stratégia rozvoja vidieka pomocou zahraničných investíciíregpalzs/crossedu/esettan...cross...

Cross border training of economic experts in distance learning network- projekt CROSSEDU (HUSK/1101/1.6.1-0300)

Obsah tohto materiálu nereprezentuje oficiálne stanovisko Európskej únie.

Prípadová štúdia

Stratégia rozvoja vidieka pomocou zahraničných

investícií

Mgr. Michaela Štundová

Február 2013



1 Úvod ...................................................................................................................................... 3

2 Priame zahraničné investície................................................................................................. 4

2.1 Faktory ovplyvňujúce lokalizáciu PZI ............................................................................. 4

2.2 Vplyvy PZI na danú lokalitu ........................................................................................... 6

3 Prípadová štúdia obce Kechnec ............................................................................................ 8

3.1 História a poloha obce .................................................................................................. 8

3.2 Priemyselný park obce Kechnec.................................................................................... 9

3.3 STEP analýza obce ....................................................................................................... 10

3.3.1 Sociálna analýza .................................................................................................. 10

3.3.2 Technická infraštruktúra ..................................................................................... 11

3.3.3 Ekonomická analýza ............................................................................................ 13

3.3.4 Politická analýza .................................................................................................. 16

4 Čo sa môžeme naučiť? ........................................................................................................ 18

5 Záver .................................................................................................................................... 21

6 Glosár .................................................................................................................................. 23



1 Úvod

Priame zahraničné investície sa v súčasnosti stávajú jedným z najväčších

katalyzátorov ekonomického rozvoja. Tento nástroj je čím ďalej, tým viac využívaný aj

Slovenskou republikou. Priame zahraničné investície môžeme považovať za najväčších

iniciátorov miestneho rozvoja, pretože v súčasnosti je čoraz väčšia snaha dosiahnuť

miestny rozvoj pomocou priamych zahraničných investícií.

Na východnom Slovensku na nachádza jeden fenomén, obec Kechnec, ktorá

dokázala za niekoľko rokov vybudovať jeden z najúspešnejších a najvýznamnejších

priemyselných parkov na Slovensku.

Prípadová štúdia je rozčlenená na dve časti, ktoré na seba nadväzujú. V prvej časti

je vysvetlená problematika priamych zahraničných investícií. V druhej časti je uvedená

prípadová štúdia obce, ktorá svoj rozvoj zabezpečila pomocou zahraničných investícií,

teda vybudovaním priemyselnej zóny v obci.



2 Priame zahraničné investície

Priame zahraničné investície sa považujú za hlavného katalyzátora ekonomického

rozvoja krajiny. PZI znamenajú priamu zaangažovanosť zahraničných investorov na

výsledkoch a majú významný podiel na riadení prevádzky v hostiteľskej krajine.

Poznáme aj nepriame zahraničné investície, tie sa však priamo nepodieľajú na riadení

prevádzky v hostiteľskej krajine, ale aj tieto investície sa dlhodobo angažujú na

výsledkoch investora. Pri PZI ide predovšetkým o materiálne investície, pri ktorých je

zahraničný investor zainteresovaný na dlhodobom rozvoji spoločnosti, ich vlastnícky

podiel do investovanej spoločnosti je väčší ako 10% a tieto PZI nezahŕňajú finančné

operácie ani rozvojové fondy a granty.

2.1 Faktory ovplyvňujúce lokalizáciu PZI

Existujú dva základné motívy, ktoré hrajú podstatnú úlohu pri rozhodovaní

o lokalizácii podniku v zahraničí. Medzi tieto motívy patrí motív efektívnosti výroby –

vertikálne PZI. Keď je investor poháňaný týmto motívom, tak vyhľadáva lacnejšie

výrobné faktory ako sú napr. suroviny, pracovná sila a pôda, ale pri rozhodovaní

zohľadňuje aj ich kvalitu. Druhým motívom je motív preniknutia na veľký trh –

horizontálne PZI – firma sa vyhne obchodným obmedzeniam, znižuje dopravné náklady

a prispôsobí sa miestnym požiadavkám.

Proces výberu lokality pozostáva z procesu identifikácie, analýzy, následného

vyhodnotenia získaných údajov a napokon výberom najvhodnejšej alternatívy. Poznáme

4 typy lokalizačných faktorov a tieto sú: miestne vstupy, teda nepremiestniteľné vstupy

na danom mieste; miestny dopyt, tzn. predaj nepremiestniteľných výstupov na danom

mieste; premiestniteľné vstupy, čiže ponuka tých vstupov, ktoré sú privezené

z vonkajších zdrojov na dané miesto a posledný typ je vonkajší dopyt, čo znamená

predaj tých výstupov, ktoré sa dajú previesť na vonkajší trh.

