f chodia tri razy do tyždĎa: «' utorok, štvrtok a sobotu, ífwiplíteá pena pre lakésko-Ukorsko na celý rok 20 k., na pol roka 10 k., na štvrť roka 5 k., na me-vtac 2 k. Jednotlivé čísla po 10 h.

Do endioiemska: na celý rok 30 k.

Predplatná cena na š tvr tkové čisla Je:

pre Rakúsko-TJhorsko na celý rok 5 k., na pol roka 2 k 50 h.

Do cadzDzemska: na celý rok 7 k.

časopis posiela sa len sku­točne predplateným

Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine.

Ročník XLVIIL Sobota, 17. novembra 1917. Číslo 135.

Biskupi. Už pred vojnou, keď prostred strašných prób

a zkušeností ešte nebola sa v mysliach utvorila zásada nového poriadku sveta, i u nás bolo napísané, a to nie po slovensky, ani vôbec nie s národnostnej strany, že minimálny národnostný programm naj­stručnejšie môže sa vyslovit: dobrá škola, dobrá administrácia a dobré súdy; dobrou školou, dobrou administráciou a dobrými súdmi zas môžu byt len tie, ktoré ľud v svojej vlastnej reči má. Kde tento minimálny národnostný programm nebol uvedený do života, nikde na svete nevideli sme v národnostnej otázke stvořit poriadok a pokoj.

Otázka školská v našich novinách i po tieto dni bola tak osvetlená, že desnosf nášho postavenia až kričala. Čítali sme, že v školských veciach Maďari sami od seba nedajú nám toho, čo by nám prislúchalo: práva musíme si vynútiť ústavnou cestou, a to je cesta dlhá a tažká.

A keby tu vedľa školskej ešte nebola druhá vec, jej veľmi blízka, s ňou súvisiaca 1 Idúcemu železnicou dolu Považím, keď prejde vľavo Trenčín, vpravo i Nové Mesto, otvorí sa najkrajší slovenský kraj. Obzor široký a s jednej i druhej strany žijú samí Slováci. Až žiadalo by sa sostúpit a zľava-zprava poobzeral sa po takom širokom a požehna­nom kraji. Ale kto by išiel po dedinách, ináčej takých krásnych, v slovenskom svojom cite bol by veľmi trápne dojatý. Kraj je to katolícky a na farách napospol kňazi,

I predstaví sa zarmútenému človeku Nitra a v nej sídlo biskupstva, najväčšieho na území blovákmi obývanom. V biskupskej rezidencii teraz Batthyány, pred ním Bende...

Od roku 1867-ho, odkedy v Pešfbudfne sedí minister kultu, na biskupské stolice v Spišskom Podhradí, v Rožňave, vo Vacove, v Banskej By­strici a v Nitre dávaní sú ľudia takrečeno povinní stáť v službe maďarizácie. A kým nebude pravidlo, predpis, zákon, že do slovenskej diecézy za biskupa Slovák rodom i citom, naše katolícke kraje budú sa obracať v duchovnú púšť. V slovenských žia­dostiach to musí sa stavať medzi samými prvými, hneď pri punkte o školách. Darmo by sa synovia slovenských materí vyučili v slovenských elemen­tárnych školách a v slovenských gymnáziách, pri biskupoch v službe maďarizácie postavených ne­budú mať slovenských teologických seminárov a slovenskými kňazmi nezhavranelí nestanú sa, iba ak za oceánom, v Amerike. Čítali sme v Národných Novinách v nekrologu f Ignáca Kojdu, čo sa robí pod Párvym v spišskom biskupstve. Bezúhonný, príkladný kňaz, aby sa mohol dostať na najbied­nejšiu faru v diecéze, do dediny Pánu Bohu za chrbtom, do ktorej nejde ani cesta, iba potok, musel podstúpiť dvanásť rokov kaplánstva, na takzvaných »slovenských« kaplankách, Slovákom z pokuty dávaných, najťažších a najúmornejšich v biskupstve, a za dvanásť rokov z deviatich piec jedávať chlieb, to jest prejsť cez deväť z tých úmorných kaplánok...

1 pred niekoľkými dňami, keď vo Viedni poľská otázka zaujímala mysle na ríšskej rade i v publi­cistike, tamejšia »Zeit« upozorňovala, že »v národ­nostnom štáte nesmie byť nijakého oktroja, nijakého majorizovania jedného národa druhým, práva a

svobody každého národa musia byť zaistené proti každému majorizovaniu... V zmenených časoch politika moci dohrala. To je už vymoženosť tejto vojny, v tom dorozumeli sa priateľ i nepriateľ, že základom vzájomných pomerov medzi národmi nebude moc, ale právo.« Aby sa mohla riešiť poľská otázka, aby sa mohlo ustanoviť, čo bude s Haličou, treba vraj usporiadať najprv vnútorno-politické pomery v Rakúsku.

Všade takto naliehajú na usporiadanie vnútorno-politických pomerov. Len Uhorsko by sa mohlo pozatvárať a žiť ďalej tým životom, ako do svetovej vojny?! Ej, budeme klopať a búchať na tie dvere!

Svetová voj Náveštie nášho generálneho štáb

novembra. Naše vojsko vtiahlo včera do Feltre a

Na oboch stranách Suganskej doliny armáda Sceuchenstuela upevnila mocne úspechy vydobyté v posledných dňoch. Jej divízie dosiahly Primolano a vydobyly, zaujmúc predvčerom Monte Longara, vo vysokom snehu niekoľko opevnených miest východne od Asiaga a pancierové dielo na Monte Lissere. Proti Taliansku bojujúce spojené vojsko stojí od Adriatického mora až po Pasubio všade na nepriateľskej pôde. Pri jazere Lebre naše útočné vojsko vyhnalo nepriateľa zo dvoch oporných bodov, pri čom dostali sa do našich rúk zajatí a strojové pušky.

Na východe a na Balkáne ničoho dôležitého. Náčelník generálneho štábu.

Náveštie nemeckého generálneho štábu. Dňa 14. novembra.

Západné bojiště: Nijakej väčšej bojovej akcie. Vo Flandrii delostreľba ožila až večer. Pri Dixmuiden a severne od Passchendaele bola značne tuhá.

