SYNDRÓM VYHORENIABurnout syndróm

BURNOUT

dohorieť vyhorieť vyhasnúť

SYNDRÓM VYHORENIA

emočná, fyzická a mentálna vyčerpanosť zapríčinená nadmernými psychickými a emocionálnymi nárokmi

spája sa predovšetkým s nárokmi pracovného prostredia

dištanc od ľudí, odcudzenie, depersonalizácia, zlá výkonnosť a následný odpor k práci

POJEM BURNOUT

Uvedený do literatúry H. Freudenbergerom v roku 1974

Hlavná vlna záujmu o tento problém - 70. a 80. roky minulého storočia

Problém je stále aktuálny, najmä v krajinách, ktoré prešli transformáciou – rozšírenie o problémy súvisiace s adaptáciou na transformačné zmeny

K MANIFESTÁCII SYNDRÓMU VYHORENIA VEDÚ:

individuálne príčiny - znížená odolnosť voči stresu - nezdravý spôsob života

inštitucionálne a spoločenské príčiny - napätie a konflikty na pracovisku - negatívny obraz povolania v očiach

verejnosti - inštitúcia je zavalená veľkým množstvom

rôznorodých povinností - úsporné opatrenia v oblasti financovania,

súčasne so zvyšovaním množstva úloh - konfrontácia s novými metódami a

formami práce

BURNOUT – NEROVNOVÁHA MEDZI HODNOTENÍM POŽIADAVIEK A HODNOTENÍM ZDROJOV K ICH ZVLÁDNUTIU

na strane požiadaviek je hodnotená intenzita nároku a predpokladané dôsledky zlyhania potreby vyrovnať sa s ním

na strane zdrojov je hodnotená ich primeranosť a dostatočnosť

PSYCHOSOCIÁLNY STRES V PRACOVNÝCH PODMIENKACH SÚVISÍ SO sociálnym prostredím v práci

organizačnými aspektmi v zamestnaní

obsahom a operačnými aspektmi pracovnej úlohy

MIMOPRACOVNÝ STRES

Chronické denné nepríjemnosti – mikrostresory (daily hassles)

Veľké životné udalosti (life events)

PRACOVNÝ STRES:

problémy súvisiace s rolami, ktoré jedinec zastáva – konflikty rolí

problémy súvisiace s obsahom práce – pracovné zaťaženie a zodpovednosť

organizácia práce – komunikácia, nejasné vymedzenie kompetencií zodpovednosti

profesná perspektíva - nejasný kariérny rast, nevyužitie kvalifikácie

fyzické prostredie – hluk, prach, teplota, bezpečnosť práce

PRE BURNOUT JE PRÍZNAČNÉ, ŽE ide predovšetkým o psychický stav,

pocit vyčerpania vyskytuje sa u profesií, v ktorých

podstatnou zložkou pracovnej náplne je „práca s ľuďmi“, zvlášť u tzv. pomáhajúcich profesií

prejavuje sa v psychickej, fyzickej a sociálnej oblasti

kľúčovou zložkou syndrómu je emočná exhauscia, kognitívne vyčerpanie a celková únava

CHRONICKÝ STRES

BURNOUT

Stav emocionálneho vyčerpania zapríčinený nadmernými psychickými a emocionálnymi nárokmi

RIZIKOVÉ PROFESNÉ SKUPINY

Lekári Zdravotné sestry a ďalší zdravotnícky

pracovníci Psychológovia a psychoterapeuti Sociálni pracovníci Učitelia na všetkých stupňoch škôl Pracovníci pôšt Dispečeri (zvlášť záchrannej služby) Policajti Právnici (zvlášť advokáti) Pracovníci vo väzniciach

RIZIKOVÉ PROFESNÉ SKUPINY

Profesionálni funkcionári, politici, manažéri

Poradcovia a informátori Úradníci v bankách a úradoch Duchovné a radové sestry Za určitých okolností u príslušníkov

ozbrojených síl – armáda, letectvo Niekedy aj u špičkových umelcov,

športovcov a u SZČO – napr. poisťovací agenti, dealeri...

K SYNDRÓMU VYHORENIA VEDIE: chronický stres

(akútny stres ku vyhoreniu nevedie)

práca s ľuďmi požiadavka na

- trvale vysoký výkon - s malou resp. takmer žiadnou možnosťou poľavenia, výpadku výkonnosti- so závažnými dôsledkami v prípade chýb - verejná kontrola výsledkov tejto činnosti

K SYNDRÓMU VYHORENIA VEDIE

pocit, že jedinec nedokáže tieto požiadavky naplniť spojený s presvedčením, že úsilie vkladané do činnosti je neadekvátne nízkemu výslednému efektu

SYNDRÓM VYHORENIA SA PREJAVUJE V ŠTYROCH ROVINÁCH:

kognitívnej emocionálnej sociálnej telesnej

KOGNITÍVNA ROVINA

problémy so koncentráciou pozornosti a s pamäťou

únik do fantázie strata záujmu o profesné témy v

rozhovoroch negatívne hodnotenie pôsobenia

organizácie, úradu, školy negatívny obraz vlastných schopností utlmenie celkovej aktivity, kreativity,

iniciatívy, invencie redukcia činnosti na rutinné postupy,

používanie stereotypných fráz a klišé

EMOCIONÁLNA ROVINA

skľúčenosť, depresívne ladenie, frustrácia, pocity bezmocnosti, bezvýchodiskovosti, beznádeje

celkové psychické vyčerpanie, únava popisovaná expresívne v kontraste s celkovým citovým utlmením a oploštením

pocit vlastnej bezcennosti, postrádateľnosti popudlivosť, selektívna interpersonálna

senzitivita sebaľútosť, pocit nedostatku uznania cynizmus, negativizmus, hostilita vo vzťahu ku

klientom, stránkam, pacientom, zákazníkom ...