Pri lokalizačných faktoroch vieme rozpoznať štyri základné úrovne, na ktorých sa

faktory vyskytujú. Poznáme faktory, ktoré sú ponúkané krajinou, sem zaraďujeme



hlavne politický a ekonomický systém štátu, stabilitu vlády, ekonomickú stabilitu,

výmenný kurz meny, podnebie, podmienky pre export a import, taktiež sem patrí

kultúra, ako aj dane a poplatky v danom štáte. Ďalšou úrovňou je úroveň regiónu, sem

patria faktory ako prístupnosť surovín, dodávateľov a trhov, ako ďalšie sem patrí druh

a kvalita dopravy, infraštruktúra, tradície, kvalifikácia pracovnej sily, úroveň

priemerných miezd, pravidlá súvisiace so životným prostredím, podnebie a verejné

služby. Na úrovni samosprávy sa nachádzajú lokalizačné faktory ako lokálna

autonómia, samosprávne inštitúcie, pravidlá miestneho obchodovania, miera

nezamestnanosti, miestne dane a náklady na prenájom a výstavbu. Faktory na úrovni

polohy poznáme v podobách nákladov pôdy, veľkosti územia, mestskej segmentácie,

mestskej dopravy, faktoru bezpečia, spotrebiteľskej základne, dopravnej vzdialenosti

a verejných služieb.

K najdôležitejším faktorom lokalizácie sa zahraničných firiem na vidieku patrí

pracovná sila a personálne zázemie daného územi). Dôležitým údajom sú nielen kvalita

práce, ale aj mzdové náklady. Tieto faktory okrem iného môžeme zaradiť ku externým

determinantom rozhodovania sa investora. Nové závody sa zakladajú v oblastiach, kde

sa nachádza vzdelaná pracovná sila a následne sa porovnávajú mzdové sadzby medzi

vybranými miestami. Zníženie nákladov na pracovnú silu vedie k vytváraniu zisku, čo

patrí k prvotným motívom investovania.

Ďalším z dôležitých faktorov pri rozhodovaní sú podmienky trhu. Zaraďujeme sem

faktory ako veľkosť trhu, vzdialenosť trhu od surovín a dodávateľov, dostupnosť zásob,

dosiahnuteľnosť distribútorov, ako aj náklady na vhodnú pôdu, alebo suroviny, cena

miestneho kapitálu a pod.

Ďalším faktorom pri rozhodovaní sa o lokalizácií investícií na vidiek je úroveň

vybavenosti infraštruktúry. Vybudované dopravné a komunikačné siete ušetria

investorom výdavky na ich budovanie. Z tohto pohľadu je táto situácia pre investorov

veľmi výhodná a obce s takouto vybavenosťou majú náskok pred inými obcami. Do

tejto skupiny faktorov zaraďujeme aj kvalitu a náklady za vodu a taktiež kanalizáciu,

ako aj cenu elektrickej energie a zemného plynu.

Stimuly sú ďalším faktorom, ktoré ovplyvňujú investorov. Môžu mať podoby

miestnych finančných podpôr, daňových výhod a pod.. Ku faktorom, ktoré v určitej

miere ovplyvňujú rozhodovanie investorov patrí aj spoločenské prostredie lokality. Do



tejto kategórie faktorov zahŕňame možnosti vzdelania, ubytovacie a rekreačné možnosti

pracovníkov, alebo náklady na život, či úroveň kriminality. Kvalita života v danej

lokalite priláka dostatočne vysokú ponuku kvalifikovanej pracovnej sily, čo spôsobí že

prebytok ponuky práce potlačí úroveň mzdy na nižšiu úroveň, teda naskytne príležitosť

pre investorov zamestnať dostatočne kvalifikovanú pracovnú silu za nižšie mzdové

náklady.

2.2 Vplyvy PZI na danú lokalitu

Ako všetko na svete, aj PZI majú svoje výhody i nevýhody. Radikálny prístup

k PZI vidí len ich nevýhody, a zase liberálny prístup berie do úvahy len ich výhody, ani

s jednou z týchto prístupov sa nemôžeme stotožniť. Z PZI môžu vyplnúť nasledovné

výhody: PZI privádzajú chýbajúci kapitál do danej ekonomiky. Výrazne prispievajú

k priemyselnej reštrukturalizácii, teda ak hostiteľský štát dokáže prilákať investorov

z technologicky progresívnych odvetví, priemyselná štruktúra by sa pod týmto vplyvom

mala rýchlo zmeniť. Vytvárajú nové pracovné príležitosti, prinášajú do hostiteľských

krajín nové manažérske techniky, znalosti a zručnosti, ktorým zvyšujú úroveň

kvalifikácie svojich zamestnancov. Zahraničné firmy často organizujú programy na

ďalšie vzdelávanie svojich zamestnancov, čo taktiež prispieva k zvyšovaniu

kvalifikačnej úrovne pracovnej sily a jej produktivity. PZI stimulujú rozvoj

infraštruktúry. Zahraničné firmy prispievajú k zlepšeniu podnikateľského prostredia

a jej etiky, pretože často používajú etické kódexy svojho materského štátu, ktoré sú

neskôr preberané a používané aj hostiteľským štátom. PZI prinášajú také technológie na

trh hostiteľského štátu, ktoré v danom štáte nie sú k dispozícií. Nové technológie sa

postupom času dostávajú v dôsledku technologických inovácií aj do ostatných firiem

v ekonomike, čo prináša technický rozvoj štátu. PZI so sebou prinášajú aj prístup

domácich podnikov na zahraničný trh a to z dôvodov, že zahraničné firmy sa často

orientujú na export, čím vytvárajú vhodné podmienky pre domácich podnikateľov na

vstup. PZI spôsobujú rast konkurencie a konkurencieschopnosti podnikov. Aktivizujú

samosprávu danej lokality k miestnemu ekonomickému rozvoju a pozitívne vplývajú na

rozvoj regiónu. PZI vytvárajú daňové prínosy na národnej aj miestnej úrovni.



