SSttrreeddnnáá ooddbboorrnnáá šškkoollaa ppooddnniikkaanniiaa

MMaassaarryykkoovvaa 2244,, 008811 7799 PPrreeššoovv

STREDOŠKOLSKÁ ODBORNÁ ČINNOSŤ

čč.. ooddbboorruu:: 1155

EKONOMIKA A RIADENIE

DDrreessss ccooddee –– nnoovváá cceessttaa mmaarrkkeettiinngguu

2013

Riešitelia

Andrea Bartkovská

Prešov

Lucia Kračinovská Štefánia Mišková

ročník štúdia : štvrtý

SSttrreeddnnáá ooddbboorrnnáá šškkoollaa ppooddnniikkaanniiaa

MMaassaarryykkoovvaa 2244,, 008811 7799 PPrreeššoovv

STREDOŠKOLSKÁ ODBORNÁ ČINNOSŤ

čč.. ooddbboorruu:: 1155

EKONOMIKA A RIADENIE

DDrreessss ccooddee –– nnoovváá cceessttaa mmaarrkkeettiinngguu

2013

riešitelia

Andrea Bartkovská

Prešov Prešovský samosprávny kraj

Lucia Kračinovská Štefánia Mišková ročník štúdia : štvrtý

Školitelia Mgr. Ján Benko, PhD.

Ing. Miroslav Vrábeľ

Čestné vyhlásenie

Dole podpísané, Andrea Bartkovská, Lucia Kračinovská a Štefánia Mišková, čestne

vyhlasujeme, že sme pracovali samostatne a v súlade s etickými normami.

Svojím podpisom potvrdzujeme pravdivosť údajov uvedených v čestnom

vyhlásení.

Prešov, 15. januára 2013

...................................................

...................................................

.................................................

3

Poďakovanie

Na prvom mieste by sme chceli poďakovať naším konzultantom a výborným

učiteľom Mgr. Jánovi Benkovi PhD. a Ing. Miroslavovi Vrábľovi za odbornú pomoc a

poskytnutie mnohých dôležitých materiálov, za metodické vedenie a usmerňovanie v

procese tvorby tejto práce.

Ďalej by sme chceli poďakovať aj p. Mgr. Daniele Štieberovej, riaditeľke ZOC

MAX v Prešove, ktorá nám umožnila urobiť prieskum v tomto obchodnom censtre. A na

záver sa chceme poďakovať aj respondentom, ktorí nám ochotne odpovedali na otázky v

dotazníku, a tak nám pomohli k vypracovaniu tejto práce.

4

Obsah

Úvod ...................................................................................................................................... 5

1 Cieľ a metodika práce ...................................................................................................... 6

2 Vznik a vývoj marketingu ................................................................................................ 7

3 Marketingová komunikácia ........................................................................................... 10

3.1 Priamy predaj ........................................................................................................ 10

3.2 Reklama ................................................................................................................ 10

3.3 Vizitky .................................................................................................................. 11

3.4 Vzťahy medzi predávajúcim a kupujúcim ............................................................ 11

4 Dress code ........................................................................................................................ 12

4.1 Dress code inštitúcií .............................................................................................. 12

4.2 Dress code ako uniforma ...................................................................................... 13

4.3 Dress code pre mužov ........................................................................................... 13

4.4 Dress code pre ženy .............................................................................................. 14

4.5 Celková úprava zovňajšku muža .......................................................................... 14

4.6 Celková úprava zovňajšku ženy ........................................................................... 15

5 Styk so zákazníkom ........................................................................................................ 17

6 Praktická časť práce ...................................................................................................... 19

7 Výsledky práce a diskusia .............................................................................................. 20

7.1 Výsledky dotazníka ............................................................................................... 20

8 Závery práce ................................................................................................................... 23

Zhrnutie .............................................................................................................................. 24

Zoznam použitej literatúry ............................................................................................... 25

Prílohy ................................................................................................................................ 26

5

Úvod

Dress code je pravidlo obliekania sa do práce a spoločnosti. Je to predpísaná kultúra

obliekania a istá šablóna, podľa ktorej je potrebne zvoliť výber, farebnosť a typ oblečenia

a doplnkov.

Pojem dress code na Slovensku nie je ešte veľmi známy. Ľudia ho v dnešnej dobe

chápu skôr pod pojmom firemné oblečenie.

Už od dávna na Slovensku sa začal používať firemný dress code a to či v bankách, alebo

rôznych predajniach, ako napríklad orange.

Touto prácou by sme Vám chceli priblížiť bližšie ako firemný dress code pôsobí na

ľudí a celkovo na zákazníka, ktorý sa snaží odkúpiť isté výrobky alebo poskytované služby

a zároveň keď vieme že na trhu je finančná kríza a že ekonomika je veľmi slabá, je to aj

veľmi dobrý marketingový ťah pre podnikateľov.

6

1 Cieľ a metodika práce

Cieľom našej práce je poukázať na to, čo je firemný dress code, keďže na Slovensku

je to málo známy pojem oproti zvyšku sveta v oblasti marketingu firmy, kde ide o bežný

marketingový nástroj na prilákanie zákazníka, jeho stotožnenie produktu s konkrétnou

firmou a zvýšenie vedomosti o firme a zvýšenie predajnosti produktu.

Taktiež chceme prácou zistiť, ako pôsobí dress code na zákazníka a tým ukázať, aký

je teda firemný dress code dôležitý pre firmy a aký je to dobrý marketingový ťah najmä v

súčasnosti, v období krízy, keď každá firma potrebuje zastabilizovať svoje miesto na trhu a

zlepšiť stav predajnosti svojho výrobku, hoci aj o malé percento.

Počas písania našej práce na tému „dress code – nová cesta marketingu“ sme

postupovali tým spôsobom, že sme sa snažili o komplexné a odborné spracovanie tejto

problematiky tak, aby sme poukázali na málo známu oblasť marketingu na Slovensku. Pri

získavaní informácií k našej práci SOČ sme sa najprv rozhodli zhromaždiť všetky

dostupné informácie z odbornej literatúry, rôznych publikácií a časopisov a taktiež z

internetových zdrojov.

Všetky takto získané informácie boli použité prevažne v teoretickej časti našej práce,

ale stali sa aj východiskom pre našu praktickú časť, keď sme z nich vychádzali pri tvorbe

nášho dotazníka a reálneho prieskumu v teréne, ktorý sa konal v priestoroch zábavno-

obchodného centra MAX Prešov.

