ŠTUDIJNÉ ZVESTI ARCHEOLOGICKÉHO ÚSTAVU SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED

26

1. ČASŤ

MITR. 1990

ŠTUDIJNÉ ZVESTI ARCHEOLOGICKÉHO ÚSTAVU SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED

26

I vÝvOJ ~IVOTNÉHO PROSTREDIA V PRAVEKU,

VO VČASNEJ DOBE DEJINNEJ A V STREDOVEKU

II ARCHEOLOGICKÉ PAMÄTNfKY - VÝSKUM, OCHRANA

A VYU~ITIE PRE POTREBY SPOLOČNOSTI

NITRA 1990

- 3 -

OBSAH - INHALT - conEP~HHE

Výskumná úloha československej archeológie na roky 1986-1990: Vzta~ človeka a životného prostredia (obsah a štruktúra) •••••••• II

Die Forschungsaufgabe der tschechoslowakischen Archäologie fur die Jahre 1986-1990; Beziehung des Menschen und der Umwelt (Inhalt und Struktur) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .. 13

Hccne~oBaTenbcxaR sa~aqa qexocnoBauxoR apxeonorHH Ha 1986-1990 rr.: BsaHMooTHomeHHe qenOBeXa H oxpy.~meR cpe~~ (co~ep.aHHe H cTpyxTypa' 15

I

Celoštátne kolokvium vývoj životného prostredia v praveku, vo včas-nej dobe dejinnej a v stredoveku. Nové Vozokany 1987 • • • • • •• 19

Rut t k a y Alexander

Archeológia a výskum životného prostredia (interdisciplinarita v súčasných organizačných podmienkach) . • • • • • • • • • •• 23

Die Archäologie und die Erforschung der Umwelt (Interdiszipli-narität in gegenwärtigen organisatorischen Bedingungen) 27

ApxeonorHR H Hccne~OBaHHe oxpy.a~meR cpe~~ (Me.~HcuHnnHHapHocTb B cOBpeMeHH~x opraHHsaUHoHH~X ycnoBHRX) • • • • • • •• 28

K r i p pel Eduard

vývoj životného prostredia človeka v poladovej dobe (na zákla-de pelových a uhlíkových analýz) • • • . . • • • • . • • • •• 31

Die Entwicklung des Lebensmilieus des Menschen in der Nacheis-zeit (Aufgrund von Pollen- und Holzkohlenanalysen) • • • . •• 37

PaSBHTHe oxpy.a~meR cpe~~ qenOBeXa B nocnene~HHxoB~R nepHo~ (Ha oCHoBe n~nbueBoro aHanHsa H aHanHsa yronbxoB) • • • • • 38

L i n k e š 'Vladimír

Nové poznatky o vývoji pÔdneho pokryvu Slovenska v holocéne .• 39

Neue Erkenntnisse uber die Entwicklung der Bodendecke in der Slowakei im Holozän • • • • • • • • • • • • • . • • • • • • •• 44

HOB~e CBe~eHHR o pasBHTHH nOqBeHHOro noxpoBa CnoBaxHH B nepHo~ ronoueHa • • . • 45

Ryb n í č k o v á Eliška

Paleovegetační mapy a jejich význam pro rekonstrukci prírodní-ho prostredí pravéku v Ceskoslovensku • • . • • . • . • • • •• 47

paläovegetationskarten und ihre Bedeutung flir die Rekonstruktion des Umweltmilieus der Urzeit in der Tschechoslowakei • . • •. 52

naneoBereTaUHoHH~e xapT~ H HX SHaqeHHe ~nR pexoHcTpyXUHH npH pexoHcTpyXUHH npHpo~HOR cpe~~ nepBoO~THoro nepHo~a B qexocnOBa-XHH .•

B o u z e k Jan

Klimatické zmény a zemédélské ad?ptace k nim ve stredoevropském

52

pravéku. Nové poznatky a smér bádání •• •••••.••• 53

Klimaveränderungen und landwirtschaftliche Adaptation: Neue Erkenntnisse und Forschungsrichtung . • . • • • • • • • • • •• 60

KnHMaTHqeCXHe HSMeHeHHR H a~anTaUHR seMne~enHR. HOB~e CBe~eHHR H HanpaBneHHe Hccne~oBaHHA • . . • • • • . • • • • • • • • •• 61

P a v ú k Juraj

Adaptácia neolitického osídlenia na prírodné podmienky . . •• 63

Anpassung der neolithischen Besiedlung an die Umweltbedingungen 68

~anTaUHR HeOnHTHqeCXOro noceneHHR x npHpo~H~M ycnoBHRM • . •• 69

- 4 -

N e v i z á n s k y Gabriel

K problematike pastierstva v eneolite • • • • • • •

Zur Problematik der Weidewirtschaft im Äneolithikum

K npoOneMaTH~e C~OTOBOnCTBa B 9HeonHTe

B á tor a Jozef

K otázkam životného prostredia v staršej dobe bronzovej na Slo-

71

75

76

vensku • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • . • 79

Zu Fragen des Umweltmilieus während der älteren Bronzezeit in der Slowakei • • • • • • • • • . • . • • • • . • . • 83

K BonpocaM oO o~py*aIDmeA 9noxe OpOHS~ • • • • • •

~ e b r á k Pavel

cpene Ha TeppHTopHH CnoBa~HH B paHHeA

Pod!l činnosti človeka v minulosti na zmene životn!ho prostredí

84

Sitna. Současný stav výzkumu • • • • • • • • • • • . • . • •• 87

Der Anteil des ' Menschen in der Vergangenheit an der Umweltverän-derung von Sitno. Gegenwärtiger Forschungsstand • • • •• 96

yqaCTHe qenOBe~a B npomnoM B HSMeHeHHH o~py*aIDmeA cpen~ CHTHa. H~HemHee COCTOgHHe HccnenoBaHHA • • • . • . • . • • • •• 96

Ste f f e k Jozef

Podiel výrobnej a ostatnej činnosti človeka na Sitne v minulos-ti n,a zmene životného prostredia na základe malakofauny • . •• 99

Der Anteil der Produktions- und ubrigen Tätigkeit des Menschen in Sitno in der Vergangenheit an der Umweltveränderung aufgrund von Malakofauna • • • • . • • . • • . • . . . . . . • . • • • • 102

B~nan npoHsBoncTBeHHoA H npyroA negTenbHOCTH qenOBe~a Ha rope CHTHO B npomnoM H HSMeHeHHe o~py*aIDmeA cpen~ Ha OCHOBe aHanHsa Mana~oi:lyH~ • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • 103

Haj n a lov á Eva

Podiel výrobnej a ostatnej činnosti človeka na Sitne v minulos-ti na zmene životného prostredia na základe paleobotanických poznatkov • • • • • • • • • • • • • • • • • • . • • • • • • • • 105

Anteil der Produktions- und ubrigen Tätigkeit des Menschen auf dem Sitno in der Vergangenheit am Wandel des Umweltmilieus aufgrund paläobotanischer Erkenntnisse • • • • • • • . • • 110

nong npoHsBoncTBeHHoA H npyroA negTenbHOCTH qenOBe~a Ha rope CHTHO B npomnoM H HSMeHeHHH o~py*aIDmeA cpen~ Ha OCHOBe naneo-OOTaHHqeC~Oro MaTepHana • • • • • • • • • • • • • • • • • • • . 110

~ ude l Juraj

Zmeny v štruktúre osídlenia Slovenska od počiatkov valašskej ko-lonizácie do konca stredoveku a ich vplyv na životné prostredie 111

Veränderungen in der Besiedlungsstruktur der Slowakei von den Anfängen der walachischen Kolonisation bis zum Ende des Mittel-alters und ihr Einfluss auf die Umwelt • • . . • • • • • . • • 113

HSMeHeHHg B cTpy~Type nOCeneHHg CnoBa~HH c Haqana Banamc~oA ~onOHHsaUHH no KOHua cpenHeBe~OBbg H HX BnHgHHe Ha o~py*aIDmyID cpeny • • • • • • • • • • • . • • . . • . • • . • • • • • •• 114

B i a l e k o v á

Hydrologické stredoveku •

Darina

pomery v hornej časti dolného Považia vo včasnom

Hydrologische Verhältnisse im oberen Teil des unteren Waagta-

115

les im Fruhmittelalter • • • • . . • • • • • • • • • . . •• 123

rHnpOnOrHqeC~He ycnOBHg B BepxHeA qaCTH HH*Hero TeqeHHg Bara B paHHeM cpenHeBe~oBbé • • • • • • • . • • • . • • . • • • • . ~ 125

- 5 -

B a x a Peter

Vplyv Dunaja na osidlenie historického jadra Bratislavy v praveku 129

Einfluss der Donau auf die BesiedLung des historischen Kerns von Bratislava in der Urzeit • • • • • • • • • • • • • • • • • • •• 143

BnH~HHe llyHa~ Ha noceneHHe HCTOpHqeC~Oro ~npa BpaTHcnaB~ B nOHC-TOpHqeC~He BpeMeHa •• •••• • • • • • • • • • 143

I š t o k Pavol I ž ó f Jozef

Podmienky vzniku a vývoja osidlenia krajiny dolného toku Váhu vo svetle geografických a archeologických prieskumov • • • • • •• 145

Entstehungs- und Entwicklungsbedingungen der Besiedlung im Un-terlaufgebiet der Waag im Lichte geographischer und archäologi-scher Geländeerkundungen • • • • • • • • • • • • • • • • • 169

YcnoBH~ B09HH~HOBeHH~ H pa9BHTH~ noceneHH~ HH_Hero TeqeHHR Bara BO cBeTe reOrpa~HqeC~HX H apxeOnOrHqeC~HX pa9Beno~ • • • • 169

Jan k o v s k á Vlasta

Rekonstrukce životniho prostredi stredovekého M.ostu na základe pylových analýz. • • • • • • • • • • • • • • • • • • •• 171

Rekonstruktion der Umwelt der mittelalterlichen Stadt Most auf Grundlage von Pollenanalysen • • • • • • • • • • • • • • • • •• 175

PexoHcTpyxuH~ oxpy_aro~eR cpen~ cpenHeBexoBoro noceneHHR MocTa Ha OCHOBe nblnbueB~X aHanH90B • . • • • • • • • • • • . • • • • •• 176

K u h n František

vývoj souboru pestovaných rostlin a plevelu v souvislosti s in-tensifikaci zemedelstvi od praveku dodnes. • • • • • • • • •• 179

Entwicklung des Sortiments von Kulturpflanzen und Unkräutern im Zusammenhang mit der Intensivierung der Landwirtschaft von der jungeren Steinzeit an bis heute • • • • • • • • • • • . • • •• 187

Pa9BHTHe COCTaBa xynbTypH~x H COpH~X pacTeHHň B CB~9H C HHTeHCH-$HxaUHeR geMnenenH~ c nOHCTOpHqeCXHX BpeMeH no HaCTo~ero BpeMe-HH

K r a t och v i l Zdenek

Nekteré poznatky o zmene telesné velikosti a početnosti popula-

188

ci srnce obecného (na podklade archeozoologických materiálu) 1.91

Einige Erkenntnisse uber die Veränderung der Korpergrosse und Populationszahl des Rehs (Aufgrund archäozoologischer Materia-lien) •••••••••••••••••••••••••••• 198

HexoTop~e CBeneHH~ 06 H9MeHeHHH pocTa H qHCneHHocTH nonyn~UHH xocynH (Ha oCHoBe apxe0900nOrHqeC~Oro MaTepHana) • . • • • • •• 198

S v o bod o v á Helena

Význam pylové analýzy pro rekonstrukci prirodniho prostredi. No-vé výsledky z jižni Moravy • • • • • • • • • • • • • • • • • .' 201

Bedeutung der Pollenanalyse fur die Umweltrekonstruktion. Neue Erkenntnisse aus Sudmähren • • • • • • • • • • • • • • • • •• 203

3HaqeHHe cnopoBo-n~nbueBoro aHanH9a nn~ pe~oHcTpyxuHH o~py_a-ro~eR cpen~. HOB~e pe9ynbTaT~ H9 ~HoR MopaBHH • • • • • • • • ., 203

Sch mie d lov á - L a m i o v á Mária

Poznámka k súvisu klimatických zmien a výberu miesta sidliska 205

Beme:t·kung zum Zusammenhang der Klimaveränderungen und der Auswahl der Siedlungsstelle • • • • • • • • • • • • • • •

MecTa noceneHH~ • • •

M a k o v i c k á Zuzaria

Paleoekológia a história mediciny

Paläookologie und die Geschichte der Medizin

nane03xonorH~ H HCTOpH~ MenHUHH~ •• • • • •

. . .

. . .

