Učebné osnovy

Názov predmetu Prírodoveda

Stupeň vzdelania ISCED 1- Primárne vzdelanie

Ročník 1. – 4.

Časový rozsah vyučovania 1.- 2. ročník- 1 hodina týždenne, 33 hodín ročne

3.- 4. ročník- 2 hodiny týždenne, 66 hodín ročne

Dĺžka štúdia 4 roky

Poznámka Povinný predmet

Vyučovací jazyk Slovenský jazyk

Ročník 1. 2. 3. 4.

ŠVP 0,5 1 1 1

ŠkVP 0,5 0 1 1

Spolu 33 hodín 33 hodín 66 hodín 66 hodín

1. Charakteristika predmetu

Predmet prírodoveda predstavuje úvod do systematizácie a objektivizácie spontánne

nadobudnutých prírodovedných poznatkov dieťaťa. Predmet integruje viaceré prírodovedné

oblasti ako je biológia, fyzika, chémia a zdravoveda. Oblasti sú integrované predovšetkým

preto, lebo cieľom predmetu nie je rozvíjanie obsahu samostatných vedných disciplín, ale

postupné oboznamovanie sa s prírodnými javmi a zákonitosťami tak, aby sa u dieťaťa zároveň

s prírodovedným poznaním rozvíjala aj procesuálna stránka samotného poznávacieho

procesu.

Vyučovanie je postavené na pozorovacích a výskumných aktivitách, ktorých cieľom je

riešenie čiastkových problémov, pričom východiskom k stanovovaniu vyučovacích

problémov sú aktuálne detské vedomosti, ich minulá skúsenosť a úroveň ich kognitívnych

schopností. Samotné edukačné činnosti sú zamerané na iniciáciu skúmania javov a udalostí,

ktoré sú spojené s bezprostredným životným prostredím dieťaťa a s dieťaťom samým.

Prostredníctvom experimentálne zameraného vyučovania si deti rozvíjajú pozitívny

vzťah k prírode, ale aj k samotnej vede.

2. Ciele vyučovacieho predmetu

Hlavným cieľom predmetu je rozvíjať poznanie dieťaťa v oblasti spoznávania

prírodného prostredia a javov s ním súvisiacich tak, aby bolo samostatne schopné orientovať

sa v informáciách a vedieť ich spracovávať objektívne do takej miery, do akej mu to povoľuje

jeho kognitívna úroveň.

o Prírodoveda má deti viesť k:

spoznávaniu životného prostredia, k pozorovaniu zmien, ktoré sa v ňom dejú, k

vnímanie pozorovaných javov ako častí komplexného celku prírody.

rozvoju schopnosti získavať informácie o prírode pozorovaním, skúmaním a hľadaním

v rôznych informačných zdrojoch.

rozvoju schopnosti pozorovať s porozumením prostredníctvom využívania všetkých

zmyslov a jednoduchých nástrojov, interpretovať získané informácie objektívne.

opisovaniu, porovnávaniu a klasifikácii informácií získaných pozorovaním.

rozvoju schopnosti realizovať jednoduché prírodovedné experimenty.

nazeraniu na problémy a ich riešenia z rôznych uhlov pohľadu.

tvorbe a modifikácii pojmov a predstáv, ktoré opisujú a vysvetľujú základné prírodné

javy a existencie.

uvedomeniu si potreby prírodu chrániť a k aktívnemu zapojeniu sa do efektívnejšieho

využívania látok, ktoré príroda ľuďom poskytuje.

poznaniu fungovania ľudského tela, k rešpektovaniu vlastného zdravia a k jeho

aktívnej ochrane prostredníctvom zdravého životného štýlu.

Kľúčové kompetencie

Kognitívne spôsobilosti

Vyjadriť myšlienky a informácie s rôznym cieľom

Rozvíjať pamäťové, klasifikačné a aplikačné zručnosti

Charakterizovať a vedieť rozlíšiť základné prírodné javy a existencie

Žiaci pozorujú detaily vzhľadom na celok

Žiaci sa učia porovnávať

Vedieť identifikovať podstatné a premenlivé znaky objektov

Vyjadriť svoje predstavy o javoch slovom a obrazom

Afektívne spôsobilosti

Sformulovať vlastné hodnotenie

Prijať, hodnotiť a vážiť si prírodu okolo nás

Zaujať postoj k ochrane prírody

Konatívne spôsobilosti

Pri ústnom prejave dodržiavať správne dýchanie, artikuláciu

Schopnosť začať, udržať a ukončiť rozhovor

Schopnosť kultivovane vyjadrovať svoje city

Komunikačné spôsobilosti

Adekvátne komunikovať s prihliadnutím na komunikačnú situáciu

Prezentovať a obhájiť vlastný názor

Učebné spôsobilosti

Zapamätať si potrebné fakty a definície a preukázať ich znalosť

Vysvetliť podstatu osvojených javov a vzťahov medzi nimi

Na základe indukcie a zovšeobecňovania odvodiť charakteristiky a definície

nových javov

Usporiadať známe javy do tried a systémov

Dokázať vnímať spojitosť pozorovaných prírodných javov

Chápať význam vedy pre každodenný život a objektívne posudzuje jej pozitívne

a negatívne vplyvy, ako aj vplyvy jej produktov na prírodu a celkove na životné

prostredie

Citlivo pristupovať k živej prírode

Každý jav je vysvetliteľný / preferovanie logických postupov myslenia/

Dokázať meniť svoje predstavy o skutočnosti / rozvážnosť a zdravý úsudok

v diskusiách

Interpersonálne spôsobilosti

Spôsobilosť akceptovať skupinové hodnoty

Schopnosť tolerovať odlišnosti jednotlivcov

Schopnosť kooperácie

Schopnosť empatie

Postojové spôsobilosti

Vytvárať si vlastný hodnotový systém

Vytvárať si pozitívny vzťah k prírode

Rozvíjať schopnosť objavovať, pýtať sa a hľadať odpovede, ktoré vedú k

systematizácii poznatkov

3. Stratégia vyučovania

V modeli výučby orientovanej na učebný cieľ, na učebnú činnosť žiakov sa očakáva,

