uČebnÉ materiÁly...vznik drámy dráma vznikla v starovekom grécku z náboženských osláv...

„Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ " 1

TREDNÁ ODBORNÁ ŠKOLA STRÁŽSKE

UČEBNÉ MATERIÁLY

k predmetu SLOVENSKÝ JAZYK A LITERATÚRA

pre 2. ročník SOŠ v Strážskom,

študijný odbor 3760 6 00 prevádzka a ekonomika dopravy

Operačný program: Vzdelávanie

Programové obdobie: 2007-2013

Prijímateľ: Stredná odborná škola, Mierová 727, Strážske

Názov projektu: „Moderná škola – cesta ku kvalitnému vzdelávaniu,

kvalita vo vzdelávaní, úspech našich absolventov na

trhu práce“

Kód ITMS projektu: 26110130595

Číslo a názov pozície: 3.1.35 Metodik pre prípravu a tvorbu učebných

materiálov pre žiakov v predmete Slovenský jazyk

a literatúra

Spracovala: Mgr. Mária LITVINOVÁ


OBSAH

DRAMATICKÁ LITERATÚRA - VŠEOBECNÉ OTÁZKY

ČÍTANIE S POROZUMENÍM A INTERPRETÁCIA

Jozef Gregor Tajovský – Statky zmätky

DRAMATICKÁ LITERATÚRA- KOMICKÁ DRÁMA


Ján Palárik – Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch


Moliere - Lakomec

SYNTATICKÉ PROSTRIEDKY

Syntax (skladba)

Syntagmatická syntax

Vetná a súvetná syntax

Polovetná syntax

PRACOVNÉ LISTY A TESTY

KĽÚČ SPRÁVNYCH ODPOVEDÍ

POUŽITÁ LITERATÚRA


8. TEMATICKÝ CELOK

Dramatická literatúra- všeobecné otázky

Vznik drámy

Dráma vznikla v starovekom Grécku z náboženských osláv Dionýza, starogréckeho

a starorímskeho boha vína, vinohradníctva, úrody, plodnosti a zábavy.

Dionýzos zbavoval ľudí starostí a prinášal radosť zo života.

Od roku 534 pr. Kr. boli dionýzie oslavou jari. Trvali šesť dní a posledné tri

sa hrali tragédie. Po 50 rokoch pribudli komédie. Bol im vyhradený jeden deň.

• Vyvinula sa z dialógu medzi hercom a zborom. Zbor (chór) vyjadroval posolstvo

bohov, komentoval dej, charakterizoval postavy a ich činy. Aischylos neskôr pridal

druhého herca a Sofokles tretieho herca, čím sa úloha chóru postupne oslabovala

• Išlo o spojenie slova, hudby a tanca. Priamočiary dej sa odohrával na jednom

mieste, od rána do večera – jednota miesta, času a deja.

• Herci vystupovali v maskách, ktoré držali na paličkách a ktorá pomáhala objasniť

charakter postav a v kostýmoch. Herec hral viac postáv (muži hrali aj ženské roly).

• Divadlo sa hralo v amfiteátroch, ktoré sa stavali na polkruhovitom svahu.

Javiskové pódium- gr.

skéne

Stupienok pre chór –gr. orchestra

Hlboký lievikovitý tvar

zabezpečoval akustiku

– gr. cavea

viac na

http://sk.wi

kipedia.org/

wiki/Dion

%C3%BDz

os

viac na

https://greckebaje.wordpress.com/2013/04/04/pentheus/

http://sk.wikipedia.org/wiki/Dion%C3%BDzos





https://greckebaje.wordpress.com/2013/04/04/pentheus/


Predstavenia mohli sledovať iba muži, ženy smeli byť počas prestávok diváčkami

komédií, ktoré sa vtedy nepovažovali za vysoký dramatický žáner.

Charakteristika drámy názov pochádza z gréckeho slova draó, čo znamená činiť, konať, uskutočňovať.

jeden z troch základných literárnych druhov, ktorého dej sa odohráva formou dialógu

a monológu pred očami diváka na javisku /divadelnej scéne/

monológ - samostatný prehovor jednej postavy. Slúži na komentovanie istých udalostí, na

vysvetlenie súvislostí.

dialóg - rozhovor medzi dvoma alebo viacerými postavami. Musí mať najmenej dve repliky.

replika – prehovor jednej z postáv v dialógu.

Dráma má spoločné znaky s epikou (dej) aj s lyrikou (postavy môžu vyjadrovať svoje

pocity, nálady a myšlienky). Základnou vlastnosťou drámy je dialogická forma, dramatický

konflikt a neprítomnosť rozprávača. Postavy na scéne konajú a rozprávajú sa. Reč

dramatických diel môže byť neveršovaná i veršovaná.

Okolnosti, za ktorých sa monológy a dialógy realizujú – popis scény, miesto deja,

konanie, pohyb postáv atď. – naznačuje autor v autorskom komentári, ktorý sa nazýva

scénické poznámky - sú to poznámky v zátvorkách pri menách postáv. Od monológov

a dialógov sa zvyčajne odlišujú aj iným typom písma. Nahrádzajú reč rozprávača.

Ján Palárik: Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch

Dejstvo prvé

(Sála v grófkinom kaštieli. Uprostred hlavné, vľavo bočné dvere, vpravo okno; na stolíku

knižky, obrazy, slovenské kroje predstavujúce, na strane fortepiano s partesami.)

Výstup 1. Miluša, neskôr Orieška.

MILUŠA (prezerajúc obrazy na stolíku): Ozaj, prekrásna to žnička slovenská! Pravdaže, len

na papieri tak vymaľovaná, ale vskutku bohatá mladá grófka, na ktorej panských roliach práve

teraz celé zástupy žencov a žničiek v potu tvári pracujú. Ha, ha, toto bola ozaj originálna

myšlienka v takomto kroji sa vymaľovať.

ORIEŠKA (v hlavných dverách sa zjavivší, potichu): Ha, moja dcéra sama tuná?

MILUŠA (nezbadajúc otca): Takou vymaľovanou žničkou ver’ i ja bych si byť žiadala.

ORIEŠKA (nahlas): Miluša!


Inscenačné formy drámy

Dramatické diela sú určené na predvádzanie textu na základe vizuálneho (zrakového)

a audiálneho (sluchového) vnímania. Preto rozlišujeme tieto inscenačné formy drámy:

a) divadelné predstavenie /divadelná hra/

b) televízna hra

c) rozhlasová hra

d) bábková hra

e) film

A) Divadelná hra

Divadlo je audiálno-vizuálne umenie s dôrazom na sluchové vnímanie textu, pričom

zrakové vnímanie je druhotné. Realizuje sa priamo pred divákmi, každé predstavenie sa

uskutočňuje v živom kontakte so zhromaždeným publikom. Dramatické literárne diela sú

určené na realizáciu na scéne. Existujú však aj knižné drámy, ktoré buď nie sú určené, alebo

nie sú vhodné na scénickú realizáciu.

Dramatické literárne dielo, ktoré je vhodné na realizáciu na divadelnej scéne (javisku),

sa nazýva divadelná hra. Prispôsobenie literárneho textu na realizáciu na javisku sa nazýva

inscenácia. Predvádzanie diela na javisku je divadelné predstavenie.

Uvedenie divadelnej hry:

generálka - hlavná skúška pred premiérou

premiéra - prvé predstavenie divadelnej hry

Väčšinou sa jedná o slávnostnú udalosť.

repríza - opakované uvedenie divadelnej hry

derniéra - posledné uvedenie divadelnej hry

Dramatické diela si vyžadujú:

javisko – osobitne upravený priestor, kde sa predvádzajú dramatické diela

rekvizity – predmety na javisku, ktoré herci v hre používajú

kulisy – všetky predmety na javisku, ktoré vytvárajú prostredie hry

hercov – stvárňujú na javisku postavy dramatického diela

Na tvorbe divadelného predstavenia sa ďalej zúčastňujú:

dramatik – autor divadelnej hry, spisovateľ

dramaturg – vyberá dramatické diela na nacvičenie a odohranie v divadle, vytvára tzv.

dramaturgický plán divadla.

režisér – vytvára celkovú koncepciu divadelného predstavenia. Vychádza predovšetkým zo

scénických poznámok autora, ale využíva aj svoj pohľad na dielo, skúsenosti s hercami, ich

osobitosťami...

scénický výtvarník – pripravuje scénu pre jednotlivé dejstvá. Vychádza zo scénických

poznámok, ale aj z požiadaviek režiséra.

skladateľ scénickej hudby – pripravuje hudbu pre jednotlivé dejstvá.

navrhovatelia a realizátori kostýmov – pripravujú vhodné oblečenie pre hercov, ktoré musí

zodpovedať predovšetkým dobovému charakteru dramatického diela.


osvetľovači – pripravujú vhodné osvetlenie, rôzne efekty

vizážisti , maskéri – dokončujú úpravu, výzor hercov

B) Televízna hra je dramatický žáner, ktorý využíva obraz i zvuk, pričom audiálny

(sluchový) princíp je dominantnejší. Je technickým audiálno-vizuálnym umením a prevahu v

nej má sluchový princíp ako v divadle. Vyrába sa televíznou technikou pre potrebu televízie.

Premena literárneho diela na televízny film sa nazýva inscenácia. Televízna inscenácia sa

pripravuje na príjem v súkromí , preto ani nevťahuje divákov do deja ako jeho účastníkov.

Tematikou sú domáce, rodinné príbehy, spoločenské udalosti v malom časovom

a priestorovom rozpätí, s menším počtom postáv, obyčajne nepresahuje 1,5 hod. Osobitným

typom je televízny seriál s veľkou epickou šírkou, pričom každá jeho časť je relatívne

samostatným a uzavretým príbehom.

C) Rozhlasová hra je literárno-dramatický žáner, ktorý využíva zvukové

prostriedky. Je technickým audiálnym umením bez možnosti využitia zrakového princípu.

Pracuje iba so zvukovými signálmi, ktorými vytvára audiálny umelecký obraz. Základovým

výrazovým prostriedkom je slovo, ale dôležitý je aj zvuk, ktorý citovo umocňuje obraznosť

jazykových prostriedkov. Vyznačuje sa rýchlymi prechodmi z jedného miesta na druhé,

využíva sa časový skok vpred i vzad, prechádza sa od reality k fikcii. Zvukové efekty

umocňujú predstavivosť poslucháčov.

D) Bábková hra - je určená predovšetkým deťom; z hľadiska vodenia bábok

rozlišujeme divadlo: a) javajkové – bábky sú vodené paličkami zospodu

b)marionetové – vodič je nad bábkou a vodí ju zhora

c) maňuškové – je založené na vodení bábok zospodu na ruke

marioneta

E) Film je dramatický žáner zaznamenávaný filmovou kamerou, vybudovaný na

jednote obrazu, slova, zvuku a hudby. Vzniká na základe film. scenára. /filmový scénar - –

literárny text pre vytvorenie filmu, skladá sa z priamej reči a scénických poznámok, ktoré sú

rozsiahlejšie ako priama reč./ Je technickým vizuálno-audiálnym umením, lebo v ňom je

prvotným princípom zrakové vnímanie, až na druhom mieste je príjem verbálneho textu.

Nevzniká v živom kontakte s publikom, divák film vníma ako hotovú inscenáciu. Poetika

filmu spočíva v zobrazení reality. Osobitnú funkciu plní kamera, obraz je na úrovni slova

v literatúre.

javajka

maňuška

http://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%BD%C3%A1ner


Múza tragickej drámy - Melpoména

Kompozícia drámy

A: Vonkajšia kompozícia drámy:

Autori členia svoje dramatické diela na menšie úseky, ktoré sa nazývajú dejstvá - akty.

Dramatické dielo, skladajúce sa len z jedného dejstva, sa nazýva jednoaktovka. Medzi

jednotlivými dejstvami sú prestávky – dlhšie alebo kratšie. Sú určené na premenu javiska

a vyvolávajú u diváka dojem uplynutia istého času.

Dejstvá sa členia na obrazy /scény/ a obrazy na výstupy. Pri obraze dochádza k zmene

všetkých osôb na javisku, k zmene dekorácií, osvetlenia. Výstup je úsek dejstva, v ktorom sa

na javisku nezmení počet postáv.

B: Vnútorná kompozícia drámy

Najdôležitejšou súčasťou vnútornej výstavby drámy je dej. Klasické dramatické diela

majú záväznú kompozíciu, v deji rozlišujeme tieto základné fázy:

1. úvod – expozícia – divák sa v nej zoznamuje s prostredím, s časom a dobou, kedy sa príbeh

odohráva a s postavami

2. zápletka – kolízia – zauzľovanie deja, udalosť, ktorá má rozhodujúci vplyv na ďalší vývin

a priebeh deja,nastáva prvý vážny konflikt, ktorý skomplikuje vzťahy na scéne

3. vyvrcholenie – kríza – vyvrcholenie konfliktov, prichádza najdôležitejší konflikt medzi

hlavnými postavami

4. obrat deja – peripetia – nečakaný obrat v deji, ktorý odvádza pozornosť od očakávaného

konca alebo zdrží prudké stúpanie deja

5. rozuzlenie – katastrofa – riešenie konfliktu, väčšinou katastrofickým spôsobom

Dramatické žánre

Základné žánre drámy sú: a) tragédia

b) komédia (veselohra)

c) činohra

A: Tragédia

I. Znaky tragédie:

- najstarší dramatický žáner, ktorý vznikol v antike; názov je odvodený z gréckeho slova

tragóidiá = capí spev (speváci boli pôvodne oblečení do kozích koží).

Hlavným znakom je boj jednotlivca alebo skupiny s nepriateľskými silami, ktoré sú

silnejšie ako on, preto ten boj prehráva.

Charakter nepriateľských síl, proti ktorým musí bojovať bol pôvodne osud a bohovia, neskôr

sú to spoločenské predsudky, nespravodlivosť, spoločenský a politický útlak a pod..

Má vážny dej a končí sa tragicky, zväčša smrťou hlavného hrdinu.

Postavy (hlavní hrdinovia tragédií) sú vždy výrazné osobnosti, hrdé a presvedčené o svojej

pravde, za ktorú sú ochotné i umrieť. Žijú pre svoje ideály, ktoré chcú presadiť, ale sú

osamotené, preto sa im to nedarí. Umierajú, lebo sa svojich ideálov nechcú vzdať.


II. Predstavitelia:

AISCHYLOS - zakladateľ gréckej tragédie; zameriaval sa na náboženské motívy; zachytával

konflikt človeka a osudu.

SOFOKLES – najväčší grécky dramatik; zaviedol tretieho herca. Najvýznamnejším dielom

je tragédia Antigona - zachytáva konflikt medzi „premenlivými“ zákonmi

vládcov a večnými pravidlami morálky

EURIPIDES – zameral sa na konflikt človeka s človekom; zaviedol na scénu aktuálne

problémy aténskej spoločnosti.

Veľký rozmach zaznamenal tento žáner v období renesancie v Anglicku – Shakespearove

tragédie (Hamlet) a v období klasicizmu vo Francúzsku – tragédie P. Corneilla (Cid).

Tragédia vzniká sporadicky i v ďalších vývinových obdobiach literatúry. V slovenskej

literatúre sa pokúsil o tragédiu P. O. Hviezdoslav (Herodes a Herodias). V medzivojnovom

období boli najvýznamnejšími predstaviteľmi tohto žánru I. Stodola (Bačova žena) a J.

Barč-Ivan (Matka) a v povojnovom I. Bukovčan (Kým kohút nezaspieva).

B: Komédia (veselohra)

I. Znaky komédie:

• názov je odvodený z gréc. kómódiá = spev veselého sprievodu; jeho podstatou je

komickosť s cieľom vyvolať smiech u diváka.

• Základný žáner drámy, v ktorom autor prostredníctvom humoru, irónie a satiry

poukazuje na nedostatky jednotlivca alebo spoločnosti

• Konflikt je komický, lebo hlavný hrdina si buď určí nezmyselný a bezvýznamný cieľ,

alebo si volí neprimerané prostriedky na jeho dosiahnutie.

Rieši sa smiechom, všeobecným zmierením, víťazstvom lepšieho alebo šikovnejšieho a

prehrou hlupákov.

• Využíva slovný a situačný humor s cieľom vyvolať smiech, ktorý vyvolávajú nedostatky

a slabosti človeka.

• Komickosť môže byť charakterová (na zákl. charakteru postáv) a situačná (zakladá

sa na grotesknosti situácie), podľa toho rozlišujeme komédiu:

a) charakterovú – poukazuje na nedostatky v charaktere

b) situačnú – humor vyplýva zo situácie


• Repliky postáv sú kratšie, menej rétorické. Ani rečou, ani konaním nespôsobujú bolesť.

• Komický hrdina - je podpriemerný, má mnoho nedostatkov, a preto pôsobí smiešne.

• V porovnaní s tragédiou predstavovala každodennosť; reálny život v nej prevládal

nad výnimočnosťou a vznešenosťou.

II. Predstavitelia:

• najznámejší autor komédií v antickej rímskej literatúre bol Aristofanes;

je považovaný za zakladateľa politickej komédie.

bol milovaný národom pre jeho schopnosť verne vykresl iť život a

city.

vo svojej tvorbe kritizoval politikov, vážených občanov mesta,

rétorov aj sofistov.

najznámejším dielom je hra Komédia o hrnci a protivojnová satira Lysistrata.

V období renesancie písal komédie W. Shakespeare (Skrotenie zlej ženy, Sen noci

svätojánskej) a v období klasicizmu dosiahol tento žáner vrchol v tvorbe Moliéra

(Lakomec). Ďalší rozvoj nastal v 19. a v 20. storočí – O. Wilde, G. B. Shaw.

K známym predstaviteľom komédie v slovenskej literatúre patria najmä J. Chalupka

(Kocúrkovo), J. Záborský (Najdúch), J. Palárik (Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri

obžinkoch), J. G. Tajovský (Ženský zákon) a I. Stodola (Jožko Púčik a jeho kariéra).

C: Činohra

vyvíjala sa popri tragédii a komédii od 19. storočia

často zobrazuje závažné spoločenské konflikty a problémy a zaoberá sa i psychikou

postáv.

základom jej dramatického napätia bývajú rozpory medzi postavami, ktoré sa prehlbujú,

vyúsťujú do zrážky, ale na rozdiel od tragédie nedochádza k situáciám, ktoré by

nevyhnutne

museli končiť smrťou hrdinu - závažný dej sa končí zmierlivo

hrdinami sú bežní ľudia.

Z našej literatúry je známa Tajovského dráma Statky-zmätky.

Hudobné dramatické žánre

Opera - hudobná dráma, v ktorej sa literárny text spieva za

sprievodu veľkého orchestra. Libreto má svoj tematický základ

v nejakom literárnom diele, napr. novela Mila Urbana Za

vyšným mlynom sa stala libretom Suchoňovej Krútňavy. Spev

jedného speváka sa nazýva ária, dvojspev je dueto. Súčasťou opery je zbor.

https://www.youtube.com/watch?v=Xj_NTd7Jty8

Td7Jty8

Národné divadlo Praha

https://www.youtube.com/watch?v=Xj_NTd7Jty8


Sydney Opera House - Na odbornú komisiu urobil dojem návrh údajne inšpirovaný palmovými

listami a ďalšími prírodnými motívmi, ktorý sa vyznačoval

budovou s maximálnou

výškou 67 metrov a dvomi

sálami vo svojom vnútri, do

ktorých sa malo zmestiť

dohromady 4 700 návštevníkov. Výstavba sa aj napriek

istým technickým problémom nakoniec úspešne podarila

a Sydney sa tak môže tešiť zo slávnej opery, ktorá je od

roku 2007 zapísaná aj v Zozname svetového dedičstva UNESCO.Ide o prvú stavbu v

histórii, ktorá bola do tohto zoznamu zapísaná ešte za živo ta svojho architekta.

Opereta - hudobná veselohra, okrem spevných árií a zborových scén sú v nej i hovorené

dialógy .

Muzikál (z angl. musical [mjúzikl], označenie pre musical play = hudobná hra) - novší

hudobný útvar podobný operete, ktorý je symbiózou slovesného textu, hudby spevu a tanca.

Od operety sa odlišuje plynulejšími prechodmi medzi spevnými a hovorenými zložkami

a zložením orchestra. Hudba je modernejšia. Vznikol v Amerike na začiatku 20. Storočia, ale

sčasti vychádza aj z európskych tradícií operety, najmä vi edenskej. Zrodil sa z domácich

prameňov, využíval džez a zobrazoval americký všedný život. Pri zrode muzikálu stál aj

hudobný skladateľ G. Gershwin.

Muzikál prispôsobuje a umiestňuje známe témy do súčasných spoločenských

pomerov. Napr. muzikál Fredericka Lőwea My fair lady využíva komédiu Bernarda Shawa

Pygmalion, no dáva jej úplne nový obsah. Stráca sa v ňom intelektuálny cynizmus pôvodiny,

ale aj čierno-biele kontrasty. Na základe literárneho diela českého spisovateľa V. Dyka

vznikol muzikál Krysár. Námetom pre muzikál sa stal aj príbeh o Draculovi, ktorý inscenoval

slovenský režisér Jozef Bednárik v Prahe. Známe sú časné muzikály sú napríklad: Pomáda,

Carmen, Bedári, Ôsmy svetadiel atď. a v Divadle Jonáša Záborského v Prešove Fidlikant na

streche, František z Assisi, Pokrvní bratia, Shelock Holmes a ďalšie. Je to jeden

z najobľúbenejšícj hudobných žánrov súčasnosti.

Balet (z tal. Ballet, od román. Ballare= tancovať – hudobno-

dramatický žáner, v ktorom sa obsah deja vyjadruje tancom a mimikou.

V začiatočnom štádiu baletu chýbal súvislý dej a obmedzoval sa iba na

cykly tancov, čo sa využívalo hlavne v opere. Súčasný balet sa zakladá

na vyjadrení súvislého deja tanečným pohybom.

Pantomíma (z gréc. pantos = všetko; mímeisthai = napodobňovať) – je

dramatický žáner, v ktorom sa nehovorí ani nespieva. Obsah sa vyjadruje

mimikou, gestikuláciou a pohybom za sprievodu hudby a svetelných efektov.

Herec vystupujúci v pantomíme sa volá mím.


Čítanie s porozumením a interpretácia

Jozef Gregor Tajovský – Statky zmätky

Ľudia na konci 19. storočia milovali divadlo. Vo väčších mestách na dnešnom území

Slovenska hrávali divadlo najčastejšie maďarské a nemecké kočovné spoločnosti, na dedinách

a v malých slovenských mestečkách boli divadelné predstavenia v rukách amatérov,

ochotníkov. Slovenskými hrami – drámami, veselohrami i spevohrami – ich zásoboval najmä

Ferko Urbánek (Strídža spod hája, Rozmarín), Jozef Hollý (Kubo, Geľo Sebechlebský)

a neskôr Jozef Gregor Tajovský.

Život a tvorba Jozefa Gregora Tajovského (1874-1940)

Jozef Gregor sa narodil 18. októbra 1874 v Tajove pri Banskej

Bystrici a podľa rodiska si zvolil svoje literárne meno – Tajovský. https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/TH-1951-23410-27128-

87?cc=1554443&wc=MPXY-3YM:107654301,107653602,112712201,112712202

odkaz o narodení a krste v matrike-farnosť Tajov

jeho otec bol remeselníkom a istý čas richtárčil.

Keďže bol najstarší z deviatich detí (mal dve sestry a

šesť bratov), bol vychovávaný u starých rodičov po

matke. Starý otec Štefan Greško, pracovitý, dobrý a veselý človek,

naučil svojho vnuka vážiť si prostých ľudí a postaviť sa na stranu utláčaných, na smutné i

veselé príhody, ktoré s ním zažil, si spomína napr. v poviedkach : /Do konca, Starý otec,

Žliebky, Prvé hodinky, atď./

Štúdium - stredoškolské štúdia začal v Banskej Bystrice a skončil na učiteľskom ústave v

Kláštore pod Znievom. Ako učiteľ pôsobil na viacerých miestach. Z odporu ku

maďarizácii po piatich rokoch zanecháva učiteľstvo.

Neskôr odchádza študovať do Prahy na

Československú obchodnú akadémiu.

Pôsobenie - Po skončení štúdia roku 1 900 sa stal

pokladníkom Vidieckej ľudovej banky v Trnave

/Mamka Pôstková/. O rok odchádza do Martina za

praktikanta do Tatra banky. Onedlho mu ponúkli lepšie miesto účtovníka v ľudovej banke v

Nadlaku /Rumunsko/. Odchádza z Martina:

Neskôr sa odsťahovali z Nadlaku do Prešova.

Pred 1. svetovou vojnou sa Tajovský stal v

Martine tajomníkom Slovenskej národnej

strany. V roku 1915 Tajovského povolávajú

do vojenskej služby ako politicky

podozrivého a bez vojenskej hodnosti. Je poslaný na ruský front,

kde sa dobrovoľne necháva zajať /Janko Jesenský/. Vstúpil do

československých légií.

Záver života - po návrate z vojny žil v Martine a potom sa natrvalo

usadil v Bratislave, kde aj zomrel 20. mája 1940. Pochovaný je

na cintoríne v rodnom Tajove.

5 rokov pôsobil ako učiteľ a za ten čas vymenil 6 učiteľských

miest, dôvodom boli nezhody

s vrchonosťou pre národné prepresvedčenie.

V tom čase listom požiadal Annu Lilgovú o ruku.