206

207

209

212

212

- 6 -

Š t e f f e k Jozef Rozbor malakofauny z neolitických objektov na lokalite Štrky v Blatnom (Trnavská pahorkatina) • • • • • • . . . • '. 213

Analyse der Malakofauna aus neolithischen Objekten auf der Fund-stelle Štrky in Blatné (Trnavaer Hugelland) .••..•.•.. 215

AHanKS Manaxo~ayH~ HS HeOnHTHqeCXKX 06DeXToB Ha MecToHaXO~neHKK IiITpXH BC. BnaTHe (TpHaBcXKe XonM~) ........... ".. 216

Rei n pre c h t Ladislav S t a š š í k o v á - S t u -k o v s k á Danica

Vypovedacie možnosti subfosílnych drevín

Aussagemoglichkeiten subfossiler Holzer

217

222

HayqHO-nOSHaBaTenbH~e BOSMO~HOCTH cy6~ocHnbH~x nopon 222

Haj n a lov á Eva Antrakotomické rozbory z archeologických výskumov na Trnavskej pahorkatine a v údolí Váhu ••.•••••..•.••. 223 Anthrakotomische Analysen aus archäologischen Grabungen im Trna-vaer Hugelland und Waagtal • • • • • • • • . • • . • • • • • •• 234

AHTpaXOTOMHqeCXKe aHanKS~ KS apxeOnOrKqeCXKX KccnenoBaHHR B 06-naCTH TpHaBcxoro xonMoropb~ K B nonHHe Bara . • .. • • . • •• 235

II

Celoštátne kolokvium Archeologické pamätníky - výskum, ochrana a vy-užitie pre potreby spoločnosti. Moravany nad Váhom 1988 ••••• /.. 239

Rut t k a y Alexander Súčasný stav ochrany a spoločenského využitia archeologických pamätníkov na Slovensku . . •• ••.•.•••••••.• 243

Gegenwärtiger Stand des Schutzes und der gesellschaftlichen Aus-nutzung archäologischer Denkmale in der Slowakei . . • • • • .• 263

COBpeMeHHoe COCTO~HHe oxpaH~ H KcnonbSOBaHK~ nn~ o6mecTBeHHocTK apxeOnOrHqeCXHX naM~THKXOB B CnOBaXHK • • •• 266

T Y k v a Bedrich Organizace a rízení archeologické činnosti na území CSR podle zákona Č. 20/1987 Sba o státní památkové péči • • . . • . . . 269 Organisation und Lenkung der archäologischen Tätigkeit im Gebiet der CSR nach dem Gesetz CNR Nr. 20/1987 uber die staatliche Denkmalpf lege ........... ".......... 275

OpraHHSaQH~ H ynpaBneHHe apxeonorHqecxoR neRTenbHocTb~ Ha TeppK-TOpHH qCp Ha oCHoBe saxoHa qemcxoro HaQHoHanbHoro cOBeTa • 20/1987 CBOna saxoHoB o rocynapcTBeHHoR oxpaHe naM~THHXOB 275

K u t l í k František

Pamiatkovoprávna ochrana archeologických nálezov

Gesetzlicher Denkmalschutz archäologischer Funde •

npaBoBaR samHTa apxeOnOrHqeCXHX HaXOnOX •• • • • •

Pri n c Milan

Problematika ochrany archeologických památek

Problematik des Schutzes archäologischer Denkmäler

np06neMaTHxa oxpaHbI apxeOnOrKqeCXKX naMRTHHXOB .•

277

279

280

281

287

289

- 7 -

Tót h o v á Štefánia

Problémy ochrany a prezentácie archeologických lokalit, resp. nálezov zahrnutých do fondu kultúrnych pamiatok SSR . • • . 293

probleme des Schutz es und der Präsentierung archäologischer Fundstellen, resp. der in den Fonds der Kulturdenkmäler der SSR einbezogenen Funde . • • • • • • . • • • • • • • • 298

npoOne~ oxpaH~ H noxasa apxeOnOrHqeCXHX naM~THHXOB XO~OX BXnIDqeHH~X B $OH~ naM~THHXOB xynbTyp~ cCP • •

Han u l i a k Václav

HnH lKe Ha-

Ochrana a prezentácia archeologických pamiatok v Stredosloven-

299

skom kraji • . • • . • . . • • • • • • • • •• • • • • • •• 3 O 1

Schutz und Präsentierung archäologischer Denkmäler im Mittel-slowakischen Kreis • • . • • • • • • • • • • • • . . • • . 304

OxpaHa H noxas apxeOnOrHqeCXHX naMgTHHXOB B cpe~HecnoBaUXOa 00-naCTH • • •• •••••••• • • • • • • • • • • 304

Cap lov i č Dušan S l i v k a Michal

Kultúrne pamiatky - archeologické lokality na východnom Sloven-sku •.•..•••••••••••••.. 307

Kulturdenkmale - archäologische Fundstellen in der Ostslowakei (Gegenwärtiger Stand, Probleme und Ausgangspunkte) •••••• 321

na~THHXH xynbTyp~ - apxeOnOrHqeCXHe MeCTOHaXOlK~eHHg B BOCTOq-HoR CnoBaxHH (H~HemHee COCTOgHHe, npoOneM~ H B~XO~~) .•••. 323

Zem k o v á Miloslava

Význam archeologického výskumu pre pamiatkovú obnovu v Brati-slave . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .' .. '. .. 325

Die Bedeutung der archäologischen Grabungen fúr die Denkmaler-neuerung in Bratislava . • . • • •• .••••••..•• 327

3HaqeHHeapxeOnOrHqeCXHX Hccne~oBaHHa HHXOB B BpaTHcnaBe • • . • • . • • •

G los o v á Michaela

~ng BOCCTaHOBneHHg naMgT-

Ochrana, péče a využiti archeologických památek na prikladech

328

ze Stredočeského kraje . • • • • • • • • • • . • . . • • 329

Schutz·, Pflege und Ausnutzung archäologischer Denkmale an Bei-spielen aus dem Mittelbóhmischen Kreis • . . • • • • • • • .• 336

OxpaHa H HcnonbSOBaHHe apxeOnOrHqeCXHX naMgTHHXOB, Hcnonbsyg npHMep~ HS ueHTpanbHoA qexHH •• • • • • • • • • • • • • • •• 338

Rut t k a y Alexander

Terénna archeologická expozicia na Kostolci v Moravanoch nad Váhom v časti Ducové. Skúsenosti a výhlady . • • • . • • • •• 341

Archäologische Geländeexposition auf dem Kostolec in Moravany nad Váhom, im Teil Ducové. Erfahrungen und Aussichten • • • •• 343

ApxeOnOrHqeCXag 3xcnOSHUHg Ha rope KocToneu B c. MopaBaHH-Ha~-BarOM, qaCTb UyuoBe • • • • • • • • • • • • • • • • • . • • •• 345

K o l n i k Titus

K otázke pamiatkovej úpravy a spristupnenia antických staveb-ných pamiatok na Slovensku s osobitným zretelQm na komplex ar-chi tektúr v Bratislave-Dúbravke • • • • . • • • • • • • • •• 347

Zur Frage der Denkmalgestaltung und Zugänglichmachung antiker Baudenkmale in der Slowakei mit besonderem Hinblick auf den Baukomplex in Bratislava-Dúbravka • • • • • • . • • • • • • .• 350

K Bonpocy o BOCCTaHOBneHHH H noxase aHTll"qH~X naMgTHHXOB CTPOH-TenbCTBa B CnoBaxHH, cocpe~OTOqHBag BHHMaHHe Ha XOMnnexce ap-xHTexTyp B BpaTHcnaBe-UyOpaBxe • • • . • • • • • • • • •• 351

Raj t á r Ján Koncepcia pamiatkovej úpravy rimskeho kastela v Iži • • 353

Konzeption der Denkmalgestaltung des romischen Kastells in Iža 356

KOHue'nUHg qacTHqHoA pexoHcTpyXUHH pHMcxoro xaCTenna BC. HlKa 357

- 8 -

Raj t á r o v á Zuzana

Archeologický výskum a doterajšia úprava halštatského hradiska v Smoleniciach • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • •• 359

Archäologische Untersuchung und bisherige Zurichtung der hall-stattzeitlichen Burganiage in Smolenice • • • . • • • • • • •• 363

ApxeOnOrHqeCXHe Hccne~OBaHH~ H COCTO~HHe pa60T no xOHcepBaUHH H qaCTHqHOa pexoHcTpyxuHH ranbmTaTcxoro ropo~H~a B c. CMoneHHue 364

Š t e fan o v i č o v á Tatiana

Problémy ochrany archeologických nálezov a ich využitia s hlav-ným zrete10m na Bratislavu • • • • . • • • • • • •• 365

Probleme des Schutzes archäologischer Funde und ihre Ausnútzung mit dem Hauptaspekt auf Bratislava • • • • • • • . • •• 367

np06ne~ oxpaH~ apxeOnOrHqeCXHX Haxo~ox H HX HcnonbsoBaHH~.y~e-n~~ oc060e BHHMaHHe BpaTHcn~Be • • • . • • • • • • • • • • •• 368

F u r mán e k Václav

Archeologické pamätniky v Kyjaticiach a Pincinej 369

Archäologische Denkmale in Kyjatice und Pinciná . • 373

ApxeOnOrHqeCXHe naM~THHXH B cc. KH~THue H nHHUHHa • 373

L abu' d a Jozef

Organizačné a technické zabezpečenie pamiatkových úprav na Sta-rom meste (Glanzenberg) v Banskej Štiavnici •••••.•.• 375

Organisatorische und technische Sicherung von Denkmalgestaltun-gen in Staré mesto (Glanzenberg) in Banská Štiavnica . • • •• 377

OpraHH3aUHoHHoe H TeXHHqeCXOe 06eCneqeHHe xOHcepBaUHH naM~THH-XOB B CT apoM ropo~e (rnaHueH6epr) •••..• • . • •• 377

S l i v k a Michal

Letanovce-Kláštorisko. Odborné a pamiatkové predpoklady na úpravu objektu • . . • • • • . • . • • . • . • . • . • 379

Letanovce-Kláštorisko. Fachliche Voraussetzungen fur die Denk-malgestaltung des Objekts . • . . . • • • • • . • • • . . • •• 380

DeTaHoBue-KnamTopHcxO. npe~noc~nxH ~n~ cneUHanbHoro Bos06HOBne-HH~ 06beXTa xax naM~THHxa • • • • • • • • • • • • 381

I ž ó f Jozef S t a n i k Ivan I š t o k

Šintavský hrad - výskum a prezentácia

Die Burg Šintava - Grabung und präsentierung

3aMOX mHHTaBa - Hccne~OBaHH~ H noxas

P l ach á Veronika H l a v i c o v á Jana

Pavol

Súčasný stav a využitie objektov odkrytých archeologickým vý-

383

390

391

skumom na národnej kultúrnej pamiatke Devin • • . • • • • 393

Gegenwärtiger Stand untlAusniitzung der bei archäologischen Gra-bungen abgedeckten Objekte auf dem nationalen Kulturdenkmal De-vín ............................. 397

H~HemHee COCTO~HHe H HcnonbSOBaHHe 06beXTOB BCXp~T~X BO BpeM~ apxeOnOrHqeCXHX Hccne~oBaHHa HaUHoHanbHoro na~THHxa xynbTyp~ lleBHH . . .. •• • • • • • • • • • . • • • • • • • • • •• 397

Béreš Július

Archeologické pamätniky votného prostredia

Archäologische Denkmale

z východného Slovenska ako súčasť ži-

aus der Ostslowakei als Teil der Umwelt

ApxeOnOrHqeCXHe naM~THHXH BOCTOqHOa CnOBaXHH xax COCTaBHa~ qaCTb oxpy~a~~ea cpe~~ • . • . . . • • . • • • • • • • • • • •

399

401

402

- 9 -

B o Š Š o Jozef

K problémom a možnostiam spolupráce medzi organizáciami pri reali-zácii archeologických výskumov • • • • . • • • . • • • . • •

Zu problemen und Moglichkeiten einer Zusammenarbeit zwischen Orga-nisationen bei der Realisierung archäologischer Grabungen • . • .

