TRADIČNÉ NOVINY súČAsNÉHO KREsŤANA

2

prvé čítanie(Iz 62, 1 – 5)

responZÓriový Žalm (Ž 96, 1 – 2a. 2b – 3. 7 – 8a. 9 – 10ac)CdruHá nedeĽa v ceZročnom oBdoBí evanjelium

( Jn 2, 1 – 11)druHé čítanie(1 Kor 12, 4 – 11)

reportᎠtýŽdňa

Svetlo sveta v kláštoreSambata de Sus

viac na strane 16 – 17 »

téma misie

Celé stáročia sa ľudia pokúšali nájsť sever-nú cestu, ktorá ich mala ľahšie a kratšie do-viesť k bohatstvám ČínyaIndie.Keď v roku1848 zmizla expedícia sira Johna Frankli-na, mnoho lodí ju vyplávalo hľadať. Začalisa robiť prvé výskumy v Arktíde a Frankli-nova katastrofa spustila polárny boom.

Kliniku bl. Zdenky v Irakuotvorili pre utečencov

V jubilejnom roku bl. Zdenky Schelin-govej nachádzame zariadenia, ktoré ne-sú meno tejto krížovej sestry. V irackommeste Erbil, v jeho okrajovej štvrti Ozal,je Klinika bl. Zdenky, kde ordinuje slo-venská lekárka Zuzana Dudová. Dennetam vyšetrí 30 – 50 pacientov.

Dobrodružné dobývanieseverného pólu

viac na strane 32 »viac na strane 12 – 13 »

Najvýznamnejšie pútnické miesto Pravo-slávnej cirkvi v Sedmohradsku, na úpätírumunského pohoria Fagaraš, má za se-bou turbulentnú históriu. Kláštor, ktorýsa za čias Rakúsko-Uhorska stal ruinou, za-čal rekonštruovať miestny metropolita.A to v čase, keď boli pri moci komunisti.

slovensko privítalo počas uplynulého víkendu relikvie sv. terézie z lisieux, ktoré budú putovať po celej našej krajine. snímka: vladimír čuvalaviac na strane 3 »

ZaloŽené v roku 1849 ¡ ročník 131 ¡ www.katolickenoviny.sk ¡ cena 0,50 € ¡ 17. januára 2016

Sv. Terézia,vitaj u nás

kAtolíckE noviny i 17. 1. 2016 druHá nEdEľA v cEZročnom oBdoBí

2 | Z domovA

Tušila som, že keď si v nedeľu prí-du zástupy ľudí uctiť relikviu sv.Terezky Ježiškovej, prestanemrholiť a zasvieti slnko. Skutoč-ne to tak bolo, pred svätou omšousa obloha rozjasnila. Je milé ob-javovať takéto „malé“ Božie zá-zraky. Chvíľu predtým mi priateľ-ka zvestovala novinku, že čakajúbábätko. Povedala mi, že si celárodina prešla nebezpečnou in-fekciou, no jej sa zázračne vyhla.Ešte pred Vianocami zrazilochlapca z našej rodiny auto – onvšak prežil len so silne naraze-nými svalmi, žiadnu inú ujmunemal – hovorili sme o zázraku.Na Štedrý deň už bol doma s ro-dičmi a súrodencami.

Boh koná zázraky každú chví-ľu, len si to neuvedomujeme, ne-vidíme, uzavrieme to často lenslovami: „Mám šťastie.“ Nový rokznamená nový začiatok. Aj Mar-gita Šlachtová, ktorú vám pred-stavujeme (s. 10 – 11), začala na za-čiatku 20. storočia niečo nové,zázračné. Založila Spoločnosť so-ciálnych sestier, ktorých klášto-rom sa stala ulica. Až dodnes vní-majú sestry potreby doby a idútam, kam ich Boh volá.

Naše riadky venujeme i zosnu-lému kňazovi Antonovi Srholco-vi (s. 2). Aj on podával núdznymsvoju pomocnú ruku, videl Ježi-ša práve v ľuďoch na okraji spo-ločnosti.

Ako naše deti a vnukov naučiťvnímať tieto Božie zázraky v kaž-dom dni a vo vzťahoch vám na-povieme v rubrike Deťom (s. 22).Oddnes si môžu s nami vytváraťsvoju zbierku láskavostí.

A ešte jedna zaujímavá téma navás čaká. Dobre sa však zababuš-te, lebo dobývanie severného pó-lu (s. 12 – 13) môže spôsobiť ajomrzliny.

AnnA PoSPíšilová

SAlEZián Anton SrHolEc ZomrEl Po váŽnEJ cHoroBE. Známy Bol vďAkA SvoJim SociálnymA PAStorAčným Aktivitám nA Pomoc cHudoBným A BEZdomovcom

Anton Srholec odišiel do večnosti

Vo veku 86 rokov zomrel 7. januárasalezián Anton Srholec. Posledné me-siace ho trápilo vážne onkologickéochorenie, ktorému napokon pod-ľahol. Srholec zomrel po 68 rokochrehoľného a 45 rokoch kňazskéhoživota. „S úctou avďakou spomínamna všetko dobré, čo vykonal pre Cir-kev acelú spoločnosť. Osobitne si vá-žim jeho prácu s ľuďmi, ktorí sa ocit-li v ťažkých životných situáciách, naokraji záujmu ostatných,“ uviedolpredseda KBS Stanislav Zvolenský.

„Odišiel kňaz hlbokej viery, kto-rý sa stal najmä pre mladú generá-ciu majákom na ceste trvalých hod-nôt – v zápase proti totalitnémurežimu, v boji za slobodu či v úsilípostarať sa o chudobných a trpia-cich,“ vyjadril sa predseda Ústavupamäti národa Ondrej Krajňák. Srho-lec patril medzi najväčších spolupra-covníkov ústavu.

desať rokov vo väzeníAnton Srholec sa narodil 12. júna1929 vSkalici. Pochádzal zo siedmichdetí. V roku 1944 ako pätnásťročnýprišiel do saleziánskeho domu vŠaš-tíne. Po absolvovaní noviciátu zložilv Svätom Beňadiku 9. augusta 1947svoje prvé rehoľné sľuby. Po barbar-skej noci bol internovaný do táborav Podolínci. Keďže patril medzi naj-mladších, poslali ho domov.

Bol účastníkom tretej výpravy podvedením Titusa Zemana, ktorá 9. ap-ríla 1951 tajne mierila cez riekuMoravu za hranice. Pre rozvodnenúrieku sa však prechod nepodarila účastníkov chytili zložky štátnejmoci. Srholec bol 22. februára 1952

v procese Titusa Zemana a spoloční-kov odsúdený na dvanásť rokov vä-zenia za trestný čin pokusu o nepo-volené prekročenie štátnych hraníc.Vo väzení strávil desať rokov, z tohoprevažnú časť v uránových baniachvJáchymove. Zväzenia ho prepustili9. mája 1960. Zamestnal sa ako robot-ník na stavbách, v továrni na výrobubetónových prefabrikátov a neskôrpri vysokých peciach v Ostravskýchoceliarňach. Tajne popritom študo-val teológiu.

kňaz pre mladýchVečné rehoľné sľuby zložil 9. augus-ta 1964. Na Pápežskej saleziánskejuniverzite vTuríne dokončil teologic-ké štúdiá a 17. mája 1970 ho v Rímeza kňaza vysvätil pápež Pavol VI.

Ako novokňaz sa Anton Srholecvrátil domov, pretože chcel byť užitoč-ný vo vlasti pre Cirkev aj pre národ.Zamestnal sa ako kostolník v blu-

mentálskom kostole vBratislave, kdemu neskôr tamojší dekan vybavil štát-ny súhlas pre kňazskú službu. Počasnej kládol dôraz na kázne, kultúruslova a venoval sa najmä mladým.Pre jeho aktivity s mládežou mu ko-munistická moc odobrala štátny sú -hlas na duchovnú správu.

Porevolučné obdobiePo nežnej revolúcii, keď ho ani re-hoľa, ani diecéza nezapojili do pas -to rácie, využil priestor novonado - bud nutej slobody na rozvíjaniesociálnych i pastoračných aktivítpre ľudí na pokraji spoločnosti. Stalsa činným v Slovenskom Helsin-skom výbore na ochranu ľudskýchpráv. Bol predsedom Konfederáciepolitických väzňov Slovenska.

V roku 1995 zriadil v Bratislaveútulok pre bezdomovcov pod ná-zvom Resoty astal sa jeho správcom.

rAStiSlAv HAmráčEk, –tk kBS–

Anton Srholec zomrel vo veku 86 rokov. SnímkA: PEtEr ZimEn

Editoriál

Pod vedením predsedu Milana Lachaa za účasti predsedu Teologickej ko-misie KBS Petra Rusnáka sa zišlaešte 12. decembra 2015 v Bratislavesubkomisia pre bioetiku. Na sláv -nostnom rokovaní si pripomenulivýznamné momenty avýsledky prá-ce subkomisie za viac než dve desať -ročia jej činnosti. Účastníci si spo -

menuli na osobnosti, ktoré sa zaslú-žili o zriadenie subkomisie v roku1994. Stalo sa tak vnadväznosti na ak-tivity voblasti bioetiky aochrany ľud-ského života na Slovensku, ktorézaznamenali medzinárodný ohlas(napríklad Medzinárodný kongresohumanizácii modernej zdravotnejstarostlivosti v apríli 1991 a 2. sve -

tový kongres pro-life v máji 1992).Za viac než dve desaťročia svojejexistencie sa subkomisia stala vý-znamným poradným orgánom KBSa vypracovala viaceré stanoviskák aktuálnym bioetickým problé-mom. Výsledky jej práce v oblastipresadzovania „kultúry života“ sastali pozitívnym atrvalým prínosompre Cirkev na Slovensku i pre celúslovenskú spoločnosť. –JG–

Subkomisia KBS pre bioetiku hodnotila

Ostatky sv. Terézie z Lisieux smeviac ako symbolicky privítali na zá-ver Roka zasväteného života. NaSlovensku ich privítali veriaci 10. ja -nuára v bratislavskom Kostole Se-dembolestnej Panny Márie v Petr-žalke-Lúkach.

Príchod relikvií sprevádzal veľ-ký záujem veriacich. Počas prvéhodňa si ich prišlo uctiť približne 30--tisíc ľudí. Po celonočnej adoráciia svätých omšiach v petržalskomkostole relikvie previezli do Kated -rály sv. Martina. Bratislavský arci-biskup metropolita Stanislav Zvo-lenský uviedol, že svätá Terézia jepre nás vzorom tým, ako vedomímBožej lásky prekonávala najťažšieskúšky.

Z Bratislavy putovali relikvie doMočenka a druhý deň púte ich pre-viezli do Nitry. Relikvie budú do24. januára putovať po 28 miestachSlovenska. Program púte nájdetena stránke terezka.kkp.sk.

obľúbená svätica na Slovensku„Sv. Terézia z Lisieux má na Sloven -sku veľa duchovných priateľov,“ po-vedal pre KN oratorián Juraj Vittek.„Mnohí ju dôverne poznajú z jej spi-sov a dávajú sa ňou viesť. Sme s ňouspojení vDuchu Svätom vspoločen-stve svätých, ale prítomnosť jej re-likvií ešte umocní toto spoločenstvo,“uviedol Vittek a dodal, že pre Slo-

vensko je radosť privítať relikviár,ktorý už prešiel kus sveta.

„Svätú Teréziu nazval pápež sv.Pius X. najväčšou svätou modernýchčias. Ona bola presvedčená, že posmrti bude môcť efektívnejšie vy-prosovať ,dážď ruží Božích milostí‘.Aj na Slovensku už dávno zažíva-

me tento dážď v duchovnom spolo-čenstve. Jedným z plodov jej spiri-tuality je aj naša bl. Zdenka Sche-lingová,“ priblížil Vittek. Podľa nehobude sv. Terézia aj u nás zosielať„dážď duchovných ruží“ na konciRoka zasväteného života a začiat-ku Svätého roka milosrdenstva.

úcta k relikviámNa Slovensko prišiel relikviár storoč-nice, ktorý nahradil vzácny brazílskyrelikviár. Relikviár z dreva a pozláte-ného striebra obsahuje významnúčasť pozostatkov sv. Terézie. Sloven -sku ho na dva týždne darovali bosékarmelitánky z francúzskeho Li-sieux. „Úcta krelikviám nie je tmár-stvom ani mágiou. Úcta krelikviámje prejavom ,zdravej materiálnosti‘kresťanstva, ktorý má základ v tom,že ,Slovo sa stalo telom‘. Úcta k relik-viám je autentickým vyjadrenímnáš ho spoločenstva so svätými a jeprítomná v celých dejinách Cirkvi.Prostredníctvom relikvií môžememimoriadnym spôsobom vstupovaťdo duchovného spoločenstva so svä-tými. Úctou k nim – jednoduchouprítomnosťou a modlitbou, doty-kom, bozkom, procesiou – môžemeod svätých, ktorí nás milujú v Božejláske, čerpať milosti auzdravenie te-la i duše,“ vysvetlil Vittek významúcty relikvií. –MaJ–, –JL–

SNÍMKY: VLaDiMÍr ČuVaLa, JozeF BieLY

www.KaToLiCKeNoViNY.SK KaToLÍCKe NoViNY | 17. 1. 2016

z DoMoVa | 3

Uctime si relikvie sv. Terezky, s vôňou ružíNa SLoVeNSKo PrišLi reLiKVie SV. Terézie oD Dieťaťa JeŽiša. V PrieBehu DVoCh TýŽDňoV PoPuTuJú reLiKVie oBľúBeNeJ SVäTiCe Do 28 MieSTSLoVeNSKa, KDe Si iCh BuDú MôCť VeriaCi uCTiť

SV. Terézia z LiSieux

Civilným menom Mária Františ-ka Terézia Martinová sa narodi-la 2. januára 1873 v alençone voFrancúzsku. Vo svojich nedo-vŕšených 15 rokoch vstúpila dokarmelitánskeho kláštora. Svojživotopis zaznamenala v kniheDejiny duše. zomrela 30. sep-tembra 1897 vo veku 24 rokov.Pápež Pius xi. ju v roku 1923 vy-hlásil za blahoslavenú, o dva ro-ky neskôr za svätú a za patrón-ku misií; pápež Ján Pavol ii. jej19. októbra 1997 udelil titul uči-teľka Cirkvi.

Druhý deň púte si relikvie sv. Terézie uctili v Nitre.

Putovanie relikvií po Slovensku sa začalo v Bratislave v Kostole Sedembolestnej Panny Márie. V priebehu prvého dňa si ichprišlo uctiť 30-tisíc ľudí.

ján DuDa

Od detstva si pamätáme, žeKatolícka cirkev má dvapramene Božieho zjavenia:

Sväté písmo a Tradíciu. Knihy Pís-ma svätého sú nám jasné, pretožeich počet a obsah bol definovanýnaposledy na koncile v Tridente(1545 – 1563). Už menej jasné je,čo je vlastne Tradícia. Ak opäť siah-neme po príručkách katechizmu,nájdeme tam, že „Tradícia je Božieslovo, ktoré nebolo napísané, aletradované“. Avšak jasne vygene-rovať, čo je „tradované Božie slo-vo“, nie je vôbec jednoduché.Skrátka, tradícia alebo tradícies malým „t“ ešte neznamenajúa nevytvárajú samo osebe Tradí-ciu s veľkým „T“. A iba Tradícias veľkým „T“ je tradovaným Bo-žím slovom. O tom už teológoviapopísali veľké traktáty.

Jedno z najlepšie a najvýstižnej-šie napísaných vyjadrení, aké somčítal o Tradícii, je článok nemec-kého historika a kardinála Brand-

müllera. Napísal ho v rámci dis -kusie o možnosti prijímania Eu-charistie rozvedenými a znovu-zosobášenými. Kardinál najprvopísal viaceré historické fakty,v ktorých svetskí panovníci vyvi-nuli obrovský tlak na pápežova bis kupov, aby zrušili ich prvémanželstvo a uznali za legitímneto druhé.

Azda najznámejšie z nich sú prí-pady Lotára II. a Henricha VIII.Ale ani vtedy pápeži, hoci boli podobrovským tlakom svetských mo-cipánov, nepodľahli, a to ani za ce-nu veľkých obetí, ba ani za cenucirkevného rozkolu (Henrich VIII.sa vyhlásil za hlavu Anglikánskejcirkvi, ktorú odtrhol od Ríma).

Kardinál Brandmüller nádhernenazval Tradíciu „genetickým kó-dom Cirkvi“, ktorý sa tiahne jejdejinami ako „červená niť“ a nieje to nič iné, ako „prítomnosť a pô -sobenie Ducha Svätého“, ktorý ria-di Cirkev vždy a v každých dejin-ných okolnostiach tak, aby sazachovala správne. To znamená,že Tradícia je Božím darom pre

Cirkev, ktorý ju chráni od prípad-ných omylov, aby sa neodchýlilaod pravej doktríny a mravov. Napo -kon kardinál uzatvára príkladommučeníkov, ktorí sú azda najjas-nejším svedectvom tejto Tradícieako Božieho daru, čiže prítomnos-ti a pôsobenia Ducha Svätéhov Cirkvi.

Máme rôzne zaužívané zvykya tradície, na ktoré sme si navyk-li aj v náboženskej oblasti. Ale na-še ľudské zvyky ostávajú vždy ibaľudskými tradíciami. Tie sa môžumeniť. Ale Tradícia ako „genetic-ký kód Cirkvi“ je schopnosť i darDucha Svätého zachovať sa vždyverne v Kristovej náuke a mra-voch, aj keď v zmenených histo-rických podmienkach a okolnos -tiach.

ľuDovít Malý

Po nedávnych teroristickýchútokoch si mnohí kresťaniauvažujúci o púti do Ríma či

iných miest kladú otázku o bez-pečnosti novým spôsobom. Krátkopo útokoch v Paríži som sprevádzalpútnikov v rámci celoslovenskejpúte železničiarov do Ríma. Mes-to žilo svoj život tak ako inokedy.Okrem početnejšej prítomnosti čle-nov bezpečnostných zložiek pri sta-niciach metra, na námestiach ale-bo pri kostoloch sme nepostrehližiadne obmedzenia, ale ani strachmiestnych alebo pútnikov z celé-ho sveta, ktorých sme stretávali.

Otázka bezpečnosti je jednouz najdôležitejších pre každéhoz nás. Obavy z možných nebezpe-čenstiev tu sú a nechceme ich pod-ceňovať. Myslenie väčšiny ľudí

však v nemalej miere formujú mé-diá a sociálne siete. Ak ide o vyvá-žené spravodajstvo, je to správnea potrebné. Niekedy sú to však prá-ve médiá, ktoré – v snahe zaistiť sisledovanosť – rozsievajú stracha nemiestne zveličujú.

Do toho všetkého, čo o týchtoveciach počúvame, zaznieva hlasSvätého Otca Františka. Veľmi namňa zapôsobila jeho reakcia predcestou do Afriky na otázku, či ne-má strach z terorizmu. Nemám,znela jeho odpoveď. Jediný strachmám z komárov... Keď si uvedo-

míme bezpečnostnú situáciu kra-jín, ktoré pápež navštívil, a to, žejeho osoba púta pozornosť nielenľudí dobrej vôle, jeho odpoveď ne-potrebuje komentár. Lepšie po-vzbudenie nato, aby ste sa nebáliputovať nepoznám. Vlastne áno.Sú to slová nášho Pána, v ktoréhorukách je náš život: Nebojte sa! Jasom s vami! Vždy je to Boh, ktorýbude mať posledné slovo. Terornásilia plodí teror strachu. Ale lentam, kde ľudia dovolia, aby ichstrach ovládol.

Aká bude teda naša odpoveď nanedávne udalosti? Môže to byťstrach, alebo – v dôvere v Božiuochranu, povzbudení príkladominých odvážnych ľudí – snahao normálny život. V mimoriad-nom Svätom roku milosrdenstvaPán iste pripravil mnohé milostipre tých, čo sa rozhodnú putovať.

autor je kňaz sPreváDzajúCi Pútnikov

katolíCke noviny i 17. 1. 2016 Druhá neDeľa v CezročnoM oBDoBí

4 | názory

naPísali vo svete Máme mať strach putovať?

tradícia je Božím darom pre Cirkev,

ktorý ju chráni od prípadných omylov,

aby sa neodchýlila od pravej doktríny a mravov.

teror násilia plodí teror strachu. ale len tam,

kde ľudia dovolia, aby ich strach ovládol.

Nádej s bolesťouPre katolíkov bude nádej v naj-bližších rokoch spojená s boles-ťou. Cirkev si stále zachováva svo-ju vážnosť. Aj zarytí sekularistivedia, že s Katolíckou cirkvou tre-ba rátať. Ale politici aj novinárisi začínajú uvedomovať, že už nieje tou silnou inštitúciou, ktoroukedysi bola.

Čakajú nás ťažké časy, keď pro-tikatolícke sily pochopia, akúmoc nadobudli... Napríklad ne-bude dlho trvať a postoj Cirkvik sexualite sa bude považovať zaneprijateľný a nehodný akejkoľ-vek podpory. Sociálny konsen-zus sa už zjavne posúva...

Katolíci by nemali podceňovaťmieru nenávisti sekularistov, kto-rí neberú vážne ústavou dekla-rovanú slobodu vierovyznania.

To spôsobí v najbližších rokochCirkvi bolesť a jej verní budútrpieť, ale cez bolesť príde aj ná-dej. Cirkev je totiž najsilnejšiapráve vtedy, keď ju tlačia k mú-ru; keď byť katolíkom niečo sto-jí; keď každý jej člen musí uro-biť rozhodnutie, či ostane vernýa zároveň prinesie obetu.

Ak niečo stratíme pre Boha,budeme viac túžiť spoznať hoa budeme si viac vážiť to, čo námponúka. A to je radostná vízia bu-dúcnosti, aj keď ju nesprevádza-jú výkriky radosti.

Boh stvoril Cirkev tak, aby doká -zala prežiť a zreformovala sa, keďju sily sveta pritlačia. Bude nás tostáť ešte veľa bolesti. Veci sa budúzhoršovať, ale práve to je podmien-kou, aby sa mohli zlepšiť.

DaviD Mills, aleteia.org

PrísPevok je krátený

PreklaD: –reD–

ilustračná sníMka: ProfiMeDia.sk

Písmo a Tradícia

V prvý deň roka 2016 v Svätopeter-skej bazilike na svätej omši účin-kovali detské a mládežnícke spe-vácke zbory z 18 krajín sveta.

Počas slávenia Eucharistie prioltári nad hrobom sv. Petra pápežFrantišek v homílii zdôraznil: „Čoznamenajú slová, že Ježiš sa naro-dil v plnosti času (porov. Gal 4, 4)?Vo chvíli, v ktorej Boh stanovuje,že prišiel moment naplnenia prí-sľubu, sa pre ľudstvo uskutočňu-je plnosť času. A tak nie dejiny roz-hodujú o Kristovom narodení, aleje to skôr tak, že jeho príchod nasvet umožňuje dejinám, aby do-siahli svoju plnosť.

Práve preto sa narodením Bo-žieho Syna začína počítať nová éra,tá, ktorá je svedkom naplneniadávneho prísľubu. Ako píše autorListu Hebrejom: „Mnoho ráz a rozlič-ným spôsobom hovoril kedysi Bohotcom skrze prorokov. V tých to posled-ných dňoch prehovoril k nám v Syno-vi, ktorého ustanovil za dediča všetké-ho a skrze ktorého stvoril aj svet. On jeodblesk jeho slávy a obraz jeho podsta-ty a udržuje všetko svojím mocným slo-vom“ (Hebr 1, 1 – 3). Plnosť času je te-da Božou prítomnosťou v prvejosobe v našich dejinách. Aj náš osob-ný čas nájde svoju plnosť v stretnu-tí s Ježišom Kristom, Bohom, kto-rý sa stal človekom.“

Napoludnie pred modlitbou An-jel Pána sa Svätý Otec František pri-hovoril veriacim slovami požehna-nia z Knihy Numeri: „Nech ti Pán ukážejasnú tvár a nech ti je milostivý! NechPán obráti svoju tvár k tebe a daruje tipokoj“ (Nm 6, 25 – 26). Aj ja vám toprajem: kiež na vás Pán zhliadnea môžete sa tešiť vo vedomí, že je-ho milosrdná tvár, jasnejšia nežslnko, sa každý deň nad vami roz-žiari a nikdy nezapadne! Objaviťtvár Boha robí život novým.“

V deň sviatku Panny Márie Boho-rodičky pápež František otvoril Svä-

tú bránu milosrdenstva hlavnejmariánskej Baziliky Santa MariaMaggiore na rímskom Esquiline.Urobil tak pri vstupe na sláveniesvätej omše, v rámci ktorej v ho-mílii pozval prítomných tri razynahlas zvolať: „Svätá Matka Božia!“V závere slávenia sa v tichu pomod-lil pred milostivým obrazom Pan-ny Márie Salus Populi Romani (Zá-chrany rímskeho ľudu). Uctil si juincenzom a podľa svojho zvyku po-ložil na oltár kyticu kvetov.

podľa –vrSk–

SníMka: proFiMedia.Sk

www.katoliCkenoviny.Sk katolíCke noviny | 17. 1. 2016

Zo Sveta | 5

Pokoj a solidárnosťSvetový deň pokoja, ktorý Cirkevslávila 1. januára, podporil pápežFrantišek posolstvom Premôž ľa-hostajnosť a vydoby pokoj.

V posolstve Svätý Otec okreminého zdôraznil: „Bohu záleží naľudstve. Boh nás neopúšťa! Na za-čiatku nového roku by som chceltoto svoje hlboké presvedčeniespojiť so želaním hojného požeh-nania a pokoja, ako znak nádejena lepšiu budúcnosť pre každéhomuža a ženu, každú rodinu, národa krajinu sveta a tiež pre hlavyštátov, vlád a náboženských pred-staviteľov... Pokoj je Božím daroma zároveň ľudským dielom.

Minulý rok bol od začiatku aždo konca poznačený vojnami a te-roristickými útokmi s ich tragic-kými následkami, únosmi osôb,prenasledovaním zetnických aná -boženských dôvodov, násilím. Tie-to črty sa v mnohých častiach sve-ta bolestne znásobili, až tento stavmožno označiť za ,rozkúskovanútretiu svetovú vojnu‘. Nestrácajmevšak nádej v schopnosť človekas pomocou Božej milosti prekonaťzlo a neupadnúť do rezignácie a ľa-hostajnosti.

Počas Svätého roku milosrden-stva vyzývam Cirkev, aby sa mod-lila a usilovala formovať pokornéa súcitné srdce, ochotné hlásať mi-losrdenstvo asvedčiť oňom, odpúš -ťať a dávať, otvoriť sa tým, ktorí ži-jú na perifériách. Existujú mnohédôvody nato, aby sme verili vschop-nosť ľudstva konať spoločne a soli-dárne a pritom dbať o najzraniteľ-nejších členov azachovať spoločnédobro – uznávajúc našu vzájomnúprepojenosť azávislosť. Tento postojsolidárnej spoluzodpovednosti jekoreňom povolania kbratstvu aspo-ločnému životu. Dôstojnosť a me-dziľudské vzťahy nás utvárajú akoľudské bytosti, ktoré chce Boh maťna svoj obraz a na svoju podobu.Milosrdenstvo je Božím srdcom.“

–vrSk–

Stretnutie s Ježišom znamená plnosť času

Dvadsať rokov od zavraždenia sied-mich trapistických mníchov v alžír-skom Tibhirine sa tamojší KláštorNotre Dame (na snímke) opäť sta-ne domovom modliacej sa komu-nity. V rozhovore pre francúzskydenník La Croix to naznačil PaulDesfarges, biskup diecézy Constan-tine a Hippo. Po únose a barbar-skom zavraždení rehoľníkov na jar1996 nezostal kláštor v horách At-lasu opustený. Hoci už nie je domo -vom rehoľnej komunity, od roku2001 sa oň stará páter Jean-MarieLassausse z francúzskeho kňazské-ho misijného združenia spolu so

zasväteným laikom. Okrem tohopriestory slúžia na pravidelné náv -števy kňazov a rehoľníkov žijúcichv Alžírsku. Pôdu kláštora obrábaniekoľko miestnych roľníkov. Po -dľa slov biskupa Desfargesa je spo-mienka spojená s 20. výročím smrtimníchov z Tibhirine príležitosťouna stretnutie ich rodinných prísluš-níkov a pravdepodobne sa kláštorstane aj cieľom pešej púte z hlavné -ho mesta Alžíru. O zavraždenýchtrapistoch vypovedá aj film režisé-ra Xaviera Beauvoisa O bohoch a ľu-ďoch (Des hommes et des dieux).

