Upleťte si veľkonočný korbáč

Redaktor : Matúš Hrotka

Chystáte sa na Veľkonočný pondelok navštíviť svojich príbuzných a priateľov? V tom prípade by vám nemal chýbať korbáč, ktorým vyšibete dievčatá vo svojom okolí. Hoci je tento symbol Veľkej noci v mestských stánkoch a obchodoch ľahko dostupný, hviezdou budete práve s takým, ktorý si vyrobíte sami. A ak k tejto aktivite prizvete aj vašich kamarátov, zaručene sa nudiť nebudete. Na pletenie korbáča je najvhodnejšia vŕba biela, ktorá rastie pozdĺž vodných tokov. Môže sa použiť prútie aj z inej vŕby, ale neodporúča sa použiť prútie z vŕby smútočnej, ktoré je príliš mäkké a po uschnutí veľmi krehké. Najvhodnejšia doba na rezanie prútia je od konca novembra do konca februára. Keď budeme zbierať prútie neskôr, musíme ho očistiť od výhonkov a lístkov až do hladka.

Mäkké dlhšie vŕbové prúty si narežte aspoň dva dni predtým, ako ich budete zapletať. Aby boli dobre ohybné, musia byť totiž nejaký čas v teple. Začnite tým, že prúty na hrubšej strane spolu zviažete. Potom ich rozdeľte na dve polovice – každú po štyroch prútoch. Z jednej polovice zoberte vonkajší prút a prestrčte ho medzi dva vnútorné prúty na druhej polovici. Potom prút pretiahnite zo spodku tak, aby sa dostal na jej vnútorný kraj. Prút zasa prestrčte medzi dva vnútorné prúty na druhej polovici a tam opäť spodkom na jej vonkajší kraj. Takto prúty striedajte, kým upletiete celý korbáč. Na konci korbáč zaviažte a ozdobte mašľou. A hor sa na šibačku! Pekný korbáč z vŕbových prútov však nemusí slúžiť iba na šibanie. Upleťte ich niekoľko, na každý korbáčik priviažte pestrofarebné stužky s maľovanými kraslicami a pridajte k nim konáriky bahniatok a zelených ratolestí. Získate tak krásnu a dekoratívnu veľkonočnú kyticu.

Veľkonočné zvyky a tradície

Martina Brezovanová

Vari každému človeku ináč prichodí porovnávať

ročné obdobia, v každom z nich sa nachádza mnoho

pekného, zaujímavého i užitočného. Po skončení

zimného obdobia prichádza k nám dlho očakávaná

a okúzľujúca jar. Začínajú sa prebúdzať prvé výhonky

jarných kvietkov – fialiek a snežienok, tráva sa začína

čoraz viac zelenať. Najskôr treba utopiť Morenu

a s ňou všetko zlé, čo nás sprevádzalo počas zimných

mesiacov a potom sa možno zahrať aj na zlatú bránu, uviť si venček z púpavových žltých kvietkov

alebo si chlapci z vŕbových prútov vytĺkajú píšťalku.

S príchodom jari prichádzajú aj veľkonočné sviatky a s nimi tradičné zvyky vinšovačiek, ktoré začínajú

na Kvetnú nedeľu a pokračujú oblievačkami na Veľkonočný pondelok.

Chlapci a dievčatá chodia na Kvetnú nedeľu s mašľami ozdobenou vetvičkou zelenej vŕby a gazdinej

zavinšujú verš.

Deti dostanú výslužku – veľkonočné vajíčka (kraslice) a idú do ďalšieho domu či k ďalšej rodine. Bola

to neodmysliteľná tradícia Kvetnej nedele a mala aj svoju poéziu. Bolo to vlastne nielen vinšovanie

prichodiacich veľkonočných sviatkov, ale zároveň aj vítanie a oslava prichodiacej jari. Keď si na tieto

vinšovačky spomínam, bolo to niečo zvláštne, niečo neopakovateľné a nové. Aj keď zimné radovánky

so snehovými sánkovačkami a guľovaním prinášali deťom radosť a zábavu, príchod jarných sviatkov

s jeho tradíciami bol oživením a osviežením života. Aj vajíčko ako dar bolo akýmsi symbolom zrodu

nového života.