V roku 1907 si ju berie za manželku /Hana

Gregorová – spisovateľka/. Spolu mali dcéru

Dagmar, obe boli literárne činné.

https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/TH-1951-23410-27128-87?cc=1554443&wc=MPXY-3YM:107654301,107653602,112712201,112712202

https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/TH-1951-23410-27128-87?cc=1554443&wc=MPXY-3YM:107654301,107653602,112712201,112712202


Tvorba Jozefa Gregora Tajovského

Jozef Gregor Tajovský bol ako prozaik vedúcou osobnosťou druhej vlny slovenského

literárneho realizmu a ako dramatik zakladateľom slovenskej realistickej drámy. Jeho hry sú

aj v súčasnosti súčasťou kmeňového repertoáru slovenských profesionálnych divadiel, vrátane

Slovenského národného divadla, domácich i zahraničných ochotníckych divadiel.

Za čias svojho tvorivého rozletu si vyslúžil pomenovanie „tupiteľ národa“ – bolo to

v súvislosti s jeho prenikavou kriticko-realistickou metódou; do literatúry vniesol portréty

jednoduchých chudobných ľudí, ktorých zobrazoval bez prikrášlenia, neidealizoval ich

nezakrýval chyby, ktoré často boli výsledkom biedy (zaostalosti, ľahostajnosti, alkoholizmu),

čím zaútočil na príslovečnú slovenskú pasivitu.

I. Próza – poviedky: a) detstvo prežité u starých rodičov opísal v poviedkach, ktoré zaraďujeme do tzv.

„starootcovského cyklu“: Do konca

Starý otec

Žliebky

Prvé hodinky

b) osudy jednoduchých chudobných ľudí na dedine zobrazil v poviedkach:

Maco Mlieč

Apoliena

Mišo

c) obraz sociálnych krívd podáva v tzv. „chlebových“ poviedkach:

Mamka Pôstková

Horký chlieb

Na chlieb

II. Dráma: a) činohra Statky-zmätky

b) komédia (veselohra) Ženský zákon

Analýza divadelnej hry Statky-zmätky

https://www.youtube.com/watch?v=uONu4Yq668s Divadelnú hru Statky-zmätky napísal

Tajovský roku 1900 počas svojho pobytu v Nadlaku v dnešnom Rumunsku. Hra sa hrala na

mnohých vidieckych scénach, ale po vzniku ČSR (28.10.1918)

a SND (1919)v Bratislave sa prestala hrať, sám autor považoval

svoje dedinské hry za prekonané súčasnosťou a nevhodné pre

mestské obyvateľstvo. Ale prvý slovenský režisér Ján Borodáč bol

inej mienky, proti vôli autora inscenoval Statky-zmätky v SND

(1928) – a dosiahol úspech. Od tých čias táto hra neschádza z našich

javísk.

1. literárny druh: dráma

2. literárny žáner: činohra

3. téma – spoločenské pomery na dolnozemskej dedine

Ďalšie divadelné hry:

Smrť Ďurka Langsfelda, Blúznivci

Hriech, Matka, Tma a ďalšie –

nedosiahli úspech predchádzajúcich

hier

https://www.youtube.com/watch?v=uO

Nu 4Yq668s

https://www.youtube.com/watch?v=uONu

https://www.youtube.com/watch?v=uONu


4.vzťahová analýza postáv

Mišo Kaňúrik

Ondrej Mara Jano Žofa Ondriš Eva

Tomáš

Palčíkovci Ľavkovci Kamenskí

Kata

Ďurko Ľavko Zuzka Kamenská

Beta

5. charakteristika postáv

Palčíkovci: bezdetní manželia, o ktorých sa nemá kto v starobe postarať. Sú bohatí

a skúpi k sebe i k paholkom.

Ondrej - chce mať lacných robotníkov, takže presvedčí rodičov Ďurka a Zuzky o tom, že by

sa mali zosobášiť. Sľúbi im majetok, ale v skutočnosti sa im ho nechystá nikdy dať.

Mara - Ondrejova žena, ktorá ho verne podporuje .

Ľavkovci: peniaze sú u nich na 1. mieste, pred láskou

Jano - pracovitý, ale chudobný, chce, aby bol jeho syn dobre

zaopatrený, plánuje, že keď jeho syn dostane peniaze aj jemu sa z nich

niečo ujde. Chválenkár, stále len seba vyzdvihuje do popredia.

Žofa - Janova žena, vypočítavá, neúprimná, „sladkastá“ žena, vie sa

líškať, každému hovorí „meno moje“, má záujem o peniaze Palčíkovcov.

Ďurko - syn Žofy a Jana, driečny, pekne urastený „ľahtikár“ = sukničkár.

Rád si v krčme posedí, vypije a zatancuje, rád chodí za dievčatami, pričom

využíva svoju šikovnosť, mladosť a silu. Nemá záujem o Zuzku, ale o

peniaze, ktoré svadbou získa.

Kamenskí: cenia si viac lásku ako peniaze

Tomáš - nesúhlasí so svadbou, lebo nie je z lásky, záleží mu na šťastí jeho

dcéry, nie na peniazoch.

Kata - žena Tomáša, stotožňuje sa s myšlienkou Palčíkovcov, lebo chce,

aby už Zuzka nemusela slúžiť.

Zuzka - dcéra Tomáša a Katy, dobrá

a poslušná, nemá na vec vlastný názor, chce

len potešiť rodičov, hlavne matku. Spočiatku

je tichá a všetko urobí presne tak, ako jej

prikážu, ale neskôr sa z nej stáva sebavedomá

žena. „… je súce, dobré dievča; nás, ako

rodinu, len si bude vedieť lepšie uctiť, opatriť.“ „To ani vravieť, ani sa

zabaviť, len sa tmolí zahúlená, človeku do očú nepozrie, chodí ako zabitá, nikomu ani slova

nepovie …“


6. Dej s ukážkami:

Dej je ohraničený vianočným časom:

I. dejstvo – Vianoce u Ľavkovcov

Vianočný čas. Ľavkovci sa rozprávajú o ženbe syna Ďurka a vyberajú mu nevestu. Chcú mu

nájsť nejakú z bohatej rodiny, aby netrel biedu:

Prichádzajú švagrovci Palčíkovci, navrhnú Ľavkovcom, aby si ich syn Ďurko zobral za

ženu Zuzku Kamenskú, a tí by sa potom podľa ich plánu mali o nich postarať v starobe a

oni im za to odkážu majetok:

Reakcia Ľavkovcov je priaznivá. Ďurko s návrhom hneď súhlasí:

1. výstup – /úryvok/

Ľavko, Žofa, Ďurko.

ŽOFA (živá, jazyčná žena): Ja by som ti, syn môj, len takú radu, čo by i nejakú obnôšku mala, meno moje.

Pri ženbe i rozumu sa načim poradiť, nielen čo oči vidia.

ĽAVKO (starý furták): A veď ti je Evka už aspoň piata frajerka, ako si z vojny doma.

ŽOFA (tajnostne): A Bete, vydatej žene, pokoj. V cudzej kapuste chytia ťa, meno moje.

ĎURKO (driečny ľahtikár): A ktože vám to už?

ŽOFA: Ani ťa nie je hodna vyžívať.

ĎURKO: Veď som ja len tak zašiel k nej niektorý raz ako k susede a — už to viete.

ĽAVKO: Vieme. Práve preto: maj rozum.

ŽOFA: Ty, si chvála pánu bohu, hodný, pekný urástol, na rozume ti z vrstovníkov nikto nechytí, nuž si

môžeš i troška preberať, meno moje.

ĽAVKO: Hádam — môj syn! Ja som ho vychoval, vyučil. Môjho rozumu sa chytaj i teraz.

(Statky-zmätky, s.7)

3.výstup /úryvok/

Predošlí, Palčík, Mara

PALČÍK: Toť s mojou starou sme sa takto zhovárali: Ostarieme, a deti nemáme. Nijakej opatery, ak by

sme do niečoho upadli…

ŽOFA (citne): Meno moje, božechráň! Veď sme tu. Hádam krv nie voda, meno moje.

ĽAVKO: Múdre, žena moja!

MARA: (tiež si utrie slzu).

PALČÍK: Ja by som ti, švagre môj, tú radu dal, že ak by ste pristali na Zuzke, mojej sestrinu dievku…

MARA: Sestra moja! I ty si mi práve taká rodina, ako i stará Kata môjmu…

ĽAVKO (prikyvuje): Len si dopovedzte.

ŽOFA (potešená, vo vytržení): Neskáč do reči, meno moje.

PALČÍK: My by sme boli radi, čo by sa tieto vaše deti pobrali. Tak by sme ľúbili, čo by sa náš majetok

nerozišiel. Ony by nás opatrili.

MARA: Do mojej a jeho smrti…(Statky-zmätky, s.12)

Siedmy výstup /úryvok/

Ďurko, Žofa, Ľavko

ĽAVKO: Čože mne už teraz bude! Keď sa s materou povadím, odídem k tebe. A keď sa

tam zunujem, prídem si domov, a žena moja, cti si ma, lebo hneď sa vrátim k svojmu

Ďurovi. Zuzka narobí zákuskov, to bude materi. Mne len mäsa, klobás, dohánu a do

skleničky aby bolo.

ŽOFA: Budeže nám sveta žiť na starosť, meno moje! (Plače od radosti.) Keď sme sa za

mladi trápili, teraz si oddýchneme, meno moje.

ĎURKO: Nebojte sa, i vám pošlem, keď vám bude niečo chýbať. Alebo prejdete i vy

k nám bývať. Zuza, tá vás musí obslúžiť ako vlastných rodičov. Vy budete len dozerať,

robiť nemusíte. Na to bude čeľaď a my. …(Statky-zmätky, s.18)


Palčíkovci zašli po Zuzkiných rodičov a privádzajú ich k Ľavkovcom. Tomáš

Kamenský je opatrný, ide mu o šťastie dcéry. Aj Zuzkin brat Ondrej je proti , lebo pozná

Ďurka ako bitkára a záletníka. Zuzka nemá na vec jasný názor, ale chce urobiť po vôli svojej

mame. Nakoniec súhlsí, od Palčíkovcov zásnubný peniaz, koná sa svadba a Zuzka s Ďurkom

sa presťahujú sa k Palčíkovcom:

II. dejstvo – U Palčíkov v júli o pol roka

Palčíkovci nie sú spokojní s novými „robotníkmi“, Zuzka je

stále smutná, pretože Ďurko chodí domov až nad ránom. Po

krátkych „medových týždňoch“ sa vrátil k svojej starej láske Bete.

Keď to Zuzka zistila, chcela od Ďura odísť, no Kata aj Žofa ju

prehovárali, aby ostala. Palčík podozrieva Ďurka, že vynáša

z majetku, Ďurko vyčíta Palčíkovcom, že neprepisujú na nich

majetok. Zuzke sa ťažko žije v takejto situácii:

Nakoniec sa Zuzka, i keď je tehotná, rozhodne

Ďurka opustiť a vrátiť sa do rodičovského domu.

(s. 50-54, 15.-18. výstup)

Ďurko si privádza Betu. Tá prišla do domu

Palčíkovcov za vidinou veľkého bohatstva.

(s. 54-57, 19. – 21. výstup)

11. výstup /úryvok/

Palčík, Tomáš, Ľavko.

TOMÁŠ: Pre majetok by to bolo dobre. Ani my by sme neradi, aby ste sa v

starobe na cudzích museli utisnúť. Ale to načim i s deťmi rozmyslieť. A tu

Ľavkovci idú za bohatou nevestou.

ĽAVKO: No, už sa vy o to netrápte. Nepôjde Ďurko viac nikam, ak vy na to

pristanete.

TOMÁŠ: Vieš, švagre, do očú. Ďurko je — mne sa — nechcem ubližovať, ale

má — chyby má…

ĽAVKO: Kým bol chlapec, robil ako chlapec, a keď príde k rozumu, bude z neho

človek. On to už všetko zanechá. Mladý zo všetkého vyrastie.

PALČÍK: Ja ho okrešem! Len nech príde do mojich rúk, ja spravím z neho

človeka.

TOMÁŠ: Ak ťa len bude chcieť počúvať…

ĽAVKO (Tomášovi): Nuž veď či by to pekne bolo pustiť cudzieho do domu, keď

nás volajú?

PALČÍK: Len aby sa radi mali, nič im nebude chýbať.

TOMÁŠ: To, to: láska a zdravie sú najväčšie bohatstvá. …(Statky-zmätky, s.24)

14. výstup

ZUZKA (sama): Mne nikto neuzná. Každý mi len, i vlastná mať — len trp a trp. Ale ja to nevydržím. Ako

keby to bolo od hladu alebo od smädu trpieť. Ja trpieť, a on na mňa nepomyslí?Trpieť od muža, ktorý ma

klame… Nie, dosť bolo už. Nebudem trpieť! Bola by som horšia od frajerky. Sama sebe by sa musela

zhnusiť.


III. dejstvo – U Palčíkov na Ondreja

Palčíkovci Zuzke všeličo vyčítali – pracovitej a svedomitej. Získali novú nevestu,

ktorá vynáša potraviny z domu, vypeká a vyvára, navádza Ďurka, aby pýtal majetok:

Na oslavu menín prídu aj Ľavkovci, Ďurko je smelší:

Pri oslave menín Ondreja Palčíka sa konflikty vyostrujú a dochádza k hádke. Ďuro

vidí, koho si zobral, pohádajú sa. Konflikt vrcholí, Palčík odmieta platiť za službu. Ďuro sa

správa grobiansky, Palčík na neho vystrelí a potom ich oboch vyhodí zo svojho domu. Zuzke

sa narodil syn Ondrej:

1.výstup /úryvok/

Ďurko, Beta.

BETA (oblečená pekne, hlavu do baby zaviazanú; prikrýva na stôl pre šesť osôb).

ĎURKO (pomáha jej odťahovať stôl, pod nohu podkladať, aby stál; fajčí).

BETA: A čože by si im nepovedal? Dnes bude na to dobrá príležitosť. Keď prídu i tvoj otec, i mama, povedia i tí

slovo—dve; ľahšie ti bude od nich niečo vybojovať.

ĎURKO: Už ma nepodpichávaj. Viem, čo mám žiadať, ale to pri druhej príležitosti, nie na mena…

BETA: Ba práve. Aby ti pamiatku spravili na tento deň svojho mena. Zavinšuješ im, budú dobrej vôle — dajú

skorej.

ĎURKO: Už ja s tým dnešok prečkám.

BETA: A tak prečkávaš už štyri mesiace. Celý čas, čo som ja pri tebe. Spočiatku bolo: Len poď, poď, dajú mi

kus, ja tebe hneď prepíšem polovičku z toho, ani nebudú vedieť — a terazčo mám? To, čo sa narobím ako kôň. A

za čo? Že sa mi najesť dajú. Ja tak nepristávam.

ĎURKO: Netáraj. Kým som ja tu…

BETA: Taký si istý i ty tu ako ja. Dotiaľ, dokiaľ oni chcú. (Statky-zmätky, s.58)


Predošlí, Ľavko, Žofa, Beta.

ŽOFA: Čoby ste i nedali kúštik, aby sa im odrátalo…

ĎURKO: Aspoň lúčku pod Žiarom…

BETA: A za Rybníky ostredok…

PALČÍK: Ja si nedám, kým ja žijem. A po smrti sa netráp. Mám svoj rozum, spravím poriadok zavčasu…

Čoby sa od toho platilo po kúštiku, keď potom razom všetko bude vaše.

MARA: My si majetok do hrobu nevezmeme. A či ja viem, do čoho môžem upadnúť? Hľa, naveky som

chorľavá. A dnes sa tak celkom na nikoho nemôž spoľahnúť…

ŽOFA: Tak ty, tak vy len predsa ešte i teraz pochybujete o tých našich deťoch, meno moje.

ĽAVKO: To sa mi nepáči, švagre, taká nedôvera stále…

PALČÍK: A už nech je, ako chce, ale ja majetku neprepíšem.

ĽAVKO: Tak začože sa majú trápiť?

ĎURKO: Veď keď si vy tak myslíte, môžete ho v poslednej chvíli, komu chcete, dať. Ja chcem mať

istotu, nielen tak naverímboha sa tu trápiť.

PALČÍK: Môžem, ale toho neurobím! Ja nie som cigáň!

BETA: Tak my, môj muž je cigáň? Ja som cigánka? Štyri mesiace tu robím od rána do noci na

pretrhnutie…

ĎURKO: Tak nám plaťte službu ako cudzím.

ĽAVKO: Už vám tak prichodí požadovať, deti moje.

ŽOFA: Nieže, meno moje radostné. Len pri pokoji. Máš tu dobrý život zabezpečený. (s. 69)


IV. dejstvo – Na Vianoce u Kamenských

Na Vianoce sa všetci chceli udobriť s Kamenskými a chodili k nim,

aby sa ospravedlnili. Ľavkovci sa ospravedlňovali za Ďura, Palčíkovci

zase hovorili, že nemohli tušiť ako to skončí a vynahradiť citovú ujmu

chceli tým, že jej synovi odkážu po smrti svoj majetok. Nakoniec prišiel

Ďuro, aby si pozrel svojho syna. Prosil Zuzku, aby sa k nemu vrátila

aspoň kvôli ich dieťaťu, no Zuzka, poučená predchádzajúcimi skúsenosťami, odmietla.


Ďurko, Palčík, Mara.

PALČÍK: Už sa pakuj! Keď ty mňa na žobrotu chceš doniesť…

ĎURKO: I skazím ťa, aby si vedel!

PALČÍK: Ty mňa? Hneď ti skončenie tu spravím! (Berie revolver.)

ĎURKO: (vyjde rýchlejšie, dvere otvorené).

MARA (skočí k Palčíkovi): Pre boha, neber si ho na svedomie!

PALČÍK: Keď ma ty na žobrotu chceš doniesť, radšej ťa ja budem žobrákom

chovať! (Von, v pitvore strelí.)

MARA: Matička Kristova! (Klesne na prahu.)

PALČÍK (dnu; trasie sa): I tá fľandra von! A viac nevkročí do môjho domu! —

Bolo načase chliev očistiť.

MARA: Bože môj, bože, či si ho zahlušil?

PALČÍK (dvíha ju): Zvieme hneď… Nehoden inšieho ako besný pes!(s. 80)

7. výstup - Tomáš, Kata, Zuzka, Ďurko.

ĎURKO: Zuzka! (Blíži sa k nej.) Taký je môj život od pol roka, akoby som bol zabitý. Bodaj by som oň

bol prišiel v ten večer v jeseni. Ak by si mohla, začnime ho znovu žiť. Ja sa mu úfam. Chudobný, ale

poriadny život.

ZUZKA (vyhýba mu): Daj pokoj. Mohla by ti zas nejaká pod oči padnúť.

ĎURKO: Nikda!

ZUZKA: Nevieš, a mňa by si mohol znovu nechať. Ak poznávaš doterajší život svoj, tým lepšie. Zanechaj

ho a tráp sa, ako vieš. Ja sa tiež tak budem; škoda by nám bolo znovu začínať. Už mi otvrdlo srdce,

zabudla som na útisky, majme pokoj. Vzal si si druhú, nemôžeš mať mňa. Ži s tou.

ĎURKO: Nech sa mi nohy zlámu, ak ja za tou viac kročím, len pomyslím. Hľaď na naše dieťa.

KATA (prosebne): Dcéra moja! S planým mužom je zle, a bez neho ešte horšie.

ZUZKA (prísne): Mama…

ĎURKO: Čo povieš tomu dieťaťu?

ZUZKA: Nikdy ťa mu nespomeniem, ak ho bude pán boh živiť. (Ustrnutie.)

ĎURKO: Čo keď narastie?

ZUZKA: Že si — že si umrel. (Všetci slzia. Prestávka.)

ĎURKO: A keď mu druhí povedia, že žijem?

ZUZKA: Nech potom sám súdi nad tebou.

ĎURKO (potáca sa, odchodí). (Statky-zmätky, s.95)

4. výstup:

Ďurko, Beta.

ĎURKO: Ba nepodpaľuj! Lebo ma už zlosť chytá…

BETA (s plačom): Tak, ja aby som ani slova. Akoby tu bola poslednou slúžkou. Preto si ma zvábil sem.

ĎURKO: Ja som ťa nevábil. Ty si za mnou lipla od roka, vyše.

BETA: A vtedy som ti bola dobrá, vtedy si mi nevyčítal, len aby som ťa ľúbila… Teraz si sa ma najedol.

ĎURKO: Mlč už! Najedol… (Statky-zmätky, s.71)


7. idea: Peniaze (statky) dokážu narobiť nepríjemnosti (zmätky) vo vzťahoch. Šťastie nie je v

peniazoch, ale v láske.

8. vonkajšia kompozícia:

Dejstvá: 4 - 1. dejstvo - 19 výstupov: dej sa odohráva na Vianoce v izbe u Ľavkovcov

2. dejstvo - 21 výstupov: dej sa odohráva v júli u Palčíkovcov

3. dejstvo - 8 výstupov: dej sa odohráva na Ondreja u Palčíkovcov

4. dejstvo - 7 výstupov: dej sa odohráva na Vianoce u Kamenských

9. vnútorná kompozícia:

10. jazyk a štýl

Autor využíva ľudový jazyk s mnohými dialektizmami, napr. driev = skôr, háby =

šaty, planý = zlý atď..

Postavy sú charakterizované aj podľa jazyka, napr. „sladkastá“ Žofa oslovuje každého:

„meno moje“

Často sa využíva elipsa (výpustka), napr.: Statky – zmätky (chýba „sú“)

Predtým hory-doly – teraz ani pod necht.

Kmotrovstvo – švagorstvo – najhoršie priateľstvo.

Rozpaky a želania postáv sú často vyjadrené apoziopézou (nedokončená výpoveď): Ďuro: Aspoň lúčku pod Žiarom.....

Beta: A za rybníky odstredok ......

Palčík: Mám svoj rozum, spravím poriadok zavčasu...

Text oživujú frazeologizmy: ani pod necht, sľubovať hory doly,

Žena bez muža ako záhrada bez plota.(Kata)

S planým mužom je zle , a bez neho ešte horšie. (Kata)

Bolo načase chliev vyčistiť...(Palčík)

Kto umrel, toho chvália, kto sa žení, toho hania. (Ľavko)

Miesiš nohami, ako keby si kapustu dlávila. (Ďurko)

Ďuro, Ďuro, Beta je ľahký tovar... Už od druhého muža odišla...


Test č.1- dráma - všeobecné pojmy

drámapojmy-krížovka.htm

J.G.Tajovský-Statky-zmätky.htm

Pracovný list č.1 – J.G. Tajovský – Statky-zmätky

Overte si svoje vedomosti!!!!!


12. TEMATICKÝ CELOK

Dramatická literatúra- komická dráma

Nové pojmy:

humor, hyperbola (zveličenie), charakterový typ postavy

Komédia (veselohra) Komédia, po slovensky veselohra, vznikla v dejinách dvakrát. Prvé veľké diela boli

napísané v Grécku ( Aristofanes) a v Rímskej ríši (Plautus), ale s nástupom kresťanstva

ustúpilo divadlo do úzadia. V stredoveku sa z iných potrieb zrodili nové dramatické formy -

scény zo života Krista a svätých. V spievanej podobe

znázorňovali Kristovo umučenie (pašie). Hrali sa

v chrámoch, ale občas herci vyšli pred kostol, kde

bavili veriacich veselými výstupmi (žongléri)

a vtipnými dialógmi, ktoré postupne stále menej

súviseli s pôvodnými náboženskými témami. Zrodila

sa nová, ľudová veselohra.

Začiatky slovenskej veselohry Pri zrode slovenskej divadelnej veselohry stáli:

Ján Chalupka – Kocúrkovo (1863) Jonáš Záborský – Najdúch (1865)

Ján Palárik

Väčšina hier týchto autorov má satirický charakter, pretože svoj humor zamerali,

predovšetkým zemanmi, a ostatnými spoločenskými vrstvami (vzdelanci, mešťania útočne na

dva najdôležitejšie konflikty slovenskej spoločnosti tých čias. Išlo o napätý vzťah medzi

aristokraciou, roľníci a remeselníci) a o snahu uvedomelých predstaviteľov všetkých vrstiev

nášho národa zabrániť rodiacej sa maďarizácii Slovákov. Pretože autori týchto hier mali

ambície ovplyvniť svojimi hrami široké vrstvy slovenského národa a zapájať ich do boja za

sociálne a národné práva, volili ľahkú, úsmevnú veselohru, a nie náročné drámy a veľké

tragédie. Navyše mysleli na to, že tieto hry budú inscenovať iba nadšenci z radov amatérov.

Zopakujte si !!!

Základné dramatické

žánre – komédia

(pozri kapitola

Dráma-všeobecné

pojmy)


(1822-1870 )

významná osobnosť 19.stor., katolícky kňaz, dramatik, politik, redaktor

narodil sa v Rakovej na Kysuciach.

teologické štúdia ukončil v Trnave

vydával náboženský časopis Cyril a

Metod - vyjadroval v ňom požiadavky

demokratizácie cirkevného života, za svoje názory bol

odsúdený na jednomesačné cirkevné väzenie. Neskôr bol preložený na nemeckú faru do

Pešti, kde redigoval Katolícke noviny, v ktorých obhajoval spisovnú slovenčinu a žiadal

spriemyselnenie Slovenska. Bol činný ako osvetár napísal niekoľko učebníc

náboženstva, čítaniek a gramatík pre slovenské školy, podporoval založenie slovenského

gymnázia v Kláštore pod Znievom.