–vrSk–, SníMka: proFiMedia.Sk

Cirkev vStúpila do nového roka SláveníM Sviatku panny Márie Bohorodičky. Svätý oteC Slávil SvätúoMšu v BaZilike Sv. petra a otvoril Svätú Bránu MiloSrdenStva BaZiliky Santa Maria Maggiore

Z poSolStva

„Zdravas, Matka milosrdenstva, Matka odpustenia,“ povedal pápež František priotváraní Svätej brány milosrdenstva rímskej Baziliky Santa Maria Maggiore.

Kláštor trapistov v alžírskom Tibhirine ožije

KAToLíCKE NoViNY i 17. 1. 2016 dRuhÁ NEdEľA V CEZRoČNom oBdoBí

6 | VATiKÁN

Misiou Cirkvi je odrážať svetlo Ježiša KristaNA SLÁVNoSť ZJAVENiA PÁNA 6. JANuÁRA SVäTý oTEC V BAZiLiKE SV. PETRA Vo VATiKÁNE SLÁViL EuChARiSTiu ZA úČASTi ČLENoV RímSKEJ KúRiE,KARdiNÁLoV, BiSKuPoV, KňAZoV A VERiACiCh. ZdôRAZNiL PoTREBu dEšiFRoVAť ZNAmENiA ČiAS, PoChoPiť A PLNiť BoŽiu Vôľu

Sviatok Troch kráľov pápež Franti-šek symbolicky vyjadril slovami sv.Ambróza: „Cirkev, podobne ako me-siac, odráža svetlo slnka.“ Tajomstvozjavenia Božej spásy všetkým náro-dom počas liturgie zvýraznila aj pes-trosť jazykov, v ktorých zazneli pros -by veriacich – po francúzsky, čínsky,swahilsky, kurdsky a sinhálsky.

múdrosť v tvári dieťaťaV homílii počas svätej omše pápežFrantišek okrem iného povedal: „Slo-vá proroka Izaiáša, ktorými sa obra-cia na sväté mesto Jeruzalem, násvolajú, aby sme vstali a vykročili. Abysme vyšli von zo svojej uzavretostia uznali nádheru svetla, ktoré osvet -ľuje našu existenciu: ,Vstaň, zasvieť,veď prišlo tvoje svetlo a sláva Pánova sa za-skvela nad tebou!‘ (60, 1).

Potrebujeme svetlo pochádzajú-ce zhora, aby sme dôsledným spôso-bom odpovedali na povolanie, kto-ré sme dostali. Ohlasovanie Kristovhoevanjelia nie je iba jednou z mno-hých možností, ktoré si môžeme vy-brať, a nie je to ani zamestnanie. PreCirkev ,byť misionárskou‘ znamenáprejavovať svoju vlastnú identitu,dať sa rozžiariť Bohom a odrážať je-ho svetlo. Misie sú povolaním. Koľkoľudí od nás očakáva toto misionár skeúsilie, lebo hľadajú Krista, chcú po-znať Otcovu tvár.

Mudrci predstavujú ľudí z každejčasti zeme, ktorí sú prijatí v Božomdome. Pred Ježišom už neexistuje ni-

jaké rozdelenie podľa rasy, jazykaa kultúry. V Dieťati sa celé ľudstvozjednocuje. Koľko hviezd je na nebi!Napriek tomu mudrci nasledovalijednu, odlišnú, novú, ktorá žiarilaoveľa viac (porov. Mt 2, 2). Dlhý časskúmali oblohu ako knihu nebies,aby našli odpoveď na svoje otázky.Poslúchli hlas, ktorý ich vnútri pobá-dal nasledovať svetlo. Je to hlas Du-cha Svätého, ktorý pracuje v každomčloveku a ktorý ich viedol, až kým na-šli židovského kráľa v chudobnomdome v Betleheme.

V dnešných časoch sme vyzývaní,aby sme hľadali znamenia, ktoréBoh ponúka, dešifrovali ich a pocho -pili Božiu vôľu. Aj nám treba puto-vať do Betlehema, aby sme našliDieťa a jeho Matku. Svetlo, ktoré vy-žaruje z Kristovej tváre, je plné mi-losrdenstva a vernosti. A keď príde-me pred Pána, klaňajme sa mu celýmsrdcom a predložme mu naše dary:svoju slobodu, svoju inteligenciu,svoju lásku. Pravá múdrosť sa ukrý-va v tvári Dieťaťa. V jednoduchostiBet lehema nachádza život Cirkvi svo-ju syntézu. Tu je zdroj svetla, ktorék sebe priťahuje každého človekaa usmerňuje kroky národov na ces-tu pokoja.“

Termín Veľkej nociPočas svätej omše diakon tradičnýmspevom oznámil termín tohtoroč-nej Veľkej noci, ktorá pripadne na27. marec. –VRSK–

Malí misionári chcú byť chudobní ako JežišTohtoročná téma Svetového dňa misijného diela detí, ktorý pripadá na 6. januára, znela: Chudobní ako Ježiš. malí misionári sú pozvaní, aby šírili solidaritu a evanjelium medzi svojimi rovesníkmi. Cirkev vo viacerých krajinách sveta pri tejto príležitosti robí zbierku, aby finanč-ne podporila dobročinné projekty po celom svete.„Tento svetový deň, ale aj všetky ostatné aktivity, ktoré sa uskutočňujúpočas roka, majú za úlohu vychovávať deti a mladých v ich misionárskejidentite. Samotné deti sú tiež vychovávateľmi dospelých, aby otvorili okná svetu: to je naša identita kresťanov,“ povedal národný riaditeľ Pápežských misijných diel v Taliansku kňaz michele Autuoro.Svetový deň misijného diela detí má pôvod v polovici 19. storočia, keď sa istý francúzsky biskup rozhodol založiť misijné dielo. Podnetomnato boli početné listy misionárov z Číny, ktoré prinášali informácieo hrozných podmienkach života tamojších detí. –VRSK–

Pápež František pohrúžený v modlitbe pred betlehemom na Svätopeterskom námestívo Vatikáne SNímKA: PRoFimEdiA.SK

Po eucharistickej slávnosti vo Svä-topeterskej bazilike vo Vatikáne6. januára sa pápež František z ok-na Apoštolského paláca pomodlilAnjel Pána.

Pred poludňajšou modlitbou Svä -tý Otec veriacim na Námestí sv.Petra okrem iného povedal: „Evan-jeliové rozprávanie o mudrcochod východu, ktorí išli do Betlehe-ma pokloniť sa Mesiášovi, dodávaslávnosti Zjavenia Pána všestran-

ný rozmer. Taký rozsah má Cir-kev, ktorá si želá, aby sa všetkynárody sveta mohli stretnúť s Je-žišom a zakúsiť jeho milosrdnúlásku.

Vo svätej noci sa Ježiš ukázal pas -tierom – prostým a opovrhova-ným ľuďom. Práve oni ako prvívniesli trochu tepla do chladnejbetlehemskej jaskyne. Z ďalekýchkrajín prichádzajú aj mudrci, kto-rých tiež Dieťa tajomne priťahu-

je. Pastieri a mudrci sa veľmi líšia,avšak jedno ich spája – nebo. Betle-hemskí pastieri ihneď bežali za Je-žišom nie preto, že by boli výnimoč-ne dobrí, ale preto, že v noci bdelia keď pozdvihli zrak k nebu, uvi-deli znamenie, pochopili jeho po-solstvo a nasledovali ho. To istéurobili mudrci – pozorovali oblo-hu, zbadali novú hviezdu, vyloži-li si toto znamenie a vydali sa nacestu.

Pastieri i mudrci nás učia, že nastretnutie s Ježišom je nevyh nutné

pozdvihnúť zrak k nebu, mať srdcea myseľ otvorené voči Bohu, ktorýnás neustále prekvapuje, prijímaťjeho posolstvo a odpovedať naňhopohotovo a s veľkorysosťou. Neus-pokojme sa s priemernosťou, alehľadajme zmysel vecí a skúmajmetajomstvo života.“

Po udelení požehnania pápežFrantišek pozdravil bratov a sestrykresťanského Východu, katolíkovipravoslávnych, ktorí vtýchto dňochslávili sviatky Narodenia Pána.

PodľA –VRCZ–, –VRSK–

Znamenie a posolstvoANJEL PÁNA

Svätú omšu, počas ktorej Františekpokrstil 26 novorodencov, konceleb -rovali štyria biskupi: Georg Gäns-wein, Konrad Krajewski, GiampieroGloder a Fernando Vérgez Alzaga.

Na slávnosti Svätý Otec v krátkejhomílii hovoril o odovzdávaní da-ru viery z generácie na generáciu.Rodičom a krstným rodičom pripo-menul ich úlohu starať sa o vierudetí, ako to naznačuje symbol odo-vzdania zapálenej sviece. „Nezabud-nite, že tým najväčším dedičstvom,ktoré môžete dať vašim deťom, jeviera. Dbajte o to, aby sa nestratila,ale rástla a zostala ako dedičstvo,“zdôraznil opakovane. 

Podľa svojho zvyku ubezpečil ma-my pokrstených detí, že ak by imdieťa začalo plakať od hladu, bezobáv ho môžu nakŕmiť priamo vkos-tole.

O význame krstu Svätý Otec ho-voril aj v poludňajšom príhovorek veriacim pred modlitbou Anjel Pá-na, ktorý predniesol z okna Apoš-tolského paláca na Námestí sv. Pet-ra vo Vatikáne. Prítomných hneďv úvode vyzval na modlitbu za no-vorodencov, ktorých pokrstil ránov Sixtínskej kaplnke. Potom pripo-menul, že prvá nedeľa v Cezročnomobdobí, ktorú Cirkev slávi ako ne-deľu Krstu Pána, je dňom, keď slá-vime Ježišov krst a súčasne si s vďa-kou pripomíname vlastný krst.

O Ježišovom krste pápež povedal:„Evanjelium nám predstavuje Ježi-ša vo vodách rieky Jordán, v stredeúchvatného Božieho zjavenia. Svä-tý Lukáš píše: ,Keď bol pokrstený aj Je-žiš a modlil sa, otvorilo sa nebo, zostúpilna neho Duch Svätý v telesnej podobe akoholubica a z neba zaznel hlas: Ty si môjmilovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie‘ (Lk3, 21 – 22). Týmto spôsobom bol Je-žiš zasvätený a zjavený Otcom akoMesiáš – Spasiteľ a Vysloboditeľ.“Dodal, že v tejto udalosti, dosvedče-nej všetkými štyrmi evanjeliami, saudial prechod od krstu Jána Krstite-ľa, založeného na symbole vody,k Ježišovmu krstu „Duchom Svätýmaohňom“ (Lk 3, 16). „Duch Svätý je to-tiž v kresťanskom krste hlavným

aktérom: on je ten, kto odstraňujededičný hriech a prinavracia po-krstenému krásu Božej milosti. Jetým, kto nás vyslobodzuje z mocitemnôt, čiže z hriechu a dáva námprejsť do kráľovstva svetla, čiže lás -ky, pravdy a pokoja,“ zdôraznil Svä-tý Otec a vyzval: „Pomyslime, k akejdôstojnosti nás krst pozdvihuje! ,Akúveľkú lásku nám daroval Otec: voláme saBožími deťmi animi aj sme!‘“ (1 Jn 3, 1).

Úžasná skutočnosť, že sme Boží-mi deťmi, podľa slov Svätého Otcaso sebou nesie aj zodpovednosť na-sledovať Ježiša, poslušného služob-níka a prebrať na samých seba jehočrty: miernosť, poníženosť a láska-vosť. „Toto nie je ľahké,“ povedal,„zvlášť, ak je okolo nás toľko neto-lerantnosti, povýšenectva a tvrdos-ti. Ale so silou, ktorú dostávame odDucha Svätého, sa to dá.“ Objasnil,že Duch Svätý, ktorého sme prijaliprvý raz v deň nášho krstu, otváranaše srdce pravde, podnecuje náskráčať životom náročnou, ale ra-dostnou cestou lásky a solidarityvoči bratom, udeľuje nám Božie od-pustenie a preniká nás nepremoži-teľnou silou Otcovho milosrdenstva.„Nezabudnime, že Duch Svätý je ži-vo a oživujúco prítomný v tom, kto

ho prijme, modlí sa v nás a napĺňanás duchovnou radosťou.“

Svätý Otec veriacich vyzval, abyvdeň sviatku Ježišovho krstu mysle-li aj na deň svojho vlastného krstua poďakovali za tento dar. Potomprítomným položil otázku: „Ktozvás pozná deň svojho krstu?“ Tých,ktorí to nevedia, nabádal, aby siv priebehu nasledujúceho týždňajeho dátum zistili, vyhľadali ho, prí-padne sa naň opýtali svojich rodi-čov, starých rodičov či krstných ro-dičov alebo zašli s touto otázkou nafaru. Podľa Svätého Otca je totiž veľ-mi dôležité poznať dátum vlastné-ho krstu, „pretože je to dátum naoslavu: je to dátum nášho znovu-zrodenia ako Božích detí“. Oslavo-vať tento deň podľa jeho slov zname-ná „potvrdzovať našu príslušnosťku Kristovi a úsilie žiť ako kresťa-nia, členovia Cirkvi a nového ľud-stva, v ktorom sú všetci bratmi“.

Svätý Otec svoj príhovor ukončilslovami modlitby: „Nech nám Pan-na Mária, prvá učeníčka svojho Sy-na Ježiša, pomáha žiť s radosťoua apoštolským zápalom náš krst,denne prijímajúc dar Ducha Sväté-ho, ktorý nás robí Božími deťmi.“

–vrsk–

www.kaTOLiCkenOvinY.sk kaTOLíCke nOvinY | 17. 1. 2016

vaTikÁn / ZO sveTa | 7

František: Odovzdávajte deťom vieruv nedeľu Pánovho krstu, 10. januára, svätý Otec františek slávil v ranných hodinách eucharistiu spojenú s udeľovaním sviatosti krstu. Za asistencie dvoch diakonov františek vykonal plnú formu krstného obradupre 13 chlapcov a 13 dievčat, všetko deti vatikánskych zamestnancov.

v sixtínskej kaplnke svätý Otec vykonal pre 13 chlapcov a 13 dievčat plnú formu krstné-ho obradu. Zahŕňa to znak kríža na čele dieťaťa, vzývanie orodovania svätých, modlitbuexorcizmu s predkrstným pomazaním olejom katechumenov, požehnanie vody, zrieknu-tie sa diabla a vyznanie viery zo strany rodičov a krstných rodičov, samotný krst liatím vo-dy, následné pomazanie krizmou, odovzdanie bieleho rúcha a zažatej sviece a napokonrítus zvaný effeta, pri ktorom sa kňaz prstom dotkne uší a pier dieťaťa. Otcovia krstenýchdetí držali v rukách zažaté sviece až do úplného záveru svätej omše. snímka: PrOfimedia.sk

Blýska sa na lepšievzťahy s ČínouV priestoroch Vatikánskeho rozhla-su predstavili 8. januára novú knihučínskeho katolíckeho teológa KinSheung Chiaretto Yana Evanjelium zaVeľkým múrom – výzvy aperspektívy kres-ťanstva v Číne. Na prezentácii vystú-pil aj predseda Pápežskej rady prespoločen ské komunikačné prostried-ky Claudio Maria Celli, ktorý kedysipôsobil na Štátnom sekretariáte akovedú ci pre ázijskú oblasť: spomínalna prvé kroky vdialógu sČínou za pá-peža Jána Pavla II. Podľa autora kni-hy za pontifikátu Františka došlokvýznamnej zmene tónu komuniká-cie zo strany čínskeho ministerstvazahraničných vecí. Čína totiž prvý-krát umožnila prelet pápežovho lie-tadla cez svoje územie a navyše napápežov list zaslaný pri tejto príleži-tosti prvýkrát v histórii reagoval ajčínsky prezident.

Etiópii hrozí hladomorPodľa Etiópskej biskupskej konferen-cie najmä pre sucho hrozí vyše 10 mi - liónom ľudí v krajine hlad. Píše sa tov dokumente, ktorý biskupi vydalipočas nedávneho zasadania v AddisAbebe. Zobavy nad osudom chudob-ných rodín amnohých mladých, kto-rí sú vystavení riziku ilegálnehoopustenia krajiny, biskupi žiadajúdodávky jedla, medicín sku pomocapresun dobytka. Organizácia PomocCir kvi vnúdzi už pre 13 etiópskych die-céz vyčlenila 460-tisíc eur, čo má po-môcť vyše 1 400 rodinám.

–vrsk–

Biskupi putovali do Svätej zemeZástupcovia biskupských konferen-cií zEurópy, Severnej Ameriky a Juž-nej Afriky sa 7. – 14. januára 16. razzišli vo Svätej zemi. Štrnásť bis kupovnavštívilo malú kresťanskú komuni -tu v Gaze, viaceré miesta Jordán skaa oboznámili sa so situáciou utečen-cov najmä zo Sýrie a Iraku. Navští-vili aj Beit Jala pri Betleheme, abyupozornili na naliehavý problémkresťanov vúdolí Cremisan po zhaba -ní ich pozemkov a výstavbe izrael-ského oddeľovacieho múru. Biskupisú odhodlaní vplývať vo svojich kraji -nách na verejnú mienku v prospechohrozených kresťanských komunít.

KaToLíCKe NoVINY I 17. 1. 2016 dRuhá Nedeľa V CeZRoČNoM oBdoBí

8 | duChoVNá oBNoVa

JoZef KoZáK

Aj po kňazskej vysviacke sa mi zda-lo, že som stále taký istý, veselý chla-pec, s tou istou iskrou humoru, kto-rého v škole neraz vykázali za dverelen preto, že sa smial. Ale sesterni-ca sa nedala. Opäť zopakovala po-kojne a jasne: „Zosmutnel si!“

Všetko sa vo mne vtedy vzbúrilo.Ahoci som svoju sesternicu mal rád,začal som namiesto hľadania dôvo-du, ktorý ju viedol k takému výro-ku, zdôrazňovať dôležitosť svojhomomentálneho poslania.

Dnes by som chcel povedať: „Pre-páč mi, mala si pravdu! Stratil somsvoju iskru aj úsmev. Ale nie preto,že som sa stal kňazom, lež preto, žesom seba a svoje povolanie bral prí-liš vážne a dôležito. Bál som sa, žeurobím chybu, že svojím ,voľným‘správaním, úsmevom či humoromznevážim svoje kňazstvo.“

Sloboda a nespútaná radosťPred pár dňami som si na sociálnejsieti pozrel jedno video a okamžitesom ho dal zdieľať na svojom profi-le. A hneď som sa aj modlil: „Bože,daj aj mne takúto slobodu a radosť.“Na tom videu boli biskupi a prezi-dent Kene, ktorí sa, čakajúc na šta-dióne pápeža Františka, zapojili dotanca mladých, ktorí tam boli s ni-mi zhromaždení. Z tých „dôležitýchľudí“, nástupcov apoštolov, išlo čo-si krásne a príťažlivé zároveň – ra-dosť. Bolo to neskutočne silné a ná-kazlivé súčasne.

Pápež Benedikt XVI. napísal: „Ra-dosť je ústredným prvkom kresťan-skej skúsenosti.“ Je zároveň naj -prek vapivejším prejavom saméhoBoha. Boha, ktorý nám bol pred-stavený neraz iba ako Sudca, Spra-vodlivý a Neomylný. Ten istý Bohvšak stvoril radosť, smiech a hu-mor. To on nám slovami PavlovhoListu Filipanom odkazuje: „Ustavičnesa radujte v Pánovi! Opakujem: raduj-te sa!“ (Flp 4, 4).

Lenže ako sa môžeme tu a terazustavične radovať uprostred tohto

hriechom poznačeného sveta? Abysme si mohli dať uspokojivú odpo-veď, pozrime sa najprv na čas apries -tor, v ktorom apoštol Pavol písal svojList Filipanom.

Pavol káže radovať sa, hoci je vo väzeníPavol sa nachádza vo väzení. A ajkeď na jednej strane počíta so svojímskorým prepustením na slobo du (po-rov. Flp 1, 26 a2, 24), predsa len pries -tor, v ktorom sa nachádza, priro-dzene podnecuje skôr myšlienkyna utrpenie, bolesť, nepochopeniea mučeníctvo. Pavol sa však nedástrhnúť prostredím, ktoré je samoosebe podnetom na skleslosť, a ne-dovolí, aby mu zabránilo mať nádejv živého Boha. Nepodľahne myšlien-kam, ktoré by mu zatemnili zrakako emauzským učeníkom, aby ne-videl, že Ježiš kráča s ním. Priznaj-me si, že my sme isto v oveľa slobod-nejšej situácii, než v akej bol Pavol,no nedokážeme sa povzniesť nadsvoje trápenia a povinnosti.

Na margo takéhoto duchovnéhorozpoloženia ľudí našich čias ktosiraz veľmi výstižne povedal: Naše zne-chutenie je nespokojnosť s minulos-ťou, nechuť na súčasnosť a nedôve-ra v budúcnosť. Je to dôsledok nášho

nevďaku za požehnania včerajška,ľahostajnosti k príležitostiam dneš-ka a neistoty o našej sile na zajtraj-šok. Vyplýva z neznalosti prítomnejkrásy, z nezáujmu o potreby nášhoblížneho a z neviery v naplnenie sta-rých sľubov. Je za tým netrpezlivosťs časom, nezrelosť myslenia a ne-zdvorilosť k Bohu.

Cirkev a každý kresťan katolíkv nej je však pozvaný prinášať dosveta radosť. Toto je ten okamih, akopíše pápež František vo svojej exhor-tácii Evangelii gaudium, keď Kristovitreba povedať: „Pane, dal som saoklamať, tisícmi spôsobmi som ute-kal pred tvojou láskou, ale znovasom tu, aby som obnovil spojenies tebou. Potrebujem ťa. Znovu mavysloboď, Pane, prijmi ma ešte raz dosvojho zachraňujúceho náručia.“Práve toto stretnutie s udalosťou,s osobou, ktorá ponúka životu novýhorizont, nás premieňa, oslobodzu-je od izolovaného svedomia a zame-ranosti na seba samých, ktorá námv konečnom dôsledku berie radosťzo seba samých.

Radosť závisí od viery a dôveryv Boha. Ona sama potom priťahujeiných ľudí k Bohu. Kresťanská ra-dosť je Boží dar, ktorý plynie z dob-rého svedomia. A nielen z neho.

Radosť vychádza zo služby a spoločenstvaJezuita James Martin píše: „V dneš-ných časoch sa príliš sústreďujemesami na seba. Pri službe iným všakvychádzame sami zo seba. Službanám tak obracia nielen pohľad, aleaj myseľ a srdce na iných. Bráninám tak skončiť v zapozeraní sa dosvojho individuálneho prežívania.Rozširuje nám to svet nášho ,porov-návania sa‘. V službe málokedy ostá-vame vo svojom autonómnom sve-te. Skôr naopak. Cítime a vnímame,že sa navzájom potrebujeme, že sanejako automaticky delíme s inýminielen o svoju prácu, ťažkosti, ale ajo úspechy a radosti. A je prirodzené,že ak hovoríme o službe, rátame, žeruka v ruke s ňou ide láska. Nedá saslúžiť bez lásky.“

Agnes Repplierová, americkáesejistka, napísala, že nie je mož-né naozaj milovať niekoho, s kýmsa ni kdy nesmejeme. V službe a spo-ločenstve sa však dá zažiť nemálosituácií, v ktorých jasne vidíme zna-ky radosti. 

V súvislosti s tým môžeme cito-vať aj pápeža Benedikta XVI., ktorýmládeži napísal: „Radosť z viery sinemôžeme nechávať pre seba: ak siju chceme uchovať, musíme ju odo-vzdávať ďalej. Apoštol Ján hovorí:,Čo sme videli apočuli, zvestujeme aj vám,aby ste aj vy mali spoločenstvo s nami...Atoto píšeme, aby naša radosť bola úplná‘(1 Jn 1, 3 – 4).“

Mojou osobnou, krásnou anapĺňa-júcou službou a spoločenstvom, kto-ré ma vedú k radosti, je vyučovanienáboženstva v škole. Aby som bolpresnejší, na základ nej škole. Áno,decká dajú zabrať. No zároveň miprinášajú takmer na každú vyučova-ciu hodinu vždy novú príležitosťna smiech a radosť. Uvedomujemsi, že keď sa s nimi smejem, dávamim asi najzrozumiteľnejšie najavo, žeich mám rád; že mám blízko nielenk ich humoru, ale aj ich životu. Asiaj preto Ježiš chcel, aby deti malik nemu vždy „otvorený priestor“.Ony nás dospelých vytrhávajú z náš -ho sivo-čierneho sveta a pripomína-

Drahí veriaci, úsmev, prosímNepotešila ma. Moja sesternica bola so mnou iba pár hodín a dovolila si povedať mi v pravde a láske pre mňa nepríjemné slová: „Jožino, odkedy si kňazom, zosmutnel si. Takéhoto ťa nepoznám. Čo sa deje? Si šťastný alebo si zistil, že si sa zle rozhodol?“ Zaskočila ma. Vôbec som satakto nevidel. Bol som pár mesiacov kňazom a zdalo sa mi, že som sa vôbec nezmenil.

Cirkev a každý kresťan katolík v nej je pozvaný prinášať do sveta radosť.

www.KAToliCKenoviny.sK KATolíCKe noviny | 17. 1. 2016

duChovná oBnovA | 9

Tip na obohatenie„Dvakrát do roka odchádza do švaj-čiarskych Álp do Walissu. Žije vysokov horskej chate v susedstve jedného ka-pucínskeho kňaza, ktorý tu žije pustov-níckym životom už vyše dvadsať rokov.S ním slávi svätú omšu, k nemu si cho-dí po radu, dáva sa ním duchovne viesť.Počuje od neho napríklad, že ‚pustovníkje miestom, z ktorého môže v horách vy-trysknúť prameň. Avšak mnohokrát tre-ba sedieť celé dni (niekedy aj roky) nasuchu a len čakať a modliť sa. Jednéhodňa ale z hlbiny vytryskne prameň a pre-razí si cestu tým tvrdým kamením člo-večiny. Nie je však na mne sledovať,kam sa tá voda potom dostane! V tom

sa totiž vždy skrýva prepustovníka veľké rizi ko.Mnohí si potom povedia:Tej vody je potrebné tama tam. Nie! Voda si samanájde cestu.‘“ (s. 43)

Vo svojej knihe Jakse žije poustevníkůmnemecká novinárkaMaria Anna Leeneno-vá približuje život sú-časných pustovníkova vo svojich úvaháchvyjadruje nevyhnut-nosť tohto spôsobu ži-vota aj v dnešnej do-be. Kniha je rozdelená dodvoch častí. V prvej autorka prináša

portréty pustovníkov, pustovníčok,ktorí sa podelilio svoju skúsenosťpustovníckeho ži-vota či už formoukorešpondencie, in-terview alebo jej osob-nej návštevy v pus-tovni. V druhej častiautorka prináša his-torický sumár pustov-níctva od jeho počiat-ku až po súčasnosť.Približuje podstatu tej-to spirituality, ako ajvznik novodobých fo-riem pustovníckeho živo-ta. Nechýba ani súvislosť

s učením Katechizmu Katolíckejcirkvi a Kódexom kánonickéhopráva, ktorý vo svojej obnove nej po-dobe upravuje podmienky života pus-tovníkov a ich pevné a nezameniteľnémiesto v Cirkvi. Snahou autorky bolotiež opraviť pokrivený obraz o pustov-níkoch, ktorých život mnohí vnímameako exotický či romantický, alebo keďim už dopredu pridávame svätožiaru.„Každý a každá z nich má svoje charak-teristické črty, celkom osobitý životnýštýl a vlastnú predstavu o svojej úlohea službe,“ tvrdí autorka.

Kniha vyšla vo vydavateľstve Kar-melitánské nakladatelství v Kostel-ním Vydří.

eMAnuelA MAjdová Cssss

jú a odhaľujú nám farby Božej krá-sy a života.

Radosť sa rodí z vďačnosti a láskyV knihe Radosť, humor, smiech a ichmiesto v (duchovnom) živote jej autorJames Martin píše: „Každá čnosťpodporuje ostatné. Modlitba vzbu-dzuje vďačnosť, vďaka vedie k ra-dosti. A radosť zas pohýna k mod-litbe.“

Vďačnosť je jedným z najrýchlej-ších spôsobov obnovenia zmyslupre optimistickú radosť. Ona je kľú-čom k zdravému duchovnému ži-votu.

