univerzita komenskÉho v bratislave - lanovky.skzimn cestovn ruchu na slovensku vo v eobecnosti,...

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVEPrírodovedecká fakulta

Katedra humánnej geografie a demogeografie

Transformácia ly iarskych stredísk na Slovensku(so zameraním na strediská v Slovakia Ski Regione)

Bakalárska práca

Marián EV ÍK

tudijn odbor 4.1.35 Geografia

Vedúci bakalárskej práce: Mgr. Eva D UPINOVÁ, Phd.

BRATISLAVA 2007

Prehlásenie

estne prehlasuje, e som predlo enú bakalársku prácu spracoval samostatne spou itím uvedenej literatúry a al ích informa n ch zdrojov.

V Bratislave, 11.6. 2007 ..........................................

Po akovanie

Moja v aka patrí vedúcej práce Mgr. Eve D upinovej, Phd, za vedenie a rady. Taktie by somrád po akoval marketingovému mana érovi ly iarskeho strediska Donovaly Ing. MiroslavoviDobrotovi a predov etk m JUDr. Petrovi Br ákovi- redaktorovi serveru www.lanovky.sk zacenné informácie a pripomienky.Osobitné po akovanie patrí mojej rodine a najbli ím, ktorí ma podporovali a bez nich by som tonedokázal.

ABSTRAKT

Marián ev ík: Transformácia ly iarskych stredísk na Slovensku so zameraním na

zdru enie Slovakia Ski Region

Univerzita Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta, Katedra humánnej geografie

a demogeografie

Bakalárska práca, 69 strán, 19 príloh, 2007

V roku 2006 na Slovensku vzniklo zdru enie Slovakia Ski Region s cie om podporova

rozvoj zimného cestovného ruchu a ly iarskych stredísk na Slovensku. Táto práca analyzuje

ly iarske strediská v zdru ení, ich históriu a zmeny (najmä v kontexte so zmenami politického

re imu). Sna í sa aj o zhodnotenie plánovan ch aktivít zdru enia Slovakia Ski Region ako aj

samotn ch stredísk. Charakterizuje tie zimn cestovn ruchu na Slovensku vo v eobecnosti,

jeho prírodné predpoklady, v voj, sú asn stav a tie mo nosti al ieho rozvoja v budúcnosti.

K u ové slová: Slovakia Ski Region, ly iarske stredisko, zmeny stredísk, rozvoj, investície

ABSTRACT

Marián ev ík: Transformation of Slovak ski resorts with bearin on Slovakia Ski

Region association

Comenius University in Bratislava, Faculty of Narural Sciences, Department of Human

Geography and Demogeography.

Bachelor work, 69 sites, 19 supplements, 2007

The Slovakia Ski Region association was found in 2006. This association supports

development of ski resort and winter tourism in Slovakia. This work analyzes ski resorts in

association, their history and changes (in connection with the changes of policy schedule).

Bachelor work tries to evaluate planned activities of Slovakia Ski Region and also each resorts

association. Winter tourism in Slovakia, his natural conditions, development, actual case and

possibilities of future improvement are characterized in general practise.

Key words: Slovakia Ski Region, ski resort, transformations of resorts, development,

investment

Obsah

Zoznam príloh . . . . . . . . . 7

1 Úvod . . . . . . . . . . 8

2 Cestovn ruch a ly ovanie na Slovensku . . . . . 9

2.1 Cestovn ruch, cestovn ruch na Slovensku . . . . 9

2.2 Fyzicko- geografické predpoklady

rozvoja zimn ch portov na Slovensku . . . . . 12

2.3 História ly ovania a ly iarskych stredísk na Slovensku . . . 15

2.3.1 V voj vlastníckych vz ahov . . . . . . . 17

2.3.2 Rozvoj ly iarskych stredísk po roku 2000 . . . . . 18

2.4 Zdru enie Lavex . . . . . . . . 19

2.5 Kategorizácie ly iarskych stredísk. . . . . . 20

2.5.1 Kategorizácia v rokoch 1991-1992 . . . . . . 20

2.5.2 Kategorizácia v roku 2002 . . . . . . . 20

2.5.3 Kategorizácia v roku 2006 . . . . . . . 21

3 Zdru enie Slovakia Ski Region . . . . . . 22

3.1 Vznik, charakteristika a ciele zdru enia . . . . . 22

3.2 Ly iarske strediská v zdru ení . . . . . . 23

3.3 Donovaly . . . . . . . . . 25

3.3.1 Poloha . . . . . . . . . . 25

3.3.2 Fyzicko- geografické predpoklady a ochrana krajiny . . . 25

3.3.3 Realiza né predpoklady . . . . . . . 26

3.3.4 História a zmeny strediska po privatizácii . . . . . 26

3.3.5 Sú asn stav . . . . . . . . . 27

3.3.6 Plány do budúcnosti . . . . . . . . 28

3.4 Jasná . . . . . . . . . . 29

3.4.1 Poloha . . . . . . . . . . 29




3.4.5 Sú asn stav . . . . . . . . . 32


3.5 trbské Pleso . . . . . . . . . 34

3.5.1 Poloha . . . . . . . . . . 34




3.5.5 Sú asn stav . . . . . . . . . 36


3.6 Tatranská Lomnica, Star Smokovec . . . . . 38

3.6.1 Poloha . . . . . . . . . . 38




3.6.5 Sú asn stav . . . . . . . . . 41


3.7 Ve ká Ra a . . . . . . . . . 42

3.7.1 Poloha . . . . . . . . . . 42




3.7.5 Sú asn stav . . . . . . . . . 45


4 Zhodnotenie . . . . . . . . . 47

4.1 Transformácia ly iarskych stredísk . . . . . 47

4.2 Zhodnotenie zdru enia . . . . . . . 48

4.3 al ie formy spolupráce slovensk ch ly iarskych stredísk . . 50

4.4 Zhodnotenie zimného cestovného ruchu na Slovensku . . . 51

5 Záver . . . . . . . . . . 54

Pou itá literatúra . . . . . . . . . 55

Prílohy . . . . . . . . . . 59

Zoznam príloh

Tabu ky:

Tabu ka 1: V voj po tu zahrani n ch náv tevníkov a po tu prenocovaní

v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu na Slovensku

v rokoch 1993-2004. . . . . . . . prílohy

Tabu ka 2: Skladba zahrani n ch netranzitn ch náv tevníkov v roku 2005 . str. 11

Tabu ka 3: V voj po tu osobn ch horsk ch dopravn ch zariadení na Slovensku str. 17

Tabu ka 4: Preh ad lanoviek postaven ch na Slovensku po roku 2000 . . prílohy

Tabu ka 5: Vízie rozvoja Slovakia Ski Regionu . . . . . str. 23

Tabu ka 6: Charakteristika ly iarskych stredísk v Slovakia Ski Regione . str. 24

Tabu ka 7: Porovnanie ly iarskych stredísk Slovakia Ski Regionu

s ostatn mi 4- a 5- hviezdi kov mi strediskami na Slovensku . prílohy

Tabu ka 8: Teplotné a snehové pomery na Donovaloch v zimnom období . str. 26

Tabu ka 9: Teplotné a snehové pomery v Jasnej v zimnom období . . str. 30

Tabu ka 10: Teplotné a snehové pomery na trbskom Plese v zimnom období . str. 35

Tabu ka 11: Teplotné a snehové pomery v Tatranskej Lomnici

a Starom Smokovci v zimnom období . . . . str. 39

Mapy:

Mapa 1: Poloha stredísk Slovakia Ski Regionu v rámci Slovenska . . prílohy

Mapa 2: Ly iarske stredisko Donovaly . . . . . prílohy

Mapa 3: Ly iarske stredisko Jasná . . . . . . prílohy

Mapa 4: Ly iarske stredisko Jasná- juh . . . . . prílohy

Mapa 5: Ly iarske stredisko Star Smokovec . . . . prílohy

Mapa 6: Ly iarske stredisko Tatranská Lomnica . . . . prílohy

Mapa 7: Ly iarske stredisko trbské Pleso . . . . . prílohy

Mapa 8: Ly iarske stredisko Ve ká Ra a . . . . . prílohy

1 Úvod

Ka d z nás u azda po ul oklie tenú vetu o ve kom potenciáli Slovenska pre rozvoj

cestovného ruchu. Tento potenciál v ak, aj napriek zvy ujúcej sa aktivite subjektov pôsobiacich

v cestovnom ruchu, zostáva stále nevyu it . Jednou z mo ností ako zv i atraktivitu Slovenska

v zimnej sezóne je aj roz irovanie a modernizácia ly iarskych stredísk. Najmä po roku 2000 sa na

Slovensku r chlym tempom budujú nové lanovky, zasne ovacie systémy, i rôzne doplnkové

slu by v ly iarskych strediskách. Táto práca analyzuje postavenie ly ovania v cestovnom ruchu

Slovenska, jeho prírodné predpoklady, v voj, zmeny a sú asn stav. Taktie sa sna í na rtnú

mo nosti rozvoja ly iarskych stredísk v budúcnosti. Detailnej ie opisuje rozvoj ly iarskych

stredísk, zmeny, ktor mi pre li v posledn ch rokoch a plány do budúcnosti na príklade stredísk

Slovakia Ski Regionu- zdru enia najvä ích podnikate sk ch subjektov pôsobiacich v tejto

oblasti. Zdru enie je zamerané predov etk m na podporu, ochranu a presadzovanie

hospodárskych záujmov svojich lenov. Anal za jednotliv ch prvkov vo v eobecnej rovine

ly iarskych stredísk na Slovensku ako aj v detailnej om poh ade na strediská v Slovakia Ski

Regione vyústila do zhodnotenia potenciálu a mo ností al ieho v voju stredísk ako celého

zdru enia.

O problematiku priestorového roz irovania a modernizácie ly iarskych stredísk sa

zaujímam u nieko ko rokov, o spolu so zá ubou v ly ovaní a turistike dalo základ my lienke

napísania tejto bakalárskej práce. Na Slovensku ch ba odborná literatúra venujúca sa tejto téme,

vä ina materiálov má propaga n v znam alebo charakter turistick ch sprievodcov. Táto práca

sa nesna í nahradi ch bajúcu literatúru, len sumarizuje v voj, zmeny a plány do budúcnosti

v niektor ch strediskách.

Vä inu náv tevníkov ly iarskych stredísk zaujíma len ich vybavenie vo forme vlekov,

lanoviek, technického zasne ovania, i in ch slu ieb. Ke e práca nie je zameraná na tieto

informácie (aj ke pre celkové vykreslenie strediska ich obsahuje), jej vyu itie vidím najmä

v roz írení vedomostí úzkej skupiny udí detailnej ie sa zaujímajúcich o túto problematiku.