Zomrel v Majcichove pri Trnave.

V jeho rodisku sa od roku 1968 každoročne koná súťažný festival

ochotníckych súborov a nositeľom jeho mena je Divadlo Jána Palárika

v Trnave.

Tvorba - komédie (veselohry): Inkognito

Drotár

Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch

Spoločné znaky veselohier:

zamerané proti odrodilstvu

myšlienky rovnoprávnosti národov

vytvorenie správneho vzťahu inteligencie k ľudu

výsmech zo strednej meštianskej vrstvy

komickosť: zámena postáv, slovné skomoleniny

preoblečenia

nedorozumenia

Pamätná izba Jána Palárikav Majcichove



Ján Palárik – Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch

1. útvar – veselohra v troch dejstvách. Text oživuje rýmovaný verš.

2. miesto a čas deja – grófkin kaštieľ, v čase obžiniek (oslava ukončenia žatvy)

3. téma - ústrednou témou hry je oslava vlastenectva boj proti odrodilstvu a úcta k rodnému

jazyku

4. postavy - grófka Líza Hrabovská

spoločnica Miluša Oriešková

barón Ľudovít Kostrovický

zemerač, inžinier Rohon

komorná Capková

sluha Pišta

učiteľ Orieška – predstaviteľ slov. inteligencie

úradník Suchay

ženci a žnice

5. charakteristika postáv

Miluša

– dcéra vlasteneckého učiteľa, vychovávaná v národnom

duchu a k tolerancii k Uhorsku

- vzdelaná (hrá na klavíri, ovláda cudzie jazyky), sebavedomá v styku so

šľachtou, je spoločníčkou mladej grófky, ktorú získa pre slovenskú vec

grófka Elisa Hrabovská – krásavica, milá k služobníctvu i k ľudu, priateľská

k Miluši, pod vplyvom ktorej hovorí po slovensky a hlási sa k slovenskému pôvodu

- sirota, jej tútorom je barón Kostrovický st., s ktorého synom je

od detstva zasnúbená

barón Ľudovít Kostrovický – snúbenec grófky

- je zhýčkaný budapeštianskym prostredím, hlási sa

k maďarskému národu, hoci jeho rod má slovenský pôvod

- k Rohonovi je priateľský, v citoch úprimný, dáva prednosť

láske pred majetkom

zememerač Rohon – priateľ baróna Kostrovického, pôvodom Slovák, ale

štúdiom a prostredím pomaďarčený. Pod vplyvom Miluše sa rýchlo vracia

k svojim koreňom.

komorná Capková – nafúkaná, povýšenecká, nesympatická, rada prekračuje

svoje kompetencie, udržuje odstup od ostatného služobníctva a ľudu

- chce rozprávať cudzími jazykmi, ale ich neovláda, do reči vplieta maďarské a

nemecké skomoleniny (makarónstvo)

6. vonkajšia kompozícia

– veselohra v troch dejstvách: 1. dejstvo – 5 výstupov

2. dejstvo – 9 výstupov

3. dejstvo – 14 výstupov


7. dej s textami a videoukážkami

1. dejstvo:

Miluša je spoločníčkou grófky, do kaštieľa za ňou prichádza jej otec – učiteľ Orieška.

Poslal grófke žiadosť o príspevok na opravu školy. Poteší sa, že grófka a jej tútor majú

záujem o stav obecných škôl:

Ku grófke má prísť na návštevu mladý barón Kostrovický, ktorý je podľa sobášnej

dohody jej snúbencom, príde na jej panstvo ako budúci mladoženích. Grófka ho

chce privítať piesňami a o výber poprosí učiteľa Oriešku. Miluša prostoreko vyjadrí

svoju nespokojnosť s tým, že si grófka vezme muža o charaktere ktorého nevie nič. Do

miestnosti prichádza úradník Suchay, aby oznámil ukončenie žatvy a žiadosť žencov a žníc,

že chcú dnes sláviť obžinky. (pozri video II.:

https://www.youtube.com/watch?v=TfcMLAEphLI&index=3&list=PL3DC88D8946744A63

2. dejstvo:

Komorná Capková sa cíti urazená, že jej Orieška pripomenul, že aj ona je dcérou panského

hajdúcha. Všetko dáva za vinu Miluši, ktorú nemá rada, dokonca si myslí, že Miluša preto

odhovára grófku od mladého baróna, lebo sama má o neho záujem. O všetkom listom

informuje starého pána Kostrovického, aby urýchlene prišiel urobiť poriadok a Milušu

prepustil.

Výstup 1. /úryvok/ - Miluša, neskôr Orieška

ORIEŠKA: Sláva, sláva im! Ha, teda nie všetky zemianske rodiny vlasti našej sú pre

národ

náš stratené. Teda jesto ešte medzi nimi duše šľachetné, pravého vlastenectva vnímavé

a veľkodušné, ktoré so šľachetnou krvou zemianskou i tie krásne cnosti od svojich

slávnych predkov zdedili, na ktoré krajina naša uhorská vždy tak pyšná bývala!

MILUŠA: Ó, istotne, apko! A keď neskôr poznajú aj iné potreby ľudu nášho

slovenského, keďsa presvedčia, že národná vzdelanosť Slovákov nemôže byť spoločnej

našej vlasti uhorskej naškodu, ba že ona iba v duchovnom povýšení všetkých jej

občanov rozkvitnúť môže, veď sa oni potom ani od reči a literatúry slovenskej

odťahovať nebudú. — Ale teraz pozhovte trocha, apko, idem vás oznámiť grófke.

(Odíde bočnými dverami.)

ORIEŠKA (sám): Ó, dal by boh, dal by boh, aby sa to vyplnilo! (Deklamuje.): Nie sme my preto vlasti zradcovia,

ani na skazu otčine,

že si reč, ktorou naši otcovia

radi vraveli, ľúbime;

otcovia naši tiež bojovali,

slovenskú svoju krv vylievali

za tejto krajiny slobodu:

I my tiež chceme — ale nechajte

nám jazyk otcov drahý — doprajte

života nášmu národu! (s. 4)

https://www.youtube.com/watch?v=TfcMLAEphLI&index=3&list=PL3DC88D8946744A63%20%20


Starý pán Kostrovický posiela sluhu s listom pre grófku, že mladý barón príde na návštevu už

dnes na obed aj s mladým inžinierom, s ktorým chodil v Pešti do školy. On sa zastaví až

zajtra. Grófka vyzvedá od sluhu Števka informácie o mladom barónovi. Dozvedá sa, že je

z neho veľký maďarón. S Milušou sa preto dohodnú, že podrobia skúške: počas dožinkových

slávností sa grófka bude vydávať za učiteľovu dcéru a Miluša privíta hostí v úlohe grófky

Elizy Hrabovskej. O zámene informujú Capkovú a husár Pištu – sluhu pánov.

Na panstvo nečakane prichádzajú obidvaja páni a sluha Pišta ich beží privítať. Ani mladý

barón s priateľom zememeračom neprichádza na vidiek veľmi nadšený. Ani jemu sa

nepozdáva, že podľa zvyklostí rodu si musí zobrať za dievča, ktoré už dávno nevidel a ktoré

dobre nepozná. Dostanú taký istý „šťastný“ nápad ako slečny a zamenia si úlohy. Pištovi

nedovolia ani prehovoriť, takže ich o ničom neinformuje. (pozri video III.:

https://www.youtube.com/watch?v=1WFzoVyYDXE&index=2&list=PL3DC88D8946744A63

V kaštieli ich víta nepravá grófka. Víta ich oduševnenou, plamennou slovenskou rečou,

v ktorej im vyčíta, že sú odrodilci, ktorí sa hanbia za svoj pôvod a nestarajú sa o ľud, za čo si

vyslúži meno – Panslávka:

Výstup 5 /úryvok/:

ĽUDOVÍT (v netrpezlivosti k Miluši): Upozorniť musím osvietenosť vašu, že je pán Lajoš veľký

Maďar; pri slovenskej konverzácii sa mu iste zívať bude ako rybe na suchom.

ROHON (k Miluši): Igaz, drága Erzsikém! Oh, be illenék egy pár magyar szó piros szép szájában! 61 61maď. Pravda je, drahá moja Eržika. Ach, ako by pristalo niekoľko maďarských slov do jej pekných

červených úst.

MILUŠA: Ha, ha, ha! Prepáčte, páni, že sa vám smiať musím. Či neviete, že ste tuná v slovenskom

kraji?; Maďarská reč je pekná na rovinách dolnozemských, ale tu pod Tatrami krásne zneje reč

slovenská a krásne sa rozlieha spev slovenský. A keby ste boli ozaj rodení Maďari, to bych vás iste

vedela prijať po maďarsky; ale keď viem, že ste oba Slováci ako repa —

ĽUDOVÍT (stranou k Rohonovi): Ez hallatlan dolog, barátom!62 62maď. To je neslýchaná vec,

priateľ môj!

ROHON (stranou k Ľudovítovi): Veru hallatlan,63 63maď. neslýchaná ale tak mi zo srdca hovorí. (K

Miluši.)Követem alásan, drága grófno!64 64maď. Ponížene prosím, drahá grófka. Každý, kto sa v

Uhrách narodí a uhorský chlieb je, je Uhor.

MILUŠA: Istotne, ale nie každý je Maďar. Čudujem sa vám, Lajoško, že ste sa ešte nenaučili v

školách tento rozdiel. Tak dobre sú Slováci Uhri, ako i Maďari, ktorí si tu nemajú väčšie právo

osobovať. A ten chlieb uhorský — ha, ha, ha — vari mi ho Maďari vyrábajú? Práve sa mi končí žatva

a dnes budem sláviť obžinky; uvidíte, aký je úprimný a dobrosrdečný ten ľud slovenský, z ktorého

lona i vy pochádzate; len sa ho nemusíte tak odriekať, páni, a tak

opúšťať úbohýchkrajanov svojich.

ĽUDOVÍT (stranou k Rohonovi): Ez szörnyüség,65 65maď. To je

hrôza. aká to panslávka! (s. 32)

Nepravá grófka vzbudí sympatie u Rohona, ale barón začína

ľutovať, že si ju musí vziať za ženu a chce sa čím skôr vrátiť

domov. Pravá grófka preoblečená za žnicu s kosákom v ruke prichádza k mladým pánom.

Ľudovíta svojím zjavom očarí. ( pozri video IV.:

https://www.youtube.com/watch?v=64GaLioH_yo&list=PL3DC88D8946744A63&index=4 )

https://www.youtube.com/watch?v=1WFzoVyYDXE&index=2&list=PL3DC88D8946744A63

https://www.youtube.com/watch?v=64GaLioH_yo&list=PL3DC88D8946744A63&index=4


3. dejstvo:

Nepravý barón sa začína pod vplyvom oduševnenej „grófky“ meniť tak rýchlo, že je to Elise

až nepríjemné. Aj v jej srdci narastá zlosť na to, že sa má za neho vydať. Slečny si

uvedomujú, že to asi s tou zámenou prepískli. Ani Rohon už nedokáže dlhšie zvládať

ošemetnú situáciu a vyznáva lásku krásnej grófke, teda Miluši. Miluša sa čestne prizná, že

grófkou nie je, a je šťastná, že muž, ktorý sa jej páči, nie je barón Ľudovít Kostrovický, ale

zememerač Rohon. (pozri video V.:

https://www.youtube.com/watch?v=q77-

Qgp3NAs&index=5&list=PL3DC88D8946744A63

Pravá grófka Hrabovská však necháva baróna ešte naďalej

v napätí. Zjavuje sa pred ním v krásnom kroji ako žnica

z ľudu a flirtujú spolu:

( pozri video VII.: výstup 8. – 14.

https://www.youtube.com/watch?v=sDadlKbX1Sc&index=6&

list=PL3DC88D8946744A63

Keď sa barón dozvie, že je učiteľovo u dcérou, je rozhodnutý

si ju vziať za ženu a riskovať aj nerovné manželstvo, oznámi

to aj svojmu otcovi, že grófku nechce a že sa zaľúbil do

Miluši. Starý pán barón nie je z toho nadšený:

Výstup 6 /úryvok/

Grófka a Ľudovít.

ĽUDOVÍT: Nepustím. Či žijú tvoji rodičia?

GRÓFKA: Ach, nie, prosím pekne, ja som úbohá sirota.

ĽUDOVÍT: Chúďatko, a tak musíš tuná ťažko pracovať! Ó, ty si nie za žničku stvorená; ja ťa tak

veľmi ľutujem, drahá moja; povedz že mi, či i ty mňa rada vidíš?

GRÓFKA: Ach, prosím pekne, načo by mne to bolo, keď ste vy taký vyučený pán, ja ale

chudobná nevycvičená dievka! Ó, ja dobre viem, že si vy mňa nemôžete vziať!

ĽUDOVÍT (pre seba): Ach, škoda, škoda, že sa jej nedostalo lepšej výchovy! (Nahlas.) Teda ani

z knižky čítať nevieš, moja zlatá duša?

GRÓFKA: No to! Čo si to zasa myslíte o nás Slovenkách, že nás za také sprosté držíte? My

máme výborného pána rechtora; on nás len vie učiť z toho šlabikára! Ale len zo slovenského,

prosím pekne, a z modliacej knižky; lebo povedal, že je to dosť pre chudobné dievča.

ĽUDOVÍT (stranou): Nešťastné, hlúpe predsudky našej krajiny! (K nej.) A či by si nemala

vôľu ešte niečo viacej sa učiť odo mňa?

GRÓFKA: Ha, ha, ha, od vás? Azda veru chcete za kompana pristať k nášmu pánu rechtorovi!(S

úsmevom.) Ó, vtedy bych i ja znovu do tej školy chodila, trebárs som už dosť vyrastená!

ĽUDOVÍT (smeje sa): Ha, ha, ha, až veľmi sa mi ľúbiš, drahá moja! Ja ťa opravdivo milujem;

len mi daj aspoň jeden pyšťok. (Chce ju objať.)

GRÓFKA: Ale no, mladý pán! Budem kričať! (Kričí.)

ĽUDOVÍT (odskočí): Sto striel, aká si divoká! Choď už stadiaľto, bo voľakto sem ide.

GRÓFKA: Aha, tak ste sa, mladý pánko, uľakol! Nu, veď už nebudem kričať; a keď už raz tak

rád bozkávate, tuná, bozkajte mi aspoň ruku! (Zjavia sa v pozadí Miluša a Rohon: Pst!)

ĽUDOVÍT (nezbadajúc svedkov): Ó, s radosťou, moja drahá! (Bozkávajúc jej ruky.) Ó, jak je

sladká k bozkávaniu tá tvoja okrúhla ručička! (s. 58)

https://www.youtube.com/watch?v=q77-Qgp3NAs&index=5&list=PL3DC88D8946744A63

https://www.youtube.com/watch?v=q77-Qgp3NAs&index=5&list=PL3DC88D8946744A63

https://www.youtube.com/watch?v=sDadlKbX1Sc&index=6&list=PL3DC88D8946744A63

https://www.youtube.com/watch?v=sDadlKbX1Sc&index=6&list=PL3DC88D8946744A63


O učiteľovu dcéru sa zrazu uchádzajú dvaja pytači. Vyjasnenie prichádza

nakoniec, spokojnosť je na oboch stranách, všetci sú víťazi, niet porazených. Na

dožinkovej slávnosti je prítomný i starý pán barón Kostrovický, ktorý mladému páru

požehná. Hra končí zvolaním. „Sláva Slovákom i Maďarom statočným!“

Výstup 14 /úryvok/ : Grófka, ženci a žničky k predošlým.

ĽUDOVÍT:

Nu, nu, moja zlatá duša už mi všetko známe! Ha, jak som šťastlivý,

že ma nepomýlil tvoj figeľ klamlivý:

Už mojej ľúbosti storaké próby máš,

len mi povedz teraz, či ma tiež rada máš

tak ako ja teba?

GRÓFKA (vrhne sa mu v náručie, on ju objíme):Ó, z celého srdca!

KOSTROVICKY:

A tak už môžete i od svojho otca dostať požehnanie, moje drahé deti! (Požehná ich.)

Milujte sa verne, žite letá blahé!

ĽUDOVÍT (objímuc otca):

Ó, môj drahý otče, jak som ti povďačný! (K Rohonovi, podávajúc mu ruku.)

Zmierenie, priateľ môj drahý a srdečný! (K Miluši, podávajúc jej ruku.)

I vám, drahá panna, za vašu lekciu

úprimne ďakujem: Slováci nech žijú!

To nech nám bude dňom zmierenia sviatočným!

ŽENCI a ŽNIČKY:

Sláva Slovákom i Maďarom statočným! (Stoja všetci pohromade.) (s. 72)

Výstup 11 /úryvok/

KOSTROVICKÝ (pre seba):

Tisíc striel, čo sa porobilo z tej slovenskej zberby mohol zamilovať!

tomu chasníkovi? (Mierni sa, nahlas): Nie, fiam, to len sám musíš mi pripustiť,

Pekne, édes fiam!14 že ja takú hanbu nemôžem dopustiť

O tvojich zásadách včuľ krásny pochop mám! na náš rod vznešený a kompromitovať

Takýto maďarský hazafi horlivý, tak celé zemianstvo uhorskej krajiny.

akým si sa predtým v reči ukazoval, ĽUDOVÍT:

takže bys’ bol azda všetkých ukrižoval Ach, apko, či sme my azda dáki iní

Slovákov, a zrazu — nech sa svet zadiví — tvorovia na zemi nežli ten dobrý ľud?

chceš si brať za ženu rechtorovu dievku, Či ho večne máme len zberbou prezývať

bez rangu, bez statkov, obecnú Slovenku; a v nemúdrej pýche nad ním sa nadýmať,

ha, ha, ha, veď sa ti vysmeje celý svet, pretože nám prajný viac nadelil osud?

že syn uhorského magnáša takú smeť Či nie je on náš ľud pracovitý, tichý?

Ó, bár by sme sa už raz tej sprostej pýchy

zbavili.......(s. 66)


8. vnútorná kompozícia:

expozícia – zoznámenie sa s postavami a vzťahmi medzi nimi

kolízia – oznámenie príchodu budúceho mladoženícha, zámena postáv,

vyvrcholenie – Rohon vyzná lásku nepravej grófke, barón požiada o ruku nepravé dievča

z ľudu

rozuzlenie – vysvetlenie situácie, požehnanie mladému páru, účasť na konci dožinkovej

slávnosti

Zápletka:

o Dvojitá zámena postáv za účelom

previerky skutočnej lásky, vzniká

tak množstvo humorných a

komických situácií.

Riešenie:

o Harmonické, nádejné páry sa

nájdu.

9. hlavná myšlienka – ideálna myšlienka zmierenia medzi slovenským a maďarským

národom a medzi šľachtou a ľudom – potvrdzujú to aj slová učiteľa Oriešku v závere:

Zapamätajte si !!!

Humor – je estetickým základom veselohry

- rečový podnet, ktorý vyvoláva u diváka

a poslucháča zážitok smiešneho, komického,

alebo nezvyklá situácia, ktorá sa nestala vám,

a preto na ňu – na rozdiel od postihnutého –

reagujeme smiechom.

- rozlišujeme humor: jazykový (slovný)

situačný

Výstup 8 /úryvok/:

ORIEŠKA: Ó, ja som jej predovšetkým lásku k národu svojmu slovenskému do srdca

vštepoval; veď láska k národu je predmet pravého vlastenectva, osvietený pane! „Nech Rím,

nech Atény skazu vezmú,“ povedal Cicero; a Themistokles, „Nech sa zrútia všetky bašty, domy,

paláce a mestá, nech sa spustoší celá krajina, jestli len ľud — národ živý nezahynul, tak ani

vlasť ešte nezahynula.“ A v tomto zmysle je moja dcéra horlivou vlastenkou — a ako taká ctí

ona a miluje i susedný nám maďarský národ, s ktorým nás v krajine tejto tisícročnej sudby v

priateľský zväzok spojili, a je za to: aby si Slováci i Maďari sväté práva spoločnej svojej krajiny

uhorskej spojenými silami bránili, národnosti svoje vzájomne ctili, národnej vzdelanostia osvety

— bez ktorej blaho vlasti ani myslieť sa nedá — jeden druhému úprimne dopriali, a aby žiadnej

nenávisti, žiadneho sváru medzi nami nebolo, iba chválitebného pudu emulácie — ku predu!

Toto je politicko-národné vyznanie moje a mojej dcéry, osvietený pane!

ĽUDOVÍT (vo vytržení): Zmierenie, zmierenie! — Pán učiteľ. Ja som sa bol posiaľ odriekal

toho poctivého ľudu, z ktorého lona i ja pochádzam; lež odterajška už i ja chcem byť úprimným

jeho priateľom ...................... (s. 62)



MOLIERE - LAKOMEC

Francúzske veseloherné divadlo sa vyvíjalo inak , ako napr. anglické, kde komédie

písal aj Shakespeare. Aristokratická spoločnosť Francúzska videla dramatický ideál vo

vznešenej veršovanej tragédii podľa vzoru antických divadiel. Veselohry sa hrávali pre

mešťanov a ľud na námestiach a podľa vzoru talianskej ľudovej commedie delʼarte. Tú tvorili

vždy tie isté postavy (Pierot, Harlekýn, Kolombína) a ako predloha jestvoval opis deja

Dialógy si herci vymýšľali samyi.

Moliére chcel však viac a začal písať veselohry podľa pravidiel pre vznešené hry –

a nakoniec sa s nimi presadil aj na dvore Ľudovíta XIV..

Moliere (vl. m. Jean-Baptiste Poquelin [žan baptist poklén])

(1622 – 1673)

- predstaviteľ francúzskej klasicistickej literatúry, dramatik a

divadelník, najvýznamnejší svetový autor klasicistických

komédií

získal právnické

vzdelanie,

pôsobil ako

herec, riaditeľ

divadla

zomrel počas prestávky pri premiére svojej hry

Zdravý nemocný ďalšie jeho známe hry: Lakomec

Tartüffe

Mizantrop

Mešťan šľachticom

LAKOMEC

1. miesto a čas deja – dej sa odohráva v priebehu jedného dňa v dome Harpagona

2. útvar - charakterová komédia v piatich dejstvách. Za predlohu sa považuje Komédia o

hrnci antického rímskeho dramatika Plauta.

3. DEJ:

Zbohatlík Harpagon obchodom a úžerníctvom nadobudol veľký majetok. Lakomstvo a

chamtivosť ho vedú k tomu, že vykorisťuje svoje služobníctvo a dokonca sa chce „výhodne“

zbaviť svojich detí. Pre dcéru Elizu vybral za muža zámožného postaršieho šľachtica

Anzelma, syna Kléanta chce oženiť s bohatou vdovou a sám si plánuje svadbu s mladou,

krásnou Mariannou. V jeho úmysloch mu pomáha prefíkaná dohadzovačka Frozina. Eliza

ani Cléante sa však nechcú podvoliť otcovej vôli. Eliza miluje otcovho správcu Valéra, ktorý

sa Harpagonovi naoko bezcharakterne podlizuje. Cleante zasa žiada o ruku otcovu vyvolenú

Mariannu. V momente, keď sa otec so synom škriepia o nevestu, sluha Šidlo na Cléantov

V klasicizme sa žiada opäť

JEDNOTA MIESTA, ČASU

A DEJA. HRY MUSELI BYŤ

PÍSANÉ VO VERŠOCH.

Neveršované komédie patrili medzi

nižšie žánre.

https://www.youtube.com/watch?v=YkYQDBO77

Ds

https://www.youtube.com/watch?v=YkYQDBO77Ds



príkaz ukradne Harpagonovi pokladničku s 30 000 dukátmi. Harpagon stráca zmysel života a

je ochotný vymeniť Mariannu za svoje stratené peniaze. Nakoniec vyjde najavo, že Valér i

Marianna sú súrodenci a ich otcom je bohatý Anzelmo. Svadbe oboch mladých párov už nič

nestojí v ceste.

4. vzťahová analýza postáv

šľachtic Anzelm

správca Valér Marianna

dcéra Elize HARPAGON syn Cléant sluha Šidlo

dohadzovačka Frozina bohatá vdova

5. charakteristika postáv:

HARPAGON – 56-ročný vdovec, otec Kleanta a Elizy. Skupáňstvo ho tak zdeformovalo,

že okrem peňazí nevidí nič. Je úžerníkom. Žije v neustálom strach zo straty peňazí. Kleant

musí hrať, aby si mohol kúpiť oblečenie. Eliza ho ešte rešpektuje, ale Kleant sa snaží obísť

jeho príkazy a zákazy. Sluhovia sú viac hladní ako sýti. Dôveruje

iba „sluhovi“ Valérovi, lebo mu neustále lichotí a poklonkuje.

Chce sa oženiť s dievčaťom Marianou a žiada aj jej veno. Keď mu

zmizne truhlička s peniazmi, takmer stráca rozum. Súhlasí so

sobášmi svojich detí, len keď má svoju truhličku a nemusí

financovať náklady.

VALÉR – šľachtic z Neapola, zachráni Elizu pred utopením, zaľúbi sa do nej a vnikne do

domu Harpagona ako sluha. Bystrý stratég, rozohráva hru tak, aby nakoniec Harpagonovi

prešli cez rozum. Anzelm v ňom spozná svojho syna. najväčšieho úžerníka – jeho otca.