K npo~neMaM H BOSMOMHOCTRM COTpYAHHqeCTBa opraHHsaUHA npH peanHsa-UHH apxeOnOrHqecJtHx HccneAoBaHHA • • • • • • • • • • • • • • . • •

Mar á k Y Peter

Možnosti a potreba prezentácie nehnute Iných archeologických nále-zov ml1zeami . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Moglichkeiten und Notwendigkeit der Präsentierung von immobilen archäologischen Funden in Museen • • • • • • • • • • • • • . • •

BOSMOMHOCTH H Heo~xoAHMOCTb npeAcTaBneHHR HeABHMH~X apxeOnOrHqeC-

403

405

406

407

409

JtHX HaXOAOJt nocpeAcTBoM MyseeB • • • • • • • • • • • • • • • . .• 410

Bár t a Juraj

Prezentácia paleolitických lokalít vo svetle speleoarcheológie a kvartérnej geológie • • • • • • • • • • • • • • • . . • •• 411

Präsentierung paläolithischer Fundstellenim Lichte der Speläoar-chäologie und Quartärgeologie • • • • • • • • • • • • . • • • • 414

noJtas naneOnHTHqecJtHX MecToHaxoMAeHHA B CBeTe cneneoapxeonorHH H reonorHH qeTBepTHqHOrO nepHoAa • • • • • • • • • • • • • • • • 415

Rem i a š o v á Marta

Archeologický výskum a ochrana archeologických lokalít v oblasti aktívnej banskej činnosti v okrese Prievidza. • • • • . • . • . 417

Archäologische Grabung und Schutz archäologischer Fundstellen im Gebiet von aktiver Bergbautätigkeit im Bezirk Prievidza • . • . 419

ApxeOnOrHqecJtHe HccneAOBaHHR H oxpaHa apxeOnOrHqecJtHx naMgTHHKOB B o~naCTH yronbHoro ~acceAHa Bp-He npbeBHAsa • • • • • . • • 419

R ut t k a y Alexander Rut t k a y Matej

Archeologický výskum kaštieIa v Partizánskom na Šimonovianskej ulici (kritériá aplikácie výsledkov pri pamiatkovej I1prave objektu a jeho okolia) • • • • • • • • • • • • • • • • . • • • • • . • • 421

Archäologische Untersuchung des Kastells in Partizánske auf der Šimonovany-Gasse (Kriterien der Applikation von Ergebnissen bei der Denkmalgestaltung des Objektes und seiner Umgebung) ••.•• 423

ApxeOnOrHqecJtHe HccneAOBaHHR ycaAb~~ B r. napTHsaHcJte, Ha WHMOHO-BRHCJtoA ynHue (JtpHTepHH npHMeHeHHg pesynbTaToB HccneAoBaHHA B BOCCTaHOBneHHH o~~eJtTa H ero oJtpecTHocTeA) • • • • • • • • • • •• 425

Che ben Ivan

Skl1senosti s pokusom o prezentáciu neolitického príbytku z Pati-niec •••••••••••.•••••••.•.••.•..• 427

Erfahrungen mit dem Versuch der Präsentierung eines neolithischen Wohnhauses in Patince . • • • • • • • • • • • • • • • • • • • •• 428

On~T B non~TJte Jt peJtoHcTpyJtUHH HeOnHTHqecJtoro MHnHma B c. naTHHue 429 Záverečný protokol z kolokvia Archeologické pamätníky - výskum, ochra-na a využitie pre potreby spoločnosti • • . . • • • • • • • • . • •• 431

Zoznam autorov . • • • • • • • • • • . • • • • . . . . . . • • • . •• 433

- II -

VYSKUMNÄ ÚLOHA CESKOSLOVENSKEJ ARCHEOLÓGIE

NA ROKY 1986-1990

VZŤAH CLOVEKA A 2IVOTNtHO PROSTREDIA

(OBSAH A ~TRUKTÚRA)

Do ~tátneho plánu základného výskumu (~PZV) na r. 1986-1990, riadeného

Ceskoslovenskou akadémiou vied a Slovenskou akadémiou vied, bola pre archeolci-

giu, egyptolcigiu a výskum kultúr antiky zaradená hlavná úloha s názvom Spol 0-čensko-ek~nomický vývoj predkapitalistických formácií (IX-7-9). Pozostáva

z piatich čiastkových úloh. Medzi nimi je pIvýkrát aj čiastková úloha

IX-7-9/03 Vzťah človeka a životného prostredia s dvoma témami: 2ivotné pro-

stredie ako súčasť historického procesu a Záchrana kultúrneho dedičstva. Ciast-

ková úloha predstavuje takisto súčasť súboru interdisciplinárne orientovaných

úloh v rezortnom pláne SAV s názvom Clovek a jeho činnosť ako indivídua, osob-nosti a subjektu prakticko-pretrvávajúcich aktivít.

Úloha Vzťah človeka a životného prostredia predstavuje pružnú reakciu ar-

cheológie na spoločenské požiadavky. V súvise s čoraz pálčivejšími otázkami

hodnotenia kvality a ochrany životného prostredia súčasného človeka naliehavo

vystupuje do popredia aj potreba prehfbiť výskum interakcií človek-spoločnosť

príroda ako neoddeliteľnej súčasti a podmienky, resp. dejiska historických pro-

cesov od počiatkov ľudskej civilizácie. Charakter týchto vzťahova ich zmeny

sa síce zdôrazňujú ako dôležitý metodologický aspekt historického výskumu, komplexný interdisciplinárny výskum je však v skutočnosti, aspoň v našich pod-

mienkach, len v začiatkoch, a je predovšetkým nekoordinovaný.

S potrebami praxe úzko súvisí i druhá - s prvou organicky prepojená - té-

ma čiastkovej úlohy. V predchádzajúcich obdobiach figurovala pod pojmom záchra-

na archeologických lokalít predovšetkým problematika záchranných a predstihových

výskumov najmä pri veľkých stavebných akciách, úpravách pôdy a pod. Ten postup,

ktorý má hlavne organizačný obsah, ostáva i nadalej veľmi aktuálny. No v štruk-

túre témy formulovanej na roky 1986-1989 je v popredí teoretický problém, kto-

rý treba riešiť a výsledky je potrebné preniesť rýchlo do praxe. Ide o kom-

plexnú problematiku záchrany, ochrany a spoločenského využitia veľkého fondu

arCheologických lokalít ako významnej časti kultúrneho dedičstva minulosti.

Archeologické lokality, resp. v pravom zmysle slova pamätníky dávnej minulosti

prezentované rôznou formou pri~mb v teréne, sú neoddeliteľnou časťou prostre-dia, ktoré nás obklopuje, ktoré človeka formuje, ktoré dáva spoločenskému vedo-

miu ten najhlbší historický rozmer, v konkrétnej forme: umocňuje citový a inte-

lektuálny obsah pojmu vlasť i širšie ladený všeľudský pojem civilizácia.

Je pochopiteľné, že vstup do novej problematiky, v ktorej sa podujala

archeológia na úlohu iniciátora a azda i syntetizátora široko založených inter-

disciplinárnych, resp. v prípade druhej témy aj širokých medzirezortných orga-

nizačných postupov, si žiadal dôsledné zmapovanie odborných riešiteľských ka-pacít a ich možností podieľať sa na spolupráci. O obe úlOhy prejavili odborní-

ci v6ľký záujem . V prípade prvej témy je to celý rad prírodovedných a tech-

nických disciplín, okrem archeologických pracovísk sú to najmä dalšie inšti-

túcie CSAV a SAV a pracovníci vysokých škôl, v druhej téme pracovníci pamiat-

kových inštitúcií a múzeí. Súčasne sa prejavili aj brzdiace prvky v rozvoji

plynulej spolupráce na základe medziústavných dohôd: Na príčine je nedostatoč-

- 12 -

ná zosúladenosť plánov v základnom výskume pri zohľadňovaní interdisciplinarity, rOznorodosť rezortných prístupov, resp. niekedy aj širšie nepremyslené organi-začné zmeny alebo premeny odzrkadľujúce práve len rezortné záujmy.

Vyvrcholením a napokon i zrkadlom úrovne, výsledkov a možností interdiscip-linárnej a medzirezortnej spolupráce boli dve celoštátne vedecké stretnutia. K téme o výskume životného prostredia to bolo kolokvium v Nových Vozokanoch v r. 1987 a k téme o archeologických lokalitách - pamätníkoch kolokvium v Mora-vanoch nad Váhom v r. 1988. Záujem odborníkov, vyplývajúci z aktuálnosti oboch tém a odbornej pripravenosti i vOle ich riešiť, vidieť vo veľkôm počte účastnikov, no najmä v prednesených referátoch, resp. aj v bohatej diskusii na oboch podujatiach a v záveroch, ktoré účastníci prijali.

Tento zväzok Študijných zvestí Archeologického ústavu SAV v Nitre obsahuje referáty, ktoré odzneli na oboch spomenutých kolokviách. Predstavuje v súhrne na obdobie 8. päťročnice jeden z hlavných publikačných výstupov čiastkovej úlo-hy IX-7-9/0J Vzťah človeka a životného prostredia. Súčasne materiál z kolokvia v Moravanoch nad Váhom predstavuje expertízny výstup pre vyššie orgány o teraj-šom stave a účelnom riešení záchrany, ochrany a spoločenského využitia archeo-logických lokalít.

PhDr. A. ~uttkay, DrSc . , zodpovedný riešiteľ čiastkovej úlohy ŠPZV

akademik B. Chropovský koordinátor hlavnej úlohy ŠPZV

- 13 -

DIE FORSCHUNGSAUFGABE DER TSCHECHOSLDWAKISCHEN ARCHÄOLOGIE FUR DIE JAHRE 1986-1990

BEZIEHUNG DES MENSCHEN UND DER UMWELT (INHALT UND STRUKTUR)

In den Staatsplan der grundlegenden Forschungen (SPZV) fur 1986-1990, der

. von der Tschech9s1owakischen Akademie der Wissenschaften und der Slowakischen Akademie der Wissenschaften geleitet wird, wurde fur die Archäologie, Ägyptolo-gie und die Erforschung der antiken Kulturen als Hauptaufgabe unter dem Titel Sozial-Ďkonomische Entfaltung der vorkapitalistischen Formationen eingereiht (IX-7-9). Sie besteht aus funf Teilaufgaben. Darunter befindet sich zum ersten-

mal auch die Teilaufgabe IX-7-9/03 Beziehung des Menschen und der Umwelt mit zwei Themen: Umwelt als Teil des historischen Prozesses und Rettung des Kultur-erbes. Die Teilaufgabe stellt ebenso einen Bestandteil des interdisziplinär orientierten Aufgabenkomplexes im Ressortplan der SAW dar, mit dem Tite1 Der Mensch und seine Tätigkeit als Individuum, PersĎnlichkeit und Subjekt von praktisch-fottdauernden Aktivitäten.

Die Aufgabe Beziehung des Menschen und der Umwelt stellt eine elastische Reaktion der Archäo1ogie auf gesellschaftliche Anforderungen dar. Im Zusammen-hang mit den zusehends brennenderen Fragen der Bewertung der Qualität und des Schutzes der Umwelt von sei ten des gegenwärtigen Menschen tri tt dringlich auch die Notwendigkeit in den Vordergrund, die Erforschung der Interaktionen von Mertsch-Gesellschaft-Natur als untrennbaren Bestandteil und untrennbare Bedingung resp. als Schaup1atz der historischen Prozesse von den Anfängen der menschlichen Zivilisation zu vertiefen: Der Charakter dieser Beziehungen und ihre Wandlungen werden zwar als wichtiger methodologischer Aspekt der histori-

schen Forschung betont, jedoch steckt die komplexe interdisziplinäre Forschung tatsäch1ich, zumindest in unseren Bedingungen, erst in den Anfängen - und ist vor a11em unkoordiniert.

Mit den Erfordernissen der Praxis hängt eng auch das zweite - mit dem ersten verbundene - Thema der Teilaufgabe zusammen. In vorangehender Zeit figurierte unter dem Begriff Rettung archäologischer Fundstellen vor allem die Problematik der Rettungs- und Vorsprungsgrabungen, besonders bei groOen Bauaktionen, Geländezurichtungen u. ä. Dieser Vorgang, der hauptsächlich einen organischen Inhalt hat, bleibt auch weiterhin sehr aktuell. Doch in der Struktur des fur die Jahre 1986-1989 formulierten Thernas steht das theoretische Problem im Vordergrund, das gelĎst werden muO und dessen Ergebnisse schnell in die Praxis ubertragen werden mussen. Es handelt sich um die komplexe Problematik der Rettung, des Schutzes und der gesellschaftlichen Ausnutzung der groOen Fonds von archäologischen Fundstellen als bedeutsamer Teil des Ku1turerbes der Vergangenheit. Die archäologischen Fundstellen, resp. im wahren

Sinne des Wortes Denkmale der fernen Vergangenheit, die in verschiedener Form direkt im Gelände präsentiert sind, bilden einen untrennbaren Bestandteil des uns umgebenden Milieus, das den Menschen forrnt, das dem gesellschaftlichen BewuOtsein den tiefsten historischen Umfang gibt. In konkreter Form stärkt es den Gefuh1s- und intellektuellen Inhalt des Begriffes Heimat und den breiter

abgestimmten gesamtmenschlichen Begriff Zivilisation . .

- 14 -

Es ist verständlich, daG der Eintritt in die neue Problematik, in welcher

die Archäologie die Aufgabe eines Initiators und vie11eicht auch Synthetisators von breit angelegten interdisziplinären, resp. im Falle des zweiten Themas

auch breiten zwischenressortlichen Organisationsverfahren ubernahm, eine konsequente Kartierung von zuständigen Fachkapazitäten erfordert und deren MĎglichkeiten, si ch an der Zusammenarbeit zu beteiligen. An beiden Aufgaben

äuGerten die Fachleute groGes Interesse. Im Falle des ersten Themas ist dies eine ganze Reihe naturwissenschaftlicher und technischer Oisziplinen, auGer

archäologischen Arbeitsstellen sind es besonders die weiteren-'Institutionen

der CSAW und SAW wie auch Mitarbeiter der Hochschulen, im zweiten Thema die Mitarbeiter der Oenkmalschutzinstitutionen und der Museen. Zugleich äuOerten

sich auch hemmende Elemente in der Entfaltung der flieOenden Zusammenarbeit auf der Grundlage der zwischeninstitutlichen Vereinbarungen. Oie Ursache

besteht in ungenugender Abgestimmtheit der Pläne in der Grundforschung bei

Berucksichtigung der Interdisziplin, der Vielfalt der Ressortzutritte, resp. manchmal auch breiter undurchdachter organisatorischer Veränderungen oder Umgestaltungen, die gerade nur Ressortinteressen widerspiegeln.