Následne boli všetky informácie spracované v jednu ucelenú prácu, ktorá pozostáva z

teoretickej a praktickej časti. Pri tvorení konečnej práce sme sa snažili o podanie len tých

najdôležitejších a najpodstatnejších a najužitočnejších informácií pre nás a čitateľa našej

práce. Práca bola v konečnej fáze doplnená o grafy z dotazníka, fotografie z prieskumu a

fotografie zhotovenia dress codu a prípravy na realizáciu prieskumu a potvrdenie či

vyvrátenie teoretických poznatkov.

Praktickú časť našej práce tvorí teda dotazník, ktorým sme chceli získať informácie,

ako ľudia vnímajú dress code a ako ich vie ovplyvniť pri výbere produktu a reakcii na

predávajúceho, a taktiež reálny prieskum v teréne, kde sme si dané informácie z teórie a

odpovedí ľudí z dotazníka chceli prakticky overiť a potvrdiť či vyvrátiť tak prístup ľudí k

obchodným predávajúcim, ktorí ne/používajú dress code, čo sa nám aj potvrdilo. Metóda

dotazníka aj konkrétneho prieskumu prebiehala v priestoroch ZOC MAX v Prešove.

7

2 Vznik a vývoj marketingu

Pojem marketing je spôsob, ako dostať správny výrobok na správne miesto, v

správnom čase a za správnu cenu. Je to proces spojený s podporou predaja výrobkov alebo

služieb. Marketing je významný prvok riadenia podniku s orientáciou na trh.

Marketing ako teoretická disciplína vzniká začiatkom 20. storočia. Marketing

prináša návody na použitie , preto sa rýchlo stal praktickou disciplínou, začal sa prednášať

v USA v roku 1902. Základná štruktúra sa začala objasňovať v USA okolo r. 1920. V r.

1911 bola vydaná prvá kniha marketingu. V Európe sa marketing začína presadzovať v r.

1950.Marketing sa postupne presadil v západnej Európe, Japonsku ako aj v iných

krajinách.

Marketing sa dnes dostal takmer do všetkých oblastí a funguje napr.:

vo výrobných podnikoch,

v maloobchode,

v hoteloch,

v cestovných kanceláriách,

v bankách a sporiteľniach,

v športe,

v doprave.

Pred zavádzaním marketingu ako teórie prevažoval dopyt nad ponukou, konkurencia

nebola príliš silná a ponúkaný tovar sa na seba podobal. Celý marketing preto spočíval iba

v otázke stanovenia ceny, jednoduchej distribúcie a propagácií. Koncom 19. storočia rastie

význam rozboru požiadaviek zákazníka a odborného prístupu k vývoju nových produktov.

Podnikatelia si uvedomujú, že propagačné kampane nemožno robiť náhodne. Tovar sa

začína od seba odlišovať (diferencovať) kvalitou, výtvarným riešením, servisom,

psychologickými metódami. Odborníci začínajú masovo chápaný trh členiť na skupiny

zákazníkov so spoločnými vlastnosťami, na tzv. segmenty. (Zamečíková, 2003)

8

Rozlišujeme šesť základných vývojových etáp marketingu:

1. Etapa primitívneho marketingu: 1850 - 1920

2. Etapa masového marketingu: 1920 - 1940

3. Etapa diferencovaného marketingu: 1950 - 1960

4. Etapa integrovaného marketingu: 1960 - 1980

5. Etapa medzinárodného marketingu: od roku 1980

6. Etapa marketingu budúcnosti (cieleného marketingu)

Etapa primitívneho marketingu

Predstavuje vznik marketingu, spája sa s nástupom priemyselnej revolúcie v USA na

sklonku minulého storočia a na začiatku tohto storočia. Výroba v USA prudko rástla,

dokonca až tak, že trh spotrebných tovarov nadobudol mimoriadne veľký rozmer a predaj

viazol. Výrobná produkcia sa nepredávala podľa očakávania a prieskumom sa zistilo, že

príčinou spomaľovania nebol predpokladaný nedostatok peňazí u spotrebiteľov, ale

nedostatočná starostlivosť o spotrebiteľa z hľadiska uspokojovania jeho potrieb vyrábanou

produkciou. Na trhu sa darilo tým výrobcom, ktorí požiadavky na potreby trhu uznávali.

Tento stav vyvolal vznik nového odboru, ktorý sa zameral na prieskum trhu. Trhové

informácie sa získavali klasickými, jednoduchými, často až primitívnymi metódami, a

preto sa táto etapa nazýva primitívny marketing. (Zamečíková, 2003)

Etapa masového marketingu

Vypĺňa obdobie, kedy k rozvíjajúcej sa domácej výrobe a konkurencii pribúda

medzinárodná konkurencia. Prieskum trhu sa začína prehlbovať, získané informácie sa

začínajú spracúvať dôkladnejšie. Ku klasickým metódam prieskumu trhu sa priraďujú

matematicko - štatistické metódy a začína sa využívať výpočtová technika. Výrobca

prichádza na to, že získané informácie z trhu je potrebné triediť na ovplyvniteľné a

neovplyvniteľné. Pre toto obdobie je charakteristické masové zavadzaní marketingových

prístupov, a preto hovoríme o etape masového marketingu. (Zamečíková, 2003)

9

Etapa diferencovaného marketingu

Je to obdobie po 2. svetovej vojne. Americký vojnový priemysel rýchlo prešiel na

mierovú výrobu a začal všetky vojnou poznačené krajiny zásobovať potravinovou

produkciou. Do marketingového riadenia podniku vstupujú spolu nové odbory-

psychológia, sociológia. K prieskumu potrieb a trhu sa priraďuje nový odbor tzv.

motivačný prieskum, ktorý sa orientuje na získanie a spracovanie informácií,

ovplyvňujúcich nákupné a spotrebné rozhodovanie spotrebiteľov. (Zamečíková, 2003)

Etapa integrovaného marketingu

Toto obdobie je charakteristické ďalším zostrovaním situácie na trhu, na ktorý

vstupujú stále ďalší výrobcovia. Do výroby a predaja produkcie prudko nastupuje vedecko-

technická revolúcia, ktorú sprevádza nová výkonná technika, moderná technológia a

medzinárodná konkurencia. Pre túto etapu je charakteristická tvorivosť v hľadaní nových

riešení, kvalifikovanosť v rozhodovaní o výrobe a predaji, optimalizácia právomocí a

zodpovedností, vysoká úroveň komunikačnej techniky a informatika. Využíva

najmodernejšie poznatky vedy a techniky, matematické metódy, výpočtovú techniku,

operačné analýzy, psychológiu, sociológiu, kybernetiku a systémovú analýzu.