Vari najväčším sviatkom mládencov bol Veľkonočný pondelok, kedy sa chodilo po domoch, kde mali

dievčatá, aby ich mohli chlapci pooblievať čerstvou, studenou vodou, ktorá mala byť symbolom

zdravého života. Mládenci nešetrili vodou a veru niektorá dievčina dostala poriadnu dávku vody. No

a ako to už býva – veľa vody dievku nepotešilo a nepotešilo ju ani keď ju oblievači obišli. V niektorých

oblastiach bývalo zvykom, že k oblievačke sa pridalo aj šibanie dievčat pleteným korbáčom,

v niektorých zas šibanie prebrali v utorok dievčence a oplácali chlapcom pondelňajšiu oblievačku.

Nech už to bolo akokoľvek, bola to a ostáva našou veľkou a vzácnou tradíciou, ktorú by sme si mali

ctiť, uchovávať a udržiavať.

Kresťanská Veľká noc

Svätý alebo Pašiový týždeň je obdobie, keď si kresťania pripomínajú posledný týždeň Ježišovho života

na zemi. Aj napriek tomu, že sa hovorí týždeň, ide o 9 dní s týmito prívlastkami: Kvetná nedeľa, Modrý

pondelok, Sivý utorok, Škaredá streda, Zelený štvrtok, Veľký piatok, Biela sobota, Veľkonočná nedeľa,

Veľkonočný pondelok. Veľkou nocou sa myslí tá zo soboty na nedeľu, keď Ježiš Kristus vstal z

mŕtvych. Svätým týždňom sa končí 40-dňový pôst, keď človek pracoval na svojom vnútornom

obrodení. Pôstne obdobie pre našich predkov znamenalo, že sa jedlo iba jedno jedlo denne,

nekonzumovali sa mäso, ryby, vajcia a mlieko.

Zelený štvrtok

Názov vznikol skomolením nemeckého Greindonnerstag (plačlivý štvrtok) na Gründonnerstag. V

tento deň sa naposledy rozoznejú kostolné zvony, ktoré stíchnu až do Veľkej noci. Naši predkovia jedli

v tento deň najmä zelenú stravu ako špenát či kapustu, aby boli po celý rok zdraví.

Zvyky

Podľa ľudových zvykov ľudia museli skoro vstať a umyť sa rosou - neboli preto chorí. Gazdiné museli

pozametať dom ešte pred východom slnka a smetie odniesť na križovatku - aby nemali v dome blchy.

Na Zelený štvrtok sa nikdy nehádajte a nič nepožičiavajte. Pokiaľ sa tradície budete držať, vyhnete sa

sporom a budete mať peňaženku plnú peňazí.

Veľký piatok

Veľký piatok je dňom Kristovho ukrižovania. V ľudových poverách sa spája s magickými silami. V tento

deň sa mali otvárať hory, ktoré vydávali svoje poklady a nemalo sa nič požičiavať, lebo požičaná vec

by mohla byť začarovaná; nesmelo sa manipulovať so zemou (ryť, kopať) ani prať bielizeň, lebo by

bola namočená Kristovou krvou.

Zvyky

Podľa tradície sa ľudia na Veľký piatok chodili umývať do

potoka, aby sa im vyhýbali choroby. Niekedy sa chlapci

potápali a snažili sa ústami uchopiť zo dna kamienok,

ktorý potom hodili ľavou rukou za hlavu, neboleli ich

potom zuby. Výrobcovia textílií priadli pašiové nite, tými

urobili zopár stehov, ktoré potom chránili pred

zarieknutím a zlými duchmi celú rodinu. Košeľa ušitá

pašiovými niťami chránila pred bleskom.

Biela sobota

V tento deň ležal Ježiš Kristus v hrobe. Svoj názov získala zrejme od bieleho rúcha novo pokrstených,

ktorí prijali krst na veľkonočnej vigílii (bohoslužba na Veľkú noc pripomínajúca Kristovo

zmŕtvychvstanie). Názov môže pochádzať aj zo zvykov veľkého upratovania a bielenia, ktoré sa konali

v tento deň pred nedeľou zmŕtvychvstania.

Zvyky

Ľudia sa starali o úrodu svojich polí. Na pole kládli krížiky z ohorených drievok a sypali na lúky popol z

posväteného ohňa. Niekde sa za trámy domov dávali uhlíky, aby chránili pred požiarom. Doma sa

nielen upratovalo, ale aj sa piekli mazance a baránky, plietli sa korbáče a zdobili vajíčka.

Veľkonočná nedeľa

V nedeľu je najväčšia slávnosť kresťanského cirkevného roku, pri ktorej sa oslavuje Kristovo

vzkriesenie. Cirkev rozhodla, že to bude vždy prvá nedeľa po prvom jarnom splne. Preto je tiež každý

rok Veľká noc inokedy. V tento deň sa všetci ponáhľali do kostola, kde sa svätili veľkonočné pokrmy

(baránok, mazance, vajcia, víno).

