tranzitný terminál sad trenčín
TRANSCRIPT
-
7/22/2019 Tranzitn terminl SAD Trenn
1/8
V TRENNE VZNIKNE
MODERN TERMINLK vstavbe novho cestnho mosta, modernizcie elezninej trate pribudnev Trenne oskoro alia vek zmena. Spolonos SIRS po viac ako roku pr-pravnch prc predstavuje projekt novho Terminlu. Jeho vstavba si vyiadapredbene 107 milinov eur. Vstavba vynovenej a dstojnej vstupnej brnydo krajskho mesta sa zane v najbliom obdob a ukonen by mala by na pre-
lome rokov 2015 a 2016 .
Terminl sa bude nachdza na pozem-koch investora, ktor v minulosti odkpilod mesta alebo skromnkov, ale aj na po-zemkoch eleznc Slovenskej republiky.Tie spolonos zskala na zklade verejnejsae na renovciu elezninej stanicedo dlhodobho prenjmu. S prvmi tern-nymi pravami u zaali tento rok.
600 PRACOVNCH MIEST,PARKOVANIE V CENTRE MESTA
Primtor Trenna Richard Rybnekvnma pozitvne v zmere investora najmto, e Trenn bude ma modern stanicua aj dstojn a bezpen vstupn brnudo mesta. Neverm, e by mesto alebo ttnali v najblich rokoch rezervy na tak roz-siahlu modernizciu priestorov stanice a vy-tvorenie modernho a bezpenho Termin-lu, ako to poznme napr. zo svetovch letsk.Obrovskou devzou pre centrum mesta je vy-
tvorenie viac ako tiscky parkovacch miest.Nehovoriac o tom, e v Terminle vznikne
pribline 600 pracovnch miest, povedalRybnek.
O TERMINL PRINESIE MESTU?
Tranzitn Terminl s novou autobuso-vou stanicou, priamo napojen na zrekon-truovan eleznin stanicu s prepojenmna centrum mesta so sebou prinesie novkultru cestovania. zemie v okol stanicebude zrevitalizovan. Vybuduj sa cestykriovatky, cyklochodnky. Modern auto-busov stanica bude rieen systmom le-
tiskovho terminlu. Vhodou je aj zrueniezbytonch prejazdov autobusov cez mestozo Zmostia na stanicu. Terminl a jeho oko-lie bud monitorovan a stren 24 hodn.
KE ROZKOPA, TAK NARAZ
V Trenne pokrauje vstavba novhocestnho mosta. Vrazn dopravn ob-medzenia so sebou prina modernizciaelezninej trate. Rybnek u vlani iadalobanov o trpezlivos. Aj preto som rd, e
Terminl sa bude budova zrove s ostat-nmi vekmi investinmi akciami ttu,Eurpskej nie a mesta tak, aby sme maliTrenn rozkopan nie desa rokov, ale lentri,dodal.
SIRS
SIRS, a. s. (Slovensk investina realitn spolonos, akciovspolonos) je holding, kto-r zamestnva priamo pri-bline 3 000 ud a alch cezrzne subdodvky. SIRS, a. s.sa zaober dopravou, develo-
perstvom, realitnou innosoua investinou innosou. Jespolumajiteom SAD Trenna SAD ilina.
-
7/22/2019 Tranzitn terminl SAD Trenn
2/8
GEORGE TRABELSSIE:
TRENN JE AKO PKOV RUENKAMajite SAD Trenn odpoved na to, preo sa rozhodol investova do mestskej
dopravnej infratruktry viac ako 100 milinov eur. Hovor, e v dnenej dobe jenemysliten, aby cestujci akali v zime a dadi na svoj spoj.
PREO STE SA ROZHODLIINVESTOVA PRVEV TRENNE?
Mylienka prestavby autobusovej sta-nice nie je nov. U ke sme vyhrali sana SAD Trenn, sasou plnu bolo zv-enie komfortu cestujcich. Vykonali sme
kompletn obnovu vozovho parku. Viacako 90% autobusov je novch, o skvalit-nilo prepravu. S modern, klimatizovana nie s poruchov. Teraz pristupujemek modernizcii samotnej stanice a jej pre-mene na Terminl.
PROJEKT PRIPOMNALETISKOV TERMINL, KDESTE SA INPIROVALI?