že žiaci budú aktívni a vo výsledku ich činnosti produktívni. Aby sa žiaci chceli a mohli

aktívne učiť na vyučovaní, je potrebné vytvoriť určité pravidlá a podmienky. Žiaci sa

budú učiť na vyučovacích hodinách, ak na nich môžu:

slobodne sa rozhodovať a majú možnosť výberu

postupovať pri učení podľa vlastného tempa, svojho učebného štýlu

učiť sa to, čo ich zaujíma

byť tvoriví pri učení

učiť sa so spolužiakmi

pýtať sa, keď niečo nevedia bez obavy z ohrozenia

vyjadrovať nespokojnosť bez obavy z ohrozenia

ak sa im dôveruje, ak sa im verí, že to dokážu

napraviť čo urobili zle a táto chyba sa nefixuje

mať šancu byť úspešnými

očakávať, že za prácu budú uznaní a ocenení

vedieť, že sa im dáva možnosť sa to naučiť, až potom sa bude skúšať

mať dostatok času na to, aby sa to naučili

byť hodnotení vzhľadom k sebe a nie porovnávaní s inými

mať dostatok učebných zdrojov a pomôcok pri učení

ak sú učebné požiadavky primerané ich schopnostiam

uvedomiť si, že to, čo sa učia, má pre nich význam, zmysel

ak spôsob učenia na hodinách je zaujímavý

ak vedia, čo sa od nich očakáva

vedieť ako, čo a kedy sa bude hodnotiť

dozvedieť sa, čo sa naučili

ak na vyučovaní je príjemná sociálna klíma

ak prostredie v triede je estetické, čisté, podnetné

V metódach participatívne metódy (dialóg, diskusia), inscenačné metódy (metódy

hrania rol), brainstormingové metódy (burza dobrých nápadov), kognitívne metódy,

zážitkové metódy, skúsenostné metódy a pod.

Kým metódy výučby zachycujú vnútornú stránku výučby, vonkajšiu stránku tohto

procesu je možné dosiahnuť vhodnými formami výučby v súlade s jej princípmi.

Metódy

Riadený rozhovor, diskusia

Skupinová práca

Samostatná práca

Fixačné metódy

Motivačné metódy

Práca s knihou a odborným textom

Práca s obrazovým materiálom

Demonštračné formy postupu činnosti- ukážky riešenia úloh

Zostavenie plánu, ukážky predmetov, javov, zobrazení

Experimentálne a teoretické cvičenie

Písomné a grafické práce, riešenie testu

Počítačové prezentácie

Metódy hrania

Brainstorming

Formy

Vyučovacia hodina klasického typu

Projektové vyučovanie

Skupinové vyučovanie

Exkurzia, výlet, vychádzka

Beseda

Frontálna práca

Záujmová činnosť, krúžok

Návšteva výstavy, múzea, či inej inštitúcie

Súťaž, kultúrne vystúpenie

Domáca práca

Vyučovacie postupy

Využiť metodické postupy pre vyučovanie jednotlivých tematických celkov počas

osvojovania si učiva, aktualizácie osvojeného učiva, kontroly a hodnotenia podľa metodickej

príručky na vyučovanie PDA.

Prostriedky (učebné zdroje)

Odborná literatúra

1. Wiegerová, A. kol.: Prírodoveda pre 1. ročník ZŠ, vydavateľstvo SPN-Mladé letá

2. Wiegerová, A. kol. : Prírodoveda pre 2.ročník ZŠ, vydavateľstvo SPN- Mladé letá

3. Prírodoveda pre 3. ročník

4. Prírodoveda pre 4. ročník

5. Pracovné zošity

6. Metodická príručka prírodovedy pre 1.– 4. Ročník

7. Odborná literatúra, encyklopédie

Didaktická technika

PC

Dataprojektor

Video, DVD

Materiálne výučbové prostriedky (učebné pomôcky)

Štandardizované testy

Mapy

Demonštračné obrázky

Ďalšie zdroje

Internet- www.zborovna.sk, www.fitucitela.sk, www.infovek.sk, www.byliny.sk,

www.zone.sk/ animals/

Časopisy, noviny

Knižnica

4. Hodnotenie žiakov

Klasifikáciou podľa metodických pokynov pre hodnotenie a klasifikáciu žiakov

základných škôl. Hodnotiť sa budú ústne odpovede žiakov, písomné testy, výstupy projektov,

skupinovej a samostatnej práce.

Slovné – v priebehu hodiny a na konci vyučovacej hodiny. Pri hodnotení sa učiteľ sústredí na

pozitívnu motiváciu. Nehodnotíme to, čo žiak nevie, ale vyzdvihujeme čo sa mu darí, čo

zvládol.

Metódy hodnotenia

Hodnotenie pracovnej aktivity, výkonu žiaka

Slovné hodnotenie

Klasifikácia

Priebežné hodnote čiastkovej úspechov žiaka (kombinované hodnotenie)

Prostriedky hodnotenia

Rozbor žiackych prác

Rozhovor

Skúšanie

Hodnotenie portfólia žiaka

Analýzy výstupu projektu

Previerka

Kritéria hodnotenia vo vzťahu k výkonovým štandardom

Žiak vypracuje projekty

Aktívna účasť na hodinách

Pri praktických aktivitách je vhodné slovné hodnotenie praktických zručností s

dôrazom na samostatnosť a správnosť tvorby záverov z riešenia úloh.

Dôležité je tiež hodnotiť stupeň komunikácie a schopnosť samostatnej prezentácie

svojej práce.

Úroveň kombinovaných verbálnych, výtvarných a komunikatívnych zručností je

vhodné kontrolovať a hodnotiť prostredníctvom prezentácie projektov.

Percentuálne hodnotenie platí pre 1.- 4. ročník

1 100 - 90%

2 89 % - 75%

3 74 % - 50%

4 49 % - 25%

5 24 % - 0%

5. Učebné osnovy pre 1. ročník

Tematický

celok

Obsahový štandard Výkonový štandard Prierezová téma

Rodina

Moja rodina

4 hod

Vedieť vymenovať

členov rodiny. Poznať

pravidlá fungovania

rodiny.

Poznať vzťahy v rodine

v rámci jednotlivých

kultúr. Viesť deti

k tolerancii k ľuďom

iných rás a kultúr.

-žiak vie vymenovať

členov rodiny

-žiak pozná, dodržiava

pravidlá fungovania vo

svojej rodine

-žiak rozlišuje kultúrnu a

jazykovú inakosť rodín

v rôznych kultúrach

OSR

MUV

Plynutie času

Môj čas

(Hodiny)

Môj čas (Čas a

jeho trvanie)

4 hod

Porovnať a identifikovať

rozdiely medzi dňom

a nocou. Určovať celé

hodiny.

Vnímať časti dňa ako

časové celky.

Analyzovať výsledky

pozorovania jednotlivých

-žiak identifikuje

a porovnáva rozdiely medzi

dňom a nocou, určuje na

ciferníku celé hodiny

-žiak rozpoznáva časti dňa

ako súčasti časovej

následnosti

-žiak popisuje a identifikuje

OŽZ

časti dňa. činnosti súvisiace s časťami

dňa

Osobná

hygiena a

psychohygiena

Ja a moje

zdravie

Denný poriadok

žiaka

Zdravá výživa

5 hod

Poznať jednotlivé

vonkajšie orgány

ľudského tela.

Poznať zásady hygieny.

Poznať dôležitosť

pravidelného stravovania,

striedania práce a

odpočinku.

