vod do pedagogiky

Podstata, druhy aetapy pedagogickho vskumu. lenenie metd pedagogickho vskumu, ich charakteristika.

1. Vznik pedagogiky ako vedy, predmet pedagogiky ako vedy, systm pedagogickch vied, modern poatie pedagogiky, vznam tdia pedagogiky pre prcu uitea. Vznik pedagogiky ako vedy

Termn pedagogika je grckeho pvodu, odvoden je od slova paidagogos, pais diea, agein vies. Pojem pedagogika je odvoden z grckeho slova paidagogos, ktorm bol nazvan vzdelan otrok, ktor vodil do koly deti bohatch slobodnch rodn.

Pedagogika tm, e skma vchovu ako spoloensk jav, zarauje sa medzi vedy spoloensk (humanitn).

Aj ke je pojem pedagogika pomerne star, neoznaovala sa nm hne vchovn a vzdelvacia innos. Bolo to najm z dvodu, e pedagogika ako samostatn veda o vchove neexistovala. Otzky vchovy a vzdelvania sa skmali v rmci filozofie. Dokumentuj to aj sofisti: Sokrates, Platn, Demokritos, Aristoteles. Prelom v nzoroch na vchovu prinieslo obdobie humanizmu a renesancie, ako aj nov prrodovedn filozofia, zaloen na vnman. 17 18. storoie storoie vchovy

- pedagogick realizmus 17.storoie

- pedagogika ... umenie ui vetkch vetkmu

- pedagogick naturalizmus 18. storoie

19. storoie - oddelenie pedagogiky od filozofie

- pedagogika ... veda avchove

- rozdelenie pedagogiky na teoretick apraktick asK osamostatneniu pedagogiky ako samostatnej vedy dolo a v novoveku, ke v obdob priemyselnch revolci dochdzalo k diferencicii vied.Pojem pedagogika

Pedagogika:

veda ovchove skma vchovno-vzdelvac proces cie objavova veobecn platn zkonitosti, pouky apravidl, ktor odraj vzahy asvislosti vkonkrtnej vchovnej praxi

Kani, V.: veda ovchove, kt. skma vchovn proces vjeho plnej rke ozloitosti

Prcha Walterov Mare: veda avskum zaoberajci sa vzdelvanm avchovou vnajrznejch sfrach ivota spolonosti

Prucha, J.: ... sbor vied oedukcii zahrujcich teriu avskum

Predmet pedagogikyKovikov Turansk : Predmetom pedagogiky je vchova ako cieavedom, plnovit, zmern proces utvrania arozvjania osobnosti loveka

Prucha, J: Predmetom pedagogiky ako vedy je edukan realita, jej procesy akontrukty ...

Parzek, V: ...vchova vo vetkch formch aobsahoch ivzahoch

Predmet pedagogiky jej predmetom je konkrtny udsk a spoloensk jav vchova loveka. Pedagogika zameran na kolsk vchovu sa zaober otzkami vyuovania a vzdelvania, obsahom a ciemi vyuovania, riei problmy innosti uitea a iaka na vyuovan, zaober sa vchovno-vzdelvacm procesom, ako aj jednotlivmi zlokami vchovy.

V irom slova zmysle je vchova rozvjanie monost loveka, v ukom slova zmysle je to odborn a cieavedom rozvjanie psychickch procesov, funkci a vlastnost loveka, samozrejme v rmci jeho monost.

Pedagogika ako veda o vchove je pedagogick disciplna, ktor skma metdy, formy, prostriedky, podmienky, obsah, ciele, vsledky a zkonitosti vchovnch procesov. Systm pedagogickch vieda) zkladn pedagogick vedy:

Veobecn pedagogika:

Zklady pedagogiky

Didaktika(teria vyuovania) - zaober sa vyuovacm procesom, spsobom odovzdvania vedomost a zrunost zo strany uitea a spsobom prijmania tchto informci zo strany iaka

Teria vchovy zaober sa vchovnm psobenm jednotlivcov, socilnych skupn na mlde

Dejiny pedagogiky- je to veda, ktor sa zaober vvojom nzorov na vchovu a vzdelvanie, zaober sa vznamnmi osobnosami pedagogiky, skma prednosti a nedostatky vzdelvacch systmov v predchdzajcich obdobiach

Porovnvacia pedagogika- je to spsob vzdelvania v naich podmienkach, porovnva kolsk systmy s inmi ttmi, medzi ttmi

Metodolgia pedagogiky

b) aplikovan pedagogick vedy:

poda veku iaka:

pedagogika predkolskho veku (3-6)

pedagogika mladieho kolskho veku (6-11)

pedagogika pubertlneho veku:

pedagogika strednho kolskho veku (11-15)

pedagogika starieho kolskho veku (15-18,19)

pedagogika adolescentov (18-22)

pedagogika dospelch/andragogika (18-...)

gerontagogika

poda druhu spoloenskej innosti:

pedagogika podnikov

pedagogika vojensk

pedagogika dramatick

pedagogika hudby

pedagogika portu

pedagogika vonho asu

poda vchovnch intitci:

pedagogika rodinn

pedagogika kolsk

pedagogika detskch a mldenckych organizci

c) pecilna pedagogika- zaober sa postihnutmi iakmi (zrakovo tiflopdia, sluchovo surdoppdia, reovo logopdia, rozumovo - psychopdia) a lieebn pedagogika zaober sa krtkodobo postihnutmi umi (razy...)

d) Prbuzn vedy - ktor poskytuj pedagogike informcie o loveku, o monostiach vchovy a vzdelvania. Patr sem: psycholgia, filozofia, sociolgia, biolgia a ekonomika.

e) Hranin vedy svojim obsahom patria aj do pedagogiky aj do prbuznej vednej disciplny. Nie s to samostatn veden disciplny. Prelnaj sa v dvoch a viac vedch. Patr sem:

pedagogick psycholgia (pedagogika a psycholgia) zaober sa duevnmi pochodmi, ktor prebiehaj v mozgu poas uenia a vzdelvania

socilna pedagogika (sociolgia a pedagogika) poskytuje info o vplyve prostredia na vchovu a vzdelvanie

kolsk hygiena (biolgia a pedagogika) zdravotn podmienky, za ktorch sa realizuje vchova a vzdelvanie

filozofia vzdelvania (filozofia a pedagogika) zaober sa postavenm vzdelvania a pedaggov v spolonosti

ekonomika vzdelvania (ekonomika a pedagogika) za akch ekonomickch podmienok sa realizuje vzdelvac proces, zaober sa finannm zabezpeenm tohto procesu.

organizcia a riadenie koly zaober sa prpravou pedaggov pre riadiace posty

Modern poatie pedagogiky

Tradin pedagogika-vychdza zpredstv akoncepci teoretikov - idelna teria(Modern pedagogika-nie je prioritou vytvra teoretick koncepcie oidelnej vchove

-zsadn je poznanie avysvetovanie edukanej reality nie ju pretvra

-produkova poznatky vyuiten vpraxi ( pedagg vedec)Nov pojmy vmodernej pedagogickej vede:

edukan realita sek objektvnej skutonosti, vktorej prebiehaj edukan procesy

edukan procesy(edukcia) je innos ud, pri ktorej sa nejak subjekt u ain subjekt (alebo tech. zariadenie) mu toto uenie sprostredkuvva

edukan prostredie dan fyziklnymi podmienkami (detsk ihrisko, vojensk kasrne...) azastnenmi subjektami aich psychosocilnymi vzahmi (v rodine, vtriede vytvraj subjekty trval klma)

kolsk edukcia edukan proces vkolskom edukanom prostred, tento vraz obsahuje vchovu aj vzdelvanie

vznam tdia pedagogiky pre prcu uitea - vlastn nzor kadho...2. Zkladn pedagogick pojmy a kategrie. Uenie a vyuovanie, vzdelanie a vzdelvanie. Sasn kolsk systm. Plne organizovan a mlotriedne koly na Slovensku. kolsk a mimokolsk intitcie.

Medzi zkladn pedagogick pojmy patr: vchova, vyuovanie, uenie, vzdelvanie, vzdelanie, kurikulum, vzdelvacie tandardy, edukan prostredie, uebn pln, uebn osnovy...

Vchova je proces zmernho psobenia na osobnos loveka scieom dosiahnu pozitvnych zmien vjej vvoji. Je to tie proces zmernho acieavedomho vytvrania podmienok umoujcich optimlny rozvoj jednotlivca vslade sindividulnymi dispozciami, snaha sta sa autentickou, integrovanou asocializovanou osobnosou

Vchova virom zmysle:

Vedomosti

Nvyky azrunosti

Schopnosti

Vchova vuom zmysle:

Postoj ku skutonosti

Potreby azujmy

Sprvanie

(Kto chce podrobnejie vid 2. prednka zo veobecnej psycholgie)

Uenie - meme charakterizova ako prispsobivos organizmu k podmienkam okolia, ako

zmena sprvania, ktor vznik v priebehu individulneho vvinu jedinca, ktor sa vyvja pri

nejakej innosti a prejav sa neskorie v tom, e ovplyvn v uritom smere aliu innos/vvoj

loveka

- proces uenia ovplyvuj rzne ivotn sksenosti

- uenie: relatvna zmena v organizme loveka, v jeho schopnostiach, vlastnostiach, ktor

zvisia od sksenost a prejavuj sa v naom sprvan

Druhy / formy uenia:

1) verblne uenie- spova v zapamtan si slovnho obsahu v naom vedom po

viacnsobnom opakovan

2) pojmov uenie- predpoklad prenikanie k podstate javov za pomoci pojmov, ktor sme

predtm zvldli a spojili ich slovnm pomenovanm

3) uenie pomocou rieenia problmov- spova v odhaovan vzahov medzi predmetmi

a javmi na zklade samostatnej aktvnej a tvorivej innosti

4) motorick uenie- umouje zskanie zrunosti, ktor vyuvame pri vykonvan uritej

pracovnej innosti

5) socilne uenie- umouje nm zvldnu spoloensky poadovan formy sprvania,

ktor s typick pre urit skupinu ud v rmci spolonosti

Vyuovanie vdidaktike znamen iba tie innosti, ktor realizuje uite ako sas vuby

Vyuovanie zaha innos uitea a innos iaka. Uite vyuuje a iak sa u. Pod vedenm uitea sa iaci zapjaj do prce: potaj, porovnvaj rzne varianty rieenia prkladu, dokazuj sprvnos zvolenho rieenia. Vyuovac proces je produktvny vtedy, ke uite a iaci aktvne a cieavedome pracuj. Vyuovanie je teda proces odovzdvania a osvojovania vedomost, zrunost a nvykov. Teoretick otzky tkajce sa obsahu vzdelania a vyuovania, jeho formy a metdy, tuduje didaktika. Didaktika, rovnako ako cel pedagogika sa neustle rozvja. K jej rozvoju vrazne prispel Jan Amos Komensk, ktorho spis Vek Didaktika mal obrovsk vplyv na rozvoj uenia a je pre kadho pedagga nepostrdatenou knihou. Poznme rzne alternatvne formy vyuovania, naprklad skupinov, diferencovan i otvoren vyuovanie.

Vzdelanie - konen vsledok vzdelvania

Typy vzdelania:

a) veobecn: iaci nadobdaj na zkladnch kolch

b) vyie veobecn: iaci nadobdaj na strednch kolch, iastone aj na odbornch

kolch, cieom je oboznmi iakov so zkladmi veobecnch a prrodnch vied, vied

zaoberajcich sa telesnm a psychickm vznamom loveka

c) odborn vzdelanie: prehbenie vedomost a zrunosti v jednotlivch druhoch vedy

a udskej innosti- na SOU, na niektorch vysokch kolch

Vzdelvanie - proces v priebehu ktorho iaci zskavaj vedomosti, zrunosti a nvyky

: rozumieme innos, ktor sa uskutouje pod vedenm uitea aiaka tudenta, v priebehu ktorej si iak osvojuje stanoven vzdelvac obsah (kurikulum)

Kurikulum 3 zkladn vznamy pojmu:

vzdelvac program

priebeh tdia ajeho obsah obsah vetkej sksenosti, ktor iaci zskavaj vkole avinnostiach ku kole sa vzahujcich- vzdelvacie tandardy konkrtne vymedzen poiadavky, ktor musia splni iaci vuritch ronkoch i stupoch koly- obsah vzdelania- shrn poznatkov o prrode a spolonosti- spsobilos zrunosti a nvykov, ktor si m iak osvoji vo vzdelvacom procese.

-obsah vchovy a vzdelvania je stanoven v zkladnch pedagogickch dokumentoch, ktormi s: uebn pln, uebn osnovy a uebnice

-uebn pln- zkladn kolsk dokument, ktor obsahuje zoznam vyuovacch predmetov, ich nstup (v ktorom ronku), ich nslednos, je stanoven poet hodn venovan tmto

predmetom a celkov poet hodn v jednotlivch ronkoch

-uebn osnovy- je tam stanoven obsah vzdelvania poda tematickch okruhov pre jednotliv vyuovacie predmety, ktor je konkretizovan vuebniciach

-edukan prostredie akkovek prostredie, vktorom prebieha nejak riaden proces vyuovania- vonkajie

- vntorn

Sasn kolsk systm

Sasn kolsk systm na Slovensku tvoria:

a/ predkolsk zariadenia

- matersk koly

b/ zkladn koly

- 1. stupe (1. 4. ro.)