Zahraničné podniky prispievajú svojimi vyspelými technológiami k zlepšenej ochrane

životného prostredia, pretože vyspelé technológie sa správajú šetrnejšie k životnému

prostrediu ako tie, ktoré sú zastarané a používané domácimi spoločnosťami.

Okrem týchto uvedených výhod môžu PZI prinášať aj nevýhody. Jednou

z nevýhod je možnosť narušenia miestneho trhu ako aj nepreviazanosť na lokálnu

ekonomiku. Môže nastať situácia kedy zahraničný investor investuje do lokálnej firmy

z dôvodu, že sa chce zbaviť konkurencie a stlmiť, resp. zrušiť jej výrobu. K nevýhodám

patrí aj možnosť vytláčania domácich podnikov z trhu vtedy, ak sa zahraničná firma

zameria na domáci trh a domáce firmy jej nevedia konkurovať. Ďalej môžu vzniknúť

dodatočné náklady na investičné stimuly a môže nastať aj nerovná súťaž kvôli

selektívnosti investičných stimulov. PZI môžu spôsobiť aj zníženie konkurenčnej

schopnosti domácich firiem a zvýšenie nezamestnanosti a to v dôsledku

nadpriemernému nárastu miezd v zahraničných firmách, ktoré by mohli ovplyvniť aj

domáce firmy, v ktorých je rast produktivity práce pomalší. Častým javom spojeným

s PZI je zníženie podielu výroby náročnej na prácu a zvýšenie podielu kapitálovo

náročnej výroby. Negatívnym javom môže byť aj výpadok daňových príjmov

v hostiteľských štátoch, ktoré sú spôsobené daňovými prázdninami zahraničných firiem.

A na záver, môže nastať situácia duálnej ekonomiky, čo znamená že štát sa zameria iba

na prilákanie zahraničných investorov a zabúda podporiť rozvoj domácich podnikov, čo

spôsobí ich stagnáciu prípadne úpadok.



3 Prípadová štúdia obce Kechnec

Táto obec sa rozhodla svoj rozvoj uskutočniť stratégiou, ktorá sa opiera

o konkurenčnú výhodu založenú na zdrojoch. Pomocou tejto konkurenčnej výhody sa

obci podarilo prilákať veľké množstvo zahraničných investorov a založiť výnimočný

priemyselný park vo vidieckej oblasti. Starosta obce na základe konkurenčnej výhody

založenej na zdrojoch ako poloha obce a dostupné ľudské zdroje v obci, sa rozhodol

rozvoj obce nasmerovať na rozvoj priemyslu a vybudovania priemyselného parku

pomocou zahraničných investorov. Tento rozvoj môžeme pokladať za veľmi úspešný,

pretože na základe priemyselného parku môžeme ďalej sledovať rozvoj obce aj v iných

oblastiach.

3.1 História a poloha obce

Obec Kechnec bola v rokoch 1964 až 1986 súčasťou obce Hraničná pri Hornáde,

neskôr po roku 1986 vznikol trojzväzok obcí Seňa, Kechnec a Milhosť. Obec Kechnec

sa osamostatnila 1. decembra 1990. Táto obec je slovensko-maďarskou obcou, v ktorej

je pomer slovenských ku maďarským obyvateľom približne rovnaký (PHSR obce

Kechnec).

Obec má veľmi výhodnú strategickú polohu, pretože obec Kechnec sa nachádza

v Košickom kraji, v južnej časti okresu Košice – okolie, v blízkosti hraničného

priechodu do Maďarska. Košice sú v blízkosti približne 18 km a obcou prechádza

rýchlostná komunikácia Košice – Miškolc. (PHSR obce Kechnec).



Obec je zastavaným územím zo severnej strany napojená na obec Seňa, z južnej

strany na obec Milhosť. V niektorých častiach zástavba uvedených obcí na seba plynule

nadväzuje a tvorí súvislú stavebnú a urbanistickú štruktúru. So západným susedom

Perín – Chým je obec dopravne prepojená. Z východnej strany tvoria prirodzenú

hranicu a zároveň bariéru tok a brehové porasti Hornádu (PHSR obce Kechnec).

3.2 Priemyselný park obce Kechnec

Priemyselná zóna Kechnec je jednou z najlepšie pripravených priemyselných zón

na Slovensku. Podľa odborníkov má potenciál vytvoriť približne 30 000 pracovných

miest a tým zamestnať nielen obyvateľov svojej obce, ale aj obyvateľov okolitých obcí

(PHSR obce Kechnec).

Mapa priemyselného parku Kechnec

Myšlienka založiť priemyselný park v obci vznikla už v roku 1996, kedy vedenie

obce začalo pripravovať podmienky pre prípadných investorov. Príchodom prvého

investora, spoločnosti Molex, sa začalo aktívne pracovať na príprave územia. V októbri

2003 bola priemyselná zóna Kechnec slávnostne otvorená. Investori nájdu v obci nielen

pripravené pozemky s kvalitnou infraštruktúrou, ale aj služby súvisiace s bývaním pre

zamestnancov, zdravotnou starostlivosťou alebo možnosti športových a kultúrnych

aktivít (PHSR obce Kechnec). Všetky tieto fakty zlepšujú konkurenčnú výhodu obce.

