali iba kmeň no koncovku nie (Teokritos namiesto

Theokritos Teacutezeus namiesto Theacuteseus a pod) nie suacute ani greacutecke ani slovenskeacute

Najstaršiacute filozofi chaacutepali jazyk

ako suacutehrn mien ktoreacute

považovali za naacutezvy

jednotlivyacutech prvkov skutočnosti

S prvyacutemi teoretickyacutemi

konštruktmi pomocou ktoryacutech

sa opisuje a do istej miery

vysvetľuje spraacutevanie sa

vlastnyacutech mien nachaacutedzame

v homeacuterskej baacutesnickej tradiacutecii

V Homeacuterovyacutech baacutesňach sa

stretaacutevame s pojmom

eponymon Je to to od čoho sa

odvodzuje vlastneacute meno mocircže

to byť ineacute slovo alebo aj vec či

situaacutecia ktoraacute bola motivujuacutecim

činiteľom pri akte prvotneacuteho

pomenovania U Homeacutera maacute do

značnej miery magickyacute

a nadprirodzenyacute raacutez Okolnosti

ktoreacute sprevaacutedzajuacute prvotneacute

pomenovanie nositeľa mena

totiž predurčujuacute jeho ďalšie

osudy

49

Vyacuteznamnyacutem komplikujuacutecim faktorom prepisovania antickyacutech mien a ich fungovania

v slovenskom texte je skloňovanie To kladie na použiacutevateľa slovenčiny naacuteroky akeacute si ušetrili

napr angličtina francuacutezština nemčina atď Vystačia s nominatiacutevom singulaacuteru daneacuteho mena

čo v slovenčine nie je možneacute Do popredia vystupuje probleacutem akyacute kmeň pri ohyacutebaniacute použiť

Konkurujuacute si pocircvodneacute greacuteckelatinskeacute a domaacutece slovenskeacute kmene Niektoreacute pocircvodneacute

substantiacutevne kmene nachaacutedzajuacute v slovenčine oporu najmauml vďaka adjektiacutevam ktoreacute sa od nich

tvoria napr gr Eroacutes ndash erotickyacute rarr G sg = Eroacuteta Achilleus ndash Achillova paumlta rarr G sg =

Achillea Achilla lat Cicero ndash ciceronianizmus rarr G sg = Cicerona Popri klasickyacutech

tvaroch sa ale v slovenčine občas pri tom istom mene vytvaacuterajuacute i tvary bdquobarbarskeacuteldquo ktoreacute

nerešpektujuacute vyacutechodiskovyacute jazyk Odviacutejajuacute sa jednoducho od nominatiacutevu singulaacuteru a k nemu

pridaacutevajuacute slovenskeacute paacutedoveacute koncovky Areacutes ndashArea i Aresa Adoacutenis ndash Adoacutenida i Adonisa Pri

skloňovaniacute nastaacutevajuacute ťažkosti tiež pri menaacutech ktoreacute nesignalizujuacute dostatočne svoj rod

(Artemis Eris Deacutemeacuteter) nezasvaumltenyacute ich nemusiacute identifikovať ako ženskeacute menaacute Ďalšiacutem

uacuteskaliacutem greacuteckej flexie suacute kvantitatiacutevne alternancie v kmeni Filopoimeacuten ndash Filopoimena

Agamemnoacuten ndash Agamemnona ale Apolloacuten ndash Apolloacutena Ioacuten ndash Ioacutena

152 Pravidlaacute transkripcie antickyacutech vlastnyacutech mien

K pertraktovanej problematike vzniklo niekoľko vedeckyacutech štuacutediiacute v ktoryacutech sa autori

pokuacutešajuacute vniesť systeacutem a zjednotiť pravidlaacute transkribovania a ortografie pre vlastneacute menaacute

pocircvodom z klasickyacutech jazykov Napriek dlhoročneacutemu uacutesiliu niekoľkyacutech generaacuteciiacute lingvistov

a klasickyacutech filoloacutegov však zatiaľ nemaacuteme k dispoziacutecii komplexnuacute priacuteručku ktoraacute by

použiacutevateľa jazyka zorientovala a v ktorej by našiel odpoveď na otaacutezku spraacutevnej podoby

želaneacuteho tvaru vlastneacuteho mena Odporuacutečania i pravidlaacute ktoreacute v priebehu niekoľkyacutech

desaťročiacute vznikali naraacutežali vždy na nedostatok mateacuterie na ktorej by sa preverovali takže

jazykovaacute prax s teoacuteriou bola prepojenaacute iba do určitej miery Vaumlčšina naacutevrhov slovenskyacutech

jazykovedcov z minulosti ako adaptovať antickeacute menaacute v slovenčine bola v suacutelade s

vyacutevinovyacutemi tendenciami slovenčiny a premietla sa ndash v maximaacutelne zhutnenej podobe ndash do

aktuaacutelnych Pravidiel slovenskeacuteho pravopisu (PSP)

V suacutečasnosti sa medzi klasickyacutemi filoloacutegmi v slovenskyacutech akademickyacutech inštituacuteciaacutech

ustaľujuacute zaacutesady transkripcie antickyacutech mien a komplexnejšie suacute sformulovaneacute zatiaľ

50

v štuacutediaacutech Ľ Buzaacutessyovej2 Uplatňujuacute sa už aj v praxi v heslaacutech Encyklopaedie Beliany Pre

heslaacuter sa vytvaacutera takaacute podoba vlastneacuteho mena alebo termiacutenu aby bolo identifikovateľneacute

v pocircvodnom odovzdaacutevajuacutecom jazyku a zaacuteroveň aby nebolo v uacuteplnom rozpore s prirodzenyacutemi

vlastnosťami prijiacutemacieho jazyka teda slovenčiny Heslaacute majuacute často podobu dvojtvaru Jedna

podoba mena pre bežnuacute komunikaacuteciu popularizačneacute diela pre beletriu televiacuteziu atď v

ktorej sa vaumlčšmi odraacutežajuacute adaptačneacute procesy a druhaacute pre texty odborneacuteho charakteru

prihliadajuacuteca vaumlčšmi na pocircvodnyacute stav v klasickyacutech jazykoch Kyacutem v niektoryacutech priacutepadoch sa

adaptovanaacute a odbornaacute podoba prekryacutevajuacute (napr nominatiacutev singulaacuteru Poseidoacuten genitiacutev

singulaacuteru Poseidoacutena suacute tvary ktoreacute suacute v slovenčine dobre adaptovaneacute a zaacuteroveň zodpovedajuacute

aj požiadavkaacutem odborneacuteho vyjadrovania) v inyacutech sa mocircže adaptovanaacute a odbornaacute podoba

prekryacutevať len v nominatiacuteve a rozdiel medzi štyacutelmi sa prejaviacute až v nepriamych paacutedoch (napr

nominatiacutev singulaacuteru Anakreoacuten je vhodnyacute pre oba štyacutely zato genitiacutev singulaacuteru Anakreoacutena pre

bežneacute vyjadrovanie a genitiacutev singulaacuteru Anakreonta pre odbornyacute štyacutel)

Naacutezvy lokaliacutet sa považujuacute za menej citliveacute na zaacutesahy preto je priacutepustnyacute vaumlčšiacute rozsah

ich adaptaacutecie Priacutepustneacute suacute pomenovania Macedoacutenia Myacutezia Lyacutekia Kapadoacutecia Bityacutenia

Sybarida atď z osobnyacutech mien sa pokladajuacute za adaptovaneacute menaacute panovniacutekov (Teodor

Bazil) svaumltyacutech a biblickyacutech postaacutev (Izidor František z Assisi Herodes) najznaacutemejšiacutech

mytologickyacutech postaacutev (Ateacutena Jupiter) literaacutetov a ich diel (Homeacuter Oviacutedius Horaacutecius

Odysea) Akceptujuacute sa tiež daacutevno adaptovaneacute menaacute v ktoryacutech bola theacuteta nahradenaacute

v slovenčine fonologicky najbližšou zapiacutesanou grafeacutemou t ako Ateacutena Temida Tesaacutelia

V odbornom jazyku sa však použiacutevajuacute podoby s theacutetou Pri ohyacutebaniacute mien so slovnyacutem

zaacutekladom končiacim na latinskuacute hlaacutesku k piacutesanuacute grafeacutemou c sa odporuacuteča v odbornom

i neodbornom texte piacutesať slovenskeacute k ndash t j k nominatiacutevu Marcus sa priraďuje nepriamy paacuted

Markovi nie Marcovi

Pre štyacutel bežnej komunikaacutecie sa odporuacuteča skloňovať viacereacute menaacute (pocircvodneacute

konsonantickeacute kmene) podľa uacuteplnej podoby nominatiacutevu Xenofoacutena Adonisa Kalchasa

z latinskyacutech napr Cicera (popri Ciceroacutena) podoba zodpovedajuacuteca stavu v odovzdaacutevajuacutecom

jazyku (Xenofoacutenta Adoacutenida Kalchanta Cicerona) sa odporuacuteča pre odbornyacute štyacutel Vžiteacute

podoby ženskyacutech mien ako Ariadna (popri odb Ariadneacute) sa prijiacutemajuacute Greacutecke menaacute

2 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a latinskyacutech mien naacutezvov a

termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda 2002 s

45-55 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash hlavneacute transkripčneacute

zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 2012 č 3-4 s 131-150 BUZAacuteSSYOVAacute

Ľudmila Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In

Sambucus VIII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave 2012 s 178-193

51

s nominatiacutevom sg na -oacuten sa v adaptovanej podobe

skloňujuacute s ohľadom na už adaptovaneacute znaacuteme propriaacute

i početneacute apelatiacuteva v nepriamych paacutedoch -oacutena -oacutenovi

atď bez ohľadu na pocircvodneacute rozdiely v greacuteckom kmeni

teda Xenofoacuten Xenofoacutena Agamemnoacuten Agamemnoacutena

tak ako Platoacuten Platoacutena no v odbornom štyacutele tvar

zodpovedaacute vyacutechodiskoveacutemu jazyku t j Xenofoacutenta

Agamemnona

Konzervatiacutevnosť v oblasti morfoloacutegie pretrvaacuteva

v ohyacutebaniacute mien zakončenyacutech vyacuteraznyacutemi latinskyacutemi

alebo greacuteckymi sufixmi (lat -us-ius gr -os -es)

ktoreacute majuacute tendenciu spraacutevať sa ako zdomaacutecneneacute

morfeacutemy a u ktoryacutech existuje vžitaacute opora v oblasti

cudziacutech apelatiacutev typu komunizmus Skloňuje sa teda

OviacutediaOvidia HerodotaHeacuterodota SisyfaSizyfa

Aristotela Euripida Anaximena nerobiac rozdiel

medzi odbornyacutem a neodbornyacutem vyjadrovaniacutem

K tyacutemto menaacutem sa priraďujuacute aj menaacute na ndashas pocircvodom

a-kmeňoveacute maskuliacutena ako PytagorasPythagoras

Anaxagoras pretože suacute formaacutelne bliacutezke

predchaacutedzajuacutecim niektoreacute suacute znaacuteme z učiva strednyacutech

škocircl alebo suacute suacutečasťou terminologickyacutech spojeniacute napr

Pytagorova veta Pri sufixe -as pocircvodom

konsonantickyacutech kmeňov (Kalchas) -is (Agis)

rovnako aj pri latinskyacutech i-kmeňovyacutech typoch

(Tyrnaviensis) priacutepadne inyacutech ktoreacute suacute menej

frekventovaneacute sa odporuacuteča vychaacutedzať pri skloňovaniacute

z uacuteplnej nominatiacutevnej formy a skloňovať a odvodzovať

v bežnom prejave Agisa Adonisa adonisovskyacute

Kalchasa Kalchasov Tyrnaviensisa a pod

Pri preklade z cudzieho jazyka je nevyhnutneacute

uvedomiť si aj mieru adaptaacutecie antickyacutech mien v

danom jazyku aby došlo k spraacutevnej identifikaacutecii tej

ktorej osoby Pri použiacutevaniacute latinskyacutech mien skladajuacutecich sa z krstneacuteho mena rodoveacuteho mena

Skladba latinskeacuteho mena

Publius Cornelius Scipio

Africanus

praenomen (Publius) = osobneacute

(krstneacute) meno daacutevalo sa dieťaťu

9 deň po narodeniacute podľa vyacuteberu

rodičov zoznam osobnyacutech mien

bol v Riacuteme obmedzenyacute ndash

poznaacuteme len 18 mužskyacutech

osobnyacutech mien praenomina

žien neboli takeacute obmedzeneacute ako

u mužov

nomen gentile (Cornelius) =

rodoveacute meno novorodenec ho

dostaacuteval ako priacuteslušniacutek isteacuteho

rodu taacuteto priacuteslušnosť sa

odvodzovala od otca meno bolo

dedičneacute

cognomen (Scipio) = meno

rodiny (priezvisko) ktoreacute bolo

odvodeneacute od individuaacutelnych

charakteristiacutek alebo

vyacuteznamnyacutech skutkov spočiatku

ide o živeacute rodinneacute meno ktoreacute

sa postupne staacuteva dedičnyacutem

priacutemenom

agnomen (Africanus) =

dodatočneacute meno ktoreacute sa

obvykle pridaacuteva na zaacuteklade

nejakeacuteho vyacuteznamneacuteho skutku

svojho buduacuteceho nositeľa toto

meno je fakultatiacutevne a plniacute

funkciu honorifikačnej prezyacutevky

Najčastejšie skratky

latinskyacutech vlastnyacutech mien

A = Aulus

C = Gaius

Cn = Gnaeus

D = Decimus

L = Lucius

M = Marcus

P = Publius

Q = Quintus

Ser = Servius

Sex = Sextus

T = Titus

52

priezviska (Gaius Iulius Caesar Marcus Tullius Cicero) kladie napr španielčina docircraz na

rodoveacute meno slovenčina však nie vždy (napr Marcus Tullius Cicero sa v španielčine

pravidelne označuje ako Tullius v slovenčine však Cicero)

53

16 Starogreacutecky a latinskyacute jazyk ndash nositelia kultuacuternych tradiacuteciiacute

optikou translatoloacutegie

Latinčina je jazyk vďaka ktoreacutemu maacuteme piacutesmo (latinka) sprostredkoval naacutem greacutecko-

riacutemske kultuacuterne a vzdelanostneacute dedičstvo obohatil našu slovnuacute zaacutesobu a to dokonca natoľko

že pri mnohyacutech slovaacutech si už neuvedomujeme ich latinskyacute pocircvod Je propedeutikou pre

romaacutenske jazyky i pre angličtinu kde figuruje celyacute rad pocircvodne latinskyacutech slov (napr

personal computer persōna = osoba persōnālis = osobnyacute computāre = počiacutetať) Vaumlčšina

gramatiacutek modernyacutech jazykov je vystavanaacute na latinskom pocircdoryse a preto je latinčina

ideaacutelnou univerzaacutelnou priacutepravou pre štuacutedium jazykov Navyše je staacutele najdocircležitejšou

suacutečasťou medzinaacuterodnej terminoloacutegie

Hoci slovenčina nepatriacute do skupiny romaacutenskych jazykov ktoreacute sa z latinčiny resp

z ľudovej latinčiny priamo vyvinuli latinskaacute lexika je v našom jazyku pomerne bohato

zastuacutepenaacute Ak aj neraacutetame odbornuacute lexiku (najmauml priacuterodovedneacute domeacuteny kde je latinčina

v poziacutecii lingua franca) ani v bežnej lexike nie suacute živeacute latinskeacute slovaacute v slovenčine ojedinelyacutem

javom Ich poziacutecia v jazyku je stabilnaacute Vaumlčšinu z latinskyacutech vyacuterazov ktoreacute sa použiacutevajuacute

mimo odborneacuteho štyacutelu a suacute suacutečasťou ďalšiacutech štyacutelov možno zadeliť do dvoch kategoacuteriiacute

1 okriacutedleneacute vyacuterazy či okriacutedleneacute slovaacute

2 citaacutetoveacute frazeacutemy3

Okriacutedleneacute vyacuterazy nazyacutevaneacute aj okriacutedleneacute slovaacute je tradičneacute označenie jednej skupiny

knižnyacutech frazeacutem Vznikli na zaacuteklade vyacuteroku historickej alebo literaacuternej postavy V staršom

vymedzeniacute sa za okriacutedleneacute slovaacute pokladal iba takyacute vyacuterok resp citaacutet pri ktorom sa už

neuvedomovalo alebo sa zabudlo na jeho pocircvodcu Avšak kvocircli subjektiacutevnosti určovania

hranice a miery poznania pocircvodcu citaacutetu sa v suacutečasnej lexikoloacutegii uplatňuje odlišnaacute metoacuteda

Vychaacutedza sa z komunikatiacutevnej platnosti vyacuteroku Ak sa danyacute vyacuteraz použije v kontexte

v ktorom vznikol a popisuje danuacute situaacuteciu ide o citaacutet Ak sa uplatňuje aj v inyacutech

komunikačnyacutech situaacuteciaacutech ide o okriacutedlenyacute vyacuteraz Iba v takomto vymedzeniacute sa okriacutedleneacute

vyacuterazy pokladajuacute za osobitnyacute druh frazeacutem Priacutekladom na obe situaacutecie je napr znaacutemy vyacuterok

Gaia Iulia Caesara Alea iacta est Ako citaacutet sa použiacuteva v odbornom ale aj v umeleckom texte

za podmienky že ilustruje dobovuacute situaacuteciu Ako okriacutedlenyacute vyacuteraz sa použiacuteva vtedy ak maacute

platnosť frazeologizmu a použiacuteva sa v kontexte na zdocircraznenie situaacutecie keď je nejakaacute

zaacuteležitosť rozhodnutaacute a toto rozhodnutie nemožno vraacutetiť spaumlť

3 Podrobnejšiacute vyacuteklad k pocircvodu a vyacuteznamu niektoryacutech latinskyacutech citaacutetovyacutech frazeacutem a okriacutedlenyacutech vyacuterazov rarr

24 33

54

Citaacutetoveacute frazeacutemy suacute frazeacutemy prevzateacute z cudziacutech jazykov ktoreacute sa aj v prijiacutemajuacutecom

jazyku vyjadrujuacute vo svojej pocircvodnej teda v cudzojazyčnej podobe ako celok čo znamenaacute že

uvedenaacute skupina frazeacutem nezahŕňa tie ktoryacutech cudzojazyčnyacutem komponentom by bol iba jeden

prvok Pre tieto frazeologickeacute jednotky je priacuteznačneacute buď to že platnosť frazeacutemy mali už v

pocircvodnom jazyku napr latinskeacute cum grano salis (= nie doslova s istyacutem obmedzeniacutem) alebo

jednotky ktoreacute boli v pocircvodnom jazyku nefrazeologickyacutemi (napr odbornyacutemi) vyacuterazmi ako

napr corpus delicti čo je pocircvodom praacutevnickyacute termiacuten alebo vyacuteraz persona non grata ktoryacute

patriacute do diplomatickej terminoloacutegie sa frazeologizovali až v prijiacutemajuacutecom jazyku Treba

doplniť že niektoreacute častejšie použiacutevaneacute citaacutetoveacute frazeacutemy sa uplatňujuacute aj v kalkovanej podobe

napr in medias res ndash do stredu veci k veci bez uacutevodu Citaacutetoveacute frazeacutemy majuacute štylistickuacute

platnosť vyacuteraznyacutech knižnyacutech prostriedkov Vo frazeoloacutegii hovoriacuteme o jave nazyacutevanom

preberanie frazeologickyacutech jednotiek Ide o proces pri ktorom sa frazeologickyacute fond jazyka

obohacuje o frazeacutemy z inyacutech jazykov Najčastejšiacutem spocircsobom je doslovnyacute preklad cudziacutech

frazeacutem ich uacuteplneacute alebo čiastočneacute kalkovanie pričom sa vo vaumlčšine priacutepadov kopiacuteruje ich

syntaktickaacute konštrukcia Frazeologickeacute jednotky ako sme už spomenuli sa preberajuacute

v originaacutelnej podobe no mocircžu sa prispocircsobiť aj preberajuacutecemu jazyku Toto prispocircsobovanie

maacute za naacutesledky zmeny vo fonetickej alebo v grafickej podobe Priacutekladom je latinskaacute frazeacutema

tabula rasa ktoruacute slovenčina prebrala v nezmenenej podobe no napr francuacutezština si ju už

prispocircsobila do podoby table rase teda aj jej grafickaacute aj fonetickaacute podoba zodpovedaacute

preberajuacutecemu jazyku

Tyacutemto spocircsobom obohacujuacute okriacutedleneacute vyacuterazy a citaacutetoveacute frazeacutemy pocircvodom z latinčiny

suacutečasnuacute slovenskuacute lexiku Pre prekladateľa je veľkou vyacutehodou ak ich poznaacute rozumie ich

vyacuteznamu priacutepadne mu je znaacutemy ich pocircvod Poznanie tyacutechto citaacutetovyacutech frazeacutem alebo

okriacutedlenyacutech vyacuterazov v materinskom jazyku daacuteva predpoklad že ich prekladateľ bude schopnyacute

detegovať aj v pocircvodnom texte z ktoreacuteho prekladaacute Tvrdenie že je pre prekladateľa vyacutehodou

ak ich poznaacute sa zakladaacute na nasledujuacutecich zisteniach

1 Ak prekladateľ poznaacute vyacuteznam živyacutech latinskyacutech slov v materinskom jazyku je

pravdepodobneacute že ich dokaacuteže objaviť aj v pocircvodnom texte aj v priacutepadoch že ich

vyacutechodiskovyacute jazyk neprebral v originaacutelnej latinskej podobe ale ustaacutelili sa v ňom adaptovaneacute

napr vo forme kalkov priacutepadne polokalkov a teda že ich z vyacutechodiskoveacuteho textu viditeľne

nevyčleňuje už samotnaacute pocircvodnaacute jazykovaacute forma ndash latinčina Ich uvedomenie si vo

vyacuteznamovej rovine so sebou prinaacuteša niekoľko ďalšiacutech aspektov Prekladateľ dokaacuteže

cieľoveacutemu čitateľovi sprostredkovať adekvaacutetnu formu a obsah aj vďaka tomu že živeacute latinskeacute

slovo v takomto priacutepade nepovažuje len za autorovu metaforu ale uvedomuje si

55

intertextualitu (zvlaacutešť v priacutepade okriacutedlenyacutech vyacuterazov) Transferom takejto lexikaacutelnej jednotky

nenaruacuteša štyacutel originaacutelu a zachovaacuteva viacvrstevnyacute charakter textu Rovnako ponechaacuteva

čitateľovi priestor aby si tieto aluacutezie na antickyacutech autorov a ich diela v texte uvedomoval

nachaacutedzal suacutevislosti a aby pri interpretaacutecii zvlaacutešť v priacutepade umeleckyacutech textov boli jeho

vyacutechodiskaacute porovnateľneacute s vyacutechodiskami a možnosťami čitateľa originaacutelu teda aby mu

prekladateľ tuacuteto možnosť neubral skocircr než sa s preloženyacutem textom stretne saacutem a bude ho

interpretovať na zaacuteklade čitateľskej skuacutesenosti horizontu očakaacutevania čitateľskeacuteho profilu

a ďalšiacutech parametrov ktoreacute suacute suacutečasťou interpretačneacuteho procesu

2 Z hľadiska vyacuteberu vhodnyacutech translatologickyacutech postupov je poznanie živyacutech

latinskyacutech slov rovnako vyacutehodou Prekladateľ sa mocircže vyhnuacuteť negatiacutevnym posunom ak

poznaacute danuacute lexikaacutelnu jednotku identifikuje ju v texte a zvoliacute adekvaacutetny postup pri jej

transfere Ak ju nepoznaacute mocircže sa stať že s ňou bude v texte naraacutebať napr ako s metaforou

V tom priacutepade ju mocircže pri prekladaniacute v raacutemci prekladateľskyacutech postupov využiacutevanyacutech pri

preklade metafory buď celkom eliminovať preložiť ju doslovne (pričom ani v priacutepade kalkov

nemusiacute byť vyacutesledneacute prekladateľskeacute riešenie automaticky zhodneacute s podobou adaptovanou

v cieľovom jazyku) vymeniť ju za inuacute metaforu alebo ju mocircže v texte vysvetliť Všetky

uvedeneacute postupy by znamenali pre cieľovyacute text viac či menej vyacuteraznyacute posun alebo stratu a to

tak na uacuterovni vyacuteznamovej ako aj lexikaacutelnej a štylistickej Adekvaacutetny postup v tomto priacutepade

znamenaacute zvoliť si v cieľovom texte tuacute podobu lexikaacutelnej jednotky ktoraacute je adaptovanaacute

v cieľovej kultuacutere bez ohľadu na divergenciu medzi originaacutelom a prekladom Ak je vo

vyacutechodiskovom texte danaacute živaacute latinskaacute sentencia kalkom v slovenčine mocircže byť

polokalkom alebo naopak Či dokonca ak je živaacute latinskaacute sentencia vo vyacutechodiskovom

jazyku adaptovanaacute v pocircvodnej latinskej podobe a v slovenčine ju poznaacuteme a použiacutevame ako

kalk prekladateľ maacute rešpektovať cieľovyacute jazyk a kultuacuteru a použiť v cieľovom texte

adaptovanyacute tvar Ak sa v cieľovom jazyku uplatňujuacute dve formy napr alea iacta est ndash kocky

suacute hodeneacute vtedy by mal prekladateľ prispocircsobiť vyacuteber prekladateľskeacuteho riešenia

vyacutechodiskoveacutemu textu a vybrať tuacute podobu živej latinskej sentencie ktoraacute originaacutelu

zodpovedaacute po obsahovej i formaacutelnej straacutenke V priacutepade vyššie spomenuteacuteho okriacutedleneacuteho

vyacuterazu existuje možnosť voľby pretože vo viaceryacutech jazykoch sa suacutebežne uplatňuje pocircvodnaacute

latinskaacute podoba ako aj jej tvar adaptovanyacute pre daneacute jazykovo-kultuacuterne spoločenstvo

Vyberaacuteme niekoľko jazykovyacutech mutaacuteciiacute

56

Slovenčina Alea iacta est Kocky suacute hodeneacute

Čeština Alea iacta est Kostky jsou vrženy

Angličtina Alea iacta est The die is cast

Nemčina Alea iacta est Der Wuumlrfel ist gefallen

Francuacutezština Alea iacta est Le sort en est jeteacute

Španielčina Alea iacta est La suerte estaacute echada

Taliančina Alea iacta est Il dado egrave tratto

Analyacutezou francuacutezskej a španielskej verzie latinskeacuteho alea iacta est zistiacuteme že latinskeacute

substantiacutevum alea s vyacuteznamom kocka sa v sentencii nenachaacutedza Nahradilo ho substantiacutevum

le sort resp la suerte s vyacuteznamami

57

Francuacutezsky vyacutekladovyacute slovniacutek Larousse aj španielsky slovniacutek Diccionario de Real Academia

Espantildeola medzi prvyacutemi vyacuteznamami substantiacutev uvaacutedzajuacute naacutehoda osud uacutedel Slovo kocka

teda le deacute (franc) a el dado (špan) ani v jednej zo sentenciiacute nefiguruje (treba však upozorniť

že vo francuacutezštine suacutebežne jestvuje aj vyacuteraz les deacutes sont jeteacutes) preto ak prekladateľ tuacuteto

sentenciu vo francuacutezskom či v španielskom vyacutechodiskovom texte odhaliacute napriek tomu že

v slovenčine maacuteme ako ekvivalent vžituacute sentenciu s komponentom kocka nie osud uacutedel

alebo naacutehoda a prekladateľ ho dokaacuteže identifikovať ako okriacutedlenyacute vyacuteraz či citaacutetovuacute frazeacutemu

pri prekladaniacute prediacutede strate napr tyacutem že prediacutede vyacuterazovej nivelizaacutecii Aluacuteziu sa mu podariacute

zachovať využitiacutem zodpovedajuacutecich vyacuterazovyacutech prostriedkov

Zaujiacutemavosťou je že sa živeacute latinskeacute sentencie uplatňujuacute vo všetkyacutech štyacuteloch Okrem

odborneacuteho štyacutelu kde je latinčina zaacutekladom terminologickeacuteho aparaacutetu nachaacutedzame latinskeacute

vyacuterazy asi v každom jednom z primaacuternych i sekundaacuternych štyacutelov Nie suacute len suacutečasťou

umeleckyacutech vyacutepovediacute ale bežne ich zaznamenaacutevame aj v hovorovom štyacutele zaznievajuacute

z meacutediiacute a uplatňujuacute sa aj v administratiacutevnom štyacutele Pre naacutezornosť prinaacutešame aj prehľadnuacute

exemplifikaacuteciu obohacovania slovenskej lexiky latinskyacutemi vyacuterazmi v raacutemci jednotlivyacutech

štyacutelov Ide o priacuteklady ktoreacute samozrejme nie suacute použiacutevaneacute vyacutehradne pre danyacute štyacutel Jeden

a ten istyacute latinskyacute vyacuteraz sa mocircže uplatňovať vo viaceryacutech z nich v zaacutevislosti od

58

komunikačnej situaacutecie a od intencie vyacutepovede autora Pri uvaacutedzaniacute priacutekladov pre jednotliveacute

štyacutely vychaacutedzame z ich delenia podľa J Mistriacuteka

I Primaacuterne štyacutely

1 naacuteučnyacute štyacutel

- terminus technicus (odbornyacute naacutezov technickyacute termiacuten)

2 administratiacutevny štyacutel

- curriculum vitae (životopis)

3 publicistickyacute štyacutel

- in memoriam (na pamiatku)

- vox populi vox dei (hlas ľudu hlas božiacute)

4 rečniacutecky štyacutel

- quo vadis (kam kraacutečaš)

5 esejistickyacute štyacutel

- conditio sine qua non (podmienka bez ktorej nie ndash nevyhnutnaacute podmienka predpoklad aby

sa niečo mohlo realizovať)

6 hovorovyacute štyacutel

- de facto (v skutočnosti skutočne zo skutku podľa skutočneacuteho stavu)

- pro forma (formaacutelne aby sa nepovedalo)

7 umeleckyacute štyacutel

- carpe diem (využi deň)

II Sekundaacuterne štyacutely (priacuteležitostneacute konkreacutetne neštandardizovaneacute) ndash vyacuteber

1 archaickyacute štyacutel

- amicenko (z latinskeacuteho amicus ndash priateľ) ndash oslovenie adresaacuteta v duchu 19 storočia

2 biblickyacute štyacutel

- gloria in excelsis Deo (slaacuteva Bohu na vyacutesostiach)

59

3 ceremoniaacutelny štyacutel

- ad multos annos (na mnoheacute roky ndash pri vyacuteročiach pri blahoželaniach jubilantovi aby sa ešte

dlho tešil zdraviu)

- Vaša magnificencia (oslovenie rektora univerzity)

- Vaša spektabilita (oslovenie dekana fakulty)

- Vaše honorability (oslovenie vyacuteznamnyacutech funkcionaacuterov v akademickom prostrediacute)

- Vaša Excelencia (oslovenie veľvyslanca)

- Vaša Eminencia (oslovenie kardinaacutela)

4 diplomatickyacute štyacutel

- persona non grata (nežiaduca osoba)

5 ďakovnyacute štyacutel

- ab imo pectore (z hĺbky srdca)

6 ekonomickyacute štyacutel

- N B (skratka z nota bene ndash dobre si zaznamenaj)

7 elegickyacute štyacutel

- memento mori (pamaumltaj na smrť)

8 encyklopedickyacute štyacutel

- ibid (ibidem ndash tamtiež)

- id (idem ndash ten istyacute)

- cf cfr conf (confer ndash porovnaj)

- et al (et alii ndash a ďalšiacute a kolektiacutev)

- l c l cit (loco citato ndash na citovanom mieste na uvedenom mieste)

- v l (vide locum ndash pozri miesto v knihe)

- s a (sine anno ndash bez roku vydania)

9 enumeratiacutevny štyacutel

- etc (et cetera ndash atď a tak ďalej)

60

10 epištolaacuterny štyacutel

- A D (anno Domini ndash roku Paacutena)

11 legislatiacutevny štyacutel

- ex offo (= ex officio ndash z uacuteradu z uacuteradnej moci)

12 ospravedlňujuacuteci štyacutel

- mea culpa mea maxima culpa (moja vina moja preveľkaacute vina)

13 patetickyacute štyacutel

- per aspera ad astra (tŕnistou cestou k hviezdam)

14 persuaziacutevny štyacutel

- historia magistra vitae (dejiny suacute učiteľkou života)

- non scholae sed vitae discimus (neučiacuteme sa pre školu ale pre život)

15 pompeacutezny štyacutel

- amicus certus in re incerta cernitur (v nuacutedzi poznaacuteš priateľa)

16 žartovnyacute štyacutel

- ergo bibamus (tak teda pime)

Podobnyacutech priacutekladov by sme našli omnoho viac od tyacutech najfrekventovanejšiacutech až po

zriedkaveacute ba raritneacute ktoreacute sa zvaumlčša vyskytujuacute v diskurzoch odborneacuteho použiacutevateľa jazyka

Prekladateľ samozrejme nemocircže poznať všetky latinskeacute citaacutety skratky sentencie alebo

terminoloacutegiu jednotlivyacutech odborov Zaacutekladneacute znalosti z klasickyacutech jazykov suacute však veľkou

vyacutehodou a aspoň zaacutekladnaacute orientaacutecia pokiaľ ide o systeacutem latinčiny a znalosti z jej lexiky

a reaacuteliiacute sluacutežia prekladateľovi k rozviacutejaniu si kultuacuternej kompetencie Ak prekladateľ nie je

zaacuteroveň klasickyacutem filoloacutegom potom v priacutepade jeho znalostiacute z klasickyacutech jazykov a antickej

civilizaacutecie a kultuacutery vo vzťahu k prekladateľskyacutem kompetenciaacutem hovoriacuteme skocircr o sociaacutelnej

rešeršnej a kultuacuternej kompetencii než o jazykovej kompetencii v pravom vyacutezname Znamenaacute

to že sa prekladateľ v problematike orientuje a ak je to potrebneacute dokaacuteže si zvoliť vhodnuacute

prekladateľskuacute pomocirccku nevyhnutnuacute pri vyacutebere ekvivalentu či pri hľadaniacute prekladateľskeacuteho

riešenia

61

V tejto suacutevislosti treba upozorniť aj na chyby v preklade vyacuteklade alebo v interpretaacutecii

ktoreacute mocircžu vzniknuacuteť ako docircsledok nedostačujuacutecej znalosti klasickyacutech jazykov a suacutevisiacich

reaacuteliiacute Parciaacutelne informaacutecie a vedomosti mocircžu viesť k mylnyacutem zaacuteverom Priacutekladom takyacutechto

neoverenyacutech postupov je znaacutema falošnaacute etymoloacutegia substantiacuteva malvica ktoraacute sa chybne

odvaacutedza od malum (zlo) alebo od mālum (jablko) pričom zlo maacute odkazovať na biblickyacute

priacutebeh Adama a Evy kde je jablko symbolom zla a uacutedajne aj preto suacute ich označenia

v latinčine zhodneacute J Rejzek v Českom etymologickom slovniacuteku uvaacutedza vysvetlenie bdquomalvice

ndash dužnatyacute plod s jaacutedřincem (jablko hruška ap) Presl převzal z jakeacutehosi stareacuteho leacutekařskeacuteho

rukopisu v jinyacutech exemplaacuteřiacutech jsou podoby makvice mrkvice takže asi jde o piacutesařskou

chybuldquo Substantiacutevum malvica sa zrejme do jazyka dostalo ako chybnyacute tvar Na českuacute

etymoloacutegiu odkazuje aj Stručnyacute etymologickyacute slovniacutek slovenčiny bdquomalvica ndash dužinatyacute plod

rastliacuten s jadrovyacutem ovociacutem (od 20 stor) Z čes malvice ndash vyacuteraz bol zavedenyacute v obdobiacute

naacuterodneacuteho obrodenia na zaacuteklade isteacuteho stčes rukopisu

priacuteslušneacute miesto sa však čiacuteta aj ako mrkviceldquo

V obdobnyacutech priacutepadoch platiacute zaacutesada ad fontes

Ak sa prekladateľ stretne s podobnyacutem prekladateľskyacutem

probleacutemom mal by si informaacuteciu vyhľadať a overiť

zvlaacutešť vtedy ak nie je v danej oblasti odborniacutekom

Latinskyacute a starogreacutecky jazyk obohatili

slovenskuacute slovnuacute zaacutesobu o kvantum lexikaacutelnych

jednotiek ktoreacute sa v našom jazyku uplatnili ako

jednotliveacute slovaacute (napr graacutetis) alebo viacslovneacute pomenovania (napr ad absurdum ad acta

aula maxima) ďalšie boli prebraneacute ako celeacute sentencie (napr clara pacta ndash boni amici) alebo

je z ich zaacutekladu odvodenyacutech množstvo ďalšiacutech lexikaacutelnych jednotiek Za mnoheacute uvaacutedzame

tie ktoreacute sa sformovali z latinskeacuteho a greacuteckeho slova jazyk

lingua

lingvistika lingvista lingvistka lingvistickyacute plurilingvizmus bilingvizmus

monolingvizmus sociolingvistika psycholingvistika pragmalingvistika neurolingvistika

etnolingvistika lingvokulturoloacutegia lingvokultureacutema lingvodidaktika lingvaacutelny

interlingvaacutelny extralingvaacutelny multilingvaacutelny

γλῶσσα (gloacutessa)

glosaacuter glosolaacutelia heteroglosia diglosia polyglosia glosa glosovať glosaacutetor glositiacuteda

glosodyacutenia xenoglosia

Jan Svatopluk Presl bol českyacute

vysokoškolskyacute pedagoacuteg a

zooloacuteg na Českej univerzite

Karlo-Ferdinandovej v Prahe

a bol jednyacutem

z najvyacuteznamnejšiacutech

priacuterodovedcov v 19 storočiacute

62

Použitaacute literatuacutera

ANDOKOVAacute Marcela (2013) Rečniacutecke umenie sv Augustiacutena v kaacutezňach k stupňovyacutem žalmom

Bratislava IRIS

BALEGOVAacute Jana (2016) Lectiones grammaticae Latinae I Košice Univerzita Pavla Jozefa

Šafaacuterika

BARANDOVSKAacute-FRANK Věra (1995) Latina jako mezinaacuterodniacute jazyk Dobřichovice Kava ndash

Pech

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2002) Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a

latinskyacutech mien naacutezvov a termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie

cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda s 45 ndash 55

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2011) Z histoacuterie transkripcie starogreacuteckych a latinskyacutech mien do

slovenčiny In Sambucus VII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a

neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta Trnavskej univerzity v Trnave s 173 ndash 195

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom

Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech

priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In Sambucus VIII Praacutece z

klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave s 178 ndash 193

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

hlavneacute transkripčneacute zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 č 3-

4 s 131 ndash 150

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2016) Od hlasu k hlaacuteske Z dejiacuten antickej naacuteuky o reči Bratislava

Univerzita Komenskeacuteho

DRAE Diccionario de la lengua espantildeola [Cit 8 septembra 2017] Dostupneacute na internete

httpdleraeesw=diccionario

HARAJ Igor (2011) Vlastneacute meno v mysleniacute antiky a stredoveku Martin Matica slovenskaacute

HORATIUS Flaccus Quintus (1986) O umeniacute baacutesnickom Satiry a Listy Bratislava Tatran s

229

HORAacuteČEK Filip ndash CHLUP Radek (2012) Učebnice klasickeacute řečtiny Praha Academia

JANOUŠEK Jan (2014) Uacutevahy nad knihou W Stroha bdquoLatein ist tot ndash es lebe Lateinldquo In

Vymětalovaacute Karla (ed) (2014) Vivat Latina reserata Opava Slezskaacute univerzita v Opavě

s 16 ndash 20

KALIVODA Jan (2012) Verba docent exempla trahunt Praha Karolinum

42

Cum tacent clamant Keď mlčia kričia

2 prefix

koncentraacutecia (kon + lat centrum = stred)

kondolencia (kon + lat dolere = ciacutetiť bolesť)

korešpondencia (ko + lat respondere = odpovedať)

kolaborant (ko + lat laborare = pracovať)

lat PER ndash skrz cez po v za pomocou

lat PER- ndash per-

1 predložka

per aspera ad astra cez ťažkosti ku hviezdam

per annum ročne na rok

per capita podľa hlaacutev (napr deliť pozostalosť)

per se saacutem sebou samozrejme

per fas et nefas praacutevom i nepraacutevom (skrz dovoleneacute a nedovoleneacute)

per quod čiacutem podľa čoho

per os cez uacutesta uacutestami peroraacutelny (lat os oris = uacutesta)

2 prefix

perforovať (per + lat forare = vŕtať)

permanentnyacute permanentka (per + lat manere = zostaacutevať)

perverznyacute (per + lat vertere sup versum = obracať)

perzekvovať (per + lat sequi = nasledovať)

lat PRE- ndash (z lat predložky prae =) pred vopred

prefix

preferovať (pre + lat ferre = niesť)

prezident (pre + lat sedere = sedieť)

prefix (pre + lat fingere sup fixum = pripevňovať pribiacutejať)

preludium (pre + lat ludus = hra)

43

lat PRO ndash pre pred namiesto

1 predložka

pro tempore predbežne pre tento raz dočasne počas

pro rata pomerne proporcionaacutelne

pro forma pre formu formaacutelne naoko

pro et contra pre a proti

pro nihilo pre nič

pro bono pre dobro blaho

2 prefix (lat) = pre

protekcia (pro + lat tegere sup tectum = kryť

chraacuteniť)

prostituacutetka (pro + lat statuere = postaviť)

produkovať (pro + lat ducere sup ductum =

viesť tvoriť robiť)

prefix (gr) = pred

proloacuteg (pro + gr logos = slovo)

program (pro + gr gramma = zaacutepis zaacuteznam)

prognoacuteza (pro + gr gnosis = znalosť

vedomosť)

lat POST ndash po

1 predložka

post scriptum (PS) po napiacutesaniacute

post mortem po smrti

2 prefix

postgraduaacutelny (post + lat gradus = stupeň krok)

posttraumatickyacute (post + gr trauma = rana)

Promovať alebo byť

promovanyacute

lat movere sup motum =

pohybovať posuacutevať

promoveo sup promotum =

dosl posuacutevať dopredu =

prenes niekoho povyšovať

ten kto niekoho promuje =

promoacutetor ndash vykonaacuteva obrad

promoacutecie

TEDA študenti suacute promovaniacute A

NIE promujuacute

44

gr PERI ndash okolo

prefix

perikardium (peri + gr kardia = srdce)

periskop (peri + gr skopein = pozorovať)

perioacuteda (peri + gr odos = cesta)

gr POLY- ndash (gr adjektiacutevum polys poly =) mnohyacute početnyacute

gr POLI- ndash (gr substantiacutevum polis =) mesto

prefix

polyteizmus (poly + gr theos = boh)

polygamia (poly + gr gamos = sobaacuteš)

polyglot (poly + gr glotta = jazyk)

polytechnika (poly + gr techneacute = umenie remeslo zručnosť)

poliklinika (poli + gr klineacute = locircžko posteľ)

metropola (gr meacuteteacuter = matka + polis)

akropola (gr akros = vysokyacute vrchnyacute nachaacutedzajuacuteci sa na okraji + polis)

lat RE- ndash opaumlť znovu zase nazad

lat RETRO- ndash (pocircvodne lat predložka =) spaumlť naspaumlť nazad

prefix

reagovať (re + lat agere = konať robiť viesť)

rebelovať (re + lat bellum = vojna)

reediacutecia (re + lat edere = vydaacutevať)

retrospektiacuteva (retro + lat spectare = diacutevať sa hľadieť)

retro štyacutel

45

lat SUB ndash pod

1 predložka

sub condicione pod podmienkou

sub potestate pod mocou

sub voce pod slovom pod heslom napr v slovniacuteku

2 prefix

substancia (sub + lat stare = staacuteť)

lat SUPER ndash nad

prefix

supermocnosť

superťažkyacute

superstar

gr SYN ndash s so spolu s

prefix

synchronickyacute (syn + gr chronos = čas)

symbioacuteza (syn + gr bios = život)

synonymum (syn + gr onoma = meno)

symfoacutenia (syn + gr foneacute = zvuk)

lat TRANS ndash cez za (častejšiacute preklad predponou pre-)

prefix

transkripcia (trans + lat scribere sup scriptum = piacutesať)

transplantaacutecia (trans + lat plantare = sadiť)

translokaacutecia (trans + lat locus = miesto)

transformovať (trans + lat forma = podoba tvar)

46

15 Vlastneacute menaacute Problematika transkripcie antickyacutech greacuteckych

a latinskyacutech mien

Slovenčina nie je izolovanyacute jazyk prenikaacute do nej množstvo cudziacutech slov Pri ich

preberaniacute sa riadi vlastnyacutemi pravidlami zaacuteroveň by však mala rešpektovať ndash aspoň pri

vlastnyacutech menaacutech ndash niektoreacute pravidlaacute jazykov z ktoryacutech menaacute preberaacute Dlhodobyacutem

probleacutemom ktoryacute sa priamo dotyacuteka kultuacuternych reaacuteliiacute z antickej civilizaacutecie je v slovenčine

spraacutevnosť piacutesania vlastnyacutech mien pocircvodom z klasickyacutech jazykov

Zaacuterodky probleacutemu prepisovania antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien osocircb naacutezvov

lokaliacutet a ich rocircznych odvodeniacuten do slovenčiny siahajuacute

ďaleko do počiatkov jej spisovneacuteho obdobia Probleacutem

vyplyacuteva z odlišnyacutech hlaacuteskoslovnyacutech a tvaroslovnyacutech

vlastnostiacute prijiacutemajuacuteceho jazyka ndash spisovnej slovenčiny

a odovzdaacutevajuacuteceho jazyka ktoryacutem je latinčina a

starovekaacute priacutepadne byzantskaacute greacutečtina

V tejto suacutevislosti nemožno zabuacutedať že

o fonetike starej greacutečtiny a latinčiny veľa isteacuteho

nevieme Neexistuje nijakyacute autentickyacute zaacuteznam ich

zvukovej podoby Sme odkaacutezaniacute na dedukcie z toho

čo naacutem sprostredkuacuteva piacutesmo Pravopis starej greacutečtiny

bol napriacuteklad fonetickyacute približne okolo roku 400 pred

Kr Potom sa postupne zužoval repertoaacuter jej vokaacutelov

(strata kvantity zjednodušenie diftongov itacizmus)

v konsonantoch sa presadila spirantizaacutecia (b ph kh sa

zmenili na v f ch) Naša dnešnaacute vyacuteslovnosť

starogreacutečtiny je konvenčnaacute nezodpovedaacute živej vyacuteslovnosti ani v jednej faacuteze vyacutevinu tohto

jazyka aj keď rozdiely medzi grafikou a fonetikou nie suacute priacuteliš veľkeacute

151 Probleacutemy suacutevisiace s prepisom antickyacutech mien do slovenčiny1

Hlavneacute okruhy probleacutemov ktoreacute vystupujuacute do popredia v suacutevislosti s problematikou

transkripcie greacuteckych a latinskyacutech mien suacute

1 K praktickyacutem otaacutezkam prekladu antickyacutech mien rarr 2521

Za našu dnešnuacute vyacuteslovnosť

starej greacutečtiny vďačiacuteme

humanistovi Erazmovi

Rotterdamskeacutemu Pre svoju

kodifikaacuteciu argumentoval

vedeckyacutemi potrebami proti

vyacuteslovnosti akuacute v Euroacutepe šiacuterili

greacutecki učenci emigranti

z Byzancie Taacute vychaacutedzala

z vyacutevinovej kontinuity jazyka

bola bližšia novej greacutečtine

Erazmov nie bezprobleacutemovyacute

naacutevrat ad fontes k domneleacutemu

klasickeacutemu stavu aj v ortoepii sa

v Euroacutepe ujiacutemal iba pomaly

napr v Nemecku sa definitiacutevne

presadil až po roku 1800

a v krajinaacutech s prevažujuacutecim

byzantskyacutem vplyvom vocircbec

nemal uacutespech

47

- v starovekej greacutečtine označovanie kvantity

prepis aspirovanyacutech spoluhlaacutesok th rh priacutep aj ph

prepis diftongov ai ei oi prepis pocircvodneacuteho

slabičneacuteho i na začiatku greacuteckych slov prepis geminaacutet

- pri prepise z latinčiny piacutesanie geminaacutet

piacutesanie digrafeacutem ae oe qu piacutesanie c ndash k piacutesanie

intervokalickyacutech grafeacutem i ndash j t ndash c s ndash z prepis

pocircvodneacuteho i na začiatku slov

- morfologickeacute otaacutezky podoba menneacuteho

kmeňa ktoryacute maacute byť zaacutekladom pre skloňovanie mena

a pre ďalšie odvodzovanie najmauml pre tvorenie

adjektiacuteva

Pre slovenčinu ako prijiacutemajuacuteci jazyk vždy

predstavovala vaumlčšie probleacutemy greacutečtina Ako prveacute

vyacutechodisko prepisu sa nuacuteka transliteraacutecia Čistaacute sa

použiacuteva len okrajovo v praxi je uacutečelnejšie použiacutevať jej

kombinaacuteciu s transkripciou zohľadňujuacutecou aj

recipovanuacute erazmovskuacute vyacuteslovnosť (čiže v greacutečtine miesto aggelos piacutešeme angelos

vynechaacutevame priacutezvuky naacuteslovnyacute ostryacute priacutedych označujeme pomocou h) Tento spocircsob

transkripcie sa bez vaumlčšiacutech probleacutemov uplatňuje pri prepise jednotlivyacutech greacuteckych slov či

citaacutetovyacutech zvratov (napr heacuteureacuteka mimeacutesis theos apo meacutechaneacutes gnoacutethi seauton a pod) Ide

tu iba o to aby sa greacutecke hlaacutesky vyjadrovali našimi piacutesmenami či hlaacuteskami s najbližšou

zvukovou platnosťou (η = eacute θ = th ι = i υ = y u (v diftongoch) φ = f (nie ph) χ = ch (nie

kh) ω = oacute ου = u (nie ou) nevyznačuje sa kvantita a i y lebo ich nevyznačovala ani

greacutečtina) Pokiaľ ide o latinčinu už starovekiacute gramatici klaacutedli docircraz na analyacutezu hlaacutesok h k q

x i v kvocircli ich špeciaacutelnemu vzťahu medzi vyacuteslovnosťou a spocircsobom grafickeacuteho zaacuteznamu

Spochybňovali hlaacuteskovuacute platnosť h jednak preto že sa tento konsonant vyslovoval

v latinčine slabo ale zvlaacutešť preto lebo ho viaceriacute z nich pripodobňovali ku greacuteckemu

priacutedychu ktoryacute nebol považovanyacute sa samostatnuacute hlaacutesku Pri i a v gramatici odlišovali ich

vokalickuacute platnosť od konsonantickej platnosti viedli tiež diskusiu o opodstatnenosti

použiacutevania grafeacutem k a q keďže grafeacutema c by uspokojivo prevzala ich uacutelohu Hlaacutesky x y a ich

grafeacutemy hodnotili ako okrajoveacute a cudzie keďže sa vyskytujuacute len v greacuteckych slovaacutech

Pri piacutesaniacute antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien sa uplatňujuacute dve stanoviskaacute

1 stanovisko vaumlčšmi prihliadajuacutece k odovzdaacutevajuacutecim jazykom

Transliteraacutecia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute vždy to isteacute

piacutesmeno alebo to isteacute spojenie

piacutesmen druhej abecedy

Transkripcia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute piacutesmeno

alebo aj viacero piacutesmen druhej

abecedy podľa vyacuteslovnosti na

tom istom mieste Ide

o fonetickyacute prepis slova

Geminaacuteta = zdvojenaacute

spoluhlaacuteska (napr v slove

panna)

Aspiraacuteta = spoluhlaacuteska

sprevaacutedzanaacute priacutedychom (napr

th kh)

Grafeacutema = piacutesomnyacute znak

piacutesmeno

48

2 stanovisko pokladajuacutece za rozhodujuacuteci v procese adaptaacutecie prijiacutemajuacuteci jazyk

Pri druhom stanovisku sa kladie docircraz na transkripčnyacute priacutestup ktoryacute sa pokuacuteša zachytiť

zvukovuacute straacutenku slova v podobe najprirodzenejšie uchopiteľnej prijiacutemajuacutecim jazykom Pri

prvom zo stanoviacutesk suacute možneacute dva už vyššie spomenuteacute priacutestupy transliteračnyacute

a transliteračno-transkripčnyacute Suacute podobneacute hlavnyacute rozdiel spočiacuteva v prepisovaniacute dĺžok Kyacutem

pri transliteraacutecii sa napr prepisujuacute len greacutecke eacute oacute keďže sa zaznamenaacutevali osobitnyacutemi

grafeacutemami eacutetou a oacutemegou pri transkripčno-transliteračnom priacutestupe sa prepisujuacute aj dlheacute aacute iacute

yacute uacute

V praxi sa niekedy možno stretnuacuteť s prepisom

greacuteckych mien na latinskyacute spocircsob hlavne pod

vplyvom zaacutepadoeuroacutepskych jazykov t j s piacutesaniacutem ph

namiesto f a c namiesto k ale i s tendenciou

odstraňovať th hoci medzi vyacuteslovnosťou t (τ) a th (θ)

bol v greacutečtine zaacutesadnyacute rozdiel

Pri transkripcii vlastnyacutech mien vstupuje do hry

aj kultuacuterny kontext zdomaacutecnenosť Niektoreacute greacutecke

vlastneacute menaacute sa už do naacutešho jazyka a kultuacutery do istej

miery včlenili (Filip Alexander Teodor Homeacuter

Korint Ateacuteny a pod) paralelne popri nich je tu ale

vaumlčšina mien ktoreacute sme si nestihli adaptovať pričom

vychaacutedzajuacute z tyacutech istyacutech slovotvornyacutech zložiek (napr

Menandros Theofrastos Filippopolis)

Niekedy sa použiacuteva jedna lexikaacutelna jednotka

v dvoch podobaacutech podľa kultuacuterneho prostredia napr

Foinikia v greacuteckom prostrediacute Feniacutecia v latinskom

kontexte (V Zamarovskyacute) Inokedy sa rozlišuje medzi

tyacutem či sa hovoriacute o mytologickej alebo historickej postave Podľa toho sa použiacuteva vaumlčšmi

alebo menej adaptovanaacute podoba

Priacutekladom na celkom vžiteacute greacutecke meno je Ezop (pocircvodneacute Aisoacutepos) Pri jeho preberaniacute

došlo k zmene v kmeni i v koncovke na jeho podobe sa vyacuterazne prejavil vplyv stredovekej

latinčiny Menaacute typu Neapol zas naznačujuacute že pri preberaniacute mien je možnyacute aj zaacutesah do

koncovky ako zaacutekladnyacute stupeň jeho udomaacutecnenia ktoryacute odraacuteža flektiacutevne potreby slovenčiny

Avšak menaacute ktoreacute by transformovali iba kmeň no koncovku nie (Teokritos namiesto

Theokritos Teacutezeus namiesto Theacuteseus a pod) nie suacute ani greacutecke ani slovenskeacute

Najstaršiacute filozofi chaacutepali jazyk

ako suacutehrn mien ktoreacute

považovali za naacutezvy

jednotlivyacutech prvkov skutočnosti

S prvyacutemi teoretickyacutemi

konštruktmi pomocou ktoryacutech

sa opisuje a do istej miery

vysvetľuje spraacutevanie sa

vlastnyacutech mien nachaacutedzame

v homeacuterskej baacutesnickej tradiacutecii

V Homeacuterovyacutech baacutesňach sa

stretaacutevame s pojmom

eponymon Je to to od čoho sa

odvodzuje vlastneacute meno mocircže

to byť ineacute slovo alebo aj vec či

situaacutecia ktoraacute bola motivujuacutecim

činiteľom pri akte prvotneacuteho

pomenovania U Homeacutera maacute do

značnej miery magickyacute

a nadprirodzenyacute raacutez Okolnosti

ktoreacute sprevaacutedzajuacute prvotneacute

pomenovanie nositeľa mena

totiž predurčujuacute jeho ďalšie

osudy

49

Vyacuteznamnyacutem komplikujuacutecim faktorom prepisovania antickyacutech mien a ich fungovania

v slovenskom texte je skloňovanie To kladie na použiacutevateľa slovenčiny naacuteroky akeacute si ušetrili

napr angličtina francuacutezština nemčina atď Vystačia s nominatiacutevom singulaacuteru daneacuteho mena

čo v slovenčine nie je možneacute Do popredia vystupuje probleacutem akyacute kmeň pri ohyacutebaniacute použiť

Konkurujuacute si pocircvodneacute greacuteckelatinskeacute a domaacutece slovenskeacute kmene Niektoreacute pocircvodneacute

substantiacutevne kmene nachaacutedzajuacute v slovenčine oporu najmauml vďaka adjektiacutevam ktoreacute sa od nich

tvoria napr gr Eroacutes ndash erotickyacute rarr G sg = Eroacuteta Achilleus ndash Achillova paumlta rarr G sg =

Achillea Achilla lat Cicero ndash ciceronianizmus rarr G sg = Cicerona Popri klasickyacutech

tvaroch sa ale v slovenčine občas pri tom istom mene vytvaacuterajuacute i tvary bdquobarbarskeacuteldquo ktoreacute

nerešpektujuacute vyacutechodiskovyacute jazyk Odviacutejajuacute sa jednoducho od nominatiacutevu singulaacuteru a k nemu

pridaacutevajuacute slovenskeacute paacutedoveacute koncovky Areacutes ndashArea i Aresa Adoacutenis ndash Adoacutenida i Adonisa Pri

skloňovaniacute nastaacutevajuacute ťažkosti tiež pri menaacutech ktoreacute nesignalizujuacute dostatočne svoj rod

(Artemis Eris Deacutemeacuteter) nezasvaumltenyacute ich nemusiacute identifikovať ako ženskeacute menaacute Ďalšiacutem

uacuteskaliacutem greacuteckej flexie suacute kvantitatiacutevne alternancie v kmeni Filopoimeacuten ndash Filopoimena

Agamemnoacuten ndash Agamemnona ale Apolloacuten ndash Apolloacutena Ioacuten ndash Ioacutena

152 Pravidlaacute transkripcie antickyacutech vlastnyacutech mien

K pertraktovanej problematike vzniklo niekoľko vedeckyacutech štuacutediiacute v ktoryacutech sa autori

pokuacutešajuacute vniesť systeacutem a zjednotiť pravidlaacute transkribovania a ortografie pre vlastneacute menaacute

pocircvodom z klasickyacutech jazykov Napriek dlhoročneacutemu uacutesiliu niekoľkyacutech generaacuteciiacute lingvistov

a klasickyacutech filoloacutegov však zatiaľ nemaacuteme k dispoziacutecii komplexnuacute priacuteručku ktoraacute by

použiacutevateľa jazyka zorientovala a v ktorej by našiel odpoveď na otaacutezku spraacutevnej podoby

želaneacuteho tvaru vlastneacuteho mena Odporuacutečania i pravidlaacute ktoreacute v priebehu niekoľkyacutech

desaťročiacute vznikali naraacutežali vždy na nedostatok mateacuterie na ktorej by sa preverovali takže

jazykovaacute prax s teoacuteriou bola prepojenaacute iba do určitej miery Vaumlčšina naacutevrhov slovenskyacutech

jazykovedcov z minulosti ako adaptovať antickeacute menaacute v slovenčine bola v suacutelade s

vyacutevinovyacutemi tendenciami slovenčiny a premietla sa ndash v maximaacutelne zhutnenej podobe ndash do

aktuaacutelnych Pravidiel slovenskeacuteho pravopisu (PSP)

V suacutečasnosti sa medzi klasickyacutemi filoloacutegmi v slovenskyacutech akademickyacutech inštituacuteciaacutech

ustaľujuacute zaacutesady transkripcie antickyacutech mien a komplexnejšie suacute sformulovaneacute zatiaľ

50

v štuacutediaacutech Ľ Buzaacutessyovej2 Uplatňujuacute sa už aj v praxi v heslaacutech Encyklopaedie Beliany Pre

heslaacuter sa vytvaacutera takaacute podoba vlastneacuteho mena alebo termiacutenu aby bolo identifikovateľneacute

v pocircvodnom odovzdaacutevajuacutecom jazyku a zaacuteroveň aby nebolo v uacuteplnom rozpore s prirodzenyacutemi

vlastnosťami prijiacutemacieho jazyka teda slovenčiny Heslaacute majuacute často podobu dvojtvaru Jedna

podoba mena pre bežnuacute komunikaacuteciu popularizačneacute diela pre beletriu televiacuteziu atď v

ktorej sa vaumlčšmi odraacutežajuacute adaptačneacute procesy a druhaacute pre texty odborneacuteho charakteru

prihliadajuacuteca vaumlčšmi na pocircvodnyacute stav v klasickyacutech jazykoch Kyacutem v niektoryacutech priacutepadoch sa

adaptovanaacute a odbornaacute podoba prekryacutevajuacute (napr nominatiacutev singulaacuteru Poseidoacuten genitiacutev

singulaacuteru Poseidoacutena suacute tvary ktoreacute suacute v slovenčine dobre adaptovaneacute a zaacuteroveň zodpovedajuacute

aj požiadavkaacutem odborneacuteho vyjadrovania) v inyacutech sa mocircže adaptovanaacute a odbornaacute podoba

prekryacutevať len v nominatiacuteve a rozdiel medzi štyacutelmi sa prejaviacute až v nepriamych paacutedoch (napr

nominatiacutev singulaacuteru Anakreoacuten je vhodnyacute pre oba štyacutely zato genitiacutev singulaacuteru Anakreoacutena pre

bežneacute vyjadrovanie a genitiacutev singulaacuteru Anakreonta pre odbornyacute štyacutel)

Naacutezvy lokaliacutet sa považujuacute za menej citliveacute na zaacutesahy preto je priacutepustnyacute vaumlčšiacute rozsah

ich adaptaacutecie Priacutepustneacute suacute pomenovania Macedoacutenia Myacutezia Lyacutekia Kapadoacutecia Bityacutenia

Sybarida atď z osobnyacutech mien sa pokladajuacute za adaptovaneacute menaacute panovniacutekov (Teodor

Bazil) svaumltyacutech a biblickyacutech postaacutev (Izidor František z Assisi Herodes) najznaacutemejšiacutech

mytologickyacutech postaacutev (Ateacutena Jupiter) literaacutetov a ich diel (Homeacuter Oviacutedius Horaacutecius

Odysea) Akceptujuacute sa tiež daacutevno adaptovaneacute menaacute v ktoryacutech bola theacuteta nahradenaacute

v slovenčine fonologicky najbližšou zapiacutesanou grafeacutemou t ako Ateacutena Temida Tesaacutelia

V odbornom jazyku sa však použiacutevajuacute podoby s theacutetou Pri ohyacutebaniacute mien so slovnyacutem

zaacutekladom končiacim na latinskuacute hlaacutesku k piacutesanuacute grafeacutemou c sa odporuacuteča v odbornom

i neodbornom texte piacutesať slovenskeacute k ndash t j k nominatiacutevu Marcus sa priraďuje nepriamy paacuted

Markovi nie Marcovi

Pre štyacutel bežnej komunikaacutecie sa odporuacuteča skloňovať viacereacute menaacute (pocircvodneacute

konsonantickeacute kmene) podľa uacuteplnej podoby nominatiacutevu Xenofoacutena Adonisa Kalchasa

z latinskyacutech napr Cicera (popri Ciceroacutena) podoba zodpovedajuacuteca stavu v odovzdaacutevajuacutecom

jazyku (Xenofoacutenta Adoacutenida Kalchanta Cicerona) sa odporuacuteča pre odbornyacute štyacutel Vžiteacute

podoby ženskyacutech mien ako Ariadna (popri odb Ariadneacute) sa prijiacutemajuacute Greacutecke menaacute

2 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a latinskyacutech mien naacutezvov a

termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda 2002 s

45-55 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash hlavneacute transkripčneacute

zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 2012 č 3-4 s 131-150 BUZAacuteSSYOVAacute

Ľudmila Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In

Sambucus VIII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave 2012 s 178-193

51

s nominatiacutevom sg na -oacuten sa v adaptovanej podobe

skloňujuacute s ohľadom na už adaptovaneacute znaacuteme propriaacute

i početneacute apelatiacuteva v nepriamych paacutedoch -oacutena -oacutenovi

atď bez ohľadu na pocircvodneacute rozdiely v greacuteckom kmeni

teda Xenofoacuten Xenofoacutena Agamemnoacuten Agamemnoacutena

tak ako Platoacuten Platoacutena no v odbornom štyacutele tvar

zodpovedaacute vyacutechodiskoveacutemu jazyku t j Xenofoacutenta

Agamemnona

Konzervatiacutevnosť v oblasti morfoloacutegie pretrvaacuteva

v ohyacutebaniacute mien zakončenyacutech vyacuteraznyacutemi latinskyacutemi

alebo greacuteckymi sufixmi (lat -us-ius gr -os -es)

ktoreacute majuacute tendenciu spraacutevať sa ako zdomaacutecneneacute

morfeacutemy a u ktoryacutech existuje vžitaacute opora v oblasti

cudziacutech apelatiacutev typu komunizmus Skloňuje sa teda

OviacutediaOvidia HerodotaHeacuterodota SisyfaSizyfa

Aristotela Euripida Anaximena nerobiac rozdiel

medzi odbornyacutem a neodbornyacutem vyjadrovaniacutem

K tyacutemto menaacutem sa priraďujuacute aj menaacute na ndashas pocircvodom

a-kmeňoveacute maskuliacutena ako PytagorasPythagoras

Anaxagoras pretože suacute formaacutelne bliacutezke

predchaacutedzajuacutecim niektoreacute suacute znaacuteme z učiva strednyacutech

škocircl alebo suacute suacutečasťou terminologickyacutech spojeniacute napr

Pytagorova veta Pri sufixe -as pocircvodom

konsonantickyacutech kmeňov (Kalchas) -is (Agis)

rovnako aj pri latinskyacutech i-kmeňovyacutech typoch

(Tyrnaviensis) priacutepadne inyacutech ktoreacute suacute menej

frekventovaneacute sa odporuacuteča vychaacutedzať pri skloňovaniacute

z uacuteplnej nominatiacutevnej formy a skloňovať a odvodzovať

v bežnom prejave Agisa Adonisa adonisovskyacute

Kalchasa Kalchasov Tyrnaviensisa a pod

Pri preklade z cudzieho jazyka je nevyhnutneacute

uvedomiť si aj mieru adaptaacutecie antickyacutech mien v

danom jazyku aby došlo k spraacutevnej identifikaacutecii tej

ktorej osoby Pri použiacutevaniacute latinskyacutech mien skladajuacutecich sa z krstneacuteho mena rodoveacuteho mena

Skladba latinskeacuteho mena

Publius Cornelius Scipio

Africanus

praenomen (Publius) = osobneacute

(krstneacute) meno daacutevalo sa dieťaťu

9 deň po narodeniacute podľa vyacuteberu

rodičov zoznam osobnyacutech mien

bol v Riacuteme obmedzenyacute ndash

poznaacuteme len 18 mužskyacutech

osobnyacutech mien praenomina

žien neboli takeacute obmedzeneacute ako

u mužov

nomen gentile (Cornelius) =

rodoveacute meno novorodenec ho

dostaacuteval ako priacuteslušniacutek isteacuteho

rodu taacuteto priacuteslušnosť sa

odvodzovala od otca meno bolo

dedičneacute

cognomen (Scipio) = meno

rodiny (priezvisko) ktoreacute bolo

odvodeneacute od individuaacutelnych

charakteristiacutek alebo

vyacuteznamnyacutech skutkov spočiatku

ide o živeacute rodinneacute meno ktoreacute

sa postupne staacuteva dedičnyacutem

priacutemenom

agnomen (Africanus) =

dodatočneacute meno ktoreacute sa

obvykle pridaacuteva na zaacuteklade

nejakeacuteho vyacuteznamneacuteho skutku

svojho buduacuteceho nositeľa toto

meno je fakultatiacutevne a plniacute

funkciu honorifikačnej prezyacutevky

Najčastejšie skratky

latinskyacutech vlastnyacutech mien

A = Aulus

C = Gaius

Cn = Gnaeus

D = Decimus

L = Lucius

M = Marcus

P = Publius

Q = Quintus

Ser = Servius

Sex = Sextus

T = Titus

52

priezviska (Gaius Iulius Caesar Marcus Tullius Cicero) kladie napr španielčina docircraz na

rodoveacute meno slovenčina však nie vždy (napr Marcus Tullius Cicero sa v španielčine

pravidelne označuje ako Tullius v slovenčine však Cicero)

53

16 Starogreacutecky a latinskyacute jazyk ndash nositelia kultuacuternych tradiacuteciiacute

optikou translatoloacutegie

Latinčina je jazyk vďaka ktoreacutemu maacuteme piacutesmo (latinka) sprostredkoval naacutem greacutecko-

riacutemske kultuacuterne a vzdelanostneacute dedičstvo obohatil našu slovnuacute zaacutesobu a to dokonca natoľko

že pri mnohyacutech slovaacutech si už neuvedomujeme ich latinskyacute pocircvod Je propedeutikou pre

romaacutenske jazyky i pre angličtinu kde figuruje celyacute rad pocircvodne latinskyacutech slov (napr

personal computer persōna = osoba persōnālis = osobnyacute computāre = počiacutetať) Vaumlčšina

gramatiacutek modernyacutech jazykov je vystavanaacute na latinskom pocircdoryse a preto je latinčina

ideaacutelnou univerzaacutelnou priacutepravou pre štuacutedium jazykov Navyše je staacutele najdocircležitejšou

suacutečasťou medzinaacuterodnej terminoloacutegie

Hoci slovenčina nepatriacute do skupiny romaacutenskych jazykov ktoreacute sa z latinčiny resp

z ľudovej latinčiny priamo vyvinuli latinskaacute lexika je v našom jazyku pomerne bohato

zastuacutepenaacute Ak aj neraacutetame odbornuacute lexiku (najmauml priacuterodovedneacute domeacuteny kde je latinčina

v poziacutecii lingua franca) ani v bežnej lexike nie suacute živeacute latinskeacute slovaacute v slovenčine ojedinelyacutem

javom Ich poziacutecia v jazyku je stabilnaacute Vaumlčšinu z latinskyacutech vyacuterazov ktoreacute sa použiacutevajuacute

mimo odborneacuteho štyacutelu a suacute suacutečasťou ďalšiacutech štyacutelov možno zadeliť do dvoch kategoacuteriiacute

1 okriacutedleneacute vyacuterazy či okriacutedleneacute slovaacute

2 citaacutetoveacute frazeacutemy3

Okriacutedleneacute vyacuterazy nazyacutevaneacute aj okriacutedleneacute slovaacute je tradičneacute označenie jednej skupiny

knižnyacutech frazeacutem Vznikli na zaacuteklade vyacuteroku historickej alebo literaacuternej postavy V staršom

vymedzeniacute sa za okriacutedleneacute slovaacute pokladal iba takyacute vyacuterok resp citaacutet pri ktorom sa už

neuvedomovalo alebo sa zabudlo na jeho pocircvodcu Avšak kvocircli subjektiacutevnosti určovania

hranice a miery poznania pocircvodcu citaacutetu sa v suacutečasnej lexikoloacutegii uplatňuje odlišnaacute metoacuteda

Vychaacutedza sa z komunikatiacutevnej platnosti vyacuteroku Ak sa danyacute vyacuteraz použije v kontexte

v ktorom vznikol a popisuje danuacute situaacuteciu ide o citaacutet Ak sa uplatňuje aj v inyacutech

komunikačnyacutech situaacuteciaacutech ide o okriacutedlenyacute vyacuteraz Iba v takomto vymedzeniacute sa okriacutedleneacute

vyacuterazy pokladajuacute za osobitnyacute druh frazeacutem Priacutekladom na obe situaacutecie je napr znaacutemy vyacuterok

Gaia Iulia Caesara Alea iacta est Ako citaacutet sa použiacuteva v odbornom ale aj v umeleckom texte

za podmienky že ilustruje dobovuacute situaacuteciu Ako okriacutedlenyacute vyacuteraz sa použiacuteva vtedy ak maacute

platnosť frazeologizmu a použiacuteva sa v kontexte na zdocircraznenie situaacutecie keď je nejakaacute

zaacuteležitosť rozhodnutaacute a toto rozhodnutie nemožno vraacutetiť spaumlť

3 Podrobnejšiacute vyacuteklad k pocircvodu a vyacuteznamu niektoryacutech latinskyacutech citaacutetovyacutech frazeacutem a okriacutedlenyacutech vyacuterazov rarr

24 33

54

Citaacutetoveacute frazeacutemy suacute frazeacutemy prevzateacute z cudziacutech jazykov ktoreacute sa aj v prijiacutemajuacutecom

jazyku vyjadrujuacute vo svojej pocircvodnej teda v cudzojazyčnej podobe ako celok čo znamenaacute že

uvedenaacute skupina frazeacutem nezahŕňa tie ktoryacutech cudzojazyčnyacutem komponentom by bol iba jeden

prvok Pre tieto frazeologickeacute jednotky je priacuteznačneacute buď to že platnosť frazeacutemy mali už v

pocircvodnom jazyku napr latinskeacute cum grano salis (= nie doslova s istyacutem obmedzeniacutem) alebo

jednotky ktoreacute boli v pocircvodnom jazyku nefrazeologickyacutemi (napr odbornyacutemi) vyacuterazmi ako

napr corpus delicti čo je pocircvodom praacutevnickyacute termiacuten alebo vyacuteraz persona non grata ktoryacute

patriacute do diplomatickej terminoloacutegie sa frazeologizovali až v prijiacutemajuacutecom jazyku Treba

doplniť že niektoreacute častejšie použiacutevaneacute citaacutetoveacute frazeacutemy sa uplatňujuacute aj v kalkovanej podobe

napr in medias res ndash do stredu veci k veci bez uacutevodu Citaacutetoveacute frazeacutemy majuacute štylistickuacute

platnosť vyacuteraznyacutech knižnyacutech prostriedkov Vo frazeoloacutegii hovoriacuteme o jave nazyacutevanom

preberanie frazeologickyacutech jednotiek Ide o proces pri ktorom sa frazeologickyacute fond jazyka

obohacuje o frazeacutemy z inyacutech jazykov Najčastejšiacutem spocircsobom je doslovnyacute preklad cudziacutech

frazeacutem ich uacuteplneacute alebo čiastočneacute kalkovanie pričom sa vo vaumlčšine priacutepadov kopiacuteruje ich

syntaktickaacute konštrukcia Frazeologickeacute jednotky ako sme už spomenuli sa preberajuacute

v originaacutelnej podobe no mocircžu sa prispocircsobiť aj preberajuacutecemu jazyku Toto prispocircsobovanie

maacute za naacutesledky zmeny vo fonetickej alebo v grafickej podobe Priacutekladom je latinskaacute frazeacutema

tabula rasa ktoruacute slovenčina prebrala v nezmenenej podobe no napr francuacutezština si ju už

prispocircsobila do podoby table rase teda aj jej grafickaacute aj fonetickaacute podoba zodpovedaacute

preberajuacutecemu jazyku

Tyacutemto spocircsobom obohacujuacute okriacutedleneacute vyacuterazy a citaacutetoveacute frazeacutemy pocircvodom z latinčiny

suacutečasnuacute slovenskuacute lexiku Pre prekladateľa je veľkou vyacutehodou ak ich poznaacute rozumie ich

vyacuteznamu priacutepadne mu je znaacutemy ich pocircvod Poznanie tyacutechto citaacutetovyacutech frazeacutem alebo

okriacutedlenyacutech vyacuterazov v materinskom jazyku daacuteva predpoklad že ich prekladateľ bude schopnyacute

detegovať aj v pocircvodnom texte z ktoreacuteho prekladaacute Tvrdenie že je pre prekladateľa vyacutehodou

ak ich poznaacute sa zakladaacute na nasledujuacutecich zisteniach

1 Ak prekladateľ poznaacute vyacuteznam živyacutech latinskyacutech slov v materinskom jazyku je

pravdepodobneacute že ich dokaacuteže objaviť aj v pocircvodnom texte aj v priacutepadoch že ich

vyacutechodiskovyacute jazyk neprebral v originaacutelnej latinskej podobe ale ustaacutelili sa v ňom adaptovaneacute

napr vo forme kalkov priacutepadne polokalkov a teda že ich z vyacutechodiskoveacuteho textu viditeľne

nevyčleňuje už samotnaacute pocircvodnaacute jazykovaacute forma ndash latinčina Ich uvedomenie si vo

vyacuteznamovej rovine so sebou prinaacuteša niekoľko ďalšiacutech aspektov Prekladateľ dokaacuteže

cieľoveacutemu čitateľovi sprostredkovať adekvaacutetnu formu a obsah aj vďaka tomu že živeacute latinskeacute

slovo v takomto priacutepade nepovažuje len za autorovu metaforu ale uvedomuje si

55

intertextualitu (zvlaacutešť v priacutepade okriacutedlenyacutech vyacuterazov) Transferom takejto lexikaacutelnej jednotky

nenaruacuteša štyacutel originaacutelu a zachovaacuteva viacvrstevnyacute charakter textu Rovnako ponechaacuteva

čitateľovi priestor aby si tieto aluacutezie na antickyacutech autorov a ich diela v texte uvedomoval

nachaacutedzal suacutevislosti a aby pri interpretaacutecii zvlaacutešť v priacutepade umeleckyacutech textov boli jeho

vyacutechodiskaacute porovnateľneacute s vyacutechodiskami a možnosťami čitateľa originaacutelu teda aby mu

prekladateľ tuacuteto možnosť neubral skocircr než sa s preloženyacutem textom stretne saacutem a bude ho

interpretovať na zaacuteklade čitateľskej skuacutesenosti horizontu očakaacutevania čitateľskeacuteho profilu

a ďalšiacutech parametrov ktoreacute suacute suacutečasťou interpretačneacuteho procesu

2 Z hľadiska vyacuteberu vhodnyacutech translatologickyacutech postupov je poznanie živyacutech

latinskyacutech slov rovnako vyacutehodou Prekladateľ sa mocircže vyhnuacuteť negatiacutevnym posunom ak

poznaacute danuacute lexikaacutelnu jednotku identifikuje ju v texte a zvoliacute adekvaacutetny postup pri jej

transfere Ak ju nepoznaacute mocircže sa stať že s ňou bude v texte naraacutebať napr ako s metaforou

V tom priacutepade ju mocircže pri prekladaniacute v raacutemci prekladateľskyacutech postupov využiacutevanyacutech pri

preklade metafory buď celkom eliminovať preložiť ju doslovne (pričom ani v priacutepade kalkov

nemusiacute byť vyacutesledneacute prekladateľskeacute riešenie automaticky zhodneacute s podobou adaptovanou

v cieľovom jazyku) vymeniť ju za inuacute metaforu alebo ju mocircže v texte vysvetliť Všetky

uvedeneacute postupy by znamenali pre cieľovyacute text viac či menej vyacuteraznyacute posun alebo stratu a to

tak na uacuterovni vyacuteznamovej ako aj lexikaacutelnej a štylistickej Adekvaacutetny postup v tomto priacutepade

znamenaacute zvoliť si v cieľovom texte tuacute podobu lexikaacutelnej jednotky ktoraacute je adaptovanaacute

v cieľovej kultuacutere bez ohľadu na divergenciu medzi originaacutelom a prekladom Ak je vo

vyacutechodiskovom texte danaacute živaacute latinskaacute sentencia kalkom v slovenčine mocircže byť

polokalkom alebo naopak Či dokonca ak je živaacute latinskaacute sentencia vo vyacutechodiskovom

jazyku adaptovanaacute v pocircvodnej latinskej podobe a v slovenčine ju poznaacuteme a použiacutevame ako

kalk prekladateľ maacute rešpektovať cieľovyacute jazyk a kultuacuteru a použiť v cieľovom texte

adaptovanyacute tvar Ak sa v cieľovom jazyku uplatňujuacute dve formy napr alea iacta est ndash kocky

suacute hodeneacute vtedy by mal prekladateľ prispocircsobiť vyacuteber prekladateľskeacuteho riešenia

vyacutechodiskoveacutemu textu a vybrať tuacute podobu živej latinskej sentencie ktoraacute originaacutelu

zodpovedaacute po obsahovej i formaacutelnej straacutenke V priacutepade vyššie spomenuteacuteho okriacutedleneacuteho

vyacuterazu existuje možnosť voľby pretože vo viaceryacutech jazykoch sa suacutebežne uplatňuje pocircvodnaacute

latinskaacute podoba ako aj jej tvar adaptovanyacute pre daneacute jazykovo-kultuacuterne spoločenstvo

Vyberaacuteme niekoľko jazykovyacutech mutaacuteciiacute

56

Slovenčina Alea iacta est Kocky suacute hodeneacute

Čeština Alea iacta est Kostky jsou vrženy

Angličtina Alea iacta est The die is cast

Nemčina Alea iacta est Der Wuumlrfel ist gefallen

Francuacutezština Alea iacta est Le sort en est jeteacute

Španielčina Alea iacta est La suerte estaacute echada

Taliančina Alea iacta est Il dado egrave tratto

Analyacutezou francuacutezskej a španielskej verzie latinskeacuteho alea iacta est zistiacuteme že latinskeacute

substantiacutevum alea s vyacuteznamom kocka sa v sentencii nenachaacutedza Nahradilo ho substantiacutevum

le sort resp la suerte s vyacuteznamami

57

Francuacutezsky vyacutekladovyacute slovniacutek Larousse aj španielsky slovniacutek Diccionario de Real Academia