- 2. stupe (5. 9. ro.)

c/ stredn koly

- gymnzi

- stredn odborn koly a konzervatri

- stredn odborn uilitia a stredisko praktickho vyuovania

d/ vysok koly

e/ zariadenia pre vchovu a vzdelvanie dospelch

f/ kolsk vchovn zariadenia pre vchovu mimo vyuovania

g/ pecilne koly((kto chce viac))

Plne organizovan amlotriedne koly na Slovensku

Za mlotriednu kolu sa povauje kola, ktor nem na I. stupni zkladnej koly samostatn triedu a uitea pre kad ronk V miestach, kde nie s podmienky na zriadenie vetkch deviatich ronkov zkladnej koly, me sa zriadi zkladn kola, ktor nem vetky ronky. Ich organizcia je v prevanej vine viazan na 1. a 4. ronk a to vntornm usporiadanm. V jednej triede s najmenej dva ronky a najviac tyri ronky s jednm uiteom. Niektor okresy na Slovensku maj takchto kl a 75% zo vetkch kl. iaci, ktor skonia posledn ronk takejto koly, pokrauj v plnen povinnej kolskej dochdzky na zkladnej kole vnajbliej obci so vetkmi ronkmi. tt tmto iakom preplca cestovn nklady.

Mlotriedne koly za posledn obdobie prechdzaj do tlmu vzhadom na ich vysok ekonomick nronos.

Vchovno-vzdelvacie vsledky mlotriednych kl s kvalitatvne rovnak ako na plne organizovanch zkladnch kolch. Podmienky na ich dosiahnutie s vak ovea obtianejie.

Plne organizovan koly s klasick koly, ia mus si to kad odvodi sm, lebo iadnu pouku som nenala...

kolsk amimokolsk intitcie

kolsk zariadenia s rovnocennou sasou kolskej vchovno-vzdelvacej sstavy. Ich psobnos je zameran najm na oblas vchovy a oblas zujmovho vzdelvania. kolsk zariadenia s:

a) vchovno-vzdelvacie zariadenia

predkolsk zariadenia (matersk kola a pecilna matersk kola),

kolsk klub det, kolsk stredisk zujmovej innosti, centr vonho asu,

domovy mldee,

koly v prrode,

b) pecilne vchovn zariadenia

b.a) zariadenia vchovnej prevencie, ktormi s:

centrum vchovnej a psychologickej prevencie,

lieebno-vchovn sanatrium,

diagnostick centrum,

b.b) zariadenia nhradnej vchovy, ktormi s:

reedukan detsk domov,

reedukan domov pre mlde,

c)poradensk zariadenia

pedagogicko-psychologick porada

pecilno-pedagogick porada,

detsk integran centrum,

d)zujmovo-vzdelvacie zariadenia

ttna jazykov kola,

ttny stenografick stav,

e)kolsk elov zariadenia

zariadenia kolskho stravovania (kolsk kuchya, kolsk jedle),

kolsk hospodrstvo,

stredisko odbornej praxe,

stredisko sluieb kole,

kolsk vpotov stredisko.

3. Vzdelvanie na Slovensku po roku 1989. Reforma sasnej koly, problmy askalia sasnho vzdelvania. Systm tvorivo-humanistickej vchovy. Projekt Milnium.

kolstvo po roku 1989

Zmeny v naej spolonosti po roku 1989 sa odrazili aj v oblasti kolstva v zmene truktry kolskho systmu a postupnou inovciou obsahu vzdelania a vchovno-vzdelvacieho procesu. Systm zkladnch a strednch kl bol novelizovan v roku 1990 Zkonom .171/1990 Zb. Zkon je novelizovan v tchto oblastiach:

- zkladn kola sa predluje na 9- ron,

- upravuje sa zriaovanie, finann a materilne zabezpeenie strednch odbornch uil a stredsk pracovnho vyuovania,

- na kolch sa nepovouje innos politickch strn a politickch hnut,

- umouje sa zriaova skromn a cirkevn koly,

- upravuje sa dka tdia na niektorch strednch kolch,

- upravuj sa nzvy niektorch typov kl.

kolsk systm predstavuje hlavn lnok naej vchovno-vzdelvacej sstavy, ktorej rovnocennou sasou s i kolsk zariadenia.

Psobnos kolskch zariaden je orientovan najm na oblas vchovy, zujmovho vzdelvania, ochranu det pred socilno-patologickmi vplyvmi, na prevenciu delikventnho vvinu det a na vytvorenie optimlnych podmienok zdravho vvinu det a mldee.

kola mala i m vznamn miesto pri formovan spoloenskho ivota. Pripravuje budcich odbornkov vo vetkch oblastiach ivota. Preto vznam kl je asto rozsiahlej ako si uvedomujeme o om sved aj znmy vrok, e kola je dielou udskosti.

TVORIVO-HUMANISTICK KONCEPCIA VCHOVY

Tvorivo-humanistick koncepcia vchovy vznikla ako reakcia k prstupom tradinej koly, ktor nebrala dostaton ohad na non-kognitvnu strnku loveka. Preto sa humanistick edukcia chpe ako integrlne spojenie vzdelvania a vchovy (kognitvne + non-kognitvne). Sleduje rozvoj afektvnej strnky loveka, aby bol charaktern a mravn.

Sasne navrhovan reforma kolstvakola m by pre deti zitkom (netreba vedie kde sa Smetana narodil, sta pozna jeho hudbu). Nepreaova iakov, zmeni systm znmkovania, zmeni klasifikan poriadok, hodnodi nie len o odpoved ale aj vzah kpredmetu, zavies sebahodnotenie. Navrhuje sa prava uebnch osnov. 40 % vyuovania by sa malo venova kolskmu programu, o deti bav. Zavedie sa povinn vyuovanie 2 cudzch jazykov od tretieho ronka, Z, osemron gymnzia bud pre nadan deti sIQ viac ako 130. Vtriedach sa bude zniova poet iakov. Reforma by sa mala zrealizova do troch rokov. Navrhuje sa aj zmena letnch przdnin. Dka ostane rovnak ale ale term zaiatku akonca sa bude li ako napr. cez jarn, toto je dsledok vplyvu podnikateskch kruhov.

PROJEKT MILENIUM

Fenomnom SR je, e bez ohadu na to, e je tu vysok percento ud, ktor maj vytudovan vysok koly, len miziv percento znich m odbor adekvtny poiadavkm trhu. Vlda SR vypracovala koncepciu rozvoja vchovy avzdelvania vSlovenskej republike na najblich 15-20 rokov projekt Milnium. Samotn vlda vprogramovom vyhlsen zr. 1998 vyhlasuje:

Vlda SR povauje vchovu avzdelvanie za jednu znajvch priort. Chce vytvori spolonos, vktorej vzdelanie bude zdrojom dlhodobej prosperity Slovenska.... Rozhodujcu lohu vid vzastaven padku avo vzostupnom koncepnom rozvoji vchovy avzdelvania, ako aj zaisten rovnosti vprstupe vo vzdelan. Vnadvznosti na koncepciu pripravil sa nov kolsk zkon zkon ovchove avzdelvan.

Co to vlastne je projekt ,,Milenium"? Ide o Koncepciu rozvoja vchovy a vzdelvania v Slovenskej republike nanajblizsich 15 - 20 rokov, z ktorej bol vypracovan Nrodn program vchovy a vzdelvania v SR a predpokladame, ze po prijati vo vlade SR na jeho zaklade vznikne novykolsk zkon.Projekt Milnium je projektom zmien, premien, zlepenia vchovy a vzdelvania v Slovenskej republike, zdokonalenia nho kolskho systmu, v ktorom nejde o to, aby sa zmenili len "firemn tabule", kde nejde o formlne zmeny pre zmeny, ale zmeny podstatnho charakteruHlavn posolstvo projektu Milnium vyplva z tchto znmych a praxou overench vrokov: m je nrod vzdelanejsi, tm vacsiu ancu m dobre prosperova. Kad mdry nrod stavia svoju budcnos na vzdelan a vchove svojich prslunkov. Investcie do kolstva s najrentabilnejie investcie a udsky kapitol je najefektivnejsi kapitl. [...JEkonomicke preitie SR, jej prosperita, spech v konkurennom boji na svetovch trhoch je mon dosiahnu iba tm, e budeme exportova mylienky, npady, umenie, vplody udskho rozumu, vysokokvalitne vrobky, vktorch je spredmetnen udsky rozum, tvorivos, vysokokvalifikovan prca (tj. vysok pridan hodnota) a nie suroviny, polotovary jednoduch vrobky. Jeden vysoko a kvalitne vzdelan tvoriv odbornk me prinies nasej spolonosti viacej finannch prostriedkov ako tisce nzko kvalifikovanch pracovnkov vykonvajcich jednoduch, opakujcu sa, rutinn prcu. Jedinm zdrojom rozvoja, ktor v SR mme k dispozcii prakticky v neobmedzenom mnostve je vzdelanie.V om spovaj najvacsie problmy pri realizcii projektu Milnium?Nae vldy proklamuj rozhodujcu lohu kolstva pre budcnos Slovenska ovea viac slovami ako inmi. Odvolvaju sa najm na nedostatok financnych prostriedkov. Argument, e stdtje chudobn a nem na kolstvo financie neobstoj, pretoe bez kvalitnho kolstva nikdy financie ani mat nebude. Dnes sa vek " peniaze zarbaju hlavou a nierukami. Poda mjho nzoru vldy v SR rozmaj a konaj predovetkm v horizonte najblizsich volieb, aby zostali pri mod. Za volebne obdobie - 4 roky nemono oakva iadne prevratne vsledky v kolstve, a teda ani ziska voliov. Pretoe vyhodnejsie investcie do kolstva odlozit' na neskr. [...]Je znme, e ak nejak systm dostaton nefunguje, najmenej 90%pricin tohto stavu spova v riaden tohto systmu. Je potrebn zsadn zmena personlnej politiky v SR, aby rozhodujcim kritriom pre vkon riadiacich funkci boli osobnostn predpoklady, vzdelanie, manarske schopnosti a sksenosti, nie strancka prslunos, rodinkrstvo, znmosti a pod. Ak sa nepodar dosta sprvnych I'udi na sprvne miesta, nepodar sa plnohodnotne realizova nielen projekt Milnium a Nrodny program vchovy a vzdelvania v SR, ale ani zabezpei prosperity. SR.iadna zmena kolstve sa neme uskutocni bez vraznej podpory tejto zmeny ucitel'mi. Nae kolstvo sa nachdza v krze. Vporovnani so tatmi OECD a EU je v SR zo vetkch povolan najviac podcenene uitesk povolanie. Platy v kolstve, ktor ma najviac vysokokolsk vzdelanch zamestnancov zo vetkch rezortov hospodrstva SR, s najnizsie, v dsledku oho s mnoh uitelia znechuten, demotivovani, odkdzani na vkon viacerch povolan a ti najlepsi masove zo kolstva odchddzaju, resp. nechc do kolstva ani nastupi. Som presveden, e bez zsadneho zlepenia spoloenskho a najm finannho ocenenia prace ucitel'ov sa nepodar projekt Milnium a Nrodny program realizova'. Ivan TUREK, vysokokolsk ucitel', spoluautor projektu Milnium4. kola ako historicky vzniknut intitcia. Tradin a modern koncepcie vyuovania. Vznam koly pre osobnos iaka. Funkcie koly.

Tradin a modern koncepcie vyuovania.

Modern vyuovanie: Zkladnou poiadavkou je nov ponmanie a nov definovanie vzahov medzi uiteom a iakmi. Ide tu najm o to, aby iak nebol iba objektom uiteovho psobenia, i u z hadiska vzdelvacieho alebo vchovnho, ale aby bol chpan a docenen ako vznamn subjekt. Vzjomn partnersk vzahy s uprednostovan, rep. vyluuj nadradenos a moc uitea, musia vychdza z vysokej miery cty k iakovi ako jedinenej bytosti. iak nie je chpan ako sas kolektvu, ale ako osobnos so svojimi pozitvnymi i negatvnymi vlastnosami, z oho potom vyplvaj aj poiadavky na diferencovan prstup uitea k iakom. iak nie je veden k tomu, aby sa podroboval a len mechanicky prijmal podnety zvonka, ale aby bol vychovvan k udskm prvam, k omu ho vedieme tm, e mu umoujeme vyjadrova svoje vlastn nzory a postoje k veciam a javom, ume ho telerancii voi inm, prijmaniu a hodnoteniu nzorov inch a pod. Aj vytvranie optimlnej klmy v triede vedie k tomu, e vchovnovzdelvac proces m humnny charakter. Ide tu o vytvranie prjemnho pracovnho prostredia, o vzjomn ctu medzi uiteom a iakmi a aj iakmi navzjom. Poznanie a ovplyvovanie klmy v triede m by trvalou sasou uiteovej prce. Vytvra pohodu vo vyuovan, predchdza stresom a pod., o m vplyv na vkonnos iakov, ale sasne vytvra aj priazniv atmosfru pre vzjomn repektovanie.

Na rozdiel od tzv. tradinho vyuovania, v ktorom je viac aktvny uite, vytvraj sa podmienky a podporuj sa innosti iakov. Uite vytvra priestor pre ich samostatn prcu, nechva priestor pre npaditos, podporuje vzjomn komunikciu a pod. K tomuto ved viacer koncepcie vyuovania, ktorm by sa v kolch mal venova v priestor skupinov vyuovanie, problmov vyuovanie, prov vyuovanie a pod. Kad udsk innos je spojen aj s chybami a omylmi.

