táto brožúrka vychádza v rámci projektu „gender ma ... katrin kinzelbach, john macauley, nick...

Táto brožúrka vychádza v rámci projektu „Gender mainstreaming na pracoviskách reprodukčného zdravia“, ktorý je financovaný z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu v rámci Inciiatívy Equal II. Európsky sociálny fond pomáha rozvíjať zamestnanosť podporovaním zamestnateľnosti, obchodného ducha, rovnakých príležitostí a investovaním do ľudských zdrojov.

PROJEKT JE SPOLUFINANCOVANÝ EURÓPSKOU ÚNIOU.

Gender mainstreaming v praxi – príručka

│ 2

Gender mainstreaming v praxi Príručka Na túto publikáciu sa nevzťahuje ochrana autorských práv. Môže byť rozširovaná ako celok, alebo po častiach, bez predchádzajúceho súhlasu Rozvojového programu OSN (UNDP). Podmienkou na šírenie textov z príručky je uvedenie zdroja. 3. edícia: 2007 2. edícia: 2004 Prvé vydanie: 2002 Príručka bola vypracovaná v rámci Regionálneho programu Organizácie spojených národov (UNDP), ktorý realizuje Regionálna kancelária pre Európu a Spoločenstvo nezávislých štátov (UNDP RBEC). Grösslingova 35, 811 09 Bratislava, Slovenská Republika Tel.: +421 (2) 59337 111, Fax: +421 (2) 59337 450 Preklad do slovenčiny: Paula Jojárt, Zuzana Vašáryová Editorka: Oľga Pietruchová Jazyková korektúra: Hana Fábry ISBN:


│ 3

Predslov Gender mainstreaming (do slovenčiny prekladáme ako uplatňovanie rodového hľadiska) vo východnej a južnej Európe a v krajinách Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) je na prelome tisícročí relatívne novým pojmom. Hoci aktivistky a aktéri/aktérky rozhodovacích procesov a zákonodarné orgány, ktorým ide o zabezpečenie vyššej miery rodovej rovnosti medzi ženami a mužmi, spravili určité kroky v snahe zaviesť práva žien do legislatívy, samotná integrácia rodového hľadiska do všetkých sfér politiky a rozhodovacích procesov značne zaostávala. To sa stalo hlavným impulzom na zostavenie prvého vydania príručky Gender mainstreaming v praxi. Prvé testovanie publikácie ľuďmi z praxe v roku 2001 zaznamenalo obrovský ohlas. Bola ocenená ako unikátna zbierka praktických metód a teoretických informácií, ktoré poskytujú potrebný návod na uchopenie výziev spojených s uplatňovaním rodového hľadiska v každodennej práci. Príručka bola čiastočne, prípadne ako celok, preložená do niekoľkých jazykov vrátane albánskeho, lotyšského, ruského, ukrajinského, turkménskeho, uzbeckého, slovenského a rumunského. Kvôli veľkému dopytu vyšlo upravené druhé vydanie. Od prvého publikovania príručky dosiahli krajiny strednej a východnej Európy a SNŠ v oblasti rodovej rovnosti značný pokrok. Zodpovedalo to novým okolnostiam a objavujúcim sa novým výzvam. Stále sa meniace prostredie vyžadovalo, aby naše stratégie posilňovania rodovej rovnosti boli flexibilné, inovatívne a trvalo udržateľné. Ukázalo sa, že potenciál uplatňovania rodového hľadiska je obrovský a môže sa rozvíjať novými spôsobmi, ktorými pomôže dosiahnuť lepšie výsledky tým, ktorí a ktoré ho chcú využívať. Navyše dopyt po efektívnych nástrojoch uplatňovania rodového hľadiska zo strany ľudí z praxe – z prostredia UNDP a našich partnerov z vládnych inštitúcií – zostáva naďalej vysoký. Preto bola v lete 2005 do Bratislavy zvolaná expertná skupina. Na základe výsledkov prieskumu medzi tými, čo príručku využívali, a na základe odporúčaní expertov a expertiek sme dospeli k návrhu na prepracovanie príručky. Toto stretnutie odštartovalo dvojročný proces revízie a prepracovávania publikácie s finančnou podporou Výboru pre rozvojovú politiku, Rodovo tematického zvereneckého fondu (Gender Thematic Trust Fund). S veľkým potešením – a s obnoveným odhodlaním prispieť k zlepšeniu životov žien a mužov, dievčat a chlapcov – prinášame tretie vydanie príručky Gender mainstreaming v praxi. Ukázalo sa, že nie všetky kapitoly sa dajú použiť na každú situáciu a preto bola publikácia rozšírená o viac rozmanitých nástrojov. Príručka sa delí na dve časti: prvá pokrýva oblasť metodológie, druhá rodové súhrny (Gender Briefs), a je pre dostupná na CD nosiči. V snahe zohľadniť v príručke regionálne špecifiká a posilniť jej praktické využitie sme do nej zaradili približne 25 aktuálnych prípadových štúdií z oblasti uplatňovania rodového hľadiska a rodovo zameraných iniciatív zo spomínaných krajín. Prepracovaný a rozšírený úvod predstavuje gender mainstreaming, ktoré je pevne ukotvené v kontexte výziev a príležitostí na dosahovanie rodovej rovnosti v Európe a SNŠ. Kapitola Desať krokov pre integráciu princípu uplat ňovania rodového h ľadiska vo vašej práci bola podstatne rozšírená, aby obsiahla prípadové štúdie a príklady vzťahujúce sa k tomuto regiónu. Nová kapitola Rodová rovnos ť: základné princípy poskytuje základnú výbavu ľuďom s menšími skúsenosťami v práci s kľúčovými pojmami a teóriami, ktoré sú základom stratégií a politík rodovej rovnosti. Príloha Rodová analýza: stru čný sprievodca sa stala samostatnou kapitolou; je prepracovaná a doplnená o nové prípadové štúdie a príklady. Časť Rodové súhrny (Gender Briefs) obsahuje nové súhrnné informácie o problematike HIV/AIDS, rozvoji súkromného sektora, energii a životnom prostredí a revidovanú verziu súhrnov o zamestnanosti, chudobe, makroekonomike a obchode. Súhrn o armáde a obrane štátu bol prepracovaný


│ 4

a doplnený o hľadisko prevencie kríz a obnovy. Všetky súhrny boli aktualizované a prepracované expertmi a expertkami z príslušnej oblasti. Na záver môžeme konštatovať, že zozbieranie prípadových štúdií a príkladov bolo náročnejšie, než sme očakávali. Popri zbieraní mnohých užitočných príkladov rodových opatrení sme museli vyvinúť veľké úsilie na vyhľadávanie zriedkavých príkladov projektov, ktoré by uplatňovali rodové hľadisko komplexne, čo poukazuje na to, že v oblasti uplatňovania rodového hľadiska v projektoch a programoch máme pred sebou ešte stále dosť dlhú cestu. Ukazuje sa, že je veľmi potrebné významne zvýšiť úsilie pri uplatňovaní rodového hľadiska rovnako na regionálnej, ako aj na globálnej úrovni. Ako vyplýva z prehľadu autorského a realizačného tímu, zostavovanie príručky vo všetkých fázach jej vzniku si vyžiadalo úsilie a nadšenie mnohých autoriek a autorov. Chceme vyjadriť nesmierne poďakovanie všetkým ľuďom, ktorí sa podelili o svoje profesijné znalosti, spätnú väzbu a odporúčania, aby pomohli príručku premeniť na rozmanitú a bohatú zbierku poznatkov, akou nesporne táto publikácia je. Olav Kjorven riaditeľ Kancelárie pre rozvojovú politiku Kori Udovicki riaditeľka Regionálnej kancelárie pre Európu a Spoločenstvo nezávislých štátov


│ 5

Gender mainstreaming v praxi Príručka Editorka: Nadja Dolata Hlavná autorka: Astrida Niemanis Autorský tím: Dono Abdurazakova, Shannon Brooker, Anneli Gustafsson, Mamura Nasirova, Jafar Javan, Louise Sperl Autorky a editorky kapitol: Marina Blagojevic, Vanessa Farr, LeeNah Hsu, Armine Ishkanian, Larissa Kapitsa, Nevena Kulic, Louise Nylin, Oľga Pietruchová, Elizabeth Villagomez, Theresa Weber, Lara Yacob. Konzultantky a konzultanti: Jonathan Brooks, Illaria Carnevali, Geordie Coleville, Mark Collins, Janka Geckova, Riet Groenen, Katrin Kinzelbach, John Macauley, Nick Maddock, Vladimir Mikhalev, Susanne Milcher, Mark Mozur, Marina Olshanskaya, Holger Osterrieder, Katy Shroff, Louise Sperl, Robert Thompson, Gina Volynsky. Editorky a editori: Kleljia Balta, Elisabeth Clemens, Anastasia Divinskaya, Tony Hudgins, Charita Jashi, Zoya Khotkina, Richard Marshall, Kalyani Menon-Sen, Roohi Metcalfe, Koh Miyaoi, Geoff Prewitt, Kamal Rijal, Bharati Siliwal, Armin Sirco, Ramaswamy Sudarshan, Jocelyne Talbot, Alina Ostling, Julien Pellaux. Prípadové štúdie : UNIFEM CIS; UNIFEM SEE; Ruba Al Hassan, Klelija Balta, Sandra Bareyre, Berna Bayazit, Valentina Budrug-Lungu, Natia Cherkezishvili, Vesna Ciprus, Geordie Colville, Anastasia Divinskaya, Shanti Faiia, Pavlina Filipova, Samra Filipovic Hadziabdic, Annika Flensburg, Nune Harutyunyan, Evgenia Ivanova, Zuzanna Jezerska, Galina Kalinaeva, Spomenka Krunic, Yelena Kudryavtseva, Entela Lako, Dina Loghin, Flora Macula, Wariara Mbugua, Madhavi Malalgoda Ariyabandu, Alina Ostling, Julien Pellaux, Tara-Lisa Persaud, Shirley Randell, Farrukh Shoimardonov, Ruta Svarinskaite, Armin Sirco, Yesim Oruc, Yasemin Uyar, Cecilia Valdivieso, Ana Vukovic. Názory vyjadrené v publikácii nemusia nevyhnutne zodpovedať názorom členských štátov výkonného výboru UNDP alebo inštitúcií Organizácie spojených národov. Príručka je nezávislým produktom, posúdeným UNDP. Je výsledkom spolupráce tímu konzultantiek a konzultantov, poradkýň a poradcov a autoriek a autorov koordinovaných Hlavným tímom UNDP.


│ 6

Obsah Úvod .............................................. ........................................................................................8

Gender mainstreaming v južnej a východnej Európe a v Spolo čenstve nezávislých

štátov ............................................ ........................................................................................8

1. Zameranie príručky ........................................................................................................ 8

2. Čo znamená gender mainstreaming? ...........................................................................12

3. Gender mainstreaming v kontexte Európy, Strednej Ázie a Spoločenstva nezávislých

štátov: Regionálne výzvy ..................................................................................................13

4. Pokrok v oblasti gender mainstreamingu - uplatňovania rodového hľadiska .................17

Záver ................................................................................................................................19

Gender mainstreaming .............................. ........................................................................ 22

Desať krokov k uplat ňovaniu rodového h ľadiska v procesoch tvorby politík ............... 2 2

Úvod .................................................................................................................................22

KROK 1 Zapájanie kľúčových aktérov: Kto sú aktéri rozhodovacích procesov? ...............24

KROK 2 Identifikovanie rodovej agendy: V čom spočíva rodový rozmer danej

problematiky? ...................................................................................................................27

KROK 4 Mapovanie situácie: Aké informácie máme k dispozícii? .....................................29

KROK 5 Lepšie poznanie situácie: Výskum a analýza .....................................................37

KROK 6 Rozhodovanie o ďalšom postupe: Rozhodovanie o politických intervenciách

a rozpočtoch .....................................................................................................................39

KROK 7 Advokačné stratégie: Na rode záleží! .................................................................43

KROK 8 Monitorovanie: Rodovo citlivé sledovanie pokroku ..............................................48

KROK 9 Evaluácia (vyhodnotenie): Ako sme si počínali? .................................................53

KROK 10 Rodovo citlivá komunikácia...............................................................................56

Rodová rovnos ť: základné princípy ............................... ................................................... 59

Úvod .................................................................................................................................59

Čo je rodová rovnosť? ......................................................................................................59

Znamená rodová rovnosť rovnakosť? ...............................................................................64

Je rodová rovnosť len záležitosťou žien?..........................................................................66

Nedosiahli sme už rodovú rovnosť? Nemáme dnes dôležitejšie problémy? ......................68

Čo spôsobuje rodovú nerovnosť? .....................................................................................70

Akú cenu má rodová nerovnosť? ......................................................................................73


│ 7

Znamená absencia priamej diskriminácie žien, že sme už dosiahli rovnoprávnosť? .........74

A čo vyrovnávacie opatrenia? ...........................................................................................76

Ako dosiahnuť rodovú rovnosť? ........................................................................................77

Záver ................................................................................................................................78

Rodová analýza: Návod ............................ ........................................................................ 79

Úvod .................................................................................................................................79

Čo je rodová analýza? ......................................................................................................80

Ciele a zameranie .........................................................................................................80

Základné zložky rodovej analýzy ..................................................................................81

Základné rodové teórie .....................................................................................................83

Rodové otázky ..............................................................................................................84

Dospieť k záverom ........................................................................................................85

Zhrnutie ........................................................................................................................87

Plánovanie rodovej analýzy ..............................................................................................88

Kedy potrebujem použiť rodovú analýzu? .....................................................................88

Aké mám výskumné otázky? ........................................................................................90

Kto je zodpovedný za realizáciu rodovej analýzy? ........................................................91

Metodológie rodovej analýzy ........................................................................................93

Výstupy: Aké výsledky očakávam? ...............................................................................96

Objednávka výskumu ...................................................................................................98

Rodová analýza dopadov ............................................................................................... 101

Kedy využívať rodovú analýzu dopadov? ................................................................... 101

Je to vždy potrebné? Testy závažnosti ....................................................................... 104

Jednotlivé kroky Rodovej analýzy dopadov ................................................................ 108

Rodová analýza dopadov : Prípadové štúdie .............................................................. 109

Zhrnutie a závery ............................................................................................................ 117

Slovník k ľúčových pojmov a konceptov pre gender mainstreaming .......................... . 118

Prílohy ........................................... .................................................................................... 126

Prípadové štúdie .................................. ............................................................................ 126

Riadenie, participácia a ľudské práva ................................................................................. 126

Znižovanie chudoby a ekonomický rozvoj........................................................................... 130

Zastavenie prehlbujúcich sa rozdielov vo vzdelávaní chlapcov a dievčat v Tadžikistane .... 130

Kosovské ochranné zbory – uplatňovanie Rezolúcie BR OSN č. 1325 ............................... 138

HIV & AIDS ........................................................................................................................ 139


│ 8

Úvod

Gender mainstreaming v južnej a východnej Európe a v Spoločenstve

nezávislých štátov Prečo vznikla príru čka pre gender mainstreaming? Aký význam má gender mainstreaming v práci, ktorú robím? Týka sa môjho regiónu? Prečo by som ho mal/a zohľadňovať? Ak aj chápem význam a dôležitosť tohto hľadiska, ako ho mám vlastne uplatňovať? Ako konkrétne by som to mal/a robiť? Tieto otázky si často kladú ľudia z praxe, zapojení do verejnej politiky a rozvojovej práce, a práve na tieto otázky sa pokúša dať odpoveď táto príručka. Úvodná kapitola tejto príručky vám pomôže zorientovať sa v týchto štyroch kľúčových oblastiach:

1. Zameranie príručky: Aké sú jej ciele? Pre koho je určená? Ako ju používať? 2. Čo znamená gender mainstreaming? 3. Gender mainstreaming v Európe, Strednej Ázii a v kontexte Spoločenstva

nezávislých štátov: regionálne výzvy. 4. Pokrok v oblasti uplatňovania rodového hľadiska.

1. Zameranie príru čky Cieľom príručky je:

• predstaviť komplexné chápanie toho, čo znamená gender mainstreaming, • poskytnúť podrobný návod na zavádzanie uplatňovania rodového hľadiska do

praxe. Za týmto účelom sme do príručky zaradili rôzne návody, prípadové štúdie, príklady a návrhy a spracovali sme rôzne relevantné informácie, ktoré sa vzťahujú k tomuto regiónu. Komu je príru čka ur čená? Primárne bola príru čka zostavená pre ľudí aktívnych vo verejnej politike a v rozvojových programoch, ktorí nie sú expertmi v obl asti rodovej rovnosti , ale napriek tomu sú vo svojej každodennej práci zodpovední za gender mainstreaming. Spomínaní profesionáli a profesionálky môžu pracovať pre Rozvojový program OSN alebo v iných organizáciách OSN na špecifických strategických alebo rozvojových projektoch, pre národné vlády alebo iné inštitúcie verejnej politiky. Príručka si kladie za cieľ pomáhať spomínaným profesionálom a profesionálkam v ich každodennej práci. Prevažná väčšina z nich


│ 9

nedisponuje rodovou expertízou, čomu je prispôsobený jazyk, príklady a informácie v príručky. Publikácia môže byť súčasne zaujímavá a užitočná aj pre iné skupiny, ktoré sa zaujímajú o gender mainstreaming:

• Mimovládne organizácie a advokačné iniciatívy môžu príručku využívať na monitorovanie a podporu činnosti vládnych a medzinárodných organizácií.

• Ľudia, robiaci supervíziu rozhodovacích procesov a projektových tímov budú schopní lepšie porozumieť, ako gender mainstreaming vplýva na pracovné plány ich tímov a následne budú môcť včleniť toto hľadisko do hodnotiacich systémov, prípadne ho zohľadniť pri zadeľovaní primeraných zdrojov financovania.

• Pre expertky/expertov a konzultantky/konzultantov v oblasti rodovej rovnosti môže byť príručka užitočná ako rýchlo dostupný a stručný zdroj podnetov pre ich každodennú prácu, prípadne ako pomôcka pri tréningoch.

• Študujúcim môže ukázať, ako gender mainstreaming funguje v praxi.

Hoci príručka obsahuje informácie, prípadové štúdie a príklady, ktoré môžu zaujímať rôznych aktérov prostredia medzinárodných rozvojových organizácii a inštitúcií verejnej politiky, bola zostavená špeciálne pre ľudí z regiónu južnej a východnej Európy a Spoločenstva nezávislých štátov (v tejto príručke sa uvádza v skratke ako Európa a SNŠ).

Ako pracova ť s príru čkou?

Príručka sa delí na dve hlavné časti:

I. časť – Metodológia uplat ňovania rodového h ľadiska

Prvá časť poskytuje praktické návody na gender mainstreaming v ľubovoľnej oblasti politiky alebo v iných oblastiach. Do prvej časti sú zaradené nasledovné kapitoly:

• Desať krokov k uplatňovaniu rodového hľadiska v procesoch tvorby politík . • Rodová analýza • Základné princípy rodovej rovnosti • Slovník kľúčových pojmov a konceptov a Príloha prípadových štúdií.

Desať krokov k uplat ňovaniu rodového h ľadiska v procesoch tvorby politík Táto kapitola popisuje proces uplatňovania rodového hľadiska, rozdelený do desiatich fáz, ktoré zhruba zodpovedajú „životnému cyklu“ implementácie nejakej stratégie, politiky alebo projektu. Každá fáza je opísaná pomocou rozličných nástrojov, zoznamami kontrolných otázok a rôznymi príkladmi. Zároveň sa naprieč celou kapitolou tiahne jedna prípadová štúdia, ktorá v jednotlivých krokoch pomáha čitateľom a čitateľkám jasnejšie pochopiť, ako môže gender mainstreaming vyzerať v praxi. Hoci je týchto desať krokov prezentovaných ako cyklus, odporúča sa začať krokom, ktorý najviac zodpovedá stavu práve riešeného problému. Hoci by bolo ideálne zapojiť gender mainstreaming do úvodných konceptuálnych fáz pri tvorbe politiky, stratégie alebo v projektu, významný vplyv môže priniesť zapracovanie tohto hľadisko aj v neskorších fázach. Rôzne


│ 10

varianty, ako s rodovým hľadiskom vstúpiť do procesov tvorby a realizácie projektov alebo politík, sú popísané v 1. časti. Rodová analýza: návod V tejto kapitole sa hlbšie zoznámite s najdôležitejším aspektom uplatňovania rodového hľadiska – s rodovou analýzou. Sprievodca detailne vysvetľuje, čo rodová analýza je, ponúka praktické návody, ako plánovať a zrealizovať rodovú analýzu. Kapitola tiež obsahuje špecifické informácie o rodovej analýze dopadov (RAD), ktorá predstavuje jednu z bežných foriem rodovej analýzy. Rovnako ponúka zodpovedajúce overovacie a hodnotiace nástroje, ktoré môžu byť nápomocné v rámci využívania rodovej analýzy pri tvorbe politík a zavádzaní rôznych programov. Návod obsahuje rôzne príklady a prípadové štúdie, ako aj zhrnutie a záver. Rodová analýza: Návod je kľúčovým doplnkom oboch častí (I. a II.) tejto príručky a mala by byť používaná v spojení s týmito prvými dvoma časťami, pretože ponúka detailnejší náhľad na túto tak potrebnú a dôležitú súčasť procesov gender mainstreamingu. Základné princípy rodovej rovnosti Princípy gender mainstreamingu vychádzajú zo základného predpokladu – a to, že rodová rovnosť predstavuje kľúčový a nenahraditeľný aspekt udržateľného ľudského rozvoja a napĺňania záväzkov v oblasti ľudských práv. Pre jeho úspešnú implementáciu je preto potrebné jednoznačne pochopiť, čo rodová rovnosť znamená. Autorky a autori príručky sú si vedomí, že rodová rovnosť je komplexný koncept a rodová nerovnosť predstavuje súbor podobne komplexných príčin a následkov. S cieľom lepšie pripraviť ľudí z praxe, ktorí nemusia byť nevyhnutne odborne vzdelaní/é v rodovej problematike alebo v oblasti uplatňovania rodového hľadiska, príručka detailne preskúmava a vysvetľuje jednotlivé súvislosti. Pre lepšie pochopenie tu nájdeme príklady, ako sa rodová nerovnosť v rozličných dimenziách prejavuje v našom živote. Zároveň poslúži ako užitočný nástroj na obnovenie znalostí pre tých a tie, ktoré už s touto problematikou majú nejaké skúsenosti. Slovník a Príloha s prípadovými štúdiami Slovník odkazuje na často používané termíny v oblasti rodovej problematiky a v súvislosti s uplatňovaním rodového hľadiska. Pre vašu potrebu, ako aj pre jednoduchú ilustráciu toho, čo znamená gender mainstreaming v praxi, nájdete v prílohe s prípadovými štúdiami zhrnutie všetkých príkladov a prípadových štúdii, ktoré sa v príručke použili.

II. časť – Rodové súhrny: Sektorový prístup k uplat ňovaniu rodového h ľadiska (na CD v anli čtine)

Druhá časť, ktorá sa nachádza na priloženom CD, je rozdelená do série Rodových súhrnov, usporiadaných podľa odvetví alebo programových oblastí. Tieto súhrny zdôrazňujú hlavné rodovo determinované problémy v každej oblasti, najdôležitejšie argumenty pre gender mainstreaming, rovnako ako vhodné indikátory pokroku a možné body vstupu pre intervenovanie v prospech rodovej rovnosti. Postupnosť jednotlivých krokov, načrtnutú v prvej časti príručky, je možné použiť ako systém pre prácu s jednotlivými dôležitými aspektmi rodovej problematiky, načrtnutými práve v druhej časti Rodové súhrny.


│ 11

Údaje z druhej časti publikácie nemôžu byť úplné a vyčerpávajúce, keďže situácia sa mení podľa špecifických okolností jednotlivých krajín a regiónov, ako aj postupom samotného času. Tieto súhrny by preto mali slúžiť najmä ako užitočný odrazový mostík . Druhá časť začína podrobnejším úvodom, ktorý približuje spôsob, akým je možné využívať Rodové súhrny.


│ 12

2. Čo znamená gender mainstreaming? Gender mainstreaming predstavuje komplexnú stratégiu zameranú na dosiahnutie zvýšenia rodovej rovnosti v spoločnosti. To je možné dosiahnuť integrovaním rodového hľadiska do rozhodovacích, riadiacich a realizačných procesov vo všetkých dôležitých inštitúciách a vo všetkých programových oblastiach a sektoroch (podnikanie, zdravie, vzdelávanie, životné prostredie, doprava a pod.) Do slovenčiny prekladáme gender mainstreaming ako „uplatňovanie rodového hľadiska“. Nakoľko samotný anglický názov sa začína širšie používať, v tejto publikácii používame oba výrazy (poz. editorky). V systéme Organizácie spojených národov (OSN) bol gender mainstreaming zadefinovaný a prijatý v roku 1997. Oficiálna definícia Spojených národov uplatňovania rodového hľadiska je nasledovná: „...proces posudzovania dôsledkov akejkoľvek plánovanej aktivity na ženy a mužov vrátane legislatívy, politík alebo programov vo všetkých oblastiach a na všetkých úrovniach. Je stratégiou, ktorá zahŕňa záujmy a skúsenosti žien a mužov ako neoddeliteľnú súčasť procesov tvorby, realizácie, monitorovania a hodnotenia politík a programov vo všetkých politických, ekonomických a sociálnych sférach tak, aby z neho ženy a muži profitovali rovnocenne a aby sa nerovnosti medzi nimi ďalej nepodporovali.“1 Mandát Rozvojového programu OSN v oblasti rodovej rovnosti sa realizuje dvoma spôsobmi: gender mainstreaming a posilňovanie žien. Opatrenia na posilňovanie žien môžu predstavovať špecifické intervencie v rámci prístupu uplatňovania rodového hľadiska. No i tak, zatiaľ čo sa podporuje budovanie kapacít pre gender mainstreaming, je rovnako dôležité venovať osobitnú a presne zacielenú pozornosť aj opatreniam na posilňovanie žien. Gender mainstreaming nie je len otázkou sociálnej spravodlivosti. Tento prístup je zároveň nevyhnutný pre zaistenie dlhodobejšieho a trvalo udržateľného vyrovnaného rozvoja ľudskej spoločnosti. Jeho dlhodobým prínosom je dosiahnutie významnejšieho a trvalo udržateľného rozvoja ľudstva, ktorý bude prínosom pre všetkých. Je zrejmé, že gender mainstreaming neodsúva na druhú koľaj potrebu špecifických politík, stratégií, programov alebo projektov zameraných na podporu rodovej rovnosti. Úroveň intervencie (od základnej rodovej citlivosti ku komplexnému, presne zacielenému programu pre ženy alebo pre mužov) bude závisieť od špecifických potrieb a priorít, ktoré nám pomôže odhaliť rodovo citlivá analýza situácie (rodová analýza). Gender mainstreaming v organiza čných štruktúrach a prostrediach Gender mainstreaming ako komplexná stratégia sa musí zamerať priamo na inštitúcie (spoločnosti, úrady ap.), v ktorých sa dané politiky a programy tvoria a realizujú. Stratégiu na integrovanie rodových záujmov do programovania musí sprevádzať stratégia, ktorá zaistí, že pracovné prostredie je rodovo citlivé a garantuje rovnaké príležitosti a zaobchádzanie ako mužom tak aj ženám. Pre úspešnú implementáciu musia byť zaistené aj dostatočné technické kapacity a ľudské zdroje. Prečo je gender mainstreaming novinkou? Gender mainstreaming zdôrazňuje rodovú dimenziu vo všetkých oblastiach politiky. Rodová rovnosť už nie je ponímaná ako izolovaná otázka, ale stáva sa záležitosťou, ktorá sa týka všetkých stratégií a programov. Okrem toho stratégia uplatňovania rodového hľadiska 1 Zdroj: Report of the Economic and Social Council for 1997. Organizácia spojených národov, 1997.


│ 13

nevníma ženy izolovane, ale vníma mužov aj ženy ako aktérov a aktérky rozvojových procesov a zároveň ako tých a tie, ktorí/é z nich majú mať prospech. Na rozdiel od rodovo neutrálneho prístupu, gender mainstreaming nepredpokladá, že stratégie a aktivity budú na mužov a ženy, resp. chlapcov a dievčatá, vplývať rovnakým spôsobom. Gender mainstreaming sa významne líši aj od prístupu zameraného na úlohu žien v rozvoji (Women in Development, WID). Pri uplatňovaní rodového hľadiska tvorí východisko skôr dôkladná a dostatočne detailná analýza rozvojovej situácie než apriórne predpoklady o úlohe žien alebo o problémoch, ktorým ženy čelia. Skúsenosti ukázali, že rodová problematika sa líši v závislosti od krajiny, regiónu a konkrétnej situácie. Okrem toho, tie isté skúsenosti poukazujú na to, že muži a ženy, dievčatá aj chlapci, majú často rozličné potreby, priority, a že príležitosti, ktoré im poskytujú jednotlivé politiky a projekty, rovnako ako ich výsledky, často ovplyvňujú tieto skupiny nerovnomerne. Gender mainstreaming sa usiluje o nápravu týchto nerovností. Z týchto dôvodov má gender mainstreaming výraznú výhodu v porovnaní s druhými dvoma prístupmi: t.j. s „rodovo neutrálnym“ prístupom a prístupom zameraným na „úlohu žien v rozvoji“. Gender mainstreaming

• používa dostupné zdroje spôsobom, ktorý zaisťuje najväčšie možné prínosy pre všetkých – mužom aj ženám, chlapcom aj dievčatám.

• identifikuje a využíva príležitosti na posilňovanie rodovej rovnosti v projektoch

a politikách, pri ktorých by inak rodové otázky neboli zohľadnené. • môže zahrňovať konkrétne iniciatívy v prospech žien v takých strategických

oblastiach, akými sú legislatíva, rozhodovanie a participácia v rozhodovacích procesoch, a zároveň môže reagovať na skryté predsudky, ktoré smerujú k nespravodlivým situáciám pre mužov a ženy vo všetkých oblastiach tvorby politík.

• v rámci pracovných postupov nielenže umožňuje tvorcom politík, ako aj ľuďom

z praxe, zamerať sa na dopady rodovej nerovnosti, ale zároveň dovoľuje identifikovať a napraviť postupy, ktoré ju spôsobujú.

3. Gender mainstreaming v kontexte Európy, Strednej Ázie a Spolo čenstva nezávislých štátov: Regionálne výzvy

Prečo uplat ňovať rodové h ľadisko v regióne Európy a SNŠ ? Hoci zmeny, ktoré sa udiali v postsocialistických krajinách, znamenali pre niektorých prínos a nové príležitosti, zároveň začala narastať chudoba, zvyšovala sa miera nezamestnanosti, sociálneho vylúčenia2 a prehlbovala sa polarizácia. Zatiaľ čo ťažkosti spojené s prechodným obdobím zažívali rovnako muži aj ženy, pre ženy tieto zmeny znamenali väčšie sociálne, politické a ekonomické straty ako pre mužov. Je dôležité nespájať rod automaticky iba so ženami; je rovnako nevyhnutné uvedomiť si, že napriek pokroku v dosahovaní vyššej miery rodovej rovnosti, ženy stále patria medzi tie najchudobnejšie a najmarginalizovanejšie súčasti populácie v tomto regióne Európy a v rámci SNŠ, podobne ako je tomu aj v iných častiach sveta. Z hľadiska viacnásobných úrovní identity – či už ide o vek, etnicitu, náboženstvo, triedne postavenie, zdravotné postihnutie, sexuálnu orientáciu alebo vzdelanie, rod predstavuje jeden z najdôležitejších faktorov, ktorý určuje, ako bude daný človek 2 Sociálne vylúčenie sa týka štrukturálnych prekážok a inštitucionálnych opatrení, ktoré na základe rodu, veku, etnicity ap. odopierajú niektorým jednotlivcom, rodinám a skupinám prístup k zdrojom, ktoré im zaručujú základné občianske práva.


│ 14

vnímaný v spoločnosti, aké role sa od neho očakávajú, aký má prístup k zdrojom, príležitostiam, a akú má moc vplývať na rozhodovacie procesy. Viac než 15 rokov po páde socializmu existujú priepastné rozdiely medzi krajinami v Európe a v rámci SNŠ. Zatiaľ čo krajiny ako Česká republika, Estónsko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Poľsko a Slovensko (v čase prekladu už aj Bulharsko a Rumunsko, pozn. prekladateľky) sú členskými krajinami Európskej únie a majú relatívne silnú a ekonomiku a stabilnú demokraciu, situácia na Balkáne a Ďalekom východe v krajinách SNŠ je odlišná. Fakt, že dvanásť z pätnástich krajín bývalého Sovietskeho zväzu a niekoľko krajín v strednej a východnej Európe sa v klasifikácii UNDP nachádza v kategórii stredne rozvinutých krajín (medium human development)3 znamená, že čelia obdobným výzvam a problémom, s akými bojujú mnohé iné rozvojové krajiny. A hoci tieto krajiny nevykazujú v oblasti dosahovania základnej gramotnosti a vzdelania priveľké rodové rozdiely, napriek tomu ženy v postsocialistických krajinách čelia rodovo podmieneným nerovnostiam. Niektoré z týchto nerovností sa objavili v dôsledku zavádzania reforiem a politík v rámci prechodného obdobia, iné sú dôsledkom znovu sa objavujúcich konzervatívnych ideológií a zatiaľ neodkrytých pretrvávajúcich predsudkov, ktoré znevýhodňujú ženy. Pre aktérov a aktérky rozhodovacích procesov, ako aj pre ľudí z praxe v tejto časti sveta, je preto dôležité pri vytváraní a implementovaní stratégií uplatňovať rodové hľadisko, aby tak mohli lepšie identifikovať rodovo podmienené nerovnosti a rôzne podoby sociálneho vylúčenia. Prudká socioekonomická transformácia a výzvy Niektoré zo socioekonomických a politických reforiem presadzovaných počas transformačného obdobia neuspeli pri odstraňovaní znevýhodnení žien, ktoré pochádzalo ešte z obdobia socializmu. Medzi socialistické dedičstvá rodových nerovností patrí napr. dvojité zaťaženie (ku ktorému dochádza, keď sa od žien očakáva, že budú zárobkovo činné a zároveň zabezpečia starostlivosť o deti a o ostatných členov a členky rodiny), obmedzený prístup žien do vyšších úrovní riadenia a nerovná miera zárobkov a pracovných príležitostí. Namiesto toho, mnohé z týchto liberalizujúcich a privatizačných politík vrátane odstavenia systému sociálneho zabezpečenia a obmedzenia dotácií na starostlivosť o deti, vzdelávanie a zdravie, v skutočnosti viedli k prehlbovaniu rodovej asymetrie, sociálneho vylúčenia a nerovnosti. Napríklad začiatkom deväťdesiatych rokov čelili ženy v omnoho väčšej miere ako muži prepúšťaniu na trhu práce a boli tak aj vo väčšej miere nutné prijať horšie platenú prácu vo verejnej správe alebo v sektore služieb4. Strata dotácií viedla k obmedzeniu dostupnej starostlivosti o deti a zhoršil sa aj prístup k zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu. Okrem negatívnych dôsledkov týchto reforiem došlo v postsocialistických krajinách aj k znovuoživeniu konzervatívnych ideológií, ktoré viedlo k opätovnému zadefinovaniu rodových rolí a vzťahov. Napríklad násilie páchané na ženách – problém, ktorý pretrváva v krajinách celého sveta – sa v krajinách strednej a východnej Európy a SNŠ ešte viac zhoršil vďaka narastajúcej chudobe, narušeniu sociálnych vzťahov a prehlbujúcemu sa sociálnemu vylúčeniu. Ženy, ktoré sa stali obeťami násilia, sa pre nedostatok príležitostí získať vhodné zamestnanie a bývanie za prijateľnú cenu často cítia bezmocné, bež možnosti opustiť vzťah s násilným partnerom. A hoci sú rôzne programy, útulky a linky bezpečia na regionálnej úrovni schopné poskytnúť podporu určitému počtu žien, tieto riešenia bývajú často nastavené ako riešenia „čisto ženských problémov“ a neberú do úvahy širší štrukturálny a inštitucionálny rámec týchto problémov.5

3 UNDP, 2005. 4 UNDP, 2006: 9. 5 Ishkanian, 2002


│ 15

Konzervatívne ideológie nielenže obmedzujú príležitosti pre ženy, ale neraz aj limitujú ich prístup k zdrojom. Napríklad v Tadžikistane navzdory formálnemu pozemkovému právu žien boli mnohé vylúčené z rozdeľovania pôdy, keď úradníci odmietali žiadosti rodín, na čele ktorých stáli ženy. Tento postup sa ukázal byť problematický najmä s ohľadom na masívnu migráciu mužov za prácou v období po vyhlásení nezávislosti, dôsledkom čoho vysoké percento vidieckych žien v Tadžikistane prevzalo zodpovednosť za hospodárenie na farmách.6 Vďaka rastúcej chudobe dochádza v postsocialistickom období k v významnému rastu v miere dočasnej aj trvalej migrácie. Veľa žien, napríklad v Albánsku, Arménsku, Azerbajdžane, Gruzínsku, Kirgizsku a Tadžikistane, ostalo zrazu bez mužov, ktorí odišli za prácou do zahraničia na niekoľko mesiacov alebo aj rokov. Domácnosti, na ktorých čele stoja ženy, čelia nielen samotnému znevýhodneniu, ako bolo spomenuté v príklade z Tadžikistanu, ale v niektorých prípadoch si muži, ktorí odišli za prácou, časom založia nové rodiny a opustia svoje pôvodné rodiny. Tie tak vystavia ešte väčšiemu riziku chudoby a sociálneho vylúčenia. Okrem legálnej migrácie došlo v posledných rokoch k nárastu obchodovania so ženami a s deťmi v pornopriemysle a sexbiznise a k zneužívaniu a obchodovaniu s lacnou pracovnou silou mužov aj žien, migrantov a migrantiek z bývalých socialistických krajín smerom do krajín západnej Európy, štátov v Zálive a niekedy aj do Spojených štátov. Obchodovanie s ľuďmi vo všetkých svojich formách (v sexbiznise aj otrocká práca) patrí k fenoménom relatívne neskoršieho obdobia vývoja v postsocialistických krajinách. Môže byť čiastočne vysvetľované pokračujúcimi ekonomickými ťažkosťami, vzrastajúcou chudobou v krajinách pôvodu a silnejúcou imigračnou kontrolou v cieľových krajinách, ktorá obmedzuje legálnu migráciu a núti tých/tie, ktorí/é chcú migrovať, vyhľadávať nelegálne cesty. Zatiaľ čo muži sa často stávajú obeťami kšeftárov, ktorí si vyrubujú neúnosné poplatky za nelegálny transport alebo sprostredkovanie pracovného miesta, najväčšiemu riziku sú vystavené ženy a deti, ktoré páchatelia predávajú za účelom poskytovania sexuálnych služieb, a ktoré tak čelia okrem ekonomického vykorisťovania aj sexuálnemu, fyzickému a psychickému zneužívaniu. Politická transformácia a participácia Ženy mali dôležitú úlohu v občianskom hnutí na konci osemdesiatych rokov minulého storočia. Bezprostredne po páde socialistických vlád to však boli práve ony, ktoré ostali vylúčené z novo formovaných vlád. Odstránením kritizovaného systému kvót v postsocialistických krajinách došlo k drastickému zníženiu počtu žien v parlamente a na ministerských postoch. V Arménsku napríklad odstránenie systému kvót viedlo k výraznému poklesu politickej reprezentácie žien: v roku 1985 bolo z 219 členov a členiek parlamentu 121 žien, po voľbách do Národného zhromaždenia v roku 1991 klesol ich počet na 8.7 Nízke percento zastúpenia žien v parlamente (približne 3 percentá) ostal do značnej miery rovnaký aj v nasledujúcich parlamentných voľbách, ktoré sa konali v rokoch 1995, 1999 a 2003.8 Elimináciou systému kvót sa dá pokles zastúpenia žien vysvetliť len čiastočne. Ďalšie faktory ako napr. dvojité zaťaženie, socializácia v duchu stereotypných rodových rolí a pretrvávajúce názory verejnosti o tom, že politika je mužská záležitosť a vo svojej podstate skorumpovaná a špinavá hra, to všetko prispelo k nízkej miere zastúpenia žien vo verejnej správe a v politických stranách.9

6 Babajanian, 2007 7 ABA/CEELI, 2002 8 Democracy Today, 2002 9 Kuehnast and Nechemias, 2004


│ 16

Nedostatočná reprezentácia žien a ich nízky podiel v politike nie je špecifikom iba postsocialistických krajín, ale predstavuje celosvetový problém. Pozoruhodným fenoménom v postsocialistických krajinách je, že hoci zastúpenie žien na úrovni národných a lokálnych vlád a politických strán kleslo, zároveň došlo vo všetkých krajinách tohto regiónu k nevídanému nárastu zapojenia žien do formovania občianskej spoločnosti. Vytvorili sa tak príležitosti pre zastúpenie žien vo verejnom sektore, ale na druhej strane, ako ilustrujeme ďalej, aktivizmus a participácia dávajú ženám len veľmi obmedzené možnosti, ako ovplyvniť vytváranie a implementáciu politík a legislatívy. Zdravotníctvo a sociálne zabezpe čenie: Znepokojujúce trendy Rýchle sociálne a ekonomické zmeny vystavili mnohých obyvateľov a obyvateľky tohto regiónu novým ťažkostiach a obavám, ktoré viedli k početným zdravotným problémom vrátane vysokého počtu depresií a srdcovo-cievnych ochorení. Svoju úlohu zohrali tradičné rizikové faktory ako nezdravá životospráva, fajčenie, nadmerné pitie alkoholu a ďalšie ochorenia. Štúdie však poukazujú aj na ďalšie príčiny: chudobu, sociálne vylúčenie a narušenie sociálnych vzťahov.10 Najrizikovejšími skupinami v tomto prípade sa stali mladí muži a muži v strednom veku. V posledných rokoch predpokladaná dĺžka života mužov poklesla a prehlbuje sa rozdiel medzi predpokladanou dĺžkou života mužov a žien v mnohých krajinách tejto časti sveta. Najhoršia situácia je v Rusku, kde ženy prežívajú mužov v priemere o 13 rokov, zatiaľ čo rozdiel medzi vekom dožitia u mužov a žien sa v celosvetovom priemere pohybuje okolo štyroch, piatich rokov. Dokonca aj v niektorých nových členských krajinách EÚ, ako sú Estónsko a Litva, je podiel výskytu depresií a srdcovo-cievnych ochorení dosť vysoký a v porovnaní s ostatnými členskými krajinami EÚ vykazujú tieto krajiny aj veľké rozdiely v priemernej dĺžke života medzi mužmi a ženami. Okrem ochorení spôsobených nadmerným stresom čelia štáty bývalého Sovietskeho zväzu aj najrýchlejšiemu nárastu nákazy HIV/AIDS na svete. Šírenie HIV/AIDS súvisí najmä s nárastom intravenózneho užívania drog (takmer o 400 percent od roku 1989) a so zvyšujúcim sa počtom mladých mužov a žien poskytujúcich sexuálne služby. Krajiny ako Ukrajina, Rusko, Moldavsko a Bielorusko zažili vysoko alarmujúcu mieru nárastu HIV infekcie (napr. v Rusku až 1 milión infikovaných osôb).11 Z dôvodu migrácie za prácou sa výskyt HIV šíri ďalej na východ do štátov strednej Ázie a Kaukazu. Tento vývoj predstavuje rovnako vážne dopady na mužov aj na ženy. Zatiaľ čo muži čelia ťažkostiam a potrebujú pomoc, ženy takisto ako muži trpia následkami týchto ochorení, ale zároveň aj ich sprievodnými javmi ako napr. opustenie partnerom a či domácim násilím. V dôsledku alkoholizmu mužov v spojitosti s nerovnomernou deľbou domácich prác (dokonca aj v prípade domácností, kde sú muži nezamestnaní) sa kvalitatívne zhoršuje chudoba žien tak ako stúpa miera ich dvojitého zaťaženia domácimi prácami, starostlivosťou o rodinu spolu so zabezpečovaním príjmu prostredníctvom práce mimo domova. Možnosti rodín vyžiť z jedného príjmu navyše ohrozuje alkoholizmus mužov, pre ktorých sú výdavky na alkohol vyššou prioritou ako výdavky na zabezpečovanie ostatných potrieb rodiny.12 Ak sa nepodniknú potrebné kroky, rozšírenie HIV/AIDS a vysoký rozdiel v priemernej dĺžke života môže viesť v budúcnosti k vážnym následkom. Napríklad postsocialistické dôchodkové reformy, zavádzané v krajinách od Lotyšska až po Kirgizsko, sankcionujú predčasný odchod do dôchodku a nezohľadňujú prínos neplatenej práce vykonanej v domácnosti. V kombinácií s rozdielmi v predpokladanej dĺžke života mužov a žien tak tieto reformy podstatne zvyšujú riziko prehlbovania chudoby žien v dôchodkovom veku.

10 Tarkowska, 2002 11 McAdams, 2005 12 Tarkowska, 2002


│ 17

4. Pokrok v oblasti gender mainstreamingu - uplat ňovania rodového h ľadiska Medzinárodná, regionálna a národná legislatíva a pr ístup k riešeniu problémov: Čo sa podarilo dosiahnu ť? Pre hlbšie včlenenie prístupu uplatňovania rodového hľadiska do rozvojových a plánovacích procesov je dôležité zohľadniť legislatívu a programy na rôznych úrovniach – medzinárodnej, regionálnej (napr. EÚ) a národnej úrovni. Od roku 1991 boli iniciované rozličné medzinárodné dohovory a programy s cieľom reagovať na potreby rodovej rovnosti a rodovo citlivého rozvojovej politiky. Hoci všetky štáty tejto časti sveta podpísali dokumenty ako Dohovor OSN o eliminácii všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW), pokrok je pomalý z dôvodu nedôsledného uplatňovania legislatívy. Podobná situácia je aj v prípade Miléniových rozvojových cieľov (Millenium Development Goals, MDGs), ktoré akceptovali všetky vlády štátov v tejto oblasti. Zatiaľ čo na podporu rodovej rovnosti a posilnenie žien sa špecificky zameriava miléniový rozvojový cieľ č. 3, o rodovej dimenzii môžeme hovoriť aj v prípade ostatných rozvojových cieľov, pri napĺňaní ktorých možno podobne očakávať dopad aj na oblasť rodových rolí a vzťahov. Na regionálnej úrovni predstavuje významný faktor zmien vstup jednotlivých krajín do Európskej únie. S ohľadom na dôraz, ktorý EÚ kladie na uplatňovanie politík rodovej rovnosti, museli všetky kandidátske krajiny pred podpísaním zmlúv splniť Kodanské kritériá z roku 1993, ktoré požadovali politické reformy, ekonomickú transformáciu, rovnako ako zmeny v legislatíve a sociálnej politike. Prístupové krajiny v záujme urýchlenia prechodu na trhovú ekonomiku upravili svoje právne a inštitucionálne systémy, posilnili ľudskoprávne štandardy a zlepšili demokratické, občianske a politické princípy, politiky a praktiky. Napriek tomu, že gender mainstreaming tvorí súčasť politík EÚ, zavádzané reformy trhu, rovnako ako neoliberálne politiky (vrátane krátenia výdavkov na sociálne zabezpečenie) ukázali, že hoci sa dosiahol určitý pokrok, ostáva ešte veľa toho, čo je potrebné zlepšiť.. Čo sa týka národnej úrovne, krajiny v tomto regióne zaviedli rôzne legislatívne nástroje na podporu rodovej rovnosti. Problém však nespočíva v absencii legislatívy, ale skôr v jej uplatňovaní a vynútiteľnosti v praxi. Ďalšou prekážkou sú konzervatívne ideológie, ktoré znevýhodňujú ženy v prístupe k zdrojom (ako napr. k pôde) a k príležitostiam. Tieto presvedčenia a praktiky, ktoré sa z nich rodia, vládni úradníci často prehliadajú, ticho tolerujú alebo dokonca zľahčujú ich význam. To umožňuje prežívanie skrytých predsudkov, ktoré blokujú úsilie pri zavádzaní rodovej rovnosti. Ak sa vrátime na úroveň národných rozvojových programov, najdôležitejším nástrojom na zníženie chudoby v súčasnosti sú postupy uplatňované pri implementácií Strategických dokumentov na znižovanie chudoby (Poverty Reduction Strategy Papers). Nástroj na riešenie chudoby, iniciovaný Svetovou bankou a Medzinárodným menovým fondom v roku 1999, bol implementovaný približne v sedemdesiatich krajinách vrátane Albánska, Arménska, Azerbajdžanu, Bosny a Hercegoviny, Gruzínska, Kirgizska, Macedónska, Moldavska, Srbska, Čiernej Hory, Tadžikistanu a Uzbekistanu. Hoci vo väčšine krajín disponujú ženy menším počtom ekonomických príležitostí a čelia horšiemu prístupu k službám než muži, analýza chudoby vo väčšine Strategických dokumentov na znižovanie chudoby nereflektuje rodový rozmer chudoby, ani odlišnosti v skúsenostiach mužov a žien v súvislosti s chudobou. V niektorých prípadoch boli do druhej generácie Strategických dokumentov na znižovanie chudoby rodové otázky zapracované, tak ako ukazujú príklady uvedené v sekcii Chudoba. No i tak ostávajú veľké medzery v uplatňovaní rodového hľadiska v rámci Strategických dokumentov na znižovanie chudoby, vrátané ich cieľov a procesov spojených s ich implementáciou. Je nutné zapracovať predovšetkým na integrácii rodového hľadiska do makroekonomických politík a rozpočtových politík na národnej úrovni.