Celková rozloha priemyselnej zóny je 332 hektárov a je rozdelený na 3 časti.

80 hektárov je vymedzených pre malých a stredných podnikateľov, 200 hektárov je pre



strategických investorov a 52 hektárov je v dispozícií pre logistické centrum (PHSR

obce Kechnec).

3.3 STEP analýza obce

V nasledujúcej časti je analýza sociálnych, technických, ekonomických

a politických faktorov obce Kechnec, ktoré ovplyvnili a vplývajú na rozvoj obce.

3.3.1 Sociálna analýza

K 31.12.2012 mala obec Kechnec 1080 obyvateľov. Obec sa nachádza 18 km od

krajského mesta, čo obyvateľom umožňuje dennú dochádzku za prácou a vzdelaním

a poskytuje dobré podmienky pre bývanie mimo mestskej aglomerácie v blízkom

kontakte s prírodou.

Nasledujúci graf vyjadruje dlhodobý vývoj počtu obyvateľov obce v dlhodobom

horizonte.

Vývoj počtu obyvateľov obce.

0

200

400

600

800

1000

1200

1869 1920 1939 1965 1991 2001 2006 2010 2011



Na rozdiel od iných obcí, kde má väčšinou vývoj počtu obyvateľstva klesajúci

charakter, počet obyvateľov v obci Kechnec sa z roku na rok zvyšuje. Tento rastúci

charakter má od roku 1980. V priebehu jedného desaťročia obec zaznamenala nárast

počtu obyvateľov o takmer 30%.

Veková štruktúra obyvateľstva

.

Ako môžeme vidieť, veková štruktúra obyvateľstva je priaznivá, pretože najviac

obyvateľov je v produktívnom veku (spolu ženy od 15 do 54 rokov a muži od 15 do 59

rokov) – 65,8% a v predproduktívnom veku sa nachádza 18,6% obyvateľstva obce.

V poproduktívnom veku sa nachádza len 15,6% obyvateľov obce.

3.3.2 Technická infraštruktúra

Zastavaným územím obce prechádza trasa cesty I/68, ktorá sa napája na diaľnicu

D-1, teda Budimír – Košice – hranica Maďarska – Miškolc. Túto trasu je potrebné

chrániť ako koridor severojužného medzinárodného dopravného ťahu Pobaltie – Poľsko

– Slovensko – Maďarsko – Balkán.

Predproduktívny vek

Produktívny vek

Poproduktívny vek



Pešia doprava je riešená hlavným peším ťahom, ktorý je vedený pri

rekonštruovanej komunikácii po severnej strane v dĺžke 870 m a šírke 2 m.

Cyklistická doprava v obci je vyriešená dopravným pruhom šírky 1,5 m po južnej

časti rekonštruovanej komunikácie v dĺžke 810 m v priemyselnej časti obce.

Zastavaným územím obce prechádza železničná trať Košice – Kechnec –

Hidasnémeti, ktorá je súčasťou severojužného tranzitného koridoru Muszyna – Plaveč –

Prešov – Kysak – Košice – Čaňa – Hidasnémeti. Železničná stanica v obci má

vybudované nákladisko.

Medzinárodné letisko Košice je od obce vzdialené približne 15 km.

Verejná cestná doprava je zabezpečená 5 diaľkovými a 2 prímestskými linkami

SAD. Na železničnej trati je v obci zastávka.

V obci sa nachádza čerpacia stanica pohonných hmôt.

V obci je zriadených 8 parkovacích miest pri Obecnom úrade, 15 miest pri

cintoríne a 30 parkovacích miest v blízkosti Sociálno-zdravotného komplexu.

V priemyselnom parku má každá spoločnosť vymedzené svoje parkovacie miesta,

avšak tieto parkoviská nie sú obecným majetkom.

Obec má vybudovaný verejný vodovod, ktorého zdroj vody sa nachádza

v katastrálnom území obce Seňa. Obec má takisto vybudovanú verejnú splaškovú

kanalizáciu, ktorej splaškové vody sú odvádzané do čističky odpadových vôd

v Milhosti, ktorej kapacita je dostatočná.

Elektrická energia je dodávaná z vonkajšieho vzdušného vedenia Haniska –

Moldava nad Bodvou, na ktoré sú napojené 3 distribučné trasnformovne, ktoré zásobujú

bývanie, vybavenosť a výrobné zariadenia.

Obec je plynofikovaná a dodávka plynu je zabezpečovaná z regulačnej stanice

v Seni. Z tejto stanice sú zásobované taktiež obce Belža, Seňa, Milhosť a má dostatočnú

rezervu aj do budúcnosti.