(Zamečíková, 2003)

Etapa medzinárodného marketingu

Ide o obdobie prechodu od integrovaného marketingu na medzinárodný. Prichádza

nový stupeň spoločenskej deľby práce, špecializácia a koncentrácia výroby, rozvoj vedy

a techniky a výsledky výskumu umelej inteligencie. (Zamečíková, 2003)

Etapa marketingu budúcnosti

Táto etapa zahŕňa uvoľňovanie výsledkov vojenského výskumu do civilnej sféry,

použitie výsledkov kozmického výskumu vo výrobe, virtuálnej reality ako aj nové

komunikačné technológie. (Zamečíková, 2003)

10

3 Marketingová komunikácia

Aby mohol človek nadväzovať kontakty s inými ľuďmi, presvedčiť ich o správnosti

svojho názoru, urobiť na nich dojem, musí poznať sám seba, poznať druhých ľudí a

zákonitosti komunikácie verbálnej i neverbálnej. Komunikovanie medzi ľuďmi vyžaduje

potlačenie negatívnych prejavov v svojom správaní. Chce to naučiť sa smerovať k takému

správaniu a konaniu, ktoré o človeku zanechá ten najlepší dojem. V rámci spoločenského

styku je dôležitý primárny a sekundárny dojem, schopnosť človeka adekvátne reagovať na

smútok, radosť či hnev, na vlastnosti temperamentu a vlastnosti charakteru, ako aj na

schopnosti určiť príslušnosť človeka k určitej kultúre či spoločenskej úrovni. (Zamečíková,

2003)

3.1 Priamy predaj

Peniaze navyše môžete získať aj prostredníctvom priameho predaja ako obchodný

zástupca či distribútor

Priamy predaj je spôsob predaja výrobkov alebo služieb priamo zákazníkom. Ide o

druh osobného predaja, keďže obchodný zástupca sa so zákazníkom vždy stretne a s

výrobkom ho do detailov oboznámi.

Priamy predaj sa pritom neodohráva v obchodoch, ale najčastejšie u samotného

zákazníka - u neho doma, na jeho pracovisku alebo na inom vopred dohodnutom mieste.

Vo väčšine prípadov si daný výrobok kupujúci môže pozrieť, prípadne si ho dokonca

vyskúšať.

Predajcovia ostávajú so svojimi zákazníkmi v stálom kontakte a po predaji takisto

poskytujú poradenstvo a po predajný servis. (Škumátová, 2009)

3.2 Reklama

V dnešnej dobe sa s reklamou stretávame snáď všade, kam sa pozrieme. Zo všetkých

strán na nás útočia billboardy, televízne šoty, rozhlas a tlač.

Reklama je publikovanie, podpora a komunikácia informácií alebo názorov

o výrobku alebo službe, prípadne organizácii, so zameraním na potenciálny trh. Použité

http://www.cas.sk/http://sk.wikipedia.org/wiki/V%C3%BDrobokhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Slu%C5%BEbyhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Trh

11

prostriedky môžu mať viacero foriem, napr. formu reklamy v médiách alebo priamej

reklamy. Reklama je každá platená aj neplatená forma propagácie výrobku, služby,

spoločnosti, obchodné značky alebo myšlienky majúce za cieľ predovšetkým zvýšenie

predaja. Reklama môže byť televízne, novinová, internetová, rozhlasová, plagátová alebo

iná. (Zamečíková, 2003)

3.3 Vizitky

Pri predstavovaní a spoločenských aktivitách patria pozvánky a vizitky medzi

významné tlačoviny. Vizitka zohráva dôležitú úlohu hlavne v osobnom styku pri

služobných rokovaniach. Odovzdávame ju napr. sekretárke pri návšteve, pri obchodných

rokovaniach so spoločensky rovnocennými partnermi, alebo počas stretnutiach na

výstavách, oficiálnych stretnutiach a pod. Vizitky môžeme použiť na odovzdanie

jednoduchého odkazu, môžeme jej prostredníctvom poďakovať za blahoželanie alebo

darček. Význam vizitky spočíva hlavne v jej schopnosti oživiť spomienky, pripomenúť sa.

(www.123vizitky.sk, 10.12.2012)

3.4 Vzťahy medzi predávajúcim a kupujúcim

Cieľom každého podniku či podnikateľa je realizovať predaj výrobkov alebo služieb

na trhu. Aby podnik, či podnikateľ mohol svoje výkony predať alebo ponúknuť, potrebuje

na trhu nájsť toho, kto ich kúpi alebo budem mať o nich aspoň nejaký záujem. Predávajúci

vyhľadáva kupujúceho ako odberateľa. Medzi dodávateľom a odberateľom vznikajú

kúpno-predajné vzťahy. (Zamečíková, 2003)

12

4 Dress code

Dress code je štýl odievania ako aj odev, v ktorom pracujú manažéri aj zamestnanci

firiem. Je oveľa prísnejší oproti voľnému štýlu v odievaní. Nie sú povolené ani žiadne

väčšie výstrelky. Dress code je aj o komunikácií. V niektorých firmách je dress code

rozdelený na voľnejšiu a prísnejšiu variantu.

Zamestnanec väčšiu časť dňa trávi komunikáciou s klientom a svojím zovňajškom

a chovaním reprezentuje firmu. Je vtedy nutné, aby na zákazníka pôsobil seriózne

a profesionálne. Jeho vzhľad by nemal klienta nijako poburovať a zbytočne odvádzať

pozornosť od prejednávanej služby.

Dress code zamestnancom nič nenariaďuje, skôr odporúča. Dress code je vlastne

vnútropodnikový predpis zameraný nielen na ošatenie, ale aj na celkové ustrojenie.

Väčšinou má textovú podobu, no môže byť aj doplnený o ilustračné obrázky pre lepšiu

predstavu zamestnancom. Zamestnanec je s predpisom oboznámený väčšinou pri jeho

prijatí do zamestnania a dress code býva taktiež uverejnený aj na internetovej stránke

podniku či inštitúcie. V prípade akýchkoľvek pochybností sa zamestnanec môže obrátiť na

svojich kolegov alebo nadriadeného, ktorý by mu mal poradiť v dress code, prípadne

obrátiť sa na personálne oddelenie. Ako najdôležitejší bod v kódexe dress codu sa

najčastejšie uvádza slušné a čisté oblečenie bez dier. (Trková, 2007)

4.1 Dress code inštitúcií

História sa od súčasného stavu príliš nelíši. Úradníci v bankách museli vždy chodiť

slušne oblečení, storočia ani desaťročia na tento trend nemajú vplyv. Rozdiely sú

samozrejme viditeľné v jednotlivých etapách, kde je obliekanie prispôsobené dobovým

trendom.