Zostaviť jedálny lístok na

týždeň. Porovnávať

potraviny, ktoré sú

dôležité pre zdravie a

ktoré ľuďom škodia.

Pripraviť zeleninový

šalát.

Hľadať a popisovať

situácie vyvolávajúce

pocit šťastia.

Popisovať a poznávať

vianočné zvyky a tradície

typické pre našu kultúru.

-žiak pozná vonkajšie

orgány ľudského tela, príp.

rozpoznáva aj ich funkcie

-žiak vie správne používať

zubnú kefku a vie vysvetliť

význam osobnej hygieny

-žiak pozná pravidlá

stravovania a vie vysvetliť

dôvody striedania práce a

odpočinku

-žiak porovnáva zdravé a

škodlivé potraviny

-žiak vie uviesť príklady

správneho a nesprávneho

stolovania

-žiak popisuje situácie

vyvolávajúce pocit šťastia

a tieto situácie vyhľadáva

-žiak identifikuje

a popisuje vianočné zvyky

a tradície vlastnej rodiny

OŽZ

OSR

PPZ

ENV

MUV

Hmota

Ja a veci okolo

mňa

4 hod

Prostredníctvom zmyslov

opisovať a hľadať

spoločné znaky

plynného, kvapalného

a pevného skupenstva

hmoty. Na základe

aktívnej manipulácie

s predmetmi určovať

vlastnosti hmoty.

-žiak vychádzajúc zo

zmyslovej skúsenosti

rozpoznáva spoločné znaky

plynného, kvapalného

a pevného skupenstva

hmoty

-žiak identifikuje rôzne

vlastnosti hmoty

ENV

Zmeny v

prírode Ja a

príroda (Cyklus

strom)

Pozorovať a popisovať

zmeny v prírode, ktoré sa

dejú počas jednotlivých

ročných období.

Porovnávať zmeny

listnatého stromu počas

roka. Na základe listov

porovnávať stromy.

Sledovať a popisovať

prírodné javy. Poznať

ročné obdobia, mesiace v

roku, charakteristiky

počasia.

Identifikovať poľné

-žiak vie popísať zmeny

prírodných javov v rámci

ročných období

-žiak vie identifikovať

zmeny listnatého stromu

počas roka,

vie porovnať listy stromov,

poznať druhy stromov

-žiak vie pozorovať,

identifikovať a zapísať

informáciu o prírodných

javoch (vietor, dážď,

slnečno)

-žiak vie uviesť ako sa

ENV

PPZ

MEV

OSR

5 hod

plodiny, ovocie a

zeleninu.

menia ročné obdobia

-žiak vie rozpoznať druhy

ovocia, zeleniny a poľných

plodín

Zvieratá

Zvieratá a

človek

4 hod

Identifikovať spoločné

a rozdielne znaky zvierat.

Vytvárať skupiny zvierat

na základe spoločných

znakov. Voľne žijúce

zvieratá, domáce

zvieratá, domáce vtáky.

Pozorovaním,

porovnávaním

a zovšeobecnením hľadať

základné charakteristické

vlastnosti skupín zvierat

– nižšie živočíchy, vyššie

živočíchy.

-žiak vie identifikovať

spoločné a rozdielne znaky

zvierat

-žiak vie na základe

zovšeobecnenia vytvárať

skupiny zvierat

s podobnými znakmi

-žiak vie na základe

pozorovania zovšeobecniť

a identifikovať

charakteristické vlastnosti

zvierat v skupinách

ENV

PPZ

MEV

Rastliny a

semená

Rastliny okolo

nás

4 hod

Pozorovaním,

porovnávaním

a zovšeobecnením hľadať

základné charakteristické

vlastnosti skupín rastlín –

nahosemenné

a krytosemenné rastliny

Uvedomiť si, na základe

pozorovania zmien

konára ovocného stromu,

ako z kvetu vzniká plod.

-žiak vie na základe

pozorovania zovšeobecniť

a identifikovať

charakteristické vlastnosti

rastlín v skupinách

-žiak vie porovnať

a identifikovať zmeny

konára ovocného stromu

od kvetu k plodu, vie

zasadiť semienko a opísať

ako klíči

OSR

OŽZ

ENV

Voda

Voda v prírode

3 hod

Pozorovaním detailov

hľadať spoločné

a rozdielne znaky

vodných rastlín a zvierat.

Uvedomiť si potrebu

chrániť a rozumne

využívať vodné zdroje.

Aktívne sa zapojiť do

ochrany vodných

zdrojov.

-žiak vie pozorovaním

a prácou s encyklopédiou

identifikovať rozdielne

spoločné znaky vodných

rastlín a vodných zvierat

-žiak rozumie potrebe

ochrany a rozumného

využívania vodných

zdrojov

ENV

OSR

Učebné osnovy pre 2. ročník

Tematický celok

Obsahový

štandard Výkonný štandard Prierezová téma

Opakovanie

z 1.r.

1 hod

Kalendár

prírody

Opakovanie témy

príroda, orientácia v

čase

Žiak ovláda učivo

z prvého ročníka.

Rešpektuje názory

spolužiakov a aktívne

sa podieľa na riešení

stanovenej

problémovej situácie

Ja a veci

okolo mňa

5 hod

Prečo vzduch

nevidíme?

Prečo sa

vzduch hýbe?

Prečo sa

vietor mení?

Prečo

potrebujeme

vzduch? Prečo

využívame

vzduch?

Prečo

potrebujeme

vzduch čistý?

Prečo sa

príroda mení

Prečo

pozorujeme

počasie

Vzduch, vlastnosti

vzduchu, hmota,

teplota, vietor

Experimentovanie,-

dôkazy že vzduch je

hmota, záznam

teploty vzduchu

ENV

OŽZ

Ja a

príroda

5 hod

Ročné obdobia a ich

zmeny, počasie,

zmeny teploty

Opísať zmeny počas

roka, vedieť sa

orientovať v

kalendári, porovnať

ročné obdobia, merať

teplotu vzduchu,

vedieť vyhodnotiť

zmeny počasia

ENV

Prečo

predpovedáme

počasie?

Prečo je

niekedy teplo

a niekedy

zima?

Prečo

meriame

teplotu? OŽZ

Ja a veci

okolo mňa

Prečo máme

domy? Prečo

máme rôzne

domy_

Prečo je na

Vlastnosti vzduchu,

hmota, zvieratá v

prírode a ich

obydlia,

prispôsobenie

Vzduch a jeho vplyvy

na ľudské obydlia,

príklady ako človek

nevhodne využíva

prírodu, pozorovať OŽZ

4 hod

stavbe domu

rušno? Prečo

sa domy líšia?

Prečo vlk

nezožral

prasiatka?