Vznam koly. O dleitosti koly hovor deklarcia Druhho vatiknskeho koncilu Gravissimum educationis: Medzi vetkmi vchovnmi prostriedkami m osobitn vznam kola. kola m za poslanie bedlivo sa snai cibri rozumov schopnosti, rozvja sprvny sudok, oboznamova s kultrnym dedistvom, ktor nadobudli predchdzajce genercie, pestova zmysel pre hodnoty, pripravova na budce povolanie a umoni vzjomn porozumenie tm, e utvra priatesk zvzok medzi iakmi rozmanitej povahy a rozlinho postavenia. kola okrem toho predstavuje stredisko, na ktorho innosti a rozvoji maj spolupracova rodiny, uitelia, rozmanit kultrne, obianske a nboensk organizcie, obianska spolonos a cel udsk spoloenstvo.

Funkcie koly:

Celkov rozvoj jedinca

Ochrann zariadenie

Formovate udskch osobnost

Nstroj socilnej politiky

Sas ivotnho prostredia det

Personalizan f.

Kvalifikan f.

Socializan f.

Integran f.

5. Pluralita a demokratizcia koly cirkevn, skromn a alternatvne koly

na Slovensku.

Humanizcia ademokratizcia koly

Tvorivo-humanistick koncepcia je vraznou koncepciou pre druh polovicu 20. storoia.

1. repektovanie jedinenosti osobnosti iaka

2. pozornos celostnmu rozvoju osobnosti iaka

3. zven pozornos prevaniu vo vyuovacom procese

4. priorita vzahovej dimenzie humanizcia vzahov:

uite iak

riadite uite

riadite iak

motivcia

Sasou je podporovanie iakovej sebadvery, draz na samostatnos, aktivitu atvorivos iakov. Via miera tolerancie medzi iakmi (nrodnos, etnikum...). Sasou tejto terie je aj prosocilne sprvanie.

Poiadavky na osobnos uitea:

trpezliv

lskav

taktn

spravodliv

ochotn pomc

Poaduje sa, aby mal odborn vzdelanie, pedagogicko-psychologick vzdelanie, aby mal veobecn vzdelanie, rozhadenos.

Poda Prchu je mon rozli tri hlavn skupiny:

Alternatvne koly

nettne

ttne alebo skromn

klasick reformn cirkevn (konfesijn) modern alternatvne

-waldorfsk

-katolcke

-s otvorenm vyuovanm

-montessoriovsk

-protestantsk

-magnetov

-freinetovsk

-idovsk

-presahujce

-jensk

-in konfesijn

-koly 21. storoia

-daltonsk

-s alternatvnym progr.

-nezvisl

-odenwaldsk

-hiberninske

-Gesamtschule

-zdrav koly

-integrovan koly

-kola hrou

-bez ronkov

-s angaovanm uenm

-kola dokorn ain.

1.1 Alternatvne koly - klasick

Alternatvne kolstvo patr kvzdelvacm koncepcim 20. storoia. Alternatvnos je uns vemi frekventovanm aaktulnym pojmom kolstva. Prirodzene, nejde len opojem, ale aj oteoretick spracvanie alternatvneho vyuovania ajeho postupn uvdzanie do praxe kl, priom erpme zo sksenost kolstva vzpadnej Eurpe.

Ako uvdza M. Zelina: Alternatvna kola zasahuje svojimi zmenami viac ne len detaily, alebo jeden systmov znak, napr. organizciou hodiny, i zriaovatea, alebo nzor koly. M zasahova podstatu, t. j. uskutoni pokus onoviu, efektvnejiu kolu...

Alternatvne koly by teda mali by vnajirom slova zmysle koly, ktor uplatuj in obsahy vzdelvania, in formy vzdelvania, in vyuovac proces ain atmosfru vzahov medzi uitemi aiakmi. Alternatvnou kolou me by skromn, ale aj ttna kola. Zosta vak iba pri tomto rozliovan aiba ztohto hadiska hovori oalternatvnych kolch nie je celkom presn. Pre pochopenie uvedieme: aj koly, ktor maj spolonho zriaovatea, mu by voi sebe alternatvne vkadej sa mu uplatova rzne metdy aformy prce. Ale aj naopak, napr. vttnej iskromnej kole mu uitelia pracova temer rovnakmi vchovno-vzdelvacmi metdami akoly s voi sebe alternatvne iba zhadiska zriaovatea akoly.

Hlavn znaky alternatvnych kl:

-zmena zkladnho prstupu k osobnost vychovvanho - jedinca sohadom na jeho psychick vvoj avsvislosti stm zmena vzahu uitea aiaka. Ich vzjomn vzah je vtchto kolch budovan na zklade vzjomnej cty, tolerancie, repektovan sa, pochopen, dvery, spoluprce, aspolonho rozhodovania. Uite aiak s rovnocenn partneri. Spolone rozhoduj oobsahu, metdach aformch vyuovania. Uite je vpozcii radcu, partnera, pomocnka, ktor nielen vyuuje, ale nechva sa inpirova apoui samotnmi demi. Svojm otvorenm prstupom zskava prirodzen autoritu.

-princp slobody ten hr valternatvnych kolch vznamn lohu. iakovi je poskytnut monos slobodnej voby, je posilnen pocit istoty asebadvery. Aj tto sloboda m vak svoje pravidl. Je spojen srepektovanm prva druhch na osobn slobodu avlastn nzor, nevedie kanarchii, ale kzodpovednosti za svoje rozhodnutia, sprvanie ajednanie.

-tvoriv aktivita ainnostn princp sa prejavuje vsamostatnej, aktvnej akreatvnej poznvacej innosti iakov, draz je kladen nie na vedomosti, ale na kreativitu pri ich aplikcii vprocese rieenia zadanch loh.

-netradin metdy aformy prce pomerne asto sa tu vyskytuje vyuovanie vtematickch celkoch, vrzne dlhch vyuovacch jednotkch ablokoch. Tradin rozvrh hodn je nahraden tdennm pracovnm plnom, ktor zachovva urit dynamiku vriaden innost. Vemi asto sa uplatuje skupinov atmov vyuovanie. Je vek priestor pre individualizovan formy vuky, zrove je kladen maximlny draz na rozvoj socilneho ctenia prostrednctvom intenzvnych socilnych kontaktov. Deti sa uia zodpovednosti sami za seba, ale aj za druhch aza cel skupinu. Preto s do mnohch kl zaraden ideti handicapovan.

-silie ovytvorenie atmosfry dvery aspoluprce nielen vo vzahu iak uite, ale tie uite uite, uite rodi. Pedaggovia rieia spolone vchovn avzdelvacie problmy, pomhaj pri vytvoren koncepcie achodu koly. Rovnako aktvny s aj rodiia, ktor sa tie vo vekej miere podieaj na utvran kolskho diania. Mu sa zastova vyuovania, podieaj sa na prprave a realizcie rznych innost.

Uveden porovnanie je rmcov akad aspekt je mon podrobnejie rozvja. Pre alternatvne koly je charakteristick, e sa zbavili uniformity prce. Kuklasickm alternatvnym kolm zvyajne radme:

-waldorfsk kolu,

-montessoriovk kolu,

-freinetovsk kolu,

-jensk kolu,

-in koly (napr. Daltonsk pln).

1.2 Porovnanie klasickch aalternatvnych kl

KLASICK KOLAALTERNATVNA KOLA

Vchodisk

Viac pozornosti sa venuje obsahu uiva ako dieau ajeho schopnostiamVchodisk

Pozornos sa sstreuje na diea aztoho sa odvodzuje uivo

Ciele

Naui o najviac uiva, memorovanie, podceovanie tvorivosti iakaCiele

Spolu suivom rozvja schopnosti, zujmy, tvorivos. Uivo nie je cieom, ale prostriedkom rozvoja.

Obsah

Je pevne stanoven uebnm plnom aosnovami, je temer zvzn pre vetky koly avetkch iakovObsah

Je vymedzen len ako zkladn lnia, tempo osvojovania nie je stanoven prihliada sa na osobitosti iakov.

Vyuovacie metdy

Prevaha verblnych metdVyuovacie metdy

Hry, dramatizcia

Vyuovacie formy

Vyuovacia hodina spresnm asom atruktrouVyuovacie formy

Flexibiln vyuovacia jednotka sdrazom na aktivitu iaka

innosti iakov

Riaden ausmerovan uiteominnosti iakov

Vychdzaj zo spoluprce iakov

Zdroj novch vedomost

Spravidla len uite auebniceZdroj novch vedomost

Uebnice, experimentovanie

Hodnotenie

Znmkami smalou informanou hodnotouHodnotenie

Slovn, scieom povzbudi iaka

Systm predmetov

Pevn, poda uebnho plnuSystm predmetov

Logick asyntetick celky

Rozvrh hodn

Pevn, ustlenRozvrh hodn

Von, flexibiln

Zujmy iakov

Podporovan len vmimokolskej innostiZujmy iakov

Podporovan poas celho vchovnovzdelvacieho procesu

Spoluprca srodimi

Mal vzjomn informovanosSpoluprca srodimi

Intenzvna spoluprca

Zhrnutie

Vznik alternatvnych kl nebol nhodn, bol odrazom kritiky tradinej koly opierajcej sa omemorovanie aautoritatvny prstup uitea kiakom. Alternatvne koly zdrazuj najm princp humanizcie ademokratizcie edukcie, draz klad tie na tvorivos, individulny prstup kiakom, vestrann rozvoj iakov-vrtane ich citovej sfry, kvalitnejiu spoluprcu srodimi, motivujce hodnotenie iakov, viu flexibilitu rozvrhu hodn apod. Vber jednotlivch alternatvnych kl je podmienen faktormi, ktor vyplvaj zdoterajieho textu.

6. Zkladn kolsk dokumenty. Druhy uebnch osnov, tvorba asovo-tematickch plnov,

kolsk knihy. Prca uitea na tvorbe projektov.

Uivo apedagogick dokumenty charakteristika tudijnho odboru

profil absolventa

uebn pln: je normalizovan ped. dokument, kt. vymedzuje truktru predmetov, ich zadelenie do ronkov aasov dotcie

uebn osnovy: normalizovan ped. dokument, kt. sa tka konkrtneho predmetu (ako sa len na tmatick jednotky, obsah tematickch jednotiek, m sa tma kon..)

uebnica

vcvikov ametodick dokumenty

vzdelvacie tandardy

Uebn osnovy

pirlov usporiadanie obsahu uiva umouje postupn prehlbovanie uiva v nasledujcich ronkoch vdy

na nronejej rovni.V sastnosti poznme 3 spsoby usporiadania uiva vo vyuovacom procese:

1. linerne - vhodou linerneho je, e je prehadnejie a etr as.nevhodou je, e iaci nie s pripraven prebera uivo s plnou nronosou.

2. cyklick vhodou cyklickho je , e sa me prispsobi vyspelosti iakov bez ujmy na vedeckej nronosti.3. pirlov usporiadanie - pirlov usporiadanie m t vhodu, e sa iak k tm istm pojmom niekokokrt vracia, priom sa prv prebrat pojmy objavuj asto v novch svislostiach.

V sasnej kole sa pri usporiadan uiva zkladnej a strednej koly vyuva kombincia linerneho, cyklickho a pirlovho usporiadania.Uebn osnovy s zkladnou konkrtnou smernicou zvznou pre vetky koly danho typu na zem SR. Osnovanie uebnch tm je ist spsob usporiadania tm a ich rozvrhnutia do jednotlivch ronkov. V praxi sa uplatuj tri spsoby, ktormi sa tmy v osnovch zorauj.

Linerne osnovanie. Tmy sa zorauj v didaktickej postupnosti, priom sa kad tma preber iba raz, v nasledujcich ronkoch sa do osnov u nezarauje.Cyklick osnovanie. Uivo sa viackrt opakuje, jednotliv tmy kadho cyklu nadvzuj na uebn ltku nich ronkov, posupne ju roziruj, a tak spjaj nov poznatky so starmi. Uebn ltka tak vytvra okruhy, ktor sa koncentricky roziruj.

pirlov osnovanie. Pri tomto spsobe osnovania sa tma smerom k vym ronkom postupne opakuje, ale pritom sa vedomosti iakov prehlbuj. pirlovm osnovanm sa umouje, aby uebn ltku pochopili a osvojili si aj t iaci, ktor si ju v niom ronku plne neosvojili. Takmto osnovanm sa berie do vahy i nerovnomernos rozumovho vvinu iakov. Na prebran ltku toti nadvzuje nov tma, ktor sa nepreber izolovane, ale v svislosti s dovtedy znmym uivom. Pre opakovanie uiva na zaiatku kolskho roka sa tu vyuva termn aktivizcia poznatkov z predchdzajceho ronka. iaci sa aktivizuj praktickmi innosami, rieenm konkrtnych loh.

Zkladn pedagogick dokumenty, uebn pln, uebn osnovy aich charakteristika, uebnica ako vzdelvacie mdium, tvorba uebnc, fcie atruktra uebnc

Uebn pln

Je zkladn kolsk dokument vydvan ministerstvom kolstva, ktor obsahuje zoznam predmetov vyuovanch vdanom type koly. Je vom stanoven tdenn poet vyuovacch hodn acelkov poet vyuovacch hodn pre dan predmet aronk.