Oen HĎhepunkt und schlieGlich auch den Spiegel des Niveaus, der Ergebnisse und MĎglichkeiten der interdisziplinären und zwischenressortlichen Zusammen-arbeit bildeten zwei ganzstaatliche wissenschaftliche Tagungen. Zum Thema uber die Umweltforschung war es das Kolloquium in Nové Vozokany im J. 1987 und zum Thema uber archäologische Fundstellen - Oenkmale das Kolloquium in Moravany nad Váhom im J. 1988. Oas Interesse der Fachleute, das aus der Aktualität beider Themen und der fachlichen Bereitschaft und des Willens zu

ihrer LĎsung hervorgeht, ersieht man aus der groGen Teilnehmerzahl, doch besonders aus den vorgetragenen Referaten, bzw. auch aus der reichen

Oiskussion auf bei den Unternehmen und aus den Beschlussen, die von den Teil-

nehmern genehmigt wurden. Oieser Band der ~tudijné zvesti Archeologického ústavu SAV in Nitra

enthält jene Referate, die auf beiden erwähnten Kolloquien vorgetragen wurden. Er enthält zusammenfassend fur die Zeit des 8. Funfjahresplanes einen der Hauptpublikationsauftritte der Teilaufgabe Ix-7-9/03 Beziehung des Menschen

und der Umwelt. Zugleich stellt das Material des Kolloquiums in Moravany nad Váhom einen Expertisenauftri~t fur hĎhere Organe uber den jetzigen Stand und

die zweckmäGige LĎsung der Rettung, des Schutzes und der gesellschaftlichen

Ausnutzung der archäologischen Fundstellen dar.

Or.ph. A. Ruttkay, Or. Sc. Verantwortlicher fur die Realisierung der Teilaufgaben des ~PZV

Akademiker B. Chropovsk9 Koordinator der Hauptaufgabe

des ~PZV

- 15 -

HCC~OBATERbCKAH 3AAA~ qEXOC~OBAUKO~ APXEO~OrHH

HA 1986-1990 rr. B3AilldOOTHOillEHRE qEJlCBEKA H OKPYUlliIlE~ CPE,llH

/CO.ItEP:IAlll1E H CTPYKTYPA/

B rOCY~BpcTseHHHij n~BH ~yH~aueHTa~bHHX Mcc~e~OBaHM~ Ha 1986-1990 rr., ynpaB~ReUHA qexoc~oBaqKOA aKa~eUMe~ HayK M C~OBaUKoR aK8~eUHeM HayK, ~~O

~~S Bpxeo~orMM, erMnTo~crHH H Mcc~e~OSBHM~ aHTMQHHX Ky~bTyp B~DqeHO r~8BHoe

aa~aHHe no~ HBSBaHHeu O~~ecTBeHHO- 8KOHOUH~ecKoe paaSMTMe ~OKanMTa~MCTMqeCKHX

oO~eCTBeHHHX ~OpUBUH~ /lX-7-9/. OHO COCTOMT Ha nSTH qaCTHUX 8B~8HH~. Cpe~H HHX BnepB~e HBXO~HTCR TaK~e qaCTHOe aa~aHHe IX-7-9/03 - BaBVluooTHomeHHe qe~oBeKa ~ OKpyEBD~e~ cpe~u, conep~B~ee ~se Teuu: OKpyEBmmas cpe~a KaK COCTBBH8ft

qeCTb HCTopH~eCKcro n~04eCCB i OxpBHa Ky~bTypHoro H8c~e~MS. qacTHoe 8a~aHMe RB~ReTCR TBK*e CCCTBBHO! qBCTbD ueX~HCUMn~HH8pHHX 88~aHMM B se~OUCTBeHHOU

n~BHe C~OB94KO~ BKSaeMMH HeyK noa HaaBBHHeM qe~oBeK H ero ~eSTe~bHOCTb KBK

UlH.I:V'l.BVI~e, ~HttHOCTM M cyO'beKT8 npeKTHtteCKMX npOCY1rieCTsyD;líHX BKTv.E>HOCTeA.

39~BH>1e BaBHUOOTHoweHHe qe~OSeKa >1 OKpY1l8Il!J.iel1 cpe~u RB~JieTCft rHOKot1

pe8KUHe~ apxeo~orH~ Ha OOmeCTBeHRue TpeOOS9H>1S. B CSftaH co Bce Oo~ee HBC~HUM BOnpOC9J.lH oOCYJ[J!.eHHft KBqeCTBe ul OXpBHH OKpYllBilll(e., cpe~hi cospeMeRHoro qe~OE>eK8

H8CToijQKBO BUXO~HT H8 nepB~1 n~BH TBKae HeoOxo~HMOCTb yr~yOHTb Hcc~enCB8HHS

Baalo\MCAeKCTBHA ~e~OEeK-06w.eCTBo-npVlpo.n;a K8K HeOT1>eUJleMO? COCTaBHO~ q8CTH

It YCJlCoV.M, ~1.nH !ICe l/leCTF.l .ne~CTBoBafU1S, MCTOpW-IeCKHX npOQeCCOB C SattSTKOB lJ.>1EHI-

J1l1\38UMH. XOTR ul xapaKTep 3THX Ba!H1UOOTHo:ueHHI1 I~ HX HSMeHeHMft nO~qepKvlBeIlTCft

KaK Ee~HNi MeTc~O~OrHqeCK~1 9cneKT K6Top~4eCKHX ~cc~e~nBeHMt1, B C8MO~ ~e~e

KO!.4n.neKCHble Me)K.nv.c~~n~HHapHhie JIICC~e~OB8HHR B HsmMX yC~OBŇ'lSX TOJIbKO HaQHHS!lT

~ OHM HeKoop~MH~pOBeHH.

C nOTpe6HOCTHMH npaKTHKJII TeCHO CBRS8HA T8K~e STopeR, c nepBoA oprSHH~eCKM CB~aaHHaE TeMa qBCTHOro a8neHJIIR. B rrpe~meCTBYDmv.X nepJIIO~8X nOHftTHeU "OXp8H8

apxeCJlOrJII~eCKJIIX naYRTHJIIKOB" HaaUB8~8Cb npoO~euaT~K8 oxpaHHHX H onepenHTe~bHblX

Mcc~e~OBaHJII~ r~aBHblM oOpaaou B peMK8X KpynHHx CTpOMTe~bCKHX ae~CTBMi, nJI8HH-

pOBKIl ~ T. n. OTOT ueTO~, aS~~q8I>~JII~CR r~8BHHM OOP8S0U B opraHHS8QMM, OCT8eT-

CR H Bnpe~b BeCbMa aKTy8~bHHM. Ho B cTpyKType TeUH H8 1986-1989 rr. Ha nepSOY nJIaHe H8XO.n;HTCR TeOpeTHQeCK8R npoO~eMB, KOTOpyD HeoOxo.n;HUO peWHTb H peay~bTa

T~ KOTOpO~ c~e~yeT OUCTpO BHe~pHTb B np8KTHKy. Peqb ~eT o KOMn~eKCHoA np06JIe-

M9THKe oxpaHH M oO~ecTBeHHoro HcnO~b80BSHHS orpouHoro ~OH~S 8pXeCJIOrMQeCKHX

naMRTHHKOB KaK 3HattMTe~bHo~ COCT8BHOä qaCTH Ky~bTypHoro H8c~e~CTBa. Apxeo~o

rYlqeCKMe MecToHa~ollC.n;eHJllft, I1JIM lICe n8MftTHJIIKM ~aBHero rrpolIIJloro, nOK8SblS8HHue

n;::HI/lO HA MeCTe OTKPHTMR, gS~RJ)TCft HeOT1>eUJ:eHoií COCT8BHOti qSCTbDOKpy:lľ.SIY.neM

cpe~bl, ~opMHpy~me~ qe~OBeK8, yrJIyO~ftI>me~ ero MCTOpMQeCKOe COSH8HMe. B KOHKpeT-HO~ ~opMe nO~Kpen~ReTCR qyBcTBeHHoe III HHTe~~eKTy8~bHoe co~ep1lC8HMe nOHSTHR

"}'O~HHe" ~ 06~eQe~OBeqeCKOe nOHftTMe "QIIIBHJIMae~Hft".

nOHftTHO, qTO HOB8S npoO~eMSTHKe, ~JIg pelII8HHft KOTOpoM epxeO~OrHft ~epeTCR

CT8Tb HHI1~HeTOpOM III, MOEeT 6UTb, T8K~e H8yKO~, CIIISTeTHsMpy~eM mHpOKHe ue~HC

l.\Hl1J1HHepHUe, MJIM llCe B c~yq8e STOpOi1 TeYhi T8Kze mMpOKKe UeZBe.D;OUCTBeSHwe

opr8HM3BUHOHHHe MeTO~H, TpeOyeT T~8Te~bHoro HsOpeHHB JIMQ, cnoc06HI>tX H rOTOBHX

peWIIITb 3TH BonpOCH M oOcy • .n;eHHft BOSUOEHOCTeM MX cOTpy~HMQeCTBa. K oOeHu a8~aQal/l Cne~HeJIHCTH npOSB~R~M ~o~bmo~ MHTepec: B cJIyqae nepBo~ Teuw QeJIHI ps~ eCTeCTBes-

- 16 -

B,WX J4 TeXBXQeCXJ4X ~J4C~.DJI.B, BapJl,zty C 9pXeOJlOrKQeCKKUK yQpell~eaK$I.UC r .. aSBIiU

06paaou ~pyrJ4e yqpe~eBJ4ft qexOC"OB9~XOa axa~eUKK aayK K CJlOB9~KO~ 8K8~eUHH

Hayx J4 paOOTBXX. By80B; BTopaa Teua J4HTepecyeT paOOTHKKOB yqpe~eHHA no OXpS-

He IIauaTHKJCOB J4 uyaeeB. 'O~HOBpeueHHO IIpO$lBHJlKCI> 3JleUeHTIi TOpU08ftU\Ke p9SBKTHe

6eCIIepeOoABoro COTpy~HHqeCTBa Ha OCHOBe ~orOBopOB uell~y HHCTKTyT9UH. npHqHHO~

aBJIJleTCa Be~OCTaTOQH8$1 Koop~MHa~J4S IIJlaHOB ~yH~8ueHT8JlbHIiX KCCJle~OB8HK~ B yqK-

TliB8BKM U8~KC~Mn"J4H8pBOCTK, paaHOBK~HOCTb Be~ouCTBeHHHX nO~XO~OB, KJlH ~e

MBor~a TaKll8 Benpo~u8HHlie opr8HKaa~J40HHHe K8UeHeHJ4fi, KJlK lle K3UeHeHH$I, OTp8-

118~e TOJrbJCO Be~ouCTBeHHlie KHTepeCIi.

3aBepmeHKeu K, HaKOBe~, TaKlle aepK8"OU ypOBHS, peay"bTSTOS II B08UOllHOCTeA

ue~XC~.II".B8pBoro K uellBe~ouCTBeHHoro COTpy~HHqeCTB8 OIiJlK ~Be oOU\erocy~ap

CTBeHHlie BCTpeQJ4 B9yqBIiX paOOTHKKoa. Hcc .. e~OB9BK$lU oKpylla~eA cpe~1i OIiJl

nOCaJlU\eH KO .... OXB.yu B KOp8S9B8X H8~ B9rou B 1988 r. HHTepec Cne~K9JlKCTOB,

BIiTexa~A K8 8KTy9"I>HOCTK oOeKX Teu K no~rOTOBJleHHOCTK K EeJl8HKS pemMTb KX,

npO$la.Jrca B 60 .. bmou qKc .. e YQ9CTHKKOB, HO r .. 9BHIiU OOp880U B npOQKT8HHliX

~0KJ[8~8X, K"K lle Oor8TO~ ~KCKyCC.K oOeax uepOnpK$lTKA, HO H B npKHfiTIiX yqSCT-

HKX9UK a9KADQeBK$lX.

HacToaU\XA COOpHKX Študijné zvesti Archeologick~ho dstavu SAV v Nitre

co~epllMT ~O&RS~Ii, npOQ.T8HHDe H9 06eKX B~eynousHyTIiX KOJlJlOKBMyUSX. OH

aB .. seTCS O~HOa Ma r .. SBHIiX ny6JlKK9~K~ 8-A nSTKJleTKK, nOCBsmeHHIiX QSCTHOUy

8QAaHJ4D IX-7-9/03 - Ha9KUOOTHomeHHe Qe .. oseKa K OKpy1l9~eA cpe~li. O~HospeueHHO

U9TepKaJlli XOJl"OKBMyU8 B Mop8BaHax H8~ BarOM aB.IlfimCS GKcnepTKaou ~JlS 'SHmeCTO$lIqHl<

opr9HOB o HliHemHeM cO~ToaBKK M ~e.lleC006p8aH0I4 pemeHKM OXpSHIi K oO~eCTBeHHcro

McnO .. baOBaHKS apXeOJlOrMqeCKKX nSUSTHKKOB.