│ 18

Na úrovni občianskej spoločnosti, ako už bolo uvedené skôr, ženy zostávajú naďalej veľmi aktívne v organizáciách občianskeho sektora. Mnohé z mimovládnych organizácii venovali veľké úsilie na riešenie rôznorodej agendy rodovej rovnosti a ženských práv vrátane reprodukčných práv, sexuálneho obťažovania, posilňovania žien, rozvoju ich líderských zručností, ale aj boju proti obchodovaniu so ženami. Navzdory týmto snahám však nemali možnosť ovplyvniť politický rozvoj a rozhodovacie procesy tak, ako by sa vzhľadom na ich angažovanosť očakávalo. Bez účasti v politických stranách, zastúpenia vo vláde, aktívneho zapojenia sa do podnikania v súkromnom sektore či prístupu k finančným zdrojom sa nemôžu vyrovnať so štrukturálnymi, politickými a ekonomickými príčinami týchto problémov, ani prekonávať skryté predsudky, ktoré pod vplyvom pôsobenia konzervatívnych ideológií, názorov, postojov a praktík pretrvávajú a ohrozujú ciele v oblasti dosahovania rodovej rovnosti. Čo je ešte potrebné vykona ť? Ako už bolo spomenuté, je nevyhnutné posilniť uplatňovanie legislatívy na podporu rodovej rovnosti v praxi. Dá sa to dosiahnuť spojeným úsilím občianskej spoločnosti, iniciujúcej zmeny smerom zdola, a súčasne medzinárodného tlaku zhora, ktoré prinútia národné vlády posilňovať súlad a implementáciu legislatívy v oblasti podpory rodovej rovnosti. Na príklade významu, ktorý sa prikladá Strategickým dokumentom na znižovanie chudoby vo vybraných krajinách Európy a SNŠ, je možné poukázať na dôležitosť uplatňovania rodového hľadiska v rámci procesov tvorby, implementácie, ako aj monitorovania. Príklad zapojenia sa občianskej spoločnosti do procesov spojených so Strategickým dokumentom na znižovanie chudoby v Srbsku prináša kapitola Chudoba. Nápomocná môže byť aj analýza rodovo citlivého rozpočtovania, opísaná v časti Makroekonomika a trh, prípadne rodovo citlivý monitoring a indikátory evaluácie. Aj mimo rámca Strategických dokumentov na znižovanie chudoby je pre verejných činiteľov a ľudí z praxe dôležité zavádzať gender mainstreaming do akýchkoľvek rozvojových programov, pretože tento prístup prispieva nielen k podpore a posilneniu rodovej rovnosti, ale pomáha aj znižovať chudobu a posilňuje ekonomický rast. Ďalšou súčasťou zaistenia rodovej rovnosti je zlepšenie prístupu žien k primeraným pracovným príležitostiam. Na podporu a posilňovanie rodovej rovnosti v ekonomike je potrebné zlepšiť prístup k cenovo prijateľným predškolským zariadeniam, zabezpečiť širšiu dostupnosť rôznych flexibilných foriem práce, zaistiť transparentné hodnotenie pracovného výkonu a spravodlivejšie mzdy, spolu s posilnením praktického uplatňovania legislatívy v oblasti zamestnanosti a rovnosti príležitostí.13 Celá táto problematika je rozpracovaná v kapitole Práca. Okrem zohľadnenia dôležitej úlohy, ktorú ženy zohrávajú v občianskej spoločnosti, je nevyhnutné zvýšiť ich participáciu aj v politických stranách a vo vláde, tak ako o tom hovorí kapitola Demokratická vláda. Kvóty by nemali byť chápané ako všeliek, ale naopak, kvótny systém je potrebné kombinovať s intenzívnejším využívaním rodovej analýzy, tréningov zameraných na posilňovanie žien, zlepšovanie ich líderských zručností, vzdelávanie a mentorské programy pre mladé ženy. Cieľom týchto aktivít by malo byť riešenie rodových nerovností a nerovnováhy zastúpenia žien v politike a na vládnej úrovni. Problémy ako migrácia a obchodovanie s ľuďmi si vyžadujú väčšiu mieru medzinárodnej, regionálnej a lokálnej spolupráce. Rovnako ako prevencia pomocou informatívnych a vzdelávacích kampaní sú potrebné aj programy zamerané na reintegráciu a rehabilitáciu navrátilcov, ktoré by mali zahŕňať psychologické poradenstvo, tréningy zručností a programy na rozvíjanie schopností tvoriť a získavať príjem. Pozornosť si zaslúžia aj základné faktory, ktoré prispievajú k rozvoju obchodovania s ľuďmi. Gender mainstreaming v oblasti znižovania chudoby, lokálneho rozvoja, ľudských práv a spravodlivosti (t.j. v oblastiach, ktoré

13 UNIFEM, 2006


│ 19

pokrýva aj táto príručka) tvorí dôležitý základ pre rozvoj kapacít ľudských zdrojov a znižovanie miery ich zraniteľnosti voči rôznym rizikovým faktorom. Keď zohľadníme skutočnosť, že šírenie mnohých sexuálne prenosných chorôb, ako je napr. HIV/AIDS, podmieňuje v tomto regióne najmä vzrastajúca intraregionálna migrácia, chudobou motivované poskytovanie komerčných sexuálnych služieb a zvyšujúci sa podiel intravenóznych užívateľov a užívateliek drog, je multisektorový prístup k HIV/AIDS viac než aktuálny. Aj vzhľadom na to je mu v príručke venovaná osobitná kapitola. A konečne, ako ukážeme v kapitole Zdravie, rodový prístup je rovnako dôležitý aj v otázkach dostupnosti zdravotnej starostlivosti, lepšieho vzdelávania v oblasti zdravia, ako aj prevencie a liečby, keď si uvedomíme, že muži a ženy odlišne vnímajú a prežívajú aj chorobu aj liečbu. Záver V Úvode bolo nastolených niekoľko otázok. Aký význam má gender mainstreaming v práci, ktorú robím? Týka sa môjho regiónu? Prečo by som ho mal/a zohľadňovať? Ak aj chápem význam a dôležitosť tohto hľadiska, ako ho mám vlastne uplatňovať? Ako konkrétne by som to mal/a robiť? Teraz je viac než jasné, že gender mainstreaming je relevantné skutočne pre všetkých ľudí z praxe, zainteresovaných v rozvojovej práci a verejnej politike. Politiky a projekty nie sú rodovo neutrálne. Ak má byť konečným cieľom politík a projektov zlepšenie života a životného prostredia ľudí, ktorým slúžia, nemôžeme si dovoliť ignorovať potrebu uplatňovať rodové hľadisko. Ak chceme dosiahnuť najlepší možný výsledok, musíme venovať náležitú pozornosť tomu, ako vplývajú politiky a projekty rozličným spôsobom na mužov a ženy, resp. na chlapcov a dievčatá. Bez uplatňovania rodového hľadiska nevieme, ako a kde správne nasmerovať použiteľné zdroje tam, kde sú najviac potrebné. A čo je najdôležitejšie, bez uplatňovania rodového hľadiska sa budú súčasné problémy (ako napr. dôsledky ekonomických problémov, nízka úroveň zdravia, následky znehodnocovania zhoršujúceho sa prostredia a iné) len viac a viac prehlbovať a na ich odstránenie bude potrebné stále viac a viac času. Gender mainstreaming predstavuje kľúčový nástroj pre nastolenie a riešenie tejto problematiky tu a teraz tým, že sa zameriava špeciálne na to, na koho súčasná situácia vplýva a akým spôsobom. Na rozdiel od predchádzajúcich prístupov, ktoré poukazovali na rodovú nerovnosť v rozvojových politikách, prístup postavený na uplatňovaní rodového hľadiska:

• dovoľuje aktérom/aktérkam rozhodovacích procesov a ľuďom z praxe zamerať sa nielen na dopady rodovej nerovnosti, ale tiež identifikovať a poukázať na procesy a okolnosti, ktoré ju spôsobujú,

• identifikuje a využíva príležitosti na zlepšenie rodovej rovnosti v projektoch

a politikách, ktoré by inak nezohľadnili rodové aspekty danej situácie,

• podporuje zohľadňovanie otázok rodovej rovnosti počas trvania celého projektového alebo politického cyklu, čím sa zaistí zavádzanie vzájomne sa posilňujúcich systémov a ich patričné monitorovanie a vyhodnocovanie. Namiesto toho, aby rod figuroval v projektovej dokumentácii ako formálne deklarovaná záležitosť, prístup uplatňovania rodového hľadiska môže priniesť reálny a trvalo udržateľný prínos pre mužov aj ženy.

Navzdory istému pokroku, ktorý sa podarilo dosiahnuť, rodová rovnosť v tomto regióne Európy a v rámci SNŠ stále ostáva kritickým aspektom. Rýchlo zavádzané zmeny a reformy, ako aj niektoré z nečakaných dôsledkov otvorenia hraníc, voľného pohybu tovaru, ľudí a informácií ukazujú, že máme ešte ďaleko k spokojnosti. Gender


│ 20

mainstreaming rozhodne predstavuje kľúčový nástroj na riešenie týchto stále aktuálnych výziev. Vo vzťahu ku konkrétnemu uplatňovaniu tohto nástroja ponúka táto príručka všetko potrebné na jednom mieste. Jej cieľom je previesť ľudí z praxe ako teóriou tak aj praxou uplatňovania rodového hľadiska. Príklady z jednotlivých krajín a prípadové štúdie sa zameriavajú ako na výzvy tak aj na riešenia pri uplatňovaní rodového hľadiska v praxi. Autorky a autori dúfajú, že konkrétne príklady poslúžia ako základné východiská pre prebiehajúci dialóg medzi ľuďmi z praxe z jednotlivých krajín, ktorí budú pokračovať vo vzájomnej výmene skúseností a úspechov a budú sa učiť jeden od druhého. Autorky a autori si, samozrejme, uvedomujú, že gender mainstreaming nemožno chápať ako univerzálny nástroj, ktorý pasuje na všetko, resp. ktorý sa dá aplikovať rovnakým – t.j. tým istým – spôsobom a v každej situácii. Pri tvorbe politík a programov vzťahujúcich sa k rodovým otázkam je potrebné zohľadniť rozdielnosti tohto regiónu Európy a SNŠ a vziať do úvahy sociálne a kultúrne špecifiká jednotlivých krajín. Navyše, v závislosti od rôznych okolností sa menia aj prekážky, ktoré bránia uplatňovaniu rodového hľadiska, a preto sa musia neustále vyvíjať aj nové spôsoby zavádzania prístupu zameraného na gender mainstreaming. Zámerom príručky je prostredníctvom príkladov z rôznych krajín poskytnúť čitateľom a čitateľkám konkrétne nápady a inšpirácie, ktoré môžu ďalej tvorivo rozvíjať pri riešení špecifických výziev, pred ktorými stoja vo svojej vlastnej krajine. Hoci táto príručka predstavuje hodnotný nástroj pre ľudí z praxe, na dosiahnutie úspechu je potrebné, aby sa gender mainstreaming stalo integrálnou súčasťou širšieho rámca rozvojovej a verejnej politiky. Jednotlivé/í odborníčky a odborníci majú veľký vplyv na úspešnosť uplatňovania rodového hľadiska, no i tak sú limitované/í mierou podpory zo strany politikov a političiek, donorských organizácií a ostatných kľúčových aktérov rozhodovacích procesov. Ak chceme pre mužov a ženy v našich spoločenstvách zabezpečiť to, čo potrebujú, je dôležité zdôrazniť nasledujúce priority:

• Pre naplnenie Rozvojových miléniových cieľov v rodovej oblasti je nevyhnutné implementovať stratégie na ich dosiahnutie. Rovnako je potrebné sformulovať regionálne a národné ciele a následne zaistiť ich napĺňanie.

• Záväzok dodržiavania princípu rodovej rovnosti sa musí nielen jednoznačne

premietnuť do národných rozvojových plánov všetkých krajín, ale zároveň je potrebné vytvoriť a ďalej podporovať udržanie skutočnej politickej vôle tento záväzok napĺňať.

• Na dosiahnutie týchto cieľov musia byť súčasne alokované dostatočné zdroje.

• Zodpovednosť za gender mainstreaming nemôže byť delegovaná iba na

radových štátnych zamestnancov a zamestnankyne. Sú to najmä manažéri/manažérky a kľúčoví vládni aktéri v rozhodovacích procesoch, ktorí si musia uvedomiť, aký prínos predstavuje rozvoj realistických stratégií uplatňujúci rodového hľadisko – a práve ich je aj potrebné brať na zodpovednosť za zabezpečenie implementácie týchto stratégií.

• Podobne musia bilaterálni a multilaterálni rozvojoví partneri zabezpečiť, aby sa

gender mainstreaming nezredukovalo iba na rodovo špecifické projekty, ale sa stalo integrálnou súčasťou všetkých foriem rozvojovej pomoci.

Zabezpečenie primeraných tréningov v oblasti uplatňovania rodového hľadiska by nemalo zostať v polohe jednorazovej iniciatívy, ale malo by sa stať trvalou súčasťou tréningových programov pre všetkých ľudí pôsobiacich v oblasti rozvojovej a verejnej


│ 21

politiky na oboch úrovniach – ako na nižšej operačnej úrovni tak aj na vyššej úrovni rozhodovacích procesov. Príručka poskytuje pre zavádzanie takýchto tréningových a vzdelávacích procesov vynikajúci základ. Gender mainstreaming nie je prechodným módnym trendom v žargóne rozvojovej pomoci. Predstavuje konkrétny spôsob, akým je možné do tohto regiónu priniesť reálnu zmenu a zlepšiť životy mužov a žien, resp. chlapcov a dievčat. V stávke sú práva, živobytie, blaho a samotné životy ľudí. Takže skutočná otázka je: Môžeme si dovoliť, aby sa gender mainstreaming nestalo realitou?

Použitá literatúra CEDAW Assessment Tool Report: Armenia. American Bar Association Central European and Eurasian Law Initiative, Washington, D.C. 2002. Babajanian, Babken: The Social Exclusion Framework and the Poverty Reduction Strategy in Tajikistan. In: a special issue of Central Asian Survey on Social Policy and Development in Central Asia and the Caucasus, guest edited by Armine Ishkanian. ’Kanants tem khdtakanutyan polor tzeveri veratzman masin’ mitchasgayin conventsiayi irakanatsman arnchutyamp Hayastani Hanrapetutyan Krarvarutyan Yekrort parberakan hasvedvurtyan sdeverayin hasvedvutyun (Shadow Report to the Second Periodic Report of the Government of the Republic of Armenia on the Implementation of the Convention on the Elimination of all forms of Discrimination Against Women). El Guna Publishing House, Jerevan 2002. Ishkanian, Armine: Is the Personal Political? The Development of Armenia’s NGO Sector During the Post-Soviet Period. University of California, Institute of Slavic, East European and Eurasian Studies, Berkeley 2003. http://repositories.cdlib.org/iseees/bps/2003_03-ishk/ Kuehnast, Kathleen and Carol Nechemias (eds.): Post-Soviet Women Encountering Transition: Nation-Building, Economic Survival, and Civic Activism. Washington, D.C: Woodrow Wilson Pressand Baltimore: Johns Hopkins University Press 2004. McAdams, Lisa: Needle Sharing, Unprotected Sex Fuel HIV/AIDS in Former Soviet Union. Voice of America News, Moskva 2005 (http://www.voanews.com/english/archive/2005-08/2005-08-30-voa77.cfm) Stone, Richard: Stress: The Invisible Hand in Eastern Europe’s Death Rates. In: Science Vol. 288. no. 5472, pp. 1732 – 1733. 2000. Tarkowska, Elzbieta: Intra household Gender Inequality: Hidden Dimensions of Poverty aminy Polish women, In: Communist and Post Communist Studies 35 (4). 2002. UNDP Annual Report 2005. UNDP, 2005 http://www.undp.org/annualreports/2005/english/ The Story Behind the Numbers: Women and Employment in Central and Eastern Europe and the Western Commonwealth of Independent States, UNIFEM http://www.unifem.org/attachments/products/StoryBehindTheNumbers_eng.pdf


│ 22

Gender mainstreaming

Desať krokov k uplatňovaniu rodového hľadiska v procesoch tvorby politík

Úvod Gender mainstreaming pozostáva z integrácie rodovej perspektívy a rodovej analýzy do všetkých štádií prípravy, realizácie a vyhodnocovania projektov, politík a programov. Táto časť príručky poskytuje praktické návody a rady na pretavenie teoretických východísk uplatňovania rodového hľadiska do praxe. Prvá kapitola sa preto venuje desiatim odlišným, ale vzájomne prepojeným štádiám projektového alebo politického cyklu. Gender mainstreaming nepredstavuje izolované samoúčelné cvičenie, naopak, musí sa stať integrálnou súčasťou projektového a/alebo politického cyklu. Túto kapitolu môžete využiť ako kontrolný zoznam. Pomôže vám identifikovať postupy, ktoré ste už uplatnili, a zároveň poskytne návod na dôslednejšie uplatňovanie rodového hľadiska. Desať krokov k uplat ňovaniu rodového h ľadiska zah ŕňa:

1. Zapájanie kľúčových aktérov: Kto sú aktéri rozhodovacích procesov?

2. Identifikovanie rodovej agendy: V čom spočíva rodový rozmer danej problematiky?

3. Smerom k rodovej rovnosti: Čo je cieľom?

4. Mapovanie situácie: Aké informácie máme k dispozícii?

5. Lepšie poznanie situácie: Výskum a analýza

6. Rozhodovanie o ďalšom postupe: Rozhodovanie o politických intervenciách a rozpočtoch

7. Advokačné stratégie: Na rode záleží!

8. Monitorovanie: Rodovo citlivé sledovanie pokroku

9. Evaluácia (vyhodnotenie): Ako sme si počínali?

10. Rodovo citlivá komunikácia

Je gender mainstreaming naozaj taký komplikovaný? Úlohy spojené s uplatňovaním rodového hľadiska by nemali predstavovať záťaž v podobe práce navyše. Napriek skutočnosti, že hĺbková rodová analýza si vyžaduje vysokú úroveň odbornosti, je možné ju v prípade potreby prenechať na externých odborníkov a odborníčky . Gender mainstreaming v praxi znamená prejsť si kontrolný zoznam otázok a uistiť sa, že sme nič neprehliadli. Znamená to aj vedieť si položiť správne otázky, aby ste dokázali využívať zdroje efektívne. Gender mainstreaming predstavuje proces, ktorý je potrebný na dosiahnutie rodovej rovnosti a ďalších politických cieľov čo najefektívnejším a najúčinnejším spôsobom.


│ 23

Viac v kapitole Rodová analýza PRÍPADOVÁ ŠTÚDIA: Posil ňovanie miestnej samosprávy Na ilustráciu aplikácie uplatňovania rodového hľadiska v desiatich krokoch politického cyklu sme pripravili prípadovú štúdiu. Príslušné odkazy na aplikáciu prípadovej štúdie pre daný krok sa nachádzajú vo farebne odlíšených blokoch. Spomínaná prípadová štúdia rozpracováva projekt posilňovania efektivity politického rozhodovania na úrovni miestnej samosprávy. Vychádza zo skutočných skúseností zozbieraných v rámci strednej a východnej Európy, Balkánu a Ázie, ale nepopisuje skúsenosť jednej konkrétnej krajiny. Štatistiky a fakty použité v tejto prípadovej štúdii odzrkadľujú reálie daného regiónu, nepredstavujú však žiadne aktuálne údaje z konkrétnej krajiny alebo skupiny krajín. Informácie o východiskovej situácii Táto prípadová štúdia sa odohráva vo fiktívnom štáte Eurozijská republika. V rámci decentralizácie bola Eurozijská republika nedávno rozdelená na 82 miest a obcí, pričom každá obec, resp. mesto má vlastnú samosprávu. Týchto 82 samospráv spadá pod 4 väčšie administratívne oblasti: Severné územie, Južné územie, Východné územie a Západné územie. Po zavedení nového územno-správneho rozdelenia krajiny prešlo v rámci decentralizácie na miestnu úroveň aj viac právomocí a zodpovedností. To znamená, že je veľmi dôležité zabezpečiť, aby samosprávy boli schopné efektívne spravovať svoje lokálne programy a rozpočty. Vzhľadom na to sa pripravil projekt na posilnenie efektívnosti riadenia na úrovni miestnej samosprávy. Tento projekt je výsledkom spoločného úsilia Ministerstva pre miestne záležitosti národnej vlády, Únie miestnych samospráv a dvoch medzinárodných partnerov. Úniu miestnych samospráv financuje Ministerstvo pre miestne záležitosti, ale je samostatnou organizáciou, ktorá disponuje vlastnými nezávislými rozhodovacími štruktúrami. Zastupuje záujmy miestnych samospráv na národnej úrovni a zabezpečuje výmenu informácií medzi miestnou samosprávou a národnou vládou, ako aj medzi orgánmi miestnej samosprávy. Táto prípadová štúdia ponúka veľmi názorný príklad, pretože sa nezameriava iba na obsah projektov alebo politík, ale zároveň skúma aj proces tvorby politík na regionálnej úrovni – v štruktúrach miestnych samospráv.


│ 24

KROK 1 Zapájanie k ľúčových aktérov: Kto sú aktéri rozhodovacích procesov ? Krok 1 sa týka ľudí zúčastňujúcich sa na procese tvorby politík. Títo ľudia spolu so svojimi hodnotami a tým, ako vnímajú rodové otázky, významne ovplyvnia výsledok, ktorý má priniesť vaša politika alebo projekt. V Kroku 1 by ste sa mali zamerať na zodpovedanie nasledujúcich štyroch kľúčových otázok:

1. Kto sú k ľúčoví aktéri, resp. aktérky? Patria medzi nich aj jed notlivci alebo skupiny

ľudí, ktorí disponujú rodovou perspektívou? Uplatňovanie rodového hľadiska znamená, že potrebujeme identifikovať kľúčových aktérov zodpovedných za rodové otázky, aby sme ich mohli zahrnúť do celého cyklu tvorby a realizácie projektu alebo politiky. Rozmanitosť kľúčových aktérov v rozhodovacích procesoch znamená prínos v podobe väčšej zodpovednosti a širšej škály možností, ktoré možno v procese tvorby politík využiť. Prináša to aj viac nástrojov na kontrolu a hľadanie rovnováhy medzi rôznymi protichodnými hľadiskami. Výsledkom rokovaní a vyjednávania o týchto rozmanitých hľadiskách je obohatenie a zlepšenie kvality tvorby politík.

2. Disponujú dotknuté inštitúcie a orgány rodovo vy váženým zastúpením k ľúčových

aktérov a aktérok? Ak existuje silná rodová nerovnováha medzi kľúčovými aktérmi alebo v hlavnom rozhodovacom orgáne, ktorý je zodpovedný za tvorbu politík (napríklad je podiel zástupcov/zástupkýň jedného pohlavia menší ako 30%), mali by ste urobiť opatrenia zamerané na väčšie zaangažovanie nedostatočne zastúpeného pohlavia, či už sú to muži alebo ženy. Ak je to nevyhnutné, je potrebné zaviesť kvótu pre pomerné zastúpenie. Vyrovnané zastúpenie oboch rodov je známkou demokratickej a otvorenej tvorby politík, ktorá zohľadňuje všetky hľadiská.

3. Kde je dostupná rodová expertíza?

Kľúčoví aktéri a aktérky, ktorí majú znalosti z rodovej oblasti, vám pomôžu určiť možné body vstupu pre zapracovanie rodového hľadiska a jeho uplatňovania počas celého projektového cyklu alebo cyklu tvorby politiky. Títo experti predstavujú vašich dôležitých spojencov. Odbornosť v rodovej oblasti môžete nájsť u ľudí zodpovedných za tvorbu politík, na akademickej úrovni, konzultantkami a konzultantmi, v mimovládnych organizáciách a komunitných iniciatívach či medzi rozvojovými partnermi. Začlenenie rodových expertov a expertiek do tímu predstavuje základnú formu uplatňovania rodového hľadiska.

4. Akými špecifickými vedomos ťami a zru čnos ťami môžu jednotliví k ľúčoví aktéri

prispie ť? Pri začleňovaní kľúčových aktérov zodpovedných za rodového otázky do tímu by ste mali zvážiť, čím môžu prispieť v procese tvorby vašej politiky alebo v rámci prípravy vášho projektu. Rezortní ministri ako aj ďalší volení politickí predstavitelia a predstaviteľky, môžu pomôcť pri budovaní politickej vôle, zatiaľ čo výskumné a akademické kapacity a štatistické úrady môžu poskytnúť cenné kvantitatívne údaje. Mimovládne organizácie a ďalšie komunitné iniciatívy budú vedieť zabezpečiť priame prepojenie na mužov a ženy v komunite a môžu pomôcť určiť a formulovať potreby a priania týchto ľudí.


│ 25

Nástroj uplat ňovania rodového h ľadiska: matica na identifikáciu rodovo citlivých kľúčových aktérov Táto matica ponúka kontrolný zoznam na overenie si potenciálnych rodovo citlivých kľúčových aktérov a ponúka možné spôsoby, akými môžu pozitívne prispieť k procesu uplatňovania rodového hľadiska. Skupina k ľúčových aktérok a aktérov

SaRP

ŽaM

A

DaRA

PV

FaPP

Kontaktné osoby rodové otázky na iných ministerstvách a vládnych inštitúciách

• • •

Rozvojoví partneri so zameraním na rodovú rovnosť • • • • • Vládni alebo nezávislí ekonómovia disponujúci rodovou expertízou

•

Muži a ženy zastupujúce záujmy súkromného sektora

• • • • •

Ženské alebo rodovo zamerané mimovládne a komunitné organizácie

• • • • •

Mimovládne a komunitné organizácie, ktoré zastupujú rodovo špecifické záujmy mužov

• • • • •

Relevantné sektorové organizácie alebo iné profesijné a záujmové organizácie, ktoré sa zaujímajú o rodovú problematiku alebo majú skúsenosti v tejto oblasti

• • • • •

Ľudskoprávne skupiny alebo aktivisti/ky obhajujúci ľudské práva

• • • •

Expertné skupiny a inštitúcie (tzv. think-tanky) alebo politickí analytici a analytičky so skúsenosťami a odbornými znalosťami v oblasti rodovej problematiky.

• •

Akademici/čky, resp. výskumníci/čky z katedier rodových štúdií alebo iných relevantných katedier

• •

Politici a političky, podporujúci rodovú agendu • • • Štatistici alebo iné osoby zodpovedné za zber údajov, ktoré majú skúsenosti s rodovými štatistikami

•

Legenda: SaRP – stratégie v oblasti politík a konkrétny rozvoj politík ŽaM – prepojenie na skutočné potreby a skúsenosti mužov a žien v cieľovej skupine, na ktorú sa zameriava politika A – advokačné aktivity a získavanie podpory v radoch širšej verejnosti DaRA – zabezpečenie vstupných dát a rodovej analýzy PV – podpora pri posilňovaní politickej vôle FaPP – pomoc pri zabezpečovaní finančnej a inej praktickej podpory


│ 26

PRÍPADOVÁ ŠTÚDIA: Kto sú tí a tie, čo rozhodujú? V prvých štádiách iniciatívy zameranej na rozvoj miestnej samosprávy v Eurozijskej republike poverili pracovnú skupinu vypracovaním projektu. V pracovnej skupine pôsobili ľudia z Ministerstva pre miestne záležitosti (2 zástupcovia), z Únie miestnych samospráv (3 zástupcovia) a medzinárodní partneri (2 zástupcovia). Pôvodne bol pomer mužov a žien v pracovnej skupine viac menej vyrovnaný (4 muži a 3 ženy). Nikto z pracovnej skupiny však nemal hlbšie skúsenosti s tým, nakoľko relevantná môže byť rodová problematika pre efektívne riadenie na úrovni miestnej samosprávy. Preto prizvali do pracovnej skupiny zástupkyňu z Koalície rodovej rovnosti, ktorá združuje viacero mimovládnych organizácii a jednu zástupkyňu z akademického sektora – sociologičku, ktorá mala skúsenosti z oblasti rodovej a vidieckej problematiky. Okrem toho prizval jeden z medzinárodných partnerov kontaktného pracovníka pre rodového otázky zo svojej organizácie, aby pôsobil počas stretnutí pracovnej skupiny ako pozorovateľ. Noví ľudia v pracovnej skupine boli schopní pomôcť pracovnej skupine vo všetkých aspektoch zohľadňovania rodového hľadiska – od lepšieho pochopenia rodových aspektov prejednávaných problémov až po určovanie kľúčových partnerov, ktorí by mohli posilniť rodovú perspektívu vo fáze implementácie. Navyše, pracovná skupina identifikovala nasledovné kľúčové fakty, ktoré je potrebné zohľadniť v úvodných štádiách tvorby projektu: • Spomedzi 82 samospráv stála iba v 9 z nich na čele starostka či primátorka a ďalších 17

malo ženu na pozícii zástupkyne starostu či primátora. • Sociálne, zdravotnícke a vzdelávacie služby vo všetkých samosprávach zabezpečovali

primárne ženy. • Mimovládne organizácie Koalície rodovej rovnosti mali partnerské organizácie v 45

mestách a obciach. Pri plánovaní ďalších postupov a aktivít sa pracovná skupina rozhodla zohľadniť tieto dôležité fakty, vzťahujúce sa k otázkam vyváženej rodovej participácie a časti kľúčových aktérov v oblasti rodovej agendy.


│ 27

KROK 2 Identifikovanie rodovej agendy: V čom spo číva rodový rozmer danej problematiky? Počas Kroku 2 musíte najprv identifikovať vaše hlavné rozvojové problémy alebo otázky. Skúste si odpovedať na základnú otázku: Čo je predmetom vášho projektu alebo zámeru pripravi ť novú politiku? Predmetom vášho zámeru pripraviť novú politiku môže byť napríklad zvýšenie dodávok pitnej vody pre vidiecke komunity. Pri gender mainstreamingu budete musieť predmet vášho projektu alebo politického zámeru preskúmať z rodovej perspektívy, aby ste zistili kde, prečo a ako budete musieť aplikovať konkrétne iniciatívy na podporu zohľadňovania rodového hľadiska. V tomto ranom štádiu sa však iba zameriate na odhad toho, v akej miere bude rodová problematika relevantná pre vašu problémovú oblasť (ďalšiu analýzu budete aplikovať v neskoršom štádiu). Nasledujúca otázka vám pomôže predbežne zadefinovať rodové aspekty vo vašej problémovej téme: Vplýva daný problém na mužov a na ženy odlišným spô sobom? Skúsenosti ukazujú, že takmer vo všetkých prípadoch sa daný problém dotýka mužov a žien odlišným spôsobom. V takomto prípade to znamená, že v ďalších štádiách budeme musieť preskúmať konkrétne spôsoby, akými daná situácia vplýva na mužov a ženy odlišne (pozri Kroky 4 a 5). Rodová analýza tvorí nevyhnutnú súčasť objasňovania konkrétnych rodových aspektov danej problematiky (pozri kapitolu Rodová analýza). Rodové súhrny v Časti II tiež môžu pomôcť identifikovať rodové aspekty rôznych rozvojových problémov. Pri Kroku 2 začínate tým, že identifikujete pravdepodobné alebo potenciálne rodové aspekty. Keď sa vrátime k hore uvedenému príkladu, v tejto fáze môžete identifikovať napr. skutočnosť, že umiestnenie zdrojov pitnej vody ovplyvňuje denný časový rozvrh rôznych rodinných príslušníkov rozdielne, keďže ženy sú najčastejšie zodpovedné za zabezpečovanie vody pre rodinu. Je teda veľmi pravdepodobné, že situácia v oblasti zásobovania pitnou vodou naozaj ovplyvňuje mužov a ženy rozdielne. Hoci v tomto štádiu ešte nebudete vedieť identifikovať konkrétne rodové otázky, ktoré vyžadujú politické riešenia, Krok 2 by vám mal pomôcť uvedomiť si prítomnosť rodových rozmerov v zdanlivo rodovo neutrálnej téme.


│ 28

PRÍPADOVÁ ŠTÚDIA: Pred akým problémom stojíme? Vďaka informáciám od rodových odborníkov a odborníčok identifikovala pracovná skupina pre posilňovanie miestnej samosprávy nasledujúce všeobecné spôsoby, akými by mohla ich politická oblasť (t.j. posilňovanie efektívnosti miestnej samosprávy) odlišne pôsobiť na mužov a ženy:

• Nízka účasť žien a nedostatok skúseností žien pri riadení : Prevažnú väčšinu postov starostov, primátorov a ich zástupcov (inými slovami kľúčových aktérov, ktorí v miestnej samospráve rozhodujú) v Eurázijskej republike zastávali muži. Z toho vyplýva vysoká pravdepodobnosť, že pohľad žien a ich potreby sa pri tvorbe kľúčových politík a prijímaní rozhodnutí nezohľadňovali v dostatočnej miere. Navyše bolo málo pravdepodobné, že by ženy mali nejaký úžitok z akýchkoľvek aktivít zameraných na posilňovane kapacít starostov a ich zástupcov.

• Nedostato čné uvedomenie si rodových dopadov na sociálnu polit iku zo strany

tvorcov politík: Podľa informácii, ktoré mala pracovná skupina k dispozícii, neboli miestne samosprávy v otázkach rodovej rovnosti nijako vyškolené. Podľa menšieho prieskumu mimovládnych organizácií (pozri Krok 4) si predstavitelia miestnej samosprávy v prevažnej miere vôbec neboli vedomí toho, akým významným faktorom je pri poskytovaní miestnych služieb rodové hľadisko. Len veľmi málo si uvedomujú, do akej miery môžu mať chudoba, prístup k vzdelaniu, zdravotníckym službám a energetické a environmentálne otázky odlišný vplyv na mužov a ženy v ich regióne.

• Nedostatok systémov a mechanizmov na zaistenie rovn osti rozde ľovania

zdrojov: Pracovná skupina bola presvedčená, že výdavky miestnych samospráv by mali slúžiť celej komunite a poskytovať špeciálnu pomoc tým, ktorí a ktoré to najviac potrebujú. Zároveň čiastkový výskum poukázal na to, že isté skupiny mužov a isté skupiny žien čelia väčšiemu riziku chudoby a iných ťažkosti ako ostatná časť populácie. To znamenalo, že bolo potrebné vyvinúť postupy, ktoré by zaistili, aby tvorba politík primerane reagovala na potreby najmä týchto zraniteľných skupín mužov a žien.

Pracovná skupina sa rozhodla mať tieto potenciálne rodové témy na zreteli, keď bude plánovať svoje intervencie s cieľom zaistiť, aby z nich muži aj ženy mali rovnaký prospech – aj ako cieľové skupiny priamo zapojené do projektových aktivít, prípadne ako nepriamo dotknuté skupiny (t.j. muži a ženy z miestnej populácie, ktorej príslušná miestna samospráva slúži).


│ 29

KROK 4 Mapovanie situácie: Aké informácie máme k dispozíci i? V rámci Kroku 2 ste sa pokúsili bližšie zadefinovať vašu politickú otázku alebo problém, ktorý plánujete riešiť, a potenciálne rodové rozmery v danej téme. V Kroku 3 ste si zadefinovali potenciálne globálne ciele vami plánovaného projektu alebo nového politického opatrenia a uistili ste sa, že sú rodovo citlivé. Zároveň ste zvážili ďalšie možné rodovo špecifické ciele, ktoré by váš projekt alebo politika mohli sledovať. V rámci Kroku 4, pri mapovaní situácie, sa musíte zamerať na rozpracovanie vašej potenciálnej politiky alebo projektu. Východiskovým bodom je súbor informácii, ktoré majú vplyv na vami navrhovanú politiku alebo projekt. Ide o informácie, ktoré špecificky zohľadňujú rodovo podmienené dimenzie vami navrhovanej politiky alebo projektu:

• Aké informácie máte k dispozícii o tom, ako tento problém odlišne vplýva na mužov a na ženy?

• Aké informácie nemáte k dispozícii?

• Aké projekty alebo politiky súvisiace s touto problematikou sa už realizovali?

• Aké projekty alebo politiky súvisiace s touto problematikou sa momentálne realizujú?

• Aké ďalšie iné intervencie súvisiace s touto problematikou sú v pláne?

Odpovede na tieto otázky vám pomôžu sústrediť sa na „zaplnenie dier“ tým, že si zabezpečíte externe alebo sami zrealizujete potrebný výskum a naplánujete potrebné doplnkové aktivity. Zároveň vám to umožní vyhnúť sa duplicite. Pri hľadaní odpovedí na vyššie uvedené otázky by vám mali pomôcť nasledovné nástroje a cvičenia:

1. Mapovacie cvičenie

2. Audit politiky z rodovej perspektívy

3. Legislatívny audit z rodovej perspektívy

Nástroj uplat ňovania rodového h ľadiska: mapovanie Jedným z užitočných nástrojov je mapovanie sektorovej alebo politickej témy, ktorej cieľom je spracovať prehľad o dostupných a chýbajúcich informáciách, ako aj prehľad o dosiaľ zrealizovaných alebo plánovaných intervenciách. Táto úloha si nevyžaduje žiadne dodatočné finančné zdroje. Potrebný čas: Potrebujete minimum času – iba toľko, aby ste mohli vyplniť nižšie uvedenú tabuľku. Ak však budete nútení/é počkať na vstupy od vašich partnerských organizácií alebo kolegýň a kolegov, mapovanie si môže vyžiadať aj viac času – od jedného do niekoľkých týždňov. Užitočné zdroje informácií :

• databáza vládnej legislatívy

• databáza vládnych dokumentov

• databáza vládou objednaného výskumu


│ 30

• databáza donormi financovanej technickej pomoci

• databáza výstupov organizácií občianskeho sektora

Metodológia: Na základe informácií, ktoré máte k dispozícii alebo ktoré ste schopní/é získať od kolegýň a kolegov a iných kľúčových aktérov, vyplňte riadok po riadku tabuľku uvedenú na ďalšej strane: Prvý riadok (sektorová alebo politická téma): Určite hlavné politické témy alebo problémy (môže ísť aj o časti sektorov alebo podtémy a užšie vymedzené problémy). Použite toľko stĺpcov, koľko potrebujete. Druhý riadok (rodové otázky): Položte si otázky zamerané na potenciálne rodové aspekty danej podtémy či problému (tieto otázky môžete nájsť v Kroku 2 v odpovedi na otázku, či vplýva daný problém na mužov a ženy odlišným spôsobom?). Odkaz: Rodová analýza, v časti Kladenie rodovo citlivých otázok Dodato čné riadky: Tu jednoducho vyplníte, čo viete o tejto problematike podľa kategórií v ľavom stĺpci (informácie kurzívou vás majú nasmerovať pri vypĺňaní tabuľky). Zaznamenajte si všetky otázky, kde vám chýbajú informácie. Využitie vašich výsledkov: Ak sa vám podarilo čo najúplnejšie vyplniť tabuľku, medzery by mali poukázať na miesta, ktoré si môžu vyžadovať ďalší výskum, iniciovanie novej politiky atď. Priebežné aktualizovanie tabuľky môžete využiť ako monitorovací nástrojom na meranie vášho pokroku v oblasti uplatňovania rodového hľadiska. Rodovo citlivé mapovanie 14 Sektorov, alebo politická téma / problematika ��

Téma / problém č. 1

Téma / problém č. 2

Téma / problém č. 3 atď.

Rodovo zamerané otázky ��

Aké otázky by ste mali klásť, aby vám pomohli určiť všetky rodové aspekty vašej témy alebo problému? Čo chcete zistiť vo vzťahu k rodovej rovnosti?

Aké sú rodové otázky témy / problému č. 2? Atď.

Aké sú rodové otázky témy / problému č. 3? Atď.

Čo viete? ��

Indikátory (kvantitatívne a kvalitatívne)

Existujú indikátory, ktoré sú pravidelne monitorované a odpovedajú na rodovo zamerané otázky? Ktoré sú to? Kto ich sleduje?

14 Upravené podľa S. Tadjbaksh, prezentované pre UNDP v Lotyšsku, apríl 2000.


│ 31

Dostupné výskumné správy

Poznáte nejaké výskumné správy, ktoré by vedeli poskytnú ť odpovede na rodovo zamerané otázky? Disponuje takýmto výskumom niekto z vašich kolegov alebo kolegý ň?

Vládna legislatíva

Existuje legislatíva, ktorá rieši problém č. 1? Zohľadňuje táto legislatíva jednoznačne aj rodový rozmer problému?

Vládne politiky a programy

Aké politiky a programy vlády riešia problém č. 1? Zohľadňujú tieto programy alebo politiky aj rodový rozmer?

Projekty mimovládnych organizácií

Poznáte nejaké projekty neziskových organizácií, ktoré sa zaoberajú témou / problematikou č. 1? Zahŕňajú aj rodový rozmer?

Aktivity donorských organizácii

Ktoré aktivity donorov sa zameriavajú na tému / problematiku č. 1? Riešia aj rodové otázky?

Poznámka: Mapovanie nepredstavuje analytický nástroj. Nenavrhuje možné politické riešenia alebo intervencie. Pomáha skôr pochopiť, aké nástroje v zmysle existujúcich politík, programov alebo údajov budete musieť aplikovať, aby ste zabezpečili gender mainstreaming. PRÍPADOVÁ ŠTÚDIA: Mapovanie situácie pre posil ňovanie miestnej samosprávy Po zohľadnení rodových rozmerov a potenciálu rodovej rovnosti v navrhovanom projekte potrebovala pracovná skupina pre posilňovanie miestnej samosprávy pristúpiť k zberu údajov a informácií, ktoré by poskytli ucelenejší obraz o súčasnej situácii vzhľadom na témy súvisiace s rodom a miestnou samosprávou. Pracovná skupina vypracovala tzv. mapu informácií, ktoré sa jej podarilo zozbierať. Informácie mali pomôcť pochopiť, v ktorých oblastiach by mohla mať pripravovaná iniciatíva najväčší vplyv tak, aby sa zároveň dopĺňala so súčasne prebiehajúcimi aktivitami mimovládnych organizácii a iných skupín v tejto oblasti. Poznámka: Informácie v niektorých bunkách sme zostručnili pre potreby skrátenia tejto ilustrácie. Pri vašom vlastnom cvičení využite toľko priestoru, koľko budete pre úplný zoznam všetkých známych údajov a informácií potrebovať.


│ 32


│ 33

KAPACITY MIESTNEJ SAMOSPRÁVY V EURAZIJSKEJ REPUBLIK E Sektorová alebo politická téma / problematika ��

Účasť a zastúpenie na najvyššej úrovni miestnej samosprávy

Vedomosti o rôznych vplyvoch kľúčových otázok sociálnej politiky (chudoba, zdravie, vzdelanie, energie a životné prostredie) na komunálnej úrovni

Účinné systémy a mechanizmy lokálnej verejnej politiky

Rodovo zamerané otázky ��

Zúčastňujú sa muži a ženy rovnocenne? Ak nie, aké sú prekážky rovnocennej účasti?

Ako kľúčové otázky sociálnej politiky na komunálnej úrovni ovplyvňujú mužov a ženy rozdielne? Aká je úroveň povedomia miestnej samosprávy o rozdielnych dopadoch z rodového hľadiska?

Reagujú súčasné politické systémy a mechanizmy miestnej samosprávy systematicky na odlišnú realitu mužov a žien?

Čo viete? ��

Indikátory (kvantitatívne a kvalitatívne)

Ženy zastávajú 11% pozícií starostiek a 21% pozícií zástupkyne starostu/starostky. Nie sú k dispozícii dáta, ktoré by objasňovali príčiny tohto nepomeru.

Výber k ľúčových indikátorov: Ženy sú viac ohrozené chudobou. Priemerná dĺžka života je u mužov výrazne nižšia než u žien. Počet dievčat, ktoré nechodia do školy, narastá najmä v oblastiach na Východnom a Južnom území. Nie sú dostupné žiadne údaje o energetickej situácii a životnom prostredí. No správy mimovládnych organizácii (pozri nižšie) poukazujú na to, že len 15% lokálnych politikov/političiek považuje problematiku rodovej rovnosti za dôležitú.

Žiadne údaje o tom, ako účinne dokážu systémy verejnej politiky riešiť potreby mužov a žien. Výskum protikorupčnej skupiny ukázal, že 67% respondentov neverí, že volení činitelia efektívne využívajú zdroje na riešenie najväčších a najpálčivejších problémov a potrieb (rodové problémy v tomto prieskume špecificky nezohľadňovali).

Dostupné výskumné správy

Pozri Národnú správu o postavení žien (s obmedzeným množstvom údajov).

Pozri Národnú správu o ľudskom rozvoji, Národnú správu o postavení žien (hoci

Pozri Konzultantskú správu o analýze potrieb v oblasti decentralizácie (poukazuje na oblasti,


│ 34

pomerné málo výpovednú v oblasti údajov o lokálnej úrovni). Pozri Štúdiu o chudobe (porovnávajúcu situáciu v 4 správnych oblastiach). Mimovládna organizácia Ženy bojujúce proti chudobe urobila prieskum medzi volenými politikmi a političkami v desiatich územno-správnych jednotkách o ich postojoch k rodovej rovnosti.

kde je treba vybudovať kapacity na miestnej úrovni, ale nerieši rodový rozmer). Správa protikorupčnej skupiny o názoroch verejnosti na výkonnosť a efektívnosť v alokovaní vládnych zdrojov (bez zohľadnenia rodovej dimenzie). Päť magistrátov zrealizovalo rôzne prieskumy o ich vlastných kapacitách a úrovni znalostí (bez zohľadnenia rodového hľadiska).

Vládna legislatíva

Žiadne programy v súčasnosti.

Rôzne zdravotnícke a ekonomické programy na komunálnej úrovni, zamerané špeciálne na mužov alebo ženy.

Žiadne programy v súčasnosti.

Vládne politiky a programy

Ústava a rôzne medzinárodné právne záväzky (napr. Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien) potvrdzujú povinnosť zaručiť rovnosť príležitostí pre mužov a pre ženy.

Národný plán rozvoja, Národná stratégia znižovania chudoby pojednávajú o určitých zraniteľných skupinách, ale rodovej problematike sa dostáva veľmi málo pozornosti. Nová koncepcia vo vzdelávacej politike Vzdelanie pre všetkých poukazuje na potrebu bojovať s čoraz nižšou účasťou dievčat na vzdelávaní.

Zákon o transparentnosti garantuje istú mieru kontroly s cieľom zaistiť, aby sa štátne zdroje využívali efektívne – táto legislatíva platí aj pre miestnu samosprávu.

Projekty mimovládnych organizácií

Iniciatíva mimovládnej organizácie Ženské práva sú ľudské práva má projekty vo všetkých štyroch územných oblastiach s cieľom napomôcť ženám, aby sa zapojili do komunálnej politiky.

V rámci sektora mimo-vládnych organizácii sa identifikovalo 38 projektov, ktoré poskytujú konkrétnu pomoc zraniteľným skupinám žien alebo mužov na komunálnej úrovni. Predovšetkým v oblasti zdravotníctva, sociálnych služieb

Sedem projektov mimovládnych organizácii zameraných na oblasť rodovej rovnosti zahŕňalo aj semináre pre zástupcov miestnej samosprávy


│ 35

a ekonomického posilňovania. Väčšina projektov je v oblasti Západného a Severného územia.

Aktivity donorských organizácii

Donorské projekty zamerané na posilnenie účasti žien v politike na národnej úrovni, ale nie na miestnej úrovni.

V spolupráci s mimovládnymi organizáciami sa identifikovalo deväť bilaterálnych iniciatív, ktoré poskytovali pomoc zraniteľným skupinám žien v rôznych lokálnych oblastiach.

Nedávno prebehol donormi podporený projekt zameraný na rodové rozpočtovanie na národnej úrovni na vybraných ministerstvách, žiadne projekty sa však nerealizovali na miestnej úrovni.

Nástroj uplat ňovania rodového h ľadiska: audit politiky z rodovej perspektívy Hlbšie preskúmanie politiky z rodovej perspektívy vám môže pomôcť vyhodnotiť, do akej miery sú rodové záujmy zohľadnené v súčasnej verejnej politike a programoch (môžete si najať rodovú expertku alebo experta, aby vám pri tejto úlohe pomohli). Tento proces pozostáva zo skúmania nasledovných prvkov politiky: Rodová rovnos ť ako politická priorita

• Existuje na národnej (regionálnej alebo miestnej) úrovni deklarácia jasnej politickej vôle na podporu rodovej rovnosti a jasne vymedzený mandát oprávňujúci na presadzovanie takejto politiky?

Politický dokument (napr. Národný, Regionálny alebo Miestny plán pre rodovú rovnosť), ktorý jasne deklaruje záväzok vlády venovať sa rodovej rovnosti ako dôležitej téme a zároveň vymedzuje mandát pre rozvoj sektorových politík zohľadňujúci rodovú perspektívu, inými slovami – zohľadňuje rodové hľadisko vo všetkých oblastiach politiky, je veľmi dôležitý. Váš audit politiky by sa preto mal začať tým, že zistíte, či existuje takáto všeobecná zastrešujúca stratégia alebo iné politické dokumenty v oblasti rodovej rovnosti. Po druhé, mali by ste preskúmať, či táto stratégia alebo iný politický dokument jasne definuje, ako a kto sa má ujať uplatňovania rodového hľadiska. Rovnako by mal takýto dokument jasne vymedziť kompetencie a zodpovednosti. Akákoľvek stratégia, ktorá chce byť vierohodná vo svojich zámeroch, by tiež mala zadefinovať konkrétne ciele, úlohy a merateľné ukazovatele (t.j. indikátory) úspešnosti. Sektorové politiky týkajúce sa uplat ňovania rodového h ľadiska

• Majú ministerstvá alebo ich sekcie či odbory vypracované konkrétne stratégie, resp. politické dokumenty v oblasti uplatňovania rodového hľadiska?

Tak ako predtým – mandát pre uplatňovaní rodového hľadiska by mal byť súčasťou nejakého dokumentu (napr. ministerského alebo sektorového plánu posilňovania rodovej rovnosti). A podobne ako v prípade národných dokumentov aj na tejto úrovni by stratégia alebo iný


│ 36

politický dokument mali jasne definovať, ako a kto bude realizovať gender mainstreaming a zároveň musí vytýčiť konkrétne ciele, úlohy a indikátory úspešnosti. Rodovo citlivý prístup v sektorových politikách a p rogramoch

• Odrážajú politiky v jednotlivých sektoroch alebo politických oblastiach rodové hľadisko?

Mali by ste preskúmať všetky politiky a programy v danom sektore alebo politickej oblasti, aby ste dôkladne preverili rozsah zohľadnenia rodovej perspektívy. K preskúmaniu týchto skutočnosti by vám mohli pomôcť nasledovné otázky: • Bola rodová expertíza súčasťou vstupných informácii a konzultačných procesov pri

tvorbe sektorových programov a politík? • Rieši politika rodové otázky explicitne tak, že jasne definuje problém? • Berú politické opatrenia a riešenia ohľad na potenciálne odlišný dopad na mužov a na

ženy? Sú primerane podľa toho zadefinované aj príslušné cieľové skupiny? Rodový audit politiky by mal poukázať na akékoľvek medzery, ktoré si môžu vyžadovať vytvorenie a zavedenie nových politík na riešenie konkrétnych rodových problémov (napr. politika zameraná na rodovo podmienené násilie alebo boj proti diskriminácií v zamestnaní). Nástroj uplat ňovania rodového h ľadiska: Legislatívny audit z rodovej perspektívy Podobne možno preskúmať existujúcu legislatívu, aby sme analyzovali rozsah, nakoľko je rodová perspektíva zapracovaná do súčasnej legislatívy. Takúto analýzu by mal vykonať niekto, kto disponuje primeranou právnou i rodovou expertízou zároveň. Legislatívny audit, resp. analýza z rodovej perspektívy by mali nájsť odpovede na nasledujúce otázky: • Existuje adekvátna základná legislatíva, ktorá zakazuje diskrimináciu na základe pohlavia

(ústavný zákon, antidiskriminačný zákon)? • Diskriminuje nejaká legislatíva mužov alebo ženy priamo? • Existuje dôkaz, že uplatňovanie legislatívy môže mať za následok nepriamu diskrimináciu

mužov alebo žien? • Konzultovalo sa pri zostavovaní legislatívy s rodovými expertkami a expertmi? Poznámka: Čo ak nemám dostatok informácií, aby som úspešne dok ončil/a tieto cvi čenia? Môže sa stať, že ak nemáte prístup k potrebným informáciám, vyplnenie inventárnej tabuľky v mapovacom cvičení môže byť veľmi ťažké. Podobne sa môže ukázať ťažké analyzovať politiky alebo legislatívu pre účely politického a legislatívneho auditu práve kvôli nedostatku systematických databáz alebo medziodborovej výmeny informácií. V takom prípade namiesto toho, aby ste cvičenie uzavreli ako neúspešný pokus, mali by ste


│ 37

to vnímať ako príležitosť naučiť sa niečo nové a presadiť vaše záujmy. Aké systémy zdieľania informácií sú potrebné, aby ste mohli získať odpovede na tieto otázky? Ako by sa dali takéto systémy implementovať alebo presadzovať? Inými slovami, neúspešný súpis môže byť vlastne podnetom na rozvoj dôležitého aspektu procesu uplatňovania rodového hľadiska: vytvorenie mechanizmov zbierania a výmeny informácií, ktoré umožnia vysledovanie aktivít súvisiacich s rodovými otázkami. Vo vzťahu k vášmu súčasnému projektu alebo politike nedostatok systematizovaných informácií neznamená, že sa nemôžete pohnúť ďalej. Znamená to len toľko, že možno budete nútený/á zrevidovať svoje návrhy ešte v priebehu ich tvorby, keď sa vynoria nové informácie. Toto je normálna súčasť procesu tvorby politiky alebo projektu. Odkaz: Pozri tiež Súhrn O ľudských právach a spravodlivosti: Legislatíva. Odkaz: Pozri tiež Drafting Gender Aware Legislation (Tvorba rodovo citlivej legislatívy) v sekcii publikácie na webovej stránke regionálneho centra Rozvojového programu OSN (UNDP) pre Európu a SNŠ: http://europeandcis.undp.org. KROK 5 Lepšie poznanie situácie: Výskum a analýza Mapovanie situácie (Krok 4) nám pomôže vyzdvihnúť oblasti, kde konkrétne je potrebné uplatniť perspektívu rodového hľadiska. Možno bude nutné pozmeniť existujúce politiky, aby sme zohľadnili rodovú perspektívu, alebo bude treba vyvinúť nové politiky. Krok 4 mal tiež objasniť, kde sa vo vašej súčasnej informačnej základni nachádzajú medzery. Počas Kroku 5 budete musieť zrealizovať výskum (vo vlastnej réžii alebo externým zadaním), ktorý tieto chýbajúce informácie doplní. To je absolútne kľúčové pre zaručenie dôveryhodnosti, účinnosti a efektivity akéhokoľvek projektu alebo politiky, ktoré vytvárate. Znamená to, že musíte zrealizovať rodovú analýzu – inými slovami, že budete potrebovať urobiť buď všeobecný výskum vo oblasti vašej politiky tak, aby zahŕňal aj rodovú perspektívu, alebo budete musieť urobiť konkrétny výskum jedného alebo viacerých rôznych rodových aspektov, ktoré súvisia s oblasťou vašej politiky. Táto fáza zah ŕňa:

- konkretizovanie výskumnej otázky, resp. otázok

- návrh a realizáciu výskumu, alebo

- vypracovanie výzvy pre návrh výskumu a jeho externé zabezpečenie

- vyhodnotenie výskumu a vypracovanie relevantných záverov

Rodová analýza je kľúčovou súčasťou uplatňovania rodového hľadiska. V kapitole Rodová analýza sa dozviete viac o rôznych úrovniach analýzy, metodológií a o tom, ako takúto analýzu realizovať. Odkaz: Pozri tiež Veda, výskum a informačné a komunikačné technológie v druhej časti.


│ 38

PRÍPADOVÁ ŠTÚDIA: Výsledky mapovania Z výsledkov mapovania (Krok 4), ktoré urobila Pracovná skupiny pre posilňovanie miestnej samosprávy, vyplynuli nasledovné výskumné potreby: 1. Výskum zrealizovaný v prípravnej fáze (to jest pred finalizovaním návrhu projektu): • Situácia mužov a žien na miestnej úrovni: Najala sa konzultantka, ktorá spracovala

dostupné dáta v oblasti sociálnej politiky s cieľom vytvoriť jednotnú formu správy, ktorá by dokázala opísať rozdielnu situáciu mužov a žien vo vzťahu k týmto otázkam na lokálnej úrovni.