Na cestch. Vade vo svete, dokonca aj
v Junej Amerike, autobusov nstupitiapreberaj filozofiu letiskovch terminlov.akali sme ete, ako obdobn projekt do-
padne na elezninej stanici v Prahe. U
tam rok spene funguje. Architektonickysa sname, aby Terminl bol modern, ale
zrove zapadol do koloritu mesta. Au-tobusov stanica nem by len zastvka,kde sa nastupuje a vystupuje. Je to priestor,kde udia akaj na svojich blzkych. Trviav om as. Vedia si nakpi nevyhnutn
potreby, potraviny, aby sa nemuseli s ta-
kami vli po meste a neakali na dadia v snehu.
AKO SA K PROJEKTUPRILENILA ELEZNINSTANICA?
eleznice slovenskej republiky vyhlsiliceloslovensk sa na revitalizciu elez-ninej stanice, kde sme sa prihlsili a bolisme vyhodnoten ako spen uchdza.Projekt samotnej stanice ak na ist tech-
nick rieenia v rmci modernizcie trate.Ihne, ako sa to vyriei, zaname stava.Cel projekt Terminlu by mal by ukonenna prelome rokov 2015 a 2016. Samozrej-
me, bude to zlea aj od prslunch ra-
dov a povolen.
JE TRENN DOSTATONEATRAKTVNY NA TAKINVESTCIU?
Odpove je jednoduch. V projekte ne-potame so iadnymi eurofondami i inounenvratnou finannou pomocou. Ak bysme neverili, e Trenn m potencil a je
zaujmav pre takto projekt, neinvestovaliby sme do vlastn peniaze.
O SA ZMEN PRENVTEVNKA STANICEV ROKU 2016?
Pre loveka, ktor dochdza do prce, ikoly sa diametrlne zmen dopravn ivot.Predovetkm, u v sasnosti nastupujedo modernho autobusu. Teraz bude vystu-
pova na stanici, ktor je zakryt. Bez oha-du na poasie nezmokne. Teda sa nestretnes problmom, ktor zava osem mesiacovv roku, pretoe na Slovensku bu pr ale-bo sne. Prejde suchou nohou, vybav si o
potrebuje. Ke cestuje z Trenna, nemusaka na spoj v zime niekde vonku na la-vike. as me trvi aj tak, e sa menaobedova, s do kaviarne, nakpi si po-traviny, drogriu, lieky. Vyriei dennodenn
potreby v ase, ktor bol doposia prehostratov. Stva sa, e autobus mek, totosa v terminli dozvie cez elektronick ta-buu a me ten as zatia zmysluplne vy-ui. Nsledne prde ku krytej a vykurova-
nej zastvke. Totlne sa mu zvi ivotnkomfort. Vznamnm momentom je bez-
penos. Nehrozia bezdomovci, vandali,riziko pri nonch spojoch. Terminl budestren kamerovm systmom a bezpe-nostnou slubou. U sa nebudete musieb, ke vm dcra prde na stanicu v noci
z interntu. Bezpenos Terminlu je rovna-ko dleit, ako jeho dizajn. A ak naopakna niekoho akte, tak akte v priestore,ktor je hodn 21. storoia a krajskho mes-ta. Neakte s ddnikom na ulici nevediac,
kedy autobus prde, i nebude meka. Tak,ako s udia zvyknut na komfort, ke ces-tuj lietadlom, tak toto pohodlie poskytneaj Terminl.
2 rozhovor
Suasn pohad na budovu elezninej stanice
-
7/22/2019 Tranzitn terminl SAD Trenn
3/8
AK DOJEM M TERMINLPO DOSTAVBE OKREMBEZPENOSTI VYVOLVA?
To, e je to pekn. al pocit by mal by,e sme sa posunuli v ase. e sme skoili zostredoveku do prtomnosti alebo, ak chce-te, z prtomnosti do budcnosti. Dobehli
sme as. Tret pocit je komfort, e som roz-maznan zkaznk a SAD sa o ns star.Nie som pre u len ovca, ktor d tyri eura po a vystp. Sname sa rozmaznva
zkaznka v duchu hesla: N zkaznk,n pn!
AKM SPSOBOM SA ZMERDOTKNE IROKHO OKOLIAA MESTSKHO PARKU?