Zvyky

Každá návšteva dostala kúsok posväteného

jedla, trochu dali na pole, do studne a do

záhrady - aby bola dobrá úroda aj voda.

Spoločne sa jedlo vajce uvarené na Veľký

piatok s vŕbovým a jaseňovým prútom. Ak by

niekto počas nasledujúceho roka zablúdil, mal

si spomenúť, s kým jedol na Boží hod vajce a

spomenul by si na cestu späť.

Veľkonočný pondelok (alebo Červený)

Bolo zvykom, že po významných sviatkoch sa deň nepracovalo. Preto je aj dnes Veľkonočný pondelok

dňom pracovného pokoja, hoci sa cirkevné sviatky končia v

nedeľu.

Zvyky

Chodí sa šibať korbáčom, najlepšie z čerstvých vŕbových prútov.

Tradícia káže dávať maľované vajíčka alebo kraslice, ktoré vedeli

ženy zdobiť samy podľa krajových zvykov. Červený pondelok sa

zvykol nazývať podľa najčastejšej farby kraslíc.

Dátum Veľkej noci

Od jarnej rovnodennosti je odvodený aj dátum Veľkej noci. Veľkonočná nedeľa je prvou nedeľou po

prvom jarnom splne Mesiaca a môže byť medzi 22. marcom až 25. aprílom.

Píše Nikolas Jankovič :

Obdobie Veľkej noci je v kresťanstve

najvýznamnejším a najdôležitejším sviatkom cirkevného roku. Pôvod sviatku pochádza zo

starožidovského sviatku pésah (obchádzanie). Veľká noc sa slávi prvú nedeľu po prvom splne mesiaca

po jarnej rovnodennosti. Voda mala očistný, ale i ozdravujúci charakter a úspešnosť vykonávaných

obradov bola podmienená čistotou samotných realizátorov a prostredia, preto na Zelený štvrtok,

Veľký piatok a Bielu sobotu bolo časté obradové umývanie sa ľudí v potoku ešte pred východom

slnka. Zeleni a čerstvým vetvičkám bola pripisovaná schopnosť prinavrátiť životnú silu a zabezpečiť

zdravie. Oheň mal magicko – očistný charakter a pomáhal zaháňať nečisté sily na začiatku

poľnohospodárskeho cyklu.

Veľkonočná nedeľa ukončovala štyridsať dňový pôst, na rannej omši sa posväcovali jedlá. Kto sa vraj

prvý vrátil z omše domov, tomu prvému mala dozrieť úroda na poli a prvý mal ukončiť

poľnohospodárske práce. Po príchode domov začala spoločná konzumácia jedál, prestretý stôl

hojnosťou pripomínal štedrovečerný stôl. Zvyšky z posvätených jedál (škrupiny, kosť, ...) sa v žiadnom

prípade nesmeli zahodiť. Zakopávali sa na poli, alebo primiešali do potravy pre dobytok, prípadne

spálili v peci.

Veľkonočný pondelok je posledným dňom sviatku Veľkej noci. Tento deň je spájaný s takzvanou

kupačkou (východné Slov.), šibačkou (západné Slov.). Mládenci v skorých ranných hodinách

chodievali v skupinách a oblievali mladé dievčatá vodou, ktorá mala magickú funkciu a mala

zabezpečiť nie len zdravie, ale i krásu. V dome im ponúkli pripravené pohostenie (koláče, vajcia,

pálenku) a obdarovali maľovaným vajíčkom. V súčasnosti kupači navštevujú prevažne iba najbližšiu

rodinu, vodu často krát nahradila voňavka a

namiesto kraslíc sú obdarovávaní peniazmi alebo

naturálnymi darmi.

Šimková Simona

Morena (iné názvy: Morana, Muriena, Smrť, Hejhana, Kyselica,

Kyseľ, Baba, Šmertka, Smrtka, Kaniža, Marmuriena, Barboriena) bola

staroslovanská bohyňa zimy a smrti, veľmi známa i v dnešnom folklóre.

Je zosobnená zimou, na jar končí jej vláda. Nie je však možné považovať

ju len za bohyňu smrti alebo za akúsi ohyzdnú starenu. Je vraj veľmi

krásna.

Podľa jednej z teórií pochádza slovo MORENA z indoeurópskeho

slovného základu ako latinské slovo mors (smrť) a ruské slovo mor

(mor). Niektorí autori ju tiež prirovnávajú k mare, zlému duchovi v

germánskom a slovanskom folklóre, ktorého ľudia spájajú s nočnými morami.