Espantildeola medzi prvyacutemi vyacuteznamami substantiacutev uvaacutedzajuacute naacutehoda osud uacutedel Slovo kocka

teda le deacute (franc) a el dado (špan) ani v jednej zo sentenciiacute nefiguruje (treba však upozorniť

že vo francuacutezštine suacutebežne jestvuje aj vyacuteraz les deacutes sont jeteacutes) preto ak prekladateľ tuacuteto

sentenciu vo francuacutezskom či v španielskom vyacutechodiskovom texte odhaliacute napriek tomu že

v slovenčine maacuteme ako ekvivalent vžituacute sentenciu s komponentom kocka nie osud uacutedel

alebo naacutehoda a prekladateľ ho dokaacuteže identifikovať ako okriacutedlenyacute vyacuteraz či citaacutetovuacute frazeacutemu

pri prekladaniacute prediacutede strate napr tyacutem že prediacutede vyacuterazovej nivelizaacutecii Aluacuteziu sa mu podariacute

zachovať využitiacutem zodpovedajuacutecich vyacuterazovyacutech prostriedkov

Zaujiacutemavosťou je že sa živeacute latinskeacute sentencie uplatňujuacute vo všetkyacutech štyacuteloch Okrem

odborneacuteho štyacutelu kde je latinčina zaacutekladom terminologickeacuteho aparaacutetu nachaacutedzame latinskeacute

vyacuterazy asi v každom jednom z primaacuternych i sekundaacuternych štyacutelov Nie suacute len suacutečasťou

umeleckyacutech vyacutepovediacute ale bežne ich zaznamenaacutevame aj v hovorovom štyacutele zaznievajuacute

z meacutediiacute a uplatňujuacute sa aj v administratiacutevnom štyacutele Pre naacutezornosť prinaacutešame aj prehľadnuacute

exemplifikaacuteciu obohacovania slovenskej lexiky latinskyacutemi vyacuterazmi v raacutemci jednotlivyacutech

štyacutelov Ide o priacuteklady ktoreacute samozrejme nie suacute použiacutevaneacute vyacutehradne pre danyacute štyacutel Jeden

a ten istyacute latinskyacute vyacuteraz sa mocircže uplatňovať vo viaceryacutech z nich v zaacutevislosti od

58

komunikačnej situaacutecie a od intencie vyacutepovede autora Pri uvaacutedzaniacute priacutekladov pre jednotliveacute

štyacutely vychaacutedzame z ich delenia podľa J Mistriacuteka

I Primaacuterne štyacutely

1 naacuteučnyacute štyacutel

- terminus technicus (odbornyacute naacutezov technickyacute termiacuten)

2 administratiacutevny štyacutel

- curriculum vitae (životopis)

3 publicistickyacute štyacutel

- in memoriam (na pamiatku)

- vox populi vox dei (hlas ľudu hlas božiacute)

4 rečniacutecky štyacutel

- quo vadis (kam kraacutečaš)

5 esejistickyacute štyacutel

- conditio sine qua non (podmienka bez ktorej nie ndash nevyhnutnaacute podmienka predpoklad aby

sa niečo mohlo realizovať)

6 hovorovyacute štyacutel

- de facto (v skutočnosti skutočne zo skutku podľa skutočneacuteho stavu)

- pro forma (formaacutelne aby sa nepovedalo)

7 umeleckyacute štyacutel

- carpe diem (využi deň)

II Sekundaacuterne štyacutely (priacuteležitostneacute konkreacutetne neštandardizovaneacute) ndash vyacuteber

1 archaickyacute štyacutel

- amicenko (z latinskeacuteho amicus ndash priateľ) ndash oslovenie adresaacuteta v duchu 19 storočia

2 biblickyacute štyacutel

- gloria in excelsis Deo (slaacuteva Bohu na vyacutesostiach)

59

3 ceremoniaacutelny štyacutel

- ad multos annos (na mnoheacute roky ndash pri vyacuteročiach pri blahoželaniach jubilantovi aby sa ešte

dlho tešil zdraviu)

- Vaša magnificencia (oslovenie rektora univerzity)

- Vaša spektabilita (oslovenie dekana fakulty)

- Vaše honorability (oslovenie vyacuteznamnyacutech funkcionaacuterov v akademickom prostrediacute)

- Vaša Excelencia (oslovenie veľvyslanca)

- Vaša Eminencia (oslovenie kardinaacutela)

4 diplomatickyacute štyacutel

- persona non grata (nežiaduca osoba)

5 ďakovnyacute štyacutel

- ab imo pectore (z hĺbky srdca)

6 ekonomickyacute štyacutel

- N B (skratka z nota bene ndash dobre si zaznamenaj)

7 elegickyacute štyacutel

- memento mori (pamaumltaj na smrť)

8 encyklopedickyacute štyacutel

- ibid (ibidem ndash tamtiež)

- id (idem ndash ten istyacute)

- cf cfr conf (confer ndash porovnaj)

- et al (et alii ndash a ďalšiacute a kolektiacutev)

- l c l cit (loco citato ndash na citovanom mieste na uvedenom mieste)

- v l (vide locum ndash pozri miesto v knihe)

- s a (sine anno ndash bez roku vydania)

9 enumeratiacutevny štyacutel

- etc (et cetera ndash atď a tak ďalej)

60

10 epištolaacuterny štyacutel

- A D (anno Domini ndash roku Paacutena)

11 legislatiacutevny štyacutel

- ex offo (= ex officio ndash z uacuteradu z uacuteradnej moci)

12 ospravedlňujuacuteci štyacutel

- mea culpa mea maxima culpa (moja vina moja preveľkaacute vina)

13 patetickyacute štyacutel

- per aspera ad astra (tŕnistou cestou k hviezdam)

14 persuaziacutevny štyacutel

- historia magistra vitae (dejiny suacute učiteľkou života)

- non scholae sed vitae discimus (neučiacuteme sa pre školu ale pre život)

15 pompeacutezny štyacutel

- amicus certus in re incerta cernitur (v nuacutedzi poznaacuteš priateľa)

16 žartovnyacute štyacutel

- ergo bibamus (tak teda pime)

Podobnyacutech priacutekladov by sme našli omnoho viac od tyacutech najfrekventovanejšiacutech až po

zriedkaveacute ba raritneacute ktoreacute sa zvaumlčša vyskytujuacute v diskurzoch odborneacuteho použiacutevateľa jazyka

Prekladateľ samozrejme nemocircže poznať všetky latinskeacute citaacutety skratky sentencie alebo

terminoloacutegiu jednotlivyacutech odborov Zaacutekladneacute znalosti z klasickyacutech jazykov suacute však veľkou

vyacutehodou a aspoň zaacutekladnaacute orientaacutecia pokiaľ ide o systeacutem latinčiny a znalosti z jej lexiky

a reaacuteliiacute sluacutežia prekladateľovi k rozviacutejaniu si kultuacuternej kompetencie Ak prekladateľ nie je

zaacuteroveň klasickyacutem filoloacutegom potom v priacutepade jeho znalostiacute z klasickyacutech jazykov a antickej

civilizaacutecie a kultuacutery vo vzťahu k prekladateľskyacutem kompetenciaacutem hovoriacuteme skocircr o sociaacutelnej

rešeršnej a kultuacuternej kompetencii než o jazykovej kompetencii v pravom vyacutezname Znamenaacute

to že sa prekladateľ v problematike orientuje a ak je to potrebneacute dokaacuteže si zvoliť vhodnuacute

prekladateľskuacute pomocirccku nevyhnutnuacute pri vyacutebere ekvivalentu či pri hľadaniacute prekladateľskeacuteho

riešenia

61

V tejto suacutevislosti treba upozorniť aj na chyby v preklade vyacuteklade alebo v interpretaacutecii

ktoreacute mocircžu vzniknuacuteť ako docircsledok nedostačujuacutecej znalosti klasickyacutech jazykov a suacutevisiacich

reaacuteliiacute Parciaacutelne informaacutecie a vedomosti mocircžu viesť k mylnyacutem zaacuteverom Priacutekladom takyacutechto

neoverenyacutech postupov je znaacutema falošnaacute etymoloacutegia substantiacuteva malvica ktoraacute sa chybne

odvaacutedza od malum (zlo) alebo od mālum (jablko) pričom zlo maacute odkazovať na biblickyacute

priacutebeh Adama a Evy kde je jablko symbolom zla a uacutedajne aj preto suacute ich označenia

v latinčine zhodneacute J Rejzek v Českom etymologickom slovniacuteku uvaacutedza vysvetlenie bdquomalvice

ndash dužnatyacute plod s jaacutedřincem (jablko hruška ap) Presl převzal z jakeacutehosi stareacuteho leacutekařskeacuteho

rukopisu v jinyacutech exemplaacuteřiacutech jsou podoby makvice mrkvice takže asi jde o piacutesařskou

chybuldquo Substantiacutevum malvica sa zrejme do jazyka dostalo ako chybnyacute tvar Na českuacute

etymoloacutegiu odkazuje aj Stručnyacute etymologickyacute slovniacutek slovenčiny bdquomalvica ndash dužinatyacute plod

rastliacuten s jadrovyacutem ovociacutem (od 20 stor) Z čes malvice ndash vyacuteraz bol zavedenyacute v obdobiacute

naacuterodneacuteho obrodenia na zaacuteklade isteacuteho stčes rukopisu

priacuteslušneacute miesto sa však čiacuteta aj ako mrkviceldquo

V obdobnyacutech priacutepadoch platiacute zaacutesada ad fontes

Ak sa prekladateľ stretne s podobnyacutem prekladateľskyacutem

probleacutemom mal by si informaacuteciu vyhľadať a overiť

zvlaacutešť vtedy ak nie je v danej oblasti odborniacutekom

Latinskyacute a starogreacutecky jazyk obohatili

slovenskuacute slovnuacute zaacutesobu o kvantum lexikaacutelnych

jednotiek ktoreacute sa v našom jazyku uplatnili ako

jednotliveacute slovaacute (napr graacutetis) alebo viacslovneacute pomenovania (napr ad absurdum ad acta

aula maxima) ďalšie boli prebraneacute ako celeacute sentencie (napr clara pacta ndash boni amici) alebo

je z ich zaacutekladu odvodenyacutech množstvo ďalšiacutech lexikaacutelnych jednotiek Za mnoheacute uvaacutedzame

tie ktoreacute sa sformovali z latinskeacuteho a greacuteckeho slova jazyk

lingua

lingvistika lingvista lingvistka lingvistickyacute plurilingvizmus bilingvizmus

monolingvizmus sociolingvistika psycholingvistika pragmalingvistika neurolingvistika

etnolingvistika lingvokulturoloacutegia lingvokultureacutema lingvodidaktika lingvaacutelny

interlingvaacutelny extralingvaacutelny multilingvaacutelny

γλῶσσα (gloacutessa)

glosaacuter glosolaacutelia heteroglosia diglosia polyglosia glosa glosovať glosaacutetor glositiacuteda

glosodyacutenia xenoglosia

Jan Svatopluk Presl bol českyacute

vysokoškolskyacute pedagoacuteg a

zooloacuteg na Českej univerzite

Karlo-Ferdinandovej v Prahe

a bol jednyacutem

z najvyacuteznamnejšiacutech

priacuterodovedcov v 19 storočiacute

62

Použitaacute literatuacutera

ANDOKOVAacute Marcela (2013) Rečniacutecke umenie sv Augustiacutena v kaacutezňach k stupňovyacutem žalmom

Bratislava IRIS

BALEGOVAacute Jana (2016) Lectiones grammaticae Latinae I Košice Univerzita Pavla Jozefa

Šafaacuterika

BARANDOVSKAacute-FRANK Věra (1995) Latina jako mezinaacuterodniacute jazyk Dobřichovice Kava ndash

Pech

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2002) Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a

latinskyacutech mien naacutezvov a termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie

cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda s 45 ndash 55

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2011) Z histoacuterie transkripcie starogreacuteckych a latinskyacutech mien do

slovenčiny In Sambucus VII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a

neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta Trnavskej univerzity v Trnave s 173 ndash 195

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom

Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech

priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In Sambucus VIII Praacutece z

klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave s 178 ndash 193

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

hlavneacute transkripčneacute zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 č 3-

4 s 131 ndash 150

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2016) Od hlasu k hlaacuteske Z dejiacuten antickej naacuteuky o reči Bratislava

Univerzita Komenskeacuteho

DRAE Diccionario de la lengua espantildeola [Cit 8 septembra 2017] Dostupneacute na internete

httpdleraeesw=diccionario

HARAJ Igor (2011) Vlastneacute meno v mysleniacute antiky a stredoveku Martin Matica slovenskaacute

HORATIUS Flaccus Quintus (1986) O umeniacute baacutesnickom Satiry a Listy Bratislava Tatran s

229

HORAacuteČEK Filip ndash CHLUP Radek (2012) Učebnice klasickeacute řečtiny Praha Academia

JANOUŠEK Jan (2014) Uacutevahy nad knihou W Stroha bdquoLatein ist tot ndash es lebe Lateinldquo In

Vymětalovaacute Karla (ed) (2014) Vivat Latina reserata Opava Slezskaacute univerzita v Opavě

s 16 ndash 20

KALIVODA Jan (2012) Verba docent exempla trahunt Praha Karolinum

43

lat PRO ndash pre pred namiesto

1 predložka

pro tempore predbežne pre tento raz dočasne počas

pro rata pomerne proporcionaacutelne

pro forma pre formu formaacutelne naoko

pro et contra pre a proti

pro nihilo pre nič

pro bono pre dobro blaho

2 prefix (lat) = pre

protekcia (pro + lat tegere sup tectum = kryť

chraacuteniť)

prostituacutetka (pro + lat statuere = postaviť)

produkovať (pro + lat ducere sup ductum =

viesť tvoriť robiť)

prefix (gr) = pred

proloacuteg (pro + gr logos = slovo)

program (pro + gr gramma = zaacutepis zaacuteznam)

prognoacuteza (pro + gr gnosis = znalosť

vedomosť)

lat POST ndash po

1 predložka

post scriptum (PS) po napiacutesaniacute

post mortem po smrti

2 prefix

postgraduaacutelny (post + lat gradus = stupeň krok)

posttraumatickyacute (post + gr trauma = rana)

Promovať alebo byť

promovanyacute

lat movere sup motum =

pohybovať posuacutevať

promoveo sup promotum =

dosl posuacutevať dopredu =

prenes niekoho povyšovať

ten kto niekoho promuje =

promoacutetor ndash vykonaacuteva obrad

promoacutecie

TEDA študenti suacute promovaniacute A

NIE promujuacute

44

gr PERI ndash okolo

prefix

perikardium (peri + gr kardia = srdce)

periskop (peri + gr skopein = pozorovať)

perioacuteda (peri + gr odos = cesta)

gr POLY- ndash (gr adjektiacutevum polys poly =) mnohyacute početnyacute

gr POLI- ndash (gr substantiacutevum polis =) mesto

prefix

polyteizmus (poly + gr theos = boh)

polygamia (poly + gr gamos = sobaacuteš)

polyglot (poly + gr glotta = jazyk)

polytechnika (poly + gr techneacute = umenie remeslo zručnosť)

poliklinika (poli + gr klineacute = locircžko posteľ)

metropola (gr meacuteteacuter = matka + polis)

akropola (gr akros = vysokyacute vrchnyacute nachaacutedzajuacuteci sa na okraji + polis)

lat RE- ndash opaumlť znovu zase nazad

lat RETRO- ndash (pocircvodne lat predložka =) spaumlť naspaumlť nazad

prefix

reagovať (re + lat agere = konať robiť viesť)

rebelovať (re + lat bellum = vojna)

reediacutecia (re + lat edere = vydaacutevať)

retrospektiacuteva (retro + lat spectare = diacutevať sa hľadieť)

retro štyacutel

45

lat SUB ndash pod

1 predložka

sub condicione pod podmienkou

sub potestate pod mocou

sub voce pod slovom pod heslom napr v slovniacuteku

2 prefix

substancia (sub + lat stare = staacuteť)

lat SUPER ndash nad

prefix

supermocnosť

superťažkyacute

superstar

gr SYN ndash s so spolu s

prefix

synchronickyacute (syn + gr chronos = čas)

symbioacuteza (syn + gr bios = život)

synonymum (syn + gr onoma = meno)

symfoacutenia (syn + gr foneacute = zvuk)

lat TRANS ndash cez za (častejšiacute preklad predponou pre-)

prefix

transkripcia (trans + lat scribere sup scriptum = piacutesať)

transplantaacutecia (trans + lat plantare = sadiť)

translokaacutecia (trans + lat locus = miesto)

transformovať (trans + lat forma = podoba tvar)

46

15 Vlastneacute menaacute Problematika transkripcie antickyacutech greacuteckych

a latinskyacutech mien

Slovenčina nie je izolovanyacute jazyk prenikaacute do nej množstvo cudziacutech slov Pri ich

preberaniacute sa riadi vlastnyacutemi pravidlami zaacuteroveň by však mala rešpektovať ndash aspoň pri

vlastnyacutech menaacutech ndash niektoreacute pravidlaacute jazykov z ktoryacutech menaacute preberaacute Dlhodobyacutem

probleacutemom ktoryacute sa priamo dotyacuteka kultuacuternych reaacuteliiacute z antickej civilizaacutecie je v slovenčine

spraacutevnosť piacutesania vlastnyacutech mien pocircvodom z klasickyacutech jazykov

Zaacuterodky probleacutemu prepisovania antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien osocircb naacutezvov

lokaliacutet a ich rocircznych odvodeniacuten do slovenčiny siahajuacute

ďaleko do počiatkov jej spisovneacuteho obdobia Probleacutem

vyplyacuteva z odlišnyacutech hlaacuteskoslovnyacutech a tvaroslovnyacutech

vlastnostiacute prijiacutemajuacuteceho jazyka ndash spisovnej slovenčiny

a odovzdaacutevajuacuteceho jazyka ktoryacutem je latinčina a

starovekaacute priacutepadne byzantskaacute greacutečtina

V tejto suacutevislosti nemožno zabuacutedať že

o fonetike starej greacutečtiny a latinčiny veľa isteacuteho

nevieme Neexistuje nijakyacute autentickyacute zaacuteznam ich

zvukovej podoby Sme odkaacutezaniacute na dedukcie z toho

čo naacutem sprostredkuacuteva piacutesmo Pravopis starej greacutečtiny

bol napriacuteklad fonetickyacute približne okolo roku 400 pred

Kr Potom sa postupne zužoval repertoaacuter jej vokaacutelov

(strata kvantity zjednodušenie diftongov itacizmus)

v konsonantoch sa presadila spirantizaacutecia (b ph kh sa

zmenili na v f ch) Naša dnešnaacute vyacuteslovnosť

starogreacutečtiny je konvenčnaacute nezodpovedaacute živej vyacuteslovnosti ani v jednej faacuteze vyacutevinu tohto

jazyka aj keď rozdiely medzi grafikou a fonetikou nie suacute priacuteliš veľkeacute

151 Probleacutemy suacutevisiace s prepisom antickyacutech mien do slovenčiny1

Hlavneacute okruhy probleacutemov ktoreacute vystupujuacute do popredia v suacutevislosti s problematikou

transkripcie greacuteckych a latinskyacutech mien suacute

1 K praktickyacutem otaacutezkam prekladu antickyacutech mien rarr 2521

Za našu dnešnuacute vyacuteslovnosť

starej greacutečtiny vďačiacuteme

humanistovi Erazmovi

Rotterdamskeacutemu Pre svoju

kodifikaacuteciu argumentoval

vedeckyacutemi potrebami proti

vyacuteslovnosti akuacute v Euroacutepe šiacuterili

greacutecki učenci emigranti

z Byzancie Taacute vychaacutedzala

z vyacutevinovej kontinuity jazyka

bola bližšia novej greacutečtine

Erazmov nie bezprobleacutemovyacute

naacutevrat ad fontes k domneleacutemu

klasickeacutemu stavu aj v ortoepii sa

v Euroacutepe ujiacutemal iba pomaly

napr v Nemecku sa definitiacutevne

presadil až po roku 1800

a v krajinaacutech s prevažujuacutecim

byzantskyacutem vplyvom vocircbec

nemal uacutespech

47

- v starovekej greacutečtine označovanie kvantity

prepis aspirovanyacutech spoluhlaacutesok th rh priacutep aj ph

prepis diftongov ai ei oi prepis pocircvodneacuteho

slabičneacuteho i na začiatku greacuteckych slov prepis geminaacutet

- pri prepise z latinčiny piacutesanie geminaacutet

piacutesanie digrafeacutem ae oe qu piacutesanie c ndash k piacutesanie

intervokalickyacutech grafeacutem i ndash j t ndash c s ndash z prepis

pocircvodneacuteho i na začiatku slov

- morfologickeacute otaacutezky podoba menneacuteho

kmeňa ktoryacute maacute byť zaacutekladom pre skloňovanie mena

a pre ďalšie odvodzovanie najmauml pre tvorenie

adjektiacuteva

Pre slovenčinu ako prijiacutemajuacuteci jazyk vždy

predstavovala vaumlčšie probleacutemy greacutečtina Ako prveacute

vyacutechodisko prepisu sa nuacuteka transliteraacutecia Čistaacute sa

použiacuteva len okrajovo v praxi je uacutečelnejšie použiacutevať jej

kombinaacuteciu s transkripciou zohľadňujuacutecou aj

recipovanuacute erazmovskuacute vyacuteslovnosť (čiže v greacutečtine miesto aggelos piacutešeme angelos

vynechaacutevame priacutezvuky naacuteslovnyacute ostryacute priacutedych označujeme pomocou h) Tento spocircsob

transkripcie sa bez vaumlčšiacutech probleacutemov uplatňuje pri prepise jednotlivyacutech greacuteckych slov či

citaacutetovyacutech zvratov (napr heacuteureacuteka mimeacutesis theos apo meacutechaneacutes gnoacutethi seauton a pod) Ide

tu iba o to aby sa greacutecke hlaacutesky vyjadrovali našimi piacutesmenami či hlaacuteskami s najbližšou

zvukovou platnosťou (η = eacute θ = th ι = i υ = y u (v diftongoch) φ = f (nie ph) χ = ch (nie

kh) ω = oacute ου = u (nie ou) nevyznačuje sa kvantita a i y lebo ich nevyznačovala ani

greacutečtina) Pokiaľ ide o latinčinu už starovekiacute gramatici klaacutedli docircraz na analyacutezu hlaacutesok h k q

x i v kvocircli ich špeciaacutelnemu vzťahu medzi vyacuteslovnosťou a spocircsobom grafickeacuteho zaacuteznamu

Spochybňovali hlaacuteskovuacute platnosť h jednak preto že sa tento konsonant vyslovoval

v latinčine slabo ale zvlaacutešť preto lebo ho viaceriacute z nich pripodobňovali ku greacuteckemu

priacutedychu ktoryacute nebol považovanyacute sa samostatnuacute hlaacutesku Pri i a v gramatici odlišovali ich

vokalickuacute platnosť od konsonantickej platnosti viedli tiež diskusiu o opodstatnenosti

použiacutevania grafeacutem k a q keďže grafeacutema c by uspokojivo prevzala ich uacutelohu Hlaacutesky x y a ich

grafeacutemy hodnotili ako okrajoveacute a cudzie keďže sa vyskytujuacute len v greacuteckych slovaacutech

Pri piacutesaniacute antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien sa uplatňujuacute dve stanoviskaacute

1 stanovisko vaumlčšmi prihliadajuacutece k odovzdaacutevajuacutecim jazykom

Transliteraacutecia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute vždy to isteacute

piacutesmeno alebo to isteacute spojenie

piacutesmen druhej abecedy

Transkripcia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute piacutesmeno

alebo aj viacero piacutesmen druhej

abecedy podľa vyacuteslovnosti na

tom istom mieste Ide

o fonetickyacute prepis slova

Geminaacuteta = zdvojenaacute

spoluhlaacuteska (napr v slove

panna)

Aspiraacuteta = spoluhlaacuteska

sprevaacutedzanaacute priacutedychom (napr

th kh)

Grafeacutema = piacutesomnyacute znak

piacutesmeno

48

2 stanovisko pokladajuacutece za rozhodujuacuteci v procese adaptaacutecie prijiacutemajuacuteci jazyk

Pri druhom stanovisku sa kladie docircraz na transkripčnyacute priacutestup ktoryacute sa pokuacuteša zachytiť

zvukovuacute straacutenku slova v podobe najprirodzenejšie uchopiteľnej prijiacutemajuacutecim jazykom Pri

prvom zo stanoviacutesk suacute možneacute dva už vyššie spomenuteacute priacutestupy transliteračnyacute

a transliteračno-transkripčnyacute Suacute podobneacute hlavnyacute rozdiel spočiacuteva v prepisovaniacute dĺžok Kyacutem

pri transliteraacutecii sa napr prepisujuacute len greacutecke eacute oacute keďže sa zaznamenaacutevali osobitnyacutemi

grafeacutemami eacutetou a oacutemegou pri transkripčno-transliteračnom priacutestupe sa prepisujuacute aj dlheacute aacute iacute

yacute uacute

V praxi sa niekedy možno stretnuacuteť s prepisom

greacuteckych mien na latinskyacute spocircsob hlavne pod

vplyvom zaacutepadoeuroacutepskych jazykov t j s piacutesaniacutem ph

namiesto f a c namiesto k ale i s tendenciou

odstraňovať th hoci medzi vyacuteslovnosťou t (τ) a th (θ)

bol v greacutečtine zaacutesadnyacute rozdiel

Pri transkripcii vlastnyacutech mien vstupuje do hry

aj kultuacuterny kontext zdomaacutecnenosť Niektoreacute greacutecke

vlastneacute menaacute sa už do naacutešho jazyka a kultuacutery do istej

miery včlenili (Filip Alexander Teodor Homeacuter

Korint Ateacuteny a pod) paralelne popri nich je tu ale

vaumlčšina mien ktoreacute sme si nestihli adaptovať pričom

vychaacutedzajuacute z tyacutech istyacutech slovotvornyacutech zložiek (napr

Menandros Theofrastos Filippopolis)

Niekedy sa použiacuteva jedna lexikaacutelna jednotka

v dvoch podobaacutech podľa kultuacuterneho prostredia napr

Foinikia v greacuteckom prostrediacute Feniacutecia v latinskom

kontexte (V Zamarovskyacute) Inokedy sa rozlišuje medzi

tyacutem či sa hovoriacute o mytologickej alebo historickej postave Podľa toho sa použiacuteva vaumlčšmi

alebo menej adaptovanaacute podoba

Priacutekladom na celkom vžiteacute greacutecke meno je Ezop (pocircvodneacute Aisoacutepos) Pri jeho preberaniacute

došlo k zmene v kmeni i v koncovke na jeho podobe sa vyacuterazne prejavil vplyv stredovekej

latinčiny Menaacute typu Neapol zas naznačujuacute že pri preberaniacute mien je možnyacute aj zaacutesah do

koncovky ako zaacutekladnyacute stupeň jeho udomaacutecnenia ktoryacute odraacuteža flektiacutevne potreby slovenčiny

Avšak menaacute ktoreacute by transformovali iba kmeň no koncovku nie (Teokritos namiesto

Theokritos Teacutezeus namiesto Theacuteseus a pod) nie suacute ani greacutecke ani slovenskeacute

Najstaršiacute filozofi chaacutepali jazyk

ako suacutehrn mien ktoreacute

považovali za naacutezvy

jednotlivyacutech prvkov skutočnosti

S prvyacutemi teoretickyacutemi

konštruktmi pomocou ktoryacutech

sa opisuje a do istej miery

vysvetľuje spraacutevanie sa

vlastnyacutech mien nachaacutedzame

v homeacuterskej baacutesnickej tradiacutecii

V Homeacuterovyacutech baacutesňach sa

stretaacutevame s pojmom

eponymon Je to to od čoho sa

odvodzuje vlastneacute meno mocircže

to byť ineacute slovo alebo aj vec či

situaacutecia ktoraacute bola motivujuacutecim

činiteľom pri akte prvotneacuteho

pomenovania U Homeacutera maacute do

značnej miery magickyacute

a nadprirodzenyacute raacutez Okolnosti

ktoreacute sprevaacutedzajuacute prvotneacute

pomenovanie nositeľa mena

totiž predurčujuacute jeho ďalšie

osudy

49

Vyacuteznamnyacutem komplikujuacutecim faktorom prepisovania antickyacutech mien a ich fungovania

v slovenskom texte je skloňovanie To kladie na použiacutevateľa slovenčiny naacuteroky akeacute si ušetrili

napr angličtina francuacutezština nemčina atď Vystačia s nominatiacutevom singulaacuteru daneacuteho mena

čo v slovenčine nie je možneacute Do popredia vystupuje probleacutem akyacute kmeň pri ohyacutebaniacute použiť

Konkurujuacute si pocircvodneacute greacuteckelatinskeacute a domaacutece slovenskeacute kmene Niektoreacute pocircvodneacute

substantiacutevne kmene nachaacutedzajuacute v slovenčine oporu najmauml vďaka adjektiacutevam ktoreacute sa od nich

tvoria napr gr Eroacutes ndash erotickyacute rarr G sg = Eroacuteta Achilleus ndash Achillova paumlta rarr G sg =

Achillea Achilla lat Cicero ndash ciceronianizmus rarr G sg = Cicerona Popri klasickyacutech

tvaroch sa ale v slovenčine občas pri tom istom mene vytvaacuterajuacute i tvary bdquobarbarskeacuteldquo ktoreacute

nerešpektujuacute vyacutechodiskovyacute jazyk Odviacutejajuacute sa jednoducho od nominatiacutevu singulaacuteru a k nemu

pridaacutevajuacute slovenskeacute paacutedoveacute koncovky Areacutes ndashArea i Aresa Adoacutenis ndash Adoacutenida i Adonisa Pri

skloňovaniacute nastaacutevajuacute ťažkosti tiež pri menaacutech ktoreacute nesignalizujuacute dostatočne svoj rod

(Artemis Eris Deacutemeacuteter) nezasvaumltenyacute ich nemusiacute identifikovať ako ženskeacute menaacute Ďalšiacutem

uacuteskaliacutem greacuteckej flexie suacute kvantitatiacutevne alternancie v kmeni Filopoimeacuten ndash Filopoimena

Agamemnoacuten ndash Agamemnona ale Apolloacuten ndash Apolloacutena Ioacuten ndash Ioacutena

152 Pravidlaacute transkripcie antickyacutech vlastnyacutech mien

K pertraktovanej problematike vzniklo niekoľko vedeckyacutech štuacutediiacute v ktoryacutech sa autori

pokuacutešajuacute vniesť systeacutem a zjednotiť pravidlaacute transkribovania a ortografie pre vlastneacute menaacute

pocircvodom z klasickyacutech jazykov Napriek dlhoročneacutemu uacutesiliu niekoľkyacutech generaacuteciiacute lingvistov

a klasickyacutech filoloacutegov však zatiaľ nemaacuteme k dispoziacutecii komplexnuacute priacuteručku ktoraacute by

použiacutevateľa jazyka zorientovala a v ktorej by našiel odpoveď na otaacutezku spraacutevnej podoby

želaneacuteho tvaru vlastneacuteho mena Odporuacutečania i pravidlaacute ktoreacute v priebehu niekoľkyacutech

desaťročiacute vznikali naraacutežali vždy na nedostatok mateacuterie na ktorej by sa preverovali takže

jazykovaacute prax s teoacuteriou bola prepojenaacute iba do určitej miery Vaumlčšina naacutevrhov slovenskyacutech

jazykovedcov z minulosti ako adaptovať antickeacute menaacute v slovenčine bola v suacutelade s

vyacutevinovyacutemi tendenciami slovenčiny a premietla sa ndash v maximaacutelne zhutnenej podobe ndash do

aktuaacutelnych Pravidiel slovenskeacuteho pravopisu (PSP)

V suacutečasnosti sa medzi klasickyacutemi filoloacutegmi v slovenskyacutech akademickyacutech inštituacuteciaacutech

ustaľujuacute zaacutesady transkripcie antickyacutech mien a komplexnejšie suacute sformulovaneacute zatiaľ

50

v štuacutediaacutech Ľ Buzaacutessyovej2 Uplatňujuacute sa už aj v praxi v heslaacutech Encyklopaedie Beliany Pre

heslaacuter sa vytvaacutera takaacute podoba vlastneacuteho mena alebo termiacutenu aby bolo identifikovateľneacute

v pocircvodnom odovzdaacutevajuacutecom jazyku a zaacuteroveň aby nebolo v uacuteplnom rozpore s prirodzenyacutemi

vlastnosťami prijiacutemacieho jazyka teda slovenčiny Heslaacute majuacute často podobu dvojtvaru Jedna

podoba mena pre bežnuacute komunikaacuteciu popularizačneacute diela pre beletriu televiacuteziu atď v

ktorej sa vaumlčšmi odraacutežajuacute adaptačneacute procesy a druhaacute pre texty odborneacuteho charakteru

prihliadajuacuteca vaumlčšmi na pocircvodnyacute stav v klasickyacutech jazykoch Kyacutem v niektoryacutech priacutepadoch sa

adaptovanaacute a odbornaacute podoba prekryacutevajuacute (napr nominatiacutev singulaacuteru Poseidoacuten genitiacutev

singulaacuteru Poseidoacutena suacute tvary ktoreacute suacute v slovenčine dobre adaptovaneacute a zaacuteroveň zodpovedajuacute

aj požiadavkaacutem odborneacuteho vyjadrovania) v inyacutech sa mocircže adaptovanaacute a odbornaacute podoba

prekryacutevať len v nominatiacuteve a rozdiel medzi štyacutelmi sa prejaviacute až v nepriamych paacutedoch (napr

nominatiacutev singulaacuteru Anakreoacuten je vhodnyacute pre oba štyacutely zato genitiacutev singulaacuteru Anakreoacutena pre

bežneacute vyjadrovanie a genitiacutev singulaacuteru Anakreonta pre odbornyacute štyacutel)

Naacutezvy lokaliacutet sa považujuacute za menej citliveacute na zaacutesahy preto je priacutepustnyacute vaumlčšiacute rozsah

ich adaptaacutecie Priacutepustneacute suacute pomenovania Macedoacutenia Myacutezia Lyacutekia Kapadoacutecia Bityacutenia

Sybarida atď z osobnyacutech mien sa pokladajuacute za adaptovaneacute menaacute panovniacutekov (Teodor

Bazil) svaumltyacutech a biblickyacutech postaacutev (Izidor František z Assisi Herodes) najznaacutemejšiacutech

mytologickyacutech postaacutev (Ateacutena Jupiter) literaacutetov a ich diel (Homeacuter Oviacutedius Horaacutecius

Odysea) Akceptujuacute sa tiež daacutevno adaptovaneacute menaacute v ktoryacutech bola theacuteta nahradenaacute

v slovenčine fonologicky najbližšou zapiacutesanou grafeacutemou t ako Ateacutena Temida Tesaacutelia

V odbornom jazyku sa však použiacutevajuacute podoby s theacutetou Pri ohyacutebaniacute mien so slovnyacutem

zaacutekladom končiacim na latinskuacute hlaacutesku k piacutesanuacute grafeacutemou c sa odporuacuteča v odbornom

i neodbornom texte piacutesať slovenskeacute k ndash t j k nominatiacutevu Marcus sa priraďuje nepriamy paacuted

Markovi nie Marcovi

Pre štyacutel bežnej komunikaacutecie sa odporuacuteča skloňovať viacereacute menaacute (pocircvodneacute

konsonantickeacute kmene) podľa uacuteplnej podoby nominatiacutevu Xenofoacutena Adonisa Kalchasa

z latinskyacutech napr Cicera (popri Ciceroacutena) podoba zodpovedajuacuteca stavu v odovzdaacutevajuacutecom

jazyku (Xenofoacutenta Adoacutenida Kalchanta Cicerona) sa odporuacuteča pre odbornyacute štyacutel Vžiteacute

podoby ženskyacutech mien ako Ariadna (popri odb Ariadneacute) sa prijiacutemajuacute Greacutecke menaacute

2 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a latinskyacutech mien naacutezvov a

termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda 2002 s

45-55 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash hlavneacute transkripčneacute

zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 2012 č 3-4 s 131-150 BUZAacuteSSYOVAacute

Ľudmila Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In

Sambucus VIII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave 2012 s 178-193

51

s nominatiacutevom sg na -oacuten sa v adaptovanej podobe

skloňujuacute s ohľadom na už adaptovaneacute znaacuteme propriaacute

i početneacute apelatiacuteva v nepriamych paacutedoch -oacutena -oacutenovi

atď bez ohľadu na pocircvodneacute rozdiely v greacuteckom kmeni

teda Xenofoacuten Xenofoacutena Agamemnoacuten Agamemnoacutena

tak ako Platoacuten Platoacutena no v odbornom štyacutele tvar

zodpovedaacute vyacutechodiskoveacutemu jazyku t j Xenofoacutenta

Agamemnona

Konzervatiacutevnosť v oblasti morfoloacutegie pretrvaacuteva

v ohyacutebaniacute mien zakončenyacutech vyacuteraznyacutemi latinskyacutemi

alebo greacuteckymi sufixmi (lat -us-ius gr -os -es)

ktoreacute majuacute tendenciu spraacutevať sa ako zdomaacutecneneacute

morfeacutemy a u ktoryacutech existuje vžitaacute opora v oblasti

cudziacutech apelatiacutev typu komunizmus Skloňuje sa teda

OviacutediaOvidia HerodotaHeacuterodota SisyfaSizyfa

Aristotela Euripida Anaximena nerobiac rozdiel

medzi odbornyacutem a neodbornyacutem vyjadrovaniacutem

K tyacutemto menaacutem sa priraďujuacute aj menaacute na ndashas pocircvodom

a-kmeňoveacute maskuliacutena ako PytagorasPythagoras

Anaxagoras pretože suacute formaacutelne bliacutezke

predchaacutedzajuacutecim niektoreacute suacute znaacuteme z učiva strednyacutech

škocircl alebo suacute suacutečasťou terminologickyacutech spojeniacute napr

Pytagorova veta Pri sufixe -as pocircvodom

konsonantickyacutech kmeňov (Kalchas) -is (Agis)

rovnako aj pri latinskyacutech i-kmeňovyacutech typoch

(Tyrnaviensis) priacutepadne inyacutech ktoreacute suacute menej

frekventovaneacute sa odporuacuteča vychaacutedzať pri skloňovaniacute

z uacuteplnej nominatiacutevnej formy a skloňovať a odvodzovať

v bežnom prejave Agisa Adonisa adonisovskyacute

Kalchasa Kalchasov Tyrnaviensisa a pod

Pri preklade z cudzieho jazyka je nevyhnutneacute

uvedomiť si aj mieru adaptaacutecie antickyacutech mien v

danom jazyku aby došlo k spraacutevnej identifikaacutecii tej

ktorej osoby Pri použiacutevaniacute latinskyacutech mien skladajuacutecich sa z krstneacuteho mena rodoveacuteho mena

Skladba latinskeacuteho mena

Publius Cornelius Scipio

Africanus

praenomen (Publius) = osobneacute

(krstneacute) meno daacutevalo sa dieťaťu

9 deň po narodeniacute podľa vyacuteberu

rodičov zoznam osobnyacutech mien

bol v Riacuteme obmedzenyacute ndash

poznaacuteme len 18 mužskyacutech

osobnyacutech mien praenomina

žien neboli takeacute obmedzeneacute ako

u mužov

nomen gentile (Cornelius) =

rodoveacute meno novorodenec ho

dostaacuteval ako priacuteslušniacutek isteacuteho

rodu taacuteto priacuteslušnosť sa

odvodzovala od otca meno bolo

dedičneacute

cognomen (Scipio) = meno

rodiny (priezvisko) ktoreacute bolo

odvodeneacute od individuaacutelnych

charakteristiacutek alebo

vyacuteznamnyacutech skutkov spočiatku

ide o živeacute rodinneacute meno ktoreacute

sa postupne staacuteva dedičnyacutem

priacutemenom

agnomen (Africanus) =

dodatočneacute meno ktoreacute sa

obvykle pridaacuteva na zaacuteklade

nejakeacuteho vyacuteznamneacuteho skutku

svojho buduacuteceho nositeľa toto

meno je fakultatiacutevne a plniacute

funkciu honorifikačnej prezyacutevky

Najčastejšie skratky

latinskyacutech vlastnyacutech mien

A = Aulus

C = Gaius

Cn = Gnaeus

D = Decimus

L = Lucius

M = Marcus

P = Publius

Q = Quintus

Ser = Servius

Sex = Sextus

T = Titus

52

priezviska (Gaius Iulius Caesar Marcus Tullius Cicero) kladie napr španielčina docircraz na

rodoveacute meno slovenčina však nie vždy (napr Marcus Tullius Cicero sa v španielčine

pravidelne označuje ako Tullius v slovenčine však Cicero)

53

16 Starogreacutecky a latinskyacute jazyk ndash nositelia kultuacuternych tradiacuteciiacute

optikou translatoloacutegie

Latinčina je jazyk vďaka ktoreacutemu maacuteme piacutesmo (latinka) sprostredkoval naacutem greacutecko-

riacutemske kultuacuterne a vzdelanostneacute dedičstvo obohatil našu slovnuacute zaacutesobu a to dokonca natoľko

že pri mnohyacutech slovaacutech si už neuvedomujeme ich latinskyacute pocircvod Je propedeutikou pre

romaacutenske jazyky i pre angličtinu kde figuruje celyacute rad pocircvodne latinskyacutech slov (napr

personal computer persōna = osoba persōnālis = osobnyacute computāre = počiacutetať) Vaumlčšina

gramatiacutek modernyacutech jazykov je vystavanaacute na latinskom pocircdoryse a preto je latinčina

ideaacutelnou univerzaacutelnou priacutepravou pre štuacutedium jazykov Navyše je staacutele najdocircležitejšou

suacutečasťou medzinaacuterodnej terminoloacutegie

Hoci slovenčina nepatriacute do skupiny romaacutenskych jazykov ktoreacute sa z latinčiny resp

z ľudovej latinčiny priamo vyvinuli latinskaacute lexika je v našom jazyku pomerne bohato

zastuacutepenaacute Ak aj neraacutetame odbornuacute lexiku (najmauml priacuterodovedneacute domeacuteny kde je latinčina

v poziacutecii lingua franca) ani v bežnej lexike nie suacute živeacute latinskeacute slovaacute v slovenčine ojedinelyacutem

javom Ich poziacutecia v jazyku je stabilnaacute Vaumlčšinu z latinskyacutech vyacuterazov ktoreacute sa použiacutevajuacute

mimo odborneacuteho štyacutelu a suacute suacutečasťou ďalšiacutech štyacutelov možno zadeliť do dvoch kategoacuteriiacute

1 okriacutedleneacute vyacuterazy či okriacutedleneacute slovaacute

2 citaacutetoveacute frazeacutemy3

Okriacutedleneacute vyacuterazy nazyacutevaneacute aj okriacutedleneacute slovaacute je tradičneacute označenie jednej skupiny

knižnyacutech frazeacutem Vznikli na zaacuteklade vyacuteroku historickej alebo literaacuternej postavy V staršom

vymedzeniacute sa za okriacutedleneacute slovaacute pokladal iba takyacute vyacuterok resp citaacutet pri ktorom sa už

neuvedomovalo alebo sa zabudlo na jeho pocircvodcu Avšak kvocircli subjektiacutevnosti určovania

hranice a miery poznania pocircvodcu citaacutetu sa v suacutečasnej lexikoloacutegii uplatňuje odlišnaacute metoacuteda

Vychaacutedza sa z komunikatiacutevnej platnosti vyacuteroku Ak sa danyacute vyacuteraz použije v kontexte

v ktorom vznikol a popisuje danuacute situaacuteciu ide o citaacutet Ak sa uplatňuje aj v inyacutech

komunikačnyacutech situaacuteciaacutech ide o okriacutedlenyacute vyacuteraz Iba v takomto vymedzeniacute sa okriacutedleneacute

vyacuterazy pokladajuacute za osobitnyacute druh frazeacutem Priacutekladom na obe situaacutecie je napr znaacutemy vyacuterok

Gaia Iulia Caesara Alea iacta est Ako citaacutet sa použiacuteva v odbornom ale aj v umeleckom texte

za podmienky že ilustruje dobovuacute situaacuteciu Ako okriacutedlenyacute vyacuteraz sa použiacuteva vtedy ak maacute

platnosť frazeologizmu a použiacuteva sa v kontexte na zdocircraznenie situaacutecie keď je nejakaacute

zaacuteležitosť rozhodnutaacute a toto rozhodnutie nemožno vraacutetiť spaumlť

3 Podrobnejšiacute vyacuteklad k pocircvodu a vyacuteznamu niektoryacutech latinskyacutech citaacutetovyacutech frazeacutem a okriacutedlenyacutech vyacuterazov rarr

24 33

54

Citaacutetoveacute frazeacutemy suacute frazeacutemy prevzateacute z cudziacutech jazykov ktoreacute sa aj v prijiacutemajuacutecom

jazyku vyjadrujuacute vo svojej pocircvodnej teda v cudzojazyčnej podobe ako celok čo znamenaacute že

uvedenaacute skupina frazeacutem nezahŕňa tie ktoryacutech cudzojazyčnyacutem komponentom by bol iba jeden

prvok Pre tieto frazeologickeacute jednotky je priacuteznačneacute buď to že platnosť frazeacutemy mali už v

pocircvodnom jazyku napr latinskeacute cum grano salis (= nie doslova s istyacutem obmedzeniacutem) alebo

jednotky ktoreacute boli v pocircvodnom jazyku nefrazeologickyacutemi (napr odbornyacutemi) vyacuterazmi ako

napr corpus delicti čo je pocircvodom praacutevnickyacute termiacuten alebo vyacuteraz persona non grata ktoryacute

patriacute do diplomatickej terminoloacutegie sa frazeologizovali až v prijiacutemajuacutecom jazyku Treba

doplniť že niektoreacute častejšie použiacutevaneacute citaacutetoveacute frazeacutemy sa uplatňujuacute aj v kalkovanej podobe

napr in medias res ndash do stredu veci k veci bez uacutevodu Citaacutetoveacute frazeacutemy majuacute štylistickuacute

platnosť vyacuteraznyacutech knižnyacutech prostriedkov Vo frazeoloacutegii hovoriacuteme o jave nazyacutevanom

preberanie frazeologickyacutech jednotiek Ide o proces pri ktorom sa frazeologickyacute fond jazyka

obohacuje o frazeacutemy z inyacutech jazykov Najčastejšiacutem spocircsobom je doslovnyacute preklad cudziacutech

frazeacutem ich uacuteplneacute alebo čiastočneacute kalkovanie pričom sa vo vaumlčšine priacutepadov kopiacuteruje ich

syntaktickaacute konštrukcia Frazeologickeacute jednotky ako sme už spomenuli sa preberajuacute

v originaacutelnej podobe no mocircžu sa prispocircsobiť aj preberajuacutecemu jazyku Toto prispocircsobovanie

maacute za naacutesledky zmeny vo fonetickej alebo v grafickej podobe Priacutekladom je latinskaacute frazeacutema

tabula rasa ktoruacute slovenčina prebrala v nezmenenej podobe no napr francuacutezština si ju už

prispocircsobila do podoby table rase teda aj jej grafickaacute aj fonetickaacute podoba zodpovedaacute

preberajuacutecemu jazyku

Tyacutemto spocircsobom obohacujuacute okriacutedleneacute vyacuterazy a citaacutetoveacute frazeacutemy pocircvodom z latinčiny

suacutečasnuacute slovenskuacute lexiku Pre prekladateľa je veľkou vyacutehodou ak ich poznaacute rozumie ich

vyacuteznamu priacutepadne mu je znaacutemy ich pocircvod Poznanie tyacutechto citaacutetovyacutech frazeacutem alebo

okriacutedlenyacutech vyacuterazov v materinskom jazyku daacuteva predpoklad že ich prekladateľ bude schopnyacute

detegovať aj v pocircvodnom texte z ktoreacuteho prekladaacute Tvrdenie že je pre prekladateľa vyacutehodou

ak ich poznaacute sa zakladaacute na nasledujuacutecich zisteniach

1 Ak prekladateľ poznaacute vyacuteznam živyacutech latinskyacutech slov v materinskom jazyku je

pravdepodobneacute že ich dokaacuteže objaviť aj v pocircvodnom texte aj v priacutepadoch že ich

vyacutechodiskovyacute jazyk neprebral v originaacutelnej latinskej podobe ale ustaacutelili sa v ňom adaptovaneacute

napr vo forme kalkov priacutepadne polokalkov a teda že ich z vyacutechodiskoveacuteho textu viditeľne

nevyčleňuje už samotnaacute pocircvodnaacute jazykovaacute forma ndash latinčina Ich uvedomenie si vo

vyacuteznamovej rovine so sebou prinaacuteša niekoľko ďalšiacutech aspektov Prekladateľ dokaacuteže

cieľoveacutemu čitateľovi sprostredkovať adekvaacutetnu formu a obsah aj vďaka tomu že živeacute latinskeacute

slovo v takomto priacutepade nepovažuje len za autorovu metaforu ale uvedomuje si

55

intertextualitu (zvlaacutešť v priacutepade okriacutedlenyacutech vyacuterazov) Transferom takejto lexikaacutelnej jednotky

nenaruacuteša štyacutel originaacutelu a zachovaacuteva viacvrstevnyacute charakter textu Rovnako ponechaacuteva

čitateľovi priestor aby si tieto aluacutezie na antickyacutech autorov a ich diela v texte uvedomoval

nachaacutedzal suacutevislosti a aby pri interpretaacutecii zvlaacutešť v priacutepade umeleckyacutech textov boli jeho

vyacutechodiskaacute porovnateľneacute s vyacutechodiskami a možnosťami čitateľa originaacutelu teda aby mu

prekladateľ tuacuteto možnosť neubral skocircr než sa s preloženyacutem textom stretne saacutem a bude ho

interpretovať na zaacuteklade čitateľskej skuacutesenosti horizontu očakaacutevania čitateľskeacuteho profilu

a ďalšiacutech parametrov ktoreacute suacute suacutečasťou interpretačneacuteho procesu

2 Z hľadiska vyacuteberu vhodnyacutech translatologickyacutech postupov je poznanie živyacutech

latinskyacutech slov rovnako vyacutehodou Prekladateľ sa mocircže vyhnuacuteť negatiacutevnym posunom ak

poznaacute danuacute lexikaacutelnu jednotku identifikuje ju v texte a zvoliacute adekvaacutetny postup pri jej

transfere Ak ju nepoznaacute mocircže sa stať že s ňou bude v texte naraacutebať napr ako s metaforou

V tom priacutepade ju mocircže pri prekladaniacute v raacutemci prekladateľskyacutech postupov využiacutevanyacutech pri

preklade metafory buď celkom eliminovať preložiť ju doslovne (pričom ani v priacutepade kalkov

nemusiacute byť vyacutesledneacute prekladateľskeacute riešenie automaticky zhodneacute s podobou adaptovanou

v cieľovom jazyku) vymeniť ju za inuacute metaforu alebo ju mocircže v texte vysvetliť Všetky

uvedeneacute postupy by znamenali pre cieľovyacute text viac či menej vyacuteraznyacute posun alebo stratu a to

tak na uacuterovni vyacuteznamovej ako aj lexikaacutelnej a štylistickej Adekvaacutetny postup v tomto priacutepade

znamenaacute zvoliť si v cieľovom texte tuacute podobu lexikaacutelnej jednotky ktoraacute je adaptovanaacute

v cieľovej kultuacutere bez ohľadu na divergenciu medzi originaacutelom a prekladom Ak je vo

vyacutechodiskovom texte danaacute živaacute latinskaacute sentencia kalkom v slovenčine mocircže byť

polokalkom alebo naopak Či dokonca ak je živaacute latinskaacute sentencia vo vyacutechodiskovom

jazyku adaptovanaacute v pocircvodnej latinskej podobe a v slovenčine ju poznaacuteme a použiacutevame ako

kalk prekladateľ maacute rešpektovať cieľovyacute jazyk a kultuacuteru a použiť v cieľovom texte

adaptovanyacute tvar Ak sa v cieľovom jazyku uplatňujuacute dve formy napr alea iacta est ndash kocky

suacute hodeneacute vtedy by mal prekladateľ prispocircsobiť vyacuteber prekladateľskeacuteho riešenia

vyacutechodiskoveacutemu textu a vybrať tuacute podobu živej latinskej sentencie ktoraacute originaacutelu

zodpovedaacute po obsahovej i formaacutelnej straacutenke V priacutepade vyššie spomenuteacuteho okriacutedleneacuteho

vyacuterazu existuje možnosť voľby pretože vo viaceryacutech jazykoch sa suacutebežne uplatňuje pocircvodnaacute

latinskaacute podoba ako aj jej tvar adaptovanyacute pre daneacute jazykovo-kultuacuterne spoločenstvo

Vyberaacuteme niekoľko jazykovyacutech mutaacuteciiacute

56

Slovenčina Alea iacta est Kocky suacute hodeneacute

Čeština Alea iacta est Kostky jsou vrženy

Angličtina Alea iacta est The die is cast

Nemčina Alea iacta est Der Wuumlrfel ist gefallen

Francuacutezština Alea iacta est Le sort en est jeteacute

Španielčina Alea iacta est La suerte estaacute echada

Taliančina Alea iacta est Il dado egrave tratto

Analyacutezou francuacutezskej a španielskej verzie latinskeacuteho alea iacta est zistiacuteme že latinskeacute

substantiacutevum alea s vyacuteznamom kocka sa v sentencii nenachaacutedza Nahradilo ho substantiacutevum

le sort resp la suerte s vyacuteznamami

57

Francuacutezsky vyacutekladovyacute slovniacutek Larousse aj španielsky slovniacutek Diccionario de Real Academia

Espantildeola medzi prvyacutemi vyacuteznamami substantiacutev uvaacutedzajuacute naacutehoda osud uacutedel Slovo kocka

teda le deacute (franc) a el dado (špan) ani v jednej zo sentenciiacute nefiguruje (treba však upozorniť

že vo francuacutezštine suacutebežne jestvuje aj vyacuteraz les deacutes sont jeteacutes) preto ak prekladateľ tuacuteto

sentenciu vo francuacutezskom či v španielskom vyacutechodiskovom texte odhaliacute napriek tomu že

v slovenčine maacuteme ako ekvivalent vžituacute sentenciu s komponentom kocka nie osud uacutedel

alebo naacutehoda a prekladateľ ho dokaacuteže identifikovať ako okriacutedlenyacute vyacuteraz či citaacutetovuacute frazeacutemu

pri prekladaniacute prediacutede strate napr tyacutem že prediacutede vyacuterazovej nivelizaacutecii Aluacuteziu sa mu podariacute

zachovať využitiacutem zodpovedajuacutecich vyacuterazovyacutech prostriedkov

Zaujiacutemavosťou je že sa živeacute latinskeacute sentencie uplatňujuacute vo všetkyacutech štyacuteloch Okrem

odborneacuteho štyacutelu kde je latinčina zaacutekladom terminologickeacuteho aparaacutetu nachaacutedzame latinskeacute

vyacuterazy asi v každom jednom z primaacuternych i sekundaacuternych štyacutelov Nie suacute len suacutečasťou

umeleckyacutech vyacutepovediacute ale bežne ich zaznamenaacutevame aj v hovorovom štyacutele zaznievajuacute

z meacutediiacute a uplatňujuacute sa aj v administratiacutevnom štyacutele Pre naacutezornosť prinaacutešame aj prehľadnuacute

exemplifikaacuteciu obohacovania slovenskej lexiky latinskyacutemi vyacuterazmi v raacutemci jednotlivyacutech

štyacutelov Ide o priacuteklady ktoreacute samozrejme nie suacute použiacutevaneacute vyacutehradne pre danyacute štyacutel Jeden

a ten istyacute latinskyacute vyacuteraz sa mocircže uplatňovať vo viaceryacutech z nich v zaacutevislosti od

58

komunikačnej situaacutecie a od intencie vyacutepovede autora Pri uvaacutedzaniacute priacutekladov pre jednotliveacute

štyacutely vychaacutedzame z ich delenia podľa J Mistriacuteka

I Primaacuterne štyacutely

1 naacuteučnyacute štyacutel

- terminus technicus (odbornyacute naacutezov technickyacute termiacuten)

2 administratiacutevny štyacutel

- curriculum vitae (životopis)

3 publicistickyacute štyacutel

- in memoriam (na pamiatku)

- vox populi vox dei (hlas ľudu hlas božiacute)

4 rečniacutecky štyacutel

- quo vadis (kam kraacutečaš)

5 esejistickyacute štyacutel

- conditio sine qua non (podmienka bez ktorej nie ndash nevyhnutnaacute podmienka predpoklad aby

sa niečo mohlo realizovať)

6 hovorovyacute štyacutel

- de facto (v skutočnosti skutočne zo skutku podľa skutočneacuteho stavu)

- pro forma (formaacutelne aby sa nepovedalo)

7 umeleckyacute štyacutel

- carpe diem (využi deň)

II Sekundaacuterne štyacutely (priacuteležitostneacute konkreacutetne neštandardizovaneacute) ndash vyacuteber

1 archaickyacute štyacutel

- amicenko (z latinskeacuteho amicus ndash priateľ) ndash oslovenie adresaacuteta v duchu 19 storočia

2 biblickyacute štyacutel

- gloria in excelsis Deo (slaacuteva Bohu na vyacutesostiach)

59

3 ceremoniaacutelny štyacutel

- ad multos annos (na mnoheacute roky ndash pri vyacuteročiach pri blahoželaniach jubilantovi aby sa ešte

dlho tešil zdraviu)

- Vaša magnificencia (oslovenie rektora univerzity)

- Vaša spektabilita (oslovenie dekana fakulty)

- Vaše honorability (oslovenie vyacuteznamnyacutech funkcionaacuterov v akademickom prostrediacute)

- Vaša Excelencia (oslovenie veľvyslanca)

- Vaša Eminencia (oslovenie kardinaacutela)

4 diplomatickyacute štyacutel

- persona non grata (nežiaduca osoba)

5 ďakovnyacute štyacutel

- ab imo pectore (z hĺbky srdca)

6 ekonomickyacute štyacutel

- N B (skratka z nota bene ndash dobre si zaznamenaj)

7 elegickyacute štyacutel

- memento mori (pamaumltaj na smrť)

8 encyklopedickyacute štyacutel

- ibid (ibidem ndash tamtiež)

- id (idem ndash ten istyacute)

- cf cfr conf (confer ndash porovnaj)

- et al (et alii ndash a ďalšiacute a kolektiacutev)

- l c l cit (loco citato ndash na citovanom mieste na uvedenom mieste)

- v l (vide locum ndash pozri miesto v knihe)

- s a (sine anno ndash bez roku vydania)

9 enumeratiacutevny štyacutel

- etc (et cetera ndash atď a tak ďalej)

60

10 epištolaacuterny štyacutel

- A D (anno Domini ndash roku Paacutena)

11 legislatiacutevny štyacutel

- ex offo (= ex officio ndash z uacuteradu z uacuteradnej moci)

12 ospravedlňujuacuteci štyacutel

- mea culpa mea maxima culpa (moja vina moja preveľkaacute vina)

13 patetickyacute štyacutel

- per aspera ad astra (tŕnistou cestou k hviezdam)

14 persuaziacutevny štyacutel

- historia magistra vitae (dejiny suacute učiteľkou života)

- non scholae sed vitae discimus (neučiacuteme sa pre školu ale pre život)

15 pompeacutezny štyacutel

- amicus certus in re incerta cernitur (v nuacutedzi poznaacuteš priateľa)

16 žartovnyacute štyacutel

- ergo bibamus (tak teda pime)

Podobnyacutech priacutekladov by sme našli omnoho viac od tyacutech najfrekventovanejšiacutech až po

zriedkaveacute ba raritneacute ktoreacute sa zvaumlčša vyskytujuacute v diskurzoch odborneacuteho použiacutevateľa jazyka

Prekladateľ samozrejme nemocircže poznať všetky latinskeacute citaacutety skratky sentencie alebo

terminoloacutegiu jednotlivyacutech odborov Zaacutekladneacute znalosti z klasickyacutech jazykov suacute však veľkou

vyacutehodou a aspoň zaacutekladnaacute orientaacutecia pokiaľ ide o systeacutem latinčiny a znalosti z jej lexiky

a reaacuteliiacute sluacutežia prekladateľovi k rozviacutejaniu si kultuacuternej kompetencie Ak prekladateľ nie je

zaacuteroveň klasickyacutem filoloacutegom potom v priacutepade jeho znalostiacute z klasickyacutech jazykov a antickej

civilizaacutecie a kultuacutery vo vzťahu k prekladateľskyacutem kompetenciaacutem hovoriacuteme skocircr o sociaacutelnej

rešeršnej a kultuacuternej kompetencii než o jazykovej kompetencii v pravom vyacutezname Znamenaacute

to že sa prekladateľ v problematike orientuje a ak je to potrebneacute dokaacuteže si zvoliť vhodnuacute

prekladateľskuacute pomocirccku nevyhnutnuacute pri vyacutebere ekvivalentu či pri hľadaniacute prekladateľskeacuteho

riešenia

61

V tejto suacutevislosti treba upozorniť aj na chyby v preklade vyacuteklade alebo v interpretaacutecii

ktoreacute mocircžu vzniknuacuteť ako docircsledok nedostačujuacutecej znalosti klasickyacutech jazykov a suacutevisiacich

reaacuteliiacute Parciaacutelne informaacutecie a vedomosti mocircžu viesť k mylnyacutem zaacuteverom Priacutekladom takyacutechto

neoverenyacutech postupov je znaacutema falošnaacute etymoloacutegia substantiacuteva malvica ktoraacute sa chybne

odvaacutedza od malum (zlo) alebo od mālum (jablko) pričom zlo maacute odkazovať na biblickyacute

priacutebeh Adama a Evy kde je jablko symbolom zla a uacutedajne aj preto suacute ich označenia

v latinčine zhodneacute J Rejzek v Českom etymologickom slovniacuteku uvaacutedza vysvetlenie bdquomalvice

ndash dužnatyacute plod s jaacutedřincem (jablko hruška ap) Presl převzal z jakeacutehosi stareacuteho leacutekařskeacuteho

rukopisu v jinyacutech exemplaacuteřiacutech jsou podoby makvice mrkvice takže asi jde o piacutesařskou

chybuldquo Substantiacutevum malvica sa zrejme do jazyka dostalo ako chybnyacute tvar Na českuacute

etymoloacutegiu odkazuje aj Stručnyacute etymologickyacute slovniacutek slovenčiny bdquomalvica ndash dužinatyacute plod

rastliacuten s jadrovyacutem ovociacutem (od 20 stor) Z čes malvice ndash vyacuteraz bol zavedenyacute v obdobiacute

naacuterodneacuteho obrodenia na zaacuteklade isteacuteho stčes rukopisu

priacuteslušneacute miesto sa však čiacuteta aj ako mrkviceldquo

V obdobnyacutech priacutepadoch platiacute zaacutesada ad fontes

Ak sa prekladateľ stretne s podobnyacutem prekladateľskyacutem

probleacutemom mal by si informaacuteciu vyhľadať a overiť

zvlaacutešť vtedy ak nie je v danej oblasti odborniacutekom

Latinskyacute a starogreacutecky jazyk obohatili

slovenskuacute slovnuacute zaacutesobu o kvantum lexikaacutelnych

jednotiek ktoreacute sa v našom jazyku uplatnili ako

jednotliveacute slovaacute (napr graacutetis) alebo viacslovneacute pomenovania (napr ad absurdum ad acta

aula maxima) ďalšie boli prebraneacute ako celeacute sentencie (napr clara pacta ndash boni amici) alebo

je z ich zaacutekladu odvodenyacutech množstvo ďalšiacutech lexikaacutelnych jednotiek Za mnoheacute uvaacutedzame

tie ktoreacute sa sformovali z latinskeacuteho a greacuteckeho slova jazyk

lingua

lingvistika lingvista lingvistka lingvistickyacute plurilingvizmus bilingvizmus

monolingvizmus sociolingvistika psycholingvistika pragmalingvistika neurolingvistika

etnolingvistika lingvokulturoloacutegia lingvokultureacutema lingvodidaktika lingvaacutelny

interlingvaacutelny extralingvaacutelny multilingvaacutelny

γλῶσσα (gloacutessa)

glosaacuter glosolaacutelia heteroglosia diglosia polyglosia glosa glosovať glosaacutetor glositiacuteda

glosodyacutenia xenoglosia

Jan Svatopluk Presl bol českyacute

vysokoškolskyacute pedagoacuteg a

zooloacuteg na Českej univerzite

Karlo-Ferdinandovej v Prahe

a bol jednyacutem

z najvyacuteznamnejšiacutech

priacuterodovedcov v 19 storočiacute

62

Použitaacute literatuacutera

ANDOKOVAacute Marcela (2013) Rečniacutecke umenie sv Augustiacutena v kaacutezňach k stupňovyacutem žalmom

Bratislava IRIS

BALEGOVAacute Jana (2016) Lectiones grammaticae Latinae I Košice Univerzita Pavla Jozefa

Šafaacuterika

BARANDOVSKAacute-FRANK Věra (1995) Latina jako mezinaacuterodniacute jazyk Dobřichovice Kava ndash

Pech

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2002) Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a

latinskyacutech mien naacutezvov a termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie

cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda s 45 ndash 55

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2011) Z histoacuterie transkripcie starogreacuteckych a latinskyacutech mien do

slovenčiny In Sambucus VII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a

neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta Trnavskej univerzity v Trnave s 173 ndash 195

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom

Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech

priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In Sambucus VIII Praacutece z

klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave s 178 ndash 193

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

hlavneacute transkripčneacute zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 č 3-

4 s 131 ndash 150

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2016) Od hlasu k hlaacuteske Z dejiacuten antickej naacuteuky o reči Bratislava

Univerzita Komenskeacuteho

DRAE Diccionario de la lengua espantildeola [Cit 8 septembra 2017] Dostupneacute na internete

httpdleraeesw=diccionario

HARAJ Igor (2011) Vlastneacute meno v mysleniacute antiky a stredoveku Martin Matica slovenskaacute

HORATIUS Flaccus Quintus (1986) O umeniacute baacutesnickom Satiry a Listy Bratislava Tatran s

229

HORAacuteČEK Filip ndash CHLUP Radek (2012) Učebnice klasickeacute řečtiny Praha Academia

JANOUŠEK Jan (2014) Uacutevahy nad knihou W Stroha bdquoLatein ist tot ndash es lebe Lateinldquo In

Vymětalovaacute Karla (ed) (2014) Vivat Latina reserata Opava Slezskaacute univerzita v Opavě

s 16 ndash 20

KALIVODA Jan (2012) Verba docent exempla trahunt Praha Karolinum

44

gr PERI ndash okolo

prefix

perikardium (peri + gr kardia = srdce)

periskop (peri + gr skopein = pozorovať)

perioacuteda (peri + gr odos = cesta)

gr POLY- ndash (gr adjektiacutevum polys poly =) mnohyacute početnyacute

gr POLI- ndash (gr substantiacutevum polis =) mesto

prefix

polyteizmus (poly + gr theos = boh)

polygamia (poly + gr gamos = sobaacuteš)

polyglot (poly + gr glotta = jazyk)

polytechnika (poly + gr techneacute = umenie remeslo zručnosť)

poliklinika (poli + gr klineacute = locircžko posteľ)

metropola (gr meacuteteacuter = matka + polis)

akropola (gr akros = vysokyacute vrchnyacute nachaacutedzajuacuteci sa na okraji + polis)

lat RE- ndash opaumlť znovu zase nazad

lat RETRO- ndash (pocircvodne lat predložka =) spaumlť naspaumlť nazad

prefix

reagovať (re + lat agere = konať robiť viesť)

rebelovať (re + lat bellum = vojna)

reediacutecia (re + lat edere = vydaacutevať)

retrospektiacuteva (retro + lat spectare = diacutevať sa hľadieť)

retro štyacutel

45

lat SUB ndash pod

1 predložka

sub condicione pod podmienkou

sub potestate pod mocou

sub voce pod slovom pod heslom napr v slovniacuteku

2 prefix

substancia (sub + lat stare = staacuteť)

lat SUPER ndash nad

prefix

supermocnosť

superťažkyacute

superstar

gr SYN ndash s so spolu s

prefix

synchronickyacute (syn + gr chronos = čas)

symbioacuteza (syn + gr bios = život)

synonymum (syn + gr onoma = meno)

symfoacutenia (syn + gr foneacute = zvuk)

lat TRANS ndash cez za (častejšiacute preklad predponou pre-)

prefix

transkripcia (trans + lat scribere sup scriptum = piacutesať)

transplantaacutecia (trans + lat plantare = sadiť)

translokaacutecia (trans + lat locus = miesto)

transformovať (trans + lat forma = podoba tvar)

46

15 Vlastneacute menaacute Problematika transkripcie antickyacutech greacuteckych

a latinskyacutech mien

Slovenčina nie je izolovanyacute jazyk prenikaacute do nej množstvo cudziacutech slov Pri ich

preberaniacute sa riadi vlastnyacutemi pravidlami zaacuteroveň by však mala rešpektovať ndash aspoň pri

vlastnyacutech menaacutech ndash niektoreacute pravidlaacute jazykov z ktoryacutech menaacute preberaacute Dlhodobyacutem

probleacutemom ktoryacute sa priamo dotyacuteka kultuacuternych reaacuteliiacute z antickej civilizaacutecie je v slovenčine

spraacutevnosť piacutesania vlastnyacutech mien pocircvodom z klasickyacutech jazykov

Zaacuterodky probleacutemu prepisovania antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien osocircb naacutezvov

lokaliacutet a ich rocircznych odvodeniacuten do slovenčiny siahajuacute

ďaleko do počiatkov jej spisovneacuteho obdobia Probleacutem

vyplyacuteva z odlišnyacutech hlaacuteskoslovnyacutech a tvaroslovnyacutech

vlastnostiacute prijiacutemajuacuteceho jazyka ndash spisovnej slovenčiny

a odovzdaacutevajuacuteceho jazyka ktoryacutem je latinčina a

starovekaacute priacutepadne byzantskaacute greacutečtina

V tejto suacutevislosti nemožno zabuacutedať že

o fonetike starej greacutečtiny a latinčiny veľa isteacuteho

nevieme Neexistuje nijakyacute autentickyacute zaacuteznam ich

zvukovej podoby Sme odkaacutezaniacute na dedukcie z toho

čo naacutem sprostredkuacuteva piacutesmo Pravopis starej greacutečtiny

bol napriacuteklad fonetickyacute približne okolo roku 400 pred

Kr Potom sa postupne zužoval repertoaacuter jej vokaacutelov

(strata kvantity zjednodušenie diftongov itacizmus)

v konsonantoch sa presadila spirantizaacutecia (b ph kh sa

zmenili na v f ch) Naša dnešnaacute vyacuteslovnosť

starogreacutečtiny je konvenčnaacute nezodpovedaacute živej vyacuteslovnosti ani v jednej faacuteze vyacutevinu tohto

jazyka aj keď rozdiely medzi grafikou a fonetikou nie suacute priacuteliš veľkeacute

151 Probleacutemy suacutevisiace s prepisom antickyacutech mien do slovenčiny1

Hlavneacute okruhy probleacutemov ktoreacute vystupujuacute do popredia v suacutevislosti s problematikou

transkripcie greacuteckych a latinskyacutech mien suacute

1 K praktickyacutem otaacutezkam prekladu antickyacutech mien rarr 2521

Za našu dnešnuacute vyacuteslovnosť

starej greacutečtiny vďačiacuteme

humanistovi Erazmovi

Rotterdamskeacutemu Pre svoju

kodifikaacuteciu argumentoval

vedeckyacutemi potrebami proti

vyacuteslovnosti akuacute v Euroacutepe šiacuterili

greacutecki učenci emigranti

z Byzancie Taacute vychaacutedzala

z vyacutevinovej kontinuity jazyka

bola bližšia novej greacutečtine

Erazmov nie bezprobleacutemovyacute

naacutevrat ad fontes k domneleacutemu

klasickeacutemu stavu aj v ortoepii sa

v Euroacutepe ujiacutemal iba pomaly

napr v Nemecku sa definitiacutevne

presadil až po roku 1800

a v krajinaacutech s prevažujuacutecim

byzantskyacutem vplyvom vocircbec

nemal uacutespech

47

- v starovekej greacutečtine označovanie kvantity

prepis aspirovanyacutech spoluhlaacutesok th rh priacutep aj ph

prepis diftongov ai ei oi prepis pocircvodneacuteho

slabičneacuteho i na začiatku greacuteckych slov prepis geminaacutet

- pri prepise z latinčiny piacutesanie geminaacutet

piacutesanie digrafeacutem ae oe qu piacutesanie c ndash k piacutesanie

intervokalickyacutech grafeacutem i ndash j t ndash c s ndash z prepis

pocircvodneacuteho i na začiatku slov

- morfologickeacute otaacutezky podoba menneacuteho

kmeňa ktoryacute maacute byť zaacutekladom pre skloňovanie mena

a pre ďalšie odvodzovanie najmauml pre tvorenie

adjektiacuteva

Pre slovenčinu ako prijiacutemajuacuteci jazyk vždy

predstavovala vaumlčšie probleacutemy greacutečtina Ako prveacute

vyacutechodisko prepisu sa nuacuteka transliteraacutecia Čistaacute sa

použiacuteva len okrajovo v praxi je uacutečelnejšie použiacutevať jej

kombinaacuteciu s transkripciou zohľadňujuacutecou aj

recipovanuacute erazmovskuacute vyacuteslovnosť (čiže v greacutečtine miesto aggelos piacutešeme angelos

vynechaacutevame priacutezvuky naacuteslovnyacute ostryacute priacutedych označujeme pomocou h) Tento spocircsob

transkripcie sa bez vaumlčšiacutech probleacutemov uplatňuje pri prepise jednotlivyacutech greacuteckych slov či

citaacutetovyacutech zvratov (napr heacuteureacuteka mimeacutesis theos apo meacutechaneacutes gnoacutethi seauton a pod) Ide

tu iba o to aby sa greacutecke hlaacutesky vyjadrovali našimi piacutesmenami či hlaacuteskami s najbližšou

zvukovou platnosťou (η = eacute θ = th ι = i υ = y u (v diftongoch) φ = f (nie ph) χ = ch (nie

kh) ω = oacute ου = u (nie ou) nevyznačuje sa kvantita a i y lebo ich nevyznačovala ani

greacutečtina) Pokiaľ ide o latinčinu už starovekiacute gramatici klaacutedli docircraz na analyacutezu hlaacutesok h k q

x i v kvocircli ich špeciaacutelnemu vzťahu medzi vyacuteslovnosťou a spocircsobom grafickeacuteho zaacuteznamu

Spochybňovali hlaacuteskovuacute platnosť h jednak preto že sa tento konsonant vyslovoval

v latinčine slabo ale zvlaacutešť preto lebo ho viaceriacute z nich pripodobňovali ku greacuteckemu

priacutedychu ktoryacute nebol považovanyacute sa samostatnuacute hlaacutesku Pri i a v gramatici odlišovali ich

vokalickuacute platnosť od konsonantickej platnosti viedli tiež diskusiu o opodstatnenosti

použiacutevania grafeacutem k a q keďže grafeacutema c by uspokojivo prevzala ich uacutelohu Hlaacutesky x y a ich

grafeacutemy hodnotili ako okrajoveacute a cudzie keďže sa vyskytujuacute len v greacuteckych slovaacutech

Pri piacutesaniacute antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien sa uplatňujuacute dve stanoviskaacute

1 stanovisko vaumlčšmi prihliadajuacutece k odovzdaacutevajuacutecim jazykom

Transliteraacutecia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute vždy to isteacute

piacutesmeno alebo to isteacute spojenie

piacutesmen druhej abecedy

Transkripcia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute piacutesmeno

alebo aj viacero piacutesmen druhej

abecedy podľa vyacuteslovnosti na

tom istom mieste Ide

o fonetickyacute prepis slova

Geminaacuteta = zdvojenaacute

spoluhlaacuteska (napr v slove

panna)

Aspiraacuteta = spoluhlaacuteska

sprevaacutedzanaacute priacutedychom (napr

th kh)

Grafeacutema = piacutesomnyacute znak

piacutesmeno

48

2 stanovisko pokladajuacutece za rozhodujuacuteci v procese adaptaacutecie prijiacutemajuacuteci jazyk

Pri druhom stanovisku sa kladie docircraz na transkripčnyacute priacutestup ktoryacute sa pokuacuteša zachytiť

zvukovuacute straacutenku slova v podobe najprirodzenejšie uchopiteľnej prijiacutemajuacutecim jazykom Pri

prvom zo stanoviacutesk suacute možneacute dva už vyššie spomenuteacute priacutestupy transliteračnyacute

a transliteračno-transkripčnyacute Suacute podobneacute hlavnyacute rozdiel spočiacuteva v prepisovaniacute dĺžok Kyacutem

pri transliteraacutecii sa napr prepisujuacute len greacutecke eacute oacute keďže sa zaznamenaacutevali osobitnyacutemi

grafeacutemami eacutetou a oacutemegou pri transkripčno-transliteračnom priacutestupe sa prepisujuacute aj dlheacute aacute iacute

yacute uacute

V praxi sa niekedy možno stretnuacuteť s prepisom

greacuteckych mien na latinskyacute spocircsob hlavne pod

vplyvom zaacutepadoeuroacutepskych jazykov t j s piacutesaniacutem ph

namiesto f a c namiesto k ale i s tendenciou

odstraňovať th hoci medzi vyacuteslovnosťou t (τ) a th (θ)

bol v greacutečtine zaacutesadnyacute rozdiel

Pri transkripcii vlastnyacutech mien vstupuje do hry

aj kultuacuterny kontext zdomaacutecnenosť Niektoreacute greacutecke

vlastneacute menaacute sa už do naacutešho jazyka a kultuacutery do istej

miery včlenili (Filip Alexander Teodor Homeacuter

Korint Ateacuteny a pod) paralelne popri nich je tu ale

vaumlčšina mien ktoreacute sme si nestihli adaptovať pričom

vychaacutedzajuacute z tyacutech istyacutech slovotvornyacutech zložiek (napr

Menandros Theofrastos Filippopolis)

Niekedy sa použiacuteva jedna lexikaacutelna jednotka

v dvoch podobaacutech podľa kultuacuterneho prostredia napr

Foinikia v greacuteckom prostrediacute Feniacutecia v latinskom

kontexte (V Zamarovskyacute) Inokedy sa rozlišuje medzi

tyacutem či sa hovoriacute o mytologickej alebo historickej postave Podľa toho sa použiacuteva vaumlčšmi

alebo menej adaptovanaacute podoba

Priacutekladom na celkom vžiteacute greacutecke meno je Ezop (pocircvodneacute Aisoacutepos) Pri jeho preberaniacute

došlo k zmene v kmeni i v koncovke na jeho podobe sa vyacuterazne prejavil vplyv stredovekej

latinčiny Menaacute typu Neapol zas naznačujuacute že pri preberaniacute mien je možnyacute aj zaacutesah do

koncovky ako zaacutekladnyacute stupeň jeho udomaacutecnenia ktoryacute odraacuteža flektiacutevne potreby slovenčiny

Avšak menaacute ktoreacute by transformovali iba kmeň no koncovku nie (Teokritos namiesto

Theokritos Teacutezeus namiesto Theacuteseus a pod) nie suacute ani greacutecke ani slovenskeacute

Najstaršiacute filozofi chaacutepali jazyk

ako suacutehrn mien ktoreacute

považovali za naacutezvy

jednotlivyacutech prvkov skutočnosti

S prvyacutemi teoretickyacutemi

konštruktmi pomocou ktoryacutech

sa opisuje a do istej miery

vysvetľuje spraacutevanie sa

vlastnyacutech mien nachaacutedzame

v homeacuterskej baacutesnickej tradiacutecii

V Homeacuterovyacutech baacutesňach sa

stretaacutevame s pojmom

eponymon Je to to od čoho sa

odvodzuje vlastneacute meno mocircže

to byť ineacute slovo alebo aj vec či

situaacutecia ktoraacute bola motivujuacutecim

činiteľom pri akte prvotneacuteho

pomenovania U Homeacutera maacute do

značnej miery magickyacute

a nadprirodzenyacute raacutez Okolnosti

ktoreacute sprevaacutedzajuacute prvotneacute

pomenovanie nositeľa mena

totiž predurčujuacute jeho ďalšie

osudy

49

Vyacuteznamnyacutem komplikujuacutecim faktorom prepisovania antickyacutech mien a ich fungovania

v slovenskom texte je skloňovanie To kladie na použiacutevateľa slovenčiny naacuteroky akeacute si ušetrili

napr angličtina francuacutezština nemčina atď Vystačia s nominatiacutevom singulaacuteru daneacuteho mena

čo v slovenčine nie je možneacute Do popredia vystupuje probleacutem akyacute kmeň pri ohyacutebaniacute použiť

Konkurujuacute si pocircvodneacute greacuteckelatinskeacute a domaacutece slovenskeacute kmene Niektoreacute pocircvodneacute

substantiacutevne kmene nachaacutedzajuacute v slovenčine oporu najmauml vďaka adjektiacutevam ktoreacute sa od nich

tvoria napr gr Eroacutes ndash erotickyacute rarr G sg = Eroacuteta Achilleus ndash Achillova paumlta rarr G sg =

Achillea Achilla lat Cicero ndash ciceronianizmus rarr G sg = Cicerona Popri klasickyacutech

tvaroch sa ale v slovenčine občas pri tom istom mene vytvaacuterajuacute i tvary bdquobarbarskeacuteldquo ktoreacute

nerešpektujuacute vyacutechodiskovyacute jazyk Odviacutejajuacute sa jednoducho od nominatiacutevu singulaacuteru a k nemu

pridaacutevajuacute slovenskeacute paacutedoveacute koncovky Areacutes ndashArea i Aresa Adoacutenis ndash Adoacutenida i Adonisa Pri

skloňovaniacute nastaacutevajuacute ťažkosti tiež pri menaacutech ktoreacute nesignalizujuacute dostatočne svoj rod