Naplniť si srdce vďačnosťou ne-znamená len to, že človek si uve do -muje dobrá v živote, ale i to, že spo -znáva ich pôvodcu, Boha. Vblíz kostiBoha si človek uvedomuje nielensvoju krehkosť, ale aj jeho veľkosťv dare odpustenia. A táto skúsenosťBožej milosti a milosrdenstva násopäť volá nielen k radosti, ale záro-veň aj k vďačnosti. To som si všimolaj na sebe samom. Zistil som, že svo-ju dobrú svätú spoveď ľahko roz-poznám podľa toho, že sa po nejvždy zľahka usmejem. Mám radosťz odpustenia. Mám radosť, keď posvätej spovedi počujem slová kňa-za: „... odpúšťajú sa ti hriechy.“ Na-ozaj „z ničoho nič“ sa mi kútiky ústzrazu samy od seba uvoľnia k úsme-vu. Zažívam vtedy kúsok Božej láskyku mne hriešnemu.

Potvrdzujú to aj slová pápeža Be-nedikta XVI. v posolstve k 27. sveto-vému dňu mládeže z 15. marca2012: „Drahí priatelia, radosť je úzko

spätá s láskou: sú to dva neoddeli-teľné plody Ducha Svätého (porov.Gal 5, 23). Láska plodí radosť a ra-dosť je jednou z podôb lásky. Bla-hoslavená Matka Tereza z Kalkatyv ohlase na Ježišove slová – ,Blaže-nejšie je dávať ako prijímať!‘ (Sk 20, 35)– povedala: ,Radosť je ako sieť lásky,ktorou môžete zachytiť duše. Bohmiluje toho, kto rozdáva radosť.

A kto dáva s radosťou, dáva viac.‘“Kto zažil alebo zažíva lásku, dobretomu rozumie. Láska vždy volá poláske. Ona nás ženie ďalej. Poveda-né inak: vďačnosť za lásku je láskasama.

Radosť z prítomnosti Boha Benedikt XVI. vo svojom posolstvek 27. svetovému stretnutiu mláde-

že dodáva: „V skutočnosti všetky au-tentické radosti, tie malé každoden-né i tie veľké radosti života, majúsvoj pôvod v Bohu – aj keď sa to naprvý pohľad nezdá –, pretože Boh jespoločenstvom večnej lásky, ktoráneostáva uzatvorená v sebe samej,ale sa šíri v tých, ktorých on milu-je a ktorí milujú jeho. Boh nás stvo-ril na svoj obraz z lásky a vyliatímsvojej lásky na nás, aby nás naplnilsvojou prítomnosťou a svojou mi-losťou. Boh chce, aby sme mali účasťna jeho božskej a večnej radostia aby sme objavili, že hodnota a naj-hlbší zmysel nášho života spočívav tom, že on nás akceptuje, prijímaa miluje.

No nie nestálym prijatím, aké mô-že byť to ľudské, ale bezpodmieneč-ným prijatím, aké je to Božie: ja somchcený, mám vo svete a v dejináchsvoje miesto, som osobne milovanýBohom.“  

Boh je ten istý včera, dnes i nave-ky. Preto sa môžeme ustavične ra-dovať. Boh iný nebude! Je zaľúbenýdo nás, je starostlivý o náš dnešoki zajtrajšok. Chodí s nami a medzinás. Je snami vo väzení ipri dobromvíne v spoločnosti priateľov. Je s na-mi, keď sa smejeme na dobrom vti-pe i keď máme radosť z dobre vyko-nanej služby. A čo keď sa nebodajzasmejeme v kostole alebo na „váž-nej“ udalosti? Páter James Martinvo svojej knihe píše: „Je možné, žeBoh nám chce poslať neraz niečosmiešne, aby nás zachránil od smieš-nej vážnosti.“

AuToR je KňAz

ilusTRAčné sníMKy: PRofiMediA.sK

Boh miluje toho, kto rozdáva radosť, povedala blahoslavená Matka Tereza z Kalkaty.

katolícke NoViNY i 17. 1. 2016 DrUhá NeDeľa V cezročNoM oBDoBí

10 | téMa

Mária PacekoVá SSS

Zrod Spoločnosti sociálnychsestier siaha k počiatkom20. storočia. Jej zakladateľ-

ka Margita Šlachtová sa narodila18. septembra 1884 v Košiciach. Vy-študovala dejiny a jazyky na učiteľ-skom ústave v Kallocsi a nadchlo juHnutie katolíckych žien, ktoré sainšpiro valo encyklikou Rerum nova-rum. Encykliku s podtitulom O ro-botníckej otázke vydal 15. mája 1891pápež Lev XIII. Ženské katolícke hnu-tie, ktoré sa ňou inšpirovalo, sa za-sadzovalo za sociálnu spravodlivosť,osobitne žien a detí. Práve ony bolitotiž vo vtedajšom Rakúsko-Uhor -sku na okraji záujmu spoločnosti.

Margita sa stala najprv dobrovoľ-níčkou v tomto hnutí, neskôr, v ro-koch 1920 – 1922, sa však prostred-níctvom neho stala prvou – a jedinou– ženou v budapeštianskom parla-mente.

V politickej činnosti Margita pre-sadzovala kresťanskú politiku zalo-ženú na princípoch sociálneho uče-nia Cirkvi. Odvážne sa zasadzovala

za zníženie pracovného času žien,za dovolenku pre ženy a zabezpeči-la im aj nárok na materskú dovolen-ku. V povojnovom období sa zasa-dzovala za pomoc vojnovým vdováma siro tám. Jej hlavným cieľom všakbola mravná obroda vojnou zruino-vanej spoločnosti.

založenie Spoločnosti sociálnych sestierMargita si uvedomila, že znameniačias si vyžadujú vytvoriť spoločen-stvo žien, ktoré bude považovať zasvoje životné poslanie sociálne posla -nie Cirkvi a ktorého členky budúochotné obetovať celý svoj život služ-

be chudobným a vylúčeným. Jej ví-ziou bolo, aby sa priekopníčkaminovej doby stali sestry zasvätenéBohu a zakorenené v modlitbea kontemplácii, ktoré by chudob-ným a utláčaným preukazovali nie-len priamu službu, ale všímali si ajlegislatívu; hodnoty evanjelia –spravodlivosť a dôstojnosť každé-ho človeka – mali chrániť dokoncai politickou službou. V tomto du-chu založila v roku 1923 v Buda-pešti Spoločnosť sociálnych sestier.Z Maďarska sa čoskoro rozšírila doRumunska a na Sloven sko.

Aj počas ďalších rokov pôsobeniavparlamente – vrokoch 1945 – 1947a 1947 – 1948 sr. Margita prispelak prijatiu viacerých zákonov, ktorénapomáhali riešiť sociálnu nespra-vodlivosť. Uvedomila si hrozbu na-cizmu akomunizmu anasadila všet-ky schopnosti a sily do boja protitýmto škodlivým ideológiám: pred-nášala, publikovala v tlači a dokon-ca aj prostredníctvom filmu. Počasvojny požiadala všetky domy sestier,aby ukrývali prenasledovaných, naj-mä Židov. Vystavovala im falošnépasy a pomáhala k úteku. V júni

DaNiela kiMličkoVá SSS

V publikácii Z púšte do centra životaMargita Šlachtová píše: „Vy nie sterehoľníčky... rehoľný život vyžadujeaj kláštor. Museli by ste sa uzavrieťpred svetom. Vaším kláštorom bu-de dom chorých, kaplnkou farskýkostol, chodbou kláštora ulice mes-ta, klauzúrou svätá poslušnosť, zá-vojom svätá skromnosť.“ Situácie,v ktorých sestry pôsobili, boli totižúplne nové. Sociálne poslanie si vyža -dovalo pohyblivosť a veľkú prispô-sobivosť. Bolo bezpodmienečne po-

trebné, aby zostali vo svete, neboli ná-padné svojím oblečením ani spôso-bom života. Nemali byť cudzie tým,ku ktorým boli poslané. Sestry pre-to nenosili habit, ale jednoduchú si-vú rovnošatu podobného strihu akooblečenie svetských žien.

inšpirované sv. Benediktom, zasvätené Duchu SvätémuSestry oslovila duchovnosť zaklada-teľa západného mníšstva sv. Bene-dikta, ktorý modlitbou a prácouobnovil morálne zruinovanú Eu-rópu. Keďže pre ne predstavovalapôvodný, čistý prameň radikálne-

ho evanjeliového života, rozhodlisa, že práve z nej chcú čerpať silua vnášať ju do súdobých podmie-nok.

Sestry si boli vedomé, že pre svo-ju priekopnícku činnosť naliehavopotrebujú inšpiráciu, silu a láskuDucha Svätého. Podstatou spiritua-lity sociálnych sestier sa preto stalozasvätenie Duchu Svätému. Sr. Mar-gita to vyjadrila slovami: „Úcta kDu-chu Svätému má vnútorný súvissnaším pracovným povolaním. Keď -že naše sestry sú posielané na nevy-chodené cesty, poverené riešenímproblémov dneška, ba viac, problé-

mov zajtrajška, sú postavené zoči--voči nepriateľom Cirkvi. Neustálesú nútené voliť si, rozhodovať, obha -jovať, rozlišovať, obstáť, odolávať,vytrvať, dávať podnety. V oblas ti ichpráce nie sú paragrafy, opakovania,frázy, zákopy, kde by sa mohli ukryť.Musia veľa rozmýšľať, ešte viac po-chopiť a najviac vycítiť, lebo každávidí svoje vlastné nedostatky a den-ne prežíva, že bez Ducha múdros-ti, rozumu, rady, sily, poznania,zbožnosti a Božej bázne nemôžemať život.“

Charizmu, ktorou Boh obdarilsr. Margitu, vyjadrujú konštitúciespoločnosti takto: „... spoločnosť bo-la založená, aby vzdávala Bohu slá-vu a spolupracovala na Kristovomvykupiteľskom diele svedectvomo Božej posväcujúcej láske.“

Sociálne sestry majú byť teda apoš-tolkami posväcujúcej lásky, lebo prá-

Spoločnosť sociálnych sestier založila Margita Šlachtová začiatkom 20. storočia. Jej zámerom nebolo vytvoriť rehoľnú kongre-gáciu v zmysle kánonického práva. Mali to byť sestry so súkromnými sľubmi, aby mohli slobodne odpovedať na potreby doby.Sestry nenosili habit, len jednoduchú sivú rovnošatu, strihom prispôsobenú oblečeniu svetských žien.

Spoločnosť sociálnych sestier žije apoštolským životom

Spiritualita a životný štýl sociálnych sestier

Sára SalkaházioVá– prvá blahoslavená

Najvyššie svedectvo lásky vydala pr-vá blahoslavená sociálna sestra SáraSalkaháziová. Narodila sa v košiciach11. mája 1899. Pôvodom učiteľka, ne-skôr novinárka viedla životný štýl umel-cov, s ktorými sa denne stretávala. Bohvšak vložil do jej srdca sociálny cit,zvlášť k chudobným a trpiacim. Postretnutí so sociálnymi sestrami pocí-tila volanie zanechať kariéru a životnovinárky, tuhej fajčiarky a vstúpiť doSpoločnosti sociálnych sestier. Počasdruhej svetovej vojny ponúkla svoj ži-vot Bohu ako obetu, aby ochránil jej

spolusestry od nebezpečenstva, ktoré im hrozilo za ukrývanie prenasle-dovaných, najmä Židov. Boh jej obetu prijal. Dovŕšila ju krátko pred ukon-čením vojny, 27. decembra 1944, keď ju nacisti odhalili, ako ukrývaŽidov v dome v Budapešti, kde bola vedúcou. –Dk–

Pri voľbe štýlu života členiek Spoločnosti sociálnych sestier (SSS) sa ich zakladateľka Margita Šlachtová inšpirovalamyšlienkami sv. Vincenta de Paul, ktoré uplatnil pri vzniku Spoločnosti dcér kresťanskej lásky. Uviedla ich v jednej zosvojich prvých publikácií Z púšte do centra života, kde verejnosť oboznamovala so Spoločnosťou sociálnych sestier.

www.KAtolicKenoviny.SK KAtolícKe noviny | 17. 1. 2016

témA | 11

1948 ju však po prejave proti poštát-neniu škôl vylúčili z parlamentua zbavili imunity. V dôsledku poli-tickej situácie v roku 1949 ilegálneopustila Maďarsko. Odcestovala doUSA, kde v rokoch 1949 – 1974 žilav komunite sestier v Buffale, N. Y.Odtiaľ sa Spoločnosť sociálnych ses -tier (SSS) rozšírila aj na Kubu.

Margita Šlachtová zomrela 6. ja-nuára 1974 v Buffale.

Založenie slovenskej provincieHistória založenia slovenskej pro-vincie siaha do roku 1927. V tomtoroku sociálne sestry z Budapešti

usporiadali v Košiciach kurz o orga-nizovaní sociálnej práce. Odpove-ďou na žiadosť kňazov i veriacichbolo pozvanie sociálnych sestier doKošíc. Biskup Jozef Čársky (1886 –1962) im tam 2. októbra 1927 sláv-nostne posvätil dom Regina paciss kaplnkou. Dom a jeho verejne prí-stupná kaplnka sa čoskoro stali du-chovným centrom pre okolitýchveriacich a mnohé mladé ženy dospoločnosti vstúpili. Činnosť sestiersa tak mohla rozšíriť aj do inýchmiest Slovenska (Komárno, Bratis-lava, Ilava, Podunajské Biskupice,Topoľčany). Sestry slúžili najmä vso-

ciálnej oblasti, venovali sa charitatív-nej činnosti a výučbe.

Z rozhodnutia štátnej moci všakv roku 1949 museli opustiť miestasvojho pôsobenia. Dve sestry dokon-ca prechodne uväznili za protištát-nu činnosť avlastizradu. Spoločnosťsociálnych sestier oficiálne zrušilia dom Regina pacis v Košiciach pre-padol štátu. Až do roku 1989 sestrypreto pôsobili ilegálne v civilnýchzamestnaniach. Na rôznych praco-viskách vtedajšej socialistickej spo-ločnosti však v duchu KonštitúciíSpoločnosti sociálnych sestier vydávalisvedectvo evanjeliových hodnôt. Ich

obety priniesli úrodu: v období to-tality počet sestier, paradoxne, do-konca stúpol.

Po zmene politickej situácie ses -trám v roku 1990 na žiadosť vtedaj-šej provinciálnej predstavenej vrá-tili dom Regina pacis, čo napomohloobnoveniu komunitného života.Dom sa stal sídlom slovenskej pro-vincie ačinnosť sociálnych sestier sarozšírila do viacerých miest Sloven -ska. Dnes pôsobia v Košiciach, Bra-tislave, Banskej Bystrici a Žiline.

Celosvetovo je SSS zastúpená vMa-ďarsku, na Slovensku, vRumunsku,na Kube a v USA. SnímKy: Archív SSS

ve nedostatok lásky je najväčšímprob lémom doby; stojí aj v pozadívšetkých sociálnych problémov. Bohses try povolal, aby láskou predchá-dzali a liečili rany spoločnosti, a toaj v dnešných časoch.

Zakladateľka Spoločnosti sociál-nych sestier vyslovila dokonca veľ-mi odvážne prianie: „Nech potiaľžije naša spoločnosť, kým je nosi-teľkou lásky.“ Toto je pre sestry ob-rovská výzva, ktorú by bez milostiDucha Svätého nemohli nikdy na-plniť.

Poslanie ako pyramídaPosväcujúcu lásku sociálne sestryvyjadrujú konkrétnou činnosťou,ako im to ukladajú konštitúcie spo-ločnosti, kde stojí, že Spoločnosť so-ciálnych sestier dáva Cirkvi a spo-ločnosti: „Bohu zasvätené aodbornepripravené ženy na službu v sociál-

nej oblasti, spoločenskej etike, hos-podárstve, zdravotníckej starostli-vosti, kultúre, ženských hnutiacha v politickej službe.“ Prostredníc-tvom týchto rozmanitých služieb sasestry venujú evanjelizácii a anga-žujú sa za lepšie životné podmienkyžien, detí a rodín.

Margita rada vysvetľovala posla-nie sociálnych sestier ako pyramí-du. Základ (teda najširšiu časť tejtopyramídy) má predstavovať chari-tatívna práca, ktorá si vyžaduje čonajširší okruh ľudí – to možno za-bezpečiť pomocou pridruženýchčlenov a spolupracovníkov Spoloč-nosti sociálnych sestier. Ďalšouvrstvou tejto pyramídy má byť so-ciálna práca v konkrétnej sociálnejoblasti, kde môže aj menší početsestier pomôcť väčšiemu počtu ľu-dí. Tretiu časť pyramídy predstavu-je práca v hnutiach, kde sa sestry za-

sadzujú za sociálnu spravodlivosťa dôstojnosť človeka na širšej úrov-ni. Vrchol pyramídy predstavujepolitická činnosť – hoci v nej sauplatní len niekoľko sestier, pomocsa poskytne na najširšej úrovniovplyvňovaním zákonov.

Sr. Margita vo svojich príhovorocha spisoch často opakovala, že každázmena spoločnosti, ktorú chcemedosiahnuť, sa začína vnútri nás sa-mých, našou vlastnou obnovou; bezvnútorného znovuzrodenia neexis -tuje skutočné znovuzrodenie.

Na rozdiel od sociálnych a rôz-nych humanitárnych pracovníkovcieľom sociálnych sestier nie je vy-riešiť všetky sociálne problémy, aleprinášať do všetkých týchto prostre-dí evanjelium – radostnú zvesť o vy-kúpení človeka, a v mnohorakýchslužbách priblížiť nádhernú Božiuvíziu o nich.

Komunita utvrdzuje svedectvoBenediktínske dedičstvo vedie ses -try k tomu, aby si vážili komunitua navzájom sa povzbudzovali do ži-vota podľa evanjelia, lebo osobnésvedectvo je omnoho účinnejšie, akje to svedectvo spoločnej posväcu-júcej lásky.

Celý vnútorný život Spoločnostisociálnych sestier preniká hľadaniea úcta k Duchu Svätému. Sestry tovyjadrujú vmod litbách, zasvätenímsvojich kapl niek Duchu Svätému,nosením odznaku so symbolom ho-lubice Ducha Svätého aslávnostnýmslávením Turíc, pri ktorom sklada-jú sľuby na evanjeliové rady čistoty,chudoby, poslušnosti avernosti cha-rizme. Praktický rozmer svojej cha-rizmy žijú tým, že upevnené vo vzťa-hu k Bohu rastú vo vzájomnýchvzťahoch v komunite.AutorKA je ProvinciálnA PredStAvená SSS

Provinciálny dom Sociálne sestry na stretnutí s mladými

júlia pospíšilová

Jedna z výprav s cieľom nájsť se-verozápadnú cestu do Číny a In-die vzbudila vo svete neobyčaj-

ný ohlas. Keď v roku 1848 zmizlaexpedícia sira Johna Franklina,mnoho lodí ju vyplávalo hľadať.Začali sa robiť prvé výskumy v Ar-ktíde a do polárnych vôd plávaločoraz viac lodí. Franklinova katas-trofa spustila polárny boom.

spolu s ľadomNór Fridtjof Nansen vždy túžil staťsa polárnikom. Jeho vedecké po-znatky ho doviedli k revolučnémunápadu. Usúdil, že naprieč Arktí-dou vedie silný morský prúd, drift,ktorý posúva ľad cez pól. Rozho-dol sa ho využiť – vmrzol do ľadua nechal sa ním unášať. Sám si na-vrhol špeciálnu loď s oblými bok-mi, ktorú ľad nemohol rozdrviť,ale vyniesol ju na povrch ľadovéhopoľa. Nansen nazval svoju loď Fram– čiže Vpred.

Výprava vyplávala do polárnychmorí v roku 1893. Na sever od No-vosibírskych ostrovov Fram vmrzoldo ľadu a spolu s ním začal v sep-tembri drift. Trinásť účastníkovexpedície zatiaľ robilo vedecké po-zorovania. Uplynuli dva roky, vý-prava dosiahla 82. stupeň severnejzemepisnej šírky. Nansen zo svo-jich výpočtov zistil, že prúd neže-nie ľad priamo cez pól, ale v malejvzdialenosti od neho. Rozhodol saopustiť loď a spolu s HjalmaromJohansenom dosiahnuť pól po ľa-de. „Za sprievodcu som si vybralv každom ohľade Johansena. Jedobrý lyžiar, vytrvalý ako málo -kto, a skvelý chlapík,“ napísal ne-skôr Nansen.

Vyrazili 14. marca 1895. Po dvad-siatich štyroch dňoch došli na 86°severnej zemepisnej šírky, najďa-lej ako sa dalo. Vyčerpaní a za ne-dostatku potravín sa museli vrá-tiť. Spiatočný pochod bol oveľanamáhavejší; šli proti pohybu ľado-vých krýh. Polárne leto vrcholilo

a tvorili sa široké vodné kanály. Pomnohých mesiacoch konečne do-razili k neznámej pevnine. Z ka-meňov a naplaveného dreva si po-stavili búdu, ktorá bola taká malá,že sa v nej nevedeli ani posadiť.Strávili v nej polárnu noc – asi de-väť mesiacov. Poľovali na medvedea mrože, ktorých tukom si kúrilia svietili. Z lampy potom vyškrabá-vali „medvedie oškvarky“, ich ob-ľúbenú pochúťku.

Koncom zimy sa polárnici pri-pravovali na namáhavý návrat do-mov. Plavili sa popri pobreží, po-chodovali celé týždne až dosiahlisvoj cieľ – mys Flora. Šťastnou ná-hodou tam narazili na anglickúpolárnu výpravu, ktorá ich vzaladomov. O pár dní nato, 20. augus-ta 1896, prišla správa, že Framšťastne dorazil do Tromsø na se-vere Nórska. Celá krajina ich osla-vovala ako hrdinov. V tom čase tamzakotvila aj Andréeho loď Birgo.

v balóne na sever Švéd August Salomon Andrée bolpresvedčený, že keď sa pól nedarídosiahnuť saňami ani loďou, dá sato iba vzduchom. Rozhodol sa pre

let balónom. Uvedomoval si ne-možnosť jeho ovládania, preto vy-našiel záťažové laná. Dala sa nimiriadiť výška letu a do určitej mie-ry aj smer. Hrubé ťažké laná savliekli po zemi a aj keď fúkal vie-tor, vedeli balón smerovať. BalónÖrnen bol vtedy najväčší na svete.Odletieť mal v lete 1896 so svojimispoločníkmi Fraenkelom a Strind-bergom. Pre nepriaznivé vetry vy-razili až o rok, čím vyvolali vlnupobúrenia.

Žiaľ, hneď na začiatku sa im zá-ťažové laná zasekli v pobrežnýchskalách, museli ich odstrániť, a takúplne stratili možnosť riadiť smer.Andréeho let netrval ani tri dni.Katastrofu zapríčinil nepriaznivývietor a ľadová škrupina na balóne.Pod jej váhou začali klesať, muse-li preto vyhodiť záťaže, kotvu, jed-lo, len aby nabrali výšku. Podarilosa, no nie nadlho. Nakoniec sauchýlili k zúfalému rozhodnutiuvypustiť balón a pristáť.

Pešo nezamierili k bližším Špic-bergom, ale na polostrov Flora nazemi Františka Jozefa ako Nansen.S ľadom, snehovou kašou a chô-dzou proti driftu nerátali, mali má-

lo potravy. Počasie im neprialo,tvorilo sa veľa trhlín. Z astrono-mických výpočtov vyplynula hroz-ná skutočnosť: ich drift sa vrátilvždy naspäť. Blížila sa polárna zi-ma. Otočili to predsa na Špicbergy,priotrávili sa však jedovatou med-veďou pečienkou. Pevnú zem do-siahli 7. októbra 1897 a o pár dnípodľahli vyčerpaniu. O tridsať ro-kov ich našla nórska polárna ex-pedícia, ktorá robila v tých konči-nách výskum.

na póle ako prvýNajvytrvalejším polárnikom bolurčite Robert Edwin Peary. TentoAmeričan sa pokúšal dobyť sever-ný pól šestnásť rokov, pričom dlhéroky žil v Grónsku s Eskimákmi,ktorí mu boli v jeho zámere neoce-niteľnou pomocou.

V Amerike sa tešil veľkej po-pularite, jeho priaznivci založiliPeary Arctic Club, ktorý mu hra-dil väčšinu nákladov. Pri posled-nej deviatej výprave na lodi Roo-sevelt sa doplavil v auguste 1908 naseverné pobrežia Grónska, kde na-lodil niekoľko eskimáckych rodína 246 psov.

Peary chcel dosiahnuť pól s pod-porou pomocných skupín, ktorému niesli veľkú časť potravín. Tiesa postupne odpájali od hlavnejskupiny s Pearym, štyrmi Eskimák-mi a svojím sluhom Mattom. Mal40 psov, 4 sane a zásoby na 40 dní.Ráno 6. apríla 1909 Peary dosiaholako prvý severný pól. Zahrabal tampruh americkej zástavy, ktorý muušila manželka. Krátko to oslávilia po 30 hodinách sa vydali na spia-točnú cestu.

Na pobreží Grónska ich už ča-kali hotové iglu a zásoby potravín.Na loď sa dostali za 16 dní. Celá vý-prava trvala 53-ročnému Pearymu53 dní. Radosť mu doma skazilaspráva, že za objaviteľa severnéhopólu bol uznaný Frederic AlbertCook, ktorý ho o rok predbehol.Roky sporov napokon prisúdili pr-venstvo Pearymu, lebo Cookovi sastratili doklady, denník, astrono-

katolíCke noviny i 17. 1. 2016 druhá nedeľa v Cezročnom období

12 | téma

na severnom póle prevláda nízka oblačnosť s extrémnymi mrazmi až – 40 °C. najväčšiestarosti robia polárnikom trhliny, ktoré sa vytvárajú na plávajúcom ľade. prví slovácidobyli pól v roku 1993.

Celé stáročia sa ľudia pokúšali nájsť severnú Cestu, ktorá iCh mala ľahšie a kratšie doviesť k bohatstvám číny a indie. v druhej poloviCi 19. storočia však uŽ veľa výprav nemalo Cieľ iba objaviť severozápadnú Cestu. išli dobyť pól

Dobrodružné dobývanie severného pólu

mické merania a samotní Eskimá-ci prezradili, že z miesta, ktoréCook označil ako pól, videli pobre-žie. Od pólu boli teda vzdialení asi900 kilometrov.

Na krídlach lietadlaAni ďalší Nór Roald Amundsen sanevzdal nádeje vidieť severný pól.Mal už 52 rokov a víťazstvo nadjužným pólom: „Nemôžem pove-dať, že by som dosiahol cieľ svojhoživota. Chcem byť úprimný a rov-no vyhlásiť, že žiaden človek eštenikdy nestál v takom protikladek cieľu svojho života ako ja. Sever-ným pólom som bol od mladostiočarovaný, a teraz som stál na juž-nom póle.“

Amundsen si kúpil dva hydro-plány N24 a N25. Rozložené lietad-lá doviezli na Špicbergy lode. Kurzseverný pól nabrali 21. mája 1925.Pre nepriazeň počasia spálili veľapaliva, preto museli núdzovo pri-stáť na vodnej pukline, N24 sa všakpoškodilo. Vzdialenosť medzi obo-ma lietadlami bola až 5 kilomet -rov, posádka sa niekoľko dní lenhľadala. Napokon si z pokazené-ho lietadla vzali ťažké batohy a pa-livo. Funkčné lietadlo vytlačili navysokú kryhu a tri týždne upravo-vali vzletovú dráhu. Na pól sa ne-dostali, ale v júni zamierili domov.K odvahe im blahoželal aj nórskykráľovský pár.

Éra vzducholodíMálo spomínanou skutočnosťouje fakt, že už Amundsen doletel napól vzducholoďou Norge v roku1926. Dva roky potom tento odváž -ny pokus zopakoval Talian Umber-to Nobile. Vzducholoď Italia lete-la z Talianska cez Československoaž na Špicbergy. Posádku tvorilivýznamní vedci, medzi nimi ajČech František Běhounek. Počascelého letu vykonali mnohé vý-znamné merania s použitím špič-kových dobových technológií.

Na začiatku vykonali pokusnélety, aby si zvykli na fungovaniev polárnych oblastiach. Vyštarto-vali 23. mája 1928 a ešte v ten istýdeň dosiahli severný pól. Na pólezhodili taliansku vlajku a veľkýkríž od pápeža Pia XI.

Pri návrate však padla hmla, fú-kal silný vietor a vzducholoď nara-zila o ľadovec. Z Italie vypadol No-

bile a osem ďalších členov posád-ky aj s Běhounkom. Kolegovia imstačili v poslednej chvíli zhodiť as-poň potraviny. Nikdy viac sa už ne-stretli. Viacerí stroskotanci utrpe-li zlomeniny. Postavili si stan, kdeprežili dlhý čas. Pokazenú vysie-lačku sa im podarilo spojazdniť,nik ich však nepočul. Vyslali tedatroch prieskumníkov, ktorí sa ma-li dostať k najbližšej pomoci.