Všetci zamestnanci by mali dodržiavať všeobecne platné pravidlá dress codu, tak aby

spĺňali podmienky biznis štýlu. Oblečenie ako celok by malo pôsobiť elegantným,

profesionálnym dojmom.

13

Bankový sektor si vyžaduje konzervatívne farby a strihy, zatiaľ čo mediálne agentúry

či telekomunikačné spoločnosti sú v tomto smere oveľa zhovievavejšie. Logicky sa

prihliada aj na pozíciu, ktorú konkrétny zamestnanec vo firme zastáva. Inak je oblečený

riaditeľ obchodnej divízie, inak mzdová účtovníčka či servisný technik. Mnohé firmy ako

aj banky majú svoj firemný dress code, ktorý ladí k farbám loga firmy alebo banky.

Niektoré inštitúcie majú svoje logo vyšité napr. na kravate, košeli alebo na prsnom vrecku

saka. (Flak, 2008)

4.2 Dress code ako uniforma

Na väčšine území Slovenska je dress code chápaný pod slovom firemné oblečenie.

Pokiaľ v zahraničí je firemný dress code veľmi známy, na Slovensku ho pozná len malé

množstvo ľudí a mnohí ani nevedia, čo vlastne firemný dress code je. Firemný dress code

je isté pravidlo obliekania sa do práce a spoločnosti. Je to istá šablóna, podľa ktorej si

môžeme vybrať farebnosť strih a doplnky. Dress code je najčastejšie využívaný

v bankách, vo firmách a pod., zatiaľ čo firemné oblečenie majú železničiari, tesco,

hotelierstvo, veľkoobchody, hasiči, policajti a podobne. Uniformy ľuďom zabezpečuje

firma, zatiaľ čo dress code si každý zamestnanec kupuje sám. (Kolebáčová, 2008)

4.3 Dress code pre mužov

Málo ktorý zamestnávateľ by úradníkovi toleroval náušnice, make-up alebo výstredné

oblečenie. Sako môže byť v letných mesiacoch príťažou.

Pán Špaček vo svojej publikácií odporúča cez deň nosiť skôr šedý oblek ako čierny.

Lepšie sa tak odlíši pracovný deň od večernej spoločenskej udalosti. V súčasnej dobe je na

trhu široký výber šedých a béžových odtieňov, ktoré sú pre tieto účely vhodné. V lete je

vhodnejšie nosiť svetlé farby, v zime preferujeme skôr tmavšie. Muži by si v spoločnosti

nikdy nemali dať dole sako. Pri sedení si ho môžu maximálne rozopnúť. Súčasťou obleku

je vesta aj biela košeľa s vystuženým golierom a dlhým rukávom. K obleku sa nosí

kravata alebo motýlik. Topánky majú byť šnurovacie alebo mokasíny. Farba ponožiek by

mala splývať s farbou topánok.

14

Elegancia každého muža by iste utrpela, pokiaľ by si svoje firemné dokumentačné

materiály uložil do igelitovej tašky, odporúča sa nosiť do práce vhodnú aktovku či kufrík.

(Glenville, 2008)

4.4 Dress code pre ženy

Spoločenské oblečenie žien môže vyzerať rôzne – povolené sú kombinácie blúzok so

sukňou či nohavicami, kostým alebo šaty. Žena môže nosiť veľmi ženský, ale i pánsky štýl

oblečenia. Žena sa tak sama rozhodne, či si vezme blúzku a kostým, alebo sako a nohavice.

Pre ženy však stále platí povinnosť nosiť pančuchy k sukni, a to aj v letnom období.

Odhalené nohy nevyzerajú najlepšie. Topánky by tiež mali byť skôr s uzavretou špičkou.

Odhalené prsty či dokonca sandále väčšina zamestnávateľov nepovoľuje. V zamestnaní

hráme určitú úlohu alebo rolu, preto by i naše oblečenie malo byť tomuto prispôsobené.

Naše oblečenie je posudzované ako príslušnosť k danej skupine. Mali by sme tak dbať na

určité zvyklosti, ktoré sa v zamestnaní dodržujú. S tým môže práve veľmi dobre pomôcť

kódex obliekania.

Žena by sa do zamestnania mala obliecť predovšetkým vhodne, žensky a pokiaľ je to

možné, nie príliš nápadne a nie príliš ,,mužsky“. Mala by tiež rešpektovať krivky svojho

tela a druhy oblečenia podľa toho vhodne upraviť. Pri príchode do zamestnania by mala

taktiež zvoliť vhodnú kabelku či tašku na spisy. (Trpková, 2007)

4.5 Celková úprava zovňajšku muža

Do práce okrem slušného oblečenia patrí aj celková úprava človeka. Pri mužovi

môžeme povedať že to, ako ľudia reagujú na vás a na váš vzhľad, sa začína pri vašej pleti,

očiach, ústach a vlasoch, ktoré vám lemujú tvar. Ak sa však o ne dostatočne staráte,

perfektný celok môže potlačiť nedokonalosti jednotlivých častí. Z profesionálneho aj

osobného hľadiska spokojnosť so svojím výzorom nie je márnivosť, ale znak toho, že sa

snažíte čo najlepšie zapôsobiť na sebe a ľudí okolo vás.

15

Ďalším zásadným krokom je holenie muža. Pre mnohých mužov predstavuje holenie

rituál, ktorý automaticky vykonávajú každý deň. Je to častá prvá vec, ktorú musia

podstupovať každé ráno, len čo vstanú z postele. Taktiež po oholení je dobre použiť krém

alebo vodu po holení, ktorá nemá veľmi prenikavú vôňu.

Úprava vlasov u mužov nie je veľmi náročná, nakoľko muži, ktorí chodievajú do

práce, majú vždy upravené a ostrihané vlasy, či už len na ľahko spravené, alebo trošku

nagelované. Do úvahy nepripadá žiaden číro štýl alebo niečo podobné. Ďalším detailmi sú

svieži dych, čisté upravené nechty, a najmä čisté ruky. Posledný krokom u mužov je

vhodné vybratie parfumu podľa vlastného výberu. Musíme však brať do úvahy jeho

intenzitu, aby nebol veľmi prenikavý a výrazný. (Glenville, 2008)

4.6 Celková úprava zovňajšku ženy

Podobne ako muž aj žena musí chodiť do práce upravená. Nahé líčenie je jednoduché

a decentné, vhodné pre každodenné používanie do práce. Základom každej ženy je vyzerať

pekne a prirodzene. Prvé, na čo by mala žena dbať, je pekne upravené obočie, keďže sa

nachádza na viditeľnom mieste na tvári.