N zmer vychdza z zemnho plnumesta, ktor vznikol ete predtm, ako smes mylienkou Terminlu prili. Nae vzie sasnaia by ekologick a v slade s prrodou.Ke sme budovali obchodn dom Miragev iline, tak sme presadili 33 stromov a tiestromy dodnes ij. Tento prstup chceme
zachova aj v Trenne. Sname sa vyhnnajvzcnejm stromom a ideme pod hrani-cu zastavanosti, ktor uruje zemn pln.Projekt sa dotka len niekokch stromov.Ich spoloensk hodnotu sme priprave-n mestu vrti investciou do mestskho
parku.
A AK JE VAA PREDSTAVAMESTSKHO PARKU?
To je skr otzka na architektov a na ve-rejn diskusiu, i prpadn sa. My mme
predstavu o funknosti, ale nie o konenomvzore parku. Ten pohad toti bva astoindividulny. Ale pragmaticky si viem v par-
ku predstavi koruliarske drhy a tak z-sahy, aby v om udia chceli trvi as. Abynebol len tranzitn ako dnes. Cez park u-dia len prechdzaj, ale ak by tam bol pek-n trvnik, keby sa tam udia nebli chodi
bos, vedeli by v om trvi aj von as. Bol
by som rd, aby bol funkn a oivil celokolie.
PLNUJETE VYBUDOVAPRSTUP NA HRAD CEZOMAROVU STUDU. AKOTEN NPAD VZNIKOL?
V Trenne je tak zvltnos, ktor udlh roky vnmam. Trenn m jednu z naj-vznamnejch pamiatok, ktor mu bykomerne vyuit v prospech obanov.Ke idete do Verony v Taliansku pod slvnybalkn z hry Romeo a Jlia, miestnym to
prina neuveritene vea peaz od ud,ktor tam prdu len preto, aby sa pod bal-knom odfotili. Trenn m rovnak prbehv slovenskom podan. Prbeh silnej lskyloveka, ktor kopal studu, aby zachrnilsvoju milovan. Ten prbeh, legenda, je tu.Trenn m tto jedinenos na dosah, mten poklad, ale na om sp. Z tohto pohaduvznikol npad, preo hrad nesprstupni cezOmarovu studu. Dosta turistu jednodu-
cho hore, aby si poas cesty vypoul legen-du a bude u vecou Trenanov, aby sa cho-
pili ance, naprklad predajom suvenrov,slubami. Mme chu urobi prbeh, ktornvtevnka hradu pohlt. Pamiatky cht-
raj, pretoe sa konzervuj, pritom by smeich mali sprstupova. Kultrna pamiatkaby mala vedie ud prilka. Nech nm je
prkladom Bojnick zmok.
AKO BY TO VYZERALO? Urobi vah v studni je technicky relne.udia by tak vystpili priamo na ndvor.Ilo by o 70 metrov dlh vah, o sa rovn25 poschodovmu domu. Koko je takchstavieb na Slovensku? Vah by bol preskle-n, mry studne nasvieten a poas cestyby si nvtevnci vypouli prbeh chlapca,ktor sa zblznil do dieviny, a preto stud-u do skaly vykopal. udia si bud o po-vesti hovori, Trenn tm me zska etevie povedomie v irokom okol a mesa sta vznamnou atrakciou strednej Eu-rpy. S tm svis aj potrebn rekontrukciahradu, ponuka sluieb a alch atrakci tu-ristom. Vahom vieme vyvies na hrad asimilin ud rone. Prinieslo by to nemal pe-niaze do mesta. Ak chc obyvatelia Tren-na zvi svoju rove, nemu sa spoliehalen na domcich Trenanov, ale tie peniazemusia prs zvonku. Tak, ako je to v Tunis-ku, Egypte alebo alch destincich, kamchodia majetn turisti. Trenn nem more,ale m hrad a jeho potencil sp. Je ako p-
kov Ruenka, ktor mus niekto pobozka,aby sa prebudila. A vah na hrad so svojim
jedinenm prbehom by mohol by tmbozkom.
rozhovor 3
Terminl budova elezninej stanicepo rekontrukcii
George Trabelssie
-
7/22/2019 Tranzitn terminl SAD Trenn
4/8
4 terminl integrovanej dopravy trenn
TERMINL INTEGROVANEJ DOPRAVY TRENN
Pohad na Terminl od budovy starejelezninej stanice v parku M. R. tefnika
popred objekty pavilnov
Centrum mesta Trenn
Z centra, ale aj do centra, do prce, za zbavou, kultrou ale aj k vaim blzkym vs privedie modern eleznina autobusov Terminl.
