2

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO

ROZVOJA

2119819

TRH S POĽNOHOSPODÁRSKOU PÔDOU

2011 Bc. Miriam Loukotová

3

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

Rektor: Dr. h. c. prof. Ing. Peter Bielik, PhD.

FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO

ROZVOJA

Dekan: prof. JUDr. Anna Bandlerová, PhD.

TRH S POĽNOHOSPODÁRSKOU PÔDOU

Diplomová práca

Študijný program: Regionálny rozvoj

Študijný odbor: 6218800 Verejná správa a regionálny rozvoj

Školiace pracovisko: Katedra práva

Školiteľka: prof. JUDr. Anna Bandlerová, PhD.

Nitra 2011 Bc. Miriam Loukotová

4

Čestné vyhlásenie

Podpísaná Miriam Loukotová vyhlasujem, ţe som diplomovú prácu na tému: „Trh

s poľnohospodárskou pôdou“ vypracovala samostatne s pouţitím uvedenej literatúry.

Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

Nitra, 2011 .................................................

podpis autora DP

5

Touto cestou vyslovujem poďakovanie prof. JUDr. Anne Bandlerovej, PhD. za

pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej diplomovej

práce.

Nitra, 2011 ..................................................

podpis autora DP

6

Abstrakt

Cieľom diplomovej práce bolo zhodnotenie poľnohospodárskej politiky

v kontexte s rozvojom trhu s poľnohospodárskou pôdou vo vybraných regiónoch

Slovenska vo väzbe na komparácii s členskými krajinami EÚ.

Pod súčasný stav poľnohospodárstva, najmä jej produkčnej výkonnosti, sa podpísal

hlavne systém podpôr (zo zdrojov EÚ a štátneho rozpočtu), ktorý umoţňuje ich vyuţitie

pri udrţiavaní pôdy v dobrom stave a zároveň vytvára vhodné podmienky pre rozvoj trhu

s pôdou vo vidieckych regiónoch.

Na strane druhej dosahy finančnej a hospodárskej krízy na poľnohospodárstvo, za

obdobie rokov 2009-2010, značne ovplyvnili nepriaznivú ekonomickú efektívnosť

v agropodnikaní s jej dopadom aj na rozvoj trhu s pôdou.

Pri vývoji trhu s pôdou v produkčných, kombinovaných a znevýhodnených (LFA)

regiónoch v podnikoch SR, sme hodnotili trh z pohľadu trhových transakcií a to počet,

veľkostnú výmeru, úradnú a trhovú cenu a vplyv právnej úpravy na kúpu a predaj pôdy.

Kúpno-predajné transakcie boli sledované v 6-tich regiónoch.

Komparácia úrovni trhových cien poľnohospodárskej pôdy vo vybraných krajinách

EÚ poukázala na výraznú diferenciáciu medzi členskými krajinami bývalej EÚ-15

a novovstupujúcimi krajinami EÚ-12.

Porovnania sa týkali hlavne celonárodných priemerov, pričom v jednotlivých

krajinách sa uplatňuje vlastné zákonodárstvo k pôde, pričom existujú značné diferencie

trhových cien medzi regiónmi, oblasťami, okresmi a dokonca aj medzi obcami.

Kľúčové slová: trh s pôdou, poľnohospodárska pôda, úradná cena, trhová cena, región,

výmera, druh pozemku, ekonomická efektívnosť

7

Abstract

The objective of the diploma thesis is identification and evaluation of agricultural

policy in the context of agricultural land market development in selected Slovak regions

and its comparision with EU Member States.

Mainly supporting system (EU funds and nationla budget) is responsible for the current

state of agriculture, especially its production performance.

On the other hand, financial and economical crisis in the years 2009-2010 strongly

influenced on unfavorable economical efficiency in agribusiness with its impact on

development of agricultural land market.

In development the land market in production, combined and disadvantaged (LFA)

regions in Slovak enterprises, we evaluated the market in terms of market transactions:

number, size area, the official and market price and the impact of legislation on the

purchase and sale of land.

Purchase and sale transactions were observed in 6 regions. The highest number of

land was sold in the region of Liptovský Mikuláš and the lowest number was observed in

the Svidík region.

Comparison of the level of market prices of agricultural land in selected EU

countries pointed to the significant differentiation between EU- 15 Member States and new

EU-12 Member States.

Comparisons are mainly related to mational avarage, each country applies its

own land legislation, while there are considerable differences in market prices between

regions, areas, districts and even between municipalities.

Key words: land market, agricultural land, official price, market price, region, area,

výmera, type of land, economical efficiency

8

Obsah

Strana

Úvod ........................................................................................................... 12

1. Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky ................................ 14

1.1 Vzťah poľnohospodárstva k rozvoju vidieka v kontexte na trh

s pôdou v podmienkach SR ..................................................................... 14

1.2 Faktory vplývajúce na rozvoj trhu s pôdou vo vybraných krajinách

Európskej únie ......................................................................................... 19

1.2.1 Trh s poľnohospodárskou pôdou v Českej republike ...................... 19

1.2.2 Trh s poľnohospodárskou pôdou v Maďarsku ................................ 22

1.2.3 Trh s poľnohospodárskou pôdou v Poľsku ..................................... 23

1.2.4 Trh s poľnohospodárskou pôdou v ďalších krajinách EÚ ............. 24

2. Cieľ práce ................................................................................................. 25

3. Metodika práce ........................................................................................ 26

3.1 Materiál, z ktorého sa pri spracovaní diplomovej práce vychádza,

tvoria primárne a sekundárne zdroje ..................................................... 26

3.2 Metodický postup riešenia trhu s pôdou ............................................... 26

3.3 Multifaktorová analýza .......................................................................... 27

3.4 Analýza výsledkov a formovanie záverov a odporúčaní ..................... 28

4. Výsledky práce ......................................................................................... 29

4.1 Ekonomická efektívnosť slovenského poľnohospodárstva a jej vplyv

na trh s pôdou ............................................................................................ 29

4.2 Štruktúra poľnohospodárskej pôdy v podmienkach Slovenskej

republiky .................................................................................................... 31

4.3 Vývoj legislatívneho procesu v kontexte usporiadania vlastníctva

k pozemkom na Slovensku ...................................................................... 34

4.4 Monitorovanie trhu s pôdou vo vybraných regiónoch Slovenska ........ 36

4.4.1 Počet predaných pozemkov v sledovaných regiónoch ..................... 36

4.4.2 Výmera predanej poľnohospodárskej pôdy vo vybraných regiónoch SR 37

4.4.3 Vývoj priemernej trhovej ceny p.p. (€.m-2

) .......................................... 38

4.4.4 Vývoj priemernej trhovej ceny u poľnohospodárskej pôdy na ďalšie

poľnohospodárske využitie...................................................................... 41

9

4.4.5 Trh s pôdou na nepoľnohospodárske účely podľa veľkostných kategórií

pozemkov ............................................................................................... 42

4.4.6 Trh s pôdou na poľnohospodárske využitie podľa veľkostných kategórií

pozemkov ................................................................................................ 43

4.5 Rozvoj trhu s pôdou v SR v komparácii s vybranými štátmi EÚ ......... 48

5. Záver a návrh opatrení ............................................................................... 52

6. Zoznam pouţitej literatúry ......................................................................... 54

10

Pouţité skratky

a.s. - akciová spoločnosť

AGIS - Informačný systém, slúţiaci na administratívne vedenie trhových opatrení

PPA

ATIS - agrárne trhové informácie Slovenska

BPEJ - bonitno-pôdna ekologická jednotka

CD MPaRV SR - Centrálna databáza MPaRV SR

EAFRD - Európsky fond regionálneho rozvoja (European Agricultural Fund for rurla

Development)

Ek - Európska komisia pri EÚ

ES - Európske spoločenstvo

EÚ - Európska únia

EUR, € - Euro (európska spoločná menová jednotka)

EUROSTAT - Štatistický úrad EÚ

IACS - Integrovaný administratívny a kontrolný systém (Integrated

Administration and Central System)

LFA - znevýhodnené oblasti (Less Favoured Areas)

LPP - lepšie prírodné podmienky

m.j. - merná jednotka

MPaRV SR - Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

OECD - Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (Organization for

Economic Cooperation and Development)

o.p. - orná pôda

OS - obchodná spoločnosť

p.p. - poľnohospodárska pôda

PO - právnická osoba

PRV - Plán rozvoja vidieka

ROEP - riadiaci orgán ekologického poľnohospodárstva

s.r.o. - spoločnosť s ručením obmedzeným

SAPS - jednotná platba na plochu (Single Area Payment System)

SHR - samostatne hospodáriaci roľníci

SOP - Sektorový operačný program

SOP PaRV - Sektorový operačný program Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

11

SPP - Spoločná poľnohospodárska politika

š.p. - štátny podnik

ŠÚ SR - Štatistický úrad Slovenskej republiky

Tc - trhové ceny

TTP - trvalé trávne porasty

TUP - trvalo udrţateľné poľnohospodárstvo

ÚC - úradné ceny

VH - výsledok hospodárenia

VÚEPP - Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva Bratislava

WTO - Svetová obchodná organizácia (World Trade Centren)

12

Úvod

Podnikanie na pôde patrí medzi najstaršie odvetvia hospodárenia kaţdej krajiny.

Slovensko a jeho vidiek bol po stáročia typickou agrárnou krajinou. Aj napriek plošnej

industrializácii po roku 1950 poľnohospodárstvo zostalo naďalej jej charakteristickou

črtou. Odvetvová organizácia výroby na poľnohospodárskej pôde, ktorá vznikla ako

dôsledok výrobnej expanzie vyvolanej industrializačným procesom, spôsobila

jednostrannú orientáciu vidieckych regiónov smerom k pôdohospodárskym činnostiam.

V súčasnom období globalizácie, a to hlavne po vstupe SR do EÚ, mení sa postavenie

poľnohospodárstva, a to v tendenciách prijatých reforiem prostredníctvom SPP EÚ.

Podnikanie na pôde sa na strane druhej stáva náročnou aktivitou v tomto období,

najmä vo vzťahu k problémom nedostatočných finančných zdrojov na zvyšovanie úrovne

intenzifikácie, inovácie technicko – technologických systémov, vo vyuţívaní eurofondov,

podporných prostriedkov, ale aj z hľadiska eliminovania fenoménu nepriaznivých dopadov

na agropodnikanie prostredníctvom hospodársko – svetových kríz.

Medzi ďalšie nepriaznivé aspekty hospodárenia na pôdnom fonde na Slovensku

moţno zaradiť extrémnu rozdrobenosť vlastníckych vzťahov k pôde, ako aj veľkostnú

výmeru poľnohospodárskej pôdy medzi diferencovanými agropodnikateľmi (druţstvami,

obchodnými spoločnosťami) a samostatne hospodáriacimi roľníkmi. Pričom iba málo

vlastníkov vyuţíva pôdu na agropodnikateľské účely. Väčšina vlastníkov pôdu prenajíma.

Z toho dôvodu, a to hlavne z veľkej rozdrobenosti pôdy a vysokého počtu vlastníkov

jednotlivých parciel sa brzdí rozvoj trhu s pôdou.

Oproti tomu značná časť autorov dokumentuje, ţe problematika trhu

s poľnohospodárskou pôdou je aktuálna, pretoţe správne fungujúce trhy s pôdou majú

ţivotný význam pre udrţanie a rozvoj vidieckych regiónov. Po vstupe do EÚ je moţné

charakterizovať trh s poľnohospodárskou pôdou ako rozvíjajúci, resp. začal mierne

akcelerovať, ale v dôsledku obmedzeného mnoţstva údajov je málo prehľadný.

K oţiveniu trhu s pôdou na Slovensku v podstate dochádzalo postupne. Obrovský

impulz k obchodovaniu poskytla aj výstavba automobiliek, obchodných a priemyselných

parkov, ale taktieţ aj výstavba bytov.

Nepravidelný záujem o nákup pôdy majú aj slovenskí agropodnikatelia, najmä

v produkčných regiónoch a to zásluhou implementácie priamych podpôr v rámci SPP

(SAPS, POP), kde dochádza k zhodnocovaniu daných platieb v cenách pôdy.

13

Kapitalizácia podpôr v cene pôdy znamená, ţe príjmy sa čiastočne prenášajú na vlastníkov

pôdy, ako aj na agropodnikateľov, ktorí predstavujú ich cieľovú skupinu. Problematika

zhodnocovania priamych podpôr v cene za poľnohospodársku pôdu v prípade Slovenska

je nesmierne dôleţitá. Mimoriadny záujem o nákup pôdy majú aj právnické subjekty

s účasťou zahraničných farmárov.

Riešenie trhu s poľnohospodárskou pôdou je v podstate náročnou úlohou, pretoţe

predaj a nákup poľnohospodárskej pôdy, no najmä jeho dynamika je do veľkej miery

závislá od daného ekonomického stavu slovenského poľnohospodárstva. Na trhu s pôdou

moţno kupovať a predávať pôdu vo vlastníctve fyzických a právnických osôb.

Vynegociované sedem ročné moratórium na nákup pôdy fyzickými osobami

(zahraničnými) končí 30. apríla 2011, pričom Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja

vidieka (MPaRV) SR, uvaţuje na vyuţití moţností ďalšieho predĺţenia moratória na

predaj poľnohospodárskej pôdy cudzincom. Ide v podstate o ochranu slovenskej

poľnohospodárskej pôdy v prospech slovenských agropodnikateľov.

Medzi ďalšie aspekty, ktoré pozitívne ovplyvnia rozvoj trhu s pôdou je moţné

zaradiť aj vplyv európskeho modelu multifunkčného poľnohospodárstva, a to v tom smere,

ţe poľnohospodárstvo uţ neplní len produkčnú funkciu. Jeho významnou úlohou je

riešenie rozvoja vidieka, udrţanie osídlenia vidieckych regiónov vytváraním nových

pracovných príleţitostí - ide o rozvoj nepoľnohospodárskych činností (tradičná remeselná

výroba, vidiecky turizmus), čo je zároveň aj cieľom multifukčnosti poľnohospodárskej

politiky a rozvoja vidieka. Tieto nové podnikateľské stratégie sú zároveň predpokladom aj

ďalšieho rozvoja trhu s pôdou v produkčných aj v znevýhodnených oblastiach – Less

Favoured Arzas (LFA) vo vidieckych regiónoch Slovenska.

Z uvedených úvodných hľadísk vyplýva, ţe riešenie predkladanej diplomovej práce

poskytuje mimoriadne veľa námetov v rámci rozvoja trhu s poľnohospodárskou pôdou

v súčinnosti s rozvojom vidieckych regiónov a ich riadenia a usmerňovania

prostredníctvom verejnej správy v podmienkach SR.

14

1. Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky

Rozvoj vidieka a budúce vyuţitie pôdneho fondu je úzko prepojené s formovaním

a uplatnením poľnohospodárskej politiky. Základnou úlohou tejto politiky je riešenie

sociálno-ekonomického rozvoja v tendenciách úspešnosti predovšetkým na regionálnej

úrovni. Pretoţe trvalý rozvoj regiónov a vidieckych sídel sa nezaobíde bez efektívnej

transformácie prírodných zdrojov vyuţitia poľnohospodárskej pôdy a rozvoja trhu

s poľnohospodárskou pôdou.

Činitele, ktoré v tomto smere determinujú rozvoj vidieka a regiónov sú

mnohostranné. V rámci podnikateľských aktivít rozvoja, tvorí poľnohospodárstvo

neoddeliteľnú súčasť vidieckej krajiny.

1.2 Vzťah poľnohospodárstva k rozvoju vidieka v kontexte na trh

s pôdou v podmienkach SR

Poľnohospodárska politika SR sa vstupom do Európskej únie prispôsobuje

pravidlám SPP EÚ.

Hlavným odvetvím štátnej poľnohospodárskej politiky je problematika

ovplyvňovania poľnohospodárskeho trhu a zároveň v mnohých otázkach je riešená inými

vplyvmi, napr. ochrana ţivotného prostredia.

Pôdna politika SR je jedným z trhov, ktorý najdlhšie odoláva unifikácii a jeho práve

trhu s pôdou.