(Artemis Eris Deacutemeacuteter) nezasvaumltenyacute ich nemusiacute identifikovať ako ženskeacute menaacute Ďalšiacutem

uacuteskaliacutem greacuteckej flexie suacute kvantitatiacutevne alternancie v kmeni Filopoimeacuten ndash Filopoimena

Agamemnoacuten ndash Agamemnona ale Apolloacuten ndash Apolloacutena Ioacuten ndash Ioacutena

152 Pravidlaacute transkripcie antickyacutech vlastnyacutech mien

K pertraktovanej problematike vzniklo niekoľko vedeckyacutech štuacutediiacute v ktoryacutech sa autori

pokuacutešajuacute vniesť systeacutem a zjednotiť pravidlaacute transkribovania a ortografie pre vlastneacute menaacute

pocircvodom z klasickyacutech jazykov Napriek dlhoročneacutemu uacutesiliu niekoľkyacutech generaacuteciiacute lingvistov

a klasickyacutech filoloacutegov však zatiaľ nemaacuteme k dispoziacutecii komplexnuacute priacuteručku ktoraacute by

použiacutevateľa jazyka zorientovala a v ktorej by našiel odpoveď na otaacutezku spraacutevnej podoby

želaneacuteho tvaru vlastneacuteho mena Odporuacutečania i pravidlaacute ktoreacute v priebehu niekoľkyacutech

desaťročiacute vznikali naraacutežali vždy na nedostatok mateacuterie na ktorej by sa preverovali takže

jazykovaacute prax s teoacuteriou bola prepojenaacute iba do určitej miery Vaumlčšina naacutevrhov slovenskyacutech

jazykovedcov z minulosti ako adaptovať antickeacute menaacute v slovenčine bola v suacutelade s

vyacutevinovyacutemi tendenciami slovenčiny a premietla sa ndash v maximaacutelne zhutnenej podobe ndash do

aktuaacutelnych Pravidiel slovenskeacuteho pravopisu (PSP)

V suacutečasnosti sa medzi klasickyacutemi filoloacutegmi v slovenskyacutech akademickyacutech inštituacuteciaacutech

ustaľujuacute zaacutesady transkripcie antickyacutech mien a komplexnejšie suacute sformulovaneacute zatiaľ

50

v štuacutediaacutech Ľ Buzaacutessyovej2 Uplatňujuacute sa už aj v praxi v heslaacutech Encyklopaedie Beliany Pre

heslaacuter sa vytvaacutera takaacute podoba vlastneacuteho mena alebo termiacutenu aby bolo identifikovateľneacute

v pocircvodnom odovzdaacutevajuacutecom jazyku a zaacuteroveň aby nebolo v uacuteplnom rozpore s prirodzenyacutemi

vlastnosťami prijiacutemacieho jazyka teda slovenčiny Heslaacute majuacute často podobu dvojtvaru Jedna

podoba mena pre bežnuacute komunikaacuteciu popularizačneacute diela pre beletriu televiacuteziu atď v

ktorej sa vaumlčšmi odraacutežajuacute adaptačneacute procesy a druhaacute pre texty odborneacuteho charakteru

prihliadajuacuteca vaumlčšmi na pocircvodnyacute stav v klasickyacutech jazykoch Kyacutem v niektoryacutech priacutepadoch sa

adaptovanaacute a odbornaacute podoba prekryacutevajuacute (napr nominatiacutev singulaacuteru Poseidoacuten genitiacutev

singulaacuteru Poseidoacutena suacute tvary ktoreacute suacute v slovenčine dobre adaptovaneacute a zaacuteroveň zodpovedajuacute

aj požiadavkaacutem odborneacuteho vyjadrovania) v inyacutech sa mocircže adaptovanaacute a odbornaacute podoba

prekryacutevať len v nominatiacuteve a rozdiel medzi štyacutelmi sa prejaviacute až v nepriamych paacutedoch (napr

nominatiacutev singulaacuteru Anakreoacuten je vhodnyacute pre oba štyacutely zato genitiacutev singulaacuteru Anakreoacutena pre

bežneacute vyjadrovanie a genitiacutev singulaacuteru Anakreonta pre odbornyacute štyacutel)

Naacutezvy lokaliacutet sa považujuacute za menej citliveacute na zaacutesahy preto je priacutepustnyacute vaumlčšiacute rozsah

ich adaptaacutecie Priacutepustneacute suacute pomenovania Macedoacutenia Myacutezia Lyacutekia Kapadoacutecia Bityacutenia

Sybarida atď z osobnyacutech mien sa pokladajuacute za adaptovaneacute menaacute panovniacutekov (Teodor

Bazil) svaumltyacutech a biblickyacutech postaacutev (Izidor František z Assisi Herodes) najznaacutemejšiacutech

mytologickyacutech postaacutev (Ateacutena Jupiter) literaacutetov a ich diel (Homeacuter Oviacutedius Horaacutecius

Odysea) Akceptujuacute sa tiež daacutevno adaptovaneacute menaacute v ktoryacutech bola theacuteta nahradenaacute

v slovenčine fonologicky najbližšou zapiacutesanou grafeacutemou t ako Ateacutena Temida Tesaacutelia

V odbornom jazyku sa však použiacutevajuacute podoby s theacutetou Pri ohyacutebaniacute mien so slovnyacutem

zaacutekladom končiacim na latinskuacute hlaacutesku k piacutesanuacute grafeacutemou c sa odporuacuteča v odbornom

i neodbornom texte piacutesať slovenskeacute k ndash t j k nominatiacutevu Marcus sa priraďuje nepriamy paacuted

Markovi nie Marcovi

Pre štyacutel bežnej komunikaacutecie sa odporuacuteča skloňovať viacereacute menaacute (pocircvodneacute

konsonantickeacute kmene) podľa uacuteplnej podoby nominatiacutevu Xenofoacutena Adonisa Kalchasa

z latinskyacutech napr Cicera (popri Ciceroacutena) podoba zodpovedajuacuteca stavu v odovzdaacutevajuacutecom

jazyku (Xenofoacutenta Adoacutenida Kalchanta Cicerona) sa odporuacuteča pre odbornyacute štyacutel Vžiteacute

podoby ženskyacutech mien ako Ariadna (popri odb Ariadneacute) sa prijiacutemajuacute Greacutecke menaacute

2 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a latinskyacutech mien naacutezvov a

termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda 2002 s

45-55 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash hlavneacute transkripčneacute

zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 2012 č 3-4 s 131-150 BUZAacuteSSYOVAacute

Ľudmila Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In

Sambucus VIII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave 2012 s 178-193

51

s nominatiacutevom sg na -oacuten sa v adaptovanej podobe

skloňujuacute s ohľadom na už adaptovaneacute znaacuteme propriaacute

i početneacute apelatiacuteva v nepriamych paacutedoch -oacutena -oacutenovi

atď bez ohľadu na pocircvodneacute rozdiely v greacuteckom kmeni

teda Xenofoacuten Xenofoacutena Agamemnoacuten Agamemnoacutena

tak ako Platoacuten Platoacutena no v odbornom štyacutele tvar

zodpovedaacute vyacutechodiskoveacutemu jazyku t j Xenofoacutenta

Agamemnona

Konzervatiacutevnosť v oblasti morfoloacutegie pretrvaacuteva

v ohyacutebaniacute mien zakončenyacutech vyacuteraznyacutemi latinskyacutemi

alebo greacuteckymi sufixmi (lat -us-ius gr -os -es)

ktoreacute majuacute tendenciu spraacutevať sa ako zdomaacutecneneacute

morfeacutemy a u ktoryacutech existuje vžitaacute opora v oblasti

cudziacutech apelatiacutev typu komunizmus Skloňuje sa teda

OviacutediaOvidia HerodotaHeacuterodota SisyfaSizyfa

Aristotela Euripida Anaximena nerobiac rozdiel

medzi odbornyacutem a neodbornyacutem vyjadrovaniacutem

K tyacutemto menaacutem sa priraďujuacute aj menaacute na ndashas pocircvodom

a-kmeňoveacute maskuliacutena ako PytagorasPythagoras

Anaxagoras pretože suacute formaacutelne bliacutezke

predchaacutedzajuacutecim niektoreacute suacute znaacuteme z učiva strednyacutech

škocircl alebo suacute suacutečasťou terminologickyacutech spojeniacute napr

Pytagorova veta Pri sufixe -as pocircvodom

konsonantickyacutech kmeňov (Kalchas) -is (Agis)

rovnako aj pri latinskyacutech i-kmeňovyacutech typoch

(Tyrnaviensis) priacutepadne inyacutech ktoreacute suacute menej

frekventovaneacute sa odporuacuteča vychaacutedzať pri skloňovaniacute

z uacuteplnej nominatiacutevnej formy a skloňovať a odvodzovať

v bežnom prejave Agisa Adonisa adonisovskyacute

Kalchasa Kalchasov Tyrnaviensisa a pod

Pri preklade z cudzieho jazyka je nevyhnutneacute

uvedomiť si aj mieru adaptaacutecie antickyacutech mien v

danom jazyku aby došlo k spraacutevnej identifikaacutecii tej

ktorej osoby Pri použiacutevaniacute latinskyacutech mien skladajuacutecich sa z krstneacuteho mena rodoveacuteho mena

Skladba latinskeacuteho mena

Publius Cornelius Scipio

Africanus

praenomen (Publius) = osobneacute

(krstneacute) meno daacutevalo sa dieťaťu

9 deň po narodeniacute podľa vyacuteberu

rodičov zoznam osobnyacutech mien

bol v Riacuteme obmedzenyacute ndash

poznaacuteme len 18 mužskyacutech

osobnyacutech mien praenomina

žien neboli takeacute obmedzeneacute ako

u mužov

nomen gentile (Cornelius) =

rodoveacute meno novorodenec ho

dostaacuteval ako priacuteslušniacutek isteacuteho

rodu taacuteto priacuteslušnosť sa

odvodzovala od otca meno bolo

dedičneacute

cognomen (Scipio) = meno

rodiny (priezvisko) ktoreacute bolo

odvodeneacute od individuaacutelnych

charakteristiacutek alebo

vyacuteznamnyacutech skutkov spočiatku

ide o živeacute rodinneacute meno ktoreacute

sa postupne staacuteva dedičnyacutem

priacutemenom

agnomen (Africanus) =

dodatočneacute meno ktoreacute sa

obvykle pridaacuteva na zaacuteklade

nejakeacuteho vyacuteznamneacuteho skutku

svojho buduacuteceho nositeľa toto

meno je fakultatiacutevne a plniacute

funkciu honorifikačnej prezyacutevky

Najčastejšie skratky

latinskyacutech vlastnyacutech mien

A = Aulus

C = Gaius

Cn = Gnaeus

D = Decimus

L = Lucius

M = Marcus

P = Publius

Q = Quintus

Ser = Servius

Sex = Sextus

T = Titus

52

priezviska (Gaius Iulius Caesar Marcus Tullius Cicero) kladie napr španielčina docircraz na

rodoveacute meno slovenčina však nie vždy (napr Marcus Tullius Cicero sa v španielčine

pravidelne označuje ako Tullius v slovenčine však Cicero)

53

16 Starogreacutecky a latinskyacute jazyk ndash nositelia kultuacuternych tradiacuteciiacute

optikou translatoloacutegie

Latinčina je jazyk vďaka ktoreacutemu maacuteme piacutesmo (latinka) sprostredkoval naacutem greacutecko-

riacutemske kultuacuterne a vzdelanostneacute dedičstvo obohatil našu slovnuacute zaacutesobu a to dokonca natoľko

že pri mnohyacutech slovaacutech si už neuvedomujeme ich latinskyacute pocircvod Je propedeutikou pre

romaacutenske jazyky i pre angličtinu kde figuruje celyacute rad pocircvodne latinskyacutech slov (napr

personal computer persōna = osoba persōnālis = osobnyacute computāre = počiacutetať) Vaumlčšina

gramatiacutek modernyacutech jazykov je vystavanaacute na latinskom pocircdoryse a preto je latinčina

ideaacutelnou univerzaacutelnou priacutepravou pre štuacutedium jazykov Navyše je staacutele najdocircležitejšou

suacutečasťou medzinaacuterodnej terminoloacutegie

Hoci slovenčina nepatriacute do skupiny romaacutenskych jazykov ktoreacute sa z latinčiny resp

z ľudovej latinčiny priamo vyvinuli latinskaacute lexika je v našom jazyku pomerne bohato

zastuacutepenaacute Ak aj neraacutetame odbornuacute lexiku (najmauml priacuterodovedneacute domeacuteny kde je latinčina

v poziacutecii lingua franca) ani v bežnej lexike nie suacute živeacute latinskeacute slovaacute v slovenčine ojedinelyacutem

javom Ich poziacutecia v jazyku je stabilnaacute Vaumlčšinu z latinskyacutech vyacuterazov ktoreacute sa použiacutevajuacute

mimo odborneacuteho štyacutelu a suacute suacutečasťou ďalšiacutech štyacutelov možno zadeliť do dvoch kategoacuteriiacute

1 okriacutedleneacute vyacuterazy či okriacutedleneacute slovaacute

2 citaacutetoveacute frazeacutemy3

Okriacutedleneacute vyacuterazy nazyacutevaneacute aj okriacutedleneacute slovaacute je tradičneacute označenie jednej skupiny

knižnyacutech frazeacutem Vznikli na zaacuteklade vyacuteroku historickej alebo literaacuternej postavy V staršom

vymedzeniacute sa za okriacutedleneacute slovaacute pokladal iba takyacute vyacuterok resp citaacutet pri ktorom sa už

neuvedomovalo alebo sa zabudlo na jeho pocircvodcu Avšak kvocircli subjektiacutevnosti určovania

hranice a miery poznania pocircvodcu citaacutetu sa v suacutečasnej lexikoloacutegii uplatňuje odlišnaacute metoacuteda

Vychaacutedza sa z komunikatiacutevnej platnosti vyacuteroku Ak sa danyacute vyacuteraz použije v kontexte

v ktorom vznikol a popisuje danuacute situaacuteciu ide o citaacutet Ak sa uplatňuje aj v inyacutech

komunikačnyacutech situaacuteciaacutech ide o okriacutedlenyacute vyacuteraz Iba v takomto vymedzeniacute sa okriacutedleneacute

vyacuterazy pokladajuacute za osobitnyacute druh frazeacutem Priacutekladom na obe situaacutecie je napr znaacutemy vyacuterok

Gaia Iulia Caesara Alea iacta est Ako citaacutet sa použiacuteva v odbornom ale aj v umeleckom texte

za podmienky že ilustruje dobovuacute situaacuteciu Ako okriacutedlenyacute vyacuteraz sa použiacuteva vtedy ak maacute

platnosť frazeologizmu a použiacuteva sa v kontexte na zdocircraznenie situaacutecie keď je nejakaacute

zaacuteležitosť rozhodnutaacute a toto rozhodnutie nemožno vraacutetiť spaumlť

3 Podrobnejšiacute vyacuteklad k pocircvodu a vyacuteznamu niektoryacutech latinskyacutech citaacutetovyacutech frazeacutem a okriacutedlenyacutech vyacuterazov rarr

24 33

54

Citaacutetoveacute frazeacutemy suacute frazeacutemy prevzateacute z cudziacutech jazykov ktoreacute sa aj v prijiacutemajuacutecom

jazyku vyjadrujuacute vo svojej pocircvodnej teda v cudzojazyčnej podobe ako celok čo znamenaacute že

uvedenaacute skupina frazeacutem nezahŕňa tie ktoryacutech cudzojazyčnyacutem komponentom by bol iba jeden

prvok Pre tieto frazeologickeacute jednotky je priacuteznačneacute buď to že platnosť frazeacutemy mali už v

pocircvodnom jazyku napr latinskeacute cum grano salis (= nie doslova s istyacutem obmedzeniacutem) alebo

jednotky ktoreacute boli v pocircvodnom jazyku nefrazeologickyacutemi (napr odbornyacutemi) vyacuterazmi ako

napr corpus delicti čo je pocircvodom praacutevnickyacute termiacuten alebo vyacuteraz persona non grata ktoryacute

patriacute do diplomatickej terminoloacutegie sa frazeologizovali až v prijiacutemajuacutecom jazyku Treba

doplniť že niektoreacute častejšie použiacutevaneacute citaacutetoveacute frazeacutemy sa uplatňujuacute aj v kalkovanej podobe

napr in medias res ndash do stredu veci k veci bez uacutevodu Citaacutetoveacute frazeacutemy majuacute štylistickuacute

platnosť vyacuteraznyacutech knižnyacutech prostriedkov Vo frazeoloacutegii hovoriacuteme o jave nazyacutevanom

preberanie frazeologickyacutech jednotiek Ide o proces pri ktorom sa frazeologickyacute fond jazyka

obohacuje o frazeacutemy z inyacutech jazykov Najčastejšiacutem spocircsobom je doslovnyacute preklad cudziacutech

frazeacutem ich uacuteplneacute alebo čiastočneacute kalkovanie pričom sa vo vaumlčšine priacutepadov kopiacuteruje ich

syntaktickaacute konštrukcia Frazeologickeacute jednotky ako sme už spomenuli sa preberajuacute

v originaacutelnej podobe no mocircžu sa prispocircsobiť aj preberajuacutecemu jazyku Toto prispocircsobovanie

maacute za naacutesledky zmeny vo fonetickej alebo v grafickej podobe Priacutekladom je latinskaacute frazeacutema

tabula rasa ktoruacute slovenčina prebrala v nezmenenej podobe no napr francuacutezština si ju už

prispocircsobila do podoby table rase teda aj jej grafickaacute aj fonetickaacute podoba zodpovedaacute

preberajuacutecemu jazyku

Tyacutemto spocircsobom obohacujuacute okriacutedleneacute vyacuterazy a citaacutetoveacute frazeacutemy pocircvodom z latinčiny

suacutečasnuacute slovenskuacute lexiku Pre prekladateľa je veľkou vyacutehodou ak ich poznaacute rozumie ich

vyacuteznamu priacutepadne mu je znaacutemy ich pocircvod Poznanie tyacutechto citaacutetovyacutech frazeacutem alebo

okriacutedlenyacutech vyacuterazov v materinskom jazyku daacuteva predpoklad že ich prekladateľ bude schopnyacute

detegovať aj v pocircvodnom texte z ktoreacuteho prekladaacute Tvrdenie že je pre prekladateľa vyacutehodou

ak ich poznaacute sa zakladaacute na nasledujuacutecich zisteniach

1 Ak prekladateľ poznaacute vyacuteznam živyacutech latinskyacutech slov v materinskom jazyku je

pravdepodobneacute že ich dokaacuteže objaviť aj v pocircvodnom texte aj v priacutepadoch že ich

vyacutechodiskovyacute jazyk neprebral v originaacutelnej latinskej podobe ale ustaacutelili sa v ňom adaptovaneacute

napr vo forme kalkov priacutepadne polokalkov a teda že ich z vyacutechodiskoveacuteho textu viditeľne

nevyčleňuje už samotnaacute pocircvodnaacute jazykovaacute forma ndash latinčina Ich uvedomenie si vo

vyacuteznamovej rovine so sebou prinaacuteša niekoľko ďalšiacutech aspektov Prekladateľ dokaacuteže

cieľoveacutemu čitateľovi sprostredkovať adekvaacutetnu formu a obsah aj vďaka tomu že živeacute latinskeacute

slovo v takomto priacutepade nepovažuje len za autorovu metaforu ale uvedomuje si

55

intertextualitu (zvlaacutešť v priacutepade okriacutedlenyacutech vyacuterazov) Transferom takejto lexikaacutelnej jednotky

nenaruacuteša štyacutel originaacutelu a zachovaacuteva viacvrstevnyacute charakter textu Rovnako ponechaacuteva

čitateľovi priestor aby si tieto aluacutezie na antickyacutech autorov a ich diela v texte uvedomoval

nachaacutedzal suacutevislosti a aby pri interpretaacutecii zvlaacutešť v priacutepade umeleckyacutech textov boli jeho

vyacutechodiskaacute porovnateľneacute s vyacutechodiskami a možnosťami čitateľa originaacutelu teda aby mu

prekladateľ tuacuteto možnosť neubral skocircr než sa s preloženyacutem textom stretne saacutem a bude ho

interpretovať na zaacuteklade čitateľskej skuacutesenosti horizontu očakaacutevania čitateľskeacuteho profilu

a ďalšiacutech parametrov ktoreacute suacute suacutečasťou interpretačneacuteho procesu

2 Z hľadiska vyacuteberu vhodnyacutech translatologickyacutech postupov je poznanie živyacutech

latinskyacutech slov rovnako vyacutehodou Prekladateľ sa mocircže vyhnuacuteť negatiacutevnym posunom ak

poznaacute danuacute lexikaacutelnu jednotku identifikuje ju v texte a zvoliacute adekvaacutetny postup pri jej

transfere Ak ju nepoznaacute mocircže sa stať že s ňou bude v texte naraacutebať napr ako s metaforou

V tom priacutepade ju mocircže pri prekladaniacute v raacutemci prekladateľskyacutech postupov využiacutevanyacutech pri

preklade metafory buď celkom eliminovať preložiť ju doslovne (pričom ani v priacutepade kalkov

nemusiacute byť vyacutesledneacute prekladateľskeacute riešenie automaticky zhodneacute s podobou adaptovanou

v cieľovom jazyku) vymeniť ju za inuacute metaforu alebo ju mocircže v texte vysvetliť Všetky

uvedeneacute postupy by znamenali pre cieľovyacute text viac či menej vyacuteraznyacute posun alebo stratu a to

tak na uacuterovni vyacuteznamovej ako aj lexikaacutelnej a štylistickej Adekvaacutetny postup v tomto priacutepade

znamenaacute zvoliť si v cieľovom texte tuacute podobu lexikaacutelnej jednotky ktoraacute je adaptovanaacute

v cieľovej kultuacutere bez ohľadu na divergenciu medzi originaacutelom a prekladom Ak je vo

vyacutechodiskovom texte danaacute živaacute latinskaacute sentencia kalkom v slovenčine mocircže byť

polokalkom alebo naopak Či dokonca ak je živaacute latinskaacute sentencia vo vyacutechodiskovom

jazyku adaptovanaacute v pocircvodnej latinskej podobe a v slovenčine ju poznaacuteme a použiacutevame ako

kalk prekladateľ maacute rešpektovať cieľovyacute jazyk a kultuacuteru a použiť v cieľovom texte

adaptovanyacute tvar Ak sa v cieľovom jazyku uplatňujuacute dve formy napr alea iacta est ndash kocky

suacute hodeneacute vtedy by mal prekladateľ prispocircsobiť vyacuteber prekladateľskeacuteho riešenia

vyacutechodiskoveacutemu textu a vybrať tuacute podobu živej latinskej sentencie ktoraacute originaacutelu

zodpovedaacute po obsahovej i formaacutelnej straacutenke V priacutepade vyššie spomenuteacuteho okriacutedleneacuteho

vyacuterazu existuje možnosť voľby pretože vo viaceryacutech jazykoch sa suacutebežne uplatňuje pocircvodnaacute

latinskaacute podoba ako aj jej tvar adaptovanyacute pre daneacute jazykovo-kultuacuterne spoločenstvo

Vyberaacuteme niekoľko jazykovyacutech mutaacuteciiacute

56

Slovenčina Alea iacta est Kocky suacute hodeneacute

Čeština Alea iacta est Kostky jsou vrženy

Angličtina Alea iacta est The die is cast

Nemčina Alea iacta est Der Wuumlrfel ist gefallen

Francuacutezština Alea iacta est Le sort en est jeteacute

Španielčina Alea iacta est La suerte estaacute echada

Taliančina Alea iacta est Il dado egrave tratto

Analyacutezou francuacutezskej a španielskej verzie latinskeacuteho alea iacta est zistiacuteme že latinskeacute

substantiacutevum alea s vyacuteznamom kocka sa v sentencii nenachaacutedza Nahradilo ho substantiacutevum

le sort resp la suerte s vyacuteznamami

57

Francuacutezsky vyacutekladovyacute slovniacutek Larousse aj španielsky slovniacutek Diccionario de Real Academia

Espantildeola medzi prvyacutemi vyacuteznamami substantiacutev uvaacutedzajuacute naacutehoda osud uacutedel Slovo kocka

teda le deacute (franc) a el dado (špan) ani v jednej zo sentenciiacute nefiguruje (treba však upozorniť

že vo francuacutezštine suacutebežne jestvuje aj vyacuteraz les deacutes sont jeteacutes) preto ak prekladateľ tuacuteto

sentenciu vo francuacutezskom či v španielskom vyacutechodiskovom texte odhaliacute napriek tomu že

v slovenčine maacuteme ako ekvivalent vžituacute sentenciu s komponentom kocka nie osud uacutedel

alebo naacutehoda a prekladateľ ho dokaacuteže identifikovať ako okriacutedlenyacute vyacuteraz či citaacutetovuacute frazeacutemu

pri prekladaniacute prediacutede strate napr tyacutem že prediacutede vyacuterazovej nivelizaacutecii Aluacuteziu sa mu podariacute

zachovať využitiacutem zodpovedajuacutecich vyacuterazovyacutech prostriedkov

Zaujiacutemavosťou je že sa živeacute latinskeacute sentencie uplatňujuacute vo všetkyacutech štyacuteloch Okrem

odborneacuteho štyacutelu kde je latinčina zaacutekladom terminologickeacuteho aparaacutetu nachaacutedzame latinskeacute

vyacuterazy asi v každom jednom z primaacuternych i sekundaacuternych štyacutelov Nie suacute len suacutečasťou

umeleckyacutech vyacutepovediacute ale bežne ich zaznamenaacutevame aj v hovorovom štyacutele zaznievajuacute

z meacutediiacute a uplatňujuacute sa aj v administratiacutevnom štyacutele Pre naacutezornosť prinaacutešame aj prehľadnuacute

exemplifikaacuteciu obohacovania slovenskej lexiky latinskyacutemi vyacuterazmi v raacutemci jednotlivyacutech

štyacutelov Ide o priacuteklady ktoreacute samozrejme nie suacute použiacutevaneacute vyacutehradne pre danyacute štyacutel Jeden

a ten istyacute latinskyacute vyacuteraz sa mocircže uplatňovať vo viaceryacutech z nich v zaacutevislosti od

58

komunikačnej situaacutecie a od intencie vyacutepovede autora Pri uvaacutedzaniacute priacutekladov pre jednotliveacute

štyacutely vychaacutedzame z ich delenia podľa J Mistriacuteka

I Primaacuterne štyacutely

1 naacuteučnyacute štyacutel

- terminus technicus (odbornyacute naacutezov technickyacute termiacuten)

2 administratiacutevny štyacutel

- curriculum vitae (životopis)

3 publicistickyacute štyacutel

- in memoriam (na pamiatku)

- vox populi vox dei (hlas ľudu hlas božiacute)

4 rečniacutecky štyacutel

- quo vadis (kam kraacutečaš)

5 esejistickyacute štyacutel

- conditio sine qua non (podmienka bez ktorej nie ndash nevyhnutnaacute podmienka predpoklad aby

sa niečo mohlo realizovať)

6 hovorovyacute štyacutel

- de facto (v skutočnosti skutočne zo skutku podľa skutočneacuteho stavu)

- pro forma (formaacutelne aby sa nepovedalo)

7 umeleckyacute štyacutel

- carpe diem (využi deň)

II Sekundaacuterne štyacutely (priacuteležitostneacute konkreacutetne neštandardizovaneacute) ndash vyacuteber

1 archaickyacute štyacutel

- amicenko (z latinskeacuteho amicus ndash priateľ) ndash oslovenie adresaacuteta v duchu 19 storočia

2 biblickyacute štyacutel

- gloria in excelsis Deo (slaacuteva Bohu na vyacutesostiach)

59

3 ceremoniaacutelny štyacutel

- ad multos annos (na mnoheacute roky ndash pri vyacuteročiach pri blahoželaniach jubilantovi aby sa ešte

dlho tešil zdraviu)

- Vaša magnificencia (oslovenie rektora univerzity)

- Vaša spektabilita (oslovenie dekana fakulty)

- Vaše honorability (oslovenie vyacuteznamnyacutech funkcionaacuterov v akademickom prostrediacute)

- Vaša Excelencia (oslovenie veľvyslanca)

- Vaša Eminencia (oslovenie kardinaacutela)

4 diplomatickyacute štyacutel

- persona non grata (nežiaduca osoba)

5 ďakovnyacute štyacutel

- ab imo pectore (z hĺbky srdca)

6 ekonomickyacute štyacutel

- N B (skratka z nota bene ndash dobre si zaznamenaj)

7 elegickyacute štyacutel

- memento mori (pamaumltaj na smrť)

8 encyklopedickyacute štyacutel

- ibid (ibidem ndash tamtiež)

- id (idem ndash ten istyacute)

- cf cfr conf (confer ndash porovnaj)

- et al (et alii ndash a ďalšiacute a kolektiacutev)

- l c l cit (loco citato ndash na citovanom mieste na uvedenom mieste)

- v l (vide locum ndash pozri miesto v knihe)

- s a (sine anno ndash bez roku vydania)

9 enumeratiacutevny štyacutel

- etc (et cetera ndash atď a tak ďalej)

60

10 epištolaacuterny štyacutel

- A D (anno Domini ndash roku Paacutena)

11 legislatiacutevny štyacutel

- ex offo (= ex officio ndash z uacuteradu z uacuteradnej moci)

12 ospravedlňujuacuteci štyacutel

- mea culpa mea maxima culpa (moja vina moja preveľkaacute vina)

13 patetickyacute štyacutel

- per aspera ad astra (tŕnistou cestou k hviezdam)

14 persuaziacutevny štyacutel

- historia magistra vitae (dejiny suacute učiteľkou života)

- non scholae sed vitae discimus (neučiacuteme sa pre školu ale pre život)

15 pompeacutezny štyacutel

- amicus certus in re incerta cernitur (v nuacutedzi poznaacuteš priateľa)

16 žartovnyacute štyacutel

- ergo bibamus (tak teda pime)

Podobnyacutech priacutekladov by sme našli omnoho viac od tyacutech najfrekventovanejšiacutech až po

zriedkaveacute ba raritneacute ktoreacute sa zvaumlčša vyskytujuacute v diskurzoch odborneacuteho použiacutevateľa jazyka

Prekladateľ samozrejme nemocircže poznať všetky latinskeacute citaacutety skratky sentencie alebo

terminoloacutegiu jednotlivyacutech odborov Zaacutekladneacute znalosti z klasickyacutech jazykov suacute však veľkou

vyacutehodou a aspoň zaacutekladnaacute orientaacutecia pokiaľ ide o systeacutem latinčiny a znalosti z jej lexiky

a reaacuteliiacute sluacutežia prekladateľovi k rozviacutejaniu si kultuacuternej kompetencie Ak prekladateľ nie je

zaacuteroveň klasickyacutem filoloacutegom potom v priacutepade jeho znalostiacute z klasickyacutech jazykov a antickej

civilizaacutecie a kultuacutery vo vzťahu k prekladateľskyacutem kompetenciaacutem hovoriacuteme skocircr o sociaacutelnej

rešeršnej a kultuacuternej kompetencii než o jazykovej kompetencii v pravom vyacutezname Znamenaacute

to že sa prekladateľ v problematike orientuje a ak je to potrebneacute dokaacuteže si zvoliť vhodnuacute

prekladateľskuacute pomocirccku nevyhnutnuacute pri vyacutebere ekvivalentu či pri hľadaniacute prekladateľskeacuteho

riešenia

61

V tejto suacutevislosti treba upozorniť aj na chyby v preklade vyacuteklade alebo v interpretaacutecii

ktoreacute mocircžu vzniknuacuteť ako docircsledok nedostačujuacutecej znalosti klasickyacutech jazykov a suacutevisiacich

reaacuteliiacute Parciaacutelne informaacutecie a vedomosti mocircžu viesť k mylnyacutem zaacuteverom Priacutekladom takyacutechto

neoverenyacutech postupov je znaacutema falošnaacute etymoloacutegia substantiacuteva malvica ktoraacute sa chybne

odvaacutedza od malum (zlo) alebo od mālum (jablko) pričom zlo maacute odkazovať na biblickyacute

priacutebeh Adama a Evy kde je jablko symbolom zla a uacutedajne aj preto suacute ich označenia

v latinčine zhodneacute J Rejzek v Českom etymologickom slovniacuteku uvaacutedza vysvetlenie bdquomalvice

ndash dužnatyacute plod s jaacutedřincem (jablko hruška ap) Presl převzal z jakeacutehosi stareacuteho leacutekařskeacuteho

rukopisu v jinyacutech exemplaacuteřiacutech jsou podoby makvice mrkvice takže asi jde o piacutesařskou

chybuldquo Substantiacutevum malvica sa zrejme do jazyka dostalo ako chybnyacute tvar Na českuacute

etymoloacutegiu odkazuje aj Stručnyacute etymologickyacute slovniacutek slovenčiny bdquomalvica ndash dužinatyacute plod

rastliacuten s jadrovyacutem ovociacutem (od 20 stor) Z čes malvice ndash vyacuteraz bol zavedenyacute v obdobiacute

naacuterodneacuteho obrodenia na zaacuteklade isteacuteho stčes rukopisu

priacuteslušneacute miesto sa však čiacuteta aj ako mrkviceldquo

V obdobnyacutech priacutepadoch platiacute zaacutesada ad fontes

Ak sa prekladateľ stretne s podobnyacutem prekladateľskyacutem

probleacutemom mal by si informaacuteciu vyhľadať a overiť

zvlaacutešť vtedy ak nie je v danej oblasti odborniacutekom

Latinskyacute a starogreacutecky jazyk obohatili

slovenskuacute slovnuacute zaacutesobu o kvantum lexikaacutelnych

jednotiek ktoreacute sa v našom jazyku uplatnili ako

jednotliveacute slovaacute (napr graacutetis) alebo viacslovneacute pomenovania (napr ad absurdum ad acta

aula maxima) ďalšie boli prebraneacute ako celeacute sentencie (napr clara pacta ndash boni amici) alebo

je z ich zaacutekladu odvodenyacutech množstvo ďalšiacutech lexikaacutelnych jednotiek Za mnoheacute uvaacutedzame

tie ktoreacute sa sformovali z latinskeacuteho a greacuteckeho slova jazyk

lingua

lingvistika lingvista lingvistka lingvistickyacute plurilingvizmus bilingvizmus

monolingvizmus sociolingvistika psycholingvistika pragmalingvistika neurolingvistika

etnolingvistika lingvokulturoloacutegia lingvokultureacutema lingvodidaktika lingvaacutelny

interlingvaacutelny extralingvaacutelny multilingvaacutelny

γλῶσσα (gloacutessa)

glosaacuter glosolaacutelia heteroglosia diglosia polyglosia glosa glosovať glosaacutetor glositiacuteda

glosodyacutenia xenoglosia

Jan Svatopluk Presl bol českyacute

vysokoškolskyacute pedagoacuteg a

zooloacuteg na Českej univerzite

Karlo-Ferdinandovej v Prahe

a bol jednyacutem

z najvyacuteznamnejšiacutech

priacuterodovedcov v 19 storočiacute

62

Použitaacute literatuacutera

ANDOKOVAacute Marcela (2013) Rečniacutecke umenie sv Augustiacutena v kaacutezňach k stupňovyacutem žalmom

Bratislava IRIS

BALEGOVAacute Jana (2016) Lectiones grammaticae Latinae I Košice Univerzita Pavla Jozefa

Šafaacuterika

BARANDOVSKAacute-FRANK Věra (1995) Latina jako mezinaacuterodniacute jazyk Dobřichovice Kava ndash

Pech

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2002) Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a

latinskyacutech mien naacutezvov a termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie

cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda s 45 ndash 55

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2011) Z histoacuterie transkripcie starogreacuteckych a latinskyacutech mien do

slovenčiny In Sambucus VII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a

neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta Trnavskej univerzity v Trnave s 173 ndash 195

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom

Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech

priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In Sambucus VIII Praacutece z

klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave s 178 ndash 193

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

hlavneacute transkripčneacute zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 č 3-

4 s 131 ndash 150

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2016) Od hlasu k hlaacuteske Z dejiacuten antickej naacuteuky o reči Bratislava

Univerzita Komenskeacuteho

DRAE Diccionario de la lengua espantildeola [Cit 8 septembra 2017] Dostupneacute na internete

httpdleraeesw=diccionario

HARAJ Igor (2011) Vlastneacute meno v mysleniacute antiky a stredoveku Martin Matica slovenskaacute

HORATIUS Flaccus Quintus (1986) O umeniacute baacutesnickom Satiry a Listy Bratislava Tatran s

229

HORAacuteČEK Filip ndash CHLUP Radek (2012) Učebnice klasickeacute řečtiny Praha Academia

JANOUŠEK Jan (2014) Uacutevahy nad knihou W Stroha bdquoLatein ist tot ndash es lebe Lateinldquo In

Vymětalovaacute Karla (ed) (2014) Vivat Latina reserata Opava Slezskaacute univerzita v Opavě

s 16 ndash 20

KALIVODA Jan (2012) Verba docent exempla trahunt Praha Karolinum

45

lat SUB ndash pod

1 predložka

sub condicione pod podmienkou

sub potestate pod mocou

sub voce pod slovom pod heslom napr v slovniacuteku

2 prefix

substancia (sub + lat stare = staacuteť)

lat SUPER ndash nad

prefix

supermocnosť

superťažkyacute

superstar

gr SYN ndash s so spolu s

prefix

synchronickyacute (syn + gr chronos = čas)

symbioacuteza (syn + gr bios = život)

synonymum (syn + gr onoma = meno)

symfoacutenia (syn + gr foneacute = zvuk)

lat TRANS ndash cez za (častejšiacute preklad predponou pre-)

prefix

transkripcia (trans + lat scribere sup scriptum = piacutesať)

transplantaacutecia (trans + lat plantare = sadiť)

translokaacutecia (trans + lat locus = miesto)

transformovať (trans + lat forma = podoba tvar)

46

15 Vlastneacute menaacute Problematika transkripcie antickyacutech greacuteckych

a latinskyacutech mien

Slovenčina nie je izolovanyacute jazyk prenikaacute do nej množstvo cudziacutech slov Pri ich

preberaniacute sa riadi vlastnyacutemi pravidlami zaacuteroveň by však mala rešpektovať ndash aspoň pri

vlastnyacutech menaacutech ndash niektoreacute pravidlaacute jazykov z ktoryacutech menaacute preberaacute Dlhodobyacutem

probleacutemom ktoryacute sa priamo dotyacuteka kultuacuternych reaacuteliiacute z antickej civilizaacutecie je v slovenčine

spraacutevnosť piacutesania vlastnyacutech mien pocircvodom z klasickyacutech jazykov

Zaacuterodky probleacutemu prepisovania antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien osocircb naacutezvov

lokaliacutet a ich rocircznych odvodeniacuten do slovenčiny siahajuacute

ďaleko do počiatkov jej spisovneacuteho obdobia Probleacutem

vyplyacuteva z odlišnyacutech hlaacuteskoslovnyacutech a tvaroslovnyacutech

vlastnostiacute prijiacutemajuacuteceho jazyka ndash spisovnej slovenčiny

a odovzdaacutevajuacuteceho jazyka ktoryacutem je latinčina a

starovekaacute priacutepadne byzantskaacute greacutečtina

V tejto suacutevislosti nemožno zabuacutedať že

o fonetike starej greacutečtiny a latinčiny veľa isteacuteho

nevieme Neexistuje nijakyacute autentickyacute zaacuteznam ich

zvukovej podoby Sme odkaacutezaniacute na dedukcie z toho

čo naacutem sprostredkuacuteva piacutesmo Pravopis starej greacutečtiny

bol napriacuteklad fonetickyacute približne okolo roku 400 pred

Kr Potom sa postupne zužoval repertoaacuter jej vokaacutelov

(strata kvantity zjednodušenie diftongov itacizmus)

v konsonantoch sa presadila spirantizaacutecia (b ph kh sa

zmenili na v f ch) Naša dnešnaacute vyacuteslovnosť

starogreacutečtiny je konvenčnaacute nezodpovedaacute živej vyacuteslovnosti ani v jednej faacuteze vyacutevinu tohto

jazyka aj keď rozdiely medzi grafikou a fonetikou nie suacute priacuteliš veľkeacute

151 Probleacutemy suacutevisiace s prepisom antickyacutech mien do slovenčiny1

Hlavneacute okruhy probleacutemov ktoreacute vystupujuacute do popredia v suacutevislosti s problematikou

transkripcie greacuteckych a latinskyacutech mien suacute

1 K praktickyacutem otaacutezkam prekladu antickyacutech mien rarr 2521

Za našu dnešnuacute vyacuteslovnosť

starej greacutečtiny vďačiacuteme

humanistovi Erazmovi

Rotterdamskeacutemu Pre svoju

kodifikaacuteciu argumentoval

vedeckyacutemi potrebami proti

vyacuteslovnosti akuacute v Euroacutepe šiacuterili

greacutecki učenci emigranti

z Byzancie Taacute vychaacutedzala

z vyacutevinovej kontinuity jazyka

bola bližšia novej greacutečtine

Erazmov nie bezprobleacutemovyacute

naacutevrat ad fontes k domneleacutemu

klasickeacutemu stavu aj v ortoepii sa

v Euroacutepe ujiacutemal iba pomaly

napr v Nemecku sa definitiacutevne

presadil až po roku 1800

a v krajinaacutech s prevažujuacutecim

byzantskyacutem vplyvom vocircbec

nemal uacutespech

47

- v starovekej greacutečtine označovanie kvantity

prepis aspirovanyacutech spoluhlaacutesok th rh priacutep aj ph

prepis diftongov ai ei oi prepis pocircvodneacuteho

slabičneacuteho i na začiatku greacuteckych slov prepis geminaacutet

- pri prepise z latinčiny piacutesanie geminaacutet

piacutesanie digrafeacutem ae oe qu piacutesanie c ndash k piacutesanie

intervokalickyacutech grafeacutem i ndash j t ndash c s ndash z prepis

pocircvodneacuteho i na začiatku slov

- morfologickeacute otaacutezky podoba menneacuteho

kmeňa ktoryacute maacute byť zaacutekladom pre skloňovanie mena

a pre ďalšie odvodzovanie najmauml pre tvorenie

adjektiacuteva

Pre slovenčinu ako prijiacutemajuacuteci jazyk vždy

predstavovala vaumlčšie probleacutemy greacutečtina Ako prveacute

vyacutechodisko prepisu sa nuacuteka transliteraacutecia Čistaacute sa

použiacuteva len okrajovo v praxi je uacutečelnejšie použiacutevať jej

kombinaacuteciu s transkripciou zohľadňujuacutecou aj

recipovanuacute erazmovskuacute vyacuteslovnosť (čiže v greacutečtine miesto aggelos piacutešeme angelos

vynechaacutevame priacutezvuky naacuteslovnyacute ostryacute priacutedych označujeme pomocou h) Tento spocircsob

transkripcie sa bez vaumlčšiacutech probleacutemov uplatňuje pri prepise jednotlivyacutech greacuteckych slov či

citaacutetovyacutech zvratov (napr heacuteureacuteka mimeacutesis theos apo meacutechaneacutes gnoacutethi seauton a pod) Ide

tu iba o to aby sa greacutecke hlaacutesky vyjadrovali našimi piacutesmenami či hlaacuteskami s najbližšou

zvukovou platnosťou (η = eacute θ = th ι = i υ = y u (v diftongoch) φ = f (nie ph) χ = ch (nie

kh) ω = oacute ου = u (nie ou) nevyznačuje sa kvantita a i y lebo ich nevyznačovala ani

greacutečtina) Pokiaľ ide o latinčinu už starovekiacute gramatici klaacutedli docircraz na analyacutezu hlaacutesok h k q

x i v kvocircli ich špeciaacutelnemu vzťahu medzi vyacuteslovnosťou a spocircsobom grafickeacuteho zaacuteznamu

Spochybňovali hlaacuteskovuacute platnosť h jednak preto že sa tento konsonant vyslovoval

v latinčine slabo ale zvlaacutešť preto lebo ho viaceriacute z nich pripodobňovali ku greacuteckemu

priacutedychu ktoryacute nebol považovanyacute sa samostatnuacute hlaacutesku Pri i a v gramatici odlišovali ich

vokalickuacute platnosť od konsonantickej platnosti viedli tiež diskusiu o opodstatnenosti

použiacutevania grafeacutem k a q keďže grafeacutema c by uspokojivo prevzala ich uacutelohu Hlaacutesky x y a ich

grafeacutemy hodnotili ako okrajoveacute a cudzie keďže sa vyskytujuacute len v greacuteckych slovaacutech

Pri piacutesaniacute antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien sa uplatňujuacute dve stanoviskaacute

1 stanovisko vaumlčšmi prihliadajuacutece k odovzdaacutevajuacutecim jazykom

Transliteraacutecia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute vždy to isteacute

piacutesmeno alebo to isteacute spojenie

piacutesmen druhej abecedy

Transkripcia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute piacutesmeno

alebo aj viacero piacutesmen druhej

abecedy podľa vyacuteslovnosti na

tom istom mieste Ide

o fonetickyacute prepis slova

Geminaacuteta = zdvojenaacute

spoluhlaacuteska (napr v slove

panna)

Aspiraacuteta = spoluhlaacuteska

sprevaacutedzanaacute priacutedychom (napr

th kh)

Grafeacutema = piacutesomnyacute znak

piacutesmeno

48

2 stanovisko pokladajuacutece za rozhodujuacuteci v procese adaptaacutecie prijiacutemajuacuteci jazyk

Pri druhom stanovisku sa kladie docircraz na transkripčnyacute priacutestup ktoryacute sa pokuacuteša zachytiť

zvukovuacute straacutenku slova v podobe najprirodzenejšie uchopiteľnej prijiacutemajuacutecim jazykom Pri

prvom zo stanoviacutesk suacute možneacute dva už vyššie spomenuteacute priacutestupy transliteračnyacute

a transliteračno-transkripčnyacute Suacute podobneacute hlavnyacute rozdiel spočiacuteva v prepisovaniacute dĺžok Kyacutem

pri transliteraacutecii sa napr prepisujuacute len greacutecke eacute oacute keďže sa zaznamenaacutevali osobitnyacutemi

grafeacutemami eacutetou a oacutemegou pri transkripčno-transliteračnom priacutestupe sa prepisujuacute aj dlheacute aacute iacute

yacute uacute

V praxi sa niekedy možno stretnuacuteť s prepisom

greacuteckych mien na latinskyacute spocircsob hlavne pod

vplyvom zaacutepadoeuroacutepskych jazykov t j s piacutesaniacutem ph

namiesto f a c namiesto k ale i s tendenciou

odstraňovať th hoci medzi vyacuteslovnosťou t (τ) a th (θ)

bol v greacutečtine zaacutesadnyacute rozdiel

Pri transkripcii vlastnyacutech mien vstupuje do hry

aj kultuacuterny kontext zdomaacutecnenosť Niektoreacute greacutecke

vlastneacute menaacute sa už do naacutešho jazyka a kultuacutery do istej

miery včlenili (Filip Alexander Teodor Homeacuter

Korint Ateacuteny a pod) paralelne popri nich je tu ale

vaumlčšina mien ktoreacute sme si nestihli adaptovať pričom

vychaacutedzajuacute z tyacutech istyacutech slovotvornyacutech zložiek (napr

Menandros Theofrastos Filippopolis)

Niekedy sa použiacuteva jedna lexikaacutelna jednotka

v dvoch podobaacutech podľa kultuacuterneho prostredia napr

Foinikia v greacuteckom prostrediacute Feniacutecia v latinskom

kontexte (V Zamarovskyacute) Inokedy sa rozlišuje medzi

tyacutem či sa hovoriacute o mytologickej alebo historickej postave Podľa toho sa použiacuteva vaumlčšmi

alebo menej adaptovanaacute podoba

Priacutekladom na celkom vžiteacute greacutecke meno je Ezop (pocircvodneacute Aisoacutepos) Pri jeho preberaniacute

došlo k zmene v kmeni i v koncovke na jeho podobe sa vyacuterazne prejavil vplyv stredovekej

latinčiny Menaacute typu Neapol zas naznačujuacute že pri preberaniacute mien je možnyacute aj zaacutesah do

koncovky ako zaacutekladnyacute stupeň jeho udomaacutecnenia ktoryacute odraacuteža flektiacutevne potreby slovenčiny

Avšak menaacute ktoreacute by transformovali iba kmeň no koncovku nie (Teokritos namiesto

Theokritos Teacutezeus namiesto Theacuteseus a pod) nie suacute ani greacutecke ani slovenskeacute

Najstaršiacute filozofi chaacutepali jazyk

ako suacutehrn mien ktoreacute

považovali za naacutezvy

jednotlivyacutech prvkov skutočnosti

S prvyacutemi teoretickyacutemi

konštruktmi pomocou ktoryacutech

sa opisuje a do istej miery

vysvetľuje spraacutevanie sa

vlastnyacutech mien nachaacutedzame

v homeacuterskej baacutesnickej tradiacutecii

V Homeacuterovyacutech baacutesňach sa

stretaacutevame s pojmom

eponymon Je to to od čoho sa

odvodzuje vlastneacute meno mocircže

to byť ineacute slovo alebo aj vec či

situaacutecia ktoraacute bola motivujuacutecim

činiteľom pri akte prvotneacuteho

pomenovania U Homeacutera maacute do

značnej miery magickyacute

a nadprirodzenyacute raacutez Okolnosti

ktoreacute sprevaacutedzajuacute prvotneacute

pomenovanie nositeľa mena

totiž predurčujuacute jeho ďalšie

osudy

49

Vyacuteznamnyacutem komplikujuacutecim faktorom prepisovania antickyacutech mien a ich fungovania

v slovenskom texte je skloňovanie To kladie na použiacutevateľa slovenčiny naacuteroky akeacute si ušetrili

napr angličtina francuacutezština nemčina atď Vystačia s nominatiacutevom singulaacuteru daneacuteho mena

čo v slovenčine nie je možneacute Do popredia vystupuje probleacutem akyacute kmeň pri ohyacutebaniacute použiť

Konkurujuacute si pocircvodneacute greacuteckelatinskeacute a domaacutece slovenskeacute kmene Niektoreacute pocircvodneacute

substantiacutevne kmene nachaacutedzajuacute v slovenčine oporu najmauml vďaka adjektiacutevam ktoreacute sa od nich

tvoria napr gr Eroacutes ndash erotickyacute rarr G sg = Eroacuteta Achilleus ndash Achillova paumlta rarr G sg =

Achillea Achilla lat Cicero ndash ciceronianizmus rarr G sg = Cicerona Popri klasickyacutech

tvaroch sa ale v slovenčine občas pri tom istom mene vytvaacuterajuacute i tvary bdquobarbarskeacuteldquo ktoreacute

nerešpektujuacute vyacutechodiskovyacute jazyk Odviacutejajuacute sa jednoducho od nominatiacutevu singulaacuteru a k nemu

pridaacutevajuacute slovenskeacute paacutedoveacute koncovky Areacutes ndashArea i Aresa Adoacutenis ndash Adoacutenida i Adonisa Pri

skloňovaniacute nastaacutevajuacute ťažkosti tiež pri menaacutech ktoreacute nesignalizujuacute dostatočne svoj rod

(Artemis Eris Deacutemeacuteter) nezasvaumltenyacute ich nemusiacute identifikovať ako ženskeacute menaacute Ďalšiacutem

uacuteskaliacutem greacuteckej flexie suacute kvantitatiacutevne alternancie v kmeni Filopoimeacuten ndash Filopoimena

Agamemnoacuten ndash Agamemnona ale Apolloacuten ndash Apolloacutena Ioacuten ndash Ioacutena

152 Pravidlaacute transkripcie antickyacutech vlastnyacutech mien

K pertraktovanej problematike vzniklo niekoľko vedeckyacutech štuacutediiacute v ktoryacutech sa autori

pokuacutešajuacute vniesť systeacutem a zjednotiť pravidlaacute transkribovania a ortografie pre vlastneacute menaacute

pocircvodom z klasickyacutech jazykov Napriek dlhoročneacutemu uacutesiliu niekoľkyacutech generaacuteciiacute lingvistov

a klasickyacutech filoloacutegov však zatiaľ nemaacuteme k dispoziacutecii komplexnuacute priacuteručku ktoraacute by

použiacutevateľa jazyka zorientovala a v ktorej by našiel odpoveď na otaacutezku spraacutevnej podoby

želaneacuteho tvaru vlastneacuteho mena Odporuacutečania i pravidlaacute ktoreacute v priebehu niekoľkyacutech

desaťročiacute vznikali naraacutežali vždy na nedostatok mateacuterie na ktorej by sa preverovali takže

jazykovaacute prax s teoacuteriou bola prepojenaacute iba do určitej miery Vaumlčšina naacutevrhov slovenskyacutech

jazykovedcov z minulosti ako adaptovať antickeacute menaacute v slovenčine bola v suacutelade s

vyacutevinovyacutemi tendenciami slovenčiny a premietla sa ndash v maximaacutelne zhutnenej podobe ndash do

aktuaacutelnych Pravidiel slovenskeacuteho pravopisu (PSP)

V suacutečasnosti sa medzi klasickyacutemi filoloacutegmi v slovenskyacutech akademickyacutech inštituacuteciaacutech

ustaľujuacute zaacutesady transkripcie antickyacutech mien a komplexnejšie suacute sformulovaneacute zatiaľ

50

v štuacutediaacutech Ľ Buzaacutessyovej2 Uplatňujuacute sa už aj v praxi v heslaacutech Encyklopaedie Beliany Pre

heslaacuter sa vytvaacutera takaacute podoba vlastneacuteho mena alebo termiacutenu aby bolo identifikovateľneacute

v pocircvodnom odovzdaacutevajuacutecom jazyku a zaacuteroveň aby nebolo v uacuteplnom rozpore s prirodzenyacutemi

vlastnosťami prijiacutemacieho jazyka teda slovenčiny Heslaacute majuacute často podobu dvojtvaru Jedna

podoba mena pre bežnuacute komunikaacuteciu popularizačneacute diela pre beletriu televiacuteziu atď v

ktorej sa vaumlčšmi odraacutežajuacute adaptačneacute procesy a druhaacute pre texty odborneacuteho charakteru

prihliadajuacuteca vaumlčšmi na pocircvodnyacute stav v klasickyacutech jazykoch Kyacutem v niektoryacutech priacutepadoch sa

adaptovanaacute a odbornaacute podoba prekryacutevajuacute (napr nominatiacutev singulaacuteru Poseidoacuten genitiacutev

singulaacuteru Poseidoacutena suacute tvary ktoreacute suacute v slovenčine dobre adaptovaneacute a zaacuteroveň zodpovedajuacute

aj požiadavkaacutem odborneacuteho vyjadrovania) v inyacutech sa mocircže adaptovanaacute a odbornaacute podoba

prekryacutevať len v nominatiacuteve a rozdiel medzi štyacutelmi sa prejaviacute až v nepriamych paacutedoch (napr

nominatiacutev singulaacuteru Anakreoacuten je vhodnyacute pre oba štyacutely zato genitiacutev singulaacuteru Anakreoacutena pre

bežneacute vyjadrovanie a genitiacutev singulaacuteru Anakreonta pre odbornyacute štyacutel)

Naacutezvy lokaliacutet sa považujuacute za menej citliveacute na zaacutesahy preto je priacutepustnyacute vaumlčšiacute rozsah

ich adaptaacutecie Priacutepustneacute suacute pomenovania Macedoacutenia Myacutezia Lyacutekia Kapadoacutecia Bityacutenia

Sybarida atď z osobnyacutech mien sa pokladajuacute za adaptovaneacute menaacute panovniacutekov (Teodor

Bazil) svaumltyacutech a biblickyacutech postaacutev (Izidor František z Assisi Herodes) najznaacutemejšiacutech

mytologickyacutech postaacutev (Ateacutena Jupiter) literaacutetov a ich diel (Homeacuter Oviacutedius Horaacutecius

Odysea) Akceptujuacute sa tiež daacutevno adaptovaneacute menaacute v ktoryacutech bola theacuteta nahradenaacute

v slovenčine fonologicky najbližšou zapiacutesanou grafeacutemou t ako Ateacutena Temida Tesaacutelia

V odbornom jazyku sa však použiacutevajuacute podoby s theacutetou Pri ohyacutebaniacute mien so slovnyacutem

zaacutekladom končiacim na latinskuacute hlaacutesku k piacutesanuacute grafeacutemou c sa odporuacuteča v odbornom

i neodbornom texte piacutesať slovenskeacute k ndash t j k nominatiacutevu Marcus sa priraďuje nepriamy paacuted

Markovi nie Marcovi

Pre štyacutel bežnej komunikaacutecie sa odporuacuteča skloňovať viacereacute menaacute (pocircvodneacute

konsonantickeacute kmene) podľa uacuteplnej podoby nominatiacutevu Xenofoacutena Adonisa Kalchasa

z latinskyacutech napr Cicera (popri Ciceroacutena) podoba zodpovedajuacuteca stavu v odovzdaacutevajuacutecom

jazyku (Xenofoacutenta Adoacutenida Kalchanta Cicerona) sa odporuacuteča pre odbornyacute štyacutel Vžiteacute

podoby ženskyacutech mien ako Ariadna (popri odb Ariadneacute) sa prijiacutemajuacute Greacutecke menaacute

2 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a latinskyacutech mien naacutezvov a

termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda 2002 s

45-55 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash hlavneacute transkripčneacute

zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 2012 č 3-4 s 131-150 BUZAacuteSSYOVAacute

Ľudmila Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In

Sambucus VIII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave 2012 s 178-193

51

s nominatiacutevom sg na -oacuten sa v adaptovanej podobe

skloňujuacute s ohľadom na už adaptovaneacute znaacuteme propriaacute

i početneacute apelatiacuteva v nepriamych paacutedoch -oacutena -oacutenovi

atď bez ohľadu na pocircvodneacute rozdiely v greacuteckom kmeni

teda Xenofoacuten Xenofoacutena Agamemnoacuten Agamemnoacutena

tak ako Platoacuten Platoacutena no v odbornom štyacutele tvar

zodpovedaacute vyacutechodiskoveacutemu jazyku t j Xenofoacutenta

Agamemnona

Konzervatiacutevnosť v oblasti morfoloacutegie pretrvaacuteva

v ohyacutebaniacute mien zakončenyacutech vyacuteraznyacutemi latinskyacutemi

alebo greacuteckymi sufixmi (lat -us-ius gr -os -es)

ktoreacute majuacute tendenciu spraacutevať sa ako zdomaacutecneneacute

morfeacutemy a u ktoryacutech existuje vžitaacute opora v oblasti

cudziacutech apelatiacutev typu komunizmus Skloňuje sa teda

OviacutediaOvidia HerodotaHeacuterodota SisyfaSizyfa

Aristotela Euripida Anaximena nerobiac rozdiel

medzi odbornyacutem a neodbornyacutem vyjadrovaniacutem

K tyacutemto menaacutem sa priraďujuacute aj menaacute na ndashas pocircvodom

a-kmeňoveacute maskuliacutena ako PytagorasPythagoras

Anaxagoras pretože suacute formaacutelne bliacutezke

predchaacutedzajuacutecim niektoreacute suacute znaacuteme z učiva strednyacutech

škocircl alebo suacute suacutečasťou terminologickyacutech spojeniacute napr

Pytagorova veta Pri sufixe -as pocircvodom

konsonantickyacutech kmeňov (Kalchas) -is (Agis)

rovnako aj pri latinskyacutech i-kmeňovyacutech typoch

(Tyrnaviensis) priacutepadne inyacutech ktoreacute suacute menej

frekventovaneacute sa odporuacuteča vychaacutedzať pri skloňovaniacute

z uacuteplnej nominatiacutevnej formy a skloňovať a odvodzovať

v bežnom prejave Agisa Adonisa adonisovskyacute

Kalchasa Kalchasov Tyrnaviensisa a pod

Pri preklade z cudzieho jazyka je nevyhnutneacute

uvedomiť si aj mieru adaptaacutecie antickyacutech mien v

danom jazyku aby došlo k spraacutevnej identifikaacutecii tej

ktorej osoby Pri použiacutevaniacute latinskyacutech mien skladajuacutecich sa z krstneacuteho mena rodoveacuteho mena

Skladba latinskeacuteho mena

Publius Cornelius Scipio

Africanus

praenomen (Publius) = osobneacute

(krstneacute) meno daacutevalo sa dieťaťu

9 deň po narodeniacute podľa vyacuteberu

rodičov zoznam osobnyacutech mien

bol v Riacuteme obmedzenyacute ndash

poznaacuteme len 18 mužskyacutech

osobnyacutech mien praenomina

žien neboli takeacute obmedzeneacute ako

u mužov

nomen gentile (Cornelius) =

rodoveacute meno novorodenec ho

dostaacuteval ako priacuteslušniacutek isteacuteho

rodu taacuteto priacuteslušnosť sa

odvodzovala od otca meno bolo

dedičneacute

cognomen (Scipio) = meno

rodiny (priezvisko) ktoreacute bolo

odvodeneacute od individuaacutelnych

charakteristiacutek alebo

vyacuteznamnyacutech skutkov spočiatku

ide o živeacute rodinneacute meno ktoreacute

sa postupne staacuteva dedičnyacutem

priacutemenom

agnomen (Africanus) =

dodatočneacute meno ktoreacute sa

obvykle pridaacuteva na zaacuteklade

nejakeacuteho vyacuteznamneacuteho skutku

svojho buduacuteceho nositeľa toto

meno je fakultatiacutevne a plniacute

funkciu honorifikačnej prezyacutevky

Najčastejšie skratky

latinskyacutech vlastnyacutech mien

A = Aulus

C = Gaius

Cn = Gnaeus

D = Decimus

L = Lucius

M = Marcus

P = Publius

Q = Quintus

Ser = Servius

Sex = Sextus

T = Titus

52

priezviska (Gaius Iulius Caesar Marcus Tullius Cicero) kladie napr španielčina docircraz na

rodoveacute meno slovenčina však nie vždy (napr Marcus Tullius Cicero sa v španielčine

pravidelne označuje ako Tullius v slovenčine však Cicero)

53

16 Starogreacutecky a latinskyacute jazyk ndash nositelia kultuacuternych tradiacuteciiacute

optikou translatoloacutegie

Latinčina je jazyk vďaka ktoreacutemu maacuteme piacutesmo (latinka) sprostredkoval naacutem greacutecko-

riacutemske kultuacuterne a vzdelanostneacute dedičstvo obohatil našu slovnuacute zaacutesobu a to dokonca natoľko

že pri mnohyacutech slovaacutech si už neuvedomujeme ich latinskyacute pocircvod Je propedeutikou pre

romaacutenske jazyky i pre angličtinu kde figuruje celyacute rad pocircvodne latinskyacutech slov (napr

personal computer persōna = osoba persōnālis = osobnyacute computāre = počiacutetať) Vaumlčšina

gramatiacutek modernyacutech jazykov je vystavanaacute na latinskom pocircdoryse a preto je latinčina

ideaacutelnou univerzaacutelnou priacutepravou pre štuacutedium jazykov Navyše je staacutele najdocircležitejšou

suacutečasťou medzinaacuterodnej terminoloacutegie

Hoci slovenčina nepatriacute do skupiny romaacutenskych jazykov ktoreacute sa z latinčiny resp

z ľudovej latinčiny priamo vyvinuli latinskaacute lexika je v našom jazyku pomerne bohato

zastuacutepenaacute Ak aj neraacutetame odbornuacute lexiku (najmauml priacuterodovedneacute domeacuteny kde je latinčina

v poziacutecii lingua franca) ani v bežnej lexike nie suacute živeacute latinskeacute slovaacute v slovenčine ojedinelyacutem

javom Ich poziacutecia v jazyku je stabilnaacute Vaumlčšinu z latinskyacutech vyacuterazov ktoreacute sa použiacutevajuacute

mimo odborneacuteho štyacutelu a suacute suacutečasťou ďalšiacutech štyacutelov možno zadeliť do dvoch kategoacuteriiacute

1 okriacutedleneacute vyacuterazy či okriacutedleneacute slovaacute

2 citaacutetoveacute frazeacutemy3

Okriacutedleneacute vyacuterazy nazyacutevaneacute aj okriacutedleneacute slovaacute je tradičneacute označenie jednej skupiny

knižnyacutech frazeacutem Vznikli na zaacuteklade vyacuteroku historickej alebo literaacuternej postavy V staršom

vymedzeniacute sa za okriacutedleneacute slovaacute pokladal iba takyacute vyacuterok resp citaacutet pri ktorom sa už

neuvedomovalo alebo sa zabudlo na jeho pocircvodcu Avšak kvocircli subjektiacutevnosti určovania

hranice a miery poznania pocircvodcu citaacutetu sa v suacutečasnej lexikoloacutegii uplatňuje odlišnaacute metoacuteda

Vychaacutedza sa z komunikatiacutevnej platnosti vyacuteroku Ak sa danyacute vyacuteraz použije v kontexte

v ktorom vznikol a popisuje danuacute situaacuteciu ide o citaacutet Ak sa uplatňuje aj v inyacutech

komunikačnyacutech situaacuteciaacutech ide o okriacutedlenyacute vyacuteraz Iba v takomto vymedzeniacute sa okriacutedleneacute

vyacuterazy pokladajuacute za osobitnyacute druh frazeacutem Priacutekladom na obe situaacutecie je napr znaacutemy vyacuterok

Gaia Iulia Caesara Alea iacta est Ako citaacutet sa použiacuteva v odbornom ale aj v umeleckom texte

za podmienky že ilustruje dobovuacute situaacuteciu Ako okriacutedlenyacute vyacuteraz sa použiacuteva vtedy ak maacute

platnosť frazeologizmu a použiacuteva sa v kontexte na zdocircraznenie situaacutecie keď je nejakaacute

zaacuteležitosť rozhodnutaacute a toto rozhodnutie nemožno vraacutetiť spaumlť

3 Podrobnejšiacute vyacuteklad k pocircvodu a vyacuteznamu niektoryacutech latinskyacutech citaacutetovyacutech frazeacutem a okriacutedlenyacutech vyacuterazov rarr

24 33

54

Citaacutetoveacute frazeacutemy suacute frazeacutemy prevzateacute z cudziacutech jazykov ktoreacute sa aj v prijiacutemajuacutecom

jazyku vyjadrujuacute vo svojej pocircvodnej teda v cudzojazyčnej podobe ako celok čo znamenaacute že

uvedenaacute skupina frazeacutem nezahŕňa tie ktoryacutech cudzojazyčnyacutem komponentom by bol iba jeden

prvok Pre tieto frazeologickeacute jednotky je priacuteznačneacute buď to že platnosť frazeacutemy mali už v

pocircvodnom jazyku napr latinskeacute cum grano salis (= nie doslova s istyacutem obmedzeniacutem) alebo

jednotky ktoreacute boli v pocircvodnom jazyku nefrazeologickyacutemi (napr odbornyacutemi) vyacuterazmi ako

napr corpus delicti čo je pocircvodom praacutevnickyacute termiacuten alebo vyacuteraz persona non grata ktoryacute

patriacute do diplomatickej terminoloacutegie sa frazeologizovali až v prijiacutemajuacutecom jazyku Treba

doplniť že niektoreacute častejšie použiacutevaneacute citaacutetoveacute frazeacutemy sa uplatňujuacute aj v kalkovanej podobe

napr in medias res ndash do stredu veci k veci bez uacutevodu Citaacutetoveacute frazeacutemy majuacute štylistickuacute

platnosť vyacuteraznyacutech knižnyacutech prostriedkov Vo frazeoloacutegii hovoriacuteme o jave nazyacutevanom

preberanie frazeologickyacutech jednotiek Ide o proces pri ktorom sa frazeologickyacute fond jazyka

obohacuje o frazeacutemy z inyacutech jazykov Najčastejšiacutem spocircsobom je doslovnyacute preklad cudziacutech

frazeacutem ich uacuteplneacute alebo čiastočneacute kalkovanie pričom sa vo vaumlčšine priacutepadov kopiacuteruje ich

syntaktickaacute konštrukcia Frazeologickeacute jednotky ako sme už spomenuli sa preberajuacute

v originaacutelnej podobe no mocircžu sa prispocircsobiť aj preberajuacutecemu jazyku Toto prispocircsobovanie

maacute za naacutesledky zmeny vo fonetickej alebo v grafickej podobe Priacutekladom je latinskaacute frazeacutema

tabula rasa ktoruacute slovenčina prebrala v nezmenenej podobe no napr francuacutezština si ju už

prispocircsobila do podoby table rase teda aj jej grafickaacute aj fonetickaacute podoba zodpovedaacute

preberajuacutecemu jazyku

Tyacutemto spocircsobom obohacujuacute okriacutedleneacute vyacuterazy a citaacutetoveacute frazeacutemy pocircvodom z latinčiny

suacutečasnuacute slovenskuacute lexiku Pre prekladateľa je veľkou vyacutehodou ak ich poznaacute rozumie ich

vyacuteznamu priacutepadne mu je znaacutemy ich pocircvod Poznanie tyacutechto citaacutetovyacutech frazeacutem alebo

okriacutedlenyacutech vyacuterazov v materinskom jazyku daacuteva predpoklad že ich prekladateľ bude schopnyacute

detegovať aj v pocircvodnom texte z ktoreacuteho prekladaacute Tvrdenie že je pre prekladateľa vyacutehodou

ak ich poznaacute sa zakladaacute na nasledujuacutecich zisteniach

1 Ak prekladateľ poznaacute vyacuteznam živyacutech latinskyacutech slov v materinskom jazyku je

pravdepodobneacute že ich dokaacuteže objaviť aj v pocircvodnom texte aj v priacutepadoch že ich

vyacutechodiskovyacute jazyk neprebral v originaacutelnej latinskej podobe ale ustaacutelili sa v ňom adaptovaneacute

napr vo forme kalkov priacutepadne polokalkov a teda že ich z vyacutechodiskoveacuteho textu viditeľne

nevyčleňuje už samotnaacute pocircvodnaacute jazykovaacute forma ndash latinčina Ich uvedomenie si vo

vyacuteznamovej rovine so sebou prinaacuteša niekoľko ďalšiacutech aspektov Prekladateľ dokaacuteže

cieľoveacutemu čitateľovi sprostredkovať adekvaacutetnu formu a obsah aj vďaka tomu že živeacute latinskeacute

slovo v takomto priacutepade nepovažuje len za autorovu metaforu ale uvedomuje si

55

intertextualitu (zvlaacutešť v priacutepade okriacutedlenyacutech vyacuterazov) Transferom takejto lexikaacutelnej jednotky

nenaruacuteša štyacutel originaacutelu a zachovaacuteva viacvrstevnyacute charakter textu Rovnako ponechaacuteva

čitateľovi priestor aby si tieto aluacutezie na antickyacutech autorov a ich diela v texte uvedomoval

nachaacutedzal suacutevislosti a aby pri interpretaacutecii zvlaacutešť v priacutepade umeleckyacutech textov boli jeho

vyacutechodiskaacute porovnateľneacute s vyacutechodiskami a možnosťami čitateľa originaacutelu teda aby mu

prekladateľ tuacuteto možnosť neubral skocircr než sa s preloženyacutem textom stretne saacutem a bude ho

interpretovať na zaacuteklade čitateľskej skuacutesenosti horizontu očakaacutevania čitateľskeacuteho profilu

a ďalšiacutech parametrov ktoreacute suacute suacutečasťou interpretačneacuteho procesu

2 Z hľadiska vyacuteberu vhodnyacutech translatologickyacutech postupov je poznanie živyacutech

latinskyacutech slov rovnako vyacutehodou Prekladateľ sa mocircže vyhnuacuteť negatiacutevnym posunom ak

poznaacute danuacute lexikaacutelnu jednotku identifikuje ju v texte a zvoliacute adekvaacutetny postup pri jej

transfere Ak ju nepoznaacute mocircže sa stať že s ňou bude v texte naraacutebať napr ako s metaforou

V tom priacutepade ju mocircže pri prekladaniacute v raacutemci prekladateľskyacutech postupov využiacutevanyacutech pri

preklade metafory buď celkom eliminovať preložiť ju doslovne (pričom ani v priacutepade kalkov

nemusiacute byť vyacutesledneacute prekladateľskeacute riešenie automaticky zhodneacute s podobou adaptovanou

v cieľovom jazyku) vymeniť ju za inuacute metaforu alebo ju mocircže v texte vysvetliť Všetky

uvedeneacute postupy by znamenali pre cieľovyacute text viac či menej vyacuteraznyacute posun alebo stratu a to

tak na uacuterovni vyacuteznamovej ako aj lexikaacutelnej a štylistickej Adekvaacutetny postup v tomto priacutepade

znamenaacute zvoliť si v cieľovom texte tuacute podobu lexikaacutelnej jednotky ktoraacute je adaptovanaacute

v cieľovej kultuacutere bez ohľadu na divergenciu medzi originaacutelom a prekladom Ak je vo

vyacutechodiskovom texte danaacute živaacute latinskaacute sentencia kalkom v slovenčine mocircže byť

polokalkom alebo naopak Či dokonca ak je živaacute latinskaacute sentencia vo vyacutechodiskovom

jazyku adaptovanaacute v pocircvodnej latinskej podobe a v slovenčine ju poznaacuteme a použiacutevame ako

kalk prekladateľ maacute rešpektovať cieľovyacute jazyk a kultuacuteru a použiť v cieľovom texte

adaptovanyacute tvar Ak sa v cieľovom jazyku uplatňujuacute dve formy napr alea iacta est ndash kocky

suacute hodeneacute vtedy by mal prekladateľ prispocircsobiť vyacuteber prekladateľskeacuteho riešenia

vyacutechodiskoveacutemu textu a vybrať tuacute podobu živej latinskej sentencie ktoraacute originaacutelu

zodpovedaacute po obsahovej i formaacutelnej straacutenke V priacutepade vyššie spomenuteacuteho okriacutedleneacuteho

vyacuterazu existuje možnosť voľby pretože vo viaceryacutech jazykoch sa suacutebežne uplatňuje pocircvodnaacute

latinskaacute podoba ako aj jej tvar adaptovanyacute pre daneacute jazykovo-kultuacuterne spoločenstvo

Vyberaacuteme niekoľko jazykovyacutech mutaacuteciiacute

56

Slovenčina Alea iacta est Kocky suacute hodeneacute

Čeština Alea iacta est Kostky jsou vrženy

Angličtina Alea iacta est The die is cast

Nemčina Alea iacta est Der Wuumlrfel ist gefallen

Francuacutezština Alea iacta est Le sort en est jeteacute

Španielčina Alea iacta est La suerte estaacute echada

Taliančina Alea iacta est Il dado egrave tratto

Analyacutezou francuacutezskej a španielskej verzie latinskeacuteho alea iacta est zistiacuteme že latinskeacute

substantiacutevum alea s vyacuteznamom kocka sa v sentencii nenachaacutedza Nahradilo ho substantiacutevum

le sort resp la suerte s vyacuteznamami

57

Francuacutezsky vyacutekladovyacute slovniacutek Larousse aj španielsky slovniacutek Diccionario de Real Academia

Espantildeola medzi prvyacutemi vyacuteznamami substantiacutev uvaacutedzajuacute naacutehoda osud uacutedel Slovo kocka

teda le deacute (franc) a el dado (špan) ani v jednej zo sentenciiacute nefiguruje (treba však upozorniť

že vo francuacutezštine suacutebežne jestvuje aj vyacuteraz les deacutes sont jeteacutes) preto ak prekladateľ tuacuteto

sentenciu vo francuacutezskom či v španielskom vyacutechodiskovom texte odhaliacute napriek tomu že

v slovenčine maacuteme ako ekvivalent vžituacute sentenciu s komponentom kocka nie osud uacutedel

alebo naacutehoda a prekladateľ ho dokaacuteže identifikovať ako okriacutedlenyacute vyacuteraz či citaacutetovuacute frazeacutemu

pri prekladaniacute prediacutede strate napr tyacutem že prediacutede vyacuterazovej nivelizaacutecii Aluacuteziu sa mu podariacute

zachovať využitiacutem zodpovedajuacutecich vyacuterazovyacutech prostriedkov

Zaujiacutemavosťou je že sa živeacute latinskeacute sentencie uplatňujuacute vo všetkyacutech štyacuteloch Okrem

odborneacuteho štyacutelu kde je latinčina zaacutekladom terminologickeacuteho aparaacutetu nachaacutedzame latinskeacute

vyacuterazy asi v každom jednom z primaacuternych i sekundaacuternych štyacutelov Nie suacute len suacutečasťou

umeleckyacutech vyacutepovediacute ale bežne ich zaznamenaacutevame aj v hovorovom štyacutele zaznievajuacute

z meacutediiacute a uplatňujuacute sa aj v administratiacutevnom štyacutele Pre naacutezornosť prinaacutešame aj prehľadnuacute

exemplifikaacuteciu obohacovania slovenskej lexiky latinskyacutemi vyacuterazmi v raacutemci jednotlivyacutech

štyacutelov Ide o priacuteklady ktoreacute samozrejme nie suacute použiacutevaneacute vyacutehradne pre danyacute štyacutel Jeden

a ten istyacute latinskyacute vyacuteraz sa mocircže uplatňovať vo viaceryacutech z nich v zaacutevislosti od

58

komunikačnej situaacutecie a od intencie vyacutepovede autora Pri uvaacutedzaniacute priacutekladov pre jednotliveacute

štyacutely vychaacutedzame z ich delenia podľa J Mistriacuteka

I Primaacuterne štyacutely

1 naacuteučnyacute štyacutel

- terminus technicus (odbornyacute naacutezov technickyacute termiacuten)

2 administratiacutevny štyacutel

- curriculum vitae (životopis)

3 publicistickyacute štyacutel

- in memoriam (na pamiatku)

- vox populi vox dei (hlas ľudu hlas božiacute)

4 rečniacutecky štyacutel

- quo vadis (kam kraacutečaš)

5 esejistickyacute štyacutel

- conditio sine qua non (podmienka bez ktorej nie ndash nevyhnutnaacute podmienka predpoklad aby

sa niečo mohlo realizovať)

6 hovorovyacute štyacutel

- de facto (v skutočnosti skutočne zo skutku podľa skutočneacuteho stavu)

- pro forma (formaacutelne aby sa nepovedalo)

7 umeleckyacute štyacutel

- carpe diem (využi deň)

II Sekundaacuterne štyacutely (priacuteležitostneacute konkreacutetne neštandardizovaneacute) ndash vyacuteber

1 archaickyacute štyacutel

- amicenko (z latinskeacuteho amicus ndash priateľ) ndash oslovenie adresaacuteta v duchu 19 storočia

2 biblickyacute štyacutel

- gloria in excelsis Deo (slaacuteva Bohu na vyacutesostiach)

59

3 ceremoniaacutelny štyacutel

- ad multos annos (na mnoheacute roky ndash pri vyacuteročiach pri blahoželaniach jubilantovi aby sa ešte

dlho tešil zdraviu)

- Vaša magnificencia (oslovenie rektora univerzity)

- Vaša spektabilita (oslovenie dekana fakulty)

- Vaše honorability (oslovenie vyacuteznamnyacutech funkcionaacuterov v akademickom prostrediacute)

- Vaša Excelencia (oslovenie veľvyslanca)

- Vaša Eminencia (oslovenie kardinaacutela)

4 diplomatickyacute štyacutel

- persona non grata (nežiaduca osoba)

5 ďakovnyacute štyacutel

- ab imo pectore (z hĺbky srdca)

6 ekonomickyacute štyacutel

- N B (skratka z nota bene ndash dobre si zaznamenaj)

7 elegickyacute štyacutel

- memento mori (pamaumltaj na smrť)

8 encyklopedickyacute štyacutel

- ibid (ibidem ndash tamtiež)

- id (idem ndash ten istyacute)

- cf cfr conf (confer ndash porovnaj)

- et al (et alii ndash a ďalšiacute a kolektiacutev)

- l c l cit (loco citato ndash na citovanom mieste na uvedenom mieste)

- v l (vide locum ndash pozri miesto v knihe)

- s a (sine anno ndash bez roku vydania)

9 enumeratiacutevny štyacutel

- etc (et cetera ndash atď a tak ďalej)

60

10 epištolaacuterny štyacutel

- A D (anno Domini ndash roku Paacutena)

11 legislatiacutevny štyacutel

- ex offo (= ex officio ndash z uacuteradu z uacuteradnej moci)

12 ospravedlňujuacuteci štyacutel

- mea culpa mea maxima culpa (moja vina moja preveľkaacute vina)

13 patetickyacute štyacutel

- per aspera ad astra (tŕnistou cestou k hviezdam)

14 persuaziacutevny štyacutel

- historia magistra vitae (dejiny suacute učiteľkou života)

- non scholae sed vitae discimus (neučiacuteme sa pre školu ale pre život)

15 pompeacutezny štyacutel

- amicus certus in re incerta cernitur (v nuacutedzi poznaacuteš priateľa)

16 žartovnyacute štyacutel

- ergo bibamus (tak teda pime)

Podobnyacutech priacutekladov by sme našli omnoho viac od tyacutech najfrekventovanejšiacutech až po

zriedkaveacute ba raritneacute ktoreacute sa zvaumlčša vyskytujuacute v diskurzoch odborneacuteho použiacutevateľa jazyka