2 Cestovn ruch a ly ovanie na Slovensku

2.1 Cestovn ruch

Pre potreby tejto práce je vhodné definova pojem cestovn ruch, jeho formy, druhy

a základné predpoklady jeho rozvoja

Definícia cestovného ruchu je ve mi zlo itá úloha. V podstate existuje nieko ko viac, i

menej zlo it ch definícii od rôznych autorov. Ka d autor sa sna í polo i cestovn ruch do

svojho odboru, preto existuje nieko ko definícií cestovného ruchu z ekonomického,

sociologického, i geografického h adiska. Zdru enie vedeck ch expertov cestovného ruchu

AIEST (Association Internationale des Experts Scientifiquees de Tourisme) cestovn ruch

definuje ako súbor v etk ch javov a vz ahov, ktoré vypl vajú z cestovania a pobytu osôb mimo

obvyklého bydliska a pracoviska a nie sú motivované trvalou zárobkovou innos ou alebo

usadením.

Za iatky cestovného ruchu kladú autori vä inou do staroveku a jeho za iatky sa via u

predov etk m kúpe né centrá. Masívny rozvoj cestovného ruchu v ak nastal a v druhej polovici

20. storo ia, odkedy je aj pova ovan za odvetvie hospodárstva.

Ka d súbor potrieb má ur itú svoju charakteristiku, ktorá sa premieta v osobitn ch

po iadavkách pre dosiahnutie daného ú itkového efektu. Ten je rozhodujúcim inite om, pod a

ktorého rozli ujeme jednotlivé formy cestovného ruchu (Kolektív, 2001). Teoreticky teda mo no

vy leni nasledovné formy cestovného ruchu (i ke reálne sa asto kombinujú):

- rekrea n

- kultúrno- poznávací

- nábo ensk

- kúpe n a lie ebn

- portovo- turistick

- po ovnícky a loveck

- po nohospodársky (agroturizmus)

- incentívny

o exkurzie a odborné tematické zájazdy

o kongresov cestovn ruch

- zá itkov

- nákupn

- ekoturizmus

Cestovn ruch podlieha neustálym zmenám v dôsledku oho sa objavujú jeho stále nové

druhy. Druhy cestovného ruchu sa dajú rozdeli pod a rôznych kritérií:

- pod a miesta realizácie

¬ domáci (realizuje sa na území Slovenska)

¬ zahrani n cestovn ruch (realizuje sa v zahrani í)

- pod a príchodu náv tevníkov

¬ aktívny (nav tívenému miestu z neho plynú príjmy)

¬ pasívny (vycestovanie ú astníka do prijímacieho miesta)

- pod a d ky trvania

¬ krátkodob (do 3 dní)

¬ strednodob (3- 6 dní)

¬ dlhodob (viac ako 6 dní)

- pod a po tu zú astnen ch osôb

¬ individuálny

¬ hromadn

- pod a spôsobu organizácie

¬ vo n (ka d si sám organizuje svoj pobyt)

¬ viazan (ú astník je viazan ur it mi podmienkami, napr. detské tábory, kúpe ná

li ba)

- pod a asového vyu itia územia

¬ trval (miesto je vyu ité celoro ne- napr. kúpele)

¬ sezónny (napr. ly iarske strediská)

- pod a toho, i je ú astník v mieste realizácie ubytovan

¬ bez pobytu

¬ s pobytom

initele rozvoja a rozmiestnenia cestovného ruchu sa dajú rozdeli do troch hlavn ch

kategórií- selektívne podmienky, lokaliza né podmienky a realiza né podmienky. Za selektívne

podmienky (predpoklady), ktoré stimulujú vznik cestovného ruchu na úrovni dopytu, sa pova ujú

politické faktory, ivotná úrove , procesy urbanizácie a ivotné prostredie, ale aj reklama

a propagácia. Lokaliza né predpoklady sú initele, ktoré vytvárajú mo nosti pre lokalizáciu

cestovného ruchu a delia sa na prírodné (fyzicko- geografické) a spolo enské (humánno-

geografické). Z prírodn ch podmienok sú to najmä klimatické, hydrologické, geomorfologické

pomery a rastlinstvo a ivo í stvo. Zo spolo ensk ch podmienok sú to kultúrno- historické

pamiatky, kultúrne zariadenia a podujatia, portové a zabavné zariadenia a podujatia. Realiza né

predpoklady umo ujú realizáciu cestovného ruchu a zah ajú v sebe dopravu, ubytovacie

a stravovacie kapacity. V znam cestovného ruchu spo íva v jeho rekrea no- zdravotnej funkcii

a tie ekonomickej funkcii ( as tvorby HDP) tátu.

2.1.1 Cestovn ruch na Slovensku

Na Slovensku sa u nieko ko rokov hovorí o ve kom potenciáli pre rozvoj cestovného

ruchu. Napriek tomu tatistiky hovoria len o ve mi miernom náraste po tu náv tevníkov

v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu. V voj v rokoch 1993- 2004 dokumentuje tabu ka

1. Po et turistov sa v období 1993- 2004 zv il z 1 448 087 na 3 244 485, av ak nie v ka dom

roku bol zaznamenan nárast tohto po tu, v období 2002- 2004 to bol dokonca pokles. Najvä í

po et ubytovan ch turistov bol zaznamenan v roku 2002 a to bezmála 3,5 milióna. Dôle it je

tie priemern po et stráven ch dní, ktor sa v roku 2005 pohyboval na úrovni 3,3 d a.

Táto tatistika v ak zoh ad uje iba náv tevníkov v ubytovacích zariadeniach cestovného

ruchu. Nie sú tu zahrnutí jednod oví turisti, tzv. pasanti, ktorí prichádzajú na Slovensko najmä

v zimnom období. Ide predov etk m o jednod ov ch esk ch a po sk ch ly iarov zo severn ch

a severozápadn ch príhrani n ch oblastí. V zimnom období tvoria títo náv tevníci (jednod oví

netranzitní) 31,8% v etk ch zahrani n ch náv tevníkov prechádzajúcich hranice Slovenska.

Národnostnú truktúru t chto náv tevníkov v roku 2005 objas uje tabu ka 2.

Tabu ka 2: Skladba zahrani n ch netranzitn ch náv tevníkov v roku 2005

Krajina podiel v zime (%) podiel v roku 2005 (%)eská republika 34,2 37,8

Ma arsko 18,9 17,6

Po sko 17,5 19

Nemecko 10,5 7,9

Rakúsko 5,6 6

Ukrajina 2,9 3

Ostatní 10,4 8,7zdroj: Aktívny zahrani n cestovn ruch na Slovensku v roku 2004-

v berové tatistické zis ovanie (2005)

Zahrani ní náv tevníci sa na Slovensku orientujú najmä na Bratislavsk región, ktor sa

podie a takmer 25% na aktívnom cestovnom ruchu Slovenska. Zaujímavé je, e za Bratislavsk m

regiónom sú bez vä ích rozdielov zoradené Tatransk (10,5%), Severopova sk (9,3%),

Oravsk (8,4%) a Podunajsk región (8,1%). Napriek vysokej atraktivite zatia Tatransk región

trochu zaostáva za o akávaniami.

2.2 Fyzicko- geografické predpoklady rozvoja zimn ch portov na Slovensku

V predchádzajúcej kapitole sme sa venovali teórii cestovného ruchu, kde sme uviedli tri

základné kategórie predpokladov cestovného ruchu. Ke e prvotn m a dá sa poveda , e aj

hlavn m determinantom pre rozvoj ly iarskych stredísk sú prírodné lokaliza né predpoklady, v

nasledujúcej kapitole sa budeme sna i objasni hlavné initele rozvoja ly iarskych stredísk na

Slovensku.

Táto práca sa venuje predov etk m strediskám zjazdového ly ovania. Otrubová (1996)

hovorí o tyroch inite och, ktoré majú rozhodujúcu úlohu pri vyu ití priestoru pre zimné porty,

a ktor mi pod a nej sú reliéf, klíma, vodstvo a rastlinstvo. Z t chto tyroch inite ov sa za

primárne determinanty rozvoja ly iarskych stredísk dajú pova ova reliéf a klíma. A

v poslednom ase sa objavuje potreba dobr ch hydrologick ch podmienok, najmä kvôli

technickému zasne ovaniu, ktoré zohráva, ím alej, t m v znamnej iu úlohu pri tvorbe

snehovej pokr vky v ly iarskych strediskách. Rastlinstvo takmer nevpl va na lokalizáciu

ly iarskych stredísk. Aj ke Otrubová (1996) argumentuje, e hrúbka snehovej pokr vky je

ni ia v zóne ihli natého lesa ako v lese listnatom, preto e ihli nany zachytávajú viac snehu, dá

sa tento faktor pova ova za málo v znamn , ke e zjazdovky sú vo vä ine prípadov odlesnené

a tvoria ich trvalé trávne porasty.

