tajomný príbeh hradu l. hrádok
DESCRIPTION
Tajomný príbeh hradu L. HrádokTRANSCRIPT
Po stopách dejín 2012/13
Informačná
publikácia
Grantový vzdelávací projekt
PO STOPÁCH DEJÍN
Po stopách dejín 2012/13
Informačná publikácia
Grantový vzdelávací projekt
Po stopách dejín 2012/13
Tajomný príbeh
hradu Liptovský Hrádok (Vzdelávací materiál)
Mgr. Karol Rácz
Mgr. Ivana Tabajová
ZŠ s MŠ Hradná 342 Liptovský Hrádok
Po stopách dejín 2012/13
Obsah
Zoznam ilustrácií
Úvod
1 Vznik hradu Wywar (Liptovský Hrádok)
2 Rytier magister Donč
2.1 Slovensko za vlády Karola I. Róberta z Anjou
3 Magna Via
3.1 Veľká cisársko-kráľovská, poštová a obchodná cesta
4 Valentín Balaša (1554 - 1594)
4.1 Hradný pán, protiturecký bojovník a renesančný básnik
5 Príbeh Magdalény Zaiovej (1561 - 1629)
5.1 „Krvavá“ grófka, ktorá mala 5 manželov
6 Osud hradu v neskoršom období
6.1 Dejiny hradného komplexu v období 17. - 20. storočia
7 Dagmar Machová
7.1 Hradná pani, ktorá zmenila podobu a charakter hradu
Zoznam bibliografických odkazov
Prílohy
Po stopách dejín 2012/13
Zoznam ilustrácií
Obrázok 1 - erb župana Donča
Obrázok 2 - dobová rytina hradu
Obrázok 3 - uhorský kráľ Karol Róbert
Obrázok 4 - obchodná výprava po ceste Magna Via
Obrázok 5, 6 - hrady Radyňe a Kašperk
Obrázok 7 - Peter Parléř, brat Pavla Parléřa
Obrázok 8 - náčrt pôdorysu hradného komplexu podľa archívneho dokumentu
Obrázok 9 - dnešná podoba hradného komplexu
Obrázok 10 - Matúš Čák Trenčiansky
Obrázok 11 - korunovácia Karola I. Róberta z Anjou (1308)
Obrázok 12 - rekonštrukcia bitky pri Rozhanovciach z roku 1312
Obrázok 13 - rytier magister Donč
Obrázok 14 - zvolenský Pustý hrad, Zolyom uhorský názov mesta Zvolen
Obrázok 15 - Žigmund Luxemburský, uhorský a český kráľ, rímsky cisár
Obrázok 16 - husitské boje
Obrázok 17 - označenie Magny Vie
Obrázok 18 - pamätná tabuľa Magny Vie pri hrade
Obrázok 19 - Magna Via prechádzajúca územím 5 štátov
Obrázok 20 - Magna Via prechádzajúca cez územie Slovenska
Obrázok 21 - Magna Via prechádzajúca cez územie Liptova
Obrázok 22, 23 - Magna Via viedla z Viedne až do Sibiu
Obrázok 24 - uhorský kráľ Belo IV.
Obrázok 25 - erb rodu Balašovcov, maď. Balassi
Obrázok 26 - Ján Balaša, lat. Ioannes Balassa
Obrázok 27 - Valentín Balaša, maď. Bálint Balassi
Obrázok 28 - dielo V. Balašu písané v originálnom maďarskom jazyku
Po stopách dejín 2012/13
Obrázok 29, 30 - rímsko-katolícky kostol v Hybiach a pamätník V. Balašu
Obrázok 31 - erb rodiny Zai
Obrázok 32 - rytina hradu a kaštieľa
Obrázok 33 - apartmán Magdalény Zai v súčasnosti
Obrázok 34 - komnata Mikuláša Šándorfiho v súčasnosti
Obrázok 35 - uhorský kráľ Matej II. Habsburský (korunovaný v roku 1608
v Dóme Sv. Martina v Bratislave)
Obrázok 36 - rímsko-katolícky kostol v Dovalove
Obrázok 37 - otec Magdalény, František Zai
Obrázok 38 - hrad Uhrovec, sídlo rodu Zai
Obrázok 39 - Svätoštefanská kráľovská koruna
Obrázok 40 - knieža Emanuel Lichtenstein a jeho rodový erb
Obrázok 41 - Kuruci pri rekonštrukcii Švihrovskej bitky po 303 rokoch
(Vavrišovo, 2012)
Obrázok 42 - Labanci a šiancový obranný systém (Vavrišovo, 2012)
Obrázok 43 - povodeň pri hrade v roku 1934
Obrázok 44 - povodeň pri hrade v roku 1934
Obrázok 45 - súčasná hradná pani, Dagmar Machová
Obrázok 46 - okolie hradu a kaštieľa (v súčasnosti)
Obrázok 47 - nádvorie hradu so studňou a dreveným schodiskom (v súčasnosti)
Obrázok 48 - svadobná sieň (v súčasnosti)
Obrázok 49 - vináreň (v súčasnosti)
Obrázok 50 - hradná obrazáreň (v súčasnosti)
Po stopách dejín 2012/13
6
Úvod
Cieľom tejto práce je podať širokej verejnosti ucelený obraz o histórii hradu
Liptovský Hrádok a významných osobnostiach, ktoré sa s dejinami tejto
pamiatky spájajú. Práca vznikla pre potreby vzdelávacieho projektu „Po stopách
dejín“, ktorý je realizovaný v rokoch 2012/13 cez centrum moderného
vzdelávania Edulab so sídlom v Bratislave.
Autori tejto publikácie Mgr. Karol Rácz, Mgr. Ivana Tabajová sú učiteľmi
dejepisu pre nižšie stredné vzdelávanie v Základnej škole s materskou školou
Hradná 342 v Liptovskom Hrádku. Od šk. roku 2011/12 sa v tejto spádovej
škole Horného Liptova (počet žiakov cca 600) v 5. a 6. ročníku vyučuje aj nový
predmet regionálny dejepis. A práve do vyučovacieho procesu žiakov 5. ročníka
sme „hrad Liptovský Hrádok a jeho históriu“ zaradili ako jeden z tematických
celkov. Žiaci tak cez tento predmet spoznávajú významné a zaujímavé dejiny,
ktoré sa v minulosti odohrávali v ich bezprostrednom okolí (regióne).