Ďalším krokom je správny výber make-up. Nevhodný je veľmi svetlý alebo príliš

tmavý make-up. Mal by sa hodiť k odtieňu pokožky a zakryť všetky nedokonalosti, ktoré

sa na tvári nachádzajú. Taktiež je dobre použiť na nanesený maku-up aj trošku púdru, aby

tvár nebola veľmi lesklá.

Čo sa týka líčenia oči, nie je vhodné, aby žena prišla do práce namaľovaná ako na ples

alebo na diskotéku, teda nemala by zvoliť večerné líčenie. Čo sa týka očných tieňov, treba

voliť svetlé farby, ako napríklad svetlo hnedú alebo zlatú. Oči môžeme opticky zväčšiť

čiernou ceruzkou, prípadne linkou. Nakoniec ich zvýraznime riasenkou. Neodporúčame

používať make-up v oblasti dekoltu, pretože špinavý golier nie je veľmi reprezentatívny.

Na pery skôr zvoliť rúž s jemnými odtieňmi ako svetlá ružová, broskyňová, perleťová,

nie veľmi výrazné farby ako červená alebo bordó. Môžeme prípadne použiť aj jemný lesk

16

na pery. Na zvýraznenie pier používame kontúrovaciu ceruzku s trošku tmavším odtieňom

ako je rúž alebo lesk.

Vlasy sú veľmi dôležitou súčasťou úpravy zovňajšku človeka. Každý človek sa cíti

lepšie, ak má vlasy upravené. Vhodné je zvoliť správny strih k tvaru tváre. Na vyšších

pozíciách je nevhodné, aby mal zamestnanec extravagantné účesy, prípadne farbu vlasov,

ktorá vzbudzuje u zákazníka nedôveru. Vlasy by mali vyzerať zdravo a upravene.

Veľmi dôležitá je aj úprava rúk, a najmä nechtov na rukách. Zvyčajne sa odporúča

francúzska manikúra alebo pekne jednofarebne nalakované nechty. Vône, podobne ako

u mužov, treba zvoliť jemné, podľa vlastného výberu, ktoré nie sú príliš výrazné a

prenikavé.

Poslednou fázou úpravy človeka sú doplnky. Zvyčajne je dobre zvoliť niečo, čo je

jednoduché a pekné, napr. korále, retiazka na ruku či krk, náušnice. Taktiež sa odporúča

mať na ruke najviac 2 prstene. (Buscherová, 1992)

17

5 Styk so zákazníkom

Úspešné podniky si dnes uvedomujú, že zákazník je pánom na trhu a má možnosť

výberu, nakoľko je prevaha ponuky nad dopytom. Preto sa pre mnoho podnikov splnenie

až prekročenie požiadaviek zákazníka stalo meradlom úspechu a strategickým cieľom.

Každý človek aj prostredníctvom toho, čo má oblečené, ako je upravený, ako

vystupuje na verejnosti, niečo vyjadruje, preto ani výber oblečenia u väčšiny ľudí nie je

vecou náhody. A práve šaty sú tým, čo imidž človeka v najväčšej miere ovplyvňuje. No

kým v súkromí nevhodným oblečením „robíme“ reklamu iba sami sebe, v profesionálnom

živote je to iné.

Každý zamestnanec je spolutvorcom firemného imidžu a tak nie je iba jeho osobnou

vecou, čo si do práce oblieka. Z tohto pohľadu má firma právo vyžadovať istú úroveň

obliekania od zamestnancov a tí to musia rešpektovať.

V zahraničí sa už dlhé obdobie používa pojem dress code (ktorý nemá slovenský

ekvivalent) u nás sa s ním môžu stretnúť napríklad zamestnanci v pobočkách

medzinárodných firiem či inštitúcií. (/www.logisticsatoz.sk,7.11.2012)

Hoci v každej firme existujú všeobecne platné pravidlá, musia prihliadať nielen na

oblasť, v ktorej sa zamestnanci pohybujú, ale taktiež na pozíciu, ktorú vo firme zastávajú.

V rámci firmy, kde sa uprednostňuje biznis štýl, by mal byť inak oblečený riaditeľ, inak

člen stredného manažmentu a inak pracovník sekretariátu. Najmä v oblastiach, kde sa

pracuje so zákazníkmi, je potrebné rešpektovať, že klienti sú rôzni, majú odlišný vkus aj

názor na oblečenie, preto by zamestnanci nemali pôsobiť výstredne, teda vyhľadávať

extrémne výstrelky.

Firemný dress code veľmi vplýva na zákazníka. Celkový výzor natoľko ovplyvňuje

situáciu na obchodnom trhu, že môže byť použitý ako veľmi vplyvný marketingový ťah.

Práve dnes, v čase hospodárskej krízy, úloha firemného dres codu je ešte dôležitejšia,

pretože oslovuje, láka dokonca až komunikuje so zákazníkom a ovplyvňuje jeho

rozhodnutie, v ktorej obchodnej spoločnosti bude nakupovať a v ktorej nie.

http://www.logisticsatoz.sk/

18

Naším prieskumom chceme dokázať veľmi dôležitú úlohu firemného dress codu

a celkového zovňajšku predávajúceho. Pripravili sme si náš firemný dress code, ktorý

pozostáva z dámskeho saka a dámskych šiat, ďalej z úpravy vlasov, tváre a rúk,

kultivovaného vystupovania a propagačných materiálov. Prieskum nám ukáže, či naša

myšlienka bola správna, alebo či spotrebitelia vnímajú nie len tovar, ale aj predávajúceho

ako človeka. (www.vioregio.sk,7.11.2012)

http://www.vioregio.sk/

19

6 Praktická časť práce

V praktickej časti sme navrhli dotazník. Poukazuje na firemný dress code a celkový

outfit predávajúceho. Spolu s dotazníkom sme pozorovali, ako vplýva firemný dress code

a celková úprava predávajúceho na zákazníka. Tento dotazník bol vyplnený študentmi,

mladými ľuďmi a staršou generáciou v Prešove.