Miluje dievča Marianu. Je šľachetný, chcel by pomôcť Mariane aj jej matke,obe totiž žijú

v chudobe. Verný sluha šidlo ukradne Harpagonov poklad, a tým vznikne nová situácia

v rodine.

KLEANT – súperí s otcom. Hrá hazardné hry, chce si požičať peniaze za veľmi vysoký úrok

a zistí, že jeho sprostredkovateľ zariadil pôžičku u najväčšieho úžerníka – jeho otca. Miluje

dievča Marianu. Je šľachetný, chcel by pomôcť Mariane aj jej matke,obe totiž žijú v chudobe.

Verný sluha šidlo ukradne Harpagonov poklad, a tým vznikne nová situácia v rodine.

ELIZA – dcéra Harpagona, je pekná, nesmelá, miluje Valéra, ale otec ju chce vydať za

starca.

FROZÍNA – parížska dohadzovačka, majster v lichôtkach a znalec

ľudí. Keď zistí, že Mariana miluje Kleanta, chce pomôcť im a nie

Harpagonovi, ani jej sa nepodarí od neho vytiahnuť peniaze.

5. hlavná myšlienka – autor sa vysmieva ľudskej vlastnosti – lakomstvu, ktoré deformuje

charakter človeka, ničí vzťahy medzi rodinnými príslušníkmi.

Harpagon-meno

vytvorené z lat.

koristník


6. kompozícia – zápletka nie je dôležitá, v popredí je pohľad na lakomca zo všetkých strán.

Rozuzlenie je prekvapujúce, nečakané - Anzelm je stratený otec Valéra a Mariany). Použitá

je aj zámena postáv – Valér sa vydáva za sluhu, Anzelmo je neapolský šľachtic)

7. znaky klasicistickej drámy:

1. Autor využíva situačnú, slovnú i pohybovú komiku, ktorú nájdeme v tradičnej fraške.

2. Na antickú drámu poukazuje jednota miesta (dom Harpagona), času (jeden deň) a deja.

3. Hra je napísaná v próze (patrí do nižších žánrov klasicistickej literatúry).

4. Výrazná je psychologická kresba postáv, ktorých rysy sa utvárajú predovšetkým vo vzťahu

k hlavnému charakteru „lakomca“. Harpagon (arpagon – koristník, skupáň) je prototypom

človeka, ktorý prepadol vášnivému vzťahu k hromadeniu majetku. Ukázal starého,

chorľavého lakomca zo všetkých strán –

obmedzuje svoje deti, intriguje, okráda

služobníctvo, strata peňazí pre neho znamená

šialenstvo, koniec zmyslu života. Charakter

postavy je jednostranne orientovaný, lebo vzťah

k peniazom z neho robí otroka – typ postavy.

Zmierenie........htm

Pracovný list č. 2 – J. Palárik – Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch

Pracovný list č. 3 – J. Palárik – Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch

Ján Palárik – Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch – úlohy – prezentácia

Pracovný list č. 4 – Moliere – Lakomec

Pracovný list č. 5 – Moliere - Lakomec

Charakterový typ postavy – zveličenie jednej

stránky v povahe postáv, väčšinou negatívnej

- tieto postavy sa pre dokonalé stvárnenie stali

stelesnením zvolenej negatívnej vlastnosti,

napr. skupáň, lakomec (Harpagon), pokrytec a svätuškár (Tatuffe) a pod..

[Zadajte citáciu z dokumentu alebo súhrn

zaujímavej témy. Blok textu môžete

umiestniť na ľubovoľné miesto v

dokumente. Ak chcete zmeniť

formátovanie bloku textu citácie, použite

kartu Nástroje pre blok textu.] Overte si svoje vedomosti!!!!!


II. Jazykové prostriedky

4. SYNTAKTICKÉ PROSTRIEDKY

Syntax (skladba)

syntax – jazykovedná disciplína, ktorá skúma:

a) ako sa zo slov skladajú vety a z viet text

b) vzťahy medzi vetnými členmi a vetami

c) spôsoby a prostriedky vyjadrenia týchto vzťahov

členenie syntaxe:

syntagmatická syntax – náuka o vetných skladoch (syntagmách)

vetná syntax – náuka o jednoduchých vetách

súvetná syntax – náuka o súvetiach

polovetná syntax – náuka o polovetných konštrukciách

textová syntax – náuka o výstavbe textu

A: Syntagmatická syntax - náuka o spájaní slov do vetných skladov (syntagiem)

vetný sklad – syntagma – je spojenie dvoch alebo viacerých plnovýznamových slov

vo vete (je to spojenie takých plnovýznamových slov, ktoré odráža nejaký vzťah

z reálnej skutočnosti, napr. otec kosí)

- vetné sklady poznáme:

a) prisudzovací sklad - je spojenie podmetu a prísudku

Mama varí. (Brat je šikovný.) ((oni)Píšu.)

b) určovací sklad - je spojenie nadradeného a podradeného vetného člena

- nadradeným vetným členom sa pýtame na podradený

(môj pes - Čí pes? Môj.)

(rúbať drevo - Čo rúbať? Drevo.) (zavčasu vstávať - Kedy vstávať? Zavčasu.)

c) priraďovací sklad - je spojenie dvoch rovnocenných vetných členov

Vysypali sme zbytočnosti a odpadky.

(Karol je malý, ale šikovný.) (Spíme aj v noci, aj popoludní.)

spojkové a

bezspojkové spojenie

podmet prísudok

rúbať

drevo

odpadky zbytočnosti

pes

môj

mama varí

nadradený vetný člen

podradený vetný člen

vetný člen vetný člen


Spôsoby spájania slov do syntagiem - vetné členy sa do syntagiem spájajú štyrmi

spôsobmi: a) zhoda

b) väzba

c) primkýnanie

d) špeciálny vzťah v rámci viacnásobného vetného člena

Zhoda ( kongruencia)

– podriadený člen preberá gramatické kategórie nadradeného člena

- realizuje sa najmä v spojení s podstatným menom

úplná zhoda – zhoda v rode, čísle a páde: (mama varí, v tvojom živote)

čiastočná zhoda – zhoda sa nerealizuje vo všetkých troch kategóriách (rod, číslo,

pád): mesto Nové Zámky – v meste Nových Zámkoch

- realizuje sa v týchto skladoch:

prisudzovací sklad (podmet+prísudok): podmet určuje slovesu kategóriu osoby

a čísla, v minulom čase aj kategóriu rodu: Martin prišiel, lietadlo odletelo

určovací sklad (zhodný prívlastok/zhodný doplnok+ podstatné meno): v ôsmom

ročníku, videl som ho vysmiateho

Väzba (rekcia)

- nadradený člen určuje podriadenému členu gramatický tvar

- realizuje sa v určovacom sklade (najčastejšie: prísudok+ predmet): kúpiť si auto

Primkýnanie (adjunkcia)

- nadradený člen neurčuje podriadenému členu gramatický tvar ( pri nadradenom vetnom

člene môžu stáť rozdielne tvary podradeného člena)

- realizuje sa v určovacom sklade (najčastejšie: prísudok+ príslovkové určenie): ležať

v posteli, ležať pod posteľou, ležať dlho ......

Vzťahy vo viacnásobných vetných členoch

- vzťah medzi viacnásobným vetným členom sa vyjadruje:

a) spojkami: múdry a usilovný; užitočný, ale aj zábavný

b) bez spojok: ústretový, milý, priateľský sused

sklad spôsoby spojenia

zhoda väzba primkýnanie spojkové/bezspojkové

spojenie viacnásobného v.čl.

prisudzovací mama varí ------------- ---------------- ------------------------

určovací šikovná mama varí obed varí dobre ------------------------

priraďovací --------------- ----------- ------------- mama a sestra;

raňajky, obed, večeru


VETNÉ ČLENY

vetný člen – je plnovýznamové slovo, ktoré s iným plnovýznamovým slovom (slovami) vo

vete vytvára vetný sklad (syntagmu)

Klasifikácia vetných členov

I. podľa funkcie:

a) základné (hlavné) vetné členy: podmet, prísudok, vetný základ

b) vedľajšie (rozvíjacie): prívlastok, predmet, príslovkové určenie

II. podľa výstavby: a) jednoduché (kúpil)

b) zložené (môže písať)

c) viacnásobné (otec a mama)

a) Hlavné (základné)vetné členy- tvoria gramatické jadro vety; bez nich by veta

nemohla existovať

dvojčlenná veta: podmet + prísudok (v prisudzovacom sklade)

jednočlenná veta: vetný základ

Podmet (Po) - zväčša činiteľ deja, nositeľ vlastnosti

- pýtame sa kto, čo

- môže byť: a) vyjadrený podmet - je vyjadrený vo vete slovom

Otec číta. (Kto číta? Otec.)

Dospelí môžu vstúpiť.

Nikto tu nie je. Naši vyhrali

Prvý berie všetko.

Fajčiť je tu povolené.

Na chodbe zaznelo hlasné tresk.

b) nevyjadrený/zamlčaný podmet - nie je vyjadrený vo

vete slovom (doplníme si ho do zátvorky), je jasný z kontextu, z tvaru slovesa

(ona) Včera vôbec nepracovala. (Kto nepracoval? Ona.)

(my) Nepôjdeme s vami. (Kto nepôjde? My.) (ty) Pomôž im!

c) viacnásobný podmet

Ženy a deti majú prednosť.

Futbal hrali nielen chlapci, ale aj dievčatá. Urobili ste to vy alebo oni.

Prísudok (Pr) - vyjadruje činnosť, stav, vlastnosť

- pýtame sa, čo niekto robí, čo sa s ním deje - môže byť: a) slovesný prísudok (Prs)- je vyjadrený slovesom

jednoduchý slovesný prísudok - je vyjadrený plnovýznamovým slovesom Otec pracuje. (Čo robí otec? Pracuje.)

zložený slovesný prísudok- je zložený z pomocného a plnovýznamového slovesa

Ona nám nechce poradiť.

Zrazu prestala písať. Veď sa predsa musíte snažiť! Snáď nezačne opäť plakať.

b) menný (slovesno-menný) prísudok (Prsm)

- je zložený zo sponového slovesa (byť, stať sa) a plnovýznamového slovného druhu

Peter je zdravý.

Katka nebola vždy taká. Títo budú prví. Sused sa stal policajtom.

c) viacnásobný prísudok

Sused sa stal policajtom alebo záchranárom?

Princezná bola nielen krásna, ale aj múdra.


Vetný základ (Vz) - základný vetný člen jednočlennej vety

- môže byť: a) slovesný vetný základ - je vyjadrený určitým slovesným tvarom

Prší. Hrmelo. Smädí ma. Vonku fúka.

Pichá ma v boku. Lieky treba užívať pravidelne.

Chcelo sa mi plakať. Takto neskoro neslobodno rušiť pacientov.

b) menný (neslovesný) vetný základ - nie je vyjadrený určitým

slovesným tvarom, je: - vyjadrený podstatným menom: Potraviny. Šimon!

- vyjadrený prídavným menom: Nádherné!

- vyjadrený zámenom: Oni!

- vyjadrený číslovkou: Prvý!

- vyjadrený príslovkou: Dobre.

- vyjadrený časticou: Samozrejme.

- vyjadrený citoslovcom: Ach!

- vyjadrený neurčitkom: Nerušiť!

c) slovesno-menný: Bolo vidno prvé domy.

Bude treba začať. Bude mi smutno. Je pokosené.

1. Definujte syntax ako jazykovednú disciplínu.

2. Na ktoré základné odvetvia členíme syntax?

3. Charakterizujte pojem vetný sklad, uveďte synonymum k pojmu vetný sklad.

4. Aké vetné sklady poznáme?

5. Vymenujte spôsoby spájania slov do syntagiem.

6. Ako delíme vetné členy?

7. Ktoré vetné členy patria medzi základné (hlavné)?

8. Aký je rozdiel medzi vyjadreným a nevyjadreným podmetom?

9. Aké druhy prísudku poznáte?

10. Ktoré vetné členy patria medzi vedľajšie (rozvíjacie)?

Pracovný list č. 1- sklady

Test č.1- hlavné vetné členy syntax-hlavné vetné členy.htm

Pracovný list č.2 – sklady a hlavné vetné členy

Overte si svoje vedomosti!!!


b) Vedľajšie (rozvíjacie) vetné členy - rozvíjajú, bližšie určujú ostatné vetné členy

- do vety sa zapájajú určovacím skladom

PREDMET (Pt) - vyjadruje zásah, cieľ, obsah deja

- vždy rozvíja sloveso

- pýtame sa naň pádovými otázkami (okrem kto, čo)

Chlapec rozbil okno. (Koho, čo rozbil? Okno.)

- predmet poznáme:

a) priamy predmet - je v akuzatíve Napísali sme si domácu úlohu.

b) nepriamy predmet – je v inom páde ako v akuzatíve Partizáni bojovali aj za nás.

c) viacnásobný predmet - viac rovnocenných predmetov v priraďovacom sklade

Nezbierali sme maliny, ale jahody.

PRÍSLOVKOVÉ URČENIE (Pu) - vyjadruje miesto, čas, spôsob, príčinu deja

- rozvíja sloveso

- pýtame sa naň príslovkovými otázkami (kde, kedy, ako, prečo)

a) príslovkové určenie miesta (Pum)

Karol je vzadu. (Kde je? Vzadu.)

b) príslovkové určenie času (Puč)

Karol príde ráno. (Kedy príde? Ráno.)

c) príslovkové určenie spôsobu (Pusp)

Tvárila sa milo. (Ako sa tvárila? Milo.)

Zamyslene kopal nohou.

d) príslovkové určenie príčiny (Pupr)

Pre slzy už ani nevidela. (Prečo nevidela? Pre slzy.)

Plače od radosti. (Prečo plače? Od radosti.)

PRÍVLASTOK (Pk) - vyjadruje vlastnosť podstatného mena

- rozvíja podstatné meno

- pýtame sa naň otázkami (aký, ktorý, čí)

a) zhodný prívlastok (Pkz)

- zhoduje sa s nadradeným podstatným menom v rode, čísle a páde

Je to dobrý človek. (Aký človek? Dobrý.)

VEDĽAJŠIE VETNÉ ČLENY

rozvíjajú podstatné meno nerozvíjajú podstatné meno

prívlastok väzobné rozvíjanie (najmä sloveso) neväzobné rozvíjanie (primkýnanie)

predmet príslovkové určenie


Nepoznal som tohto chlapca! (Ktorého chlapca? Tohto.)

Prvý deň je vždy najťažší. (Koľký deň? Prvý.)

b) nezhodný prívlastok (Pkn)

- nezhoduje sa s nadradeným podstatným menom v rode, čísle alebo páde

To je pes suseda. (Čí pes? Suseda.)

Taký už je osud človeka! (Čí osud? Človeka.)

Stavba mosta úspešne pokračuje. (Aká stavba? Mosta.)

Cesta autobusom bola únavná.

Nakreslite mi uhol alfa.

- každý z nich môže byť:

1. postupne rozvíjací prívlastok

- skladá sa z dvoch prívlastkov, jeden rozvíja nadradené podstatné meno (stojí

hneď pred ním), druhý rozvíja tesnejší prívlastok aj s podstatným menom

- nepíšeme medzi nimi čiarku Toto je môj nový bicykel . (Aký bicykel? Nový. Čí nový bicykel? Môj nový bicykel.)

Slovenské vysoké školy majú finančné problémy. (Aké školy? Vysoké. Ktoré vysoké školy?

Slovenské vysoké školy.)

2. viacnásobný prívlastok

- skladá sa z dvoch rovnocenných prívlastkov v priraďovacom sklade

Pocítila silnú, neodolateľnú túžbu odísť.

Ošarpaná, polozrútená budova vzbudzovala obavy.

Neboli sklamaní ani českí, ani slovenskí turisti.

Máš rád korenistejšie alebo diétne jedlá?

PRÍSTAVOK - rozvíja podstatné meno, pomenúva ten istý jav inými slovami

- je v rovnakom páde ako nadradené podstatné meno

- oddeľujeme ho vo vete čiarkami (príp. zátvorkami, pomlčkami)

Jánošík, legendárna slovenská postava, sa stal hrdinom mnohých povestí.

Na 1. jún, Medzinárodný deň detí, sa všetky deti tešia

DOPLNOK - Vlak – veterán došiel ako posledný.

druhyprívlastku.htm príslovkové určenie-priraďovačka.htm predmet-vedľajší VČ.htm

Test č. 2 - predmet

Pracovný list č.3 – vetné členy

bicykel

nový

môj

túžbu

silnú neodolateľnú



ÚLOHY:

1. Na skrini a na stenách sú prilepené obrázkové príbehy.

a) rozčleňte vetu na syntagmy

b) pomenujte jednotlivé syntagmy a vetné členy

c) nakreslite schémy pomenovaných syntagiem

2. Urobte vetný rozbor a nakreslite schému viet:

Jana od susedov hľadala v triede stratené pero.

Kvitnúca čerešňa sa ohýbala pod silnými nárazmi vetra.

Napravo stála skrinka s kuchynským riadom.

Pum Pum Prm Pkz Po

Na skrini a na stenách sú prilepené obrázkové príbehy.

Pum Prs Po Pkz Pkn

Napravo stála skrinka s kuchynským riadom.

Po Pkn Prs Pum Pkz Ptp

Jana od susedov hľadala v triede stratené pero.

Jana hľadala

od susedov v triede pero

stratené


B: Vetná a súvetná syntax

Modálnosť vety – vety podľa obsahu

modálnosť, modalita – postoj hovoriaceho k výpovedi

alebo k mimojazykovej skutočnosti

- jazykovými prostriedkami na vyjadrenie modálnosti sú

slovesný spôsob + intonácia

- základným modálnym typom je postojová modálnosť:

vyjadrenie postoja hovoriaceho k výpovedi;

nevyhnutná súčasť každej vety

podľa postojovej modálnosti (obsahu) rozoznávame

štyri typy viet:

DELENIE VIET - podľa zloženia

jednoduché vety súvetia

podľa členitosti podľa (ne)prítomnosti

rozvíjacích vetných členov

jednoduché (2 vety)

zložené

(viac ako 2 vety)

podľa modálnosti (obsahu)

priraďovacie podraďovacie

zlučovacie

dvojčlenné jednočlenné

rozvitá

holá

s v.v. podmetovou

odporovacie

oznamovacie

opytovacie

menné

slovesné úplná

neúplná

vylučovacie

s v.v. prísudkovou

s v.v. predmetovou

s v.v. prívlastkovou

s v.v. príslovkovou

- času

miesta

spôsobu

príčiny

s v.v. doplnkovou

rozkazovacie

zvolacie

s viacnásobným VČ stupňovacie

Veta – syntaktická jednotka

s uceleným významom,

gramaticky usporiadaná

a zvukovo (intonačne)

uzavretá.

Vety podľa obsahu

oznamovacia

opytovacia

rozkazovacia

želacia


TYPY VIET MODÁLNA ŠTRUKTÚRA PRÍKLADY

oznamovacia a) oznamovací spôsob + klesavá intonácia

b) podmieňovací spôsob + klesavá intonácia

-je bezpríznaková, môže sa využívať vo všetkých jazykových

štýloch; najčastejšie sa vyskytuje v administratívnom a

odbornom štýle

Martin prišiel neskoro večer..

Vyššia daň by konečné ceny

nedvihla.

rozkazovacia rozkazovací spôsob + klesavá melódia

- sú významným jazykovým prostriedkom v administratívnom

štýle (hlavne neurčitkové formy rozkazu)

Nerob hlúposti! Postavte sa vedľa!

Nefajčiť! Nevykláňať sa z okien!

opytovacia 1. zisťovacie otázky (odpoveď ÁNO- NIE)

a) oznamovací spôsob + stúpavá intonácia

b) podmieňovací spôsob + stúpavá melódia

2. doplňovacie otázky

a) opytovací výraz + oznamovací spôsob + klesavá intonácia

b) opytovací výraz + podmieňovací spôsob + klesavá intonácia

Poradíte mi?

Išli by ste s nami?

Kam pôjdete na dovolenku?

Aké jedlo by ste uprednostnili?

želacia - vyjadrujú želanie, výzvu, podnet, obsahujú:

a) želacia častica + oznamovací spôsob + klesavá intonácia

b) želacia častica + podmieňovací spôsob + klesavá intonácia

Nech sa Vám darí!

Bodaj by sa tie časy vrátili.

Kiež by už bolo po tom!

Zvolacie vety:

- všetky typy viet podľa obsahu (modálnosti) sa môžu stať

zvolacími vetami

- autor zvolaním vyjadruje citový postoj

- formálne sa realizujú ako:

a) oznamovacie vety: To je sila!

b) rozkazovacie vety: Daj mi pokoj!

c) opytovacie vety: Bolo nám to treba?!

d) želacie vety: Nech žije!

- intonačne sa dotvárajú citovým dôrazom (emfázou). Na konci je vždy výkričník alebo

kombinácia výkričníka a otáznika.

Opytovacie, rozkazovacie, želacie a zvolacie vety sa často používajú v útvaroch

subjektívnych jazykových štýlov.

Vety podľa členitosti

Podľa členitosti rozlišujeme vety:

A) JEDNOČLENNÉ – nedá sa rozdeliť na

podmetovú a prísudkovú časť, nemá prisudzovací

sklad, ale iba vetný základ. Spoznáme ich aj podľa

slovesa v 3. osobe jednotného čísla.

Jednočlennými vetami pomenúvame:

prírodné javy a úkazy: Svitá. Zmráka sa. Blýska

sa. Straší.

fyzické a duševné stavy: Pichá ma v boku. Dusí ma. Je mi zle. Haraší mu.

názvy podnikov, kníh: Drevona. Potraviny. Dva roky prázdnin.

výkriky, pozdravy, prejavy citov a pocitov: Pozor! Super! Dovidenia! Cŕŕ! Joj! Bŕ!

príkazy a zákazy: Nefajčiť!

Druhy otázok:

zisťovacie – odpovedáme

ÁNO alebo NIE

doplňovacie - (signalizuje

ju opytovacie zámeno);

odpovedáme novým faktom

opytovacia

rozkazovacia

želacia

Vety podľa členitosti:

jednočlenná: slovesná

menná (neslovesná)

dvojčlenná: úplná (s vyjadreným

podmetom a prísudkom)

neúplná (s nevyjadreným

/zamlčaným podmetom)


Podľa vetného základu rozlišujeme jednočlenné

vety:

1. slovesné – vetný základ je vyjadrený slovesom:

Prší. Mrholí. Stmieva sa.

2. mennú (neslovesnú) – vetný základ je vyjadrený

podstatným menom, napr. Lekáreň. Cesta na

Mesiac., citoslovcom napr. Haló!

Jednočlenné neslovesné vety sú

bezpríznakové v odbornom a publicistickom texte,

zvyčajne sú názvami diel, článkov, správ, kapitol.

V hovorovom a umeleckom texte sú expresívnym výrazovým prostriedkom. Jednočlenná

veta sa často vyskytuje v úvahe (Ľudský život ... Láska. Bolesť. Šťastie ... alebo Žiť ...Ľúbiť.

Trpieť. Dať šťastie. Sklamať.), ale i v rozprávaní (Pomoc! Vodu! Lekára!)

Jednočlenné vety vyjadrené neurčitkom sú štylisticky príznakové. Nachádzajú sa

často v administratívnych textoch, ale ja v hovorovom štýle (Nefajčiť! Neprechádzať!). Ak

za nimi píšeme výkričník, pôsobia ako ultimátum.

b) DVOJČLENNÉ – dá sa rozdeliť na podmetovú časť a prísudkovú časť. Má oba hlavné

vetné členy, a to podmet (vyjadrený alebo nevyjadrený) a prísudok.

Podľa vyjadrenosti podmetu rozlišujeme dvojčlennú vetu:

1. úplnú – má vyjadrený podmet a prísudok, napr.: Dieťa spí.

2. neúplnú – má nevyjadrený podmet, napr.: Spí. (On)

Pracovný list č. 4 – jednoduchá veta

Test č.3 – jednoduchá veta

vety podľa členitosti-priraďovačka.htm

Vetný základ v jednočlennej vete:

slovesný (Prší. Blýska sa.)

slovesno-menný (Je vidno.

Je navarené.)

neslovesný (menný) (Úžasné!

Potraviny. Dva roky prázdnin.)



Vety podľa zloženia

Delenie viet podľa zloženia delíme vety na:

A) JEDNODUCHÉ – je taká veta, ktorá má iba jeden prisudzovací sklad, teda jedno

spojenie podmetu a prísudku, alebo jeden vetný základ (vo vete je iba jeden prísudok), napr.:

Ráno sa zvesť rozniesla po lúkach. Skoľ ho!

Podľa toho, či má iba základné alebo

aj rozvíjajúce vetné členy, poznáme:

1.holú vetu – má len jeden podmet a prísudok,

napr. Žiak píše. alebo nevyjadrený podmet

a prísudok, napr. Píše. (On)

2. rozvitú vetu – jeden alebo oba základné vetné

členy sú bližšie určené rozvíjacím vetným

členom, napr. Náš otec prichádza. Neskoro

prichádza. Náš otec neskoro prichádza.

b) zložené vety – súvetia: je spojením dvoch

alebo viacerých viet, ktoré vyjadrujú zložitejšiu

myšlienku. Má dva alebo viac prisudzovacích skladov alebo vetných základov (vo vete je viac

prísudkov), napr. Hmatali pulz, načúvali na prsiach. Rozvidnieva sa, svitá.

1. jednoduché súvetie – obsahuje dva prisudzovacie sklady, alebo vetné sklady, napr. Jano

sadol do auta a odišiel. Prší a blýska sa.