človeka životu v

prírode

živočíchy v blízkom

okolí a uvažovať kde

žijú

RGV

Rastliny

okolo nás

4 hod

Prečo sa

rastlina mení?

Prečo sa listy

na stromoch

menia?

Prečo niektoré

listy zo

stromov

opadávajú?

Prečo je

rozdiel medzi

lesom a

parkom?

Príroda, stromy v

prírode, druhy

stromov - listnaté,

ihličnaté

Pozorovať stromy

listnaté a ihličnaté

podľa základných

charakteristík ENV

Rastliny v lese a

parku, okolie školy,

ochrana prírody

Navrhnúť možnosti

ochrany lesov a

parkov, vysvetliť

nevhodné využívanie

prírody. ENV

Ja a moje

zdravie

5 hod

Prečo chceme

byť zdraví?

Prečo sa

staráme o

svoje zdravie?

Prečo

navštevujeme

lekára?

Prečo sa

učíme

poskytovať

prvú pomoc?

Zdravý človek,

správna

životospráva, úrazy,

nebezpečné miesta,

ošetrenie, lekár,

prvá pomoc

Navrhnúť spôsoby

ako viesť zdravý

spôsob života, poznať

návyky správnej

životosprávy, osvojiť

si hygienické návyky,

opísať nebezpečné

miesta, poznať prácu

lekárov, vedieť

poskytnúť prvú

pomoc

OŽZ

RGV

Voda v

prírode

4 hod

Prečo je voda

dôležitá?

Prečo máme

vodu?

Prečo sa voda

mení?

Prečo sa

vodou

umývame?

Prečo

potrebujeme

zdravú vodu?

Voda v prírode, na

zemskom povrchu,

v ovzduší, v

jazerách, riekach,

oblaky, dážď, sneh,

rosa

Význam vody pre

človeka

Opísať v akých

formách sa voda v

prírode môže

vyskytovať, vysvetliť

rozdiel medzi riekou,

jazerom, morom,

oceánom

Vysvetliť význam

vody, navrhnúť

spôsob ochrany

ENV

OŽZ

Rastliny

okolo nás

5 hod

Prečo niektoré

stromy

voláme

ovocné?

Prečo existuje

ovocie a

zelenina?

Prečo

používame

niekedy

koreň, plod či

list?

Prečo majú

kvety rôzne

farby? Prečo

potrebujeme

včely?

Ovocné stromy,

druhy ovocia,

zelenina, druhy

zeleniny. Pestovanie

zeleniny

Rastliny, kvet,

koreň stonka

Rozlíšiť ovocné

stromy od iných

stromov, poznať

základné druhy

plodov, vedieť, akým

spôsobom sa pestuje

zelenina, poznať

základné druhy

zeleniny

Poznať základné

druhy kvetov

kvitnúcich v okolí

ENV

RLK

Učebné osnovy pre 3. ročník

Tematický celok Obsahový štandard Výkonový štandard Prierezo

vé témy

Veci okolo nás,

vlastnosti

látok, meranie

vlastnosti

látok, voda,

vzduch

26 hodín

Triedenie a

rozpoznávanie

látok podľa ich

vlastnosti

Zmeny

vlastnosti látok

Vlastnosti látok

podľa zmyslových

vnemov

Topenie, tuhnutie,

vyparovanie,

kondenzácia

Určiť vlastnosti látok

podľa zmyslových

vnemov. Vedieť z čoho

sú vyrobené veci okolo

nás, pomenovať niektoré

druhy látok ( drevo, kov,

sklo, papier, guma,

koža).

Vedieť zdôvodniť zmeny

vlastnosti látok - topenie,

tuhnutie, vyparovanie,

kondenzácia.

Pripraviť experiment na

zistenie podmienok

zmeny látok.

OSR

TBZ

Voda a jej

vlastnosti Vlastnosti vody Poznať vlastnosti vody.

ENV

OSR

Vzduch, jeho

čistota, pohyb

vzduchu

Vzduch, zloženie

vzduchu, pohyb

vzduchu

Vedieť charakterizovať

vzduch, jeho zloženie a

pohyb.

Porovnávanie

a meranie

Porovnávanie,

meranie

Vedieť, že meranie sa

uskutočňuje

prostredníctvom rôznych

meradiel (teplomer,

meter, silomer, odmerný

valec, hodiny).

Meranie

objemu

kvapalín podľa

valca

Meranie kvapalín,

odmerný valec, filter

na vodu,

Poznať jednotky objemu.

Odmerať objem kvapalín

podľa odmerného valca.

Zostrojiť filter na čistenie

vody.

Meranie

hmotnosti

Hmotnosť

Poznať jednotky

hmotnosti. Odmerať

hmotnosť . Vedieť

porovnávať hmotnosť

vecí.

OSR

Veci okolo nás,

vlastnosti

látok, meranie

vlastnosti

látok, voda,

vzduch

Fyzikálne

veličiny:

hmotnosť, čas,

objem, teplota,

sila

Medzinárodné

jednotky fyzikálnych

veličín (hmotnosť,

čas, objem, teplota,

sila)

Odmerať teplotu vody a

vzduchu laboratórnym

teplomerom.

Odmerať teplotu

ľudského tela lekárskym

teplomerom.

Poznať jednotku teploty,

rozumieť znamienku : +

a – pri označovaní

teploty.

Odmerať silu silomerom.

Uviesť tri príklady

pôsobenia sily v našom

živote.

Poznať meradlo sily, jej

jednotku a značku.

Poznať meradlo času.

Meranie

fyzikálnych

veličín

meradlami,

zápis do

tabuliek

Zosumarizovať výsledky

merania do tabuľky.

Technika,

technické

objavy

14 hodín

Technika

okolo nás

technika Zdôvodniť význam

techniky v našom živote.

DOV

Jednoduché

stroje

páka, kladka Poznať princíp

fungovania

jednoduchých strojov

Projekty:

premiestňovani

e nákladu

páka, kladka Zostrojiť pri modelovaní

funkčný model zariadení,

ktoré obsahujú

jednoduché stroje.

OSR

TBZ

Ako Egypťania

stavali

pyramídy

naklonená rovina Poznať princíp

naklonenej roviny.

Experimentálne dokázať

význam naklonenej

roviny, páky a kladky na

uľahčenie ľudskej práce.

MUV

Prevody

ozubených

kolies v

domácnosti

prevody ozubených

kolies

Poznať techniku

v domácnosti, ktorá

využíva prevody

ozubených kolies.

Vytvor

svetelný pútač

pre....

Svetelný pútač Vytvoriť svetelný pútač. TBZ

Elektrická

energia

Vysvetliť význam

elektrickej energie.

a určiť kde sa vyrába.

Zostaviť jednoduchý

elektrický obvod

z batérie, spojovacích

drôtov, dvoch žiaroviek

a spínača.