Naša praktická časť pozostávala zo 4-dňového prieskumu v obchodnom centre

ZOC Max v Prešove. Na základe zhotoveného dotazníka a jeho otázok sme sa rozhodli

zhotoviť dress code vo farbách loga školy, ktorý pozostával zo saka, sukne a blúzky. Do

tohto dress codu sme obliekli spoluriešiteľku. Pekne sme ju nalíčili a upravili. Druhú

spoluriešiteľku sme obliekli do civilného oblečenia, nelíčili sme ju ani nijako inak

neupravovali.

Naším cieľom bolo zistiť, ako pôsobí dress code a celková úprava zovňajšku na

bežného človeka, a to nie len pomocou dotazníka, ale hlavne pozorovaním. Ľudí sme sa

pýtali na otázky, ktoré sú uvedené v dotazníku, a zároveň sme pozorovali ich reakcie,

komu na dané otázky odpovedia radšej. Spoluriešiteľke v dress code sa darilo videteľne

lepšie. Ľudia boli milší, usmievali sa, zatiaľ čo spoluriešiteľku v bežnom oblečení zväčša

s nechuťou obchádzali. Príkladom je aj staršia žena, ktorú naša spoluriešiteľka v civile

oslovila no nepodarilo sa jej ju zastaviť, aby odpovedala na otázky. O pár metrov ďalej

stála spoluriešiteľka v dress code a tiež staršiu ženu oslovila. Tá sa zastavila a pokojne jej

na všetky otázky odpovedala. Keď sa potom tretia spoluriešiteľka tejto staršej ženy

opýtala, prečo sa zastavila práve pri tejto spoluriešiteľke odpovedala: ,,Táto slečna na mňa

pôsobila oveľa dôveryhodnejšie“.

Pri spoluriešiteľke v civilnom oblečení sa väčšinou zastavovali študenti a pri

spoluriešiteľke v dress code väčšinou starší ľudia.

Napriek veľkému množstvu ľudí, ktorí toto obchodné centrum navštevujú, nám

veľa z nich nebolo ochotných odpovedať. Porozumenie mali hlavne mladší ľudia

a študenti. Starší sa väčšinou ponáhľali alebo nemali čas.

20

7 Výsledky práce a diskusia

Dotazník bol vypracovaný 120 respondentmi rôznych vekových kategórií, ale

najviac mladými ľuďmi, ktorí na rozdiel od strednej a staršej generácie nemali až tak

negatívny postoj ku našej žiadosti o pristavenie sa a odpovedanie na otázky dotazníka,

ktorý sme realizovali v priestoroch ZOC MAX Prešov. Na náš dotazník odpovedalo viac

žien, 69, ktoré boli viac ochotnejšie a komunikatívnejšie ako muži. Respondenti neboli

celkovo veľmi ochotní, ako sme už spomenuli v predošlej časti.

Otázky dotazníka boli zamerané na konkrétne zistenie, ako vplýva dress code

a celkový outfit predávajúceho na zákazníka. Boli položené tak, aby jedna na druhú

nadväzovali a aby sa respondentom ľahšie zamýšľalo a odpovedalo na otázky.

Na začiatku dotazníka sme sa chceli dozvedieť niečo o konkrétnej osobe, ktorá

dotazník vypracovala, napríklad rod a vek. Ďalšie otázky boli štylizované tak, aby sme

zistili, ako vnímajú dress code.

Formulár dotazníka a vyhodnotenie odpovedí respondentov je súčasťou prílohy

práce.

7.1 Výsledky dotazníka

Respondentov sme sa opýtali, či vedia, čo je firemný dress code a ako ho vnímajú

na predávajúcom partnerovi. Zároveň sme pozorovali, ako na nich vplýva dress code

a celkový outfit predávajúceho na zákazníka a ako vplýva na nich len športové oblečenie

predávajúceho na zákazníka.

Na otázku „Nakupujete radšej v bežnej sieti alebo cez internet?“ nám respondenti

odpovedali nasledovne: 63 respondentov nám odpovedalo, že preferujú radšej obchodné

siete, lebo majú lepšie kvôli tomu, že o danom výrobku sa môžu dozvedieť viac, poprípade

si ho aj vyskúšať, ale 37 respondentov nám odpovedalo, že radšej preferujú nákup cez

internet, lebo to majú rýchlejšie a jednoduchšie.

K otázke ,,Nakupujete radšej v obchodných centrách alebo maloobchodoch?“ nám

90 respondentov odpovedalo, že preferujú radšej obchodné centra, lebo tam nájdu všetko,

čo potrebujú, ale 30 respondentov nám odpovedalo, že radšej preferujú maloobchody.

21

Na položenú otázku ,,Vyberáte si obchodného predávajúceho podľa toho, ako na

Vás pôsobí jeho celkový imídž“ nám 69 respondenti odpovedali, že áno, záleží im na tom,

ako vyzerá, ale aj ako na nich pôsobí predávajúci, lebo veľa respondentov nám povedalo,

že najdôležitejší je prvý pohľad na predávajúceho. Keď pôsobí milo, tak sa určite zdržia pri

jeho produktoch. 21 respondentov odpovedalo, že im nezáleží na tom, pretože u nich

nezáleží pri kúpe produktu, ako vyzerá predávajúci, ale aký výrobok ponúka. 30

respondenti nám povedali, že možno niekedy ich to ovplyvní, ale ani jeden respondent nám

neodpovedal, že nikdy si podľa celkového imidžu vyberá obchodného predávajúceho.

K otázke,, Ovplyvňuje Vaše nakupovanie u predávajúceho aj jeho úprava vlasov

a tváre?“ nám 75 respondentov odpovedalo áno, záleží mi na tom, aby ten predávajúci mal

úpravu tváre a vlasov, lebo keď nejakú vec ponúka, tak už by mal mať podľa nich aj

základnú alebo bežnú úpravu. 15 respondentov odpovedalo, že nie, nezáleží im na tom,

aby bol upravený, lebo to nie je dôležité. 30 respondentov odpovedalo „možno niekedy“

a ani jeden z respondentov nám nepovedal, že nezáleží mu na tom a nie je to pre neho

dôležité.

Keď sme sa oslovených respondentov pýtali, či ovplyvňuje ich nakupovanie

u predávajúceho čistota rúk, pekne upravené nechty a prijemná vôňa, nám 90 respondenti

odpovedali, že im na tom záleží, lebo je to pre nich dôležité, keď predávajúci má peknú

vôňu, ale čo najviac pôsobí a čo môžeme vidieť je úprava nechtov a rúk, preto práve by

mal mať ich upravené. 15 respondenti nám odpovedali, že nie, nemá to s tým nič spoločné

a 9 respondenti nám odpovedali, že možno niekedy, a to podľa toho, aké výrobky ponúka,

kým 6 respondenti nám odpovedali, že im nezáleží na tom a nie je to pre nich dôležité.