Pri tvorbe tohto vzdelávacieho materiálu sme vychádzali z historických faktov,
ktoré boli čerpané z vedeckej literatúry, odborných a náučných článkov
a archívnych materiálov Štátneho archívu v Bytči - pobočka Liptovský Mikuláš.
Informácie sme sa snažili interpretovať populárno-náučnou formou so
sprievodným doplnením ilustrácií tak, aby dielo mohlo slúžiť nielen pri
vyučovaní dejepisu (histórie), ale aj v rámci vyučovacieho procesu iných
predmetov (vlastiveda, geografia, občianska náuka, biológia, regionálna
výchova, cestovný ruch, atď.).
Hrad Liptovský Hrádok sa nachádza v meste s rovnakým názvom vo východnej
časti Liptovskej kotliny v Nízkych Tatrách, nad sútokom Váhu a Belej. Gotický
hrad (14. st.) a kaštieľ v renesančnom štýle (17. st.) predstavovali vždy
dominantu mesta a regiónu Horný Liptov. Jednou z jeho dôležitých úloh bolo
strážiť významnú cisársko-kráľovskú, poštovú a obchodnú cestu nazývanú
Po stopách dejín 2012/13
7
Magna Via. Hradné panstvo často menilo svojich majiteľov, ktorí viac či menej
ovplyvňovali jeho dejiny. Ako väčšina hradov na Slovensku, ani tento hrad sa
nevyhol niekoľkým živelným pohromám (požiar a povodeň), ktoré natrvalo
poznačili jeho charakter.
Práca popisuje množstvo zaujímavých kapitol zo života hradu, od prvého
majiteľa a staviteľa, magistra Donča, až po poslednú a súčasnú majiteľku,
Dagmar Machovú.
Vstúpte spolu s nami do histórie hradu
a odhaľte jeho tajomný príbeh!
Po stopách dejín 2012/13
8
1 Vznik hradu Wywar (Liptovský Hrádok)
Kamenný hrad Wywar (prvý názov hradu Liptovský Hrádok) dal
postaviť župan (magister) Donč v rozmedzí rokov 1316 - 1340
pri prvej osade (dedine) Belsko, ktorú ľudia v tejto časti Liptova
osídlili približne v polovici 13. storočia. Osada Belsko (vtedajší
názov Belezk) dostala názov podľa neďalekej rieky Belá (vtedajší
názov Belezka).
Obrázok 1 - erb župana Donča
Hrad bol postavený
v gotickom štýle na
nevysokej vápencovej
skale, obkolesený
vodnou priekopou,
ktorá sa zachovala v
podobe jazierka
dodnes.
Obrázok 2 - dobová
rytina hradu
Rok 1341 je prvou písomnou zmienkou o hrade s menom Wywar.
Obrázok 3 - uhorský kráľ Karol Róbert
Podľa archívnych dokumentov sa v roku 1341
majitelia pozemkov, na ktorých bol hrad
postavený, sťažovali u uhorského kráľa Karola
I. Róberta, že župan Donč dal postaviť hrad
Wywar bez ich vedomia a súhlasu a žiadali
odškodné. Kráľ rozhodol kompromisne - hrad
ponechal županovi Dončovi a pôvodným
majiteľom daroval nové majetky v inej časti
Liptova (v obci Malatíny).
Zaujímavosť
Po stopách dejín 2012/13
9
Hrad sa v neskorších dokumentoch spomína pod názvami Ujwar, Haraduk,
Novum Castrum (Nový hrad), či Castrum Hradek. Jednou z jeho strategických
úloh bolo strážiť
dôležitú cisársko-
kráľovskú, poštovú
a obchodnú cestu
nazývanú Magna
Via (Veľká cesta).
Obrázok 4 -
obchodná výprava
po ceste Magna Via
Hrad mal pravdepodobne slúžiť aj ako občasné sídlo župana Donča, prípadne
iných významných osobností pri pobyte v tejto časti Liptova.
Predpokladá sa, že na mieste hradu stála už predtým drevená stavba alebo
kamenná strážna veža, ku ktorej sa hrad Wywar iba pristaval. Archeologické
výskumy potvrdili aj existenciu ďalšej strážnej veže na neďalekej "Skalke"
(skalná vyvýšenina vzdialená cca 100 m od hradu), ktorá mohla plniť
signalizačnú funkciu. Hrad bol vybudovaný ako celok dvoch strážnych veží,
ktoré sa po oboch stranách pripojovali k palácu a tvorili s ním nerozlučný celok
chránený vonkajším opevnením.
Týmto systémom stavby sa hrad podobá na české hrady Radyňe a Kašperk
v Západných Čechách, ktoré vznikli na podnet kráľa Karola IV. približne v
tom istom období (cca o 15-20 rokov neskôr). Pravdepodobne sú dielom
jedného architekta Michala Parléřa (brata projektanta Chrámu Sv. Víta v
Prahe, Petra Parléřa).
Zaujímavosť
Po stopách dejín 2012/13
10
Obrázok 5, 6 - hrady Radyňe a Kašperk
Obrázok 7 - Peter Parléř, brat Pavla Parléřa
(nemecký architekt, staviteľ a sochár - v 14. st. dokončil
Chrám Sv. Víta v Prahe)
Pôdorys hradu: Jadro gotického hradu tvorí ruina dvojvežového paláca, ku
ktorému dodatočne pristavali priečne krídlo a do nárožia oboch budov vstavali
vonkajšie schodište. Hradný palác má zachovanú siluetu so strednou,
horizontálne pôsobiacou obytnou časťou a prevýšenými hmotami bočných veží.
Na fasádach sa zachovali početné otvory okien, arkierov, vstupov a štrbinových
striľní. Na fasáde schodišťa sú kamenné renesančné šambrány okien. Exteriér
kaštieľa je s výraznými opornými piliermi na nárožiach a vo dvore sa nachádza
arkádová chodba.