~-p A. PyTTK9K, ~-p KCT. H8yK OTBeTCTBeHHIi~ a8 pemeHMe Q8CTHOro

88~8BKS rocy~apcTBeHHoro IIJl8H8

~yB~aueHTaJlbHIiX KCCJle~OBaHMA

aKa~e14KK B. XponOBCKK KOOp~KH9TOp rJlBSHOrO aa~aHKg

rocy~spcTBeHHoro nJl8He ~YH

~aUeHT8JlI>HIiX Kcc~e~OB9HH~

I VÝVOJ llVOTNÉHO PROSTREDIA V PRAVEKU,

VO VČASNEJ DOBE DEJINNEJ A V STREDOVEKU

- 19 -

CELOŠTATNE KOLOKVIUM vÝVOJ 2IVOTNtHO PROSTREDIA V PRAVEKU,

VO VCASNEJ DOBE DEJINNEJ A V STREDOVEKU NOV( VOZOKANY 1987

Archeologický ústav SAV v Nitre zorganizoval v d~och 10. a ll. novembra 1987 na svojom vysunutom pracovisku v Nových Vozokanoch kolokvium na tému vývoj životného prostredia v praveku, vo včasnej dobe dejinnej a v stredoveku. Poduja-tie predstavovalo dôležitú súčasť riešenia druhej témy čiastkovej úlohy IX-7-9/03 Státneho plánu základného výskumu s názvom 2ivotné prostredie ako sú-časť historického procesu. Je prínosom aj pre rezortnú úlohu SAV R-Ol-56l, týka-júcu sa interdisciplinárneho výskumu človeka.

Na podujatí sa zúčastnilo 55 bádateľov, z toho 31 bolo pracovníkov Archeo-logického ústavu SAV a dalších 24 účastníkov zastupovalo spolu 17 inštitúcií z celej republiky, a to ústavy CSAV a SAV (Archeologický ústav CSAV, Praha; Archeologický ústav CSAV, Brno; Ústav systematické a ekologické biologie CSAV, Brno; Geografický ústav SAV, Bratislava; Ústav experimentálnej biológie a ekoló-gie SAV - CHKO, Banská Stiavnica), rezortné výskumné ústavy (Ústav pÔdoznalectva a výživy rastlín, Banská Bystrica; Ústav zdravotnej výchovy, Bratislava), vysoké školy (Filozofická fakulta Univerzity Karlovy, Praha; Vysoká škola zemedelská, Brno; Filozofická fakulta Univerzity Komenského, Bratislava; Vysoká škola les-nícka a drevárska, Zvolen), múzeá (Zemédélské museum, Praha; Hornonitrianske múzeum, Prievidza; Okresné vlastivedné múzeum, Galanta). Podľa vedných odborov boli na kolokviu zastúpení archeológovia, geografi, ekológovia, zoológovia, botanici, pedológovia a klimatológovia.

Základné tematické okruhy rokovania boli tieto: l. Klimatické zmeny a ich vplyv na hospodársku základ~u; 2. 2ivotné prostredie a štruktúra osídlenia; 3. Interakcie človek - príroda z hľadiska rozvoja rastlinnej a živočíšnej

výroby, resp. využívania surovinových zdrojov. Na kolokviu, ktoré otvoril riaditeľ Archeologického ústavu SAV v Nitre

akademik B. Chropovský referátom Miesto archeológie v štruktúre vied odzneli tieto referáty: A. Ruttkay: Archeológia a výskum vývoja životného prostredia; E. Krippel: vývoj životného pro~tredia človeka v poľa dovej dobe na základe peľo-

vých a uhlíkových analýz; V. Linkeš: Nové poznatky o vývoji pÔdneho pokryvu Slovenska v holocéne; E. Rybníčková: Paleovegetační mapy CSSR a vliv osídlení na vegetaci; J. Bouzek: Klimatické zmény a zemédélské adaptace k nim ve stredoevropském pra-

veku. Nové poznatky a smér bádání; J. Bárta: 2ivotné prostredie paleolitu a mezolitu na Slovensku; J. Pavúk: Adaptácia neolitického osídlenia na prírodné podmienky; G. Nevizánsky: K problematike pastierstva veneolite; J. Bátora: K otázkam životného prostredia v staršej dobe bronzovej; J. 2udel: Zmeny v štruktúre osídlenia Slovenska od počiatkov valašskej koloni-

zácie do konca stredoveku a ich vplyv na životné prostredie; D. Bialeková: Hydrologické pomery na hornej časti dolného Považia vo včasnom

stredoveku;

- 20 -

P. Baxa: Dunaj v historickom jadre Bratislavy; P. Ištok - J. !žóf: Podmienky vzniku a vývoja osídlenia krajiny dolného toku

Váhu vo svetle archeologických a geografických prieskumov; V. Jankov~ká: Rekonstrukce · životního prostredí stredovekého Mostu .na základe

pylových analýz; F. Kuhn: vývoj souboru pestovaných rastlin a plevel~ v souvislosti s intensifi-

kací zemedelství od praveku dodnes; Z. Tempír: K vývoji zemedelské výroby a k soustavám hospodarení v praveku

a v dobe trojhonné soustavy; Z. Kratochvíl: Nekteré poznatky o zmene telesné velikosti a početnosti populací

srnce obecného na podklade archeozoologických materiál~; L. Peške: Zmeny prírodního prostredí v sídelních areálech zhlediska využiteiné

produkce biocenóz; H. Svobodová: Význam pylové analýzy pro rekonstrukci prírodníha prostredí.

Nové výsledky z jižní Moravy; M. Lamiová-Schmiedlová: Poznámka k súvisu klimatických zmien a výberu miesta

sídliska; Z. Makovická: Paleoekológia a história medicíny; J. Steffek: Rozbor malako{auny z neolitiekých objektov na lokalite Strky

v Blatnom (Trnavská pahorkatina); L. Reinprecht - D. Staššíková-Stukovská: Vypovedacie možnosti subfosílnych

drevín; E. Hajnalová: Antrakotomické rozbory z archeologických výskumov na Trnavskej

pahorkatine a v údolí Váhu. Tematicky pestré a metodicky podnetné vystúpenia vyvolali živú diskusiu:

celkove sa zaznamenalo 31 diskusných vystúpení. V rámci programu kolokvia uskutočnila sa aj pracovná porada paleobotanikov

o organizačnom zabezpečení 8. sympózia International Worke Group for Palaeo-ethnobotany, ktorého garantom bude Archeologický ústav SAV v Nitre (za organi-záciu zodpovedá Ing. E. Hajnalová, CSc.) a uskutoční sa v r. 1989.

Účastníci kolokvia v záveroch z rokovania konštatovali, že nová téma o ži-votnom prostredí zodpovedá nielen potrebám archeologického bádania, ale vytvára i priestor pre širšie koordinovanú činnosť, vzájomnú spoluprácu a možnosť lepšie uplatniť dosiahnuté výsledky aj celému radu odborníkov zaoberajúcich sa výskumom rôznych stránok životného prostredia v minulosti. Vyslovili názor, že . kolokvium, ktorého hlavným cieľom bolo vzájomne sa oboznámiť s možnosťami spolupráce vo viacerých odboroch, zmapovať doterajší stav poznatkov empirického výskumu a teoretického bádania, navrhnúť možnosti skvalitnenia metodických postupov, ako aj zjednotiť organizáciu pri prospekcii prameňov, ich dokumentácii a inter-pretácii, prinieslo očakávané výsledky.

To, že sa zainteresovaní odborníci mali možnosť otvorene a vo vzájomnej konfrontácii vyjadriť k problematike, nesporne prinesie kladné výsledky i v dal-šej práci. Nemožno však zabudnúť ani na brzdiace faktory: organizačné problémy

.v súvise s rezortizmom, absencia odborníkov v niektorých biologických špeciali-záciách dôležitých pre datovanie biologických zvyškov, no i nedostatok techniky na rozvoj niektorýc~ metód (napr. dendrochronológia).

- 21 -

Účastníci zobrali s uspokojením na vedomie, žé Archeologický ústav SAV vydá referáty z kolokvia formou zborníka. Súčasne považujú medzinárodné sympózium k problematike paleoetnobotaniky, ktoré sa uskutoční na Slovensku v r. 198~ za aalšie vedecké podujatie, na ktorom sa prezentuje časf doterajších výsledkov československej vedy pri výskume Životného prostredia v dávnej minulosti aj na dôležitom medzinárodnom fóre.

Prevažnú väčšinu referátov predložili účastníci na publikovanie v tomto zborníku (niektoré referáty autori čiastočne pozmenili).

Alexander Ruttkay

- 23 -

ARCHEOLÓGIA A VÝSKUM ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA (INTERDISCIPLINARITA V SÚČASNÝCH ORGANIZAČNÝCH PODMIENKACH)

Alexander Ruttkay

Kategória životné prostredie zahrnuje neobyčajne široké spektrum javov a vzťahov v pomere človek - spoločnosť - príroda. Vea, ako je známe, v najšir-šom zmysle ide o súhrn prirodzených a umelých zložiek materiálneho sveta, ako aj javov vnútri ľudskej spoločnosti, ktoré sú zákonite v rôznych interakciách s človekom-subjektom. livotné prostredie je teda akési univerzum zahrnujúce celý historický proces, vývoj celej ľudskej spoločnosti. Ak v súčasnosti má popredné postavenie medzi tzv. globálnymi problémami ľudstva, nemenší význam predstavuje problematika životného prostredia aj v chronologicky neobyčajne širokom diapazóne archeologického bádania. Na rozdiel od súčasnosti, kea v kategórii životného prostredia významné postavenie má otázka sociálnych vzťahov a ich vplyv na jednotlivca, c~arakter prame~ov, ktorými disponuje archeoló-gia, umož~uje špecificky hodnotiť viac-menej len vzťahy príroda - spoločnosť. Zodpovedá to klasickému okruhu bádania filozofie a historiografie o vzťahu ľudskej spoloč~osti a prírodného prostredia (napr. otázky geografického deter-minizmu alebo indeterminizmu).

Úalšf rozvoj vedy, novšie skúsenosti z praxe - a tomu zodpovedajúce roz-pracovanie problematiky však naznačili , že síce neexistuje mechanisticky dominu-júci vplyv prírodného prostredia na vývoj spoločnosti, no odmietnuť treba aj predstavy o submisívnom nepodstatnom postavení prírody, o možnostiach jej ex-ploatácie, resp. bezproblémového prispôsobovania potrebám človeka. Pre pozna-nie špecifík nemôžu stačiť všeobecné schémy, výskumy špeciálnych vied sú nena-hraditeľné. No a smerom do dávnej minulosti význam prírodných podmienok pre cha-rakter a tempo spoločenského vývoja nadobúda nesporne čoraz väčší význam.

Stúdium úlohy prírodného prostredia nepatrí k jadru tradične chápanej archeológie, ktorá sa ponajviac hlásila k najužšie vzatému predmetu výskumu -analýze a klasifikácii vlastných archeologických prame~ov - a len postupne programovo i k štúdiu spoločnosti, ktorej produktom na danom stupni rozvoja sú napokon všetky archeologické pramene. I takýto pohľad je však ešte zúžený. Ku komplexnému predmetu výskumu patrí celý rad otázok vo vzťahu ľudskej spoločnosti a prírody v danej etape vývoja, celý komplex ekologických prvkov. Takýto smer výskumu, hocako motivovaný potrebami samotného bádania, no čoraz častejšie aj ako spoločenská objednávka, však postupuje zatiaľ dopredu len pomalým tempom. Tento stav ' by sa mal zmeniť. Ak by sme vychádzali len z aktualizácie, t. j. z momentálnych úloh výskumu perspektív spoločenského vývoja, tak výhľady do bu-dúcnosti, t. j. prognostické úvahy, musia nielen vychádzať z analýz a kalkulácie súčasných možností, no musia sa aj konfrontovať s celým doterajším, teda i dáv-novekým stavom a so zmenami životného prostredia. Ak zdôraz~ujeme, že komplexná formulácia témy o životnom prostredí sa v československej archeológii objavuje v takejto dôležitej pozícii prvýkrát, neznamená to podcenenie už doteraz dosiah-nutých pozoruhodných výsledkov, alebo z inej strany, že teraz bude našou úlohou tematiku neustále a nefunkčne aktualizovať, zosúčas~ovať, povedzme napr. i za cenu kvality výstupov. Ide o rozvoj poznávacej funkcie archeológie, pretože

- 24 -

každá skúmaná doba má predovšetkým samostatnú historickú hodnotu. Jednota dejín, ich vývojová línia predstavuje len jeden z faktorov výskumu. Celý rad javov ostáva jedinečným v rámci určitého obdobia a je teda pre poznanie rozmerov schopností ľudskej spoločnosti i človeka-subjektu dÔležitý sám o sebe. Na ta-komto základe prienik javov do dalšieho vývoja, resp. aj využiteľnosť pre sú-časnosť nadobúda nové dimenzie, nie síce priamočiaro podľa axiomatických schém, no o to reálnejšie a pravdivejšie.