- terminl integrovanej dopravy s novou autobuso-
vou stanicou, priamo napojen na zrekontruovaneleznin stanicu a centrum mesta
- komplexn revitalizcia zdevastovanho zemia(arel bvalej SAD, nstup SAD a okolie medzikasrami a eleznicou)
- komplexn zmena dopravnho systmu v zem,zjednoduenie dopravnch tokov, zlepenie do-stupnosti zemia
- vmena ininierskych siet v zem
- modern autobusov stanica rieen systmom
letiskovho terminlu (gate) priamo prepojen soelezninou stanicou
- komplexn ponuka obchodu, sluieb a vybavenost- nov pracovn prleitosti (priamo cca 600 ud)- 1150 novch parkovacch miest- spolon informan centrum pre SAD, SR a mes-
to, inteligentn systm informovania- 24 hodinov kontrola objektu Terminlu- slad s platnm zemnm plnom
-
7/22/2019 Tranzitn terminl SAD Trenn
5/8
terminl integrovanej dopravy trenn 5
SAD Terminl nstupitia
Hlavn hala Terminlu medzi elezninoua autobusovou stanicou
Vpravn hala elezninej stanice
-
7/22/2019 Tranzitn terminl SAD Trenn
6/8
O NA TO HLAVN ARCHITEKT?Projekt bol konzultovan s vedcim tvaru hlavnho architekta mesta Marti-nom Beatom. Optali sme sa ho, ako zmer vybudovania Terminlu vnma.
Mesto v prvom rade zska kompakt-
n modern dopravn terminl so vet-
km, o k tomu patr. Teda prinesie kvalitu
a bezpenos cestovania, prechod tzv. su-
chou nohou a prinleiace sluby. Verme,
e Terminl zrove oiv park a d mu
monos sa zmeni z tranzitnho parku
na spoloensko kultrny park. Umon
uom cestujcim vlakmi, prmestskou
a mestskou hromadnou dopravou vyba-
vi si nkupy priamo na stanici, zrove
ponkne Trenanom monosti, za ktormi
momentlne musia ako a dlho cestova
na perifriu mesta. Je tu aj predpoklad,
e vkendov nvtevnci, mimotrena-
nia a turisti, ktor prdu za nkupmi, roz-ria svoje pole vkendovej psobnosti aj
na centrum mesta. Zrove vznikne po-
hodln monos parkovania v priamom
dotyku s centrom, o me pomc oivi
centrum samotn. Cel arel je zrove
v polohe, kde svojou hmotou na pria-
mo nevplva, ale tvor slun a krajsk-
mu mestu prinleiacu vstupn brnu
do mesta. Na projekte vyzdvihujem sna-
hu njs rieenie, ktor otvor a oiv aj
park a komunikuje s centrom mesta. Sa-
mozrejme bolo treba njs kompromisn
rieenie na pomerne vek objekt tak, aby
nepsobil ruivo. A dleit je tie spsob
prevedenia objektu tak, aby komunikoval
s okolm, bol vzdun a neprinal miesto
len na obchody, ale aj priestor na stretva-
nie sa.
Investor konzultoval s tvarom hlav-nho architekta viacer varianty zmeru.
Dnes oakva dokpenie alch pria-
hlch pozemkov, ktor, ako sa ukzalo, s
potrebn na realizciu zmeru tak, ako
boli naim tvarom konzultovan.