V snahe podporiť tento cieľ dostala konzultantka zároveň za úlohu vypracovať návrh súboru štandardných ukazovateľov, ktoré by mohli použiť všetky miestne samosprávy na ilustráciu rozdielov ohľadom situácie mužov a žien v oblasti zdravia, udržateľného príjmu a chudoby, vzdelania ako aj energetického zabezpečenia a životného prostredia. Podobne boli vypracované špeciálne indikátory, ktoré poukázali na odlišnú situáciu chlapcov a dievčat. • Prieskum postojov a znalostí: Mimovládna organizácia Ženy proti chudobe, ktorá už

predtým zrealizovala prieskum medzi volenými politikmi a političkami v desiatich územno-správnych jednotkách ohľadom ich postojov k rodovej rovnosti (pozri Krok 4), získala objednávku na rozšírenie tohto prieskumu o ďalších 30 samosprávnych oblastí. Popri skúmaní postojov predstaviteľov a predstaviteliek samosprávy k rodovej rovnosti sa výskum upravil tak, aby bolo možné preskúmať skutočnú úroveň ich vedomostí o tom, ako kľúčové otázky rozdielne ovplyvňujú mužov a ženy v ich samosprávnej oblasti.

(Výsledky tohto prieskumu sa využili aj ako meradlo hodnotenia toho, nakoľko sa postoje a vedomosti zmenili vďaka tomuto projektu – pozri Krok 9: Vyhodnotenie/Evaluácia).

2. Výskum realizovaný ako súčasť projektu:

• Audit tvorby politiky na úrovni miestnej samosprávy : Pracovná skupina sa

rozhodla, že bude musieť zrealizovať audit systémov a procesov pri tvorbe politiky na úrovni samosprávy s cieľom pomenovať: - ako sa definujú politické priority, - ako sa prideľujú rozpočtové prostriedky (kto a podľa akých kritérií a priorít), - aké príležitosti vstupovať do týchto procesov prostredníctvom konzultácií majú

miestni/e obyvatelia/obyvateľky a prípadné špecifické skupiny kľúčových aktérov a aktérok,

- aké nástroje sa aplikujú na vyhodnotenie efektívnosti implementácie politiky a prideľovania zdrojov.

Keďže tento výskum sa netýkal iba špecificky rodovej rovnosti, ale sa vzťahoval ku globálnemu cieľu projektu, pracovná skupina sa rozhodla zrealizovať tento výskum ako Fázu I samotného projektu. Konkrétne otázky a aspekty súvisiace s rodovým hľadiskom sa teda zapracovali do výskumnej časti prvej fázy projektu. Zahrňovali nasledovné otázky:

- Sú zavedené systémy a procesy, ktoré by umožňovali vyhodnotenie potrieb žien a dievčat jasne odlíšených od potrieb mužov a chlapcov?

- Sú zavedené systémy, ktoré otvárajú pri určovaní politických a rozpočtových priorít priestor pre konzultácie s miestnymi rodovými expertkami a expertmi, ženskými skupinami a/alebo advokačnými skupinami na podporu rodovej rovnosti?

- Sú zavedené systémy, ktoré umožňujú tvorcom politík vyhodnotiť efektívnosť


│ 39

vynaložených výdavkov osobitne vo vzťahu k ženám a dievčatám a vo vzťahu k mužom a chlapcom?

3. Výskum, ktorý by nebol súčasťou projektu: • Prekážky v prístupe žien k ú časti na politike: I keď mapovanie (pozri Krok 4)

odhalilo, že existuje kritický nedostatok informácií o tom, prečo nie sú ženy lepšie zastúpené na najvyšších úrovniach miestnej samosprávy, pracovná skupina rozhodla, že táto otázka je nad rámec hlavného zamerania pripravovaného projektu.

Túto potrebu ďalšieho výskumu zaznamenali a následne ju komunikovali širším skupinám tak, aby sa v prípadne záujmu mohla riešiť v rámci iných projektov alebo iniciatív. Odkaz: Pozri tiež kapitolu Rodová analýza. KROK 6 Rozhodovanie o ďalšom postupe: Rozhodovanie o politických intervenc iách a rozpo čtoch V tejto fáze pravdepodobne zvažujete všeobecné návrhy pre intervencie, ktoré vám pomôžu dosiahnuť širšie ciele definované v Kroku 3. Teraz sa budete musieť rozhodnúť, ktorý postup bude najvhodnejší. Kľúčové body, ktoré je potrebné zváži ť pri posudzovaní politických možností Vybrať si správne nasmerovanie politiky alebo projektu či iného opatrenia nie je vždy jednoduché a priamočiare. Zvyčajne je potrebné zvážiť viacero kľúčových aspektov a pokúsiť sa nájsť medzi nimi rovnováhu.

• Efektívnos ť

Ako môžem vyvážiť očakávané výsledky vo vzťahu k limitovaným zdrojom?

• Účinnos ť Do akej miery je možné ovplyvniť situáciu prostredníctvom navrhovaného politického opatrenia a na akej úrovni ?

• Rodová rovnos ť

Ako a do akej miery môžem ovplyvniť sociálne a historické rozdiely medzi mužmi a ženami?

• Iné prierezové ciele

Ako a do akej miery dokážem integrovať hľadisko ľudských práv, priority v oblasti preventívnej environmentálnej ochrany alebo zohľadniť ďalšie aspekty sociálnych nerovností (vo vzťahu k menšinám, mestským a vidieckym skupinám, skupinám, ktoré žijú v extrémnej chudobe atď.)

Je potrebné vyhodnotiť každý typ dopadu každej zo zvažovaných možností. Po starostlivom zvážení jednotlivých možností budete pripravení/é navrhnúť vaše opatrenia. Proces vytvárania a vylepšovania finálneho návrhu politického opatrenia často zahŕňa nutnosť vrátiť sa o krok späť, resp. opakované presúvanie sa medzi Krokmi 5 a 6 – inými slovami – medzi výskumom, resp. analýzou situácie a rozhodovaním sa o finálnom


│ 40

nasmerovaní opatrení. Navyše môžu rôzne externé faktory obmedzovať využitie jednotlivých možností alebo predstavujú nové výzvy, ktoré je potrebné riešiť. Napr. bude možno potrebné zohľadniť rôzne politické aspekty, rozpočtové limity alebo ďalšie limity vzťahujúce sa k zdrojom, potrebným na realizáciu opatrenia, či už zo strany súkromných donorov alebo medzinárodných inštitúcií. Možno sú niektoré z týchto obmedzení mimo vašej kontroly alebo sféry vplyvu. Napriek tomu by vaším cieľom malo byť navrhnúť takú politiku, opatrenie či projekt, ktoré by najlepšie a čo najviac podporovali rodovú spravodlivosť. Napriek tomu, že nemôžete kontrolovať spôsoby, akými by mohol niekto iný vaše opatrenia či politiku doplniť, obmedzovať alebo rozširovať, môžete navrhnúť spôsob monitorovania dosahovania a podpory rodovej rovnosti vo vašom projekte či v opatreniach, ktoré sa budú dať využiť počas procesu obhajoby a schvaľovania. Rodová analýza dopadov (Gender Impact Assement) V ideálnej situácii by ste mali každú možnosť, resp. variant, podrobiť rodovej analýze dopadov, v ktorej by ste sa mali zamerať na nasledovné kľúčové otázky15:

• Aký prínos (z hľadiska finančných a ľudských zdrojov) bude mať daný variant pre mužov a aký pre ženy?

• Aké náklady (z hľadiska finančných a ľudských zdrojov) bude daný variant na mužov a na ženy prenášať?

• Ako vnímajú rôzni/e kľúčoví aktéri a aktérky daný variant z hľadiska nákladov, prínosov, akceptovateľnosti a praktickosti?

Výsledky takejto analýzy je nutné aplikovať pri zvažovaní jednotlivých politických variantov. Navyše môžete zvážiť aj nasledovné otázky. Aké môžu by ť širšie dôsledky toho, že sa nerozhodnete pre rodov o citlivý variant? Ak nemôžete zrealizovať komplexnú rodovú analýzu dopadov pre každý z variantov politiky, je potrebné ju aplikovať aspoň na finálny variant, pre ktorý ste sa rozhodli. Je to nevyhnutné, aby ste dokázali predpovedať aspekty, v ktorých by politika pri riešení súčasných rodových nerovností mohla zlyhať alebo by dokonca mohla prispieť k ich prehĺbeniu. ODKAZ: Preštudujte si aj kapitolu Rodová analýza a Rodová analýza dopadov. Hneď po skompletizovaní analýzy a vyhodnotenia budete pripravení/é finalizovať svoj akčný plán. Umožní vám to pripraviť dokumentáciu k danej politike alebo projektu, naplánovať rozpočet ap. Nástroj na gender mainstreaming: Kontrolný zoznam o uplat ňovaní rodového h ľadiska v politických alebo projektových dokumentoch:

• Východiskové informácie a odôvodnenie: Je rodová dimenzia zdôraznená vo východiskových informáciách danej intervencie? Sú všetky údaje v situačnej analýze diferencované podľa pohlavia? Obsahuje odôvodnenie presvedčujúce argumenty pre gender mainstreaming a na podporu rodovej rovnosti?

• Celkové ciele : Odráža celkový cieľ navrhovanej intervencie potreby mužov aj žien? Zameriava sa tento cieľ na odstraňovanie nerovností prostredníctvom praktického napĺňania potrieb mužov aj žien? Zameriava sa cieľ na transformáciu inštitúcií (sociálnych aj iných), ktoré prispievajú k udržiavaniu rodových nerovností? (Krok 3)

15 Otázky sú spracované na základe publikácie Gender-Based Analysis: A Guide for Policy Making prepared by Status of Women, Kanada 1998.


│ 41

• Cieľové skupiny : S výnimkou intervencií, ktoré sa špeciálne zameriavajú na mužov alebo ženy v podobe nápravných opatrení, ktorých cieľom je prispieť k rodovej rovnosti, je cieľová skupina v navrhovanej intervencii rodovo vyvážená?

• Čiastkové ciele: Reagujú čiastkové ciele na potreby žien aj mužov?

• Aktivity: Zapájajú plánované aktivity mužov aj ženy? Sú potrebné nejaké doplnkové aktivity, ktoré by zabezpečili jasné zviditeľnenie rodovej perspektívy (napr. tréning v rodových otázkach, doplnkový výskum a pod.)?

• Indikátory (ukazovatele): Zadefinovali sa indikátory, ktoré by merali pokrok smerom k napĺňaniu čiastkových cieľov a celkového cieľa? Merajú tieto indikátory aj rodové aspekty u každého z čiastkových cieľov? Sú indikátory rodovo diferencované? Sú cieľové hodnoty indikátorov nastavené tak, aby zabezpečovali dostatočnú mieru rodovej rovnováhy v rámci aktivít, napr. kvóty pre participáciu mužov a žien? (Pozri Kroky 1 a 8.)

• Realizácia: Kto bude realizovať plánovanú intervenciu? Absolvovali títo ľudia tréning v oblasti uplatňovania rodovej rovnosti, tak aby bolo možné zabezpečiť uplatňovanie tohto hľadiska počas celého trvania realizácie? Budú muži a ženy rovnomerne zapojení/é do realizácie? (Pozri Krok 1.)

• Monitorovanie a vyhodnotenie (evaluácia): Zahŕňa monitorovacia a evaluačná stratégia aj rodovú perspektívu? Bude skúmať reálne (obsah) aj administratívne (proces) aspekty intervencie? (Pozri Kroky 8 a 9)

• Riziká: Preskúmal sa širší kontext rodových rolí a vzťahov v spoločnosti s ohľadom na potenciálne rizikové faktory (napr. stereotypy, štrukturálne prekážky, ktoré môžu mužom alebo ženám brániť pri plnej participácii)? Preskúmal sa potenciálny negatívny dopad intervencie (napr. možné zvýšenie zaťaženia žien alebo sociálna izolácia mužov)?

• Rozpočet: Boli finančné vklady podrobené analýze s cieľom zaistiť, aby mali muži aj ženy prínos z plánovanej intervencie? Zapracovali sa do rozpočtu výdavky spojené napr. s rodovo citlivými tréningami alebo najímaním rodových expertiek a expertov na krátkodobé kontrakty?

• Prílohy: Sú súčasťou dokumentácie relevantné výskumné štúdie (alebo ich časti), najme také, ktoré poskytujú spoľahlivé odôvodnenie pre rodové aspekty, ktorým ste sa venovali?

• Komunika čná stratégia: Vypracovala sa komunikačná stratégia, ktorá by sa zameriavala na rôzne segmenty verejnosti a informovala ich o existencii, pokroku a výsledkoch projektu z rodovej perspektívy? (Pozri Krok 10.)

PRÍPADOVÁ ŠTÚDIA: Politické intervencie a rozpo čet Počas Krokov 4 a 5 pracovná skupina získala množstvo cenných informácií, ktoré im umožnili doladiť zameranie navrhovanej intervencie a rozhodnúť sa, aké špecifické prístupy využije na to, aby zdôraznila aspekty rodovej rovnosti. Hlavné ciele (nie však špecificky zamerané na rodové aspekty) sa vybrali na základe nasledovných aspektov: 1. Systémové zmeny: Identifikovať príležitosti a implementovať stratégie, ktoré by viedli

k zmenám v procesoch tvorby politík, aby sa zabezpečilo, že budú efektívne a zacielené a že tvorcovia politík za ne budú niesť zodpovednosť.


│ 42

2. Budovanie kapacít: Posilniť kapacity miestnych tvorcov politík prostredníctvom rôznych tréningov a vzdelávania v troch oblastiach: situačná analýza, rozpočtovanie a dopadové analýzy politík.

Vďaka zavádzaniu procesov uplatňovania rodového hľadiska sa návrh projektu dopracoval nasledovne: Ciele:

• V projektovej dokumentácii sa explicitne zdôraznilo, že posilňovanie rodovej rovnosti a odstraňovanie nerovností medzi mužmi a ženami sú kľúčové aspekty efektívneho riadenia miestnej samosprávy.

Aktivity a rozpo čet Vylepšenia v rámci aktivít zameraných na zmenu systému:

• tvorba a zavedenie povinných verejných konzultácii a konzultácií o rodových dopadoch počas tvorby projektov a opatrení v oblasti miestnej politiky

• vytvorenie kontaktných bodov pre rodovú problematiku v spolupráci s miestnou samosprávou a vyčlenenie zdrojov na tréning pre ľudí, ktorí budú tieto posty zastávať

• vyčlenenie zdrojov z rozpočtu na analýzu informačných a štatistických systémov s cieľom zapracovať do nich mechanizmy na monitorovanie indikátorov vzťahujúcich sa k rodovej rovnosti

Vylepšenia v rámci aktivít na budovanie kapacít: • zabezpečenie dodatočných zdrojov na komplexný tréningový modul pre gender

mainstreaming pri tvorbe politík na úrovni miestnej samosprávy (tréning a príprava manuálu pre gender mainstreaming)

• zabezpečenie dodatočných zdrojov pre zapracovanie bloku o rodovo citlivom rozpočtovaní v rámci tréningového modulu o rozpočtovaní

Procesy celkovej implementácie projektu

• vyčlenenie zdrojov na rodové expertky a expertov, ktoré/í by sa zapojili do systémového auditu miestnej samosprávy

• vyčlenenie zdrojov pre projektový tím, aby sa mohli zúčastniť na tréningu o uplatňovaní rodového hľadiska

• zaradenie rodovej expertky/experta do riadiaceho výboru projektu s plným hlasovacím právom

• zadávacie podmienky pre výber personálu, ktorý sa má najať na realizáciu projektu, by mali zahrňovať aj znalosť rodových otázok ako povinnú alebo preferovanú kvalifikáciu (s ohľadom na povahu danej pracovnej pozície)

• vytvorenie smernice / metodického pokynu s cieľom zabezpečiť, aby dáta zbierané počas projektu boli členené podľa pohlavia

• vytvorenie smernice / metodické pokyny k tomu, aby sa v rámci tréningov alebo vzdelávacích aktivít zabezpečil podiel mužov a podiel žien v danej skupine najmenej na úrovni 30 percent

Oficiálna projektová dokumentácia obsahovala zhrnutie relevantného rodového výskumu realizovaného v Kroku 5 v podobe dôležitých príloh, ktoré zdôrazňovali potrebu venovať pozornosť rodovým aspektom v tomto projekte. Odporúčaný materiál: Gender Brief Macro Economics and Trade and Gender Responsive Budgeting v sekcii publikácie na stránke http://europeandcis.undp.org


│ 43

KROK 7 Advoka čné stratégie: Na rode záleží! Jeden z kľúčových aspektov uplatňovania rodového hľadiska zahŕňa aj tvorbu advokačných stratégii (stratégií na presadzovanie práv a záujmov, pozn. prekladateľky), ktoré vám pomôžu získať podporu pre iniciatívy zamerané na uplatňovania rodového hľadiska. Skúsenosti ukazujú, že politici nie sú priveľmi ochotní venovať obmedzené zdroje na aktivity v oblasti rodovej rovnosti. Je potrebné presvedčiť ľudí, ktorí majú moc rozhodovať (najmä tých, čo rozhodujú o rozpočte), že ich investície do rodovej rovnosti sa vyplatia. Je potrebné im predostrieť informácie, ktoré zdôraznia konkrétne a jasne, prečo na rode záleží. Inými slovami, musíte im zreteľne ukázať, ktoré rozvojové problémy pomáha rodová rovnosť riešiť, a aké špecifické prínosy bude rodová perspektíva mať pre riadenie, ľudí (muži a ženy) a populáciu ako celok. Dobre naformulované zdôvodnenie a argumenty zvýšia vaše šance získať finančnú a politickú podporu pre akúkoľvek plánovanú intervenciu. „Pridaná hodnota“ uplat ňovania rodového h ľadiska Advokačné stratégie na presadzovanie využívania rodového prístupu a podpory rodovej rovnosti vo všetkých projektoch a politikách spadajú do jednej z týchto šiestich kategórií:

• spravodlivosť a rovnosť

• dôveryhodnosť a zodpovednosť

• výkonnosť a udržateľnosť (makrodimenzia)

• kvalita života (mikrodimenzia)

• spojenectvá

• reťazová reakcia

Spravodlivos ť a rovnos ť: Tieto stratégie zdôrazňujú hodnoty demokratických princípov a základné ľudské práva, ktoré vyžadujú dodržiavanie rodovej rovnosti, a využívajú sa pri obhajovaní vyrovnanej reprezentácie a participácie oboch skupín v rôznych kontextoch, vychádzajúcich zo základnej premisy spoločne zdieľaných ľudských práv. Mnohé štáty sú zmluvnými stranami v rôznych medzinárodných právnych dokumentoch (napr. CEDAW – Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien) a dokumentov zo svetových konferencií v Pekingu, Kodani a Káhire, ktoré uvádzajú rodovú rovnosť ako základný princíp. Štáty sú povinné napĺňať tieto záväzky a mnohé z týchto krajín reflektujú tieto základné demokratické princípy aj vo svojich vlastných ústavných zákonoch. Aj keď skúsenosti ukazujú, že prístup zameraný na princíp spravodlivosti nie je sám osebe dostatočne presvedčujúci argument, ktorý by prinútil vlády mobilizovať adekvátne zdroje, tieto typy argumentácie sú potrebné, nakoľko zdôrazňujú špecifický mandát rodovej rovnosti a jej ukotvenie v medzinárodných záväzkoch. Pripomínajú vládam, že sú súčasťou medzinárodnej (alebo regionálnej) komunity, ktorá vyhlasuje rodovú rovnosť za jednu zo svojich spoločne zdieľaných hodnôt. Dôveryhodnos ť a zodpovednos ť: Stratégie, ktoré apelujú na dôveryhodnosť a zodpovednosť pripomínajú tým, čo rozhodujú, že muži a ženy tvoria dve približne rovnaké polovice jednej populácie. Preto akékoľvek údaje, politiky alebo odporúčania, ktoré nezohľadňujú a neriešia obe skupiny rovnakou mierou, nie sú dôveryhodné. Ak politika nezohľadňuje celú populáciu, môže ponúkať len čiastkové riešenia. Tieto stratégie sa hodia na zdôvodnenie rodových dopadových štúdii (štúdii, ktoré skúmajú, ako muži a ženy sú,


│ 44

budú alebo by mohli byť ovplyvnení/é v rôznej miere alebo rôznym spôsobom danou akciou alebo situačnými faktormi) alebo v prípade požiadavky na rodovo vyrovnanejšie zastúpenie v rozhodovacích procesoch. Stratégie zdôrazňujúce zodpovednosť pripomínajú vládam ich zodpovednosť za zabezpečenie udržateľného ľudského rozvoja. Vlády musia konať zodpovedne smerom k celej populácii a k budúcim záujmom celej spoločnosti – rovnako vo vzťahu k mužom aj k ženám. Ak zlyhajú v riešení otázok rodovej rovnosti, zlyhajú v základnej úlohe vlády: a to zodpovedať sa všetkým svojim občanom a občiankam. Navyše, rodovo citlivé intervencie nútia vlády konať zodpovedne pri využívaní verejných zdrojov a napĺňaní svojich politických sľubov. Gender mainstreaming môže ponúknuť konkrétne mechanizmy na zavádzanie vyššieho stupňa zodpovednosti pri vládnutí a riadení. Výkonnos ť a udržate ľnos ť16: Tieto stratégie zdôrazňujú nevyvrátiteľný fakt: rovnocenné zapojenie mužov aj žien vo všetkých aspektoch rozvoja a spoločnosti sa vyplatí celej krajine. Národy si nemôžu dovoliť ignorovať prínos ani ekonomické a sociálnej kapacity mužov aj žien vo všetkých sférach. Ak by to nejaká krajina vo svojom rozvoji ignorovala, zo strednodobého alebo a dlhodobého hľadiska na to doplatí. Tento prístup sa zameriava na makroúroveň aspektov rozvoja, inými slovami, na blaho a prosperitu populácie ako celku. Odôvodnenia v duchu týchto stratégií sú obzvlášť efektívne, pretože sa sústreďujú na rozhodujúci faktor, na peniaze; finančné argumenty totiž zvyčajne stoja pred všetkými ostatnými. Je dôležité preukázať, že investície do rodovej rovnosti predstavujú rozumné ekonomické investície do krajiny ako celku. Medzinárodné štúdie potvrdili argumenty o podpore celkovej výkonnosti17 a môžu vám pomôcť podporiť váš projekt či politiku. Rovnako je možné využiť aj národné výskumy. So stratégiami, ktoré argumentujú podporou výkonnosti, úzko súvisia aj stratégie zamerané na aspekty udržateľnosti. Prístup uplatňovania rodového hľadiska je postavený na princípoch ľudského rozvoja, ktorého dlhodobým cieľom je vytvorenie udržateľnej spoločnosti. Neoddeliteľnou súčasťou prístupu uplatňovania rodového hľadiska je aj podpora udržateľnosti. Navyše si rodovo citlivý prístup vyžaduje celostný prístup k tvorbe politík, a tam, kde koordinácia a spolupráca (na horizontálnej i na vertikálnej úrovni) fungujú ako kľúčové princípy, je väčšia pravdepodobnosť, že aj intervencie dosiahnu trvalo udržateľné dopady. Kvalita života: Zvýšená pozornosť otázkam rodovej rovnosti zlepšuje individuálnu kvalitu života mužov aj žien. V demokratickej spoločnosti, ktorá je založená na princípoch sociálneho začleňovania a bezpečnosti ľudí (human security),18 má každá členka a člen spoločnosti právo na najlepšiu možnú kvalitu života. Iniciatívy sledujúce gender mainstreaming sa usilujú podporovať aj tento cieľ. Okrem toho, hoci je všeobecne známe, že sú to najmä ženy, ktoré môžu očakávať prínos zo zvýšenej pozornosti venovanej otázkam rodovej rovnosti, argumenty zameriavajúce sa na kvalitu života zdôrazňujú aj prínosy, ktoré táto politika prinesie mužom, rodinám a spoločnosti ako takej. Zdôrazňujú význam sociálnych vzťahov a vzájomnú prepojenosť ľudí v nich. Poukazujú napr. na to, že ak posilníme ženy, ich blízki môžu očakávať aj prínos pre nich samotných. A naopak, ťažkosti, ktorým čelí jedno pohlavie, negatívne ovplyvní aj ostatných príbuných a okolie. Napr. negatívne dopady ekonomickej krízy na mužov a málo príležitostí pre zamestnanie žien majú dopad na všetkých členov a členky rodiny, vrátané detí a partnerov, resp. partnerky.

16 Pri využívaní stratégií apelujúcich na výkonnosť je potrebné vyhnúť sa zdôrazňovaniu nevyužitia ľudských kapacít žien. Podľa Diane Elson problémom mnohých žien v skutočnosti je, že ich ľudské kapacity sú využívané až príliš (OECD, 1998). Pozornosť treba venovať uznaniu a primeranému ohodnoteniu prínosov mužov aj žien. Cieľom nemôže byť zvyšovanie záťaže žien, ale snaha o znovu vyjednanie uznania úlohy mužov a žien v spoločnosti, ktoré povedie v konečnom dôsledku k zlepšovaniu rozvoja a prosperity. 17 Pozri série výskumných správ Svetovej Banky v oblasti analýz politiky na tému Rod a rozvoj (World Bank Policy Research Report Working Paper Series on Gender and Development). 18 Koncept bezpečnosti ľudí, resp. ľudskej bezpečnosti (human security) je protiváhou klasického chápania štátnej bezpečnosti (state security). Tento koncept je vnímaný ako súčasť ľudských práv – práva na bezpečie (pozn. prekladateľky).


│ 45

Tieto argumenty sa zameriavajú na mikroúroveň aspektov rozvoja a rodovej problematiky, inými slovami na to, akým spôsobom rozvojový kontext zasahuje jednotlivého človeka. Tak či onak, tento prístup je prirodzene spojený so stratégiami zameriavajúcimi sa na výkonnosť. Ak sú jednotlivci šťastnejší a zdravší, budú tiež viac produktívni a tým prispejú k väčšej výkonnosti a prosperite spoločnosti. Spojenectvá: Stratégie opierajúce sa o spojenectvá zdôrazňujú rodovú rovnosť ako nevyhnutný predpoklad pre vytváranie formálnych spojenectiev alebo partnerstiev s inými národmi. V kontexte strednej a východnej Európy je typickým príkladom prístupový proces do Európskej únie. Štáty EÚ sú zaviazané implementovať rôzne nástroje na podporu rodovej rovnosti vrátane osvojenia si postupov na gender mainstreaming. Hoci je tento prístup veľmi efektívny, nie je v konečnom dôsledku dlhodobo udržateľný. Keď chceme brať vlády na zodpovednosť, musíme ho spojíť s konkrétnymi a podstatnými argumentmi (týkajúcimi sa napr. výkonnosti alebo kvality života), ktoré zdôrazňujú, prečo je potrebné riešiť otázky rodovej rovnosti. Bez týchto serióznych a reálnych argumentov sa môže stať, že sa stratégia založená na spojenectvách ukáže ako kontraproduktívna. Reťazová reakcia: Všetky vyššie uvedené prístupy môžeme posilniť zdôraznením ich vzájomného prepojenia. Rodová rovnosť skutočne môže spustiť reťazovú reakciu prínosov. Stratégia reťazovej reakcie ukazuje, ako investície do rodovej rovnosti prinesú nielen krátkodobé a presne lokalizované prínosy, ale aj strednodobý a dlhodobý osoh, ktorý sa ako vlna rozšíri naprieč celou spoločnosťou a posilní celú krajinu. Podobným spôsobom tieto stratégie zdôrazňujú aj to, ako sa dopady nerovnosti na jednotlivcov prenášajú na blaho ich rodín a komunít, v ktorých žijú. Zároveň by sme pri uplatňovaní rodového hľadiska mali zvážiť aj možné reťazové reakcie, ktoré budú viesť k negatívnym následkom neuvážených postupov pri presadzovaní rodovej rovnosti. Napríklad, neuvážené zavádzanie vyrovnávacích opatrení pri najímaní ľudí môže spôsobiť odpor a zvýšenie miery obťažovania žien na pracovisku. Tieto riziká nútia zvážiť dôležitú potrebu vytvárať komplexné stratégie pre gender mainstreaming, v ktorých sa viaceré iniciatívy navzájom posilňujú. Prístup poukazujúci na negatívne reťazové reakcie môže pomôcť presvedčiť tých a tie, ktorí/é rozhodujú, že je gender mainstreaming potrebné zavádzať strategickým a holistickým spôsobom. PRÍPADOVÁ ŠTÚDIA: Advoka čné stratégie (ako obháji ť svoju tému) V projekte Posilňovania miestnej samosprávy bolo k dispozícii mnoho kľúčových argumentov pre zaradenie rodovej dimenzie: Spravodlivos ť a rovnos ť: Fiktívna Eurozijská republika je zmluvnou stranou CEDAW a signatárskou krajinou Pekinskej akčnej platformy. Berúc ohľad na existujúce diskrepancie, ktoré existujú medzi mužmi a ženami v Eurozijskej republike vo vzťahu k zdraviu, chudobe, vzdelávaniu a v iných kľúčových oblastiach politík, vylúčenie hľadiska rodovej rovnosti z projektu by viedlo k porušeniu týchto medzinárodných záväzkov. Je nesmierne dôležité pripomínať našim vládam, miestnej samospráve, ako i výkonnej moci na národnej úrovni, že pokiaľ muži a ženy nebudú mať zabezpečenú rovnosť príležitostí a rovnosť pre životné situácie, zachovávanie súčasného stavu je to isté, ako podporovať nerovnosti. Je povinnosťou vlády nájsť a využiť príležitosť, akou je tento projekt, ktorý jej umožní uchopiť a riešiť nerovnosti medzi mužmi a ženami. Dôveryhodnos ť a zodpovednos ť: Nedávny prieskum, ktorý zrealizovala protikorupčná skupina, ukázal, že 67 percent respondentov/respondentiek neverí, že zvolení/é predstavitelia/predstaviteľky využívajú zdroje efektívne na riešenie najzávažnejších a najakútnejších potrieb komunity. Zatiaľ čo projekt sa ako celok zameriava na vytváranie priestoru pre väčšiu zodpovednosť za zdroje, zaradenie rodových komponentov a záväzkov


│ 46

posilní vo veľkej miere zodpovednosť. Okrem toho, keďže sa (v Kroku 4) preukázali veľké disparity medzi mužmi a ženami vo vzťahu k chudobe, zdraviu a vzdelávaniu, tento projekt by nezískal dôveryhodnosť, pokiaľ by sa špecificky nezameral na riešenie týchto nerovností. Výkonnos ť a udržate ľnos ť: Vyššia výkonnosť je kľúčovým argumentom pre zaradenie špecifických rodových komponentov do projektu. Celý projekt sa zameriava na lepšiu a efektívnejšiu tvorbu politík – prostredníctvom posilňovania zručností miestnych tvorcov a tvorkýň politík robiť informované rozhodnutia o využívaní zdrojov tým najúčinnejším, najzacielenejším a najefektívnejším spôsobom. Keďže existujú významné rozdiely medzi tým, aký dopad majú politiky na miestnej úrovni na mužov a na ženy, účinnú tvorbu politík nie je možné dosiahnuť bez zohľadnenia týchto rozdielov. Hoci niektorí oponenti projektu argumentovali tým, že rodovo špecifické aktivity si budú vyžadovať väčšie zdroje a tak obmedzia efektívnosť projektu, tieto tvrdenia neboli podložené. V skutočnosti zakomponovanie rodovo špecifických aktivít a cieľov zvýšilo rozpočet iba o 6 percent, ktoré sa dali ľahko zabezpečiť aj odôvodniť. Naopak, v porovnaní so samostatným projektom menšieho rozsahu, ktorý by spočíval v realizácii rodovo zameraných tréningových modulov, by došlo k zvýšeniu rozpočtu približne o 30 percent, ktoré by si tento osobitný projekt vyžadoval. Tým, že sa integrovalo rodového hľadisko a tréning rodovo citlivého rozpočtovania do tohto väčšieho projektu, maximalizoval sa úžitok limitovaných zdrojov a celkové výsledky sa do veľkej miery posilnili, keďže rodovo zamerané tréningy zasiahli širšiu cieľovú skupinu, ako by tomu bolo v samostatnom projekte. Kvalita života: Projekt sa zameriava na budovanie ľudských a inštitucionálnych kapacít a tak argumenty o kvalite života nie sú na prvý pohľad zrejmé, čo sa týka priameho dopadu projektu. Napriek tomu, výskumy v Eurozijskej republike jasne ukázali, že výsledky politík, uplatňovaných na úrovni miestnej samosprávy, nie sú rodovo neutrálne: napr. ženy čelia väčšiemu riziku chudoby, miera školskej dochádzky dievčat v regiónoch na juhu a východe krajiny ma klesajúcu tendenciu a priemerná dĺžka života mužov sa ocitla na kriticky nízkej hodnote. Posilňovanie kapacít miestnej samosprávy, reagujúce na tieto a ďalšie výzvy prostredníctvom lepšieho zacielenia politických intervencií, bude mať nepochybne vedľajší pozitívny dopad na zlepšovanie kvality života jednotlivcov a jednotlivkýň, ktorí/é v súčasnosti čelia týmto stavom núdze alebo iným neželaným situáciám. Spojenectvá: Nepochybne, tak ako bolo uvedené v súvislosti s otázkami dôveryhodnosti a zodpovednosti, projekt posilní vo väčšej miere zodpovednosť miestnej samosprávy za manažovanie verejných zdrojov. Rodová dimenzia projektu – obzvlášť pozornosť, ktorá sa bude venovať rodovým analýzam dopadov (gender impact assessment) a rodovo citlivému rozpočtovaniu – dodáva ďalšiu rovinu tejto zodpovednosti a preto posilňuje mechanizmy zodpovednosti. Tento aspekt rovnako zvýši príťažlivosť pre bilaterálnych donorov, ktorí majú záujem o zdieľané spolufinancovanie projektov na úrovni miestnej správy. Podobne, mechanizmy na podporu zodpovednosti zohrajú kľúčovú úlohu, keď sa mieste samosprávy budú uchádzať o pôžičky a prostriedky zo štrukturálnych fondov od takých významných donorov ako OSN a EÚ, ktoré kladú významný dôraz na otázky uplatňovania rodového hľadiska pri hodnotení projektov a žiadostí o finančné prostriedky. Ako môžeme reagova ť na odpor vo či uplat ňovaniu rodového h ľadiska? Musíte si uvedomiť, že môžete čeliť odporu pri presadzovaní aktivít zameraných na gender mainstreaming. Dôvody, ktoré sa skrývajú za týmto odporom a neochotou sú rôzne: od nepochopenia či nedostatku informácii o rodových otázkach, cez obmedzené zdroje až po kultúrne a tradičné predstavy o rodových roliach. Je dôležité vybaviť sa potenciálnymi stratégiami, ktoré by pomohli čeliť tomuto odporu. Tipy na to, ako reagovať na odpor a neochotu, sú nasledovné:


│ 47

• keď sa usilujete získať súhlas s navrhovanou politikou alebo programom, predložte tým, čo rozhodujú, konkrétne návrhy, najlepšie v písomnej podobe. Ak váš návrh pozostáva z návrhu programu a návrhu rozpočtu, bude lepšie, ak najprv odprezentujete program a keď získate všeobecný súhlas, môžete odprezentovať aj rozpočet. Používajte konkrétne dáta a výskumy (najlepšie z vašej vlastnej krajiny alebo regiónu), aby ste posilnili svoje argumenty.

• Je veľmi ťažké reagovať na otázky ako ´prečo by mala byť otázka rodovej rovnosti prioritou v období ekonomickej krízy?´. Zvláštnu pozornosť v argumentoch by sme mali venovať výkonnosti – pripomínať tým, čo rozhodujú, že gender mainstreaming a rodovej rovnosti posilňuje výkonnosť (pozri vyššie uvedené argumenty).

• Zdôraznite, že gender mainstreaming sa netýka iba žien, ale aj mužov a spoločnosti ako takej. Umožní to dať mužom pocítiť, že sú cennou súčasťou procesov uplatňovania rodového hľadiska, a pripomenúť im, že aj oni majú svoju zodpovednosť a významnú úlohu v tomto procese a že aj oni môžu z posilnenia rodovej rovnosti veľa získať.

• Pre prezentovaní vášho návrhu môžete vyťažiť aj z vhodného politického načasovania. Načasovanie je kľúčové a príležitosti je potrebné hľadať tam, kde je verejná mienka pripravená otvoriť odrazový mostík pre váš návrh alebo požiadavku.

• Pripomeňte tým, ktorí/é rozhodujú, aký prínos pre nich bude váš návrh znamenať s ohľadom na zlepšenie ich imidžu a dôveryhodnosti (inými slovami, posilnením ich politického kapitálu). Podobne je dôležité zamerať sa skôr na pozitívne argumenty, ako konfrontácie, a na pochopenie a zohľadnenie obmedzení a prekážok, ktorým tí, čo rozhodujú, musia čeliť. Mali by ste sa vždy pokúšať o ponuku situácie, ktorá bude znamenať pre každú stranu zisk (win-win prístup).

• Pokúste sa ponúknuť viacero možností, aby si tí, čo rozhodujú, mohli vybrať tú, ktorá sa im zdá najvhodnejšia. Flexibilita a otvorenosť voči kompromisom budú pracovať vo váš prospech. Pilotné programy sú tiež dobrý a z hľadiska nákladov efektívny spôsob, ako ukázať pridanú hodnotu, ktorú sa dá opakovane dosiahnuť v budúcnosti.

• Nanešťastie, sexuálne obťažovanie a neprofesionálny prístup k ľuďom, špeciálne k ženám, ktoré sa venujú rodovej práci, predstavujú vážne prekážky, ktoré nebude ľahké prekonať ani dobrou argumentačnou stratégiou. To je dôvod, prečo rodová citlivosť a úsilie o zmenu postojov v rámci organizačných štruktúr musia tvoriť nevyhnutnú súčasť procesov uplatňovania rodového hľadiska.


│ 48

KROK 8 Monitorovanie: Rodovo citlivé sledovanie pokroku Monitorovanie je neoddeliteľnou súčasťou uplatňovania rodového hľadiska. Pri monitorovaní je potrebné zohľadniť tieto tri aspekty:

1. úrovne monitorovania

2. rodovo citlivé monitorovacie plány

3. rodovo citlivé cieľové hodnoty a indikátory Úrovne monitorovania

Monitorovanie sa môže realizovať na dvoch rôznych úrovniach:

• monitorovanie pokroku smerom k napĺňaniu dôležitých hlavných a čiastkových cieľov

• monitorovanie implementačného procesu Obe úrovne vyžadujú stanovenie cieľov (cieľových hodnôt) a zadefinovanie indikátorov, ktoré budú merať pokrok vo vzťahu k stanoveným cieľom. Pri monitorovaní pokroku vo vzťahu k napĺňaniu dôležitých hlavných a čiastkových cieľov je potrebné si určiť indikátory, ktoré pomôžu sledovať dosiahnutie špecifických výstupov (aktivity) a výsledkov (dopad). Pri monitorovaní implementačného procesu je nutné ciele a indikátory navrhnúť tak, aby umožnili sledovať, do akej miery je proces sám osebe rodovo citlivý. Monitorovanie procesu umožní

• identifikovať prekážky a priepastné rozdiely v procesoch, ktoré je možné okamžite riešiť,

• zlepšiť nastavenie budúcich iniciatív,

• zdokumentovať prekážky pri uplatňovaní rodového hľadiska, ktoré je možné zohľadniť neskôr v širšom inštitucionálnom kontexte.

Otázky, ktoré je možné zváži ť pri monitorovaní procesu:

• Sú muži a ženy rovnako zapojení/é do rozhodovacích procesov ?

• Zaobchádza sa s mužmi a ženami s rovnakou mierou rešpektu v úlohách, ktoré zohrávajú pri rozhodovaní, implementácii alebo počas participácie na aktivitách?

• Sú ľudia, zapojení do implementácie projektu, kontinuálne motivovaní zabezpečovať rodovú perspektívu (napr. prostredníctvom príležitostí zvyšovať svoje rodové znalosti a zručnosti alebo prediskutovať rodové otázky v neodsudzujúcim prostredí)?

Rodovo citlivé monitorovacie plány Plány na monitorovanie reálneho pokroku ako aj implementačného procesu by sa mali vypracovať na začiatku a zapracovať do oficiálnej dokumentácie vami navrhnutej intervencie. Tieto plány by mali špecifikovať:


│ 49

• Kto je zodpovedný za monitorovacie úlohy?

• Akým spôsobom sa zapoja ďalší kľúčoví/é hráči a hráčky (napr. rodové expertky a experti) do monitorovacieho procesu?

• Kedy sa monitorovanie bude realizovať?

• Aké nástroje sa použijú na zaznamenanie pozorovaní?

• Aké mechanizmy sú dostupné pre kontrolu pokroku (periodické hodnotenia alebo kontrolné stretnutia)?

Rodovo citlivé cie ľové hodnoty a indikátory Cieľové hodnoty Cieľové hodnoty si stanovujeme, aby sme mohli sledovať stanovené ciele. Tieto hodnoty dávajú našim cieľom konkrétny rozmer a preto zvyšujú pravdepodobnosť, že sa ich podarí dosiahnuť. Konkrétne cieľové hodnoty tiež zvyšujú pravdepodobnosť, že konkrétne zdroje (ľudské alebo finančne) budú riadne nasmerované, aby sa podarilo stanovené ciele dosiahnuť. Efektívne cieľového hodnoty sú:

• zamerané na pokrok, ale sú zároveň realistické

• časovo vymedzené

• merateľné

Poznámka: Integrácia rodovej perspektívy znamená, že cieľové hodnoty sú zároveň aj rodovo citlivé. Zohľadňujú situáciu a potreby mužov aj žien. Indikátory Pokrok pri dosahovaní stanovených cieľov sa mapuje pomocou špecifických indikátorov. Efektívne indikátory sú:

• porovnateľne z dlhodobého hľadiska (v čase) – indikátory, ktoré je možné merať iba raz, nemôžu preukázať dosiahnutý pokrok alebo pokles

• porovnateľné s inými krajinami, regiónmi alebo cieľovými skupinami

• merateľné – potrebujete vedieť kvantifikovať alebo kategorizovať vaše výsledky

• presné – vyberte si indikátory minimalizujúce dopad externých faktorov a faktorov prostredia stojacich mimo aspektov, ktoré plánujete monitorovať

• výberové a reprezentatívne – príliš veľa indikátorov je ťažké sledovať

Poznámka: V programoch a politikách, ktoré zapracovali rodové hľadisko, by všetky indikátory mali byť diferencované podľa pohlavia všade tam, kde je to možné. Umožní to sledovať rodovo diferencovaný dopad našich intervencií.


│ 50

Typy indikátorov: Existuje mnoho rôznych prístupov, ako klasifikovať indikátory. Nasledujúca tabuľka vám pomôže vybrať najvhodnejšie indikátory vo vzťahu k monitorovacím otázkam, ktoré ste si naformulovali. Typ Opis Výhody Nevýhody Príklady Indikátory na princípe kontrolného zoznamu

Pýtame sa, či niečo existuje alebo neexistuje. Meradlom je otázka, na ktorú sa odpovedá „áno“ alebo „nie“.

Vhodné pre monitorovanie procesov, deklarácie politickej vôle, plnenia záväzkov. Jednoduchý a lacný zber údajov.

Nedostatok kvalitatívnych aspektov. Niekedy je odpoveď otázkou interpretácie.

Je zavedená politika uplatňovaná rodového hľadiska? Prebehli konzultácie s rodovými expertmi počas tvorby správy?

Indikátory založené na štatistických zisťovaniach

„Tradičné“ indikátory, ktoré merajú zmeny využívaním dostupných štatistických údajov.

Informácie sú dostupné.

Zriedka poskytujú kvalitatívnu perspektívu. Zvyčajne je potrebné ich doplniť inými typmi indikátorov.

Pomer mužov a žien vo výskyte HIV infekcie Miera nezamestnanosti mužov a žien

Indikátory, ktoré si vyžadujú špecifické formy zberu údajov

Vyžadujú si špecifické formy zberu údajov (sociologický prieskum, fokusové skupiny, rozhovory a pod.). Vyžadujú si špecifické, opakovateľné metódy zberu údajov, ktoré je možné porovnávať v čase.

Takto získané dáta sú zvyčajne veľmi užitočné a špecifické. Tento prístup je dobrý najmä pre zber kvalitatívnych údajov.

Zvyčajne vyžadujú veľký podiel potrebných zdrojov (čas, peniaze, ľudské zdroje).

% populácie, ktoré si myslí, že ženy by mali byť primárne zodpovedné za starostlivosť o deti. % pracovných inzerátov v novinách, ktoré vykazujú rodové predsudky.


│ 51

Kvalitatívne a kvantitatívne indikátory: Pri definovaní indikátorov a zbere údajov je dôležité zvážiť rôzne aspekty použiteľnosti a zdrojov kvalitatívnych a kvantitatívnych indikátorov. Kvalitatívne indikátory

Kvantitatívne indikátory

Kvalitatívne indikátory možno zadefinovať ako hodnotenie a vnímanie danej otázky zo strany ľudí. Sú užitočné najmä na pochopenie procesov, ale zvyčajne nemôžu ukázať, ako typické alebo rozšírené sú takto vyjadrené názory.

Kvantitatívne indikátory možno definovať ako meranie množstva (celkového počtu, percentuálneho podielu a pod.). Sú užitočné, ak chceme ukázať, aké sú priemerné výsledky alebo do akej miery sa podarilo cieľ naplniť.

Spolo čné zdroje:

Spolo čné zdroje:

• stretnutia s verejnosťou • fokusové skupiny • prieskumy postojov a rozhovory • participatívne hodnotenie • participatívne pozorovanie • sociologická a antropologická terénna

práca

• sčítania ľudí • prieskumy pracovnej sily • administratívne záznamy • sociologické prieskumy zamerané na

cieľové skupiny19

PRÍPADOVÁ ŠTÚDIA: Monitorovanie V projekte Posilňovania miestnej samosprávy proces monitorovania z rodového hľadiska uľahčila skutočnosť, že sa rodové hľadisko zohľadnilo už v procese tvorby projektu. Monitorovací proces sa skladal z troch komponentov: 1. Monitorovanie projektu vo vz ťahu k rodovo špecifickým cie ľom a aktivitám: Ako už bolo povedané, keďže rodové hľadisko sa zohľadnilo pri tvorbe projektu, monitorovanie dosahovania rodovo zameraných cieľov sa ukázalo byť jednoznačne zadefinované. Primárne to bola najmä otázka napĺňania plánov, stanovených v projektovej dokumentácií podľa časového rámca, zadefinované v pláne práce. Tieto ciele boli nasledovné: Systémové zmeny v miestnej samospráve:

• tvorba a implementácia systému, ktorý zaistí konzultácie o rodových dopadoch • vytvorenie a tréning Kontaktných bodov pre rodové otázky v rámci orgánov miestnej

samosprávy • vytvorenie súboru kľúčových rodovo zameraných indikátorov v oblasti sociálnych

politík a systému ich sledovania Budovanie kapacít:

• vytvorenie a implementácia tréningového modulu o uplatňovaní rodového hľadiska • zakomponovanie bloku o rodovo citlivom rozpočtovaní do tréningového modulu pre

rozpočtovanie

19 Spracované podľa publikácie Progress of the World’s Women, UNIFEM, 2000, ktorá to prevzala z Kanadskej agentúry pre medzinárodný rozvoj, Canadian International Development Agency, 1996.


│ 52

Za podávanie správ o špecifickom pokroku v oblasti dosahovania rodovo zameraných cieľov niesol zodpovednosť projektový manažér (táto zodpovednosť bola súčasťou zadávacích podmienok na jeho výber), ktorý tieto aspekty zapracovával do pravidelných správ predkladaných Riadiacemu výboru projektu. 2. Monitorovanie uplat ňovania rodového h ľadiska v rámci procesov implementácie projektu: Monitorovanie implementácie projektu podľa princípov uplatňovania rodového hľadiska sa rovnako ukázalo ako jednoznačne určené, keďže kvantitatívne ciele boli v projektovej dokumentácií zadefinované. Zahŕňajú nasledovné ciele (cieľové hodnoty):

• rovná participácia mužov a žien v tréningových aktivitách (nie menej ako 30 % mužov alebo 30 % žien)

• zaistiť adekvátnu rodovú expertízu v rámci celkového projektového personálu (špecifikované v zadávacích podmienkach pre najímanie personálu)

• zaistiť, aby všetky dáta o ľuďoch, ktoré sa zbierali počas trvania projektu boli delené podľa pohlavia (opäť, podľa zadávacích podmienok, za túto úlohu niesol zodpovednosť projektový manažér, ktorý bol povinný sledovať napĺňanie týchto cieľov a podávať správy o ich plnení Riadiacemu výboru projektu.

3. Osoba zodpovedná za monitorovanie uplat ňovania rodového h ľadiska: Bolo zrejmé, že vyššie spomenuté postupy umožnia Riadiacemu výboru projektu iba skontrolovať indikátory založené na princípoch kontrolného zoznamu (inými slovami, či boli alebo neboli aktivity realizované) a neumožnia im z rodovej perspektívy sledovať kvalitatívne aspekty ich realizácie. Preto bol vytvorený post osoby zodpovednej za monitorovanie rodového hľadiska, ktorý zastávala rodová expertka a zároveň členka Riadiaceho výboru projektu. Táto rodová expertka realizovala neformálne rozhovory a podľa potreby realizovala neformálne prieskumy na rôznych úrovniach participácie na projekte (projektový tím, ako aj priame cieľové skupiny). Jej cieľom bolo zistiť, či sa projekt realizoval v súlade s princípmi rodovej rovnosti, či rešpektoval názory mužov a žien ako rovnocenné a či sa zmeral na hľadanie rovnosti príležitostí pre mužov a ženy. Expertka podávala správu Riadiacemu výboru projektu každý druhý mesiac. Ak zaznamenala nejaké problémy vo vzťahu k rodovej rovnosti a jej implementácií v projekte, Riadiaci výbor projektu urobil strategické rozhodnutie, ako riešiť vzniknutú situáciu. Napr. tréneri a trénerky zodpovedné za blok o rodovo citlivom rozpočtovaní v rámci Rozpočtového modulu naznačili, že vedúci tímu pre Rozpočtové vzdelávanie zredukoval čas vymedzený pre rodové rozpočtovanie z pôvodne jedného celého dňa na tri hodiny. Domnievali sa, že to poukazuje na nízky záujem o napĺňanie rodových cieľov. Aby sa problém vyriešil, Riadiaci výbor projektu sa porozprával s vedúcim tímu pre rozpočtové vzdelávanie a počet hodín vyčlenených na rodovo citlivé rozpočtovanie sa zvýšil. Rodová expertka bola tiež zodpovedná za vypracovanie súhrnných správ o uplatňovaní rodového hľadiska pre potreby záverečnej evaluácie projektu a spolupracovala aj ako trénerka a konzultantka pre rodové otázky pre všetkých členov a členky projektového tímu.


│ 53

KROK 9 Evaluácia (vyhodnotenie): Ako sme si po čínali? Vyvrcholením monitorovacieho procesu je Krok 9 – evaluácia, čiže vyhodnotenie. Toto štádium tvorí základ pre zadefinovanie dobrej praxe a skúseností, ktoré ste v rámci iniciatívy získali alebo vyvinuli, s cieľom zlepšovať do budúcnosti ďalšie projekty a iniciatívy. Evaluácia je aj otázkou zodpovednosti za zdroje, ktoré sa použili. Evaluácia pozostáva z troch úrovní:

1. Evaluácia výstupov (Boli naplnené čiastkové ciele?)

2. Evaluácia výsledkov (Do akej miery sa podarilo dosiahnuť hlavný rozvojový plán?)

3. Evaluácia procesov (Akým spôsobom sme dospeli k výsledkom?)

Aby sme pri evaluácii mohli uplatniť rodové hľadisko, budeme si musieť položiť na všetkých troch úrovniach nasledovné kľúčové otázky: Evaluačné kritéria:

• Kto určuje evaluačné kritéria?

• Aká miera dôležitosti alebo stupeň priority sa pripisuje otázkam rodovej rovnosti?

Evaluační/é aktéri a aktérky:

• Obsahujú zadávacie podmienky pre výber evaluátorov aj podmienku rodovej expertízy?

• Sú všetci kľúčoví aktéri a aktérky zapojení do evaluačného procesu?

• Kto zabezpečí vstupné dáta pre evaluáciu?

• Berú sa do úvahy názory mužov aj žien?

• Kto bude zodpovedať za spracovanie vstupných údajov a rozhodovať o opodstatnenosti a uprednostňovaní odlišných názorov alebo pozorovaní?

Evaluačný proces

• Budú sa používať participatívne metódy?

• Ako a komu budú odovzdané výsledky evaluácie?

• Budú mať muži ako kľúčoví aktéri a ženy ako kľúčové aktérky možnosť oficiálne komentovať alebo vyjadriť svoje pripomienky k výsledkom evaluácie?