Nevyhnutným predpokladom, aby sa interakcie človek - príroda mohli dostať do zorného uhla archeologického bádania ako jeden z jej významných vedeckých cieľov, a nie ako predmet špekulatívnych úvah, je interdisciplinárny prístup. O všeobecných metodologických aspektoch interdisciplinarity z hľadiska archeo-

lógie . bola reč na inom mieste (Ruttkay 1988), pričom sme poukázali na nutnosť širšie rozvíjať na kvalitatívne novej úrovni spoluprácu aj s príbuznými spoločenskovednými disciplínami, a nielen s prírodnými a technickými vedami. V prípade výskumu dávneho životného prostredia však priorita pri kooperácii sa nesporne dotýka predovšetkým prírodovedných disciplín. Spoločenskovedný výskum dáva metodologický rozmer problematiky, no získavanie nových prame~ov poznania spočíva na archeológii a na poznatkoch a expertízach celého radu prí-rodných vied.

Úlohou teórie je však i v tomto prípade byť síce v dotyku s praxou, no byť o poznanie pred ~ou. Takýmto dokonalejším, zatiaľ skutočne len teoretickým mode-lom by bol taký komplexný bádateľský program výskumu životného prostredia ako dejisk~ historického procesu, na ktorom by sa podieľali v rovnocennom postavení viaceré discipliny majúce spoločné ciele a v urči tom zmysle slova aj prelinet bádania nadväzujúci na seba. Ked hovoríme o historických obdobiach, kde hlavné slovo majú v noetike pramene hmotnej kultúry a len postupne sa objavujú a potom význa-mom narastajú aj pramene pisomnej povahy (ide tu v našom prípade o dobu od pa-leolitu až po vrcholný stredovek), tak nemÔžeme pochybovať o syntetizátqrskej úlohe archeológie v tomto interdisciplinárnom konglomeráte, kedže ona "disponu-je" časom a priestorom, teda určujúcimi paxametrami existencie sveta a základný-mi formami ľudskej skúsenosti. Sírka jej výpovede o časti čoraz známejšieho celku sa meni od monopolnej historickej interpretácie (to sa týka celého prave-ku), cez striedavo rozhodujúcu, resp. dopl~ujúcu (protohistorické obdobie, stredovek, prip. i novovek) informáciu. V takomto zmysle čím mladšie obdobie skúma archeológia, tým širšie spektrum poznatkov iných d{sciplin skúmajúcich podobný predmet bádania musí brať .~~ úvahy. Kedže dalšie spoločenskovedné dis-cipliny nedisponujú konkrétnymi prame~mi, ktorými by mohli precizovať poznatky archeológie, resp. aj kontrolovať pravdivosť jej výpovede, sprostredkujúcu úlohu smerom ku komplexicite výskumu dávnych civilizácii zohrávajú tzv. exaktné discipliny; Alebo v absolutizujúcej - samozrejme len hypotetickej rovine -na objektivne poznanie vývoja zašlých civilizácii by bolo potrebné sledovať všetky problémy pôvodného prostredia, to znamená napokon aj všetky okruhy prob-lémov jestvujúcich v živej spoločnosti.

Transformácia poznatkov.prírodných a technických vied do okruhu výskumu spoločnosti a hospodárskeho vývoja si vyžaduje už velmi konkrétnu historicko-filozofickú platformu. Aplikácia filozofických, sociologických a ekonomických pristupov, a najmä spolupráca s historickými disciplínami sú tu najmarkantnej-šie, no ide len o časť celku. Cim menej sa totLž v tejto zóne predmetu bádania

- 25 -

využívajú metódy špeciálnych prírodných vied na poznanie prostredia (včítane ekonomického potenciálu), v ktorom daná spoločnosť žila, tým viac je historic-ko-spoločenská interpretácia závislá len od všeobecných teoretických postulátov vývoja spoločnosti, nemá možnosť poznávať abstraktnú pravdu teórie v jej kon -krétnych prejavoch. V takomto zmysle vidíme význam interdisciplinárneho výskumu životného prostredia dávnych civilizácií pre rozvoj poznania všetkých zainte-resovaných vedných disciplín. Pri formulácii spoločnej témy sme si uvedomovali aj istú uzavretosť a statickosť klasických archeologických analytických metód, ako aj skutočnosť, že zdroje rozvoja poznatkov v tradičnom chápaní archeológie sú najmä extenzívne (nové a nové nálezy, etnografické paralely atd.). Popri

tom, že obojstranné vzťahy človeka s prírodou majú podstatné miesto v metodoló-gii historického materializmu, veľmi dôsledne sú rozpracované aj v jednotlivých

smeroch archeologického bádania, ktoré sa opierajú o systémovú analýzu. Je dobre rozpracovaná · kategória tzv. otvorených systémov (súbor určitých objektov), ktoré sa sledujú vo všestranných vzťahoch s prírodným a vôbec okolitým prostre- . dím, o správaní systému v závise od jeho štruktúry.

Zišli sme sa tu - archeológovia so zástupcami viacerých prírodovedných disciplín - vlastne v takom početnom zastúpení prvýkrát, aby sme si vymenili

poznatky o ~ožnostiach dostať komplexný výskum interakcií človeka - ľudskej spoločnosti v dávnoveku s prírodou na vyššiu úroveň. Nejde teraz len o to, že referáty vyjdú v zborníku a budú tak predstavovať jeden z dôležitých výstupov našej úlohy. DOležitá je predovšetkým skutočnosť, že sa mOžeme lepšie spoznať osobne a rozvinúť spoluprácu.

I dosiaľ sa v prospech naznačeného okruhu bádania urobilo nemálo. Podnetné iniciatívy biológov však neboli v archeologickom bádaní vo väčšine prípadov adekvátne využité. Možno zohralo úlohu aj to, že v prácach prírodovedcov pôso-biacich v okruhu, kde platia predpony archeo- alebo paleo-, neraz až citeľne chýbajú princípy historického prístupu. Je to napokon za terajšieho stavu nášho vzájomného interdisciplinárneho prenikania aj prirodzené . Skresľovali by sme takisto skutočnosť, keby sme sa pokúsili negovať doterajší záujem v archeolo-gickom bádaní o problematiku životného prostredia. Dosiahlo sa veľa , nám by však malo ísť o komplexnosť v zm~le toho , čo všetko patrí do kategórie prvkov život-ného prostredia a čo sa musí synteticky implantovať do mozaiky dávnej minulosti.

v

Doterajšia prax sa od takejto požiadavky a potreby bádateľov líši. Pred nami stojí už pomerne početný sumár prírodovedných expertíz, ktorými sa doku -mentovala ekonomická základňa (prípadne potenciál ekonomiky) v rámci skúmanej lokality alebo istej časovej periódy. Popri tomto horizontálnom ponímaní vznika-

li síce aj vertikálne rezy, tieto však posudzovali skôr klimatický vývoj, z neho odvodené zmeny fauny a flóry v krajine a nebrali do úvahy interakcie s vývojom ľudskej spoločnosti. Tieto cenné prírodovedné expertízy sa len v schematizova-nej podobe a často bez aalších dodatkov prenášali do výskumu pravekej alebo včasnodejinnej ekonomiky na danej lokalite, prípadne v menšom regióne. Skôr sa však čerpalo pritom z axiomatických starších predpokladov mechanicky prenášaných do daného prostredia . Ak sme teda spomenuli v archeologickom bádaní z obsahovej stránky zúžené chápanie fenoménu životného prostredia, zatiaľ z formálnej strán-

ky možno charakterizovať doterajšiu paralelne prebiehajúcu súčinnosť medzi jed-notlivými zainteresovanými odbormi skOr len ako multidisciplinárnu, nie ako dy-namickú interdisciplinárnu spoluprácu. Niekoľko cenných prác, ktoré prekročili takúto hranicu, má zatiaľ v celkovom kontexte výskumu izolované postavenie.

- 26 -

Terajšia formulácia úlohy umožňuje riešiť naznačené otázky aj z ucelených

vertikálnych alebo, p'resnejšie povedané, syntetizujúcich aspektov. Možno pritom

využiť veľa doterajších cenných čiastkových poznatkov, ktoré však treba dať

metodicky a terminologicky na spoločného menovateľa, to znamená vytvoriť základ

adekvátnych systémov a modelových väzieb. Referáty sľubujú z tejto stránky veľa

zaujímavých podnetov. Ja tu nadhodím len niekoľko osobných poznámok z pozícií

archeológa pôsobiaceho v oblasti výskumu včasného a vrcholného stredoveku.

Zdôraznil by som svoj názor, že tak pri výskume životného prostredia, ako aj

v iných oblastiach bádania doterajšie skúsenosti a súčasná metodická priprave-

nosť odrádzajú od absolutizácie vertikálnych (t. j. následných) štťuktúr. Takéto

programy budú musieť byť nepochybne spojené v horizontálach skúmaného užšieho

alebo širšieho časopriestoru.

Archeológia slovanského obdobia a stredoveku je z odbornej a kádrovej,

resp. aj ekonomickej stránky vo fáze osobitne vysokých spoločenských objednávok.

Ak chce k zadaným témam pristupovať komplexne, s ambíciami na možnosti širšej

historickej interpretácie, musí podstatne viac pracovať aj s prameňmi inej -

to jest nearcheologickej povahy. Je nevyhnutné využívať písomné pramene, výt-

varné pramene rôzneho typu. Exploatácia pramenných edícií by mala byť vlastne

samozrejmosťou, na čo však treba nadobudnúť štúdiom odbornú spôsobilosť. Vo vzťahu k výskumu životného prostredia však osobitne zdôrazňujem najmä histo-

rickogeografický výskum. V ostatných rokoch sme spracovali kartografický vodo-

pis starého Slovenska V. 5milauera, priebežne sa aplikujú aj významné skutoč

nosti týkajúce sa územia Slovenska vo veľkolepom pokračujúcom diele Gy. Gyär-

ffyho Historická geografia stredovekého Uhorska. Spracovali sme jednotné mapky Slovenska s troma základnými výškovými pás-

mami; na nich sa zobrazujú jednotlivé etapy vo vývoji včasno- a vrcholnostredo-

vekého osídlenia. V menších regiónoch sa uskutočnila komparatívna analýza výpo-

vede hmotných a písomných prameňov o štruktúre osídlenia v stredoveku, pričom

sa zobrali do úvahy aj zóny podľa bonity pôdy a sledovali sa i závislosti

osídlenia od nadmorskej výšky. Čiastočne aj Korpus slovanských a včasnostredo

vekých lokalít, no najmä realizácia projektu Archeologická topografia Slovenska poskytnú pre bádanie široké možnosti štúdia rôznych otázok v súvise s osídlením.

Tento program sa naplní až po čase. I dovtedy však treba postupovať k opti-

malizácii získavaných poznatkov z dvoch stránok:

al zo širšej teritoriálnej. (využiť mapové podklady s vyznačením bonity pôdy, nerastných zdrojov, vodných tokov, komunikácií, teplých prameňov, prípad-

ne i "pôvodných" rastlinných spoločenstiev s pripustením aj väčších-menších

cezúr v istej norme), bi z analýz ako al v okolí jednotlivých lokalít (vytvára sa obraz prostre-

dia mikroregiónu, ziskom je presnejší pohľad, nevýhodou je, že zriedkakedy možno

hovoriť o širšej platnosti).

Jeden i druhý postup sa napokon doplňajú priamo podľa potrieb precíznej

bádateľskej metodiky. Osobitnú pozornosť bude venovať Archeologický ústav SAV prehlbeniu poznat-

kov o hospodárskom potenciáli hornatejších častí Slovenska; nutný je prieskum a zmapovanie nerastných ložísk a stôp ich dávnej ťažby. Konfrontácia s dávnym

osídlením naznačuje zaujímavé súvislosti. Geofyzikálna prospekcia ukázala svoje možnosti najmä pri bodovej dokumentácii lokalít, podobne ako aj letecké fotogra-

- 27 -

fovanie. Pre potreby širšej regionálnej prospekcie sa rozpracúvajú možnosti využitia diaľkového prieskumu Zeme (infračervené alebo radarové snímanie). Ani jedna z týchto metód nám však nemôže nahradiť v ústave interne pôsobiaceho

historického geografa, ktorý nám citeľne chýba.

Archeologické výskumy denno-denne prinášajú nálezy biologického, najmä

botanického rázu, ktoré prispievajú k datovaniu lokality, poznaniu jej ekono-

mického typu, resp. i dávnovekého prostredia okol~ nej. liaľ, o celý rad vecí ako keby nebol záujem, nie sú odborníci. V r. 1987 (to aby som opäť spomenul niečo z vlastnej praxe) takto zostávajú zatiaľ na dne odkrytého riečneho kory-ta, zasypaného už v 15. stor., výborne zachované kme~e stromov z 12.-13. stor.

pri skúmanom feudálnom sídle v Simonovanach (dnes súčasť Partizánskeho). Chýba spolupráca dendrochronológa. A takýchto vakantných - nesmierne dôležitých

a hľadaných odborností je viac. I o takýchto otázkach by sme tu mohli rokovať.

Spomenul som niekoľko metodologických aspektov z oblasti archeologického bádania a procesu poznávania vzťahov ľudská spoločnosť - príroda, a to v inten-ciách rozvoja rôznych foriem a kvalitatív~ych stupňov interdisciplinárnej spolu-práce. Tendencia tohto rozvoja je zákonitá a správna, ak rozširuje historickú

vypovedaciu schopnosť archeológie. I tu však treba pozerať na veci realisticky.

