SYNTAXDefiníciaVetné členy + skladyVetySúvetia

Syntax - definíciaV jazykovede je syntax (skladba)

jazykoveda zaoberajúca sa vzťahmi medzi slovami vo vete, správnym tvorením vetných konštrukcií a slovosledom.

Označenie pre syntax pochádza z gréckych slov συν (syn, znamenajúci „spolu“) a ταξις (taxis, znamenajúci „poradie“).

Hlavnou jednotkou skladby je veta, ktorá sa skladá z vetných členov.

Vetné členy

Vetný člen je „stavebná jednotka“ vety. Medzi vetné členy patria

plnovýznamové slovné druhy (podstatné mená, slovesá, prídavné mená, číslovky, príslovky) a slovný druh, ktorý tieto plnovýznamové slovné druhy zastupuje, resp. odkazuje na predmety, javy a príznaky (zámená).

Medzi vetné členy nepatria predložky, spojky a častice.

Prísudok (1) – s,m je základný vetný člen, ktorý vyjadruje, čo podmet robí (otec

rúbe) alebo čo sa s ním deje (tráva schne).

otázka: Čo robí podmet, čo sa s ním deje?

rozdelenie:a) slovesný – vyjadrený jednoduchým alebo zloženým slovesným tvarom: (Otec) sa umýva. (Otec) by chcel umývať. (vyjadrený plnovýznamovým slovesom – píšem, čítam, smejem sa; vyjadrený neplnovýznamovým (pomocným) slovesom + neurčitkom plnovýznamového slovesa – chcem písať, musím čítať, môžem sa smiať);

b) neslovesný (menný) – vyjadrený kombináciou sponového slovesa byť, stať sa a podstatným menom (je robotníkom), prídavným menom (je dobrý), zámenom (je taký), číslovkou (je prvý), príslovkou (je pekne)

Podmet (2) je základný vetný člen, ktorý vyjadruje, kto vykonáva dej (otec číta)

alebo kto je nositeľom stavu (otec bledne) či vlastnosti (otec je dobrý).

otázka: Kto? Čo? + prísudok, napr. Kto číta?

rozdelenie:a.) vyjadrený

1. podstatným menom: Otec pracuje.2. prídavným menom: Chorý odpočíva.3. číslovkou: Prvý je odmenený.4. neurčitkom: Fajčiť je zakázané.5. trpným príčastím: Sklamaný neuverí.

b.) nevyjadrený -  pri vetnom rozbore sa označuje osobným zámenom podľa osoby slovesa, napr. Pracovala. (Ona) Bol dobrý. (On)

Predmet (3) – p, n je rozvíjací vetný člen, ktorý dopĺňa, bližšie určuje význam

prísudku. Označuje osobu, vec, udalosť atď., ktorá je činnosťou

slovesa zasiahnutá, napr. otec rúbe drevo – činnosť zasiahne drevo, hovorí s otcom – činnosť zasiahne uši otca, hreší ma – činnosť zasiahne mňa.

otázka: Všetky pádové otázky okrem nominatívu + prísudok, napr. Komu povedala?

rozdelenie:a.) priamy – v akuzatíve bez predložky, napr. napísal list, otec rúbe drevo;b.) nepriamy – v akuzatíve s predložkou (bojoval za vlasť) a v ostatných pádoch okrem nominatívu (hovorí o chorom, nedám Marekovi).

Príslovkové určenie (4) – m, č, s, p

je rozvíjací vetný člen, ktorý bližšie určuje, za akých okolností sa dej slovesa (nadradeného vetného člena – prísudku) uskutočňuje.

otázky: Kde + prísudok? , napr. Kde spí?  Kedy + prísudok?, napr. Kedy spal?  Ako + prísudok?, napr. Ako spal? Prečo + prísudok?, napr. Prečo zaspal?

Prívlastok (5) – z, nje rozvíjací vetný člen, ktorý bližšie určuje nadradené

podstatné meno vo funkcii akéhokoľvek vetného člena. Vyjadruje vlastnosť nadradeného podstatného mena.

otázka: Aký, ktorý, čí? + nadradené podstatné meno, napr. Aký otec? Usilovný otec.

rozdelenie:zhodný – stojí pred podstatným menom a zhoduje sa s ním v rode, čísle a páde, napr. dobrý otec: dobrý – muž. r., j. č., N; otec – muž. r., j. č., N;

nezhodný – stojí za podstatným menom a nezhoduje sa s ním v rode, čísle a páde, napr. miska s vodou: miska – žen. r., j. č., N; s vodou – žen. r., j. č., I.