PROJEKT TERMINL PRIMTORMESTA RICHARD RYBNEK VTA
Sasn stav elezninej a autobuso-vej stanice s priahlm mestskm parkomani zaleka nezodpoved tomu, o by sinae krajsk mesto zaslilo. Stanica je asto prvm miestom,prvm dotykom s centrom. T nauvak rozhodne nie je mon povaovaza dstojn vstup do Trenna. Poznm prpady, kedy autobus pln
turistov prechdzal okolo Trenna. Ces-
tujci uvideli krsny hrad a chceli si hos pozrie. Ke vak odparkovali na naejstanici, na mieste sa otoili. Aj takto vecisa mi dostvaj do u. Preto revitalizciu stanc a vstavbuTerminlu vnmam ako jednu z najdle-itejch investci v meste, potrebn akopre Trenanov, tak aj pre podporu cestov-nho ruchu. Pre budcnos mesta povaujemza dleit ustri kvalitu a dopady dlho-dobch nadregionlnych projektov v-stavby novho cestnho mosta, moder-
nizciu elezninej trate, dobudovaniekanalizcie, ale na druhej strane aj naemestsk investcie. Rovnako dleit je ajmodernizcia autobusovej a elezninejstanice Terminl, avak s tm rozdie-lom, e do ttnych projektov u neme-me ako mesto vstupova tak, ako by smesi to predstavovali, prpadne ako by si toelali obania. Projektov dokumentcieboli toti v prpade eleznice i mosta vy-pracovan u dvnejie. V prpade Termi-nlu vak u viac ako rok prebieha disku-
sia investora s mestom a jeho architektmi
o konkrtnej podobe vstupnej brnydo Trenna. Treba podotkn, e mnohz naich odbornch pripomienok boli in-vestorom akceptovan a vtan. Nie vetky mest maj t geografic-k danos, e je v nich mon cestovaniemestskou, prmestskou a diakovou do-pravou vrtane eleznice z jednho uzla.Predstava investora spoji obe stanicedo jednho tranzitnho obchodnhoa spoloenskho centra sa mi zd jedi-nen. Zhodli sme sa na tom, e okremjeho bezpenosti a modernmu dizajnu,
mus cel komplex komunikova s par-kom a centrom mesta. O tom, ak charakter dostane mestskpark, rozhodn u samotn obania pro-strednctvom verejnch diskusi. ChcemTrenanov vyzva, aby sa do tchto dis-kusi zapjali a prispievali svojimi npad-mi i predstavami. Sksme nezabudn ajna historick vzbu nho parku, ktor jezko spojen s odkazom jeho autora u-dovta Strka.
4
Ing. arch. Matrin Beat vedcitvaru hlavnho architekta mesta
-
7/22/2019 Tranzitn terminl SAD Trenn
7/8
histria mestskho parku 7
TRENANOV ZAUJMA BUDCNOS MESTSKHO PARKUV tesnom susedstve novho Terminlu a priamo v spojen s nm je mestskpark. Jeho zjavne nevyuit potencil vyvolal diskusie o tom, akou cestou bysa mal ubera. Naposledy v roku 2012 v rmci projektu Trenn si Ty sa konaladiskusia s obanmi.
CTI SA BEZPENE
Hlavn architekt mesta Martin Beatna poslednej diskusii o parku povedal, epark m svoju jedinenos, avak v sas-nosti sli len ako prechodov tranzitnpark medzi stanicou a centrom mesta.Na tom m podiel asi aj pocit samotnchobanov, ktor ako najdleitejie probl-my parku nenazvali len pokoden chod-nky a laviky, ale najm jeho bezpenos.
DISKUSIA O PODOBE PARKU
V svislosti s budovanm Terminlusa vak charakter parku zmen. Sasouprojektu s toti aj kaviarne, retaur-
cie a alie sluby, ktor bud v pria-mom dotyku s parkom.Mesto Trenn sa pretorozhodlo otvori iriudiskusiu o budcnostiparku a o tom, ak funk-ciu by mal pri konkuren-cii inch zelench plch,ako je Brezina i Ostrov,plni.
CITLIVO
K RIEENIU PARKU
Investor sa dral plat-nho zemnho plnumesta, no pre uskuto-
nenie zmeru a vybudovanie podzem-nch gari mus vymeni zhruba 15stromov. Mestsk park ako dedistvo u-dovta Strka si zasli viac, ako len rchlyprechod do centra, i na stanicu, povedal
Martin Beat, hlavn architekt mesta.
AKO VZNIKOL MESTSK PARK? Pvodcom mylienky zaloi parkna miestach, ktor boli obas zaplavova-
n a ohrozovan korytom rieky Vh, boltreniansky farr-opt udovt B. St-rek. Prvmi zakladatemi parku sa stali J.Nozdrovicky a I. B. Burian v rokoch 1860 1865. Park sa od zaiatku vyuval na rz-ne oslavy a zhromadenia. V rokoch 1856 1873 park postihli iveln pohromy, na-jm zplavy. Devastciu parku spsobiliaj ustupujce a porazen vojsk armdygenerla L. Benedeka z Raksko-pruskejvojny v roku 1866. Slvnostn novotvore-nie parku sa konalo 13. mja 1880.