Telefónny rozvod v obci je kombinovaný nadzemným a podzemným vedením

a napojenie je zabezpečované cez automatickú ústredňu v Seni. Telefónnu sieť v obci

dopĺňajú mobilný operátori Orange, T-Mobile a O2, ktorý majú na území obce dobré

signálové pokrytie a obyvatelia obce ich služby vo veľkej miere využívajú. V súčasnosti

je v obci viacerými spoločnosťami (napr. Orange, T-com, Antik, a i.) prevádzkovaný



internet cez optický kábel, ktorý zvýšil kvalitu a rýchlosť pripojenia obyvateľov na

internet.

V obci bola realizovaná výstavba bytového domu so 40 bytovými jednotkami,

v ktorom sa nachádzajú 12 mezonetových bytov, 4 jednoizbových bytov, 24

trojizbových bytov a 9 garáží. Budova má pivničné priestory, samostatnú kotolňu so

zásobníkom vody a každý byt má samostatné meranie odberu médií. Obec bude

realizovať hromadnú bytovú výstavbu vzhľadom aj na potreby Priemyselnej zóny obce.

3.3.3 Ekonomická analýza

V nasledujúcej tabuľke je uvedený vývoj aktív, teda majetku obce za obdobie

rokov 2003 – 2006.

Prehľad majetku obce Kechnec

AKTÍVA (v tis. EUR) 2003 2004 2005 2006

neobežný majetok 10 703,58 10 691,46 39 159,96 39 100,61

dlh. nehmotný majetok 4,22 6,21 4,45 -0,03

dlh. hmotný majetok 10 689,07 10 668,33 36 097,42 37 506,41

dlh. finančný majetok 10,29 16,93 3 058,09 1 594,24

obežný majetok 505,28 4 082,29 1 452,17 12 190,63

zásoby 0,00 2,72 2,72 1,43

pohľadávky 284,11 348,80 271,79 693,89

finančný majetok 221,17 134,44 1 177,65 11 495,32

prostriedky rozpočtového hospodárenia 0,00 3 596,33 0,00 0,00

AKTÍVA spolu 11 208,86 14 773,75 40 612,13 51 291,24

V rokoch 2005 a 2006 výrazne vzrástli aktíva obce, čo bolo spôsobené nárastom

objemu dlhodobého hmotného majetku. V týchto rokoch 2005 a 2006 bol obežný

majetok z väčšej časti tvorený finančným majetkom, ktorý predstavoval finančné

prostriedky na bežnom účte obce. Finančné prostriedky sa stali vysoko likvidnými.



Najväčší podiel na pohľadávkach mali v uplynulých rokoch pohľadávky za rozpočtové

nedaňové príjmy a daň z pridanej hodnoty.

PASÍVA (v tis. EUR) 2003 2004 2005 2006

vlastné zdroje 9 993,89 13 671,11 34 247,73 46 701,98

fondy 9 678,95 10 691,99 38 462,42 35 341,90

majetkové fondy 9 678,45 10 691,50 38 462,42 35 341,90

finančné fondy 0,50 0,50 0,00 0,00

výsledok hospodárenia 314,94 314,94 -4 214,70 11 360,09

zdroje krytia prostriedkov rozpočtového hospodárenia 0,00 2 664,18 0,00 0,00

cudzie zdroje 1 214,96 1 102,70 6 364,47 4 589,26

rezervy 0,00 0,00 0,00 0,00

dlhodobé záväzky 0,00 0,00 0,50 0,50

krátkodobé záväzky 443,34 392,12 4 048,89 2 741,88

bankové úvery a ostatné prijaté výpomoci 771,63 710,58 2 315,08 1 846,88

PASÍVA spolu 11 208,86 14 773,82 40 612,20 51 291,24

Rovnako ako objem aktív, aj objem pasív obce sa v rokoch 2005 a 2006

mnohonásobne zvýšil. Tento nárast bol spôsobený navýšením fondu dlhodobého

majetku, ktorý predstavuje vlastný zdroj krytia dlhodobého majetku.

Nasledujúci graf nám vyjadruje vývoj kapitálových a bežných výdavkov obce

v jednotlivých rokoch. Údaje sú uvedené v eurách.



Štruktúra výdavkov obce

Z dlhodobého hľadiska sa obec zameriava hlavne na investovanie do Priemyselnej

zóny, čo sa odráža aj v rastúcom charaktere vývoja kapitálových investícií obce.

Pomocou týchto kapitálových investícií sa realizovala rekonštrukcia a modernizácia

starých stavieb v obci a taktiež realizácia nových stavieb v obci.

Vývoj nezamestnanosti

Nezamestnanosť v obci bola dosť vysoká až do roku 2003. V októbri 2003 bola

slávnostne otvorená Priemyselná zóna Kechnec, a to sa odzrkadlilo na poklese

0,00

5 000 000,00

10 000 000,00

15 000 000,00

20 000 000,00

25 000 000,00

2003 2004 2005 2006 2009

Kapitálové výdavky

Bežné výdavky

0

20

40

60

80

100

120

140

Muži

Ženy

Spolu



nezamestnanosti v nasledujúci rok 2004, kedy úroveň nezamestnanosti klesla o 28,9%.

Od roku 2004 mala nezamestnanosť mierne klesajúci charakter až do roku 2010, kedy

však jedna z prvých spoločností, spoločnosť Molex, odišla z Kechnecu. Táto firma

zamestnávalo približne 1000 pracovníkov a jej odchod spôsobil opäť zvýšenie

nezamestnanosti v obci o takmer 40%.