Venujme preto pozornos hlavne vlastnostiam reliéfu a klimatick m podmienkam. Mariot

(1983) uvádza es základn ch charakteristík, ktoré vyjadrujú rôzne vlastnosti reliéfu a majú

vplyv na roz írenie a kvalitu podmienok pre rozvoj cestovného ruchu:

- nadmorskú v ku územia

- relatívnu v kovú lenitos reliéfu

- stredn uhol sklonu reliéfu

- expozíciu reliéfu

- v skyt kontrastn ch foriem reliéfu (atraktívnych z h adiska cestovného ruchu)

- estetickú hodnotu v h adov do okolia

Z t chto sú pre rozvoj ly iarskych stredísk dôle ité najmä prvé tyri charakteristiky. Vo

v eobecnosti práve nadmorská v ka má najdôle itej iu úlohu. Od nadmorskej v ky sa odvíjajú

napríklad klimatické podmienky, vysoká nadmorská v ka navy e doká e potla i iné

nepriaznivé faktory, napríklad ju nú orientáciu zjazdoviek. Ve v aka vysokej nadmorskej v ke

trvá ly iarska sezóna na Slovensku najdlh ie práve v strediskách s ju ne a juhov chodne

orientovan mi zjazdovkami ( trbské Pleso, Chopok- Kosodrevina, ale najmä Tatranská

Lomnica- Lomnické sedlo). Tento fakt vypl va z tzv. teplotného gradientu- zo zni ovaním

teploty v priemere o 0,6°C na ka d ch 100 v kov ch metrov. Relatívna v ková lenitos

reliéfu (prev enie) ide ruka v ruke so stredn m uhlom sklonu a spolu tak ovplyv ujú najmä

d ku zjazdoviek. Najdlh ie zjazdovky majú spravidla najvä ie prev enie, musí sa v ak dodr a

ur itá rovnováha medzi prev ením a sklonom trate. asto krát sa stretávame s dlh mi

zjazdovkami s mal m prev ením (t m pádom aj mal m sklonom), kde sa ly iari musia odrá a

pali kami alebo tzv. „kor u ova “ aby udr ali r chlos . Naopak zjazdovka nemô e by na svahu

s extrémnym prev ením na krátkej vzdialenosti, preto e tam hrozí vysoké nebezpe enstvo úrazu

aj pre skúsen ch ly iarov. V súvislosti so stredn m uhlom sklonu Mariot (1983) uvádza, e

optimálny sklon pre zjazd je 10°- 20°, pre slalom 20°- 30°. So sklonom zjazdovky bezprostredne

súvisí aj náro nos trate, odstup ovaná do troch medzinárodne uznávan ch kategórii- ahké

zjazdovky (ozna ované modrou farbou), stredne a ké ( ervená) a a ké ( ierna). V znamn

vplyv na lokalizáciu ly iarskych stredísk má, predov etk m v ni ie polo en ch územiach, aj

expozícia reliéfu vo i svetov m stranám. Najvhodnej ie sú pritom severne orientované svahy,

ktoré sú v zime len málo oslnené a t m pádom sa na nich dlh ie udr í snehová pokr vka. V etky

ly iarske strediská sa pritom v rámci mo ností sna ia orientova práve na severné svahy. V skyt

kontrastn ch foriem reliéfu a estetická hodnota v h adov majú len doplnkov charakter

a pomáhajú zv i atraktivitu územia. V tomto smere majú v hodu najmä tatranské

a nízkotatranské strediská ( adovcov reliéf), i Vrátna (braln reliéf Rozsutcov, Sokolieho, i

Ties av)

Vhodné klimatické podmienky sú základom rozvoja ka dého strediska. V tejto

problematike Mariot (1983) vy lenil sedem faktorov, ktoré vpl vajú na rozvoj cestovného ruchu:

- teplota vzduchu

- snehová pokr vka

- slne n svit

- hmly

- veternos

- zrá ky

- klimatické inverzie

Z t chto faktorov majú pre rozvoj ly iarskych stredísk minimálny vplyv slne n svit,

hmly a klimatické inverzie. Teplota vzduchu je ve mi dôle itá veli ina- jednak kvôli udr aniu

snehovej pokr vky a tie kvôli mo nosti technického zasne ovania. Aj ke sú asné zasne ovacie

systémy doká u produkova sneh u pri hrani n ch teplotách bodu mrazu, stále platí, e najlep ie

teploty pre technické zasne ovanie sú pod -4, -5°C. Vhodnos pre lokalizáciu ly iarskeho

strediska na sledovanom území nám pomáhajú ur i ukazovate priemernej ro nej teploty

vzduchu, ale najmä priemernej teploty vzduchu v januári. Priemerná teplota vzduchu v januári

v najv znamnej ích slovensk ch strediskách je len zriedkavo vy ia ako -5°C. Rovnako dôle ité

ukazovatele sú tzv. mrazové (dni s minimálnou teplotou menej ako 0°C) a adové dni (dni, ke

teplota nevystúpi nad 0°C). Faktor snehovej pokr vky v sú asnosti (pri optimálnych teplotn ch

podmienkach) stráca svoj v znam, aj ke vä ina ly iarskych stredísk sa stále spolieha

predov etk m na prírodnú snehovú pokr vku. Samozrejme ide aj o ekonomickú stránku veci, ke

pri dostato nej prírodnej snehovej pokr vke u etrí stredisko ve kú as prostriedkov na spotrebe

vody a elektrickej energie pri prevádzke sne n ch diel, i na obsluhe t chto zariadení.

Najdôle itej ie ukazovatele pre snehovú pokr vku sú jej priemerná v ka a priemern po et dní

so snehovou pokr vkou. Priemerná v ka snehovej pokr vky v ly iarskych strediskách sa

pohybuje vzh adom na rôzne faktory (najmä nadmorskú v ku, i náveternos ) v rozpätí od 25

cm v dolinách do pribli ne 350 cm. Tradi ne najvy iu snehovú pokr vku dosahujú strediská

Lomnické sedlo, Chopok- Kosodrevina, Martinské hole, i Vrátna- Chleb. Po et dní so snehovou

pokr vkou (v ka snehu 1 cm a viac) v najvä ích slovensk ch strediskách neklesá pod 100 dní,

v najvy ích polohách sa mô e snehová pokr vka udr a po cel rok. D ka slne ného svitu pri

lokalizácii zimn ch stredísk nezohráva prakticky iadnu úlohu, nijak zásadne neovplyv uje

kvalitu ly ovania. V skyt hmiel má taktie minimálny vplyv, a aj ke sú relatívne asté dni

s touto poveternostnou situáciou, vä inou je to ráno a v priebehu d a sa hmla rozplynie. Naopak

veternos znamená pre mnoh ch prevádzkovate ov krátenie tr ieb, ke e lanovky mô u premáva

iba do ur itej prípustnej r chlosti vetra (spravidla do 15 m/s). Toto spôsobuje problémy najmä vo

vysok ch polohách- Chopok, Lomnické sedlo, at . Da ové zrá ky sú pre rozvoj cestovného

ruchu negatívnym javom, o v ak neplatí o snehov ch zrá kach, tieto sú strediská mimoriadne

dôle ité, preto e ako som spomínal aj strediská s vybudovan m umel m zasne ovaním sa stále

spoliehajú hlavne na prírodné snehové zrá ky. Klimatické inverzie nemajú zásadn vplyv na

rozvoj zimn ch stredísk, aj ke tie mô u ma ist estetick efekt (slne ná ranná ly ova ka nad

zahmlen m údolím).

Celkovo sa dajú fyzicko- geografické podmienky na Slovensku charakterizova ako

priaznivé pre ly ovanie. Prevádzkovatelia navy e ani hrozbu globálneho otep ovania nevidia a

tak nepriaznivo. a ko poveda , kde sa kon ia kvalitné podmienky pre ly ovanie, zatia v ak

platí, e sa rozvíjajú aj strediská, ktoré nemajú vysokú nadmorskú v ku, ktorá má zrejme

najvä í vplyv podmienky v danej lokalite (napr. Ve ká Ra a 630- 1050 m n. m., Val ianska

dolina 510- 830 m n. m., Jasenská dolina 540- 770 m n. m.).

2.3 História ly ovania a ly iarskych stredísk na Slovensku

Rozvoj ly ovania ako portového odvetvia sa datuje pribli ne do roku 1860, kedy nastal

prelom medzi ly ovaním ako ú itkovou innos ou u ah ujúcou ivot lovcom, sedliakom, i

vojakom v chladn ch oblastiach a ly ovaním ako portovou a rekrea nou aktivitou obyvate ov.

Aj ke najstar ia ly a z doby pribli ne 2500 rokov p. n. l. sa na la v Hotingu vo védsku

(Kulhánek, 1989), za v eobecnú kolísku a zakladajúcu krajinu ly ovania je pova ované susedné

Nórsko. Odtia sa ly ovanie roz írilo takmer do celého sveta.

Na Slovensko priniesol prvé ly e lekárnik Cordidesz v roku 1865, al ie v roku 1875 dr.

Szontagh. Organizované ly ovanie na Slovensku je spájané s nemeck m turistick m spolkom

Karpathenverein, ktor sídlil v podtatranskom Ke marku a rozvíjal ly ovanie v oblasti Vysok ch

Tatier. Ly ovanie bolo doménou najmä majetnej ích nemeck ch a ma arsk ch ob anov. Pod a

Terez áka (1997) boli Vysoké Tatry za iatkom 20. storo ia známou ly iarskou oblas ou

a prebiehali tu dokonca prvé ly iarske v cviky pre hostí ubytovan ch v tatransk ch hoteloch.

Postupne sa ly ovaniu za alo venova oraz viac udí, v roku 1910 sa u ly iari objavovali aj

mimo Vysok ch Tatiar, najmä v okolí Kremnice, Liptovského Mikulá a, i Banskej Bystrice.

Prvou slovenskou ly iarskou organizáciou bol Tatransk turistick spolok v Liptovskom

Mikulá i. Z ly iarskych disciplína sa rozvíjal najmä beh na ly iach a skok na ly iach. V roku

1920 sa konali majstrovstvá SR v ly ovaní prv krát na Slovensku, na trbskom Plese. V roku

1926 bol v Starom Smokovci zalo en portov klub Vysoké Tatry, ktor sa zaslú il o prv

v znamn zápis Slovenska do kroniky svetového ly ovania zorganizovaním majstrovstiev sveta

v klasickom ly ovaní v roku 1935 na trbskom Plese (Kulhánek, 1989).

Zjazdové ly ovanie v ak zaznamenalo masívnej í rozvoj a s v stavbou horsk ch

dopravn ch zariadení. Prvou lanovkou na Slovensku bola pozemná lanovka zo Starého

Smokovca na Hrebienok, v prevádzke od roku 1908. Neskôr pribudli lanovky v oblasti

Tatranskej Lomnice, prvou visutou lanovkou bola lanovka z Tatranskej Lomnice na Skalnaté

Pleso vybudovaná spolu so zjazdovkou v roku 1937, neskôr a na Lomnick tít (1940). V zime

1936/1937 bola zárove vyzna ená a daná do prevádzky prvá zjazdová tra zo Skalnatého Plesa

do Tatranskej Lomnice. Prvé dopravné zariadenie, ktoré slú ilo peciálne ly iarom bol prv

elektricky pohá an vlek na Slovensku zo trbského Plesa na Solisko s d kou 3 km postaven

a uveden do prevádzky v roku 1943. Ten bol v prevádzke a do roku 1970, kedy bol v súvislosti

s konaním al ích majstrovstiev sveta v ly ovaní vymenen za dvojseda kovú lanovku.