Gotický hrad bol postavený na 4-5 metrov vysokej vápencovej vyvýšenine.
Hlavný vchod bol situovaný na východ pozdĺž južnej steny. Na dvore boli
hospodárske budovy a studňa.
Celý areál bol obkolesený hradbami chránenými vodnou priekopou, ktorá sa
zachovala dodnes v podobe jazierka. Bol to teda typ vodného hradu, ktorý
patrí medzi ojedinelé na Slovensku. Neskôr začiatkom 17. st. (1601 - 1603) sa
k nemu pristaval renesančný kaštieľ.
Zaujímavosť
Po stopách dejín 2012/13
11
Po stopách dejín 2012/13
12
Obrázok 8 - náčrt pôdorysu hradného komplexu podľa archívneho dokumentu
Obrázok 9 - dnešná podoba hradného komplexu
Po stopách dejín 2012/13
13
Vysvetlivky:
1 = vápencová skala (4-5 m)
2 = hl. veža gotického hradu (14. st.)
2a = druhá, menšia veža hradu
3 = hradné múry paláca
4 = hospodárske sklady a budovy
5 = renesančný kaštieľ (17. st.)
6 = studňa na nádvorí
7 = drevené schodište
8 = hlavný vchod do kaštieľa
9 = drevený padací most (domn.)
10 = rieka Belá (Belezka)
11 = vodná priekopa (dnes jazierko)
12 = hradby (dnes len ruiny)
X = časť hradného komplexu, ktorá sa nezachovala (2a, 4, 9 a 11)
2 Rytier magister Donč
V tejto kapitole si povieme kto to bol rytier magister Donč, čím významným sa
zapísal do našich dejín a s akými významnými historickými osobnosťami sa
spája jeho meno. Ešte predtým si však vysvetlíme udalosti, ktoré sa stali
začiatkom 14. storočia.
2.1 Slovensko za vlády Karola I. Róberta z Anjou
Karol I. Róber z Anjou (* 1288, Neapol, Taliansko - † 16. júl 1342, Vyšehrad,
Maďarsko)
V roku 1301 zomrel uhorský kráľ Ondrej III. a dynastia Arpádovcov tým
vymrela po meči. Jeho smrťou sa začalo dvadsaťročné obdobie nepokojov a
vojen. Uhorská šľachta medzi sebou dlho bojovala o to, kto má byť Ondrejovým
Po stopách dejín 2012/13
14
nástupcom. Najmocnejší veľmoži vytvárali veľké dŕžavy, v ktorých
nerozhodoval kráľ, ale oni.
Na východnom Slovensku sa stali
neobmedzenými pánmi Omodejovci z rodu Aba
a na juhozápadnom Slovensku Matúš Čák
Trenčiansky - „Pán Váhu a Tatier“ (pôvodom
sedmohradský Rumun). Títo samozvaní
vládcovia nezaberali len kráľovské majetky, ale
plienili a obsadzovali aj majetky cirkvi a svojich
menej vplyvných šľachtických susedov.
Obrázok 10 - Matúš Čák Trenčiansky
Práve v tomto období sa novým kráľom stáva
Karol I. Róbert z francúzskej dynastie
Anjouovcov. Väčšina bohatých veľmožov však od
jeho prvého zvolenia v roku 1301 nerešpektovala
jeho vládu a tak sa začalo dlhé obdobie
vojenských konfliktov, kedy sa kráľ pokúšal
získať späť svoje územie, moc a rešpekt. V roku
1308 bola opätovne potvrdená jeho moc a bol
druhý krát korunovaný za uhorského kráľa.
Vzájomné vzťahy s bohatými veľmožmi to však
nezlepšilo.
Obrázok 11 - korunovácia Karola I. Róberta z Anjou (1308)
Zmena prišla v roku 1312 keď sa kráľovi podarilo zlomiť moc silných
Omodejovcov na východe Slovenska. Rozhodujúca bitka sa odohrala v roku
1312 pri obci Rozhanovce, 12 km od mesta Košice, sídla Omodejovcov.
Po stopách dejín 2012/13
15
Obrázok 12 - rekonštrukcia bitky pri Rozhanovciach z roku 1312 (po 700
rokoch, 2012)
(odkaz: http://kosice.korzar.sme.sk//bitka-pri-rozhanovciach-prilakala-tisicky-ludi.html)
V tejto bitke bojoval na kráľovej strane aj rytier magister Donč, hoci predtým
bol prívržencom práve Matúša Čáka Trenčianskeho. V rokoch 1313 - 1321 sa
Dončovi podarilo postupne zmenšovať územie
pod kontrolou Matúša Čáka a po jeho smrti v roku
1321 nastal v Uhorsku a najmä na Slovensku
konečne pokoj a poriadok.
Obrázok 13 - rytier magister Donč
V nasledujúcich dvadsiatich rokoch sa mohol
Karol I. Róbert konečne venovať rozvoju
krajiny. Uhorsko pod jeho vedením sa stalo
jednou z najprosperujúcejších krajín Európy. Najpriemyselnejšou časťou
Uhorska sa stalo územia Slovenska.
V konsolidácii krajiny Karolovi I. Róbertovi výrazne napomáhal aj rytier
magister Donč, ktorý bol iniciátorom väčšiny kráľovských reforiem
týkajúcich sa územia Slovenska. Donč podporoval rozvoj baníctva a miest.
Zakladal nové mestečká a osady. Obyvateľov Kremnice, Martina, Slovenskej
Ľupče a Ružomberka dokonca oslobodil od poddanských povinností.
Magister Donč bol aj významným mecenášom, postavil 8 kostolov v
slovenských obciach a minimálne 13 kostolov (napríklad v Martine a Banskej
Bystrici) nechal prestavať vo vtedy modernom gotickom štýle. O vplyve
Donča na udalosti vo vtedajšom Uhorsku svedčí aj fakt, že ho Karol I. Róbert
v roku 1323 poveril vedením uhorskej delegácie u pápeža Jána XXII.