Obsahuje predmety: -povinn

-povinne voliten

-voliten = nepovinn

Predmety s usporiadan systematicky poda jednotlivch kolskch rokov => zsada primeranosti, t.j. iakovi systematicky pribdaj nov predmety.

Zsada vedeckosti predmety aich obsah preveren praxou, spojenie terie spraxou.

Zobsahovho hadiska mono predmety rozdeli na spoloensk, prrodovedn, jazykovedn, esteticko-vchovn, telovchovn, pracovno-vchovn.

Zostavenie uebnho plnu je zloit anron. Je to spsoben tm, e veda atechnika napreduj rchlym tempom, prinaj nov poznatky, vznikaj nov vedn odbory,...

Uebn osnovy

S zkladn kolsk dokument vydvan ministerstvom kolstva. Obsahuj rozpracovanie uiva prslunch predmetov vronkoch na jednotliv tematick celky aasti.Vyjadruj ciel predmetu, obsah arozsah vedomost, zrunost, spsobilost anvykov.

Obsah prihliada na biologick apsychologick schopnosti iaka.

Uivo obsiahnut vuebnch osnovch avo vyuovacch predmetoch nie je iba koprovanm vedy, ale je upraven do didaktickho systmu so zreteom na biologick apsychick monosti iakov.

je osnovan - linerne, postupne (u sa knemu nevraciame)

pirlovite (opakovanie uiva, k preberanmu uivu sa vraciame, rozirujeme ho)

Uite ich me modifikova a aktualizova.

Kurikulum

S plny uren kriadeniu uenia vkolch, obvykle prezentovan vpermanentne obnovovanch dokumentoch, ktor s vypracvan na niekokch rovniach veobecnosti aimplementciou tchto plnov vtriede, tieto plny s realizovan vuebnom prostred, ktor tie ovplyvuje to, omu sa iaci uia. Kurikulum charakterizujeme otzkami: preo, koho, ako, kedy, vom, za akch podmienok asakm efektom vzdelva. Je to program aivot koly, pln obsahu vyuovania,...

KURIKULUM VITE = spsob vuby

Uebnice

S zkladn didaktick prostriedok pri realizcii vchovno-vzdelvacieho procesu.

Obsahuj didaktick spracovanie uiva vymedzen uebnmi osnovami.

Typy uebnc poda didaktickej fcie: vlastn uebnice obsahuj obsah uiva, pouky, nmety na samostatn prcu

tanky najskr cviebnice tania, potom plnia fciu vlastnej tanky-umeleck texty,...

cviebnice popri vklade uiva obsahuj prklady, lohy, cvienia

osobitn slovnky, atlasy, tabuky, zbierky

Funkcie uebnc: vzdelvacia

motivan vzbudi zujem (grafickou pravou,...) komunikan rozvja slovn zsobu regulan aby uivo bolo rozdelen do logickch celkov aplikan teria bola vyuit vpraxi = nmety na vyuitie integran nielen poznatky zjednho predmetu, ale vyuva medzi- predmetov vzahy inovan aby poznatky boli inovovan, uebnica podva najnovie poznatky kontroln aby si iaci mali monos overi, i to, o sa nauili je sprvne, optovne si opakuj uivoalie poiadavky: vedeckos zhoda suebnmi osnovami zhoda suebnmi osnovami

tematick usporiadanos

monos individulneho uenia

rozvjanie kognitvnych schopnost

jazykov sprvnos, grafick aestetick prava,...

truktra uebnc:

zkladn text (pojmy, fakty, terie, ...)

doplujci text (informan materil sliaci kprehbeniu zkladnho textu) vysvetujci text (sli na pochopenie, obsahuje vysvetlenia, poznmky,..) mimotextov komponenty, ktor sa delia na: apart pre organizciu osvojenia uiva(otzky, tabuky, lohy)

ilustran materil (obrzky, ilustrcie, schmy, nrty)

orientan apart (vody, obsah, typy psma,...)

Tvorba uebnc:Analza uebnc ukazuje, e mnoh znich s presten mnostvom uiva, mnohmi vedeckmi pojmami, poskytuj mlo monost pre tvoriv prcu iakov, m sa poruuj zsady primeranosti, uvedomelosti aaktivity, ale aj trvcnosti. Chybou bolo, e uebnice asto tvorili vedeck pracovnci. Autori predkladaj uebnice na konkurzn konanie, draz sa kladie nie na mnostvo hotovch faktov, pojmov ateri, ale na tak spracovanie, ktor vedie krozvoju poznvacch procesov iakov, ktvorivosti,... Postupne sa zanaj spracva aj alternatvne uebnice - pre 1 predmet viacero uebnc-uite si vyberie t, ktor bude povaova za najvyhovujcejiu. Otzky tvorby uebnc: jednoduchos, usporiadanos asvislos textu, strunos, stimulujce inky - aby sme sa kueniu vracal

Tematick pln je rozvrhnutie uiva prslunho predmetu na cel kolsk rok - uivo m by rovnomerne rozvrhnut na jednotliv mesiace atdne.

- je potrebn aby vom boli vylenen hodiny na systematizciu aopakovanie vedomost

- vsasnosti je sasou kadej metodickej prruky

vychdza zo veobecnch sksenost uiteov aodpora optimlne rozvrhnutie uiva na kolsk rok

uite si ho prispsobuje na podmienky koly atriedy

je dobr, aby tematick pln obsahoval tto truktru:

mesiac

vyuovac tde

hodinu apoet hodn, ktor sa bud venova celku

tematick celok

rozdelenie celku na tematick asti + poet hodn kadej asti

hodiny opakovania, upevovania asystematizcie vedomost

vychdzky aexkurzie

stanovenie vchovno-vzdelvacieho ciea toho-ktorho celku

medzipredmetov vzahy

metdy, formy, prostriedky

metodick adidaktick pomcky

poznmky vnich si uite zaznamenva priebeh vuby

- takto zostaven tematick pln predchdza improvizcii uitea a nhodilosti

7. Prostriedky vyuovania. Modernizcia sasnej koly, vubov trendy modern technolgie a postupy ako efektvne nstroje prce uitea.

Materilne prostriedky vyuovania

- delme ich do 3 skupn:

1) uebn pomcky s prostriedky, ktor slia knzornosti vyuovania aumouj rchlejie, dokonalejie akomplexnejie osvojenie si uiva(diapozitv)

2) didaktick technika pln tie ist lohy ako uebn pomcky arozumieme ou vyuvanie rznych prstrojov atechnickch zariaden (zvukov prstroje, vpotov technika, film)(premietaka)

3) vyuovacie mikro(=triedy) amakro(=kola) interiry

Uebn pomcky + didaktick technika = TECHNICK VYUOVACIE PROSTRIEDKY

1. uebn pomcky:

skuton predmety = relie (sra, horniny) prrodniny - objekty ivej prrody (ivona arastlinn ra) aobjekty neivej prrody (horniny, skameneliny) preparty (vypchaniny, kostry) vrobky (skuton prstroje, nradie, polotovary)

modely (3 rozmern pomcky, ktor s od pvodnch predmetov zmerne zjednoduen, aby sa uahilo ich vnmanie)

s - demontran pouva ich len uite

- iacke pouvaj ich iaci

2. prstroje:

- demontran prstroje (na skmanie prrodnch zkonov)

- prstroje na meranie apotanie (meradl, vhy)

- prstroje na pozorovanie (lupa, mikroskopy, alekohady)

- spravy azariadenia pre frontlne pokusy (iacke spravy)

3. zobrazenia (2 rozmern):

obrazy, nkresy na tabuu, nkresy vzoitoch, fotografie, ilustrcie vknihch, nstenky,...

4. symbolick zobrazenia:

nstenn tabule (schmy, grafy, diagramy)

nstenn mapy, plny prrun mapy, atlasy

5. dotykov pomcky (haptick):

relifov obrazy

- slepeck psmo6. pomcky na premietanie statickch obrazov:

diafilmy adiapozitvy

episkopick premietanie - epiprojekor

ostatn sptn projekcia

7. pomcky na premietanie dynamickch obrazov:

nem azvukov film

televzia

videozznamy

videokamery

monitory

DVD prehrvae

8. zvukov pomcky:

hudobn nstroje

gramofn

magnetofnov zznam

rozhlas

prsluenstvo mikrofny, zosilovae, reproduktory 9. literrne pomcky: uebnice, kolsk knihy, slovnky

10. zobrazovacie plochy: tabua(klasick, magnetick, sveteln, plexitov)

11. didaktick technika so sptnou vzbou:

vyuovacie stroje pre programov uenie, repettory, examintory

trenary

vpotov technika sliaca kvube

Projekn technika diaprojektor

meotar (sptn projektor)

epiprojektor (pre statick projekciu a zobrazenie)

filmov projektor + vide (pre dynamick projekciu)

Funkcie uebnch pomcok adidaktickej techniky:1. informatvna uebn pomcky adidaktick technika s nositeom informci aslia na pochopenie uiva (informuj iaka ovzahoch, svislostiach, plnia lohu sptnej vzby koriguj predstavy, spresuj proces jeho uenia,...)

2. formatvna prispievaj krozvoju poznvacch procesov

3. intrumentlna s nstrojom pre zskanie novch vedomost

4. motivan vzbudzuj zujem ouenie, spestruj vyuovac proces

5. systematizujcu prispieva kvytvraniu azoraovaniu vedomost do systmu

6. nzorn sprostredkovvaj poznatky nzorne, psob na zmysly, vytvra predstavy otom, o sa uia

7. zdroj anosite informci radej raz vidie, ako stokrt pou

8. racionlna aekonomick urchuje auahuje proces uenia

9. podpora samotdia

Uebn pomcky + didaktick technika pomhaj uiteovi dosiahnu vchovno-vzdelvac cie

- pri ich vbere by mal uite vychdza zobsahu, ciea uiva, vyuva didaktick zsady apomha efektvne realizova vyuovacie metdy

- treba ich vyuva racionlne asmierou vtedy, ke si to situcia vyaduje atreba ich aj zhotovova

Multimedilne vyuovanie tak, kde sa vo vyuovacom procese kombinuj viacej ako dva technick vyuovacie prostriedky, alebo mdi(diaprojektor + relie + uebnica)8. Miesto pedagga vo vchovno-vzdelvacom procese

Pedagg je vznamnm prvkom pedagogickho systmu, pln funkciu subjektu vchovy avzdelvania. Svojou osobnosou predstavuje uvedomelho tvorcu, nositea atvorivho realiztora edukanch zmerov. Vzhadom ktomu, e plnuje, organizuje, realizuje, diagnostikuje ahodnot vsledky edukanho procesu mono poveda, e je rozhodujcim initeom vtomto procese. Aj preto je mu treba venova nleit pozornos.

Aby bol pedagg spen vedukanom procese, mus spa urit predpoklady, medzi ktor patria predovetkm:

-odborn apedagogick spsobilos,

-vysok mravn kredit,

-pedagogick optimizmus,

-spravodlivos aobjektvnos,

-pozitvny ahumnny prstup,

-tvoriv prstup,

-pedagogick takt,

-autorita pedagga,

-organizan schopnosti uitea,

-schopnos predvdania aprognzy,

-hlbok veobecn vzdelanie,

-odborn vzdelanie (teoretick ipraktick),

-hlbok pedagogick ipsychologick vzdelanie.

Vznamnou innosou pedagga je vchovn innos, ktor je zameran dovntra vychovvanho (tm sa odliuje od drezry). Medzi rozhodujce pedagogick innosti pedagga patria:

-komunikatvne (s cieom meni vzahy),

-diagnostick,

-projektvne,

-realizan (s vyuitm prostriedkov, podmienok aaktivity).

Vzdelanostn aosobnostn predpoklady spenej innosti pedagga

Ako bolo skr uveden, jednou znevyhnutnch poiadaviek spenej innosti pedagga je splnenie vzdelanostnch predpokladov. Vzdelanie pedagga m by zameran niekokmi smermi. Zkladom je hlbok veobecn vzdelanie, irok filozofick, vedeck akultrny rozhad. Poiadavka irokho ahlbokho veobecnho vzdelania vzkladnch vednch, technickch aumeleckch odboroch je podmienen mnohmi faktormi. Ak mme iada veobecn vzdelanie od iakov, nemali by sme stretva uiteov iba szkou jednostrannou vzdelanostnou orientciou. Vo vyuovan akhokovek predmetu neobjasuje uite iba poznatky vdanom odbore, ale usiluje sa oirie, komplexnejie pochopenie arieenie danho problmu. Ztohto hadiska m jeho irok rozhad vznamn lohu. Avak s ialie dvody pre veobecn rozhad uitea. Akkovek odbor, ktor vyuuje, nie je izolovanm sborom informci, ale zko svis sinmi, na prv pohad zdanlivo vzdialenmi disciplnami. Zaisti vo vube medzipredmetov koordinciu predpoklad irok veobecn vzdelanie uvetkch uiteov.

K veobecnmu vzdelaniu pristupuje poiadavka teoretickho i praktickho odbornho vzdelania. Vchodiskom tohto vzdelania je tdium uritho sboru vednch discipln danho odboru, ktor meme rozdeli na tri kategrie:

-pomocn vedy danho odboru,

-profilov disciplny,

-aplikovan disciplny.