Medzit m sa na Slovensku rozvíjali aj iné ly iarske strediská, v povojnovom období (od roku

1949) najmä Jasná v Nízkych Tatrách. V roku 1957 bola lanovkou sprístupnená aj momentálne

najvy ie polo ená ly iarska zjazdovka na Slovensku od Skalnatého plesa do Lomnického sedla

1800- 2200 m n. m. V 60. rokoch 20. storo ia nastal dynamick rozvoj ly iarskych stredísk vo

v etk ch vy ích pohoriach Slovenska. V roku 1964 bolo na Slovensku evidovan ch celkovo 49

dopravn ch zariadení (11 lanoviek a 38 vlekov), pri om do roku 1970 sa ich po et zv il na 227,

ke sa po et lanoviek zv il na 14, ale narástol najmä po et vlekov (213). V roku 1980 u bolo

na Slovensku 25 lanoviek a 522 vlekov. Dynamick rozvoj trval a do roku 1993, kedy sa po et

horsk ch dopravn ch zariadení na Slovensku ustálil pribli ne na ísle 1000 (lanovky+ vleky).

Najnov í údaj z roku 2007 v ak hovorí iba o 845 horsk ch dopravn ch zariadeniach (z toho 45

lanoviek). Dá sa to vysvetli postupn m nahrádzaním vlekov modernej ími lanovkami, o

dokumentuje prípad Ve kej Ra e, kde bolo tromi nov mi lanovkami nahraden ch 8 vlekov.

Samozrejme tento trend je najmä vo vä ích strediskách s dostatkom finan n ch zdrojov.

Podrobnej í preh ad dokumentuje tabu ka 1.

Tabu ka 3: V voj po tu osobn ch horsk ch dopravn ch zariadení na Slovensku

Dopravnézariadenia 1964 1970 1980 1985 1987 1993 1996 2007Lanovky 11 14 25 28 31 34 31 45Vleky 38 213 522 799 904 976 993 800Spolu 49 227 547 827 935 1010 1024 845zdroj: Vládny v bor pre cestovn ruch, Bratislava a Lavex, Liptovsk Mikulá , in: Otrubová,

1996+ vlastné spracovanie

V voj stredísk medzi rokmi 1990 a 1998 bol relatívne pomal , ke na Slovensku za ten

as pribudlo len 9 nov ch lanoviek. Po roku 1998 nastalo na tri roky „hluché obdobie“, kedy sa

nepostavila iadna nová lanovka. a ko poveda v om tkvelo zabrzdenie investícií v ly iarskych

strediskách, faktom v ak je, e zimná sezóna 1997/1998 bola neúspe ná kvôli neobvykle teplému

po asiu, o dokumentuje po et náv tevníkov strediska Ve ká Ra a. K m v predchádzajúcich

sezónach bolo zakúpen ch pravidelne pribli ne 60 000 lístkov, v sezóne 97/98 to bolo len nie o

vy e 29 000 lístkov. Svoju úlohu tie mohli zohra ekonomické a spolo enské zmeny, ktor mi

Slovensko pre lo po v mene vlády v roku 1998. Podrobnej iemu v voju stredísk po roku 2000 sa

venujem v samostatnej kapitole.

2.3.1 V voj vlastníckych vz ahov v ly iarskych strediskách

Prvé strediská na Slovensku zakladali a prevádzkovali najmä lokálne portové a turistické

organizácie a telov chovné jednoty, men ie vleky pri svojich rekrea n ch zariadeniach vlastnili

aj rôzne priemyselné podniky. Od roku 1979 niektoré strediská preberali pod svoju správu

okresné správy cestovného ruchu. V ase zanikania okresn ch správ cestovného ruchu v roku

1991 získavali jednotlivé strediská obce (príklad Ve kej Ra e) alebo ich kupovali súkromní

podnikatelia. pecifické postavenie medzi prevádzkovate mi ly iarskych stredísk mali

spolo nosti Interhotel Ru omberok a Javorina, ktoré vlastnili a prevádzkovali najvä ie

a najv znamnej ie ly iarske strediská na Slovensku. V rokoch 1991- 1992 tieto spolo nosti

zanikali a ly iarske strediská preberali súkromné spolo nosti. Z opisovan ch stredísk bol toto

prípad Donovál (pod správou Javoriny), ktoré získala spolo nos Goimpex Bratislava a. s. a

Jasnej, ktorej správu prebrala Slovenská Pois ov a. Lanové dráhy v Tatranskej Lomnici a Starom

Smokovci prevádzkovali do rozdelenia republiky eskoslovenské dráhy, po nich to bol ich

slovensk nástupca- eleznice Slovenskej republiky. Napriek tomu, e lanovky vykazovali ro n

zisk pribli ne 30 miliónov korún, spolo nos nemala prostriedky na al í rozvoj t chto stredísk

a v roku 2003 sa ich rozhodla prenaja s následn m odpredajom. V roku 2004 vyhrala

medzinárodn tender spolo nos Tatranské lanové dráhy (TLD) a. s., ktoré kontroluje finan ná

skupina J&T. Ly iarske stredisko na trbskom Plese prevádzkovala Tatranská správa ú elov ch

zariadení, v roku 1995 vznikla a prebrala stredisko spolo nos 1. tatranská.

2.3.2 Rozvoj ly iarskych stredísk po roku 2000

Po vy ie spomínanom období zabrzdenia investícií v ly iarskych strediskách v rokoch

1998- 2001 nastal v razn prelom, najmä o sa t ka v stavby nov ch dopravn ch zariadení.

K m v rokoch 1990- 1998 na Slovensku pribudlo 9 nov ch lanov ch dráh, v období rokov 2001-

2006 to bolo a 17 lanoviek. Do tohto po tu nerátame rekon truovanú lanovku v na eleznej

studni ke v Bratislave, preto e sa prakticky nevyu íva na dopravu ly iarov. Zaujímavé je, e

v ka dom z rokov obdobia 2001- 2006 nastal v znamn posun vpred v oblasti ly iarskych

stredísk na Slovensku.

Na slovenské pomery r chle tempo komplexnej obnovy ly iarskeho strediska sa dá ukáza

na príklade Skiparku Ru omberok (Malinô Brdo), kde bola v roku 2001 realizovaná v stavba,

resp. rekon trukcia dvoch lanov ch dráh s celkov mi nákladmi pribli ne 200 miliónov korún.

V nasledujúcom roku 2002 bola vymenená dvojseda ková lanovka zo trbského Plesa na

Solisko, ktorá bola v prevádzke od majstrovstiev sveta v klasick ch disciplínach v tomto

stredisku, ktoré sa konali v roku 1970. Investíciou vo v ke pribli ne 100 mil. sk sa tie

na tartoval dynamick rozvoj ly iarskeho strediska Ve ká Ra a, ktoré sa za necel ch pä rokov

vypracovalo z regionálneho strediska na jedno zo iestich najlep ích stredísk na Slovensku. Nová

lanovka pribudla aj v ly iarskom stredisku Zverovka- Spálená, v posledn ch rokoch jediná na

Slovensku od domáceho v robcu Tatrapoma a. s. Ke marok.

V roku 2003 bola na Slovensku prv krát uvedená technológia es seda kovej lanovky,

navy e s prekrytím seda iek, proti nepriaznivému po asiu (tzv. bubble- bublina). Pribudli aj dve

tvorseda kové lanovky na Donovaloch a Ve kej Ra i (obe s investíciami cca 50 mil. sk.)

V roku 2004 pri la na Slovensko al ia technologická novinka a to kombinácia

es seda kov ch voz ov a osemmiestna kabínok na jednom lane. Táto lanovka nahradila

pôvodnú lanovku v stredisku Ve ká Ra a v lokalite alíky, pri om vtedy i lo len o druhú

in taláciu tohto typu a kombinácie na svete. Vy iadala si investície vo v ke zhruba 150 mil. sk.

Zárove to v ak bola jediná lanovka postavená v tom roku.

o sa t ka v stavby nov ch lanoviek, v nimo n bol rok 2005, dovtedy na Slovensku

(rovnako aj v eskoslovensku) nevídanou v stavbou piatich nov ch a jednej zrekon truovanej

lanovky. Nové lanovky boli postavené vo Val ianskej doline, Kubínskej holi, Oraviciach, na

Donovaloch- Novej holi, vo Vrátnej kabínková lanovka na Chleb. Zrekon truovaná bola lanovka

na eleznej studni ke v Bratislave. Okrem nich sa za ala v stavba ly iarskeho strediska pri

Banskej tiavnici, ktorá je v ak momentálne zastavená.

Rok 2006 bol okrem troch postaven ch lanoviek v nimo n aj vznikom zdru enia

Slovakia Ski Region, ktor má vysoké ambície v oblasti rozvoja ly iarskych stredísk. Nové

lanovky boli postavené na Krahuliach a v Oravskej Lesnej, repasovaná b valá lanovka Ve ká

Ra a- alíky bola znovu postavená v liptovskom stredisku Záva ná Poruba. Podrobnej í v voj

v stavby nov ch lanov ch dráh na Slovensku po roku 2000 uvádzam v tabu ke 4.

Zaujímavé je, e v posledn ch rokoch sa rozvoj ly iarskych stredísk nesústredil len na

zabehnuté strediská, ale vybudovali sa aj niektoré strediská na „zelenej lúke“. Konkrétne ide

napríklad o Val iansku dolinu pri Martine, Oravice v Rohá och, i men ie stredisko v Levo skej

doline pri Levo i. Do roku 2008 by malo vyrás nové stredisko aj v Slovenskom Raji v oblasti

Novoveskej huty pri Spi skej Novej Vsi. Investor tu plánuje investova cca 500 miliónov korún

do ly iarskeho strediska a nového v chodiskového bodu do Slovenského Raja z v chodnej

strany.

Nemenej zaujímav je aj rozvoj ly iarskych stredísk v regióne Oravy, kde do roku 2002

stála iba jediná lanovka v Malej Lu ivnej. Dnes je na Orave pä seda kov ch lanov ch dráh (z

toho tyri nové tvorseda ky), pri om sa rozbieha v stavba al ej v oblasti Oravského

Podzámku. Jednozna ne sa t m dokazujú priaznivé podmienky pre zimn cestovn ruch v tomto

regióne.

2.4 Zdru enie Lavex

Základnou organizáciou pôsobiacou celoplo ne na poli slovensk ch ly iarskych stredísk

je Lavex, záujmové zdru enie zastupujúce prevádzkovate ov osobn ch horsk ch dopravn ch

zariadení. Toto zdru enie vzniklo v roku 1967 a sídli v Liptovskom Mikulá i. V sú asnosti

zdru uje pribli ne 190 lensk ch organizácií, ktoré prevádzkujú vleky a lanovky v 225

ly iarskych strediskách na Slovensku. Od roku 1992 je Lavex lenom svetovej organizácie

OITAF, ktorá sa zaoberá problematikou lanovej dopravy.