Zaujímavosť
Po stopách dejín 2012/13
16
Funkciu zvolenského župana
s právomocou aj nad
Liptovom, Oravou a Turcom
zastával Donč v rokoch 1317 -
1337.
Centrom zvolenskej župy bol
zvolenský Pustý hrad, kde
magister Donč aj sídlil.
Obrázok 14 - zvolenský Pustý hrad, Zolyom uhorský názov mesta Zvolen
Donč bol majiteľom hradov a panstiev vo Zvolene, Likave, Liptovskom
Hrádku (Belsko), Slovenskej Ľupči, Dobrej Nive a v Orave. Výmenou jeho
dedičného majetku v Orave dostal od kráľa Karola I. Róberta hrady Čakovac a
Štrigova v Chorvátsku, ktoré následne v roku 1334 vymenil za hrad a panstvo
Komárno. Neskôr, až do svojej smrti (asi 1349) bol komárňanským županom.
Po smrti župana Donča získal hrad jeho nástupca, liptovský župan Tomáš,
počas ktorého vlády pôsobil na hrade aj prvý kastelán (správca hradu)
Gregor. Po županovi Tomášovi dostal hrad do správy od kráľa Juraj Bubek
z Plešivca - liptovský, gemerský a trenčiansky župan.
V roku 1406 dal uhorský kráľ Žigmund Luxemburský za zásluhy všetky
hrady v Liptove spolu s mestami Ružomberok, Ľupča a Hybe do užívania
liptovskému županovi a uhorskému palatínovi Mikulášovi Gorjanskému
z Góry a jeho bratovi Jánovi. Hrad Novum Castrum mali vo svojej držbe do
roku 1418. Takýmto spôsobom hrad v tomto období často smeroval pod
patronát vtedajších županov, ktorí získavali hrad za zásluhy od kráľa.
Zaujímavosť
Po stopách dejín 2012/13
17
V roku 1433 pritiahli do Liptova husiti pod
vedením Prokopa Veľkého a na niekoľko
mesiacov obsadili hrad. Ich výprava (700
jazdcov, 8-tis. pešiakov a 300 bojových vozov)
smerovala do spišských miest, ktoré vyplienili
a neskôr pokračovali späť do Turca.
Obrázok 15 - Žigmund Luxemburský, uhorský
a český kráľ, rímsky cisár (*1368 - †1437)
Obrázok 16 - husitské boje
3 Magna Via
3.1 Veľká cisársko-kráľovská, poštová a obchodná cesta
Magna Via bola cisársko-kráľovská, poštová a obchodná cesta vybudovaná v
16. st. na rozkaz panovníka Ferdinanda I. Habsburského, po obsadení južných
území monarchie tureckými vojskami.
Po stopách dejín 2012/13
18
Úsek tejto cesty v Liptove bol nazývaný aj
„Považská cesta“ alebo „Cesta do Spiša“.
Obrázok 17 - označenie Magny Vie
Po dokončení Magny Vie v roku 1558 bola
jednou z najdlhších poštových a dopravných
spojení, mala celkom 56 poštových staníc a merala viac ako 1000 km (podľa
maps.google.sk 1266 km), pričom približne 520 km viedlo územím Slovenska.
Jej trasa prechádzala územím 5. štátov (Rakúsko, Slovensko, Ukrajina,
Maďarsko, Rumunsko) a viedla z Viedne cez Bratislavu, Trnavu, Nitru,
Topoľčany, Prievidzu, Martin, Ružomberok,
Lipt. Mikuláš, Lipt. Hrádok, Levoču,
Prešov, Košice, Užhorod, Mukačevo,
Beregszász, Nyíregyházu, Debrecín, Oradeu,
Cluj-Napocu do Hermanstadtu v Rumusnku
(dnes mesto Sibiu).
Obrázok 18 - pamätná tabuľa Magny Vie pri hrade
Po tejto ceste sa prevážala pošta a slúžila pre cestujúcich, z ktorých okrem
šľachty a ich sprievodu tvorili veľkú časť obchodníci. Takýmto spôsobom bol
zabezpečený aj pohyb tovaru a kapitálu, z ktorého mali veľký osoh okrem
panstva aj centrá jednotlivých regiónov.
V rámci Liptovskej stolice viedla cesta cez Ružomberok (Rosenberg,
uhorský názov) - Galovany (Bettendorf) - Lipt. Sv. Mikuláš
(Liptószentmiklos) - Okoličné (Okolicsna) - Lipt. Hrádok (Hrádek) - Hybe
(Hibbe) a Východnú (Vichodna).
Zaujímavosť
Po stopách dejín 2012/13
19
Obrázok 19 - Magna Via prechádzajúca územím 5 štátov
Obrázok 20 - Magna Via prechádzajúca cez územie Slovenska
Po stopách dejín 2012/13
20
Obrázok 21 - Magna Via prechádzajúca cez územie Liptova
Vysvetlivky:
A = Viedeň, Rakúsko
B = Bratislava, Slovensko
C = Trnava
D = Nitra
E = Topoľčany
F = Prievidza
G = Martin
H = Ružomberok
I = Galovany
J = Liptovský Mikuláš
K = Okoličné
L = Liptovský Hrádok
M = Hybe
N = Východná
O = Levoča
P = Prešov
Q = Košice
R = Užhorod, Ukrajina
S = Mukačevo
T = Beregszász
U = Nyíregyháza, Maďarsko
V = Debrecín
W = Oradea, Rumunsko
X = Cluj-Napoca
Y = Sibiu
Po stopách dejín 2012/13
21
Celková vzdialenosť podľa aktuálneho zobrazenia na www.maps.google.sk je
1266 km (odporúčame vyhľadať trasu podľa web stránky).
Dóm Sv. Štefana, Viedeň Rakúsko Kostol Sf. Sevastius, Sibiu Rumunsko
Obrázok 22, 23 - Magna Via viedla z Viedne až do Sibiu
Mesto Viedeň určite každý z Vás dobre pozná, no mesto Sibiu nachádzajúce sa
v Rumunsku je v našich končinách pomerne neznáme. Preto pár slov k tomuto
krásnemu a na históriu bohatému mestu.