Pár dní nato zachytil ich vola-nie o pomoc ruský rádioamatér,ktorý zburcoval celý svet. Na po-moc im vyšiel ruský ľadoborec Kra-sin. Pomoc vyslala napokon aj po-mocná loď Citta di Milano – ichlietadlá však nemohli stan nájsť,Nobile ho preto nafarbil. Z červe-ného stanu sa zachránili všetci,z putujúcich stroskotancov jedenzahynul. V Nórsku sa všetci stret-li a vlakom sa vydali naspäť do Ta-lianska. Na každej stanici ich vítalidavy ľudí kvetmi a ováciami. Zvy-šok posádky ani trosky vzducholo-de sa nikdy nenašli.

Pod ľadovcomNajbizarnejšou dopravou na pólbola ponorka. Georga Huberta Wil-kinsa, austrálskeho letca, ktorý ve-ľakrát nad pólmi preletel, lákalanajmä podmorská cesta. Skonštru -oval ponorku Nautilus (inšpirova-nú Julesom Vernom) určenú najmäna vedecké účely. Pri pokusnejplavbe sa na nej pokazilo, čo sa da-lo. Po oprave v roku 1931 si určilicestu od Špicbergov cez pól až naAljašku. Cez kanály medzi kryha-mi však nebolo nič vidno, po pono-rení stratili aj hĺbkové kormidlo.Wilkins ostal zbierať aspoň oceáno -grafické merania, vzorky vody. Išloo prvé výskumy v týchto zemepis-ných šírkach.

Neskôr to skúšali popod ľad aj inéponorky – napríklad tajná výpravaSunshine ponorkou s rovnakým ná-zvom Nautilus, ktorá bola na ató-mový pohon. Tá bola v roku 1958úspešná. Na skúšobnú jazdu pozva-li aj Wilkinsa, ktorý bol z komfor-tu amoderného fungovania prekva-pený: „Preplávate pod ľadom pólbez najmenšieho rizika, ja som ta-kej istoty nemal. Ale na jedno ne-zabúdajte – technické prostriedky,ktorými disponuje človek, sa zme-nili, ale Arktída sa nezmenila.“

SNÍMKY: PROfIMEDIA.SK

www.KATOLICKENOVINY.SK KATOLÍCKE NOVINY | 17. 1. 2016

TÉMA | 13

Italia bola polovystužená vzducholoď, sestra Norge – vzducholode, ktorá úspešne s No-bilem a Amundsenom v roku 1926 zdolala severný pól. Katastrofu Italie prežili zo šest-nástich mužov ôsmi. Nobileho fena Titina bola zachránená tiež.

Roald Amundsen sa narodil v rodine lodiarov a námorných kapitánov. Keďže jeho sendobyť ako prvý severný pól vyšiel Pearymu, rozhodol sa najprv pokoriť južný pól.Po tomto prvenstve sa mu podarilo zdolať aj severný. Zahynul pri záchrannej akciiv Severnom ľadovom oceáne.

Američan Peary si pripísal prvenstvo za dobytie severného pólu. Dosiahol ho na ľah-kých saniach, zahrabal tam americkú vlajku a plechovú škatuľu s odkazom, ktorá savšak vplyvom pohybu ľadovej masy stratila. Objavil aj Bahamy.

Vinformačnom letáku dobročinnejakcie Dobrá novina pod záštitou Hnu-tia kresťanských spoločenstiev detíeRko sa píše: „Z výťažku verejnejzbierky podporí Dobrá novina v ro-ku 2016 viaceré rozvojové projekty,ktoré vytvárajú podmienky na dô-stojný život detí, mladých ľudí, dospe-lých, rodín a komunít v krajináchsubsaharskej Afriky.“ Nemať prístupkpitnej vode znamená odopierať prá-vo na život, preto v tomto ročníkuDobrej noviny sa upriamila pozor-nosť najmä na pomoc pri zabezpe-čení vody v tejto časti sveta.

V Selci pod Považským Inovcomsa deti amládež už štvrtý rok zúčast-nili na koledovaní. Na sviatok sv. Šte-fana 26. decembra 2015 koledníkov

na čele spánom farárom Jozefom Pet -rekom prijalo vyše 50 rodín, ktoré fi-nančne podporili chudobných vroz-vojových krajinách. Členovia eRka savseleckej farnosti stretávajú už sied-my rok a združujú deti a mládež odštyroch do osemnásť rokov. Väčšinousú to deti zdetského folklórneho sú-boru Selčanka, ktorý tento rok oslá-vi 45 rokov svojej činnosti.

Pekným miestnym zvykom jetiež „stretnutie pod jedličkou“, naktorom deti z materskej a základ-nej školy ponúkajú vlastnoručnevyrobené ozdoby. Podujatie sprí-jemňuje aj Jednota dôchodcov Slo-venska, ako aj ľudová hudba a vy-stúpenie detského súboru.

text a SnímKa: FrantišeK Žovinec

KatolícKe noviny i 17. 1. 2016 druhá nedeĽa v cezročnom období

14 | liStáreň

Spýtali Ste Sa

Vlani sme boli svedkami po -výšenia Chrámu sv. Jakuba v Le-voči na baziliku. Aký je teda roz-diel medzi bazilikou a katedráloua čím si vyslúžia takéto povýše-nie?

jaroSlav, SpišSKá diecéza

Milý Jaroslav,názvy bazilika a katedrála ozna-čujú najvýznamnejšie kresťan -ské sakrálne stavby. Ide o takékostoly, ktoré svojou históriou,duchovným významom a záze-mím vynikajú medzi inými cir-kevnými stavbami.

Bazilikami sú chrámy, ktorévznikli najprv v kresťanskomstaroveku a stali sa prototypmiiných kresťanských kostolov. Idenajmä o pápežské baziliky v Rí-me a iných mestách. Baziliky súzvyčajne trojloďové stavby (za-chovali sa však i päť a viacloďo-vé baziliky), často vyzdobenévzácnymi mozaikami, freskamia s oltárom, ktorý bol rezervova-ný pápežovi. V súčasnosti titulbazilika menšia (basilica minor)získavajú významné, najmä pút-nické kostoly. Udeľuje ho SvätýOtec. Baziliky týmto titulom na-dobúdajú rozličné duchovné pri-vilégiá pre svojich návštevníkov:ide predovšetkým o možnosť zís-kať úplné odpustky či dostať roz-hrešenie od niektorých vážnychprevinení, ktoré sú inak rezer-vované biskupovi. Baziliky, alei katedrály sa vyznačujú aj vzo-rovou liturgiou, je v nich pravi-delná spovedná služba, konajúsa v nich púte.

Katedrálou sa z architektonic-kého hľadiska označujú kostolypostavené v gotickom, prípadnei románskom slohu. Katedrálnychrám je titul kostola, ktorý pri-náleží diecéznemu biskupovi a jeto hlavný kostol diecézy. Jehonázov je odvodený od slova ka-tedra (stolec), z ktorého sa vy-učuje. Každá katedrála má pre-to sedadlo, na ktorom sedávavýhradne biskup.

pavol zvara, Kňaz

Selčania sú solidárni s chudobnými v Afrike

malí koledníci dobrej noviny spolu s pá-nom farárom Ľubošom tvrdým z farnos-ti sv. michala, archanjela, vytvorili kon-com roka na sviatok Svätej rodiny pevnéohnivko ľudskej spolupatričnosti. aj na-priek tomu, že ulice pobedima boli za-halené hustou hmlou, rezonujúce čarovianočného obdobia umocnené koleda-mi a veršami otváralo domovy, ale najmäsrdcia farníkov, ktorým nie je ľahostajnánúdza iných. Finančné príspevky z kole-dovania iste pomôžu na rozvoj projek-tov v ďalekej afrike. Kňaz zároveň požeh-nával príbytky navštívených rodín.

text a SnímKa: ján Feranec

dobrá novina

Pobedimskí koledníci Dobrej noviny›

Na cintoríne v mestskej časti MaléBedzany vTopoľčanoch sa nachádzapravdepodobne najstarší „funkčný“vianočný stromček na Slovensku. Ideo 120-ročný, asi 25 metrov vysokýmohutný smrek. Pod ním je pocho-vaná Anna Zubatová, rodená Ladic-ká, ktorá zomrela pred rokom 1900.Michal Zubatý si ju bral zveľkej lásky,bola vraj švárna, ale chudobná. Umre-la mladá, asi 25-ročná, zrejme počasepidémie takzvanej španielskej chríp-ky, a zanechala po sebe dve malé de-ti. Strom najprv rástol v kvetináčia v rodine Michala a Anny Zubatov-

cov ho každoročne od roku 1895 doroku 1905 vyzdobovali na vianočnésviatky, aby skrášľoval ich príbytok.Päť rokov po Anninej smrti jej man-žel Michal presadil strom na jej hrob.Na smreku už niekoľko desiatok ro-kov, ba aj pred rokom 1989, pravi-delne počas adventu a vianočnýchsviatkov do sviatku Zjavenia Pánasvietia farebné žiarovky. Osvetlenýstrom (na snímke) vidno do širokéhookolia, od hlavnej cesty vedúcej doKrušoviec, zo železničnej trate i odVeľkých Bedzian.

text a SnímKa: miroSlav GuliKa

Vo farnosti KútyFarnosť v Kútoch sa opätovne zapo-jila do koledovania Dobrej noviny.V deň koledovania v Kútoch za ko-ledníkov a dobrodincov svätú omšuodslúžil duchovný otec František Moš-ko a túto skupinu modlitbami pod-poroval aj duchovný otec Alojz Jaku-bec. Deťom sa podarilo vykoledovaťznačnú sumu peňazí. Oceniť trebaaj sprevádzajúce osoby, medzi ktorý-mi nechýbal aj najstarší koledník, 77--ročný Walter Malík.

mária havlová

Strom v Topoľčanoch má pekný príbeh

Koledníci s kňazom jozefom petrekompred Kostolom sv. bartolomeja v Selci

zaujímavoSť

Koledníci dobrej noviny po celom SlovenSKu ohlaSovali zveSť o narodení pána. počaS tohto uŽ 21. ročníKa Koledovania uSKutočnili zbierKu na rozvojové projeKty v chudobných čaStiach Sveta

Kostol Sedembolestnej Panny Máriev Habovke bude do Veľkej noci vždyv nedeľu a vo sviatky otvorený až do16.00. Pán farár Ondrej Poľančík sú-hlasil s otvorením kostola s podmien-kou, aby sa v tom čase zabezpečilav kostole takzvaná modlitbová stráž.Ide o prítomnosť veriacich v kosto-

le, najmä členov ružencových spo-ločenstiev, ktorí sa v čase otvore -ného kostola striedajú v trvaní jed-nej hodiny. Príkladom je aj farnosťTvrdošín, kde veriaci môžu každýštvrtok v priebehu dňa prísť na celo-dennú poklonu pred Oltárnu svia-tosť, ktorá je vystavená až do večer-

nej svätej omše. Modlitbovú stráž sizabezpečujú tak, že na jednotlivé ho-diny sa veriaci dopredu zapisujú. Ajtáto aktivita môže inšpirovať ostat-né naše farnosti na otvorenie kosto-lov v čase, keď sa v nich neslávi svä-tá omša.

MARTIN TEKEľ

www.KATOLICKENOVINy.SK KATOLíCKE NOVINy | 17. 1. 2016

LISTÁREň | 15

z VAšICh AKTIVíT

z POšTy

Milí čitatelia,ďakujeme vám za novoročné žela-nia, rovnako aj vám a vašim ro -dinám želáme Božie požehnanie.Z pošty sme vybrali: Jozef Frtús in-formoval o prezentácii knihy Vini-ca v džungli o jezuitovi Pavlovi Ba -janovi v rodisku tejto osobnostivPodlužanoch. Knihu upravil ado-plnil podľa pôvodnej knihy histori-ka Františka Vnuka Slovenský misio-nár v Afrike o. Pavol Bajan SJ, ktorávyšla v kanadskom Ontariu v roku1988. Jezuitský páter Bajan vošieldo povedomia ako prvý hlásateľ Va-tikánskeho rozhlasu v slovenčinev rokoch 1948 –1950. V roku 1953odišiel do africkej Zambie na misieapo 25-ročnej náročnej evanjelizač-nej činnosti zomrel vroku 1978. Ľu-boša Vereba z Košíc zaujal príspe-vok Ján Chryzostom Korec – verný svedokdoby (KN 45/2015), lebo on i jeho ro-dina zažili perzekúcie totalitnéhorežimu. Alžbeta Pešková zobce Strá-ňavy ocenila básnickú zbierku Ježišaruža. Ačloveksr. Bonaventúry Šmi-dovej OSF. Ľudovít Košík zo Skalicevúvahe zdôraznil, že nemá zmyselexperimentovať bez Boha, buďmemu preto verní avážme si morálneautority namiesto hviezd zo svetakultúry či biznisu. Jozef Blaha vy -jad ril názor, že ani vyšší počet po -licajtov na Slovensku nemusí byťoptimálnym riešením problémov,pokiaľ sa nezmenia korene zléhosprávania ľudí.

OdkazyČitateľka, ktorá má sestru sDowno-vým syndrómom, sa spytovala, čiaj človek s týmto postihnutím mô-že vo Svätom roku milosrdenstvazískať odpustky. Podľa dogmatika,kňaza Antona Adama ide o dievča,ktoré – podľa opisu pisateľky – jeprimeraným spôsobom disponova-né pristupovať k sviatostiam, posplnení obvyklých podmienok mô-že teda získať odpustky.

–MAJ–

Veľkosť obce sa meria veľkosťou skutkov ľudíVERIACI z OBCE JASENOVCE V OKRESE VRANOV NAd TOPľOU SA KONCOM ROKA TEšILI zO VzÁCNEJ NÁVšTEVyARCIBISKUPA CyRILA VASIľA SJ, SEKRETÁRA KONgREgÁCIE PRE VÝChOdNé CIRKVI VO VATIKÁNE

›

V LISTÁRNI KN SA NÁzORy A POSTOJE PISATEľOV NEMUSIA zhOdOVAť SO STANOVISKOM REdAKCIE.

Gréckokatolícky arcibiskup CyrilVasiľ prišiel do filiálky Jasenovce vofarnosti Žalobín na pozvanie miest-neho kňaza Miroslava Kertisa a pred-staviteľov obce. V miestnom Kosto-le sv. Michala, archanjela, kde sa nahlavnom oltári nachádza obraz Svä-tý Michal, archanjel, namaľovaný ru-kami jeho už nebohého otca gréc-kokatolíckeho kňaza Michala Vasiľast., arcibiskup Cyril slávil liturgiuspolu so svojím bratom kňazom Mi-chalom a s ďalšími kňazmi. V prí-hovore zdôraznil význam prítom-nosti Krista v živote súčasnéhočloveka. Zároveň poznamenal, že ho-ci obec Jasenovce je malá, má nato,aby bola čoraz väčšou v Božíchočiach. Do pamätnej knihy arcibis -kup Cyril Vasiľ okrem iného napí-sal: „Veľkosť obce sa nemeria poč-

tom obyvateľov, ale veľkosťou dobra,pravdy, lásky a túžby po spravodlivos-ti, ktoré sa skrývajú v ich veriacich

a ktoré sa prejavujú v ich každoden-nom živote.“ SIMONA TRECAKOVÁ

SNíMKA: MARTIN ANTUš

V Slovenskom inštitúte v hlavnom mes-te Poľska – Varšave sa koncom decem bra2015 uskutočnila vernisáž výstavy ume-leckého rezbára Juraja Mertuša s názvomModlitba v dreve ukrytá. Ide o rezbára,ktorý po štúdiu etnografie na Filozofic-kej fakulte UK v Bratislave pôsobil v mar-tinskom Slovenskom národnom múzeu,kde našiel žičlivú pôdu na prezentáciusvojej rezbárskej tvorby. Umeleckej prá-ci s drevom sa venuje od konca sedem-desiatych rokov minulého storočia. Tvor-ba Juraja Mertuša, ktorého k rezbárstvupriviedol jeho otec, osciluje od sakrál-nych reliéfnych prác až po vyrezávanédetské hračky či ozdoby. Výstava Mod-litba v dreve ukrytá je prierezom doteraj-ších diel autora so sakrálnou tematikou

TExT A SNíMKA: MILAN NOVOTNÝ

SAKRÁLNE UMENIE

Arcibiskup Cyril Vasiľ SJ v spoločenstve veriacich v Jasenovciach

V otvorených kostoloch držia modlitbovú stráž

Vo Varšave otvorili výstavu slovenského rezbára

katolícke NoviNy i 17. 1. 2016 druhá Nedeľa v cezročNom období

16 | reportᎠtýŽdňa

tibor macák

Rumunské pohorie Fagaraš sa takmerpo celej svojej 70-kilometrovej dĺžkevypína do vyše dvojtisícmetrovej výš-

ky. Bájne pohorie miestami s divokými skal-nými masívmi skrýva nesmierne veľa zákutí,v ktorých má človek dojem akoby sa tam za-stavil čas.

Práve na úpätí Fagarašu v jednom z jehoúdolí je zasadené priamo do lona hôr najvý-znamnejšie pútnické miesto Pravoslávnej cir -kvi v Sedmohradsku – kláštor Sambata de Sus.

pohnutá históriaMalebným údolím Fagarašu v južnej Transyl-vánii sa náhle ozýva naliehavé klopanie nadrevený klátik – to mnísi zvolávajú pútnikovi osadenstvo kláštora na spoločnú modlitbu.Kostolík uprostred areálu kláštora Sambatade Sus pritom pôsobí dojmom, akoby ho semrovno z neba osadili anjeli. V roku 1696 dal natomto mieste postaviť malú kamennú svätyňuvalašský vojvoda Konštantín Brancoveanu. Ne-trvalo dlho a okolo kostolíka už stál aj kláš-torný komplex v štvorcovom tvare s celamipre mníchov.

V oblasti Sedmohradska sa však čoskoro povybudovaní kláštora rozpútal zápas o nábo-ženskú dominanciu medzi katolíkmi, pravo-slávnymi a kalvínmi. V roku 1700 akceptova-la veľká časť rumunského ortodoxného kléruprimát pápeža, čím vznikla Gréckokatolíckacirkev, ktorá si však ponechala východný by-zantský rítus. Akeďže územie patrilo pod vieden-ský dvor, do života cirkví výrazne zasiahol synMárie Terézie, cisár Jozef II., ktorý prikázal pa-tentom, vydaným koncom roka 1782, sekula-rizáciu katolíckych i pravoslávnych kontem-platívnych rádov, ktoré sa nevenovali sociálnejslužbe obyvateľstvu. Aj keď cisár na smrteľnejposteli v roku 1790 zrušil všetky proticirkev-né nariadenia, ortodoxný kláštor Sambata deSus ostal opustený.

Tu sa začala písať aj jeho pohnutá história,o ktorej hovorí knihovník kláštora Adrian Nae:„V roku 1785 bol kláštor zničený a dlho ležalv ruinách. Po rozpade rakúsko-uhorskej mo-narchie sa stalo Sedmohradsko súčasťou ru-munského kráľovstva. Pravoslávny patriarchazo Sibiu dostal pod správu aj územie, kde ležalv ruinách kedysi bájny kláštor. Na podnet krá-ľovnej Márie začali v roku 1926 ako prvý rekon-štruovať kostolík.“ Pre svetovú hospodársku

krízu sa práce predĺžili a skončili až po druhejsvetovej vojne v roku 1946, keď 15. augustaposvätili svätyňu krátko pred zosadením ru-munského kráľa Michala I. a nástupom komu-nistov k moci.

Od samého začiatku bol kostolík základnoubunkou celého areálu kláštora a časom sa stalcieľom pútnikov. Jeho tajomné prítmie osvet -ľujú plamene dlhých horiacich sviec, ktoré vy-tvárajú na ikonách priam magické tvary. Dotoho celého preniká vôňa kadidla – to je atmo -s féra, ktorá sa zapisuje hlboko do duše prítom-ného. A je jedno či veriaceho alebo ateistu, kto-rý sa sem zatúla v davoch turistov.

rekonštrukcia poza chrbát režimuAdrian Nae pokračuje: „Keď sa komunisti do-stali k moci, kňazi a mnísi museli pracovať nakanáli spájajúcom Dunaj a Čierne more. Mno-hí z nich na nútených prácach zahynuli. Ko-munisti taktiež zakázali budovanie novýchkláštorov.

V roku 1965 bol zvolený na čelo komunistic-kej strany Nicolae Ceausescu. Sedmohradskýmetropolita Antonie Plămădeală nabral odva-hu a vybral sa za ním so žiadosťou vybudovaťna mieste kláštora múzeum. Mali v ňom byťumiestnené staré ikony, knihy a obrazy. Nastavbu dostal povolenie, v skutočnosti to všakbolo múzeum iba na papieri.“ Metropolita Pra-voslávnej cirkvi Plămădeală tu totiž podľa pô-vodných plánov rekonštruoval celý kláštor,postavil ďalší kostol, vybudoval knižnicu a ce-ly pre mníchov. V projekte, ktorý predkladalna schválenie, však boli priestory pomenova-né ako výstavné siene, reštaurátorské ateliéryči kancelárie pre administratívu. Mnísi, ktorína rekonštrukcii pracovali, bývali asi kilome-ter od kláštora v starých domoch, aby nevzbu-dili pozornosť tajnej služby.

Diktátor Ceausescu pri udelení povoleniana zriadenie múzea však mal aj celkom isteiný motív – po nástupe k moci totiž začal raziťnacionalistický kurz a kým rumunskému pra-

Svetlo sveta v kláštore Sambata de SusNajvýzNamNejšie pútNické mieSto pravoSlávNej cirkvi v SedmohradSku má za Sebou turbuleNtNú hiStóriu. kláštor, ktorý Sa za čiaSrakúSko-uhorSka Stal ruiNou, začal rekoNštruovať mieStNy metropolita. a to v čaSe, keď boli pri moci komuNiSti

Starobylý kostolík uprostred komplexu kláštora  

www.KAtoLICKenoVIny.SK KAtoLíCKe noVIny | 17. 1. 2016

RePoRtᎠtýŽdňA | 17

vosláviu dával relatívne pokoj, gréckokatolíc-ki, rímskokatolícki i protestantskí veriaci bo-li tvrdo prenasledovaní.

Rozkvet po páde režimuPo páde komunizmu začala celkom slobodnepôsobiť aj Rumunská pravoslávna cirkev. Ad-rian Nae spomína: „Veľa mladých mužov saopäť začalo hlásiť do kláštora. Bol to čas roz-kvetu, lebo v Sambata de Sus bolo vyše 70 mní-chov, ktorí rozbehli pastoračnú a sociálnu čin-nosť medzi ľuďmi. A tí začali v hojnom počteopäť navštevovať kláštor, ktorého rekonštruk-ciu dokončili v roku 1993. Veriaci ho pritomz veľkej časti podporujú svojimi milodarmi.Máme tu však aj vlastný hospodársky dvor sozvieratami, malé jazero s rybami a záhradu.Každodenné jedlo si pritom dorábame z vlast-ných produktov.“ Chýrne sú aj tamojšími mních -mi na skle maľované ikony a mnohé z nich súvystavené v priestoroch kláštora.

Hlavným sviatkom tohto pútnického mies-ta je 15. august – sviatok Nanebovzatia PannyMárie. Práve v tento deň v roku 1714 Turci po-pravili jeho zakladateľa, valašského vojvoduKonštantína Brancoveana.

Miesto pre ekumenický dialógV súvislosti s úlohou Rumunskej pravoslávnejcirkvi v súčasnosti Adrian Nae pripomína: „Naj-dôležitejšia časť jej aktivít je popri pastoračnejčinnosti filantropia. Úloha cirkvi je pritomkompletne odlišná od úlohy štátu. Stará sa o du-chovnú stránku, súdržnosť medzi obyvateľmia má z veľkej časti na starosti aj charitu, pomocľuďom v núdzi a mnohým opusteným deťom.Aj preto je Pravoslávna cirkev v Rumunsku naj-dôveryhodnejšou inštitúciou.“ A keďže Samba-ta de Sus navštevujú aj veriaci iných vierovy -znaní, vzhľadom na históriu práve tu je namiesteaj otázka o budovaní vzťahov s inými konfesia-mi v rámci ekumenického dialógu.

Adrian Nae uzatvoril náš rozhovor takto:„Ekumenické hnutie je dobré, lebo spája ľudídohromady. Jedným z príkazov Ježiša bolo,aby sme sa navzájom milovali. Ekuména námnastavuje zrkadlo, v ktorom sa každý z nás vi-dí v skutočnom svetle a pomáha robiť dobro.“

Robiť dobro – to je výzva pre každého z nása mnísi z pravoslávneho kláštora pod horamirumunského Fagarašu si stále veľmi dobre pa-mätajú, ako to bolo s konaním tohto dobra ajv čase neslobody.

Azda aj za nich túto situáciu veľmi dobrevystihujú slová piesne amerického spevákaLennyho Kravitza v jeho hite Dream (Sen): „Mô-žeš mi vziať  slobodu, ale moja duša bude naďa -lej voľná. Môžeš mi vziať zrak, ale to nezname -ná, že prestanem vidieť. To, čo žije v mojomvnútri, si nájde cestu k bytiu. Nikto nemôževziať ten sen z tvojho srdca...“

SníMKy: AutoR

Kláštor sa nachádza v údolí pohoria Fagaraš.

Christos Pantokrator na strope vstupnej brány do kláštora Atmosféra kostolíka návštevníkov naplno pohltí.

Interiér starého kostolíka Ikona Panny Márie v kláštornom kostole

katolícke noviny i 17. 1. 2016 Druhá neDeľa v ceZroČnom obDobí

18 | mlaDým

na Potulkách centrami Pre mlaDých

Do Bratislavy prichádzajú mnohímladí za prácou a štúdiom. Poprivšetkých povinnostiach sa snažiaužívať si život, ktorý ponúka hlav-né mesto. Niektorí radi navštíviaobľúbený podnik, iní si zasa do-prajú kultúrny zážitok v podobekoncertu či divadelného predsta-venia. Nájdu sa však aj takí, ktorísvoj voľný čas obetujú službe dru-hým.

Mladí z Komunity Sant’ Egidiotrávia voľné chvíle tým, že sa stre-távajú s ľuďmi na ulici.

stretnutie s ľuďmi z uliceKomunita Sant’ Egidio má zastúpe-nie po celom svete. Na Slovensku pô-sobí od roku 2008 v Bratislave. Cie-ľom komunity je prostredníctvomslužby chudobným napĺňať evanje-liové posolstvo anasledovať Kristoveslová: „Čokoľvek ste urobili jednému ztých -to mojich najmenších bratov, mne steurobili.“ Mladí, ktorí do komunityprichádzajú, chcú ľuďom v núdziukázať, že napriek ich ťažkému osu-du existuje niekto, kto má onich zá-ujem. Komunita má 20 – 30 stálychčlenov, medzi ktorými sú študentiipracujúci, ktorí sa ku komunite pri-dali v jej začiatkoch, keď ešte bolištudentmi.

Rozhodol som sa stráviť jeden ve-čer s bratislavskou komunitou, kto-rá prichádza za desiatkami núdz -nych v uliciach hlavného mesta.Členovia z bratislavskej Komuni-ty Sant’ Egidio sa stretávajú pravi -delne každú stredu počas školské-ho roka. Svoje stretnutie začínajúprípravou jedla a ďalších potriebpre ľudí na ulici. Nasleduje spoloč-ná modlitba. Tá je centrom a naj-dôležitejším miestom, na ktoré saorientuje život komunity.

Po modlitbe sa mladí rozdeliado skupín, ktoré idú s priprave-ným jedlom do mesta. Ich cestyvedú na hlavnú stanicu, do cen -

Aj my často čelíme pokušeniu utiecťod ťažkých vecí, namiesto toho, abysme im čelili. Práve vtedy nás Boh po-voláva byť vernými. Musíme si uvedo-miť, že ak nás on postaví na nejakémiesto, do nejakej situácie, očakáva,že sa na nás môže spoľahnúť. Na kaž-dého jedného z nás. Nezáleží na tom,na akom sme mieste alebo aké mámepostavenie. Jeden britský spisovateľ ho-vorí, že „vernosť je zasvätenie v mon-térkach“. Svätý Pavol nás zasa povzbu-dzuje k neúnavnému konaniu dobra,pretože ak neochabneme, budeme v pra-vom čase žať.