Zdru enie Lavex vykonáva predov etk m odbornú technologickú a metodickú innos pre

jednotlivé lenské organizácie. Jedná sa napríklad o revíziu dopravn ch zariadení, kolenia

pracovníkov obsluhujúcich dopravné zariadenia, i kolenia pracovníkov obsluhy sne n ch

pásov ch vozidiel. Zdru enie sa taktie podie a na príprave a pripomienkovaní legislatívnych

noriem pre túto oblas . Okrem t chto innosti pôsobí Lavex aj na poli rozvoja cestovného ruchu,

ke spolupracuje napríklad so Slovenskou agentúrou pre cestovn ruch, regionálnymi

zdru eniami cestovného ruchu, i ústavom turizmu. Toto zdru enie tie organizuje vlastné

podujatie „Dni lanoviek a ly iarskych vlekov“, i ly iarske preteky lanovkárov a vlekárov.

V spolupráci s podobn m esk m zdru ením (Svaz provozovatel lanovek a vlek ) ka d

nepárny rok (strieda sa eskou republikou) organizuje v stavu horsk ch technológií Interlavex,

kde sa prezentujú v robcovia lanoviek, vlekov, sne n ch pásov ch vozidiel, i zasne ovacej

techniky.

2.5 Kategorizácie ly iarskych stredísk na Slovensku

Z potreby jednotného posudzovania ú itkovej hodnoty a objektívneho porovnávania

ly iarskych stredísk vzi li doteraz uskuto nené tri kategorizácie ly iarskych stredísk na

Slovensku.

2.5.1 Kategorizácia v rokoch 1991-1992

Prv návrh takejto kategorizácie spracoval V skumn ústav cestovného ruchu

v Bratislave v rokoch 1990- 1991. Pod a tohto návrhu sa strediská zaradili do jednej z troch

kategórií na základe troch skupín kritérií. T mito kritériami boli geografické kritériá (poloha,

geomorfológia, klimatológia, at ), ly iarske zariadenia (kapacita osobn ch horsk ch dopravn ch

zariadení, ich po et, po et a d ka zjazdov ch tratí, ly iarske servisy a koly) a ostatná

vybavenos cestovného ruchu (ubytovacie, stravovacie kapacity, at ) (Patú , 2004b). V roku 1991

sa posudzovalo 383 ly iarskych lokalít. Z nich 11 mohlo by s v hradami zaraden ch do I.

kategórie, 57 do II. kategórie a 315 do III. kategórie.

2.5.2 Kategorizácia v roku 2002

al ia kategorizácia ly iarskych stredísk sa uskuto nila a v roku 2002 a vypracovalo

zdru enie Lavex v spolupráci s firmou Sitour s. r. o. (zabezpe uje prenosy z ly iarskych stredísk

do ivej panorámy, reklamné innosti v strediskách, at ). Ked e autorské práva hodnotenia boli

odkúpené od Svazu provozovatel lanovek a vlek eská republika a firmy Sitour eská

republika vznikla seriózna kategorizácia pre porovnávanie ly iarskych stredísk v echách a na

Slovensku s vyu itím európskych kritérií. Tieto boli vybraté z prestí nych európskych hodnotení

Pisten Gütesiegel, Skiresort International a TÜV Bayern. Pod a tyroch skupín kritérií (ú itková a

technická vybavenos , sprievodná vybavenos , ostatná vybavenos a slu by, bezpe nos a ochrana

ly iarov) boli ly iarske strediská zaradené do jednej z piatich kvalitatívnych tried ozna en ch

po tom hviezdi iek od jeden do pä , pri om strediská s piatimi hviezdi kami majú právo

pou íva titul „Slovenské Top- stredisko“. Zo 73 prihlásen ch stredísk len dve strediská získali 5

hviezdi iek (Jasná, trbské Pleso), 4 hviezdi ky získalo 8 stredísk. V období medzi rokmi 2003

a 2006 k dvom strediskám s piatimi hviezdi kami pribudli al ie tri- Ve ká Ra a, Donovaly

a Krompachy- Plejsy.

2.5.3 Kategorizácia v roku 2006

Ke e u v roku 2002 sa rozhodlo o trojro nom cykle kategorizácie, v roku 2006

(kategorizácia v roku 2002 platila na roky 2003- 2006) sa uskuto nila v poradí tretia

kategorizácia ly iarskych stredísk na Slovensku. Do tejto kategorizácie sa prihlásilo u 75

stredísk a bola zalo ená na rovnak ch princípoch ako predchádzajúca, pribudli v ak niektoré

nové kritériá. Ide najmä o podmienku aspo dvoch lanoviek pri pä hviezdi kovom stredisku.

Z tohto dôvodu stredisko Plejsy nezískalo pä hviezdi iek, naopak k tyrom strediskám pribudli

Skipark Ru omberok a Vrátna. V sú asnosti je teda na Slovensku es stredísk s piatimi

hviezdi kami- Donovaly, Jasná, Skipark Ru omberok, trbské Pleso, Ve ká Ra a a Vrátna. Po et

tvorhviezdi kov ch stredísk ostal zachovan - 8.

3 Zdru enie Slovakia Ski Region

3.1 Vznik, charakteristika a ciele zdru enia

Zdru enie Slovakia Ski Region vzniklo na jar roku 2006. Spojili sa pritom tyri najvä ie

firmy podnikajúce v ly ovaní na Slovensku. lánok v prílohe asopisu Trend (26.10.2006)

hovorí o Jasnej a. s. (stredisko Jasná), skupine J&T (Tatranská Lomnica, Star

Smokovec), firmách Borisa Kollára- 1. tatranskej a. s. ( trbské Pleso) a Goimpex Bratislava a. s.

(Donovaly) a Snow Paradise Ve ká Ra a a. s. (Ve ká Ra a). Skupina J&T v ak v sú asnosti

ovláda tri strediská Slovakia Ski Regionu- prostredníctvom akcií v 1. garantovanej ovláda aj

stredisko Jasná. Navy e má eminentn záujem o al ie strediská, tak e po et majite ov sa

v kone nom dôsledku mô e zmeni .

Zdru enie vzniklo predov etk m na spolo nú propagáciu ly iarskych stredísk doma

i v zahrani í a jeho innos je zameraná na podporu, ochranu a presadzovanie hospodárskych

záujmov, ako aj koordináciu inností lenov zdru enia. Za ú elom dosiahnutia t chto aktivít

zdru enie (www.slovakiaskiregion.sk):

a) podporuje a zú ast uje sa na príprave a návrhov zákonov a legislatívnych noriem,

b) spolupracuje s Vládou SR na rozvoji cestovného ruchu na Slovensku,

c) aktívnou innos ou pomáha vytvára nové pracovné miesta a príle itosti na regionálnej úrovni

v miestach pôsobenia svojich lenov,

d) pripravuje spolo né marketingové a propaga né akcie, na prezentáciu svojich lenov, ako aj

Slovenskej republiky ako turistickej destinácie a úzko spolupracuje so SACR,

e) podporuje a chráni záujmy a innos svojich lenov, hlavne pokia ide o prevádzku, údr bu a

modernizáciu ly iarskych vlekov a zariadení, ubytovania a ubytovacích slu ieb, ako aj rozvoj a

skvalit ovanie s t m súvisiacich slu ieb,

f) háji spolo né záujmy svojich lenov vo vz ahu k orgánom tátnej správy, orgánom

samosprávy, i in m subjektom verejného aj súkromného práva,

g) vydáva propaga né materiály, spolupracuje s hromadn mi oznamovacími prostriedkami za

ú elom propagácie a verejnej prezentácie,

h) pôsobí pri odstra ovaní rozporov medzi lenmi zdru enia,

i) organizuje v menu poznatkov a skúseností medzi svojimi lenmi, sprostredkúva odbornú

v chovu pracovníkov svojich lenov.

Strediská sa u pred sezónou 2006/2007 prezentovali v jednom stánku na v stavách

cestovného ruchu. Zatia jedinou konkrétnou aktivitou v prvej sezóne 2006/2007 smerujúcou

k roz íreniu ponuky spolo n ch slu ieb bolo vydanie spolo ného 15- d ového lístka platného v 8

strediskách.

Ciele stredísk sa net kajú len spolo nej propagácie, siln m lobbingom a marketingom

chcú presved i politikov, aby vo vä ej miere podporovali cestovn ruch. Rozvoj zimn ch

stredísk mô e prinies napríklad zv enie zamestnanosti. K m v sú asnosti je v ly iarskych

strediskách a naviazan ch slu bách zamestnan ch pribli ne 23000 udí, cie om v roku 2010 po

realizácií viacer ch projektov je pribli ne 47500 zamestnancov v t chto odvetviach. Trend (28.4.

2006) zárove uvádza aj zv enie tr ieb (z 3 na 9 mld. sk) a po tu náv tevníkov v strediskách (zo

7,25 na cca 16 mil. zákazníkov). To by sa malo dosiahnu kvantitatívnym aj kvalitatívnym

rozvojom ly iarskych stredísk, kde by sa mal zv i po et lanoviek zo sú asn ch 45 na 120

a d ka zjazdoviek zo 421 na 900 km. Podnikatelia pritom zdôraz ujú, e na rozvoj svojich

stredísk nechcú od vlády iadne investi né stimuly.

Niektoré vízie predstavite ov Slovakia Ski Regionu v uvádzam v tabu ke 5.

Tabu ka 5: Vízie rozvoja Slovakia Ski Regionu

ukazovate sú asn stav cie v roku 2010prepravná kapacita OHDZ* 301 000 700 000

po et lanoviek 45 120

d ka zjazdoviek (km) 421 900

po et lô ok 97 000 200 000

po et zamestnancov ly iarskych strediskách 3 615 7 500

po et zamestnancov v pridru en ch slu bách 19 364 40 000

tr by- lanovky a vleky (mld. sk) 3 9

tr by- ubytovanie a vyvolané slu by (mld. sk) 6 24

po et náv tevníkov (mil.) 7,25 16* osobné horské dopravné zariadenia

Zdroj: Slovakia Ski Region in: Trend, 28.4. 2006

3.2 Ly iarske strediská v zdru ení Slovakia Ski Region

Do projektu Slovakia Ski Region sa v sezóne 2006/2007 zapojilo pä slovensk ch

ly iarskych stredísk, resp. pä firiem pôsobiacich v zimnom cestovnom ruchu na Slovensku:

- Goimpex Bratislava a. s., stredisko Donovaly

- Jasná a. s. Nízke Tatry, stredisko Jasná

- 1. tatranská a. s., stredisko trbské Pleso

- Tatranské lanové dráhy a. s., strediská Tatranská Lomnica, Star Smokovec, Liptovská

Tepli ka

- Snow Paradise a. s., stredisko Ve ká Ra a

Dohromady ide v podstate o sedem samostatn ch ly iarskych stredísk (aj ke viaceré

majú jedného majite a) hoci asto sa, najmä v médiách, objavujú informácie o piatich ly iarskych

strediskách. Tri z nich sa nachádzajú vo Vysok ch Tatrách ( trbské Pleso, Star Smokovec,

Tatranská Lomnica), dve v Nízkych Tatrách (Jasná, Liptovská Tepli ka), jedno na rozhraní

Ve kej Fatry a Starohorsk ch vrchov (Donovaly) a jedno na Kysuciach, v Kysuck ch Beskydách

(Ve ká Ra a).