Podľa Blaasa (2008) vlastnenie a disponovanie s pôdou má široké politické

a sociálne korene. Trh s pôdou a udrţateľné hospodárenie na pôde v nových členských

štátoch Európskej únie sa stále stretáva s moţnými problémami, ktoré súvisia

s diferencovaným sociálno-ekonomickým vývojom jednotlivých regiónov, špecifickými

vlastnosťami pôdy a rozdielnymi prírodnými podmienkami z hľadiska úrodnosti pôdy.

Ovplyvňovaný trh s pôdou je taktieţ závislý od stupňa a spôsobu vyuţitia

poľnohospodárskej pôdy, utváranie krajiny a ţivotného prostredia, ako aj od zachovania

hodnôt prírodnej rozmanitosti a kultúrneho dedičstva vidieckeho regiónu.

Štátna pôdna politika je podľa Bujnovského a Bezáka (2008) aj zárukou

ochraňujúcou pôdu Slovenska pred neodôvodnenými zábermi, chránenia výmery a kvality

15

pôdy, ako zdroje hospodársko - sociálneho potenciálu štátu, ale aj ako súčasť prírody

a ţivotného prostredia vidieckych regiónov.

Gecíková a kol. (2008) uvádzajú, ţe transformačný proces a celo európsky

ekonomický vývoj výrazne ovplyvnili názory a postoje k chápaniu poľnohospodárstva ako

prirodzenej súčasti národného hospodárstva a rozvoja vidieckej krajiny aj na Slovensku.

Poľnohospodárstvo ako ekonomická aktivita sa sústreďuje predovšetkým do vidieckych

produkčných oblastí, ktoré ponúkajú dostatočnú moţnosť základného lokalizačného

faktora agropodnikania a v rámci toho v týchto regiónoch dochádza k rozvinutejšiemu

trhu, resp. k forme prenájmu domácich aj zahraničných záujemcov o pôdu.

Buday (2009) konštatuje, ţe trh s poľnohospodárskou pôdou ako nehnuteľnosťou

je súčasťou obecného trhového systému, jeho parciálnym trhom, ktorý podlieha

všeobecným trhovým zákonom s určitými zvláštnosťami. Tento rozsah podľa autora, je

okrem produkčných schopností konkrétne poľnohospodárskej pôdy, resp. pozemku určený

aj ekonomickou atraktivitou polohy pozemku. Iný rozsah miestneho trhu bude

v produkčných oblastiach, iný v rekreačno-turistických regiónoch, v okolí veľkých

sídelných miest, kúpeľných centier a pri výrobno-spracovateľských komplexoch.

Okrem uvedených základných charakteristík trh s poľnohospodárskou pôdou

ovplyvňujú vidiek Slovenska aj ďalšie špecifické faktory, ako rozdrobenosť pozemkov

a nedoriešené vlastnícke a spoluvlastnícke vzťahy k týmto pozemkom. Taktieţ

prebiehajúce pozemkové úpravy na racionálne priestorové usporiadanie pozemkového

vlastníctva a existencia veľkej výmery pôdy nezistených vlastníkov sú problémy, na ktoré

treba sústrediť pozornosť, aby sa vytvorilo konkurenčné prostredie na trhu s pôdou.

Podľa Buchtu (2009) agropotravinársky sektor prispieva k sociálnej kohézii

vidieka, najmä v regiónoch v ktorých si zachovalo optimálnu mieru zamestnanosti. Na

druhej strane je však nutné zdôrazniť, ţe na teritoriálnej kohézii sa poľnohospodárska

politika len spolupodieľa a nie je v tomto smere dominantným aktérom. Ţivotné

podmienky obyvateľstva a udrţatelnosť hospodárskeho ţivota vo vidieckych oblastiach sú

ale do značnej miery ovplyvňované prítomnosťou agropodnikania a jeho ekonomickou

výkonnosťou. Poľnohospodárstvo aj v kontexte s pôdou a jej trhom predstavuje vo

vidieckej ekonomike významný prvok vo vyuţití disponibilných produkčných zdrojov,

hlavne pracovnej sily a jej nezastupiteľné spoločenské prínosy, ktoré spočívajú v udrţaní

prírodných zdrojov a prostredia pre sídelné, rekreačné a výrobno-verejné činnosti

príslušného regiónu.

16

Belajová a Fáziková (2004) sú toho názoru, ţe vplyv poľnohospodárstva na

ekonomický a sociálny rozvoj regiónov je nielen multifunkčný, ale značne diferencovaný.

Vyplýva to najmä z vyuţiteľnosti disponibilných prírodných podmienok prostredníctvom

aj riadiacej verejnej správy, z rozdielnej ekonomicko-organizačnej štruktúry a výkonnosti

ostatných odvetví národného hospodárstva vo vidieckom regionálnom priestore.

Fáziková (1996) konštatuje, ţe napĺňanie ekonomických a ekologických funkcií sa

realizuje najmä cez poľnohospodárstvo. Kľúčovým problémom vidieckych regiónov je

taktieţ vzťah k vlastníctvu pôdy a ku krajine, ktorá „nepatrí“ iba obyvateľom dedín, ale je

domovom pre všetkých ľudí. Je potrebné si uvedomiť, ţe problémy vidieka sa netýkajú iba

vidieckeho obyvateľstva, ale všetkých obyvateľov štátu.

Podobne dokumentuje Becík (2009), ţe štátnym záujmom Slovenskej republiky je

rozvoj produkčno-výkonného pôdohospodárstva, zabezpečujúceho celoplošné, účelné a

efektívne obhospodarovanie pôdneho fondu krajiny a dostupnosť potravín pre

obyvateľstvo. Jeho udrţateľný rozvoj ovplyvňuje kvalita ţivota spoločnosti.

Agropotravinárske procesy sa uskutočňujú v otvorenej krajine, vyuţívajúce prírodné zdroje

a ekosystémy v príslušných regiónoch.

Chrastinová (2010) uvádza, ţe jedným z hlavných zámerov slovenského

poľnohospodárstva je jeho súčasná a budúca prosperita v európskom priestore. Na jeho

ekonomickú efektívnosť vplývajú viaceré faktory, ale rozhodujúca najmä v agropodnikaní

je SPP EÚ, ktorá v súčasnosti zabezpečuje prostredníctvom rôznych podpôr pribliţne 30 %

hrubých príjmov poľnohospodárov. Cieľom poľnohospodárstva je okrem

konkurencieschopnosti jeho trvalá udrţatelnosť vo vidieckych regiónoch. Z toho aspektu je

dôleţitá stabilita podnikateľského prostredia na pôde, ku ktorej prispievajú finančné

prostriedky plynúce v EÚ v rámci SPP, národného rozpočtu SR a príjmy vlastníkov

z nájmu pôdy, resp. z predaja pôdy.

Hodnotenie slovenského poľnohospodárstva podľa autorky, bolo vykonané v dvoch

úrovniach. Prvá úroveň zachytáva výkonnosť agropodnikania v rámci európskeho priestoru

a to v porovnaní s ostatnými štátmi Európskej únie. Druhá úroveň je zameraná na

hodnotenie ekonomickej efektívnosti, kde boli analyzované zmeny v ekonomicko-

organizačnej výkonnosti slovenského poľnohospodárstva, u právnych foriem

hospodárenia, vo výrobkových odvetviach, vo vlastníckej a podnikateľskej štruktúre, ku

ktorým postupne dochádzalo v období rokov 2008-2009. Rozhodujúci akcent bol poloţený

na podpornú politiku a na produkčnú výkonnosť pri udrţiavaní pôdy v dobrom stave.

17

Dosiahnuté ekonomické ukazovatele v roku 2009, vplyvom fenoménu globálno-svetových

kríz prinútili poľnohospodárov minimalizovať výrobné náklady, alebo prechádzať na

extenzívne hospodárenie, čo sa premietlo takmer do všetkých foriem podnikania na pôde

a regiónov Slovenska.

Autorka zároveň zdôrazňuje, ţe je potrebné vyuţiť a podporiť projekty, ktoré by sa

zameriavali na excelentné výrobky slovenských poľnohospodárov a spracovateľov

v jednotlivých vidieckych regiónoch Slovenska, pričom propagácia a účelový marketing

týchto potravín by významne mohlo podporiť aj rozvoj konkrétnych regiónov na

Slovensku.

Becík (2009) dokumentuje, ţe štátnym záujmom Slovenskej republiky je rozvoj

produkčne vyhovujúceho pôdohospodárstva, zabezpečujúceho celoplošné, účelné a

efektívne obhospodarovanie pôdneho fondu krajiny a dostupnosť potravín pre

obyvateľstvo. Jeho udrţateľný rozvoj ovplyvňuje kvalitu ţivota nielen vidieckeho

obyvateľstva a celej spoločnosti v príslušnom regióne a v štáte. Agropotravinárske procesy

sa uskutočňujú v otvorenej krajine, vyuţívajúce prírodné zdroje a ekosystémy

v príslušných regiónoch. Preto rozvoj trhu s poľnohospodárskou pôdou tvorí neoddeliteľnú

súčasť vidieckej krajiny.

Gozora (2009) uvádza, ţe prostredníctvom vertikálnej integrácie je moţné

agropodnikanie na pôde rozšíriť o spracovateľské a obchodné činnosti v danom vidieckom

regióne. Taktieţ čoraz výraznejšie sa do popredia dostáva spolupráca poľnohospodárov

s orgánmi územných samospráv pri kreovaní obecných podnikov a prevádzok miestneho

hospodárenia v oblasti vidieckeho turizmu, agroturistiky, vyuţívania prírodných zdrojov

a rozvoja ľudových umeleckých remesiel pri budovaní miestnej infraštruktúry a oţivovaní

miestnych tradícií a kultúrneho dedičstva. V tejto súvislosti rozvoj trhu s pôdou

a udrţateľný rozvoj vidieckych regiónov v kontexte so samosprávnymi územnými celkami

sa stávajú účinnými nástrojmi stabilizácie aj v súčasnom období, pri eliminácii

determinantov krízového stavu, prostredníctvom svetovo-finančnej a hospodárskej krízy.

Podľa Fázikovej a Milotovej (2010) vidiecke regióny majú oproti priemyselným

a urbanizovaným regiónom určité lokalizačné nevýhody. Patria k ním najmä nízka hustota

obyvateľstva, odľahlosť a s ňou spojené veľké dopravné vzdialenosti, vysoké jednotkové

náklady na produkty a sluţby, pomalá difúzia poznatkov a technológií. To sú hlavné

príčiny ekonomického a sociálneho zaostávania vidieckych regiónov. Vedecko-technický

pokrok, najmä rozvoj a rozširovanie informačných a komunikačných technológií

18

poskytujú týmto regiónom určitú šancu na vymanenie sa z tohto zaostávania. Je moţné

predpokladať podľa autoriek, ţe napriek uvedeným bariéram daný rozvoj a IKT a high-

tech odvetví vo vidieckych regiónoch umoţní agropodnikom a firmám lokalizáciu

v regiónoch prostredníctvom zapájania sa do globálnej deľby práce, do trhov s tovarmi

a sluţbami, vrátane trhu s poľnohospodárskou pôdou.

Bradáčová (2009) uvádza, ţe najdôleţitejšími faktormi, obmedzujúcimi trh

s pôdou, sú veľká rozdrobenosť pozemkov, nedoriešené vlastnícke práva, nevyhovujúca

štruktúra vlastníckych vzťahov, pomalý proces usporiadania pozemkového vlastníctva,

problém pôdy neznámych, resp. nezistených vlastníkov. Nákup pôdy je brzdený aj

nedostatkom voľných finančných prostriedkov potenciálnych kupcov, ktorý je markantný

najmä v sledovanom roku 2008, kedy sa začínajú prejavovať aj negatívne vplyvy finančnej

a hospodárskej krízy. Útlm v stavebníctve a v investičných zámeroch spôsobili síce

zníţenie počtu a celkovej výmery predaných pozemkov, no na druhej strane ich ceny

rapídne narástli. Ukazuje sa, ţe na trhové ceny poľnohospodárskej pôdy viac vplýva

umiestnenie pozemku, neţ kvalita pôdy.

Masár (2009) konštatuje, ţe pôda predstavuje vzácny neobnoviteľný prírodný

zdroj a súčasne základný výrobný faktor poľnohospodárskej a lesníckej výroby. Kvalitu

a veľkosť poľnohospodárskeho pôdneho fondu je potrebné chrániť pre budúce generácie,

pretoţe okrem zabezpečovania výţivy obyvateľstva vytvára aj prírodný ráz krajiny

a poskytuje prostredie pre rôzne druhy fauny a flóry.

Pôdny fond a jeho kvalita ovplyvňuje produkciu poľnohospodárskych produktov

a kvalitu ţivota obyvateľov kaţdej krajiny. Pôda spolu s ďalšími prírodnými zdrojmi patrí

medzi najvýznamnejšie determinujúce faktory produktivity práce v poľnohospodárskej

výrobe.

Vlastníctvo pôdy a efektívne vyuţívanie pôdneho fondu prostredníctvom

moderných pestovateľských postupov a technológií napomáha k hospodárskemu rastu

štátu. Okrem produkčnej funkcie, teda schopnosti poskytovať rastlinstvu výţivné látky,

pôda vplýva na stav ovzdušia a hydrológie.

Zároveň autor zdôrazňuje, ţe očakávaný rozvoj stavebnej činnosti po skončení

hospodárskej recesie a snaha o prilákanie ďalších obyvateľov na vidiek v súlade

s koncepciou udrţateľnosti vidieckych oblastí a regiónov v rámci EÚ budú s veľkou

pravdepodobnosťou v nasledujúcich rokoch opätovne vplývať na zaberanie

poľnohospodárskej pôdy na stavebné účely, čím trh s pôdou zaznamená výraznejší rozvoj.

19

1.2 Faktory vplývajúce na rozvoj trhu s pôdou vo vybraných krajinách

Európskej únie

Narastanie cien pozemkov a pôdy je spôsobené procesom konvergencie cien v EÚ

s cieľom vyuţiť výhody plánovaného a zjednoteného trhu s pôdou.

Po vstupe krajín V-4 (ČR, Poľska, Maďarska a SR) do EÚ bolo nevyhnutným

predpokladom rozvoja trhu s pôdou v uvedených krajinách usporiadanie vlastníckych práv

k pozemkom a zjednotenie pozemkového práva v oblasti vlastníctva, vyuţívanie zmien

k druhom pozemkov, ochrany pôdy, územného plánovania a budovanie multifunkčného

poľnohospodárstva so zákonodarstvom krajín s trhovým hospodárením, ako i jeho

harmonizácia s právnymi predpismi EÚ.

Väčšina západných európskych krajín, bývalej EÚ-15 vytvára predpoklady a rôzne

finančné a daňové stimuly podporujúce stanovené zámery na rozvoj trhu

s poľnohospodárskou pôdou.

1.2.1 Trh s poľnohospodárskou pôdou v Českej republike

Podľa Géseovej (2009) v posledných troch rokoch sa predaj a kúpa pozemkov

s poľnohospodárskou pôdou v Českej republike výrazne zvýšili. Očakávania vlastníkov

pozemkov na zvýšenie cien pôdy po vstupe ČR do EÚ sa nepotvrdili. Ceny pozemkov

stagnovali, aţ mierne poklesli. Potvrdilo sa, ţe trhové ceny poľnohospodárskych

pozemkov na agropodnikateľské hospodárenie sú výrazne niţšie ako úradné ceny

poľnohospodárskej pôdy. Na druhej strane ceny pôdy na iné ako poľnohospodárske účely

v prevaţnej miere sú niekoľkonásobne vyššie ako úradné a trhové ceny poľnohospodárskej

pôdy. Často sa tieto ceny pribliţujú cenám stavebných pozemkov, najmä v atraktívnych

oblastiach a v regiónoch priemyselných zón. Na rozvoj trhu s pôdou v ČR má podstatný

vplyv predaj pôdy vo vlastníctve štátu a podpora nákupu pôdy z programu PGRLF „Půda“.