Východné bojiště a macedonský front: Ničoho zvláštneho.

Taliansky front: V Siedmich obciach naše vojsko vydobylo hlboko zasnežené výšinové pozície Talianov východne od Asiaga a pancierové dielo na Monte Lissere. Primolano a Feltre držíme. Pozdĺž dolného toku Piavy delostreľba.

Prvý generálny ubytovateľ Ludendorff.

Chaux de Fond, 13. novembra. »Imparcial« dozvedá sa z Besanconu, že generál Fayolle a jeho štáb odišli minulého týždňa do Talianska. Sústred nenie anglicko-francúzskej armády v Lombardii a Veneciánsku je temer dokončené, transport druhej armády je už na ceste.

Ženeva, 13. novembra. (Mätin.) 80 km. za pozíciami na Piave je druhá talianska obranná čiara a do tej vtiahly francúzske pomocné čaty. — Švajčiarske noviny "oznamujú, že v Taliansku pripravujú občiansku mobilizáciu.

Pešť, 15. nov. (Úradne.) Včera na talianskom bojišti rakúsko-uhorské batalliony útokom zaujaly Monte Castel Gomberto.

Z mojich veršov. M. JRázus.

(nie evanjelického slovenského ica v Liptovskom Sv. Miknláši.

Slovenskí evanjelici v prostred svetovej hrôzy, krvavej vojny, veľkej biedy, v 400-ročnú pamiatku reformácie nemohli primeranejší a spolu i dôstoj­nejší pomník vďaky postaviť, ako takto, otvorením sirotinca.

Pri obdivuhodnej obetivosti nášho ľudu na modranský sirotinec, ktorý už teraz 84 siroty pre cirkev i národ opatruje, bez zvláštnej agitácie obetovalo sa i na nádejný evanjelický slovenský sirotinec liptovsko-sv.-mikulášsky. A dobrovoľné, ochotné i štedré obete umožnily, že i tento nádt-jný sirotinec dňa 14. novembra stal sa už skutočným, prijmúc do opatery 12 opustených sirôt z Liptova, Oravy a Turca, predbežne v dome Andreja Žuffu z Palúdzky.

Otvorenie sirotinca stalo sa slávnostným spô­sobom. Ačkoľ/ek čas bol zlý a cestovanie ešte horšie, predsa sišly sa celé zástupy ľudu, kňažstva, učiteľstva z Mikuláša, Liptova, Oravy, Turca i z Nitry. Zastúpená bola i stoličná vrchnosť početnými členmi, na čele so županom Rakovszkym. V preplnenom chráme Božom kázal Ján Šimkovic, senior liptovský. Primeraná, obsažná kázeň jeho, verím, že neodznela na prázdno a povzbudila bohatých i chudobných: zaujať sa sirôt opustených. Po kázni milo sa počúval krásny spev ženského sboru, pod vedením Pavla Galiu, ev. kantora-učiteľa.

Po skončení služieb Božích v prítomnosti ce­lého zástupu zasedal prípravný výbor sirotinca pod predsedníctvom Jura Janošku, miestneho fa­rára a správcu. Po srdečnom pozdravení zblízka i daleka přišlých s radosťou oznámil otvorenie sirotinca s tým želaním, aby započaté dielo šťast­nejšie potomstvo nielen udržalo, ale i zvefadilo. Po vrelom pozdravení Martina Bujnú, farára pu-kanského a priateľa sirôt, Janoška pre pokročilosť času už len stručnú zprávu mohol podať o vzniku, otvorení sirotinca a o jeho úlohách. Ale i táto krátka radostná zpráva vyvolala všeobecnú vďačnú vďaku výboru, a zvláště jeho predsedovi, za jeho prácu a horlenie, ktoié i tu také krásné a radostné ovocie prinieslo. Janoška, ako redaktor Cirkevných Listov, dosiaľ sosbieral 100 000 korún, z čoho na cirkev liptovsko-sv.-mikulášsku padne asi 70 000 korún. Na slávnostnom zasadnutí oznámil celý dlhý rad obetí, okrem 1661 kor. offery vyše 35.000 korún. Neviem, či bolo cirkvi" z Liptova, ktorá by nebola urobila základinu, alebo nebola priniesla obeť. Zväčša urobili jedno i druhé. A k týmto sa družily i cirkve zo susedných seniorátov. Nemožno nevyzdvihnúť cirkev smrečiansku, ktorá pričinením farára Vladimíra Čobrdu obetovala v hodnote vyše 4000 korún, lebo obetovala, čo je teraz, a pri siro­tinci zvláště, vitané, mnoho potravných článkov, rlátna atd. Z obetí jednotlivcov vyzdvihujem: Peter Hubka 20 000, Andrej Žuífa 15 000, Ján Pálka 10.000, Ján Ružiak 1000 korún, Žigmund Melfelber 1000 korún.

1 nie div, že ozývaly sa pozdravenia za po­zdraveniami, z ktorých spomeniem aspoň Pavla Országha- Hviezdoslava krásnu báseň »Sirota«, ktorú precítene predniesol Michal Madera, kaplán liptovsko-sv.-mikulášský. Každá sirota je biedna, ale najbiednejšia je tá slovenská evanjelická sirota.

Teraz už máme dva sirotince: v Modre a Mi-

kuláši. Oba opatrujú naše siroty. Našou úlohou j i povinnosťou je, aby sme sa starali o naše siro-i tínce, a tak o naše siroty, ich peniazmi i potrav­nými články a šatstvom zaopatrili. Š—a.

Slovenské gymnázium v Turčianskom Sv. Martine. (Z krátkej historie ev. a. v. cirkvi turčiansko-

sv.-martinskej.) Napísal Otto Škrovina.

(Pokračovanie.)