ENV

MDV

Živé

organizmy

26 hodín

Človek

človek, hlavné

vonkajšie časti

ľudského tela

Poznať pojmy ako je

tvár, temeno, záhlavie,

hrudník, chrbát, brucho,

predlaktie, rameno,

lakeť, ruka, stehno,

koleno, predkolenie,

lýtko, noha, schematicky

tieto pojmy znázorniť.

VMR

OZO

Podmienky pre život

človeka (pojmy:

dýchanie, príjem

vody, jedlo,

vylučovanie, teplo,

pohyb, odpočinok,

životné prostredie)

Vysvetliť vzťah človek,

voda, vzduch, pôda.

Živočíchy vonkajšie časti

živočíchov (mačka,

kura, chrúst,

ropucha)

Poznať vonkajšie časti

živočíchov.

OZO

pohyb živočíchov Poznať spôsoby pohybu

rôznych živočíchov.

ENV

podmienky života

živočíchov (teplota

prostredia, dýchanie,

výživa, rast, vývin a

rozmnožovanie)

Poznať životné

podmienky živočíchov.

OZO

Priezerové témy:

OZO- Ochrana života a zdravia

ENV- Enviromentálna výchova

MDV- Mediálna výchova

MUV- Multikultútna výchova

OSR- Osobnostný a sociálny rozvoj

DOV- Dopravná výchova

TBZ- Tvorba projektu a prezentačné zručnosti

RLK- Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra

VMR- Výchova k manželstvu a rodičovstvu

4. ročník HLAVNÉ CIELE PREDMETU Hlavným cieľom predmetu je rozvíjať poznanie dieťaťa v oblasti spoznávania prírodného

prostredia a javov s ním súvisiacich tak, aby bolo samostatne schopné orientovať sa v

informáciách a vedieť ich spracovávať objektívne do takej miery, do akej mu to povoľuje jeho

kognitívna úroveň.

Prírodoveda má žiakov viesť k:

spoznávaniu životného prostredia, k pozorovaniu zmien, ktoré sa v ňom dejú, k vnímanie pozorovaných javov ako častí komplexného celku prírody.

rozvoju schopnosti získavať informácie o prírode pozorovaním, skúmaním a hľadaním v

rôznych informačných zdrojoch.

rozvoju schopnosti pozorovať s porozumením prostredníctvom využívania všetkých zmyslov a jednoduchých nástrojov, interpretovať získané informácie objektívne.

opisovaniu, porovnávaniu a klasifikácii informácií získaných pozorovaním.

rozvoju schopnosti realizovať jednoduché prírodovedné experimenty.

nazeraniu na problémy a ich riešenia z rôznych uhlov pohľadu.

tvorbe a modifikácii pojmov a predstáv, ktoré opisujú a vysvetľujú základné prírodné javy a existencie.

uvedomeniu si potreby prírodu chrániť a k aktívnemu zapojeniu sa do efektívnejšieho využívania látok, ktoré príroda ľuďom poskytuje.

poznaniu fungovania ľudského tela, k rešpektovaniu vlastného zdravia a k jeho aktívnej

ochrane prostredníctvom zdravého životného štýlu.

PARCIÁLNE CIELE PREDMETU Jedným z parciálnych cieľov predmetu je efektívny a postupný rozvoj myslenia dieťaťa. Dieťa,

ktoré ešte nie je schopné abstraktne myslieť a jeho logické myslenie je zatiaľ nasmerované na

konkrétnu realitu (empíriu) je systematicky vedené tak, aby získalo čo najviac empirického

materiálu o všeobecných prírodných javoch a aby sa na týchto konkrétnych javoch postupne učilo

základným logickým operáciám. Prvý a druhý ročník Prírodovedy je preto zameraný najmä na

aktívnu manipuláciu s materiálmi, s ktorými sa deti bežne stretávajú. Deti sú vyučovaním

usmerňované k skúmaniu čiastkových aspektov bežných situácií tak, aby:

sa rozvíjala ich schopnosť pozorovať detaily vzhľadom na celok (s čím neskôr súvisí

schopnosť syntézy),

sa naučili porovnávať (s čím neskôr súvisí schopnosť dedukcie),

sa naučili identifikovať premenné skúmanej situácie (s čím neskôr súvisí schopnosť tvorby testov hypotéz a predpokladov),

vedeli identifikovať podstatné znaky objektov a ich premenlivé znaky (s čím neskôr súvisí schopnosť identifikovať výnimku alebo pravidlo),

sa učili zovšeobecňovať vyslovovaním záveru z niekoľkonásobných pozorovaní (s čím

neskôr súvisí schopnosť aplikovať osvojené vysvetlenie na podobné javy a modifikovať ho, ale aj schopnosť indukcie),

sa naučili vyjadrovať svoje predstavy o javoch slovom a obrazom (s čím neskôr súvisí

schopnosť modifikácie predstáv abstraktnou manipuláciou – analýzou javu s imaginárnym druhým ja – využitie egocentrickej reči ako prostriedku myslenia),

si rozvíjali schopnosť argumentácie s využívaním kauzality (s čím neskôr súvisí

schopnosť tvoriť hypotézy opodstatnené vlastnou teóriou),

dokázali zdieľať svoje predstavy s vrstovníkmi v pracovnej skupine (s čím neskôr súvisí

schopnosť efektívnej kooperácie).

Rozvoj kognitívnych schopností dieťaťa je prvoradým cieľom, s ktorým sa neoddeliteľne spája

rozvoj poznatkového systému dieťaťa v oblasti prírodných vied. Deti sú vedené vo vzdelávacom

procese tak, aby

si správne naplnili a vzájomne poprepájali základné prírodovedné pojmy, ktoré

charakterizujú bežne pozorované skutočnosti pochopiteľné v ich veku (s čím neskôr súvisí

schopnosť flexibilnejšieho používania pojmov) – napríklad čo je koreň, stonka, list, kvet –

ako spolu súvisia a prečo,...

si osvojili vybrané vedecké pojmy, na ktorých je možné rozvíjať prírodovedné schopnosti

(s čím neskôr súvisí schopnosť abstrakcie) – napríklad čo je to magnetizmus, svetlo, zvuk,

farba,...

si osvojili základy vedeckej terminológie a vedeli ju odlíšiť od bežnej, nevedeckej

komunikácie (s čím neskôr súvisí chápanie vedeckej systematiky), napríklad názvy rôznych druhov rastlín a živočíchov, ...

si osvojili vedomosti o vzťahoch živej a neživej prírody (s čím neskôr súvisí chápanie

ekologických a environmentálnych problémov), napríklad potravinové reťazce, ekosystematické vzťahy,...

si modifikovali obsahy vybraných pojmov, ktoré majú v bežnom živote nevedecký obsah

(s čím neskôr súvisí lepšia schopnosť modifikovať obsahy iných pojmov ako aj schopnosť

rozširovať a naopak zužovať aplikovateľnosť pojmov na javy a predmety) – napríklad

pojmy rozpúšťanie a roztápanie, hmotnosť, príťažlivosť, ...