Nedarí sa napr. vždy eliminovať prvky samoúčelnosti, exaktno~ti pre exaktnosť.

Popri výhodách pre formalizáciu evidencie však ani komputerová informatika nepreklenuje známy (zdanlivý) rozpor medzi fragmentárnym poznaním nálezov

z výskumu a realitou spoločnosti, ktorá ich vyrobila. Treba mať tiež na zreteli tendencie nesprávne aplikovať inšpiratívne výsledky prírodovedných výskumov

a pokúšať sa mechanicky prenášať biologické kategórie a schémy vý~oja do pod-

mienok vývoja dávnych spoločenstiev s inými, podstatne komplikovanejšími záko-

nitosťami. Problematika interdisciplinárnych väzieb tu presahuje z okruhu prak-tickej vedeckovýskumnej práce a z metodologickej roviny už priamo do oblasti

ideovej interpretácie . A jej cieľom vo vede nemôže byť zjavená pravda, no len približovanie sa tvrdou bádateľskou prácou k objektívnej skutočnosti .

Vo vstupnom referáte som vynechal úvahy otom, ako archeologický nález (napr. nástroj) indikuje spôsob života obyvateľov, a tým nepriamo aj prostre-

die, v ktorom žili, nespomenul som napr. ani také známe javy v interakciách človek - príroda, ako je proces odlesňovania (a opäť zalesňovania), s tým v súvise zmeny vodného režimu a pulzujúce osídlenie alebo problém opakujúceho sa osídlenia samostatných, chronologicky výrazne odlišných kultúr na určitých

typoch lokalít a dalšie. Názvy referátov prezrádzajú, že pri našom stretnutí

bude možné diskutovať o týchto i dalších problémoch všeobecne a postupne de-tailne pri ich objasňovaní.

L ite r a túr a

RUTTKAY, A. 1988: K metodologickým problémom interdisciplinárnych postupov v archeologickom bádaní. Filozofia, 43, s. 395-401.

DIE ARCHÄDLOGIE UND DIE ERFORSCHUNG DER UMWELT (INTERDISZIPLINARITÄT IN GEGEN-

WÄRTIGEN DRGANISATDRISCHEN BEDINGUNGEN). Der Autor formuliert die Notwendigkeit

der Erforschung des Umweltmilieus als interdisziplinäres Problem, dem man sich

auch als besonderem historischen Phänomen widmen muG. Den breiten Raum in der Auffassung der Kategorie des Umweltmilieus betont er auch damit, daG er es fur

- 2B -

ein Zusammenspiel aller naturlichen und kunstlichen Einheiten der materielien Welt, wie auch der Erscheinungen im Innern der menschlichen Gesellschaft hält, die in verschiedenen Interaktionen mit dem Menschen-Subjekt gesetzmäBig sind.

Die Archäologie bringt eine gan ze Reihe von Quellen, die schon an sich einen groBen Anteil von naturwissenschaftlichen Expertisen erfordern. Sie selber ist jedoch der Synthetisator dieser Teilerkenntnisse, sie muB ihnen den histo-rischen Inhalt im Ubereinklang mit dem Programm der Untersuchung der Inter-aktionen von Mensch-menschlicher Gesellschaft-Natur in der fernen Vergangenheit geben.

Der Autor erärtert einige methodologische Probleme aus dem Bereich der archäologischen Forschung und des Erkennungsprozesses des Lebensmilieus in vertikaler und horizontaler Forschungsebene. Er konstatiert, daB die Entfaltung der interdisziplinären Zusammenarbeit da nn gesetzmäBig und richtig ist, we nn sie die historische Aussagefähigkeit der Archäologie erweitert. Er fuhrt eine ganze Reihe solcher positiven Verfahren an. Er erwähnt jedoch auch zeitweilige Tendenzen; die inspirativen Ergebnisse der naturwissenschaftlichen Untersuchungen unrichtig zu applizieren und zu versuchen, die biologischen Kategorien und Ent-wicklungschemen in die Entwicklungsbedingungen der einstigen Gesellschaften mit anderen, wesentlich komplizierteren und widerspruchlicheren GesetzmäBigkeiten mechanisch zu ubertragen.

Er deutete aufgrund eigener fachlicher Erfahrungen an, auf welchen Gebieten in der Erforschung der Interaktionen des Menschen und der Natur die Voraussetzung zum besten Vorankommen besteht. Er betont jedoch dabei, daB die Zusammenarbeit der interessierten wissenschaftlichen Disziplinen interdisziplinär sein solite und keine - wie es bis jetzt oft der FaIl ist - parallel verlaufende multi-disziplinäre Forschung. Das Kolloquium hält er fur eine vorzugliche Gelegenheit, diese Probleme zu erärtern und sie auf die erforderliche fachliche und organisatorische Grundiage zu bringen.

APXEOAorHH ij ~CC~EnOBAHKE CKPYEADmE~ CPEn~ /~hCallnR~HAPHOCTb B COBPEYEHHaX

OprAHH3AU~CHH~X YCnOBaHX/. ABTOp C~~TBeT nOTpeOHocTb ~cc~e~OB8HMa oKpy.8~eň

cpe~Q Me~~c~Hn~~HapHo~ npoO~eMo~, KOTOpyD c~e~yeT p8CCM8TpMB8Tb T8KZe K8K

ocoOoe HCTOpv.qeCKOe aB~eH~e. mHpOKH~ OXBBT B nOHHM8HHM K8TeropMM OKpY.8~eA

cpe~~ nO~qepKHyT TaKze TeM, qTO eBTop CqHTeeT ee cOBoKynHocTbD Bcex npMpo~aHX

~ HCKyccTBeHHHX 3~eMeHTOB MeTepHS~bHoro MHpa, HO M aB~eHH~ BayTpH qe~OBeqeCKO

ro oO~eCTBa, aSXOHOMepHHX B pea~HqHHX BaaMMo~eAcTBHax c qe~OBeKoM-cyO~eKToM~

Apxeo~orHa npe~OCT8~aeT ue~H~ pa~ MCTOqH~KOB, TpeOy~MX MHOrMX 9Kcnep-

T~3 eCTeCTBeHHHX HayK. O~HaKO, epxeo~orMa aB~seTca HayKoA, cMHTeTH8Mpy~eA 9T~

qeCT~qHHe aHeH~g, ~MeHHO OHa ~O~EHa npH~aTb ~M ~CTopM~eCKoe COAepS8HHe B CO-

CTBeTCTB~~ C nporpeMMO~ BBe~Mo~e~cTB~A qe~OBeK-qe~OBeqeCKOe oO~eCTBo-npHpOA8

B ~aBHeM npOlli~OM.

ABTOp np~80~HT HeCKO~bKO MeTo~o~orM~eCKMX npoO~eM Ha oO~eCTM 8pxeo~orM

qeCKHX "CC~e~OBaHH~ H npouecce nOBHaHMS oKpysa~e~ cpe~H B BepTMK8~bHOM H ro-

pHaOHTe~bHOM Hcc~eAOBeTe~bCKOM OXBeTe. CH OTv.eqeeT, qTO pe8B~TMe MeSAMcUMn~.

HepHoro cOTpy~H~qeCTBe aeKOHOMepHO H npeB~~bHo, eC~M OHO pscmMpaeT MCTOpMqeC-

K~e HeyqHO-n03HOBeTe~bHHe BOBMOEHOCT~ epxeO~OrMqeCKMX MCTOqHMKOB. ABTOp np.-

BO~HT ue~H~ pSA TaKO ro po~s n08HTHBHHX MeTO~OB. O~HSKO, OH ynoMaRy~ TSKZe TeH-

~eHU~~, XOTa " pe~KHe, HenpaBHAhHOrO npHMeHeHMS BAoxHoB~a~x pe8y~hTsToB

- 29 -

eCTeCTBeHHHX H8yK, MeX8HMQeCKH Hcno~b8ya OMO~OraqeCKae K8TeropHH a cxeMH P88BH-

T~~ ~~~ yC~OBH~ peSB.THS ~peBHHX oO~ecTB C ~pyrHMH Oo~ee C~OSHHMH H npOTHpe-

q~B~MH aSKOHOMepHOCTaYH.

He OCHOBe CBoero Hcc~e~OBeTe~bCKoro onHT8 8BTOp H8MeTH~ OO~8CTH acc~e~o

BaHH~ BaeKMo~e~CTBHv. Qe~OBeKe M npHpO~H, B KOTOpHX MOSHO npe~nO~8r8Tb C8MHK

60~bWO~ Kcc~e~OBeTeAbCKHA nporpecc. O~H8KO, OH nO~QepKHB8eT, qTO COTpy~H.qe

CTBO ae/llH,TepeCOB8HHHX H8yqHHX ~HC~HnAMH ,lI.OJtSHO OHTb MeQaC~HnJtHH8pRHM, 8 He

nap8~~e~b~M My~bTa~HC~HnAHKapHHM, KaK ~O CHX nop. Ko~~oKBayM SBJtseTCS XOPO-

U1eA BoaMollHocTbll 3TK BonpOCH oOeYAHTb M nOCT8BHTb ax H8 se~8eMyll Hcc~eAoB8-

TeAbcKyll /II opr8KK88~HOHHyll 088Y.

- 31 -

VÝVOJ llVOTNÉHO PROSTREDIA ČLOVEKA V POĽADOVEJ DOBE (NA ZÁKLADE PEĽOVÝCH A UHL(KOVÝCH ANALÝZ)

Eduard Krippel

Charakteristickým znakom štvrtohôr - poslednej geologickej éry - je kolísa-nie teploty a vlhkosti podnebia a s nimi spojené zaľadnenia rozsiahlych území

zemského povrchu, striedané s teplými obdobiami , ktoré sa prejavovali v rÔznych obmenách po celej Zemi. Stvrtohory rozdeľujeme ne dobu ľadovú - pleistocén a dobu poľadovú - holocén. U nás, v oblasti horských zaľadnení, obyčajne rozde-ľujeme pleistocén na päť glaciálov (donau, gunz, mincel, riss a wurm) a štyri interglaciály s teplým podnebím medzi nimi, označované ako donau/gunz, gunz/mindel ata. Do mladších štvrtohôr zvyčajne zaraaujeme dve časti, a to neskorý glaciál, ktorý je vlastne vyznievaním poslednej ľadovej doby, a post-glaciál alebo holocén, ktorý je prakticky akýmsi posledným oteplením wurmského glaciálu. Podľa F. Firbása (1949, 1952) rozdeľujeme tieto dve časti mladš í ch štvrtohôr na desať období, pomenovaných podľa A. Blytta (1881) a R. Sernandera (1926) na subarktické, allerĎd, preboreál, boreál , atlantik, subboreal a sub-atlantik. Niektoré z nich aalej rozdeľujeme na mladšie a staršie.

Vo vývoji ľudskYCh kultúr spadá začiatok poľadovej doby do prvej polovice mezolitu, a to preboreálnym obdobím, a siaha až do konca staršieho atlantika. V preboreáli sa začalo podnebie oproti predchádzajúcim obdobiam neskorého gla-ciálu definitívne otepľovať a zvlhčovať. Na začiatku preboreálu bolo ešte

. chladné podnebie, priemerne asi o 5 °c chladnejšie od dnešného. O postupnom otepľovaní v tomto období svedčia v celej strednej Európe zmeny typu sedimentov. V peľových spektrách sa objavuje bohaté zastúpenie peľových zrniek briez, svedčiace o jej porastoch, poukazujúce na to, že najmä letá mohli byť ešte celkove chladné . Spôsobilo to rýchle topenie sa ľadovcov kontinentálneho za-ľadnenia, pri ktorom sa spotrebovalo veľké množstvo tepla. Takéto klimatické pomery mÔžeme aplikovať aj na naše územie, predovšetkým na jeho horskú časť, pretože ju ovplyvnilo topenie sa vysokohorských ľadovcov.

Pri rekonštrukcii životného proEtredia nášho územia v preboreálnom období musíme brať do úvahy predovšetkým skutočnosť, ako som už spomenul, že v stred-nej Európe nastalo v tomto obdob í definitívne oteplenie, spojené s ústupom ľadovcov . Priemerné ročné teploty našich najväčších nížin sa pohybovali okolo 5 °c a množstvo zrážok bolo o~olo 600 mm . Aspon 140 - 150 dní v roku malo prie-mernú dennú teplotu ned 10 oC o Takéto klimatické podmienky spolu s rastlinným krytom umožnili aj vznik plytších pôdnych typov. Z preboreálu sú známe humózne svahoviny, ktoré mÔžeme považovať za jednoduché pôdne typy. V ni vách riek sedi-mentovali svetlé, silno vápnité hliny, pOdobné dnešným sedimentom s nivnými pôdami. Množstvo mŕtVYCh ramien, ktoré vzniklo v neskorej dobe ľadovej, sa postupne zazemnovalo vrstvami hnilokalu, tvoriaceho neskôr základ slatinných pOd. Horské a vysokohorské polohy mali zatiaľ iba iniciálne štádiá pôd na ne-súvislých lesnatých pOdach, ak neboli pokryté ľadovcom alebo trvalou snehovou pokrývkou.