V sú asnosti v rámci Slovakia Ski Regionu premáva 17 lanoviek, z toho jedna je

pozemná, jedna visutá, dve kabínkové, dve kombinované a 11 seda kov ch lanoviek. Okrem

nich prepravu ly iarov zabezpe uje aj 53 vlekov. V etky dopravné zariadenia doká u za hodinu

prepravi pribli ne 59 000 ly iarov. Ly ova sa dá takmer na 80 km zjazdoviek, z ktor ch je 53%

umelo zasne ovan ch. Najvä ie zo stredísk je Jasná v Nízkych Tatrách, ktorá je zárove

najvä ím ly iarskym strediskom na Slovensku. Hlavné kvalitatívne a kvantitatívne ukazovatele

stredísk v Slovakia Ski Regione zobrazuje tabu ka 6.

Tabu ka 6: Charakteristika ly iarskych stredísk v Slovakia Ski Regione

stredisko kvalita* po etlanoviek**

po etvlekov

prepravnákapacita(os/hod)

d kazjazdoviek

(km)

d kazasne ovan ch

zjazdoviek(km)

Donovaly ***** 2 16 14 100 11 7,4

Jasná ***** 6 19 21 000 31 12,5

Liptovská Tepli ka *** 0 3 2 100 3,5 1,8

Star Smokovec **** 1 6 3 600 4,4 1

trbské Pleso ***** 2 3 4 700 4,5 4,5

Tatranská Lomnica **** 3 3 3 800 9,1 0,5

Ve ká Ra a ***** 3 3 9 700 14 14

Slovakia Ski Region 17 53 59 000 77,5 41,7

* pod a kategorizácie ly iarskych stredísk pre roky 2006-2009

** spolu seda kové, kabínkové, visuté, pozemné

zdroj: Ski atlas Slovakia (propaga n materiál), as I., II.

Kvalitatívne ukazovatele v rámci Slovenska hovoria v prospech stredísk Slovakia Ski

Regionu, ke pri poslednej kategorizácii ly iarskych stredísk v roku 2006 získali pln po et pä

hviezdi iek tyri strediská a to: Donovaly, Jasná, trbské Pleso a Ve ká Ra a, pri om len dve

strediská mimo Slovakia Ski Regionu dosiahli pä hviezdi iek (Skipark Ru omberok, Vrátna).

Strediská Tatranská Lomnica a Star Smokovec boli hodnotené tyrmi hviezdi kami, najmen ie

zo stredísk Slovakia Ski Regionu- Liptovská Tepli ka získala tri hviezdi ky. Tieto ukazovatele

hovoria jednozna ne o tom, e v projekte sú zapojené najlep ie (aj ke nie v etky najlep ie)

strediská na Slovensku. Detailné porovnanie vybran ch ukazovate ov stredísk Slovakia Ski

Regionu s najlep ími strediskami na Slovensku pribli uje tabu ka 7.

3.3 Donovaly

3.3.1 Poloha

Ly iarske stredisko Parksnow Donovaly le í v rovnomennom sedle na rozhraní

Starohorsk ch vrchov a Ve kej Fatry. Administratívne patria do katastra obce Donovaly, ktorá sa

nachádza v okrese Banská Bystrica, v Banskobystrickom kraji. Stredisko le i pribli ne 26 km

severne od Banskej Bystrice a 27 km ju ne od okresného mesta Ru omberok. Od hlavného mesta

Bratislavy sú vzdialené pribli ne 232 km. V rámci regionalizácie cestovného ruchu na Slovensku

2003 sú Donovaly za lenené do Horehronského regiónu s národn m v znamom.

3.3.2 Fyzicko- geografické lokaliza né predpoklady a ochrana krajiny

Ako sme u spomínali, Donovaly le ia na rozhraní Starohorsk ch vrchov a Ve kej Fatry

(geomorfologick podcelok Zvolen). Stredisko sa nachádza v nadmorskej v ke 900- 1360 m n.

m. Pre zimné porty a zjazdové ly ovanie obzvlá sú vhodnej ie terény orientované na sever,

kam sa v zime dostáva málo slne ného svitu a teda aj snehová pokr vka tu vydr í dlh ie.

Severov chodnú orientáciu majú zjazdovky v asti Záhradi te, zjazdovky na Novej holi majú

ju nú a juhov chodnú orientáciu, o pri vysokej nadmorskej v ke a technickom zasne ovaní

nespôsobuje vä ie problémy. Priemerná ro ná teplota vzduchu je 4-6 °C, priemerné januárové

teploty sa pohybujú na úrovni -5, -6 °C. Chod priemern ch teplôt a v ky snehovej pokr vky

v zimnom období dokumentuje tabu ka.

Tabu ka 8: Teplotné a snehové pomery na Donovaloch v zimnom období

Donovaly november december január február marec aprílv ka snehu (cm) 13 25 40 55 50 23

teplota vduchu(°C) 0,3 -3 -6,2 -4,9 -1,7 3,6

Zdroj: Ski atlas Slovenska, 1996

Na Donovaloch trvá snehová pokr vka v priemere 120- 140 dní v roku. Z t chto fyzicko-

geografick ch ukazovate ov vypl vajú v borné podmienky pre rozvoj zimného cestovného ruchu

v oblasti. Naopak istou brzdou v rozvoji mô e by za lenenie územia do ochranného pásma

národn ch parkov Ve ká Fatra a Nízke Tatry, kde platí (tak ako v chránen ch krajinn ch

oblastiach) 2. stupe ochrany prírody.

3.3.3 Realiza né predpoklady

Priamo cez stredisko Donovaly prechádza medzinárodná cesta E 77 (na Slovensku cesta

1. triedy 1/59) spájajúca Banskú Bystricu s Ru omberkom, v ir om meradle Budape s po sk m

Krakovom. Táto cesta prakticky delí stredisko na spomínané dve asti. Z prítomnosti tejto

hlavnej cesty plynú pre stredisko rovnako v hody aj nev hody, ke e na jednej strane majú

Donovaly dobré cestné spojenie, na druhej strane, vplyvom relatívne hustej dopravy, sa s a uje

pohyb turistov medzi jednotliv mi as ami strediska. Cez sedlo a obec Donovaly nevedie

elezni ná tra , najbli ie elezni né stanice sú Ru omberok, vzdialen 27 km, le iaci na

hlavnom elezni nom ahu Bratislava- ilina- Ko ice a Banská Bystrica, ktorá v ak nie je

napojená na hlavné elezni né koridory.

Na Donovaloch v sú asnosti turistom slú i pribli ne 4000 lô ok, z ktor ch najviac je

lokalizovan ch v rodinn ch domoch a chatách. V prevádzke je tie 5 hotelov a nieko ko

penziónov. V poslednom období bolo postaven ch tie nieko ko apartmánov ch domov, pri om

al ie sú vo v stavbe. V miestnych stravovacích zariadeniach je k dispozícii pribli ne 900 miest

pri stole.

3.3.4 História a zmeny strediska po privatizácii

Za iatky ly iarskeho strediska Donovaly v 70. rokoch minulého storo ia sú spojené so

tátnou spolo nos ou Javorina, ktorá spolu s Interhotelom vlastnila a prevádzkovala ve ké

ly iarske strediská na Slovensku. Po rozpade spolo nosti v roku 1992 a privatizácií získala

ly iarske stredisko spolo nos Goimpex Bratislava a. s. Do roku 1983, kedy bola uvedená do

prevádzky prvá lanová dráha Nová ho a, bola prepravná kapacita ly iarskeho strediska pribli ne

3200 osôb/hod. Trojseda ková lanovka Nová ho a zv ila prepravnú kapacitu strediska o 1350

osôb/hod a sprístupnila ly iarske terény v oblasti ju n ch a juhov chodn ch svahov Novej hole.

Masívnej í rozvoj strediska v ak nastal a v polovici 90. rokov, kedy boli v asti Záhradi te

postavené dva vleky Leitner (roky 1994- 1995) spolu s prepravnou kapacitou 2000 osôb/hod

a tie sa za alo s budovaním technického zasne ovania (1995- 1996). Vybudovanie umelého

zasne ovania do sú asnej podoby, kedy doká e pokry 70% zjazdoviek stálo dohromady

pribli ne 200 miliónov korún. Do roku 2002 bola ro ná náv tevnos strediska okolo 70 000

náv evníkov, pri om k dispozícii bolo pribli ne 2000 lô ok v rôznych ubytovacích zariadeniach

v obci a jej okolí. V roku 2003 bola v asti Záhradi te uvedená do prevádzky neodpojite ná

lanovka Poma Unifix s prepravnou kapacitou 2400 osôb/hod. V stavba tejto lanovky si vy iadala

investície vo v ke 90 mil. korún. al ou ve kou investíciou do posilnenia prepravnej kapacity

bola v mena starej trojseda ky na Novú ho u za novú odpojite nú lanovku Poma Telemix

(kombinovaná es seda ková a osemmiestna kabínková lanová dráha), ktorá stála pribli ne 150

miliónov korún. Pred sezónou 2006/2007 boli aj s pomocou eurofondov nakúpené nové sne né

pásové vozidlá na úpravu svahov za cca 50 miliónov korún a do prevádzky bol uveden nov

lístkov systém Ski data za 15 miliónov korún (aj v súvislosti s ú as ou strediska na projekte

Slovakia Ski Region).