Doplnok (6) – po, pr je rozvíjací vetný člen, ktorý naraz rozvíja dva vetné členy –

podmet a prísudok alebo predmet a prísudok.

rozdelenie:a.) podmetový – rozvíja podmet a prísudok; Jano dobehol prvý.

otázka: Ako Jano dobehol? (ako? + podmet + prísudok)poznámka: prídavné meno prvý vo funkcii doplnka má platnosť len počas trvania činnosti slovesa. Vo vete – Uplakané dieťa zaspalo. – je vlastnosť vyjadrená prídavným menom trvalá. Dieťa mohlo byť uplakané aj niekoľko dní (prívlastok). Vo vete – Dieťa zaspalo uplakané. – bolo dieťa uplakané len počas zaspávania (doplnok);

b.) predmetový – rozvíja zároveň predmet a prísudok; Otca zvolili za poslanca.otázka: Za koho otca zvolili? (Za koho? + predmet + prísudok).

Prístavok (7)

je voľný zhodný prívlastok vyjadrený podstatným menom pripojeným k nadradenému podstatnému menu: Bratislava, hlavné mesto Slovenskej republiky, je mestom na Dunaji. Hrubo vytlačenú časť môžeme vypustiť bez porušenia zmyslu vety (preto sa z oboch strán oddeľuje čiarkou).

Vetné sklady prisudzovací sklad (predikatívna syntagma)je spojenie podmetu a prísudku v dvojčlennej vete.

- podmet môže byť aj nevyjadrený(Mama varí.)(Brat je šikovný.)((oni)Píšu.)

určovací sklad (determinatívna syntagma)je spojenie nadradeného a podradeného vetného člena.

- nadradený vetný člen je bližšie určený (rozvitý) podradeným vetným členom- nadradeným vetným členom sa pýtame na podradený(môj pes - Čí pes? Môj.)(rúbať drevo - Čo rúbať? Drevo.)(zavčasu vstávať - Kedy vstávať? Zavčasu.)

priraďovací sklad (koordinatívna syntagma)je spojenie rovnocenných členov viacnásobného vetného člena.

(Vysypali sme zbytočnosti a odpadky.)(Karol je malý, ale šikovný.)(Spíme aj v noci, aj popoludní.)

ÚlohyZ vety vypíšte všetky druhy skladov

(syntagiem).Moderné umenie rozbilo vekmi overené formy

a postupy.Aké sklady sa nachádzajú v nasledujúcej vete?

Naše deti prežívali prázdniny v malebnom prostredí hôr a dolín.

◦ 1 prisudzovací, 6 určovacích, 1 priraďovací◦ 1 prisudzovací, 5 určovacích, 2 priraďovacie◦ 1 prisudzovací, 5 určovacích, 1 priraďovací◦ 1 prisudzovací, 7 určovacích

ÚlohyUrčte vetné členy vo vetách a zakreslite ich

sklady.

1. Od prudkého rozhorčenia sa mi spustila krv z nosa, ale Heatcliff sa len rehotal.

 2. Neviem, ako by sa celá tá scéna bola skončila,

keby tam nebola prítomná jedna osoba rozumnejšia než ja a dobroprajnejšia ako môj protivník.

3. Napokon vyšla z domu korpulentná gazdiná Zilla, aby zistila, čo je to za huriavk.

VetaVeta je základná syntaktická jednotka s uceleným významom, gramaticky

usporiadaná a intonačne uzavretá, napr. Naša mama varí. Prší? Áno. druhy viet:

PODĽA OBSAHU (modálnosti):

a.) oznamovacia – obsahuje oznam. Na konci vety píšeme bodku. napr. Pôjdeme spolu do školy.

b.) opytovacia – obsahuje otázku, na niečo sa pýtame alebo zisťujeme. Na konci vety píšeme otáznik. napr. Pôjdeš dnes so mnou do školy?

c.) rozkazovacia – obsahuje rozkaz, napr. Poď sem! alebo zákaz, napr. Nerob! Na konci píšeme výkričník.

d.) želacia – obsahuje želanie, aby sa niečo stalo, napr. Bodaj by to tak bolo.  alebo nestalo, napr. Nech len nespadne! Na konci píšeme výkričník alebo bodku.

e.) zvolacia – obsahuje citové pohnutie (strach, radosť atď.). Na konci zvyčajne píšeme výkričník. napr. Tak sa mi to páči!

