Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského Banská Bystrica

Turecko

Krajina ktorú som navštívil

Michal Briak 3.E

2013

Obsah

Úvod ............................................................................................................................... 3

1. Poloha, rozloha, administratívne členenie................................................................. 4

2. Mustafa Kemal Ataturk ............................................................................................ 5

3. Geologický vývoj....................................................................................................... 6

4. Povrch ....................................................................................................................... 6

5. Pôdy.......................................................................................................................... 6

6. Podnebie a klimatické oblasti....................................................................................  7

7. Vodstvo..................................................................................................................... 8

8. Obyvateľstvo ............................................................................................................ 8

9. Istanbul...................................................................................................................... 8

10. Ťažba a priemysel....................................................................................................... 10

11. Poľnohospodárstvo.................................................................................................... 10

Záver........................................................................................................................... 11

Bibliografické údaje................................................................................................... 12

Úvod

Vo svojej práci sa budem venovať Turecku, pretože je to zatiaľ asi najzaujímavejšia

krajina ktorú som navštívil. Komplexnú charakteristiku krajiny som však musel značne

zostručniť kvôli rozsahu práce. Verím, že sa Vám moje spracovanie bude páčiť.

1. Poloha, rozloha, administratívne členenie 

Turecko sa rozkladá na polostrove Malá Ázia, nazývaná aj Anatólia, na rozhraní dvoch

svetadielov- Európy a Ázie, asi medzi 36. a 42. rovnobežkou severnej šírky. Celková rozloha

je 779 452 km2, čo zodpovedá asi 16 násoboku rozlohy Slovenska, z čoho len 23 485 km2 asi

3% patrí Európe a 743 635 km2- 97% patrí Ázii. Vzdialenosť najvzdialenejších bodov je

1565 km a šírka 650 km. Hlavným mesto je Ankara.

Od východu susedí s Gruzínskom, Arménskom, Iránom, na juhu s Irakom, Sýriou, na západe

je to Grécko, Bulharsko. Suchozemská hranica má 2631,5 km. Zem je z 3 strán obklopená

morom: na severe- Čierne a Marmarské more, na západe- Egejské more a južné brehy

obmýva Stredozemné more. Prírodná hranica je 7126 km. Európsku časť od ázijskej oddeľujú

prielivy Bospor a Dardanely a Marmarské more, ktorého vody tvoria jediné spojenie medzi

Čiernym a Stredozemným morom. Dĺžka prielivu je asi 60 km, šírka sa pohybuje medzi 1,2 -

5 km. 

Turecko je štátnym zriadením republika (Turkyie Cumhuriyeti), úradným jazykom je

Turečtina. Je to centralistický štát rozdelený na 80 vilajetov (provincií), ktoré sa ďalej členia

na ilce (okresy) a tie na náhíje (obvody). Na čele štátu stojí prezident v súčasnosti Suleyman

Demirel, ktorý je už od r. 1960 vodcom tureckých konzervatívcov a lídrom strany DYP

(Dogru Yol Partisi- Strana správnej cesty). 2. veľká prozápadne orientovaná politická strana

je ANAP (Anavatan Partisi- Vlastenecká strana), ktorej dva zásadné činy natrvalo ovplyvnili

krajinu- liberalizácia hospodárstva a rozvoj exportu a turistického priemyslu. 

Turecko je od roku 1952 Členom NATO

Obr. č. 1 - Politická mapa Turecka

2. Mustafa Kemal Ataturk

Nazývaný „Otec Turkov“. Jeho podobnizne sa nachádzajú naozaj všade: v policajných

budovách, na poštách, za bankovými prepážkami , je na bankovkách, všade sú po ňom

pomenované ulice. Takmer 60 rokov po smrti (zomrel r. 1938) je tak súčasný ako asi žiadny

iný politik 20. storočia. A naozaj, Mustafa Kemal, ktorému parlament r. 1934 udelil čestný

titul Ataturk „Otec Turkov“ je architektom moderného Turecka. 

Narodil sa r. 1881, v dvanástich rokoch bol prijatý na vojenskú akadémiu. Roku 1915 v

hodnosti generála neočakávane zvíťazil nad britskými vojskami u Gallipoli. Od r. 1919 viedol

revolučné hnutie usilujúce o obnovu suverenity Turecka a odstránenia feudálneho islamského

systému. Pod jeho vedením Turecké armády v roku 1922 dobyli dnešné územie Turecka. 