Mesto založili v 12. storočí saskí (nemeckí) osadníci. Postupne sa stávalo
najbohatším mestom v Transylvánii. Jeho historický názov bol
Hermanstadt. V roku 1241 mesto spustošili Tatári. Preto v 15. storočí bohatí
saskí obchodníci rozhodli a zafinancovali pevné opevnenie mesta so štyrmi
strážnymi vežami. O kvalite opevnenia svedčí aj to, že trikrát odolalo útoku
Turkov. Sibiu tvorí horné mesto, kde sa nachádza väčšina historických
pamiatok a dolné mesto lemované farebnými domami a ohraničené
mestskými hradbami s obrannou vežou.
Medzi najväčšie pamiatky mesta patrí spomínaný opevnený kostol a
evanjelická katedrála dokončená v roku 1520. V krypte je náhrobok
Draculovho syna Mihneya Zlého, ktorý tu bol pochovaný.
Zaujímavosť
Po stopách dejín 2012/13
22
Aj takto mohol vyzerať život pri hrade v stredoveku
Po stopách dejín 2012/13
23
4 Valentín Balaša (1554 - 1594)
4.1 Hradný pán, protiturecký bojovník a renesančný básnik
Najstarším známym predkom šľachtického uhorského
rodu Balašovcov bol Detrich, župan zvolenského komitátu a
kráľovský prokurátor (1222 - 1232), ktorý spolu so
synom Mikulášom vlastnili v Liptovskej stolici
Paludzu a Iľanovo. V roku 1246 kráľ Belo IV. tieto
majetky vymenil Mikulášovi za majetky v
Balážskych Ďarmotách (dnes Maďarsko) a tie sa
stali sídlom tohto rodu.
Obrázok 24 - uhorský kráľ Belo IV.
Obrázok 25 - erb rodu Balašovcov, maď. Balassi
Po smrti otca, Jána Balašu, získal hrad aj s panstvom
práve Valentín Balaša aj so svojim bratom
Františkom, ktorí sa vyznamenali hlavne v
protitureckých bojoch.
Obrázok 26 - Ján Balaša, lat. Ioannes Balassa
Tento rod vlastnil aj rozsiahle panstvá a hrady ako
Modrý Kameň, Sučany, Budatín, Lietavu, či Hričov. V
roku 1554 dostal Nový hrad (Novum Castrum) do
zálohu na 12 rokov Ján Balaša, krajinský hodnostár.
Hrad sa stal sídlom pre neho, jeho manželku Annu
Suľokovú a ich synov Františka a Valentína.
Zaujímavosť
Po stopách dejín 2012/13
24
V 70-tych rokoch 16. st. dali hrad od základu obnoviť a postaviť nové hradné
múry. Valentín Balaša dal postaviť aj prvú kaplnku na skalke vyčnievajúcej z
jazierka (súčasná kaplnka však pochádza z konca 18. st. a nachádza sa v nej
socha Svätého Jána Krstiteľa).
Podľa zachovaných dokumentov vynaložili na celkovú rekonštrukciu hradu až 3
tisíc zlatých.
Potreba takýchto príjmov ich nútila čoraz viac
zdierať obce hradného panstva, ktorých
nespokojnosť sa znásobovala. Bratia Balašovci
mali takisto rôzne konflikty so zemianskymi
rodmi v okolí panstva. Najčastejšie sa sporili so
zemanmi z Kráľovej Lehoty, Podturne a
Liptovského Jána.
Obrázok 27 - Valentín Balaša, maď. Bálint
Balassi
Valentín Balaša bol takisto aj významným predstaviteľom renesančnej poézie
na Slovensku, ale hlási sa k nemu aj maďarská literatúra. Písal ľúbostné a
hrdinské básne, ktoré boli objavené až v roku 1874 v listoch Radvanského
kódexu. V roku 1958 slovenský literárny vedec Ján Mišianik objavil vo Viedni
jeho dielo „Krásnu maďarskú komédiu“.
Obrázok 28 - dielo V. Balašu písané
v originálnom maďarskom jazyku
Po stopách dejín 2012/13
25
Valentín Balaša bol nakoniec v bojoch proti Turkom pri meste Ostrihom v
Maďarsku ťažko ranený a na následky zranenia tu v roku 1594 aj zomrel.
Pochovaný bol na vlastnú žiadosť v krypte rímsko-katolíckeho kostola v
Hybiach, po boku svojich rodičov a brata.
Obrázok 29, 30 - rímsko-katolícky kostol v Hybiach a pamätník V. Balašu
5 Príbeh Magdalény Zaiovej (1561 - 1629)
5.1 „Krvavá“ grófka, ktorá mala 5 manželov
Príbeh Magdalény Zai (maď. Zay, slov. Zaiovej) je príbehom krásnej a mladej
hradnej pani (podľa legendy), ktorá sa min. päť krát vydala a každý z jej
manželov zomrel po krátkom čase, za veľmi záhadných okolností. Bohužiaľ
archívne dokumenty nám tieto zaujímavé tajomstvá neodkryli a preto si zámery
a konanie hradnej pani môžeme len domýšľať.
Dejiny by sa však mali interpretovať pravdivo a preto sme sa aj my držali len
historických faktov.
Po stopách dejín 2012/13
26
V rokoch 1596 - 1600 vlastnili hrad bratia Žigmund a Imrich Balaša. Žigmund
Balaša sa krátko pred svojou smrťou oženil s Magdalénou
Zaiovou z Csömöru a Uhrovca.
Obrázok 31 - erb rodiny Zai
Po jeho smrti dostal hrad vo veľmi
zlom stave do zálohu za 33-tis.
zlatých bývalý dvorský radca
Mikuláš Šándorfi, ktorý sa
zároveň oženil s hradnou pani,
vdovou po predchádzajúcom
majiteľovi.
