Ťažko mene serdce boliť, až mi duša horiť.

Prijdu ja ku svojij mamki, može ho zahojiť.

De zozuľa zakukala, až sja hora trjasla.

Tam ďivčina molodeňka barvinočok našla.

Až sja tota hora trjasla, zo žaľu šumila.

Tam ďivčina molodeňka plakati chodila.

Jak by može tota hora prestala šumiti,

ta by mene perestalo serdečko boľiti.

A ja teper svoju mamku každyj deň povodžu

a ja nikda ne zabudu na lukovsku horu.