Obec poskytuje pracovné príležitosti nielen obyvateľom svojej obce, ale aj

obyvateľom širšieho okolia. V úrovni ekonomickej aktivity sa prejavujú väzby najmä na

hospodársku základňu mesta Košice. Obec plní funkciu miestneho významu. Má

vytvorenú vlastnú spoločnosť – Poľnohospodársko-stavebná výroba obce Kechnec

s.r.o., v ktorej pracujú hlavne nezamestnaní obyvatelia obce. Táto spoločnosť

zabezpečuje celkové základné vybavenie poskytujúce služby pre obyvateľov obce ale

i firmy, ako zdravotnícke služby, holičstvo a kaderníctvo, profesionálna kuchyňa,

rozvoz stravy, a pod..

3.3.4 Politická analýza

Politická situácia v obci je stabilná. JUDr. Ing. Jozef Konkoly je starostom tejto

obce už od roku 1990. Pod jeho vedením obec prešla rýchlim vývojom a miestny rozvoj

nastal v mnohých oblastiach obce. Jeho najvýznamnejším krokom bolo založenie

Priemyselnej zóny v obci. Ako vieme, priemyselné parky sa zakladajú za účelom

pozdvihnutia úrovne zamestnanosti, k oživeniu ekonomického a hospodárskeho života

regiónu, v našom prípade obci.

Zriaďovanie a alokácia priemyselných parkov je upravovaná zákonom 193/2001

Z. z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov v znení neskorších predpisov,

usmernení a novelizácií. Existujú dve formy podpory pri zriaďovaní priemyselných

parkov. Obce, resp. združenia obcí môžu žiadať o podporu ministerstva. Tieto obce

musia mať zabezpečené záväzné stanovisko aspoň jedného investora investovať

v pripravovanom PP. Takáto podpora je poskytnutá na inžinierske stavby, technickú

vybavenosť, náklady za kúpu, nájom alebo vyvlastnenie pozemkov určených na

zriadenie PP. Obce však musia spĺňať podmienky – nájsť zdroje spolufinancovania PP

a zabezpečenie pozemkov. Spoluúčasť na financovaní PP v lokalite, kde je nad 10% je

minimálne 5%, vo zvyšných lokalitách je to minimálne 15%.



Obce môžu takisto žiadať o podporu aj v rámci sektorového operačného programu

Priemysel a služby, opatrenie 1.2 Podpora budovania a rekonštrukcie infraštruktúry. Pri

tejto podpore je potrebné, aby obec mala stavebné povolenie a aby sa na projekte

podieľala minimálne 5%nou investíciou z projektu (Zákon č. 193/2001 Z. z.).

Obci Kechnec sa táto Priemyselná zóna podarila zriadiť a zabezpečiť hlavne kvôli

týmto možnostiam podpory.



4 Čo sa môžeme naučiť?

Myšlienka vybudovať PP v Kechneci vznikla kvôli vtedajšej situácie v obci, kedy

bola v obci relatívne vysoká nezamestnanosť a obyvatelia obce museli dochádzať za

prácou do okolitých obcí alebo miest ako sú Košice, alebo Moldava nad Bodvou. Táto

myšlienka bola založená na zámere vytvoriť nové pracovné miesta v obci a keďže tento

priemyselný park je dostatočne veľký, túto funkciu zvýšenia zamestnania v obci splnila

a zvýšila zamestnanosť nie len v obci Kechnec, ale aj v okolitých obciach. V obci bol

v tých časoch problém aj s klesajúcim charakterom vývoja počtu obyvateľov obce

a s rastúcim vekovým priemerom obyvateľov, rovnako ako v mnohých iných obciach.

Táto stratégia mala zabrániť odchodu mladých obyvateľov obce a tento cieľ bol aj

splnený, pretože je to jedna z mála obcí s počtom obyvateľov okolo 1000, ktorá má

z roka na rok vyšší počet obyvateľov.

Podmienky v obci v rokoch 1996-1997, kedy vznikla idea vybudovania PP, boli

nasledovné: väčšina občanov dochádzala za prácou do Košíc, alebo pracovali

v poľnohospodárstve, ktoré však v tom čase už šlo do útlmu. Transformácia z bývalého

režimu na trhovú ekonomiku znamenalo stratu trhov, čo vygenerovalo vysokú

nezamestnanosť. Tieto fakty viedli obec k tejto stratégii rozvoja obce. V tom čase, keď

ešte neboli PP na východnom Slovensku, sa starosta obce mohol inšpirovať zahraničím,

kde už takéto PP fungovali.

Prvou možnosťou ďalšieho rozvoja by bol rozvoj v oblasti poľnohospodárstva,

teda by pokračoval vo svojej „pôvodnej línii“, ale tento rozvoj by bol sprevádzaný

odchodom obyvateľstva za prácou buď do Košíc, alebo do sveta. Druhou možnosťou

bolo vytvoriť ďalší pilier svojej perspektívy, a ten pilier bol postavený na báze

priemyselnej zóny. A obec sa vlastne rozhodla vybrať práve týmto smerom. Jedna

z možností stratégiu je rozvoj cestovného ruchu.