Obrázok 32 - rytina hradu a kaštieľa
Na podnet hradnej pani dal M. Šándorfi v rokoch 1601 - 1603 postaviť okolo
hradu renesančný kaštieľ, ktorého dokončenia sa však nový majiteľ hradu už
nedožil.
Na stavbu kaštieľa bol použitý materiál zo zbúraných hradieb. Na poschodí
boli zriadené reprezentačné miestnosti pre majiteľov a ich hostí a na prízemí
boli zriadené sklady a ubytovacie priestory pre služobníctvo. Kaštieľ bol
spojený so starým gotickým hradom. Vonkajšia brána bola s hlavnou bránou
spojená dreveným padacím mostom. Na poschodí západného krídla kaštieľa
sa drevenými schodmi vchádzalo do veže. Vo východnej časti hradu stáli
hospodárske budovy a sklady spolu s priestorom na ustajnenie zvierat.
Na obdobie stavby kaštieľa upozorňujú dodnes zachované latinské nápisy na
juhozápadnej bašte - ich latinský preklad: „Magdaléna Zay z Čsömöru
postavila tieto múry usilovnosťou ako medonosná včielka a tvrdohlavosťou
ako rohatí býci“.
Zaujímavosť
Po stopách dejín 2012/13
27
Obrázok 33 - apartmán Magdalény Zai v súčasnosti
Obrázok 34 - komnata Mikuláša Šándorfiho v súčasnosti
Po smrti M. Šándorfiho v roku 1603 musela M. Zaiová
vydať hrad Beňadikovi Pograňovi, protitureckému
bojovníkovi. Do svojho sídla sa vrátila až v roku 1608,
keď sa jej novým manželom stal barón Štefan Hosútoty,
ktorý musel za hrad kráľovi (Matej II. Habsburský)
zaplatiť záložnú sumu 10 tis. zlatých. Ani toto
manželstvo však dlho nevydržalo!
Obrázok 35 - uhorský kráľ Matej II. Habsburský (korunovaný v roku 1608
v Dóme Sv. Martina v Bratislave)
Po stopách dejín 2012/13
28
M. Zaiová si po smrti tretieho manžela postavenie držiteľky hradu zmluvne
zaistila sobášmi s ďalšími uchádzačmi o majetok. Jej ďalším manželom sa v
roku 1609 stal vysoký kráľovský hodnostár Imrich Mérej, ktorý si vdovu radšej
vzal, akoby jej mal vyplatiť záložnú sumu za hrad. Posledný krát sa vydala v
roku 1612 za Mikuláša Orlé z Kravian, bohatého protitureckého bojovníka.
Zomrel v roku 1616 a M. Zaiová ho prežila o 13 rokov, keď v roku 1629
zomrela vo svojom sídle na hrade v Liptovskom Hrádku.
Miesto jej posledného odpočinku nie
je známe a vzniklo okolo neho
viacero legiend.
Obrázok 36 - rímsko-katolícky
kostol v Dovalove
Podľa jednej z nich bola pochovaná
aj s významnými dokumentmi
týkajúcich sa hradu a panstva a to pravdepodobne v krypte rímsko-katolíckeho
kostola v Dovalove, ktorý tak náhle dala pred smrťou prestavať.
Spolu sa teda Magdaléna Zaiová vydala päť krát,
každého manžela pochovala po nie viac ako 4 rokoch
manželstva a všetci umreli za záhadných okolností. Jej
podoba nie je známa, k dispozícii máme len podobizeň
jej otca, Františka Zai.
Obrázok 37 - otec Magdalény, František Zai
V roku 1951 bola natočená krásna rozprávka Císařův pekař - Pekařův císař
(hl. obsadenie Jan Werich), ktorá zobrazovala aj rušné obdobie vládnutia
dvoch bratov, Mateja II. a najmä Rudolfa II. z dynastie Habsburgovcov
(film dávame do pozornosti).
Zaujímavosť
Po stopách dejín 2012/13
29
Magdaléna mala dvoch bratov Vavrinca a Andreja, ktorí kon. 16. st. zdedili
po smrti svojho otca (1570) hrad aj s panstvom v Uhrovci (okres Bánovce nad
Bebravou).
František Zai dostal hrad
Uhrovec v roku 1547 od kráľa
Ferdinanda I.
Obrázok 38 - hrad Uhrovec,
sídlo rodu Zai
Hrad bol postavený na dobrom
mieste, vyhol sa tureckému
nebezpečenstvu aj stavovským povstaniam. V júli 1848 však počas revolúcie
vyhorel a odvtedy zostal len v ruinách.
6 Osud hradu v neskoršom období
6.1 Dejiny hradného komplexu v období 17. - 20. storočia
V nepokojných časoch začiatkom 17. storočia bol Lipt. Hrádok zrejme
bezpečným miestom, keďže tu bola v marci 1622 krátkodobo uschovaná
kráľovská Svätoštefanská koruna.
Prvá písomná zmienka o obci Uhrovec pochádza z roku 1258. Od pol. 16.
st. boli vlastníkmi celého uhrovského panstva práve príslušníci rodiny Zai
(maď. Zay), ktorá tu žila až do 2. sv. vojny. Obyvateľstvo sa zaoberalo
najmä poľnohospodárstvom, pestovalo víno vo vinohradoch a ovocie v
niekoľkých sadoch, ktoré spracovávali sušením. Okrem toho tu bolo i
niekoľko rybníkov.
Medzi významných slovenských rodákov tejto obce patria Ľudovít Štúr (nar.
1815) a Alexander Dubček (nar. 1921).
Zaujímavosť
Po stopách dejín 2012/13
30
Hrad vydržal všetky vlny protihabsburských
povstaní a najvýznamnejšiu strategickú úlohu
zohral v období stavovských povstaní v 17.
storočí.
Obrázok 39 - Svätoštefanská kráľovská koruna
V roku 1709 došlo k významnej
Švihrovskej bitke medzi
povstalcami (kurucmi) a cisárskymi
vojskami (labancami). Veliaci
cisársky generál vybudoval proti
povstalcom Františka II. Rákocziho silnú šiancovú
obranu, vďaka ktorej odolali náporu kurucov, ale hrad
povstalci v týchto bojoch ťažko poškodili.