3.3.5 Sú asn stav

V sú asnosti je na Donovaloch v prevádzke 17 osobn ch horsk ch dopravn ch zariadení,

z toho 2 lanovky s prepravnou kapacitou 14 100 osôb/hod. Ly iarske zjazdovky majú dohromady

d ku 14 km, 70% z nich je umelo zasne ovan ch. Ro ne nav tívi stredisko pribli ne 310 000

udí , pri om 95% príjmov strediska pochádza zo zimnej sezóny. Rozvoj ly iarskeho strediska sa

priaznivo podpísal aj na sociálnej sfére ivota obyvate ov Donovál. K m v roku 2002 bola v obci

Donovaly u tak relatívne nízka nezamestnanos na úrovni 5%, v sú asnosti je to 0%. V obci

a okolí je pre turistov k dispozícii pribli ne 4000 lô ok. V stredisku sa rozvíjajú aj rôzne

doplnkové slu by pre turistov- adová plocha, paragliding, i snowtubbing. Pre be ecké

ly ovanie sú k dispozícii 4 pravidelne upravované be ecké trate s d kami od 8 km do 20,5 km.

3.3.6 Plány do budúcnosti

Ako sme u spomínali 95% príjmov strediska pochádza zo zimnej sezóny, o spôsobuje

zna ná nerovnováha medzi zimnou a letnou náv tevnos ou. Z toho vypl va zámer strediska

vybudova na Donovaloch tzv. „all season resort“, teda nie o ako „stredisko pre ka dé obdobie“,

kde by boli vyvá enej ie príjmy z letnej a zimnej sezóny. Aj preto by pod a intern ch materiálov

strediska (2007) u pred letnou sezónou 2007 mali na Donovaloch pribudnú viaceré letné

atrakcie pri údolnej stanici lanovky na Novú ho u ako napr. bobová dráha, lanov park, i rôzne

trampolíny a nafukovacie atrakcie pre deti ( íslo 1 na mape . 2). Samozrejme medzi plánmi

strediska sú aj nové lanovky a zjazdovky. al iemu rozvoju v ak zatia bráni neschválená zmena

a doplnok k územnému plánu obce Donovaly. Táto zmena by mala obsahova aj dve nové

tvorseda kové lanové dráhy. Pod a intern ch materiálov ly iarskeho strediska Donovaly by prvá

z nich mala by situovaná v lokalite iroká- Mi úty, pri om by mala kri ova cestu 1/59

a v hornej asti vies v trase sú asného vleku Mi úty ( íslo 2). Predpokladaná v ka investície do

tejto lanovky je 50 miliónov korún. Zárove s touto lanovkou sa samozrejme plánuje vybudova

aj mimoúrov ové kri ovanie zjazdovky s cestou. T mto by sa u ah il prechod ly iarov medzi

Záhradi om a Novou ho ou. Práve toto je pod a môjho názoru k ú ová úloha strediska do

budúcnosti, ke e v sú asnosti je prepojenie oboch areálov je zna ne obmedzené. Nová lanovka

sa s nákladmi pribli ne 100 miliónov korún plánuje aj v lokalite Madlu ová (juhozápadn svah

Novej hole, íslo 3), kde bol v minulosti ly iarsky vlek a zjazdovka, teda ide vlastne o obnovenie

ly ova ky v tejto asti. Po íta sa aj s vybudovaním technického zasne ovania na nov ch

zjazdovkách, omu by mali prispie aj dve vodné nádr e. Jedna z nich lokalizovaná v blízkosti

vodnej nádr e budúcej lanovky iroká- Mi úty ( íslo 4), druhá v oblasti prírodnej zní eniny na

ju nom svahu Novej hole ( íslo 5). Plánujú sa tie al ie ubytovacie zariadenia, vyhliadková

re taurácia v hornej stanici lanovky na Novej holi ( íslo 6), i rekrea né turistické chodníky na

ju n ch svahoch Zvolena a Novej hole.

Hlavn m limitujúcim faktorom rozvoja ka dého strediska cestovného ruchu je únosnos

a kapacita územia (Patú , 2004b). Aj preto sa dlhodobej ie plány strediska neorientujú len na

územie okolo sedla Donovaly, ale po ítajú s rozvojom Donovál smerom na sever, na vrchy Mal

Zvolen a Kon istá s prepojením s men ím strediskom v obci Liptovské Revúce. Prepojením

sústavou lanov ch dráh a zjazdoviek by sa vytvoril „ly iarsky trojuholník“ Donovaly, Liptovské

Revúce a Liptovská Osada s troma nástupn mi bodmi. Tento ve korys projekt si pod a

prvotn ch prepo tov vy iada investície vo v ke 1 mld. korún, pri om by malo pribudnú 14

nov ch dopravn ch zariadení s prepravnou kapacitou 22 000 osôb/hod. Mo nosti prepojenia

Donovál s Liptovsk mi Revúcami sú rôzne, pri om sa primárne orientujú na v chodné a severné

svahy hrebe a vybiehajúceho z vrchu Zvolen na sever na vrch Kon istá nad Liptovsk mi

Revúcami.

V sú asnosti na Slovensku nie je ly iarske stredisko, ktoré by sa ve kostne pribli ovalo

tomu, o sa plánuje v tejto oblasti, preto nemô eme hodnoti , nako ko sú predostreté plány

realizovate né. Celé územie, ktoré je t mito plánmi zasiahnuté v ak patrí do ochranného pásma

národn ch parkov Ve ká Fatra a Nízke Tatry, o je 2. stupe ochrany prírody, pri om ve ké

ústupky zo strany ochranárov nemo no o akáva . V istom zmysle mô e t mito plánmi utrpie aj

imid Donovál, ktoré u nebudú útuln m strediskom v sedle pod vrchom Zvolen, ale ve k m

„resortom“ zaberajúcim územie a po Liptovské Revúce, ktor by u zrejme ani neniesol názov

Donovaly.

3.4 Jasná

3.4.1 Poloha

Stredisko Jasná sa rozkladá v pohorí Nízke Tatry, severn ch a ju n ch svahoch druhého

najvy ieho vrchu Nízkych Tatier- Chopku (2025 m n. m.). Zjazdovky sa nachádzajú na rozhraní

dvoch krajov a okresov- severná as strediska le í v ilinskom kraji (okres Liptovsk Mikulá )

a ju ná as v Banskobystrickom kraji (okres Brezno), pri om hranica krajov (aj okresov) je

vedená po hlavnom hrebeni Nízkych Tatier. Ly iarske stredisko zasahuje do katastrov dvoch

obcí, zo severu je to kataster obce Demänovská dolina, z juhu kataster obce Horná Lehota. Aj

z tohto popisu vypl va rozdelenie strediska na dve asti- Chopok- sever a Chopok- juh, od

sezóny 2006/2007 opätovne prepojené dopravn mi zariadeniami. Na severe sa nachádzajú

strediská Záhradky a Jasná (Otupné, Biela Pú ), ju ná as strediska sa dá rozdeli na dve asti,

ktor ch názvy sú odvodené od hotelov- Srdie ko, odkia vychádza lanovka do hornej asti

strediska- k hotelu Kosodrevina. Aj pod a regionalizácie cestovného ruchu na Slovensku 2003 je

Jasná rozdelená do dvoch regiónov- severná as patrí do Liptovského regiónu (medzinárodn

v znam), ju ná do Horehronského regiónu (národn v znam) cestovného ruchu.

3.4.2 Fyzicko- geografické lokaliza né predpoklady a ochrana krajiny

Ly iarske zjazdovky v Jasnej sa nachádzajú v nadmorsk ch v kach 1000- 2000 m n. m.,

pri om v severnej asti strediska majú severnú a severov chodnú orientáciu, naopak v ju nej

asti sú zjazdovky orientované na juh, o spôsobuje, e ni ie polo ené z nich mávajú

v neskor ích mesiacoch sezóny nedostato nú snehovú pokr vku. Priemerná ro ná teplota

vzduchu je v najvy ích polohách (Chopok) okolo 0°C, v dolinách je to pribli ne 0- 4°C.

Priemerné januárové teploty sú zriedka vy ie ako -5°C, pri om v najvy ích polohách je to

okolo -8°C. Priemern po et dní so snehovou pokr vkou v dolinách je okolo 140- 160,

s nadmorskou v kou tento po et stúpa a nad 200 dní v roku na Chopku. Priemerná v ka

snehovej pokr vky v Jasnej je 44 cm, na Chopku nezriedka viac ako 200 cm. Detailnej ie

teplotné a snehové pomery v zimnom období ukazuje nasledujúca tabu ka.

Tabu ka 9: Teplotné a snehové pomery v Jasnej v zimnom období

Jasná november december január február marec aprílJasná 13 37 46 66 62 15v ka snehu

(cm) Luková 20 44 57 74 80 64

Jasná -0,4 -3,4 -3,2 -2,5 -0,4 2,5teplotavzduchu (°C) Luková -3,6 -6 -5,6 -5,4 -3,5 -1,2

Zdroj: Ski atlas Slovenska, 1996

Tieto, pre rozvoj zimn ch portov mimoriadne priaznivé ukazovatele spôsobujú, e

ly iarska sezóna na Chopku sa asto otvára u za iatkom decembra, pri om kon í a neskoro na

jar, za iatkom mája. Celé stredisko v ak le í na území Národného parku Nízke Tatry, o sa

odrá a najmä na obmedzeniach prepravnej kapacity niektor ch dopravn ch zariadení. Ide najmä

o lanovku Otupné- Luková, ktorej projektovaná prepravná kapacita bola 1800 osôb/hod, pri om

po iadavkou správy NAPANTu bola zní ená na 1200 osôb/hod. Taktie dva nové prepojovacie

vleky vybudované pred sezónou 2006/2007 majú zní enú prepravnú kapacitu na 220 osôb/hod,

o je kapacita star ch lanoviek na Chopok.

3.4.3 Realiza né predpoklady

Stredisko Jasná je prístupné z dvoch strán, od severu po ceste 2. triedy je od okresného

mesta Liptovsk Mikulá vzdialené pribli ne 20 km, pri om sa cesta pri tomto meste kri uje so

severn m úsekom dia nice D1 Ivachnová- Va ec. Z juhu je stredisko taktie prístupné cestou 2.

triedy, ktorá odbo uje v obci M to pod umbierom z cesty 1. triedy íslo 72 spájajúcej cez sedlo

ertovica Brezno s Liptovsk m Hrádkom. Od odbo ky v M te pod umbierom je vzdialenos

k hotelu Srdie ko pribli ne 13 km, od Brezna je to 28 km. Ani do strediska Jasná nevedie

elezni ná tra , najbli ie elezni né stanice sú na severe Liptovsk Mikulá (hlavn ah

Bratislava- ilina- Ko ice), na juhu stanica Podbrezová, le iaca na neelektrifikovanej elezni nej

trati spájajúcej Margecany s Banskou Bystricou. Pre ly iarske stredisko Jasná je dôle itá aj

letecká doprava, ke najbli ie medzinárodné letisko v Poprade vzdialené 80 km vo ve kom

po te vyu ívajú ruskí turisti dovolenkujúci v Jasnej.