V nížinách riek sa rozšírili druhy drevín odkázané na výskyt vysokej hla-diny podzemnej vody. Začiatkom preboreálu sa tiež začali zahuEťovať riedke po-rasty vŕb, topoľov a jelší a pribudli k nim jasen a brest. Taktiež zbujnel tráv-

- 32 -

nato-bylinný podrast. Tvorili ho vysoké ostrice a močiarne trávy s prímesou vlhkomilných bylinných druhov. Na územiach s takýmito porastmi bolo ešte množ-stvo mŕtvych ramien, ktoré tvorilo biotop vodného rastlinstva. Porasty a stano-vištné podmienky takéhoto zloženia pos~ytovali životné prostredie množstvu rýb, vodného vtáctva a vodných hlodavcov. V lesnatejších oblastiach týchto stanovíšť mal životné prostredie aj jele~. Všetky druhy týchto živočíchov mohli pre človeka znamenať hojnosť potravy. Stromové rastliny týchto pralesov mu poskytovali dostatok dreva či na kúrenie, alebo na stavbu jeho primitívnych obydlí.

Na pahorkatine a v nižších častiach pohorí, na miestach, ktoré boli v ne-skorej dobe ľadovej bez stromových porastov, prevažne na východnom a juhovýchod-nom Slovensku sa prudko rozširovali spoločenstvá krovín s hojnou lieskou, hlo-ham, ružami a so stepným. trávnatým porastom. Tieto porasty veľmi dobre vyhovo-vali životným podmienkam stepných hlodavcov,. z ktorých ~u bolo zastúpených viace-

ro druhov (syseľ, chrček, hraboše, plch a iné). V stredne vysokých polohách pohorí boli už zastúpené riedke smrekové pra-

lesy s veľkou prímesou borovíc. Najhojnejšie boli na flyšových, žulových a iných kyslých substrátoch nižších pohorí. Na viacerých miestach sa pravdepodobne vyskytovali aj v kotlinách. Podrast v nich tvorili rôzne ostrice a acidofilné druhy vyšších aj nižších rastlín. Na menšie plochy na východnom a južnom Slo-vensku začal do takýchto porastov prenikať buk; na východe po západných svahoch Východných Karpát a na juhu cez Cerovú vrchovinu z Matry.

Pralesy takéhoto zloženia boli asi veľmi bohaté na vysokú zver, ktorá spolu s množstvom vtáctva poskytovala vtedajšiemu človeku prakticky neobmedze-né množstvo živočíšnej potravy. Samotné lesy mu zase zaisťovali dostatok dreva.

V nadmorskej vý~ke 900-1000 m možno predpokladať v preboreálnom období hornú hranicu lesa. Nad touto nadmorskou výškou sa rozprestierali už len spolo-čenstvá tundrového typu a typu alpínskych lúk, na dolnej hranici asi s nesúvis-lými porastmi kosodreviny, prípadne so zakrpatenými alebo s kríčkovitými brezami a vŕbami.

Menšia časť najvyššie položených miest nášho územia bola ešte začiatkom preboreálu po celý rok pokrytá ľadom alebo zmrznutým snehom.

V oboch posledných výškových stup~och sa vyskytovali len živočíchy zná-šajúce chladné pOdnebie s dlhými, krutými zimami. Pre človeka asi nemali prak-tický význam, pretože väčšinou išlo o drobné hlodavce, a človek sotva v tomto období vystupoval až do týchtqnadmorských vý~ok, kea mal v nižších polohách živočíšnej potravy dostatok.

Boreálne obdobie zasahuje do kultúr stredného mezolitu. Oproti minulému, preboreálnemu obdobiu bolo podnebie nášho územia podstatne teplejšie. Možno predpokladať, že priemerné ročné teploty boli v porovnaní s dnešnými až o 2 °c vyššie, pričom bolo menej zrážok ako v súčasnosti. PodneQie malo vcelku kontinentálnejší charakter než súčasné. Svedčí o tom aj rýchla migrácia xero-termných prvkov fauny a flóry na naše územie z juhu.

Z boreálneho obdobia máme z nášho územia k dispozícii viacero peľových diagramov rašelinísk a nálezov uhlíkov z archeologických vykopávok. Z nížinnej časti územia boli palynologicky spracované rašeliniská Cerová-Lieskové a Kame-ničná, z kotlinovej časti rašelinisko pri Spišskej Belej a z horskej časti ra-šelinisko Tatranský domov vo Vysokých Tatrách a Hypka~a v pohorí Vihorlatu.

- 33 -

Priaznivé podmienky na vývoj pôdnych typov, ktoré naznačovali koncom

preboreálneho obdobia už určitú zonáciu, boli suchým podnebím boreálu utlmené. V nížinách prevládali slabo humózne, vápnité pôdy. Mnohé močiare a plytšie vod-né nádrže z minulého obdobia zmizli, pretože boli vyplnené anorganickými, väčšinou naviatymi sedimentmi alebo vyschli. Pri sedimentácii rašeliny nastala určitá stagnácia, ktorú môžeme sledovať aj v súčasnosti na profiloc~ rašelinísk z tohto obdobia, vytvorením tzv. hraničného horizontu. Sedimentácia nivných uloženín sa obmedzila a väčšie rozmery nadobudla eolická erózia a sedimentácia. Na mnohých miestach nížin mohlo dochádzať k zasoľovaniu pôd.

Lužné lesy sa v nivách riek rozšírili proti tokom ešte aalej do pohorí, ich šírka sa však oproti minulému obdobiu zmenšila. Na miestach so spevnenými nivnými sedimentmi pristúpili do pralesov v hojnejšom počte brest, dub, jase~ a hrab, z ktorých vznikli tzv. tvrdé lužné lesy. Pomerne vysoká teplota ovzdu-šia a dostatok pôdnej vlahy asi spôsobili bujný rast podrastu, tvoreného z krov, lián, tráv a bylín.

Porasty teplomilných krovín na začiatku obdobia zväčšili svoju rozlohu. Asi od polovice obcobia do nich hojnejšie pristupoval dub a pozvoľna prechádza-li do nového spoločenstva zmiešaných dubín. V nich boli okrem základnej dre-viny - duba - hrab, brest, čereš~a vtáčia, niektoré teplomilné kroviny, ako drieň, čremcha a teplomilné trávy. Pra lesy takéhoto zloženia boli rozšírené až do nadmorskej výšky 500-600 m. Na _pieskoch Záhorskej nížiny bola v nic~ _

hojnejšie zastúpená borovica. Dostatok dubových žaludov a iných plodov v týchto pralesoch zaisťoval

potravu množstvu jelenej a diviačej zveri. Bohaté boli pralesy zrejme aj na plo-dy vhodné ako ľudská potrava, napr . drienky, lieskcvce, čerrice, šípky, ~ôzne druhy húb a iné.

V pásme nad týmito listnatými pralesmi sa do nadmorskej výšky okolo 1700 m rozprestierali ihličnaté pralesy, v ktorých v nižších polohách západnej-šie položených pohorí prevládala borovica, smerom né východ však stále viac vytláčaná smrekom. Do takýchto porastov sa už od konca minulého obdobia z juhu a výctodu šíril buk .

Horná hranica lesa bola v boreálnom období v nadmorskej výške medzi 1700 až 1900 m. Nad ~ou sa rozprestierali alpínske bezstromové spoločenstvá s prevládajúcimi trávami .

V dalšom období - atlant~ekom - sa končia kultúry mezolitu. Podnebie tohto obdobia mÔŽew.e označiť za teplé a vlhké . Zrážky boli o 60-70 \ výdat-

nejšie od dnešných, priemerné ročné teploty boli tiež asi o 3 °c vyššie. Pod-nebie celej strednej Európy a západnej časti nášho územia malo oceánickejší charakter, najmä oproti predc~ádzajúcemu boreálnemu obdobiu s výraznou konti-nentálnou klímou.

Atlantik rozdeľujeme podľa F. Firbasa na starší a mladší. Pre obdobie

staršieho atlantika môžeme predpokladať vznik zreteľných, dokonale vyvinutých pôdnych typov zo s~upiny černo- a hnedozemí, okrem rôznych azonálnych typov. Teplé a vlhké podnebie otdobia malo priaznivý vplyv aj na mimoriadne rýchle šírenie sa stromovej vegetácie. Nikdy pred týmto obdobím, a takisto ani po ~om, nebclo n€še územi.e lesnatejšie. Zvlášť priaznivé pomery sa vyvinuli pre lužné lesy, ktoré sa oproti minulému obdobiu predovšetkým v nížinných nivách riek rozšírili z úzkych pásov na veľké plochy nížin. Okrem -toho prenikli popri

- H -

tokoch hlboko do pohorí podstatne vyššie ako v boreálnom období. Na nížinných slatinných rašeliniskách, ktoré zväčša obnovili svoj rast, rozšírili sa slatin-né jelšiny s typickou bujnou trávnato-bylinnou vegetáciou v podraste. Výdatné zrážky zvýšili vodnatosť riek, vznikalo množstvo bočných ramien, ktoré po od-rezaní od hlavného toku, predovšetkým v mladšej časti obdobia, poskytovali bio-top vodným a močiarnym spoločenstvám rastlín a živočíchov.

Teplomilné krovinné spoločenstvá z minuléhc obdobia výrazne ustúpili, pretože na ich miesto nastúpili subxerofilné zmiešané dubiny, a zachovali sa len ostrovčekovito ne menších plochách. Spolu s nimi ustúpili aj stepné hlodavce a mäkkýše.

Optimálne klimatické podmien~y obdobia spOsobili v nížinách a pahorkatinách silný rozvoj zmiešaných dubdvých pralesov, ktoré boli zložením podobné dne~ným xerofilným a subxerofilným dubinám. Pravdepodobne vystupovali dosť vysoko do pohorí, pretože aj pri peľových analýzach tatranskýc~ rašelinísk v nadmor-ských výškach nad 1000 m som nachádzal z tohto obdobia peľové zrnká dubov a ostatných zástupcov zmiešaných dubín. Pra lesy takéhoto zloženia vystupovali na miestach s vhodnými stanovištnými podmienksmi až dc nadmorských výšok 800-900 m. Tu do nich začali pristupovať ihličnaté dreviny (okrem berovice, ktorá v nich bola prítomná aj v nižšíc~ polohách, prakticky v celom pásme), a to postupne až v takom množstve, že mOžeme hovoriť o zmiešanom listn~: to-ihličnatom pralese. Na viacerých miestach, najmä vo výc~odnej polovici Slovenske, prenikol do týc~to pralesov buk všade tam, kde boli pOdy hlbšie a vlhšie. Takéto porasty prevládali až do nadmorských výšok 990 m. Nad touto nedrr.orskou výškou sa roz-prestieralo pásmo kosodreviny, azda až do výšky 2400-2500 m n. m. Nad nimi boli alpínske trávr;até porasty bez stromových drev ín.

Celková zonácia vegetácie koncom staršieho atlantického oboobia sa podobala skoro celkom už dnešnej.

Mladšie atlantické obdobie (podľa niektorých autorovepiatiantické) už za-sahuje do neolitických kultúr. Prírodné podrr.ienky boli pre človeka podobné ako v staršom atlantiku, dochádzalo však ku krátkodobejším striedaniam klimatic~y suchších a vlhších úsekov. Na začiatok mladšieho atlantika spadá obdobie neoli-tickej revolúcie, ktorá v prirodzenom vývoji biocenóz znamená ireverzibilný zásah človeka do prírodných pomerov krajiny. Kým do tohto obdobia všetky zása-hy do nich bola príroda schopná sama eliminovať, zmeny vzniknuté vypaľovaním a klčovaním pralesov a pravidelným obrábaním pOdy aj tým najprimitívnejším spOsobom už nemohli byť prírcdnými silami vrátené do pOvodného stavu. Od tohto obdobia sa začína na našom území vytvárať nová rastlinná formácia - nelesná synantropofytná formácia (nazývaná menej vhodne kultúrnou stepou) s novými, umelými spoločenstvami rastlín. Tomuto problému bude venovať vo svojom referáte pozornosť E. Hajnalová.

ZivGčíšstvo oboch častí atlantického obdobia bolo svojím zložením podobné dnešnému, samozrejme bez prvkov dovezených k nám v neskoršom období, hlavne v stredoveku. Niektoré druhy živočíchov, najmä vodných (vydra, bobor, rOzne druhy rýb a vodného vtáctv&), boli oveľa hojnejšie a~o v súčasnosti.

Subboreálne obdobie je podľa niektorých autorov časevo obsiahlejším, su-chým úsekom epiatlantika. Celkový ráz podnebia sa vyznačoval nápadným úbytkom zrážok. Priemerné ročné teploty však zostali o 1-2 °c vyššie od dnešných. Sub-boreálne obdobie spadá do konca neolitu, zaberá dobu bronzovú a halštatskú.

- 35 -

Rozsiahle lužné lesy z minulého obdobia ustúpili zo širokých riečnych nív do užších pásov popri riekach, čiastočne v dôsledku vysušen