Na vedomostnú otázku: ,,Myslíte si, že firemné oblečenie a celkové vystupovanie

predávajúceho vplýva na predajnosť výrobkov danej firmy?“ nám 93 respondentov

odpovedalo áno, má to veľký vplyv na predajnosť výrobkov, už len podľa toho, čo má

predávajúci oblečené a ako je upravený, to veľmi veľa robí. Keďže prichádza do kontaktu

s ľuďmi, tak je to určite týmto ovplyvniteľné pri kúpe produktu. 9 respondentov nám

odpovedalo nie, nemyslia si, že niečo ma to s tým spoločné a ovplyvňuje to ľudí pri kúpe.

15 respondentov nám odpovedalo možno a 3 respondenti nám odpovedali neviem, možno

áno a možno nie.

22

Na otázku „Preferujete skôr oblečenie obchodného predávajúceho na spôsob

firemného dress codu alebo voľného vychádzkového charakter?(tričko a rifle)“ nám 9

respondenti odpovedali nie, nezáleží im na tom ako ich obchodný predávajúci vyzerá 44

respondentov nám odpovedalo, že niekedy berú ohľad na to ako predávajúci vyzerá, podľa

toho ako na nich pôsobí 21 respondentov odpovedalo áno, preferujem vychádzkové

oblečenie a najviac 46 respondentov nám odpovedalo áno, preferujem firemný dress code,

pretože v nich vzbudzujú pocit dôvery a istoty.

Dress code na Slovensku ne je veľmi známy a práve preto sme sa ním rozhodli

zaoberať, keďže študujeme aj odbor styling – marketing. Naším pozorovaním sme sa

snažili zistiť, ako vplýva firemný dresscode a celková úprava predávajúceho na bežného

človeka. Pozorovaním sme zistili, že na ľudí pôsobí dôveryhodnejšie predávajúci, ktorý má

na sebe firemný dresscode a celkovo je upravený ako ten, kto má na sebe len bežné

športové oblečenie. Ľudia si často mýlili firemný dresscode s firemným oblečením.

Veľmi nás potešil osobný záujem riaditeľky ZOC MAX, p. D. Štieberovej, ktorú

sme oslovili so snahou v priestoroch centra vykonať daný prieskum a dotazník, a ktorá

nám po zistení cieľa nášho prieskumu a smerovania práce, venovala svoj osobný čas, kde

vyjadrila potrebu takéhoto prieskumu pre súčasný trh, nakoľko daná problematika je podľa

nej málo aj v odbornej sfére na Slovensku preberaná a riešená.

23

8 Závery práce

Záverom chceme vyjadriť naše pocity pri spracovaní práce a predstaviť závery,

dosiahnuté výsledky a splnenie cieľa, ktorý sme si na začiatku stanovili. Naším cieľom

bolo zistiť či ľudia poznajú firemný dress codu, ako na nich pôsobí, aký je dôležitý pre

firmy a aký je to dobrý marketingový ťah.

Svojou prácou sme dospeli k názoru že dress code na Slovensku nie je veľmi

známy a ľudia ho skôr chápu ako firemné oblečenie. Môžeme povedať, že o dress code nie

je veľmi veľa informácií či už na internetových alebo knižných zdrojov.

Ľuďom sme chceli ukázať, čo vlastne firemný dress code je, keďže na Slovensku

nie je veľmi známy. Naopak v zahraničí ho pozná skoro každý. Na Slovensku sa používa

len v bankách alebo na vyšších manažérskych pozíciách firmy. Ľudia si ho často mýlia

s firemným oblečením. Naším pozorovaním sme zistili, že na ľudí dress code pôsobí

veľmi pozitívne a dôveryhodne. Keďže je v dnešnej finančná kríza je to veľmi dobrý

marketingový ťah pre podnikateľov, ako získať zákazníka pre svoju službu alebo nákup.

S našou prácou by sme sa chceli podeliť so spolužiakmi, študentmi stredných škôl

a taktiež s vyučujúcimi odborných predmetov a širokou verejnosťou. Práca môže byť

vhodnou metodickou aj učebnou pomôckou na hodiny marketingu či stylingu, ale aj iných

odborných predmetov nielen v rámci študijného odboru styling a marketing, ale celkovo

v rámci ekonomických študijných odborov. Svoju prácu by sme podľa možnosti chceli

poskytnúť firmám, ktoré sa zaoberajú dress codom alebo ho už využívajú v malej miere

a takto im poskytnúť možnosť novej cesty v oblasti marketingu ich firmy a zlepšenia

komunikácie so zákazníkom s vplyvom na väčšiu predajnosť ich výrobkov, čo sme si

potvrdili samy pri praktickej realizácii a osobných rozhovoroch s ľuďmi priamo v teréne, a

taktiež potvrdzujúcim slovám a nadšeniu z témy práce, zo strany Mgr. Daniely Štieberovej,

riaditeľky ZOC MAX Prešov.

24

Zhrnutie

Našu prácu sme vypracovali na tému "Dress code – nová cesta marketingu". Snažili

sme sa poskytnúť relevantné a objektívne informácie o dress code a jeho vplyve.. Cieľom

našej práce bolo priblížiť , čo je firemný dress code, ako pôsobí na zákazníka, aký dôležitý

je pre firmy a aký je to dobrý marketingový ťah, keďže je na trhu finančná kríza.

Teoretickú časť tvoria získané poznatky, vedomosti a skúsenosti. Praktickú časť tvorí

dotazník a prieskum trhu v teréne.

25

Zoznam použitej literatúry

Knižné zdroje:

TRKOVÁ J.: Nebojte sa byť krásna. Praha:Ottovo s. r. o.,2007, 103 s.

ISBN 80-7360-551-1

GLENVILLE T.: Imidž úspešného muža. Bartislava:PRÍRODA s. r. o.,2008, 176 s. ISBN

978-80-07-01735-1

BUSCHEROVÁ Ch.: Farby pre krásu: Bratislava:IKAR a. s.,1992 127s. ISBN 80-7118-

013-0

KOLEBÁČOVÁ R.: Vypadej mladej: Brno: COMPUTER PREES a. s.,2008, 254 s. ISBN

978-80-251-2405-5

FLAK T.: Umění přirozeného vzhledu: Praha: Grada Publishing a.s 2008, 200 s. ISBN

978-80-247-2718-9

ZAMEČÍKOVÁ Ing. Zuzana.: Marketing pre obchodné akademie. Bratislava: Slovenské

pedagogické nakladatelstvo 2003, str. ISBN 80 - 10 - 00216 – X

Internetové zdroje:

Obchodný zástupca: V dennom styku so zákazníkmi. Publikované 1.11.2010. [citované

7.11.2012]. Dostupné z

Starostlivosť o zákazníka. In: Vioregio.sk. [citované 7.11.2012]. Dostupné z

ŠKUMÁTOVÁ, J.: Priamym predajom si zarobíte aj niekoľko tisíc eur mesačne. [online].