Z pedagogickho pohadu s dleitm komponentom tohto vzdelania i uiteove praktick sksenosti v danom odbore, ktor uite nadobda postupne, priom neije iba jednostranne zo sksenost, ktor si poas vlastnho tdia osvojil, ale vlastn sksenosti si prehlbuje sebavzdelvanm. Tba po vedomostiach, tba by dokonalejm sa m sta trvalou sasou uitel'ovej osobnosti. Lska ku knihe a k mdrosti maj sprevdza uitea poas celho jeho aktvneho psobenia.

Podmienkou spenej vchovy s nielen uiteove veobecn a odborn poznatky, ale i hlbok pedagogick a psychologick vzdelanie, ktorho sasou je tdium pedagogickch a psychologickch discipln a didaktickch uebnch predmetov. Pedagogickm vzdelanm rozumieme nielen osvojenie teoretickch vedomost ocieloch, prostriedkoch, princpoch, metdach a formch vchovnej prce. Jeho sasou je aj sbor vypestovanch praktickch pedagogickch zrunost, ktor uiteovi umouj tvoriv aplikciu, premenit' pedagogick teriu do ivej praktickej vchovnej innosti. Vskum sasnho vyuovania odhauje mnoh nedostatky v tomto smere a sved o znanej metodickej neobratnosti niektorch uitel'ov. Mnoh vyuovacie hodiny s jednotvrne, stereotypn, netvoriv, ktor neprispievaj k radostnej tvorivej prci iakov. Skr prispievaj k nezujmu iakov o uebn prcu, o sa stva v niektorch prpadoch i trvalou vlastnost'ou ich osobnosti.

V pedagogickom procese sa uplatuje mnoho t uitel'ovej osobnosti, ktor kladne ovplyvuj priebeh i vsledky tohto procesu.

Autorita pedagga je hlavnou podmienkou spenosti jeho prce. Je to sbor uiteovch vlastnost, ktor vzbudzuje u vychovvanch dveru. Pedagg si autoritu zskava svedomitost'ou, dobrm prkladom, charakterom a spravodlivosou. Autoritu strca, ak sa uneho prejavuje rozpor medzi slovom a inom, ak neovlda uivo, ktor od iaka poaduje. Taktie ak je nespravodliv, pomstychtiv, asto sa rozuuje, alebo ak zniuje jeho autoritu rodina ain initelia.

Morlka uiteovej osobnosti. vysok mravn kredit, bezhonn usporiadan skromn ivot, humanizmus, demokratizmus m vznamn vplyv na jeho prirodzen autoritu.

Pedagogick optimizmus predstavuje presvedenie ozmysle pedagogickho postavenia, dvera kiakovi prispieva kutvraniu zdravho sebavedomia iaka aprina dlhodobejie spechy vo vchove avzdelvan osobnosti.

Pedagogick takt sa prejavuje najm vnronosti acte kiakovej osobnosti. Vyluuje ironizovanie, vsmech aponiovanie iaka, ktor s nezluiten sinnosou ktorhokovek dobrho pedagga.

Spravodlivos aobjektvnos sa prejavuje pri hodnoten iaka, vyaduje vylenie sympati alebo antipati kiakom apoaduje dsledn uplatovanie individulneho prstupu svylenm subjektvnych nlad.

Organizan schopnosti uitea sa prejavuj vefektvnom riaden pedagogickej prce, tvorivom vyuvan vetkch metd aprostriedkov, vasnom odhaovan aprunom rieen problmov vo vchove avzdelvan.

Schopnos predvdania aprognzy vyaduje nielen vedomosti ale i bohat praktick sksenosti zvchovy avzdelvania, aby uite vedel predvda nsledky svojich vchovnch opatren, vblzkej ivzdialenej budcnosti.

Tvoriv prstup sa prejavuje pri didaktickom spracovan obsahu vzdelvania, vbere arealizcii vhodnch metd, organizanch foriem amaterilnych prostriedkov vchovno-vzdelvacieho procesu aalch vzdelvacch innostiach. Snarastanm zloitosti loh vspolonosti narast aj vznam tvorivosti vo vchovno-vzdelvacom procese apreto mu treba venova nleit pozornos.

Pozitvny ahumnny prstup vpedagogickom myslen je dleitou podmienkou spenosti pedagogickej innosti. Humnny prstup vyplva izNrodnho programu vchovy avzdelvania ... avznamne ovplyvuje vzah medzi uiteom aiakom.

Pedagogick talent umouje pedaggovi ahko pochopi spsob myslenia svojich iakov ateda isprvne voli vhodn vchovn prostriedky.

Duevn atelesn zdravie, predovetkm zdrav nervov sstava, ktor vrazne ovplyvuje stabilitu osobnosti uitea spolu sjeho telesnou strnkou. Je predpokladom efektvneho psobenia vo vchovno-vzdelvacom procese.

Aby pedagg mohol kvalitne psobi vo vchovno-vzdelvacom procese, mal by by schopn realizova vpraxi teriu iestich S:-sebareflexia vnmanie seba samho, poznvanie sa,

-sebahodnotenie vytvranie obrazu osebe,

-sebavedomie primeran, nem by ani vysok, ani nzke,

-sebaovldanie ovldanie vntornch (pudy, zlos, ...) intinktov a vonkajch podnetov,

-sebaregulcia plnenie vytench cieov,

-sebatvorenie sstavn utvranie si svojho bytia, inovcia akorigovanie svojej stratgie.

Pre kvalitn pedagogick innos je dleit aj emocionlna inteligencia. Mnoh uitelia vsvojej profesionlnej praxi nezlyhvaj pre nedostatok vedomost, ale asto kvli tomu, e nezvldli svoje city zlos, podrdenos, hnev, zrivos a pod.

Funkcie pedagga

Pedagg pln vo vchovno-vzdelvacom viacer funkcie. Vodbornej literatre sa uvdzaj rzne prstupy kich vymedzeniu. Poda J. Maka, mono medzi zkladn funkcie pedagga zaradi tieto:

-funkcia plnovacia (prprava na vchovno-vzdelvac proces, stanovenie cieov hodiny, vber vyuovacch metd, foriem aprostriedkov, ...),

-funkcia motivan (rznymi motivanmi metdami zabezpei pozornos iakov, ich aktivitu, samostatnos atvorivos, ...),

-funkcia komunikatvna (tak sprostredkvanie uiva, ktor vedie krozhovoru, pri ktorom je iak aktvnym subjektom, ...),

-funkcia riadiaca (uite m vyuovanie neustle pod kontrolou, usmeruje adiferencuje innos iakov),

-funkcia organizan (organizuje prcu sebe, ale aj iakom, ato vo vyuovan imimo neho, pripravuje pomcky, ...),

-funkcia kontroln (zisovanie, o sa iaci nauili, o vedia, o nevedia, ...),

-funkcia hodnotiaca (hodnotenie iakov, pochvaly, odmeny, kritika, pokarhanie, ...).

Vyie uveden zoznam funkci pedagga nie je pln, vyvja sa sbene spotrebami spolonosti. Vzvislosti od tchto potrieb sa vznam niektorch funkci asom zniuje, vznam inch narast, prpadne zanikaj alebo vznikaj nov.

Vsasnosti narast predovetkm vznam tchto funkci: -plnovanie aprprava vchovno-vzdelvacieho procesu (poiadavky na jeho vsledky sa neustle zvyuj, improvizciou nemono dosiahnu iadce vsledky),

-didaktick analza uiva, jeho obohacovanie adotvranie (normatvne stanoven obsah bude vbudcnosti redukovan, uite, iaci aaj rodiia sa bud podiea na dotvran obsahu),

-individulny prstup kiakom (sksenosti alternatvnych kl dokazuj, e dsledn, nielen proklamovan individulny prstup zvyuje spenos vetkch iakov),

-nov diagnostick prstupy kiakom (doposia je diagnostikovanie zameran viac na kvantitu ako na kvalitu, bude sa iada diagnostikova, preo iak uivo nevie, kde sa stala chyba, o treba napravi apod.),

-prca svyuvanm azaraovanm techniky do uiva (potae, internet, komunikcia so svetom prostrednctvom potaov apod., aj to je budcnos uitea akoly).

Prirodzene, ani toto nie je konen vpoet monch funkci. D sa uvaova iofunkcich:

-partner iaka, jeho pomocnk aradca to je spsoben inovciou vchovno-vzdelvacieho procesu, k ktor ztzv. tradinho, klasickho, transmisivnho prechdza na komunikatvny ainterakn model vuby.

-didaktick programtor atechnolg avyuovacch technk aprostriedkov do vyuovacieho procesu bud m alej tm viac vstupova rzne technick mdi, lohou apovinnosou uitea je rozumie im avyuva ich vo vyuovan,

-vskumnk vlastnho vchovno-vzdelvacieho procesu len uite ktor rob sebareflexiu vlastnej prce sa me zdokonaova ainovova vchovno-vzdelvac proces.

Typy uiteov

Vpedagogickej terii sa uvdzaj rzne triedenia uiteov. Najastejie sa stretvame snasledujcim triedenm:

-autoritatvny (dominantn) typ prejavuje sa v pedagogickej diktatre uitea, pri ktorej sa musia iaci bezpodmienene podrobi jeho vli, nariadeniam. Dobrovon uenie zanik, nara sa zdrav sebahodnotenie det a nahrdza sa kovitou snahou obst pred uiteom. Diea sa vedie k egocentrizmu I za cenu naruenia vzahov k vlastnm spoluiakom. Tak sprvanie uitea psychicky labilizuje iakovu osobnos av konenom dsledku obyajne nezvyuje, ale zniuje uebn vkonnos iaka.

-demokratick (integran) typ - je opakom autoritatvneho typu. Typick je vyrovnan, vntorne ist vystupovanie uitea. Svojm prstupom vytvra kudn tudijn atmosfru, vytvra iakovi priestor pre otzky, diskusiu a vedie iaka k samostatnmu tvorivmu mysleniu. Vsledkom je psychick stabilita iaka. Nevedie k poruchm v uen, ale zdravo stimuluje zvenie uebnho vkonu.

-laissez-faire (povon postoj uitea k iakovi)

Uite sa spolieha skr na spontnnu innos det ne na vlastn zsahy do tejto innosti. Vedie k psychickej indiferentnosti iaka, navodzuje neraz anarchistick tendencie v pedagogickej praxi. V konenom dsledku me vies kniej efektvnosti vchovno-vzdelvacieho procesu apri nedostatku sksenost vextrmnych prpadoch a k zniku uebnej motivcie iaka.

-svojrzny typ vyplva zniektorch osobnostnch (netypickch) t pedagga, ktor vraznejie ovplyvuj jeho chovanie voi iakom amu pozitvne alebo negatvne vplva na cel vchovno-vzdelvac proces.Okrem uvedenho triedenia uiteov sa meme stretn istypolgiou nesprvnych uiteov, napr. poda R. Winkela:

-profesionlny deficit prejavuje sa v uiteovi ignorantovi a arlatnovi,

-kolegilny deficit prejavuje sa v uiteovi egoistovi, kariristovi a privnkovi,

-charakterov deficit prejavuje sa v uiteovi manipultorovi, mkkovi a cynikovi.

Taktie sa meme stretn s typolgia nepokojnch uiteov napr.:

-hypermotorick burcuje iakov,

-vntorne napt, ustrchan stresov, neist,

-agresvny riaci strach,

-alibistick,

-uprednostujci vkon preferujci rchlos uenia,

-nepripraven,

-sebapreaujci enci sa za vkonom..

Osobnostn charakteristiky uiteov

Charakteristiky osobnosti zohrvaj vprprave uiteov pomerne vznamn lohu. U na zaiatku 19. storoia boli vpedagogickej terii zdraznen dleit rysy osobnosti uitea ako s napr.:

-motivcia kpovolaniu (rados zuenia, dobr va, ...),

-kognitvna vybavenos (zdrav rozum, dobr pam, prirodzen vtip),

-talent pre povolanie (schopnos ui).

Kvality pedagga potrebn pre spen vchovu a vzdelvanie mono rozdeli do dvoch skupn:

-osobnostn charakteristiky uitea,

-profesijn kompetencie uitea (bud objasnen valom paragrafe tejto kapitoly).

Poda Windhama (1988) medzi dleit kvality uitea, ktorch sasou s iosobnostn charakteristiky je treba zaradi najm tieto:

-stupe uiteovej kvalifikcie,

-rozsah vcviku,

-pecializciu (v predmetoch, odboroch, ...),

-profesijn sksenos,

-etnick prslunos,

-verblnu schopnos,

-postoje.

Poiadavky na osobn vlastnosti pedagga:

-charakterovo-vov vlastnosti,

-pracovn vlastnosti,

-intelektulne vlastnosti,

-citovo-temperamentn vlastnosti,

-spoloensko-charakterov vlastnosti.

o sa najviac cen na uiteoch:

-schopnos pomha,

-citlivos kpotrebm inch,

-trpezlivos,

-pedagogick takt,

-dodriavanie asu (presnos),

-systematick sebavzdelvanie (tba po poznan),

-organizan schopnosti,

-dobr pam,

-predstavivos,

-schopnos motivova,

-schopnos objektvne hodnoti,

-schopnos spolupracova,

-mravn bezhonnos.

Zvyie uvedench oceovanch kvalt uitea stoj za povimnutie najm pedagogick takt, ktor sa prejavuje tmito znakmi:

-nronos uplatovan bez hrubosti,

-otvorenos, prstupnos vsprvan astyku,

-dsledn vyadovanie plnenia loh,

-pozorn vzah kvychovvanm,

-humor airnia bez ironizovania,

-psobenie prostrednctvom poiadaviek, upozornen,

-umenie vydva lohy,

-umenie predklada iadosti,

-umenie ui vychovvanch,

-umenie vypou vychovvanch,

-vny prstup kodpovediam anzorom.