Spätná väzba rodovej agendy Príliš často sa stáva, že keď sa rodovo citlivé iniciatívy ukončia, rodové otázky sa z politickej agendy vytratia. Pokým ale tieto otázky budú ostávať na okraji záujmu miesto toho, aby sa dostali do centra pozornosti politickej agendy, možnosť transformácie rodových rolí a vzťahov – ktorá by viedla k väčšej rodovej rovnosti a pozitívnym výsledkom pre celú spoločnosť – bude mimo váš dosah.


│ 54

Aby ste mohli zabezpečiť udržateľnosť uplatňovania rodového hľadiska, zvážte nasledovné otázky:

• Akým spôsobom váš projekt zapadá do širšieho kontextu, inými slovami, do komplexnejších vládnych programov a politických rámcov? Ponúkajú tieto programy možnosti, ako do nich vstúpiť a nadviazať na vašu iniciatívu, prípadne ponúknuť doplňujúce aktivity?

• Obsahuje vaša evaluácia konkrétne odporúčania a návrhy na nadväzujúce iniciatívy alebo aktivity? Aké ďalšie možnosti môžete využiť, aby ste zabezpečili nadväznosť na vašu iniciatívu?

• Upozorňuje vaša evaluácia na dôsledky v širšom kontexte, týkajúce sa iných ministerstiev alebo kľúčových hráčov? Ako budete tieto zistenia tlmočiť? Môžete navrhnúť konkrétne oblasti, v ktorých by bolo vhodné nadviazať?

• Zabezpečili ste zadokumentovanie procesov a výsledkov vašej iniciatívy tak, aby ostali uchované v „inštitucionálnej pamäti“ ?

• Vo všeobecnosti, akou formou a smerom ku komu plánujete komunikovať výsledky vašej iniciatívy? (Pozri Krok 10.)

PRÍPADOVÁ ŠTÚDIA: Evaluácia projektu Posil ňovania miestnej samosprávy Na evaluáciu dosiahnutia rodovo špecifických cieľov projektu a uplatňovania rodového hľadiska sa efektívne využili monitorovacie kontrolné zoznamy, vytvorené v Kroku 8. Tieto kontrolné zoznamy predstavovali iba kvantitatívne správy o plnení rodovo špecifických cieľov, ale neukazovali kvalitatívny dopad projektu vo vzťahu k rodovej rovnosti. S cieľom získať lepší obraz o kvalitatívnom dopade projektu sa iniciovala komparatívna štúdia, ktorá využila dáta zozbierané pred začatím projektu a porovnala ich s údajmi získanými po skončení projektu. Zrealizovala sa pod názvom Vstupné a výstupné prieskumy postojov a znalostí. Popis komparatívnej štúdie Vstupné a výstupné pries kumy postojov a znalosti: Pred začiatkom projektu zrealizovala mimovládna organizácia Ženy bojujúce proti chudobe prieskum medzi volenými zástupcami/zástupkyňami v 30 miestnych samosprávach o postojoch k rodovej rovnosti a ich aktuálnych znalostiach toho, ako kľúčové otázky rozdielne ovplyvňujú mužov a ženy v ich samosprávnom regióne (pozri Krok 5). Ľudia oslovení vo vstupnom prieskume reprezentovali tri rôzne úrovne zapojenia sa do projektu: priame (priamo sa zapojili do aktivít zameraných na budovanie kapacít alebo zavádzanie systémových zmien), nepriame (ich samospráva sa do projektu zapojila, ale oni/y sa osobne na projekte nezúčastňovali) a nezapojení/é (ich samospráva sa do projektu vôbec nezapojila). Na konci projektu tá istá mimovládna organizácia kontaktovala tých istých ľudí, s ktorými sa predtým uskutočnili rozhovory, a zrealizovala výstupné hodnotenie. Cieľom bolo určiť, do akej miery sa ich postoje alebo znalosti zmenili (ak vôbec) a aké sú rozdiely, ak nejaké existujú, medzi troma skupinami ľudí, s ktorými sa realizovali rozhovory. Výsledky komparatívnej štúdie:

• Postoje k rodovej rovnosti sa zmenili vo všetkých skupinách, ale najvýznamnejšie medzi tými, ktorí boli do projektu zapojení a zapojené priamo.

• Reálne znalosti o tom, aký rôzny vplyv majú otázky sociálnej politiky na mužov a ženy, sa zvýšili len minimálne, aj to len v skupine priamo zapojených do projektu, v ostatných dvoch skupinách sa znalosti nezlepšili.


│ 55

Najvýznamnejšie závery z týchto zistení teda poukazujú na to, že hoci mal projekt pozitívny dopad v oblasti zvyšovania povedomia o rodovej rovnosti a uplatňovaní rodového hľadiska vo všeobecnosti, neuspel v snahe vybaviť účastníkov a účastníčky podstatnými znalosťami, aby dokázali robiť kľúčové politické rozhodnutia rodovo citlivým spôsobom. Okrem toho sa postoje zlepšili vo všetkých skupinách, nielen v tých, ktoré boli do projektu zapojené. Je teda pravdepodobné, že spoločnosť sa vďaka rodovo zameraným iniciatívam a médiám stáva vo všeobecnosti citlivejšou na rodové otázky, čo možno považovať za veľmi pozitívne. Na základe evaluácie bolo ako kľúčové odporúčanie pre budúcnosť a nadväzujúce iniciatívy stanovené zabezpečenie tematických tréningov pre tvorcov politík v miestnych samosprávach. Ako kľúčové oblasti pre budúce aktivity boli vyhodnotené:

• stratégie na prežitie chudoby mužov a žien • možnosti zamestnávania mužov a žien • prieskumy o využití času (ako rôzne muži a ženy využívajú svoj čas) • muži, ženy a miestne energetické potreby • muži, ženy a spravovanie odpadu a vody • podpora zdravia mužov a žien • chlapci a dievčatá a prekážky vo vzdelávaní • znižovanie rizikového správania chlapcov a dievčat

Medzi tvorcami politík dochádza ku fluktuácii, preto bolo nevyhnutné toto poznanie aj inštitucionalizovať. Evaluačný tím odporučil, aby sa v rámci každej oblasti vypracovali informačné balíčky, ktoré by boli sprístupnené všetkým tvorcom politík a zamestnaným v miestnej samospráve. Zároveň počas procesov tvorby politík vytvorili ciele projektu, zamerané na systémové zmeny, priestor na konzultácie s rodovými expertmi, expertkami a mimovládnymi organizáciami, kde sa dospelo k záveru, že poznanie v oblasti rodových otázok sa u miestnych tvorcov politík bude postupom času vďaka pokračujúcim konzultáciám zlepšovať.


│ 56

KROK 10 Rodovo citlivá komunikácia Hoci je téma rodovo citlivej komunikácie zaradená na záver desiatich krokov, smerujúcich k uplatňovaniu rodového hľadiska, je potrebné ju integrovať do všetkých fáz projektového cyklu (alebo cyklu implementácie politiky). Komunikácia s ostatnými kľúčovými aktérmi a aktérkami – od občianskej spoločnosti až po najvyššie pozície – je dôležitá na všetkých úrovniach a vo všetkých fázach. V každom prípade spôsob, akým komunikujete (či už vystupujete proaktívne alebo na niekoho/niečo reagujete), ovplyvní úspech vášho projektu alebo politiky. Je veľmi dôležité uvedomiť si, že komunikácia nepredstavuje iba neutrálny prenos informácií. Komunikácia zahŕňa také strategické ciele, ako je zvyšovanie povedomia, presadzovanie vašich zámerov, podpora transparentnosti a zdieľanie dobrej praxe. Dobrá komunikačná stratégia a komunikačné postupy zohľadňujú rôzne potreby a situácie mužov i žien (ako poskytovateľov/ky služieb, ako cieľové publikum, ale aj nositeľov/ky komunikácie), čo predstavuje kľúčový aspekt uplatňovania rodového hľadiska v komunikácii. Jednou z bariér efektívneho uplatňovania rodového hľadiska je nedostatok informácií na rôznych úrovniach vrátane

• informácií o situácii z rodovej perspektívy,

• informácií o mandáte a zodpovednosti vlády alebo konkrétnej organizácie za rodovú rovnosť,

• informácií o politikách a programoch zameraných na rodovú rovnosť

Súčasťou vašej úlohy musí byť aj vytvorenie a realizácia efektívnej komunikačnej stratégie, ktorá vám pomôže preklenúť túto informačnú priepasť smerom k rôznorodým skupinám v širokej verejnosti. Tieto skupiny zahŕňajú napr.:

• tvorcov politík a aktérov/aktérok, ktorí majú moc rozhodovať na najvyššej úrovni

• ostatných tvorcov a tvorkyne politík

• rôzne skupiny v rámci občianskej spoločnosti (muži, ženy – aktivisti, akademici ap.)

• donorské inštitúcie a rozvojoví partneri

Zohľadnenie rodovo diferencovaného publika Pri uplatňovaní rodového hľadiska v rámci tvorby komunikačnej stratégie je dôležité zdôrazniť rôzne spôsoby, akými muži a ženy reagujú na rôzne komunikované obsahy. Pri rodovej analýze komunikačnej stratégie môžete využiť niekoľko nasledovných kľúčových otázok20:

• Čítajú muži a ženy rôzne publikácie a periodiká?

• Počúvajú alebo sledujú muži a ženy rôzne elektronické médiá?

• Je správanie mužov a žien vo vzťahu k sledovaniu médií rozdielne (napr. frekvencia sledovania, množstvo času)?

• Používajú muži a ženy rozdielne kritériá na hodnotenie dôveryhodnosti (napr. vo vzťahu k autoritám, používaným argumentom ap.)?

• Disponujú muži a ženy rôznymi hodnotovými orientáciami, ktoré vedú k tomu, že na niektoré komunikované obsahy reagujú rozdielnym spôsobom ?

20 Otázky sú spracované z publikácie Gender Based Analysis: A Guide for Policy-Making, Status of Women Canada, 1998.


│ 57

Možné spôsoby komunikácie pokroku v uplat ňovaní rodového h ľadiska

• Príprava výro čných správ o rodových otázkach: príprava takejto správy zo strany vlády môže predstavovať dôležitý zdroj štatistických údajov, ako aj nástrojov na sledovanie pokroku a šírenie informácií širšiemu publiku. Takúto správu možno pripraviť v rámci vnútorných kapacít využitím národného rodového inštitucionálneho mechanizmu alebo je možné najať na túto úlohu výskumnú alebo mimovládnu organizáciu.

• Využívanie elektronických médií: využívanie internetu a emailov (emailových diskusných sietí, internetových zdrojov, virtuálnych diskusií) môže byť efektívny spôsob, ako prekonať informačnú priepasť.

• Vytvorenie výskumného centra pre rodovú politiku : vytvorenie centra pre zbieranie a spracovanie údajov, správy, bulletinov, kníh a iných informácii o rodovej politike môže efektívne posilniť gender mainstreaming a prispieť k posilňovaniu profilu rodových otázok v rámci riadenia na úrovni.

PRÍPADOVÁ ŠTÚDIA: Rodovo citlivá komunikácia Po skončení projektu Posilňovania miestnej samosprávy nasledovali komunikačné aktivity s cieľom posilniť prínos rodových aspektov projektu:

• Skúsenosti s uplatňovaním rodového hľadiska, získané počas tohto projektu, sa spracovali do komplexnej správy, ktorú vypracoval projektový manažér. Správa sa sprístupnila všetkým, ktorí/é sa do projektu zapojili a využila sa aj ako prípadová štúdia na viacerých medzinárodných seminároch a konferenciách, venovaných otázkam riadenia na lokálnej úrovni.

• Internetová diskusná skupina pre Rodové kontaktné body na úrovni miestnych samospráv poslúžila na vzájomnú výmenu informácií, príkladov dobrej praxe a otázok.

• Mnohé miestne samosprávy si vyžiadali od svojich oddelení, aby zapracovali do budúcich výročných správ aj časť, ktorá by vyzdvihla pokrok v otázkach rodovej rovnosti.

• Jedna miestna samospráva spustila projekt, v rámci ktorého by sa každoročne mala udeľovať cena za najlepší príspevok v lokálnych médiách (rádio, televízia a tlač), zameraný na otázky nerovností medzi mužmi a ženami

• Únia miestnych samospráv vytvorila menšiu knižnicu, do ktorej zozbierali národné a medzinárodné správy, prípadové štúdie a iné materiály o podpore rodovej rovnosti na úrovni samospráv. Mnohé z týchto správ boli publikované elektronicky prostredníctvom webovej stránky Únie, aby ich sprístupnili aj záujemcom a záujemkyniam, ktorí by inak museli za nimi cestovať do hlavného mesta.

Zdroje: Tadjbakhsh, Prezentácia pre UNDP v Lotyšsku, 2000. Gender Based Analysis: A Guide for Policy Making. Status of Women Canada, Kanada 1998. Progress of the World’s Women. Upravené podľa Canadian International Development Agency, 1996. UNIFEM, 2000


│ 58


│ 59

Rodová rovnos ť

Základné princípy a otázky Úvod Rodová nerovnosť naďalej žiaľ ostáva bežnou súčasťou našej spoločnosti, aj keď spôsob, akým jednotliví ľudia zažívajú diskrimináciu na základe pohlavia/rodu, sa rôzni. Dôvodom je skutočnosť, že nerovnosť je dôsledkom pôsobenia viacerých faktorov, nielen samotným rodom. Ide napr. o ekonomické postavenie, rasu, etnicitu, náboženskú príslušnosť, vek, fyzické alebo mentálne postihnutie či sexuálnu orientáciu. Situačné faktory, ako pretrvávajúca chudoba, degradácia životného prostredia, zanedbané vidiecke prostredie a pod. môžu rovnako viesť k veľkým nerovnostiam a stavom núdze. Z toho vyplýva, že jednotliví ľudia majú rozdielne skúsenosti s rodovou nerovnosťou. Stále však môžeme hovoriť o istých spoločných črtách a základných princípoch rodovej rovnosti. Ak chceme pochopiť konkrétnu situáciu alebo skúsenosti ľudí v otázkach rodovej rovnosti, je veľmi dôležité mať dôkladné vedomosti o týchto základných a bežných princípov. Táto časť sa venuje objasneniu hlavných princípov rodovej rovnosti s cieľom vybudovať spoločné východiská pre pochopenie témy pred tým, ako sa začneme venovať špecifickejším otázkam, akými sú tvorba politík, tematické prepojenie rôznych oblastí na rod a detaily rodovej analýzy. Čo je rodová rovnos ť? Rodovú rovnosť môžeme definovať rozličnými spôsobmi. Jedným z prístupov rozmieňa koncept rodovej rovnosti na päť základných zložiek:

• práva

• príležitosti

• hodnota

• situácia a výsledky

• nárok

Práva Rodová rovnosť znamená, že ženy aj muži by mali mať rovnaké práva a byť si rovní pred zákonom. (Toto je známe ako rodová rovnosť de iure, teda ako formálna rodová rovnosť.) Tieto práva sú zadefinované v medzinárodných konvenciách ako Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW), v ústavách a v legislatíve a v iných normatívnych dokumentoch. Zabezpečenie rovnakých práv pre mužov a ženy tvorí základný kameň spoločnosti, v ktorej si obe skupiny – muži aj ženy – môžu naplno užívať rovnosť.


│ 60

PRÍKLAD: Právo na ochranu pred domácim násilím Legislatíva európskych a stredoázijských krajín podnikla mnoho významných krokov smerujúcich k zaisteniu väčšej rovnosti mužov žien, stále však existujú istá závažné medzery. Napríklad v Tadžikistane sa v roku 2005 domáce násilie neuvádzalo v žiadnom zákone ako trestný čin. V rovnakom čase ale štúdie indikovali, že najmenej dve tretiny tadžických žien zažíva domáce násilie. V dôsledku takéhoto nedostatočného zákona je ženám v Tadžikistane odopreté právo na ochranu pred domácim násilím, hoci zabezpečenie rovnakej zákonnej ochrany pre mužov aj ženy je prvým rozhodujúcim krokom k zaisteniu rovnosti medzi mužmi a ženami. Príležitosti Kým legislatívne ukotvenie rovnakých práv môže zabezpečiť rovnosť medzi mužmi a ženami de iure, skutočná rodová rovnosť si vyžaduje viac než len právne záruky. Pre zaistenie rovnosti v reálnom živote, teda de facto, je potrebné, aby sa právne záruky uplatňovali aj v praxi. V realite sa ľudia stretávajú s mnohými sociálnymi, kultúrnymi, ekonomickými a inými bariérami, ktoré bránia ženám aj mužom naplno užívať svoje zákonné práva na rovnosť. Z tohto dôvodu musí byť rodová rovnosť tiež vecou rovnosti príležitostí. Inými slovami, žiadny muž ani žiadna žena nesmú v rámci štúdia, práce, politiky, spoločnosti či rodiny čeliť bariéram len z dôvodu svojho pohlavia. Naopak, muži aj ženy by mali mať rovnaké príležitosti v prístupe k práci, zdrojom, poznatkom a informáciám, službám, ako aj príležitosti žiť zdravý a šťastný život. Podobne by muži a ženy mali byť v pozícii, ktorá im umožní slobodne sa rozhodovať alebo ovplyvňovať rozhodovania týkajúce sa ich práce, zabezpečenia, ich samých, ich rodín a komunít, v ktorých žijú. PRÍKLAD: Čas = Príležitos ť Čas predstavuje dôležitý zdroj. Hoci ho majú muži aj ženy k dispozícii rovnako, teda 24 hodín denne, prieskumy zaoberajúce sa využívaním času v krajinách celého regiónu odkryli opakujúci sa model: ženy majú menej voľného času ako muži. Primárnou príčinou je, že neplatená domáca práca je takmer vždy výlučne záležitosťou žien. Táto práca je časovo veľmi náročná a v mnohých prípadoch sa časové vyťaženie znásobuje tým, že žena má súčasne aj platené zamestnanie, ktorým zabezpečuje príjem do rodiny. Napríklad prieskum o využívaní času v Estónsku v roku 2000 odhalil, že hoci ženy trávia v platenej práci len o málo menej času než muži, ak zohľadníme aj neplatenú prácu vykonávanú ženami, ich celkový pracovný čas značne presahuje čas, ktorý práci venujú muži. Nedostatok času môže predstavovať veľkú bariéru v prístupe ku všetkým druhom rôznych príležitostí – od účasti v politike cez rozbehnutie vlastného podnikania až po dostupnosť zdravotnej starostlivosti či možnosti vzdelávať sa. Mať „nedostatok času“ znamená čeliť nerovným príležitostiam. Pre viac príkladov navštívte stránku UNECE - rodové štatistiky: http://www.unece.org/stats/gender/


│ 61

Dokonca aj v prípadoch, keď rovnosť príležitosti formálne zabezpečujú zákony a politiky vlády, muži a ženy môžu naďalej čeliť bariéram pri ich reálnom napĺňaní. Praktické fungovanie inštitúcií (od domácností až po štát), postoje a stereotypy vo vzťahu k rodovým rolám a vzťahom, rovnako ako aj tradičné a kultúrne normy, to všetko zásadným spôsobom ovplyvňuje reálnu rovnosť spomínaných príležitostí. PRÍKLAD: Vedomosti = Príležitos ť Napriek faktu, že muži a ženy majú rovnaké zákonné právo na zapojenie sa do politického života, na južnom Kaukaze to reálne vyzerá inak. Napríklad v Arménsku extrémne nízky počet žien na úrovni miestnej samosprávy viedol k vypracovaniu tréningového projektu pre ženy. Účastníčky, ktoré sa doň zapojili, získali informácie a osvojili si zručnosti potrebné na kandidovanie a vedenie kampane vo voľbách do miestnej samosprávy. Výsledkom bol masívny nárast žien kandidujúcich vo voľbách do miestnej samosprávy (na pozície v obecných – komunitných – radách). Zatiaľ čo v roku 2002 kandidovalo 277 žien, v roku 2005 ich bolo až 451. Hoci počet zvolených žien ostal stále nízky, počet tých, ktoré kandidovali vďaka tréningu, sa zdvojnásobil. Vytváranie príležitostí a posilňovanie kapacít prostredníctvom vzdelávania a zvyšovania informovanosti predstavuje kľúčový krok pre posilňovanie rovnosti mužov a žien aj de facto. Hodnota Tretia kľúčová zložka rodovej rovnosti sa zameriava na to, že prínos mužov a žien do rodiny, spoločnosti a komunity by mal byť hodnotený rovnako, hoci môže byť odlišný. Zahŕňa to prácu mužov aj žien (platenú i neplatenú) a ich príspevok v podobe nemateriálnych alebo peniazmi nevyčísliteľných zdrojov, akými sú napr. čas, starostlivosť, zručnosti a vedomosti. Prisúdenie rovnakej hodnoty zdrojom, ktoré poskytujú muži aj ženy, môže byť niekedy dosiahnuté právnou a politickou cestou, ale zároveň to vyžaduje posun aj v našich postojoch a konaní. Podceňovanie tzv. ženskej práce má negatívne dôsledky pre obe strany – mužov aj ženy V mnohých spoločnostiach sa práca vykonávaná ženami v domácnosti verejne vôbec neoceňuje. To môže mať významný dopad na verejnú politiku. Napríklad ak sa výška dôchodku vypočítava na základe výšky príjmov, ženy sú znevýhodnené, pretože za časť nimi vykonanej práce príjem nedostávajú. Podobne je to v prípade, ak sa žena chce vrátiť na trh práce po rokoch strávených v domácnosti a výchovu detí, zručnosti, ktoré nadobudla pri zvládaní domácnosti, nie sú obyčajne zamestnávateľmi ohodnotené. To platí dokonca aj vtedy, ak sú priamo relevantné k trhu práce. Ide napr. o finančný manažment a rozpočtovanie, časový manažment, zručnosti v oblasti medziľudských vzťahov a schopnosť riešiť viac úloh na raz. Takáto žena sa považuje za osobu bez pracovných skúseností a má veľké ťažkosti nájsť si platenú prácu. Navyše, ak má aj žena zodpovedajúce vzdelanie alebo predchádzajúce pracovné skúsenosti, pravdepodobne bola mimo pracovného trhu dlhší čas a vtedy sú jej predchádzajúce zručnosti a pracovné úspechy rovnako nedocenené alebo podceňované. Ak by aj zručnosti ženy, ktorá sa starala o deti a domácnosti, neboli relevantné, mal by byť zohľadnený aspoň čas, ktorý venovala starostlivosti o svoju rodinu. Ide o príspevok, ktorý žena priniesla do spoločnosti. Ten by sa mal tiež zohľadniť rovnako ako získané profesionálne zručnosti.


│ 62

Podceňovanie „ženskej“ práce znamená negatívne dôsledky aj pre mužov. Muži sú odradzovaní od zapájanie sa do tzv. ženskej práce – či už v domácnosti alebo v profesiách ako napr. ošetrovateľstvo, učiteľstvo v materských školách, sekretárska práca a pod. Takýto prístup vytvára to stereotypy a stigmatizáciu, spájané s týmto typom prác. Výsledkom toho je, že muži nielenže trpia tým, že sú im odopreté emocionálne obohacujúce a psychologicky posilňujúce zážitky, ktoré by im mohla poskytnúť skúsenosť so starostlivosťou o deti, ale tieto stereotypy limitujú aj druh práce, ktorej sa muži môžu venovať. V časoch ekonomickej krízy a v obdobiach spoločenských zmien a reforiem, ktorými mnohé krajiny stále prechádzajú, nepružnosť spomínaných rodových rolí môže drasticky limitovať ekonomické príležitosti a inovatívne stratégie na riešenie vlastnej nezamestnanosti. Zvyšovanie hodnoty „ženskej“ práce vyžaduje v prvom rade zmenu postoja Rovnomerné ocenenie poznatkov mužov a žien má aj materiálne dôsledky. Keď sa v komunite diskutuje o zmenách v oblasti vykurovania a elektriny pre domácnosti, ženy spravidla nie sú do konzultácií zapojené. Pritom sú to práve ženy, ktoré majú špecifické vedomosti a skúsenosti o využívaní energie v domácnosti (v akom čase dňa, na aký účel a za akú cenu ženy zabezpečujú energetické potreby domácnosti), takže ich názor by mal byť kľúčovým faktorom pri zvažovaní nových alternatív v oblasti energetického zabezpečenia. Napríklad medzinárodný projekt vo vidieckom Karakalpakstane prišiel s myšlienkou zaviesť udržateľný energetický systém, ktorý mal zásobovať domácnosti čistou energiou na svietenie a rozhlas/televíziu. Projekt však so ženami nikto nekonzultoval. Zlyhanie v komunikácii so ženami znamenalo, že reálne energetické potreby domácnosti sa nedostali do popredia. Iný príklad: zabezpečenie dodatočných áut na dopravu palivového dreva by vo veľkej miere uľahčilo ženám veľkú drinu a prácu, ktorú vynakladali na zber dreva, pretože práve ony boli primárne zodpovedné za jeho zabezpečenie. Táto možnosť by obzvlášť pomohla ženám z najchudobnejších osád, ktoré musia nosiť drevo na chrbte, pretože nevlastnia ťažné zvieratá a nákladné auto si nemôžu dovoliť prenajať. Príklady teda zdôrazňujú, aké je dôležité uvedomiť si, že vedomosti a skúsenosti žien sú rovnako cenné a prínosné ako poznatky, ktorými disponujú muži. Situácia a výsledky Niektorí kritici iniciatív v oblasti rodovej rovnosti upozorňujú, že úsilie o rovnosť východiskových situácií alebo konečných výsledkov znamená obmedzenie výberu mužov a žien. Argumentujú tým, že i keď majú ženy aj muži rovnaké práva a príležitosti, nerobia rovnaké rozhodnutia a voľby a preto je nesprávne očakávať rovnakosť konečného výsledku. Táto kritika upozorňuje na zaujímavý aspekt: súčasťou rodovej rovnosti by malo byť rozšírenie možností voľby žien a mužov, a nie ich obmedzovanie. Je tiež pravda, že ženy a muži môžu robiť – a aj robia – rozličné rozhodnutia a voľby. Táto kritika však nezohľadňuje skutočnosť, že individuálne voľby sú v prevažnej miere determinované kontextom, v ktorom ich ľudia musia robiť. Vo väčšine prípadov muži a ženy nemôžu robiť rovnaké rozhodnutia, pretože žijú a pracujú v hlboko poznačených sociálnych, ekonomických, kultúrnych a právnych kontextoch. Napríklad v spoločnostiach, kde sa násilie na ženách skryte alebo otvorene toleruje (a takýchto spoločenstiev je žiaľ na svete ešte stále veľa), ženy nemôžu robiť skutočne slobodné rozhodnutia. Hrozba násilia ich bude v ich rozhodovaní vždy obmedzovať. Slobodu robiť skutočné rozhodnutia má zvyčajne len zopár privilegovaných skupín. Táto sloboda určite nie je bežnou normou. Navyše to, že niektorí ľudia môžu robiť takéto rozhodnutia, nijako nerieši systémovú povahu rodových nerovností, ktorá celkovo limituje


│ 63

možnosti voľby. Pokiaľ reálne voľby a možnosti rozhodovať sa nie sú dostupné väčšine ľudí v danej spoločnosti, rozdiely vo výsledkoch a v životných situáciách medzi mužmi a ženami musíme interpretovať ako známku pretrvávajúcej nerovnosti príležitostí, práv a ocenenia. Nerovnosť v situáciách mužov a žien je potrebné vnímať ako varovný signál, upozorňujúci na to, že nerovnosť príležitostí existuje. Je preto potrebné nerovnosti vo výsledkoch a v situáciách vždy hlbšie skúmať, aby sa zistilo, či neexistujú nejaké skryté bariéry znemožňujúce mužom i ženám robiť skutočne slobodné rozhodnutia. Prekážky rovnosti v situácii sú komplexné a často skryté Hoci muži aj ženy majú rovnaké právo získať prácu v stavebnom priemysle, muži v tejto profesii zvyčajne prevyšujú ženy. V niektorých prípadoch je táto rozdielna situácia spôsobená tým, že ženy si túto profesiu nevyberajú. Ale je to vždy ich skutočná voľba? Akým prekážkam čelia ženy, ktoré chcú získať prácu v tejto často dobre platenej a stabilnej profesii? Podporuje vzdelávací systém ženy, aby sa vzdelávali v tejto oblasti? Aké postoje a stereotypy môžu ženám brániť zaujímať sa o toto zamestnanie? Spomínaný rozdiel v situácii v skutočnosti ukazuje na nerovnosť príležitostí. Zároveň je dôležité zdôrazniť, že dosiahnutie rovnosti v situácii neznamená, že muži a ženy sú rovnakí, ani že cieľom je dosiahnuť, aby boli identickí. (Pozri nižšie pre viac informácií k tejto problematike.) Nárok Poslednou, ale rovnako dôležitou zložkou rodovej rovnosti je nárok. Zatiaľ čo prvé štyri zložky z väčšej časti zohľadňujú sociálne, ekonomické, kultúrne, právne a iné kontexty, v ktorých muži a ženy žijú, mohli by viesť k predčasnému záveru, že rodová rovnosť je niečo, čo je nám jednoducho dané štátom alebo spoločnosťou. Hoci práva, príležitosti a ocenenie nám môžu udeľovať inštitúcie a ľudia zodpovední za rozhodovacie procesy, je rovnako dôležité zdôrazniť, že rodová rovnosť je niečo, čo si môžu muži a ženy nárokovať prostredníctvom vyvíjania vlastných iniciatív a hlasu verejnosti. V skratke: rodová rovnosť nie je jednorozmerným fenoménom. Je to skôr komplexná schéma práv, príležitostí, hodnôt, situácii a nárokovania si. Každý z týchto aspektov je úzko prepojený s ostatnými.


│ 64

Znamená rodová rovnos ť rovnakos ť? Termín rodová rovnosť je niekedy zavádzajúci, pretože by nás mohol doviesť k domnienke, že muži a ženy by mali byť identickí. Samozrejme, ženy a muži nie sú identickí a nikdy nebudú (žiadni dvaja ľudia, ani jednovaječné dvojičky nie sú skutočne identické). Už len rozdiely vo veku, kultúre, náboženstve, výchove a v skúsenostiach prispievajú k rozdielnosti (diverzite) v našich spoločnostiach a komunitách. Rozdiely medzi mužmi a ženami sú dôležitým príspevkom k tejto odlišnosti. Rovnako, ako sa muži nejakým spôsobom líšia od žien, existuje veľká rozmanitosť aj medzi ženami samými a rovnako aj medzi mužmi ako takými. Niektoré odlišnosti medzi mužmi a ženami, ako napríklad schopnosť vynosiť dieťa, sú biologické, ale väčšina z týchto rozličností sa týka sociálnej a kultúrnej povahy a hodnoty, ktorú pripisujeme každému z rodov v našej spoločnosti. Niektoré z týchto odlišností sú pre mužov a ženy prijateľné a muži a ženy si ich naplno užívajú. Mnohé z týchto rozdielov nie sú ale veľmi žiaduce ani z pohľadu jednotlivcov, ani z hľadiska vývoja ľudskej spoločnosti. Aby sme zistili nerovnosti v právach, príležitostiach, hodnote a výsledkoch, musíme analyzovať ich príčiny a dôsledky, Rovnos ť verzus ochranársky prístup: ženy, muži a rodenie d etí Pretože medzi mužmi a ženami existujú isté biologické rozdiely, je niekedy ťažké určiť, kedy je „zvláštne zaobchádzanie“ oprávnených opatrením verejnej politiky a kedy iba ďalej prehlbuje nerovnosť. Napríklad, pretože ženy môžu otehotnieť a vynosiť dieťa, verejná politika by mala túto odlišnosť zohľadniť. Ženám je treba zaistiť patričné a bezpečné podmienky pre obdobie tehotenstva, pôrodu a starostlivosti o dieťa, ale nie za cenu toho, že sa im odoprie príležitosť byť plne aktívne v práci a spoločnosti, ak si to samy zvolia. Neadekvátne politické opatrenia • Legislatíva zakazuje ženám vykonáva ť určité profesie (napríklad v ťažkom

priemysle). Takéto ustanovenie legislatívy zvyčajne zavádzajú v snahe „ochrániť“ ženy, ktoré môžu byť alebo sú gravidné. Prístup však ignoruje fakt, že nie všetky ženy chcú mať deti a navyše podporuje stereotyp, podľa ktorého jediným osudom ženy je stať sa matkou. Tento postoj môže tiež vychádzať z predpokladu (ktorý však nie je opodstatnený), že žena je slabšia a menej schopná v určitom ohľade ako muž. Takáto generalizácia neponúka mužom a ženám rovnaké príležitosti. Nedostatok príležitostí navyše vedie často k iným rodovým nerovnostiam, pretože táto práca je často dobre platená v porovnaní s inými typmi práce, ktoré si vyžadujú rovnakú úroveň vzdelania. Každý a každá by mal/a mať príležitosť, aby mohol/mohla pracovať v oblasti, pre ktorú má kvalifikáciu.

• Legislatíva zakazuje ženám pracova ť v ur čitom pracovnom prostredí (napríklad,

tam, kde je pravdepodobnos ť vystavenia sa chemikáliám alebo iným vysoko rizikovým situáciám), alebo v ur čitom čase (napríklad v noci). Podobne ako v predošlom prípade, legislatíva môžu „chrániť“ potenciálne matky od vystavenia sa škodlivých vplyvom. Toto obmedzuje príležitosti žien a môže to viesť k prehlbovaniu ekonomických nerovností medzi mužmi a ženami. Ak práca predstavuje riziko pre ženy, tak pravdepodobne predstavuje rovnaké riziko pre všetkých zamestnancov – či už mužského alebo ženského pohlavia .

• Rodi čovská dovolenka prináleží výlu čne ženám. Niekedy mylne predpokladáme, že

počas prvých mesiacov života dieťaťa otec nezohráva dôležitú úlohu. Z tohto dôvodu sa mužom odopiera možnosť rodičovskej dovolenky, prípadne ich zamestnávateľ alebo


│ 65

kolegovia od tejto možnosti aktívne odrádzajú. To limituje príležitosti a zdroje dostupné pre mužov, aby sa mohli podieľať na starostlivosti o svoje malé deti a vytvára prekážky pre vyrovnanie sa rodovou deľbou práce, čo znamená dlhodobé následky pre rovnosť na trhu práce.

Primerané politické opatrenia • Pracovná a vzdelávacia politika by mala zaisti ť mužom aj ženám rovné príležitosti

pri realizácii kariéry pod ľa vlastnej vo ľby. Každé zamestnanie by malo byť otvorené ženám aj mužom. Obe strany by mali mať rovné príležitosti realizovať kariéru podľa vlastného výberu a mať rovnakú podporu pri jej uskutočňovaní prostredníctvom vzdelania, školenia a stimulujúcich programov. Hoci nie je potrebné, aby všetky profesie boli vykonávané rovnakým podielom mužov a žien, výskumy ukázali, že obmedzenie určitého typu práce len pre mužov alebo pre ženy môže mať negatívny vplyv na celú ekonomiku.

• Nebezpečné pracovné podmienky sú náležite kontrolované pre zaistenie ochrany

zdravia a bezpe čnosti všetkých zamestnancov. Ak je práca nebezpečná pre ženy, ktoré môžu otehotnieť, tak je pravdepodobne nebezpečná aj pre kohokoľvek iného. Nikto by nemal byť nevyhnutne vystavený nebezpečným chemikáliám alebo pracovať v podmienkach, ktoré môžu ohroziť jeho zdravie, či bezpečnosť. Navyše, pracovné riziká vyplývajúce z určitého povolania môžu rovnako negatívne ovplyvňovať aj mužskú reprodukčnú schopnosť.

• Zavádzajú sa také opatrenia, ktoré tehotným ženám u možnia do časné upravi ť

svoje pracovné za ťaženie, ak by zdravie ženy, alebo die ťaťa malo by ť ohrozené. Tehotenstvo dočasne môže zaťažovať organizmus ženy a preto by mala mať možnosť obmedziť množstvo fyzickej záťaže, ktorá je za iných okolností vyžadovaná v jej práci, napríklad dlhé hodiny státia alebo dvíhanie ťažkých predmetov. Ak to lekár uzná za potrebné, gravidnej žene by mala byť poskytnutá platená dovolenka už počas jej tehotenstva, čo by nemalo mať negatívny vplyv na jej pracovné postavenie, príspevky alebo jej zaradenie.

• Ženy aj muži by mali ma ť rovnakú možnos ť odís ť na rodi čovskú dovolenku, aby sa

mohli stara ť o die ťa. Muži by mali dostať príležitosť byť v úzkom kontakte so svojimi malými deťmi a rodičovský pár by mal mať možnosť rozhodnúť sa, kto zostane doma a bude sa primárne starať o dieťa. Adekvátne rodičovské voľno a zabezpečenie by mali byť zaistené aj pre samostatne zárobkovo činné osoby alebo pre tých, čo pracujú na čiastočný úväzok.

• Zamestnávatelia vyjdú v ústrety potrebám mužov a ži en s malými de ťmi tým, že im

umožnia zosúladenie práce a rodinného života. Zamestnávatelia by mali umožniť rodičom malého dieťaťa pracovať na čiastočný úväzok alebo „zdieľať pracovné miesto“, pracovať z domu prípadne iné flexibilné opatrenia, ktoré by im vytvorili časový priestor pre zabezpečenie starostlivosti o rodinu. Miesto výkonu práce by malo byť vybavené vhodným priestorom pre matky, ktoré chcú kojiť svoje dieťa. Jasle nachádzajúce sa priamo v mieste výkonu práce veľmi uľahčia život rodičom, ktorí sa vracajú do práce po rodičovskej dovolenke, čo zároveň zvyšuje produktivitu práce zamestnancov a znižuje riziko ich fluktuácie.

Zhrnutie : Ženy a muži nie sú rovnakí a posilňovanie rodovej rovnosti nemá za cieľ vytvoriť z mužov a žien identické bytosti. Rozdielnosť hrá životnú úlohu v našej spoločnosti a sem patrí aj rozdielnosť mužov a žien. Hoci niektoré rozdiely treba jasne oceniť, zároveň musíme rozdiely vedúce k nerovnosti (práv, príležitostí, ocenenia a výsledkov) jednoznačne začať riešiť a prekonávať.


│ 66

Je rodová rovnos ť len záležitos ťou žien? Samozrejme, že rodová rovnosť je problematika významne sa týkajúca žien, pretože ich bezprostredne ovplyvňuje. Sú to najčastejšie práve ženy, ktoré sú nepomerne viac postihnuté následkami rodovej nerovnosti. Napriek tomu nie je rodová nerovnosť výlučne problémom žien. Ak do diskusie a riešenia rodovej nerovnosti zapojíme iba ženy, riešenia nebudú účinné a to z dvoch dôvodov: prvým je, že ženy zastupujú len časť spoločnosti, a druhý, že ženy zvyčajne nie sú na pozíciách, ktoré rozhodujú a ktoré dokážu zabezpečiť implementáciu prijatých opatrení do praxe. Muži a ženy musia byť rovnocennými kľúčovými aktérmi a aktérkami a niesť rovnakú mieru zodpovednosti za rozhodnutia a implementované riešenia, akceptovateľné formálne aj prakticky oboma skupinami. Rovnováha práce a rodinného života je problémom žie n Potreba dostať do rovnováhy pracovný a rodinný život je problém, ktorý sa týka rodovej rovnosti. Pretože od žien sa vo väčšine spoločností očakáva, že sa budú starať o deti, toto zosúladenie je zložité predovšetkým pre ne – najmä, ak sa od nich zároveň očakáva (čo sa deje dosť často), že budú ďalším príjmom prispievať do rodinného rozpočtu. To je dôvod, prečo je rodová rovnosť jednoznačne záležitosťou žien. Hoci niektoré problémy a výzvy zaťažujú ženy viac ako iné (ne/rovnaké odmeňovanie za rovnakú prácu, domáce násilie a pod.), muži rovnako čelia špecifickým problémom a výzvam, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť (vysoká miera prípadov neprirodzeného úmrtia ako sú samovraždy, pracovné nehody, dopravné nehody so smrteľným následkom ap.). Rovnováha práce a rodinného života je aj problémom mužov Zosúladenie rodinného a pracovného života sa dotýka aj mužov, od ktorých sa vo väčšine spoločností očakáva, že budú finančne zabezpečovať rodinu. Z narastajúcim počtom mužov, ktorí si uvedomujú, čo pozitívne im prináša zapojenie sa do rodinného života a starostlivosti o deti, sa zvyšuje potreba po zosúladenie rodinného a pracovného života aj zo strany mužov. Nerovnosti vo vzdelávaní: Nerovnosti pre koho? Krajiny strednej a východnej Európy sa obyčajne uvádzajú ako príklady vysokej rodovej rovnosti v oblasti vzdelávania. Je faktom, že v mnohých krajinách v tomto regióne sú ženy lepšie vzdelané než muži. Napríklad nedávne údaje z Lotyšska ukazujú, že počet žien študujúcich na univerzitách je 1,7 krát vyšší ako počet mužov. V tomto prípade je potrebné preskúmať, prečo takéto vzdelanie dosiahlo menej mužov a aké z toho vyplývajú širšie dôsledky pre mužov samotných, ako aj pre spoločnosť. Na druhej strane to nie je možné aplikovať na celý región. Pozoruhodným príkladom nerovnosti žien v oblasti vzdelávania sa ukazuje byť Tadžikistan, kde nedávne údaje poukázali na rapídne zníženie podielu dievčat na stredných školách, ktorý klesol až na 39


│ 67

percent, hoci na začiatku transformačného obdobia dievčatá tesne prevyšovali chlapcov v pomere 104 ku 100. V roku 1998 sa na univerzity a iné vyššie školy zapísalo len 26,6 percent žien. Tieto údaje sú nesmierne znepokojujúce. Rozdiely medzi týmito dvoma krajinami jasne ukazujú, že nerovnosť sa môže týkať mužov aj žien a že tieto rozdiely treba riešiť v oboch prípadoch. Rovnako je však dôležité upozorniť na to, že základné príčiny (a dôsledky) oboch disparít vo vzdelávaní sú pravdepodobne veľmi rozdielne. Zatiaľ čo sa vyššia úroveň vzdelania v Tadžikistane premieta do lepších ekonomických príležitostí pre mužov, v krajinách, kde ženy prevyšujú dosiahnutým vzdelaním mužov, si títo na trhu práce naďalej užívajú výhodnejšie postavenie oproti ženám napr. vo vzťahu k výške zárobku. V skutočnosti v Lotyšsku, napriek vysokej úrovni vzdelanosti žien, vykazuje trh práce viditeľné zhoršenie ich situácie v porovnaní so situáciou mužov. Rodová nerovnosť ovplyvňuje obe skupiny, mužov aj ženy, čo má následne nepriaznivý vplyv na ich rodiny, komunitu a celý národ, resp. krajinu. Zhrnutie : Rodová rovnosť je dôležitou témou pre mužov aj pre ženy. Nerovnosti nepriaznivo ovplyvňujú obe strany, či už priamo a/alebo nepriamo.


│ 68

Nedosiahli sme už rodovú rovnos ť? Nemáme dnes dôležitejšie problémy? Je pravda, že v priebehu posledných desaťročí sa v otázkach celkovej rodovej rovnosti dosiahli mnohé dôležité úspechy. Patria sem formálne úspechy (napr. dodatky k ústavám mnohých štátov, ktoré zakazujú diskrimináciu na rodovom základe, či prijatie politík a zákonov na podporu rovnosti príležitostí mužov a žien v mnohých krajinách sveta), ale aj skutočné zmeny v živote mužov a žien (napríklad podiel žien na pracovnom trhu je dnes výrazne väčší, ako bol pred niekoľkými desiatkami rokov). Napriek tomuto pokroku ostáva rodová nerovnosť spoločnými menovateľom všetkých krajinách sveta. Poznámka: V žiadnej krajine neexistuje rovnosť medzi mužmi a ženami vo všetkých oblastiach života. A čo je ešte dôležitejšie, pokrok v oblasti rodovej rovnosti na celosvetovej úrovni sa v realite strednej a východnej Európy, Kaukazu, Balkánu a strednej Ázie vôbec neodráža. V súvislosti so spoločenským, ekonomickým a kultúrnym prerodom, ktorý odštartoval prechod na trhové hospodárstvo a pokračuje v kontexte celosvetového trendu globalizácie, sa mnohé krajiny v tomto regióne stretávajú vo vzťahu k rodovej rovnosti so znepokojujúcimi trendmi. Príklad: Dôvod k obavám Napriek tomu, že sa niektoré kľúčové pokroky v oblasti rodovej rovnosti v strednej a východnej Európe podarilo dosiahnuť, ešte stále sú na mieste konkrétne dôvody na vážne obavy a znepokojenie. • V niektorých krajinách strednej Európy čelia národné inštitúcie na podporu rodovej

rovnosti drastickému znižovaniu rozpočtu, prípadne boli celkom zrušené. • Zabezpečenie vzdelávania dievčat v Tadžikistane je vážne ohrozené, nakoľko sa

prekvapivo znižuje podiel dievčat na všetkých úrovniach vzdelávania. • Liberalizácia trhu v Gruzínsku viedla k neproporcionálne vysokému podielu žien, ktoré

stratili príjem zabezpečujúci ich živobytie. • Až 70 percent sťažností, evidovaných na Inšpektoráte práce v Moldavsku, pochádza od

žien, ktoré uvádzajú rodovú diskrimináciu pri prijímaní do zamestnania. • V rokoch 2003 až 2005 došlo v tejto oblasti až k 30-percentnému nárastu počtu žien

infikovaných HIV, hoci celkový podiel nárastu HIV medzi mužmi, ženami a deťmi zostáva rovnaký.

• Výskyt rodovo podmieneného násilia a obchodovania so ženami dosahuje alarmujúce hodnoty.

Potrebujeme stavať na úspechoch, ktoré sme dosiahli, o spokojnosti s úrovňou dosiahnutej rodovej rovnosti hovoriť nemožno. Tieto negatívne trendy budú mať zničujúce dôsledky na celú spoločnosť. Ako sme už spomenuli, jednotlivci pociťujú diskrimináciu a nerovnosť, zapríčinenú okrem rodu mnohými faktormi. Patria sem také faktory ako ekonomická úroveň, rasová alebo etnická príslušnosť, náboženstvo, vek, fyzické alebo mentálne postihnutie a sexuálna orientácia. Situačné faktory, ako systémová (celková) chudoba, narušené životné prostredie a zanedbávanie rozvoja vidieka, môžu rovnako viesť k vážnym problémom a prehlbovaniu nerovností.


│ 69

Zároveň musíme zdôrazniť, že rodová nerovnos ť býva často dodato čným rozmerom diskriminácie, ktorú zažívajú znevýhod ňované skupiny. Napríklad ak nejaká národnostná menšina alebo ľudia z nižšej sociálno-ekonomickej vrstvy zažívajú v istých životných situáciách ťažkosti a čelia rôznym prekážkam, ženy v tejto skupine zvyčajne zažívajú ešte väčšie znevýhodnenie. Príklad: Nikde na svete si nie sú muži a ženy úplne rovní Švédsko je často spomínané ako krajina s vysokou úrovňou rodovej rovnosti. Skutočne, táto severská krajina urobila v tejto oblasti obrovský pokrok. Napríklad v rámci priamo volených politických inštitúcií dosahuje približne rovné zastúpenie mužov a žien. V roku 2004 tvorilo Švédsky parlament 55 percent mužov a 45 percent žien. Pri bližšom pohľade zistíme, že situácia nie je až taká, ako sa na prvý pohľad zdá. V marci 2004 zrealizoval švédsky denník Svenska Dagbladet prieskum zameraný na rodovú rovnosť vo švédskom parlamente (Riksdag). Od 155 poslancov a poslankýň (z celkového počtu 158) získali odpovede na otázky týkajúce sa ich skúseností s rodovou rovnosťou v ich pracovnom prostredí. Výsledky boli pozoruhodné: 6 z 10 poslankýň naznačilo, že zažilo diskrimináciu počas ich pôsobenia v parlamente. Poslankyne zažívali všetko možné – od ponižujúcich a sexistických poznámok mužských kolegov namierených na ich vzhľad až po ignorovanie v politických debatách. Niektoré poslankyne dokonca uviedli, že boli vylúčené z dôležitých rozhodovacích procesov, pretože ich mužskí kolegovia robili na stretnutiach mimo pracoviska. Napriek veľkému pokroku leží pred nami ešte dlhá cesta k skutočnej rovnosti medzi mužmi a ženami – a to dokonca aj v krajinách, ktoré sa tešia vysokej úrovni rodovej rovnosti. Niektoré ženy sú „rovnoprávnejšie“ než iné Každá krajina môže poukázať na niekoľko veľmi úspešných žien, ktoré dokázali vo svoj prospech využiť príležitosti, ponúkané spoločenskými a ekonomickými zmenami v ich krajine. Vo väčšine prípadov sú to vysoko kvalifikované, ctižiadostivé mladé ženy, ktoré pracujú na vysokých pozíciách v medzinárodných firmách alebo pracujú v úradníckej administratíve v zahraničí a podarilo sa im zaistiť si vysoký životný štandard v kapitalistickom nadnárodnom prostredí. Niektorým ženám sa podobne podarilo dosiahnuť mimoriadne vysoké postavenie vo verejnej funkcii. Musíme mať však na pamäti, že tieto ženy predstavujú veľmi malé percento zo všetkých žien v danej oblasti. Súčasne je zrejmé, že iné skupiny žien výrazne doplácajú na dopady spoločenskej a ekonomickej reštrukturalizácie. Takýmto príkladom v mnohých krajinách východnej, strednej a juhovýchodnej Európy je rómska menšina. Postavenie žien z menšinových skupín zatiaľ experti a expertky v tomto regióne hlbšie nepreskúmali, hoci ich sociálna situácia je často mimoriadne ťažká a miera chudoby a nezamestnanosti, ktorej čelia, je podstatne vyššia ako u žien z väčšinovej populácie. Zhrnutie: Úplnú rodovú rovnosť zatiaľ nedosiahli v žiadnej krajine na svete. V niektorých častiach tohto regiónu sa rodová rovnosť ešte zhoršuje. Navyše, rodová rovnosť sa prekrýva s inými formami diskriminácie a nerovnosti, a dochádza tak k ešte väčšiemu – viacnásobnému – znevýhodňovaniu žien.


│ 70

Čo spôsobuje rodovú nerovnos ť? Rodovú nerovnosť nespôsobujú izolované príčiny. Rodová nerovnosť skôr funguje ako špirála, kde nerovnosť v jednom bode dodáva hybnú silu pre nerovnosti v ďalšom bode. Tieto rôzne nerovnosti sa prekrývajú, prípadne posilňujú navzájom, čím vzniká zamotaná pavučina, z ktorej je veľmi ťažké sa vymaniť. Ak nebudeme riešiť existujúce nerovnosti, tieto budú viesť k ďalším nerovnostiam. Preto je veľmi dôležité venovať sa riešeniu rodovej nerovnosti. Zároveň je to aj dôvod, prečo si jej riešenie vyžaduje prístup zohľadňujúci viaceré možné aspekty. Keďže nerovnosti pretrvávajú už veľmi dlho, historické dedičstvo robí túto zmenu ešte ťažšou. Je jasné, že naše normy, hodnoty a názory hrajú kľúčovú úlohu pri zachovávaní rodovej nerovnosti. Dlhodobo pretrvávajúce kultúrne hodnoty vplývajú na nás všetkých a ovplyvňujú aj naše správanie – niekedy bez toho, aby sme si to uvedomovali. Žiaľ, v mnohých prípadoch tieto hodnoty zahŕňajú aj presvedčenia, že ženy sú menej schopné alebo slabšie než muži, že sa nevedia dobre rozhodovať, že muži nemajú predpoklady a zručnosti potrebné pre výchovu detí a pod. Skúsenosti z praxe však všetky tieto presvedčenia vyvracajú. Napriek tomu sa naďalej nekriticky riadime konvenciami, ktoré vychádzajú z týchto presvedčení, pretože „takto sa to robilo vždy“ (hoci história nám hovorí, že rodové roly a konvencie sa v priebehu času naozaj výrazne menili). Hoci sa považujeme za slušných a spravodlivých ľudí, prispievame takýmto prístupom k pretrvávaniu diskriminácie alebo rodových stereotypov. Príklad: Overovanie si presved čení Keď ministerka obchodu pricestovala na medzinárodné stretnutie so svojim asistentom, nahnevalo ju, keď zistila, že ľudia opakovane oslovujú asistenta ako ministra automaticky, predpokladajúc, že ona je jeho asistentka. Prečo sa držíme takýchto presvedčení? Sú založené na skutočných schopnostiach mužov a žien? Alebo vychádzajú zo stereotypov a historicky podmienených rodových rolí? Ako sa tieto presvedčenia stávajú prekážkami, ktoré bránia mužom a ženám prekročiť hranice tradičných rodových rolí? Normy a hodnoty spojené s rodovými rolami sú veľmi hlboko zakorenené a nemôžeme očakávať, že sa cez noc zmenia. Zároveň si musíme uvedomiť, že nie všetky naše hodnoty sú negatívne. Musíme si začať všímať normy a presvedčenia, ktoré položili základy našich rodových rolí a potom ich kriticky zhodnotiť, aby sme dokázali určiť, ktoré hodnoty podporujú pozitívnu kultúru rozdielností, a ktoré v skutočnosti predstavujú prekážky pri dosahovaní rodovej rovnosti.