VetaPODĽA ČLENITOSTI:jednočlenná – nedá sa rozdeliť na podmetovú a prísudkovú časť, nemá

prisudzovací sklad, ale iba vetný základ, podľa ktorého vety rozlišujeme:

slovesnú – vetným základom sú slovesá, ktoré vyjadrujú:a.) atmosferické javy: Prší. Hrmí. Večer zas snežilo.b.) nevysvetliteľné deje: Straší tma.c.) telesné a duševné pocity: Haraší mu. Bolo mi smutno. Je mi zle.Spoznáme ich aj podľa slovesa v 3. osobe jednotného čísla.

neslovesnú – je často názvami, výkrikmi, odpoveďami na otázky, príkazmi atď.a.) mennú – Potraviny. Deti kapitána Granta. Národná rada Slovenskej republiky.b.) citoslovnú – Ej, ej. Hej! Dobré.

dvojčlenná – dá sa rozdeliť na podmetovú časť a prísudkovú časť. Má oba hlavné vetné členy, a to podmet (vyjadrený alebo nevyjadrený) a prísudok.

dvojčlenná:1. úplná – má vyjadrený podmet a prísudok, napr. Dieťa spí.2. neúplná – má nevyjadrený podmet, napr. Spí. (On)

VetaPODĽA ZLOŽENIA:Jednoduchá veta je taká veta, ktorá má iba jeden prisudzovací

sklad, teda jedno spojenie podmetu a prísudku.Podľa toho, či má iba základné alebo aj rozvíjajúce vetné členy, poznáme:1. holú vetu – má len jeden podmet a prísudok, napr. Žiak píše. alebo nevyjadrený podmet a prísudok, napr. Píše. (On)2. rozvitú vetu – jeden alebo oba základné vetné členy sú bližšie určené rozvíjacím vetným členom, napr. Náš otec prichádza. Neskoro prichádza. Náš otec neskoro prichádza.

Zložená veta – súvetie:1. jednoduché súvetie – obsahuje dva prisudzovacie sklady, napr. Jano sadol do auta a odišiel.2. zložené súvetie – obsahuj viac ako dva prisudzovacie sklady, napr. Mama vedela, že príde, lebo mu verila.

ÚlohyUrčte nasledujúce vety z hľadiska členitosti. Zrazu zahrmelo. O chvíľu už blesky bičovali oblohu Lialo ako z krhly. Dážď tichučko šumel. Obuv. Dobrý deň! Pozdravujem Tvoju sestričku.Pomenuj vety z hľadiska modálnosti. Aká bude intonácia

jednotlivých viet? Slnko vystúpilo nad obzor. Kto to ešte nevie? Odovzdal si už prihlášku? Urob to hneď!

SÚVETIA

(teória + cvičenia)

Jednoduchá veta vs. Súvetiajednoduché vety – majú jeden

prisudzovací sklad alebo jeden vetný základ,

súvetia – majú dva a viac prisudzovacích skladov alebo vetných základov.

Urči, či ide o jednoduchú vetu alebo súvetie

Moja dcéra prišla neskoro v noci.

Hodiny zrazu začali vrčať a odbíjať.

Bolo oblačno.Nielen kričal, ale aj dupal.Neviem, prečo by si to

nezvládol.Rozboleli ma oči, a preto

som počítač vypla.Svoj starý klobúk odložil na

obvyklé miesto.

jednoduchá vetasúvetiejednoduchá veta

súvetiesúvetiesúvetie

jednoduchá veta

SÚVETIA• priraďovacie,• podraďovacie.

Priraďovacie súvetieje súvetie, v ktorom sú vety gramaticky

rovnocenné – hlavné vety. 

Hlavné vety priraďovacieho súvetia sa spájajú:• priraďovacími spojkami: a, i, aj, ani, ba, ba i, ba

aj, ba, ani, ba až, nielen – ale aj, ale, no lež, lenže, ibaže, však, alebo, či, buď, alebo – alebo, či – či, lebo, však, veď, totiž, a to, to jest, tak, a tak, teda, a teda, preto, a preto, nuž,

• bezspojkovo.

Skús doplniť vhodnú priraďovaciu spojku do jednotlivých súvetí• Brankár loptu zachytil ....... vyrazil ju

z brány.• Najprv kričíš, ....... chváliš.• Buď spala, ........leňošila.• Urobila som veľa chýb, ..... poučila som sa.• Ani nejedla, ..... nepila.• Otec vie nielen variť, .... ..... piecť.• Neskoro vstal, .. ..... sa nestihol

naraňajkovať.• Dobehol na poslednú chvíľu, ..... tam už

nikoho nezastihol.• Nielen fajčí, .... .... pije.

Priraďovacie súvetiaZlučovacie súvetie: a, i, aj, ani, a najmä i- i, aj- aj ...), spájacími

výrazmi (jednak - jednak, najprv- potom, vše- vše) alebo bez spojok.   Príklady: Bolo zamračené a fúkal silný vietor. Najprv sa pohádali, potom sa museli udobrovať.