Pedagogick takt spja vsebe predovetkm nronos ale zrovei ictu kvychovvanmu iakovi.

Na rove pedagogickej prce uitea maj vplyv aj nasledujce kvality:

-stupe amiera sociability uitea,

-typ vzdelania,

-obuba vzbore,

-interakcia so iakmi ajej rove,

-odbornos,

-primeranos klasifikcie,

-organizan schopnosti,

-miera tvorivosti.

Medzi osobnostn charakteristiky uitea je mono zaradi aj autoritu pedagga. Autoritu pedagga meme vymedzi ako sbor uiteovch vlastnost, ktor vzbudzuje uvychovvanch repekt. Meme ju rozdeli poda Oberua (Oberu, 2005, s. 35) na:

-pedagogick (kladn hodnotenie, oceovanie uitea iakmi, kladn citov postoj iakov kuiteovi),

-spoloensk (hodnotenie koly spolonosou, jeho spoloensk poves vmieste bydliska).

Poda Vopravila medzi determinanty autority patria:

-spoloensk faktory /jeho spoloensk poves, vzah spolonosti kuiteskej profesii),

-osobnostn rysy avlastnosti (estnos, spravodlivos, ...),

-socilno-psychologisk initele (komunikatvnos,empatia, ...)

Uite si autoritu zskava:

-vedomosami,

-lskou kpovolaniu aiakovi,

-svedomitosou,

-dobrm prkladom,

-charakterom aspravodlivosou.

Uite autoritu strca:

-rozporom medzi slovom a inom,

-ak neovlda uivo,

-je nespravodliv,

-je pomstychtiv

-asto sa rozuuje anadva.

Zdostupnch vskumov vyplva, e nie je ani tak dleit, kto vyuuje, ale o pedagg rob aako to rob.

Kompetencie uitea

Pod kompetenciami uitea budeme rozumie: Sbor profesijnch zrunost adispozci, ktormi m by vybaven uite, aby mohol efektvne vykonva svoje povolanie (Turek, I., 2004). Kov kompetencie budeme chpa ako nosn, nevyhnutn pre kad pedagogick innos. Pri vymedzovan kovch kompetenci uitea sa meme stretn srznymi prstupmi.

Funkcionlny prstup vychdza zfunkci, ktor pln uite vpedagogickom procese, jeho pvod je vsociolgii vchovy azvyajne rozliuje tieto funkcie:

-zkladn pedagogick,

-manarske-riadiace,

-socilne.

innostn prstup vychdza zinnosti pedagga. Jeho predstaviteom je napr. N. V. Kuzminov (Kuzminov, 1980, s. 40), ktor rozdeuje zrunosti (kompetencie) pedagga do nasledujcich innost:

-poznvacie,

-plnovacie,

-kontruktvne,

-komunikan,

-organizan.

Praktick prstup kvymedzeniu kovch kompetenci uitea zvolil Kyriacou, Ch. avymedzil nasledujce zkladn pedagogick zrunosti uitea:

-plnovanie a prprava,

-realizcia vyuovacej jednotky,

-riadenie vyuovacej jednotky,

-klma triedy,

-disciplna,

-hodnotenie prospechu iakov,

-reflexia vlastnej prce aevalucia.

Zvltnosou tohto prstupu je pozornos venovan klme triedy, disciplne areflexie vlastnej prce.

Vznam sebareflexie potvrdzuje aj nasledujci teoretick prstup.

Teoretick prstup kvymedzeniu profesijnch kompetenci uitea aplikuje Spilkov, V. ktor uvdza tieto zloky profesijnej kompetencie uiteov:

-kompetencia odborno-predmetov (svis s posilovanm vedeckch zkladov vyuovanch predmetov,

-kompetencia psycho-didaktick vytvranie sprvnych podmienok pre uebn innos iaka, aktivizcia jeho tvorivho myslenia,

-kompetencia komunikatvna vo vzahu k iakom, ale aj navonok k rodiom, ku kolegom, k nadriadenm,

-kompetencia organizan a riadiaca plnovanie a projektovanie svojej innosti a prostrednctvom toho riadenie vchovno-vzdelvacieho procesu,

-kompetencia diagnostick a intervenn poznanie iaka a pomoc iakovi,

-kompetencia poradensk a konzultatvna vo vzahu k iakovi, ale najm k rodiom

-kompetencia reflexie vlastnej innosti na zklade analzy vlastnej innosti vyvodzova dsledky, inovova a modifikova svoju prcu.

Medzi najdleitejie kov kompetencie uitea povauje Turek, I. (2004) tieto:

-odborno-predmetov,

-psychodidaktick,

-komunikan,

-diagnostick,

-plnovacie aorganizan,

-poradensk akonzultatvne,

-sebareflexvne.

VNrodnom programe vchovy avzdelvania ... sa uvdzaj i nasledujcekov kompetencie kadho loveka, teda aj pedagga:

-komunikan schopnosti aspsobilosti,

-personlne ainterpersonlne schopnosti,

-schopnosti tvorivo akriticky riei problmy

-pracova smodernmi informanmi technolgiami,

-zaradi do primrnej asekundrnej sfry vzdelvania problematiku komplexnho programu vchovy kzdraviu,

-formova obiansku spolonos.

Analzou asyntzou skr uvedenho, je mono vyleni nasledujce profesijn kompetencie uitea, ktor je mono zrove povaova za kov:

-odborne predmetov,

-poznvacie,

-plnovacie akontruktvne,

-organizan arealizan,

-diagnostick ahodnotiace,

-sebahodnotiace-sebareflexvne,

-personlne ainterpersonlne,

-vedecko-vskumn (s poadovan najm uvysokokolsk pedaggov).

Uvedenmi kompetenciami sa prelnaj alie kompetencie uitea, ktor odraj sasn tendencie vvoja vedukanom procese, sem patria naprklad tieto:

-motivan akomunikan,

-tvorivho akritickho rieenia problmov,

-prce smodernmi informanmi technolgiami,

-komplexnho pohadu na proces edukcie ai.

Postavenie uitea vsasnej spolonostiPedaggovia maj o robi, aby v dnenej rchlej informanej dobe stihli absorbova najnovie vedomosti, ktor maj odovzdva svojim zverencom. Robia to, aj napriek tomu, e dnen doba kolstvu prli nepraje. Ocenenie si zaslia mnoh, ktor svoje poslanie zvldaj a ete popri tom doku posva vpred hranice udskho poznania. Uitesk povolanie sa men, rastie poet informci, ale je aj lep prstup k nim. Teda podmienky sa stle menia. Saen podmienky pedaggov s spsoben aj zhorenm sprvanm sa iakov a tudentov.Biodromlna drha uitea poda Pruchu:

1. voba uiteskej profesie (motivcia ktdiu uitestva)

2. profesijn tart (vstup do povolania)

3. profesijn adaptcia (prv roky povolania)

4. profesijn vzostup (karira)

5. profesijn stabilizcia (zmena uiteskho povania)

6. profesijn vyhasnanie (vyhorenie)

9. Dlhodob a krtkodob prprava uitea na vyuovanie. Plnovanie uitea.Uite je autonmnym initeom, sm organizuje a tvorivo riadi vyuovanie, z hadiska celkovej organizcie prce vychdza z odporan a pokynov obsiahnutch v Pedagogicko-organizanch pokynoch pre koly a kolsk zariadenia a orgny ttnej sprvy v kolstve v SR. Vznam pokynov pre prpravu uitea spova v tom, e orientuje pozornos na aktulne lohy vchovy a vzdelvania, aktualizuj niektor predpisy tkajce sa organizcie vuby a pod.

Dlhodob prprava uitea

Dlhodob prprava obsahuje dva aspekty. Rozumie sa ou jednak prprava na vykonvanie uiteskej profesie, ale aj dlhodobejia prprava na vyuovanie v kolskom roku, ie prprava u pred jeho zaiatkom.

Dlhodob prprava na realizciu vyuovania spova v tom, e uite sa v asovom predstihu, t.j. u pred zaiatkom kolskho roka, pripravuje na vyuovanie.

Do tejto prpravy patr:

Pretudovanie pedagogicko-organizanch pokynov

Oboznmenie sa s hlavnmi lohami koly, ktor v spoluprci s uitemi vypracva vedenie koly.

Pretudovanie prslunch uebnch osnov, uebnc a metodickch prruiek. Toto je zvl vznamn najm vtedy, ke prvkrt bude vyuova ronk, v ktorom doposia neuil, alebo bude vyuova nov predmet. Mal by pozna uivo predchdzajcich ronkov, aby vedel, na o m nadviaza, ale aj nasledujcich, aby vedel, o sa bud iaci ui v budcnosti. Uebn osnovy sa po istom ase inovuj, obohacuj, alebo aj redukuj, a preto mus uite sledova prpadn zmeny.

Zisti stav uebnch pomcok a didaktickej techniky

Pretudova dokumentciu o predchdzajcom vyuovan a iakoch, ktorch bude vyuova triedna kniha, triedny vkaz.

K dlhodobej prprave patr aj to, aby si uite zhromaoval sbory obrzkov, literrnych ryvkov, cittov, fotografi, magnetofnovch nahrvok a pod.

tdium tchto materilov vysuje do spracovania tematickho plnu.

Dlhodob prprava m nesmierny vznam a je vlastne organickou sasou prpravy uitea na vyuovanie. K dlhodobej prprave patr aj sstavn sebavzdelvanie. Uite neme vystai iba s tmi vedomosami, ktor zskal poas tdia, ale mus sa systematicky aj sm vzdelva. K tomuto patr tdium pedagogickej a psychologickej literatry (nov pohady na vyuovanie a vchovu at.), tdium odbornej literatry (veda sa sstavne rozvja), tdium odbornej metodickej literatry didaktiky predmetov sa sstavne obohacuj a rozvjaj), tdium ostatnej literatry (uite m ma prehad v umen, kultre, histrii, filozofii at.), to vetko vplva na jeho prcu. K aliemu sebavzdelvaniu patr aj monos zskavania sksenost na inch kolch alebo v zahrani exkurzie, tudijn pobyty.

Tematick plny

Tematick pln (alebo aj asovotematick pn) je rozvrhnutie uiva prslunho predmetu na cel kolsk rok. Db sa pritom na to, aby uivo bolo rozvrhnut rovnomerne na jednotliv mesiace a tdne. V minulosti si uitelia tematick plny vypracvali vinou samostatne alebo spolone v rmci metodickch zdruen a predmetovch komisi. V sasnosti je tematick pln uiva sasou kadej metodickej prruky. Vychdza zo zoveobecnench sksenost uiteov a odpora optimlne rozvrhnutie uiva na kolsk rok. Tematick pln spracovan v metodickej prruke usmeruje prcu uitea, ale nemono ho aplikova plne dogmaticky.

Je dobr a odpora sa, aby tematick pln obsahoval tto truktru:

-vyuovac tde,

-tematick celok a poet vyuovacch hodn, ktor sa bud tomuto celku venova,rozdelenie celku na tematick asti, t.j. rozdelenie na jednotliv vyuovacie hodiny a poet hodn, ktor plnujeme na jednotliv asti uiva,

-hodiny opakovania, upevovania a systematizcie vedomost,

-vychdzky a exkurzie,

-stanovenie vzdelvacieho ciea toho - ktorho tematickho celku,

-stanovenie vchovnch cieov tematickho celku, ich vznam spova v tom, e uite rovnomerne aspo v zkladnch rtch obsiahne jednotliv zloky vchovy na cel kolsk rok

-medzipredmetov vzahy, t.j. uite zvrazn svislos medzi jednotlivmi predmetmi,

-vyuitie pomcok,

-poznmky, v nich si uite zaznamenva priebeh vuby, poznmky o tom, i je plnovan poet hodn primeran, i ich treba upravi a pod., tieto poznmky, ak si ich uite starostlivo zaznamenva, maj nesmierny vznam pre jeho prcu v alom obdob.

Tento spracovan, resp. upraven a prispsoben tematick pln z metodickej prruky v prehadnej a ucelenej podobe zachytva a konkretizuje viacer innosti uitea. Predchdza improvizcii a nhodnosti. Hoci je tematick pln istm dokumentom pre uitea, odpora sa zverejni ho aj pre iaka. M to viacer prednosti. iaci vedia, o sa bud ui, predbene sa mu pripravova na niektor tmy, zbiera materil, pripravova jednoduch pomcky a pod.

Krtkodob prprava uitea

Pod krtkodobou prpravou uitea rozumieme prpravu na konkrtnu vyuovaciu hodinu, vychdzku, alebo exkurziu.

Formu prpravy nestanovuje iadny predpis. Kee v praxi vznikaj viacer nejasnosti a nedorozumenia v tom, i je psomn prprava povinn, alebo nie, je treba uvies, e riadite koly m prvomoc, vyadova psomn prpravu na vyuovanie, a spravidla ju nariauje mladm, zanajcim uiteom.