Bez výraznej štátnej podpory aj nefinančného typu, t.j. moţnosť dlhodobých splátok

(u štátnej pôdy okolo 30 rokov a v programe „Půda“ 25 rokov), by rozvoj na trhu s pôdou

v ČR nebol tak výrazný. Predaj pôdy cudzincom v ČR je zanedbateľný, presadzuje sa

20

nájom pôdy. V Čechách na výšku trhovej ceny poľnohospodárskej pôdy má vplyv poloha

pozemku, veľkosť pozemku a účel vyuţitia kupovaného pozemku Němec a Kučera

(2006).

Humpál (2007) hodnotí predaj poľnohospodárskej pôdy cudzincom v kontexte

devízového zákona, kde uvádza, ţe poľnohospodársku pôdu a lesy v súkromnom

vlastníctve podľa devízového zákona je moţné voľne nakupovať v nasledovných

prípadoch a súvislostiach:

českí občania bez ohľadu na to, kde majú trvalé bydlisko (tzv. české, tuzemské

i zahraničné),

cudzinci s trvalým pobytom v ČR, ktorí sú z hľadiska devízového zákona

domáci (tuzemci, na konci roku 2007 ich počet činil cca 143 tis. osôb),

právnické osoby so sídlom na území ČR, ktoré majú status tuzemca (napríklad

druţstvá, ich členovia sú výhradne cudzinci, s.r.o. kde vlastníkom je cudzinec;

pre tieto účely sú k dispozícii i ready-made spoločnosti – údajne zaloţené firmy

bez predmetu podnikania, ktoré sú pripravené k okamţitému prevodu

nehnuteľnosti na ďalšieho vlastníka, ide pribliţne o 5 – 10 % spoločností, ktoré

sú napísané v obchodnom registri, sú to predovšetkým s.r.o. alebo a.s.

Na základe výsledkov sledovania trhových cien pôdy v ČR autor Němec (2009)

predpokladá, ţe v období do roku 2013 trhové ceny poľnohospodárskej pôdy porastú, a to

z nasledovných dôvodov:

zníţením rozsahu lukratívnych pozemkov vo vlastníctve štátu ponúknutých

k predaju, a tým sa zvýši záujem o zbytok štátnej pôdy,

očakávaním zvýšenia priamych platieb v rámci SPP EÚ (podpory na ha p.p.

a v oblastiach podpôr s LFA) a tým dôjde k výraznejšiemu záujmu po pôde,

v neposlednom rade v dôsledku uzatvárania nových nájomných zmlúv

v katastrálnych územiach s dokončenými pozemkovými úpravami dôjde taktieţ

k navýšeniu nájmu z propachtovaných pozemkov a nárastu trhových cien za

poľnohospodársku pôdu.

Voltr (2009) uvádza, ţe hodnotenie poľnohospodárskej pôdy je v ČR pomerne

dobre rozpracované a má dlhodobú históriu. V súvislosti so spoločenskými zmenami

a vstupom ČR do EÚ sa rozvinulo trhové chápanie hodnoty pôdy, ktoré charakterizuje

21

vyšší záujem o hospodárenie na pôde a stojí v popredí záujmu poľnohospodárskej politiky

ako dôleţitý indikátor stability ďalšieho agropodnikania na pôde.

Hodnotenie faktorov produktivity pôdy vytvára predpoklady pre ďalšie modelové

vyjadrenie pôdnej úrodnosti s následnou kvantifikáciou produkčných funkcií ako

naturálneho, tak ekonomického charakteru podľa input-output relácií. Návrh modelu

hodnoty pôdy je vyuţiteľný pri stanovení trhovej ceny pôdy. Trh s pôdou podľa autora

odráţa v danom modeli viac faktorov k tvorbe trhovej ceny, pričom k dispozícii musia byť

objektívne podklady, uvádzajúce výnosovú hodnotu nehnuteľností.

Prechodom na trhovú ekonomiku v Českej republike od roku 1989 podľa Juřicu

(2007) síce začala pôda znovu fungovať ako kapitál, ako súčasť hodnoty, bola definovaná

v trhových súvislostiach, taktieţ sa stala do istej miery reálnou súčasťou ekonomických

vzťahov a procesov, avšak do úplného uplatnenia uvedených funkcií jej ešte ostávajú

mnohé legislatívno – ekonomické a inovačné doplnenia.

Je moţné ešte predpokladať podľa autora, ţe v kontexte so zvyšovaním podpôr

a stabilizácie v agropodnikaní, prostredníctvom udrţania úrodnosti pôdy, zvyšovania

ochrany pôdy a investíciách do pôdy bude dochádzať k vzájomnému prepojeniu záujmov

vlastníkov i uţívateľov pôdy. Význam týchto aspektov je zreteľný, z hľadiska záujmov

väčších agropodnikateľov pri nákupe pôdy v súčasných cenových reláciách bez obáv

a záruky ich budúcej výnosnosti, ktorí doposiaľ hospodárili na prenajatej pôde.

Němec a Kučera (2007) zadelili pozemky pre účely štatistickej analýzy do troch

základných kategórií:

trhové ceny pozemkov do 1,0 ha prevaţne vyuţívané pre stavebné, ako aj

poľnohospodárske účely,

trhové ceny pozemkov v rozmedzí od 1,0 aţ do 5 ha vyuţívané pre stavebné,

ako aj poľnohospodárske účely,

trhové ceny pozemkov nad 5,0 ha, prevaţne vyuţívané pre poľnohospodárske

účely.

Autori zdôrazňujú, ţe priemerná trhová cena 3,71 – 2,57 Kč.m2 poľnohospodárskej

pôdy pre agropodnikanie v porovnaní s úradnou cenou 5,24 Kč.m2

je niţšia a dosahuje iba

úroveň 70,08 – 49,05 % jej hodnoty.

Na nízku priemernú trhovú cenu má vplyv vývoj trhovej ceny pôdy vo vlastníctve

štátu. Táto pôda sa masovo predáva, a tým sú ovplyvnené štatistické priemery. Ceny

22

štátnych pozemkov sú predovšetkým hodnotené úradnou cenou daného pozemku. Do

obdobia predaja štátnych pozemkov sa nepredpokladá navýšenie priemernej trhovej ceny

u poľnohospodárskej pôdy v ČR.

Štolbová a Kučera (2009) porovnávajú spôsob vymedzenia oblastí menej

priaznivých pre agropodnikanie. Pri hodnotení autori vychádzajú zo spoločných

európskych kritérií a z doposiaľ pouţívaného indexu posúdenia produkčnej schopnosti

pôdy, ktorý je uplatňovaný v ČR i na Slovensku.

Podľa autorov nový navrhovaný systém hodnotenia LFA EK je síce jednoduchý

a transparentnejší, ale v porovnaní so súčasným bodovým systémom výnosnosti pôdy je

veľmi hrubý. Z toho dôvodu je moţné očakávať negatívne stanovisko poľnohospodárskej

verejnosti na jeho zavedenie do praxe.

V priebehu roku 2010 – 2011 tento model, navrhnutý EK, by mal byť posúdený

v rámci celej EÚ. Nové kritériá hodnotenia LFA by sa mali uplatňovať po roku 2013.

Európsky model poľnohospodárstva je na rozdiel od amerického agrárneho modelu

zameraný nielen na tvorbu zisku, ale na komplexné zameranie multifukčnosti

v agropodnikaní.

1.2.2 Trh s poľnohospodárskou pôdou v Maďarsku

Podľa Géseovej (2009) v Maďarsku je zvýšený dopyt predovšetkým po pôde

s vyššou kvalitou, vhodnou lokalitou a väčšou výmerou. Ponuka pôdy s najniţšou kvalitou,

zníţenou dostupnosťou a neatraktívnou lokalitou je v prebytku. Rozptýlené vlastníctvo

malých výmer pôdy alebo pôda neznámych vlastníkov (nedeliteľná spoločná pôda) je

predajná len veľmi ťaţko. Stále viac kupujúcich predstavujú dobre kapitálovo vybavený

farmári, ktorí majú záujem zvýšiť podiel svojej výmery alebo zjednocovať majetok

(výmenou pôdy). Ďalšia významná skupina kupujúcich investuje do vlastníctva pôdy

situovanej v blízkosti miest, hlavných ciest a diaľnic Hamza a Miskó (2006).

Legislatíva upravujúca vlastnícke a uţívacie vzťahy k pôde dokumentuje Marišová

(2001), pričom zdôrazňuje, ţe právne kritériá komplikujú situáciu na trhu s pôdou. Pôdu

v Maďarsku môţu vlastniť len fyzické osoby, kým právnické si ju môţu len prenajať.

Podobné stanovisko uvádza Hamza a Miskó (2006), ţe sa očakáva, ţe trh s pôdou

v najbliţších rokoch oţije a to v dôsledku rastu cien pôdy a nájmu. Rozvoju trhu s pôdou

môţe napomôcť aj skutočnosť, ţe produkcia sa bude zabezpečovať v prevaţnej miere na

23

vlastnej pôde. Avšak tendencia farmárov na „plný úväzok“ klesá a to ešte viac posilňuje

prenájom pôdy.

Lazíková (2006) uvádza, ţe v roku 1994 v Maďarsku bol prijatý zákon o pôde,

ktorý stanovil aj maximálnu moţnú výmeru, ktorú fyzická osoba môţe kúpiť (300 ha).

Samozrejme tento limit neplatil v prípade reštitúcií a kompenzácií pre oprávnené osoby.

Hamza a Miskó (2006) dokumentujú, ţe pred vstupom do Európskej únie, ceny

pozemkov a prenájmu za pôdu významne vzrástli a to úmerne podľa kvality pôdy.

Vzhľadom na to, ţe na ceny pozemkov vplýva veľké mnoţstvo faktorov (spôsob

hospodárenia, lokalizácia, pozícia pozemku, kvalita pôdy, veľkosť pozemku, chránené

územia) sú ceny pôdy v Maďarku veľmi rozdielne a kolíšu v intervale 150 tis. aţ 1 mil.

HUF.ha-1

(556 aţ 3 704 €.ha-1

). V niektorých ţupách kvalita pôdy s výhodným

umiestnením presahujú aţ 1 mil. HUF.ha-1

, čo je porovnateľné s priemernou cenou pôdy

vo Francúzsku alebo vo Fínsku.

1.2.3 Trh s poľnohospodárskou pôdou v Poľsku

Poľnohospodárska obchodná agentúra Poľska v rámci podpory a národného

rozpočtu podľa Marišovej (2008) investovala pre poľnohospodárske trhy vrátane trhu

s pôdou 733,1 mil.PLZ v roku 2003 a 835,7 mil. PLZ za rok 2004.

Kolektív autorov Sikorska – Karwat – Woţniak – Chmieliňski (2007)

vychádzajú z hodnotiacej štúdie, ktorá komplexne hodnotí vplyv zmien v pôdnej štruktúre

vo väzbe na trh s pôdou, zahrňujúca podobnú identifikáciu faktorov vplývajúcich na

ponuku a dopyt v obchodovaní s pôdou v podmienkach Poľskej republiky.

Autori zároveň zdôrazňujú, ţe vplyvom SPP EÚ, najmä úspešné poľské farmy

postupne si upevňujú dominantné pozície na poľnohospodárskom trhu, čim zároveň

dochádza k určitej koncentrácii plôch a taktieţ k rozhodujúcemu postaveniu na trhu

s pôdou.

Poľský trh s pôdou, ako ho definuje Kopfer a Ţuk (2002) je špecifický tým, ţe tu

existujú dva paralelné trhy s poľnohospodárskymi pozemkami. Prvý z nich tvoria fyzické

a právnické osoby (neštátne subjekty). Na druhom trhu má dominantné postavenie

Poľnohospodárska majetková agentúra, ktorá ponúka a realizuje predaj štátnych

pozemkov. Najviac transakcií charakteristických pre prvý typ trhu s pôdou sa uskutočňuje

v juţnom, strednom a východnom Poľsku. V regiónoch, kde dominuje štátne vlastníctvo

24

pozemkov, farmári kupujú pôdu od agentúry za výhodných podmienok a za niţšie ceny.

Štátne inštitúcie tento nákup všestranne podporujú.

1.2.4 Trh s poľnohospodárskou pôdou v ďalších krajinách EÚ

Géseová (2009) uvádza, ţe vo Francúzsku majú rozhodujúci vplyv na cenu pôdy

príjmy poľnohospodárov. Poľnohospodársku pôdu kupujú prevaţne farmári a to výhradne

pre poľnohospodárske vyuţitie. Cena pôdy vo Francúzsku sa postupne zvyšuje, adekvátne

k tomu sa mení aj hodnota nájomného za pôdu.

Podobné údaje poskytuje Němec (2009) za obdobie rokov 2000 aţ 2006

v podmienkach Francúzska a to v hodnote od 3 590 do 4 370 €.ha-1

v trhových cenách.

Cena za poľnohospodársku pôdu zaznamenala zvyšujúci trend o 780 €.ha-1

p.p. . Zvýšený

záujem o nákup francúzskej pôdy prejavujú aj cudzinci.

Vo Veľkej Británii poklesla cena pôdy v roku 2002 na 10 955 €.ha-1

p.p. oproti roku

2000, ale v roku 2006 došlo k zvýšeniu trhovej ceny na hodnotu 13 182 €.ha-1

p.p. .

Autor zdôrazňuje, ţe najvyššiu trhovú cenu v roku 2007 realizovalo Holandsko

34 969 €.ha-1

p.p., Španielsko 29 134 €.ha-1

o.p. (orná zavlaţovaná pôda), Dánsko 25 745

€.ha-1

p.p., Luxembursko 18 001 €.ha-1

p.p. a Grécko 12 024 €.ha-1

p.p. (pôda

zavlaţovaná).

Najniţšiu trhovú cenu vykazovala Litva 831 €.ha-1

p.p., Estónsko 833 €.ha-1

p.p.,

Poľsko 848 €.ha-1

o.p. a Slovensko 1 121 €.ha-1

p.p.

Záverom k uvedenej problematike riešenej v literárnom prehľade je moţné uviesť,

ţe aj trh s poľnohospodárskou pôdou vychádza z komplexnej politiky rozvoja vidieka,

pretoţe mnohé štrukturálne zmeny aj v budúcnosti budú vytvárať určité rozdielové

diferenciácie medzi jednotlivými regiónmi Slovenska a medzi 27 – členskými štátmi

Európskej únie.

Čo je charakteristické aj pre súčasné nepriaznivé obdobie vplyvom svetovej

globálnej krízy na hospodárstvo Slovenska a celého radu krajín vo svete.

25

2. Cieľ práce

Problematika trhu s poľnohospodárskou pôdou je aktuálna, pretoţe efektívne

vyuţitie poľnohospodárskej pôdy musí byť zabezpečené v kontexte s rozvojom vidieka.

V podstate ide o zosúladenie ekonomicko – ekologických parametrov výroby nielen na

národnej, ale aj na regionálnej úrovni.

Hlavne vstup Slovenska do Európskej únie predstavoval pre poľnohospodárstvo

výraznú zmenu, čím implementácia priamych podpôr v rámci SPP EÚ pozitívne

ovplyvnila trh s pôdou, ktorý zaznamenal stúpajúcu tendenciu obchodných činností, aţ na

súčasné obdobie rokov 2009 – 2010 vplyvom finančnej a hospodárskej krízy došlo

k určitej stagnácii trhu všeobecne.

Vychádzajúc z uvedeného, cieľom diplomovej práce je identifikácia a zhodnotenie

poľnohospodárskej politiky v kontexte s rozvojom trhu s pôdou vo vybraných regiónoch

Slovenska vo väzbe na komparáciu s vybranými krajinami EÚ. Zároveň na základe

dosiahnutých výsledkov predikovať ďalší vývoj na trhu s pôdou v podmienkach

slovenského poľnohospodárstva.

Na dosiahnutie hlavného cieľa budeme vychádzať z nasledovných parciálnych

cieľov:

na vplyv vývoja štruktúry poľnohospodárskej pôdy vo väzbe na rozvoj trhu,

z hľadiska výšky trhových cien podľa druhov predávaných pozemkov

v produkčných, kombinovaných a znevýhodnených výrobných oblastiach

(LFA) v podmienkach regiónov SR a v komparácii s vybranými štátmi EÚ,

na formuláciu návrhov a odporúčaní s cieľom prispieť k rozvoju trhu

s poľnohospodárskou pôdou v podmienkach SR.