2. zložené súvetie – obsahuj viac ako dva prisudzovacie sklady alebo vetné sklady,

napr. Mama vedela, že príde, lebo mu verila.

Jednoduché súvetie sa podľa vzťahu viet delí na:

A) priraďovacie súvetie (dve rovnocenné/hlavné vety)

B) podraďovacie súvetie (jedna hlavná a jedna vedľajšia veta)

A) Priraďovacie súvetie

- je súvetie, v ktorom sú vety gramaticky rovnocenné – hlavné

vety; každá veta má svoj význam, sú navzájom zlúčené alebo

si odporujú, vylučujú sa, stupňujú sa

- hlavné vety priraďovacieho súvetia sa spájajú:

a) priraďovacími spojkami: a, i, aj, ani, ba, ba i, ba aj, ba,

ani, ba až, nielen – ale aj, ale, no lež, lenže, ibaže, však, alebo,

či, buď, alebo – alebo, či – či, lebo, však, veď, totiž, a to, to

jest, tak, a tak, teda, a teda, preto, a preto, nuž,

b) bezspojkovo.

Druhy priraďovacieho súvetia:

a) zlučovacie súvetie – je spojením dvoch rovnocenných viet, ktorých dej prebieha súčasne

(Bolo zamračené a fúkal studený vietor. ) alebo jeden po druhom (Najprv sa pohádali, potom

sa museli udobrovať.) Obsah viet je rovnocenný, mohli by stáť osobitne.

- časté spojky a spájacie výrazy: a, aj, ani, tiež, až, ani – ani, aj – aj, najprv – potom,

jednak – jednak (pred zdvojenou spojkou píšeme čiarku).

Vety podľa zloženia:

jednoduchá: holá

rozvitá

s viacnásobným VČ

zložená - súvetie

Súvetie

jednoduché - priraďovacie

- podraďovacie

zložené

H1 H2

HV Vv

Priraďovacie súvetie:

zlučovacie

odporovacie

stupňovacie

vylučovacie


b) odporovacie súvetie - je spojením dvoch rovnocenných viet, ktorých obsahy si

významovo odporujú. (Bolo slnečno, ale fúkal studený vietor. Veľa hovoríte, no málo robíte.)

- časté spojky a spájacie výrazy: a (vo význame ale), ale, no, lež, ibaže, avšak (píšeme

čiarku).

c) stupňovacie súvetie - je spojením dvoch rovnocenných viet, z ktorých obsah druhej vety je

svojou závažnosťou významnejší než obsah prvej vety; druhá veta stupňuje význam

predchádzajúcej vety (Zvalilo ohradu, ba aj strechu odnieslo. Nepochopili nás, dokonca sa

nám smiali.)

- časté spojky a spájacie výrazy: ba, ba ani, ba aj, ba i, ba priam, ba dokonca,

nielenže - ale aj (píšeme čiarku).

d) vylučovacie súvetie - je spojením dvoch rovnocenných viet, ktorých obsahy sa navzájom

vylučujú. Ak sa realizuje dej prvej vety, nemôže sa uskutočniť dej druhej vety a naopak.

(Bolo včera slnečno alebo tu pršalo? Možno to nechápali, možno sa tak iba tvárili. Buď budeš

počúvať, alebo si to oprav sám!)

- časté spojky a spájacie výrazy: buď – alebo, alebo – alebo, či – či, buď – buď (pred

zdvojenou spojkou vždy píšeme čiatku).

Cvičenie č.1:

Zakryte si pravý stĺpec a určte, či ide o jednoduchú vetu alebo súvetie:

Moja dcéra prišla neskoro v noci. jednoduchá veta

Hodiny zrazu začali vrčať a odbíjať. súvetie

Bolo oblačno. jednoduchá veta

Nielen kričal, ale aj dupal. súvetie

Neviem, prečo by si to nezvládol. súvetie

Rozboleli ma oči, a preto som počítač vypla. súvetie

Svoj starý klobúk odložil na obvyklé miesto. jednoduchá veta

Cvičenie č.2:

Skúste doplniť vhodnú priraďovaciu spojku do jednotlivých súvetí:

Brankár loptu zachytil ....... vyrazil ju z brány. Najprv kričíš, ....... chváliš. Buď spala, ........leňošila. Urobila som veľa chýb, ..... poučila som sa. Ani nejedla, ..... nepila. Otec vie nielen variť, .... ..... piecť. Neskoro vstal, .. ..... sa nestihol naraňajkovať. Dobehol na poslednú chvíľu, ..... tam už nikoho nezastihol. Nielen fajčí, .... .... pije.

priraďovacie súvetia-zoraďovacie cv..htm



B) Podraďovacie súvetie

- je súvetie, v ktorom nie sú vety gramaticky rovnocenné, čiže je spojením dvoch

nerovnocenných viet : jedna veta je nadradená – hlavná, druhá veta je podradená –

vedľajšia;

- vedľajšia veta rozvíja slovo z hlavnej vety; hlavnou vetou sa pýtame na obsah vedľajšej

vety, a vedľajšou vetou odpovedáme, napríklad: Sestra

oznámila, že je chorá. (Čo oznámila?)

Vedľajšia veta funguje ako chýbajúci vetný člen hlavnej vety.

Obyčajne sa začína podraďovacou spojkou alebo spájacím

výrazom.

- hlavné a vedľajšie vety podraďovacieho súvetia sa spájajú:

a) podraďovacími spojkami: že, aby, žeby, keď, či, lebo,

pretože, ako, hoci, kým, len čo,

b) vzťažnými zámenami: kto, čo, kedy, kde, ktorý, aký

Druhy vedľajších viet:

a) podmetová vedľajšia veta

- v hlavnej vete sa nachádza zamlčaný podmet alebo vetný

základ a odkazovacie výrazy ten, tá, to tí atď., ktoré pomáhajú

identifikovať vedľajšiu vetu.

Dobrá rada č.2:

Každá vložená veta má

pravú a ľavú čiarku!

(Koláč, ktorý sme

upiekli, chutil.).

Slovensko je stredoeurópska krajina./Slovensko je krajina v strednej Európe.

Ide o jednoduché vety, nie súvetia. Zvýraznili sme v nich vetný člen prívlastok

(pýtame sa naň otázkou: aký?).

Slovensko je krajina, ktorá sa nachádza v strednej Európe.

Utvorili sme podraďovacie súvetie. Prívlastok z predchádzajúcej vety sme

nahradili vedľajšou vetou prívlastkovou.

Hlavnou vetou sa pýtame, vedľajšou vetou odpovedáme.

Aká krajina je Slovensko? Taká, ktorá sa nachádza v strednej Európe.

Rovnako môžeme predmet nahradiť vedľajšou vetou predmetovou,

podmet nahradiť vedľajšou vetou podmetovou, príslovkové určenie príčiny nahradíme vedľajšou vetou

príslovkovou príčinnou atď.:

Dievčatá sa rozprávali o prázdninách. jednoduchá veta; predmet (o čom sa rozprávali?)

Dievčatá sa rozprávali o tom, čo robili cez prázdniny. podraďovacie súvetie s v.v. predmetovou (o čom?)

Poznámka: vedľajšia veta je

v príkladoch vyznačená tučne.

Dobrá rada č.1:

Hlavná veta sa

nikdy nezačína

spojkou alebo

spájacím výrazom!

Druhy vedľajších viet:

podmetová

prísudková

prívlastková

predmetová

príslovková

miestna

časová

spôsobová

príčinná

doplnková


- vedľajšia veta nahrádza podmet hlavnej vety, pýtame sa ako na podmet

- časté spojky a spájacie výrazy: kto, čo, že

Hnevalo ma, že ju tu nevidím. (Čo ma hnevalo? Že ju tu nevidím.)

Kto nič nerobí, nič nepokazí. (Kto nič nepokazí? Kto nič nerobí.)

b) prísudková vedľajšia veta

- v hlavnej vete chýba menná časť prísudku alebo vetný základ, ak ide o jednočlennú vetu;

hlavná veta sa končí na odkazovacie výrazy taký, taká, také atď.

- vedľajšia veta nahrádza prísudok hlavnej vety, pýtame sa ako na menný prísudok

- časté spojky a spájacie výrazy: že, aký

Peter je taký, že sa s každým porozpráva. (Aký je? Je taký, že sa s každým porozpráva.)

Nič nie je také, aké to bolo kedysi. (Aké to nie je? Čo robí? Je také, aké to bolo kedysi.)

c) predmetová vedľajšia veta

- v hlavnej vete chýba predmet; pozor, v hlavnej vete môže byť nepriamy predmet a môže

chýbať priamy predmet, napr.: Žena oznámila synovi, že dostal list.; hlavná veta sa končí

slovesom - vedľajšia veta rozvíja sloveso z hlavnej vety, plní úlohu predmetu, pýtame sa na

ňu ako na predmet

- časté spojky a spájacie výrazy: aby, že, kedy, čo

Myslím si, že Jano nepríde. (Čo si myslím? - Že Jano nepríde.)

Teším sa, že sa zasa uvidíme. (Na čo sa teším? - Že sa zasa uvidíme.)

d) prívlastková vedľajšia veta

- rozvíja nadradené podstatné meno v hlavnej vete, ktoré je na konci hlavnej vety; ak

podradené podstatné meno nestojí na konci hlavnej vety, vedľajšia veta prívlastková sa

vkladá do hlavnej vety: Cestu, ktorou prešiel, dobre poznal.

- vedľajšia veta rozvíja podstatné meno z hlavnej vety, plní úlohu prívlastku, pýtame sa na ňu

ako na prívlastok

- časté spojky a spájacie výrazy: aký, že, ktorý

To je dom, v ktorom bývam. (Aký je to dom? V ktorom bývam.)

Boli sme v dedine, kde sa narodila. (V ktorej dedine sme boli? V ktorej sa narodila.)

Chcem mu kúpiť darček, aký si vždy želal. (Aký darček mu chcem kúpiť? Aký si vždy želal.)

e) príslovková vedľajšia veta

- vedľajšia veta rozvíja sloveso z hlavnej vety, plní úlohu príslovkového určenia, pýtame sa na

ňu ako na príslovkové určenie

1. vedľajšia veta príslovková miestna – v hlavnej vete chýba príslovkové určenie miesta.

Hlavná veta sa končí slovesom a často odkazovacími výrazmi tam, odtiaľ, stade atď. (alebo

tam odkazovací výraz môžeme vložiť).

- časté spojky a spájacie výrazy: kde, skade, kam, odkiaľ

Budeme čakať tam, kde sme sa dohodli. (Kde budeme čakať? Tam, kde sme sa dohodli.)

Kam vstúpil, ozýval sa smiech. (Kde sa ozýval smiech? Kam vstúpil.)

2. vedľajšia veta príslovková časová - v hlavnej vete chýba príslovkové určenie času,

hlavná veta sa často končí odkazovacími výrazmi, napr. vtedy, odvtedy

- časté spojky a spájacie výrazy: keď, odkedy, dokým

Stalo sa vtedy, keď nemal prácu. (Kedy sa to stalo? Keď nemal prácu.)

Až keď sa ťa opýtajú, odpovedaj! (Kedy odpovedaj? Až keď sa ťa opýtajú.)


3. vedľajšia veta príslovková spôsobová - v hlavnej vete chýba príslovkové určenie

spôsobu, hlavná veta sa zvyčajne končí odkazovací výraz tak.

- časté spojky a spájacie výrazy: ako, toľko, aby

Chráni ho, ako chráni matka svoje deti. (Ako ho chráni? Ako chráni matka svoje deti.)

Ako si ustelie, tak bude spať. (Ako bude spať? Tak, ako si ustelie.)

4. vedľajšia veta príslovková príčinná - v hlavnej vete chýba príslovkové príčiny, hlavná

veta sa zvyčajne končí slovesom a máva odkazovací výraz preto.

- časté spojky a spájacie výrazy: lebo, pretože, keďže

Chráni ho, lebo sa jej páči. (Prečo ho chráni? Lebo sa jej páči.)

Odišla, pretože ju nečakali. (Prečo odišla? Pretože ju nečakali.)

e) doplnková vedľajšia veta – v hlavnej vete je vždy sloveso, ktoré označuje zmyslové

vnímanie – videl, zazrel, zbadal, začul. Dôležitým signálom je spojka ako. V hlavnej vete

musí byť vyjadrený predmet. (Bez vyjadreného predmetu by nasledovala predmetová

vedľajšia veta: Počul som, ako spieva.)

- najčastejšia spojka: ako

Počul som ho, ako spieva. ( Ako som ho počul? Ako spieva.)

Štylistické využitie viet

V hovorom štýle často využívame jednoduché vety. V priraďovacích súvetiach sú vety

spojené spojkovo aj bezspojkovo. Bezspojkové spojenie viet je dynamizujúcim prostriedkom

umeleckého štýlu. Znakom odborného štýlu sú podraďovacie súvetia s vedľajšou vetou

prívlastkovou, príslovkovou príčinnou – potrebujeme vystihnúť vlastnosti javov, polohu

predmetov, vyjadriť vnútorné vzťahy medzi javmi, príčinu a dôsledok javov.

V administratívnom štýle autori často využívajú zložené súvetie, zvyčajne nevysvetľujú,

iba informujú, a preto prevládajú priraďovacie zlučovacie súvetia.

Cvičenie 3:

Skúste doplniť vhodnú podraďovaciu spojku alebo vzťažné zámeno do jednotlivých súvetí:

Vošiel do bytu, ... ................. sa mal nasťahovať. Prečo si neoznámil, ..... zajtra neprídeš? Dúfam, .... si sa u nás cítila dobre. Nechaj tak, ..... ti to nestačí. Zamierili tam, ..... sa svietilo. Dotiaľ chodil do práce neskoro, ..... ho neprepustili. Čakala som, .... až zájde. Ušiel z väzenia, .... ... sa za ním zavrela väzenská brána. Uverila som mu, ...... ma neraz oklamal.

podraďovacie súvetia-zoraďovacie cv..htm



Cvičenie 4: Zakryte si pravý stĺpec a určte, či ide o priraďovacie alebo podraďovacie súvetie a určte jeho druh:

Ani nespala, ani nebdela. priraďovacie súvetie, vylučovacie

Kde ťa nevítajú, tam nechoď. podraďovacie súvetie, s v. v. príslovkovou času

Vytrhli mi zub, ktorý ma veľmi bolel. podraďovacie súvetie, s v. v. prívlastkovou

Buď chytá ryby, alebo zbiera huby. priraďovacie súvetie, vylučovacie

Viera sedela v izbe a nariekala. priraďovacie súvetie, zlučovacie

Musíš nájsť spôsob, ako situáciu vyriešiť! podraďovacie súvetie, s v. v. predmetovou

Zbledol, ba až ozelenel. priraďovacie súvetie, stupňovacie

Boleli ich nohy, lebo prešli veľa kilometrov. podraďovacie súvetie, s v. v. príslovkovou príčiny

Najprv dojedz, potom môžeš ísť von! priraďovacie súvetie, zlučovacie

Pracovný list č.5 – veta a súvetia

Test č. 4 – súvetia

súvetná a vetná syntax-priraďovacie cv..htm


C) Polovetná syntax – náuka o polovetných konštrukciách

Polovetná (polopredikatívna) konštrukcia

- syntaktická konštrukcia, ktorá má vo vete funkciu vetného člena (napr. predmetu,

príslovkového určenia) a zároveň má stavbu vety

- najčastejšie plní funkciu doplnku, prístavku, príslovkového určenia a predmetu

- približuje sa k vete – odlišuje sa gramatickým usporiadaním a schopnosťou zhusťovať

(kondenzovať) text, napr. Suseda sa rozhodla napiecť koláče namiesto plnohodnotnej

vety v súvetí myšlienku vyjadríme polovetnou konštrukciou; polovetnú konštrukciu možno

spätne transformovať na vetu.

veta s polovetnou konštrukciou súvetie

Hokejisti sa vrátili domov poriadne unavení. Hokejisti sa vrátili domov a boli poriadne

unavení.

Vychádzajúc z cestovnej kancelárie, stretol

som dávneho kamaráta.

Keď som vychádzal z kancelárie, stretol som

dávneho kamaráta.

Polovetná konštrukcia nemôže stáť samostatne ako veta,

pretože nemá prísudok vyjadrený určitým tvarom

slovesa, má len poloprísudok:

a) slovesný (Hokejisti vyšli zo šatne vysmiati

a spokojní.), vyjadrený príčastiami (Jana,

urazená jej rečami, odišla), neurčitkom (Zlodeja

sme pristihli kradnúť.), prechodníkom (Sestra

upratovala, spievajúc pesničku.)

b) menný (otec sa vrátil unavený) – vyjadrený

slovným druhom, ktorý sa môže nachádzať

v slovesno-mennom prísudku ako výraz po

sponovom slovese byť, zdať sa, napr. podstatným

menom (Mama pracuje ako upratovačka.),

prídavným menom (Diváci odišli spokojní.),

zámenom (Petra považovali za iného.), číslovkou

(Miško dobehol tretí.)

Neurčité tvary slovesa:

1. neurčitok (koncovka – ť) – písať, vidieť

2. prechodník (koncovka –uc, -úc, -iac) – píšuc, vidiac

3. činné príčastie prítomné (koncovka –uci, -úci, -iaci) – píšuci, vidiac

4. činné príčastie minulé (koncovka –vší, -všia, -všie) – písavší, vidivší

5. trpné príčastie (koncovka –ný, -tý, -ený) – písaný, videný

6. slovesné podstatné meno (koncovka – ie) – písanie, videnie

Druhy poloprísudkov

slovesný – vyjadrený

neurčitými slovesnými tvarmi,

napr.: a) príčastím činným

alebo trpným

b) neurčitkom

c) prechodníkom

menný – vyjadrený napr.:

a) podstatným menom

b) prídavným menom

c) číslovkou

d) zámenom


Funkcia polovetných konštrukcií vo vete:

doplnok – rozvíjajúci vetný člen, ktorý sa vzťahuje

na dva vetné členy:

a) podmet a prísudok (podmetový doplnok)

Hanka spala, obrátená k stene.

b) prísudok a predmet (predmetový doplnok) Tovar vyhlásili za najkvalitnejší.

Petra videla Zuzanu spať obrátenú k stene.

prístavok – rozvíjajúci vetný člen vyjadrený podstatným menom, ktorý sa pripája k

nadradenému podstatnému menu.

Typy prístavku:

a) vysvetľovací: Janka, čiže krstná mama nevesty, bude sedieť tu.

b) zužovací: Najbližší susedia, t. j. Bolkovci, sedia na konci.

c) zhrňujúci: Jano a Jožo – teda družbovia – sedia napravo od nevesty.

predmet /vyjadrený neurčitkom/: Mama sa rozhodla napiecť chleba.

príslovkové určenie spôsobu /vyjadrené prechodníkom/: Odišla domov spievajúc.

prívlastok /vyjadrený trpným príčastím/: Peter, nadšený novou hrou, nepočúval.

Štylistické využitie polovetných konštrukcií

Polovetné konštrukcie sa štylisticky využívajú vo všetkých štýloch, ale nie všetky

druhy v rovnakej frekvencii. V ostatných rokoch sociolongvisti zaznamenávajú v odbornom

a publicistickom štýle nárast príčastí a polovetných konštrukcií vyjadrených príčastiami.

Súvisí to s rozvojom výpočtovej techniky, s jej využitím v mnohých komunikačných sférach

a s vyššou frekvenciou odborných textov. V administratívnom štýle sú častými slová počnúc,

končiac. Nepokladáme ich za prechodníky, ale za druhotné predložky (počnúc 1. dňom

kalendárneho mesiaca).

syntax-polovetné konštrukcie.htm

1. Vysvetlite pojem polovetná konštrukcia.

2. Vysvetlite funkciu polovetných konštrukcií.

Pracovný list č. 6 – polovetné konštrukcie

Test č. 5 – polovetné konštrukcie

podmetový

predmetový

Rozlišujte!!!!!! prívlastok - Unavené dieťa zaspalo.

Vlastnosť vyjadrená prídavným menom je trvalá. Dieťa mohlo byť unavené aj niekoľko dní.

doplnok – Dieťa zaspalo unavené.

Dieťa bolo unavené len počas činnosti zaspávania.



PRACOVNÉ LISTY A TESTY


PRACOVNÝ LIST č. 1 – J. G. TAJOVSKÝ – Statky-zmätky Ukážka č. 1 – J. G. Tajovský – Statky-zmätky /úryvok/

Prvý

Ľavko, Žofa, Ďurko

Žofa: (živá, jazyčná žena): Ja by som ti, syn môj, len takú rada, čo

by i nejakú obnôšku mala, meno moje. Pri ženbe i rozumu sa načim poradiť, nielen čo oči

vidia.

Ľavko: (starý furták): A veď ti je Evka už aspoň piata frajerka, ako si z vojny doma.

Žofa: (tajnostne) A Bete, vydatej žene, pokoj. V cudzej kapuste chytia ťa, meno moje.

Ďurko: ( driečny ľahtikár): A ktože vám to už?

Žofa: Ani ťa je nie hodna vyžívať.

Ďurko: Veď som ja len tak zašiel k nej niektorý raz ako k susede a – už to viete.

Ľavko: Vieme. Práve preto; maj rozum.

Žofa: Ty si, chvála Pánu Bohu, hodný, pekný urástol, na rozume ti z vrstovníkov nikto

nechytí, nuž si môžeš i troška preberať, meno moje.

Ľavko: Hádam – môj syn! Ja som ho vychoval, vyučil. Môjho rozumu sa chytaj i teraz.

1. Úryvok z hry uvedený v ukážke patrí do:

a) úvodu b) vyvrcholenia c) zápletky d) obratu

2. Akú charakterovú vlastnosť pripisuje Žofa svojmu synovi v ukážke č.1?

a) pracovitosť b) usilovnosť c) múdrosť d) skromnosť

3. Napíšte názov časti divadelného dejstva, ktoré patrí na zakryté miesto v ukážke č.1:

...................................................................

4. Pod inscenáciou divadelnej hry rozumieme:

a) spracovanie literárnej predlohy do dramatického textu

b) prepísanie drámy do miestneho nárečia

c) spracovanie dramatikovho textu do podoby scenára

d) realizácia dramatického textu na javisku

5. V dráme absentuje rozprávač; celý text tvorí priama reč postáv. Tajovský svojim

postavám vkladá do úst spisovnú reč, ale štylistickými prostriedkami ľudovej reči sa

snaží zdôrazniť hovorovosť. Vypíšte z textu ukážky č. 1 ľudové frazeologizmy a

vysvetlite ich lexikálny význam.

.......................................................................................................................................................

.......................................................................................................................................................

6. Akú funkciu zohrávajú autorské poznámky v dramatickom texte?

..................................................................................................................................................


Ukážka č. 2 – J. G. Tajovský – Statky-zmätky /úryvok/

Ďurko: Čo povieš dieťaťu?

Zuzka: Nikdy ťa mu nespomeniem, ak ho bude pán boh živiť. (Ustrnutie.)

Ďurko: Čo keď narastie?

Zuzka: Že si – že si umrel. (Všetci slzia. Prestávka.)

Ďurko: A keď mu druhí povedia, že žijem?

Zuzka: Nech potom sám súdi nad tebou.

7. V ukážke, ktorá je záverom hry Statky - zmätky, Zuzka:

a) je spravodlivým sudcom nad Ďurkom vzhľadom na to, ako sa k nej zachoval

b) sa tak správa k Ďurkovi, pretože je sebecká a nerozumná

c) je vo svojom postoji ovplyvnená matkou

d) žiadna z uvedených možností necharakterizuje Zuzku

8. Záver divadelnej hry Statky-zmätky je:

a) šťastný – Ďurko a matka Zuzku prehovoria a ona sa rozhodne, že kvôli dieťaťu je lepšie

žiť so zlým mužom ako byť osamelou matkou

b) nečakaný – Zuzka sa prejaví ako sebavedomá mladá žena a rozhodne sa už nikdy viac

netrpieť pre muža, ktorý ju klame

c) zmierlivý – Zuzka sa rozhodne ponechať Ďurkovi skúšobnú lehotu, počas ktorej má

dokázať, že svoje sľuby myslel vážne

d) tragický – Zuzka Ďurka napriek všetkým sľubom odmietne a on odchádza do Ameriky,

kde zomiera pri banskom nešťastí

9. Ktorý z nasledujúcich frazeologizmov najlepšie vystihuje záver drámy Statky-

zmätky: a) Koniec dobrý všetko dobré.

b) Odvážnemu šťastie praje.

c) Každý je strojcom svojho šťastia.

d) Komu sa nelení, tomu sa zelení.

10. Ktoré z ľudských nerestí sa objavujú v živote postáv Tajovského hry Statky-

zmätky? Vymenujte aspoň3.

............................................................................................................................

11. K postavám priraďte ich charakteristiku:

A) bezdetní manželia, o ktorých sa nemá kto v

starobe postarať, bohatí a skúpi.

B) dobrá a poslušná, spočiatku tichá, ale neskôr sa z nej

stáva sebavedomá žena

C) chválenkár, pracovitý, ale chudobný

D) viac mu záleží na šťastí jeho dcéry, ako na peniazoch

E) driečny, pekne urastený „ľahtikár“ = sukničkár

Ďurko Ľavko

Tomáš Kamenský

Zuzka Kamenská

Palčíkovci

Jano Ľavko


PRACOVNÝ LIST č. 2 – J. PALÁRIK – Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch

Ján Palárik - Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch (úryvok)

Výstup 5. /úryvok/:

ĽUDOVÍT (v netrpezlivosti k Miluši): Upozorniť musím osvietenosť

vašu, že je pán Lajoš veľký Maďar; pri slovenskej konverzácii sa mu

iste zívať bude ako rybe na suchom.