Spolu s rozvojom poznatkového systému a spôsobov jeho obohacovania a modifikácie súvisí aj

rozvoj špecifických postojov, ktoré vedú žiaka uvedomelejšiemu využívaniu svojich vedomostí.

Učiteľ svojim správaním a najmä spôsobom myslenia vplýva na postoje dieťaťa. U žiaka sa tak v

postojovej oblasti rozvíjajú nasledovné charakteristiky:

Žiak dokáže vnímať spojitosť jeho prírodovedných poznatkov a vedy ako takej (prejaví sa najmä motiváciou k poznávaniu).

Žiak chápe význam vedy pre každodenný život a objektívne posudzuje pozitívne a

negatívne vplyvy vedy a jej produktov na prírodu a celkové životné prostredie (prejaví sa najmä dokonalejším chápaním vedeckej práce).

Žiak citlivo pristupuje k živej prírode (prejaví sa najmä praktickým prístupom k živým

organizmom).

Žiak vie, že každá skutočnosť je vysvetliteľná (prejaví sa najmä ústupom fantázie a preferenciou logických princípov myslenia).

Žiak dokáže meniť svoje predstavy o skutočnosti, ak je ovplyvňované logickou

argumentáciou (prejaví sa najmä rozvážnosťou a zdravým úsudkom v diskusiách).

Rozvoj poznatkového systému, rozvoj spôsobov nadobúdania a modifikácie poznatkov a rozvoj

špecifických postojov majú v edukačnom pôsobení učiteľa vzájomne ekvivalentnú hodnotu a

postavenie. Dieťa nezískava len poznatky, ale postupne sa stáva prírodovedne gramotným.

Obsah predmetu

Tematický celok Časová

dotácia

Slnko, Zem, planéty 16

Podmienky života na Zemi 14

Prírodné spoločenstvo -ekosystém 36

Spolu 66

Kľúčové kompetencie

sociálne komunikačné kompetencie

- súvislé vyjadrovanie k danej téme

- sústredenosť pri počúvaní

- používanie vhodných argumentov a vyjadrovanie svojho názoru

kompetencie v oblasti matematického a prírodovedného myslenia

- hľadanie vlastných a netradičných riešení

- rozvíjanie schopností objavovať, pýtať sa a hľadať odpovede

- ktoré smerujú k systematizácii poznatkov

kompetencie v oblasti informačných a komunikačných technológií

- ovládanie základných potrebných počítačových aplikácií

- jednoduchá komunikácia pomocou elektronických médií

- chápanie rozdielu medzi reálnym a virtuálnym svetom

kompetencie učiť sa

- schopnosť vybrať a hodnotiť získané informácie, spracovať ich a využiť vo

svojom učení a v iných činnostiach

kompetencie riešiť problémy

- navrhovanie riešení podľa svojich vedomostí a skúseností z danej oblasti

- overovanie správnosti riešenia pri nových problémoch

- riešenie konfliktov a problémov vo vzťahoch primeraným spôsobom

osobné, sociálne a občianske kompetencie

- smerovať k pozitívnemu sebahodnoteniu a sebadôvere

- dôležitosť ochrany svojho zdravia

- práva a povinnosti dieťaťa

- prijímanie a tvorenie nových nápadov

- spolupráca v skupine

- dobré medziľudské vzťahy

kompetencia vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry

- význam umenia a kultúry v živote

- ľudové tradície

- ovládanie základných pravidiel, noriem a zvykov

- etiketa spoločenského života

- kultúrne správanie

Stratégia vyučovania

Stratégie vyučovania kladú nároky na samostatnosť, tvorivosť a organizáciu práce učiteľa.

Využívanie stratégií umožňuje učiteľovi úspešne vyučovať a žiakovi úspešne sa učiť. Učiteľ

si formy a metódy vyberá a používa podľa svojho výberu tak, aby boli variabilné,

aktivizujúce, tvorivé a humanizujúce. Správne zvolenými metódami a formami práce vytvára

atmosféru , v ktorej sa žiak môže učiť bez strachu a stresu, podnecuje prirodzenú zvedavosť,

motivuje k aktívnemu učeniu, podporuje sebahodnotenie, aby žiak poznal svoje prednosti

i chyby, vytvára podmienky pre úspešnosť každého žiaka ako i pozitívnu pracovnú atmosféru.

Metódy

Motivačné metódy

motivačné rozprávanie (citové približovanie obsahu učenia),

motivačný rozhovor (aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov),

motivačný problém (upútanie pozornosti prostredníctvom nastoleného problému),

motivačnú demonštráciu ( vzbudenie záujmu pomocou ukážky).

Aktivizujúce metódy

diskusia (vzájomná výmena názorov, uvádzanie argumentov, zdôvodňovaní za účelom

riešenia daného problému),

situačná metóda (riešenie problémového prípadu reálnej situácie so stretom záujmov),

inscenačná metóda (sociálne učenie v modelovej predvádzanej situácii, pri ktorej sú

žiaci aktérmi danej situácie),

didaktické hry (sebarealizačné aktivity na uplatnenie záujmov, a spontánnosti),

kooperatívne vyučovanie (forma skupinového vyučovania založená na vzájomnej

závislosti členov heterogénnej skupiny).

Expozičné metódy

rozprávanie (vyjadrovanie skúseností a aktívne počúvanie),

vysvetľovanie (logické systematické sprostredkovanie učiva),

rozhovor (verbálna komunikácia formou otázok a odpovedí na vyjadrenie faktov,

konvergentných a divergentných otázok, otázok na pozorovanie, posúdenie situácie,

hodnotenie javov, rozhodovanie) beseda (riešenie aktuálnych otázok celým

kolektívom),

demonštračná metóda (demonštrácia obrazov, modelov),

pozorovanie (cielené systematické vnímanie objektov a procesov),

manipulácia s predmetmi (praktické činnosti, experimentovanie, pokusy, didaktická

hra),

inštruktáž (vizuálne a auditívne podnety k praktickej činnosti, vedenie žiakov

k chápaniu slovnému a písomnému návodu).

Problémové metódy

heuristická metóda (učenie sa riešením problémov založenom na vymedzení a rozbore

problému, tvorbe a výberu možných riešení a vlastnom riešení),

projektová metóda (riešenie projektu, komplexná praktická úloha, problém, téma,

ktorej riešenie teoretickou aj praktickou činnosťou vedie k vytvoreniu určitého

produktu),

Diagnostické metódy

pozorovanie

Formy

vyučovacia hodina (základného, motivačného, expozičného, fixačného, aplikačného,

diagnostického typu),

praktické aktivity a experimentovanie,

vychádzka (bezprostredné pozorovanie a poznávanie javov),

blokové vyučovanie,

samostatná práca žiakov,

práca vo dvojiciach,

skupinová práca,

samostatné učenie prostredníctvom informačnej a komunikačnej techniky

a experimentovanie (samostatné hľadanie, skúšanie, objavovanie).