26

3. Metodika práce

3.1 Materiál, z ktorého sa pri spracovaní diplomovej práce vychádza,

tvoria primárne a sekundárne zdroje

Primárne zdroje informácií, ktoré budú vyuţité na analýzu vplyvu Spoločnej

poľnohospodárskej politiky na účinnosť agropodnikania v kontexte na trh s pôdou

v podmienkach vybraných regiónov SR tvoria:

údaje získané prostredníctvom PPA, MP a RV SR, VÚEPP, VÚGK Bratislava,

údaje získané prostredníctvom Informačnej siete poľnohospodárskeho

účtovníctva SR, FADN na obdobie rokov 2007 – 2009,

údaje z priebeţného výskumu vykonávaného Katedrou práva FEŠRR.

Sekundárne zdroje informácii tvorili:

právne normy,

údaje zo Správ o poľnohospodárstve a potravinárstve SR na obdobie rokov

2007 – 2009,

údaje z Programu rozvoja vidieka SR 2007 – 2013,

údaje zo štatistickej sluţby EÚ (EUROSTAT), ktorý registruje trhové ceny

pôdy v jednotlivých členských krajinách EÚ – 27,

údaje a zdroje získané z odbornej literatúry,

údaje z internetových zdrojov.

3.2 Metodický postup riešenia trhu s pôdou

Rozvoj trhu s pôdou a trhové ceny poľnohospodárskej pôdy budeme sledovať

v produkčných, kombinovaných a v znevýhodnených výrobných oblastiach (LFA), a to vo

vybraných regiónoch SR.

Metodický postup sa bude zameriavať na nasledovné riešenia:

na analýzu faktorov ovplyvňujúcich trh s pôdou (predaj a kúpa pôdy) vo väzbe

na veľkosť výmery, podľa účelu predaja (na agropodnikanie, resp. výstavbu),

na hodnotenie cenového vývoja poľnohospodárskej pôdy (úradné a trhové

27

ceny),

na právnu úpravu vlastníctva k pôde,

na komparáciu trhu s pôdou SR s vybranými krajinami EÚ.

3.3 Multifunkčná analýza

Príkladom multifaktorového posúdenia získaných údajov budú hodnotiace cenové

indexy pôdy. Základnou veličinou pre multifaktorové vyhodnotenie budú priemerné ceny

pôdy vo vybranom regióne a druhy pozemkov. Pri výpočte priemerných cien pôdy sa bude

vychádzať taktieţ z váţeného aritmetického priemeru.

Vzorec:

Multifunkčná analýza

TCpoz . Vpoz

PTCsr =

Vpoz

kde: PTCsr - je priemerná trhová cena za sledovaný región

TCpoz - je priemerná kúpna (trhová) cena pozemku

Vpoz - je výmera príslušného pozemku

Resp.:

TCDpoz . VDpoz

PTCDsr =

VDpoz

kde: PTCDsr - je priemerná trhová cena vybraného druhu pozemku v sledovanom

regióne

TCDpoz - je priemerná kúpna (trhová) cena vybraného druhu pozemku

Vpoz - je výmera príslušného vybraného druhu pozemku

28

Zistené priemerné ceny budeme porovnávať s úradnými cenami podľa BPEJ podľa

cenníka.

ÚCBPEJ . VBPEJ

PÚCKÚ =

VBPEJ

kde: PÚCBPEJ - je priemerná úradná cena katastrálneho územia

ÚCBPEJ - je úradná cena príslušnej BPEJ podľa cenníka

VBPEJ - je výmera pozemku s danou BPEJ

3.4 Analýza výsledkov a formovanie záverov a odporúčaní

Na podklade všetkých získaných zdrojov, primárnych a sekundárnych informácií

pomocou metódy analýzy, syntézy, vedeckej abstrakcie, regresnej analýzy a ďalších

pouţitých metód spracujeme a usporiadame výsledky, sformujeme návrhy a praktické

odporúčania pre rozvoj trhu s pôdou vo vybraných produkčných, kombinovaných

a znevýhodnených (LFA) regiónoch Slovenska.

29

4. Výsledky práce

4.1 Ekonomická efektívnosť slovenského poľnohospodárstva a jej vplyv

na trh s pôdou

Ekonomickú efektívnosť poľnohospodárstva ovplyvnili viaceré faktory, ktoré

pozitívne, resp. negatívne pôsobili na rozvoj trhu s pôdou. Jedným z rozhodujúcich

faktorov je SPP EÚ, najmä jej podporná politika. Bez podpôr by väčšina

poľnohospodárskych fariem bola neefektívna. Preto strata v agropodnikaní negatívne

ovplyvňuje nákup poľnohospodárskej pôdy.

Poľnohospodárstvo po vstupe do EÚ na obdobie rokov 2004 – 2008 bolo

kaţdoročne ziskové, čo moţno pripísať najmä podpornej politike. Cieľom daných podpôr

je okrem prosperity poľnohospodárskych podnikov, a tým aj rozvoja trhu s pôdou, vo

vzťahu taktieţ zabezpečenia primeraných príjmov, dôstojných pracovných a ţivotných

podmienok pre poľnohospodárske obyvateľstvo vidieka, jeho osídlenia a udrţiavanie

krajiny v kultúrnom stave.

Napriek navýšeniu podpôr, rok 2009 bol prvým rokom od vstupu Slovenska do EÚ,

kedy výsledok hospodárenia poľnohospodárstva bol stratový (-103,5 mil.€), čo sa

negatívne premietlo aj do trhu s pôdou.

Rozdielna ekonomická efektívnosť medzi právnymi formami hospodárenia, t.j.

medzi poľnohospodárskymi druţstvami, obchodnými spoločnosťami a samostatne

hospodáriacimi roľníkmi vyplýva z viacerých hľadísk. V PD je to široká vlastnícka

štruktúra, niţšia kapitálová vybavenosť a problémy so získavaním finančných prostriedkov

nad rámec podpôr. Nedostatočná majetková účasť zamestnancov druţstva na jeho

agropodnikaní a zveľaďovaní majetku. Participačný vzťah vlastníkov pôdy je výhodnejší

ako zamestnanecký. Z uvedených dôvodov poľnohospodárske druţstvá z väčšej časti

presadzujú nájom pred nákupom pôdy.

Aj keď sú značné diferenciácie vo výsledkoch hospodárenia medzi obchodnými

spoločnosťami, ktoré za hodnotiace obdobie dosahovali priaznivejšie ekonomické

výsledky v porovnaní s druţstevnými formami podnikania, nemoţno ich hodnotiť ako

celok negatívne, pretoţe druţstvá ešte neprešli úplnou transformáciou. Je to spôsobené aj

skutočnosťou, ţe aj medzi samotnými druţstvami pretrvávajú určité rozdiely vo

30

výsledkoch hospodárenia, kde cca 10 % vysokostratových podnikov tejto skupiny

negatívne ovplyvňuje výsledky druţstiev a ich ekonomickú efektívnosť ako celku.

Dominantnejší vzťah k nákupu pôdy je u obchodných spoločností, oproti

kolektívnemu druţstevnému podnikaniu na poľnohospodárskej pôde.

Široká členská základňa v PD súvisí s veľkým počtom vlastníkov pôdy, pričom ide

o členov s malými členskými vkladmi, často uţ v dôchodkovom veku.

Zniţovanie obhospodarovanej druţstevnej pôdy a počtu druţstiev bolo riešené

zmenou právnej formy hospodárenia na obchodnú spoločnosť, resp. manaţment stratové

druţstvá predával zahraničným podnikateľom, alebo silným lobistickým skupinám, ktoré

sa jednostranne zameriavajú na podpory pri minimálnych nákladoch udrţania pôdy

v dobrom stave.

Aj posledné štrukturálne zisťovanie fariem ukázalo, ţe počet registrovaných fariem

sa zvýšil a to najmä u komerčných fariem právnických osôb, kde došlo po dlhodobom

vývoji k trendu poklesu počtu PD a naopak nárastu OS. Od roku 2007 PD obhospodarujú

menšiu výmeru poľnohospodárskej pôdy ako obchodné spoločnosti v priemernej výmere

farmy naďalej druţstvá obhospodarujú vyššiu koncentráciu pôdy, kde na l druţstvo pripadá

l 268 ha, kým na obchodnú spoločnosť iba 596 ha poľnohospodárskej pôdy. Taktieţ

pretrváva diferenciácia vlastníckej štruktúry fariem. Priemerný počet vlastníkov druţstva je

desaťnásobne vyšší ako u obchodnej spoločnosti.

Vlastnícky vzťah k pôde a k nákupu pôdy je preukazný najmä u SHR, ale aj

u obchodných spoločností, ktorý sa odráţa vo zveľaďovaní majetku, optimalizácii

výrobných faktorov a to z hľadiska hospodárnosti na poľnohospodárskej pôde, jej

maximálnej úspornosti výrobných a pracovných vstupov, t.j. prevádzkových nákladov.

Ekonomickú efektívnosť slovenského poľnohospodárstva dokumentuje tabuľka 1.

Z tabuľky 1 vyplýva, ţe vývoj ekonomickej efektívnosti v hodnotiacich

organizačno-právnych formách je diferencovaný. V prepočte aj na regióny (produkčné

a znevýhodnené LFA) vychádza výrazný rozvojový efekt a to medzi podnikmi alokované

hlavne do oblasti juhozápadných v porovnaní s agropodnikami v severno-východnými

regiónmi Slovenska. V ďalších častiach diplomovej práce chceme poukázať na komparácie

vplyvu na rozvoj trhu s pôdou v rozdielnych regiónoch Slovenska.

Agropodnikanie determinuje najmä SPP EÚ, vnútorný spoločensko-politický

vývoj, s dôrazom na agrárnu politiku vlády (štátna pomoc) a formovanie podnikateľského

prostredia (legislatíva, ekonomické nástroje, politika finančného sektora).

31

Výsledky hospodárenia PD, OS a SHR

Tabuľka 1

Ukazo-

vateľ

Merná

jedn.

Poľnohospodárske

druţstvá

Obchodné

spoločnosti

Samostatne hosp.

roľníci 2007 2008 2009 2007 2008 2009 2007 2008 2009

Výnosy

spolu

€.ha-1

p.p. 1 287 1 391 1 109 1 847 2 071 1 742 - - -

Náklady

spolu €.ha

-1

p.p. 1 258 1 372 1 198 1 774 2 006 1 750 - - -

VH pred

zdanením

€.ha-1

p.p. 29 19 -89 73 65 -8 - - -

Beţné

podpory

€.ha-1

p.p. 252 276 297 242 273 285 218 229 251

Rentab.

celkového

kapitálu

% 1,54 0,96 -4,45 3,47 2,73 -0,34 - - -

Celková

zadlţen.

majetku

% 27,30 29,79 29,76 54,60 54,32 55,32 - - -

Počet

zam.na

100 ha

Počet 3,29 3,12 2,88 2,62 2,57 2,33 1,36 1,40 1,35

Podiel

ziskov.

podnikov

% 81,63 70,38 39,35 87,07 82,44 66,89 84,84 77,47 56,04

Podiel

stratových

podnikov

% 18,37 29,62 60,55 12,93 17,56 33,13 15,16 22,53 43,96

Príjmy

celkom €.ha

-1 - - - - - - 1 251 1 339 1 321

Výdaje

celkom €.ha

-1 - - - - - - 1 175 1 293 1 289

VH

(príjmy-

výdaje)

€.ha-1

- - - - - - 76 46 32

VH bez

osobného

dôchodku

€.ha-1

- - - - - - 27 -20 -21

Zdroj: Informačné listy MPaRV SR, VÚEPP Bratislava, za obdobie 2007-2009 a vlastný prepočet

4.4 Štruktúra poľnohospodárskej pôdy v podmienkach Slovenskej

republiky

Vlastnícka štruktúra pôdy na Slovensku je veľmi rozdrobená. Na Slovensku je

evidovaných 12,5 mil. parciel (pozemkov) v E-čkovej pozemkovo-kniţnej evidencii. Tieto

32

pozemky sú predmetom súčasných pozemkových úprav. Uţívateľských pozemkov

zapísaných v katastri nehnuteľností (C-čkové registre) je 4,7 mil.. Priemerná veľkosť

parcely je 0,45 ha s počtom spoluvlastníkov 12 aţ 15 na jednu parcelu. Spolu je na

Slovensku cca 2 mil. vlastníkov parciel. Priemerná výmera na vlastníka je 1,1 ha. Na

Slovensku sa eviduje cca 600 000 ha pôdy nezistených vlastníkov. Štát vlastní okolo

130 000 ha. Pribliţne v roku 2007 85 % uţívanej výmery pôdy je pôda prenajatá.

Štruktúra agropodnikateľov podľa právnej formy zostala zachovaná, menilo sa iba

zastúpenie právnych foriem na počte, výmere obhospodarovanej pôdy a ich veľkostná

štruktúra.

Vývoj vlastníckej štruktúry právnických osôb dokumentuje tabuľka 2.

Vývoj vlastníckej štruktúry PD a OS

Tabuľka 2

Ukazovateľ Rok Index

2009/07 2007 2008 2009

Poľnohospodárske druţstvá

Počet vlastníkov

druţstiev spolu 95 834 91 165 85 414 89,13

Počet vlastníkov na

jedno druţstvo 179,46 172,01 158,17 88,14

Počet vlastníkov na 100

ha p.p. 11,91 11,50 10,72 90,01

Obchodné spoločnosti

Počet vlastníkov

v obchodnej spoločnosti 11 482 12 429 10 067 87,68

Počet vlastníkov na

jedno OS 14,46 45,93 12,00 82,30

Počet vlastníkov na 100

ha p.p. 1,56 1,71 1,34 85,90

Zdroj: CD MPaRV SR, VÚEPP Bratislava, Informačné listy MPaRV SR, za obdobie

2007-2009 a vlastný prepočet

Z tabuľky 2 vyplýva, ţe proces zoštíhľovania vlastníckej štruktúry je za obdobie

rokov 2007-2009 intenzívnejší v obchodných spoločnostiach ako v poľnohospodárskych

33

druţstvách. V porovnaní s rokom 2007 počet vlastníkov na druţstve klesol o 11,86 %

a v obchodných spoločnostiach o 17,70 %.

Počet fariem a výmeru pôdy v ha dokumentuje tabuľka 3.

Počet právnych foriem, obhospodarovaná výmera p.p. a priemerná výmera

farmy v ha

Tabuľka 3

Právna forma Poľn. farmy

s pôdou

počet

Obhospodar.

celková výmera

p.p. v ha

Priemerná

výmera

farmy ha p.p.

Podiel na

celkovej

výmere p.p. v %

Štátne podniky 5 7 800 1 560 0,40

Poľn. druţstvá 603 764 760 1 268 39,49

Obchodné spoločnosti 1 190 766 360 596 39,57

Z toho: v.o.s. 2 92 46 0,005

s.r.o. 1 078 625 876 540 32,32

a.s. 109 140 378 1 141 7,25

komanditná spol. 1 14 14 0,001

Ostatné právnické osoby 143 8 859 60 0,46

Právnické osoby spolu 1 936 1 547 781 759 79,92

Fyzické osoby * 6 598 311 673 45 16,09

Celkom registr.farmy 8 534 1 859 455 208 96,02

Právna forma neurčená** 57 989 77 166 1,3 3,98

Celkom farmy 66 523 1 936 621 28,1 100,00

Zdroj: ŠÚ SR, Štrukturálny cenzus fariem (2007) a vlastné prepočty

Legenda: * Fyzické evidované (registrované na Obecnom úrade a nezapísané do Obchodného

registra (spravidla SH)

** Fyzické osoby neregistrované, spravidla domácnosti, samozásobitelia

Výmera vyuţitej poľnohospodárskej pôdy v roku 2007 predstavovala 1 936 621 ha,

oproti roku 2009 poklesla o 6 237 ha a dosiahla výmeru 1 930 384 ha. Bolo to najmä

v dôsledku poklesu výmery trvalých lúk a pasienkov. Orná pôda oproti roku 2008 sa

v roku 2009 zvýšila o 2 468 ha. Výmera prenajatej poľnohospodárskej pôdy dosiahla 82 %

z celkovej pôdy za rok, čo je oproti roku 2007 zníţenie o 3 %.