V bezprostrednom okolí severnej asti strediska je k dispozícií pribli ne dvetisíc lô ok,

al ie sa nachádzajú v podhorí najmä v Demänovskej doline a v obci Pav ina Lehota. Na ju nej

strane sú ubytovacie kapacity priamo v stredisku v hoteloch Kosodrevina, Srdie ko a Trango ka

a tie v pribli ne 6 km vzdialenom rekrea nom stredisku Tále.

3.4.4 História a zmeny strediska po privatizácii

Cestovn ruch sa v oblasti Jasnej za al rozvíja v roku 1924, kedy bola iasto ne

sprístupnená Demänovská jasky a Slobody. O rozvoj zimn ch portov v oblasti Jasnej sa

za iatkom 50. rokov 20. storo ia zaslú il najmä pán Alojz Lutonsk . Práve on bol iniciátorom

a hlavn m organizátorom v stavby sústavy lanoviek na Chopok (Lavexinfo, 4/2005). V októbri

1949 sa dala verejnosti do u ívania lanovka Koliesko- Luková, o bol 1. úsek sústavy, 2. úsek

Luková- Chopok bol po problémoch pri v stavbe odovzdan a v auguste 1954. Z ju nej strany

Chopka bol vybudovan 3. úsek Kosodrevina- Chopok (rok 1957) a 4. úsek sústavy Srdie ko-

Kosodrevina (september 1954). Lanovky mali hodinovú prepravnú kapacitu 220- 600 osôb,

dohromady 1420 osôb/hod. Prevádzka lanoviek 3. a 4. úseku sústavy bola ukon ená do roku

1998. al ia lanovka v stredisku bola postavená a o 20 rokov neskôr, v roku 1974 a viedla zo

Záhradiek na Rovnú ho u. Táto dvojseda ková lanovka mala prepravnú kapacitu 900 osôb/hod.

Na u nadväzujúca dvojseda ková lanovka Rovná ho a- Konsk grú s prepravnou kapacitou

900 osôb/hod bola postavená v roku 1976. Prvá a doteraz jediná kabínková lanovka v Jasnej bola

uvedená do prevádzky roku 1983 na trase Otupné- Brhliská. Táto 4- miestna kabínková lanovka

dosahuje prepravnú kapacitu 1200 osôb/hod. V roku 1986 bola do prevádzky uvedená

trojseda ková lanovka Otupné- Luková s prepravnou kapacitou 1350 osôb/hod. V rokoch 1991-

1994 bola vymenená lanovka 4. úseku sústavy lanoviek na Chopok- Srdie ko- Kosodrevina za

prvú tvorseda kovú lanovku ( kapacita 1200 osôb/hod) na Slovensku. Táto lanovka bola dlhé

roky poslednou vä ou investíciou na ju nej strane Chopku. V rokoch 1997 a 1998 bola

vymenená aj lanovka Otupné- Luková ( tvorseda ka, 1200 osôb/hod), resp. 1. úsek sústavy,

lanovka Koliesko- Luková ( tvorseda ka, 1800 osôb/hod). Zatia poslednou novou lanovkou

v ly iarskom stredisku Jasná je prvá es seda ková lanovka s prekrytím voz ov na Slovensku,

tzv. Bubble (Bublina) s prepravnou kapacitou 2700 osôb/hod, ktorá nahradila pôvodnú

dvojseda kovú lanovku Záhradky- Rovná ho a na najvy a enej ích zjazdovkách v stredisku. Táto

lanovka bola postavená a uvedená do prevádzky v roku 2003 a náklady na jej v stavbu si

vy iadali pribli ne 220 miliónov korún. V roku 2006 v Jasnej postavili dva nové vleky na

prepojenie oboch strán Chopku. Toto prepojenie si vy iadalo investície vo v ke 31 mil. sk.

Jasná tie za 3,5 mil. sk odkúpila a zrekon truovala vlek v Zadn ch Dere och na ju nej strane

(mimochodom s d kou 1556 metrov najdlh í vlek na Slovensku), ktor patril eleziar am

Podbrezová. Investície nesmerovali len do nov ch dopravn ch zariadení, pribli ne 25 mil. korún

si vy iadalo vybudovanie úschovne ly í a nov ch bufetov, 12 miliónov korún kúpa vozidla na

úpravu tratí. Do ubytovacích zariadení v roku 2006 Jasná investovala 107 miliónov korún (72

mil. kúpa hotela Srdie ko na juhu, 35 mil. vybudovanie wellnes centra v hoteli Grand na severe).

Lanovky sústavy na Chopok (sever aj juh) v minulosti patrili spolo nosti Interhotel,

kabínková lanovka na Brhliská a seda kové lanovky na Záhradkách patrili Javorine. Po rozpade

t chto spolo ností v rokoch 1991, 1992 získala celé stredisko Slovenská pois ov a, ktorá sa s ním

v ak (pod a Beer, Jank , 2004c) dlhodobo trápila a prenajímala ho rôznym podnikate sk m

skupinám, medzi ktor mi boli aj firmy blízke Reze ovcom, i Dini ovcom. Po vstupe Allianzu

do Slovenskej pois ovne sa ten chcel zbavi problémov ch aktivít a odpredal akcie (v roku 2002)

spolo nosti 1. garantovaná, ktorá v tej dobe u mala zaistené pozemky v ly iarskom stredisku .

Momentálne aj toto stredisko, prostredníctvom akcií v 1. garantovanej ovláda investi ná skupina

J&T.

3.4.5 Sú asn stav

V sú asnosti je Jasná najvä ím ly iarskym strediskom na Slovensku s prepravnou

kapacitou 21000 osôb/hod. (1 kabínková, 5 seda kov ch lanoviek, 19 vlekov) a 31 km

zjazdoviek. Z celkového po tu dopravn ch zariadení je na severnej strane lokalizovan ch 18,

z toho 1 kabínková, 4 seda kové lanovky a 13 vlekov s prepravnou kapacitou 15700 osôb/hod.

Zjazdovky tu majú d ku vy e 22 km a 12 km z nich je technicky zasne ovan ch. Po takmer 10

rokoch absentujúceho prepojenia medzi oboma strediskami (lanovky 3. a 4. úseku sústavy

lanoviek na Chopok sú mimo prevádzky) bolo toto prepojenie provizórne obnovené v sezóne

2006/2007 pomocou dvoch nov ch vlekov. Na ju nej strane strediska sa v sú asnosti nachádza

jedna seda ková lanovka a 6 vlekov s prepravnou kapacitou 5300 osôb/hod. Z celkovej d ky 9

km zjazdoviek je tu technicky zasne ovan ch len 0,5 km.

Okrem horsk ch dopravn ch zariadení mô u ly iari vyu i rôzne doplnkové aktivity ako

snowrafting, snowtubing, at . Pre letnú sezónu je tie k dispozícii lanov park. Pre be ecké

ly ovanie je k dispozícii 11 km upravovan ch be eck ch tratí, na ju nej strane je to pribli ne 23

km be eck ch tratí, ktoré v ak nie sú upravované.

3.4.6 Plány do budúcnosti

Jeden z hlavn ch plánov vedenia strediska, prepojenie severnej a ju nej strany, je u

momentálne (aj ke iba provizórne) splnen . Aktuálne sa plánuje Jasná zamera na budovanie

dvoch lanov ch dráh. Prvá z nich ( tvorseda ková lanovka) by mala by vybudovaná u v roku

2007 na mieste dne ného vleku Biela Pú - Koliesko ( íslo 1 na mape íslo 3), ktor slú i menej

skúsen m ly iarom a tie ako pribli ovací vlek k lanovke Koliesko- Luková a kapacitne u

nesta í. Stredisko tie rie i problém s parkovacími miestami. Do budúcnosti sa ráta

s vybudovaním (roz írením) záchytného parkoviska v lokalite Lú ky, ktoré by mali by prepojené

dopravn m zariadením s ostatn mi as ami strediska (2). V dlh om v h ade sa tie stále ráta

s vybudovaním nov ch lanov ch dráh na Chopok, ktoré by prepojili obe strany strediska (3 a 4).

Pri t chto lanovkách (najmä zo severnej strany) treba po íta so zv enou odolnos ou proti vetru,

ktor v uplynulej sezóne na nieko ko dní vyradil z prevádzky sú asné prepojovacie vleky. Na

Chopku sa tie plánuje vybudovanie re taurácie a malého múzea. Otázna je tie prepravná

kapacita nov ch lanoviek, preto e aj sú asné vleky ju majú z dôvodu ochrany prírody zní enú.

Aj napriek vysokej ly iarskej atraktivite hô nych partií Chopku, treba do budúcnosti po íta skôr

s orientáciou nov ch lanoviek, i zjazdoviek do pásma lesa v nadmorsk ch v kach cca 1000-

1500 m n. m. Je to najmä z dôvodu vysokej veternosti na hrebe och (najmä severná rázsocha

Chopku), kde sa asto stáva, e snehová pokr vka je vyfúkaná a na trávu. al ia nová lanovka

by mohla vies aj zo Záhradiek na Priehybu (5) a nahradila by dva sú asné vleky, ktoré kapacitne

nesta ia. V doh adnej dobe by sa mohla uskuto ni aj v mena tvormiestnej kabínkovej lanovky

Otupné- Brhliská, ktorá je rovnako technologicky aj kapacitne nedosta ujúca. Sú asne s nov mi

lanovkami v ak treba myslie aj na zv enú priepustnos zjazdoviek, hlavne z dôvodu

bezpe nosti ly iarov.

Samozrejme investície v Jasnej by nemali smerova len do severnej strany strediska,

preto e potenciál ju n ch svahov Chopku ani nie je z aleka vy erpan . V blízkej budúcnosti sa

v ak zrejme ve ké investície na ju nej strane nedajú o akáva , ke e pred uplynulou sezónou

2006/2007 tu bolo na v stavbu a rekon trukciu dvoch vlekov a odkúpenie hotela Srdie ko

preinvestovan ch takmer 100 mil. sk. Navy e vo v eobecnosti sa v Jasnej investuje viac do

severnej ako do ju nej strany.

Ve kou brzdou pre al í rozvoj ly ovania v oblasti Chopku sa stávajú ochranári (územie

le í v Národnom parku Nízke Tatry), ale tie zatia nevypracovan územn plán obce

Demänovská dolina, do ktorej katastra spadá vä ina zariadení cestovného ruchu.

univerzita komenskÉho v bratislave - lanovky.skzimn cestovn ruchu na slovensku vo v eobecnosti,...

Documents