Učebné zdroje

Učebné zdroje predstavujú pomôcky a prostriedky vo vyučovacom procese, ktoré sú

nositeľom učiva. Používanie učebných zdrojov vo vyučovacom procese súvisí s didaktickou

zásadou názornosti, vytvárania presnejších predstáv, pojmov. Predstavujú zdroj informácií

a vytvárania zručností a návykov žiakov, cestu ich motivácie, upevňovania a kontroly

nadobudnutých vedomostí, zručností a postojov. Majú funkciu spätnej väzby, motivačnú,

informačnú, precvičovaciu, aplikačnú a kontrolnú. Učebné zdroje používame podľa účelu

a spôsobu práce.

učebnice

pracovné listy

encyklopédie, odborné knihy a publikácie

prezentácie v PowerPoint

obrázkový materiál

prírodniny

nástenné tabule

internet

počítač

filmy a videá

stavebnice

Všeobecné zásady hodnotenia a klasifikácie predmetu

Predmetom hodnotenia vo výchovno-vzdelávacom procese sú najmä učebné výsledky žiaka,

ktoré dosiahol vo vyučovacom predmete v súlade s požiadavkami vymedzenými

v učebných osnovách, osvojené kľúčové kompetencie, ako aj usilovnosť, osobnostný rast,

rešpektovanie práv iných osôb, ochota spolupracovať a správanie žiaka podľa školského

poriadku. Hodnotenie slúži ako prostriedok pozitívnej podpory zdravého rozvoja osobnosti

žiaka.

Pri hodnotení výsledkov práce žiaka sa postupuje v súlade s:

výchovno-vzdelávacími požiadavkami vzdelávacích programov,

požiadavkami na rozvoj všeobecných kompetencií,

učebnými plánmi, učebnými osnovami a štandardami.

Žiaci sú hodnotení v súlade s METODICKÝMI POKYNMI Č. 22/2011 – z 1. MÁJA 2011

NA HODNOTENIE ŽIAKOV ZÁKLADNEJ ŠKOLY MŠVVaŠ SR.

Na hodine prírodovedy hodnotíme žiakov známkou.

V prírodovede sa budeme zameriavať na hodnotenie:

rozvoja abstraktného myslenia

aktívnu manipuláciu s materiálmi

schopnosť identifikovať podstatné znaky objektov a ich premenlivé znaky

schopnosť zovšeobecňovať na základe predchádzajúcich skúseností

schopnosť vyjadriť svoje predstavy o javoch

Formy hodnotenia:

1. Priebežné hodnotenie záujmu žiaka o daný predmet a aktivitu na vyučovacích hodinách

2. Hodnotenie osvojených poznatkov ústnou odpoveďou – najmenej 1 – krát za polročné

obdobie

3. Hodnotenie osvojených poznatkov písomnou formou najmenej 1– krát za polrok

Sú ohodnotené známkou a po zapísaní následne odovzdané žiakom. Nearchivujú sa.

Úspešnosť v % Známka

100 - 90 1

89 - 75 2

74 – 50 3

49 - 30 4

29 - 0 5

4. Hodnotenie projektových úloh

Pri hodnotení žiackych projektov vychádzame z nasledovných kritérií:

- dodržanie témy

- rozvíjanie témy, hĺbka, obrázkový materiál, použitie zdrojov, samostatnosť, tvorivosť,

nápaditosť, originalita

- estetická úroveň

Projekty žiakov hodnotíme slovne, výstavkou najlepších projektov a najlepšie aj motivačnou

známkou - 1.

Obsahový a výkonový štandard k predmetu Prírodoveda

pre 4. ročník

Tematický

celok

Počet

hodín

Téma Obsahový štandard Výkonový štandard Prierezové

témy

Slnko,

Zem,

planéty

obiehajúce

okolo

Slnka

16

Ako ľudia objavovali

tvar Zeme

Postupnosť názorov:

ako doska, ako koláč, objav moreplavcov, dôkaz

astronautov, tvar gule, glóbus.

Chronologicky vysvetliť, ako si ľudia predstavovali tvar Zeme.

ENV

Čo priťahuje všetky

veci?

gravitácia, gravitačné a magnetické pole a sila, ich

vzájomná podobnosť a odlišnosť

Žiak vie vysvetliť pôsobenie magnetickej a gravitačnej sily

a poznať rozdiel a podobnosť medzi nimi. ENV

Svetlo a tma – pohyby

Zeme

otáčanie Zeme okolo svojej osi , obiehanie okolo

Slnka

Opísať oba pohyby Zeme vo vesmíre /okolo Slnka a aj svojej

osi/. Vysvetliť dôsledky týchto pohybov a za aký čas obehne

okolo Slnka, okolo svojej osi. OZO

Slnko a jeho planéty

vesmír a vesmírne telesá

Slnko- stred slnečnej sústavy

Vymenovať planéty slnečnej sústavy a opísať pohyby planét

vzhľadom na Slnko.

Poznať rozdiel medzi planétou, hviezdou, kométou. ENV

Mesiac

Mesiac, družica / prirodzená umelá, osvetlenie

Mesiaca, fázy Mesiaca

Pomenovať a nakresliť tvar Mesiaca v rôznych fázach.

Vysvetliť prečo Mesiac nežiari, len odráža svetlo a prečo ho

vidíme len počas noci. OZO

Nočná obloha

Hviezdy, súhvezdia, Severka, čierne diery,

družice, meteority

Vyhľadať na internete požadované údaje. Vymenovať 3

súhvezdia. OSR, MDV

Počasie

Vietor, vlhkosť, teplota, búrky, zmena počasia,

poveternostná situácia, predpoveď počasia. Vysvetliť prečo sa mení počasie, ako vznikajú búrky. OZO

Tematický

celok

Počet

hodín

Téma Obsahový štandard Výkonový štandard Prierezové

témy

14

Prezentácia projektu

o vesmíre, planétach

a vesmírnych telesách Projekt na danú tému – prezentácia projektov.

Samostatne prezentovať získané poznatky.

TBZ

Podmienky

života na

Zemi

Slnečná energia

Slnečná energia, slnečné žiarenie, teplo, svetlo,

ročné obdobia, potravinový reťazec, fotosyntéza

Chápať potrebu slnečného žiarenia na Zemi, vysvetliť prečo je

potrava zdrojom energie. Vymenovať dva príklady

potravinového reťazca. ENV

Voda

Druhy: povrchová, podzemná, sladká, morská- ich

charakteristika,

Život vo vode, vodné prostredie.