Vyprosujme si teda, aby sme doká-zali svedomito plniť naše každodennépovinnosti, ktorými nás Pán povolávabyť mu verní.

natalia

Nemecký kráľ Henrich III., ktorý vlá-dol v  jedenástom storočí, si uvedo-mil, že je nespokojný so štýlom svoj-ho života. Navštívil teda miestnykláštor a vyhľadal opáta. Prišiel zaním s prosbou, aby mu dovolil vstú-piť do ich kontemplatívnej rehole.Opát sa ho vo všetkej úcte pýtal, čirozumie, čo by to znamenalo. On,ako kráľ celej ríše, sa bude musieťpodriadiť a poslúchať. Henrich všaksľúbil, že od tejto chvíle bude rešpek-tovať všetky jeho príkazy. A tak mumúdry rehoľník nariadil vrátiť saspäť na trón a verne slúžiť na mies-te, ktoré mu Pán určil. Určite to preneho bolo šokujúce a možno ho totrochu aj nahnevalo, no po dlhšompremýšľaní pochopil, že opát malpravdu.

PriDaj sa k nám. naše konto nafacebooku sa volá MLADÝM KN.

Komunita Sant’ Egidio –byť svetielkom pre núdznychČlenovia komunity sant’ egiDio PricháDZajú Za ľuďmi Z ulices PriPraveným jeDlom i Priateľstvom

troška Do roŽka

Padajúci sneh absorbuje zvuk, čím znižuje okolitý šum nad krajinou. spôso-buje to vzduch zachytený medzi snehovými vločkami, ktorý tlmí vibrácie.Preto je počas padania snehu vonku vždy tichšie.

ilustraČná snímka: isifa/shutterstock

Čo ste (ne)veDeli

Dialóg pomáha vytvoriť spoločenstvo, ktoré ľudia na ulici často ocenia väčšmi akomateriálnu pomoc.

Za ľuďmi na ulici prichádzajú mladí s jed-lom i dobrým slovom.

www.kAtOlickenOViny.Sk kAtOlícke nOViny | 17. 1. 2016

MlADýM | 19

tra mesta či na Námestie SNP. Natýchto miestach sa stretávajú s ľuď-mi, ktorých chudoba dostala naulicu. Sú medzi nimi dôchodcovia,ľudia v produktívnom veku, alei mladí, ktorí sú rovesníkmi dob-rovoľníkov.

Spoločenstvo viac ako jedlo„Nie je to iba o dávaní jedla. Chce-me byť niekým, kto ich vypočuje,aby sa cítili, že nie sú na svete sa-mi,“ hovorí jeden z dobrovoľníkov.Jeho slová sa potvrdzujú po prí-chode na hlavnú stanicu. Staršiapani, ktorá sa pridružila k skupin-ke zhromaždených bezdomovcov,privítala dobrovoľníkov s veľkouradosťou. „Neprišla som za vamikvôli jedlu, ale kvôli vám,“ poveda-la s úprimným úsmevom na tvári.Následne sa zverila so svojimi pro-blémami. Už len samotné vypoču-tie jej ťažkého osudu bolo pre ňupovzbudzujúce. Videla, že niektosa o ňu zaujíma a nenecháva jus jej problémami osamote.

Práve cez dialóg sa vytvára spo-ločenstvo, ktoré mnohým chýba.Členovia komunity sa tak stávajúakýmsi svetielkom pre ľudí, ktorípotrebujú povzbudiť. Tí, ak vidiaúprimný záujem o svoju situáciu,zdôveria sa s tým, čo ich momen-tálne trápi i s tým, čo ich dostalona ulicu. Často je za tým alkohol,gamblerstvo, strata zamestnania,ale i zlá atmosféra v rodine.

Do Bratislavy za prácouSlužbu komunity na ulici som spo-čiatku sledoval obďaleč. Podľa ichzásady, že nikoho nechcú nechaťsamého, ma pozvali do klbka, kdediskutovali s bezdomovcami. Típôsobili kamarátsky a nájsť s ni-mi spoločnú reč netrvalo dlho.

Medzi zhromaždenými pred hlav -nou stanicou boli viacerí, ktorí pri-šli do Bratislavy za prácou. Cestu-jú po Slovensku a hľadajú, kdenájdu lepší zárobok na rôznychbrigádach. Dobrovoľníci potvrdi-li, že väčšina ľudí, ktorých na uli-ci stretávajú, nie sú Bratislavča-nia. Pán z Nových Zámkov v dobrejnálade hovoril o zážitkoch z uby-tovní pre bezdomovcov. Posťažo-val sa na niektoré stravovne, kdesa im viackrát stalo, že v polievkenašli plesnivé párky či im ponúk-li pokazené jogurty. Zároveň však

pochválil iné zariadenia, kde ľu-ďom v núdzi pripravujú chutnéjedlo a vítajú ich v príjemnej at-mosfére.

Služba bez predsudkovOkrem prijatia sa mladí stretáva-jú aj s odmietnutím pomoci. Väč-šina ľudí ich pomoc víta, niektorívšak nemajú o ňu záujem. Podľadobrovoľníkov sú to ľudia, ktorí sinechcú alebo sa boja priznať, žesú bezdomovcami.

Na otázku, či nemajú voči ľu-ďom na ulici predsudky, odpoveda-jú, že do komunity prichádzajús úmyslom pomôcť a predsudkyv tom prípade nemajú svoje mies-to. Spočiatku si však na životnýštýl ľudí na ulici musia zvyknúť.

Okrem každotýždennej pomocipre nich pripravujú aj vianočné po-sedenia a rôzne stretnutia. Svojuslužbu však nezameriavajú iba nabezdomovcov. Navštevujú aj sta-rých a chorých, ktorým chcú tak-tiež dodať trocha povzbudeniaa oslobodiť ich od samoty. Okremtoho sa Komunita Sant’ Egidio sna-ží o rozvoj mierového a medziná-boženského dialógu napríklad kon-taktom s moslimskou komunitouna Slovensku.

najväčšou chudobou je samotaMladí z bratislavskej KomunitySant’ Egidio prichádzajú za chu-dobnými nielen s pripraveným jed-lom, ale taktiež s dobrým slovoma priateľstvom. Pretože najväčšouchudobou ľudí bez domova nie jemateriálny nedostatok, ale samo-ta. A na túto potrebu sa snažia od-povedať svojou prítomnosťou. Akžijete v Bratislave a chcete odpove-dať rovnakým spôsobom, môžetesa pridať ku komunite. Nájdetespoločenstvo príjemných ľudí, kto-rí sa snažia odovzdať trocha dob-ra tým, ktorým chýba.

Viac o aktivitách Komunity Sant’Egidio si môžete prečítať na strán-ke www.santegidio.sk. Nájdete tamaj praktický leták o službách ľu-ďom bez domova v Bratislave. Ob-sahuje informácie o miestach, kdesa môžu ľudia v núdzi najesť, pre-spať, ošetriť či umyť. Leták si mô-žete vytlačiť a odovzdať ho tomu,kto potrebuje pomoc.

PRiPRAVil: Ján lAukOSníMky: ARchíV kOMunity SAnt’ egiDiO

O kOMunite

komunita Sant’ egidio vznikla v roku 1968 z iniciatívy vtedy devätnásť-ročného Andreu Riccardiho. ten začal tak, že zhromaždil skupinu gym-nazistov ako bol on sám, aby spoločne načúvali evanjeliu a žili podľa ne-ho. Prvá kresťanská komunita opísaná v Skutkoch apoštolov a životFrantiška z Assisi boli prvými opornými bodmi komunity. V súčasnostije komunita rozšírená v 73 krajinách sveta a má viac ako 60-tisíc členov.

Mladí sa stretávajú s ľuďmi z ulice, aby ich vypočuli a oslobodili od samoty.

Členovia bratislavskej komunity chodia za ľuďmi na ulici každý týždeň.

Bratislavská komunita v posledných rokoch pripravuje pre chudobných vianočnéposedenie.

andrEa EliáŠová

Knihu Mariana Mráza SJ do-tvárajú ilustrácie Vlada Bá -thoryho, ktoré pôsobia de-

centne aumocňujú zážitok zčítaniaa meditovania knižky. O „spojenec -tve“ so spomínaným výtvarníkomMarian Mráz hovorí: „Vlado Bátho-ry patrí k veľkým talentom svojejgenerácie (* 1955, žije vo Vrútkach,pôsobí v Martine – pozn. aut.). Ma-lé možnosti sebarealizácie a potre-ba chleba pre rodinu mu v minu-losti nedovolili uskutočniť svojevízie. Väčšina vybraných ilustráciíby zrejme nikdy nebola publikova-ná a ostala by skrytá v ateliéri. Oslo-vuje ma jeho hľadanie i vernosťvlastnému výtvarnému prejavu.“

Marian Mráz už v časoch okupá-cie Československa reagoval na ten-to akt práve cez poéziu; v knižke todokumentujú básne Na lúke mojichsnov, Bojím sa noci, Volanie do tmy, Osa-melosť. Výber básní od roku 1968 ažpo rok 2014 umožňuje čitateľovi na-hliadnuť do vývoja autorovej poézie,dozrievania výpovedí, ozvien jehoduše. Dozvedáme sa, že jeho vnútor -ný svet je bohatý a že Marian Mrázzostáva vnímavým na to, čo sa oko-lo neho deje. Jeho verše nepôsobiaprvoplánovo, netúži sa vyjadrovaťk všetkému a všetkým, ale len k to-mu, čo najsilnejšie rezonuje v jehoduši.

DôveraV každom plote sú dverei múry majú svoje oknávšetko je o dôverepre vstup je nevyhnutná (2010)

viera, jazyk, zmysel pre humora optimizmusMarian Mráz pochádza z Čárov naZáhorí. Medzi jeho predkov patrí Mi-chal Antonides Mráz (1602 – 1660),absolvent Pázmanea vo Viedni, čiImrich Mráz, jeden z prvých členovMatice slovenskej, ale i Štefan Mráz,účastník stretnutia Jána Hollého soštúrovcami v Čachticiach. A čo siodniesol do života práve z rodnéhoZáhoria, ktoré dalo Slovensku mno-hých talentovaných majstrov pera?„Záhorie mi dalo identitu potvrde-nú originálnym jazykom, vieru mo-jich predkov, zmysel pre humor aži-votný optimizmus,“ vyznáva sa.Základnú školu ukončil v Šaštíne,maturoval v Senici, jeho ďalšie ži-votné kroky smerovali na štúdiummedicíny na Karlovu univerzitu doPrahy. Už ako študent založil v ro-ku 1967 spolu s Rafaelom Čermá-kom a Vojtechom Čelkom študent-ský klub Matice slovenskej.

Po štúdiách pracoval ako lekárv Čechách (Ústí nad Labem) a od ro-ku 1975 na Slovensku (Žilina, Mar-tin). „Medicína je poslaním i po-volaním. Jej štúdium a praktickévykonávanie si vyžadujú veľa ná-

mahy i odriekania. Vybral som si juskôr preto, lebo som bol zvedavýachcel som viac poznať človeka vce-lej jeho šírke, aj biologickej, aby sombol kompetentný mu aj pomôcť. Anamoju lekársku prax si spomínamako na viac-menej propedeutiku teo-lógie, čiže ako na postupné objavo-vanie pravdy o poslednom cieli člo-veka –amedicínama utvrdila vtom,že ním nemôže byť smrť. Medicínaje teda determinovaná smrteľnosťoučloveka, teológia však ide aj za tútohranicu a ponúka neporovnateľneviac možností, viac nádeje, ba aj is-totu smrteľnosti.“ A prečo v roku1981 vstúpil do Spoločnosti Ježišo-vej a tajne študoval filozofiu a teo-lógiu? „Sv. Ignác (zakladateľ jezuit-skej rehole – pozn. aut.) učí slabéhoa hriešneho človeka voliť si to lepšie– magis a tým mu ponúka možnosťbyť bližšie k Bohu i ľuďom,“ tvrdí.

Stretnutia s Holanom i PółtawskouZa kňaza ho vysvätil kardinál JánChryzostom Korec vroku 1990 vNit-re. V rokoch 1991 – 1993 absolvovalpostgraduálne štúdiá vo Varšave,habi litoval sa na Trnavskej univer-zite, kde dodnes pôsobí ako vysoko-školský pedagóg. Prednáša antropo-lógiu a maritálne vedy v Trnave,Bratislave i v Poľsku. Vedecky sa za-oberá najmä štúdiom vzťahov a ve-dou o odlišnosti.

Prvé básnické vyznania uverejňo-val už vštudentskom časopise na se-nickom gymnáziu. Nemyslí si však,že básnici sú svedomím národa: „Bás-nik má, podľa mňa, iné poslanie: vtes-nať do ľudských pojmov a slov nie-čo, čo nás prevyšuje, čo nedokážemepomenovať či vysloviť, hoci to patrík podstate ľudskej skúsenosti. Po-ézia je vlastne objavovaním veľkos-ti človeka na samom dne našich po-chybností.“ Treba spomenúť, že jehovzťah k poézii značne ovplyvnil čes -ký básnik Vladimír Holan. „Holanku koncu svojho života priam zvidi-teľňoval biblického Jóba. Jeho poéziabola drámou, vzburou, odmietanímiprijatím anakoniec priľnutím kBo-hu. Poéziu Vladimíra Holana som

objavil už ako študent a je zaujíma-vé, že hneď som ju stotožnil s hud-bou Gustava Mahlera. K Holanoviako človeku ma priviedli až moji ko-legovia Dr.Vonášek aDr.Kment, kto-rí ho liečili, ale veľmi mi ho priblížilaj biskup Karel Otčenášek, sktorýmbol dlhé roky v kontakte.“

Marian Mráz patril kspolupracov-níkom biskupa Otčenáška; po návra-te na Slovensko sa zapojil do aktivítokolo Silvestra Krčméryho a Vladi-míra Jukla. Nadviazal aj kontaktysPoľskom, Wandou Półtawskou, kar-dinálom Karolom Wojtyłom. „Panidoktorka Półtawska, jej rodina abytpredstavovali v časoch totality preslovenských katolíckych disidentovmožnosť priameho kontaktu s kar-dinálom Wojtyłom. Pre mňa sa Wan-da Półtawska stala aj inšpirátorkouv oblasti štúdia a sprostredkovaniavtedajších najnovších poznatkov oro-dine a zodpovednom rodičovstve.Umožnila nám kontakt s doktoromBillingsom a viacerými svetovýmiodborníkmi, čo viedlo kprolife akti-vitám počas totality (Vrútky, DolnýKubín) a neskôr k založeniu hnutiaDonum vitae. Je to žena martýriai aktívnej apritom radostnej evanje-lizácie,“ hovorí Marian Mráz, ktorýdnes žije v Trnave a vo Vrútkach.

V jeho zbierke Ktvojim brehom náj-deme aj konštatovanie, že chce tro-chu poodkryť vnútorný svet člove-ka, filozofa a teológa, ako ho prežívav perspektíve lásky k Bohu i k ľu-ďom. Na otázku, či sa cíti byť viac fi-lozofom, kňazom, lekárom aleboučiteľom, odpovedá: „Život má svo-je limity a každé povolanie, ktoré-mu sa človek venuje, v ňom ostáva,hoci ho už aktívne nevykonáva, pod-statné je, aby vždy ostal človekom.“

Len vtedyNepíšem listy len kvôli odpovedi,ani básne nemám liekom na samotu,popíjam zo svojho snenia, keď ma smädí,zaspievam si, hoci sem-tam strácam nôtu,básnim od radosti či smútku – len vtedy (2014)

SníMkY: arCHív a autorka

katolíCkE novinY i 17. 1. 2016 druHá nEdEľa v CEzročnoM období

20 | kultúra

Marian Mráz a jeho nazbierané výpovede zo životaCelkom potichu vyšla známemu jezuitovi, vysokoškolskému pedagógovi, filozofovi Marianovi Mrázovi zbierka jeho poetických výpovedí o živote, večnosti, o tom, čo nás presahuje. Má názov K tvojim brehom. Pozoruhodné je, že ide o výber z jeho tvorby z rokov 1968 – 2014. vedeliste, že zložil báseň aj upálenému Janovi Palachovi alebo že v tvorbe ho ovplyvnil veľký český básnik vladimír Holan, s ktorým sa osobne poznal?

Marian Mráz

www.KatoLicKenovinY.SK KatoLícKe novinY | 17. 1. 2016

KuLtúra | 21

LenKa horáKová

Kedy ste si uvedomili, že Pán vásvolá na cestu duchovnej pomociľuďom?

Túžba robiť niečo užitočné predruhých ľudí bola so mnou asi oddetstva, ale konkrétna podoba savyvíjala dlho. Chcela som pracovaťs postihnutými, ale za totality manevzali ani na špeciálnu pedagogi-ku, nieto ešte na psychológiu. Ne-skôr som bývala a slúžila niekoľkorokov v medzinárodnej evanjeli-začnej škole na Malte a popritomzvažovala život v klauzúre alebov Komunite blahoslavenstiev. Prá-ca v pastoračnom stredisku v Praheaj v charizmatickej obnove ma pri-viedli do kontaktu s mnohými ľuď-mi v Cirkvi, uvedomila som si však,ako málo im môžem ponúknuť, keďsa do pomáhania ľuďom vrhám prí-liš amatérsky. Preto som sa vydalaešte do Ríma na postgraduálne štú-diá spirituálnej teológie a neskôrpsychológie a psychoterapie. Od ro-ku 2005 až do minuloročnej jari somsa venovala najviac psychoterapiia poradenstvu pre ľudí z Cirkvi.

Ste veriaca a z tejto pozície rie-šite aj problémy ľudí, ktorí za va-mi prichádzajú. Viete si bez tohopredstaviť svoju prácu?

Už nie, pretože imoje štúdium naGregoriánskej univerzite bolo po-stavené na kresťanských hodnotách.Ale nechcela by som tým povedať, ževeriaci psychoterapeut alebo psy-chológ je vždy lepší ako neveriaci,pretože pri niektorých problémochje oveľa dôležitejšie, aby bol dobrýmodborníkom. Samozrejme, keď mápsychoterapia slúžiť napríklad ľu-ďom zasväteného života, bude mudosť chýbať pohľad do jeho duchov -ného života a hodnôt.

Dnes pribúda ľudí, ktorí prežíva-jú depresie či iné duševné poruchy.Prečo je to podľa vás tak?

Ani neviem, či je toto tvrdeniepravdivé, či nie je len nárast výsky-

tu porúch skôr indikátorom rozvi-nutejšej starostlivosti o ľudí so psy-chickými problémami. Vniektorýchoblastiach je dodnes návšteva psy-chológa či psychiatra tabu, takžečlovek s depresiou sa „lieči“ alko-holom, ale nie je evidovaný ako de-presívny pacient. Inokedy sa to na-ozaj s užívaním psychofarmák ažpreháňa, ale to je skôr problémv krajinách na západ od nás. Iste,v meste sa dá vypozorovať omnohostresujúcejší štýl života, ako to bo-lo pár desia tok rokov dozadu. Ne-zhody v rodi nách môžu tiež prispie-vať k nárastu depresií, niekedy užpočas dospievania, ale i v neskor-šom veku. Napriek tomu by som sinetrúfla tvrdiť, že by to v minulos-ti bolo v rodinách oveľa krajšie a jed-noduchšie. Je síce pravda, že sa takčasto nerozpadávali, ale niekedy de-ti vyrastali vo veľmi ťažkej atmosfé-re, a to aj v kres ťanských rodinách.

Zdá sa, že v minulosti mali ľudiak sebe bližšie. Dnes sú medziľud -ské vzťahy veľmi neosobné achlad-né. Myslíte si, že aj to prispievak mnohým duševným poruchám?

Dobré medziľudské vzťahy majú,samozrejme, na náš duševný stavveľký vplyv. Ale opäť – ja som v mi-nulosti nežila, takže nemôžem tvrdiť,či si ľudia naozaj boli bližší ako dnes.Určite sú rozdiely medzi dedinami,malými a veľkými mestami, kde súľudské kontakty trochu ťažšie, ale

nie vždy platí, že vzťahy na dedine súideálne. Ja pochádzam zmalého mes-ta a teraz už dlhodobo žijem vo veľ-komeste. Vzťahy v paneláku nie sú„nič moc“, s väčšinou ľudí v tom is-tom vchode sa ani po desiatich ro-koch nepoznáme, ale v zamestnanímáme vzťahy výborné, radi sa vidí-me, trávime spolu ivoľný čas, delímesa o životné radosti i bolesti.

Vyhľadávajú aj kňazi či rehoľní-ci pomoc psychoterapeutov?

Počas 10 rokov mojej psychote-rapeutickej praxe tvorili asi polovi-cu mojich klientov, v Ríme dokon-ca drvivú väčšinu. Ale zdá sa, žeu rehoľníkov to veľmi závisí od cel-kovej atmosféry komunity: z nie -ktorých komunít prišlo postupnei viac ľudí, často i niekto z predsta-vených, kým z iných spoločenstievza celé roky nikto – niekedy i v dô-sledku toho, že predstavení psycho-logickú pomoc z princípu znevažo-vali alebo mali obavy, že ľuďombude nabúravať hodnoty povolania.

Čo pokladáte za najväčšie „cho-roby“ súčasnosti?

Veľkú rozbitosť, pohltenosť doj-mami, obrazmi a útržkovitými in-formáciami, ktoré sa nám nedarí za-radiť do zmysluplného celku. Taktiežpreťaženosť zlými správami, preto-že médiá im dávajú zprincípu pred-nosť pred neutrálnymi či dobrými,spôsobuje to však časom otupenosť,neschopnosť súcitiť s trpiacimi ale-bo i úzkosť a pocit, že sa celý svetzbláznil. Mladí ľudia mávajú pro-blém „zakoreniť“ sa a vydať sa ne-jakým smerom, mnohí len skúšajúnové veci, vzťahy, rôzne práce, po-volania. Na nás starších zase pozo-rujem stále ťažobu mentality komu-nistického režimu: nedôveru, skepsu,pocit, že nič nemá cenu a že je zby-točné sa o niečo snažiť; pasivitu,strach púšťať sa do nových vecí, aleiskryté nepriateľstvo voči autoritám,voči akémukoľvek vonkajšiemu sys-tému – apritom tendenciu zvaľovaťna ne všetku zodpovednosť za veci,ktoré nejdú anefungujú. Najväčšou

„chorobou“ dneška je však strataviery v Boha, pričom vyprázdnenémiesto napĺňa kadejaká náhrada:ezoterika, okultizmus, závislosť odvšetkého možného i nemožného.

V praxi sa stretávate s mnohýmiproblémami ľudí. Neprenášate siich do svojho osobného života?

Azda nie tak, žeby ma to ničiloalebo žeby som žiaden osobný životuž nemala. Isté emočné hranice súv pomáhajúcich profesiách nutné,tak ako sa musia rešpektovať aj hra-nice fyzické. Ale nie som schopná zadverami kancelárie na svojich náv -števníkov úplne zabudnúť, nieke-dy si nad niekým lámem hlavu, ino-kedy niekoho opakovane vkladámmodlitbou do rúk toho, ktorý môžeoveľa viac ako ja.

Čo vám pomáha „dobiť batérie“? Veľa vecí. Závisí to od toho, z čo-

ho a ako som vyčerpaná. Niekedy siodpočiniem iba tým, že môžem vpo-koji robiť len jednu prácu. Inokedymi pomôže pobyt v lese alebo na ho-rách, niekedy potrebujem zájsť napár dní úplne do ticha, do niektoré-ho kláštora, vypnúť mobil, nebraťsi so sebou žiadnu prácu. Tiež maosvieži priateľské posedenie s ľuď-mi, s ktorými je zábava, alebo hras deťmi, ktoré ma svojou bezpro-strednosťou spoľahlivo zbavia kom-plexu „riaditeľky zemegule“, ktorýsám osebe veľmi unavuje avyšťavuje.

Máte okrem písania kníh eštenejaké hobby?

Písanie kníh ani nie je tak hobbyako skôr práca: keď nejakú dopíšem,mávam toho plné zuby. Dlho mitrvá, kým mám zase znovu odvahupustiť sa do písania. Mojím koníč-kom je skôr čítanie kníh. Rada počú-vam hudbu, kedysi som i hrala. Veľ-mi rada chodím do krásnej prírodyalebo pozerám dokumenty zkrajín,kam sa pravdepodobne nedostanem.V poslednom čase si ako relax uží-vam jazdu na kolobežke, ktorú somdostala od brata k narodeninám.

SníMKa: archív –KL–

Najväčšou chorobou dneška je strata viery v BohaMinulý rok do farnosti Poprad zavítala známa česká teologička a psychoterapeutka Kateřina LachManová. vo svojej prednáške sa venovala prekážkam odpustenia, ktoré človeka veľakrát väznia a bránia mu ísť ďalej v duchovnom živote. Porozprávali sme sa s ňou nielen o jej práci, ale pootvorila nám dvere aj do svojho súkromia.

rozhovor

Kateřina Lachmanová

katolícke NoviNy i 17. 1. 2016 druhá NedeĽa v cezročNoM období

22 | deťoM

– Vyskúšali ste si už signál láskavosti, ktorýsme vám prezradili minule? Dobromilka, pri-pomenieme ho kamarátom?– Jasné, Svetlúšik. Takto si spojím prštekyoboch rúk do tvaru srdiečka. Znamená toprosbu: „Skúsme sa správať k sebe láskavo,rozprávať sa láskavo.“– S láskavosťou je všetko krajšie,☺!

Ahoj, kamaráti!

detoM@katolickeNoviNy.Sk

pripravuje: MartiNa jokelová-ťuchová ilustrácie: Ľuba Suchalová

a

L á s k a v ý n o v ý r o k ( 2 )

Náš tip:Kartičky si podlep tvrdším papierom.

Keď ich na vyznačenom mieste spojíš,

budeš mať zbierku láskavostí s 12 ná-

padmi na prejavy láskavosti v rodine,

v škole, medzi kamarátmi, vo farnosti...