Prekladateľ samozrejme nemocircže poznať všetky latinskeacute citaacutety skratky sentencie alebo

terminoloacutegiu jednotlivyacutech odborov Zaacutekladneacute znalosti z klasickyacutech jazykov suacute však veľkou

vyacutehodou a aspoň zaacutekladnaacute orientaacutecia pokiaľ ide o systeacutem latinčiny a znalosti z jej lexiky

a reaacuteliiacute sluacutežia prekladateľovi k rozviacutejaniu si kultuacuternej kompetencie Ak prekladateľ nie je

zaacuteroveň klasickyacutem filoloacutegom potom v priacutepade jeho znalostiacute z klasickyacutech jazykov a antickej

civilizaacutecie a kultuacutery vo vzťahu k prekladateľskyacutem kompetenciaacutem hovoriacuteme skocircr o sociaacutelnej

rešeršnej a kultuacuternej kompetencii než o jazykovej kompetencii v pravom vyacutezname Znamenaacute

to že sa prekladateľ v problematike orientuje a ak je to potrebneacute dokaacuteže si zvoliť vhodnuacute

prekladateľskuacute pomocirccku nevyhnutnuacute pri vyacutebere ekvivalentu či pri hľadaniacute prekladateľskeacuteho

riešenia

61

V tejto suacutevislosti treba upozorniť aj na chyby v preklade vyacuteklade alebo v interpretaacutecii

ktoreacute mocircžu vzniknuacuteť ako docircsledok nedostačujuacutecej znalosti klasickyacutech jazykov a suacutevisiacich

reaacuteliiacute Parciaacutelne informaacutecie a vedomosti mocircžu viesť k mylnyacutem zaacuteverom Priacutekladom takyacutechto

neoverenyacutech postupov je znaacutema falošnaacute etymoloacutegia substantiacuteva malvica ktoraacute sa chybne

odvaacutedza od malum (zlo) alebo od mālum (jablko) pričom zlo maacute odkazovať na biblickyacute

priacutebeh Adama a Evy kde je jablko symbolom zla a uacutedajne aj preto suacute ich označenia

v latinčine zhodneacute J Rejzek v Českom etymologickom slovniacuteku uvaacutedza vysvetlenie bdquomalvice

ndash dužnatyacute plod s jaacutedřincem (jablko hruška ap) Presl převzal z jakeacutehosi stareacuteho leacutekařskeacuteho

rukopisu v jinyacutech exemplaacuteřiacutech jsou podoby makvice mrkvice takže asi jde o piacutesařskou

chybuldquo Substantiacutevum malvica sa zrejme do jazyka dostalo ako chybnyacute tvar Na českuacute

etymoloacutegiu odkazuje aj Stručnyacute etymologickyacute slovniacutek slovenčiny bdquomalvica ndash dužinatyacute plod

rastliacuten s jadrovyacutem ovociacutem (od 20 stor) Z čes malvice ndash vyacuteraz bol zavedenyacute v obdobiacute

naacuterodneacuteho obrodenia na zaacuteklade isteacuteho stčes rukopisu

priacuteslušneacute miesto sa však čiacuteta aj ako mrkviceldquo

V obdobnyacutech priacutepadoch platiacute zaacutesada ad fontes

Ak sa prekladateľ stretne s podobnyacutem prekladateľskyacutem

probleacutemom mal by si informaacuteciu vyhľadať a overiť

zvlaacutešť vtedy ak nie je v danej oblasti odborniacutekom

Latinskyacute a starogreacutecky jazyk obohatili

slovenskuacute slovnuacute zaacutesobu o kvantum lexikaacutelnych

jednotiek ktoreacute sa v našom jazyku uplatnili ako

jednotliveacute slovaacute (napr graacutetis) alebo viacslovneacute pomenovania (napr ad absurdum ad acta

aula maxima) ďalšie boli prebraneacute ako celeacute sentencie (napr clara pacta ndash boni amici) alebo

je z ich zaacutekladu odvodenyacutech množstvo ďalšiacutech lexikaacutelnych jednotiek Za mnoheacute uvaacutedzame

tie ktoreacute sa sformovali z latinskeacuteho a greacuteckeho slova jazyk

lingua

lingvistika lingvista lingvistka lingvistickyacute plurilingvizmus bilingvizmus

monolingvizmus sociolingvistika psycholingvistika pragmalingvistika neurolingvistika

etnolingvistika lingvokulturoloacutegia lingvokultureacutema lingvodidaktika lingvaacutelny

interlingvaacutelny extralingvaacutelny multilingvaacutelny

γλῶσσα (gloacutessa)

glosaacuter glosolaacutelia heteroglosia diglosia polyglosia glosa glosovať glosaacutetor glositiacuteda

glosodyacutenia xenoglosia

Jan Svatopluk Presl bol českyacute

vysokoškolskyacute pedagoacuteg a

zooloacuteg na Českej univerzite

Karlo-Ferdinandovej v Prahe

a bol jednyacutem

z najvyacuteznamnejšiacutech

priacuterodovedcov v 19 storočiacute

62

Použitaacute literatuacutera

ANDOKOVAacute Marcela (2013) Rečniacutecke umenie sv Augustiacutena v kaacutezňach k stupňovyacutem žalmom

Bratislava IRIS

BALEGOVAacute Jana (2016) Lectiones grammaticae Latinae I Košice Univerzita Pavla Jozefa

Šafaacuterika

BARANDOVSKAacute-FRANK Věra (1995) Latina jako mezinaacuterodniacute jazyk Dobřichovice Kava ndash

Pech

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2002) Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a

latinskyacutech mien naacutezvov a termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie

cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda s 45 ndash 55

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2011) Z histoacuterie transkripcie starogreacuteckych a latinskyacutech mien do

slovenčiny In Sambucus VII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a

neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta Trnavskej univerzity v Trnave s 173 ndash 195

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom

Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech

priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In Sambucus VIII Praacutece z

klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave s 178 ndash 193

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

hlavneacute transkripčneacute zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 č 3-

4 s 131 ndash 150

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2016) Od hlasu k hlaacuteske Z dejiacuten antickej naacuteuky o reči Bratislava

Univerzita Komenskeacuteho

DRAE Diccionario de la lengua espantildeola [Cit 8 septembra 2017] Dostupneacute na internete

httpdleraeesw=diccionario

HARAJ Igor (2011) Vlastneacute meno v mysleniacute antiky a stredoveku Martin Matica slovenskaacute

HORATIUS Flaccus Quintus (1986) O umeniacute baacutesnickom Satiry a Listy Bratislava Tatran s

229

HORAacuteČEK Filip ndash CHLUP Radek (2012) Učebnice klasickeacute řečtiny Praha Academia

JANOUŠEK Jan (2014) Uacutevahy nad knihou W Stroha bdquoLatein ist tot ndash es lebe Lateinldquo In

Vymětalovaacute Karla (ed) (2014) Vivat Latina reserata Opava Slezskaacute univerzita v Opavě

s 16 ndash 20

KALIVODA Jan (2012) Verba docent exempla trahunt Praha Karolinum

46

15 Vlastneacute menaacute Problematika transkripcie antickyacutech greacuteckych

a latinskyacutech mien

Slovenčina nie je izolovanyacute jazyk prenikaacute do nej množstvo cudziacutech slov Pri ich

preberaniacute sa riadi vlastnyacutemi pravidlami zaacuteroveň by však mala rešpektovať ndash aspoň pri

vlastnyacutech menaacutech ndash niektoreacute pravidlaacute jazykov z ktoryacutech menaacute preberaacute Dlhodobyacutem

probleacutemom ktoryacute sa priamo dotyacuteka kultuacuternych reaacuteliiacute z antickej civilizaacutecie je v slovenčine

spraacutevnosť piacutesania vlastnyacutech mien pocircvodom z klasickyacutech jazykov

Zaacuterodky probleacutemu prepisovania antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien osocircb naacutezvov

lokaliacutet a ich rocircznych odvodeniacuten do slovenčiny siahajuacute

ďaleko do počiatkov jej spisovneacuteho obdobia Probleacutem

vyplyacuteva z odlišnyacutech hlaacuteskoslovnyacutech a tvaroslovnyacutech

vlastnostiacute prijiacutemajuacuteceho jazyka ndash spisovnej slovenčiny

a odovzdaacutevajuacuteceho jazyka ktoryacutem je latinčina a

starovekaacute priacutepadne byzantskaacute greacutečtina

V tejto suacutevislosti nemožno zabuacutedať že

o fonetike starej greacutečtiny a latinčiny veľa isteacuteho

nevieme Neexistuje nijakyacute autentickyacute zaacuteznam ich

zvukovej podoby Sme odkaacutezaniacute na dedukcie z toho

čo naacutem sprostredkuacuteva piacutesmo Pravopis starej greacutečtiny

bol napriacuteklad fonetickyacute približne okolo roku 400 pred

Kr Potom sa postupne zužoval repertoaacuter jej vokaacutelov

(strata kvantity zjednodušenie diftongov itacizmus)

v konsonantoch sa presadila spirantizaacutecia (b ph kh sa

zmenili na v f ch) Naša dnešnaacute vyacuteslovnosť

starogreacutečtiny je konvenčnaacute nezodpovedaacute živej vyacuteslovnosti ani v jednej faacuteze vyacutevinu tohto

jazyka aj keď rozdiely medzi grafikou a fonetikou nie suacute priacuteliš veľkeacute

151 Probleacutemy suacutevisiace s prepisom antickyacutech mien do slovenčiny1

Hlavneacute okruhy probleacutemov ktoreacute vystupujuacute do popredia v suacutevislosti s problematikou

transkripcie greacuteckych a latinskyacutech mien suacute

1 K praktickyacutem otaacutezkam prekladu antickyacutech mien rarr 2521

Za našu dnešnuacute vyacuteslovnosť

starej greacutečtiny vďačiacuteme

humanistovi Erazmovi

Rotterdamskeacutemu Pre svoju

kodifikaacuteciu argumentoval

vedeckyacutemi potrebami proti

vyacuteslovnosti akuacute v Euroacutepe šiacuterili

greacutecki učenci emigranti

z Byzancie Taacute vychaacutedzala

z vyacutevinovej kontinuity jazyka

bola bližšia novej greacutečtine

Erazmov nie bezprobleacutemovyacute

naacutevrat ad fontes k domneleacutemu

klasickeacutemu stavu aj v ortoepii sa

v Euroacutepe ujiacutemal iba pomaly

napr v Nemecku sa definitiacutevne

presadil až po roku 1800

a v krajinaacutech s prevažujuacutecim

byzantskyacutem vplyvom vocircbec

nemal uacutespech

47

- v starovekej greacutečtine označovanie kvantity

prepis aspirovanyacutech spoluhlaacutesok th rh priacutep aj ph

prepis diftongov ai ei oi prepis pocircvodneacuteho

slabičneacuteho i na začiatku greacuteckych slov prepis geminaacutet

- pri prepise z latinčiny piacutesanie geminaacutet

piacutesanie digrafeacutem ae oe qu piacutesanie c ndash k piacutesanie

intervokalickyacutech grafeacutem i ndash j t ndash c s ndash z prepis

pocircvodneacuteho i na začiatku slov

- morfologickeacute otaacutezky podoba menneacuteho

kmeňa ktoryacute maacute byť zaacutekladom pre skloňovanie mena

a pre ďalšie odvodzovanie najmauml pre tvorenie

adjektiacuteva

Pre slovenčinu ako prijiacutemajuacuteci jazyk vždy

predstavovala vaumlčšie probleacutemy greacutečtina Ako prveacute

vyacutechodisko prepisu sa nuacuteka transliteraacutecia Čistaacute sa

použiacuteva len okrajovo v praxi je uacutečelnejšie použiacutevať jej

kombinaacuteciu s transkripciou zohľadňujuacutecou aj

recipovanuacute erazmovskuacute vyacuteslovnosť (čiže v greacutečtine miesto aggelos piacutešeme angelos

vynechaacutevame priacutezvuky naacuteslovnyacute ostryacute priacutedych označujeme pomocou h) Tento spocircsob

transkripcie sa bez vaumlčšiacutech probleacutemov uplatňuje pri prepise jednotlivyacutech greacuteckych slov či

citaacutetovyacutech zvratov (napr heacuteureacuteka mimeacutesis theos apo meacutechaneacutes gnoacutethi seauton a pod) Ide

tu iba o to aby sa greacutecke hlaacutesky vyjadrovali našimi piacutesmenami či hlaacuteskami s najbližšou

zvukovou platnosťou (η = eacute θ = th ι = i υ = y u (v diftongoch) φ = f (nie ph) χ = ch (nie

kh) ω = oacute ου = u (nie ou) nevyznačuje sa kvantita a i y lebo ich nevyznačovala ani

greacutečtina) Pokiaľ ide o latinčinu už starovekiacute gramatici klaacutedli docircraz na analyacutezu hlaacutesok h k q

x i v kvocircli ich špeciaacutelnemu vzťahu medzi vyacuteslovnosťou a spocircsobom grafickeacuteho zaacuteznamu

Spochybňovali hlaacuteskovuacute platnosť h jednak preto že sa tento konsonant vyslovoval

v latinčine slabo ale zvlaacutešť preto lebo ho viaceriacute z nich pripodobňovali ku greacuteckemu

priacutedychu ktoryacute nebol považovanyacute sa samostatnuacute hlaacutesku Pri i a v gramatici odlišovali ich

vokalickuacute platnosť od konsonantickej platnosti viedli tiež diskusiu o opodstatnenosti

použiacutevania grafeacutem k a q keďže grafeacutema c by uspokojivo prevzala ich uacutelohu Hlaacutesky x y a ich

grafeacutemy hodnotili ako okrajoveacute a cudzie keďže sa vyskytujuacute len v greacuteckych slovaacutech

Pri piacutesaniacute antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien sa uplatňujuacute dve stanoviskaacute

1 stanovisko vaumlčšmi prihliadajuacutece k odovzdaacutevajuacutecim jazykom

Transliteraacutecia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute vždy to isteacute

piacutesmeno alebo to isteacute spojenie

piacutesmen druhej abecedy

Transkripcia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute piacutesmeno

alebo aj viacero piacutesmen druhej

abecedy podľa vyacuteslovnosti na

tom istom mieste Ide

o fonetickyacute prepis slova

Geminaacuteta = zdvojenaacute

spoluhlaacuteska (napr v slove

panna)

Aspiraacuteta = spoluhlaacuteska

sprevaacutedzanaacute priacutedychom (napr

th kh)

Grafeacutema = piacutesomnyacute znak

piacutesmeno

48

2 stanovisko pokladajuacutece za rozhodujuacuteci v procese adaptaacutecie prijiacutemajuacuteci jazyk

Pri druhom stanovisku sa kladie docircraz na transkripčnyacute priacutestup ktoryacute sa pokuacuteša zachytiť

zvukovuacute straacutenku slova v podobe najprirodzenejšie uchopiteľnej prijiacutemajuacutecim jazykom Pri

prvom zo stanoviacutesk suacute možneacute dva už vyššie spomenuteacute priacutestupy transliteračnyacute

a transliteračno-transkripčnyacute Suacute podobneacute hlavnyacute rozdiel spočiacuteva v prepisovaniacute dĺžok Kyacutem

pri transliteraacutecii sa napr prepisujuacute len greacutecke eacute oacute keďže sa zaznamenaacutevali osobitnyacutemi

grafeacutemami eacutetou a oacutemegou pri transkripčno-transliteračnom priacutestupe sa prepisujuacute aj dlheacute aacute iacute

yacute uacute

V praxi sa niekedy možno stretnuacuteť s prepisom

greacuteckych mien na latinskyacute spocircsob hlavne pod

vplyvom zaacutepadoeuroacutepskych jazykov t j s piacutesaniacutem ph

namiesto f a c namiesto k ale i s tendenciou

odstraňovať th hoci medzi vyacuteslovnosťou t (τ) a th (θ)

bol v greacutečtine zaacutesadnyacute rozdiel

Pri transkripcii vlastnyacutech mien vstupuje do hry

aj kultuacuterny kontext zdomaacutecnenosť Niektoreacute greacutecke

vlastneacute menaacute sa už do naacutešho jazyka a kultuacutery do istej

miery včlenili (Filip Alexander Teodor Homeacuter

Korint Ateacuteny a pod) paralelne popri nich je tu ale

vaumlčšina mien ktoreacute sme si nestihli adaptovať pričom

vychaacutedzajuacute z tyacutech istyacutech slovotvornyacutech zložiek (napr

Menandros Theofrastos Filippopolis)

Niekedy sa použiacuteva jedna lexikaacutelna jednotka

v dvoch podobaacutech podľa kultuacuterneho prostredia napr

Foinikia v greacuteckom prostrediacute Feniacutecia v latinskom

kontexte (V Zamarovskyacute) Inokedy sa rozlišuje medzi

tyacutem či sa hovoriacute o mytologickej alebo historickej postave Podľa toho sa použiacuteva vaumlčšmi

alebo menej adaptovanaacute podoba

Priacutekladom na celkom vžiteacute greacutecke meno je Ezop (pocircvodneacute Aisoacutepos) Pri jeho preberaniacute

došlo k zmene v kmeni i v koncovke na jeho podobe sa vyacuterazne prejavil vplyv stredovekej

latinčiny Menaacute typu Neapol zas naznačujuacute že pri preberaniacute mien je možnyacute aj zaacutesah do

koncovky ako zaacutekladnyacute stupeň jeho udomaacutecnenia ktoryacute odraacuteža flektiacutevne potreby slovenčiny

Avšak menaacute ktoreacute by transformovali iba kmeň no koncovku nie (Teokritos namiesto

Theokritos Teacutezeus namiesto Theacuteseus a pod) nie suacute ani greacutecke ani slovenskeacute

Najstaršiacute filozofi chaacutepali jazyk

ako suacutehrn mien ktoreacute

považovali za naacutezvy

jednotlivyacutech prvkov skutočnosti

S prvyacutemi teoretickyacutemi

konštruktmi pomocou ktoryacutech

sa opisuje a do istej miery

vysvetľuje spraacutevanie sa

vlastnyacutech mien nachaacutedzame

v homeacuterskej baacutesnickej tradiacutecii

V Homeacuterovyacutech baacutesňach sa

stretaacutevame s pojmom

eponymon Je to to od čoho sa

odvodzuje vlastneacute meno mocircže

to byť ineacute slovo alebo aj vec či

situaacutecia ktoraacute bola motivujuacutecim

činiteľom pri akte prvotneacuteho

pomenovania U Homeacutera maacute do

značnej miery magickyacute

a nadprirodzenyacute raacutez Okolnosti

ktoreacute sprevaacutedzajuacute prvotneacute

pomenovanie nositeľa mena

totiž predurčujuacute jeho ďalšie

osudy

49

Vyacuteznamnyacutem komplikujuacutecim faktorom prepisovania antickyacutech mien a ich fungovania

v slovenskom texte je skloňovanie To kladie na použiacutevateľa slovenčiny naacuteroky akeacute si ušetrili

napr angličtina francuacutezština nemčina atď Vystačia s nominatiacutevom singulaacuteru daneacuteho mena

čo v slovenčine nie je možneacute Do popredia vystupuje probleacutem akyacute kmeň pri ohyacutebaniacute použiť

Konkurujuacute si pocircvodneacute greacuteckelatinskeacute a domaacutece slovenskeacute kmene Niektoreacute pocircvodneacute

substantiacutevne kmene nachaacutedzajuacute v slovenčine oporu najmauml vďaka adjektiacutevam ktoreacute sa od nich

tvoria napr gr Eroacutes ndash erotickyacute rarr G sg = Eroacuteta Achilleus ndash Achillova paumlta rarr G sg =

Achillea Achilla lat Cicero ndash ciceronianizmus rarr G sg = Cicerona Popri klasickyacutech

tvaroch sa ale v slovenčine občas pri tom istom mene vytvaacuterajuacute i tvary bdquobarbarskeacuteldquo ktoreacute

nerešpektujuacute vyacutechodiskovyacute jazyk Odviacutejajuacute sa jednoducho od nominatiacutevu singulaacuteru a k nemu

pridaacutevajuacute slovenskeacute paacutedoveacute koncovky Areacutes ndashArea i Aresa Adoacutenis ndash Adoacutenida i Adonisa Pri

skloňovaniacute nastaacutevajuacute ťažkosti tiež pri menaacutech ktoreacute nesignalizujuacute dostatočne svoj rod

(Artemis Eris Deacutemeacuteter) nezasvaumltenyacute ich nemusiacute identifikovať ako ženskeacute menaacute Ďalšiacutem

uacuteskaliacutem greacuteckej flexie suacute kvantitatiacutevne alternancie v kmeni Filopoimeacuten ndash Filopoimena

Agamemnoacuten ndash Agamemnona ale Apolloacuten ndash Apolloacutena Ioacuten ndash Ioacutena

152 Pravidlaacute transkripcie antickyacutech vlastnyacutech mien

K pertraktovanej problematike vzniklo niekoľko vedeckyacutech štuacutediiacute v ktoryacutech sa autori

pokuacutešajuacute vniesť systeacutem a zjednotiť pravidlaacute transkribovania a ortografie pre vlastneacute menaacute

pocircvodom z klasickyacutech jazykov Napriek dlhoročneacutemu uacutesiliu niekoľkyacutech generaacuteciiacute lingvistov

a klasickyacutech filoloacutegov však zatiaľ nemaacuteme k dispoziacutecii komplexnuacute priacuteručku ktoraacute by

použiacutevateľa jazyka zorientovala a v ktorej by našiel odpoveď na otaacutezku spraacutevnej podoby

želaneacuteho tvaru vlastneacuteho mena Odporuacutečania i pravidlaacute ktoreacute v priebehu niekoľkyacutech

desaťročiacute vznikali naraacutežali vždy na nedostatok mateacuterie na ktorej by sa preverovali takže

jazykovaacute prax s teoacuteriou bola prepojenaacute iba do určitej miery Vaumlčšina naacutevrhov slovenskyacutech

jazykovedcov z minulosti ako adaptovať antickeacute menaacute v slovenčine bola v suacutelade s

vyacutevinovyacutemi tendenciami slovenčiny a premietla sa ndash v maximaacutelne zhutnenej podobe ndash do

aktuaacutelnych Pravidiel slovenskeacuteho pravopisu (PSP)

V suacutečasnosti sa medzi klasickyacutemi filoloacutegmi v slovenskyacutech akademickyacutech inštituacuteciaacutech

ustaľujuacute zaacutesady transkripcie antickyacutech mien a komplexnejšie suacute sformulovaneacute zatiaľ

50

v štuacutediaacutech Ľ Buzaacutessyovej2 Uplatňujuacute sa už aj v praxi v heslaacutech Encyklopaedie Beliany Pre

heslaacuter sa vytvaacutera takaacute podoba vlastneacuteho mena alebo termiacutenu aby bolo identifikovateľneacute

v pocircvodnom odovzdaacutevajuacutecom jazyku a zaacuteroveň aby nebolo v uacuteplnom rozpore s prirodzenyacutemi

vlastnosťami prijiacutemacieho jazyka teda slovenčiny Heslaacute majuacute často podobu dvojtvaru Jedna

podoba mena pre bežnuacute komunikaacuteciu popularizačneacute diela pre beletriu televiacuteziu atď v

ktorej sa vaumlčšmi odraacutežajuacute adaptačneacute procesy a druhaacute pre texty odborneacuteho charakteru

prihliadajuacuteca vaumlčšmi na pocircvodnyacute stav v klasickyacutech jazykoch Kyacutem v niektoryacutech priacutepadoch sa

adaptovanaacute a odbornaacute podoba prekryacutevajuacute (napr nominatiacutev singulaacuteru Poseidoacuten genitiacutev

singulaacuteru Poseidoacutena suacute tvary ktoreacute suacute v slovenčine dobre adaptovaneacute a zaacuteroveň zodpovedajuacute

aj požiadavkaacutem odborneacuteho vyjadrovania) v inyacutech sa mocircže adaptovanaacute a odbornaacute podoba

prekryacutevať len v nominatiacuteve a rozdiel medzi štyacutelmi sa prejaviacute až v nepriamych paacutedoch (napr

nominatiacutev singulaacuteru Anakreoacuten je vhodnyacute pre oba štyacutely zato genitiacutev singulaacuteru Anakreoacutena pre

bežneacute vyjadrovanie a genitiacutev singulaacuteru Anakreonta pre odbornyacute štyacutel)

Naacutezvy lokaliacutet sa považujuacute za menej citliveacute na zaacutesahy preto je priacutepustnyacute vaumlčšiacute rozsah

ich adaptaacutecie Priacutepustneacute suacute pomenovania Macedoacutenia Myacutezia Lyacutekia Kapadoacutecia Bityacutenia

Sybarida atď z osobnyacutech mien sa pokladajuacute za adaptovaneacute menaacute panovniacutekov (Teodor

Bazil) svaumltyacutech a biblickyacutech postaacutev (Izidor František z Assisi Herodes) najznaacutemejšiacutech

mytologickyacutech postaacutev (Ateacutena Jupiter) literaacutetov a ich diel (Homeacuter Oviacutedius Horaacutecius

Odysea) Akceptujuacute sa tiež daacutevno adaptovaneacute menaacute v ktoryacutech bola theacuteta nahradenaacute

v slovenčine fonologicky najbližšou zapiacutesanou grafeacutemou t ako Ateacutena Temida Tesaacutelia

V odbornom jazyku sa však použiacutevajuacute podoby s theacutetou Pri ohyacutebaniacute mien so slovnyacutem

zaacutekladom končiacim na latinskuacute hlaacutesku k piacutesanuacute grafeacutemou c sa odporuacuteča v odbornom

i neodbornom texte piacutesať slovenskeacute k ndash t j k nominatiacutevu Marcus sa priraďuje nepriamy paacuted

Markovi nie Marcovi

Pre štyacutel bežnej komunikaacutecie sa odporuacuteča skloňovať viacereacute menaacute (pocircvodneacute

konsonantickeacute kmene) podľa uacuteplnej podoby nominatiacutevu Xenofoacutena Adonisa Kalchasa

z latinskyacutech napr Cicera (popri Ciceroacutena) podoba zodpovedajuacuteca stavu v odovzdaacutevajuacutecom

jazyku (Xenofoacutenta Adoacutenida Kalchanta Cicerona) sa odporuacuteča pre odbornyacute štyacutel Vžiteacute

podoby ženskyacutech mien ako Ariadna (popri odb Ariadneacute) sa prijiacutemajuacute Greacutecke menaacute

2 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a latinskyacutech mien naacutezvov a

termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda 2002 s

45-55 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash hlavneacute transkripčneacute

zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 2012 č 3-4 s 131-150 BUZAacuteSSYOVAacute

Ľudmila Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In

Sambucus VIII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave 2012 s 178-193

51

s nominatiacutevom sg na -oacuten sa v adaptovanej podobe

skloňujuacute s ohľadom na už adaptovaneacute znaacuteme propriaacute

i početneacute apelatiacuteva v nepriamych paacutedoch -oacutena -oacutenovi

atď bez ohľadu na pocircvodneacute rozdiely v greacuteckom kmeni

teda Xenofoacuten Xenofoacutena Agamemnoacuten Agamemnoacutena

tak ako Platoacuten Platoacutena no v odbornom štyacutele tvar

zodpovedaacute vyacutechodiskoveacutemu jazyku t j Xenofoacutenta

Agamemnona

Konzervatiacutevnosť v oblasti morfoloacutegie pretrvaacuteva

v ohyacutebaniacute mien zakončenyacutech vyacuteraznyacutemi latinskyacutemi

alebo greacuteckymi sufixmi (lat -us-ius gr -os -es)

ktoreacute majuacute tendenciu spraacutevať sa ako zdomaacutecneneacute

morfeacutemy a u ktoryacutech existuje vžitaacute opora v oblasti

cudziacutech apelatiacutev typu komunizmus Skloňuje sa teda

OviacutediaOvidia HerodotaHeacuterodota SisyfaSizyfa

Aristotela Euripida Anaximena nerobiac rozdiel

medzi odbornyacutem a neodbornyacutem vyjadrovaniacutem

K tyacutemto menaacutem sa priraďujuacute aj menaacute na ndashas pocircvodom

a-kmeňoveacute maskuliacutena ako PytagorasPythagoras

Anaxagoras pretože suacute formaacutelne bliacutezke

predchaacutedzajuacutecim niektoreacute suacute znaacuteme z učiva strednyacutech

škocircl alebo suacute suacutečasťou terminologickyacutech spojeniacute napr

Pytagorova veta Pri sufixe -as pocircvodom

konsonantickyacutech kmeňov (Kalchas) -is (Agis)

rovnako aj pri latinskyacutech i-kmeňovyacutech typoch

(Tyrnaviensis) priacutepadne inyacutech ktoreacute suacute menej

frekventovaneacute sa odporuacuteča vychaacutedzať pri skloňovaniacute

z uacuteplnej nominatiacutevnej formy a skloňovať a odvodzovať

v bežnom prejave Agisa Adonisa adonisovskyacute

Kalchasa Kalchasov Tyrnaviensisa a pod

Pri preklade z cudzieho jazyka je nevyhnutneacute

uvedomiť si aj mieru adaptaacutecie antickyacutech mien v

danom jazyku aby došlo k spraacutevnej identifikaacutecii tej

ktorej osoby Pri použiacutevaniacute latinskyacutech mien skladajuacutecich sa z krstneacuteho mena rodoveacuteho mena

Skladba latinskeacuteho mena

Publius Cornelius Scipio

Africanus

praenomen (Publius) = osobneacute

(krstneacute) meno daacutevalo sa dieťaťu

9 deň po narodeniacute podľa vyacuteberu

rodičov zoznam osobnyacutech mien

bol v Riacuteme obmedzenyacute ndash

poznaacuteme len 18 mužskyacutech

osobnyacutech mien praenomina

žien neboli takeacute obmedzeneacute ako

u mužov

nomen gentile (Cornelius) =

rodoveacute meno novorodenec ho

dostaacuteval ako priacuteslušniacutek isteacuteho

rodu taacuteto priacuteslušnosť sa

odvodzovala od otca meno bolo

dedičneacute

cognomen (Scipio) = meno

rodiny (priezvisko) ktoreacute bolo

odvodeneacute od individuaacutelnych

charakteristiacutek alebo

vyacuteznamnyacutech skutkov spočiatku

ide o živeacute rodinneacute meno ktoreacute

sa postupne staacuteva dedičnyacutem

priacutemenom

agnomen (Africanus) =

dodatočneacute meno ktoreacute sa

obvykle pridaacuteva na zaacuteklade

nejakeacuteho vyacuteznamneacuteho skutku

svojho buduacuteceho nositeľa toto

meno je fakultatiacutevne a plniacute

funkciu honorifikačnej prezyacutevky

Najčastejšie skratky

latinskyacutech vlastnyacutech mien

A = Aulus

C = Gaius

Cn = Gnaeus

D = Decimus

L = Lucius

M = Marcus

P = Publius

Q = Quintus

Ser = Servius

Sex = Sextus

T = Titus

52

priezviska (Gaius Iulius Caesar Marcus Tullius Cicero) kladie napr španielčina docircraz na

rodoveacute meno slovenčina však nie vždy (napr Marcus Tullius Cicero sa v španielčine

pravidelne označuje ako Tullius v slovenčine však Cicero)

53

16 Starogreacutecky a latinskyacute jazyk ndash nositelia kultuacuternych tradiacuteciiacute

optikou translatoloacutegie

Latinčina je jazyk vďaka ktoreacutemu maacuteme piacutesmo (latinka) sprostredkoval naacutem greacutecko-

riacutemske kultuacuterne a vzdelanostneacute dedičstvo obohatil našu slovnuacute zaacutesobu a to dokonca natoľko

že pri mnohyacutech slovaacutech si už neuvedomujeme ich latinskyacute pocircvod Je propedeutikou pre

romaacutenske jazyky i pre angličtinu kde figuruje celyacute rad pocircvodne latinskyacutech slov (napr

personal computer persōna = osoba persōnālis = osobnyacute computāre = počiacutetať) Vaumlčšina

gramatiacutek modernyacutech jazykov je vystavanaacute na latinskom pocircdoryse a preto je latinčina

ideaacutelnou univerzaacutelnou priacutepravou pre štuacutedium jazykov Navyše je staacutele najdocircležitejšou

suacutečasťou medzinaacuterodnej terminoloacutegie

Hoci slovenčina nepatriacute do skupiny romaacutenskych jazykov ktoreacute sa z latinčiny resp

z ľudovej latinčiny priamo vyvinuli latinskaacute lexika je v našom jazyku pomerne bohato

zastuacutepenaacute Ak aj neraacutetame odbornuacute lexiku (najmauml priacuterodovedneacute domeacuteny kde je latinčina

v poziacutecii lingua franca) ani v bežnej lexike nie suacute živeacute latinskeacute slovaacute v slovenčine ojedinelyacutem

javom Ich poziacutecia v jazyku je stabilnaacute Vaumlčšinu z latinskyacutech vyacuterazov ktoreacute sa použiacutevajuacute

mimo odborneacuteho štyacutelu a suacute suacutečasťou ďalšiacutech štyacutelov možno zadeliť do dvoch kategoacuteriiacute

1 okriacutedleneacute vyacuterazy či okriacutedleneacute slovaacute

2 citaacutetoveacute frazeacutemy3

Okriacutedleneacute vyacuterazy nazyacutevaneacute aj okriacutedleneacute slovaacute je tradičneacute označenie jednej skupiny

knižnyacutech frazeacutem Vznikli na zaacuteklade vyacuteroku historickej alebo literaacuternej postavy V staršom

vymedzeniacute sa za okriacutedleneacute slovaacute pokladal iba takyacute vyacuterok resp citaacutet pri ktorom sa už

neuvedomovalo alebo sa zabudlo na jeho pocircvodcu Avšak kvocircli subjektiacutevnosti určovania

hranice a miery poznania pocircvodcu citaacutetu sa v suacutečasnej lexikoloacutegii uplatňuje odlišnaacute metoacuteda

Vychaacutedza sa z komunikatiacutevnej platnosti vyacuteroku Ak sa danyacute vyacuteraz použije v kontexte

v ktorom vznikol a popisuje danuacute situaacuteciu ide o citaacutet Ak sa uplatňuje aj v inyacutech

komunikačnyacutech situaacuteciaacutech ide o okriacutedlenyacute vyacuteraz Iba v takomto vymedzeniacute sa okriacutedleneacute

vyacuterazy pokladajuacute za osobitnyacute druh frazeacutem Priacutekladom na obe situaacutecie je napr znaacutemy vyacuterok

Gaia Iulia Caesara Alea iacta est Ako citaacutet sa použiacuteva v odbornom ale aj v umeleckom texte

za podmienky že ilustruje dobovuacute situaacuteciu Ako okriacutedlenyacute vyacuteraz sa použiacuteva vtedy ak maacute

platnosť frazeologizmu a použiacuteva sa v kontexte na zdocircraznenie situaacutecie keď je nejakaacute

zaacuteležitosť rozhodnutaacute a toto rozhodnutie nemožno vraacutetiť spaumlť

3 Podrobnejšiacute vyacuteklad k pocircvodu a vyacuteznamu niektoryacutech latinskyacutech citaacutetovyacutech frazeacutem a okriacutedlenyacutech vyacuterazov rarr

24 33

54

Citaacutetoveacute frazeacutemy suacute frazeacutemy prevzateacute z cudziacutech jazykov ktoreacute sa aj v prijiacutemajuacutecom

jazyku vyjadrujuacute vo svojej pocircvodnej teda v cudzojazyčnej podobe ako celok čo znamenaacute že

uvedenaacute skupina frazeacutem nezahŕňa tie ktoryacutech cudzojazyčnyacutem komponentom by bol iba jeden

prvok Pre tieto frazeologickeacute jednotky je priacuteznačneacute buď to že platnosť frazeacutemy mali už v

pocircvodnom jazyku napr latinskeacute cum grano salis (= nie doslova s istyacutem obmedzeniacutem) alebo

jednotky ktoreacute boli v pocircvodnom jazyku nefrazeologickyacutemi (napr odbornyacutemi) vyacuterazmi ako

napr corpus delicti čo je pocircvodom praacutevnickyacute termiacuten alebo vyacuteraz persona non grata ktoryacute

patriacute do diplomatickej terminoloacutegie sa frazeologizovali až v prijiacutemajuacutecom jazyku Treba

doplniť že niektoreacute častejšie použiacutevaneacute citaacutetoveacute frazeacutemy sa uplatňujuacute aj v kalkovanej podobe

napr in medias res ndash do stredu veci k veci bez uacutevodu Citaacutetoveacute frazeacutemy majuacute štylistickuacute

platnosť vyacuteraznyacutech knižnyacutech prostriedkov Vo frazeoloacutegii hovoriacuteme o jave nazyacutevanom

preberanie frazeologickyacutech jednotiek Ide o proces pri ktorom sa frazeologickyacute fond jazyka

obohacuje o frazeacutemy z inyacutech jazykov Najčastejšiacutem spocircsobom je doslovnyacute preklad cudziacutech

frazeacutem ich uacuteplneacute alebo čiastočneacute kalkovanie pričom sa vo vaumlčšine priacutepadov kopiacuteruje ich

syntaktickaacute konštrukcia Frazeologickeacute jednotky ako sme už spomenuli sa preberajuacute

v originaacutelnej podobe no mocircžu sa prispocircsobiť aj preberajuacutecemu jazyku Toto prispocircsobovanie

maacute za naacutesledky zmeny vo fonetickej alebo v grafickej podobe Priacutekladom je latinskaacute frazeacutema

tabula rasa ktoruacute slovenčina prebrala v nezmenenej podobe no napr francuacutezština si ju už

prispocircsobila do podoby table rase teda aj jej grafickaacute aj fonetickaacute podoba zodpovedaacute

preberajuacutecemu jazyku

Tyacutemto spocircsobom obohacujuacute okriacutedleneacute vyacuterazy a citaacutetoveacute frazeacutemy pocircvodom z latinčiny

suacutečasnuacute slovenskuacute lexiku Pre prekladateľa je veľkou vyacutehodou ak ich poznaacute rozumie ich

vyacuteznamu priacutepadne mu je znaacutemy ich pocircvod Poznanie tyacutechto citaacutetovyacutech frazeacutem alebo

okriacutedlenyacutech vyacuterazov v materinskom jazyku daacuteva predpoklad že ich prekladateľ bude schopnyacute

detegovať aj v pocircvodnom texte z ktoreacuteho prekladaacute Tvrdenie že je pre prekladateľa vyacutehodou

ak ich poznaacute sa zakladaacute na nasledujuacutecich zisteniach

1 Ak prekladateľ poznaacute vyacuteznam živyacutech latinskyacutech slov v materinskom jazyku je

pravdepodobneacute že ich dokaacuteže objaviť aj v pocircvodnom texte aj v priacutepadoch že ich

vyacutechodiskovyacute jazyk neprebral v originaacutelnej latinskej podobe ale ustaacutelili sa v ňom adaptovaneacute

napr vo forme kalkov priacutepadne polokalkov a teda že ich z vyacutechodiskoveacuteho textu viditeľne

nevyčleňuje už samotnaacute pocircvodnaacute jazykovaacute forma ndash latinčina Ich uvedomenie si vo

vyacuteznamovej rovine so sebou prinaacuteša niekoľko ďalšiacutech aspektov Prekladateľ dokaacuteže

cieľoveacutemu čitateľovi sprostredkovať adekvaacutetnu formu a obsah aj vďaka tomu že živeacute latinskeacute

slovo v takomto priacutepade nepovažuje len za autorovu metaforu ale uvedomuje si

55

intertextualitu (zvlaacutešť v priacutepade okriacutedlenyacutech vyacuterazov) Transferom takejto lexikaacutelnej jednotky

nenaruacuteša štyacutel originaacutelu a zachovaacuteva viacvrstevnyacute charakter textu Rovnako ponechaacuteva

čitateľovi priestor aby si tieto aluacutezie na antickyacutech autorov a ich diela v texte uvedomoval

nachaacutedzal suacutevislosti a aby pri interpretaacutecii zvlaacutešť v priacutepade umeleckyacutech textov boli jeho

vyacutechodiskaacute porovnateľneacute s vyacutechodiskami a možnosťami čitateľa originaacutelu teda aby mu

prekladateľ tuacuteto možnosť neubral skocircr než sa s preloženyacutem textom stretne saacutem a bude ho

interpretovať na zaacuteklade čitateľskej skuacutesenosti horizontu očakaacutevania čitateľskeacuteho profilu

a ďalšiacutech parametrov ktoreacute suacute suacutečasťou interpretačneacuteho procesu

2 Z hľadiska vyacuteberu vhodnyacutech translatologickyacutech postupov je poznanie živyacutech

latinskyacutech slov rovnako vyacutehodou Prekladateľ sa mocircže vyhnuacuteť negatiacutevnym posunom ak

poznaacute danuacute lexikaacutelnu jednotku identifikuje ju v texte a zvoliacute adekvaacutetny postup pri jej

transfere Ak ju nepoznaacute mocircže sa stať že s ňou bude v texte naraacutebať napr ako s metaforou

V tom priacutepade ju mocircže pri prekladaniacute v raacutemci prekladateľskyacutech postupov využiacutevanyacutech pri

preklade metafory buď celkom eliminovať preložiť ju doslovne (pričom ani v priacutepade kalkov

nemusiacute byť vyacutesledneacute prekladateľskeacute riešenie automaticky zhodneacute s podobou adaptovanou

v cieľovom jazyku) vymeniť ju za inuacute metaforu alebo ju mocircže v texte vysvetliť Všetky

uvedeneacute postupy by znamenali pre cieľovyacute text viac či menej vyacuteraznyacute posun alebo stratu a to

tak na uacuterovni vyacuteznamovej ako aj lexikaacutelnej a štylistickej Adekvaacutetny postup v tomto priacutepade

znamenaacute zvoliť si v cieľovom texte tuacute podobu lexikaacutelnej jednotky ktoraacute je adaptovanaacute

v cieľovej kultuacutere bez ohľadu na divergenciu medzi originaacutelom a prekladom Ak je vo

vyacutechodiskovom texte danaacute živaacute latinskaacute sentencia kalkom v slovenčine mocircže byť

polokalkom alebo naopak Či dokonca ak je živaacute latinskaacute sentencia vo vyacutechodiskovom

jazyku adaptovanaacute v pocircvodnej latinskej podobe a v slovenčine ju poznaacuteme a použiacutevame ako

kalk prekladateľ maacute rešpektovať cieľovyacute jazyk a kultuacuteru a použiť v cieľovom texte

adaptovanyacute tvar Ak sa v cieľovom jazyku uplatňujuacute dve formy napr alea iacta est ndash kocky

suacute hodeneacute vtedy by mal prekladateľ prispocircsobiť vyacuteber prekladateľskeacuteho riešenia

vyacutechodiskoveacutemu textu a vybrať tuacute podobu živej latinskej sentencie ktoraacute originaacutelu

zodpovedaacute po obsahovej i formaacutelnej straacutenke V priacutepade vyššie spomenuteacuteho okriacutedleneacuteho

vyacuterazu existuje možnosť voľby pretože vo viaceryacutech jazykoch sa suacutebežne uplatňuje pocircvodnaacute

latinskaacute podoba ako aj jej tvar adaptovanyacute pre daneacute jazykovo-kultuacuterne spoločenstvo

Vyberaacuteme niekoľko jazykovyacutech mutaacuteciiacute

56

Slovenčina Alea iacta est Kocky suacute hodeneacute

Čeština Alea iacta est Kostky jsou vrženy

Angličtina Alea iacta est The die is cast

Nemčina Alea iacta est Der Wuumlrfel ist gefallen

Francuacutezština Alea iacta est Le sort en est jeteacute

Španielčina Alea iacta est La suerte estaacute echada

Taliančina Alea iacta est Il dado egrave tratto

Analyacutezou francuacutezskej a španielskej verzie latinskeacuteho alea iacta est zistiacuteme že latinskeacute

substantiacutevum alea s vyacuteznamom kocka sa v sentencii nenachaacutedza Nahradilo ho substantiacutevum

le sort resp la suerte s vyacuteznamami

57

Francuacutezsky vyacutekladovyacute slovniacutek Larousse aj španielsky slovniacutek Diccionario de Real Academia

Espantildeola medzi prvyacutemi vyacuteznamami substantiacutev uvaacutedzajuacute naacutehoda osud uacutedel Slovo kocka

teda le deacute (franc) a el dado (špan) ani v jednej zo sentenciiacute nefiguruje (treba však upozorniť

že vo francuacutezštine suacutebežne jestvuje aj vyacuteraz les deacutes sont jeteacutes) preto ak prekladateľ tuacuteto

sentenciu vo francuacutezskom či v španielskom vyacutechodiskovom texte odhaliacute napriek tomu že

v slovenčine maacuteme ako ekvivalent vžituacute sentenciu s komponentom kocka nie osud uacutedel

alebo naacutehoda a prekladateľ ho dokaacuteže identifikovať ako okriacutedlenyacute vyacuteraz či citaacutetovuacute frazeacutemu

pri prekladaniacute prediacutede strate napr tyacutem že prediacutede vyacuterazovej nivelizaacutecii Aluacuteziu sa mu podariacute

zachovať využitiacutem zodpovedajuacutecich vyacuterazovyacutech prostriedkov

Zaujiacutemavosťou je že sa živeacute latinskeacute sentencie uplatňujuacute vo všetkyacutech štyacuteloch Okrem

odborneacuteho štyacutelu kde je latinčina zaacutekladom terminologickeacuteho aparaacutetu nachaacutedzame latinskeacute

vyacuterazy asi v každom jednom z primaacuternych i sekundaacuternych štyacutelov Nie suacute len suacutečasťou

umeleckyacutech vyacutepovediacute ale bežne ich zaznamenaacutevame aj v hovorovom štyacutele zaznievajuacute

z meacutediiacute a uplatňujuacute sa aj v administratiacutevnom štyacutele Pre naacutezornosť prinaacutešame aj prehľadnuacute

exemplifikaacuteciu obohacovania slovenskej lexiky latinskyacutemi vyacuterazmi v raacutemci jednotlivyacutech

štyacutelov Ide o priacuteklady ktoreacute samozrejme nie suacute použiacutevaneacute vyacutehradne pre danyacute štyacutel Jeden

a ten istyacute latinskyacute vyacuteraz sa mocircže uplatňovať vo viaceryacutech z nich v zaacutevislosti od

58

komunikačnej situaacutecie a od intencie vyacutepovede autora Pri uvaacutedzaniacute priacutekladov pre jednotliveacute

štyacutely vychaacutedzame z ich delenia podľa J Mistriacuteka

I Primaacuterne štyacutely

1 naacuteučnyacute štyacutel

- terminus technicus (odbornyacute naacutezov technickyacute termiacuten)

2 administratiacutevny štyacutel

- curriculum vitae (životopis)

3 publicistickyacute štyacutel

- in memoriam (na pamiatku)

- vox populi vox dei (hlas ľudu hlas božiacute)

4 rečniacutecky štyacutel

- quo vadis (kam kraacutečaš)

5 esejistickyacute štyacutel

- conditio sine qua non (podmienka bez ktorej nie ndash nevyhnutnaacute podmienka predpoklad aby

sa niečo mohlo realizovať)

6 hovorovyacute štyacutel

- de facto (v skutočnosti skutočne zo skutku podľa skutočneacuteho stavu)

- pro forma (formaacutelne aby sa nepovedalo)

7 umeleckyacute štyacutel

- carpe diem (využi deň)

II Sekundaacuterne štyacutely (priacuteležitostneacute konkreacutetne neštandardizovaneacute) ndash vyacuteber

1 archaickyacute štyacutel

- amicenko (z latinskeacuteho amicus ndash priateľ) ndash oslovenie adresaacuteta v duchu 19 storočia

2 biblickyacute štyacutel

- gloria in excelsis Deo (slaacuteva Bohu na vyacutesostiach)

59

3 ceremoniaacutelny štyacutel

- ad multos annos (na mnoheacute roky ndash pri vyacuteročiach pri blahoželaniach jubilantovi aby sa ešte

dlho tešil zdraviu)

- Vaša magnificencia (oslovenie rektora univerzity)

- Vaša spektabilita (oslovenie dekana fakulty)

- Vaše honorability (oslovenie vyacuteznamnyacutech funkcionaacuterov v akademickom prostrediacute)

- Vaša Excelencia (oslovenie veľvyslanca)

- Vaša Eminencia (oslovenie kardinaacutela)

4 diplomatickyacute štyacutel

- persona non grata (nežiaduca osoba)

5 ďakovnyacute štyacutel

- ab imo pectore (z hĺbky srdca)

6 ekonomickyacute štyacutel

- N B (skratka z nota bene ndash dobre si zaznamenaj)

7 elegickyacute štyacutel

- memento mori (pamaumltaj na smrť)

8 encyklopedickyacute štyacutel

- ibid (ibidem ndash tamtiež)

- id (idem ndash ten istyacute)

- cf cfr conf (confer ndash porovnaj)

- et al (et alii ndash a ďalšiacute a kolektiacutev)

- l c l cit (loco citato ndash na citovanom mieste na uvedenom mieste)

- v l (vide locum ndash pozri miesto v knihe)

- s a (sine anno ndash bez roku vydania)

9 enumeratiacutevny štyacutel

- etc (et cetera ndash atď a tak ďalej)

60

10 epištolaacuterny štyacutel

- A D (anno Domini ndash roku Paacutena)

11 legislatiacutevny štyacutel

- ex offo (= ex officio ndash z uacuteradu z uacuteradnej moci)

12 ospravedlňujuacuteci štyacutel

- mea culpa mea maxima culpa (moja vina moja preveľkaacute vina)

13 patetickyacute štyacutel

- per aspera ad astra (tŕnistou cestou k hviezdam)

14 persuaziacutevny štyacutel

- historia magistra vitae (dejiny suacute učiteľkou života)

- non scholae sed vitae discimus (neučiacuteme sa pre školu ale pre život)

15 pompeacutezny štyacutel

- amicus certus in re incerta cernitur (v nuacutedzi poznaacuteš priateľa)

16 žartovnyacute štyacutel

- ergo bibamus (tak teda pime)

Podobnyacutech priacutekladov by sme našli omnoho viac od tyacutech najfrekventovanejšiacutech až po

zriedkaveacute ba raritneacute ktoreacute sa zvaumlčša vyskytujuacute v diskurzoch odborneacuteho použiacutevateľa jazyka

Prekladateľ samozrejme nemocircže poznať všetky latinskeacute citaacutety skratky sentencie alebo

terminoloacutegiu jednotlivyacutech odborov Zaacutekladneacute znalosti z klasickyacutech jazykov suacute však veľkou

vyacutehodou a aspoň zaacutekladnaacute orientaacutecia pokiaľ ide o systeacutem latinčiny a znalosti z jej lexiky

a reaacuteliiacute sluacutežia prekladateľovi k rozviacutejaniu si kultuacuternej kompetencie Ak prekladateľ nie je

zaacuteroveň klasickyacutem filoloacutegom potom v priacutepade jeho znalostiacute z klasickyacutech jazykov a antickej

civilizaacutecie a kultuacutery vo vzťahu k prekladateľskyacutem kompetenciaacutem hovoriacuteme skocircr o sociaacutelnej

rešeršnej a kultuacuternej kompetencii než o jazykovej kompetencii v pravom vyacutezname Znamenaacute

to že sa prekladateľ v problematike orientuje a ak je to potrebneacute dokaacuteže si zvoliť vhodnuacute

prekladateľskuacute pomocirccku nevyhnutnuacute pri vyacutebere ekvivalentu či pri hľadaniacute prekladateľskeacuteho

riešenia

61

V tejto suacutevislosti treba upozorniť aj na chyby v preklade vyacuteklade alebo v interpretaacutecii

ktoreacute mocircžu vzniknuacuteť ako docircsledok nedostačujuacutecej znalosti klasickyacutech jazykov a suacutevisiacich

reaacuteliiacute Parciaacutelne informaacutecie a vedomosti mocircžu viesť k mylnyacutem zaacuteverom Priacutekladom takyacutechto

neoverenyacutech postupov je znaacutema falošnaacute etymoloacutegia substantiacuteva malvica ktoraacute sa chybne

odvaacutedza od malum (zlo) alebo od mālum (jablko) pričom zlo maacute odkazovať na biblickyacute

priacutebeh Adama a Evy kde je jablko symbolom zla a uacutedajne aj preto suacute ich označenia

v latinčine zhodneacute J Rejzek v Českom etymologickom slovniacuteku uvaacutedza vysvetlenie bdquomalvice

ndash dužnatyacute plod s jaacutedřincem (jablko hruška ap) Presl převzal z jakeacutehosi stareacuteho leacutekařskeacuteho

rukopisu v jinyacutech exemplaacuteřiacutech jsou podoby makvice mrkvice takže asi jde o piacutesařskou

chybuldquo Substantiacutevum malvica sa zrejme do jazyka dostalo ako chybnyacute tvar Na českuacute

etymoloacutegiu odkazuje aj Stručnyacute etymologickyacute slovniacutek slovenčiny bdquomalvica ndash dužinatyacute plod

rastliacuten s jadrovyacutem ovociacutem (od 20 stor) Z čes malvice ndash vyacuteraz bol zavedenyacute v obdobiacute

naacuterodneacuteho obrodenia na zaacuteklade isteacuteho stčes rukopisu

priacuteslušneacute miesto sa však čiacuteta aj ako mrkviceldquo

V obdobnyacutech priacutepadoch platiacute zaacutesada ad fontes

Ak sa prekladateľ stretne s podobnyacutem prekladateľskyacutem

probleacutemom mal by si informaacuteciu vyhľadať a overiť

zvlaacutešť vtedy ak nie je v danej oblasti odborniacutekom

Latinskyacute a starogreacutecky jazyk obohatili

slovenskuacute slovnuacute zaacutesobu o kvantum lexikaacutelnych

jednotiek ktoreacute sa v našom jazyku uplatnili ako

jednotliveacute slovaacute (napr graacutetis) alebo viacslovneacute pomenovania (napr ad absurdum ad acta

aula maxima) ďalšie boli prebraneacute ako celeacute sentencie (napr clara pacta ndash boni amici) alebo

je z ich zaacutekladu odvodenyacutech množstvo ďalšiacutech lexikaacutelnych jednotiek Za mnoheacute uvaacutedzame

tie ktoreacute sa sformovali z latinskeacuteho a greacuteckeho slova jazyk

lingua

lingvistika lingvista lingvistka lingvistickyacute plurilingvizmus bilingvizmus

monolingvizmus sociolingvistika psycholingvistika pragmalingvistika neurolingvistika

etnolingvistika lingvokulturoloacutegia lingvokultureacutema lingvodidaktika lingvaacutelny

interlingvaacutelny extralingvaacutelny multilingvaacutelny

γλῶσσα (gloacutessa)

glosaacuter glosolaacutelia heteroglosia diglosia polyglosia glosa glosovať glosaacutetor glositiacuteda

glosodyacutenia xenoglosia

Jan Svatopluk Presl bol českyacute

vysokoškolskyacute pedagoacuteg a

zooloacuteg na Českej univerzite

Karlo-Ferdinandovej v Prahe

a bol jednyacutem

z najvyacuteznamnejšiacutech

priacuterodovedcov v 19 storočiacute

62

Použitaacute literatuacutera

ANDOKOVAacute Marcela (2013) Rečniacutecke umenie sv Augustiacutena v kaacutezňach k stupňovyacutem žalmom

Bratislava IRIS

BALEGOVAacute Jana (2016) Lectiones grammaticae Latinae I Košice Univerzita Pavla Jozefa

Šafaacuterika

BARANDOVSKAacute-FRANK Věra (1995) Latina jako mezinaacuterodniacute jazyk Dobřichovice Kava ndash

Pech

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2002) Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a

latinskyacutech mien naacutezvov a termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie

cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda s 45 ndash 55

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2011) Z histoacuterie transkripcie starogreacuteckych a latinskyacutech mien do

slovenčiny In Sambucus VII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a

neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta Trnavskej univerzity v Trnave s 173 ndash 195

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom

Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech

priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In Sambucus VIII Praacutece z

klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave s 178 ndash 193

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

hlavneacute transkripčneacute zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 č 3-

4 s 131 ndash 150

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2016) Od hlasu k hlaacuteske Z dejiacuten antickej naacuteuky o reči Bratislava

Univerzita Komenskeacuteho

DRAE Diccionario de la lengua espantildeola [Cit 8 septembra 2017] Dostupneacute na internete

httpdleraeesw=diccionario

HARAJ Igor (2011) Vlastneacute meno v mysleniacute antiky a stredoveku Martin Matica slovenskaacute

HORATIUS Flaccus Quintus (1986) O umeniacute baacutesnickom Satiry a Listy Bratislava Tatran s

229

HORAacuteČEK Filip ndash CHLUP Radek (2012) Učebnice klasickeacute řečtiny Praha Academia

JANOUŠEK Jan (2014) Uacutevahy nad knihou W Stroha bdquoLatein ist tot ndash es lebe Lateinldquo In

Vymětalovaacute Karla (ed) (2014) Vivat Latina reserata Opava Slezskaacute univerzita v Opavě

s 16 ndash 20

KALIVODA Jan (2012) Verba docent exempla trahunt Praha Karolinum

47

- v starovekej greacutečtine označovanie kvantity

prepis aspirovanyacutech spoluhlaacutesok th rh priacutep aj ph

prepis diftongov ai ei oi prepis pocircvodneacuteho

slabičneacuteho i na začiatku greacuteckych slov prepis geminaacutet

- pri prepise z latinčiny piacutesanie geminaacutet

piacutesanie digrafeacutem ae oe qu piacutesanie c ndash k piacutesanie

intervokalickyacutech grafeacutem i ndash j t ndash c s ndash z prepis

pocircvodneacuteho i na začiatku slov

- morfologickeacute otaacutezky podoba menneacuteho

kmeňa ktoryacute maacute byť zaacutekladom pre skloňovanie mena

a pre ďalšie odvodzovanie najmauml pre tvorenie

adjektiacuteva

Pre slovenčinu ako prijiacutemajuacuteci jazyk vždy

predstavovala vaumlčšie probleacutemy greacutečtina Ako prveacute

vyacutechodisko prepisu sa nuacuteka transliteraacutecia Čistaacute sa

použiacuteva len okrajovo v praxi je uacutečelnejšie použiacutevať jej

kombinaacuteciu s transkripciou zohľadňujuacutecou aj

recipovanuacute erazmovskuacute vyacuteslovnosť (čiže v greacutečtine miesto aggelos piacutešeme angelos

vynechaacutevame priacutezvuky naacuteslovnyacute ostryacute priacutedych označujeme pomocou h) Tento spocircsob

transkripcie sa bez vaumlčšiacutech probleacutemov uplatňuje pri prepise jednotlivyacutech greacuteckych slov či

citaacutetovyacutech zvratov (napr heacuteureacuteka mimeacutesis theos apo meacutechaneacutes gnoacutethi seauton a pod) Ide

tu iba o to aby sa greacutecke hlaacutesky vyjadrovali našimi piacutesmenami či hlaacuteskami s najbližšou

zvukovou platnosťou (η = eacute θ = th ι = i υ = y u (v diftongoch) φ = f (nie ph) χ = ch (nie

kh) ω = oacute ου = u (nie ou) nevyznačuje sa kvantita a i y lebo ich nevyznačovala ani

greacutečtina) Pokiaľ ide o latinčinu už starovekiacute gramatici klaacutedli docircraz na analyacutezu hlaacutesok h k q

x i v kvocircli ich špeciaacutelnemu vzťahu medzi vyacuteslovnosťou a spocircsobom grafickeacuteho zaacuteznamu

Spochybňovali hlaacuteskovuacute platnosť h jednak preto že sa tento konsonant vyslovoval

v latinčine slabo ale zvlaacutešť preto lebo ho viaceriacute z nich pripodobňovali ku greacuteckemu

priacutedychu ktoryacute nebol považovanyacute sa samostatnuacute hlaacutesku Pri i a v gramatici odlišovali ich

vokalickuacute platnosť od konsonantickej platnosti viedli tiež diskusiu o opodstatnenosti

použiacutevania grafeacutem k a q keďže grafeacutema c by uspokojivo prevzala ich uacutelohu Hlaacutesky x y a ich

grafeacutemy hodnotili ako okrajoveacute a cudzie keďže sa vyskytujuacute len v greacuteckych slovaacutech

Pri piacutesaniacute antickyacutech greacuteckych a latinskyacutech mien sa uplatňujuacute dve stanoviskaacute

1 stanovisko vaumlčšmi prihliadajuacutece k odovzdaacutevajuacutecim jazykom

Transliteraacutecia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute vždy to isteacute

piacutesmeno alebo to isteacute spojenie

piacutesmen druhej abecedy

Transkripcia = oproti piacutesmenu

jednej abecedy stojiacute piacutesmeno

alebo aj viacero piacutesmen druhej

abecedy podľa vyacuteslovnosti na

tom istom mieste Ide

o fonetickyacute prepis slova

Geminaacuteta = zdvojenaacute

spoluhlaacuteska (napr v slove

panna)

Aspiraacuteta = spoluhlaacuteska

sprevaacutedzanaacute priacutedychom (napr

th kh)

Grafeacutema = piacutesomnyacute znak

piacutesmeno

48

2 stanovisko pokladajuacutece za rozhodujuacuteci v procese adaptaacutecie prijiacutemajuacuteci jazyk

Pri druhom stanovisku sa kladie docircraz na transkripčnyacute priacutestup ktoryacute sa pokuacuteša zachytiť

zvukovuacute straacutenku slova v podobe najprirodzenejšie uchopiteľnej prijiacutemajuacutecim jazykom Pri

prvom zo stanoviacutesk suacute možneacute dva už vyššie spomenuteacute priacutestupy transliteračnyacute

a transliteračno-transkripčnyacute Suacute podobneacute hlavnyacute rozdiel spočiacuteva v prepisovaniacute dĺžok Kyacutem

pri transliteraacutecii sa napr prepisujuacute len greacutecke eacute oacute keďže sa zaznamenaacutevali osobitnyacutemi

grafeacutemami eacutetou a oacutemegou pri transkripčno-transliteračnom priacutestupe sa prepisujuacute aj dlheacute aacute iacute

yacute uacute

V praxi sa niekedy možno stretnuacuteť s prepisom

greacuteckych mien na latinskyacute spocircsob hlavne pod

vplyvom zaacutepadoeuroacutepskych jazykov t j s piacutesaniacutem ph

namiesto f a c namiesto k ale i s tendenciou

odstraňovať th hoci medzi vyacuteslovnosťou t (τ) a th (θ)

bol v greacutečtine zaacutesadnyacute rozdiel

Pri transkripcii vlastnyacutech mien vstupuje do hry

aj kultuacuterny kontext zdomaacutecnenosť Niektoreacute greacutecke

vlastneacute menaacute sa už do naacutešho jazyka a kultuacutery do istej

miery včlenili (Filip Alexander Teodor Homeacuter

Korint Ateacuteny a pod) paralelne popri nich je tu ale

vaumlčšina mien ktoreacute sme si nestihli adaptovať pričom

vychaacutedzajuacute z tyacutech istyacutech slovotvornyacutech zložiek (napr

Menandros Theofrastos Filippopolis)

Niekedy sa použiacuteva jedna lexikaacutelna jednotka

v dvoch podobaacutech podľa kultuacuterneho prostredia napr

Foinikia v greacuteckom prostrediacute Feniacutecia v latinskom

kontexte (V Zamarovskyacute) Inokedy sa rozlišuje medzi

tyacutem či sa hovoriacute o mytologickej alebo historickej postave Podľa toho sa použiacuteva vaumlčšmi

alebo menej adaptovanaacute podoba

Priacutekladom na celkom vžiteacute greacutecke meno je Ezop (pocircvodneacute Aisoacutepos) Pri jeho preberaniacute

došlo k zmene v kmeni i v koncovke na jeho podobe sa vyacuterazne prejavil vplyv stredovekej

latinčiny Menaacute typu Neapol zas naznačujuacute že pri preberaniacute mien je možnyacute aj zaacutesah do

koncovky ako zaacutekladnyacute stupeň jeho udomaacutecnenia ktoryacute odraacuteža flektiacutevne potreby slovenčiny

Avšak menaacute ktoreacute by transformovali iba kmeň no koncovku nie (Teokritos namiesto

Theokritos Teacutezeus namiesto Theacuteseus a pod) nie suacute ani greacutecke ani slovenskeacute

Najstaršiacute filozofi chaacutepali jazyk

ako suacutehrn mien ktoreacute

považovali za naacutezvy

jednotlivyacutech prvkov skutočnosti

S prvyacutemi teoretickyacutemi

konštruktmi pomocou ktoryacutech

sa opisuje a do istej miery

vysvetľuje spraacutevanie sa

vlastnyacutech mien nachaacutedzame

v homeacuterskej baacutesnickej tradiacutecii

V Homeacuterovyacutech baacutesňach sa

stretaacutevame s pojmom

eponymon Je to to od čoho sa

odvodzuje vlastneacute meno mocircže

to byť ineacute slovo alebo aj vec či

situaacutecia ktoraacute bola motivujuacutecim

činiteľom pri akte prvotneacuteho

pomenovania U Homeacutera maacute do

značnej miery magickyacute

a nadprirodzenyacute raacutez Okolnosti

ktoreacute sprevaacutedzajuacute prvotneacute

pomenovanie nositeľa mena

totiž predurčujuacute jeho ďalšie

osudy

49

Vyacuteznamnyacutem komplikujuacutecim faktorom prepisovania antickyacutech mien a ich fungovania

v slovenskom texte je skloňovanie To kladie na použiacutevateľa slovenčiny naacuteroky akeacute si ušetrili

napr angličtina francuacutezština nemčina atď Vystačia s nominatiacutevom singulaacuteru daneacuteho mena

čo v slovenčine nie je možneacute Do popredia vystupuje probleacutem akyacute kmeň pri ohyacutebaniacute použiť

Konkurujuacute si pocircvodneacute greacuteckelatinskeacute a domaacutece slovenskeacute kmene Niektoreacute pocircvodneacute

substantiacutevne kmene nachaacutedzajuacute v slovenčine oporu najmauml vďaka adjektiacutevam ktoreacute sa od nich

tvoria napr gr Eroacutes ndash erotickyacute rarr G sg = Eroacuteta Achilleus ndash Achillova paumlta rarr G sg =

Achillea Achilla lat Cicero ndash ciceronianizmus rarr G sg = Cicerona Popri klasickyacutech

tvaroch sa ale v slovenčine občas pri tom istom mene vytvaacuterajuacute i tvary bdquobarbarskeacuteldquo ktoreacute

nerešpektujuacute vyacutechodiskovyacute jazyk Odviacutejajuacute sa jednoducho od nominatiacutevu singulaacuteru a k nemu

pridaacutevajuacute slovenskeacute paacutedoveacute koncovky Areacutes ndashArea i Aresa Adoacutenis ndash Adoacutenida i Adonisa Pri

skloňovaniacute nastaacutevajuacute ťažkosti tiež pri menaacutech ktoreacute nesignalizujuacute dostatočne svoj rod

(Artemis Eris Deacutemeacuteter) nezasvaumltenyacute ich nemusiacute identifikovať ako ženskeacute menaacute Ďalšiacutem

uacuteskaliacutem greacuteckej flexie suacute kvantitatiacutevne alternancie v kmeni Filopoimeacuten ndash Filopoimena

Agamemnoacuten ndash Agamemnona ale Apolloacuten ndash Apolloacutena Ioacuten ndash Ioacutena

152 Pravidlaacute transkripcie antickyacutech vlastnyacutech mien

K pertraktovanej problematike vzniklo niekoľko vedeckyacutech štuacutediiacute v ktoryacutech sa autori

pokuacutešajuacute vniesť systeacutem a zjednotiť pravidlaacute transkribovania a ortografie pre vlastneacute menaacute

pocircvodom z klasickyacutech jazykov Napriek dlhoročneacutemu uacutesiliu niekoľkyacutech generaacuteciiacute lingvistov

a klasickyacutech filoloacutegov však zatiaľ nemaacuteme k dispoziacutecii komplexnuacute priacuteručku ktoraacute by

použiacutevateľa jazyka zorientovala a v ktorej by našiel odpoveď na otaacutezku spraacutevnej podoby

želaneacuteho tvaru vlastneacuteho mena Odporuacutečania i pravidlaacute ktoreacute v priebehu niekoľkyacutech

desaťročiacute vznikali naraacutežali vždy na nedostatok mateacuterie na ktorej by sa preverovali takže

jazykovaacute prax s teoacuteriou bola prepojenaacute iba do určitej miery Vaumlčšina naacutevrhov slovenskyacutech

jazykovedcov z minulosti ako adaptovať antickeacute menaacute v slovenčine bola v suacutelade s

vyacutevinovyacutemi tendenciami slovenčiny a premietla sa ndash v maximaacutelne zhutnenej podobe ndash do

aktuaacutelnych Pravidiel slovenskeacuteho pravopisu (PSP)

V suacutečasnosti sa medzi klasickyacutemi filoloacutegmi v slovenskyacutech akademickyacutech inštituacuteciaacutech

ustaľujuacute zaacutesady transkripcie antickyacutech mien a komplexnejšie suacute sformulovaneacute zatiaľ

50

v štuacutediaacutech Ľ Buzaacutessyovej2 Uplatňujuacute sa už aj v praxi v heslaacutech Encyklopaedie Beliany Pre

heslaacuter sa vytvaacutera takaacute podoba vlastneacuteho mena alebo termiacutenu aby bolo identifikovateľneacute

v pocircvodnom odovzdaacutevajuacutecom jazyku a zaacuteroveň aby nebolo v uacuteplnom rozpore s prirodzenyacutemi

vlastnosťami prijiacutemacieho jazyka teda slovenčiny Heslaacute majuacute často podobu dvojtvaru Jedna

podoba mena pre bežnuacute komunikaacuteciu popularizačneacute diela pre beletriu televiacuteziu atď v

ktorej sa vaumlčšmi odraacutežajuacute adaptačneacute procesy a druhaacute pre texty odborneacuteho charakteru

prihliadajuacuteca vaumlčšmi na pocircvodnyacute stav v klasickyacutech jazykoch Kyacutem v niektoryacutech priacutepadoch sa

adaptovanaacute a odbornaacute podoba prekryacutevajuacute (napr nominatiacutev singulaacuteru Poseidoacuten genitiacutev

singulaacuteru Poseidoacutena suacute tvary ktoreacute suacute v slovenčine dobre adaptovaneacute a zaacuteroveň zodpovedajuacute

aj požiadavkaacutem odborneacuteho vyjadrovania) v inyacutech sa mocircže adaptovanaacute a odbornaacute podoba

prekryacutevať len v nominatiacuteve a rozdiel medzi štyacutelmi sa prejaviacute až v nepriamych paacutedoch (napr

nominatiacutev singulaacuteru Anakreoacuten je vhodnyacute pre oba štyacutely zato genitiacutev singulaacuteru Anakreoacutena pre

bežneacute vyjadrovanie a genitiacutev singulaacuteru Anakreonta pre odbornyacute štyacutel)

Naacutezvy lokaliacutet sa považujuacute za menej citliveacute na zaacutesahy preto je priacutepustnyacute vaumlčšiacute rozsah

ich adaptaacutecie Priacutepustneacute suacute pomenovania Macedoacutenia Myacutezia Lyacutekia Kapadoacutecia Bityacutenia

Sybarida atď z osobnyacutech mien sa pokladajuacute za adaptovaneacute menaacute panovniacutekov (Teodor

Bazil) svaumltyacutech a biblickyacutech postaacutev (Izidor František z Assisi Herodes) najznaacutemejšiacutech

mytologickyacutech postaacutev (Ateacutena Jupiter) literaacutetov a ich diel (Homeacuter Oviacutedius Horaacutecius

Odysea) Akceptujuacute sa tiež daacutevno adaptovaneacute menaacute v ktoryacutech bola theacuteta nahradenaacute

v slovenčine fonologicky najbližšou zapiacutesanou grafeacutemou t ako Ateacutena Temida Tesaacutelia

V odbornom jazyku sa však použiacutevajuacute podoby s theacutetou Pri ohyacutebaniacute mien so slovnyacutem

zaacutekladom končiacim na latinskuacute hlaacutesku k piacutesanuacute grafeacutemou c sa odporuacuteča v odbornom

i neodbornom texte piacutesať slovenskeacute k ndash t j k nominatiacutevu Marcus sa priraďuje nepriamy paacuted

Markovi nie Marcovi

Pre štyacutel bežnej komunikaacutecie sa odporuacuteča skloňovať viacereacute menaacute (pocircvodneacute

konsonantickeacute kmene) podľa uacuteplnej podoby nominatiacutevu Xenofoacutena Adonisa Kalchasa

z latinskyacutech napr Cicera (popri Ciceroacutena) podoba zodpovedajuacuteca stavu v odovzdaacutevajuacutecom

jazyku (Xenofoacutenta Adoacutenida Kalchanta Cicerona) sa odporuacuteča pre odbornyacute štyacutel Vžiteacute

podoby ženskyacutech mien ako Ariadna (popri odb Ariadneacute) sa prijiacutemajuacute Greacutecke menaacute

2 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a latinskyacutech mien naacutezvov a

termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda 2002 s

45-55 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash hlavneacute transkripčneacute

zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 2012 č 3-4 s 131-150 BUZAacuteSSYOVAacute

Ľudmila Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In

Sambucus VIII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave 2012 s 178-193

51

s nominatiacutevom sg na -oacuten sa v adaptovanej podobe

skloňujuacute s ohľadom na už adaptovaneacute znaacuteme propriaacute

i početneacute apelatiacuteva v nepriamych paacutedoch -oacutena -oacutenovi

atď bez ohľadu na pocircvodneacute rozdiely v greacuteckom kmeni

teda Xenofoacuten Xenofoacutena Agamemnoacuten Agamemnoacutena

tak ako Platoacuten Platoacutena no v odbornom štyacutele tvar

zodpovedaacute vyacutechodiskoveacutemu jazyku t j Xenofoacutenta

Agamemnona

Konzervatiacutevnosť v oblasti morfoloacutegie pretrvaacuteva

v ohyacutebaniacute mien zakončenyacutech vyacuteraznyacutemi latinskyacutemi

alebo greacuteckymi sufixmi (lat -us-ius gr -os -es)

ktoreacute majuacute tendenciu spraacutevať sa ako zdomaacutecneneacute

morfeacutemy a u ktoryacutech existuje vžitaacute opora v oblasti

cudziacutech apelatiacutev typu komunizmus Skloňuje sa teda

OviacutediaOvidia HerodotaHeacuterodota SisyfaSizyfa

Aristotela Euripida Anaximena nerobiac rozdiel

medzi odbornyacutem a neodbornyacutem vyjadrovaniacutem

K tyacutemto menaacutem sa priraďujuacute aj menaacute na ndashas pocircvodom

a-kmeňoveacute maskuliacutena ako PytagorasPythagoras

Anaxagoras pretože suacute formaacutelne bliacutezke

predchaacutedzajuacutecim niektoreacute suacute znaacuteme z učiva strednyacutech

škocircl alebo suacute suacutečasťou terminologickyacutech spojeniacute napr

Pytagorova veta Pri sufixe -as pocircvodom

konsonantickyacutech kmeňov (Kalchas) -is (Agis)

rovnako aj pri latinskyacutech i-kmeňovyacutech typoch

(Tyrnaviensis) priacutepadne inyacutech ktoreacute suacute menej

frekventovaneacute sa odporuacuteča vychaacutedzať pri skloňovaniacute

z uacuteplnej nominatiacutevnej formy a skloňovať a odvodzovať

v bežnom prejave Agisa Adonisa adonisovskyacute

Kalchasa Kalchasov Tyrnaviensisa a pod

Pri preklade z cudzieho jazyka je nevyhnutneacute

uvedomiť si aj mieru adaptaacutecie antickyacutech mien v

danom jazyku aby došlo k spraacutevnej identifikaacutecii tej

ktorej osoby Pri použiacutevaniacute latinskyacutech mien skladajuacutecich sa z krstneacuteho mena rodoveacuteho mena

Skladba latinskeacuteho mena

Publius Cornelius Scipio

Africanus

praenomen (Publius) = osobneacute

(krstneacute) meno daacutevalo sa dieťaťu

9 deň po narodeniacute podľa vyacuteberu

rodičov zoznam osobnyacutech mien

bol v Riacuteme obmedzenyacute ndash

poznaacuteme len 18 mužskyacutech

osobnyacutech mien praenomina

žien neboli takeacute obmedzeneacute ako

u mužov

nomen gentile (Cornelius) =

rodoveacute meno novorodenec ho

dostaacuteval ako priacuteslušniacutek isteacuteho

rodu taacuteto priacuteslušnosť sa

odvodzovala od otca meno bolo

dedičneacute

cognomen (Scipio) = meno

rodiny (priezvisko) ktoreacute bolo

odvodeneacute od individuaacutelnych

charakteristiacutek alebo

vyacuteznamnyacutech skutkov spočiatku

ide o živeacute rodinneacute meno ktoreacute

sa postupne staacuteva dedičnyacutem

priacutemenom

agnomen (Africanus) =

dodatočneacute meno ktoreacute sa

obvykle pridaacuteva na zaacuteklade

nejakeacuteho vyacuteznamneacuteho skutku

svojho buduacuteceho nositeľa toto

meno je fakultatiacutevne a plniacute

funkciu honorifikačnej prezyacutevky

Najčastejšie skratky

latinskyacutech vlastnyacutech mien

A = Aulus

C = Gaius

Cn = Gnaeus

D = Decimus

L = Lucius

M = Marcus

P = Publius

Q = Quintus

Ser = Servius

Sex = Sextus

T = Titus

52

priezviska (Gaius Iulius Caesar Marcus Tullius Cicero) kladie napr španielčina docircraz na

rodoveacute meno slovenčina však nie vždy (napr Marcus Tullius Cicero sa v španielčine

pravidelne označuje ako Tullius v slovenčine však Cicero)

53

16 Starogreacutecky a latinskyacute jazyk ndash nositelia kultuacuternych tradiacuteciiacute

optikou translatoloacutegie

Latinčina je jazyk vďaka ktoreacutemu maacuteme piacutesmo (latinka) sprostredkoval naacutem greacutecko-

riacutemske kultuacuterne a vzdelanostneacute dedičstvo obohatil našu slovnuacute zaacutesobu a to dokonca natoľko

že pri mnohyacutech slovaacutech si už neuvedomujeme ich latinskyacute pocircvod Je propedeutikou pre

romaacutenske jazyky i pre angličtinu kde figuruje celyacute rad pocircvodne latinskyacutech slov (napr

personal computer persōna = osoba persōnālis = osobnyacute computāre = počiacutetať) Vaumlčšina

gramatiacutek modernyacutech jazykov je vystavanaacute na latinskom pocircdoryse a preto je latinčina

ideaacutelnou univerzaacutelnou priacutepravou pre štuacutedium jazykov Navyše je staacutele najdocircležitejšou

suacutečasťou medzinaacuterodnej terminoloacutegie

Hoci slovenčina nepatriacute do skupiny romaacutenskych jazykov ktoreacute sa z latinčiny resp

z ľudovej latinčiny priamo vyvinuli latinskaacute lexika je v našom jazyku pomerne bohato

zastuacutepenaacute Ak aj neraacutetame odbornuacute lexiku (najmauml priacuterodovedneacute domeacuteny kde je latinčina

v poziacutecii lingua franca) ani v bežnej lexike nie suacute živeacute latinskeacute slovaacute v slovenčine ojedinelyacutem

javom Ich poziacutecia v jazyku je stabilnaacute Vaumlčšinu z latinskyacutech vyacuterazov ktoreacute sa použiacutevajuacute

mimo odborneacuteho štyacutelu a suacute suacutečasťou ďalšiacutech štyacutelov možno zadeliť do dvoch kategoacuteriiacute

1 okriacutedleneacute vyacuterazy či okriacutedleneacute slovaacute

2 citaacutetoveacute frazeacutemy3

Okriacutedleneacute vyacuterazy nazyacutevaneacute aj okriacutedleneacute slovaacute je tradičneacute označenie jednej skupiny

knižnyacutech frazeacutem Vznikli na zaacuteklade vyacuteroku historickej alebo literaacuternej postavy V staršom

vymedzeniacute sa za okriacutedleneacute slovaacute pokladal iba takyacute vyacuterok resp citaacutet pri ktorom sa už

neuvedomovalo alebo sa zabudlo na jeho pocircvodcu Avšak kvocircli subjektiacutevnosti určovania

hranice a miery poznania pocircvodcu citaacutetu sa v suacutečasnej lexikoloacutegii uplatňuje odlišnaacute metoacuteda

Vychaacutedza sa z komunikatiacutevnej platnosti vyacuteroku Ak sa danyacute vyacuteraz použije v kontexte

v ktorom vznikol a popisuje danuacute situaacuteciu ide o citaacutet Ak sa uplatňuje aj v inyacutech

komunikačnyacutech situaacuteciaacutech ide o okriacutedlenyacute vyacuteraz Iba v takomto vymedzeniacute sa okriacutedleneacute

vyacuterazy pokladajuacute za osobitnyacute druh frazeacutem Priacutekladom na obe situaacutecie je napr znaacutemy vyacuterok

Gaia Iulia Caesara Alea iacta est Ako citaacutet sa použiacuteva v odbornom ale aj v umeleckom texte

za podmienky že ilustruje dobovuacute situaacuteciu Ako okriacutedlenyacute vyacuteraz sa použiacuteva vtedy ak maacute

platnosť frazeologizmu a použiacuteva sa v kontexte na zdocircraznenie situaacutecie keď je nejakaacute

zaacuteležitosť rozhodnutaacute a toto rozhodnutie nemožno vraacutetiť spaumlť

3 Podrobnejšiacute vyacuteklad k pocircvodu a vyacuteznamu niektoryacutech latinskyacutech citaacutetovyacutech frazeacutem a okriacutedlenyacutech vyacuterazov rarr