Mustafa Kemal sa stal historicky prvým prezidentom r. 1923, kedy bola vyhlásená Turecká

republika. Mustafa má zásluhu na vytvorení moderného Turecka podľa vzoru západných

štátov. Zrušil arabské písmo, nahradil zákony islamu právnym systémom. Islam sa stal

súkromnou záležitosťou a ženy získali volebné právo. 

Jeho politický odkaz, kemalizmus, určoval takisto aj po jeho smrti politický život Turecka a

Ataturk je v srdci národa stále prítomný- ako za svojho života.

Obr. č. 2 - Mustafa Kemal Ataturk

3. Geologický vývoj

Ázijské Turecko, Anatólia, má rozmanitý geologický charakter. Pontské pohorie sa delí na

západnú a východnú časť. Východná časť, geologicky mladšia je pokrytá silnými vrstvami

vulkanického pôvodu. Hora Veľký Ararat vo východnom Taure je tiež vulkanického pôvodu.

Najstarší horský masív malej Ázie je západný Taurus. Zo širokej náhornej plošiny v okolí

mesta Kayseri čnie do výšky 3916 m vyhasnutá sopka Erciyas. Celou Malou Áziou prechádza

monolitný masív orámovaný po všetkých stranách horskými chrbátmi, ktoré v strednej

Anatólii vytvárajú ohromnú kotlinu. Na mnohých miestach sú vulkanické pohoria

obdivuhodne meniace ráz krajiny. Na východnej hranici sa Arménsko- kurdská vulkanická

náhorná plošina, zvrásnená výraznými kužeľmi vulkánov a kráterov skláňa do oblasti Araratu,

ktorého výška sa následkom sopečnej činnosti znížila z pôvodných 4500 m na 2910. Jeho

grandiózny kráter s priemerom okolo 8 km je z časti vyplnený hlbokým jazerom.

PAMUKKALE- 15 000 ročný jedinečný prírodný fenomén, jeho meno v preklade znamená

„bavlníkový hrad“.

4. Povrch 

Centrálnu Anatolskú náhornú plošinu obklopuje na juhu mohutné pohorie Taurus

dosahujúce výšky 5000 m a na východnej a severnej strane je to Pontské pohorie. Turecko sa

teda člení do rôznych geologických oblastí. 

Anatólia – Turecká náhorná plošina leží v priemere vo výške 900 m. suchú plošinu obklopuje

pásmo vysokých pohorí. 

Egejská oblasť je západne sa zvažujúca plošina, ktorá sa tiahne od Anatólie k pobrežiu

Egejského mora. Nad plošinou sa do výšky 2490 m zdvíha hora Ulu Dagi (bájny Olymp).

Pohorie Taurus tvorí masívnu stenu a strmo sa zvažuje do vnútrozemia z výšky 3000 m. 

Pontské pohorie sa tiahne pozdĺž Čierneho mora vo výške 2000 m. východné pásmo je

podstatne vyššie, dosahuje až 4000 m, vo východnom Turecku nadväzuje na Arménsku

vysočinu a na severovýchode potom na Kaukaz. Príkre svahy hôr, ktoré spadajú až k pobrežiu

Čierneho mora, robia krajinu neobývateľnou a nevhodnou pre bývanie. 

5. Pôdy

Takmer 80% povrchu zaberajú horské pôdy, ktoré sú len z malej časti pokryté lesom a

málokedy vhodné pre poľnohospodárstvo. Sú pokryté prevažne horskými lúkami, ktoré časť

roku slúžia ako pastviny. Takmer 80% povrchu zaberajú horské pôdy, ktoré sú len z malej

časti pokryté lesom a málokedy vhodné pre poľnohospodárstvo. Sú pokryté prevažne

horskými lúkami, ktoré časť roku slúžia ako pastviny. Tradične sa obrába rôznorodá pôda v

rovinách širokých horských údolí a na pobreží. Medzi najúrodnejšie patrí pôda v údolí

veľkých riek. Na pobreží Čierneho mora je pôda červená. V posledných rokoch sa vinicami

zúrodňujú veľké plochy polostepnej pôdy. Len pri okrajoch strednej Anatólie a na európskom

území Turecka je černozem.