ROHON (k Miluši): Igaz, drága Erzsikém! Oh, be illenék egy pár

magyar szó piros szép szájában! 61maď. Pravda je, drahá moja Eržika. Ach, ako by

pristalo niekoľko maďarských slov do jej pekných červených úst.

MILUŠA: Ha, ha, ha! Prepáčte, páni, že sa vám smiať musím. Či neviete, že ste tuná

v slovenskom kraji?; Maďarská reč je pekná na rovinách dolnozemských, ale tu pod Tatrami

krásne zneje reč slovenská a krásne sa rozlieha spev slovenský. A keby ste boli ozaj rodení

Maďari, to bych vás iste vedela prijať po maďarsky; ale keď viem, že ste oba Slováci ako

repa —

ĽUDOVÍT (stranou k Rohonovi): Ez hallatlan dolog, barátom!62maď. To je neslýchaná vec, priateľ môj!

ROHON (stranou k Ľudovítovi): Veru hallatlan, 63maď. neslýchaná ale tak mi zo srdca hovorí. (K

Miluši.)Követem alásan, drága grófno!64maď. Ponížene prosím, drahá grófka. Každý, kto sa v Uhrách

narodí a uhorský chlieb je, je Uhor.

MILUŠA: Istotne, ale nie každý je Maďar. Čudujem sa vám, Lajoško, že ste sa ešte nenaučili

v školách tento rozdiel. Tak dobre sú Slováci Uhri, ako i Maďari, ktorí si tu nemajú väčšie

právo osobovať. A ten chlieb uhorský — ha, ha, ha — vari mi ho Maďari vyrábajú? Práve sa

mi končí žatva a dnes budem sláviť obžinky; uvidíte, aký je úprimný a dobrosrdečný ten ľud

slovenský, z ktorého lona i vy pochádzate; len sa ho nemusíte tak odriekať, páni, a tak

opúšťať úbohých krajanov svojich.

ĽUDOVÍT (stranou k Rohonovi): Ez szörnyüség,65maď. To je hrôza. aká to panslávka! (s. 32)

1. Zaraďte ukážku k literárnemu druhu a žánru. …………………………………………

2. Ktoré tvrdenie o hre, z ktorej je ukážka pochádza, je pravdivé?

(A) Predstavuje prostredie slovenského malomesta, v ktorom autor odhaľuje smiešne

stránky životného štýlu predstaviteľov mesta.

(B) V hre autor odhaľuje nemravný život panských vrstiev, ich národnú ľahostajnosť a

opovrhovanie ľudom.

(C) Autor v hre vyslovuje svoj politický program zbližovania ľudí a národov na

demokratickom a humanistickom princípe.

(D) Námet hry tvorí láska ľudí, ktorým rodičia bránia z majetkových dôvodov a z urazenej

hrdosti.

3. Spoločnou charakteristickou črtou diel Jána Palárika je:

(A) reťaz komických scén vyplývajúcich zo zámeny postáv,

(B) využitie fantastických rozprávkových motívov, ktorými zobrazuje sociálnopolitické

pomery v Uhorsku,

(C) vykreslenie veselého života ľudí na dedine,

(D) zobrazenie zážitkov zo života slovenského ľudu, ktorými chce autor predovšetkým

pobaviť čitateľa.


4. Autor v hre ústami Miluše predostrel politický program, ktorý vyznával, čo sa v ňom

žiadalo?

(A) samostatný štát pre Slovákov

(B) spoločenské a národné zblíženie šľachty a ľudu a slovenského a maďarského národa

(C) samostatný štát pre Maďarov

(D) väčšie práva a lepšie spoločenské uplatnenie pre ľud

5. Postava baróna Ľudovíta Kostrovického v diele predstavuje:

(A) upadajúce zemianstvo

(B) slovenské meštianstvo, ktoré sa pomaďarčuje

(C) postavu národne uvedomelú, ktorá svojimi názormi ovplyvňuje iné postavy

(D) odnárodnenú šľachtu, ktorá napokon nájde cestu k ľudu

6. V hre sa v úvode učiteľ Orieška pri národných obyčajoch odvoláva na dielo istého

predstaviteľa slovenskej literatúry. Ktoré dielo a autor to sú?

(A) Svätopluk – Ján Hollý (B) Slovenská gramatika – Ľudovít Štúr

(C) Národnie spievanky – Ján Hollý (D) Národnie spievanky – Ján Kollár

7. Aká udalosť sa bude na panstve sláviť? Bližšie ju popíšte.

8. Pomenujte zvýraznený umelecký prostriedok v 1. a 2. replike textu.

9. Komorná Capková do svojej reči mieša skomoleniny slov z cudzích jazykov

(maďarčiny, nemčiny atď.) ako sa tento jav volá?

(A) odrodilstvo (B) panslavizmus

(C) makaronizmus (D) maďarónstvo

10. Ku ktorej fáze vnútornej kompozície patrí ukážka?

(A) expozícia (úvod) (B) kolízia (zápletka)

(C) kríza (vyvrcholenie) (D) katastrofa (rozuzlenie)

11. Ako sa nazýva text v zátvorkách a načo slúži? .................................................................

12. Je uvedené tvrdenie pravdivé: /odpovedajte áno alebo nie/ ……………………………

Ján Palárik sa narodil v rakovej na Kysuciach a zomrel v Majcichove pri Trnave.

13. Prvá stála ochotnícka scéna na Slovensku bola založená:

a) Martine b) v Liptovskom Mikuláši c) Bratislave d) v Kláštore pod Znievom

14. Vymenujte inštitúcie a udalosti konané na počesť Jána Palárika.


PRACOVNÝ LIST č. 3 – J. PALÁRIK – Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch

Ukážka č. 1: Ján Palárik - Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch /úryvok/

Výstup 5.

MILUŠA (ZA GRÓFKU PREOBLEČENÁ), CAPKOVÁ A PIŠTA

K PREDOŠLÝM. PIŠTA (DRŽIAC OTVORENÉ DVERE): Osvietená

grófka! (SMEJE SA.)ROHON (PROTI MILUŠI S POKLONAMI): Alázatos

szolgája, drága grófnő! 58maď. Ponížený služobník, drahá grófka.

MILUŠA (POKLONÍ SA): Odpustite, páni, že som vás čakať nechala —

nebola som ešte hotová so svojou toaletou, keď ste ma tak neočakávane prekvapili. (K

ROHONOVI.) Buďte mi vítaný, mladý pán barón, veď som vás od svojho detstva nevidela:

— ja sa už temer ani nepamätám.

CAPKOVÁ (PRE SEBA): He, he, natürlicher Weise.

ROHON: Veru ani ja, osvietená grófka! (STRANOU K ĽUDOVÍTOVI.) Tisíc striel, tá nás

tak úprimne po slovensky privítala!

ĽUDOVÍT (STRANOU K NEMU): Csodálatos dolog! Hanem csak magyarul és bátran! (K

MILUŠI.) Tisztelt barátom, báró úr, egy kicsit zavarba jött méltóságod elött; én azt nagyon

természetesnek találom. 59maď. Podivná vec! Ale len po maďarsky a smelo! Môj vážený priateľ, pán barón,

prišiel trochu do pomykova pred vašou osvietenosťou. Ja to pokladám za celkom prirodzené.

MILUŠA (K ROHONOVI): To je pán inžinier, váš dobrý priateľ, o ktorom mi Pišta

rozprával, že ho so sebou privediete?

ROHON (V ROZPAKOCH): Nu — áno — on je môj dobrý priateľ.

ĽUDOVÍT (K MILUŠI): Mint megyei mérnök szerencsémnek tartom méltoságodnak

magamat ezen alkalommal bemutathatni.[96 (ROBÍ POKLONU.)

PIŠTA a CAPKOVÁ (STRANOU): Ha, ha, ha! (ÚSTA SI ZAPCHÁVAJÚ OD

SMIECHU.)

MILUŠA: Teší ma, veľmi ma teší, páni! Buďte mi obidvaja vítaní! Pišta a vy komorná,

podajte sedadlá. (DAJÚ SEDADLÁ.) Teraz môžete odísť. (K ROHONOVI A

ĽUDOVÍTOVI.) Nech sa ľúbi, páni! (VŠETCI SI SADAJÚ; VEDĽA MILUŠE ROHON,

A VEDĽA ROHONA ĽUDOVÍT; PIŠTA A CAPKOVÁ S POSUNKAMI K SMIECHU

ODÍDU; K ROHONOVI.) Nuž, milý Lajoško — odpustite, že vás tak dôverne menujem —

ĽUDOVÍT (v netrpezlivosti k Miluši): Upozorniť musím osvietenosť vašu, že je pán Lajoš

veľký Maďar; pri slovenskej konverzácii sa mu iste zívať bude ako rybe na suchom.

ROHON (k Miluši): Igaz, drága Erzsikém! Oh, be illenék egy pár magyar szó piros szép

szájában! 61maď. Pravda je, drahá moja Eržika. Ach, ako by pristalo niekoľko maďarských

slov do jej pekných červených úst.

MILUŠA: Ha, ha, ha! Prepáčte, páni, že sa vám smiať musím. Či neviete, že ste tuná

v slovenskom kraji?; Maďarská reč je pekná na rovinách dolnozemských, ale tu pod Tatrami

krásne zneje reč slovenská a krásne sa rozlieha spev slovenský. A keby ste boli ozaj rodení

Maďari, to bych vás iste vedela prijať po maďarsky; ale keď viem, že ste oba Slováci ako

repa —

ĽUDOVÍT (stranou k Rohonovi): Ez hallatlan dolog, barátom!62maď. To je neslýchaná vec,

priateľ môj!

http://zlatyfond.sme.sk/dielo/243/Palarik_Zmierenie-alebo-Dobrodruzstvo-pri-obzinkoch/3#ftn.id2579070


ROHON (stranou k Ľudovítovi): Veru hallatlan, 63maď. neslýchaná ale tak mi zo srdca

hovorí. (K Miluši.)Követem alásan, drága grófno!64maď. Ponížene prosím, drahá grófka.

Každý, kto sa v Uhrách narodí a uhorský chlieb je, je Uhor.

MILUŠA: Istotne, ale nie každý je Maďar. Čudujem sa vám, Lajoško, že ste sa ešte nenaučili

v školách tento rozdiel. Tak dobre sú Slováci Uhri, ako i Maďari, ktorí si tu nemajú väčšie

právo osobovať. A ten chlieb uhorský — ha, ha, ha — vari mi ho Maďari vyrábajú? Práve sa

mi končí žatva a dnes budem sláviť obžinky; uvidíte, aký je úprimný a dobrosrdečný ten ľud

slovenský, z ktorého lona i vy pochádzate; len sa ho nemusíte tak odriekať, páni, a tak

opúšťať úbohých krajanov svojich.

ĽUDOVÍT (stranou k Rohonovi): Ez szörnyüség,65maď. To je hrôza. aká to panslávka!

ROHON: Ha! (K MILUŠI): Tak teda na hazafíság čili na vlastenectvo nič nedržíte, osvietená

grófka!1

Úlohy:

1. K akému literárnemu druhu patrí dielo? Argumentujte formou textu. Bližšie uvedený druh

charakterizujte.

2. Čo tvorí horizontálne členenie textu? Ktorá časť chýba v tomto texte a prečo?

3. Ako sa nazýva text v zátvorke a na čo slúži?

4. Aká je vnútorná kompozícia dramatického textu. Ktorou časťou kompozície je ukážka?

5. Zaraďte fotografické záznamy televíznej inscenácie hry k jednotlivým fázam vnútornej

kompozície.

6. Akým literárnym žánrom je táto hra? Čo je jeho úlohou?

7. Čo je kompozičným základom tejto divadelnej hry?

8. K akému javu v hre vedie využitý kompozičný postup?

9. Odôvodnite názov diela, z ktorého je ukážka. Na základe prečítaného textu vydedukujte obidve

významové rovinu názvu diela.

10. Aká je hlavná myšlienka diela, z ktorého ukážka pochádza. Zhodnoťte aktuálnosť tejto

problematiky.

11. Vysvetlite výraz panslávka.

1 www.zlatýfond.sk


12. Vymenujte, a na príkladoch potvrďte, aké skupiny slov a slovných spojení sa vyskytujú v texte.

Pomenujte zvýraznené umelecké prostriedky.

13. Preštylizujte text do prozaickej podoby.

...................................: (Sedí pri stolíku a pečatí list.)

Ach, taký mám Verdruss1 proti tej bagáži

rechtorskej: nech si len človek to pováži,

jak ma versetzoval2 do Verlegenheitu,3

že vraj môj Herr Papa bol obecný hajdúch.

Hrozný Beleidigung,4 Grobheit ohne Beispiel!5

Ale však navštívils’ posledný raz kaštieľ

náš du g’meiner Schlowak!6 Tvoja pyšná dcéra

nech si svoje handry rechtorské pozbiera,

bo ju vypravíme trošku auf die Reise;7

14. Aký štylistický prostriedok rečovej komiky autor v ukážke použil?

15. Doplňte na prázdne miesto meno postavy. Ktorej z postáv sa vyhráža? Argumentujte.

16. Ako sa nazýva jav, ktorý sa v ukážke vyskytuje. Vysvetlite ho.

2

1nem. nevoľu 2z nem. uviesť 3nem. do pomykova 4nem. urážka 5nemn. bezpríkladná hrubosť 6nem. skom. sprostý Slovák 7nem. na cesty


PRACOVNÝ LIST č. 4 – komická dráma: MOLIERE - Lakomec

Ukážka č. 1 - Moliére – L a k o m e c (úryvok )

Zlodej! Vrah! Mordár! Spravodlivosť, ó, spravodlivé nebesá! Som

stratený. Som zavraždený. Krk mi podrezali. Ukradli mi moje peniaze. Kto

to mohol byť? Kde sa podel? Kde je? Kde sa skrýva? Čo robiť, aby som ho

našiel? Kde utekať? Kde neutekať? Nie je tamto? Nie je tuná? Kto si? Stoj! ( chytí sa sám za

ruku. ) Vráť mi moje peniaze, oplan!.... Ach, veď som to ja. Už sa mi z toho rozum múti. Už

ani neviem, kto som, kde som, čo robím. Jaj, jaj, moje úbohé peniaze! Moji drahí priatelia!

Ozbíjali ma o vás. A keď mi vás vzali, stratil som svoju oporu, svoju útechu, svoje potešenie.

Všetkému je koniec. Už nemám, čo hľadať na svete. Bez vás mi žiť nemožno!

1. Komu patria slová v ukážke č.1? ...................................................

2. Hrdinom diela, z ktorého je ukážka č.1, je

a) typ zúfalého človeka, ktorý je biedou donútený vzdať sa svojich vysokých ideálov.

b) typ človeka, ktorý užíva život plnými dúškami, a preto potrebuje stále viac peňazí.

c) nešťastný pomätený starec, ktorý žije spomienkami na stratené bohatstvo.

d) prototyp človeka, ktorý prepadol vášnivému vzťahu k hromadeniu majetku.

3. Určte literárny žáner ukážky č.1:

a) tragikomédia c) fraška

b) situačná komédia d) charakterová komédia

4. Určte druh podčiarknutých viet podľa členitosti: .............................................................

5. Doplňte do vzťahovej analýzy postavy z divadelnej hry Lakomec:

Eliza, Cléant, Valér, Marianna, šľachtic Anzelm

syn dcéra

dcéra syn

HARPAGON


Ukážka č. 2 - Moliére – L a k o m e c (úryvok )

Jakub: Keď si teda želáte, pán Harpagon, poviem vám otvorene, že ste svetu iba na posmech.

Na všetkých stranách si ma ľudia kvôli vám doberajú. Sú v siedmom nebi, keď si vás môžu

vziať na mušku a do omrzenia sypať všakovaké historky o vašom skupánstve...Štvrtý zase, že

vás raz v noci prichytili, ako kradnete vlastným koňom ovos a že vám kočiš, ktorý tu slúžil

predo mnou, po tme vyťal palicou zopár nečítaných, o čom ste radšej ani nemukli.

Kdekoľvek sa človek pohne, všade počuje, ako vás omieľajú. Každému ste len na žart a na

smiech. Nikto vás nepomenuje inakšie iba lakomec, skupáň, žgrloš a úžerník.

Harpagon: (bije ho) A ty si chmuľo, talhaj, odroň a bezočivec!

6. Podľa slov sluhu Jakuba, uveďte, ako charakterizujú Harpagona ľudia, ktorí ho

poznajú: .......................................................................................................................................

7. Podčiarknuté slová v ukážke č.2 sú:

a) antonymá b) synonymá c) homonymá d) paronymá

8. Doplňte výpoveď:

Poznámky v zátvorke v ukážke č.1 a 2 sa nazývajú ...........................................................

9. Vysvetlite, akým spôsobom vytvoril Molière charakterový typ dramatickej postavy.

................................................................................................................................................

10. Vypíšte z textu ukážky č. 2 dve slovo, ktoré vzniklo odvodzovaním:...............................

11. Harpagonove slová chmuľo, talhaj, odroň a bezočivec z ukážky č.2 patria z hľadiska

príslušnosti k štýlovej vrstve slovnej zásoby k slovám:

a) vulgarizmom b) nárečovým c) synonymám d) slangovým

12. Vysvetlite, čo znamená frazeologizmus uvedený v ukážke č.2:

byť v siedmom nebi .............................................................................................................

13. Doplňte do tvrdenia správne výrazy:

V komédiách sa využíva ................................... a ......................................... humor.

14. Zvýraznená vedľajšia veta v podraďovacom súvetí v ukážke č.2 je:

a) predmetová b) podmetová c) prívlastková d) prísudková

15. Vypíšte z ukážky č.2 aspoň dve frazeologické jednotky a vysvetlite ich:

................................................................................................................................................

................................................................................................................................................


PRACOVNÝ LIST č. 5 – komická dráma: MOLIERE - Lakomec

Ukážka č. 1 – MOLIERE - Lakomec

Kleant: Ty si, vravíš, rozhodnutý...

Harpagon: Oženiť sa s Mariannou.

Kleant: Kto? Ty?

Harapagon: Áno, ja, ja, ja! Čo ti je?

Kleant: Zatmilo sa mi v očiach. Musím ísť von.

Harpagon: To ti prejde. Choď rýchlo do kuchyne a daj si poriadny pohár čerstvej vody! No,

prosím, aký slamkohusár. Nemá ani toľko sily ako ženatý vrabec. Tak, dcéra moja, také je

moje rozhodnutie, pokiaľ ide o mňa. Tvojmu bratovi som zas vybral istú vdovu, o ktorej som

sa dozvedel dnes ráno. A teba, teba vydám za pána Anzelma.

1. Uvedený úryvok v ukážke č.1 predstavuje z hľadiska vnútornej kompozície

divadelnej hry: a) úvod (expozíciu) b) zápletku (kolíziu)

c) rozuzlenie (katastrofu) d) vyvrcholenie (krízu)

2. Na základe úryvku určte, ktoré postavy a prečo sa dostávajú do konfliktu:

.....................................................................................................................................................

3. Z úryvku vypíšte prirovnanie: .............................................................................................

4. Podľa štýlového rozvrstvenia slovnej zásoby je slamkohusár slovom:

a) z odbornej terminológie c) profesionalizmom

b) vulgarizmom d) expresívnym slovom

5. Vyberte, akým slovotvorným postupom vzniklo slovo slamkohusár:

a) odvodzovaním b) spájaním c) skladaním d) skracovaním

6. Vytvorte k slovu lakomec synonymický rad ( 3 slová).

lakomec - ...............................................................................................................................

7. Podčiarknutá veta v ukážke je podľa modálnosti (obsahu):

a) oznamovacia b) rozkazovacia c) opytovacia d) zvolacia

Ukážka č. 2 – MOLIERE – Lakomec

Harpagon: Takú príležitosť treba bez váhania lapiť za vlasy. Je tu výhoda, akú by som inde

darmo hľadal. Pán Anselm je ochotný vziať si Elizu bez vena.

Valér: Bez vena?

Harpagon: Áno, bez vena.

Valér: Potom už nevravím ani slova. Vidíte, to je ozaj pádny dôvod. Pred ním len

kapitulovať.

Harpagon: Pre mňa je to znamenitá správa.


Valér: Bezpochyby. Škoda sa škriepiť. Pravda, vaša dcéra môže pripomenúť, že manželstvo

je vec oveľa vážnejšia, ako sa zdá. Že v ňom ide o šťastie alebo nešťastie na celý život. Že

zväzok, ktorý má trvať až do smrti, treba uzatvárať vždy len s najväčšou opatrnosťou.

Harpagon: Bez vena.

Valér: Verabože, peniaze sú cennejšie ako všetko na svete. A vy by ste mali nebesám

blahorečiť za to, že máte takého statočného otca. Ten vie, čo je život, keď sa niekto núka, že

si vezme dcéru bez vena, neslobodno sa už na nič obzerať. V tom je všetko. Bez vena, to je

náhrada za krásu, mladosť, urodzenosť, česť, múdrosť aj statočnosť.

8. Na základe Harpagonových a Valérových výpovedí v ukážke č.2 porovnajte, čo je

dôležité pre manželstvo u daných postáv: ...............................................................................

.......................................................................................................................................................

9. Aký druh humoru autor využíva v poslednej Valérovej výpovedi? Uveďte, na čo

v texte slúži: ................................................................................................................................

10. Podčiarknuté vety v ukážke č.2 sa začínajú tým istým slovom. Pomenujte daný

básnický prostriedok: .................................................................

11. Vyhľadajte v ukážke č.2 cudzie slovo a napíšte k nemu slovenské synonymum:

.............................................................................................................................

12. Ukážka č.2 má charakter:

a) úvahy b) rozprávania c) opisu d) výkladu

13. Prečo sa Valér v Lakomcovi hral na „mnoho tvárí“? ...............................................

Ukážka č. 3 – MOLIERE - Lakomec

Harpagon: Vlastné deti ma zrádzajú a pridávajú ma k mojim nepriateľom. Kto nepočuje,

neuverí!

Kleant: Či je ti človek hneď nepriateľom, keď povie, že si majetný?

Harpagon: Áno. Pre podobné reči a pre vaše rozhadzovanie mi istého pekného dňa sem

niekto príde a vo falošnej domnienke, že sa topím v zlate, podreže mi hrdlo.

Kleant: Aké rozhadzovanie to spomínaš?

Harpagon: Aké? Či je niečo pohoršlivejšie nad tieto parádne šaty, v ktorých sa presúšaš po

meste? Len včera som ti vykrstil sestru, ale toto je oveľa horšie. Sto ráz som ti

povedal, chlapče, že sa mi tie tvoje spôsoby nepáčia. Sekáš pána ako dáky gróf

a keď sa takto fintíš, je ako sväté, že ma okrádaš.

14. Na základe ukážky č. 3 vysvetlite, čo vyčíta Harpagon synovi? ......................................

15. Nájdite v texte z ukážky č. 3 frazeologické zvraty a vysvetlite ich.

..................................................................................................................................................

...................................................................................................................................................


PRACOVNÝ LIST č. 6 – SYNTAX: vetné sklady (syntagmy)

1. Koľko skladov sa nachádza vo vete?

Napravo stála skrinka s kuchynským riadom. a) 3 b) 4 c) 5 d) 6

2. Prisudzovací sklad je medzi:

a) podmetom a predmetom b) prísudkom a prívlastkom

c) prísudkom a predmetom d) prísudkom a podmetom

3. Ktoré z dvojíc tvoria primkýnanie?

a) zhodný prívlastok a príslovkové určenie miesta

b) zhodný prívlastok a podmet

c) prísudok a príslovkové určenie

d) prísudok a predmet

4. Určte, o ktorý vetný sklad ide:

a) Jano aj Juro .................................................

b) dievča neprišlo .................................................

c) pokojný spánok .................................................

d) teraz alebo nikdy .................................................

e) starý otec .................................................

f) slnko vyšlo .................................................

g) chlapci, ba aj dievčatá .................................................

5. Z vety - Kvitnúca čerešňa sa ohýbala pod silnými nárazmi vetra.- vypíšte všetky

sklady a pomenujte ich a určte spôsob spojenia slov v sklade.

.......................................................................................................................................................

.......................................................................................................................................................

.......................................................................................................................................................

.......................................................................................................................................................

6. Väzba ako spôsob spojenia slov do syntagiem je najčastejšie medzi:

a) prísudkom a predmetom b) prísudkom a podmetom

c) prísudkom a príslovkovým určením d) prísudkom a doplnkom

7. Ktorá dvojica nevytvára určovací sklad?

a) zhodný prívlastok a podmet b) zhodný prívlastok a nezhodný prívlastok

c) prísudok a podmet d) prísudok a predmet


PRACOVNÝ LIST č. 7 – syntax: syntagmy a hlavné vetné členy

1. Určte typy vetných skladov a spôsob spojenia vetných členov do syntagiem:

napr. milí rodičia – určovací sklad, zhoda

zbierať úrodu ....................................... Danka a Janka ............................................

Miss Slovensko .................................... vietor fúka .................................................

návrat domov ....................................... pekné počasie ............................................

Dlhý, Široký a Bystrozraký ...................................................................