Prprava nem by len formlne uvedenie vchovnovzdelvacieho ciea formlny vber vyuovacch metd a krtky popis hodiny. Je to podceovanie prpravy a, ako uvdza S. Rys, s to prpravy psan len pre uitea alebo kolsk inpekciu. Prprava, ak m prispie ku kvalite vyuovania, m vychdza z analzy predchdzajcich vyuovacch hodn, m ma jasne stanoven vchovnovzdelvacie ciele, adekvtny vber vyuovacch metd, m obsiahnu innos iakov a zaradenie pomcok do vyuovania. Taktie sa odpora aspo orientan asov rozvrhnutie hodn, t.j. koko mint chce uite venova tej - ktorej fze vyuovacieho procesu.

m dokonalejie uite analyzuje svoju predchdzajcu prcu a m dokonalejie pozn iakov, tm je jeho prprava na vyuovaciu hodinu relnejia a je skutonm vodtkom jeho prce. Ani prpravu nemono chpa dogmaticky niekedy sa vo vyuovan vyskytn situcie, ke uite mus reagova na rzne prejavy iakov inak, ako predpokladal alebo si naplnoval. Ani toto kontatovanie nezniuje vznam prpravy, skr naopak, dsledn prprava pome uiteovi ahie zvldnu aj tie neoakvan situcie.

Starostliv prprava na vyuovaciu hodinu je nron. S. Rys hovor o tom, e svedomit prprava na jednu hodinu si vyaduje niekedy aj viac hodn prce. Pripravova sa takto na vetky vyuovacie hodiny nie je z asovho hadiska mon. To vak neznamen, e aj ke sa nemono vdy pripravi dkladne, netreba sa pripravova vbec. Aj krtka desamintov vaha o priebehu vyuovacej hodiny, strun didaktick analza obsahu uiva, ujasnenie si metd a pravdepodobnch innost seba a iakov, odstrauj nhodilos, improvizciu a robia vyuovaciu hodinu relnejou.

Predpis, poda ktorho by mala by napsan prprava, nie je.

Mono odporui niie uveden truktru prpravy

1. zkladn daje o vyuovacej hodine (trieda, dtum, vyuovac predmet, prpadne poradie hodiny v rmci preberanho tematickho celku).

2. vypsanie asti preberanho tematickho celku.

3. pomcky u didaktick technika.

4. vchovnovzdelvac cie vyuovacej hodiny, mono ho pecifikova zvl vyuovac, a zvl vchovn.

5. priebeh vyuovacej hodiny kontrola domcej hodiny, nov uivo, fixcia uiva at. Pri jednotlivch fzach uite uvedie zkladn vyuovacie metdy, zaradenie pomcok, prpadne si uvedie otzky pre iakov a pod.

6. uloenie domcej lohy.

7. zhodnotenie a ukonenie hodiny

8. poznmky.

Zanajcemu uiteovi sa odpora psa si podrobn prpravy. Podrobne spracovan prprava nem formlny charakter, nie je psan len pre kontrolne orgny, ale usmeruje prcu uitea a m pre neho i vznam uritho dokumentu. Poznmky k prprave na vyuovaciu hodinu slia k zaznamenvaniu si toho, i zvolen metdy boli sprvne, i rozsah uiva na hodine nebol predimenzovan, mono si sem zaznamena aj nmety a prklady, s ktormi do procesu vystupovali iaci at. Takto spracovan prpravy me uite vyui aj v nasledujcom kolskom roku. Prirodzene, poda potreby ich aktualizuje.

V svislosti s prpravou uitea je dleit spoluprca s inmi uitemi. Niekedy dochdza k preaovaniu iakov napr. v obdob pred polrokom, pretoe uitelia sa zameriavaj na opakovanie uiva, koordinovan by mali by aj rzne psomn prce, diktty, skanie iakov z rozsiahlejieho uiva a pod.

10. Podmienky vyuovania, problmy iaka so kolou. Nespolupracujce sprvanie, zkolctvo, agresia a ikanovanie.

Podmienky vyuovacieho procesuVyuovac proces sa me spene realizova len za uritch podmienok. Podmienky mono rozdeli na vonkajie a vntorn.K vonkajm patria: vplyv koly: tl prce koly, spoluprca uiteov medzi sebou aaj s rodimi, vybavenie koly materilnymi didaktickmi prostriedkami... vplyv rodiny: funknos rodiny, tl ivota rodiny, hodnotov systm rodiny, postoj rodiov ku kole a ku vzdelvaniu... vplyv socilneho prostredia a ivotnho tlu: portov zujmy, priatelia a ich psobenia na iaka... vplyv spoloenskch initeov: zamestnanos rodiov, postavenie rodiov, vekos mesta - obce, plnos - neplnos rodiny...Toto s podmienky, ktor ovplyvuj priebeh a vsledky vyuovacieho procesu a uebnej innosti iakov. Pri vonkajch podmienkach mono uvies, e je v monostiach uitea ovplyvova aspo niektor podmienky tak, aby nepsobili negatvne na vyuovanie (usilova sa o zaobstarvanie pomcok na vubu, vytvra optimlnu klmu v triede, spolupracova s rodimi a pod.). Na druhej strane treba zdrazni zasa to, e ich podcenenie me negatvne psobi na vyuovanie. m je ronk ni, tm viu pozornos treba venova tmto vonkajm vplyvom.Ovea zloitejie s vntorn podmienky, do ktorch patria: genetick dispozcie, momentlna rove rozvoja psychiky:

- kognitvna sfra:

psychick obsahy: vedomosti, zrunosti nvyky...kognitvne procesy: vnmanie, pozornos, pam..

- nonkognitvna sfra:

psychick stavy: eufria, depresia...emon motivan vlastnosti: postoje, potreby, zujmy...socilne vlastnosti: empatia, tolerancia, koopercia...charakterov vlastnosti, temperament,- momentlna rove fyzickho stavu: zdravotn stav, odolnos voi fyzickej zai...S otzkami vntornch podmienok sa spjaj poiadavky poznania iakov, poznanie ich detskch - iackych problmov, postojov k ueniu, motivcie do uebnej innosti a pod. Tieto otzky zko svisia so psychologickmi zkladmi vyuovacieho procesu a vemi vznamne aj s humanistickmi prstupmi, ktorm venujeme pozornos vo tvrtej kapitole. V praxi sa neraz stva, e vntorn podmienky sa podceuj, nedostatone sa ber do vahy. Vsledkom je zlyhvanie iaka, jeho mal aktivita a nezujem o kolu. Pri vntornch podmienkach preto treba vychdza z overenej a vysoko humnnej pedagogickej pravdy, ku vetkm iakom rovnako, ale s kadm inak.

2. Poruchy sprvania

Porucha sprvania apriny vzniku porch sprvania nie s jednoznan aneexistuje zhoda vtom, ktor skutonos vyvolva pecifick poruchy sprvania. Priny porch sprvania vak vo veobecnosti meme rozdeli na vntorn avonkajie initele, ktor sa podieaj na vzniku tchto porch.

Medzi vntorn initele meme zaradi osobitosti nervovej sstavy, vroden vlastnosti, pecifik procesu dozrievania nervovej sstavy, choroby a razy, ktorch nsledkom s poruchy v oblasti emocionlneho vvinu, motoricko- percepnej oblasti a v rozvoji poznvacch funkci. alej to me by organick pokodenie mozgu, disproporcie vo vvine intelektu aemocionlna labilita.

Medzi vonkajie initele patria nevhodn socilne vplyvy zo strany rodinnho prostredia, kola, rovesnci, nesprvna anedostaton vchova, strata jednho rodia, rozvod, presahovanie sa, nepripravenos rodiov na vchovu det, alkoholizmus, kriminalita vrodine, partia kamartov, socilne vzahy v triede apod.

Prejavy porch sprvania:

agresivita voi uom i zvieratm,

nienie majetku (vandalizmus),

krde (dvody: nedostatok materilnych predmetov, nedostatok lsky zo strany rodiov auiteov, pomsta, agresivita),

podvdzanie, klamstvo (dvody: strach, zskanie spechu a priatestva, zapsobenie na niekoho, zskanie uritho statusu, uptanie pozornosti),

zkolctvo (dvody: strach zo skky, akosti suenm, strach zuitea, odpor ku kole aueniu),

teky (dleit prina teku: konflikt srodimi, strach, tba po vzruen adobrodrustve, snaha vyhn sa trestu, vplyv kamartov apod.),

vzdorovitos,

nerepektovanie a poruovanie pravidiel,

ikanovanie okolia (zastraovanie),

vyvolvanie bitiek,

problmy sdisciplnou,

zven roztritos,

hyperaktivita,

delikvencia (konflikt so zkonom - krde, nsilnos, sexulne delikty, tulctvo, privnctvo, at.)

Sprievodn javy pri poruchch sprvania:

- hyperkinetick porucha pozornosti,

- porucha koncentrcie,

- porucha uenia,

- porucha aktivity,

- porucha komunikcie,

- poruchy nlad, zkostn stavy, neistota,

- porucha jemnej ahrubej motoriky,

- nedostatok sebadvery,

- uvanie drog.

Rozdelenie poruchy sprvania poda veku:

- detstvo poruchy sprvania apozornosti, hyperkinetick porucha, ktor sa vyskytuje zvyajne vprvch piatich rokoch ivota. Neschopnos zotrva pri jednej innosti dlhiu dobu, skkanie zjednej innosti kdruhej, strata pozornosti. Problmy vo vyuovacom procese.

- dospelos porucha osobnosti, shlboko zakorenenmi vzorcami sprvania. Tie s prezentovan ako stereotypn odpove na rzne situcie, nezodpovedaj vak benm spsobom sprvania pouvanmi vspolonosti. Problm zaradi sa do benho ivota.

Diea sporuchou sprvania vkole

Diea sporuchou sprvania me ma prejavy, ktor sa nezluuj so kolskm poriadkom ajeho sprvanie me ma dopad na samotn vkon iaka, na jeho uebn vsledky acel priebeh vyuovania. To znamen, e cez vyuovanie vstva, chod po triede, je ako usmerniten. Takto diea sa me javi ako nesmierne hevnat, no jeho sebavedomie je vinou vemi nzke. Me ma urit nepriatesk a negativistick videnie sveta. Me psobi dojmom nezujmu osvoje okolie. Jeho najbli mu ma pocit, e diea nem iadne vitky svedomia, e je ahko prelietav, vetko ho ahko omrz, e je a prli bezstarostn. Taktie, e sa nedoke poui zvlastnch chb, e nedoke vyjadri najmeniu tos nad svojimi inmi. Takto diea pre svoje sprvanie nie je obben ani vkolektve svojich vrstovnkov. Je agresvne na svoje okolie, ktor me i istm spsobom ikanova.

V procese vchovy avzdelvania takhoto iaka je potrebn repektova jeho osobnos so vetkmi vekovmi pecifikami apostupova individulne apecificky podobne ako uiakov sinmi postihmi. Jeho tudijn vsledky mu by na nzkej rovni. Dokonca sa me sta, e pre nedostaton vsledky anevhodn sprvanie, bude ivylen zo koly. Je vak nutn zisti, i vkony, ktor s od dieaa vkole poadovan, je vbec schopn dosiahnu. Vnevhode je naprklad diea, ktor m pecifick poruchy uenia.

Vekou prekkou, ktor mus uite prekonva, je vzdorovitos udet sporuchami sprvania. Vzdorovitos sa prejavuje najm medzi tretm a dvanstym rokom. iak neakceptuje aodporuje poiadavkm uitea alebo vychovvatea. Diea nechce robi to, o sa od neho poaduje alebo rob to, o mu bolo vslovne zakzan. Prinou vzdoru me by fakt, e sa od neho poaduje in prstup, ne na ak bolo zvyknut alebo ak sa nauilo. Vtakom prpade je vhodn necha ho, nech si porad samo. Diea me vzdorova i zo strachu alebo pokia ho vyrume vinnosti, do ktorej je zahben. Vzdorovitmi demi s ideti cholerick amelancholick. Okolo dvansteho roku ivota sa diea odpta od autority rodiov aodporuje vinou vetkmu v om sa autorita prejavuje. Vzdor sa vak nikdy nesmieme nepoka zlomi nsilm. Dleit je pristupova ktakmuto dieau vkole individulne.

Pri hodnoten sprvania je vhodnejie vyzdvihn aoceni dobr sprvanie ako tresta neiaduce prejavy vsprvan dieaa.

Diea sporuchou sprvania vkole:

- s akosami pln prkazy uitea,

- je nepozorn - ako sa sstred,

- nedoke sa dlho sstredi na jednu innos,

- neobsed dlho v lavici,

- mli sa pri potan,

- nevie sa zorientova pri tan vtexte,

- m zujem iba otmy jemu blzke,

- strca veci,

- zabda pomcky do koly,

- uptava na seba neprimerane pozornos,

- vzdoruje zrznych dvodov.

3. Zkolctvo

Zkolctvo mme zaradi do porch sprvania rovnako, ako naprklad nedisciplinovanos i tlanie. Je to myseln zamekvanie kolskho vyuovania, keiak zvlastnej vle, zva bez vedomia rodiov, nechod do koly. Tieto vymekan hodiny nie s ospravedlnen ani rodimi ani lekrmi. Je to tradin amono jeden znajbenejch problmov, ktor sa objavuje na zkladnch istrednch kolch a poet neospravedlnench hodn zroka na rok rastie.