24 33

54

Citaacutetoveacute frazeacutemy suacute frazeacutemy prevzateacute z cudziacutech jazykov ktoreacute sa aj v prijiacutemajuacutecom

jazyku vyjadrujuacute vo svojej pocircvodnej teda v cudzojazyčnej podobe ako celok čo znamenaacute že

uvedenaacute skupina frazeacutem nezahŕňa tie ktoryacutech cudzojazyčnyacutem komponentom by bol iba jeden

prvok Pre tieto frazeologickeacute jednotky je priacuteznačneacute buď to že platnosť frazeacutemy mali už v

pocircvodnom jazyku napr latinskeacute cum grano salis (= nie doslova s istyacutem obmedzeniacutem) alebo

jednotky ktoreacute boli v pocircvodnom jazyku nefrazeologickyacutemi (napr odbornyacutemi) vyacuterazmi ako

napr corpus delicti čo je pocircvodom praacutevnickyacute termiacuten alebo vyacuteraz persona non grata ktoryacute

patriacute do diplomatickej terminoloacutegie sa frazeologizovali až v prijiacutemajuacutecom jazyku Treba

doplniť že niektoreacute častejšie použiacutevaneacute citaacutetoveacute frazeacutemy sa uplatňujuacute aj v kalkovanej podobe

napr in medias res ndash do stredu veci k veci bez uacutevodu Citaacutetoveacute frazeacutemy majuacute štylistickuacute

platnosť vyacuteraznyacutech knižnyacutech prostriedkov Vo frazeoloacutegii hovoriacuteme o jave nazyacutevanom

preberanie frazeologickyacutech jednotiek Ide o proces pri ktorom sa frazeologickyacute fond jazyka

obohacuje o frazeacutemy z inyacutech jazykov Najčastejšiacutem spocircsobom je doslovnyacute preklad cudziacutech

frazeacutem ich uacuteplneacute alebo čiastočneacute kalkovanie pričom sa vo vaumlčšine priacutepadov kopiacuteruje ich

syntaktickaacute konštrukcia Frazeologickeacute jednotky ako sme už spomenuli sa preberajuacute

v originaacutelnej podobe no mocircžu sa prispocircsobiť aj preberajuacutecemu jazyku Toto prispocircsobovanie

maacute za naacutesledky zmeny vo fonetickej alebo v grafickej podobe Priacutekladom je latinskaacute frazeacutema

tabula rasa ktoruacute slovenčina prebrala v nezmenenej podobe no napr francuacutezština si ju už

prispocircsobila do podoby table rase teda aj jej grafickaacute aj fonetickaacute podoba zodpovedaacute

preberajuacutecemu jazyku

Tyacutemto spocircsobom obohacujuacute okriacutedleneacute vyacuterazy a citaacutetoveacute frazeacutemy pocircvodom z latinčiny

suacutečasnuacute slovenskuacute lexiku Pre prekladateľa je veľkou vyacutehodou ak ich poznaacute rozumie ich

vyacuteznamu priacutepadne mu je znaacutemy ich pocircvod Poznanie tyacutechto citaacutetovyacutech frazeacutem alebo

okriacutedlenyacutech vyacuterazov v materinskom jazyku daacuteva predpoklad že ich prekladateľ bude schopnyacute

detegovať aj v pocircvodnom texte z ktoreacuteho prekladaacute Tvrdenie že je pre prekladateľa vyacutehodou

ak ich poznaacute sa zakladaacute na nasledujuacutecich zisteniach

1 Ak prekladateľ poznaacute vyacuteznam živyacutech latinskyacutech slov v materinskom jazyku je

pravdepodobneacute že ich dokaacuteže objaviť aj v pocircvodnom texte aj v priacutepadoch že ich

vyacutechodiskovyacute jazyk neprebral v originaacutelnej latinskej podobe ale ustaacutelili sa v ňom adaptovaneacute

napr vo forme kalkov priacutepadne polokalkov a teda že ich z vyacutechodiskoveacuteho textu viditeľne

nevyčleňuje už samotnaacute pocircvodnaacute jazykovaacute forma ndash latinčina Ich uvedomenie si vo

vyacuteznamovej rovine so sebou prinaacuteša niekoľko ďalšiacutech aspektov Prekladateľ dokaacuteže

cieľoveacutemu čitateľovi sprostredkovať adekvaacutetnu formu a obsah aj vďaka tomu že živeacute latinskeacute

slovo v takomto priacutepade nepovažuje len za autorovu metaforu ale uvedomuje si

55

intertextualitu (zvlaacutešť v priacutepade okriacutedlenyacutech vyacuterazov) Transferom takejto lexikaacutelnej jednotky

nenaruacuteša štyacutel originaacutelu a zachovaacuteva viacvrstevnyacute charakter textu Rovnako ponechaacuteva

čitateľovi priestor aby si tieto aluacutezie na antickyacutech autorov a ich diela v texte uvedomoval

nachaacutedzal suacutevislosti a aby pri interpretaacutecii zvlaacutešť v priacutepade umeleckyacutech textov boli jeho

vyacutechodiskaacute porovnateľneacute s vyacutechodiskami a možnosťami čitateľa originaacutelu teda aby mu

prekladateľ tuacuteto možnosť neubral skocircr než sa s preloženyacutem textom stretne saacutem a bude ho

interpretovať na zaacuteklade čitateľskej skuacutesenosti horizontu očakaacutevania čitateľskeacuteho profilu

a ďalšiacutech parametrov ktoreacute suacute suacutečasťou interpretačneacuteho procesu

2 Z hľadiska vyacuteberu vhodnyacutech translatologickyacutech postupov je poznanie živyacutech

latinskyacutech slov rovnako vyacutehodou Prekladateľ sa mocircže vyhnuacuteť negatiacutevnym posunom ak

poznaacute danuacute lexikaacutelnu jednotku identifikuje ju v texte a zvoliacute adekvaacutetny postup pri jej

transfere Ak ju nepoznaacute mocircže sa stať že s ňou bude v texte naraacutebať napr ako s metaforou

V tom priacutepade ju mocircže pri prekladaniacute v raacutemci prekladateľskyacutech postupov využiacutevanyacutech pri

preklade metafory buď celkom eliminovať preložiť ju doslovne (pričom ani v priacutepade kalkov

nemusiacute byť vyacutesledneacute prekladateľskeacute riešenie automaticky zhodneacute s podobou adaptovanou

v cieľovom jazyku) vymeniť ju za inuacute metaforu alebo ju mocircže v texte vysvetliť Všetky

uvedeneacute postupy by znamenali pre cieľovyacute text viac či menej vyacuteraznyacute posun alebo stratu a to

tak na uacuterovni vyacuteznamovej ako aj lexikaacutelnej a štylistickej Adekvaacutetny postup v tomto priacutepade

znamenaacute zvoliť si v cieľovom texte tuacute podobu lexikaacutelnej jednotky ktoraacute je adaptovanaacute

v cieľovej kultuacutere bez ohľadu na divergenciu medzi originaacutelom a prekladom Ak je vo

vyacutechodiskovom texte danaacute živaacute latinskaacute sentencia kalkom v slovenčine mocircže byť

polokalkom alebo naopak Či dokonca ak je živaacute latinskaacute sentencia vo vyacutechodiskovom

jazyku adaptovanaacute v pocircvodnej latinskej podobe a v slovenčine ju poznaacuteme a použiacutevame ako

kalk prekladateľ maacute rešpektovať cieľovyacute jazyk a kultuacuteru a použiť v cieľovom texte

adaptovanyacute tvar Ak sa v cieľovom jazyku uplatňujuacute dve formy napr alea iacta est ndash kocky

suacute hodeneacute vtedy by mal prekladateľ prispocircsobiť vyacuteber prekladateľskeacuteho riešenia

vyacutechodiskoveacutemu textu a vybrať tuacute podobu živej latinskej sentencie ktoraacute originaacutelu

zodpovedaacute po obsahovej i formaacutelnej straacutenke V priacutepade vyššie spomenuteacuteho okriacutedleneacuteho

vyacuterazu existuje možnosť voľby pretože vo viaceryacutech jazykoch sa suacutebežne uplatňuje pocircvodnaacute

latinskaacute podoba ako aj jej tvar adaptovanyacute pre daneacute jazykovo-kultuacuterne spoločenstvo

Vyberaacuteme niekoľko jazykovyacutech mutaacuteciiacute

56

Slovenčina Alea iacta est Kocky suacute hodeneacute

Čeština Alea iacta est Kostky jsou vrženy

Angličtina Alea iacta est The die is cast

Nemčina Alea iacta est Der Wuumlrfel ist gefallen

Francuacutezština Alea iacta est Le sort en est jeteacute

Španielčina Alea iacta est La suerte estaacute echada

Taliančina Alea iacta est Il dado egrave tratto

Analyacutezou francuacutezskej a španielskej verzie latinskeacuteho alea iacta est zistiacuteme že latinskeacute

substantiacutevum alea s vyacuteznamom kocka sa v sentencii nenachaacutedza Nahradilo ho substantiacutevum

le sort resp la suerte s vyacuteznamami

57

Francuacutezsky vyacutekladovyacute slovniacutek Larousse aj španielsky slovniacutek Diccionario de Real Academia

Espantildeola medzi prvyacutemi vyacuteznamami substantiacutev uvaacutedzajuacute naacutehoda osud uacutedel Slovo kocka

teda le deacute (franc) a el dado (špan) ani v jednej zo sentenciiacute nefiguruje (treba však upozorniť

že vo francuacutezštine suacutebežne jestvuje aj vyacuteraz les deacutes sont jeteacutes) preto ak prekladateľ tuacuteto

sentenciu vo francuacutezskom či v španielskom vyacutechodiskovom texte odhaliacute napriek tomu že

v slovenčine maacuteme ako ekvivalent vžituacute sentenciu s komponentom kocka nie osud uacutedel

alebo naacutehoda a prekladateľ ho dokaacuteže identifikovať ako okriacutedlenyacute vyacuteraz či citaacutetovuacute frazeacutemu

pri prekladaniacute prediacutede strate napr tyacutem že prediacutede vyacuterazovej nivelizaacutecii Aluacuteziu sa mu podariacute

zachovať využitiacutem zodpovedajuacutecich vyacuterazovyacutech prostriedkov

Zaujiacutemavosťou je že sa živeacute latinskeacute sentencie uplatňujuacute vo všetkyacutech štyacuteloch Okrem

odborneacuteho štyacutelu kde je latinčina zaacutekladom terminologickeacuteho aparaacutetu nachaacutedzame latinskeacute

vyacuterazy asi v každom jednom z primaacuternych i sekundaacuternych štyacutelov Nie suacute len suacutečasťou

umeleckyacutech vyacutepovediacute ale bežne ich zaznamenaacutevame aj v hovorovom štyacutele zaznievajuacute

z meacutediiacute a uplatňujuacute sa aj v administratiacutevnom štyacutele Pre naacutezornosť prinaacutešame aj prehľadnuacute

exemplifikaacuteciu obohacovania slovenskej lexiky latinskyacutemi vyacuterazmi v raacutemci jednotlivyacutech

štyacutelov Ide o priacuteklady ktoreacute samozrejme nie suacute použiacutevaneacute vyacutehradne pre danyacute štyacutel Jeden

a ten istyacute latinskyacute vyacuteraz sa mocircže uplatňovať vo viaceryacutech z nich v zaacutevislosti od

58

komunikačnej situaacutecie a od intencie vyacutepovede autora Pri uvaacutedzaniacute priacutekladov pre jednotliveacute

štyacutely vychaacutedzame z ich delenia podľa J Mistriacuteka

I Primaacuterne štyacutely

1 naacuteučnyacute štyacutel

- terminus technicus (odbornyacute naacutezov technickyacute termiacuten)

2 administratiacutevny štyacutel

- curriculum vitae (životopis)

3 publicistickyacute štyacutel

- in memoriam (na pamiatku)

- vox populi vox dei (hlas ľudu hlas božiacute)

4 rečniacutecky štyacutel

- quo vadis (kam kraacutečaš)

5 esejistickyacute štyacutel

- conditio sine qua non (podmienka bez ktorej nie ndash nevyhnutnaacute podmienka predpoklad aby

sa niečo mohlo realizovať)

6 hovorovyacute štyacutel

- de facto (v skutočnosti skutočne zo skutku podľa skutočneacuteho stavu)

- pro forma (formaacutelne aby sa nepovedalo)

7 umeleckyacute štyacutel

- carpe diem (využi deň)

II Sekundaacuterne štyacutely (priacuteležitostneacute konkreacutetne neštandardizovaneacute) ndash vyacuteber

1 archaickyacute štyacutel

- amicenko (z latinskeacuteho amicus ndash priateľ) ndash oslovenie adresaacuteta v duchu 19 storočia

2 biblickyacute štyacutel

- gloria in excelsis Deo (slaacuteva Bohu na vyacutesostiach)

59

3 ceremoniaacutelny štyacutel

- ad multos annos (na mnoheacute roky ndash pri vyacuteročiach pri blahoželaniach jubilantovi aby sa ešte

dlho tešil zdraviu)

- Vaša magnificencia (oslovenie rektora univerzity)

- Vaša spektabilita (oslovenie dekana fakulty)

- Vaše honorability (oslovenie vyacuteznamnyacutech funkcionaacuterov v akademickom prostrediacute)

- Vaša Excelencia (oslovenie veľvyslanca)

- Vaša Eminencia (oslovenie kardinaacutela)

4 diplomatickyacute štyacutel

- persona non grata (nežiaduca osoba)

5 ďakovnyacute štyacutel

- ab imo pectore (z hĺbky srdca)

6 ekonomickyacute štyacutel

- N B (skratka z nota bene ndash dobre si zaznamenaj)

7 elegickyacute štyacutel

- memento mori (pamaumltaj na smrť)

8 encyklopedickyacute štyacutel

- ibid (ibidem ndash tamtiež)

- id (idem ndash ten istyacute)

- cf cfr conf (confer ndash porovnaj)

- et al (et alii ndash a ďalšiacute a kolektiacutev)

- l c l cit (loco citato ndash na citovanom mieste na uvedenom mieste)

- v l (vide locum ndash pozri miesto v knihe)

- s a (sine anno ndash bez roku vydania)

9 enumeratiacutevny štyacutel

- etc (et cetera ndash atď a tak ďalej)

60

10 epištolaacuterny štyacutel

- A D (anno Domini ndash roku Paacutena)

11 legislatiacutevny štyacutel

- ex offo (= ex officio ndash z uacuteradu z uacuteradnej moci)

12 ospravedlňujuacuteci štyacutel

- mea culpa mea maxima culpa (moja vina moja preveľkaacute vina)

13 patetickyacute štyacutel

- per aspera ad astra (tŕnistou cestou k hviezdam)

14 persuaziacutevny štyacutel

- historia magistra vitae (dejiny suacute učiteľkou života)

- non scholae sed vitae discimus (neučiacuteme sa pre školu ale pre život)

15 pompeacutezny štyacutel

- amicus certus in re incerta cernitur (v nuacutedzi poznaacuteš priateľa)

16 žartovnyacute štyacutel

- ergo bibamus (tak teda pime)

Podobnyacutech priacutekladov by sme našli omnoho viac od tyacutech najfrekventovanejšiacutech až po

zriedkaveacute ba raritneacute ktoreacute sa zvaumlčša vyskytujuacute v diskurzoch odborneacuteho použiacutevateľa jazyka

Prekladateľ samozrejme nemocircže poznať všetky latinskeacute citaacutety skratky sentencie alebo

terminoloacutegiu jednotlivyacutech odborov Zaacutekladneacute znalosti z klasickyacutech jazykov suacute však veľkou

vyacutehodou a aspoň zaacutekladnaacute orientaacutecia pokiaľ ide o systeacutem latinčiny a znalosti z jej lexiky

a reaacuteliiacute sluacutežia prekladateľovi k rozviacutejaniu si kultuacuternej kompetencie Ak prekladateľ nie je

zaacuteroveň klasickyacutem filoloacutegom potom v priacutepade jeho znalostiacute z klasickyacutech jazykov a antickej

civilizaacutecie a kultuacutery vo vzťahu k prekladateľskyacutem kompetenciaacutem hovoriacuteme skocircr o sociaacutelnej

rešeršnej a kultuacuternej kompetencii než o jazykovej kompetencii v pravom vyacutezname Znamenaacute

to že sa prekladateľ v problematike orientuje a ak je to potrebneacute dokaacuteže si zvoliť vhodnuacute

prekladateľskuacute pomocirccku nevyhnutnuacute pri vyacutebere ekvivalentu či pri hľadaniacute prekladateľskeacuteho

riešenia

61

V tejto suacutevislosti treba upozorniť aj na chyby v preklade vyacuteklade alebo v interpretaacutecii

ktoreacute mocircžu vzniknuacuteť ako docircsledok nedostačujuacutecej znalosti klasickyacutech jazykov a suacutevisiacich

reaacuteliiacute Parciaacutelne informaacutecie a vedomosti mocircžu viesť k mylnyacutem zaacuteverom Priacutekladom takyacutechto

neoverenyacutech postupov je znaacutema falošnaacute etymoloacutegia substantiacuteva malvica ktoraacute sa chybne

odvaacutedza od malum (zlo) alebo od mālum (jablko) pričom zlo maacute odkazovať na biblickyacute

priacutebeh Adama a Evy kde je jablko symbolom zla a uacutedajne aj preto suacute ich označenia

v latinčine zhodneacute J Rejzek v Českom etymologickom slovniacuteku uvaacutedza vysvetlenie bdquomalvice

ndash dužnatyacute plod s jaacutedřincem (jablko hruška ap) Presl převzal z jakeacutehosi stareacuteho leacutekařskeacuteho

rukopisu v jinyacutech exemplaacuteřiacutech jsou podoby makvice mrkvice takže asi jde o piacutesařskou

chybuldquo Substantiacutevum malvica sa zrejme do jazyka dostalo ako chybnyacute tvar Na českuacute

etymoloacutegiu odkazuje aj Stručnyacute etymologickyacute slovniacutek slovenčiny bdquomalvica ndash dužinatyacute plod

rastliacuten s jadrovyacutem ovociacutem (od 20 stor) Z čes malvice ndash vyacuteraz bol zavedenyacute v obdobiacute

naacuterodneacuteho obrodenia na zaacuteklade isteacuteho stčes rukopisu

priacuteslušneacute miesto sa však čiacuteta aj ako mrkviceldquo

V obdobnyacutech priacutepadoch platiacute zaacutesada ad fontes

Ak sa prekladateľ stretne s podobnyacutem prekladateľskyacutem

probleacutemom mal by si informaacuteciu vyhľadať a overiť

zvlaacutešť vtedy ak nie je v danej oblasti odborniacutekom

Latinskyacute a starogreacutecky jazyk obohatili

slovenskuacute slovnuacute zaacutesobu o kvantum lexikaacutelnych

jednotiek ktoreacute sa v našom jazyku uplatnili ako

jednotliveacute slovaacute (napr graacutetis) alebo viacslovneacute pomenovania (napr ad absurdum ad acta

aula maxima) ďalšie boli prebraneacute ako celeacute sentencie (napr clara pacta ndash boni amici) alebo

je z ich zaacutekladu odvodenyacutech množstvo ďalšiacutech lexikaacutelnych jednotiek Za mnoheacute uvaacutedzame

tie ktoreacute sa sformovali z latinskeacuteho a greacuteckeho slova jazyk

lingua

lingvistika lingvista lingvistka lingvistickyacute plurilingvizmus bilingvizmus

monolingvizmus sociolingvistika psycholingvistika pragmalingvistika neurolingvistika

etnolingvistika lingvokulturoloacutegia lingvokultureacutema lingvodidaktika lingvaacutelny

interlingvaacutelny extralingvaacutelny multilingvaacutelny

γλῶσσα (gloacutessa)

glosaacuter glosolaacutelia heteroglosia diglosia polyglosia glosa glosovať glosaacutetor glositiacuteda

glosodyacutenia xenoglosia

Jan Svatopluk Presl bol českyacute

vysokoškolskyacute pedagoacuteg a

zooloacuteg na Českej univerzite

Karlo-Ferdinandovej v Prahe

a bol jednyacutem

z najvyacuteznamnejšiacutech

priacuterodovedcov v 19 storočiacute

62

Použitaacute literatuacutera

ANDOKOVAacute Marcela (2013) Rečniacutecke umenie sv Augustiacutena v kaacutezňach k stupňovyacutem žalmom

Bratislava IRIS

BALEGOVAacute Jana (2016) Lectiones grammaticae Latinae I Košice Univerzita Pavla Jozefa

Šafaacuterika

BARANDOVSKAacute-FRANK Věra (1995) Latina jako mezinaacuterodniacute jazyk Dobřichovice Kava ndash

Pech

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2002) Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a

latinskyacutech mien naacutezvov a termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie

cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda s 45 ndash 55

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2011) Z histoacuterie transkripcie starogreacuteckych a latinskyacutech mien do

slovenčiny In Sambucus VII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a

neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta Trnavskej univerzity v Trnave s 173 ndash 195

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom

Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech

priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In Sambucus VIII Praacutece z

klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave s 178 ndash 193

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

hlavneacute transkripčneacute zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 č 3-

4 s 131 ndash 150

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2016) Od hlasu k hlaacuteske Z dejiacuten antickej naacuteuky o reči Bratislava

Univerzita Komenskeacuteho

DRAE Diccionario de la lengua espantildeola [Cit 8 septembra 2017] Dostupneacute na internete

httpdleraeesw=diccionario

HARAJ Igor (2011) Vlastneacute meno v mysleniacute antiky a stredoveku Martin Matica slovenskaacute

HORATIUS Flaccus Quintus (1986) O umeniacute baacutesnickom Satiry a Listy Bratislava Tatran s

229

HORAacuteČEK Filip ndash CHLUP Radek (2012) Učebnice klasickeacute řečtiny Praha Academia

JANOUŠEK Jan (2014) Uacutevahy nad knihou W Stroha bdquoLatein ist tot ndash es lebe Lateinldquo In

Vymětalovaacute Karla (ed) (2014) Vivat Latina reserata Opava Slezskaacute univerzita v Opavě

s 16 ndash 20

KALIVODA Jan (2012) Verba docent exempla trahunt Praha Karolinum

48

2 stanovisko pokladajuacutece za rozhodujuacuteci v procese adaptaacutecie prijiacutemajuacuteci jazyk

Pri druhom stanovisku sa kladie docircraz na transkripčnyacute priacutestup ktoryacute sa pokuacuteša zachytiť

zvukovuacute straacutenku slova v podobe najprirodzenejšie uchopiteľnej prijiacutemajuacutecim jazykom Pri

prvom zo stanoviacutesk suacute možneacute dva už vyššie spomenuteacute priacutestupy transliteračnyacute

a transliteračno-transkripčnyacute Suacute podobneacute hlavnyacute rozdiel spočiacuteva v prepisovaniacute dĺžok Kyacutem

pri transliteraacutecii sa napr prepisujuacute len greacutecke eacute oacute keďže sa zaznamenaacutevali osobitnyacutemi

grafeacutemami eacutetou a oacutemegou pri transkripčno-transliteračnom priacutestupe sa prepisujuacute aj dlheacute aacute iacute

yacute uacute

V praxi sa niekedy možno stretnuacuteť s prepisom

greacuteckych mien na latinskyacute spocircsob hlavne pod

vplyvom zaacutepadoeuroacutepskych jazykov t j s piacutesaniacutem ph

namiesto f a c namiesto k ale i s tendenciou

odstraňovať th hoci medzi vyacuteslovnosťou t (τ) a th (θ)

bol v greacutečtine zaacutesadnyacute rozdiel

Pri transkripcii vlastnyacutech mien vstupuje do hry

aj kultuacuterny kontext zdomaacutecnenosť Niektoreacute greacutecke

vlastneacute menaacute sa už do naacutešho jazyka a kultuacutery do istej

miery včlenili (Filip Alexander Teodor Homeacuter

Korint Ateacuteny a pod) paralelne popri nich je tu ale

vaumlčšina mien ktoreacute sme si nestihli adaptovať pričom

vychaacutedzajuacute z tyacutech istyacutech slovotvornyacutech zložiek (napr

Menandros Theofrastos Filippopolis)

Niekedy sa použiacuteva jedna lexikaacutelna jednotka

v dvoch podobaacutech podľa kultuacuterneho prostredia napr

Foinikia v greacuteckom prostrediacute Feniacutecia v latinskom

kontexte (V Zamarovskyacute) Inokedy sa rozlišuje medzi

tyacutem či sa hovoriacute o mytologickej alebo historickej postave Podľa toho sa použiacuteva vaumlčšmi

alebo menej adaptovanaacute podoba

Priacutekladom na celkom vžiteacute greacutecke meno je Ezop (pocircvodneacute Aisoacutepos) Pri jeho preberaniacute

došlo k zmene v kmeni i v koncovke na jeho podobe sa vyacuterazne prejavil vplyv stredovekej

latinčiny Menaacute typu Neapol zas naznačujuacute že pri preberaniacute mien je možnyacute aj zaacutesah do

koncovky ako zaacutekladnyacute stupeň jeho udomaacutecnenia ktoryacute odraacuteža flektiacutevne potreby slovenčiny

Avšak menaacute ktoreacute by transformovali iba kmeň no koncovku nie (Teokritos namiesto

Theokritos Teacutezeus namiesto Theacuteseus a pod) nie suacute ani greacutecke ani slovenskeacute

Najstaršiacute filozofi chaacutepali jazyk

ako suacutehrn mien ktoreacute

považovali za naacutezvy

jednotlivyacutech prvkov skutočnosti

S prvyacutemi teoretickyacutemi

konštruktmi pomocou ktoryacutech

sa opisuje a do istej miery

vysvetľuje spraacutevanie sa

vlastnyacutech mien nachaacutedzame

v homeacuterskej baacutesnickej tradiacutecii

V Homeacuterovyacutech baacutesňach sa

stretaacutevame s pojmom

eponymon Je to to od čoho sa

odvodzuje vlastneacute meno mocircže

to byť ineacute slovo alebo aj vec či

situaacutecia ktoraacute bola motivujuacutecim

činiteľom pri akte prvotneacuteho

pomenovania U Homeacutera maacute do

značnej miery magickyacute

a nadprirodzenyacute raacutez Okolnosti

ktoreacute sprevaacutedzajuacute prvotneacute

pomenovanie nositeľa mena

totiž predurčujuacute jeho ďalšie

osudy

49

Vyacuteznamnyacutem komplikujuacutecim faktorom prepisovania antickyacutech mien a ich fungovania

v slovenskom texte je skloňovanie To kladie na použiacutevateľa slovenčiny naacuteroky akeacute si ušetrili

napr angličtina francuacutezština nemčina atď Vystačia s nominatiacutevom singulaacuteru daneacuteho mena

čo v slovenčine nie je možneacute Do popredia vystupuje probleacutem akyacute kmeň pri ohyacutebaniacute použiť

Konkurujuacute si pocircvodneacute greacuteckelatinskeacute a domaacutece slovenskeacute kmene Niektoreacute pocircvodneacute

substantiacutevne kmene nachaacutedzajuacute v slovenčine oporu najmauml vďaka adjektiacutevam ktoreacute sa od nich

tvoria napr gr Eroacutes ndash erotickyacute rarr G sg = Eroacuteta Achilleus ndash Achillova paumlta rarr G sg =

Achillea Achilla lat Cicero ndash ciceronianizmus rarr G sg = Cicerona Popri klasickyacutech

tvaroch sa ale v slovenčine občas pri tom istom mene vytvaacuterajuacute i tvary bdquobarbarskeacuteldquo ktoreacute

nerešpektujuacute vyacutechodiskovyacute jazyk Odviacutejajuacute sa jednoducho od nominatiacutevu singulaacuteru a k nemu

pridaacutevajuacute slovenskeacute paacutedoveacute koncovky Areacutes ndashArea i Aresa Adoacutenis ndash Adoacutenida i Adonisa Pri

skloňovaniacute nastaacutevajuacute ťažkosti tiež pri menaacutech ktoreacute nesignalizujuacute dostatočne svoj rod

(Artemis Eris Deacutemeacuteter) nezasvaumltenyacute ich nemusiacute identifikovať ako ženskeacute menaacute Ďalšiacutem

uacuteskaliacutem greacuteckej flexie suacute kvantitatiacutevne alternancie v kmeni Filopoimeacuten ndash Filopoimena

Agamemnoacuten ndash Agamemnona ale Apolloacuten ndash Apolloacutena Ioacuten ndash Ioacutena

152 Pravidlaacute transkripcie antickyacutech vlastnyacutech mien

K pertraktovanej problematike vzniklo niekoľko vedeckyacutech štuacutediiacute v ktoryacutech sa autori

pokuacutešajuacute vniesť systeacutem a zjednotiť pravidlaacute transkribovania a ortografie pre vlastneacute menaacute

pocircvodom z klasickyacutech jazykov Napriek dlhoročneacutemu uacutesiliu niekoľkyacutech generaacuteciiacute lingvistov

a klasickyacutech filoloacutegov však zatiaľ nemaacuteme k dispoziacutecii komplexnuacute priacuteručku ktoraacute by

použiacutevateľa jazyka zorientovala a v ktorej by našiel odpoveď na otaacutezku spraacutevnej podoby

želaneacuteho tvaru vlastneacuteho mena Odporuacutečania i pravidlaacute ktoreacute v priebehu niekoľkyacutech

desaťročiacute vznikali naraacutežali vždy na nedostatok mateacuterie na ktorej by sa preverovali takže

jazykovaacute prax s teoacuteriou bola prepojenaacute iba do určitej miery Vaumlčšina naacutevrhov slovenskyacutech

jazykovedcov z minulosti ako adaptovať antickeacute menaacute v slovenčine bola v suacutelade s

vyacutevinovyacutemi tendenciami slovenčiny a premietla sa ndash v maximaacutelne zhutnenej podobe ndash do

aktuaacutelnych Pravidiel slovenskeacuteho pravopisu (PSP)

V suacutečasnosti sa medzi klasickyacutemi filoloacutegmi v slovenskyacutech akademickyacutech inštituacuteciaacutech

ustaľujuacute zaacutesady transkripcie antickyacutech mien a komplexnejšie suacute sformulovaneacute zatiaľ

50

v štuacutediaacutech Ľ Buzaacutessyovej2 Uplatňujuacute sa už aj v praxi v heslaacutech Encyklopaedie Beliany Pre

heslaacuter sa vytvaacutera takaacute podoba vlastneacuteho mena alebo termiacutenu aby bolo identifikovateľneacute

v pocircvodnom odovzdaacutevajuacutecom jazyku a zaacuteroveň aby nebolo v uacuteplnom rozpore s prirodzenyacutemi

vlastnosťami prijiacutemacieho jazyka teda slovenčiny Heslaacute majuacute často podobu dvojtvaru Jedna

podoba mena pre bežnuacute komunikaacuteciu popularizačneacute diela pre beletriu televiacuteziu atď v

ktorej sa vaumlčšmi odraacutežajuacute adaptačneacute procesy a druhaacute pre texty odborneacuteho charakteru

prihliadajuacuteca vaumlčšmi na pocircvodnyacute stav v klasickyacutech jazykoch Kyacutem v niektoryacutech priacutepadoch sa

adaptovanaacute a odbornaacute podoba prekryacutevajuacute (napr nominatiacutev singulaacuteru Poseidoacuten genitiacutev

singulaacuteru Poseidoacutena suacute tvary ktoreacute suacute v slovenčine dobre adaptovaneacute a zaacuteroveň zodpovedajuacute

aj požiadavkaacutem odborneacuteho vyjadrovania) v inyacutech sa mocircže adaptovanaacute a odbornaacute podoba

prekryacutevať len v nominatiacuteve a rozdiel medzi štyacutelmi sa prejaviacute až v nepriamych paacutedoch (napr

nominatiacutev singulaacuteru Anakreoacuten je vhodnyacute pre oba štyacutely zato genitiacutev singulaacuteru Anakreoacutena pre

bežneacute vyjadrovanie a genitiacutev singulaacuteru Anakreonta pre odbornyacute štyacutel)

Naacutezvy lokaliacutet sa považujuacute za menej citliveacute na zaacutesahy preto je priacutepustnyacute vaumlčšiacute rozsah

ich adaptaacutecie Priacutepustneacute suacute pomenovania Macedoacutenia Myacutezia Lyacutekia Kapadoacutecia Bityacutenia

Sybarida atď z osobnyacutech mien sa pokladajuacute za adaptovaneacute menaacute panovniacutekov (Teodor

Bazil) svaumltyacutech a biblickyacutech postaacutev (Izidor František z Assisi Herodes) najznaacutemejšiacutech

mytologickyacutech postaacutev (Ateacutena Jupiter) literaacutetov a ich diel (Homeacuter Oviacutedius Horaacutecius

Odysea) Akceptujuacute sa tiež daacutevno adaptovaneacute menaacute v ktoryacutech bola theacuteta nahradenaacute

v slovenčine fonologicky najbližšou zapiacutesanou grafeacutemou t ako Ateacutena Temida Tesaacutelia

V odbornom jazyku sa však použiacutevajuacute podoby s theacutetou Pri ohyacutebaniacute mien so slovnyacutem

zaacutekladom končiacim na latinskuacute hlaacutesku k piacutesanuacute grafeacutemou c sa odporuacuteča v odbornom

i neodbornom texte piacutesať slovenskeacute k ndash t j k nominatiacutevu Marcus sa priraďuje nepriamy paacuted

Markovi nie Marcovi

Pre štyacutel bežnej komunikaacutecie sa odporuacuteča skloňovať viacereacute menaacute (pocircvodneacute

konsonantickeacute kmene) podľa uacuteplnej podoby nominatiacutevu Xenofoacutena Adonisa Kalchasa

z latinskyacutech napr Cicera (popri Ciceroacutena) podoba zodpovedajuacuteca stavu v odovzdaacutevajuacutecom

jazyku (Xenofoacutenta Adoacutenida Kalchanta Cicerona) sa odporuacuteča pre odbornyacute štyacutel Vžiteacute

podoby ženskyacutech mien ako Ariadna (popri odb Ariadneacute) sa prijiacutemajuacute Greacutecke menaacute

2 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a latinskyacutech mien naacutezvov a

termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda 2002 s

45-55 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash hlavneacute transkripčneacute

zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 2012 č 3-4 s 131-150 BUZAacuteSSYOVAacute

Ľudmila Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In

Sambucus VIII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave 2012 s 178-193

51

s nominatiacutevom sg na -oacuten sa v adaptovanej podobe

skloňujuacute s ohľadom na už adaptovaneacute znaacuteme propriaacute

i početneacute apelatiacuteva v nepriamych paacutedoch -oacutena -oacutenovi

atď bez ohľadu na pocircvodneacute rozdiely v greacuteckom kmeni

teda Xenofoacuten Xenofoacutena Agamemnoacuten Agamemnoacutena

tak ako Platoacuten Platoacutena no v odbornom štyacutele tvar

zodpovedaacute vyacutechodiskoveacutemu jazyku t j Xenofoacutenta

Agamemnona

Konzervatiacutevnosť v oblasti morfoloacutegie pretrvaacuteva

v ohyacutebaniacute mien zakončenyacutech vyacuteraznyacutemi latinskyacutemi

alebo greacuteckymi sufixmi (lat -us-ius gr -os -es)

ktoreacute majuacute tendenciu spraacutevať sa ako zdomaacutecneneacute

morfeacutemy a u ktoryacutech existuje vžitaacute opora v oblasti

cudziacutech apelatiacutev typu komunizmus Skloňuje sa teda

OviacutediaOvidia HerodotaHeacuterodota SisyfaSizyfa

Aristotela Euripida Anaximena nerobiac rozdiel

medzi odbornyacutem a neodbornyacutem vyjadrovaniacutem

K tyacutemto menaacutem sa priraďujuacute aj menaacute na ndashas pocircvodom

a-kmeňoveacute maskuliacutena ako PytagorasPythagoras

Anaxagoras pretože suacute formaacutelne bliacutezke

predchaacutedzajuacutecim niektoreacute suacute znaacuteme z učiva strednyacutech

škocircl alebo suacute suacutečasťou terminologickyacutech spojeniacute napr

Pytagorova veta Pri sufixe -as pocircvodom

konsonantickyacutech kmeňov (Kalchas) -is (Agis)

rovnako aj pri latinskyacutech i-kmeňovyacutech typoch

(Tyrnaviensis) priacutepadne inyacutech ktoreacute suacute menej

frekventovaneacute sa odporuacuteča vychaacutedzať pri skloňovaniacute

z uacuteplnej nominatiacutevnej formy a skloňovať a odvodzovať

v bežnom prejave Agisa Adonisa adonisovskyacute

Kalchasa Kalchasov Tyrnaviensisa a pod

Pri preklade z cudzieho jazyka je nevyhnutneacute

uvedomiť si aj mieru adaptaacutecie antickyacutech mien v

danom jazyku aby došlo k spraacutevnej identifikaacutecii tej

ktorej osoby Pri použiacutevaniacute latinskyacutech mien skladajuacutecich sa z krstneacuteho mena rodoveacuteho mena

Skladba latinskeacuteho mena

Publius Cornelius Scipio

Africanus

praenomen (Publius) = osobneacute

(krstneacute) meno daacutevalo sa dieťaťu

9 deň po narodeniacute podľa vyacuteberu

rodičov zoznam osobnyacutech mien

bol v Riacuteme obmedzenyacute ndash

poznaacuteme len 18 mužskyacutech

osobnyacutech mien praenomina

žien neboli takeacute obmedzeneacute ako

u mužov

nomen gentile (Cornelius) =

rodoveacute meno novorodenec ho

dostaacuteval ako priacuteslušniacutek isteacuteho

rodu taacuteto priacuteslušnosť sa

odvodzovala od otca meno bolo

dedičneacute

cognomen (Scipio) = meno

rodiny (priezvisko) ktoreacute bolo

odvodeneacute od individuaacutelnych

charakteristiacutek alebo

vyacuteznamnyacutech skutkov spočiatku

ide o živeacute rodinneacute meno ktoreacute

sa postupne staacuteva dedičnyacutem

priacutemenom

agnomen (Africanus) =

dodatočneacute meno ktoreacute sa

obvykle pridaacuteva na zaacuteklade

nejakeacuteho vyacuteznamneacuteho skutku

svojho buduacuteceho nositeľa toto

meno je fakultatiacutevne a plniacute

funkciu honorifikačnej prezyacutevky

Najčastejšie skratky

latinskyacutech vlastnyacutech mien

A = Aulus

C = Gaius

Cn = Gnaeus

D = Decimus

L = Lucius

M = Marcus

P = Publius

Q = Quintus

Ser = Servius

Sex = Sextus

T = Titus

52

priezviska (Gaius Iulius Caesar Marcus Tullius Cicero) kladie napr španielčina docircraz na

rodoveacute meno slovenčina však nie vždy (napr Marcus Tullius Cicero sa v španielčine

pravidelne označuje ako Tullius v slovenčine však Cicero)

53

16 Starogreacutecky a latinskyacute jazyk ndash nositelia kultuacuternych tradiacuteciiacute

optikou translatoloacutegie

Latinčina je jazyk vďaka ktoreacutemu maacuteme piacutesmo (latinka) sprostredkoval naacutem greacutecko-

riacutemske kultuacuterne a vzdelanostneacute dedičstvo obohatil našu slovnuacute zaacutesobu a to dokonca natoľko

že pri mnohyacutech slovaacutech si už neuvedomujeme ich latinskyacute pocircvod Je propedeutikou pre

romaacutenske jazyky i pre angličtinu kde figuruje celyacute rad pocircvodne latinskyacutech slov (napr

personal computer persōna = osoba persōnālis = osobnyacute computāre = počiacutetať) Vaumlčšina

gramatiacutek modernyacutech jazykov je vystavanaacute na latinskom pocircdoryse a preto je latinčina

ideaacutelnou univerzaacutelnou priacutepravou pre štuacutedium jazykov Navyše je staacutele najdocircležitejšou

suacutečasťou medzinaacuterodnej terminoloacutegie

Hoci slovenčina nepatriacute do skupiny romaacutenskych jazykov ktoreacute sa z latinčiny resp

z ľudovej latinčiny priamo vyvinuli latinskaacute lexika je v našom jazyku pomerne bohato

zastuacutepenaacute Ak aj neraacutetame odbornuacute lexiku (najmauml priacuterodovedneacute domeacuteny kde je latinčina

v poziacutecii lingua franca) ani v bežnej lexike nie suacute živeacute latinskeacute slovaacute v slovenčine ojedinelyacutem

javom Ich poziacutecia v jazyku je stabilnaacute Vaumlčšinu z latinskyacutech vyacuterazov ktoreacute sa použiacutevajuacute

mimo odborneacuteho štyacutelu a suacute suacutečasťou ďalšiacutech štyacutelov možno zadeliť do dvoch kategoacuteriiacute

1 okriacutedleneacute vyacuterazy či okriacutedleneacute slovaacute

2 citaacutetoveacute frazeacutemy3

Okriacutedleneacute vyacuterazy nazyacutevaneacute aj okriacutedleneacute slovaacute je tradičneacute označenie jednej skupiny

knižnyacutech frazeacutem Vznikli na zaacuteklade vyacuteroku historickej alebo literaacuternej postavy V staršom

vymedzeniacute sa za okriacutedleneacute slovaacute pokladal iba takyacute vyacuterok resp citaacutet pri ktorom sa už

neuvedomovalo alebo sa zabudlo na jeho pocircvodcu Avšak kvocircli subjektiacutevnosti určovania

hranice a miery poznania pocircvodcu citaacutetu sa v suacutečasnej lexikoloacutegii uplatňuje odlišnaacute metoacuteda

Vychaacutedza sa z komunikatiacutevnej platnosti vyacuteroku Ak sa danyacute vyacuteraz použije v kontexte

v ktorom vznikol a popisuje danuacute situaacuteciu ide o citaacutet Ak sa uplatňuje aj v inyacutech

komunikačnyacutech situaacuteciaacutech ide o okriacutedlenyacute vyacuteraz Iba v takomto vymedzeniacute sa okriacutedleneacute

vyacuterazy pokladajuacute za osobitnyacute druh frazeacutem Priacutekladom na obe situaacutecie je napr znaacutemy vyacuterok

Gaia Iulia Caesara Alea iacta est Ako citaacutet sa použiacuteva v odbornom ale aj v umeleckom texte

za podmienky že ilustruje dobovuacute situaacuteciu Ako okriacutedlenyacute vyacuteraz sa použiacuteva vtedy ak maacute

platnosť frazeologizmu a použiacuteva sa v kontexte na zdocircraznenie situaacutecie keď je nejakaacute

zaacuteležitosť rozhodnutaacute a toto rozhodnutie nemožno vraacutetiť spaumlť

3 Podrobnejšiacute vyacuteklad k pocircvodu a vyacuteznamu niektoryacutech latinskyacutech citaacutetovyacutech frazeacutem a okriacutedlenyacutech vyacuterazov rarr

24 33

54

Citaacutetoveacute frazeacutemy suacute frazeacutemy prevzateacute z cudziacutech jazykov ktoreacute sa aj v prijiacutemajuacutecom

jazyku vyjadrujuacute vo svojej pocircvodnej teda v cudzojazyčnej podobe ako celok čo znamenaacute že

uvedenaacute skupina frazeacutem nezahŕňa tie ktoryacutech cudzojazyčnyacutem komponentom by bol iba jeden

prvok Pre tieto frazeologickeacute jednotky je priacuteznačneacute buď to že platnosť frazeacutemy mali už v

pocircvodnom jazyku napr latinskeacute cum grano salis (= nie doslova s istyacutem obmedzeniacutem) alebo

jednotky ktoreacute boli v pocircvodnom jazyku nefrazeologickyacutemi (napr odbornyacutemi) vyacuterazmi ako

napr corpus delicti čo je pocircvodom praacutevnickyacute termiacuten alebo vyacuteraz persona non grata ktoryacute

patriacute do diplomatickej terminoloacutegie sa frazeologizovali až v prijiacutemajuacutecom jazyku Treba

doplniť že niektoreacute častejšie použiacutevaneacute citaacutetoveacute frazeacutemy sa uplatňujuacute aj v kalkovanej podobe

napr in medias res ndash do stredu veci k veci bez uacutevodu Citaacutetoveacute frazeacutemy majuacute štylistickuacute

platnosť vyacuteraznyacutech knižnyacutech prostriedkov Vo frazeoloacutegii hovoriacuteme o jave nazyacutevanom

preberanie frazeologickyacutech jednotiek Ide o proces pri ktorom sa frazeologickyacute fond jazyka

obohacuje o frazeacutemy z inyacutech jazykov Najčastejšiacutem spocircsobom je doslovnyacute preklad cudziacutech

frazeacutem ich uacuteplneacute alebo čiastočneacute kalkovanie pričom sa vo vaumlčšine priacutepadov kopiacuteruje ich

syntaktickaacute konštrukcia Frazeologickeacute jednotky ako sme už spomenuli sa preberajuacute

v originaacutelnej podobe no mocircžu sa prispocircsobiť aj preberajuacutecemu jazyku Toto prispocircsobovanie

maacute za naacutesledky zmeny vo fonetickej alebo v grafickej podobe Priacutekladom je latinskaacute frazeacutema

tabula rasa ktoruacute slovenčina prebrala v nezmenenej podobe no napr francuacutezština si ju už

prispocircsobila do podoby table rase teda aj jej grafickaacute aj fonetickaacute podoba zodpovedaacute

preberajuacutecemu jazyku

Tyacutemto spocircsobom obohacujuacute okriacutedleneacute vyacuterazy a citaacutetoveacute frazeacutemy pocircvodom z latinčiny

suacutečasnuacute slovenskuacute lexiku Pre prekladateľa je veľkou vyacutehodou ak ich poznaacute rozumie ich

vyacuteznamu priacutepadne mu je znaacutemy ich pocircvod Poznanie tyacutechto citaacutetovyacutech frazeacutem alebo

okriacutedlenyacutech vyacuterazov v materinskom jazyku daacuteva predpoklad že ich prekladateľ bude schopnyacute

detegovať aj v pocircvodnom texte z ktoreacuteho prekladaacute Tvrdenie že je pre prekladateľa vyacutehodou

ak ich poznaacute sa zakladaacute na nasledujuacutecich zisteniach

1 Ak prekladateľ poznaacute vyacuteznam živyacutech latinskyacutech slov v materinskom jazyku je

pravdepodobneacute že ich dokaacuteže objaviť aj v pocircvodnom texte aj v priacutepadoch že ich

vyacutechodiskovyacute jazyk neprebral v originaacutelnej latinskej podobe ale ustaacutelili sa v ňom adaptovaneacute

napr vo forme kalkov priacutepadne polokalkov a teda že ich z vyacutechodiskoveacuteho textu viditeľne

nevyčleňuje už samotnaacute pocircvodnaacute jazykovaacute forma ndash latinčina Ich uvedomenie si vo

vyacuteznamovej rovine so sebou prinaacuteša niekoľko ďalšiacutech aspektov Prekladateľ dokaacuteže

cieľoveacutemu čitateľovi sprostredkovať adekvaacutetnu formu a obsah aj vďaka tomu že živeacute latinskeacute

slovo v takomto priacutepade nepovažuje len za autorovu metaforu ale uvedomuje si

55

intertextualitu (zvlaacutešť v priacutepade okriacutedlenyacutech vyacuterazov) Transferom takejto lexikaacutelnej jednotky

nenaruacuteša štyacutel originaacutelu a zachovaacuteva viacvrstevnyacute charakter textu Rovnako ponechaacuteva

čitateľovi priestor aby si tieto aluacutezie na antickyacutech autorov a ich diela v texte uvedomoval

nachaacutedzal suacutevislosti a aby pri interpretaacutecii zvlaacutešť v priacutepade umeleckyacutech textov boli jeho

vyacutechodiskaacute porovnateľneacute s vyacutechodiskami a možnosťami čitateľa originaacutelu teda aby mu

prekladateľ tuacuteto možnosť neubral skocircr než sa s preloženyacutem textom stretne saacutem a bude ho

interpretovať na zaacuteklade čitateľskej skuacutesenosti horizontu očakaacutevania čitateľskeacuteho profilu

a ďalšiacutech parametrov ktoreacute suacute suacutečasťou interpretačneacuteho procesu

2 Z hľadiska vyacuteberu vhodnyacutech translatologickyacutech postupov je poznanie živyacutech

latinskyacutech slov rovnako vyacutehodou Prekladateľ sa mocircže vyhnuacuteť negatiacutevnym posunom ak

poznaacute danuacute lexikaacutelnu jednotku identifikuje ju v texte a zvoliacute adekvaacutetny postup pri jej

transfere Ak ju nepoznaacute mocircže sa stať že s ňou bude v texte naraacutebať napr ako s metaforou

V tom priacutepade ju mocircže pri prekladaniacute v raacutemci prekladateľskyacutech postupov využiacutevanyacutech pri

preklade metafory buď celkom eliminovať preložiť ju doslovne (pričom ani v priacutepade kalkov

nemusiacute byť vyacutesledneacute prekladateľskeacute riešenie automaticky zhodneacute s podobou adaptovanou

v cieľovom jazyku) vymeniť ju za inuacute metaforu alebo ju mocircže v texte vysvetliť Všetky

uvedeneacute postupy by znamenali pre cieľovyacute text viac či menej vyacuteraznyacute posun alebo stratu a to

tak na uacuterovni vyacuteznamovej ako aj lexikaacutelnej a štylistickej Adekvaacutetny postup v tomto priacutepade

znamenaacute zvoliť si v cieľovom texte tuacute podobu lexikaacutelnej jednotky ktoraacute je adaptovanaacute

v cieľovej kultuacutere bez ohľadu na divergenciu medzi originaacutelom a prekladom Ak je vo

vyacutechodiskovom texte danaacute živaacute latinskaacute sentencia kalkom v slovenčine mocircže byť

polokalkom alebo naopak Či dokonca ak je živaacute latinskaacute sentencia vo vyacutechodiskovom

jazyku adaptovanaacute v pocircvodnej latinskej podobe a v slovenčine ju poznaacuteme a použiacutevame ako

kalk prekladateľ maacute rešpektovať cieľovyacute jazyk a kultuacuteru a použiť v cieľovom texte

adaptovanyacute tvar Ak sa v cieľovom jazyku uplatňujuacute dve formy napr alea iacta est ndash kocky

suacute hodeneacute vtedy by mal prekladateľ prispocircsobiť vyacuteber prekladateľskeacuteho riešenia

vyacutechodiskoveacutemu textu a vybrať tuacute podobu živej latinskej sentencie ktoraacute originaacutelu

zodpovedaacute po obsahovej i formaacutelnej straacutenke V priacutepade vyššie spomenuteacuteho okriacutedleneacuteho

vyacuterazu existuje možnosť voľby pretože vo viaceryacutech jazykoch sa suacutebežne uplatňuje pocircvodnaacute

latinskaacute podoba ako aj jej tvar adaptovanyacute pre daneacute jazykovo-kultuacuterne spoločenstvo

Vyberaacuteme niekoľko jazykovyacutech mutaacuteciiacute

56

Slovenčina Alea iacta est Kocky suacute hodeneacute

Čeština Alea iacta est Kostky jsou vrženy

Angličtina Alea iacta est The die is cast

Nemčina Alea iacta est Der Wuumlrfel ist gefallen

Francuacutezština Alea iacta est Le sort en est jeteacute

Španielčina Alea iacta est La suerte estaacute echada

Taliančina Alea iacta est Il dado egrave tratto

Analyacutezou francuacutezskej a španielskej verzie latinskeacuteho alea iacta est zistiacuteme že latinskeacute

substantiacutevum alea s vyacuteznamom kocka sa v sentencii nenachaacutedza Nahradilo ho substantiacutevum

le sort resp la suerte s vyacuteznamami

57

Francuacutezsky vyacutekladovyacute slovniacutek Larousse aj španielsky slovniacutek Diccionario de Real Academia

Espantildeola medzi prvyacutemi vyacuteznamami substantiacutev uvaacutedzajuacute naacutehoda osud uacutedel Slovo kocka

teda le deacute (franc) a el dado (špan) ani v jednej zo sentenciiacute nefiguruje (treba však upozorniť

že vo francuacutezštine suacutebežne jestvuje aj vyacuteraz les deacutes sont jeteacutes) preto ak prekladateľ tuacuteto

sentenciu vo francuacutezskom či v španielskom vyacutechodiskovom texte odhaliacute napriek tomu že

v slovenčine maacuteme ako ekvivalent vžituacute sentenciu s komponentom kocka nie osud uacutedel

alebo naacutehoda a prekladateľ ho dokaacuteže identifikovať ako okriacutedlenyacute vyacuteraz či citaacutetovuacute frazeacutemu

pri prekladaniacute prediacutede strate napr tyacutem že prediacutede vyacuterazovej nivelizaacutecii Aluacuteziu sa mu podariacute

zachovať využitiacutem zodpovedajuacutecich vyacuterazovyacutech prostriedkov

Zaujiacutemavosťou je že sa živeacute latinskeacute sentencie uplatňujuacute vo všetkyacutech štyacuteloch Okrem

odborneacuteho štyacutelu kde je latinčina zaacutekladom terminologickeacuteho aparaacutetu nachaacutedzame latinskeacute

vyacuterazy asi v každom jednom z primaacuternych i sekundaacuternych štyacutelov Nie suacute len suacutečasťou

umeleckyacutech vyacutepovediacute ale bežne ich zaznamenaacutevame aj v hovorovom štyacutele zaznievajuacute

z meacutediiacute a uplatňujuacute sa aj v administratiacutevnom štyacutele Pre naacutezornosť prinaacutešame aj prehľadnuacute

exemplifikaacuteciu obohacovania slovenskej lexiky latinskyacutemi vyacuterazmi v raacutemci jednotlivyacutech

štyacutelov Ide o priacuteklady ktoreacute samozrejme nie suacute použiacutevaneacute vyacutehradne pre danyacute štyacutel Jeden

a ten istyacute latinskyacute vyacuteraz sa mocircže uplatňovať vo viaceryacutech z nich v zaacutevislosti od

58

komunikačnej situaacutecie a od intencie vyacutepovede autora Pri uvaacutedzaniacute priacutekladov pre jednotliveacute

štyacutely vychaacutedzame z ich delenia podľa J Mistriacuteka

I Primaacuterne štyacutely

1 naacuteučnyacute štyacutel

- terminus technicus (odbornyacute naacutezov technickyacute termiacuten)

2 administratiacutevny štyacutel

- curriculum vitae (životopis)

3 publicistickyacute štyacutel

- in memoriam (na pamiatku)

- vox populi vox dei (hlas ľudu hlas božiacute)

4 rečniacutecky štyacutel

- quo vadis (kam kraacutečaš)

5 esejistickyacute štyacutel

- conditio sine qua non (podmienka bez ktorej nie ndash nevyhnutnaacute podmienka predpoklad aby

sa niečo mohlo realizovať)

6 hovorovyacute štyacutel

- de facto (v skutočnosti skutočne zo skutku podľa skutočneacuteho stavu)

- pro forma (formaacutelne aby sa nepovedalo)

7 umeleckyacute štyacutel

- carpe diem (využi deň)

II Sekundaacuterne štyacutely (priacuteležitostneacute konkreacutetne neštandardizovaneacute) ndash vyacuteber

1 archaickyacute štyacutel

- amicenko (z latinskeacuteho amicus ndash priateľ) ndash oslovenie adresaacuteta v duchu 19 storočia

2 biblickyacute štyacutel

- gloria in excelsis Deo (slaacuteva Bohu na vyacutesostiach)

59

3 ceremoniaacutelny štyacutel

- ad multos annos (na mnoheacute roky ndash pri vyacuteročiach pri blahoželaniach jubilantovi aby sa ešte

dlho tešil zdraviu)

- Vaša magnificencia (oslovenie rektora univerzity)

- Vaša spektabilita (oslovenie dekana fakulty)

- Vaše honorability (oslovenie vyacuteznamnyacutech funkcionaacuterov v akademickom prostrediacute)

- Vaša Excelencia (oslovenie veľvyslanca)

- Vaša Eminencia (oslovenie kardinaacutela)

4 diplomatickyacute štyacutel

- persona non grata (nežiaduca osoba)

5 ďakovnyacute štyacutel

- ab imo pectore (z hĺbky srdca)

6 ekonomickyacute štyacutel

- N B (skratka z nota bene ndash dobre si zaznamenaj)

7 elegickyacute štyacutel

- memento mori (pamaumltaj na smrť)

8 encyklopedickyacute štyacutel

- ibid (ibidem ndash tamtiež)

- id (idem ndash ten istyacute)

- cf cfr conf (confer ndash porovnaj)

- et al (et alii ndash a ďalšiacute a kolektiacutev)

- l c l cit (loco citato ndash na citovanom mieste na uvedenom mieste)

- v l (vide locum ndash pozri miesto v knihe)

- s a (sine anno ndash bez roku vydania)

9 enumeratiacutevny štyacutel

- etc (et cetera ndash atď a tak ďalej)

60

10 epištolaacuterny štyacutel

- A D (anno Domini ndash roku Paacutena)

11 legislatiacutevny štyacutel

- ex offo (= ex officio ndash z uacuteradu z uacuteradnej moci)

12 ospravedlňujuacuteci štyacutel

- mea culpa mea maxima culpa (moja vina moja preveľkaacute vina)

13 patetickyacute štyacutel

- per aspera ad astra (tŕnistou cestou k hviezdam)

14 persuaziacutevny štyacutel

- historia magistra vitae (dejiny suacute učiteľkou života)

- non scholae sed vitae discimus (neučiacuteme sa pre školu ale pre život)

15 pompeacutezny štyacutel

- amicus certus in re incerta cernitur (v nuacutedzi poznaacuteš priateľa)

16 žartovnyacute štyacutel

- ergo bibamus (tak teda pime)

Podobnyacutech priacutekladov by sme našli omnoho viac od tyacutech najfrekventovanejšiacutech až po

zriedkaveacute ba raritneacute ktoreacute sa zvaumlčša vyskytujuacute v diskurzoch odborneacuteho použiacutevateľa jazyka

Prekladateľ samozrejme nemocircže poznať všetky latinskeacute citaacutety skratky sentencie alebo

terminoloacutegiu jednotlivyacutech odborov Zaacutekladneacute znalosti z klasickyacutech jazykov suacute však veľkou

vyacutehodou a aspoň zaacutekladnaacute orientaacutecia pokiaľ ide o systeacutem latinčiny a znalosti z jej lexiky

a reaacuteliiacute sluacutežia prekladateľovi k rozviacutejaniu si kultuacuternej kompetencie Ak prekladateľ nie je

zaacuteroveň klasickyacutem filoloacutegom potom v priacutepade jeho znalostiacute z klasickyacutech jazykov a antickej

civilizaacutecie a kultuacutery vo vzťahu k prekladateľskyacutem kompetenciaacutem hovoriacuteme skocircr o sociaacutelnej

rešeršnej a kultuacuternej kompetencii než o jazykovej kompetencii v pravom vyacutezname Znamenaacute

to že sa prekladateľ v problematike orientuje a ak je to potrebneacute dokaacuteže si zvoliť vhodnuacute

prekladateľskuacute pomocirccku nevyhnutnuacute pri vyacutebere ekvivalentu či pri hľadaniacute prekladateľskeacuteho

riešenia

61

V tejto suacutevislosti treba upozorniť aj na chyby v preklade vyacuteklade alebo v interpretaacutecii

ktoreacute mocircžu vzniknuacuteť ako docircsledok nedostačujuacutecej znalosti klasickyacutech jazykov a suacutevisiacich

reaacuteliiacute Parciaacutelne informaacutecie a vedomosti mocircžu viesť k mylnyacutem zaacuteverom Priacutekladom takyacutechto

neoverenyacutech postupov je znaacutema falošnaacute etymoloacutegia substantiacuteva malvica ktoraacute sa chybne

odvaacutedza od malum (zlo) alebo od mālum (jablko) pričom zlo maacute odkazovať na biblickyacute

priacutebeh Adama a Evy kde je jablko symbolom zla a uacutedajne aj preto suacute ich označenia

v latinčine zhodneacute J Rejzek v Českom etymologickom slovniacuteku uvaacutedza vysvetlenie bdquomalvice

ndash dužnatyacute plod s jaacutedřincem (jablko hruška ap) Presl převzal z jakeacutehosi stareacuteho leacutekařskeacuteho

rukopisu v jinyacutech exemplaacuteřiacutech jsou podoby makvice mrkvice takže asi jde o piacutesařskou

chybuldquo Substantiacutevum malvica sa zrejme do jazyka dostalo ako chybnyacute tvar Na českuacute

etymoloacutegiu odkazuje aj Stručnyacute etymologickyacute slovniacutek slovenčiny bdquomalvica ndash dužinatyacute plod

rastliacuten s jadrovyacutem ovociacutem (od 20 stor) Z čes malvice ndash vyacuteraz bol zavedenyacute v obdobiacute

naacuterodneacuteho obrodenia na zaacuteklade isteacuteho stčes rukopisu

priacuteslušneacute miesto sa však čiacuteta aj ako mrkviceldquo

V obdobnyacutech priacutepadoch platiacute zaacutesada ad fontes

Ak sa prekladateľ stretne s podobnyacutem prekladateľskyacutem

probleacutemom mal by si informaacuteciu vyhľadať a overiť

zvlaacutešť vtedy ak nie je v danej oblasti odborniacutekom

Latinskyacute a starogreacutecky jazyk obohatili

slovenskuacute slovnuacute zaacutesobu o kvantum lexikaacutelnych

jednotiek ktoreacute sa v našom jazyku uplatnili ako

jednotliveacute slovaacute (napr graacutetis) alebo viacslovneacute pomenovania (napr ad absurdum ad acta

aula maxima) ďalšie boli prebraneacute ako celeacute sentencie (napr clara pacta ndash boni amici) alebo

je z ich zaacutekladu odvodenyacutech množstvo ďalšiacutech lexikaacutelnych jednotiek Za mnoheacute uvaacutedzame

tie ktoreacute sa sformovali z latinskeacuteho a greacuteckeho slova jazyk

lingua

lingvistika lingvista lingvistka lingvistickyacute plurilingvizmus bilingvizmus

monolingvizmus sociolingvistika psycholingvistika pragmalingvistika neurolingvistika

etnolingvistika lingvokulturoloacutegia lingvokultureacutema lingvodidaktika lingvaacutelny

interlingvaacutelny extralingvaacutelny multilingvaacutelny

γλῶσσα (gloacutessa)

glosaacuter glosolaacutelia heteroglosia diglosia polyglosia glosa glosovať glosaacutetor glositiacuteda

glosodyacutenia xenoglosia

Jan Svatopluk Presl bol českyacute

vysokoškolskyacute pedagoacuteg a

zooloacuteg na Českej univerzite

Karlo-Ferdinandovej v Prahe

a bol jednyacutem

z najvyacuteznamnejšiacutech

priacuterodovedcov v 19 storočiacute

62

Použitaacute literatuacutera

ANDOKOVAacute Marcela (2013) Rečniacutecke umenie sv Augustiacutena v kaacutezňach k stupňovyacutem žalmom

Bratislava IRIS

BALEGOVAacute Jana (2016) Lectiones grammaticae Latinae I Košice Univerzita Pavla Jozefa

Šafaacuterika

BARANDOVSKAacute-FRANK Věra (1995) Latina jako mezinaacuterodniacute jazyk Dobřichovice Kava ndash

Pech

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2002) Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a

latinskyacutech mien naacutezvov a termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie

cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda s 45 ndash 55

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2011) Z histoacuterie transkripcie starogreacuteckych a latinskyacutech mien do

slovenčiny In Sambucus VII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a

neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta Trnavskej univerzity v Trnave s 173 ndash 195

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom

Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech

priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In Sambucus VIII Praacutece z

klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave s 178 ndash 193

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

hlavneacute transkripčneacute zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 č 3-

4 s 131 ndash 150

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2016) Od hlasu k hlaacuteske Z dejiacuten antickej naacuteuky o reči Bratislava

Univerzita Komenskeacuteho

DRAE Diccionario de la lengua espantildeola [Cit 8 septembra 2017] Dostupneacute na internete

httpdleraeesw=diccionario

HARAJ Igor (2011) Vlastneacute meno v mysleniacute antiky a stredoveku Martin Matica slovenskaacute

HORATIUS Flaccus Quintus (1986) O umeniacute baacutesnickom Satiry a Listy Bratislava Tatran s

229

HORAacuteČEK Filip ndash CHLUP Radek (2012) Učebnice klasickeacute řečtiny Praha Academia

JANOUŠEK Jan (2014) Uacutevahy nad knihou W Stroha bdquoLatein ist tot ndash es lebe Lateinldquo In

Vymětalovaacute Karla (ed) (2014) Vivat Latina reserata Opava Slezskaacute univerzita v Opavě

s 16 ndash 20

KALIVODA Jan (2012) Verba docent exempla trahunt Praha Karolinum

49

Vyacuteznamnyacutem komplikujuacutecim faktorom prepisovania antickyacutech mien a ich fungovania

v slovenskom texte je skloňovanie To kladie na použiacutevateľa slovenčiny naacuteroky akeacute si ušetrili

napr angličtina francuacutezština nemčina atď Vystačia s nominatiacutevom singulaacuteru daneacuteho mena

čo v slovenčine nie je možneacute Do popredia vystupuje probleacutem akyacute kmeň pri ohyacutebaniacute použiť

Konkurujuacute si pocircvodneacute greacuteckelatinskeacute a domaacutece slovenskeacute kmene Niektoreacute pocircvodneacute

substantiacutevne kmene nachaacutedzajuacute v slovenčine oporu najmauml vďaka adjektiacutevam ktoreacute sa od nich

tvoria napr gr Eroacutes ndash erotickyacute rarr G sg = Eroacuteta Achilleus ndash Achillova paumlta rarr G sg =

Achillea Achilla lat Cicero ndash ciceronianizmus rarr G sg = Cicerona Popri klasickyacutech

tvaroch sa ale v slovenčine občas pri tom istom mene vytvaacuterajuacute i tvary bdquobarbarskeacuteldquo ktoreacute

nerešpektujuacute vyacutechodiskovyacute jazyk Odviacutejajuacute sa jednoducho od nominatiacutevu singulaacuteru a k nemu

pridaacutevajuacute slovenskeacute paacutedoveacute koncovky Areacutes ndashArea i Aresa Adoacutenis ndash Adoacutenida i Adonisa Pri

skloňovaniacute nastaacutevajuacute ťažkosti tiež pri menaacutech ktoreacute nesignalizujuacute dostatočne svoj rod

(Artemis Eris Deacutemeacuteter) nezasvaumltenyacute ich nemusiacute identifikovať ako ženskeacute menaacute Ďalšiacutem

uacuteskaliacutem greacuteckej flexie suacute kvantitatiacutevne alternancie v kmeni Filopoimeacuten ndash Filopoimena

Agamemnoacuten ndash Agamemnona ale Apolloacuten ndash Apolloacutena Ioacuten ndash Ioacutena

152 Pravidlaacute transkripcie antickyacutech vlastnyacutech mien

K pertraktovanej problematike vzniklo niekoľko vedeckyacutech štuacutediiacute v ktoryacutech sa autori

pokuacutešajuacute vniesť systeacutem a zjednotiť pravidlaacute transkribovania a ortografie pre vlastneacute menaacute

pocircvodom z klasickyacutech jazykov Napriek dlhoročneacutemu uacutesiliu niekoľkyacutech generaacuteciiacute lingvistov

a klasickyacutech filoloacutegov však zatiaľ nemaacuteme k dispoziacutecii komplexnuacute priacuteručku ktoraacute by

použiacutevateľa jazyka zorientovala a v ktorej by našiel odpoveď na otaacutezku spraacutevnej podoby

želaneacuteho tvaru vlastneacuteho mena Odporuacutečania i pravidlaacute ktoreacute v priebehu niekoľkyacutech

desaťročiacute vznikali naraacutežali vždy na nedostatok mateacuterie na ktorej by sa preverovali takže

jazykovaacute prax s teoacuteriou bola prepojenaacute iba do určitej miery Vaumlčšina naacutevrhov slovenskyacutech

jazykovedcov z minulosti ako adaptovať antickeacute menaacute v slovenčine bola v suacutelade s

vyacutevinovyacutemi tendenciami slovenčiny a premietla sa ndash v maximaacutelne zhutnenej podobe ndash do

aktuaacutelnych Pravidiel slovenskeacuteho pravopisu (PSP)

V suacutečasnosti sa medzi klasickyacutemi filoloacutegmi v slovenskyacutech akademickyacutech inštituacuteciaacutech

ustaľujuacute zaacutesady transkripcie antickyacutech mien a komplexnejšie suacute sformulovaneacute zatiaľ

50

v štuacutediaacutech Ľ Buzaacutessyovej2 Uplatňujuacute sa už aj v praxi v heslaacutech Encyklopaedie Beliany Pre

heslaacuter sa vytvaacutera takaacute podoba vlastneacuteho mena alebo termiacutenu aby bolo identifikovateľneacute

v pocircvodnom odovzdaacutevajuacutecom jazyku a zaacuteroveň aby nebolo v uacuteplnom rozpore s prirodzenyacutemi

vlastnosťami prijiacutemacieho jazyka teda slovenčiny Heslaacute majuacute často podobu dvojtvaru Jedna

podoba mena pre bežnuacute komunikaacuteciu popularizačneacute diela pre beletriu televiacuteziu atď v

ktorej sa vaumlčšmi odraacutežajuacute adaptačneacute procesy a druhaacute pre texty odborneacuteho charakteru

prihliadajuacuteca vaumlčšmi na pocircvodnyacute stav v klasickyacutech jazykoch Kyacutem v niektoryacutech priacutepadoch sa

adaptovanaacute a odbornaacute podoba prekryacutevajuacute (napr nominatiacutev singulaacuteru Poseidoacuten genitiacutev

singulaacuteru Poseidoacutena suacute tvary ktoreacute suacute v slovenčine dobre adaptovaneacute a zaacuteroveň zodpovedajuacute

aj požiadavkaacutem odborneacuteho vyjadrovania) v inyacutech sa mocircže adaptovanaacute a odbornaacute podoba

prekryacutevať len v nominatiacuteve a rozdiel medzi štyacutelmi sa prejaviacute až v nepriamych paacutedoch (napr

nominatiacutev singulaacuteru Anakreoacuten je vhodnyacute pre oba štyacutely zato genitiacutev singulaacuteru Anakreoacutena pre

bežneacute vyjadrovanie a genitiacutev singulaacuteru Anakreonta pre odbornyacute štyacutel)

Naacutezvy lokaliacutet sa považujuacute za menej citliveacute na zaacutesahy preto je priacutepustnyacute vaumlčšiacute rozsah

ich adaptaacutecie Priacutepustneacute suacute pomenovania Macedoacutenia Myacutezia Lyacutekia Kapadoacutecia Bityacutenia

Sybarida atď z osobnyacutech mien sa pokladajuacute za adaptovaneacute menaacute panovniacutekov (Teodor

Bazil) svaumltyacutech a biblickyacutech postaacutev (Izidor František z Assisi Herodes) najznaacutemejšiacutech

mytologickyacutech postaacutev (Ateacutena Jupiter) literaacutetov a ich diel (Homeacuter Oviacutedius Horaacutecius

Odysea) Akceptujuacute sa tiež daacutevno adaptovaneacute menaacute v ktoryacutech bola theacuteta nahradenaacute

v slovenčine fonologicky najbližšou zapiacutesanou grafeacutemou t ako Ateacutena Temida Tesaacutelia

V odbornom jazyku sa však použiacutevajuacute podoby s theacutetou Pri ohyacutebaniacute mien so slovnyacutem

zaacutekladom končiacim na latinskuacute hlaacutesku k piacutesanuacute grafeacutemou c sa odporuacuteča v odbornom

i neodbornom texte piacutesať slovenskeacute k ndash t j k nominatiacutevu Marcus sa priraďuje nepriamy paacuted

Markovi nie Marcovi

Pre štyacutel bežnej komunikaacutecie sa odporuacuteča skloňovať viacereacute menaacute (pocircvodneacute

konsonantickeacute kmene) podľa uacuteplnej podoby nominatiacutevu Xenofoacutena Adonisa Kalchasa

z latinskyacutech napr Cicera (popri Ciceroacutena) podoba zodpovedajuacuteca stavu v odovzdaacutevajuacutecom

jazyku (Xenofoacutenta Adoacutenida Kalchanta Cicerona) sa odporuacuteča pre odbornyacute štyacutel Vžiteacute

podoby ženskyacutech mien ako Ariadna (popri odb Ariadneacute) sa prijiacutemajuacute Greacutecke menaacute

2 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a latinskyacutech mien naacutezvov a

termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda 2002 s

45-55 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash hlavneacute transkripčneacute

zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 2012 č 3-4 s 131-150 BUZAacuteSSYOVAacute

Ľudmila Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In

Sambucus VIII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave 2012 s 178-193

51

s nominatiacutevom sg na -oacuten sa v adaptovanej podobe

skloňujuacute s ohľadom na už adaptovaneacute znaacuteme propriaacute

i početneacute apelatiacuteva v nepriamych paacutedoch -oacutena -oacutenovi

atď bez ohľadu na pocircvodneacute rozdiely v greacuteckom kmeni

teda Xenofoacuten Xenofoacutena Agamemnoacuten Agamemnoacutena

tak ako Platoacuten Platoacutena no v odbornom štyacutele tvar

zodpovedaacute vyacutechodiskoveacutemu jazyku t j Xenofoacutenta

Agamemnona

Konzervatiacutevnosť v oblasti morfoloacutegie pretrvaacuteva

v ohyacutebaniacute mien zakončenyacutech vyacuteraznyacutemi latinskyacutemi

alebo greacuteckymi sufixmi (lat -us-ius gr -os -es)

ktoreacute majuacute tendenciu spraacutevať sa ako zdomaacutecneneacute

morfeacutemy a u ktoryacutech existuje vžitaacute opora v oblasti

cudziacutech apelatiacutev typu komunizmus Skloňuje sa teda

OviacutediaOvidia HerodotaHeacuterodota SisyfaSizyfa

Aristotela Euripida Anaximena nerobiac rozdiel

medzi odbornyacutem a neodbornyacutem vyjadrovaniacutem

K tyacutemto menaacutem sa priraďujuacute aj menaacute na ndashas pocircvodom

a-kmeňoveacute maskuliacutena ako PytagorasPythagoras

Anaxagoras pretože suacute formaacutelne bliacutezke

predchaacutedzajuacutecim niektoreacute suacute znaacuteme z učiva strednyacutech

škocircl alebo suacute suacutečasťou terminologickyacutech spojeniacute napr

Pytagorova veta Pri sufixe -as pocircvodom

konsonantickyacutech kmeňov (Kalchas) -is (Agis)

rovnako aj pri latinskyacutech i-kmeňovyacutech typoch

(Tyrnaviensis) priacutepadne inyacutech ktoreacute suacute menej

frekventovaneacute sa odporuacuteča vychaacutedzať pri skloňovaniacute

z uacuteplnej nominatiacutevnej formy a skloňovať a odvodzovať

v bežnom prejave Agisa Adonisa adonisovskyacute

Kalchasa Kalchasov Tyrnaviensisa a pod

Pri preklade z cudzieho jazyka je nevyhnutneacute

uvedomiť si aj mieru adaptaacutecie antickyacutech mien v

danom jazyku aby došlo k spraacutevnej identifikaacutecii tej

ktorej osoby Pri použiacutevaniacute latinskyacutech mien skladajuacutecich sa z krstneacuteho mena rodoveacuteho mena

Skladba latinskeacuteho mena

Publius Cornelius Scipio

Africanus

praenomen (Publius) = osobneacute

(krstneacute) meno daacutevalo sa dieťaťu

9 deň po narodeniacute podľa vyacuteberu

rodičov zoznam osobnyacutech mien

bol v Riacuteme obmedzenyacute ndash

poznaacuteme len 18 mužskyacutech

osobnyacutech mien praenomina

žien neboli takeacute obmedzeneacute ako

u mužov

nomen gentile (Cornelius) =

rodoveacute meno novorodenec ho

dostaacuteval ako priacuteslušniacutek isteacuteho

rodu taacuteto priacuteslušnosť sa

odvodzovala od otca meno bolo

dedičneacute

cognomen (Scipio) = meno

rodiny (priezvisko) ktoreacute bolo

odvodeneacute od individuaacutelnych

charakteristiacutek alebo

vyacuteznamnyacutech skutkov spočiatku

ide o živeacute rodinneacute meno ktoreacute

sa postupne staacuteva dedičnyacutem

priacutemenom

agnomen (Africanus) =

dodatočneacute meno ktoreacute sa

obvykle pridaacuteva na zaacuteklade

nejakeacuteho vyacuteznamneacuteho skutku

svojho buduacuteceho nositeľa toto

meno je fakultatiacutevne a plniacute

funkciu honorifikačnej prezyacutevky

Najčastejšie skratky

latinskyacutech vlastnyacutech mien

A = Aulus

C = Gaius

Cn = Gnaeus

D = Decimus

L = Lucius

M = Marcus

P = Publius

Q = Quintus

Ser = Servius

Sex = Sextus

T = Titus

52

priezviska (Gaius Iulius Caesar Marcus Tullius Cicero) kladie napr španielčina docircraz na

rodoveacute meno slovenčina však nie vždy (napr Marcus Tullius Cicero sa v španielčine

pravidelne označuje ako Tullius v slovenčine však Cicero)

53

16 Starogreacutecky a latinskyacute jazyk ndash nositelia kultuacuternych tradiacuteciiacute

optikou translatoloacutegie

Latinčina je jazyk vďaka ktoreacutemu maacuteme piacutesmo (latinka) sprostredkoval naacutem greacutecko-

riacutemske kultuacuterne a vzdelanostneacute dedičstvo obohatil našu slovnuacute zaacutesobu a to dokonca natoľko

že pri mnohyacutech slovaacutech si už neuvedomujeme ich latinskyacute pocircvod Je propedeutikou pre

romaacutenske jazyky i pre angličtinu kde figuruje celyacute rad pocircvodne latinskyacutech slov (napr

personal computer persōna = osoba persōnālis = osobnyacute computāre = počiacutetať) Vaumlčšina

gramatiacutek modernyacutech jazykov je vystavanaacute na latinskom pocircdoryse a preto je latinčina

ideaacutelnou univerzaacutelnou priacutepravou pre štuacutedium jazykov Navyše je staacutele najdocircležitejšou

suacutečasťou medzinaacuterodnej terminoloacutegie

Hoci slovenčina nepatriacute do skupiny romaacutenskych jazykov ktoreacute sa z latinčiny resp

z ľudovej latinčiny priamo vyvinuli latinskaacute lexika je v našom jazyku pomerne bohato

zastuacutepenaacute Ak aj neraacutetame odbornuacute lexiku (najmauml priacuterodovedneacute domeacuteny kde je latinčina

v poziacutecii lingua franca) ani v bežnej lexike nie suacute živeacute latinskeacute slovaacute v slovenčine ojedinelyacutem

javom Ich poziacutecia v jazyku je stabilnaacute Vaumlčšinu z latinskyacutech vyacuterazov ktoreacute sa použiacutevajuacute

mimo odborneacuteho štyacutelu a suacute suacutečasťou ďalšiacutech štyacutelov možno zadeliť do dvoch kategoacuteriiacute

1 okriacutedleneacute vyacuterazy či okriacutedleneacute slovaacute

2 citaacutetoveacute frazeacutemy3

Okriacutedleneacute vyacuterazy nazyacutevaneacute aj okriacutedleneacute slovaacute je tradičneacute označenie jednej skupiny

knižnyacutech frazeacutem Vznikli na zaacuteklade vyacuteroku historickej alebo literaacuternej postavy V staršom

vymedzeniacute sa za okriacutedleneacute slovaacute pokladal iba takyacute vyacuterok resp citaacutet pri ktorom sa už

neuvedomovalo alebo sa zabudlo na jeho pocircvodcu Avšak kvocircli subjektiacutevnosti určovania

hranice a miery poznania pocircvodcu citaacutetu sa v suacutečasnej lexikoloacutegii uplatňuje odlišnaacute metoacuteda

Vychaacutedza sa z komunikatiacutevnej platnosti vyacuteroku Ak sa danyacute vyacuteraz použije v kontexte

v ktorom vznikol a popisuje danuacute situaacuteciu ide o citaacutet Ak sa uplatňuje aj v inyacutech

komunikačnyacutech situaacuteciaacutech ide o okriacutedlenyacute vyacuteraz Iba v takomto vymedzeniacute sa okriacutedleneacute

vyacuterazy pokladajuacute za osobitnyacute druh frazeacutem Priacutekladom na obe situaacutecie je napr znaacutemy vyacuterok

Gaia Iulia Caesara Alea iacta est Ako citaacutet sa použiacuteva v odbornom ale aj v umeleckom texte

za podmienky že ilustruje dobovuacute situaacuteciu Ako okriacutedlenyacute vyacuteraz sa použiacuteva vtedy ak maacute

platnosť frazeologizmu a použiacuteva sa v kontexte na zdocircraznenie situaacutecie keď je nejakaacute

zaacuteležitosť rozhodnutaacute a toto rozhodnutie nemožno vraacutetiť spaumlť

3 Podrobnejšiacute vyacuteklad k pocircvodu a vyacuteznamu niektoryacutech latinskyacutech citaacutetovyacutech frazeacutem a okriacutedlenyacutech vyacuterazov rarr