2. Vo vetách podčiarknite podmet:

Mišova babka pije lipový čaj. Ja sa zimy nebojím! Vedia to všetci? Niečo ťa trápi? Jedného

dňa zablúdili Janko a Marienka v hlbokom lese.

3. Označte tie vety, v ktorých je zamlčaný podmet:

A/ Vyhrali sme ten zápas s Českom? B/ Mladí sa často nevpracú do kože.

C/ Čoskoro vás čaká ťažké rozhodnutie. D/ Kúp mi, prosím ťa, lístky do kina.

4. Podčiarknite vo vete prísudok a napíšte o aký druh prísudku ide:

Na dvore nám rastie briezka. .....................................................

Čím chceš byť? .....................................................

Môj otec je záhradníkom. .....................................................

Poutieraj a odlož riad! ....................................................

Naša Anka je múdra i pekná. ....................................................

5. Vyhľadajte a podčiarknite vo vetách prísudky. Povedzte, ktorým slovným druhom je

vyjadrená slovesná a ktorým menná časť prísudku.

Jožo bol sirota z mesta. .............................................................

Kedysi si býval úprimnejší. ............................................................

Urobilo prvý krok a hneď na to bác na zem. ............................................................

6. Vyhľadajte a podčiarknite vo vetách podmet, určte, akým slovným druhom je

vyjadrený: Štvrtý mal najhorší čas. ..............................................

Nikto neodpovedal na tetkinu otázku. ...............................................

Mýliť sa je ľudské. ................................................

Najlepší bol odmenený vavrínovým vencom. ...............................................

A je priraďovacia a zlučovacia spojka. ................................................

Hviezdoslav má múzeum v Dolnom Kubíne. ................................................

7. Označte vety s vetným základom:

A/ Lieky treba užívať pravidelne. B/ Prídem zajtra. C/ Ach, jaj! D/ Stoj!


PRACOVNÝ LIST č. 8 – syntax - vetné členy

Ochrana pôdy

Ochrana pôdy je vyvolaná znehodnocovaním

poľnohospodárskych pôd. Na znehodnocovaní pôdy sa

podieľajú viaceré faktory. Patria k nim periodické záplavy

pôdy pozdĺž vodných tokov, ktoré vážne poškodzujú alebo

ničia úrodu. Ďalej je to sústavné podmáčanie pôd v oblasti

s neupravenými odtokovými pomermi a v blízkosti

vyvierania vôd v svahoch. Veľmi veľký podiel na

znehodnocovaní pôdy má aj výstavba komunikácií či rôznych objektov (domov, závodov).

Najzávažnejšou príčinou znehodnocovania pôd je erózia.

Pri ochrane pôdy by sa mali realizovať rôzne opatrenia. V boji proti erózii je dôležité

rozmiestnenie poľnohospodárskych plodín. To by sa malo odraziť v špecifických osevných

postupoch. Osevné postupy sa na eróziu ohrozených pozemkov odlišujú výberom vhodných plodín.

Z technických opatrení môžeme spomenúť budovanie záchytných priekop na zachytenie odtoku vody.

1. Určte vetné členy (pomenujte slovom) v prvej vete textu.

................................................................................................

................................................................................................

................................................................................................

................................................................................................

................................................................................................

................................................................................................

2. Napíšte, akým slovným druhom je vyjadrený prísudok v prvej vete textu.

...........................................................................................

3. Vyhľadajte v texte 3 slovesné prísudky.

....................................................................................................................................

4. Z podčiarknutej vety vypíšte rozvitý prívlastok. ..................................................

5. Pomenujte zvýraznené vetné členy v druhom odseku textu.

.................................................................................

6. Vypíšte z prvého odseku textu priamy predmet. ................................................


PRACOVNÝ LIST č. 9 – syntax – jednoduchá veta

1. Začíname pravopisom – doplňte jotu alebo ypsilon:

Reklamu na ticho dnes v telke dávajú, každ__ z nás spozornie, len čo zbadá ju.

Reklamu na ticho, ten súčasný h__t, krásnym tichom z dovozu naplňte svoj b__t. Môžete ho zohnať

len pod rukou, nádherné ticho hôr, v__berové ticho so zárukou, z__ska ho, kto pr__de skôr. Reklama

na ticho zo všetk__ch strán znie, vo farbe a s hudbou, je to úžasné, decibel__ hluku to ticho znásob__,

m__nulo sa ticho, nie sú zásob__.

2. Reklamný slogan je krátka, ľahko zapamätateľná veta používaná v reklame. Pozrime sa na

reklamné slogany ako jazykovedci. Označte v tabuľke krížikom x správnu odpoveď:

Reklamný slogan

dvojčlenná veta jednočlenná veta

úplná neúplná slovesná neslovesná

Zažime to spolu

Deň môže byť lepší

Správna voľba!

Vystriedajte svoje vozidlo za nové

Spolu a chutne

Mačky by kupovali Whiskas

Nadýchni sa

Kvalita pre profesionálov

Tak otvorte oči

Najlepší idú za nami

Neodolateľne svieži úsmev

Neobyčajný čaj

3. Ideme spracovať údaje z tabuľky – vyjadrite pomerom

a) počet dvojčlenných viet k počtu jednočlenných viet = .................

b) počet dvojčlenných úplných viet k počtu dvojčlenných neúplných viet = ................

c) počet jednočlenných neslovesných viet k počtu jednočlenných slovesných viet = ...........

Čo ste zistili? ........................................................................................................................................

4. Poznáme pravidlá asertívnej komunikácie. Ponúknite výrobok tak, aby komunikácia bola

asertívna a efektívna, vyčiarkntei nesprávne možnosti:

musíte si to kúpiť *** môžem vám úprimne odporučiť *** určite na to nemáte dosť peňazí *** môj

názor je, že výrobok je kvalitný *** skúste a uvidíte, či sa vám bude páčiť *** vedel som, že ste

staromódny človek*** ja mám vždy pravdu *** nikdy sa nemýlim *** budem rád, ak vám pomôžem


5. Roztrieďte reklamné slogany do dvoch skupín – v 1. skupine budú slogany s vyjadreným

podmetom, v 2. skupine s nevyjadreným podmetom, v 3. skupine s vetným základom:

A ) Nech ten dobrý pocit trvá E) To je šťava!

B) Staraj sa o seba F) Kráľovná minerálnych vôd

C) Ľahká cesta k vitalite G) Najlepšie domáce potraviny

D) Poistenie novej generácie H) Prebuď svoje zmysly

6. Zmeňte vid slovies z predchádzajúceho cvičenia:

trvá - ..................................................

staraj sa - ..........................................

prebuď - ............................................

7. Určite, akými vetnými členmi sú v nasledujúcich vetách tvary slova prestrašený:

Otec upokojoval prestrašeného Martina. .............................................

Malý Martin bol veľmi prestrašený z hukotu vody. .........................................

Prišli obaja. Ten prestrašený sa začal ospravedlňovať. .....................................

Konečne sme nášho psíka našli pri vchode veľmi prestrašeného. ..............................

8. V úvodnom texte sa ponúka na predaj TICHO. Vymyslite podobnú reklamu – ponúknite

niečo, čo sa nedá kúpiť, ale je veľmi dôležité pre každého z nás. (Nezabudnite, že Tvoj „produkt“

bude pomenovaný abstraktným podstatným menom):

Ponúkam vám: .........................................................................

Slogan: .........................................................................................................................................

Výhody: ........................................................................................................................................

9. Ak máte všetky úlohy vyriešené, pohratej sa s reklamami, ktoré poznáte z vysielania televízií.

Spojte šípkami názov produktu alebo firmy s jej reklamným sloganom:

BONAQUA Staraj sa o seba

CAPPY To najlepšie pre mňa

BILLA Viac ako čistota

BONPARI Prebuď svoje zmysly

GARNIER Nemám čas byť chorý

SAVO Ľahká cesta k vitalite

KLÁŠTORNÁ To je šťava!

THERAFLU Kráľovná minerálnych vôd

vyjadrený podmet: nevyjadrený podmet: vetný základ:


PRACOVNÝ LIST č. 10 – syntax – veta, súvetie

Vplyv slnečného žiarenia

O negatívnych vplyvoch slnečného žiarenia sa toho

popísalo veľa. Zrejme každý „na vlastnej koži“ pocítil, aké

to je byť spálený slnkom. Stáva sa to vždy vtedy, keď na

slnku pobudneme príliš dlho. Niektorí práve v letnom období

zápasia so slnečnou alergiou. Lekári upozorňujú na stúpajúci

výskyt kožných nádorov a počúvame stále viac o ochrane pred

negatívnymi účinkami slnečného žiarenia. Viete, ako sa

správne chrániť? Stačí vyhýbať sa poludňajšiemu slnku, nosiť primerané oblečenie alebo používať

kozmetické prípravky s UV (ultrafialovými) filtrami.

V malých dávkach je UV žiarenie priaznivé, najskôr spôsobí sčervenanie a potom pigmentáciu

kože. Má dezinfekčný účinok, zvyšuje počet červených i bielych krviniek, podporuje metabolizmus

a vyvoláva tvorbu vitamínu D. Po dlhodobom opaľovaní však koža starne. UV žiarenie môže tiež

spôsobiť rakovinu kože. Nezabúdajme preto na skutočnosť, že k prevencii patrí pravidelná ochrana

znamienok a zmien na pokožke. Skoré odhalenie rakoviny nám môže zachrániť život!

1. Vyhľadajte v texte opytovaciu vetu a určte, o aký typ opytovacej vety ide:

............................................................................................................................

2. Vypíšte holú vetu z vety:

Niektorí práve v letnom období zápasia so slnečnou alergiou.

......................................................................................................

3. Z hľadiska modálnosti je veta:

Skoré odhalenie rakoviny nám môže zachrániť život!

a) oznamovacia b) zvolacia c) rozkazovacia d) opytovacia

4. V ktorej možnosti je uvedený druh vedľajšej vety zo zvýrazneného súvetia

textu?

a) vedľajšia veta príslovková b) vedľajšia veta prívlastková

c) vedľajšia veta predmetová d) vedľajšia veta podmetová

5. Určte, či je súvetie priraďovacie alebo podraďovacie, pri priraďovacom

súvetí určte jeho druh, pri podraďovacom súvetí vedľajšiu vetu.

a) Stáva sa to vždy vtedy, keď na slnku pobudneme príliš dlho.

......................................................................................................................

b) Lekári upozorňujú na stúpajúci výskyt kožných nádorov a počúvame stále

viac o ochrane pred negatívnymi účinkami slnečného žiarenia.

......................................................................................................................

c) Viete, ako sa správne chrániť?

.....................................................................................................................

6. Rozhodnite, či je podčiarknuté súvetie jednoduché alebo zložené a svoje

rozhodnutie zdôvodnite. ..............................................................................


PRACOVNÝ LIST č. 11 – syntax – polovetné konštrukcie

1. Preformulujte vety tak, aby ste vytvorili polovetné konštrukcie:

Tešil sa z piesne, ktorá znela z druhej strany ulice.

.............................................................................................................

Hľadal tú najkrajšiu vázu a chodil od jedného stánku k druhému.

..............................................................................................................

Princezná pobozkala princa, ktorého oživila živá voda.

...............................................................................................................

Je nutné, aby sa táto budova zrekonštruovala.

................................................................................................................

2. Označte možnosti, v ktorých sa nachádza doplnok:

A) Mláďa našli vysilené. B) Spokojné dieťa spalo v postieľke.

C) Počul ho plakať. D) Zranila sa.

D) Dnu vošla pekná žena. E) Klient stál bezmocný. Ukážka č.1

Dýchacie cesty (biele) a krvné cievy (červené) sa v pľúcach rozvetvujú ako pár stromov.

Tento odliatok zhotovený zo špeciálnej živice znázorňuje, ako sa priedušnica rozdeľuje na

dve hlavné priedušky – bronchy, z ktorých každá vedie do jednej polovice pľúc . Priedušky sa

ďalej rozdeľujú na menšie a menšie priedušky – bronchioly, najužšie dýchacie cesty, ktoré

končia v drobnučkých alveolách. Výmena plynov v krvi, ktorá preteká vlásočnicami

obklopujúcimi alveoly, sa uskutočňuje v alveolách. (Ľudské telo)

3. V ukážke č. 1 je reč: A) o obrázku priedušiek v učebnici

B) o trojrozmernom modeli priedušiek

C) o počítačovej prezentácii modelu priedušiek

D) o prieduškách vo formalíne

4. Na základe ukážky č. 1 v hrudi máme: A) prieduchy aj priedušky

B) priedušinky aj bronchy

C) bronchy aj bronchioly

D) bronchy aj priedušky

5. Z ukážky č. 1 vypíšte všetky vsuvky aj s interpunkčnými znamienkami, ktoré ich

oddeľujú od vety:

...........................................................................................................................................

6. Určte v ukážke č.1 druh zvýraznenej vedľajšej vety a zmeňte ju na polovetnú

konštrukciu:

................................................................................................................................................


7. Vyhľadajte a podčiarknite vo vetách prístavky a určte jeho typ:

Medzi ne patrí aj stavba obydlia – domu a dvora. ..............................................................

Pozývame vás na besedu s Petrom Bilým, mladým básnikom a prozaikom. ..............................

Hanka, Gitka a Monika – moje spolužiačky – prišli na návštevu. ..............................................

8. Vyhľadajte a podčiarknite príslovkové polovetné konštrukcie a pretransformujte ich

na príslovkové vedľajšie vety:

Čítajúc tieto riadky, nemohol som vyjsť z údivu. .......................................................................

Končiac popoludňajšiu zmenu, zastavil som sa na pivo. .............................................................

Tvrdiac toto, vo voľbách nemôžete uspieť. .................................................................................

9. Určte typ polovetnej konštrukcie vo vete - Z rodičovského združenia sa mama vrátila

poriadne rozčúlená. ................................................................

10. Označte vetu, v ktorej sa nachádza prístavok:

a) Žiak, ktorý prišiel, je tu nový.

b) Dostal knihu, po ktorej túžil.

c) V auguste, teda v čase letných prázdnin, sú všetky divadlá zatvorené.

d) Pani Horáková je veľmi milá.


Test č. 1 – DRÁMA – všeobecné pojmy

1. Ak v divadle hrajú tú istú hru trikrát za deň – ako sa nazýva posledné divadelné

predstavenie v daný deň?

a) premiéra b) repríza c) generálka d) derniéra

2. Typické pre drámu ako literárny druh je:

a) že sa končí smrťou hlavnej postavy

b) je napísaná vo veršoch

c) nemá rozprávača

c) strieda sa v nej pásmo rozprávača a pásmo postáv

3. Ako sa nazýva jeden prehovor konkrétnej postavy v dialógu:

a) monológ b) dialóg c) scénická poznámka d) replika

4. Ktoré z divadiel vzniklo ako prvé?

a) Východoslovenské divadlo v Košiciach

b) Slovenské národné divadlo v Bratislave

c) Divadlo Jonáša Záborského v Prešove

d) Divadlo Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene

5. Tretiu fázu vo vnútornej stavbe drámy tvorí: a) expozícia (úvod)

b) kolízia (zápletka)

c) katastrofa (rozuzlenie)

d) kríza (vyvrcholenie)

e) peripetia (obrat deja)

6. Čo nepatrí do vonkajšej stavby divadelnej hry?

a) dejstvo b) výstup c) obraz d) expozícia

7. Ak sa dramatické dielo predvádza na javisku, nazývame to:

a) divadelné predstavenie

b) dráma

c) javisková hra

d) divadelná hra

8. Ako sa volal boh, ktorého v staroveku oslavovali a tieto oslavy sa stali začiatkami

drámy?

a) Zeus b) Dionýzos c) Jupiter d) Eros

9. Bábky vodené paličkami zospodu sa volajú:

a) maňušky b) marionety c) javajky d) matriošky

10. V ktorej z možností sú uvedení správne predstavitelia, ktorí v antike písali tragédie:

a) Aischylos, Moliere, Sofokles

b) Sofokles, Euripides, Aristofanes

c) Aristofanes, Moliere, Pier Corneille

d) Aischylos, Sofokles, Euripides


Test č. 2 – SYNTAX - hlavné vetné členy

1. Základné vetné členy sú: a) podmet a prívlastok b) prísudok a predmet

c) podmet a predmet d) podmet a prísudok

2. Vetný základ môže byť: a) vyjadrený alebo nevyjadrený

b) vzťahový alebo akostný

c) slovesný alebo neslovesný

d) základný alebo vedľajší

3. Prísudok je vetný člen, ktorý: a) vyjadruje činnosť, stav alebo vlastnosť osôb,

b) dopĺňa význam podstatného mena

c) vyjadruje rozličné okolnosti deja

d) pomenúva, prečo dej prebieha alebo neprebieha

4. Nevyjadrený podmet sa nachádza vo vete:

a) My sme ju nazlostili. b) Dnes prší.

c) Prídeš zajtra za nami? d)Ten film bol zaujímavý.

5. V ktorej z možností sa nachádza vetný základ?

a) Mám skrehnuté ruky b) Do školy prišiel vždy neskoro.

c) Ohriala som ti vodu. d) Na vozovke sa dnes šmýka.

6. Podmet vo vete rozvíja:

a) predmet b) prívlastok c) prísudok d) príslovkové určenie

7. Slovesno-menný prísudok je vo vete:

a) Čítam zaujímavú knihu. b) Obhajujem sa sám.

c) Chcem byť dobrým programátorom. d) Dnes sa vydáva moja spolužiačka.

8. V ktorej vete sa nachádza vyjadrený podmet? a) Túžila som po novom aute.

b) Na poli rástli divé maky.

c) Práve teraz čaká na operáciu.

d) Pracuje vo dne aj v noci.

9. V ktorej z možností je neslovesný vetný základ?

a) Nerudova ulica b) Smädí ho.

c) Spŕchlo. d) V tomto dome straší.

10. Ktorá z dvojíc k sebe nepatrí? a) podmet- základný vetný člen

b) prísudok- základný vetný člen

c) prívlastok - vedľajší vetný člen

d) vetný základ - vedľajší vetný člen


Test č. 3 – SYNTAX - rozvíjacie vetné členy

1. Ktorý vetný člen môže byť priamy a nepriamy?

a) prívlastok b) predmet c) doplnok d) prísudok

2. Predmet je rozvíjací vetný člen, ktorý:

a) vyjadruje za akých okolností sa uskutočňuje dej prísudku

b) určuje miesto deja

c) bližšie určuje význam slovesa v prísudku

d) určuje čas deja

3. V ktorej vete nie je predmet? a) Miško píše domácu úlohu.

b) Miško včera písal domácu úlohu.

c) Malý Miško nenapísal domácu úlohu.

d) Malý Miško včera dobre písal.

4. Vo vete - Starý záhradník často polieva kvety hnojivom. - je predmet vyjadrený

slovom: a) kvety

b) často

c) hnojivom

d) nie je tam predmet

5. Predmet vo vete môže byť: a) jednoduchý a holý

b) zložitý a jednoduchý

c) zamlčaný a vyjadrený

d) nepriamy a viacnásobný

6. Predmet môže byť vyjadrený: a) podstatným menom a slovesom

b) podstatným menom a zámenom

c) zámenom a slovesom

d) zámenom a príslovkou

7. Vo vete - Teta stála včera ráno s kufrom v ruke pred našimi dverami. – je predmetom

slovo: a) s kufrom

b) v ruke

c) pred dverami

d) včera

8. Vo vete - Teta pricestovala rýchlikom. – je predmet:

a) priamy b) nepriamy c) zamlčaný d) nie je tam predmet

9. V ktorej vete je predmet: a) Prídeš autom?

b) Hana kreslí pastelkami.

c) Postavil si prekrásny dom.

d) Dlho stál za dverami.

10. V ktorej vete je predmet vyjadrený zámenom: a) Susedov pes je prítulný.

b) Dieťa ma spoznalo.

c) Ona prišla prvá.

d) Prešli okolo nás.


Test č. 4 – SYNTAX - jednoduchá veta

1. Ktorá z možností je jednoduchá veta?

a) Prídeš alebo neprídeš?

b) Koláč, ktorý sme jedli, bol výborný.

c) Môj syn napísal zaujímavý článok.

d) Prišiel učiteľ a my sme začali cvičiť.

2. Jednoduchá veta má:

a) dva prisudzovacie základy a dva vetné základy.

b) jeden prisudzovací sklad alebo jeden vetný základ

c) viac prisudzovacích skladov a vetných základov

d) žiadny prisudzovací sklad, ani vetný základ

3. Aký typ vety podľa modálnosti neexistuje?

a) oznamovacia b) podmieňovacia

c) opytovacia d) želacia

4. Základom jednočlennej vety je:

a) podmet a prísudok b) podmet

c) prísudok d) vetný základ

5. Medzi hlavné vetné členy patrí:

a) podmet a predmet b) podmet a prísudok

c) prísudok a predmet d) prísudok a prívlastok

6. Ktorá z možností je dvojčlenná veta?

a) Zasa sneží. b) Ráno mrzlo.

c) Nechcelo sa mi. d) Mlčala som.

7. Určovací sklad je medzi vetnými členmi:

a) čítam a píšem b) učiteľ učí

c) pekná rozprávka d) deti a mládež

8. Medzi rozvíjacie vetné členy nepatrí:

a) predmet b) prísudok

c) prívlastok d) príslovkové určenie

9. V ktorej vete sa nachádza rozvitý vetný člen?

a) Náš kuchár výborne varí.

b) Chodník bol šmykľavý.

c) Musím ísť a poobzerať sa.

d) Budík vyzváňal.

10. Vetný základ sa nachádza vo vete:

a) Idem zmrznúť.

b) Jazero bolo zamrznuté.

c) Celý deň mrzlo.

d) Zmrznutý podišiel k piecke.


Test č. 5 – SYNTAX - súvetia

1. Súvetia sú vety, ktoré majú:

a) jeden prisudzovací sklad alebo jeden vetný základ

b) dva a viac prisudzovacích skladov alebo vetných základov

c) dva a viac určovacích skladov

d) jeden určovací sklad alebo vetný základ

2. Ktorá z viet nie je súvetie?

a) Starý pán ťažko a opatrne kráčal po klzkom chodníku.

b) Včera večer fúkalo, snežilo a mrzlo.

c) Zuzka sa potešila, lebo dostala darček.

d) Nepríde, vedel som to už včera.

3. Pre ktoré z priraďovacích súvetí sú typickými spojky ALE, NO, LEŽ, VŠAK?

a) zlučovacie b) vylučovacie c) odporovacie d) stupňovacie

4. Ktorá z možností je priraďovacie súvetie?

a) Keď prečítal knihu, odložil ju do knižnice.

b) Len čo prečítal knihu, odložil ju do knižnice.

c) Prečítal knihu, aby ju odložil do knižnice.

d) Prečítal knihu a odložil ju do knižnice.

5. Priraďovacie súvetie je súvetia, v ktorom sú:

a) hlavná a vedľajšia veta b) len hlavné vety

c) len vedľajšie vety d) hlavná a viac vedľajších viet

6. Medzi podraďovacie spojky patria: a) i, ani, aj, no b) a tak, a teda, a preto

c) že, aby, kým d) buď, alebo, či –či, ba

7. Podraďovacie súvetie je súvetie, v ktorom sú:

a) vety gramaticky nerovnocenné b) len hlavné vety

c) len vedľajšie vety d) vety gramaticky rovnocenné

8. Ktoré zo súvetí je podraďovacie? a) Prišiel , a tak sme sa začali rozprávať.

b) Prišiel , ale nič nedoniesol.

c) Prišiel a zostal u nás do večera.

d) Prišiel, lebo sa doma nudil.

9. Veta – Prídem, ak chceš, o dvanástej. – je: a) jednoduchá – holá

b) jednoduchá – rozvitá

c) súvetie – jednoduché

d) súvetie – zložené

10. Princezná bola taká, že všetci omdlievali od jej krásy. Je podraďovacie súvetie

s vedľajšou vetou: a) prívlastkovou b) prísudkovou

c) doplnkovou d) príslovkovou spôsobu


Test č. 6 – SYNTAX - polovetné konštrukcie

1. Vetné konštrukcie s polopredikáciou nazývame: a) predikačná konštrukcia

b) prísudková konštrukcia

c) podmetová konštrukcia

d) polovetná konštrukcia

2. V ktorej z možností je uvedená polovetná konštrukcia?

a) Bolo by zaujímavé to počuť.

b) Chceli, aby to počuli.

c) Zavoláme ich, aby sme si ich vypočuli.

d) Stíšili rádio, aby sa lepšie počuli.

3. Vo vete - Nemali sme odvahu povedať jej to prví. – je doplnok vyjadrený:

a) slovesom b) číslovkou c) podstatným menom d) zámenom

4. Označte vetu, v ktorej sa nachádza prístavok:

a) Žiak, ktorý prišiel, je tu nový.

b) Dostal knihu, po ktorej túžil.

c) V auguste, teda v čase letných prázdnin, sú všetky divadlá zatvorené.

d) Pani Horáková je veľmi milá.

5. Polovetná konštrukcia nemôže obsahovať: a) príčastie činné

b) príčastie trpné

c) určitý slovesný tvar

d) neurčitok

6. Označte vetu, v ktorej je doplnok: a) Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva.

b) Sledovali východ slnka.

c) Prišiel, aby nám to oznámil.

d) Videl Zuzanu kráčať ulicou.