P r o f e s s o r i n a g y m n á z i u m e . 1. Martin Kramář. Narodený v Turčianskom

Sv. Martine 11. nov. 1817. Po skončených teolo­gických štúdiách v Prešporku r. 1840 bol vycho­vávateľom dietok famílie Szirmayovskej v Zemplíne za tri roky, potom navštívil universitu v Jene a po roku vyvolený bol za seniorálneho professora a kaplána v Turci, ktorý úrad zastával v Tur­čianskom Sv. Martine až do r. 1863. Keď sa tur­čiansky seniorát r. 1860 rozpadol na dva: paten-tálny a autonomistický, tento posledný prisvojil si síce seniorálnu školu, ale o ňu sa nestaral, a keď od viac rokov ani professora neplatil, Kramář prinútený bol r. 1863 z úradu sa poďakovať. Auto­nomistický seniorát ani na toto nedbal a škole dal zaniknúť. Pri novosriadenej patentálnej dvojtrie-dovej škole 10. sept. 1866 Kramář vyvolený bol za professora. O rok stal sa professorom i pri patronátskom gymnáziume. Správcom gymnázia bol r. 1867/68, 1868/69, 1872—1974. Učil latinčinu, náboženstvo, krasopis, nemčinu, madarčinu. Po zatvorení gymnázia zostal v Martine. Tu umrel 1. júla 1895 v 77. roku života.

2. Jozef Nedobrý. Narodil sa v Nemeckej Ľupči 21. marca 1841. Do školy chodil doma, v Banskej Štiavnici, Prešporku. Po kandidatickej zkúške šiel do Roztocka, kde bol r. 1864 -1865. Navrátiac sa domov, dostal povolanie do školy martinskej zprvu patentálnej, potom patronátskej. Pri gymnáziume bol správcom školy v r. 1869/70, eforom alummea a spravoval »Rečnícku spoločnosť** pre žiakov III-IV triedy. Učil náboženstvo, slovenskú reč, zeme- a dejepis, krasopis. V rokoch 1871—72 redi goval Ľennicu, poučno-zábavný časopis slovenskej mládeže. Po zrušení gymnázia 30. októbra 1875 zvolený bol za farára v cirkvi častkovskej, kde s 'mnohou biedou a prácou, ale i s veľkým po­žehnaním Božím pracoval až do r. 1911, v ktorom vstúpil na odpočinok. — Posledné dni života trávi v Senici.

3. Jozef Inštitoris. Narodil sa v Hodruši 19. marca 1835. Po odbavení elementárnych škôl r. 1848 šiel do Banskej Štiavnice, kde do r. 1856 odbavil gymnaziálne triedy. Ešte toho roku dostal pozvanie za riadneho učiteľa do Hodruše, kde zostal až do r. 1859, v ktorom, poďakujúc sa z úradu, odišiel študovať teológiu do Prešova. Roku 1862, složiac kandidatickú zkúšku, prijal pozvanie za učiteľa starších dietok do Aradácu. Ale tu bol len do roka, lebo už r. 1863 odišiel na universitu do Nemecka. Po odbavení dvoch se­mestrov roku 1864 na žiadosť meklenburgského spolku »Božej Pokladnice« šiel do Čiech na Špa-lov opatrovať novoutvorenú cirkev. Po uplynutí jedného roka 1865-ho šiel za kaplána do Plachti-niec a po troch rokoch 1868-ho za professora do Martina. Na gymnáziume prednášal náboženstvo, maďarčinu a nemčinu. Správcom bol r. 1870/71. Z Martina stal sa farárom v Pribylinej.

4. Gustáv Dérer, narodil sa v Háji 1845. Po­čiatočné školy odbavil doma u svojho otca, potom v Kremnici, Štiavnici, a teológiu v Prešove, odkiaľ prešiel na jeden rok na baselskú universitu. Od tiaľto povolaný bol za professora do Martina roku 1869. Professorskú zkúšku z fyziky a matematiky složil v Prešporku 1872. Prednášal počto- a mero-vedu, prírodopis, přírodozpyt a učil kreslenie a tesnopis. — Správcom bol r. 1871,72. Bol i opa­trovníkom knižnice. Po zatvorení gymnázia stal učiteľom a katechetom v Černovciach v Bukovine, kde ešte žije na odpočinku.

5. Ján Dérer. Narodil sa 1. okt. 1847 v Slo­venskom Právne. Prípravné školy odbavil doma a v Kremnici a gymnaziálne v Bystrici a Štiavnici, teologické v Prešove. Po jednoročnom účinkovaní, ako vychovávateľ, odišiel do Baselu, odkiaľ pozvaný bol za professora na revúcke, potom na martinské gymnázium. Po zatvorení gymnázia bol kaplánom v Sučanoch, kde redigoval cirkevno-školský Časopis »Sion«. Dňa 2. apr. 1876 povolaný bol za farára do vefko-lomskej c rkvi. Tu požehnane účinkoval až do smrti 27. aug. 1904.

6. Ján Kadavý. Narodil sa v Jestřábí v Čechách. Študoval v Modre, Jičíne a v Prahe, kde od bavil pädagogický kurs. Bol učiteľom v Pešti v r. 1839—48, v Herrmannseife, Liptovskom Sv. Mikuláši, Nemeckej Ilupči a r. 1871 zvolený bol za professora prípravnej triedy v Martine. Prednášal všetky predmety v prípravnej triede a v gymnáziume učil spevu a kresleniu. Po zrušení gymnázia v Martine viedol Slovenský Spevokol a redigoval Slovenské Spevy, vydávané Kníhtla-čiarskym Spolkom. Umrel v auguste 1883..

7. Andrej Hulej zo Žabokriek študoval v Pre­šove. Dľa vizitacionálnej zápisnice z roku 1837 bol učiteľom na seniorálnej vyššej škole.

(Dokončenie.)

Domáce zprávy. — 16. novembra.

Minister gróf Czernin celé dva dni bol v Pešti. Radil sa s maďarskými politikmi, vykladal im za­hraničné položenie, a on počúval ich mienku, ich náhľady.

S Tiszom bol dlho už v prvý deň; v druhý deň navštívil ho nanovo a rokoval s ním s pol druhej hodiny. V lete Tisza musel byť odstránený od moci, a teraz je taký vzácny ?