Aj nejaká iná obec sa mohla pobrať týmto smerom, lebo práve Kechnec

nedisponuje s nejakými špeciálnymi predispozíciami v porovnaní so susednými

obcami, jedine má tú výhodu, že sa tu vyskytuje veľmi dôležitá osoba, ktorá toto všetko

dosiahla. Avšak dôležité je, že k vytvoreniu PP je potrebné mať aspoň 8 ha ucelených

pozemkov, ktoré by mohli byť aj vlastnícky pripravené a pod..



Najdôležitejším faktorom, ktoré prilákali a ešte aj lákajú investorov do tejto obce

je vysporiadanosť pozemkov a ich vybavenosť kvalitnou infraštruktúrou. Aktívny

prístup samosprávy a transparentnú komunikáciu starostu s investormi je veľmi dôležitý

- aby „ste boli pre nich čitateľný“. A ako posledný najdôležitejší faktor je relatívne

lacná a kvalifikovaná pracovná sila v obci a v okolí.

Za najdôležitejší krok je považované majetkoprávne vysporiadanie pozemkov

a následne postupné vybudovanie kvalitnej infraštruktúry. Ani to nebolo jedno, aké

pozemky sú k dispozícií, pretože vybudovať PP na kopci, alebo kde je výškový rozdiel

by bolo problematické alebo z finančného hľadiska veľmi nákladné. Teda obec mala tú

výhodu, že konfigurácia terénu bola výhodná pre tento účel.

Za hlavné bariéry sa uvádzajú technické, finančné a právne bariéry a hlavne

legislatívna bariéra, pretože v tých časoch ešte nebola taká vhodná legislatíva pri

zakladaní PP. Slovensko ešte nebolo dostatočne pripravené na lákanie zahraničných

investorov.

Názory na to či Maďarsko malo nejaký vplyv na založenie a vývoj PP sa líšia. V

Maďarsku boli takéto priemyselné parky v danom čase, mohlo mať vplyv na vznik idey

vytvoriť priemyselný park aj u nás na Slovensku a konkrétne v obci Kechnec.

Najdôležitejšiu úlohu má starosta, bez ktorého by tento priemyselný park s veľkou

pravdepodobnosťou nevznikol. Ale je tu dôležitý aj konsenzus medzi starostom

a obecným zastupiteľstvom, pretože je dôležité, aby aj obecné zastupiteľstvo

podporovalo túto stratégiu a aby aj jeho členovia sa snažili dosiahnuť vytýčený cieľ. Je

potrebné viac ako len inteligencia. Niečo takéto je málo reálne. Dokáže to možno 1

človek z 1000. Dôležitá je nie len inteligencia osoby, ale aj schopnosť presadiť sa

a dokázať dosiahnuť svoj vopred stanovený cieľ.

Spokojnosť obyvateľov je možné vidieť aj v tom, že starosta je už štvrtýkrát

zvolený na post starostu, teda každopádne má podporu vo svojej komunite. Keby tu

nebola podpora a pozitívny prístup obyvateľov, tak obyvatelia obce by odchádzali do

iných výhodnejších lokalít a miest.

Príchod zahraničných investorov do obce má jednoznačne pozitívny vplyv. Tým,

že sa zvýšila zamestnanosť obyvateľov, zvýšil sa disponibilný príjem obyvateľov, to

znamená, že sa zvýšila kúpna sila obyvateľov, teda aj kvalita života obyvateľov sa

zvýšila. Investori odvádzajú dane do rozpočtu obce, vyskytuje sa tu možnosť



skvalitnenia poskytovaných verejných služieb. Tento jav skvalitňovania služieb je

v obci badateľný.

Tým, že prišli zahraniční investori do obce, sa znížila nezamestnanosť v obci.

Priemyselný park poskytuje vyše 3000 pracovných miest. Keby sa v obci podarilo

vybudovať vedecko-technický komplex, tak toto číslo by ešte stúplo. Je to jediná obec,

do ktorej cestuje za prácou viac Košičanov, ako obyvatelia Kechnecu dochádzajú za

prácou do Košíc.

Kvalita pracovnej sily pod vplyvom zahraničných investorov sa zmenila pozitívne.

Ľudia pracujú v kvalitných firmách a tým získavajú určité návyky, ktoré zvyšujú kvalitu

pracovných síl. Zvyšovanie kvality a kvalifikácie pracovníkov môže nastať aj tým, že

mnoho spoločností zaúča svojich zamestnancov aj vo svojich materských

spoločnostiach, teda tým zvyšuje ich kvalitu.

Aktívna komunikácia starostu s investormi sa následne odráža v prístupe

investorov k obci. Obec dostáva od investorov sponzorské dary, angažujú sa

v prípravách rôznych spoločenských aktivít a pod.. Nestačí, že investor príde do obce,

ale dôležitosť sa tu kladie aj na ich následný „servis“. Starosta obce sa stará

o investorov, dá sa povedať, že „on s nimi žije“. Vzťahy medzi starostom a investorom

sú nadštandardné a následne pre obec z toho plynie obrovský osoh.