SOCIÁLNA ROVINA

celkový útlm sociability, nezáujem o hodnotenie zo strany druhých

úbytok angažovanosti, úbytok snahy pomáhať, nechuť ku všetkému, čo súvisí s prácou

obmedzovanie kontaktov s klientmi, kolegami a všetkými osobami, ktoré majú vzťah k profesii

pribúdanie konfliktov na pracovisku aj v súkromí

malá empatia (často u osôb s pôvodne vysokou mierou empatie)

TELESNÁ ROVINA

celková únava organizmu, apatia, ochablosť rýchla unaviteľnosť

poruchy spánku, svalové napätie, vysoký krvný tlak, bolesti hlavy, svalov

zvýšená náchylnosť ku chorobám vegetatívne ťažkosti: srdce, dýchanie,

trávenie ťažkosti s dychom zvýšené riziko vzniku závislostí zmeny v rytme, frekvencii a intenzite

telesnej aktivity

BURNOUT – SYSTÉMOVÁ ZÁLEŽITOSŤ!?SIGNÁL, ŽE V ORGANIZÁCII NIEČO NEFUNGUJE

Niektorí autori napr. Schaufeli, Maslachová poukazujú na podmienenosť vývoja syndrómu vyhorenia organizačnými faktormi:

štýl a formy vedenia a riadenia firemná kultúra starostlivosť o zamestnancov personálna politika

FÁZY VÝVOJA SYNDRÓMU VYHORENIAPODĽA MASLACHOVEJ 1. fáza: prvotné nadšenie a zaujatie

pre vec spojené s dlhotrvajúcim preťažovaním

2. fáza: postupne sa objavuje psychické a čiastočne aj fyzické vyčerpanie

3. fáza: počiatky dehumanizovanej percepcie okolia ako obranného mechanizmu

4. fáza: totálne vyčerpanie, negativizmus, nezáujem, ľahostajnosť

BURNOUT VS. ENGAGEMENT LEITER A MASLACHOVÁ, SCHAUFELI, ENZMANN, BAKKER

BURNOUTENGAGEMENT Nezvládnutý,

neproduktívny vzťah k práci

Negatívne zdravotné dôsledky

Burnout má blízko k neurasténii

Chuť do práce, energia, nasadenie

Pozitívne postoje k životu a práci

Konštrukt tvorený dimenziami verva, vitalita (vigor), oddanosť, zasvätenosť (dedication) a zaujatie, pohltenie (absorption)

RIZIKOVÉ FAKTORY SYNDRÓMU VYHORENIA:(KEBZA) civilizačné faktory, životné tempo, nároky profesia zahŕňajúca prácu s ľuďmi nutnosť čeliť chronickému stresu vysoké požiadavky na výkon, nízka

autonómia pracovnej činnosti, monotónia práce

pôvodne vysoký entuziazmus, angažovanosť

správanie typu A s akcentovanou hostilitou a súťaživosťou

pôvodne vysoká empatia, obetavosť a záujem o druhých

RIZIKOVÉ FAKTORY SYNDRÓMU VYHORENIA:(KEBZA)

neschopnosť relaxovať negatívna afektivita, depresívne

ladenie úzkostné, fóbické a obsedantné

rysy veľa „daily hassles“ permanentný časový tlak externá lokalizácia kontroly nízke alebo nestabilná úroveň

sebapoňatia a sebahodnotenia

pôvodne stredná až vysoká senzitivita

RIZIKOVÉ FAKTORY SYNDRÓMU VYHORENIA:(KEBZA) dlhotrvajúce presvedčenie o neadekvátnom

spoločenskom uznaní a ekonomickom hodnotení vykonávanej profesie

stabilné prežívanie hnevu, hostilita (osobnostná črta) a následne agresívne správanie

prežívanie bezmocnosti a beznádeje a správanie typu „giving up – given up“ (vzdania sa vs. ponechania na druhých)

nízka asertivita pôvodne vysoký perfekcionizmus,

pedantéria, zodpovednosť

MOŽNOSTI PREVENCIE BURNOUT SYNDRÓMU

Na strane jednotlivca osvojenie si efektívnych stratégií zvládania

stresu snažiť sa o dodržiavanie pravidiel zdravého

životného štýlu osvojiť si schopnosť vyjadriť svoje pocity a

hovoriť o nich naučiť sa oddeľovať pracovný život od

osobného u pomáhajúcich profesií – vytvoriť si istý

odstup od klientov

MOŽNOSTI PREVENCIE BURNOUT SYNDRÓMU

Na strane zamestnávateľa zmena organizácie a firemnej kultúry zvýšenie participácie pracovníkov na

rozhodovaní a riadení vytvorenie sociálne citlivého prostredia poskytovanie opory, afiliácie a úcty zo strany

nadriadených podporovať osobný rozvoj, odborný rast,

spoluprácu a optimálne interpersonálne vzťahy

jasné a funkčné pravidlá a kritériá hodnotenia investície do kondičných programov