6. Podnebie a klimatické oblasti 

Turecko sa rozkladá v subtropickom pásme, ale prevažne vysokohorský charakter krajiny

spôsobuje v rôznych pásmach veľké klimatické rozdiely. Spoločným znakom je len dlhé leto.

V stredomorskej oblasti je leto suché a zima mierna a daždivá. Takisto aj v prímorskej oblasti

Egejského mora teplota neklesá pod bod mrazu a jar a jeseň sú veľmi teplé. V dosahu

Čierneho mora nie je klíma až tak mierna. Leto je síce veľmi teplé, ale jeseň a jar sú len

mierne a zima je chladná. Na pobreží sneh nezostáva dlho, ale vysokohorské vrcholy majú

snehovú vrstvu po celý rok. Veľké množstvo zrážok padá hlavne na východnom pobreží

čierneho mora.

Úplne odlišné podnebie prevláda v strede krajiny. Vysoké hory, ktoré na všetkých

stranách obklopujú Anatóliu, zabraňujú prenikaniu morských vplyvov. Zima je tu dlhá a v

januári a februári teplota môže klesnúť až na -40 °C. Rýchle striedanie teplôt sa vyskytuje

aj na jar a jeseň. Jar je väčšinou krátka, ale daždivá a po nej nasleduje teplé a suché leto.

Najpríjemnejšie obdobie v roku je jeseň, spočiatku suchá a mierne teplá, neskôr so silnejúcim

vetrom a poklesom teplôt. Zima sa ohlasuje až koncom roku prudkými dažďami. Čím ďalej

od pobrežia, tým menej zrážok.

Na východe Turecka sa nachádza niekoľko klimatických pásiem ktorých rozdiel teplôt

môže dosahovať až 70°C. Vo východnej Trácii je silný vplyv kontinentálneho počasia so

severnými vetrami, a teda mierna zima s krátkou snehovou pokrývkou. Istanbul s úžinami má

zimné dažde občas zmiešané so snehom a so silným vetrom, ale v podstate je počasie po celý

rok mierne. Nie príliš teplé leto trvá od mája do augusta. V septembri začínajú teplé dažde.

Daždivých dní je až 100.

7. Vodstvo

Väčšina tureckých riek má horský charakter. Pretože rieky tvoria na horských tokoch

veľké množstvo vodopádov, nezamŕzajú ani v zime. Sú však nesplavné aj vtedy, keď

dosahujú pomerne veľké dĺžky, pretože sú plytké. Maximálnu úroveň hladiny dosahujú na

jeseň a v zime. Vtedy sa často vylievajú. Naopak v lete trpia nedostatkom vody a menia sa

často v úbohú spleť potokov.

Väčšie rieky pramenia v horách na východe: Eufrat a Tigris, Kura, Araks. Eufrat preteká

tureckým územím asi na 1/3 svojej dĺžky, Tigris tečie v dĺžke 452 km. Pramene

východotureckých riek tvoria vodopády s hlbokými kaňonmi obklopené ľadovcami. Na

pobreží čierneho mora pramenia rieky: Kizilirmak, Sakarya, Yesilirmak a Corak. Najväčšia z

riek ústiacich do Marmarského mora je Susurlu. Stovky horských riečok sa vlievajú do

Stredozemného mora, väčšie rieky sú však len Seyhan a Ceyhan.

8. Obyvateľstvo

Počet obyvateľov Turecka sa prudko zvyšuje z 12 mil. v r. 1923, vzrástol jeho počet až na

65, 66 mil. patrí s ročným priemerom 1,8% medzi krajiny s vysokým prirodzeným

prírastkom. Hustota zaľudnenia je 83 obyv./ km2. Osídlenie je nerovnomerné. Husto sú

osídlené pobrežné oblasti, najredšie osídlený je juhovýchod len 6 obyv./km2, približne 2/3

obyvateľstva žije na vidieku. Najľudnatejšie mestá sú Istanbul 12 mil., Ankara 3 mil., Izmir 2

mil., Adana a Bursa 1 mil. hlavnými etnickými skupinami sú Turci 86%, Kurdi 10%, Arabi.