24 33

54

Citaacutetoveacute frazeacutemy suacute frazeacutemy prevzateacute z cudziacutech jazykov ktoreacute sa aj v prijiacutemajuacutecom

jazyku vyjadrujuacute vo svojej pocircvodnej teda v cudzojazyčnej podobe ako celok čo znamenaacute že

uvedenaacute skupina frazeacutem nezahŕňa tie ktoryacutech cudzojazyčnyacutem komponentom by bol iba jeden

prvok Pre tieto frazeologickeacute jednotky je priacuteznačneacute buď to že platnosť frazeacutemy mali už v

pocircvodnom jazyku napr latinskeacute cum grano salis (= nie doslova s istyacutem obmedzeniacutem) alebo

jednotky ktoreacute boli v pocircvodnom jazyku nefrazeologickyacutemi (napr odbornyacutemi) vyacuterazmi ako

napr corpus delicti čo je pocircvodom praacutevnickyacute termiacuten alebo vyacuteraz persona non grata ktoryacute

patriacute do diplomatickej terminoloacutegie sa frazeologizovali až v prijiacutemajuacutecom jazyku Treba

doplniť že niektoreacute častejšie použiacutevaneacute citaacutetoveacute frazeacutemy sa uplatňujuacute aj v kalkovanej podobe

napr in medias res ndash do stredu veci k veci bez uacutevodu Citaacutetoveacute frazeacutemy majuacute štylistickuacute

platnosť vyacuteraznyacutech knižnyacutech prostriedkov Vo frazeoloacutegii hovoriacuteme o jave nazyacutevanom

preberanie frazeologickyacutech jednotiek Ide o proces pri ktorom sa frazeologickyacute fond jazyka

obohacuje o frazeacutemy z inyacutech jazykov Najčastejšiacutem spocircsobom je doslovnyacute preklad cudziacutech

frazeacutem ich uacuteplneacute alebo čiastočneacute kalkovanie pričom sa vo vaumlčšine priacutepadov kopiacuteruje ich

syntaktickaacute konštrukcia Frazeologickeacute jednotky ako sme už spomenuli sa preberajuacute

v originaacutelnej podobe no mocircžu sa prispocircsobiť aj preberajuacutecemu jazyku Toto prispocircsobovanie

maacute za naacutesledky zmeny vo fonetickej alebo v grafickej podobe Priacutekladom je latinskaacute frazeacutema

tabula rasa ktoruacute slovenčina prebrala v nezmenenej podobe no napr francuacutezština si ju už

prispocircsobila do podoby table rase teda aj jej grafickaacute aj fonetickaacute podoba zodpovedaacute

preberajuacutecemu jazyku

Tyacutemto spocircsobom obohacujuacute okriacutedleneacute vyacuterazy a citaacutetoveacute frazeacutemy pocircvodom z latinčiny

suacutečasnuacute slovenskuacute lexiku Pre prekladateľa je veľkou vyacutehodou ak ich poznaacute rozumie ich

vyacuteznamu priacutepadne mu je znaacutemy ich pocircvod Poznanie tyacutechto citaacutetovyacutech frazeacutem alebo

okriacutedlenyacutech vyacuterazov v materinskom jazyku daacuteva predpoklad že ich prekladateľ bude schopnyacute

detegovať aj v pocircvodnom texte z ktoreacuteho prekladaacute Tvrdenie že je pre prekladateľa vyacutehodou

ak ich poznaacute sa zakladaacute na nasledujuacutecich zisteniach

1 Ak prekladateľ poznaacute vyacuteznam živyacutech latinskyacutech slov v materinskom jazyku je

pravdepodobneacute že ich dokaacuteže objaviť aj v pocircvodnom texte aj v priacutepadoch že ich

vyacutechodiskovyacute jazyk neprebral v originaacutelnej latinskej podobe ale ustaacutelili sa v ňom adaptovaneacute

napr vo forme kalkov priacutepadne polokalkov a teda že ich z vyacutechodiskoveacuteho textu viditeľne

nevyčleňuje už samotnaacute pocircvodnaacute jazykovaacute forma ndash latinčina Ich uvedomenie si vo

vyacuteznamovej rovine so sebou prinaacuteša niekoľko ďalšiacutech aspektov Prekladateľ dokaacuteže

cieľoveacutemu čitateľovi sprostredkovať adekvaacutetnu formu a obsah aj vďaka tomu že živeacute latinskeacute

slovo v takomto priacutepade nepovažuje len za autorovu metaforu ale uvedomuje si

55

intertextualitu (zvlaacutešť v priacutepade okriacutedlenyacutech vyacuterazov) Transferom takejto lexikaacutelnej jednotky

nenaruacuteša štyacutel originaacutelu a zachovaacuteva viacvrstevnyacute charakter textu Rovnako ponechaacuteva

čitateľovi priestor aby si tieto aluacutezie na antickyacutech autorov a ich diela v texte uvedomoval

nachaacutedzal suacutevislosti a aby pri interpretaacutecii zvlaacutešť v priacutepade umeleckyacutech textov boli jeho

vyacutechodiskaacute porovnateľneacute s vyacutechodiskami a možnosťami čitateľa originaacutelu teda aby mu

prekladateľ tuacuteto možnosť neubral skocircr než sa s preloženyacutem textom stretne saacutem a bude ho

interpretovať na zaacuteklade čitateľskej skuacutesenosti horizontu očakaacutevania čitateľskeacuteho profilu

a ďalšiacutech parametrov ktoreacute suacute suacutečasťou interpretačneacuteho procesu

2 Z hľadiska vyacuteberu vhodnyacutech translatologickyacutech postupov je poznanie živyacutech

latinskyacutech slov rovnako vyacutehodou Prekladateľ sa mocircže vyhnuacuteť negatiacutevnym posunom ak

poznaacute danuacute lexikaacutelnu jednotku identifikuje ju v texte a zvoliacute adekvaacutetny postup pri jej

transfere Ak ju nepoznaacute mocircže sa stať že s ňou bude v texte naraacutebať napr ako s metaforou

V tom priacutepade ju mocircže pri prekladaniacute v raacutemci prekladateľskyacutech postupov využiacutevanyacutech pri

preklade metafory buď celkom eliminovať preložiť ju doslovne (pričom ani v priacutepade kalkov

nemusiacute byť vyacutesledneacute prekladateľskeacute riešenie automaticky zhodneacute s podobou adaptovanou

v cieľovom jazyku) vymeniť ju za inuacute metaforu alebo ju mocircže v texte vysvetliť Všetky

uvedeneacute postupy by znamenali pre cieľovyacute text viac či menej vyacuteraznyacute posun alebo stratu a to

tak na uacuterovni vyacuteznamovej ako aj lexikaacutelnej a štylistickej Adekvaacutetny postup v tomto priacutepade

znamenaacute zvoliť si v cieľovom texte tuacute podobu lexikaacutelnej jednotky ktoraacute je adaptovanaacute

v cieľovej kultuacutere bez ohľadu na divergenciu medzi originaacutelom a prekladom Ak je vo

vyacutechodiskovom texte danaacute živaacute latinskaacute sentencia kalkom v slovenčine mocircže byť

polokalkom alebo naopak Či dokonca ak je živaacute latinskaacute sentencia vo vyacutechodiskovom

jazyku adaptovanaacute v pocircvodnej latinskej podobe a v slovenčine ju poznaacuteme a použiacutevame ako

kalk prekladateľ maacute rešpektovať cieľovyacute jazyk a kultuacuteru a použiť v cieľovom texte

adaptovanyacute tvar Ak sa v cieľovom jazyku uplatňujuacute dve formy napr alea iacta est ndash kocky

suacute hodeneacute vtedy by mal prekladateľ prispocircsobiť vyacuteber prekladateľskeacuteho riešenia

vyacutechodiskoveacutemu textu a vybrať tuacute podobu živej latinskej sentencie ktoraacute originaacutelu

zodpovedaacute po obsahovej i formaacutelnej straacutenke V priacutepade vyššie spomenuteacuteho okriacutedleneacuteho

vyacuterazu existuje možnosť voľby pretože vo viaceryacutech jazykoch sa suacutebežne uplatňuje pocircvodnaacute

latinskaacute podoba ako aj jej tvar adaptovanyacute pre daneacute jazykovo-kultuacuterne spoločenstvo

Vyberaacuteme niekoľko jazykovyacutech mutaacuteciiacute

56

Slovenčina Alea iacta est Kocky suacute hodeneacute

Čeština Alea iacta est Kostky jsou vrženy

Angličtina Alea iacta est The die is cast

Nemčina Alea iacta est Der Wuumlrfel ist gefallen

Francuacutezština Alea iacta est Le sort en est jeteacute

Španielčina Alea iacta est La suerte estaacute echada

Taliančina Alea iacta est Il dado egrave tratto

Analyacutezou francuacutezskej a španielskej verzie latinskeacuteho alea iacta est zistiacuteme že latinskeacute

substantiacutevum alea s vyacuteznamom kocka sa v sentencii nenachaacutedza Nahradilo ho substantiacutevum

le sort resp la suerte s vyacuteznamami

57

Francuacutezsky vyacutekladovyacute slovniacutek Larousse aj španielsky slovniacutek Diccionario de Real Academia

Espantildeola medzi prvyacutemi vyacuteznamami substantiacutev uvaacutedzajuacute naacutehoda osud uacutedel Slovo kocka

teda le deacute (franc) a el dado (špan) ani v jednej zo sentenciiacute nefiguruje (treba však upozorniť

že vo francuacutezštine suacutebežne jestvuje aj vyacuteraz les deacutes sont jeteacutes) preto ak prekladateľ tuacuteto

sentenciu vo francuacutezskom či v španielskom vyacutechodiskovom texte odhaliacute napriek tomu že

v slovenčine maacuteme ako ekvivalent vžituacute sentenciu s komponentom kocka nie osud uacutedel

alebo naacutehoda a prekladateľ ho dokaacuteže identifikovať ako okriacutedlenyacute vyacuteraz či citaacutetovuacute frazeacutemu

pri prekladaniacute prediacutede strate napr tyacutem že prediacutede vyacuterazovej nivelizaacutecii Aluacuteziu sa mu podariacute

zachovať využitiacutem zodpovedajuacutecich vyacuterazovyacutech prostriedkov

Zaujiacutemavosťou je že sa živeacute latinskeacute sentencie uplatňujuacute vo všetkyacutech štyacuteloch Okrem

odborneacuteho štyacutelu kde je latinčina zaacutekladom terminologickeacuteho aparaacutetu nachaacutedzame latinskeacute

vyacuterazy asi v každom jednom z primaacuternych i sekundaacuternych štyacutelov Nie suacute len suacutečasťou

umeleckyacutech vyacutepovediacute ale bežne ich zaznamenaacutevame aj v hovorovom štyacutele zaznievajuacute

z meacutediiacute a uplatňujuacute sa aj v administratiacutevnom štyacutele Pre naacutezornosť prinaacutešame aj prehľadnuacute

exemplifikaacuteciu obohacovania slovenskej lexiky latinskyacutemi vyacuterazmi v raacutemci jednotlivyacutech

štyacutelov Ide o priacuteklady ktoreacute samozrejme nie suacute použiacutevaneacute vyacutehradne pre danyacute štyacutel Jeden

a ten istyacute latinskyacute vyacuteraz sa mocircže uplatňovať vo viaceryacutech z nich v zaacutevislosti od

58

komunikačnej situaacutecie a od intencie vyacutepovede autora Pri uvaacutedzaniacute priacutekladov pre jednotliveacute

štyacutely vychaacutedzame z ich delenia podľa J Mistriacuteka

I Primaacuterne štyacutely

1 naacuteučnyacute štyacutel

- terminus technicus (odbornyacute naacutezov technickyacute termiacuten)

2 administratiacutevny štyacutel

- curriculum vitae (životopis)

3 publicistickyacute štyacutel

- in memoriam (na pamiatku)

- vox populi vox dei (hlas ľudu hlas božiacute)

4 rečniacutecky štyacutel

- quo vadis (kam kraacutečaš)

5 esejistickyacute štyacutel

- conditio sine qua non (podmienka bez ktorej nie ndash nevyhnutnaacute podmienka predpoklad aby

sa niečo mohlo realizovať)

6 hovorovyacute štyacutel

- de facto (v skutočnosti skutočne zo skutku podľa skutočneacuteho stavu)

- pro forma (formaacutelne aby sa nepovedalo)

7 umeleckyacute štyacutel

- carpe diem (využi deň)

II Sekundaacuterne štyacutely (priacuteležitostneacute konkreacutetne neštandardizovaneacute) ndash vyacuteber

1 archaickyacute štyacutel

- amicenko (z latinskeacuteho amicus ndash priateľ) ndash oslovenie adresaacuteta v duchu 19 storočia

2 biblickyacute štyacutel

- gloria in excelsis Deo (slaacuteva Bohu na vyacutesostiach)

59

3 ceremoniaacutelny štyacutel

- ad multos annos (na mnoheacute roky ndash pri vyacuteročiach pri blahoželaniach jubilantovi aby sa ešte

dlho tešil zdraviu)

- Vaša magnificencia (oslovenie rektora univerzity)

- Vaša spektabilita (oslovenie dekana fakulty)

- Vaše honorability (oslovenie vyacuteznamnyacutech funkcionaacuterov v akademickom prostrediacute)

- Vaša Excelencia (oslovenie veľvyslanca)

- Vaša Eminencia (oslovenie kardinaacutela)

4 diplomatickyacute štyacutel

- persona non grata (nežiaduca osoba)

5 ďakovnyacute štyacutel

- ab imo pectore (z hĺbky srdca)

6 ekonomickyacute štyacutel

- N B (skratka z nota bene ndash dobre si zaznamenaj)

7 elegickyacute štyacutel

- memento mori (pamaumltaj na smrť)

8 encyklopedickyacute štyacutel

- ibid (ibidem ndash tamtiež)

- id (idem ndash ten istyacute)

- cf cfr conf (confer ndash porovnaj)

- et al (et alii ndash a ďalšiacute a kolektiacutev)

- l c l cit (loco citato ndash na citovanom mieste na uvedenom mieste)

- v l (vide locum ndash pozri miesto v knihe)

- s a (sine anno ndash bez roku vydania)

9 enumeratiacutevny štyacutel

- etc (et cetera ndash atď a tak ďalej)

60

10 epištolaacuterny štyacutel

- A D (anno Domini ndash roku Paacutena)

11 legislatiacutevny štyacutel

- ex offo (= ex officio ndash z uacuteradu z uacuteradnej moci)

12 ospravedlňujuacuteci štyacutel

- mea culpa mea maxima culpa (moja vina moja preveľkaacute vina)

13 patetickyacute štyacutel

- per aspera ad astra (tŕnistou cestou k hviezdam)

14 persuaziacutevny štyacutel

- historia magistra vitae (dejiny suacute učiteľkou života)

- non scholae sed vitae discimus (neučiacuteme sa pre školu ale pre život)

15 pompeacutezny štyacutel

- amicus certus in re incerta cernitur (v nuacutedzi poznaacuteš priateľa)

16 žartovnyacute štyacutel

- ergo bibamus (tak teda pime)

Podobnyacutech priacutekladov by sme našli omnoho viac od tyacutech najfrekventovanejšiacutech až po

zriedkaveacute ba raritneacute ktoreacute sa zvaumlčša vyskytujuacute v diskurzoch odborneacuteho použiacutevateľa jazyka

Prekladateľ samozrejme nemocircže poznať všetky latinskeacute citaacutety skratky sentencie alebo

terminoloacutegiu jednotlivyacutech odborov Zaacutekladneacute znalosti z klasickyacutech jazykov suacute však veľkou

vyacutehodou a aspoň zaacutekladnaacute orientaacutecia pokiaľ ide o systeacutem latinčiny a znalosti z jej lexiky

a reaacuteliiacute sluacutežia prekladateľovi k rozviacutejaniu si kultuacuternej kompetencie Ak prekladateľ nie je

zaacuteroveň klasickyacutem filoloacutegom potom v priacutepade jeho znalostiacute z klasickyacutech jazykov a antickej

civilizaacutecie a kultuacutery vo vzťahu k prekladateľskyacutem kompetenciaacutem hovoriacuteme skocircr o sociaacutelnej

rešeršnej a kultuacuternej kompetencii než o jazykovej kompetencii v pravom vyacutezname Znamenaacute

to že sa prekladateľ v problematike orientuje a ak je to potrebneacute dokaacuteže si zvoliť vhodnuacute

prekladateľskuacute pomocirccku nevyhnutnuacute pri vyacutebere ekvivalentu či pri hľadaniacute prekladateľskeacuteho

riešenia

61

V tejto suacutevislosti treba upozorniť aj na chyby v preklade vyacuteklade alebo v interpretaacutecii

ktoreacute mocircžu vzniknuacuteť ako docircsledok nedostačujuacutecej znalosti klasickyacutech jazykov a suacutevisiacich

reaacuteliiacute Parciaacutelne informaacutecie a vedomosti mocircžu viesť k mylnyacutem zaacuteverom Priacutekladom takyacutechto

neoverenyacutech postupov je znaacutema falošnaacute etymoloacutegia substantiacuteva malvica ktoraacute sa chybne

odvaacutedza od malum (zlo) alebo od mālum (jablko) pričom zlo maacute odkazovať na biblickyacute

priacutebeh Adama a Evy kde je jablko symbolom zla a uacutedajne aj preto suacute ich označenia

v latinčine zhodneacute J Rejzek v Českom etymologickom slovniacuteku uvaacutedza vysvetlenie bdquomalvice

ndash dužnatyacute plod s jaacutedřincem (jablko hruška ap) Presl převzal z jakeacutehosi stareacuteho leacutekařskeacuteho

rukopisu v jinyacutech exemplaacuteřiacutech jsou podoby makvice mrkvice takže asi jde o piacutesařskou

chybuldquo Substantiacutevum malvica sa zrejme do jazyka dostalo ako chybnyacute tvar Na českuacute

etymoloacutegiu odkazuje aj Stručnyacute etymologickyacute slovniacutek slovenčiny bdquomalvica ndash dužinatyacute plod

rastliacuten s jadrovyacutem ovociacutem (od 20 stor) Z čes malvice ndash vyacuteraz bol zavedenyacute v obdobiacute

naacuterodneacuteho obrodenia na zaacuteklade isteacuteho stčes rukopisu

priacuteslušneacute miesto sa však čiacuteta aj ako mrkviceldquo

V obdobnyacutech priacutepadoch platiacute zaacutesada ad fontes

Ak sa prekladateľ stretne s podobnyacutem prekladateľskyacutem

probleacutemom mal by si informaacuteciu vyhľadať a overiť

zvlaacutešť vtedy ak nie je v danej oblasti odborniacutekom

Latinskyacute a starogreacutecky jazyk obohatili

slovenskuacute slovnuacute zaacutesobu o kvantum lexikaacutelnych

jednotiek ktoreacute sa v našom jazyku uplatnili ako

jednotliveacute slovaacute (napr graacutetis) alebo viacslovneacute pomenovania (napr ad absurdum ad acta

aula maxima) ďalšie boli prebraneacute ako celeacute sentencie (napr clara pacta ndash boni amici) alebo

je z ich zaacutekladu odvodenyacutech množstvo ďalšiacutech lexikaacutelnych jednotiek Za mnoheacute uvaacutedzame

tie ktoreacute sa sformovali z latinskeacuteho a greacuteckeho slova jazyk

lingua

lingvistika lingvista lingvistka lingvistickyacute plurilingvizmus bilingvizmus

monolingvizmus sociolingvistika psycholingvistika pragmalingvistika neurolingvistika

etnolingvistika lingvokulturoloacutegia lingvokultureacutema lingvodidaktika lingvaacutelny

interlingvaacutelny extralingvaacutelny multilingvaacutelny

γλῶσσα (gloacutessa)

glosaacuter glosolaacutelia heteroglosia diglosia polyglosia glosa glosovať glosaacutetor glositiacuteda

glosodyacutenia xenoglosia

Jan Svatopluk Presl bol českyacute

vysokoškolskyacute pedagoacuteg a

zooloacuteg na Českej univerzite

Karlo-Ferdinandovej v Prahe

a bol jednyacutem

z najvyacuteznamnejšiacutech

priacuterodovedcov v 19 storočiacute

62

Použitaacute literatuacutera

ANDOKOVAacute Marcela (2013) Rečniacutecke umenie sv Augustiacutena v kaacutezňach k stupňovyacutem žalmom

Bratislava IRIS

BALEGOVAacute Jana (2016) Lectiones grammaticae Latinae I Košice Univerzita Pavla Jozefa

Šafaacuterika

BARANDOVSKAacute-FRANK Věra (1995) Latina jako mezinaacuterodniacute jazyk Dobřichovice Kava ndash

Pech

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2002) Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a

latinskyacutech mien naacutezvov a termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie

cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda s 45 ndash 55

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2011) Z histoacuterie transkripcie starogreacuteckych a latinskyacutech mien do

slovenčiny In Sambucus VII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a

neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta Trnavskej univerzity v Trnave s 173 ndash 195

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom

Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech

priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In Sambucus VIII Praacutece z

klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave s 178 ndash 193

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

hlavneacute transkripčneacute zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 č 3-

4 s 131 ndash 150

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2016) Od hlasu k hlaacuteske Z dejiacuten antickej naacuteuky o reči Bratislava

Univerzita Komenskeacuteho

DRAE Diccionario de la lengua espantildeola [Cit 8 septembra 2017] Dostupneacute na internete

httpdleraeesw=diccionario

HARAJ Igor (2011) Vlastneacute meno v mysleniacute antiky a stredoveku Martin Matica slovenskaacute

HORATIUS Flaccus Quintus (1986) O umeniacute baacutesnickom Satiry a Listy Bratislava Tatran s

229

HORAacuteČEK Filip ndash CHLUP Radek (2012) Učebnice klasickeacute řečtiny Praha Academia

JANOUŠEK Jan (2014) Uacutevahy nad knihou W Stroha bdquoLatein ist tot ndash es lebe Lateinldquo In

Vymětalovaacute Karla (ed) (2014) Vivat Latina reserata Opava Slezskaacute univerzita v Opavě

s 16 ndash 20

KALIVODA Jan (2012) Verba docent exempla trahunt Praha Karolinum

50

v štuacutediaacutech Ľ Buzaacutessyovej2 Uplatňujuacute sa už aj v praxi v heslaacutech Encyklopaedie Beliany Pre

heslaacuter sa vytvaacutera takaacute podoba vlastneacuteho mena alebo termiacutenu aby bolo identifikovateľneacute

v pocircvodnom odovzdaacutevajuacutecom jazyku a zaacuteroveň aby nebolo v uacuteplnom rozpore s prirodzenyacutemi

vlastnosťami prijiacutemacieho jazyka teda slovenčiny Heslaacute majuacute často podobu dvojtvaru Jedna

podoba mena pre bežnuacute komunikaacuteciu popularizačneacute diela pre beletriu televiacuteziu atď v

ktorej sa vaumlčšmi odraacutežajuacute adaptačneacute procesy a druhaacute pre texty odborneacuteho charakteru

prihliadajuacuteca vaumlčšmi na pocircvodnyacute stav v klasickyacutech jazykoch Kyacutem v niektoryacutech priacutepadoch sa

adaptovanaacute a odbornaacute podoba prekryacutevajuacute (napr nominatiacutev singulaacuteru Poseidoacuten genitiacutev

singulaacuteru Poseidoacutena suacute tvary ktoreacute suacute v slovenčine dobre adaptovaneacute a zaacuteroveň zodpovedajuacute

aj požiadavkaacutem odborneacuteho vyjadrovania) v inyacutech sa mocircže adaptovanaacute a odbornaacute podoba

prekryacutevať len v nominatiacuteve a rozdiel medzi štyacutelmi sa prejaviacute až v nepriamych paacutedoch (napr

nominatiacutev singulaacuteru Anakreoacuten je vhodnyacute pre oba štyacutely zato genitiacutev singulaacuteru Anakreoacutena pre

bežneacute vyjadrovanie a genitiacutev singulaacuteru Anakreonta pre odbornyacute štyacutel)

Naacutezvy lokaliacutet sa považujuacute za menej citliveacute na zaacutesahy preto je priacutepustnyacute vaumlčšiacute rozsah

ich adaptaacutecie Priacutepustneacute suacute pomenovania Macedoacutenia Myacutezia Lyacutekia Kapadoacutecia Bityacutenia

Sybarida atď z osobnyacutech mien sa pokladajuacute za adaptovaneacute menaacute panovniacutekov (Teodor

Bazil) svaumltyacutech a biblickyacutech postaacutev (Izidor František z Assisi Herodes) najznaacutemejšiacutech

mytologickyacutech postaacutev (Ateacutena Jupiter) literaacutetov a ich diel (Homeacuter Oviacutedius Horaacutecius

Odysea) Akceptujuacute sa tiež daacutevno adaptovaneacute menaacute v ktoryacutech bola theacuteta nahradenaacute

v slovenčine fonologicky najbližšou zapiacutesanou grafeacutemou t ako Ateacutena Temida Tesaacutelia

V odbornom jazyku sa však použiacutevajuacute podoby s theacutetou Pri ohyacutebaniacute mien so slovnyacutem

zaacutekladom končiacim na latinskuacute hlaacutesku k piacutesanuacute grafeacutemou c sa odporuacuteča v odbornom

i neodbornom texte piacutesať slovenskeacute k ndash t j k nominatiacutevu Marcus sa priraďuje nepriamy paacuted

Markovi nie Marcovi

Pre štyacutel bežnej komunikaacutecie sa odporuacuteča skloňovať viacereacute menaacute (pocircvodneacute

konsonantickeacute kmene) podľa uacuteplnej podoby nominatiacutevu Xenofoacutena Adonisa Kalchasa

z latinskyacutech napr Cicera (popri Ciceroacutena) podoba zodpovedajuacuteca stavu v odovzdaacutevajuacutecom

jazyku (Xenofoacutenta Adoacutenida Kalchanta Cicerona) sa odporuacuteča pre odbornyacute štyacutel Vžiteacute

podoby ženskyacutech mien ako Ariadna (popri odb Ariadneacute) sa prijiacutemajuacute Greacutecke menaacute

2 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a latinskyacutech mien naacutezvov a

termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda 2002 s

45-55 BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash hlavneacute transkripčneacute

zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 2012 č 3-4 s 131-150 BUZAacuteSSYOVAacute

Ľudmila Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In

Sambucus VIII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave 2012 s 178-193

51

s nominatiacutevom sg na -oacuten sa v adaptovanej podobe

skloňujuacute s ohľadom na už adaptovaneacute znaacuteme propriaacute

i početneacute apelatiacuteva v nepriamych paacutedoch -oacutena -oacutenovi

atď bez ohľadu na pocircvodneacute rozdiely v greacuteckom kmeni

teda Xenofoacuten Xenofoacutena Agamemnoacuten Agamemnoacutena

tak ako Platoacuten Platoacutena no v odbornom štyacutele tvar

zodpovedaacute vyacutechodiskoveacutemu jazyku t j Xenofoacutenta

Agamemnona

Konzervatiacutevnosť v oblasti morfoloacutegie pretrvaacuteva

v ohyacutebaniacute mien zakončenyacutech vyacuteraznyacutemi latinskyacutemi

alebo greacuteckymi sufixmi (lat -us-ius gr -os -es)

ktoreacute majuacute tendenciu spraacutevať sa ako zdomaacutecneneacute

morfeacutemy a u ktoryacutech existuje vžitaacute opora v oblasti

cudziacutech apelatiacutev typu komunizmus Skloňuje sa teda

OviacutediaOvidia HerodotaHeacuterodota SisyfaSizyfa

Aristotela Euripida Anaximena nerobiac rozdiel

medzi odbornyacutem a neodbornyacutem vyjadrovaniacutem

K tyacutemto menaacutem sa priraďujuacute aj menaacute na ndashas pocircvodom

a-kmeňoveacute maskuliacutena ako PytagorasPythagoras

Anaxagoras pretože suacute formaacutelne bliacutezke

predchaacutedzajuacutecim niektoreacute suacute znaacuteme z učiva strednyacutech

škocircl alebo suacute suacutečasťou terminologickyacutech spojeniacute napr

Pytagorova veta Pri sufixe -as pocircvodom

konsonantickyacutech kmeňov (Kalchas) -is (Agis)

rovnako aj pri latinskyacutech i-kmeňovyacutech typoch

(Tyrnaviensis) priacutepadne inyacutech ktoreacute suacute menej

frekventovaneacute sa odporuacuteča vychaacutedzať pri skloňovaniacute

z uacuteplnej nominatiacutevnej formy a skloňovať a odvodzovať

v bežnom prejave Agisa Adonisa adonisovskyacute

Kalchasa Kalchasov Tyrnaviensisa a pod

Pri preklade z cudzieho jazyka je nevyhnutneacute

uvedomiť si aj mieru adaptaacutecie antickyacutech mien v

danom jazyku aby došlo k spraacutevnej identifikaacutecii tej

ktorej osoby Pri použiacutevaniacute latinskyacutech mien skladajuacutecich sa z krstneacuteho mena rodoveacuteho mena

Skladba latinskeacuteho mena

Publius Cornelius Scipio

Africanus

praenomen (Publius) = osobneacute

(krstneacute) meno daacutevalo sa dieťaťu

9 deň po narodeniacute podľa vyacuteberu

rodičov zoznam osobnyacutech mien

bol v Riacuteme obmedzenyacute ndash

poznaacuteme len 18 mužskyacutech

osobnyacutech mien praenomina

žien neboli takeacute obmedzeneacute ako

u mužov

nomen gentile (Cornelius) =

rodoveacute meno novorodenec ho

dostaacuteval ako priacuteslušniacutek isteacuteho

rodu taacuteto priacuteslušnosť sa

odvodzovala od otca meno bolo

dedičneacute

cognomen (Scipio) = meno

rodiny (priezvisko) ktoreacute bolo

odvodeneacute od individuaacutelnych

charakteristiacutek alebo

vyacuteznamnyacutech skutkov spočiatku

ide o živeacute rodinneacute meno ktoreacute

sa postupne staacuteva dedičnyacutem

priacutemenom

agnomen (Africanus) =

dodatočneacute meno ktoreacute sa

obvykle pridaacuteva na zaacuteklade

nejakeacuteho vyacuteznamneacuteho skutku

svojho buduacuteceho nositeľa toto

meno je fakultatiacutevne a plniacute

funkciu honorifikačnej prezyacutevky

Najčastejšie skratky

latinskyacutech vlastnyacutech mien

A = Aulus

C = Gaius

Cn = Gnaeus

D = Decimus

L = Lucius

M = Marcus

P = Publius

Q = Quintus

Ser = Servius

Sex = Sextus

T = Titus

52

priezviska (Gaius Iulius Caesar Marcus Tullius Cicero) kladie napr španielčina docircraz na

rodoveacute meno slovenčina však nie vždy (napr Marcus Tullius Cicero sa v španielčine

pravidelne označuje ako Tullius v slovenčine však Cicero)

53

16 Starogreacutecky a latinskyacute jazyk ndash nositelia kultuacuternych tradiacuteciiacute

optikou translatoloacutegie

Latinčina je jazyk vďaka ktoreacutemu maacuteme piacutesmo (latinka) sprostredkoval naacutem greacutecko-

riacutemske kultuacuterne a vzdelanostneacute dedičstvo obohatil našu slovnuacute zaacutesobu a to dokonca natoľko

že pri mnohyacutech slovaacutech si už neuvedomujeme ich latinskyacute pocircvod Je propedeutikou pre

romaacutenske jazyky i pre angličtinu kde figuruje celyacute rad pocircvodne latinskyacutech slov (napr

personal computer persōna = osoba persōnālis = osobnyacute computāre = počiacutetať) Vaumlčšina

gramatiacutek modernyacutech jazykov je vystavanaacute na latinskom pocircdoryse a preto je latinčina

ideaacutelnou univerzaacutelnou priacutepravou pre štuacutedium jazykov Navyše je staacutele najdocircležitejšou

suacutečasťou medzinaacuterodnej terminoloacutegie

Hoci slovenčina nepatriacute do skupiny romaacutenskych jazykov ktoreacute sa z latinčiny resp

z ľudovej latinčiny priamo vyvinuli latinskaacute lexika je v našom jazyku pomerne bohato

zastuacutepenaacute Ak aj neraacutetame odbornuacute lexiku (najmauml priacuterodovedneacute domeacuteny kde je latinčina

v poziacutecii lingua franca) ani v bežnej lexike nie suacute živeacute latinskeacute slovaacute v slovenčine ojedinelyacutem

javom Ich poziacutecia v jazyku je stabilnaacute Vaumlčšinu z latinskyacutech vyacuterazov ktoreacute sa použiacutevajuacute

mimo odborneacuteho štyacutelu a suacute suacutečasťou ďalšiacutech štyacutelov možno zadeliť do dvoch kategoacuteriiacute

1 okriacutedleneacute vyacuterazy či okriacutedleneacute slovaacute

2 citaacutetoveacute frazeacutemy3

Okriacutedleneacute vyacuterazy nazyacutevaneacute aj okriacutedleneacute slovaacute je tradičneacute označenie jednej skupiny

knižnyacutech frazeacutem Vznikli na zaacuteklade vyacuteroku historickej alebo literaacuternej postavy V staršom

vymedzeniacute sa za okriacutedleneacute slovaacute pokladal iba takyacute vyacuterok resp citaacutet pri ktorom sa už

neuvedomovalo alebo sa zabudlo na jeho pocircvodcu Avšak kvocircli subjektiacutevnosti určovania

hranice a miery poznania pocircvodcu citaacutetu sa v suacutečasnej lexikoloacutegii uplatňuje odlišnaacute metoacuteda

Vychaacutedza sa z komunikatiacutevnej platnosti vyacuteroku Ak sa danyacute vyacuteraz použije v kontexte

v ktorom vznikol a popisuje danuacute situaacuteciu ide o citaacutet Ak sa uplatňuje aj v inyacutech

komunikačnyacutech situaacuteciaacutech ide o okriacutedlenyacute vyacuteraz Iba v takomto vymedzeniacute sa okriacutedleneacute

vyacuterazy pokladajuacute za osobitnyacute druh frazeacutem Priacutekladom na obe situaacutecie je napr znaacutemy vyacuterok

Gaia Iulia Caesara Alea iacta est Ako citaacutet sa použiacuteva v odbornom ale aj v umeleckom texte

za podmienky že ilustruje dobovuacute situaacuteciu Ako okriacutedlenyacute vyacuteraz sa použiacuteva vtedy ak maacute

platnosť frazeologizmu a použiacuteva sa v kontexte na zdocircraznenie situaacutecie keď je nejakaacute

zaacuteležitosť rozhodnutaacute a toto rozhodnutie nemožno vraacutetiť spaumlť

3 Podrobnejšiacute vyacuteklad k pocircvodu a vyacuteznamu niektoryacutech latinskyacutech citaacutetovyacutech frazeacutem a okriacutedlenyacutech vyacuterazov rarr

24 33

54

Citaacutetoveacute frazeacutemy suacute frazeacutemy prevzateacute z cudziacutech jazykov ktoreacute sa aj v prijiacutemajuacutecom

jazyku vyjadrujuacute vo svojej pocircvodnej teda v cudzojazyčnej podobe ako celok čo znamenaacute že

uvedenaacute skupina frazeacutem nezahŕňa tie ktoryacutech cudzojazyčnyacutem komponentom by bol iba jeden

prvok Pre tieto frazeologickeacute jednotky je priacuteznačneacute buď to že platnosť frazeacutemy mali už v

pocircvodnom jazyku napr latinskeacute cum grano salis (= nie doslova s istyacutem obmedzeniacutem) alebo

jednotky ktoreacute boli v pocircvodnom jazyku nefrazeologickyacutemi (napr odbornyacutemi) vyacuterazmi ako

napr corpus delicti čo je pocircvodom praacutevnickyacute termiacuten alebo vyacuteraz persona non grata ktoryacute

patriacute do diplomatickej terminoloacutegie sa frazeologizovali až v prijiacutemajuacutecom jazyku Treba

doplniť že niektoreacute častejšie použiacutevaneacute citaacutetoveacute frazeacutemy sa uplatňujuacute aj v kalkovanej podobe

napr in medias res ndash do stredu veci k veci bez uacutevodu Citaacutetoveacute frazeacutemy majuacute štylistickuacute

platnosť vyacuteraznyacutech knižnyacutech prostriedkov Vo frazeoloacutegii hovoriacuteme o jave nazyacutevanom

preberanie frazeologickyacutech jednotiek Ide o proces pri ktorom sa frazeologickyacute fond jazyka

obohacuje o frazeacutemy z inyacutech jazykov Najčastejšiacutem spocircsobom je doslovnyacute preklad cudziacutech

frazeacutem ich uacuteplneacute alebo čiastočneacute kalkovanie pričom sa vo vaumlčšine priacutepadov kopiacuteruje ich

syntaktickaacute konštrukcia Frazeologickeacute jednotky ako sme už spomenuli sa preberajuacute

v originaacutelnej podobe no mocircžu sa prispocircsobiť aj preberajuacutecemu jazyku Toto prispocircsobovanie

maacute za naacutesledky zmeny vo fonetickej alebo v grafickej podobe Priacutekladom je latinskaacute frazeacutema

tabula rasa ktoruacute slovenčina prebrala v nezmenenej podobe no napr francuacutezština si ju už

prispocircsobila do podoby table rase teda aj jej grafickaacute aj fonetickaacute podoba zodpovedaacute

preberajuacutecemu jazyku

Tyacutemto spocircsobom obohacujuacute okriacutedleneacute vyacuterazy a citaacutetoveacute frazeacutemy pocircvodom z latinčiny

suacutečasnuacute slovenskuacute lexiku Pre prekladateľa je veľkou vyacutehodou ak ich poznaacute rozumie ich

vyacuteznamu priacutepadne mu je znaacutemy ich pocircvod Poznanie tyacutechto citaacutetovyacutech frazeacutem alebo

okriacutedlenyacutech vyacuterazov v materinskom jazyku daacuteva predpoklad že ich prekladateľ bude schopnyacute

detegovať aj v pocircvodnom texte z ktoreacuteho prekladaacute Tvrdenie že je pre prekladateľa vyacutehodou

ak ich poznaacute sa zakladaacute na nasledujuacutecich zisteniach

1 Ak prekladateľ poznaacute vyacuteznam živyacutech latinskyacutech slov v materinskom jazyku je

pravdepodobneacute že ich dokaacuteže objaviť aj v pocircvodnom texte aj v priacutepadoch že ich

vyacutechodiskovyacute jazyk neprebral v originaacutelnej latinskej podobe ale ustaacutelili sa v ňom adaptovaneacute

napr vo forme kalkov priacutepadne polokalkov a teda že ich z vyacutechodiskoveacuteho textu viditeľne

nevyčleňuje už samotnaacute pocircvodnaacute jazykovaacute forma ndash latinčina Ich uvedomenie si vo

vyacuteznamovej rovine so sebou prinaacuteša niekoľko ďalšiacutech aspektov Prekladateľ dokaacuteže

cieľoveacutemu čitateľovi sprostredkovať adekvaacutetnu formu a obsah aj vďaka tomu že živeacute latinskeacute

slovo v takomto priacutepade nepovažuje len za autorovu metaforu ale uvedomuje si

55

intertextualitu (zvlaacutešť v priacutepade okriacutedlenyacutech vyacuterazov) Transferom takejto lexikaacutelnej jednotky

nenaruacuteša štyacutel originaacutelu a zachovaacuteva viacvrstevnyacute charakter textu Rovnako ponechaacuteva

čitateľovi priestor aby si tieto aluacutezie na antickyacutech autorov a ich diela v texte uvedomoval

nachaacutedzal suacutevislosti a aby pri interpretaacutecii zvlaacutešť v priacutepade umeleckyacutech textov boli jeho

vyacutechodiskaacute porovnateľneacute s vyacutechodiskami a možnosťami čitateľa originaacutelu teda aby mu

prekladateľ tuacuteto možnosť neubral skocircr než sa s preloženyacutem textom stretne saacutem a bude ho

interpretovať na zaacuteklade čitateľskej skuacutesenosti horizontu očakaacutevania čitateľskeacuteho profilu

a ďalšiacutech parametrov ktoreacute suacute suacutečasťou interpretačneacuteho procesu

2 Z hľadiska vyacuteberu vhodnyacutech translatologickyacutech postupov je poznanie živyacutech

latinskyacutech slov rovnako vyacutehodou Prekladateľ sa mocircže vyhnuacuteť negatiacutevnym posunom ak

poznaacute danuacute lexikaacutelnu jednotku identifikuje ju v texte a zvoliacute adekvaacutetny postup pri jej

transfere Ak ju nepoznaacute mocircže sa stať že s ňou bude v texte naraacutebať napr ako s metaforou

V tom priacutepade ju mocircže pri prekladaniacute v raacutemci prekladateľskyacutech postupov využiacutevanyacutech pri

preklade metafory buď celkom eliminovať preložiť ju doslovne (pričom ani v priacutepade kalkov

nemusiacute byť vyacutesledneacute prekladateľskeacute riešenie automaticky zhodneacute s podobou adaptovanou

v cieľovom jazyku) vymeniť ju za inuacute metaforu alebo ju mocircže v texte vysvetliť Všetky

uvedeneacute postupy by znamenali pre cieľovyacute text viac či menej vyacuteraznyacute posun alebo stratu a to

tak na uacuterovni vyacuteznamovej ako aj lexikaacutelnej a štylistickej Adekvaacutetny postup v tomto priacutepade

znamenaacute zvoliť si v cieľovom texte tuacute podobu lexikaacutelnej jednotky ktoraacute je adaptovanaacute

v cieľovej kultuacutere bez ohľadu na divergenciu medzi originaacutelom a prekladom Ak je vo

vyacutechodiskovom texte danaacute živaacute latinskaacute sentencia kalkom v slovenčine mocircže byť

polokalkom alebo naopak Či dokonca ak je živaacute latinskaacute sentencia vo vyacutechodiskovom

jazyku adaptovanaacute v pocircvodnej latinskej podobe a v slovenčine ju poznaacuteme a použiacutevame ako

kalk prekladateľ maacute rešpektovať cieľovyacute jazyk a kultuacuteru a použiť v cieľovom texte

adaptovanyacute tvar Ak sa v cieľovom jazyku uplatňujuacute dve formy napr alea iacta est ndash kocky

suacute hodeneacute vtedy by mal prekladateľ prispocircsobiť vyacuteber prekladateľskeacuteho riešenia

vyacutechodiskoveacutemu textu a vybrať tuacute podobu živej latinskej sentencie ktoraacute originaacutelu

zodpovedaacute po obsahovej i formaacutelnej straacutenke V priacutepade vyššie spomenuteacuteho okriacutedleneacuteho

vyacuterazu existuje možnosť voľby pretože vo viaceryacutech jazykoch sa suacutebežne uplatňuje pocircvodnaacute

latinskaacute podoba ako aj jej tvar adaptovanyacute pre daneacute jazykovo-kultuacuterne spoločenstvo

Vyberaacuteme niekoľko jazykovyacutech mutaacuteciiacute

56

Slovenčina Alea iacta est Kocky suacute hodeneacute

Čeština Alea iacta est Kostky jsou vrženy

Angličtina Alea iacta est The die is cast

Nemčina Alea iacta est Der Wuumlrfel ist gefallen

Francuacutezština Alea iacta est Le sort en est jeteacute

Španielčina Alea iacta est La suerte estaacute echada

Taliančina Alea iacta est Il dado egrave tratto

Analyacutezou francuacutezskej a španielskej verzie latinskeacuteho alea iacta est zistiacuteme že latinskeacute

substantiacutevum alea s vyacuteznamom kocka sa v sentencii nenachaacutedza Nahradilo ho substantiacutevum

le sort resp la suerte s vyacuteznamami

57

Francuacutezsky vyacutekladovyacute slovniacutek Larousse aj španielsky slovniacutek Diccionario de Real Academia

Espantildeola medzi prvyacutemi vyacuteznamami substantiacutev uvaacutedzajuacute naacutehoda osud uacutedel Slovo kocka

teda le deacute (franc) a el dado (špan) ani v jednej zo sentenciiacute nefiguruje (treba však upozorniť

že vo francuacutezštine suacutebežne jestvuje aj vyacuteraz les deacutes sont jeteacutes) preto ak prekladateľ tuacuteto

sentenciu vo francuacutezskom či v španielskom vyacutechodiskovom texte odhaliacute napriek tomu že

v slovenčine maacuteme ako ekvivalent vžituacute sentenciu s komponentom kocka nie osud uacutedel

alebo naacutehoda a prekladateľ ho dokaacuteže identifikovať ako okriacutedlenyacute vyacuteraz či citaacutetovuacute frazeacutemu

pri prekladaniacute prediacutede strate napr tyacutem že prediacutede vyacuterazovej nivelizaacutecii Aluacuteziu sa mu podariacute

zachovať využitiacutem zodpovedajuacutecich vyacuterazovyacutech prostriedkov

Zaujiacutemavosťou je že sa živeacute latinskeacute sentencie uplatňujuacute vo všetkyacutech štyacuteloch Okrem

odborneacuteho štyacutelu kde je latinčina zaacutekladom terminologickeacuteho aparaacutetu nachaacutedzame latinskeacute

vyacuterazy asi v každom jednom z primaacuternych i sekundaacuternych štyacutelov Nie suacute len suacutečasťou

umeleckyacutech vyacutepovediacute ale bežne ich zaznamenaacutevame aj v hovorovom štyacutele zaznievajuacute

z meacutediiacute a uplatňujuacute sa aj v administratiacutevnom štyacutele Pre naacutezornosť prinaacutešame aj prehľadnuacute

exemplifikaacuteciu obohacovania slovenskej lexiky latinskyacutemi vyacuterazmi v raacutemci jednotlivyacutech

štyacutelov Ide o priacuteklady ktoreacute samozrejme nie suacute použiacutevaneacute vyacutehradne pre danyacute štyacutel Jeden

a ten istyacute latinskyacute vyacuteraz sa mocircže uplatňovať vo viaceryacutech z nich v zaacutevislosti od

58

komunikačnej situaacutecie a od intencie vyacutepovede autora Pri uvaacutedzaniacute priacutekladov pre jednotliveacute

štyacutely vychaacutedzame z ich delenia podľa J Mistriacuteka

I Primaacuterne štyacutely

1 naacuteučnyacute štyacutel

- terminus technicus (odbornyacute naacutezov technickyacute termiacuten)

2 administratiacutevny štyacutel

- curriculum vitae (životopis)

3 publicistickyacute štyacutel

- in memoriam (na pamiatku)

- vox populi vox dei (hlas ľudu hlas božiacute)

4 rečniacutecky štyacutel

- quo vadis (kam kraacutečaš)

5 esejistickyacute štyacutel

- conditio sine qua non (podmienka bez ktorej nie ndash nevyhnutnaacute podmienka predpoklad aby

sa niečo mohlo realizovať)

6 hovorovyacute štyacutel

- de facto (v skutočnosti skutočne zo skutku podľa skutočneacuteho stavu)

- pro forma (formaacutelne aby sa nepovedalo)

7 umeleckyacute štyacutel

- carpe diem (využi deň)

II Sekundaacuterne štyacutely (priacuteležitostneacute konkreacutetne neštandardizovaneacute) ndash vyacuteber

1 archaickyacute štyacutel

- amicenko (z latinskeacuteho amicus ndash priateľ) ndash oslovenie adresaacuteta v duchu 19 storočia

2 biblickyacute štyacutel

- gloria in excelsis Deo (slaacuteva Bohu na vyacutesostiach)

59

3 ceremoniaacutelny štyacutel

- ad multos annos (na mnoheacute roky ndash pri vyacuteročiach pri blahoželaniach jubilantovi aby sa ešte

dlho tešil zdraviu)

- Vaša magnificencia (oslovenie rektora univerzity)

- Vaša spektabilita (oslovenie dekana fakulty)

- Vaše honorability (oslovenie vyacuteznamnyacutech funkcionaacuterov v akademickom prostrediacute)

- Vaša Excelencia (oslovenie veľvyslanca)

- Vaša Eminencia (oslovenie kardinaacutela)

4 diplomatickyacute štyacutel

- persona non grata (nežiaduca osoba)

5 ďakovnyacute štyacutel

- ab imo pectore (z hĺbky srdca)

6 ekonomickyacute štyacutel

- N B (skratka z nota bene ndash dobre si zaznamenaj)

7 elegickyacute štyacutel

- memento mori (pamaumltaj na smrť)

8 encyklopedickyacute štyacutel

- ibid (ibidem ndash tamtiež)

- id (idem ndash ten istyacute)

- cf cfr conf (confer ndash porovnaj)

- et al (et alii ndash a ďalšiacute a kolektiacutev)

- l c l cit (loco citato ndash na citovanom mieste na uvedenom mieste)

- v l (vide locum ndash pozri miesto v knihe)

- s a (sine anno ndash bez roku vydania)

9 enumeratiacutevny štyacutel

- etc (et cetera ndash atď a tak ďalej)

60

10 epištolaacuterny štyacutel

- A D (anno Domini ndash roku Paacutena)

11 legislatiacutevny štyacutel

- ex offo (= ex officio ndash z uacuteradu z uacuteradnej moci)

12 ospravedlňujuacuteci štyacutel

- mea culpa mea maxima culpa (moja vina moja preveľkaacute vina)

13 patetickyacute štyacutel

- per aspera ad astra (tŕnistou cestou k hviezdam)

14 persuaziacutevny štyacutel

- historia magistra vitae (dejiny suacute učiteľkou života)

- non scholae sed vitae discimus (neučiacuteme sa pre školu ale pre život)

15 pompeacutezny štyacutel

- amicus certus in re incerta cernitur (v nuacutedzi poznaacuteš priateľa)

16 žartovnyacute štyacutel

- ergo bibamus (tak teda pime)

Podobnyacutech priacutekladov by sme našli omnoho viac od tyacutech najfrekventovanejšiacutech až po

zriedkaveacute ba raritneacute ktoreacute sa zvaumlčša vyskytujuacute v diskurzoch odborneacuteho použiacutevateľa jazyka

Prekladateľ samozrejme nemocircže poznať všetky latinskeacute citaacutety skratky sentencie alebo

terminoloacutegiu jednotlivyacutech odborov Zaacutekladneacute znalosti z klasickyacutech jazykov suacute však veľkou

vyacutehodou a aspoň zaacutekladnaacute orientaacutecia pokiaľ ide o systeacutem latinčiny a znalosti z jej lexiky

a reaacuteliiacute sluacutežia prekladateľovi k rozviacutejaniu si kultuacuternej kompetencie Ak prekladateľ nie je

zaacuteroveň klasickyacutem filoloacutegom potom v priacutepade jeho znalostiacute z klasickyacutech jazykov a antickej

civilizaacutecie a kultuacutery vo vzťahu k prekladateľskyacutem kompetenciaacutem hovoriacuteme skocircr o sociaacutelnej

rešeršnej a kultuacuternej kompetencii než o jazykovej kompetencii v pravom vyacutezname Znamenaacute

to že sa prekladateľ v problematike orientuje a ak je to potrebneacute dokaacuteže si zvoliť vhodnuacute

prekladateľskuacute pomocirccku nevyhnutnuacute pri vyacutebere ekvivalentu či pri hľadaniacute prekladateľskeacuteho

riešenia

61

V tejto suacutevislosti treba upozorniť aj na chyby v preklade vyacuteklade alebo v interpretaacutecii

ktoreacute mocircžu vzniknuacuteť ako docircsledok nedostačujuacutecej znalosti klasickyacutech jazykov a suacutevisiacich

reaacuteliiacute Parciaacutelne informaacutecie a vedomosti mocircžu viesť k mylnyacutem zaacuteverom Priacutekladom takyacutechto

neoverenyacutech postupov je znaacutema falošnaacute etymoloacutegia substantiacuteva malvica ktoraacute sa chybne

odvaacutedza od malum (zlo) alebo od mālum (jablko) pričom zlo maacute odkazovať na biblickyacute

priacutebeh Adama a Evy kde je jablko symbolom zla a uacutedajne aj preto suacute ich označenia

v latinčine zhodneacute J Rejzek v Českom etymologickom slovniacuteku uvaacutedza vysvetlenie bdquomalvice

ndash dužnatyacute plod s jaacutedřincem (jablko hruška ap) Presl převzal z jakeacutehosi stareacuteho leacutekařskeacuteho

rukopisu v jinyacutech exemplaacuteřiacutech jsou podoby makvice mrkvice takže asi jde o piacutesařskou

chybuldquo Substantiacutevum malvica sa zrejme do jazyka dostalo ako chybnyacute tvar Na českuacute

etymoloacutegiu odkazuje aj Stručnyacute etymologickyacute slovniacutek slovenčiny bdquomalvica ndash dužinatyacute plod

rastliacuten s jadrovyacutem ovociacutem (od 20 stor) Z čes malvice ndash vyacuteraz bol zavedenyacute v obdobiacute

naacuterodneacuteho obrodenia na zaacuteklade isteacuteho stčes rukopisu

priacuteslušneacute miesto sa však čiacuteta aj ako mrkviceldquo

V obdobnyacutech priacutepadoch platiacute zaacutesada ad fontes

Ak sa prekladateľ stretne s podobnyacutem prekladateľskyacutem

probleacutemom mal by si informaacuteciu vyhľadať a overiť

zvlaacutešť vtedy ak nie je v danej oblasti odborniacutekom

Latinskyacute a starogreacutecky jazyk obohatili

slovenskuacute slovnuacute zaacutesobu o kvantum lexikaacutelnych

jednotiek ktoreacute sa v našom jazyku uplatnili ako

jednotliveacute slovaacute (napr graacutetis) alebo viacslovneacute pomenovania (napr ad absurdum ad acta

aula maxima) ďalšie boli prebraneacute ako celeacute sentencie (napr clara pacta ndash boni amici) alebo

je z ich zaacutekladu odvodenyacutech množstvo ďalšiacutech lexikaacutelnych jednotiek Za mnoheacute uvaacutedzame

tie ktoreacute sa sformovali z latinskeacuteho a greacuteckeho slova jazyk

lingua

lingvistika lingvista lingvistka lingvistickyacute plurilingvizmus bilingvizmus

monolingvizmus sociolingvistika psycholingvistika pragmalingvistika neurolingvistika

etnolingvistika lingvokulturoloacutegia lingvokultureacutema lingvodidaktika lingvaacutelny

interlingvaacutelny extralingvaacutelny multilingvaacutelny

γλῶσσα (gloacutessa)

glosaacuter glosolaacutelia heteroglosia diglosia polyglosia glosa glosovať glosaacutetor glositiacuteda

glosodyacutenia xenoglosia

Jan Svatopluk Presl bol českyacute

vysokoškolskyacute pedagoacuteg a

zooloacuteg na Českej univerzite

Karlo-Ferdinandovej v Prahe

a bol jednyacutem

z najvyacuteznamnejšiacutech

priacuterodovedcov v 19 storočiacute

62

Použitaacute literatuacutera

ANDOKOVAacute Marcela (2013) Rečniacutecke umenie sv Augustiacutena v kaacutezňach k stupňovyacutem žalmom

Bratislava IRIS

BALEGOVAacute Jana (2016) Lectiones grammaticae Latinae I Košice Univerzita Pavla Jozefa

Šafaacuterika

BARANDOVSKAacute-FRANK Věra (1995) Latina jako mezinaacuterodniacute jazyk Dobřichovice Kava ndash

Pech

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2002) Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a

latinskyacutech mien naacutezvov a termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie

cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda s 45 ndash 55

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2011) Z histoacuterie transkripcie starogreacuteckych a latinskyacutech mien do

slovenčiny In Sambucus VII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a

neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta Trnavskej univerzity v Trnave s 173 ndash 195

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom

Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech

priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In Sambucus VIII Praacutece z

klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave s 178 ndash 193

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

hlavneacute transkripčneacute zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 č 3-

4 s 131 ndash 150

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2016) Od hlasu k hlaacuteske Z dejiacuten antickej naacuteuky o reči Bratislava

Univerzita Komenskeacuteho

DRAE Diccionario de la lengua espantildeola [Cit 8 septembra 2017] Dostupneacute na internete

httpdleraeesw=diccionario

HARAJ Igor (2011) Vlastneacute meno v mysleniacute antiky a stredoveku Martin Matica slovenskaacute

HORATIUS Flaccus Quintus (1986) O umeniacute baacutesnickom Satiry a Listy Bratislava Tatran s

229

HORAacuteČEK Filip ndash CHLUP Radek (2012) Učebnice klasickeacute řečtiny Praha Academia

JANOUŠEK Jan (2014) Uacutevahy nad knihou W Stroha bdquoLatein ist tot ndash es lebe Lateinldquo In

Vymětalovaacute Karla (ed) (2014) Vivat Latina reserata Opava Slezskaacute univerzita v Opavě

s 16 ndash 20

KALIVODA Jan (2012) Verba docent exempla trahunt Praha Karolinum

51

s nominatiacutevom sg na -oacuten sa v adaptovanej podobe

skloňujuacute s ohľadom na už adaptovaneacute znaacuteme propriaacute

i početneacute apelatiacuteva v nepriamych paacutedoch -oacutena -oacutenovi

atď bez ohľadu na pocircvodneacute rozdiely v greacuteckom kmeni

teda Xenofoacuten Xenofoacutena Agamemnoacuten Agamemnoacutena

tak ako Platoacuten Platoacutena no v odbornom štyacutele tvar

zodpovedaacute vyacutechodiskoveacutemu jazyku t j Xenofoacutenta

Agamemnona

Konzervatiacutevnosť v oblasti morfoloacutegie pretrvaacuteva

v ohyacutebaniacute mien zakončenyacutech vyacuteraznyacutemi latinskyacutemi

alebo greacuteckymi sufixmi (lat -us-ius gr -os -es)

ktoreacute majuacute tendenciu spraacutevať sa ako zdomaacutecneneacute

morfeacutemy a u ktoryacutech existuje vžitaacute opora v oblasti

cudziacutech apelatiacutev typu komunizmus Skloňuje sa teda

OviacutediaOvidia HerodotaHeacuterodota SisyfaSizyfa

Aristotela Euripida Anaximena nerobiac rozdiel

medzi odbornyacutem a neodbornyacutem vyjadrovaniacutem

K tyacutemto menaacutem sa priraďujuacute aj menaacute na ndashas pocircvodom

a-kmeňoveacute maskuliacutena ako PytagorasPythagoras

Anaxagoras pretože suacute formaacutelne bliacutezke

predchaacutedzajuacutecim niektoreacute suacute znaacuteme z učiva strednyacutech

škocircl alebo suacute suacutečasťou terminologickyacutech spojeniacute napr

Pytagorova veta Pri sufixe -as pocircvodom

konsonantickyacutech kmeňov (Kalchas) -is (Agis)

rovnako aj pri latinskyacutech i-kmeňovyacutech typoch

(Tyrnaviensis) priacutepadne inyacutech ktoreacute suacute menej

frekventovaneacute sa odporuacuteča vychaacutedzať pri skloňovaniacute

z uacuteplnej nominatiacutevnej formy a skloňovať a odvodzovať

v bežnom prejave Agisa Adonisa adonisovskyacute

Kalchasa Kalchasov Tyrnaviensisa a pod

Pri preklade z cudzieho jazyka je nevyhnutneacute

uvedomiť si aj mieru adaptaacutecie antickyacutech mien v

danom jazyku aby došlo k spraacutevnej identifikaacutecii tej

ktorej osoby Pri použiacutevaniacute latinskyacutech mien skladajuacutecich sa z krstneacuteho mena rodoveacuteho mena

Skladba latinskeacuteho mena

Publius Cornelius Scipio

Africanus

praenomen (Publius) = osobneacute

(krstneacute) meno daacutevalo sa dieťaťu

9 deň po narodeniacute podľa vyacuteberu

rodičov zoznam osobnyacutech mien

bol v Riacuteme obmedzenyacute ndash

poznaacuteme len 18 mužskyacutech

osobnyacutech mien praenomina

žien neboli takeacute obmedzeneacute ako

u mužov

nomen gentile (Cornelius) =

rodoveacute meno novorodenec ho

dostaacuteval ako priacuteslušniacutek isteacuteho

rodu taacuteto priacuteslušnosť sa

odvodzovala od otca meno bolo

dedičneacute

cognomen (Scipio) = meno

rodiny (priezvisko) ktoreacute bolo

odvodeneacute od individuaacutelnych

charakteristiacutek alebo

vyacuteznamnyacutech skutkov spočiatku

ide o živeacute rodinneacute meno ktoreacute

sa postupne staacuteva dedičnyacutem

priacutemenom

agnomen (Africanus) =

dodatočneacute meno ktoreacute sa

obvykle pridaacuteva na zaacuteklade

nejakeacuteho vyacuteznamneacuteho skutku

svojho buduacuteceho nositeľa toto

meno je fakultatiacutevne a plniacute

funkciu honorifikačnej prezyacutevky

Najčastejšie skratky

latinskyacutech vlastnyacutech mien

A = Aulus

C = Gaius

Cn = Gnaeus

D = Decimus

L = Lucius

M = Marcus

P = Publius

Q = Quintus

Ser = Servius

Sex = Sextus

T = Titus

52

priezviska (Gaius Iulius Caesar Marcus Tullius Cicero) kladie napr španielčina docircraz na

rodoveacute meno slovenčina však nie vždy (napr Marcus Tullius Cicero sa v španielčine

pravidelne označuje ako Tullius v slovenčine však Cicero)

53

16 Starogreacutecky a latinskyacute jazyk ndash nositelia kultuacuternych tradiacuteciiacute

optikou translatoloacutegie

Latinčina je jazyk vďaka ktoreacutemu maacuteme piacutesmo (latinka) sprostredkoval naacutem greacutecko-

riacutemske kultuacuterne a vzdelanostneacute dedičstvo obohatil našu slovnuacute zaacutesobu a to dokonca natoľko

že pri mnohyacutech slovaacutech si už neuvedomujeme ich latinskyacute pocircvod Je propedeutikou pre

romaacutenske jazyky i pre angličtinu kde figuruje celyacute rad pocircvodne latinskyacutech slov (napr

personal computer persōna = osoba persōnālis = osobnyacute computāre = počiacutetať) Vaumlčšina

gramatiacutek modernyacutech jazykov je vystavanaacute na latinskom pocircdoryse a preto je latinčina

ideaacutelnou univerzaacutelnou priacutepravou pre štuacutedium jazykov Navyše je staacutele najdocircležitejšou

suacutečasťou medzinaacuterodnej terminoloacutegie

Hoci slovenčina nepatriacute do skupiny romaacutenskych jazykov ktoreacute sa z latinčiny resp

z ľudovej latinčiny priamo vyvinuli latinskaacute lexika je v našom jazyku pomerne bohato

zastuacutepenaacute Ak aj neraacutetame odbornuacute lexiku (najmauml priacuterodovedneacute domeacuteny kde je latinčina

v poziacutecii lingua franca) ani v bežnej lexike nie suacute živeacute latinskeacute slovaacute v slovenčine ojedinelyacutem

javom Ich poziacutecia v jazyku je stabilnaacute Vaumlčšinu z latinskyacutech vyacuterazov ktoreacute sa použiacutevajuacute

mimo odborneacuteho štyacutelu a suacute suacutečasťou ďalšiacutech štyacutelov možno zadeliť do dvoch kategoacuteriiacute

1 okriacutedleneacute vyacuterazy či okriacutedleneacute slovaacute

2 citaacutetoveacute frazeacutemy3

Okriacutedleneacute vyacuterazy nazyacutevaneacute aj okriacutedleneacute slovaacute je tradičneacute označenie jednej skupiny

knižnyacutech frazeacutem Vznikli na zaacuteklade vyacuteroku historickej alebo literaacuternej postavy V staršom

vymedzeniacute sa za okriacutedleneacute slovaacute pokladal iba takyacute vyacuterok resp citaacutet pri ktorom sa už

neuvedomovalo alebo sa zabudlo na jeho pocircvodcu Avšak kvocircli subjektiacutevnosti určovania

hranice a miery poznania pocircvodcu citaacutetu sa v suacutečasnej lexikoloacutegii uplatňuje odlišnaacute metoacuteda

Vychaacutedza sa z komunikatiacutevnej platnosti vyacuteroku Ak sa danyacute vyacuteraz použije v kontexte

v ktorom vznikol a popisuje danuacute situaacuteciu ide o citaacutet Ak sa uplatňuje aj v inyacutech

komunikačnyacutech situaacuteciaacutech ide o okriacutedlenyacute vyacuteraz Iba v takomto vymedzeniacute sa okriacutedleneacute

vyacuterazy pokladajuacute za osobitnyacute druh frazeacutem Priacutekladom na obe situaacutecie je napr znaacutemy vyacuterok

Gaia Iulia Caesara Alea iacta est Ako citaacutet sa použiacuteva v odbornom ale aj v umeleckom texte

za podmienky že ilustruje dobovuacute situaacuteciu Ako okriacutedlenyacute vyacuteraz sa použiacuteva vtedy ak maacute

platnosť frazeologizmu a použiacuteva sa v kontexte na zdocircraznenie situaacutecie keď je nejakaacute

zaacuteležitosť rozhodnutaacute a toto rozhodnutie nemožno vraacutetiť spaumlť

3 Podrobnejšiacute vyacuteklad k pocircvodu a vyacuteznamu niektoryacutech latinskyacutech citaacutetovyacutech frazeacutem a okriacutedlenyacutech vyacuterazov rarr

24 33

54

Citaacutetoveacute frazeacutemy suacute frazeacutemy prevzateacute z cudziacutech jazykov ktoreacute sa aj v prijiacutemajuacutecom

jazyku vyjadrujuacute vo svojej pocircvodnej teda v cudzojazyčnej podobe ako celok čo znamenaacute že

uvedenaacute skupina frazeacutem nezahŕňa tie ktoryacutech cudzojazyčnyacutem komponentom by bol iba jeden

prvok Pre tieto frazeologickeacute jednotky je priacuteznačneacute buď to že platnosť frazeacutemy mali už v

pocircvodnom jazyku napr latinskeacute cum grano salis (= nie doslova s istyacutem obmedzeniacutem) alebo

jednotky ktoreacute boli v pocircvodnom jazyku nefrazeologickyacutemi (napr odbornyacutemi) vyacuterazmi ako

napr corpus delicti čo je pocircvodom praacutevnickyacute termiacuten alebo vyacuteraz persona non grata ktoryacute

patriacute do diplomatickej terminoloacutegie sa frazeologizovali až v prijiacutemajuacutecom jazyku Treba

doplniť že niektoreacute častejšie použiacutevaneacute citaacutetoveacute frazeacutemy sa uplatňujuacute aj v kalkovanej podobe

napr in medias res ndash do stredu veci k veci bez uacutevodu Citaacutetoveacute frazeacutemy majuacute štylistickuacute

platnosť vyacuteraznyacutech knižnyacutech prostriedkov Vo frazeoloacutegii hovoriacuteme o jave nazyacutevanom

preberanie frazeologickyacutech jednotiek Ide o proces pri ktorom sa frazeologickyacute fond jazyka

obohacuje o frazeacutemy z inyacutech jazykov Najčastejšiacutem spocircsobom je doslovnyacute preklad cudziacutech

frazeacutem ich uacuteplneacute alebo čiastočneacute kalkovanie pričom sa vo vaumlčšine priacutepadov kopiacuteruje ich

syntaktickaacute konštrukcia Frazeologickeacute jednotky ako sme už spomenuli sa preberajuacute

v originaacutelnej podobe no mocircžu sa prispocircsobiť aj preberajuacutecemu jazyku Toto prispocircsobovanie

maacute za naacutesledky zmeny vo fonetickej alebo v grafickej podobe Priacutekladom je latinskaacute frazeacutema

tabula rasa ktoruacute slovenčina prebrala v nezmenenej podobe no napr francuacutezština si ju už

prispocircsobila do podoby table rase teda aj jej grafickaacute aj fonetickaacute podoba zodpovedaacute

preberajuacutecemu jazyku

Tyacutemto spocircsobom obohacujuacute okriacutedleneacute vyacuterazy a citaacutetoveacute frazeacutemy pocircvodom z latinčiny

suacutečasnuacute slovenskuacute lexiku Pre prekladateľa je veľkou vyacutehodou ak ich poznaacute rozumie ich

vyacuteznamu priacutepadne mu je znaacutemy ich pocircvod Poznanie tyacutechto citaacutetovyacutech frazeacutem alebo

okriacutedlenyacutech vyacuterazov v materinskom jazyku daacuteva predpoklad že ich prekladateľ bude schopnyacute

detegovať aj v pocircvodnom texte z ktoreacuteho prekladaacute Tvrdenie že je pre prekladateľa vyacutehodou

ak ich poznaacute sa zakladaacute na nasledujuacutecich zisteniach

1 Ak prekladateľ poznaacute vyacuteznam živyacutech latinskyacutech slov v materinskom jazyku je

pravdepodobneacute že ich dokaacuteže objaviť aj v pocircvodnom texte aj v priacutepadoch že ich

vyacutechodiskovyacute jazyk neprebral v originaacutelnej latinskej podobe ale ustaacutelili sa v ňom adaptovaneacute

napr vo forme kalkov priacutepadne polokalkov a teda že ich z vyacutechodiskoveacuteho textu viditeľne

nevyčleňuje už samotnaacute pocircvodnaacute jazykovaacute forma ndash latinčina Ich uvedomenie si vo

vyacuteznamovej rovine so sebou prinaacuteša niekoľko ďalšiacutech aspektov Prekladateľ dokaacuteže

cieľoveacutemu čitateľovi sprostredkovať adekvaacutetnu formu a obsah aj vďaka tomu že živeacute latinskeacute

slovo v takomto priacutepade nepovažuje len za autorovu metaforu ale uvedomuje si

55

intertextualitu (zvlaacutešť v priacutepade okriacutedlenyacutech vyacuterazov) Transferom takejto lexikaacutelnej jednotky

nenaruacuteša štyacutel originaacutelu a zachovaacuteva viacvrstevnyacute charakter textu Rovnako ponechaacuteva

čitateľovi priestor aby si tieto aluacutezie na antickyacutech autorov a ich diela v texte uvedomoval

nachaacutedzal suacutevislosti a aby pri interpretaacutecii zvlaacutešť v priacutepade umeleckyacutech textov boli jeho

vyacutechodiskaacute porovnateľneacute s vyacutechodiskami a možnosťami čitateľa originaacutelu teda aby mu

prekladateľ tuacuteto možnosť neubral skocircr než sa s preloženyacutem textom stretne saacutem a bude ho

interpretovať na zaacuteklade čitateľskej skuacutesenosti horizontu očakaacutevania čitateľskeacuteho profilu

a ďalšiacutech parametrov ktoreacute suacute suacutečasťou interpretačneacuteho procesu

2 Z hľadiska vyacuteberu vhodnyacutech translatologickyacutech postupov je poznanie živyacutech

latinskyacutech slov rovnako vyacutehodou Prekladateľ sa mocircže vyhnuacuteť negatiacutevnym posunom ak

poznaacute danuacute lexikaacutelnu jednotku identifikuje ju v texte a zvoliacute adekvaacutetny postup pri jej

transfere Ak ju nepoznaacute mocircže sa stať že s ňou bude v texte naraacutebať napr ako s metaforou

V tom priacutepade ju mocircže pri prekladaniacute v raacutemci prekladateľskyacutech postupov využiacutevanyacutech pri

preklade metafory buď celkom eliminovať preložiť ju doslovne (pričom ani v priacutepade kalkov

nemusiacute byť vyacutesledneacute prekladateľskeacute riešenie automaticky zhodneacute s podobou adaptovanou

v cieľovom jazyku) vymeniť ju za inuacute metaforu alebo ju mocircže v texte vysvetliť Všetky

uvedeneacute postupy by znamenali pre cieľovyacute text viac či menej vyacuteraznyacute posun alebo stratu a to

tak na uacuterovni vyacuteznamovej ako aj lexikaacutelnej a štylistickej Adekvaacutetny postup v tomto priacutepade

znamenaacute zvoliť si v cieľovom texte tuacute podobu lexikaacutelnej jednotky ktoraacute je adaptovanaacute

v cieľovej kultuacutere bez ohľadu na divergenciu medzi originaacutelom a prekladom Ak je vo

vyacutechodiskovom texte danaacute živaacute latinskaacute sentencia kalkom v slovenčine mocircže byť

polokalkom alebo naopak Či dokonca ak je živaacute latinskaacute sentencia vo vyacutechodiskovom

jazyku adaptovanaacute v pocircvodnej latinskej podobe a v slovenčine ju poznaacuteme a použiacutevame ako

kalk prekladateľ maacute rešpektovať cieľovyacute jazyk a kultuacuteru a použiť v cieľovom texte

adaptovanyacute tvar Ak sa v cieľovom jazyku uplatňujuacute dve formy napr alea iacta est ndash kocky

suacute hodeneacute vtedy by mal prekladateľ prispocircsobiť vyacuteber prekladateľskeacuteho riešenia

vyacutechodiskoveacutemu textu a vybrať tuacute podobu živej latinskej sentencie ktoraacute originaacutelu

zodpovedaacute po obsahovej i formaacutelnej straacutenke V priacutepade vyššie spomenuteacuteho okriacutedleneacuteho

vyacuterazu existuje možnosť voľby pretože vo viaceryacutech jazykoch sa suacutebežne uplatňuje pocircvodnaacute

latinskaacute podoba ako aj jej tvar adaptovanyacute pre daneacute jazykovo-kultuacuterne spoločenstvo

Vyberaacuteme niekoľko jazykovyacutech mutaacuteciiacute

56

Slovenčina Alea iacta est Kocky suacute hodeneacute

Čeština Alea iacta est Kostky jsou vrženy

Angličtina Alea iacta est The die is cast

Nemčina Alea iacta est Der Wuumlrfel ist gefallen

Francuacutezština Alea iacta est Le sort en est jeteacute

Španielčina Alea iacta est La suerte estaacute echada

Taliančina Alea iacta est Il dado egrave tratto

Analyacutezou francuacutezskej a španielskej verzie latinskeacuteho alea iacta est zistiacuteme že latinskeacute

substantiacutevum alea s vyacuteznamom kocka sa v sentencii nenachaacutedza Nahradilo ho substantiacutevum

le sort resp la suerte s vyacuteznamami

57

Francuacutezsky vyacutekladovyacute slovniacutek Larousse aj španielsky slovniacutek Diccionario de Real Academia

Espantildeola medzi prvyacutemi vyacuteznamami substantiacutev uvaacutedzajuacute naacutehoda osud uacutedel Slovo kocka

teda le deacute (franc) a el dado (špan) ani v jednej zo sentenciiacute nefiguruje (treba však upozorniť

že vo francuacutezštine suacutebežne jestvuje aj vyacuteraz les deacutes sont jeteacutes) preto ak prekladateľ tuacuteto

sentenciu vo francuacutezskom či v španielskom vyacutechodiskovom texte odhaliacute napriek tomu že

v slovenčine maacuteme ako ekvivalent vžituacute sentenciu s komponentom kocka nie osud uacutedel

alebo naacutehoda a prekladateľ ho dokaacuteže identifikovať ako okriacutedlenyacute vyacuteraz či citaacutetovuacute frazeacutemu

pri prekladaniacute prediacutede strate napr tyacutem že prediacutede vyacuterazovej nivelizaacutecii Aluacuteziu sa mu podariacute

zachovať využitiacutem zodpovedajuacutecich vyacuterazovyacutech prostriedkov

Zaujiacutemavosťou je že sa živeacute latinskeacute sentencie uplatňujuacute vo všetkyacutech štyacuteloch Okrem

odborneacuteho štyacutelu kde je latinčina zaacutekladom terminologickeacuteho aparaacutetu nachaacutedzame latinskeacute

vyacuterazy asi v každom jednom z primaacuternych i sekundaacuternych štyacutelov Nie suacute len suacutečasťou

umeleckyacutech vyacutepovediacute ale bežne ich zaznamenaacutevame aj v hovorovom štyacutele zaznievajuacute

z meacutediiacute a uplatňujuacute sa aj v administratiacutevnom štyacutele Pre naacutezornosť prinaacutešame aj prehľadnuacute

exemplifikaacuteciu obohacovania slovenskej lexiky latinskyacutemi vyacuterazmi v raacutemci jednotlivyacutech

štyacutelov Ide o priacuteklady ktoreacute samozrejme nie suacute použiacutevaneacute vyacutehradne pre danyacute štyacutel Jeden

a ten istyacute latinskyacute vyacuteraz sa mocircže uplatňovať vo viaceryacutech z nich v zaacutevislosti od

58

komunikačnej situaacutecie a od intencie vyacutepovede autora Pri uvaacutedzaniacute priacutekladov pre jednotliveacute

štyacutely vychaacutedzame z ich delenia podľa J Mistriacuteka

I Primaacuterne štyacutely

1 naacuteučnyacute štyacutel

- terminus technicus (odbornyacute naacutezov technickyacute termiacuten)

2 administratiacutevny štyacutel

- curriculum vitae (životopis)

3 publicistickyacute štyacutel

- in memoriam (na pamiatku)

- vox populi vox dei (hlas ľudu hlas božiacute)

4 rečniacutecky štyacutel

- quo vadis (kam kraacutečaš)

5 esejistickyacute štyacutel

- conditio sine qua non (podmienka bez ktorej nie ndash nevyhnutnaacute podmienka predpoklad aby

sa niečo mohlo realizovať)

6 hovorovyacute štyacutel

- de facto (v skutočnosti skutočne zo skutku podľa skutočneacuteho stavu)

- pro forma (formaacutelne aby sa nepovedalo)

7 umeleckyacute štyacutel

- carpe diem (využi deň)

II Sekundaacuterne štyacutely (priacuteležitostneacute konkreacutetne neštandardizovaneacute) ndash vyacuteber

1 archaickyacute štyacutel

- amicenko (z latinskeacuteho amicus ndash priateľ) ndash oslovenie adresaacuteta v duchu 19 storočia

2 biblickyacute štyacutel

- gloria in excelsis Deo (slaacuteva Bohu na vyacutesostiach)

59

3 ceremoniaacutelny štyacutel

- ad multos annos (na mnoheacute roky ndash pri vyacuteročiach pri blahoželaniach jubilantovi aby sa ešte

dlho tešil zdraviu)

- Vaša magnificencia (oslovenie rektora univerzity)

- Vaša spektabilita (oslovenie dekana fakulty)

- Vaše honorability (oslovenie vyacuteznamnyacutech funkcionaacuterov v akademickom prostrediacute)

- Vaša Excelencia (oslovenie veľvyslanca)

- Vaša Eminencia (oslovenie kardinaacutela)

4 diplomatickyacute štyacutel

- persona non grata (nežiaduca osoba)

5 ďakovnyacute štyacutel

- ab imo pectore (z hĺbky srdca)

6 ekonomickyacute štyacutel

- N B (skratka z nota bene ndash dobre si zaznamenaj)

7 elegickyacute štyacutel

- memento mori (pamaumltaj na smrť)

8 encyklopedickyacute štyacutel

- ibid (ibidem ndash tamtiež)

- id (idem ndash ten istyacute)

- cf cfr conf (confer ndash porovnaj)

- et al (et alii ndash a ďalšiacute a kolektiacutev)

- l c l cit (loco citato ndash na citovanom mieste na uvedenom mieste)

- v l (vide locum ndash pozri miesto v knihe)

- s a (sine anno ndash bez roku vydania)

9 enumeratiacutevny štyacutel

- etc (et cetera ndash atď a tak ďalej)

60

10 epištolaacuterny štyacutel

- A D (anno Domini ndash roku Paacutena)

11 legislatiacutevny štyacutel

- ex offo (= ex officio ndash z uacuteradu z uacuteradnej moci)

12 ospravedlňujuacuteci štyacutel

- mea culpa mea maxima culpa (moja vina moja preveľkaacute vina)

13 patetickyacute štyacutel

- per aspera ad astra (tŕnistou cestou k hviezdam)

14 persuaziacutevny štyacutel

- historia magistra vitae (dejiny suacute učiteľkou života)

- non scholae sed vitae discimus (neučiacuteme sa pre školu ale pre život)

15 pompeacutezny štyacutel

- amicus certus in re incerta cernitur (v nuacutedzi poznaacuteš priateľa)

16 žartovnyacute štyacutel

- ergo bibamus (tak teda pime)

Podobnyacutech priacutekladov by sme našli omnoho viac od tyacutech najfrekventovanejšiacutech až po

zriedkaveacute ba raritneacute ktoreacute sa zvaumlčša vyskytujuacute v diskurzoch odborneacuteho použiacutevateľa jazyka