Pri sledovaní vývoja podnikateľskej štruktúry (tabuľka 3) je časový posun pri

34

získavaní údajov, ktorý súvisí s doterajším prijatým dvojročným cyklom štrukturálneho

zisťovania fariem EÚ.

4.5 Vývoj legislatívneho procesu v kontexte usporiadania vlastníctva

k pozemkom na Slovensku

Počas socializmu neexistovali transakcie s pôdou a vlastnícke práva boli veľmi

obmedzené, resp. neuznávané. Po reštitučnom procese situácia bola zloţitá, neboli

k dispozícii zodpovedajúce informácie o pôde, t.j. vlastníci nevedeli, kde sa nachádzajú ich

pozemky alebo v akom stave vlastne pôda je. Taktieţ identifikácia parciel v teréne je stále

nákladná a zloţitá.

Legislatívne bol proces usporiadania vlastníctva k pozemkom realizovaný podľa

zákona č. 180/1995 Z.z., konaním o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych

vzťahov k nim a vykonávaním pozemkových úprav podľa zákona č. 330/1991 Zb.

o pozemkových úpravách, usporiadanie pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch,

pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách.

Obnova evidencie pozemkov sa vykonáva v katastrálnych územiach podľa

harmonogramov za jednotlivé roky. Uznesením Vlády SR č. 970/2005 bol prijatý návrh na

riešenie zintenzívnenia konaní o stave obnovy evidencie niektorých pozemkov a právnych

vzťahov k nim. Harmonogram katastrálnych území bol stanovený tak, aby mohli byť

reálne ukončené všetky registre do roku 2011. Prostredníctvom zaloţenia listov vlastníctva

ku všetkým pozemkom na území SR dochádzalo k obnove evidencie, a tým sa dosahovala

právna istota vo vlastníckych vzťahoch. Podľa zákona č. 180/1997 Z.z. v znení neskorších

predpisov sa dopĺňal register v zastavanom území obce a vypracoval sa ROEP.

Jednou z hlavných úloh štátu pri usporiadaní právno – pozemkového vlastníctva,

bola náprava krívd z obdobia rokov 1948 aţ 1990. Tento proces riešili reštitučné zákony

č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu

majetku a zákon č. 504/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom. V reštitučných

konaniach podľa zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov bolo do 31.12.2008

vydaných 41 218 rozhodnutí, ktorými sa priznalo vlastníctvo k pozemkom o výmere

205 265 ha. V rámci pozemkových spoločenstiev počet vydaných rozhodnutí bol 11 389

o výmere 122 131 ha.

V reštitučných konaniach podľa zákona č. 503/2003 Z.z. v znení neskorších

35

predpisov bolo k 31.12.2008 vydaných 18 481 rozhodnutí, ktorými bolo navrátené

vlastníctvo k pozemkom vo výmere 9 540 ha a v rámci pozemkových spoločenstiev bolo

3 607 vydaných rozhodnutí k pozemkom o výmere 1 750 ha ako priznaný nárok na

náhradu za pozemky.

Celkovo v reštitučných konaniach k 31.12.2008 bolo vydaných 74 695 rozhodnutí,

ktorým sa priznalo vlastníctvo k pozemkom o výmere 338 686 ha (vrátane pozemkových

spoločenstiev).

Úpravu vlastníckych vzťahov v procese reštitučného konania dokumentuje tabuľka

4.

Legislatívna úprava v reštitučnom konaní

Tabuľka 4

Úprava vlastníckych vzťahov reštitučné konania k 31. 12. 2008

Reštitúcie podľa zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov

počet vydaných rozhodnutí 41 218

priznané vlastníctvo k pozemkom v ha 205 265

pre zákonné prekáţky sa nevydali vlastné pozemky (riešenie formou

náhrad za pozemky, ktoré sú vo vlastníctve štátu) o výmere v ha 31 224

V rámci pozemkových spoločenstiev

počet vydaných rozhodnutí 11 389

priznané vlastníctvo k pozemkom v ha 122 131

pre zákonné prekáţky sa nevydali pozemky (riešenie formou náhrad)

o výmere v ha 17 033

V reštitučných konaniach podľa zákona č. 503/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov

počet vydaných rozhodnutí 18 481

navrátené vlastníctvo k pozemkom o výmere v ha 9 540

priznaná náhrada za pozemky o výmere v ha 8 129

V rámci pozemkových spoločenstiev

počet vydaných rozhodnutí 3 607

navrátené vlastníctvo k pozemkom o výmere v ha 5 695

priznaný nárok za náhradu za pozemky o výmere v ha 1 750

Zdroj: MPaRV Bratislava ( 44) (2009)

Mimoriadne závaţným problémom vplývajúcim na rozvoj trhu s pôdou je riešenie

36

tzv. „neznámych“ alebo „nezistených“ vlastníkov pôdy. Tento problém mal vyriešiť zákon

č. 180/1995 Z.z. a jeho novela (zákon č. 503/2003 Z.z.), ktorá nadobudla účinnosť

1.1.2004. V zmysle tejto právnej úpravy, pôda neznámych vlastníkov, ktorá bola zapísaná

v katastri nehnuteľností najmenej jeden rok, prechádzala v zmysle „opustenej“ pôdy do

vlastníctva štátu. V auguste 2006 Ústavný súd na podnet Generálnej prokuratúry rozhodol,

ţe pôdu nezistených vlastníkov nezíska štát, ale následne obce, pričom práva vlastníkov

zostanú naďalej neporušené a neznámi vlastníci majú aj naďalej moţnosť prihlásiť sa

o svoj majetok. Z uvedeného vyplýva, ţe pôdu nezistených vlastníkov spravuje

a prenajíma Slovenský pozemkový fond a jej výmera k 1.1.2007 predstavovala 437 665 ha.

Právna úprava k vlastníctvu pôdy má mimoriadny význam pre vlastníka, ktorý sa

môţe slobodne rozhodovať – či vlastnú pôdu bude obhospodarovať pre samozásobovanie,

pre vlastné agropodnikanie ako SHR, resp. pôdu môţe prenajať alebo ju môţe predať.

4.4 Monitorovanie trhu s pôdou vo vybraných regiónoch Slovenska

4.4.1 Počet predaných pozemkov v sledovaných regiónoch

Počet predaných pozemkov v roku 2009 dokumentuje tabuľka 5.

Počet predaných pozemkov podľa vybraných regiónov za rok 2009

Tabuľka 5

Regióny

Počet

Poľnohosp.

pôda Orná pôda Vinice Sady TTP

Produkčné 718 568 9 0 141

Kombinované

(s podielom

produkčných

a LFA)

1 386 917 11 3 455

Znevýhodnené

(LFA) 3 029 1 616 0 0 1 413

Spolu 5 133 3 101 20 3 2 009

Zdroj: VÚGK, VÚEPP Bratislava (2010) a vlastné prepočty

Legenda: Produkčné regióny – okres Dunajská Streda, Michalovce

Kombinované regióny – okres Topoľčany, Rimavská Sobota

Znevýhodnené (LFA) – okres Liptovský Mikuláš, Svidník

Z tabuľky 5 vyplýva, ţe v roku 2009 vo vybraných regiónoch Slovenska bolo

predaných 5 133 pozemkov s poľnohospodárskou pôdou. Z toho s ornou pôdou 3 101

37

pozemkov, 20 viníc, 3 ovocné sady a 2009 pozemkov s trvalými trávnymi porastmi.

V hodnotiacom období sledovania transakcie na trhu s poľnohospodárskou pôdou bolo

najmenej pozemkov predaných, a to 718 v produkčných regiónoch. Orná pôda sa predávala

vo všetkých regiónoch, vinice sa vzhľadom na znevýhodnené výrobné oblasti predávali

v produkčnom a kombinovanom regióne, ovocné sady sa realizovali iba v kombinovanom

regióne a trvalé trávne porasty dosiahli najvyšší podiel predaja v LFA regiónoch.

4.4.2 Výmera predanej poľnohospodárskej pôdy vo vybraných regiónoch SR

Výmeru predanej pôdy podľa regiónov dokumentuje tabuľka 6

Výmera predanej pôdy v m2

za rok 2009

Tabuľka 6

Regióny

Výmera v m2

Poľnohosp.

pôda Orná pôda Vinice Sady TTP

Produkčné 3 555 493 3 080 751 17 367 0 457 375

Kombinované

(s podielom

produkčných

a LFA)

7 076 027 5 842 367 20 073 3 649 1 209 938

Znevýhodnené

(LFA) 3 393 849 1 405 394 0 0 1 988 455

Spolu 14 025 369 10 328 512 37 440 3 649 3 655 768

% podiel 100,00 73,64 0,27 0,03 26,06

Zdroj: VÚGK, VÚEPP Bratislava (2010) a vlastné prepočty

Z tabuľky 6 vyplýva, ţe za rok 2009 predaná orná pôda tvorila z predanej pôdy

73,64 %, vinice 0,27 %, sady 0,03 % a trvalé trávne porasty 26,06 %. Najvyšší podiel

z ornej pôdy sa zrealizoval v regiónoch kombinovaných, a to vo výmere 5 842 367 m2

a v produkčných výrobných oblastiach o výmere 3 080 751 m2. Oproti tomu sa v TTP

najvyššia výmera zrealizovala v LFA, a to vo výmere 3 655 768 m2. V štruktúre

poľnohospodárskej pôdy sú zastúpené v predaji aj vinice o výmere 37 440 m2 a sady

o výmere 3 649 m2, a to hlavne v kombinovaných regiónoch SR. V produkčnom regióne sa

predaj viníc realizoval o výmere 17 367 m2.

38

4.4.3 Vývoj priemernej trhovej ceny p.p. (€.m-2

)

Vývoj priemernej trhovej ceny poľnohospodárskej pôdy dokumentuje tabuľka 7.

V rokoch 2007-2009 bola priemerná trhová cena predávanej poľnohospodárskej

pôdy vo vybraných regiónoch SR od 0,71 do 1,03 €.m-2

. Priemerná cena ornej pôdy sa

pohybovala od 0,80 do 1,34 €.m-2

, u viníc od 0,63 do 2,01 €.m-2

, sadov od 0 do 0,76 €.m-2

a u TTP od 0,40 do 0,82 €.m-2

.

Z analýz údajov o priemerných trhových cenách poľnohospodárskej pôdy za rok

2007–2009 vyplýva, ţe najdrahšia poľnohospodárska pôda bola v regióne LFA –

Liptovský Mikuláš a to v rozpätí od 4,19 €.m-2

(rok 2007), 4,83 €.m-2

(rok 2008)

a v regióne Dunajská Streda 3,09 €.m-2

(rok 2008). Oproti tomu minimálna výška

priemernej ceny poľnohospodárskej pôdy bola v regióne Svidník od 0,08 €.m-2

(rok 2007)

a Rimavskej Sobote 0,11 €.m-2

(rok 2007).

Najvyššia priemerná cena ornej pôdy bola v regióne Liptovský Mikuláš a to v roku

2008 (5,38 €.m-2

) a v regióne Dunajská Streda v hodnote 3,09 €.m-2

za rok 2008.

Hodnota pôdy v regióne Liptovský Mikuláš je spájaná s vyuţitím pôdy

v agroturizme a v Dunajskej Strede sa jedná o najprodukčnejšiu pôdu v podmienkach

Slovenskej republiky.

Najniţšia hodnota priemernej ceny v rámci ornej pôdy bola vykázaná v regióne

Svidník 0,06 €.m-2

za rok 2007 a v Rimavskej Sobote 0,11 €.m-2

taktieţ za rok 2007.

Priemerná cena viníc bola najvyššia v regióne Topoľčany 16,12 €.m-2

v roku 2008

a zároveň aj najniţšia v roku 2009 (0,01 €.m-2

).

V rámci sadov najvyššia trhová cena sa dosiahla v roku 2008 v regióne Dunajská

Streda, a to v hodnote (3,57 €.m-2

) a najniţšia v regióne Topoľčany, iba 0,05 €.m-2

, taktieţ

za rok 2008.

V regióne Liptovský Mikuláš v roku 2008 sa dosiahla aj najvyššia trhová cena

za predaj TTP v hodnote 3,76 €.m-2

za rok 2008 a oproti tomu najniţšia cena bola

realizovaná v regióne Svidník a to 0,05 €.m-2

trvalo trávnych porastov.

Vývoj priemernej trhovej ceny p.p. v (€.m-2

) za obdobie rokov 2007-2009

Tabuľka 7

Regióny

Priemerná trhová cena v €.m-2

Poľnohosp. pôda Orná pôda Vinice Sady TTP

2007 2008 2009 2007 2008 2009 2007 2008 2009 2007 2008 2009 2007 2008 2009

Produkčné 1,80 2,04 1,67 2,02 2,20 2,13 3,36 6,34 1,24 1,34 3,57 0,0 0,55 1,40 0,42

Kombinované (s podielom

produkčných a LFA) 0,22 0,59 0,42 0,22 0,30 0,43 0,25 16,12 0,06 0,16 0,12 0,0 0,29 0,55 0,26

Znevýhodnené (LFA) 2,14 2,66 0,81 2,33 3,09 1,54 0,0 0,0 0,0 2,96 0,0 0,0 1,62 2,04 0,40

Spolu priemer 0,71 1,24 1,03 0,80 1,34 1,24 2,01 0,69 0,63 0,24 0,76 0,0 0,40 0,80 0,46

Zdroj: VÚGK, VÚEPP Bratislava (2010) a vlastné prepočty

40

Vývoj priemernej trhovej ceny p.p. v (€.m-2

) určenej na agropodnikanie za obdobie rokov 2007-2009

Tabuľka 8

Regióny

Priemerná trhová cena v €.m-2

Poľnohosp. pôda Orná pôda Vinice Sady TTP

2007 2008 2009 2007 2008 2009 2007 2008 2009 2007 2008 2009 2007 2008 2009

Produkčné 0,70 0,76 0,67 0,74 0,66 0,66 2,37 0,0 0,0 0,06 0,0 0,0 0,29 1,24 0,13

Kombinované (s podielom

produkčných a LFA) 0,20 0,53 0,37 0,21 0,53 0,39 0,0 0,11 0,0 0,16 0,05 0,0 0,14 0,15 0,16

Znevýhodnené (LFA) 0,34 0,65 0,98 0,23 0,38 0,67 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,37 0,65 0,65

Spolu priemer 0,28 0,66 0,72 0,31 0,70 0,79 2,37 0,11 0,0 0,11 0,05 0,0 0,12 0,43 0,29

Zdroj: VÚGK, VÚEPP Bratislava (2010) a vlastné prepočty

41

4.4.4 Vývoj priemernej trhovej ceny u poľnohospodárskej pôdy na ďalšie

poľnohospodárske využitie

Vývoj priemernej trhovej ceny u pôdy na ďalšie poľnohospodárske agropodnikanie

dokumentuje tabuľka 8.

Z tabuľky 8 vyplýva, ţe vývoj priemernej trhovej ceny poľnohospodárskej pôdy na

ďalšie poľnohospodárske vyuţitie vykazuje nerovnomerný trend. V poľnohospodársky

najprodukčnejšom regióne Dunajská Streda došlo v roku 2009 k poklesu priemernej ceny

na 1,21 €.m-2

a v Michalovskom regióne aţ na 0,12 €.m-2

, čo v priemere za produkčné

regióny hodnota trhovej ceny dosiahla iba 0,67 €.m-2

. Pri trvalých trávnych porastoch

došlo taktieţ k poklesu ceny, a to z hodnoty 0,43 €.m-2

za rok 2008 na 0,29 €.m-2

za rok

2009. Prepad ceny zaznamenal aj región Topoľčany. Oproti tomu k nárastu došlo v regióne

Liptovský Mikuláš pri kultúre orná pôda z 1,26 €.m-2

(rok 2008) na 2,67 €.m-2

za rok 2009.