Tradičným rituálom praktikovaným aj dnes je vynášanie Moreny a jej upálenie alebo utopenie.

Najčastejšie sa hádže z mosta alebo zo skaly. Je veľmi zaujímavé, že napriek tisícročnému potláčaniu

pohanských rituálov sa dodnes zachoval jeden z nich vo veľmi živom zvyku vynášania Moreny.

Morenu predstavovala obvykle slamená figurína oblečená do starších handier. Vynášanie Moreny (v

niektorých regiónoch Murieny alebo Marmurieny) sa dialo obvykle na Smrtnú nedeľu - dva týždne

pred Veľkou nocou - na strednom a východnom Slovensku alebo na Kvetnú nedeľu - týždeň pred

Veľkou nocou - na západnom a južnom

Slovensku. Tu hneď po vynesení Moreny

prinášali do domov letečko, halúzky zdobené

vyfúknutými vajíčkami, farebnými stužkami a

vtákmi vytvarovanými z cesta. Letečko

symbolizovalo prebúdzajúcu sa prírodu a

životnú silu. V niektorých lokalitách

Slovenska vynášali Morenu aj Dedka -

mužskú figurínu, ktorá takisto symbolizovala

odchádzajúcu zimu.

Na Smrtnú nedeľu dievčatá súce na vydaj si priviazali na žrď

figurínu zo slamy poodievanú do ženských šiat a utekajúc s ňou cez

dedinu vyspevovali: Morena, Morena, kde si prebývala,

Tam hore na hore, v tej tmavej komore.

Čo si tam robila? Mlieko som mútila.

Kdeže je to mlieko? Vrany ho vypili:

Kdeže sú tie vrany? Na suchom konári.

Kdeže je ten konár? Chlapci ho odťali, do vody hodili...

Za nimi si zas nôtili mládenci, ktorí na kratšej žrdi niesli figurínu

chlapa – “dedko“

Dedko náš, dedko, požral si nám všetko,

nič si nám nenechal, tak si sa dobre mal.

Keď dobehli k potoku, posťahovali z figurín šaty a atrapy hodili do vody. Morenine šaty si oblieklo to z

dievčat, ktoré vyvolili za kráľovnú. Na žrde si pouväzovali mašle, ale aj fľašky od pálenky a zaniesli ich

spievajúc richtárovi, za čo dostali smažené šišky či iné dobroty, alebo aj obed.

Niekde do vody hádzali aj Morenine šaty. Komu hodený kus najskôr voda priplavila k brehu, ten mal

mať svadbu ako prvý. Kúsok slamy z figuríny vložili do hniezda pod kvočku, aby z nej bola dobrá

nosnica .

Poobede chodili dievčatá spievajúc po dedine so “zeleným májom” – rozvinutými prútmi ozdobenými

stuhami, za čo dostali vajíčka na kraslice:

Nesieme Vám máj pod zelený háj.

A vy, pani matičko, vyneste nám vajíčko,

lebo jedno, lebo dve, však Vám to máličko ubudne.

Takto sa lúčili so zimou veriac, že pochovaním Moreny sa počasie naozaj zmení.

Alex Droždiak :

Kraslica je slepačie (prípadne kačacie alebo husacie) vajce uvarené natvrdo alebo vyfúknuté a

ozdobené viacerými výtvarnými technikami. Patrí k symbolom Veľkonočných sviatkov.

Kraslice sa zdobia celou radou výtvarných techník od jednoduchších ako fresky alebo noha , hlavná

reliéf kresba voskom alebo jednoduché batikovanie, až k zložitejšej viacfarebnej batike alebo

leptaniu. K tým najzložitejším technikám patrí polepovanie slamou a gravírovanie. Často sa na

vajíčka lepia potlače s rôznymi obrázkami.

Príprava na VEĽKONOČNÉ TRHY

Vyrobili sme si krásavicu a ideme ju učiť ako plávať a ako dobre zhorieť...

Divadlo

z domčeka

zahralo rozprávku

Hrali bábkoherci :

Jana Paulíková a Viktor Sabo

Rozprávočka bola o tom, ako vlk ostal sýty, aj kozičky celé. Bábkové predstavenie bolo

plné pesničiek o nezbedných kozliatkach a prefíkanom vlkovi.