Priny zkolctva:

1. kola: - negatvny vzah ku kole, - vyhbanie sa neprjemnm kolskm povinnostiam, - vyhbanie sa neobbenmu predmetu alebo uiteovi, - neprispsobenie sa kolskmu reimu (nezrel diea na kolsk dochdzku), - strach znesplnench kolskch povinnost, - nezujem okolu, - strach pred skkou, psomkou, - vysok poiadavky na iaka, - nespravodliv hodnotenie iaka uiteom, - nesprvne pedagogick psobenie, - zl vzah suiteom, - mimoriadne vedomosti aschopnosti iaka (nadan iak).

2. Rodina: - vplyv rodinnho prostredia, - ahostajn postoj rodiov kkolskej dochdzke, - prehnan starostlivos zostrany rodiov, - vysok nroky na diea zo strany rodiov, - nejednotnos vrodiovskej vchove, - nadmern pracovn zaaenie rodiov, - strach zpotrestania rodimi.

3. In dvody: - zl vzahy medzi spoluiakmi, - ikanovanie, - zosmieovanie, - zdravotn postihnutie iaka, - nevhodn trvenie vonho asu (vplyv vrstovnkov, zhanie peaz na drogy, chudoba rodiny, prostitcia, krdee pod vplyvom vonkajch okolnost), - snaha upta pozornos, - nhly impulz, nepremyslen dvod.

Zkolctvo je rozren najm u iakov vobdob puberty. Medzi kritick skupinu patria hlavne iaci II. stupa Z a deti zo socilne slabch rodn. Prinou, preo sa diea vyhba kole me by viacero, priom neprtomnos v kole si plnuje cielene aelovo alebo reaguje impulzvne aodchod zo koly je nhly, vopred nepremyslen. Takto nhly impulz me vies k alm neprjemnostiam, kedy diea pokrauje vchoden poza kolu prve zo strachu znsledkov nhleho odchodu zo koly. Vtakom prpade nevie, o m robi aako sa m sprva alej.

Vyhba kole sa me zaa iiak, ktorho tudijn vsledky s vemi dobr anem problm ani so kolou ani suitemi. Me si vak by prli vedom svojich znalost ame sa zaa vyvyova nad ostatnch iakov, ktor ho nsledne vylia so svojho kolektvu, zan sa mu smia aignorova ho. Takto situcia je rozrenejia medzi iakmi vych ronkov, ktor sa postavia proti dobre sa uiacemu iakovi. Chybnm me by iprstup uitea, ktor snadanm iakom nepracuje vjeho rytme atakto iak sa nsledne na vyuovan nud. Prinou zkolctva vak mu by i neprimerane vysok poiadavky na iaka. Diea vkole nestha, nedar sa mu, za o je zosmieovan atrestan nielen vkole, ale i doma. Takto iak m pocit menejcennosti, neprospieva anakoniec rezignuje. Diea snimi intelektovmi schopnosami m akosti sosvojovanm si vyuovacej ltky apokia sa mu dlhodobejie nedar, strca zujem iodochdzku do koly. Podobne nie s vniektorch prpadoch dobre integrovan do kolektvu iiaci srznymi zdravotnmi postihnutiami alebo pecifickmi poruchami uenia (dyslexia, dysgrafia, at.) Tieto deti taktie asto trpia poruchou sebavedomia, pocitom menejcennosti, uzatvraj sa do seba, priom strcaj zujem ovyuovanie ahromad sa vnich odpor ku kole, spsoben prve astm nespechom vuen avo vzahoch. Problmom je unich me by iporucha sstredenia ahyperaktivity, o nepriaznivo ovplyvuje alie kolsk spechy. Medzi zvan priny zkolctva patr iikanovanie. V tomto prpade teda nejde onegatvny vzah ku kole, onezujem so strany iaka okolu apodobne. iak, ktor je ikanovan sa zo strachu pred svojimi agresormi boj chodi do koly azmerne sa jej vyhba. asto men cestu do koly izo koly, pokia sa vbec rozhodne do koly s. Chbanm vkole sa mu zhoruje prospech a mu sa uneho objavi poruchy sprvania. Vmnohch prpadoch sa me sta, e iak, ktor m problmy so zkolctvom, mus vdsledku zlho prospechu opakova ronk akon zkladn kolu skr, teda nie vdeviatom ronku, ale niekedy u dokoncav iestom. Vtakom prpade maj tieto deti vrazne znen monos alieho uplatnenia vivote.

Formy zkolctva:- predstieranie choroby, - predstieran nvteva ulekra, - predstieran rodinn dvody.

Ako trvia zkolci zskan von as: - doma (sledovanie televzie ividea, surfovanie po internete, hranie potaovch hier, tanie knh alebo inou innosou, ktor diea zaujma), - tlanm sa (osamote alebo spartiou), - hrou na hracch automatoch, - fajenm cigariet apitm alkoholu, - menou i vou kriminalitou.

Faktory, ktor maj vplyv na spsob zkolctva, s rzne. Ak spsob a tl zkolctva iak zvol, zvis od veku dieaa, od problmu, ktor ho trpi, od charakteru jeho osobnosti, od vplyvu rodinnho prostredia avchovy apod. Pokia diea m strach zuritej hodiny alebo uitea, ktorho m na danej hodine, nemus zo koly automaticky ods, vynech len urit hodinu. Tento as sa me zdriava, naprklad na toalete alebo vinch priestoroch koly, kde me by sam. astou vhovorkou bva tie nvteva lekra. Vtakomto prpade diea me, ale inemus ma ospravedlnenku od lekra.

kola.

Vkole je potrebn venova otzke zkolctva pozornos po cel rok, nielen vtedy, ke sa vyskytne konkrtny problm. Uite by mal pravidelne kontrova avyhodnocova dochdzku. Pri 15 neospravedlnench hodinch vjednom mesiaci sa posiela na rad prce, socilnych vec arodiny oznmenie opozastaven detskch prdavkov. Uite spolu svedenm koly by sa mali skontaktova srodimi aoboznmi ich so situciou. asto sa stva, e rodiia chronickch zkolkov nemaj zujem spolupracova so kolou. Vtakom prpade kola me kontaktova polciu pre priestupkov konanie. Krieeniu zkolctva je potrebn citliv prstup. Je potrebn zisti hlavn prinu chodenia poza kolu, aby sa nsledne mohol udeli iakovi primeran trest. Pokia sa uiakov objavuj problmy so zkolctvom pravidelne, je zrejme potrebn urobi ipecilne psychologick vyetrenie. Uite by mal vzkolctve vidie aktulny psychick stav dieaa a hlavne jeho osobn problmy, ktor si nevie primerane vyriei. Uite m vtakom prpade monos dieau pomc tieto priny zmierova, poprpade plne odstrni. Samozrejme je vhodn kontaktova vchovnho poradcu na kole.

o me robi kola:- neospravedlnenou hodinou je vynechanie vyuovania bez adekvtneho ospravedlnenia dieaa zkonnm zstupcom, - vprpade neospravedlnench tyroch vyuovacch hodn, riadite oznmi tto skutonos zkonnmu zstupcov, pozve ho na pohovor avyhotov sa psomn sprva so stretnutia,- riadite m prvo udeli iakovi napomenutie za neospravedlnen hodiny,- za opakovan neospravedlnen as iaka na viac ako tyroch vyuovacch hodinch alebo neas iaka na viac ako dvoch vyuovacch doch mu me by znen znmka zo sprvania, - neospravedlnen as iaka na vyuovan trvajca viac ako 15 dn by mala by oznmen obci, vktorej m zkonn zstupca dieaa trval pobyt, - neospravedlnen as iaka na vyuovan trvajca viac ako 15 dn sa povauje za zanedbanie povinnej kolskej dochdzky, - oznmenie, ktor riadite podva obci by malo obsahova vetky doklady preukazujce spsoby konania vo veci neospravedlnench hodn, ktor kola absolvovala voi iakovi ijeho zkonnmu zstupcovi.

Ako predchdza zkolctvu:

- riei u prv nznaky zkolctva,

- venova zven pozornos neospravedlnenm hodinm iakov alebo astm vymekanm hodinm, ato bez ohadu na fakt, e s ospravedlnen,

- cielene venova pozornos tm iakom atriedam, kde je vysok poet vymekanch hodn, - spolupracova aktvne srodimi,

- vyuva sluby pracovnkov pedagogicko-psychologickch centier apecializovanho psycholga, - problm riei sohadom na prinu aindividualitu iaka, - problematike zkolctva sa venova priebene po cel rok azahrn ho do prevent. programu koly,

- organizova mimokolsk aktivity pre iakov,

- pomc dieau zmysluplne vyuva von as,

- vies presn zznamy oneospravedlnench hodinch vosobnej dokumentci dieaa

- informova oneospravedlnench hodinch psomnou formou rodiov,

- spolupracova sinmi kolami vokol, na ktorch sa vyskytuje vy poet vymekanch hodn,

4. ikanovanie

"Chicane" (fran.) - zlomysen obaovanie, tranie, suovanie, prenasledovanie. ikanovanie je systematick zneuvanie moci. ikanovanie znamen zaobchdza sdruhmi umi hrubo asurovo. Hlavne so slabmi azranitenejmiumi, ktor sa nedoku, nevedia, nemu alebo nechc adekvtne brni. Zahav sebe vyhranie, zastraovanie, ovldanie, uranie, sarkazmus, zosmieovanie, nadvanie apod. Pri ikanovan nemus s nevyhnutne o pouitie sily, fyzick nsilie a bitie. Me ma slovn formu a me s o citov ikanovanie (vydieranie).

ikanovanm vkole mme oznai akkovek psychick i fyzick nsilie pchan jednm agresorom alebo skupinou agresorov, voi obeti, ktor sa zakchkovek prin nevie brni. Je to opakovan ubliovanie druhm. Ke sa myselne ubliuje niekomu, kto sa neme alebo nevie ubrni, ke niekto rob inmu to, o mu je neprjemn, poniuje ho aspsobuje mu boles. Je to pecifick problm, ktor sa odohrva po vinou vkolektve rovesnkov ako s kola, zujmov krky, tbory, vchovn zariadenia apod. Medzi ikanovanie vkole patr naprklad ito, ke je diea opakovane urlivo prezvan, ke sa mu vysmievaj za obleenie, rodinn zzemie, za dobr uenie, za slunos. Ke je dieaa nten spoluiakom (-mi) do nieoho, o nechce urobi alebo mu to je neprjemn, pod hrozbou vyhrok. Ke je dieau ubliovan, je odstrkovan, s mu schovvan alebo dokonca bran osobn veci (peniaze, desiata a pod.).

Obe ikanovaniaObeou ikanovania sa me sta kad. Najastejie sa vak jeho terom stva diea, ktor je vkole nov, neist a vystraen. Je citliv, tich, utiahnut, nepriebojn, slab alebo pomal. alej diea, ktor je uritm spsobom in ako ostatn deti. Je menie alebo m telesn vadu, postih,poruchu rei alebo odlin sprvanie, in farbu pleti, je inej viery, pochdza so socilne slabej vrstvy apod. ikanovan me by ale idiea, ktor je vnimon, ikovn, usilovn, svedomit, rado pomha alebovynik vuritej innosti i predmete.

AgresorAgresorom bva diea, ktor chce by dominantn, presadzova sa, ktor m tendenciu ovlda druhch. Me to by diea, ktor je telesne vemi zdatn asiln, diea svysokou inteligenciou, ktor mu pomha vyma rafinovan formy nsilia aagresie a zrove mu vynahrdza nedostatok fyzickej sily, pokia mu t chba. Me to by diea, ktor je neprimerane vzahovan, urliv, ahko vznetliv a impulzvne, no sebaist aubliovanie druhm mu spsobuje rados. asto je vak takto sprvanie posilnen rodinnou vchovou, kde je odiea bu nedostaton zujem alebo je citovo afyzicky poniovan atran.

Mylnm je nzor, e astejie ikanuj chlapci ako dievat. Vrovnakej miere ikanuj chlapci aj dievat, rozdiel je len v postupe aspsobe, ktorm ikanovanie vykonvaj. Dievat si ubliuj zvyajne len navzjom askrytou formou, to znamen, e skr vylia obe zkolektvu, nezapjaj ju do svojich aktivt, ignoruj ju aohovraj. Chlapci si vyberaj obete medzi oboma pohlaviami apouvaj skr fyzick nsilie. Je logick, e ako diea rastie, zskava iviu fyzick silu, ktor me poui. Znamen to, efyzick nsilie m pri ikanovan narastajcu tendenciu.

Spsoby ikanovania:

fyzick nsilie (bitie, kopanie, strkanie, fackanie, ahanie za vlasy, pichanie astrkanie rznymi predmetmi, naprklad vkole kruidlom, perom, pravtkom apod.)

slovn nsilie (nadvanie, posmievanie, vysmievanie, uranie, zosmieovanie, vyhranie apod.)

psychick manipulcia (plnenie nezmyselnch prian agresora, vydieranie agresorom, nosenie vec, peaz, desiat, psanie loh apod.)

pokodzovanie akradnutie vec (nienie kolskch pomcok aosobnch vec obete, poarbanie zoitov, trhanie kniiek, lmanie pravtok, pinenie anienie obleenia apod.)

Preo deti ikanuj:

- rodinn problmy (rozvod, prrastok do rodiny, mrtie vrodine), - tba po moci,

- pokus oodplatu (diea, ktor bolo samo tran),

- iarlivos,

- prli dominantn rodi,

- agresivita,

- snaha zska status, dominanciu alebo lenstva vskupine,

- hrubos,

- nadmern vyadovanie a ptanie pozornosti,

- zvedavos,

-