V stredu na poludnie v Národnom kassíne knieža Ludvik. Windischgrätz dával déjeuné na pcčesť Czernina. Boli prítomní: gróf Ottokár Czer­nin s paňou, Alexander Wekerle s paňou, gróf Julius Andrássy, gróf Michal Károlyi, gróf Andrej Hadik s paňou, barón Samo Hazai, gróf Aladár Zichy, gróf Jur Pallavicini, gróf Aurel Dessewffy, gróf Mansfeld Colorado s paňou, barón Alexander Szurmay, gróf Bela Serényi, Jozef Szterényi.

Ako řečeno, čudná vec je, že predstaviteľovi viedenskej politiky taký vzácny môže byt gróf Štefan Tisza, ktorý len nedávno bol uznaný za nesúceho na čele vlády v Uhorsku. Vec iste čudná je i stránkam, z ktorých složená je terajšia vláda. Ony chcely by sa spojiť v jednotnú stranu. A zdá

sa vraj, že sa im to i podarí. Ostane osobitne stáť len Károlyiho strana, ktorej predstavitelia po­robili svojim prívržencom tak4 sľuby, že teraz musejú si dať pozor.

Tak sa zdá, páni od vlády na utvorení jed­notnej strany pracujú najmä zo strachu, že mini-sterpreiseda Wekerle mohol by sa spojiť s Ti­szom. Stranu jednotnú idú utvoriť na čas, na dva roky. I programm postavia jej taký, ktorý bude zaväzujúcim za dva roky. Samé čudné veci! Poli­tické strany teda nebudú sa tvoriť kvôli zásadám, ale k vôli tomu, aby mohly panovať.

Veľmi poznať, aký neprirodzený je stav vecí v Uhorsku.

Kronika. — Zdražená železnica. Na štátnych železniciach

v Uhorsku od 15. novembra je zdražená osobná tarifa. Prvá trieda rýchlika je drahšia o 120, druhá o 100 percentov, na osobnom vlaku prvá trieda o 100, druhá o 80 a tretia o 70 percentov.

— Sobáš. Jozef Bordáč, dirigent Roľníckej Banky vo Veľkých Levaroch, 12. novembra sobášil sa v Topoľčanoch so slečnou Adriannou Laudo-novou. Blahoželáme!

— Pod bajonetmi dojili. V Rakúsku ustano­vili, ktorá krajina i ktorá obec koľko mlieka a masla je povinná dávať pre všeobecnú potrebu. V Čechách obec Bela, pri Nemeckom Brode, už viac ráz nemohla dodať po 18 kilo masla, ako mala týždenne predpísané Po poslednom nedostatočnom vyplnení predpisu prišli teda do obce vojaci, kravy dali vyviesť pred školu a tam ich dojili. Na prvom raze nadojili málo, preto ustanovilo sa dojiť na druhý deň včas ráno. Vojaci s obecným úradom vyrukovali, keď celá obec ešte spala, a tak dali dojiť. Koľko ráz museli tak dojiť, aby bolo mlieka na 18 kilo masla, o tom kronika mlčí.

— 10-ročný samovrah. V Miškovci obesil sa 10-ročný chlapec Štefan Csontcs. Mať, keď ráno odchodila do roboty, nechala ho doma, aby opa­troval 3 mesačného svojho brata. Keď sa mať vrá­tila, našla 10-ročného chlapca v drevami obese­ného. Prečo to vykonal, nevedia.

— Pancier proti guli. Švédske noviny zve­stujú, že v New Yorku dr. Otto Brewster vynašiel pancierový štít a šišak proti guli a vôbec strele. Štít i šišak je z oceľovej platne 4 mm. hrubej, takým spôsobom spravený, že projektil sa od neho odráža. Vynálezca sám na sebe vyproboval šišak. Dal do neho strieľať z vojenskej ptfšky zo vzdialenosti 50 stôp. Šišak výtečné odporoval guľkám, neprerazila ho ani jedna. A nové toto brnenie je vraj celkom ľahké, vojak má pri ňom voľné pohyby.

Priemysel, obchod, hospodárstvo. Ú v e r n á b a n k a v R u ž o m b e r k u . V pe-

ňažníckom svete našej ríše badať už od nie­koľko mesiacov pohyb, ktorý ukazuje na to, že peňažné ústavy pripravujú sa usilovne na dobu po vojne, keď vo všetkých odvetviach národného hospodárstva nastať má vzkriesenie produktívnej sily. Väčšie-menšie ústavy rad-radom povyšujú

BESEDNICA. Láska.

Tri strany z poľovníkovho denníka. Guy de Maupassant.

Narodil som sa so všetkými smysly a pudom primitívneho človeka, miernenými rozsudkom a dojmy človeka civilizovaného. Ľúbim náruživé lov, ale*krvavá zver, krv na perí, na rukách svierajú mi srdce až do zamdlenia.

Toho roku, koncom jasene, razom nastaly prudké zimy. Môj bratranec Karol de Rauville pozval ma, aby som prišiel k nemu zastreliť nie­koľko kačíc nad močarinami.

Môj bratranec štyridsaťročný šibal, červeno-vlasý, veľmi mocný a veľmi bradatý vidiecky ze­man, priame dieťa prírody, veselej povahy; mal zvláštny galský vtip, ktorý urobí príjemnými i ľudí prostredných. Býval v priestrannom pánskom ka­štieli prostried širokej doliny, ktorou ponáhľala sa rieka. Vrchy na pravo i na ľavo pokrývaly lesy, staré, pánske lesy, plné zvláštnych stromov a naj­zriedkavejšej vtáčej diviny. Dosť často zastrelili tam i orla a sťažní vtáci, ktorí skoro nikdy ne ukážu sa v našich husto obývaných krajoch, za­stavili sa riadne v týchto storočných húštinách, ako keby boli zpoznali kus lesa zo starých čias, ktorý ešte trval, aby im poskytol útulok počas krátkeho nočného oddychu.

Dolinou tiahla sa široká lúka, zarosená po­

tokmi, posiata vŕbami. Trošku ďalej rieka, až po­tiaľto kanalizovaná, menila sa v širokú močarinu.