Obrázok 40 - knieža Emanuel Lichtenstein a jeho rodový erb
Obrázok 41 - Kuruci pri rekonštrukcii Švihrovskej bitky po 303 rokoch
(Vavrišovo, 2012)
Po stopách dejín 2012/13
31
Obrázok 42 - Labanci a šiancový obranný systém (Vavrišovo, 2012)
V roku 1731 hrad aj s panstvom odkúpila od Emanuela Lichtensteina uhorská
kráľovská komora za 170-tis. zlatých. Odvtedy hrad upadal a panstvo Hrádok
bolo po predaji dočasne spravované vedením Soľného úradu. Zlúčením s
likavským komorským panstvom vzniklo v roku 1762 spojené likavsko-
hrádocké komorské panstvo, ktorého sídlom sa stal práve Hrádok, kde na zač.
18. storočia začalo v blízkosti hradu vznikať osídlenie lesníkov a panských
úradníkov (dnes ulica Hradná, kde sídli aj naša škola).
Komorský prefekt a jeho úradníci plnili množstvo úloh: vykonávali funkcie
feudálnej vrchnosti voči obciam komorského panstva, obhospodarovali
obrovský lesný komplex pôvodných hradných panstiev Hrádok a Likava,
rozprestierajúci sa po celom území Liptova, organizovali lesníctvo a obchod s
drevom. V 18. a 19. storočí nastal veľký technický a hospodársky rozmach
komorského panstva.
Prvým veľkým mužom a zveľaďovateľom na čele likavsko-hrádockého
panstva bol Ján Xaver Girsík, jeho nástupcom a novým komorským
prefektom sa stal František Wisner z Morgensternu, muž s bohatými
lesníckymi a vojenskými skúsenosťami a organizačným talentom. Po
príchode do Hrádku (1796) tu zriadil Lesnícku školu, ktorá bola prvá svojho
druhu v Uhorsku. Zaslúžil sa aj o vybudovanie vodných hatí v Malužinej
(1799), vo Svaríne (1800), budovanie mostov a rímsko-katolíckeho kostola v
Hrádku. Predovšetkým jeho zásluhou bol Hrádok cisárom Ferdinandom I.
Habsburským povýšený v roku 1805 na komorské mestečko!
Zaujímavosť
Po stopách dejín 2012/13
32
Dejiny hradu na nasledujúce obdobie kruto poznačili dve katastrofy. Po ničivom
požiari hradu a kaštieľa v roku 1803 obnovili už len kaštieľ a hrad je odvtedy
v ruinách (príčina požiaru nám nie je známa). No neostalo len pri tejto
pohrome. V daždivom lete roku 1813 došlo ku katastrofálnej povodni, kedy sa
priľahlá rieka Belá vyliala a zatopila okolie hradu a kaštieľa. Množstvo ľudí,
ktorí bývali v tomto období pri hrade prišli o svoje majetky a hospodárske
zvieratá, ktoré im vzala voda. Požiaru a povodni sa hrad nevyhol ani
v neskoršom období.
Obrázok 43 - povodeň pri hrade v roku 1934
Obrázok 44 - povodeň pri hrade v roku 1934
Po stopách dejín 2012/13
33
V 2. polovici 19. a začiatkom 20. storočia bol v priestoroch kaštieľa Okresný
súd ako aj Uhorský kráľovský lesný úrad. V roku 1932 boli rizikové časti
starého hradu zakonzervované. Od roku 1960 až do Nežnej revolúcie (1989) tu
sídlilo Národopisné múzeum Liptova.
7 Dagmar Machová
7.1 Hradná pani, ktorá zmenila podobu aj charakter hradu
Hrad Liptovský Hrádok aj so svojím okolím
predstavoval vždy dominantu mesta navyše s
bohatou históriou. Po živelných pohromách, ktoré
ho postihli ešte zač. 19. storočia zostal hrad v
ruinách a jeho stav sa len zhoršoval. Na
zrenovovanie kaštieľa a konzerváciu hradu štát
nedokázal nájsť dostatok finančných prostriedkov.
Obrázok 45 - súčasná hradná pani, Dagmar
Machová
Priestory boli od roku 1989 opustené, nevykurované, vystavené nežiaducim
návštevníkom a všetko, čo sa dalo zobrať, bolo odcudzené. Ostali iba holé múry
bez okien a dverí. Osud hradu však nezostal ľahostajný všetkým. V roku 2001
navštívila rekreačne Liptovský Hrádok Dagmar Machová, podnikateľka z
Bratislavy, ktorej sa hradný komplex zapáčil natoľko, že vypracovala projekt na
jeho rekonštrukciu. Do jeho záchrany investovala nielen veľkú časť svojich
finančných prostriedkov, ale predovšetkým veľa času, ochoty a citu.
(rozhovor s D. Machovou uvedieme v ďalšej časti projektu)
Po stopách dejín 2012/13
34
Dagmar Machová sa pri kúpe hradu zaviazala zakonzervovať ruinu hradu,
ktorej statika bola v havarijnom stave. Kaštieľ je v súčasnosti zrenovovaný a
premenený na hotel Grand Castle, zariadený historickým nábytkom. O dizajn
sa postarala samotná hradná pani. Hostia sa môžu ubytovať v kráľovskom
apartmáne či rytierovej komnate, k dispozícii majú starožitnú knižnicu.
Samozrejme, je to najromantickejšie miesto na svadby v širokom okolí.
Obrázok 46 - okolie hradu a kaštieľa (v súčasnosti)
Obrázok 47 - nádvorie hradu so studňou a dreveným schodiskom (v súčasnosti)
Po stopách dejín 2012/13
35
Obrázok 48 - svadobná sieň (v súčasnosti)
Obrázok 49 - vináreň (v súčasnosti)
Obrázok 50 - hradná obrazáreň (v súčasnosti)
Po stopách dejín 2012/13
36
Zoznam bibliografických odkazov
Knihy:
VÍTEK, P. - CHURÝ, S. - ŠUBA, A. 2006. Z minulosti Liptovského Hrádku.