7. V ktorej z možností je uvedené príčastie činné?

a) mlčanie b) mlčiaci c) zamlčaný d) mlčať

8. V ktorej z možností je uvedené príčastie trpné?

a) zavedený b) zavediete c) zavedenie d) zaviesť

9. Polovetné konštrukcie využívajú tieto slovesné tvary:

a) prechodník, príčastie, neurčitok, slovesné podstatné meno

b) prechodník, trpné príčastie, neurčitok, slovesné podstatné meno

c) prechodník, činné príčastie, neurčitok, slovesné podstatné meno

d) prechodník, činné príčastie, trpné príčastie, neurčitok

10. V ktorej z možností je uvedená polovetná konštrukcia:

a) Je potrebné, aby sa vylodili. b) Je potrebné, aby loď zastavila.

c) Je potrebné vylodenie. d) Zastavíme a vylodíme sa.


Interaktívne testy a cvičenia

syntax-hlavné vetné členy.htm

druhyprívlastku.htm

predmet-vedľajší VČ.htm

príslovkové určenie-priraďovačka.htm

vety podľa členitosti-priraďovačka.htm

priraďovacie súvetia-zoraďovacie cv..htm

podraďovacie súvetia-zoraďovacie cv..htm

súvetná a vetná syntax-priraďovacie cv..htm

syntax-polovetné konštrukcie.htm

syntax-súhrn.htm

drámapojmy-krížovka.htm

J.G.Tajovský-Statky-zmätky.htm

Zmierenie........htm

Komická dráma

Ján Palárik – Zmierenie ....

úlohy

Mgr. Mária Litvinová


KĽÚČ SPRÁVNYCH ODPOVEDÍ:

Pracovný list č. 1: 1.A, 2.C, 3. Výstup, 4.D, 5. Pri ženbe i rozumu sa načim poradiť, nielen

čo oči vidia = nielen zovňajšok je dôležitý, V cudzej kapuste ťa chytia = pri cudzej žene, na

rozume ti z vrstovníkov nikto nechytí = je múdry, môjho rozumu sa chytaj = daj si poradiť;

6. nahrádzajú funkciu rozprávača; 7.A, 8.B, 9.C, 10. pretvárka, vypočítavosť, túžba po

majetku, lenivosť, ľahkomyseľnosť/nezodpovednosť/nespoľahlivosť, hašterivosť, lakomstvo,

nevera, láska k poháriku, domáce násilie a pod.. 11. A) Palčíkovci, B) Zuzka Kamenská,

C) Jano Ľavko, D) Tomáš Kamenský, E) Ďurko Ľavko

Pracovný list č. 2: 1. dráma – komédia (veselohra), 2.C, 3.A, 4.B, 5.D, 6.D, 7. obžinky =

oslava ukončenia žatvy, 8. prirovnanie, 9.C, 10.B, 11. autorské (scénické) poznámky –

nahrádzajú rozprávača v dramatickom texte, 12. áno, 13.B, 14. Palárikova Raková –

každoročná súťaž ochotníckych divadiel, Divadlo Jána Palárika v Trnave.

Pracovný list č. 3: 1. dráma – jeden z troch základných literárnych druhov, ktorého dej sa

odohráva formou dialógu alebo monológu na javisku priamo pred očami divákov; 2. Pásmo

rozprávača a pásmo postáv, chýba pásmo rozprávača; 3. autorské (scénické) poznámky –

nahrádzajú rozprávača v dramatickom texte; 4. úvod (expozícia), zápletka (kolízia),

vyvrcholenie (kríza), obrat (peripetia), rozuzlenie (katastrofa); 5. 1-zápletka, 2-úvod,

3-rozuzlenie, 4-vyvrcholenie; 6. komédia (veselohra) – cieľom je prostredníctvom humoru,

irónie alebo satiry poukázať na nedostatky jednotlivca alebo celej spoločnosti; 7. zámena

postáv; 8. vyvolanie smiech a komických situácií; 9.Zmierenie = zmierenie medzi Maďarmi

a Slovákmi a medzi šľachtou a ľudom a Dobrodružstvo vzniknuté zámenou postáv v čase

obžiniek; 10. hlavná myšlienka – ideálna myšlienka zmierenia medzi Maďarmi a Slovákmi

a medzi šľachtou a ľudom, aktuálna aj dnes; 11. panslávka = politická nadávka Slovákom

v Uhorsku. Opierala sa o tézu, že Slováci sa tajne spolčujú s Čechmi, Juhoslovanmi a najmä

Rusmi, aby spojení Slovania ovládli národy strednej Európy, teda aj Maďarov. 12. maďarské

výrazy, prirovnanie, metafora 14. používa rečové výrazové prostriedky jazyka, ktorý

neovláda; 15. Capková, vyhráža sa Miluši (bagáž rechtorská, nech si handry rechtorské

pozbiera); 16. makaronizmus = makarónske vyjadrovanie, striedavé používanie

jazykových prvkov z dvoch alebo i viacerých jazykov v jazykovom prejave;

Pracovný list č. 4: 1. Harpagonovi, 2.D, 3.D, 4. jednočlenné menné, 6. Ľudia sa Harpagonovi

vysmievajú pre jeho skúposť, doberajú si ho aj sluhovia, ktorí si o ňom rozprávajú rôzne

vtipy. 7.B, 8. Scénické alebo autorské poznámky, 9. hyperbolizáciou (zveličením)

10.prichytili, nemukli, 11.A, 12. byť veľmi šťastný, nadmieru spokojný, 13. slovný a situačný

14.C

Pracovný list č. 5: 1.B, 2. Harpagon so svojimi deťmi, lebo im chce nájsť životných

partnerov podľa jeho predstáv bez ohľadu na ich city, 3. nemá ani toľko sily ako ženatý

vrabec, 4. D, 5.C, 6. skupáň, držgroš, chamtivec, žgrloš, hrabivec atď. (synonymický slovník)

7.B, 8. U Harpagona rozhodujú peniaze a majetok. Valér si naopak uvedomuje, že manželstvo

je rozhodnutím, ktoré si treba dobre zvážiť. Podľa neho by človek pri rozhodovaní nemal byť

ovplyvnený peniazmi. 9. irónia; slúži ako výsmech Harpagonovi a jeho lakomstvu.


10.anafora, 11. kapitulovať = vzdať sa; 12.A, 13.tajil svoju identitu a chcel odhaliť charaktery

ľudí; 14. drahé a výstredné oblečenie; 15. sa topím v zlate = že som bohatý, sa presúšaš po

meste = chodíš po meste, som ti vykrstil sestru = vyhrešil, sto ráz som ti povedal = veľakrát.

Pracovný list č. 6: 1.B, 2.D, 3.C, 4. a) priraďovací, b) prisudzovací, c) určovací, d)

priraďovací, e)určovací, f) prisudzovací, b) priraďovací. 5. čerešňa sa ohýbala =

prisudzovací, zhoda; kvitnúca čerešňa = určovací, zhoda; ohýbala sa pod nárazmi = určovací,

väzba; pod silnými nárazmi = určovací, zhoda; pod nárazmi vetra = určovací, primkýnanie;

6.A, 7.C.

Pracovný list č. 7: 1. zbierať úrodu = určovací, väzba; Danka a Janka = priraďovací, zhoda;

Miss Slovensko = určovací, primkýnanie; vietor fúka = prisudzovací, zhoda; návrat domov =

určovací, primkýnanie; pekné počasie = určovací, zhoda; Dlhý, Široký a Bystrozraký =

priraďovací, zhoda; 2. babka, ja, všetci, niečo, Janko a Marienka; 3. A, D; 4. rastie –

jednoduchý slovesný, chceš byť – zložený, slovesný, je záhradníkom – zložený, slovesno-

menný, poutieraj a odlož – viacnásobný, slovesný, je múdra i pekná – viacnásobný, slovesno-

menný; 5. bol sirota - pomocné sloveso + podstatné meno, býval úprimnejší - pomocné

sloveso + prídavné meno, urobilo – sloveso, bác – citoslovce; 6. Štvrtý – číslovka, nikto –

zámeno, mýliť sa – neurčitok, najlepší – prídavné meno, a – spojka, Hviezdoslav – vlastné

podstatné meno, 7.A.

Pracovný list č. 8: 1. Ochrana – podmet, pôdy – prívlastok nezhodný, je vyvolaná – prísudok,

znehodnocovaním – predmet, poľnohospodárskych – zhodný prívlastokpôd – nezhodný

prívlastok. 2.pomocné sloveso byť + prídavné meno; 3. Podieľajú sa, poškodzujú, ničia atď.;

4. veľmi veľký; 5. pri ochrane – príslovkové určenie času, rozmiestnenie – podmet, plodín –

nezhodný prívlastok; 6. znehodnocovaním, úrodu atď..

Pracovný list č. 9: 1. Začíname pravopisom – doplňte jotu alebo ypsilon:

Reklamu na ticho dnes v telke dávajú, každý z nás spozornie, len čo zbadá ju. Reklamu na

ticho, ten súčasný hit, krásnym tichom z dovozu naplňte svoj byt. Môžete ho zohnať len pod

rukou, nádherné ticho hôr, výberové ticho so zárukou, získa ho, kto príde skôr. Reklama na

ticho zo všetkých strán znie, vo farbe a s hudbou, je to úžasné, decibely hluku to ticho

znásobí, minulo sa ticho, nie sú zásoby.

2.

Reklamný slogan

dvojčlenná veta jednočlenná veta

úplná neúplná slovesná neslovesná

Zažime to spolu x

Deň môže byť lepší x

Správna voľba! x

Vystriedajte svoje vozidlo za nové x

Spolu a chutne x

Mačky by kupovali Whiskas x

Nadýchni sa x

Kvalita pre profesionálov x

Tak otvorte oči x

Najlepší idú za nami x

Neodolateľne svieži úsmev x

Neobyčajný čaj x


3. Ideme spracovať údaje z tabuľky – vyjadrite pomerom:

a) počet dvojčlenných viet k počtu jednočlenných viet = 7 : 5

b) počet dvojčlenných úplných viet k počtu dvojčlenných neúplných viet = 3 : 4

c) počet jednočlenných neslovesných viet k počtu jednočlenných slovesných viet = 5 : 0

Čo ste zistili? napr.: dvojčlenných viet je viac ako jednočlenných, v dvojčlenných vetách je

viac neúplných, chýbajú jednočlenné slovesné vety

4. Poznáme pravidlá asertívnej komunikácie. Ponúkni výrobok tak, aby komunikácia

bola asertívna a efektívna, vyčiarkni nesprávne možnosti:

musíte si to kúpiť *** môžem vám úprimne odporučiť *** určite na to nemáte dosť peňazí

*** môj názor je, že výrobok je kvalitný *** skúste a uvidíte, či sa vám bude páčiť *** vedel

som, že ste staromódny človek*** ja mám vždy pravdu *** nikdy sa nemýlim *** budem

rád, ak vám pomôžem

5. Roztrieďte reklamné slogany do dvoch skupín – v 1. skupine budú slogany

s vyjadreným podmetom, v 2. skupine s nevyjadreným podmetom, v 3. skupine s vetným

základom:

A ) Nech ten dobrý pocit trvá E) To je šťava!

B) Staraj sa o seba F) Kráľovná minerálnych vôd

C) Ľahká cesta k vitalite G) Najlepšie domáce potraviny

D) Poistenie novej generácie H) Prebuď svoje zmysly

6. Zmeňte vid slovies z predchádzajúceho cvičenia:

trvá – potrvá, staraj sa – postaraj sa, prebuď – prebúdzaj

7. Určite, akými vetnými členmi sú v nasledujúcich vetách tvary slova prestrašený:

Otec upokojoval prestrašeného Martina. zhodný prívlastok

Malý Martin bol veľmi prestrašený z hukotu vody. menný prísudok

Prišli obaja. Ten prestrašený sa začal ospravedlňovať. podmet

Konečne sme nášho psíka našli pri vchode veľmi prestrašeného. doplnok

8. V úvodnom texte sa ponúka na predaj TICHO. Vymysli podobnú reklamu – ponúkni

niečo, čo sa nedá kúpiť, ale je veľmi dôležité pre každého z nás. (Nezabudni, že Tvoj

„produkt“ bude pomenovaný abstraktným podstatným menom):

Ponúkam vám: ..........tvorivá úloha – napr. zdravie, úsmev, optimizmus, lásku, prázdniny...

Slogan: .........................................................................................................................................

Výhody: ........................................................................................................................................

9. Zábava na koniec – ak máš všetky úlohy vyriešené, pohraj sa s reklamami, ktoré

poznáš z vysielania televízií. Spoj šípkami názov produktu alebo firmy s jej reklamným

sloganom:

BONAQUA Staraj sa o seba

CAPPY To najlepšie pre mňa

BILLA Viac ako čistota

BONPARI Prebuď svoje zmysly

GARNIER Nemám čas byť chorý

SAVO Ľahká cesta k vitalite

KLÁŠTORNÁ To je šťava!

THERAFLU Kráľovná minerálnych vôd

vyjadrený podmet:

A

E

nevyjadrený podmet:

B

H

vetný základ:

C D

F G


Pracovný list č. 10: 1. Viete, ako sa správne chrániť? – zisťovacia; 2. Niektorí zápasia. 3.B; 4.D; 5.

a) podraďovacie súvetie s v.v. príslovkovou času, b) priraďovacie súvetie – zlučovacie, c)

podraďovacie súvetie s v.v. predmetovou; 6. zložené súvetie – skladá sa z troch viet (tri slovesá).

Pracovný list č. 11: 1. Tešil sa z piesne znejúcej z druhej strany ulice. Hľadal tú najkrajšiu

vázu chodiac od jedného stánku k druhému. Princezná pobozkala princa oživeného živou

vodou. Je nutné túto budovu zrekonštruovať. 2. A, C, E; 3. B, 4. D, 5. (biele), (červené), -

bronchy, - bronchioly, najužšie dýchacie cesty; 6. prívlastková, pretekajúcej vlásočnicami; 7.

domu a dvora – zužujúci, mladým básnikom a prozaikom – vysvetľovací, moje spolužiačky –

zhrňujúci; 8. Keď som čítal tieto riadky, nemohol som vyjsť z údivu., Keď som končil,

zastavil som sa na pivo., Ak tvrdíte toto, nemôžete vo voľbách uspieť.; 9. rozvitý podmetový

doplnok; 10. C;

Test č.1: 1. B, 2. A, 3. D, 4. B, 5. D, 6. D, 7. A, 8. B, 9. C, 10. D

Test č. 2: 1. D, 2. C, 3. A, 4. C, 5. D, 6. B, 7. C, 8. B, 9. A, 10. D

Test č. 3: 1. B, 2. C, 3. D, 4. A, 5. D, 6. B, 7. A, 8. D, 9. C, 10. B

Test č. 4: 1. C, 2. B, 3. B, 4. D, 5. B, 6. D, 7. C, 8. B, 9. A, 10. C

Test č. 5: 1. B, 2. A, 3. C, 4. D, 5. B, 6. C, 7. A, 8. D, 9. C, 10. B

Test č. 6: 1. D, 2. A, 3. B, 4. C, 5. C, 6. D, 7. B, 8. A, 9. D,


POUŽITÁ LITERATÚRA:

CALTÍKOVÁ, M. 1996. Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry (výber I.). Nitra:

Enigma. ISBN 80-85471-33-7

CALTÍKOVÁ, M. a kol. 2009. Cvičebnica. Slovenský jazyk pre 2. ročník stredných škôl.

Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana. ISBN 978-80-7158-937-2

CALTÍKOVÁ, M. a kol. 2010. Slovenský jazyk pre 2. ročník stredných škôl. Bratislava: Orbis

Pictus Istropolitana. ISBN 978-80-7158-999-0

DVOŘÁK, K. 2009. Čítanka pre 2. ročník gymnázií a SOŠ. Harmanec: VKÚ. ISBN 978-80-

8042-574-6

DZURKOVÁ, E. 2013. Syntax hravo, tvorivo a interaktívne. Bratislava: MC.

Encyklopédia spisovateľov sveta. 1. vydanie. 1987. Bratislava: Obzor. ISBN 65-004-87

GREGOROVÁ, I.- LAPITKA, M. 2009. Literatúra pre 2. ročník gymnázií a SOŠ. Bratislava:

SPN. ISBN 978-80-10-01799-7

HINCOVÁ, K. – HÚSKOVÁ, A. 2008. Slovenský jazyk pre 1.- 4. ročník stredných škôl.

Bratislava: SPN. ISBN 978-80-10-01557-3

HOVORKOVÁ, V. a kol. 1998. Svetová literatúra na dlani. 1. vydanie. Bratislava: Príroda.

ISBN 80-07-01037-8

IHNÁTKOVÁ, N. a kol. 1994. Čítanka pre 1. ročník gymnázií a stredných škôl. 1. vydanie.

Bratislava: Litera. ISBN 80-85452-35-9

IHNÁTKOVÁ, N. a kol. 1995. Čítanka pre 2. ročník gymnázií a stredných škôl. 1. vydanie.

Bratislava: Litera. ISBN 80-85452-36-7

KAČALA, J. 1971. Doplnok v slovenčine. Bratislava: Vydavateľstvo SAV.

KAČALA, J. 1998. Syntaktický systém jazyka. Pezinok: Formát.

LUKAČKOVÁ, R. 2007. Testami k maturite. Bratislava: Didaktis. ISBN 978-80-89160-47-1

MOLIERE 1995. Lakomec. Bratislava: Populart. ISBN 80-88834-31-7

MOŠKO, G. 1997. Príručka vetného rozboru. Prešov: Náuka. ISBN 80-967602-0-3

MOŠKO, G. 2006. Príručka vetného rozboru. Prešov : Náuka. ISBN 80-89038-39-5.

OLOŠTIAK, M. - OLOŠTIAKOVÁ, L. 2007: Slovenský jazyk /krok za krokom k

maturite/.Bratislava : Fragment. ISBN 978-81-8089-066-7.

ORAVEC, J. – BAJZÍKOVÁ, E. 1986. Súčasný slovenský jazyk – syntax. Bratislava: SPN.

PALÁRIK, J. 1978. Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch. Bratislava: Tatran.

PETRUS, P. a kol. 1985. Čítanka pre 2. ročník stredných škôl. Bratislava: SPN.

PLINTOVIČ, I. - GOMBALA, E. 1988. Teória literatúry pre stredné školy. 2. vydanie.

Bratislava: SPN. ISBN 067-349-88

POLAKOVIČOVÁ, A. - CALTÍKOVÁ, M. a kol. 2011. Zbierka textov a úloh z literatúry pre

stredné školy I. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana. ISBN 978-80-8120-060-1

POLAKOVIČOVÁ, A.- CALTÍKOVÁ, M. a kol. 2011. Literatúra I. pre stredné školy.

Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana. ISBN 978-80-8120-061-8

PORUBCOVÁ, J. 2004. Určovanie vetných členov a súvetí. Bratislava: MPC. ISBN 80-7164-

390-4

SMIEŠKOVÁ, M. 2007. Krok za krokom – Literatúra. 1. vydanie. Bratislava: Fragment.

ISBN 978-80-8089-065-0

ŠIMKOVÁ, M. 2005. Aktuálne otázky súčasnej syntaxe. 1. vydanie. Bratislava: Veda. ISBN:

802240879


ŠPAČKOVÁ, Z. 2001. Slovenčina na dlani. 1. vydanie. Bratislava: Príroda. ISBN 80-07-

00362-2

WEISSOVÁ, K. 2010. Slovenský jazyk a komunikácia. 1. vydanie. Bratislava: Príroda. ISBN

978-80-07-01820-4

TAJOVSKÝ, J. G. 1985. Statky – zmätky. Bratislava: Tatran.

TUREK, I. 2003. Inovácie v didaktike. Bratislava: MC. ISBN 80-8045-300-4

TVORBA INTERAKTÍVNYCH CVIČENÍ V PROGRAME HOT POTATOES (MANUÁL

PRE UČENIACHTIVÝCH UČITEĽOV)

VARSÁNYIOVÁ, M. 2004. Čítanka slovenskej literatúry pre stredoškolákov 1. časť.

Komárno: Varia. ISBN 80-968982-7-2

ZÁBORSKÁ, M. – HÚSKOVÁ, A. – HINCOVÁ, K. 2009. Cvičebnica. Slovenský jazyk pre

2. ročník stredných škôl. 2. vydanie. Bratislava: SPN. ISBN 978-80-10-01738-6

ŽILKA, T. – OBERT, V. – IVANOVÁ, M. 2004. Teória literatúry pre gymnázia a stredné

školy. 2. vydanie. Bratislava: OG – Vydavateľstvo Poľana. ISBN 80-89002-98-6

ŽILKA, T.: Poetický slovník. Bratislava: Tatran.

Internetové zdroje:

http://www.zborovna.sk/naj.php

http://www.oskole.sk/

http://algolitera.blogspot.sk/p/3c-pk.html

http://hotpot.uvic.ca

http://www.slovencina.vselico.com/cvicenia/index.html

http://www.najskola.sk/index.php?id_titulu=128

http://files.kniznica-sgzp.webnode.sk/200003397-6cfea6df87/Palarik1.jpg

http://oskole.sk/?id_cat=52&clanok=15909

http://www.slovakia.travel/data/Resources/Upload/Images_watermark/KulturneAtrakcie/Diva

dlaAOpery/Divadlo_Jana_Palarika_jpg.jpg


http://sk.wikipedia.org/wiki/Jozef_Gregor_Tajovsk%C3%BD

http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=1760

https://www.google.sk/search?q=jozef+gregor+tajovsk%C3%BD+statky+zm%C3%A4tky&s

a=X&biw=1280&bih=675&tbm=isch&tbo=u&source=univ&ei=R3X7VL6ML4b5ywOE9oI

Y&ved=0CFAQsAQ

http://zlatyfond.sme.sk/dielo/462/Tajovsky_Statky-zmatky/1

https://www.youtube.com/watch?v=uONu4Yq668s


https://www.youtube.com/watch?v=6w8fSP_eGsc&list=PL3DC88D8946744A63

http://sk.wikipedia.org/wiki/J%C3%A1n_Pal%C3%A1rik


https://www.google.sk/search?q=j%C3%A1n+pal%C3%A1rik+obr%C3%A1zky&biw=1280

&bih=675&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=Mnn7VIbUMoX9ywPgqoDYCw&ve

d=0CCoQsAQ

http://sk.wikipedia.org/wiki/Lakomec_%28kom%C3%A9dia%29


http://www.oskole.sk/

http://algolitera.blogspot.sk/p/3c-pk.html

http://hotpot.uvic.ca/

http://www.slovencina.vselico.com/cvicenia/index.html

http://www.najskola.sk/index.php?id_titulu=128

http://files.kniznica-sgzp.webnode.sk/200003397-6cfea6df87/Palarik1.jpg

http://oskole.sk/?id_cat=52&clanok=15909

http://www.slovakia.travel/data/Resources/Upload/Images_watermark/KulturneAtrakcie/DivadlaAOpery/Divadlo_Jana_Palarika_jpg.jpg

http://www.slovakia.travel/data/Resources/Upload/Images_watermark/KulturneAtrakcie/DivadlaAOpery/Divadlo_Jana_Palarika_jpg.jpg


http://sk.wikipedia.org/wiki/Jozef_Gregor_Tajovsk%C3%BD


https://www.google.sk/search?q=jozef+gregor+tajovsk%C3%BD+statky+zm%C3%A4tky&sa=X&biw=1280&bih=675&tbm=isch&tbo=u&source=univ&ei=R3X7VL6ML4b5ywOE9oIY&ved=0CFAQsAQ



http://zlatyfond.sme.sk/dielo/462/Tajovsky_Statky-zmatky/1

https://www.youtube.com/watch?v=uONu4Yq668s


https://www.youtube.com/watch?v=6w8fSP_eGsc&list=PL3DC88D8946744A63

http://sk.wikipedia.org/wiki/J%C3%A1n_Pal%C3%A1rik


https://www.google.sk/search?q=j%C3%A1n+pal%C3%A1rik+obr%C3%A1zky&biw=1280&bih=675&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=Mnn7VIbUMoX9ywPgqoDYCw&ved=0CCoQsAQ



http://sk.wikipedia.org/wiki/Lakomec_%28kom%C3%A9dia%29


https://www.google.sk/search?q=moliere+lakomec+obr%C3%A1zky&biw=1280&bih=675&

tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=n3n7VK3eM-

L7ywPnloDYDw&ved=0CB4QsAQ

http://sk.wikipedia.org/wiki/Gr%C3%A9cke_divadlo

https://www.google.sk/search?q=anticka+drama+obr%C3%A1zky&biw=1280&bih=675&tb

m=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=_nn7VN2zFsK9ygP4ioHQCw&ved=0CCoQsAQ

https://www.google.sk/search?q=moliere+lakomec+obr%C3%A1zky&biw=1280&bih=675&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=n3n7VK3eM-L7ywPnloDYDw&ved=0CB4QsAQ



http://sk.wikipedia.org/wiki/Gr%C3%A9cke_divadlo

https://www.google.sk/search?q=anticka+drama+obr%C3%A1zky&biw=1280&bih=675&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=_nn7VN2zFsK9ygP4ioHQCw&ved=0CCoQsAQ

https://www.google.sk/search?q=anticka+drama+obr%C3%A1zky&biw=1280&bih=675&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=_nn7VN2zFsK9ygP4ioHQCw&ved=0CCoQsAQ


Vydané pre interné účely SOŠ v Strážskom.

Autorské práva vyhradené.

2015

uČebnÉ materiÁly...vznik drámy dráma vznikla v starovekom grécku z náboženských osláv...

Documents