Karol opatroval túto m-čarinu, ako nejaký park, s najväčšou pozornosťou. A bol to skutočne najzázračnejší poľovný revír aký som kedy videl. Pomedzi nekonečné rákosie, ktoré pokrývalo mo­čarinu a robilo ju živou, šumiacou, nepokojnou, vyťali úzke uličky, ktorými ploché loďky nemo plávaly mŕtvou vodou, dotýkajúc sa sítiny. Pred nimi naľakané ryby utékaly do hlbiny a naplašené divé kury do trávy kryly svoje končité čierne hlavy.

Ľúbim náruživé vodu, more široké, nepokojné, tajomné, rieky bystré, ktoré utekajú, letia, a mo­čariny najväčšmi, močariny, v ktorých kolíše sa celé nepoznané bytie vodných tvorov.

Močarina je zvláštny svet na zemi, osobitný svet, ktorý má svoj vlastný život, svojich stálych obyvateľov, prechodných cestovateľov, svoje zvuky, svoj šumot a svoj mysticizmus. Niet ničoho tem­nejšieho, nepokojnejšieho a strašnejšieho nad mo­čarinu. Odkiaľ tá bázeň, ktorá vznáša sa nad temnou vodou? Či to neurčitý krik vtákov, či ta­jomné svetlonosy, alebo hlboké ticho, ktoré ich objíma v pokojných nociach, či zvláštne hmly, ktoré tiahnú sa po rákosí, ako šata mŕtvych, alebo skôr neprestajný čľapot ľahučký, temer sladký, a predsa strašnejší, ako výstrel z kanónov, alebo hromy neba; či preň ponáša sa močarina na svet snov, na podozrivý strašný svet, skrývajúci ne­vyzpytatelné, nebezpečné tajomstvo?

Nie! V tom väzí niečo iného, hlbšie, ťažšie ta­jomstvo vlní sa. v sivých hmlách, možno samé mystérium stvorenia. Veď vo vode, v stojacej,

kalnej, v ťažkej vlhčině zmáčanej, čiernej zeme, pod teplom slnečných lúčov, jedného dňa zachvela sa, pukla a počala lásf prvá tajomná buňka života.

Došiel som večerom. Mrzlo, až ski»ly pukaly. Obedovali sme vo veľkej sieni, kde steny,

povala pokryté boly vypchatými vtákmi. Krahuľce, jastraby, sovy, sokoly, za vystreté krýdla boly klincami popribíjané. Medzi nimi Karol, oblečený v kabáte z tulennej kože ponášal sa tiež na aké­hosi zvláštneho vtáka ľadových krajov. Rozprával mi o prípravách na poľovačku.

Mali sme sa pohnúť o pol štvrtej, aby sme už okolo pol piatej boli na postriežke. Tam postavili vopred kolibu s veľkých kusov ľadu, aby nás aspoň trochu chránila pred úžasným vetrom, ktorý predchádza úsvit, donáša zimu, píli, reže, pichá jedovatými šípmi a páli ako oheň.

Karol trel si ruky. »Nezažil som ešte také­hoto mrazu, hovoril. Už pod večer mali sme dva­násť stupňov pod nullou.«

Šiel som si ľahnúť hneď po večeri a usnul som pri žiare ohňa, ktorý plál na kozube. Keď bily tri, zobudili ma. Natiahol som na seba teľací kožuch, a Karola našiel som vo vlčom kožuchu. Vypili sme každý po dve šálky vriacej kávy a po dva poháre jemného šampanského. Žatým pobrali sme sa v sprievode niekoľkých ljvcov a dvoch psov.

Hneď ako som vykročil, premrzol som až do kostí. Tejto noci zem zdala sa byť mŕtvou od zimy. Zmrznuté povetrie rfŕekážalo v chode, stá­valo sa vzdorujúcim, vetrfk ho nehýbal, stuhnuté nehybné prenikalo, sušilo, zabíjalo stromy, rastliny,

svoje základné kapitále, aby ich očakávaná vyššia poptávka po peniazoch našla pripravených, i aby upomernily svoje vlastné peňažné prostriedky k svěřeným im cudzím kapitálom, ktoré následkom rozmnoženia sa peňazí vzrástly miestami na veľmi značné summy.

V posledných mesiacoch vidíme i to, že banky tohoto roku už po druhý raz zvyšujú svoj akciový kapitál. Sú to ústavy, které i v tejto dobe, pre riadne bankové obchody neplodnej, našly si pole účinkovania, t. j . prispôsobily sa takzvanej vojenskej konjunktúre. Jedni sprostredkujú v svojich tovaro­vých oddeleniach predaj rôznych hospodárskych pro­duktov, všelijakých surovín a fabrických tovarov, druhé zakupujú nepohnutefnosti, sriadujú polné hospodárstva, zakladajú nové podniky k využitko-vaniu nášho prírodného bohatstva (lesov) atď., atcľ-Všetky tieto obchody vyžadujú veľkú peňažnú hotovosf, lebo ceny surového a hotového tovaru, nepohnutefnosti atď. idú stále dohora. Takýto zväčšený odbyt peňazí privodil tedy v niektorých ústavoch potrebu nového zvyšovania základnej istiny.

Z našich slovenských ústavov posiaľ máloktoré sa chytily tejto prípravnej práce pre pokojné časy a málo je tých našich bánk, ktoré by boly prispô­sobily svoje obchody kterajším zmeneným pomerom. Medzi týmito sústavnú činnosť vyvinuje v takomto smere Úvěrná Banka úč. spol. v Ružomberku, ktorá práve po tieto dni ide uzavrieť zvýšenie účastinnej istiny so 4,000.000— K na 6,000.000-— Teorún.

Povedzme si z tejto príležitosti niekoľko slov o tomto veľkom slovenskom ústave.

Ako sa on z malého, s 15,000— zl. akciovým kapitálom založeného ústavu vyšvihol na terajšiu výšku, o tom bolo už i na stĺpcoch týchto novín viackrát písané a nechceme to teraz opakovať, ale vezmime na krátko aspoň vývin ústavu za'posled­ných 10 rokov.