│ 71

Hodnoty a predpoklady, k toré podporujú nerovností

Hodnoty a normy, ktoré podporujú rozdielnosti

Rozdiely medzi mužmi a ženami sú dané prírodou a s prírodou by sme sa nemali zahrávať.

Medzi ženami a mužmi existujú rozdiely, ale väčšina z nich vyplýva z ich odlišných životných skúseností.

Muži sú dobrí v „mužských“ prácach, ženy sú dobré v „ženských“ prácach.

Nie všetky ženy a všetci muži sú dobrí vo všetkom, ale každá žena a každý muž by mal dostať príležitosť objaviť a rozvíjať svoj vlastný talent a napĺňať svoje vlastné ambície.

Iba ženy by sa mali (alebo iba ženy sa vedia) starať o malé deti.

Deti by už od veľmi útleho veku mali mať možnosť užiť si blízkosť a starostlivosť zo strany žien aj mužov.

Ženy sa nevedia dobre rozhodovať.

Keďže muži a ženy majú často odlišné skúsenosti, môžu robiť aj odlišné rozhodnutia a používať odlišné rozhodovacie postupy. Táto názorová pluralita môže akýkoľvek rozhodovací orgán len obohatiť.

Zákony a verejná politika tiež môžu prispievať k podpore rodových nerovností. Tieto formálne štruktúry sú zrkadlom hodnôt spoločnosti. Ak je rodová nerovnosť súčasťou hlboko zakoreneného hodnotového systému spoločnosti, bude sa odrážať v zákonoch aj v politikách, ktoré sa v nej uplatňujú. Namiesto toho, aby chránili a podporovali spravodlivosť a sociálne zabezpečenie pre všetkých, tieto systémy môžu v skutočnosti skôr spôsobovať alebo prehlbovať nerovnosť medzi mužmi a ženami. Donedávna napríklad ženy v Tadžikistane nemali rovnaké právne nároky na vlastníctvo a užívanie pôdy ako muži. Dodatky k zákonu o vlastníctve pôdy sa prijali až v roku 2004. Dnes môžu ženy dostať osvedčenie o užívaní pôdy (ktoré predtým mohli dostať len muži) a ani ženy na materskej dovolenke už nie sú zákonom diskriminované v procese deľby pozemkov. Tieto príklady ukazujú, že na existujúce zákony musíme nazerať kriticky: len to, že je to „zákon“, ešte neznamená, že je správny. Zákony odrážajú naše hodnoty a my musíme naše zákony aktualizovať tak, aby lepšie odrážali naše prehĺbené poznanie rodovej rovnosti. Stále je veľmi dôležité mať stále na pamäti rozdiel medzi rovnosťou de iure a de facto, ako sme ho vysvetlili na začiatku tejto kapitoly. Normy a hodnoty spoločnosti sa podobne ako v zákonoch a politikách, odrážajú aj inštitucionálnej praxi danej spoločnosti akými je napr. vzdelávanie, politická kultúra, kultúra podnikania, vedenie komunít a pod. Tak ako v predošlom príklade namiesto toho, aby spoločnosť vytvárala štruktúry, na chode ktorých sa môžu podieľať v rovnakej miere všetci členovia a všetky členky spoločnosti a mať z nej aj porovnateľný prospech, inštitucionálna prax mnohokrát vytvára veľmi odlišné príležitosti a prináša rôznu mieru výhod pre mužov a pre ženy.


│ 72

Príklad: Konzultácie o potrebách žien by sa mali st ať štandardnou praxou. V nedávno iniciovanom projekte, ktorého zámerom bolo zlepšiť prístup k čistej vode v istej vidieckej komunite v Kazachstane, so ženami nikto projekt nekonzultoval a ani ich nikto nezapojil do jeho implementácie. Výsledkom toho bolo, že ženy nemali možnosť využiť príležitosti, ktoré implementácia projektu mohla priniesť (napr. budovanie zručností, pracovné príležitosti). Navyše, ak by sa so ženami projekt prekonzultoval dopredu, mohli sa zvážiť viaceré alternatívne stratégie, ktoré mohli priniesť lepšie výsledky. Skutočnosť, že prístup k čistej vode má väčší význam pre ženy (napr. vo vzťahu k výskytu málokrvnosti medzi ženami a ich väčším potrebám v súvislosti s výživou počas tehotenstva), iba podčiarkuje prioritu, ktorú malo zapojenie žien do projektu dostať. Koniec koncov, normy, hodnoty a postoje spolu so zákonmi, politikami a praxou tvoria rodovo podmienené mocenské štruktúry prakticky vo všetkých spoločnostiach. Tieto mocenské štruktúry prenikajú do verejných aj súkromných inštitúcií, ale aj do domovov, a charakterizujú ich štyri hlavné znaky:

• rozdeľovanie ľudí na dve kategórie – mužov a ženy

• celkové uprednostňovanie mužskej časti takto rozdeleného sveta

• mužská kategória je vnímaná ako norma

• rodovo podmienená deľba zdrojov (peniaze, čas, schopnosti a iné)

Opäť je potrebné uvedomiť si, že rozdiely medzi mužmi a ženami nie sú sami osebe problematické. Problémy nastanú, keď sa tieto dve strany začnú hodnotiť hierarchicky a muži začínajú byť chápaní ako zástupcovia všetkých ľudí alebo celého obyvateľstva vo všeobecnosti. Príklad: Ktorý rod je „normou“? Keď zovšeobecňujeme a používame pojmy ako ľudia, populácia, obyvatelia, koho do nášho obrazu zahrňujeme a koho pri tom vylučujeme? Najčastejšie sú to práve muži, ktorí sú považovaní za normu, resp. meradlo štandardu v mene celej populácie. V týchto zovšeobecneniach potom neostáva priestor na zohľadnenie aspektov, v ktorých sa ženy odlišujú, resp. v ktorých ženy z tejto normy vybočujú. Ak sa napríklad klinické testy nového lieku realizujú iba na mužských pacientoch, medicínsky výskum nedokáže zhodnotiť prínos a potenciálne vedľajšie negatívne účinky skúmaných liekov na ženy. Muži by nemali byť považovaní za štandardných pacientov, pretože muži aj ženy vykazujú dôležité fyziologické rozdiely. Toto je príklad inštitucionálnej praxe, ktorej výsledkom je nerovnomerný prínos pre mužov a ženy (a ktorý môže v skutočnosti viesť aj k ohrozeniu života žien). Ďalšie problémy sa objavujú, keď sa zdroje delia medzi mužov a ženy nerovnomerne. Ako je možné vidieť, prakticky v každej spoločnosti takéto delenie zdrojov vedie k deľbe trhu práce na tzv. mužské povolania a tzv. ženské povolania, k priepastným rozdielom medzi priemernými zárobkami mužov a žien a k všeobecnému podceňovaniu skúseností a názorov žien v mnohých oblastiach, ktoré sa týkajú spoločnosti ako celku. Z ďalších dôsledkov spomeňme ešte aspoň násilie páchané na ženách.


│ 73

Je dôležité si uvedomiť, že rodovo podmienené mocenské štruktúry odzrkadľujú štrukturálne rozdiely v spoločnosti – inými slovami, reflektujú všeobecné trendy, ktoré formujú postoje, inštitúcie, spoločenskú, kultúrnu a ekonomickú prax. Ak sa budeme pokúšať riešiť rodovú nerovnosť na individuálnej úrovni, je vysoko pravdepodobné, že táto dlhé roky pretrvávajúca štruktúra bude naďalej ovplyvňovať našu interakciu s inými mužmi a ženami na nevedomej úrovni. Zmena tejto štruktúry si bude vyžadovať zmeny nielen v názoroch a v správaní jednotlivcov – mužov aj žien, ale aj zmeny cielene zamerané na systémy, politiky a inštitúcie, ktoré formujú našu spoločnosť. Zhrnutie: Normy, hodnoty a postoje, ale aj zákony a politiky, ako aj naša inštitucionálna prax sa navzájom posilňujú, čím sa vytvára prostredie, v ktorom vzniká a v ktorom ďalej pretrváva rodová nerovnosť. Keďže výsledkom toho je rodovo podmienená hierarchická mocenská štruktúra, rodová nerovnosť ďalej prekvitá aj napriek tomu, že my ako jednotlivci – ženy a muži – ju teoreticky odmietame. Akú cenu má rodová nerovnos ť? Rodová nerovnosť nie je nevýhodná len pre samotných diskriminovaných/é. Ovplyvňuje nielen jednotlivcov, ale aj rodiny a rozvoj ľudskej spoločnosti, resp. národov ako celkov. Ako sme už spomenuli vyššie, jedna nerovnosť vedie k rozvoju ďalších nerovností. Rodová diskriminácia teda vytvára domino efekt, ktorý spúšťa vlny nerovností a problémov, šíriacich sa naprieč celou spoločnosťou. Rodová nerovnosť môže mať ničivý dopad na jednotlivcov – ženy aj mužov, ktorých sa priamo týka. Pre mužov a ženy môže znamenať prekážky pri zabezpečovaní príjmu na živobytie a vystavuje ich materiálnym a psychologickým následkom obťažovania, diskriminácie a vylúčenia. V najťažších prípadoch môže rodová diskriminácia aj zabíjať. Domáce násilie je toho, žiaľ, najbežnejším príkladom. V mnohých krajinách sveta je najčastejšou príčinou neprirodzenej smrti žien vražda, ktorej páchateľom je partner. Rodová diskriminácia zabíja aj nepriamo. Príkladom toho je spoločenský tlak, spojený s rodovými modelmi, ktorý viedol v mnohých krajinách k šokujúcemu výskytu samovrážd mladých mužov. Cena, ktorú platia za rodovú nerovnosť jednotliví ľudia, znásobuje cenu, ktorú za ňu platí celá spoločnosť. Ak sa naše spoločnosti naozaj zaviazali podporovať ľudské práva a demokraciu a myslia tieto záväzky vážne, je v našom záujme, aby sme sa zaujímali o príčiny porušovania ľudských práv a nespravodlivého zaobchádzania, hoci by šlo iba jediného človeka. Príklad: Stereotypy ubližujú aj mužom. Ivan, muž vo veku 47 rokov, stratil kvôli krachu firmy prácu účtovníka. Provincia, v ktorej žil, zažívala hlboký ekonomický úpadok a podniky, ktoré neskrachovali, sa radšej presúvali do iných regiónov. Člen mestskej rady inzeroval voľnú asistentskú pozíciu a Ivan sa prihlásil. Hoci mal potrebnú kvalifikáciu, povedali mu, že pre túto pozíciu nie je vhodným kandidátom. Prácu dostala 22-ročná mladá žena s nedostatkom skúseností. Vďaka pretrvávajúcim normám a stereotypom si člen mestskej rady myslel, že asistentská pozícia nie je pre muža „prirodzená“, hoci Ivan disponoval lepšou kvalifikáciou ako vybratá uchádzačka.


│ 74

Rovnako dôležité je uvedomiť si, že rodová nerovnosť obmedzuje potenciál rastu a rozvoj inovácií, čím limituje v rozvoji celý národ. Ak uviazneme v tradičných rodových rolách, zviazaní zastaranými názormi o postavení a hodnote mužov a žien, uzavrieme sa pred možnými riešeniami výziev, ktorým bude čeliť naša spoločnosť. Nepodarí sa nám využiť maximum potenciálu našej kreatívnej a produktívnej energie, čo bude mať široké ekonomické a sociálne dopady na našu spoločnosť. Väčšia rovnoprávnos ť = viac príležitostí pre rast Posledné výskumy v mnohých krajinách sveta ukazujú, že rodové stereotypy vo vzdelávaní a na trhu práce významným spôsobom vplývajú na ekonomický rast. Zhrnutie: Rodová nerovnosť má sociálne, psychologické a ekonomické následky pre jednotlivcov – ženy aj mužov, inštitúcie a spoločnosť ako celok. Zatiaľ čo priame finančné dopady s nimi spojené sú očividné na prvý pohľad, musíme si uvedomiť, že nepriame finančné dopady na rodinu a na celé komunity sú omnoho väčšieho rozsahu. O koľko viac nápadov a príležitostí by sa vyprodukovalo v spoločnosti preferujúcej rovnosť? Koľko cenných zdrojov, nákladov na živobytie a životov by sa podarilo ušetriť? Znamená absencia priamej diskriminácie žien, že sme už dosiahli rovnoprávnos ť? Niektorí/é z nás si myslia, že ak zákon a politika spoločnosti nediskriminuje ženy a mužov priamo, urobili sme už pre podporu rodovej rovnosti všetko potrebné. V niektorých krajinách zanalyzovali všetky svoje zákony a zistili, že žiadne z nich nijako špecificky neobmedzujú príležitosti mužov a žien. Na základe toho predpokladajú, že sa už otázke rodovej rovnosti netreba venovať. Problém pri aplikácii takéhoto prístupu je, že sa vôbec neberú do úvahy mnohé spôsoby, ktorými môžu zákony a politiky nepriamo obmedzovať príležitosti mužov a žien. Často sa stáva, že politiky udržiavajúce status quo v rodových vzťahoch, sú nepriamo zodpovedné za prehlbovanie rodovej nerovnosti. Programy a politické opatrenia musia zvažovať rodové roly a vzťahy v širšom kontexte, ktorý predstavuje ich zavádzanie do praxe. Príklad: Skryté prekážky ú časti na ekonomickom živote spolo čnosti Pôžičkové programy na podporu malého podnikania zvyčajne neodopierajú pôžičky pre žiadateľky-ženy priamo. Neberú však do úvahy napr. fakt, že ženy majú priveľa povinnosti v zabezpečovaní chodu domácnosti, aby sa do podnikania vôbec mohli zapojiť alebo nemôžu navštíviť kanceláriu, ktorá pôžičku poskytuje v čase jej otváracích hodín. Podobne ak je jednou z podmienok na udelenie pôžičky vlastná finančná spoluúčasť, ženy nemusia mať prístup k prostriedkom. Ak nemajú ženy možnosť využiť pôžičkové programy z týchto alebo iných dôvodov, tak potom takéto programy v skutočnosti môžu prispievať k prehlbovaniu socio-ekonomických nerovností medzi mužmi a ženami. Aj v prípade, keď v zákonoch a politikách spoločnosti neexistuje priama diskriminácia mužov a žien, nerieši sa tým potreba vytvoriť špecifické zákony a politiky, ktoré by sa proaktívne


│ 75

usilovali o zlepšenie rovnosti príležitostí mužov a žien v spoločnosti. Tzv. rodovo neutrálne politiky často ignorujú špecifické potreby mužov aj žien. Príklady zákonov a politík, ktoré aktívne podporujú rodovú rovnos ť: • antidiskriminačné zákony

• politiky a zákony týkajúce sa reprodukčného a sexuálneho zdravia

• politiky a zákony bojujúce proti domácemu násiliu a obchodovaniu s ľuďmi

• zákony a politiky týkajúce sa reforiem volebných systémov, ktoré podporujú rodovú rovnováhu v politickej aréne

• opatrenia na podporu mužov a žien na rodičovskej „dovolenke“

• rodovo citlivý prístup vo vzdelávaní a v školských učebných osnovách

• rodovo citlivá daňová politika

Rozdiely v situácii mužov a žien by nás mali opäť upozorniť na skutočnosť, že zákony a politika neprimerane reagujú na rodovú nerovnosť. Takéto zákony a politiky je potrebné posilniť, prípadne doplniť o nové opatrenia a stratégie. Inými slovami, pokiaľ budú medzi mužmi a ženami pretrvávať významné rozdiely v príjmoch, úrovni dosiahnutého vzdelania, v indikátoroch zdravia a sociálneho zabezpečenia a pri účasti na rozhodovacích procesoch, nedosiahli sme úplnú rodovú rovnosť. V skutočnosti ešte žiadna krajina sveta nedosiahla rodovo vyrovnané výsledky vo všetkých spomínaných oblastiach. Práve preto zostávajú rodové aspekty naďalej aktuálnou agendou. Zhrnutie: V našej spoločnosti ostáva veľká miera rodovej nerovnosti skrytá a nepriama. Veľmi často sa stáva, že zákony a politiky jednoducho udržiavajú v oblasti rodových vzťahov status quo. Skutočnú rodovú rovnosť dosiahneme len vtedy, keď si plne uvedomíme rozsah nepriamej diskriminácie mužov a žien, a začneme ju riešiť.


│ 76

A čo vyrovnávacie opatrenia? Vyrovnávacie opatrenie (affirmative actions) predstavuje také opatrenie, keď sa buď mužom alebo ženám (alebo akejkoľvek inej menšinovej skupine) dostáva špecifickej podpory s cieľom nápravy dôsledkov vážnych nerovností. Medzi tieto opatrenia patrí vyčlenenie určitého počtu pozícií pre ženy v konkrétnych školských programoch, v rozhodovacích orgánoch alebo iných inštitúciách, alebo politika uprednostňovania žien pri prijímaní do zamestnania, ak majú uchádzačky všetku potrebnú kvalifikáciu. Možno sa to zdá byť nezlučiteľné s princípmi rodovej rovnosti, keďže takto priamo zamerané opatrenie zahŕňa podporu príležitostí jednej špecifickej skupiny. Musíme mať však na pamäti, že vyrovnávacie opatrenia sa prijímajú na korigovanie existujúcej nerovnosti. Rodová nerovnováha v inštitúciách alebo určitých povolaniach je často výsledkom predsudkov, stereotypov a zabehaných postupov, ktoré pretrvávajú po celé generácie. Tieto postoje sú tak hlboko zakorenené, že sú takmer neviditeľné a zároveň je veľmi ťažké ich odstrániť. Vyrovnávacie opatrenia nám môžu pomôcť prekonať zlé praktiky a vymaniť sa zo zabehnutých diskriminačných postojov. Keď dosiahneme celkovú rovnováhu, takéto opatrenia už nebudú potrebné. Príklad: Záujem zo stany žien (mužov) je vítaný Niektoré inzeráty na voľné pracovné pozície zdôrazňujú, že podporujú obzvlášť záujem zo strany uchádzačiek. Cieľom je dosiahnuť lepšiu rodovú rovnováhu na pracovisku, kde zvyčajne muži počtom vysoko prevyšujú ženy. Takéto inzeráty mnohokrát búrajú tradičné stereotypy a vysielajú signál potenciálnym zamestnankyniam a zamestnancom, že aj ženy sú vítané v oblastiach, kde tradične dominujú muži. Zhrnutie: Vyrovnávacie opatrenie je niekedy potrebné na korigovanie nerovností, ktoré sú hlboko zakorenené v danom systéme. Jeho cieľom nie je trestať väčšinovú skupinu, ale dať všetkým skupinám rovnakú šancu.


│ 77

Ako dosiahnu ť rodovú rovnos ť? Keďže príčiny rodovej nerovnosti sú hlboko zakorenené a komplexné, nie je možné dosiahnuť úplnú rovnosť medzi mužmi a ženami v krátkodobom alebo strednodobom horizonte. Je to dlhodobý proces, ktorý by sme mali priebežne vyhodnocovať podľa jeho pokrokov, ktoré sa nám na tejto ceste podarí urobiť. Dosiahnutie pokroku v tejto oblasti si bude vyžadovať, aby sme sa zamerali na všetky faktory, ktoré prispievajú k vzniku a pretrvávaniu nerovností. Pretransformovanie našich noriem, hodnôt a postojov : Zvýšené povedomie a osveta v oblasti finančných dopadov rodovej nerovnosti a skrytých spôsobov, ktorými nepriaznivo ovplyvňuje každého v našej spoločnosti, budú postupne viesť k posunu v normách a hodnotách. Hoci veríme v ľudské práva, spravodlivosť a rovnoprávnosť, stále sa potrebujeme konfrontovať s nerovnosťami, ktoré pretrvávajú, ak chceme skutočne dosiahnuť rovnocenné postavenie mužov a žien. Analýza a úpravy zákonov a politík: Formálne záruky predstavujú rozhodujúcu súčasť vytvárania prostredia pre podporu rovnosti. A hoci zákony a politiky samotné nedokážu prinútiť inštitúcie zmeniť svoje postupy a názory, môžu vytvárať motivujúce nástroje na zavádzanie pozitívnych zmien (prípadne zavádzať postihy pre tých a tie, ktorí/é nebudú tento zákon dodržiavať). Zároveň vyšlú signál o hodnotách vlády a národa ako celku. Týmto spôsobom sa zavádzajú štandardy a pozitívne príklady. Transformácia našich inštitúcií a inštitucionálnej praxe: Rodovo podmienená mocenská štruktúra vytvára systém usmerňujúci a formujúci naše správanie a rozhodnutia, ktoré robíme (niekedy bez toho, aby sme si to vôbec uvedomovali). Nemôžeme sa teda spoliehať iba na to, že naše vlastné, hoci aj najlepšie úmysly samy osebe dokážu zmeniť túto štruktúru ku prospechu mužov aj žien. Potrebujeme zabezpečiť formálne zmeny na úrovni inštitúcií a systémov (nielen jednotlivcov). Patrí sem všetko od postupov uplatňovaných pri prijímaní do zamestnania, cez školské osnovy až po rozhodovacie procesy na komunitnej úrovni. Patrí sem aj posun od chápania mužov ako normy a tiež oficiálne zabezpečenie priestoru v našom systéme, v ktorom bude možné zohľadňovať rôzne prínosy a skúsenosti mužov aj žien. Ak zmeníme štruktúry a systém, bude pre nás ľahšie zbaviť sa skrytej diskriminácie a obmedzení. Odstránenie rodovej de ľby práce: Jeden z kľúčových faktorov na vytvorenie rovnoprávnej spoločnosti – odstránenie rodovej deľby práce – znamená posun od našich terajších postojov a postupov rozdeľujúcich svet na „ženskú“ a „mužskú“ prácu. Táto rozhodujúca zmena bude určite zahŕňať zmeny vo všetkých už spomínaných oblastiach. Budeme musieť zmeniť názory na to, čo je pre mužov a ženy primeraný typ práce; budeme musieť zvýšiť hodnotu práce, ktorú naša spoločnosť pripisuje tzv. ženskej práci; budeme musieť urobiť legislatívne zmeny a zmeny v oblasti politík, ktoré pomôžu prekonať takúto deľbu práce a budeme tiež musieť podľa toho zmeniť aj našu inštitucionálnu prax. Zrušenie takejto deľby práce bude mať ďalekosiahly účinok. Muži aj ženy si budú môcť užiť ekonomický, sociálny a osobný prospech z posilnených (a reálnych) možností výberu vo vzťahu k práci, ale aj možnostiam trávenia voľného času. Až keď začneme narúšať zdanlivú nemennosť rodovej deľby práce, budeme vidieť skutočný a dlhodobý pokrok smerom k rodovej rovnosti. Okrem toho, dosiahnutie rodovej rovnosti môže byť sprevádzané vytváraním spôsobov kontroly a merania pokroku , ktorý sme dosiahli pri napĺňaní týchto cieľov. Zatiaľ čo tieto indikátory a ciele samotné nezlepšujú príležitosti mužov a žien, sú dobrým spôsobom, ako napomôcť dosahovaniu pokroku – ukazujú nám, čo sme dosiahli a čo ešte musíme dosiahnuť.


│ 78

Príklad: Dohovor o odstránení všetkých foriem diskr iminácie žien (1979) Tento dohovor Organizácie spojených národov známy aj pod skratkou CEDAW, predstavuje dôležitý návod na posilňovanie rovnosti medzi mužmi a ženami. Vymedzuje rôzne oblasti, v ktorých sú vlády povinné podniknúť kroky na zabezpečenie rovnosti. Dôležité je najmä to, že tieto povinnosti nie sú limitované iba na dosiahnutie rovnosti medzi mužmi a ženami de iure. V skutočnosti tým, že sa krajina pridá k tomuto dohovoru, zaväzuje sa jej vláda podniknúť kroky na:

• odstránenie rodových predsudkov,

• odstránenie všetkých prejavov správania (verejných aj v súkromí), ktoré sú založené na podriadenom postavení žien a nadradenom postavení mužov,

• odstránenie všetkých postupov, ktoré vychádzajú z rodových stereotypov ohľadom mužov a žien,

• zaistenie, aby sa pri výchove detí zohľadňovala rovnako úloha mužov aj žien (CEDAW, článok 5).

V skratke možno povedať, že pripojením sa k Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien vlády prijali záväzok zamerať sa priamo na jadro rodovo podmienených mocenských štruktúr a odstrániť hlboko zakorenené príčiny, ktoré robia z rodovej nerovnosti pretrvávajúcu „normu“ v našej spoločnosti. Zhrnutie: Zlepšenie rodovej rovnosti vyžaduje prístup, ktorý zohľadňuje mnoho aspektov. Bezo zmien na inštitucionálnej a individuálnej úrovni nie je možné rodovú rovnosť dosiahnuť. Záver Rodová nerovnosť je komplexný fenomén. Dopady a následky rodovej nerovnosti sa dotýkajú každej oblasti nášho života, či sme muži alebo ženy, deti alebo dospelí. Mnohí z nás si na ňu už tak zvykli, že sme ju akceptovali ako čosi „normálne“. Preto na dosiahnutie skutočnej rodovej rovnosti bude treba viac než len zmeny v zákonoch a politikách – hoci aj legislatívne zmeny sú dôležité. Prvými krokmi k rovnocennej spoločnosti bude uvedomiť si, akým komplexným problémom rodová nerovnosť je, akými rôznymi nepriamymi spôsobmi sa prejavuje a k akým ďalekosiahlych následkov vedie. O koľko viac nápadov a príležitostí by sa vyprodukovalo v rovnocennej spolo čnosti a koľko cenných zdrojov, nákladov na živobytie a životov by sa podarilo ušetri ť?


│ 79

Rodová analýza

Návod a postupy Úvod Najdôležitejším faktorom pri úspešnom uplatňovaní rodového hľadiska sú bez pochyby spoľahlivé informácie a analýzy, ktoré môžu mať rôznu formu. Niektoré sú pripravené a dostupné na dosah ruky (ak vieme položiť tie správne otázky) a iné vyžadujú rôzne úrovne výskumu. Spoločne sa zvykne toto spektrum informácií a analýz označovať ako rodová analýza. Bez nej nie je možné uplatňovať rodové hľadisko (gender mainstreaming). Táto kapitola by mala uľahčiť proces získavania a využívania rodovej analýzy, ktorá je súčasťou procesov uplatňovania rodového hľadiska. Delí sa na 4 časti: I. Čo je to rodová analýza? Cieľom tejto časti je objasniť, čo je rodová analýza a priblížiť jej zameranie a ciele. Detailne vysvetľuje nevyhnutné zložky v rámci akejkoľvek úrovne rodovej analýzy a načrtáva teoretické minimum potrebné pre jej vykonávanie. II. Plánovanie rodovej analýzy Táto časť má pomôcť naplánovať realizáciu rodovej analýzy a výskumu. Ak nemáte dostatok potrebných zručností alebo zdrojov na realizáciu rodovej analýzy, táto časť vám poslúži ako praktický návod na to, aby výskum, ktorý zadáte inému subjektu, priniesol vami požadované a potrebné výsledky. III. Rodová analýza dopadov Rodová analýza dopadov, tiež rodová dopadová štúdia (gender impact assesment), predstavuje jednu zo špecifických foriem rodovej analýzy. Táto časť predstavuje metodológiu tohto analytického nástroja a ponúka niekoľko prípadových štúdií, ktoré ukazujú, ako je možné ju využiť v rôznych situáciách. IV. Zhrnutie a závery Ako už nadpis naznačuje, táto časť zdôrazňuje hlavné závery, ktoré vyplývajú z predchádzajúcich troch častí. Tieto štyri časti by vám mali pomôcť zabezpečiť, aby sa rodová analýza využívala efektívne ako integrálna súčasť vašich aktivít zameraných na gender mainstreaming.


│ 80

Čo je rodová analýza?

Ciele a zameranie Rodová analýza predstavuje základné východisko pre preskúmanie rodovej dimenzie akéhokoľvek problému alebo opatrenia, v rámci ktorého chceme uplatňovať rodové hľadisko. Rodovú analýzu môžeme definovať rôzne v závislosti od rôznych kontextov. Na úplne základnej úrovni predstavuje interpretáciu dát a informácií o reálnej alebo potenciálnej situácií z pohľadu rodovej perspektívy. Rodová analýza preto venuje špeciálnu pozornosť rozdielom v rodových rolách, činnostiach, potrebách mužov a žien a príležitostiach, ktoré môžu využívať. Cieľom rodovej analýzy je jasne identifikovať tieto tak často prehliadané rodové rozdiely. Analýzu je možné realizovať na rôznych úrovniach. Môže to byť analýza od stola pri plánovaní projektu alebo hĺbkový výskumný projekt, na realizáciu ktorého si najmete expertky a expertov. Na akejkoľvek úrovni sa pohybujeme, spoločným cieľom rodovej analýzy je zabezpečiť kvantitatívne a kvalitatívne informácie a dáta, ktoré umožnia robiť informované rozhodnutia v prospech mužov aj žien. Rodová analýza sa zvykne označovať ako:

• rodovo citlivá analýza (gender sensitive analysis), t.j. analýza citlivá k rodovým rozdielom – tento termín zdôrazňuje, že musíme byť citlivé a citliví k rodovo podmieneným rozdielom, ktoré nie sú vždy jasne viditeľné. Potrebujme sa bližšie pozrieť na špecifické informácie, aby sme tieto reálne alebo potenciálne rozdiely mohli zviditeľniť pred tvorcami a tvorkyňami politík.

• rodovo založená analýza (gender based analysis), t.j. analýza založená na rodových rozdieloch – tento pojem kladie dôraz na rozdiely, ktoré sú založené v rode.

• rodovo vedomá analýza (gender aware analysis), t.j. analýza vedomá si rodových rozdielov – tento pojem nám pripomína, že hoci rodové rozdiely existujú, tradičný výskum a analýza nám nie vždy vedia pomôcť si ich uvedomiť. Potrebujeme špeciálnu špecifickú rodovú perspektívu, aby sme toto povedomie o rodových rozdieloch získali.

Každý z týchto pojmov zdôrazňuje rôzne aspekty alebo ciele rodovej analýzy, ale zvyčajne je ich možné zamieňať jeden za druhý. Pamätajte si, že najdôležitejšie nie je pomenovanie samotné, ale potreba zamerať sa na všeobecný – rodový – princíp, na ktorý tieto pojmy poukazujú. Poznámka: Nezáleží na tom, ako presne rodovú analýzu nazveme. Podstatné je, že rodová analýza interpretuje informácie z rodovej perspektívy, aby zdôraznila podobnosti a rozdiely medzi mužmi a ženami. Následne je možné analýzu využiť pre lepšie rozhodovanie sa o politikách a projektoch. Zabezpečuje potrebnú informačnú bázu, ktorá je nevyhnutná pre úspešné gender mainstreaming.


│ 81

Základné zložky rodovej analýzy Akýkoľvek typ rodovej analýzy pozostáva z nasledujúcich troch komponentov

DÁTA ČLENENÉ PODĽA POHLAVIA (1)

+ ANALÝZA (2)

+ RODOVÁ PERSPEKTÍVA (3)

= RODOVÁ ANALÝZA

1. Dáta členené pod ľa pohlavia (rodovo diferencované štatistiky) Tento termín odkazuje na dáta (štatistiky, výsledky rozhovorov alebo iné základné informácie), ktoré jasné odlišujú dáta aplikovateľné na ženy a dáta aplikovateľné na mužov. Nižšie uvedený príklad ilustruje povahu rozdielov medzi dátami, ktoré nie sú a tými, ktoré sú diferencované podľa pohlavia: Dáta nediferencované pod ľa pohlavia

Dáta diferencované pod ľa pohlavia

156 obyvateľov bytov v apartmánovom komplexe navštívilo stretnutie o nových systémoch spravovania odpadu a vody v ich komunite. Celkovo býva v komplexe 750 dospelých.

156 obyvateľov bytov v apartmánovom komplexe navštívilo stretnutie o nových systémoch spravovania odpadu a vody v ich komunite. 133 z nich boli muži a 23 bolo žien. Celkovo býva v komplexe 750 dospelých, približne v rovnakom pomere sú zastúpení muži aj ženy.

2. Analýza Analýza znamená, že dáta podrobíme interpretácií. Inými slovami pýtame sa, o čom táto informácia vypovedá. Dole uvedený príklad ilustruje základnú interpretáciu vyššie uvedených dát. Analýza Stretnutie navštívila približne jedna pätina obyvateľov a obyvateliek, čo je možné vnímať ako pomerne dobrú účasť. Prišlo takmer šesťkrát viac mužov ako žien. 3. Rodová perspektíva Vyššie uvedená analýza poukazuje na rozdiely medzi mužmi a ženami. Neanalyzuje však príčiny, ktoré k nim viedli alebo dôsledky, ktoré z nich vyplývajú. Pripojiť rodovú perspektívu znamená, že aplikujeme interpretáciu dát v rámcoch uznávaných sociologických (alebo iných) teórií o vzťahoch medzi mužmi a ženami. Použitie tejto perspektívy je kľúčové, aby bolo možné využiť analýzu pre lepšie naformulovanie politík a politické rozhodovania. Porovnajte rozdiely medzi dvoma možnými interpretáciami vyššie uvedených dát:


│ 82

Analýza rodových rozdielov, ktorá nezoh ľadňuje uznávané teórie o rodových vzťahoch.

Analýza rodových rozdielov, ktorá zah ŕňa uznávané teórie o rodových vz ťahoch.

Nízka účasť žien na stretnutí bola spôsobená tým, že: • ženy sa nezaujímajú o spravovanie odpadu

a vody • ženy nemajú znalosti o spravovaní vody

a odpadu • muži sa v otázkach spravovania odpadu

a vody vedia lepšie rozhodovať a sú lepšími lídrami ako ženy

Nízka účasť žien na stretnutí nebude mať negatívny vplyv, pretože nové riešenia budú pre ne prospešné i tak.

Pretože ženy sú primárne zodpovedné za úlohy spojené so spravovaním odpadu a vody, musíme hľadať za ich nízkou účasťou iné faktory: • Konalo sa stretnutie v čase, kedy ženy

mohli prísť? • Boli ženy informované o stretnutí? • Sú ženy systematicky vylučované

z rozhodovacích procesov v komunite? Ženy sú primárne zodpovedné za spravovanie odpadu a vody v domácnosti, preto bude ich nízka účasť na stretnutí pravdepodobne znamenať menej efektívne a udržateľné riešenia.

Poznámka: Rodová analýza vyžaduje tri základné zložky, aby mohla poskytnúť spoľahlivý informačný základ pre gender mainstreaming. Sú to dáta členené podľa pohlavia, analýza a rodová perspektíva.


│ 83

Základné rodové teórie Ako už bolo spomenuté, treťou zložkou akejkoľvek rodovej analýzy je začlenenie rodovej perspektívy do interpretácie dát. To znamená, že analýza je ovplyvnená uznávanými teóriami o rodových rolách, vzťahoch a rodovej rovnosti. Inými slovami, analýza by mala čerpať z overených a spoľahlivých sociologických štúdií a výskumov o základoch nerovností medzi mužmi a ženami a o tom, ako je možné ich prekonať. Existuje mnoho rôznych teórií, ktoré vysvetľujú existujúce a potenciálne nerovnosti medzi mužmi a ženami. Medzi základné teórie, ktoré ovplyvňujú rodovú analýzu, môžeme zaradiť najmä tieto:

• Naše spoločnosti sú formované rodovo podmienenou štruktúrou moci , ktorá rozdeľuje spoločnosť na mužov a ženy a ich prínos pre spoločnosť ohodnocuje nerovnako. Táto mocenská štruktúra rodových vzťahov pretrváva tak dlho a zároveň sa manifestuje tak nenápadne, že mnohí a mnohé z nás ju vnímajú ako (tzv.) normálnu a prirodzenú, hoci taká vôbec nie je.

• Rodovo podmienená štruktúra moci je systémová, to znamená, že táto mocenská štruktúra formuje inštitúcie a systémy, do ktorých sme zapojení/é, a to aj napriek tomu, že jednotlivci – ženy aj muži – môžu rodovú rovnosť individuálne podporovať.

• Pretože rod je vo veľkej miere kultúrny a sociálny konštrukt , rodové roly a vzťahy sa časom môžu meniť – a s postupom času sa aj menia.

• Rodová de ľba práce (t.j. fakt, že väčšina platenej a neplatenej práce je rodovo rozdelená na tzv. mužskú a tzv. ženskú prácu) je východiskovým bodom pre mnohé nerovnosti v spoločnosti. Pretože muži a ženy často pracujú a fungujú v rôznych priestoroch, ich potreby, priority, skúsenosti a pohľady na veci sú ovplyvnené každodennou realitou ich bežného života, ktorá ženy často skôr obmedzuje, miesto toho, aby im dávala príležitosti a možnosti, z ktorých by si mohli vyberať.

• Prístup k zdrojom je niečo iné ako kontrola zdrojov. Kontrola nad zdrojmi je v takmer všetkých spoločnostiach rozdelená medzi mužmi a ženami nerovnomerne.

• Zdroje zahŕňajú nielen materiálne zdroje, ale aj čas, poznanie a informácie. Kvôli viacnásobnému zaťaženiu rôznymi úlohami a zodpovednosťami v rodine a v domácnosti majú ženy zvyčajne menej voľného času, no zároveň sú vďaka tomu veľmi bohaté na poznanie a skúsenosti, ktoré však nie sú vždy dostatočne docenené.

• Rodová rovnosť de iure , t.j. rovnosť ukotvená legislatívne, sa nie vždy premieta aj do rodovej rovnosti de facto , t.j. rovnosti v praxi.

• Kultúra, postoje a stereotypy do veľkej miery ovplyvňujú prístup a kontrolu nad zdrojmi, a teda aj dosahovanie rodovej rovnosti de facto.


│ 84

Ako dobre musím pozna ť rodové teórie? Všetci tí a tie, ktorí/é plánujú realizova ť projekty alebo tvoria politiky či plánujú opatrenia , si musia osvojiť tieto základné rodové teórie. Všeobecné poznanie týchto teórií vám umožní:

• pochopiť, ako a prečo politiky, opatrenia a projekty môžu ovplyvňovať mužov a ženy rozdielne,

• formulovať kľúčové výskumné otázky o (skutočnom alebo reálnom) rodovom dopade,

• celkovo zhodnotiť návrhy výskumov a výskumné výsledky.

Rodová analýza zohľadňuje tieto základné teórie ako svoje východiskové body. Rodové otázky Jeden zo spôsobov, akým môžeme pristúpiť k analýze dát a informácii z rodovej perspektívy, je klásť rodové otázky. To znamená, že použijete svoje poznatky zo základných rodových teórií na formulovanie otázok o rozdieloch medzi mužmi a ženami, vyplývajúcich z dát. Základy rodovej teórie môžu naznačiť možné vysvetlenia týchto rozdielov. Keď tieto možné vysvetlenia naformulujete do podoby relevantných otázok, vytvoríte si rámec pre ďalšie smerovanie vašej rodovej analýzy. Ďalším krokom v rodovej analýze je rozpracovanie týchto otázok prostredníctvom ich testovania a s použitím relevantnej výskumnej metodológie. Tradičná analýza často prehliada rodové nerovnosti a rodovo podmienené dopady, pretože tieto fenomény zvyčajne na prvý pohľad nie sú jasne viditeľné (alebo sme na ne tak zvyknutí/é, že si ich už ani neuvedomujeme). Rodové otázky sa pýtajú napr. na to,

• aké skryté rodové nerovnosti sa môžu skrývať pod povrchom,

• aké komplexné príčiny môžu viesť k rodovým nerovnostiam,

• k akým komplexným dopadom môžu viesť rodové nerovnosti. Rodové otázky sú teda otázky, ktoré používajú základné rodové teórie na to, aby vás priviedli k logickým hypotézam o povahe, príčinách a následkoch rodových nerovností. Tieto otázky môžete následne viac špecifikovať podľa konkrétnej situácie. Posúďte nasledovné dva príklady:


│ 85

Existujúca informácia

Relevantná rodová teória Špecifické rodové otázky

Príklad 1: Muži a ženy majú v komunite rovnaký prístup k internetovým zdrojom. Avšak tieto služby častejšie využívajú muži ako ženy.

Zdroje zahŕňajú nielen materiálne zdroje, ale tiež čas, poznanie a informácie. Kvôli viacnásobnému zaťaženiu rôznymi úlohami a zodpovednosťami v rodine a domácnosti majú ženy zvyčajne menej voľného času, no zároveň sú vďaka tomu veľmi bohaté na poznanie a skúsenosti, ktoré však nie sú vždy dostatočne docenené. Kultúra, postoje a stereotypy do veľkej miery ovplyvňujú prístup a kontrolu nad zdrojmi, a teda aj dosahovanie rodovej rovnosti de facto.

Čo znamená rovnaký prístup? Napríklad: • Majú muži a ženy rovnaké internetové

zručnosti alebo rovnaké príležitostí získať tieto zručnosti?

• Sú internetové zdroje dostupné v čase, kedy to ženám vyhovuje?

• Boli informácie o týchto službách k dispozícii ženám a mužom v rovnakej miere?

• Aké kultúrne normy a postoje môžu pôsobiť ako bariéry, ktoré bránia ženám využívať tieto služby?

Príklad 2: 80 percent mužov a žien udáva, že veria v rodovú rovnosť.

Rodovo podmienená štruktúra moci je systémová, to znamená, že táto mocenská štruktúra formuje inštitúcie a systémy, do ktorých sme zapojení/é aj napriek tomu, že my, jednotlivkyne a jednotlivci, môžeme rodovú rovnosť individuálne podporovať.

• Korešponduje správanie mužov a žien

v realite s podporou, ktorú vyjadrujú smerom k rodovej rovnosti?

• Čo ľudia robia preto, aby čelili zakoreneným nerovnostiach v systémoch a inštitúciách?

Poznámka: V oboch príkladoch dobre formulované rodové otázky vychádzajúce z rodovej teórie môžu pomôcť prekopať sa hlbšie pod povrch dát a informácií a odhaliť skryté a prehliadané aspekty rodových nerovností. Tieto otázky naznačujú cestu, ktorou by sa výskum mal uberať a naznačujú povahu politík, ktoré je potrebné naformulovať. Dospie ť k záverom Kým účinné rodové otázky pomáhajú nasmerovať rodovú analýzu správnym smerom, samotná rodová analýza by sa mala usilovať o poskytnutie odpovedí na tieto otázky. Jedným spoločným problémom, ktorý sa môže vyskytnúť aj pri rodovom výskume, je situácia, keď sa analýza obmedzuje na opis situácie a poukázanie na rozdiely medzi mužmi a ženami, ale zlyháva v pomenovaní základných príčin, kvôli ktorým rodové nerovnosti a diskriminácia pretrvávajú. Kvalitná rodová analýza by sa mala pýtať: „Prečo tieto rozdiely medzi mužmi a ženami existujú? Čo je na týchto rozdieloch významné?“ Nasledujúce dva princípy môžu pomôcť nasmerovať rodovú analýzu k relevantným záverom, ktoré dokážu ovplyvniť ďalšie konanie.

1) Princíp rodovej analýzy: nielen AKÉ, ale aj PRE ČO?

Analýza by sa mala zamerať na to, aké sú rozdiely medzi ženami a mužmi, ale omnoho dôležitejšie je pomenovať, prečo tieto rozdiely existujú. Dobrá rodová analýza prekračuje rámec jednoduchého popisu situácie pomocou štatistických dát.


│ 86

PRÍKLAD: Jednoduché konštatovanie, že ženy tvoria iba 38 percent ekonomicky aktívnej populácie, nepoukazuje na dôležité príčiny vedúce k tejto nerovnosti. Je to kvôli kultúrnym obmedzeniam? Priamej diskriminácii na trhu práce? Obmedzeným príležitostiam, spôsobených nízkou mierou vzdelania, chudobou, oslabeným zdravím, zaťažením neplatenou prácou? Je potrebné porovnať rôzne dáta, aby ste mohli vaše tvrdenia podložiť. Politiky musia byť postavené na faktoch, nie na predpokladoch. Ak nie sú príčiny známe, je nutné zrealizovať ďalší výskum. Ak zohľadníte základné rodové teórie, vaše úvahy vás môžu doviesť k určitým hypotézam. Môžete naformulovať napr. nasledovný záver: „Hoci sa nerealizoval výskum v otázkach príčin týchto nerovností, nízka účasť žien je pravdepodobne dôsledkom diskriminácie na trhu a pretrvávajúcich kultúrnych noriem, ktoré nepodporujú ženy pri zapájaní sa do platenej práce. Je potrebné zrealizovať ďalší výskum s cieľom bližšie objasniť príčiny tohto problému. Takto naformulované závery môžu tvorcom politík naznačiť možné reťazovo prepojené dôsledky rodovej diskriminácie a nerovností.

2) Princíp rodovej analýzy: A ČO?

Popis alebo upozornenie na rodové nerovnosti by mala sprevádzať analýza ich dopadu na rozvoj ľudského spoločenstva. Inak sa môže stať, že tvorcovia a tvorkyne politík môžu povedať: „Áno, existujú rozdiely. A čo?“ Žiaľ, niektorí/é z tvorcov a tvorkýň politík sa (mylne) domnievajú, že nerovnosti sú len odrazom „prirodzených“ rodových rozdielov a že dopady nerovností nie sú zhubné, ba dokonca je ich možné ich vnímať pozitívne. Rodová analýza potrebuje zdôrazniť dopad nerovností na celkový rozvoj ľudského spoločenstva, aby bolo možné formulovať primerané politické opatrenia. PRÍKLAD: Ak váš výskum ukáže, že ženy neboli súčasťou diskusií o lokálnom projekte čističky odpadových vôd, aký dopad to môže mať nielen na ženy, ktoré z projektu vylúčili, ale napr. na celkovú rozvojovú situáciu? Nielenže bolo právo žien na participáciu obmedzené, ale toto vylúčenie bude mať negatívny dopad aj na výsledky samotného projektu, pretože úloha žien v domácnosti a v komunite im dovoľuje mať jedinečný ponor, poznanie a zručnosti v oblasti používania/využívania vody a ochrany životného prostredia. Ak projekt nedokáže tento pohľad zohľadniť, výsledkom bude menej efektívne a menej udržateľné riešenie. Dobrá rodová analýza by mala špecifikovať, a ak je to možné, aj kvantifikovať predpokladané náklady. Poznámka : Popis situácie mužov a žien je potrebné spojiť s riadne odôvodnenými závermi. Iba vtedy bude rodová analýza maximálne prospešná pre mužov aj pre ženy, ktorým sú projekty, politiky alebo opatrenia určené.


│ 87

Zhrnutie

• Rodová analýza poskytuje potrebnú informačnú bázu pre gender mainstreaming.

• Aby mohla rodová analýza efektívne poslúžiť pri uplatňovaní rodového hľadiska, potrebuje dáta alebo informácie členené podľa pohlavia a kompetentnú analýzu týchto údajov z rodovej perspektívy.

• Analýza z rodovej perspektívy musí vychádzať z relevantných uznávaných teórií o rodových vzťahoch. Správne naformulovanie rodovo zameraných otázok pomôže zacieliť analýzu tým najproduktívnejším smerom.

• Nakoniec, analýza by mala zahrnúť relevantné závery o príčinách a následkoch rodových rozdielov, na ktoré poukazuje. Popis situácie je dôležitý, ale analýza dôsledkov opisovanej situácie je pre úspešnosť rodovej analýzy kľúčová.

Poznámka : Pochopenie rodovej analýzy v duchu týchto princípov vám zaistí, že vaša rodová analýza sa dopracuje k cieľu, ku ktorému smerovala – k informačnej a analytickej báze pre efektívne, účinne a zacielené nastavenie politík a rozhodovanie.


│ 88

Plánovanie rodovej analýzy

Rodová analýza pozostáva z aplikácie analýzy z rodovej perspektívy na niekoľko typov dát a informácií. Keďže práve tento špecifický spôsob narábania s informáciami je tým najdôležitejším aspektom uplatňovania rodového hľadiska, je veľmi dôležité nájsť si cestu k správnej rodovej analýze, ktorú potrebujete a použiť ju pre plánovanie politík a rozhodovanie. Pretože rodovú analýzu je možné používať rôznymi spôsobmi, je rovnako dôležité, aby ste vedeli správne identifikovať, aký typ rodovej analýzy potrebujete pre konkrétnu situáciu. Ak nie sú informácie a analýza ľahko dostupné, budete potrebovať vedieť, ako sa k nim môžete dopracovať. Nasledovné otázky podrobne načrtávajú rôzne štádia, ktoré potrebujete zohľadniť pri plánovaní rodovej analýzy:

• Kedy potrebujem použiť rodovú analýzu?

• Aké sú moje výskumné otázky?

• Kto by mal/a zrealizovať rodovú analýzu?

• Akú metodológiu rodovej analýzy by som mal/a použiť?

• Aké typy výsledkov alebo výstupov chcem z rodovej analýzy získať?

• Ako sa k nim môžem dopracovať?

• Ako si správne objednať rodovo analytický výskum?

• Ako môžem zabezpečiť, aby sa rodová analýza integrovala aj do ostatných výskumných aktivít?

Tým, že zohľadníte svoju rolu a možnosti vo všetkých vyššie uvedených krokoch, získate informácie, ktoré potrebujete a zabezpečíte tak efektívne zohľadnenie rodovej dimenzie vo vašom projekte, politike alebo opatrení. Kedy potrebujem použi ť rodovú analýzu? Rodová analýza sa v rôznych podobách môže využívať počas celého projektového cyklu alebo v rôznych fázach tvorby politík. Pre účely tejto príručky možno cyklus rozdeliť približne na tri hlavné štádiá (detailnejší opis uplatňovania rodového hľadiska v rámci cyklu tvorby konkrétnej politiky odporúčame naštudovať v kapitole venovanej Desiatim krokom pri uplatňovaní rodového hľadiska): 1. Tvorba a rozpracovanie projektu alebo politiky V tejto fáze poslúži rodová analýza najmä ako plánovací nástroj. Pomáha zmapovať existujúcu situáciu a použiť túto informáciu pri rozhodovaní o nastavení potrebných opatrení (inými slovami, vaše zamýšľané strategické a špecifické ciele, cieľové skupiny a vaše plánované aktivity).


│ 89

Na tejto úrovni sa rodová analýza zameriava na hľadanie odpovedí na tieto otázky:

• Aká je súčasná situácia mužov a žien v oblasti, na ktorú sa vaša intervencia zameriava?

• Prispeje navrhovaná politika alebo projekt, ktorý plánujete, k existujúcim nerovnostiam medzi mužmi a ženami?

• Prispeje navrhovaná politika alebo projekt k prelomeniu, riešeniu alebo zmierňovaniu existujúcich nerovností medzi mužmi a ženami?

• Pomôže navrhovaný projekt alebo politika zmeniť vnímanie alebo stereotypy o mužoch, ženách a ich úlohách, a to akýmkoľvek spôsobom?

• Aké alternatívy je potrebné zohľadniť, aby sme posilnili rodovú perspektívu?

2. Monitorovanie politiky alebo projektu Počas implementácie politiky alebo realizácie projektu môže rodová analýza pomôcť monitorovať pokrok z rodovej perspektívy. Počas implementácie politiky, resp. realizácie projektu, si môžeme klásť nasledovné otázky:

• Sú muži aj ženy rovnako zapojení/é do procesu implementácie politiky, resp. realizácie projektu?

• Vyvíja sa pokrok v dosahovaní špecifických cieľov vo vzťahu k mužom a k ženám tým správnym smerom?

• Objavili sa nové rodové otázky alebo problémy, ktoré sa nepodarilo identifikovať vo fáze prípravy a plánovania projektu, resp. tvorby politiky? Ako môžeme tieto problémy riešiť?

3. Zhodnotenie (evaluácia) projektu alebo politiky Ak bola rodová analýza súčasťou plánovacej fázy, použitie rodovej analýzy vo fáze evaluácie umožní vidieť, do akej miery sa vám podarilo naplniť stanovené strategické a špecifické ciele. Ak sa rodová analýza neaplikovala počas plánovacej fázy, jej použitie vo fáze evaluácie môže stále poslúžiť ako dôležitý nástroj na poučenie sa a zhodnotenie toho, ako sa vám podarilo projektom alebo opatrením efektívne reagovať na potreby mužov a žien. Toto poznanie pomôže formovať tvorbu budúcich projektov a vývoj nových politík. Otázky, ktoré je možné zohľadniť v tejto fáze:

• Zmenil projekt alebo uplatňovanie politiky situáciu mužov alebo žien? Ak áno, k lepšiemu alebo horšiemu?

• Zmenilo sa počas trvania projektu alebo implementácie politiky vnímanie mužov a žien (normy, stereotypy, hodnoty)?

• Ak boli počas plánovacej fázy nastavené ciele smerujúce k rodovej rovnosti, podarilo sa tieto ciele naplniť?