Prekladateľ samozrejme nemocircže poznať všetky latinskeacute citaacutety skratky sentencie alebo

terminoloacutegiu jednotlivyacutech odborov Zaacutekladneacute znalosti z klasickyacutech jazykov suacute však veľkou

vyacutehodou a aspoň zaacutekladnaacute orientaacutecia pokiaľ ide o systeacutem latinčiny a znalosti z jej lexiky

a reaacuteliiacute sluacutežia prekladateľovi k rozviacutejaniu si kultuacuternej kompetencie Ak prekladateľ nie je

zaacuteroveň klasickyacutem filoloacutegom potom v priacutepade jeho znalostiacute z klasickyacutech jazykov a antickej

civilizaacutecie a kultuacutery vo vzťahu k prekladateľskyacutem kompetenciaacutem hovoriacuteme skocircr o sociaacutelnej

rešeršnej a kultuacuternej kompetencii než o jazykovej kompetencii v pravom vyacutezname Znamenaacute

to že sa prekladateľ v problematike orientuje a ak je to potrebneacute dokaacuteže si zvoliť vhodnuacute

prekladateľskuacute pomocirccku nevyhnutnuacute pri vyacutebere ekvivalentu či pri hľadaniacute prekladateľskeacuteho

riešenia

61

V tejto suacutevislosti treba upozorniť aj na chyby v preklade vyacuteklade alebo v interpretaacutecii

ktoreacute mocircžu vzniknuacuteť ako docircsledok nedostačujuacutecej znalosti klasickyacutech jazykov a suacutevisiacich

reaacuteliiacute Parciaacutelne informaacutecie a vedomosti mocircžu viesť k mylnyacutem zaacuteverom Priacutekladom takyacutechto

neoverenyacutech postupov je znaacutema falošnaacute etymoloacutegia substantiacuteva malvica ktoraacute sa chybne

odvaacutedza od malum (zlo) alebo od mālum (jablko) pričom zlo maacute odkazovať na biblickyacute

priacutebeh Adama a Evy kde je jablko symbolom zla a uacutedajne aj preto suacute ich označenia

v latinčine zhodneacute J Rejzek v Českom etymologickom slovniacuteku uvaacutedza vysvetlenie bdquomalvice

ndash dužnatyacute plod s jaacutedřincem (jablko hruška ap) Presl převzal z jakeacutehosi stareacuteho leacutekařskeacuteho

rukopisu v jinyacutech exemplaacuteřiacutech jsou podoby makvice mrkvice takže asi jde o piacutesařskou

chybuldquo Substantiacutevum malvica sa zrejme do jazyka dostalo ako chybnyacute tvar Na českuacute

etymoloacutegiu odkazuje aj Stručnyacute etymologickyacute slovniacutek slovenčiny bdquomalvica ndash dužinatyacute plod

rastliacuten s jadrovyacutem ovociacutem (od 20 stor) Z čes malvice ndash vyacuteraz bol zavedenyacute v obdobiacute

naacuterodneacuteho obrodenia na zaacuteklade isteacuteho stčes rukopisu

priacuteslušneacute miesto sa však čiacuteta aj ako mrkviceldquo

V obdobnyacutech priacutepadoch platiacute zaacutesada ad fontes

Ak sa prekladateľ stretne s podobnyacutem prekladateľskyacutem

probleacutemom mal by si informaacuteciu vyhľadať a overiť

zvlaacutešť vtedy ak nie je v danej oblasti odborniacutekom

Latinskyacute a starogreacutecky jazyk obohatili

slovenskuacute slovnuacute zaacutesobu o kvantum lexikaacutelnych

jednotiek ktoreacute sa v našom jazyku uplatnili ako

jednotliveacute slovaacute (napr graacutetis) alebo viacslovneacute pomenovania (napr ad absurdum ad acta

aula maxima) ďalšie boli prebraneacute ako celeacute sentencie (napr clara pacta ndash boni amici) alebo

je z ich zaacutekladu odvodenyacutech množstvo ďalšiacutech lexikaacutelnych jednotiek Za mnoheacute uvaacutedzame

tie ktoreacute sa sformovali z latinskeacuteho a greacuteckeho slova jazyk

lingua

lingvistika lingvista lingvistka lingvistickyacute plurilingvizmus bilingvizmus

monolingvizmus sociolingvistika psycholingvistika pragmalingvistika neurolingvistika

etnolingvistika lingvokulturoloacutegia lingvokultureacutema lingvodidaktika lingvaacutelny

interlingvaacutelny extralingvaacutelny multilingvaacutelny

γλῶσσα (gloacutessa)

glosaacuter glosolaacutelia heteroglosia diglosia polyglosia glosa glosovať glosaacutetor glositiacuteda

glosodyacutenia xenoglosia

Jan Svatopluk Presl bol českyacute

vysokoškolskyacute pedagoacuteg a

zooloacuteg na Českej univerzite

Karlo-Ferdinandovej v Prahe

a bol jednyacutem

z najvyacuteznamnejšiacutech

priacuterodovedcov v 19 storočiacute

62

Použitaacute literatuacutera

ANDOKOVAacute Marcela (2013) Rečniacutecke umenie sv Augustiacutena v kaacutezňach k stupňovyacutem žalmom

Bratislava IRIS

BALEGOVAacute Jana (2016) Lectiones grammaticae Latinae I Košice Univerzita Pavla Jozefa

Šafaacuterika

BARANDOVSKAacute-FRANK Věra (1995) Latina jako mezinaacuterodniacute jazyk Dobřichovice Kava ndash

Pech

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2002) Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a

latinskyacutech mien naacutezvov a termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie

cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda s 45 ndash 55

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2011) Z histoacuterie transkripcie starogreacuteckych a latinskyacutech mien do

slovenčiny In Sambucus VII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a

neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta Trnavskej univerzity v Trnave s 173 ndash 195

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom

Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech

priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In Sambucus VIII Praacutece z

klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave s 178 ndash 193

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

hlavneacute transkripčneacute zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 č 3-

4 s 131 ndash 150

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2016) Od hlasu k hlaacuteske Z dejiacuten antickej naacuteuky o reči Bratislava

Univerzita Komenskeacuteho

DRAE Diccionario de la lengua espantildeola [Cit 8 septembra 2017] Dostupneacute na internete

httpdleraeesw=diccionario

HARAJ Igor (2011) Vlastneacute meno v mysleniacute antiky a stredoveku Martin Matica slovenskaacute

HORATIUS Flaccus Quintus (1986) O umeniacute baacutesnickom Satiry a Listy Bratislava Tatran s

229

HORAacuteČEK Filip ndash CHLUP Radek (2012) Učebnice klasickeacute řečtiny Praha Academia

JANOUŠEK Jan (2014) Uacutevahy nad knihou W Stroha bdquoLatein ist tot ndash es lebe Lateinldquo In

Vymětalovaacute Karla (ed) (2014) Vivat Latina reserata Opava Slezskaacute univerzita v Opavě

s 16 ndash 20

KALIVODA Jan (2012) Verba docent exempla trahunt Praha Karolinum

52

priezviska (Gaius Iulius Caesar Marcus Tullius Cicero) kladie napr španielčina docircraz na

rodoveacute meno slovenčina však nie vždy (napr Marcus Tullius Cicero sa v španielčine

pravidelne označuje ako Tullius v slovenčine však Cicero)

53

16 Starogreacutecky a latinskyacute jazyk ndash nositelia kultuacuternych tradiacuteciiacute

optikou translatoloacutegie

Latinčina je jazyk vďaka ktoreacutemu maacuteme piacutesmo (latinka) sprostredkoval naacutem greacutecko-

riacutemske kultuacuterne a vzdelanostneacute dedičstvo obohatil našu slovnuacute zaacutesobu a to dokonca natoľko

že pri mnohyacutech slovaacutech si už neuvedomujeme ich latinskyacute pocircvod Je propedeutikou pre

romaacutenske jazyky i pre angličtinu kde figuruje celyacute rad pocircvodne latinskyacutech slov (napr

personal computer persōna = osoba persōnālis = osobnyacute computāre = počiacutetať) Vaumlčšina

gramatiacutek modernyacutech jazykov je vystavanaacute na latinskom pocircdoryse a preto je latinčina

ideaacutelnou univerzaacutelnou priacutepravou pre štuacutedium jazykov Navyše je staacutele najdocircležitejšou

suacutečasťou medzinaacuterodnej terminoloacutegie

Hoci slovenčina nepatriacute do skupiny romaacutenskych jazykov ktoreacute sa z latinčiny resp

z ľudovej latinčiny priamo vyvinuli latinskaacute lexika je v našom jazyku pomerne bohato

zastuacutepenaacute Ak aj neraacutetame odbornuacute lexiku (najmauml priacuterodovedneacute domeacuteny kde je latinčina

v poziacutecii lingua franca) ani v bežnej lexike nie suacute živeacute latinskeacute slovaacute v slovenčine ojedinelyacutem

javom Ich poziacutecia v jazyku je stabilnaacute Vaumlčšinu z latinskyacutech vyacuterazov ktoreacute sa použiacutevajuacute

mimo odborneacuteho štyacutelu a suacute suacutečasťou ďalšiacutech štyacutelov možno zadeliť do dvoch kategoacuteriiacute

1 okriacutedleneacute vyacuterazy či okriacutedleneacute slovaacute

2 citaacutetoveacute frazeacutemy3

Okriacutedleneacute vyacuterazy nazyacutevaneacute aj okriacutedleneacute slovaacute je tradičneacute označenie jednej skupiny

knižnyacutech frazeacutem Vznikli na zaacuteklade vyacuteroku historickej alebo literaacuternej postavy V staršom

vymedzeniacute sa za okriacutedleneacute slovaacute pokladal iba takyacute vyacuterok resp citaacutet pri ktorom sa už

neuvedomovalo alebo sa zabudlo na jeho pocircvodcu Avšak kvocircli subjektiacutevnosti určovania

hranice a miery poznania pocircvodcu citaacutetu sa v suacutečasnej lexikoloacutegii uplatňuje odlišnaacute metoacuteda

Vychaacutedza sa z komunikatiacutevnej platnosti vyacuteroku Ak sa danyacute vyacuteraz použije v kontexte

v ktorom vznikol a popisuje danuacute situaacuteciu ide o citaacutet Ak sa uplatňuje aj v inyacutech

komunikačnyacutech situaacuteciaacutech ide o okriacutedlenyacute vyacuteraz Iba v takomto vymedzeniacute sa okriacutedleneacute

vyacuterazy pokladajuacute za osobitnyacute druh frazeacutem Priacutekladom na obe situaacutecie je napr znaacutemy vyacuterok

Gaia Iulia Caesara Alea iacta est Ako citaacutet sa použiacuteva v odbornom ale aj v umeleckom texte

za podmienky že ilustruje dobovuacute situaacuteciu Ako okriacutedlenyacute vyacuteraz sa použiacuteva vtedy ak maacute

platnosť frazeologizmu a použiacuteva sa v kontexte na zdocircraznenie situaacutecie keď je nejakaacute

zaacuteležitosť rozhodnutaacute a toto rozhodnutie nemožno vraacutetiť spaumlť

3 Podrobnejšiacute vyacuteklad k pocircvodu a vyacuteznamu niektoryacutech latinskyacutech citaacutetovyacutech frazeacutem a okriacutedlenyacutech vyacuterazov rarr

24 33

54

Citaacutetoveacute frazeacutemy suacute frazeacutemy prevzateacute z cudziacutech jazykov ktoreacute sa aj v prijiacutemajuacutecom

jazyku vyjadrujuacute vo svojej pocircvodnej teda v cudzojazyčnej podobe ako celok čo znamenaacute že

uvedenaacute skupina frazeacutem nezahŕňa tie ktoryacutech cudzojazyčnyacutem komponentom by bol iba jeden

prvok Pre tieto frazeologickeacute jednotky je priacuteznačneacute buď to že platnosť frazeacutemy mali už v

pocircvodnom jazyku napr latinskeacute cum grano salis (= nie doslova s istyacutem obmedzeniacutem) alebo

jednotky ktoreacute boli v pocircvodnom jazyku nefrazeologickyacutemi (napr odbornyacutemi) vyacuterazmi ako

napr corpus delicti čo je pocircvodom praacutevnickyacute termiacuten alebo vyacuteraz persona non grata ktoryacute

patriacute do diplomatickej terminoloacutegie sa frazeologizovali až v prijiacutemajuacutecom jazyku Treba

doplniť že niektoreacute častejšie použiacutevaneacute citaacutetoveacute frazeacutemy sa uplatňujuacute aj v kalkovanej podobe

napr in medias res ndash do stredu veci k veci bez uacutevodu Citaacutetoveacute frazeacutemy majuacute štylistickuacute

platnosť vyacuteraznyacutech knižnyacutech prostriedkov Vo frazeoloacutegii hovoriacuteme o jave nazyacutevanom

preberanie frazeologickyacutech jednotiek Ide o proces pri ktorom sa frazeologickyacute fond jazyka

obohacuje o frazeacutemy z inyacutech jazykov Najčastejšiacutem spocircsobom je doslovnyacute preklad cudziacutech

frazeacutem ich uacuteplneacute alebo čiastočneacute kalkovanie pričom sa vo vaumlčšine priacutepadov kopiacuteruje ich

syntaktickaacute konštrukcia Frazeologickeacute jednotky ako sme už spomenuli sa preberajuacute

v originaacutelnej podobe no mocircžu sa prispocircsobiť aj preberajuacutecemu jazyku Toto prispocircsobovanie

maacute za naacutesledky zmeny vo fonetickej alebo v grafickej podobe Priacutekladom je latinskaacute frazeacutema

tabula rasa ktoruacute slovenčina prebrala v nezmenenej podobe no napr francuacutezština si ju už

prispocircsobila do podoby table rase teda aj jej grafickaacute aj fonetickaacute podoba zodpovedaacute

preberajuacutecemu jazyku

Tyacutemto spocircsobom obohacujuacute okriacutedleneacute vyacuterazy a citaacutetoveacute frazeacutemy pocircvodom z latinčiny

suacutečasnuacute slovenskuacute lexiku Pre prekladateľa je veľkou vyacutehodou ak ich poznaacute rozumie ich

vyacuteznamu priacutepadne mu je znaacutemy ich pocircvod Poznanie tyacutechto citaacutetovyacutech frazeacutem alebo

okriacutedlenyacutech vyacuterazov v materinskom jazyku daacuteva predpoklad že ich prekladateľ bude schopnyacute

detegovať aj v pocircvodnom texte z ktoreacuteho prekladaacute Tvrdenie že je pre prekladateľa vyacutehodou

ak ich poznaacute sa zakladaacute na nasledujuacutecich zisteniach

1 Ak prekladateľ poznaacute vyacuteznam živyacutech latinskyacutech slov v materinskom jazyku je

pravdepodobneacute že ich dokaacuteže objaviť aj v pocircvodnom texte aj v priacutepadoch že ich

vyacutechodiskovyacute jazyk neprebral v originaacutelnej latinskej podobe ale ustaacutelili sa v ňom adaptovaneacute

napr vo forme kalkov priacutepadne polokalkov a teda že ich z vyacutechodiskoveacuteho textu viditeľne

nevyčleňuje už samotnaacute pocircvodnaacute jazykovaacute forma ndash latinčina Ich uvedomenie si vo

vyacuteznamovej rovine so sebou prinaacuteša niekoľko ďalšiacutech aspektov Prekladateľ dokaacuteže

cieľoveacutemu čitateľovi sprostredkovať adekvaacutetnu formu a obsah aj vďaka tomu že živeacute latinskeacute

slovo v takomto priacutepade nepovažuje len za autorovu metaforu ale uvedomuje si

55

intertextualitu (zvlaacutešť v priacutepade okriacutedlenyacutech vyacuterazov) Transferom takejto lexikaacutelnej jednotky

nenaruacuteša štyacutel originaacutelu a zachovaacuteva viacvrstevnyacute charakter textu Rovnako ponechaacuteva

čitateľovi priestor aby si tieto aluacutezie na antickyacutech autorov a ich diela v texte uvedomoval

nachaacutedzal suacutevislosti a aby pri interpretaacutecii zvlaacutešť v priacutepade umeleckyacutech textov boli jeho

vyacutechodiskaacute porovnateľneacute s vyacutechodiskami a možnosťami čitateľa originaacutelu teda aby mu

prekladateľ tuacuteto možnosť neubral skocircr než sa s preloženyacutem textom stretne saacutem a bude ho

interpretovať na zaacuteklade čitateľskej skuacutesenosti horizontu očakaacutevania čitateľskeacuteho profilu

a ďalšiacutech parametrov ktoreacute suacute suacutečasťou interpretačneacuteho procesu

2 Z hľadiska vyacuteberu vhodnyacutech translatologickyacutech postupov je poznanie živyacutech

latinskyacutech slov rovnako vyacutehodou Prekladateľ sa mocircže vyhnuacuteť negatiacutevnym posunom ak

poznaacute danuacute lexikaacutelnu jednotku identifikuje ju v texte a zvoliacute adekvaacutetny postup pri jej

transfere Ak ju nepoznaacute mocircže sa stať že s ňou bude v texte naraacutebať napr ako s metaforou

V tom priacutepade ju mocircže pri prekladaniacute v raacutemci prekladateľskyacutech postupov využiacutevanyacutech pri

preklade metafory buď celkom eliminovať preložiť ju doslovne (pričom ani v priacutepade kalkov

nemusiacute byť vyacutesledneacute prekladateľskeacute riešenie automaticky zhodneacute s podobou adaptovanou

v cieľovom jazyku) vymeniť ju za inuacute metaforu alebo ju mocircže v texte vysvetliť Všetky

uvedeneacute postupy by znamenali pre cieľovyacute text viac či menej vyacuteraznyacute posun alebo stratu a to

tak na uacuterovni vyacuteznamovej ako aj lexikaacutelnej a štylistickej Adekvaacutetny postup v tomto priacutepade

znamenaacute zvoliť si v cieľovom texte tuacute podobu lexikaacutelnej jednotky ktoraacute je adaptovanaacute

v cieľovej kultuacutere bez ohľadu na divergenciu medzi originaacutelom a prekladom Ak je vo

vyacutechodiskovom texte danaacute živaacute latinskaacute sentencia kalkom v slovenčine mocircže byť

polokalkom alebo naopak Či dokonca ak je živaacute latinskaacute sentencia vo vyacutechodiskovom

jazyku adaptovanaacute v pocircvodnej latinskej podobe a v slovenčine ju poznaacuteme a použiacutevame ako

kalk prekladateľ maacute rešpektovať cieľovyacute jazyk a kultuacuteru a použiť v cieľovom texte

adaptovanyacute tvar Ak sa v cieľovom jazyku uplatňujuacute dve formy napr alea iacta est ndash kocky

suacute hodeneacute vtedy by mal prekladateľ prispocircsobiť vyacuteber prekladateľskeacuteho riešenia

vyacutechodiskoveacutemu textu a vybrať tuacute podobu živej latinskej sentencie ktoraacute originaacutelu

zodpovedaacute po obsahovej i formaacutelnej straacutenke V priacutepade vyššie spomenuteacuteho okriacutedleneacuteho

vyacuterazu existuje možnosť voľby pretože vo viaceryacutech jazykoch sa suacutebežne uplatňuje pocircvodnaacute

latinskaacute podoba ako aj jej tvar adaptovanyacute pre daneacute jazykovo-kultuacuterne spoločenstvo

Vyberaacuteme niekoľko jazykovyacutech mutaacuteciiacute

56

Slovenčina Alea iacta est Kocky suacute hodeneacute

Čeština Alea iacta est Kostky jsou vrženy

Angličtina Alea iacta est The die is cast

Nemčina Alea iacta est Der Wuumlrfel ist gefallen

Francuacutezština Alea iacta est Le sort en est jeteacute

Španielčina Alea iacta est La suerte estaacute echada

Taliančina Alea iacta est Il dado egrave tratto

Analyacutezou francuacutezskej a španielskej verzie latinskeacuteho alea iacta est zistiacuteme že latinskeacute

substantiacutevum alea s vyacuteznamom kocka sa v sentencii nenachaacutedza Nahradilo ho substantiacutevum

le sort resp la suerte s vyacuteznamami

57

Francuacutezsky vyacutekladovyacute slovniacutek Larousse aj španielsky slovniacutek Diccionario de Real Academia

Espantildeola medzi prvyacutemi vyacuteznamami substantiacutev uvaacutedzajuacute naacutehoda osud uacutedel Slovo kocka

teda le deacute (franc) a el dado (špan) ani v jednej zo sentenciiacute nefiguruje (treba však upozorniť

že vo francuacutezštine suacutebežne jestvuje aj vyacuteraz les deacutes sont jeteacutes) preto ak prekladateľ tuacuteto

sentenciu vo francuacutezskom či v španielskom vyacutechodiskovom texte odhaliacute napriek tomu že

v slovenčine maacuteme ako ekvivalent vžituacute sentenciu s komponentom kocka nie osud uacutedel

alebo naacutehoda a prekladateľ ho dokaacuteže identifikovať ako okriacutedlenyacute vyacuteraz či citaacutetovuacute frazeacutemu

pri prekladaniacute prediacutede strate napr tyacutem že prediacutede vyacuterazovej nivelizaacutecii Aluacuteziu sa mu podariacute

zachovať využitiacutem zodpovedajuacutecich vyacuterazovyacutech prostriedkov

Zaujiacutemavosťou je že sa živeacute latinskeacute sentencie uplatňujuacute vo všetkyacutech štyacuteloch Okrem

odborneacuteho štyacutelu kde je latinčina zaacutekladom terminologickeacuteho aparaacutetu nachaacutedzame latinskeacute

vyacuterazy asi v každom jednom z primaacuternych i sekundaacuternych štyacutelov Nie suacute len suacutečasťou

umeleckyacutech vyacutepovediacute ale bežne ich zaznamenaacutevame aj v hovorovom štyacutele zaznievajuacute

z meacutediiacute a uplatňujuacute sa aj v administratiacutevnom štyacutele Pre naacutezornosť prinaacutešame aj prehľadnuacute

exemplifikaacuteciu obohacovania slovenskej lexiky latinskyacutemi vyacuterazmi v raacutemci jednotlivyacutech

štyacutelov Ide o priacuteklady ktoreacute samozrejme nie suacute použiacutevaneacute vyacutehradne pre danyacute štyacutel Jeden

a ten istyacute latinskyacute vyacuteraz sa mocircže uplatňovať vo viaceryacutech z nich v zaacutevislosti od

58

komunikačnej situaacutecie a od intencie vyacutepovede autora Pri uvaacutedzaniacute priacutekladov pre jednotliveacute

štyacutely vychaacutedzame z ich delenia podľa J Mistriacuteka

I Primaacuterne štyacutely

1 naacuteučnyacute štyacutel

- terminus technicus (odbornyacute naacutezov technickyacute termiacuten)

2 administratiacutevny štyacutel

- curriculum vitae (životopis)

3 publicistickyacute štyacutel

- in memoriam (na pamiatku)

- vox populi vox dei (hlas ľudu hlas božiacute)

4 rečniacutecky štyacutel

- quo vadis (kam kraacutečaš)

5 esejistickyacute štyacutel

- conditio sine qua non (podmienka bez ktorej nie ndash nevyhnutnaacute podmienka predpoklad aby

sa niečo mohlo realizovať)

6 hovorovyacute štyacutel

- de facto (v skutočnosti skutočne zo skutku podľa skutočneacuteho stavu)

- pro forma (formaacutelne aby sa nepovedalo)

7 umeleckyacute štyacutel

- carpe diem (využi deň)

II Sekundaacuterne štyacutely (priacuteležitostneacute konkreacutetne neštandardizovaneacute) ndash vyacuteber

1 archaickyacute štyacutel

- amicenko (z latinskeacuteho amicus ndash priateľ) ndash oslovenie adresaacuteta v duchu 19 storočia

2 biblickyacute štyacutel

- gloria in excelsis Deo (slaacuteva Bohu na vyacutesostiach)

59

3 ceremoniaacutelny štyacutel

- ad multos annos (na mnoheacute roky ndash pri vyacuteročiach pri blahoželaniach jubilantovi aby sa ešte

dlho tešil zdraviu)

- Vaša magnificencia (oslovenie rektora univerzity)

- Vaša spektabilita (oslovenie dekana fakulty)

- Vaše honorability (oslovenie vyacuteznamnyacutech funkcionaacuterov v akademickom prostrediacute)

- Vaša Excelencia (oslovenie veľvyslanca)

- Vaša Eminencia (oslovenie kardinaacutela)

4 diplomatickyacute štyacutel

- persona non grata (nežiaduca osoba)

5 ďakovnyacute štyacutel

- ab imo pectore (z hĺbky srdca)

6 ekonomickyacute štyacutel

- N B (skratka z nota bene ndash dobre si zaznamenaj)

7 elegickyacute štyacutel

- memento mori (pamaumltaj na smrť)

8 encyklopedickyacute štyacutel

- ibid (ibidem ndash tamtiež)

- id (idem ndash ten istyacute)

- cf cfr conf (confer ndash porovnaj)

- et al (et alii ndash a ďalšiacute a kolektiacutev)

- l c l cit (loco citato ndash na citovanom mieste na uvedenom mieste)

- v l (vide locum ndash pozri miesto v knihe)

- s a (sine anno ndash bez roku vydania)

9 enumeratiacutevny štyacutel

- etc (et cetera ndash atď a tak ďalej)

60

10 epištolaacuterny štyacutel

- A D (anno Domini ndash roku Paacutena)

11 legislatiacutevny štyacutel

- ex offo (= ex officio ndash z uacuteradu z uacuteradnej moci)

12 ospravedlňujuacuteci štyacutel

- mea culpa mea maxima culpa (moja vina moja preveľkaacute vina)

13 patetickyacute štyacutel

- per aspera ad astra (tŕnistou cestou k hviezdam)

14 persuaziacutevny štyacutel

- historia magistra vitae (dejiny suacute učiteľkou života)

- non scholae sed vitae discimus (neučiacuteme sa pre školu ale pre život)

15 pompeacutezny štyacutel

- amicus certus in re incerta cernitur (v nuacutedzi poznaacuteš priateľa)

16 žartovnyacute štyacutel

- ergo bibamus (tak teda pime)

Podobnyacutech priacutekladov by sme našli omnoho viac od tyacutech najfrekventovanejšiacutech až po

zriedkaveacute ba raritneacute ktoreacute sa zvaumlčša vyskytujuacute v diskurzoch odborneacuteho použiacutevateľa jazyka

Prekladateľ samozrejme nemocircže poznať všetky latinskeacute citaacutety skratky sentencie alebo

terminoloacutegiu jednotlivyacutech odborov Zaacutekladneacute znalosti z klasickyacutech jazykov suacute však veľkou

vyacutehodou a aspoň zaacutekladnaacute orientaacutecia pokiaľ ide o systeacutem latinčiny a znalosti z jej lexiky

a reaacuteliiacute sluacutežia prekladateľovi k rozviacutejaniu si kultuacuternej kompetencie Ak prekladateľ nie je

zaacuteroveň klasickyacutem filoloacutegom potom v priacutepade jeho znalostiacute z klasickyacutech jazykov a antickej

civilizaacutecie a kultuacutery vo vzťahu k prekladateľskyacutem kompetenciaacutem hovoriacuteme skocircr o sociaacutelnej

rešeršnej a kultuacuternej kompetencii než o jazykovej kompetencii v pravom vyacutezname Znamenaacute

to že sa prekladateľ v problematike orientuje a ak je to potrebneacute dokaacuteže si zvoliť vhodnuacute

prekladateľskuacute pomocirccku nevyhnutnuacute pri vyacutebere ekvivalentu či pri hľadaniacute prekladateľskeacuteho

riešenia

61

V tejto suacutevislosti treba upozorniť aj na chyby v preklade vyacuteklade alebo v interpretaacutecii

ktoreacute mocircžu vzniknuacuteť ako docircsledok nedostačujuacutecej znalosti klasickyacutech jazykov a suacutevisiacich

reaacuteliiacute Parciaacutelne informaacutecie a vedomosti mocircžu viesť k mylnyacutem zaacuteverom Priacutekladom takyacutechto

neoverenyacutech postupov je znaacutema falošnaacute etymoloacutegia substantiacuteva malvica ktoraacute sa chybne

odvaacutedza od malum (zlo) alebo od mālum (jablko) pričom zlo maacute odkazovať na biblickyacute

priacutebeh Adama a Evy kde je jablko symbolom zla a uacutedajne aj preto suacute ich označenia

v latinčine zhodneacute J Rejzek v Českom etymologickom slovniacuteku uvaacutedza vysvetlenie bdquomalvice

ndash dužnatyacute plod s jaacutedřincem (jablko hruška ap) Presl převzal z jakeacutehosi stareacuteho leacutekařskeacuteho

rukopisu v jinyacutech exemplaacuteřiacutech jsou podoby makvice mrkvice takže asi jde o piacutesařskou

chybuldquo Substantiacutevum malvica sa zrejme do jazyka dostalo ako chybnyacute tvar Na českuacute

etymoloacutegiu odkazuje aj Stručnyacute etymologickyacute slovniacutek slovenčiny bdquomalvica ndash dužinatyacute plod

rastliacuten s jadrovyacutem ovociacutem (od 20 stor) Z čes malvice ndash vyacuteraz bol zavedenyacute v obdobiacute

naacuterodneacuteho obrodenia na zaacuteklade isteacuteho stčes rukopisu

priacuteslušneacute miesto sa však čiacuteta aj ako mrkviceldquo

V obdobnyacutech priacutepadoch platiacute zaacutesada ad fontes

Ak sa prekladateľ stretne s podobnyacutem prekladateľskyacutem

probleacutemom mal by si informaacuteciu vyhľadať a overiť

zvlaacutešť vtedy ak nie je v danej oblasti odborniacutekom

Latinskyacute a starogreacutecky jazyk obohatili

slovenskuacute slovnuacute zaacutesobu o kvantum lexikaacutelnych

jednotiek ktoreacute sa v našom jazyku uplatnili ako

jednotliveacute slovaacute (napr graacutetis) alebo viacslovneacute pomenovania (napr ad absurdum ad acta

aula maxima) ďalšie boli prebraneacute ako celeacute sentencie (napr clara pacta ndash boni amici) alebo

je z ich zaacutekladu odvodenyacutech množstvo ďalšiacutech lexikaacutelnych jednotiek Za mnoheacute uvaacutedzame

tie ktoreacute sa sformovali z latinskeacuteho a greacuteckeho slova jazyk

lingua

lingvistika lingvista lingvistka lingvistickyacute plurilingvizmus bilingvizmus

monolingvizmus sociolingvistika psycholingvistika pragmalingvistika neurolingvistika

etnolingvistika lingvokulturoloacutegia lingvokultureacutema lingvodidaktika lingvaacutelny

interlingvaacutelny extralingvaacutelny multilingvaacutelny

γλῶσσα (gloacutessa)

glosaacuter glosolaacutelia heteroglosia diglosia polyglosia glosa glosovať glosaacutetor glositiacuteda

glosodyacutenia xenoglosia

Jan Svatopluk Presl bol českyacute

vysokoškolskyacute pedagoacuteg a

zooloacuteg na Českej univerzite

Karlo-Ferdinandovej v Prahe

a bol jednyacutem

z najvyacuteznamnejšiacutech

priacuterodovedcov v 19 storočiacute

62

Použitaacute literatuacutera

ANDOKOVAacute Marcela (2013) Rečniacutecke umenie sv Augustiacutena v kaacutezňach k stupňovyacutem žalmom

Bratislava IRIS

BALEGOVAacute Jana (2016) Lectiones grammaticae Latinae I Košice Univerzita Pavla Jozefa

Šafaacuterika

BARANDOVSKAacute-FRANK Věra (1995) Latina jako mezinaacuterodniacute jazyk Dobřichovice Kava ndash

Pech

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2002) Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a

latinskyacutech mien naacutezvov a termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie

cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda s 45 ndash 55

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2011) Z histoacuterie transkripcie starogreacuteckych a latinskyacutech mien do

slovenčiny In Sambucus VII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a

neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta Trnavskej univerzity v Trnave s 173 ndash 195

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom

Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech

priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In Sambucus VIII Praacutece z

klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave s 178 ndash 193

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

hlavneacute transkripčneacute zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 č 3-

4 s 131 ndash 150

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2016) Od hlasu k hlaacuteske Z dejiacuten antickej naacuteuky o reči Bratislava

Univerzita Komenskeacuteho

DRAE Diccionario de la lengua espantildeola [Cit 8 septembra 2017] Dostupneacute na internete

httpdleraeesw=diccionario

HARAJ Igor (2011) Vlastneacute meno v mysleniacute antiky a stredoveku Martin Matica slovenskaacute

HORATIUS Flaccus Quintus (1986) O umeniacute baacutesnickom Satiry a Listy Bratislava Tatran s

229

HORAacuteČEK Filip ndash CHLUP Radek (2012) Učebnice klasickeacute řečtiny Praha Academia

JANOUŠEK Jan (2014) Uacutevahy nad knihou W Stroha bdquoLatein ist tot ndash es lebe Lateinldquo In

Vymětalovaacute Karla (ed) (2014) Vivat Latina reserata Opava Slezskaacute univerzita v Opavě

s 16 ndash 20

KALIVODA Jan (2012) Verba docent exempla trahunt Praha Karolinum

53

16 Starogreacutecky a latinskyacute jazyk ndash nositelia kultuacuternych tradiacuteciiacute

optikou translatoloacutegie

Latinčina je jazyk vďaka ktoreacutemu maacuteme piacutesmo (latinka) sprostredkoval naacutem greacutecko-

riacutemske kultuacuterne a vzdelanostneacute dedičstvo obohatil našu slovnuacute zaacutesobu a to dokonca natoľko

že pri mnohyacutech slovaacutech si už neuvedomujeme ich latinskyacute pocircvod Je propedeutikou pre

romaacutenske jazyky i pre angličtinu kde figuruje celyacute rad pocircvodne latinskyacutech slov (napr

personal computer persōna = osoba persōnālis = osobnyacute computāre = počiacutetať) Vaumlčšina

gramatiacutek modernyacutech jazykov je vystavanaacute na latinskom pocircdoryse a preto je latinčina

ideaacutelnou univerzaacutelnou priacutepravou pre štuacutedium jazykov Navyše je staacutele najdocircležitejšou

suacutečasťou medzinaacuterodnej terminoloacutegie

Hoci slovenčina nepatriacute do skupiny romaacutenskych jazykov ktoreacute sa z latinčiny resp

z ľudovej latinčiny priamo vyvinuli latinskaacute lexika je v našom jazyku pomerne bohato

zastuacutepenaacute Ak aj neraacutetame odbornuacute lexiku (najmauml priacuterodovedneacute domeacuteny kde je latinčina

v poziacutecii lingua franca) ani v bežnej lexike nie suacute živeacute latinskeacute slovaacute v slovenčine ojedinelyacutem

javom Ich poziacutecia v jazyku je stabilnaacute Vaumlčšinu z latinskyacutech vyacuterazov ktoreacute sa použiacutevajuacute

mimo odborneacuteho štyacutelu a suacute suacutečasťou ďalšiacutech štyacutelov možno zadeliť do dvoch kategoacuteriiacute

1 okriacutedleneacute vyacuterazy či okriacutedleneacute slovaacute

2 citaacutetoveacute frazeacutemy3

Okriacutedleneacute vyacuterazy nazyacutevaneacute aj okriacutedleneacute slovaacute je tradičneacute označenie jednej skupiny

knižnyacutech frazeacutem Vznikli na zaacuteklade vyacuteroku historickej alebo literaacuternej postavy V staršom

vymedzeniacute sa za okriacutedleneacute slovaacute pokladal iba takyacute vyacuterok resp citaacutet pri ktorom sa už

neuvedomovalo alebo sa zabudlo na jeho pocircvodcu Avšak kvocircli subjektiacutevnosti určovania

hranice a miery poznania pocircvodcu citaacutetu sa v suacutečasnej lexikoloacutegii uplatňuje odlišnaacute metoacuteda

Vychaacutedza sa z komunikatiacutevnej platnosti vyacuteroku Ak sa danyacute vyacuteraz použije v kontexte

v ktorom vznikol a popisuje danuacute situaacuteciu ide o citaacutet Ak sa uplatňuje aj v inyacutech

komunikačnyacutech situaacuteciaacutech ide o okriacutedlenyacute vyacuteraz Iba v takomto vymedzeniacute sa okriacutedleneacute

vyacuterazy pokladajuacute za osobitnyacute druh frazeacutem Priacutekladom na obe situaacutecie je napr znaacutemy vyacuterok

Gaia Iulia Caesara Alea iacta est Ako citaacutet sa použiacuteva v odbornom ale aj v umeleckom texte

za podmienky že ilustruje dobovuacute situaacuteciu Ako okriacutedlenyacute vyacuteraz sa použiacuteva vtedy ak maacute

platnosť frazeologizmu a použiacuteva sa v kontexte na zdocircraznenie situaacutecie keď je nejakaacute

zaacuteležitosť rozhodnutaacute a toto rozhodnutie nemožno vraacutetiť spaumlť

3 Podrobnejšiacute vyacuteklad k pocircvodu a vyacuteznamu niektoryacutech latinskyacutech citaacutetovyacutech frazeacutem a okriacutedlenyacutech vyacuterazov rarr

24 33

54

Citaacutetoveacute frazeacutemy suacute frazeacutemy prevzateacute z cudziacutech jazykov ktoreacute sa aj v prijiacutemajuacutecom

jazyku vyjadrujuacute vo svojej pocircvodnej teda v cudzojazyčnej podobe ako celok čo znamenaacute že

uvedenaacute skupina frazeacutem nezahŕňa tie ktoryacutech cudzojazyčnyacutem komponentom by bol iba jeden

prvok Pre tieto frazeologickeacute jednotky je priacuteznačneacute buď to že platnosť frazeacutemy mali už v

pocircvodnom jazyku napr latinskeacute cum grano salis (= nie doslova s istyacutem obmedzeniacutem) alebo

jednotky ktoreacute boli v pocircvodnom jazyku nefrazeologickyacutemi (napr odbornyacutemi) vyacuterazmi ako

napr corpus delicti čo je pocircvodom praacutevnickyacute termiacuten alebo vyacuteraz persona non grata ktoryacute

patriacute do diplomatickej terminoloacutegie sa frazeologizovali až v prijiacutemajuacutecom jazyku Treba

doplniť že niektoreacute častejšie použiacutevaneacute citaacutetoveacute frazeacutemy sa uplatňujuacute aj v kalkovanej podobe

napr in medias res ndash do stredu veci k veci bez uacutevodu Citaacutetoveacute frazeacutemy majuacute štylistickuacute

platnosť vyacuteraznyacutech knižnyacutech prostriedkov Vo frazeoloacutegii hovoriacuteme o jave nazyacutevanom

preberanie frazeologickyacutech jednotiek Ide o proces pri ktorom sa frazeologickyacute fond jazyka

obohacuje o frazeacutemy z inyacutech jazykov Najčastejšiacutem spocircsobom je doslovnyacute preklad cudziacutech

frazeacutem ich uacuteplneacute alebo čiastočneacute kalkovanie pričom sa vo vaumlčšine priacutepadov kopiacuteruje ich

syntaktickaacute konštrukcia Frazeologickeacute jednotky ako sme už spomenuli sa preberajuacute

v originaacutelnej podobe no mocircžu sa prispocircsobiť aj preberajuacutecemu jazyku Toto prispocircsobovanie

maacute za naacutesledky zmeny vo fonetickej alebo v grafickej podobe Priacutekladom je latinskaacute frazeacutema

tabula rasa ktoruacute slovenčina prebrala v nezmenenej podobe no napr francuacutezština si ju už

prispocircsobila do podoby table rase teda aj jej grafickaacute aj fonetickaacute podoba zodpovedaacute

preberajuacutecemu jazyku

Tyacutemto spocircsobom obohacujuacute okriacutedleneacute vyacuterazy a citaacutetoveacute frazeacutemy pocircvodom z latinčiny

suacutečasnuacute slovenskuacute lexiku Pre prekladateľa je veľkou vyacutehodou ak ich poznaacute rozumie ich

vyacuteznamu priacutepadne mu je znaacutemy ich pocircvod Poznanie tyacutechto citaacutetovyacutech frazeacutem alebo

okriacutedlenyacutech vyacuterazov v materinskom jazyku daacuteva predpoklad že ich prekladateľ bude schopnyacute

detegovať aj v pocircvodnom texte z ktoreacuteho prekladaacute Tvrdenie že je pre prekladateľa vyacutehodou

ak ich poznaacute sa zakladaacute na nasledujuacutecich zisteniach

1 Ak prekladateľ poznaacute vyacuteznam živyacutech latinskyacutech slov v materinskom jazyku je

pravdepodobneacute že ich dokaacuteže objaviť aj v pocircvodnom texte aj v priacutepadoch že ich

vyacutechodiskovyacute jazyk neprebral v originaacutelnej latinskej podobe ale ustaacutelili sa v ňom adaptovaneacute

napr vo forme kalkov priacutepadne polokalkov a teda že ich z vyacutechodiskoveacuteho textu viditeľne

nevyčleňuje už samotnaacute pocircvodnaacute jazykovaacute forma ndash latinčina Ich uvedomenie si vo

vyacuteznamovej rovine so sebou prinaacuteša niekoľko ďalšiacutech aspektov Prekladateľ dokaacuteže

cieľoveacutemu čitateľovi sprostredkovať adekvaacutetnu formu a obsah aj vďaka tomu že živeacute latinskeacute

slovo v takomto priacutepade nepovažuje len za autorovu metaforu ale uvedomuje si

55

intertextualitu (zvlaacutešť v priacutepade okriacutedlenyacutech vyacuterazov) Transferom takejto lexikaacutelnej jednotky

nenaruacuteša štyacutel originaacutelu a zachovaacuteva viacvrstevnyacute charakter textu Rovnako ponechaacuteva

čitateľovi priestor aby si tieto aluacutezie na antickyacutech autorov a ich diela v texte uvedomoval

nachaacutedzal suacutevislosti a aby pri interpretaacutecii zvlaacutešť v priacutepade umeleckyacutech textov boli jeho

vyacutechodiskaacute porovnateľneacute s vyacutechodiskami a možnosťami čitateľa originaacutelu teda aby mu

prekladateľ tuacuteto možnosť neubral skocircr než sa s preloženyacutem textom stretne saacutem a bude ho

interpretovať na zaacuteklade čitateľskej skuacutesenosti horizontu očakaacutevania čitateľskeacuteho profilu

a ďalšiacutech parametrov ktoreacute suacute suacutečasťou interpretačneacuteho procesu

2 Z hľadiska vyacuteberu vhodnyacutech translatologickyacutech postupov je poznanie živyacutech

latinskyacutech slov rovnako vyacutehodou Prekladateľ sa mocircže vyhnuacuteť negatiacutevnym posunom ak

poznaacute danuacute lexikaacutelnu jednotku identifikuje ju v texte a zvoliacute adekvaacutetny postup pri jej

transfere Ak ju nepoznaacute mocircže sa stať že s ňou bude v texte naraacutebať napr ako s metaforou

V tom priacutepade ju mocircže pri prekladaniacute v raacutemci prekladateľskyacutech postupov využiacutevanyacutech pri

preklade metafory buď celkom eliminovať preložiť ju doslovne (pričom ani v priacutepade kalkov

nemusiacute byť vyacutesledneacute prekladateľskeacute riešenie automaticky zhodneacute s podobou adaptovanou

v cieľovom jazyku) vymeniť ju za inuacute metaforu alebo ju mocircže v texte vysvetliť Všetky

uvedeneacute postupy by znamenali pre cieľovyacute text viac či menej vyacuteraznyacute posun alebo stratu a to

tak na uacuterovni vyacuteznamovej ako aj lexikaacutelnej a štylistickej Adekvaacutetny postup v tomto priacutepade

znamenaacute zvoliť si v cieľovom texte tuacute podobu lexikaacutelnej jednotky ktoraacute je adaptovanaacute

v cieľovej kultuacutere bez ohľadu na divergenciu medzi originaacutelom a prekladom Ak je vo

vyacutechodiskovom texte danaacute živaacute latinskaacute sentencia kalkom v slovenčine mocircže byť

polokalkom alebo naopak Či dokonca ak je živaacute latinskaacute sentencia vo vyacutechodiskovom

jazyku adaptovanaacute v pocircvodnej latinskej podobe a v slovenčine ju poznaacuteme a použiacutevame ako

kalk prekladateľ maacute rešpektovať cieľovyacute jazyk a kultuacuteru a použiť v cieľovom texte

adaptovanyacute tvar Ak sa v cieľovom jazyku uplatňujuacute dve formy napr alea iacta est ndash kocky

suacute hodeneacute vtedy by mal prekladateľ prispocircsobiť vyacuteber prekladateľskeacuteho riešenia

vyacutechodiskoveacutemu textu a vybrať tuacute podobu živej latinskej sentencie ktoraacute originaacutelu

zodpovedaacute po obsahovej i formaacutelnej straacutenke V priacutepade vyššie spomenuteacuteho okriacutedleneacuteho

vyacuterazu existuje možnosť voľby pretože vo viaceryacutech jazykoch sa suacutebežne uplatňuje pocircvodnaacute

latinskaacute podoba ako aj jej tvar adaptovanyacute pre daneacute jazykovo-kultuacuterne spoločenstvo

Vyberaacuteme niekoľko jazykovyacutech mutaacuteciiacute

56

Slovenčina Alea iacta est Kocky suacute hodeneacute

Čeština Alea iacta est Kostky jsou vrženy

Angličtina Alea iacta est The die is cast

Nemčina Alea iacta est Der Wuumlrfel ist gefallen

Francuacutezština Alea iacta est Le sort en est jeteacute

Španielčina Alea iacta est La suerte estaacute echada

Taliančina Alea iacta est Il dado egrave tratto

Analyacutezou francuacutezskej a španielskej verzie latinskeacuteho alea iacta est zistiacuteme že latinskeacute

substantiacutevum alea s vyacuteznamom kocka sa v sentencii nenachaacutedza Nahradilo ho substantiacutevum

le sort resp la suerte s vyacuteznamami

57

Francuacutezsky vyacutekladovyacute slovniacutek Larousse aj španielsky slovniacutek Diccionario de Real Academia

Espantildeola medzi prvyacutemi vyacuteznamami substantiacutev uvaacutedzajuacute naacutehoda osud uacutedel Slovo kocka

teda le deacute (franc) a el dado (špan) ani v jednej zo sentenciiacute nefiguruje (treba však upozorniť

že vo francuacutezštine suacutebežne jestvuje aj vyacuteraz les deacutes sont jeteacutes) preto ak prekladateľ tuacuteto

sentenciu vo francuacutezskom či v španielskom vyacutechodiskovom texte odhaliacute napriek tomu že

v slovenčine maacuteme ako ekvivalent vžituacute sentenciu s komponentom kocka nie osud uacutedel

alebo naacutehoda a prekladateľ ho dokaacuteže identifikovať ako okriacutedlenyacute vyacuteraz či citaacutetovuacute frazeacutemu

pri prekladaniacute prediacutede strate napr tyacutem že prediacutede vyacuterazovej nivelizaacutecii Aluacuteziu sa mu podariacute

zachovať využitiacutem zodpovedajuacutecich vyacuterazovyacutech prostriedkov

Zaujiacutemavosťou je že sa živeacute latinskeacute sentencie uplatňujuacute vo všetkyacutech štyacuteloch Okrem

odborneacuteho štyacutelu kde je latinčina zaacutekladom terminologickeacuteho aparaacutetu nachaacutedzame latinskeacute

vyacuterazy asi v každom jednom z primaacuternych i sekundaacuternych štyacutelov Nie suacute len suacutečasťou

umeleckyacutech vyacutepovediacute ale bežne ich zaznamenaacutevame aj v hovorovom štyacutele zaznievajuacute

z meacutediiacute a uplatňujuacute sa aj v administratiacutevnom štyacutele Pre naacutezornosť prinaacutešame aj prehľadnuacute

exemplifikaacuteciu obohacovania slovenskej lexiky latinskyacutemi vyacuterazmi v raacutemci jednotlivyacutech

štyacutelov Ide o priacuteklady ktoreacute samozrejme nie suacute použiacutevaneacute vyacutehradne pre danyacute štyacutel Jeden

a ten istyacute latinskyacute vyacuteraz sa mocircže uplatňovať vo viaceryacutech z nich v zaacutevislosti od

58

komunikačnej situaacutecie a od intencie vyacutepovede autora Pri uvaacutedzaniacute priacutekladov pre jednotliveacute

štyacutely vychaacutedzame z ich delenia podľa J Mistriacuteka

I Primaacuterne štyacutely

1 naacuteučnyacute štyacutel

- terminus technicus (odbornyacute naacutezov technickyacute termiacuten)

2 administratiacutevny štyacutel

- curriculum vitae (životopis)

3 publicistickyacute štyacutel

- in memoriam (na pamiatku)

- vox populi vox dei (hlas ľudu hlas božiacute)

4 rečniacutecky štyacutel

- quo vadis (kam kraacutečaš)

5 esejistickyacute štyacutel

- conditio sine qua non (podmienka bez ktorej nie ndash nevyhnutnaacute podmienka predpoklad aby

sa niečo mohlo realizovať)

6 hovorovyacute štyacutel

- de facto (v skutočnosti skutočne zo skutku podľa skutočneacuteho stavu)

- pro forma (formaacutelne aby sa nepovedalo)

7 umeleckyacute štyacutel

- carpe diem (využi deň)

II Sekundaacuterne štyacutely (priacuteležitostneacute konkreacutetne neštandardizovaneacute) ndash vyacuteber

1 archaickyacute štyacutel

- amicenko (z latinskeacuteho amicus ndash priateľ) ndash oslovenie adresaacuteta v duchu 19 storočia

2 biblickyacute štyacutel

- gloria in excelsis Deo (slaacuteva Bohu na vyacutesostiach)

59

3 ceremoniaacutelny štyacutel

- ad multos annos (na mnoheacute roky ndash pri vyacuteročiach pri blahoželaniach jubilantovi aby sa ešte

dlho tešil zdraviu)

- Vaša magnificencia (oslovenie rektora univerzity)

- Vaša spektabilita (oslovenie dekana fakulty)

- Vaše honorability (oslovenie vyacuteznamnyacutech funkcionaacuterov v akademickom prostrediacute)

- Vaša Excelencia (oslovenie veľvyslanca)

- Vaša Eminencia (oslovenie kardinaacutela)

4 diplomatickyacute štyacutel

- persona non grata (nežiaduca osoba)

5 ďakovnyacute štyacutel

- ab imo pectore (z hĺbky srdca)

6 ekonomickyacute štyacutel

- N B (skratka z nota bene ndash dobre si zaznamenaj)

7 elegickyacute štyacutel

- memento mori (pamaumltaj na smrť)

8 encyklopedickyacute štyacutel

- ibid (ibidem ndash tamtiež)

- id (idem ndash ten istyacute)

- cf cfr conf (confer ndash porovnaj)

- et al (et alii ndash a ďalšiacute a kolektiacutev)

- l c l cit (loco citato ndash na citovanom mieste na uvedenom mieste)

- v l (vide locum ndash pozri miesto v knihe)

- s a (sine anno ndash bez roku vydania)

9 enumeratiacutevny štyacutel

- etc (et cetera ndash atď a tak ďalej)

60

10 epištolaacuterny štyacutel

- A D (anno Domini ndash roku Paacutena)

11 legislatiacutevny štyacutel

- ex offo (= ex officio ndash z uacuteradu z uacuteradnej moci)

12 ospravedlňujuacuteci štyacutel

- mea culpa mea maxima culpa (moja vina moja preveľkaacute vina)

13 patetickyacute štyacutel

- per aspera ad astra (tŕnistou cestou k hviezdam)

14 persuaziacutevny štyacutel

- historia magistra vitae (dejiny suacute učiteľkou života)

- non scholae sed vitae discimus (neučiacuteme sa pre školu ale pre život)

15 pompeacutezny štyacutel

- amicus certus in re incerta cernitur (v nuacutedzi poznaacuteš priateľa)

16 žartovnyacute štyacutel

- ergo bibamus (tak teda pime)

Podobnyacutech priacutekladov by sme našli omnoho viac od tyacutech najfrekventovanejšiacutech až po

zriedkaveacute ba raritneacute ktoreacute sa zvaumlčša vyskytujuacute v diskurzoch odborneacuteho použiacutevateľa jazyka

Prekladateľ samozrejme nemocircže poznať všetky latinskeacute citaacutety skratky sentencie alebo

terminoloacutegiu jednotlivyacutech odborov Zaacutekladneacute znalosti z klasickyacutech jazykov suacute však veľkou

vyacutehodou a aspoň zaacutekladnaacute orientaacutecia pokiaľ ide o systeacutem latinčiny a znalosti z jej lexiky

a reaacuteliiacute sluacutežia prekladateľovi k rozviacutejaniu si kultuacuternej kompetencie Ak prekladateľ nie je

zaacuteroveň klasickyacutem filoloacutegom potom v priacutepade jeho znalostiacute z klasickyacutech jazykov a antickej

civilizaacutecie a kultuacutery vo vzťahu k prekladateľskyacutem kompetenciaacutem hovoriacuteme skocircr o sociaacutelnej

rešeršnej a kultuacuternej kompetencii než o jazykovej kompetencii v pravom vyacutezname Znamenaacute

to že sa prekladateľ v problematike orientuje a ak je to potrebneacute dokaacuteže si zvoliť vhodnuacute

prekladateľskuacute pomocirccku nevyhnutnuacute pri vyacutebere ekvivalentu či pri hľadaniacute prekladateľskeacuteho

riešenia

61

V tejto suacutevislosti treba upozorniť aj na chyby v preklade vyacuteklade alebo v interpretaacutecii

ktoreacute mocircžu vzniknuacuteť ako docircsledok nedostačujuacutecej znalosti klasickyacutech jazykov a suacutevisiacich

reaacuteliiacute Parciaacutelne informaacutecie a vedomosti mocircžu viesť k mylnyacutem zaacuteverom Priacutekladom takyacutechto

neoverenyacutech postupov je znaacutema falošnaacute etymoloacutegia substantiacuteva malvica ktoraacute sa chybne

odvaacutedza od malum (zlo) alebo od mālum (jablko) pričom zlo maacute odkazovať na biblickyacute

priacutebeh Adama a Evy kde je jablko symbolom zla a uacutedajne aj preto suacute ich označenia

v latinčine zhodneacute J Rejzek v Českom etymologickom slovniacuteku uvaacutedza vysvetlenie bdquomalvice

ndash dužnatyacute plod s jaacutedřincem (jablko hruška ap) Presl převzal z jakeacutehosi stareacuteho leacutekařskeacuteho

rukopisu v jinyacutech exemplaacuteřiacutech jsou podoby makvice mrkvice takže asi jde o piacutesařskou

chybuldquo Substantiacutevum malvica sa zrejme do jazyka dostalo ako chybnyacute tvar Na českuacute

etymoloacutegiu odkazuje aj Stručnyacute etymologickyacute slovniacutek slovenčiny bdquomalvica ndash dužinatyacute plod

rastliacuten s jadrovyacutem ovociacutem (od 20 stor) Z čes malvice ndash vyacuteraz bol zavedenyacute v obdobiacute

naacuterodneacuteho obrodenia na zaacuteklade isteacuteho stčes rukopisu

priacuteslušneacute miesto sa však čiacuteta aj ako mrkviceldquo

V obdobnyacutech priacutepadoch platiacute zaacutesada ad fontes

Ak sa prekladateľ stretne s podobnyacutem prekladateľskyacutem

probleacutemom mal by si informaacuteciu vyhľadať a overiť

zvlaacutešť vtedy ak nie je v danej oblasti odborniacutekom

Latinskyacute a starogreacutecky jazyk obohatili

slovenskuacute slovnuacute zaacutesobu o kvantum lexikaacutelnych

jednotiek ktoreacute sa v našom jazyku uplatnili ako

jednotliveacute slovaacute (napr graacutetis) alebo viacslovneacute pomenovania (napr ad absurdum ad acta

aula maxima) ďalšie boli prebraneacute ako celeacute sentencie (napr clara pacta ndash boni amici) alebo

je z ich zaacutekladu odvodenyacutech množstvo ďalšiacutech lexikaacutelnych jednotiek Za mnoheacute uvaacutedzame

tie ktoreacute sa sformovali z latinskeacuteho a greacuteckeho slova jazyk

lingua

lingvistika lingvista lingvistka lingvistickyacute plurilingvizmus bilingvizmus

monolingvizmus sociolingvistika psycholingvistika pragmalingvistika neurolingvistika

etnolingvistika lingvokulturoloacutegia lingvokultureacutema lingvodidaktika lingvaacutelny

interlingvaacutelny extralingvaacutelny multilingvaacutelny

γλῶσσα (gloacutessa)

glosaacuter glosolaacutelia heteroglosia diglosia polyglosia glosa glosovať glosaacutetor glositiacuteda

glosodyacutenia xenoglosia

Jan Svatopluk Presl bol českyacute

vysokoškolskyacute pedagoacuteg a

zooloacuteg na Českej univerzite

Karlo-Ferdinandovej v Prahe

a bol jednyacutem

z najvyacuteznamnejšiacutech

priacuterodovedcov v 19 storočiacute

62

Použitaacute literatuacutera

ANDOKOVAacute Marcela (2013) Rečniacutecke umenie sv Augustiacutena v kaacutezňach k stupňovyacutem žalmom

Bratislava IRIS

BALEGOVAacute Jana (2016) Lectiones grammaticae Latinae I Košice Univerzita Pavla Jozefa

Šafaacuterika

BARANDOVSKAacute-FRANK Věra (1995) Latina jako mezinaacuterodniacute jazyk Dobřichovice Kava ndash

Pech

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2002) Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a

latinskyacutech mien naacutezvov a termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie

cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda s 45 ndash 55

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2011) Z histoacuterie transkripcie starogreacuteckych a latinskyacutech mien do

slovenčiny In Sambucus VII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a

neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta Trnavskej univerzity v Trnave s 173 ndash 195

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom

Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech

priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In Sambucus VIII Praacutece z

klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave s 178 ndash 193

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

hlavneacute transkripčneacute zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 č 3-

4 s 131 ndash 150

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2016) Od hlasu k hlaacuteske Z dejiacuten antickej naacuteuky o reči Bratislava

Univerzita Komenskeacuteho

DRAE Diccionario de la lengua espantildeola [Cit 8 septembra 2017] Dostupneacute na internete

httpdleraeesw=diccionario

HARAJ Igor (2011) Vlastneacute meno v mysleniacute antiky a stredoveku Martin Matica slovenskaacute

HORATIUS Flaccus Quintus (1986) O umeniacute baacutesnickom Satiry a Listy Bratislava Tatran s

229

HORAacuteČEK Filip ndash CHLUP Radek (2012) Učebnice klasickeacute řečtiny Praha Academia

JANOUŠEK Jan (2014) Uacutevahy nad knihou W Stroha bdquoLatein ist tot ndash es lebe Lateinldquo In

Vymětalovaacute Karla (ed) (2014) Vivat Latina reserata Opava Slezskaacute univerzita v Opavě

s 16 ndash 20

KALIVODA Jan (2012) Verba docent exempla trahunt Praha Karolinum

54

Citaacutetoveacute frazeacutemy suacute frazeacutemy prevzateacute z cudziacutech jazykov ktoreacute sa aj v prijiacutemajuacutecom

jazyku vyjadrujuacute vo svojej pocircvodnej teda v cudzojazyčnej podobe ako celok čo znamenaacute že

uvedenaacute skupina frazeacutem nezahŕňa tie ktoryacutech cudzojazyčnyacutem komponentom by bol iba jeden

prvok Pre tieto frazeologickeacute jednotky je priacuteznačneacute buď to že platnosť frazeacutemy mali už v

pocircvodnom jazyku napr latinskeacute cum grano salis (= nie doslova s istyacutem obmedzeniacutem) alebo

jednotky ktoreacute boli v pocircvodnom jazyku nefrazeologickyacutemi (napr odbornyacutemi) vyacuterazmi ako

napr corpus delicti čo je pocircvodom praacutevnickyacute termiacuten alebo vyacuteraz persona non grata ktoryacute

patriacute do diplomatickej terminoloacutegie sa frazeologizovali až v prijiacutemajuacutecom jazyku Treba

doplniť že niektoreacute častejšie použiacutevaneacute citaacutetoveacute frazeacutemy sa uplatňujuacute aj v kalkovanej podobe

napr in medias res ndash do stredu veci k veci bez uacutevodu Citaacutetoveacute frazeacutemy majuacute štylistickuacute

platnosť vyacuteraznyacutech knižnyacutech prostriedkov Vo frazeoloacutegii hovoriacuteme o jave nazyacutevanom

preberanie frazeologickyacutech jednotiek Ide o proces pri ktorom sa frazeologickyacute fond jazyka

obohacuje o frazeacutemy z inyacutech jazykov Najčastejšiacutem spocircsobom je doslovnyacute preklad cudziacutech

frazeacutem ich uacuteplneacute alebo čiastočneacute kalkovanie pričom sa vo vaumlčšine priacutepadov kopiacuteruje ich

syntaktickaacute konštrukcia Frazeologickeacute jednotky ako sme už spomenuli sa preberajuacute

v originaacutelnej podobe no mocircžu sa prispocircsobiť aj preberajuacutecemu jazyku Toto prispocircsobovanie

maacute za naacutesledky zmeny vo fonetickej alebo v grafickej podobe Priacutekladom je latinskaacute frazeacutema

tabula rasa ktoruacute slovenčina prebrala v nezmenenej podobe no napr francuacutezština si ju už

prispocircsobila do podoby table rase teda aj jej grafickaacute aj fonetickaacute podoba zodpovedaacute

preberajuacutecemu jazyku

Tyacutemto spocircsobom obohacujuacute okriacutedleneacute vyacuterazy a citaacutetoveacute frazeacutemy pocircvodom z latinčiny

suacutečasnuacute slovenskuacute lexiku Pre prekladateľa je veľkou vyacutehodou ak ich poznaacute rozumie ich

vyacuteznamu priacutepadne mu je znaacutemy ich pocircvod Poznanie tyacutechto citaacutetovyacutech frazeacutem alebo

okriacutedlenyacutech vyacuterazov v materinskom jazyku daacuteva predpoklad že ich prekladateľ bude schopnyacute

detegovať aj v pocircvodnom texte z ktoreacuteho prekladaacute Tvrdenie že je pre prekladateľa vyacutehodou

ak ich poznaacute sa zakladaacute na nasledujuacutecich zisteniach

1 Ak prekladateľ poznaacute vyacuteznam živyacutech latinskyacutech slov v materinskom jazyku je

pravdepodobneacute že ich dokaacuteže objaviť aj v pocircvodnom texte aj v priacutepadoch že ich

vyacutechodiskovyacute jazyk neprebral v originaacutelnej latinskej podobe ale ustaacutelili sa v ňom adaptovaneacute

napr vo forme kalkov priacutepadne polokalkov a teda že ich z vyacutechodiskoveacuteho textu viditeľne

nevyčleňuje už samotnaacute pocircvodnaacute jazykovaacute forma ndash latinčina Ich uvedomenie si vo

vyacuteznamovej rovine so sebou prinaacuteša niekoľko ďalšiacutech aspektov Prekladateľ dokaacuteže

cieľoveacutemu čitateľovi sprostredkovať adekvaacutetnu formu a obsah aj vďaka tomu že živeacute latinskeacute

slovo v takomto priacutepade nepovažuje len za autorovu metaforu ale uvedomuje si

55

intertextualitu (zvlaacutešť v priacutepade okriacutedlenyacutech vyacuterazov) Transferom takejto lexikaacutelnej jednotky

nenaruacuteša štyacutel originaacutelu a zachovaacuteva viacvrstevnyacute charakter textu Rovnako ponechaacuteva

čitateľovi priestor aby si tieto aluacutezie na antickyacutech autorov a ich diela v texte uvedomoval

nachaacutedzal suacutevislosti a aby pri interpretaacutecii zvlaacutešť v priacutepade umeleckyacutech textov boli jeho

vyacutechodiskaacute porovnateľneacute s vyacutechodiskami a možnosťami čitateľa originaacutelu teda aby mu

prekladateľ tuacuteto možnosť neubral skocircr než sa s preloženyacutem textom stretne saacutem a bude ho

interpretovať na zaacuteklade čitateľskej skuacutesenosti horizontu očakaacutevania čitateľskeacuteho profilu

a ďalšiacutech parametrov ktoreacute suacute suacutečasťou interpretačneacuteho procesu

2 Z hľadiska vyacuteberu vhodnyacutech translatologickyacutech postupov je poznanie živyacutech

latinskyacutech slov rovnako vyacutehodou Prekladateľ sa mocircže vyhnuacuteť negatiacutevnym posunom ak

poznaacute danuacute lexikaacutelnu jednotku identifikuje ju v texte a zvoliacute adekvaacutetny postup pri jej

transfere Ak ju nepoznaacute mocircže sa stať že s ňou bude v texte naraacutebať napr ako s metaforou

V tom priacutepade ju mocircže pri prekladaniacute v raacutemci prekladateľskyacutech postupov využiacutevanyacutech pri

preklade metafory buď celkom eliminovať preložiť ju doslovne (pričom ani v priacutepade kalkov

nemusiacute byť vyacutesledneacute prekladateľskeacute riešenie automaticky zhodneacute s podobou adaptovanou

v cieľovom jazyku) vymeniť ju za inuacute metaforu alebo ju mocircže v texte vysvetliť Všetky

uvedeneacute postupy by znamenali pre cieľovyacute text viac či menej vyacuteraznyacute posun alebo stratu a to

tak na uacuterovni vyacuteznamovej ako aj lexikaacutelnej a štylistickej Adekvaacutetny postup v tomto priacutepade

znamenaacute zvoliť si v cieľovom texte tuacute podobu lexikaacutelnej jednotky ktoraacute je adaptovanaacute

v cieľovej kultuacutere bez ohľadu na divergenciu medzi originaacutelom a prekladom Ak je vo

vyacutechodiskovom texte danaacute živaacute latinskaacute sentencia kalkom v slovenčine mocircže byť

polokalkom alebo naopak Či dokonca ak je živaacute latinskaacute sentencia vo vyacutechodiskovom

jazyku adaptovanaacute v pocircvodnej latinskej podobe a v slovenčine ju poznaacuteme a použiacutevame ako

kalk prekladateľ maacute rešpektovať cieľovyacute jazyk a kultuacuteru a použiť v cieľovom texte

adaptovanyacute tvar Ak sa v cieľovom jazyku uplatňujuacute dve formy napr alea iacta est ndash kocky

suacute hodeneacute vtedy by mal prekladateľ prispocircsobiť vyacuteber prekladateľskeacuteho riešenia

vyacutechodiskoveacutemu textu a vybrať tuacute podobu živej latinskej sentencie ktoraacute originaacutelu

zodpovedaacute po obsahovej i formaacutelnej straacutenke V priacutepade vyššie spomenuteacuteho okriacutedleneacuteho

vyacuterazu existuje možnosť voľby pretože vo viaceryacutech jazykoch sa suacutebežne uplatňuje pocircvodnaacute

latinskaacute podoba ako aj jej tvar adaptovanyacute pre daneacute jazykovo-kultuacuterne spoločenstvo

Vyberaacuteme niekoľko jazykovyacutech mutaacuteciiacute

56

Slovenčina Alea iacta est Kocky suacute hodeneacute

Čeština Alea iacta est Kostky jsou vrženy

Angličtina Alea iacta est The die is cast

Nemčina Alea iacta est Der Wuumlrfel ist gefallen

Francuacutezština Alea iacta est Le sort en est jeteacute

Španielčina Alea iacta est La suerte estaacute echada

Taliančina Alea iacta est Il dado egrave tratto

Analyacutezou francuacutezskej a španielskej verzie latinskeacuteho alea iacta est zistiacuteme že latinskeacute

substantiacutevum alea s vyacuteznamom kocka sa v sentencii nenachaacutedza Nahradilo ho substantiacutevum

le sort resp la suerte s vyacuteznamami

57

Francuacutezsky vyacutekladovyacute slovniacutek Larousse aj španielsky slovniacutek Diccionario de Real Academia

Espantildeola medzi prvyacutemi vyacuteznamami substantiacutev uvaacutedzajuacute naacutehoda osud uacutedel Slovo kocka

teda le deacute (franc) a el dado (špan) ani v jednej zo sentenciiacute nefiguruje (treba však upozorniť

že vo francuacutezštine suacutebežne jestvuje aj vyacuteraz les deacutes sont jeteacutes) preto ak prekladateľ tuacuteto

sentenciu vo francuacutezskom či v španielskom vyacutechodiskovom texte odhaliacute napriek tomu že

v slovenčine maacuteme ako ekvivalent vžituacute sentenciu s komponentom kocka nie osud uacutedel

alebo naacutehoda a prekladateľ ho dokaacuteže identifikovať ako okriacutedlenyacute vyacuteraz či citaacutetovuacute frazeacutemu

pri prekladaniacute prediacutede strate napr tyacutem že prediacutede vyacuterazovej nivelizaacutecii Aluacuteziu sa mu podariacute

zachovať využitiacutem zodpovedajuacutecich vyacuterazovyacutech prostriedkov

Zaujiacutemavosťou je že sa živeacute latinskeacute sentencie uplatňujuacute vo všetkyacutech štyacuteloch Okrem

odborneacuteho štyacutelu kde je latinčina zaacutekladom terminologickeacuteho aparaacutetu nachaacutedzame latinskeacute

vyacuterazy asi v každom jednom z primaacuternych i sekundaacuternych štyacutelov Nie suacute len suacutečasťou

umeleckyacutech vyacutepovediacute ale bežne ich zaznamenaacutevame aj v hovorovom štyacutele zaznievajuacute

z meacutediiacute a uplatňujuacute sa aj v administratiacutevnom štyacutele Pre naacutezornosť prinaacutešame aj prehľadnuacute

exemplifikaacuteciu obohacovania slovenskej lexiky latinskyacutemi vyacuterazmi v raacutemci jednotlivyacutech

štyacutelov Ide o priacuteklady ktoreacute samozrejme nie suacute použiacutevaneacute vyacutehradne pre danyacute štyacutel Jeden

a ten istyacute latinskyacute vyacuteraz sa mocircže uplatňovať vo viaceryacutech z nich v zaacutevislosti od

58

komunikačnej situaacutecie a od intencie vyacutepovede autora Pri uvaacutedzaniacute priacutekladov pre jednotliveacute

štyacutely vychaacutedzame z ich delenia podľa J Mistriacuteka

I Primaacuterne štyacutely

1 naacuteučnyacute štyacutel

- terminus technicus (odbornyacute naacutezov technickyacute termiacuten)

2 administratiacutevny štyacutel

- curriculum vitae (životopis)

3 publicistickyacute štyacutel

- in memoriam (na pamiatku)

- vox populi vox dei (hlas ľudu hlas božiacute)

4 rečniacutecky štyacutel

- quo vadis (kam kraacutečaš)

5 esejistickyacute štyacutel

- conditio sine qua non (podmienka bez ktorej nie ndash nevyhnutnaacute podmienka predpoklad aby

sa niečo mohlo realizovať)

6 hovorovyacute štyacutel

- de facto (v skutočnosti skutočne zo skutku podľa skutočneacuteho stavu)

- pro forma (formaacutelne aby sa nepovedalo)

7 umeleckyacute štyacutel

- carpe diem (využi deň)

II Sekundaacuterne štyacutely (priacuteležitostneacute konkreacutetne neštandardizovaneacute) ndash vyacuteber

1 archaickyacute štyacutel

- amicenko (z latinskeacuteho amicus ndash priateľ) ndash oslovenie adresaacuteta v duchu 19 storočia

2 biblickyacute štyacutel

- gloria in excelsis Deo (slaacuteva Bohu na vyacutesostiach)

59

3 ceremoniaacutelny štyacutel

- ad multos annos (na mnoheacute roky ndash pri vyacuteročiach pri blahoželaniach jubilantovi aby sa ešte

dlho tešil zdraviu)

- Vaša magnificencia (oslovenie rektora univerzity)

- Vaša spektabilita (oslovenie dekana fakulty)

- Vaše honorability (oslovenie vyacuteznamnyacutech funkcionaacuterov v akademickom prostrediacute)

- Vaša Excelencia (oslovenie veľvyslanca)

- Vaša Eminencia (oslovenie kardinaacutela)

4 diplomatickyacute štyacutel

- persona non grata (nežiaduca osoba)

5 ďakovnyacute štyacutel

- ab imo pectore (z hĺbky srdca)

6 ekonomickyacute štyacutel

- N B (skratka z nota bene ndash dobre si zaznamenaj)

7 elegickyacute štyacutel

- memento mori (pamaumltaj na smrť)

8 encyklopedickyacute štyacutel

- ibid (ibidem ndash tamtiež)

- id (idem ndash ten istyacute)

- cf cfr conf (confer ndash porovnaj)

- et al (et alii ndash a ďalšiacute a kolektiacutev)

- l c l cit (loco citato ndash na citovanom mieste na uvedenom mieste)

- v l (vide locum ndash pozri miesto v knihe)

- s a (sine anno ndash bez roku vydania)

9 enumeratiacutevny štyacutel

- etc (et cetera ndash atď a tak ďalej)

60

10 epištolaacuterny štyacutel

- A D (anno Domini ndash roku Paacutena)

11 legislatiacutevny štyacutel

- ex offo (= ex officio ndash z uacuteradu z uacuteradnej moci)

12 ospravedlňujuacuteci štyacutel

- mea culpa mea maxima culpa (moja vina moja preveľkaacute vina)

13 patetickyacute štyacutel

- per aspera ad astra (tŕnistou cestou k hviezdam)

14 persuaziacutevny štyacutel

- historia magistra vitae (dejiny suacute učiteľkou života)

- non scholae sed vitae discimus (neučiacuteme sa pre školu ale pre život)

15 pompeacutezny štyacutel

- amicus certus in re incerta cernitur (v nuacutedzi poznaacuteš priateľa)

16 žartovnyacute štyacutel

- ergo bibamus (tak teda pime)

Podobnyacutech priacutekladov by sme našli omnoho viac od tyacutech najfrekventovanejšiacutech až po

zriedkaveacute ba raritneacute ktoreacute sa zvaumlčša vyskytujuacute v diskurzoch odborneacuteho použiacutevateľa jazyka

Prekladateľ samozrejme nemocircže poznať všetky latinskeacute citaacutety skratky sentencie alebo

terminoloacutegiu jednotlivyacutech odborov Zaacutekladneacute znalosti z klasickyacutech jazykov suacute však veľkou

vyacutehodou a aspoň zaacutekladnaacute orientaacutecia pokiaľ ide o systeacutem latinčiny a znalosti z jej lexiky

a reaacuteliiacute sluacutežia prekladateľovi k rozviacutejaniu si kultuacuternej kompetencie Ak prekladateľ nie je

zaacuteroveň klasickyacutem filoloacutegom potom v priacutepade jeho znalostiacute z klasickyacutech jazykov a antickej

civilizaacutecie a kultuacutery vo vzťahu k prekladateľskyacutem kompetenciaacutem hovoriacuteme skocircr o sociaacutelnej

rešeršnej a kultuacuternej kompetencii než o jazykovej kompetencii v pravom vyacutezname Znamenaacute

to že sa prekladateľ v problematike orientuje a ak je to potrebneacute dokaacuteže si zvoliť vhodnuacute

prekladateľskuacute pomocirccku nevyhnutnuacute pri vyacutebere ekvivalentu či pri hľadaniacute prekladateľskeacuteho

riešenia

61

V tejto suacutevislosti treba upozorniť aj na chyby v preklade vyacuteklade alebo v interpretaacutecii

ktoreacute mocircžu vzniknuacuteť ako docircsledok nedostačujuacutecej znalosti klasickyacutech jazykov a suacutevisiacich

reaacuteliiacute Parciaacutelne informaacutecie a vedomosti mocircžu viesť k mylnyacutem zaacuteverom Priacutekladom takyacutechto

neoverenyacutech postupov je znaacutema falošnaacute etymoloacutegia substantiacuteva malvica ktoraacute sa chybne

odvaacutedza od malum (zlo) alebo od mālum (jablko) pričom zlo maacute odkazovať na biblickyacute

priacutebeh Adama a Evy kde je jablko symbolom zla a uacutedajne aj preto suacute ich označenia

v latinčine zhodneacute J Rejzek v Českom etymologickom slovniacuteku uvaacutedza vysvetlenie bdquomalvice

ndash dužnatyacute plod s jaacutedřincem (jablko hruška ap) Presl převzal z jakeacutehosi stareacuteho leacutekařskeacuteho

rukopisu v jinyacutech exemplaacuteřiacutech jsou podoby makvice mrkvice takže asi jde o piacutesařskou

chybuldquo Substantiacutevum malvica sa zrejme do jazyka dostalo ako chybnyacute tvar Na českuacute

etymoloacutegiu odkazuje aj Stručnyacute etymologickyacute slovniacutek slovenčiny bdquomalvica ndash dužinatyacute plod

rastliacuten s jadrovyacutem ovociacutem (od 20 stor) Z čes malvice ndash vyacuteraz bol zavedenyacute v obdobiacute

naacuterodneacuteho obrodenia na zaacuteklade isteacuteho stčes rukopisu

priacuteslušneacute miesto sa však čiacuteta aj ako mrkviceldquo

V obdobnyacutech priacutepadoch platiacute zaacutesada ad fontes

Ak sa prekladateľ stretne s podobnyacutem prekladateľskyacutem

probleacutemom mal by si informaacuteciu vyhľadať a overiť

zvlaacutešť vtedy ak nie je v danej oblasti odborniacutekom

Latinskyacute a starogreacutecky jazyk obohatili

slovenskuacute slovnuacute zaacutesobu o kvantum lexikaacutelnych

jednotiek ktoreacute sa v našom jazyku uplatnili ako

jednotliveacute slovaacute (napr graacutetis) alebo viacslovneacute pomenovania (napr ad absurdum ad acta

aula maxima) ďalšie boli prebraneacute ako celeacute sentencie (napr clara pacta ndash boni amici) alebo

je z ich zaacutekladu odvodenyacutech množstvo ďalšiacutech lexikaacutelnych jednotiek Za mnoheacute uvaacutedzame

tie ktoreacute sa sformovali z latinskeacuteho a greacuteckeho slova jazyk

lingua

lingvistika lingvista lingvistka lingvistickyacute plurilingvizmus bilingvizmus

monolingvizmus sociolingvistika psycholingvistika pragmalingvistika neurolingvistika

etnolingvistika lingvokulturoloacutegia lingvokultureacutema lingvodidaktika lingvaacutelny

interlingvaacutelny extralingvaacutelny multilingvaacutelny

γλῶσσα (gloacutessa)

glosaacuter glosolaacutelia heteroglosia diglosia polyglosia glosa glosovať glosaacutetor glositiacuteda

glosodyacutenia xenoglosia

Jan Svatopluk Presl bol českyacute

vysokoškolskyacute pedagoacuteg a

zooloacuteg na Českej univerzite

Karlo-Ferdinandovej v Prahe

a bol jednyacutem

z najvyacuteznamnejšiacutech

priacuterodovedcov v 19 storočiacute

62

Použitaacute literatuacutera

ANDOKOVAacute Marcela (2013) Rečniacutecke umenie sv Augustiacutena v kaacutezňach k stupňovyacutem žalmom

Bratislava IRIS

BALEGOVAacute Jana (2016) Lectiones grammaticae Latinae I Košice Univerzita Pavla Jozefa

Šafaacuterika

BARANDOVSKAacute-FRANK Věra (1995) Latina jako mezinaacuterodniacute jazyk Dobřichovice Kava ndash

Pech

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2002) Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a

latinskyacutech mien naacutezvov a termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie

cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda s 45 ndash 55

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2011) Z histoacuterie transkripcie starogreacuteckych a latinskyacutech mien do

slovenčiny In Sambucus VII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a

neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta Trnavskej univerzity v Trnave s 173 ndash 195

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom

Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech

priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In Sambucus VIII Praacutece z

klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave s 178 ndash 193

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

hlavneacute transkripčneacute zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 č 3-

4 s 131 ndash 150

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2016) Od hlasu k hlaacuteske Z dejiacuten antickej naacuteuky o reči Bratislava

Univerzita Komenskeacuteho

DRAE Diccionario de la lengua espantildeola [Cit 8 septembra 2017] Dostupneacute na internete

httpdleraeesw=diccionario

HARAJ Igor (2011) Vlastneacute meno v mysleniacute antiky a stredoveku Martin Matica slovenskaacute

HORATIUS Flaccus Quintus (1986) O umeniacute baacutesnickom Satiry a Listy Bratislava Tatran s

229

HORAacuteČEK Filip ndash CHLUP Radek (2012) Učebnice klasickeacute řečtiny Praha Academia

JANOUŠEK Jan (2014) Uacutevahy nad knihou W Stroha bdquoLatein ist tot ndash es lebe Lateinldquo In

Vymětalovaacute Karla (ed) (2014) Vivat Latina reserata Opava Slezskaacute univerzita v Opavě

s 16 ndash 20

KALIVODA Jan (2012) Verba docent exempla trahunt Praha Karolinum

55

intertextualitu (zvlaacutešť v priacutepade okriacutedlenyacutech vyacuterazov) Transferom takejto lexikaacutelnej jednotky

nenaruacuteša štyacutel originaacutelu a zachovaacuteva viacvrstevnyacute charakter textu Rovnako ponechaacuteva

čitateľovi priestor aby si tieto aluacutezie na antickyacutech autorov a ich diela v texte uvedomoval

nachaacutedzal suacutevislosti a aby pri interpretaacutecii zvlaacutešť v priacutepade umeleckyacutech textov boli jeho

vyacutechodiskaacute porovnateľneacute s vyacutechodiskami a možnosťami čitateľa originaacutelu teda aby mu

prekladateľ tuacuteto možnosť neubral skocircr než sa s preloženyacutem textom stretne saacutem a bude ho

interpretovať na zaacuteklade čitateľskej skuacutesenosti horizontu očakaacutevania čitateľskeacuteho profilu

a ďalšiacutech parametrov ktoreacute suacute suacutečasťou interpretačneacuteho procesu

2 Z hľadiska vyacuteberu vhodnyacutech translatologickyacutech postupov je poznanie živyacutech

latinskyacutech slov rovnako vyacutehodou Prekladateľ sa mocircže vyhnuacuteť negatiacutevnym posunom ak

poznaacute danuacute lexikaacutelnu jednotku identifikuje ju v texte a zvoliacute adekvaacutetny postup pri jej

transfere Ak ju nepoznaacute mocircže sa stať že s ňou bude v texte naraacutebať napr ako s metaforou