Tu vidíme nasledovné:

1907.XII/31. 1917. VI/30. Vzrast: účastinná istina

činila . . K 1,000.000— K 3,000.000— K 2,000.000 — rezervy a rôzne

základiny . » 353.780-— » 1,591.661-47 » 1,237.881-47 vklady. . . »5,4^6.88779 »17,078.074-36 »11,611.186-57 majetok ústavu » 9,098.457-20 »25,584.60889 »16,486.151-69

Tieto číslice nám ukazujú, že Úvěrná Banka veľkým krokom kráča k tomu stupňu vývoja, na ktorom malo stáť už niekoľko našich ústavov, keby slovenské obecenstvo pochopilo a dôsledne pridŕžalo sa hesla: »Svoj k svojmut«

Úvěrná Banka už dávno prestala mať len miestny význam. Ešte roku 1893 založila filiálku v Trstenej a v poslednom desaťročí otvorila celý rad filiálok a expozitúr v Hornom Uhorsku, a to filiálky: v Prešporku a Žiline, expozitúry: na Čači, v Puchové, Rajci a Senci. Vo všetkých týchto obchodoch vedie nielen jednoduché bankové obchody

chrobač, ba i malých vtáčkov. Tí úbožiaci padali s konárov na stvrdnutú pôdu a skrahli v objatí zimy.

Mesiac v poslednej štvrti, naklonený, bledý, ako keby bol zamdlel prostried neba, nevládal ďalej a zastal okyptený prísnosťou zimy. Smutnou, slabou žiarou osvetľoval zem, belavou, zamieravou žiarou, ktorú nám zavše vrhá pred svojím znovu­zrodením.

Kráčali sme vedľa seba, Karol a ja, nahrbení, ruky vo vreckách, pušky na pleciach. Topánky mali sme okrútené plátnom, aby sme sa nekízali po zamrznutej rieke. Stúpali sme bez najmenšieho šumu, a ja hľadel som, ako sa mení dych psov v bielu paru.

Čo chvíľa boli sme na brehoch močariny a kráčali sme ďalej po úzkych cestičkách, pomedzi rákosie. Lakťami dotýkali sme sa dlhých stužko-vitých listov, ktoré ľahúčko šuměly. Ten útly šum pôsobil zvláštny dojem; takého som dosiaľ neznal ani pred jedným močiarom. Dnes trasovisko bolo mrtvé, mrtvé od zimy, lebo stúpali sme pevne po ňom.

Razom na skrute cestičky zazrel som ľadovú kolibu, pripravenú nám za útulok. Vstúpil som dnu, a že sme mali ešte hodinu čakať, kým vzbu­dia sa túlaví vtáci, zakrútil som sa do prikryvadla a sproboval som sa zohriať.

Ležiac na chrbte, hľadel som na mesiac zme­nenej formy. Cez temno priezračné steny polár­neho domku zdalo sa, že má štyri rohy.

Ale zo zmrznutej močariny, so stien a obzoru

(požičiavanie na zmenky, úpisy atď- a prijímanie vkladov), ale vykonáva i iné dôležité národo­hospodárske úkoly: zakladá priemyselné podniky (Ružomberská továreň na drevolátku, Uhorská pa-piereň, Skláreň v Žiline), financuje ich, organizuje odbyt ich výrobkov (pri centrále v Ružomberku účinkuje odpredajná kancellária ružomberských dvoch papierní), kupuje veľkostatky, parcelluje ich a medzitým zaveduje na nich poľné hospodárstvo (majetky v Tepličke, Nitrianskych Novákorh. v Krpeľanoch), sriaďuje tovarové oddelenia pre odpredaj vína, uhlia, koksu, vápna, hospodárskych strojov atď., za vojny vo väčšom rozmere koná poukazy zajatým a ešte celý rad takých obchodov by sme mohli vyrátať, ktoré väčšina vidieckych ústavov-buďto vôbec nepestuje, alebo len nahodile.

Programm Úvernej Banky je tým, pravda, nie vyčerpaný. Ako najväčší slovenský ústav ona povolaná je po nastúpení pokojných časov vyplniť ešte mnohé citeľné medzery v našom národo­hospodárskom živote, ak chceme, aby sme sa v našej domovine tak uplatnili, ako nám to dfa všetkých božských a ľudských zákonov prislúcha.

Iste takto chápala úlohu ústavu i správa Úvernej Banky, keď prvá zo slovenských ústavov odhodlala sa toho roku využiť panujúci nadbyttk peňazí k zosilneniu základného kapitálu banky a pripraviť sa tak na dobu oo vojne.

V prostred júna t. r. Úvěrná Banka zvýšila účastinnú istinu s 3,000 000 korún na 4,000.000 kor., a teraz prichádza zvesť o novom povyšovaní účastinnej istiny so 4 millionov na 6 millionov Teorún, ale tak. že predbežne ústav vypustí nových účastín len za 1,000 000 korún men. hodnoty a za druhý million korún až v ďalšom príhodnom čase.

Nebude od veci, keď podáme širšej verejnosti niektoré dáta, týkajúce sa júnovej emissie Úvernej Banky, ktoré obsahujú mnoho pnnJjnAhonLrrr: iné naše peňažné ústavy.

Na vypustených 5000 újjojftf/r'̂ upísah&'̂ 'E 6852 kusov, z toho neúčasti Tento počet účastín znači z týchto upísali po 1 kuse 2 213, po 3 k. 84, po 4 k. 57, 20, po 7 k. 11, po 8 k. 17, .po 59 a po vyše 10 kusoch 79 tí. Z upísaných účastín pripadá na Liptov 3589 kusov (Zo 41 obcí!), na Oravu 417, na Trenčín 425, na Turiec 339, na Zvolen 136, na iných 12 stolíc 434, na Viedeň 595, na Prahu 88, na ostatné Čechy 342. na Moravu 1,9 a na Halič 68 kusov.