Moja zbierkaláskavostí

Vieme sa zabávať Bezpečne v objatí

Spoločne veselšie

– sVätÉ BRÁny V ROKU mILOsRDEnstVABrány milosrdenstva na získanie da-ru odpustkov počas mimoriadnehoSvätého roku milosrdenstva budúotvorené do novembra 2016. Vybra-né chrámy – Bratislavská arcidie-céza: Katedrála sv. Martina Bratisla-va, bazilika Šaštín, bazilika Marianka,Kos tol sv. Antona Paduánskeho Báč,františ kánsky kostol Bratislava; Bra-tislavská eparchia:katedrálny ChrámPovýšenia Pánovho kríža Bratislava;Trnavská arcidiecéza:Katedrála sv.Jána Krstiteľa Trnava, Kostol Naro-denia Panny Márie Nové Mesto nadVáhom, Kostol sv. Ondreja, apošto-la, Komárno; Nitrianska diecéza:Ba-zilika sv. Emeráma Nitra, Kostol sv.Andreja v Skalke nad Váhom, Kos-tol sv. Benedikta, opáta, Hronský Be-ňadik; Žilinská diecéza: KatedrálaNajsvätejšej Trojice v Žiline, Bazili-ka Narodenia Panny Márie RajeckáLesná, Kos tol Božieho milosrdenstvaŽilina-Hájik, Kostol sv. apoštola Jaku -ba Staršieho Dubnica nad Váhom,Kostol sv. Mikuláša Višňové, KostolPanny Márie Matky Cirkvi na vrchuŽivčáková; Banskobystrická diecé-za: Katedrála sv. Františka Xaverské-ho Banská Bystrica, Kostol Panny Má-rie Nanebovzatej Banská Štiavnica,Kostol Panny Márie Fatimskej Hri-ňová, prepoštský Kostol Panny MárieKláštor pod Znievom, Kostol sv. Mi-chala, archanjela, Levice; Kostol sv.Margity Antiochijskej Litava, KostolMučeníckej smrti sv. Jána KrstiteľaNitrian ske Pravno, Kostol NarodeniaPanny Márie Nová Baňa, Kostol Bož-ského Srdca Ježišovho Partizánske,Kostol sv. Bartolomeja, apoštola, Prie-vidza; Kostol Najsvätejšej TrojiceSlovenská Ľupča, Bazilika NávštevyPanny Márie Staré Hory, Kostol Nane -bovzatia Panny Márie Šahy, KostolBožieho milosrdenstva Terany, Kos-tol Narodenia Panny Márie VeľkýKrtíš, Kostol sv. Alžbety Zvolen, Kos-tol Povýšenia Svätého kríža Žiar nadHronom; Spišská diecéza: Katedrá-la sv. Martina Spišská Kapitula, Kon-katedrála Sedembolestnej PannyMárie Poprad, Bazilika Návštevy Pan-ny Márie Mariánska hora Levoča, Ba-zilika sv. Jakuba Levoča, Bazilika Po-výšenia Svätého kríža Kežmarok,

Svätyňa Božieho milosrdenstva Smi-žany, Kostol sv. Šimona a Júdu Ná-mestovo, Kostol Všetkých svätýchRabčice, Kostol Nanebovzatia Pan-ny Márie Zákamenné, Kostol sv. Mar-tina Trstená, Kostol Povýšenia Svä-tého kríža Dolný Kubín, Kostol sv.Ondreja Ružomberok, Kostol sv. Mi-kuláša Liptovský Mikuláš, Kostol Na-nebovzatia Panny Márie Spišská Sta-rá Ves, Kostol sv. Mikuláša StaráĽubovňa, Kostol Nanebovzatia Pan-ny Márie Spišská Nová Ves, Kostol sv.Jána Krstiteľa Spišské Vlachy, Kostolsv. Michala Spišské Bystré, KostolBožieho milosrdenstva Istebné; Ko-šická arcidiecéza: Katedrála sv. Alž -bety Košice, konkatedrála Prešov, ba-zilika Bardejov, bazilika Vranov nadTop ľou, diecézna svätyňa Gaboltov,die céz na svätyňa Obišovce, diecéz-na svätyňa Stropkov, diecézna sväty -ňa Veľký Šariš, kostol Malá Vieska, ka-plnka Svätá Mária, Kostol Božiehomilo srdenstva Košice, Kostol Božie-ho milosrdenstva Snina, Kostol Bo-žieho milosrdenstva Svinia, KostolVšetkých svätých Humenné, kostolLipa ny, Kostol Narodenia Panny Má-rie Michalovce, kostol Moldava nadBodvou, kostol Sabinov, kostol Sob -rance, kostol Trebišov; Gréckoka-tolícka eparchia Košice: KatedrálaNarodenia Presv. Bohorodičky Koši-ce, bazilika Michalovce, Chrám sv.Juraja Slovinky; Prešovská archi -eparchia:Katedrála sv. Jána Krstiteľav Prešove, Bazi lika Zosnutia Presvä-tej Bohorodičky Ľutina, Chrám Ne-poškvrneného počatia PresvätejBohorodičky na vrchu Zvir Litma -no vá, Chrám Božej Múdrosti Svid-ník, Chrám sv. apoštolov Petra aPav-la Poprad, Chrám Zosnutia PresvätejBohorodičky Humenné, monastier-sky Chrám bl. hieromuče níka Pav-la Petra Gojdiča v Krásnom Brode;Rožňavská diecéza: Katedrála Na-nebovzatia Panny Márie v Rožňave,Farský kostol Nanebovzatia PannyMárie vBrezne, premonštrátsky Kos-tol Narodenia sv. Jána Krstiteľa Jasov,Kostol Návštevy Panny Márie Luče-nec, Kostol Božieho milosrdenstvaĽuboreč, Kostol Mučeníckej smrti sv.Jána Krstiteľa Rimav ská Sobota, Kos-tol Nanebovzatia Panny Márie Fiľa-kovo, Kostol Nanebovzatia PannyMárie Gelnica, Kostol sv. VavrincaRevúca; Ordinariát OS a OZ SR: Ka-tedrála sv. Šebastiána Bratislava-Kras-ňany a väzenské kaplnky. –BÚ–

– PRE PODnIKAtEĽOVA mAnAŽÉROVZdruženie kresťanských podni ka -teľov a manažérov SR pozýva doKatedrály sv. Martina v Bratislave23. ja nuára o 17.00 na slávnostnúsvätú om šu, ktorú bude celebrovaťarcibis kup Stanislav Zvolenský.

AnnA BEHULOVÁ

– DUCHOVnÉ CVIčEnIAs KARmELItÁnmI Bratia bosí karmelitáni pozývajú19. – 21. februára mladých mužovna duchovné cvičenia o rozoznáva-ní povolania na tému: Vystúp na Kar-mel – Zabojuj o povolanie do BanskejBys trice. Kontakt cez e-mail: povola-nie.karmel@gmail.com, mobil: 0948/919700.

stAnIsLAV JALOVIAR OCD

– PRE ROZVEDEnýCHSaletíni pozývajú 22. – 24. januárado Chrenovca-Brusna na duchovnúobnovu rozVEDENÍ k BOHU I. Je urče-ná pre rozvedených, ktorí žijú sami.Prihlasovací formulár nájdete nadom saletini.webnode.sk. Info na roz-vedeni@rodinabb.sk, 0917/137333.

mAtEJ tRIZULIAK ms

www.KAtOLICKEnOVIny.sK KAtOLÍCKE nOVIny | 17. 1. 2016

OZnAmy / HREBEŇOVKA | 23

SPRÁVNE ZNENIE TAJNIČKY POŠLITENAJNESKÔR DO PONDELKA 25. JAnUÁRANA ADRESU REDAKCIE: P. O. BOX 276, 810 00 BRAtIsLAVA 1 E-mAIL: TAJNICKA@KATOLICKENOVINY.SK.TAJNIČKA OSEMSMEROVKY V KN 48ZNELA: ADVEnt JE čAsOm tÚŽOBnÉHOOčAKÁVAnIA KRIstA.KNIHY Z KRESŤANSKÝCH VYDAVATEĽSTIEVZÍSKAVAJÚ: PEtER AmEnA ZO SENICE,mÁRIA BEŠEnEJOVÁ Z KEŽMARKU, mÁRIA PECHOVÁ Z GbELOV. REDAKCIA

Vdp. Mgr. Jaroslav Dulovec,pustovník Božieho milosrdenstva,sa 29. januára dožíva 60 rokov.Vdp. Ján Macko, výpomocnýduchovný v Raslaviciach, sa 28.januára dožíva 80 rokov.Vdp. Mgr. Andrzej Mituta CCG,výpomocný duchovný v ZlatýchMoravciach, sa 25. ja nuára doží -va 50 rokov. Vdp. Mgr. Pavol Nagy, farárv Kameničnej, sa 25. januáradožíva 50 rokov. Vdp. ThDr. PaedDr. JozefNovák, PhD., farár v Krivanoch,sa 25. januára dožíva 50 rokov.

JUBILAntOm ŽELÁmE HOJnOsť BOŽIEHO POŽEHnAnIA.

(sPRACOVAnÉ PODĽA PODKLADOV Z BÚ)

OZnAmy

P P P P P P P

A A A A A A A

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14

V tajničke je ukryté dokončeniemyšlienky L. N. Tolstého: Šťastnýje, kto našiel...

1. stĺpec: brloh (pejor.)2. stĺpec: bremeno3. stĺpec: ľahká pórovitá hornina4. stĺpec: písmeno gréckej abecedy5. stĺpec: súčasť výbušného moto-ra6. stĺpec: pokojný harmonický ži-vot

7. stĺpec: smútočné oznámenie8. stĺpec: veľký oheň9. stĺpec: sklenená nádoba10. stĺpec: žena s veľkými očami11. stĺpec: impulz12. stĺpec: obraz v gréckokatolíc-kych chrámoch13. stĺpec: francúzsky renesanč-ný sochár14. stĺpec: výpravná básnická for-maPomôcka: Pilon ŠtEfAn KUKAn

HREBEŇOVKA

JUBILEÁ KŇAZOV

KATOLÍCKE NOVINY I 17. 1. 2016 DRUHÁ NEDEľA V CEZROČNOM OBDOBÍ

24 | ČÍTAME SI POČAS ZIMNÝCH VEČEROV

Hlavnou a nám dvom najdrahšou témourozhovorov bol, prirodzene, náš budú-ci manželský život.

Myšlienka, že budem stále pri svojom mu-žovi, budem sa zúčastňovať na jeho práci, bu-dem mať možnosť starať sa o jeho zdraviea chrániť ho pred dotieravými, rozčuľujúcimiho ľuďmi sa mi zdala taká vábivá, že mi zavšeišlo do plaču pri pomyslení, že sa to všetko ne-dalo rýchlo uskutočniť. Naša svadba záviselanajmä od toho, či sa urovnajú záležitosti s Rus­-kým­vestníkom. (...) Problém bol iba v tom, či bu-de mať časopis dosť prostriedkov na preddavokvo výške niekoľko tisíc, bez ktorých sme si ne-mohli založiť novú domácnosť. (...)

Fiodor Michajlovič sa pravidelne so mnoudelil o svoje starosti. Nič predo mnou neskrý-val, aby pre mňa nebol veľmi prekvapujúci ži-vot plný odriekania, ktorý nás v budúcnostioboch čakal. Bola som mu veľmi povďačná zaúprimnosť a vymýšľala som si všeličo možné,len aby sa zmenšili dlžoby, ktoré Fiodora Mi-chajloviča trápili. Čoskoro som pochopila, že vy-plácať dlžoby pri súčasnom stave jeho zále-žitostí bolo takmer nemožné. Hoci som sav praktickom živote vyznala málo, nepozna-júc u matky núdzu, no za tie tri mesiace dosvadby stihla som si všimnúť zarážajúcu sku-točnosť: len čo mal Fiodor Michajlovič penia-ze, hneď všetci jeho príbuzní – brat, švagriná,nevlastný syn a synovci – vždy nečakane, ale na-liehavo potrebovali peniaze a z tristo, štyristorubľov, ktoré Fiodor Michajlovič dostal z Moskvyza Zločin­a trest, nemal na druhý deň viac akotridsať – štyridsať rubľov, pričom nevyplatil ni-jaké zmenky, ale iba percentá. (...) Utešovalasom sa myšlienkou, že po svadbe vezmem hos-podárenie do svojich rúk, budem regulovať vy-plácanie príbuzných tak, že každému z nichurčím istú celoročnú sumu. Emília Fiodorov-na mala dospelých synov, ktorí ju mohli pod-porovať. Brat Nikolaj Michajlovič bol nadaný ar-chitekt a mohol pracovať, keby chcel. Nevlastnýsyn v svojom veku (21) by sa mal pustiť do ne-jakej vážnej práce a nespoliehať sa výlučne naprácu chorého, dlžobami zaťaženého otčima.

S rozhorčením som myslela na všetkých týchnič nerobiacich ľudí, lebo som videla, že sú-stavné starosti o peniaze kazili Fiodorovi Michaj-lovičovi dobrú náladu a zle vplývali na jehozdravie. Každodenné nepríjemnosti mu veľmirozrušovali nervy a častejšie sa vyskytovali epi-leptické záchvaty. Tak to bolo dovtedy, kýmsom sa v živote Fiodora Michajloviča neobjavi-la ja. Vtedy sa na čas všetko zmenilo. (...)

Navyše, keďže bol Fiodor Michajlovič zadlže-ný, musel sám ponúkať svoje diela časopisoma, prirodzene, dostával za ne oveľa menej, akodostávali zabezpečení spisovatelia, napríkladTurgenev alebo Gončarov. V čase, keď Fiodoro-vi Michajlovičovi platili za Zločin­a trest stopäť-desiat rubľov za hárok, Turgenev v tom istomRuskom­vestníku dostával za svoje romány päť-sto rubľov za hárok.

Najurážlivejšie bolo, že pre dlžoby FiodorMichajlovič sa musel ponáhľať s písaním. Ne-mal ani čas, ani možnosť vybrusovať svoje die-la, a to ho veľmi trápilo. Kritici často vyčítaliFiodorovi Michajlovičovi nevydarenú formujeho románov, to, že v jednom románe sa ichspája niekoľko, že udalosti sú nakopené a mno-hé zostáva nedokončené. Prísni kritici ani ne-vedeli, za akých podmienok musí Fiodor Mi-chajlovič písať. Stávalo sa, že prvé tri kapitolyrománu už boli uverejnené, štvrtá bola v tla-či, piatu iba poslal poštou, šiesta sa písala,a ostatné neboli ani premyslené. Koľko ráz somvidela potom úprimné zúfalstvo Fiodora Mi-chajloviča, keď zrazu zistil, že „pokazil myš -lienku, na ktorej mu veľmi záležalo“ a že ne-má možnosť chybu napraviť.

Trápila som sa kvôli ťažkej materiálnej si-tuácii svojho ženícha a utešovala som sa pri-tom myšlienkou, že v blízkej budúcnosti, o rok,budem mať možnosť zásadne mu pomôcť, keďv deň dosiahnutia mojej plnoletosti dostanemdom, ktorý mi odkázal otec. (...)

Predajom sa dalo získať vyše desaťtisíc, kto-rými som chcela vyplatiť časť dlhov FiodoraMichajloviča. Na môj veľký žiaľ, pred dosiah-

nutím plnoletosti som nič nemohla podnik-núť. Moja matka nahovárala Fiodora Michaj-loviča, aby sa stal mojím poručníkom, ale roz-hodne to odmietol.

„Ten dom je určený Ani,“ hovoril, „nech hoaj na jeseň dostane, keď bude mať dvadsaťje-den rokov. Nechcel by som sa miešať do jej fi-nančných záležitostí.

Fiodor Michajlovič ako ženích sústavne od-mietal moju peňažnú pomoc. Vravela som, žekeď sa máme radi, tak všetko musíme mať spo-ločné.

„Prirodzene, tak to aj bude, keď sa zoberie-me,“ odvetil, „ale zatiaľ nechcem vziať od te-ba ani rubeľ.“

Myslím si, že Fiodor Michajlovič si dobreuvedomoval, aké fantastické sú zavše potrebyjeho príbuzných, nemal síl ich odmietnuť, alenechcel ich uspokojovať mojimi peniazmi. Anitých dvetisíc, čo sľubovala moja rodina ako ve-no, sa nechcel dotknúť a nahováral ma, nechsi za ne kúpim všetko, čo potrebujem pre svo-ju domácnosť. S dojatím si spomínam, ako Fio-dor Michajlovič prezeral a ukladal do kaziet no-že a vidličky, ktoré som práve kúpila, a vždyschvaľoval môj výber. Vedel, že sa od jeho po-chvaly rozžiarim, a tešil sa z mojej radosti.

Rád si najmä obzeral moje nové šaty, a keďich priniesli od krajčírky, nútil ma vyskúšať siich a ukázať sa mu. Niektoré (napríklad viš-ňovej farby) sa mu tak páčili, že ma prosil, abysom si ich celý večer nechala.

Fiodor Michajlovič ma nútil skúšať si klobú-ky a zisťoval, že mi mimoriadne svedčia. Vždysa usiloval povedať mi niečo láskavé a príjem-né, a tak ma potešiť. Koľko skutočnej dobroty,koľko nežnosti bolo v jeho milujúcom srdci! (...)

Fiodor Michajlovič sa zdržal v Moskve zodvadsať dní a úspešne sa dohovoril s redak -ciou Ruského­vestníka. Keď sa Katkov dozvedel,že sa chce Fiodor Michajlovič oženiť, úprimnemu zablahoželal... Dvetisíc rubľov, ktoré žia-dal ako zálohu, sľúbil dať na dva-tri razy v prie-behu januára. Takto sa naskytovala možnosťvystrojiť svadbu do Veľkého pôstu. (...)

Fiodor Michajlovič našiel pre nás byt na Voz-nesenskom prospekte v Topoľovom dome (terazčíslo 27), priamo oproti kostolu Nanebovstúpe-nia. Byt bol z dvora a obloky bytu smerovali doVoznesenskej uličky. Byt bol na prvom poscho-dí a pozostával z piatich veľkých izieb.

Z KNIHY ANNY GRIGORIEVNY DOSTOJEVSKEJ SPOMIENKY

BRATISLAVA: EURÓPA, 2009

PRELOŽILA: MÁRIA HULMANOVÁ

ILUSTRÁCIA: ZUZANA KUCIRKOVÁ

Budúci manželský život s Dostojevským

www.KATOLICKENOVINy.SK KATOLÍCKE NOVINy | 17. 1. 2016

PROgRAmy | 25

RáDIO LUmEN 10.10 vKontexte. 10.40 Púť do Santiaga de

Compostela. 11.10 Medzi nebom a ze-

mou. 12.55 Gréckokatolícky magazín. 13.10Saleziánsky magazín. 13.30 Kresťan v spo-

ločnosti. 14.25 Stojí to za to! Manželia Fač-

kovci. 15.30 Ruženec z Lúrd (P). 16.25 Väz-

by. Chipsy a manželstvo (P). 16.55 Priepasť

(P). 17.30 Doma je doma (P). 18.30 Animo-

vané biblické príbehy SZ. 19.00 Ruženec

z Lúrd. 20.00 Krátke správy (P). 20.20 Ado-

rácia (P). 21.05 V škole Ducha. 21.35 Môj

názor.

PIATOK 22. 1. – 7.00 Svätá omša

(P). 8.15 Doma je doma. 9.10 Animované

biblické príbehy SZ (P). 10.10 Duchovná po-

radňa. 10.35 V Samárii pri studni. 12.00Anjel Pána. 12.55 Zlatá niť viery na Brit-

ských ostrovoch. 13.25 V škole Ducha.

13.55 Chvály. 15.00 Hodina milosrdenstva

(P). 15.30 Ruženec z Lúrd. 16.45 Kateché-

za. 17.00 Stojí to za to! Manželia Fačkov-

ci (2/2) (P). 17.30 Bosna a Hercegovina –

Veriaci v Krista (P). 20.00 Spravodajský

súhrn (P). 20.25 Effeta (Lk 1, 1 – 4; 4, 14 –

21) (P). 20.55 Púť do Santiaga de Com-

postela. 21.25 LUXáreň.

SOBOTA 23. 1. – 7.00 Ruženec.

8.30 Klbko. 8.50 Biblické príbehy (P). 9.15Peter medzi nami. Rodina a choroba. 9.50Bosna a Hercegovina – veriaci v Krista.

11.30 Väzby. Chipsy a manželstvo. 12.55Generálna audiencia. 14.00 Priepasť. 14.30Púť do Santiaga de Compostela. 15.30 Ru-

ženec z Lúrd. 16.00 Svätá omša z Tappan

(P). 17.00 Hudobné pódium (P). 17.45LUX áreň (P). 18.15 Saleziánsky magazín.

19.00 Ruženec z Lúrd. 19.30 Effeta (Lk 1,

1 – 4; 4, 14 – 21). 20.00 Spravodajský súhrn.

20.25 Biblia. Samson a Dalila (1/2). Film

(P). 22.20 Zlatá niť viery na Britských

ostrovoch.

NEDEĽA 24. 1 . – 7.00 Ruženec.

8.00 Správy zo Svätej zeme. 8.30 Klbko –

o liturgii (P). 8.50 Biblické príbehy (P). 9.05LUXáreň. 10.00 Svätá omša z Nimnice (P).

11.40 Stojí to za to! Manželia Fačkovci (2/2).

12.00 Anjel Pána (P). 12.20 Ruženec. 12.55V Samárii pri studni. 14.15 vKontexte. 14.40Môj názor (P). 15.00 Hodina milosrden-

stva. 15.30 Ruženec z Lúrd. 16.00 V škole

Ducha (P). 16.35 Biblia. Samson a Dalila

(1/2). Film. 18.30 Klbko. 19.00 Ruženec

z Lúrd. 19.30 Katechéza. Nikto nežije sám

(P). 20.25 Duchovná poradňa. 20.55 Me-

dzi nebom a zemou. M. Pagáčová (P).

Adresa: TV LUX, s. r. o., Prepoštská 5,

811 01 Bratislava

Tel. číslo: 02/60 20 27 27

Číslo účtu: 2620013784/1100 – len na

finančné dary

– výber z programov

PONDELOK 18. 1. – 8.30 Pozdra-

vujeme vás, krajania. Slováci z Austrálie.

10.30 Čítanie zo SZ. 11.00 Zaostrené. 16.30Vitaj doma, rodina! 20.00 Študentské šapi-

to. Púť zaľúbených. 21.30 Počúvaj srdcom.

UTOROK 19. 1. – 10.30 Spoločen-

ský komentár. 11.00 Občan. 14.15 Príbytok

svetla. 16.30 Duchovný obzor. 20.00 Sta-

ré, ale dobré.

STREDA 20. 1. – 10.30 Sonda do

života Cirkvi. 11.00 Rozhovor týždňa. Slo-

vák predsedom národnostného výboru

v maďarskom parlamente. 16.30 Lupa.

20.00 Fujarôčka moja.

ŠTVRTOK 21. 1 . – 8.30 Pozdra-

vujem vás, krajania (R). 10.30 Prehľad kres-

ťanskej tlače. 11.00 S ružencom na perách.

16.30 História a my. 20.00 Gospelparáda.

PIATOK 22. 1. – 10.30 Predstavu-

jeme cirkevných otcov. 16.30 ÚV hovor.

20.00 Mince na dne fontán.

SOBOTA 23. 1. – 6.31 Sonda do

života Cirkvi (R). 7.24 Spoločenský komen-

tár (R). 8.30 Lupa (R). 9.30 Kláštory a re-

hoľný život v stredoveku. 10.00 Viera do

vrecka. Matka a dcéra, blízke vzdialené.

11.00 Fujarôčka moja (R). 15.15 Literárna

kaviareň. Sv. Terézia z Lisieux očami ses -

try V. Barátovej. 20.30 Od ucha k duchu.

Mesiac s pápežom Františkom.

NEDEĽA 24. 1 . – 6.05 Modlitba

prvej hodinky v gréckokatolíckom obrade.

10.00 Sv. Ján Pavol II. – pápež rodiny. En-

cyklika Evangelium vitae. 11.00 Vyznania.

12.00 Anjel Pána. 13.00 Rozhlasová hra.

Hra o sv. Františkovi Saleskom. 14.00 Vi-

taj doma, rodina! 15.30 Svetlo nádeje. 20.30Karmel. 22.00 V sile Slova. 22.30 Pohoda

s klasikou.

Pravidelné rubriky a relácie:Po – Pi 6.00, 7.00, 8.00, 9.00, 10.00, 11.00,13.00, 14.00 Krátke správy a šport. 7.22 Ka-

lendár prírody. 9.15 Srdce Európy. 16.00Svetielko. 19.30 Vešpery. Po – Ne 4.50 Deň

s modlitbou. 7.14 Počasie s Petrom Jurčo-

vičom. 18.00 Emauzy. Svätá omša. 19.45 Rá-

dio Vatikán. So – Ne 20.00 Vešpery.

Tel. kontakt: 048/4710810

Bankové spojenie: VÚB Banská Bystrica,

č. účtu: SK71 0200 0000 0030 9801 0859,

BIC: SUBASKBX – len na finančné dary.

Relácia Piesne na želanie: Úhradu za od-

vysielanie vášho želania zasielajte pošto-

vou poukážkou typu H na adresu: Rádio

Lumen, s. r. o., Kapitulská 2, 974 01 Ban -

ská Bystrica.

TV LUx– programová ponuka

NEDEĽA 17. 1 . – 7.00 Ruženec.

8.00 Správy zo Svätej zeme. 8.30 Klbko

(P). 8.50 Biblické príbehy (P). 9.05 LUX -

áreň. 10.00 Svätá liturgia z Prešova (P).

11.40 Stojí to za to! 12.00 Anjel Pána (P).

12.20 Ruženec. 12.55 V Samárii pri stud-

ni. 14.15 vKontexte. 14.40 Môj názor (P).

15.00 Hodina milosrdenstva. 15.30 Ruže-

nec z Lúrd. 16.35 Biblia. Jozef (2/2). Film.

18.30 Klbko. 19.00 Ruženec z Lúrd. 19.30Katechéza. V srdci Cirkvi byť láskou (P).

20.25 Duchovná poradňa (P). 20.55 Me-

dzi nebom a zemou. M. Hricáková (P).

PONDELOK 18. 1 . – 7.00 Svätá

omša (P). 7.35 Týždeň s ... (P). 7.40 Ruže-

nec. 8.15 Doma je doma. 9.10 Animované

biblické príbehy SZ (P). 10.00 Spravodaj-

ský súhrn. 10.20 Môj názor. 10.40 LUX -

áreň. 11.30 Saleziánsky magazín. 12.20 Ru-

ženec. 12.55 Duchovná poradňa. 13.25Hudobné pódium. 14.10 Dómska koruna.

15.30 Ruženec z Lúrd (P). 16.00 vKontex-

te. 16.25 Vatikánsky magazín (P). 17.00Správy zo Svätej zeme (P). 17.30 Doma je

doma (P). 18.30 Animované biblické prí-

behy SZ. 19.00 Ruženec z Lúrd. 20.00 Krát-

ke správy (P). 20.15 Pozvánka (P). 20.25V Samárii pri studni (P). 21.55 Rwanda.

UTOROK 19. 1. – 7.00 Svätá omša

(P). 7.40 Ruženec. 8.15 Rwanda. 10.10 V ško-

le Ducha. 10.40 Fundamenty. 11.40 Kateché-

za. 12.55 Misia Honduras. 13.25 vKontexte.

14.05 Vatikánsky magazín. 15.30 Ruženec

z Lúrd (P). 16.00 Medzi nebom a zemou.

16.45 Zlatá niť viery na Britských ostrovoch

(P). 17.30 Doma je doma (P). 19.00 Ruženec

z Lúrd. 20.00 Krátke správy (P). 20.20 vKon-

texte (P). 20.50 Gréckokatolícky magazín

(P). 21.05 Saleziánsky magazín. 21.20 Spo-

jení oceánom. Rado Lesay (P).

STREDA 20. 1. – 7.00 Svätá omša

(P). 7.40 Ruženec. 8.15 Doma je doma.

9.10 Animované biblické príbehy SZ (P).

9.50 Generálna audiencia (P). 11.10 Zlatá

niť viery na Britských ostrovoch. 11.35 Sprá-

vy zo Svätej zeme. 12.20 Ruženec. 12.55Stojí to za to! Manželia Fačkovci (1/2).

13.20 V Samárii pri studni. 15.30 Ruženec

z Lúrd (P). 16.30 Púť do Santiaga de Com-

postela (P). 17.00 Klbko. 17.30 Doma je

doma (P). 18.30 Animované biblické prí-

behy SZ. 19.00 Ruženec z Lúrd. 20.00 Krát-

ke správy (P). 20.10 Prehľad katolíckych

periodík (P). 20.20 Kresťan v spoločnosti

(P). 21.20 Vatikánsky magazín.

ŠTVRTOK 21. 1. – 7.00 Svätá omša

(P). 7.40 Ruženec. 9.10 Animované biblic-

ké príbehy SZ (P). 9.40 Z prameňa (P).

RTVS – TV– výber z programov televízie

NEDEĽA 17. 1 . – JEDNOTKA 11.00Slovensko v obrazoch. 11.25 Svet v obra-

zoch. 14.00 Agatha Christie – Poirot. Film.

DVOJKA 11.35 Orientácie. 16.15 Hokej – Tip -

sport liga. 19.50 Slovo. Duchovný príhovor.

PONDELOK 18. 1 . – JEDNOT-KA 16.25 Šesťdesiat zabijakov divočiny.

Dokument. DVOJKA 13.05 Spišské frag-

menty. Dokument.

UTOROK 19 . 1 . – JEDNOTKA12.25 Dámsky klub. DVOJKA 13.00 Chirurg

poslednej nádeje. 20.10 Na Metodovom

stolci. Dokument o živote J. Ch. Korca.

STREDA 20. 1. – JEDNOTKA 15.30TV šanca. Vedomostná súťaž. DVOJKA15.00 Púť životom. Dokument.

ŠTVRTOK 21 . 1 . – JEDNOTKA17.45 Duel. Vedomostná súťaž. DVOJKA10.25 Nádej má farbu belasú. Film.

PIATOK 22. 1. – JEDNOTKA 20.25Milujem Slovensko. DVOJKA 12.30 Orien-

tácie. 21.30 Família.

SOBOTA 23. 1. – JEDNOTKA 17.55Postav dom, zasaď strom. DVOJKA 12.05Miliónový chlap. Film.

NEDEĽA 24. 1. – JEDNOTKA 11.00Slovensko v obrazoch. 11.20 Svet v obra-

zoch. DVOJKA 10.00 Ekumenické služby

Božie. Priamy prenos. 19.55 Slovo. Du-

chovný príhovor Mariana Šurába.

RTVS – SRO– náboženské vysielanie

NEDEĽA 17 . 1 . – Rádio Regina17.05 Duchovné horizonty. 17.50 Rádio

Vatikán. Rádio Devín 7.00 Krajina duše.

Rádio Slovensko 9.05 Kresťanská nedeľa.

Rímskokatolícka svätá omša z Katedrály

sv. Františka Xaverského v Banskej Bystri-

ci. Celebruje Ján Krajči.

SOBOTA 23. 1 . – Rádio Regina5.00 Ekuména vo svete. 17.05 Viera v živote.

NEDEĽA 24. 1 . – Rádio Regina17.05 Duchovné horizonty. 17.50 Rádio

Vatikán. Rádio Devín 7.00 Krajina duše.

Rádio Slovensko 9.05 Kresťanská nedeľa.

Evanjelické služby Božie z Trnavy. Káže

Rastislav Hargaš.