Charakterizovať druhy vôd, ich rozdiely, výskyt, aké druhy

rastlín a živočích v nich žijú. OZO

Vzduch

Vzduch, plynná látka, zloženie vzduchu, plyny,

atmosféra, vietor, vákuum. Vie vymenovať zloženie vzduchu, chápe pojem atmosféra. OZO

Pôda

Pôda, zemská kôra, zloženie pôdy: živá, neživá

zložka, humus, rastliny, živočíchy a pôda

Vymenovať živé a neživé zložky pôdy,. Objasniť význam

pôdy pre človeka.

ENV

Rozmanitosť

podmienok života na

Zemi

Prostredie, podnebné pásma

Charakterizovať jednotlivé podnebné pásma a vymenovať dve

rastliny a dvoch živočíchov v každej oblasti.

OZO

Tematický

celok

Počet

hodín

Téma Obsahový štandard Výkonový štandard Prierezové

témy

36

Adaptácia živých

organizmov na životné

podmienky a ich

zmeny

Adaptácia je prispôsobenie sa, vhodné podmienky,

zmeny podmienok Vysvetliť dôsledky zmien životných podmienok na organizmy. ENV

Biotické faktory

prostredia

Biotický faktor – živý organizmus, rastliny,

živočíchy, huby a ich vzájomné vzťahy.

Chápať pôsobenie živých organizmov na prostredie a ako

ovplyvňuje výskyt živých organizmov v danom prostredí. ENV

Prírodné

spoločenstvo -

ekosystém

Štruktúra ekosystému,

rozmanité prírodné

spoločenstvá

Ekosystém, vzájomná závislosť, rozhovor,

priraďovanie a triedenie

Definovať prírodné spoločenstvo. Vedieť vymenovať druhy

prírodných spoločenstiev. ENV

Zadanie projektu

Zadanie projektu na tému prírodné spoločenstvo

Kooperovať a prezentovať zvolenú tému.

TBZ

Lúka ako prírodné

spoločenstvo

Bylina, liečivá rastlina, kvet, stavba tela byliny,

zvonček, králik, ďateliny, tráva, prvosienka,

skorocel, púpava Vymenovať päť rastlín na lúke a poznať stavbu ich tela. OZO

Lúka ako prírodné

spoločenstvo – hmyz

a ostatné živočíchy

Hmyz, stavba tela hmyzu, kobylka, lienka,

dážďovka, motýľ, pavúk, mucha, včela, krt, myš,

jašterica

Vymenovať aspoň päť druhov živočíchov a poznať stavbu tela.

ENV, OZO

Tematický

celok

Počet

hodín

Téma

Obsahový štandard

Výkonový štandard

Prierezové

témy

Prírodné

spoločenstvo

-ekosystém

36

Les ako prírodné

spoločenstvo-

vychádzka Les, zložky lesa, pozorovanie lesa Poznať a opísať rastliny a živočíchy v lese. ENV

Les ako prírodné

spoločenstvo –lesný

porast a plody

Rastliny, huby, jahoda, ostružina, černica,

ľuľkovec, borievka, lieska, baza, bleduľa, pľúcnik,

kry jedovaté, jedlé

Poznať druhy jedlých a jedovatých plodov a húb, poznať dve

lesné byliny a kry ENV, OZO

Les ako prírodné

spoločenstvo - stromy

Ihličnaté a listnaté stromy: smrek, jedľa, borovica,

smrekovec, buk, dub, javor, breza, lipa Vymenovať a opísať tri ihličnaté a tri listnaté stromy. ENV

Les ako prírodné

spoločenstvo -

živočíchy

Život mravcov, lesný hmyz, lesné vtáctvo , drobné

a iné živočíchy, lovná zver

Poznať spôsob života mravca hôrneho resp. iného živočícha.

Vymenovať niekoľko druhov lovnej zvery a lesných vtákov. OZO

Les ako prírodné

spoločenstvo -

význam lesa

Ťažba dreva, zber lesných plodov, poľovanie,

zásobáreň kyslíka, oddych, lesné škôlky, ochrana

lesa Vysvetliť význam lesov pre život človeka a ochranu lesov. ENV

Rybník ako prírodné

spoločenstvo – vodné

a vlhkomilné rastliny

Lekno biele a záružlie močiarne, stavba tela

a spôsob života

Vedieť opísať stavbu tela a spôsob života dvoch vybraných

rastlín.

ENV, OZO

Tematický

celok

Počet

hodín

Téma Obsahový štandard Výkonový štandard Prierezové

témy

Prírodné

spoločenstvo

-ekosystém

36

Rybník ako prírodné

spoločenstvo –

živočíchy vôd

Kapor, štuka, mlok, žaby, opis stavby tela rýb

a obojživelníkov

Opísať stavbu tela a spôsob života rýb a obojživelníkov.

Poznať niekoľko živočíchov vo vode a pri vode. ENV

Rybník ako prírodné

spoločenstvo –

živočíchy žijúce pri

vode Kačica divá, stavba tela, spôsob života, Opísať stavbu tela kačice divej a spôsob jej života. ENV

More ako prírodné

spoločenstvo – drobní

obyvatelia mora a

rastliny

More, slaná voda, chobotnica, sépia, morský

koník, sasanka, planktón, koral, riasa Poznať niekoľko morských bezstavovcov a jednu rastlinu. OZO

More ako prírodné

spoločenstvo- ryby

a ostatné živočíchy

Ryby- stavba tela a spôsob života rýb v mori,

predátori- dravce, iné morské živočíchy v mori Vymenovať niekoľko rýb a iných morských živočíchov. ENV

Zmeny ekosystému

Narušenie rovnováhy, chýbanie niektorej zložky

ekosystému, premnoženie Vymenovať príčiny zmien v eskosystéme ENV

Tematický

celok

Počet

hodín

Téma Obsahový štandard Výkonový štandard Prierezové

témy

Prírodné

spoločenstvo

-ekosystém

36

Prírodniny a ľudské

výtvory Prírodniny – živé a neživé, ľudské výtvory

Charakterizovať prírodniny, vymenovať dve živé a neživé

prírodniny a dva ľudské výtvory. OZO

Prezentácia projektov

na tému: Prírodné

spoločenstvo

Prezentácia projektov na tému: Prírodné

spoločenstvo Odprezentovať získané poznatky. RLK, TBZ

Opakovanie Zhrnutie celoročného učiva Sebahodnotenie OSR

Prierezové témy:

OZO- Ochrana života a zdravia

ENV- Enviromentálna výchova

MDV- Mediálna výchova

MUV- Multikultútna výchova

OSR- Osobnostný a sociálny rozvoj

DOV- Dopravná výchova

TBZ- Tvorba projektu a prezentačné zručnosti

RLK- Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra

VMR- Výchova k manželstvu a rodičovstvu