82% obyvateľstva je gramotných. Až 99% obyvateľov sú moslimovia a 1% kresťania.

Odhaduje sa, že detí v predškolskom veku je okolo 20% a viac ako 50% obyvateľstva je v

produktívnom veku (15- 60 r)

9. Istanbul

Istanbul je svojou rozlohou a počtom obyvateľov je najväčším európskym mestom. K jeho

12 mil. pribúda ročne ďalší pol milión. Menšiny ako Gréci, Arméni a Židia sa rátajú už len na

tisíce. Naopak do mesta sa prisťahovalo veľa kresťanov. Je to hospodárska, vzdelanostná a

mediálna metropola. 

Istanbul má dve úplne odlišné tváre: jednu obrátenú na Európu a jednu poznamenanú

islamom. V mestskej časti Fatih len ťažko môžete stretnúť ženu bez závoja alebo bez dlhého

bieleho plášťa s šatkou na hlave. To je neprístupná, tradicionalistická a islamom poznamenaná

časť mesta. Žiariace nákupné centrum „Galleria“ je plná mladých ľudí žijúcich moderný život

západnej kultúry. Pre mnoho ľudí nie je Istanbul žiadnou vlasťou, len miestom, kde síce

musia žiť, ale len ťažko žiť môžu. V roku 1992 bol postavený Galatský most, ktorý spája

historickú časť mesta s prístavnou štvrťou Galata. 

Najznámejšie turistické miesta Istanbulu:

Galatská veža

Veľký Bazar

Palác Topkapi

Eyup- hrobka Prorokovho vlajkonosiča

Modrá Mešita

Obr. č. 3 - Modrá mešita

10.Ťažba a priemysel 

Turecko ťaží nerastné suroviny ako: čierne uhlie, chrómová ruda, olovo, zinok, síra, soľ.

Zásoby železnej rudy a uhlia umožňujú rozšírenie oceliarskeho priemyslu. Blízko irackých

hraníc sú aj náleziská ropy ktoré však nie sú hlavnou časťou ťažobného priemyslu. Hutnícky

priemysel sa sústreďuje pri pobreží Čierneho mora, spracovateľský priemysel sa zameriava na

výrobu vozňov, poľnohospodárskych strojov, výrobu traktorov a automobilov, chemický a

najmä textilný, vlnársky a potravinársky priemysel. 

Istanbul a Izmir, najvýznamnejšie priemyselné oblasti kovospracujúceho a

elektropriemyslu. Bavlnársky priemysel je rozšírený hlavne v Istanbule, Izmire a Kaiseri.

Turecký priemysel pracúva tabak, pri čom Turci patri medzi najväčších spotrebiteľov

tabakových výrobkov na svete. 

Výrobu elektriny zaisťujú priehrady postavené na všetkých významných vodných

tokoch. Elektrickú energiu používa 70% obyvateľstva.

11.Poľnohospodárstvo

Je kľúčovým odvetím hospodárstva. Hlavné plodiny sa v jednotlivých oblastiach

čiastočne líšia: pšenica a ostatné obilniny prevládajú v Anatólii, bavlna s veľmi kvalitným

tabakom v Egejskej oblasti, daždivá Pontská oblasť najviac vyhovuje pre pestovanie ryže,

horské svahy sa využívajú k pestovaniu ovocných stromov, hlavne lieskových orechov a fíg. 

Živočíšna výroba spočíva predovšetkým v chove oviec pre vlnu a mäso. Tiež je bežný chov

kôz, zvlášť angorské plemeno pre svoju vysoko kvalitnú vlnu. 

ZáverTurecko môžeme považovať za azda najvyspelejšiu Islamskú krajinu ktorá sa podobá

ideálu západnej kultúry. Verím, že som Vám mojim projektom dodal nové poznatky

o tejto zaujímavej krajine a teraz máte ešte viac dôvodov ju navštíviť a presvedčiť sa na

vlastné oči o jej prírodnej krásne a turistickom potencionály.

Bibliografické údaje

http://www.ibesip.cz/cz/ridic/cestujeme-automobilem/autem-do-zahranici/turecko/turecko-udaje

http://www.europskaunia.sk/turecko

http://www.infoplease.com/ipa/A0108054.html