• Mal projekt alebo implementácia politiky neočakávaný alebo neplánovaný dopad, ktorý by bol rodovo podmienený?

Poznámka: V každej z týchto fáz vám rodová analýza (informácie + analýza + rodová perspektíva) môže pomôcť nájsť odpovede na vyššie uvedené otázky.


│ 90

Aké mám výskumné otázky? Zadefinovanie si výskumných otázok je ďalším kľúčovým krokom v realizácii rodovej analýzy. Výskumné otázky by mali načrtnúť, čo chcete analýzou odhaliť alebo dokázať. Mali by sa vzťahovať k rôznym rodovým aspektom problému, ktorým sa zaoberáte. Informácie v tejto časti by vám mali pomôcť naformulovať takéto otázky. Pozrite si najmä predošlú kapitolu, venovanú kladeniu rodových otázok. Pomôže vám to využiť základné rodové teórie vo vašom projekte alebo politike na to, aby ste mohli odkryť vaše výskumné otázky. Aj kapitola Kedy používať rodovú analýzu? vám môže pomôcť stanoviť si, aký typ výskumných otázok môžete použiť v rôznych štádiách projektového cyklu alebo implementácie politík. PRÍKLAD: Výskumné otázky pre rodovú analýzu v partn erstve komunita – polícia Miestna samospráva vyčlenila zdroje na novú iniciatívu, ktorej cieľom je vybudovanie lepšej spolupráce medzi miestnymi policajnými zložkami a komunitou, ktorej slúžia. V súčasnosti panuje nízka miera dôvery v policajné zložky a komunita má pocit, že jej potreby nie sú napĺňané. Ciele tejto iniciatívy zahŕňajú: a) aby policajné zložky začali viac reagovať na potreby komunity b) aby sa zlepšil obraz policajných zložiek v očiach komunity. Nasleduje niekoľko rodovo analytických výskumných otázok, ktoré je možné identifikovať v rôznych štádiách projektového cyklu: Plánovanie:

• Majú policajné zložky vypracovanú politiku alebo stratégiu v oblasti rodovej rovnosti? • S ohľadom na tých, ktorí a ktoré využívajú služby polície, majú v tejto skupine muži

a ženy rovnaké potreby? • Majú muži a ženy rôzne postoje voči policajným zložkám? • Správa sa polícia rovnako k ženám a mužom v danej komunite? • Aké špeciálne tréningy alebo opatrenia by mohli napomôcť tomu, aby boli policajné

zložky schopné viac reagovať na špecifické potreby mužov aj žien ? Implementácia a monitorovanie:

• Aká je kvantitatívna miera a zároveň úroveň kvality participácie mužov a žien vo všetkých aspektoch realizácie projektu? (Nezabudnite, že cieľové skupiny zahŕňajú komunitu aj policajné zložky. Musíte zohľadniť participáciu mužov aj žien v oboch týchto skupinách.)

Evaluácia (Hodnotenie):

• Ako efektívne sa iniciatíve podarilo naplniť potreby mužov a žien v oboch skupinách – teda aj v komunite aj v policajných zložkách?

• Ako sa zmenilo vnímanie policajných zložiek zo strany žien? A ako sa zmenilo vnímanie na strane mužov?

Keď sformulujete výskumné otázky, na ich základe rozho dnete ďalšie aspekty ako výber výskumného tímu, metodológie a výstupy, resp. výsledky.


│ 91

Kto je zodpovedný za realizáciu rodovej analýzy? S ohľadom na konkrétnu situáciu možno do realizácie rodovej analýzy ako zodpovedné aktérky alebo aktérov zapojiť rôzne skupiny, ale aj konkrétnych jednotlivcov a jednotlivkyne. Interne:

• členky a členovia tímu, zodpovední za danú oblasť, alebo projektový manažér/ka či konkrétna osoba zodpovedná za dané opatrenie/politiku/program

• rodová expertka alebo expert, s ktorými spolupracujete

Externe:

• rodová expertka/expert, resp. výskumníčka/výskumník

• výskumná inštitúcia združujúca expertky a expertov, komerčná výskumná firma, akademické centrum alebo iná nezávislá skupina

V prípade potreby môžete tieto možnosti skombinovať a zapojiť širší tím výskumníkov a výskumníčok. Zvážte nasledovný kontrolný zoznam otázok, ktoré vám pomôžu rozhodnúť sa, kto by mal realizovať analýzu:

� Mám prístup k potrebným informáciám na realizáciu rodovej analýzy – t.j. informácie a dáta diferencované podľa pohlavia?

� Mám dostatočné znalosti o základných rodových teóriách?

� Mám dostatočné znalosti o prepojení týchto teórií s oblasťou, na ktorú sa projekt alebo politika viaže; inými slovami, aký významný aspekt (mnohokrát skrytý) môže rod predstavova ť pre daný problém, resp. oblas ť?

� Mám dostatok času (alebo iných potrebných zdrojov) na realizáciu adekvátnej rodovej analýzy?

Bude moja rodová analýza dostato čne dôveryhodná v očiach relevantných aktérov a aktérok? (Niekedy je žiaduce nezávislé hodnotenie, obzvlášť ak vaša pozícia v štátnej správe alebo pozícia donorskej inštitúcie môže kompromitovať vašu neutralitu.)

Realizovať rodovú analýzu vo vlastnej réžii v rámci projektu sa z hľadiska nákladov môže zdať ako to najefektívnejšie riešenie. Nie vždy je však voľba tejto možnosti vítaná alebo možná. Ktokoľvek bude realizovať tento výskum, bude potrebovať nasledovné kapacity:

• expertízu v danej oblasti – t.j. odborné znalosti vzťahujúce sa k danému sektoru alebo problematike (napr. makroekonomika, životné prostredie, vzdelávanie ap.),

• rodovú expertízu – napr. expertný alebo akademický tréning v rodovej teórii najmä v prepojení na kontext verejnej politiky,

• špecifickú technickú zdatnos ť, ktorú si vyžaduje daná výskumná otázka (napr. dizajn prieskumu, vedenie rozhovorov, ekonomické modelovanie, analýza nákladov a výnosov ap.),

• dôveryhodnos ť v očiach kľúčových aktérov a aktérok.


│ 92

Poznámka: Primerané vyváženie týchto zložiek je kľúčové pre vyprodukovanie použiteľných a realizovateľných alternatív pre navrhované politiky. Inými slovami, či už budete realizovať rodovú analýzu sami alebo si niekoho najmete, mali by ste zvážiť, či by nebolo vhodné zaangažovať širší expertný tím, aby ste zabezpečili maximum expertízy, skúseností a perspektív, ktoré zabezpečia kvalitu realizovanej analýzy.


│ 93

Metodológie rodovej analýzy Rôzne prístupy k rodovej analýze sa môžu využiť na rôzne účely. Rodová analýza sa môže realizovať v podobe rýchleho a nízko nákladového jednoduchého cvičenia alebo sa môže realizovať ako komplexná úloha, ktorá si bude vyžadovať veľa času a zdrojov. Ako osoba zodpovedná za plánovanie politík alebo projektu sa musíte rozhodnúť, aká úroveň a stupeň analýzy je najvhodnejšia pre danú situáciu; inými slovami, potrebujete vybrať vhodnú metodológiu. To bude závisieť od úspor nákladov, ktorými ste limitované/í – t.j. budete musieť nájsť rovnováhu medzi zdrojmi, ktoré si analýza vyžaduje, a mierou detailnosti, ktorú vy potrebujete od jej výsledkov. Porovnajte nasledovné príklady troch rôznych metodológií rodových analýz a cieľov, ktoré môžu naplniť: ČO? KTO? AKO? PREČO? A: Analýza od stola

Ten/tá, kto plánuje projekt / politiku + základné poznanie.

Aplikácia rodových otázok na existujúce dáta a informácie.

Toto je vo všeobecnosti najmenej intenzívna úroveň rodovej analýzy. Ak sú informácie ľahko dostupné a vy máte dostatočné znalosti o tom, ako sa základné rodové teórie vzťahujú k situácii, ktorú riešite, môžete byť pripravené/í zrealizovať dostatočnú rodovú analýzu vo vlastnej réžii.

B: Technika fokusovej skupiny

Rôzne spektrum kľúčových aktérov a aktérok (mužov a žien) vrátane rodových expertov a expertiek.

Rodové otázky naformuluje a zodpovie skupina na základné poznania a skúseností, ktorými disponuje.

Tento prístup je komplikovanejší ako analýza od stola, ale stále je dostatočne efektívny z hľadiska nákladov, a zároveň dokáže poskytnúť primerané hĺbkové analýzy a výstupy. Tým, že zapojíme kľúčových aktérov a aktérky, ktorých sa projekt alebo politika týka, skutočné problémy mužov a žien budú pomenované, hoci to bude iba „vzorka“. Zapojenie rodovej expertky/experta do skupiny pomôže určiť a aplikovať potrebnú rodovú teóriu a analýzu na danú situáciu.

C: Hĺbkový výskumný projekt alebo sociologický projekt

Kvalifikovaná výskumníčka resp. výskumník s rodovou alebo inou relevantnou odbornou znalosťou.

(1) analýza existujúcich štatistických dát a iných dát, alebo (2) zber nových dát s cieľom zabezpečiť detailnú analýzu rodových otázok, ukotvených v zadávacích podmienkach.

Takýto projekt vyžaduje viac času a zdrojov ako možnosť A a B. Vyžaduje si sofistikovanú úroveň analýzy a odborných znalostí. Odmenou za to je však detailná analýza, ktorá môže ponúknuť hĺbkový ponor do situácie z rodovej perspektívy. Miesto toho, aby ste poskytovali iba (hoci aj rozumné) odhady a hypotézy o rodovom dopade, hĺbkový výskum môže dokázať tieto tvrdenia spoľahlivou vedeckou metodológiou.


│ 94

Prípadová štúdia: Vo ľba metodológie. Vytváranie vo ľnočasových príležitostí pre mladých ľudí Táto prípadová štúdia kladie dôraz na výhody a nevýhody aplikovania vyššie opísaných analytických metód na plán miestneho zastupiteľstva vybudovať rekreačný komplex pre mladých ľudí. Najprv štúdia predstaví relevantné výskumné otázky pre rodovú analýzu a potom ukáže, aká metodológia by sa mohla aplikovať vzhľadom na mieru dostupnosti informácií a úroveň znalostí toho, kto projekt plánuje.

Pozadie: Prioritou miestneho zastupiteľstva je vytvorenie voľnočasových príležitostí pre mladých ľudí od 8 do 16 rokov. Dva faktory prispeli k tomuto rozhodnutiu:

1. zvyšujúca sa miera výskytu zdravotných problémov u mladých ľudí z dôvodu nízkej miery fyzickej aktivity,

2. problém zneužívania drog a alkoholu, ktoré samospráva dúfa, že vyrieši ponukou alternatívnych voľnočasových aktivít pre mladých ľudí.

Zastupiteľstvo sa rozhodlo vyčleniť významné množstvo prostriedkov na vybudovanie halového rekreačného parku, ktorého vybavenie a služby budú môcť mladí ľudia využívať zadarmo. V komplexe by malo byť hokejové a basketbalové ihrisko, plavecký bazén a bazén pre vodné športy, malá knižnica s prístupom na internet a dielne pre umelecké a remeselné aktivity. Komplex bude vybudovaný mimo centra – približne 12 kilometrov od centra. Osoba zodpovedná za tento projekt má veľmi málo rodových znalostí, ale miestny kontaktný bod pre rodové otázky na jej oddelení jej pomohol pri naformulovaní nasledovných – predbežných – rodových otázok:

Bude zariadenie slúžiť rovnako potrebám chlapcov aj dievčat?

• Zaujímajú sa chlapci a dievčatá o tie isté typy aktivít a činnosti? Budú rovnaké zdroje alokované na aktivity, ktoré zaujímajú chlapcov a na aktivity, ktoré zaujímajú dievčatá?

• Je nízka miera zapojenia sa do športových aktivít problémom chlapcov aj dievčat? Budú mať dievčatá a chlapci rovnaké príležitostí zapojiť sa do športových aj nešportových aktivít?

• Užívajú dievčatá a chlapci drogy a alkohol v rovnakej miere? Dokáže navrhovaný projekt riešiť reálne potreby tejto špecifickej cieľovej skupiny?

• Akým prekážkam môžu dievčatá a chlapci čeliť v prístupe k týmto službám (doprava, prevádzkové hodiny, nesúlad s inými zodpovednosťami alebo úlohami, ktoré musia plniť doma alebo v komunite)?

• Prelomí projekt rodové stereotypy alebo normy a hodnoty spojené s rolami mužov a žien?

• Ako povzbudí projekt dievčatá, aby sa zapojili do aktivít, ktoré sú tradične doménou chlapcov (napr. hokej, basketbal, počítače)?

• Ako povzbudí projekt chlapcov, aby sa zapojili do aktivít, ktoré sú tradične doménou dievčat (dielne a remeslá, čítanie)?

• Keď sa zohľadní skutočnosť, že ženy bývajú primárne zodpovedné za starostlivosť o deti a mládež, ako to ovplyvní navrhovaný projekt?


│ 95

• Majú matky prístup k súkromným dopravným prostriedkom, aby mohli dopraviť deti do tak vzdialenej lokality? Ak nie, vyhovujú im možnosti verejnej dopravy?

• Hoci sú služby bezplatné, niektoré aktivity si vyžadujú dodatočné náklady na výbavu, ako je to napr. pri hokeji alebo iných športoch. Budú matky musieť znášať tieto náklady?

Metodologické alternatívy na posúdenie: Výhody Nevýhody

A) Analýza od stola

Pri plánovaní sa využívajú informácie o situácii chlapcov a dievčat, aby sa zodpovedali vyššie uvedené otázky.

• nízko nákladová

• nevyžaduje si veľa času

• Existuje len veľmi málo rodovo členených údajov o preferenciách mladých ľudí pri voľnočasových aktivitách.

• Zodpovedná osoba za plánovanie politiky/projektu má len málo rodových znalostí. Toto cvičenie jej/mu neumožňuje reflektovať akékoľvek stereotypné predstavy o vhodnosti niektorých aktivít pre dievčatá a pre chlapcov. Jej/jeho chápanie rodových teórií môže byť nedostatočné a nemusí vedieť správne interpretovať výskumné otázky.

• Akékoľvek závery o potenciálnom dopade budú prinajlepšom „rozumnými odhadmi“ a preto nebudú dostatočné spoľahlivé.

B) Technika fokusovej skupiny

Vybraná skupina chlapcov a dievčat a ich rodičov, ktorí sa stretnú, aby prediskutovali, ako by projekt mohol naplniť ich potreby.

• chlapci aj dievčatá sú zapojení/é ako kľúčoví/é aktéri/aktérky

• nákladovo nenáročné

• Vzorka nie je reprezentatívna

s ohľadom na celkovú populáciu dievčat a chlapcov (a nemusí efektívne zohľadniť pohľad tých, ktorí/é užívajú drogy alebo alkohol).

• Informácie získané od chlapcov a dievčat nemusia odhaliť ich vlastné rodové stereotypy.

C) Hĺbkový výskumný projekt:

Najmú sa experti/ expertky, aby zrealizovali rozhovory s dostatočne veľkou vzorkou mladých ľudí a ich rodičov, a pomohli zistiť, ako môže projekt v rovnakej miere naplniť potreby chlapcov a dievčat.

• Na získanie dát sa využije reprezentatívna vzorka chlapcov a dievčat.

• Dáta sú objektívne a môžu eliminovať predsudky toho, kto projekt/politiku plánuje.

• Vytvorí bohatú zásobu cenných informácií, ktoré sa budú môcť využiť aj pri iných projektoch.

Vytvorí základnú bázu dát, ktoré je možné využiť na vyhodnotenie projektu.

• Vyžaduje si veľa investícií

z hľadiska financií i času.


│ 96

Po analýze jednotlivých možností sa fokusová skupina (B) a hĺbkový výskumný projekt (C) javia v tomto prípade ako najvhodnejšie. Konečné rozhodnutie bude závisieť od dostupných zdrojov pre rodovú analýzu (ak nie sú k dispozícii dostatočné zdroje pre možnosť C, možnosť B sa javí ako primeraná alternatíva). Hoci v niektorých prípadoch je analýza od stola vhodnou metodológiou pre rodovú analýzu, v tejto situácii by sme ju neodporúčali. Hlavným dôvodom je nedostatok informácií a údajov o mladých ľuďoch – ich potrebách, preferenciách a ich postojoch vo vzťahu k rodovej rovnosti. Bez prístupu k týmto základným údajom by bolo veľmi ťažké zrealizovať od stola takú analýzu, ktorá by priniesla adekvátne výstupy. Výstupy: Aké výsledky o čakávam? Rodová analýza dokáže poskytnúť odpovede na otázky na rôznych úrovniach. Je veľmi dôležité presne vedieť, čo od analýzy očakávate, aby ste podľa toho mohli naplánovať detaily analýzy vrátane výberu metodológie a vytvorenia vhodného zadania v prípade, že plánujete najať na analýzu externých výskumníkov, resp. výskumníčky. Nasledovný príklad ukazuje možné spektrum výstupov:

Čo mi môže da ť RODOVÁ ANALÝZA?

Popis súčasnej situácie

Rodová analýza vždy začína popisom:

• môže kvantitatívne popísať existujúcu situáciu jednotlivcov, diferencovane podľa pohlavia

• môže kvalitatívne popísať aktivity mužov a žien a zdroje, ku ktorým majú prístup a ktoré môžu kontrolovať

• môže popísať kontext (celkovú situáciu), v ktorom ženy a muži fungujú. Môže zahrnúť kultúrne, historické, geografické, právne a politické kontexty vo vzťahu k rodovej rovnosti (ako napr. normy, hodnoty, tradície, politické prostredie ap.)

Príklad: Národná kancelária pre ľudské práva dostáva sťažnosti na porušenia ľudských práv od verejnosti. Z nich je 35 percent od žien a 65 percent od mužov.

Iba 5 % sťažnosti priamo uvádza rodovú diskrimináciu ako problém.

Zároveň dominantné kultúrne postoje v spoločnosti striktne vymedzujú, čo je akceptovateľné pre mužov a čo pre ženy. Napríklad, ženy zvyčajne nepracujú mimo domova, ak sú vydaté a majú deti. Muži si nemôžu vziať rodičovské voľno, keď majú deti.


│ 97

Analýza súčasnej situácie

Rodová analýza by vždy mala zahŕňať aj analýzu popísanej situácie:

• Aké sú prí činy rozdielov medzi mužmi a ženami?

• Aký dopad majú tieto rozdiely?

• Aké je prepojenie medzi situáciou jednotlivca/jednotlivkyne a celkovým kontextom?

Príklad: Ženy podávajú menej s ťažností z viacerých dôvodov:

• Patriarchálne postoje a praktiky odrádzajú ženy od toho, aby podávali sťažnosti.

• Ženy nemajú dos ť informácií o mechanizme podávania s ťažnosti.

• Kancelária sídli v hlavnom meste a nemá žiadne pobo čky v iných mestách, čo obmedzuje prístup k nej.

Okrem toho si ženy neuvedomujú mnohé nepriame formy rodovej diskriminácie.

Návrhy možností

Rodová analýza môže navrhnúť opatrenia (všeobecné alebo špecifické) na zmenu situácie na základe výskumných zistení.

Príklad: Kancelária pre ľudské práva by vzhľadom na zistené skutočnosti mala zvážiť:

1) poskytovanie informácií špeciálne ženám,

2) vzdelávanie verejnosti o rodovej diskriminácii, obzvlášť o nepriamej diskriminácii,

3) zabezpečenie prístupu k mechanizmu podávania sťažností pre všetkých vrátane vidieckych oblastí.

Zhodnotenie možností

Rodová analýza dokáže zhodnotiť navrhované možnosti s ohľadom na náklady s nimi spojené a ich prínos pre rodovú rovnosť.

Môže tiež zhodnotiť výhody alebo riziká, ktoré sú spojené s navrhovanými opatreniami, a ktoré sa nevzťahujú priamo k rodovej rovnosti.

Príklad: Keďže Kancelária pre ľudské práva má veľký rozpočet na vzdelávanie a aktivity v oblasti budovania povedomia, riešenia 1 a 2 by mali byť implementované čím skôr. Žiadne ďalšie zdroje nie sú potrebné.

Riešenie 3 by sa malo aplikovať ako dlhodobejšia stratégia. Bude potrebné získať ďalšie zdroje. Rovnako bude nutné zrealizovať analýzu nákladov a prínosov pri aplikovaní tohto riešenia. Je však potrebné povedať, že riešenie 3 bude znamenať veľký prínos nielen vo vzťahu k rodovej rovnosti, ale aj s ohľadom na zlepšenie dostupnosti služieb vo všeobecnosti.

Ak budete vedieť dopredu, aký typ výsledkov potrebujete, pomôže vám to pri realizácii vhodnej rodovej analýzy.


│ 98

Objednávka výskumu

Pri najímaní expertov, resp. expertiek, ktoré by pre vás mali vypracovať rodovú analýzu, by ste mali postupovať podľa nasledovných krokov:

• pripravte zadávacie podmienky pre výskum (pozri kontrolný zoznam uvedený ďalej)

• vyzvite výskumníkov/výskumníčky, aby predložili svoje výskumné návrhy

• vyhodnoťte výskumné návrhy (pozri kontrolný zoznam).

• monitorujte pokrok vo výskume a vyhodnoťte výsledky výskumu

Zatiaľ čo výskumníci sú zodpovední za kvalitu výskumu, manažment projektu je zodpovední za celok. Musíte byť teda jednoznační v tom, čo chcete a potrebujte, a zároveň byť pripravení diskutovať a dospieť ku konsenzu spolu s výskumníkmi, najmä v prípade nepredvídaných prekážok, ktoré môžu vyvstať pri plnení zadávacích podmienok.

Kontrolný zoznam pre prípravu zadávacích podmienok:

Zadávacie podmienky by mali spresniť nasledovné informácie:

• pozadie zadania

• cieľ(ciele) výskumu

• špecifické výskumné otázky, na ktoré je potrebné nájsť odpoveď

• potrebnú kvalifikáciu výskumníka/výskumníčky

• časový harmonogram

• výdavky, ktoré budú preplatené a odmena, ktorá má byť vyplatená

• metodológiu

• prezentáciu výsledkov

• autorské práva a prístup k databázam a analýzam Kontrolný zoznam pre zhodnotenie návrhov na rodovo analytický výskum.

Návrhy na realizáciu rodovej analýzy by mali obsahovať nasledovné informácie a vy ako objednávatelia výskumu by ste si s výskumníkmi/analytičkami mali dopredu vydiskutovať akékoľvek nejasnosti:

• Kvalifikácia a pozadie výskumní čky/analytika: Aké majú dosiahnuté vzdelanie? Realizovali v minulosti podobný výskumu? Môžu vám zabezpečiť exempláre predchádzajúcich výskumov na posúdenie? Disponujú dostatočnými vedomosťami a skúsenosťami v oblasti rodovej analýzy a základov rodovej teórie?

• Výskumná otázka: Čo základné dáta odhalia? Na čo má analýza poukázať? Bude možné dáta využiť na navrhnutie konkrétnych riešení alebo odporúčaní pre ďalšie aktivity a pre analýzu navrhovaných možnosti?

• Teoretický rámec: Ako základné rodové teórie ovplyvňujú návrh výskumného projektu? Z akých predpokladov a presvedčení o rodových vzťahoch a rodovej rovnosti výskumník/analytička vychádza? Je veľmi dôležité sa na to spýtať, pretože


│ 99

jeho/jej predsudky a presvedčenia o rozdieloch medzi mužmi a ženami a ich úlohe v spoločnosti môžu ovplyvniť (a skresliť) výskumné zistenia.

• Metodológia: Ako bude prebiehať zber dát a ako sa budú analyzovať? Otázky, ktoré si môžete položiť, sú napr. nasledovné:

o Bude metodológia zahŕňať analýzu od stola, fokusové skupiny, hĺbkové rozhovory alebo iné metódy či kombináciu viacerých z nich?

o Budú dáta kvantitatívnej alebo kvalitatívnej povahy, prípadne oboje?

o Ako sa bude vyberať výskumná vzorka?

o Aké počítačové a štatistické programy sa použijú na analýzu dát?

o Ak sa majú realizovať rozhovory, kto ich bude viesť? Ako budú štruktúrované?

o Ak sa má realizovať prieskum, bude jeho súčasťou pilotné overovanie? Je možné zhodnotiť dotazník?

• Dáta: Aké typy dát výskum vyprodukuje? Budú všetky dáta diferencované podľa pohlavia a iných dôležitých znakov (ako napr. vek, mestské/vidiecke oblasti, etnicita, ekonomický status)? Budete mať prístup (autorské práva) k samotným databázam získaných údajov?

• Prezentácia výsledkov: Aký typ výskumnej správy očakávate? Otázky, ktoré si môže položiť:

o Aký druh naratívneho textu bude sprevádzať tabuľky s dátami?

o Ako sa budú členiť tabuľky s dátami (napr. podľa rodu, veku, mestských/vidieckych oblastí, etnicity ap.)

o Ak sa hľadajú alternatívy pre politiky, ako sa budú prezentovať otázky relatívnych nákladov a prínosov rôznych alternatív?

o Ak je výskumná správa príliš dlhá, bude obsahovať zhrnutie, ktoré vyzdvihne najdôležitejšie zistenia a odporúčania?

Poznámka: Kladenie si týchto otázok vám pomôže získať výsledky, ktoré potrebujete na to, aby ste zabezpečili, že projekt, resp. politika budú reagovať na skutočné potreby mužov aj žien. Vedieť, čo chcete a potrebujete predtým než podniknete analýzu, je kľúčové pre získanie použiteľných výsledkov.


│ 100

Ako integrova ť rodovú analýzu do všetkých výskumov politík? V konečnom dôsledku nemusí rodová analýza zostať sama osebe. Spôsoby integrácie rodovej perspektívy do všetkých výskumov politík, ktoré si objednávajú vládne, mimovládne alebo medzinárodne inštitúcie, je potrebné systematicky rozvíjať. Nie je to efektívne iba z hľadiska nákladov a prínosov, ale pomôže to do veľkej miery obohatiť všetky výskumné zistenia ako také. Výsledkom bude, že projekty alebo politiky rozpracované na základe takéhoto výskumu, budú efektívnejšie. Kontrolný zoznam pre zhodnotenie výskumného návrhu, aby ste si overili, či bola rodová perspektíva primerane zapracovaná:

• Výskumníci/výskumní čky: Kto bude zapojený do zberu a analýzy údajov? Je zabezpečená rodová rovnosť (rovné zastúpenie) a rodová perspektíva (expertíza)?

• Subjekty: Bude sa skúmať situácia mužov aj žien? Budú dáta diferencované podľa pohlavia?

• Metodológia: Aká metodológia sa použije? Reflektuje citlivo špecifické potreby mužov aj žien (napr. dôvernosť, citlivosť k niektorým otázkam)? Dokáže metodológia odhaliť rozdiely v situáciách alebo možnostiach, ktoré majú muži a ženy?

• Teoretický rámec: Zahŕňa výskum rod ako dôležitú premennú určujúcu sociálne procesy? Sú zohľadnené aj iné dôležité dimenzie pre analýzu (napr. etnicita, socioekonomický status, geografické umiestnenie ap.)? Aké predstavy o rodových rolách a vzťahoch (deľba práce podľa pohlavia, reproduktívna práca ap.) by mohli ovplyvniť rodovú analýzu? Preukazuje návrh rodového výskumu dostatočné pochopenie základných rodových teórií?

• Navrhované výstupy: Aká úroveň výstupov sa navrhuje? Budú navrhované odporúčania venovať pozornosť rodovým rozdielom, na ktoré výskum poukázal?

• Dôveryhodnos ť: Podnikli sa kroky, ktoré by zaistili, či bude výskum presvedčivý a dôveryhodný z pohľadu kľúčových aktérov a aktérok, mužov aj žien? (Môže zahŕňať konzultácie a priestor pre pripomienky a komentáre.)

• Prezentácia výsledkov: Zdôrazní výskumná správa rodovú dimenziu zistení? (Ak sa aj nepreukážu významné rodové rozdiely, je potrebné na to v záveroch upozorniť.)

Poznámka: Jednoznačnosť ohľadom vašich potrieb od začiatku vám pomôže zabezpečiť výsledky, ktoré budú pre vás použiteľné. Zapracovanie rodovej analýzy do všetkých výskumov je z hľadiska nákladov veľmi efektívny spôsob, ako zvýšiť informačnú bázu, ktorú potrebujete pre úspešné gender mainstreaming vo vašej práci.


│ 101

Rodová analýza dopadov

Úvod Rodová analýza dopadov, resp. rodová dopadová štúdia (gender impact assesment), je jedným z typov rodovej analýzy, ktorá sa využíva hlavne pri analyzovaní verejných politík. Rodová analýza dopadov berie do úvahy skôr vplyv politík na jednotlivcov a jednotlivkyne ako vplyv na rodinu alebo spoločnosť. Snaží sa zistiť, aké sú rozdiely medzi muži a ženami, čo sa týka možností zapojiť sa a mať prínos z danej politiky. Konečným cieľom rodovej analýzy dopadov by mala byť podpora pozitívnych zmien týkajúcich sa rodovej nerovnosti. Analýza by nemala iba zisťovať, či daná politika udržala alebo udrží status quo medzi mužmi a ženami. Miesto toho by rodová analýza dopadov mala zohrať pozitívnu úlohu pri definovaní príležitostí, ktorými by daná politika mohla prispieť k aktívnemu posilňovaniu a podpore rovnosti mužov a žien. Táto časť je venovaná metodike a využitiu rodovej analýzy dopadov. Patrí sem:

• Kedy využívať rodovú analýzu dopadov (analýza ex ante a ex post)?

• Čo chce rodová analýza dopadov merať?

• Predbežné overenie (testy závažnosti) na určenie potreby vykonať rodovú analýzu dopadov

• Kroky pre rodovú analýzu dopadov ex ante a ex post

• Štyri prípadové štúdie z praxe s využitím rodovej analýzy dopadov, ilustrujúce rôzne spôsoby, akými sa takáto analýza môže vykonávať, jej možné ciele a výsledky.

Poznámka: Rodová analýza dopadov je dôležitý analytický nástroj na predvídanie a zisťovanie, aký rôzny vplyv majú alebo by mohli mať projekty a politiky na mužov a ženy. Kedy využíva ť rodovú analýzu dopadov? Rodová analýza dopadov sa môže využívať nasledovne:

• Ex ante: zhodnotenie potenciálnych účinkov navrhovaných zmien politík, opatrení a zákonov. Toto zhodnotenie sa robí v štádiu tvorby politík, stratégií a zákonov (t.j. pred uvedením do praxe).

• Ex post: zhodnotenie reálnych účinkov existujúcich politík, opatrení a zákonov. Zhodnotenie sa robí buď počas zavádzania týchto politík do praxe, aby sa sledoval ich vplyv na mužov a ženy, alebo až po ich zavedení do praxe, aby sa vyhodnotil ich dopad na mužov a ženy.


│ 102

Čo môžu rodové analýzy dopadov typu ex ante a ex pos t odhali ť? Analýza ex ante: Budú mať ženy a muži z navrhovanej politiky osoh? Príklad 1: Rodová analýza dopadov navrhovaných zmien poistenia v zamestnanosti v Krajine X ukázala, že:

• príspevky pre nízko príjmové neúplné rodiny, na čele ktorých je žena, v skutočnosti stúpnu o zhruba 11 percent,

• rodinné prídavky poskytnú týždenne približne 350.000 rodinám s nízkymi príjmami navyše asi 30 dolárov k sociálne dávke; z ľudí, ktorí budú mať na prídavky nárok, budú ženy tvoriť asi dve tretiny,

• po prvý raz systém zahrnie aj približne 653.000 zamestnaných, ktorý majú niekoľko úväzkov súčasne, z nich 321.000 (49%) predstavujú ženy.

Zavedenie týchto zmien do praxe by preto podporilo posilňovanie rodovej rovnosti (zvýšením ekonomických zdrojov pre skupiny žien vystavené riziku chudoby). Príklad 2: Rodová analýza dopadov Daňových úľav pre pracujúce rodiny ukázala nerovnomerný dopad z rodového hľadiska. Na jednej strane úľavy zvyšujú príjem neúplných rodín, na čele ktorých sú väčšinou ženy; na druhej strane tieto úľavy znevýhodňujú ženy v úplných rodinách, ktoré prinášajú do rodiny tzv. druhý príjem. Ak sa spomínané úľavy zavedú do praxe, niektorým ženám pomôžu, ale iným uškodia. Hodnotenie ex post: Majú ženy a muži rovnaké výhody z existujúcich programov a opatrení? Príklad 1: Rodová analýza dopadov nových zamestnaneckých programov v Krajine Z odhalila, že iba 8 percent dotácií na tieto programy ide osamelým rodičom, z ktorých 95 percent sú ženy. Avšak 75 percent týchto dotácií ide mladým ľuďom, z ktorých iba 27 percent sú ženy. Z toho vyplýva, že pokým niektoré zraniteľné skupiny žien (osamelé matky) z toho majú výhody, iné skupiny žien (mladé, nezamestnané ženy) nie. Tento program teda nemal na všetky ženy rovnaký dopad. Príklad 2: Rodová analýza dopadov programov malých grantov pre mimovládne organizácie (MVO) ukázala, že iba 4 percentá grantov získali ženské organizácie a až 64 percent grantov dostali MVO, ktorých riaditeľkou alebo prezidentkou bola žena. Program teda prispel k podpore účasti žien v treťom sektore. Nie je však jasné, či podporil organizácie so špecifickými cieľmi v oblasti rodovej rovnosti. Čo sa analyzuje, resp. hodnotí? Politiky (opatrenia, stratégie, programy ap.) môžu ovplyvňovať ženy a mužov rôznymi spôsobmi a na rôznych úrovniach. Rodová analýza dopadov by sa mala usilovať vytvoriť ucelený obraz o širokej škále dopadov, ktoré môžu tieto politiky mať. Dopad možno posudzovať podľa štyroch kategórií: účasť, zdroje, normy a hodnoty a práva. Nasledujúca tabuľka popisuje tieto štyri oblasti detailnejšie a na príklade programu z oblasti vidieckej ekoturistiky dokladuje ich relevantnosť pre rodovú analýzu dopadov.


│ 103

Oblas ť dopadu

Príklad: Navrhovaný pilotný program rozvoja ekoturistiky v chudobnej vidieckej oblasti

(1) Účasť: Je počet mužov a žien rovnaký, napr. v cieľovej skupine, medzi účastníkmi tréningu, príjemcami dotácií atď.? Zapájajú sa muži a ženy v rovnakej miere, majú rovnaké možnosti participovať?

Rodová analýza dopadov by mala zvážiť nasledovné: Bude sa na programe môcť zúčastniť rovnaké množstvo mužov aj žien? Budú sa môcť rovnako podieľať na riadení a rozhodovaní?

(2) Zdroje: Budú mať ženy a muži rovnaký prístup k zdrojom, aby mohli mať osoh z tejto politiky? (Pamätajte si, že zdroje zahrňujú aj čas, peniaze, informácie, atď.) Vytvorí politika, resp. program rovnaké zdroje pre mužov aj pre ženy?

Rodová analýza dopadov by mala zvážiť: Aké existujúce zdroje sú potrebné, aby bolo možné sa do programu zapojiť a mať z neho prínos (napr. určité schopnosti, primerané financie, pozemky, čas na zapojenie sa ap.)? Majú muži aj ženy rovnaký prístup k takýmto zdrojom? Budú môcť príjem z programu využiť rovnako muži aj ženy? Spôsobí schéma implementácie programu ešte väčšie časové zaťaženie zapojených žien?

(3) Normy a hodnoty: Akým rôznym spôsobom budú rodové stereotypy, spoločenské normy a hodnoty vplývať na mužov a ženy pri implementácií tohto programu? Budú stereotypy a hodnoty predstavovať pre mužov alebo ženy prekážky pri využívaní výhod daného programu?

Rodová analýza dopadov by mala posúdiť: Dovolia stereotypy o „mužskej“ a „ženskej“ práci mužom aj ženám rovnako participovať na tomto programe? Bude program podporovať spochybňovanie existujúcich rodových stereotypov o úlohách mužov a žien?

(4) Práva: Majú muži a ženy rovnaké príležitosti využiť výhody, ktoré prináša daná politika? Ovplyvní politika práva mužov a žien priamo alebo nepriamo?

Rodová analýza dopadov by mala posúdiť: Existujú nejaké zákonné prekážky, ktoré by bránili mužom alebo ženám využiť výhody plynúce z tohto programu (napr. zákony o vlastníctve pozemkov)?

Poznámka: Dopady politík a projektov na mužov a ženy (priame aj nepriame) sú rôznorodé a často ťažko identifikovateľné. Preto sa rodová analýza dopadov zámerne zameriava na každú z týchto štyroch oblastí, čím pomáha vytvoriť ucelený obraz o dopadoch.


│ 104

Je to vždy potrebné? Testy závažnosti Rodová analýza dopadov je náročná úloha, ktorá prináša veľmi dôležité údaje potrebné pre politické rozhodovanie založené na správnych informáciách. Keďže tieto dôležité analýzy si vyžadujú isté zdroje, je nutné stanoviť si priority. Takto je možné využiť dostupné zdroje na tie analýzy, ktoré budú mať najväčší vplyv na tvorbu politiky. Žiadne politiky nie sú rodovo neutrálne, ale jednotlivé politiky môžu mať väčší alebo menší dopad na rodovú (ne)rovnosť. Stanovenie týchto priorít vyžaduje, aby sme dané politiky podrobili testom závažnosti. Inými slovami, môžeme aplikovať vopred pripravený systém, ktorý nám pomôže určiť úroveň priority pre rodovú analýzu dopadov každej jednotlivej situácie. Na zistenie počiatočného stavu sú ako predbežné testy závažnosti navrhnuté tri rozličné nástroje, ktoré pomôžu odhadnúť pravdepodobnú závažnosť rodového dopadu. Nie každý nástroj sa hodí na každú situáciu. Nasledujúca tabuľka môže pomôcť pri rozhodovaní, aký test závažnosti sa hodí pre ktorú situáciu. Typ testu závažnosti

Kto ho vykoná? Test sa využíva, ke ď...

1) Test založený na kritériách

vy (osoba zodpovedná za danú politiku alebo projekt)

- správne rozumiete základným rodovým teóriám a viete ich aplikovať na danú situáciu

- máte prístup k podrobným rodovo členeným údajom v danej oblasti politiky

- ak je zrejmé, že rodový dopad bude veľmi silný (nie je potrebné konzultovať s expertmi/expertkami)

2) Test založený na konzultáciách

1) expert/ka na rodové otázky alebo 2) skupina expertov vrátane experta/expertky na rodové otázky

- si nie ste istí/é, ako sa základné rodové teórie aplikujú na danú situáciu

- je v danej oblasti málo dostupných informácií a rodovo členených údajov

- neviete, aký závažný by mohol byť rodový dopad

3) Zmiešaný test (založený na kritériách a konzultáciách)

vy (osoba zodpovedná za politiku alebo projekt) v konzultáciách s expertmi/expertkami)

- si nie ste istí/é, ako sa základné rodové teórie aplikujú na danú situáciu

- sú v danej oblasti čiastočne dostupné informácie a rodovo členené údaje

- si nie ste celkom istí/é, ako závažný by mohol byť rodový dopad


│ 105

Pri všetkých testoch si však treba uvedomiť, že neexistuje žiadne jednoznačne definované pravidlo, kedy je a kedy nie je nutné vykonať rodovú analýzu dopadov. Účelom testov je načrtnúť obraz pravdepodobného rodového dopadu danej politiky. Tento obraz je potom potrebné interpretovať v celkovom politickom kontexte. Pokia ľ nie je celkom možné vylú čiť pravdepodobnos ť rodového dopadu, musíme uskuto čniť analýzu možného dopadu. Test závažnosti založený na kritériách Test závažnosti založený na kritériách vyžaduje od aktérov/aktérok rozhodovacích procesov, aby prešli štyri časti zoznamu kontrolných otázok a aplikovali ich na danú politiku alebo intervenciu. Odpovede ukážu, akú úroveň priority vyžaduje rodová analýza dopadov. Aby sme mohli otázky zodpovedať, potrebujeme jednak značné množstvo informácií, ale aj schopnosť porozumieť rodovým otázkam.

Test závažnosti založený na kritériách

Časť 1: Základné informácie

a) Aký je charakter plánovanej intervencie?

b) Kto sú priami cieľoví príjemcovia (myslíme nimi ženy aj mužov)?

c) Kto sú nepriami cieľoví príjemcovia (myslíme nimi ženy aj mužov)?

Časť 2: Priami príjemcovia

a) Bude mať plánovaná intervencia vplyv na mužov a ženy v cieľovej skupine priamych príjemcov vo vzťahu k:

•••• účasti – napr. bude mať vplyv na možnosť zapojiť sa do trhu práce, procesov rozhodovania alebo do rodinných aktivít?

•••• zdrojom – napr. získajú muži alebo ženy z cieľovej skupiny v konečnom dôsledku prístup k väčšiemu alebo menšiemu rozsahu zdrojov, akými sú príjem, čas alebo zručnosti?

•••• normám a hodnotám, ktoré sa spájajú s oboma rodmi – napr. posilní alebo spochybní rodové stereotypy v cieľovej skupine?

•••• právam – napr. bude viesť k porušovaniu práv mužov alebo žien?

b) Zasahuje nejakým spôsobom plánovaná intervencia do otázok

• rodovo špecifického reproduk čného zdravia – napr. vo vzťahu k tehotenstvu,

• odlišných fyzických a biologických charakteristík mužov a žien – napr. vzťahujúce sa k rodovo špecifickým zdravotným problémom ako rakovina vaječníkov alebo prostaty,

• rodovo špecifických aspektov zranite ľnosti alebo citlivých otázok z oblasti života mužov a žien –napr. týkajúcich sa násilia páchaného na ženách ap.?

c) Na aký podiel žien a mužov budú mať vyššie uvedené aspekty vplyv?

d) Aká bude miera tohto vplyvu a ako dlho pretrvá s ohľadom osobitne na mužov a na ženy?

Ak nemáte dostatok údajov, poznačte si to. Pokúste sa urobiť predpokladaný odhad a uveďte, z akých údajov vychádzate. Ak nemáte k dispozícii žiadne dostupné údaje, uveďte to tiež.


│ 106

Časť 3: Nepriami príjemcovia

a) Bude mať plánovaná intervencia rôzny vplyv na mužov a ženy v skupine nepriamych príjemcov vo vzťahu k:

• účasti – napr. bude mať vplyv na možnosť zapojiť sa do trhu práce, procesov rozhodovania alebo do rodinných aktivít?

• zdrojom – napr. získajú muži alebo ženy z cieľovej skupiny v konečnom dôsledku prístup k väčšiemu alebo menšiemu rozsahu zdrojov, akými sú príjem, čas alebo zručnosti?

• normám a hodnotám, ktoré sa spájajú s oboma rodmi – napr. posilní alebo spochybní rodové stereotypy v cieľovej skupine?

• právam – napr. bude viesť k porušovaniu práv mužov alebo žien?

b) Zasahuje nejakým spôsobom plánovaná intervencia do otázok

• rodovo špecifického reproduk čného zdravia – napr. vo vzťahu k tehotenstvu,

• odlišných fyzických a biologických charakteristík mužov a žien – napr. vzťahujúce sa k rodovo špecifickým zdravotným problémom ako rakovina vaječníkov alebo prostaty,

• rodovo špecifických aspektov zranite ľnosti alebo citlivých otázok z oblasti života mužov a žien – napr. týkajúcich sa násilia páchaného na ženách?

c) Na aký podiel žien a mužov budú mať vyššie uvedené aspekty vplyv?

d) Aká bude miera tohto vplyvu a ako dlho pretrvá s ohľadom osobitne na mužov a na ženy?

Ak nemáte dostatok údajov, poznačte si to, urobte predpokladaný odhad a uveďte, z akých údajov vychádzate. Ak nemáte k dispozícii žiadne dostupné údaje, uveďte to tiež. Časť 4: Vyhodnotenie (evaluácia) S ohľadom na odpovede na vyššie uvedené otázky je potrebné aplikovať rodovú analýzu dopadov na celú intervenciu alebo len na niektoré jej časti? Ak áno, uveďte, na ktoré? Ak nie, zdôvodnite, prečo nie. Toto rozhodnutie musí vychádzať z posúdenia závažnosti potenciálneho dopadu. Poznámka: Pamätajte si, že neexistujú jasne definovateľné kritériá na to, či je alebo nie je potrebné zrealizovať rodovú analýzu dopadov. Ak predbežný test ukáže, že vplyv na mužov a ženy je rôzny, mala by sa analýza urobiť. Aj jediný indikátor postačuje na, aby sme dospeli k záveru, že rodová analýza je relevantná – napríklad, ak by intervencia mohla viesť k porušeniu základných práv. Rodovú analýzu dopadov je potrebné urobiť aj v prípade, ak závažnosť rodovo determinovaných dopadov nie je možné vylúčiť.


│ 107

Test závažnosti založený na konzultáciách Keďže test závažnosti založený na kritériách vyžaduje veľké množstvo informácií a znalostí, môžete namiesto neho použiť test závažnosti založený na konzultáciách. Ide o to, že sa môžete spýtať odborníčok alebo odborníkov, ktorí vám môžu poskytnúť oficiálne stanovisko, či táto vaša plánovaná intervencia môže mať dopad na posilnenie rodovej (ne)rovnosti. Keďže odborníčky a odborníci disponujú významným rozsahom znalostí a skúseností, dokážu vám zabezpečiť spoľahlivú a cennú analýzu aj prípade, že máte k dispozícii len málo údajov, alebo dokonca nemáte žiadne oficiálne dostupné údaje. Test závažnosti založený na konzultáciách

1. Požiadajte kvalifikovanú expertku alebo experta na rodové problémy, aby vám pripravili stanovisko o predpokladaných závažných rodových dopadoch plánovanej intervencie.

2. Požiadajte skupinu kvalifikovaných expertov a expertiek, aby vám pripravili

stanovisko o predpokladaných závažných rodových dopadoch plánovanej intervencie.

Na základe expertných stanovísk sa rozhodnite, či je potrebné uskutočniť celkovú rodovú analýzu dopadov. Zmiešaný test závažnosti založený na kritériách a k onzultáciách Tento test je kombináciou testu závažnosti založeného na kritériách a testu založeného na konzultáciách. Zmiešaný test Aplikujte hore uvedený test závažnosti založený na kritériách a overte si jeho kvalitu tak, že ho prekonzultujete s vybranou skupinou expertiek a expertov. Podľa toho, aké budú výsledky, sa rozhodnite, či je potrebné uskutočniť úplnú rodovú analýzu dopadov. Poznámka: Ak máte po uskutočnení jedného z vyššie uvedených testov závažnosti pocit, že plánovaná aktivita by mohla mať rôzny dopad na mužov a na ženy, mali by ste prejsť k uskutočneniu úplnej rodovej analýzy dopadov. Testy závažnosti EX POST: Všetky hore uvedené testy závažnosti sa môžu využiť aj na posúdenie toho, či sa má zrealizovať rodová analýza dopadov ex post aj pri fungujúcich projektoch alebo politikách. V takom prípade sa uvedené testy aplikujú na dopady projektu alebo politiky, ktoré sa už prejavili – či už na mužov alebo na ženy, resp. na priamych alebo nepriamych príjemcov.


│ 108

Jednotlivé kroky Rodovej analýzy dopadov Keďže rozsah a hĺbka rodovej analýzy dopadov sa líšia od situácie k situácii, aby sme sa dopracovali k komplexnej analýze akejkoľvek navrhovanej politiky alebo legislatívy (ex ante) alebo politiky či legislatívy, ktoré už boli (čiastočne alebo úplne) zavedené do praxe (ex post), musíme zvážiť nasledujúce kroky:

EX ANTE analýza

EX POST analýza

1.

Určite postavenie mužov a žien pred zavedením politiky podľa účasti, zdrojov, noriem, hodnôt a práv. Toto slúži ako kritérium , s ktorým sa porovnáva očakávaná zmena alebo jej absencia.

Určite postavenie mužov a žien pred zavedením politiky či opatrenia podľa účasti, zdrojov, noriem, hodnôt a práv. Toto slúži ako kritérium , s ktorým sa porovnáva skutočná zmena alebo jej absencia.

2.

Zhodnoťte trendy v postavení mužov a žien nezávislé od navrhovaných politík. Inými slovami, ak sa neprijme daná politika, ako sa bude vyvíjať situácia mužov a žien?

Odhadnite trendy v postavení mužov a žien nezávislé od navrhovaných politík. Inými slovami, ak sa politika neprijala, aká bola situácia mužov a žien?

3.

Určite prioritu , ktorú má podpora rodovej rovnosti v rámci danej politiky, podľa zhodnotenia aktuálneho stupňa nerovnosti a dopadov nerovnosti na život mužov a žien. Inými slovami, aký významný bude rodový dopad tejto politiky?

Určite prioritu, ktorú mala podpora rodovej rovnosti v rámci danej politiky. Inými slovami, aký významný bol predpokladaný dopad?

4.

Posúďte možný dopad tejto politiky na mužov a ženy, ktorých zasahuje priamo. Nemali by ste venovať pozornosť iba ľahko merateľným výsledkom (napr. počtu zamestnaných osôb), ale aj tým ťažšie merateľným ukazovateľom (napr. kvalita pracovného miesta, istota zamestnania, možnosti postupu ap.). Zhodnoťte krátkodobé aj dlhodobé náklady a prínosy.

Posúďte dopad politiky na mužov a ženy, ktorých zasiahla priamo. Nemali by ste venovať pozornosť iba ľahko merateľným výsledkom (napr. počtu zamestnaných osôb), ale aj ťažšie merateľným ukazovateľom (napr. kvalita pracovného miesta, istota zamestnania, možnosti postupu ap.).Zhodnoťte existujúce náklady a prínosy a posúďte ďalšie predpokladané dlhodobé náklady a prínosy.

5. Posúďte možný dopad politiky na špecifické skupiny žien a mužov. Napr. aký bude dopad na etnické menšiny, rodičov a bezdetných ľudí, rôzne vekové a vzdelanostné skupiny, zamestnaných a nezamestnaných, ľudí z rôznych regiónov alebo mestského či vidieckeho prostredia atď.

Posúďte dopad, ktorý politika mala na špecifické skupiny žien a mužov. Napr. aký bol dopad na etnické menšiny, rodičov a bezdetných ľudí, rôzne vekové a vzdelanostné skupiny, zamestnaných a nezamestnaných, ľudí z rôznych regiónov alebo mestského či vidieckeho prostredia atď.

6. Posúďte možné nepriame vplyvy navrhovaných politík na rodiny s de ťmi, starších a chorých ľudí odkázaných na starostlivos ť inej osoby alebo na ďalších ľudí, ktorí by mohli byť nepriamo zasiahnutí.

Posúďte nepriame vplyvy, ktoré implementovaná politika mala na rodiny s deťmi, starších a chorých ľudí odkázaných na starostlivos ť inej osoby alebo na ďalších ľudí, ktorí boli nepriamo zasiahnutí.


│ 109

7. Ak ex ante analýza predpokladá

negatívny vplyv na rodovú rovnos ť alebo zachovávanie sú časných nerovností, hľadajte spôsob, ako politiku naprojektova ť inak alebo upravi ť tak, aby podporovala rodovú rovnos ť.

Ak ex post analýza odhalila negatívny vplyv na rodovú rovnos ť alebo zachovávanie súčasných nerovností, špecifikujte návrhy na ďalšie nápravné opatrenia.

Rodová analýza dopadov : Prípadové štúdie PRÍPAD 1 Rodové otázky: Ex ante rodová analýza dopadov zmien v poplatkoch za zdravotnú starostlivos ť v nemocnici Prípadová štúdia ukazuje, ako možno sedem krokov rodovej analýzy dopadov aplikovať na navrhované zavedenie poplatkov za hospitalizáciu v rámci reformy v sektore zdravotníctva. Tabuľka ponúka niekoľko rodovo zameraných otázok, ktoré by mali výskumníci a výskumníčky preskúmať, ak budú chcieť pomenovať komplexný dopad týchto zmien na mužov a na ženy. Navrhovaná zmena politiky: Nemocnice by mali začať účtovať nízke poplatky za služby poskytované počas hospitalizácie. Tradičná analýza predpokladá, že to zlepší efektívnosť v poskytovaní služieb a každý/á z toho bude mať osoh – rovnako muži aj ženy. Ale aké rodovo podmienené následky sa môžu skrývať pod povrchom? Niektoré rodovo zamerané otázky, ktoré bude potrebn é počas rodovej analýzy dopadov zváži ť: Krok 1: Zadefinujte východiskové informácie

• Kto teraz využíva nemocni čné služby častejšie – muži alebo ženy?

• Majú ženy a muži rovnaký disponibilný príjem, ktorý by mohli využi ť pri platení za tieto služby?