9.apríla na chodbe školy prebehli veľkonočné trhy. Deti z každého oddelenia predávali

svoje výrobky a veľmi sa im to páčilo. Množstvo krásnych veľkonočných výrobkov,

ktoré vyrobili deti so svojimi vychovávateľkami sa aj predali a za zarobené peniažky

pôjdu p. vychovávateľky s deťmi na koncoročné výlety.

Dievčenské meno na D.

Horná končatina

Namaľované vajíčko

V čom bývajú cirkusanti

Kvet s bielymi lupienkami

Býva v zemi

Obydlie maku

Čo zbiera na poli úrodu

Vyliahlo sa z vajíčka :.......................

t a

potreba futbalistu

J

malý Jaro

a

chlapčenské meno s volom

a umenie z kameňa

k veľkonočné vajíčko

l malý motýľ

p

havko

n

bodkovaný hmyz

a a

mlieko s grankom

a a

otec a...

Jarný kvietok : ...................

Jar so svojimi dúhami víta slnko nad nami. Teplé

leto najradšej mám, venujem sa iba hrám.

Ak bude pekné počasie, môžete sa zahrať niektorú

z týchto hier. Dajú sa zahrať vonku , ale v prípade zlého počasia i vnútri.

Hľadanie veľkonočného pokladu

Aktivita vhodná na von i dnu.Ráno na veľkonočný pondelok môžeme deti

prekvapiť tým, že im dáme hľadať veľkonočné sladkosti poskrývané po dome (alebo vonku na dvore či záhradke).

Veľkonočná

Deti utekajú cez prekážkovú dráhu (obchádzajú, preliezajú, podliezajú,

prekračujú čo sa dá) s vajíčkom na lyžici. Doma si asi nikto netrúfne ponúknuť deťom surové vajcia (aj keď deti by to iste ocenili ), ale dajú sa použiť aj

plastové, polystyrénové či uvarené vajíčka. Na konci ich čaká sladká odmena (čokoládové vajíčko?).

Boj s drakom

Pripravíme si veľký terč z kartónu (alebo z niečoho

pevného), do stredu nakreslíme obrázok draka (prípadne inej rozprávkovej bytosti). Terč pripevníme

na plot alebo na strom (alebo len položíme na zem) a triafame doň vodnými balónmi. Vodné balóny milujú

už najmenšie deti, bude to pre nich zábava, či už

trafia alebo nie. Navyše drak bude po niekoľkých zásahoch zaručene zničený, môžete to spolu potom

veľkolepo osláviť.

ŠPORTOVÉ OKIENKO:

- súčasný slovenský tenista –

PIEŠŤANEC!

Lukáš Lacko zvládol veľmi ťažký zápas, obrovskú päť setovú drámu. Andreas Haider-Maurer po troch setoch viedol 2:1, náš tenista sa však dokázal vzchopiť a duel otočil vo svoj prospech.

Najlepšími tenistami Slovenska za rok 2013 sa stali Dominika Cibulková a Lukáš Lacko. Rodák z Piešťan Lukáš Lacko je najlepším slovenským tenistom už po druhýkrát, prvý raz si odniesol trofej v roku 2010.

Tenista Lukáš Lacko sa tiež pravidelne objavuje v ankete "Športovec roka", medzi najlepšími športovcami z Piešťan, ktorých každoročne oceňuje primátor Remo Cicutto.

Lukáš Lacko

Vek: 25

Narodený: 3.november 1987, Piešťany

Bydlisko: Piešťany, Slovenská republika

Výška: 188 cm

Hmotnosť: 77 kg

Klub: TK Kúpele Piešťany

Hrá: pravou rukou, obojručný bekend

Profesionál: od roku 2004

Miesto trénovania: Národné tenisové centrum v Bratislave

Obľúbený povrch: hard

Tréner: Ladislav Simon

Kondičný tréner: Ladislav Olász

Manažment: Lagardère Unlimited Tennis

Raketa: Wilson

Výplet: Luxilon - Big Banger Original

Oblečenie: Diadora

Vek začiatku tenisu: 5

Tenisový vzor: Roger Federer

Záľuby: autá, počítač, hudba všetky športy

Obľúbené jedlo: suši

Klubáčik č.3

Občasník pre deti I.stupňa ZŠ - Školský klub detí

Školský rok 2013-2014

ZŠ Holubyho 15, Piešťany

Marec 2014

Redakčná rada :

Šéfredaktor – Ema Kubalová,

Kultúrny redaktor- Šimková, Schulzová, Brezovanová, Hanková, Hrotka, Súkeníková,

Ištóková,

Športový redaktor – Vereš,