Publikované 16.9.2009. In: internetová stránka denníka Nový Čas. [citované 4.12.2012].

Dostupné z

Vizitky. [citované 10.12.2012]. Dostupné z

http://www.vioregio.sk/sk/vzdelavanie/prirucka/starostlivost_o_zakaznika.phphttp://www.cas.sk/clanok/131138/priamym-predajom-si-zarobite-aj-niekolko-tisic-eur-mesacne.htmlhttp://www.cas.sk/clanok/131138/priamym-predajom-si-zarobite-aj-niekolko-tisic-eur-mesacne.html

26

Prílohy

Zoznam príloh:

Príloha A: Dotazník

Príloha B: Grafické spracovanie výsledkov dotazníka.

Príloha C: Fotografie z prieskumu

Príloha A: Dotazník

Dotazník

Milí respondenti,

prosíme Vás, aby ste na nižšie uvedené otázky odpovedali úprimne, korektne, čestne

a zodpovedne.

Tento dotazník je anonymný, a preto sa nemáte čoho obávať.

Vyhodnotením tohto dotazníka by sme chceli zistiť, ako vplýva firemný dress code a

celkový outfit človeka na zákazníka.

Za spoluprácu vám nesmierne ďakujeme a želáme do budúcna veľa šťastia.

Andrea Bartkovská, Štefánia Mišková, Lucia Kračinovská

_________________________________________________________________________

1. Rod: a) muž b) žena

2. Veková kategória: a) 15 - 18

b) 19 - 30

c) 31 – 40

d) 41 a viac

3. Nakupujete radšej v bežnej obchodnej sieti alebo cez internet?

a) preferujem radšej obchodné siete

b) preferujem radšej cez internet

4. Nakupujete radšej v obchodných centrách alebo maloobchodov?

a) preferujem radšej obchodné centra

b) preferujem radšej maloobchody

5. Vyberáte si obchodného predávajúceho podľa toho, ako na Vás pôsobí jeho

celkový imidž?

a) áno záleží mi na tom

b) nie nezáleží mi na tom

c) možno niekedy

d) nikdy

6. Ovplyvňuje Vaše nakupovanie u obchodného predávajúceho aj jeho úprava

vlasov a tváre?

a) áno

b) nie

c) možno niekedy

d) nezáleží mi na tom / nie je to pre mňa dôležité

7. Ovplyvňuje vaše nakupovanie u obchodného predávajúceho čistota rúk, pekne

upravené nechty a prijemná vôňa?

a) áno

b) nie

c) možno niekedy

d) nezáleží mi na tom / nie je to pre mňa dôležité

8. Myslíte si, že firemné oblečenie a celkové vystupovanie vplýva aj na predajnosť

výrobkov danej firmy?

a) áno

b) nie

c) možno

d) neviem

9. Preferujete skôr oblečenie obchodného predávajúceho na spôsob firemného

dress codu alebo voľného vychádzkového obklečenia?(tričko a rifle)

a) áno, preferujem firemný dress codu

b) áno, preferujem vychádzkové oblečenie

c) niekedy

d) nie je to pre mňa dôležité

ZA VYPLNENIE DOTAZÍKA ĎAKUJEME!

Príloha B: Grafické spracovanie výsledkov dotazníka

Graf 1 Rod (Bartkovská, Kračinovská, Mišková, 2013)

42%

58%

muž

žena

Graf 2 Veková kategória (Bartkovská, Kračinovská, Mišková, 2013)

15%

37%25%

23%

15 - 18

19 - 30

31 - 40

41 -

viac

Graf 3 Nakupuje radšej v bežnej obchodnej sieti alebo cez internet? (Bartkovská,

Kračinovská, Mišková, 2013)

63%

37%

preferujem radšej cez internet

preferujem radšej obchodné siete

Graf 4 Nakupuje radšej v obchodných centrách alebo maloobchodov? (Bartkovská,

Kračinovská, Mišková, 2013)

75%

25%

preferujem radšej

obchdné centra

preferujem radšej

maloobchody

Graf 5 Vyberáte si obchodného predávajúceho podľa toho, ako na Vás pôsobí jeho celkový

imídž? (Bartkovská, Kračinovská, Mišková, 2013)

57%17%

26%

0%áno, záleží mi na

tom

nie, nezáleži mi na

tom

možno niekedy

nikdy

Graf 6 Ovplyvňuje Vaše nakupovanie u obchodného predávajúceho aj jeho úprava vlasov

a tváre? (Bartkovská, Kračinovská, Mišková, 2013)

62%13%

25%

0%

áno

nie

možno niekedy

nezáleži mi na

tom / nieje to pre

mňa dôležité

Graf 7 Ovplyvňuje vaše nakupovanie u obchodného predávajúceho čistota rúk,, pekne

upravené nechty a prijemná vôňa? (Bartkovská, Kračinovská, Mišková, 2013)

75%

12%

8%5%

áno

nie

možno niekedy

Graf 8 Myslíte si, že firemné oblečenie a celkové vystupovanie vplýva aj na predajnosť

výrobkov danej firmy? (Bartkovská, Kračinovská, Mišková, 2013)

77%

8%

13%2%

áno

nie

možno

neviem

Graf 9 Preferujete skôr oblečenie obchodného predávajúceho na spôsob firemného dress

codu alebo voľného vychádzkového oblečenia?(tričko a rifle) (Bartkovská,

Kračinovská, Mišková, 2013)

8%

36%

18%

38%

nie je to pre mňa

dôležité

niekedy

áno, preferujem

vychádzkové

oblečenie

áno, preferujem

firemný dress

code

Príloha C: Fotografie z prieskumu

Obr. 1 Oslovenie respondentov (Lucia Kračinovská, 2013)

Obr. 2 Oslovenie respondentov (Lucia Kračinovská, 2013)

Obr. 3 Oslovenie respondentov (Lucia Kračinovská, 2013)

Obr. 4 Oslovenie respondentov (Lucia Kračinovská, 2013)

Obr. 5 Oslovenie respondentov (Lucia Kračinovská, 2013)