Odporovacie súvetie: mi (a, ale, no, lež, avšak, len), spájacími výrazmi (ale predsa, jednako, a napriek tomu, lenže). Príklady: Bolo slnečno, ale fúkal silný vietor.  Učil sa tri hodiny, lenže jednotku nedostal.

Stupňovacie súvetie: (ba aj, ba ani) alebo spájacími výrazmi (nielen - ale aj, ba – naopak, ba dokonca).  Príklady: Zvalilo ohradu, ba aj strechu odnieslo.  Nepochopili nás, dokonca sa nám smiali.   

Vylučovacie súvetie: alebo, buď, či, či - alebo, buď- buď, buď- alebo, alebo – alebo. Príklady: Možno to nechápali, možno sa tak iba tvárili.  Buď budeš počúvať, alebo si to oprav sám.

Dôvodové súvetie: veď, avšak, totiž, ináč.  Príklady: Neviem nič, veď som sa neučil.  Pomohol som mu, keď ma o to požiadal.  Išiel študovať medicínu, avšak nie kvôli sebe.

Dôsledkové súvetie: preto, tak, teda, a tak, a preto, a teda. Príklady: Bola chorá, a tak prišla.   Zlomila si nohu, a tak zostala doma.   Vyhral v lotérii, a preto si kúpil nový dom.  Chcela som ju potešiť, preto som jej doniesla kvety.

Podraďovacie súvetieje súvetie, v ktorom nie sú vety

gramaticky rovnocenné, čiže jedna veta je nadradená – hlavná, druhá veta je podradená – vedľajšia.

Hlavné a vedľajšie vety podraďovacieho súvetia sa spájajú:

• podraďovacími spojkami: že, aby, žeby, keď, či, lebo, pretože, ako, hoci, kým, len čo,

• vzťažnými zámenami: kto, čo, kedy, kam, kde, ktorý, aký. 

Skús doplniť vhodnú podraďovaciu spojku alebo vzťažné zámeno do jednotlivých súvetí• Vošiel do bytu, ... ................. sa mal

nasťahovať.• Prečo si neoznámil, ..... zajtra neprídeš?• Dúfam, .... si sa u nás cítila dobre.• Nechaj tak, ..... ti to nestačí.• Zamierili tam, ..... sa svietilo.• Dotiaľ chodil do práce neskoro, ..... ho

neprepustili.• Čakala som, .... až zájde.• Ušiel z väzenia, .... ... sa za ním zavrela

väzenská brána.• Uverila som mu, ...... ma neraz oklamal.

Urči, či ide o priraďovacie alebo podraďovacie súvetie

Ani nespala, ani nebdela. Kde ťa nevítajú, tam nechoď. Vytrhli mi zub, ktorý ma veľmi bolel. Buď chytá ryby, alebo zbiera huby. Viera sedela v izbe a nariekala. Musíš nájsť spôsob, ako situáciu

vyriešiť! Zbledol, ba až ozelenel. Boleli ich nohy, lebo prešli veľa

kilometrov. Najprv dojedz, potom môžeš ísť von!

• priraďovacie súvetie• podraďovacie súvetie• podraďovacie súveti• priraďovacie súvetie• priraďovacie súvetie• podraďovacie súvetie• priraďovacie súvetie• podraďovacie súvetie• priraďovacie súvetie

Typy vedľajších viet:1)  Podmetová

-  Strašné je (to), že sa nič nestalo.  Hlavná veta nemá podmet, má ho iba naznačený nominatívom ukazovacích zámien (to).-  Kto mlčí, ten svedčí.

2) Prísudková – ak je v hlavnej vete slovesno-menný prísudok  Hlavná veta končí ukazovacími zámenami (taký, taká, také atď.).-  Jánošík bol taký, že ho nik nepremohol.

3) Vetnozákladová – obyčajne za spojkou že, aby, ako, akoby-  Bolo mi, akoby ma ktosi podviedol.

4) Predmetová-  Cítila som, že vyhrám.

5) Prívlastková-  Mám rád koláče, ktoré pečie moja mama.

6) Príslovková a) miestna-  Kamkoľvek pozrieš, všade sa už zeleň rozlieva.b) časová    -  Nepôjdeš von, kým si neopravíš známky! c) spôsobová-  Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva. d) príčinná-  Nemôžem ísť do kina, lebo som chorý.

7) Doplnková-  Videl Janu, ako kráča dolu ulicou.

Vytvorte z dvoch jednoduchých viet…Ľahol som si. Hneď som zaspal.                   

priraďovacie súvetie• zlučovacie: 

……………………………………………………...........................................…

• odporovacie: .............................................................................................................................   

podraďovacie súvetie a určte vedľajšiu vetu:......................................................................... ............

....................................................................................................

.............................