Taktieţ v regióne Svidník o 0,04 €.m-2

došlo k medziročnému zvýšeniu trhovej

ceny.

4.4.5 Trh s pôdou na nepoľnohospodárske účely podľa veľkostných kategórií pozemkov

V kategórii pozemkov do 1 ha, u ktorých je moţné predpokladať, ţe sa jedná o iné

neţ poľnohospodárske vyuţitie, predstavovala priemerná trhová cena predanej

poľnohospodárskej pôdy 2,35 €.m-2

, čo predstavuje 2,35–násobok priemernej trhovej ceny

pozemkov určených na ďalšie poľnohospodárske vyuţitie (s výmerou nad 1 ha).

Pokračujúci trend z predchádzajúcich rokov, kde vo veľkostnom rozpätí od 100 do 1000

m2 bola najvyššia trhová cena pôdy, sa nezachoval.

V rámci komparácie v predloţených tabuľkách dokumentujeme priemerné trhové

ceny pôdy na nepoľnohospodárske a poľnohospodárske vyuţitie podľa kultúr, resp. druhu

pozemkov a vybraných regiónov SR.

Priemernú trhovú cenu pôdy na nepoľnohospodárske účely podľa kultúr pozemku

na rok 2009 dokumentuje tabuľka 9.

42

Priemerná trhová cena pôdy predaná na nepoľnohospodárske účely

Tabuľka 9

Veľkosť pozemkov (m2) Priemerná cena (€.m

-2)

nad do Orná pôda Vinice Sady TTP

0 100 5,69 31,79 - 4,70

101 1 000 7,22 2,74 2,76 2,28

1 001 2 500 2,97 0,84 - 1,28

2 501 5 000 2,04 1,07 2,65 1,02

5 001 10 000 1,70 0,13 - 1,36

Nad 1 ha 2,73 1,18 1,73 1,43

Zdroj: VÚGK, VÚEPP Bratislava (2010)

Podľa druhu pozemku (tabuľka 9), priemerná cena ornej pôdy s predpokladom jej

ďalšieho nepoľnohospodárskeho vyuţitia v roku 2009 bola 2,73 €.m-2

, viníc 1,18 €.m-2

,

sadov 1,73 €.m-2

a trvalých trávnych porastov 1,43 €.m-2.

Priemernú trhovú cenu predanej pôdy na nepoľnohospodárske účely podľa

regiónov v roku 2009 dokumentuje tabuľka 10.

Priemerná trhová cena pôdy predaná na nepoľnohospodárske účely podľa

regiónov v €.m-2

Tabuľka 10

Veľkosť

pozemkov (m2)

Dunajská

Streda Topoľčany

Liptovský

Mikuláš

Rimavská

Sobota Svidník Michalovce

nad do

0 100 16,99 13,56 1,37 1,60 - 2,16

101 1 000 16,29 2,49 1,59 0,34 2,69 2,62

1 001 2 500 4,42 1,98 2,05 0,14 0,98 1,69

2 501 5 000 1,53 0,67 1,12 0,14 0,03 4,24

5 001 10 000 2,74 0,32 1,09 0,13 - 0,22

Do 1 ha 4,46 0,89 1,47 0,16 0,71 1,97

Zdroj: VÚGK, VÚEPP Bratislava (2010)

43

Z tabuľky 10 vyplýva, ţe z regionálnej komparácie priemernej trhovej ceny pôdy

predanej na nepoľnohospodárske účely, sa maximum dosiahol v regióne Dunajská Streda

a to 16,99 €.m-2

vo veľkostnej kategórii do 100 m2 a zároveň od 101 do 1000 m

2 v cene

16,29 €.m-2

. Minimálna hodnota bola v regióne Rimavská Sobota 0,16 €.m-2

.

4.4.6 Trh s pôdou na poľnohospodárske využitie podľa veľkostných kategórií pozemkov

Priemerné trhové ceny podľa kultúr (druhu) pozemkov sú dokumentované

v tabuľke 11 a v grafe 1.

Výška trhových cien pôdy na nepoľnohospodárske vyuţitie

Tabuľka 11

Veľkosť pozemkov (m2)

Celková cena (€) Priemerná cena (€.m-2

) nad do

0 100 367 993 5,37

101 1 000 10 672 829 5,25

1 001 2 500 8 258 725 2,43

2 501 5 000 7 523 393 2,43

5 001 10 000 8 182 472 1,61

Nad 1 ha 35 005 412 2,35

Zdroj: VÚGK, VÚEPP Bratislava (2010)

Graf 1

Trhové ceny pôdy na nepoľnohospodárske vyuţitie

5,37 5,25

2,43 2,43

1,61

2,35

0

1

2

3

4

5

6

0 - 100 101 - 1

000

1 001 - 2

500

2 501 - 5

000

5 001 -

10 000

Nad 1 ha

Zdroj: VÚGK, VÚEPP Bratislava (2010)

44

Z tabuľky 11 a z grafu 1 vyplýva, ţe priemerné ceny pôdy na poľnohospodárske

vyuţitie dosiahli celkovú hodnotu do 1 ha 2,35 €.m-2

. Najvyššia priemerná cena pôdy je

v kategórii do 100 m2 (5,37 €.m

-2) a vo veľkostnej skupine od 101 do 1000 m

2 (5,25 €.m

-2).

Výšku trhových cien pôdy na ďalšie poľnohospodárske vyuţitie v kategórii nad 1

ha dokumentuje tabuľka 12 a graf 2.

Výška trhových cien pôdy na poľnohospodárske vyuţitie na 1 ha

Tabuľka 12

Veľkosť pozemkov (m2)

Celková cena (€) Priemerná cena (€.m-2

) nad Do

10 001 20 000 8 191 666 1,73

20 001 50 000 6 992 429 1,30

50 001 100 000 35 780 662 0,63

100 001 11 484 270 0,80

Nad 1 ha 30 247 020 1,00

Spolu 65 252 447 1,44

Zdroj: VÚGK, VÚEPP Bratislava (2010)

Graf 2

Trhové ceny pôdy na poľnohospodárske vyuţitie

1,73

1,3

0,630,8

1

1,44 10 001 - 20 000

20 001 - 50 000

50 001 - 100 000

100 001

Nad 1 ha

Spolu

Zdroj: VÚGK, VÚEPP Bratislava (2010)

45

Z tabuľky 12 a z grafu 2 vyplýva, ţe priemerná cena pôdy vo veľkostných

kategóriách nad 1 ha určených na ďalšie vyuţitie v agropodnikaní na pôde, dosiahla

hodnotu vo výške 1,00 €.m-2

, čo je o 1,35 €.m-2

menej v porovnaní s veľkostnou skupinou

do 1 ha ( tabuľka 11).

Priemernú trhovú cenu predanej pôdy na poľnohospodárske vyuţitie podľa druhu

pozemku v roku 2009 dokumentuje tabuľka 13.

Priemerná trhová cena predanej pôdy na poľnohospodárske vyuţitie podľa druhu

pozemkov

Tabuľka 13

Veľkosť pozemkov (m2) Priemerná cena (€.m

-2)

nad do Orná pôda Vinice Sady TTP

10 001 20 000 1,75 - - 1,65

20 001 50 000 1,53 - - 0,60

50 001 100 000 0,82 - - 0,48

100 001 0,77 - - 0,82

Nad 1 ha 1,17 - - 078

Zdroj: VÚGK, VÚEPP Bratislava (2010)

Z tabuľky 13 vyplýva, ţe priemerná cena poľnohospodárskej pôdy určenej na

ďalšie agropodnikanie vo veľkostnej kategórii nad 1 ha v rámci ornej pôdy dosiahla v roku

2009 hodnotu ceny vo výške 1,17 €.m-2

a u trvalých trávnych porastov dosiahla cena 0,78

€.m-2

, čo je menej v komparácii s veľkostnou kategóriou do 1 ha.

Priemernú trhovú cenu pôdy na poľnohospodárske vyuţitie podľa regiónov v roku

2009 dokumentuje tabuľka 14.

46

Priemerná trhová cena pôdy na poľnohospodárske účely vyuţitie

podľa regiónov v €.m-2

Tabuľka 14

Veľkosť

pozemkov (m2)

Dunajská

Streda Topoľčany

Liptovský

Mikuláš

Rimavská

Sobota Svidník Michalovce

nad do

10 001 20 000 2,20 0,25 2,12 0,16 0,52 0,12

20 001 50 000 1,41 0,92 1,30 0,12 - 0,12

50 001 100 000 0,50 1,47 - 0,09 0,01 -

100 001 0,10 0,49 - - 0,01 -

Nad 1 ha 1,21 0,61 1,88 0,13 0,07 0,12

Zdroj: VÚ GK, VÚEPP Bratislava (2010)

Z tabuľky 14 vyplýva, ţe priemerná cena poľnohospodárskej pôdy realizovanej na

agropodnikanie dosiahla najvyššiu hodnotu v regióne Liptovský Mikuláš vo výške 1,88

€.m-2

a v Dunajskej Strede (1,21 €.m-2

). Najniţšia trhová cena bola dosiahnutá v regióne

Svidník (0,07 €.m-2

), Michalovce (0,12 €.m-2

) a Rimavská Sobota (0,13 €.m-2

).

4.4.7 Komparácia priemerných trhových a úradných cien poľnohospodárskej pôdy

Trhová cena poľnohospodárskej pôdy bez rozlíšenia účelu ich ďalšieho vyuţitia

bola vo všetkých sledovaných regiónoch vyššia ako úradná cena pôdy.

Porovnanie priemerných trhových a úradných cien poľnohospodárskej pôdy

dokumentuje tabuľka 15.

Z tabuľky 15 vyplýva, ţe pri kategorizácii podľa druhu pozemku platí, ţe trhové

ceny boli niekoľkonásobne vyššie ako úradné ceny, a to v regióne Dunajská Streda v rámci

poľnohospodárskej pôdy, kde trhová cena bola 14,87 – násobkom úradnej ceny. Trhová

cena sa najviac pribliţovala úradnej cene v regióne Rimavská Sobota, kde je iba 1,6 - krát

vyššia, Svidník 1,8 – krát a v regióne Topoľčany 5,3 – krát.

47

Najvyšší podiel predanej výmery tvorila orná pôda, z čoho vyplýva, ţe rozdiely

medzi trhovou a úradnou cenou sú pri tejto kultúre (druhu) pozemku analogické ako pri

celej výmere poľnohospodárskej pôdy.

Priemerné úradné a trhové ceny poľnohospodárskej pôdy vo vybraných regiónoch

Slovenska

Tabuľka 15

Regióny Veľkosť

pozemku

(m2)

Forma

ceny

Priemerná cena pôdy v (€.m-2

)

Poľn.pôda Orná pôda Vinice Sady TTP

Dunaj

ská

Str

eda

úradná 0,30 0,31 0,31 0,31 0,18

Do 10 000 trhová 4,46 4,60 - - 0,38

Nad 10 000 trhová 1,21 1,21 - - -

Spolu: 1,83 1,84 0,25 0,25 0,08

Topoľč

any

úradná 0,19 0,20 0,20 0,20 0,07

Do 10 000 trhová 0,89 0,95 0,01 - 0,57

Nad 10 000 trhová 0,61 0,64 - - 0,18

Spolu: 0,68 0,71 0,01 - 0,36

Lip

tovsk

ý

Mik

ulá

š

úradná 0,04 0,06 0,06 0,06 0,03

Do 10 000 trhová 1,47 2,19 - - 0,69

Nad 10 000 trhová 1,88 2,67 - - 1,29

Spolu: 1,51 2,51 - - 0,75

Rim

avsk

á

Sobota

úradná 0,09 0,12 0,12 0,12 0,04

Do 10 000 trhová 0,16 0,15 0,11 - 0,20

Nad 10 000 trhová 0,13 0,13 - - 0,13

Spolu: 0,15 0,14 0,11 - 0,16

Svid

ník

úradná 0,06 0,09 0,09 0,09 0,04

Do 10 000 trhová 0,71 0,89 - - 0,65

Nad 10 000 trhová 0,07 0,52 - - 0,01

Spolu: 0,11 0,57 - - 0,05

Mic

hal

ovce

úradná 0,11 0,14 0,14 0,14 0,06

Do 10 000 trhová 1,97 3,03 1,24 - 0,17

Nad 10 000 trhová 0,12 0,11 - - 0,13

Spolu: 1,50 2,42 1,24 - 0,16

48

Zdroj: Bonitná banka dát VÚEPP Bratislava, VÚGK (2010)

Priemerné trhové ceny trvalých trávnatých porastov ako vyplýva z tabuľky 15, mali

vo všetkých regiónoch vyššiu hodnotu ako priemerné úradné ceny. V regióne Liptovský

Mikuláš trhová cena prevýšila úradnú 23 – krát, v regióne Michalovce je trhová cena 2,83

– násobkom úradnej ceny, Svidník 16,3 – násobkom a Dunajská Streda 2,11 – násobkom

úradnej ceny.

Vysoké ceny si vo všetkých druhoch pozemkov zachovávajú vysoký trend preto,

lebo sú predávané ako poľnohospodárske pozemky, ale mnohokrát uţ je vopred známe, ţe

budú vyuţité na iné účely, napr. stavebné.

4.5 Rozvoj trhu s pôdou v SR v komparácii s vybranými štátmi EÚ

Predaj a nákup poľnohospodárskej pôdy, no najmä dynamika rozvoja trhu s pôdou,

je predovšetkým závislá od súčasného ekonomického stavu príslušnej krajiny v rámci EÚ.

Súčasnú ekonomicko – poľnohospodársku situáciu členských krajín ovplyvňujú

pozitívne najmä zvýšené podporné prostriedky z EÚ, z národných fondov a vlastné príjmy

z agropodnikateľskej činnosti.

Na strane druhej, fenomén sociálno–ekonomických a globálno–svetových kríz

veľmi negatívne vplýva na ekonomiku poľnohospodárstva vo všetkých krajinách EÚ, čím

daný vplyv krízových situácií nepriaznivo pôsobí na formovanie výšky trhových cien

pôdy.

Všeobecné trhové ceny v členských krajinách EÚ sa tvoria na voľnom trhu pôdy vo

väzbe na ponuku a dopyt. Cenové relácie sú diferencované, a to v príslušnej krajine,

regióne, obci, najčastejšie podľa úţitkových a ďalších objektívnych vlastností vzťahujúcich

sa na účelnosť príslušného pozemku. Úradné, resp. trhové ceny poľnohospodárskej pôdy

sú spravidla odstupňované v závislosti na ponuke pozemku, jeho polohe, výmere,

vzdialenosti od trhu, od usadlostí, od zabudovaných investícií (meliorácie, závlahové

zariadenia, oporné konštrukcie, trvalé porasty a podobne). Mimoriadna závislosť cien

vyplýva z rentového efektu poľnohospodárskej výroby (ekonomického výnosu z jednotky

plochy napr. v ha). Na ceny poľnohospodárskej pôdy v členských krajinách majú taktieţ

vplyv alternatívne moţnosti vyuţitia príslušných pozemkov. Ide najmä o regióny, kde je

predpoklad vyuţitia pôdy (napr. na agroturistiku spojenú s výstavbou), sú ceny rovnakej

kvality (bonity) neporovnateľne vyššie ako v krajinách, kde tieto predpoklady nie sú.

49

Príkladom sú relatívne vysoké ceny pôdy málo úrodných pozemkov (resp. ide iba

o jednoúčelné vyuţitie pozemkov) okolo lyţiarskych a turistických stredísk v Alpách.

Napríklad trhové ceny poľnohospodárskych pozemkov vo francúzskych severných Alpách

sú dvojnásobne aţ trojnásobne vyššie ako v „departmentoch“ v Savoie alebo Drôme.

Cena stavebných pozemkov v súčasnosti je mnohonásobne vyššia (v niektorých

členských krajinách aţ stonásobne) prevyšuje trhové ceny poľnohospodárskej pôdy na

ďalšie agropodnikanie.