Liptovský Hrádok : Tranoscius Liptovský Mikuláš, 2006. 191 s. ISBN 80-7140-
271-0
VÍTEK, P. 2008. Významné osobnosti hradného a komorského panstva
v Liptovskom Hrádku. Liptovský Hrádok : REPROservis Liptovský Mikuláš,
2008. 98 s. ISBN 978-80-970017-2-8
VÍTEK, P. 2008. Erby miest a obcí Liptova. Tranoscius Liptovský Mikuláš :
REPROservis Liptovský Mikuláš, 2008. 114 s. ISBN 978-80-7140-294-7
VRLÍK, P. - MIŠÁK, P. 2008. Povesti z Liptova. Martin : Matica Slovenská,
2008. 260 s. ISBN 978-80-709089-7-6
STRUHÁR, L. 2005. Liptov. Bratislava : Aktuell, 2005. 144 s. ISBN 80-89153-
16-X
KOLLÁR, D. - NEŠPOR, J. 2008. Hrady a zámky. Bratislava : Dajama, 2008.
127 s. ISBN 978-80-89226-56-6
Elektronické zdroje:
http://www.grandcastle.sk/sk/hrad-a-kastiel/historia%5bOnline%5d
http://kosice.korzar.sme.sk/c/6421040/bitka-pri-rozhanovciach-prilakala-tisicky-
ludi.html
http://www.dejinyliptova.guran.sk/osobnosti/55-strune-z-dejin-liptova-
.html%5bOnline%5d
Po stopách dejín 2012/13
37
http://www.pamiatky.net/?q=node/3&mon=505318%5bOnline%5d
http://www.kuruci.sk/page.php?pageid=17
http://www.mojliptov.sk/co-navstivit/hrady-pamiatky-a-zaujimavosti/hrad-a-
kastiel-liptovsky-hradok-grand-castle%5bOnline%5d
Historické pramene (archívny materiál):
ŠTÁTNY ARCHÍV V BYTČI, pobočka Liptovský Mikuláš
Po stopách dejín 2012/13
38
Prílohy
Príloha A - rytina hradného komplexu
Príloha B - rytina hradu, v pozadí vrch Kriváň
Príloha C - pohľad na okolie hradu
Príloha D - vyobrazenie hradu a kaštieľa na pohľadnici
Príloha E - rodinné domy niekedy stáli pri hrade (pred povodňami)
Príloha F - stará fotografia hradu a jazierka
Príloha G - cesta k hradu cez most ponad odklon rieky Belá (v súčasnosti už
neexistuje)
Príloha H - hrad a kaštieľ z polovice 20 . st.
Príloha CH - katastrofálny stav hradu koncom 20 st. (pred rekonštrukciou)
Príloha I - kaštieľ mal veľmi zlú statiku (kon. 20. st.)
Príloha J - pohľad na hrad zač. 21. st., po rekonštrukcii (v pozadí Lipt. Peter)
Príloha K - altánok na skale, ktorá vyčnieva z jazierka
Príloha L - súčasný stav kaštieľa so záhradou
Príloha M - súčasný pohľad na nádvorie so studňou
Príloha N - významní majitelia hradu Liptovský Hrádok
Po stopách dejín 2012/13
39
Príloha A - rytina hradného komplexu
Príloha B - rytina hradu, v pozadí vrch Kriváň
Po stopách dejín 2012/13
40
Príloha C - pohľad na okolie hradu
Príloha D - vyobrazenie hradu a kaštieľa na pohľadnici
Po stopách dejín 2012/13
41
Príloha E - rodinné domy niekedy stáli pri hrade (pred povodňami)
Príloha F - stará fotografia hradu a jazierka
Po stopách dejín 2012/13
42
Príloha G - cesta k hradu cez most ponad odklon rieky Belá (v súčasnosti už
neexistuje)
Príloha H - hrad a kaštieľ z polovice 20 . st.
Po stopách dejín 2012/13
43
Príloha CH - katastrofálny stav hradu koncom 20 st. (pred rekonštrukciou)
Príloha I - kaštieľ mal veľmi zlú statiku (kon. 20. st.)
Po stopách dejín 2012/13
44
Príloha J - pohľad na hrad zač. 21. st., po rekonštrukcii (v pozadí Lipt. Peter)
Príloha K - altánok na skale, ktorá vyčnieva z jazierka
Po stopách dejín 2012/13
45
Príloha L - súčasný stav kaštieľa so záhradou
Príloha M - súčasný pohľad na nádvorie so studňou
Po stopách dejín 2012/13
46
Príloha N
Významní majitelia hradu Liptovský Hrádok
1) Magister rytier Donč (1316 - 1341 a viac)
2) Žigmund Luxemburský (1396 - 1435)
3) Matej Korvín (1474 - 1476)
4) Ján Zapoľský (1521 - 1527)
5) Ján Thurzo (1527 - 1528)
6) Ferdinand I. Habsburský (1538 - 1545)
7) Valentín Balaša (1577 - 1594)
8) Magdaléna Zaiová (1600 - 1629)
9) Mikuláš Šándorfi (1601 - 1603)
10) Emanuel Lichtenstein (1712 - 1731)
11) Štátny oblastný archív (a iné úrady), 20. st.
12) Dagmar Machová, súčasná majiteľka (2001 - 2013)
Po stopách dejín 2012/13
Informačná publikácia „Tajomný príbeh hradu Liptovský Hrádok“ bude
slúžiť ako vzdelávací (metodický) materiál pre širokú verejnosť.
Súčasťou celého projektu „Po stopách dejín 2012/13“
budú tieto publikované časti:
1) Tajomný príbeh hradu Liptovský Hrádok (informačná publikácia)
2) Učíme sa o hrade Liptovský Hrádok (video)
3) Žiaci predstavujú hrad Liptovský Hrádok (video)
4) Prehliadka hradu Liptovský Hrádok (video)
5) Dejiny hradu Liptovský Hrádok očami historika (video)
6) Divadelná scénka z histórie hradu Liptovský Hrádok (video a fotoreport)
© 2012/13