¡ Dňa 10. 1. 2016sa dožila požehna-ných 85 rokov Pau-lína Kundríková zoSvinej. Naša drahámamička, staráa prastará mamič-ka, ďakujeme Ti zaTvoju lásku, sta-rostlivosť a mod-

litby, ktorými nás denne sprevádzaš. Po-žehnané roky, zdravie, radosť a ochranuBožej Matky Ti vyprosujú Tvoje deti Kon-štantín, Mária, Helena a Gabika s rodi-nami. (160078)

¡ Dňa 20. januára2016 sa naša drahámama Irenka žá-kovicová z Tren-čianskych Bohusla-víc dožíva vzácnych85. narodenín. Doďalších rokov životajej prajeme a vypro-sujeme najmä hoj-

nosť Božích milostí a požehnania, stáluochranu Panny Márie, dobré zdravie a spo-kojnosť v kruhu najbližších. Vďačné detis rodinami. (160081)

¡Dňa 22. 1. 2016 sa dožíva 80 rokov našamama Mária Odleváková z Bobrovca.Keď spoločne s ňou ďakujeme za tietopožehnané roky, chceme jej do ďalšíchrokov života zo srdca zaželať hlavne zdra-vie, vyprosiť Božie požehnanie a stáluochranu Panny Márie. S vďakou detia ostatná rodina. (160069)

¡Dňa 1. 1. 2016 sadožil životného ju-bilea 70 rokov Jo-zef Šefčík z Vojčíc.Do ďalších rokovTi prajeme pevnézdravie, hojné Bo-žie požehnaniea stálu ochranuMatky Božej i na-

šej. Mnoho rokov, šťastných rokov, veľadobrých vecí želáme Ti všetci. Za všetkýchs láskou vďačná Margita.

(160086)

¡ Dňa 14. januárasa vdp. Pavol Ma-zúch, dekan deka-nátu v PovažskejBystrici, dožil krás-neho životného ju-bilea 50 rokov. Pritejto príležitostimu veľa Božích mi-lostí, ochranu Pan-

ny Márie, pomoc Ducha Svätého, veľazdravia prajú farníci z Považskej Bystrice,filiálky Praznov. (160106)

¡ Dňa 12. 1. 2016 sa dožil 60 rokov du-chovný otec vdp. Viktor Kraus. Pri tejtopríležitosti Vám vyprosujeme od nebes -kého Otca pevné zdravie, lásku, pokoj,od Panny Márie ochranu a pomoc. NechVás Božia ruka vedie vo Vašej kňazskejslužbe po ďalšie roky Vášho života. Všetkodobré Vám prajú Vaši bývalí farníci z Lov-čice-Trubína. (160107)

¡ „Ježiš Kristus jetvárou Otcovho mi-losrdenstva. Milo-srdenstvo je posled-ný a najvyšší akt,ktorým nám Bohide v ústrety. Mi -losrdenstvo je zá-kladný zákon, ktorýprebýva v srdci kaž-

dého človeka, keď s úprimnými očami hľadína brata“ (Svätý Otec František: Miseri-cordiae vultus). Dňa 2. januára 2016 sadožil krásneho životného jubilea 80 rokovvdp. Rudolf Chudý. Pri tejto príležitostiVám chceme zaželať veľa Božích milostía popriať všetko najlepšie do ďalších ro-kov života. Na Vašej duchovnej cesteVám vyprosujeme pevné zdravie, veľasíl, spokojnosti a trpezlivosti, ktorú vosvojom ťažkom, ale bohumilom povolanípotrebujete. Božia láska a starostliváochrana Presvätej Bohorodičky nech po-žehnáva Vaše ďalšie kroky a duchovnúčinnosť. Veriaci z farnosti Sľažany.

(160110)

¡ Dňa 12. januára2016 sa môj synPavol Daňko z Oľ-šaviec dožil 50 ro-kov života. Pri tej-to príležitosti mupri svätej omši vy-prosujeme ešteveľa šťastia, zdra-via a Božích milos-

tí. To mu želajú mama, manželka Mária,dcéry Zuzana a Denisa aj ostatná rodina.

(160135)

¡ Odišla tíško, užnie je medzi nami,no v našich srd -ciach stále žije spo-mienkami. Dňa 17.januára 2016 uply-n i e r o k , č o n á sopustila naša ma-mička Anna Nová-čeková z Popradu,

rodáčka zo Smižian. S láskou, úctou na ňuspomínajú dcéra Stázika, synovia Tonkoa Jožko s rodinami. (160002)

¡ Dňa 12. 1. 2016by sa naša mamič-ka, babička a pra-babička AgnešaMurínová (* 12. 1.1916, † 6. 11. 1999)dožila 100 rokov.Pri tejto príležitostina ňu s úctou spo-míname a ďakuje-

me za výchovu, pracovitosť a starostlivosť.V modlitbách na ňu s láskou a vďakouspomínajú deti s rodinami, vnúčatá a pra -vnúčatá. (160066)

KATOlíCKe NOVINY | 17. 1. 2016 DRUHá NeDeľA V CeZROČNOM OBDOBí

26 | INZeRCIA

BlAHOželáMe

RIADKOVá INZeRCIA

¡S titulom na trislová – naša dob-rá mama – sa 17.j a n u á r a 2 0 1 6Margita Kostur-ková z Plavča do-žíva krásnych 80.narodenín. Chle-b o m s d v o m ikôrkami, s ružen-

com v ruke spolu s manželom Valentí-nom vychovala syna Štefana, kňaza,a syna Valentína pre manželku Annua ich tri deti a vnúča. Drahá mama, bab-ka a prababka, prajeme Ti slnkom pre-žiarené zdravie, pokoj pohladený ván-kom, šťastie z Božej a našej lásky podochranným plášťom Panny Márie namnoho ďalších rokov. Manžel Valentín,syn Štefan, syn Valentín s rodinou.

(160039)

sPOMíNAMe

¡Všetko zmizne,len stopy jej láskyaspomienky na jejdobré srdce námzostanú. Dňa 5. 1.2016 uplynulo päťrokov, čo Pán po-volal k sebe našudrahú manželku,matku a babku

Helenu Rondošovú, rod. Knížatovú, z Bis -kupovej. S láskou, úctou a vďakou na ňuv modlitbách spomíname. (160059)

Cena riadkovej inzercieZa riadkové inzeráty účtujeme pre občanov 0,20 € + 20 % DPH za obyčajné slovo,0,40 € + 20% DPH za tučné slovo. Poplatok za uverejnenie ČB fotografie s rozmerom23 x 27 mm je 4,48 € + 20 % DPH, farebné foto na požiadanie za 100 % príplatok.Fotografie po uverejnení vraciame. Príplatok za tenký rámik okolo riadkového inzerátuje 1,99 € + 20 % DPH, za tučný alebo dvojitý 3,98 € + 20 % DPH. Pre organizáciea súkromných podnikateľov účtujeme dvojnásobné sadzby a môžu použiť maximálne250 slov. Pri inzerátoch na značku účtujeme manipulačný poplatok 2,20 €+ 20 % DPH.Peniaze neposielajte vopred, za uverejnenie inzerátu zaplatíte poštovou poukážkou,ktorú Vám pošleme, bankovým prevodom alebo v hotovosti.Ako podať inzerát a odpovedať naňAk chcete odpovedať na inzerát, obálku s odpoveďou označte číslom a značkou a po-šli te ju na inzertné oddelenie KN. Adresy inzerentov nevydávame. Adresa na poštovézásielky: Katolícke noviny – inzercia, P. O. Box 276, 810 00 Bratislava 1. Váš list odovzdámeinzerentovi neotvorený. Neoznačené ponuky nemôžeme doručiť. Odpovede prijímamedo 1 me sia ca od uverejnenia inzerátu. Inzeráty objednávajte poštou, e-mailom, osobnenajmenej 3 týždne pred žiadaným termínom uverejnenia. Telefonické objednávkyneprijímame. Redakcia si vyhradzuje právo na úpravu, skrátenie alebo neprijatie ne-vhodných inzerátov, ako aj na časový posun uverejnenia z kapacitných dôvodov. Re-dakcia nezodpovedá za obsah inzerátov. Podrobnejšie informácie o inzercii nájdetena www.katolickenoviny.sk.

¡Dňa 23. 12. 2015sa dožil krásnych80 rokov náš oteca starý otec Šte-f a n M a r u š i nz Liptovskej Tep -ličky. K tomuto ju-bileu Vám srdeč-ne blahoželámea vyprosujeme

u Pána pevné zdravie, hojnosť jeho mi-lostí, veľa síl a trpezlivosti. ManželkaMária, deti Mária, Ján a Pavol s rodinami.Bozkávajú Vás pravnúčatá Monika, Bar-borka a Patrik. (160098)

¡Dňa 11. januárasa krásneho ju -bilea – 50. naro-denín dožil nášduchovný otecIgor Giboda. Prenás je tým, ktorýprináša Pána nao l tá r, aby násuzdravoval, očis-

ťoval a tešil, a dáva nám ho za pokrmv Eucharistii. Vedie a usmerňuje nás, jeláskavý, ale aj prísny. Drahý náš duchovnýotec, ďakujeme za Kristovu lásku, ktorúnám odovzdávate, a do ďalších rokov ži-vota Vám vyprosujeme veľa Božích mi-lostí, zdravia a ochranu našej patrónkySedembolestnej Panny Márie. To Vámz celého srdca želá Ružencové bratstvoz filiálky Vyšná Myšľa. (160124)

¡Dňa 11. 1. 2016sa naša mama,starká a babkaPavlína Merjado-vá z Gbelian do-žili krásnych 90rokov. Pri tejtopríležitosti sa imchceme poďako-vať za všetko, čo

pre nás, svoje deti, s láskou urobili. Tiežďakujeme Pánu Bohu a Panne Márii zaich ochranu a pomoc a vyprosujemeim veľa Božích milostí a stálu ochranuBožej Matky. Dcéra Jolana, syn Pavols manželkou, vnuk Pavol s Valikou,vnučka Andrea s Dušanom, vnučka Iva-na s Markom, vnuk Peter, pravnučkyIvka s Martinom, Lucka s Janom, Aďka,Timka a pravnuci Palko a Aďko. K po-zdravu sa pripája sestra Žofia so synom,brat Martin s rodinou. (160138)

¡ Dňa 2. 1. 2016 uplynulo 30 rokov, čosi vo veku 73 rokov Pán povolal k sebenášho otca, svokra, dedka, pradedkaImricha Urbana Mikláša. Dňa 20. 1. 2016si pripomenieme 5 rokov, čo nás opustilanaša mama, svokra, babka, prababkaHedviga Urbanová Miklášová z Trnavy.S láskou na nich spomínajú synovia Šte-fan, Marian, nevesty Valéria, Katarínas rodinami. Vy, ktorí ste ich poznali, ve-nujte im tichú modlitbu. (160042)

¡ Odišla od násako tichý sen, ne-mala čas povedať:zbohom, už neprí-dem. Odišla, časrýchlo letí, a jej ob-raz zostal v tvárachjej manžela a detí.Dňa 11 . 1 . 2016uplynulo 10 rokov,

čo odišla do večnosti naša mama a starkáZuzana kokošková zo Zázrivej. Vy, ktoríste ju poznali, venujte jej s nami tichúspomienku v modlitbách. Manžel, štyridcéry s rodinami. Odpočinutie večné dajjej, ó, Pane. (160068)

¡ Dňa 15. 1. 2016uplynulo 5 rokov,č o n á s o p u s t i lmanžel a tatinkor u d k o G a b r i š .Smútok a ticho do-lieha na náš dom,veľmi nám chýbata t inko v ňom.Všade okolo chýba

jeho hlas, mal rád život, my jeho a onnás. Čas plynie a nevráti to najdrahšie,čo vzal, zostali len pekné spomienkya v ubolených srdciach nevýslovný žiaľ.S krutou chorobou prehral boj, v našichsrdciach však žije stále s nami. Ďakujeme,že tu s nami bol. Posielame mu našu lás-ku. Spomínajú manželka Eva, synoviaJožko, Peťko a celá rodina. (160070)

¡ Dňa 15. 1. 2016uplynulo 18 rokov,čo nás opusti lan a ša mi lovanámanželka, matkaa starká MargitaLaciková z Parti-zánskeho. Všetci,čo ste ju poznali,venujte jej tichú

modlitbu za spásu jej duše. Smútiacimanžel, syn s rodinou, dcéra s manželoma ostatná rodina. (160073)

¡ Život nevráti, čonám vzal, zostalalen bolesť a v srdcižiaľ. Tíško žil, rých-lo odišiel, skromnývo svojom živote,veľký vo svojej dob-rote . Dňa 13 . 1 .2016 sme si pripo-menuli 1. výročie

smrti nášho milovaného manžela, otcaa deda cyrila Fiľa. Čas plynie, ale smútokv srdciach ostáva. S láskou na neho spo-mínajú manželka, deti a ostatná rodina.Odpočinutie večné daj mu, Pane.

(160097)

¡ Dňa 14. januára2016 uplynulo 10 ro-kov od smrti nášhodrahého oteckaMartina Dzura zoŠuňavy. S láskoua v modlitbách naneho spomínajúdcéry s rodinami,vnúčatá a pravnú-čatá. (160112)

¡ Dňa 2. 1. 2016sme si pripomenu-li 20. výročie náhle-ho odchodu dovečnosti manžela,otca a starého otcaDušana skokana.Odišiel tíško, nietho medzi nami, nov srdciach tých, čo

ho mali radi, žije spomienkami. S úctoua vďakou si na neho spomína smútiacarodina. (160077)

¡ Pri svätej omši 28. 12. 2015 sme si pri-pomenuli nedožité 110. výročie narodeniaMons. Dr. viliama Mitošinku. Farníciz Kuk lova. (160164)

www.kAToLIckEnovIny.sk kAToLíckE novIny | 17. 1. 2016

InZErcIA / knIŽné okIEnko | 27

sPoMínAME

ZĽAVA 1 € pri nákupe nad 5 €

v predajniach Spolku sv. Vojtecha

Platí od 12. januára do 26. januára 2016

Neplatí na zľavnený tovar. Zľavy nie je možné kumulovať.

ZĽAVA 2 € pri nákupe nad 10 €

v predajniach Spolku sv. Vojtecha

Platí od 12. januára do 26. januára 2016

Neplatí na zľavnený tovar. Zľavy nie je možné kumulovať.

Kníhkupectvá Spolku svätého Vojtecha: Banská Bystrica, Bardejov, Bratislava, Čadca, Košice, Malacky, Michalovce, Nitra, Partizánske, Prešov, Prievidza, Púchov, Rožňava, Ružomberok, Snina, Spišská Nová Ves, Šaštín, Topoľčany, Trenčín, Trnava, Tvrdošín, Žilina Objednávky: 033/590 77 18; objednavky@ssv.sk; www.ssv.sk; eVojtech.sk

LEPORELÁ PRE DETI

Sally Ann WrightováPaola Bertoliniová GrudinováMOJA PRVÁ BIBLIAPre deti od 0 do 3 rokovKufríkové leporelo s  veselými farebnými ilustráciami a kratučkými biblickými príbehmi je pre dieťa prvým krokom v spoznávaní Svätého písma. Knižka má praktickú rúčku a je zhotovená z pevného, odolného kartónu.30 s., 6,90 € / členovia SSV 5,87 €

BIBLIA PRE DROBČEKOV Pre deti od 0 do 3 rokovMalé kufríkové leporelo s rúčkou pre najmenšie deti ponúka biblické príbehy v skrátenej forme. Sprevádzajú ich veselé ilustrácie. V ponuke je verzia pre chlapcov i dievčatá.16 s., 5,50 € / členovia SSV 4,68 €

NOVINKA

¡Áno, raz každý musí odísť tam, odkiaľuž niet cesty späť, raz každý vo svete ži-vých musí svoju lásku zanechať, všetko,čím žil, čo mal rád. Aj naša milovanámama odišla a my môžeme už len spo-mínať. Dňa 19. decembra 2015 uplynulo20 rokov od odchodu do večnosti našejdrahej mamy pani Márie Mikuškovej,rod. Vavrovej, z Košece. S láskou a úctouna ňu spomínajú deti s rodinami.

(160062)

¡ D n i p l y n úasmútok vsrdcistále zostáva.Dňa 9. 1. 2016uplynulo 10 ro-kov, čo nás pred-išla do večnostiMUDr. ĽudkaČekovská. Ďa-kujeme všet-

kým, ktorí nezabúdajú a venujú jej tichúspomienku vo svojich modlitbách. S lás-kou na ňu spomínajú rodičia a sestras rodinou. (160089)

¡ Skromná vo svojom živote, veľká vosvojej viere a dobrote, taká bola našadrahá mama, babka a prababka AnnaZgalinovičová zo Slovenského Grobu.Po celý život Pannu Máriu uctievalaa v najťažších chvíľach svojho života sak nej utiekala. Popri veľkej rodine saobetavo o Kaplnku Sedembolestnej Pan-ny Márie starala a mnohé pútnické mies-ta navštevovala. Dňa 4. januára 2016uplynul rok, čo nás opustila, no všetkoto dobré a nesmierna viera, čo nám s lás-kou dávala, ostáva v nás a napĺňa zmys -lom naše životy. Odišla do večnosti a mys vďakou spomíname na jej láskavosť,starostlivosť, dobrotu a pracovitosť.V tomto roku si zároveň pripomíname36. výročie úmrtia nášho otca, dedkaa pradedka Mateja Zgalinoviča. Vy, ktoríste ich poznali, venujte im vo svojichmodlitbách tichú spomienku. S úctoua láskou na nich spomína šesť detí s ro-dinami. (160085)

¡ Aj keď odišli a niet ich medzi nami,v našich srdciach žijú stále s nami. 6. 1.2016 uplynulo 40 rokov, čo nás opusti -la naša drahá Helena Malá, rod. Ho -lečková, z Čiernych Kľačian. Taktiež si23. 12. 2016 pripomenieme nedožitých90 rokov nášho drahého Štefana Malé-ho. S láskou a vďakou na nich spomínadcéra Marta s rodinou. (160120)

¡Dňa 14. 1. 2016sme si pri svätejomši pripomenu-l i 4 4 . v ý r o č i esmrti nášho dra-h é h o o t e c k aIng. PhMr. Edu-arda Hollaya, ro-dáka z Nitrian-skeho Pravna,

lekárnika z Močenka a Bošian. Ďakujemevšetkým, ktorí s úctou a vďakou nezabudlina neho a jeho službu blížnym, a prosímeo tiché zamyslenie a modlitbu. Synovia,nevesty, vnuci, vnučky a pravnučka Han-ka. Ďakujeme. (160136)

kaTolíCke noVinY | 17. 1. 2016 druHá nedeĽa V Cezročnom oBdoBí

28 | inzerCia

¡ Dňa 17. januára2016 si pri svätejomši pripomíname15. výročie smrtináš ho manžela,otca a dedka jurajaCenknera z VyšnejSitnice. Odišiel odnás do večnostináh le, stále nám

chýba každý deň. S láskou si na neho vmod-litbách spomínajú: manželka Anna so sy-nom Jurajom, synovia František, Jozef, Ma-rek s rodinami adcéry Valéria, Erika aAničkas rodinami. (160134)

¡ Dňa 18. 1. 2016uplynie deväť ro-kov, čo odišla dovečnosti naša dob-rá Boženka ry -bánska. V modlit-b á c h p r o s í m enebeského Otca,aby ju odmenil zavšetko dobré, čo

počas svojho života pre svojich blízkychvykonala. Odpočinutie večné daj jej, Pane,a svetlo večné nech jej svieti. Nech od-počíva v pokoji. (160082)

¡Odišiel tíško, nietho medzi nami, nov našich srdciachžije stále spomien-kami. Dňa 22. 1.2016 si pri svätejomši pripomenie-m e 1 0 . v ý r o č i eúmrtia nášho otca,manžela a dedka

jána Špačka z Chropova. S úctou a láskounaňho spomínajú manželka Anna, synoviaPeter a Juraj s rodinami. (160102)

¡ Oznamujemevšetkým priateľomaznámym, že 6. de-cembra 2015 nás voveku nedožitých 90rokov po krátkejťažke j chorobeopustil náš milova-ný manžel, otec,dedko a pradedko

Vladimír ivanovič. Česť jeho pamiatke.(160075)

¡ Dňa 22. januára2 0 1 6 u p l y n i edlhých 10 rokov, čosa zatvorili oči náš -ho drahého man-žela a otca Fran -t i š k a u r b á n k az Bánoviec nadBeb ravou. Odišielnáhle, nečakane,

my ho však stále v srdciach máme. Tárana v srdci stále bolí a zabudnúť námnedovolí. Smútiaca rodina. (160080)

¡Odišla tíško, nietjej medzi nami, alev našich srdciachžije stále s nami.Dňa 22. novembra2015 nás vo veku89 rokov opustilanaša drahá ma-mička, babička,prababička, sestra

ervínka landrišičová z Bolerázu. Ďaku-jeme za dôstojný obrad rozlúčky kňazovi,organistovi z Bolerázu, prítomnej rodinea všetkým, ktorí sa prišli s ňou rozlúčiť.Ďakujeme aj za kvetinové dary. V mod-litbách na ňu s láskou a vďakou spomínajúdcéra Anna s manželom, dcéra Veronikas manželom, syn Juraj s manželkou, vnuč-ka, vnuci, pravnučky, pravnuci, sestraAnka a krstné deti. (152602)

¡ „Pravá láska do-zrieva v modlitbe“(sv. Ján Pavol II.).Dňa 22. 10. 2015,v deň liturgickejspomienky na sv.Jána Pavla II., smesa naposledy roz-lúčili s vdp. fará-rom Ľubomírom

slobodom pri slávení svätej omše v Du-bovciach pri Skalici. Odišiel človek – kňaz,ktorý na duchovné povolanie čakal 25 ro-kov. Poznali sme ho ako človeka, ktorýbol oddaný celým srdcom Bohu a Cirkvi.Jeho veľké pastoračné zanietenie sa pre-javilo v nezištnej láske a pomoci človeku.Navždy zostane v našich srdciach akoverný kňaz, ktorý zveľaďoval dobro Cirkviduchovné i hmotné. Poďakovanie patríJ. E. Mons. Jánovi Sokolovi, emeritnémuarcibiskupovi, za dôstojné odslúženiesvätej omše a pohrebných obradov, tiežza srdečnú návštevu a otcovské stretnutiedva dni pred odchodom do domu Otca.Ďakujeme Mons. Jozefovi Haľkovi, po-mocnému biskupovi, za slová povzbu-denia. Poďakovanie patrí neterke VlaďkeSlobodovej, ktorá mu starostlivo viedladomácnosť 21 rokov. Ďakujeme pani dok -torke MUDr. Albíne Schmiesterovej zadlhoročnú zdravotnú starostlivosť. Ďa-kujeme všetkým, ktorí mu prejavili úctua vďaku, z farností Dolné Dubové, StarýTekov, Hontianske Trsťany, Kaplna, Šte-fanov, Radošovce a z blízkeho i vzdiale-ného okolia. Ďakujeme desiatkam kňazov,rehoľným sestrám z Kongregácie milosrd-ných sestier Svätého kríža zídeným v hoj-nom počte z Trnavy, Cerovej i Bojkovej,bohoslovcom, krojovaným, družičkám,dychovke, hasičom, spevokolom z Kaplnya z Duboviec, tiež miestnym Dubovčanomza milé prijatie a pomoc v rodnom kraji,mnohým i nemenovaným, ktorí mu po-mohli niesť kríž v ťažkej chorobe a boliochotní vždy pomôcť. Ďakujeme za od-slúžené sväté omše, modlitby, vence a kve-tinové dary. V modlitbách zostávajú naj-bližší smútiaci, ktorým veľmi chýba.

(160067)

¡ S hlbokým žia-ľom v srdci ozna-mujeme, že nás27. 11. 2015 opustilnáš milovaný syn,manžel, otec, svo-kor, starý otec jánpriwitzer. Za dô-stojnú rozlúčkuďakujeme vdp. de-

kanovi Jánovi Flajžíkovi, všetkým kňa-zom, ktorí sa zúčastnili, a všetkým prí-b u z n ý m , z n á m y m , p r i a t e ľo m z akvetinové dary. Smútiaca rodina.

(160076)

¡ Kúpim pozemok alebo starý rodinnýdom v Malackách, Svätom Jure, Grinave,Stupave, Marianke, Záhorskej Bystrici.Kontakt: Peter, mobil: 0908 109 602.

(152541)

¡ Odkúpime, oceníme staré veci z po-zostalostí, hodiny, umelecké predmety,nábytok, porcelán, chalupárske veci. Tel.:02/4445 0614, mobil: 0903 668 559.

(160057)

¡ Kúpim starý motocykel Jawa, Čezetaalebo aj inej značky, aj v zlom stave alebonekompletný. Dobre zaplatím. Mobil:0903 506 693. (160001)

¡ STAROŽITNOSTI, POZOSTALOSTI!seriÓznosŤ, HOTOVOSŤ. Mobil: 0948475 576. (160026)

¡Kúpim novší 1- alebo 2-izbový byt v Bra-tislave-Ružinove alebo Novom Meste,do 100 000 €, nie prízemie, nie RK. Mobil:0904 137 810. (160091)

¡ Predám mikrovlnnú rúru – novú, ne-používanú, s piatimi funkciami. Cena do-hodou. Tel.: 038/5424 682. (152522)

¡ Veľkoplošné www.extrasilne-odpudzova-ce.skhlodavcov, krtkov od 6,99 €, PROSPEKTZDARMA. Tel.: 041/5661 666. (160003)

¡ Predám pasce na potkany a kuny. Po-šlem na dobierku. Mobil: 0902 108 016.

(160010)

¡ Predám vŕbovku. Prospieva pri problé-moch s prostatou. Mobil: 0944 346 705.

(160011)

¡Náš mediálny trhobohatil nový ča-s o p i s RODNÉSLOVENSKOs kresťanskou, his-torickou a kultúr-nou tematikou.Objednať s i homôžete na e-maile:r o d n e . s l o v e n -

sko@azet.sk, mobile: 0918 524 547 alebozakúpiť vo vybraných novinových stánkochv krajských mestách. (160021)

¡ Plastové okná, dvere Salamander, vý-nimočná kvalita a cena. Ponúkame novýprodukt: interiérové dvere, kuchynské lin-ky, vstavané skrine, podlahy, schody a ná-bytok na mieru. Výhodné úvodné cenya vysoká kvalita. Mobil: 0903 825 789,www.ddtrade.sk, e-mail: info@ddtrade.sk.

(160035)

¡Predám kvalitné a pekné pianíno. Mobil:0907 334 650. (160051)

¡umelecká maľba kostolov, oltárov, sôch,obrazov, pozlacovanie, reštaurovanie.Výroba nového liturgického zariadenia.Mobil: 0903 228 376, 0905 234 902, 0911130 949, 0905 272 706, www.umar.sk.

(160031)

¡maľovanie interiérov kostolov, obnovafasád, reštaurovanie oltárov, obrazov,sôch a zlátenie. Oprava a ladenie organov.Zľava z ceny. Tel.: 035/6593 139, mobil:0905 389 162, www.reart.eu. (160040)

spomíname

¡Dňa 21. januárasi pripomenieme1. výročie odchodudo večnosti mojejdrahej manželkyrozálie Hanakovi-čovej z martina.Vmodlitbách aprisvätých omšiachsi na ňu spomína-

jú manžel Štefan, synovia Jozef, Štefana dcéra Terézia s rodinami, v ktorých jedeväť vnúčat a jedenásť pravnúčat. Prosímeo modlitbovú spomienku aj Vás, ktorí steju poznali. (160137)

¡ Ťažko je vyslo-viť, čo v srdciachcítime po rokochbolesti, čo k hro-bu chodíme. Dňa8. 1. 2016 sme sipripomenuli 16.výročie smrti náš -ho milovaného sy-na , b ra ta ing .

petra jankoviča z koniaroviec. Spomí-najú naňho rodičia a sestry. (160087)

¡Dňa 13. januárasme si pripome-nuli 25. výročie od-chodu do večnostimilovaného man-žela, otca a dedkaeduarda plevákaz Bolešova. S úc-tou aláskou na ne-ho v modlitbách

spomínajú manželka a deti s rodinami.(160103)

¡ Dňa 25. decem -bra 2015 uplynulo30 rokov od úmrtianašej drahej ing.mariety kozákovej,rod. Krakovskej.Prosíme o tichúspomienku amod-litbu. Odpočinutievečné daj jej, Pane.