• Kto (ženy alebo muži) vä čšinou zabezpe čuje prístup detí a starších ľudí k potrebnej zdravotníckej starostlivosti?

Krok 2: Zhodno ťte rodovo podmienené trendy

• Existujú indície o tom, že dopyt zo strany mužov alebo žien po nemocničných službách by sa významne zvýšil alebo znížil, keby neboli zavedené poplatky? Ak áno, ako táto nová politika ovplyvní tieto trendy? (Napríklad, ak rastúci nedostatok všeobecných ambulantných lekárov/lekárok bude znamenať zvyšovanie dopytu po pohotovostných nemocničných službách, bude tento dopyt rovnaký zo strany mužov a žien?)

Krok 3: Určite prioritu a význam rodového dopadu

• Naznačujú nejaké základné rodové teórie, že poplatky za zdravotnú starostlivosť budú mať významný rodovo odlišný dopad na mužov a ženy? (Áno. Prístup k verejným službám a zdrojom – najmä vo vzťahu k času a peniazom – je u mužov a u žien často veľmi odlišný, keďže často plnia v spoločnosti odlišné úlohy. Preto bude dopad na mužov a ženy pravdepodobne odlišný. Hĺbková rodová analýza možných dopadov tejto politiky by v tomto prípade mala dostať vysokú prioritu.)


│ 110

Krok 4: Posúďte možný dopad na ženy a na mužov

• Ak ženy disponujú menším príjmom než muži, bude to znamena ť pre ne obmedzenejší prístup k nemocni čnej starostlivosti?

• Ak sú ženy primárne zodpovedné za zabezpe čenie zdravotnej starostlivosti pre detí a starších členov rodiny, budú ich poplatky za tieto skupiny osoby viac za ťažovať ako v prípade mužov?

Krok 5: Posúďte možný dopad na špecifické skupiny

• Niektoré skupiny žien disponujú nižšími príjmami ak o iné – ktoré sú to skupiny?

• Existujú nejaké skupiny mužov, ktorí by mohli dispo nova ť veľmi obmedzeným príjmom? Aký vplyv budú ma ť tieto nové poplatky na ich prístup k nemocni čnej starostlivosti?

Krok 6: Posúďte nepriamy dopad

• Ak poplatky znamenajú, že pobyt v nemocnici sa skráti, znamená to, že chorí ľudia budú musieť stráviť viac času v domácej opatere. Je pravdepodobné, že za túto opateru budú primárne zodpovedné ženy. Aký vplyv to bude mať na ekonomické a spoločenské príležitosti žien? Inými slovami, budú ženy zodpovedať za „záchranu a zabezpečovanie“ toho, čo už nebude verejne financované?

Krok 7: Špecifikujte návrhy na možné zmeny v politike

• Keďže takáto zmena bude mať pravdepodobne dopad najmä na ženy, ako by bolo možné ho zmierniť?

• Ak bude navrhovaná politika prijatá a uvedená do praxe, aké ďalšie opatrenia je potrebné prijať (napr. ďalšiu podporu a zdroje pre domácu starostlivosť o chorých, úpravy, ktoré zaručia zamestnaným ľuďom voľno na opateru chorých príbuzných ap.)?

POZNÁMKA: Je pravdepodobné, že navrhovaná politika bude mať významný rodovo podmienený dopad. Ak chcete v rámci rodovej analýzy dopadov klásť relevantné otázky, musíte mať základné znalosti o teóriách a trendoch vo vzťahu k úlohám žien a mužov v spoločnosti a o dopade, ktorý tieto odlišné úlohy na nich majú alebo môžu mať. PRÍKLAD: Ex ante rodovej analýzy dopadov v projekte zlepšeni a právnických služieb Táto prípadová štúdia opisuje rodovú analýzu dopadov, ktorá sa zrealizovala počas projektu zlepšovania právnických služieb v Peru (2001 - 2002) pod vedením Svetovej banky.21

Pomáha objasniť, prečo môže byť rodová analýza dopadov potrebná a na danom príklade ilustruje, ako práve táto analýza významne ovplyvnila realizáciu projektu. Pozadie: Keď Svetová banka schválila podporu pre projekt rozvoja právnych služieb v Peru, úvodné odôvodnenie projektu zahrňovalo nasledovné zistenia:

o právny systém v krajine je slabý o slabý prístup k súdnej spravodlivosti (neefektívne inštitúcie, drahé služby,

neexistujúce prepojenie medzi ponukou a dopytom) o obmedzené a nerovnomerne distribuované služby (1 sudca na 15.000 obyvateľov,

iba 249 verejných obhajcov na 26,1 milióna obyvateľov/obyvateliek) o neproporčne pokryté vidiecke oblasti o klientov a klientky odrádzali a obmedzovali vysoké náklady, ako aj problémy

s chápaním komplexných právnych postupov 21 Endengering justice: A Gender Assessment´s Impact on Project Design, Prem Notes, No. 98, Svetová banka, 2005, www1.worldbank.org/pre/PREMNotes/premnote98.pdf#search=%22endengering%20justice%22.


│ 111

Počas prípravy tohto projektu si Svetová banka všimla, že mnohé z týchto prekážok obmedzovali ženy viac ako mužov (za predpokladu, že ženy mali nižšie vzdelanie, boli menej informované, ekonomicky závislé od druhých ľudí a boli obeťami rôznych druhov násilia). Preto sa zrealizovala rodová analýza dopadov. Cieľ rodovej analýzy dopadov: lepšie objasniť a pochopiť aspekty prístupu k právnym službám a prekážky , ktorým čelia muži a ženy. Metodika rodovej analýzy dopadov:

• analýza relevantnej literatúry

• analýza národného právneho systému

• analýza štatistík využívania právnych služieb (rozdelené podľa pohlavia)

• rozhovory s ľuďmi, ktorí využívajú služby súdov

• intenzívna spolupráca a získavanie informácií od mimovládnych organizácií Hlavné zistenia rodovej analýzy dopadov:

• Muži a ženy majú rôzne právne potreby a zvyčajne využívajú právne služby v súvislosti s ich spoločenskými rolami.

• Je pravdepodobnejšie, že muži budú viac využívať právne služby.

• Muži sú častejšie zapojení do súdnych sporov týkajúcich sa obchodných, zmluvných a úverových prípadov.

• Ženy sú častejšie navrhovateľkami v prípadoch podpory pre deti, v prípadoch domáceho násilia a rozvodov.

• Muži sú častejšie zapojení ako obhajcovia v prípadoch mládežníckej kriminality a sporoch o opatrovníctvo detí.

• Slabá výkonnosť rodinných súdov zhoršuje rodovú nerovnosť v tomto sektore.

• Pri sporoch o nápravu a odškodnenie na rodinných súdoch ženy často čelia zo strany súdov zlému zaobchádzaniu. Navyše ženy často nepoznajú patričné zákony a nemajú prístup k právnym poradcom a aj úradníci bývajú voči nim často zaujatí.

• Predpojaté rozsudky týkajúce sa opatery detí mali negatívnejšie sociálne a ekonomické následky pre ženy.

Dôsledky pre plánovanie projektu: Zistenia rodovej analýzy dopadov mali za následok nasledovné zmeny v projekte :

• pridanie ďalšej zložky projektu, ktorá sa týka špecifických otázok prístupu k právnym službám;

• zahrnutie dodatočných zdrojov na tréningy pre laických sudcov a komunitných lídrov/líderky v mediačných technikách pre rodinné konflikty a v rodovo zameraných otázkach;

• zapracovanie aktivít zameraných na posilňovania systému rodinných súdov,

• zapojenie rodových špecialistiek a špecialistov do rôznych aktivít.


│ 112

Poznámka: Táto prípadová štúdia ilustruje konkrétny prínos, ktorý môže mať rodová analýza dopadov. Dostupné zdroje v projekte sa vďaka nej môžu lepšie zacieliť a potreby cieľových skupín sa môžu efektívnejšie a účinnejšie naplniť. PRÍKLAD: Rodová analýza dopadov ex post ekologických politík pri ochrane pred radiáciou Táto prípadová štúdia v krátkosti opisuje vývoj jedného systémového procesu realizovaného federálnou vládou, ktorý bol určený na aplikovanie rodovej analýzy dopadov na všetky ekologické politiky. Vývoj tohto procesu ilustrujeme na príklade opatrení na ochranu pred radiáciou.22 Pozadie nového nariadenia na ochranu proti radiácii

V roku 2001 boli pozmenené predošlé nariadenia týkajúce sa ochrany jednotlivcov, ktorí môžu byť vystavení radiácii v rámci svojho povolania. Tieto upravené nariadenia:

a) stanovili nové limity ochrany pred radiáciou pre ľudský plod a zredukovali radiačné dávky pre maternicu;

b) upravili prístup do tzv. kontrolovaných oblastí;

c) zrušili všeobecný zákaz prístupu pre tehotné ženy a nahradili ho konceptom diferencovanej ochrany;

d) zaviedli nové detailné opatrenia na zabezpečenie pracoviska, sprísnenie monitorovania vystavenia radiácii a zlepšenie informovanosti najmä tehotných žien a dojčiacich matiek.

Motiváciou pre tieto zmeny bolo zabezpečiť väčšiu ochranu proti radiácii, ktorá brala do úvahy zdravotné riziká pre (potenciálne) reproduktívnych dospelých a ešte nenarodené ľudské plody, tak aby sa zároveň neobmedzovali práva ani možnosti zapojenia pracujúcich osôb podľa ich pohlavia alebo reprodukčnej kapacity. Rodová analýza dopadov sa zrealizovala ako pilotný projekt s cieľom overiť, ako je možné posúdiť rodové dopady ekologických politík. Táto analýza preto zároveň poslúžila ako testovacia štúdia pre tvorbu procesov, ktoré by sa v budúcnosti mohli využiť pri posudzovaní rodových dopadov politík v oblasti ochrany životného prostredia. Výsledkom bolo vytvorenie kontrolného zoznamu otázok zameraných na rodovú analýzu dopadov, ktorý obsahoval tri povinné fázy pre akúkoľvek rodovú analýzu dopadov:

a) Predbežná analýza (test závažnosti): V tejto fáze sa politika predbežne preskúma, aby sa stanovilo, či je komplexná rodová analýza dopadov vhodná alebo nie. Toto je kľúčový bod, pretože pomáha efektívnejšie využívať zdroje; pretože iba tie politiky, ktoré by mohli mať rodovo rozdielny dopad, budú predmetom ďalšej analýzy dopadov.

b) Hlavná analýza: Politiky, pre ktoré sa ukázala byť rodová analýza dopadov relevantná, podstupujú v tejto fáze hĺbkovú analýzu dopadov na mužov a na ženy.

22 Táto prípadová štúdia bola spracovaná na základe správy D. Hayna a R. Schultza, Ministerstvo životného prostredia, starostlivosti o zachovanie prírody a nukleárnej bezpečnosť, Nemecko. Niektoré detaily uvedené v pôvodnej správe boli upravené, preto tento prípad nie je uvádzaný ako konkrétny príklad.


│ 113

c) Vyhodnotenie a odporú čania: Inštitucionálny mechanizmus zodpovedný za monitorovanie rodového dopadu zváži všetky údaje a oficiálne danú politiku vyhodnotí. Je potrebné zdôrazniť, že hodnotenie posudzuje ciele ekologických politík v kontexte cieľov politík zameraných na podporu rovnosti. Navyše, hodnotiace kritériá jasne stanovujú, že politiky by sa nemali zameriavať iba na zachovávanie status quo v rodovej rovnosti, ale skôr pozitívne vplývať na jej posilňovanie. Tento pozitívny záväzok bol kľúčovým bodom v rozvoji štandardov rodovej analýzy dopadov.

Keď boli postupy vypracované, zrealizovala sa špecifická rodová analýza dopadov opatrení na ochranu pred radiáciou.

1. Predbežná analýza (test závažnosti) : Keďže tieto opatrenia majú priamy vplyv na reprodukčné zdravie, dospelo sa k záveru, že je pravdepodobné, že budú mať rôzny vplyv na mužov a ženy. Závažnosť rodových dopadov (relevantnosť ich analýzy) bola teda preukázaná a výskumný tím prešiel k hlavnej analýze. 2. Hlavná analýza: Hlavné rodové aspekty, na ktoré sa zamerala rodová analýza dopadov:

a) Prečo sa na mužov a ženy aplikujú rodovo rozdiele nariadenia vo vzťahu k ich reprodukčnému zdraviu?

b) Aký vplyv majú nové smernice na zdravie mužov, žien a nenarodených detí?

c) Aký vplyv majú nové smernice na pracovné postavenie mužov a žien v povolaniach, kde sú vystavení/é radiácii?

d) Aký vplyv majú nové smernice na povinnosti bezpečnostných technikov? Najdôležitejšou otázkou, na ktorú hľadala rodová analýza dopadov odpoveď, bola, či nové opatrenia pomohli dosiahnuť pozitívne prepojene cieľov ochrany proti radiácii a cieľov v oblasti podpory rodovej rovnosti. 3. Vyhodnotenie a odporú čania: Po zvážení jednotlivých aspektov rodová analýza dopadov viedla k záveru, že nové opatrenia povedú k posilneniu rodovej rovnosti. To sa dosiahlo najmä tým, že nové smernice odstránili obmedzenia práv žien a prekážky v účasti, ktoré existovali v predošlých smerniciach, ako aj tým, že sa zaviedli ďalšie nástroje ochrany reprodukčného zdravia mužov aj žien. Súčasne dosiahnuté ciele v oblasti rodovej rovnosti neobmedzili ekologické ciele (lepšia ochrana proti radiácii), naopak, skôr posilnili ich účinnosť. I tak boli podané ďalšie návrhy na zlepšenie týchto opatrení s cieľom (napr.) zabezpečiť viac informácií pre ženy vystavené radiácii či pre bezpečnostných radiačných technikov. Poznámka: Hoci sa politiky v oblasti ochrany životného prostredia, najmä ochrany pred radiáciou, na prvý pohľad zdajú rodovo neutrálne, táto prípadová štúdia ukazuje, ako odlišne môže takáto politika v skutočnosti vplývať na mužov a ženy – v tomto špeciálnom prípade na ich práva a účasť. Rodová analýza dopadov poukazuje nielen na to, ako možno politiky vylepšiť s ohľadom na rodové dopady, ale aj na to, ako sa ukázalo v tomto prípade, ako zmeny politík v skutočnosti môžu prispieť k posilneniu rodovej rovnosti.


│ 114

PRÍPAD: Ex ante rodovej analýzy dopadov Národného rozvojové ho plánu Rodová analýza dopadov môže (a mala by) byť integrovaná ako štandardná a povinná súčasť celkového procesu tvorby politík. Táto prípadová štúdia ukazuje, ako sa rodová analýza dopadov stala integrálnou časťou Národného rozvojového plánu jednej krajiny (komplexná a viac sektorová iniciatíva, ktorá mala k dispozícii pomerne veľké finančné prostriedky počas viac ako 10-ročného obdobia implementácie) prostredníctvom tvorby štandardných smerníc pre uplatňovanie rodovej analýzy dopadov.23 Poznámka : Táto prípadová štúdia ilustruje, ako zabezpečenie štandardných nástrojov, smerníc a podpory pre tých/tie, ktorí/é sú zodpovední/é za tvorbu projektov, uľahčuje uplatňovanie rodovej analýzy dopadov a posilňuje jej účinok. Príprava: Posilňovanie rovnosti príležitostí mužov a žien predstavuje prierezový princíp Národného rozvojového plánu (NRP). Jednou z kľúčových aktivít implementácie tohto princípu je povinné zhodnotenie dopadu na rodovú rovnosť v priebehu prípravnej fázy všetkých projektov, ktoré sú súčasťou NRP. Tento dopad sa potom zahrnie medzi kritériá výberu pre všetky projekty alebo opatrenia, ktoré sa uchádzajú o finančnú podporu. Smernice pre rodovú analýzu a hodnotenie sa uplatňujú nasledovnými spôsobmi: a) Tvorba východiskových informácií: Všetky programy by mali obsahovať krátky opis

východiskovej situácie vo vzťahu k rovnosti príležitostí medzi ženami a mužmi na úrovni podprogramov a projektov, a tam, kde je to vhodné, aj cieľové hodnoty predpokladaného dopadu. Popis východiskovej situácie by mal byť popísaný kvantitatívne alebo kvalitatívne. Tam, kde neexistujú aktuálne rodovo rozlíšené kvantitatívne údaje, postačí kvalitatívny opis. Avšak v prípade, že by získanie rodovo diferencovaných údajov viedlo k posilňovaniu rovností príležitostí, bolo by vhodné aj z hľadiska efektívnejšieho využitia zdrojov k takémuto zberu dát pristúpiť.

b) Tvorba projektov: Formuláre rodovej analýzy dopadov (pozri ďalšiu stranu) naznačujú základné kroky pre realizáciu rodovej analýzy dopadov v prípravnej fáze tvorby projektov. Tieto formuláre umožnia zhodnotiť rozsah zohľadnenia rovnosti príležitostí v danom projekte a mali by pomôcť pri úprave projektu predtým, než sa predloží do výberového procesu.

c) Výber projektu: Národný rozvojový plán stanovuje, že rodový dopad sa zaradí medzi povinné kritériá uplatňované pri výbere projektov. Nasledovná tabuľka sa vypĺňa pre každý projekt alebo program a využije sa počas výberového procesu, ktorý musia projekty podstúpiť:

Dopad výdavkov vynaložených v rámci aktivity k rovn osti príležitostí Pozitívny dopad vzhľadom

na aktuálnu situácii Negatívny dopad vzhľadom na aktuálnu situácii

Neutrálny dopad vzhľadom na aktuálnu situáciu

Ženy Muži 23 Táto prípadová štúdia bola spracovaná na základe smerníc írskej vlády k uplatňovaniu rodovej analýzy dopadov v súvislosti s ich NRP. Keďže boli niektoré detaily upravené tak, aby bola štúdia jednoduchšia a prehľadnejšia, nemali by byť vnímané ako írske skúsenosti per se.


│ 115

d) Monitorovanie: Vo všetkých monitorovacích výboroch musia byť predstavitelia Úradu

pre rovnosť, ktorí/é zastupujú záujmy rovnosti príležitostí v procesoch strategického rozhodovania. Okrem toho by sa na základe predošlého monitorovacieho kola mala stanoviť základná hranica pre proporcionálnu účasť žien v monitorovacích výboroch. Tam, kde je zastúpenie žien vo výbore menšie ako ich v podiel populácii, by cieľom malo byť vyrovnanie pomeru ich zastúpenia.

Navyše základné informácie a ciele v oblasti rodovej rovnosti, ktoré sa definovali v štádiu tvorby projektov a programov, by sa mali premietnuť do tvorby vhodných plánov monitorovania.

e) Hodnotenie: Zadávacie podmienky pre všetky formy hodnotenia by mali zahrnúť medzi

hodnotiace kritériá aj dopad na rovnosť príležitostí

Poznámka: Táto prípadová štúdia ukazuje, ako možno rodovú analýzu dopadu využiť ako integrálnu súčasti tvorby politiky v jednotlivých štádiách jej vývoja, monitorovania a hodnotenia. Ak sa zaviažeme uskutočniť rodovú analýzu dopadov pri rozdeľovaní finančných prostriedkov, môžeme tak posilniť transparentnosť a zodpovednosť pri vyhodnocovaní rodových dopadov.


│ 116

Národný rozvojový plán Formulár rodovej analýzy dopadov Program _____________________________________________________ Opatrenie/projekt______________________________________________ Krok 1: Popíšte sú časné postavenie mužov a žien v tej oblasti, do ktor ej budú investované finan čné prostriedky. Kto sú aktuálni príjemcovia pomoci v rámci financovanej aktivity v tejto oblasti? (Príjemcovia zahŕňajú tých a tie, ktorí/é využívajú výstupy financovanej aktivity alebo účastníkov a účastníčok zapojených priamo do realizácie aktivít) __________________________________________________________________ Koľko je žien? _____________ Koľko je mužov? ___________ Z akého zdroja ste čerpali údaje o týchto číslach? ____________________ Krok 2: Aké faktory vedú k rozdielnym dopadom na mužov a že ny v oblasti, do ktorej sa plánujú dané investície? Určite faktory, ktoré viedli k odlišnému dopadu na mužov a ženy.

a) _______________________________________________________ b) _______________________________________________________ c) _______________________________________________________ d) _______________________________________________________

Krok 3: Ako je možné faktory, ktoré viedli k odlišnému dopa du na mužov a ženy, zmeni ť alebo ich inak ovplyvni ť? Ako môže navrhovaná politika alebo opatrenie reagovať na faktory identifikované v kroku 2?

a) ______________________________________________________ b) ______________________________________________________ c) ______________________________________________________ d) ______________________________________________________

V prípade, že by to bolo vhodné, aké aktivity alebo postupy by ste tu navrhovali s ohľadom na vyššie uvedené?

a) ______________________________________________________ b) ______________________________________________________ c) ______________________________________________________ d) ______________________________________________________


│ 117

Zhrnutie a závery

Čo je rodová analýza? Rodová analýza poskytuje potrebný informačný základ pre gender mainstreaming. Využíva rodovo rozlíšené údaje alebo informácie a analyzuje ich z rodovej perspektívy. Takáto analýza musí vychádzať z relevantných a uznávaných teórií rodových vzťahov a mala by viesť k záverom o príčinách a následkoch akýchkoľvek rodových nerovností, ktoré odhalí. Rodová analýza môže využívať rôznorodé metodologické postupy – od analýzy existujúcich dát (tzv. analýza od stola) až po rozsiahly sociologický výskumný projekt. Môžete ju robiť vy, rodová expertka/expert alebo širšia skupina expertiek a expertov s potrebnými zručnosťami a praxou. Prečo je rodová analýza potrebná? V našej spoločnosti sú rodové nerovnosti pevne zakorenené. Preto nie sú tieto nerovnosti (a ich príčiny a následky) vždy jasne viditeľné. Nanešťastie sme si na ne už tak zvykli, že sa mnohokrát na ne nedokážeme kriticky pozrieť. Prvým cieľom rodovej analýzy je preto zviditeľniť akékoľvek rozdiely medzi mužmi a ženami. Rodová analýza potom skúma všetky príčiny a následky týchto rozdielov, aby bolo možné na ne primerane reagovať novou politikou alebo opatreniami. Vďaka tomu, že rodová analýza zabezpečuje zber potrebných informácií a ich analytické spracovanie, pomáha nám dosiahnuť konečný cieľ: spravodlivejšiu, efektívnejšiu a zacielenejšiu tvorbu politík a rovnako spravodlivejšie, efektívnejšie a cielenejšie uplatňovanie rozhodovacích procesov. Kedy je rodová analýza potrebná? Rodová analýza sa musí stať súčasťou všetkých procesov tvorby politík a programov . Keďže verejná politika sa dotýka všetkých obyvateľov a obyvateliek, žiadna konkrétna politika nemôže byť rodovo neutrálna. Rodová analýza je potrebná na to, aby pomohla určiť, ako a do akej miery projekty a politické intervencie ovplyvňujú a budú ovplyvňovať mužov a ženy. Rodová analýza je preto dôležitý nástroj pre tvorbu projektov a politík, ich realizáciu a vyhodnocovanie. Hĺbka a úroveň analýzy závisí od vašej špecifickej situácie a potrieb jednotlivých politík. Čo je rodová analýza dopadov? Rodová analýza dopadov je zvláštny druh rodovej analýzy, ktorý sa používa na to, aby sme mohli predvídať a odhaliť, akým rôznym spôsobom projekty a politiky ovplyvnili alebo ovplyvnia mužov a ženy. Rodová analýza dopadov odhaľuje to, ako sa muži a ženy ako skupiny od seba odlišujú čo do možností zapojiť sa a mať prínos z danej politiky. Tieto hodnotenia budú hrať pozitívnu úlohu pri určovaní príležitostí danej politiky prispieť k aktívnemu posilňovaniu a podpore rovnosti medzi mužmi a ženami. Jediným spôsobom, ako zaistiť, aby politiky a projekty dosiahli účinne a spravodlivé výsledky, je uplatňovať vhodnú rodovú analýzu.


│ 118

Slovník

Kľúčové pojmy a koncepty pre gender mainstreaming

V mnohých situáciách bráni plnému pochopeniu princípov uplatňovania rodového hľadiska skutočnosť, že koncepty a pojmy používané v týchto súvislostiach sú pre tvorcov a tvorkyne politík, ako aj pre širokú verejnosť veľkou neznámou. Navyše mnohé z týchto termínov je veľmi ťažké preložiť do iných jazykov. Mnohí ľudia z praxe si preto zvolili rôzne pomocné slová, ktorými si prekladané pojmy uspôsobili tak, aby boli vhodné a použiteľné pre ich konkrétny jazyk. Veľmi nápomocné sa ukazujú byť diskusie a tréningové sedenia, ktoré pomáhajú špecifickým skupinám ľudí (akými sú napr. tvorcovia a tvorkyne politík, novinári a novinárky, akademičky a akademici) lepšie sa oboznámiť s kľúčovými konceptmi a pojmami. To najdôležitejšie však nie sú pojmy ako také, ale myšlienky, ktoré nesú a predstavujú. Diskusia o pojmoch v jazyku, v ktorom pracujeme, môže pomôcť lepšie pochopiť obsah myšlienok, ktoré sa skrývajú za týmito pojmami. Medzi základné pojmy môžeme zaradi ť najmä nasledovné slová a slovné spojenia 24: ADVOKÁCIA alebo presadzovanie práv (advocacy) – aktivity ako žiadosti, podpora alebo odporúčania ku konkrétnemu prípadu konania alebo k určitému smerovaniu aktivít.25

DIFERENCIÁCIA PODĽA POHLAVIA (disaggregation by sex) – tento pojem odkazuje na dáta alebo štatistiky, ktoré sú zbierané s ohľadom na pohlavie, a podľa toho sú aj prezentované. Inými slovami, poukazujú na príslušné rozdiely medzi ženami a mužmi oddelene. Niekedy sa označenie dát podľa pohlavia zamieňa za pojem rodovo diferencované dáta.

DISKRIMINÁCIA (discrimination):

• PRIAMA DISKRIMINÁCIA (direct discriminination) – dochádza k nej vtedy, keď sa s osobou zaobchádza menej priaznivo ako s niekým iným v podobnej situácií na základe takých charakteristík ako je napr. pohlavie.

• NEPRIAMA DISKRIMINÁCIA (indirect discriminination) – dochádza k nej vtedy, keď na prvý pohľad neutrálne opatrenie, kritérium alebo postup znevýhodňuje ľudí na základe takých charakteristík ako je napr. pohlavie, pokým tento postup nie je

24 Pozn.: Pre lepšiu orientáciu v zahraničnej literatúre sme ponechali v aj pôvodný anglický výraz. V niektorých prípadoch uvádzame viaceré varianty slovenského prekladu. 25 AWID


│ 119

objektívne ospravedlniteľný legitímnym cieľom a prostriedky dosahovania tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné.26

DOHOVOR O ODSTRÁNENÍ VŠETKÝCH FORIEM DISKRIMINÁCIE ŽIEN (The Convention on the Elimination of All Forms of Discrimination Against Women, tiež CEDAW) – medzinárodná dohoda, ktorá zadefinovala ľudské práva žien; zvykne sa o nej hovoriť aj ako o Dohovore o ženách alebo v skratke CEDAW. CEDAW bol prijatý Valným zhromaždením Organizácie spojených národov v roku 1979 a do platnosti vstúpil v roku 1981. Do mája 2003 pristúpilo k Dohovoru 173 krajín, hoci mnohé si ponechali viaceré výhrady voči právam, ktoré CEDAW pokrýva.

CEDAW obsahuje garancie takých práv, ako sú rovnosť, sloboda a ochrana pred diskrimináciou zo strany štátu alebo súkromných aktérov vo všetkých oblastiach verejného a súkromného života. Požaduje rovnosť v oblasti občianskych a politických práv, ako aj pri využívaní ekonomických, sociálnych a kultúrnych práv. CEDAW pokrýva priamu aj nepriamu diskrimináciu.

Pristúpením k CEDAW sa zmluvné strany (t.j. jednotlivé štáty) zaviazali k rôznym povinnostiam a záväzkom vo vzťahu k odstráneniu diskriminácie v mnohých oblastiach. Niektoré ustanovenia CEDAW vyžadujú okamžité kroky, ktoré je potrebné podniknúť, zatiaľ čo ďalšie ustanovenia majú skôr pragmatický charakter v prípade, v ktorých je úlohou štátu podniknúť „všetky vhodné opatrenia“ alebo „všetky potrebné opatrenia,“ aby sa odstránili konkrétne formy diskriminácie. 27

DÔSTOJNÁ PRÁCA (decent work) – produktívna práca, ktorá vytvára primeraný príjem a zaisťuje primeranú sociálnu a právnu ochranu. Primárnym cieľom Medzinárodnej organizácie práce (ILO) je podporovať príležitosti na získanie dôstojnej a produktívnej práce pre ženy a mužov (vo formálnom aj v neformálnom sektore) so zachovaním základných práv, ako je sloboda, rovnosť, bezpečnosť a dôstojnosť. 28

NÁSILIE PÁCHANÉ NA ŽENÁCH (violance against women) – akýkoľvek čin rodovo podmieneného násilia, ktoré má za následok fyzické, sexuálne, psychologické ublíženie alebo utrpenie spôsobené ženám vrátane vyhrážania sa takýmto konaním, donucovania a nátlaku alebo svojvoľného zbavenia slobody, či už sa to deje vo verejnom alebo súkromnom priestore.

Násilie páchané na ženách zahŕňa nasledovné konania (ktoré nie sú týmto zoznamom limitované):

• fyzické, sexuálne a psychologické násilie, ku ktorému dochádza v rodinách a zahŕňa týranie a bitie, sexuálne zneužívanie dievčat v rodine, násilie spojené s tradíciou poskytovania vena, manželské znásilnenie, mrzačenie ženských genitálií a iné tradičné praktiky, ktoré ubližujú ženám, mimomanželské partnerské násilie, násilie spojené so zneužívaním,

26 Smernica Rady Európskej komisie 2000/43/EC 27 AWID 28 AWID


│ 120

• fyzické, sexuálne a psychologické násilie, ku ktorému dochádza v širšej komunite alebo spoločnosti vrátane znásilnenia, sexuálneho zneužívania, sexuálneho obťažovania a zastrašovania (v práci, vo vzdelávacích inštitúciách a inde), obchodovania so ženami a vynútenej prostitúcie,

• fyzické, sexuálne a psychologické násilie, ktoré pácha štát alebo ktorému sa štátne inštitúcie iba prizerajú, nech už k takému násiliu dochádza kdekoľvek. 29

PEKINSKÁ DEKLARÁCIA, AK ČNÁ PLAFORMA 1995 (Beijing Declaration, Platform for Action, 1995) – medzinárodná agenda zameraná na dosiahnutie práv a posilnenie žien. Pekinská deklarácia je vyhlásením záväzku, ku ktorému sa prihlásilo 189 zúčastnených krajín, zhodujúcich sa na tom, že status žien je potrebné zlepšiť tým, že sa odstránia prekážky v oblasti vzdelávania, zdravia a sociálnych služieb. Účastnícke štáty uznali, že snahy zlepšiť participáciu žien na procesoch rozhodovania v ekonomickej, sociálnej, kultúrnej a politickej oblasti musia byť sprevádzané krokmi, ktoré budú zamerané na problémy násilia páchaného na ženách, reprodukčnú kontrolu a chudobu. Akčná platforma načrtla konkrétne špecifické usmernenia pre vlády, medzinárodné organizácie, národné organizácie a inštitúcie s cieľom dosiahnuť záväzky uvedené v Pekinskej deklarácii.30

POSILNIŤ (empower) – umožniť niekomu získať legálnu moc a oprávnenie vstupovať do vecí verejných. Znamená to aj úsilie ľudí formovať vzťahy medzi sebou a so svetom tak, aby mali lepšie možnosti meniť veci, ktoré im spôsobujú v živote problémy. Zahŕňa tvorbu nových myšlienok, nové chápanie a poznanie. Vzdelávanie by malo mať charakter posilnenia a malo by predstavovať aktívny proces.31

POSILNENIE ŽIEN (women´s empowerment) – proces zdola nahor, ktorého cieľom je pretvoriť rodové mocenské vzťahy pomocou individuálne alebo skupinovo zameraného rozvíjania povedomia o podriadenom postavení žien a podpora budovania kapacít žien čeliť týmto problémom.32

REPRODUKČNÉ ZDRAVIE (reproductive health) – stav úplnej fyzickej, duševnej a sociálnej pohody (ktorá však nie je založená na neprítomnosti choroby alebo slabosti), a to vo všetkých aspektoch reprodukčného systému vrátane jeho fungovania a procesov. Reprodukčné zdravie preto implikuje, že ľudia (muži aj ženy) sú schopní mať uspokojujúci sexuálny život a sú schopní sa reprodukovať a slobodne rozhodovať, kedy, ako a ako často to chcú realizovať. 33

REPRODUKTÍVNA PRÁCA (reproductive labour) – najčastejšie označuje prácu v domácej sfére alebo inú prácu v oblasti starostlivosti, ktorú zvyčajne vykonávajú ženy a ktorá je vykonávaná bezplatne alebo bez nároku na odmenu a nie je započítaná do hrubého

29 Rezolúcia Organizácie spojených národov 48/104, 1993 30 AWID 31 AWID 32 AWID 33 AWID


│ 121

domáceho produktu. Zahŕňa udržiavanie sociálnych a rodinných štruktúr, od ktorých je produktívna práca závislá. Niekedy sa označuje aj ako sociálna reprodukcia.

ROD A POHLAVIE (gender and sex) – výraz pohlavie zvyčajne odkazuje na biologické rozdiely medzi mužským a ženským telom. Rod, na druhej strane, odkazuje na sociologicky a kultúrne ukotvené rozdiely medzi mužmi a ženami. Rod konkrétnej osoby je teda zvyčajne súborom rolí a prívlastkov, ktoré nie sú čisto „prirodzenej“ alebo biologickej povahy, ale naopak sú skôr výsledkom diktátu noriem a tradícií. Rod nie je biologicky determinovaný, pretože prívlastky pripisované mužskému a ženskému rodu sa môžu meniť v čase a medzi jednotlivými kultúrami.

RODOVÁ ANALÝZA (gender analysis) – zvyknú sa tiež používať termíny ako rodovo citlivá, rodovo založená alebo rodovo vedomá analýza. Tento druh analýzy zviditeľňuje rozdiely medzi rodmi a analyzuje tieto rozdiely z pohľadu uznávaných sociologických (a iných) teórií o rodových vzťahoch.

• RODOVO CITLIVÁ ANALÝZA (gender sensitive analysis) – analýza citlivá k rodovým rozdielom; tento pojem nám pripomína, že rodové rozdiely nemusia byť vždy jasne viditeľné. Potrebujeme obzvlášť citlivý prístup, aby sa nám podarilo zviditeľniť pred tvorcami (mužmi aj ženami) politík skutočné a potenciálne rozdiely.

• RODOVO ZALOŽENÁ ANALÝZA (gender based analysis) – analýza založená na rodových rozdieloch; tento pojem zdôrazňuje, že sa zameriavame na rozdiely, ktoré sú založené na rode.

• RODOVO VEDOMÁ ANALÝZA (gender aware analysis) – analýza vedomá si rodových rozdielov; tento pojem nám prízvukuje, že hoci rodové rozdiely často existujú, tradičný výskum a analýza nám zvyčajne neumožňujú poodhaliť tieto rozdiely. Potrebujeme špeciálnu rodovú perspektívu, aby sme si ich mohli uvedomiť.

Každý z týchto pojmov zdôrazňuje iný aspekt rodovej analýzy, ale zvyčajne sa používajú tak, že je možné zamieňať jeden za druhý. Pamätajte si, že pojem nie je to najdôležitejšie – to, na čo sa potrebujeme zamerať, je základný princíp, ktorý tieto pojmy reprezentujú.

RODOVÁ DEĽBA PRÁCE / DEĽBA PRÁCE PODĽA POHLAVIA (gender/sex division of labour) – naučené správanie dané spoločnosťou alebo komunitou, ktoré podmieňuje deľbu práce v produktívnom systéme; inými slovami, tento systém presvedčení určuje, ktoré aktivity, úlohy a zodpovednosti sú vnímané ako mužské a ženské, a ktoré muži a ženy podľa toho zvyčajne aj vykonávajú.

RODOVÁ PERSPEKTÍVA alebo RODOVÁ OPTIKA (gender perspective or gender lens) – používanie rodovej perspektívy je taký prístup alebo také skúmanie nejakej otázky, ktoré venuje mimoriadnu pozornosť potenciálnym rozdielnym dopadom na mužov a na ženy. Tiež sa zvykne hovoriť, že používame alebo sa pozeráme cez rodové okuliare, resp. že používame rodovú optiku. A presne o to ide – o filter alebo optiku, ktorá odhaľuje skutočné alebo potenciálne rozdiely medzi mužmi a ženami.


│ 122

RODOVO PODMIENENÉ NÁSILIE (gender based violence) – násilie páchané na ženách je akýmkoľvek činom rodovo založeného násilia, ktoré má za následok fyzické, sexuálne, psychologické ublíženie alebo utrpenie spôsobované ženám vrátane vyhrážania sa takýmto konaním, donucovania a nátlaku alebo svojvoľného zbavenia slobody, či už sa to deje vo verejnom alebo súkromnom priestore.

RODOVÁ ANALÝZA DOPADOV / RODOVÁ DOPADOVÁ ŠTÚDIA (gender impact assesment) predstavuje také zhodnotenie resp. analýzu politických návrhov, ktoré skúma, či navrhovaný postup ovplyvní mužov a ženy rozdielne s cieľom prispôsobiť návrh tak, aby sa akékoľvek diskriminujúce dopady neutralizovali a návrh naopak rodovú rovnosť posilnil.

RODOVÁ ROVNOSŤ (gender equality) – rovnosť existuje, keď muži a ženy získavajú rovnakú spoločenskú hodnotu, rovnaké práva a rovnaké zodpovednosti a majú rovný prístup k nástrojom (zdrojom, príležitostiam), ktoré im umožnia tieto práva realizovať a naplno využívať.

• ROVNOSŤ DE IURE (de iure gender equality), niekedy sa používa aj termín formálna rovnosť alebo rovnosť na papieri – odkazuje na rovnosť definovanú zákonom.

• ROVNOSŤ DE FACTO (de facto gender equality) odkazuje na rovnosť, ktorá je dosahovaná, resp. uplatňovaná v praxi.

RODOVÁ ROVNOVÁHA (gender balance) – rodová rovnováha odkazuje na pomer mužov a žien v danej situácii. Rodová rovnováha je dosiahnutá, keď približne rovnaký počet mužov a žien participuje alebo je súčasťou posudzovanej situácie. Niekedy hovoríme aj rodovej parite .

RODOVÁ SLEPOTA (gender blindness) – ignorovanie rozdielov v sociálne determinovaných úlohách, zodpovednostiach a schopnostiach mužov a žien. Rodovo slepé politiky sú založené na informáciách odvodených z konania a skúseností mužov a predpokladajú, že tí (a tie), ktorých sa daná politika dotýka, majú rovnaké (mužské) potreby a záujmy.

RODOVÁ SPRAVODLIVOSŤ (gender equity) – proces, ktorý zabezpečuje spravodlivý prístup pre ženy aj mužov. Aby bolo možné zabezpečiť spravodlivosť, je zvyčajne potrebné iniciovať opatrenia, ktoré umožnia vykompenzovať historické a sociálne znevýhodnenia, ktoré znemožňujú mužom a ženám fungovať podľa rovnakých pravidiel. Spravodlivosť vedie k rovnosti.34

34 Gender and Water Aliance.


│ 123

RODOVÉ ROLY (gender roles) – roly pripisované zvlášť mužom a zvlášť ženám na základe kultúrnych noriem a tradícií. Zvyčajne nie sú rodové roly založené na biologických a fyzických imperatívoch, ale sú skôr dôsledkom stereotypov a presvedčení o tom, čo by mali alebo nemali muži a ženy robiť. Rodové roly sa stávajú obzvlášť problematickými, keď spoločnosť pripisuje jednému rodu väčšiu hodnotu ako druhému, zvyčajne mužom.

RODOVÉ ROZDIELY (gender disparities) – sú rozdiely medzi mužmi a ženami, ktoré sa týkajú ich postavenia, situácie, práv, zodpovedností a iných atribútov. Tiež ich poznáme ako rozdiely vo výsledkoch. Nemusia však vždy byť iba výsledkom diskriminácie (napr. schopnosť žien porodiť dieťa), ale vo väčšine prípadov sú tieto zdanlivo „prirodzené“ rozdiely často práve výsledkom priamej alebo nepriamej diskriminácie.

RODOVÉ ROZPOČTOVANIE (gender budgeting) – široký záber procesov a nástrojov, ktoré sa pokúšajú odhadnúť dopad štátneho rozpočtu najmä na národnej úrovni na rôzne skupiny mužov a žien.35 Vychádza z poznatkov o úlohe rodových vzťahov v spoločnosti a ekonomike. Rodové rozpočtovanie alebo na ženy zamerané rozpočtovanie nepredstavuje vytvorenie osobitného rozpočtu pre ženy.36 Tieto prístupy zahŕňajú analýzu rozpočtu a dopadov politík z pohľadu rodu a zvyčajne sa spoločne označujú ako na rod reagujúce rozpočtovanie alebo rodovo citlivé rozpočtovanie.

RODOVÉ STEREOTYPY (gender stereotypes) – vychádzajú z presvedčení (zvyčajne prežitých a zastaraných) o rolách, schopnostiach a vlastnostiach mužov a žien. A hoci v niektorých špecifických situáciách sa môže zdať, že tieto stereotypy majú nejaký základ v realite, stereotypy sa ukazujú ako problematické, keď sa predpokladá, že by mali byť automaticky uplatňované na všetkých mužov a ženy. To vedie k materiálnemu i psychologickému obmedzovaniu, ktoré bráni mužom a ženám robiť slobodné rozhodnutia a plne si uplatňovať svoje práva.

RODOVÉ VZŤAHY (gender relations) – sociálne vzťahy a distribúcia moci medzi mužmi a ženami v súkromnej aj vo verejnej sfére.

RODOVO NEUTRÁLNY (gender neutrálny) – rodovo neutrálne politiky nie sú primárne zamerané na mužov alebo na ženy a predpokladá sa, že majú rovnaký dopad na mužov aj na ženy. Zvyčajne však sú skôr rodovo slepé. 37

35 Kabeer, 2003. 36 Kabeer, 2003. 37 Kabeer, 2003.


│ 124

SEXUÁLNE OBŤAŽOVANIE (sexual harrasment) – nežiaduca sexuálna pozornosť, ktorá narúša osobnú integritu osoby. Zahŕňa požiadavky na sexuálne služby, nevítané a ponižujúce poznámky alebo dotyky. Je to forma diskriminácie a predstavuje zneužívanie moci.38

SKLENENÝ STROP (glass ceiling) – odkazuje na prekážky, ktoré bránia ženám, aby dosiahli na vyššie pozície v organizácii, či už ide o súkromnú alebo verejnú inštitúciu. Zahŕňa politické, verejné, právne, sociálne a ekonomické oblasti. Prívlastok sklenený sa používa, pretože tieto prekážky sú na prvý pohľad neviditeľné a zvyčajne sú spojené so snahami o udržanie status quo v danej organizácii ako protiklad k transparentným a rovným príležitostiam pre kariérny postup mužov a žien, ktoré sa uplatňujú v rodovo spravodlivých organizačných postupoch.

SOCIALIZÁCIA (socialization) – znamená, že ľudia sa učia akceptovať a napĺňať roly a úlohy, ktoré im spoločnosť predpisuje. Muži a ženy sú socializovaní a socializované na prijatie rôznych rodových rolí od narodenia. Utváranie rôznych rolí a očakávaní pre mužov a ženy je kľúčovou charakteristikou socializácie v mnohých spoločenstvách.39

VYROVNÁVACIE OPATRENIA (affirmative action) – prakticky orientovaná politika, ktorej cieľom je posilnenie rôznorodosti prostredníctvom iniciatív v oblasti ľudských zdrojov, ako napr. kvóty pre ženy, ľudí rôznych rás a národnosti, ľudí s postihnutím ap.40

ZODPOVEDNOSŤ (accountability) – znamená, že nejaká inštitúcia alebo osoba môže byť braná na zodpovednosť za svoje konanie. V prípade ľudských práv sa zodpovednosť vzťahuje k otázke, či možno štát, osobu alebo inú inštitúciu brať na zodpovednosť či už v legálnej rovine alebo inak, za ochranu, podporu alebo zabezpečovanie ľudských práv a/alebo za ich porušovanie. Vo všeobecnosti možno v kontexte medzinárodného práva brať na zodpovednosť za ochranu a/alebo porušenia práv iba štát. V posledných rokoch sme však svedkami rôznych hnutí, ktoré sa usilujú brať na zodpovednosť v otázke ľudských práv aj neštátnych aktérov najmä prostredníctvom nelegislatívnych mechanizmov41.

ZVIDITEĽNENIE RODOVEJ DIMENZIE (engendering) – zviditeľňovať rôzny dopad situácie na mužov a na ženy alebo na úlohu a postavenie mužov a žien v danom kontexte. Zviditeľňovanie rodovej dimenzie taktiež zahŕňa rozpoznanie toho, že rodová deľba práce a s ňou spojené spoločenské normy, hodnoty a ideológie o maskulinite a femininite sú definované komplexom mocenských vzťahov, ktorý má tendenciu poskytovať ženám menej priestoru pre uplatnenie politických hlasov, sociálnych a kultúrnych hodnôt, obmedzenejší prístup k ekonomickým zdrojmi a nižšiu mieru kontroly nad nimi. Tieto mocenské rodové vzťahy sa líšia v historickom a regionálnom kontexte a pretínajú sa s ďalšími sociálnymi vzťahmi v danej spoločnosti, akými sú triedne postavenie, kastový status, etnicita a rasa.

38 AWID 39 AWID 40 AWID 41 Asociácia za práva žien v rozvoji – Association for Women´s Rights in Development (AWID).


│ 125

Odkazy: Association for Women´s Rights in Development (AWID), Asociácia za práva žien v rozvoji. http://www.awid.org/ywl/glossary/. Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW), Rezolúcia Organizácie spojených národov 48/104, 20. decembra 1993. INSTRAW http://www.un-instraw.org/en/index.php?option=content&task=view&id=373&Itemid=76 Gender mainstreaming in Poverty Eradication and the Millenium Development Goals: A Handbook for Policy Makers and Other Stakeholders, Commonwealth Secrateriat IDRC/CIDA 2003 ISBN 1-55250-O67-5. Kabeer 2003. Gender Statistics Programmes in the Arab Countries http://www.escwa.org.lb/gsp/glossary/z.html Smernica Rady Európskej Komisie (EC Council Directive) 2000/43/EC, ktorá zavádza princípy rovnakého zaobchádzania s ľuďmi bez ohľadu na ich rasový alebo etnický pôvod a Smernica Rady 200/78/EC, ktorá stanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v povolaní a zamestnaní. Gender and Water Aliance, Aliancia pre rod a vodu. http://genderandwater.org Rezolúcia Valného zhromaždenia Organizácie spojených národov 48/104, 1993.


│ 126

Prílohy

Prípadové štúdie Riadenie, participácia a ľudské práva Zvyšovania participácie žien prostredníctvom vzdelá vania v Bielorusku Táto prípadová štúdia pochádza z Súhrnu o riadení a participácii. Projekt, ktorý podporil Rozvojový program OSN (UNDP) a Japonský Fond pre ženy v rozvoji (Japan´s Women in Development Fund), pomohol posilniť vplyv žien na legislatívny proces prostredníctvom série tréningov pre 678 žien. V rámci projektu vznikol na Inštitúte obchodných a manažmentových technológií Bieloruskej štátnej univerzite unikátny rodovo orientovaný univerzitný program a viac ako 30 žien ukončilo magisterský program v obchode a podnikaní. Slogany projektu, ako napr. Objavil koleso muž alebo žena?, Objavila abecedu žena alebo muž?, Objavila oheň žena alebo muž?, Nikdy nie je (ne)skoro stať sa líderkou alebo lídrom, inšpirovali ľudí, aby sa na rodovú nerovnosť pozerali novými očami. Aktivity, ako šírenie výsledkov výskumu o rodových otázkach, rozvoj modulov pre právničky a novinárky, vytvorenie štatistickej publikácie Ženy a muži v Bieloruskej republike (2003) a ďalších podobných publikácií pomohli naštartovať nový diskurz v oblasti uplatňovania rodového hľadiska a ľudských práv. Expertíza získaná počas projektu sa využila aj počas tvorby Národného akčného plánu pre rodovú rovnosť 2006 – 2010 a pri tvorbe návrhu zákona o rodovej rovnosti. Počas trvania projektu vzrástol podiel žien v parlamente na 30 percent, dve účastníčky projektu získali poslanecký mandát v dolnej komore parlamentu. Napísala: Alina Ostling, UNDP Bielorusko Presadzovanie rodovo citlivých politík v Turecku UNDP poskytol podporu poslancom a poslankyniam pri prehlbovaní znalostí o Dohovore o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW). V spolupráci s mimovládnymi organizáciami sa pripravili dve podujatia pre poslancov a poslankyne, ktorých cieľom bolo oboznámiť ich s Dohovorom a s princípmi rodovej rovnosti v rámci tureckej legislatívy. Úspechom bolo, keď sa vyprofilovali ľudí, ktorí prevzali pozíciu CEDAW obhajcov a obhajkýň vo Veľkom národnom zhromaždení a zaviazali sa harmonizovať domácu legislatívu vrátane Trestného zákona v súlade s Dohovorom. UNDP poskytol podporu aj legislatívcom a tvorcom súčasnej tureckej reformy lokálnej samosprávy. Pomohlo to vytvoriť motivované ženské platformy v rámci inštitúcii miestnej samosprávy. Zdroj: UNDP Good Practices in Gender Mainstreaming 2006 (Príklady dobrej praxe v uplatňovaní rodového hľadiska).