Pod vplyvom investorov sa zmenili aj poskytované verejné služby. Tým, že

investori odvádzanú dane do rozpočtu, obec má k dispozícií viac prostriedkov, ktoré

môže vynakladať na skvalitňovanie a rozširovanie verejných služieb v obci. Po príchode

investorov do PP sa vybudoval Sociálno-zdravotnícky komplex, skvalitnilo sa športové

centrum, vybudovalo sa spoločenské centrum, zrealizovala sa bytová výstavba, čo

značne zdvihlo úroveň života v obci. Obec má ešte v plánoch vybudovať integrovanú

európsku školu a aquapark. Všetky tieto služby svedčia o pozitívnom vplyve, ktorá

vyplýva z prítomnosti zahraničných investorov v Priemyselnej zóne Kechnec.



5 Záver

Problematika miestneho rozvoja je veľmi obšírna, a pre každú jednu lokalitu

výnimočná. Mnohé obce vyberajú také stratégie rozvoja, ktoré sa opierajú o ich

konkurenčnú výhodu.

Konkurenčná výhoda tejto obce vychádzala z polohy obce a taktiež z kvality

a kvantity dostupných ľudských zdrojov. Obec má výhodnú strategickú polohu, pretože

je lokalizovaná v blízkosti hraníc s Maďarskom, ďalej obec je napojená na diaľničnú

sieť Košice – Miškolc, čo je ďalšou možnosťou konkurenčnej výhody. Starosta v tom

čase, keď vznikla táto idea, postupoval veľmi efektívne. Najdôležitejším krokom, ktorý

najviac ovplyvnil vývoj tejto stratégie, bolo nakúpenie pozemkov starostom a ich

zaradenie do majetku obce. Tento krok zjednodušil nasledujúci vývoj udalostí, pretože

disponovali s vlastníckou vysporiadanosťou pozemkov, čo znamenalo istejšie prostredie

aj pre prichádzajúcich investorov. Ďalším výnimočným krokom obce bolo vybudovanie

infraštruktúry v oblasti, kde sa plánovala priemyselná zóna. Túto skutočnosť prijali

investori za výhodnú, pretože už nemuseli vynakladať veľké investície do budovania

infraštruktúry. A ako posledný faktor, ktorý vplýval na príchod PZI môžeme pokladať

relatívne lacnú pracovnú silu, ktorá bola k dispozícií ako v obci, tak isto aj v blízkom

okolí.

Najväčšiu výhodu PZI do obce priniesli vo forme novovytvorených pracovných

miest, ktoré viedli k zníženiu nezamestnanosti obyvateľov obce aj okolia a taktiež sa

výhoda prejavila aj na zvýšení kvality a kvalifikácie pracovnej sily tým, že investori

mnohokrát zaúčajú svojich zamestnancov aj vo svojich materských spoločnostiach, si

zamestnanci osvojujú návyky zahraničných firiem. Ďalšou významnou výhodou je

angažovanie sa investorov do spoločenského a ekonomického života obce, čo sa

prejavuje neustálym sa zvyšovaním kvality poskytovaných verejných služieb v obci.

V priebehu niekoľkých rokov dokázal starosta obce vybudovať kvalitný Sociálno-

zdravotnícky komplex, kultúrny a relaxačný komplex, taktiež vytvoril možnosť malým

a stredným podnikateľov v obci otvoriť svoje prevádzky ako holičstvo, krajčírstvo, atď.

a to len z toho dôvodu, aby obyvatelia nemuseli chodiť míňať svoje peniaze do iných

obcí, miest. Touto teóriou sa riadi aj v myšlienke vybudovať aquapark v obci, aby ľudia

nemuseli míňať svoje peniaze v zahraničí, ale radšej doma.



V tejto prípadovej štúdii sme snažili poukázať na význam PZI v miestnom rozvoji,

uviedli sme faktory, ktoré najviac ovplyvnili príchod týchto PZI do danej lokality,

a poukázali sme na niektoré výhody, ktoré sme si pomenovali aj v teoretickej časti,

ktoré nastali v obci Kechnec v dôsledku PZI. Zistili sme, že aj keď je relatívne náročné

prilákať zahraničných investorov, výhody, ktoré so sebou prinesú sú omnoho väčšie ako

vynaložená snaha a investície na lákanie zahraničných investorov. Po prilákaní týchto

investorov je rovnako dôležitá následná komunikácia s nimi ako aj komunikácia pred

etablovaním firmy v danej lokalite.



6 Glosár

Miestny rozvoj je cielená aktivita miestnych samospráv, podnikov a iných miestnych

skupín, ktoré sú zamerané na zvýšenie hospodárskeho blahobytu, maximalizáciu

ekonomických zdrojov na danom území.

Lokálne iniciovaný rozvoj je rozvoj, ktorý nastáva rozvojom iniciovaným lokálnymi

inštitúciami, čiže rozvoj zdola hore.

Konkurenčná výhoda je schopnosť alebo výhoda subjektu, s ktorou subjekt disponuje

oproti svojim konkurentom a táto výhoda vyplýva z určitej formy špecializácie.

Priame zahraničné investície sú predovšetkým materiálne investície, pri ktorých je

zahraničný investor zainteresovaný na dlhodobom rozvoji spoločnosti a ich

vlastnícky podiel do investovanej spoločnosti je väčší ako 10%.

stratégia rozvoja vidieka pomocou zahraničných investíciíregpalzs/crossedu/esettan...cross...

Documents