Z týchto dát vidíme, že 1) emissia bola 1852 účastinami prepísaná, 2) že počet upisovateľov bol na naše pomery nezvyčajne veľký, 3) že ^jäčšina upisovateľov rekrutovala sa z takzvaných drobných ľudí a konečne, že všade, kde banka má svoje závody, umiestnila väčší počet účastín. Zo všetkého

tohoto nasleduje, že Úvěrná Banka poííva dôveru širokého slovenského obecenstva a že čulou, cieľu-primeranou agitáciou pritiahnuť možno k súčin­nosti i také živly, ktoré posiaľ pri našich po­dobných podnikaniach opodiaľ stály. Isté je, že na prajný výsledok emissie Úvernej Banky vplýval v značnej miere terajší nadbytok peňazi, ale ten veľký počet drobných upisovateľov svedčí jednak o šikovnej organizačnej práci, ktorú porúčame po­zornosti aj iným našim ústavom.

Teraz, keď Úvěrná banka prikročuje k novému povyšovaniu účastinnej istiny, nepochybujeme o úplnom úspechu tejto jej akcie. Pohľad na pol­ročnú súvahu Úvernei Banky, ktorú v tomto čísle uverejňujeme, dostačí, aby sme boli na čistom ohľadom istoty a výnosnosti účastín tohoto ood-niku. Ústav má nateraz 4 millionv korún akcio­vého kapitálu a jeho rôzne základiny no júnovej emissii činia K 2,128.92147, tedy 53-22°/,, úča­stinnej istiny. Je to pomer, akým sa máloktorý z vidieckych ústavov môže pochlubit. Za prvý pol rok 1917 zarobila Úvěrná Banka pri 3-millio-novej kor. účastinnej istine čistých K 333.401 19, tedy 22.22% akc. kapitálu, a viome o tom, že ústav má v nezrealizovaných ziskoch veľmi peknú rezervu, ktorá výnosnosť účastín do budúcnosti vopred zabezpečuje. Vlani banka platila 7°jQ-vú dividendu.- na tento rok nadelí pravdepodobne 8 - 1 0 % .

Spomenieme ešte, že v októbri t. r vykonala Centrála peňažných ústavov (Pénzintézeti Kôzpont) v Úvernej Banke revíziu, o ktorú požiadal ju sám ústav. Táto revízia našla všetko v najlepšom po­riadku, čo zaiste prispeje k utvrdeniu dôvery, ktorú ústav požíva nielen v širokom obecenstve, ale i v peňažníckom svete.

Je žiaducno, abv význam nového zvyšovania akciového kapitálu Úvernej Banky pochopil celý slovenský národ a hromadne upi«ova> nové akcie.

nn nnnnninnnnnnnnnnnnninnnnan n _ o n n n n n n n n n O návky adressujte. n n _ n n n n n

SvrMavosf, prašinu, výsypy § naiúčinlivejšie odstráni »Hnedá masť« O (»Barna zsir«.) Maiý téglik K 160; veľký j=J téglik K 3 — ; rodinná dávka K 9 — . • S návodom o upotrebovaní. Objed- §

Dr. Plesch. 13. g „ K o r - o n a ^ g y ó g y t á r a , Gyor/14, O

nnninnDnnnnnnnnDDnnnnnnninnnn

viala zima, a tak strašne ma prenikla, že začal som kašľať.

Karia to znepokojilo: »Radšej nezastrelím dnes ničoho, akoby si mal prechladnúť; rozložíme ohňa.« Rozkázal, aby nachystali dreva.

Nakládli ohňa prostried koliby, otvorenej na vrchu, kade vychádzal dym. Keď vyšľahol červený plameň, kryštálové steny začaly sa topiť, pomaly, ľahko, ako keby sa potily. Karol, ktorý ostal vonku, zavolal: »Poď pozrieťI« Vyšiel som von a zanemel som v udivení. Naša koliba guľatej formy ponášala sa na obrovský diamant s ohňom v srdci, ktorý zrazu vypukol so zamrznutej vody. Dnu vidieť bolo dve fantastické postavy, našich psov, ktorí sa ohrievali.

V tom kýsi bizarrný, zľakaný, blúdiaci výkrik zavznel nám nad hlavami. Svetlo nášho ohnišťa vzbudilo divých vtákov. Vzrušil ma tento prvý znak života, ktorého nevidieť a ktorý letí temným vozduchom tak rýchle, tak ďaleko, prvej ako by sa zjavil prvý úsvit zimného rána Zdalo sa mi v tomto ľadovom predodní, že šum vtáčích krýdel je vzdychom duše všehomíra.

Karol povedal: »Zhaste oheň. Tu sú zore.« Nebo počalo blednúť, kŕdle kačíc tvořily dlhé

čierne body, ktoré mizly a zjavovaly sa na obzore. V temnej noci zablesklo sa niečo: Karol vy­

strelil a psi sawozbehli. Žatým v malých prestávkach raz on, raz ja

mierili sme, keď zjavil sa nad rákosím kŕdeľ kačíc Psi zadychčaní a uradostení donášali nám trafe­ných vtákov. Niektorí z nich ešte hľadeli na nás svojím zakrvaveným okom.

I n WJ e r ii | f e v Národných Novinách!

Nastal deň. jasný, svetlý; since zjavilo sa v údolí. Sberali sme sa k odchodu, keď v tom dva vtáci. s vystretým krkom a rozpiatymi krýd-lami, preleteli nám ponad hlavy. Vystrelil som. Jeden z nich padol mi skoro pred nohy; bola to kačička so strieborným bruchom. V tú minútu vo vzduchu nadomnou ozval sa výkrik vtáka. Krátka ponosa, opakovaná, srdcolomná, a vták, úbohý malý vták, počal krúžiť nad nami v povetrí, pozerajúc na svoju mŕtvu družku, ktorú som držal v ruke.

Karol kľačiac, s natiahnutou puškou, s horiacim okom, mieril, čakajúc, kým sietí bližšie.

— Ty si zabil samičku, samec nám neujde. Skutočne neušiel, krúžil stále a plakal Ešte

nikdy kvíľba utrpenia nervala mi srdce tak bolestne, ako zúfalý výkrik a žalostivá výčitka tohoto úbohého vtáčka, blúdiaceho vozduchom.

Raz ušiel pred vyhrážkou pušky, ktorá sledo­vala jeho let; zdalo sa, že mieni sám pokračovať v svojej ceste poood belasé nebo. Ale nemohúc sa k tomu rozhodnúť, vracal sa zpät. hľadať si družku.