Mestsk park mal svoju tradciu ajv pravidelnch koncertoch u od roku1888 a do vypuknutia 1. svetovej vojny1914. Koncertovala tu vojensk hudbav hlavnom vekom kvetinovom kruhu par-ku, kde bolo viac starch stromov. Zvlvynikol 105 rokov star jase (34 m vy-sok). Nazvali ho notovm stromom,pretoe na jeho dolnom kmeni, ktor malobjem 455 cm, visieval na sklenej tabuliprogram koncertu.
V lete roku 1894 postihla mestskpark vek katastrofa. Vh na severov-
chodnej strane Hornej Sihote pretrholhrdzu a voda zaplavila park miestami avye 3m. Ke voda klesla, bolo treba parkplne zrekontruova. V ase 2. svetovejvojny tu boli vykopan kryty. Za vekm
kvetinovm kruhom uprostred parku sosochou Venue stla filagria altnok
a nealeko nej strom pagatan konsk,ktor dostal meno strom trajkov-ho ultimta. Nzov svisel so trajkomtudentov v roku 1903. Mal 138 150 ro-kov, bol 23 m vysok a vo vke 120 cmod zeme mal objem 323 cm.
20. mja 1906 bola odovzdan verej-nosti botanick zhrada v parku. Malapodobu nepravidelnho kosotvorcaa zaberala asi 150 m2. Stredom botanickejzhrady viedlo umelo vytvoren poho-rie, ktor takto vytvralo severn a junsvahy pre rastliny s rznymi nrokmi. Celplocha bola rozdelen na 23 malch par-celiek. Na takto umelo lenenom ternebolo zasadench okolo 300 druhov rast-ln, ktor boli oznaen tabuami s me-nami. Botanick zhrada sa spoiatkuteila nevednmu zujmu mesta a turis-tov. Pre nedostaton dozor dochdzalok jej nieniu, po roku 1910 zanikla a dnesu po nej niet ani stopy. V rokoch 1918 1938 navrhlo mestsk zastupitestvozriadi namiesto zaniknutej botanickejzhrady ornitologick zhradu. Na stro-
my zavesili rzne klietky vtkov a ich spevmal nahrdza koncerty hudby miest-nej posdky. Boli tu pvy, baanty, droz-dy, papagje, sovy, kukuky a in druhy.Avak obania niektor vtky pochytali,
o bolo prinou zniku tejto malej zoolo-gickej zhrady.
Po vojne zaala aj rekontrukcia parku.Bol postaven okrhly hudobn altnoks elektrickm osvetlenm, aby sa zacho-vala tradcia hudobnho parku. Z almvvojom sviselo aj dokonenie 38 mdlhho elezninho prejazdu nealekoparku. Vtedy eleznin sprva prepustilamestu znan as svojho bvalho po-zemku na rozrenie parku. Takto sa roz-rila v rokoch 1952 1956 historick asparku o vek slnen priestor. Bol nazva-n Nov park. Je tu cesta nazvan akodruh asfaltov magistrla s poetnmilavikami, ktor kon na ceste k novej e-leznici.
Na okraji parku bliie k centru sa na-chdza fontna na mieste, kde predtmstl pvodn pamtnk M. R. tefni-ka z roku 1938 od J. Pospila, ktor bolneskr z ideologickch dvodov odstr-nen. Z pvodnho pamtnka sa po-darilo zachova len bustu, ktor je terazsasou novho pamtnka z roku 1998v tvare zlomenho krdla poda nvrhuakad. maliara Juraja Oravca. V parku sa
nachdza niekoko alch plastk a pa-mtnkov.
Zdroj: www.visittrencin.sk
Mestsk park
-
7/22/2019 Tranzitn terminl SAD Trenn
8/8
8 terminl integrovanej dopravy
Pozvame Vs na
verejn prezentciu projektu
Terminlintegrovan doprava Trenn
19. 12. 2013o 17.30hMestsk portov hala Trenn
Vydal: SIRS, a. s.