V tom priacutepade ju mocircže pri prekladaniacute v raacutemci prekladateľskyacutech postupov využiacutevanyacutech pri

preklade metafory buď celkom eliminovať preložiť ju doslovne (pričom ani v priacutepade kalkov

nemusiacute byť vyacutesledneacute prekladateľskeacute riešenie automaticky zhodneacute s podobou adaptovanou

v cieľovom jazyku) vymeniť ju za inuacute metaforu alebo ju mocircže v texte vysvetliť Všetky

uvedeneacute postupy by znamenali pre cieľovyacute text viac či menej vyacuteraznyacute posun alebo stratu a to

tak na uacuterovni vyacuteznamovej ako aj lexikaacutelnej a štylistickej Adekvaacutetny postup v tomto priacutepade

znamenaacute zvoliť si v cieľovom texte tuacute podobu lexikaacutelnej jednotky ktoraacute je adaptovanaacute

v cieľovej kultuacutere bez ohľadu na divergenciu medzi originaacutelom a prekladom Ak je vo

vyacutechodiskovom texte danaacute živaacute latinskaacute sentencia kalkom v slovenčine mocircže byť

polokalkom alebo naopak Či dokonca ak je živaacute latinskaacute sentencia vo vyacutechodiskovom

jazyku adaptovanaacute v pocircvodnej latinskej podobe a v slovenčine ju poznaacuteme a použiacutevame ako

kalk prekladateľ maacute rešpektovať cieľovyacute jazyk a kultuacuteru a použiť v cieľovom texte

adaptovanyacute tvar Ak sa v cieľovom jazyku uplatňujuacute dve formy napr alea iacta est ndash kocky

suacute hodeneacute vtedy by mal prekladateľ prispocircsobiť vyacuteber prekladateľskeacuteho riešenia

vyacutechodiskoveacutemu textu a vybrať tuacute podobu živej latinskej sentencie ktoraacute originaacutelu

zodpovedaacute po obsahovej i formaacutelnej straacutenke V priacutepade vyššie spomenuteacuteho okriacutedleneacuteho

vyacuterazu existuje možnosť voľby pretože vo viaceryacutech jazykoch sa suacutebežne uplatňuje pocircvodnaacute

latinskaacute podoba ako aj jej tvar adaptovanyacute pre daneacute jazykovo-kultuacuterne spoločenstvo

Vyberaacuteme niekoľko jazykovyacutech mutaacuteciiacute

56

Slovenčina Alea iacta est Kocky suacute hodeneacute

Čeština Alea iacta est Kostky jsou vrženy

Angličtina Alea iacta est The die is cast

Nemčina Alea iacta est Der Wuumlrfel ist gefallen

Francuacutezština Alea iacta est Le sort en est jeteacute

Španielčina Alea iacta est La suerte estaacute echada

Taliančina Alea iacta est Il dado egrave tratto

Analyacutezou francuacutezskej a španielskej verzie latinskeacuteho alea iacta est zistiacuteme že latinskeacute

substantiacutevum alea s vyacuteznamom kocka sa v sentencii nenachaacutedza Nahradilo ho substantiacutevum

le sort resp la suerte s vyacuteznamami

57

Francuacutezsky vyacutekladovyacute slovniacutek Larousse aj španielsky slovniacutek Diccionario de Real Academia

Espantildeola medzi prvyacutemi vyacuteznamami substantiacutev uvaacutedzajuacute naacutehoda osud uacutedel Slovo kocka

teda le deacute (franc) a el dado (špan) ani v jednej zo sentenciiacute nefiguruje (treba však upozorniť

že vo francuacutezštine suacutebežne jestvuje aj vyacuteraz les deacutes sont jeteacutes) preto ak prekladateľ tuacuteto

sentenciu vo francuacutezskom či v španielskom vyacutechodiskovom texte odhaliacute napriek tomu že

v slovenčine maacuteme ako ekvivalent vžituacute sentenciu s komponentom kocka nie osud uacutedel

alebo naacutehoda a prekladateľ ho dokaacuteže identifikovať ako okriacutedlenyacute vyacuteraz či citaacutetovuacute frazeacutemu

pri prekladaniacute prediacutede strate napr tyacutem že prediacutede vyacuterazovej nivelizaacutecii Aluacuteziu sa mu podariacute

zachovať využitiacutem zodpovedajuacutecich vyacuterazovyacutech prostriedkov

Zaujiacutemavosťou je že sa živeacute latinskeacute sentencie uplatňujuacute vo všetkyacutech štyacuteloch Okrem

odborneacuteho štyacutelu kde je latinčina zaacutekladom terminologickeacuteho aparaacutetu nachaacutedzame latinskeacute

vyacuterazy asi v každom jednom z primaacuternych i sekundaacuternych štyacutelov Nie suacute len suacutečasťou

umeleckyacutech vyacutepovediacute ale bežne ich zaznamenaacutevame aj v hovorovom štyacutele zaznievajuacute

z meacutediiacute a uplatňujuacute sa aj v administratiacutevnom štyacutele Pre naacutezornosť prinaacutešame aj prehľadnuacute

exemplifikaacuteciu obohacovania slovenskej lexiky latinskyacutemi vyacuterazmi v raacutemci jednotlivyacutech

štyacutelov Ide o priacuteklady ktoreacute samozrejme nie suacute použiacutevaneacute vyacutehradne pre danyacute štyacutel Jeden

a ten istyacute latinskyacute vyacuteraz sa mocircže uplatňovať vo viaceryacutech z nich v zaacutevislosti od

58

komunikačnej situaacutecie a od intencie vyacutepovede autora Pri uvaacutedzaniacute priacutekladov pre jednotliveacute

štyacutely vychaacutedzame z ich delenia podľa J Mistriacuteka

I Primaacuterne štyacutely

1 naacuteučnyacute štyacutel

- terminus technicus (odbornyacute naacutezov technickyacute termiacuten)

2 administratiacutevny štyacutel

- curriculum vitae (životopis)

3 publicistickyacute štyacutel

- in memoriam (na pamiatku)

- vox populi vox dei (hlas ľudu hlas božiacute)

4 rečniacutecky štyacutel

- quo vadis (kam kraacutečaš)

5 esejistickyacute štyacutel

- conditio sine qua non (podmienka bez ktorej nie ndash nevyhnutnaacute podmienka predpoklad aby

sa niečo mohlo realizovať)

6 hovorovyacute štyacutel

- de facto (v skutočnosti skutočne zo skutku podľa skutočneacuteho stavu)

- pro forma (formaacutelne aby sa nepovedalo)

7 umeleckyacute štyacutel

- carpe diem (využi deň)

II Sekundaacuterne štyacutely (priacuteležitostneacute konkreacutetne neštandardizovaneacute) ndash vyacuteber

1 archaickyacute štyacutel

- amicenko (z latinskeacuteho amicus ndash priateľ) ndash oslovenie adresaacuteta v duchu 19 storočia

2 biblickyacute štyacutel

- gloria in excelsis Deo (slaacuteva Bohu na vyacutesostiach)

59

3 ceremoniaacutelny štyacutel

- ad multos annos (na mnoheacute roky ndash pri vyacuteročiach pri blahoželaniach jubilantovi aby sa ešte

dlho tešil zdraviu)

- Vaša magnificencia (oslovenie rektora univerzity)

- Vaša spektabilita (oslovenie dekana fakulty)

- Vaše honorability (oslovenie vyacuteznamnyacutech funkcionaacuterov v akademickom prostrediacute)

- Vaša Excelencia (oslovenie veľvyslanca)

- Vaša Eminencia (oslovenie kardinaacutela)

4 diplomatickyacute štyacutel

- persona non grata (nežiaduca osoba)

5 ďakovnyacute štyacutel

- ab imo pectore (z hĺbky srdca)

6 ekonomickyacute štyacutel

- N B (skratka z nota bene ndash dobre si zaznamenaj)

7 elegickyacute štyacutel

- memento mori (pamaumltaj na smrť)

8 encyklopedickyacute štyacutel

- ibid (ibidem ndash tamtiež)

- id (idem ndash ten istyacute)

- cf cfr conf (confer ndash porovnaj)

- et al (et alii ndash a ďalšiacute a kolektiacutev)

- l c l cit (loco citato ndash na citovanom mieste na uvedenom mieste)

- v l (vide locum ndash pozri miesto v knihe)

- s a (sine anno ndash bez roku vydania)

9 enumeratiacutevny štyacutel

- etc (et cetera ndash atď a tak ďalej)

60

10 epištolaacuterny štyacutel

- A D (anno Domini ndash roku Paacutena)

11 legislatiacutevny štyacutel

- ex offo (= ex officio ndash z uacuteradu z uacuteradnej moci)

12 ospravedlňujuacuteci štyacutel

- mea culpa mea maxima culpa (moja vina moja preveľkaacute vina)

13 patetickyacute štyacutel

- per aspera ad astra (tŕnistou cestou k hviezdam)

14 persuaziacutevny štyacutel

- historia magistra vitae (dejiny suacute učiteľkou života)

- non scholae sed vitae discimus (neučiacuteme sa pre školu ale pre život)

15 pompeacutezny štyacutel

- amicus certus in re incerta cernitur (v nuacutedzi poznaacuteš priateľa)

16 žartovnyacute štyacutel

- ergo bibamus (tak teda pime)

Podobnyacutech priacutekladov by sme našli omnoho viac od tyacutech najfrekventovanejšiacutech až po

zriedkaveacute ba raritneacute ktoreacute sa zvaumlčša vyskytujuacute v diskurzoch odborneacuteho použiacutevateľa jazyka

Prekladateľ samozrejme nemocircže poznať všetky latinskeacute citaacutety skratky sentencie alebo

terminoloacutegiu jednotlivyacutech odborov Zaacutekladneacute znalosti z klasickyacutech jazykov suacute však veľkou

vyacutehodou a aspoň zaacutekladnaacute orientaacutecia pokiaľ ide o systeacutem latinčiny a znalosti z jej lexiky

a reaacuteliiacute sluacutežia prekladateľovi k rozviacutejaniu si kultuacuternej kompetencie Ak prekladateľ nie je

zaacuteroveň klasickyacutem filoloacutegom potom v priacutepade jeho znalostiacute z klasickyacutech jazykov a antickej

civilizaacutecie a kultuacutery vo vzťahu k prekladateľskyacutem kompetenciaacutem hovoriacuteme skocircr o sociaacutelnej

rešeršnej a kultuacuternej kompetencii než o jazykovej kompetencii v pravom vyacutezname Znamenaacute

to že sa prekladateľ v problematike orientuje a ak je to potrebneacute dokaacuteže si zvoliť vhodnuacute

prekladateľskuacute pomocirccku nevyhnutnuacute pri vyacutebere ekvivalentu či pri hľadaniacute prekladateľskeacuteho

riešenia

61

V tejto suacutevislosti treba upozorniť aj na chyby v preklade vyacuteklade alebo v interpretaacutecii

ktoreacute mocircžu vzniknuacuteť ako docircsledok nedostačujuacutecej znalosti klasickyacutech jazykov a suacutevisiacich

reaacuteliiacute Parciaacutelne informaacutecie a vedomosti mocircžu viesť k mylnyacutem zaacuteverom Priacutekladom takyacutechto

neoverenyacutech postupov je znaacutema falošnaacute etymoloacutegia substantiacuteva malvica ktoraacute sa chybne

odvaacutedza od malum (zlo) alebo od mālum (jablko) pričom zlo maacute odkazovať na biblickyacute

priacutebeh Adama a Evy kde je jablko symbolom zla a uacutedajne aj preto suacute ich označenia

v latinčine zhodneacute J Rejzek v Českom etymologickom slovniacuteku uvaacutedza vysvetlenie bdquomalvice

ndash dužnatyacute plod s jaacutedřincem (jablko hruška ap) Presl převzal z jakeacutehosi stareacuteho leacutekařskeacuteho

rukopisu v jinyacutech exemplaacuteřiacutech jsou podoby makvice mrkvice takže asi jde o piacutesařskou

chybuldquo Substantiacutevum malvica sa zrejme do jazyka dostalo ako chybnyacute tvar Na českuacute

etymoloacutegiu odkazuje aj Stručnyacute etymologickyacute slovniacutek slovenčiny bdquomalvica ndash dužinatyacute plod

rastliacuten s jadrovyacutem ovociacutem (od 20 stor) Z čes malvice ndash vyacuteraz bol zavedenyacute v obdobiacute

naacuterodneacuteho obrodenia na zaacuteklade isteacuteho stčes rukopisu

priacuteslušneacute miesto sa však čiacuteta aj ako mrkviceldquo

V obdobnyacutech priacutepadoch platiacute zaacutesada ad fontes

Ak sa prekladateľ stretne s podobnyacutem prekladateľskyacutem

probleacutemom mal by si informaacuteciu vyhľadať a overiť

zvlaacutešť vtedy ak nie je v danej oblasti odborniacutekom

Latinskyacute a starogreacutecky jazyk obohatili

slovenskuacute slovnuacute zaacutesobu o kvantum lexikaacutelnych

jednotiek ktoreacute sa v našom jazyku uplatnili ako

jednotliveacute slovaacute (napr graacutetis) alebo viacslovneacute pomenovania (napr ad absurdum ad acta

aula maxima) ďalšie boli prebraneacute ako celeacute sentencie (napr clara pacta ndash boni amici) alebo

je z ich zaacutekladu odvodenyacutech množstvo ďalšiacutech lexikaacutelnych jednotiek Za mnoheacute uvaacutedzame

tie ktoreacute sa sformovali z latinskeacuteho a greacuteckeho slova jazyk

lingua

lingvistika lingvista lingvistka lingvistickyacute plurilingvizmus bilingvizmus

monolingvizmus sociolingvistika psycholingvistika pragmalingvistika neurolingvistika

etnolingvistika lingvokulturoloacutegia lingvokultureacutema lingvodidaktika lingvaacutelny

interlingvaacutelny extralingvaacutelny multilingvaacutelny

γλῶσσα (gloacutessa)

glosaacuter glosolaacutelia heteroglosia diglosia polyglosia glosa glosovať glosaacutetor glositiacuteda

glosodyacutenia xenoglosia

Jan Svatopluk Presl bol českyacute

vysokoškolskyacute pedagoacuteg a

zooloacuteg na Českej univerzite

Karlo-Ferdinandovej v Prahe

a bol jednyacutem

z najvyacuteznamnejšiacutech

priacuterodovedcov v 19 storočiacute

62

Použitaacute literatuacutera

ANDOKOVAacute Marcela (2013) Rečniacutecke umenie sv Augustiacutena v kaacutezňach k stupňovyacutem žalmom

Bratislava IRIS

BALEGOVAacute Jana (2016) Lectiones grammaticae Latinae I Košice Univerzita Pavla Jozefa

Šafaacuterika

BARANDOVSKAacute-FRANK Věra (1995) Latina jako mezinaacuterodniacute jazyk Dobřichovice Kava ndash

Pech

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2002) Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a

latinskyacutech mien naacutezvov a termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie

cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda s 45 ndash 55

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2011) Z histoacuterie transkripcie starogreacuteckych a latinskyacutech mien do

slovenčiny In Sambucus VII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a

neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta Trnavskej univerzity v Trnave s 173 ndash 195

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom

Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech

priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In Sambucus VIII Praacutece z

klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave s 178 ndash 193

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

hlavneacute transkripčneacute zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 č 3-

4 s 131 ndash 150

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2016) Od hlasu k hlaacuteske Z dejiacuten antickej naacuteuky o reči Bratislava

Univerzita Komenskeacuteho

DRAE Diccionario de la lengua espantildeola [Cit 8 septembra 2017] Dostupneacute na internete

httpdleraeesw=diccionario

HARAJ Igor (2011) Vlastneacute meno v mysleniacute antiky a stredoveku Martin Matica slovenskaacute

HORATIUS Flaccus Quintus (1986) O umeniacute baacutesnickom Satiry a Listy Bratislava Tatran s

229

HORAacuteČEK Filip ndash CHLUP Radek (2012) Učebnice klasickeacute řečtiny Praha Academia

JANOUŠEK Jan (2014) Uacutevahy nad knihou W Stroha bdquoLatein ist tot ndash es lebe Lateinldquo In

Vymětalovaacute Karla (ed) (2014) Vivat Latina reserata Opava Slezskaacute univerzita v Opavě

s 16 ndash 20

KALIVODA Jan (2012) Verba docent exempla trahunt Praha Karolinum

56

Slovenčina Alea iacta est Kocky suacute hodeneacute

Čeština Alea iacta est Kostky jsou vrženy

Angličtina Alea iacta est The die is cast

Nemčina Alea iacta est Der Wuumlrfel ist gefallen

Francuacutezština Alea iacta est Le sort en est jeteacute

Španielčina Alea iacta est La suerte estaacute echada

Taliančina Alea iacta est Il dado egrave tratto

Analyacutezou francuacutezskej a španielskej verzie latinskeacuteho alea iacta est zistiacuteme že latinskeacute

substantiacutevum alea s vyacuteznamom kocka sa v sentencii nenachaacutedza Nahradilo ho substantiacutevum

le sort resp la suerte s vyacuteznamami

57

Francuacutezsky vyacutekladovyacute slovniacutek Larousse aj španielsky slovniacutek Diccionario de Real Academia

Espantildeola medzi prvyacutemi vyacuteznamami substantiacutev uvaacutedzajuacute naacutehoda osud uacutedel Slovo kocka

teda le deacute (franc) a el dado (špan) ani v jednej zo sentenciiacute nefiguruje (treba však upozorniť

že vo francuacutezštine suacutebežne jestvuje aj vyacuteraz les deacutes sont jeteacutes) preto ak prekladateľ tuacuteto

sentenciu vo francuacutezskom či v španielskom vyacutechodiskovom texte odhaliacute napriek tomu že

v slovenčine maacuteme ako ekvivalent vžituacute sentenciu s komponentom kocka nie osud uacutedel

alebo naacutehoda a prekladateľ ho dokaacuteže identifikovať ako okriacutedlenyacute vyacuteraz či citaacutetovuacute frazeacutemu

pri prekladaniacute prediacutede strate napr tyacutem že prediacutede vyacuterazovej nivelizaacutecii Aluacuteziu sa mu podariacute

zachovať využitiacutem zodpovedajuacutecich vyacuterazovyacutech prostriedkov

Zaujiacutemavosťou je že sa živeacute latinskeacute sentencie uplatňujuacute vo všetkyacutech štyacuteloch Okrem

odborneacuteho štyacutelu kde je latinčina zaacutekladom terminologickeacuteho aparaacutetu nachaacutedzame latinskeacute

vyacuterazy asi v každom jednom z primaacuternych i sekundaacuternych štyacutelov Nie suacute len suacutečasťou

umeleckyacutech vyacutepovediacute ale bežne ich zaznamenaacutevame aj v hovorovom štyacutele zaznievajuacute

z meacutediiacute a uplatňujuacute sa aj v administratiacutevnom štyacutele Pre naacutezornosť prinaacutešame aj prehľadnuacute

exemplifikaacuteciu obohacovania slovenskej lexiky latinskyacutemi vyacuterazmi v raacutemci jednotlivyacutech

štyacutelov Ide o priacuteklady ktoreacute samozrejme nie suacute použiacutevaneacute vyacutehradne pre danyacute štyacutel Jeden

a ten istyacute latinskyacute vyacuteraz sa mocircže uplatňovať vo viaceryacutech z nich v zaacutevislosti od

58

komunikačnej situaacutecie a od intencie vyacutepovede autora Pri uvaacutedzaniacute priacutekladov pre jednotliveacute

štyacutely vychaacutedzame z ich delenia podľa J Mistriacuteka

I Primaacuterne štyacutely

1 naacuteučnyacute štyacutel

- terminus technicus (odbornyacute naacutezov technickyacute termiacuten)

2 administratiacutevny štyacutel

- curriculum vitae (životopis)

3 publicistickyacute štyacutel

- in memoriam (na pamiatku)

- vox populi vox dei (hlas ľudu hlas božiacute)

4 rečniacutecky štyacutel

- quo vadis (kam kraacutečaš)

5 esejistickyacute štyacutel

- conditio sine qua non (podmienka bez ktorej nie ndash nevyhnutnaacute podmienka predpoklad aby

sa niečo mohlo realizovať)

6 hovorovyacute štyacutel

- de facto (v skutočnosti skutočne zo skutku podľa skutočneacuteho stavu)

- pro forma (formaacutelne aby sa nepovedalo)

7 umeleckyacute štyacutel

- carpe diem (využi deň)

II Sekundaacuterne štyacutely (priacuteležitostneacute konkreacutetne neštandardizovaneacute) ndash vyacuteber

1 archaickyacute štyacutel

- amicenko (z latinskeacuteho amicus ndash priateľ) ndash oslovenie adresaacuteta v duchu 19 storočia

2 biblickyacute štyacutel

- gloria in excelsis Deo (slaacuteva Bohu na vyacutesostiach)

59

3 ceremoniaacutelny štyacutel

- ad multos annos (na mnoheacute roky ndash pri vyacuteročiach pri blahoželaniach jubilantovi aby sa ešte

dlho tešil zdraviu)

- Vaša magnificencia (oslovenie rektora univerzity)

- Vaša spektabilita (oslovenie dekana fakulty)

- Vaše honorability (oslovenie vyacuteznamnyacutech funkcionaacuterov v akademickom prostrediacute)

- Vaša Excelencia (oslovenie veľvyslanca)

- Vaša Eminencia (oslovenie kardinaacutela)

4 diplomatickyacute štyacutel

- persona non grata (nežiaduca osoba)

5 ďakovnyacute štyacutel

- ab imo pectore (z hĺbky srdca)

6 ekonomickyacute štyacutel

- N B (skratka z nota bene ndash dobre si zaznamenaj)

7 elegickyacute štyacutel

- memento mori (pamaumltaj na smrť)

8 encyklopedickyacute štyacutel

- ibid (ibidem ndash tamtiež)

- id (idem ndash ten istyacute)

- cf cfr conf (confer ndash porovnaj)

- et al (et alii ndash a ďalšiacute a kolektiacutev)

- l c l cit (loco citato ndash na citovanom mieste na uvedenom mieste)

- v l (vide locum ndash pozri miesto v knihe)

- s a (sine anno ndash bez roku vydania)

9 enumeratiacutevny štyacutel

- etc (et cetera ndash atď a tak ďalej)

60

10 epištolaacuterny štyacutel

- A D (anno Domini ndash roku Paacutena)

11 legislatiacutevny štyacutel

- ex offo (= ex officio ndash z uacuteradu z uacuteradnej moci)

12 ospravedlňujuacuteci štyacutel

- mea culpa mea maxima culpa (moja vina moja preveľkaacute vina)

13 patetickyacute štyacutel

- per aspera ad astra (tŕnistou cestou k hviezdam)

14 persuaziacutevny štyacutel

- historia magistra vitae (dejiny suacute učiteľkou života)

- non scholae sed vitae discimus (neučiacuteme sa pre školu ale pre život)

15 pompeacutezny štyacutel

- amicus certus in re incerta cernitur (v nuacutedzi poznaacuteš priateľa)

16 žartovnyacute štyacutel

- ergo bibamus (tak teda pime)

Podobnyacutech priacutekladov by sme našli omnoho viac od tyacutech najfrekventovanejšiacutech až po

zriedkaveacute ba raritneacute ktoreacute sa zvaumlčša vyskytujuacute v diskurzoch odborneacuteho použiacutevateľa jazyka

Prekladateľ samozrejme nemocircže poznať všetky latinskeacute citaacutety skratky sentencie alebo

terminoloacutegiu jednotlivyacutech odborov Zaacutekladneacute znalosti z klasickyacutech jazykov suacute však veľkou

vyacutehodou a aspoň zaacutekladnaacute orientaacutecia pokiaľ ide o systeacutem latinčiny a znalosti z jej lexiky

a reaacuteliiacute sluacutežia prekladateľovi k rozviacutejaniu si kultuacuternej kompetencie Ak prekladateľ nie je

zaacuteroveň klasickyacutem filoloacutegom potom v priacutepade jeho znalostiacute z klasickyacutech jazykov a antickej

civilizaacutecie a kultuacutery vo vzťahu k prekladateľskyacutem kompetenciaacutem hovoriacuteme skocircr o sociaacutelnej

rešeršnej a kultuacuternej kompetencii než o jazykovej kompetencii v pravom vyacutezname Znamenaacute

to že sa prekladateľ v problematike orientuje a ak je to potrebneacute dokaacuteže si zvoliť vhodnuacute

prekladateľskuacute pomocirccku nevyhnutnuacute pri vyacutebere ekvivalentu či pri hľadaniacute prekladateľskeacuteho

riešenia

61

V tejto suacutevislosti treba upozorniť aj na chyby v preklade vyacuteklade alebo v interpretaacutecii

ktoreacute mocircžu vzniknuacuteť ako docircsledok nedostačujuacutecej znalosti klasickyacutech jazykov a suacutevisiacich

reaacuteliiacute Parciaacutelne informaacutecie a vedomosti mocircžu viesť k mylnyacutem zaacuteverom Priacutekladom takyacutechto

neoverenyacutech postupov je znaacutema falošnaacute etymoloacutegia substantiacuteva malvica ktoraacute sa chybne

odvaacutedza od malum (zlo) alebo od mālum (jablko) pričom zlo maacute odkazovať na biblickyacute

priacutebeh Adama a Evy kde je jablko symbolom zla a uacutedajne aj preto suacute ich označenia

v latinčine zhodneacute J Rejzek v Českom etymologickom slovniacuteku uvaacutedza vysvetlenie bdquomalvice

ndash dužnatyacute plod s jaacutedřincem (jablko hruška ap) Presl převzal z jakeacutehosi stareacuteho leacutekařskeacuteho

rukopisu v jinyacutech exemplaacuteřiacutech jsou podoby makvice mrkvice takže asi jde o piacutesařskou

chybuldquo Substantiacutevum malvica sa zrejme do jazyka dostalo ako chybnyacute tvar Na českuacute

etymoloacutegiu odkazuje aj Stručnyacute etymologickyacute slovniacutek slovenčiny bdquomalvica ndash dužinatyacute plod

rastliacuten s jadrovyacutem ovociacutem (od 20 stor) Z čes malvice ndash vyacuteraz bol zavedenyacute v obdobiacute

naacuterodneacuteho obrodenia na zaacuteklade isteacuteho stčes rukopisu

priacuteslušneacute miesto sa však čiacuteta aj ako mrkviceldquo

V obdobnyacutech priacutepadoch platiacute zaacutesada ad fontes

Ak sa prekladateľ stretne s podobnyacutem prekladateľskyacutem

probleacutemom mal by si informaacuteciu vyhľadať a overiť

zvlaacutešť vtedy ak nie je v danej oblasti odborniacutekom

Latinskyacute a starogreacutecky jazyk obohatili

slovenskuacute slovnuacute zaacutesobu o kvantum lexikaacutelnych

jednotiek ktoreacute sa v našom jazyku uplatnili ako

jednotliveacute slovaacute (napr graacutetis) alebo viacslovneacute pomenovania (napr ad absurdum ad acta

aula maxima) ďalšie boli prebraneacute ako celeacute sentencie (napr clara pacta ndash boni amici) alebo

je z ich zaacutekladu odvodenyacutech množstvo ďalšiacutech lexikaacutelnych jednotiek Za mnoheacute uvaacutedzame

tie ktoreacute sa sformovali z latinskeacuteho a greacuteckeho slova jazyk

lingua

lingvistika lingvista lingvistka lingvistickyacute plurilingvizmus bilingvizmus

monolingvizmus sociolingvistika psycholingvistika pragmalingvistika neurolingvistika

etnolingvistika lingvokulturoloacutegia lingvokultureacutema lingvodidaktika lingvaacutelny

interlingvaacutelny extralingvaacutelny multilingvaacutelny

γλῶσσα (gloacutessa)

glosaacuter glosolaacutelia heteroglosia diglosia polyglosia glosa glosovať glosaacutetor glositiacuteda

glosodyacutenia xenoglosia

Jan Svatopluk Presl bol českyacute

vysokoškolskyacute pedagoacuteg a

zooloacuteg na Českej univerzite

Karlo-Ferdinandovej v Prahe

a bol jednyacutem

z najvyacuteznamnejšiacutech

priacuterodovedcov v 19 storočiacute

62

Použitaacute literatuacutera

ANDOKOVAacute Marcela (2013) Rečniacutecke umenie sv Augustiacutena v kaacutezňach k stupňovyacutem žalmom

Bratislava IRIS

BALEGOVAacute Jana (2016) Lectiones grammaticae Latinae I Košice Univerzita Pavla Jozefa

Šafaacuterika

BARANDOVSKAacute-FRANK Věra (1995) Latina jako mezinaacuterodniacute jazyk Dobřichovice Kava ndash

Pech

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2002) Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a

latinskyacutech mien naacutezvov a termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie

cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda s 45 ndash 55

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2011) Z histoacuterie transkripcie starogreacuteckych a latinskyacutech mien do

slovenčiny In Sambucus VII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a

neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta Trnavskej univerzity v Trnave s 173 ndash 195

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom

Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech

priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In Sambucus VIII Praacutece z

klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave s 178 ndash 193

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

hlavneacute transkripčneacute zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 č 3-

4 s 131 ndash 150

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2016) Od hlasu k hlaacuteske Z dejiacuten antickej naacuteuky o reči Bratislava

Univerzita Komenskeacuteho

DRAE Diccionario de la lengua espantildeola [Cit 8 septembra 2017] Dostupneacute na internete

httpdleraeesw=diccionario

HARAJ Igor (2011) Vlastneacute meno v mysleniacute antiky a stredoveku Martin Matica slovenskaacute

HORATIUS Flaccus Quintus (1986) O umeniacute baacutesnickom Satiry a Listy Bratislava Tatran s

229

HORAacuteČEK Filip ndash CHLUP Radek (2012) Učebnice klasickeacute řečtiny Praha Academia

JANOUŠEK Jan (2014) Uacutevahy nad knihou W Stroha bdquoLatein ist tot ndash es lebe Lateinldquo In

Vymětalovaacute Karla (ed) (2014) Vivat Latina reserata Opava Slezskaacute univerzita v Opavě

s 16 ndash 20

KALIVODA Jan (2012) Verba docent exempla trahunt Praha Karolinum

57

Francuacutezsky vyacutekladovyacute slovniacutek Larousse aj španielsky slovniacutek Diccionario de Real Academia

Espantildeola medzi prvyacutemi vyacuteznamami substantiacutev uvaacutedzajuacute naacutehoda osud uacutedel Slovo kocka

teda le deacute (franc) a el dado (špan) ani v jednej zo sentenciiacute nefiguruje (treba však upozorniť

že vo francuacutezštine suacutebežne jestvuje aj vyacuteraz les deacutes sont jeteacutes) preto ak prekladateľ tuacuteto

sentenciu vo francuacutezskom či v španielskom vyacutechodiskovom texte odhaliacute napriek tomu že

v slovenčine maacuteme ako ekvivalent vžituacute sentenciu s komponentom kocka nie osud uacutedel

alebo naacutehoda a prekladateľ ho dokaacuteže identifikovať ako okriacutedlenyacute vyacuteraz či citaacutetovuacute frazeacutemu

pri prekladaniacute prediacutede strate napr tyacutem že prediacutede vyacuterazovej nivelizaacutecii Aluacuteziu sa mu podariacute

zachovať využitiacutem zodpovedajuacutecich vyacuterazovyacutech prostriedkov

Zaujiacutemavosťou je že sa živeacute latinskeacute sentencie uplatňujuacute vo všetkyacutech štyacuteloch Okrem

odborneacuteho štyacutelu kde je latinčina zaacutekladom terminologickeacuteho aparaacutetu nachaacutedzame latinskeacute

vyacuterazy asi v každom jednom z primaacuternych i sekundaacuternych štyacutelov Nie suacute len suacutečasťou

umeleckyacutech vyacutepovediacute ale bežne ich zaznamenaacutevame aj v hovorovom štyacutele zaznievajuacute

z meacutediiacute a uplatňujuacute sa aj v administratiacutevnom štyacutele Pre naacutezornosť prinaacutešame aj prehľadnuacute

exemplifikaacuteciu obohacovania slovenskej lexiky latinskyacutemi vyacuterazmi v raacutemci jednotlivyacutech

štyacutelov Ide o priacuteklady ktoreacute samozrejme nie suacute použiacutevaneacute vyacutehradne pre danyacute štyacutel Jeden

a ten istyacute latinskyacute vyacuteraz sa mocircže uplatňovať vo viaceryacutech z nich v zaacutevislosti od

58

komunikačnej situaacutecie a od intencie vyacutepovede autora Pri uvaacutedzaniacute priacutekladov pre jednotliveacute

štyacutely vychaacutedzame z ich delenia podľa J Mistriacuteka

I Primaacuterne štyacutely

1 naacuteučnyacute štyacutel

- terminus technicus (odbornyacute naacutezov technickyacute termiacuten)

2 administratiacutevny štyacutel

- curriculum vitae (životopis)

3 publicistickyacute štyacutel

- in memoriam (na pamiatku)

- vox populi vox dei (hlas ľudu hlas božiacute)

4 rečniacutecky štyacutel

- quo vadis (kam kraacutečaš)

5 esejistickyacute štyacutel

- conditio sine qua non (podmienka bez ktorej nie ndash nevyhnutnaacute podmienka predpoklad aby

sa niečo mohlo realizovať)

6 hovorovyacute štyacutel

- de facto (v skutočnosti skutočne zo skutku podľa skutočneacuteho stavu)

- pro forma (formaacutelne aby sa nepovedalo)

7 umeleckyacute štyacutel

- carpe diem (využi deň)

II Sekundaacuterne štyacutely (priacuteležitostneacute konkreacutetne neštandardizovaneacute) ndash vyacuteber

1 archaickyacute štyacutel

- amicenko (z latinskeacuteho amicus ndash priateľ) ndash oslovenie adresaacuteta v duchu 19 storočia

2 biblickyacute štyacutel

- gloria in excelsis Deo (slaacuteva Bohu na vyacutesostiach)

59

3 ceremoniaacutelny štyacutel

- ad multos annos (na mnoheacute roky ndash pri vyacuteročiach pri blahoželaniach jubilantovi aby sa ešte

dlho tešil zdraviu)

- Vaša magnificencia (oslovenie rektora univerzity)

- Vaša spektabilita (oslovenie dekana fakulty)

- Vaše honorability (oslovenie vyacuteznamnyacutech funkcionaacuterov v akademickom prostrediacute)

- Vaša Excelencia (oslovenie veľvyslanca)

- Vaša Eminencia (oslovenie kardinaacutela)

4 diplomatickyacute štyacutel

- persona non grata (nežiaduca osoba)

5 ďakovnyacute štyacutel

- ab imo pectore (z hĺbky srdca)

6 ekonomickyacute štyacutel

- N B (skratka z nota bene ndash dobre si zaznamenaj)

7 elegickyacute štyacutel

- memento mori (pamaumltaj na smrť)

8 encyklopedickyacute štyacutel

- ibid (ibidem ndash tamtiež)

- id (idem ndash ten istyacute)

- cf cfr conf (confer ndash porovnaj)

- et al (et alii ndash a ďalšiacute a kolektiacutev)

- l c l cit (loco citato ndash na citovanom mieste na uvedenom mieste)

- v l (vide locum ndash pozri miesto v knihe)

- s a (sine anno ndash bez roku vydania)

9 enumeratiacutevny štyacutel

- etc (et cetera ndash atď a tak ďalej)

60

10 epištolaacuterny štyacutel

- A D (anno Domini ndash roku Paacutena)

11 legislatiacutevny štyacutel

- ex offo (= ex officio ndash z uacuteradu z uacuteradnej moci)

12 ospravedlňujuacuteci štyacutel

- mea culpa mea maxima culpa (moja vina moja preveľkaacute vina)

13 patetickyacute štyacutel

- per aspera ad astra (tŕnistou cestou k hviezdam)

14 persuaziacutevny štyacutel

- historia magistra vitae (dejiny suacute učiteľkou života)

- non scholae sed vitae discimus (neučiacuteme sa pre školu ale pre život)

15 pompeacutezny štyacutel

- amicus certus in re incerta cernitur (v nuacutedzi poznaacuteš priateľa)

16 žartovnyacute štyacutel

- ergo bibamus (tak teda pime)

Podobnyacutech priacutekladov by sme našli omnoho viac od tyacutech najfrekventovanejšiacutech až po

zriedkaveacute ba raritneacute ktoreacute sa zvaumlčša vyskytujuacute v diskurzoch odborneacuteho použiacutevateľa jazyka

Prekladateľ samozrejme nemocircže poznať všetky latinskeacute citaacutety skratky sentencie alebo

terminoloacutegiu jednotlivyacutech odborov Zaacutekladneacute znalosti z klasickyacutech jazykov suacute však veľkou

vyacutehodou a aspoň zaacutekladnaacute orientaacutecia pokiaľ ide o systeacutem latinčiny a znalosti z jej lexiky

a reaacuteliiacute sluacutežia prekladateľovi k rozviacutejaniu si kultuacuternej kompetencie Ak prekladateľ nie je

zaacuteroveň klasickyacutem filoloacutegom potom v priacutepade jeho znalostiacute z klasickyacutech jazykov a antickej

civilizaacutecie a kultuacutery vo vzťahu k prekladateľskyacutem kompetenciaacutem hovoriacuteme skocircr o sociaacutelnej

rešeršnej a kultuacuternej kompetencii než o jazykovej kompetencii v pravom vyacutezname Znamenaacute

to že sa prekladateľ v problematike orientuje a ak je to potrebneacute dokaacuteže si zvoliť vhodnuacute

prekladateľskuacute pomocirccku nevyhnutnuacute pri vyacutebere ekvivalentu či pri hľadaniacute prekladateľskeacuteho

riešenia

61

V tejto suacutevislosti treba upozorniť aj na chyby v preklade vyacuteklade alebo v interpretaacutecii

ktoreacute mocircžu vzniknuacuteť ako docircsledok nedostačujuacutecej znalosti klasickyacutech jazykov a suacutevisiacich

reaacuteliiacute Parciaacutelne informaacutecie a vedomosti mocircžu viesť k mylnyacutem zaacuteverom Priacutekladom takyacutechto

neoverenyacutech postupov je znaacutema falošnaacute etymoloacutegia substantiacuteva malvica ktoraacute sa chybne

odvaacutedza od malum (zlo) alebo od mālum (jablko) pričom zlo maacute odkazovať na biblickyacute

priacutebeh Adama a Evy kde je jablko symbolom zla a uacutedajne aj preto suacute ich označenia

v latinčine zhodneacute J Rejzek v Českom etymologickom slovniacuteku uvaacutedza vysvetlenie bdquomalvice

ndash dužnatyacute plod s jaacutedřincem (jablko hruška ap) Presl převzal z jakeacutehosi stareacuteho leacutekařskeacuteho

rukopisu v jinyacutech exemplaacuteřiacutech jsou podoby makvice mrkvice takže asi jde o piacutesařskou

chybuldquo Substantiacutevum malvica sa zrejme do jazyka dostalo ako chybnyacute tvar Na českuacute

etymoloacutegiu odkazuje aj Stručnyacute etymologickyacute slovniacutek slovenčiny bdquomalvica ndash dužinatyacute plod

rastliacuten s jadrovyacutem ovociacutem (od 20 stor) Z čes malvice ndash vyacuteraz bol zavedenyacute v obdobiacute

naacuterodneacuteho obrodenia na zaacuteklade isteacuteho stčes rukopisu

priacuteslušneacute miesto sa však čiacuteta aj ako mrkviceldquo

V obdobnyacutech priacutepadoch platiacute zaacutesada ad fontes

Ak sa prekladateľ stretne s podobnyacutem prekladateľskyacutem

probleacutemom mal by si informaacuteciu vyhľadať a overiť

zvlaacutešť vtedy ak nie je v danej oblasti odborniacutekom

Latinskyacute a starogreacutecky jazyk obohatili

slovenskuacute slovnuacute zaacutesobu o kvantum lexikaacutelnych

jednotiek ktoreacute sa v našom jazyku uplatnili ako

jednotliveacute slovaacute (napr graacutetis) alebo viacslovneacute pomenovania (napr ad absurdum ad acta

aula maxima) ďalšie boli prebraneacute ako celeacute sentencie (napr clara pacta ndash boni amici) alebo

je z ich zaacutekladu odvodenyacutech množstvo ďalšiacutech lexikaacutelnych jednotiek Za mnoheacute uvaacutedzame

tie ktoreacute sa sformovali z latinskeacuteho a greacuteckeho slova jazyk

lingua

lingvistika lingvista lingvistka lingvistickyacute plurilingvizmus bilingvizmus

monolingvizmus sociolingvistika psycholingvistika pragmalingvistika neurolingvistika

etnolingvistika lingvokulturoloacutegia lingvokultureacutema lingvodidaktika lingvaacutelny

interlingvaacutelny extralingvaacutelny multilingvaacutelny

γλῶσσα (gloacutessa)

glosaacuter glosolaacutelia heteroglosia diglosia polyglosia glosa glosovať glosaacutetor glositiacuteda

glosodyacutenia xenoglosia

Jan Svatopluk Presl bol českyacute

vysokoškolskyacute pedagoacuteg a

zooloacuteg na Českej univerzite

Karlo-Ferdinandovej v Prahe

a bol jednyacutem

z najvyacuteznamnejšiacutech

priacuterodovedcov v 19 storočiacute

62

Použitaacute literatuacutera

ANDOKOVAacute Marcela (2013) Rečniacutecke umenie sv Augustiacutena v kaacutezňach k stupňovyacutem žalmom

Bratislava IRIS

BALEGOVAacute Jana (2016) Lectiones grammaticae Latinae I Košice Univerzita Pavla Jozefa

Šafaacuterika

BARANDOVSKAacute-FRANK Věra (1995) Latina jako mezinaacuterodniacute jazyk Dobřichovice Kava ndash

Pech

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2002) Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a

latinskyacutech mien naacutezvov a termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie

cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda s 45 ndash 55

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2011) Z histoacuterie transkripcie starogreacuteckych a latinskyacutech mien do

slovenčiny In Sambucus VII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a

neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta Trnavskej univerzity v Trnave s 173 ndash 195

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom

Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech

priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In Sambucus VIII Praacutece z

klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave s 178 ndash 193

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

hlavneacute transkripčneacute zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 č 3-

4 s 131 ndash 150

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2016) Od hlasu k hlaacuteske Z dejiacuten antickej naacuteuky o reči Bratislava

Univerzita Komenskeacuteho

DRAE Diccionario de la lengua espantildeola [Cit 8 septembra 2017] Dostupneacute na internete

httpdleraeesw=diccionario

HARAJ Igor (2011) Vlastneacute meno v mysleniacute antiky a stredoveku Martin Matica slovenskaacute

HORATIUS Flaccus Quintus (1986) O umeniacute baacutesnickom Satiry a Listy Bratislava Tatran s

229

HORAacuteČEK Filip ndash CHLUP Radek (2012) Učebnice klasickeacute řečtiny Praha Academia

JANOUŠEK Jan (2014) Uacutevahy nad knihou W Stroha bdquoLatein ist tot ndash es lebe Lateinldquo In

Vymětalovaacute Karla (ed) (2014) Vivat Latina reserata Opava Slezskaacute univerzita v Opavě

s 16 ndash 20

KALIVODA Jan (2012) Verba docent exempla trahunt Praha Karolinum

58

komunikačnej situaacutecie a od intencie vyacutepovede autora Pri uvaacutedzaniacute priacutekladov pre jednotliveacute

štyacutely vychaacutedzame z ich delenia podľa J Mistriacuteka

I Primaacuterne štyacutely

1 naacuteučnyacute štyacutel

- terminus technicus (odbornyacute naacutezov technickyacute termiacuten)

2 administratiacutevny štyacutel

- curriculum vitae (životopis)

3 publicistickyacute štyacutel

- in memoriam (na pamiatku)

- vox populi vox dei (hlas ľudu hlas božiacute)

4 rečniacutecky štyacutel

- quo vadis (kam kraacutečaš)

5 esejistickyacute štyacutel

- conditio sine qua non (podmienka bez ktorej nie ndash nevyhnutnaacute podmienka predpoklad aby

sa niečo mohlo realizovať)

6 hovorovyacute štyacutel

- de facto (v skutočnosti skutočne zo skutku podľa skutočneacuteho stavu)

- pro forma (formaacutelne aby sa nepovedalo)

7 umeleckyacute štyacutel

- carpe diem (využi deň)

II Sekundaacuterne štyacutely (priacuteležitostneacute konkreacutetne neštandardizovaneacute) ndash vyacuteber

1 archaickyacute štyacutel

- amicenko (z latinskeacuteho amicus ndash priateľ) ndash oslovenie adresaacuteta v duchu 19 storočia

2 biblickyacute štyacutel

- gloria in excelsis Deo (slaacuteva Bohu na vyacutesostiach)

59

3 ceremoniaacutelny štyacutel

- ad multos annos (na mnoheacute roky ndash pri vyacuteročiach pri blahoželaniach jubilantovi aby sa ešte

dlho tešil zdraviu)

- Vaša magnificencia (oslovenie rektora univerzity)

- Vaša spektabilita (oslovenie dekana fakulty)

- Vaše honorability (oslovenie vyacuteznamnyacutech funkcionaacuterov v akademickom prostrediacute)

- Vaša Excelencia (oslovenie veľvyslanca)

- Vaša Eminencia (oslovenie kardinaacutela)

4 diplomatickyacute štyacutel

- persona non grata (nežiaduca osoba)

5 ďakovnyacute štyacutel

- ab imo pectore (z hĺbky srdca)

6 ekonomickyacute štyacutel

- N B (skratka z nota bene ndash dobre si zaznamenaj)

7 elegickyacute štyacutel

- memento mori (pamaumltaj na smrť)

8 encyklopedickyacute štyacutel

- ibid (ibidem ndash tamtiež)

- id (idem ndash ten istyacute)

- cf cfr conf (confer ndash porovnaj)

- et al (et alii ndash a ďalšiacute a kolektiacutev)

- l c l cit (loco citato ndash na citovanom mieste na uvedenom mieste)

- v l (vide locum ndash pozri miesto v knihe)

- s a (sine anno ndash bez roku vydania)

9 enumeratiacutevny štyacutel

- etc (et cetera ndash atď a tak ďalej)

60

10 epištolaacuterny štyacutel

- A D (anno Domini ndash roku Paacutena)

11 legislatiacutevny štyacutel

- ex offo (= ex officio ndash z uacuteradu z uacuteradnej moci)

12 ospravedlňujuacuteci štyacutel

- mea culpa mea maxima culpa (moja vina moja preveľkaacute vina)

13 patetickyacute štyacutel

- per aspera ad astra (tŕnistou cestou k hviezdam)

14 persuaziacutevny štyacutel

- historia magistra vitae (dejiny suacute učiteľkou života)

- non scholae sed vitae discimus (neučiacuteme sa pre školu ale pre život)

15 pompeacutezny štyacutel

- amicus certus in re incerta cernitur (v nuacutedzi poznaacuteš priateľa)

16 žartovnyacute štyacutel

- ergo bibamus (tak teda pime)

Podobnyacutech priacutekladov by sme našli omnoho viac od tyacutech najfrekventovanejšiacutech až po

zriedkaveacute ba raritneacute ktoreacute sa zvaumlčša vyskytujuacute v diskurzoch odborneacuteho použiacutevateľa jazyka

Prekladateľ samozrejme nemocircže poznať všetky latinskeacute citaacutety skratky sentencie alebo

terminoloacutegiu jednotlivyacutech odborov Zaacutekladneacute znalosti z klasickyacutech jazykov suacute však veľkou

vyacutehodou a aspoň zaacutekladnaacute orientaacutecia pokiaľ ide o systeacutem latinčiny a znalosti z jej lexiky

a reaacuteliiacute sluacutežia prekladateľovi k rozviacutejaniu si kultuacuternej kompetencie Ak prekladateľ nie je

zaacuteroveň klasickyacutem filoloacutegom potom v priacutepade jeho znalostiacute z klasickyacutech jazykov a antickej

civilizaacutecie a kultuacutery vo vzťahu k prekladateľskyacutem kompetenciaacutem hovoriacuteme skocircr o sociaacutelnej

rešeršnej a kultuacuternej kompetencii než o jazykovej kompetencii v pravom vyacutezname Znamenaacute

to že sa prekladateľ v problematike orientuje a ak je to potrebneacute dokaacuteže si zvoliť vhodnuacute

prekladateľskuacute pomocirccku nevyhnutnuacute pri vyacutebere ekvivalentu či pri hľadaniacute prekladateľskeacuteho

riešenia

61

V tejto suacutevislosti treba upozorniť aj na chyby v preklade vyacuteklade alebo v interpretaacutecii

ktoreacute mocircžu vzniknuacuteť ako docircsledok nedostačujuacutecej znalosti klasickyacutech jazykov a suacutevisiacich

reaacuteliiacute Parciaacutelne informaacutecie a vedomosti mocircžu viesť k mylnyacutem zaacuteverom Priacutekladom takyacutechto

neoverenyacutech postupov je znaacutema falošnaacute etymoloacutegia substantiacuteva malvica ktoraacute sa chybne

odvaacutedza od malum (zlo) alebo od mālum (jablko) pričom zlo maacute odkazovať na biblickyacute

priacutebeh Adama a Evy kde je jablko symbolom zla a uacutedajne aj preto suacute ich označenia

v latinčine zhodneacute J Rejzek v Českom etymologickom slovniacuteku uvaacutedza vysvetlenie bdquomalvice

ndash dužnatyacute plod s jaacutedřincem (jablko hruška ap) Presl převzal z jakeacutehosi stareacuteho leacutekařskeacuteho

rukopisu v jinyacutech exemplaacuteřiacutech jsou podoby makvice mrkvice takže asi jde o piacutesařskou

chybuldquo Substantiacutevum malvica sa zrejme do jazyka dostalo ako chybnyacute tvar Na českuacute

etymoloacutegiu odkazuje aj Stručnyacute etymologickyacute slovniacutek slovenčiny bdquomalvica ndash dužinatyacute plod

rastliacuten s jadrovyacutem ovociacutem (od 20 stor) Z čes malvice ndash vyacuteraz bol zavedenyacute v obdobiacute

naacuterodneacuteho obrodenia na zaacuteklade isteacuteho stčes rukopisu

priacuteslušneacute miesto sa však čiacuteta aj ako mrkviceldquo

V obdobnyacutech priacutepadoch platiacute zaacutesada ad fontes

Ak sa prekladateľ stretne s podobnyacutem prekladateľskyacutem

probleacutemom mal by si informaacuteciu vyhľadať a overiť

zvlaacutešť vtedy ak nie je v danej oblasti odborniacutekom

Latinskyacute a starogreacutecky jazyk obohatili

slovenskuacute slovnuacute zaacutesobu o kvantum lexikaacutelnych

jednotiek ktoreacute sa v našom jazyku uplatnili ako

jednotliveacute slovaacute (napr graacutetis) alebo viacslovneacute pomenovania (napr ad absurdum ad acta

aula maxima) ďalšie boli prebraneacute ako celeacute sentencie (napr clara pacta ndash boni amici) alebo

je z ich zaacutekladu odvodenyacutech množstvo ďalšiacutech lexikaacutelnych jednotiek Za mnoheacute uvaacutedzame

tie ktoreacute sa sformovali z latinskeacuteho a greacuteckeho slova jazyk

lingua

lingvistika lingvista lingvistka lingvistickyacute plurilingvizmus bilingvizmus

monolingvizmus sociolingvistika psycholingvistika pragmalingvistika neurolingvistika

etnolingvistika lingvokulturoloacutegia lingvokultureacutema lingvodidaktika lingvaacutelny

interlingvaacutelny extralingvaacutelny multilingvaacutelny

γλῶσσα (gloacutessa)

glosaacuter glosolaacutelia heteroglosia diglosia polyglosia glosa glosovať glosaacutetor glositiacuteda

glosodyacutenia xenoglosia

Jan Svatopluk Presl bol českyacute

vysokoškolskyacute pedagoacuteg a

zooloacuteg na Českej univerzite

Karlo-Ferdinandovej v Prahe

a bol jednyacutem

z najvyacuteznamnejšiacutech

priacuterodovedcov v 19 storočiacute

62

Použitaacute literatuacutera

ANDOKOVAacute Marcela (2013) Rečniacutecke umenie sv Augustiacutena v kaacutezňach k stupňovyacutem žalmom

Bratislava IRIS

BALEGOVAacute Jana (2016) Lectiones grammaticae Latinae I Košice Univerzita Pavla Jozefa

Šafaacuterika

BARANDOVSKAacute-FRANK Věra (1995) Latina jako mezinaacuterodniacute jazyk Dobřichovice Kava ndash

Pech

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2002) Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a

latinskyacutech mien naacutezvov a termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie

cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda s 45 ndash 55

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2011) Z histoacuterie transkripcie starogreacuteckych a latinskyacutech mien do

slovenčiny In Sambucus VII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a

neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta Trnavskej univerzity v Trnave s 173 ndash 195

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom

Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech

priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In Sambucus VIII Praacutece z

klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave s 178 ndash 193

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

hlavneacute transkripčneacute zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 č 3-

4 s 131 ndash 150

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2016) Od hlasu k hlaacuteske Z dejiacuten antickej naacuteuky o reči Bratislava

Univerzita Komenskeacuteho

DRAE Diccionario de la lengua espantildeola [Cit 8 septembra 2017] Dostupneacute na internete

httpdleraeesw=diccionario

HARAJ Igor (2011) Vlastneacute meno v mysleniacute antiky a stredoveku Martin Matica slovenskaacute

HORATIUS Flaccus Quintus (1986) O umeniacute baacutesnickom Satiry a Listy Bratislava Tatran s

229

HORAacuteČEK Filip ndash CHLUP Radek (2012) Učebnice klasickeacute řečtiny Praha Academia

JANOUŠEK Jan (2014) Uacutevahy nad knihou W Stroha bdquoLatein ist tot ndash es lebe Lateinldquo In

Vymětalovaacute Karla (ed) (2014) Vivat Latina reserata Opava Slezskaacute univerzita v Opavě

s 16 ndash 20

KALIVODA Jan (2012) Verba docent exempla trahunt Praha Karolinum

59

3 ceremoniaacutelny štyacutel

- ad multos annos (na mnoheacute roky ndash pri vyacuteročiach pri blahoželaniach jubilantovi aby sa ešte

dlho tešil zdraviu)

- Vaša magnificencia (oslovenie rektora univerzity)

- Vaša spektabilita (oslovenie dekana fakulty)

- Vaše honorability (oslovenie vyacuteznamnyacutech funkcionaacuterov v akademickom prostrediacute)

- Vaša Excelencia (oslovenie veľvyslanca)

- Vaša Eminencia (oslovenie kardinaacutela)

4 diplomatickyacute štyacutel

- persona non grata (nežiaduca osoba)

5 ďakovnyacute štyacutel

- ab imo pectore (z hĺbky srdca)

6 ekonomickyacute štyacutel

- N B (skratka z nota bene ndash dobre si zaznamenaj)

7 elegickyacute štyacutel

- memento mori (pamaumltaj na smrť)

8 encyklopedickyacute štyacutel

- ibid (ibidem ndash tamtiež)

- id (idem ndash ten istyacute)

- cf cfr conf (confer ndash porovnaj)

- et al (et alii ndash a ďalšiacute a kolektiacutev)

- l c l cit (loco citato ndash na citovanom mieste na uvedenom mieste)

- v l (vide locum ndash pozri miesto v knihe)

- s a (sine anno ndash bez roku vydania)

9 enumeratiacutevny štyacutel

- etc (et cetera ndash atď a tak ďalej)

60

10 epištolaacuterny štyacutel

- A D (anno Domini ndash roku Paacutena)

11 legislatiacutevny štyacutel

- ex offo (= ex officio ndash z uacuteradu z uacuteradnej moci)

12 ospravedlňujuacuteci štyacutel

- mea culpa mea maxima culpa (moja vina moja preveľkaacute vina)

13 patetickyacute štyacutel

- per aspera ad astra (tŕnistou cestou k hviezdam)

14 persuaziacutevny štyacutel

- historia magistra vitae (dejiny suacute učiteľkou života)

- non scholae sed vitae discimus (neučiacuteme sa pre školu ale pre život)

15 pompeacutezny štyacutel

- amicus certus in re incerta cernitur (v nuacutedzi poznaacuteš priateľa)

16 žartovnyacute štyacutel

- ergo bibamus (tak teda pime)

Podobnyacutech priacutekladov by sme našli omnoho viac od tyacutech najfrekventovanejšiacutech až po

zriedkaveacute ba raritneacute ktoreacute sa zvaumlčša vyskytujuacute v diskurzoch odborneacuteho použiacutevateľa jazyka

Prekladateľ samozrejme nemocircže poznať všetky latinskeacute citaacutety skratky sentencie alebo

terminoloacutegiu jednotlivyacutech odborov Zaacutekladneacute znalosti z klasickyacutech jazykov suacute však veľkou

vyacutehodou a aspoň zaacutekladnaacute orientaacutecia pokiaľ ide o systeacutem latinčiny a znalosti z jej lexiky

a reaacuteliiacute sluacutežia prekladateľovi k rozviacutejaniu si kultuacuternej kompetencie Ak prekladateľ nie je

zaacuteroveň klasickyacutem filoloacutegom potom v priacutepade jeho znalostiacute z klasickyacutech jazykov a antickej

civilizaacutecie a kultuacutery vo vzťahu k prekladateľskyacutem kompetenciaacutem hovoriacuteme skocircr o sociaacutelnej

rešeršnej a kultuacuternej kompetencii než o jazykovej kompetencii v pravom vyacutezname Znamenaacute

to že sa prekladateľ v problematike orientuje a ak je to potrebneacute dokaacuteže si zvoliť vhodnuacute

prekladateľskuacute pomocirccku nevyhnutnuacute pri vyacutebere ekvivalentu či pri hľadaniacute prekladateľskeacuteho

riešenia

61

V tejto suacutevislosti treba upozorniť aj na chyby v preklade vyacuteklade alebo v interpretaacutecii

ktoreacute mocircžu vzniknuacuteť ako docircsledok nedostačujuacutecej znalosti klasickyacutech jazykov a suacutevisiacich

reaacuteliiacute Parciaacutelne informaacutecie a vedomosti mocircžu viesť k mylnyacutem zaacuteverom Priacutekladom takyacutechto

neoverenyacutech postupov je znaacutema falošnaacute etymoloacutegia substantiacuteva malvica ktoraacute sa chybne

odvaacutedza od malum (zlo) alebo od mālum (jablko) pričom zlo maacute odkazovať na biblickyacute

priacutebeh Adama a Evy kde je jablko symbolom zla a uacutedajne aj preto suacute ich označenia

v latinčine zhodneacute J Rejzek v Českom etymologickom slovniacuteku uvaacutedza vysvetlenie bdquomalvice

ndash dužnatyacute plod s jaacutedřincem (jablko hruška ap) Presl převzal z jakeacutehosi stareacuteho leacutekařskeacuteho

rukopisu v jinyacutech exemplaacuteřiacutech jsou podoby makvice mrkvice takže asi jde o piacutesařskou

chybuldquo Substantiacutevum malvica sa zrejme do jazyka dostalo ako chybnyacute tvar Na českuacute

etymoloacutegiu odkazuje aj Stručnyacute etymologickyacute slovniacutek slovenčiny bdquomalvica ndash dužinatyacute plod

rastliacuten s jadrovyacutem ovociacutem (od 20 stor) Z čes malvice ndash vyacuteraz bol zavedenyacute v obdobiacute

naacuterodneacuteho obrodenia na zaacuteklade isteacuteho stčes rukopisu

priacuteslušneacute miesto sa však čiacuteta aj ako mrkviceldquo

V obdobnyacutech priacutepadoch platiacute zaacutesada ad fontes

Ak sa prekladateľ stretne s podobnyacutem prekladateľskyacutem

probleacutemom mal by si informaacuteciu vyhľadať a overiť

zvlaacutešť vtedy ak nie je v danej oblasti odborniacutekom

Latinskyacute a starogreacutecky jazyk obohatili

slovenskuacute slovnuacute zaacutesobu o kvantum lexikaacutelnych

jednotiek ktoreacute sa v našom jazyku uplatnili ako

jednotliveacute slovaacute (napr graacutetis) alebo viacslovneacute pomenovania (napr ad absurdum ad acta

aula maxima) ďalšie boli prebraneacute ako celeacute sentencie (napr clara pacta ndash boni amici) alebo

je z ich zaacutekladu odvodenyacutech množstvo ďalšiacutech lexikaacutelnych jednotiek Za mnoheacute uvaacutedzame

tie ktoreacute sa sformovali z latinskeacuteho a greacuteckeho slova jazyk

lingua

lingvistika lingvista lingvistka lingvistickyacute plurilingvizmus bilingvizmus

monolingvizmus sociolingvistika psycholingvistika pragmalingvistika neurolingvistika

etnolingvistika lingvokulturoloacutegia lingvokultureacutema lingvodidaktika lingvaacutelny

interlingvaacutelny extralingvaacutelny multilingvaacutelny

γλῶσσα (gloacutessa)

glosaacuter glosolaacutelia heteroglosia diglosia polyglosia glosa glosovať glosaacutetor glositiacuteda

glosodyacutenia xenoglosia

Jan Svatopluk Presl bol českyacute

vysokoškolskyacute pedagoacuteg a

zooloacuteg na Českej univerzite

Karlo-Ferdinandovej v Prahe

a bol jednyacutem

z najvyacuteznamnejšiacutech

priacuterodovedcov v 19 storočiacute

62

Použitaacute literatuacutera

ANDOKOVAacute Marcela (2013) Rečniacutecke umenie sv Augustiacutena v kaacutezňach k stupňovyacutem žalmom

Bratislava IRIS

BALEGOVAacute Jana (2016) Lectiones grammaticae Latinae I Košice Univerzita Pavla Jozefa

Šafaacuterika

BARANDOVSKAacute-FRANK Věra (1995) Latina jako mezinaacuterodniacute jazyk Dobřichovice Kava ndash

Pech

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2002) Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a

latinskyacutech mien naacutezvov a termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie

cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda s 45 ndash 55

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2011) Z histoacuterie transkripcie starogreacuteckych a latinskyacutech mien do

slovenčiny In Sambucus VII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a

neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta Trnavskej univerzity v Trnave s 173 ndash 195

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom

Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech

priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In Sambucus VIII Praacutece z

klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave s 178 ndash 193

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

hlavneacute transkripčneacute zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 č 3-

4 s 131 ndash 150

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2016) Od hlasu k hlaacuteske Z dejiacuten antickej naacuteuky o reči Bratislava

Univerzita Komenskeacuteho

DRAE Diccionario de la lengua espantildeola [Cit 8 septembra 2017] Dostupneacute na internete

httpdleraeesw=diccionario

HARAJ Igor (2011) Vlastneacute meno v mysleniacute antiky a stredoveku Martin Matica slovenskaacute

HORATIUS Flaccus Quintus (1986) O umeniacute baacutesnickom Satiry a Listy Bratislava Tatran s

229

HORAacuteČEK Filip ndash CHLUP Radek (2012) Učebnice klasickeacute řečtiny Praha Academia

JANOUŠEK Jan (2014) Uacutevahy nad knihou W Stroha bdquoLatein ist tot ndash es lebe Lateinldquo In

Vymětalovaacute Karla (ed) (2014) Vivat Latina reserata Opava Slezskaacute univerzita v Opavě

s 16 ndash 20

KALIVODA Jan (2012) Verba docent exempla trahunt Praha Karolinum

60

10 epištolaacuterny štyacutel

- A D (anno Domini ndash roku Paacutena)

11 legislatiacutevny štyacutel

- ex offo (= ex officio ndash z uacuteradu z uacuteradnej moci)

12 ospravedlňujuacuteci štyacutel

- mea culpa mea maxima culpa (moja vina moja preveľkaacute vina)

13 patetickyacute štyacutel

- per aspera ad astra (tŕnistou cestou k hviezdam)

14 persuaziacutevny štyacutel

- historia magistra vitae (dejiny suacute učiteľkou života)

- non scholae sed vitae discimus (neučiacuteme sa pre školu ale pre život)

15 pompeacutezny štyacutel

- amicus certus in re incerta cernitur (v nuacutedzi poznaacuteš priateľa)

16 žartovnyacute štyacutel

- ergo bibamus (tak teda pime)

Podobnyacutech priacutekladov by sme našli omnoho viac od tyacutech najfrekventovanejšiacutech až po

zriedkaveacute ba raritneacute ktoreacute sa zvaumlčša vyskytujuacute v diskurzoch odborneacuteho použiacutevateľa jazyka

Prekladateľ samozrejme nemocircže poznať všetky latinskeacute citaacutety skratky sentencie alebo

terminoloacutegiu jednotlivyacutech odborov Zaacutekladneacute znalosti z klasickyacutech jazykov suacute však veľkou

vyacutehodou a aspoň zaacutekladnaacute orientaacutecia pokiaľ ide o systeacutem latinčiny a znalosti z jej lexiky

a reaacuteliiacute sluacutežia prekladateľovi k rozviacutejaniu si kultuacuternej kompetencie Ak prekladateľ nie je

zaacuteroveň klasickyacutem filoloacutegom potom v priacutepade jeho znalostiacute z klasickyacutech jazykov a antickej

civilizaacutecie a kultuacutery vo vzťahu k prekladateľskyacutem kompetenciaacutem hovoriacuteme skocircr o sociaacutelnej

rešeršnej a kultuacuternej kompetencii než o jazykovej kompetencii v pravom vyacutezname Znamenaacute

to že sa prekladateľ v problematike orientuje a ak je to potrebneacute dokaacuteže si zvoliť vhodnuacute

prekladateľskuacute pomocirccku nevyhnutnuacute pri vyacutebere ekvivalentu či pri hľadaniacute prekladateľskeacuteho

riešenia

61

V tejto suacutevislosti treba upozorniť aj na chyby v preklade vyacuteklade alebo v interpretaacutecii

ktoreacute mocircžu vzniknuacuteť ako docircsledok nedostačujuacutecej znalosti klasickyacutech jazykov a suacutevisiacich

reaacuteliiacute Parciaacutelne informaacutecie a vedomosti mocircžu viesť k mylnyacutem zaacuteverom Priacutekladom takyacutechto

neoverenyacutech postupov je znaacutema falošnaacute etymoloacutegia substantiacuteva malvica ktoraacute sa chybne

odvaacutedza od malum (zlo) alebo od mālum (jablko) pričom zlo maacute odkazovať na biblickyacute

priacutebeh Adama a Evy kde je jablko symbolom zla a uacutedajne aj preto suacute ich označenia

v latinčine zhodneacute J Rejzek v Českom etymologickom slovniacuteku uvaacutedza vysvetlenie bdquomalvice

ndash dužnatyacute plod s jaacutedřincem (jablko hruška ap) Presl převzal z jakeacutehosi stareacuteho leacutekařskeacuteho

rukopisu v jinyacutech exemplaacuteřiacutech jsou podoby makvice mrkvice takže asi jde o piacutesařskou

chybuldquo Substantiacutevum malvica sa zrejme do jazyka dostalo ako chybnyacute tvar Na českuacute

etymoloacutegiu odkazuje aj Stručnyacute etymologickyacute slovniacutek slovenčiny bdquomalvica ndash dužinatyacute plod

rastliacuten s jadrovyacutem ovociacutem (od 20 stor) Z čes malvice ndash vyacuteraz bol zavedenyacute v obdobiacute

naacuterodneacuteho obrodenia na zaacuteklade isteacuteho stčes rukopisu

priacuteslušneacute miesto sa však čiacuteta aj ako mrkviceldquo

V obdobnyacutech priacutepadoch platiacute zaacutesada ad fontes

Ak sa prekladateľ stretne s podobnyacutem prekladateľskyacutem

probleacutemom mal by si informaacuteciu vyhľadať a overiť

zvlaacutešť vtedy ak nie je v danej oblasti odborniacutekom

Latinskyacute a starogreacutecky jazyk obohatili

slovenskuacute slovnuacute zaacutesobu o kvantum lexikaacutelnych

jednotiek ktoreacute sa v našom jazyku uplatnili ako

jednotliveacute slovaacute (napr graacutetis) alebo viacslovneacute pomenovania (napr ad absurdum ad acta

aula maxima) ďalšie boli prebraneacute ako celeacute sentencie (napr clara pacta ndash boni amici) alebo

je z ich zaacutekladu odvodenyacutech množstvo ďalšiacutech lexikaacutelnych jednotiek Za mnoheacute uvaacutedzame

tie ktoreacute sa sformovali z latinskeacuteho a greacuteckeho slova jazyk

lingua

lingvistika lingvista lingvistka lingvistickyacute plurilingvizmus bilingvizmus

monolingvizmus sociolingvistika psycholingvistika pragmalingvistika neurolingvistika

etnolingvistika lingvokulturoloacutegia lingvokultureacutema lingvodidaktika lingvaacutelny

interlingvaacutelny extralingvaacutelny multilingvaacutelny

γλῶσσα (gloacutessa)

glosaacuter glosolaacutelia heteroglosia diglosia polyglosia glosa glosovať glosaacutetor glositiacuteda

glosodyacutenia xenoglosia

Jan Svatopluk Presl bol českyacute

vysokoškolskyacute pedagoacuteg a

zooloacuteg na Českej univerzite

Karlo-Ferdinandovej v Prahe

a bol jednyacutem

z najvyacuteznamnejšiacutech

priacuterodovedcov v 19 storočiacute

62

Použitaacute literatuacutera

ANDOKOVAacute Marcela (2013) Rečniacutecke umenie sv Augustiacutena v kaacutezňach k stupňovyacutem žalmom

Bratislava IRIS

BALEGOVAacute Jana (2016) Lectiones grammaticae Latinae I Košice Univerzita Pavla Jozefa

Šafaacuterika

BARANDOVSKAacute-FRANK Věra (1995) Latina jako mezinaacuterodniacute jazyk Dobřichovice Kava ndash

Pech

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2002) Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a

latinskyacutech mien naacutezvov a termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie

cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda s 45 ndash 55

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2011) Z histoacuterie transkripcie starogreacuteckych a latinskyacutech mien do

slovenčiny In Sambucus VII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a

neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta Trnavskej univerzity v Trnave s 173 ndash 195

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom

Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech

priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In Sambucus VIII Praacutece z

klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave s 178 ndash 193

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

hlavneacute transkripčneacute zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 č 3-

4 s 131 ndash 150

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2016) Od hlasu k hlaacuteske Z dejiacuten antickej naacuteuky o reči Bratislava

Univerzita Komenskeacuteho

DRAE Diccionario de la lengua espantildeola [Cit 8 septembra 2017] Dostupneacute na internete

httpdleraeesw=diccionario

HARAJ Igor (2011) Vlastneacute meno v mysleniacute antiky a stredoveku Martin Matica slovenskaacute

HORATIUS Flaccus Quintus (1986) O umeniacute baacutesnickom Satiry a Listy Bratislava Tatran s

229

HORAacuteČEK Filip ndash CHLUP Radek (2012) Učebnice klasickeacute řečtiny Praha Academia

JANOUŠEK Jan (2014) Uacutevahy nad knihou W Stroha bdquoLatein ist tot ndash es lebe Lateinldquo In

Vymětalovaacute Karla (ed) (2014) Vivat Latina reserata Opava Slezskaacute univerzita v Opavě

s 16 ndash 20

KALIVODA Jan (2012) Verba docent exempla trahunt Praha Karolinum

61

V tejto suacutevislosti treba upozorniť aj na chyby v preklade vyacuteklade alebo v interpretaacutecii

ktoreacute mocircžu vzniknuacuteť ako docircsledok nedostačujuacutecej znalosti klasickyacutech jazykov a suacutevisiacich

reaacuteliiacute Parciaacutelne informaacutecie a vedomosti mocircžu viesť k mylnyacutem zaacuteverom Priacutekladom takyacutechto

neoverenyacutech postupov je znaacutema falošnaacute etymoloacutegia substantiacuteva malvica ktoraacute sa chybne

odvaacutedza od malum (zlo) alebo od mālum (jablko) pričom zlo maacute odkazovať na biblickyacute

priacutebeh Adama a Evy kde je jablko symbolom zla a uacutedajne aj preto suacute ich označenia

v latinčine zhodneacute J Rejzek v Českom etymologickom slovniacuteku uvaacutedza vysvetlenie bdquomalvice

ndash dužnatyacute plod s jaacutedřincem (jablko hruška ap) Presl převzal z jakeacutehosi stareacuteho leacutekařskeacuteho

rukopisu v jinyacutech exemplaacuteřiacutech jsou podoby makvice mrkvice takže asi jde o piacutesařskou

chybuldquo Substantiacutevum malvica sa zrejme do jazyka dostalo ako chybnyacute tvar Na českuacute

etymoloacutegiu odkazuje aj Stručnyacute etymologickyacute slovniacutek slovenčiny bdquomalvica ndash dužinatyacute plod

rastliacuten s jadrovyacutem ovociacutem (od 20 stor) Z čes malvice ndash vyacuteraz bol zavedenyacute v obdobiacute

naacuterodneacuteho obrodenia na zaacuteklade isteacuteho stčes rukopisu

priacuteslušneacute miesto sa však čiacuteta aj ako mrkviceldquo

V obdobnyacutech priacutepadoch platiacute zaacutesada ad fontes

Ak sa prekladateľ stretne s podobnyacutem prekladateľskyacutem

probleacutemom mal by si informaacuteciu vyhľadať a overiť

zvlaacutešť vtedy ak nie je v danej oblasti odborniacutekom

Latinskyacute a starogreacutecky jazyk obohatili

slovenskuacute slovnuacute zaacutesobu o kvantum lexikaacutelnych

jednotiek ktoreacute sa v našom jazyku uplatnili ako

jednotliveacute slovaacute (napr graacutetis) alebo viacslovneacute pomenovania (napr ad absurdum ad acta

aula maxima) ďalšie boli prebraneacute ako celeacute sentencie (napr clara pacta ndash boni amici) alebo

je z ich zaacutekladu odvodenyacutech množstvo ďalšiacutech lexikaacutelnych jednotiek Za mnoheacute uvaacutedzame

tie ktoreacute sa sformovali z latinskeacuteho a greacuteckeho slova jazyk

lingua

lingvistika lingvista lingvistka lingvistickyacute plurilingvizmus bilingvizmus

monolingvizmus sociolingvistika psycholingvistika pragmalingvistika neurolingvistika

etnolingvistika lingvokulturoloacutegia lingvokultureacutema lingvodidaktika lingvaacutelny

interlingvaacutelny extralingvaacutelny multilingvaacutelny

γλῶσσα (gloacutessa)

glosaacuter glosolaacutelia heteroglosia diglosia polyglosia glosa glosovať glosaacutetor glositiacuteda

glosodyacutenia xenoglosia

Jan Svatopluk Presl bol českyacute

vysokoškolskyacute pedagoacuteg a

zooloacuteg na Českej univerzite

Karlo-Ferdinandovej v Prahe

a bol jednyacutem

z najvyacuteznamnejšiacutech

priacuterodovedcov v 19 storočiacute

62

Použitaacute literatuacutera

ANDOKOVAacute Marcela (2013) Rečniacutecke umenie sv Augustiacutena v kaacutezňach k stupňovyacutem žalmom

Bratislava IRIS

BALEGOVAacute Jana (2016) Lectiones grammaticae Latinae I Košice Univerzita Pavla Jozefa

Šafaacuterika

BARANDOVSKAacute-FRANK Věra (1995) Latina jako mezinaacuterodniacute jazyk Dobřichovice Kava ndash

Pech

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2002) Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a

latinskyacutech mien naacutezvov a termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie

cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda s 45 ndash 55

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2011) Z histoacuterie transkripcie starogreacuteckych a latinskyacutech mien do

slovenčiny In Sambucus VII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a

neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta Trnavskej univerzity v Trnave s 173 ndash 195

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom

Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech

priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In Sambucus VIII Praacutece z

klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave s 178 ndash 193

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

hlavneacute transkripčneacute zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 č 3-

4 s 131 ndash 150

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2016) Od hlasu k hlaacuteske Z dejiacuten antickej naacuteuky o reči Bratislava

Univerzita Komenskeacuteho

DRAE Diccionario de la lengua espantildeola [Cit 8 septembra 2017] Dostupneacute na internete

httpdleraeesw=diccionario

HARAJ Igor (2011) Vlastneacute meno v mysleniacute antiky a stredoveku Martin Matica slovenskaacute

HORATIUS Flaccus Quintus (1986) O umeniacute baacutesnickom Satiry a Listy Bratislava Tatran s

229

HORAacuteČEK Filip ndash CHLUP Radek (2012) Učebnice klasickeacute řečtiny Praha Academia

JANOUŠEK Jan (2014) Uacutevahy nad knihou W Stroha bdquoLatein ist tot ndash es lebe Lateinldquo In

Vymětalovaacute Karla (ed) (2014) Vivat Latina reserata Opava Slezskaacute univerzita v Opavě

s 16 ndash 20

KALIVODA Jan (2012) Verba docent exempla trahunt Praha Karolinum

62

Použitaacute literatuacutera

ANDOKOVAacute Marcela (2013) Rečniacutecke umenie sv Augustiacutena v kaacutezňach k stupňovyacutem žalmom

Bratislava IRIS

BALEGOVAacute Jana (2016) Lectiones grammaticae Latinae I Košice Univerzita Pavla Jozefa

Šafaacuterika

BARANDOVSKAacute-FRANK Věra (1995) Latina jako mezinaacuterodniacute jazyk Dobřichovice Kava ndash

Pech

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2002) Zaacutesady ktoryacutemi sa riadime pri transkripcii greacuteckych a

latinskyacutech mien naacutezvov a termiacutenov v Encyclopaedii Beliane In Probleacutemy adaptaacutecie

cudziacutech mien v slovenčine Bratislava Veda s 45 ndash 55

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2011) Z histoacuterie transkripcie starogreacuteckych a latinskyacutech mien do

slovenčiny In Sambucus VII Praacutece z klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a

neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta Trnavskej univerzity v Trnave s 173 ndash 195

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Priacutestup k adaptovanyacutem podobaacutem mien v pripravovanom

Slovniacuteku starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash pravidlaacute prepisu a flexie a uacuteloha kodifikačnyacutech

priacuteručiek slovenskeacuteho jazyka pri ich určovaniacute a vyacutebere In Sambucus VIII Praacutece z

klasickej filoloacutegie latinskej medievalistiky a neolatinistiky Trnava Filozofickaacute fakulta

Trnavskej univerzity v Trnave s 178 ndash 193

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2012) Pripravovanyacute Slovniacutek starogreacuteckych a latinskyacutech mien ndash

hlavneacute transkripčneacute zaacutesady a probleacutemy spojeneacute s tvorbou hesiel In Slovenskaacute reč 77 č 3-

4 s 131 ndash 150

BUZAacuteSSYOVAacute Ľudmila (2016) Od hlasu k hlaacuteske Z dejiacuten antickej naacuteuky o reči Bratislava

Univerzita Komenskeacuteho

DRAE Diccionario de la lengua espantildeola [Cit 8 septembra 2017] Dostupneacute na internete

httpdleraeesw=diccionario

HARAJ Igor (2011) Vlastneacute meno v mysleniacute antiky a stredoveku Martin Matica slovenskaacute

HORATIUS Flaccus Quintus (1986) O umeniacute baacutesnickom Satiry a Listy Bratislava Tatran s

229

HORAacuteČEK Filip ndash CHLUP Radek (2012) Učebnice klasickeacute řečtiny Praha Academia

JANOUŠEK Jan (2014) Uacutevahy nad knihou W Stroha bdquoLatein ist tot ndash es lebe Lateinldquo In

Vymětalovaacute Karla (ed) (2014) Vivat Latina reserata Opava Slezskaacute univerzita v Opavě

s 16 ndash 20

KALIVODA Jan (2012) Verba docent exempla trahunt Praha Karolinum

63

KOŽELOVAacute Adriaacutena (2017) Preklad kultuacuternych referenciiacute z antiky a kultuacuterna kompetencia

prekladateľa Prešov Filozofickaacute fakulta Prešovskej univerzity

LAROUSSE Dictionnaire de franccedilais [Cit 8 septembra 2017] Dostupneacute na internete

httpwwwlaroussefrdictionnairesfrancais-monolingue

MISTRIacuteK Jozef (1997) Štylistika Bratislava Slovenskeacute pedagogickeacute nakladateľstvo

MLACEK Jozef ndash ĎURČO Peter et al (1995) Frazeologickaacute terminoloacutegia Bratislava Stimul

[Cit 23 augusta 2017] Dostupneacute na internete

httpwwwjulssavbaskedielafrazeologicka_terminologia

NOVOTNYacute František (1955) Historickaacute mluvnice latinskeacuteho jazyka 2 Praha ČSAV

PANCZOVAacute Helena (2012) Greacutecko-slovenskyacute slovniacutek Od Homeacutera po kresťanskyacutech autorov

Bratislava Lingea

PANCZOVAacute Helena (2002) Vplyv Biblie na kresťanskuacute latinčinu Greacutecizmy a hebrejizmy pri

použiacutevaniacute predložky in Bratislava ndash Trnava Dobraacute kniha

PANCZOVAacute Helena ndash ŠKOVIERA Daniel (2014) Biblickaacute greacutečtina Bratislava Lingea

PANHUIS Dirk (2014) Gramatika latiny Praha Academia

Pravidlaacute slovenskeacuteho pravopisu (2000) 3 upraveneacute a doplneneacute vyd Bratislava Veda s 22

REJZEK Jiřiacute (2001) Českyacute etymologickyacute slovniacutek Vozice Leda s 374

SCHAREIKA Helmut (2007) Stručnaacute gramatika latiny Praha Klett nakladatelstviacute

STROH Wilfried (2008) Latein ist tot es lebe Latein Berlin Ullstein Buchverlage4

ŠKOVIERA Daniel (1988) Staacutele otaacutezniky nad antickyacutemi menami v slovenčine In Romboid

roč 23 č 5 s 59 ndash 60

ŠPAŇAacuteR Juacutelius ndash HORECKYacute Jaacuten (1993) Latinskaacute gramatika Bratislava SPN

TOMIN Juacutelius (1984) Zaacutekladnyacute kurz medzinaacuterodnyacutech slov Banskaacute Bystrica

VIDMAN Ladislav (1975) Psaacuteno do kamene Praha Academia

ŽAŽA Stanislav (2010) Latina a řečtina v slovniacute zaacutesobě gramatice a terminologii

slovanskyacutech jazyků Brno Masarykova univerzita

4 V roku 2016 bol publikovanyacute českyacute preklad STROH Wilfried (20165) Latina je mrtvaacute ať žije latina Praha

OIKOYMENH