— Polož ju na zem, povedal mi Karol, — sietí až k nej.

Sletěl skutočne, nedbajúc na nebezpečenstve; omámený v svojej láske k z/ierafu, ktoré som ja zabil.

Karol vystrelil; ako keby bol prerezal pásku, na ktorej visel vták. Videl som, že padlo niečo čierneho; počul som šum pádu v rákosí Pes mi ho doniesol.

Položil som ho, už chladného, do poľovnej kapsy k ostatným.. . a ešte v ten deň vrátil som sa do Paríža. Prelož. A. G.

Úvěrná Banka účast, spolok v Ružomberku. Súvaha 30. júna 1917.

Majetok: Hotovosť. 465.127-64 Valuty a mince 17.550-52 Zmenky 3,670.009-82 Hypotéky a úpisy 1,769.823-27 Report a zálohy 251-436-83 Dlžníci v bežnom účte 5,323.708-44 Hlavný ústav u filiálok 800.798 — Filiálky v hlavnom ústave 1,211.980'— Tovarové oddelenie 3,912.045-63 Hotovosť v peňažných ústavoch 4,034.15433 Cenné papiere 2,117.11907

» základín . - 50.700-— Kaucie . . " . . . . 47.400"— Nemovitosti 417.191-85 Majetky a hospodárstva 1,124-394-18 Náradie a zariadenie 7.620-— Rozliční dlžníci 258.892-67 Závislé úroky 53.157-73

K 25,533-109-98

Ť a r c h a : Učastinná istina 3,000.000-— Základina zásobná 1,309.037 53

» pre pochybné požiadavky . . . . . 120000 — » -penzijná 130.127-43 » daňová 20.000 — » P. a D. Makovický 12.49651

Vklady na knižky a bežné účty . 17,078.074.36 Veritelia v bežnom účte 1,022.933 48 Filiálky v hlavnom ústave . . . 1,211.980 — Hlavný ústav vo filiálkach 800798 -— Kaucie 47.400-— Nevyzdvihnutá dividenda 17.120-— Rozliční veritelia . 409.507-89 Prechodné úroky 20.233-59

Zisk 333.401-19

K 25,533.109-98

Účet ztráty a zisku 30. júna 1917. Ztráty:

Úroky od vkladov . . . . Daň rozličná a od vkladov Platy, bytné a honoráre . . Trovy: zav., prot, prav. a iné Odpisy

Zisk . .

286.422-13 61.566-51 72.96576 28.23623 51.007-58

333.401-19

K 833.599-40

Zisky: Úroky: b. ú., c. pap., zm., Rôzne bank vvťažkv Přenáška zisku z r. 1916

hyp. . . . . . r - . 628.876-55 . . . . 164.221-33

. . . 40.501-52

K 833.599-40

Peter Makovický v. r., Jozef Špitálský v. r., Andrej Thotnesz v. r., Vladimír Makovický v. r., Dr. M. M. Bella v. r., člen správy. cien správy. člen správy. podspravca-hl. účtovník. správca.

Slovenský obrázkový kalendár C e n a K 1-40, p o š t o u o 2 0 h a l i e r o v v iac .

Už vyšly všade dobre známe a oMúbené martinské kalendáre na rok 1918.

Dostať všade, za vopred poslané peniaze dodá i nakladateľstvo:

Kníhtlačiarsky účastinársky spolok v Turčianskom Sv. Martine (Tnró zszentmárton).

Zora kalendár pre slovenský lud C e n a K 1*20, p o š t o u o 2 0 h a l i e r o v v iac.

i Každý si môže svoju reparáciu sám obstarať! •Moje patentované ručné šidlo šije štěpovým

I 'štichom ako mašina na šitie remeň, topánky, šíry, remene, kožušinu, tepichy, deky, šiatrové látky,

I svrchníky pre bicyklistov, vrecia atď. Siť a plácať |s ním je veľmi ľahko. Nepostrádateľné pre remesel­níkov, hospodárov, vojakov a vôbec každého. 'Mnoho pochvalných listov. Garantuje sa, že je r šidlo k upotrebeniu. Cena so 4. rozličnými ihlami, ;'s cvernami a s návodom k upotrebeniu K 4.10 za vopred poslané peniaze a 4'40 na dobierku. Na bojiště posiela sa len za vopred poslané peniaze. Zasiela sa frankované. Odpredavačom rabatt. Dostať u firmy: J o z e f Benek, Opava

CTroppau, Herrengasse 41. Schlesien)

N á s l e d k o m o d u m r e t i a * |

je na predaj * •\r Tbl íÄj lacost i m e s t a -

vodný mlyn s pílou. Prípadne dá sa do p r e n á j m u .

Bližší vjvod podá J á n N e m e c S V Turčiacskom Sv. Martine (Turóczszentmárton). }£.

Zo Španielska. S C & j j i s l t y o e s t o v a t e f a

K o r n e l a S t o d o l u .

Fstrán 68*' C e n a K 1-30, poštou o 10 halierov viac.

Dostať T každom kníhkupectve i u vydavateľa

Kníhtlačiarskeho úč. spolku v T u r č i a n s k o m S v . M a r t i n e

(Turóozszentmárton).

EÍBS3ESR SSSSffiSSm".aKm«nSlé

Kníhtlačiarsky účast, spolok v Turčianskom Sv. Martine

Ml ' odporúča pozornosti veľacteného obecenstva svoja m o d e r n e a na

elektrický pohon zariadená

KNlHTLAČIÄREŇ. Akékoľvek knlhtlačiarske práce, menovite: narštivenky, snúbenky, pozvánky, obálky, účty, plakáty, smútočné oznamy, listové papiere, obežníky, tabelly, cenníky, diela, účastiny atď. atď. vyhotoví vkusne

a za mierne ceny.

••••••• » a n aaaaalaaa

J 5 a o b s a h i n z e r á t o v r e d a k c i a r x i © 3 © as o d p o v e c t n a .

Za redakciu zodpovedá: Jozef Škultéty. Majiteľ a vydavateľ: Consortium Matúš Dula a Spol. Tlačou a nákladom Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku v Turčianskom Sv. Martine.