Komparácia úrovni trhových cien poľnohospodárskej pôdy

vo vybraných krajinách EÚ (€.m-2

)

Tabuľka 16

Krajina Kategória

pôdy

Trhová cena

€.ha-1

Krajina

Kategória

pôdy

Trhová

cena €.ha-1

Belgicko p.p. 27 190 Španielsko p.p. 11 070

o.p. 24 888 o.p. 13 259

Lúky 18 123 Lúky 4 475

Dánsko p.p. 25 745 Zavlaţované 29 134

o.p. 26 858 Nezavlaţ. 8 132

Lúky 13 561 Švédsko p.p. 3 957

Fínsko p.p. 6 250 Anglicko p.p. 13 382

Francúzsko o.p. 4 370 Bulharsko o.p. 1 202

Lúky 3 100 Česká republika p.p. 1 867

Írsko p.p. 16 230 Estónsko p.p. 833

Taliansko p.p. 15 909 Litva p.p. 831

Luxembursko p.p. 18 001 Lotyšsko p.p. 2 500

o.p. 18 365 Maďarsko p.p. 1 495

Lúky 17 044 Malta p.p. 1 064

Nemecko p.p. 8 909 Poľsko p.p. 3 102

Staré spolkové

krajiny p.p. 16 035 o.p. 848

Staré spolkové

krajiny p.p. 4 260 Lúky 574

Holandsko p.p. 34 969 Rumunsko p.p. 879

o.p. 37 000 Slovensko p.p. 1 121

Lúky 37 300 Severné Írsko p.p. 16 018

Grécko zavlaţované 12 024 Škótsko p.p. 6 596

nezavlaţov. 4 952 Wales p.p. 9 262

50

Zdroj: Európska komisia, Eurostat, VÚEPP Bratislava (2009)

Trhové ceny poľnohospodárskej pôdy vo vybraných členských krajinách EÚ

dokumentuje tabuľka 16.

Z tabuľky 16 vyplýva, ţe medzi jednotlivými krajinami EÚ sú výrazné diferencie.

Najvyššie priemerné trhové ceny z jedného hektára v € boli zaznamenané v Holandsku

34 969 €.ha-1

p.p., v Španielsku 29 134 €.ha-1

v zavlaţovanej pôde, v Dánsku 25 745 €.ha-1

p.p. a v Luxembursku 18 001 €.ha-1

p.p.

Oproti tomu najniţšie priemerné ceny pôdy boli v Litve 831 €.ha-1

p.p., v Estónsku

833 €.ha-1

p.p., v Poľsku 848 €.ha-1

o.p., lúky 574 €.ha-1

a v Rumunsku 879 €.ha-1

p.p.

Niţšie ceny sa realizujú aj v SR, a to 1 121 €.ha-1

p.p., v Bulharsku 1 202 €.ha-1

o.p., v Maďarsku 1 495 €.ha-1

p.p., v Českej republike 1 867 €.ha-1

p.p.

V ČR je značná diferencia z hľadiska veľkostnej výmery pôdy a účelnosti

(na agropodnikanie, resp. výstavbu), kde pozemky do 1 ha (výstavba) dosahujú hodnotu aţ

do 35 098 €.ha-1

p.p., pozemky 1-5 ha 6 454 €.ha-1

p.p. a pozemky vyuţiteľné

v agropodnikaní nad 5 ha 1 275 €.ha-1

p.p. .

Podobná situácia je aj na Slovensku (pri niţších realizačných cenách), pozemky do

1 ha sa predávajú v hodnote 9 984 €.ha-1

p.p., pozemky 1-5 ha 3 413 €.ha-1

p.p. a pozemky

nad 5 ha 758 €.ha-1

p.p.

Uvedené porovnania sa týkali celonárodných priemerov. V rámci jednotlivých

krajín, kde sa uplatňuje vlastné zákonodarstvo k pôde existujú značné diferencie trhových

cien regiónmi, oblasťami, okresmi a dokonca ja medzi obcami. Napríklad na území

Nemecka priemerná trhová cena v Bavorsku bola vyššia (3,5 krát) ako cena v Šlevicku-

Holštýnsku, kde je najniţšia cena z pôvodných spolkových krajín. Tieto priemerné trhové

ceny sú 11,4 – krát vyššie ako trhová cena v Maklewbursku – Prednom Pomoránsku, kde

je najniţšia cena v nových spolkových krajinách.

Podobne vo Francúzsku sú ceny za vysoko produkčné poľnohospodárske pozemky

mnohonásobne vyššie neţ priemerné ceny v celej krajine. Dominantné postavenie má

vinohradnícka oblasť Champagne, kde sa za 1 ha ornej pôdy platilo v priemere aţ

4,3 miliónov FRF, čo je takmer 180 – násobok priemernej trhovej ceny pozemkov vo

Francúzsku. Za takúto cenu sa nakupuje aj pôda pre stavebné účely v juhovýchodnom

Francúzsku.

Podobne aj v susednom Rakúsku je značný rozptyl v úrovni trhových cien

poľnohospodárskej pôdy. V periférnych oblastiach s nízkym dopytom po pôde, kde nie je

51

ţiadny turizmus ani iné lukratívno – moţné aktivity, je cena pôdy okolo 5 000 €.ha-1

p.p.

Na druhej strane, v atraktívnych regiónoch s vysokou úrodnosťou pôdy, v okolí veľkých

miest, kúpeľných komplexov alebo v turistických lyţiarskych regiónoch, trhová cena

poľnohospodárskej pôdy dosahuje hodnoty aţ do 35 000 €.ha-1

p.p. .

Príčiny diferenciácií priemerných cien pôdy v jednotlivých krajinách EÚ sú rôzne,

aj keď sa jedná o krajiny Európskeho kontinentu. Tieto dôvody vyplývajú z rozdielnych

prírodno – klimatických podmienok (to platí pre severné a juţné štáty EÚ), z rôznorodej

a prirodzenej úrodnosti pôdy, z hľadiska prosperity príslušného agropodnikania, zo

štruktúry poľnohospodárskych podnikov, ľudského faktora, profesného uplatnenia

pracovných síl, z väzieb na nepoľnohospodárske činnosti vo vidieckych regiónoch

a mnoho ďalších faktorov pôsobiacich na ponuku a dopyt trhu s pôdou, a tým aj na úroveň

trhových cien.

Na ceny pôdy taktieţ vplýva rozsah pôdneho fondu a vzácnosť poľnohospodárskej

pôdy v konkrétnej krajine, napríklad na jedného obyvateľa vo Francúzsku pripadá 0,53 ha

a v Holandsku iba 0,13 ha poľnohospodárskej pôdy.

Malý záujem o nákup pôdy, aj pri nízkych cenových reláciách, vyplýva taktieţ aj

z postoja mladej generácie k práci v poľnohospodárstve. Starší farmári mnohokrát nemajú

nasledovníka na prevzatie rodinného hospodárstva a v takomto prípade pôdu prenajímajú,

resp. pôdu predávajú mnohokrát za niţšie ceny alebo pôda ostáva neobrobená (ostáva stáť

ľadom).

K posilneniu záujmu o predaj a nákup poľnohospodárskych pozemkov je vo

väčšine členských krajín riešením oslobodenie od platenia dane z pridanej hodnoty pri

predaji a nájme pôdy v Belgicku, Dánsku, Taliansku, Holandsku, Nemecku, Španielsku

a Veľkej Británii.

Záverom k tejto problematike moţno uviesť, ţe rozvoj trhu s pôdou v členských

krajinách EÚ je značne diferencovaný, a to hlavne v trhovej cene a účelnosti predávaných

a kupovaných pozemkov. Aj napriek tomu, ţe sa presadzujú názory, ţe jednotný trh EÚ sa

Spoločná poľnohospodárska politika EÚ vytvoria väčší priestor v obchodovaní s pôdou,

doterajší vývoj tieto predpoklady nepotvrdil.

V blízkej budúcnosti moţno predpokladať, ţe výraznejšie diferenčné cenové

rozdiely medzi členskými krajinami v kúpe a predaji poľnohospodárskej pôdy sa udrţia aj

naďalej.

52

5. Záver a návrh opatrení

Integračné procesy a pretrvávajúce globalizačné snaţenia posúvajú

agropodnikateľské príleţitosti do kvalitatívne nových dimenzií. Trhy tovarov, kapitálu

i sluţieb majú svoje odlišnosti, ktoré sa prejavujú najmä v rozdielnosti regulačných

zámerov. Jedným z trhov, ktorý najdlhšie odvoláva unifikáciu, je trh s pôdou, je to aj preto,

ţe vlastnenie a disponovanie s pozemkami má široké politické a sociálne korene, ktoré

ďaleko presahujú vnímanie významu výmeny tovarov.

Trh s pôdou a udrţateľné hospodárenie na pôde v SR a v členských štátoch Únie sa

stále stretával s problémami, ktoré súvisia so sociálno – ekonomickým vývojom

v jednotlivých krajinách EÚ.

V súčasnom období je to vplyv celosvetovo finančnej a hospodárskej krízy na

poľnohospodárstvo a na regionálne vidiecke sídla. Prehlbujúca sa finančno – ekonomická

recesia zanecháva negatívne stopy na celom národnom hospodárstve s dopadom aj na

rozvoj trhu s pôdou.

Na strane druhej aj napriek tomu, ţe sa na území Únie vytvoril jednotný trh

tovarov, trh s poľnohospodárskymi pozemkami zostáva v podstate národným trhom kaţdej

vlastnej krajiny. Kúpa a predaj pozemkov sa uskutočňuje takmer výhradne len vo

vlastných členských krajinách. Prípady nákupu poľnohospodárskej pôdy cudzincom v inej

krajine sú iba ojedinelé.

Väčšina poľnohospodárskej pôdy na Slovensku patrí fyzickým vlastníkom, ktorí na

vlastnej pôde môţu hospodáriť, je prenajať, resp. ju predať.

Váţnou prekáţkou rozvoja trhu s pôdou je veľká rozdrobenosť pozemkov,

neprehľadné vlastnícke vzťahy k nim, čo súvisí okrem iného aj s problémami vo verejnej

registrácii vlastníckych práv. V podstate ide o dedičstvo z minulosti, keď v socializme

neexistovali transakcie s pôdou a vlastnícke práva boli veľmi obmedzené, resp.

neuznávané.

Výsledkom toho bola veľmi slabá ochrana vlastníkov aj po transformácii, ktorá

vyhovovala prevaţne poľnohospodárskym podnikateľom, ktorí preferovali nájomné

zmluvy namiesto nákupu poľnohospodárskej pôdy.

S ohľadom na sociálnu a odbornú štruktúru vlastníkov pozemkov však ich

rozhodnutia smerujú k predpokladom, ţe aj v budúcnosti bude dochádzať skôr

k uzatváraniu nájomných zmlúv, na úkor predaja s inými subjektmi, odborne

53

a ekonomicky orientovanými do sféry poľnohospodárskej výroby, ktorými môţu byť ako

fyzické osoby v postavení samostatne hospodáriacich roľníkov, tak aj právnické osoby

(obchodné spoločnosti, druţstvá).

Nakoľko sa aj v rámci Európskej Únie zatiaľ nerozvinul medzinárodný trh s pôdou,

čo vidieť i z toho, ţe preukazné diferencie v cene poľnohospodárskych pozemkov medzi

jednotlivými členskými krajinami sa výrazne nezníţili. Z dosiahnutých výsledkov

diplomovej práce vyplýva, ţe aj v blízkej budúcnosti sa pomerne veľké rozdiely medzi

krajinami v úrovni cien poľnohospodárskej pôdy pravdepodobne zachovajú.

Návrh na vyţitie výsledkov:

Údaje o kúpnych cenách poľnohospodárskej pôdy umoţňujú poskytnúť cenné

informácie pri uzatváraní konkrétnych transakcií na trhu s poľnohospodárskymi

pozemkami medzi kupujúcimi a predávajúcimi.

Výsledky riešenia majú svoje vyuţitie v poľnohospodárskej praxi ako odborne

zdôvodnená argumentácia pri ďalšej reštrukturalizácii poľnohospodárskej výroby

vo väzbe na poľnohospodársku pôdu s jej trvalo udrţateľným rozvojom v súlade

so SPP EÚ a s jej dopadom na rozvoj trhu s pôdou.

Vlastnícke a uţívateľské väzby na poľnohospodársku pôdu je potrebné

pretransformovať na európsky multifunkčný model, predovšetkým

v marginálnych produkčno – ekonomických podmienkach hospodárenia.

Akcent je potrebné klásť na systémový prístup rozvoja vidieckych regiónov

v súlade s rozvojom agropodnikania na pôde. V tejto súvislosti rozvoj trhu

s pôdou pri plnení ekonomických cieľov v rámci multifunkčnosti

poľnohospodárstva má mimoriadny význam aj pre národné hospodárstvo

Slovenska.

Budúce smerovanie udrţateľného hospodárenia na pôde s uplatnením spoločnej

poľnohospodárskej politiky EÚ po roku 2013, okrem iného bude účinnejšie

ovplyvňovať stupeň a spôsob vyuţitia poľnohospodárskej pôdy, utváranie krajiny

a ţivotného prostredia, ako aj zachovania hodnôt, prírodnej rozmanitosti

a kultúrneho dedičstva, čomu prispeje aj rozvoj trhu s pôdou v spoločnom

európskom zoskupení členských krajín EÚ.

54

6. Zoznam pouţitej literatúry

1. BACO, Peter. 2007. Vízie reformy SPP EÚ a slovenského poľnohospodárstva. In

Ekonomika poľnohospodárstva 1/2007. VÚEPP Bratislava, 2007. s. 57-62. ISSN

1335-6186.

2. BALÁŢOVÁ, Eva - PAPCUNOVÁ, Viera. 2008. Manaţment samospráv. In Odborná

publikácia pre potreby samospráv. SPU Nitra, 2008. s.134. ISBN 978-80-552-0045-3.

3. BANDLEROVÁ, Anna - LAZÍKOVÁ, Jarmila - RUMANOVSKÁ, Ľubica. 2005.

Agricultural Land Tenure - The Case of Slovakia. In Acta regionalia et

environmentalicaz. Nitra: SPU, 2005. s. 29-34. ISSN 1336-5452.

4. BECÍK, Stanislav. 2009. Strategické vízie vo vývoji slovenského poľnohospodárstva.

In Ekonomika poľnohospodárstva 3/2009. VÚEPP Bratislava, 2009. s. 4-10. ISSN

1335-6186.

5. BELAJOVÁ, Anna – FÁZIKOVÁ, Mária. 2004. Regionálna ekonomika. In.

Vysokoškolské skriptá. ES SPU Nitra, 2004. 28 s. ISBN 80-8069-344-7.

6. BLAAS, Gejza. 2008. Kam smeruje ekonomika slovenského poľnohospodárstva. In

Ekonomika poľnohospodárstva 4/2008. VÚEPP Bratislava, 2008. s. 4-12. ISSN 1335-

6186.

7. BLAAS, Gejza - BUDAY, Štefan - JANKŮ, Jaroslav - SEDLÁK, Mikuláš. 2004.

Trhové ceny pôdy sú od úradných na hony vzdialené. Trend 14, 2004. č. 32, s. 21,

Tab.1.

8. BRADÁČOVÁ, Kateřina. 2006. Úradná cena poľnohospodárskej pôdy v SR. In

Zborník - Rozvoj trhu s pôdou a hospodárenie na pôdnom fonde po rozšírení EÚ.

MUK, VÚEPP Bratislava, 2006. s. 93-102. ISBN 80-8058-455-1.

9. BRADÁČOVÁ, Kateřina. 2009. Analýza tendencií na trhu s poľnohospodárskou

pôdou vo vybraných okresoch Slovenska. In. Zborník - Rozvoj vidieka a trhu s pôdou v

kontexte SPP EÚ. VÚEPP Bratislava, 2009. s. 130-137. ISBN 978-80-8058-526-6.

10. BRADÁČOVÁ, Kateřina - BUDAY, Štefan. 2008. Problémy rozvoja trhu s pôdou. In

Štúdia č. 141/2008. VÚEPP Bratislava, 2008. s. 51. ISBN 978-80-8058-478-8.

11. BUDAY, Štefan. 2009. Trh s poľnohospodárskou pôdou vo vybraných regiónoch

Slovenska v roku 2008. In Zborník - Rozvoj vidieka a trhu s pôdou v kontexte SPP EÚ.