│ 127

Podpora rodovej rovnosti na Litve Táto prípadová štúdia pochádza zo Súhrnu o riadení a participácii. Podpora rovnosti príležitostí a rodovej rovnosti je vysokou prioritou Národného akčného plánu ľudských práv v Litve. S podporou UNDP dokázal Inštitút ombudsmana, založený v roku 1999, napomáhať pri reflektovaní rodových potrieb, postaral sa o väčšie využitie rodovej analýzy a posilnenie žien prostredníctvom advokačných kampaní a kampaní zameraných na zvyšovanie povedomia. Výsledky volieb v roku 2004 priniesli rekordne najvyšší podiel žien v parlamente: z celkového počtu 141 poslaneckých mandátov ženy obsadili 29, čo predstavuje 21 percent. Napísala: Ruta Svarinskaite, UNDP Litva Boj proti obchodovaniu so ženami v Bielorusku Táto prípadová štúdia pochádza zo Súhrnu o ľudských právach a starostlivosti. V rámci spoločného projektu UNDP a Európskej únie s názvom Boj proti obchodovaniu so ženami v Bieloruskej republike, ktorý implementovalo Ministerstvo práce a sociálnej ochrany, sa zrealizovala komplexná analýza národnej legislatívy a naformulovali odporúčania pre legislatívne úpravy v oblasti obchodovania. Okrem toho projekt umožnil vytvorenie databázy bieloruských a európskych organizácií, ktoré poskytujú služby obchodovaným ženám. Projekt tiež pomohol spustiť linku pomoci, ktorá poskytovala informácie ľuďom cestujúcim do zahraničia za účelom práce (viac ako 7.000 hovorov) a sprevádzkovať útulok pre obete obchodovania pre 25 žien. V rámci projektu vznikol aj informačný dokument o 11-ročnom bieloruskom dievčati, ktoré predávali vo viac ako 30 krajinách. Jednou z hlavných výziev, ktorým sa tento projekt pokúsil čeliť, bola snaha prelomiť stereotyp „ona je vinná“, keďže s obeťami sa často zaobchádzalo ako so zločincami. Prostredníctvom seminárov a stretnutí a za pomoci expertiek a expertov z Európskej únie, ktorí/é sa so svojimi bieloruskými kolegami podelili o príklady najlepšej praxe, pomohol projekt zmeniť vnímanie tohto problému zo strany policajných zložiek. Napísala: Alina Ostling, UNDP Bielorusko Presadzovanie rodovo citlivých politík a právnych r eforiem v Albánsku Táto prípadová štúdia pochádza zo Súhrnu o ľudských právach a starostlivosti. Vďaka úzkej spolupráci s vládnymi partnermi sa podarilo do Správy o stratégiách zmierňovania chudoby / Správy o pokroku v Národnej stratégii pre sociálny a ekonomický rozvoj v Srbsku po prvý raz zapracovať časť o rodovej rovnosti a zahrnúť odporúčania pre gender mainstreaming. Projekt UNDP zameraný na budovanie kapacít v oblasti uplatňovania rodového hľadiska poskytol oporu národnému tímu pre podporu rodovej rovnosti a Rodovému inštitútu na Univerzite v Tirane tým, že podporil nadviazanie partnerstva s Európskymi univerzitami s praktickými skúsenosťami v oblasti rodových štúdií. Popri tom UNDP v rámci projektu podporil aj tréningy zamestnancov a zamestnankýň ministerstiev a poskytol pomoc pri organizovaní komplexnej kampane na zvyšovanie povedomia. Napísala: Entela Lako, UNDP Albánsko


│ 128

Presadzovanie rodovo citlivých politík a právnych r eforiem v Tadžikistane UNDP v úzkej spolupráci s ostatnými členkami a členmi rozšírenej Rodovo tematickej skupiny (UNIFEM, ABA/CEELI, Nemecká AgroAction ap.) pri príležitostí Medzinárodného dňa žien v roku 2006, ktorý bol venovaný ženám v rozhodovacích procesoch, pripravili advokačnú akciu, zameranú na posilnenie úlohy a postavenia žien v rámci politického života v Tadžikistane. Akcia spojila ženské líderky, akými boli štátne tajomníčky, poslankyne a potenciálne politické líderky z národných vzdelávacích inštitúcií a mládežníckych organizácií. Umožnila potenciálnym líderkám naučiť sa viac o podpore žien, príležitostiach kariérneho rozvoja a národných politikách rodovej rovnosti. Vytvorilo sa fórum, v rámci ktorého pokračovali konzultácie o význame vzdelania pre dievčatá, pričom špeciálna pozornosť sa venovala užitočnosti existujúcich kvót pre dievčatá z vidieka, ktoré chcú študovať na univerzite. Zdroj: UNDP Good Practices in Gender Mainstreaming 2006 (Príklady dobrej praxe v uplatňovaní rodového hľadiska). Rodový tréning pre štátnych zamestnancov a zamestna nkyne v Rusku Táto prípadová štúdia pochádza zo Súhrnu o riadení a participácii. UNDP podporilo projekt pod záštitou prezidenta Ruskej federácie, ktorého cieľom bolo vytvoriť a implementovať rodovo špecifický tréning a nadväzujúci program do vzdelávania štátnych zamestnancov a profesorov Ruskej akadémie verejnej správy. V rámci projektu vznikli základné rodové tréningové moduly, ako aj manuály a metodologické usmernenia pre ďalšie šírenie ruských i medzinárodných príkladov dobrej praxe v oblasti podpory rodovej rovnosti. Vo viac ako 25 regionálnych pobočkách Ruskej akadémie verejnej správy sa pre štátnych zamestnancov a zamestnankyne zrealizovali tréningy budúcich trénerov a tréneriek. Napísala: Galina Kalinaeva, UNDP Rusko Miestne samosprávne vo ľby v Arménsku: Tréning budovania kapacít pre ženy Táto prípadová štúdia pochádza zo Súhrnu o riadení a participácii. Nízka reprezentácia žien v politickom živote v krajinách Južného Kaukazu vrátane Arménska vzbudzuje obavy, či sa schopnosti a potenciál žien adekvátne zohľadňuje a využíva pri riešení regionálnych sociálnych a ekonomických problémov. Okrem toho sa ukazuje, že ženy, ktoré sú zvolené na pozície v miestnej samospráve, potrebujú aj po zvolení podporu v posilňovaní ich líderských, samosprávnych a riadiacich zručností, aby mohli efektívne čeliť zodpovednostiam, ktoré im boli zverené. Arménsky program UNDP s názvom Rod a politiky na Južnom Kaukaze, realizovaný v partnerskej spolupráci s Rozvojovým fondom OSN pre ženy (UNIFEM) a Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), poskytol tréningy zamerané na prípravu na líderstvo a voľby a budovanie kapacít žien, ktoré kandidujú vo voľbách. V Jerevane a v ďalších desiatich regiónoch Arménska prebehli tréningy pre potenciálne kandidátky a pre ženské komunitné líderky. Séria tréningov sa konala mesiac pred miestnymi voľbami v roku 2005 a niektoré účastníčky inšpirovala k väčšiemu zapojeniu sa do volieb. Dvojdňový tréningový program sa venoval dvom základnými témam: 1) líderstvo a úloha žien v komunitnej mobilizácií 2) miestne samosprávne voľby.


│ 129

Tréning pozostával z interaktívnych diskusií, práce v skupinách a efektívnej kombinácie teórie a praktických skúseností. Účastníčky mali možnosť oboznámiť sa s národnými i medzinárodnými nástrojmi a mechanizmami na podporu a ochranu práv žien. Výsledky: Z celkového počtu účastníčok 21 žien kandidovalo vo voľbách a 9 z nich vyhralo: dve sa stali predsedníčkami komunitných rád, 7 z nich sa stalo členkami mestskej rady. Mnohé z účastníčok sa pripojili k volebnými tímom zvolených kandidátok alebo sa stali členkami volebných komisií. Počas volieb do miestnych samospráv sa celkovo zvýšilo percento žien, ktoré boli zvolené v porovnaní z rokom 2002: predsedníčky obsadili 2,08% predsedníckych postov v porovnaní z 1,39% v roku 2002 a 293 žien bolo zvolených za členky mestskej rady v porovnaní so 156 ženami v roku 2002. Nárast bol zaznamenaný aj v celkovom počte žien, ktoré kandidovali na pozíciu predsedníčky komunitnej rady: 451 v roku 2005 v porovnaní 277 v roku 2002. Napísala: Nune Harutyunyan, UNDP Arménsko Proces harmonizácie práva v Republike srbskej v Bos ne a Hercegovine Táto prípadová štúdia pochádza zo Súhrnu o ľudských právach a starostlivosti. Rodové centrum v Srbsku realizuje aktivity spojené s harmonizáciou legislatívy a ostatných predpisov a všeobecných zákonov so Zákonom Bosny a Hercegoviny o rodovej rovnosti. Príkladom je zákon o profesionálnej reintegrácií, kvalifikácií a zamestnávaní osôb zo zdravotnými postihnutím v Republiky srbskej, ktorý bol pozmenený podľa zákona Bosny a Hercegoviny o Rodovej rovnosti. Harmonizácia so zákonom o rodovej rovnosti sa zvlášť odráža v článku 4, ktorý hovorí o odstránení diskriminácie založenej na rode a sexuálnej orientácií a v článkoch 38 a 55 o rovnakom zastúpení v procesoch riadenia a rozhodovania. Rodové centrum je zapojené do konzultačných procesov pri príprave zákonov, ostatných predpisov a všeobecných zákonov. Vládne inštitúcie zasielajú návrhy alebo koncepty priamo centru, aby získali názor jeho expertiek a expertov vo vzťahu k harmonizácii navrhovaných zákonov so zákonom Bosny a Hercegoviny o rodovej rovnosti. Inštitúcie Rodové centrum a Agentúra Bosny a Hercegoviny pre rodovú rovnosť sú zodpovedné za monitorovanie a následné sledovanie implementácie zákona Bosny a Hercegoviny o rodovej rovnosti a rovnako majú možnosť iniciatívne navrhovať zákony, predpisy a všeobecné zákony, ktoré by viedli k dosiahnutiu rodovej rovnosti a spravodlivosti. Napísala: Klelija Balta and Armin Sirco, UNDP Bosna a Hercegovina; Samra Filipovic Hadziabdic, Bosnia & Herzegovian Gender Agency (Agentúra Bosny a Hercegoviny pre rodovú rovnosť); Spomenka Krnic, Gender Centre RS (Rodové centrum RS); Ana Vukovic, Gender Centre Bosnia & Herzegovina (Rodové centrum B&H).


│ 130

Znižovanie chudoby a ekonomický rozvoj Zastavenie prehlbujúcich sa rozdielov vo vzdelávaní chlapcov a diev čat v Tadžikistane Táto prípadová štúdia pochádza zo Súhrnu o vzdeláva ní. Pozadie: Tak ako v mnohých transformujúcich sa krajinách, aj ženy v Tadžikistane znášajú najťažšie bremeno a zodpovednosti za úlohy vyplávajúce z transformácie. Situáciu a zaťaženie žien prehlbujú dôsledky občianskej vojny, kolaps sociálnych služieb a záchranných sietí, ako aj migrácia za prácou. Nedostatok ekonomického a niekedy aj fyzického zabezpečenia vedie mladé ženy k predčasným manželstvám a znova sa objavuje aj polygamia. Ukazuje sa, že dochádza k zvráteniu dosiahnutých vzdelávacích úspechov, ktoré pochádzali ešte zo sovietskych čias. Je urgentne potrebné podniknúť kroky, ktoré by zastavili prehlbujúce sa priepastné rozdiely medzi vzdelávacími úspechmi chlapcov a dievčat. Jedným z dôvodov nízkeho počtu žien zo vzdialených regiónov v systéme vyššieho vzdelávania je fakt, že univerzity a inštitúcie nie sú v pozícii, ktorá by im umožnila poskytovať ubytovanie otvárajúce dvere pre život a štúdium v meste. Vo väčšine prípadov sa rodičia mladých žien boja o svoje dcéry kvôli nedostatku bezpečného ubytovania so základnou výbavou (voda, kúrenie, sanitárne zariadenie ap.). S cieľom posilniť prístup žien k vyššiemu vzdelaniu založil UNDP v roku 1998 v rámci svojho programu Úloha žien v rozvoji (Women in Development, WID) Vzdelávacie centrum Dušanbe. Cieľom tohto centra bolo pripravovať a realizovať tréningy zamerané na duševné a reprodukčné zdravie, ľudské práva a podporovať obsadzovanie žien do vedúcich pozícii v politike, ekonomike a v rámci ich komunít. Dnes toto vzdelávacie centrum zabezpečuje štipendijný program pre 150 mladých žien z 38 vzdialených horských oblastí. Každá zo žien dostáva v zmodernizovanej ubytovni v Dušanbe štipendium a bezplatné ubytovanie. Študentky zapojené do programu študujú na 10 inštitúciách vyššieho vzdelávania v odboroch, ako napr. medicína, poľnohospodárstvo, cudzie jazyky, pedagogika ap. Absolventky, ktoré boli v minulosti zapojené do programu centra, v súčasnosti pracujú pre miestnu samosprávu v regiónoch, odkiaľ pochádzajú; v miestnych školách učia ruský a anglický jazyk a vedú počítačové kurzy. Niektoré založili miestne mimovládne organizácie a komunitné skupiny. Vzdelávacie centrum je jedinečným príkladom dobrej praxe, ktorý pomohol zlepšiť prístup žien zo vzdialených regiónov k vyššiemu vzdelaniu. Každý rok sa rastúci počet žien uchádza o zaradenie do štipendijného programu a aktivít centra. Doplnkové kurzy ruského a anglického jazyka a počítačových a líderských zručností im pomáhajú lepšie sa zadaptovať na požiadavky univerzitných študijných programov a rozširujú ich obzory. Vzdelávacie centrum bolo odovzdané Ministerstvu školstva v septembri 2003. Napísala : Farrukh Shimardonov, UNDP Tadžikistan Gender mainstreaming vo vzdelávaní v Bosne a Herceg ovnine Táto prípadová štúdia pochádza zo Súhrnu o vzdeláva ní. Cieľom trojročného projektu s názvom Gender mainstreaming vo vzdelávaní a v médiách, ktorý sa realizoval v Bosne a Hercegovine, bola snaha zmeniť rodové stereotypy a profesionálnu segregáciu na všetkých úrovniach vzdelávania. Základ projektu tvorilo 6 seminárov pre približne 500 riaditeľov/riaditeľky a učiteľky/učiteľov z 208 základných škôl a 85 stredných škôl.


│ 131

Veľmi dôležité výsledky projektu predstavujú dva vydané zborníky: jeden sa zameriava na aspekty rodovej rovnosti v rôznych disciplínach vrátane náboženskej výchovy (moslimskej, ortodoxnej, kresťanskej a katolíckej) a druhý obsahuje súbor konkrétnych návrhov pre pedagogičky a pedagógov, ako pripravovať rôzne hodiny, workshopy, triedne aktivity alebo aktivity pre rodičov, zamerané na diskusie o otázkach rodových stereotypov a predsudkov. Prístup zvolený pre gender mainstreaming vo vzdelávaní v Bosne a Hercegovine je vynikajúcim príkladom komplexného a zároveň hĺbkového prístupu. Mobilizuje relevantných aktérov a aktérky vo vzdelávacom procese (deti a rodičov, učiteľky a učiteľov) a vytvára praktické podmienky na uskutočnenie zmien (cez osnovy, vzdelávanie pedagogičiek a pedagógov, poskytovanie materiálov) a priaznivé prostredie, v ktorom bolo možné aktívnym zapojením rodičov a detí zmeny uskutočniť. Je potrebné zdôrazniť dva dôležité vedľajšie účinky tohto komplexného prístupu pri uplatňovaní rodového hľadiska vo vzdelávaní pre Bosnu a Hercegovinu samotnú. Tento projekt spája profesionálov a profesionálky naprieč etnickými skupinami a tak prispieva k budovaniu tolerantnej občianskej spoločnosti a lepšej akceptácií rozdielov medzi ľuďmi vrátane rodových rozdielov. Navyše, projekt, ktorý obsahuje konkrétne návrhy pre pedagogičky a pedagógov, prináša do systému novú, modernú a na študentov a študentky zameranú metodológiu, ktorá je pre celý vzdelávací systém Bosny a Hercegoviny novinkou (s témami ako sú zdravie, láska, priateľstvo, rodinný život ap.). Tento projekt vytvára silné prepojenie medzi prístupom vzdelávania zameraného na život a zmenou patriarchálnych hodnôt. Napísala: Marina Blagojevic, upravené podľa: Zborník gender pristupa u odgojno-obrazovnom procesu, Sarajevo: Ministravo za ljudska prava i izbeglice Bosne i Hercegovine, 2005. Rovnaké príležitosti a diskriminácia na trhu práce v Moldavsku Táto prípadová štúdia pochádza zo Súhrnu o práci. V súlade s ústavou Moldavskej republiky majú všetci občania a občianky krajiny rovnaké práva bez ohľadu na pohlavie. Projekt s názvom Podpora rodovej rovnosti prostredníctvom legislatívy, ktorý sa realizoval s podporou Rozvojového fondu pre ženy OSN (UNIFEM), umožnil realizáciu rodovej analýzy legislatívy a prípravu návrhu zákona o rovnakých príležitostiach pre mužov a ženy. Napriek tomu nepriama diskriminácia na trhu práce ostáva naďalej problémom. Príkladom je približne 70 percent sťažností adresovaných na Oddelenie Inšpekcie práce v posledných rokoch, ktoré podali ženy a z ktorých mnohé sa týkali diskriminácie pri hľadaní si zamestnania. Diskriminácia sa prejavila otázkami, ktoré im kládli počas pohovoru: napr. je kandidátka vydatá? Koľko má detí? ap. Okrem toho, zamestnávatelia často požadovali doloženie lekárskeho potvrdenia, ktoré by potvrdilo, že kandidátka nie je tehotná. Prečo sa to deje?

• zamestnávatelia predpokladajú, že budú musieť znášať náklady vzťahujúce sa na reprodukčné úlohy žien – existenciu detí, ktoré potrebujú starostlivosť, pravdepodobné voľno navyše kvôli starostlivosti o choré deti, rodičovské voľno (materská dovolenka) ap.

• nedostatky legislatívy – je veľmi ťažké dokázať prítomnosť diskriminácie v situáciách, keď nie je priamo zakázaná zákonom

Opatrenia rodovej rovnosti


│ 132

• Moldavská republika zrealizovala rodovú analýzu legislatívy v rámcoch CEDAW s cieľom identifikovať diery v súčasných zákonoch.

• Vo februári 2006 prijal parlament zákon o rovnakých príležitostiach, ktorý obsahoval aj špeciálny článok upravujúci vzťahy medzi zamestnávateľom a zamestnancami.

Výzvy Ďalším dôležitým krokom je vytvorenie mechanizmov a nástrojov pre implementáciu zákona do praxe. Konečným cieľom vládnej politiky by malo byť odstránenie rodovej diskriminácie. Napísala: Valentina Budrug-Lungu, Project Manager, UNIFEM, Gender Equality Legislation in Moldova – Legislatíva rodovej rovnosti v Moldavsku (referencia: Osmochescu, Rotarciuc a kol. (2004): Official Monitor of The Republic of Moldova (2006) – Oficiálne monitorovanie Moldavskej republiky) Iniciatívy na podporu podnikania žien v Turecku Projekt UNPD vo východnej a juhovýchodnej oblasti Anatólie sa zameriava na vidiecky rozvoj turizmu ako zdroja ekonomického rastu. Jeho cieľom je zintenzívniť budovanie kapacít pre rozvoj miest a vidieka v tomto regióne. Projekt je jedinečný tým, že podporuje na jednej strane pilotné iniciatívy dedín a komunít, v rámci ktorých si ľudia sami určujú svoje rozvojové priority a plánovanie, a zároveň pomáha regionálnym guvernérom a guvernérkam lepšie si zadefinovať miestne priority. V rámci aktivít v oblasti budovania kapacít bolo do tréningov zapojených 5000 ľudí a 30 percent z nich boli ženy. Dosiaľ pomohol projekt vytvoriť 1136 pracovných miest. S cieľom posilniť prínos pre ženy UNDP vytvoril a následne implementoval podporné iniciatívy pre ženy podnikateľky. V rámci programov realizovaných v juhovýchodnej Anatólii dostalo približne 150 žien intenzívny tréning v oblasti rodovej rovnosti, riadenia podniku a komunikácii. Zdroj: UNDP Good Practices in Gender Mainstreaming 2006 (Príklady dobrej praxe v uplatňovaní rodového hľadiska). Mikropôži čkový program pre ženy vo vidieckych oblastiach v Ta džikistane Táto prípadová štúdia pochádza zo Súhrnu o rozvoji súkromného sektora. Vďaka vysokej miere migrácie za prácou stoja na čele mnohých rodín vo vidieckych oblastiach ženy. Miestne zvyklosti spôsobujú, že ekonomická situácia žien je neistá a zanecháva ich v zraniteľnej pozícii. Túto situáciu ešte viac zhoršuje závislosť žien od peňazí, ktoré im posielajú muži, ktorí odišli za prácou. Projekt zvyšuje nezávislosť žien a posilňuje ich schopnosti starať sa o rodinu tým, že ich učí, ako získať pôžičku a použiť ju na rôzne aktivity, ako napr. na chov dobytka, pestovanie zemiakov a obilia, záhradníctvo, chov hydiny a rozvoj malého a stredného podnikania. UNDP prostredníctvom svojho Komunitného programu podporilo viac ako 90 Jamoat Centier zdrojov (Jamoat Resource Centre, JRC), čím sa posilnilo participatívne a decentralizované rozhodovanie na lokálnej úrovni a zlepšil sa komunitný rozvoj, transparentnosť a zodpovednosť. Rotačný fond pre JRC vznikol s cieľom pomôcť chudobným komunitám, ktorým chýba kapitál. Taktiež slúži ako mechanizmus udržateľného spravovania grantov pre projekty malého rozsahu, keďže JRC sú schopné určiť priority pre komunitné problémy, zostaviť komunitné akčné plány, vytvoriť návrhy na projekty pre získanie financií a realizovať


│ 133

monitorovanie a vyhodnotenie. JRC riadi rada volených zástupcov z dediny. Navyše, popri JRC sa vytvárajú aj rodové výbory a ženské centrá. Do roku 2005 tvoril podiel žien čerpajúcich pôžičku z celkového počtu čerpajúcich od 27 do 33 percent. V roku 2006 zvýšil UNPD v Tadžikistane podiel žien pri čerpaní pôžičiek až na 50 percent. Prečo je dôležité používa ť rodovú perspektívu v rámci mikropoži čkových príležitostí? Väčšinu tadžickej populácie (dokonca až 51 percent) tvoria ženy. Navyše 60 až 80 percent poľnohospodárskej činnosti vykonávajú ženy. Napriek tomu muži využívajú pôžičky častejšie ako ženy. Cieľom UNDP je preto v súlade s vyššie uvedeným faktom zvýšiť podiel prijímateliek žien. Navyše počet ľudí migrujúcich za prácou sa zvyšuje, čo zanecháva mnoho žien osamotených v starostlivosti o rodinu. Vznikajú tak rodiny, na „čele ktorých stojí žena“ a preto sa UNDP domnieva, že je potrebné ženy vo vidieckych oblastiach intenzívne podporovať v tom, aby sa zapájali do pôžičkového programu UNDP. Čo je cie ľom? Pre čo sú intervencie rodovo cielené? Po prvé, cieľom je zvýšiť status žien v spoločnosti. Hoci muži zvyknú dostať pôžičku, zvyčajne sú to ženy, ktoré prevezmú zodpovednosť za realizáciu aktivít, na ktoré bola pôžička určená. Preto UNDP chce, aby ženy pôžičky dostávali samy a zapojili sa tak do procesov tvorby príjmu. Po druhé, je to veľmi citlivá otázka, ktorá sa týka náboženstva, kultúry a tradícií miestnej populácie. V tomto ohľade je cieľom intervenovať a zmeniť správanie miestnych ľudí tým, že ženy dostávajú viac príležitostí zlepšiť si kvalitu života a svoje postavenie v spoločnosti. Napísala: Farrukh Shimardonov, UNDP Tadžikistan. Rodové rozpo čtovanie (gender budgeting) v Rusku Táto prípadová štúdia pochádza zo Súhrnu o makroeko nomike a obchode. Zámerom projektu UNIFEM je rozvíjať metódy rodového rozpočtovania za účelom zvyšovania rodovej citlivosti vlády a s cieľom posilniť úlohu žien v rozhodovacích procesoch v Rusku ich zapájaním do rozpočtovacích procesov. Projekt sa realizuje v čase, kedy prebieha celá škála reforiem, ktoré zahŕňajú zásadné zmeny v rozpočtovo-daňových vzťahoch v rámci decentralizácie vrátane prenosu kompetencií v sociálnej oblasti z federálnej úrovne na regionálnu. Reformy v sociálnej oblasti v Rusku poukázali na dôležitý problém: zabezpečenie ľudských práv mužov a žien na celom území Ruskej federácie (RF). Preto boli supervízia a kontrola rozpočtových tokov smerujúcich do regiónov a k rôznym skupinám populácie občianskej spoločnosti, ako aj permanentná analýza a monitorovanie prostredníctvom metód rodového rozpočtovania, vyhodnotené ako efektívne nástroje podpory ľudských práv vrátane práv žien na celom území Ruska. Na vytvorenie metodológie rodového rozpočtovania v Rusku projekt získal kvalitných expertov a expertky v oblasti rozpočtovania a rodovej problematiky. Projekt tiež umožnil zmysluplnú spoluprácu mnohých partnerov – zástupcov/zástupkýň exekutívy a predstaviteľov/predstaviteliek legislatívnej moci, občianskej spoločnosti, masovej komunikácie a expertov/expertiek.


│ 134

Od začiatku projektu v roku 2004 sa dosiahli nasledovné k ľúčové výsledky: - bola vypracovaná metodológia rodového rozpočtovania na federálnej a regionálnej úrovni, ktorá zohľadňuje zmeny v zákone o rozpočte v kontexte decentralizácie, - po prvý raz sa v Rusku spoločne realizovala rodová analýza federálneho a regionálneho rozpočtu (Republika Komi) a rodová analýza súboru zákonov, ktoré ovplyvňujú rozhodnutia v rozpočtovej politike; tieto zákony zahŕňajú zákon o výške minimálnej mzdy, o štátnych prídavkoch pre rodičov s deťmi a o rozpočte federálneho fondu pre povinné zdravotné poistenie. Navyše, vláda Ruskej federácie získala veľké množstvo odporúčaní a niekoľko pozmeňovacích návrhov bolo prijatých aj na miestnej a regionálnej úrovni. Tieto odporúčania predstavujú prerozdelenie približne 50 miliárd rubľov (1,8 miliardy dolárov) vo federálnom rozpočte na pokrytie výdavkov rodovo citlivých opatrení vrátane opatrení na zvýšenie minimálnej mzdy a zvýšenie mzdy v sociálnych sektoroch (zdravie, vzdelávanie a kultúra), kde tvoria ženy väčšinu, ako aj zvýšenie prídavkov na deti a zvýšenie miery oslobodenia od dane pre rodiny s deťmi (medzi inými). Napísali: UNIFEM CIS Právo žien na vlastníctvo pozemkov v Tadžikistane Táto prípadová štúdia pochádza zo Súhrnu o rozvoji súkromného sektora. Vďaka projektu UNIFEM v Tadžikistane s názvom Právo ženy vlastniť pozemok prijal parlament vo februári 2004 štyri pozmeňovacie návrhy k zákonu o pozemkoch. Tieto zmeny sa vzťahujú predovšetkým k majetkovým právam žien a k ich prístupu k zdrojom, ktoré predstavuje pôda. Prijali sa nasledovné zmeny: Článok 71 – zmenený článok hovorí, že každá rodina ma právo získať pridelený pozemok. Zmena zjednodušuje úpravu podmienok vlastníckych práv a ich spravovanie. Predtým každé hospodárstvo dostalo pridelený pozemok, hoci v skutočnosti jedno hospodárstvo zdieľalo niekoľko rodín. Bolo takmer nemožné vystopovať a spravovať majetkové a/alebo vlastnícke práva. Článok 14, paragraf A – zmenený článok hovorí, že všetci členovia rodiny vrátane žien, dostanú tzv. potvrdenie o užívaní pôdy (Land Use Certificate, LUC) popri všeobecnom LUC, ktoré dostane hlava rodiny, a bude stanovený aj pevný podiel na pozemku pre ženy a dievčatá v danej rodine. Predtým získal LUC iba muž ako hlava rodiny a ani žena, ani deti nezískali žiadny dokument, ktorý by potvrdzoval ich právo na podiel na pozemkoch rodiny. Články 67 až 69 sa z novelizovaného zákona odstránili. Podľa týchto článkov mala byť predchádzajúca kolektívna pôda rozdelená medzi stálych a riadnych členov kolchozov. Ženy, ktoré boli na materskej dovolenke alebo neboli členkami konkrétneho kolchozu, by tak boli vylúčené z procesu rozdeľovania pôdy. Článok 66 pridali, aby nahradil vylúčené články 67 až 69 a jeho nová verzia hovorí, že všetci občania a všetky občianky republiky majú rovnaké práva na podiely na svojich pozemkoch. Napísali : UNIFEM CIS


│ 135

Zohľadňovanie rodového h ľadiska v stratégií znižovania chudoby v Srbsku Táto prípadová štúdia pochádza zo Súhrnu o chudobe. Prostredníctvom participácie na procese tvorby návrhu Srbských stratégií na znižovanie chudoby (PRSP) v roku 2003 (PRS) sa UNDP naučil veľa o otázkach rodovej rovnosti a vytvoril Poradenský výbor občianskej spoločnosti (Civil Society Advisory Committee, CSAC) pozostávajúci z deviatich mimovládnych organizácií, ktoré participovali na tvorbe návrhu. Do CSAC bola zapojená jedna nezisková organizácia zameriavajúce sa na práva žien a otázky rodovej rovnosti. Počas dvoch kôl konzultácií sa zozbierali pripomienky od približne 250 organizácii poskytujúcich komunitné služby prostredníctvom emailov, okrúhlych stolov a fokusových skupín. Členky a členovia CSAC, ktorí/é boli zodpovední/é za otázky rodovej rovnosti, zabezpečovali pravidelný kontakt so sieťou ženských organizácii. Napriek návrhom CSAC a silnej podpore rodového experta/expertky z vládneho tímu expertov a expertiek nebolo v dokumente rodové hľadisko zohľadnené. Namiesto toho sa spracovali otázky rodovej rovnosti do samostatného zhrnutia o rodovej rovnosti a chudobe žien. Napriek tomu vládni/e experti a expertky a organizácie občianskej spoločnosti zhodnotili proces ako vzájomne prínosný. Po skončení konzultačného procesu sa vytvorila skupina štyroch mimovládnych organizácií, ktoré síce boli čiastočne spokojné s mierou zapracovania rodových otázok v rámci PRSP, ale zároveň sú odhodlané pokračovať v monitorovaní implementácie PRSP s cieľom uistiť sa, že rodové otázky nebudú relevantní aktéri a aktérky zanedbávať. Stretnutia a diskusie, ktoré predchádzali schváleniu pripomienok k PRSP, vytvorili príležitosti pre výmenu informácií a poznatkov vo vzťahu k témam rodovej rovnosti. Ako povedal jeden z členov a členiek CSAC: „Netušil som, že existuje toľko aspektov chudoby žien, ktoré sa natoľko odlišujú od chudoby mužov. Vždy som myslel, že ak chcem ukázať, že beriem ohľad na rodovú rovnosť, nemôžem poukazovať na to, že sú muži a ženy rôzni.“ A preto popri samotnej spoločnej práci na príprave PRSP otvorila táto spolupráca aj nové dimenzie zdieľania poznatkov naprieč rôznymi oblasťami. Jedným z neočakávaných prínosov je, že viaceré mimovládne organizácie sa rozhodli zohľadňovať rodové hľadisko vo svojej ďalšej práci a na druhej strane organizácie pôsobiace špeciálne v oblasti rodovej rovnosti a práv žien získali poznatky o špecifických otázkach iných zraniteľných skupín. Napísala: Vesna Ciprus, UNDP Srbsko Zosúladenie indikátorov v Miléniových rozvojových c ieľov v Kirgizsku Táto prípadová štúdia pochádza zo Súhrnu o chudobe. Zosúladením rozvojových indikátorov uplatňovaných v niekoľkých rozvojových rámcoch preukázala Kirgizská republika politickú vôľu implementovať medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv žien. Existencia niekoľkých medzinárodných záväzkov, akými sú napr. Miliónové rozvojové ciele, CEDAW a Pekinská akčná platforma (BPFA), predstavuje pre krajinu príležitosť vytvoriť synergie medzi týmito záväzkami a národnými strednodobými stratégiami. UNIFEM inicioval a facilitoval proces harmonizácie platforiem a politík v snahe minimalizovať duplicitu práce a zdrojov počas rôznych fáz implementácie, monitorovania a podávania správ o rodovej rovnosti ľudských práv žien. V rámci tejto iniciatívy sa harmonizovali rozvojové indikátory rodovej rovnosti a ľudských práv žien podľa CEDAW, BPFA a niekoľkých národných stratégií v kontexte Miléniových rozvojových cieľov (Millenium Development Goals, MDGs). Tento harmonizovaný súbor


│ 136

indikátorov sa stal platformou na gender mainstreaming v národných plánoch a socioekonomických programoch. Súbor tak umožnil zapracovanie rodového hľadiska do druhej Národnej správy o Rozvojových miléniových cieľoch, využil sa pri príprave Štatistickej publikácie o Miléniových rozvojových cieľoch s indikátormi členenými podľa pohlavia, a použil sa aj na prípravu rodových štúdií (tzv. rodových brožúr) pre vybranú radu ministerstiev a vládnych agentúr. Nakoniec sa využil pri príprave faktického materiálu na tému Rod a Miléniové rozvojové ciele. Navyše, Národný štatistický výbor odsúhlasil použitie súboru harmonizovaných indikátorov na prípravu ročnej štatistickej správy v kontexte Miléniových rozvojových cieľov. Okrem toho projekt umožnil vďaka spoločnému úsiliu UNIFEM, UNDP a s podporou vlády Kirgizskej republiky zapojiť do hlavnej vládnej skupiny, podieľajúcej sa na tvorbe druhého národného plánu stratégií na zmierňovanie chudoby, mnoho rodových expertov a expertiek. Ich hlavným cieľom bolo pomôcť, aby sa matica politík a opatrení tejto strednodobej stratégie stala rodovo citlivou práve vďaka použitiu súboru harmonizovaných rodovo citlivých rozvojových indikátorov. Niektoré produkty vytvorené na základe tohto harmonizovaného súboru indikátorov možno nájsť na webovej stránke http://db.un.org.kg, ktorá vznikla v rámci globálneho projektu UNDP Rod a Miléniové rozvojové ciele. Napísali : UNIFEM CIS Rod a národné miléniové rozvojové ciele v Tadžikist ane V rokoch 2004 a 2005 realizovala tadžická vláda s podporou UNDP/MDG zhodnotenie potrieb v rámci Miléniových rozvojových cieľov. Na rodovú rovnosť sa zamerala špeciálna sektorová pracovná skupina, ktorá analyzovala súčasnú situáciu a vytvorila súbor odporúčaní spolu s finančnými odhadmi zdrojov potrebných na ich implementáciu. Analýza potrieb poskytla východisko pre vytvorenie Národnej rozvojovej stratégie na roky 2005 až 2015 a Druhej stratégie zmierňovania chudoby na roky 2006 až 2010, ktorú v súčasnosti vláda pripravuje. Zdroj: UNDP Good Practices in Gender Mainstreaming 2006 (Príklady dobrej praxe v uplatňovaní rodového hľadiska). Rod a národné Miléniové rozvojové ciele v Albánsku Podpora UNDP pri národnej správe o Miléniových rozvojových cieľoch viedla k identifikácii uplatňovania rodového hľadiska ako jedného zo štyroch princípov vládneho prístupu k miléniovým rozvojovým cieľom. Každá z regionálnych správ o Miléniových rozvojových cieľoch a regionálnych rozvojových stratégiách upozorňuje na rodovú nerovnosť ako na jednu z kľúčových prekážok rozvoja krajiny a zahŕňa špecifické opatrenia na zvýšenie participácie žien v rozhodovacích orgánoch, posilnenie zapojenia žien do ekonomického rozvoja a zníženie počtu dievčat, ktoré nedokončia školu, obzvlášť vo vidieckych oblastiach. Ženské organizácie sa aktívne zapojili do formulovania miestnych cieľov a rozvojových priorít. Zdroj : UNDP Good Practices in Gender Mainstreaming 2006 (Príklady dobrej praxe v uplatňovaní rodového hľadiska).


│ 137

Muži proti domácemu násiliu v Arménsku Táto prípadová štúdia pochádza zo Súhrnu o zdraví. Masovo-komunikačné média predstavujú jeden z najefektívnejších nástrojov používaných pri zvyšovaní povedomia o domácom násilí a realizácii informačných kampaní na podporu práv žien. S ohľadom na ich kľúčovú úlohu vo výmene a šírení informácií zapojil UNDP program Rod a politiky do projektu Muži proti domácemu násiliu, ktorý realizovali dve miestne mimovládne organizácie, aj komponent masovo-komunikačných prostriedkov. Mediálny komponent sa zameral na novinárov/novinárky a redaktorov/redaktorky miestnych televízií, rádií a novín, a to prostredníctvom špecializovaného tréningu, ktorý sa zameral na posilnenie potrebných zručností a poznatkov mediálnych zástupcov a zástupkýň v oblasti podpory verejnej diskusie o domácom násilí. Tréning obsahoval témy, ako úloha masovo-komunikačných prostriedkov pri odhaľovaní problému domáceho násilia v spoločnosti, korektné etické pravidlá pre podávanie správ, realizovanie rozhovorov s obeťami domáceho násilia a písanie článkov. Súčasťou projektu bola aj príprava série diskusných programov na tému domáceho násilia, ktoré nasledovali po ukončení tréningu. Tréning jasne ukázal, že cieľová skupina mala prevažne nejasné predstavy o fenoméne domáceho násilia a viacerých foriem rodinného násilia, a že novinári a novinárky významne podceňujú mieru výskytu tohto násilia v ich miestnych komunitách. V nadväznosti na tréning Arménska Asociácia pre vzťahy s verejnosťou, jedna z dvoch mimovládnych organizácií, ktoré projekt realizovali, pripravila s podporou Programu Rod a politiky sériu diskusných programov o domácom násilí, ktoré sa vysielali v miestnej televízii. Programy sa zamerali na úlohu arménskych štátnych orgánov, medzinárodných organizácií, polície, súdnej moci a orgánov činných v trestnom konaní, ako aj sociálnych pracovníkov a pracovníčok a miestnych mimovládnych organizácií v prevencii a riešení domáceho násilia a v podávaní správ o násilí. Medzi účastníkmi a účastníčkami boli predstavitelia a predstaviteľky arménskeho ministerstva práce a sociálnych veci, agentúr sociálnych služieb, polície, mimovládnych organizácií a expertov a expertiek zaoberajúcich záležitosťami žien. Diskusné programy sa zmenili na horúce televízne debaty, ktoré poukázali na viaceré tendencie: rastúci záujem o otázky domáceho násilia v radoch predstaviteľov a predstaviteliek štátu a občianskej spoločnosti, vynárajúcu sa potrebu identifikovať spoľahlivé mechanizmy na realizáciu štúdií a preventívnych opatrení zameraných na domáce násilie, ako aj potrebu silnejšej spolupráce medzi štátom a medzinárodnými organizáciami v oblasti prevencie domáceho násilia a znižovania jeho výskytu. Jedným z najdôležitejších výsledkov diskusií bolo iniciovanie aktívnej spolupráce medzi arménskou políciou a UNDP programom Rod a politiky. V súčasnosti sa pripravuje rozpracovanie stratégie na posilnenie informačných zložiek polície v zbere dát o prípadoch domáceho násilia, ktoré pomôže získať jasnejší obraz o domácom násilí v Arménsku. To na oplátku pomôže identifikovať vhodné opatrenia na zníženie domáceho násilia a posilní prácu policajných dôstojníkov a dôstojníčok a sociálnych pracovníkov a pracovníčok, ktorí/é sa stretávajú s takýmito prípadmi na každodennej báze. Napísala: Nune Harutyunyan, UNDP Arménsko.


│ 138

Kosovské ochranné zbory – uplat ňovanie Rezolúcie BR OSN č. 1325 Táto prípadová štúdia pochádza zo Súhrnu o krízovej prevencii a obnove. Gender mainstreaming v rámci Kosovských ochranných zborov (Kosovo Protection Corps, KPC): Zvyšovanie počtu žien pôsobiacich v rámci tejto inštitúcii a ich podpora, aby postúpili na vyššie pozície. Kosovské ochranné zbory pôsobia ako civilná agentúra, poskytujúca služby v oblasti podpory v prípadoch výnimočných krízových udalostí a v rámci obnovy. Vo svojej každodennej činnosti sa často stretávajú s problémami, ktoré sa týkajú rodových otázok, ako napr. domáce násilie alebo obchodovanie so ženami. V nadväznosti na Rezolúciu 1325 bol Výbor Kosovských ochranných zborov pre rodovú rovnosť zodpovedný za kontrolu uplatňovania rodového hľadiska v rámci práce Zboru a za poskytovanie rodových tréningov pre členov a členky Zboru. UNIFEM podporuje Radu pri inštitucionalizácii a posilňovaní jej práce najmä tým, že poskytuje Rade a vysokým dôstojníčkam a dôstojníkom tréningové semináre k témam rodovej rovnosti a uplatňovania rodového hľadiska a pomáha im s tvorbou tréningových materiálov. Z dlhodobého hľadiska budú výsledkom práce zmeny v rodových štruktúrach a demokratickejšia spoločnosť, ktoré sa dosiahnu tým, že sa zlepší pozícia žien a podniknú sa kroky vedúce k obmedzeniu domáceho násilia a obchodovania s ľuďmi. Napísala: Flora Macula, UNIFEM Kosovo Ženy-líderky v preventívnom rozvojovom programe v K irgizsku Táto prípadová štúdia pochádza zo Súhrnu o krízovej prevencii a obnove. Cieľom Preventívneho rozvojového programu UNDP v Kirgizsku je zmierniť nestabilitu v Údolí Fergana tým, že sa posilní komunitná participácia. Program sa sústreďuje na zmierňovanie konfliktov, ktoré môžu vyvolávať napr. napätie na hraniciach so susediacimi krajinami, etnicky založené politiky, ale aj boje o nedostatočné zdroje, a to prostredníctvom infraštruktúrnych zlepšení menšieho rozsahu a schémy sociálnej pomoci na komunitnej úrovni. Ženy predstavujú veľkú časť členskej základne komunitných organizácií, s ktorými UNDP spolupracuje. Ženy vedú 2 z 15 projektov, ktoré sú v súčasnosti realizované prostredníctvom tohto programu. Rabia Kazybekova vedie projekt, v rámci ktorého sa buduje Nedeľná škola pre etnické menšiny v oblasti Karusuu. Je zodpovedná za oblasť sociálnej pomoci. Podarilo sa jej od vlády získať navyše 800.000 som (kirgizská mena, 100 som = 2,6 $), ktoré Nedeľnej škole pokryjú časť opráv a vybavenie nábytkom. Hadicha Jumabaevea koordinovala vybudovanie strednej školy pre deti z izolovaného pohraničného územia v oblasti Aravan. V súčasnosti je zodpovedná za sociálnu oblasť na magistráte v meste Toomoyun. Je zapojená na do tzv. sociálnej asistencie, ktorej cieľom je vyhľadávať zraniteľné skupiny a pomôcť im. V rámci viacerých projektov sa dokonca úspešne zrealizovali rôzne prieskumy a kampane zamerané na zvyšovanie povedomia o rodových aspektoch prevencie konfliktov, ktoré zahŕňali vytvorenie video dokumentov, organizovanie seminárov a tréningové a fokusové skupinové diskusie. Napísala: Anastasia Divinskaya, UNDP Kirgizsko


│ 139

Ženy ako partnerky v úsilí o odzbrojenie v Albánsku Projekt Kontroly malých a ľahkých zbraní (Small Arms and Light Weapons Control, SALWC), ktorý UNDP odštartoval v Albánsku v roku 2002, vyvinul jedinečný prístup k dobrovoľnému civilnému odzbrojovaniu kombináciou programu na odovzdanie zbrane so stimulmi pre komunitný rozvoj a s komplexnou stratégiou na zvyšovanie povedomia. UNIFEM a UNDP implementovali komplexnú stratégiu, zameranú na rozvoj kapacít žien partnersky spolupracovať v úsilí o odzbrojenie. Komparatívny prieskum skúseností nazbieraných v rámci daného projektu, ako aj v iných projektoch, ukázal, že keď sú ženy cieľovou skupinou kampaní na zvyšovanie povedomia, projekty zberu zbraní sú úspešnejšie. Obzvlášť polícia ocenila podporu, ktorú získala od žien v oblastiach, kde sa projekty realizujú. Niektoré výsledky v oblasti zvyšovania podvedomia:

• Po tréningu boli ženy výrečnejšie a odvážnejšie pri presviedčaní členov svojich rodín, aby odovzdali zbrane. Ženy sa cítili posilnené tým, že mali možnosť viac sa zapojiť do diskusie, z ktorej boli historicky vylúčené. Muži ocenili úlohu, ktorú ženy zohrali pri ich presvedčovaní, aby sa odzbrojili.

• Vzťahy žien s miestnymi bezpečnostnými zložkami sa posilnili. Uvádzali, že sa zvýšila ich dôvera v políciu a cítili sa pripravenejšie obrátiť sa na políciu v prípade, že by potrebovali pomoc.

• Názory verejnosti na odzbrojenie získali komplexnejší rozmer. Ľudia, ktorí sa zúčastnili na rozhovoroch v rámci prieskumu, dnes odzbrojenie vnímajú nielen ako jediné opatrenie, ktoré pomôže obmedziť kriminalitu, ale aj ako niečo, čo má dôležitý vplyv na politickú, sociálnu a ekonomickú stabilitu.

Napísala: Vanessa Farr, expertka na bezpečnosť (viď Prehľad o krízovej prevencii a obnove) HIV & AIDS Kampaň proti AIDS s ú časťou športových a hudobných hviezd v Bielorusku Dve hlavné akcie, ktoré boli súčasťou UNDP Kampane proti AIDS s účasťou športových a hudobných hviezd, špeciálne uvádzali ženy ako najviac zraniteľnú skupinu v súvislosti s epidémiou AIDS a sústredili sa zapojenie žien a dievčat do prevencie a liečby HIV. Nový Národný program prevencie HIV/AIDS vo väzniciach taktiež zohľadňuje rodové dimenzie HIV/AIDS a to tak, že ponúka rovnaké služby mužom aj ženám vo väzení, ARV (antiretrovirotickú) liečbu a prístup k dobrovoľnému testovaniu a poradenstvu. UNDP podporil výstavu fotografií Dvere, ktorú zorganizovala mimovládna organizácia Pozitívne hnutie. Výstava sa zamerala na život dievčaťa s AIDS a hosťovala v troch bieloruských mestách, ale aj v ďalších mestách za hranicami Bieloruska (Vilnius, Moskva, Riga, Kyjev, Ľvov a Odesa). Výstavu navštívilo viac ako 20.000 ľudí, ktorých príbeh HIV pozitívneho dievčaťa oslovil. Zdroj: UNDP Good Practices in Gender Mainstreaming 2006 (Príklady dobrej praxe v uplatňovaní rodového hľadiska).


│ 140

Líderstvo žien pri presadzovaní vä čšieho zapojenia ľudí žijúcich s HIV a AIDS Táto prípadová štúdia pochádza zo Súhrnu o HIV a AI DS. Stigmatizácia a diskriminácia, s ktorou sa zo strany zdravotníckeho personálu stretávajú ľudia žijúci s HIV a AIDS, je jednou z najväčších prekážok prístupu k liečbe a k službám starostlivosti. Nadácia Partnerstvo v Zdraví (Foundation Partnership in Health, FPH), mimovládna organizácia, ktorú vedú ženy, podporuje lepšiu starostlivosť pre ľudí, ktorí žijú s HIV a AIDS tým, že posilňuje partnerstvo medzi špecialistami a špecialistkami na infekčné ochorenia v nemocniciach, klinikách a v mimovládnych organizáciách, ministerstvami zdravotníctva v piatich balkánskych krajinách a Misiou OSN v Kosove. Nadácia pripravila v Skopje (Macedónsko) v októbri 2005 prvú regionálnu konferenciu o HIV a AIDS, na ktorej bola hlavnou rečníčkou žena žijúca s AIDS. Okrem toho boli na konferenciu pozvaní/é ďalší muži aj ženy, ktorí/é žijú s HIV/AIDS v krajinách tohto regiónu. Výsledkom tejto iniciatívy je, že si ľudia žijúci s HIV/AIDS začali vytvárať regionálnu sieť, ktorá im umožní spoločne obhajovať ich právo na prístup k liečbe. Jednou z týchto žien je zubárka, ktorá sa nakazila v rámci svojej lekárskej praxe. Teraz spolupracuje s ministerstvom zdravotníctva na vytvorení postupov a usmernení pre bezpečnosť práce v zubárskej praxi s ohľadom na prevenciu HIV. Nadácia zapojila ľudí žijúcich s HIV/AIDS aj do národných klinických tréningov pre lekárov a lekárky a zdravotnícky personál v sektore primárnej zdravotnej starostlivosti v Bosne a Hercegovine, Macedónsku, Čiernej hore a Albánsku. Tréning predstavoval pre väčšinu poskytovateľov primárnej zdravotníckej starostlivosti vôbec prvú príležitosť stretnúť sa a otvorene diskutovať s ľuďmi, ktorí žijú s HIV/AIDS, o otázkach liečby, starostlivosti a podpory. Spätná väzba, ktorú poskytli títo poskytovatelia a poskytovateľky primárnej zdravotníckej starostlivosti a evaluácia, ktorá sa realizovala po skončení tréningov, ukázali, že sa zvýšila citlivosť účastníkov a účastníčok tréningu a ich ochota zaoberať sa ľuďmi, ktorí žijú s HIV/AIDS. Okrem toho sa Nadácia usiluje podporovať vlády v regióne, aby sa snažili pre svoje programové plánovanie a formulovanie politík získať vstupné informácie priamo od ľudí žijúcich s HIV/AIDS. Napísala: Lee-Nah Hsu, expertka na HIV a AIDS. HIV programy zamerané na riešenie rodových otázok v Kirgizsku Táto prípadová štúdia pochádza zo Súhrnu o HIV a AI DS. Výmenný program ihiel a injek čných strieka čiek v meste Osh, Kirgizsko: UNDP v Kirgizsku podporuje komplexný, národný, multisektorový podporný program HIV prevencie a AIDS starostlivosti. Zahŕňa posilnenie legislatívnych rámcov, ochranu práv, zapojenie ďalších sektorov popri zdravotníctve, ako napr. sektor spravodlivosti, obrany, uniformovaných služieb, sociálnej pomoci a vzdelávania. V tomto kontexte splnomocňujúca legislatíva umožňuje vytváranie komunitných terénnych služieb výmeny ihiel a striekačiek, ktoré sú prepojené s miestnymi nemocnicami. Terénni/e pracovníci a pracovníčky pochádzajú z radov mladých ľudí, bývalých užívateľov a užívateliek drog. Program tak zabezpečil nielen to, že sa služba dostane k mladým mužom a ženám, ktorí/é drogy užívajú, ale zároveň umožňuje zaoberať sa špecifickými otázkami každej z týchto skupín. Napr. ak sa terénna pracovníčka stretne s mužom, užívateľom drog, môže naraziť na mužsky špecifické otázky, ktoré s ním nemôže prekonzultovať vzhľadom na kultúrny kontext vzťahujúci sa na predpisované rodové roly. V takom prípade môže odporučiť svojho kolegu terénneho pracovníka a naopak. Terénny program vo väzení v Biškeku, Kirgizsko: mimovládna organizácia, ktorej cieľom je posilniť svojpomoc medzi užívateľmi drog, dostala možnosť v spolupráci s vedením väznice rozšíriť svoje aktivity v oblasti znižovania rizika (harm reduction) na väzenské služby.


│ 141

Vďaka tomu, že súčasťou tímu boli terénni/e poradcovia a poradkyne, bolo možné s väzňami aj s väzenkyňami riešiť otázky užívania drog, sexuálneho správania a rodové aspekty. Rodovo vyvážený prístup programu UNDP posilnil kapacity pri oslovovaní širšieho spektra užívateľov a užívateliek drog vrátane väzenskej populácie a umožnil efektívnejšie znižovanie rizika. Po implementácií intervencie sa počet nových HIV infikovaných mužov a žien v meste Osh a v zapojených väzniciach stabilizoval. Navyše, zaznamenali sa správy o zvyšujúcom sa počte ľudí, ktorí po prepustení z väzenia nastúpili na liečbu alebo prešli do terapeutických komunít. Napísala: Lee-Nah Hsu, expertka na HIV a AIDS. Čistá energia vo vidieckych komunitách v Karakalpaks tane Táto prípadová štúdia pochádza zo Súhrnu o energeti ke a životnom prostredí. Zámerom tohto pilotného projektu je poukázať na možnosti používania obnoviteľných energetických systémov, ktoré môžu poskytovať menšie množstvo energie s cieľom posilniť ich trvalú udržateľnosť. Pätnásť domácich solárnych systémov (solar home system) inštalovali v roku 2003 v meste Kostruba v Karakalpakstane (autonómnej republike Uzbekistanu). Systémy zabezpečujú pre domácnosti dostatok energie na prevádzku osvetlenia, rádia a televízie. Po inštalácii systémov zaškolili na ich používanie a opravy celkovo 25 ľudí. Elektrina, ktorú systémy poskytnuté v rámci projektu zabezpečia, pravdepodobne zlepší životy žien a detí, pretože im poskytne lepšie domáce osvetlenie. To povedie aj k obmedzeniu negatívnych dopadov na zdravie, ktoré boli výsledkom spaľovania dreva a nafty a k minimalizácii rizika náhodného požiaru. Lepšie osvetlenie však umožňuje dlhšie pracovať, čo môže na druhej strane viesť k zníženiu podielu voľného času žien. Autori projektu pred jeho spustením nerealizovali rodovo zameranú analýzu energetických potrieb, napriek tomu, že v literatúre zameranej na realizáciu kľúčových východiskových analýz pre oblasť energetického zabezpečenia domácnosti je rodová problematika dobre spracovaná. Zostavovatelia projektu predpokladali, že projekt bude automaticky prospešný pre mužov aj pre ženy. Výsledkom toho bolo, že so ženami nikto dopredu nekonzultoval, čo práve ony považujú za priority, v ktorých by sa dalo najlepšie využiť získanú energiu. Zistenia:

• Ženy sú tie, čo najviac využívajú domáce energetické systémy – ženy a deti trávia doma najviac času a budú systémy najčastejšie využívať.

• Ženy nesú bremeno zodpovednosti za zabezpečovanie paliva na varenie a kúrenie v domácnosti. Dokonca aj obmedzená kapacita elektriny, ktorú tieto domáce solárne systémy mohli poskytnúť, mohla významným spôsobom ovplyvniť ich denný rozvrh.

• V súčasnosti pozná v meste Kostruba ciele projektu iba mužská populácia, pretože iba muži sa zúčastnili na diskusiách o realizácií projektu a iba muži boli cieľovou skupinou tréningov a inštruktáží o používaní solárnych systémov.

Miera dominantnosti mužov, ktorá sa prejavuje v meste Kostruba, komplikuje implementáciu projektu. Ak by sa projekt realizoval tak, že by oslovil mužov aj ženy, mohlo by sa pomaly začať meniť povedomie o právach žien a posilnili by sa ženy vo vidieckych oblastiach. Zdroj: na základe správy konzultanta/konzultantky Úradu pre Rozvojovú politiku, UNDP.

táto brožúrka vychádza v rámci projektu „gender ma ... katrin kinzelbach, john macauley, nick...

Documents