Smútiaca rodina. (160132)

Katolícke novinyplošná inzercia – 02/43630113, riadková inzercia – 02/43630061plošná inzercia – 02/43630113, riadková inzercia – 02/43630061

Ďakujeme

kÚpa

predaj

¡ Ponúkam propolisovo-smrekovúmasť výbornú na natieranie a masíro-vanie krížov, chrbta, pomáha hojiť rany,vredy, zápaly, preležaniny, liečiť reumu,kĺby, kŕčové žily, hemoroidy a kožnéochorenia. 80 ml po 4 €. Ján Jančo, Ko-runovo 3, 036 01 Martin. Tel.: 043/4287503. (160043)

rozličné

WWW.KATOLICKENOVINY.SK KATOLÍCKE NOVINY | 17. 1. 2016

INZERCIA | 29

Milí členovia Spolku svätého Vojtecha a priaznivci dobrých kníh, ďakujeme za vašu podporu v roku 2015.

Aj vďaka vášmu záujmu sme vydali hŕbu kníh.

Spolok svätého Vojtecha – čítanie s pridanou hodnotou www.ssv.sk, eVojtech.sk

¡ www.rovnosaty.sk na prvé sväté prijí-manie – zapožičanie. Mobil: 0903 889876. (160004)

¡ Lacno ubytujem vo Vysokých Tatrách.Tel.: 052/7752 421, mobil: 0907 288 723.

(160027)

¡ Vyšívam košieľky na krst. Mobil: 0902717 517. (160028)

¡dlhY? FINANČNÉ PROBLÉMY a NÁ-ROKY vYrieŠi MEDIÁTOR. Mobil: 0905638 627. (160029)

¡ Prepis/skenovanie 8 a 16 mm filmova diapozitívov na DVD. Mobil: 0905 248118, www.videogama.sk. (160032)

¡ Chcete rýchlo, bezpečne predať byt,dom? Využite kompletné služby kresťan-ského realitného makléra. BA, okolie, mo-bil: 0948 975 800, e-mail: peter.dobias@remax-slovakia.sk. (160033)

¡ Údržba a servis plastových okien, ža-lúzie, sieťky. BA a okolie. Mobil: 0905 705617, e-mail: info@ddtrade.sk. (160034)

¡ Vyrábame oltárne plachty a všetky li-turgické odevy a doplnky. PARTA, Záhrad-ná 3A, 962 12 Detva. Mobil: 0915 821 874,www.parta.sk. (160037)

¡ rekonštrukcie striech kostolov a veží.Nové strechy. Vypracovanie projektovejdokumentácie. Mobil: 0905 437 209, e-mail: svestav@stonline.sk, www.sve-stav.sk. (160045)

¡ Katedra náboženských štúdií FF uKFv nitre ponúka v akademickom roku2016/2017 vysokoškolské štúdiumv dvoch študijných programoch: nábo-ŽensKá vÝchova (učiteľstvo) v kom-binácii s ďalším predmetom (učiteľskýštudijný program) – bakalárske a ma-gisterské denné štúdium. UPLATNENIE:učiteľ na základných a stredných školách.reliGiÓzne ŠTÚdiá – nový bakalárskyprogram na katedre, bez prijímacích po-hovorov, denné aj externé štúdium. Ideo kombináciu troch študijných progra-mov: religionistika, masmediálna ko-munikácia a žurnalistika. UPLATNENIE:v redakciách, médiách, vydavateľstvách,treťom sektore. Pridanou hodnotu ješpecializácia na oblasť religiozity a ak-tuálnych vzťahov medzi náboženstvami.Štúdium na Katedre náboženských štúdiíje aj pod gesciou Nitrianskeho biskup-stva. Prihlášky na štúdium do konca mar-ca 2016. Viac na www.knabs.ff.ukf.sk.

(160095)

¡ Rímskokatolícka cirkev, BiskupstvoSpišské Podhradie vyhlasuje výberovékonanie na miesto riaditeľa Cirkevnéhogymnázia Štefana Mišíka v Spišskej NovejVsi, Cirkevnej materskej školy v SpišskejNovej Vsi a ZŠ s MŠ Rudolfa Dilonga vTrstenej. Požiadavky na uchádzačov, kri-tériá výberu, zoznam požadovaných do-

kladov, dátum a miesto podania prihláškydo výberového konania sú uverejnené vovyhlásení výberového konania, ktoré je kdispozícii na internetovej stránke www.ka-pitula.sk/dsu, v škole a na farskom úradev sídle školy. Bližšie informácie záujem-com poskytneme aj na tel.: 053/4194 176.

(160149)

¡Ponúkam prácu maliarom – natieračom,živnostníkom, dlhodobo. Volať medzi19.00 a 20.00 h na tel.: 035/6593 139.

(160133)

¡ Som slobodný 46-ročný, hľadám si slo-bodnú ženu, slobodnú mamičku alebovdovu vo veku 38 – 44 rokov, rímskoka-tolíčku alebo gréckokatolíčku. Môže maťdeti vo veku 5 – 9 rokov. SV, SK, PO, SL,LC, DT, ZV. Značka: Totus tuus. (151582)

¡ 45-ročná romantička, láskou sklamaná,hľadá úprimného, seriózneho katolíka,nefajčiara, nealkoholika. Značka: Žilina+ úprimný vzťah. (160022)

¡ Slobodný katolík 31/185/85, informatik,sklamaný v láske, hľadá prirodzene inte-ligentné a veriace dievča s dobrým srdieč-kom, ktoré má zmysel pre usporiadanýrodinný život. Verím, že existuješ, hľadámťa už dlho. Najradšej z Oravy a blízkehookolia. Mobil: 0907 209 419. Značka: Po-koj v duši a láska v srdci. (160084)

¡ 58/173/BA s usporiadaným životom,bez záväzkov, hľadá partnerku na ďalšíspoločný život. Značka: Spoločne.

(160100)

miesTne sKuPinY:MS 1579 Žilina-Bánová, 15 €; MS 1043Nit rica, 20 €; MS 169 Cífer, 50 €; MS 1167Olešná pri Čadci, 15 €; MS 528 Chrastné,10 €; MS 455 Hôrky, 10 €; MS 755 Liptov -ská Sielnica, 70 €; MS 1455 Skalité, 10 €;MS 1955, Visolaje, 50 €; MS 1573 Súľov,30 €; MS 454 Hôrka pri Poprade, 20 €;MS 1805 Zborov nad Bystricou, 20 €; MS956 Mikušovce, 15 €; MS 92 Bohunice,35 €; MS 603 Kalša, 35 €; MS 636 Klukna-

va, 340 €; MS 185 Igram, 64 €; MS 320Dulov, 30 €; MS 1548 Staré, 57 €; MS 533Chtelnica, 180 €; MS 1714 Trnava, 15 €;MS 94 Kaplna, 52 €; MS 1 Abrahám, 31 €;MS 1491 Slivník, 25 €; MS 1163 Prejta,30 €; MS 363 Bojničky, 35 €; MS 478 Hri-čovské Podhradie, 15 €; MS 283 Bziny,151 €; MS 1263 Porúbka, 15 €; MS 782 Hor-né Lefantovce, 20 €; MS 1392 Ruské Pek -ľany, 20 €; MS 1467 Skalité, 10 €; MS 1472Sklabiná, 26 €; MS 1508 Smolník, 22 €;MS 167 Diviaky nad Nitricou, 25 €; MS229 Demänová, 30 €; MS 299 Dražovce,20 €; MS 78 Bíňovce, 25 €; MS 1205 Pla-vecký Štvrtok, 35 €; MS 794 Lesné, 20 €;MS 1587 Svinná, 40 €; MS 654 Kokošovce,10 €; MS 273 Dolné Orešany, 45 €; MS1975 Vrbov, 60 €; MS 1089 Ondavské Ma-tiašovce, 25 €; MS 1754 Turcovce, 10 €;MS 1454 Skalité, 20 €; MS 1962 Vlková,20 €; MS 1612 Šebešťanová, 45 €; MS 942Medzibrodie nad Oravou, 21,50 €; MS1277 Považské Podhradie, 10 €; MS 1288Práznovce, 53 €; MS 1194 Peťovka, 15 €;MS 1597 Šalková, 20 €; MS 1770 Uľanka,10 €; MS 314 Dúbrava, 15 €; MS 963 Mil-poš, 12 €; MS 572 Jánovce, 20 €; MS 715Radatice-Meratice, 61 €; MS 1206 Plav-nica, 14 €; MS 388 Haniska, 45 €, MS 1702Trenčín-Kubrá, 97 €; MS 1475 Skrabské,

30 €; MS 911 Vinodol, 20 €; MS 1512 Slád-kovičovo, 70 €; MS 890 Madunice, 10 €;MS 1016 Nemecká nad Hronom, 79 €;MS 1278 Považský Chlmec, 26 €; MS 1234Olešná pri Čadci, 20 €; MS 678 Kostoľanypod Tribečom, 25 €; MS 857 Lovce, 10 €;MS 976 Mojš, 105 €; MS 1539 Stankovany,15 €; MS 1473 Sklabiná, 40 €; MS 869 MaléRipňany, 10 €; MS 1471 Sklabiná, 22 €; MS1449 Skalité, 40 €; MS 1570 Stará Lehota,10 €; MS 1460 Skalité 15 €; MS 867 Ko-márany, 15 €; MS 1308 Pruské, 42 €; MS632 Klčov, 15 €; MS 440 Helcmanovce,15 €; MS 1040 Malý Cetín, 60 €; MS 332Dulova Ves, 17 €; MS 1373 Pečeňany 35 €;MS 396 Hnilec, 20 €; MS 72 Čeľovce, 72 €;MS 696 Košice, 10 €; MS 731 Križovany,25 €; MS 722 Krásno nad Kysucou, 20 €;MS 1722 Modranka, 40 €; MS 1523 SpišskáBelá, 17 €; MS 387 Hliník nad Hronom,10 €; MS 38 Bátovce, 14 €; MS 713 Krako-vany, 20 €; MS 988 Most pri Bratislave,30 €; MS 974 Modrová, 20 €; MS 1300Priechod, 65 €; MS 460 Hrabovec, 35 €;MS 1463 Pečeňany, 15 €; MS 474 Hrbol-tová, 40 €; MS 258 Dolná Krupá, 155 €;MS 839 Liptovský Mikuláš, 20 €; MS 1606Šarišské Sokolovce, 15 €; MS 1181 Pažiť,40 €; MS 408 Hontianske Nemce, 50 €;MS 717 Krásna Hôrka, 10 €.

KaTolícKe novinY | 17. 1. 2016 druhá nedeľa v cezročnom období

30 | inzercia

PrisPeli na ssv

za jazykovú úpravu plošných inzerátov zodpovedá inzerent.

ŠPECIALIZUJEME SA NA PÚTNICKÉ ZÁJAZDY UŽ 25 ROKOVUvádzacie ceny zájazdov sú konečné

ŠPECIÁLNY ZÁJAZD – DUCHOVNÁ OBNOVA V SVÄTEJ ZEMI POD VEDENÍM EXORCISTU JOZEFA MARETTU (sprevádza ICLic. Mgr. Miroslav Labač) 25. 4. – 2. 5. 2016 € 670

www.awertour.skTrnavská cesta 50, Bratislava Dominikánske nám. 13, Košice

+421 911 285 240 / 911 226 04502 / 52 929 22ck@awertour.skwww.facebook.com/awertour f

€ 60

€ 95

€ 450

€ 590

€ 440

€ 740

€ 195

€ 700

€ 1690

€ 2400

€ 340

€ 670€ 220

€ 220

60€

€ 440

340€

450€

195€

abač) v L Labač) osla. Mirgrr. Mir. Mádza ICLicve(sprORCISTU JPOD VEDENÍM EX XORCISTU JOZEFZEMI

– DUCHOZDJAÁY ZŠPECIÁLN

TUA MARET JOZEF FA MARETJ TEÄÄTEV SV VÄA VVA VNÁ OBNO– DUCHO

670€25. 4. – 2. 5. 2016

www

700€

670€

590

.skourterw.aw +421 911 285 240 / 911 226 04502 / 52 929 22

ourterwck@aoeb.facwww f

€

€ 220

€ 220

0

+421 911 285 240 / 911 226 04502 / 52 929 22

.skourourterwom/aok.co

74€

1690€

2400€

CK AWERTRAVEL, s.r.o.,Hviezdoslavova 1469/61, 905 01 Senica, www.awertravel.sk

Bližšie informácie: tel.: 034/651 3896, fax: 034/651 2995 e-mail: awertravel@awertravel.sk

SVÄTÁ ZEM / JORDÁNSKO – IZRAEL12-dňový pútnický zájazdTermín: 31. 3. – 11. 4. 2016Cena: 730 € + 250 USD

SVÄTÁ ZEMTermíny: 26. 2. – 5. 3. 2016 Cena: 665 € 6. 4. – 13. 4. 2016 Cena: 650 €

MADEIRA, PERLA ATLANTIKUTermín: 3. 3. – 8. 3. 2016Cena: 638 €

PÚTNICKÉ POĽSKO – SVÄTÝ ROKMILOSRDENSTVATermín: 11. 3. – 13. 3. 2016Cena: 125 €

RÍM – VEĽKÁ NOC – SVÄTÝ ROK MILOSRDENSTVAlux bus Termín: 23. 3. – 28. 3. 2016Cena: 175 €

RÍM – SVÄTÝ ROK MILOSRDEN-STVA A PO STOPÁCH SV. FRANTIŠ-KA A SV. KLÁRYlietadlo – lux busTermín: 8. 4. – 12. 4. 2016Cena: 335 €

PADOVA – RÍM – VEĽKÁ NOClux bus Termín: 26. 3. – 31. 3. 2016Cena: 175 €

zoznámenia

rozličné

¡Do zavedenej očnej optiky v Bratislaveprijmem pracovníka s minimálne 5-ročnou praxou v odbore. Vzdelaniev optike vítané. E-mail: optika.effat-ha@seznam.cz. (160063)

WWW.KAtolicKenoviny.SK KAtolÍcKe noviny | 17. 1. 2016

inZeRciA | 31

PRiPRAvUJeMe

Alexander Alagovič Bernolákovec s bis kupskou berlou

Pavol Strauss Citáty o milosti a milo-srdenstve

Za krásami ZápadnejPapuyVeľká výzva pre cesto-vateľov

Katolícke noviny vychádzajú každý utoroks dátumom nasledujúcej nedele.Redakcia si vyhradzuje právo na výber prí-spevkov a fotografií; právo krátiť a redakčneupravovať príspevky bez konzultácie s auto-rom a právo príspevok neuverejniť. Neobjednané rukopisy nevraciame.Šéfredaktor: Marian Šuráb Zástupkyňa šéfredaktora:Linda Vasiľová, tel. 02/59306944 Sekretariát: tel. 02/59306911, fax: 02/59306955vedúca vydania:Zuzana Artimová, tel. 02/59306913Redaktori:Ján Lauko, tel. 02/59306924Eva Majdová, tel. 02/59306918Marta Majerčáková, tel. 02/59306914Jana Martinková, tel. 02/59306921Anna Pospíšilová, tel. 02/59306929Jazyková redakcia: tel. 02/59306928Adresa redakcie na osobný kontakt:Kapitulská ul. 5, Bratislava,na poštové zásielky:Redakcia Katolícke noviny, P. O. Box 276,810 00 Bratislava 1,e-mail: posta@katolickenoviny.sk,zdomova@katolickenoviny.sk,zosveta@katolickenoviny.sk,listaren@katolickenoviny.sk,oznamy@katolickenoviny.sk,mladym@katolickenoviny.sk,detom@katolickenoviny.skmisie@katolickenoviny.sk.Webová stránka: www.katolickenoviny.skdistribúcia, marketing, inzercia:Adresa na poštové zásielky:P. O. Box 276, 810 00 Bratislava 1Adresa distribúcie na osobný kontakt:Kapitulská ul. 5, Bratislava objednávky: tel.: 02/43642194, e-mail: distribucia@katolickenoviny.skAdresa inzercie na osobný kontakt:Kapitulská ul. 5, Bratislava (9.00 – 16.00)Plošná inzercia: tel.: 02/43630113e-mail: plosna@katolickenoviny.skRiadková inzercia: tel.: 02/43630061,e-mail: riadkova@katolickenoviny.skMarketing: tel.: 02/43630114,e-mail: marketing@katolickenoviny.skPre novinové stánky Mediaprint-Kapa, a. s.Člen ABC SR, titul prešiel auditom preda-ného nákladu, výsledky sú zverejnené nawww.abcsr.sk.vydavateľ: Spolok sv. Vojtecha – Vojtech,spol. s r. o., Radlinského 5, 917 01 Trnava.IČO: 31434541. ISSN: 0139-8512. Evidenčnéčíslo: EV 116/08cirkevné schválenie: Arcibiskupský úradTrnava, 21. 2. 1992 pod č. 674/92 tlač: Versus, a. s.Cena 0,50 €

www.hydrotour.sk | Infolinka: +421 (2) 3263 0033

TOP rodinná dovolenka s animáciami Klubu LETO

výhodné uvádzacie ceny priame lety z Bratislavy

HIT SEZÓNY 2016

FASCINUJÚCI OMÁN

HIT SEZÓNY 2016

priam me lety z Bratislav

y

w

a: +421 (2) 3 3 olinknf.sk | Iourr.sk | Iotdry.hwww

32 3263 0033

www.seneca.sk

BRATISLAVA > 02/5249 4946, 02/2086 3211 BREZNO > 048/6116 729 DETVA > 045/5459 696 KOŠICE > 055/2863 210, 055/2863 213 LEVICE > 036/6345 296 LUČENEC > 047/4331 395MARTIN > 043/4223 788 NOVÉ MESTO n/V > 032/7715 122 NOVÉ ZÁMKY > 035/6403 090POPRAD > 052/7723 740 SENEC > 02/4592 3063 SPIŠSKÁ NOVÁ VES > 053/4297 340STARÁ ĽUBOVŇA > 052/4326 620 TREBIŠOV > 056/6685 710 alebo v pobočkách CK TIP travel, Tatratour a Koala Tours • Zľavy pre kolektívy > 02/5262 2101

Letecké exkluzívne

púte 2016

10. 6. – 13. 6.

13. 5. – 16. 5. 27. 5. – 30. 5.

20. 5. – 23. 5. 17. 6. – 20. 6.605 €

Všetky ceny sú konečné a sú vrátane aktuálnych letiskových, bezpečnostných, palivových a ďalších

poplatkov platných v termíne uverejnenia inzerátu.

475 € 645 €

615 € 675 €

Rím v mimoriadnomSv. roku milosrdenstva

Púť do Efezu Po stopáchsv. Pátra Pia

Assisi - Casciaa Rím

Izrael a Mŕtve more

Fatima a Santiagode Compostela

4. 6. – 8. 6.

16. 3. – 23. 3.

695 €

750 €27. 5. – 29. 5.550 €

LurdyMedžugorie

duchovná obnova v Krakove18. 2. – 21. 2. 2016 135 €

nedeľa Božieho milosrdenstva– Krakov1. 4. – 3. 4. 2016 105 €

Púť s Rádiom lumen do Krakova6. 5. – 8. 5. 2016 98 €

Rím – neapol – cascia8. 5. – 13. 5. 2016 285 €

turzovka – litmanová – levoča17. 6. – 19. 6. 2016 95 €

Mariazell 18. 6. 2016 23 €

Medžugorie a 4 dni pobyt primori23. 7. – 1. 8. 2016 350 €

Praha – Stará Boleslav – Plzeň3. 8. – 7. 8. 2016 220 €

Zemplín – Šariš – tokaj – Jasov(Košice – Prešov – Michalovce)3. 8. – 7. 8. 2016 225 €

Fatima – lurdy (bus)18. 8. – 27. 8./28. 8. 2016 585 €

Rím a pobyt pri mori 27. 8. – 1. 9. 2016 258 €

Košice – Prešov15. 9. – 17. 9. 2016 155 €

Po stopách sv. Faustíny a zakončenie milostivého roku v Krakove15. 11. – 21. 11. 2016 265 €

cK tAR – toURing. Štefánia Gazdová

900 68 Plavecký Štvrtok 330 www.cktartour.sk,

cktartour@gmail.com0905429045,

0908069643,034/7793327

Zľava: 5 % pri úhrade zájazdu do 28. 2. 2016

Miesta nástupov po trase:Poprad – Bl

PRiSPeli nA SSvMieStne SKUPiny:

MS 952 Michal nad Žitavou, 87 €; MS 513Chmeľnica, 15 €; MS 1369 Rišňovce, 133 €;MS 1212 Podhájska, 50 €; MS 1721 Trna -vá Hora, 25 €; MS 1047 Nižná, 10 €; MS1942 Veselé, 40 €; MS 1883 Vaniškovce,20 €; MS 1683 Trebatice, 50 €; MS 1693Trenčianske Stankovce, 50 €; MS 747 Ku-čín, 10 €; MS 101 Borovce, 25 €; MS 557

Jablonové, 15 €; MS 1376 Rosina, 180 €;MS 1331 Radošina, 15 €; MS 1267 Potvo-rice, 55 €; MS 649 Kočovce, 13 €; MS 1505Smolenice, 30 €; MS 1666 Tesáre, 10 €;MS 702 Košolná, 10 €; MS 1098 Malé Vo-zokany, 35 €; MS 522 Choča, 15 €; MS 535Malé Chyndice, 12 €; MS 661 Komárov,25 €; MS 462 Hrabovka, 52 €; MS 1188Petrova Lehota, 48 €; MS 677 Kostolná--Záriečie, 25 €; MS 1012 Nededza, 10 €;MS 2511 Andač, 20 €; MS 769 Ladce,100 €; MS 1534 Spišský Hrhov, 140 €; MS1458 Skalité, 10 €; MS 1666 Tesárske Mly-ňany, 10 €; MS 1450 Skalité 20 €; MS 1922Veľké Ripňany, 25 €; MS 956 Mikušovce,15 €; MS 854 Lopušné Pažite, 20 €; MS510 Chlebnice, 10 €; MS 467 Hradište priPartizánskom, 10 €; MS 1325 Radatice,

10 €; MS 743 Kunerad, 22 €; MS 1279 Po-vina, 25 €; MS 607 Kamenná Poruba, 15 €;MS 1292 Predmier, 10 €; MS 966 Mlynica,12 €; MS 741 Kuchyňa, 27 €; MS 1687 Tren-čianska Závada, 25 €; MS 1470 Skároš,52 €; MS 1949 Viničné pri Pezinku, 80 €;MS 428 Horné Obdokovce, 30 €; MS 666Konská, 21 €; MS 1226 Podskalie, 10 €.

Jednotlivci:J. Záhora, Dolný Kubín, 10 €; Š. Miklová,Drahovce, 100 €; Ing. A. Pikulík, Bojnice,40 €; A. Brunnerová, Bratislava, 22 €; L. Pru -žincová, Bratislava, 13 €; B. Kohútová,Liptovský Ondrej, 13 €; L. Taliga, Bratis -lava, 10 €; J. Jakubjaková, Novoť, 50 €.

PRiSPievAteĽoM ĎAKUJeMe

Dve „naše“ kliniky na Blízkom východesú v irackých mestách Erbil a Dohuk.Naše preto, lebo na otvorení týchto zdra-

votníckych zariadení prostredníctvom projektuStep-in má zásluhu Vysoká škola zdravotníc-tva a sociálnej práce sv. Alžbety so sídlom v Bra-tislave. V rámci svojej humanitárnej misiev Dohuku otvorila Mobilnú kliniku bl. JerzyhoPopiełuszka (pomenovaná podľa poľského kňa-

za – mučeníka z čias komunizmu), kde v súčas-nosti pôsobí logista a manažér Przemek Ulman.A v Erbile spravuje aj Kliniku bl. Zdenky, ktorúpo odbornej stránke vedie lekárka Zuzana Du-dová. Ako pre KN povedala, patrónov oboch kli-ník si zvolili viac než symbolicky, lebo novodo-bí blahoslavení Zdenka a Jerzy sú mučeníkmi.Zomreli pre odvahu vzdorovať totalitnému re-žimu. Viera a sloboda im boli drahé. Pre tieto hod-

noty  mnohí ľudia v súčasnosti zanechávajú do-movy a stávajú sa z nich utečenci.

bližšie k utečencomVysoká škola s charizmou sv. Alžbety – najmä zá-sluhou profesora Vladimíra Krčméryho – dosiaľuskutočnila vyše sto rozvojových a humanitár-nych projektov v 25 krajinách sveta. Klinika bl.Zdenky v irackom Erbile je však z pohľadu ute-čencov strategická. Otvorili ju v marci 2015. Pre-čo práve tam a kto tvorí tím zamestnancov, le-kárka Zuzana Dudová pre KN povedala: „Ozal cityvErbile na prvý pohľad nepripomína, že je tu ute-čenecký tábor, de facto ním však je. Žije tu vyše10-tisíc ľudí, ktorí bývajú v prenajatých domoch.Prenájom hradí Cirkev, v jednom dome sa všaktlačí aj päť rodín a v priemere rodina má sedemčlenov. Ozal city je v okrajovej časti Erbilu, odkiaľsi dopravu do mesta utečenci nemôžu dovoliť,preto sme tu zriadili kliniku.“

Klinika a pacientiObjekt erbilskej Kliniky bl. Zdenky tvoria dveambulancie, novootvorená laboratórna miest-nosť, čakáreň, recepcia a lekáreň. Slovenská le-kárka tu denne vyšetrí 30 – 50 pacientov z ra-dov kresťanov, jezídov či moslimov. Jej „spádovúoblasť“ tvorí vlastne celý utečenecký tábor. S aký-mi zdravotnými či inými ťažkosťami sa irackía sýrski utečenci na ňu obracajú a ako ich vní-ma v ich ťažkom položení, Zuzana Dudová od-povedala: „Na kliniku v Erbile prichádzajú pa-cienti strednej a vyššej spoločenskej vrstvy, ktorápred útekom mala dobrú zdravotnú starostli-vosť. Mnohí k nám prichádzajú s chronickýmiochoreniami, akými sú hypertenzia, cukrovka,ischemická choroba srdca. Mali by užívať lieky,ktoré si v tejto ťažkej situácii nemôžu dovoliťkúpiť. Veľkú skupinu pacientov tvoria pacientis ochoreniami, ktoré sa šíria v preplnených prie-storoch, ako sú infekcie dýchacích ciest, parazi-tárne ochorenia či gastrointestinálne infekcie.“S psychickými problémami sa stretávajú najmäna Klinike bl. Jerzy Popiełuszka, ktorá je bližšiek utečencom bývajúcim v stanovom tábore.

Ako pomôcťViac info na www.step-in-project.org, stepin.irak@gmail.com, možnosť podpory na účet 2650455401/1100Tatra banka, SK 2011000000002650455401 TATRSKBX, VS 14121986, do poznámky uviesť IRAK.

MArTA MAJErčáKoVáSNíMKy: ArchíV –Zd–

ZAuJíMAVoSTI

Po ťažkostiach spojených s otvorením Klini-ny bl. Zdenky v Erbile a Kliniky bl. Jerzyho Po-piełuszka v dohuku si lekárka Zuzana dudová(na snímke) myslela, že ju v Iraku už nič nepre-kvapí. Problémom bolo aj organizovať poradiepacientov, lebo vraj dedkovia naháňali logistus papučami v ruke, len aby ho donútili čím skôrich zaradiť do poradovníka na vyšetrenie. Spočiatku do ordinácie prichádzali pacienti ibavo veku 10, 30 alebo 50 rokov. lekárka prišlana to, že vek bol pre nich iba abstraktný pojem. Jedným z pacientov je 6-ročný chlapec, ktorýutrpel úraz hlavy počas úteku jezídov. Jeho ro-dičia nemali 40 dolárov na poskytnutie prvejpomoci svojmu dieťaťu. Na jezídskej svadbe v utečeneckom tábore na-šej lekárke na znak úcty naservírovali na tanierkoziu hlavu,☺. Išlo o neveselú svadbu, bez hud-by, lebo jezídi sú kruto poznačení minulosťou.

KATolícKE NoVINy I 17. 1. 2016 druhá NEdEľA V cEZročNoM období

32 | MISIE

V JubIlEJNoM roKu bl. ZdENKy SchElINgoVEJ NAchádZAME ZArIAdENIA, KToré NESú MENo TEJTo KríŽoVEJ SESTry. V IrAcKoM MESTE ErbIl, V JEho oKrAJoVEJ šTVrTI oZAl, JE KlINIKA bl. ZdENKy, V KTorEJ ordINuJE SloVENSKá lEKárKA ZuZANA dudoVá (29)

Klinika bl. Zdenky v Erbile poskytuje pomoc obetiam Islamského štátu. Arcibiskup Jusif Tomas Mirkis povedal, žetam sa bojuje za navrátenie územia (mesta Mosul a Pláne Ninive) i proti nastoleniu ideológie podobnej nacizmu.

Kliniku bl. Zdenky v Iraku otvorili pre utečencov