VÚEPP Bratislava, 2009. s. 20-31. ISBN 978-80-8058-526-6.

12. BUDAY, Štefan. 2011. Vlastníctvo a vyuţitie poľnohospodárskej pôdy. In Zborník

55

zmedzinárodnej vedeckej konferencie. Katedra práva, FEŠRR SPU v Nitre, 2001. 7 s.

v tlači.

13. BUDAY, Štefan - BRADÁČOVÁ, Kateřina. 2007. Faktory vplývajúce na rozvoj trhu

s pôdou na Slovensku. In Sborník ze semináře - Vliv zemědělské politiky EÚ na

využívání půdního fondu a rozvoj venkova. Špindlerův Mlýn, ČR, VÚZE Praha, 2007.

s. 57 - 63. ISBN 978-80-86671-43-7.

14. BUDAY, Štefan - BRADÁČOVÁ, Kateřina. 2009. Monitorovanie trhu s pôdou,

prenájom a renta vo vybraných regiónoch SR a jeho multifaktorová analýza. In Štúdia

129/2009. s. 51. ISBN 978-80-8058-463-4.

15. BUDAY, Štefan. – GRAUSOVÁ, Gabriela – RYBÁR, V. 2010, Rozvoj trhu s pôdou

nájmu v podmienkach EÚ. In Výskumná správa. VÚEPP Bratislava, 2010. s. 62.

v tlači.

16. BUCHTA, Stanislav. 2009. Dopady podporných prostriedkov z eurofondov na rozvoj

poľnohospodárstva a vidieka. In Zborník - Rozvoj vidieka a trhu s pôdou v kontexte

SPP EÚ. VÚEPP Bratislava, 2009. s. 52-62. ISBN 978-80-8058-526-6.

17. BUJNOVSKÝ, Richard - BEZÁK, Pavol. 2008. Ochrana a vyuţívanie

poľnohospodárskej pôdy. In Vedecká štúdia. VÚPOP Bratislava, 2008. s.35. ISBN

978-80-89128-46-4.

18. ĎURIČOVÁ, Ivana. 2009. Prehľad podpornej politiky poľnohospodárstva v SR na

roky 2004-2008 v kontexte so SPP. In Zborník - Rozvoj vidieka a trhu s pôdou v

kontexte SPP EÚ. VÚEPP Bratislava, 2009. s. 94-104. ISBN 978-80-8058-526-6.

19. FANDEL, Peter – BALÁŢOVÁ, Eva. 2008. Hodnotenie efektívnosti poskytovania

verejných sluţieb vo vybraných obciach SR aplikáciou DEA a FDH analýzy. In: Acte

regionalia et environmentalica – Vedecký časopis pre regionálne a environmentálne

vedy. SPU Nitra, 2008. s. 6-13. ISSN 1336-5452.

20. FÁZIKOVÁ, Mária. 1996. Vplyv poľnohospodárstva na rozvoj vidieka. In Zborník –

Rozvoj vidieka. VES VŠP Nitra, 1996, s. 171 – 173.

21. FÁZIKOVÁ, Mária. 1998. Základná typológia vidieckych obcí z hľadiska

demografického vývoja. In Zborník rozvoj vidieka a problematika vidieckeho

obyvateľstva. č. 14, SAPV Nitra, 1998, s. 116 - 125, ISBN 80-8058-076-6.

22. FÁZIKOVÁ, Mária. 2003. Funkcie poľnohospodárstva v socio-ekonomickom rozvoji

vidieka. In. Agrofilm SAPV Nitra, 2003. s. 31-36. ISBN 80-89162-01-0.

23. FÁZIKOVÁ, Mária. a kol. 2005. Rozvoj vidieka v kontexte integrácie SR do EÚ. In

56

Záverečná správa – Rozvoj vidieka a zmeny v potravinových vertikálach v kontexte

integrácie SR do EÚ. Dostupnosť na www.spu.sk/fesrr/krr

24. FÁZIKOVÁ, Mária. – MILOTOVÁ, Beáta. 2010. Informačné technológie a ich vplyv

na rozvoj vidieka. In Zborník Informačné technológie a ich využitie

v pôdohospodárstve. č. 68, SAPV Nitra, 2010, s. 58 – 63. ISBN 978-80-89162-44-4.

25. FÁZIKOVÁ, Mária – STEHLÍKOVÁ, Beáta. 2006. Nové prístupy ku klasifikácii

vidieckych regiónov. In Ekonomika poľnohospodárstva 2/2006. VÚEPP Bratislava,

2006, s. 23-26, ISSN 1335-6186.

26. FEDERIČOVÁ, Zuzana. 2009. Implementácia sektorového operačného programu

Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka 2004-2006 - názory a postoje beneficientov. In

Zborník - Rozvoj vidieka a trhu s pôdou v kontexte SPP EÚ. VÚEPP Bratislava, 2009.

s. 105-112. ISBN 978-80-8058-526-6.

27. GECÍKOVÁ, Ivana - HUDÁKOVÁ, Monika - RUMANOVSKÁ, Ľubica -

SCHWARZ, Pavol. 2008. Aktuálne problémy a otázky rozvoja poľnohospodárstva v

podmienkach Slovenskej republiky. In Monografia. SPU Nitra, 2008. s. 188, ISBN

978-80-552-0004-0.

28. GÉSEOVÁ, Katarína. 2009. Trh s poľnohospodárskou pôdou vo vybraných krajinách

EÚ. In Zborník - Rozvoj vidieka a trhu s pôdou v kontexte SPP EÚ. VÚEPP Bratislava,

2009. s. 138-141. ISBN 978-80-8058-526-6.

29. GOZORA, Vladimír. 2007. Financovanie agropotravinárskeho komplexu

a slovenského vidieka zo zdrojov Európskej únie. In Ekonomika poľnohospodárstva

3/2007. VÚEPP Bratislava, 2007, s. 3-9, ISSN 1335-6186.

30. GOZORA, Vladimír. 2009. Štruktúrne a procesné zmeny v agropotravinárskom

sektore a vidieckych regiónoch po vstupe Slovenska do EÚ. In Ekonomika

poľnohospodárstva 3/2009. VÚEPP Bratislava, 2009. s. 11-18. ISSN 1335-6186.

31. HAMZA, Eszter - MISKÓ, Krisztina. 2006. Charakteristic of Land Market in Hungary

at the Time of Accession, INTERNATIONAL SCIENTIFIC CONFERENCE

OCTOBER 2-6, 2006 Novy Smokovec, Land market and agricultural use of Land after

EÚ entergement, ISBN 80-8056-455-1.

32. HOPFER, Andrzej - ŢUK, Łukasz. 2002. Methodological a practical aspect of rural

land market assessment the Polish example. In FIC XXII. International Congress,

Washington, 2002. Internet: http//www.fig.net/pub/fig 2002/Js14/JS14 hopfer zuk.pdf

(5.7.2004)

57

33. HRABANKOVÁ, Mária. 2007. Vliv europského modelu multifunkčního zemědělství

na vyuţívaní zemědělské půdy v oblastech LFA. In Zborník Vliv zemědělské politiky

EÚ na využívaní půdního fondu a rozvoj venkova. VÚZE Praha, 2007, s. 10-14, ISBN

978-80-86671-43-7.

34. HUDÁK, Jozef – ROVNÝ, Patrik. 2007. Sociálno-ekonomické a regionálne disparity

v poľnohospodárstve SR. In Ekonomika poľnohospodárstva 3/2007. VÚEPP

Bratislava, 2007, s. 24-32, ISSN 1335-6186.

35. HUMPÁL, Jaroslav. 2007. Prodej zemědělské půdy cizincům vo světle českého

devizovéhozákona. In Sborník - Vliv zemědělské politiky EÚ na využívání půdního

fondu a rozvoj venkova. VÚZE Praha, 2007. s. 70-73. ISBN 978-80-86671-43-7.

36. CHRASTINOVÁ, Zuzana. 2010. Príčiny a dôsledky zmien ekonomickej efektívnosti

poľnohospodárskej výroby a výrobkových odvetví z pohľadu podpornej politiky. In

Záverečná správa. VÚEPP Bratislava, 2010. 218 s. v tlači.

37. JUŘICA, Alois. 2007. Ekonomické souvislosti vyuţívaní půdy po vstupu ČR do EÚ.

In Zborník Vliv zemědělské politiky EÚ na využívaní půdního fondu a rozvoj venkova.

VUZE Praha, 2007, s. 171-174, ISBN 978-80-86671-43-7.

38. LAZÍKOVÁ, Jarmila - BANDLEROVÁ, Anna. 2009. Vlastníctvo a uţívanie

poľnohospodárskej pôdy vo vybraných krajinách EÚ. In Zborník príspevkov: Rozvoj

vidieka a SPP EÚ. SPU Nitra, 2009. ISBN 978-80-552-0200-6.

39. MARIŠOVÁ, Eleonóra. 2001. Vplyv vlastníckych a uţívacích vzťahov na efektívnosť

výroby v slovenskom poľnohospodárstve. In Dizertačná práca FEM SPU Nitra, 2001.

150 s.

40. MASÁR, Ivan. 2009. Výhľad zberových plôch obilnín na Slovensku do roku 2018. In.

Zborník - Rozvoj vidieka a trhu s pôdou v kontexte SPP EÚ. VÚEPP Bratislava, 2009.

s. 163-169. ISBN 978-80-8058-526-6.

41. NĚMEC Jiří. 2009. Predikce trţních cen a trhu s půdou v ČR a v některých zemích

EÚ. In Zborník - Rozvoj vidieka a trhu s pôdou v kontexte SPP EÚ. VÚEPP Bratislava,

2009. s. 32-40, ISBN 978-80-8058-526-6.

42. NĚMEC, Jiří - KUČERA, Jakub. 2007. Vliv zemědělské politiky EÚ na trh s půdou

v ČR. In Sborník - Vliv zemědělské politiky EÚ na využívání půdního fondu a rozvoj

venkova. VÚZE Praha, 2007. s. 64-69. ISBN 978-80-86671-43-7.

43. PAPCUNOVÁ, Viera – GABAŠOVÁ, Ruţena. 2002. Vyuţívanie pôdy a jej význam

pri podpore vidieckeho ţivota vo vidieckych obciach Záhorskej níţiny. In Zborník

58

Predvstupové stratégie v národnom hospodárstve, č. 35, Agentúra SAPV, FEM SPU

Nitra. 2002.

44. PUSKAČ, Ján. 2009. Usporadúvanie vlastníctva k pozemkom. In Zborník - Rozvoj

vidieka a trhu s pôdou v kontexte SPP EÚ. VÚEPP Bratislava, 2009. s. 16 - 19. ISBN

978-80-8058-526-6.

45. RUMANOVSKÁ, Ľubica – LAZÍKOVÁ, Jarmila. 2006. Mikroekonomická analýza

vybraných problémov trhu s poľnohospodárskou pôdou. In Zborník – Rozvoj trhu

s pôdou a hospodárenie na pôdnom fonde po rozšírení EÚ. Medzinárodná vedecká

konferencia, VÚEPP Bratislava, 2006. s. 82-92. ISBN 80-8058-455-1.

46. SADOWSKI, A. 2006. Trh s půdou v postsocialistických zemích. In Sbornik prací

z mezinárodní veděcké konference. Agrární perspektvy XV. PEF, ČZU Praha. 2006. s.

289-290. ISBN 80-213-153-8.

47. SCHWARCZ, Pavol – RUMANOVSKÁ, Ľubica – LAZÍKOVÁ, Jarmila. 2008.

Zhodnotenie vplyvu opatrení štrukturálnej politiky na implementáciu rozvoja vidieka

za programovanie obdobie 2004 – 2006 a vývoj vidieckej ekonomiky v EÚ. In Acta

regionalia et environmentalica. SPU Nitra 2008. s. 14 – 19. ISSN 1336-5452.

48. SIKORSKÁ, A. – KARWAT – WOŢNIAK, B. – CHMIELINSKY, P. 2007. The

impact assessement of changes in the agricultural land market on agriculture

development in Poland. In Sborník ze semináře, VÚZE Praha, 2007, s. 33-41, ISBN

978-80-86671-43-7.

49. SVATOŠOVÁ, Libuše – KÁBA, Bohumil. 2008. Moţnosti posouzení faktorů

determinujúcich regionální rozvoj v České republice. In Acta regionalia et

environmentalica. SPU Nitra 2008. s. 1 – 5. ISSN 1336-5452.

50. ŠTOLBOVÁ, Marie. 2006. Špecifiká České republiky při vyuţívaní fondů EÚ

k podpoře hospodaření s půdou. In Zborník – Rozvoj trhu s pôdou a hospodárenie na

pôdnom fonde po rozšírení EÚ. Medzinárodná vedecká konferencia, VÚEPP

Bratislava, 2006. s. 171-181. ISBN 80-8058-455-1.

51. ŠTOLBOVÁ, Marie. – KUČERA, Jiří. 2009. Navrhovaná kritéria EÚ pro vymezení

půd nízké úrodnosti – prínos nebo ztrata? In Zborník – Rozvoj vidieka a trhu s pôdou

v kontexte SPP EÚ. VÚEPP Bratislava, 2009. s. 121-127. ISBN 978-80-8058-526-6.

52. TATÍK, Anton. 2007. Rozvoj trhu s pôdou na Slovensku. In Sborník - Vliv zemědělské

politiky EÚ na využívání půdního fondu a rozvoj venkova. VÚZE Praha, 2007. s. 76-

79. ISBN 978-80-86671-43-7.

59

53. TVRDOŇOVÁ, Jela. 2006. Diverzifikácia vidieckej ekonomiky – príleţitosť pre celý

slovenský vidiek. In Ekonomika poľnohospodárstva 2/2006. VÚEPP Bratislava, 2006,

s. 31-41, ISSN 1335-6186.

54. VOLTR, Václav. 2007. Vyuţívaní a hodnocení půdy v ČR v nových podmínkach po

vstupu do EÚ. In Sborník - Vliv zemědělské politiky EÚ na využívání půdního fondu a

rozvoj venkova. VÚZE Praha, 2007. s. 80-87. ISBN 978-80-86671-43-7.

55. VOLTR, Václav. 2009. Vyhodnocení půdne úrodnosti v kontexte ochrany ţivotního

prostředí. In. Zborník - Rozvoj vidieka a trhu s pôdou v kontexte SPP EÚ. VÚEPP

Bratislava, 2009. s. 113-118. ISBN 978-80-8058-526-6.

56. Programové vyhlásenie vlády, http://www.8.vlada.gov.sk

57. Správa o stave obnovy evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim

podľa zákona NR SR č. 180/1995 Z.z. a návrh harmonogramu katastrálnych území na

konanie o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim na rok

2008. www.kataster.skgeodesy.sk

Právne pramene a iné dokumenty

58. Zákon NR SR č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému

poľnohospodárskemu majetku.

59. Zákon NR SR č. 330/1991 Z.z. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkov

vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových

spoločenstvách.

60. Zákon NR SR č. 226/1192 Z.z. o katastri nehnuteľností.

61. Zákon NR SR č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,

poľnohospodárskom podniku a lesných pozemkov.

62. Zákon NR SR č. 229/1991 Z.z. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému

poľnohospodárskemu majetku a k jeho novelizácii č. 172/2003 Z.z.

63. Zákon NR SR č. 503/2004 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom.

64. Zákon NR SR č. 518/2003 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 330/1991

Z.z. o pozemkových úpravách a usporiadaní pozemkového vlastníctva.

65. Zákon NR SR č. 12/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Z.z.

o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení

neskorších predpisov o zmene a doplnení zákona NR SR č. 138/1991 Z.z. o majetku

obcí.

60

66. Zákon NR SR č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných

práv k nehnuteľnostiam.

67. Zákon NR SR č. 369/1990 o prevode pozemkov, ktoré boli v uţívaní štátu, do

vlastníctva obce.

68. Zákon NR SR č. 138/1991 Z.z. o majetku obce.

69. Zákon NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva

k pozemkom v znení neskorších predpisov, upravuje konanie o obnove evidencie

niektorých pozemkov a právnych vzťahov k ním.